• Vážené kolegyne, kolegovia, dobré ráno, dovoľte, aby som vás privítal na dnešnom rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále.

    Vzhľadom na to, že hlavní aktéri sú prítomní, otváram druhý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby v zmysle rečných povinností som vás informoval o neúčasti niektorých poslancov na dnešnom rokovacom dni, ktorí o ospravedlnenie požiadali písomne. Sú to páni poslanci Marián Kovačócy, Mikuláš Dzurinda a pán Jaroslav Ivančo.

    Takže, ak dovolíte, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Pán navrhovateľ aj pán spravodajca zaujali svoje miesta.

    Chcem povedať, že včera sme prerušili rokovanie o tomto bode programu v čase, keď sa ešte prihlásil pán poslanec Lipšic do rozpravy. Takže má slovo.

  • Hlas z pléna.

  • Pardon, pán poslanec Miššík, procedurálny návrh.

  • Ak dovolíte, pán podpredseda, nebude to celkom procedurálny návrh, ale návrh, ktorý som tu už predniesol niekoľkokrát. Ja vám to poviem otvorene, je tu zima. Včera sa niekoľko kolegov sťažovalo, dnes mám ten istý problém. A naozaj tu je zima. A už som raz chorý z tohto parlamentu bol, ale naozaj. Takže chcem poprosiť o nápravu, ak sa čosi v tom dá urobiť hlavne v prvých radoch. Včera ma upozornila na to aj pani poslankyňa Cibulková, že zdola fúka studený vzduch a táto klimatizácia je katastrofálna. Ďakujem pekne. Samozrejme, tu vydržím zatiaľ.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    No pokúsim sa o to. Dúfam, že vašu žiadosť registrovali príslušní zamestnanci Kancelárie Národnej rady. Pokiaľ je to všeobecný pocit, že je tu zima, tak pokúsime sa v tom smere niečo urobiť. Dobre, registrujem to, pokúsim sa znížiť a aspoň o dva stupne zvýšiť teplotu v tejto sále. Dobre, ďakujem pekne. Pokúsim sa to vyriešiť.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne, prosím o kľud v sále.

    Tak teda, nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

    Pardon, ešte s faktickou alebo s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Vaľová sa hlási.

  • Viete čo, ja tiež nemám procedurálny návrh. Neviem, ako to vyriešime. Nechcem dať hlasovať, nechcem nejakú kontroverziu. Nám je tu zase, pán Miššík, vážne teplo. Opýtajte sa aj kolegov, ktorí sú úplne nezávislí od parlamentu. My sme sa včera sťažovali, že je nám tak teplo, že musíme chodiť v krátkych rukávoch, čo je proti protokolu. Tak neviem, ako to vyriešime. Ja si myslím, že je tu dobre.

  • Ja by som navrhoval, pani poslankyňa, že v danom prípade, keďže opozícii je teda, ak to tak dobre registrujem, zima, by sme im ten jeden stupeň aspoň teda povolili a o stupeň by sme zvýšili teplotu.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokúsim sa o to, uvidíme, či nás rokovanie trošičku nerozohreje a bude teplejšie. Dobre, ďakujem pekne.

    Možno sa o to pokúsi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mne je celkom fajn, nie je mi ani teplo, ani zima. Ale chápem obavu opozície, že trošku nám je zima, lebo my nepotrebujeme imunitu. Vy keď máte imunitu, tak vám je fajn. Vám je fajn. Vy sa nebojíte vírusov a zimy.

    Dovoľte mi, pán predsedajúci, reagovať na vás, na vaše včerajšie vystúpenie. Dúfam, že budete mať šancu potom reagovať na vystúpenie moje. A preto vystupujem aj v rozprave.

    Pán kolega Číž nám tu urobil taký exkurz do oblasti imunity. Ja tu tiež mám jeho exkurz z oblasti hlasovania v prípade imunity z roku 2004, z roku 2006. A pán podpredseda Číž bol vždy proti. Ale naozaj je fakt, že len hlupák nemení svoje názory, sa tvrdí. A preto pán Číž zmenil svoj názor. A povedal, že teraz je za zúženie imunity. Ešte pred pár týždňami, keď sme boli v jednej relácii, ste povedali, áno, ja som za zúženie imunity, ale hlasovať za nebudete.

    Povedali ste, a to je moja druhá poznámka, že je tomu tak preto alebo poslanecký klub Smer sa tak rozhodol aj preto, že jedným z navrhovateľov som ja. Najskôr chcem povedať, že navrhovateľmi je sedem poslancov zo všetkých opozičných klubov. Po druhé, musím povedať, že takto otvorene tu z rečníckeho pultu, a teraz mi prepáčte, takú primitívnu vec už málokedy niekto povedal. Za bývalej vlády, Mečiarovej vlády, bol taký malý škandál, keď vtedajšieho podpredsedu vlády Kozlíka zachytili na mikrofón, pričom povedal, že ten návrh, čo dal nebohý poslanec Langoš, je dobrý, ale tým, že ho dal Langoš, že tak ho nepodporíme. Vy to dnes nehovoríte niekde v kuloári, vy to poviete priamo na mikrofón. Vy hovoríte, že dobrú vec nepodporíte pre to, že ju navrhol ten a ten. Vy kvôli tomu hlasujete? Vy nehlasujete podľa toho, čo je dobré a čo je zlé, ale podľa toho, kto to navrhuje? Tak hlasujú poslanci strany Smer? Nehnevajte sa na mňa, to je veľký škandál. Takže povedzte občanom, že vy nehlasujete za dobrý návrh, aj keď je dobrý, ale podľa toho, kto ho navrhne. Vám blahoželám. A vy to ešte aj otvorene odtiaľto z rečníckeho pultu poviete. No to je naozaj skvelé. To je skvelé.

    Pán podpredseda, snažili ste sa nám urobiť tu určitý taký ústavnoprávny exkurz. A naozaj určite toho máte veľa načítaného. Naposledy, keď sme boli v relácii o imunite, pred pár týždňami, tak sme sa rozprávali o tom, v čom má pracovať ústavná komisia, ešte pred tou reláciou, že čo je jej náplň. A sme prišli k polemike o dvojkomorovom systéme. A sme sa trošku sporili o tom, ako to je v tom Nemecku. Vy ste hovorili, že druhá komora v Nemecku má korporativistický charakter. A ja som tvrdil, že nie je to tak, že horná komora je spolková rada, ktorú volia zemské vlády. A nakoniec sme sa stavili o fľašu červeného. Ja tu mám, pán podpredseda, keďže ste asi na to zabudli, Ústavu Spolkovej republiky Nemecko, kde to je pomerne celkom jasné. Pán podpredseda, keď sa budete púšťať do ústavnoprávnych polemík, obávam sa, že treba mať aj načítané niektoré veci, ale treba chápať aj jednotlivé súvislosti, ktoré tu sú.

    Pán podpredseda, tú fľašu červeného vína by som odporúčal, keby si ju klub Smeru otvoril za účelom schválenia zúženia imunity a na vaše zdravie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Miššík, Jánoš, Cabaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Peter Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Súvisí to s tým, čo hovoril Daniel Lipšic, lebo to súvisí s predkladaným návrhom novely ústavy o zmene, obmedzení imunity. Dnes ráno som sa zobudil, zapol som si nemenovanú televíziu a z nej som sa dozvedel, že v parlamente sú dva návrhy na obmedzenie imunity a že keďže za jeden je koalícia, za jeden je opozícia, takže ani jeden neprejde, to znamená, vážení, všetci sme hlupáci.

    Ja hovorím, že v tomto parlamente v tejto chvíli je len jeden návrh na obmedzenie imunity z dielne opozičných poslancov, za ktorý budeme hlasovať. To je smerom k tomu, čo tu odznievalo. A ja budem zvedavý, ako bude hlasovať aj vládna koalícia. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Lipšic, udivuje ma vaše sebahodnotenie toho, že ten návrh, ktorý podávate tu do pléna, je dobrý. Na základe čoho hodnotíte, že je dobrý, a obviňujete nás, poslancov koalície aj poslancov Smeru, že nebudeme hlasovať len preto, lebo ho podávate vy? Myslím si, že takéto sebakritické hodnotenie, proste to je neskutočné.

    Nechápem vaše hodnotenie toho, že je dobrý ten zákon. Ja osobne zaň hlasovať nebudem, ale nie z toho dôvodu, že ho podávate vy, ale z toho dôvodu, že tu bol návrh predsedu parlamentu na zriadenie komisie, ktorá zváži všetky klady aj zápory tohto návrhu. Takže to bude môj dôvod, prečo nebudem hlasovať za tento váš návrh. Toto je môj dôvod. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Hneď na úvod musím povedať, pán kolega Lipšic, že nebudem za návrh hlasovať nie preto, že to predkladáte vy, ale preto, že niečo v tomto parlamente si pamätám. V čase, keď ste ešte sa pohybovali medzi študentmi, pričom vysvetľovali nám, ako by sme to mali v parlamente robiť, ja už som tu sedel. Viem, ako sa ten problém vyvíjal, ako to všetko pokračovalo ďalej. Viem, ako ste do parlamentu prišli a začali ste nám vysvetľovať ako jediný spravodlivý, jediný najmúdrejší, my nepodporujeme jeden dobrý návrh preto, že to predkladá Lipšic. Tak nie je to preto, ale preto, že je to takýmto spôsobom predložené a nebola u vás ochota podporiť návrh, aby komisia, ktorá je štandardná v ktorýchkoľvek republikách, riešila otázku ústavy, náležitosti ústavy, zmeny, ktoré prichádzajú, to znamená návrh na vytvorenie stálej komisie, ktorá by sa týmto zaoberala. Poznáte môj názor, keď som povedal, že ústava nie je trhací kalendár, aby ktorýkoľvek poslanec prišiel s akýmkoľvek návrhom, dielčími zmenami ústavy. Ak sa niečo má v ústave meniť ako v zákone zákonov, nech sa to komplexne pripraví a potom sa na tú tému bavme, ale populisticky nevystreľujme, že ja som jediný spravodlivý, jediný, ktorý má patent na pravdu a na múdrosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Lipšic, teraz alebo až v záverečnej reči chcete reagovať?

  • Odpoveď z pléna.

  • Potom v záverečnej reči budete hovoriť. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, stanoviská k rozprave.

  • Ja už len veľmi stručne zareagujem.

    Pán poslanec Jánoš, váš podpredseda včera povedal, že v klube Smeru bol problém, že ja som podpísaný ako navrhovateľ, ako spolunavrhovateľ. To som si ja nevymyslel. Vy ste tu asi vtedy nesedeli, už to bolo tak večer, chápem. Ale povedal to pán podpredseda Číž. A naňho som reagoval. Tak si to vydiskutujte s vašimi kolegami v klube, aký je dôvod na to. Beriem, váš dôvod je, že podľa vás ten návrh je zlý. Len ste nepovedali, v čom je zlý. Je dobrý v tom, že je jasný, jasne formulovaný tak, aby bolo zrejmé, že poslanec má imunitu len pri veciach, ktoré sa týkajú jeho funkcie, t. j. výrokoch a hlasovaní. Je to veľmi zrejmé, lebo tam imunita má svoj význam podľa mojej mienky. Ale povedal som aj druhú vec. Dobre, ak pán predseda Paška hovorí, poďme ešte ďalej, tak posuňme návrh do druhého čítania a bavme sa v druhom čítaní, ako ísť ďalej. Ja s tým nemám problém, nemám s tým problém. Ten návrh nie je naozaj veľmi komplexný, pretože imunitu upravuje naša ústava v jednom ústavnom článku. Na to netreba byť raketový inžinier, aby ste podľa mojej mienky tú novelu ústavy napísali. V tomto prípade ten návrh je dobrý, a treba len hlasovať, áno či nie. A naozaj tá otázka znie nakoniec, či ste za to, aby pri spáchaní priestupku, pri spáchaní trestného činu nesúvisiaceho s výkonom funkcie poslanec mal iné postavenie ako občan. To je otázka, pán poslanec. Vy si ju zodpoviete a budete hlasovať vy, ako aj my všetci.

    Po druhé. Vy ste priznali, že nehlasujete za to, lebo je vytvorená komisia. Áno, je to presne tak. To, čo som pred pár mesiacmi hovoril, dnes vy potvrdzujete. Komisia vznikla preto, aby sa citlivé ústavné problémy zhŕňali pod koberec. To je celý účel komisie. Vy ste povedali, pán poslanec, že kvôli tomu nehlasujete, lebo rokuje komisia. A keďže komisia, zdá sa, je permanentná komisia, bude rokovať zrejme permanentne.

    K pánovi poslancovi Cabajovi, ktorý povedal, že ústava nie je trhací kalendár a treba urobiť komplexnú novelu, ak som to správne pochopil. No, pán poslanec, ja tu mám aj vaše hlasovanie. A ja som včera povedal, že ak nie je zhoda v parlamente na úzkej novele ústavy, ako sa asi nájde zhoda na širokej novele ústavy? A povedal som konkrétny príklad. A teraz ho budem dokumentovať na hlasovaní pána poslanca Cabaja. Keď dala vláda do parlamentu návrh novely, ktorý bol komplexnejší a riešil aj imunitu, aj NKÚ, ten návrh v parlamente neprešiel. A hlasoval vtedy aj pán poslanec Cabaj, zdržal sa hlasovania, nebol za alebo bol proti. A potom niektorí z poslancov hovorili, nehlasoval som za kvôli tomu, že nesúhlasím s tou časťou o NKÚ, druhí hovorili, nesúhlasím s tou časťou o imunite. Keď potom išla úzka novela ústavy len o rozšírení kompetencie NKÚ, áno, potom ste hlasovali za, pán poslanec. Potom ste hlasovali za. Čiže za komplexný návrh ste nehlasovali za a hlasovali ste len za ten úzky návrh.

  • Reakcia z pléna.

  • A áno, áno, išlo o predsedu NKÚ, ako presne hovoríte. Tým chcem dokumentovať, že ak niečo v tomto parlamente má šancu na ústavnú väčšinu, je to skôr novela ústavy úzka ako široká. Veď to je podľa mojej mienky dosť logické, lebo v tej širokej novele ústavy si každý nájde nejaký bod, nejakú časť, s ktorou nesúhlasí, pričom nebude za ňu hlasovať. Takže tie výzvy ku komplexnej novele a také floskuly o trhacom kalendári sú absolútne nenáležité, zbytočné a slúžia len na ospravedlnenie nehlasovania za zúženie imunity.

    Dovoľte mi už úplne na záver, pretože veľa už bolo povedané, povedať naozaj stručne, otázka imunity nie je podľa mňa vecou opozície a koalície. Ja si myslím, že ak parlament posunie návrh do druhého čítania, tak to bude o. i. znamenať, že nechceme privilégiá, ktoré nie sú zmysluplné v parlamente. Bude to znamenať, že dáme občanovi signál, signál, že sa necítime byť nadradení nad nich, nad ich postavenie, nad ich práva. Ten signál bude znamenať, že bude dôveryhodnejší celý parlament, nielen opozícia, ale aj celá koalícia. Tento návrh je v prospech celého parlamentu, a preto si vás dovoľujem požiadať, najmä kolegov z vládnej koalície, aby ste nehlasovali podľa straníckych tričiek, ale podľa toho, čo zvýši dôveryhodnosť parlamentu a vôbec politického procesu na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem.

    O slovo sa prihlásil spravodajca, pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Mamojka. Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nebojte sa, nebudem zdržovať dlho, ale predsa len si dovolím pár slov povedať. Ja mám jednu výhodu aj nevýhodu, že som tuná rok. Chápem to, že istá kontinuita, ktorá tu funguje, politická i vzťahová je úplne prirodzená a normálna, prebiehajú tu určité vzťahové, ja verím, nie ľudské, ale len politické animozity, ktoré patria na pôdu parlamentu. Takže ja skúsim využiť tú moju ročnú výhodu a odosobniť sa trošku od bonmotíkov a slov, podľa mňa neviem, či tu majú čo hľadať, ale prosím.

    Mňa dosť mrzí jedno, že sa debatuje o probléme, chápem to, samozrejme, ktorý nepokladám za úplne kardinálny. A to je komisia. No ja už pomaly slovo komisia budem pokladať za nadávku. Nemám rád také extrémy, že, ja som tiež bol členom x komisií a výborov, kde sa stalo niekedy, skutočne komisia nebola funkčná a zamietol sa problém pod koberec. Ale keď som v takej komisii bol, tak som zavčasu začal frflať a som odišiel. Takže to chcem povedať, že nekoncentrujme ten problém ako problém nejakej komisie alebo nekomisie. Ja osobne si myslím, že prezumovať zbytočnosť komisie teraz a tu, to je trošku prehnané, pretože to je, ani keby sme povedali, že 18. decembra bude padať o pol štvrtej sneh tohto roku a o pol piatej sneh s dažďom. No to nevie ani RNDr. Iľko.

    Takže rád zakontrujem pánovi poslancovi Froncovi. Som rád, že sa tu používa občas aj klasická rétorika ako v rímskom parlamente. Tiež Rimania povedali, čas ukáže: „Tempori serviendum est.“ Po slovensky to je: „Počkaj času ako hus klasu.“ To znamená, nechajme to na skutočne ľudí, v tom s pánom poslancom súhlasím, ktorí nie sú žiadne béčkové kategórie v tej komisii. Budem trochu ješitný. Nehovorím o sebe. Je tam pani predsedníčka Ústavného súdu, pán akademik Čič, pán JUDr. Bárány, pán prof. Palúš a tak ďalej a tak ďalej, ľudia, ktorí merajú čas na minúty. A mňa nikdy v živote neobťažovalo, ani to nedovolím, hovorím za seba, aby som trávil nejaký čas jalovým spôsobom. Takže ja pevne verím, že ten tím nebude ochotný robiť štatistov, aj keby náhodou ten úmysel bol. A ja myslím, že ten úmysel nie je. Ja verím, že nie je ani preto, že stále tvrdím po tom jednom roku, mám pripravený, priznám sa dopredu, také drobné vystúpenie, keď bude o legislatíve reč všeobecne, že to nie je, nemal by byť naozaj ten trhací kalendár a ústava už vôbec nie. Takže ja si myslím, že tá komisia aj keď náhodou dôjde k negatívnemu záveru, ako sa zvykne hovoriť vo vede a výskume, aj negatívny výsledok je výsledok, aj keď laik to ofrfle. A ja verím, že dôjde k nejakým záverom principiálnym, napr. o tom, nechcem zdržovať detailmi, že stále sa diskutuje o tom, či vôbec má byť novela ústavy a keď áno, tak či má byť veľká či malá. Ani táto otázka nie je vyriešená. Imunita je jeden z nosných parlamentných ústavných právnych inštitútov. To znamená, diskutuje sa tu o nej, samozrejme, z politického uhla pohľadu, chápem to, ale treba sa ňou zaoberať aj právne. Ja osobne si myslím, že je to otázka vývoja v Európe. A tá diskusia aj v komisii, myslím, je potrebná aj preto, že keď zoberiete v Európe, starej, dobrej kultivovanej Európe so všetkými jej chorobami, že máte extrém holandský, kde prakticky nie je žiadna, máte extrém v Českej republike, kde je prakticky dosmrtná, zjednodušujem, tak asi už len ten diapazón možností hovorí o tom, že asi je o čom diskutovať a treba o tom diskutovať, a to profesionálne a potom aj politicky, samozrejme, alebo to zmiešajme, ale neurobme z toho nejaký len politický gulášik.

    Ja si osobne myslím, že príde čas, keď imunitu bude treba zrušiť. Ja súhlasím s vami, pán kolega, že princíp rovnosti je nosný, prioritný princíp, súhlasím s tým, ale osobne ja som to otvorene povedal, tiež nie som si istý, či to má byť teraz a úplne. Preto o tom budeme diskutovať, či politická právna kultúra, etika je na takej úrovni, že nemôže dôjsť k zneužitiu indemnity napr. v prípade, že by sa úplne zrušila. Ja to veľmi otvorene hovorím, že neznamená, že ja tomu názoru budem prikyvovať, budeme o tom diskutovať. Ale verím, že raz príde doba, ja dúfam, že to bude čo najskôr, že sa úplne zruší, ja som za. Či je už tá doba teraz, neviem.

    Takže ja si osobne myslím, že tá profesionálna platforma komisie bude veľmi dôležitá, že ona k niečomu isto dôjde, či to bude o rokovacom poriadku či o ústave a či o ostatných právnych inštitútoch. A osobne si nemyslím, že je to o ničom. Takže toľko len taký drobný improvizovaný vstup. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 335. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 332.

    Dávam teraz slovo podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Milanovi Hortovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vo svojom úvodnom vystúpení k návrhu zákona o športe v mene navrhovateľov, v tejto chvíli nemyslím len poslanecké kluby SDKÚ – DS a KDH, ale aj poslanecký klub SMK, ktorý iba z technických príčin nie je na tomto návrhu zákona podpísaný, vás informoval o tom, čo je cieľom tohto návrhu zákona, akým spôsobom navrhovatelia sa chcú vysporiadať s tým, čomu sa hovorí možno aj spoločenská objednávka a čo príp. v tom zákone nie je.

    Takže na úvod snáď len toľko, všetci, ktorí tu sedíme, máme akýsi vzťah k športu, všetci cítime, že naozaj tu existuje reálna spoločenská objednávka na to, aby sa v tejto oblasti tiež aj prostredníctvom legislatívy posunuli veci dopredu. Áno, vieme to všetci, že šport potrebuje moderný zákon. Ten, ktorý je platný a je zákonom o telesnej kultúre, je z roku 1997. A dnes už pre potreby nielen mládežníckeho športu, ale aj reprezentácie, ale aj potreby toho, čomu hovoríme akási osveta v športe, no predovšetkým v tej oblasti, ktorej sa hovorí financovanie, tento zákon, ktorý je platný, nevyhovuje.

    To, čo je vo vašich laviciach a čo je na stole, je akýsi spoločný prienik projektu, ktorý sa nazýva Viktória, ktorý vznikal 4 roky za predchádzajúceho pôsobenia našej vládnej koalície v prostredí na Úrade vlády v okolí premiéra Dzurindu, a návrhu zákona z Ministerstva školstva Slovenskej republiky z januára 2006, ktorý vznikal v prostredí pána vtedajšieho ministra Fronca. Čiže je možné konštatovať, že prvýkrát v histórii ide o akúsi kontinuitu návrhov.

    Tvorili sa doteraz koncepcie, robili sa národné programy, legislatívne zámery, určite s dobrým úmyslom. Ale to, čo máte dnes na stole, je prvá legislatívna norma týkajúca sa športu ako takého. Tento návrh zákona je normatívnym základom reformy športu s dôrazom na reformu financovania športu z centrálnych zdrojov. Hovorím o reforme financovania športu z centrálnych zdrojov, teda z našich, vašich daní a z daní všetkých občanov Slovenska. Čiže ak by niekto hľadal v tomto návrhu zákona, že sa v ňom definuje, aký má byť, dajme tomu, podiel na HDP, ktorý sa má zo štátneho rozpočtu dať do oblasti športu, tak to tam nenájde, pretože si myslíme, že to pre túto nadstavbu, ktorou šport je, ani nie je dosť dobre možné, vzhľadom na to, že každá vládna koalícia alebo každá vláda, ktorá príde k moci, by si mala na základe svojich priorít určovať vládny program a, samozrejme, aj vzťah k športu.

    Chcel by som v tomto úvode ešte upozorniť na to, že v tomto návrhu zákona nie je žiadny zásadný rozpor so zámermi súčasnej vlády v oblasti športu. Ja si dovolím odcitovať programové vyhlásenie vlády pána premiéra Roberta Fica z augusta 2006, šport sa v tomto dokumente spomína v časti 5. 3: „Vláda vypracuje nový zákon o podpore športu, ktorý v plnej miere prevezme komunitárnu úpravu športu v rámci Európskej únie s dôrazom na boj proti dopingu, zabránenie násilia na štadiónoch s cieľom podpory štátnej reprezentácie, regionálneho, mládežníckeho a akademického športu. Súčasne zákon o športe bude klásť dôraz na vytvorenie transparentného informačného systému ohľadom nakladania s finančnými prostriedkami v rôznych oblastiach športu vrátane určenia jednotnej metodiky pre rozdeľovanie finančných prostriedkov, vytvorenia viaczdrojového financovania športu, ako aj vytvorenia efektívneho systému pre rozhodovanie športových sporov v súlade s trendom Európskej únie.“ Ak ste si tí, ktorých to zaujíma, prečítali dôvodovú správu, ale aj jednotlivé paragrafy tohto zákona, tak asi mi dáte za pravdu, že so všetkými týmito oblasťami snáď okrem toho viaczdrojového financovania sa snažil tento návrh zákona popasovať. Chcem tým povedať, že toto by snáď mohol byť návrh zákona, o ktorom by sme vedeli spolu v prípade jeho posunutia do druhého čítania cez prázdniny diskutovať nielen na úrovni výborov, ale aj na úrovni všetkých zainteresovaných, myslím tým zväzy, myslím tým ľudí, ktorí sa zaujímajú o šport, myslím tým tých, ktorí majú vplyv na šport, myslím tým aj tých, ktorí ten šport financujú z iných prostriedkov ako z prostriedkov štátneho rozpočtu.

    Čiže ak by som tento úvod mohol zhrnúť, tak snáď sú to 4 body. Je to prvýkrát, keď je v parlamente daný na diskusiu šport, šport a zákon o športe ako samostatný prvok, ako nadstavba spoločenského života. Je to prvýkrát, keď sa tento návrh zrodil ako prienik rôznych iných názorov, lebo však dobre vieme, že ten predchádzajúci návrh, ktorý, či už to bolo z dielne Úradu vlády alebo to bolo z dielne ministra školstva, nakoniec sa sem na rokovanie nedostal. A myslím si, že netreba sa do minulosti vracať. Dnes je to prvýkrát prienik názorov, ktorý by mohol stáť za zváženie, že by sme mohli o ňom diskutovať. Čiže je tu priestor pre vážnu diskusiu, vážnu preto, lebo aj keď je to iba nadstavba, tak všetci cítime, a sme ako mladá krajina a mladý národ, že by sme radi mali možno viac pocit hrdosti za výsledky našich športovcov na medzinárodných kolbištiach, ale predovšetkým všetci cítime, že do tohto problému treba vstúpiť, lebo je tam veľa vecí na riešenie. No a prvýkrát si myslím, že by to mohla byť súhra koalície a opozície, pretože akokoľvek by sme tento návrh chceli lámať politicky a nebodaj stranícky, tak všetci by sme pociťovali, že sme vedľa. Naozaj si myslím, že toto by mohla byť téma, kde by sme sa mohli zhodnúť aspoň na tom, že zavedieme na túto tému korektnú diskusiu.

    Čiže ak by som chcel zhrnúť tie hlavné ciele, ktoré tento návrh obsahuje, tak by som ich premietol do štyroch bodov. Prvým z nich je pritiahnuť čo najviac mladých ľudí k športovaniu. Áno, cítime to všetci, že je spoločenský problém, že mladí nám odchádzajú od športu niekam inam, nemyslím, že je to vždy len k drogám alebo teda k iným podobným zlým návykom alebo hriešnostiam. Ale šport akosi ako keby sa dostával na vedľajšiu koľaj. A cítime to, že národ nám stáva sa menej zdravým. A všetci cítime, že práve cez šport, tak ako to robia v iných demokratických rozvinutých krajinách, sa dá v tejto oblasti urobiť prielom. Čiže prvý cieľ je pritiahnuť mladých ľudí k športovaniu. Druhý cieľ je dosiahnuť čo najviac významných medzinárodných úspechov. Už som spomínal, že sme mladý národ, mladý štát. Áno, je tu hlad po úspechu v populárnych športoch, ale aj v tých možno menej populárnych, je tu hlad po tom, aby sa Slovensko aj v tejto oblasti ešte viac dokázalo pozitívne zviditeľniť. Tretím cieľom je osveta, osveta pokúsiť sa podporovať šport ako druh zábavy. Čo všetko sa tu dnes okolo nás propaguje ako druh zábavy? A mnohí na to máme. A verím, že je to pravdivý názor, že nie je všetko v poriadku s tým, čomu sa hovorí zábava. Tak práve šport cez rodinu a školu by sa mohol znova vrátiť do priestoru, ktorý mu patrí. No a to posledné, čo ja považujem osobne za najdôležitejšie, je pokus o vnesenie poriadku do športu, myslím, do financovania športu cez definovanie priorít, cez definovanie pravidiel, cez definovanie jasných normatívov. Určite sa nie vo všetkom, keď budeme na túto tému diskutovať, dokážeme zhodnúť. Ale tým, že tu je pokus o to, aby sa do toho, čomu sa hovorí financovanie, vniesol väčší poriadok, tak z pohľadu aj tých, ktorí v minulosti dávali návrhy pre Viktóriu, aj tých, ktorí navrhovali návrh zákona z dielne ministerstva školstva, je toto jeden z najdôležitejších momentov ich rozhodovania.

    Teraz by som si dovolil upriamiť vašu pozornosť na tie kľúčové oblasti, ktoré tento návrh zákona má ambíciu upraviť. Ide predovšetkým o pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu, ďalej, o financovanie športu z verejných zdrojov, a to podčiarkujem, z verejných zdrojov, ďalej, právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca, ďalej, právne postavenie športového klubu, športového zväzu a organizovanie športových súťaží, športovej reprezentácie. Ďalšou oblasťou, ktorú má, myslím, tento zákon upraviť, je spôsob riešenia sporov, lebo navrhuje zriadiť rozhodcovský súd. A ďalej je to informačný systém v športe. Cieľom toho je, aby bola väčšia transparentnosť.

    Zákon sa nezaoberá témami, ktoré netreba upravovať. Myslíme tým amatérsky šport, definovanie Národného programu rozvoja športu. Vnútorná štruktúra organizácie je spolkovej sféry. Na to by som chcel upozorniť, že ak má niekto snahu očakávať, že je tu ambícia tieto veci upraviť, nie je to. Je to tak široký diapazón problémov, ktorý sa nedá v prvom kole proste vtesnať uspokojivo do takéhoto legislatívneho návrhu. Dve témy budú upravené v osobitnom právnom predpise. A to je boj proti dopingu a boj proti násiliu na štadiónoch. Naschvál to nazývam bojom, lebo myslím si, že sme už dneska v oblasti alebo v etape, keď sa to ani inak nazvať nedá.

    Zákon definuje verejný záujem v športe a určité priority financovania športu zo štátneho rozpočtu, ktoré odzrkadľujú tento verejný záujem. Po prvýkrát máme pocit, že sa to dá nazvať dobrým systémom financovania športu z centrálnych zdrojov, lebo zákon navrhuje a zakotvuje zásady. A po prijatí tohto zákona, ktorý vnímame ako reformu športu, a jeho implementácii je možné s pokojným svedomím navyšovať financie do športu minimálne v zmysle tom, ako sa vyvíja rast slovenskej ekonomiky, ako rastie HDP. Máme pocit, že poskytovanie a používanie štátnych dotácií v súčasnosti nie je vo všetkých prípadoch efektívne a transparentné. Čiže zákon mení podmienky financovania športu z centrálnych zdrojov z hľadiska obsahu, myslíme tým určenie priorít i formy. A ide v tomto prípade o viac transparentnosti a efektívnosti. Čiže zákon vytvára podmienky pre čo najširšie poskytovanie dotácií prostredníctvom súťaže, kritériá sú navrhnuté v zákone. Zakotvuje základ pre jasný spôsob výpočtu dotácií každého športu a jeho verejnú dostupnosť. Čo najviac sú objektívne kritériá, napr. športové výsledky, počet štartujúcich detí, počet divákov. Pri posudzovaní subjektívnych kritérií, t. j. takých, ktoré nemožno zmerať podľa objektívnych veličín, napr. spoľahlivosť poberateľa dotácie, etický a športový prínos projektov, domácu popularitu športov, sa zostaví komisia odborníkov, ktorých odporúčania budú podkladom pre konečné rozhodnutie ministra, myslí sa tým príslušný minister, ktorý má v svojej ingerencii šport, a to je minister školstva. Zakotvuje, že žiadosti o dotácie majú byť dôsledne orientované na ciele a výsledky, ktorých plnenie sa bude dať sledovať merateľnými kritériami, budú sa podporovať činnosti, nie subjekty. Tu by som chcel podčiarknuť, áno, tento zákon je o tom, že chceme, aby sa financovala činnosť, nie objekty, nie zväzy, ale činnosť, ktorá je zmysluplná a ktorá pritiahne ľudí k športovaniu.

    Tento zákon sa osobitne zameriava na športovanie detí a mládeže mimo vyučovania. Kritériá pre rozdeľovanie dotácií súťaží budú v tomto prípade nasledovné, počet športujúcich detí, športový prínos, t. j. kreativita, súťaživosť, vplyv na zdravie a spoľahlivosť organizátora súťaže. Jasne sa oddeľuje dotácia pre reprezentáciu a tzv. rozvoj odvetvia pri výpočte aj pri samotnom použití. Dotácie na rozvoj odvetvia sa zamerajú na podporu domácich súťaží, teda na konkrétnu činnosť, ktorú vykonávajú športové zväzy.

    A na záver. Tento zákon sa zameriava na sústredenú podporu významných športov. To, ako sa dopracujeme k tomu, čo by sme vedeli nazvať pre Slovenskú republiku významné športy, je tiež v zákone jasne definované, pretože štát dnes podporuje širokú paletu športov a podujatí vrátane tých menej alebo málo významných alebo tých, ktoré nepriťahujú mládež. Zákon vytvára podmienky pre sústredenú podporu významných športov z pohľadu reprezentácie a talentovanej mládeže. Čiže vytvorí sa rebríček športov, v ktorých reprezentáciu a talentovanú mládež bude štát podporovať prioritne. Rebríček bude zohľadňovať domácu a zahraničnú popularitu športov a dosiahnuté úspechy slovenskej reprezentácie a tak ďalej.

    Nebudem vás ďalej v tom úvode zabávať. Ak dovolíte, na záver si dovolím dať dôraz na to, čo tu v konečnom dôsledku povedal aj predrečník, spravodajca predchádzajúceho návrhu zákona, pán Mojmír Mamojka, že cítime to všetci, že je tu kontinuita aj politická, aj vzťahová. Chcem veriť, že tento návrh zákona, ktorý rieši oblasť, ktorá by naozaj nemusela byť vnímaná stranícky ani politicky, by mohol byť možno prvým signálom o tom, aby sa táto kontinuita nie vždy korektná a nie vždy spravodlivá a nie vždy pravdivá dokázala preklenúť. Samozrejme, ide o to, aby sme dokázali vytvoriť na to podmienky jeho posunutím do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem Milanovi Hortovi, podpredsedovi Národnej rady, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Dušanovi Galisovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ma svojím uznesením č. 46 zo 14. júna 2007 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 335). V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, a to doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to je, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie alebo dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel návrhu zákona.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona, obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. júna 2007 č. 332 a § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 6. septembra 2007 a gestorský výbor do 7. septembra 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne mám dve prihlášky. Za klub Kresťanskodemokratického hnutia sa hlási pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči, máte slovo a potom písomne ešte je prihlásený pán poslanec Kubánek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som najprv pozdravil našich športovcov na balkóne. Dúfam, že chcete športovať? Tak je dobre.

    Pred chvíľou bola rozprava, kde pán kolega Lipšic hovoril, že len hlupák nemení názory. Ja si nemyslím, že to bolo nahováranie, aby ste každú chvíľu menili názory. Ale z času na čas možno je to aj užitočné urobiť, aj preto, že, a odvolám sa tuná na parafrázu známeho výroku, si duo faciunt idem, non est idem, ak dvaja robia to isté, to nie je to isté, alebo, je to ešte inak, keď to sprarafrázujem, ak dvakrát urobíte to isté, tak to nebude to isté. Ak zmeníte názor, môže to byť aj zlé, aj dobré. Ale ja si myslím, že v tomto prípade by to mohlo byť dobré.

