• Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste sa postupne dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v programe 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tretím dňom tejto schôdze.

    Poprosím aj navrhovateľov, či spravodajcov, aby sa dostavili do rokovacej sály, počas dvoch minút začneme rokovanie. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne a kolegovia, keďže sa zdá, že hlavní aktéri sú prítomní v sále, dovoľte mi, aby som oficiálne otvoril tretí rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rámci tradičnej procedúry mi dovoľte vás informovať o tom, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: poslanec Marián Kovačócy, Mikuláš Dzurinda, Renáta Zmajkovičová a z dopoludňajšieho rokovania požiadal o ospravedlnenie neúčasti aj poslanec Jozef Rydlo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

    tak, ako je to uvedené v tlači 274.

    Miesto zaujal v rokovacej sále ako navrhovateľ minister Miroslav Jureňa, tak aj spravodajca kolega Lebocký.

    Chcem vás informovať, že do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci László Miklós a Ivan Mikloš.

    S procedurálnym návrhom, pán poslanec Fronc.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem dať v mene troch poslaneckých klubov KDH, SDKÚ – DS a SMK procedurálny návrh na stiahnutie z rokovania bod 67, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131 o vysokých školách. Odôvodnenie. Tento zákon je s veľkou pravdepodobnosťou protiústavný a prijatie takého zákona v tejto chvíli by poškodilo študentov a vysoké školy, pretože nikto nevie, akým spôsobom by tieto poplatky fungovali. Ďakujem.

  • Ešte jedno, prosím vás, áno, žiadam, aby bolo hlasovanie o tomto mojom procedurálnom návrhu ako prvé hlasovanie o 11.00 hodine.

  • Áno, pán poslanec, návrhy na zmenu programu na stiahnutie bývajú v tomto parlamente dávané formou podania dvoch, troch poslaneckých klubov, ale prosím, beriem na vedomie vašu žiadosť a hlasovať ako o prvom o tomto návrhu zákona o 11.00 hodine, dobre. Ďakujem. Dobre, dobre, ďakujem pekne, beriem na vedomie tento návrh.

    Prosím, vážené kolegyne, kolegovia, teraz dávam slovo poslancovi Miklósovi Lászlóovi, Lászlóovi Miklósovi a pripraví sa poslanec Ivan Mikloš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa stretli tri zákony, ktoré navzájom súvisia a veľmi silno vplývajú na ochranu prírody. Treba rovno povedať, že veľmi významným spôsobom oslabujú ochranu prírody. Jeden zákon je ten, o ktorom teraz rokujeme. Je to vládny zákon a ďalšie dva zákony sú poslanecké novely. Možnože by bolo bývalo lepšie, keby sme ich všetky tri mohli naraz a po sebe preberať, no, ale keď je to už tak, nedá sa s tým nič robiť.

    Ja sa predovšetkým dlhšie vyjadrím pri zákone o CITES a o zákone o ochrane prírody, preto teraz len veľmi krátko. Nakoniec treba povedať, že tento je z tých troch zákonov z legislatívnej stránky, hádam, najlepšie spracovaný. Druhá vec je vecná stránka, voči ktorej môžeme mať výhrady.

    Takže, v každom prípade, aj tu, v tomto zákone sa prejavuje snaha o vyriešenie konfliktu lesníka a ochrancu prírody, ochrany lesa a ochrany prírody. Toto sa objavuje v zákone, toto sa objavuje aj v ochrane prírody, teda v zákone o ochrane prírody a nevieme si s tým nejako rady. V každom prípade ten problém je skoro jasný. Paragrafy zákona, ktoré sa týkajú ochrany lesa, akokoľvek sa na ne dívame a keď ich presne prečítame, tie ustanovenia, tak ide o ochranu stromu a do budúcnosti, aby bolo drevo z toho stromu, resp. aby to bol stojací les, čo, samozrejme, v žiadnom prípade netreba negovať, to je v poriadku, úplne v poriadku. No a zákon o ochrane prírody hovorí o ochrane ekosystémov. V tom je relatívne veľký rozdiel a pre ochrancu prírody je aj padnutý les, aj napadnutý lykožrútom je ekosystém a s tým sa treba vysporiadať.

    Dokonca treba povedať, že aj taký zásadný spôsob ochrany je úplne, úplne, povedal by som, protichodný, pretože spôsob ochrany lesa podľa zákona o ochrane lesa je zásah a spôsob ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody je nezásah, čiže toto je, povedal by som, až antagonistické a ešte raz hovorím, že podstata tohto celého postupu nie je zlá, len problém je v tom, kde sa má ktorý z týchto zákonov aplikovať. No a toto sa objavilo aj v zákone a preto sme dali aj pozmeňujúce návrhy, aby nedošlo k neistote lesníkov pri ochrane lesa, keď ešte treba vyžiadať súhlas alebo výnimku od orgánu ochrany prírody.

    No, je riešený piaty stupeň ochrany, tam je povedané, že, áno, tam je zásah možný len vtedy, keď nadobudne právoplatnosť súhlas alebo výnimka od orgánu ochrany prírody, ostatné územia takto riešené nie sú, ale pritom aj v iných územiach treba niekedy súhlas a výnimku. Toto bola podstata môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil vo výbore. Ten pozmeňujúci návrh neprešiel, lebo sme sa viac-menej dohodli, že budeme túto otázku riešiť pri prerokovaní zákona o ochrane prírody. No nedošlo k tomu, žiaľbohu, napriek tomu teraz už nepodávam návrh, lebo si nemyslím, že je seriózne ten istý návrh, ktorý neprešiel vo výbore, aby som podal ešte raz ako pozmeňujúci návrh na plenárnom zasadnutí.

    No, v každom prípade základná kritika znela tak, že môj návrh jednoznačne uprednostňuje ochranu prírody pred lesníctvom alebo ochranou lesa. Ja som povedal, že, áno, kde má byť uprednostnená ochrana prírody, keď nie v chránených územiach prírody? Veď preto sme vymysleli kategóriu chránené územie prírody, že tam bude uprednostnená ochrana prírody. To je logika veci. Ináč načo nám je ochrana prírody? Potom by sme to nemuseli mať. Takže napriek tomu tento návrh nepodávam, len som chcel o tomto informovať. Existuje aj elegantnejší spôsob. Elegantnejší spôsob je územia v piatom stupni ochrany previesť do správy organizácie ochrany prírody a bude po paráde. Dokonca v Čechách alebo Poľsku sú aj lesy v národných parkoch, myslím, teraz v štátnom vlastníctve, v správe organizácie ochrany prírody.

    Ešte raz, kolegovia, pociťujem aj tu problém oslabenia ochrany prírody a pozmeňujúce návrhy asi dám potom pri prerokovaní zákona o ochrane prírody.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou – pán poslanec Ľuboš Martinák, pán poslanec Pavol Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec a kolega László Miklós, ja, naopak, si nemyslím, že tieto zákony sú kontroverzné a nemyslím si, že zákon, ktorý teraz prerokúvame v druhom čítaní, oslabuje ochranu prírody. Jedno si uvedomme, že v prvom rade prví boli lesníci, ktorí súčasne boli ochranármi. Je to jednoducho lesnícka história. Nedávno bolo takisto zhromaždenie lesníkov v počte 1 200, ktorí sa zúčastnili pred úradom vlády, navštívil ich aj náš pán premiér a jednoducho chceli dať najavo to, že oni skutočne majú záujem hospodáriť tak, ako sa má v lese a že sú súčasne ochrancami prírody. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mňa zaujala presne tá istá časť, ktorá kolegu, ktorá súvisí s tým, že naozaj treba uznať obidvom stranám, to znamená, aj tým vyznávajúcim viac lesnícku filozofiu, aj tým, ktorých nazvem ochranárskou, že obidve strany majú záujem na tom, aby príroda, v tomto prípade les plnil svoju funkciu pre všetkých a nejakým spôsobom prispieval celej spoločnosti.

    To, čo je dôležité povedať, je, že naozaj tieto koncepcie dochádzajú k protichodným záverom. A treba si to priznať a treba si povedať, že keď obidvaja majú dobrý úmysel a keď obidve strany prichádzajú k protichodným záverom, tak naozaj je na rozhodnutí spoločnosti, kde ktorý prístup sa bude uplatňovať. A to je vlastne to rozhodnutie, ktoré, myslím si, patrí sčasti aj politikom, keďže tú spoločnosť zastupujeme a to je presne prípad Kôprovej doliny, kde sa jednoducho rozhoduje medzi tým, či aj tam sa bude lesnícky prístup uplatňovať alebo sa tam bude uplatňovať ochranársky prístup, ktorý pán profesor veľmi dobre popísal. Takže netreba jednu alebo druhú stranu zatláčať niekde do úzadia a hovoriť, že jedna je tá pôvodnejšia, alebo jedna je tá menej dôveryhodná. Obidve sú legitímne a rozhodnutie je naozaj na spoločnosti. A keďže my tu ten spoločenský záujem zastupujeme, tak by sme mali o tom rozhodovať nielen pri tomto zákone z tohto pohľadu, ale aj pri ostatných zákonoch, ktoré súvisia s ochranou prírody.

    Ďakujem pekne.

  • So stanoviskom k faktickým poznámkam na svoje vystúpenie pán poslanec László Miklós má slovo.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, znovu zdôrazňujem, že tu nejde o zaznávanie úlohy lesníka v ochrane prírody. Áno, aj výchova lesa má vo veľmi významnej miere zmysel aj pre ochranu prírody. Ale hovoríme o rôznych územiach. Sú aj chránené územia v piatom stupni, vo štvrtom, treťom atď., atď., čiže tu treba povedať, kde a aký zásah, alebo nezásah je potrebný. A keď ochranca prírody, ktorý, si myslím, že je rovnako odborník v ochrane prírody ako lesník v lesníctve, keď na území, kde je jednoznačne povedané, že je to chránené územie, treba takýto nezásah, no tak nechajme aj im nejakú pravdu. Nechajme aj im nejakú pravdu.

    Druhá otázka je, a o tom sa môžeme začať baviť, ale to nie je otázka tejto novely, či je naozaj správne všade a v každom prípade vymedzená hranica chráneného územia. To, samozrejme, treba preverovať, nakoniec sa to deje. Ochrana prírody trvalo preveruje hranice jednotlivých chránených území, len to ide ťažko predovšetkým preto, lebo máme zmenené vlastnícke pomery po roku 1990, tak každú parcelu treba osobitne preverovať. Čiže, to je naozaj problém, ale to nemôže byť problém v tom, že teraz povieme, ochrana prírody, robte to, čo povie lesník, alebo sa povie v chránených územiach. Čiže, toto si musíme vyjasniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz ako posledný ústne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Mikloš. Má slovo. Áno, áno, ďakujem, ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, zákon o lesoch je veľmi dôležitým zákonom aj preto, že Slovensko je lesnatá krajina, lesy patria medzi naše významné bohatstvo. Ak sa nemýlim, tak sme druhá najlesnatejšia krajina v Európe po Fínsku, čo sa týka rozlohy lesov na obyvateľa a aj preto je veľmi dôležité, aby sme k tomuto problému pristupovali komplexne. Pokiaľ viem, sám zákon o lesoch hodnotí, resp. zdôrazňuje viaceré funkcie lesa, teda nielen hospodárenie v lese, nielen ochranu, ale viaceré funkcie komplexného pôsobenia v tejto oblasti.

    No a práve o to ide. Ten bod, ktorý sme kritizovali a ktorý kritizujeme, ktorý podľa nášho názoru by tam nemal byť, je zlým, pretože vytvára veľmi obmedzujúce podmienky pre využívanie lesa ľuďmi na to, aby sme mohli využiť potenciál lesov na rozvoj cestovného ruchu, na aktívny spôsob života, na športovanie, pretože sme presvedčení, že ak by prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne v gesčnom výbore bol podporený a ktorý podporuje aj ministerstvo pôdohospodárstva, tak by došlo k výraznému obmedzeniu možnosti využívať lesy občanmi, obyvateľmi.

    O čo konkrétne ide a o čo opieram toto stanovisko? Konkrétne ide o body, o čl. 14 spoločnej správy, kde sú tri body – 38, 39 a 40. A konkrétne body 39 a 40 navrhujú také pozmeňujúce návrhy, ktoré by obmedzili toto využívanie lesov občanmi. Konkrétne sa navrhuje, aby v § 31 ods. 1 písm. b) sa na konci pripojili slová, citujem: „ ... a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy.“ Prečítam celé znenie, čo by to vlastne znamenalo. Znamenalo by to teda, ak by to prešlo, že priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto na lesných pozemkoch jazdí na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy. V tejto súvislosti je, samozrejme, kľúčové, ako definujeme lesnú cestu a vyznačenú trasu. Toto ustanovenie do zákona sa pokúsili dať ešte v roku 2005.

    Návrh zákona bol 16. februára 2005 vo vláde, ktorej som bol členom a opýtal som sa vtedy legislatívcov ministerstva pôdohospodárstva, zdôrazňujem, teda ani nie politikov, ani nie laikov, ale legislatívcov ministerstva pôdohospodárstva som sa opýtal vo vláde 16. 2. 2005, čo to je lesná cesta, aby mi zadefinovali, čo je lesná cesta. Ich definícia bola, že lesná cesta je asfaltová alebo spevnená lesná cesta. Taká bola definícia, dá sa to overiť na zázname z rokovania vlády, povedal som vám aj dátum, kedy to tak bolo. Na základe toho, no a potom je tam ešte možnosť po lesných cestách alebo vyznačených trasách. Všetci vieme a keďže aj bicyklujem, tak to viem aj z vlastnej skúsenosti, že v lesoch vyznačených lesných ciest je absolútne minimum. Sú vyznačené cyklistické trasy, ale sú väčšinou na cestách 2. a 3. triedy, na asfaltových cestách. V lese takmer nie sú. Čo sa týka koní, lebo hovoríme aj o jazde na koni, vyznačené cesty pre kone nie sú žiadne.

    Čiže, ak vyznačených trás je minimum a lesné cesty sú len asfaltové alebo spevnené lesné cesty, tak logicky z toho navrhovaného znenia zákona, kde sa navrhuje doplniť bod b), by to znamenalo, že na bicykli a koni možno jazdiť len po vyznačených trasách, ktorých je minimum pre cyklistov a žiadne pre kone, a lesných cestách, teda asfaltových alebo spevnených lesných cestách. Normálne lesné cesty, ktoré vznikli tým, že po nich sem-tam niečo prejde, nejaký traktor, nejakí ľudia, napríklad lesné cesty, ktoré idú zo sídliska cez pole ako poľná cesta a potom idú do lesa, by podľa tohto znenia zákona nebolo možné na bicykli používať.

    Navyše, samozrejme, že teraz budú rôzne interpretácie a vo svojom stanovisku už aj ministerstvo tvrdí, že to tak nie je, že možno dokonca aj po chodníkoch chodiť, ale opakujem, výklad, ktorý som uviedol, bol výklad legislatívcov ministerstva pôdohospodárstva.

    A po druhé chcem povedať, že nejasnosť skrytých pojmov, to, že samotné ministerstvo má dnes inú interpretáciu pojmov, zase ľuďom nepomôže. Ako majú ľudia, ktorí chcú ísť na bicykli do lesa s deťmi alebo sami, vedieť, aká vlastne tá definícia je? Kto bude mať navrch v tom spore, ak vznikne, ak lesná stráž alebo iná oprávnená osoba bude kontrolovať, zastaví takého cyklistu a povie mu, porušili ste zákon, paragraf ten a ten. Samozrejme, že navrch bude mať z hľadiska sily, práva a moci tento strážca, a nie občan, ktorý pôjde do lesa.

    Takže z tohto dôvodu som presvedčený, že takéto ustanovenie je neprípustne obmedzujúce a mohlo by obmedziť vstup ľudí do lesa a využitie lesa na aktivity, športové aktivity, na bicyklovanie alebo jazdu na koni.

    Chcem povedať, že zároveň je často argumentované tým, že je problém bezpečnosti, ohrozovania turistov, hubárov. Áno, tento problém existuje a tento problém treba riešiť. Ale problémom je, že ustanovenie tak, ako je navrhnuté v tomto zákone, ho nerieši. Toto problém nerieši, pretože už dnešné zákony vlastne obmedzujú pohyb napríklad po vyznačených turistických chodníkoch vo všetkých chránených krajinných oblastiach a národných parkoch. Máme zákon o ochrane prírody, ktorý zakazuje bicyklovanie po vyznačených turistických chodníkoch a vieme, že vlastne týchto chránených krajinných oblastí a národných parkov máme asi relatívne voči územiu skoro najviac na svete a teda, že značná časť už je riešená v dnešnej platnej legislatíve. Ak sa táto platná legislatíva nevyužíva, alebo využíva zle, tak to je potom otázka, ako to využívať lepšie. Ale ustanovenie, ktoré je navrhnuté, problém bezpečnosti turistov, ktorí môžu byť ohrozovaní bezohľadnými cyklistami, vôbec nerieši, resp. rieši to tak, že zakáže vstup do lesa na väčšinu tých chodníkov, na všetky chodníky vlastne a na tie lesné cesty, ktoré nezodpovedajú definícii lesnej cesty, pričom definíciu som citoval tak, ako ju uvádzali legislatívci ministerstva pôdohospodárstva.

    No a druhé ustanovenie, ktoré sme kritizovali, kritizujeme a tvrdíme, že by neprípustne obmedzilo práva a slobody občanov vo využívaní lesov a lesného bohatstva, je v § 31 ods. 1 písmeno – chcem upozorniť, že v spoločnej správe je nesprávne uvedené písm. h), nie je to písm. h) –, ale je to písm. m). V spoločnej správe sa teda píše, že v § 31 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „v nadmernom množstve“, ale v odseku h) žiadne také slová v zákone nie sú a sú jedine v ods. m), preto predpokladám, že sa to má týkať ods. m).

    V ods. m) je dnes v zákone napísané, teda ods. 1 je: „Priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto na lesných pozemkoch“, a teda podľa písm. m), „zbiera v nadmernom množstve semená, vyberá semenáčiky alebo sadenice lesných drevín“. A pozmeňujúci návrh gestorského výboru predložený pánom poslancom Lebockým navrhuje, aby v tomto písmene sa škrtli slová „v nadmernom množstve“. No a na základe toho zároveň toto písm. m) je priestupok, ktorý je v tej kategórii priestupkov, za ktoré môže byť uložená pokuta až 100 000 korún. Na základe textu, ktorý by vznikol po schválení takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ak by vypadli slová „v nadmernom množstve“, by sa priestupku na úseku lesného hospodárstva dopustil každý, kto na lesných pozemkoch zbiera semená, vyberá semenáčiky alebo sadenice lesných drevín. Na základe tohto textu, takto navrhnutého, sme došli k záveru a trváme na tom, že by mohol byť pokutovaný pokutou 100 000 korún každý, kto by v lese zdvihol šišku.

    Pán Lebocký, tomu sa môžete smiať, ale vy navrhujete tak deformovať a nivočiť legislatívu, vy, to je váš návrh, tak navrhujete nivočiť legislatívu a legislatívny text, že jednoducho možná zneužiteľnosť, nie zneužiteľnosť, dôsledná interpretácia zo strany toho, kto by vymáhal tento zákon, by bola jednoducho taká, jednoducho taká. Pretože, ak dnes hovoríte a vy argumentujete, páni, obidvaja, vy argumentujete tým, že to navrhujete preto, aby v nadmernom množstve sa nevláčili plné vrecia hríbov. No tak, vážení, ale ak sa to má týkať aj hríbov, tak potom musím povedať, že po vami zmenenom texte, ja citujem zo stanoviska pána ministra Jureňu, pán poslanec.

  • Krik v sále.

  • Ale áno. Ja vás poprosím, aby ste udržali svoje nervy na uzde. Budete môcť reagovať na faktické poznámky. Môžete kedykoľvek vystúpiť ako spravodajca. Dobre.

  • ... bolo by to veľmi dobré.

    Aby som teda vysvetlil, keďže pán poslanec sa vás pýtal, na základe čoho tak vyvodzujem. No tak vám odcitujem stanovisko pána ministra Jureňu. Citujem: „Pointa totiž tkvie v tom, že nie je iste správne, keď niektorí naši spoluobčania odchádzajú denne z lesa doslova s vrecami húb, ktoré pod rukou predávajú pri cestách a bežný hubár potom nič nenájde. Čiže, chceme zamedziť nadmernému zberu.“ Koniec citátu. Citoval som.

    Pán minister, nadmernému zberu bráni dnešný text, v ktorom je povedané, že je priestupkom zberať to v nadmernom množstve, ale vy, naopak, podporujete, aby sa toto vypustilo zo zákona a aby slová „v nadmernom množstve“ tam neboli. Čiže, ak podľa vás, lebo ja som si nebol istý, ja som si nebol istý, či sa to týka aj húb, ale ak vy sám priznávate, že sa to týka húb a zároveň tie slová chcete dať preč, tak to bude znamenať potom podľa vášho výkladu, že vôbec sa nebudú smieť zbierať huby, pretože po vypadnutí slov „v nadmernom množstve“ sa nebudú môcť vôbec. To netvrdím ja, pán poslanec, to tvrdí pán minister vo svojom stanovisku, ktoré mám pred sebou.

    Takže, ten problém je zase v tom a ja viem, ak by sa to takto schválilo, čo sa bude diať. No bude sa tento zákon masovo, masovo sa bude porušovať. Masovo sa bude porušovať, ale zároveň, a to je zlý zákon, zákon, ktorý sa masovo porušuje, je zlý zákon, pretože zhoršuje právnu istotu a podmienky právneho štátu, ale zároveň je zlý aj preto, že aj keď sa porušuje, umožňuje tým, ktorí ho majú vynucovať, aby šikanovali ľudí. A to nebude ani šikanovanie, to bude dôsledné presadzovanie znenia, ktoré vy tu navrhujete. A v tom je ten problém.

    Aby sme si rozumeli, ja netvrdím, že nie je problém a že netreba hľadať cesty, ako zvýšiť bezpečnosť a ochranu a zdravie turistov a hubárov, ak ich bezohľadní cyklisti zrážajú. Ja netvrdím, že nie je problém, že naozaj by sme mali riešiť problém ochrany vlastníctva napríklad pri súkromných vlastníkoch z toho hľadiska, ako oni môžu chrániť svoje vlastníctvo a prípadne aj obmedziť využívanie ich vlastníctva inými. Len problém je, že vami navrhované znenie toto nerieši. Vami navrhované znenie len vytvorí právny stav, ktorý zakáže ľuďom les využívať a chodiť do lesa a umožní šikanovať ľudí za to, keď sa budú chcieť jednoducho po lese povoziť na bicykli alebo zbierať hríby pre vlastnú potrebu, alebo si odniesť jednu, dve šišky. Takže, v tom je ten problém. A preto si myslím, že skutočným účelom tohto zákona nie je to, čo deklarujete. Nie je ochrana turistov. Nie je ochrana zdravia. Vy dokonca tvrdíte, že účelom je ochrana zdravia samotných cyklistov, lebo jazdia v príliš extrémnom teréne a príliš ďaleko. No môžem vám povedať, že ja som nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a v krajinách, ktoré sú obrovské, rozľahlé také ako 100 – 200 našich krajín, bol. Bol som tam aj na bicykli a nijako takto obmedzený pohyb tam nie je a vládu a parlament netrápi, či niekto na odľahlom mieste na bicykli jazdí, alebo nie, a, že si tým môže niečo privodiť.

    Takže skôr pravda je taká, vážené dámy, vážení páni, a o tom som presvedčený, že skutočným dôvodom, prečo takéto ustanovenia do zákona sú navrhované, nie je ani ochrana práv vlastníkov lesov, nie je ani ochrana zdravia turistov a hubárov a ochrana zdravia cyklistov. Skutočným motívom toho je snaha obmedziť pohyb po lese, snaha najmä poľovníkov, ale aj lesníkov mať les len pre seba. Myslím si, že takéto obmedzovanie práv občanov, bežných občanov, je neprípustné a preto na tento problém upozorňujeme a preto aj vás vyzývame, aby ste za takýto pozmeňujúci návrh nehlasovali. Vyzývame k tomu všetkých poslancov, a preto sa aj pripájam k tomu, čo už navrhla pani poslankyňa Tkáčová, keď navrhla vybrať čl. 14, resp. bod 14 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Verím, že zdravý rozum zvíťazí a nepôjdeme proti ľuďom a proti zdravému rozumu schválením takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý by naozaj mal veľmi negatívne dôsledky.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami – poslanci Tkáčová, Martinák, Frešo, Pataky, Zsolt Simon. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloša.

    Slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela doplniť pána poslanca Mikloša v dvoch častiach. V tej prvej by som možno upresnila nepresnosti v písmenách, ktoré pán kolega spomínal. Totižto ja som vybrala na osobitné hlasovanie body 14 a 29, ktoré obidva súvisia s týmito zákazmi. § 31 hovorí o zákaze niektorých činností a tam o zbieraní semien a semenáčikov sa hovorí v písm. a) a § 63, ktorý je ošetrený v bode 29 a ktorý sa týka priestupkov a pokutovania, tam sa potom hovorí o písm. m). Takže pre legislatívnu čistotu k tomu.

    A druhá poznámka, ktorú chcem povedať, skutočne, keď schválime body 14 a 29, teda vy ich schválite, lebo my za ne určite hlasovať nebudeme, tak nastane stav, skutočne nastane stav, že bude zakázané zbierať semená, semenáčiky a sadenice. Ale pojem „semená“ v zákone o lesoch nie je zadefinovaný. Sú definované semená v zákone o lesnom reprodukčnom materiáli ako reprodukčný materiál. A tam ako reprodukčný materiál sú uvedené okrem semien aj lesné plody. Dovolím si z botaniky zadefinovať, čo to je plod. „Plod je orgán vyšších rastlín, ktorý obklopuje semeno až do dozretia a potom často prispieva k jeho rozširovaniu.“ Keď sa takýto spor dostane na stôl sudcovi a sudca si prečíta definíciu plodu, tak podľa môjho názoru týmto zákonom, takto schváleným, vami navrhnutým, zakážeme zbierať aj maliny, ostružiny, čučoriedky atď. Tak nebola by som rada, aby mamičky s deťmi, keď idú do lesa, museli svojim deťom hovoriť, prosím ťa, neber tú šišku, lebo príde zlý ujo a dá nám pokutu. A decko si spojí les s niečím zlým. Toto skutočne chcete?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Ivan Mikloš, stále sa tu bavíme o lesných cestách a o jednej šiške. Je to už skutočne trápne, ako by to bolo nosným programom celej novely zákona o lesoch. Ale už keď tak, nech sa páči, aspoň v krátkosti sa vám pokúsim tieto veci ozrejmiť.

    Čo sa týka lesných ciest, poznáme lesné cesty 1L, 2L, 3L. Niektoré sú spevnené, niektoré polospevnené. V rámci Slovenskej republiky ich máme necelých 40 tisíc km, čiže sú tu možnosti, nikto nebráni verejnosti vstup do lesa a po týchto lesných cestách jazdiť na bicykloch. Čo sa týka veci, ak chcete zistiť, či je to lesná cesta, nie je lesná cesta, na každej lesnej správe sa nachádza a súčasťou lesného hospodárskeho plánu je aj plochová tabuľka, kde aj lesná cesta je lesný pozemok, ale je to kategória lesnej cesty, keď už ide len o to bicyklovanie.

    Čo sa týka nadmerného množstva, samozrejme, že ide o nadmerné množstvo semenáčikov, sadeníc, lesných drevín a tak isto semien. Už včera som zdôraznil, že hlavný význam podľa môjho názoru ako lesníka je v tom, že došlo k devastácii lesných porastov práve vyzdvihovaním veľkého a nadmerného množstva za účelom kupčenia so sadbovým materiálom. Okrem toho vo veľkej miere to sťažovalo činnosť odborného lesného hospodára a síce v poslednej fáze clonného rubu, čo je dnes základom obnovy. Ľudia mu tam povyzdvihovali sadbový materiál a lesný hospodár môže dorubávať porast, ak má minimálne 50 % prirodzeného zmladenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel v súvislosti s tým, čo hovoril predrečník, nadviazať na to, že to, na čo poukázal pán kolega Ivan Mikloš, je naozaj podľa mňa nie veľmi zvládnutá legislatívna príprava tohto samotného zákona, a keď sa tam majú ocitať takéto nejednoznačnosti, ktoré môžu ľudí zneisťovať, tak, samozrejme, sme proti tomu.

    Čo sa týka toho, že je to zákon o lesoch a mať tam ambíciu riešiť bezpečnosť cyklistov a bezpečnosť ľudí, myslím si, že je to nad rámec samotného zákona a skôr by sa mali predkladatelia sústrediť na to, aby tam nedochádzalo k nejednoznačným výkladom alebo jednoduchým vypúšťaním niektorých častí k tomu, že naozaj ľudia budú stresovaní tým, že im hrozia 100-tisícové pokuty. Skutočne si myslím, aby jeden človek naozaj sa išiel najprv opýtať strážcov, koľko šišiek si môže zobrať, koľko mu dnes odtolerujú a zajtra už možno nie, skutočne si myslím, že je chyba, ak niektorí cyklisti môžu po nejakom chodníku jazdiť, keď im to dnešný strážca dovolí a zajtrajší už nemusí. Myslím si, že by sme mali byť zodpovedná Národná rada, ktorá pracuje v prospech ľudí a nemali by sme v žiadnom prípade prijímať zákony, ktoré sú nejednoznačné, ktoré sa dajú rôzne vykladať a v neposlednom rade napríklad tvoria aj priestor na korupciu. Myslím si, že predkladatelia by sa mali nad tým zamyslieť a predložiť taký text, ktorý chyby, ktoré spomínam, nebude mať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Ján Pataky.

  • Stotožňujem sa so svojím predrečníkom pánom poslancom Miklošom. Doterajší zákon, ktorý dnes platí, umožňuje voľný vstup do lesa a lesný úrad ho môže kedykoľvek zakázať na nevyhnutný čas, či sa týka požiaru, kalamity a podobne. Počas svojej 27-ročnej praxe, keď som aktívny poľovník, som sa ešte nestretol so žiadnym cyklistom, aby v lese zrazil nejakého pešiaka či hubára, poprípade, aby tobôž nebol kôň, som sa ešte nestretol. Kôň mi v lese prekážal vtedy, keď som sa večer vybral na poľovačku, lebo vieme, aké pachové stopy zanecháva, no ale to je jeho právo a s tým sa treba zmieriť.

    Čo sa týka hubárov, ako majiteľ časti podielu v urbáre neviem si vysvetliť primerané množstvo či už húb alebo semien, podľa môjho názoru to lesná stráž by mala stáť pred lesom a mala by používať váhu na váženie alebo neviem si to predstaviť, ako to predkladateľ myslí. Takže nesúhlasím s tým predloženým návrhom. A tobôž, keby ste, pán predkladateľ, boli na východe, tak máme ešte veľmi ďaleko k tým cyklistickým cestám. Zatiaľ na Čerchovskom pohorí som sa ešte počas svojej 30-ročnej pôsobnosti, kde žijem, ani s jednou nestretol. No a v prípade nepriaznivého počasia, keď sa chcem dostať na svoju chatu, neviem si predstaviť, či by som mal používať bicykel, koňa alebo nejaký prostriedok mobilnejší, aby som sa dostal mimo lesa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam – pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Budem reagovať na pána poslanca Martináka. Pán poslanec, pre vás je to možno trápne, ale pre nás to trápne nie je, pretože je to proti ľuďom. Pretože to, čo navrhujete, je proti ľuďom a obmedzuje to ľudí. Pre vás je to trápne, to je smutné. Hovoríte, že veď predsa to, čo je lesná cesta, sa môže dozvedieť každý na lesnej správe. To vy si naozaj myslíte, že ľudia majú predtým, ako chcú ísť do lesa, ísť na lesnú správu a spýtať sa: Prosím vás, kade môžem? Tade môžem? Tade nie. Tak tadeto môžem? Mapku si budú vypracúvať. Vy takto chcete šikanovať ľudí.

    Hovoríte, citujem vás, že „áno, jedná sa o nadmerné množstvo a že je zlé, keď v nadmernom množstve“, ale, pán poslanec, veď vy, neviem, či viete, o čom hovoríme. V nadmernom množstve tam dnes je. Vy navrhujete vybrať slová „v nadmernom množstve“ a teraz argumentujete tým, že to navrhujete preto, že v nadmernom množstve sa to robilo a v nadmernom množstve to bol priestupok aj doteraz. Teraz to bude priestupok aj v jednotlivom prípade a v tom je ten zásadný problém. Čiže, bolo by dobré, keby sme sa počúvali, keby sme hovorili o tom istom, pretože vaše slová, ktoré ste povedali vo faktickej poznámke, ma len presvedčili a myslím si, že každého, kto sa naozaj snaží chápať obsah toho, o čom hovoríme, museli presvedčiť o tom, že je veľmi nebezpečné a škodlivé, ak by sa takéto ustanovenia do zákona dostali.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teraz požiadal o slovo pán minister Jureňa. Má slovo ako navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, stranu SDKÚ považujem za serióznu pravicovú stranu na politickej scéne na Slovensku, ale keďže ste z toho začali robiť kabaret, tak troška sa zapojím aj ja do tohto kabaretu.

