• Pekný deň želám, kolegyne, kolegovia, dobré ráno, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze.

    O ospravedlnenie neúčasti na tomto rokovacom dni požiadali pán podpredseda Národnej rady Milan Hort a pán poslanec Martin Pado a pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová.

    Včera sme na záver vykonali tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady, bola to tlač č. 315. Máme tu, áno, je tu pán overovateľ, ktorý je poverený, aby nám oznámil výsledky.

    Pán poslanec Peter Gabura, nech sa páči, máte slovo.

  • Dobré ráno. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady, ktorá sa konala 21. júna 2007.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 81 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 81 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady odovzdali všetci poslanci hlasovacie lístky.

    Z 81 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 77 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za..., skrátka prečítam mená a počet hlasov.

    Poradové č. 1 Peter Jezný. Hlasovalo za 71, proti 3, zdržali sa hlasovania 3.

    Igor Kovačovič. Hlasovali za 2, proti 48 a zdržali sa 27 hlasovania.

    Poradové č. 3 Peter Štrelinger. Hlasovali za 2, proti 46 a zdržali hlasovania 29 poslanci.

    Na voľbu člena Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rozhlasovej rady zvolený Peter Jezný. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Petra Jezného za člena Rozhlasovej rady a teraz budeme pokračovať v rozprave, ktorú sme včera prerušili v druhom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 266.

    Pani poslankyňa... Je, je tu. Takže vás poprosím, pani poslankyňa, keby ste za navrhovateľov zaujali svoje miesto, a poprosím aj pána poslanca Galbavého, ktorý je spravodajca, aby zaujal miesto pre spravodajcov, a zároveň poprosím pána poslanca Senka, ktorý je prihlásený do rozpravy, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja vás nebudem dlho zdržiavať. V podstate to, čo bolo potrebné povedať, bolo povedané.

    Pani poslankyňa Tóthová si osvojila pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, a myslím si, že zohľadňuje skutočnosť takým spôsobom, aby Rada STV spoločne s vedením STV nemali zviazané ruky a istým spôsobom mohli vstúpiť do programovej štruktúry Slovenskej televízie. Takže nemienim sa už ďalej k týmto problémom vyjadrovať.

    Ja si dovoľujem podať touto cestou iba legislatívnotechnické úpravy vo vzťahu k predloženému zákonu. Môj návrh pozostáva z dvoch pozmeňujúcich návrhov.

    Prvý znie: V návrhu zákona sa vypúšťajú slová, citujem, „mení a“, koniec citácie, a slová, citujem, „a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, koniec citácie.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I úvodná veta znie, citujem: „Zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení zákona č. 588/2006 Z. z. a zákona č. 220/2007 Z. z. sa dopĺňa takto.“ Koniec citácie. Tak ako som povedal, ide o legislatívnotechnickú úpravu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie, preto chcem dať slovo pánovi poslancovi Mikloškovi, ale nevidím ho v sále, takže stráca poradie, a pani poslankyňa Vášáryová, je niekde? Pani poslankyňa Vášáryová nie je. Takže uzatváram rozpravu a pýtam sa navrhovateľky, či sa chce ešte vyjadriť v rozprave.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi krátko vyjadrila k vystúpeniam v rozprave.

    Chcela by som poďakovať pánovi poslancovi Senkovi, že predniesol legislatívnotechnické pripomienky. Tieto vlastne boli aj v stanovisku úseku legislatívy a aproximácie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Môžem vyhlásiť za predkladateľky, že si ich osvojujeme, aj keď v minulosti zase bol pri inom legislatívnom návrhu práve iný názor a požiadavka, aby sme citovali celý názov aj v rámci zmien a podobne. Takže myslím, že bude treba v tomto smere spraviť ujednotené stanovisko, ale ja ho prijímam, teda nie je problém.

    Za svoju povinnosť považujem vyjadriť sa k vystúpeniu pána poslanca Minárika, ktorý je toho času neprítomný, a to z toho dôvodu, že išlo o vystúpenie predsedu výboru pre kultúru a médiá.

    Ja som vo svojom úvodnom vystúpení uviedla, že došlo k vzácnemu konsenzu medzi stanoviskom vlády, stanoviskom gestorského výboru kultúry a médiá, stanoviskom subjektu, ktorého sa právna regulácia týka. Vyjadril sa, že je to možné realizovať, teda nedostali sme pripomienky o nemožnosti realizácie.

    Bola akceptovaná aj v médiách zaznievajúca pripomienka, že presné stanovenie času by bol zásah, neželateľný zásah, aj keď v zahraničí takéto prípady máme. My sme túto pripomienku akceptovali.

    Preto pre mňa bola absolútne prekvapením, že predseda gestorského výboru, ktorý dal pozitívne stanovisko, vystúpil s takým názorom, ako tu včera vo večerných hodinách uviedol. Som rada, že práve prišiel. Očakávala som, že dostaneme argumenty, prečo negatívny postoj. Pretože ja akceptujem každé stanovisko a bola som pripravená aj spolu s predkladateľkami paniami poslankyňami Kramplovou a Muškovou uvažovať o tých pripomienkach.

    Nuž čo bol základ? Bolo to vystúpenie, ktoré tlmočilo prezumpciu zlého úmyslu. Bol prekvapený, že k ustanoveniu, ktoré je vcelku prijateľné, nie je zlomyseľné, nie je neprípustné, je v súlade s ústavou, že očakával, čo my k tomu, teda nejaké čertovo kopýtko pridáme. A uviedol, že je prekvapený, že žiadne negatívne veci sme v rámci rozpravy v druhom čítaní nepridali, nerozšírili legislatívny návrh. Čiže nepovedal žiadny argument k tomu základnému ustanoveniu.

    Pán poslanec, keďže ste prišli, ja vám chcem veľmi otvorene povedať, z tohto vášho vystúpenia na mňa dýcha stredovek. Stredovek, inkvizičný stredovek, prezumpcia zlého úmyslu. Spoločnosť už dospela na vyšší stupeň a zásadou právneho štátu je prezumpcia neviny. Takže nebudem sa s týmto vaším zaoberať.

    Ale chcela by som k tomu povedať jednu poslednú poznámku. Uviedli ste, že klub KDH tento legislatívny návrh nepodporí. Vaše stanovisko ma vôbec neprekvapilo v tejto otázke, pretože, pokiaľ si pamätám, minulé volebné obdobie aj predchádzajúce klub KDH mal veľmi zaujímavé postoje. Vo verejnosti tlmočil, že jeho základnou politickou ideou je pomoc rodine, je rodina, pomoc jej finančnej situácii a podobne. A keď sme predkladali z Hnutia za demokratické Slovensko, nejdem uvádzať ďalšie legislatívne návrhy, ktoré boli v záujme rodiny predkladané z iných politických subjektov, áno, ale budem hovoriť z nášho politického subjektu, napríklad zákon o náhradnom výživnom, veľmi dôrazne pomáhajúci pri výchove detí a podobne, klub KDH hlasoval proti.

    Keď sme predkladali legislatívny návrh o zvýšení finančného príspevku pri prvorodenom dieťati, KDH, ktoré malo za cieľ podporovať rodinu, vylepšovať jej situáciu, hlasovalo proti.

    Keď bývalá vláda robila reštrikčné opatrenia, tzv. úsporné ekonomické balíčky a dôrazne, teda negatívne, veľmi negatívne to dopadalo na dôchodcov a rodiny s viacerými deťmi a ja som v tomto parlamente dva roky na začiatku každého rokovania do programu navrhovala, aby vláda dala informáciu, aké dopady majú tie legislatívne návrhy, ktoré boli v parlamente prijímané, na dôchodcov a rodiny s malými deťmi, KDH vždy hlasovalo proti.

    Preto sa nečudujem, vážení poslanci, že nechcete, aby vysielanie STV bolo v čase, keď je väčšia sledovanosť. Pretože občania by sa mohli v širšom rozsahu dostať k informáciám, že vlastne vodu kážete a víno pijete. Navonok hovoríte o podpore rodiny a v podstate, keď sa tu prerokúvajú zákony, ktoré vlastne tej rodine majú pomôcť, vy ste proti. Toto je základný dôvod, ktorý je v podhubí vášho budúceho negatívneho hlasovania o tomto zákone.

    Ja som hlboko presvedčená, že každý, kto robí čestnú, priamu politiku a to, čo hlása na mítingoch presadzuje aj v parlamente, bude chcieť a podporí tento legislatívny návrh. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán spravodajca, máte slovo. Nie?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, páni poslanci, a budeme pokračovať, tak ako sme schválili v programe

    druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je ako tlač 272, spoločná správa výborov je 272a.

    Pán minister obrany Slovenskej republiky František Kašický je prítomný, preto ho poprosím, aby odôvodnil návrh zákona a zároveň chcem požiadať pána poslanca Jasaňa, pán poslanec Jasaň, ste spravodajcom pri tomto zákone. Buďte taký dobrý, zaujmite miesto.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 166 z 28. februára 2007 k návrhu zákona o zrušení krajských úradov.

    V predloženom vládnom návrhu, ktorý máte pred sebou, sa navrhuje zrušenie Vyššej vojenskej správy a prechod pôsobnosti krajského úradu a Vyššej vojenskej správy na úseku obrany štátu na ministerstvo obrany, obvodné úrady a územné vojenské správy.

    Predložený návrh zákona tiež reaguje na niektoré poznatky vyplývajúce z aplikácie platnej právnej úpravy a obsahuje aj niektoré legislatívnotechnické úpravy.

    S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, súhlasím.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadal by som vás o podporu a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 272) druhé čítanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 344 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 272) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami:

    Po prvé. K čl. I bod 20 v § 16 písm. g) sa slová „poskytuje informácie a výpisy z evidencie“ nahrádzajú slovami „poskytuje im informácie a výpisy z tejto evidencie“ a vypúšťajú sa slová „pre dotknuté osoby podľa osobitného predpisu“ a zároveň sa vypúšťa aj poznámka pod čiarou k odkazu 15a.

    Navrhovanou úpravou sa odstraňuje nezrozumiteľnosť predmetného ustanovenia. Dotknutou osobou sa totiž podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov § 4 ods. 5 rozumie každá fyzická osoba, o ktorej sa spracúvajú osobné údaje. Výbory prerokovali a gestorský výbor odporúča schváliť.

    Po druhé. K čl. I bod 23 v § 16a sa vypúšťa ods. 2 a súčasne sa zrušuje označenie ods. 1. Problematiku spracúvania osobných údajov upravuje už spomenutý zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov vrátane otázky udeľovania súhlasu dotknutej osoby § 7 ods. 1 a 3. Z uvedeného dôvodu je navrhované ustanovenie nadbytočné a navyše by došlo k nepriamemu zásahu do znenia citovaného zákona. Všetky výbory prerokovali a gestorský výbor odporúča schváliť.

    K čl. I bod 28. V § 34b sa vypúšťajú slová „k 1. januáru 2008“. Ide o legislatívnu úpravu. Vzhľadom na to, že bod 28 nadobúda účinnosť až 1. januára 2008, je predmetný text v navrhovanom ustanovení § 34b nadbytočný. Výbory prerokovali a gestorský výbor odporúča schváliť.

    Zároveň gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať o všetkých bodoch spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení ich neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, poprípade prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 272) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 56 na svojej 19. schôdzi.

    Všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Písomne nemám prihlášku k tomuto bodu do rozpravy. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie. Uzatváram rozpravu.

    Pán minister, predpokladám, že nechcete už slovo. Pán spravodajca mal.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode a pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku.

    Opäť požiadam pána ministra Františka Kašického, aby sa ujal slova.

    Páni poslanci, tlač je pod č. 336.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vyhodnotí zapojenie sa ozbrojených síl do operácie medzinárodného krízového manažmentu vrátane operácie Iracká sloboda a na základe dialógu so zúčastnenými partnermi a irackou vládou predloží jasný a časovo prijateľný harmonogram stiahnutia vojenskej jednotky z Iraku, čo vláda Slovenskej republiky i na základe správy o harmonograme stiahnutia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v zmysle naplánovania konkrétnych krokov aj urobila.

    V súvislosti s tým vláda deklarovala, že v prípade, že o to požiada iracká strana, je pripravená darovať odmínovacie zariadenia Božena irackým bezpečnostným silám a takisto sa podieľať na výcviku irackých bezpečnostných síl na práci s odmínovacím zariadením Božena, a to aj na území Slovenskej republiky. V nadväznosti na to iracká strana deklarovala záujem jednak aj o darovanie týchto odmínovacích kompletov, a jednak aj o výcvik irackých bezpečnostných síl.

    Tento návrh, ktorý máte pred sebou, má za cieľ získať vyslovenie súhlasu na výcvik irackých bezpečnostných síl na území Slovenskej republiky konkrétne v druhom polroku tohto roku s tým, že podľa uznesenia, ktoré je nachystané, sa predpokladá, že malo by ísť o výcvik 20 príslušníkov v horizonte do 60 dní.

    V tejto súvislosti by som chcel povedať, že predpokladané náklady na výcvik irackých bezpečnostných síl na území Slovenskej republiky by mali predstavovať približne sumu 5 miliónov Sk a sú naplánované v rozpočte Ministerstva obrany Slovenskej republiky na tento rok.

    V rámci svojho vystúpenia by som chcel ešte zareagovať aj na niektoré otázky, ktoré boli položené v zahraničnom výbore, spojené s tým, s akým podielom sa na výcviku irackých bezpečnostných síl podieľajú aj iné krajiny.

    Máme tento prehľad urobený a len pripomeniem, že v roku 2006 sa na výcviku irackých bezpečnostných síl podieľali okrem Slovenska aj Grécko, Lotyšsko, Nórsko, Španielsko, Turecko, ako aj Spojené štáty americké, a to v rôznych oblastiach, či už to boli otázky mierových operácií, otázky medzinárodného práva, školení v oblasti logistiky, velenia, poprípade školenia v oblasti odmínovania.

    Tento predkladaný návrh, ktorý máte pred sebou, špecifikuje pomoc formou výcviku irackých bezpečnostných síl na území Slovenska, ktorého cieľom je vykonať výcvik príslušníkov irackých ozbrojených síl, týkajúcich sa mínovej bezpečnosti, ženijných zátarasov, prevádzky a údržby darovaných odmínovacích kompletov Božena.

    Výcvik sa, ako som už spomínal, uskutoční v druhej polovici a bude mu predchádzať podpísanie dohody medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Ministerstvom obrany Irackej republiky, kde sa dohodnú konkrétne termíny a podmienky jeho uskutočnenia v zmysle tohto materiálu.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadal by som vás o vyslovenie podpory a súhlasu pri prerokovaní tohto materiálu a o vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Určeným spravodajcom je pán poslanec Vestenický. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, pán minister obrany, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku (tlač 336).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 334 zo 6. júna 2007 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na svojej 16. schôdzi dňa 7. júna 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na svojej 18. schôdzi dňa 12. júna 2007.

    Oba výbory súhlasili s návrhom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku v počte do dvadsiatich osôb a v trvaní do šesťdesiatich kalendárnych dní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Mám písomne prihlášku do rozpravy za klub Strany maďarskej koalície od pána poslanca Berényiho.

    Nech sa páči, pán poslanec Berényi, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, začnem trošku zďaleka. Rok po voľbách poznáme výsledky prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých má najväčšia strana SMER vysokú popularitu vrátane pána predsedu vlády. Rok po voľbách preto nemôžete zazlievať zástupcovi opozície, ak poukáže na nesúlad medzi predvolebnými sľubmi, resp. povolebnými vyhláseniami vládnych politikov a reálnou vládnou politikou v súčasnosti.

    Pomocou predloženého materiálu o vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl sa dá tento nesúlad v oblasti zahraničnopolitickej politiky vlády popísať až z dvoch hľadísk.

    Po prvé. Dva týždne pred voľbami strana SMER prišla s kategorickým vyhlásením. Ak bude vo vláde, okamžite stiahne slovenských vojakov z Iraku. Realita je však taká, že aj po stiahnutí ženijno-odmínovacej jednotky ozbrojených síl vo februári 2007, čiže 8 mesiacov po vytvorení novej vlády, citujem predkladaciu správu: „V apríli 2007 vojenské pôsobenie v Iraku pokračuje účasťou šiestich príslušníkov ozbrojených síl vo veliteľstve operácie Iracká sloboda. Predtým sa v texte môžeme dočítať aj o tom, že operácia Iracká sloboda je stále pod vedením USA, a nie NATO alebo OSN.“

    Teda to sú fakty rok po voľbách napriek tomu, že v časopise Slovo 31. mája 2006 súčasný predseda vlády, vtedajší opozičný líder hovoril nasledovne. Citujem: „Som presvedčený, že v Iraku došlo k hrubému porušeniu medzinárodného práva, že naši vojaci tam nemajú čo robiť.“ A neskôr hovorí: „Občas mám pocit, že keď z tohto Iraku už odíde aj posledný americký vojak, tak slovenskí tam pre istotu stále ostanú.“ Neviem, možnože pán predseda vlády teda mal na mysli práve tých šiestich príslušníkov slovenských ozbrojených síl. Môžeme teda skonštatovať, že v účasti Slovenskej republiky v irackej vojenskej operácii nastala len kvantitatívna, a nie kvalitatívna zmena.

    Po druhé. V nadväznosti na plány USA vybudovať protiraketový systém v Čechách a Poľsku premiér nás poučil, že pokiaľ je táto vláda pri moci, žiadne cudzie vojenské základne na Slovensku nebudú. V poriadku, berieme to na vedomie. Lenže aj keď nie je, samozrejme, možno priamo porovnať vojenskú základňu s vojenským výcvikom, predsa moja logika sa pýta. Prečo má potom výcvik irackých vojakov prebiehať práve na území Slovenskej republiky? Veď príslušné rozhodnutie členských krajín NATO hovorí o takom výcviku, ktorý sa môže uskutočniť na území alebo mimo územia Iraku.

    Podľa mojich informácií členské krajiny NATO takýto výcvik skôr vykonávajú práve z bezpečnostných dôvodov buď v Iraku, alebo na území niektorej zo susedných krajín a menej na území poskytovateľského štátu. Preto sa vás, pán minister, pýtam, prečo ste zariadili výcvik irackých vojakov, ktorí sú v súčasnosti vo svete najviac vystavení teroristickým útokom na území Slovenskej republiky a prečo nie niekde v blízkosti Iraku, aby ste zredukovali bezpečnostné riziko pre obyvateľov Slovenskej republiky. Len poznamenávam, že finančné dôvody v tejto vážnej otázke nemôžu ísť na úkor bezpečnosti občanov.

    Napriek mojim pripomienkam rád by som predkladateľov ubezpečil, že Strana maďarskej koalície bude hlasovať za predložený materiál, lebo pomoc Iračanom je aj v našom záujme. Ale podotýkam, že keby sme boli súčasťou vládnej koalície, presadzovali by sme výcvik mimo územia Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Berényi bol písomne prihlásený. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem. Pán poslanec Richter. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán Richter.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nemienil som diskutovať, ale priznám sa, že to predchádzajúce vystúpenie ma trošku motivovalo k tomu, aby som sčasti zaujal stanovisko možno aj k predchádzajúcemu rečníkovi. Ale v prvom rade, aby sme sa vrátili k jednému základnému dokumentu, ktorý sme schvaľovali pri nástupe tejto vlády do funkcie, a to je programové vyhlásenie vlády. Lebo, a tým chcem začať, ten návrh, ktorý predkladá pán minister dnes na rokovanie Národnej rady, je vlastne konkrétne napĺňanie programového vyhlásenia vlády, pri akom programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala vyjadriť istú pripravenosť podieľať sa na plnení iných úloh pri zabezpečovaní stability a mieru v Iraku civilnými prostriedkami a tiež pripravenosť podieľať sa na procese budovania irackých bezpečnostných síl, ktoré budú schopné previesť zodpovednosť za stabilitu a bezpečnosť Iraku. To je prvá téza.

    Druhá téza, ktorá sa týka tejto problematiky a bola obsahom programového vyhlásenia vlády, deklarovala nastupujúca vláda stiahnutie ozbrojených síl Slovenskej republiky z tejto operácie, z operácie Iracká sloboda, zároveň však ponúkla irackej vláde a spojencom podporu pri reforme bezpečnostného sektora krajiny vrátane materiálnej pomoci. Materiálnu pomoc v úvodnom vystúpení pán minister presne zadefinoval, v akom objeme, v akom obsahu čo obsahovala.

    To znamená, že vláda týmto návrhom jednoznačne napĺňa svoje programové vyhlásenie, ktoré naplnila do tohto času do bodky, aj stiahnutím, aj tou pomocou. A preto ja si myslím, že je úplne prirodzené a logické, že snemovňa by tento návrh mala podporiť.