    Kresťanskodemokratické hnutie predložilo zákon o športe koncom minulého volebného obdobia. A priznám sa, keď hovoríte, že to bolo neskôr, že aj my sme mali medzi sebou rozpory o tom, ako to má vyzerať. Ale, ako vidíte, dokázali sme tie rozpory preklenúť a predkladáme to spolu s SDKÚ a takisto ako aj s SMK. Myslím si, že by bolo dobré tieto názorové rozpory posunúť a preklenúť aj spolu s vami, s vládnou koalíciou. Jednoducho chápem, vtedy bolo obdobie pred voľbami, boli obavy, komu to prinesie nejaký ten bodík vo voľbách. Ale dnes je iná situácia. Dnes je situácia, že naozaj zmena názoru na zákon o športe, ktorý predkladáme tuná spoločne, by mohla pomôcť aj tomu, aby títo mladí ľudia mohli mať oveľa väčší priestor na športovanie.

    Dovoľte mi, aby som sa aj krátko zamyslel nad tým, čo to ten šport je, prečo nás to tak drží. To je nový, naozaj veľmi významný sociálny fenomén. Je to nielen užitočné trávenie času a prostriedok boja proti drogám a možno aj možnosť predchádzať zločinnosti. Je to príjemné trávenie času. Ale v prvom rade by som povedal, že šport je dôležitý ako súčasť zdravého životného štýlu. A aj to by som rád zdôraznil, je to čosi, čo je súčasťou aj našej národnej hrdosti. Veď predsa úspechy našich športovcov na medzinárodných súťažiach pozdvihujú aj národné povedomie. Na druhej strane treba oproti tým pozitívnym veciam povedať aj to druhé, to negatívne, čo je to šport. Je to neraz veľmi tvrdý biznis. Je to často násilie a netolerancia. Na štadiónoch, žiaľ, je to aj doping. A je to aj nekalá súťaž. A často, tak ako v poslednom čase čítame v mnohých médiách, sú to aj úplatky a, rovno to treba povedať, špinavé korupčné aféry.

    A tento zákon má snahu o to, aby sme sa tieto problémy pokúsili vyriešiť. Treba nastaviť jasné a transparentné pravidlá pre slovenský šport, spravodlivé pravidlá pre fungovanie športových klubov, športovcov, zväzov a spravodlivé pravidlá pre profesionálny šport a amatérsky šport, no a celkom iste spravodlivé a transparentné pravidlá pre financovanie športu. Keď tu mám aj kolegu významného slovenského športovca, tak poviem v reči športovej terminológie, tento zákon má snahu priniesť fair play pravidlá pre financovanie športu, fair play pravidlá pre športovcov a pravidlá solidarity medzi profesionálnymi športovcami a amatérskymi športovcami. Viete dobre, že tie nechutné škandály a aféry športu jednoducho naozaj treba riešiť.

    A tu úprimne poviem, že v tejto chvíli mám pocit, že ako keby v súčasnosti sme boli bezradní, ako s tým narábať. Ja vnímam, že ministerstvo pripravuje koncepciu. Ale, viete, poviem veľmi úprimne, ak si nevieme rady, tak to je štandardný postup a to tu už aj zaznelo. Vymenuje sa komisia, najlepšie z odborníkov zo všetkých možných strán, aby mal každý iný názor. A ten problém sa potom rieši a rieši a rieši a vytvorí sa maximálne nejaká vízia, koncepcia. Toto je krok oveľa ďalej, priatelia, oveľa ďalej. Tu by sme sa mohli naozaj pohnúť, ak by sme takýto zákon boli schopní prijať. A preto vyzývam, aby sme konečne v tomto prípade sa pokúsili prvýkrát preklenúť po roku to, čo sa doteraz nepodarilo vládnej koalícii, nájsť spoločnú reč a prijať spoločne tento zákon. Nechceme za to politické body. Myslím si, že šport prechádza celou spoločnosťou horizontálne i vertikálne, každým z nás istým spôsobom. Pre tých mnohých starších minimálne je to obrazovkový šport. A tam zažívajú zážitky, zdvíha sa im adrenalín. Toto je vec, ktorú by sme mohli sa pokúsiť riešiť. A bol by to aj dobrý signál pre túto krajinu. Takže nechcem hovoriť znovu o detailoch, ktoré sú tam. Budem rád, ak budeme mať možnosť o tých detailoch, o problémoch spolu diskutovať vo výboroch. Tam môžeme nájsť priestor na to, aby sme urobili zmeny v tom zákone také, ktoré budú spoločne zaujímavé pre jedných i pre druhých.

    Tak to bol môj apel a ďakujem, že ste ma nechali vystúpiť a vypočuli v mene v tomto prípade ŠK KDH. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú.

    Pán poslanec Kubánek je ďalší písomne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, ctené dámy, vážení páni, do programu našej 11. schôdze sa pomerne prekvapujúco a nezvyčajne rýchlo dostal návrh zákona skupiny poslancov o športe. Vďaka médiám je už v centre pozornosti športovej verejnosti. Zdá sa mi, že práve toto sledovala svojím návrhom opozícia. V rámci nedostatku iných tém sa až priveľmi poponáhľala s predložením tohto návrhu zákona, ktorý podľa môjho názoru nespĺňa očakávania.

    Je žalostné, že za osem rokov vládnutia ste, vážené dámy, vážení páni, nedokázali problematiku športu riešiť a na zložité otázky pohotovo reagovať tak ako dnes. Šport a telesná výchova boli pre vás na vedľajšej koľaji. Napriek rôznym predvolebným sľubom ste v tejto oblasti neurobili takmer nič významné, dôležité a potrebné, aby sa pomery v telovýchovnom hnutí dôsledne a cieľavedome riešili. Na druhej strane ste až príliš razantne zasiahli proti Slovenskému združeniu telesnej kultúry a pripravili ho o majetok, ktorý mnoho rokov vlastnil. Chcem vám pripomenúť, že obvinenia z trestnej činnosti pri čerpaní finančných prostriedkov sa nikomu nedokázali a kauzu prokurátor odložil, napriek tomu bol majetok združenia exekvovaný a dostal sa do súkromných rúk. To bol asi váš hlavný cieľ. A takto ste, vážení, vážne poškodili postavenie združenia telesnej kultúry. Škoda, že ministerstvo financií tak tvrdo nezasahovalo aj v prípadoch, keď štát prichádzal o stámiliónové hodnoty vo viacerých iných oblastiach.

    Nech mi je teda dovolené zaujať stručné stanovisko k predloženému zákonu o športe, a to nie z pohľadu straníckeho ani politického, ale na základe môjho vyše tridsaťročného pôsobenia v rôznych funkciách v telovýchovnom hnutí.

    Predovšetkým sa čudujem, že skupina poslancov, ktorá návrh pripravila, neprizvala na jeho spracovanie najvýznamnejších odborníkov, trénerov a funkcionárov športu. Myslím si, že predložený návrh je kompilát dvoch návrhov, ktoré v rokoch 2005 a 2006 pripravovalo ministerstvo školstva a skupina z radov SDKÚ pod názvom Viktória. Tento návrh, ktorý predchádzajúca vláda prerokúvala, prečo neschválili, keď bol taký dobrý? Obidva návrhy mali v prvom štádiu prípravy pozitívne aj negatívne prvky, aj dobrú vieru pripraviť kvalitný zákon. Bolo potrebné v náročnej práci ďalej pokračovať. Žiaľ, nestalo sa tak a koalícia svoj zámer v oblasti športu, ako aj v mnohých iných sľuboch jednoducho odložila a nesplnila. Je zarmucujúce, že predložený návrh zákona ani tentoraz nebol konzultovaný so všetkými rozhodujúcimi športovými subjektmi. Navyše, takmer vôbec nerieši problém zdrojov financovania športu, ale až príliš detailne sa zaoberá prerozdeľovaním súčasnej nedostatočnej finančnej podpory.

    V dôvodovej správe sa o. i. konštatuje, že dotácie zo štátneho rozpočtu sa v súčasnosti nerozdeľujú efektívne. Vnucuje sa otázka, ako sa teda rozdeľovali za vašej vlády. Treba zdôrazniť, že to bolo podľa tých istých kritérií ako dnes, ktoré ste chceli zmeniť, lebo vám asi vyhovovali. Ďalšia objavná veta je, dotácie zo štátneho rozpočtu sa v súčasnosti nerozdeľujú transparentne. Ďalšie konštatovanie je s akcentom na slovo dnes. Štát dnes financuje rozvoj športového odvetvia, v čom je skrytá podpora, réžia aparátu športových zväzov. Veď tak je to už vyše osem rokov.

    Udivuje ma aj definovanie práv a povinností Rady vlády pre šport. V tejto časti chýbajú jasné kompetencie. A rôzne sa dá vykladať aj návrh primeraného zastúpenia športových zväzov. Čo to je to primerané? Je to 50 % alebo 10 %? Návrh zákona zavádza nový prvok, tzv. váhy priorít, § 15 počíta so šestnástimi čiastkovými váhami, ktoré sú navyše v rôznych pomeroch. Ich hodnota sa väčšinou stanovuje naprosto subjektívne, ale čuduj sa svete, ich súčet sa považuje za exaktné číslo. Navyše, ministerstvo si ich môže svojvoľne upraviť zo zákona, a to do jednej pätiny bez udania dôvodu a nad jednu pätinu s uvedením dôvodu.

    V dôvodovej správe sa konštatuje, že prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať dopad na štátny rozpočet. Naozaj to tak bude? Len niekoľko príkladov spomeniem. Samosprávny kraj má vytvárať podmienky na rozvoj športu v celom kraji a najmä športu pre všetkých. Vytvorenie podmienok, ktoré sú v terajšom období minimálne ako nedostatok ihrísk a športovísk všeobecne, si nevyžiada žiadne finančné nároky? Aj ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany má vytvárať podmienky pre rozvoj športu. Dokáže to bez zvýšených nárokov na financie? Osobitným problémom je vytváranie podmienok pre športovanie mladých ľudí, ale najmä žiakov a študentov základných a stredných škôl mimo vyučovacieho procesu. Práve tu potrebujeme podstatne viac finančných zdrojov, ako to bolo doteraz.

    Prekvapuje ma aj zredukovanie podpory štátu zhruba na necelú polovicu športov. Už dnešná diferenciácia zabezpečuje obrovské rozdiely v podpore jednotlivých športov. Vylúčiť z podpory väčšinu športov alebo prisľúbiť im iba zostávajúce omrvinky bez presnej kategorizácie športu podľa podmienok a tradícií sa mi zdá ignorovaním záujmu istej a nie malej časti obyvateľstva.

    Za nesystémové považujem zavádzanie novej kategórie do hodnotenia, ktorou je tzv. spoločenský význam športu. Pre mňa je dosť nepochopiteľný zámer na zjednodušenie administratívy pre úradníkov ministerstva školstva, že podávať sa budú iba projekty nad 5 mil. Sk. Veď v súčasnosti viac ako polovica projektov je pod 1 mil. korún. A prinášajú pre šport veľa užitočného.

    V návrhu zákona, § 25, je pomerne podrobne špecifikované postavenie profesionálneho športovca, čo je, samozrejme, potrebné. Ale autori návrhu úplne zabudli, že títo športovci netvoria ani jedno percento z registrovaných športovcov. O tzv. amatéroch je v zákone veľmi málo slov.

    Príliš tvrdé sú navrhované sankcie za včasné neoznámenie aj nepodstatných údajov pre ministerstvo školstva z klubu alebo zväzu, suma do 200 000 korún je neakceptovateľná aj preto, že dáva možnosti individuálneho hodnotenia.

    Zaujala ma časť, v ktorej sa konštatuje, že v čo najkratšom čase treba vypracovať osobitný predpis, zákon o boji proti drogám, ďalej, v čo najkratšom čase treba vypracovať osobitný právny predpis, zákon o boji proti násiliu na športových a iných podujatiach. Neviem, čo znamená najkratší čas. O mesiac alebo o dva, alebo o päť budeme rokovať o problematike športu? Domnievam sa, že pri dopracovaní predloženého návrhu by sa mnohé zložité problémy mali zakomponovať do návrhu zákona o športe. Nebolo by dobré, keby sme pokračovali v predchádzajúcej praxi a takmer pravidelne novelizovali zákony a dokonca aj ich novely.

    Uvedené, ale aj ďalšie fakty a skutočnosti mi nedovoľujú podporiť predložený návrh zákona o športe. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kubánka sa prihlásili pán poslanec Fronc, pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvý má slovo pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, čo sa týka SZTK, my sme ich nepripravili o majetok, my sme zachránili, čo sa dalo zachrániť ešte. A tvrdiť, že nebol nikto odsúdený, to je to isté, ako keby vám niekto ukradol auto a vy ho nechytíte, ale to auto budete mať tak či tak ukradnuté a nebudete mať na čom chodiť. A opýtajte sa, prosím vás, športových zväzov, pretože dostali slobodu, ako to dnes vnímajú, čo sa udialo tým, že vlastne SZTK zanikol.

    Druhá vec, že neboli pri tom najvýznamnejší odborníci. Sám ste povedali, že jednoducho tento zákon v podstate preberá to, čo sme urobili na ministerstve. Tá záverečná komisia bola zostavená z renomovaných ľudí, ako boli pani Mračnová, pán Vengloš, pán Filc a podobne. Takže cez všetky tieto konzultácie tento zákon prešiel.

    A tretia vec. Musím napriek tomu povedať, pán kolega, že vaše vystúpenie sa mi páčilo z iného pohľadu, pretože ste hovorili o vecných problémoch, o tom, čím by sa tam bolo treba ešte zaoberať, čo by tam bolo treba ešte zmeniť. Ale to je práve na to, aby ste tento zákon posunuli do druhého čítania a aby sme spolu mohli hľadať to, čo vy vidíte ako potrebné na to, aby sa urobili zmeny v športe, aby sa naplnili tie očakávania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ja budem takmer opakovať to, čo hovoril môj predrečník. Chcem osloviť pána kolegu, ktorý povedal, že je dlhoročným funkcionárom v oblasti športu, že v úvode svojho vystúpenia nás kritizoval hlavne preto, že sme vraj dodnes neurobili nič. No tak nieže sme neurobili nič, dnes je tu na stole zmysluplný návrh zákona, ku ktorému sa aj náš pán kolega, dlhoročný funkcionár, vyjadroval. Tiež sa mi páčilo, že sa vyjadroval vecne. A tiež ho chcem poprosiť, aby svojím hlasom prispel k tomu, že tento návrh zákona pôjde do druhého čítania, kde budeme môcť spoločne prispieť k tomu, že to bude fakt dobrý zákon.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Kubánek, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ja poviem len jednu poznámku k zákonu. Tak ako som povedal vo svojom vystúpení, pracujem viac ako 30 rokov v telovýchove. Ale takýto návrh zákona, ktorý dnes predkladáte do parlamentu, som ešte nezažil. Prepáčte mi za výraz, nie je to zákon, je to paškvil. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Kubánek bol posledný z písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Miššík, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Rafaj, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Micheľ a pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    A ako prvý vystúpi pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • No, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, je zákon, ktorý má oveľa väčší dosah, ako si ktokoľvek z nás dokáže uvedomiť. Šport je dnes fenoménom, kde sa točia veľké peniaze, kde je strašne veľa slávy, kde je veľmi veľa národnej hrdosti, ale kde sú aj problémy, o ktorých hovoril predkladateľ tohto návrhu zákona pán Hort.

    Ja keďže vidím, že je dostatok prihlásených do rozpravy, by som rád k tomuto návrhu povedal len niekoľko slov.

    Ja osobne považujem tento návrh zákona za dobrý, teda taký, ktorý prispeje k zlepšeniu úpravy športu na Slovensku.

    V prvom rade navrhovaná právna úprava sa snaží a podľa môjho názoru veľmi úspešne vyplniť medzeru spôsobenú skutočnosťou, že tá doterajšia spomínaná právna úprava detailne nešpecifikovala oblasť a detailne sa nezaoberala oblasťou športu.

    Určite môžem súhlasiť s navrhovateľmi, že jedným z kľúčových problémov v oblasti športu je nedostatočná úprava a nesprávne financovanie športu z centrálnych zdrojov, pričom ide o kľúčovú oblasť, najmä čo sa týka profesionálneho športu, ale aj športu ostatného. V tomto smere môžem súhlasiť, že pri dnešnej právnej úprave sa dotácie zo štátneho rozpočtu v súčasnosti nerozdeľujú efektívne. Dnes, poviem a zopakujem to, lebo pán kolega najmä pri tomto slovíčku bol predtým dosť nervózny, štát kladie pri rozdeľovaní peňazí z centrálnych zdrojov malý dôraz na súťaživosť. Podporuje tak monopolné postavenie prijímateľov dotácie, ktorých efektívnosť v dôsledku poklesu výkonu a rastu nákladov dlhodobo klesá. Dotácie sú netransparentné, štát neefektívne kontroluje ich skutočné použitie, pričom vo veľa prípadoch končia v nesprávnych rukách tieto prostriedky.

    Ja musím povedať, že toto aby ste nevnímali, že je to akási kritika terajšej vlády, terajších funkcionárov. Je to všeobecné konštatovanie, pretože si myslím, že ten návrh, ktorý dnes máme pred sebou, veľmi presne špecifikuje okruhy, veľmi presne pomenúva problémy a vlastne bude jednoducho tým základom pre to, aby sme takéto nedostatky odstránili.

    Podľa môjho názoru, a to treba tu spomenúť, lebo je to aj logické, aj veľmi pekne upravené, tento návrh zákona najmä komplexne upravuje problematiky, ktoré treba zopakovať, lebo takto komplexne a do seba zapadajúco to neriešil žiadny návrh zákona, teda nie je to paškvil, ale rozumný návrh zákona, ktorý sa snaží upraviť pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu, financovanie športu z verejných zdrojov a jeho potom transparentné rozdeľovanie prostredníctvom grantov, právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca. To sme dodnes upravené takýmto spôsobom nemali. Dnes keď hovoríme alebo budeme o chvíľu hovoriť o Zákonníku práce, tak tu sú aspoň základné podmienky pre to, aby aj profesionálny športovec, aj jeho zamestnávateľ mali veľmi jasne stanovené podmienky, za akých môžu spolupracovať, hlavne keď tam ide o veľmi veľa peňazí a upravuje sa aj právne postavenie športového klubu a športového zväzu a organizovanie športových súťaží. Mne sa tam napr. veľmi páčilo pri definícii športového zväzu, aká by mala byť jeho veľkosť, lebo o tom boli najmä asi zrejme najväčšie polemiky, že koľko zastúpení medzinárodných by mal mať, resp. v koľkých krajinách by mal byť zaregistrovaný, aby sa mohol stať zväzom podľa tohto zákona.

    A nakoniec, čo je asi najdôležitejšie, to je aj právne postavenie športovej reprezentácie Slovenskej republiky, pretože reprezentácia býva väčšinou zdrojom radosti, keď sa darí, a býva aj veľkým zdrojom smútku a dokonca aj frustrácie spoločnosti, ak sa reprezentácii nedarí, a to najmä v kolektívnych športoch.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na záver tohto svojho stručného vystúpenia povedal to, že si myslím, že tento zákon nie je ani o koalícii, ani o opozícii. Tento zákon má snahu upraviť oblasť spoločenského života, ktorej právna úprava v posledných rokoch vyslovene chýbala, čo bolo možno aj našou drobnou chybou. Je pritom nepochybné, že ak sa aj v budúcnosti chceme tešiť z úspechov následníkov takých športovcov, ako je Marián Hossa, Dominik Hrbatý, Martikán alebo Moravcová, musíme pre podporu športu urobiť niečo aj my. A my sme zákonodarcovia a mali by sme prijať dobrý zákon, ktorý prispeje k tomu, že sa v budúcnosti budeme tešiť z veľkých úspechov nielen slovenskej reprezentácie, ale aj napredovania celej slovenskej spoločnosti. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka? Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Veľmi oceňujem snahu a prezentáciu predkladateľov, že tu ide o kontrolu financií, ktoré sa neúčelne vynakladajú a tak ďalej a tak ďalej. Ja s tým všetkým súhlasím. Len potom sa pýtam, pán poslanec Miššík, prečo, pokiaľ v § 47 je uložená povinnosť do registra uviesť výšku dotácie, kto ju dostal a na čo ju použil, potom v § 49 je uvedené, že ministerstvo môže uložiť pokutu. No tak to predsa nie je striktný a poctivý zámer skutočne šliapať na otázky, kde sa rozplývajú financie. Pokiaľ idú inde, musí byť uložená pokuta.

    Po ďalšie. Tu kolega zo Smeru uviedol, že je tento legislatívny návrh paškvil. Pán poslanec, skutočne, to je tak zle spracované. Napr. pokuta sa môže uložiť za nesplnenie povinnosti v § 47 ods. 1 až 4. Ale § 47 nemá ods. 1 až 4. Ďalej sa uvádza, že sa môže uložiť pokuta za porušenie povinnosti v § 54 ods. 1 až 3. Predložený legislatívny návrh nemá žiaden § 54, tobôž ods. 1 a 3. Tak ako vlastne korektne chcete riešiť tú základnú otázku, ktorú ste vy vyzdvihli, že tu ide o kontrolu financií a tak ďalej? Ako môžete hovoriť o zákone, že je korektný, keď má takéto vážne legislatívne pochybenia?

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Miššík, chcete reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani profesorka, som veľmi rád, že ste poslankyňa, ktorá číta tak podrobne takéto významné zákony. Musím povedať, že v tom spomínanom § 49 ods. 1 sa hovorí, že ministerstvo môže uložiť pokutu až do výšky 50 000 korún. To slovo „môže“ znamená, že je tam to rozpätie. Ale zároveň sa nebránim tomu, ak budete tak láskavá a budete hlasovať za posunutie tohto návrhu do druhého čítania, aby sme tie veci, na ktoré ste poukazovali, vyčistili. A to nie je len v prípade tohto návrhu zákona. Veď, preboha, kopu vládnych návrhov zákonov, ktoré chodia do tohto parlamentu, čistíme kvantami pozmeňujúcich návrhov, nielen v ústavnoprávnom výbore.

    Pani profesorka, dúfam, že mi dáte za pravdu. Tento návrh zákona pripravovali štyria poslanci. V zásadných otázkach je podľa môjho názoru veľmi dobrý. A drobnosti, na ktoré poukazujete, tie odstránime v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš a pripraví sa pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nadviažem na svojho predrečníka kolegu Miššíka úvodom, že spomenul, že šport je fenoménom. Myslím, že si to uvedomujeme všetci, čo tu sedíme. Stačí si spomenúť na nadšenie, ktoré vypuklo pred piatimi rokmi, keď sme sa stali majstri sveta v ľadovom hokeji, ale nielen na to. Šport má priamy vplyv na zdravotnú situáciu obyvateľov. A preto nie nadarmo je aj športová aktivita v osnovách našich škôl. Ale šport je aj veľký biznis. Napr. rozpočty veľkých futbalových európskych klubov sú porovnateľné s rozpočtami našich najväčších významných firiem. Práve preto, že šport je takýto fenomén, si Slovensko zaslúži, aby malo vhodný predpis, ktorý by ho upravoval. Národnej rade bol predložený zbrusu úplne nový zákon o športe. A kto si ho podrobnejšie pozrie, myslím, že to aj pán Hort povedal, tak vidí, že nemá ambíciu riešiť všetko. To sa ani nedá, lebo športové aktivity súvisia ešte s ďalšími oblasťami, napr. so spomenutým systémom školstva.

    Tento návrh však chce riešiť jednu zo základných úloh. A to je nie kontrola, ale spôsob rozdeľovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu, aby sa rozdelili čo najefektívnejšie a aby bol z nich najväčší úžitok. A tejto téme sa chcem venovať aj ja. Hovoríme zhruba o 1 mld. korún, ktorú každoročne rozdeľuje ministerstvo školstva v rámci štátneho rozpočtu. V súčasnosti je toto rozdeľovanie administratívne veľmi náročné a náchylné na vysokú mieru subjektivizmu. Dá sa povedať, že všetci tie peniaze dostávajú, ale nikto ich nemá dostatok.

    Predložený návrh zákona zakladá úplne nový prístup k tomuto problému. Vyčlenené prostriedky sa budú prideľovať na základe jednoznačných pravidiel posudzujúcich kvalitu projektov uchádzačov o dotácie. Tieto pravidlá budú dané a zverejnené. V dostatočnom predstihu bude známy podiel prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktorý sa bude venovať jednej z pevne stanovených oblastí, napr. podpore športových aktivít mládeže mimo vyučovacieho procesu. V rukách štátu, v tomto prípade je to ministerstvo školstva, ostane, ktorým prioritám prisúdi akú dôležitosť. Tieto priority môže a bude môcť každoročne ministerstvo meniť, avšak s takými obmedzeniami, aby bola zachovaná kontinuita. Kto sa bude uchádzať o dotáciu, bude vedieť, do čoho ide, s čím môže rátať. Keďže sa počíta s uprednostnením súťaživých foriem posudzovania podkladov záujemcov, rozhodovať bude kvalita predložených projektov. Nový systém mu umožní získať dotáciu aj v celom žiadanom množstve, avšak tvrdo bude trestať tých, ktorí svoje požiadavky nadhodnotia. Rozhodovať bude v konečnom dôsledku ministerstvo školstva, ale do úvahy bude brať hodnotenia odborných komisií zriadených na posudzovanie návrhov. Komisie budú prednostne posudzovať hodnotu prínosu projektu pre celú spoločnosť. A práve súťažné formy posudzovania zaistia, že peniaze dostanú tí, ktorí si to najviac zaslúžia.

    Dôležitým znakom predloženého návrhu zákona je, že do športu sa snaží vniesť zodpovednosť. Štát musí zobrať na seba zodpovednosť pri stavaní priorít, pretože ak ich je veľa ako doteraz, neexistuje žiadna. Napr. bude musieť stanoviť užší okruh športových odvetví, kde bude podporovať športovcov s cieľom úspešného reprezentovania Slovenska v zahraničí. Táto malá krajina si nemôže dovoliť plošne podporovať takú veľkú škálu športov ako doteraz. Ak chce mať vo svete dobrých reprezentantov, musí zvoliť menej športov, ktorým prisúdi vysokú prioritu a ktoré bude prednostne podporovať. Zodpovednosť sa bude očakávať aj od dotovaných subjektov, plytvanie bude tvrdo postihované a kto bude nezodpovedne míňať, bude musieť znášať dôsledky.

    Nový systém sa bude vyznačovať aj vysokou transparentnosťou, od včasného zverejňovania výziev na predkladanie projektov cez posudzovanie návrhov až po vyhodnocovanie čerpania dotácií. Uvediem príklad. Zákon odporúča, aby rokovanie odborných komisií bolo verejné, napr. tým spôsobom, že o ňom bude obrazový a zvukový záznam a ten bude uverejnený na internetovej stránke ministerstva školstva. Známe budú aj mená a odmeny členov komisií, lebo budú honorované z verejných zdrojov. Súčasťou nového systému bude všeobecné stransparentnenie výdavkov na šport. S kožou na trh musia prísť aj obce i športové kluby. A v zmysle zákona budú musieť zverejňovať svoje rozpočty a dotácie získané z verejných a komerčných zdrojov.

    Tu chcem prízvukovať alebo pripomenúť, že je to aj taký pokrok v rámci prezentácie obcí a miest, ktoré dávajú velikánske výdavky na šport, ktoré dnes nie sú zahrnuté v žiadnych takých spoločných sumároch peňazí, ktoré sa vydávajú na šport. A niektoré obce a mestá a samosprávne kraje dávajú ozaj veľké prostriedky na podporu športu. Tento zákon nemá ambíciu stanoviť podmienky poskytovania prostriedkov na šport z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ale bolo by vhodné, keby ním samosprávy sa nechali inšpirovať a keby prijali podobné transparentné pravidlá.

    Rovnako by bolo vhodné, aby sa podobne začali posudzovať výdavky na šport z iných kapitol štátneho rozpočtu, najmä z rezortov vnútra a obrany. Tento zákon nedefinuje, koľko finančných prostriedkov má každoročne smerovať zo štátneho rozpočtu na podporu športu. To sa môže urobiť každý rok, koľko ich zváži ministerstvo financií, ministerstvo školstva a, samozrejme, aj parlament pri schvaľovaní rozpočtu. Nebráni vláde súčasný objem zvýšiť. A pripravuje priestor na to, aby sa v prípade razantnejšej podpory športu, čo by sme si možno aj všetci želali, dodržiavali pravidlá garantujúce efektívne využitie prostriedkov s jednoznačne pozitívnym dopadom na celú spoločnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Jasaň, faktickú máte? Takže pani poslankyňa Tóthová bola prvá a pán poslanec Jasaň sa hlási tiež s faktickou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Dovoľte, aby som aj pánovi poslancovi znovu namietala, pretože aj on sa vyjadril o veľmi účinnom legislatívnom návrhu na kontrolu financií, ako všetko bude transparentné a podobne.

    V § 48 ods. 4 sa ukladá príjemcovi dotácií povinnosť, opakujem, povinnosť oznámiť ministerstvu informáciu o použití finančných prostriedkov do troch mesiacov. Ak pozriete zákon, nikde nie je sankcionovaná táto uložená povinnosť. To znamená, má povinnosť, ale ak vôbec si ju nesplní, nič sa nedeje.

    Ďalší vážny legislatívny nedostatok. Ja musím v zákone pri uložení povinnosti vždy zakotviť pre prípad jej nesplnenia, aký to má zodpovednostný systém.

    Nehovorte mi tu o účinnom zákone. Hovoríte nám tu o transparentnom, ako všetko bude fungovať. Nič v oblasti financií sa nerieši v tomto legislatívnom návrhu tak, aby v praxi to malo čo i len možnosť, opakujem, čo i len možnosť dobre fungovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická, pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste o nadšení. Ja si ho tiež pamätám. A tiež som dlhé roky sa pohyboval v športe, konkrétne vo volejbale, či už ako aktívny hráč alebo ako funkcionár neskôr. Ale vráťme sa k tomu nadšeniu. Po tom nadšení prišli sľuby. Mám na mysli výstavbu nových hokejových štadiónov. Po tom neprišlo nič. Teraz je návrh zákona, ktorý sleduje čo? Rieši on vôbec to, čo sa už stalo, to, že štát sa zbavil zodpovednosti za školské ihriská a mnohé obce peniaze na to nemajú, že napr. len v Petržalke všade zarastajú a vôbec sa nevyužívajú, že v telocvičniach, ktoré sú aj na školách, hrávajú páni, ktorí majú na to peniaze a pinkajú tam tenis, to, že za mnou osobne boli niekoľkokrát z rôznych športových zväzov s požiadavkou a prosbou, že hľadajme, nájdime niekde nejaké priestory, aby sme mohli postaviť halu trebárs pre futsalistov, to, že zmizli ihriská a športoviská na úkor rôznych megalomanských stavieb, ktoré so športom nesúvisia, to, že zmizli z nášho športového kalendára podujatia, ako bol atletický míting trebárs na Interi

  • Kolega Kubánek už povedal, čo sa urobilo so STARZ-om.

  • , to, že naši mladí aktívni športovci, ktorí chcú sa ďalej rozvíjať, musia odchádzať z tejto republiky do zahraničných klubov, aby svoj talent mohli naďalej rozvíjať? Ešte všetka česť im, že chcú reprezentovať túto republiku, ktorá im dosiaľ nevytvárala podmienky na to, aby mohli naďalej športovo rásť.

    Ja absolútne súhlasím s myšlienkou, že treba tento stav zmeniť, pán Hort, úplne s tým súhlasím, ale otázka je, či aj tento zákon nemá...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Mikuš, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Tóthová, ja som prízvukoval na začiatku svojho vystúpenia, ste nepočúvali, lebo ste sa rozprávali s pánom predkladateľom, že podľa môjho názoru tento návrh nie je o kontrole, ale o spôsobe prerozdeľovania, samozrejme, aj o následnej kontrole. Ale zavádza spôsob, akým sa majú rozdeľovať dotácie zo štátneho rozpočtu. A dúfam, že ste nečítali ten zákon len od § 47.

    Pán kolega Jasaň, no neviem, či tieto všetky argumenty, ktoré ste povedali, súvisia s predloženým návrhom. Chcem len povedať, že sme v prvom čítaní, aj pre pani kolegyňu Tóthovú, sme v prvom čítaní, hovoríme o tom, či ho treba prijať alebo neprijať. Ak máte nejaké možné pozmeňujúce návrhy alebo vylepšenia, tak to môžeme vyriešiť v rámci druhého čítania, lebo tu hovoríme o konkrétnostiach, lebo vaše pripomienky sa týkali konkrétností.

    A, pán kolega Jasaň, ešte doplním. A tie stovky ihrísk s umelou trávou po Slovensku, to je likvidácia športových zariadení? Chcem len povedať k tomu, čo ste naznačili o tom atletickom mítingu napr.: To vy chcete zo strany štátu a vlády riadiť atletický míting? Pýtam sa, či vy už chcete riadiť aj šport v tomto zmysle, lebo pospomínali ste takú škálu problémov, ktoré vôbec nemá ambíciu riešiť tento zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rafaj a pripraví sa pán poslanec Abrhan.

  • Pani predsedajúca, dámy a páni kolegovia, zákon o športe je nepochybne potrebný pre rozvoj nielen štátnej reprezentácie Slovenskej republiky, ale vôbec pre občanov a najmä pre mládež a žiakov, pretože nepochybne je jednou z možností, ako ich dostať k aktívnemu životnému štýlu a ako ich súčasne dostať z lákadiel iných negatívnych spoločenských javov, predovšetkým drog. Na tomto sa určite zhodneme. Avšak na čo chcem poukázať, je, že táto legislatívna iniciatíva poslancov predbehla na poslednú chvíľu iniciatívu ministerstva školstva, pretože iste dobre viete, že v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky aj v zmysle programového vyhlásenia vlády je práve tento istý zákon pripravený a bude predložený ministerstvom školstva v októbri. Iste sa zhodneme, že šport je najlepším veľvyslancom štátu a vlastenectva a že vtedy nerozhodujú naše stranícke tričká, ale len to tričko so slovenským dvojkrížom. To je všetko pravda. Aj to je pravda, že by sme sa všetci mali zaoberať rôznymi možnosťami a formami na podporu športu. Chcem vás ubezpečiť, že podpora športu je aj programovým cieľom nielen Slovenskej národnej strany, nielen ministerstva školstva, ale aj tejto vládnej koalície.