    Vážení páni lesní inžinieri z SDKÚ, majte trochu úcty k živej bytosti, k stromu. Neviem, ako by sa páčilo vám, keby vám chodil niekto odoberať semeno každý deň alebo raz za týždeň.

  • Ruch v sále.

  • Spravodlivosť je vyjadrená váhami, hovoríme, aby sme si ujasnili, o čom hovoríme. Spravodlivosť je vyvážená váhami a práve vy, pokiaľ som hovoril o serióznosti, vy sa stále prezentujete tým, že vlastníctvo je pre vás veľmi významný faktor a vlastníctvo je vôbec určitým motivačným faktorom pohybu, ľudskej činnosti, ľudských aktivít, podnikania atď. A vlastníctvo lesa, vlastníctvo, ak niekto vlastní kúsok lesa, pár árov, ten vlastník nemá žiadne práva, žiadne kompetencie? Máme 52 % lesov, ktoré sú vlastnené privátne, súkromne. Sú to urbárne spoločnosti, resp. iní vlastníci, sú to samospráva a ďalší vlastníci. Takže pochopiteľne i ich vlastníctvo treba rešpektovať, nielen vlastníctvo nadnárodných spoločností a iné druhy vlastníctva, aj vlastníctvo jedného áru treba rešpektovať.

    Ak hovoríme o lesných cestách, jeden jednoduchý príklad. Sú aj poľné cesty v pôdohospodárstve a každý chodí po ceste, nikto nechodí krížom cez pole, cez zasadené pole, ktoré je obrobené, o ktoré sa niekto stará. Každý užíva cestu, to je slušnosť, to naše generácie vedeli už 100 rokov pred nami a chovali sa v tomto duchu. Vážení páni, čo obhajujete? Populizmus? To, čo dnes bolo v médiách uvedené, je výsledok vašej včerajšej tlačovej besedy. Bol to cieľ a zámer, príležitosť z lesného zákona si urobiť populizmus a zviditeľniť sa.

  • Pretože tu sa jednoznačne hovorí, v dnešnom denníku Sme: „Koaliční poslanci chcú zakázať bicyklovanie po lese a zber lesných plodov.“ Tak to je hrubá demagógia, to je hrubá demagógia. Ak hovoríte, ako ste to tu prezentovali, že na jednej strane zakazujeme a obmedzujeme právo občana, kde sa o tom konkrétne hovorí? Ak sa hovorí, vy, keď vyjdete na ulicu na bicykli, jazdíte po chodníkoch? Vy jazdíte v zmysle pravidiel cestnej premávky, po pravej strane. No, a ak prídete do lesa na bicykli, tak budete jazdiť krížom-krážom? To považujete za normálne? Ja za normálne považujem, že budete jazdiť po lesných cestách, že máte úctu k vlastníctvu, o ktorom tak radi často hovoríte.

    Bola tu spomínaná legislatíva ministerstva pôdohospodárstva. Presne hovoríte tak, ako vám to vyhovuje. Pani Tkáčová včera povedala, že legislatíva ministerstva pôdohospodárstva, že ju devastovala určitým spôsobom, dnes pán poslanec Mikloš hovorí, že mu legislatívci povedali v roku 2005, čo je to lesná cesta. Tu máte príležitosť, hovoril o tom pán poslanec Martinák, lesné cesty majú svoju presnú definíciu a máme ich 40 000 km na Slovensku. Takže tie majú presnú definíciu.

    Na jednej strane využijete, ako vám to pasuje. Áno? Keď potrebujete, tak hovoríte, že to je zlá legislatíva, keď potrebujete, je to dobrá legislatíva. Ale veď zákon, keď si pozriete štruktúru ministerstva pôdohospodárstva, tak je tam ešte sekcia lesnícka a ako bolo povedané, aj včera bolo odprezentované, že o tom zákone mali lesníci svoje fóra, svoje konferencie, svoje diskusie, čiže o ňom hovorili. Je to zákon o lesoch. Školenie lesného hospodára jedenkrát za 5 rokov nazývate šikanou a zároveň hovoríte o vedomostnej spoločnosti. Aby bol lesný hospodár raz za 5 rokov preškolený v duchu toho, čo nové sa za tých 5 rokov objaví, to považujete za šikanu? Čiže, to sú účelové veci, ktoré jednoducho využívate na to, a čo sa vám nakoniec aj podarilo dosiahnuť, čo niektoré dnešné médiá odprezentovali, na populizmus. A to ma práve prekvapilo, pretože práve u vás, vo vašej strane som očakával trošku viacej serióznejšieho prístupu.

    Ďakujem vám pekne za vaše konkrétne námety a ďakujem i tým, ktorí sa spolupodieľali na zákone konštruktívne a zároveň ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže vystúpili doteraz v rozprave poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne, pýtam sa, kto sa do rozpravy ...

    Pardon, s faktickými poznámkami, pán Mikloš, predpokladám, že je to faktická poznámka. Do rozpravy, dobre. Čiže to sú, prosím, faktické poznámky – pán poslanec Minárik, Pado a Žitňanská. Áno? Dobre, takže s faktickými poznámkami na vystúpenie ...

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? Prihlásený s faktickou? Nie je problém. Tak prosím, stlačte. Prosím, musíme sa dohodnúť, keďže pripravili technici už na prihlasovanie sa ústne do rozpravy, tak s tými faktickými neváhať a prihlásiť sa po skončení rečníka, aby tá prihláška bola, zľahčí nám to obom úlohu.

    Takže s faktickými poznámkami – poslanci Minárik, Pado, Žitňanská, Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra.

    Slovo má pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ani po tom, čo sme vás viacerí upozornili, ste si naozaj neuvedomili, že ste prestrelili? Naozaj si myslíte, že ste boli vtipný? Necítite ani malú potrebu sa pánovi Miklošovi ospravedlniť? A nielen pánovi Miklošovi, ale aj celému parlamentu a celej verejnosti? Uvedomili ste si, že ste členom vlády Slovenskej republiky a že vystupujete v parlamente? Pán minister, vy môžete vystúpiť kedykoľvek. Skúste v sebe nájsť toľko sily a ospravedlňte sa za to extempore.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Pán minister, mimo lesa sú aj lúky a pasienky. A ja sa po nich prechádzam úplne bežne. Nehľadám cestičky, ani poľné, ani asfaltové, ani spevnené, ale po tých lúkach a pasienkoch chodím pokojne, v pohode a myslím si, že to nikomu neprekáža. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

  • Ďakujeme pekne. Ja budem citovať priamo zo zákona o lesoch, ktorý, samozrejme, poznáte, pán minister. „Jedným z účelov zákona o lesoch“, citujem, „je zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov“. Ďalej citujem: „Funkcie lesa sú produkčná a mimoprodukčná.“ Ďalej citujem: „Mimoprodukčná je ekologická, pôdohospodárska, vodohospodárska, klimatická, spoločenská, zdravotná, kultúrna a rekreačná.“ Nejde nám o nič iné ako práve o zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predrečník hovoril o tom, že vlastne v médiách sa vytvára nejaký populistický obraz. No, ale to nie je pravda, pán minister, my sme tu citovali presne zo zákona, takisto na včerajšej tlačovke, z pripravovaného zákona presné znenia a upozorňovali sme na riziká. Ten, kto tu proste nejakým spôsobom zle zaobchádza, je vlastne necitlivosť súčasnej vládnej koalície, lebo toto isté sme hovorili aj vo výbore. Toto isté sme hovorili aj vo výbore, že je riziko, že sa to bude interpretovať tak, že naozaj jedna šiška – 100 tisíc korún a vyzývali sme, aby sme tomu riziku zabránili. Na to sme neboli vypočutí a teraz, keď to povieme verejnosti, čo je, samozrejme, naša povinnosť a prirodzené právo, tak je tu niečo o populizme. Ja som očakával, že vy urobíte to isté čo my. To znamená, že nám zacitujete zo zákona a zo zákona nám ukážete, že nemáme pravdu. Samozrejme, to sa nestalo, miesto toho ste sa podľa vzoru svojho predsedu pustli do médií a, samozrejme, my na to budeme reagovať. O polhodinu je ďalšia tlačovka, nech sa páči. Ďakujem.

  • Pán minister, chcete reagovať na faktické?

  • Jednou vetou. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hovoríte, toto je presne názorná ukážka – pustili do médií? Veď ja som vám odcitoval, ja znovu vám môžem prečítať, čo dnešné médiá píšu. „Koaliční poslanci chcú zakázať bicyklovanie po lese a zber lesných plodov.“ Prosím vás, kto zakazuje? Veď v zákone sa o lesných plodoch vôbec nehovorí. To bola reakcia na to, čo už ste prezentovali verejnosti. To bola reakcia. Pretože otázka je, že v skutočnosti zákon o lesných plodoch vôbec nehovorí. Takže, ak dnes médiá, konkrétne jedno médium píše, že koaliční poslanci chcú zakázať bicyklovanie po lese a zber lesných plodov, upozorňujem na to, že zákon vôbec o lesných plodoch nehovorí. To hovoríte, že som sa pustil do médií? To považujete za normálne, že médiá informujú o zákone o lesoch v súvislosti s lesnými plodmi a zákon o lesoch vôbec o lesných plodoch nehovorí? To považujete za normálne? Ja to nepovažujem za normálne, ja len poukazujem na to, že to je reakcia na vašu tlačovú besedu, ktorou ste rozpútali tento stav, pretože médiá takto informujú. Teraz to dáte do tej polohy, že vlastne my tak informujeme, takže, bohužiaľ. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa opätovne pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Do rozpravy sa hlásia pán poslanec Ivan Mikloš, Košútová Magda, Zsolt Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Ivanovi Miklošovi.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, po prvé chcem povedať, že neskĺznem na vašu úroveň, ak vám to pripadalo vtipné, nech sa páči, a kabaret z toho robíte vy. Ja som citoval vami navrhované, vami podporené, poslancami vládnej koalície navrhované ustanovenia, ktoré majú byť doplnené do zákona a upozornil som na možný negatívny dosah pre ľudí, pre slobodu ľudí pohybovať sa v lese. To je naša povinnosť robiť to a budeme to robiť, či sa vám to bude páčiť, alebo nie.

    Čo sa týka toho, že hovoríte, že to, čo bolo v médiách, je výsledkom našej tlačovej besedy. Nie, pán minister, to, čo bolo v médiách, je výsledkom vášho návrhu, návrhu, ktorý predložili vaši poslanci a ktorý vy podporujete.

  • Otvorili ste znovu problém ochrany vlastníctva, najmä ochrany vlastníctva súkromných vlastníkov lesov. Ja som sa už k tomu vyjadril, ale zopakujem to, áno, považujem za problém, ktorý treba riešiť, aj ochranu vlastníctva, ochranu vlastníkov lesov a sám patrím, mimochodom, medzi vlastníkov lesov a medzi členov urbárskych spoločností, ale zdôrazňujem, že toto ochranu vlastníctva nezabezpečuje.

    Hovorme o tom, hovorme o tom v iných zákonoch, možno aj v tomto, ako posilniť právomoci a kompetencie vlastníkov lesov, aby mohli oni svojím rozhodnutím, ale nie takýmto paušálnym nezmyselným, ktoré neochráni, ale obmedzí slobodu občanov. Ja som to hovoril a zopakujem to znovu, pán minister, aj ďalšie problémy sú problémom. Pán poslanec Pataky spomenul, že on sa s tým nestretol a naozaj ten problém ohrozovania chodcov alebo turistov a hubárov cyklistami je, ale on je naozaj sústredený možno tu len v okolí Bratislavy, kde je veľká koncentrácia. Ale všade inde na území, napríklad na východnom Slovensku to naozaj ani problém nie je, pretože tá rozloha je taká veľká a koncentrácia cyklistov je taká malá, že to ani problém nie je. Ale uznávam, je to problém, riešme ho, hovorím, že toto ustanovenie ho nerieši, naopak, vytvára iné veľké problémy.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa oprel o vaše stanovisko, pán minister. Ja som tu už jednu vec spomenul a spomeniem ich viac. Ja si myslím, pán minister, že vy vo svojom stanovisku, ktoré ste dali včera ako reakciu na našu tlačovú konferenciu, vlastne ste sa dosť zamotali a dosť potvrdzujete naše obavy.

    Po prvé teraz ste napadli poslanca Freša, že kto hovorí o plodoch. No, pani poslankyňa Tkáčová povedala, že je tam nejasnosť z hľadiska definícií v rôznych zákonoch, už len samotná táto nejasnosť je problémom. To naozaj chceme, keď tomu nerozumejú odborníci a zákonodarcovia, aby tomu rozumeli ľudia? A opakujem, kto bude mať navrch, keď bude výklad toho zákona taký, že bude v neprospech toho, aby si to človek odtrhol alebo zobral? Kto bude vo výhode? Ten človek, ten turista, ten občan alebo ten lesný strážca? Čiže, už samotný fakt, že robíte zákony, navrhujete ustanovenia, ktoré sú absolútne nejasné, je zlý, už len tento samotný fakt.

    A čo sa týka toho, či plody áno, alebo nie, veď my sme napríklad o hubách nikdy nehovorili. Vy vo svojom stanovisku ste povedali, a odcitujem to, citujem, lebo to je stanovisko, zdôrazňujem, pána ministra Jureňu na našu včerajšiu tlačovú konferenciu, kde sme o hubách nehovorili. Kde sme hovorili o tom, že ten výklad aj z hľadiska zdvihnutia jednej šišky by mohol byť taký, že by to jednoducho mohlo byť pokutované. A hovoríme o konkrétnom texte. A stanovisko pána ministra Jureňu na toto naše tvrdenie bolo okrem iného také, citujem: „Pointa totiž tkvie v tom, že nie je iste správne, keď niektorí naši spoluobčania odchádzajú denne z lesa doslova s vrecami hub, ktoré pod rukou predávajú pri cestách a bežný hubár potom nenájde nič. Čiže chceme zabrániť, chceme zamedziť nadmernému zberu.“ Koniec citátu.

    Ale, vážení, my sme o hubách nehovorili, vy o nich hovoríte. Nadmerný zber, že tam patria, my sme nevedeli, ja som nevedel, či tam patria, alebo nie, vy hovoríte, že tomu chcete zabrániť, čiže podľa vás tam patria, ale nadmerný zber je ošetrený v písmene m). Vy chcete práve, poslanci chcú, vy to podporujete, slová „nadmerný zber“ odtiaľ vyhodiť. Tak kto si tu šliape po jazyku? Kto tu hovorí o plodoch, my alebo vy?

    Ďalej, čo sa týka toho, že hovoríte, pýtate sa ma, či jazdím na bicykli po chodníku po meste pomedzi ľuďmi. No, pán minister, zase je problém, že už len samotná nejasnosť toho, čo lesná cesta je, alebo nie je, vytvára problémy. Vytvára problémy a ja vám preto citujem názor vašich legislatívcov, že „lesná cesta je spevnená alebo asfaltová“. Vy hovoríte, pán poslanec Martinák hovorí, že je to presne zadefinované v nejakých smerniciach a že ľudia sa to môžu dozvedieť. Ale zase, vážení, to chcete naozaj, aby každý, kto chce ísť do lesa, si to išiel naštudovať alebo sa išiel spýtať, alebo budete schopní vyznačiť každú jednu cestu do lesa, či sa môže, alebo nemôže? Jednoducho týmto spôsobom, že je tam takýto sporný výklad, ja opakujem, výklad, ktorý tvrdili vo vláde legislatívci vášho ministerstva, znamená, že to majú byť len asfaltové a spevnené cesty. Ale vy sám, pán minister, a znovu budem citovať z vášho stanoviska, vy sám to spochybňujete, čo vlastne tvrdíte aj tu a čo tvrdia vaši kolegovia.

    A zase, ak dovolíte, odcitujem: „Ďalej do lesa možno, samozrejme, chodiť“ – citujem citát – „aj naďalej a to platí pre kohokoľvek a kedykoľvek, nikto nikoho obmedzovať v tejto činnosti, pokiaľ budem ministrom, nebude.“ A čo keď nebudete, pán minister?

  • Smiech v sále.

  • „Nakoľko sa začali množiť prípady bezohľadných cyklistov atď., atď.“, a teraz, „pozitívom teda je,“ citujem, „že akýkoľvek cyklista bude môcť využívať lesné cesty, chodníčky, ktorých infraštruktúru máme takmer najlepšiu v Európe na pešiu turistiku či bicyklovanie a kedykoľvek sa bude môcť ísť bicyklovať do lesa.“

    Vy hovoríte o cestičkách, vy hovoríte o lesných chodníkoch dokonca, lesné cesty a chodníčky, vy hovoríte o chodníčkoch, ale zároveň text, ktorý ho opisuje, hovorí o lesných cestách. Definícia lesných ciest bola povedaná tak, ako bola. Takže, pán minister, naozaj mne nejde o to, aby som bol s vami v nejakej kontroverzii, už vôbec nie o to, aby som robil nejaký kabaret. Ide mi o to, že tento návrh, tento konkrétny návrh, ktorý neprišiel z vášho ministerstva, ktorý bol podaný poslancami, ale ktorý aj vy dnes obhajujete, je zlý. Je zlý a ide proti ľuďom.

    A posledná poznámka, teraz ju adresujem všetkým koaličným poslancom, myslím, že všetkým podľa včerajšieho hlasovania. Vážení, hovoríme v týchto paragrafoch o priestupkoch. Každý, kto sa dopustí napríklad toho – ak to schválite tak, ako chcete –, že bude jazdiť po lese mimo vyznačených trás a lesných ciest, môže dostať pokutu do 5 tisíc korún a každý, kto zdvihne napríklad šišky, môže dostať pokutu dokonca do 100 tisíc korún, ale nie poslanci, nie poslanci, pretože poslanci majú priestupkovú imunitu.

    Keď sme včera hlasovali o návrhu na to, aby sa nepokračovalo v rokovaní o zúžení imunity, ktorá by bola zúžená, ak by bol ten návrh prešiel, ktorá by bola zúžená, ktorá by neplatila na priestupky, tak, ak si to odhlasujete, platilo by to aj na pre nás. Ale práve preto, že koaliční poslanci včera odmietli ďalej rokovať o zúžení poslaneckej imunity, tak, ak si to takto schválite, naozaj to bude vyzerať tak, že poslanci budú na koni a bicykli môcť jazdiť kdekoľvek, ale obyčajní ľudia nie. Takže toto je asi politika, ktorú presadzujete.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Magda Košútová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hodnoty si uvedomíme až vtedy, keď ich natrvalo stratíme. To boli záverečné slová, ktoré sa včera dali počuť v dokumentárnom filme V pralesoch Karpát, ktorý som si včera večer s veľkým záujmom pozrela na STV 2. Film objasňoval tajomný život ako rastlinného spoločenstva, tak aj zvierat a vtákov v danom prostredí a odhaľoval neraz nečakané súvislosti ich koexistencie s prostredím.

    Neviem, či si tieto hodnoty uvedomujú aj tí, ktorí tu teraz tak vehementne bojujú proti zákonu o lesoch, ktorý je predkladaný. Zákon vypracovala skupina odborníkov. Venovala mu maximálnu pozornosť. Prešiel legislatívnym procesom a širokým pripomienkovým konaním, ale kolegovia z opozície opäť nie sú spokojní. Tento raz vyčítajú aj neschopnosť ministerským pracovníkom, ktorí návrh pripravovali. Dosť dobre tomu nechápem. Veď sú to tí istí ministerskí úradníci, čo pripravovali zákony, keď oni boli vo vláde v minulom období a tieto zákony boli dobré. Čo sa teda stalo?

    Stále tu počúvame, aký je zákon zlý, aké ustanovenie o vstupe cyklistov do lesa, o zbere jednej šišky, jedného hríbu, o obviňovaní lesníkov, že chcú mať les len pre seba. Myslím si, že sa to znova využíva len na vytĺkanie politického kapitálu. Nesúhlasenie pani kolegyne s päťročným preškoľovaním odborných lesných hospodárov a argument o tom, že ona si vodičský preukaz nemusí obnovovať a má ho na celý život, dovolila by som si pripomenúť iba vyhlášku 208/1991 v novele 280/2006, podľa ktorej každý vodič z povolania a každý vodič firmy, ktorý šoféruje vozidlo, sa musí jedenkrát ročne zúčastniť na preškolení a každý druhý rok na preskúšaní. Čiže, tak sa overuje jeho odborná spôsobilosť. A lesných hospodárov nemusíme preškoľovať?

    Keby bolo na mne, ja by som zakázala vstup do lesa úplne, pretože na vlastnej skúsenosti po nedeli som si akurát spôsobila zdravotné problémy. Takže každý nech zváži, ako do lesa pôjde. Nechcem ďalej naťahovať čas, pretože si myslím, že sa tejto problematike už venujeme dosť dlho. Nechajme na poslancov, aby zvážili, ako zákon podporia a schvália. Verím, že tento zákon je dobrý a žiadam o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako posledný ústne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, hostia, vedie sa tu od včera večera a dnes búrlivá diskusia na tému zákona o lesoch. Ale táto búrlivá diskusia zďaleka, ale zďaleka nedosahuje rámce a šírku diskusie, ktorá sa viedla v roku 2005, keď návrh zákona bol predložený do Národnej rady na schválenie v tej podobe, v ktorej platí aj dnes. Podotýkam, že tá búrlivá diskusia bola aj preto, lebo pôvodný zákon o hospodárení v lesoch pod č. 100/1977 platil 28 rokov takmer bez veľkých zmien.

    Za 28 rokov táto spoločnosť prešla zmenou systému a socialistický systém hospodárenia zanikol. Vtedy bolo predložených viac ako 700 pripomienok a verejnosť sa aktívne zúčastnila na pripomienkach a tvorení toho návrhu zákona.

    Ja viem a dal som si tú prácu a vybral, že návrh zákona, ktorý pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva, dostalo tiež 141 pripomienok na túto malú novelu. Je to nesmierne množstvo, ale rozhodne musím povedať, že niektoré veci, ktoré tu odzneli a sú kritizované, sú právom kritizované práve preto, lebo súčasný návrh zákona to rieši, som presvedčený, v dostatočnej miere. Nie je dobré, keď veci, ktoré neprechádzajú, sú nepríjemné, vláda ich nechce riešiť, nedá ich do záverov zákona, nekomunikuje s verejnosťou, a potom sa zjavia od koaličných poslancov v parlamente s tým, aby sme ich riešili.

    Aby som demonštroval, ako sa zmenil prístup k zákonu o lesoch, azda najjednoduchšie je, keď poukážem na stanovisko lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Kým v roku 2005 boli a priori proti tomu, aby holorubný spôsob hospodárenia existoval, v pripomienkovom konaní teraz dokonca ho žiadali, aby to bolo zahrnuté, aby nebolo nahradené rúbaňovým spôsobom hospodárenia.

    A teraz musím úprimne povedať, že snáď nikto z nás nepochybuje o tom, že prvým ochrancom prírody a lesa bol poľovník a lesník. Po nich prišli ochranári. Každý má svoju mieru práce a zodpovednosti, ktorú priložil k dielu, aby sme lesy mali také, v akom stave ich máme možnosť dnes vidieť. Nie je dobrý extrémizmus ani na jednej, ani na druhej strane.

    Ale úprimne musím povedať, že som nesmierne rád, že rokovanie o tomto bode sa neskončilo včera, že sa to pretiahlo aj na dnešné ráno. Mal som možnosť vidieť v televízii vystúpenie pána ministra. A úprimne musím povedať, že pán minister sa vyjadril v záujme, aby nezavádzal verejnosť. Ba práve naopak, ústredný orgán štátnej správy by nemal zavádzať verejnosť a šíriť dezinformáciu. Ale vyjadriť sa, že môže zbierať aj jednu šišku a chce sa len predísť určitému obchodnému záujmu, je práve tá dezinformácia, ktorá sa šíri z ústredného orgánu štátnej správy tejto vlády. A to z toho dôvodu, že človek teraz čomu má veriť, komu má veriť, keď nie predstaviteľovi ústredného orgánu štátnej správy.

    Zákon hovorí jasne a jednoducho. V súčasnom znení je zber lesných semien v nadmernom množstve zakázaný. Citujem zo zákona § 31 ods. 1 písm. h): „Zbierať v nadmernom množstve semená, vyberať semenáčiky alebo sadenice lesných drevín je zakázané.“ Keď vypustíme slová „v nadmernom množstve“, tak bude zakázané zobrať čo by len tú jednu šišku, pán minister. Je to možno pritiahnuté za vlasy, ale v skutočnosti je to tak. Keď vyberieme „nadmerné množstvo“, zoberiete jednu šišku, urobili ste priestupok.

    Ja chápem, že máte záujem a máte pokušenie zo strany lobistických skupín, ale pýtam sa, keď predkladáte návrh zákona do parlamentu a do poslaneckých lavíc, prečo si nepreštudovať platný právny zákon, ktorý existuje dnes. Nedotýkate sa § 30 ods. 4, to je bod tesne pred týmto paragrafom, ktorý hovorí: „Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže na žiadosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa alebo z vlastného podnetu zakázať alebo obmedziť využívanie lesov verejnosťou na dobu nevyhnutne potrebnú, ak to vyžaduje ochrana práv a oprávnených záujmov vlastníka.“

    Táto definícia a toto zákonné riešenie úplne postačuje, ale bude funkčné len vtedy, pokiaľ v návrhu zákona zostane definícia „v nadmernom množstve“.

  • Ruch v sále.

  • To znamená, že keď vlastník bude chcieť ...

  • Pán predsedajúci, poprosím, aby ste zariadili pokoj v sále. Ďakujem.

  • To znamená, že pokiaľ vlastník bude chcieť, aby semenáče a šišky neboli zbierané z jeho pozemku vtedy, keď je potrebné, tak môže požiadať orgán štátnej správy, lesný úrad o vydanie opatrenia na zákaz vstupu verejnosti na to konkrétne územie. Nemusíme to riešiť celoplošne. Toto riešenie je jednoduchšie a ľahšie prijateľné pre občanov Slovenskej republiky a myslím si, že nie na každom hektári, nie na každom metre štvorcovom je potrebné, aby sme toto chránili. Ten, kto sa zaoberá činnosťou zberov lesných semien a sadeníc, tak si o to vtedy požiada a bude riešiť. Takže, súčasný platný zákon pamätá v dostatočnej miere na ochranu práv vlastníka. Len ho treba využívať.

    Súčasná vláda týmito návrhmi riešenia jednoznačne chce zaviesť striktné zákazy a obmedzenia občanov a ich práva na vstup do lesa a lesných pozemkov aj tam, kde to nie je opodstatnené. A je to v skutočnosti tak, že je to pod hrozbou pokuty do výšky 100 000 korún aj za tú jednu šišku, či bukvicu a podobne. Je pravdou, že zber lesných plodov ako húb tento zákon nerieši.

    Pán minister, keď sa vyjadríte, ja tiež mám to stanovisko, ktoré ste vy dali k dispozícii a vyjadrujete sa, že sa chcete brániť voči nadmernému zberu húb a chcete ochraňovať tých dobrých hubárov. Ja si myslím, že každý, kto vstupuje do lesa, si je rovnocenný. Alebo rozdeľujete občanov Slovenskej republiky na lepších a horších? Alebo rozdeľujete podľa iných kritérií? To snáď by nemal robiť žiadny predstaviteľ vlády a štátu, a preto každý, kto vstupuje do lesa, má mať rovnaké práva a nemá mať dezinformáciu zo strany ústredného orgánu štátnej správy.

    Pred chvíľkou sme tu mali možnosť sa dopočuť o vjazde na bicykloch, na koni na lesné cesty a podobne. Som presvedčený, že toto ustanovenie tak, ako je navrhnuté, nie je potrebné. Opätovne sa vraciam k platnému návrhu zákona. Paragraf 16 jednoznačne hovorí o lesoch osobitného určenia. Existuje zákonný spôsob ako zabezpečiť, aby boli cyklotrasy vyznačené a klasifikované. Pokiaľ ale ministerstvo má záujem o lesné cesty, tak by som rád vyzval aj z tohto miesta pána ministra, aby nám vysvetlil alebo povedal, akým spôsobom sú kategorizované lesné cesty, kde sú charakterizované a vysvetlil, prečo to nie je v zákone zabezpečené dostatočným spôsobom – odkaz na toto riešenie. A tým by sme predišli asi všetkým nedorozumeniam.

    Teraz dovoľte, aby som sa zastavil pri bode 23 spoločnej správy § 38 ods. 2, ktorý sa má doplniť o písm. m): „Každých päť rokov sa zúčastní školenia organizovaného ministerstvom.“ Som presvedčený, že takéto riešenie je absolútne zbytočné a vyložená „buzerácia“ odborných lesných hospodárov. Dôvod? Veľmi jednoduchý. Súčasné znenie § 19 zákona o lesoch hovorí o tom, kto môže získať odbornú spôsobilosť. Môže ju získať osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má trojročnú prax alebo úplné stredné odborné vzdelanie a desaťročnú prax.

    Súčasné riešenie, ktoré navrhuje ministerstvo, je to, že rozširuje túto možnosť, dočasne ju aj zmierňuje, a to v spoločnej správe bod 19, ktorý znie: „Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a trojročná prax, vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a päťročná prax a úplné stredné odborné vzdelanie a päťročná prax. Následne musí ešte zložiť aj skúšku pred komisiou, ktorú vymenuje sám minister pôdohospodárstva.“

    To znamená, že vyžadujeme od ľudí, ktorí budú odbornými lesnými hospodármi, aby mali patričné vzdelanie, patričnú prax a aby zložili o tom svedectvo pred komisiou, ktorú vymenuje samotný pán minister. No, ale netreba zabúdať aj na ostatné ustanovenia zákona o lesoch, ktorý hovorí o tom, že ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže rozhodnúť o vyčiarknutí z registra odborných lesných hospodárov a o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 4, ak držiteľ tohto osvedčenia závažným spôsobom alebo opakovane poruší svoje povinnosti v zmysle zákona. To znamená, že existuje kvalifikačný predpoklad na to, aby odborný lesný hospodár mohol získať toto oprávnenie, existuje skúška, ktorú musí vykonať a existuje štátna správa, ktorá vykonáva dohľad nad jeho činnosťou. Pokiaľ zistí nesúlad, odoberie a potom opätovne sa môže daný človek uchádzať o osvedčenie na opätovnej skúške, kde musí predložiť dôkaz o svojej kvalifikácii. Dovoľte, aby som povedal, že ďalších 5 rokov, teda každých 5 rokov, aby museli chodiť na školenia, je absolútna „buzerácia“. Pretože pokiaľ ja neurobím chybu, prečo by som tam mal ísť? A nikomu predsa nie je bránené v tom, aby sa sám vzdelával. Ale ukladať to formou povinnosti nie je možné.

    A keď sa budeme zaoberať vlastníckym právom všeobecne, tak rozhodne musíme povedať, že vlastnícke právo ako-také treba chápať komplexne so všetkými možnosťami, ktoré zákon dáva. A ja vás chcem ubezpečiť, že všetky tie opatrenia, ktoré tu dnes táto vládna koalícia chce predložiť ako striktný zákaz, je dostatočným spôsobom riešené v návrhu zákona na základe požiadania vlastníka štátnej správy lesného hospodárstva, lesného úradu, aby vydal obmedzenia na čas nevyhnutne potrebný na ochranu jeho vlastníckych práv a záujmov. A v ostatnom čase a v ostatnom období je možné do lesných pozemkov a lesných porastov vstupovať. Ostatne si myslím a som o tom presvedčený, že lesy sú naším národným bohatstvom a mali by sme sa na to tak aj pozerať a tak aj hľadieť a zapájať do tejto činnosti aj verejnosť.