    Slovenská republika aktívne a zodpovedne pristupuje k plneniu svojich záväzkov v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorých súčasťou je aj boj proti terorizmu a udržiavanie mieru a bezpečnosti vo svete. To je moja záverečná, by som povedal, téza alebo priorita, takto vnímam ten návrh a jednoznačne ho podporujem a ešte raz ho zdôvodňujem, že týmto sa len napĺňa ohlásené a schválené programové vyhlásenie vlády. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou pripomienkou pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou pripomienkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som nadviazať na predrečníka, keď hovoril o napĺňaní programového vyhlásenia vlády a o stiahnutí a o do bodky použil výraz. Tak sa chcem opýtať pána predkladateľa dnes v piatok, koľko našich vojakov je v Iraku? Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Richter nechce reagovať. Uzatváram rozpravu a pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rozpravu? Nech sa páči.

  • Rád by som zareagoval na vystúpenie pána poslanca, ktorým reaguje na otázky pripravovaného výcviku. Možno budete mať iný názor, ale ja stále tvrdím, že to, čo sme sľúbili, sme jednoducho urobili a vojaci sú z Iraku doma. Bojová jednotka, ktorá tam bola, ženisti, ktorí tam sú, sú v zmysle programového vyhlásenia vlády naspäť na území Slovenskej republiky.

    Na jednej strane ste stále žiadali, aby sme vystupovali ako partner, dôveryhodný partner, ktorý si plní svoje záväzky či už v rámci NATO, alebo v rámci medzinárodných záväzkov.

    Vláda Slovenskej republiky, keď prerokovala vo vláde materiál týkajúci sa stiahnutia našich príslušníkov z Iraku sa zaviazala k určitým veciam, ktoré majú vyhliadku aj do budúcnosti. A veľmi logickú. Nechali sme tam odmínovacie komplety Božena. Pretože v tom istom programovom vyhlásení vlády, o ktorom sme hovorili, že stiahneme vojakov z Iraku, sme sa zaviazali, že budeme podporovať obranný priemysel Slovenskej republiky. To je jedna z konkrétnych foriem, ako to urobiť. Vytvárame predpoklady na to, aby slovenské firmy, ktoré vyrábajú odmínovacie komplety Božena, tieto odmínovacie komplety Božena mohli vyvážať.

    Ak hovoríme o výcviku, podieľali sa na tom aj ostatné členské krajiny. Ja mám detailný prehľad o tom v akých obdobiach. A majú možnosť sa rozhodnúť, či to bude na území Iraku, alebo či to bude na území vlastnom.

    My veľmi dobre sledujeme situáciu, ktorá v Iraku je. Je extrémna a nevidím dôvod, aby sme našich vojakov, ktorí sú v Iraku, vystavovali takémuto extrémnemu nebezpečenstvu. A keď hovoríte o tom, že je to na území Slovenskej republiky. Veď nejde o prvý výcvik takéhoto charakteru na území Slovenskej republiky. Veď sa tu už uskutočnil takýto výcvik niekoľkokrát. V roku 1995 tu bol Pakistan, Bangladéš, v rokoch 1996 až 1998 tu boli trikrát z Francúzska. A napríklad v roku 2006 tu boli takisto z Iraku na výcviku. Boli tu? Ale boli príslušníci irackých bezpečnostných zložiek. A takisto sme to dokázali zabezpečiť. Takisto sme dokázali zabezpečiť všetky prvky, ktoré sú s tým spojené, to znamená aj otázka spravodajského pokrytia, aj otázka prijatia príslušných bezpečnostných opatrení.

    Vojakov, ktorých tam máme a ktorí tam ostali v zmysle toho, že tam ponechávame určitý čas vojakov, my ich stiahneme, pretože vyhodnocujeme ďalšiu bezpečnostnú situáciu, ktorá v danej krajine je. Ale to, čo bolo deklarované, že sa stiahne ženijná jednotka, to bolo podľa môjho názoru splnené a tí sú doma a na tom netreba nič iné hľadať.

    Čo sa týka ohľadne kvalitatívnej alebo kvantitatívnej zmeny, ako ste položili otázku. Pán poslanec, veď došlo ku kvantitatívnej aj kvalitatívnej zmene. Tí vojaci tam jednoducho v tábore Echo nie sú. Ale na druhej strane i na základe našej návštevy, ktorú sme vykonali v danom priestore s predsedom vlády Slovenskej republiky, sme hovorili s Irackou vládou aj trošku o budúcnosti. A k tomu sme vytvorili týmto spôsobom aj určitý priestor.

    Takže nevidím v tom problém, aby to bolo na území Slovenskej republiky. Boli takéto výcviky aj v prechádzajúcom období. Nejde o nič nové. Zabezpečíme to v zmysle príslušných vykonávacích dohôd a v zmysle toho, čo sme sa zaviazali jednak v programovom vyhlásení vlády, ale aj v príslušných vládnych dokumentoch.

    Toto je podľa môjho názoru veľmi dôležité v danom smere povedať. Všetky veci, ktoré sa rezort zaviazal vo vládnom materiáli a ktorý bol verejne prístupný, sme jednoducho splnili. Do bodky. Ja ich mám pred sebou.

    Plánované dokončenie siedmej rotácie, v prípade deklarovaného záujmu, ak iracká strana požiada o výcvik, uskutočníme ho, v ponechaní šiestich dôstojníkov vo veliteľstvách koaličnej, to sme splnili, ale s tým, že keď budeme vyhodnocovať bezpečnostnú situáciu, ktorá tam je a ktorá je extrémna a ktorá vedie k tomu, že pravdepodobne ich stiahneme, že darujeme odmínovacie komplety Božena, to sme splnili, že poskytneme vojenskú materiálnu pomoc irackým bezpečnostným silám.

    Všetko, čo rezort obrany deklaroval v rámci vládneho materiálu je plnené a výcvik irackých bezpečnostných síl je tá posledná bodka, ktorú za tým potrebujeme urobiť. Všetko ostatné môže byť vecou rôznych pohľadov a názorov, ale z môjho pohľadu ako ministra obrany Slovenskej republiky si rezort splnil to, čo je v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Pán predseda, často sú tu vyslovované niektoré veci a ich súvislosti, ktoré sa viažu s nie dostatočne presnou predstavou o tom, ako fungujú vojská. Som bývalý profesionálny vojak a musím tu na adresu niektorých otázok v snahe objasniť, ako to funguje, pár slov povedať.

    Chápať vyrieknutie rozhodnutia, stiahnem vojská z Iraku, to nie je ako stiahnuť horúci hrniec s vodou zo sporáka ani mančaft v Petržalke z futbalového ihriska. Aby táto akcia mohla prebehnúť, musia byť zvážené novo sa vyskytujúce okolnosti a mnohé komplikované informácie. Akcia musí byť zabezpečená nielen prepravne. Musia byť realizované mnohé veľmi ťažké, veľmi náročné spravodajské opatrenia, ktoré tvrdo limitujú svojím časom a následne očakávaným výsledkom v podobe ochrany životov všetko, čo bude ďalej nasledovať.

    Ja by som poprosil, aby tí, ktorí nechcú so zlomyseľnosťou napádať len z nejakých populistických dôvodov postup pri sťahovaní vojsk z Iraku, aby viac tento pojem v podobe okamžitosti nepoužívali. Opakujem znova, okamžite realizovať strategické rozhodnutie vojenskou cestou, to nie je pojem rovný fyzikálnej veličine okamžite.

    Keďže naše vojsko dnes pôsobí na mnohej misii vonku v zahraničí, vláda jeho počty redukuje tak, ako môže. Ak sa zdá, že pomaly, tak iba preto, že rešpektuje podmienky, ktoré zdedila.

    Opatrenia, ktoré sú prijímané, majú za cieľ doriešiť následky dávnejších rozhodnutí, a to s minimálnymi škodami. To je skutočný stav, ktorý momentálne bude potrebné riešiť. Ak budeme považovať za potrebné riešiť veci len samy o sebe bez ohľadu na súvislosti, no tak potom, samozrejmá vec, napácha sa množstvo škôd. A to si myslím, že nie je v záujme ani jedného z nás. Mohol by som rozprávať v danej súvislosti ešte ďalej, ale potom by to vyzeralo ako nejaké vojenské školenie a myslím si, že to nie je cieľom ani tohto sedenia, ani môjho rozhodnutia.

    Pán predsedajúci, keďže v rozprave neboli vznesené nejaké závažné záležitosti, ktoré by spochybňovali pôvodný návrh uznesenia výboru pre obranu a bezpečnosť, dovoľte mi predniesť uznesenie.

  • Pán spravodajca, nemusíte prednášať uznesenie, pretože sa vyjadrujete k rozprave na záver po ukončení rozpravy, takže pri samotnom hlasovaní potom môžete. A uznesenie ste uviedli v spravodajskej informácii pred prerokovaním zákona, takže nieže by som, ak ho chcete predniesť, ale nie je to nevyhnutné teraz. Každopádne vám ďakujem za vyjadrenie k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne, pán minister, a teraz prikročíme k druhému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 290, spoločná správa je ako tlač 291a.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložila som návrh na vydanie zákona, ktorého obsahom je, aby sa medzi pamätné dni zapísal aj 1. máj ako deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Každý štát, každý národ si pestuje v pamäti také udalosti, na ktoré môže byť hrdý. Také udalosti, ktorými štát, ktorými krajina vstúpili do svetových dejín a také, ktoré vstúpili do dejín krajiny, do dejín národa.

    Na Slovensku máme popri 5 štátnych sviatkoch a 10 dňoch pracovného pokoja aj 16 pamätných dní. Sú to dni, ktoré sa v podstate nelíšia od dní bežných. Líšia sa len tým, že v týchto dňoch nám kalendár pripomína udalosti, ktoré môžu byť zdrojom našej národnej hrdosti. Udalosti, ktoré môžu byť zdrojom nášho vlastenectva.

    Prvého mája 2004 vstúpila Slovenská republika do Európskej únie. Tomuto kroku, tejto udalosti predchádzali ťažké časy. V období 90. rokov to boli politické otázniky, ktoré viseli nad naším vstupom, neskôr sme museli plniť ťažké ekonomické kritériá, prispôsobovať pravidlá a prispôsobovať sa novým pravidlám.

    Členstvo v Európskej únii bolo tou víziou, pre ktorú veľká časť slovenskej populácie bola ochotná trpezlivo znášať nemalé náklady reforiem. Bolo to preto, lebo veľa našich spoluobčanov si uvedomovalo a uvedomuje, že Slovensko mentálne aj civilizačne patrí medzi vyspelé štáty Európy aj napriek tomu, že nás od nich desaťročia oddeľovala železná opona.

    Ja si trúfam povedať to, čo som už na tomto mieste raz zdôraznila, že od roku 1989 nebola na Slovensku taká jednota vo verejnej mienke, neexistoval v žiadnej otázke taký konsenzus ako v otázke nášho vstupu do Európskej únie. Jednoznačne o tom svedčia aj výsledky referenda z roku 2003. Náš vstup do Európskej únie vtedy podporilo viac ako 92 % zúčastnených a iba 6 % bolo proti nemu. A ešte dôležitejšie a pozoruhodnejšie je to, že tento konsenzus napriek všetkým politickým bojom, napriek všetkým roztržkám v našej spoločnosti pretrváva, ba dokonca podpora nášmu členstvu v Európskej únii kontinuálne rastie. V súčasnosti sú to približne dve tretiny, čo je viac, než je vo väčšine nových členských štátov, ktoré hodnotia naše členstvo pozitívne.

    V takomto hodnotení sa určite odráža aj to, že jednak samotný proces nášho vstupu, ale aj naše členstvo dalo našim občanom šancu na lepší život. Nikdy predtým na našom území nedošlo k takému rýchlemu ekonomickému rastu. To je jedna stránka veci. Ale nikdy predtým nemalo Slovensko na medzinárodnej scéne také slovo a nikdy predtým nemalo Slovensko na medzinárodnej scéne taký zvuk.

    Vstup Slovenska pripadá na 1. máj. Výročie tohto vstupu pripadá na 1. máj. Ten sa tradične u nás a zďaleka nielen u nás oslavuje ako sviatok práce. A nemyslím si, že je to náhoda, že Európska únia zvolila 1. máj ako dátum pre svoje najväčšie historické rozšírenie. Pre nás existuje medzi sviatkom práce a naším vstupom do Európskej únie nepochybne viacero spojujúcich momentov a určite jedným z nich, tým najpodstatnejším je to, že vstup Slovenska do Európskej únie znamenal pre pracujúcich podstatne viac pracovných príležitostí, že odvtedy sa začal dramatickým spôsobom zmenšovať problém, ktorý veľká časť populácie považovala za najzávažnejší, a to je problém nezamestnanosti.

    Sviatok práce sa na našom území oslavuje veľmi dávno. Oslavuje sa už od roku 1919 a nik nechce túto tradíciu meniť, nik ju nechce narúšať. Tak ako na začiatku, keď za prvej Československej republiky bol tento sviatok prijatý, znamenalo to prihlásenie sa k moderným humanistickým myšlienkam tej doby, dnes je myslím po skoro storočí čas na to, aby sme 1. máju dali tiež moderný a aktuálny rámec. A myslím si, že spojiť sviatok práce s pamätným dňom vstupu Slovenska do Európskej únie je presne takáto príležitosť.

    V reakciách predstaviteľov vlády aj poslancov vládnej koalície vo výboroch som sa stretla s námietkou, že dňom Európy je 9. máj. V tomto zmysle máte v laviciach aj pozmeňujúci návrh. Áno, 9. máj je Dňom Európy, je Dňom Európy dávno a Slovensko aj politickí predstavitelia vlády a parlamentu si tento deň pripomínali dávno predtým, ako sme boli členskou krajinou Európskej únie. Pripomínali si ho dôstojným spôsobom, organizovaním a podporovaním kultúrnych akcií, napríklad v Bratislave na Hlavnom námestí.

    Tento deň, samozrejme, je v našej úcte. V roku 1950 9. mája Robert Schuman dal svojím prejavom výrazný podnet Európe, aby si uvedomila, že základnom trvalej prosperity nie je delenie na víťazov a porazených, ale, že je to spolupráca, že je to spájanie.

    Podobne ako Deň Európy si vážime aj iné symboly Európskej únie – európsku zástavu, európsku hymnu. Ale všetky tieto symboly sú tu a boli tu bez akéhokoľvek pričinenia Slovenska, bez akéhokoľvek pričinenia slovenského národa.

    Dnes sa k nim však môžeme hrdo hlásiť, a to práve vďaka 1. máju 2004. Toto sú dôvody, prečo som predložila môj návrh a prečo, ctená Národná rada, vás prosím, aby ste tento návrh podporili. Prosím vás, aby ste zvažovali argumenty, a nie politické zafarbenie, politické tričká, pretože, ak zmetiete tento návrh zo stola, neurobíte tak napriek opozícii, napriek SDKÚ – DS, ale urobíte tak napriek občanom. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Spoločným spravodajcom je pán predseda výboru pre kultúru a médiá pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu k tlači 290, teda k tlači 290a.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 361 z 11. mája 2007 pridelila tento návrh pani kolegyne Rosovej, teda návrh na doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja, pamätných dňoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie dvom výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Poslanci v určenej lehote nedoručili žiadne svoje návrhy, to znamená, že sme sa zaoberali len výstupmi z výborov. Ani jeden z týchto výborov, ktorým to bolo pridelené, neprijal platné uznesenie, pretože nehlasovali dostatočné počty poslancov.

    Gestorský výbor ma poveril za spoločného spravodajcu výborov a dal mi poverenie, aby som postupoval v súlade s § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku s tým, že odporúča Národnej rade, aby návrh zákona v tlači 266 neschválil. To je z mojej strany všetko. Ostatné sa môžete dočítať v samotnej tlači 290a. Ešte by som možno podotkol, že k tomuto návrhu nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy vyplývajúce zo spoločnej správy.

    Pán predseda, skončil som, ja sa potom prihlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne prihlásený nie je nikto. Dávam možnosť, dámy a páni, sa prihlásiť ústne. Pán spravodajca a potom pani poslankyňa Kramplová, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Galbavý. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ešte? Máte, pani? Tak ešte pani Vášáryová. Nech sa páči.

  • Vzhľadom na to, že neboli prijaté z výborov žiadne návrhy, ja ako spravodajca som odporúčal, ako má gestorský výbor odporučiť Národnej rade hlasovať o samotnom návrhu. Videli ste, že som predkladal návrh neschváliť, ale ja som navrhoval, aby sme tento návrh schválili. Teda mám opäť, čuduj sa svete, iný názor ako gestorský výbor, ale vzhľadom na to, že som opozičný poslanec, tak to nie je ani čudné. Myslím, že dvadsať rokov, skoro sedemnásť, to nie je čudné a bolo by čudné, kebyže to je naopak.

    Teraz k samotnému návrhu, lebo máme možnosť sa vyjadriť o tom, že či zaradiť medzi naše pamätné dni nejaký deň, ktorý sa bude viazať so vstupom do Európskej únie. Naozaj sú k dispozícii v podstate len dva dátumy, 1. a 9. máj, 9. máj ako Schumanov deň. Obidva by boli akceptovateľné, predkladateľka si vybrala 1. máj, koniec koncov k 1. septembru a k 1. januáru veľmi dobrý dátum, pretože 1. mája táto republika dobrovoľne vlastným rozhodnutím podporeným referendom sa vzdala časti svojej suverenity.

    Ani 9. máj by nemusel byť zlý deň. Máme na laviciach takýto návrh. Nechcem opakovať argumenty pani kolegyne Žitňanskej zo včera, ale musím povedať, že ide o niečo veľmi podobné, ako včera ona kritizovala. Je to podľa mňa absolútne nepresný návrh, pretože niekto nebol schopný si to uvedomiť, niekto nebol schopný to napísať, na niečo prísť, a tak si to chce aspoň privlastniť. To nie je dobrá taktika, ale v tomto parlamente sa pri dobrých návrhoch rozmáha, pretože len tak odpáliť dobrý návrh nie je asi veľmi populárne, preto ho mierne zmodifikujeme a privlastníme si ho.

    Dámy a páni, skúsme radšej vymýšľať vlastné návrhy. Prvý máj je naozaj všeobecne uznávaný sviatok aj mnou, ale treba povedať, že v tejto krajine je značne sprofanovaný. Štyridsať rokov povinnej účasti. Oslavovať z povinnosti, to duši sviatku ani duši človeka veľmi nepridá a štyridsať rokov povinného uctievania čohokoľvek dokáže zničiť skoro úctu k čomukoľvek. Obnoviť sa to určite nedá žiadnym vešaním záclon členmi vlády. Úcta k 1. máju sa obnoviť vešaním záclon nedá. Myslím si, že keď schválime návrh, tak ako ho predkladá kolegyňa Rosová, môžeme dať 1. máju nový rozmer a tento nový rozmer môže pomôcť 1. máju aj ako sviatku práce, preto tento návrh náš poslanecký klub podporí len v pôvodnej forme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Minárika pán poslanec Galbavý, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Galbavý.

  • Áno, veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Ja som sa pôvodne hlásil s faktickou poznámkou, takže z rozpravy sa odhlasujem.

    Chcem povedať len toľko, že podporujem moju kolegyňu pani poslankyňu Rosovú nielen preto, že je moja kolegyňa z poslaneckého klubu, ale hlavne preto, že mám, prechovávam úctu k tomuto dňu. Som v parlamente ako mnohí viacerí kolegovia od roku 1998 a viem, že pristúpenie Slovenska do Európskej únie nebolo samozrejmosťou. Viem, čo museli urobiť bývalé dve vlády Mikuláša Dzurindu, viem, ako sa musela naháňať Národná rada, v relatívne rýchlom čase sme zvládli európsku legislatívu acquis communautaire.

    Myslím si, že by bolo prospešné a vyzývam aj koaličných poslancov, aby podporili tento návrh. Považoval by som to za veľmi prospešné nielen preto, že ako som už spomínal, je to významný deň pre Slovenskú republiku a jej občanov, ale je to aj preto, vyzývam koaličných poslancov, aby podporili tento návrh, pretože mám pocit a nechcem vnášať konflikty do tejto poslaneckej snemovne, že koalícii a súčasnej vláde zlyháva faktografická pamäť.

    Prečo to hovorím? Dôkazom toho je fotografická výstava, výstavný panel, ktorý hovorí o ceste Slovenskej republiky do Európskej únie. Na základe tohto panelu sa zaslúžila o vstup do Európskej únie súčasná vláda. Myslím si, že to je veľmi neobjektívne a nekorektné, a preto sa pýtam, či si to mám vysvetliť, že ide o nejakú samoľúbosť, pýchu, alebo snahu meniť dejiny výstavným panelom. Isteže, dnes je...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Minárika k jeho vete, že úcta k 1. máju sa obnoviť nedá.