    Preto chcem poukázať na niektoré systémové nezrovnalosti. Zdôrazním, že v prvom rade teda ide o fakt, že sa pripravuje nová koncepcia podpory športu, v ktorej sa stanovia vecné zásady štátnej športovej politiky a východiská rozvoja športu z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého hľadiska. Čiže toto je systémotvorný prístup, mať najskôr jasno v koncepcii, v určení štátnej športovej politiky. Na tomto materiáli sa, samozrejme, pracuje. Až následne je možné pripraviť kvalitnú legislatívnu úpravu problematických a nadstavbových odvetví a oblastí. Návrh skupiny poslancov, bohužiaľ, túto zákonitú postupnosť neakceptuje, aj keď môžem oceniť vašu snahu a prácu, ktorú ste vykonali na jeho príprave. Musím byť však kritický, pretože návrh nerieši v súčasnosti veľmi významnú oblasť súčasného športu. A to je boj proti dopingu. Neupravuje oblasť organizačného a inštitucionálneho usporiadania športu v zmysle tých systémotvorných rámcov, o ktorých som hovoril. A to je v súčasnosti jeden z najvážnejších problémov riadenia športu na Slovensku vôbec z pozície tak štátnej správy i samosprávy, ale najmä vnútorného usporiadania organizačnej štruktúry. Mám pocit, že návrh dostatočne nerieši ani možnosti navýšenia finančných prostriedkov z mimorozpočtových zdrojov. Tu poukážem na potrebu novelizácie zákona o hazardných hrách. Zákon navrhuje riešenie právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca. To je pravda. Zložitosť uvedenej problematiky si však vyžaduje podľa môjho názoru riešenie samostatnou právnou normou. Mimochodom, je to aj odporúčanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. A tu sa ukazuje vlastne generálne, že ak si poslanci trúfnu na väčší alebo ťažší zákon, tak potom narážame na množstvo legislatívnych problémov. Zákon ustanovuje pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí na vykonávanie prieskumu na veľvyslanectvách Slovenskej republiky na účely poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Toto považujeme za nesystémové riešenie aj z toho dôvodu, že v praxi je to ťažko alebo nepredstaviteľne vykonateľné.

    Poslanecký návrh má aj niekoľko legislatívnotechnických i vecných nedostatkov, na ktoré sa pokúsim vecne upozorniť. Ustanovenie § 4 je vlastne nepriamou novelou zákona č. 575/2001 Z. z., čo nie je v právnom štáte obvyklý postup. Ale nechcem povedať, že by to malo byť neprístupné. V § 9 z vecného a právneho hľadiska treba upraviť organizáciu, činnosť, podmienky na vydávanie akreditácie. Ustanovenie § 10 je, bohužiaľ, len deklaratívneho charakteru. Z vecného hľadiska úlohy samosprávneho kraja nerieši. Tiež chcem predkladateľov upozorniť, že financovanie športu v ustanoveniach § 12 až § 14 v podstate nerieši vecné hľadisko. Je z právneho hľadiska taktiež ťažko vykonateľné, ak nepoviem, že je nevykonateľné. Systém určovania priorít formou váh je podľa môjho názoru nesprávny, nemerateľný, nekontrolovateľný a naruší stabilitu v právnom poriadku pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na rozvoj športu. Ustanovenie § 24 je ďalšou nepriamou novelou tentoraz Zákonníka práce a živnostenského zákona. Chcem podotknúť, že športovec musí dodržiavať vnútorné predpisy zväzu alebo klubu, čo už je teraz tak či tak riešené aj z právneho, aj z etického hľadiska. Tiež potrebujem uviesť na správnu mieru, že postavenie športovca je primerane upravené v našom právnom poriadku. Spomeniem len Zákonník práce, živnostenský zákon, Obchodný zákonník. Ustanovenie § 35 je zásahom do práva o združovaní. Je pravdepodobne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika v tejto oblasti viazaná. Tiež musím poukázať, že ide o nepriamu novelu zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Čiže vidíte, že táto norma otvára príliš veľa nepriamou formou ďalšie zákony. Ustanovenie § 41 je tiež nepriamou novelou zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z vecného hľadiska je to podľa môjho hľadiska nesprávne riešenie. Ďalej chcem poznamenať, že športové zväzy môžu aj za súčasného stavu zriaďovať rozhodcovské súdy podľa zákona č. 244/2002 Z. z., viď príklad Slovenského futbalového zväzu, ktorý nedávno práve takúto problematiku riešil. Ustanovenia § 42 až § 45 sú prevzaté zo súčasného právneho stavu a ustanovenie § 49 nie je upravené právne z vecného a právneho hľadiska. Sú nenormatívneho charakteru a v rozpore s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 19 z roku 1993 o schválení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Čiže toto sú tie možno drobné, možno systémové nedostatky tohto zákona. A preto si myslím, že by bolo správnejšie, keby navrhovatelia v rámci svojej poslaneckej iniciatívy oslovili ministerstvo školstva, oboznámili sa s pripravovaným veľkým a systémovo dlhodobo pripravovaným zákonom o športe a uprednostnili túto normu a svoj poslanecký návrh stiahli z rokovania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja majú pán poslanec Fronc, pán poslanec Micheľ. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, musím povedať, že som rád, že ste svoje vystúpenie naozaj zobrali vecne. A hovorili ste o konkrétnom zákone, o tom, čo vidíte. Myslím, že to je práve priestor, ktorý by sa dal využiť v rámci rozpravy vo výboroch a hľadaní dobrého riešenia. A mám teda ale poznámky.

    Čo sa týka samotného dopingu a násilia, viete, že táto časť je rovnako spracovaná a sú dôvody pre to, aby sa to dalo osobitne. Ale tuná ani nehrozí zmeškanie, pretože ešte ako minister som podpísal protokol záväzný vo vzťahu k agentúre WADA. Nakoniec, keby som to nebol urobil, tak naši športovci nemôžu byť na olympiáde. A tento bol aj ratifikovaný Národnou radou. Čiže v tomto je to, myslím, ošetrené v tejto chvíli dobre.

    A jedna taká poznámka, keď ste hovorili o ministerstve školstva. No myslím si, že keby bol naozaj taký veľký záujem zo strany ministerstva školstva, tak tu pri tejto rozprave o takom vážnom zákone, ktorý práve patrí do kompetencie ministerstva školstva, by sedeli aspoň na balkóne ja neviem zodpovedný pán štátny tajomník, generálny riaditeľ a viacerí ľudia minimálne zo sekcií športu, aby to videli a nakoniec, keď chcú pripraviť oni zákon, aby sa aj inšpirovali tým, čo sa tu deje a čo sa o tomto zákone hovorí. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická, pán poslanec Micheľ, nech sa páči.

  • Ďakujem. Súhlasím s pánom Rafajom, že športová súťaž je aj pretekom. Ale v prípade zákona o športe nešlo o žiadne preteky, kto predloží návrh zákona skôr. Tieto návrhy, z ktorých vychádza tento zákon, boli vypracovávané viac rokov tímom odborníkov okolo bývalého premiéra pána Dzurindu i návrhom Ministerstva školstva Slovenskej republiky z roku 2006. Chcem sa spýtať pána Rafaja kedy asi odhaduje, že tieto komisie, ktoré teraz vznikli a ktoré majú pripraviť nejaký dobrý zákon, prídu s návrhom zákona o športe do parlamentu. Bude to ešte v tomto roku alebo budeme na to čakať ďalšie 2, 3, 4 roky?

    A čo sa týka boja proti dopingu, zákon o športe, sme si to povedali, má byť normatívny a stručný. Keď som sa rozprával aj s pánom Galisom, povedal, že návrh zákona o športe v Čechách má 4 strany. Tak preto sme sa snažili dať doping ako samostatnú tému, pretože je to tak široká téma, ktorá je zrelá na vlastnú, povedal by som, právnu úpravu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Áno. Pán Micheľ, môžem vás, myslím, aj z tohto miesta ubezpečiť aspoň podľa tých informácií a konzultácií, ktoré mám od ministra školstva, že rezort postupuje podľa Plánu legislatívnych úloh jemu vytýčených a s určitosťou hraničiacou s istotou bude predložená táto norma v tomto roku. Odhadujem to na október.

  • Ďakujem.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan a pripraví sa pán poslanec Micheľ.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona upravuje pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu, financovanie športu z verejných zdrojov, právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom, právne postavenie profesionálneho športovca, športového klubu, športového zväzu, organizovanie športových súťaží, postavenie športovej reprezentácie Slovenskej republiky, rozhodovanie sporov v oblasti športu a informačný systém o športe. Je len prirodzené, že mnohí z nás môžu mať rôzne názory na predložený návrh i spôsoby riešenia jednotlivých okruhov, ktoré som spomenul v úvode. Teraz však rokujeme o tomto návrhu zákona v prvom čítaní. A chcem veriť, že rôznosť názorov bude možné predniesť pri rokovaní o tomto návrhu zákona ako vo výboroch, tak tu v pléne v druhom čítaní.

    Šport, ako je uvedené i v dôvodovej správe a ako spomenul aj jeden z predkladateľov Martin Fronc, je prostriedkom rozvoja osobnosti upevňujúcim zdravie človeka. Má svoj sociálny rozmer v boji proti netolerancii, rasizmu, drogám. Pôsobí na zvyšovanie národného povedomia a vlastenectva. Je to kultivovaný prostriedok trávenia voľného času a zábavy. A v neposlednom rade má aj svoj komerčný rozmer, veď je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich ekonomických odvetví vo svete.

    Som si vedomý toho, že v tomto pléne sa zaužíval zvyk, a teraz hovorím bez ohľadu na zloženie vládnej koalície, že väčšina poslaneckých návrhov z opozičných radov bola už v prvom čítaní odsúdená na neúspech. V prípade politicky citlivých návrhov je to pochopiteľné, že koaliční poslanci nemajú záujem, aby sa dlho diskutovalo v pléne i na verejnosti o takýchto návrhoch. Zákon o športe však medzi takéto návrhy určite nepatrí. V diskusiách s koaličnými poslancami k tomuto návrhu zákona zaznievali výčitky a už boli uvedené aj tu v pléne, prečo sme uvedený návrh nepredložili počas ôsmich rokov, čo sme boli vo vláde, a že súčasná vláda pripravuje kompletný návrh zákona o športe. Nuž ale, vážení páni poslanci, tým, že sme opoziční poslanci, zákonodarnú iniciatívu sme nestratili. A nechcem nič viac, iba to, aby sa o našom návrhu zákona diskutovalo, aby sa diskutovalo o jednotlivých jeho paragrafoch. A to sa dá len v druhom čítaní vo výboroch a tuná v pléne. Je na vás, koaliční poslanci, aby ste prekonali tento zaužívaný stereotyp, aspoň pri návrhoch zákonov, ktoré nie sú politicky citlivé. A znovu opakujem, zákon o športe politicky citlivý nie je. Môže to byť váš nový prínos k slovenskému parlamentarizmu. Preto je to i vaša príležitosť. V tejto sále je množstvo športovcov, bývalých, aktívnych, profesionálov, rekreačných. A preto som presvedčený, že už diskusia k navrhovaným paragrafom môže pomôcť i vládnej koalícii pri príprave vládneho návrhu zákona. Bude zrejmé, na čom sa budeme vedieť zhodnúť, čo ostane otvorené. Veď šport nie je ani koaličný, ani opozičný, nie je červený, hnedý, žltý ani modrý či zelený. Šport je v tomto zmysle univerzálny.

    V kuloároch parlamentu o. i. som krátko diskutoval aj s pánom spravodajcom, pánom poslancom Galisom, o tomto návrhu. A preto mu chcem povedať, že som mu fandil, keď reprezentoval túto krajinu na zelenom trávniku. Fandil som mu, keď viedol našu reprezentáciu na lavičke vedľa zeleného trávnika. A priznám sa, fandím mu aj teraz, keď môže rozhodovať o slovenskom športe od zeleného stola. Pre kvalitu jeho rozhodovania ho chcem požiadať, aby presvedčil svojich kolegov a umožnil im otvoriť diskusiu o športe v druhom čítaní o tomto návrhu zákona, lebo verím, že to bude na prospech nielen športu, športovcov, ale i celej verejnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Abrhana nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Micheľ a pripraví sa pani poslankyňa Kramplová.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod chcem v prvom rade vyjadriť osobnú radosť nad tým, že konečne prvýkrát v histórii slovenského parlamentu príde na rad rokovanie o zákone o športe, a aj radosť nad tým, že tento návrh vyvolal podľa mňa zaujímavú diskusiu.

    Pravdepodobne nikto z nás nepochybuje o tom, že tak veľký spoločenský fenomén, akým šport bezpochyby je, potrebuje moderný zákon, ktorý v plnej miere bude odrážať všetky zmeny, ktorými šport v posledných rokoch prešiel. Definícia profesionálneho športovca, právne postavenie športových klubov, zriadenie rozhodcovského súdu sú len niektoré vybrané pojmy z názvov v návrhu zákona o športe, ktoré doposiaľ neriešila žiadna právna norma týkajúca sa športu.

    Návrh zákona o športe je spoločným prienikom viacročnej práce odborného tímu bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu na projekte Viktória, ktorý sa zaoberal reformou športu, aj návrhu zákona ministerstva školstva z januára 2006. Chcem zdôrazniť, že prvýkrát ide o kontinuitu návrhov. Doteraz sa stále tvorili a tvoria rôzne koncepcie, národné športové programy, legislatívne zámery bez väčšieho ohľadu na predchádzajúce texty. Je tomu tak aj v súčasnosti. Legislatívny zámer zákona o športe už čaká od 31. marca 2007 na zaradenie na rokovanie vlády, ale zároveň 5 novovytvorených komisií má vypracovať koncepciu rozvoja športu, ktorá má ísť na rokovanie vlády v septembri 2007. Pre mňa zásadnou otázkou je, či vôbec za takéhoto stavu príde súčasná vláda s návrhom zákona o športe do konca tohto roka. Pán Rafaj nás ubezpečil, že tak by to malo byť. Tak chcel by som tomu veriť. Ak by som si mal aj odpovedať, ja osobne som viac menej presvedčený, že to tak nebude. A práve zbytočné naťahovanie času a neriešenie problémov v športe môže jedine viesť k ich ďalšiemu nakumulovaniu a k zbytočnému predĺženiu agónie, v ktorej sa slovenský šport nachádza.

    Návrh zákona o športe, ktorý predkladáme, kladie dôraz na reformu financovania športu, a to tak z obsahovej stránky, to znamená, hľadáme určenie priorít vo financovaní športu, ako i formálnej stránky, to znamená zavedenie väčšej transparentnosti a efektívnosti vo využívaní finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu.

    Zákon, ktorý predkladáme, odzrkadľuje štyri základné ciele v oblasti športu, a to v oblasti rekreačného športu pritiahnuť čo najviac mladých ľudí k športovaniu, na úrovni reprezentačných výberov dosiahnuť čo najviac medzinárodných úspechov, v oblasti osvety podporovať šport ako žiaduci druh spoločenskej zábavy a, dovolím si povedať, aj rodinnej zábavy, v oblasti financií urobiť poriadok vo financovaní športu z centrálnych zdrojov.

    Popri reforme financovania športu, ktorá je kľúčovou otázkou tohto zákona, pre mňa osobne je druhou najdôležitejšou ambíciou tohto zákona snaha pritiahnuť mladých ľudí späť na športoviská. Národná správa o mládeži Ministerstva školstva Slovenskej republiky z roku 2005 poukazuje na alarmujúci fakt, že spomedzi žiakov základných a stredných škôl sa 60 % až 70 % žiakov nevenuje organizovanej športovej činnosti. Prudko rastie počet detí, ktoré trpia chronickými chorobami kostrovej a svalovej sústavy. Za posledných 5 rokov tu došlo k nárastu približne o 40 %. Stále viac, a to nielen mladých, ľudí trpí nadváhou a obezitou. Spomedzi 50 najvyspelejších krajín OECD sme na nelichotivom 5. mieste v tomto ukazovateli, pričom náklady na lieky pre obéznych pacientov sú, povedzme, až o 77 % vyššie ako u ľudí s normálnou váhou. Toto sú len vybrané rizikové faktory, ktoré ukazujú, že nie je dôvod čakať s prijatím zákona o športe, ktorý má ambíciu riešiť pomenované problémy. Riešením tohto zlého stavu je prijatie zákona o športe, ktorý bude považovať športovanie detí a mládeže za hlavnú prioritu, bude motivovať školy, športové zväzy, príp. iné subjekty, aby mimo vyučovacích hodín, t. j. v čase od 13.00 zhruba do 17.00 hodiny organizovali športové podujatia pre deti a mládež vo veku do 18 rokov. Bude peniaze rozdeľovať v súťaži, kde hlavným kritériom bude rozsah športovania, t. j. počet športujúcich detí a počet hodín športovania. Otázkou nebude, komu pôjdu tieto peniaze, ale na čo pôjdu a ako efektívne budú využité. A ešte to najdôležitejšie je, zvýši sa podiel dotácií zo štátneho rozpočtu na tento účel z doterajších 12,7 mil. na niekoľkonásobne vyššiu sumu. Myslím, že nemusím zdôrazňovať, že všetky tieto riešenia sú zahrnuté v našom návrhu zákona o športe.

    Na záver by som chcel skonštatovať, že predložený návrh zákona nie je čiastkovou úpravou, novelou súčasne platného zákona o telesnej kultúre, ale ucelenou právnou úpravou. Chcem zdôrazniť, že zákon nie je ani pravicový, ani ľavicový, neobsahuje žiadne politicky kontroverzné témy, ktoré by rozdeľovali politické spektrum. Preto sa pýtam, aký odlišný návrh zákona môže pripraviť vládna koalícia. Bude obsahovať iné témy, ináč upraví riešenie sporu v športe, akreditáciu, informačný systém? Tiež sa pýtam, či bude mať po obsahovej stránke iné priority ako šport detí a mládeže, športovú reprezentáciu a talentovanú mládež, organizáciu športových podujatí a osvetu. Osobne si myslím, že to tak nebude. Niet pochýb, že Slovensko zákon o športe potrebuje. Čím skôr bude prijatý, tým lepšie. Určite by bolo pre športovú obec prospešnejšie diskutovať o obsahu zákona v druhom čítaní, ako pochovať ho len preto, že ho predložila opozícia. Z osobných debát na tému šport viem, že aj v radoch poslancov vládnej koalície je mnoho vášnivých priaznivcov športu. Dokonca mnohí z nich v športe aktívne pôsobili či pôsobia aj v súčasnosti. Chcel by som preto veriť, že aj títo poslanci prejavia svojho športového ducha i zmysel pre fair play, ktorý je základným športovým princípom, a podporia tento návrh zákona o športe v prvom čítaní.

    Neodpustím si na záver ešte jednu poznámku. Koalícia opakovane vyzýva opozíciu na korektnú a konštruktívnu komunikáciu a diskusiu. Avšak aj dnes zo strany vládnej koalície som nezachytil žiaden signál na chuť odborne diskutovať o tak závažnej celospoločenskej téme, akou je šport. Opäť sa ukazuje, že pre vládnu koalíciu nie je podstatné, čo sa navrhuje, ale to, kto navrhuje. A v prípade každého opozičného návrhu mám pocit, akoby bolo o výsledku už dávno rozhodnuté ešte pred samotným začiatkom zápasu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Micheľa majú pán poslanec Halecký, pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ešte skôr ako dám slovo prvému pánovi poslancovi Haleckému, vážené panie poslankyne, páni poslanci, blíži sa 11.00 hodina, chcela by som vás požiadať o všeobecný súhlas s tým, aby sme dokončili ešte rozpravu, a teda vôbec tento bod aj so záverečným stanoviskom navrhovateľa a spravodajcu a potom odhlasovali obidva zákony, ktoré boli doteraz prerokované. Je všeobecný súhlas k takémuto postupu?

  • Odpovede z pléna.

  • Ďakujem.

    Takže slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcel by som sa predkladateľov opýtať, pokiaľ je to zákon o športe, ako bude garantovať diferenciáciu medzi reprezentačným športom a hlavne rekreačným športom, lebo rozvoj rekreačného športu pre všetkých ľudí, hlavne pre ohrozených ľudí, tak ako ste spomínali, pán poslanec, pre tých, čo sú náchylní na obezitu, príp. na srdcovo-cievne choroby, možnože ešte je dôležitejší ako výkonnostný, ktorým sa väčšinou zaoberáme. Ako štát chce garantovať, že právo ako na všetky základné životné potreby, aj na telesnú aktivitu a zdravú telesnú aktivitu bude garantovať po finančnej stránke? Ako to zabezpečí organizačne a podobne?

    Chcem sa ešte opýtať, či je nejaká preferencia pre menej atraktívne športy v reprezentačnom slova zmysle, hlavne spomenul by som čo ja viem stolný tenis, vodné športy, či je nejaký systém tých športov, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky, či je garantovaná ich nejaká preferovaná a finančná dotácia.

    Chcem sa opýtať ešte aj na formu vytvárania akciových spoločností ako možno najefektívnejších združení, ktoré po finančnej a hospodárskej stránke by vedeli garantovať športové kluby, a ako sa tu počíta s účasťou hlavne väčších alebo stredných miest, pretože športy hlavne vyššej a strednej kategórie, stredného kalibru garantujú väčšinou, z podstatnej časti organizačných a finančných oblastí mestá. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická, pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja nadviažem na pána Micheľa aj vzhľadom na to, čo v súčasnosti on vykonáva. A takou parabolou trošku sa vrátim k tomu, ako niekoľko faktických poznámok hovorilo o tom, že málo odborníkov sa zúčastňovalo pri tvorbe tohto návrhu zákona. Pre mňa ako človeka je dôležité aj to, kto tento návrh zákona predkladá. A sú tam dve mená pre mňa, ktoré znamenajú v športe veľa. To je Ľuboš Micheľ, ktorého považujem za asi najlepšieho futbalového rozhodcu na svete, ktorý je zároveň poslancom. Po druhé, je to Milan Hort, ktorý bol vynikajúci atlét, dlhoročný atletický funkcionár. Nakoniec, kto mal možnosť včera pozerať TA3 večer o pol jedenástej, tak mohol vidieť, že to bolo naozaj skvelé. A podľa mňa je to aj najrýchlejšie bežiaci podpredseda parlamentu na svete. Títo ľudia sú zárukou toho, že tento návrh zákona je naozaj dobrý. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Micheľa, ktorý akoby nepočúval, čo bolo predtým povedané, aké pripomienky som konkrétne citovala zo zákona a chýb vo financovaní, zodpovednosti, že tu sa nevie, že sa predkladá legislatívny návrh, ktorý v praxi vôbec nemá ambíciu robiť poriadok vo financovaní. A pán poslanec Micheľ s úplnou vážnosťou znova z rečníckeho pultu chváli predložený legislatívny návrh ako návrh, ktorého základným cieľom je urobiť v športe reformu financovania, t. j. urobiť vo financovaní poriadok. Pán poslanec, opakujem to, čo som už povedala, tento legislatívny návrh nemá zodpovednostný systém za nesplnenie povinnosti a za neprehľadné financovanie. Preto nemá žiadnu ambíciu ani možnosť v praxi nastoliť to, čo tu veľkolepo s veľkou slávou za rečníckym pultom vy tu produkujete. Preto, prosím vás pekne, opravte si vaše slávnostné vyjadrenia a začnite hovoriť o tom, čo vlastne v tomto zákone je, pretože vaše ciele sú síce pekné, ale tento legislatívny návrh vôbec nie je o tom, o čom tuto nám hovoríte. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Micheľ, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

  • K pánovi Haleckému. Športová edukológia delí šport na vrcholový šport, šport pre všetkých, kde je vlastne aj ten rekreačný šport, ako on spomínal, kde ja zahrnutý, a školský šport. Každá z týchto oblastí je veľmi špecifická, veľmi rôznorodá, má svoje problémy. A každá táto oblasť potrebuje iné spôsoby riešenia. Samozrejme, sú tam pripravené.

    Čo týka rekreačného športu alebo športu pre všetkých, ako spomínal, toho, čo som už aj ja spomínal, športu mládeže vo veku do 18 rokov, tá suma, tých 12,7 mil., by mala byť niekoľkonásobne zvýšená. Takže tým chceme garantovať to, že mladí ľudia aj tí, ktorí sa venujú športu rekreačne, pretože súhlasím, že to je dnes najvážnejší problém, budú mať dosť financií na to, aby mohli túto formu športu rozvíjať.

    Čo sa týka športových klubov, samozrejme, profesionálny športový klub bude môcť byť len vo forme obchodnej spoločnosti, a to buď akciovej spoločnosti, alebo eseročky. Takže má to dôjsť k tomu, aby boli jasné a transparentné vzťahy, aby nedochádzalo k tomu ako doteraz, že dôjde k zrušeniu klubu a tým športovcom, ktorí tam boli, ktorí vykonali tú svoju činnosť ako prácu, sa stane že aj 5 rokov po zrušení klubu si nemôžu vymôcť svoje peniaze, ktoré si svojou prácou zaslúžia.

    K pani Tóthovej. Nám nejde o žiadnu slávu. Ja mám slávy dosť, chodím po celom svete a mojou ambíciou nie je byť slávny ani dokázať si tu niečo za rečníckym pultom. Ja som chcel len poukázať na to, aké sú problémy v slovenskom športe. A myslím si, že rozumiem slovenskému športu viac ako vy.

  • A slovenský šport nie je len o paragrafoch. (Reakcia z pléna.) Hovorím ja. Vy ste čítali asi návrh zákona len od § 47 a chytáte sa drobných vecí. Je to prvé čítanie, posuňme tento zákon do druhého čítania a bavme sa tam aj o takýchto drobných chybách. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Posledná v diskusii vystúpi pani poslankyňa Kramplová. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne a kolegovia, to, že naša spoločnosť si nielenže želá, ale doslova žiada zmenu aj v oblasti slovenského športu, je viac rokov známe a, tak ako tu bolo aj povedané v rámci rozpravy, neriešené. Z tejto rozpravy však vyplýva, že koalícia a opozícia majú diametrálne rozdielny pohľad na riešenie športu v Slovenskej republike.

    Dosiaľ platnú právnu normu úpravy športu, spomínaný už dnes zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre, ako aj zmenu a doplnenie zákona č. 455/1991 Zb. možno chápať a aj uplatňovať ako zákon charakterizujúci deklaratívnosť a všeobecnosť, najmä vymedzenie vzájomných vzťahov pri výkone štátnej správy a športových organizačných štruktúr. Nevytvárajú normatívny podiel pre transparentnú štátnu podporu športu.

    Schváleniu komplexnejšej, presnejšej a najmä spoločensky prijateľnejšej normatívy o slovenskom športe podľa môjho názoru musí predchádzať, po prvé, dôsledná analýza súčasného stavu, po druhé, spracovanie programu rozvoja slovenského športu a, po tretie, prijatie koncepcie športu na Slovensku.

    Nová právna úprava športu na Slovensku by mala reagovať aj na požiadavky medzinárodných zmlúv a dohôd, rešpektovať lokálne potreby slovenského občana a stanoviť potrebu spoločnosti v Národnom programe rozvoja športu na Slovensku. Žiaľ, doteraz prijaté legislatívne návrhy na prijatie zákona o športe a, musím konštatovať, aj vrátane teraz predkladaného návrhu skupiny poslancov nerešpektujú tieto základné princípy. Operujú síce námetmi, že spoločnosť musí prijať zákon o športe, ale chýba vymedzenie a stanovenie základných pojmov, čo je šport, s konkretizáciou jeho športových oblastí, organizačných štruktúr, ich práva a povinností, ich kompetentnosť a zodpovednosť, rovnako ako chýba podiel zodpovednosti za uplatnenie a rozvoj športových aktivít v širšom slova zmysle. Ak sa aj niektoré v legislatívnom návrhu objavujú, práve tu si každý z predkladateľov vytvára vlastný priestor na to, ako a načo použiť štátne prostriedky v športe a komu ich prideliť. Ale len okrajovým spôsobom hovorí o tom, ako ich zhodnotiť v súčasnom stave, ako vklad na rozvoj dlhodobej koncepcie či programu rozvoja športu na Slovensku.

    Predkladatelia súčasného návrhu o športe v dôvodovej správe uvádzajú, a tu sa dnes o tom dosť podrobne diskutovalo, že predložený návrh vychádza z dvoch doteraz známych dokumentov, ktoré boli vypracované v období rokov 2004 až 2006. Jedným z nich je aj projekt Viktória. Ak tento projekt reagoval na potreby slovenského športu, tak autori tohto projektu, rovnako ako aj autori predkladaného návrhu zákona o športe pozabudli, a dovolím si tvrdiť, asi zámerne prehliadli Európsku chartu o športe z roku 1992, ktorá sa orientuje na celú Európu so zámerom, ako zakotviť právo na šport pre každého občana. Návrh zákona konkrétne neuvádza, o ktoré prioritné športy majú tvorcovia v návrhu záujem. Chýba tam analýza, rozbor, prieskum z celospoločenského hľadiska. Zákon sa prevažne venuje profesionálnemu športu. V 10 bodoch sa nachádza 1 bod, kde sa hovorí o zvýšení podpory detí a mládeže, ale v návrhu zákona sa dotýka len talentovanej mládeže, a to podľa kritérií Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Čiže je to len pre deti mimo vyučovacieho procesu.

    Predkladateľom úplne vypadlo, že uplatnením navrhovaného zákona by sa mal šport stať príťažlivou alternatívou k iným druhom zábavy, by mal potlačiť negatívne javy spoločnosti, ako sú drogy, násilie a pod., znížiť obezitu, zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva, pozitívne pôsobiť na regeneráciu síl, zlepšiť kvalitu života detí aj dospelých. Práve šport pre všetkých, súťažnej neorganizovanej aktivity, rekreačný šport a ďalšie sú prioritné oblasti v slovenskom neprofesionálnom, nevrcholovom a nevýkonnostnom športe, po ktorom volajú naši občania, páni poslanci, aj tí s nižšími príjmami a viacdetné rodiny. Ak na túto oblasť športových aktivít tvorcovia návrhu zákona zabudli a mala by byť iba súčasťou zodpovednosti športových zväzov, tak je to pre Slovensko neuveriteľný hazard. Vážení páni poslanci, bez hnutia Šanca pre každého a podpory štátu, nech je to akýkoľvek kanál, aj prvoskupinový výber pre prácu s talentmi je nepredstaviteľný.

    Na túto oblasť sa viaže aj oblasť vytvárania materiálno-technického zabezpečenia športovísk najmä v regionálnych podmienkach. Ak sa predpokladá, že kompletnosť poskytovania štátnych dotácií na rozvoj materiálno-technického zabezpečenia pre šport pre všetkých sa presunie na vyššie územné celky, príp. na obce s ich vlastným finančným podielom, štát musí mať pre šport a nesúťažné športové aktivity svoj dotačný podiel. Predložený návrh zákona však nenapĺňa účely tohto zákona tak, ako to predkladatelia uvádzajú v návrhu podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b). Následne nie je upravené financovanie športu z verejných zdrojov podľa § 12 ods. 3.

    Navrhovaný návrh zákona preferuje oblasť výkonnostného a vrcholového športu, národnej reprezentácie.

    Ak predkladatelia upozorňujú na nedostatky súčasnej právnej normy o športe v Slovenskej republike, tak poviem, že predložený návrh, po prvé, nešpecifikuje detailne oblasť športu, po druhé, nerieši kľúčové problémy v dotačnej politike štátu transparentne, čomu autori uspôsobili aj ďalšie časti tohto návrhu zákona, po tretie, v cieľoch a aplikácii na medzinárodné vzťahy a potreby Slovenska nevytvára podmienky pre kvalitnejší rozvoj športu a športových aktivít na Slovensku.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, poslanecký klub za Ľudovú stranu – HZDS nepodporí navrhovaný návrh zákona, nie z dôvodu toho, že je to predložené opozíciou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Kramplovej majú pán poslanec Fronc, pán poslanec Jasaň, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Micheľ. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvý má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa, nieže ste nečítali tento zákon, vám sa stala tá smola, že vám pripravili vystúpenie vaše k inému zákonu o športe, a nie k tomuto. To je ten problém. A veľmi otvorene vám poviem, práve tie veci, o ktorých ste hovorili, že tam nie sú, sú riešené v tomto zákone. A ja vám poviem, v čom je rozdiel. Podpora mládežníckeho športu, ako som to rozbehol, napr. Otvorená škola bola na tom založená, že minister to chcel a bol za to zapálený. Šport pre všetkých je na tom rovnako. Teraz sa mení situácia v tom, že je to dané v zákone, že jednoducho to nebude závisieť len od ľubovôle ministra, že je za to „fanda“, ale to bude v zákone. Takisto v zákone je povedané, akým spôsobom sa urobia priority v športoch a podobne. To, čo ste narozprávali, prepáčte, pani kolegyňa, ale naozaj svedčí o tom, že vám pripravili zlý príspevok.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja už sa vyjadrím len na doplnenie pani kolegyne, ktorá naznačovala, o čom by mal zákon byť. A možno pri tom, čo pripravuje vláda, určite mala na mysli aj to, že vláda nechce riadiť šport, vláda chce vytvoriť podmienky, aby mohlo naozaj športovať čo najviac detí, mládeže, ale nielen tí, ktorí na to majú, ich rodičia, ale všetci tí, ktorí športovať chcú. Určite mala na mysli aj to, že vláda chce, aby nezanikli také podujatia, ktoré sú závislé len od sponzorov a ktoré v minulosti veľmi dobre propagovali slovenský šport. Určite mala na mysli aj to, že vláda chce, aby sa vrátil šport do škôl, na školské ihriská a do telocviční. Určite mala na mysli aj to, aby sa tým, ktorí sa športu venujú, venujú sa im dobrovoľne, za vlastné peniaze, venujú tomu čas a ktorých si prácu určite všetci vážime, pomohlo, aby sa vrátila myšlienka fair play nielen medzi športovcov, ale možno práve cez tých športovcov aj do našej spoločnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na pani poslankyňu Kramplovú, ktorá poukázala na vážne obsahové nedostatky. Pokiaľ ja som sa vo svojich krátkych faktických zamerala na legislatívne nedostatky, tu boli prezentované obsahové nedostatky a vôbec celkové zameranie tohto zákona. Tento zákon nedostatočne akcentuje šport ako masovú potrebu, šport ako niečo, čo nie je len pre solventné deti. Dnes jedine solventné deti môžu hrať tenis napr. Viem, aké finančné náklady sú na to, aby školopovinné dieťa malo pohyb pri tenise. My potrebujeme, resp. Slovensko potrebuje zákon, ktorý umožní aj tým solventne slabším deťom, teda deťom zo solventne slabších rodín športovo sa aktivizovať, nielen to, aby mohli športovať talentované deti, a nie prevažne sa zamerať na profesionálov, ktorí vykonávajú šport ako svoju životnú záležitosť, životné poslanie. Preto plne súhlasím s tým, že náš poslanecký klub z týchto dôvodov, ako aj z legislatívnych dôvodov nepodporí tento legislatívny návrh.

  • Ďakujem.

    Posledná faktická, pán poslanec Micheľ, nech sa páči.

  • Budem súhlasiť s pánom Froncom. Aj ja mám pocit, že pani poslankyňa nečítala dôsledne tento zákon. Je otázka, či ho vôbec čítala alebo či skutočne jej niekto pripravil tú jej reč. Moja reč nebola o žiadnej sláve, o žiadnych vzletných slovách, ale teraz som mal pocit, že tomu tak bolo.

    Hovoríte, že zákon nevymedzuje základné pojmy, ako je napr., čo je to šport. Pritom § 2 jasne definuje, čo rozumieme športom. Mám pocit, že ste skutočne čítali tento zákon spoločne s vašou susedkou v parlamente pani Tóthovou len od § 47.

    Hovoríte, že zákon nerieši dôležité problémy mládeže, ako sú drogy a násilie. Prečo si myslíte, že navrhujeme, aby objem financií, ktorý v roku 2005 bol na šport, na mimoškolské aktivity mladých ľudí 12,7 mil., bol niekoľkonásobne vyšší, aby to bolo rádovo v stovkách miliónov? Je to práve preto, aby tie deti zostávali v škole do 17.00 hodiny, pretože práve asi v tom čase, keď rodičia nie sú doma, sú náchylní na to, že venujú sa inej ako, povedal by som, nielen pozitívne orientovanej aktivite a činnosti.

    Čo sa týka športu, vy hovoríte, že my hovoríme len o profesionálnom športe. Šport má, ako som už spomínal, a zase tu nie je ochota počúvať a odborne diskutovať, viacej rozmerov. Je to vrcholový šport, je to šport rekreačný alebo šport pre všetkých a školský šport. My hovoríme o každej z týchto kategórií, vy len vyberáte to, čo vám vyhovuje.

