• Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Stanislav Kahanec, pán poslanec Jozef Mikuš, pán poslanec Ján Pataky, pán poslanec Pavol Prokopovič a pán poslanec Milan Urbáni.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o poslednom bode programu 11. schôdze, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 275 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 275a.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa upravuje poslanie vysokých škôl s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti tak, ako to vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v prijatom uznesení vlády č. 660 z 31. júla 2006. Nový návrh zákona je vypracovaný na základe plánu úloh legislatívnej rady vlády pre rok 2007.

    Návrh zákona zavádza niekoľko podstatných zmien do vysokoškolského systému. V prvom rade sa týka otázky členenia vysokých škôl, kde sa zachováva pôvodné členenie s tým, že sa ruší kategória výskumné univerzity. Vysoké školy, ktoré v podstatnej miere budú poskytovať doktorandské študijné programy a budú prepojené na výsledky vo výskume a vede, bude možné zaradiť medzi univerzitné vysoké školy. Odborné vysoké školy budú poskytovať vzdelanie bakalárskych študijných programov.

    Návrh novely zákona ďalej upravuje niektoré kompetencie orgánov samosprávy a správnych rád s tým, že cieľom je posilniť kompetencie správnych rád, ktoré ako orgány verejnej kontroly verejných vysokých škôl si v súčasnosti neplnili svoju funkciu, a preto treba posilniť ich kompetencie a zodpovednosť, opakujem, s tým, aby bola zabezpečená verejná kontrola verejných vysokých škôl.

    Ďalej sa novela týka podmienok pôsobenia vysokých škôl z členských štátov Európskej únie, ktoré, samozrejme, môžu voľne pôsobiť na území Slovenskej republiky, ale ministerstvo školstva musí mať právo kontroly, či všetky údaje, ktoré uvádzajú, sú správne a na základe toho ministerstvo školstva vydá oprávnenie na pôsobenie takýchto vysokých škôl. Ide najmä o posúdenie, či doklady o vzdelaní sú rovnocenné a takisto či podmienky, ktoré garantujú takéto vysoké školy, sú splnené.

    Návrh zákona ďalej upravuje špecializované pracoviská vedy a výskumu verejných vysokých škôl určených prednostne na transfer vedomostí do spoločnosti a podporu právnických osôb zaoberajúcich sa výskumom a vývojom osobitnými podmienkami, najmä v počiatočných fázach, teda vtedy, keď vznikajú tieto pracoviská. Cieľom je dostať vyššiu pridanú hodnotu do spoločnosti.

    Návrh zákona je taktiež základom na legislatívne upravenie podporných finančných mechanizmov týchto inštitúcií v rôznych právnych formách.

    Návrh zákona takisto upravuje určité kompetencie vo vzťahu k sociálnej podpore študentom tak, aby sa posilnili kompetencie jednotlivých vysokých škôl pri poskytovaní týchto štipendií alebo dotácií.

    Cieľom novely zákona je takisto podstatne zlepšiť financovanie vysokých škôl, preto sa zavádza niekoľko mechanizmov pre viaczdrojové financovanie. Vysoké školy si budú môcť čerpať, myslím verejné vysoké školy, úvery z jednotlivých bánk na základe presne stanovených kritérií. Vysoké školy v rámci viaczdrojového financovania taktiež budú môcť požadovať od študentov v externej forme školné, pričom zákon ponecháva bezplatné štúdium na vysokej škole v štandardnej dĺžke štúdia tak pre dennú, ako aj pre externú formu.

    Návrh zákona ďalej zavádza register zamestnancov, register študentov a v rámci registra zamestnancov aj register garantov jednotlivých vysokých škôl. Zavádza ďalej elektronické poskytovanie informácií, aby sa prešlo ku korektným informačným zdrojom.

    Zákon sa ďalej zaoberá posilnením európskej dimenzie vysokých škôl a vzdelávania upravením spoločných študijných programov alebo rôznych vedeckých programov a akademických mobilít.

    Zákon ďalej upravuje alebo transponuje smernicu Rady 2004/114 Európskeho spoločenstva z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmeny žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby.

    Ďalej by som chcel uviesť, že na základe rokovaní či už v rámci výboru, alebo v rámci diskusií medzi jednotlivými pánmi poslancami alebo ich klubov došlo k spoločnej dohode o niektorých úpravách zákona s tým, že úpravy sa budú týkať najmä vo vzťahu k akademickým slobodám alebo štruktúre vysokých škôl s tým, že v prvom rade sa hovorí o tom, že aj verejná vysoká škola bude môcť poskytovať v určitých medziach doktorandské štúdium v rámci titulu PhD.

    Ďalej sa dohodlo, že sa teda zavedie duálny systém, v rámci ktorého ostávajú kompetencie senátu či už vo vzťahu k navrhovaniu kandidátov, rektorov, alebo vo vzťahu k rozpočtu s tým, že sa navyše zavádza kompetencia pre správne rady. Tým v podstate kompetencie všetkých akademických senátov ostávajú v pôvodnom stave. Je jedna zmena, ktorá sa týka schvaľovania návrhov na prorektorov alebo prodekanov, kde si myslíme, že by to malo byť v kompetencii pánov dekanov alebo pánov rektorov, pretože títo sú volení na základe rozhodnutia akademických senátov.

    Ďalej na základe, poviem otvorene, požiadaviek rektorov súkromných vysokých škôl došlo takisto k úpravám s tým, že sa zriaďujú akademické slobody, čiže upravujú sa, alebo zriaďuje sa akademický senát a správna rada na súkromných vysokých školách, a to z toho dôvodu, aby bola aj pri súkromných vysokých školách zabezpečená nezávislosť a samosprávnosť bez možnosti politického ovplyvňovania alebo nejakého iného ovplyvňovania týchto súkromných vysokých škôl, čím sa dosiahnu rovnaké podmienky a rovnaká štruktúra verejných, štátnych a súkromných vysokých škôl.

    Ďalej bolo dohodnuté, že sa upravuje aj dikcia vo vzťahu k rôznym, dovolím si povedať, nekalým finančným praktikám, ktoré sa uskutočňujú na verejných vysokých školách s tým, že sa do výšky ročného školného započítava aj výška peňažných darov s tým, že platí pôvodné ustanovenie, že ak vysoká škola získa dotáciu od štátu, nesmie vyberať školné.

    Ďalej sa upravujú kompetencie ministra vo vzťahu k akreditačnej komisii a vo vzťahu ku komplexnej akreditácii, a to z toho dôvodu, aby mal minister školstva právo požiadať akreditačnú komisiu o vykonanie komplexnej akreditácie.

    Ďalej bolo dohodnuté, že sa stanoví limit výšky školného pre externú formu, ktorá bude stanovená na základe rozhodnutia a uznesenia vlády s tým, že výška školného v externej forme nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného určeného alebo vypočítaného na základe nákladov.

    Ďalej bolo dohodnuté, že zákon bude upravený vo vzťahu k režimu školného s tým, že sa podrobnejšie v zákone upravuje to, čo bude následne upravené v rámci uznesenia vlády ohľadom povinnosti jednotlivých verejných škôl v predstihu alebo dopredu uverejňovať, ktoré formy budú dotované štátom a ktoré študijné programy jednotlivé verejné vysoké školy plánujú otvoriť s tým, že bude vyberané školné.

    Ďalej bolo dohodnuté, že už v rámci tohto zákona sa upraví aj zákon č. 200/1997 o študentskom pôžičkovom fonde s tým, aby súčasne so schváleným hneď v následnosti, ale súčasne so schválením tohto zákona bolo v princípe umožnené, aby aj externí študenti mohli získavať pôžičky z tohto pôžičkového fondu.

    Takisto bolo dohodnuté, že sa upravuje limit počtu externých študentov vo vzťahu k počtu denným študentom s tým, že pôvodný návrh, ktorý hovoril o 50 % externých študentov vo vzťahu k denným študentom bude platiť teraz vo vzťahu ku všetkým študentom, v podstate to znamená, že limitujeme okrem tých študentov, ktorí budú financovaní z dotácií štátu, kde ten pomer bude zachovaný, možnosť vyberať školného u takého počtu externých študentov, ktorí sa vyrovná počtu denných študentov.

    Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem pekne za úvodné slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán podpredseda vlády a minister školstva, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách, parlamentná tlač 275, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. mája tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vyššie citovaný zákon na prerokovanie štyrom výborom Národnej rady, a síce ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Súčasne určila výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote, ktoré im určila Národná rada, iné výbory k zákonu nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou, je ich 80. Nebudem ich všetky čítať.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 3, 6, 8, 9, 12 až 14, 19 až 22, 23, 24, 26, 27, 29, 31 až 34, 36 až 45, 47 až 49, 52 až 55, 57 až 61, 63 až 73, 75 až 80 a tieto schváliť.

    Spoločne o bodoch 4, 10, 46, 50, 51 a 74 a tieto neschváliť.

    K bodom 5, 7, 11, 15 až 18, 25, 28, 30, 35, 56 a 62 výbor neprijal žiadne odporúčanie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách schváliť.

    Určil poslanca Devínskeho za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby vystúpil na schôdzi Národnej rady k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca výborov a podal správu o výsledku jeho rokovania vo výboroch Národnej rady podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vyššie citovaný zákon v druhom čítaní (tlač 275a) bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport z 18. júna pod č. 47.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky. Za klub KDH pán poslanec Fronc, za klub SMK pán poslanec Szigeti, za klub SMER-u pani poslankyňa Nachtmannová a ďalej pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Rafaj. Keďže o slovo požiadal alebo prihlásil sa do rozpravy pán spravodajca, má prednosť. Nech sa páči. Po ňom vystúpi pán poslanec Fronc za KDH.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán podpredseda vlády a minister školstva, keď začiatkom februára ministerstvo školstva predložilo zásady novely zákona o vysokých školách, tak veľká časť akademickej obce, snáď okrem rektorov, žiaľ, aj tých našich najväčších a najstarších univerzít, ktorí zásady schválili, zažila pomerne silný šok.

    Návrh totiž kompletne rušil samosprávny charakter vysokých škôl, rušil všetky právomoci volených orgánov vysokých škôl, teda ich akademických senátov, zasahoval do autonómie vysokých škôl a do ich akademických slobôd, podriaďoval vysoké školy vláde a zavádzal také prvky centralizácie, ktoré boli neslýchané ešte aj pred rokom 1989.

    Dnes s istým zadosťučinením možno konštatovať, že aj vďaka tlaku opozície, vďaka tlaku akademickej obce, ale aj vďaka vnútorným výhradám koalície, veď nakoniec tá intenzívnejšia debata o návrhu novely sa rozbehla až potom, keď sa objavili nezhody v jej vnímaní aj v koalícii a následných pozmeňujúcich návrhov sa novela zákona o vysokých školách síce pootáča k lepšiemu, ale jej 194 ustanovení vôbec nerieši to najdôležitejšie, a síce, aby sa slovenské vysoké školy stali kvalitnými, konkurencieschopnými inštitúciami na európskej a svetovej úrovni. Práve naopak, nerieši ich aj preto, že duch novely zákona sa stále pridŕža februárových zásad.

    Ak hovorí pán minister o tom, že došlo k istým dohodám, ešte nevieme, ktoré pozmeňujúce návrhy pri hlasovaní prejdú, dá sa, samozrejme, predpokladať, teraz však diskutujeme o návrhu zákona bez pozmeňujúcich návrhov.

    Rád by som zdôraznil, že autonómia a akademické slobody sú už stáročia univerzitám zaručené celkom úmyselne za predpokladu, že najmä na základe týchto dvoch princípov a ďalších, ako je esenciálne prepojenie medzi vzdelávaním a výskumom budú prinášať spoločnosti kreativitu, kritické pohľady a inovatívnu silu a že tieto, nazvime ich produkty v úvodzovkách, by za iných okolností, teda bez autonómie a akademických slobôd neboli dostatočne podporované a podnecované. Čo inými slovami znamená, že akékoľvek narušenie vyváženého systému riadenia a kontroly znamená nielen narušenie kvality výučby, ale aj kvality výskumu. A to sa vedelo už veľmi dávno, dokonca viac ako pred 900 rokmi, keď v roku 1088 vznikla prvá univerzita v Európe v Bologni. A len vďaka vnútornej slobode, samosprávnemu systému riadenia a nezávislosti vydržali vysoké školy až dodnes.

    Možno je dobré si uvedomiť, že okrem cirkvi, ktorú však zjednocujú iné princípy, sú to druhé najdlhšie, kontinuálne existujúce inštitúcie, ktoré majú mimoriadny dopad na celú spoločnosť možno taký, ako majú aj cirkvi. Som preto presvedčený, že aj z tohto pohľadu je nevyhnutné posudzovať predloženú novelu zákona o vysokých školách nielen podľa jej rozsahu.

    Podľa stanoviska úseku legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, a teraz citujem, „predložený vládny návrh zákona predstavuje rozsiahlu novelizáciu, čo nezodpovedá čl. 2 legislatívnych pravidiel tvorby zákona“. To znamená, že návrh zákona nespĺňa legislatívne pravidlá tejto Národnej rady.

    Ako som to naznačil už aj pri prvom čítaní, podstatou návrhu zákona sú štyri hlavné okruhy zmien, ktoré sa však všetky takmer strácajú na pozadí spoplatnenia externého štúdia a najnovšie aj zásahu do samosprávy vysokých škôl.

    Novela sa snaží riešiť niektoré existujúce problémy vysokého školstva, ako je úprava pôsobenia zahraničných vysokých škôl na Slovensku, spoločné študijné programy, ale aj to sú tam isté problémy alebo akademické mobility, čo je tá prvá skupiny zmien tých, nazval by som ich pozitívnejších.

    Druhou skupinou sú zmeny, ktoré vedú k mimoriadne silnej centralizácii a ktorá sa má udiať obmedzením právomoci samosprávy, čo je aj zásah do akademických slobôd a zo súčasného vyváženého vzťahu medzi exekutívou, teda rektorom, prípadne dekanom na jednej strane a samosprávou, teda akademickými senátmi na strane druhej.

    Novela mení samosprávu na diskusné kluby a zásadným spôsobom posilňuje právomoci rektorov a správnej rady. Koncentrácia rozhodovacích právomocí v rukách veľmi malej, cez rektora poprepájanej skupiny, mám na mysli správne rady, pochádzajúcich z mimouniverzitného prostredia, a teda odkázaných veľmi často na stanovisko alebo radu, alebo odporúčanie rektora, týkajúcich sa v mnohých prípadoch miliardových súm štátnych dotácií, napríklad dotácia Univerzity Komenského je vyše 2 miliardy korún v tomto roku, bez efektívnej kontroly akademickej obce môže z ekonomického hľadiska znamenať vážne nebezpečenstvo pre vysokú školu.

    Vznik správnej rady bol v minulosti motivovaný tým, aby dohliadala na použitie verejných zdrojov z hľadiska platnej legislatívy a pomáhala vysokej škole získavať ďalšie finančné zdroje, ale nie aby rozhodovala o vnútornom prerozdelení týchto zdrojov. To majú robiť tí, ktorí sa hlavných činností vysokej školy priamo zúčastňujú a od ktorých sa očakáva, že zabezpečia ich spravodlivé rozdeľovanie vo vnútri školy a ktorí spolu s vedením školy zodpovedajú za jej smerovanie a za jej akademické slobody, za jej rozvoj a kvalitu vo výskumnej i pedagogickej stránke. A tými sú akademické senáty.

    Z tohto pohľadu je novela namierená proti študentom. Nielen tým, že zavádza spoplatnenie jednej skupiny študentov, o čom budem hovoriť neskôr, ale najmä tým, že rušením právomocí senátov odoberá oprávnenia, ktoré študenti na vysokej škole mali, a to je rozhodovať v rámci senátov o chode a kvalite vysokej školy a fakulty.

    Často sa na zdôvodnenie zvýšenej centralizácie používajú niektoré argumenty Európskej univerzitnej asociácie, ktorá v súčasnosti vykonáva evalváciu slovenských škôl, ešte to nespravila, záverečný dokument predloží niekedy koncom roka. K tomu môžem povedať ako člen riadiaceho výboru evalvačného programu tejto Európskej asociácie celkom jednoznačne, že asociácia vyžaduje vyvážený vzťah medzi fakultami a rektorátom. A nerada vidí posuny rovnováhy či už jedným smerom k fakultám, alebo druhým smerom k rektorovi. Operovať preto akýmisi predbežnými vyjadreniami čiastkových komisií je nenáležité.

    Je známe a všetci, čo sme chodili na vysokú školu, vieme, že každá vysoká škola je taká silná, aké silné sú jej fakulty a pracoviská, kde prebieha každodenný život a hlavné činnosti vysokej školy, výučba a výskum. Je nemysliteľné, aby fakulta nemohla rozhodovať o zásadných veciach týkajúcich sa jej personálneho obsadenia, študijných programov či ďalšieho rozvoja, ale súčasne musí zato všetko niesť zodpovednosť.

    Preto návrh na oklieštenie právomocí aj fakultnej samosprávy je jednoducho namierený proti kvalite činnosti fakulty a jej zodpovednosti voči študentom. A tu mi nedá povedať, že je pikantné, keď minister strany, ktorá vo svojom predvolebnom programe uvádza potrebu, a teraz citujem, „novelizovať zákon o vysokých školách s cieľom vrátiť právnu subjektivitu fakultám“, sa novelizáciou snaží tvrdo centralizovať vysoké školy, čo je v priamom rozpore s programom jeho vlastnej strany.