    Pán poslanec, ja si myslím, že to nie je úcta k tým sprievodom, ale je to úcta k podstate, k práci a že ani zmenou spoločenského zriadenia nemožno nič meniť na realite, že jedine tam, kde sa v spoločnosti vykonáva práca, vykonáva sa efektívne, vykonáva sa v progrese, jedine tá spoločnosť môže napredovať. Dokonca si myslím, že práca je aj najlepší výchovný prostriedok, a preto si myslím, že si zaslúži, aby sme si túto skutočnosť, tak ako v iných štátoch Európy v tento deň uvedomovali.

    A myslím si, že význam vstupu Slovenska do Európskej únie má pre nás taký historický význam, že je nedôstojné, aby sme sa delili pri oslave s druhým fenoménom, ktorý má taktiež pre rozvoj spoločnosti veľký význam.

    A pokiaľ hovoríte, že si máme vymýšľať naše témy, pán poslanec, tu nejde o témy, tu ide o postoj. A keď už tento postoj sa dostal na pôdu parlamentu, dovoľte, aby sme si svoj názor vyjadrili.

  • Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Tóthová, reagujete na niečo, čo som nepovedal. Pozorne si prečítajte, keď bude vyhotovený písomný záznam, čo som hovoril. Určite som nepovedal, že úcta k 1. máju ako sviatku práce sa obnoviť nedá. Ja som povedal, že úcta k 1. máju sa nedá obnoviť vešaním záclon členmi vlády. A to je veľký rozdiel.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kramplová a pripraví sa pán poslanec Štefanec. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne a kolegovia, deň vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie bol významným dňom pre občanov Slovenskej republiky, to nikto z nás tu sediacich nespochybňuje. Dokonca ani tí, ktorých ste označovali za brzdu pre vstup do Európskej únie, pretože my sme boli tí, ktorí z politického, inštitucionálneho aj legislatívneho pohľadu začali celý tento proces v roku 1995.

    Pani Vášáryová, poprosím vás, keby ste si svoje city trošku držali na uzde, pretože nebyť Ľudovej strany – HZDS, dnes by ste neboli poslankyňou Slovenskej republiky a dnes by Slovenská republika nemala svoju stoličku v Európskej únii. To dúfam, že nespochybňujete.

    Pre všetky členské štáty, ktoré pristúpili 1. mája 2004 do Európskej únie, bolo ich desať, je tento dátum rovnako významný ako pre Slovenskú republiku. Prvý máj, sviatok práce je tradične slávený na celom svete ako sviatok práce. A predpokladám, vážené kolegyne a kolegovia, že tak, ako nám to dovoľuje ústava, máme právo v tejto snemovni vyjadriť si svoj názor a máme právo prísť s pozmeňujúcim návrhom aj k tomuto návrhu, ktorý tu bol predložený.

    Podľa nášho názoru spojenie dvoch významným sviatkov, a to 1. mája a dňa vstupu do Európskej únie by mohlo znížiť a zastrieť významnosť obidvoch sviatkov. Z toho dôvodu som predložila spolu s pani poslankyňou Tóthovou pozmeňujúci návrh, ktorý máte na stole.

    Tu mi dovoľte zdôrazniť, že na summite Európskej únie v Miláne bol v roku 1985 vyhlásený 9. máj za Deň Európy. Tento deň je európskym symbolom, kedy si štáty Európskej únie pripomínajú text deklarácie Roberta Schumana, ktorá sa stala základom veľkolepého projektu politickej jednoty v Európe, čím bol založený vznik budúcej Európskej únie. Bez tohto projektu by sa dnes ťažko aj Slovensko stalo členom Európskej únie.

    Pamätný deň – Deň Európy podľa nášho názoru, zdôrazňujem, že podľa nášho názoru je tým najvhodnejším spôsobom, ktorým si môžeme pripomenúť náš vstup do Európskej únie a súčasne môžeme vzdať aspoň symbolický hold myšlienke zjednotenej Európy za to, že sme jej súčasťou so zachovaním vlastnej svojbytnosti a národnej hrdosti. Každý občan Slovenskej republiky, ktorému záleží na dôstojnom postavení jeho krajiny v spoločnej Európe, si určite tento deň rád pripomenie práve pamätným dňom 9. mája.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý máte na lavici, znie: Navrhujeme, aby v § 3 ods. 1 za písm. b) bolo vložené nové písm. c), ktoré znie: „c) 9. máj Deň Európy.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Minárik, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Myslím, že argumenty, ktoré tu boli prednesené, sú skutočne fakty, nad ktorými sa treba zamyslieť a ktoré jednoznačne hovoria pre deň 9. máj. A pokiaľ zaznel úsmev a vyjadrenie pani poslankyne Kramplovej k nemu, chcela by som k tomu pripojiť otázku, či ten, kto sa usmial, nevie, kto pre tlač uviedol, že deň rozpadu Česko-Slovenskej republiky bol pre neho smutným dňom.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Dzurinda.

  • Pani poslankyňa Kramplová, vy ste zo dvakrát povedali, že v snemovni má každý poslanec právo vyjadriť svoj názor. No však samozrejme, mňa to tak trošku inšpirovalo, aby som vám povedal svoj názor, ako to vidím ja. Zamieňať si Schumanov deň s míľnikom, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie je nenáležité. Môj názor je ten, že neviete prekročiť svoj tieň, valec funguje. Dennodenne nás presviedčate, že nedokážete prijať čo len jedinú predstavu, podporiť niektorý z návrhov súčasnej opozície. Toto je problém. Toto je problém. Cítite sa v tej polohe valca, ktorý valcuje dobre a toto vám bráni prijať akýkoľvek racionálny názor opozície. Preto radšej ho odkopírujete alebo ukradnete, pretáčate podstatu našich návrhov, ale nie je to dobré. Nie je to dobré, pretože platí to, čo povedala pani kolegyňa Rosová, že nie je to proti opozícii, ale v konečnom dôsledku je to proti krajine a proti jej občanom.

  • Faktická poznámka pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy naozaj návrh kolegyne Rosovej nepozmeňujete aj vzhľadom na útlosť toho návrhu, keď ten návrh nahrádzate svojím znením. Pretože nahrádzate celú vecnú podstatu. A preto som v tom úvodnom vystúpení povedal, že je to nekorektné a trvám na tom.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja zase opačne si myslím, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kramplovej je vynikajúci, dobrý a logický, pretože vtláčať sa do dátumu a do udalostí, ktoré s tým súvisia, teda do 1. mája nie je vhodné, taktické, také, že môže politicky polarizovať postoje určitých skupín a pomerne veľkých v tento deň.

    Preto si myslím, že 9. máj je vhodný dátum na to, aby sme si takú významnú udalosť uctili spôsobom, ktorá má osobitný význam, osobitné miesto, a preto tento pozmeňujúci návrh budem podporovať. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milá kolegyňa, nestačím sa čudovať. Najprv nám tu päť minút rozprávate o slovenskom národe a poučujete nás o slovenskom parlamente a potom jedným „pozmeňovákom“ z pamätného dňa slovenského národa urobíte akýsi pamätný deň Európskej únie alebo pána Schumana. Vy ste vôbec rozmýšľali nad tým, čo ste predtým čítali?

  • Smiech a potlesk.

  • Pani poslankyňa Kramplová reakcie na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ja len skutočne v krátkosti na pána Dzurindu. Pán Dzurinda, keď tu chcete hovoriť o valci, ja by som vám odporučila, aby ste sa trošku vrátili do obdobia rokov 1999, 2000, 2001, aký ste mali vy valec. Čia sila bola väčšia, ale to by ste to museli najskôr skúsiť na vlastnej koži.

    A pokiaľ ide o pani poslankyňu Tkáčovú. Pani poslankyňa, viete, čokoľvek poviete o inom človeku, vaše podvedomie si to myslí o vás. Takže poprosím vás, keby ste hovorili múdro. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som vám povedal takisto svoj pohľad na návrh pani poslankyne Rosovej, aby sme si pripomínali 1. máj ako deň pristúpenia Slovenska k Európskej únii.

    Podľa môjho názoru skutočne tento deň znamenal významný krok, významný vplyv do života našich občanov a naši občania to tak aj cítia. Cítili to aj predtým. Pripomínam referendum, ktoré sa odohralo v máji 2003 na Slovensku a v ktorom 92,5 % občanov sa vyjadrilo za vstup Slovenska do Európskej únie. Mimochodom, z tých 10 krajín, ktoré vstupovali do Únie v roku 2004, to bol najvyšší počet. Najvyšší počet občanov v tej ktorej krajine, ktoré sa prihlásili k Európskej únii, tak bol práve na Slovensku.

    Ďalší pozitívny fakt v tom období sme zaznamenali aj v Európskom parlamente, kedy sa hlasovalo, či jednotlivé krajiny môžu vstúpiť do Únie a, mimochodom, pri hlasovaní o Slovensku najmenej poslancov Európskeho parlamentu bolo proti. To bolo takisto zaujímavé. Čiže európske tradície a vôbec európska problematika na Slovensku je vnímaná veľmi pozitívne aj zo strany Slovenska, aj zo strany európskych inštitúcií.

    Je to logické aj preto, lebo tento vstup Slovenska do Únie významne zasiahol do života občanov a významne pozitívne ovplyvnil ich život. Predovšetkým rúcal bariéry, veď máme ešte v živej pamäti väčšiny z nás pohľad z tejto budovy spred 17 a pol roka, kedy sme videli železnú oponu, ktorá, našťastie, už teraz neexistuje. Ten vývoj sme zaznamenali celkom turbulentný.

    Pani kolegyňa Kramplová hovorila o tom, kto podal prihlášku do Únie. Je to pravda, ale pani kolegyňa, nespomenuli ste tiež, že tá istá vláda, bohužiaľ, svojím konaním zapríčinila, že Slovensko bolo z politických dôvodov vylúčené z rokovania o vstupe do Únie. Tá istá vláda to zabezpečila alebo spôsobila.

    Bohužiaľ, až po roku 1998 sa otočil náš eurointegračný proces a museli sme dobiehať. Museli sme dobiehať ostatné krajiny našich susedov v Česku, Maďarsku, Poľsku. Našťastie sa podarilo a v decembri roku 2002 v Kodani sa rozhodlo o tom, že Slovensko bude súčasťou balíka 10 krajín, ktoré vstúpia do Únie.

    Dovolím si poznamenať, že Európska únia vznikla ako ekonomický projekt. Je to tiež skutočnosť. Najskôr vznikla medzi podnikateľmi a až neskôr sa z toho stal politický projekt. Hovorím to zámerne preto, lebo si myslím, že by sme mali stále počúvať viac a viac občanov, viac a viac podnikateľov a viac im pomáhať zlepšiť ich pohyb po Európskej únii. Odbúravať bariéry. Stále ešte existujú, veď vieme, že vstupom do Únie sme odbúrali colnice, ale ešte stále sú tu pasové kontroly, ktoré veríme, že sa nám podarí odbúrať vstupom do Schengenu, že sa nám podarí zaviesť spoločnú európsku menu v roku 2009 a tak ďalej a tak ďalej.

    Európska únia a európska integrácia má svoj význam a občania to pozitívne cítia. Mali by sme im k tomu ďalej napomáhať a som presvedčený, že musia byť pre to určené aj pravidlá, podľa ktorých by sa mala Európa ďalej riadiť.

    Mimochodom, nedá mi nespomenúť, že práve dnes na summite v Bruseli sa o takýchto pravidlách hovorí. Hovorí sa o novej či ústavnej zmluve, alebo o dodatkovej zmluve. Názov nie je dôležitý. Dôležité sú pravidlá, podľa ktorých sa bude Európa riadiť.

    V tejto súvislosti musím, bohužiaľ, spomenúť aj jednu negatívnu skúsenosť. Predseda vlády Slovenskej republiky odišiel na summit prvýkrát v histórii Slovenska, čo sme členmi Európskej únie, prvýkrát bez mandátu Národnej rady.

    Vo výbore pre európske záležitosti minister zahraničných vecí nedostal mandát a premiér si potom po tento mandát ani neprišiel. Stalo sa to prvýkrát a, bohužiaľ, premiér Slovenskej republiky bude presadzovať stanovisko vlády, ale nie Národnej rady Slovenskej republiky. Teda podľa môjho názoru premiér nerešpektuje a obchádza Národnú radu, čo určite tiež nie je dobrý signál.

    Ale späť ešte k európskej integrácii. Som presvedčený, že ešte stále v Európe môžeme viac a viac spolupracovať v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti bezpečnosti, v oblasti migrácie, ale na druhej strane sú tu záležitosti, ktoré by mali stále zostať na národnej úrovni.

    Je to otázka daní, o ktorej sme debatovali aj na minulej schôdzi Národnej rady, sociálne veci, otázky kultúry a tak ďalej a tak ďalej. Ale je dobré, že o tom hovoríme. Je dobré, že Slovensko sa stalo plnohodnotným členom tohto unikátneho zoskupenia a stalo sa to preto, lebo sme 1. mája 2004 vstúpili do tohto unikátneho zoskupenia, ktoré nám dáva šancu, ktoré nám dáva príležitosť na ďalší rozvoj. História sa nedá meniť. Nevstúpili sme 9., vstúpili sme 1. mája, a preto sa dovolím pripojiť k tomu návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Rosová a dovolím si podporiť, aby sme si 1. máj pripomínali ako pamätný deň pristúpenia Slovenska k Európskej únii. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Štefanca pán poslanec Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem podporiť pána poslanca Štefanca a pridať sa k tomu, že 1. máj je pre slovenskú históriu tým míľnikom, ktorý by mal byť pamätným dňom, pretože pred ním sme neboli členmi Európskej únie, po ňom sme sa stali členmi Európskej únie, a to je taký vážny zásah a významný zásah do histórie Slovenska, že to má zmysel, aby bol pamätným dňom.

    9. máj je dňom Európy. Je symbolom Európskej únie a nič nám nebráni tomu, aby sme si aj 9. máj uctili ako symbol tým, že sme členmi Európskej únie, tak vlastne máme takpovediac aj povinnosť si tento deň uctievať ako symbol Európskej únie a nie je teda dôvod na to, aby 9. máj bol pamätným dňom. Naopak, 1. máj sa týka slovenskej histórie. Je tým míľnikom, ktorý má byť pamätným dňom Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefanec, chcete reagovať na faktickú? Nie. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedzme si ešte raz, že cieľom predloženého návrhu je ustanoviť deň vstupu Slovenskej republiky, to znamená 1. máj ako pamätný deň. Nehovoríme tu o význame Európskej únie, o ničom inom. Jednoducho o dni, kedy Slovenská republika vstúpila do Európskej únie.

    Položme si teda otázku, prečo sa vlastne usilujeme založiť túto novú tradíciu? Lebo my sa, teda lepšie povedané moja kolegyňa pani Rosová sa usiluje založiť novú tradíciu. Pretože symbolika, ktorá sa viaže na tento deň, posilní tradíciu, založí tradíciu, ktorá bude posilňovaná naprieč generáciami. Naprieč politickými silami a je veľmi dôležitá. Vytvára priestor pre asociácie, ktoré túto našu aktivitu pripojiť sa k Európskej únii motivovali. Tu nejde o vybudovanie nejakej mechanickej tradície na určité mechanické reakcie na tradície, pretože by sme určite nechceli, aby sme náš vstup do Európskej únie vnímali ako 1. máj za komunistického režimu.

    Pripomeňme si, čo vlastne je 1. máj. Ja som o tom už hovorila v prvom čítaní. 1. máj je americká tradícia oslavy robotníckej búrky založená proste na solidarite celého sveta s americkými robotníkmi, ktorí 1. mája vystúpili. A komunistami to bolo spotvorené na určitý sviatok práce, kde sa vykonávala práca, áno, pani poslankyňa, „sa vykonávala práca“, kde funkcionári stávali na tribúne a pod nimi pochodovali ľudia pod hrozbou vyhodenia z práce alebo, že nedostanú odmeny v práci a podobne. A títo ľudia práce demonštrovali stabilitu komunistickej moci. Tak to bolo. 1. máj teda zostane pripomenutím robotníckych búrok, ktoré idú od 19. storočia až po amerických robotníkov. Ale v novej tradícii vstupu Slovenska do Európskej únie by to už nemal byť zvyk alebo sentiment, ale predstava pre budúce generácie o tom, akú hodnotu predstavoval vstup Slovenska do Európskej únie. Skutočná tradícia je totiž neokázalé poukazovanie k času slávnej minulosti a môže preto po dlhé generácie sprítomňovať tento významný moment. Samozrejme, pokiaľ ho niektorí ľudia za takýto moment považujú.

    Ja si uvedomujem veľmi dobre, že medzi nami sedia ľudia a politická strana, ktorá bola zásadne proti tomu, aby Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Rozdielne tradície totiž určujú aj spôsob, akým sa budú ľudia k tradíciám stavať a ako budú týmto tradíciám rozumieť. Preto chápem, že ľudia, v ktorých tkvie hlboko symbolizmus komunistického sviatku, sa bránia tomu, aby 1. máj okrem tejto svetovej americkej tradície mal pre občanov tohto štátu aj iné konotácie, tomu rozumiem.

    V tomto duchu môžem povedať, že poslanci koalície budú brániť v mene určitého tradičného postoja k 1. máju, ale ako tu povedali mnohí moji predrečníci, myslím si, že 1. máj zostáva svetovým sviatkom práce, a toto je náš vlastný 1. máj, kedy sme skutočne vstúpili do Európskej únie.

    Ide teda o ochranu určitej estetickej prináležnosti povedala by som k inej dobe, k iným časom, o určitý rituál. Debatovalo sa tu už o tom, že takýmto dňom by mal byť 9. máj, to znamená Deň Európy, a preto aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa hneď poponáhľalo a vyslovilo s 9. májom súhlas. Tu sa už hovorilo o tom, čo sa stalo 9. mája. 9. mája 1950 predstavil vtedajší minister zahraničných vecí Francúzskej republiky Robert Schuman po dohovore s obchodníkom s koňakom Monetom a pánom De Gasperim návrh na vytvorenie organizovanej Európy. Prečo? Pretože 8. mája 1950 bol prvý veľký sviatok – oslava konca druhej svetovej vojny, a preto vybrali títo ľudia 9. máj, aby pripomenuli, že takéto hrôzy, hrôzy druhej svetovej vojny sa už nikdy nesmú opakovať.

    Áno, prvopočiatočným impulzom vzniku Európskej únie bol strach, aby sa druhá vojna a jej hrôzy už nikdy v živote neopakovali. Vyzvali preto Francúzsko, Nemecko a ďalšie tri štáty, aby spojili výrobu uhlia a ocele a vytvorili tak prvý konkrétny základ, teraz citujem, „európskej federácie“. To je 9. máj, Schumanov deň.

    Ako táto symbolika súvisí s tým, že 1. mája Slovenská republika vstúpila do Európskej únie a vyvinula obrovské úsilie? Ja tomu nerozumiem. Schumanov deň je úplne iná symbolika a prosím, vezmite to na vedomie. 1. mája 2004 predsa nešlo o zabránenie, aby sa opakovali hrôzy druhej svetovej vojny, ale o výraz odhodlania občanov Slovenskej republiky prináležať k historicky jedinečnému zoskupeniu európskych štátov, ktoré sú nielen ekonomicky vyspelé, solidárne, ale považujú dialóg, vládu práva a ochranu ľudských práv za svoje maximá. To je 1. máj pre nás a pre našich občanov, a nie 9. máj.

    Okrem toho pripomeňme si, keď sa už tu hovorilo o tom, že máme sláviť vstup Slovenska do Európskej únie 9. mája, hoci sme vstúpili do Európskej únie 1. mája. Spomeňte si na to, počas celého komunistického režimu, kedy sme slávili koniec druhej svetovej vojny. Kedy sme ho slávili? 9. mája, kedy sa druhá svetová vojna neskončila. Druhá svetová vojna sa skončila 8. mája pre celý svet. Kedy my dnes slávime v demokratickom slobodnom Slovensku koniec druhej svetovej vojny? No vrátili sme sa tak ako celý svet. Vrátili sme sa k 8. máju. Chceme pokračovať v tejto tradícii? Že za to, že to navrhla pani poslankyňa Rosová, tak my budeme vstup Slovenska sláviť 9. mája, hoci sme vstúpili 1. mája? Veď je to smiešne. Tak ako bolo smiešne, že celý socialistický tábor musel sláviť 9. mája koniec svetovej vojny, hoci celý svet slávil 8. mája? Veď sa vystavujeme nebezpečenstvu, že každá nasledujúca generácia, čo príde, vráti, samozrejme, tento pamätný deň na 1. mája, tak ako to má byť. Máme predsa už takúto skúsenosť.

    Akú teda inú komparatívnu paralelu by sme našli v našich dejinách s dňom vstupu Slovenska do Európskej únie? Určite si pripomíname a veľmi významne Slovenské národné povstanie 1944. Povstalci utrpeli porážku, ale prihlásili Slovenskú republiku medzi demokratické sily, a preto je Slovenská republika dnes v hraniciach, v akých je.