    Hovoríte, že dotácie sa plánujú rozdeľovať netransparentne. Pre nás snahou je rozdeliť čo najviac dotácií verejnou súťažou. Ale podľa mňa asi pre vás verejná súťaž nie je transparentný spôsob. Asi výhodnejšie by bolo rozdeľovať čo najväčšie množstvo dotácií priamym spôsobom, to je asi spôsob, ktorý podľa vás by bol transparentný, jasný a pre vás výhodný. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kramplová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za všetky faktické poznámky.

    Dovoľte mi, pán poslanec Fronc, aby som najskôr zareagovala na vašu poznámku. Ja sa nečudujem, že takto ste vystupovali, pretože vy sa hýbete v tých obmedzených projektoch, ktoré ste realizovali za vášho ministrovania. A preto možno neviete a nemôžete pochopiť názor iného v širšom poňatí so širším záberom pre občana Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o to, aký to bol a kto pripravoval príspevok. Návrh zákona som si niekoľkokrát prečítala. Možno mám tú smolu, že aj do týchto vecí vidím, pretože som sa rovnako športu venovala nielen aktívne, ale aj pasívne. Čiže aj toto je určitý pohľad človeka, ktorý má čo priniesť do tejto problematiky.

    A poňatie športu, poňatie a výklad jednotlivých paragrafov. Vy si myslíte, že máte patent na rozum, že len tak ako vy ho chápete, že to je to najsprávnejšie videnie? Ak áno, tak ma to veľmi mrzí. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých riadne prihlásených rečníkov v rozprave, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú k tomuto bodu.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • No takže, vážená pani podpredsedníčka, ctení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, so záujmom som si vypočul všetky diskusné príspevky aj faktické poznámky na diskusné príspevky k tomuto návrhu zákona. A dovolím si upriamiť vašu pozornosť na moje posledné zamyslenie v mojom úvodnom vstupe, ktoré som si, myslím, koncipoval dosť korektne a so snahou toho, čo tu bolo povedané aj z úst pána kolegu Mamojku, že tu existuje z predchádzajúceho obdobia kontinuita politická aj vzťahová, ktorá sa v niektorých návrhoch zákona alebo doposiaľ vo všetkých nedala preklenúť, a že možno toto by mohol byť návrh zákona, kde by sme túto kontinuitu prvýkrát nejakým spôsobom prelomili.

    Preto ma veľmi prekvapilo, keď som si vypočul hneď prvé vystúpenie pána poslanca Kubánka za politickú stranu Smer. Ja, ak dovolíte, pán kolega, budem a musím reagovať na niektoré veci.

    Dozvedel som sa z vášho vystúpenia, že tento návrh bol predložený prekvapujúco a rýchlo. Ja som predsa úplne zrozumiteľne povedal, že ten návrh nie je novým návrhom, že vzhľadom na závažnosť problematiky a šírku problematiky sa pripravoval minimálne štyri roky so všetkým, čo k tomu patrí. Sú to analýzy, koncepcie, vyhodnotenia tých podkladov, ktoré boli, aj za účasti tých odborníkov, ktorých tu spomínal pán kolega Fronc. Viete, ak Vengloš, Filc, Mračnová nie sú pre vás odborníci, tak mne to je ľúto, ale ja ich za takých považujem. Dokonca si myslím, že majú úžasný prínos k tomu, čo sa na Slovensku v športe dokázalo urobiť.

    Povedali ste, že osem rokov sme nič nerobili. Viete, pripadá mi to, ako keby ste mali zlomenú nohu s krvácajúcou ranou a popri tom ešte nádchu a rozhodnete sa, že budete týždeň liečiť nádchu a potom sa budete venovať tej zlomenej nohe. My sme pred 8 rokmi boli trošku v inej situácii. A bolo treba sanovať množstvo iných vecí vrátane verejných financií a vrátane celého hospodárskeho systému. Ak je šport nadstavba a ekonomika je tam, kde je, a je tu rast HDP medziročný od 8 % do 10 %, kedy je doba na to, aby sa začalo aj o takýchto veciach rozmýšľať a aby sa začali aj tieto veci priorizovať alebo sa nimi veľmi vážne zaoberať?

    Povedali ste, že tie dva návrhy, z ktorých vznikol akýmsi prienikom tento náš návrh, má aj pozitívne, aj negatívne prvky. Ja som sa, bohužiaľ, z toho vášho vystúpenia nedozvedel ani jeden pozitívny prvok.

    Spomínali ste, ďalej, súčasnú podfinancovanosť. No áno, ja sa s tým netajím, že do športu nejde toľko peňazí, koľko by tam malo ísť. Ale, pán kolega, minulý rok, a počuli sme to vo vystúpeniach z predchádzajúcich diskusií, sa vybralo na daniach v tejto krajine o 20 mld. viac, ako sa plánovalo, vzhľadom na ten hospodársky rast, ktorý zaznamenávame. Vy ste do športu dali menej peňazí v roku 2007 zo štátneho rozpočtu, ako to bolo v roku 2006. Ja sa pýtam: Prečo? Veď nám tu dokážete pri korektnej diskusii vytýkať, že je podfinancovaný šport. Ja si myslím, že pri tom raste HDP sa dalo dať viac o 200 mil., o 300 mil., možno o 500 mil. zo štátneho rozpočtu do športu. Len by to musela byť niekoho priorita.

    Spomínali ste komplikovanosť alebo váhu priorít, ktorých je 16 a ktoré treba tam zohľadniť. Pán kolega, necítim sa odborník na všetko, ale trošku sa pohybujem vo verejnej správe a v športe už naozaj dosť dlho. A spomínam si, keď sme prvýkrát rozmýšľali o fiškálnej decentralizácii, keď nám prednášali Francúzi a povedali, že kým oni nastavia fiškálnu decentralizáciu a to, akým spôsobom potečú financie do obcí a miest a do regiónov, tak zavedú 28 kritérií, aby to bolo spravodlivé. Viete dobre, že my sme sa k dnešnému dňu dopracovali v tejto oblasti možno ku dvom alebo ku trom. Ak sa tu navrhuje šestnásť, ale dá sa o tom diskutovať, preto, aby ten systém bol čo najspravodlivejší, no tak tých navrhovateľov treba pochváliť, a nie ich za to hanobiť.

    Dopad do rozpočtu. Mohol by som vám odcitovať stanovisko ministerstva financií. Nie je tu žiadny dopad do rozpočtu, nielen štátneho, ale ani miest a obcí a regiónov. Dokonca to nemá vplyv ani na podnikateľskú sféru. Tento zákon je naozaj zákonom, ktorý chce hovoriť o tom, že ak nejaká osvietená vláda viac peňazí do rozpočtu alebo z rozpočtu do športu dá alebo chce dať, tak by to malo byť tak, aby sa po reforme, ktorá je tu vlastne zohľadnená, tie peniaze tam dali s čistým svedomím, pretože tam budú dávané transparentne a spravodlivo.

    Navrhovali ste, že treba financovať všetko, že ako k tomu prídu tie športy, ktoré sa po tej priorizácii nedostanú medzi tie vybrané športy. No, pán kolega, financovať všetko a nič, to je presne to isté, všetci budú nariekať tak ako teraz, že nemajú dostatok finančných prostriedkov, všetci budeme plakať nad tým, že aj tie športy, kde by sme mohli byť dobrí, sú nedofinancované. A neviem, kto to hovoril, že by sa to malo definovať zákonom. No to sa nedá zákonom definovať. Ale dajú sa definovať kritériá, ktoré na základe ich prehodnotenia a spravodlivého posúdenia definujú presne, ktoré budú tie priorizované športy, a na tom sa dokážeme dohodnúť potom všetci, a ktoré budú tie, ktoré jednoducho nebudú dostávať také financie, aké dostávajú dnes. Ale je to v tom zákone presne popísané, ako sa k tomu dopracujeme. A tam sa dáva veľká sila ministrovi školstva a jeho odbornému tímu. No a keď to viete, vy útočíte na čas, pretože my sme nedopracovali boj proti dopingu a násiliu. My sme to aj v dôvodovej správe vysvetlili, ja som to tu aj povedal, že to môžu byť doplnkové právne normy alebo dodatkové právne normy.

    Ale ja sa vás pýtam, pán kolega, veď ja naozaj mám stále ten pocit, či vy si neuvedomujete, že vy ste v koalícii a my sme v opozícii. My sem prichádzame s návrhom zákona, ktorý bol pripravovaný štyri roky. Predložili sme ho rok potom, čo ste vo vláde. A vy nás teraz upodozrievate z toho, že nemáme pripravené ešte ďalšie právne normy. Ale veď vy ste vládna koalícia. Ja sa dozvedám, že máte pripravených päť komisií, ktoré majú začať robiť analýzu, na základe tej analýzy bude koncepcia, na základe koncepcie bude legislatívny zámer, na základe legislatívneho zámeru to pôjde do medzirezortného pripomienkového konania, potom to pôjde do Legislatívnej rady vlády, a vy tu s bohorovným pokojom poviete, že na október bude pripravený zákon, sem do tohto pléna Národnej rady. Pán kolega, ale to nemôžete myslieť vážne. Veď to je predsa ad absurdum, aby sme takýmto spôsobom pripravovali v tejto oblasti niečo zo zelenej lúky pre to, aby sa to sem dostalo, a navyše, že to má byť vraj komplexné. A naozaj si myslím, že ak v iných oblastiach ste sľubovali, a bolo to aj v oblasti športu, ako to vy všetko dobre spravíte a čo máte všetko v šuplíku pripravené, spomínal som verejnú správu, dodnes som dosť sklamaný, lebo okrem návrhu zákona alebo zákona o zrušení krajských úradov, o ktorých sme diskutovali, vysvetľovali sme vám, že to vlastne nie je žiadna reforma, tak v prípade športu je to ešte horšie. No ja sa pýtam, kedy teda vytiahnete zo šuplíka tie zákony a konkrétne aj tento, lebo ten postup, ktorý ste tu naznačovali a ktorý bol aj v médiách, je postup, ktorý negarantuje nič. Začínate od nuly.

    A to ma dosť mrzí, keď je tu konečne konkrétny návrh, o ktorom sa dá diskutovať. A môžeme si vytýkať, čo v ňom je a čo v ňom nie je a čo je vaša predstava a čo je naša predstava, ale aspoň je snaha začať diskutovať. Ale takto to zhodiť zo stola, a pritom nemáte nič pripravené, tak to som z toho trošku smutný, zvlášť potom, keď to, čo tu je na stole, nazvete paškvil.

    Pani kolegyňa Tóthová, stala sa tam chyba pri predložení toho návrhu zákona v tej jednej časti, kde v elektronickej podobe je to správne, ale pri presvecovaní a v tom, čo ste dostali vy do lavíc, je to naozaj chyba. Ale to nepovažujem za nekorektnosť. To je chyba, ktorú si priznávame. A to sa dá predsa jednoducho opraviť v druhom čítaní, dokonca v týchto prípadoch aj v treťom.

    Pán kolega Mikuš, veľmi pekne ďakujem za to, že tu bolo povedané ešte raz jasne a zrozumiteľne, že tu ide o financovanie na základe projektov, že ide o súťaživosť, ako tieto projekty vyhrať, a že tu je prvýkrát navrhovaná zodpovednosť štátu za priority, za priority, ktoré chceme v športe podporovať, a čo priority nebudú, že si túto zodpovednosť na seba zoberie štát.

    Pán kolega Jasaň. Ja som si myslel, keď som vás prvýkrát videl, že ste naozaj bývalý aktívny športovec. Len nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali o tom štátnom a o tom obecnom. V oblasti samosprávy, verejnej správy keby to, čo sa dnes dostalo do ingerencie obcí a miest, bolo zostalo štátu, tak nieže štadióny sa nestavajú, ale nám padnú ešte aj historické jadrá miest na našu hlavu. To nemyslíte vážne. Veď ten civilizačný dlh, ktorý sa potom, čo sme spravili zákon o obecnom zriadení a keď sme presunuli kompetencie na obce, podarilo v tejto krajine zachrániť, tak to by sa nikdy z prostredia štátu nemohlo realizovať. Ale máme zrejme na to iný a, dovolím si povedať, možnože aj ideologický názor.

    No a keď hovoríte o mítingu Pravda-Televízia-Slovnaft, že zanikol. Mne to je viac ľúto ako vám. A ja vás pozývam 30. 6. a 1. 7. na majstrovstvá Slovenska do Dubnice na jeden prenádherný štadión a 16. septembra na Atletický most, ktorý chce byť náhradou PTS. A je mi vás ľúto, Bratislavčanov, že vám to takýmto spôsobom sa vyvíja, ale tomu už neviem nijako inak pomôcť. Je to otázka entuziazmu a snahy tej veci pomôcť.

    No a, pán kolega Rafaj, vám som už odpovedal. Ak chcete v októbri predložiť návrh zákona, budem vášmu ministrovi veľmi fandiť, len som vážny skeptik v tejto oblasti. Nové zásady štátnej športovej politiky, na to sa veľmi teším. Ale som na úvod hovoril, čo v tom zákone je a čo v ňom nie je. Tak určite v ňom nie je to, aby sme znova otvorili spôsob financovania z lotérií do športu. Ja si myslím, že toto už máme za sebou. A keď financie dostane aj z lotérií minister financií, tak na základe toho, čo si vládna koalícia určí ako priority, sa dá ďaleko viac dať do športu, ako keď to bude zase zahmlené cez lotérie a nikto nebude vedieť, akým spôsobom komu tie peniaze tečú a koľko ich je. Toto je o priehľadnosti. A preto týmto spôsobom by som nešiel. Ale môžete mať iný názor.

    Pokiaľ ide o legislatívne výhrady. Ja sa teším na to, keby ste to posunuli do druhého čítania, no nech sa to vylepší. Veď my sme si nikdy nehovorili, že ten zákon je bezvadný a že sa nedá na ňom nič riešiť. Ale všetci vieme, že okrem ústavnoprávneho výboru máme tu veľmi slušný legislatívny odbor Národnej rady a ďalšie možnosti, akým spôsobom aj tie chyby, ktoré tam sú, a určite tam sú, napraviť.

    Pán Halecký, nemá tento zákon ambíciu finančne zabezpečiť akýsi nárok každého občana na to, aby mohol športovať. Ja len to ešte raz opakujem, v tomto roku je v štátnom rozpočte 975 mil. alebo 980 mil. korún do športu. Je to menej, ako to bolo v roku 2006. A to mi je ľúto. Ale tento zákon nemá ambíciu, že každý občan v tejto republike má byť sanovaný z našich daní na to, keď chce športovať. To je iná diskusia a úplne o inej filozofii.

    Pani Kramplová, ja sa tiež teším na ten komplexnejší materiál, ktorý príde, ktorý príde v októbri. Ja si s radosťou na to počkám. A ak bude ten materiál naozaj taký, ako hovoríte, budem sa len tešiť. Ale vzhľadom na to, že poznám legislatívny proces a poznám diapazón toho problému, ktorý sa tu riešil 4 roky, tak som naozaj vážny skeptik.

    No a vám som odpovedal v tom, že tie prioritné športy by nemal definovať zákon, ale malo by to byť riešené iným spôsobom tak, ako to definuje náš návrh zákona.

    No a ak ste tam nenašli paragrafy o mládežníckom športe, ja nechcem znevažovať, čo ste čítali, ale upozorňujem vás na paragrafy 13 až 15 a na § 17, kde je explicitne napísané, že vlastne tento zákon má hlavnú prioritu, ako z 1,4 %, čo sa dnes dáva zo štátneho rozpočtu na mládežnícky šport, to vytiahnuť možno na 30 % alebo 35 %. Tam je to jasne definované. Poďme sa o tom súkromne porozprávať.

    No a na záver, pán kolega, spravodajca, Dušan Galis, ja som sa veľmi tešil, že budeš schopný vystúpiť tu aj ako splnomocnenec vlády pre šport v rámci rozpravy a pôjdeš trošku s kožou na trh s tým, že budú môcť poslanci reagovať na tvoj názor na to, akým spôsobom sa treba postaviť k tomuto zákonu a akým spôsobom máte vy niečo pripravené. Ak to bude znova iba na záver vystúpenie, na ktoré sa nedá reagovať, tak mi to je ľúto, lebo sa to už v mnohých prípadoch stáva normou pri diskusii alebo pri zapojení sa do diskusie, alebo nezapojení sa do diskusie poslancov spravodajcov z prostredia vládnej koalície.

    Čiže, priatelia, ak ste sa rozhodli, že toto nepodporíte, tak sa teším na ten komplexný návrh. Len upozorňujem na to, že je rok po voľbách, ste v koalícii, a nie v opozícii. Skúste zadávať úlohy sebe, a nie nám. A skúsme ešte raz predsa len porozmýšľať, či aspoň ani v tomto bode, ani v takomto probléme, ako je návrh zákona o športe, ktorý nemal ambíciu všetkého toho, čo ste tu spomínali, lebo sa to ani nedá, sa nevieme predsa len naladiť na spoločnú nôtu. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dúfam, že mi dáte za pravdu všetci, že šport je fenomén. Dúfam, že nikto mi v tomto nebude oponovať a nebudete mi oponovať ani v tom, že šport je apolitický. A čo je najpodstatnejšie pre nás, je to, že šport spája ľudí. Nad týmto by sme sa mali nejako všetci zamyslieť. Preto ja by som vás chcel všetkých, ktorí tu sedíte, v mene všetkých športovcov na Slovensku požiadať, aby sme sa touto otázkou zákona športu zaoberali, pretože je to i vážny problém, ktorý už nejako dosť dlho trvá. Ale predovšetkým tento zákon o športe musí byť dobrý pre šport, a nie pre žiadnu politickú stranu. To je, si myslím, priorita. Ja budem veľmi šťastný a budem skutočne veľmi rád, ak do konca tohto kalendárneho roku zákon o športe bude schválený. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu 11. schôdze. Chcem vás upozorniť, že máme od včera poobedia, keď sme hlasovali, prerokované len dva body programu, ale budeme mať 3 hlasovania, tretím hlasovaním bude návrh uznesenia Národnej rady na vymenovanie členky Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, ktorý uvedie pán predseda zahraničného výboru Zala. Len podotýkam pre vašu informáciu, ide len o zámenu za pani poslankyňu Angyalovú, ktorá bola za Smer – sociálnu demokraciu členkou tejto stálej delegácie.

    Takže budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Spravodajcom je pán predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa ustanovenia § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného ústavného zákona.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 bolo za, 57 bolo proti.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a nebudeme ďalej pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Druhé hlasovanie bude hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 335).

    Pán poslanec Galis, ste spravodajca. Pán poslanec, sme v prvom čítaní, budeme hlasovať jednoducho o návrhoch podaných podľa § 73 rokovacieho poriadku, o tom, či postúpime návrh do druhého čítania, ak neboli procedurálne návrhy.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 63 za, 30 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme nepostúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    A čaká nás posledné hlasovanie. Budeme hlasovať o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie členky Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

    Je to tlač 343, ktorú prerokoval zahraničný výbor.

    A prosím pána predsedu zahraničného výboru Zalu, aby uviedol návrh uznesenia.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým schvaľuje zmeny uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. septembra 2006 č. 73 k návrhu zahraničného výboru na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácii a ich členov a následného uznesenia z 9. mája 2007 č. 328 tak, že v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy vymenúva za členku Oľgu Nachtmannovú. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 125 za, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia na vymenovanie poslankyne Oľgy Nachtmannovej za členku Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

    Kolegyne, kolegovia, ďakujem vám pekne.

    Chcem ešte využiť tento priestor a pozvať vás všetkých o dvanástej na malú slávnosť v súvislosti s otvorením Hurbanovej siene vo foyer Národnej rady.

    A budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze ďalším programom, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 259. Spoločná správa výborov je ako tlač 259a.

    Pán minister financií pán Počiatek...

  • Hlasy v sále.

  • Ešte vás prosím o chvíľku strpenia, pán minister, pán predseda ústavnoprávneho výboru sa hlási. Nech sa páči.

  • Ja len chcem pripomenúť členom výboru, prosím vás, o 12.30 hodine je stretnutie ústavnoprávneho výboru v zasadačke výboru. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, kolegyne, kolegovia, o kľud v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorý prednesie pán minister financií Ján Počiatek. Prosím, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tých, ktorí majú iný program a sú pripravení odísť z rokovacej sály, aby nerušili vystúpenie pána ministra a ostatných kolegov. Ďakujem pekne.

  • Neustály ruch v sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás ešte raz požiadať o to, aby mohol pán minister financií uviesť vládny návrh zákona. Prosím vás o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, môžem vás poprosiť o pokoj v rokovacej sále?

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vláda schválila dňa 11. apríla 2007 uznesením č. 331.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým úprava príslušných ustanovení na základe praktických skúseností z aplikácie zákona, zavedenie dôkaznej povinnosti na strane príjemcu dotácie zo štátneho rozpočtu vo vzťahu ku kontrolným orgánom, posilnenie represívnej funkcie správ finančnej kontroly vo vzťahu k sankcionovaniu za porušenie povinnosti zo zákona a ďalších regulujúcich ustanovení týkajúcich sa pravidiel nakladania s verejnými prostriedkami. Napr. sa rozširuje aj výnimka z povinnosti koncoročného vysporiadania preddavkov pri využívaní nájmu, vytvára sa priestor na prijímanie úverov verejnými vysokými školami, ak zákon o vysokých školách upraví podmienky prijímania týchto úverov. Návrh zákona zároveň zabezpečuje aplikáciu finančných mechanizmov viažucich sa na novú legislatívu Európskej únie v nadväznosti na oprávnenosť výdavkov Európskej únie a navrhuje sa pri realizácii projektov v rámci spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie neobmedzovať poskytovanie preddavkov vzhľadom na povinnosť vrátenia prostriedkov v prípade ich vyžiadania Európskymi spoločenstvami a upravuje sa aj ukladanie účelovo určených prostriedkov Európskej únie a ďalších prostriedkov zo zahraničia, pri ktorých došlo k porušeniu finančnej disciplíny v plnej výške porušenia v nadväznosti na nové programové obdobie 2007 až 2013. Návrh zákona obsahuje aj ďalšie legislatívnotechnické spresnenia.

    Dovoľte mi požiadať vás o podporu pri prijatí predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ešte skôr ako dám slovo spoločnému spravodajcovi, panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste nerušili vystupujúceho. Ak skutočne máte iný program, tak si to vybavte, ale v rokovacej sále nie.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 259) v druhom čítaní.

    Národná rada uznesením č. 348 z 10. mája pridelila na prerokovanie vládny návrh zákona výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory tento návrh prerokovali v stanovenom termíne.

    V spoločnej správe k tomuto vládnemu návrhu sú dva body, ktoré sú pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    A gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Súčasne požiadam, aby ste, pani podpredsedníčka, otvorili rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A keďže sa neprihlásil nikto do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa ešte opýtať navrhovateľa: Chcete zaujať, pán minister, stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca, vy chcete zaujať stanovisko?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z.

    Dostali ste tento vládny návrh zákona ešte pred prvým čítaním ako tlač 258 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 258a.

    Nech sa páči, pán minister financií, máte slovo, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z., ktorý vláda schválila dňa 11. apríla 2007 uznesením č. 330.

    Dovoľte mi vás oboznámiť so základným cieľom a predmetom navrhovaných zmien a doplnkov k zákonu. Ide najmä o tieto okruhy úprav: vytvorenie legislatívneho rámca pre zavedenie programového rozpočtovania aj v rozpočtových subjektoch územnej samosprávy. Zmeny a doplnky sa týkajú najmä ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé etapy rozpočtového procesu od zostavovania rozpočtu v programovej štruktúre cez jeho realizáciu, monitorovanie až po vyhodnotenie programov. Zostavovanie rozpočtov v programovej štruktúre sa v podmienkach územnej samosprávy prvýkrát uplatní pri zostavovaní rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov za roky 2009 až 2011. Ďalej sa snažíme rozšíriť možnosti prijímania návratných zdrojov financovania, ak sú určené na predfinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Tieto záväzky sa nebudú započítavať do celkovej sumy dlhu obce alebo dlhu vyššieho územného celku vo vzťahu k limitom regulácie pre prijímanie návratných zdrojov financovania ustanovených v zákone, ide o krátkodobé úvery, ktoré obce a vyššie územné celky splatia po prijatí nenávratného finančného príspevku z Európskej únie. Uvedená úprava má vytvoriť podmienky pre lepšie možnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na financovanie týchto projektov v územnej samospráve. Ďalšie zmeny a doplnky majú legislatívnotechnický charakter.

    Dovoľte mi požiadať vás o podporu pri prijatí predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Tiborovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prednášam spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj k danému zákonu.

    Výbor prerokoval túto spoločnú správu. Predtým bola správa prerokovaná vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnom výbore a výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.

    Odporúčajú pre Národnú radu návrh schváliť výbor pre financie, rozpočet a menu zo dňa 14. júna, ústavnoprávny výbor z 13. júna, výbor pre verejnú správu zo 7. júna.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 612/2005 Z. z. (tlač 258), schváliť.

    Predmetnú správu výborov som bol uznesením výboru z 19. júna poverený predložiť. Súčasne ma výbor poveril, aby som okrem prednesenia správy navrhol aj postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré mi vyplynuli z rozpravy, a dal hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, chcem sa preto opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť navrhovateľ?

    Chce sa vyjadriť spravodajca? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona máte pred prvým čítaním ako tlač 276 a spoločnú správu máte ako tlač 276a.

    Nech sa páči, pán minister, môžete odôvodniť tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predkladá v súvislosti s plánovaným zrušením krajských úradov.

    Vládny návrh tohto zákona rieši presun pôsobností na úseku správy majetku štátu v oblasti uplatnenia reštitučných nárokov podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a v oblasti evidencie spoločenstiev bytov a nebytových priestorov. Vládny návrh tohto zákona rieši presun pôsobností na úseku správy majetku štátu a navrhuje sa, aby kompetencie v dotknutých oblastiach prešli z doterajších krajských úradov na obvodné úrady v sídle kraja. Návrh zákona okrem prechodu pôsobností na nový subjekt reaguje aj na akútne problémy aplikačnej praxe, hlavne v oblasti dočasnej správy majetku štátu, hospodárenia s pohľadávkami štátu, neupotrebiteľného majetku štátu a spravovania osobných údajov.

    Odporúčam súhlasiť s predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, bol som určený ako spravodajca predniesť spoločnú správu výborov v pléne.

    Predmetný návrh zákona prerokúvali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a bývanie a ako gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Výbory sa zhodli na doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, ktorých je celkove 6.

    Odporúčajú výbory Národnej rady túto predmetnú novelu vládneho návrhu zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 4, 5, 6 spoločne s návrhom schváliť ich a k bodu 3 výbor nezaujal stanovisko čiže žiadam o jeho vyňatie na samostatné hlasovanie.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Hlas z pléna.

  • Hlásite sa do rozpravy? Dobre. Čiže do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Varga. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. A, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Takže ja, ako som uviedol ako spravodajca spoločnú správu, žiadam o hlasovanie k bodu 3 zo spoločnej správy samostatne s návrhom schváliť ho a o bodoch 1, 2, 4, 5, 6 rovnako hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

  • Dobre. Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Vargu nie sú. Končím možnosť podania faktických poznámok.

    A keďže bol pán poslanec jediný, kto sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať ako navrhovateľ stanovisko?

    Chcete ešte záverečné slovo, pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Republikou Kazachstan o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 287 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 287a.

    Návrh odôvodní minister financií Ján Počiatek.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kazašskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku a rozhodnutie o jej prednosti pred zákonmi, pretože ide o medzinárodnú zmluvu prezidentského charakteru, čo vyplýva z podstaty tohto zmluvného dokumentu. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. A na to, aby mala prednosť pred zákonmi, musí byť ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Táto zmluva bola podpísaná 21. marca 2007 v Astane počas oficiálnej návštevy ministra zahraničných vecí Jána Kubiša v Kazachstane. V zmysle vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky je táto zmluva podľa svojho obsahu zmluvou prezidentskej povahy, a preto je potrebný pred jej ratifikáciou súhlas Národnej rady.

    Zmluva je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, keďže je 12.00 hodín, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili ešte tento bod. Ďakujem.

    Takže teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Lukšu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil na prerokovanie návrh týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko.

    Odporúčajú pre Národnú radu návrh vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Republikou Kazachstan o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Hlási sa niekto do rozpravy?

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie pléna 11. schôdze a pokračovať budeme o 14.00 hodine po obedňajšej prestávke. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, pán minister je v Národnej rade, takže o chvíľočku by mal byť v sále a začneme. Prosím ešte o dve minútky strpenia.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 285 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 285a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predložený na rokovanie Národnej rady na základe praktických poznatkov z aplikácie zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov. Rovnako podnetom boli i významné zmeny právnych predpisov Slovenskej republiky v rokoch 2000 až 2005 vrátane zákonov č. 300/2005 Z. z., č. 301/2005 Z. z. Týmito trestnými, trestnoprávnymi kódexmi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a evidencii registra trestov môžu aplikovať, iba ak to ustanoví zákon.

    Motívom, ktorý návrh akcentuje, je i skutočnosť, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov, ktoré ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať. To sú skutočnosti, ktoré svojím rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nielen zmenu a doplnenie platného zákona.

    Návrh zahŕňa i ustanovenia, ktorými sa novým spôsobom upraví poskytovanie informácií výpisom z registra trestov a odpisom registra trestov. Občanovi sa umožní nahliadať do vlastnej evidencie registra trestov. Vyžiadanie odpisu registra trestov sa umožní iba zo zákona oprávneným subjektom a na zákonom určený účel tak, aby nedochádzalo k jeho zneužívaniu, pričom Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bude plniť úlohy ústredného orgánu na prijímanie a poskytovanie informácií z registra ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

    Zároveň sa navrhujú úpravy práv a povinností všetkých subjektov, ktoré sa na činnosti registra trestov podieľajú, aj úpravy postupu registra trestov pri plnení úloh.

    Návrh obsahuje tiež zmenu a doplnenie tých zákonov, ktoré ukladajú občanovi povinnosť preukazovať bezúhonnosť a spoľahlivosť odpisom registra trestov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, a to nielen s dôrazom na uvedené dôvody, ale i vzhľadom na samotný zmysel poskytovania údajov z registra trestov, ktorý si ako taký vyžaduje zásadnú zmenu postupov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 285) obsahuje nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločne s bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 a 18 odporúčam súhlasiť, s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Osobitne s bodom 17 odporúčam súhlasiť, s návrhom gestorského výboru neschváliť ho. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Katarínu Cibulkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som uviedla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 285) vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. mája 2007 č. 340 pridelila vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky podľa správy vyplýva 18 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, ktorú máte pred sebou, a preto ich nebudem podrobne čítať. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bode 17 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uverejnených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 18. júna 2007 č. 201. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh pomerne stručný k návrhu zákona. Rieši dve veci. Prečítam jednotlivé body. Prvé dva body riešia otázku Justičnej akadémie, kde návrh navrhuje, aby sa princíp nulovej tolerancie zrušil pri členoch orgánu Justičnej akadémie. Ja si myslím, že on tam dôvodný je. Je to inštitúcia, ktorá vzdeláva sudcov a prokurátorov.

    Čiže navrhujem bod 1. V čl. I § 14 ods. 3 písm. e) sa dopĺňa 10. bod, ktorý znie: „10. člena orgánu justičnej akadémie“. A potom je tam poznámka pod čiarou k odkazu 25. Následne sa prečíslia ostatné poznámky pod čiarou.

    Bod 2. Čl. X sa vypúšťa.

    To je práve ten článok, ktorý navrhuje zrušiť princíp nulovej tolerancie pri orgánoch Justičnej akadémie. Chcem povedať, že v rámci Rady akadémie nemusia byť len sudcovia a prokurátori, ale aj iné osoby, kde by to kritérium morálnej bezúhonnosti malo byť absolútne.

    Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. Za čl. XXIII sa vkladá nový čl. XXIV, ktorý znie: „Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokuratúrach a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších novelizácií sa dopĺňa takto: „V § 6 odsek 6 znie: „Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.“.“.“ A je tam poznámka pod čiarou k odkazu 7.

    Ide o to, že zatiaľ jedinou právnickou profesiou, kde sa neuplatní nulová tolerancia, je profesia prokurátorská, a to z toho dôvodu, že sa pripravovala komplexná novelizácia zákona o prokurátoroch, ktorá ale do parlamentu do konca volebného obdobia neprišla. Ja som o tom hovoril na výbore s pánom generálnym prokurátorom. Viem, že sa pripravuje jeho ďalšia novelizácia, ale myslím, že pri tomto, keď riešime práve tieto princípy, by bolo vhodné to riešiť v rámci tejto novelizácie, nečakať na nejakú ďalšiu komplexnú novelu. My sme išli v tomto prípade podľa vzoru predpokladov na výkon funkcie advokáta, notára, exekútora, kde to je práve takto upravené. U sudcov to je upravené ešte prísnejšie. Tam je nulová tolerancia na akýkoľvek úmyselný trestný čin. Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A keďže pán poslanec Lipšic bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie.

    A, pani spoločná spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Taktiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 250 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 250a.

    Prosím znovu podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady sa prekladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je v prvom rade transpozícia smernice Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb, z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii sa s účinnosťou od 1. januára 2007 dopĺňajú profesijné označenia, ktoré oprávňujú osobu poskytovať právne služby, advokat v azbuke a avocat.

    Návrh zákona, ďalej, zohľadňuje požiadavku Slovenskej advokátskej komory na výslovnú právnu úpravu neprípustnosti vzájomného zastupovania advokátov v rámci konferencie advokátov, a to v záujme jednoznačného a právne nespochybniteľného priebehu rokovania tohto orgánu Slovenskej advokátskej komory.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako vyplývajú zo spoločnej správy, schválenej uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. júna č. 200, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe gestorského výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 250 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. mája 2007 č. 341 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 174 z 12. júna 2007 a uznesením č. 174a z 18. júna 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 156 zo 14. júna tohto roku. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy s tým, že celkovo ide o tri pozmeňujúce návrhy, z čoho gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s návrhom tieto schváliť a osobitne o bode 3 s návrhom tento neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 18. júna 2007 pod č. 200. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončila som s informáciou. Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť?

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 277 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 277a.

    Teraz prosím pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh novely zákona vláda predkladá na základe dvoch formálnych oznámení, ktoré Komisia Európskych spoločenstiev pod číslami 2006/2260 a 2006/2447 zaslala Slovenskej republike a ktorými začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 tejto zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdnom dvore Európskeho spoločenstva a následne aj uloženie pokút vo výške okolo 700 000 až 750 000 eur. Konanie v prvom prípade bolo začaté vo veci neúplnej alebo nestrannej transpozície smernice Rady 2000/43 Európskeho spoločenstva z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. V druhom prípade Európska komisia namieta neúplnú alebo nestrannú transpozíciu smernice Rady 2000/78 Európskeho spoločenstva z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a v povolaní. Obe smernice majú byť transponované predovšetkým antidiskriminačným zákonom. Pripomienky Komisie vytýkajú najmä niektoré neúplné alebo nepresné formulácie, ktoré by mohli zúžiť možnosť uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania.