    Návrh zákona tiež pomerne nešťastne mení fungovanie súkromných vysokých škôl tak, že vlastníci prakticky prestanú mať kontrolu nad svojím majetkom. Ak raz vláda schváli súkromnú vysokú školu, zrejme ju schvaľuje aj preto, aby vytvárala konkurenčné prostredie v rámci celého systému. Logicky by sa teda očakávalo, že takúto konkurenciu bude podporovať, pretože je to v prospech aj verejných vysokých škôl. Neočakáva sa, že im bude sťažovať život zásahmi do systému ich riadenia, ako to robí napríklad návrh novely. A opäť citujem z programového dokumentu strany pána ministra: „Vytvoriť väčšie konkurenčné prostredie vysokých škôl aj podporou zriaďovania súkromných vysokých škôl.“ Nuž pri takých zásahoch do riadenia vysokých škôl takého obmedzenia majiteľov na vplyv chodu svojich vysokých škôl nie som si celkom istý, či to naplní toto programové vyhlásenie.

    Novela obsahuje aj ustanovenia smerujúce k oslabeniu kontroly kvality vysokoškolského vzdelávacieho systému, to je tretia skupina návrhov zmien zákona o vysokých školách. Sú to tie, ktoré robia z akreditačnej komisie, ktorá je poradným orgánom vlády Slovenskej republiky zbor síce odborníkov, ktorí sa však nemôžu riadiť vlastnými odbornými kritériami, ale len takými, ktoré vymyslia a schvália ministerskí úradníci. Akreditačná komisia vlády si od začiatku svojho pôsobenia od roku 1990 až doteraz vždy stanovovala kritériá pre svoje rozhodovanie sama. Minister mohol, alebo aj nemusel prijať jej odporúčania, čo znamená, že aj tu existovala istá vyváženosť vzťahov.

    Podľa návrhu novely sa akreditačná komisia v budúcnosti bude môcť už len vyjadrovať k ich plneniu, nie aj k ich tvorbe. Takáto akreditačná komisia už nebude nezávislou odbornou inštitúciou, ktorej odporúčania boli a možno aj sú významné pre vládu, ale bude komisiou vypĺňajúcou tabuľky podľa nariadenia ministerských úradníkov.

    Programové vyhlásenie strany SMER však hovorí, a teraz citujem: „Schváliť novelizáciu vysokoškolského zákona s väzbou na skvalitňovanie vzdelávacieho a vedeckovýskumného procesu.“ Návrh novely, podľa môjho názoru, nie je v súlade ani s týmto cieľom.

    Kvalite vzdelávania iste neprospeje ani ustanovenie, ktorým sa povoľuje možnosť skúšať štátne skúšky odbornými asistentmi v bakalárskom štúdiu. Títo podľa platného zákona nemôžu ani len prednášať, okrem vzorových prednášok, a vôbec nemôžu skúšať, ale budú mať právo skúšať štátne skúšky.

    V tomto prípade sa celkom účelovo prispôsobuje zákon stavu, ktorý vyvolal silný nárast externého štúdia, teda masifikácia vysokoškolského štúdia na Slovensku. Nie je dosť profesorov, nie je dosť docentov na skúšanie štátnic, tak si pomôžeme asistentmi. Nič proti asistentom, samozrejme, to sú tí, ktorí možno odvádzajú najviac práce na vysokých školách, ale štátna skúška je predsa niečo iné ako nejaká obyčajná skúška.

    Návrh na zrušenie kategórie výskumných univerzít, ktorý uvádzal pán minister ako prvý okruh a prvý taký významný krok, ktoré mali za úlohu stimulovať vedecké centrá excelencie v našom vysokoškolskom systéme znamenajú nivelizáciu úrovne vysokých škôl. Tento krok je v protiklade s rozvojom a trendom vývoja v európskom výskumnom a vysokoškolskom priestore.

    Rád by som pripomenul závery pracovnej skupiny pre výskum Predsedníctva Rady Európskej únie, ktorá 11. júna tohto roku pripravila podklady na rokovanie Rady pre konkurencieschopnosť, ktorá rokovala 25. júna tohto roku, ktoré hovoria, že pre rozvoj Európy je nevyhnutné mať diverzifikované výskumné inštitúcie a univerzity, ktoré sú excelentné vo výskume.

    Zavedenie odborných vysokých škôl nemusí znamenať problém a je to trend na celom svete. Avšak to, že im zákonom zakážeme postup do vyššej kategórie tým, že nesmú poskytovať vzdelávanie v druhom a treťom stupni, teda, že z vlastných síl, aj keď budú dobrí nemôžu postúpiť vyššie, je proti všetkým zásadám a trendom skvalitňovania vysokoškolského vzdelávania.

    Nakoniec štvrtá skupina návrhov smeruje k spoplatneniu a regulácii externého štúdia. Tento návrh sa dotýka viac ako 75-tisíc externistov, z ktorých je 60 500 na verejných vysokých školách, to znamená viac ako jednej tretiny všetkých vysokoškolských študentov, ktorých je viac ako 200-tisíc.

    Musím konštatovať, že ide o nesystémový návrh, ktorý v podstate nič nevyrieši, ak máme na mysli platenie rôznym inštitúciám. Naopak, návrh bude oficiálne zo zákona vytvárať niekoľko skupín rozličných študentov, neplatiaci denní, neplatiaci externí, po novom platiaci externí, po starom platiaci externí, externí platiaci po novom aj po starom, externí platiaci, resp. aj skupina, ako sme počuli práve, aj skupina externistov, ktorí nebudú platiť. S vysokou pravdepodobnosťou takýto návrh bude ešte stimulovať rôzne dubiózne formy platenia.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, totižto úplne nezmyselne nestanovuje strop spoplatnenia podľa záujmu a lukratívnosti študijného programu, ale podľa nákladov na takéto štúdium v danom odbore. To znamená, že študenti ekonomických a právnych programov, o ktoré je v súčasnosti najväčší záujem, budú platiť najmenej, v bakalárskom štúdiu je to niekoľko okolo 16-tisíc korún, v magisterskom štúdiu niečo okolo 24-tisíc, ale na technických odboroch, kde je záujem o externé štúdium podstatne nižší ako na ekonómii či práve, sa strop určuje pomerne vysoko, okolo 50-tisíc, ale závisí, samozrejme, od leteckého programu, je to niečo okolo až 200-tisíc korún. Okrem toho bez záchytnej sociálnej siete bude takéto spoplatnenie externého štúdia znamenať priame ohrozenie tých, ktorí si ani v súčasnosti nemôžu dovoliť platiť za takýto druh štúdia.

    Pán minister určite vystúpi vo svojom záverečnom slove a určite vystúpi aj viackrát a bol by som rád, a nielen ja, keby nám mohol bližšie vysvetliť, kde sa v novele nachádzajú konkrétne opatrenia na odstránenie rozličných druhov platenia, pohybujúcich sa často na hrane zákona už aj preto, že podľa analýzy parlamentného inštitútu zo 101 fakúlt poskytuje takéto vzdelávanie 90 a poplatky sa pohybujú od 12 do 36-tisíc korún ročne, čo odhadom predstavuje biznis v rozsahu asi trištvrte miliardy korún ročne. Celkom určite by sme neboli radi, keby pán minister povedal, že sa zvyšujú pokuty, lebo aj doteraz bola pokuta maximálne 5 miliónov, ale pokiaľ ja viem, ani jedna pokuta sa ešte neudelila.

    Navrhovaným spôsobom sa teda nič nerieši už aj preto nie, že bez spolupôsobenia vysokých škôl a ich fakúlt by sa takýto systém jednoducho nemohol uplatniť, a toto ide do radov vysokých škôl a fakúlt. A preto pochybujem, že sa hocičo zmení a poviem konkrétny príklad.

    Napríklad na istej fakulte masmediálnej komunikácie platia študenti 14-tisíc korún ročne a platia to združeniu pedagógov a pracovníkov fakulty. Tých študentov je tam okolo tisíc, čo predstavuje zhruba 14 miliónov korún ročne.

    Zavedenie kategórie neplatiacich externistov, pričom ostatní externisti by platiť mali, je absurdné a zásadným spôsobom zvyšuje korupčné prostredie na vysokej škole a podľa môjho názoru je len zlou kozmetickou úpravou predchádzajúceho návrhu spoplatňujúceho externé štúdium. Znamená to však aj to, že vláda nehodlá poskytovať financie na všetkých externistov tak, ako tomu bolo doteraz, ale len na istú ich časť.

    Pán minister má určite urobenú analýzu, koľko štát takto ušetrí. Možno je to niečo okolo 140 miliónov, ale až od budúceho roku, lebo externisti sú už väčšinou prijatí, a tak sa novela bude vzťahovať až na tých, ktorí nastúpia na štúdium od 1. 9. 2008. Pýtame sa teda, prečo taká rýchlosť, prečo takéto náhlenie a bolo by tiež zaujímavé vedieť, kam tieto ušetrené, tzv. ušetrené peniaze pôjdu, dúfame, že pôjdu na platy učiteľov.

    Obmedzenie možnosti prijímať externých študentov na štúdium zákonom, to je v prípade vybraných škôl 50 % externistov v pomere k denným študentom, je v protiklade s autonómiou vysokých škôl a pripomína neblahý numerus clausus, ktorý sme mali pred rokom 1989. Je v protiklade aj s rozvojom svetového trendu celoživotného vzdelávania, ktorý bol potvrdený aj na konferencii ministrov školstva v Londýne v máji tohto roku, keď sa analyzoval bolonský proces, kde aj Slovensko malo svoju delegáciu. Je zjavné, a to si treba dobre uvedomiť, že zavedenie spoplatnenia externého štúdia zákonom je prvým krokom k zavedeniu spoplatnenia aj denného štúdia. Skôr alebo neskôr k tomu celkom určite dôjde.

    Vždy, keď sa dotýkame vysokých škôl, mali by sme si uvedomiť, že ony podobne ako rektori, dekani, učitelia, podporný personál sú tu pre študentov, a nie študenti sú tu pre nich. Vždy by sme mali hľadieť nato, čo je dobré pre študentov, ktorí sú, alebo mali by byť partnermi vysokých škôl, a nie akímisi konzumentmi toho, čo im prípadne láskavo ponúkneme.

    Navrhovaná novela neprináša študentom takmer nič pozitívneho. Práve naopak, ide proti nim. Odníma im možnosť rozhodovať o sebe a o chode svojej školy a fakulty zrušením kompetencií senátov, spoplatňuje ich časť bez poskytnutia primeranej sociálnej záchytnej siete a vytvára viacej kategórií študentov a nič im zato neposkytne. Nielenže novela znižuje celkovú kvalitu vysokých škôl, ale berie aj 20 % školného zo štipendijného fondu, doteraz to bolo 40 %, čo sú peniaze zo školného, ktoré zákon doslovne prikazuje vrátiť študentom.

    Rektori vysokých škôl podporujú novelu a hovoria, že jej neprijatie by znamenalo ďalšie prehlbovanie problémov vysokých škôl a jeden z troch dôvodov uvádzajú, že by vysoké školy nemohli brať úvery. Určite v takom prípade treba prísne dbať na účel úveru a určite je dobré, ak takýto úver bude schvaľovať akademický senát aj správna rada už aj preto, lebo slovenské vysoké školy prenášajú na bankových účtoch už dlhšie ročne viac ako 2 miliardy korún. V roku 2006 to bolo takmer 3,8 miliardy. Ak odpočítame januárové platy a grantové peniaze, tak stále je to niečo viac ako 2 miliardy korún cash.

    Ďalší dôvod, ktorý rektori uviedli, bola potreba rušiť zbytočné študijné odbory, čo je v rukách vysokých škôl aj teraz, podobne ako sprísnenie kontroly garantov. A to boli všetky tri dôvody, viac ich nebolo, ktoré rektori uviedli na podporu novely.

    Ja sa teraz nebudem púšťať do dohadov, prečo je to tak, že prečo rektori podporili a podporujú túto novelu. Možnože je to aj preto, že správna rada, o ktorej zložení sme tu hovorili minule, by im mala určovať plat, a možno aj preto, že dostávajú absolútnu moc, prečo by sa jej vzdali?

    Je pozoruhodné, že pozmeňujúce návrhy, ktorých len vo výbore pre vzdelanie odznelo takmer 130, ale aj tie, ktoré prišli z ústavnoprávneho výboru a bolo jedno, či od opozičných, alebo koaličných poslancov, sa svorne pokúšajú odstrániť práve vyššie uvedené nedostatky. Dokonca až 47 pozmeňujúcich návrhov prišlo od koaličných poslancov.

    Novela v mnohých prípadoch vnáša chaos do fungovania vysokých škôl, destabilizuje celý systém a v prípade jej schválenia a účinnosti a platnosti od 1. septembra tohto roku nedáva dostatočný čas na prípravu zavedenia nových ustanovení. Vôbec nerieši to, čo chcel pán minister spolu s pánom premiérom riešiť, to znamená zavádzanie poriadku vo financovaní externého štúdia.

    Dovolím si, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upriamiť vašu pozornosť na 14-stranovú správu úseku legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, ktorý vyčíta novele množstvo chýb a nedostatkov, bolo ich 25. Okrem iného v jednom prípade vyjadruje aj pochybnosť so súladom čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o diskriminačné podmienky prijatia na štúdium študijného programu v zdravotníckych študijných odboroch či vytvorenie niekoľkých kategórií študentov, ktorí nakoniec dostanú rovnaký diplom, je v súlade s ústavou, bude zrejme musieť rozhodnúť Ústavný súd, ak by bol návrh novely v tejto forme schválený. Nakoniec o možnej protiústavnosti hovorí aj samotná koalícia.

    Aj preberanie smernice Európskych spoločenstiev 2004/114 ES je uvedené nesprávne. Návrh tvrdí, že ju prebral celú, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože podstatná časť tejto smernice je prebraná v inom zákone, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o pobyte cudzincov. Problém je v tom, že podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev aj nesprávne a neúplné prebranie smernice sa považuje za porušenie ustanovení zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. To, že návrh priamo novelizuje iný, a to školský zákon, čo je postup, ktorý ide nad rámec navrhovaného zákona, je už v tejto chvíli len detail.

    Čo je však zvlášť pozoruhodné, je, že hoci ani jedna koaličná strana nemala vo svojom programe spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ba dokonca SMER hovorí, a znovu citujem, „podfinancovanie školstva v žiadnom prípade neriešiť napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia“. Ak návrh novely prejde, táto vláda sa zapíše do dejín ako tá, ktorá v novodobej histórii Slovenska prvá spoplatnila vysokoškolské štúdium.

    Naďalej som presvedčený, že návrh potrebuje dôkladné prepracovanie predkladateľom. Preto ako spoločný spravodajca podľa § 82 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov dávam procedurálny návrh vrátiť návrh zákona, parlamentná tlač 275, navrhovateľovi na dopracovanie. V prípade, ak by tento procedurálny návrh nebol odsúhlasený, predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy:

    I. V bode 8 § 2 ods. 15 sa za slová „študijných programov“ vkladá slovo „najmä“. Ide o to, čo som hovoril o odborných vysokých školách, aby sme im umožnili svojou vlastnou usilovnosťou a svojou vlastnou kvalitou sa prepracovať do vyššej kategórie vysokých škôl, pretože na to nakoniec pamätá aj zákon o preradení vysokých škôl v ich novom začlenení. Lenže keď nebudú môcť robiť, nebudú môcť vyučovať v 2. a 3. stupni, nebude ich možné preradiť.

    II. K bodu 11. Týka sa obmedzenia výkonu funkcie člena senátu. Bod 11 sa vypúšťa a následne sa opraví označenie bodov.

    K bodu 43. Bod 43 sa vypúšťa a následne sa opraví označenie bodov. Doterajšia prax preukázala opodstatnenosť obmedzenia výkonu funkcie člena senátu funkčnými dvoma po sebe idúcimi obdobiami. Neobmedzené vykonávane funkcie člena senátu bez limitu funkčných období neprispieva k rozvoju vysokých škôl.

    III. K bodom 41 a 46. K bodu 41. Po prvé. Za bod 41 sa vkladajú nové body 42 a 43, ktoré znejú: 42. V § 23 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy“.

    43. V § 23 ods. 2 písm. e) sa vypúšťajú slová „v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy“. Následne sa upraví označenie bodov.

    K bodu 46. Za bod 46 sa vkladá nový bod 47, ktorý znie: „47. V § 28 ods. 9 sa vypúšťajú slová „v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy“. Následne sa upraví označenie bodov.“ Rozsah samosprávnej pôsobnosti akademického senátu verejnej vysokej školy v určovaní počtu štruktúry a pracovných miest ostáva zachovaný. Prax však ukázala, že o týchto otázkach, ktoré sa týkajú iba fakulty, je dobré, aby rozhodoval akademický senát ako samosprávny zastupiteľský orgán, ktorý riadi činnosť fakulty v oblasti vzdelávania, výskumu a vývoja v umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a ktorému zodpovedá za svoju činnosť aj dekan fakulty. Návrhom sa sleduje posilnenie samosprávneho charakteru a demokratických princípov riadenia fakulty.

    IV. K bodu 58. V § 41 ods. 3 sa slová „členovia správnej rady verejnej vysokej školy majú“ nahradzuje slovami „správa rada verejnej vysokej školy má“. Ide o to, že v návrhu zákona je napísané, že členovia správnej rady navrhujú kandidáta na rektora, členov správnej rady je v tejto chvíli 14. Teoreticky môže byť aj 14 návrhov na kandidáta na rektora.