    A ešte raz, bol by som rád, pán minister, keby ste zodpovedali, ako je klasifikovaná lesná cesta, prečo nie je odkaz v tomto návrhu zákona na lesné cesty, pokiaľ chcete zaviesť už takéto opatrenia v § 31 ods. 1 písm. h) a písm. d), kde jednoznačne lesné cesty by mali byť špecifikované, akým spôsobom, pretože to dáva ľubovôľu tým, ktorí to budú kontrolovať a budú ľudí neoprávnene a neodôvodnene šikanovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie – pán poslanec Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán Martinák.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Pán kolega, poslanec Zsolt Simon, len jednej otázky sa dotknem, lebo už strašne veľa sa tu toho nahovorilo a zo strany opozície sa skutočne z toho urobil kabaret nie na odbornej úrovni. Ešte raz chcem zdôrazniť, že všetky tieto veci boli prerokované s členmi lesníckej komory – a nielen lesníckej komory, ale aj lesníckej komisie –, medzi ktorými sú veľmi významné osobnosti, ktoré sú chápané nielen z hľadiska Slovenska, ale celosvetovo. Sú to celosvetové kapacity. Tým pádom pochybujete o ich vedomostiach? Alebo ako si to my odborníci – lesníci máme vysvetliť?

    A ešte jednej veci sa chcem dotknúť. Ohľadom tých 5-ročných školení, že je to nejaké šikanovanie. Vôbec to nie je tak. Z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, robím 12 rokov, aj doteraz robím odborného lesného hospodára a stále veľmi dobre mi padne, keď sa stretnem s kolegami a prediskutujeme niektoré závažné problémy v oblasti lesníctva, hlavne, čo sa týka ochrany lesov. Vravíte, veď si to môže naštudovať sám. Asi doteraz nevidíte, ani nikdy ste nevideli rozdiel medzi samoukom a odborným školením.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Simon, chcete reagovať? Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Simon, poslanec: Pán poslanec Martinák, viem, že je to ťažké, ale snáď nemusíme degradovať slovenské školstvo natoľko, že keď niekto skončí vysokú školu druhého stupňa, má tri roky odbornej praxe, zloží skúšku, aby sme ho nútili každé 3 roky ešte chodiť na školenia a každých 5 rokov chodiť na školenia, aby sme ho donútili k štátnej byrokracii. No toto už snáď presahuje všetky medze a potom by sme rovno mohli povedať, že môže byť ktorákoľvek osoba, ktorá zloží skúšku a zúčastní sa každých 5 rokov na školení, a nie aby mal ešte k tomu vysokoškolské vzdelanie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Uzatváram rozpravu. Pán minister ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, len v krátkosti reakcia na rozpravu. Stále tu zamieňame taký základný pojem. Hovoríme o slobode pohybovať sa v lese, ale tú nikto neobmedzuje. A potom hovoríme v spojitosti s bicyklovaním, áno? Veď nie každý sa vie bicyklovať. Takže sloboda pohybovať sa v lese, prosím vás, znovu zdôrazňujem, tú nikto neobmedzuje. Ak sa hovorí o bicyklovaní po lesných cestách, je to niečo iné. Takže bolo by dobré, keby sme v skutočnosti to uvádzali na pravú mieru.

    Ďalej, čo úplne a stále obchádzame, ja viem, že je to tak, názorne sa to dobre poukáže, 100 tisíc pokuta. Je to ľudský faktor. Hovoríte, vzatie jednej šišky – 100 tisíc korún pokuta. Tak pochopiteľne, vyhovuje to, je to názorný príklad, dobre sa týmto príkladom na to poukáže. Ale prečo sa na Spiši nepestujú zemiaky? Pán poslanec, bol si 4 roky ministrom, pán predseda SDKÚ chýba. Mám ja odpovedať na tú otázku? Veď viete dobre, prečo sa nepestujú. Nedejú sa obdobné veci v našich lesoch? I keď je skutočnosť, že tento zákon o lesných plodoch nehovorí.

    Čo sa týka zákona o lesoch, tak je realitou, že v roku 2005 po dlhom čase bol zákon o lesoch novelizovaný a je realitou, že sa teraz novelizuje. Ale práve, že sa reaguje na tie nedostatky, ktoré v roku 2005 zákon vytvoril a sám ste to, pán poslanec Simon, na príklade holorubov uviedli. Čiže, bolo potrebné veľmi rýchlo na niektoré konkrétne veci zareagovať a novou novelou ich upraviť. A súhlasím s tým, že určite na tomto zákone treba asi ďalej pracovať a dospieť k tomu, že možno postaviť úplne nový, na nových základoch, zákon o lesoch, kde by sa dôsledne a precízne konkrétne ustanovenia vyšpecifikovali.

    No a v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, že členíme občanov na lepších a horších. Môžem jedine súhlasiť s tým, že občania môžu byť buď disciplinovaní, alebo nedisciplinovaní, resp. tí, ktorí dodržiavajú predpis a nedodržiavajú predpis. A na to sú konkrétni ľudia, ktorí v našich lesoch majú toto poslanie, aby kontrolovali, ako sa ľudia v týchto lesoch chovajú a či dodržiavajú predpisy v zmysle zákona.

    Ešte raz ďakujem všetkým tým, ktorí konštruktívne prispeli k zákonu o lesoch a ďakujem za vystúpenie.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca sa chce vyjadriť? Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mňa mrzí, že práve tí, ktorým by som chcel adresovať tieto slová, teda konkrétnym poslancom z SDKÚ, ktorí vystupovali tak vehementne k problematike ustanovení zákona o lesoch, tu práve nie sú, ale predpokladám, že technika zabezpečí to, že aj keď nie sme v tzv. očnom kontakte, tak sa navzájom vidíme cez obrazovku.

    Dovoľte mi, aby som zareagoval na niektoré skutočnosti týkajúce sa kritizovaných ustanovení zákona o lesoch už aj z toho dôvodu, že som bol priamo vyzvaný, myslím, že to bol pán poslanec Mikloš, a označený akože za iniciátora určitého pozmeňujúceho návrhu. Nie je podstatné, kto ten pozmeňujúci návrh podával a prečo ho podával, ako ho podával, na základe akých indícií a koho záujmy tým sledoval, resp. koho názory si osvojil, ako spravodajca sa k tomu rozhodne ale vyjadriť chcem.

    Začnem snáď definíciou pojmu, čo je to vlastne lesná cesta. Je zavádzajúce, ak sa snažíme verejnosť, navzájom, ak sa tu snažíme ako poslanci presvedčiť o tom, že pojem lesná cesta nie je jednoznačne definovaný. Je to totálny nezmysel. Však dobre vieme, že všetky právne normy, ktoré schvaľujeme v tejto poslaneckej snemovni, majú síce obyčajne úvodné paragrafy o vymedzení základných pojmov. Ale keby sme mali každý pojem vymedziť v úvodných paragrafoch jednotlivých právnych noriem, tak zrejme tie prvé, no prvý možno nie, tam je účel, ale ten druhý, tretí paragraf by bol možno nekorektne nekonečný. Treba povedať, že je úplne bežné, že v legislatíve sa odvolávame na platné slovenské technické normy a takouto platnou slovenskou technickou normou je presne definované, čo vlastne lesná cesta ako-taká je. Sú charakterizované jednotlivé kategórie lesných ciest, 1L, 2L, 3L, pán poslanec Martinák to už naznačil, a je tam dokonca kategória trvalej približovacej cesty, čo je obyčajná zvážnica. Čo je zvážnica, to vie, hádam, každý občan. To znamená, aké obmedzenie? O čom to vlastne hovoríme? Tieto základné veci si treba uvedomiť.

    Pán poslanec Simon ma vyprovokoval k tomu, aby som zareagoval, síce mám to poznačené ešte od včera, aha, je tu pán poslanec Simon, mám to poznačené od včera, teda pripomienky týkajúce sa odbornej spôsobilosti a pravidelného preškoľovania. Pani Tkáčová to nazvala šikanovaním a pán poslanec Simon to nazval „buzeráciou“.

    Spytujem sa vás, páni poslanci, je odborná spôsobilosť na výkon funkcie odborného lesného hospodára postavená na roveň, je rovnaká ako ktorákoľvek iná odborná spôsobilosť? Ja si myslím, že áno. Existuje, aby som nezachádzal do iných rezortov alebo odvetví, existuje odborná spôsobilosť na prácu s lesným reprodukčným materiálom. Túto odbornú spôsobilosť, podmienky získania tejto odbornej spôsobilosti, ale aj podmienky udržania, to znamená, pravidelné preškoľovanie každých 5 rokov rieši zákon č. 217/2004 o lesnom reprodukčnom materiáli. Pýtam sa vás, pán poslanec Simon, nebolo by dobré pozrieť si, ako ste hlasovali, keď bol tento zákon predložený do parlamentu, resp. vy ste ho predkladali, ale pani poslankyňa Tkáčová za neho hlasovala.

    Takže bolo by dobré sa nad týmito vecami zamyslieť, či to nie je populizmus, keď v tomto zákone ste schválili pravidelné preškoľovanie odbornej spôsobilosti, schválili ste aj ustanovenie o tom, že v prípade, ak si nebude odbornú spôsobilosť patričný, ktorý ju získal, dopĺňať preškolením každých 5 rokov, tak orgán štátnej správy môže tú odbornú spôsobilosť odobrať. A zrazu sme pri zákone o lesoch, hovoríme o takej istej odbornej spôsobilosti a zrazu v roku 2007 pri schvaľovaní zákona o lesoch je to už šikana alebo „buzerácia“?

  • Nehnevajte sa, treba sa nad tým zamyslieť.

    Ak dovolíte, pár slov k pojmu „nadmerné množstvo“. Vychádzajme z tézy, kto v minulosti rozhodoval o tom, čo je to nadmerné množstvo pri zbere semenáčikov, sadeníc alebo semien lesných drevín. Kto o tom rozhodoval? Zrejme sa zhodneme v tom, že prvostupňový orgán dozoru v lesoch a tým je vlastne lesná stráž, podotýkam, že lesná stráž je verejným činiteľom, je vzatý do sľubu v súlade so zákonom o lesoch. To znamená, nič sa nemení, lesná stráž rozhodovala doteraz o tom, čo je nadmerné množstvo a v súčasnosti má v rámci § 53 stanovené určité oprávnenia a povinnosti v rámci § 53 zákona. Pozrite si, aké sú tam oprávnenia a aké sú tam povinnosti. Ja vám poviem aké. Medzi oprávnenia, základné oprávnenia lesnej stráže patrí tá skutočnosť, že v prípade, ak sa stretne v lese s porušovaním zákona o lesoch alebo iných ustanovení, je oprávnený, je oprávnený, znova opakujem, je oprávnený vyzvať osobu, ktorá koná nejaký priestupok alebo trestný čin, aby upustila od tohto konania. Ten člen lesnej stráže nemá žiadnu povinnosť dať mu pokutu a už tobôž nie stotisícovú, o čom sa tu hovorí. On je povinný jedine nahlásiť priestupok alebo trestný čin orgánom činným v trestnom konaní a vlastnému vlastníkovi. Čiže žiadna pokuta 100 tisíc za jednu šišku, je to nezmysel. A keď sa chceme pozrieť na to, či teda hovoríme aj o malinách, hubách a keď sa tu zaoberáme pojmami z botaniky, čo to vlastne sú tie semená a kam by sme sa to my až chceli dostať, veď zákon o lesoch jednoznačne hovorí, že hovoríme o semenách, semenáčikoch a sadeniciach lesných drevín. Hádam ma niekto nebude presviedčať, že malina je lesná drevina, veď to je nezmysel, nehnevajte sa.

    A úplne na záver. Pán poslanec Pataky ako jediný tu vydržal sedieť z tých, ktorí sa vyjadrovali z tejto pravej strany k samotnému zákonu. Nechcem spochybňovať jeho poľovnícke aktivity, áno, sú poľovníci, ktorí v priebehu 20 – 30 rokov poľujú intenzívne, či menej intenzívne. Nechcem poukazovať na to, že sa tu aj pán poslanec Ivan Mikloš prezentoval ako vlastník lesných pozemkov, pre mňa je dôležitý názor väčšiny a v tomto prípade, pokiaľ budeme hovoriť o zákaze jazdy bicyklom a na koni po chodníkoch, turistických chodníkoch, poľovníckych chodníkoch, ochranných chodníkoch, akceptoval som a osvojil som si názor väčšiny a tá väčšina je Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenskej republiky a Slovenská lesnícka komora, ktorá zastupuje ďalšiu časť vlastníkov mnohých ďalších záležitostí.

    Takže, toľko asi na ozrejmenie problematiky, ktorá tu bola tak obšírne posudzovaná a dovoľte na záver, aby som sa poďakoval všetkým tým, ktorí sa podieľali na tvorbe základných ustanovení tohto zákona a aby som vyslovil presvedčenie, že bude schválený v navrhovanej forme.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh je ako tlač č. 244. Spoločná správa výborov je tlač 244a.

    V zastúpení pána ministra životného prostredia vystúpi pán minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dôvodom na vypracovanie návrhu zákona je povinnosť prebrať ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd do slovenského právneho poriadku a to v termíne do 30. apríla 2007.

    Environmentálnou škodou nie je škoda v občianskoprávnom zmysle, ani akékoľvek poškodenie životného prostredia, ale len ujma na chránených druhoch a biotopoch na vode a na pôde. Zodpovednosť za túto environmentálnu škodu majú prevádzkovatelia. Ak prevádzkovateľ neprijme preventívne alebo nápravné opatrenia, môže tak namiesto neho urobiť príslušný orgán štátnej správy. Náklady na preventívne opatrenia a na nápravné opatrenia znáša prevádzkovateľ okrem prípadov ustanovených v liberačných dôvodoch.

    Za účelom finančného krytia zodpovednosti prevádzkovateľa za environmentálnu škodu bude prevádzkovateľ perspektívne povinný buď uzatvoriť zmluvu o poistení tejto zodpovednosti alebo využiť iný vyhovujúci spôsob jej finančného krytia. Ustanovenie upravujúce povinnosť finančného zabezpečenia však nadobudne účinnosť až v roku 2012, pričom vláda Slovenskej republiky zaviazala ministerstvo životného prostredia, aby v spolupráci s ministerstvom financií do roku 2012 vypracovalo návrh možností finančného zabezpečenia zodpovednosti prevádzkovateľov za environmentálnu škodu.

    Záverom mi dovoľte zdôrazniť, že tento zákon nie je žiadnou hrozbou pre tých prevádzkovateľov, ktorí si riadne plnia svoje povinnosti podľa už dnes platných zákonov.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o schválenie vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Povereným spravodajcom je pán Pavol Džurina. Poprosím ho, aby nás oboznámil s výsledkom rokovania v gestorskom výbore.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 355 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pripomienky sú uvedené v spoločnej správe v bode IV.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 18 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu a písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto.

    Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, ešte k tomuto návrhu zákona chcete? Nie. Spravodajca sa vyjadril. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A máme ešte 5 minút.

    Takže opäť poprosím pána ministra Jureňu, aby v druhom čítaní uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 280. Spoločná správa výborov je tlač 280a.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, sa predkladá na schválenie v zmysle úlohy C1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 166 z 28. februára 2007 ako návrh zákona, ktorý je dotknutý zrušením krajských úradov.

    Návrh zákona bezprostredne nadväzuje na už schválený zákon č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006, ktorý nadobudne účinnosť 1. októbra 2007.

    V čl. I návrhu zákona sa úlohy na úseku štátnej správy ochrany pred povodňami po zrušení krajských úradov zverujú obvodným úradom v sídlach krajov.

    V čl. II návrhu zákona sa novelizuje § 33b ods. 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom sa upravuje pôsobnosť na sprístupňovanie každoročne vydávanej správy o stave životného prostredia v Slovenskej republike.

    Návrh zákona nezvyšuje počty funkčných miest a záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2007 a na rozpočtové roky 2008 a 2009.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení poslanci, žiadam vás o schválenie vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poverený spravodajca z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj je pán Ivan Šaško.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte pred sebou ako tlač 280a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ako tlač 280, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 356 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280, prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť s pripomienkami: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou v spoločnej správe a preto ich nebudem čítať.

    Gestorský výbor body 1 a 2 spoločnej správy odporúča schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave, schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280a, bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 97 z 19. júna 2007.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy.

    Pán predseda, to je všetko z návrhu zo spoločnej správy. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je po 11.00 hodine, budeme hlasovať.

    Ešte pani poslankyňa Laššáková s procedurálnym návrhom. Kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov Smer – sociálna demokracia, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko v súlade s rokovacím poriadkom žiadam pred hlasovaním na poradu klubov 15-minútovú prestávku.

  • Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Hlasovať budeme 11.19 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť. Ešte predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu, by som rád dokončil prerušený bod rokovania a je to vládny návrh zákona č. 666 o ochrane pred povodňami. Zazneli úvodné slová navrhovateľa a informácia spravodajcu. Otvoril som rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Upozorňujem, že budeme hlasovať aj o tomto prerokovanom bode programu. Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k samotnému hlasovaniu.

    Ako o prvom budeme hlasovať ...

  • Hlas z pléna.

  • Áno, viem, pani poslankyňa. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Fronca, ktorý žiada, aby sa z programu 11. schôdze vypustil bod 67 schváleného programu. Je to vládny návrh novely zákona o vysokých školách, tlač č. 275.

    Budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prosím techniku. Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.

    Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, aby sme urobili opätovnú identifikáciu našich hlasovacích kariet. Technici, toto hlasovanie považujem za neplatné a budeme ešte raz, dámy a páni, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Fronca, aby sme stiahli z rokovania návrh vysokoškolského zákona. Takže, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, za 59, proti 71, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh neschválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z.

    Je to tlač č. 246. Pán poslanec Anton Korba bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil z poslancov nikto, preto, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy. Návrh gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme uvedené body spoločnej správy schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme, pán spravodajca, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme, odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 215 o geodézii a kartografii.

    Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať teraz o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 z. Z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

    Pán poslanec Lebocký bude ako spravodajca uvádzať hlasovanie. Nech sa páči, máte slovo. Poprosím o pozornosť, dámy a páni.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 7 poslancov, z toho pán poslanec Mikloš dvakrát, ktorí podali dva pozmeňujúce návrhy a ďalej navrhli niektoré body spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy s tým, že navrhujem v bode 14 spoločnej správy hlasovať po častiach, teda osobitne o časti 38, 39 a 40. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch ...

  • Pán spravodajca navrhol spôsob hlasovania.

  • Navrhol som spôsob hlasovania s tým, aby sme o bode spoločnej správy 14 hlasovali ...

  • Pán spravodajca, pravdepodobne to nejde. Pán spravodajca, takýto spôsob, pokiaľ niekto nenavrhol v rozprave, nie je možný, takže ...

    Pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rád, že sa o tomto zákone o lesoch ešte hovorilo a je veľmi dobré, že sa hľadá, ani napravo ani naľavo, že ten stred tu hľadá riešenia. Takže dovolil som si požiadať o vystúpenie. Ďakujem.

  • Veľký ruch v sále.

  • Páni, poprosím vás o pokoj, poprosím vás o pokoj. Poprosím, keby ste na mikrofón. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, nie je možné otvoriť rozpravu počas hlasovania v zmysle rokovacieho poriadku, takže dokončme hlasovanie, a keď je nejaká chyba, tak si to vráťte do druhého čítania, ale musíme postupovať v zmysle rokovacieho poriadku. Veď to sú maniere, ktoré tu skutočne neboli.

  • Dobre, pani poslankyňa, procedurálny návrh.

  • Pokračovať v rokovaní hlasovaním je procedurálny návrh.

  • Pán Simon, nech sa páči, procedurálny návrh.

    Zs. Simon, poslanec: Dávam procedurálny návrh, hlasujme ďalej.

  • Pán poslanec Lipšic, procedurálny návrh.

  • Ďakujem, ja mám tiež procedurálny návrh v tom zmysle, že rozprava nie je otvorená. Síce pán minister tu pekne vystúpil, ale počas hlasovania už vystupovať nemôže nikto, ani minister. Takže by sme mali pokračovať ďalej v hlasovaní.

  • Šum v pléne.

  • Poprosím vás o pokoj. Je mi ľúto, páni poslanci, nezdieľam váš názor. Rokovací poriadok jasne hovorí, že pred odhlasovaním kedykoľvek požiada, môže otvoriť rozpravu. Takže ešte, pán Lebocký, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ja som sa hlásil do rozpravy. Chcel som vystúpiť v rozprave.

  • Ešte, pán podpredseda Číž, chcete s procedurálnym návrhom? Nech sa páči.

  • Pán Lipšic, opäť raz dokumentujete vašu znalosť rokovacieho poriadku, pre Kristove rany, veď si pozrite § 28 ods. 1 napríklad. Ale aj niektoré ďalšie ustanovenia. Kedykoľvek o to požiadajú. Vaše výklady sú veľmi nekorektné. Pani poslankyňa Sabolová, vážne, ak chcete reprezentovať korektne tu, naučte sa rokovací poriadok.

  • Pán podpredseda, procedurálny. Pokiaľ som dobre počúval, tak jediný procedurálny návrh s konkrétnym návrhom bol pani poslankyne, aby sme teda pokračovali v hlasovaní. Ešte raz vás poprosím, keby ste formulovali procedurálny návrh, o ktorom budeme hlasovať. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Mám dva procedurálne návrhy. Jeden – žiadam prestávku v mene troch poslaneckých klubov a druhý je ten pôvodný, pokračovať v hlasovaní, lebo nie je možné v zmysle rokovacieho poriadku prerušiť proces hlasovania. Ale teraz žiadam prestávku v mene troch poslaneckých klubov pred hlasovaním.

  • Môžem vás požiadať, aby sme najprv odhlasovali váš druhý poslanecký, teda procedurálny návrh a potom, samozrejme, vyhlásim prestávku, pretože ...

  • Ruch v sále.

  • Vyhlasujem prestávku 15 minút.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze. Poprosím vás o pozornosť.

    Pán poslanec Janiš, procedurálny návrh? Kde je pán predseda klubu? Nemá. Skúste zapnúť s procedurálnym návrhom pani poslankyňu Sabolovú.

  • Vážený pán predseda, žiadam zvolať poslanecké grémium ihneď, aby sme si doriešili túto procedúru a aby sme potom hlasovali o piatej.

  • Zvolávam poslanecké grémium. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny. Budeme o 14.00 hodine pokračovať programom a o 17.00 hodine hlasovaním. Zvolávam grémium ihneď.

  • Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.13 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, začiatok popoludňajšieho rokovania je ako vždy vyhradený na

    hodinu otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 55 otázok predsedovi vlády a členom vlády 67 otázok.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Máte slovo, pán podpredseda.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý je na Európskej rade v Bruseli a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil kolegov – ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomného podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý je na pracovnej ceste na východnom Slovensku v súvislosti so Schengenom – hodnotením, bude zastupovať podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin. Ministra obrany Františka Kašického, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste s prezidentom Slovenskej republiky v Moldavskej republike, bude zastupovať podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin. Ministra zahraničných vecí Jána Kubiša, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, bude zastupovať minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek a ministra životného prostredia zo zdravotných dôvodov Jána Izáka bude zastupovať minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, a prosím vás ďalej, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca pána Rafaela Rafaja a znie takto: „Pán premiér, ktoré suverenistické postoje sledujúce legitímne národno-štátne záujmy v EÚ obsahuje stanovisko vlády SR k návrhu pozície vlády na rokovanie Európskej rady o inštitucionálnej reforme k ďalšiemu osudu zmluvy o Ústave pre Európu?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, posledné mesiace a týždne naznačujú tri možnosti, možné alternatívy uskutočnenia inštitucionálnej reformy Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

    Po prvé pokračovanie v ratifikačnom procese, ktorý bol odštartovaný po slávnostnom podpísaní zmluvy o Ústave pre Európu 29. októbra 2004 v Ríme.

    Po druhé uskutočnenie určitých zmien v sporných častiach ústavnej zmluvy.

    A po tretie zmena a doplnenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o založení Európskej únie. Uvedené som hneď v úvode spomenul, aby bolo jasné, že nie je vhodné upínať pozornosť len na možnosť ratifikácie pôvodnej ústavnej zmluvy.

    Vláda Slovenskej republiky sa dlhodobo zaoberá problematikou budúcnosti Európskej únie. Svoj vzťah k ďalšiemu integračnému procesu prejavila už vo svojom programovom vyhlásení vlády, keď priamo čerpala z návrhu ústavnej zmluvy. Aj vy, pán poslanec, ste hlasovali za programové vyhlásenie vlády, z ktorého na ilustráciu uvediem krátky citát: „Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je postavené tak, aby podporovalo súlad postupujúcej európskej integrácie s dôslednou obhajobou národných a štátnych záujmov. Vláda Slovenskej republiky nevníma Európsku úniu len ako priestor voľného obchodu a pohybu pracovnej sily, ale predovšetkým ako úniu hodnôt, solidarity medzi národmi a ľuďmi, hodnôt úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich k menšinám.“

    Materiál Pozícia vlády Slovenskej republiky na rokovanie Európskej rady 21. – 22. júna 2007, teda po tieto dni, v inštitucionálnej reforme obsahuje množstvo postojov sledujúcich legitímne národno-štátne záujmy Slovenskej republiky v Európskej únii. Uvádzame viacero príkladov.

    Po prvé národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky je, aby Európska únia vyriešila otázku inštitucionálnej reformy v čo najkratšom čase, aby sme sa sústredili na riešenie konkrétnych problémov, ktoré pociťujú občania. Zdĺhavá diskusia o rozhodovacích procesoch odčerpáva čas a energiu, ktorú by členské štáty inak mohli využiť na riešenie aktuálnych problémov.

    Po druhé ústavná zmluva prináša zásadné posilnenie postavenia národných parlamentov v Európskej únii oproti súčasnosti. Vláda Slovenskej republiky sa jednoznačne postavila za zachovanie tohto návrhu a jeho inkorporáciu do textu pripravovaných zmien. Podstatou tohto návrhu v zmluve pre Ústavu Európy je, že národné parlamenty budú môcť priamo vstúpiť do legislatívneho procesu na európskej úrovni. Prostredníctvom tzv. včasného varovného mechanizmu umožní národným parlamentom v stanovenej lehote kontrolovať návrhy európskych legislatívnych aktov predložené Európskou komisiou, či rešpektujú zásadu subsidiarity a či Európska komisia nimi neprekračuje svoje právomoci, ktoré jej zverili členské štáty.

    Okrem toho text ústavnej zmluvy v podstate rozširuje povinnosť orgánov Európskej únie informovať národné parlamenty. Európska komisia totiž bude mať povinnosť zasielať národným parlamentom okrem legislatívnych návrhov aj ročný legislatívny program a iné akty legislatívneho plánovania alebo stratégie. Národné parlamenty budú tiež oprávnené participovať na hodnotení realizácie únijných politík konkrétne v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a takisto budú môcť monitorovať činnosť Europolu a činnosť Eurojustu. Schváleniu národných parlamentov bude podliehať aj akékoľvek ďalšie rozširovanie Európskej únie.

    Po tretie dohoda členských štátov Európskej únie o inštitucionálnej reforme, teda súhlas s mandátom na zvolanie medzivládnej konferencie, vyžaduje jednohlasný súhlas členských štátov. Hlas Slovenskej republiky má v tomto procese rovnakú váhu ako hlas ktoréhokoľvek iného štátu. Inštitucionálna reforma Európskej únie neprebehne, ak s ňou nevysloví súhlas čo i len jeden štát.

    Po štvrté vláda Slovenskej republiky je proti akýmkoľvek snahám otvoriť na rokovaní dnešnej Európskej rady otázku smerujúcu k revízii Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Ide o návrh Rakúska. Jadrová energia je našou prioritou pre budúcnosť a Slovensko sa v tejto otázke veľmi intenzívne angažuje na európskej úrovni. Pripravujeme založenie európskeho jadrového fóra v spolupráci s Českou republikou.

    Po piate inštitucionálny balíček zakotvený v ústavnej zmluve, ktorého zakomponovanie do pripravovaných zmien sme tiež jednoznačne podporili, prináša okrem toho mnoho nových prvokov, ktoré posilňujú občianske, politické, ale aj sociálne práva našich občanov. Ide napríklad o právo občianskej legislatívnej iniciatívy, treba jeden milión podpisov, o Chartu základných práv Európskej únie atď. Ústavná zmluva navyše prináša sprehľadnenie rozhodovacích procesov Európskej únie, zjednodušenie systému a potom počtu právnych aktov. Toto všetko sú zásadné zlepšenia, ktoré dávajú členským štátom do rúk nové nástroje na presadzovanie svojich záujmov. Ale nezabúdajme, že členstvo v Európskej únii sa netýka len vlád a štátnych orgánov. Ide predsa o celú spoločnosť, o občanov. Ústavná zmluva práve im ponúka bezprecedentné možnosti, ako presadiť svoje záujmy na úrovni Európskej únie. Je predsa v našom štátnom záujme, aby sa na úrovni Európskej únie čo najviac angažovala aj naša občianska spoločnosť a, samozrejme, aj súkromný sektor.

    Spoločným postupom štátnych orgánov a súkromného sektora, vrátane občianskej spoločnosti sa nám podarí presadzovať slovenské záujmy v podstate razantnejšie a efektívnejšie. Inštitucionálny balíček zakotvený v ústavnej zmluve, za ktorý sa zasadzujeme, prináša v tomto smere prevratné zmeny a zlepšenia. Pri výpočte faktov, ktorými si Slovenská republika ako členský štát Európskej únie udržuje svoju suverenitu, môžeme považovať aj jeden z článkov návrhu zmluvy, ktorý vyslovene uvádza, že únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred ústavou, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch, vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. A ak by sa niektorý štát necítil v Európskej únii dobre, mal by pocit, že sú ohrozené jeho vitálne záujmy, má právo rozhodnúť sa vystúpiť z únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

    Rokovania ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie, ako aj začiatok dnešného zasadnutia Európskej rady naznačujú, že skôr prichádza do úvahy určitá zmena a doplnenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o založení Európskej únie. Plne uznávame, že Európska únia je aj o národných záujmoch členských štátov, ktoré si ich musia vedieť aj obhájiť. Platí to aj pre Slovensko. Výsledná politika Európskej únie je preto obyčajne kompromisom medzi názormi a záujmami jednotlivých členských štátov.

    Upozornil by som ale aj na to, že existuje aj spoločný záujem Európy ako kontinentu. Na naše postavenie sa musíme pozrieť z globálneho, celosvetového pohľadu. Vtedy zistíme, že žiaden jednotlivý európsky štát už nemôže obstáť v celosvetovej konkurencii. Preto v záujme napredovania musíme spojiť svoje sily ekonomické, politické, vedecko-technologické a vojenské potenciály. V tomto svetle treba správne interpretovať aj vašu otázku. Vstupom do spoločenstva viacerých štátov každý štát prijíma na seba isté obmedzenia slobody vôle a konania. Ak dokonca vznikajú nejaké spoločné orgány, tak im minimálne „prepožičiava“ výkon časti svojej kompetencie, či suverenity. Je však samozrejmé, že každý štát sa snaží obhájiť si svoje práva a záujmy a to, aby nedošlo k presunu väčšej časti právomocí, než je naozaj nevyhnutné na splnenie daného účelu. V európskom práve hovoríme o subsidiarite. Preto aj vláda Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, má záujem, aby naša suverenita nebola obmedzená viac, ako je potrebné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Rafaj, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Nie?

    Čiže budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú predsedovi vlády Slovenskej republiky položila pani poslankyňa Sabolová. Otázka je nasledujúca: „Pán predseda, je odvážne bagatelizovať vážnosť Európskej ústavnej zmluvy voči občanom, ktorou sa budeme asi opätovne zaoberať vzhľadom na rôzne pohľady členských štátov. Mysleli ste to naozaj vážne?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, pravdepodobne myslíte vyhlásenia predsedu vlády, ktoré odzneli v rámci Summitu krajín V4 a pri rokovaniach s predsedom vlády Portugalska, pánom Sócratesom. Samozrejme, že myslel vážne všetky svoje slová, ktoré odzneli v priamom prenose z týchto stretnutí. Ako problematické však vláda vidí následne novinárske správy a hodnotenia vystúpení predsedu vlády, pri ktorých často dochádza k prekrúcaniu jeho vyhlásení a skresľovaniu. Ak sú jeho slová vytrhnuté z kontextu a následne nesprávne interpretované, nemôže ručiť za ich pravdivosť. V konečnom dôsledku vaša otázka, vážená pani poslankyňa, nie je smerovaná k vyjadreniu predsedu vlády, ale k mediálnym dezinterpretáciám. Neviem si presne spomenúť, kedy a kde pán premiér bagatelizoval vážnosť Európskej ústavnej zmluvy.

    K problematike väčšinového hlasovania, ktorú Poľsko považuje v súčasnosti za svoju prioritu, sa pán premiér vyjadril v súvislosti s oficiálne prezentovaným postojom Slovenskej republiky, ktorý je už dávnejšie známy a to, že vláda Slovenskej republiky zastáva myšlienku, že v rámci diskusie o inštitucionálnej reforme sa nemajú riešiť individuálne problémy niektorých členských štátov Európskej únie, ale zmeny majú byť výhodné pre všetky členské štáty. Tento postoj je dôležitý aj vzhľadom na predchádzajúce summity Európskej únie, keďže ich výsledkom bolo obnovenie politického konsenzu členských štátov o budúcnosti v smerovaní Európskej únie, čiže aj Poľskej republiky. Je preto veľmi dôležité, aby líder predsedajúcej krajiny V4 na ich spoločnom stretnutí upozorňoval na takéto skutočnosti a pôsobil na ostatných partnerov ako usmerňujúci prvok.