    Pre túto novelizáciu antidiskriminačného zákona bola vytvorená medzirezortná komisia zložená zo zástupcov rezortov, ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva školstva, ministerstva zahraničných vecí, ministerstva financií a Úradu vlády a zástupkyne Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Táto komisia bola potom ešte rozšírená o hromadnú pripomienku zo strany zástupcu mimovládnych organizácií, ktorá, samozrejme, naďalej pracuje. V priebehu piatich mesiacov dôkladne sa zaoberala všetkými pripomienkami Európskej komisie. A počas svojho pôsobenia spolupracovala, samozrejme, so širokou odbornou verejnosťou. Jednotlivé pripomienky boli neformálne prediskutované aj so zástupcami Európskej komisie. Stanoviská sme si vyžiadali zo všetkých relevantných právnických fakúlt Slovenskej republiky, aj Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied. A naša nová generálna riaditeľka vycestovala do Bruselu, kde neformálne prediskutovala so zástupcami Európskej komisie naše stanovisko.

    Zvláštna a, myslím, osobitná pozornosť sa pritom venovala pojmu „dobré mravy“ v antidiskriminačnom zákone. Komisia v oboch formálnych oznámeniach namietala použitie pojmu „dobré mravy“ v § 2 ods. 1 zákona, pretože tento pojem, ako sa uvádza, nie je vymedzený v zákone. Za účelom dôkladného posúdenia opodstatnenosti tohto pojmu v uvedenom zákone sme si vyžiadali stanoviská z odborných inštitúcií Slovenskej republiky. A na základe týchto expertných stanovísk a po rozsiahlej analýze existujúcej judikatúry dospela komisia k záveru, že ponechanie pojmu „dobré mravy“ v antidiskriminačnom zákone pri jeho presnejšej formulácii je vhodné. A to sa aj vynegociovalo s Európskou komisiou predtým, ako sme pristúpili k úprave tohto zákona, resp. novely zákona. Z uvedených posudkov vyplýva, že pojem „dobré mravy“ slúži na výklad jednotlivých ustanovení zákonov v praxi. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí s ohľadom na okolnosti jednotlivého prípadu výlučne súdu. Keďže ide o tzv. výkladové pravidlo, definícia pojmu „dobré mravy“ ani v antidiskriminačnom zákone nie je možná. Z neformálnych rokovaní so zástupcami komisie vyplynulo, že podľa ich názoru súčasná dikcia dobrých mravov umožňuje aj taký výklad, ktorý zužuje právnu ochranu obetí diskriminácie. Z tohto dôvodu návrh novely ponecháva pojem „dobré mravy“ v zákone, ale zdôrazňuje, že ich účelom je rozšírenie ochrany pred diskrimináciou.

    Zámerom predloženého vládneho návrhu novely zákona je ukončenie úplnej transpozície spomínaných obidvoch smerníc v zmysle pripomienok Európskej komisie, tým aj zabezpečenie účinnej ochrany pred diskrimináciou.

    Predložený návrh je výsledkom širokého konsenzu rezortov, výskumných a vzdelávacích inštitúcií, ako aj odbornej verejnosti.

    Toľkoto slovo na úvod pri predkladaní tejto novely zákona. A pevne verím, vážené poslankyne, vážení poslanci, že túto novelu antidiskriminačného zákona podporíte a schválite. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Viere Mazúrovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť vám spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 277).

    Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením č. 342 z 10. mája 2007 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.

    Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 78 z 19. júna 2007.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A ako prvý má slovo pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť dve poznámky k predloženej novele antidiskriminačného zákona, jednu k tomu, čo v novele nie je, a druhú k tomu, čo v novele je.

    To, čo v novele nie je, pretože to bolo zrušené Ústavným súdom, sú tzv. pozitívne opatrenia alebo prevrátená diskriminácia, ktorú zrušil Ústavný súd na návrh vlády. A ja som zachytil vyjadrenie pána podpredsedu vlády, že nejakým spôsobom v budúcnosti s tým bude treba niečo robiť. Ja osobne si myslím, že až tak veľmi to netreba. Ale v každom prípade sme viazaní rozhodnutím Ústavného súdu a tým, že pôvodný § 8 ods. 8 bol vyhlásený za protiústavný. Ja si myslím, že to okrem ústavnoprávnej roviny je aj vecne správne, že by sme nemali nikoho posudzovať podľa farby pleti, podľa etnického pôvodu, ale podľa jeho kvalít, podľa jeho schopností bez ohľadu na to, akej je etnickej príslušnosti alebo rasovej príslušnosti. Myslím si, že snaha o tú obrátenú diskrimináciu, práve naopak, posilňuje stereotypy o určitých menšinách, že bez umelého zvýhodnenia nie sú schopné dosiahnuť úspech. U nás sa veľa hovorilo o tom, že však dnes máme mnohé pozitívne opatrenia. A spomínali sa rómski asistenti alebo nulté ročníky. Len to pri lepšom čítaní zákona zistíme, že to nie sú rómski asistenti, to sú asistenti, ktorí sú pre sociálne znevýhodnené skupiny. Áno, z nich 90 % pôsobí asi v rómskych segregovaných komunitách. To je v poriadku, to je absolútne v poriadku. Ale to deliace kritérium nemôže byť farba pleti, ale musí to byť sociálny status pomáhať tým, ktorí sú v sociálnej núdzi, ktorí sú segregovaní, ale naozaj nemôže sa to našiť na farbu pleti alebo na etnický pôvod. To je podľa mojej mienky zjavne nesprávne a podľa Ústavného súdu aj protiústavné. Takže som rád, že nakoniec vo vládnom návrhu zákona sa s ničím takýmto nepočíta. A bolo by fajn, keby sa s tým nepočítalo ani do budúcnosti, ale to nám povie pán podpredseda vlády, či je to tak alebo nie je to tak.

    Druhá poznámka sa týka už toho, čo je v návrhu, a konkrétne § 8 ods. 2. Vlastne § 8 zavádza výnimku z pravidiel rovnakého zaobchádzania s nadpisom Prípustné rozdielne zaobchádzanie. A v odseku 2 sa riešia registrované cirkvi, náboženské spoločnosti, iné právnické osoby, ktorých činnosť už podľa novelizovaného znenia je založená na náboženstve alebo viere. A tam, samozrejme, môže byť diskrimináciou rozdielne zaobchádzanie aj z dôvodu náboženstva, nie je možné evanjelickú cirkev prinútiť, aby si vzala do pracovného pomeru katolíkov alebo naopak, len sú určité zmeny v tomto paragrafe. A konkrétne už nebude prípustné rozdielne zaobchádzanie na základe veku a ani pohlavia. No a to, si myslím, je trošku problém, pretože máme cirkvi, konkrétne teda západnú cirkev, katolícku, ktorá má rozdielne zaobchádzanie do určitých pozícií na základe pohlavia. Vysväcujú len kňazov mužov. Asi by sme týmto zákonom nechceli prinútiť cirkev, aby svoju doktrínu v tomto zmenila. Dokonca si myslím, že snaha donútiť zákonom cirkev, aby teda takpovediac nemohla rozdielne zaobchádzať s osobami opačného pohlavia, v týchto prípadoch by bola protiústavná, protiústavná z titulu našej ústavy, ktorá garantuje všetkým cirkvám samosprávu a to, že budú môcť vykonávať svoje pôsobenie podľa svojich vieroučných a mravoučných zásad a podľa svojej doktríny, viery.

    Takže pani kolegyňa Sabolová, ktorá vystúpi po mne, predloží pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je toto ustanovenie z novelizácie zákona vypustiť, pretože neviem, či to požadovali úradníci v Bruseli alebo kto to požadoval, ale v každom prípade som toho presvedčenia, že by to bolo protiústavné, že by to bolo u nás protiústavné, ak by sme takýmto spôsobom zasahovali do samostatného fungovania jednotlivých cirkví.

    Bol by som rád, keby pán vicepremiér sa, samozrejme, k tomu vyjadril. A v prípade že bude podaný pozmeňujúci návrh v tomto smere pani kolegyňou Sabolovou, ktorá zatiaľ naň zbiera podpisy, tak poprosím vás, podpíšte ho, aby bol podporený. Opozícia tu chýba, došľaka. Čo sa deje?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. A budem sa, samozrejme, tešiť na argumentáciu pána vicepremiéra Čaploviča. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica nie sú. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    A ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, myslím, že odôvodnenie tu zaznelo v odbornej rovine, v právnej rovine. Pán poslanec bol v minulom období vlastne predkladateľom tohto návrhu zákona. A preto nebudem vysvetľovať viac. Len si dovolím povedať, že vo všeobecnej časti dôvodovej správy je niekoľko poznámok, prečo predkladá sa tento návrh zákona. Ale, bohužiaľ, nevystihuje to v plnej výške obsah novely zákona, kde len v jednotlivých bodoch sa dočítame, a bola by som rada, keby nám na to pán podpredseda vlády odpovedal, či je to tak, či ten rozpor je takto jasne pomenovaný, ako hovorí dôvodová správa.

    A preto navrhujem za skupinu poslancov, aby sme z vládnej novely zákona vypustili bod 13 a aby ostalo dnes platné znenie § 8 ods. 2, ktoré nevytvára dnes žiadnu diskrimináciu, pretože sa výsostne týka len registrovaných cirkví, náboženských spoločnosti a iných právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť v súlade s náboženstvom a vierou. A myslím si, že rozdielne zaobchádzanie ak by bolo, vyplýva zo základnej a oprávnenej požiadavky na povolania, ktoré súvisia s výkonom činností, ktoré vykonávajú v súlade s náboženstvom a vierou. Predkladám pozmeňujúci návrh za skupinu 15 poslancov a poprosím o jeho podporu.

    Ja si dovolím len prečítať na záver znenie z dnes platného zákona, pretože návrh zákona, ktorý predkladá vláda, máte. A odsek 2 znie: „Ak ide o registrované cirkvi, náboženské spoločnosti a iné právnické osoby, ktorých činnosť súvisí s náboženstvom alebo vierou, nie je diskrimináciou rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, pohlavia a náboženského vyznania alebo viery a zisťovania sexuálnej orientácie. Ak ide o zamestnanie v týchto organizáciách alebo vykonávanie činností pre tieto organizácie, registrované cirkvi, náboženské spoločnosti a iné právnické osoby, ktorých činnosť súvisí s náboženstvom alebo vierou, môžu vyžadovať, aby osoby, ktoré sú u nich zamestnané alebo pre nich vykonávajú určité činnosti, konali v súlade s ich náboženstvom alebo vierou a v súlade so zásadami a princípmi ich náboženstva alebo viery.“ Myslím si, že sme sa za obdobie účinnosti tohto zákona v podstate nestretli s nejakou diskrimináciou. A myslím, že tie dôvody vysvetlil pán kolega Lipšic. A myslím, že tam by sme mali rešpektovať aj isté práva, ktoré vyplývajú zo základnej zmluvy, ktorú Slovenská republika v minulom období podpísala. A preto poprosím o to, aby ten bod 13 z novely zákona bol vypustený a zákon ostal v pôvodnom znení.

    Poprosila by som pána podpredsedu, keby zdôvodnil ten odkaz v bode 13, ktorá časť smernice ako interpretuje tú potrebu zmeniť túto časť zákona. Ďakujem veľmi pekne za podporu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A keďže pani poslankyňa Sabolová bola posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať ešte navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať na dve otázky, resp. vyslovené námietky vo vystúpení pána poslanca Lipšica.

    Prvá námietka bola k tomu, čo v novele nie je. A to sú tzv. pozitívne opatrenia či dočasné vyrovnávacie opatrenia. Samozrejme, ja som sa v minulosti vyjadril a, prirodzene, nie je to možné robiť na princípe rasy, etnika, ale je možnosť tieto dočasné vyrovnávacie opatrenia urobiť z hľadiska sociálneho statusu. A ak príde k zmene v budúcnosti, tak by sa mal vytvoriť v našom zákone tento pojem, teda z hľadiska postavenia sociálneho statusu, čiže mala by sa každému dať možnosť šance dostať sa na rovnakú štartovaciu čiaru. A potom už len od neho závisí, ako sa tejto šance zmocní, ako ju bude vedieť vo svojom živote realizovať, či zostane tam, kde je, alebo či sa tejto šance, ktorú mu spoločnosť vytvorí dočasnými vyrovnávacími opatreniami, chytí a bude v živote sa aj občiansky správať. Samozrejme, bol som aj v Štrasburgu a bavil som sa na Európskom súde pre ľudské práva s naším zástupcom. Existuje judikát aj v rámci tohto Európskeho súdu na tie dočasné vyrovnávacie opatrenia, ale dotýka sa práve toho sociálneho statusu. A chceli by sme ho v budúcnosti transponovať do nášho antidiskriminačného zákona.

    Čo sa týka stanoviska, aj pána poslanca Lipšica, aj pani poslankyne Sabolovej, to je tá otázka § 8 ods. 2 tejto navrhovanej novely, by som jasne zadefinoval, prečo sa tam objavila a prečo sme transponovali isté odporúčania Európskej komisie, ktorá, a teraz budem presne citovať, namietala: „Zmienka o veku a sexuálnej orientácii § 8 ods. 2 slovenského antidiskriminačného zákona je však v rozpore s požiadavkou ustanovenou v smernici, aby možnosť uplatniť rozdiel v zaobchádzaní z dôvodu náboženstva, viery osoby nebola použitá na odôvodnenie diskriminácie z iných dôvodov.“ Okrem toho v slovenskom antidiskriminačnom zákone sa nenachádza v tejto súvislosti zmienka o tom, že rozdielne zaobchádzanie by malo konkrétne vychádzať zo základnej, teraz citujem, „oprávnenej a odôvodnenej požiadavky povolania s ohľadom na druh organizácie“. Komisia sa preto domnieva, že Slovenská republika nesprávne transponovala čl. 4 ods. 2 smernice. A komisia preto zastáva názor, že slovenská právna úprava nie je v súlade so smernicou, pokiaľ ide o čl. 4 ods. 1 a 2 smernice. Na základe toho sa urobila táto úprava, ktorá je navrhovaná v našej novele zákona, aj z toho dôvodu, teraz nieže by som tu kľačal pred Európskou komisiou a plnil tie jej odporúčania, ak to netransponujeme, tak ako sme to urobili, tak nám hrozí naozaj pokračovanie a s tým aj s veľmi výraznou pokutou, ak túto transpozíciu v slovenskom zákone, teda v zákone tzv. antidiskriminačnom, neuplatníme. Z toho dôvodu, samozrejme, trvám na návrhu toho znenia § 8 ods. 2, ktorý sme predložili, ktorý prešiel vládou. Prešiel všetkými troma výbormi vrátane gestorského výboru, kde sa bolo možné k tomu vyjadriť. A nevyjadril sa nikto k tomu. A trvám na tom, aby táto zmena v tom § 8 ods. 2 zostala zakotvená, ako je to navrhované v novele zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    A chcem sa ešte opýtať pani spoločnej spravodajkyne: Želáte si záverečné slovo? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 231 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 231a.

    Prosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky pána Marka Maďariča, aby odôvodnil vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, audiovizuálny zákon vytvára podmienky na zabezpečenie ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky. Komplexne upravuje všeobecné povinnosti fyzických a právnických osôb pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel. Ustanovuje zákonných a dobrovoľných depozitárov a tiež podmienky ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva. V tomto zmysle upravuje postavenie, pôsobnosť a organizáciu Slovenského filmového ústavu. V záujme ochrany maloletých zavádza jednotný systém označovania, a to pre celú audiovizuálnu oblasť. A v súvislosti s európskymi kvótami nezávislej produkcie sa v návrhu zákona rieši aj postavenie nezávislého producenta. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Oboznámim vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v audiovizuálnom zákone (tlač 231) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 345 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili do určenej lehoty gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením č. 185 z 13. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 157 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 68 z 12. júna 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 73 z 12. júna 2007. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v bode IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bode III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a podľa § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona (tlač 231) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať takto: o bodoch 1 až 10 a 12 až 24 spoločne s návrhom schváliť ich a o bode 11 osobitne s návrhom neschváliť ho.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 82 z 19. júna 2007, ktorým ma takisto gestorský výbor určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pani podpredsedníčka, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ešte do rozpravy ústne. Takže prvý ústne prihlásený bol pán poslanec Senko, ďalej je to pán poslanec Bárdos, pán poslanec Minárik a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A ako prvý vystúpi pán poslanec Senko, po ňom bude nasledovať pán poslanec Bárdos. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľujem si predniesť môj pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý v skratke budeme nazývať audiovizuálnym zákonom, a síce, v čl. I § 2 odseky 15 a 16 znejú:

    Odsek 15: „Výrobca audiovizuálneho diela (producent) je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.“

    Odsek 16: „Výrobca multimediálneho diela je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.“

    Zdôvodňujem to preformulovanie znenia odsekov 15 a 16. Týmto sa zosúlaďuje terminológia s § 5 ods. 20 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a o právach súvisiacich s autorským právom v znení zákona č. 84/2007 Z. z., ktorý obdobne definuje výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, pričom zároveň ustanovuje, že výrobca originálu audiovizuálneho diela je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu tohto diela.

    Zároveň v súvislosti so zrozumiteľnosťou čl. I § 17 si dovoľujem podať pozmeňujúci návrh, a síce, v § 17 ods. 1 sa slová „v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku“ nahrádzajú slovami „v jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku“.

    Zdôvodnenie. Vypustením slov v § 17 ods. 1 sa ustanovuje, že kinematografické diela, ktorých pôvodná jazyková úprava je iná ako slovenská jazyková úprava, ale ktoré sú v jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, či už dabované alebo titulkované, nie je distribútor audiovizuálneho diela povinný zabezpečiť slovenskú jazykovú úpravu. Pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bárdos. Nech sa páči, pán poslanec.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi krátko vyjadril k vládnemu návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon). Je to tlač 231.

    Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Európskym dohovorom o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolom o ochrane televíznej produkcie k Európskemu dohovoru. K tomuto dohovoru dnes prerokovávame všeobecne záväzný právny predpis vo forme tohto zákona.

    Dovoľte mi, aby som vystúpil v mene národnostných menšín, najmä tých, ktoré nemajú inú možnosť, ako prostredníctvom audiovizuálneho diela šíreného vysielaním utvrdzovať, vyučovať materinský jazyk v spisovnej, kodifikovanej podobe. Tieto menšiny sa v tejto situácii ocitli z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu komplikovaného vnútorného vývoja, napr. rusínskej menšiny, alebo z dôvodu dlhodobého popierania etnicity a možnosti etnokultúrneho rozvoja v prípade Rómov. No tak či onak je pre všestranný osobnostný a intelektuálny rozvoj každého dieťaťa neodmysliteľné to, aby sme mu ponúkli vzdelanie, informácie, vedomosti v materinskom jazyku. Dovoľte mi citovať Ľudovíta Štúra: „Reč materinská je najlepšia, najspôsobenejšia k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale aj cítiť sme naučení a k dobrému vyučovaniu a vzdelávaniu aj toto je potrebné.“ Toľko citát od Ľudovíta Štúra.

    Navrhujem teda na zachovanie európskeho ducha v celom zákone dôsledne, v každej jeho časti, osobitné ustanovenie o jazykovej úprave v súvislosti s dielami šírenými vysielaním v § 17 ods. 5.

    Dovoľte mi uviesť ešte krátke citáty. „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú dôležitú funkciu hromadných oznamovacích prostriedkov a zabezpečujú dieťaťu prístup k informáciám a materiálom z rôznych národných a medzinárodných zdrojov, najmä takým, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho, duchovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a duševného zdravia. Za tým účelom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, povzbudzujú hromadné oznamovacie prostriedky k tomu, aby brali osobitný dohľad na jazykové potreby detí patriacich k menšinovej skupine alebo k domorodému obyvateľstvu.“ Je to z čl. 17 ods. 4 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sme prijali a ktorý nadobudol platnosť v roku 1991. A ešte jeden citát mi dovoľte uviesť, z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy o uplatňovaní Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku: „zlepšiť možnosti vysielania a tlačových médií vo všetkých regionálnych alebo menšinových jazykoch“. To bol citát z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy.

    Opierajúc sa o tieto citáty o slobode a o práve jednotlivcov, o právach dieťaťa, ako aj o odporúčanie k uplatňovaniu charty apelujem na vás ako na občanov slobodných, hrdých Európanov, aby ste potvrdili svojím hlasovaním rovnoprávnosť všetkých detí bez ohľadu na ich národnú príslušnosť.

    Obdobne žiadam výnimku pre audiovizuálne dielo šírené vysielaním a určené na výučbu cudzích jazykov. Veď ak budeme prekladať, vysielať dabingom alebo titulkovať audiovizuálne diela vyrobené na výučbu cudzích jazykov, pomyslím si, že sme si zmýlili smer a cieľovú stanicu, lebo táto cesta určite nevedie do Európy.

    Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon). Je to tlač 231. Predkladám spolu s kolegyňou Ágnes Biró nasledujúci pozmeňujúci návrh:

    Po prvé. V čl. I § 17 ods. 5 bodka na konci vety sa nahradzuje čiarkou a vkladá sa text, ktorý znie: „na audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov patriacim k národnostným menšinám a audiovizuálne dielo určené na výchovno-vzdelávacie účely maloletých do 12 rokov“.

    Odôvodnenie. Ide o uplatnenie práv dieťaťa v zmysle Dohovoru č. 104/1991 Zb. a o uplatnenie práv detí národnostných menšín v zmysle čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, najmä práva dieťaťa na osvojenie materinského jazyka, práva na vzdelanie, práva na informácie, práva na osvojenie národnostnej kultúry ako súčasti kultúrneho dedičstva Slovenska. Súčasne ide o umožnenie použitia audiovizuálneho diela vo výchovno-vzdelávacom procese, najmä na výučbu cudzích jazykov.

    Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: „x) § 5 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z. z.“ Ostatné odkazy sa vzostupne prečíslujú.

    Po druhé. Vkladá sa nový čl. VII, ktorý znie: „Zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších zmien a predpisov sa mení takto: „V § 5 ods. 2 sa za slovo „jazyka“ vkladá čiarka a slová „ak osobitný predpis neustanoví inak“.“.“ Pôvodný čl. VII sa prečísluje na čl. VIII. Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie: „10a) Napr. § 17 ods. 5 zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Ostatné odkazy sa vzostupne prečíslujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Pavol Minárik a pripraví sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, nejdem diskutovať o takých veciach, ako je rozsah kompetencií Slovenského filmového ústavu, ani o spôsobe kreovania jeho orgánov, aj keď sa mi zdajú trošku široké a vaše kompetencie pri tom kreovaní vysoké. Ale videl som, ako dopadol pozmeňujúci návrh pani kolegyne Vášáryovej vo výbore. A koniec koncov je to vaša zodpovednosť a asi aj váš záväzok voči prostrediu, z ktorého ste vyšli. A je na koaličnej väčšine, aby vám to schválila. Ešte by som vás mohol pochváliť napr. za označovanie, ktoré určite pomôže ochrane našej mládeže. Ale tiež sme tu nie na to, aby sme si vymieňali komplimenty, ale aby sme prerokovali zákon v druhom čítaní.

    Chcem sa zastaviť pri jednej zdanlivej maličkosti, ale podľa mňa so zásadným dopadom najmä na ľudí, ktorí majú radi film, teda i na vás, na mnohých kolegov, koaličných poslancov a, musím tak trošku egoisticky povedať, aj na mňa. Ale nielen preto to predkladám. Ale v každom prípade hovorím za verejnosť, aj keď nie možno širokú, ale takú, ktorá sa špecificky zaujíma o film. A preto patrí k návštevníkom filmov, ktoré veľkú návštevnosť nemajú. Myslím si, že totiž pozmeňujúci návrh, ktorý predložil v našom výbore pán kolega Senko, by mal nežiadaný a nepredpokladaný dopad. A preto sa chcem k tomuto návrhu vyjadriť. Ide mi o § 17 ods. 6. Už som to konzultoval s pánom spravodajcom aj s vašou riaditeľkou príslušného odboru. Myslím si, že sme napriek tomu, že pán Senko tu mal svoj návrh, neprišli presne k tomu, k čomu by som rád prišiel ja. Hovorím, ide o bod 6 spoločnej správy. A preto budem žiadať, aby sa o tomto bode osobitne hlasovalo, aby bol vyňatý na hlasovanie. Súvisí to s tým, že budem podávať pozmeňujúci návrh k tomuto bodu.

    Keď som už pri tom pozmeňujúcom návrhu, je to jednoduché, ja ho prečítam, aby sme učinili zadosť pravidlám rokovania. Takže môj návrh znie: „V § 17 ods. 1 sa slová „alebo nie je určené len na audiovizuálne predstavenie“ nahrádzajú slovami „a nie je určené len na audiovizuálne predstavenie v kinách“.“ Tie kiná sú tam uvedené len na naozaj zvýraznenie toho, o čo ide. Podľa mňa by to tam nemuselo byť, ale istota je istota. Pán spravodajca, nech sa páči.

    O čo ide. No ide o pomerne jednoduchú vec z hľadiska legislatívneho hľadiska, a to, že rozdiel medzi slovom „a“ a slovom „alebo“ je dosť podstatný, pretože konjunkcia a disjunkcia sú vážne iné v svojich dopadoch. Tá druhá polovička vety, ktorú pán poslanec Senko navrhol vypustiť, a teraz to koriguje s vypustením toho jedného slova v pôvodnej, mala zabezpečiť, aby filmové kópie, ktoré sú vyrobené s českým dabingom, mohli byť inak premietnuté, pretože Slovensko je veľmi malý trh a v distribúcii filmov tvorí spolu s Českou republikou jeden región, pre ktorý sa tieto filmové kópie vyrábajú. Pán poslanec Senko to zobral trošku radikálnejšie, akoby som to chcel zobrať ja, pretože v takej úprave, v akej to predložil on, by aj v dnešnej dobe digitálnej sme zaručili pustenie do distribúcie filmov v digitálnej podobe s českými titulkami. Pri cenách, ktoré sú na české titulkovanie v takejto forme, sa mi to zdá byť neprimerané a neodôvodnené, pretože naozaj výroba slovenského titulkovania na DVD nosič je tak jednoduchá a lacná, lebo tam sa vlastne prihrá len jeden preložený nový súbor. Takže nevidím dôvod, aby sme distribuovali do našich videopožičovní takto titulkované filmy. Úplne iná situácia, samozrejme, je pri filmových kópiách. Zadováženie jednej čistej filmovej kópie, na ktorú sa dajú takéto titulky v slovenčine nahrať, je od 2 000 do 3 000 eur, niekedy viac, čo nie je jednoduché. Samozrejme, aj výroba tých titulkov je výrazne náročnejšia. Ak by sme pristúpili teda k takému riešeniu ako pán Senko, dostaneme titulky aj do DVD distribúcie, ak pristúpime k takému, necháme ich len v kinách, kde je to podľa mňa odôvodnené. To pôvodné riešenie, samozrejme, by ovplyvnilo našu ponuku v zhruba 40 % filmovej produkcie. A to určite nikto z nás nechce. Zlikvidovali by sme prakticky festivaly, klubové predstavenia, produkciu pre náročného diváka, art filmy, filmy z európskej proveniencie, umelecké filmy, pretože nikto ani nenadabuje, ani neotitulkuje vo filmovej podobe dielo pre 500 000, ale ani pre 3 000 divákov, pretože by to boli náklady určite viac ako 100 – 150 korún na jedného diváka. A to je dneska hranica, kde už ľudia odmietajú zakupovať lístky v tej pôvodnej cene. Tie ceny by sa zdvojnásobili, práve pri kategóriách filmov, ktoré asi nechceme. Preto je môj návrh, a preto prosím vážených kolegov, aby ho podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Teraz v rozprave vystúpi ako posledná pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, súhlasím s pánom ministrom, že audiovizuálny zákon je tou dôležitou normou, ktorá zavádza veľmi ucelený systém do celého procesu vzniku uvádzania a uchovávania audiovizuálnych diel. Je to teda ďalší zo zákonov, ktoré boli už takmer pred dokončením pred poslednými voľbami. Keďže odvtedy uplynul rok, je logické, že tento návrh bolo treba na viacerých miestach spresniť a aj aktualizovať na nové legitímne normy. Preto máme spoločnú správu, ktorá má 12 strán, kde sú samé úpravy. A chcem povedať, že to svedčí nie o kvalite toho predloženého zákona, ale naozaj o tom, že bolo treba urobiť veľmi veľa úprav. Ja som tiež predložila na rokovanie výboru viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré upresňovali viaceré paragrafy. A aj keď sa musím, že koaliční poslanci moje názory, a teda moje pozmeňujúce návrhy odmietli, som veľmi rada, že vlastne mnohé z nich sa premietli do spoločnej správy. Ale tri okruhy problémov, ktoré som pomenovala na výbore, zostali nezapracované. A preto by som ich chcela znovu predniesť, pretože si myslím, že sú veľmi dôležité.

    Návrh zákona vo svojom § 27 hovorí o možnosti odvolania riaditeľa Slovenského filmového ústavu. A ja sa v tomto prípade, pán minister, stotožňujem s názorom legislatívnej rady Národnej rady Slovenskej republiky, že navrhovaná formulácia nedáva právnu istotu a možno ju naozaj rôzne vykladať. Preto v mojom pozmeňujúcom návrhu v bode 1 túto vec ošetrujem. Právomoc odvolať riaditeľa sa v návrhu deleguje na členov novovzniknutej Rady Slovenského filmového ústavu, členov rady má byť 5, to je veľmi dobrý počet. Ale štyroch z nich by ste mali vybrať vy, pán minister. A tie kritériá, podľa ktorých by ste ich mali vybrať, sú podľa mňa stále veľmi voľne interpretovateľné a veľmi vágne. Sme sami stále svedkami, že výbery sú veľmi ošemetnou záležitosťou. A stále sa stretávame s tým, že sa nepodarí vybrať naozaj vhodných ľudí na vhodné miesta. Preto možno by sme sa mali usilovať vo všetkých takýchto zákonoch, ktoré máme teraz na stole, aby sme tie kritériá urobili menej vágnymi a aby nedošlo k takým veciam, ako bolo odvolanie generálnej riaditeľky sekcie medzinárodnej spolupráce MK Blaškovej. Ja uznávam, pán minister, absolútne, že máte právo kontrolovať činnosť Slovenského filmového ústavu pomocou rady. A preto uznávam, že máte právo menovať jeho členov. Ale, prosím vás, chcem vás upozorniť na to, že kontrolovať ich budete môcť aj vtedy, keď budete mať možnosť určovať troch členov rady a dvaja členovia by boli zo zamestnávateľov. Myslím si, že tá kontrola je dostatočne silná z vašej strany. Je to možno lepšie vyváženie kontroly medzi externým a interným prostredím. A zdá sa mi to, že, nakoniec, prijímame novelu Zákonníka práce, takže bude aj jedno miesto pre prípadného odborára. Takže by to nemuselo byť také neprijateľné pre koalíciu. A Slovenský filmový ústav má totiž dve zložky, ktoré sú pomerne rovnocenné, a jedna je Národný filmový archív a druhá je Národné kinematografické centrum. To znamená, ak by ste schválili môj návrh, mohli by mať tieto dve rovnocenné zložky rovnocenné zastúpenie v rade ústavu.

    Druhý z mojich návrhov, ktoré sú včlenené do pozmeňujúceho návrhu, pri ktorom by som sa chcela zastaviť, sa týka Slovenského rozhlasu. Týmto zákonom, a ja som na výbore už o tomto hovorila, my mu totiž ukladáme povinnosť vykonávať funkciu depozitára, ale depozitára aj pre také zvukové nahrávky, ktoré nesúvisia s jeho činnosťou. Keďže ide v tomto prípade o finančne veľmi náročnú úlohu, mali by sme prostredníctvom mojej novely uložiť ministerstvu financovanie tejto novej povinnosti Slovenského rozhlasu transferom zo štátneho rozpočtu, a nie z peňazí koncesionárov, o ktorých tu teraz my zrazu rozhodujeme. Ja viem, pán minister, že ste mi na moju interpeláciu ohľadne financovania stredných vĺn rozhlasu odpovedali, že podľa vás zákon, ktorý vám ukladá povinnosť transferovať 45 mil. na financovanie stredných vĺn, vlastne nie je pre vás záväzný. Ale cez to všetko si myslím, že takýto transfer peňazí na zabezpečenie tejto úlohy, ktorá nevyplýva zo zákona o Slovenskom rozhlase, by v zákone mal byť. Takže, samozrejme, pri schvaľovaní zákonov, ktoré na dlhú dobu budú určovať nielen fungovanie verejnoprávnych médií, ale celé audiovizuálne správanie sa nášho obyvateľstva, by sme sa asi nemali nechať unášať tým, čo je naše a čo je ich. A preto dúfam, že sa pozriete, prosím, na tie moje návrhy, pán minister, a dáte príkaz, aby ich schválili. Nakoniec, ten transfer peňazí na uchovávanie zvukových záznamov v Slovenskom rozhlase bude platiť bez ohľadu na to, kto bude sedieť v rozhlasovej rade a kto bude generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu možno už na jeseň.

    Takže predkladám pozmeňujúci návrh. Máte ho, pán predkladateľ, máte ho, pán minister? Myslím si, že áno. Čiže nebudem to úplne celé čítať, len poviem ten základ.

    Bod 1. V čl. I § 27 ods. 4 sa za slovom „opätovne“ vypúšťa čiarka a slová „najviac na dve funkčné obdobia po sebe nasledujúce“.

    Ja som to už zdôvodňovala, že proste generálny riaditeľ organizácie nie je verejným funkcionárom. Pre verejného funkcionára proste platia v demokratických krajinách obmedzenia, že môže to robiť nanajvýš dve obdobia za sebou. Takže takéto obmedzovanie, keď ho môžete kedykoľvek odvolať, je podľa mňa neopodstatnené. Ale hlavne je to neštandardné v demokratickej krajine. Je to právne sporná podmienka, aspoň podľa legislatívcov, s ktorými som to konzultovala, pretože sa na neho vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

    Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I § 27 odsek 7 znie: „Rada môže odvolať generálneho riaditeľa ak a) Slovenský filmový ústav koná v rozpore s jeho úlohami podľa § 23 a generálny riaditeľ neprijal účinné opatrenia v primeranej lehote určenej radou alebo b) príslušný orgán zistí závažné porušenie osobitných predpisov Slovenským filmovým ústavom.“

    Je tento návrh môj, pán minister, konformný s pripomienkou Kancelárie Národnej rady. Úprava teda vyjasňuje dôvod na fakultatívne odvolanie generálneho riaditeľa.

    Bod 3 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I § 28 ods. 2 písm. a) sa slová „štyroch členov“ nahrádzajú slovom „troch“.

    Bod 4. Takisto v čl. I § 28 ods. 2 písm. b) sa slová „jedného člena“ nahrádzajú slovom „dvoch“.

    To súvisí s tým mojím návrhom, aby ste mali možnosť menovať troch členov rady a dvaja aby boli volení zamestnancami.

    Bod 5. V čl. I § 47 ods. 2, a to vlastne už súvisí s tým, sa tiež v prvej vete slovo „štyroch“ nahrádza slovom „troch“ a v druhej vete slová „jedného člena“ nahrádzajú slovami „dvoch členov“.

    Bod 6 môjho pozmeňujúceho návrhu. Za čl. VI sa vkladajú nový čl. VII a nový čl. VIII.

    To sa týka tej depozitárskej povinnosti Slovenského rozhlasu.

    Čl. VIII: „Zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení zákona č. 587/2006 Z. z. a zákona č. 220/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: „1. V § 21 ods. 1 písmeno f) znie: „f) transfer zo štátneho rozpočtu určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie úloh zákonného depozitára podľa osobitého predpisu“. 2. V § 21 ods. 1 písm. i) sa slová „až d)“ nahrádzajú slovami „až f)“.“.“

    A to je to zdôvodnenie, o ktorom som vám hovorila, že vlastne ukladáme Slovenskému rozhlasu niečo viac, než mu vyplýva zo zákona. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán Jarjabek má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel spýtať pani poslankyne Vášáryovej, lebo viem, že je termínovo veľmi presná, čo je to legislatívna rada Národnej rady, o ktorej hovorila na začiatku svojho príhovoru. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážená pani poslankyňa, dostali ste otázku. Chcete reagovať? Nemusíte, len sa pýtam. Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadrím sa k niektorým pozmeňujúcim návrhom.