    Alebo možno rok 1968, výhonky demokracie potlačené vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie.

    Ale len vstupom Slovenska do Európskej únie sa mení zodpovednosť Slovenska, a teda aj spôsob hodnotenia našich činov, aj hodnotenia činov tohto parlamentu. Nová zodpovednosť nielen za seba, za celý región, ale aj za európsku politiku a za našich susedov, ktorí sú dnes ešte stále mimo rámca Európskej únie. Členstvo Slovenska v Európskej únii totiž nie je niečo dočasného. Niečo dočasného, čo je ohraničené touto vládou alebo každou ďalšou inou vládou. To nás nezbavuje zodpovednosti skladať za naše postupy a činy účty dnes a pred budúcimi generáciami. Ako sa pozrú budúce generácie na tie panely, čo sú v parlamente? Kde to vyzerá, že za vstup Slovenska do Európskej únie je zodpovedná dnešná politická reprezentácia. Veď je to smiešne a sme na smiech.

    Toľko hovoríme o národe, o všetkom možnom a teraz náš vlastný pamätný deň, len náš, slovenských občanov, chceme dať len na 9. mája, to znamená na oslavu dňa, kedy sa proste Schuman rozhodol po mnohých diskusiách, dialógoch, že predloží koncept federalizovanej Európy.

    Chcela by som na záver citovať politologičku Silviu Mihálikovú. „Štátne sviatky a pamätné dni majú svoj jasný zmysel. Každý režim si vyberá z histórie tie vývinové línie a etapy, ktoré najviac zodpovedajú jeho dejinnému sebaobrazu, jeho predstavám budúcnosti, ale aj každodennému politickému utilitarizmu. Žiada sa dodať, každá vláda bráni tým symbolom, ktoré nevyhovujú jej politickému utilitarizmu.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej pán poslanec Kukan, pán poslanec Podmanický, pán poslanec Halecký, pán poslanec Kubovič, pán poslanec Senko, pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne pár viet na podporu toho, čo hovorila predrečníčka poslankyňa pani Vášáryová.

    Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je nesporne najdôležitejším dátumom novodobej histórie nezávislej Slovenskej republiky. Na tom by sme sa hádam mohli dohodnúť naprieč celým politickým spektrom. Zdôrazňujem to aj preto, že počas prístupových rokovaní o členstve v Únii tento parlament zohral pozitívnu úlohu a boli prípady, keď aj vtedajšie opozičné strany hlasovali proeurópsky. My si to pamätáme a vážime si toho. Nechápem, prečo teraz prichádzate s návrhom zmeniť ten návrh zákona, ktorý navrhla pani poslankyňa Rosová.

    Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája a snažíte sa tvrdiť, že 9. máj je dôležitejší. 9. máj, áno, to je Deň Európy, keď otcovia Európy naozaj sa rozhodli, že vybudujú spoločnú Európu niekedy v budúcnosti. My hovoríme o Slovensku. Do dejín alebo do učebníc Slovenska vojde to, že 1. mája vstúpila Slovenská republika do Európskej únie a rozhodne to stojí zato, aby to bolo poznamenané ako pamätný deň.

    Kolegovia z koalície, nemôžem si pomôcť, ale vy naozaj veľmi dôrazne chcete presadzovať to, že tejto opozícii v tomto parlamente neprejde návrh nijakého zákona, neprejde nijaký pozmeňujúci návrh. Kŕčovitosť, umelosť, pseudofalošnosť vašich argumentov, len aby ste toto dosiahli, nehnevajte sa, je smiešna a ja sa naozaj čudujem, že sa až tak prepožičiavate k takýmto praktikám.

  • Pán poslanec Kukan, vy máte procedurálny návrh? Pán poslanec Podmanický faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vášáryová, ja som si pozorne vypočul vaše vystúpenie. Napriek tomu teda, že ste uviedli niektoré veci, tak neboli celkom presné, povedali ste napríklad, že celý svet si pripomína ukončenie druhej svetovej vojny 8. mája. No nie celý svet si pripomína 8. mája, istotne viete, že kapitulácia Nemecka bola podpisovaná v dvoch dňoch – aj 8. mája, aj 9. mája. 8. mája bez Sovietskeho zväzu, 9. mája so Sovietskym zväzom, to len na upresnenie. Ja si myslím, že to ste sa asi pomýlili a teraz sa tomu smejete.

    Ale čo som chcel povedať, pani poslankyňa Vášáryová, chcel som vám dnes zložiť poklonu. Musím naozaj uznať, že vaše názory prekonali veľmi zaujímavú premenu a vývoj od čias podpísania anticharty. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že z toho, čo hovorila pani poslankyňa Vášáryová vyplýva, a ja to uznávam, že pri vzniku pamätného dňa takéhoto významu by mala byť trošku jednota medzi koalíciou a opozíciou, aby ten deň nadobudol vážnosť aj v budúcnosti, aby mal primeraný význam, oslavu a publicitu. Len zdá sa, že 1. mája ten dátum nebol vhodne zvolený, pretože skutočne je to sviatok, ktorý oslavuje celý svet ako sviatok práce a ešte dlho oslavovať bude, takže bolo potrebné zvoliť nejaký iný deň ako 1. mája. A zdá sa, že z tých dní, či 1., 2. až po 15. (potlesk) ten 9. deň je najvhodnejší.

  • Reakcie v sále.

  • 9. máj je najvhodnejší, no 9. deň v máji. Chcel by som len poslancom SDKÚ pripomenúť, že ich smiech, ich rehot sú absolútne nekultúrne, pretože mali by sa naučiť počúvať a nerehotať, vysmievať sa a podobne. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Kubovič.

  • Vážená pani poslankyňa Vášáryová, mňa zaujímala tá časť, v ktorej ste hovorili, že nerozumiete návrhu poslankyne na zmenu pamätného dňa o vstupe Slovenska do Európskej únie z 1. mája na 9. máj.

    Ja by som vám chcel len povedať, že skúste si vrátiť slová, ktoré boli vo vystúpení pani poslankyne Kramplovej, ktorá jasne vo svojom vystúpení povedala, že podľa nej, a teda predpokladám, že aj HZDS – Ľudová strana je prioritné, že 1. máj je sviatok práce. Som preto presvedčený, že jednoducho preto je tento návrh poslankyne Rosovej pre nich neprijateľný.

    No a na druhej strane treba povedať, tak ako to bolo spomenuté už aj tu predtým a viackrát sa to opakuje, že zrejme ide opäť o jeden návrh opozície, ktorý zaťal tak, že jednoducho koalícia sa s tým nevie vysporiadať a ja sa nazdávam, že ani tento návrh paní poslankýň Tóthovej a Kramplovej nakoniec neprejde, ale podstatné bude celkom určite to, že opäť sa podarilo zmariť nejaký opozičný návrh, ktorý bol zmysluplný.

  • Ďakujem za slovo. Sme v roku 2007. Nemáme tu nejaké kývajúce sa tribúny a z nich mávajúcich ľudí. Ak sú niekedy tlieskajúci, tak možno iba na hokejových štadiónoch, niekedy možno tlieskali aj na niektorých iných štadiónoch. Neznevažujem vôbec vstup Slovenska do Európskej únie. Myslím si, že to bol veľmi významný počin všetkých občanov Slovenska, ktorí sa zúčastnili v referende a podporili ho.

    Neznevažujem ani 1. máj ako sviatok práce ako istým spôsobom symboliku boja pracujúcich za svoje práva a nebolo by veľmi vhodné, keby ste, pani poslankyňa, znevažovali právo pracujúcich na to (smiech v sále), že vydobýjajú si v istom období a v spoločnosti svoje práva. Tak možno, ako je to dnes a nakoniec, myslím si, že o tom bude aj diskusia o Zákonníku práce. Zasa chceme byť iní.

    Deň Európy, tak ako ste ho vy poňali a hovorili, asi tak nie je ponímaný a istým spôsobom Deň Európy je ponímaný tak, ako hovoril pán poslanec Kukan, ktorý je tiež z vašej strany. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Kramplová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja by som vám skutočne chcela poďakovať za lekciu zo slovenskej histórie. Vám, tak ako ste povedali vo vašom vystúpení, vám sú smiešne naše návrh, žiaľ, nám sú smiešne vaše argumenty, ale pani poslankyňa, ja aj tie vaše argumenty rešpektujem.

    Dovoľte mi, keď ste nám tu hovorili o slovenskej histórii, ja zacitujem zopár bodov z deklarácie Roberta Schumana, pretože v tejto deklarácii sa píše o myšlienke zjednotenia národov Európy, o zabezpečení hospodárskeho a sociálneho pokroku štátov Európy, o postupnom odstraňovaní rozdielov štátov Európy, o zlepšení životných a pracovných podmienok občanov Európy a o hospodárskej a politickej integrácii Európy len v krátkosti.

    Týmto naším návrhom sme chceli práve prísť s riešením, ktoré by bolo priechodné a bolo by možné takýto návrh schváliť. Ale, samozrejme, rešpektujeme názory, rešpektujeme vaše argumenty, znovu to zdôrazňujem. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rydlo, ľutujem, ale to bolo už po tom, keď som uzavrela možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, takže nabudúce.

    Pani poslankyňa Vášáryová bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Pán Halecký, je mi naozaj veľmi ľúto, ale my sme na to nemali vplyv, že Európska únia, keď sa rozširovala, vybrala deň 1. mája na to, aby desať nových štátov vstúpilo do Európskej únie. Na to naozaj nikto tu sediaci nemal vplyv, oni vybrali deň 1. mája. Takže akosi, no, môžeme prepisovať všelijako históriu, ale ten deň 1. máj vybrala Európska únia, im musíte adresovať, že si nevážia, alebo chceli znevážiť, alebo dať inú symboliku 1. máju. Nerozumiem ja tomu, ale možnože vám to vysvetlia šéfovia vlád, ktorí vtedy boli v Európskej rade a schválili to.

    Chcela by som potom reagovať ešte na pani Kramplovú. Ja som veľmi rada, že ste povedali jedno slovo, pani poslankyňa, a to je, že je to takto priechodné. Veď o tom tu stále hovoríme. Áno, len keď vy zmeníte históriu a vstup Slovenska do Európskej únie bude 9. mája, a nie 1. mája, to bude priechodné. Ja vám veľmi ďakujem, že ste to povedali, to slovo priechodné. Áno. Lebo toto už nie je parlament. Toto už je pred občanmi len hra na parlament, lebo tu sa už nevedie dialóg, žiadny dialóg. Tu ide len o to, čo je priechodné. Lebo vy máte príkaz, aby nič, čo vyjde z opozičných lavíc, nech je to akokoľvek zmysluplné, neprešlo.

    Nakoniec, pán Senko, myslím si, že toto, čo som teraz povedala, sa jasne ukáže v utorok ráno. Ďakujem.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Keďže v rozprave vystúpili všetci riadne prihlásení rečníci, chcete vystúpiť ešte v rámci rozpravy? V rámci rozpravy, pani poslankyňa, v rámci rozpravy, alebo potom záverečne? Čiže keďže v rozprave vystúpili všetci riadne prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, som si vedomá toho, že občania očakávajú od tejto snemovne, že sa budeme zaoberať ich každodennými problémami, ich starosťami, že budeme pracovať pre to, aby sa im žilo lepšie a ľahšie. Napriek tomu si nemyslím, že debata o symboloch nepatrí na toto miesto a že nemá zmysel pre našu spoločnosť.

    Po prvé, všeobecne preto, lebo symboly sú tým, čo môže spájať spoločnosť, ale, po druhé, aj preto, lebo táto debata mnohé odhalila. V postoji k týmto symbolom sa ukázali hodnoty, ktoré tu prezentujeme, ale ukázalo sa aj to, čo, priznám sa, bolo istým druhoradým cieľom môjho návrhu. Ukázalo sa totiž, či má zmysel predkladať v tomto parlamente argumenty, alebo sa tu hľadí len na to, kto daný návrh predkladá. Či tu argumenty zavážia, či tu zaváži záujem a názor občanov, alebo zaváži to, aby opozícii nič neprešlo. Je mi ľúto, že táto diskusia sa vyvíjala v prospech verifikovania toho druhého, to znamená toho, aby neprešlo čokoľvek, čo je z opozičnej dielne.

    Chcem ale predsa len vecne pripomenúť znova. Pamätné dni, ktoré sú v kalendári, sú spravidla takmer bez výnimky dňami, ktoré sa týkajú slovenskej histórie, o ktoré sa môže opierať slovenské vlastenectvo, a nie spomienkami na medzinárodné dôležité udalosti.

    Po druhé, existuje tu veľmi podobná paralela medzi tým, keď sa spája sviatok práce a pamätný deň, a tou je 5. júl, keď máme sviatok sv. Cyrila a Metoda, zároveň je to pamätný deň zahraničných Slovákov. Nikto nechce uberať vážnosť sviatku práce, sama som o tom veľa hovorila, pán poslanec Senko, zrejme ste ma nepočúvali. Naopak, nevyužitie môjho návrhu je nevyužitie šance dať sviatku práce moderný rozmer a vrátiť ho všetkým občanom.

    Čudujem sa, že panie poslankyne Tóthová a Kramplová potrebovali svojím návrhom ponúknuť ochranné sfarbenie svojim koaličným partnerom zo SMER-u preto, lebo doterajšia diskusia o mojom návrhu sa vyvíjala skôr v tom zmysle, či niekto chce niekomu ukradnúť sviatok práce, alebo nechce. Dnes sa to prekrylo návrhom, ktorý skutočne nemá s mojím návrhom nič spoločné, aby sa oslavoval 9. máj ako Deň Európy u nás ako pamätný deň. Deň Európy u nás Dňom Európy bude, bol bez ohľadu na akékoľvek naše chcenie alebo pričinenie.

    Na druhej strane diskusia o tom, či niekto chce prekryť alebo neprekryť sviatok práce, ukazovala pravú podstatu nášho sporu. Nie, nechceli sme nič ukradnúť preto, lebo sviatok práce nepatrí žiadnej politickej strane a rovnako ani Európska únia nie je ani ľavicová, ani pravicová. Chceli sme vyjsť v ústrety tomu, čo od nás očakávajú občania.

    A, napokon, ešte ponúkam ďalšiu historickú paralelu preto, lebo som sa stretla aj s tými argumentmi, že tri roky je primálo na to, aby sme ohodnotili význam nášho vstupu do Európskej únie. Nuž v roku 1889 to boli práve tri roky, ktoré uplynuli od udalosti v Chicagu a v roku 1889 sa vyhlásil na kongrese Druhej internacionály 1. máj za Sviatok práce. Ak stačili vtedy tri roky na to, aby sa vyhlásil 1. máj za sviatok, ktorý pretrval viac ako storočie, myslím si, že nám by tieto tri roky, ktoré navyše za sebou nesú jasnú stopu v našej histórii, mali stačiť rovnako.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, napriek všetkému, čo tu zaznelo, myslím si, že stále je ešte príležitosť, aby sme využili môj návrh na to, aby sme ukázali, že táto snemovňa je tu aj pre občanov, nielen pre záujmy politických strán. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Ja naozaj len technicky ako spravodajca. Nebudem sa vyjadrovať k diskusii ako takej, len k jedinému predloženému pozmeňujúcemu návrhu, pretože podľa mňa ako podľa spravodajcu má niekoľko menších a aj závažnejších technických problémov. Myslelo sa zrejme v tom návrhu, že po c v úvodzovkách nemá byť, ale má byť celý ten text v úvodzovkách, čo teda ako podľa mňa je dosť vážny návrh, lebo to vlastne nevieme, že ako by mal znieť ten návrh. Ak by tam bolo len po c a potom nič, tak to by bol asi dosť veľký trapas.

    Tento návrh má ešte iný, samozrejme, legislatívny problém, pretože návrh nesmeruje k návrhu zákona, ktorý je uvedený v tlači 290. Tento návrh smeruje priamo voči pôvodnému návrhu, ku ktorému pani Rosová predkladala pozmeňujúci návrh, teda váš návrh smeruje proti zákonu, o ktorom sa nerokuje, teda proti zákonu č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja, pamätných dňoch a tak ďalej.

    Bude to zrejme tým, že pani profesorka Tóthová a pán doktor práv Mečiar sú podpísaní až ako druhý a tretí. Ja budem tento nedostatok vzhľadom na to, že je zrejmý zámer predkladateľov konzultovať s legislatívnym odborom Národnej rady a podľa toho potom ako spravodajca zrejme dám hlasovať, pretože naozaj zámer je zrejmý, ale legislatívna technika by sa mohla dodržiavať.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku 4-minútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste zaujali svoje miesta v poslaneckých laviciach, pretože pristúpime k pokračovaniu, k ďalším krokom, k prerušeným bodom programu, ktoré sme v doterajšom priebehu prerokovali od posledného hlasovania. Ďakujem pekne, že ste zaujali miesta v rokovacej sále.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, ako to máme v tlači 266.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre kultúru a médiá pán poslanec Tomáš Galbavý, takže ho prosím, aby zaujal svoje miesto. Prikročíme teda k hlasovaniu.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovania.

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážené dámy a páni, v rozprave vystúpili traja páni poslanci, z nich len jeden pán poslanec Senko predložil v rozprave pozmeňujúce návrhy legislatívneho charakteru, ale najprv budeme hlasovať o jedinom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 22 poslancov, proti 42 poslancov, zdržalo sa 70 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, poprosím vás, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch legislatívneho charakteru pána poslanca Senka spoločne o obidvoch.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 90 poslancov, zdržali sa 43 poslanci, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Poprosím, aby ste ďalej dali hlasovať o posunutí návrhu do tretieho čítania.

  • Ďakujem pekne. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 6 poslanci, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pán poslanec Brocka, faktická poznámka? Dobre. Pripomínam, že nie je možné podávať počas hlasovania. Ďakujem. Takže chce niekto z poslancov dať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Áno, pán predsedajúci, poprosím vás, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Sory, je nevykonateľný. Pán poslanec Mikloško hovoril, aby ste nepodávali legislatívny.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 15 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 90 poslancov.

  • Konštatujem, že sme neschválili návrh novely zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Poprosím o pokoj v sále, vážené kolegyne, kolegovia.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov tak, ako to máme uvedené v tlači 272.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Viliama Jasaňa, aby zaujal svoje miesto. Zároveň vás, pán spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že v rozprave nevystúpil nikto, preto dajte, pán podpredseda, hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 99 poslancov, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh v treťom čítaní ihneď.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 94 poslancov, zdržali sa 43 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh sme schválili. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tohto tretieho čítania. Ďakujem, nehlási sa nikto. Uzatváram preto rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 57 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme ďalej pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku, tak ako to máme v tlači 336.

    Určeným spoločným spravodajcom z výboru pre obranu a bezpečnosť je pán poslanec Emil Vestenický. Prosím ho, aby zaujal svoje miesto a aby uviedol hlasovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážené dámy a páni, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Obaja vyslovili súhlas s predloženým návrhom vlády.

    Pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o uznesení Národnej rady k tejto veci tak, ako bolo predložené v návrhu.

  • Ďakujem pekne. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 133 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 3 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prítomnosťou príslušníkov irackých ozbrojených síl na území Slovenskej republiky za účelom uskutočnenia výcviku.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady, pardon, takže, prepáčte, prosím, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov tak, ako je to uvedené v tlači 290.

    Poprosím spoločného spravodajcu predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Pavla Minárika, aby zaujal miesto. Ďakujem. Prikročíme, prosím, k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave som vystúpil ja, panie poslankyne Kramplová, Vášáryová a pán poslanec Štefanec. Odznel jeden návrh. Ja som mu vytýkal nejaké nedostatky alebo konzultácie s legislatívnym odborom. Vzhľadom na to, že budú vedieť urobiť vyhotovenie konečné, dám o ňom hlasovať, aby sme si ušetrili jedno hlasovanie s námietkou.

    V spoločnej správe neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Kramplová. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za tento návrh 18 poslancov, proti 61 poslancov, zdržalo sa 61 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Vzhľadom na oprávnenie, ktoré mám z gestorského výboru, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o postúpení do tretieho čítania.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 139 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Pristúpme teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce v zmysle § 85 podať návrhy. Ak nie, uzatváram možnosť vystúpiť v rozprave a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 64 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh novely zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme hlasovaním vyčerpali obsah zákonov, ktoré sme prerokovali v doterajšom priebehu.

    Po krátkej 3-minútovej prestávke budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady.

  • Prestávka.

  • Poprosím pána Knappa, keby bol taký láskavý, aby prišiel na chvíľu k predsedníckemu stolu. Pán riaditeľ Knapp, poprosíme na chvíľku.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím postupne zaujať miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pristúpiť k nasledujúcim bodom nášho dnešného programu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po hlasovaní budeme pokračovať v prerokovávaní programu 11. schôdze. Bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh skupiny poslancov je tlač pod č. 297, spoločná správa výborov k tomuto návrhu je tlač 297a.