    Vážená pani poslankyňa, ak za problém považujete tieto skutočnosti, tak údajné vyhlásenie pána premiéra, že táto problematika nikoho nezaujíma a nikto jej nerozumie, nikdy povedané nebolo. Národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky je, aby Európska únia vyriešila otázku inštitucionálnej reformy v čo najkratšom čase, aby sme sa sústredili na riešenie konkrétnych problémov, ktoré pociťujú občania, pretože zdĺhavá diskusia o rozhodovacích procesoch nám len odčerpáva čas a energiu. Práve preto pán premiér v tejto súvislosti zdôraznil lisabonskú stratégiu s potrebou zaoberať sa viac takými vážnymi problémami spoločenstva, ako sú konkurencieschopnosť, či pracovné miesta.

    Vláda Slovenskej republiky zastáva názor, že je pre Slovensko výhodné podporiť inštitucionálnu reformu únie, pretože prináša viaceré pozitívne zmeny. Ide napríklad o zásadné posilnenie postavenia národných parlamentov oproti súčasnosti. Takzvaný inštitucionálny balíček, ktorého zakomponovanie do pripravovaných zmien sme tiež jednoznačne podporili, prináša okrem toho mnoho nových prvkov, ktoré posilňujú občianske, politické, ale aj sociálne práva občanov, aj našich občanov teda nielen všeobecne občanov Európskej únie. Ide napríklad o právo Občianskej legislatívnej iniciatívy, o Chartu základných práv Európskej únie atď. Ústavná zmluva navyše prináša sprehľadnenie rozhodovacích procesov Európskej únie, zjednodušenie systému a počtu právnych aktov. Toto všetko sú zásadné zlepšenia, ktoré dávajú členským štátom do rúk nové nástroje na presadzovanie svojich záujmov.

    Členstvo v Európskej únii sa netýka len vlád a štátnych orgánov. Ide predsa o celú spoločnosť, o občanov. Inštitucionálna reforma práve im ponúka bezprecedentné možnosti, ako presadiť svoje záujmy na úrovni Európskej únie. Je predsa v našom štátnom záujme, aby sa na úrovni Európskej únie čo najviac angažovala aj naša občianska spoločnosť a, samozrejme, s ňou aj súkromný sektor. Spoločným postupom štátnych orgánov a súkromného sektora, vrátane občianskej spoločnosti sa nám podarí presadzovať slovenské záujmy.

    Vláda Slovenskej republiky, vážená pani poslankyňa, rešpektuje, že v politickom i parlamentnom spektre názorov existujú dve protichodné skupiny. Tá prvá z nich podporuje ďalší inštitucionálny rozvoj Európskeho spoločenstva a Európskej únie, lebo takýto prístup považuje za osožný v prospech občanov ...

  • Pán podpredseda vlády, prepáčte, ale uplynul 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády.

  • Dokončím poslednú vetu. ... národných štátov i Európy ako celku. Druhá skupina prezentuje legitímny názor spočívajúci v odmietnutí riešenia dlhodobo otvorených otázok.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Moniky Gibalovej ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viere Tomanovej a znie nasledovne: „Urobilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny analýzu opatrovateľskej služby a dopadov decentralizácie aj tejto sociálnej služby a fiškálnej decentralizácie s dôrazom na kvalitu tejto služby?“

    Prosím pani ministerku, aby odpovedala na túto otázku a oznámila aj ukončenie odpovede. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, s účinnosťou od 1. januára 2003 prešla na príslušnú obec, resp. na samosprávny kraj za ustanovených podmienok rozhodovacia pôsobnosť príslušného okresného úradu o poskytovaní opatrovateľskej služby občanom s nepriaznivým zdravotným stavom a o úhrade za túto službu.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vydalo v spolupráci s Ministerstvom financií a s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky metodický pokyn č. 1091/2002 I/70 a to zo dňa 9. decembra 2002 pre krajské úrady a okresné úrady k postupu prechodu pôsobnosti na úseku sociálnej pomoci na obce a na samosprávne kraje v roku 2003, a to v súlade so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, ktorý bol uverejnený v čiastke 13 Vestníka vlády z 13. 12. 2002.

    Zdrojové predpoklady na napĺňanie samosprávnych pôsobností obcí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb vytvorila odo dňa prechodu tejto pôsobnosti z orgánov štátu decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu na výkon tejto pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Táto decentralizačná dotácia v zásade vychádzala z úrovne a rozsahu nákladovosti zabezpečenia pôsobnosti vykonávanej ku dňu jej prechodu v pôsobnosti štátnej správy a to do výšky limitu schváleného v štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

    V záujme operatívneho zabezpečenia financovania decentralizovaných pôsobností na úseku opatrovateľskej služby občanov s nepriaznivým zdravotným stavom bolo poskytovanie decentralizačnej dotácie na tento účel realizované v roku 2003 prostredníctvom decentralizačnej dotácie v kapitolách krajských úradov na poskytovanie opatrovateľskej služby príslušnému vyššiemu územnému celku a prostredníctvom príslušného okresného úradu vo vzťahu k príslušnej obci na uvedený účel. S účinnosťou od 1. januára 2004 po vytvorení špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti ustanovenej zákonom o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí bolo poskytovanie z decentralizačnej dotácie zo strany štátu obciam na poskytovanie opatrovateľskej služby realizované prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny obciam a prostredníctvom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Decentralizačná dotácia, ktorá predstavovala 961 mil. 819 000 korún bola v roku 2004 prerozdelená pre 1 560 obcí, ktoré fakticky poskytovali opatrovateľskú službu ku dňu prechodu tejto pôsobnosti z orgánov štátu k 1. 1. 2003.

    Z uvedeného teda vyplýva, že opatrovateľská služba, ktorá je originálnou pôsobnosťou obcí v súlade s § 71 zákona 195/1998 v znení neskorších predpisov, nebolo dôvodu, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vykonalo analýzu. Pred odovzdaním kompetencií v tejto oblasti na obce i na samosprávne kraje takáto analýza bola vykonaná a jej dopadom boli vlastne aj prerozdelené finančné prostriedky, ktoré na túto opatrovateľskú službu boli vynakladané.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani poslankyňa Gibalová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, ďakujem vám za odpoveď. Vaša odpoveď bola v podstate celý algoritmus prechodu kompetencií v sociálnej oblasti, konkrétne v opatrovateľskej službe, teda v istom časovom harmonograme, ktorý je nám známy a ktorý poznáme. Domnievam sa však, som presvedčená, že aj napriek tomu, že opatrovateľská služba je originálnou kompetenciou obcí, predsa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako garant celej sociálnej pomoci, celej štátnej sociálnej politiky by malo mať v rámci koncepcie sociálnej pomoci zapracovanú aj požiadavku spracovania analýzy aj v tejto opatrovateľskej službe, aj keď prešla na kompetencie ako originálna kompetencia obcí. Veď predsa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v § 66 v pôsobnosti ministerstva vykonáva štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb a predsa aj táto služba je služba sociálna a najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov a v tejto oblasti poskytovania opatrovateľskej služby sa veľmi porušujú práva a slobody občanov. Preto si myslím, že takáto analýza by mala byť vypracovaná a opäť vás prosím, aby ste sa tým zaoberali a nakoniec aj v ostatných strategických materiáloch na stránke ministerstva ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Vážená pani poslankyňa, musím pripomenúť, že skutočne ide o originálnu pôsobnosť obcí. Na Slovensku máme 2 883 obcí, vrátane mestských častí Bratislava, Košice, myslím, 2 916. Nie je možné, aby ministerstvo práce vykonalo analýzu poskytovania opatrovateľskej služby v tomto obrovskom rozsahu obcí. Navyše pripomínam, že ako originálna pôsobnosť jednoznačne podmienky poskytovania opatrovateľskej služby sú zakotvené v zákone o sociálnej pomoci a ostatné – výška úhrady, spôsob úhrady, spôsob platenia úhrady a taktiež aj financovanie – prešlo do originálnej pôsobnosti obce, čiže ministerstvo práce v tomto prípade skutočne nemá. Štátny dozor je niečo iné. Ide práve o dodržiavanie a je zameraný najmä na dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Ale vykonávanie a za koncepciu sociálnych služieb zodpovedajú vyššie územné celky, ktoré by takéto niečo mohli spracovať.

    V tejto súvislosti pripomeniem jedno, že generálna prokuratúra urobila, prešetrila vlastne celkovú situáciu v tejto oblasti, o čom je správa, ktoré obce poskytujú a ktoré neposkytujú, sú tam prokurátorské upozornenia a v spolupráci s vyššími územnými celkami pripravujeme analýzu sociálnych služieb ako-takých a ich poskytovanie. Mala by byť hotová do konca tohto mesiaca, takže aspoň zhruba. Ale konkrétne údaje sa ani nedozvieme, pretože ani štatistiku, ktorú si majú obce plniť, ani tú neplnia.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Monika Smolková a položila ju ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: „Vážený pán podpredseda vlády, súdy v Košiciach pracujú vo veľmi nevyhovujúcich priestorových podmienkach. Predchádzajúca vláda tento problém neriešila. Ako budete problém priestorov súdu v Košiciach riešiť vy?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa, ďakujem vám pekne za položenú otázku. O tomto probléme viem a začali sme ho riešiť. Podnikli sme aj prvé kroky. Jedným z riešení je nový objekt. Zástupcovia Krajského súdu v Košiciach začali prvé rokovania. Druhou možnosťou je nadstavba na súčasnej stavbe, kde sídlia všetky košické súdy. Finančne je výhodnejšie získať vhodnú budovu. Išlo by o lacnejšie a hlavne rýchlejšie riešenie. Nechcem sa ale opakovať. Najlepšie by bolo, keby sa aj uskutočnil poslanecký prieskum na tomto súde, lebo s konečnou platnosťou vy rozhodnete a budete rozhodovať o štátnom rozpočte a bez financií je táto debata zbytočná.

    Dávam do pozornosti jeden fakt, že sudca by mal mať možnosť aspoň dvakrát do týždňa pojednávať. Žiaľ, tu má pojednávaciu miestnosť iba raz za 10 a viac dní. Takže takto sa občania skoro zrýchlenia súdneho konania v Košiciach nedočkajú. Netreba v tejto spojitosti zabúdať na sankcie zo strany Európskeho súdu ľudských práv.

    Pri tejto príležitosti nemôžem nereagovať aj na predchádzajúce pasívne obdobie, kedy predseda Krajského súdu v Košiciach na tento problém upozorňuje, čo som zo spisov zistil, minimálne 9 rokov dozadu. Teda 8 rokov pred nástupom do pozície ministra spravodlivosti zo strany mojej je potrebné konštatovať aj to, že tá budova bola projektovaná dávno v minulosti pre 298 osôb. Teraz tam sedí 608 osôb. Teda sudcovia sedia v pivniciach po troch, štyroch. Hlavná vec, že v minulosti sa 0,5 mld. korún dalo pre 15 sudcov jedného osobitného súdu a ostatné súdy Slovenskej republiky sú v takom stave, v akom sú, že nám padá strecha na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, že kotolňu nemá Okresný súd Čadca, že v Prešove bola zastavená rekonštrukcia Krajského súdu Košice, že sú absolútne už tri roky meškajúce práce na rekonštrukcii Okresného súdu v Leviciach, vo Vranove a všetko je to dedičstvo predchádzajúceho obdobia, kedy 0,5 mld. korún sa dalo na jeden súd. Tu máme ťažké dôsledky. To je všetko. Sú otázky?

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Smolková, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda, že ste zodpovedali na túto moju otázku. Myslím si, že to, čo ste povedali vo svojom vystúpení, nevystihuje tú problematiku úplne, pretože treba ešte dodať a škoda, že tu nesedí váš predchodca, že toto je skutočnosť, že sedia sudcovia v pivniciach, ale je tam taká zima, že v zime musia vo svojich vlastných kanceláriách sedieť v kabátoch. Pojednávajú v miestnostiach 15 m2, kde v lete je 35° C, takže skutočne tie podmienky sú nevyhovujúce. Ja v mene všetkých sudcov v Košiciach vám ďakujem, že sa budete touto problematikou v najbližšom čase zaoberať. Ďakujem.

  • A ešte na doplnenie, aby skutočne nevyznievalo to z našej strany ako len ospravedlnenie na minulé obdobie, to vôbec nie, ja som len považoval za potrebné zo širších súvislostí ozrejmiť okolnosti. Ja som dokonca vstúpil do rokovania aj s Národnou bankou Slovenska, pretože tí tam núkajú budovu po odchode, pri prechode na euro budú mať asi prebytočné priestory a takisto aj s predsedníčkou Ústavného súdu v Košiciach, kde ona po priestorových prehodnoteniach dospela k záveru, že budú mať nejaké voľné miesta.

    Čiže na prechodné obdobie chceme riešiť aj situáciu pomocou podporných alternatívnych riešení, aby sme sa skutočne dopracovali k tomu, že by ten sudca mohol pojednávať. Lebo takto sme sa dostali do pozície, že kedy my, štát, a hlavne prechádzajúce obdobie sme tu konkrétne zabezpečili prieťahy v súdnom konaní. Toto je výsledok, konkrétny výsledok, kedy štát má na svedomí spôsobenie prieťahov v súdnom konaní. To je rukolapný dôkaz, ktorý je nespochybniteľný ničím. Ale hovorím vám, že situácia je teraz taká, aká je a ideme viacerými smermi. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Mária Sabolová ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánovi Jaroslavovi Izákovi. Otázka znie: „Pán minister, vyjadrite oficiálny názor na rezort životného prostredia k poslaneckým zákonom o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a o ochrane prírody a krajiny. Sú v súlade so smernicami Európskej únie?“

    Prosím o odpoveď pána ministra Jureňu, ktorý zastupuje pána ministra Izáka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Takže pretlmočím stanovisko ministra životného prostredia pána Jaroslava Izáka.

    Vážená pani poslankyňa, vaše vyžrebované otázky č. 3 a 40 si dovoľujem spojiť do jednej odpovede vzhľadom na ich identický kontext. Oficiálny názor Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky sa formoval už počas príprav predložených poslaneckých noviel zákonov, keďže naši odborní pracovníci konzultovali mnohé otázky so zástupcami ich predkladateľov. Tento vzájomne iniciatívny prístup nám umožňuje aj na oficiálnej úrovni, ktorú v zmysle vašich otázok prezentujem, stotožniť sa v podstatnej časti s predloženými poslaneckými návrhmi oboch zákonov. Predložené poslanecké návrhy zákonov korešpondujú s celým radom našich praktických skúseností, s vykonávaním oboch novelizovaných zákonov.

    Navrhovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. zachováva v súlade s aarhuským dohovorom právo verejnosti na získavanie relevantných informácií o vplyvoch na životné prostredie v procese úradných konaní. Tieto možnosti sa voči verejnosti rozširujú. Napríklad účastníkom konaní budú môcť byť všetky aj neochranársky zamerané združenia. Na druhej strane celkom prirodzene vítame, ak sa predloženou novelou skráti lehota na vyjadrenie verejnosti. Súčasná lehota bola spolu s možnosťou odvolania neraz až zlomyseľne zneužívaná takzvanými ochranárskymi občianskymi združeniami na spomaľovanie úradných rozhodnutí. O tom napokon svedčia konkrétne prípady v rozhodovacej praxi nášho rezortu.

    Podobne vítame aj novelu zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi. Predložená novela zákona v prvom rade významným spôsobom približuje našu legislatívu ostatným krajinám Európskej únie. Jej predmetom je aj začlenenie Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 865/2006 o evidencii chránených druhov živočíchov a rastlín. Novela zákona tiež prináša viacero pozitívnych prvkov do praxe, napríklad v oblasti prevozu chránených druhov, decentralizácie vydávania nevyhnutných dokumentov a tým priblíženia sa k zainteresovanej verejnosti, čo sa dá v praxi uskutočniť s minimálnymi dopadmi na štátny rozpočet.

    Záverom odpovede môžem, pani poslankyňa, konštatovať, že predložené návrhy noviel prispejú nielen k zjednodušeniu a zrýchleniu vykonávania oboch zákonov. Nedôjde pritom ani k porušeniu Smernice Európskej komisie, či Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva. Predložené poslanecké novely zákonov ich dikciu dodržiavajú, pričom novela zákona č. 15/2005 Z. z. aj vhodne implementuje posledné nariadenia Rady Európskeho spoločenstva v oblasti dohovoru CITES. Preto ich prijatie po formálnych úpravách vítame.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Sabolová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút, nech sa páči.

  • Keďže ste sa dotkli, pán minister, ako zastupujúci minister ministra životného prostredia, aj toho, že je to poslanecký návrh a zlepšuje to urýchlenie legislatívy, myslím si, že toto je, toto by si minister vlády, ktorý predkladá tak vážne, alebo mal byť predkladať tak vážne dve normy, ak ich prerokujeme ako poslanecké návrhy, nemal dovoliť, pretože sú to vážne normy, ktoré by mali byť v súlade so smernicami. Nie všetko to, čo tu zaznelo, je v súlade so smernicami. Ja môžem odcitovať len niekoľko smerníc, ktoré neboli dodržané.

    A druhá poznámka je aj tá, že hovoríte, verejnosť nebude vylúčená, je podstatný rozdiel v tom, ak je účastníkom konania verejnosť alebo je zúčastnenou osobou v konaní. Ale tým, že to nešlo oficiálnym pripomienkovým konaním, nebolo možné na to poukázať. Nie je to, niektoré veci a v paragrafe nie sú v súlade ani s našimi predpismi, ktoré by mali slúžiť na ochranu územia, NATURA 2000. Chýbajú tu niektoré veci, ktoré nie sú v súlade s Nariadením Rady č. 338/1997, nie sú v súlade s ďalšími predpismi Európskeho spoločenstva, Smernica č. 92/43 EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, 79/409 EHS z 2. februára 1979, proste je tu oveľa viacej chýb, ktoré by sa boli vychytali v pripomienkovom konaní.

    A stalo sa normou a pravidlom, pán minister, že sa v parlamente predkladajú poslanecké návrhy, aby sa vyhlo pripomienkovému konaniu a tak sa dostávame do stavu, kedy musíme potom novelizovať, opravovať zákony a predkladať ich ako vládne. Pýtam sa vás, pán minister, je správne predkladať poslanecké návrhy, ktoré ničím neohrozujú nejakú alebo nie sú potrebné na to, aby došlo ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Tak pochopiteľne, že vaše vznesené pripomienky a otázky sú zaznamenané a budú pretlmočené kolegovi, ministrovi životného prostredia pánovi Izákovi a verím, že zaujme ďalej k nim stanovisko.

    Čo sa týka môjho osobného postoja k týmto novelám, tak ja ich tiež vítam, i keď môžem súhlasiť s časťou vášho vyjadrenia, že nie úplne komplexne budú riešené všetky potrebné náležitosti, ktoré by bolo potrebné riešiť. Na druhej strane však je potreba i v nadväznosti na niektoré ďalšie prebiehajúce procesy, napríklad v spojitosti s Tatranským národným parkom a v spojitosti so zonáciou bolo potrebné, aby sa niektoré tieto zákony novelizovali, konkrétne zákon o ochrane prírody.

  • To je všetko? Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Ágnes Biró a adresovala ju ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „V programovom vyhlásení vlády ste prisľúbili postupné zvyšovanie príspevkov na financovanie kultúry. V prvom návrhu výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2008 je však pre kultúru naplánovaných o 0,5 mld. Sk menej ako tohto roku. Čo môžeme očakávať, naplníte svoj sľub, alebo súhlasíte s odsunutím rezortu?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.

    Návrh rozpočtu pre ministerstvo kultúry, ako iste viete, je prvým návrhom zo strany ministerstva financií, návrhom, s ktorým sa určite nemôžem stotožniť a to aj z toho hľadiska, ktoré vy spomínate v otázke, že taký návrh by bol v protiklade s programovým vyhlásením vlády, ale je aj v protiklade s potrebami kultúry. Iste viete aj to, že tá konečná výška rozpočtu nielen ministerstva kultúry bude ešte výsledkom viacerých rokovaní.

    Ale teda odpoviem na vašu otázku asi tak, že pre mňa je absolútnou prioritou, aby výsledkom týchto rokovaní bolo to, že rozpočet ministerstva kultúry v roku 2008 bude vyšší ako tohtoročný rozpočet.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Biró, máte možnosť položiť v rozsahu dvoch minút doplňujúcu otázku.

  • Áno, ďakujem pekne. Ťažko je na túto odpoveď pána ministra dať nejakú ďalšiu doplňujúcu otázku. Ja len chcem podotknúť to, že východiskové rozpočty, povedzme, pred dvomi rokmi v roku 2005 boli 3,7 mld. Sk, teda oveľa lepšie, než v tomto roku a vždy ten proces bol taký, že prebiehali dosť tvrdé rokovania na to, aby sa ten rozpočet zvýšil. Ale zatiaľ nejako som nevnímala, nebadala, takže moja otázka bude veľmi stručná. Nedávno som čítala v novinách, že pán minister kultúry Českej republiky podmienil svoje ďalšie pôsobenie vo vláde tým, že ten rozpočet sa naozaj, kultúry, zvýši, i keď Česká republika má oveľa väčší rozpočet ako Slovenská republika na tento rezort, na náš rezort kultúry. Takže moja otázka je, že: Aj vy budete taký razantný pri obhajobe a naozaj môžeme očakávať koncom roka vyšší rozpočet, ako bol tohto roku? Či zvolíte razantnejšie kroky, ako bolo v roku 2007 alebo 2006 v záujme vyššieho rozpočtu na rok 2008?

  • Môžem povedať, že už som mal nejaké rokovania s ministrom financií, ale to podstatné je a zopakujem to, hovorím, že to je moja absolútna priorita, z toho aj niečo vyplýva.

  • Všetko, pán minister? Ďakujem.

    Ďalšiu otázku adresoval pán poslanec Pavol Minárik a adresoval ju taktiež ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, je pravda, že na empore Dómu sv. Martina nebude „nikdy“ stáť nový organ, napriek tomu, že investor je odhodlaný splniť všetky zákonné podmienky? Investor je RKC, ktorá je iste zárukou, že je schopná a ochotná zákonné podmienky dodržať.“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, neviem, či nikdy nebude na empore Dómu sv. Martina nový organ. Ja si myslím, že bude. Ale tá otázka nie je len otázkou nového organu, tá otázka súvisí aj s tým, čo sa stane so starým organom. Preto mi dovoľte aj v tomto zmysle odpovedať.

    Krajský pamiatkový úrad v Bratislave ako príslušný špecializovaný orgán štátnej správy vydal 31. októbra 2006 k zámeru vlastníka starého organu na jeho žiadosť na jeho premiestnenie a umiestnenie nového rozhodnutie, v ktorom určil podmienky, za ktorých je prípustné predmetný zámer realizovať. Podotknem, pre mňa bolo zarážajúce, že súhlas na inštaláciu nového organu dal pamiatkový úrad vo chvíli, keď nemal vedomosť o ďalšom nakladaní s historickým organom. To znamená, kde presne by mal byť historický organ premiestnený.

    Okrem toho sa ministerstvu kultúry zdalo, že krajský pamiatkový úrad sa pri svojom rozhodnutí opieral o posudky, ktoré sa zaoberali viac muzikologickými aspektmi organu na úkor pamiatkových aspektov. Preto ministerstvo kultúry dalo podnet, aby Pamiatkový úrad Slovenskej republiky prešetril rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Po tomto prešetrení bolo konštatované, že právne nedošlo k pochybeniu, čiže nie sú dôvody, pre ktoré by bolo možné alebo nutné to rozhodnutie krajského pamiatkového úradu zrušiť. Ja osobne si myslím, že neogotický organ, ktorý bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku, by mal zostať na pôvodnom mieste ako súčasť kompletne zachovaného neogotického interiéru Dómu sv. Martina.

    A vychádzam tu aj z medzinárodných dohovorov, v ktorých je Slovensko signatárom a podľa ktorých je potrebné, pokiaľ je to možné, chrániť predmety kultúrneho dedičstva v ich autentickom prostredí, v autentickom výraze. Každopádne je uvedené rozhodnutie právoplatné a vlastník v zmysle jeho podmienok požiadal o vydanie rozhodnutia k zámeru na reštaurovanie a premiestnenie starého organu, vrátane jeho dočasného premiestnenia počas reštaurovania. Nakoľko v oboch týchto žiadostiach zistil správny orgán určité nedostatky, vyzval vlastníka na doplnenie podaní a konania v zmysle správneho poriadku prerušiť. Platné rozhodnutia orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu nevylučuje realizáciu zámeru na umiestnenie nového organu, po dodržaní stanovených podmienok teda môže investor v danom zámere pokračovať. V súčasnosti prebiehajú rokovania o presnom mieste osadenia nového organu a jeho plánovanej podobe.

    Pani podpredsedníčka, skončil som odpoveď.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Minárik, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Vážený pán minister, to „nikdy“ je vyjadrenie ľudí z vášho úradu a vyjadrenie jedného z vašich poslancov a rovnako, ako kebyže to nikdy nemá byť, sa aj správajú štátne orgány, ktoré sú vo vašej gescii. Pán minister, vás to zrejme neznepokojuje, pretože vy ste sa tiež vyjadrovali, že výmena by asi nemala nastať. Mňa to veľmi prekvapuje a najmä ma prekvapuje, keď úradník z vášho rezortu v oficiálnom liste si dovolí posudzovať oprávnenosť a priorizáciu investície súkromného investora, Rímskokatolíckej cirkvi, do ktorej štát neprispieva ani korunou. Je to v oficiálnom liste 547/2007-51/424 podpísané Mgr. Jozefom Lenhartom. Pán minister, toto by vás malo znepokojovať najmä preto, že ide o investíciu, ktorá sa rovná približne 1 % z vášho rozpočtu. Niekto je tu ochotný investovať 1 % z vášho rozpočtu čisto v prospech verejnosti a niekto si zaumienil, že bude robiť tomuto prekážky namiesto toho, aby tomu pomáhal. Ja si myslím, že pán Gerhard Woehl je veľkou zárukou, že organ bude absolútne špičkový, najmä keď tomuto človeku zverili stavbu organu k 250. výročiu úmrtia Johanna Sebastiana Bacha v Lipsku.

    Pán minister, kto bude znášať finančné dôsledky toho, že vaše podriadené úrady nekonajú a dnes už prešvihli lehotu, pretože pán Woehl zrejme nebude mať veľké pochodenie pre takáto správanie slovenských štátnych orgánov a bude určite investora penalizovať. Kto bude znášať finančné dôsledky a kto bude znášať aj morálne dôsledky, že sa takáto investícia môže zmariť?

  • Nech sa páči, odpovedajte, pán minister.

  • Takto, pán poslanec, otázka nestojí a chcem vás upozorniť, že orgány mne podriadené zodpovedajú aj za ochranu pamiatok, nielen za akceptáciu nových investícií, a preto som aj týmto začal moju odpoveď, že my sa musíme dívať aj na to, ako bude zaobchádzané so starým organom. A ja, samozrejme, vítam, ak cirkev je ochotná postaviť nový, moderný a zo zvukovej stránky, akustickej stránky dobrý organ. Ale takisto viem, že cirkev má zámer postaviť nový kostol, veľký kostol a pýtam sa, prečo nie je možné nový organ umiestniť do nového priestoru. A prečo chceme opäť robiť isté barbarské kroky a tam, kde je neogotický interiér, kde je neogotický organ, toto chceme narušiť a dnes naozaj nevieme povedať, v tejto chvíli nevieme povedať, kde bude premiestnený ten neogotický organ, na ktorom napríklad hrával aj Franz Liszt. V ktorom štáte sa stavajú tak k pamiatkam?

  • Hlas z pléna.

  • Ja tomu verím, pán poslanec. V ktorom štáte sa stavajú takto k pamiatkam? Vy by ste sa na to mali pýtať a tam by ste mali kritizovať ministra kultúry alebo inštitúcie, keď nedbajú dostatočne na ochranu kultúrnych pamiatok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, je pravda, že sa nestihne akreditácia platobnej agentúry k 1. 1. 2008 a sú ohrozené platby farmárom?“

    Nech sa páči, odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani poslankyňa, Pôdohospodárka platobná agentúra je akreditovanou agentúrou aj v súlade s kritériami ustanovenými Nariadením Rady Európskeho spoločenstva č. 1290/2005 a Nariadením Komisie č. 885/2006 platných pre nové programovacie obdobie 2007 až 2013 a to z dôvodu, že nedochádza k zmene systému poskytovania podpôr pôdohospodárom.

    Ministerstvo každé tri roky predkladá Európskej komisii výsledky dohľadu nad akreditačnými kritériami a naposledy boli predložené v roku 2004. V tomto roku nám vyplynula úloha predložiť výsledky plnenia akreditačných kritérií platobnej agentúry. Na ten účel ministerstvo zabezpečuje preskúmanie akreditačných kritérií. Vykonanie preskúmania akreditačných kritérií bude zverené nezávislému orgánu súkromného práva, ktorý bude určený na základe výsledku verejného obstarávania. Ministerstvo zabezpečilo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré je zverejnené v úradnom vestníku EU/S od 13. 6. 2007 pod číslom S111/137 187-2007. Preskúmanie akreditačných kritérií je časovo nastavené tak, že poskytovanie podpôr pôdohospodárom nebude ohrozené.

  • Všetko, pán minister? Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tkáčová, môžete sformulovať doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja v podstate nemám otázku, tú otázku, ktorú som mala, som položila. Ale keďže sa pohybujem medzi roľníkmi a títo sa ma na tieto veci pýtali, preto som považovala za najrozumnejšie spýtať sa toho, kto má na starosti Poľnohospodársku platobnú agentúru a som rada, že ste ma uistili v tom, že platby ohrozené nie sú. A neberte to ani ako vyrývanie, ani ako nič iné. Bývalý minister pán Simon vám potvrdí, že čo sa týkalo platobnej agentúry, jej budovania a akreditácie, vždy výbor pre pôdohospodárstvo bol v strehu a kontroloval to práve v záujme roľníkov.

    Takže, ďakujem pekne za informáciu a odpoveď.

  • Ja by som ešte v krátkosti zareagoval. Oceňujem, že bola vybudovaná platobná agentúra a jej funkčnosť. Platobná agentúra zamestnáva momentálne cca 600 pracovníkov a má 18 regionálnych pracovísk v rámci Slovenskej republiky. Platobná agentúra v decembri minulého roku v predstihu splnila základnú úlohu vyplatenia podpôr priamych platieb. Ale zároveň sa ukázali i niektoré nedostatky, môžem to tak nazvať, také detské choroby, a platobná agentúra nebola schopná urobiť účtovnú závierku, preto bol vykonaný audit, čo sa týka softvéru a zároveň sa vykonávajú i ďalšie audity ekonomického a právneho charakteru. Takže vnímam to tak, že tieto problémy tam treba operatívne riešiť ku spokojnosti pôdohospodárov.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Katarína Tóthová, adresovala ju ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Zákonom sa do 31. 12. 2008 odložila deregulácia nájomného s tým, že budú urobené určité opatrenia, aby trhové nájomné nebolo pre časť nájomníkov sociálnou katastrofou. Pán minister, aké opatrenia pripravuje váš rezort?“

    Odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani poslankyňa, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedajúci za bytovú politiku a bývanie ešte v roku 2005 vypracoval Návrh koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2010, ktorý vláda schválila uznesením č. 636 a súčasne týmto uznesením uložila zodpovedným ministrom aj legislatívne úlohy, ktoré nie sú smerované voči mnou riadenému rezortu.

    Napriek tomu som ešte koncom minulého roka súhlasil s tým, aby na príprave týchto mimoriadne komplikovaných legislatívnych úloh sa podieľali aj zástupcovia ministerstva financií a to konkrétne v pracovnej skupine zriadenej ministrom výstavby a regionálneho rozvoja na príprave návrhu zákona, ktorý upraví podmienky nájomných vzťahov v nájomnom bytovom fonde. Okrem tejto úlohy vláda spomínaným uznesením uložila aj podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti v spolupráci s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja pripraviť novelu Občianskeho zákonníka, ktorým sa upravia podmienky poskytovania bytových náhrad.