    K bodu 58 k určovaniu platu rektora. V bode 58 úvodná veta znie: „V § 41 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú, „to je legislatívnotechnická úprava súvisiaca s nasledovným bodom“..“ V bode 58 sa v § 41 vypúšťa odsek 5. Súčasne sa doterajšie odseky 3 až 5 označujú ako odseky 5 až 7.

    K bodu 178. Bod 178 znie: „V § 102 ods. 3 sa vypúšťajú písmená h) a i).“ Určovanie platu rektora pri verejných vysokých školách sa ponecháva v pôsobnosti ministra. Podobne ako minister zdravotníctva určuje plat rektorovi štátnej vysokej školy, minister obrany, minister vnútra takisto určujú platy rektorom štátnych vysokých škôl.

    K bodu 82 v § 47b ods. 2 písm. c) sa slová „§ 48 písm. a), c) až e)“ nahrádzajú slovami „§ 48 písm. c) až e)“.

    V § 47b ods. 2 písm. f) sa slová „schvaľuje návrh“ nahrádzajú slovami „vyjadruje sa k návrhu“. A po tretie. V § 47c ods. 3 sa pred slovo „vzťahujú“ vkladá slovo „primerane“. Ide o to, že súkromná vysoká škola pôsobí so štátnym súhlasom a jej zriaďovateľom je samostatná právnická osoba, ktorá môže mať rôznu právnu formu. V súčasnosti právnické osoby, ktoré pôsobia ako súkromné vysoké školy, vystupujú prevažne ako obchodné spoločnosti s ručením obmedzeným podľa Obchodného zákonníka alebo neziskové organizácie. Preto riadenie a činnosť súkromnej vysokej školy a voľba jej funkcionárov, napríklad rektora musí zohľadňovať zabezpečenie vlastníckych práv právnickej osoby.

    VII. K bodu 100. V § 54 ods. 2 tretia a štvrtá veta znejú: „Študent prijatý na štúdium spoločného študijného programu môže počas štúdia využívať zariadenia a služby tej vysokej školy, ktorá spolupracuje na spoločnom študijnom programe podľa dohody vysokých škôl. Na štatistické a rozpočtové účely je študent spoločného študijného programu považovaný za študenta tej vysokej školy, ktorá mu v príslušnej časti štúdia zabezpečuje vzdelávanie.“ Ide najmä o to, že v návrhu je napísané, že študent je študentom všetkých spolupracujúcich škôl. Študent má byť študentom jednej vysokej školy, pretože musí byť imatrikulovaný, musí byť niekde zapísaný. Ak by to malo byť takto, tak potom treba zmeniť aj iné ustanovenia zákona preto, že tento návrh je viac-menej zmätočný.

    VIII. K bodu 190. V § 113a sa vypúšťa ods. 5 a následne sa upraví označenie odsekov. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    IX. K bodu 116. Bod 116 sa vypúšťa a následne sa upraví označenie bodov.

    Bod 133 sa vypúšťa. Následne sa upraví označenie bodov. Ide o zostavovanie skúšobných komisií a skúšanie odbornými asistentmi.

    X. K bodu 141. V § 82 ods. 7 sa slová „navrhuje a po vyjadrení akreditačnej komisie a orgánov reprezentácie vysokých škôl schvaľuje ministerstvo“ sa nahrádzajú slovami „schvaľuje na návrh akreditačnej komisie a po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl ministerstvo“. Ide o návrh na schválenie kritérií, ktoré vypracuje akreditačná komisia, ktoré ministerstvo potom schváli a prípadne neschválili.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch označených rímskymi číslicami žiadam hlasovať jednotlivo. Pozmeňujúce návrhy v rámci rímskych čísiel sú prepojené, preto o nich treba hlasovať spolu.

    Zároveň zo spoločnej správy vynímam na osobitné hlasovanie body 5, 7, 18, 25, 28, 30, 35, 50, 51, 56 a 62 a žiadam hlasovať o nich jednotlivo a tieto body schváliť.

    Ďalej vynímam na osobitné hlasovanie body 7 a 11. Žiadam o nich hlasovať spoločne a 5 a 16 hlasovať o nich spoločne, pretože navzájom súvisia a takisto schváliť.

    A nakoniec vynímam bod 49 na osobitné hlasovanie a tento neschváliť.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne.

    Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Froncovi a po ňom vystúpi pán poslanec Szigeti. Nech sa páči. Á, pardon. Ešte faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Devínskeho pán poslanec Švidroň, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Rafaj, pán poslanec Zelník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý má slovo pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, som rád, že pán spoločný spravodajca popri rozsiahlej kritike novely zákona našiel v zákone aj pozitívne veci, pretože sa týkali práve bolonského procesu, ktorý sa začal v roku 1990 a s nedostatočnou váhou, s nepresnými formuláciami a s nedostatočnými formuláciami sa dostal do zákona č. 131/2002. Neodstránila to ani jedna novela, ktorá už bola v minulosti. Boli to politické požiadavky a ambície.

    Na dotiahnutie bolonského procesu má až táto novela. Týka sa najmä zahraničných škôl, ktorých činnosť na Slovensku bola v dôsledku minulej legislatívy vlastne deformovaná.

    Pochopiteľne, popritom sa do zákona č. 131 v minulosti dostal rad ustanovení, ktoré boli neproduktívne, ktoré boli rušivé a bolo ich treba teraz vlastne tiež vyňať. Môže o tom byť trošku reči, nechcem teraz rozvádzať tieto veci.

    Čo sa týka centralizácie, ktorá bola takisto napadnutá, ktorú kritizoval pán spoločný spravodajca, ona fungovala cez interpersonálne vzťahy aj napriek doposiaľ platnej legislatívy, najmä zatiahnutím študentov do vzťahov medzi učiteľmi. Vieme, že tie vzťahy na akademickej pôde sú veľmi rôznorodé, od priateľských až po nevraživé, s tendenciami skutočne zaťahovať do nich tých, ktorí by...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som podporiť návrh spravodajcu vrátiť návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Tak ako povedal už spravodajca, návrh novely má 194 novelizačných bodov. To znamená viac, ako má samotný zákon dokopy. Máme k nemu 14-stranové stanovisko odboru legislatívy. V spoločnej správe je 80 pozmeňujúcich návrhov mnohokrát protichodných. Máme už rozdané v laviciach ďalšie pozmeňujúce návrhy. Očakávame v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, ktorý by mal byť tým politickým kompromisom koaličných strán, ktorý má zabezpečiť priechodnosť. Tento návrh ale nepoznáme, nečítali sme ho, nezasadal k nemu výbor.

    Ja som presvedčená, dámy a páni, v rámci takto zvládnutého legislatívneho procesu výsledkom môže byť len zlý zákon. Preto apelujem aj na vás, pán minister, prosím, odložme prerokovávanie tohto návrhu zákona na september alebo schváľme návrh spravodajcu vrátiť predlohu na dopracovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem pekne. Tiež mi nedá objektívne neoceniť rozsah príspevku spravodajcu, avšak nedá mi zas nezareagovať na niektoré politické podtóny tým, že údajne táto vláda by sa mala ako prvá zapísať pri spoplatnení štúdia.

    Pán poslanec, dovolím si vás zacitovať ešte ako rektora Univerzity Komenského, citujem: „Viaceré školy mali pomerne vysoké príjmy zo školného za externé štúdium prostredníctvom rôznych eseročiek a určite nájdu spôsob, ako pokračovať v tejto činnosti tak, aby to nebolo protizákonné.“ To ste reagovali na spoplatnenie nelegálneho externého štúdia za vašej vlády a ešte vám pripomeniem, pokiaľ mám čas, výňatok z analýzy k alternatívam možného zavedenia školného na vysokých školách. Je to z roku 2000 k uzneseniu vlády č. 685.

    Citujem. „Podľa tejto úlohy bolo ministrovi školstva uložené vykonať potrebné analýzy k alternatíve uvedenej v časti l bod B č. 84 predloženého materiálu predložiť ďalšie alternatívy možného zavedenia poplatkov na vysokých školách.“ Čiže 7 rokov tu niekto uvažuje o zavedení poplatkov a za vašej éry sa tomu aj tak stalo a umožnil sa precedens vyberať dokonca zo štátnej alebo, ak chcete verejnej vysokej školy špecializujúcej sa na zdravotníctvo v podstate legálne poplatky. Takže určite to nie je táto vláda, ktorá by chcela zaviesť spoplatnenie školného. Práve naopak, táto vláda garantovala na rozdiel od predchádzajúcej, že denné štúdium spoplatnené nikde nebude. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem reagovať na pána poslanca.

    Pán poslanec, vy ste povedali, že zákonom sa zavádza spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Vážený pán kolega, všetci dobre vieme, že toto spoplatňovanie bolo nepriamo vyberané od študentov, ktorí navštevovali externé štúdium. Robili to fyzické osoby na odporučenie učiteľov z jednotlivých externých škôl. Títo študenti si museli zaplatiť kurz. Ak niekto ten kurz neabsolvoval, resp. nezaplatil, skúšku neurobil.

    Minister len dáva zákonom do súladu tie skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe a zavádza do toho poriadok. Nakoniec bude o tom rozhodovať vláda podľa skutočne predložených ekonomických nákladov. Myslíte si, že toto nie je správne? A že lepšie je, keď je tu chaos, keď si vyberá, kto chce, čo chce a za akúkoľvek prednášku, či má hodnotu, alebo nemá? Osobne si myslím a som presvedčený a je to aj v súlade s tým, čo hovorí široko odborná verejnosť, že tento zákon je dobrý a že treba ho podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Devínsky, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som reagoval len na niektoré veci. Pán kolega Švidroň hovorí, že zákon č. 131/2002 neobsahoval teda žiadne ustanovenia o Bologni. Zákon č. 131/2002 vznikol, ako jeden z dôvodov vzniku bolo práve to, že zaviedol všetky požiadavky bolonského procesu vrátane kreditného systému, vrátane mobility študentov. To znamená, že on sa snažil slovenské vysoké školstvo dostať do európskeho vysokoškolského priestoru, tento proces bude uzavretý v roku 2010. A ak tam nebudeme, tak slovenské vysoké školstvo vypadne z európskeho vysokoškolského priestoru.

    Čo sa týka externého štúdia a spoplatnenia. Áno, 7 rokov sme hovorili o tom a pripravovali sme, ale nakoniec, veď viete, že bol tu aj návrh v parlamente, ktorý neprešiel, čiže, ak teraz tento návrh prejde, tak táto vláda bude prvá, ktorá spoplatní vysokoškolské štúdium. My sme sa o to snažili, nám sa to nepodarilo. Ale, samozrejme, za úplne iných podmienok, s vypracovanou sociálnou záchytnou sieťou, so sociálnymi štipendiami, s nízko úročenými pôžičkami, teda všetko to, čo k takémuto patrí a, samozrejme, nie takto delene, ako to tento návrh predkladá.

    Že vyberajú zdravotnícke školy, tak o tom zrejme bude vedieť niečo aj pán poslanec Zelník. To nie je také jednoduché a nie je to vôbec jednoznačné, či môžu vyberať. A, samozrejme, ja nesúhlasím so žiadnymi takými dubióznymi spôsobmi vyberania a nútenia študentov platiť za svoje štúdium. Ale tento návrh zákona nerieši odstránenie tých inominátnych zmlúv alebo zmlúv, ktoré sú už dnes...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc za Kresťanskodemokratické hnutie a pripraví sa pán poslanec Szigeti za Stranu maďarskej koalície. Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán minister, dal som vám návrh vo výbore, aby ste zákon stiahli. Nezmenili ste svoje stanovisko? Nezmenili. Zdá sa, dobre, ďakujem.

    Kolegovia, táto vláda sa pasuje do roly ochrancov ľudí práce, táto vláda, najmä jej líder strana SMER slovníkom z obdobia socializmu rada rozpráva o tom, ako jej záleží na ľuďoch, práci, na ich sociálnych podmienkach. V skutočnosti mám pocit, že jej záleží na čomsi, za čím smúti. To sú zlaté časy socializmu. Všetko pre občana, všetko pre občana študenta. Teda aj divoké spoplatnenie.

    V minulom volebnom období hlavnou agendou strany SMER bol boj proti spoluúčasti študentov na nákladoch na vysokoškolské štúdium. Nato bolo dobré využiť aj študentské štrajky, ale aj zavádzať a klamať vo volebnom programe. Citujem z volebného programu, môžete si ho prečítať na internetovej strane strany SMER.

    „Podfinancovanie školstva v žiadnom prípade neriešiť napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia, ale viaczdrojovým financovaním vysokých škôl s prísnou kontrolou vynakladaných prostriedkov.“ Dnes to už neplatí. Bez akejkoľvek hanby ste schválili vo vláde spoplatnenie externých študentov. Dnes pán premiér Fico chce len v úvodzovkách legalizovať tie nekalé praktiky. Ale predsa ako právnik musí vedieť, že legalizáciou neprávosti nenastolí právo. „Sine summa iustitia rem publikam geri nullo modo posse.“ – „Bez úplnej spravodlivosti nemožno viesť štát.“

    Návrh, ktorý tu predkladáte, je v rozpore s elementárnou spravodlivosťou. V jednej lavici budú vedľa seba sedieť študenti, ktorí platia nekalé peniaze, študenti, ktorí budú platiť podľa tejto novely zákona, študenti, ktorí nebudú platiť. Ja sa vás pýtam, kolegyne, kolegovia, vy s tým súhlasíte? Vy si viete predstaviť, že opoziční poslanci budú mať vyššie dane ako vy, ktorí ste koaliční? Ja si myslím, že to by ste tu neurobili. Verím, že by ste to tu neurobili, ani by ste nezaviedli to, že opoziční poslanci budú dvakrát toľko platiť v salóne ako vy. No ale toto pre študentov robíte.

    My už dlhé týždne upozorňujeme na to, že tento návrh je v tomto smere nespravodlivý, že je dokonca v rozpore s ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Na chvíľu sa zdalo, že to pochopil aj váš koaličný partner HZDS. Či to je pravda, či to bola len hra na dobrého uja a či nešlo o vzájomné šachovanie, ako presadiť niektoré svoje záujmy v koalícii, čo ja viem možno o SIS-ke a podobne, no, dozvieme sa veľmi rýchlo. Vaše hlasovanie dá odpoveď, ako ste to mysleli.

    To, že tento návrh je nepodarok, že je to paškvil, že aj právna úprava je veľmi úbohá, svedčia už zmienené pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady. Ale na ilustráciu alebo možno aj na pobavenie, ale taká smutná jedna perlička.

    Bod 190 návrhu zákona § 113a ods. 6 citujem: „Pracovnoprávne pomery uzatvorené na funkciu hosťujúceho docenta pred prvým septembrom roku 2007 zostávajú v platnosti najdlhšie do doby skončenia ich platnosti.“ No, viete, prší dovtedy, kým prší. Naozaj, niečo je v platnosti, kým je v platnosti. Ak to bude tak, aj keď to nebude v zákone.

    Predniesť všetky pripomienky, ktoré by opravili túto novelu zákona, sa dosť dobre nedá. Ja si vážim váš čas, kolegovia, preto to robiť ani nebudem. Poviem len tie, ktoré sú naozaj podľa mňa najpodstatnejšie.

    Po prvé. Divoké zavedenie poplatkov len pre externistov je nespravodlivé, nesystémové a vytvára kategórie privilegovaných študentov a tých, ktorí celý tento „kšeft“ zaplatia. Nerieši to vôbec obchádzanie zákona rôznymi eseročkami a nadáciami a ani nekalé profitovanie na vysokoškolskom štúdiu týchto inštitúcii aj v rámci, tak ako to povedal môj predchodca pán Devínsky a v spolupráci s niektorými akademickými funkcionármi. Nezastierajme si pravdu. Toto, čo sa tu teraz navrhuje, to vznesie len ešte väčší chaos.

    Áno, pán minister, budete mať slovo potom. Zachovajte trošku kultúru. Nech sa páči, pán kolega, pokračujem.

    Dobré riešenie je len také riešenie, že buď nikto neplatí, alebo všetci majú spoluúčasť na nákladoch na svoje vysokoškolské štúdium, ale ak by sme prijali toto riešenie, tak ako sme ho navrhovali, my to nepopierame, to znamená, spolu s tým návrhom sociálne štipendiá, prospechové štipendiá pre vynikajúcich študentov a garantované pôžičky nízko úročené pre každého vysokoškolského študenta, aby jednoducho nemajetnosť nebola dôvodom toho, že mladý človek nemôže ísť študovať na vysokú školu.

    Po druhé. Zrušiť inštitút výskumnej univerzity a takisto vyhláškou o motivačných štipendiách je absolútna rezignácia na kvalitu vysokoškolského štúdia. Ako potom chcete motivovať školy, ako potom chcete motivovať študentov, aby dosahovali dobré výsledky? Rozprávať potom o tom, že v 500 najlepších univerzitách sa nenachádza ani jedna slovenská, sa mi zdá ako plač pokrytca, taký falošný plač.

    Po tretie. Ja viem, že slovo súkromné je pre vás ako červené súkno pre býka v koride. Jednoducho vás to dráždi. Asi preto chcete zasahovať do súkromných vysokých škôl a určovať aj počty externých študentov na súkromných vysokých školách. Namiesto toho, aby ste boli radi, že tu je niekto, kto jednoducho rozširuje ponuku pre mladých ľudí študovať na vysokej škole, že jednoducho je to niekto, kto vytvára konkurenčné prostredie v slovenskom vysokoškolskom priestore, a tým aj tlak na zlepšenie kvality, tak vy ich chcete regulovať. A pritom zo štátnych prostriedkov nedostáva ani korunu. Kolegovia, nechajte ich aspoň žiť.