    Pán poslanec Marian Záhumenský odôvodní za skupinu poslancov návrh zákona. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zastúpení poslancov predniesol návrh zákona č. 15/2005 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi.

    Účelom poslaneckého návrhu je novelizácia zákonných pravidiel vyplývajúcich z prijatia nariadenia č. 865/2006 zo 4. mája 2006, ktorým sa ruší nariadenie č. 1808/01 ES a ustanovujú sa nové pravidlá, týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady č. 338/1997 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi.

    Novela zákona č. 15/2005 je predložená so zreteľom na skutočnosť, že Slovenská republika ako jeden z členských štátov Európskej únie nariadenia 338/1997 a 865/2006 ES ako všeobecne záväzné normatívne právne akty vyznačujúce sa vyššou právnou silou a mierou všeobecnosti zabezpečujú uniformný výkon určitej časti primárneho práva.

    Okrem uvedených dôvodov zákon č. 15/2005 mal upravovať konanie občanov v tom zmysle, aby nedochádzalo k znehodnocovaniu, nezákonnému obchodovaniu a akémukoľvek konaniu, ktoré by negatívne vplývalo na početnosť a kvalitu voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

    Predmetný zákon však vytvára v súvislosti s občanmi obavy z nezákonného konania, nech by občan Slovenskej republiky prišiel do akéhokoľvek kontaktu s voľne žijúcim živočíchom či voľne rastúcou rastlinou. Samotný kontakt s prírodou vyvoláva u občanov obavy z porušenia zákona, hoci za hranicami Slovenskej republiky pozitívny vzťah k prírode sa v každom prípade hodnotí ako pre prírodu prospešný.

    Kriminalita na Slovensku stúpa a aj preto, že skutok, ktorý sa stal v súvislosti s voľne žijúcim živočíchom je v Slovenskej republike trestným činom a napríklad v Českej republike je záslužným konaním.

    Môžem uviesť príklad. Ak by ste si napríklad kúpili chameleóna zeleného, ktorý je chránený v B kategórii podľa CITES, v Českej republike nepotrebujete nič, stačí vám v obchode si ho zakúpiť a dostanete potvrdenie o zakúpení.

    Ak si ho priveziete na Slovensko a neviete o tom, že musíte viesť registračný list, že musíte mať druhovú kartu, že musíte mať preukaz o pôvode a že vám musia prideliť evidenčné číslo určené vedeckým orgánom, dopúšťate sa trestného činu podľa § 305 Trestného zákona.

    Mnoho občanov riešilo situáciu tak, že odkúpilo na susednej Morave nehnuteľnosť, tam založili živnosť, neziskovú organizáciu, prípadne s. r. o., bez strachu podnikajú a dane, samozrejme, odvádzajú do štátneho rozpočtu Českej republiky.

    V minulosti na Slovensku pôsobilo okolo 70-tisíc chovateľov registrovaných ako členov Slovenského zväzu chovateľov. V súčasnosti má Slovenský zväz chovateľov 8-tisíc členov, ktorí sa väčšinou boja činnosť vykonávať. V susedných Čechách chovatelia v roku 2006 vyprodukovali pre štátny rozpočet 500 miliónov Kč. U nás zo strachu pre šikanu nič.

    Slovenský poľovnícky zväz spolu s členmi Slovenského klubu sokoliarov mal okolo 65-tisíc členov. V súčasnosti v sokoliarskej organizácii je evidovaných len okolo 300 sokoliarov. V susedných Čechách za úspešný odchov napríklad sokola, orla alebo jastraba štát prispeje chovateľovi sumou 5-tisíc korún. Naproti tomu u nás úspešný chovateľ je takmer zákonite označovaný ako páchateľ trestných činov a podľa toho je niekoľko rokov stíhaný za vykonštruovaný prečin.

    Pestovateľov kaktusov, orchideí a iných exotických chránených rastlín nemožno zrátať, pretože zo strachu pred šikanou zvolili cestu ilegality a o tejto činnosti evidencia neexistuje.

    České orgány štátnej správy v predmetnej oblasti vydajú ročne okolo 100-tisíc certifikátov, u nás v najúspešnejších rokoch 2006 okolo 30, slovom 30 kusov, v roku 2005 iba 7. Takže jeden certifikát v Slovenskej republike stojí daňových poplatníkov okolo 59-tisíc korún.

    Predmetný zákon má okrem opodstatnenia v nariadeniach Európskej únie aj v Medzinárodnom dohovore CITES, ktorý bol Česko-Slovenskou republikou podpísaný v roku 1992 a Slovenkou republikou v roku 1993. Do súčasnosti však garanti podpisu dohovoru štátna správa nevedie jednotnú dokumentáciu evidencie druhov v súlade s CITES a následnými nariadeniami Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je komické, keď opozícia tvrdí, že predkladaná novela je v rozpore s európskymi nariadeniami, pretože odborná komisia Európskej únie v roku 2004 konštatuje, že zákon Slovenskej republiky č. 237/2002, ktorý riešil problematiku CITES a spomínaných európskych nariadení má toľko nezhôd, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bolo nútené v roku 2005 predložiť parlamentu nový zákon pod č. 15/2005, teda súčasný zákon, ktorý opäť do svojich ustanovení nezapracoval pripomienkové nedostatky, boli pozmenené čísla paragrafov, a tak sa stal oproti predchádzajúcemu neprehľadnejším. Konštatuje to kontrola zhody nariadenia Rady ES 338/1997 a zákona č. 237/2002 Phare.

    Záverom chcem dodať, že predchádzajúca vláda využila nezrozumiteľnosť a chaos v legislatíve na šikanovanie občanov. Doteraz nebol preukázaný ani jeden trestný čin v predmetnej oblasti.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie ako navrhovateľa. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Martinákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 368 z 15. mája 2007 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako ich máte uvedené v časti IV spoločnej správy s odporúčaniami gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 18 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 134 z 21. júna 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásil za poslanecký klub SMK pán poslanec László Miklós. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie je nás veľa, preto aj tá moja reč zrejme nebude mať taký dopad, aký som si predstavoval. Tí, ktorí ma poznáte, tak viete, že sa nezaoberám príliš politikárčením a nezvyknem hovoriť od veci, ale teraz predsa len musím hovoriť niečo aj o okolnostiach týchto dvoch noviel a plus zákona o lesoch, pretože všetky tri považujem za jednoznačné oslabenie funkcií ochrany prírody, inšpekcie, oslabenie možnosti kontroly.

    Viete, ja som si stále myslel a odkedy som v politike už od roku 1990, že životné prostredie bude nadstraníckou záležitosťou a myslím si, že sa to aj tak dosť dobre drží. Ja som bol posledných 8 rokov ministrom a tí, ktorí ste tu boli za tých posledných 8 rokov v parlamente, tak veľmi dobre viete, že som hľadal spoluprácu aj medzi opozíciou, aj som ju získaval. Myslím si, že preto, že som vždy praktické otázky životného prostredia staval nad stranícke otázky, a preto sa mi celkom darilo. Ja som bol presvedčený, že to bude takto aj v tomto parlamente a verím, že to tak bude, len teraz trošku sa celá táto situácia naštrbila.

    Táto súčasná situácia je vyvolaná možno najrôznejšími okolnosťami, ktoré možno za to ani neviem, nemôžeme, napríklad tým, že výbor pre životné prostredie sa spojil s výborom pre pôdohospodárstvo. Ja som to, otvorene poviem, nepovažoval za správne, ale nakoniec som sa s tým zmieril a hovorili sme spolu s pánom predsedom výboru, že práveže možno, že v niektorých prípadoch to môže byť dobré, že si vyjasníme už v rámci výboru svoje názory, no na druhej strane treba povedať, že v rámci toho výboru sme len dvaja životniari, to je pán Köteles a ja. Na ochranu prírody môžem povedať, že ako-tak, no, tak som asi príliš skromný, trošku sa vyznám do ochrany prírody.

    Takže zloženie výboru tiež asi spôsobí, že veľmi ťažkú úlohu majú názory na ochranu prírody a názory na životné prostredie. Napriek tomu si myslím, že spolupráca vo výbore sa začala dobre. Myslím si, že sme vytvorili dokonca až priateľské vzťahy, nielen kolegiálne a priateľské vzťahy, a verím, že to bude nasledovať aj do budúcnosti, aj keď sa to trošku teraz naštrbilo.

    Z čoho vyplývajú tie moje pochybnosti a moje podozrenia. No, predovšetkým vieme veľmi dobre, že v legislatívnom pláne ministerstva životného prostredia boli v pláne obidve tieto novely. Normálnym spôsobom cez medzirezortné pripomienkové konanie, jedna novela bola, tuším, na august naplánovaná, druhá na október. Prečo teda musíme, prečo bolo treba sa ponáhľať s touto novelou. Nakoniec bol to poslanecký návrh a musím povedať, že ministerstvo životného prostredia, neviem, či je tu niekto z nich, sa len mlčky prizeralo. Dokonca na zasadnutia raz prišiel štátny tajomník konkrétne k tomuto zákonu, k tomuto druhému zákonu niektoré ustanovenia v zákone obhajoval úradník z ministerstva pôdohospodárstva.

    Takže toto je celé, to, čo teraz hovorím, sa týka všetkých tých troch zákonov, ale najmä tých dvoch, čo sú ešte pred nami. Takže toto je celkom iste nie dobré, po prvé, z legislatívneho hľadiska, po druhé, nehnevajte sa, že to vzbudzuje podozrenie, že za tým musí byť nejaký záujem. Môžeme identifikovať ten záujem a možno, že by sme mohli, ale ja sa do toho nejdem púšťať, pretože to vždy vyvoláva len zlú krv.

    V každom prípade, dovoľte, aby sme tí, ktorí s týmto postupom nesúhlasíme, mali na to právo, aby sme s týmto postupom nesúhlasili. Nakoniec, podali to pán Záhumenský, Magduška tu nie je, pani Kramplová, no, ani pani Kramplová tu nie je. Janko, ty si tu. Tak prosím vás pekne, kolegovia, myslíte si, že by sme ja alebo Köteles, alebo hocikto by sme nevedeli pomôcť tomu, aby nevznikli takéto problémy s týmto zákonom?

    Ja teraz, dovoľte mi, aby som bol trošku osobný a namyslený. Nemyslím si, že si myslíte, že by som nevedel pomôcť. Ja si myslím, že tu bol iný zámer. Ja si myslím, že to bol iný zámer. Nakoniec však to aj tak dopadlo, pán Záhumenský. Viete, že novela, teraz nehovorím o CITES, ale tá druhá novela mala 11 bodov a nakoniec z toho vzišlo 66. Trošku sa vyznám do celej ochrany prírody a už sa mi to stalo neprehľadným, ani v tomto momente už do toho ani presne nevidím a už ani nemám chuti, ani nemám síl sa do toho púšťať, pretože vidím za tým niečo iného.

    Takže dovoľte, aby som toto veľmi silno vyjadril a vyjadril veľmi silnú nevôľu s tým, ako sme postupovali. Predstav si teraz, pán predseda, ktorý tu zase je tu, že by som sa teraz pustil sám, mám na to plné právo, by som sa pustil do novely zákona o pozemkových úpravách alebo zákona o potravinách, nikomu by som vám nič nepovedal. Ako by k tomu výbor pristúpil? Tak zrejme by to zmietol, zrejme by to zmietol, no ale to, čo sme veľmi vecne pripomienkovali, jednoducho to prešlo bez akéhokoľvek väčšieho problému.

    Teraz napriek tomu, čo som mal tieto výhrady od začiatku ohľadom postupu, napriek tomu som sa pustil do toho veľmi prísne a vecne, paragraf po paragrafe, a naozaj nikto, ktorí ste boli na tých rokovaniach výboru, nemôžete povedať, že som nepristúpil vecne k akémukoľvek paragrafu. Možno, že som ani politického slova nepovedal, vždy som išiel na tieto jednotlivé paragrafy vecne, dal som si tú námahu, dal som návrhy, ako sa to dá vylepšiť, aby neboli tam legislatívne problémy, aby neutrpela ani jedna strana škodu, ani druhá strana škodu.

    No, musím povedať, že až na maličké výnimky, ktoré nemali vlastne z hľadiska toho hlavného zámeru, ktorý som, samozrejme, vedel identifikovať, že neprešli tieto návrhy.

    Prvý návrh bol, ako sa pamätáte, aby sme stiahli a nechali to normálne na normálny postup cez ministerstvo. To neprešlo, ale neprešli ani vecné návrhy, ktoré som navrhol. Toto je všeobecne k obidvom zákonom, ktoré sú ešte pred nami, a teraz dovoľte, aby som pristúpil k zákonu o CITES.

    Vážení priatelia, zákon o CITES nie je o tom, ako podporiť obchod so zvieratami. To je o ochrane druhov. Jedna z najvýznamnejších príčin vyhynutia druhov je obchodovanie s nimi a vyberanie z prírodného prostredia. To znamená, že tento zákon je o regulácii obchodovania, nie o obchode, ale o regulácii obchodovania. No a teraz musím povedať, že v tejto novele ide o oslabenie kontroly nad týmto obchodom.

    Vážení priatelia, to, čo ste povedali, pán Záhumenský, ja veľmi dobre viem, že sú tam problémy technického charakteru, ale to nemôžeme postaviť, že teraz ideme v zákone oslabiť kontrolu, lebo máme technické problémy s nejakými dokumentmi. To som vám hovoril aj na začiatku, poďme do toho presne, dokument za dokumentom, postup za postupom, ako to urobíme, ale nie tak, že jednoducho proste kontrolu týmto spôsobom viac-menej zoslabíme.

    A teraz ste hovorili, že šikanovanie národa. Viete, ja strašne nemám rád takéto veľké slová. Pán Záhumenský, viete o koľkých ľudí ide? Je 220 obchodníkov približne a tých, ktorí majú problémy je 5, 8 možno, nechcite odo mňa presne, vieme presne dokonca, o koho ide. O 5, 8 ľudí, ktorí majú problémy s týmto zákonom.

    Ďalej je asi 25 chovateľov, ktorí majú veľmi veľký obrat vo svojich exemplároch, čiže môže sa predpokladať, že obchodujú napriek tomu, že nie sú zahlásení ako obchodníci, ale to tiež by som nebral, len, prosím vás, aj tí majú právo na život, aj tí majú právo na to, aby mali v poriadku zákonné pozadie. Len nestrašme tým, ako keby to bola celonárodná tragédia, že sa reguluje obchodovanie s chránenými druhmi živočíchov a rastlín.

    A teraz vám poviem, vážení kolegovia, tí, ktorí sa s týmto nezaoberáte, čo je hlavný problém. Hlavný problém regulácie je dokázať spôsob nadobudnutia a pôvod druhu. Toto je hriech? Toto je hriech? Kto toto vie urobiť, tak nemá s tým problém. Kto to nevie urobiť, má asi problém a hľadá iné únikové cesty. Ale ja nemám nič proti tomu, ten papagáj nevie, že žije a že bol načierno vytiahnutý z Amazonasu, to nevadí, ale nemôžeme teraz. No dobre, tak je tu niekoľko desaťtisíc vtákov, ktoré sú tu načierno a teraz povieme, že všetko je o. k., poďme ďalej touto istou cestou.

    Čiže tu teraz dokázať čierny obchod s akýmkoľvek iným tovarom predsa musí, vyžaduje reguláciu, vyžaduje reguláciu, a nieže zoslabovanie regulácie. Nato treba kontrolu, nato treba evidenciu, nato treba označenie. Všetko ostatné je o technike, toto je podstata, a o tej technike kedykoľvek sme boli ochotní sa pustiť, akým spôsobom tú techniku urobiť, aby naozaj sa ani tí 8 ľudia necítili, že sú šikanovaní, pretože tých ostatných sa to vôbec netýka. Iste, keď sa spýtame nejakých drobnochovateľov a tí by povedali, najlepšie by bolo, keby sme nemuseli viesť žiadnu evidenciu.

    Okrem toho ste sa viackrát odvolávali na príslušné nariadenie ES. To nariadenie ako každé nariadenie nehovorí o podrobnostiach, ale jednoznačne hovorí, že kedykoľvek, keď je potrebné, kedykoľvek musí držiteľ preukázať spôsob nadobudnutia a pôvod, ostatná je technika. Že ako to robí Česko, ako to robí Maďarsko, ako to robí hocikto iný, to je technika.

    A ešte raz o Česku, ja neviem, o čom hovoríme. V Česku takisto všetky druhy z A musia mať evidované a vybrané druhy z B musia mať evidované, takže tam neviem, o čo ide. Čiže toto je hlavný problém, keď niekto vie dokázať spôsob nadobudnutia a pôvod, tak jednoducho s tým nemôže mať problém.

    No, čo boli naše pokusy alebo moje pokusy o vylepšenie tejto novely. Predovšetkým, aby sme zachovali kontrolu, ale zmierili administratívnu náročnosť tejto kontroly, na to sme navrhli do paragrafu, že napríklad DNA testy sa majú robiť len na tých 6 vybraných druhov dravcov, ktorí sú, by som povedal, predmetom najintenzívnejšieho sporu a obchodovania, tých 6 druhov a ostatné len odovzdať DNA materiál na príslušné miesto, že keby náhodou v prípade kontroly bolo treba urobiť, tak nech sa to urobí. Neprešlo to.

    Po druhé sme chceli, samozrejme, túto povinnosť nechať na obchodníkoch, vy ste teraz navrhli, že túto povinnosť bude mať štát. Štát na to nedá peniaze, tým pádom nebude treba robiť DNA testy.

    Potom sme navrhli vylúčiť niekoľko formulácií, teda zmätočnosť formulácií atď. atď. To sú už drobnosti. My už, musím vám povedať, páni kolegovia a pani kolegyne, že už nechcem ísť do detailov, lebo videl som, že to nemá žiaden prípad.

    Poviem vám o sankciách jeden príklad, ktorý je úplne, by som povedal, pre mňa až taký príkry. No, doteraz bola sankcia za to, že sa načierno obchoduje. Teraz bude sankcia len vtedy, keď povedzme načierno dovezený exemplár sa poškodí. A bude stáť peniaze napraviť škodu na tom exemplári. Preboha, to je tak, ako keby sme pokutovali obchodníka, čierneho obchodníka so zbraňami len vtedy, keď poškodí pušku, ktorú doviezol k nám, a keď ju dovezie v poriadku tak nie.

    No, ja vám dokonca to môžem povedať ako ekológ, že každý organizmus, keď ho budú prevážať, utrpí. Či budeme vidieť, alebo či nebudeme vidieť, ale utrpí tou cestou. A napriek tomu to môže byť legálne dovezený. A CITES nebude šikanovať takýto obchod, ale to, že jednoducho to znamená, že ja, keď si vytrhnem kaktus v Mexiku, donesiem ho sem a donesiem ho v poriadku, nebude na ňom vidieť žiadne poškodenie, tak to je absolútne v poriadku. Ale keď ten kaktus si kúpim legálne, a keď ho náhodou cestou zlomím, tak budem môcť za to byť sankcionovaný.

    No, to sú také veci, vážení priatelia, ktoré sa nepodarilo vylúčiť ani počas rokovania vo výboroch a neviem, ako to bude teraz.

    Napriek tomu, vážené kolegyne, ešte vystúpim aj k druhej novele k ochrane prírody. Tu ja stále vyzývam. Ja si myslím, že by sa nič nestalo, keby ste to ešte stiahli, nikomu sa vlas na hlave neskriví, nikto vám nebude hovoriť o zbabelosti, ale skôr o dobromyseľnosti a o vecnej kompetentnosti v tomto spore. Keď nie, tak mám oprávnenie povedať, že klub SMK nebude hlasovať. Bude hlasovať jedným gombíkom za jednotlivé návrhy áno, nie podľa toho, aké sú, ale za zákon ako celok nie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami, ešte opýtam sa, pán poslanec Zsolt Simon, to péčko je procedurálny návrh? Do rozpravy, áno. Takže s faktickými poznámkami poslanci Lipšic, Frešo, Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Myslím, že pán kolega Mikloš nám tu veľmi odborne objasnil, o čom je táto novela. Ja som už včera upozornil, že táto vláda nepredkladá a jej poslanci do parlamentu zákony v prospech ľudí, ale v prospech úzkych lobistických skupín. Toto je absolútne zjavný príklad, kedy cieľom je zmierniť podmienky pre podnikateľov, ktorí sa zaoberajú obchodovaním s exotickými vtákmi a ďalšími zvieratami.

    Napriek tomu, že návrh novely hovorí o tom, ako je potrebné aproximovať rôzne smernice, neviem o tom, že by poslanci dávali aproximačné návrhy zákonov do parlamentu. To je zrejme úloha vlády. Napriek tomu jej základným cieľom je zmierniť postih tých, čo chovajú exotické vtáctvo a iné zveri a dopúšťajú sa porušovania zákona.