    Vážená pani poslankyňa, problematiku výšky nájomného, resp. jeho reguláciu či dereguláciu, čo je v zásade to isté, „riešili“ všetky vlády od roku 92. To, že sa touto problematiku zaoberáme aj teraz po 15 rokoch, len podčiarkuje úspešnosť riešenia tejto úlohy. Transformačný proces v minulosti bol často živelný a nekoncepčný a toto je jeden z dôsledkov tohto procesu, v ktorom došlo k obrovskému prevodu štátneho majetku, krachu podnikov, straty zamestnania stoviek tisícov občanov a k sociálnym disproporciám v jednotlivých regiónoch. Súhlasím s vami, že spoločenské náklady pretavené do ľudského nešťastia v rôznych podobách ako dôsledku necitlivej spoločenskej transformácie sú obrovské a ich dôsledky trvajú. I keď téma deregulácie nájomného je v kompetencii iného rezortu, ministerstvo financií sa od nej neodťahuje a ako som už naznačil, ostatne tak ako ani od iných tém, bude participovať na riešení tejto otázky.

    Príspevok ministerstva financií však k riešeniu sociálneho statusu občanov chápem v prvom rade v tom, aby prispel k spoločenskej stabilite, stabilite verejných financií, ich efektivite, najmä na strane výdavkov, racionalizácii celej verejnej správy a k jej profesionalizácii. Vaša otázka, pani poslankyňa, je v zásade základnou otázkou, ktorá je symptomatická pre spoločenské diskusie na Slovensku a podľa mňa znie: Kedy, kde a v akom rozsahu nastupuje solidarita, teda štát a v akej miere je za svoju životnú situáciu zodpovedný v tej danej chvíli konkrétny jednotlivec?

    Ďakujem.

  • Všetko, pán minister? Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, v tej vašej poslednej, keď, do akej miery je zodpovedný za svoju situáciu jednotlivec. Dnes doobeda pred parlamentom bola dosť značná skupina týchto občanov, ja ich nazývam určitým spôsobom znevýhodnených občanov a medzi nimi boli aj prípady, kde sa narodili v byte, ktorý teraz obývajú a takmer po 68 a 70 rokoch bývania v tomto byte musia sa vysťahovať. Teda, ako zavinili túto situáciu? Myslím nulovo v tomto prípade, aj ide o sociálny prípad. A ďalej chcem uviesť, že všetky opatrenia, ktoré by vláda, resp. jednotlivé ministerstvá, ktoré ste vy uviedli, plnili, mali plniť to, čo si predstavujeme na zmiernenie sociálnych dopadov, v podstatnej miere má finančný základ. Preto moja doplňujúca otázka je, či v rozpočte na budúci rok ministerstvo financií počíta aj s balíkom peňazí, ktorý by umožnil zrealizovať tie opatrenia, ktoré pripravia vami spomínané rezorty.

    Ďakujem dopredu za zodpovedanie otázky.

  • Práve v tomto kontexte som aj naznačoval, že ministerstvo financií bude, samozrejme, tak ako v rámci všetkých rezortov sa snažiť optimalizovať alokáciu tých finančných prostriedkov do oblastí, kde je to naozaj prioritné. Ako to dopadne vo finálnej konštrukcii rozpočtu, v tomto momente ešte neviem predpovedať, ale, samozrejme, sme súčasťou tých rokovaní s relevantnými ministerstvami, aby sa tak stalo. Ale návrh rozpočtu ešte nie je v takej podobe, aby som vedel záväzne toto potvrdiť.

  • Minister financií SR J. Počiatek: Áno.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku adresovala pani poslankyňa Klára Sárközy ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Vážená pani ministerka, v analýze vplyvov zavedenia 2. piliera na hospodárenie Sociálnej poisťovne sa píše o viacerých alternatívach vo veci sprísnenia podmienok nároku na predčasný dôchodok. Mohli by ste konkretizovať navrhované opatrenia v tejto oblasti?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v súčasnom období je návrh zákona, ktorým sa mení aj zákon č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, predmetom vnútorného pripomienkového konania. Bude prerokovaný na porade vedenia na budúci týždeň vo štvrtok. Pretože dnes sme ho stiahli z porady s tým, že ešte niektoré veci dopracujeme, jeho pracovná verzia predpokladá aj novelizáciu podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok. V zmysle tejto novely by s účinnosťou od 1. januára 2008 nárok na tento dôchodok vznikol osobe iba za predpokladu, že bude ...

  • Pani ministerka, prepáčte.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vážení členovia vlády, čas určený na hodinu otázok a odpovedí uplynul.

    Končím preto tento bod programu. A zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú technickú prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 287 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 286a.

    Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Mariána Januška, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, milé poslankyne, vážení poslanci, materiál predkladám na rokovanie v nadväznosti na zámery vlády Slovenskej republiky premietnuté do programového vyhlásenia vlády zachovať účelovosť Štátneho fondu rozvoja bývania a súčasne zefektívniť využívanie verejných zdrojov.

    V predloženom materiáli sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona, ktoré majú vytvoriť priestor na kvalitnú správu takmer 30 mld. Sk verejných zdrojov, ktoré fond už v súčasnosti obhospodaruje. Tieto výdavky sú v súčasnosti vzhľadom na rast spravovaných finančných prostriedkov a rast cien nedostatočné.

    Návrh rieši spojenie účelov výstavba bytov v bytových domoch a výstavba bytov v rodinných domoch do jedného účelu. Súčasne sa pre obe formy navrhuje doplniť obstarávanie bytu v polyfunkčnom dome, ktorým je dom s prevažujúcou funkciou bývania. Zanedbanosť bytového fondu si vyžaduje podporiť obnovu stavieb na bývanie a zrušiť doterajšie plošné obmedzenia. Tieto plošné obmedzenia však zostávajú zachované na obstarávanie bytov.

    V návrhu sa dopĺňa nový účel, ktorým je obnova zariadenia sociálnych služieb a definuje sa jej rozsah, pričom sa súčasne vymedzuje, že ide o zariadenia s celoročným bývaním. Zmenou, ktorá je riešená v predloženom návrhu zákona, je správa účtov otvorených Štátnym fondom rozvoja bývania v prospech stavebníkov pre čerpanie a splácanie poskytnutej podpory.

    Návrh zákona bol prerokovaný v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodujúca časť pozmeňujúcich návrhov má charakter legislatívnotechnických návrhov a v zmysle toho bol vyslovený súhlas s ich znením.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Milade Belásovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 352 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 190 z 13. júna 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 145 zo dňa 14. júna 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 59 zo 14. júna 2007.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Miladu Belásovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a:

    1. informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru;

    2. predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z..

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 68 z 18. júna 2007.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím vás, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky.

  • Hlasy v sále.

  • Ako prvá? Najskôr prečítam písomne prihlásených. Za poslanecký klub SDKÚ pani Iveta Radičová, za poslanecký klub SNS pani Marta Damborská a za poslanecký klub KDH pán Július Brocka.

    O slovo požiadala spravodajkyňa, pani poslankyňa Belásová v rámci rozpravy, takže jej dávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Predložila by som vám môj pozmeňujúci návrh. V článku I bod 7 navrhujem nové znenie ods. 2, čiže: „Polyfunkčný dom na účely tohto zákona je budova, v ktorej najmenej jedna tretina podlahovej plochy je určená na bývanie a pozostáva najmenej zo štyroch bytov.“ V stavebnom zákone je bytový dom definovaný ako budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Rovnako aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov definuje bytový dom ako budovu, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty.

    Predložený návrh zákona v § 5 ods. 2 definuje polyfunkčný dom v zhodnom rozsahu ako vyššie uvedené právne normy. Polyfunkčný dom sa v predloženom návrhu zákona chápe ako budova, v ktorej je riešená aj iná funkcia ako funkcia bývania. Riešenia polyfunkčných domov spájajú v sebe okrem funkcie bývania aj funkciu administratívnu, obchodnú a aj technického zamerania. Podiel podlahových plôch určených na bývanie nedosahuje v niektorých prípadoch viac ako polovicu. V menších sídlach sa často rieši výstavba bytov nad existujúcimi nebytovými stavbami. Pri dodržaní pôdorysu pôvodnej stavby, čo je v mnohých prípadoch nevyhnutné, taktiež nie je možné dosiahnuť prevažujúci podiel bytovej časti v rámci nadstavby.

    V záujme znižovania nákladov na bytovú výstavbu je účelné podporiť aj získanie bytov v rámci polyfunkčných domov, v ktorých prevažuje iná funkcia ako funkcia bývania. Polyfunkčný dom preto navrhujem definovať ako dom s minimálne štyrmi bytmi a podielom plochy na bývanie minimálne vo výške jednej tretiny. Aj pre polyfunkčné domy platí podmienka upravená v § 10 ods. 4 písm. a) tohto zákona, zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej je možné poskytnúť podporu len na obstaranie bytu s podlahovou plochou bytu neprevyšujúcu 80 m2. Toto, koniec koncov, upravuje aj novelizačný bod 30, ktorý sa dopĺňa v rámci spoločnej správy časť IV bod 1.

    Vážené panie poslankyne a poslanci, prosím vás o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Belásovej – pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani Sabolová má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pokiaľ som dobre rozumela, pani poslankyňa, vy idete znížiť vlastne kapacitu tých polyfunkčných domov len na jednu tretinu bývania. Štátny fond rozvoja bývania by mal snáď podporovať zo štátnych prostriedkov bývanie, čiže tá polovica už je, by som povedala, na hrane, pretože to nie je fond na podporu podnikateľského prostredia a podnikateľských aktivít, ale mal by to byť fond na podporu bývania. Čiže, podstatou stavieb alebo budov, na ktoré chceme využívať tieto zdroje, by malo byť bývanie a toľko diskutovaná téma nedostatku bývania, nedostatku prostriedkov, čiže myslím si, že toto nie je dobrý návrh a myslím si, že je nehodné ho podporiť a určite Kresťanskodemokratické hnutie takýto návrh nepodporí.

  • Pani poslankyňa Belásová, chcete reagovať na faktickú? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Neviem, či sa rozumieme, pani kolegyňa, poslankyňa Sabolová, či ste respektíve pochopili náš návrh. Ten náš návrh smeruje k tomu, poviem to na konkrétnych príkladoch, obce a hlavne malé obce a mestá, menšie mestá nemajú pozemky na vybudovanie nových bytov a nových bytových domov a preto, samozrejme, chcú využívať aj tieto polyfunkčné budovy, ktoré sú a tým, že my dávame tú jednu tretinu, nie polovicu, ako to bolo doteraz, je preto, že väčšina týchto polyfunkčných budov je postavená na dve podlažia. A tu, v tomto doterajšom zákone je uvedené, že bytová jednotka alebo bytová plocha musí byť minimálne polovica, to znamená, že by sa museli nadstaviť ďalšie dve poschodia. Lenže z hľadiska statiky, z hľadiska statiky sa to nedá, pretože tie budovy boli riešené maximálne možno ešte na jedno poschodie, ale už nie dve poschodia. Čiže my práveže znižujeme na jednu tretinu, aby práve obce a mestá mohli na týchto polyfunkčných budovách nadstavať aj to jedno poschodie, kde inak by im to nedovoľoval zákon. Môžu postaviť jedno poschodie a statika to udrží. Toto je ten problém, ktorý riešime týmto mojím návrhom.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Iveta Radičová a pripraví sa pani poslankyňa Damborská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Radičová, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, rada by som sa vyjadrila k téme, ktorej sa roky venujem a je to starostlivosť o deti v náhradnej rodinnej starostlivosti. Venujem sa jej charitatívne v rámci projektu Všetci sú doma, kde sa snažíme dostávať a vyhľadávať deťom z detských domovov náhradných rodičov a potom im pomáhať vo vzdelávaní sa, aby mohli stáť čím najskoršie na vlastných nohách.

    V rámci Štátneho fondu rozvoja bývania je zakotvená forma pomoci riešenia bytovej situácie našich detí, odchovancov z detských domovov. Dnes už je však situácia, našťastie, viac preklopená z hľadiska počtu k deťom, ktoré sú v náhradnej rodinnej starostlivosti. Tieto deti – ja nehovorím o osvojení, hovorím o pestúnstve – tieto deti však nemajú šancu a možnosť využívať zdroje na riešenie svojej bytovej situácie z nášho štátneho fondu. Je to naozaj diskriminačné, pretože ich právny status je úplne rovnaký. Tam sú to odchovanci detských domovov, v tomto prípade sú to odchovanci pestúnskej starostlivosti a pestúnstvo plnoletosťou, maximálne v devätnástom roku končí. Veľmi sa prihováram k tejto snemovni, aby sme rozšírili možnosť využívania týchto zdrojov nielen na deti z detských domovov, ale aj na deti, odchovancov v pestúnskej náhradnej rodinnej starostlivosti.

    Ja som o tejto téme diskutovala aj s ministerstvom financií, ktoré nemá žiadne výhrady, pretože to nenavyšuje fond. To je čerpanie z fondu, pretože deti z detských domovov samy osebe nie sú schopné sa uchádzať o tieto zdroje, zatiaľ čo v prípade pestúnskych rodín rodičia sú schopní im pomôcť v celej administrácii okolo využívania tohto fondu. Diskutovala som o tom i v sociálnom výbore a azda mi kolegovia dovolia konštatovať, že bol úplný súhlas všetkých členov sociálneho výboru o takéto využívanie týchto finančných zdrojov. Konzultovala som to i s pánom štátnym tajomníkom ministerstva, ktorý bol prítomný v sociálnom výbore a vyjadril svoj postoj a názor, že nemá problém s takouto zmenou. Vypracovala som pozmeňujúci návrh, ktorý nájdete pred sebou na laviciach, ktorý je skonzultovaný a prerokovaný aj s ministerstvom.

    A teraz urobím rozhodnutie. Keďže mi ide o riešenie vecného problému a keďže ho predkladám ja a z opozičných radov, tak svoj návrh nepredložím a sťahujem ho s tým, že očakávam, že ho predloží niekto z kolegov zo sociálneho výboru za koalíciu, aby tento návrh mal šancu byť schválený v tejto snemovni. Mne ide o vecné riešenie, mne nejde o politikárčenie. A ja vás o vecnú podporu tohto riešenia prosím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Radičovej sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem sa vyjadriť k tomu, čo povedala pani poslankyňa Radičová. Áno, v sociálnom výbore sme zhodne konštatovali, že je to dobrý návrh. Pani poslankyňa povedala, že si to dá vypracovať. Včera sme mali na stole všetci tento pozmeňujúci návrh. Na moje veľké prekvapenie dnes sa objavil totožný návrh aj zo strany poslankyne Damborskej zo SNS. Áno, vyjadrili sa k tomu jednak všetci prítomní, ktorí boli v sociálnom výbore, tak isto aj pán štátny tajomník Áč. Nuž, pani poslankyňa Radičová povedala, že jej ide o dobro veci. Keby bola len samoľúba, tak by to pokojne predložila. Ja by som toto nazvala, keď sa chcem pekne vyjadriť, krádežou, ale asi by som rada použila nejaké iné slovo, ale to nepoviem, pretože sme na pôde parlamentu. Ale veď koalícia povedala, že si nemôže a nedovolí, nemôže si dovoliť a ani nedovolí, aby hoci jeden pozmeňujúci návrh pri hociktorom zákone prešiel z radov opozície. Je to nová politická kultúra, ktorú ste sľubovali? Máme tu teraz príklad, porovnajte obidva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú na stole. Pripravila to pani poslankyňa Radičová. Koalícia alebo pani poslankyňa Damborská si nedala ani tú námahu, aby nejako pretransformovala tie body alebo predložila v inom zoskupení tie body. Opísala totožné a predloží to. Je to to isté. Musela to pani poslankyňa Radičová stiahnuť, keď chceme pomôcť tým ľuďom, ktorí to potrebujú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Radičová, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Prepáčte, pani poslankyňa. Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Marta Damborská a pripraví sa po nej pán poslanec Július Brocka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Damborská, máte slovo.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister, vážené kolegynky, kolegovia, vážená pani kolegyňa zo sociálneho výboru pani Sárközyová, veľmi pekne vám ďakujem za tento predslov konkrétne na moju osobu, ale pozmeňujúci návrh sa objavil už včera. Ja po konzultácii s pani poslankyňou Radičovou, prosím vás pekne, neviete, o čo ide, áno, po vzájomnej konzultácii sme sa dohodli na takom postupe, ktorý robím teraz.

    Takže, keby mi nešlo o dobro veci, ako ide aj pani poslankyni, podpredsedníčke Radičovej, mojej kolegyni zo sociálneho výboru, tak ja by som vôbec s týmto pozmeňujúcim návrhom nevyšla. Áno?

    Takže, vážená pani kolegynka Sárközyová, poprosím vás najskôr si overiť určité skutočnosti a súvislosti, pretože ja som v živote nikdy nikomu nič neukradla a v živote neukradnem nikomu myšlienku, dobrú myšlienku, ktorá vyjde od niekoho iného, ale preto, že som v sociálnom výbore bola svedkom, že pani poslankyňa Radičová požiadala pána riaditeľa Štátneho fondu rozvoja bývania pána Kašubu, či takýto pozmeňujúci návrh môže dať a tak ďalej a tak ďalej a po spoločnej dohode sme sa dohodli takto. Takže, dovolíte, aby som teda predložila môj pozmeňujúci návrh?

    No, takže predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, menovaného, nasledovne. Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam pozmeňujúci návrh v čl. 1 v novelizačnom bode 7 v § 5 ods. 3 písm. d) znie: d): „Byt určený pre fyzickú osobu, ktorej skončila ústavná starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb pre deti, alebo, ktorej skončila pestúnska starostlivosť podľa osobitného predpisu 6a ďalej len odchovanec.“ Poznámka pod čiarou 6a znie: „6a § 48 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie. V súvislosti so zmenami v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a postupným rastúcim trendom umiestňovať čoraz viac detí namiesto ústavnej starostlivosti do náhradnej rodinnej starostlivosti sa navrhuje rozšíriť definíciu odchovancov detského domova aj o odchovancov, ktorí absolvovali náhradnú rodinnú starostlivosť v pestúnskej starostlivosti. Deti, ktorým dosiahnutím dospelosti skončí pestúnska starostlivosť, sa totiž materiálne ocitnú v situácii veľmi podobnej odchovancom detských domovov a je preto vhodné, aby im štát ponúkol rovnaké podmienky na zabezpečenie prvého bývania.

    Po druhé. V novelizačnom bode 7 v § 5 ods. 5 znie: (5) „Ustanovenie ods. 4 sa nepoužije, ak ide o kúpu bytu žiadateľom, ktorým je odchovanec, ktorý si rieši svoje prvé bývanie.“ Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s doplnením definície odchovancov detských domovov aj o odchovancov pestúnskej starostlivosti v § 5.

    K bodu 3 novelizačný bod 22 znie: V § 9 ods. 2 sa vypúšťajú slová „detského domova“ a slová „v § 5 ods. 1 písm. a), b) a d)“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 1 písm. a) a c)“.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s doplnením definície odchovancov detských domov aj odchovancov pestúnskej starostlivosti v § 5.

    K bodu 4 novelizačný bod 26 znie: V § 10 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „detského domova“ a slová „§ 5 ods. 1 písm. a), b) a d)“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 1 písm. a) a c)“.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s doplnením definície odchovancov detských domovov aj o odchovancov pestúnskej starostlivosti v § 5.

    Ďakujem za pozornosť.

    Ako ste si všimli, vážená pani poslankyňa Sárközyová, text je z obsahovej stránky identický, ale nie je doslovný s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Radičovej. A ja pevne verím, že sa už do budúcnosti takéto veci tu, v tejto Národnej rade, nebudú stávať.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Damborskej – pani poslankyňa Žitňanská, pani poslankyňa Radičová, pani poslankyňa Sárközy.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja neviem, či si tu všetci uvedomujeme, čo sa tu v priamom prenose deje. Tu boli na stole dva vecne identické pozmeňujúce návrhy. Ako uviedla pani poslankyňa Damborská, záleží jej na veci, preto tento návrh predložila. Záleží jej na veci, tak ho predložila, pretože identický návrh pani poslankyne Radičovej by neprešiel, lebo ho predkladá pani poslankyňa Radičová.

  • Predvčerom večer podpredseda Číž verejne povedal, že Smer má problém hlasovať za obmedzenie imunity, lebo predkladá návrh poslanec Lipšic. Dnes sa tu dozvieme, nepriamo, že je problém hlasovať za pozmeňujúci návrh, ktorý je vecne dobrý a s ktorým je koaličný poslanec stotožnený, pretože ho predkladá opozičný poslanec, konkrétne poslankyňa Radičová. Som rozčúlená, pretože to považujem za škandál.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka – pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zopakujem dve dôležité vety. Naozaj som prišla s touto iniciatívou. Napísala som pozmeňujúci návrh, konzultovala s ministerstvom. Keďže sa na stole objavili dva naozaj úplne identické návrhy, jediný rozdiel je v poznámke pod čiarou, kde sú iné odvolávky na paragrafy, ale to je úplne nepodstatné, pochopila som, že pokiaľ nechám hlasovať o svojom pozmeňujúcom návrhu a bude odmietnutý, tak sa toto riešenie nedostane do zákona. Preto som prijala riešenie, v ktorom som stiahla svoj návrh a nechala predložiť tento pozmeňujúci návrh poslancovi za koalíciu, aby mal šancu na prijatie. Takto sa to vecne a časovo odohralo.

  • Ďakujem. Posledná faktická – pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Ja som rada, že pani poslankyňa Žitňanská vysvetlila celú vec. Ja som sa to pokúsila trošičku miernejšie, ale ďakujem jej. A vyprosím si, pani poslankyňa Damborská, teraz ste sa usvedčili, že sú to dva identické návrhy. Ja som bola prítomná na rokovaní výboru, preto som povedala to, čo som povedala, ale pretože mi ide o dobro veci, môžem vás uistiť, že aj ja, aj celý náš poslanecký klub bude hlasovať za tento pozmeňujúci návrh bez ohľadu na to, či to predkladá koalícia, alebo opozícia. Vždy hlasujeme za dobrý návrh. Za taký návrh, ktorý prospieva tým, ktorých sa týka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Damborská, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Neviem, čo mi chcete vysvetliť, pani poslankyňa Sárközyová. Povedala som vlastne to isté čo vy. Ja takisto chcem podporiť dobrú vec. A predsa vieme, čí je pozmeňujúci návrh. Ďakujem vám.

  • Ďakujem.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Július Brocka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, aj za klub KDH chcem povedať, že podporíme návrh, ktorý predniesla pani Damborská, aj keď ho navrhla pani Radičová.

    Ale teraz k inému problému. Dámy a páni, Štátny fond rozvoja bývania vznikol, teraz neviem presne, pán minister by ma mohol opraviť, pred 12, 11 rokmi, 11 rokov. Zmyslom, hlavným poslaním tohto fondu bolo pomôcť v uspokojovaní jednej zo základných životných potrieb, ktorou je bývanie a pomôcť najmä tým, ktorí si túto potrebu nedokážu zabezpečiť sami. Sú to obyčajne ľudia s nižšími príjmami, sú to mladé rodiny alebo rodiny s viacerými deťmi. To bol hlavný zmysel návrhu zákona aj fondu, do ktorého vlastne každý rok tečie zo štátneho rozpočtu isté množstvo, obmedzené množstvo prostriedkov, aby sme za oveľa výhodnejších podmienok pomohli ľuďom, ktorí potrebujú bývať, za podmienok, ktoré sú výhodnejšie, ako poskytujú napríklad komerčné banky. V priebehu tých 11 rokov sme viac ráz menili, novelizovali tento zákon práve preto, aby sme prehĺbili pôvodný zmysel zákona. To znamená, aby sme uspokojili čo najviac oprávnených osôb, čo najviac žiadateľov, inými slovami a ľudovo povedané, aby bolo čo najviac muziky z toho mála peňazí, ktoré sú na tento účel určené.

    O čo teraz ide pri tejto novele zákona? Samozrejme, sú tam aj veci, s ktorými súhlasím, ktoré sú v súlade s poslaním vylepšiť pôsobenie toho fondu, aby bol efektívnejší, aby bolo viac ľudí spokojnejších, najmä tých, čo sú odkázaní na pomoc cez tento štátny fond. Prosím vás, ale tento fond má slúžiť na pomoc pre obstaranie bývania. Toto nemá byť fond na podporu podnikania. Keď som si prvýkrát prečítal návrh zákona, tak som mal dojem, že sa niekomu zachcelo participovať na týchto zdrojoch, niekomu, kto na ne nemá z pôvodného účelu zákona nárok. Keď som si prečítal pozmeňujúce návrhy, ktoré nám prišli do miestnosti a máte ich pred sebou, a keď som videl návrh kolegyne Belásovej, tak tento môj dojem sa len zosilnil a mám taký pocit, že sa skupina najmä tých silnejších, môžete ich nazvať lobisti, môžu to byť podnikatelia v stavebníctve, ktorí zacítili, že aj tento fond môže pomôcť ich podnikateľským aktivitám.

    V pôvodnom návrhu zákona v § 5, t. j. bod 7, je definovaný účel alebo kto môže získať prostriedky na bývanie z tohto fondu. A je to aj taká zaujímavá slovná hračka. Na podporu bývania, na obstaranie bytu výstavbou, vstavbou, prístavbou, nadstavbou, dostavbou, resp. prestavbou, to je úplne v poriadku na všetky tieto účely. Ale je to spojené v súvislosti s polyfunkčným bývaním. Ods. 2 definuje, nanovo definuje, čo je to polyfunkčný dom. Prosím vás, ak navrhovateľ navrhol, že podmienkou získania podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania je najmenej polovica podlahovej plochy určená na bývanie, tak už vtedy som mal obavy, že to nie je v súlade s pôvodným zmyslom, lebo dnes sa stavajú v mestách najmä polyfunkčné domy. Ja teraz nemyslím na nadstavby v obciach, v maličkých obciach, ktoré majú problémy s pozemkom vhodným na výstavbu napríklad bytov. Ja myslím na tých silných, ktorí zahusťujú sídliská miest, ktorí stavajú v centrách miest.

    Podľa návrhu, ktorý predložila pani Belásová, už nie polovica, už stačí len tretina podlahovej plochy na bývanie, to znamená, iná vybavenosť, administratíva, reštaurácie budú istým spôsobom mať takisto, a, samozrejme, tí, ktorí budú takéto polyfunkčné domy stavať, tak budú mať účasť na prostriedkoch alebo obmedzených zdrojoch Štátneho fondu rozvoja bývania.

    Ja si myslím, že táto „drobná zmena“, ktorú navrhujú poslanci Slovenskej národnej strany, lebo našiel som tam len poslancov Slovenskej národnej strany, že to je zásadná zmena do návrhu zákona. Tento návrh zákona má podporovať bývanie, byty, a nie podnikanie. Ak pani kolegyňa alebo kolegovia zo SNS chcú podporovať alebo zlepšovať podmienky na podnikanie, na to je priestor v iných zákonoch. Už sme tu mali aj daňové zákony, po nedeli budeme rokovať napríklad o Zákonníku práce, tam vidím lepší priestor na podporu podnikania a bude to určite oveľa efektívnejšie a nepôjde o istý nátlak, ako je možné zneužiť napríklad Štátny fond rozvoja bývania.

    Aby sme si uvedomili, čo sú to polyfunkčné domy. Polyfunkčné domy sú stavebne zložité konštrukcie, ktoré sú veľmi drahé pri výstavbe aj zo statických dôvodov, aj preto, že prvé podlažia slúžia inému účelu ako bývaniu, aj z prevádzkových dôvodov, pretože to je aj energeticky oveľa náročnejšie a, samozrejme, byty v takýchto polyfunkciách sú oveľa, oveľa drahšie. To znamená, logicky by nemal byť náš záujem, ani predkladateľa, aby sme podporovali byty v takýchto drahých aj bytových domoch alebo polyfunkčných domoch, lebo by to bolo proti zdravému rozumu, proti tomu princípu – viac muziky za menej peňazí.

    Čiže, ja sa prihováram a myslím si, že aj ten návrh alebo to zdôvodnenie, ktoré pani Belásová použila, keď hovorila, že ide o obce, ktoré nemajú pozemky, to, myslím si, že dostatočne rieši ods. 1 príslušného paragrafu. A vôbec nie je potrebné, aby sme predefinovávali, čo sú polyfunkčné domy. Ja vidím to riziko a nebezpečenstvo nie vo vzťahu k obciam, ktoré chcú nadstavovať, to je reč najmä o terajších novostavbách, to je reč o terajších polyfunkciách, ktoré ale vyrastajú zo základov nie v polyfunkciách alebo ktoré sa stanú polyfunkciami, keď sa nadstaví nejaká stavba, ktorá slúži inému účelu ako bývaniu.

    Čiže, dámy a páni, ak chcete podať lepší návrh, tak by som navrhoval buď pani Belásovej alebo niekomu, kto je z tých 15 podpisov zo Slovenskej národnej strany podpísaný, aby stiahol svoj podpis a o tomto návrhu nemusíme vôbec hlasovať. Inak musím povedať za kolegov poslancov z klubu KDH, že nebudeme potom hlasovať za taký návrh zákona.

    Ďakujem za vašu podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku – pán poslanec Berényi, pán poslanec Paška. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Tak úplne náhodou sa to stalo teraz, ale nesúhlasím s mojím kolegom pánom Brockom. Pôvodne som mienil taktiež predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by ešte viac liberalizoval podmienky podpory na dobudovanie tzv. polyfunkčného domu, ale neurobím to z toho dôvodu, aby návrh pani Belásovej ostal ako víťazný návrh, resp. návrh kompromisu. Ja si myslím, že, samozrejme, dajú sa zneužívať vždy štátne podporné fondy, ale v tomto prípade treba mať na zreteli najmä obce a mestá tak, ako pani poslankyňa hovorila. Z toho dôvodu si myslím, že tento návrh je potrebný, aby podlahová plocha bola menšia ako polovica určená ako podmienka. Hovorím, ja som chcel vynechať vôbec podlahovú plochu z podmienok podpory, ale keď tento návrh môže byť kompromisný, tak nechajme, ako je a treba ho podporiť v takomto znení. Je to po konzultácii najmä so starostami a primátormi miest a obcí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pán poslanec Paška.

  • Pán poslanec Brocka, zrejme došlo k nedorozumeniu. Treba si uvedomiť, že tieto fondy sa využívajú na zlepšenie kvality bývania, to znamená aj na zatepľovanie bytov. Ak by ste zašli do Petržalky, tak by ste videli, že väčšina panelákov sú polyfunkčné domy. V dolných podlažiach, na prízemí a na prvom poschodí sú obchody a drobné prevádzky. Keby sme túto možnosť zo zákona vylúčili, znamenalo by to, že napríklad také panelové bytovky, aké sú v Petržalke, ale aj na sídliskách v iných mestách, nemali by možnosť získať finančné prostriedky na zateplenie týchto budov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Áno. Pán kolega Berényi, opakujem, problém obcí a ich problém, že nemajú pozemky a chcú stavať byty pre svojich občanov, sa dá vyriešiť, teda aj možnosť podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania nie predefinovaním polyfunkčného domu, ale je to v ods. 1.

    Čo sa týka pripomienky pána poslanca Pašku, pán kolega, veď my poznáme polyfunkčné domy v Petržalke alebo z každého mesta, kde prvé dve, maximálne prvé dve podlažia neslúžili na bývanie, ale ďalších 8, 9 a viac podlaží boli byty. No tak, ak by to bolo na podporu takýchto bytov, tak nemám výhrady, ale vy zmenou týchto podmienok urobíte to, že dnes v administratívnej 6-poschodovej budove stačí, aby tretina podlahovej plochy boli byty a inak to bude väčšinovým charakterom administratívna budova určená pre podnikanie a už môžu čerpať peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania na byty. Ale hovorím vám, tam nie sú lacné byty práve preto, že to je v polyfunkčnom objekte, sú to najdrahšie byty, pán kolega. To znamená, je to čerpanie peňazí na drahé byty. A zmyslom toho návrhu je, veď sme to obmedzovali podmienkami, napríklad plochou, dokonca aj príjmovou situáciou žiadateľov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne, chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Smolková a pán poslanec Halecký. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A ako prvá má slovo pani poslankyňa Smolková. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, tlač 286. K čl. 1 bod 50 v texte prílohy č. 2 bod 8 znie: 8: „Košice, mestská časť Dargovských hrdinov pre okres Košice III“.