    Po štvrté. Je to paradox, ale ruka v ruke s týmto návrhom oberáte vysokoškolskú samosprávu, senát o kompetencie na úkor správnej rady. Správna rada bude mať v rukách rozhodovanie o financovaní a takisto kľúčové personálne návrhy týkajúce sa rektora. Tento návrh nemožno inak pochopiť len ako oberanie vysokých škôl o akademické slobody, ale čo je horšie, a ja to tu pomenujem, je to prvý krok k skrytej privatizácii verejných vysokých škôl.

    A ja sa otvorene pýtam vás kolegovia. Vy chcete, aby došlo k privatizácii verejných vysokých škôl? Mne sa tomu ani veriť nechce, vám poviem rovno, ale toto robíte.

    Musím aj trošku zareagovať, čo tu zaznelo od pána ministra vo svojom úvodnom vystúpení. Pán minister, ten návrh, ktorý predkladáte, nemôžem inak nazvať, čo sa týka rôznych foriem platenia a neplatenia externých študentov len ako vytváranie korupčného prostredia. Skoro by som to nazval nabádaním, pretože ak bude študent externý, ktorý nebude platiť a budú vedľa neho, ktorí bude platiť, no tak každý sa bude chcieť snažiť dostať do tej kategórie neplatiacich. To je celkom prirodzené správanie sa ľudí.

    Vážený pán minister, toto je vaša druhá novela zákona, ktorú robíte ako minister školstva. Prvá novela bola novela zákona o financovaní regionálnych škôl, ktorá veľmi necitlivo zasiahla deti a rodičov súkromných a cirkevných škôl.

    Viete, pán minister, že sme vás dôrazne upozorňovali, že je to absolútne chybná novela. Okrem toho, že ste spôsobili veľké problémy týmto školám, rodičom a žiakom, ktorí chodia do týchto školských zariadení, vlastne dnes už tento experiment stál štát a daňových poplatníkov skoro trištvrte miliardy korún. O toľko bolo navýšenie, ktoré ste urobili, keď v návrhu novely bolo povedané, že to nič nebude stáť štát, že to nebude žiadne zvýšenie finančných prostriedkov. My z opozície sme vás naozaj upozorňovali, že robíte veľmi vážnu a zásadnú chybu, ak takto tvrdohlavo sa snažíte presadiť svoju vôľu.

    A teda vás pán minister opakovane vyzývam, nerobte to. Nepresadzujte tvrdohlavo to, čo je na škodu študentom aj vysokým školám. Stiahnite tento návrh. Dajte si polroka čas a vypracujte si seriózne analýzy. My sme vám, ako som vám povedal vo výbore, ochotní v tomto smere aj pomôcť. Ale diskutujte, aby ste prijali novelu zákona, ktorá bude na prospech vysokých škôl, študentov a kvality vysokoškolského vzdelávania.

    Ja viem, je tu jedna skupina, taká jediná, ktorá vás výrazne podporuje, a to sú rektori vysokých škôl. Ale vysoké školy to nie je len 30 rektorov, to je 200-tisíc študentov. To je 20-tisíc ďalších zamestnancov vysokých škôl. A tých sa opýtajte, či s týmto súhlasia. Či je to naozaj v ich prospech. A to by ste si mali, kolegovia, uvedomiť aj vy z koalície, že to naozaj nie je v záujme študentov.

    Keďže, pán minister, na začiatku som sa opýtal a rozhodol sa mi odpovedať, že on nemieni stiahnuť tento návrh, je mi to ľúto, ale potom podávam procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), pán spravodajca, nepokračovať v rokovaní návrhu zákona. Myslím si, že treba ten polrok na to, aby bol naozaj pripravený dobrý návrh zákona o vysokých školách. Treba na analýzy a na diskusie, pán minister. V prípade, že tento návrh neprejde, predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy.

    Prvý návrh. Bod 8 návrhu novely zákona vypustiť a v § 2 ods. 2 vložiť písm. d) zahraničné vysoké školy v zátvorkách § 49b. Odôvodnenie: Pôvodné znenie lepšie vystihuje delenie vysokých škôl a zachováva inštitút výskumnej univerzity. Vypustenie výskumnej univerzity vnímam ako naozaj rezignáciu na zlepšenie kvality vysokých škôl.

    Druhý návrh. V bode 102 návrhu novely zákona v prvej vete vložiť pred „vysoká škola“ slovo „verejná“. Ide o to, aby pôvodný návrh, ktorý je, nezasahoval do práv súkromných, a to do práv súkromných vysokých škôl.

    Tretí bod. Ten návrh spoplatnenia, ktorý máte, pokladám naozaj za zlý, a preto body 154 a 158 novely zákona navrhujem vypustiť.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. V bode 159, to je v § 96 ods. 2 v návrhu novely zákona písm. e) vypustiť. Jednoducho sociálne štipendium je druh sociálnej dávky. Dáva sa podľa toho, či ten študent je potrebný alebo núdzny, alebo nie je. A nie podľa toho, či študuje na takej alebo onakej forme štúdia. A okrem toho by som rád zdôraznil, že pokiaľ takto budeme pokračovať, a je to aj, pokiaľ si pamätám, vo vašom programovom vyhlásení, je to krok na podporu celoživotného vzdelávania.

    A posledný piaty bod. V bode 193 ods. 2 návrhu novely zákona tento vypustiť. Odsek 2 návrhu novely zákona teda vypustiť. Ide o vyhlášku o motivačných štipendiách. Aj pred platnosťou terajšieho zákona, pred platnosťou tejto vyhlášky vysoké školy mohli dávať motivačné štipendiá. Skutočnosť bola taká, že okrem jedného prípadu, pokiaľ si pamätám, urobil to pán rektor Murgaš, váš člen vtedy, pokiaľ si pamätám, dal pre pár študentov motivačné štipendium. Ale systémovo to nefungovalo. Toto je záruka, že to systémovo funguje a opýtajte sa aj študentov, čo si o tom myslia, pán minister.

    Takže ešte upresnenie pre spravodajcu. Súčasne, pán spravodajca, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 1, 3, 4 a hlasovať o nich môžeme spoločne. Bod 50 a body 67 a 68, o ktorých takisto potom o týchto dvoch bodoch 67 a 68 môžeme hlasovať spoločne. Body 1, 3 a 4 navrhujem neschváliť. Takisto aj body 67 a 68, bod 50 schváliť, a pokiaľ nebude schválený, je to môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa naň vzťahuje.

    Ďakujem, dámy a páni.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca pán poslanec Švidroň, pán poslanec Rafaj, pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Madej, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Brocka, pán poslanec Horváth, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Devínsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Švidroň.

  • Vážený pán poslanec, poukázali ste alebo kritizovali ste, že boli porušené ústavné princípy v tomto zákone, čo sa týka poplatkov. Tak ja si dovolím voľne pripomenúť znenie ústavy, kde sa poukazuje na možnosti podľa predpokladu pre štúdium a možnosti rozpočtu. To je voľne povedané, čo hovorí ústava. Teda nejde o porušenie nejakej našej ústavy.

    A ešte chcem zdôrazniť, že medzi hodnotenými školami, ako ste vy povedali, nie je ani jedna slovenská. No ale veď novela ešte nezačala platiť. Podporte ju. Je to v prospech kvality.

    Čo sa týka bolonského procesu, na báze ktorého bola robená novela možno tak trošku rýchle, tak ešte raz zdôrazňujem, že ten proces nebol dotiahnutý do konca, pretože zahraničné školy, ktoré podľa minulej legislatívy fungovali, strácali celkom charakter svojej materskej školy. Takže tieto deformácie má ambíciu odstrániť až terajšia novela.

    No, ešte chcem doplniť, že tých noviel, ktoré bol rezort školstva nútený urobiť, je viac. Jedna z noviel je aj v tomto zákone, ďalšia nezávislá novela zákona č. 29/1984, pre ktorú nám hrozia sankcie. Takže aj toto je ťahanie za chvost a náprava nedostatkov z minulosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Fronc, vy nás presviedčate, že KDH musí byť naozaj poriadne dezorientované a v pomerne veľkej kríze, keď už chcete loviť nielen v národniarskom, ale dokonca už aj v socialistickom tábore, keď ste tu obhajovali rovnostárstvo. Len vám chcem pripomenúť, že každý demokrat či naľavo, či napravo uznáva rovnosť šancí. Ale nie je možné zabezpečiť aj rovnosť dobehnutia do cieľa. Vy keby ste boli športovec a štartovali by ste na 100 metrov a nepredpokladám, že by ste boli medzi prvými, tak pravdepodobne by ste sa obrátili na Ústavný súd, že boli porušené vaše práva a nedobehli ste rovnako ako ten, kto dobehol prvý.

    To latinské príslovie by som vám odporúčal ešte jedno také zaujímavejšie, ktoré ste necitovali. „Ignorámus et ignorámibus.“ – „Nevieme a ani nebudeme vedieť.“ A prečo? Pretože si vás dovolím zacitovať. „Je to dobrý krok k tomu, aby naše vysoké školstvo bolo konkurencieschopné.“ Ministerstvo školstva, pripomínam, za vašej éry predpokladalo nárast prostriedkov pre vysoké školy asi o 1,2 miliardy korún. Čiže vy ste kalkulovali s 1,2 miliardami korún pri spoplatnení a teraz tu idete obviňovať ministra Mikolaja alebo súčasnú vládu zo zavádzania školného. Myslím, že to je naozaj vrchol demagógie.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, ja som očakávala od vás ako od exministra školstva oveľa fundovanejší príspevok, vecnú a odbornú kritiku k tejto novelizácii. Vaše vystúpenie na mňa zapôsobilo ako populistické a veľmi povrchné. Úprimne poviem, že ma to ani neprekvapuje, ak sa pozriem na výsledky vašej práce ako ministra školstva. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, vo vašom vystúpení zaznelo viacero výhrad k tejto predlohe zákona. Odvolávali ste sa na stanoviská a záujmy študentov, akademickej obce a podobne. Len zaznel tam pritom nedostatok názorov daňových poplatníkov.

    Veď aj pri vašom návrhu na financovanie vysokých škôl ste sa usilovali zaťažiť študentov tak, aby za štúdium platili. Súčasná vláda ide inou cestou. Hľadá možnosti, ako by zaplatila štúdium čo najväčšiemu počtu študentov denného štúdia a čiastočne aj externého štúdia. A iba tým študentom, ktorým nie je schopná táto spoločnosť zaplatiť štúdium na vysokých školách externou formou, tam pripúšťa výber akéhosi školného.

    Je to v podstate odvolávka na naše kompetencie v Národnej rade, pretože, keď my formulujeme štátny rozpočet a v štátnom rozpočte definujeme finančné prostriedky pre vysoké školy, tak my budeme limitovať peniaze na štúdium na vysokých školách a my povieme, koľko z externých študentov si bude musieť za vysokoškolské štúdium doplácať.

    Nie je to teda problém ministerstva alebo vlády, ale bude to problém Národnej rady.

    Ďalej ste sa vyjadrili, že tento zákon stavia proti sebe správne rady a senáty vysokých škôl a že svojou formuláciou oberá o kompetencie senáty a zasahuje do akademických slobôd. Nie je to celkom tak, pretože v tejto hre doposiaľ stále chýba hlas daňového poplatníka, ktorý financuje vysoké školy, najmä verejné a štátne. A pokiaľ tento hlas nezaznie v správnej rade, tak nemá kde zaznieť. Preto je namieste, aby sa správna rada mohla vyjadrovať k rozpočtu vysokej školy a k štruktúre vysokej školy, pretože tam by malo byť počuť ten hlas daňového poplatníka, ktorý vysokoškolské štúdium financuje.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Sabolová.

  • Ja vám ďakujem pekne. Pán poslanec sa dotkol dvoch základných najvážnejších problémov tejto novely, a je to spoplatňovanie, čiže vytváranie akejsi kategorizácie študentov, a druhá vec je tej samosprávnej funkcie univerzít. Ak niečo treba spraviť v zákone, nikto sa nebráni, aby ste tú novelu zákona nepredložili. Ale nerobte to, že tu urobíte niekoľko typov kategórií študentov.

    Ale ja sa chcem dotknúť jednej časti, a to je tej, kde novela zákona vracia tento zákon pred rok 1989, kedy sa oslabujú akademické senáty a vracia sa vysokoškolský zákon skutočne hlavne možno aj v tej časti, kde sa oslabuje ten vplyv akademického senátu na rozpočty vysokých škôl. Deformuje vlastne princíp toho, vytvára sa taký autokratický režim a posilňuje sa moc správnej rady.

    A dovolím si tu povedať jednu poznámku, prečo sa mi to nepáči a prečo mám aj tieto výhrady. Správna rada je zložená z rôznych významných osobností verejného života, rôznych riaditeľov podnikov, ktorí nepoznajú chod univerzity, nepoznajú vnútorné pomery na univerzite. Lepšie ich poznajú tí, ktorí sú v akademickom senáte a oni, vlastne tá správna rada má rozhodovať napríklad o rozpočte univerzity. Tam si vôbec nemyslím, že ide o daňových poplatníkov. Rozpočet univerzity by sa mal tvoriť skutočne tak, aby tá univerzita fungovala, čo sú tie vnútorné potreby tej univerzity. A myslím si, že ak rektor navrhuje aj členov správnej rady, ak rektor navrhuje rozpočet, všetko sa sústredí do rúk rektora a nerozhoduje sa v rámci samosprávneho fungovania univerzít. A tento presun kompetencií na správnu radu považujem za veľmi zlý.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Fronc, ja musím konštatovať, že v súčasnom stave legislatívneho procesu, ako sa tento zákon nachádza, už nemôžeme v žiadnom prípade hovoriť o obmedzovaní akademických slobôd a obmedzovaní akademického senátu. A ja som presvedčený, že k žiadnym takýmto obmedzeniam nedôjde.

    Pán poslanec Fronc, vy hovoríte o spoplatnení. Ja by som povedal, že tento návrh zákona zavádza poriadok do externého štúdia. Pozrime sa do minulosti, vy ste svojou, dovolím si tvrdiť, neschopnosťou ako minister školstva trpeli, že na vysokoškolskom štúdiu sa nabaľovali rôzne eseročky, občianske združenia a iné subjekty.

    Tento zákon na rozdiel od neschopnosti minulej vlády urobiť poriadok zabezpečuje, že peniaze, ktoré ľudia už aj tak dávno platia školám, pôjdu priamo školám na skvalitnenie a zabezpečenie vysokoškolského štúdia. Vždy budem trvať na tom, aby bolo bezplatné denné štúdium, pretože spoplatniť paušálne vysokoškolské štúdium a hlavne denné vysokoškolské štúdium by mohlo obmedziť rovnosť prístupu ku vzdelaniu. Ale povedzme si zase v minulosti, vy ste predsa navrhovali spoplatniť aj denné, aj externé vysokoškolské štúdium a denné štúdium pre stotisíc súčasných študentov. Pôžičky, o ktorých hovoríte, to bol len biznis pre nejakú správcovskú spoločnosť, pretože tie pôžičky sa dávali za trhové ceny. Štipendiá boli len akousi náplasťou, nálepkou na oči. Celé štyri roky ste traumatizovali slovenskú spoločnosť spoplatnením štúdia, trikrát ste s týmto zákonom neuspeli. Ja sa čudujem, že máte odvahu hovoriť vôbec o spoplatnení.

  • Faktická poznámka pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, práve za vášho ministrovania bolo legalizované divoké spoplatnenie, a to nútenie študentov, aby za úhradu, a nie malú, absolvovali školiace kurzy. Pýtam sa, ako môže existovať škola, ktorá nedokáže zabezpečiť celý rozsah štúdia, ale musí sa uchýliť k doškoľovaniu cez fyzické osoby, napríklad aj počas víkendov, samozrejme, za úhradu.

    Pán kolega, o akom štúdiu a možnosti získať vzdelanie hovoríte? Ide vám o kvalitu štúdia pri externom štúdiu, alebo vám ide len o to, aby si ľudia v pracovnom pomere mohli zaplatiť diplom? Je verejným tajomstvom, že študenti z niektorých vysokých škôl majú veľmi malé vedomosti a ich úroveň je podpriemerná. Tým chceme osloviť Európu?

    Pán kolega, vy navrhujete ministrovi pomoc. Prosím vás, boli ste ministrom školstva a všetci študenti a celé Slovensko jasalo, keď vy ste ním prestali byť. Prosím vás, už nikomu neraďte. Čo ste mohli, to ste pokazili, pán kolega. Stačilo.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť, kde ste hovorili o protiústavnosti. Už pán doktor Švidroň na to reagoval a ja sa pripájam a uvádzam, že čl. 42, vôbec jeho znenie nepripúšťa, aby ste kategórie študentov považovali za protiústavné.

    A, pán poslanec, ako vy máte odvahu uviesť to, čo ste za tým pultom hovorili, keď vy ste boli ministrom školstva vo vláde, ktorá navrhovala spoplatniť denné aj diaľkové štúdium. To je predsa niečo, čo človek, ktorý si stojí za svojimi názormi, nemôže urobiť. Kroky, ktoré ste urobili a pripustili ste vo vysokom školstve, boli veľmi negatívne a podľa môjho názoru ste boli jeden z najneschopnejších ministrov školstva (potlesk) od vzniku Slovenskej republiky. A pokiaľ ste chceli amputovať otázku skrytej privatizácie tomuto legislatívnemu návrhu, no, pán poslanec, to skutočne môže niekomu napadnúť len v stave, keď nie je úplne, nechcem povedať čo, ale v stave, keď nevníma skutočnosti také, aké sú.