    Tento návrh zákona je exemplárnym prípadom podľahnutia tlaku lobistickej skupiny úzko zameranej skupiny podnikateľov zrejme blízkej strane SMER – koniec koncov jedným z najznámejších chovateľov exotického vtáctva je váš štátny tajomník na ministerstve životného prostredia.

    Touto novelou aj tou ďalšou, o ktorej budeme rokovať, SMER znovu odkrýva svoje lobistické pozadie a reči o záujme ľudí sú skôr len pre médiá a pre voľby. V skutočnosti vy nie ste stranou ľudí. Vy ste naozaj stranou úzkych lobistických skupín. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som poďakovať predrečníkovi, pánu profesorovi Miklósovi za to, že popísal klímu, v ktorej vlastne táto novela bola predložená, a klímu, ktorá ho sprevádzala, a hlavne popísal veľmi dobre tú odbornú skepsu, ktorá sprevádza vlastne samotné rokovanie o tomto zákone, kedy nebol žiaden záujem o odborné argumenty, nebol záujem ani o odbornú diskusiu a myslím si, že celé to smeruje vlastne k tomu, aby obchodníkom bolo umožnené lepšie, alebo, povedal by som, menej prehľadne obchodovať.

    Druhý bod, ktorý ma zaujal na predrečníkovi, bol ten, že ozaj toto nie je o šikanovaní ľudí, toto je o 220 obchodníkoch, z ktorých 5 až 8 má problémy, a o tom, akým spôsobom prostredníctvom navrhovateľa sa tieto problémy snaží riešiť, budem hovoriť v rozprave, kde niektoré z tých ustanovení sú absolútne absurdné a nebyť toho, že naozaj vidím, ako sú predkladané, a to si môžete aj všetci v tlači prečítať, tak by som ani neveril, že dnes je takto možné konkrétnej lobistickej skupine vychádzať v ústrety nie pre ľudí, ale na úkor ľudí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Slafkovský Alexander.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel pridať k tomu, čo hovoril pán profesor Miklós s tým, že s ním plne cítim, pretože s podobnou skúsenosťou som sa už stretol aj ja. A, bohužiaľ, s ním musím spolu konštatovať, že je tu veľmi silná tendencia, ktorá zneužíva tento parlament a používa ho len ad hoc. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec László Miklós bol jediný prihlásený do rozpravy písomne, preto sa teraz pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Poslanci Zsolt Simon, Tkáčová Jarmila, Frešo Pavol. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dámy a páni, máme pred sebou návrh skupiny poslancov Národnej rady k novele zákona č. 15/2005 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov.

    Dámy a páni, tento návrh zákona, keď bol prerokovaný v roku 2005, tak k nemu prechádzajúca vláda dostala viac ako 2-tisíc pripomienok.

    Nasleduje ďalší zákon o ochrane krajiny a prírody č. 543. Tiež je to poslanecká novela. K tomuto návrhu zákona bolo tiež takmer 2-tisíc pripomienok. Včera sme prerokovali zákon o lesoch. Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré včera neboli prijaté, alebo boli pozmenené, tie v pôvodnom návrhu zákona boli komunikované v roku 2005. A nakoniec zo zákona vypadli.

    Toto sú jasné dôkazy o tom, že táto vláda Roberta Fica je alibistická. Nechce ísť do konfliktu s občanmi, nechce komunikovať s občanmi a jednoducho obchádza legislatívne pravidlá, ktoré vláda má. Pretože radšej si nechá vypracovať takéto a podobné návrhy na pôde ministerstiev, dá do svojich rúk svojich poslancov a potom ich presadzujú ako poslanecké novely. Len takéto konanie nie je v súlade.

    Preto aj vo výbore pre pôdohospodárstvo a ochranu prírody sme sa ako poslanci opozície rozhodli, že pri prerokovaní aj tohto bodu, aj toho nasledujúceho bodu sme sa nezúčastnili prerokovania spoločnej správy ako protest, že vláda nechce komunikovať s občanmi. Takýto krok a takéto podobné riešenia sú z čias spred roka 1998.

    Aká je to vláda otvorená, ako deklaruje. Je to len ilúzia, pretože vláda chce zobrať len tie populárne veci, k populárnym veciam sa chce vyjadrovať. Ale táto vláda je alibistická.

    Preto navrhujem alebo žiadam predkladateľov, aby zvážili stiahnutie tohto návrhu, ako aj toho nasledujúceho, nech to vrátia do vlády, nech to vrátia ministerstvu a nech začnú komunikovať s občanmi tejto krajiny tak, ako to predpisujú legislatívne pravidlá a aby nebola takto alibistická a nech ide do konfrontácií, do komunikácie s občanmi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, pripraví sa pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som veľmi dlho rozmýšľala, či mám vystúpiť, či má vôbec zmysel vystupovať. Je tu množstvo rušivých momentov. Ja sa stotožňujem s pánom profesorom Miklósom v tej jeho skepse a nechuti, ale nestotožňujem sa s tou vašou skromnosťou. Skutočne ste odborník par excellence a my sa môžeme od vás vo výbore iba učiť. Môžem potvrdiť, že ste predložili veľmi, veľmi konštruktívne pozmeňujúce návrhy, ktoré ale boli vládnou koalíciou odmietnuté.

    Ten prvý rušivý moment je, že nepovažujem len za ozaj náhodu, že aj prvé čítanie, aj druhé čítanie o týchto dvoch závažných poslaneckých návrhoch prebieha v piatok poobede, keď je tu pár poslancov, a stavím sa, že polovica, možno 80 % vládnych poslancov ani nevedia, o akých závažných zmenách budú hlasovať. Koho zaujíma, čo my tu o prírode rozprávame? Ja mám pocit, že sa prihovárame hluchým, ale aj nemým a slepým. Je tu od vás zákaz podporovať opozíciu. Mali sme včera možnosť vidieť, akým spôsobom, keď už niečo ozaj kole oči, si potom adoptujete návrh opozície.

    Stretli sme sa tu včera s tým, že keď príde k odbornému zdôvodneniu pozmeňujúceho návrhu, a teraz môžem povedať aj meno poslankyne pani Smolková, vytiahnete opozičnú rétoriku a namiesto toho, aby ste zdôvodnili vecne, argumentačne, prečo predkladáte pozmeňujúci návrh k otázke bytového fondu, tak tu napľujete a nakydáte špinu na bývalú vládu a jej predstaviteľov.

    Ďalším rušivým momentom je, a už to myslím v tomto parlamente zaznieva čoraz hlasnejšie, je dlhodobo spôsob, akým sa predkladajú nepopulárne zmeny zákonov. To znamená vláda, ktorá sa chce vyhnúť pripomienkovému konaniu, ktoré môže by búrlivé za asistencií médií a takáto medialita, takáto pozornosť od médií vám nie je po chuti, podsunie návrhy zákonov svojim poslancom a tie sa zjavia bez verejnej diskusie, bez toho, aby dotknuté inštitúcie, aby občania mohli tento zákon pripomienkovať, tak sa to ocitne u nás na stoloch, ale čo viac, ešte k týmto poslaneckým návrhom do výborov nosíte trikrát, štyrikrát väčšie novely, ktoré vám v rýchlosti pripravia ministerskí úradníci.

    Ozaj, dnes už to tu raz bolo povedané, tento parlament už prestáva byť parlamentom. My sme tu nejakí štatisti a neviem, či by sa daňoví poplatníci ozaj nemali zamyslieť nad tým, či má význam takúto inštitúciu vôbec platiť. Však nech o všetkom rozhodne vláda a vybavené.

    Včera som sa rozprávala s jednou pracovníčkou z odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, ktorá veľmi skormútene priznala, že sa so zármutkom díva, ako sa jej dlhoročná práca ničí a búra, konkrétne práve pri ochrane prírody, a že majú zákaz akokoľvek kriticky k týmto návrhom sa vyjadrovať.

    Koľko poslancov zaujíma, že týmto návrhom zákona, pán Záhumenský, sa znižuje možnosť sledovania obchodu s ohrozenými druhmi? Koho zaujíma, že hoci máme zákon o kontrole obchodu s týmito druhmi, že to bude po prijatí tejto novely bezzubý zákon? Zákon bez účinnej kontroly! Zo Slovenska sa stane raj pašerákov. A myslím si, že to bude vaša medzinárodná hanba.

    Uvediem jednu perličku zo zákona. Hneď v prvom bode sa ruší zodpovednosť dopravcov za porušenie ustanovení nariadenia v prípade, ak prepravca prevážané exempláre sám nesprevádza. To znamená, že si bude konkrétny človek chcieť doniesť nejakú peknú orchideu alebo nejaký pekný exemplár, a keďže batožinu on sám nesprevádza a v tej batožine ten exemplár bude objavený, on v podstate je mimo obliga. Trestný čin nespáchal, môže povedať, kufor nie je môj, a keď sa na to nepríde, tak sa môže potešiť, lebo tento ohrozený druh bude mať doma. Ale čo je horšie, umožní sa využiť prepravcov alebo dopravcov ako kuriérov, pretože im prakticky nebude dokázateľné, že sú aj vlastníkmi tohto prevážaného tovaru, keď to tak nazvem, pretože ozaj ohrozené druhy sú tovarom.

    Kolegovia, mnohí si myslíte, že CITES, to sú len papagáje, možno nosorožce, nejaké krokodíly možno. Ale CITES, teda ohrozené druhy sú aj na Slovensku. Medveď, vlk, mačka, rys, dravce, sokoly, jastraby, orly, ale aj rastlinky orchidey, snežienky alebo hlaváčik jarný. Vás to netrápi? Je vám naša príroda ľahostajná, že tieto ohrozené druhy chcete menej kontrolovať? Obchod s týmito ohrozenými druhmi? Myslím si, že vás to netrápi, ale nás to trápi.

    Čítala som takú zaujímavú knihu, ktorá sa volala „Paradoxné Prikázania“ a hlavnou myšlienkou tej knižky bolo, že aj keď konáte dobro a nestretáte sa s odozvou na tie vaše skutky, máte v nich pokračovať, lebo konať dobro je zmyslom nášho života. A preto my sa nevzdávame. Budeme dookola opakovať a poukazovať na všetky tieto pre nás neprijateľné kroky, pretože ja už musím konštatovať, že slovenská ochrana prírody potrebuje ochranu. Potrebuje ochranu pred vami. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Lipšic s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Ja som sa chcel poďakovať pani kolegyni Tkáčovej, že nám ozrejmila, že naozaj nejde len o exotické živočíchy, ale aj o naše chránené druhy, a to je verejný záujem chrániť chránené živočíchy.

    Pán kolega Záhumenský, v akom záujme ste ten návrh novely predložili? Vo verejnom zjavne nie. Čiže v nejakom partikulárnom. Samozrejme, že návrh sa týka aj exotických vtákov a zvierat a v tejto súvislosti mi napadlo, že táto vláda má niekedy naozaj veľmi exotické a v tomto prípade aj dosť uletené nápady. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia v pléne, ktorí ešte ste zostali, bohužiaľ, no musím to tak povedať, lebo som sa zahľadel a zbadal som, že naozaj niektoré kluby sú tu kompletne.

    Tento návrh zákona bol podaný podozrivo. Podozrivo vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol podaný, aj vzhľadom na obsah, ktorého sa týka.

    Tá hlavná okolnosť, ktorá vzbudzuje vo mne podozrenie, je, že aj ja, aj predkladatelia vedia, že ministerstvo životného prostredia má tesne pred pripomienkovým konaním tento zákon dnes. Dokonca je to tak ďaleko, že zákon bol zaradený do porady vedenia a stiahnutý, aby dal priechod vlastne tomuto podozrivému nálevu.

    Podozrivé je to preto, lebo ochrana prírody je vecou, ktorá zaujíma občanov a mnohí aktívni občania sa v nej angažujú, a podozrivé je to preto, lebo vlastne tým, že bol podaný mimo štandardného legislatívneho procesu zo strany vlády, a to napriek tomu, že bol pripravený, tak sa vlastne vyhol pripomienkovému konaniu. A to podozrenie vo mne vlastne sa napĺňa, alebo myslím si, že cieľom, samozrejme, toho, že to bolo podané ako poslanecká novela bolo práve vyhnutie sa tomuto pripomienkovému konaniu.

    K tomu spôsobu ďalej chcem podotknúť pre možnože aj ľudí, ktorí odborne až tak nie do hĺbky potrebujú tento zákon študovať, alebo chcú poznať, ale chcú kvalifikovane rozhodnúť, a to je dôležité, že novela výrazne znižuje prah citlivosti pri ochrane ohrozených druhov v oblastiach evidencie ohrozených druhov, dopravy, sankcií a výkonu kontroly.

    Čo sa týka, vyberiem si to, čo hovorila aj kolegyňa Tkáčová, doprava, tam sa vlastne z dnešného stavu, kedy dopravca je zodpovedný za to, keď preváža ohrozené druhy, sa vlastne táto zodpovednosť z neho sníma. Neviem si predstaviť podobný stav, keby sa to týkalo napríklad zbraní, že by sme prijali tu v tejto Národnej rade zákon, že keď niekto vezie plný kufor zbraní alebo v autobuse proste má plný kufor zbraní nejaký dopravca a bude proste tvrdiť, že nevie, komu patria, tak ako polícia povie, tak je to o. k., no, snáď si to ešte zoberte aj domov.

    Čo sa týka sankcií, tak jedna z nesmierne takých rešpekt vzbudzujúcich sankcií bola, že hrozilo zhabanie tohto voľne žijúceho druhu. Samozrejme, toto sa vypúšťa. Toto sa vypúšťa a k výkonu kontroly poznamenám, že navrhovatelia v pôvodnom návrhu vyžadovali na výkon kontroly súdne rozhodnutie. Dobre počujete. Skutočne vyžadovali v pôvodnom návrhu súdne rozhodnutie na výkon kontroly. Skutočne tie podozrenia sa potom vo mne tak pretavujú aj v istotu, že ide naozaj o záujem asi niekoľkých obchodníkov a lobistov, ktorí išli tak ďaleko alebo proste tá ich smelosť išla tak ďaleko, že túto raritu do nášho ústavného systému vôbec zaviesť, aby niekto, kto má niečo kontrolovať, si má doniesť potvrdenie zo súdu ku každému jednému prípadu. Takýto nezmysel tam vôbec dať naozaj vyžaduje veľa trúfalosti. To zistili aj predkladatelia, kde sa to teda snažili zmierniť, aj to zmiernili.

    Položil som si otázku, komu je na prospech takáto zmena za týchto podozrivých okolností. No a prišlo mi, že to nebude o ľuďoch, nebude to o občanoch, ale tomu, komu to naozaj bude na prospech, budú práve pašeráci ohrozených druhov. A poviem prečo.

    Tá úvaha je veľmi jednoduchá. Keď chcem niečo pašovať, čo je protizákonné, tak si vyberiem krajinu, kde je prah voči tomuto pašovaniu čo najnižší. To je presne to, čo som o jeden bod predtým hovoril, ten prah v kľúčových oblastiach pre pašovanie, ako je doprava, evidencia, výkon kontroly znižujeme.

    Čiže upozorňujem predkladateľa, lebo pevne verím, že to nerobili v záujme takýchto skupín, že práve tieto skupiny budú z toho profitovať. Je to obrovské riziko. Obrovské riziko.

    A to, čo ešte chcem povedať na margo toho, čo aj pán profesor hovoril, aj kolega Lipšic to spomínal, že naozaj sa to týka veľmi úzkej skupiny ľudí. No, samozrejme, chcem povedať, že si treba uvedomiť, že tu v parlamente sme nie za seba, možno nie za svojich priateľov, možno nie za spriaznených štátnych tajomníkov, ale sme tu za občanov. A ľudia by nemali byť na poslednom mieste ani na prostrednom, ale na poprednom.

    A z tohto dôvodu asi ten výraz úlet je správny. Navrhujem, aby o tejto novele sme nepokračovali v rokovaní a o tom, samozrejme, aj hlasovali. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša nie sú. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami. V rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V krátkosti dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenia v rozprave. Musím povedať, pán poslanec Miklós, že predkladaná novela zákona je v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky a je to z toho dôvodu, že vy ste prijatím novely alebo prijatím zákona č. 15/2005 vytvorili dve kategórie občanov v rámci Európskej únie. Slovensko ako členský štát Európskej únie sa zaviazalo, že budú mať všetci občania rovnaké práva a povinnosti v rámci Európskej únie a vy ste zakotvili povinnosti pre našich občanov také, ktoré iní občania Európskej únie nemajú.

    Pýtam sa, prečo si myslíte, že občania Slovenskej republiky sú druhoradí občania Európskej únie? Prečo občania Európskej únie sú slovenskí občania a musia mať prísnejšie pravidlá ako ostatní občania iných krajín Európskej únie.

    Čiže predkladaný návrh novely zákona zosúlaďuje zákon, ktorý, ak bude prijatý s nariadením Európskej únie, vytvára rovnaké podmienky pre všetkých občanov Slovenskej republiky, tak ako majú iní občania v rámci Európskej únie.

    Veci, ktoré pri chovaní, obchodovaní chránených živočíchov a rastlín, ktoré sa vyžadujú v rámci tohto zákona, nie sú potrebné napríklad v Českej republike. V Českej republike pri exemplároch skupiny B nie je potrebné vydávať potvrdenie. Stačí chovateľovi, ak má doklad o nadobudnutí, či už to má faktúru, má potvrdenie z obchodu, že tohto živočícha nadobudol.

    Predstavte si, že by slovenský občan v Českej republike si zakúpil, povedzme, chameleóna zeleného, ktorý je bežný, ale je v skupine B, dovezie si ho na Slovensko a ani netuší o tom, čo všetko v zmysle zákona o ochrane ho čaká a čo musí urobiť. Musí sa v prvom rade zaregistrovať a musí dostať číslo od vedeckého orgánu, ak to neurobí, dopúšťa sa v zmysle tohto zákona trestného činu. Musí zahlásiť na obvodnom úrade životného prostredia, že takéhoto živočícha si doviezol. Pritom jeho deti toho živočícha bežne chovajú a vlastne rodičia riskujú to, že sa dopúšťajú trestného činu.

    My nehovoríme, že treba znížiť kontrolu a stupeň ochrany. Všetky opatrenia, ktoré sú potrebné z hľadiska európskych nariadení pri A kategórii sú zachované. Pri A je potrebné dodržiavať vydávať potvrdenie. Takisto je potrebné viesť evidenciu na druhovej karte. Je potrebné každého živočícha nezameniteľne označiť. Čiže pri A kategórii sa neruší vôbec nič. Pri B kategórii zosúlaďujeme súčasný návrh s nariadením Európskej únie aj v rámci toho, aby sa nebránilo obchodu v rámci práv Európskej únie, lebo podľa európskych pravidiel nie je možné vytvárať ani dodatočné bariéry, ktoré by bránili obchodu. Čiže pri B kategórii je takisto potrebné viesť druhovú kartu, čiže viesť evidenciu na druhovej karte, ale pri vtákoch sa vykonáva nezameniteľné označenie pevným krúžkom. Často sa stáva, že pevné označenie B kategórie je ďaleko drahšie, ako je samotný živočích. Napríklad pri tom chameleónovi. Ak to nemajú iní občania, pýtam sa, prečo slovenskí občania to musia mať.

    Čo sa týka DNA. Každý chovateľ podľa návrhu je povinný odovzdať vzorku DNA, to znamená, že ak štátny orgán ochrany prírody si takúto vzorku vyžiada, chovateľ je povinný ju odovzdať, či už krv, alebo perie, alebo nejakú podobnú vzorku, z ktorej je možné zistiť, či ten živočích je od tých rodičov, ktorí sú deklarovaní alebo nie je. Ale súčasne platný zákon núti predkladať DNA analýzu napriek tomu, že v Slovenskej republike nie je žiadne laboratórium, ktoré by bolo certifikované na vykonávanie DNA a takéto laboratóriá nie sú ani v Európskej únii.

    Nuž, pán poslanec Lipšic, ste tu, nejde o lobistické pozadie. Ide o to, aby sa nevytvárali podmienky, aby sme nevytvárali také legislatívne prostredie, ktoré z bezúhonných občanov robí kriminálnikov. Lebo tým, že vlastne, aj keď sa hovorí, neznalosť zákona neospravedlňuje, pri bežnom zakúpení živočícha v obchode, kde si, povedzme, v Českej republike, alebo darovaním v rámci Slovenskej republiky od chovateľa, ktorý ho daruje nejakému dieťaťu a ten rodič nevie, že musí spĺňať všetky tie nariadenia, ktoré sú urobené a nemusí to urobiť žiadny iný občan v rámci Európskej únie, dopúšťa sa trestného činu. Tak preto je to v rámci verejného záujmu a vôbec to neznižuje stupeň ochrany.