    Odôvodnenie. V okrese Košice III sa nachádzajú dve mestské časti, je to mestská časť Košická Nová Ves, ktorá má približne 2 500 obyvateľov a mestská časť Košice – Dargovských hrdinov, ktorá má k dnešnému dňu približne 29 400 obyvateľov, je preto logické, aby žiadosti boli predkladané vo veľkej mestskej časti, kde býva najviac obyvateľov a ktorá v rámci okresu Košice III plní aj iné prenesené a originálne kompetencie štátu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zamýšľala som sa, prečo predkladateľ tejto novely zákona určil na predkladanie žiadostí v prílohe č. 2 mestskú časť Košická Nová Ves a nie mestskú časť Dargovských hrdinov, na ktorú, prirodzene, prešli iné kompetencie, počnúc matrikou, predtým stavebný úrad, poskytovanie sociálnych služieb a iné. A došla som k záveru, že to bude asi tým, že mestská časť Dargovských hrdinov nemá zrejme dobré meno v Štátnom fonde rozvoja bývania nie vlastnou vinou. Pre tých, ktorí nepoznajú Košice, ani mestskú časť Dargovských hrdinov, chcem veľmi v krátkosti povedať niektoré ďalšie podrobnosti. Je to mestská časť, často medializovaná mestská časť, ktorá vďaka zlému politickému rozhodnutiu, opakujem, zlému politickému rozhodnutiu predstaviteľov vlády Mikuláša Dzurindu a predstaviteľov samosprávy za SDKÚ v Košiciach sa zadlžila na 16 rokov.

    V roku 2002, tesne pred komunálnymi voľbami bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda poklepal základný kameň, bolo to 2. 12. 2002, 4 dni pred voľbami, pred komunálnymi voľbami, základný kameň na výstavbu 150 nájomných bytov hore v mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov. Dva týždne predtým už bývalý starosta a okresný predseda SDKÚ uhradil faktúru za takmer 60 mil. na neexistujúce práce a služby na ešte neexistujúcej stavbe, ktorá sa mala realizovať na cudzích pozemkoch.

    A prečo som povedala, že vďaka zlému politickému rozhodnutiu predstaviteľov vlády Mikuláša Dzurindu? Nuž, pretože mestská časť v tomto období nespĺňala podmienky na to, aby mohla dostať úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a nenávratnú dotáciu z ministerstva financií. Dostala ho preto, že kandidujúci starosta bol predstaviteľ SDKÚ. A následne, keby štátni úradníci za vlády Mikuláša Dzurindu si boli plnili svoje povinnosti pri kontrole a podpisovaní faktúr za neuskutočnené práce a služby na neexistujúcej stavbe, nebolo by 29 400 obyvateľov mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov potrestaných na 16 rokov dopredu.

    Škoda, že tu nie je pán expremiér Dzurinda, pán poslanec, ktorý v súčasnosti veľmi rád kritizuje vládu Roberta Fica. Prosím ho, aby pri každej kritike mal na pamäti jeho zlé politické rozhodnutie, ktoré bude 29 400 obyvateľov trpieť 16 rokov pri splácaní 6 mil. 120 tisíc korún ročne zo 100 mil. dlhu. Je to čiastka, ktorá by sa v opačnom prípade investovala do rozvoja mestskej časti, či už na opravu detských ihrísk, chodníkov, schodov a podobne. Ako predstaviteľka mestskej časti Dargovských hrdinov vám to budem, pán poslanec Dzurinda, v mene 29 400 obyvateľov mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov minimálne toto volebné obdobie pripomínať pri každej vhodnej príležitosti. Myslím si, že táto dnešná, resp. môj pozmeňujúci návrh na mestskú časť Dargovských hrdinov bol vhodnou pripomienkou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Smolkovej – pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Kužma, pán poslanec Janiš, pán poslanec Prokopovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A prvá má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, keď som si našla na stole návrh, hneď som si pozrela aj znenie zákona, prečo to predkladáte. Je to systémovo správny pozmeňujúci návrh, pretože by mala byť asi veľká mestská časť, ak všetky veľké mestské časti majú túto kompetenciu, mala by to byť aj Furča. Som za to. Len vám chcem povedať, nie Štátny fond rozvoja bývania vytváral zákon, ale zákon predkladá minister, ktorý tu sedí a chcela by som ho poprosiť, aby nám povedal, prečo sa dostala do návrhu zákona mestská časť Košická Nová Ves. To je jedna poznámka.

    Chcete, aby sme ten návrh podporili, pretože je vecne správny, ale vraciate sa do obdobia, keď ste boli zástupkyňa starostu v tejto mestskej časti, v čase, keď sa o týchto peniazoch rozhodovalo. Nechcem do toho vnášať politiku, nechcem do toho vnášať politiku, ale vy ste sa veľmi nemúdro a neuvážene vrátili do obdobia, ktoré s týmto rokovaním o tomto zákone nemá čo hľadať, pretože my rokujeme vecne o legislatíve a nie o tom, či politicky niekto už za to nesie svoju zodpovednosť a vy dobre viete, že nesie. Takže tú podporu na to, aby to bol systémový krok, máme, ale ja žiadam ministra, aby sa vyjadril, prečo sa takto účelovo zmenila táto časť zákona a zobrala sa kompetencia mestskej časti Dargovských hrdinov.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani kolegyňa, musím povedať, že ste ma veľmi sklamali. Veľmi ste ma sklamali, hovoríte tu o politických rozhodnutiach. Ja neviem o tom, že by Slovensko bolo gubernia. Čo pán Dzurinda volil u vás starostu? Však tých 29 tisíc občanov si zvolilo starostu a vy ste tam sedeli ako zástupkyňa a vy sa nehanbíte sem prísť a okiadzať a očierňovať druhých? Hanbím sa za vás.

  • Ďalšia faktická – pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem. Ak tu hovoríme o zlom politickom rozhodnutí predsedu vlády, tak to ste dobre povedali, že poklepal základný kameň, to je asi vrchol zlého rozhodnutia. Ináč, samozrejme, že tam boli zlé rozhodnutia, ktoré urobil starosta a jeho zástupkyňa a ktorí by si mali zobrať na seba za to zodpovednosť, lebo tí rozhodovali. Neviem, odkiaľ ste nabrali, že neboli splnené podmienky. Ale ja poviem presne opačne, práve vďaka dobrej práci úradníkov sa tento podvod, ktorý ste tam urobili, lebo vy ste boli súčasťou manažmentu tejto mestskej časti, bol včas odhalený a peniaze pre štát boli zachránené. A je práve zásluha Dzurindovej vlády a to som rád, že ste teraz povedali, že aj keď išlo o starostu, ktorý bol za SDKÚ a funkcionár SDKÚ, tak Dzurindova vláda bola prvá, ktorá vedela vyvodiť aj voči vlastným funkcionárom dôsledky, bolo podané trestné oznámenie a peniaze boli vrátené a to predtým na Slovensku nebolo zvykom. Čiže, ak hovoríme o nejakých politických zásluhách, tak práve v tom, že toto bola jedna z ukážok, ako sa vedela bývalá vláda vysporiadať s klientelizmom. Ale zodpovednosť niesli všetci miestni funkcionári na čele so starostom a s jeho zástupkyňou.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka – pán poslanec Janiš.

  • Pani kolegyňa, normálne rozmýšľam nad tým, čo ste povedali, či to myslíte vážne. Ak by ste mali pravdu, že za zlé rozhodnutia samosprávy, teda aj vás osobne, môže predseda vlády, no tak potom by platilo to, že treba podať návrh zákona, aby sme samospráve zobrali všetky rozhodovacie právomoci a preniesli ich na vládu Slovenskej republiky. Toto ste povedali. Predseda vlády môže za zlé rozhodnutia samosprávy, v ktorej ste aj vy sedeli, no tak, ak predseda vlády za to môže, tak potom sa samospráve fakt môže všetko zobrať a dať to späť na vládu. Tak poďme pekne pred rok 1989 a všetko bude fungovať ako dovtedy a zaveďme tu miestne národné výbory, zaveďme jarné a jesenné plenárne zasadnutie nejakého zhromaždenia a v pohode. Ale toto chcete?

  • Pán poslanec Prokopovič – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, mňa prekvapilo vo vašom vystúpení, viackrát ste sa skrývali, myslím, za 29 400 občanov, nie som obyvateľ Košíc, ale práve v tej časti Košíc mám príbuzných a chodím dosť často k nim a môžem vás ubezpečiť, že ich názor je iný ako váš. Takže, minimálne tých mojich príbuzných z toho vyberte. Ale som presvedčený, že bude treba vybrať aj ďalších, pretože skôr si myslím, že to je váš názor a vašich politických kolegov, ktorí aj v takomto momente pri kritike svojich politických predchodcov sa skrývajú za občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Smolková, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, budem reagovať.

    Prosím vás, pani Sabolová, začnem vami. Poskytli ste nepravdivý údaj a každý ho po vás opakoval. Neviem, ako reagujete na iné, ale teraz ste vyslovene zavádzali, pretože ja som povedala, že to bolo pred voľbami v roku 2002 a ja som prvýkrát kandidovala 6. až 7. decembra v roku 2002 a toto všetko sa udialo pred týmito voľbami, takže, keď ja som prišla ako zástupkyňa, tak už boli faktúry popodpisované, zmluvy popodpisované, čiže som nevedela, čo bývalý pán starosta popodpisoval, takže prosím vás, mne to nepripisujte.

    Pán Prokopovič, prosím vás, keď vaši príbuzní sa budú sťažovať, že nemajú opravené chodníky alebo schody, tak ich pošlite za vami a nie za mnou, poprosím vás. Pretože tých 6 mil. 120 tisíc, čo sa ročne spláca, presne na ten rozvoj chýbajú peniaze, ktoré sa musia splatiť.

    Potom ešte pán Kužma – neboli splnené podmienky. Keď chcete, máme taký niekoľkostránkový elaborát ohľadom toho, ja vám dám dopodrobna s časovým sledom, ako celá kauza vznikla, aby ste vnikli troška do nej, pretože nemáte poňatie, čo sa tam robilo a skutočne my sme tie podmienky nespĺňali. Minimálne to, že sa stavalo na cudzích pozemkoch a dodnes sú to cudzie pozemky. Takže, neviete o tejto kauze, ale ste potrebovali chrániť si svojho predsedu, takže z tohto pohľadu to beriem.

    Ale pani Sabolová a pani Tkáčová mohli mať troška viacej informácií. Takže, opakujem, opakujem ešte raz, toto všetko sa udialo pred voľbami v roku 2002, pred komunálnymi voľbami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ako posledný v rozprave k tomuto bodu vystúpi pán poslanec Halecký. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som vás v prvom rade poprosil, že pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, sťahujem, takže ho považujte za irelevantný.

    Po konzultácii o tejto otázke chcem predsa len z tohto miesta položiť niekoľko otázok pánovi ministrovi ako predkladateľovi zákona, či sú aj takéto možnosti riešenia v bytovej otázke, otázky možno aj iných kategórií našich obyvateľov. Myslím, že je potešujúce, pokiaľ je 30 miliárd, ktoré sa hrnú fondom na rozvoj bývania, je vyše 30 tisíc zmlúv. Myslím si, že tie kapacity na výstavbu bytov, cena a predražovanie je to, čo limituje taký rozvoj bytovej politiky a výstavby bytov, ktoré si terajšie obdobie vyžaduje.

    Chcem sa opýtať k zásadnej veci, či je možné, aby bol perspektívne v budúcnosti použitý Štátny fond pre rozvoj bývania aj v takej oblasti, ako uvediem príklad. Chceli by sme, aby aj bývanie študentov, žiakov alebo v postgraduálnom štúdiu malo svoju úroveň, a preto by sme sa chceli opýtať, či pri výstavbe alebo pri internátnom bývaní je možnosť použiť tento fond za určitých podmienok, za určitej zmeny aj koncepcie alebo filozofie tohto fondu a celkove aj bytovej politiky v tomto smere. Mal som určité iniciatívy, snahy. Bolo mi povedané, že je potrebné počkať do konca roka, že sa tie veci vyjasnia, takže bude možné o tom aspoň uvažovať. Myslím si, že to by bol smer, pokiaľ by sme zlepšili bývanie, ubytovanie študentov, vysokoškolákov, ktorí sú mnohokrát aj rodičia, sú tam aj matky s deťmi, na vyššiu a kvalitatívne vyššiu úroveň.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Halecký.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci písomne aj ústne prihlásení rečníci do rozpravy.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k diskusii. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k diskusii? Nech sa páči. Vyhlásil som rozpravu za skončenú. Sú záverečné reči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel by som odpovedať najprv na otázku pani poslankyne Sabolovej, prečo tam je Košická Nová Ves. Ona tam bola vlastne aj v minulosti, to znamená, že my sme nijakú zmenu nerobili, tá zmena vlastne je až teraz tým, čo vystúpila pani poslankyňa Smolková.

    A potom odpoveď na otázku pána poslanca Haleckého. O týchto veciach, samozrejme, môžeme uvažovať, len by som požiadal na budúci rok sa bude robiť veľká novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, čiže by sme mohli na budúci rok tieto veci riešiť v rámci Štátneho fondu rozvoja bývania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa pani spravodajkyni ... Pardon. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. A pán minister ukončil? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V prvom rade by som chcela reagovať na kolegu poslanca Brocku, i keď ma mrzí, že tu nie je, keď tak vehementne vysvetľoval, prečo KDH nepodporí môj pozmeňujúci návrh a predčasne odišiel zo sály, tak si myslím, že si mohol ešte tento bod vypočuť do konca. Ale je samozrejmé, asi má nejaké povinnosti. Dúfam, že ma bude počuť alebo kolegovia to budú tlmočiť, čo mu chcem odkázať.

    Mrzí ma, že musím byť taká, ja sa vždy snažím odpovedať vecne alebo vystúpiť v rozprave k vecnej problematike, ale, bohužiaľ, nedá mi to, aby som mu nedala jednu radu a ja si to dovolím, aj keď som v parlamente oveľa, oveľa kratšie ako on, ale každý šuster by sa mal držať svojho remesla. Verím tomu, že v tých sociálnych veciach, v rodine, v oblasti rodiny, rodinného práva je odborník. Ale tento môj pozmeňujúci návrh je vyslovene návrh technického rázu, týka sa hlavne tej problematiky, aby sme mohli stavať alebo zvýšiť výstavbu bytov aj tam, kde to zákon teraz neumožňuje. Ide hlavne, ako som už povedala, o statické problémy, ktoré sprevádzajú to, že sa nikde nemôžu stavať tým, že je ten zákon postavený tak, ako je. Takže to je skôr technického rázu.

    No, ale ak pán Brocka je aj v tomto majster, v technických záležitostiach, tak prosím. Ešte raz. Skúsim to vysvetliť tak lopatistickejšie na konkrétnych prípadoch. Ide napríklad o to, že obce a mestá majú školy napríklad, a tým, že vlastne my môžeme nadstaviť len jedno podlažie, pretože inak to statika nedovoľuje, by sme porušili terajšie znenie zákona, ktorý ukladá minimálne polovicu, preto navrhujeme teraz znížiť to o tú tretinu, aby sme mohli využiť tieto budovy napríklad na zastabilizovanie učiteľov tým, že si tam postavia byty. To isté ako zdravotné strediská, ktoré sú v malých mestách, trebárs, a na dedinách, tam, kde je práve ten problém, že mestá a obce nemajú dostatok pozemkov. Tento môj pozmeňujúci návrh má riešiť práve toto. Takže dúfam, že už to pán poslanec Brocka pochopil, o čo v mojom pozmeňujúcom návrhu išlo.

    Ak dovolíte, ešte by som chcela doplniť to, čo povedal pán minister pred chvíľočkou a tým odpovedať tiež pánu poslancovi Haleckému. V budúcom roku sa pripravuje veľká novelizácia Štátneho fondu rozvoja bývania, terajšia tzv. malá, ktorú dnes preberáme, je vlastne len odpoveďou na to, že sú tu akútne technické problémy, ktoré sú nakopené a takisto ide aj o štátnu pokladnicu. Tento problém tu už valíme pred sebou ako kameň štyri roky a musí sa to urýchlene riešiť.

    Takisto je tu problém s tým, že informačné vybavenie, informačný systém na ministerstve je v katastrofálnom stave. Vieme veľmi dobre, že bude aj prechod na euro. Čiže, toto sú také technické veci, ktoré treba urýchlene riešiť, a preto sa to snažíme riešiť v tejto malej novele.

    Čo sa týka veľkej novely, samozrejme, pripravuje sa široká diskusia, do ktorej bude zainteresované ako ministerstvo, ZMOS, bytové družstvá, spoločenstvá, vlastne každý, kto participuje, resp. kto je zapojený, každý subjekt, ktorý je zapojený do tejto problematiky a tam sa, samozrejme, potom otvárajú aj možnosti riešenia ďalších vecí tak, aby sme potom tie problémy, ktoré sú, riešili komplexne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem ako navrhovateľovi, tak aj spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 266 a spoločnú správu výborov označenú pod č. 266a.

    Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová, ktorá návrh zákona odôvodní.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento legislatívny návrh, ktorý sa dostal do druhého čítania, je vlastne návrhom vypracovaným na základe požiadaviek občanov. Pri stretnutí s občanmi na viacerých mítingoch, pri rozhovoroch, diskusiách, občania veľmi jasne artikulovali, že si želajú, aby mali viac informácií z parlamentu a tieto informácie nemuseli čerpať v noci, teda v čase, kedy je určený tento priestor na oddych a spánok. Prieskumy, nielen na Slovensku, ale celosvetové poukazujú na to, že nočné vysielania majú najmenšiu, najnižšiu mieru sledovanosti. Vzniká otázka, prečo v právnom štáte záznamy z parlamentu situujeme do času, kedy je najnižšia sledovanosť. Ústava zaručuje informovanosť občanov o dôležitých dianiach v spoločnosti a je neodškriepiteľným faktom, že najdôležitejšie rozhodnutia pre chod spoločnosti, najdôležitejšie akty, ktoré zasahujú do života našich občanov, sa prijímajú práve v parlamente.

    Miestna správa už pochopila túto skutočnosť a miestne televízie prenášajú v priamom prenose rokovanie miestnych zastupiteľstiev. Kultúrny a demokratický svet pochopil, že vývoj ide smerom sprístupnenia informácií z týchto dôležitých rokovaní. Informácie z tlače, informácie cez televízne šoty v televíznych novinách alebo v diskusiách nie sú vždy objektívnym odrazom diania v parlamente. Neraz už v tejto ctenej snemovni zaznela myšlienka, že keď sme si vypočuli spravodajstvo z rokovania parlamentu, tak sme začali zvažovať, či sme vôbec boli na tom istom mieste, z ktorého sa ponúka spravodajská informácia. Nie je tajomstvom, že niekedy určité vtipy a, ako sa hovorí, perličky dominujú v informáciách z parlamentu, namiesto dôležitých informácií o rozhodnutiach, ktoré zasahujú do vážneho priebehu života občanov.

    Dovoľte, aby som len veľmi stručne uviedla, že nielen záznamy v časovo sledovanom priestore televízie a iných elektronických médií sa ponúkajú v zahraničí, ale že zahraničie prechádza na priame prenosy, či je to už BBC alebo austrálska televízia, ktorá priamy prenos z rokovania parlamentu – Nový Zéland, Kongres Spojených štátov amerických – dáva živé, priame vysielanie, Európsky parlament dáva, ponúka živé vysielanie na pripojenie, dokonca záznamy so simultánnym prekladom takmer vo všetkých oficiálnych rokovacích rečiach. Švédsko dáva záznamy, Dánsko verejnoprávny okruh dáva priame prenosy z parlamentu, rakúska štátna televízia má redakčné štúdio, ktoré naživo pripravuje vysielania z parlamentu. Španielska stanica El canal parlamento, taktiež portugalská a ďalšie.

    Chcem upriamiť osobitnú pozornosť na českú televíziu, ktorá vysiela priame, živé prenosy z parlamentu na osobitnom televíznom kanáli, kde vysiela aj rokovania z jednotlivých výborov a dokonca tento kanál je výslovne zameraný na diskusie o materiáloch, ktoré sú prerokované a prijímané v parlamente.

    Ja viem, že je to snaha nás všetkých, ja viem, že týmto smerom dospeje aj Slovenská republika. V tomto momente však nie je reálne realizovať na Slovensku priame prenosy, ktoré už v priebehu času asi jeden a pol až dva roky bude možné na základe prechodu na digitálne vysielanie. Legislatívny podklad pre toto digitálne vysielanie táto ctená snemovňa schválila prednedávnom.

    Preto, vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme tento legislatívny návrh, ktorý pôvodne vláda nemienila podporiť. Na zasadnutí vlády som sa osobne zúčastnila, bola tam diskusia o tomto materiáli a vlastne po diskusii dospela vláda k názoru, že súhlasí a podporuje tento legislatívny návrh s tým, že by sa zo znenia vypustila priama hodina a to ôsma hodina ranná. Má to aj ten význam, že by sa zákonom nezasiahlo do programovej štruktúry Slovenskej televízie.

    Na stretnutí s riaditeľom Slovenskej televízie, ktoré sme mali ako predkladateľky a boli sme na tomto stretnutí asi pred týždňom, bolo nám prezentované, že Slovenská televízia nemá technické, ani iné problémy na realizovanie vysielania cez deň. Obdobne gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky podal pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by ostalo znenie navrhnuté predkladateľkami s tým, že by sa vyhodila, teda vypustila ôsma hodina ranná.

    Dovoľte, aby som za predkladateľky vyjadrila súhlasné stanovisko s týmto pozmeňujúcim návrhom a uviedla, že vlastne pozmeňujúci návrh prijatý a odporúčaný gestorským výborom, t. j. výborom pre médiá, neviem teraz presne povedať, pre kultúru a médiá, tento gestorský výbor vlastne prijal a navrhol zmenu v tom istom rozpätí a v tom istom zmysle, ako si to želala a súhlas podmienila vláda Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som konštatovala, že aj predkladateľky v plnom rozsahu s takouto zmenou súhlasia. Môžem konštatovať, že tu došlo k plnohodnotnému konsenzu vlády, gestorského výboru aj predkladateliek.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja verím, že podporíte tento legislatívny návrh. V minulom volebnom období bývalá opozícia, t. j. SMER a HZDS viackrát v tejto snemovni prezentovali požiadavku vysielať záznamy z rokovania parlamentu nie v nočných hodinách. Mohla by som citovať viacerých, ktorí vystúpili v tomto parlamente z týchto politických subjektov s požiadavkou na takúto úpravu. Dokonca takúto úpravu žiadali prerokovať v programe, zahrnúť do programu rokovania parlamentu, čo, žiaľ, vtedajšia vládna koalícia vždy odmietla.

    Preto verím, že podpora tomuto legislatívnemu návrhu sa dostane nielen z hlasov poslancov vládnej koalície, ale že aj poslanci opozície zahlasujú za tento legislatívny návrh, pretože nielen voliči strán vládnej koalície, ale aj voliči opozičných strán, ktoré sú v parlamente, veľmi jednoznačne vyjadrujú požiadavku, aby informácie z rokovania parlamentu im boli sprístupňované v takom čase, kedy je vyššia sledovanosť televízie a kedy si tieto naše rokovania môžu pozrieť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka, za predloženie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Galbavému Tomášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu z výboru pre kultúru a médiá.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 359 z 11. mája 2007 pridelila návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 266) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Poslanecký návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 80 z 18. júna 2007.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný návrh zákona 12. júna 2007, neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prijal 1 pozmeňujúci návrh, každý ho máte na stole, nebudem ho čítať.

    Gestorský výbor na základe stavísk výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schváleného návrhu schváliť. O pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu uvedenom v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor ma poveril za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 83 z 19. júna 2007.

    Z mojej strany je to, pán predsedajúci, všetko. Poprosím vás, otvorte k tomuto návrhu zákona rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nie sú prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Jarjabek, Minárik, Senko, Mikloško, Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, máte slovo.

  • Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Vážený pán predseda parlamentu, dámy a páni, ja len skutočne veľmi krátko. V prvom rade sa chcem poďakovať pani predkladateľkám, že sa dohovorili na tomto kompromise, ktorý mohol byť vo výbore pre kultúru a médiá schválený. Ono by sa zdalo, ako keby tým, že sa vyhodila tá ôsma hodina, tento zákon sa stal zbytočným. No nie je to celkom tak. Nie je to celkom tak a nie je to celkom tak, hovorím to ešte raz. Týmto kompromisom, aj týmto návrhom sa vyriešilo niekoľko problémov. V prvom rade tá ôsma hodina, čím sa zrušila teda ôsma hodina, nezasahuje táto novela zákona do vysielacej štruktúry. To je prvá vec.

    Po ďalšie uzákoňuje sa právo občana na informácie z parlamentu a uzákoňuje sa takým spôsobom, čo je zmena oproti terajšiemu stavu, že Slovenská televízia pri tejto novele, ak táto novela bude prijatá, musí vysielať celý záznam z parlamentu. To je to najdôležitejšie, to je to najdôležitejšie, čo vlastne z tohto vyplýva. Dovolím si ešte raz prečítať tú jednu tzv. vetičku, ktorá možno niekomu nič nehovorí: „Slovenská televízia vysiela celé záznamy z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky vždy nasledujúci deň po rokovaní.“ To „celé záznamy“, to spojenie „celé záznamy“ znamená asi toľko.

    No, aký bol súčasný stav? Súčasný stav bol asi taký, že Slovenská televízia po začatí tzv. vysielacieho voľna, po skončení vysielacej štruktúry začala vysielať záznam z parlamentu a vysielala ho celú noc, poťažne v tom období, keď nevysielala program, povedzme, do pol siedmej alebo do siedmej ráno. Keď sa záznam z parlamentu skončil, nastúpila vysielacia štruktúra, po vysielacej štruktúre znova o jednej ... Prepáčte, ja si tu nepočujem vlastné slová, buďte takí láskaví, trošku tichšie.

  • Hluk v sále.

  • ... o tej jednej hodine, pokiaľ tá vysielacia štruktúra bola opäť prerušená, ale bola prerušená záznamom z druhého dňa, to znamená, že Slovenská televízia sa nevrátila k tomu záznamu vtedy, keď ho strihla po prerušení, ale začala vysielať ten ďalší nasledujúci deň bez toho, aby záznam z toho rokovacieho dňa bol dokončený.

    No a čo bolo toho výsledkom, iste si pamätajú vzácni opoziční priatelia, vzácni opoziční poslanci, že to boli vtedy preteky v tom, kto ešte bude hovoriť v tom danom čase, keď ste si to alebo sme si to vyrátali, že by to ešte Slovenská televízia mohla v zázname vysielať do siedmej, preto, lebo každý vedel, že o siedmej, keď začína počasie, sa ten záznam skráti.

    Čiže ešte raz. Po prijatí tejto novely je povinnosťou Slovenskej televízie vysielať celý záznam z parlamentu. To znamená, tam, kde sa ten záznam strihne, nasledujúci deň v rámci vysielacieho voľna v programovej štruktúre Slovenská televízia sa musí vrátiť k tomu záznamu z predošlého dňa tam, kde ho strihla predtým, ako začala vysielať vysielaciu štruktúru. Predpokladám, že je to každému jasné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Jarjabka nie sú. Takže vystúpi ako druhý prihlásený pán poslanec Minárik.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, najprv k pani poslankyni Tóthovej. Ako ste povedali v tom svojom úvodnom slove, vy ste konzistentní, dovoľte, aby sme boli aj my konzistentní, a preto ma trošku prekvapuje to, ako ste opísali tú situáciu z predchádzajúceho volebného obdobia, že sa dovolávate, aby sme hlasovali za váš návrh. Dovoľte, aby sme boli konzistentní a aby sme hlasovali tak, ako sme hlasovali v minulom období, to znamená, že nebudeme hlasovať za tento váš návrh.

    Vážená pani poslankyňa, s napätím som očakával, čo príde, čo je vlastne podstata tejto tlače, lebo som si pozrel nadpis a v tom nadpise som si prečítal, že ide o vydanie zákona na Slovenskú televíziu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozriem sa do obsahu, tam sú dva články a tými sa, samozrejme, dá novelizovať iba jeden zákon, ten zákon o Slovenskej televízii. Hovorím si, tu je podstata, treba nás niečím prekvapiť, prídu ďalšie články, ktoré budú novelizovať iné zákony a vlastne tento návrh je len preto, aby sme sa dostali do druhého čítania a to prekvapenie mohlo prísť. Viete, že najväčšie moje prekvapenie je, že neprichádzajú tie druhé články a podstatou toho návrhu je naozaj to, čo je tam napísané, to je jedno, či od ôsmej hodiny alebo tak, ako je to v pozmeňujúcom návrhu. Dámy a páni, ja som si naozaj naivne myslel, že toto nemôže byť zámer, ale je.

    Dámy a páni, od čias obsedantných návrhov pána poslanca Jarjabka na priame prenosy, ktorých sme sa tu dožívali v predchádzajúcom parlamente, to už nadobúdalo taký charakter, akože Kartágo musí byť zničené, som väčší ... – teraz to slovo radšej nepoviem v tomto parlamente –, nevidel. Kolegovia, takto vtláčať svoju vôľu verejnoprávnemu médiu sa mi zdá byť nie dobré. Naozaj sa mi to zdá byť nevhodné. Najmä od čias, keď riaditeľuje tomuto médiu pán Hreha, ktorý vám vyhovie vo všetkom, sa mi to zdá byť dokonca aj zbytočné. Tak ako nám povedal pán kolega Jarjabek, viete presne, ako sa to zrealizuje. To znamená, že neviem, ako poslanec môže vedieť, ako to bude riaditeľ verejnoprávneho média realizovať, ale niektorí na rozdiel od nás vedia.

    Má to, samozrejme, aj niekoľko takých technických problémov. Čo bude robiť riaditeľ verejnoprávnej televízie za akéhokoľvek stavu po prijatí tohto zákona, keď budeme mať nočné zasadnutia 16, 17 hodín? Ja viem, že nás už programové vyhlásenie vlády nečaká. Najskôr za tri roky. Zrejme. Ale nejaké návrhy rozpočtov ešte môžu prísť alebo aj nejaké iné zaujímavé návrhy, ktoré bude treba prerokovať v noci, lebo to bude treba prijať veľmi rýchlo, aby sme už nevládali. Takže, čo potom urobí riaditeľ verejnoprávnej televízie?

    Dámy a páni, teším sa aj na nezostrihané prenosy z našich tajných hlasovaní, keď stojíme v tom rade. Rozprávame sa, samozrejme, divák nemôže vedieť o čom. Pretože to je súčasť, to je súčasť rokovania parlamentu, bude tam záber na ten rad. To bude sledovanosť. To bude sledovanosť, myslím, že to veľmi pomôže verejnoprávnej televízii, potom sa už bude naozaj na čo sa pozerať.

    Neviem, ako si poradí aj za stavu, ktorý je navrhnutý v spoločnej správe, riaditeľ verejnoprávnej televízie s návrhom vysielacej štruktúry druhého programu. Neviem. Neviem, ako to bude môcť Rada STV ...

  • Hlasy z pléna.

  • Ale, pán poslanec Jarjabek, ja už som sa toľko ráz zúčastnil na zasadnutiach rád. Určite menej ako vy, lebo vy ste jej voľakedy boli aj členom. Však?

    Pani poslankyňa, a všetky pani poslankyne navrhovateľky, hlavne pani Tóthová a pani Mušková, ja som si vás veľmi vážil aj za to, ako ste bojovali o ochranu našej mládeže. Vždy sme vás v tom podporili, dokonca raz som povedal pánovi ministrovi, keď už som ja nemohol vystúpiť, aby prišiel k mikrofónu, pretože on ako minister mohol, pán minister Palko prišiel a povedal, že v podstate jediný problém toho vášho návrhu je, že sa hanbíme, že sme ho nepodali my. Ide o ochranu mládeže. Ja som si myslel, že s prenosmi z parlamentu nebude nejaký zásadný problém, že nebudeme musieť špekulovať, aké označenie vhodnosti pre mládež takýmto programom dáme. Po dnešnom vystúpení pána ministra Jureňu, to bol ten zákon o lesoch, ani jedna z navrhovateliek tu nebola, odporúčam, aby si pozreli prenos, pretože aj dnes je možné tieto prenosy si odsledovať z internetu, prosím, upriamte na to svoju pozornosť. Myslím si, že tieto prenosy by sa mali zo zákona vysielať iba po 22.00 hodine.

  • Taký vulgarizmus, aký tu predviedol minister, ktorého nominovala vaša strana, taký nie je možné vysielať pred 22.00 hodinou.

    Dámy a páni, ja som naozaj prívrženec verejnoprávnej televízie a z úcty k takým inštitúciám, ako sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, teraz v tomto prípade Slovenská televízia, naozaj, ani keď si uvedomujem, že populizmus by malo byť skôr vlastné opozícii ako koalícii, ani v takomto prípade to nemôžem Slovenskej televízii urobiť, aby som hlasoval za tento zákon, a preto nebude hlasovať ani Minárik, ani nikto z klubu KDH.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami – pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Mečiar. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pre mňa v tejto chvíli nie je jasná len jedna vec. Či tomu pán Minárik naozaj nerozumie alebo či tomu nechce rozumieť a vedome zavádza verejnosť, ako to už bolo v niekoľkých prípadoch jasné aj vo výboroch pre kultúru a médiá. Musíme tam dennodenne vysvetľovať mnohé veci.