    Predsa niečo takéto povedať bez argumentov len preto, aby ste povedali niečo negatívne o tomto legislatívnom návrhu je nekorektné, pán minister, exminister. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka pán poslanec Brocka.

  • Ja chcem reagovať na pána poslanca Fronca z jeho vystúpenia v rozprave, ale musím povedať, že som bol šokovaný z reakcie mojej predrečníčky.

    Pani profesorka, vás som mal doteraz za dámu v tejto sieni.

    A teraz k pánu Froncovi. Pán Fronc ma zaujal svojím vystúpením a v troch poznámkach by som chcel rozvinúť tie myšlienky, ktoré on spomenul.

    Tá prvá, že minister aj predseda vlády argumentuje, že veď poplatky za štúdium, za externé tu boli a sú aj doteraz a že ide len o zlegalizovanie nekalých praktík. Prosím vás, no veď, ak by sme takýmto spôsobom a takouto logikou pristupovali aj k iným nekalým praktikám, ku krádežiam, k podvodom, k zlodejstvu a k iným aj trestným činom, no, kam by sme sa dostali? To snáď nemyslíte vážne, namiesto toho, ako bojovať proti nekalým praktikám tvrdo nekompromisne, tak budeme podliehať nekalým praktikám, s ktorými si nevieme rady?

    Druhá poznámka. Súhlasím s pánom kolegom Froncom, že ide o divoké zavedenie poplatkov iba pre externých študentov. Prosím vás, kto sú to externí študenti? Dnes takmer polovica vysokoškolákov sú externí študenti. To nie sú zbohatlíci a bohatí ľudia, ktorí sa z roztopaše prihlásili na vysoké školy, veď to sú deti mnoho razy z viacdetných rodín, ktoré museli ísť najprv pracovať, aby si zarobili na štúdium, alebo dokonca pracujú preto, aby mohli študovať. Týmto chcete zvyšovať bremeno, ktoré je pre nich aj tak také veľké?

    A posledná poznámka. Pán minister, od socialistov by som to očakával, že sú alergickí na súkromné vysoké školstvo, ale vám odporúčam, aby ste sa venovali verejnému vysokému školstvu, pretože mám taký pocit, že vás skôr prerastú.

  • Vážený pán kolega poslanec Fronc, spomínali ste tu, tak ako aj teraz môj predrečník súkromné školy a červené súkno v očiach SMER-u. Ale to vôbec nie je tak. Vôbec. Skúsme si ale povedať, ako je to tu teraz po tom, ako ste tu vy ako hlavná postava v oblasti vzdelávania pôsobili niekoľko rokov. Povedzme si, kde je tu dnes relevantný slovenský trh v oblasti vzdelávania. Kde. Oň nie je možné ani len zakopnúť na Slovensku. Povedzte mi, kde na Slovensku teraz je to, čo nazývame trh, ktorý má všetky náležitosti vedúce k súťaživosti v oblasti vzdelávania, ktoré vyvolávajú režim dopytu a ponuky, ktoré majú viesť ku kvalite vzdelania. Povedzte mi, kde to je? Po vašich slovách o súkromných školách a červenom súkne.

    Najlepšiu, nehnevajte sa, ale najlepšiu odpoveď ste dali sám svojím priznaním teraz za mikrofónom, keď ste povedali, že priznávate, že sú tu eseročky, že sú tu obchádzania zákona, že sú tu čierne aktivity a partizánčina. No, toto je presne ten chaos, ktorý ste pomenovali, že je tu na Slovensku a zostal tu po vás.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, z vašich úst zaznelo viacero citácií. Ja citujem takisto z programového vyhlásenia tejto vlády. Vláda nezavedie spoplatnenie dennej formy vysokoškolského vzdelávania. Veľmi sugestívne ste povedali, ako to bude, keď budú vedľa seba sedieť kolegovia, jedni budú platiť a druhí nie.

    Pán kolega, prečo by štát z verejných prostriedkov mal produkovať profesie, ktorými je trh práce presýtený? Prečo by sa nemohla zadefinovať spoločenská potreba a podľa toho následne určené priority v oblasti výchovy a vzdelávania? Mimochodom, nestanovenie týchto priorít nám vytkla aj Európska komisia. A tí, ktorí budú chcieť študovať nad rámec tejto potreby, budú si platiť. Keby nebola táto možnosť daná verejným vysokým školám, títo študenti by išli na súkromné vysoké školy. A prečo verejné vysoké školy nemôžu poskytovať túto službu, prečo nemôžu týmto spôsobom získať zdroje? Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky bude, ešte pardon, pán poslanec Devínsky.

  • Ďakujem pekne. Keď pán poslanec Fronc hovoril o tom, že kto podporuje a kto nepodporuje tento návrh zákona. Dovoľte, aby som citoval z listu Rady vysokých škôl, ktorý je podpísaný predsedom tejto rady a ktorá je reprezentácia vysokých škôl, volebná reprezentácia vysokých škôl zo senátov, ktorí hovoria, ten list sme dostali všetci poslanci 12. júna, ale už 3. mája písali, v ktorom vyslovili zásadný nesúhlas s navrhovanými zmenami v samosprávnom fungovaní vysokej školy. A odôvodňujú to tým, že žiadajú zachovať vyváženú výkonnú moc, ktorou je rektor, a kontrolnú zastupiteľnú moc, ktorým je akademický senát. Takže dovolím si povedať, že nie všetci a nie celá akademická obec podporuje návrh tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Rafaj, v žiadnom tábore SNS loviť my nebudeme, pokojne vás tam necháme, kde ste. To je prvá vec.

    Druhá vec. Vy navrhujete preteky, ale také, že pôjdeme na 10 km a jeden bude mať motorku a jeden pôjde len peši. Toto je váš návrh.

    Pán kolega Paška, máte pravdu, je tam daňový poplatník, ale súčasná správna rada je presne tak formulovaná, ako vy ste to teraz povedali.

    Pán kolega Madej, no, prepáčte, ale musím vám niekoľko vecí povedať v tejto súvislosti s tými nekalými poplatkami. Viete, tie najväčšie sa rozbiehali na univerzite, kde bol rektorom váš podpredseda. Robila to inštitúcia, ktorej zástupcom, podpredsedom bol váš vtedajší podpredseda. S ním som sa ja súdil a zisk bol 27-tisíc za jednu odučenú hodinu.

    Takisto pán poslanec Zelník. Čo ste to povedali? Že za mňa bolo legalizované spoplatnenie? Ja, ktorý som sa s týmito inštitúciami súdil? Legalizácia? Viete vôbec, čo vy hovoríte? Čo to je legalizácia, čo nie je legalizácia?

    Pani kolegyňa Tóthová, viete, vy viete len urážať. Už ste jeden súdny proces prehrali so mnou za urážku. V prvom pojednávaní ste ho prehrali, aby ste sa ospravedlnili, a ani právnička sa nedokážete sama seba zastupovať, zdá sa. Ani to nie. Okrem toho, keď hovoríme o tom, či to je, alebo nie je v súlade s ústavou, to nie je o čl. 42. Ale, pani kolegyňa, zosúlaďte si to s vaším predsedom, ktorý sa, pán Mečiar sa vyjadril, že je to v rozpore s ústavou.

    Takže toľko ku kolegom, ktorí sa tu vyjadrovali k návrhu zákona a naozaj si myslím, že je zlý, že je škodlivý pre všetkých študentov aj pre vysoké školy a pomoc bola ponúknutá úprimne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti za Stranu maďarskej koalície a po ňom vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová za stranu SMER – sociálna demokracia.

    Nech sa páči, pán poslanec Szigeti, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi krátku poznámku na predchádzajúce faktické poznámky. Dvaja poslanci spomínali ústavu, pán poslanec Švidroň a pani poslankyňa Tóthová. Myslím si, že pán poslanec Švidroň necitoval presne znenie čl. 42 ústavy. Totiž ten článok znie nasledovne: „Občania majú právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách, podľa schopnosti občana a možnosti štátu aj na vysokých školách.“

    Pani poslankyňa Tóthová spomínala, že tento zákon, tento návrh novely nie je protiústavný. Práve vaša suseda pani poslankyňa Kramplová možno pred 10 dňami v mene Hnutia za demokratické Slovensko – Ľudová strana označila túto novelu – spoplatnenie externej časti vysokoškolského zákona za protiústavnú. Možno ste si to mohli vykonzultovať medzi sebou, či je to teda protiústavné, alebo to nie je protiústavné. A keď už hovoríme o čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky, pýtam sa vás, prečo sú možnosti štátu dnes a zajtra horšie, ako boli včera? Ja si myslím, že koruna je stabilná, silná. Hrubý domáci produkt rastie, nezamestnanosť klesá. Prečo si myslíte, že možnosti štátu zajtra a pozajtra budú horšie, ako boli doposiaľ. Toľko k tomuto ústavnému problému.

    Rokujeme o mimoriadne významnej a dôležitej novele vysokoškolského zákona, ktorá určite zásadne ovplyvní ďalší chod našich vysokých škôl. Máme na stole novelu, ktorá Ministerstvom školstva Slovenskej republiky bola ohlásená ako malá a krátka novela vysokoškolského zákona s cieľom spoplatnenia externého vysokoškolského štúdia.

    Chcem sa opýtať členov tejto váženej snemovne, či máte taký pocit, že takto má vyzerať jedna malá, krátka a stručná novela zákona?

    Novela zákona, ktorá je predložená pánom ministrom Mikolajom, obsahovala 195 rôznych zmien. Po ďalšom rokovaní výbormi Národnej rady Slovenskej republiky boli predložené ďalšie, takmer 150 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých 80 je aj v spoločnej správe a ku ktorým ešte stále sú predkladané pozmeňujúce návrhy. Myslím si, že takáto novela zákona sa dá nazvať všelijako len nie ako malá novela vysokoškolského zákona.

    Keď sa rezort školstvo púšťa do takej rozsiahlej novely, mal by predtým vypracovať analýzu existujúceho zákona, v čom sú jeho klady a nedostatky, prečo je vlastne potrebná zmena a novela zákona. Samozrejme, že takáto analýza urobená nebola a k novele sa pristúpilo ad hoc a myslím si, že neprofesionálne. O tom svedčí aj časť tej zmeny v jednotlivých navrhovaných novelizovaných častiach zákona, čo potvrdzuje nekompetentnosť a improvizovanie zo strany ministerstva školstva.

    Oproti tomu, že novela sa mala týkať predovšetkým a možno, že len spoplatnenie vysokoškolského štúdia obsahuje rad ďalších, pre vysoké školy mimoriadnych vážnych a zásadných zmien, ktoré sa často usilujú o negovanie a likvidovanie desať a stáročia existujúce, historicky vyvinuté akademické slobody a univerzitnú autonómiu.

    Navrhujú sa rôzne zmeny v personálnej politike univerzít, bude limitovaný počet externých študentov, zásadne sa zmení spôsob riadenia súkromných vysokých škôl, navrhuje sa zmena v činnosti akreditačnej komisie vlády, založenia a fungovania zahraničných vysokých škôl, v kategorizácii vysokých škôl, v možnostiach získavania úveru a pôžičky, mení sa postavenie doktorandov, ich príjmy nebudú zdaňované, motivačné štipendiá budú prideľované podľa rozhodnutia vysokých škôl, nové kritérium prideľovania štátnych dotácií bude uplatnenie absolventov na trhu práce, vysokoškolský pedagóg bude môcť mať len jeden hlavný pracovný pomer, môže však odpracovať spolu maximálne 58 hodín, zanikne inštitút hosťujúceho docenta, avšak nezanikne inštitút hosťujúceho profesora. Mohol by som menovať rad ďalších zmien, ktoré sú obsiahnuté v predloženej novele zákona.

    Teda z plánovanej malej a krátkej novely vznikla veľká rozsiahla a zásadná novela, o ktorej pôvodne vôbec nebola reč. Podstatná zmena, kvôli ktorej bola iniciovaná novela vysokoškolského zákona, spoplatnenie externého štúdia, postupne sa stala nielen opozičným, ale aj koaličným problémom.

    Mnohí koaliční poslanci často kritizovali spoplatnenie vysokoškolského štúdia, dokonca ho označili za protiústavné. Hnutie za demokratické Slovensko pred niekoľkými dňami ešte bolo toho názoru, že ak budú vo vysokoškolskej novele poplatky, tak ju nepodporí. Áno, takto to bolo pred niekoľkými dňami, dnes však situácia je úplne iná. Aj tento zákon sa stal predmetom politikárčenia a predmetom politického obchodu. Nie je síce známy obsah dohody medzi pánom Mečiarom a pánom Mikolajom, ale neoficiálne informácie hovoria o tom, že istá forma spoplatnenia vysokoškolského štúdia aj po dohode s nimi ostáva v zákone. Áno, existuje selektívne vnímanie vecí, celoplošné spoplatnenie nie, ale v niektorých prípadoch áno. Ale páni, práve týmito zmenami bude zákon ešte viac diskriminovať a bude ešte viac protiústavnejší. Vaša dohoda vytvára pravdepodobne ďalšiu kategóriu študentov vysokých škôl, čo v žiadnom prípade nie je prípustné.

    Spoplatnenie externej formy štúdia považujem za veľmi nešťastné, nekorektné a hlavne nesystémové rozhodnutie, hraničiace s ústavnosťou. Je to evidentná diskriminácia časti študentov na základe formy štúdia rovnakého študijného programu. To je za faktickej legalizácie súčasných poplatkov, a tým ich presmerovanie na univerzity v podstate nič nevyrieši hlavne vtedy, keď v novele nie sú žiadne opatrenia na zrušenie sponzorských darov. Žiaľ, je tu naďalej hrozba, že v externých formách štúdia sa aj v budúcnosti bude platiť najmä iným ako univerzitným subjektom. Je všeobecne známe, že externé štúdium bolo, je a pravdepodobne ešte dlhé roky bude menej kvalitné ako denné. Argumentácia, že spoplatnenie externého štúdia vedie ku skvalitneniu štúdia neobstojí, veď menej kvalitné spoplatníme a kvalitnejšie bude zadarmo.

    Novela vytvára rôzne kategórie vysokoškolských študentov, predlžuje externé štúdium, nie je jasné presne o koľko rokov, reguluje počet možných externých študentov, nelimituje výšku školného, čím uprednostňuje bohatých a diskriminuje sociálne a finančne slabšie situovaných, vytvára riziko odchodu našich študentov do zahraničia. Je poľutovaniahodné, že ministerstvo školstva a sám pán minister na jednej strane všade veľmi správne zdôrazňuje dôležitosť a význam celoživotného vzdelávania, vláda k tomu aj schválila prednedávnom koncepciu celoživotného vzdelávania, a na druhej strane navrhuje rôzne opatrenia proti externému vzdelávaniu na vysokých školách, čo nielen ja, ale aj odborníci považujú za súčasť celoživotného vzdelávania.

    Novela bola postupne rozšírená až do takej miery, že návrh novely začala nie reformovať, ale deformovať princíp autonómnosti a samosprávnosti vysokých škôl, dosiaľ založené na princípe oddelenia zákonodarnej a výkonnej moci.

    Nesúhlasím a v súčasnosti nevidím dôvod na zmenu filozofie samosprávneho fungovania vysokých škôl. Novela zásadne mení pomer právomocí na univerzite, jedna zložka získava veľkú moc oproti inej.

    V budúcnosti nebude potrebný súhlas akademického senátu napríklad na vymenovanie prorektorov, prodekanov, na schválenie rozpočtu vysokej školy, na predĺženie zamestnania pedagógov nad 65 rokov a nebude potrebný ani súhlas na poskytnutie úveru alebo pôžičky pre vysokú školu. Vychádzam z pôvodného návrhu, pretože nikto nemôže vedieť, či prejdú, alebo neprejdú pozmeňujúce návrhy.

    Na druhej strane sa posilňuje moc správnej rady, ktorá je nesamosprávnym orgánom, menovaná ministrom školstva prevažne na návrh rektora. Správna rada bude navrhovať kandidátov na rektora, takisto plat, ktorý určuje správna rada, správna rada schvaľuje budúcnosti rozpočet a schvaľuje takisto aj požiadavky na úver alebo pôžičku.

    Správne rady v oblasti vysokých škôl fungujú príliš krátko. Nemáme s nimi až také skúsenosti, že by sme mohli poveriť správne rady takými významnými funkciami. Bohužiaľ, máme takú skúsenosť, že väčšina správnych rád funguje len formálne, nestretávajú sa pravidelne, nezaoberajú sa práve tým, čím by sa mali zaoberať. Oslabovanie akademických slobôd, okliešťovanie právomocí samosprávnych orgánov môže v budúcnosti viesť postupne k ich likvidácii.

    Zásadný nesúhlas s navrhovanými zmenami v samosprávnom fungovaní vysokých škôl vyjadrili aj najvyšší orgán samospráv vysokých škôl a rada vysokých škôl podobne, ako aj študentská rada vysokých škôl.

    Možno konštatovať, že všetky uvedené opatrenia majú tendenciu posilniť centrálne riadenie a znížiť právomoci buď niektorých zložiek akademickej samosprávy, alebo nezávislých odborných orgánov, ako je napríklad akreditačná komisia. Znižovanie právomoci akademickej samosprávy a nezávislosť odborných orgánov v prospech prvkov centrálneho riadenia pokladám za krok nesprávnym smerom.