    Čo sa týka návrhov pána poslanca Senka, stotožňujem sa s tými, ktoré odstraňujú nepriamu novelu autorského zákona, čo je z legislatívneho hľadiska neprípustné. A takisto zabraňuje ďalšiemu posilneniu postavenia producentov audiovizuálnych diel na úkor autorov audiovizuálnych diel.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Bárdosa. Tam nemôžem vyjadriť súhlas, pretože tento pozmeňujúci návrh by spôsobil, že určité programy v slovenských médiách by boli vysielané len v cudzom jazyku, čo by bolo v rozpore so zákonom o štátnom jazyku. Na druhej strane ale si treba uvedomiť, že audiovizuálny zákon neošetruje audiovizuálne diela vo výchovno-vzdelávacom procese. Audiovizuálny zákon hovorí o audiovizuálnych predstaveniach verejných. To znamená, v menšinovom školstve pri neverejných predstaveniach nie je nijakým spôsobom zabraňované, aby boli audiovizuálne diela prezentované v menšinovom jazyku.

    Čo sa týka návrhov pani poslankyne Vášáryovej. Priznám sa, prvýkrát teraz pri vašom vystúpení som si uvedomil, že niekto môže audiovizuálny zákon v niektorých paragrafoch alebo jeho vyznenie deliť na nejaké „našich a vašich“. V živote mi takéto niečo nenapadlo ani v súvislosti s kompetenciami, ktoré dáva zákon ministrovi kultúry pri menovaní alebo odvolávaní riaditeľa Slovenského filmového ústavu. Musím upozorniť na to, že ide o príspevkovú organizáciu ministerstva kultúry. A neviem, aký je váš pohľad na riadenie čohokoľvek, ale ak jednoducho tu existuje istá zodpovednosť za rezort a za štátne inštitúcie, musí tu byť aj istá miera, samozrejme, prostredníctvom nejakého mechanizmu, na určenie zodpovedných ľudí danej inštitúcie. Takže ja si myslím, že jednak kritériá, ktoré musí splniť kandidát na riaditeľa Slovenského filmového ústavu, ale takisto aj kritériá, ktoré musia spĺňať členovia Rady Slovenského filmového ústavu, sú v tomto zmysle absolútne akceptovateľné a štandardné. Pokiaľ vy by ste mali zámer takéto znenie zákona zneužiť na to, že by sa dostal nejaký neodborník do Slovenského filmového ústavu, tak ma to udivuje. A musím povedať, Slovenský filmový ústav nie je žiadna ja neviem politická inštitúcia. Naozaj takto nerozmýšľame. Predsa Slovenský filmový ústav dominantne sa má starať o uchovávanie, obnovu audiovizuálneho dedičstva a o sprostredkovanie audiovizuálneho dedičstva a kinematografie v Slovenskej republike.

    Čo sa týka nákladov, ktoré by vznikli Slovenskému rozhlasu ako depozitárovi, ja chcem pri tejto príležitosti vyjadriť teda vieru, že podporíte budúci rok návrh zákona, ktorý zavedie inštitút zmluvy medzi štátom a verejnoprávnymi médiami na financovanie verejnoprávnych médií a ktorý umožní práve to, aby boli financované aj tie činnosti, na ktoré nevystačia prostriedky z príjmov z koncesionárskych poplatkov a z reklamy. Takže ja určite myslím aj na veci, ktoré, áno, pri súčasnom financovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nie je možné celkom pokryť. Takže dúfam, že tam nájdem vašu podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca, pán Senko? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Odzneli tu niektoré pozmeňujúce návrhy, ktorými sme sa už zaoberali aj na výbore pre kultúru a médiá. Na niektoré odpovedal pán minister. Myslím si, že ja sa plne stotožňujem s jeho názormi, ktoré odzneli aj s argumentáciou.

    V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom pána Bárdosa a pani poslankyne Biró myslím si, že zákon ako taký vo svojej časti rieši tento problém, o ktorom pán poslanec hovoril. A istým spôsobom vôbec nezasahuje do výchovno-vzdelávacieho procesu. A v žiadnom prípade nebráni tomu, aby sa sprístupňovali aj audiovizuálne diela vo výchovno-vzdelávacom procese a pre účely vzdelávania v jazykoch národnostných menšín. Skôr sa mi zdá, že tam išlo o otvorenie zákona o štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku v súčasnom období a v tej podobe, v ktorej je, má svoje opodstatnenie a myslím si, že má aj svoj zmysel aj teraz. Ja som podal pozmeňujúci návrh, ktorý istým spôsobom nebráni tomu, aby na našom trhu boli šírené audiovizuálne diela v jazyku, ktorý nám je blízky a zrozumiteľný.

    To, čo hovoril pán Minárik, takisto je v istej časti tohto zákona ošetrené a vôbec nebráni, aby audiovizuálne diela, ktoré majú istú kinematografickú hodnotu a sú sprístupňované a zverejňované pred verejnosťou, mohli byť šírené alebo uvádzané aj v pôvodnom jazyku za istých splnených kritérií.

    Čo sa týka vystúpenia pani Vášáryovej, áno, pani Vášáryová dala pozmeňujúce návrhy na výbore pre kultúru a médiá. Obdobné pozmeňujúce návrhy som predložil aj ja. Takže nie je celkom pravdivé to, že koaliční poslanci jej návrhy odmietli, pretože ak boli niektoré návrhy totožné s mojimi návrhmi, tak som rád, že sme sa v niektorých názoroch stretli a boli premietnuté aj v spoločnej správe a odsúhlasené aj naším výborom. Ak sme sa na niektorých pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne nezhodli, myslím si, že je to prirodzené. Čiastočne na to odpovedal aj pán minister. Myslím si, že minister kultúry, ktorý riadi isté organizácie, má nárok, aby mal dosah na ich fungovanie.

    Takže uvidíme, akým spôsobom sa nám podarí v konečnom dôsledku tento zákon prijať. A myslím si, že vôbec nie je potrebné, tak ako to povedala pani poslankyňa, že my ako poslanci koalície sme pod nejakým príkazom a pod nejakým príkazom budeme hlasovať. My budeme hlasovať za zákon, ktorý má zmysel a ktorý istým spôsobom plní filozofiu aj po pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tu boli predložené, tak aby bol zmysluplný a slúžil verejnosti a predovšetkým aby naplnil svojou podstatou tú myšlienku ochraňovania pred niektorými vplyvmi, ktoré sú prostredníctvom šírenia či už audiovizuálnych, zvukových záznamov alebo multimediálnych diel pred verejnosťou. Nakoniec, o tom hovorili aj na jednom stretnutí, tuším so zástupcami ministerstva kultúry aj školstva, pani poslankyne Kramplová aj Tóthová. Áno, presne o to ide v tomto zákone, budú jednotlivé diela označované z hľadiska vhodnosti, z hľadiska toho, ktorej vekovej kategórii sú určené. A je to už potom aj na celej verejnosti, ako aj na rodičoch, akým spôsobom sa rozhodnú, pretože budú sprístupňovať jednotlivé diela svojim deťom alebo im umožnia tieto diela sledovať.

    Je tam riešená aj potreba istej kontroly v súčinnosti obchodnej inšpekcie, obcí. Takže myslím si, že zákon v podobe, tak ako je predložený, a pripomienky, ktoré boli zohľadnené v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú predložené a o ktorých budeme hovoriť, napĺňajú to, aby zákon slúžil spoločnosti, tak ako jej slúžiť má. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem ministrovi, ako aj spravodajcovi.

    Teraz pokračujeme v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona máme označený ako tlač 273 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 273a.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, aby tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala presadiť zvýšenie významu verejného zdravotníctva pre zachovanie zdravia občanov. Inštitúcie verejného zdravotníctva svojimi aktivitami a komplexnou odbornou činnosťou sú zamerané na minimalizovanie pôsobenia rizikových faktorov na zdravie obyvateľov, čím možno dosiahnuť sledovaný cieľ. A tým je skvalitnenie života a predĺženie ľudského veku. Jedným z predpokladov naplnenia tohto cieľa je aj také legislatívne prostredie, ktoré umožní v každodennej praxi efektívne realizovať úlohy verejného zdravotníctva a dokáže byť účinným nástrojom na dosiahnutie daného cieľa.

    Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov eliminuje nedostatky platnej právnej úpravy, ktoré sa v období od jej prijatia prejavili v praxi. Súčasne však odráža aj nové poznatky v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia. Ak aj v niektorých svojich častiach vychádza z ustanovení zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, ktoré majú svoje opodstatnenie, vypracovanie nového návrhu zákona bolo nevyhnutné vzhľadom na rozsah zmien, ako aj na formálne zmeny týkajúce sa jeho štruktúry.

    V návrhu zákona sa najmä upresňuje pôsobnosť úradov verejného zdravotníctva a precizuje sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva, čím sa odstraňuje nejednoznačnosť ustanovení, ktorá spôsobovala aplikačné problémy. Odstraňuje sa aj nedostatok platnej právnej úpravy, ktorá upustila od funkcie hygienika, a to aj napriek tomu, že funkcia riaditeľa ponímaná najmä s ohľadom na riadiacu funkciu nevystihuje poslanie, úlohy a odbornosť, ktorú reprezentuje hygienik na čele Úradu verejného zdravotníctva. Vzhľadom na požiadavky praxe sa rozširuje vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na niektoré druhy činnosti, dopĺňajú sa chýbajúce ustanovenia upravujúce kvalifikačné predpoklady na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, odstraňuje sa nejednoznačnosť ustanovení ukladajúcich povinnosti a upravujúcich sankcie za porušenie povinnosti a podobne. Návrh zákona vo svojej štruktúre odráža dôležitosť prevencie ochorení, ktorú poníma moderným novým spôsobom. Úprava problematiky prevencie ochorení v úvodných častiach zákona podčiarkuje jej význam. Novým spôsobom poníma aj posudkovú činnosť orgánov verejného zdravotníctva, ktorú vykonávajú orgány verejného zdravotníctva v rámci prevencie ochorení, tým, že posudzuje jednotlivé predkladané návrhy z hľadiska jej možného vplyvu na zdravie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 273 (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 347 z 10. mája 2007 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona dňa 13. júna 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval vládny návrh zákona a odporučil návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona dňa 14. júna 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v odseku IV spoločnej správy. Týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je 61.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 61 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy tak, ako je to uvedené na strane 29 spoločnej správy. Poveril spoločného spravodajcu výborov Jána Zvonára predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 74 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Áno, ďakujem pekne. Do rozpravy sa hlásia pán poslanec Valocký, Slafkovský, Novotný, Sabolová, Mušková, Halecký, ale nikto ďalší. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Odovzdávam zároveň slovo pánovi poslancovi Valockému. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dávam pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V čl. I § 56 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „povinnému očkovaniu“.

    Odôvodnenie. Ide o úpravu ustanovenia v nadväznosti na zmenu ustanovenia v bode 47 spoločnej správy, na základe ktorého za priestupok sa nepovažuje, ak sa osoba nepodrobí očkovaniu v prípade závažných zdravotných dôvodov alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov.

    V čl. I § 63 ods. 3 sa slová „31. decembra 2011“ nahrádzajú slovami „1. septembra 2012“.

    Odôvodnenie. Ide o úpravu ustanovenia v nadväznosti na účinnosť zákona a skutočnosť, že osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa vydávajú na 5 rokov v zmysle § 16 ods. 31. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi pán poslanec Slafkovský, pripraví sa pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi predniesť krátky pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím predkladať vzhľadom na to, že návrh, ktorý bol prijatý vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý dáva možnosť obciam merať hladiny hluku na verejných priestranstvách za určitých podmienok, tak ako je to v pozmeňujúcom návrhu stanovené, so sebou prinesie aj udeľovanie nejakých pokút. A v tomto smere by bolo asi spravodlivé, keby z vybraných prostriedkov išlo potom minimálne 50 % do rozpočtu obcí a 50 % do rozpočtu štátu. Takže dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať. Je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 273). Má jeden bod.

    Navrhujem v čl. I § 57 ods. 51 nahradiť bodku za slovom „rozpočtu“ čiarkou a pokračovať slovami „okrem výnosu z pokút uložených na základe porušenia § 27 ods. 4, ktorý sa delí medzi obec a štát v pomere 1 : 1“.

    Ďakujem za vypočutie, verím, že návrh podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Slafkovský.

    Teraz má slovo pán poslanec Viliam Novotný. Ako pozerám, nie je prítomný v sále, stráca poradie.

    Takže teraz vystúpi pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, krátko chcem vystúpiť k spoločnej správe, a to k bodu 2, kde v § 3 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f) z navrhovaného zákona a dopĺňa sa § 63 ešte o ďalší odsek 6. Dovolím si dať námietku voči zaradeniu takéhoto poslaneckého návrhu do vládneho návrhu zákona. Týmto vypustením písmena f) v § 3 ods. 1 my meníme kompetenciu ministerstva dopravy. V dnes navrhovanom zákone, v tom písmene f) kompetencia ministerstva dopravy je tá, že má svoj úrad verejného zdravotníctva, ktorým v svojej kompetencii dnes riadi isté rozhodnutia, vydáva isté rozhodnutia, a na základe poslaneckého návrhu meníme kompetenciu ministerstva dopravy. Preto by som bola veľmi rada, keby sa k tomu vyjadril pán minister dopravy, tak ako to bolo prisľúbené vo výbore zdravotníckom, keď sme rozhodovali o odporúčaní tohto bodu. Je vyňatý na samostatné hlasovanie. Ale nemyslím si, že sa veci, ktoré prešli pripomienkovým konaním, nový zákon, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva, má upravovať v kompetenčnej pôsobnosti na základe poslaneckého odporúčania. Myslím si, že tak ako dnes fungovali kompetencie úradu, ktoré spadali do kompetencie ministerstva dopravy, boli správne, dnes úrad verejného zdravotníctva fungoval v kompetencii ministerstva dopravy dobre, poznal prevádzky, vykonával svoje rozhodnutia správne a nie je dôvod, aby sme písmeno f) čiže kompetenciu zo zákona pre ministerstvo dopravy vypustili. Preto vás prosím o podporu, aby sme bod 2 napriek tomu, že gestorský výbor ho odporúča schváliť, máme tam menšinu, neprijímali, pokiaľ nebude úplne jasné, aký názor ministerstvo dopravy k tomu zaujíma, prečo v pripomienkovom konaní nechcelo odovzdať svoju kompetenciu ministerstvu zdravotníctva.

    Ide trošku aj v celom návrhu zákona o akési zavedenie centralizácie do krajských úradov verejného zdravotníctva. Nemusí to byť zlé, ale myslím, že niektoré veci ideme meniť po účinnosti nového zákona, ktorý sme prijali pred poldruha rokom a ktorý platí jeden a pol roka. Myslím si, že ten zákon by mohol doznať novelizáciu, ale nie to, aby sme predkladali úplne nové znenie zákona len preto, že potrebujeme zrejme opäť vstúpiť možno do nejakých personálnych rozhodnutí a organizačných zmien, aby bolo možné zmeniť štruktúru riadenia verejného zdravotníctva. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pán poslanec Jozef Halecký.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, predložený návrh zákona okrem mnohých vecí týkajúcich sa širokej problematiky verejného zdravia upravuje i problematiku očkovania detí. Oproti dnes platnému zákonu sa očkovanie malých detí ustanovuje ako povinné očkovanie s tým, že podľa predloženého návrhu zákona by mali byť očkované všetky deti, teda aj choré bez rozdielu, a neprihliada sa na to, že lekári, ktorí študovali 6 rokov vysokú školu, ktorí majú atestácie, ktorí ďalej v svojej praxi sa vzdelávajú, nemajú právo zohľadniť stav dieťaťa, teda konkrétne tú kontraindikáciu. Páni poslanci výboru pre zdravotníctvo reagovali na tento fakt k návrhu zákona a v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe pod bodom 43, odstránili tento nedostatok a ponechali možnosť lekárovi, pediatrovi, zvážiť zdravotný stav dieťaťa a nechali rozhodnutie na neho s tým, že tento návrh sa nachádza pod bodom 43 v spoločnej správe. Pravdepodobne nedopatrením potom výbor, ktorý schválil tento návrh, pri sedení v druhom čítaní, keď sa dávali už odporúčania k týmto rôznym návrhom pozmeňujúcim, dal návrh neschváliť ho. Tak preto navrhujem vyňať bod 43 na osobitné hlasovanie s tým, že prosím o jeho podporu a schválenie.

    Ďalej, oproti pôvodnému stavu legislatívy sa v návrhu zákona stanovuje sankčný postih za nepodrobenie sa očkovaniu, kde sa jeho horná hranica posúva do sumy tých 50 000 korún za každé jedno nezúčastnenie sa očkovania, čo pri 22 očkovaniach pri predpoklade, že by sa mohla tá horná hranica uplatňovať, by predstavovalo sankciu až vo výške 1,1 mil. korún.

    Dovoľte, aby som skôr, než budem pokračovať, prečítala aspoň tri vyhlásenia rodičov, ktorí majú podozrenie, že ich dieťa mohlo byť poškodené po očkovaní.

    Prvé z týchto vyhlásení podpísal otec: „Mojej dcére, ktorá v súčasnosti má 4 roky, sa ako trojročnej po podaní vakcíny proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a Haemophilu influenzae a vakcíny proti hepatitíde B,“ tento spomínaný EUVAX v poslednom čase je v médiách, „v priebehu niekoľkých hodín vyvinul dusivý kašeľ. Tento kašeľ pretrvával 3 týždne. Interval medzi záchvatmi, pri ktorých dcéra doslova bojovala o dych, pričom až zmodrievala, sa postupne skrátil približne zo začiatočnej hodiny na len 10 – 15 minút, a to aj v noci. Po 3 týždňoch ju kašeľ náhle prešiel. Klinické príznaky zodpovedali čiernemu kašľu. Úroveň protilátok proti baktérii Bordetella pertussis bola však na úrovni prvej dávky vakcíny proti čiernemu kašľu. Táto vakcína však obsahuje dostatočné množstvo pertussis toxínu, že môže vyvolať klinické príznaky čierneho kašľa, čo o tejto vakcíne vo vedeckej literatúre je známe.“ Odvoláva sa tu na literatúru, nebudem ju tu menovať. Hovorí o tom, že dcére však bolo odporučené ďalšie očkovanie, zdôrazňujúc teda, aj týmito živými vakcínami, no v očkovaní sa báli pokračovať.

    V ďalšom liste píše matka. Tiež nebudem hovoriť všetko, čo tu píše, len hovorí: „Dieťatko prepúšťali v sobotu z pôrodnice po očkovaní proti TBC. Odporúčané bolo vyšetrenie u kardiológa. Dozvedeli sme sa vážnu diagnózu s nevyhnutnou operáciou. Čudovali sme sa, že nám nepovedali už v pôrodnici, že u dieťaťa je takáto vážna indikácia. Utešovali nás, že operovať budú až po roku, keď malý priberie a zmocnie. Ale malý neprospieval a schudol o 5 kíl z pôrodnej váhy. Hospitalizovali ho, jeho stav sa denne zhoršoval. Na operáciu srdiečka išiel z JIS-ky po respiračnom zlyhaní. Zázrakom prežil. O týždeň jeho stav vážne skomplikoval zápal pri srdci, museli ho reoperovať. O pár týždňov musel ísť na akútnu operáciu zas pre neidentifikovateľné krvácanie. Druhá operácia skončila resekciou kusa čreva, ktoré sa ukázalo odumreté pre dávnejšie nedostatočnú výživu spôsobenú srdcovou nedostatočnosťou. Medzitým sme ešte dvakrát museli ísť na pľúcne, lebo tuberkulózna jazva dodatočne zhnisala, museli ju čistiť a liečiť. V našom pooperačnom stave s príkazom vyhýbať sa kolektívu kvôli oslabenej imunite to bolo stresujúce riziko. V čakárni som si vypočula ďalšie nepríjemné skúsenosti mamičiek s očkovaním. Dnes neviem, prečo sa stav nášho synčeka tak zhoršil, veď skúsení kardiológovia predpokladali úplne iný vývoj. Čo ho oslabilo tak, že ich prognóza sa úplne zrútila? Prečo sa dostal až do bezprostredného ohrozenia života? Nebolo to zlým načasovaním záťaže z očkovania proti trebárs TBC?“ Pýta sa matka, či by nebolo dobré zodpovedne overiť si diagnózu, zodpovedne preskúmať možné interakcie, oslabenie očkovaním, informovať rodičov a ďalej k očkovaniu pristúpiť, len ak je naplnená klauzula Hippokratovej prísahy, benefity zákroku = očkovania budú s najvyššou pravdepodobnosťou vyššie ako jeho prípadné riziká alebo negatíva: „Páni poslanci, nemohli by ste takýto mechanizmus uviesť do života?“

    Posledný list, ktorý vám prečítam, je od lekára odborníka. Podpísaný MUDr. Hrabčák, prepáčte, ja som ho nechcela menovať, hovorí: „Moja osemročná dcéra ako trojročná po podaní očkovacej vakcíny DiTePer ochorela behom dvoch týždňov na diabetes mellitus I. typu a autoimúnnu hepatitídu. Pre vznik diabetu, samozrejme, je nutná aj genetická dispozícia, ale vyvolávajúci faktor v tomto prípade nebolo žiadne pridružené ochorenie v tomto období. Podobne aj pre vznik akútnej autoimúnnej hepatitídy je nutné vpravenie toxickej látky do organizmu. Dcéra je 5 rokov na inzulínovej liečbe, ako aj kortikoidnej liečbe, ktoré sú vo vzájomnom antagonizme, čo má za následok dekompenzáciu zdravotného stavu a prísne monitorovanie. Podobných prípadov sú desiatky, ako som sa dozvedel v čakárni pri detskom diabetológovi alebo gastroenterológovi. Smutné je, že verejnosť nie je objektívne informovaná a ani postihnuté rodiny nevedia, kde sa majú obrátiť alebo či môžu náhle atypické ochorenie dieťaťa na podklade autoimúnnej patologickej reakcie alebo ochorenia príp. vzťahovať aj na vakcináciu. Poznatky, ktoré som následne získal štúdiom literatúry a porovnávaním sledovania štúdií a záverov vo vyspelých krajinách, ma doviedli k presvedčeniu, že očkovanie môže byť doporučené, ale nie povinné, nakoľko žiadna inštitúcia nemôže zaručiť nulový výskyt aj závažných postvakcinačných ochorení. Represívne opatrenia v prípadoch odmietnutia vakcinácie nie sú namieste, ak nemáme možnosť vyšetrenia genetického aparátu dieťaťa a jeho dispozíciu na určité ochorenie. Aj keď uznávam užitočnosť vakcinácie v krajinách tretieho sveta a s nízkym hygienickým štandardom skupín, teda obyvateľstva, súhlasím skôr s názorom, že v európskych krajinách je trikrát vyššie riziko postvakcinačných ochorení ako riziko získania choroby, proti ktorej očkujeme. Čiže, záverom, ak nie sú vytypované rizikové skupiny obyvateľstva, v tom prípade celoplošné očkovacie schémy považujem za ruskú ruletu, kde nikdy nemôžeme dopredu vedieť, či po vakcinácii nám neostane postihnuté dieťa na celý život alebo to môže mať aj fatálne následky.“

    Ako som už hovorila, keby sme my boli na mieste týchto rodičov, budeme týchto rodičov, ktorí sa už obávajú v prípade, že majú podozrenie len, sankcionovať tými 50 000 korunami?

  • Reakcia z pléna.

  • To som rada, pán poslanec. A pritom štát neberie na seba žiadnu zodpovednosť za poškodenie detí. A celá ťarcha či už finančnej záťaže, ale aj morálnej záťaže zostáva na rodičoch, na celej rodine.

    Všetkých 15 štátov Európskej únie toto očkovanie nazýva odporúčané. Skoro všetky tieto štáty majú tiež vytvorený finančný fond, z ktorého uhrádzajú výdavky spojené s poškodením zdravia detí po odporúčanom očkovaní. Ja tu mám aj nemecký zákon, v ktorom sa hovorí jasne v § 60, že odškodnenie pri poškodení očkovaním a pri zdravotných poškodeniach spôsobené inými opatreniami špeciálnej profylaxie, ktoré príslušný úrad verejne odporúčal a boli uskutočnené v jeho územnom celku, pričom teda dotyčný utrpel zdravotné poškodenie, obdrží poškodený po ochrannom očkovaní v dôsledku poškodenia v zmysle § 2 ods. 11 alebo v tomto zodpovedajúcej aplikácii pri inom opatrení kvôli zdravotným a hospodárskym následkom poškodenia na základe žiadosti o odškodnenie. Ďalej hovoria, že tu na uznanie poškodenia, to je § 61, zdravia v dôsledku poškodenia v zmysle § 60 ods. 1 postačuje pravdepodobnosť príčinnej súvislosti. Ja by som sa chcela z tohto miesta spýtať, prečo práve v týchto prípadoch neprispôsobujeme naše právo právu štátov Európskej únie, ale presadzujeme tvrdohlavo ten sovietsky model, ktorý tuná je. Naviac, tieto štáty nepovoľujú očkovať deti, musím spomenúť Taliansko, Nemecko, Spojené štáty americké, vakcínami, ktoré obsahujú ortuť, ktorá podľa výskumov amerických, ale aj anglických vedcov môže spôsobiť vznik autizmu. Tiež všetky tieto štáty, ale aj napr. Česká republika má v zákone jasne zapísané, že každému dieťaťu sa po narodení urobí imunologický profil, podľa ktorého lekári vedia rizikové skupiny oddeliť.

    My chceme v tomto zákone sankcionovať, ako som už hovorila, všetky deti bez rozdielu. Ja by som chcela poprosiť, že teda keby sme mohli znížiť túto vysokú sankciu kvôli niektorým neprispôsobivým skupinám. Musím povedať, že táto sankcia sa nikdy nedosiahne, pretože neprispôsobivé skupiny nezaplatia nikdy. A preto si dovoľujem navrhnúť pozmeňujúce návrhy.

    V § 56 ods. 2 sa dopĺňa veta: „Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu podľa ods. 1 písm. h) možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 10 000 korún.“

    Odôvodnenie. Nemožno zastrašovať takými vysokými sankciami, keď zodpovednosť, ako som povedala, je na rodičovi.

    A v § 24 ods. 7, to je druhý pozmeňujúci, sa vypúšťa text, kde sa hovorí: „ktorý musí obsahovať aj údaj o povinnom očkovaní“.

    Týka sa to prijatia do škôlky, kde vlastne v malom percente sa nachádzajú alebo existujú také deti, ktoré nie sú očkované a majú kontraindikáciu. Myslím si, že nie je to dôvod, aby takéto dieťa nemohlo byť prijaté do škôlky.

    Takže prosila by som tieto dva body s tým tretím dať na to osobitné hlasovanie s tým, že poprosím hlasovať o každom jednom návrhu osobitne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Urbáni, Zelník, Sániová, Valocký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou k vystúpeniu pani poslankyne Muškovej.

    Slovo má pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, ja som veľmi rád, že v tomto návrhu zákona je hovorené o povinnom očkovaní. A rád by som upozornil na to, že každá medicínska intervencia má svoje indikácie a má svoje kontraindikácie. Žiaden lekár predsa nebude očkovať dieťa, keď sú na to kontraindikácie. Trošku ma prekvapil názor toho kolegu, ktorého citovala pani poslankyňa, by som sa odborne rád s ním porozprával.

    Chcem upozorniť na jednu vec. Na Slovensku, kde sme mali stopercentné očkovanie v minulosti, sme eradikovali strašne veľa chorôb alebo sme znížili ich výskyt. Tým, že v posledných rokoch sa neočkovalo dostatočne, začínajú sa nám objavovať a rozširovať choroby, ktoré sme mali buď utlmené, alebo pod kontrolou, keď to povieme o tuberkulóze, nehovorím o ďalších chorobách, ktoré už ani nepoznajú mladí lekári, ktoré tu boli a ktoré tu môžu byť, ak nebudeme očkovať. Ja by som bol veľmi rád, keby veda postúpila tak ďaleko, že by sme mohli očkovať aj na ďalšie choroby, ktoré v budúcnosti budú, a keby sme mohli očkovať na ne čím skorej a aby sme mohli zaviesť povinné očkovanie. Tým pádom by sme mohli zlepšiť zdravotný stav populácie. Čiže budem hlasovať za podporu tohto zákona a budem hlasovať aj za podporu povinného očkovania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja som bol prekvapený vystúpením pani kolegyne, pretože musím povedať, že to bolo tmárstvo, ktoré hovorila. Bohužiaľ, púšťa sa do termínov, v ktorých sa absolútne nevyzná.

    Po prvé, pre deti, ktoré sa očkujú v treťom a piatom mesiaci a potom v druhom roku ich života, sa absolútne v prípravkoch nepoužíva ortuť ani Thiomersal. Thiomersal, ktorý sa používa pri vakcinácii v šiestom a ôsmom roku života, je to organická zlúčenina ortuti v stopových prvkoch. A keby sme to mali prirovnať, aké to je množstvo ortuti, tak je to, ak kojaca žena zje jednu konzervu tuniaka, tak sa jej dostane viacej ortuti z tejto konzervy do materinského mlieka ako pri očkovaní Thiomersalom v šiestom, ôsmom roku života. Pritom to nie je ortuť. Čiže absolútne to je zavádzajúce. A ja sa čudujem, že sa k takýmto proste fámam niekto uchýli.

    Ja by som prečítal list, ktorý som dostal od riaditeľky Svetovej zdravotníckej organizácie, pretože podľa toho, čo hovorila pani poslankyňa, sa zdá, že to je len výmysel náš alebo niekoho proste nekompetentného. Predchádzanie chorobám je lepšie a lacnejšie ako ich liečba. Aj keď výskum a vývoj v oblasti očkovania rýchlo napreduje a vakcíny sú stále účinnejšie a bezpečnejšie, objavujú sa nové hrozby a výzvy, s ktorými sa ľudstvo musí vysporiadať. Očkovanie teda zostáva stále aktuálnou témou. Výsledkom nášho snaženia má byť vyššia zaočkovanosť vďaka širšiemu povedomiu o potrebe a práve ochrany každého dieťaťa pred chorobami, proti ktorým je možné očkovať. Svetová zdravotnícka organizácia vyzýva, aby vlády dnes investovali do zdravia svojich občanov. A tak ako bolo 20. storočie storočím antibiotík, 21. bude s najväčšou pravdepodobnosťou storočím vakcín. Je nevyhnutné pripomenúť, že odkedy sa očkuje, choroby ako osýpky, detská obrna v našich končinách nepoznáme. Za postojom Svetovej zdravotníckej organizácie stoja odborníci, lekári a...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, bohužiaľ, uplynul čas.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Sániová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takisto ako lekár chcem zareagovať i k niektorým predloženým prípadom. Včera odznela v médiách správa, že došlo k náhlemu úmrtiu dojčaťa vo vozíku, myslím, v Košiciach. Je otázne, ak toto dojča bolo očkované, príklad, nejaký krátky čas pred týmto, či môžeme to dať do súvisu s úmrtím. Kardiologický pacient, dieťa, novorodenec, dojča, je vysoko rizikový hlavne pre infekcie. Po očkovaní môžeme povedať, že došlo k respiračnému alebo kardiologickému zlyhaniu následkom očkovania? Boli to stanoviská rodičov, ktorých určite to utrpenie ako žena chápem. Ale nemôžeme rozhodne povedať, že očkovaním sa spustil diabetes u malého dieťaťa. Spustenie akéhokoľvek ochorenia môže byť aj po antibiotikách. Krvácanie zo žalúdkového vredu, môžeme povedať, to spustilo očkovanie? Dovolím si tvrdiť za svojich kolegov, že určite žiaden kolega by nešiel do rizika, aby zaočkoval dieťa, ktoré je choré alebo patrí do nejakej rizikovej skupiny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pán poslanec Valocký.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja z úcty k mojej kolegyni, pani poslankyni, som nechcel vystúpiť vôbec, pretože my už sme si to rozdebatovali na zdravotníckom výbore. Moji predrečníci kolegovia a odborníci povedali vlastne všetko, čo som chcel povedať ohľadne odbornej stránky veci.

    Ale, pani poslankyňa, medicína ako vedecký odbor nepozná politikum, nehovorte o sovietskej a o americkej, o akejkoľvek. Vedci z odboru medicíny komunikujú na celom svete. A medicína ako veda nepozná politikum. Je možné, že okolo medicíny to je politické. S tým súhlasím. Ale prosím vás, tento zhluk artefaktov, ktorý sme počuli, to jednoducho doktor nemôže, pani kolegyňa, počúvať. A budem hlasovať tak, ako povedal kolega Urbáni, za tento zákon. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    So stanoviskom k faktickým poznámkam, pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, ak ste si všimli, ja som nepovedala jedno slovo proti očkovaniu. Ja som povedala, že mali by sme sa pozrieť, ako to je vo vyspelých krajinách západnej Európy, kde existujú fondy na odškodnenie. To vie každý z nás, že sa stane, že sa tu poškodí dieťa, že by sme mali byť opatrní a že by sa mal robiť imunologický profil, aby sme mohli predísť rizikám väčším, lebo určite riziká budú existovať. Nejdem sa na odbornú tému s vami baviť.

    Samozrejme, ste vyštudovaní lekári. Ja nie som odborník, ale už dosť dlho som v politike, tak viem, o čom hovorím. Hovorím o politických témach. A tento zákon je aj o politike a je aj o ochrane detí.

  • Reakcia z pléna.

  • O ochrane dieťaťa, o tom je, nie o politike ako takej. Ale je o ochrane dieťaťa. A to je proste naša politika, že my máme sociálny program, kde chceme chrániť čo najviac našich detí. A preto som navrhla, aby sme jednak sankcie znížili a jednak či by sa v budúcnosti nemalo zamýšľať nad pristúpením k tým opatreniam, ktoré majú vyspelé štáty Európskej únie.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Halecký, pripraví sa pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadril k zákonu, o ktorom tuná sme začali trošku kontroverznejšie hovoriť.

    Po mojom preštudovaní a po zvážení všetkých faktov, ktoré sa mi podarilo získať, zdá sa mi, že je to dobrý zákon, dokonca veľmi dobrý zákon čo do rozsahu aj čo do štruktúry aj objasnenosti jednotlivých bodov. Myslím si tým, že zvyšuje aj osobnú zodpovednosť za ochranu, podporu a rozvoj zdravia, čo je veľmi dôležité, a s dominanciou na zdravé životné podmienky, myslím si, spĺňa tie základné podmienky, ktoré na zákon o verejnom zdravotníctve sa kladú. Myslím, že dosť ilustratívne a dosť konkrétne je tam popísaný aj spôsob získavania, overovania osvedčení a recertifikácie o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti, ktoré vyplývajú z verejného zdravotníctva.

    A v závere je dôraz položený aj na prevenciu jednotlivých ochorení. Tu by som sa chcel zastaviť. Mňa v prvom rade zaujíma, a myslím si, že by som aj požadoval aj vysvetlenie od pána ministra, či sieť regionálnych úradov, tak ako je v tomto zákone konštituovaná, v počte 36 pre celé Slovensko je optimálna sieť, optimálne riešenie alebo či je to sieť, ktorá by sa možno perspektívne mohla alebo sa plánuje redukovať. Hovorím to z toho dôvodu, že v predchádzajúcom období boli otázniky nad počtom regionálnych úradov verejného zdravotníctva, dokonca boli pokusy to znížiť. Takže táto otázka ma zaujíma v prvom rade.