    Ale k meritu veci. Pán Minárik, možno vás prekvapím, ale po prijatí tohto zákona, resp. tejto novely zákona, sa nezmení nič až na jednu vec, že Slovenská televízia bude musieť vysielať celé záznamy bez toho, aby záznam mohla svojvoľne strihať. Ona musí ten záznam odvysielať celý, ale takisto ho odvysiela v čase programového voľna, to znamená vtedy, keď bude programové voľno z hľadiska schválenej programovej štruktúry Rady Slovenskej televízie, ak vám to niečo hovorí ako predsedovi výboru pre kultúru a médiá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

  • Vzhľadom na tú časť vystúpenia, v ktorej pán poslanec chce robiť porovnávaciu analýzu, by som mu rád vysvetlil, ak HZDS bude väzniť ľudí za nezákonné alebo za skutky, ktoré sa nestali, ak bude organizovať zneužívanie štátnej moci voči politickým odporcom, ak bude mať väzenia pre tých, ktorí majú iný názor, potom sa s nami porovnávajte. Ale ak sa chcete porovnávať bez toho, tak nás neurážajte tým, že sa považujete za rovnako spoločensky významných tým, čo sa zaslúžili o výstavbu štátu a ostatné kroky v porovnaní s tými, ktorí moc v štáte, keď získali, zneužívali. Je to skôr hanba tohto obdobia ako zásluha.

  • Pán poslanec Minárik – reakcia na faktické poznámky.

  • S pánom Mečiarom sa budem baviť vtedy, keď podporí zrušenie amnestií.

  • A k pánovi Jarjabkovi, či tomu rozumiem ja alebo vy, nemôžeme posudzovať my dvaja. My sme zainteresovaní a každý si, samozrejme, o sebe myslí, že tomu rozumie. To nech posúdi niekto iný.

  • Ďakujem pekne. Keďže je 17.00 hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ... (Hlasy z pléna) Pani navrhovateľka, po hlasovaní. Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a po nej pristúpime, budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadam vás o pokoj v sále, aby sme mohli pokračovať.

    Keď dovolíte, možno neobvykle, dúfam, že to, čo poviem, nevyvolá opäť búrku nevôle a kontroverzie, ale zámerne som použil výraz pokračovať v rokovaní, a nie výraz pristúpime k hlasovaniu. Viete, že počas prerokúvania zákona o lesoch došlo k názoru na to, akým spôsobom je identifikovaný inštitút hlasovania, a keďže som sa obrátil na ústavnoprávny výbor, ktorý ako orgán Národnej rady, samozrejme, plne rešpektujem a dostal som od neho stanovisko, ktoré je minimálne výkladovo také problematické, ako je znenie samotného rokovacieho poriadku, dovolil som si použiť výraz.

    Takže teraz už úplne vážne, samozrejme, budeme pokračovať tak, ako sme sa potom aj dohodli a pristúpime k hlasovaniu. Tým chcem dať najavo ministrom, že nemôžu otvárať rozpravu, lebo som použil výraz hlasovanie.

    Takže, ak dovolíte, dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

    Ešte predtým, páni ... Potom, páni, procedurálny návrh.

    Pán poslanec Lebocký bude uvádzať hlasovanie. Takže, poďme na to.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 7 poslancov, z toho pán poslanec Mikloš dvakrát, ktorí podali 2 pozmeňujúce návrhy a ďalej navrhli niektoré body spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie. Najprv však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13, 15 až 22, 24 až 28, 30 až 37 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 96, zdržalo sa 39.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 14 a 29 spoločne tak, ako to navrhla pani poslankyňa Tkáčová a bod 14 navrhol vyňať rovnako na osobitné hlasovanie aj pán poslanec Ivan Mikloš. Návrh gestorského výboru je uvedené body schváliť.

  • No, počkajte, pán spravodajca. Navrhli ste hlasovanie o dvoch bodoch a potom o jednom ako samostatne. Nemôžeme o nich hlasovať naraz. Takže najprv budeme hlasovať o prvých dvoch bodoch. Ešte raz to zopakujte. Ktoré prvé dva body? Ešte raz.

  • Dajte teda hlasovať o bodoch spoločnej správy 14 a 29. Pani poslankyňa Tkáčová trvala na tom, aby boli hlasované, teda odhlasované spoločne, tak ako navrhla teda pani poslankyňa Tkáčová.

  • Dobre, čiže hlasujeme o bodoch 14 a 29. Odporučenie?

  • Odporučenie gestorského výboru je uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 124 proti, 10 sa zdržalo.

  • Konštatujem, že tieto dva body sme neschválili.

    Budeme ďalej hlasovať.

  • Teraz dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Ivana Mikloša, ktorý navrhol bod 14 vyňať na osobitné hlasovanie, ale keďže sme hlasovali spoločne s bodom 29 v prípade návrhu pani Tkáčovej, tak toto hlasovanie je bezpredmetné.

  • Dobre, nemusíme hlasovať. Pán poslanec súhlasí. Nie je námietka. Pokračujme ďalej.

  • Ako ďalší bod, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode spoločnej správy č. 23 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 23, návrh gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 za, 55 proti, 3 sa zdržali.

    Tento bod zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Pani poslankyňa Tkáčová navrhla novelizačné body č. 37 a 73 vypustiť. Dajte, prosím vás, pán predseda, hlasovať o návrhu pani poslankyne Tkáčovej.

  • Hlasujeme o návrhu z rozpravy. Pani poslankyňa Tkáčová v rozprave podala pozmeňujúce návrhy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 bolo za, 68 proti, 12 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme neprijali návrhy pani poslankyne Tkáčovej.

  • Vážený pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 89 za, 31 proti, 16 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku.

    Áno, pán spravodajca Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, poslanci, skupina 30 poslancov podľa § 85 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predložila návrh na opakovanie druhého čítania o návrhu zákona (tlač 274). Navrhuje predsedovi Národnej rady, aby sa Národná rada uzniesla, že uvedený návrh zákona prerokuje len na schôdzi Národnej rady v zmysle § 85 ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dobre. Budeme hlasovať o tomto návrhu, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby sme vrátili a otvorili rozpravu opäť v druhom čítaní len na schôdzi, nie vo výboroch.

  • Reakcia z pléna.

  • Pretože tak navrhol v zmysle príslušného paragrafu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 81 za, 34 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali a pristúpime k opakovanému druhému čítaniu len na schôdzi a otváram rozpravu.

    Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť. Sú to – končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy – páni poslanci Lebocký, Simon, Mikloš Ivan, pán poslanec Slabý a pán poslanec Frešo.

    Nech sa páči, pán Lebocký, máte ako prvý slovo v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, milé kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, s využitím inštitútu § 85 ods. 3 a ods. 4 písm. c) som predložil pozmeňujúci návrh s cieľom prezentácie naozaj pragmatického prístupu poslancami v rozprave odprezentovaných diametrálne odlišných právnych názorov. Znenie mojich pozmeňujúcich návrhov máte rozmnožené, máte ich v laviciach aj s odôvodneniami.

  • Hlasy v pléne.

  • Určite musíte mať. Ak teda nie, tak ich prednesiem.

  • Poprosím vás, pán spravodajca, prečítajte návrh pozmeňujúcich návrhov, pretože pravdepodobne kolegovia nemajú všetci v laviciach. Takže vás poprosím.

  • Ale musíte prečítať, nech sa páči. Prečítajte návrh.

  • Znenie mnou predložených pozmeňujúcich návrhov je nasledovné:

    1. Článok I sa dopĺňa novými bodmi 38 a 39, ktoré znejú: Bod 38. V § 29 ods. 2 písm. e) sa slová „osobitné projekty“ nahrádzajú slovami „projekty ozdravných opatrení“.

    Odôvodňujem to potrebou zosúladenia pojmov v § 29 ods. 2 písm. e) a v § 48 ods. 3 písm. f).

    Bod 39 navrhujem v nasledovnom znení. V § 31 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú slová „a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty“, upozorňujem, „mimo lesnej cesty, s odvolávkou alebo vyznačenej trasy.“ Odkaz x je upresnený v zákone s odvolávkou na slovenskú technickú normu STN 736108, ktorá hovorí o špecifikácii a charakteristike lesných ciest.

    Odôvodňujem svoj návrh s tým, že na základe skúseností z aplikačnej praxe zákona č. 326/2005 Z. z., ktorý toto ustanovenie neobsahuje, dochádza k nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni priamo do lesných porastov a k nárastu počtu kolízií pri plnení zákonných povinností, práv a právom chránených záujmov vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesa. Neúmerne sa zvýšilo nebezpečenstvo ohrozenia zdravia a zdravia občanov, života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni bez akéhokoľvek obmedzenia dostávajú do odľahlých častí lesov s vysokou koncentráciou zdravie a život ohrozujúcich prvkov. Napríklad extrémne terénne podmienky, zvýšený výskyt veľkých šeliem, absencia schopnosti lokalizácie polohy v prípade mimoriadnej udalosti a podobne a spôsobujú zvýšenú eróziu pôdy ako základnej zložky lesného ekosystému. Zároveň sa odkazom upresňuje pojem lesnej cesty, práve pojem lesnej cesty ako-takej a okolo vymedzenia tohto pojmu v rámci rozpravy vystúpilo viac poslancov. Preto som sa snažil svojím pozmeňujúcim návrhom vylepšiť znenie pôvodného znenia, ktoré bolo obsahom bodu 14 spoločnej správy.

    2. Článok I sa dopĺňa novým bodom 86, ktorý znie: Bod 86. V § 63 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú slová „alebo jazdí na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy“.

    Odôvodňujem to charakteristikou a spôsobom riešenia priestupku v prípade, ak dôjde k porušeniu § 31 ods. 1 písm. d). Doterajšie body v obidvoch prípadoch, samozrejme, sa prečíslujú.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána spravodajcu nie sú.

    Ako ďalší vystúpi v rozprave pán Zsolt Simon.

  • Hluk v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o väčší pokoj v sále.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, nesmierne ma teší, že pán spoločný spravodajca vyvinul takúto iniciatívu a opätovne vrátil tento návrh zákona do druhého čítania a táto Národná rada sa zaoberá aj pripomienkami opozície.

    Keďže tí, ktorí sedíme aj vo výbore, vieme, že sme vyvinuli nie malé úsilie k tomu, aby tieto veci boli dané na správnu mieru, ale vo výbore to vtedy nebolo priechodné. Nie je to jednoduché a myslím si, že sa to nestáva v tejto Národnej rade tak často, že pod ťarchou argumentov koalícia dokáže ustúpiť a zobrať argumenty a akceptovať. Skutočne dovoľte, aby som zopakoval už aj svoje predchádzajúce vystúpenie z dnešného rána, kde oprávnený záujem vlastníkov je dostatočne riešený v prípade zberu lesných semien vyberať semenáčikov a sadeníc lesných drevín, pretože v § 30 ods. 4 vlastník môže požiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva, aby obmedzil využívanie lesov verejnosťou na dobu nevyhnutne potrebnú, teda na to obdobie, keď treba zbierať. A nemusíme zbytočne šikanovať tých, ktorí prídu do lesa, zoberú jednu šišku alebo bukvicu, aby sme ich nesmierne strápňovali aj pod hrozbou 100 000 korún. Bolo by to neférové a skutočne si myslím, že pokiaľ sa toto upraví do toho stavu, v akom stave to bolo, resp. je ešte v súčasnom platnom návrhu zákona, v súčasnom zákone, tak to bude prijateľné pre každého, kto príde aj s deckami alebo na náučný chodník a nájde nejakú tú šišku, bukvicu, tak si to môže zobrať.

    A skutočne, patrí vám obdiv, že ste to dokázali pod ťarchou. Nezvykli ste akceptovať ani tie najlepšie návrhy, ktoré prídu z radov opozície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Pán Ivan Mikloš, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, ja na rozdiel od môjho kolegu, aj bývalého kolegu pána poslanca Simona nebudem vyslovovať obdiv voči tomu, čo ste urobili. Pretože, ak dovolíte, nič obdivuhodné na tom nevidím.

    Chcem vám pripomenúť, že takmer 24 hodín, najskôr v médiách, od včerajšieho večera tu prebiehala rozprava, v ktorej ani jeden z poslancov vládnej koalície, ani pán minister nepripustil ani len zrnko pravdy na tých argumentoch, ktoré sme tu predkladali. Zosmiešňovali ste to, pán minister, tvrdili, že je to kabaret, že to robíme len pre médiá, obviňovali ste nás, že kampaň, ktorá je v médiách, je kvôli našej tlačovej konferencii a nie kvôli tomu, že vy ste navrhli nezmysel do zákona. Dva nezmysly, ktoré sme jasne vyargumentovali prečo, ale vraj kvôli našej tlačovej konferencii. A čuduj sa, svete, zrazu pri hlasovaní o návrhu, ktorý ste tu obhajovali na 100 percent a nepripustili ani náznak problému, pri hlasovaní o tomto návrhu získal nula hlasov. Tak ako to je? Čo je na tom obdivuhodné, na takomto postoji?

  • Čo sa týka nového návrhu, ktorý predložil pán poslanec Lebocký. Po prvé tento návrh jednoznačne potvrdzuje, že tá druhá časť, lebo my sme avizovali, že problematické sú dve ustanovenia, obmedzenie pohybu na bicykloch a koňoch a vypustenie slov „v nadmernom množstve“ pri možných priestupkoch pri zbere. Tým pozmeňujúcim návrhom uznávate jednoznačne pravdivosť našich argumentov, vy ich sami uznávate v tom druhom prípade, pretože to navrhujete vrátiť do pôvodného znenia. Už nenavrhujete meniť toto písmeno m). Čiže, áno, ďakujeme za priznanie toho, že vaše argumenty boli relevantné a že to jednoznačne uznávate vaším novým pozmeňujúcim návrhom.

    A čo sa týka zmeny pri tom obmedzení pohybu na bicykloch a na koňoch, tak tam musím povedať, že k žiadnej zásadnej zmene pre občana, pre človeka nedošlo. Jediné, čo ste tam zmenili, že odkazujete na STN 73, to je Slovenská technická norma 736108. No, vážené dámy, vážení páni, ja ju tu mám. A tá technická norma vyzerá tak, hneď vám ju ukážem, že ak si myslíte, že na základe tejto normy budú ľudia vedieť, kade môžu a kade nemôžu chodiť, tak vám garantujem, že nebudú. Nebudú, spokojne si ju môžete preštudovať. Aby mohli a mali, to by ste museli na každú jednu cestičku, na každý jeden chodník, na každú jednu lesnú cestu pozatĺkať tabuľky, či to je podľa tejto normy, alebo podľa tejto normy nie je. Teda zavádzať právne normy, ktoré zvyšujú neistotu ľudí a ktoré nie sú vykonateľné v tom zmysle, že ľudia nebudú vedieť, nebudú môcť vedieť, či dodržiavajú tento zákon, alebo nedodržiavajú, pretože táto zmena, ktorú ste urobili, je čisto formálna a človeku vôbec, ale vôbec nepomôže.

    Preto chcem povedať za seba, ale aj za poslanecký klub SDKÚ-DS, že vítame to stiahnutie návrhu, čo sa týka písmena m), tam už problém teda nie je, pretože ste uznali, že naše argumenty sú relevantné. Ale nepovažujeme zmenu, ktorú navrhujete v tom písmene b), myslím, čo sa týka obmedzenia jazdy na bicykloch alebo na koňoch, nepovažujeme za žiadnu zmenu, ktorá by ľuďom pomohla a považujeme to novo navrhnuté ustanovenie stále za také, ktoré bude vyháňať ľudí z lesa, resp. ktoré bude sankcionovať pohyb po lese na bicykloch alebo na koňoch a ktoré jednoducho ľudia nebudú môcť dodržiavať, pretože nebudú vedieť, či ho dodržiavajú. Nebudú vedieť, či sú na takej ceste, ktorá je v tej Slovenskej technickej norme, alebo nie je.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie – pán poslanec Simon, Frešo, Jarjabek, Pelegrini, Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Simon, nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Mikloš, ja som svoj obdiv vyjadril koalícii, že sa dokázali vrátiť k vládnemu návrhu zákona a opraviť ho v súlade s rokovacím poriadkom a pod ťarchou argumentov a v záujme občanov tejto krajiny. A nie pomocou sily, tak ako sme na to boli zvyknutí doteraz zo strany koaličných poslancov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No musím nadviazať na svojho predrečníka. Mňa veľmi milo prekvapilo, keď som videl, že koaliční poslanci si uvedomili, že táto vec, ktorá je proti ľuďom a vlastne aj proti zdravému rozumu, že ju neodhlasovali a naozaj, že iba nula bola za. O to viacej som bol primrazený, keď som zistil, že znova sa podal pozmeňujúci návrh, ktorý sa nedá ani prerokovať vo výboroch, to je podľa mňa na škodu. Podal sa pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne hovorí to isté, čo aj istá časť toho, čo práve pred chvíľou odmietli, akurát, že to spresňuje presne o ten nejasný papier, ktorý držal v ruke pán poslanec Mikloš a podľa ktorého naozaj ľudia najlepšie urobia, ako vyplynulo aj z doobedňajšej diskusie, keď sa pôjdu opýtať na okresný lesný úrad, kde môžu jazdiť a kde jazdiť nemôžu.

    Samozrejme, že je to nezmysel. Ale chápem, že proste sú niekedy chvíle, keď sa treba naozaj zastať ľudí. A na druhej strane chápem, že pokiaľ koalícia disponuje väčšinou, tak sa jej ťažko priznáva takáto hrubá chyba a práve sme toho svedkami. Čiže, rád sa aj zúčastním na tej ďalšej diskusii, pretože toto už nie je otázka nejaká odborná, toto je otázka o tom, kto naozaj chce pracovať v prospech ľudí a kto chce pracovať v prospech svojho ega a v prospech svojej politickej sily, ako je to v prípade vládnej koalície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V nadväznosti na slová, ktoré povedal pán poslanec, vidíte, keď prijmete novelu o Slovenskej televízii tak, ako bola predložená, pán poslanec, toto všetko o tých šiškách, o tých koňoch a o tom všetkom, čo s tým súvisí, si budete môcť pozrieť a nielen vy, aj občania v Slovenskej televízii v neskrátenej podobe. Pokiaľ túto novelu neprijmete, môže sa stať, že Slovenská televízia to strihne práve tam a nebudete vidieť ani šišky, ani kone a nakoniec ani vás.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Mňa to vystúpenie motivovalo takisto k nejakým otázkam, možno aj priamo na predkladateľa, či považuje ten zákaz jazdy na bicykli a na koni za dostatočný. Pretože podľa mňa je ešte mnoho ďalších zvierat, na ktorých by sa relatívne dalo po lese jazdiť. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Ivan Mikloš, z vášho vystúpenia je mi zrejmé, že už s ničím iným nemáte problém, len s lesnou cestou. Okrem noriem, ktoré tu boli predložené z našej strany, vy ste na ňu tiež poukázali, ide o to, že v praxi väčšina lesných ciest je už označená tabuľkami. Keď sa tak prejdete po dolinách, lesná cesta s konkrétnym názvom. Nič nebráni tomu, aby vlastník, užívateľ, prenajímateľ lesného pozemku, pod ktorý patrí lesná cesta, si tieto cesty dooznačoval a potom, už verím, problém s lesnou cestou nebudete mať.

    Čo sa týka vášho vyjadrenia o vyháňaní ľudí z lesa, vôbec to nie je tak. Ešte raz prízvukujem, tento zákon sa konal v spolupráci s lesnými združeniami, s lesníckou komorou, s lesníckou komisiou, ktorí sú uznávaní nielen na Slovensku, ale na celom svete.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloš, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Pán poslanec Martinák, hovoríte, že tento zákon nevyháňa ľudí z lesa a znova ste zopakovali, dnes už asi tretíkrát, že bol pripravovaný s odborníkmi. Prečo potom pozmeňujúce návrhy, ktoré ste obhajovali, dostali nula hlasov? Prečo, keď boli pripravované s odbornou lesníckou verejnosťou, koalícia za to nezahlasovala? Prečo to dostalo nula hlasov?

    A keď hovoríte o tom, že lesné cesty sú označené, vy ste zrejme lesník z tých vašich vystúpení a teda odborník na danú problematiku a ja lesník nie som, ale v lese som často. V lese som často v mnohých kútoch Slovenska, chodím do lesov na rozdiel zrejme od pána Podmanického, ktorý včera spochybnil, či Bratislavčania vôbec vedia, čo je les a môžem vám povedať, že nie je pravdou, nie je pravdou, že väčšina lesných ciest je označených, nie je to pravda. No a diskusné príspevky pána poslanca Jarjabka a ďalších, pána poslanca Pelegriniho považujem za také hlbokomyseľné, že sa k nim vyjadrovať nebudem.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší vystúpi v rozprave pán predseda výboru Slabý. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v pléne.

  • Poprosím o pokoj, kolegyne, kolegovia. Venujte pozornosť vystúpeniu pána poslanca.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, spočiatku som nevedel pochopiť, prečo už pri prerokovaní vo výbore v zákone o lesoch bol podľa mňa úplne neprimerane prudko odmietaný pozmeňujúci návrh, ktorý riešil vstup cyklistov do lesa, práve poslancami za SDKÚ. V rozprave som upozornil kolegov, že aj ja mám osobné skúsenosti z turistických chodníkov, ktoré sú činnosťou cyklistov v posledných rokoch opakovane poškodzované a v exponovaných terénoch napríklad vo Veľkej Fatre, viď cesta na Chatu pod Borišovom, sa turistické chodníky menia na čoraz širšie diaľnice. Myslel som si, teda v tých začiatkoch, že tieto názorové rozdiely sú len na základe iného pohľadu kolegov na vec vyplývajúcu z toho, že každý z nás má nejaké iné skúsenosti.

    Keď som však sledoval výstupy zo včerajšej tlačovej besedy, kde som sa dozvedel, že ja som tiež jeden z tých, čo bráni, aby občania mohli voľne vstupovať do lesa, a keď som aj včera večer, aj dnes ráno sledoval úporné snahy poslancov za SDKÚ vysvetliť všetkým, že my siahame na občianske slobody, pochopil som, že za tým všetkým musí byť nejaký vyšší princíp. Nuž, a myslím si, že som ho objavil.

    Dňa 10. 7. 2004 dobrovoľní ochrancovia prírody z obce Nová Sedlica, inak to je najvýchodnejšia obec Slovenska, pri svojej ochranárskej obchôdzke v Stužickom pralese na vrchole Kremenca objavili a následne odfotili cyklistu, ktorý sa podľa fotografie nápadne podobá na pána poslanca Mikloša.

  • Samozrejme, fotky z toho trojbodu preto, lebo tento vrchol kopca tvorí trojbod medzi tromi štátmi, je tam Poľsko, Ukrajina a Slovensko. Viete, ja žijem na východe Slovenska a viem aj to, že počas pôsobenia vašej vlády sa východ podstatne akosi vyľudnil. To len na okraj toho, čo ste spomínali, že na tých turistických chodníkoch nemáte koho zraziť. Ja viem, tam nie je najvyššia nezamestnanosť. Dobre? No ale v poriadku.

  • Hluk v sále.

  • No a skutočne ľudí, ktorí tam žijú, nezaujíma natoľko pochod turistickými chodníkmi, ako to, či si zoženú robotu. Čiže beriem, že tam fakt nikoho asi nezrazíte. Ale čo tak, že ste poškodili výrazným spôsobom biotop európskeho a svetového významu, kde sú rôzne endemické rastliny, ktoré sa skutočne nenachádzajú nikde inde. Tento prales bol vyhlásený za rezerváciu v roku 1908. Je to najvyšší, najprísnejší stupeň ochrany prírody.

    V rozpore s platným návštevným poriadkom, samozrejme, vy to zrejme nejakým spôsobom môžete riešiť, lebo existuje návštevný poriadok Národného parku Poloniny. Pokiaľ viem, tak z toho svojho konania ste sa nikde nemuseli zodpovedať, ale to nie je môj problém. Mám dojem, že aj nejaké správne konanie, ktoré malo byť alebo bolo, bolo pozastavené. Ale k tomu som chcel vlastne týmto prísť, keď od včera počúvam o tom, ako bránime občanom v prirodzenom voľnom vstupe do lesa. Čiže, tu je fakticky ukázané, čo si vy pod týmto predstavujete.

    Pre budúcnosť vám môžem odovzdať aktuálny návštevný poriadok Národného parku Poloniny, aby ste pri návšteve východu nemuseli, tak ako vy hovoríte, ako iní občania, tento poriadok prácne zháňať. Sú tu presne vymedzené a na mapke ukázané cesty, ktorými sa môže chodiť aj na bicykloch. Tá mapka, dovolím si ju uviesť, v jednej časti uvádza cyklotrasy. Uvádza navyše zoznam cykloturistických trás v Národnom parku Poloniny. Takisto uvádza aj vzory normalizovaného označenia cykloturistických trás a turistických chodníkov, kde napríklad cyklistická značka, aby ste do budúcna nemali s tým problém, sú to tvarové značky a smerové tabule, kde na bielom poli je vyobrazený znak C alebo cyklista a znak C, a potom už sú, samozrejme, bežné modifikácie červená, modrá, zelená a žltá. Čiže, ak tento materiál potrebujete, do budúcna vám môžem dať k dispozícii.

    Ale do budúcna by som vás chcel poprosiť, keď budete užívať znova pekné príjemné chvíle v sedle vášho bicykla, k čomu vám, samozrejme, prajem veľa zdravia a šťastia, skúste postupovať v zmysle platných predpisov.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami – páni poslanci Mikloško, Mikloš, Novotný, Kužma, Martinák, Pado, Bauer.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda výboru, ja nie som odborník na poľnohospodárstvo, ani na lesy, ani na pasienky, ani na stráne, ale pokiaľ správne rozumiem tomuto zákonu, tak tu ide o akékoľvek cesty v lesoch. To znamená, vy tvrdíte, že bicyklisti a jazda na koni ničí cesty. Ja sa vás spýtam, či je dovolené podľa tohto zákona, aby nejaký pastier išiel so stádom kráv cez nejakú takúto lesnú cestu a poprípade, kto bude tú cestu opravovať potom, najmä ak je nejaký dážď a tie kravy ju rozrýpu. Čiže, v tej vašej snahe zachrániť naše krásne hory a lesy a pasienky, keby ste mi odpovedali, či môže lesnou cestou podľa tohto zákona prejsť pastier s nejakým stádom kráv.

  • Pán poslanec Mikloš. Kolegyne, poprosím o pokoj, kolegovia, takisto.

  • Vážený pán poslanec Slabý, áno, ja som bol na bicykli na mnohých miestach Slovenska. Nemyslím si, že som tým bicyklom vážne poškodil biotopy alebo les. Les je napríklad poškodzovaný tým, že sa ľudia často preháňajú po lese na motorkách, na terénnych motorkách a dnes aj štvorkolkách a s tým keby ste skúšali robiť poriadok, tak to by naozaj pomohlo viac, nie naháňať cyklistov, ktorí tam chodia na bicykli.

    A vy hovoríte, pán poslanec Slabý, citujem vás teraz alebo rámcovo citujem, že „ľudí na východe nezaujíma to, či môžu jazdiť na bicykli, ale či majú čo robiť“. Plne s vami súhlasím. Len ono to súvisí a vidieť veci v súvislostiach by ste mohli a mali. Ak budeme ľuďom zakazovať chodiť na bicykloch do lesa, tak nebudeme vytvárať nové pracovné príležitosti, pretože nebudeme rozvíjať cestovný ruch. Pochodil som dosť veľa miest na svete a garantujem vám ...

  • Hlasy a šum v sále.

  • ... garantujem vám, že Slovensko má jednu z najlepších podmienok na rozvoj napríklad horskej cyklistiky a že môže byť rozvíjaný cestovný ruch, ak mu nebudeme hádzať polená pod nohy. Ale vy na jednej strane hovoríte o tom, ako chcete rozvíjať cestovný ruch, ako chcete, aby ľudia športovali, aby aktívnou formou trávili voľný čas a na druhej strane im chcete zakazovať, aby chodili po lese na bicykli. V tom je ten problém, že nevidíte veci v súvislostiach. A keď budeme, naopak, prijímať normy, ktoré budú normálne, nebudú proti ľuďom a proti zdravému rozumu, tak vytvoríme podmienky na to, aby aj na východe mohlo byť viac práce aj preto, že sú tam dobré podmienky na turistiku, na cykloturistiku, na to, aby tam ľudia mohli prichádzať a aj na bicykli obdivovať krásy slovenskej prírody a slovenských lesov.

  • Ďakujem pekne. Ja nie som odborník na túto problematiku, ani na cyklotrasy. Pán poslanec Slabý je predsedom poľnohospodárskeho výboru, ja zdravotníckeho, on je Trebišovčan, ja Košičan. Takže teraz budem hovoriť ako východniar východniarovi. Je pravda, resp. ste to tvrdili, že sa vyľudnil východ za predchádzajúcej vlády. Ja len chcem pripomenúť, že za prechádzajúcej vlády sa podarilo vybudovať priemyselný park v Trebišove, do ktorého išli finančné prostriedky a prišiel prvý investor, dánska firma, volá sa, tuším, Blika. Chcem sa spýtať, koľko investorov za dvanásť mesiacov do okresu Trebišov doniesla táto vláda. Podľa mojich informácií ani jedného.

    Viem len to, že keď váš premiér pán Fico navštívil Putinovu daču, tak sa v pominutí zmyslov dohodol na tom, že potiahne širokorozchodnú trať až do Bratislavy poťažne do Viedne, kde vybuduje veľkú prekladiskovú stanicu. Tak sa chcem spýtať, kde bude pracovať tritisíc ľudí z Čiernej nad Tisou vo vašom okrese Trebišov. Toto sú tie reči o východe, o vyľudňovaní východu, o priemyselných parkoch. Za nami stoja reálne činy a reálne skutky – príchod investorov na chudobný východ. Je pravda, že odišlo veľa ľudí z východu, je pravda, že je tam väčšia nezamestnanosť, je pravda, že sú veľké regionálne rozdiely.

    Ale dnes ste už dvanásť mesiacov vo vláde vy, tak robte s exodom ľudí z východu a s regionálnymi rozdielmi poriadok, robte konkrétne kroky, aby sa to zlepšovalo. Ale opakujem, jediné konkrétne, čo pre problematiku zamestnanosti v okrese Trebišov – tam, kde bývate vy, pán poslanec, – urobila táto vláda, je, že postrašila ľudí v okolí Čiernej nad Tisou, že im zoberie prácu, pracuje tam tritisíc ľudí, a že ju prenesie do Bratislavy, kde je 3-percentná nezamestnanosť.

    Ďakujem.

  • Trošku mi zobral tému môj kolega, lebo je to presne o tom. Ak my sme obviňovaní, že sme neurobili dosť pre východ, ja ako východniar si tiež myslím, že sme mohli aj viac, ale doteraz som hovoril, že vy nerobíte nič, teraz už hovorím, že vy robíte priamo proti východu, lebo zavrieť jedného z najväčších živiteľov na juhovýchodnom Slovensku a preniesť túto prácu do Bratislavy, lebo preloženie prekládky nie je nič iné. Keď nejaký vlak ide z Ruska do Francúzska a musí sa preložiť, tak to nie je nič iné, len preložiť prekládku z Čiernej nad Tisou do Bratislavy. Čiže, dnes už sa nedá povedať, že táto vláda nerobí nič pre východ, teraz už sa dá povedať, že robí priamo proti východu.

    A ešte som trošku smutný z jednej veci. Hovorili ste asi o inom kraji. Vy ste zvykli žiť na rovine pri maďarskej hranici. Aj tú fotku, ktorú ste mali v rukách, ja som asi na rozdiel od vás, predpokladám, že ste neboli na tom trojbode nikdy v živote, lebo keby ste mali tú fotku, tak viete, že toto je záber z hrebeňa, aspoň pokiaľ som videl. Ja to mám prechodené veľmi dobre a ten prales je trošku inde. Vy ste hovorili o pralese.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Po vzhliadnutí tejto fotografie už chápem, prečo odbornosť pána Ivana Mikloša ohľadom lesa a novely zákona a jeho rôznych návrhoch sa dnes sústredila v 90 % na bicykel. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.

    Pán kolega, viete, hovoriť o východe, je nás tu dosť východniarov a ja aj pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády som sa pýtal, či posunutie ...

  • Šum v sále.