    Ďalšou časťou novely, s ktorou nemôžem súhlasiť, je sprísnenie podmienok pôsobenia zahraničných vysokých škôl na Slovensku a podobné sprísnenie existencie súkromných vysokých škôl. Myslím si, že spôsob, akým boli riešené zahraničné vysoké školy a súkromné vysoké školy je dostatočný a je v súlade so štandardom Európskej únie a nie je potrebné to zmeniť.

    Navrhovaná zmena v súvislosti so zahraničnými vysokými školami a súkromnými vysokými školami je prejavom nedôvery voči nim a zužovanie konkurenčného prostredia v oblasti vysokých škôl na Slovensku. Myslím si, že prítomnosť konkurencie zvyšuje kvalitu a aj o to a predovšetkým o to nám ide, aby kvalita bola vyššia. Nebol by som však objektívny, keby som nehovoril o zmenách, ktoré budú mať skutočne kladný vplyv na vysokoškolské prostredie, ako napríklad definovanie postavenia vysokých škôl ako súčasť európskeho vzdelávacieho priestoru a spoločného európskeho výskumného priestoru. S tým súvisí aj časť, ktorá hovorí o mobilitách či študentov, alebo zamestnancov. Takisto je významná definícia výskumných a vývojových pracovísk ako špecializovaných pracovísk vysokých škôl. Myslím si, že zavedenie a definovanie registra študentov a zamestnancov je tiež krokom dopredu.

    Bohužiaľ, pri mojom komplexnom hodnotení predloženej novely vysokoškolského zákona prevyšujú tie zmeny a tie dosahy, ktoré nebudú v prospech našich vysokých škôl, našich vysokoškolských pedagógov a ani pre našich vysokoškolákov. A práve preto, že novela vôbec nemyslí na študenta, na jeho záujmy ani ja, ani poslanci za SMK – MKP novelu nepodporia a v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem vrátiť predloženú novelu na prepracovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho pán Švidroň, pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Vestenický, pán poslanec Paška, pán poslanec Rafaj, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Smolková, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Kto ešte bol prihlásený? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvý má slovo pán Švidroň.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Szigeti, nešlo o citáciu z mojej strany, ale voľný výklad toho, čo z ústavy sa týkalo vysokých škôl. Vy ste doplnili základné školy, no, teda ďakujem, ale v danej situácii to nebolo také dôležité presne citovať. Ja som okamžite reagoval.

    No, čo sa týka samosprávnosti, na ktorú poukazujú viacerí diskutujúci aj vy. Skutočne za celú históriu pripomína tá samosprávnosť skôr nejakú odstrašujúcu históriu než čo i len nejakú pseudodemokraciu na mnohých školách, nehovorím, že všade.

    Systém samosprávy pri konkrétnej hygiene práce, ktorá prevláda, sa vždy autostabilizoval v inej polohe, než to chcel zákonodarca. Takže chýbala tam verejná kontrola, ktorú táto novela teraz dopĺňa k tomu systému riadenia organizácie vysokých škôl aj v personálnej oblasti.

    Či chceme, či nechceme, jednoducho aj do poslednej chvíle tou históriou tie vzťahy na vysokých školách v akademickom prostredí sú poznačené. To bol demokratický prvok len na papieri. No a jedna z možností, ako toto dať do poriadku, je vytvoriť orgán, ktorý má verejný charakter a myslím, že tak to je dobré. Ono po zvolení sa vždy stráca spätná väzba medzi tým elektorátom a volenými orgánmi a väčšinu času, pokiaľ to fungovalo tak ako doteraz, neboli spätné väzby na kontrolu, spätné väzby opierajúce sa o akademickú obec.

  • Ďakujem. Skôr, ako dám slovo ďalšiemu poslancovi s faktickou poznámkou, chcem oznámiť, že na základe dohody bude pokračovať rokovanie k tomuto bodu aj po 11.00 hodine, to znamená, že hlasovať sa potom bude spoločne o obidvoch zákonoch.

    Takže ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Brocka. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Pán kolega Szigeti, hovorili ste o improvizovaní predkladateľa v prípade tohto návrhu zákona a ďalej ste hovorili o probléme limitovania počtu externých študentov. Áno, ja súhlasím, že je potrebné istým spôsobom limitovať počet externých študentov, ale spôsob, akým to robíte, pán minister, alebo o ktorom hovoril aj kolega Szigeti, je pre mňa neprijateľný.

    Naozaj, ak budú sedieť dvaja externí študenti v jednej lavici a jeden to bude mať zadarmo a druhý za nemalý poplatok, prosím vás, ja si myslím, že je to improvizácia, a nielen improvizácia, pretože si to asi mýli predkladateľ s praxou súkromných firiem. To sa môže stať. Sú letné, jarné výpredaje, kto je trpezlivý, môže ten istý tovar kúpiť aj za 20 % alebo dokonca nízkonákladové letecké spoločnosti. Tam sa môže stať, že sedia dvaja vedľa seba a jeden to má skoro zadarmo a ten druhý za nemalé prostriedky.

    Ale, prosím vás, to je súkromná sféra. To sú pravidlá pri využívaní služieb, ktoré každý rešpektuje, lebo sú dobrovoľné. Ale zavádzať do zákona niečo takéto je diskriminujúce, najmä chudobných externých študentov. A to chcem zdôrazniť. Medzi externistami je veľmi veľa chudobných študentov, ktorí si na štúdium musia zarábať a každý deň. Na rozdiel od tých bohatších, ktorí študujú v dennom štúdiu a mohli sa tam aj dostať rôznym spôsobom.

    A preto si myslím, pán kolega Szigeti, že to nie je len veľká improvizácia zo strany predkladateľa, ale to je sociálne inžinierstvo. A toto do legislatívy nepatrí.

  • Ďalšou poslankyňou prihlásenou s faktickou poznámkou k vystúpeniu predrečníka je pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Szigeti, hovorili ste na začiatku, robili ste taký výklad ústavy a myslím si, že v radoch koaličných poslancov je ten výklad niektorých ústavných článkov taký, že bezplatné zdravotníctvo, bezplatné školstvo, proste všetko zadarmo. A ak má ísť o daňových poplatníkov, ako to tu v predchádzajúcich momentoch zaznelo, mali by sme vlastne z tých daňových poplatkov platiť základné, stredné školstvo a skutočne je najvyšší čas sa zamyslieť na spoplatnení vysokého školstva, ale vcelku.

    Vy vytvárate kategórie študentov, pretože, ak niekto má nárok a urobí prijímacie pohovory a študuje na vysokej škole, mal by mať rovnaké podmienky, tak ako hovoríte aj v tých iných oblastiach. Prečo by mal štát z verejných prostriedkov platiť jedným áno a druhým nie. Študent, ktorý sa rozhodne ísť študovať na diaľkové štúdium, má mať iné podmienky na tej vysokej škole?

    A ešte jedna snáď poznámka, pán poslanec sa dotkol aj ten samosprávnej funkcie univerzít. Ak v tých správnych radách budú sedieť ľudia z významných funkcií, ktorí budú podporovať vysoké školstvo aj ekonomicky, nech rozhodujú o príspevkoch, o rozpočte a o fungovaní vysokých škôl. Ale dnes ich význam v tých správnych radách je skôr spoločenský status, a preto si myslím, že aj ich aktívna účasť v správnej rade na celom chode vysokej školy a jednotlivých univerzít je minimálna. Preto si nemyslím, že majú mať také kompetencie, ako im v návrhu zákona dávate.

    A možno jedna poznámka. Ja rozumiem, že vládni poslanci, poslanci vládnych strán obhajujú vládny návrh zákona, ale neviem, či sú všetci presvedčení o tom, že je dobrý.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vestenický.

  • Pán Szigeti, zdá sa, že hovoríte za skupinu ľudí a pre mňa je podivuhodné, koľko ľudí je ochotných radiť, ak zodpovednosť za realizáciu takýchto rád padá na cudzie plecia. Bolo by pre mňa mimoriadne zaujímavé poznať skutočný motív, ktorý týchto ľudí tlačí. Na rozdiel od nich som presvedčený, že spracovatelia zákona veľmi dobre poznajú stav a vypuklé problémy zákona a zákonom ovplyvňovanej oblasti. Presne na tieto potreby a v záujme občanov štátu aj vzdelanosti v riešení jeho časti na to aj reagovali.

    Som toho názoru, že zákon je múdro koncipovaný, veľmi prezieravo s jasnou tendenciou zaviesť poriadok do vzniknutého stavu. Potrebuje ale na realizáciu odpovedajúci priestor. Výsledok, som presvedčený, bude k úžitku vzdelanosti, k úžitku študentov, pedagógov, národa a bude k úžitku aj štátu. Toto je cesta, ktorou sa naše vysoké školy stanú naozaj konkurencieschopné v každom prospechu, v každom smere a v takej spoločnosti, ktorej prospech je regulovaný daným prostredím.

    Keďže mi uteká čas, tak by som mal ešte jednu výzvu, pán minister, ale v tejto súvislosti na vás. Pán minister, Boh vás uvaruj, dať si poradiť, alebo sa dať vyviesť z rovnováhy niekým, ľuďmi, ktorí nedokázali, nevedeli poradiť sami sebe. Ďakujem.

  • Ďalej je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Paška. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister Szigeti aj pán Brocka, spomínali ste, že spoplatnenie externého štúdia zavádza dve kategórie študentov. No áno. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia otvára možnosť pre tých študentov, ktorí nespravia prijímacie skúšky a nedostanú sa do riadneho limitu študentov, ktorí majú prefinancované štúdium z rozpočtu schváleného Národnou radou, že majú možnosť ako samoplatcovia, ktorých nakoniec na našich vysokých školách poznáme už niekoľko rokov, študovať a ako samoplatcovia aj absolvovať vysokoškolské štúdium. U samoplatcov nejde v žiadnom prípade o chudobných ľudí, pretože na vysokých školách sú to spravidla bohatí ľudia alebo ľudia zo zahraničia, ktorí usúdili, že na Slovensku sa študuje lacnejšie ako v niektorých iných krajinách.

    Ďalej ste spomínali, že správne rady fungujú formálne, a teda nefungujú dobre. Je to pravda. Správne rady skutočne v súčasnosti nefungujú dobre, pretože nemajú takmer žiadne kompetencie a takisto ich zloženie asi nie je optimálne naladené. Ale napriek tomu si myslím, že treba týmto správnym radám dať kompetencie, aby mohli rozhodovať o veciach, ktoré sú im dané alebo sú vhodné a aby zasahovali do činnosti vysokých škôl. V správnych radách je totiž možné zadefinovať verejný záujem, kontrolu verejnosti a záujem daňových poplatníkov. Tieto orgány by vlastne mali fungovať ako kontrola verejnosti a zastupovanie názorov daňových poplatníkov.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Szigeti, aj vo vašom vystúpení dominovali isté pochybnosti k externému štúdiu a možno by sme sa mohli pozrieť nielen na sociodemografické kategórie, ale aj na vekové kategórie, kto vlastne študuje v externom štúdiu. V ročníkoch 20 až 24-ročných, ktorí nastupujú, je to 36 %. Toto percento je presne kryté s neúspešnými kandidátmi alebo prihlásenými do denného štúdia. Ale na druhej strane až 35 % tvoria študenti s vekovou hranicou nad 30 rokov, dokonca nad 40 rokov tvoria až 11 %. To sú ľudia, ktorí využívajú systém celoživotného vzdelávania. Čiže máme tu dva extrémy. Ľudia, ktorí už zarábajú a potrebujú si zvýšiť kvalifikáciu, a tí, ktorí sa nedostali. Ja som prekvapený, ako vy vehementne neúspešne obhajujete, keďže sa považujete za pravicovú stranu.

    No a čo sa týka toho plaču k zahraničným vysokým školám. No, môžem vás ubezpečiť, že takú anomáliu, akú urobila vaša minulá vláda, už neurobíme, aby sme tu schválili exotickú maďarskú Selyeho univerzitu na Slovensku v Komárne. Tak to teda nie.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Smolková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko, keďže už pán poslanec Paška časť hovoril o tom, čo som chcela ja hovoriť. Takže, pán poslanec, kritizujete, že správnym radám sa dávajú určité právomoci. Správne rady sa do zákona zaviedli za minulej vlády. Prosím vás, prečo ste tento inštitút zaviedli, ak ste správnym radám neurčili žiadne práva, ale ani povinnosti? V súčasnej novele budú mať správne rady okrem práv aj povinnosti. Okrem iného budú musieť raz polročne zverejňovať informáciu o svojej činnosti, čiže ich činnosť bude pod verejnou kontrolou. Ďakujem.

  • Ďalej vo faktickej poznámke vystúpi pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keď hovoríme o platení externistov, často sa tu manipuluje s ústavným článkom 42. Nikto nepovedal, že tá protiústavnosť je v článku 42. Tá je v rovnosti občanov.

    A rád by som pripomenul a doplnil pána poslanca Szigetiho. My na externé štúdium prijímame 75-tisíc študentov. Z populačného ročníka, ktorí skončia strednú školu s maturitou, tí, ktorí nastúpia na vysokú školu na externé štúdium je okolo 30 %. To je oficiálna správa, ktorú nedávno vyrobilo ministerstvo školstva. Inými slovami. Budú maturanti, ktorí nastúpia na denné štúdium alebo na externé a nebudú platiť, a budú ďalší tí istí maturanti, ktorí nastúpia a budú platiť. A pritom to, čo dostanú jedni aj druhí, ten výsledný produkt je ten istý. Je to diplom. Takže aká je potom rovnosť občanov pred zákonom a pred tým, čo dostáva. Jeden dostane zadarmo, druhý nedostane. V tom je tá nespravodlivosť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fronc bol posledný, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke. Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec László Szigeti. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som reagovať veľmi krátko na pripomienku pána poslanca Švidroňa. Nechcem polemizovať o ústave, ale skutočnosť, že vy spochybňujete základný princíp demokracie, samosprávnosť aj v oblasti vysokých škôl je jednoducho nevysvetliteľné. Popierate samosprávnosť takých kvalitných historických univerzít, ako je bolonská, Karlova univerzita alebo iné? Akým spôsobom môžete nazvať samosprávnosť v rámci univerzít za demokratický prvok na papieri? Ja si myslím, že tomu tak vôbec nie je.

    Pán Paška, že sa tu vytvoria dve kategórie. Pán poslanec Paška, pardon, bohužiaľ, prechodne sa tu vytvoria nie dve kategórie, ale možno sa vytvoria viaceré kategórie. Možno tri, štyri až päť rôznych kategórií, pretože v prechodnom období tu budú takí študenti denného štúdia, študenti, ktorí sú v systéme externého štúdia, študenti, ktorí nastúpia do externého štúdia, ktorí nastúpia do externého štúdia a nebudú platiť, a študenti, ktorí nastúpia a budú platiť. Takže tu niekoľko rokov budeme mať možno päť rôznych kategórií, ktorí skutočne budú sedieť vedľa seba na vysokých školách.

    Pán poslanec Rafaj, áno, 36 % je mladých a práve tí mladí, bohužiaľ, väčšina je ich bez existencie, málo zarábajú, platia dane, z tých daní podporujú vzdelávanie a ešte ich nútime k tomu, aby platili aj školné za externé štúdium. Prosím vás pekne, komárňanská univerzita nie je žiadna exotická univerzita. Exotické sú zvieratá a možno niektoré rastliny. Exotickí sú možno niektorí poslanci v tejto snemovni a vaše vyjadrenie jednoznačne súvisí s vašou politickou príslušnosťou. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia pani poslankyňa písomne prihlásená do rozpravy je pani Oľga Nachtmannová. Nech sa páči, máte priestor.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, novela vysokoškolského zákona sa vo verejnosti prezentovala najmä ako novela o spoplatnení externého štúdia. Nie je to tak a navyše sa od začiatku verejnosť zavádzala a nehovorilo sa o tom, že štát stále garantuje aj financovanie externého štúdia.

    Rovnako častou výhradou bolo obmedzenie právomoci akademického senátu, a to najmä v otázke schvaľovania rozpočtu. Aj teraz u mojich predrečníkov rezonovala táto otázka bez ohľadu na to, že táto otázka je riešená v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe s tým, že sa zavádza duálny systém schvaľovania rozpočtu.

    Rovnovážne rozdelenie právomocí medzi akademickým senátom, rektorom a správnou radou má svoju logiku. Ak budú všetky tri zainteresované zložky spolupracovať, vysoké školy môžu napredovať. So záujmom ako určite mnohí z vás si pozerám a analyzujem komentáre a reakcie občanov Slovenskej republiky v on line diskusiách na webe.

    Nedávno ma zaujal diskusný príspevok s veľmi sugestívnym názvom Ide o všetko. Citujem: „Málokto si uvedomuje závažnosť situácie. Ináč by už dávno išiel do ulíc a protestoval nie proti, ale za podstatnú reformu školstva. Iba posilnením kvality vysokoškolského štúdia sa prehĺbi vzťah študentov ku svojej alma mater. Začali by si písať na vizitky nielen tituly, ale aj vysoké školy, kde ich získali. A v tom okamihu by im od samého začiatku išlo viac o to, čo sa na svojej univerzite naučia, než o to, ako príjemne a bezstarostne stráviť roky štúdia štátom a rodičmi subvenovaného študentského života.“ Koniec citátu.

    Kvantitatívne sa vysoké školy na Slovensku rozmohli. V roku 2002 bolo na Slovensku 22 vysokých škôl. V súčasnosti ich je 33. Na porovnanie s Dánskom, ktoré je počtom obyvateľov porovnateľnou krajinou so Slovenskou republikou, je momentálne 9 vysokých škôl. V minulosti ich bolo 13. Dánsko ide skôr cestou zlučovania vysokých škôl než ich kvantitatívnym rozmachom.