    Pán poslanec Simon povedal, že v roku 2005 bolo 2-tisíc pripomienok. To je od tých 200 chovateľov tých 2-tisíc pripomienok? Ja viem, že bola petičná akcia a v prístupe Európskej únie, kde bolo podpísaných 1 700 chovateľov, ktorí protestovali, že zákon, ktorý bol predložený, je v rozpore s nariadením Európskej únie.

    Pani poslankyňa Tkáčová, nehnevajte sa na mňa, ale dúfam, že ma neobviníte za to, že zákon prerokúvame teraz. Nijakým spôsobom som to nezariaďoval, ale takto to vyšlo, že sa to prerokúva v piatok poobede a či platiť takú inštitúciu, ako je parlament Národnej rady, bolo sa treba spýtať občanov v minulom volebnom období. Myslím, že na to dali občania odpoveď vo voľbách.

    Samozrejmá vec, že ak hovoríme o chránených druhoch, hovoríme aj o chránených druhoch, ktoré žijú na území Slovenskej republiky. Musím povedať, že chovatelia týchto zvierat často napomohli uchovanie alebo rozšírenie ich populácie. Vieme dobre, že v 80. rokoch napríklad sokol sťahovavý bolo registrovaných 200 alebo 300 párov. Bolo to aj v dôsledku DDT, ktoré sa používalo, ale aj vďaka chovateľom a vypúšťaním do voľnej prírody, dneska ich evidujeme okolo 4-tisíc. Takže nemyslím si, že by sme sa mali okamžite pozerať na chovateľa chráneného druhu živočícha ako na páchateľa trestného činu.

    Pán poslanec Frešo namieta, že sa vypúšťa zhabaný exemplár. No, vypúšťa sa jednoducho preto, lebo je tam duplicitný trest. Pán poslanec Lipšic ako právnik vie, že duplicitný trest sa nemôže udeľovať, je tam napísané, že sa udelí pokuta a zhabe exemplár aj za administratívne priestupky. To znamená za to, že napríklad chovateľ si nevedie druhovú kartu. A ja sa spýtam, v záujme koho je to, že ten exemplár sa zhabe? Boli prípady na Slovensku, keď boli zhabané exempláre, boli umiestnené do Bojníc, prebehlo vyšetrovanie, prebehlo konanie, nakoniec sa skonštatovalo, že nedošlo k porušeniu, ale sa vrátila len časť exemplárov, lebo ostatné uhynuli v Bojniciach. A ja sa pýtam, je to v záujme ochrany toho živočícha? Nie je lepšie povedať tomuto chovateľovi a zakázať mu nakladať s tým živočíchom, kde sa vie, že je tam až do vykonania všetkých tých opatrení, aby sa zistilo, či došlo, alebo nedošlo k nelegálnemu obchodu a až potom konať? Nie sú lepšie podmienky pre toho živočícha vytvorené u toho chovateľa, ktorý má záujem toho živočícha chovať? A pritom zákon umožňuje uložiť mu opatrenie, že nesmie s ním nakladať, pokiaľ nedôjde k doriešeniu toho ktorého prípadu pri podozrení, že by došlo k nejakému nelegálnemu obchodu. V krátkosti toľko. Ďakujem.

    Ešte k tým dopravcom snáď jednu vetu. Tým, že sme zrušili trestnoprávnu zodpovednosť prepravcu, rušíme trestnoprávnu zodpovednosť Slovenskej pošty a iných prepravcov na strane povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona č. 15, pretože zákon, ktorý dneska platí, stanovuje povinnosť nahlásiť ministerstvu čas a Colný úrad 24 hodín pred dovozom exemplára do Slovenskej republiky. Často prepravca nevie 24 hodín predtým, ani ktorým hraničným prechodom prejde, a nevie ani, či zásielku prepravovať bude, alebo nebude. To znamená, že tú povinnosť nebol schopný a ten čas nebol schopný ani dodržať a vlastne nebol schopný dodržať literu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi skutočne len tak v krátkosti povedať zopár slov a zareagovať na svojich predrečníkov.

    Čo sa týka poslanca pána Lászlóa Miklósa, plne súhlasím, že základom skutočne v tejto novele zákona je preukázať pôvodu druhu. Viete dobre, pán profesor, rieši to § 12 predmetného zákona. Ten § 12, jednotlivé odseky vznikli za vašej vlády, v podstate k výrazným zmenám z našej strany tam nedošlo. Došlo len k dvom zmenám a tie sa týkajú tých zmien, ktorými sa odstraňuje uplatňovanie rozdielnych práv a povinností na základe štátnej príslušnosti. V praxi je povedané, dochádza k implementácii nariadenia Rady Európy Európskeho spoločenstva 865/2006.

    Pri takýchto odborných záležitostiach, ktoré berieme dnes, stále poslanci opozície napádate nás koalíciu, že riešime to politicky, nie z odbornej stránky a tak ďalej. Skúste sa zamyslieť, o čom ste vy štyria, ktorí ste tu vystupovali, rozprávali a koľko percent z tohto času zabralo práve vaše politikárčenie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 298 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 298a.

    Aj tento návrh zákona odôvodní poslanec pán Marian Záhumenský, ktorému odovzdávam teraz slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vrátane pozmeňujúcich návrhov uplatnených poslancami v druhom čítaní sa zaoberá nasledovnými okruhmi problémov: definícia voľne žijúceho živočícha, definícia pojmu rušenia alebo vyrušovanie, prvý stupeň ochrany, zonácia, vyhlasovanie chránených území ako skrátenie doby na vyhlasovanie chránených území a rušenie chránených území a otázky horskej služby.

    Vo svojom vystúpení si dovolím vyjadriť sa k jednotlivým tematickým okruhom. Zákon o ochrane krajiny a prírody považuje za voľne žijúceho živočícha aj živočícha, ktorý je v držaní, v zajatí alebo v ľudskej opatere a pochádza z umelého chovu alebo odchovu. Je jednoznačné, že živočícha vychovaného v intenzívnej ľudskej opatere, v umelom chove alebo odchove nemožno považovať za voľne žijúceho.

    Z uvedeného dôvodu sa spresňuje definícia voľne žijúceho živočícha, pričom za takého sa v zmysle návrhu bude považovať aj ten živočích, ktorý pochádza z intenzívnej ľudskej opatery, avšak bol vypustený do prírody s cieľom obnovy alebo záchrany druhu.

    Ak hovoríme o problematike rušenia či už rastlinných, alebo živočíšnych druhov, treba jednoznačne vychádzať zo smernice Rady č. 92/43 EHS z 21. mája 1979 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktorá je vo všeobecnosti nazývaná ako smernica o biotopoch. Práve táto smernica v čl. 6 hovorí, že členské štáty prijmú primerané kroky, aby sa v osobitných územiach ochrany, na Slovensku sú to územia európskeho významu, vyhli zhoršovaniu stavu prírodných biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia vyhlásené, pokiaľ by takéto rušenie mohlo byť významné z hľadiska cieľov tejto smernice.

    Pri tejto príležitosti by som chcel upozorniť, že smernica v čl. 6 nerozlišuje medzi živočíšnymi druhmi a rastlinnými druhmi, takže termín vyrušovanie sa vzťahuje na oboje. Ak sa pozrieme na čl. 12 smernice o biotopoch, tam sa jednoznačne deklaruje, že členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany pre živočíšne druhy vedené v prílohe 4 a o ich prirodzenom areáli a zakážu úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku a migrácie.

    Z uvedeného ustanovenia smernice o biotopoch vyplýva, že v chránených územiach za rušenie sa považuje len taká činnosť, ktorá ich priaznivý stav zhoršuje, teda aktivity, ktoré mnohí dogmaticky označujú za rušenie, ktoré neovplyvňujú priaznivý stav druhov a biotopov, nie je možné považovať za rušenie.

    Ak si zoberieme do úvahy sústavu území NATURA 2000, treba si povedať, že táto nie je sústavou prísnych rezervácií. Preto smernica o biotopoch určite nezakazuje akékoľvek, ak chcete počuť proklamovaný výraz rušenie druhov bez ohľadu na jeho parametre. Každá činnosť, ak je väčšina manažmentových opatrení v prospech ochrany prírody, nevyhnutne vyvolá určitý vedľajší neúmyselný efekt vyrušovania, napríklad kosenie, mulčovanie, odstraňovanie náletu nepôvodných rastlín, výskum a monitoring druhov, krúžkovanie vtákov a umiestňovanie kamier a podobne.

    Jednoznačne treba povedať, že parametrami vyrušovania sú jeho intenzita, doba trvania a frekvencia opakovaní, ako aj zasiahnutá plocha. Všetky plány, projekty sa posudzujú za celé územie európskeho významu, takže je dôležité, aká časť územia bude zasiahnutá v jeho okamihu a či živočíchy nájdu, majú kde dočasne ustúpiť.

    Článok 12 smernice platí aj mimo chránených území, aj vo voľnej krajine, takže v prípade jeho prísneho výkladu, ako je snaha niektorých skupín o jeho uplatňovanie, by bol všade, kde sa vyskytujú predmetné druhy zakázaný akýkoľvek pohyb ľudí či hospodárenie.

    Navrhovaná právna úprava pojmu rušenie alebo vyrušovanie jednoznačne rešpektuje ustanovenia smernice biotopov a jednoznačne stanovuje, že pod ním chápe také konanie, ktoré svojím rozsahom a intenzitou spôsobí trvalé alebo dlhodobé zníženie populácie chráneného druhu napríklad v typickej lokalite alebo trvalé, alebo dlhodobé zmenšovanie areálu chráneného druhu.

    Navrhovanou zmenou § 12 nedochádza k zrušeniu prvého stupňa ochrany, ako to niektorí prezentujú, len sa menia podmienky jeho uplatňovania tak, že sa navrhuje, aby v tomto území platili podmienky v druhej časti zákona o ochrane prírody a krajiny, t. j. podmienky všeobecnej ochrany prírody a krajiny podľa § 3 až § 10. Takéto riešenie vytvára dostatočné podmienky o ochrane prírody a krajiny.

    Keďže podľa § 3 ods. 1 je každý povinný chrániť prírodu a krajinu pred jej poškodzovaním a ničením a zároveň prostredníctvom ustanovenia § 3 ods. 2 a je dostatočnou ochranou významných krajinných prvkov, pretože tieto možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu ekologicko-stabilizačnej funkcie, pričom za významný krajinný prvok sa považuje najmä les, rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja, remíza a podobne.

    Podľa § 8 zákona o ochrane prírody pritom orgány ochrany prírody majú dostatočné kompetencie na obmedzenie alebo zakázanie akejkoľvek činnosti, ktorej následkom hrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny, alebo činnosť, ktorá takéto poškodzovanie alebo ničenie spôsobila a zároveň umožňuje odstrániť následky takejto škodlivej činnosti. Ďalšie byrokratické opatrenia preto nie sú potrebné.

    Zároveň sa týmto návrhom odstraňuje nesúlad s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, napríklad zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov vyžaduje súhlas orgánov ochrany prírody na využívanie ostatnej vodnej plochy na podnikanie len v chránených územiach a iných ochranných pásmach.

    Avšak podľa § 12 písm. h) zákona o ochrane prírody a krajiny sa vyžaduje vždy a na celom území Slovenskej republiky alebo sa odstraňuje nadmerná byrokracia, keď napríklad na činnosť uvedenú v § 12 písm. a) zákona o ochrane prírody ide o činnosti, ktoré vyžadujú povolenie orgánu štátnej vodnej správy, ak nejde o správcu vodného toku, pričom zákon o vodách berie na zreteľ aj požiadavky ochrany prírody a krajiny.

    Preto vyžadovať na jednu činnosť viacero súhlasov od občanov alebo právnických osôb je zbytočnou byrokraciou, najmä pokiaľ orgánmi štátnej vodnej správy či orgánmi ochrany prírody sú tie isté orgány štátnej správy. To je ministerstvo životného prostredia, krajské a obvodné úrady životného prostredia, ktoré sú povinné vzájomnú vnútornú komunikáciu si vybaviť v rámci svojich organizačných štruktúr a nezaťahovať občanov zvyšovaním administratívnych požiadaviek a úkonov.

    Ďalšie činnosti, na ktorých výkon považujeme za potrebné udeľovanie predbežného súhlasu v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti alebo pri ktorých to vyplýva zo smerníc Európskej únie sú presunuté do ustanovení o všeobecnej ochrane prírody a krajiny, platia teda naďalej na celom území Slovenskej republiky. Ide napríklad o udeľovanie súhlasov na zasahovanie do biotopov európskeho alebo národného významu, alebo na rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov mimo zastavaného územia obce. Na ostatné činnosti, ktoré nemajú významný vplyv na ochranu prírody, sa nevzťahuje uplatňovanie až od druhého stupňa ochrany.

    Samostatne by som chcel povedať pár slov k problematike zonácie, ktorej úpravu predkladám v rámci návrhu znenia § 30. Je pravdou, že zonácia bola riešená už v zákone č. 543, avšak pôvodná právna úprava riešila zonáciu veľmi zjednodušene, čo sa premietlo až do toho stavu, že do dnešného dňa tak často pertraktovaná zonácia TANAP-u nebola vládou Slovenskej republiky schválená vo forme nariadenia vlády. Bolo nevyhnutné, aby sa jednotlivé zóny A, B, C a D jednoznačne definovali.

    Cieľom návrhu novelizácie ustanovenia § 30 je vytvorenie takého systému zonácie, ktorá umožní vymedzovať zóny ako celistvé časti chráneného územia, ktoré sa vyšpecifikujú na základe prírodou ochrannej hodnoty územia, pôvodnosti ekosystémov, zohľadňujúc pritom mieru zásahu ľudskej činnosti.

    Z uvedeného vyplýva aj tá skutočnosť, že pri odlišovaní jednotlivých zón a zachovávaní princípu ich celistvosti sa v jednotlivých zónach jednoznačne budú nachádzať aj časti územia, ktoré svojimi charaktermi nebudú napĺňať podmienky priameho zaradenia do tej ktorej zóny, alebo budú výrazne presahovať charakteristiky zóny, napríklad maloplošné chránené územia s piatym stupňom ochrany v zóne C alebo v zóne D. V týchto prípadoch je potrebné zaviesť zodpovedajúci prístup k ochrane týchto území vedúcich k zachovaniu alebo k zlepšeniu priaznivého stavu týchto území.

    Práve z týchto dôvodov novelizačné ustanovenia umožňujú vytváranie podzón v rámci jednotlivých zón pri rešpektovaní ich celistvosti, ako aj špecifikácie opatrení aktívneho manažmentu ochrany prírody zodpovedajúceho stavu a druhu územia. Tento prístup len v prípade TANAP-u vytvára možnosti na rozšírenie bezzásahovej zóny A v celkovej výmere 9-tisíc hektárov väčšej, ako boli pôvodne navrhované zonácie spracované výlučne len v pôsobnosti správy TANAP-u bez zainteresovania vlastníkov a správcu majetku na tomto území.

    Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny navrhované územia európskeho významu, ktoré schválila Európska komisia, vyhlási orgán ochrany prírody za chránené územie alebo zónu chráneného územia podľa tohto zákona najneskôr do 6 rokov od schválenia národného zoznamu Európskou komisiou. Avšak už schválením národného zoznamu a jeho ustanovením výnosom ministerstva životného prostredia sa tieto územia považujú za chránené územia podľa tohto zákona a platí na ňom stupeň ochrany uvedený v zozname.

    Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že národný zoznam, aby aj podmienky predbežnej ochrany nadobudli účinnosť 1. augusta 2004, v komisii tento návrh pre neustále pripomienky a podnety nebol do dnešného dňa schválený a Slovenská republika má ďalších 6 rokov na vyhlásenie takéhoto územia za chránené. Podmienky predbežnej ochrany budú trvať možno aj viac ako 10 rokov. Priam až neobmedzenú dobu, pretože tieto ustanovenia neriešia ani postup, ak si orgán ochrany prírody nesplní povinnosť na vyhlásenie chráneného územia, pričom napriek tejto skutočnosti predbežná ochrana navrhovaného územia európskeho významu podľa ods. 7 až 9 ostáva zachovaná.

    Takýmto spôsobom sa vlastníci dostávali do nevýhodného postavenia a právnej neistoty, keď ani napriek neschváleniu územia za územie európskeho významu sa tieto naďalej chránili svojím národným zoznamom.

    Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby k vyhláseniu chráneného územia došlo do 2 rokov od schválenia národného zoznamu v komisii, najneskôr však do 4 rokov od účinnosti všeobecne záväzného predpisu, ktorým bol národný zoznam území európskeho významu ustanovený.

    Uvedeným návrhom sa Slovenská republika nedostáva ani do rozporu so smernicou Európskej únie, keďže územie v schválenom národnom zozname môže vyhlásiť za chránené aj bez súhlasu komisie. A v prípade neudelenia súhlasu komisie aj takto vyhlásené chránené územie môže zrušiť. Nebudú teda na dotknutom území platiť právne neisté podmienky predbežnej ochrany, ale bude zabezpečená riadna ochrana územia zahrnutého v národnom zozname chránených území.

    Obdobne sa navrhuje aj skrátenie doby na vyhlásenie chráneného územia a v zmysle § 50 ods. 6 zákona o ochrane prírody, keď dvojročná doba je dostatočná na vypracovanie a vyhlásenie chráneného územia všeobecne záväzným právnym predpisom, pretože jeho vyhláseniu predchádza oznámenie zámeru na vyhlásenie chráneného územia, ktorého podkladom sú projekty ochrany chránených území a chránených stromov.

    Orgán ochrany prírody teda v čase vyhlásenia zámeru musí jednoznačne poznať skutkový stav, dôvod a predmet ochrany a na vyhlásenie chráneného územia, resp. chráneného stromu, t. j. vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu nie je potrebná 5-ročná lehota, počas ktorej majú platiť podmienky predbežnej ochrany a v záujme právnej istoty považujem za potrebné takéto prechodné ustanovenie skrátiť.

    Zákon o ochrane prírody a krajiny umožňuje zmeniť alebo zrušiť chránené územie alebo chránený strom, ak sa zistia nové skutočnosti, ktoré majú závažný vplyv na predmet ochrany alebo predmet ochrany zanikol. Avšak neustanovuje, z akého podnetu môže k zmene alebo k zrušeniu ochrany dôjsť a ani čas, za ktorý má k zrušeniu od zistenia uvedenej skutočnosti dôjsť. Pritom ponechanie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny v prípadoch, ak došlo k zániku predmetu ochrany alebo k zisteniu závažných skutočností o predmete ochrany má uplatňovaním zákazov a obmedzení významný vplyv na vlastnícke práva a nadväzne na to aj významné dopady na štátny rozpočet z titulu náhrad za obmedzenie bežného ozdravovania podľa § 61 zákona.

    Navyše v súčasnosti orgány ochrany prírody často nereflektujú na zmenu prírodných pomerov, čím dochádza k umelému udržiavaniu zvýšenej právnej ochrany dotknutého územia. Z dôvodov obmedzenia týchto negatívnych dopadov je nevyhnuté stanovenie doby na zmenu alebo zrušenie ochrany od zistenia skutočnosti, ktoré sú dôvodom na takéto konanie. Zároveň sa posilňuje postavenie vlastníka, správcu alebo nájomcu dotknutého pozemku vo vzťahu k vyhlasovaciemu orgánu. Takejto osobe sa navrhuje priznať právo iniciovať zmenu alebo zrušenie chráneného územia, ak už nie je zrejmý predmet ochrany alebo tento zanikol, ako aj pokiaľ nebolo v zákonnej lehote rozhodnuté o nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.

    Týmto oprávnením, ako aj nadväzujúcou povinnosťou hradenia náhrad za obmedzenie sa umožňuje vlastníkom účinnejšie presadzovať ich práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

    Prístup verejnosti ku konaniu. Aarhuský dohovor v žiadnom zo svojich článkov nepožaduje taxatívne priznať mimovládnym organizáciám postavenie účastníka konania. Vyžaduje od členských štátov také opatrenia, ktorými dôjde k naplneniu cieľov a ustanovení dohovoru.

    Účastník konania alebo zúčastnená osoba. Účastník konania je vo všeobecnosti fyzická alebo právnická osoba, ktorá je dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch. Podľa čl. 2 a bodu 5 Aarhuského dohovoru sú mimovládne organizácie definované ako zainteresovaná verejnosť, ktorá sa považuje za zaujímajúcu sa o rozhodovací proces. Nie je možné a opodstatnené, aby právnická osoba, ktorá sa o rozhodovací proces zaujíma, mala rovnaké procesné práva ako účastníci konania, o ktorých právach a právom chránených záujmoch, prípadne povinností, ak sa koná, pričom povinnosti účastníka konania však už mimovládne organizácie nenesú. A sú teda oproti ostatným účastníkom konania zvýhodnené.