  • Však ja počkám, nebudem dlho hovoriť. ... či posunutie výstavby diaľnice na východnú hranicu z roku 2013 až za rok 2020 je tým krokom, ktorý má pomôcť stierať regionálne rozdiely a podporiť rozvoj východu Slovenska. Takže ak, tak ja sa opätovne pýtam, či si myslíte, že tento krok je ten, čo pomôže rozvoju. A potom, pán kolega, keď vravíte, že možno ani nie je prečo tie chodníky, že je tam málo ľudí a neviem, čo všetko, neviem, kedy ste boli naposledy vy v Uličskej doline. Nie je to ani z okresu Michalovce, ani z okresu Trebišov. Kedy ste boli v tejto doline a kedy ste videli jej nádheru, aby ste mohli povedať, že určite a s istotou patrí medzi päť najkrajších území na Slovensku a keby tam aj bola ešte menšia osídlenosť, takže stojí za to túto nádheru ukázať ostatným občanom Slovenska. Aj kvôli tomu je to potrebné. Takže sa zamyslite nad tým, čo vlastne hovoríte.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Bauer ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Pán kolega, nedá mi, aby som sa nevyjadril k tejto téme, keďže som tiež z východu. Spomenuli ste Poloniny, trojný bod, krásnu prírodu a spomenuli ste aj regionálne rozdiely. Tak isto ako moji kolegovia a predrečníci sa chcem opýtať, čo ste vy za rok urobili, aby ste zmiernili regionálne rozdiely na Slovensku. Máte to v programovom vyhlásení vlády na niekoľkých miestach spomenuté. Keď som sa na to pýtal pána premiéra, jediná odpoveď bola, že pripravené sú štrukturálne fondy a z toho všetko vyriešime. Jediné, čo zatiaľ robíte, že keď bol zámer, aby tieto peniaze v regionálno-operačnom programe rozdeľovali župani, tak ešte aj toto právo im chcete zobrať. Aj keď politicky si to neviem dosť dobre vysvetliť, jedine z dôvodu, aby ministerstvo výstavby mohlo centrálne o tom rozhodovať, tak nedáte dokonca ani právo županom rozdeľovať tieto peniaze, aj keď by bolo jasné, že by ich vedeli efektívnejšie a lepšie využiť. Koľkí investori prišli na východ za tento posledný rok? Ako sa zmenšili regionálne rozdiely a ako ste zastavili trend odchodu mladých ľudí z východu? To sú otázky už nie na predchádzajúcu vládu, ale to sú otázky na vás, veľmi naliehavé otázky pre všetkých, ktorí sme z východu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Slabý, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem, pán predseda. Na margo toho, ako tu bolo povedané, že som z východu, no ospravedlňujem sa, pochádzam z Martina, ale podarilo sa mi dobre oženiť na východe. A na východe mi skutočne záleží. A teraz k tým vašim faktickým, dúfam, že to stihnem.

    Pán poslanec Mikloško, predsa po cestách cyklisti môžu chodiť, aj po lesných cestách aj v zmysle tohto navrhovaného zákona, ale tu by šlo o to, že tu bol pohyb cyklistov v najvyššom stupni ochrany. O toto mi išlo. Kravy tiež, keď budú chcieť, môžu, ale tu je najvyšší stupeň ochrany.

  • Smiech v sále.

  • Páni, tu je najvyšší stupeň ochrany, tu platí čosi iné a vy to veľmi dobre viete.

    Na pána Mikloša, či si vy myslíte, že ste niečo poškodili. Pán poslanec, ak si vy myslíte, že ste niečo poškodili, to ja neviem posúdiť. Ja si zase môžem myslieť, že ste niečo poškodili, ale, samozrejme, že ste porušili podľa môjho názoru zákon tým, že ste sa pohybovali s bicyklom v najvyššom stupni ochrany prírody.

    Ďalšia vec o tom, že chceme zakázať ľuďom, aby tieto krásy videli. Prečo? Tvoria sa cyklotrasy. Teraz som otváral jednu cyklotrasu pri Rožňave, na budúci týždeň sa otvára nádherná cyklotrasa v Novej Bystrici. Čiže, to je úplne prirodzené, že chceme, aby sa ľudia dostali k tým krásam, ale nemôžeme v zmysle tohto porušovať zákon a myslím si, že už vonkoncom nie my, čo sme v parlamente.

    Pán poslanec Novotný, priemyselný park, tie začiatky priemyselného parku a čo za ním stojí. Ja som Trebišovčan, viem o tom možno viac ako vy a radšej sa nebudem k tomu vyjadrovať, môžeme sa potom naboku porozprávať. Mimochodom, okrem toho dánskeho investora sa podarili ďalší dvaja investori, ktorí prichádzajú do toho parku, pán ... no, sorry, už nestíham.

  • Ako posledný v rozprave – pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Som rád, že sa tento zákon znova dostal do druhého čítania a trochu ma aj mrzí, že s tým istým návratom zdravého rozumu v tom, že naozaj sankcionovať deti za zber šišiek a zber gaštanov, že naozaj to nenašlo oporu v tejto snemovni a to napriek tomu, že to prešlo výbormi a myslím si, že to bolo správne rozhodnutie dať tomu nula hlasov, aby boli ľudia penalizovaní za zber hocijakého malého množstva. Trvalo to síce dlho, bolo to tŕnisté, ale to osvietenie prišlo. Nádejam sa, že aj táto diskusia prispeje k tomu, že príde aj k osvieteniu ohľadne vyháňania ľudí z lesa, ktorí sa tam chcú bicyklovať.

    Tie argumenty, čo zneli v rozprave, ohľadne toho, že lesnícky zákon pripravovali odborníci, to ma veľmi teší. Dúfam, že tam nebudú nejaké vážne odborné chyby a že títo odborníci to zaručili. Avšak treba si uvedomiť, že tento zákon nie je pre týchto lesníckych odborníkov, nie je ani pre poľovníkov, nie je ani len pre drevársku lobby, je pre ľudí. A ľudia do lesa chodia, pretože im to pomáha zregenerovať sa po práci a jednoducho majú z toho obyčajnú radosť a k tomuto životnému štýlu ...

  • ... a k tomuto životnému štýlu patrí v tejto chvíli, lebo je to veľmi populárne, aj jazdenie na bicykli. To, čo hovoríme o tom, že vlastne už existujú cyklotrasy, myslím si, že ten, kto sa naozaj zaujíma o ľudí a s ľuďmi sa stýka – a nemusí to robiť priamo na mítingoch, nie každý má na to nadanie, on chodí za ľuďmi priamo, môže to robiť napríklad aj prostredníctvom internetu, keď máme už tú vzdelanostnú spoločnosť –, tak si môže prečítať reakcie ľudí, ktorí sa bicyklujú, priamo na tento návrh zákona, resp. na tú jeho časť, ktorá hovorí o tom, že by sa mali bicyklovať len po lesných cestách a po celom dni sme došli teda k názoru – len po lesných cestách podľa normy.

    Myslím si, že ľudia hovoria veľmi správne, že sa chcú bicyklovať aj po chodníkoch, po ktorých sú zvyknutí a chcem upozorniť na to, že pán poslanec Slabý síce hovoril o najvyššom stupni ochrany a o nejakom príbehu niekde veľmi ďaleko, ale tam platí zákon o ochrane prírody. Ale tento zákon, ktorý máme práve pred sebou a tento pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Lebocký, hovorí o všetkých lesoch. A teda aj o tých, ktoré sú pri mestách a ktoré sú najmasívnejšie využívané práve na cykloturistiku. A práve preto, že ide o desaťtisíce a dokonca si trúfnem povedať aj stotisíce ľudí, ktorí pri mestách využívajú lesy na to, aby sa tam regenerovali a rekreovali, tak považujeme za správne sa k tomu tak vyjadriť, že to treba odmietnuť.

    Jednoducho, ak je problém s tým, že sú kolízie s cyklistami, tak sa to rieši iným spôsobom. Jednoducho, ak je problém, že poľovníci si nemôžu zastrieľať, lebo sa im tam niekto raz za rok prevezie na bicykli, takisto sa dá urobiť dočasný zákaz vstupu do lesa. Ale práve to, čoho sme svedkami, je typicky socialistické, klasické – zakážme všetko, zakážme všetko a ešte pod hrozbou pokuty. A keďže je to taký gumový paragraf, tak si myslím, že to budú rozhodovať naozaj tí, ktorí tie pokuty budú vyberať. A to už je naozaj niečo, proti čomu mám svoje výhrady, aj ideologické.

    Ja si myslím, že siahať ľuďom na slobodu len preto, že nie sme schopní napísať kvalitný zákon alebo jeho časť, nie sme schopní riešiť problémy a naozaj obmedziť desaťtisíce a stotisíce ľudí, ktorí sa chcú bicyklovať, je nezodpovedné a je to proti ľuďom.

    Ja som si prečítal dnešnú internetovú diskusiu k tomuto návrhu zákona, pán poslanec Lebocký. Keď nájdete z 500 príspevkov 10, ktoré obhajujú váš pohľad, tak to bude veľa. Tak to bude veľa. A potom si kladiem otázku, kto naozaj pracuje pre ľudí a kto sa ľudí zastáva. A ak si náhodou myslíte, že tých 500 ľudí sú nejakí naši členovia, alebo, že ide o ľudí, ktorí nevedia, o čom rozprávajú alebo ide náhodou o ľudí, ktorí jazdia 50-kilometrovou rýchlosťou a „zramujú“ nám deti a hubárov, samozrejme, to nie je pravda. Sú to naši voliči a sú to naši občania. A voči nim má zmysel sa chovať zodpovedne.

    A jednoducho moje riešenie je, ak nie som v stave pripraviť zákon, ktorý by zbytočne neobmedzoval, tak zákon stiahnem alebo proste poradím sa znova v inej expertnej skupine, ale nebudem nasilu celý deň v tejto snemovni ho obhajovať a nebudem riskovať také fiasko, aké ste utrpeli pri obmedzení alebo pri vypustení toho výrazu „nadmerné množstvo“. Veď to je naozaj fiasko, keď celý deň to tu obhajujete a potom dostane ten návrh nula hlasov. Veď to je snáď niečo, čo naozaj, si myslím, že občania si všimnú. Veď to znižuje dôveryhodnosť toho, kto to predkladá. Myslím si ale, že dôveryhodnosť, samozrejme, je otázkou vládnej koalície, ona vyslovila vláde dôveru. Ale to, čo je dôležité v tejto chvíli povedať, je, že tento zákon obmedzí vstup do lesa, prispeje k tomu, že ľudia budú vyháňaní z lesa a naozaj nerieši otázku toho, akým spôsobom bude vlastne podporený aj cestovný ruch, aj rekreačná funkcia lesa, aj vlastne to, čo ľudia prirodzene robia.

    Ďalej by som chcel poukázať ešte na jednu takú špecialitu tohto zákona. Zatiaľ, čo sme svedkami toho, že vládna koalícia celý deň tvrdošijne zastáva to, aby ľudia boli vyháňaní z lesa, zatiaľ, čo celý deň zastáva to, že naozaj zozbierať jednu šišku alebo niekoľko šišiek, niekoľko gaštanov, bude za to pokuta až 100 tisíc korún, tak v tomto istom zákone sa umožňuje poľovníkom, rozširuje sa im možnosť viacej jazdiť autami po tom istom lese.

    Tak ja sa pýtam: Ozaj je nutné za každú cenu jednej skupine sa snažiť vyhovieť a rozšíriť jej možnosti na maximum aj za cenu toho, že desaťtisíce a stotisíce iných obyvateľov, ktorí naozaj nepoškodzujú tie lesy, zďaleka nie tak ako jazda autom, budú obmedzení? Skutočne je to tak, že je to absolútne nutné, že naozaj dnes musíme schváliť takéto obmedzenie?

    Myslím si, že občan si o tom urobí sám úsudok, ako tvrdošijne táto vládna koalícia obhajuje niečo, čo naozaj v diskusiách je označované ako nezmysel a ako strata zdravého rozumu.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami – páni poslanci Gabura, Gál, Košútová, Martinák, Lipšic, Kahanec, Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Gabura, nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, my sme ako poslanci poľnohospodárskeho výboru a životného prostredia boli na jeseň minulého roku v Tatranskom národnom parku. Boli sme sa tam pozrieť na problematiku lykožrúta. Boli sme sa tam pozrieť na problematiku prírody, lesné cesty pre požiarnikov. Pán Vančura nám robil skoro hodinovú prednášku o tom, ako sa musí chrániť táto príroda a mal som až desivý pocit, že keby som vytrhol jednu rastlinku, ako môžem byť pokutovaný. A čuduj sa, svete, asi po 20 minútach tam po tých chránených rastlinkách prišlo auto, ktoré som si nafilmoval na vlastnú videokameru a z toho auta vystúpil spolupracovník pána Vančuru. Bola to pre mňa veľmi smutná epizóda, tak isto, aj keď poviem veľmi otvorene, v niektorých momentoch aj úroveň tejto diskusie, lebo mám taký pocit, že tvoríme zákony, predkladáme ich občanom, ale občania tieto zákony neprijímajú alebo im nepramenia zo srdca a my ich tu nefinalizujeme. A to je ten môj najsmutnejší poznatok. Na čo sú nám dobré zákony, keď ich samotní tí, ktorí ich majú strážiť, nerešpektujú?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Musím povedať, že sa často pohybujem v lese a musím povedať a musím dať za pravdu pánovi poslancovi Frešovi, že problém v lese nerobia cyklisti, ani chodci, ale ľudia na motorkách. A vieme, že sa organizujú aj pre zahraničných motokrosárov normálne nejaké zájazdy po tých lesných cestách, kde chodia cez celé Karpaty. A toto by sme mali riešiť, nie vyháňať cyklistov a chodcov z našich lesov.

  • Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

  • Celý zákon o lesoch, na ktorom pracovalo množstvo odborníkov a o ktorom tu rokujeme už druhý deň, znehodnotiť a tvrdiť o ňom, že je len o tom, že ľudí vyháňame z lesa, považujem za veľkú neúctu k práci tých ľudí, ktorí na tomto zákone dosť dlho pracovali.

    Médiá opäť podajú informáciu tak, ako budú chcieť, tak ako som bola toho svedkom dnes ráno, keď z kontextu vytiahli, že som podala návrh zákaz vstupu do lesa, ale už nepovedali prečo. Tak mám z toho veľmi zmiešané pocity. A oháňať sa tu nejakými socialistickými paragrafmi, pán Frešo, na to sme už u vás v podstate zvyknutí. Mňa ste už označili za komunistku, tak ma už nič neprekvapí. A že je pre vás z Bratislavy na východ ďaleko, tak to vám teda verím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Frešo, operuješ tu veľmi silnými slovami, resp. spojeniami – vyháňanie ľudí, dokonca obmedzovanie slobody. Skús nájsť sám rozdiel medzi obmedzovaním slobody a normou správania sa v lese kultúrnych ľudí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja som na jednej strane rád, že zákaz by sa mal týkať len koní a cyklistov a nie aj tých, čo chodia do lesa behať. Ale musím povedať, že aj tento návrh zákona tak, ako upozornil pán poslanec Frešo, je podľa mňa len dôsledkom tlaku akýchsi lobistických skupín, ktorým podlieha vládna koalícia, konkrétne v tomto prípade asi poľovníkov. Ak je pravda, čo spomínal pán poslanec Frešo, že sa tu rozširujú práva poľovníkov na vchod do lesa motorovými vozidlami a poľovníctvo je zábava, ktorá sa v určitých kruhoch akoby nosí, je to taký „papalášsky“ spôsob trávenia voľného času, nie len, sú aj poľovníci, ktorí sú nimi od detstva a starajú sa o les. Ale sú aj takí, čo zistili svoju záľubu až v čase, keď boli vo vrcholnej politickej funkcii.

    A takisto, ďalší zákon, o ktorom budeme rokovať, poslanecká novela zákona o ochrane prírody, ktorej cieľom je, aby boli viac chránení chovatelia exotických zvierat. Kto je tu taký najväčší chovateľ exotických zvierat, taký najznámejší?

    Proste, predkladáte zákony, ktoré nie sú v prospech ľudí, ale v prospech konkrétnych lobistických skupín. Rovnako Zákonník práce, odborári. Proste Smeru nejde, strane Smer nejde o obyčajných ľudí, ale sústavne, čo robí, predkladá zákony, ktoré sú v prospech veľmi jasne pomenovateľných lobistických skupín. Či sú to niekedy odborári, či spriaznení podnikatelia, to je jedno. Vy ste strana partikulárnych záujmov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Pán poslanec Frešo to hovoril vlastne o tom obmedzovaní slobody ľudí aj v súvislosti so vstupovaním do lesa. Už sa tu opakovane vyskytujú veci, keď sa uplatňujú paušálne zákazy s tým, že niekde sú nejaké problémy. Veď predsa, keď tam idú slušní ľudia, nič zlé neurobia. A keď tam idú tí, ktorí porušujú prirodzené správanie sa v lese, no na týchto uplatňujme sankcie, ktoré na nich patria nielen v lese, ale aj v bežnom živote na ulici a všade inde. Ale toto by malo byť riešené nie paušálne, ale podľa toho, komu čo patrí.

    Je to podobné ako pri Zákonníku práce, pri ktorom hovoríte, že je to zákon pre ľudí práce. Aj les by mal byť pre ľudí oddychu, pre ľudí aktívneho oddychu a nielen pre niektorých vyvolených. Veď aj za starodávnych čias bolo dovolené, aby ľudia mohli zbierať lesné plody a aby mohli chodiť do lesa. A to bolo už veľmi dávno. Čiže, nedeklarujte iba to, že vám záleží na ľuďoch a že robíte pre ľudí, lebo potom to vyzerá ozaj iba ako marketing a marketingové prejavy vašej prezentácie. V skutočnosti robíte niečo úplne iné. Tak ako tu bolo nedávno spomenuté o pití vody a vína.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, čo všetko ja som si už tu vypočula v súvislosti s týmto legislatívnym návrhom. Už jedine ja mám jednu otázku. Z tých šišiek vám ešte nešišká?

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Frešo, nech sa páči. Vaša reakcia na faktické poznámky. Pokoj, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Tak najprv k pani kolegyni poslankyni Tóthovej. No, myslím si, že keď niekomu šiškalo, tak mu šiškať prestalo, keď dal nula hlasov, za to som vďačný, aj som to ocenil.

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • Ďalej by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo hovoril kolega poslanec Lipšic. No, nenapadla mi táto paralela ako s jedným bývalým vysokým štátnym úradníkom a dnes poslancom a naozaj, predkladateľom tých ďalších zákonov, ale budem nad ňou uvažovať, lebo vyzerá veľmi logicky.

    K tomu, čo hovorila poslankyňa Košútová. Beriem to trochu vážnejšie, lebo toto zaznelo vlastne aj v celom vystúpení pána ministra a ostatne aj pána predkladateľa. No, ozaj, prijímať nejaký zákon, o ktorom som presvedčený, že je proti ľuďom, o ktorom viem, že voliči ho nechcú, že ho naši občania nechcú, len z úcty k jeho tvorcom, to je skutočne hodnota, o ktorú nestojím. Ja tu naozaj nie som kvôli tomu, aby som sa zavďačil nejakým tvorcom. Ja som tu preto, aby som zastupoval občanov. A keď skutočne nieže väčšina, ale drvivá väčšina občanov si nepraje vyháňanie z lesa, no tak za to nebudem hlasovať. Rovnako, ako ste to urobili, keď ste pochopili, že drvivá väčšina občanov nie je ochotná akceptovať, že za jednu šišku, jeden gaštan dostane 100-tisícovú pokutu. Tak vás chcem veľmi pekne poprosiť, urobte pre občanov gesto a naozaj toto, čo je proti ľuďom, tento návrh, odmietnite.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ukončili sme rozpravu vystúpením pána poslanca Freša. Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť v rozprave. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja len využijem túto príležitosť, aby som sa poďakoval za takú rozsiahlu rozpravu. Boli tu i, myslím si, úprimné stanoviská a z opozície sa mi najviac páčil pán poslanec Gabura, za čo mu touto cestou veľmi pekne ďakujem. Myslím si, že to boli v skutočnosti slová, ktoré mali váhu a hodnotu.

    V krátkosti. Genéza zákona bola taká, že v roku 2005, ako pán poslanec Simon povedal, po dlhom čase bol prijatý nový zákon a teraz v krátkom období sa ukázalo, že je potreba veľmi rýchle niektoré veci napraviť. Takže v tomto duchu a v tomto ponímaní sa pristúpilo k nápravám, resp. k niektorým novým potrebám, ktoré sa tu objavili. Skĺzlo to, žiaľ, do tej podoby, že vlastne na zopár slovíčkach sa odohrávala celá debata. Ja osobne som prijal i túto zmenu pozitívne a napriek tomu, ak som ráno hovoril – možno som sa vás niektorých dotkol, tak normálne ľudsky hovorím, prepáčte –, ale myslím si, že nadmerné množstvo vnímam ako pozitívne, takže ja som osobne spokojný a ako som povedal, diskusia sa väčšinou niesla, žiaľ, troška populisticky.

    Ráno som povedal, že ma prekvapuje práve u strany SDKÚ, že strana, ktorá vyznáva vlastníctvo a tieto hodnoty a hovoril som tu ráno, že treba vyvážiť vlastnícky vzťah k lesom a vzťah občanov k lesom, pretože mimoprodukčné hodnoty, ktoré sú uvedené v zákone, nie sú len o vstupe do lesov. Vstup do lesov zostáva tak, ako bol a skĺzlo to v skutočnosti len do otázky cyklistov. Takže tá mimoprodukčná hodnota lesov má veľmi veľký význam a lesníctvo na Slovensku má hlboké tradície, dáva priestor a zamestnanie a vytvára i pridanú hodnotu v rámci národnej ekonomiky. Takže som rád, že sme posunuli lesný zákon ďalej.

    A v závere vám, najmä koaličným, ale i opozičným ďakujem za konštruktívnosť a verím, že možno o lesnom zákone sa znovu bude hovoriť, pretože tu boli otázky, či ho nepostaviť na celkom novom základe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže pán minister nedal najavo, že by chcel otvoriť rozpravu nanovo, pristúpime k hlasovaniu.

    Požiadam všetkých kolegov a kolegyne, aby prišli do sály. Keď dovolíte, kratučká, naozaj kratučká prestávka, aby kolegovia mohli zaujať miesta. Poprosím vás, pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z., k tlači 274 v treťom čítaní vystúpili 4 poslanci.

  • V druhom čítani, pán poslanec.

  • V druhom čítaní vystúpilo spolu 11 poslancov, niektorí vystúpili viackrát. O jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch sme už hlasovali, zostáva nám hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som podal ja ako spravodajca. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil spravodajca v rámci rozpravy v opakovanom druhom čítaní. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 75 za, 42 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúci návrh schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. Postúpenie do tretieho čítania, nie o zákone ako o celku.

  • Áno, keďže sme už naozaj hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy ....

  • Pán spravodajca, hlasujeme. Prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení zákona so schváleným pozmeňujúcim návrhom do tretieho čítania. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 79 za, 32 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Uzatváram rozpravu a teraz budeme, pán spravodajca, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 76 za, 34 proti, 4 sa zdržali, 16 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli.

    Ďakujem, pán minister. Ďakujem, pán spravodajca, za tento maratón.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    je to tlač 273. Pán minister Valentovič, zaujmite miesto. Spravodajca, pán poslanec Zvonár, takisto zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Včera sme odhlasovali v druhom čítaní pozmeňujúce a doplňujúce návrhy aj z rozpravy, preto sme dnes v treťom čítaní a otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán spravodajca Zvonár sa hlási do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy v treťom čítaní. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, v mene skupiny 30 poslancov podávam návrh podľa § 85 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na opakovanie druhého čítania o vládnom návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že návrh zákona sa opakovane prerokuje len na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, § 85 ods. 4 písm. c).

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý podal pán spravodajca Zvonár.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 65 za, 24 proti, 26 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

    Pristúpime k opakovanému druhému čítaniu v pléne o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. A pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy.

    Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediná sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Mušková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som po dohode predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré prečítam.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V § 24 ods. 7 v prvej vete sa za slová „o zdravotnej spôsobilosti“ vkladajú slová „ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní“.

    Odôvodnenie. Doplnenie sa navrhuje z dôvodu, že je potrebné, aby pri nástupe dieťaťa do kolektívneho zariadenia bola k dispozícii informácia, či dieťa bolo zaočkované, ale ako právnici hovoria, aj informácia, že dieťa aj bolo nezaočkované, keďže môže existovať kontraindikácia u dieťaťa.

    Druhý ods. v § 51 ods. 1 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňa sa text: „To neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie“. Doplnenie ustanovenia sa navrhuje tak, aby fyzické osoby nemali uloženú povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, ak je u nich zistená kontraindikácia. A tu by som chcela poprosiť pána ministra, aby sa v budúcnosti rátalo s tým, že bude potrebné dávať financie aj na to, aby sa robil, tak ako sa robil vo všetkých štátoch Európskej únie, v bývalej 15-ke, ale aj v Čechách imunologický profil a prihovárala by som sa za to, aby to bolo aspoň u tých detí, ktoré sa teraz narodia.

    V § 56 ods. 2 druhá veta znie: „Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške do 10 tisíc korún“.

    Odôvodnenie. Zmena ustanovenia sa navrhuje tak, aby sankcia za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu bola do tejto výšky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie – pán poslanec Mikloško.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • V nadväznosti na to, čo povedala alebo ako vystúpila pani kolegyňa Mušková, a teda ak dovolíte, ako aj vystúpila k tomu kolegyňa v tých zelených šatách pri predkladacom zákone, keď povedala, že my si nevážime svojou diskusiou tých, ktorí pripravujú zákony. My si ich veľmi vážime, len by som vás veľmi prosil, keby ste tie zákony pripravovali tak, aby sme ich nemuseli stále vracať do druhého čítania. Čiže, veľmi si vážime všetkých, ktorí predkladajú zákony, len keby ste si viac dali pozor na to.

  • Pán poslanec, dovoľte, aby som reagoval. V tomto prípade nejde o nekvalitnú prípravu, ale o nápravu čohosi, čo vzniklo zlým hlasovaním, takže každopádne uzatváram rozpravu.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

    Ak nie, pristúpime k hlasovaniu. Pani poslankyňa Mušková, pardon, už budeme hlasovať.

  • Vážený pán predseda, v opakovanom druhom čítaní vystúpil jeden poslanec, ktorý dal 3 pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať spoločne. Dajte, prosím ...

  • Pani poslankyňa navrhla o každom zvlášť.

  • Pani poslankyňa navrhla o každom zvlášť. Takže budeme hlasovať najprv o pozmeňujúcom návrhu č. 1 z pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 109, proti 13, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

    Prvý návrh pani poslankyne Muškovej sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 126 za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Aj druhý návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Aj tento návrh sme odsúhlasili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Mám poverenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať, aby sme návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 80 bolo za, 29 proti, 18 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie, uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 77 za, 35 proti, 19 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz pán poslanec Pavol Džurina bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 244. Pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny z poslancov. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 18 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme uvedené body schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Rokujeme o postúpení do tretieho čítania. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 127 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme zákon postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. V rámci tretieho čítania sa neprihlásil nikto. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasujme o schválení návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 127 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov,

    tlač 280. Pán poslanec Šaško, požiadam vás, aby ste uvádzali hlasovanie. Kartu, pán poslanec, máte?

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 1 a 2 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru s odporúčaním hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 90 za, 27 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Keďže sa do nej nikto neprihlásil, uzatváram ju a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • S odporúčaním gestorského výboru, samozrejme, schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 34 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

    Teraz pani poslankyňa Belásová bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov,

    tlač 286.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, konštatujem, že v rozprave vystúpilo 6 poslancov, z toho 3 podali pozmeňujúce návrhy. Najprv však budeme hlasovať o návrhu zo spoločnej správy, a preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 127 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto dva body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave. A po prvé, prosím, dajte hlasovať, pán predseda, o mojom poslaneckom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Belásovej, ktorý podala v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 85 za, 33 proti, 3 sa zdržali, 6 nehlasovali.

    Váš návrh sme, pani poslankyňa, prijali.

  • Ďakujem. Poprosím, dajte, pán predseda, hlasovať spoločne, navrhujem spoločne o návrhoch pani poslankyne Damborskej.

  • Čiže, hlasujeme spoločne o všetkých návrhoch pani poslankyne Damborskej.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 127 za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Schválili sme návrhy pani poslankyne Damborskej.

    Ďalej.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Smolkovej.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Smolkovej.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 103 za, 3 proti, 24 sa zdržalo.

    Aj tento návrh pani poslankyne Smolkovej sme prijali.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, a preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 96 za, 3 proti, 33 sa zdržalo.

    Postúpili sme návrh do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Nik sa neprihlásil, uzatváram rozpravu. Hlasujme o návrhu ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Odporúčanie gestorského výboru je schváliť návrh zákona ako celok.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 94 za, 24 proti, 14 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Ešte predtým, kým vyhlásim ... Pani poslankyňa Laššáková, procedurálny návrh?

  • Áno, ďakujem pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS navrhujem, aby sme z rokovania 11. schôdze Národnej rady vypustili bod č. 45, tlač 289, a zaradili ho na rokovanie Národnej rady v mesiaci september tohto roku. Ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie je, budeme hlasovať o návrhu.

  • Hlasujeme.

  • 128 prítomných, 76 za, 24 proti, 11 sa zdržalo, 17 nehlasovalo.

    Konštatujeme, že sme odsúhlasili návrh na presun zákona na septembrovú schôdzu.

    Ešte chcem využiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vašu prítomnosť pred tým, ako vyhlásim tajnú voľbu člena Rozhlasovej rady, na to, aby som navrhol dve zmeny programu.

    Jedna súvisí s tým, že sme nedokončili rozpravu o návrhu pani poslankyne Tóthovej, Kramplovej a Muškovej a podľa schváleného programu by sme zajtra ráno o 9.00 hodine mali začať dvomi zákonmi, ktoré predkladá pán minister obrany. Navrhujem, aby sme zajtra ráno dokončili rozpravu o návrhu poslankyne Tóthovej, Kramplovej a Muškovej, a potom pokračovali dvomi zákonmi pána ministra Kašického. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy v sále: Áno.

  • Áno? Ďakujem pekne.

    A druhý návrh je, aby sme bod správa o situácii, aktuálnom vývoji v zdravotníctve prerokovali po prerokovaní sociálnych zákonov na budúci týždeň. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    A teraz pristúpime k samotnej tajnej voľbe, je to tlač 315. Poprosím pána predsedu výboru pre kultúru a médiá pána Minárika, aby návrh uviedol. Ešte vás chcem poprosiť ...

  • Návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Poprosím, kolegyne, chvíľočku pozornosti a chcem vás požiadať, urobíme vyhlásenie výsledkov voľby zajtra, keď dovolíte, vzhľadom na to, že sa blíži 19.00 hodina. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Našou dnešnou úlohou, pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vyplývajúcou zo zákona č. 619/2003 Z. z. je to, čo je napísané v uznesení na druhej strane tlače č. 315, preto sa obmedzím len na skrátené komentovanie, pretože všetci to máme pred sebou.

    Treba skonštatovať, že podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o Slovenskom rozhlase sa uvoľnilo jedno miesto v rade tým, že sa pán Mgr. Peter Varga vzdal a na zostávajúce funkčné obdobie, teda do 3. marca treba dovoliť jedného člena.

    Spôsob voľby je štandardný, preto ho nebudem popisovať. Je na poslednej strane tejto tlače tak, ako to vyplýva z § 39 ods. 2 rokovacieho poriadku. Ide o tajnú dvojkolovú voľbu.

    Budeme voliť z troch kandidátov, a to pánov Petra Jezného, Igora Kovačoviča a Petra Štrelingera. Všetci títo traja páni splnili zákonom požadované podmienky, čo sa týka navrhovania i podmienok samotných na voľbu. Samozrejme, okrem tých, ktoré si potom budú musieť splniť, ak budú zvolení do 30 dní.

    Z mojej strany všetko, pán predseda.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto v rozprave vystúpiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a uzatváram rozpravu.

    A teraz vás požiadam, aby ste vykonali tajnú voľbu. Upozorňujem, že musia byť na volebnom lístku označené všetky možnosti. To znamená, že musíte u každého kandidáta vyznačiť svoju pozíciu. Prosím overovateľov, aby dohliadli na priebeh voľby.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či každý využil svoje právo na tajnú voľbu. Ak áno, vyhlasujem tajné voľby za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Zároveň prerušujem rokovanie 11. schôdze.

    Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine tak, ako sme schválili pokračovaním rozpravy k návrhu poslankýň Tóthovej, Kramplovej a Muškovej.

    Ďakujem pekne. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.