    Vo výročnej správe o stave vysokého školstva za rok 2006 na Slovensku sa uvádza, že v roku 2006 študovalo na našich vysokých školách najviac študentov v doterajšej histórii, a to 209 517, čo predstavuje medziročný nárast o 10,4 percenta. V roku 2006 sa zvýšil podiel novoprijatých študentov na populácii 19-ročných, keď podiel novoprijatých predstavoval 75,2 percenta na populácii 19-ročných.

    Opäť porovnanie. V škandinávskych krajinách, ktoré vzdelávanie považujú za najvyššiu pridanú hodnotu, pokračujú vo vyšších formách štúdia takmer dve tretiny mladých ľudí. Opäť sme kvantitatívne na tom lepšie. U nás to teraz vychádza na tri štvrtiny, ale je toto vzdelanie kvalitatívne porovnateľné? Je najvyšší čas začať budovať kvalitné vysoké školy, a nie okyptené vzdelávacie inštitúcie s hlavným záujmom momentálneho zisku.

  • Preto bolo a je potrebné novelizovať zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Pri novele sa vychádza z programového vyhlásenia vlády, citujem z časti vysoké školstvo: „Vláda pripraví novelizáciu vysokoškolského zákona s väzbou na vytváranie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania na nové potreby vysokého školstva a vedy. Zákon musí priniesť vyššiu mobilitu študentov, zlepšenie vzdelávacieho a vedeckovýskumného procesu s prepojením na aktuálne požiadavky z praxe.“

    Aká je situácia v zákone, čo sa týka mobility a flexibility študentov. Upravuje sa poskytovanie spoločných študijných programov. Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami vrátane vysokých škôl z tretích štátov. Stanovujú sa pravidlá, ktoré zaručia študentom takto zvoleného programu riadne ukončenie štúdia. Absolventi takýchto študijných programov sú obvykle absolventmi všetkých spolupracujúcich vysokých škôl. Môže im byť udelený vysokoškolský diplom z každej vysokej školy alebo spoločný diplom spolupracujúcich vysokých škôl.

    Okrem toho, že táto úprava vyplýva z programového vyhlásenia vlády, na podporu vytvárania spoločných študijných programov sa v súčasnosti kladie zvýšený dôraz aj v rámci podpory bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce vysokých škôl v rámci Bolonského procesu. Upravuje sa možnosť vysokých škôl prijímať študentov na čas štúdia v rámci výmenných pobytov študentov. Podľa súčasnej právnej úpravy nie je jednoznačné postavenie týchto študentov a vládne v tom chaos a ľubovôľa rôznych subjektov.

    Predložená novela vnáša do akademickej mobility poriadok a pravidlá. Študent, ktorý v rámci výmeny absolvuje semester, trimester na vysokej škole má status študenta, má preukaz študenta a viažu sa naňho všetky práva a povinnosti ostatných študentov.

    Ďalšia priorita vychádzajúca z programového vyhlásenia vlády – zlepšenie vzdelávacieho a vedeckovýskumného procesu s prepojením na aktuálne požiadavky praxe. V novele vysokoškolského zákona je veľa bodov, ktoré súvisia s touto požiadavkou. Do vysokoškolského zákona sa vkladá nový tretí oddiel, na základe ktorého sa upravujú úlohy špecializovaných pracovísk verejných vysokých škôl, ktorých cieľom je zabezpečenie aplikácie nových poznatkov v praxi, koncentrovanie špičkových vedeckých kapacít na jednom mieste, rovnako aj vytváranie špeciálnych podmienok pre začínajúcich podnikateľov v oblasti vedy a výskumu, najmä z radov absolventov z príslušnej vysokej školy.

    Cieľom je koncentrovať vedu a výskum pri vysokých školách a zlepšiť prenos poznatkov z vysokých škôl do spoločenskej praxe. Aj určité obmedzenie úväzku vysokoškolského učiteľa podľa môjho názoru posilňuje kvalitu vysokoškolského vzdelávania a vedeckej činnosti vysokej školy tým, že plnohodnotným pôsobením vysokoškolského učiteľa na vysokej škole sa v oblasti vedy a výskumu urobí určite viac. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobí na troch, štyroch vysokých školách, asi sa o plnohodnotnom pôsobení hovoriť nedá.

  • Samotný diplom a titul nie je garantom poznatkov.

    Vrátim sa k úvodu, v ktorom som citovala diskusný príspevok s názvom Ide o všetko. Je skutočne najvyšší čas, aby sa do vysokoškolského vzdelávania zaviedol systém a poriadok, aby vysokoškolské vzdelávanie nebolo len o biznise. Na Slovensku potrebujeme nie ľudí posadnutých túžbou získať diplom a titul, ale skutočne vzdelaných ľudí.

    Dúfam, vážené kolegyne a kolegovia, že nebudeme brať ohľad na záujmy jednotlivcov, ale spoločnosti ako celku. Partikulárne záujmy v oblasti vzdelávania sú o to nebezpečnejšie, že ich negatívne dôsledky sa objavia po mnohých rokoch. Preto je potrebné prijať novelu vysokoškolského zákona, ktorá presadzuje zásadné veci v otázke skvalitnenia vzdelávania. Vysoké školy musia začať cítiť tlak k zodpovednosti za vedomosti a poznatky svojich študentov.

    Nie je dôvod na stiahnutie návrhu na dopracovanie. Práve naopak, prijatie tejto novely zákona v hodine dvanástej. Cítime silný tlak na neprijatie tejto novely. Prečo asi. Que prodest. Určite nie budúcnosti Slovenska. Bez prijatia novely zákona to totiž dopadne zle nielen s našimi vysokými školami, ale s celou spoločnosťou. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Tibor Cabaj, pani poslankyňa Tatiana Rosová, pán poslanec Július Brocka, pani poslankyňa Katarína Tóthová, pán poslanec Ľuboš Martinák, pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Jozef Halecký, pani poslankyňa Lucia Žitňanská a ako posledný je tabuli pán poslanec Pavol Abrhan. Končím možnosť prihlásenia, pardon, ešte pán spravodajca vo faktickej poznámke na záver. Takže celkom 11 poslancov.

    Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tibor Cabaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegynka, mal som v živote to šťastie byť pri tom, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky a bol som jeden z tých, ktorí stáli a hlasovali za Ústavu Slovenskej republiky, preto som proti akémukoľvek spoplatneniu vysokoškolského štúdia. Vedú ma k tomu aj niektoré argumenty.

    Chcem sa spýtať, ktorý z tu prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky neabsolvoval bezplatné vysokoškolské štúdium? Prečo teraz uvažujeme o nejakom spoplatnení.

    Druhý argument. Prečo som proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia, a to aj, čo sa týka denného štúdia, a to napriek skutočnosti, že mnohí títo denní študenti, ktorí absolvujú bezplatne vysokoškolské štúdium, následne potom odídu do zahraničia pracovať, niektorí zo svojho rozhodnutia, niektorí možno preto, že im štát nevytvorí podmienky, aby sa mohli uplatniť na Slovensku.

    A po tretie. Som proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia aj z toho dôvodu, že tí externisti a, bohužiaľ, nehovorím o tých, ktorí neabsolvovali alebo neboli schopní spraviť prijímacie skúšky, a preto sa prihlásili na externé štúdium, ale tí, ktorí pracujú vo svojich profesiách, platia dane, odvody zo svojej mzdy a napriek tomu my ich teraz ideme prinútiť, aby druhýkrát zaplatili za svoje štúdium, pritom sú to tí, ktorí svoje vysokoškolské štúdium, ktoré absolvujú, uplatnia potom vo svojej praxi, pretože doteraz pôsobili na Slovensku, a keďže majú záujem o vysokoškolské štúdium, budú aj ďalej pracovať na Slovensku, aby toto zúročili. Preto som proti akémukoľvek spoplatneniu vysokoškolského štúdia.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, s mnohými vašimi vzletnými tézami sa nepochybne nedá nesúhlasiť. Určite sa zhodneme všetci na tom, že nám ide o kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Napokon myslím, že tá kvalita je potrebná aj preto, aby sa nestávalo, že docentka Ekonomickej univerzity porovnáva dva odlišné základy, ako napríklad populačný ročník s ročníkom maturantov. ak som nesprávne počula, tak sa ospravedlňujem.

    Ale napriek tomu všetkému, čo ste deklarovali, stále som sa z vášho príhovoru nedozvedela, ako si vlastne predstavujete to zvýšenie kvality na základe tejto predlohy, o ktorej práve teraz diskutujeme. Nič o tom, čo vlastne je tým zvýšením kvality okrem teda toho, že zavádzate poriadok, čo, samozrejme, s kvalitou súvisí len veľmi okrajovo, som od vás nepočula, vyhli ste sa všetkým tým najcitlivejším výhradám, ale o tom, v čom vlastne spočíva nová kvalita tejto novely naozaj nič. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej má slovo vo faktickej poznámke pán poslanec Brocka.

  • Pani kolegyňa, začali ste tým, že ste porovnávali počet vysokých škôl, ako sa na Slovensku zvýšil z 22 na 33 a porovnávali ste s trendom v Dánsku, že tam je dnes len 9 a v minulosti bolo 13.

    Pani kolegyňa, nezvolili ste dobrý príklad. Priznám sa, že by som prijal, keby ste sa inšpirovali Dánskom v iných oblastiach, napríklad aj v pracovnoprávnej legislatíve, ale to možno inokedy. Áno, Dánsko je v tomto ohľade trošku ďalej, možno aj preto v Dánsku študuje tisíce Švédov, Fínov, Nórov a nielen oni, dokonca tento týždeň sa chystám na promóciu jednému, ktorý úspešne doštudoval medicínu v Dánsku a nie je ani Švéd, ani Fín, ani Nór.

    Pani kolegyňa, toto na Slovensku nehrozí, naopak, zo Slovenska chodí tisíce študentov do Čiech na štúdiá. Ale to, čo chcem zdôrazniť, že počet vysokých škôl je v našom prípade v poriadku, v poriadku je, keď budeme mať viac vzdelaných ľudí, pretože títo budú mať menej problémov nielen postarať sa o seba, ale dokonca pomôcť aj iným, lebo vysokoškolsky vzdelaní ľudia dokážu vytvárať prácu aj pre tých, ktorí si ju sami nedokážu nájsť alebo vytvoriť.

    A teraz k tomu poriadku. Poriadok sa robí inak, nie reguláciami. To by ste mohli možno skúsiť s pozitívnym výsledkom v oblasti monopolov. Ale vo verejnom vysokom školstve sa oveľa skôr a lacnejšie dopracujete k pozitívnemu výsledku práve konkurenciou, pani kolegyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som si pozorne vypočula vystúpenie pani poslankyne. S viacerými názormi plne súhlasím. Poviem, a už som to viackrát uviedla, čo mne na predloženej novele nie je sympatické, a to je rozšírenie kompetencie správnej rady a otázka hosťujúcich docentov, pretože ako učiteľka vysokých škôl som zistila, že hosťujúci docenti neboli prínosom pre vysoké školy.

    Ďalej by som chcela uviesť, že Ľudová strana – HZDS viackrát uviedla, že najradšej by videla bezplatné vysokoškolské štúdium tak denné, ako aj diaľkové. Ale stále opakujem názor, že v zmysle platnej ústavy nie je protiústavnosť platenia vysokého školstva.

    A pokiaľ tu boli názory o voľnosti súkromných vysokých škôl a neregulácie zákonom, dovolím si upozorniť na čl. 42 ods. 3 ústavy, kde je uvedené „zriaďovať iné školy ako štátne, t. j. aj súkromné a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom“. Čiže ústava jasne prejudikuje, že tu musí byť zákon, musí byť regulácia a tieto školy môžu len to, čo je ustanovené zákonom. Preto napríklad pán poslanec Brocka, čo tu uvádzal, podľa môjho názoru nie je prijateľné a úplne žasnem, ako niektorí poslanci, ktorí boli tvrdo iní, dneska sú sociálni.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Ľuboš Martinák s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Oľga Nachtmannová veľmi jasnou rečou a kvalifikovane odôvodnila potrebu predmetnej novely zákona o vysokých školách. Vysvetlila tu vzťahy medzi akademických senátom, rektorom a správnou radou. Taktiež porovnala úroveň a počty vysokých škôl v našej republike so štátmi vyspelej Európy, ktoré sú uznávané v celosvetovom meradle. Poukázala tak tiež na potrebu skvalitniť vysokoškolské štúdium, pričom pri všetkých týchto poznatkoch sa jasne pridržiavala programového vyhlásenia vlády. Ďakujem.

  • Ďalšou s faktickou poznámkou prihlásená je pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tri poznámočky k vystúpeniu pani poslankyne Nachtmannovej. Hovorila o množstve vysokých škôl, že ich máme veľa a porovnávala ich s krajinami inými. Ak si myslíte, že kvalita vysokých škôl nie je dobrá, na to nie je potrebné meniť zákon tak, ako ho meníte vy dnes.

    Kvalitu vysokej školy môžeme zisťovať, alebo znížiť, alebo zvýšiť počet vysokých škôl inou metodikou a hodnotením kvality, máme na to inštitúty, ale na druhej strane, ak tvrdíte, že chceme, aby sme mali vysokoškolsky vzdelaný národ, tak vlastne ten počet tých vysokoškolákov a počet vysokých škôl asi k tomu nasleduje. Myslím, že tam by bolo skôr dobré si pozrieť, či máme docenených vysokoškolských učiteľov aj ekonomicky tak, aby bol tu ten tlak aj na vyžadovanie kvality.

    Hovorili ste, že zákon chce dosiahnuť, aby vysoké školy, aby bolo cítiť tlak na kvalitu. Ale myslím si, že tými pozmeňujúcimi návrhmi a tou novelou, ktorú predkladáte, ktorá sa týka skôr samosprávnych funkcií školy alebo spoplatnenie jednej časti študentov, si myslím, že toto nie je tlak na kvalitu.

    A ešte zaznela tam taká poznámočka, že vám ide týmto zákonom vyriešiť nejaký poriadok na vysokých školách. Ale ja som ten poriadok na vysokých školách z toho vášho vystúpenia nepochopila, lebo niečo ste hovorili o preukaze študenta a čo mu všetko umožňuje. Ja si myslím, že poriadok na vysokej škole je v niečom inom a z tohto vystúpenia nemôžem súhlasiť veľmi s predrečníkom, že bolo to až také jasné vystúpenie, z ktorého by bol jasný zámer predkladateľa. Opäť len hovorím, že máte istú povinnosť obhajovať to, čo mnohí ako práve vy ako vysokoškolskí učitelia možno ani vnútorne nesúhlasíte s tým, pretože viete, že súčasné fungovanie samosprávnych funkcií univerzít je dobré.

  • Ďakujem pekne. Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc Martin. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som vás požiadať, aby poslanci nereagovali na predchádzajúceho poslanca v poznámke ako pani Tóthová a teraz dve poznámky k pani poslankyni Nachtmannovej.

    Vy ako pedagogička z Ekonomickej univerzity viete, že dva kľúčové nástroje na riadenie a ovládanie sú financie a personálne veci. A vy takýmto spôsobom vlastne chcete tieto kľúčové nástroje presunúť do rúk správnej rady. To je to, čo hovorím, že robíte prvý krok skrytej privatizácie verejných vysokých škôl. Ja som si myslel, že vy chcete, aby zostali verejné, a ja takisto si myslím, že majú byť verejné a aj súkromné vysoké školy, ale rozhodne by som bol nie za to, aby sa verejné sprivatizovali. To vám veľmi otvorene hovorím. Chcel by som, aby sme mali v tom rovnaký názor, že majú zostať verejné vysoké školy.

    A druhá moja poznámka sa týka zmien, ktoré robíte. Viete zmeny, ktoré sme sa my snažili urobiť, boli tie, aby mohol čím väčší počet mladých ľudí študovať na vysokej škole, aby dostali šancu. A kvôli tomu sú aj existujúce súkromné vysoké školy, keď niekto má, nech si to zaplatí, ale nie takýto spôsob, pretože takýmto spôsobom vy vlastne obmedzíte časti mladých ľudí študovať na vysokej škole externe, ktorá nemá prostriedky na to, aby mohla študovať. Preto hovorím, že treba zaviesť kompletný systém zmeny a ja som stále hovoril, áno, treba spoluúčasť, aby bola aj zodpovednosť, ale so všetkými potrebnými nástrojmi pre všetkých rovnako a spravodlivo. Sociálne štipendiá, prospechové štipendiá a pôžičky nízko úročené a tak, aby každý mal garantovaný zákonný nárok na takú pôžičku. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi vo faktickej poznámke pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som len chcel zdôrazniť, že naším hlavným úsilím by malo byť, aby sme umožnili týmto zákonom študovať všetkým, ktorí študovať chcú a, po druhé, aby sme umožnili študovať tak, ako im ich možnosti umožňujú. Ďakujem.