    Aby som dlho nehovoril, ako mi už bolo tam hore povedané, tak sa dotknem niektorých bodov, ktoré skutočne ma zaujímajú.

    Je tam aj jedna kapitola o poradniach zdravia na úseku verejného zdravotníctva. Vieme, že v súbore ambulancií špecializovaných preventívny charakter a možnože aj preventívne ambulancie sú vo väčšom rozsahu. Mňa zaujíma, ako budú vyzerať poradne zdravia na úseku verejného zdravotníctva. Pokladám ich za dosť dôležité z toho dôvodu, že existuje skupina ľudí, ktorá sa necíti chorými a k lekárovi nikdy nepríde. Ale pokiaľ by si mali dať títo ľudia získať len hladinu cukru, cholesterolu alebo triglyceridov alebo aj iných ukazovateľov somatického stavu, sú ochotní navštíviť tieto poradne zdravia s tým, že pokiaľ by sa získal pozitívny nález alebo hraničný nález, sú ochotní alebo mali by mať šancu navštíviť aj príslušného špecialistu.

    V tejto súvislosti chcem sa zastaviť pri jednom bode, ktorý tiež pokladám za veľmi dôležitý, a to je personálne zabezpečenie úseku verejného zdravotníctva. Vieme, že tieto služby, môžeme ich nazvať hygienické v minulosti alebo služby hygienikov alebo hygienické stanice, saturovali po tej odbornej stránke vysoko špecializovaní lekári, hygienici, ktorí študovali tento odbor, dá sa povedať, na jednej škole, jednej fakulte, dokonca v Prahe, čo malo celoštátny charakter. Teraz táto možnosť personálneho takéhoto zabezpečenia týmito odborníkmi neexistuje. A prestúpenie alebo prestupovanie lekárov z iných odborov na tzv. verejné zdravotníctvo, na úsek verejného zdravotníctva, alebo do hygienických služieb je dosť problematické a výnimočné. Predpokladám, že aj výchova odborníkov pre verejné zdravotníctvo na fakultách zdravotníctva a sociálnych vecí a ich počet sa rozrastá na Slovensku, je adekvátny, primeraný, ale skôr na úseku mimo kapitoly, o ktorej hovorím ja, teda sú to poradne zdravia. Takže pokiaľ by niekto bol či už regionálnym hygienikom alebo riaditeľom, ako o tom bude asi hovoriť ďalej predseda výboru pán poslanec Novotný, myslím si, že aj jeho kvalifikácia z týchto škôl je primeraná, ale v poradni zdravia, čo je pochopiteľné, môže byť len lekár. Takže pokiaľ chceme zabezpečiť prevádzku tých poradní, je dôležité, aby sme sa zamysleli nad tým, kto to bude robiť.

    Chcem podotknúť ešte, že v tých poradniach alebo možno aj niektorých širších úsekoch činností pokladám za dosť dôležité nielen individuálne posudzovanie rizikového profilu jedinca alebo skupín, lebo vidím tam aj priestor pre jednotlivé závody, podniky, ktoré by mohli byť tými, ktoré by mohli vyhľadávať tieto poradne.

    Chcem ešte spomenúť tretiu oblasť pre poradne. A to je určitý výskum alebo zisťovanie zdravotného stavu v danom regióne s ohľadom na jednotlivé choroby. Hlavne myslím na choroby masového a civilizačného výskytu, či už sú to srdcovo-cievne choroby, diabetes, alebo počúvame v posledných dňoch aj o vysokom krvnom tlaku, nadváhe, hmotnosti a tučnote, čo je vysokým rizikovým faktorom alebo už chorobou pre všetky spomínané ochorenia.

    V závere chcel by som sa opýtať, či tieto rozpočtové organizácie riadené ministerstvom zdravotníctva budú mať aj možnosť alebo šancu, aby trošku podnikali, hlavne majú pomerne dobré a draho vybavené laboratóriá, ktoré dokážu skúmať zložky nielen individuálneho zdravia, ale aj priemyselného prostredia, takže či je možnosť, aby vedeli si aspoň čiastočne zarobiť na svoju existenciu a pre svoju činnosť.

    To by bolo asi stručne všetko. Ďakujem za pozornosť. Ako som už spomínal, tento zákon je dobrý a ja ho podporujem.

  • Ďakujem pekne.

    Neviem, pán predseda výboru. Teraz vystúpi ako posledný v rozprave pán poslanec Viliam Novotný.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil aj v druhom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V prvom čítaní som hovoril o tom, o čom sa patrí hovoriť v prvom čítaní, o spoločenskej závažnosti problematiky a o potrebnosti danej legislatívnej úpravy pre zdravotníctvo.

    Treba povedať, že návrh zákona reálne ruší doterajšiu právnu úpravu, teda dnes platný zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Ako hlavný dôvod, ktorý je uvedený aj v predkladacej správe, sa píše, že aplikácia zákona č. 126/2006 Z. z. v každodennej praxi priniesla potrebu jeho nahradenia novým zákonom, najmä v súvislosti s naplnením cieľa, ktorý si tento zákon vytýčil, a to je zvýšenie osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia najmä precíznejším vyšpecifikovaním povinností súvisiacich s vytváraním a ochranou zdravých životných podmienok, zdravých pracovných podmienok a následne možnou dôslednejšou aplikáciou všetkých prostriedkov verejného zdravotníctva v praxi slúžiacich na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia. Platná právna úprava, ktorou v súčasnosti stále ešte je zákon o verejnom zdravotníctve, však platí len od 1. júna 2006, čo nie je možné považovať za dostatočne dlhý čas na to, aby mohol predkladateľ skonštatovať uvedený fakt. Len tak pre ilustráciu poviem, predchádzajúce právne normy, ktoré upravovali problematiku verejného zdravotníctva, platili pätnásť rokov, dvadsaťosem rokov a dvanásť rokov, posledný zákon platí rok.

    V predkladanej novele sú určité problémy. Problémy sú v oblasti vymedzenia pojmov, ktoré som už kritizoval aj na výbore pre zdravotníctvo. Niektoré vymedzenie pojmov je nepresné a nezodpovedá všeobecne platným definíciám, napr. definícii hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Som veľmi rád, že kolegovia z vládnej koalície podporili môj pozmeňujúci návrh vo výbore pre zdravotníctvo a je teda v spoločnej správe s odporúčaním schváliť ho, ktorý vylepšuje túto problematiku. Naopak ale, návrh zákona neobsahuje niektoré zásadné pojmy, ako je podpora zdravia alebo rozvoj zdravia, o ktorých hovoríme už priamo v názve tohto zákona.

    Systém verejného zdravotníctva, tak ako je definovaný v prvých častiach tohto zákona, nemôže byť v praxi reálne vykonateľný. A s najväčšou pravdepodobnosťou aj dôjde k určitým aplikačným problémom. Napr. úrad verejného zdravotníctva nemôže na seba prebrať takú závažnú kompetenciu, aká je uvedená a aká sa mu určuje v tomto zákone, nakoľko nie je ústredným orgánom štátnej správy. V zákone sa mu totižto určuje, že úrad verejného zdravotníctva informuje ústredné orgány štátnej správy, je to uvedené v ods. 1 písm. d) až f), a Slovenskú informačnú službu o nariadených opatreniach a vydaných odborných usmerneniach na úseku verejného zdravotníctva. Podľa môjho názoru úrad verejného zdravotníctva nie je ústredným orgánom štátnej správy, a preto takáto kompetencia zo zákona mu neprináleží. Kto môže takúto funkciu na seba prevziať, teda jediným ústredným orgánom štátnej správy podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Ako jeden z významných krokov späť, ktorý prináša tento zákon a o ktorom som hovoril aj vo svojom vystúpení, v prvom čítaní dokonca som sa dôvodne a, myslím si, stále dôvodne domnieval, že to je aj príčina, prečo je predložený nový vládny návrh zákona o verejnom zdravotníctve, ktorý podľa mňa veľmi dostatočne upravuje dnes platná norma, je snaha o zavedenie funkcie hlavného hygienika a regionálneho hygienika, ktorý nemá žiadne logické ani funkčné opodstatnenie.

    Najzávažnejšou chybou, ktorú vyčítam tomuto zákonu, a nedostatkom, ktorý zákon má, je skutočnosť, že zákon, ktorého názov hovorí o podpore a rozvoji verejného zdravia, je v oblasti podpory zdravia absolútne insuficientný. Návrh zákona vytláča najdôležitejšiu časť moderného verejného zdravotníctva, ktorou je podpora zdravia a prevencia chronických ochorení, na absolútny okraj záujmu. Tejto problematike je venovaný až celý jeden paragraf v tomto zákone, a to § 11, ktorý sa ešte aj, myslím si, veľmi nesprávne volá alebo je nazvaný Špecializované úlohy. Podľa môjho názoru, v zákone, ktorý mal v názve podporu a rozvoj verejného zdravia, nemôže byť podpora a rozvoj verejného zdravia špecializovaná úloha úradu verejného zdravotníctva. Som o tom presvedčený, že úlohou verejného zdravotníctva a zákona nie je len ukladať fyzickým a právnickým osobám povinnosti pri ochrane zdravia a kontrolovať ich dodržiavanie. Verejné zdravotníctvo sa takto formulovaným textom vzdáva svojej najdôležitejšej úlohy, teda výkonu podpory zdravia, ktorá musí byť vykonaná najmenej v rovnakom rozsahu, ako je tomu pri výkone ochrany zdravia, teda štátneho zdravotného dozoru.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som teda podal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

    Pozmeňujúci návrh 1. V § 5 ods. 2 navrhujem zmeniť text ustanovenia nasledovne: „Úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky.“

    Odôvodnenie. Zavedenie funkcie hlavného hygienika a regionálneho hygienika v systéme, ktorý sa má podľa predkladateľa orientovať na zmenu najvýznamnejších determinantov zdravia, nemá žiadne logické ani funkčné opodstatnenie. Opätovné zavedenie tejto funkcie môže predstavovať aj legislatívnotechnické problémy. Prechodné ustanovenia v zákone č. 126/2006 Z. z. v § 45 ods. 4 a 5 riešia terminologicky dopad v iných všeobecne záväzných predpisoch v súvislosti so zmenami v sústave štátnych orgánov v oblasti verejného zdravotníctva. Návrhom zákona sa opätovne zavádza funkcia hlavného hygienika, avšak s iným postavením a vymedzením jeho pôsobnosti, ako tomu bolo v právnom režime podľa zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia. Návrh zákona zrušuje zákon č. 126/2006 Z. z., čím dôjde k zrušeniu aj prechodného ustanovenia, v dôsledku čoho v iných právnych predpisoch uvedené pojmy „hlavný hygienik“, „hygienik“ bude problematické aplikovať z dôvodu, že uvedené funkcie podľa návrhu zákona označujú štatutárnych zástupcov úradu verejného zdravotníctva, a nie aj výlučné kompetencie ako kompetencie orgánov verejného zdravotníctva.

    Pozmeňujúci návrh 2. V § 6 ods. 2 navrhujem zmeniť text ustanovenia nasledovne: „Regionálny úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorého vymenúva a odvoláva so súhlasom ministra zdravotníctva riaditeľ úradu verejného zdravotníctva. Riaditeľ regionálneho úradu verejného zdravotníctva je vedúcim služobného úradu pre štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu na regionálnom úrade verejného zdravotníctva.“

    Odôvodnenie. Zavedenie funkcie hlavného hygienika a regionálneho hygienika v systéme, ktorý sa má podľa predkladateľa orientovať na zmenu najvýznamnejších determinantov zdravia, nemá žiadne logické ani funkčné opodstatnenie. Opätovné zavedenie tejto funkcie môže predstavovať aj legislatívnotechnické problémy.

    Pozmeňujúci návrh 3. V § 16 ods. 4 písmeno a) znie: „a) ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore verejné zdravotníctvo, v lekárskom odbore, v technickom odbore alebo v prírodovednom odbore a najmenej tri roky odbornej praxe alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru alebo zdravotníckeho smeru a najmenej päť rokov odbornej praxe“.

    S tým úzko súvisí pozmeňujúci návrh 4. V § 16 ods. 6 písm. a) sa vypúšťajú slová „druhého stupňa“.

    Odôvodnenie. Ide o rozšírenie okruhov osôb, ktoré môžu získať osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 15 ods. 1 písm. a). Merania kvalitatívnych a kvantitatívnych faktorov životného prostredia sú technicky jednoduché, merajú sa podľa návodov a metodík. V súčasnosti tieto merania vykonávajú aj osoby so stredoškolským vzdelaním. Nie je dôvod, aby to nemohli vykonávať aj v budúcnosti. Takisto tieto merania môžu vykonávať aj osoby s vysokoškolským vzdelaním v lekárskom odbore, resp. s prvostupňovým vysokoškolským vzdelaním v uvedených odboroch.

    S tým úzko súvisí aj to, že som v gestorskom výbore vyňal bod 21 na samostatné hlasovanie. A chcel by som poprosiť snemovňu, aby neschválila tento bod 21.

    O čo ide. Pokúsim sa to vysvetliť trošku ľudskejšou rečou ako odôvodnením k paragrafovému zneniu. Ide o to, že v navrhovanom vládnom návrhu zákona sa v § 16 ods. 4 písm. b) píše: „b) osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, to neplatí, ak ide o zisťovanie fyzikálnych faktorov“. Dneska je taká skutočnosť, že zisťovanie fyzikálnych faktorov, ktoré sa robí podľa jednoduchých návodov a metodík a je technicky veľmi jednoduché, robia stredoškolsky, ale aj vysokoškolsky licencovaní odborníci. Mnohí z nich roky pracovali na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Majú osvedčenie na to, aby mohli tento proces kvalitatívneho alebo kvantitatívneho merania fyzikálnych faktorov vykonávať. Teraz sa im týmto pozmeňujúcim návrhom pod bodom 21 v spoločnej správe sprísňujú podmienky tak, aby získali aj osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania. Čiže ide sa nad rámec vládneho návrhu zákona, ktorý prešiel pripomienkovým konaním. Podľa mňa je to neopodstatnené. Pri takých jednoduchých meraniach, ako sú merania fyzikálne jednoduchým hlukomerom, ktorý má certifikát na to, že je kalibrovaný, pričom máte na to školenie a osvedčenie, nachádzate sa na stránke regionálneho úradu verejného zdravotníctva ako expert na to, viete vykonať toto jednoduché meranie, roky ho vykonávate, nie je dôvod, aby sme sprísňovali podmienky na získanie týchto akreditácií. Nechcem nič iné, len aby platil vládny návrh zákona, nič viac nechcem.

    A čo sa týka mojich pozmeňujúcich návrhov pod bodmi 3 a 4, ktoré som podal, ide o to, že by som rád rozšíril znenie § 16 ods. 4 písm. a) a podobne upravil aj § 16 ods. 6 písm. a).

    Ide o to, že vo vládnom návrhu zákona sa píše, že na vykonanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1, a táto činnosť je kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného a pracovného prostredia, sa požaduje ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore verejné zdravotníctvo, v technickom odbore alebo v prírodovednom odbore a najmenej tri roky odbornej praxe. Podľa môjho názoru by sme mohli rozšíriť spektrum tých, ktorí môžu takéto merania robiť. Chcel by som ho rozšíriť aj o odborníkov, ktorí majú lekárske vzdelanie. Pripadá mi dosť nelogické, keď tento zákon hovorí o tom, že vo verejnom zdravotníctve vo výkone by malo byť stále viacej lekárov, že práve lekár hygienik by mal byť zodpovedný za verejné zdravotníctvo. Tak lekár hygienik má byť zodpovedný za verejné zdravotníctvo, ale lekár nemôže merať fyzikálne faktory, veterinárny lekár nemôže merať fyzikálne faktory, doktor matematiky ich merať môže, ale lekár ich merať nemôže, keď si vybaví osvedčenie, keď prejde školením, keď bude mať odbornú prax, keď, povedzme, pracoval na regionálnom úrade verejného zdravotníctva.

    Takisto si myslím, že je úplne nelogické, aby sme žiadali druhostupňové vzdelanie na to, aby niekto pomeral hluk alebo niekto pomeral luxmetrom osvetlenie. Úplne stačí aj bakalárske vzdelanie na to. A takisto chcem povedať, že v súčasnosti tieto merania, ktoré sú pomerne jednoduché, robia aj stredoškoláci. Robia ich tak, že ich oni pomerajú, lebo pracujú na regionálnom úrade verejného zdravotníctva. Vedia to robiť, ale podpísaný na tom samotnom materiáli alebo podpísaný na tom meraní musí byť vysokoškolák zo zákona. Podľa môjho názoru je to neodôvodnené. Môže to podľa mňa robiť aj stredoškolák s piatimi rokmi odbornej praxe. O to mi ide, rozšíriť spektrum tých, ktorí môžu tieto merania robiť, na jednej strane a na druhej strane mi ide o to, aby sme nediskriminovali tých, ktorí to už dneska robia, majú vydané osvedčenie, majú vydaný certifikát z regionálneho úradu verejného zdravotníctva. A práve pozmeňujúcim návrhom pod bodom 21 by sme ich do určitej miery vytlačili. Sú to väčšinou malí živnostníci, ľudia, ktorí celý život robili predtým na štátnych úradoch hygieny, ktorí teraz robia na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Mohli by sme ohroziť samotnú existenciu a výkon ich živnosti práve tým, že by sme im sprísnili podmienky.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby ste podporili moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Som o tom presvedčený, že ničím sa tak nezhorší výkon verejného zdravotníctva. Som o tom presvedčený, že prestaneme tým pádom diskriminovať absolventov Trnavskej univerzity, odboru verejného zdravotníctva, ktorí budú mať rovnaké možnosti sa uplatniť ako lekári, ktorí absolvovali Fakultu hygieny Karlovej univerzity alebo majú atestáciu z hygieny. Nechcem znevýhodniť hygienikov. Považujem ich za renomovaných odborníkov. Ale nechcem, aby boli diskriminovaní ani verejní zdravotníci. Preto navrhujem, aby sme o pozmeňujúcich návrhoch 1 a 2 hlasovali spoločne. A takisto keďže pozmeňujúce návrhy 3 a 4 spolu úzko súvisia, navrhujem, aby sme o nich hlasovali spoločne. Chcem vás ďalej poprosiť, aby ste neschválili bod 21 spoločnej správy, ktorý som vybral na samostatné hlasovanie. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru pre zdravotníctvo.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Halecký, Mušková, Markovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán predseda výboru Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som reagovať na tú kapitolu, o ktorej hovoril pán predseda výboru Novotný, je to o prevencii. Aj keď myslím si, že v samotnej legislatíve je tomu venovaná možnože menšia časť, ako si predstavuje, ja len chcem zdôrazniť opätovne význam tohto úseku, a to z toho dôvodu, že hudbou budúcnosti v zdravotníctve a v zdravotnom stave obyvateľstva je prevencia, verejné zdravotníctvo, preventívne ambulancie a preventívne rozsiahle programy. Chcem len pripomenúť, že len v takomto jednom fenoméne, ako je váha, hmotnosť a nadhmotnosť, teda obezita, pokiaľ by sme vyšetrili tu všetkých poslancov, myslím si, že maximálne 10 % by malo hmotnosť požadovanej hodnoty, čo sa týka zdravotných kritérií. Takže chcem dať do súvislosti aj náklady na zdravotníctvo. Ťažko bude možné zistiť a zabezpečiť, aby náklady boli nižšie, pokiaľ sa tieto preventívne, či už individuálne alebo kolektívne programy nedajú do praxe a nerozvinú v celej šírke. Takže jedine preventívnou medicínou, aj keď to vieme realizovať v praxi, je to niekedy dosť ťažké, a preto aj na základe tohto zákona máme možnosť, aby sme ovplyvnili zdravie, financie v zdravotníctve.

    Dôležité však bude, aby sa stabilizovalo personálne zabezpečenie verejného zdravotníctva hlavne odborníkmi z odboru hygieny, ale takisto ako rozpočtové organizácie, myslím si, aj finančná saturácia laboratórií, ale aj všetkých príslušných pracovísk bude prvoradá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pani poslankyňa Mušková.

  • Pán predseda, ja vám chcem z tohto miesta poďakovať, že zvolávate stretnutie na tému očkovanie, pretože nepotrebujeme na to nejaké emotívne vystúpenie, lebo skutočne potrebujeme pragmatickú diskusiu odborníkov a aj teda rodičov, aj ľudí, ktorí majú skúsenosti s týmito všetkými problémami. Takže ešte raz, veľká vďaka.

  • Pán poslanec Markovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť vystúpenie pána predsedu Novotného a vyjadriť sa k dvom bodom, ktoré aj on spomínal, v ktorých navrhovaný zákon, resp. pozmeňujúce návrhy, ktoré sú k zákonu predložené tak, ako aj prešli zdravotníckym výborom, sú príliš reštrikčné.

    V prvom bode určite sú to kvalifikačné podmienky pre funkciu riaditeľa úradu verejného zdravotníctva, kde trošku nezmyselne, zdá sa mi, uzatvárame dvere najmä teda absolventom fakulty verejného zdravotníctva. A trošku zbytočne, zdá sa mi, v dnešnej dobe robíme krok späť v oblasti najmä ich profesionálneho rastu a toho, aby sme im teda dali perspektívu v tom, čo vyštudovali, aby sme ďalej tu potom aj pri iných príležitostiach nemuseli špekulovať o tom, kde aké špeciálne výnimky musia byť dané na rôzne funkcie, aby sme aj pri iných oblastiach zdravotníctva nemuseli riešiť to, keď sa nám stáva to, že je veterinár, povedzme, šéfom regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

    A v druhom bode je to určite, a to sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý je predložený, tiež trošku nezmyselné obmedzenie laboratórnych kvalifikácií na laboratórne skúšky, najmä teda v oblasti fyzikálnych faktorov, kde dnes to vykonávajú certifikovaní stredoškoláci. A myslím si, že nie je dôvod, aby v tejto oblasti došlo k zmene. A tam skôr by som teda podporil buď pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotného, resp. aj pôvodný vládny návrh zákona, ktorý toto upravoval dostatočne. A nie je dôvod, aby sme to menili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda výboru pre zdravotníctvo, máte slovo.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Teším sa odbornej diskusii, ktorá je dneska tu v pléne k tomuto vládnemu návrhu zákona, lebo myslím si, že taká sa k tomu hodí, zbytočne to netreba vnímať emotívne. Tento zákon je o komplexnom riešení veľmi komplikovanej oblasti, ktorá akosi je stále ešte na chvoste záujmu ako verejnosti, tak aj zdravotníkov.

    Musím povedať, že pán predseda výboru pre sociálne veci reagoval veľmi dobre. A veľmi súhlasím s tým, čo si, pán poslanec, povedal. Naozaj treba konštatovať, že prevencia je omnoho efektívnejšia, omnoho lacnejšia, omnoho výhodnejšia pre spoločnosť ako potom samotná liečba, ťažká, drahá liečba náročných ochorení, ktorá je často omnoho, omnoho menej úspešná. Preto si myslím, že ak chceme podporovať práve prevenciu vo verejnom zdravotníctve, potrebujeme dať väčší priestor odborníkom, ktorí sa práve aktuálnou problematikou zaoberajú. Aj preto je trošku také moje nepriateľskejšie postavenie k betónovaniu hygienikov na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.

    Čo sa týka toho stretnutia na očkovanie, zvolal som ho na utorok, na 12.30 hodinu, dostanete všetci poslanci Národnej rady pozvánky. Budem rád, keď sa ho zúčastníte. Dovolil som si naň pozvať odborníkov z oboch strán barikády, keď to tak môžem povedať, a teším sa na dobrú odbornú diskusiu.

    A čo sa týka vystúpenia pána poslanca Markoviča, chcem povedať len toľko, teraz možno budem trošku uštipačný smerom k vládnemu návrhu zákona, že naozaj je problém napísať moderný, progresívny zákon podporujúci moderné trendy vo verejnom zdravotníctve so starými hygienikmi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Uzatváram rozpravu.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť?

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 282. Spoločná správa výborov je 282a.

    Pán minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek nám odôvodní zákon. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania návrh novely zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v ktorom ministerstvo hospodárstva v súvislosti s plánovaným zrušením krajských úradov navrhuje, aby kompetencie, ktoré v zmysle uvedeného zákona vykonávali krajské úrady, prešli na obvodné úrady v sídle kraja a v druhom stupni na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

    Takto navrhnutý prechod kompetencií v plnom rozsahu zabezpečí výkon všetkých činností z oblasti hospodárskej mobilizácie, pričom nezaťaží činnosť obvodných úradov v sídle kraja a ani neskomplikuje spoluprácu obvodných úradov s ministerstvom hospodárstva ako ústredným orgánom štátnej správy pre hospodársku mobilizáciu.

    Návrh zákona, ktorý vám predkladám, bol prerokovaný vo výboroch, ktorým bol pridelený v rámci prvého čítania v pléne Národnej rady.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Bačík, máte slovo ako spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 282a. Ide o prerokovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k prerokovaniu vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 331 z 10. mája 2007 pridelila uvedený vládny návrh zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predmetný vládny návrh zákona prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky tak, že Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúčajú schváliť bez pripomienok a z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o uvedenom vládnom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 96 z 19. júna 2007.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré jej vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy, zároveň po skončení druhého čítania dať pristúpiť k tretiemu čítaniu podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán predseda, skončil som k spravodajskej správe. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Uzatváram rozpravu.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, blíži sa 17.00 hodina, ktorú sme si určili ako čas hlasovania.

    Vyhlasujem teraz krátku 5-minútovú prestávku a budeme hlasovať, tak ako sme sa dohodli, o prerokovaných bodoch programu. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále, aby sme mohli hlasovať o prerokovaných bodoch programu 11. schôdze.

    Ako prvé hlasovanie bude v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, tlač 259, zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, budem uvádzať hlasovanie k návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 259).

    V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že tieto 2 body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, ďalej, pán predseda.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, mám poverenie výboru posunúť tento návrh zákona do tretieho čítania. Prosím vás, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení zákona ako celku do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 104 za, 1 bol proti, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    A pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 22 proti, 38 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z.

    Je to tlač 258.

    Prosím pána Tibora Mikuša, ktorý je spoločným spravodajcom ako člen výboru pre financie, rozpočet a menu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z uznesení výborov Národnej rady, ako aj z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Preto navrhujem, vážený pán predseda, aby sme prešli do tretieho čítania. Mám splnomocnenie od gestorského výboru, ako je to uvedené v spoločnej správe.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram tretie čítanie.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A zároveň uzatváram rozpravu.

    A pristúpime teraz, pán spravodajca, k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, ako spravodajca odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z., schváliť.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 28 proti, 31 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

    Ďalší, koho chcem požiadať, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní, je pán poslanec Ivan Varga.

    A budeme v druhom čítaní hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 276.

    Pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 4, 5, 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 129 za, 7 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • V rozprave som vystúpil ako spravodajca a navrhol som vyňať aj v spoločnej správe je vyňatý bod 3 na samostatné hlasovanie. Dajte, prosím, o tomto bode hlasovať s mojím odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 107 za, 1 bol proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že aj tento bod zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Keďže sme schválili všetky body spoločnej správy, v rozprave už nebol žiaden návrh, dajte, pán predseda, hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o tom, že postúpime návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 89 za, 3 boli proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A uzatváram rozpravu.

    Pán spravodajca.

  • Budeme hlasovať o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s doporučením gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 bolo za, 47 bolo proti, 14 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

    Ďalší určený spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Michal Lukša. Poprosím ho, aby uviedol návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Republikou Kazachstan o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Je to tlač 287.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Republikou Kazachstan o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov a z majetku a rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Budeme hlasovať, upozorňujem, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá vyžaduje nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ďalej pani poslankyňa Cibulková bude ako spravodajkyňa z ústavnoprávneho výboru uvádzať hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 285.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v rozprave k vládnemu návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vystúpil 1 poslanec, pán poslanec Lipšic. A predniesol 3 pozmeňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o týchto bodoch zo spoločnej správy: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 bolo za, 1 bol proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 17 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Samostatne hlasujeme o bode 17 s odporúčaním neschváliť ho.

  • Ruch v sále.

  • Áno, doporučenie gestorského výboru je neschváliť ho, už sa rozodnite každý samostatne, ako budete hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 54 bolo za, 68 proti, 15 sa zdržalo.

    Tento bod zo spoločnej správy sme neodsúhlasili.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Pán poslanec Lipšic, vy ste nenavrhli spôsob, akým chcete dať hlasovať o svojich pozmeňujúcich návrhoch.

  • Navrhujem hlasovať o prvých dvoch bodoch spoločne a potom o treťom bode osobitne.

  • Ešte raz, pán poslanec. O všetkých troch navrhujete hlasovať spoločne?

  • Tak ešte raz. Navrhujem hlasovať o prvých dvoch bodoch spoločne a o treťom osobitne.

  • Aha, dobre. Ideme, pani spravodajkyňa.

  • Takže, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch poslanca Lipšica v bodoch 1 a 2 spoločne.

  • Hlasujeme o prvých dvoch bodoch pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lipšica.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 16 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že prvé dva body pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lipšica sme neschválili.

    Budeme hlasovať ešte o jednom bode.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lipšica.

  • Hlasujeme o treťom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lipšica.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 za, 15 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento bod pozmeňujúceho návrhu sme neprijali.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 124 bolo za, 14 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A zároveň uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 124 bolo za, 15 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Budeme teraz ďalej hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 250.

    Pani poslankyňa Laššáková z ústavnoprávneho výboru bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúčal hlasovať o prvom a druhom pozmeňujúcom návrhu spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Prosím vás, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 bolo za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili tieto body zo spoločnej správy.

    Ďalej.

  • Keďže sme prijali bod 2 spoločnej správy, v ktorom je účinnosť návrhu zákona 1. augusta, o bode 3 spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože ide o účinnosť návrhu zákona. Mám splnomocnenie od gestorského výboru, aby ste, pán predseda, dali hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 277.

    Spravodajkyňou je pani poslankyňa Viera Mazúrová. Prosím ju, aby uvádzala hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, najprv pristúpime k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach pod bodmi 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru tieto schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 108 bolo za, 2 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, teraz budeme hlasovať o pripomienkach prednesených v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 53 proti, 20 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabolovej sme neschválili.

    Ďalej.

  • Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave. Gestorský výbor ma oprávnil navrhnúť hlasovanie o tom, že Národná rada pristúpi k rokovaniu o návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 97 za, 17 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy. Nie.

    Uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním...

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok. Gestorský výbor odporúča zákon schváliť.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 93 za, 26 proti, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

    Pán poslanec Senko bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

    Je to tlač 231.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, prosím vás o väčší pokoj, aby sme sa počuli, čo navrhuje spravodajca, aby sme nerobili omyly. Nech sa páči.

  • Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi uviesť, že v rozprave vystúpili 4 poslanci, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy. Prvý som bol ja, predložil som 2 návrhy, druhý bol pán poslanec Bárdos, predložil 2 návrhy, tretí bol pán poslanec Minárik, navrhol osobitne hlasovať o bode 6 spoločnej správy a súčasne predložil jeden pozmeňujúci návrh, posledný pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Vášáryová, ktorá predložila 6 pozmeňujúcich návrhov. Najprv budeme hlasovať o návrhoch uvedených v spoločnej správe, ktorá obsahuje 24 pozmeňujúcich návrhov.

    Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5, 7 až 10 a 12 až 24 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Takže hlasujeme s výnimkou bodov 6 a 11 o ostatných bodoch spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 112 za, 3 boli proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy, ktorý navrhol pán poslanec Minárik na osobitné hlasovanie s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Čiže hlasujeme samostatne o bode 6 zo spoločnej správy, doporučenie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 76 za, 49 proti, 16 sa zdržalo.

    Konštatujem, že aj bod 6 zo spoločnej správy sme odsúhlasili.

    Zostal nám posledný spoločnej správy, bod 11.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 11 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 11, návrh gestorského výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prepáčte, zastavil som hlasovanie, pán spravodajca, je tu taká neoficiálna námietka.

    Zapnite, prosím vás, pána poslanca Minárika, aj keď...

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, my sme v rámci spoločnej správy prijali vo výbore pre kultúru a médiá, že budeme hlasovať o bodoch 1 až 10, 12 až 24 s návrhom schváliť ich a o bode 11 s návrhom neschváliť ho v súvislosti s tým, tak ako bolo odporúčanie gestorského výboru, ako sme viedli toto hlasovanie.

  • Pán spravodajca, to je v poriadku, ale odsúhlasili sme najprv body aj bod 12. A zároveň sa nám zdalo, že neoficiálne odporúčanie na bod 11 je opäť schváliť ho. A to by bolo v kontradikcii.

  • Dobre, takže sťahujem tento...

  • Ruším toto hlasovanie, kolegyne, kolegovia, budeme ešte raz hlasovať o bode 11, na ktorý je doporučenie gestorského výboru neschváliť ho. O tomto bode sme ešte nehlasovali. Takže toto hlasovanie vyhlasujem za zmätočné. A budeme hlasovať ešte raz s doporučením neschváliť bod 11 zo spoločnej správy.

  • Ruch v sále.

  • Je s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Pán spravodajca, už je to jasné všetko.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 33 za, 55 proti, 27 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

    Bod 11 zo spoločnej správy sme neprijali.

    Pokračujeme v hlasovaní.

  • Dobre, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhom, ktoré odzneli v rozprave.

    Prvé boli moje dva návrhy. Navrhujem o nich hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chvíľočku vás poprosím naozaj o kľud, vydržme to hlasovanie, lebo vznikajú nedorozumenia, potom sa nepočúvame.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 86 bolo za, 11 bolo proti, 33 sa zdržalo, 4 nehlasovali,

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďalšie dva návrhy predložil pán poslanec Bárdos. Navrhujem hlasovať o každom jednom bode samostatne.

    To znamená, hlasujeme o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bárdosa a pani poslankyne Biró.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bárdosa.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 60 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

    Budeme hlasovať o jeho druhom pozmeňujúcom návrhu.

  • Ďalej budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Bárdos.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 51 za, 52 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Bárdosa sme neprijali.

    Ďalej.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Minárik, ktorý navrhol, aby bol bod 6 vyňatý na osobitné hlasovanie. Tento bod bol schválený, jeho pozmeňujúci návrh sa týkal tohto znenia bodu. Takže o návrhu pána Minárika nedám hlasovať vzhľadom na to, že sme už prijali znenie tohto bodu.

    Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Vášáryová, ktorá predložila 6 návrhov.

    Teraz by som navrhoval spoločne hlasovať o bodoch 1 a 2 z pozmeňujúceho návrhu pani Vášáryovej.

  • Pani Vášáryová tu nie je, takže budeme hlasovať, ako doporučuje spravodajca. Hlasujeme o prvých dvoch návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 56, proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto prvé dva návrhy sme neschválili.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 3, 4 a 5 z pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasujeme o bodoch 3, 4 a 5 z pozmeňujúceho návrhu pani Vášáryovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 52 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tieto tri body z pozmeňujúceho návrhu pani Vášáryovej sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ako o poslednom z pozmeňujúceho návrhu pani Vášáryovej budeme hlasovať o bode 6.

  • Hlasujeme o poslednom bode z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Vášáryovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 49 proti, 30 sa zdržalo.

    Ani tento posledný bod sme neschválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, na základe poverenia, ktoré mám od gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predmetný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď s doporučením gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania a odporučenie je schváliť ho. Gestorský výbor ho doporučuje schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 86 za, 13 bolo proti, 35 sa zdržalo a 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A zároveň uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku, pán spravodajca, s doporučením...