    Podľa uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1840 z 23. septembra 2005 je Aarhuský dohovor medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi a je teda priamo aplikovateľný v právnom systéme Slovenskej republiky.

    Keďže v zmysle § 15 ods. 2 správneho poriadku osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv, možno Aarhuský dohovor považovať za takýto zákon, mimovládne organizácie teda majú priznané práva z neho vyplývajúce. Zmenou postavenia účastníka konania na zúčastnenú osobu tak nedochádza k obmedzeniu práv na informácie a konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, resp. k obmedzeniu práv mimovládnych organizácií vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru.

    Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že v prípade mimovládnych organizácií sa nerozhoduje o ich právach a právom chránených záujmoch ako imanentného znaku účastníka konania a postavenie zúčastnenej osoby je plne v súlade s Aarhuským dohovorom a správnym poriadkom.

    V zmysle čl. 6 bodu 1 písm. a) Aarhuského dohovoru sa tento v plnej miere uplatní k činnostiam uvedeným v prílohe 1, pričom v tejto prílohe nie sú uvedené konania vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny, ale konania vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, ku ktorým sa v určitých prípadoch § 9 a § 10 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody a krajiny vyjadruje. Z uvedeného vyplýva, že v nadväznosti na prílohu 1 Aarhuského dohovoru nie je potrebné upravovať konania podľa tohto zákona postavenie účastníka konania pre mimovládne organizácie.

    V zmysle čl. 6 bodu 1 písm. b) Aarhuského dohovoru ustanovenia strana uplatní aj na činnosti uvedené v prílohe 1, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, pričom strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.

    Z uvedeného vyplýva, že členský štát vo svojom právnom systéme určí, či činnosť má významný vplyv na životné prostredie a či je potrebné, aby sa na jej povoľovanie vzťahovali ustanovenia Aarhuského dohovoru. Je to právom členského štátu rozhodnúť, či činnosti uvedené v prílohe 1, ktoré sú riešené v zákone o ochrane prírody, podliehajú ustanoveniam dohovoru, keď napríklad výrub jednej dreviny rastúcej vo voľnej krajine mimo lesa alebo odchyt jedného kusa chráneného živočícha s významne pozmeneným správaním, napríklad kontajnerového medveďa, nie je možné považovať za činnosť, ktorá má významný vplyv na životné prostredie, pričom aj v takých prípadoch majú mimovládne organizácie postavenie účastníka konania, a teda ustanovenia sú nad rámec Aarhuského dohovoru.

    Článok 9 bod 1 Aarhurského dohovoru rieši len prístup mimovládnych organizácií k informáciám o životnom prostredí, ktorý je v právnom systéme v Slovenskej republike dostatočne riešený v nasledovných právnych predpisoch: zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákon č. 523/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 205/2004 Z. z. a zákon č. 205/ 2004 Z. z. o zhromažďovaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Článok 9 bodu 2 Aarhuského dohovoru vyžaduje, aby mimovládne organizácie mali prístup k procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnosť procesného zákona z rozhodnutia.

    Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že mimovládne organizácie nemusia mať priamy prístup k procesu preskúmania pred súdom, pretože aj ako zúčastnené osoby majú možnosť namietať zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia prostredníctvom prokuratúry, ktorá jednoznačne je nestranným a nezávislým orgánom ustanoveným na základe zákona.

    Umožnenie priameho prístupu k súdnemu preskúmaniu teda nie je podmienkou Aarhuského dohovoru, navyše pri súčasnej zaťaženosti súdov považujem za vhodnejšie predbežné preskúmanie prokuratúrou.

    Článok 9 bodu 3 Aarhuského dohovoru majú mať mimovládne organizácie prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

    Z predmetnej formulácie vyplýva, že mimovládna organizácia nemusí mať na daný účel prístup aj k správnemu, aj súdnemu konaniu, pričom prístup k správnemu konaniu má mať zabezpečený aj ako účastník konania, a to z dôvodov uvedených v bode 2 písm. d) tohto stanoviska, tak aj prostredníctvom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku. Navyše v zmysle tohto ustanovenia ide len o napadnutie úkonov a opomenutie v rozpore s právom, nie vecnej stránky rozhodnutia.

    Pokiaľ Aarhuský dohovor považuje niektoré osobitné postupy, napríklad vyhotovenie odôvodnenia, v ktorom je uvedený spôsob riešenia pripomienok mimovládnych organizácií, takéto požiadavky je opodstatnené riešiť v zložkových zákonoch, napríklad v zákone o ochrane krajiny a prírody priznaním postavenia účastníka konania, pretože táto požiadavka by aj napriek tejto skutočnosti bola nad rámec § 47 ods. 7 Správneho poriadku, ktorý ustanovuje prípady, kedy sa nevydáva rozhodnutie.

    Obdobne je to aj v riešení procesných práv prístupu k súdnemu konaniu, ktoré nie je možné riešiť nesprávnym priznaním postavenia účastníka konania. Ak je potrebné riešiť niektoré procesné práva a povinnosti vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, je potrebné ich riešiť prostredníctvom Správneho poriadku a Občianskeho súdneho poriadku.

    Mimovládne organizácie sa vo svojich požiadavkách na prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu odvolávajú na návrh smernice Európskej únie o prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia z 24. októbra 200,3 pričom je potrebné upozorniť na nasledovné skutočnosti.

    Návrh tejto smernice tiež hovorí o správnom alebo súdnom konaní, a to pred súdom alebo iným nestranným nezávislým orgánom ustanoveným na základe zákona, nevyžaduje teda priamy prístup k súdnym konaniam.

    Návrh smernice nebol prijatý a ako záväzný právny akt publikovaný v úradnom vestníku Európskej únie.

    Návrh komisie bol 27. októbra 2003 postúpený Rade a Európskemu parlamentu, ktorý tento návrh prerokoval v prvom čítaní 31. marca 2004. Podľa dostupných informácií od tejto doby, to je viac ako 3 roky, nepokračuje legislatívny proces smerujúci k prijatiu uvedeného návrhu smernice, preto odvolávanie sa na jej znenie je prinajmenšom pochybné.

    Ďalšia časť sa týka otázok horskej služby. Osobitným problémom je problematika činnosti horskej služby a aktivity súvisiace s možnosťou zabezpečenia činnosti horskej záchrannej služby vrátane jej výcviku v súlade s ustanoveniami zákona č. 544/2002 Z. z. o horskej záchrannej službe, pričom záchrana a ochrana ľudského života a zdravia občanov sa považuje za základnú prioritu a môžeme ju považovať za nadradenú nad záujmami ochrany a prírody. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému, aby informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu k parlamentnej tlači 298 pod označením 298a.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 369 z 15. mája 2007 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy aj s odporúčaniami gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3, 5 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bode spoločnej správy 4 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a s § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie predmetného zákona, samozrejme tlač 298, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 133 z 21. júna 2007.

    V citovanom uznesení výboru ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Za klub SMK pán Miklós, za klub SDKÚ – DS pani Žitňanská a za klub KDH pán poslanec Lipšic.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Miklós za klub SMK. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán kolega Záhumenský, naozaj ma inšpirovalo teraz to vaše vystúpenie a uvedenie zákona bolo veľmi dobré. Ale veľmi úprimne hovorím, veľmi dobré a vecné, len práve ten problém je, že to malo byť na začiatku tohto procesu. Ak sa pamätáte, podali ste novelu s 11 bodmi, čo nedovolilo rozvinúť diskusiu o tých jednotlivých ustanoveniach, ktoré ste teraz hovorili, lebo ešte raz, veľmi úprimne a veľmi vecne hovorím, o každom uvedení, pri každom bode sa dalo diskutovať a vecne to doriešiť.

    To znovu potvrdzuje, čo je naša najväčšia bolesť. Proste tento proces bol zlý, nie to, že či by sme sa nevedeli o jednotlivých ustanoveniach trošku aj povadiť a porozprávať a musíte uznať, že celý čas, čo sme tieto zákony preberali vo výboroch, som sa usiloval len a len o vecnú stránku. Nikdy som do toho nevnášal žiadnu politiku ani opozície, ani o ničom inom.

    Takže ešte neviem, Ľuboš Martinák, aj ty si hovoril, že koľko času zabralo politikárčenie. Prosím ťa pekne, koľko času zabralo politikárčenie počas výborov? Ani minútu. Z mojej strany ani pol minúty, z mojej strany celkom iste nie. A to, že teraz už sem-tam aj ja zabŕdnem do toho, čo je úplne proti mojej srsti, napriek tomu musím tieto veci niekedy už povedať.

    No ešte predsa len k tomu, čo ste reagovali, pán Záhumenský, na ten predchádzajúci... No, viete, tu hovorím teraz také veľké slová, že dve kategórie občanov a toto na CITES. Však ešte raz hovorím, že sa to týka 220 ľudí. No, nehovorme toto a okrem toho nie je to tak, pretože nariadenie ES hovorí: jednoznačne je povinnosť všetkých občanov Európskej únie, že musia preukázať spôsob nadobudnutia, pôvodu druhu. Nič iné, všetko ostatné je technika. Ja som to zdôrazňoval, ale ja sa nesporím o tom, že by sme nemohli tú techniku vylepšiť, ale na druhej strane, keď ešte tú techniku, tú administratívu máme aj relatívne ťažkú, ten, kto vie poukázať spôsob nadobudnutia a pôvod druhu, tak nemá s tým problémy.

    Neviem o tom, že by kedykoľvek akékoľvek decko bolo šikanované za to, že si kúpilo korytnačku. Nebolo. Obchodník mohol byť, keď predal bez potvrdenia, decko nebolo. Dokonca vám aj to poviem. Malí chovatelia, dokonca malí chovatelia vtákov, ktorí majú veľké množstvo, ale neobchodujú s nimi, ani tí veľmi veľké problémy nemajú. Problém je, keď sa začne s tým obchodovať, a to si za tým stojím, že naozaj treba tomu čiernemu obchodu zabrániť.

    Okrem toho ešte jedno slovo, že všetci občania. No, ja musím povedať, aj ja patrím do množiny všetci, no ja mám najradšej, keď sú vtáci vonku v prírode, nie v obchodoch. Takže všetci určite nie. Ale dobre, skončil som s politikárčením. Ľuboš, skončil som s politikárčením, to bolo všetko, hej.

    Teraz znovu tvrdím, všetko ostatné je v tom predchádzajúcom zákone o technike a ešte by som predsa len povedal, lebo to je odborná vec, že chovatelia či pomáhajú, alebo nepomáhajú. Isteže pomáhajú a ja naozaj nemám problém s tými chovateľmi a je to ďaleko lepšie, ako keď niekto predáva drogy alebo cigarety načierno atď. Lenže na chov, na záchranu druhov, na to sú predsa odborné programy, to nerobia títo drobnochovatelia. Ja nehovorím, že nemajú určitý prínos do toho, ale ich cieľom nie je to, ich cieľom je predovšetkým hoby, proti čomu tiež nemám problémy. Ale to, čo sú, však to sú záchranné programy druhov, ktoré robia predovšetkým zoologické záhrady.

    Čo sa týka sokoliarov. Existuje, však vieš veľmi dobre, že máme stanicu v Rozhanovciach, kde sa chovali sokoly odborne a s presne definovanou DNA atď. atď. No tých sokolov už nikomu netreba, už len na obchodovanie, už do prírody ich netreba. Takže toto je k tomu predchádzajúcemu.

    Teraz znovu zopakujem, že ten najväčší problém aj pri tomto zákone o ochrane prírody, ktorý je výsostne ochranársky a je výsostne doménou ministerstva životného prostredia, ministerstvo životného prostredia pritom nie je. No, jednoducho nie je. Ten predchádzajúci zákon, ja viem veľmi dobre, že v apríli už bol na operatívke ministra a priamo z operatívky ministra to niekto nechal stiahnuť. Vieme, že kto to nechal stiahnuť. Tento zákon už bol pripravený tiež. Však vieš veľmi dobre, že o tom kaviári ste prevzali to, čo bolo pripravené na ministerstve životného prostredia. Čiže mohlo sa to normálne robiť cez pripomienkové konania. Všetky tieto body, ktoré si teraz naniesol, sa krásne dali rozobrať aj dokonca vo výbore.

    Teraz už naozaj len chcem povedať o niektorých veciach, ktoré som vyslovene vypichol podľa toho. Definícia rušenia. No, kolegovia, veľa vás už nie je, ale doterajšia definícia rušenia, bolo povedané, o veci a v čase, čo znamenalo, že zákaz rušiť, najmä pri hniezdení, pri výchove mláďat, pri migrácii. Či konkrétne miesto, konkrétny čas. Teraz rušenie hovorí o tom, že nesmie sa rušiť, keď v budúcnosti a trvalo to zanechá následky. Keď nezanechá, tak môžeme. No a teraz si predstavte praktickú situáciu, že príde niekto do lesa a začne rúbať, lebo povie, že ja som presvedčený, že dlhodobo to nebude mať negatívny vplyv na populáciu a bude sa sporiť a pozrieme sa na to o 15 rokov, a dokonca je tam trvalo, pozrieme sa na to aj o 100 rokov. No, tak toto je ten rozdiel medzi rušením, ale to by tiež tak veľmi nebolelo, len nie je to dobré, nie je to odborne správne, nie je to biologicky a ekologicky správne.

    Druhá vec. Napríklad z toho prvého stupňa ochrany. Tam boli napísané také činnosti, ktoré sa dejú, ale nemusia byť osobitne chránené a vypustili ste ten výpočet. Napríklad týmto pádom vypadla aj ochrana mokradí. V celom zákone už nie je ochrana mokradí, lebo sa to vypustilo z toho prvého. Teraz. Veď čo sme hovorili o tom vstupe orgánov ochrany prírody a inšpekcie do priestorov, kde sa podniká. No, je to výrazne vylepšené, musím povedať a som rád, že ste to takto urobili, ale naďalej, že keď tam nie je majiteľ, užívateľ alebo ním poverená osoba. No, majiteľ tam určite nebude, lebo ten určite tam nebude v tom momente, užívateľ možnože áno, možno nie, no a nejaký predavač tam bude. No ale nedefinovali sme, že kto je poverená osoba. No a keď majiteľ alebo užívateľ nikoho nepoverí, no tak sa inšpekcia nedeje. Toto by sme mohli porovnať s paralelou v akomkoľvek obchode, kde príde obchodná inšpekcia.

    No, napríklad ešte aj o tom rozhodovaní. Vieš dobre, že som bol za to, aby sme prinútili orgán rozhodnúť do 30 dní a aby to nebolo bez prieťahov. Ale veľmi dobré skúsenosti máme s tým, že rozhodovať sa dá len vtedy, keď sú všetky náležitosti podané. Keď nie sú podané, tak rozhodnúť sa nedá, ale čas plynie. Prečo sme tam nenechali to, čo sme vecne tam dodali, aby sa nemohli zbytočne robiť prieťahy ani z druhej strany.

    No a ešte nakoniec skrátenie doby na vyhlásenie územia európskeho významu. Musím povedať, že toto ustanovenie nikomu nepomôže, pretože len 1,6 % územia je mimo doteraz chránených územím, a keď uplynie 6 rokov, či neuplynie, či uplynie, jednoducho stupeň ochrany tam stále je. Takže toto tiež nemuselo byť, takto akurát môže verejnosť nadobudnúť dojem, že aha, dobre, dovtedy budeme robiť prieťahy, kým uplynú dva roky, a potom zanikne inštitút predbežnej ochrany a fajn, sme bez ochrany. No ale dobre, to s tým.

    No, najviac ma ale bolí to, čo ste dodali na konci o tom LHP. Tam je povedané, že keď činnosť je definovaná LHP, na to netreba súhlas ani výnimku od orgánu ochrany prírody. Priatelia, to by bolo veľmi dobre, pretože je to tiež dokument, ja som zato, aj LHP, aj pozemkové úpravy, aj územný plán považujem za vynikajúci nástroj na ochranu prírody. Ale tie skúsenosti tu sú také, že ten, kto robí LHP, kašle na vyjadrenie orgánu ochrany prírody. Kašlú nato, musíte to uznať, že je to tak, v niektorých prípadoch áno, v niektorých prípadoch nie. A keď to vypadne, tak jednoducho tam nie je nástroj a nielen na to, by som to vyhranil, že v piatom stupni pokojne môže urobiť holorub, keď LHP mu to dovolí. Takže tu ide zase o praktickú stránku, ani nie o úmysel, lebo ja si myslím, že ten úmysel nie je zlý, aby sme nemali zbytočné dokumenty, ale ten konkrétny problém je.

    No a nakoniec celé to zameranie, však tu Tibor, ty si tiež lesník, však preboha, prísne reštrikcie na lesy sú na 2,2 % územia, 2,2 %. Myslíme si, že toľko si ochrana prírody na Slovensku nezaslúži? Vo všetkých ostatných, keď zoberieme národné parky, kde už také nie je, kde sa môže aj rúbať, kde podľa lesného zákona sú vyhlásené lesy osobitného určenia, kde sú len 24 % lesy, teda lesy osobitného určenia na ochranu prírody, všetko ostatné sú podľa zákona o lesoch vyhlásené, že lesy ochranné alebo lesy hospodárske.

    Toľko si nezaslúži ochrana prírody na Slovensku? Toto som apeloval, nech necháme na chránených územiach prírody, nech tam povie ochranca prírody, ako to treba robiť. Poďme do toho, že či sme správne vyhlásili, či sme správne našli tie plochy, to áno, ale nie zo zákona oslabovať inštitúty. No, čiže toto je. No a opačný zákon, keď môžem povedať, že ochrana prírody je celospoločenský záujem tak ako ochrana pred požiarmi, ochrana pred povodňami, ochrana pred kriminalitou, celospoločenský záujem, týka sa to 5,3 milióna ľudí.

    A teraz, ja som chcel byť lesníkom, ale v lesoch pracuje 15-tisíc ľudí. Prečo sa bojíme, prečo to staviame, ako keby malo dochádzať k národnej katastrofe, že ochrana prírody nechce na 2,2 % alebo na 80-tisíc hektároch, alebo na takýchto drobnostiach pristúpiť na to, aby došlo k výrubu, resp. opačne, majiteľ alebo hospodár hovorí, že to takto nemôže byť, lebo podľa zákona o lesoch je to, musíme vychovávať les ako taký.

    No, existujú aj legálne riešenia, ktoré nemyslím si, že v tomto momente návrhom sa dá urobiť to, čo je v Čechách alebo v Poľsku. V štvrtom, piatom stupni celkom iste by sa Štátne lesy mohli pokojne presunúť pod správu ochranu prírody aj s tým, že aj so zodpovednosťou, lebo to sme hovorili, keď sme podávali pozmeňujúce návrhy, prípadne aj v národných parkoch, tak ako je to v Čechách, ako je to v Poľsku.

    No, ale toto teraz asi nehrozí v tomto momente, preto, vážení priatelia, veľmi vecne to isté, ako som hovoril predtým, ja vyzývam na to, aby ste to stiahli. Prezrime si tu každý jeden paragraf.

    Tak to, čo ste teraz uviedli, pán Záhumenský, to celkom dobre by sme vedeli prejsť bod po bode a vedeli by sme k tomu zaujať odborné stanovisko bez toho, lebo takto sa budeme ťahať donekonečna. Takto sa budeme dohadovať donekonečna. Keď nie, tak zase som oprávnený povedať, že za klub SMK, že za zákon ako taký budeme hlasovať jednou gombičkou, teda nebudeme hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská a pripraví sa pán poslanec Lipšic.

    Pán poslanec Janiš, procedurálny, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán predseda Národnej rady dohodol s predsedami poslaneckých klubov prerušenie dnešnej schôdze o 13.00 hodine. Dovoľujem si vás požiadať alebo poprosiť, aby táto dohoda bola rešpektovaná a prerušiť dnes schôdzu.

  • Pán poslanec, neviem o tej dohode, lebo pán predseda teda vyjadril želanie, aby sme pokračovali a dokončili tento... (hlasy v sále), áno, aby sme dokončili tento zákon. Takže ja o tej dohode neviem. Nech sa páči. Pán poslanec Janiš, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. V tomto prípade, že sa nerešpektuje dohoda, v zmysle rokovacieho poriadku žiadam o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Ďakujem. Požiadame pána predsedu o zvolanie, čiže vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Reakcie z pléna.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie a zvolávam grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku dohôd z poslaneckého grémia. Prerušujem rokovanie 11. schôdze do utorka 9.00 hodiny. Chcem vás ale upozorniť, že sme sa dohodli, že v utorok ráno o 9.00 hodine dokončíme rozpravu o návrhu zákona č. 543 a až potom budeme pokračovať bodom 36, ktorý predkladá pán podpredseda vlády Kaliňák.

    Ďakujem. Pekný víkend želám. Vidíme sa v utorok ráno o 9.00 hodine. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.08 hodine.