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým uvedený vládny návrh zákona schvaľuje, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 35 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia, uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 273.

    Uvádzať hlasovanie bude pán spravodajca Zvonár.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vystúpilo 6 poslancov, z ktorých 4 dali pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy tak, ako o nich navrhol hlasovať gestorský výbor.

    Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 3 až 20, 22 až 30, 32 až 41, 45 až 50, 52 až 55, 57 až 61 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy. Doporučenie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Zostali nám ešte nejaké body.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 2 samostatne s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme samostatne o bode 2 zo spoločnej správy. Doporučenie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasy v sále.

  • O bode 2 zo spoločnej správy hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 42 za, 82 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 21 samostatne s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 21. Doporučenie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 57 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento bod 21 bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, tým, že sme schválili bod 32, nemôžeme hlasovať o bode 31, že sme schválili bod 41, nemôžeme hlasovať o bode 42. Schválením bodu 45 nemôžeme hlasovať o bode 44. Schválením bodu 52 nemôžeme hlasovať o bode 51 a schválením bodu 57 nemôžeme hlasovať o bode 56. Zostal nám bod 43, ktorý aj poslankyňa Mušková vybrala na samostatné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bode 43 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme o poslednom bode zo spoločnej správy, bode 43.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 17 za, 62 proti, 53 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Konštatujem, že bod 43 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Tým sme odhlasovali všetky...

  • Tým sme prerokovali všetky body spoločnej správy a budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Pán predseda, dajte hlasovať o dvoch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Valockého spoločne.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Valockého. Boli dva. Hlasujeme o obidvoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 129 za, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že obidva pozmeňujúce návrhy pána poslanca Valockého sme schválili.

    Ďalej, pán Zvonár.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Slafkovského.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Slafkovského.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 66 za, 39 proti, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Slafkovského sme neodsúhlasili.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Muškovej, a to o každom samostatne.

    Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 70 za, 18 proti, 49 sa zdržalo.

    Tento prvý návrh pani poslankyne Muškovej sme schválili.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 71 za, 7 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh pani Muškovej sme prijali.

    Ďalej.

  • O jej treťom návrhu nie je potrebné hlasovať, sme ho splnili, sme vyňali bod 43 na osobitné hlasovanie.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Novotného, tak ako ich navrhol.

    Budeme hlasovať o návrhoch 1, 2 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 63 za, 8 proti, 66 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhoch pána poslanca Novotného 3 a 4 spoločne.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch 3 a 4 pána predsedu výboru Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 66 za, 5 proti, 68 sa zdržalo.

    Konštatujem, že ani tieto dva body z pozmeňujúceho návrhu sme neprijali.

    Ďalej.

  • Pán predseda, tým, že sme prerokovali všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Prosím vás, kolegyne, kolegovia, upozornili ma pracovníci z legislatívy na určitý problém, ktorý pravdepodobne vznikol dikciou niektorých schválených návrhov.

    Vyhlasujem krátku technickú prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, budeme pokračovať. Kolegyne, kolegovia, ja vás chcem požiadať o pozornosť, aby nevzniklo nedorozumenie. Prerušujem hlasovanie vzhľadom na to, že evidentne došlo ku schváleniu dvoch znení, ktoré sú v kontradikcii. Aby nedochádzalo zbytočne k rozporom o postupe, navrhujem, aby sme teraz prerušili hlasovanie. A ja so samotnou navrhovateľkou pozmeňujúceho návrhu, pani poslankyňou Muškovou, nájdem technické riešenie, ktoré pravdepodobne bude musieť byť vo vrátení návrhu do druhého čítania, aby sme potom prešli proces hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch tak, aby konečné riešenie bolo legislatívne čisté a aby aj zohľadňovalo požiadavky navrhovateľky aj iných navrhovateľov na pozmeňujúce návrhy. Takže teraz prerušujem, pán spravodajca, hlasovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám pekne. Dámy a páni, vrátime sa k tomuto návrhu zákona počas hlasovania zajtra, dokedy doriešime s legislatívnym odborom technickú stránku veci. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, kolegyne, kolegovia, keby ste venovali pozornosť ešte poslednému hlasovaniu. Pán predseda Janiš, myslím, že som veľmi jasne oznámil, akým spôsobom budem postupovať, ako som rozhodol. Prosím vás na posledné hlasovanie zaujať miesto a pokoj v rokovacej sále. Máme dostatok času, aby sme tento problém doriešili aj potom. Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 282.

    Spravodajcom je poverený člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Branislav Bačík. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Dámy a páni, sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s doporučením...

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Doporučenie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 78 za, 37 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky prerokované body programu s výnimkou vládneho návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sme prerušili hlasovanie, v ktorom budeme pokračovať zajtra. Chcem požiadať aj navrhovateľov, aj poslancov, ktorých sa dotkol technický problém, ktorí podávali pozmeňujúci návrh, aby prišli za mnou s návrhom riešenia. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní programu 11. schôdze. Bude to druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z.

    Vládny návrh je pod tlačou 246, spoločná správa výborov je ako tlač 246a.

    Pozerám sa, či tu máme pána ministra Jureňu, pána ministra pôdohospodárstva. Už je tu. Takže ešte o chvíľočku strpenia vás prosím, kolegyne, kolegovia. Zároveň prosím pána Antona Korbu, aby sa pripravil, ako spravodajca bude uvádzať informácie. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z.

    Tento návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Cieľom návrhu zákona je umožniť bezodplatné poskytovanie informácií z informačného systému katastra nehnuteľností všetkým subjektom prostredníctvom internetu cez katastrálny portál.

    Vo februári 2004 bol uvedený do prevádzky katastrálny portál, ktorý umožňuje vyhľadávať a zobrazovať informácie z informačného systému katastra nehnuteľností takým spôsobom, aby k nim mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí prostredníctvom internetovej siete. V súčasnosti je systém prístupný za odplatu, oslobodené sú len subjekty, ktoré sú oslobodené podľa zákona o správnych poplatkoch. Navrhuje sa, aby prístup k týmto informatívnym údajom informačného systému katastra nehnuteľností bol v závislosti od zvolenej aplikácie, a to voľný a registrovaný. Uvoľnenie bezodplatného prístupu k neobmedzenému počtu používateľov si vyžaduje vybudovať robustnejší systém, čo sa v súčasnosti pripravuje.

    Zavedenie prístupu k údajom z informačného systému katastra nehnuteľností prostredníctvom katastrálneho portálu vyplýva zo Stratégie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 2010 – Akčných plánov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 557 z 13. júla 2005. V rámci Akčného plánu uvedenej stratégie je úloha č. 12 pod názvom Voľný informačný prístup do katastra. Jej základným cieľom je umožniť bezodplatný prístup k informáciám katastra nehnuteľností prostredníctvom internetu všetkým záujemcom.

    Súčasne sa v novele navrhujú upraviť aj niektoré ďalšie ustanovenia. Napr. navrhuje sa kompetenčne doriešiť rozhodovanie o uznávaní vzdelania na výkon regulovaného povolania v nadväznosti na zákon č. 477/2002 Z. z., spresniť ustanovenia týkajúce sa štandardizácie a geografického názvoslovia, tiež niektoré ustanovenia podľa potrieb aplikačnej praxe.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi. Navrhovaná novela nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z., bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 278 z roku 2007 zo dňa 21. 3. 2007.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu uvedeného materiálu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Antonovi Korbovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 353 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z. (tlač 246), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré máte v spoločnej správe v časti IV. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z., schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 123 z 18. júna 2007. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite, prosím, miesto.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Zdá sa, že nikto. Ďakujem. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 274 a spoločnú správu máte ako tlač 274a.

    Opäť má slovo pán minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z., bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007.

    Predkladaný vládny návrh zákona rieši 5 základných okruhov, odstránenie deformácie pri zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch vlastníkov lesa, malé výmery, hospodárske spôsoby aj formy, výber vyhotovovateľa lesného hospodárskeho plánu a s tým súvisiacich činností vrátane spôsobu ich úhrady, ochranu lesných pozemkov a podmienky výkonu odbornej správy lesa.

    V nadväznosti na poznatky z aplikácie zákona o lesoch sa predloženým návrhom spresňujú niektoré pojmy a postupy pri jeho uplatňovaní. Riešia sa najmä tie ustanovenia zákona o lesoch, ktoré spôsobujú v praxi problémy, neumožňujú zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, príp. nedostatočne zohľadňujú súčasný stav v majetkovoprávnom usporiadaní lesných pozemkov a zároveň nezohľadňujú negatívne dopady ich prijatia na štátny rozpočet.

    Predložený vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona bol 18. apríla schválený vládou uznesením č. 345 a Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh prerokovala v prvom čítaní a uznesením č. 354 z 10. mája 2007 rozhodla, že prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Vzhľadom na potrebu uvedenia navrhovaného zákona do praxe si vás dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Tiborovi Lebockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 354 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy aj s odporučeniami gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 37 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z. (parlamentná tlač 274), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 274) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 125 z 18. júna 2007. V citovanom uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som ako spravodajca k vecnému obsahu predloženej novely dodal niektoré skutočnosti, najmä týkajúce sa konštatovania, že pre názorové rozdiely sprevádzané administratívnymi, komunikačnými a organizačno-technickými komplikáciami pri rokovaniach so zástupcami vlastníkov neštátnych lesov a Slovenskej lesníckej komory neboli návrhy týchto záujmových skupín uspokojené a vzhľadom na zásadný charakter svojich pripomienok budú tieto subjekty trvať na ich implementácii do nového zákona o lesoch. Z tohto aspektu predložený vládny návrh nepredstavuje zásadnú zmenu filozofie pôvodného zákona a je možné ho považovať za operatívnu úpravu právnej normy, ktorej cieľom je pragmaticky riešiť nedostatky doteraz platnej právnej normy. Táto skutočnosť, ako aj v spravodajskej informácii uvedené okolnosti tvorby schvaľovania a aplikácie zákona č. 326/2005 Z. z. a jeho novely, ktoré som predniesol v prvom čítaní, potvrdzujú opodstatnenosť potreby jeho úplnej transformácie prostredníctvom vypracovania nového legislatívneho zámeru modernej právnej normy, ktorá by mala byť logickým nástrojom a komplexným legislatívnym rámcom dlhodobej štátnej lesníckej politiky formulovanej v Národnom lesníckom programe.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvý.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec László Miklós a pán poslanec Ivan Mikloš.

    Samozrejme, pán spravodajca, máte prednosť, ak chcete vystúpiť aj v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, stalo sa už tradíciou, že niektorí opoziční poslanci, členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, najmä keď je náš výbor určený za gestorský, sa bez ohľadu na to, ako prebehlo rokovanie vo výbore, snažia mediálne zviditeľniť prostredníctvom z kontextu vytrhnutého a následne účelovo, účelovo interpretovaného ustanovenia aktuálne prerokovávaného zákona. Napr. spomeňte si na zabíjačky, na potravinovú bezpečnosť a na ďalšie záležitosti. Dnes v tejto tradícii zvolaním tlačovej konferencie pokračovali napriek tomu, že novela zákona o lesoch bola odborne analyzovaná o. i. aj v lesníckej komisii Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, kde v osemnásťčlennej zostave tejto komisie sú aj odborníci nominovaní opozičnými poslancami, napriek tomu, že novela rieši až 21 novelizačných bodov z celkových pôvodných tridsiatich pripravených operatívne novelizovať zákon č. 326/2005 Z. z. ešte bývalou vládnou koalíciou v závere uplynulého volebného obdobia, ako aj napriek tomu, že sa vo výbore mnohé názorové rozdiely eliminovali konštruktívnou rozpravou. Napriek všetkým týmto skutočnostiam je tu znova populistická aktivita v podobe šírenia nezmyslu o snahe vládnej koalície zakázať vstup do lesa občanom. Využíva sa pritom účelová interpretácia o zákaze jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo na tento účel vyznačenej trasy. Je to nepochopiteľné, ako ďaleko môže zájsť neschopnosť vlastnej retroaktivity a ako ďaleko môže zájsť snaha úzkej skupiny presadiť vlastné záujmy na úkor všetkých ostatných, podotýkam, na úkor všetkých ostatných vrátane vlastníkov pozemkov.

    Práve súčasná opozícia spôsobila svojím rozhodnutím o vypustení návrhu tejto zakázanej činnosti zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch stav, keď v období od nadobudnutia účinnosti tohto zákona dochádza k nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov priamo do lesných porastov a k nárastu počtu kolízií pri plnení oprávnených záujmov a zákonných povinností vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov predovšetkým pri ochrane lesa, pri výkone ich práv a právom chránených záujmov a neúmernému zvýšeniu, a to chcem zdôrazniť, neúmernému zvýšeniu nebezpečenstva ohrozenia života a zdravia občanov. Neobmedzenou, žiadnymi pravidlami neupravenou jazdou sa na bicykli alebo na koni často dostávajú do odľahlých častí lesov s vysokou koncentráciou zdravie a život ohrozujúcich prvkov. Mám na mysli extrémne terénne podmienky, zvýšený výskyt veľkých šeliem, ako všetci dobre viete, sledujete médiá, čo sa deje, aké sú útoky napr. medveďa v poslednom období na ľudí priamo v prírode. Pristupuje k tomu aj absencia poznania pozície pre prípad lokalizácie pri úrazoch a podobne.

    Ak je pohyb turistov usmerňovaný prostredníctvom siete turistických chodníkov a ich negatívne skúsenosti z arogantných stretov s cyklistami aj v najprísnejšie chránených územiach sa stupňujú, rastom intenzity takýchto aktivít sa zvyšuje erózia pôdy a narúša sa stabilita lesných ekosystémov, je potrebné oprávnenosť vypustenia a obmedzenia prehodnotiť a podobne ako v iných vyspelých krajinách riešiť to tak, aby bola dosiahnutá rovnováha v plnení nárokov jednotlivých nárokových skupín občanov, najmä ak do tejto skupiny nespokojných so súčasným stavom patrí skupina pre posúdenie tohto problému rozhodujúca. A sú to vlastníci lesov. Musíme si uvedomiť, že 52 % výmery lesných pozemkov na Slovensku je vlastnícky iných ako štátnych. Považujem za neopodstatnené priznávať skupine občanov venujúcich sa jazde na horských bicykloch alebo na koni akékoľvek privilegované alebo exkluzívne postavenie, najmä vtedy, keď im základné právo vstupu alebo vjazdu do lesa vôbec nie je odoprené, len sú stanovené určité pravidlá, ktorým by sa mali podriadiť.

    Preto, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby ste pri hlasovaní o doplnení § 31 ods. 1 písm. d) zobrali uvedené skutočnosti na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána spravodajcu sa hlásia pán poslanec Mikloš, Frešo, Tkáčová, Martinák, Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, stalo sa pravidlom, že veci, o ktorých tvrdíte, že je ich potrebné riešiť, o ktorých je potrebné diskutovať aj na odbornej úrovni, nepredkladá do Národnej rady vláda Slovenskej republiky, lebo sú tam vkladané pozmeňujúce návrhy poslancov ako v tomto prípade vaším pozmeňujúcim návrhom. Teda toto neprišlo z vlády. Toto bol váš pozmeňujúci návrh. A stáva sa to pravidlom. Vy, pán poslanec, ste sa stali nástrojom lobistických skupín. A vy máte tú opovážlivosť, dovolím si povedať, obviňovať opozíciu za to, že kritizuje tento váš krok, že kritizuje to, že sa to stalo už pravidlom, že tieto veci neboli prediskutované tam, kde mali byť prediskutované, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tam, kde sa k tomu mohla vyjadriť aj verejnosť, zainteresovaná verejnosť, ktorej sa to týka. Pritom tu opakovane z viacerých zdrojov bolo priznané, že je to najmä tlak poľovníkov a lesníkov, ktorí chcú mať les len pre seba. Vo viacerých týchto veciach ja sa k tomu vyjadrím v rozprave. Predsa len sa tam k tomu vyjadrím. Tam budem mať dosť času na to, aby som vyvrátil tieto vaše tvrdenia, pretože naozaj takéto záujmy tu boli už v minulosti ešte počas našej vlády. Takže preto som sa o to začal zaujímať.

    Tak chcem len zdôrazniť, že všetky výhrady, ktoré sme dnes tlmočili na tlačovej konferencii, platia. A každý súdny človek, ktorý si prečíta text pozmeňujúceho návrhu, ktorý vy, pán poslanec, ste predložili, musí uznať, a myslím, že aj tie stanoviská, ktoré tu sú, keď sa zanalyzujú, a ja ich zanalyzujem aj ľudia ich budú analyzovať, aj médiá ich budú analyzovať, že z toho jasne vyplýva, komu o čo ide. Vám ide o to, obmedziť vstup ľudí do lesa aj činnosť ľudí v lesoch.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Lebocký z toho výboru, kde aj ja som členom, teda z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sa snaží vzbudiť dojem, že nejaká diskusia tam problém vyriešila a opozícia ten problém znova nanáša. Bohužiaľ, to nie je pravda.

    A keď hovoríme o tom obmedzovaní vstupu do lesa pre cyklistov a ľudí, ktorí jazdia na koni, rovnako ako keď aj budeme ďalej hovoriť o tom, že sa v uvedenom zákone navrhujú státisícové pokuty za zber napr. šišiek, tak vie pán poslanec, že sa opozícia voči tomu veľmi ostro vyhradila a ani jeden opozičný poslanec, ani jeden, nezahlasoval za tieto body. To znamená, keďže hlasovaním dali návod, čo si o tom myslia, tak je bezpredmetné hovoriť, že nejakou diskusiou sme došli k nejakému rozumnému konsenzu alebo záveru. Čiže nedošli sme k nemu. Práve naopak, tam sme boli svedkom toho, čo sa stalo teraz s normálnou štandardnou politikou vládnej koalície, že práve koaliční poslanci boli úplne hluchí k tomu, aké námietky sme nanášali, a vlastne svojou silou si presadili svoje.

    A to, že teraz je tu takýto škandalózny návrh na stole, keď si každý prečíta ten návrh zákona, tak tam jasne vidí napísané, že ten vstup tam je obmedzovaný a výrazne obmedzovaný, a o tom budeme rozprávať v rozprave, tak, samozrejme, to nás oprávňuje verejnosť o tom informovať. Veď sú to verejné dokumenty. A je zbytočné sa postaviť k rečníckemu pultu a povedať, že to tak nie je. Jednoducho to tak je, je tam obmedzovaný vstup do lesa.

    A čo sa týka tej otázky bezpečnosti, to predsa nijako, nijako nie je dotknuté. A nedá sa povedať, že kvôli tomu zakážeme všetkým ľuďom jazdiť po lese. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, neviem, kto hovorí pravdu a kto nehovorí pravdu, ale asi sme potom sedeli každý v inom výbore. Ku vládnej novele bolo pri rokovaní o lesnom zákone predložené veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré ťažko, veľmi ťažko mohli byť prediskutované s kýmkoľvek. To aj svedčí o kvalite legislatívnej práce na ministerstve.

    V našom výbore sa ale stáva zvykom, že sa cezeň pretláčajú takéto návrhy a také zmeny, ktoré by nemali šancu v pripomienkovom konaní a vo verejnej diskusii obstáť. Ja to už považujem za škandál, čo ste si dovolili s predložením zonácie Tatier, bez dosiahnutia konsenzu, bez debaty, čo ste si dovolili v zákone o ochrane prírody a o ochrane voľne žijúcich druhov a voľne rastúcich rastlín. Robíte zákony poza chrbát celej verejnosti odbornej i laickej a robíte si jednoducho z verejnosti srandu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pracujem v lesníckej prevádzke 25 rokov. Chcem tu len potvrdiť, pán poslanec Lebocký o čom hovoril. O tomto zákone sa diskutovalo vo vysoko odborných kruhoch. Mali sme lesnícku komisiu vo Zvolene. Členmi lesníckej komisie sú okrem vysokoškolských profesorov a členov vedeckého ústavu lesníckeho a vôbec lesníckych kapacít aj lesníci priamo z lesníckej prevádzky. Ja osobne odmietam tvrdenie opozície, že ide o nejaký diletantský zákon alebo čosi podobné.

    Čo sa týka médií, už sme si zvykli, že, samozrejme, sú prizývané médiá a robia sa umelé škandály. Doteraz si povedzme otvorenú pravdu, koľko priestoru médiá venovali odborným lesníkom. Skôr venujú pozornosť pri všetkej úcte mladým ľuďom a mladým chlapcom, ktorí ledva prečítajú za stromom nejaký letáčik, aby vedeli odpovedať.

    Čo sa týka jázd na bicykli a na koňoch, vôbec to nie je obmedzovanie. Veď predsa majú dovolené jazdiť po lesných cestách, jazdiť po vyznačených turistických cestách, ktoré slúžia bicyklistom. Ja si dovolím tvrdiť, že je to v prvom rade v záujme ich bezpečnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán poslanec, ja chcem plne podporiť nový zákon, ktorý spresní a zreguluje mnohé činnosti, ktoré sa dnes v lese odohrávajú. Ja na rozdiel od pánov poslancov Mikloša a Freša žijem naozaj v oblasti, kde lesy sú, nežijem niekde, kde naozaj sa o lese len číta, pričom ide sa tam rekreovať. A musím povedať, že za posledné roky taká ťažká devastácia, aká prišla do lesov, to je jednoducho katastrofa. Ja odporúčam, pán minister alebo pán poslanec, aby ste zorganizovali pre týchto bratislavských poslancov, aby sa išli pozrieť do lesov, aby videli, do akého stavu sa dostali za ich osem rokov vládnutia.

    Je, samozrejme, veľmi dobré, že sa tento návrh predložil. A ja si myslím, že ak sa aj veľmi dobre odkomunikuje, občanom sa ukáže, že naozaj ktoré činnosti v lese sa môžu vykonávať a ktoré sú tam jednoducho nevhodné. Lesy sú naše národné bohatstvo. A myslím si, že pri regulácii vstupu do lesov a vôbec hospodárení v lesoch a správaní sa v lesoch musíme naozaj postupovať veľmi zodpovedne. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Lebocký, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Mikloš, je šťastie, že ešte platí tá imunita na výroky v tomto parlamente. Je mi úplne jasné, že pustiť sa s vami do politickej debaty je pomerne náročné, pretože tie vaše politické skúsenosti sú niekde úplne inde v porovnaní s mojimi. Ale dovoľte mi povedať jednu skutočnosť, že považujem to naozaj za neseriózne, keď ma vy začnete tu obviňovať z čohosi, že som podľahol tlaku nejakých lobistických skupín. Neviem, prečo si to myslíte. Ja vám poviem úplne jednoznačne názor, ktorý som tlmočil vzhľadom na ochranu majetku. Lesné pozemky sú takým istým vlastníctvom ako akékoľvek iné nehnuteľnosti alebo hnuteľnosti. Ich nedotknuteľnosť je garantovaná ústavou. Podnet na túto poslaneckú iniciatívu som nedostal od ministerstva, ale od Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov. V tomto prípade ste sa naozaj teraz pomýlili, pán Mikloš.

    Čo sa týka slov kolegyne Tkáčovej a kolegu Freša z výboru, treba sa zamyslieť nad tým. Niekto tam asi naozaj dostatočne nesledoval vývoj pri prvom zasadnutí, nehovorím o tomto týždni, pri minulotýždňovom zasadnutí. Však boli sme tam všetci. A odhlasovali sme postúpenie zákona do druhého čítania plným počtom hlasov za. Však sme dokonca schválili aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Simona. Alebo nebolo to tak? Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová, ktorá bola ako prvá písomne prihlásená do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení v prvom čítaní som podrobne rozobrala predloženú novelu aj naše pripomienky k nej. Takže teraz iba zhrniem to podstatné k tomu, čo platí o tejto novele aj po čítaní vo výboroch.

    Tento vládny návrh novely zákona o lesoch nepredstavuje zásadnú zmenu prístupu k lesnému hospodárstvu, nezaoberá sa s výnimkou holorubov žiadnym zo závažných problémov v lesnom hospodárstve. Je to v podstate údržbársko-klientelistický vstup do zákona. A je reakciou na používanie zákona v praxi.

    Zo spoločnej správy je zrejmé, že do výborov prišlo dosť veľa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Je ich celkom 38, čo svedčí, ako som už povedala vo faktickej poznámke, o nekvalitnej legislatívnej práci na ministerstve.

    Ja si dovolím predložiť v mene poslancov niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Tie dva prvé pozmeňujúce návrhy smerujú k vládnej predlohe.

    V prvom pozmeňujúcom návrhu sa v čl. I vládneho návrhu vypúšťa bod 37.

    Novelizačným bodom 37 sa vláda oslobodzuje od povinnosti nahradiť vlastníkom, správcom a hospodárom príp. vzniknutú škodu pri zabezpečení opatrení proti škodcom v 5. ochrannom stupni, čo vykoná organizácia ochrany prírody a krajiny a čo sú povinní strpieť. Štát sa zbavuje svojich povinností voči vlastníkom, ktorým zo zákona zakázal hospodáriť v lesoch. Preto navrhujeme túto povinnosť nechať v zákone a dosiahneme to vypustením novelizačného bodu 37.

    Druhý návrh k vládnej predlohe smeruje takisto k čl. I. A navrhujeme vypustiť bod 73.

    V tomto bode sa navrhuje zrušiť povinnosť ministra menovať riaditeľov krajských lesných úradov na základe výberového konania. Keďže vláda sa zaviazala vo svojom vládnom programe „znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania vytvárať podmienky na obmedzovanie a priestor pre korupciu“, myslím si, že je potrebné toto výberové konanie v návrhu zákona ponechať.

    To sú pozmeňujúce návrhy, ktoré smerujú k vládnej predlohe.

    A teraz návrhy ku spoločnej správe.

    Navrhujem vybrať na osobitné hlasovanie bod 23.

    Ako vo výbore upozornil už kolega poslanec Simon, navrhuje sa v tomto bode doplniť k činnostiam, povinnostiam a oprávneniam hospodára, aby bol povinný každých päť rokov zúčastniť sa školenia organizovaného ministerstvom. Neúčasť na tomto školení je dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu lesných hospodárov. Považujeme to za zbytočnú šikanu, pretože zákon jasne definuje, aké sú kvalifikačné predpoklady na výkon lesného hospodára, je to vzdelanie aj patričná prax, zákon je povinný poznať každý, a pokiaľ sa týka odbornej činnosti, nemyslím si, že každých päť rokov sa mení spôsob hospodárenia v lesoch. Samotné znenie novelizovaného § 48 ods. 2 dáva štátnemu orgánu správy lesného hospodárstva povinnosť rozhodovať o výkone odbornej správy v lesoch. Myslím, že toto je dostatočná poistka na to, aby hospodárenie v lesoch bolo vykonávané na dostatočnej úrovni. Preto vás, kolegovia a kolegyne, žiadam, aby bod spoločnej správy 23 bol odmietnutý. Viete, snažíte sa znižovať byrokraciu, ale takýmito rozhodnutiami ju práve zvyšujete. Ministerskí úradníci opäť budú mať dôvod žiadať o zvýšenie financií a rozšírenie svojho počtu, čo je v priamom rozpore s vládnym programom znižovania stavov štátnych úradníkov.

    Môj ďalší návrh je, aby boli zo spoločnej správy vyňaté na osobitné hlasovanie body 14 a 29 a aby sa o nich hlasovalo spoločne.

    O čo ide v týchto bodoch.

    Kto si rád donesie z lesa domov šišku napr. na dekoráciu na vianočný veniec, bude sa musieť s týmto milým zvykom rozlúčiť. Vládni poslanci navrhujú, aby zbieranie semien, semenáčikov a sadeníc lesných drevín bolo porušením zákona s pokutou až do výšky 100 000 korún. Doteraz to bolo možné v obmedzenom, primeranom množstve, čo síce nie je presná definícia, pričom každý si to môže vyložiť aj si to zrejme vykladá inak, ale podľa navrhovanej úpravy ak dieťa zodvihne čo i len jednu šišku, bol porušený zákon. Chceme viesť naše deti k láske k prírode, k tomu, aby ju poznali a chránili, a pritom si do svojich herbárov nebudú môcť pozbierať ani zrnko, nehovoriac napr. o biologických olympiádach alebo mládežníckej vedeckej činnosti. Je to smutné.

    Nepotešili ste ani športovcov, hlavne bicyklistov, pretože chcete obmedziť ich pohyb v lesoch. Ja by som to aj chápala. Porušenie tohto zákazu je sankcionované pokutou do 5 000 korún. A argumentom je, že dochádza k nežiaducej expanzii cyklistov do lesov a k stretu záujmu vlastníkov, obhospodarovateľov lesov a tých, ktorí sa v lesoch pohybujú ako turisti. Ale môj názor je, že tá hustota v podstate sa ešte len na tých lesných cestách zvýši, keď všetkých nasmerujeme presne len na tie lesné cesty.

    Môj názor je, že niektorí ľudia by najradšej občanov vyhnali z lesa, obohnali ich ostnatým drôtom a pestovali si svoje zábavky sami. Však čo si mám myslieť o tom, že pre poľovníkov sa vjazd do lesov v tomto návrhu zákona rozširuje na motorových vozidlách? Ak prijmeme takéto ustanovenie, nepomôžeme bezpečnosti chodcov. Podľa môjho názoru je toto ustanovenie aj v priamom rozpore s deklarovanou podporou turistiky, cestovného ruchu, ale aj toľko preferovaného zdravého spôsobu života.

    Čiže body 14 a 29 sú značne obmedzujúce. A opäť sa dostali do zákona bez verejnej diskusie a bez pripomienkového konania, ako sme už viackrát vyčítali vládnym predlohám zákonov takýto postup.

    Už minule pri vystúpení som spomenula, že najťažšia debata bude určite o využívaní lesov verejnosťou. Stoja tu proti sebe záujmy vlastníkov a obhospodarovateľov lesov a občanov, ktorí jednoducho pobyt v lese, v prírode pre svoj život potrebujú. Je načase túto diskusiu otvoriť a hľadať riešenia spoločne, vo verejnej debate a s cieľom dosiahnuť konsenzus. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej sa hlásia pán poslanec Martinák a Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, pani kolegyňa Jarmila Tkáčová, zrejme ste nepočúvali alebo ste nechceli počuť vystúpenie pána ministra Miroslava Jureňu, keď ste o. i. povedali, že v tej novele nič nevidíte, nič sa takmer neupravuje, okrem holorubov. Upravuje sa tam ešte jedna veľmi závažná vec, ktorá z lesníckeho hľadiska sa nedá ničím iným nahradiť. Upravuje sa tam tiež aj tvorba lesných hospodárskych plánov. Lesný hospodársky plán, zrejme neviem, či je vám to známe alebo nie je vám to známe, je základom hospodárenia a trvalo udržateľného stavu lesov. Upravuje sa tam o. i. aj to, že okrem Lesoprojektu môžu, samozrejme, za úplatu tieto lesné hospodárske plány vypracovávať aj právnické a fyzické osoby, ktoré na to majú nielen odborné vzdelanie, ale aj technické zariadenia.

    Ďalej ste sa zmienili o 5 rokoch školenia. Podľa vás tých päť rokov nie je dlhá doba. Podľa mňa je to až príliš dlhá doba . Ak chceme smerovať k vedomostnej spoločnosti, je to nevyhnutné. Je to veľká možnosť aj lesných hospodárov, ako sa stretnúť a vymeniť si skúsenosti predovšetkým v oblasti ochrany lesa.

    Ďalej sa dotýkate pojmu, prečo sme vypustili nadmerné množstvo. Nejde tu vôbec o jednu šišku, ale ide hlavne o to, že vyzdvihovanie semenáčikov a sadeníc hlavne vo východoslovenskej bukovej oblasti za posledné roky nadobudlo veľmi vysokú mieru, čo je na úkor stavu lesa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som nadviazať na to, čo hovorila predrečníčka a kolegyňa poslankyňa Tkáčová. Les nie je len o lesníctve. Les je aj o ľuďoch a aj o ľuďoch, ktorí nie sú vlastníkmi, aj o ľuďoch, ktorí les neobhospodarujú. A práve takíto ľudia pokiaľ majú byť týmto zákonom dotknutí, a teraz napr. tým, že keď deti zbierajú šišky alebo gaštany, tak im hrozí stotisícová pokuta, a tá dikcia zákona tam jednoducho taká je, a to sa nedá vyvrátiť tým, že niekto povie, že taká nie je, tak si myslím, že tým, napr. pokiaľ ide o otázku vedomostnej spoločnosti, ideme proti tomu. To znamená, takáto vysoká pokuta za pár šišiek pre deti znamená, že budú si vytvárať negatívny vzťah k prírode, že prírodu poznávať nebudú. A ten príklad s biologickou olympiádou je úplne presný, je úplne presný. Neviem si predstaviť deti, ktoré si na biologickú olympiádu zbierajú šišky a gaštany, keď potom vzápätí dostanú stotisícovú pokutu ony alebo ich rodičia. Dikcia je presná, o tom niet žiadneho sporu. Možno by bolo dobré, keby niektorý z predkladateľov alebo gestor vysvetlil, že to tak nie je. Ale proste treba to prečítať zo zákona. A zákon platí tak, ako je napísaný, a nie tak, ako my si tu povieme, a nie tak, ako si niekto myslí, že sa bude interpretovať. Podobne je to aj s tými bicyklami. A to nie je len o niekom, kto radikálne jazdí po lese na bicykli, ale to je aj o deťoch na bicykli. To znamená, ideme ako rodina s deckami na bicykli do lesa, to znamená, využívame aj túto jeho rekreačnú funkciu, na čo máme ako občania právo, a riskujeme, že keď pôjdeme po ceste, ktorá nie je vyznačená, ktorej je úplne málo, ako zvykneme normálne chodiť, tak vlastne riskujeme ďalšiu pokutu. Myslím si, že o tom treba hovoriť. Naozaj, nie je to len o lesníkoch a nie je to len o tých vlastníkoch. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tkáčová, vaša reakcia.

  • Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko, pán kolega Martinák. Keď sme v minulom volebnom období schvaľovali nový zákon o lesoch, opoziční politici nás veľmi kritizovali a sľubovali hneď, hneď po voľbách novú lesnícku doktrínu a úplne, úplne nový zákon o lesoch. Preto hovorím, že považujem tento návrh zákona za nedostatočný.

    A ako povedal už aj kolega, skutočne sa vám podarilo dosiahnuť stav, keď jedna šiška v rukách bude porušením zákona. Ja chápem tých, ktorí majú lesnícke škôlky a ktorým vykrádajú z týchto lesníckych škôlok sadenice, ale predsa to nemôžeme riešiť takto.

    A ešte k tomu školeniu, áno, mám takú jednu poznámku, že vodičský preukaz si tiež robíme, chodíme na autách, ktoré sú vlastne určitou formou zbrane v našich rukách, a tiež si nemusíme raz za päť rokov obnovovať tieto naše schopnosti, iba v prípade, keď porušíme zákon. Myslím si, že toto je dobrá paralela. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je 19.00 hodín. Ešte predtým ako preruším rokovanie dnešnej schôdze, vás chcem upozorniť, že vzhľadom na schválený program po prerokovaní tohto bodu programu zajtra bude nasledovať bod 44. A to je návrh poslankýň Národnej rady Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej. Všetky ostatné body sú určené na presný termín rokovania. Hovorím to len preto, aby ste upozornili aj kolegov, ktorí tu dnes neboli pred koncom, aby si uvedomili, že zajtra, keď dorokujeme tento bod programu, budeme pokračovať až bodom 44.

    Prerušujem rokovanie schôdze a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Dovidenia.

  • Hlas v sále.

  • Otázka z pléna.

  • Nie, tam sú určené termíny prerokovania.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.