  • Ďalšou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi veľa sa tu hovorí o poriadku, vôbec nie alebo veľmi málo o kvalite a už vôbec nie o základnom predpoklade kvality na vysokých školách, a tým je sloboda, znie to pateticky, ale je to tak, že len slobodný priestor pre slobodnú výmenu názorov garantuje kvalitné vedecké bádanie a len slobodný priestor pre slobodnú výmenu názorov dáva predpoklad na to, aby vysoké školy vychovávali mysliacich ľudí. Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným je pán poslanec Abrhan. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vo svojom vystúpení ste v úvode povedali, že zavádzame verejnosť tvrdením, že sa zavádza spoplatnenie externého štúdia. Nuž, nemyslím si to a skúste sa podívať do návrhu tejto novely a dovoľte nám, aby sme povedali, ako my vidíme návrh, ktorý je predložený a o ktorom rokujeme. Máte aj vy priestor povedať a informovať verejnosť, ako vnímate tento návrh.

    Ale koniec koncov po stanovisku pána poslanca Cabaja si myslím, že už nie je k tomu treba viac dodať. On jasne povedal svoje stanovisko k zavádzaniu spoplatnenia externého štúdia.

    Druhá poznámka sa týka, povedali ste, že je dôležité zvyšovať nie kvantitu, ale kvalitu vysokých škôl. S týmto môžem s vami len súhlasiť, žiaľ, nezhodneme sa zrejme v tom, že táto novela ku kvalite vysokých škôl neprispeje a po čase sa znovu budeme týmto istým problémom zaoberať. Ďakujem pekne.

  • Posledný s faktickou poznámkou pán spravodajca Ferdinand Devínsky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa Nachtmannová, vy ste ma skutočne prekvapili svojím vystúpením a piruetou, ktorú ste v priebehu niekoľko málo týždňov urobili v súvislosti s akademickými senátmi a správnymi radami. Ja mám v čerstvej pamäti vaše veľmi intenzívne vystúpenia, emotívne vystúpenia aj vo výbore, kde ste sa zastávali novely, aby bola taká, aká prišla, že ju vôbec netreba nejakým spôsobom opravovať v prvom čítaní. Len si spomeňte, pani poslankyňa. A to je vždy tak.

    Vy ste sami povedali, že ste sledovali, ako sa verejná mienka vyvíja, ako sa verejná mienka mení, a keď prišiel duálny systém, teda, keď sme navrhli duálny systém, ktorý ešte nie je schválený, samozrejme, lebo v pozmeňujúcich návrhoch spoločnej správy, ale pravdepodobne bude schválený, tak sa teraz zastávate duálneho systému. Predtým ste sa zastávali toho, že akademické senáty, samozrejme, nemajú čo schvaľovať rozpočet.

    Kritizovali ste veľký počet vysokých škôl na Slovensku. Vy ste teraz vystúpili v rozprave, vy ste mali možnosť podať pozmeňujúci návrh a povedať, že treba redukovať počet vysokých škôl. Ja sa vás pýtam, prečo ste takýto návrh nepodali, alebo ste neiniciovali pána ministra, aby to dal do návrhu do svojej novely, pretože rušenie vysokých škôl parlamentom, to sme tu ešte nemali. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky chce vystúpiť pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nebudem mať, žiaľbohu, priestor reagovať na všetky veľmi zaujímavé poznámky. Začnem od konca, pretože to skutočne by som nechcela, aby zaniklo. Pán predseda výboru mi vytkol, že som urobila piruetu vo svojom názore. Vôbec to tak nie je. Zoberte si vystúpenie, moje vystúpenie z prvého čítania, mám ho pred sebou. Už tam som povedala, že nie plne sa stotožňujem s názorom, aby akademickému senátu boli zobrané právomoci v oblasti schvaľovania rozpočtu. Prečítajte si to dobre a nezavádzajte túto sieň. Stále som trvala na tom istom. A končila som tým, že verím, že v druhom čítaní spoločným úsilím koalície aj opozície zmeny a doplnenia skvalitnia tento zákon, a to sme aj urobili. Veď predsa vo výbore sme spolu s poslankyňou Smolkovou práve my dve dali pozmeňujúci návrh, aby sa rozpočet vrátil aj akademickému senátu. A je to súčasť spoločnej správy. Takže nie, žiaľbohu, musím povedať, teraz ste nehovorili pravdu. Žiadnu piruetu som neurobila, počúvala som verejnosť, rozmýšľala som nad tým spolu so svojimi kolegami.

    Ešte mám chvíľu času, tak ešte niečo skúsim. Čo sa týka pani kolegyne poslankyne Rosovej ohľadom toho, že nič ohľadne kvality som nespomenula. Ja som sa zamerala na otázky, ktoré súvisia s programovým vyhlásením vlády, kde sa rozoberala mobilita študentov a vedeckovýskumný potenciál s previazaním na prax. Myslím, že to som dostatočne dokumentovala.

    Na pána kolegu Brocku. Podľa neho Dánsko nie je dobrý príklad, mala som vystupovať pri pracovnoprávnej legislatíve, ale veď som ho spomínala aj vtedy. A to, čo ste hovorili...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ukončili sme rozpravu tých, ktorí boli prihlásení za kluby a teraz vystúpia ďalší písomne prihlásení. Ako prvá pani poslankyňa Tatiana Rosová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, poznám mnoho vynikajúcich vedcov, výskumníkov, pedagógov na slovenských vysokých školách, Slovákov. Poznám mnoho vynikajúcich absolventov slovenských univerzít, viem aj o úspešných vedeckých tímoch, o výskumných pracoviskách, o veľmi dobrých fakultách.

    Napriek tomu si dovolím z tohto miesta tvrdiť, že slovenským vysokým školám chýba kvalita. Kvalita ako princíp, kvalita ako kritérium, kvalita ako hlavný cieľ a kvalita ako samozrejmosť. Za kvalitou odchádza veľa mladých ľudí zo Slovenska študovať do zahraničia a dodám, chvalabohu, je skvelé, že môžu. Mobilita študentov je nástroj ich lepšej pripravenosti na profesiu, na život. Mobilitu podporuje Európska komisia, podporujú ju vlády, podporujú mimovládne organizácie. Lenže slovenskí študenti neodchádzajú študovať do zahraničia na rok, dva. Hlásia sa na zahraničné univerzity po maturite a aj na nich promujú. Odchádzajú za dobrými školami, za takými školami, aké doma nevidia. A mnohí z nich sa domov nevracajú. Odchádzajú tí najšikovnejší, pretože práve tí najšikovnejší hľadajú kvalitu, a nie najľahšiu cestu, ako získať diplom.

    Na Slovensku študuje v tomto roku v dennom štúdiu približne 124-tisíc študentov. Odhaduje sa, že v zahraničí je to ďalších 20-tisíc, to znamená každý siedmy študujúci Slovák študuje v zahraničí. A koľkí z nich sa vrátia domov?

    Iste, únik mozgov, ktorý nám naozaj reálne hrozí, má aj iné príčiny, nielen kvalitu univerzitného prostredia. Ale pokiaľ ide o kvalitu, sú tu aj omnoho exaktnejšie hodnotenia než len pomer študentov študujúcich v zahraničí napríklad oproti tým, ktorí študujú u nás. A, bohužiaľ, aj tieto ukazovatele svedčia o tom, že naše vysoké školy z hľadiska kvality zaostávajú. Už sa tu dnes hovorilo o najcitovanejšom tzv. šanghajskom rebríčku, kde medzi 500 najkvalitnejším univerzitami na svete nenájdeme, žiaľ, žiadnu slovenskú. A to ešte neznamená, že tá naša najlepšia je 501. Preto, lebo tento rebríček jednoducho hovorí len o 500 najlepších, a nie o ďalších. Lenže v tomto istom rebríčku medzi tými prvými 500 univerzitami nájdeme univerzity české, nájdeme univerzity maďarské, nájdeme univerzity poľské.

    Mnohé odborné dokumenty, ale aj politické dokumenty Európskej komisie konštatujú, že kvalita vysokoškolského vzdelávania tesne súvisí s kvalitou výskumu. Že teda veda a výskum sú tým, čo ťahá kvalitu dopredu, čo pozdvihuje úroveň vysokých škôl. A na meranie kvality vedeckej práce existujú štandardy, existujú medzinárodne uznávané kritériá. Obvykle sa za výraz kvality vedeckej práce považuje to, koľkokrát je citovaná v ďalších, novších publikáciách.

    V počte citácií na vedeckú prácu je Slovensko na 97. mieste zo 144 sledovaných krajín. Na 97. mieste. Treba si teda povedať nahlas. Medzinárodné porovnania v oblasti kvality vysokých škôl a vedy vyznievajú pre Slovensko zle. Dokonca horšie, než je tomu v oblastiach, ktoré našu spoločnosť znepokojujú omnoho viac, než je tomu napríklad v oblasti korupcie, v oblasti nezamestnanosti alebo v životnej úrovni.

    Ja neverím, že takéto nepriaznivé hodnotenie skutočne odráža potenciál tejto krajiny. Že skutočne odráža intelektové kapacity Slovenska. Určite nie. Ale tieto hodnotenia vypovedajú o tom, že šikovní a schopní u nás nenachádzajú dobré, tvorivé a motivujúce prostredie ani primerané materiálne podmienky. A to, žiaľ, ani v porovnaní s krajinami, ktoré sú na tom veľmi podobne ako Slovensko.

    Príčiny sú rôzne. Sú staršie a novšie a dal by sa o nich robiť seminár, možno konferencia. Nie je tu priestor zaoberať sa nimi. Ale myslím si, že je tu priestor a je čas povedať si: takto to ďalej nejde.

    Je našou povinnosťou podporovať na našich univerzitách prostredie špičkovej kvality.

    Je našou povinnosťou vytvárať také prostredie, v ktorom bude cestovanie za vzdelaním prirodzeným obohatením, rozšírením štúdia, rozšírením obzorov, a nie vynútenou voľbou, jedinou alebo jednou z mála alternatív, ako nájsť kvalitné vzdelanie.

    Je našou povinnosťou vytvárať také prostredie, ktoré bude napríklad rovnakou mierou vysielať našich študentov do zahraničia, ako priťahovať zahraničných študentov na naše školy.

    Tento úvod bol možno pridlhý, ale myslím si, že napriek tomu nebol od dnešnej témy. Diskutujeme totiž o novele vysokoškolského zákona, ktorá si podľa dôvodovej správy, ale aj podľa mnohých slov, ktoré sme tu dnes počuli, predsavzala kvalitu vysokých škôl na Slovensku zlepšiť. A ja tvrdím, že to nielenže nedosiahla, tvrdím, že obsahuje zmeny, ktoré aj malú nádej na zrodenie sa kvality a skutočnej konkurencie u nás pochovajú.

    Predkladateľ a obhajcovia medzi koaličnými poslancami tvrdia, že tými zásadnými krokmi ku kvalite sú napríklad registre pracovníkov a študentov vysokých škôl. Počuli sme práve moju predrečníčku, ktorá uvádzala poriadok ako to hlavné gesto, ktoré má viesť ku kvalite.

    Ja si myslím, že poriadok je potrebný všade, aj vo vysokých školách. Ale nemyslím si, že je to dostatočný krok.

    Pred rokom 1989 nepochybne boli dobre evidovaní všetci pedagógovia aj študenti na vysokých školách. Iste bol poriadok, no a vonkoncom sme nepatrili medzi tých najlepších, pokiaľ ide o kvalitu vzdelávania.

    Štát má v rukách základný nástoj, ktorým môže kvalitu buď motivovať, alebo ju potláčať. Tým nástrojom je spôsob financovania, spôsob rozdeľovania financií. Doterajší platný vysokoškolský zákon obsahuje aspoň možnosť, aby sa tento nástroj naozaj účinne využíval. Netvrdím, že sa tak dialo.

    Doteraz v platnom vysokoškolskom zákone sa totiž počíta s takým delením vysokých škôl, ktoré odráža ich výkon a ich kvalitu a ktoré ich skutočne dokáže diferencovať. Poznáme dnes v platnom zákone kategóriu výskumnej univerzity. Do tejto kategórie by mali byť zaraďované také univerzity, ktoré spĺňajú náročné kritériá a sú skutočne konkurencieschopné. Nie teda všetky, ktoré robia výskum, ako sa to často mylne interpretuje. A vonkoncom nie na základe nejakého administratívneho rozhodnutia. Na základe splnenia náročných kritérií. A, samozrejme, čo je podstatné, zaradenie vysokej školy do tejto kategórie sa malo jednoznačne odraziť na jej financovaní.

    Existujú aktuálne analýzy, ktoré uvádzajú, že spomedzi slovenských vysokých škôl by štyri dokázali splniť tieto náročné medzinárodné kritériá.

  • Išlo o odpoveď predkladateľovi, resp. reakciu na jeho poznámku Akademickej revue.

  • No dosť na tom, že v tejto novele, o ktorej diskutujeme, sa kategória špičkových elitných, teda výskumných univerzít ruší. No a namiesto toho sa zavádza nové delenie. Delenie, ktoré namiesto vyzdvihovania elity, zdôrazňuje a velebí priemernosť. Prečo si to dovolím tvrdiť? Ak vezmeme dnešných napríklad 20 verejných vysokých škôl, 16 z nich bude spĺňať kritériá najvyššej kategórie. Takže všetci budú v jednom vreci. Podľa toho, ako to uvádza zákon, 16 z 20 sa zmestí do tej kategórie univerzitnej vysokej školy. No a pre ozaj kvalitných platí: zotnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu, ako sa spieva v jednej starej pesničke.

    Veľká časť verejnosti sa stotožňuje s názorom, že je u nás zbytočne veľa vysokých škôl. Nedávno sme počuli na tejto pôde pána poslanca Rydla, ako vyhlásil, že načo je Slovenskej republike 32 či 34 vysokých škôl, však si zoberte niektoré univerzity, tie odchovávajú, s prepáčením, plebs, nevzdelancov. A jeho vyhlásenie, priznávam, sa stretlo s priaznivou odozvou. Napokon, moja predrečníčka tiež na túto tému rozvinula debatu. Tiež tvrdila, že je u nás priveľa vysokých škôl.

    Je pravda, že sa v 90. rokoch u nás s vysokými školami roztrhlo vrece, a je tiež pravda, že sa tak neudialo na základe premyslených regionálnych stratégií rozvoja. Bol to darček vtedajšej Mečiarovej vlády. Ale napriek tomu si nemyslím, že problém je v množstve vysokých škôl. Vysoké školy v regiónoch v krajine, akou je Slovensko, majú svoj význam. Nielen ako centrá kultúry, centrá vzdelanosti, ale aj ako stimuly ekonomického rozvoja regiónov.

    Navyše, ak chceme, aby v štúdiu pokračovala taká masa, aby v štúdiu pokračovala po maturite viac než polovica absolventov strednej školy, dokonca, pokiaľ ide o maturitný ročník, teda až tri štvrtiny, znamenala by koncentrácia vysokých škôl do troch, štyroch veľkých miest problémy z hľadiska demografických pohybov, problémy z hľadiska infraštruktúry. Takže nie v počte, nie v rozložení vysokých škôl je problém a chyba.

    Problém je v tom, že nemáme voči týmto školám reálne očakávania. Nemáme ich jasne zadefinované. Nemôžeme si predsa navrávať, že na Slovensku môžeme mať 16 rovnako kvalitných univerzít. Že máme na to potenciál, aby 16 univerzít produkovalo rovnako kvalitných pripravených absolventov. Dobrá kategorizácia má nastaviť reálne očakávania. Aby bolo aj uchádzačovi o štúdium jasné, že tá ktorá škola z neho vychová dobrého profesionála, nie však špičkového vedca, napríklad. Ale aj, aby ho každý za takéhoto dobrého profesionála považoval. A nie za plebs a nevzdelanca.

    Zdá sa nám samozrejmé, že máme iné očakávania voči absolventovi priemyslovky a iné voči absolventovi odborného učilišťa, aj keď majú strednú odbornú školu. Pri vysokých školách to však samozrejmé nie je. Hoci rozdiely medzi nimi sú možno aj podstatne väčšie.

    Podľa novo navrhovanej kategorizácie budeme mať však veľké množstvo univerzitných vysokých škôl. Veľké množstvo, možno 16, možno o niečo menej, možno ale aj viac vysokých škôl v najvyššej kategórii. O čo potom budú tieto školy súťažiť? Načo by sa usilovali o kvalitu, keď už budú mať najlepšiu značku prilepenú na štíte? A kto bude teda tým vzorom, kto bude tým ťahúňom, keď budú na tom všetci rovnako?

    Zrušenie kategórie výskumnej univerzity je nesprávnym, zlým krokom. Jedným z mnohých nesprávnych a zlých krokov tejto novely.

    Dnešný stav kategorizácie vysokých škôl možno nie je ideálny, ale určite je lepší ako navrhovaný. V tomto zmysle teda budem hlasovať aj o zachovaní dnešného stavu.

    Zaradenie vysokej školy do niektorej z kategórie má, samozrejme, reflektovať jej aktuálnu úroveň, jej aktuálnu kvalitu. Ale zároveň musí mať každý možnosť zlepšovať sa. Každý musí mať šancu na postup do ďalšej vyššej ligy. Inak ustrnie. Lenže práve tomu bráni novela vysokoškolského zákona.

    Pretože odborná vysoká škola podľa nej sa nemôže usilovať o výchovu študentov v druhom stupni štúdia. Nemá teda šancu postupne sa vypracovať a zvýšiť svoj raiting, prejsť teda to tej vyššej ligy. Takto ale, žiaľ, nemáme šancu, aby u nás vznikli niekde pri Skalici, pri Trenčíne alebo v Kechneci nejaké slovenské Silicon Velley. Budú to vždy len tie slabé regionálne vysoké školy.

    Samozrejme, ani najtransparentnejšia, ani najspravodlivejšia, ani najmotivujúcejšia kategorizácia nedokáže generovať kvalitu, pokiaľ na vysokých školách nebude dosť peňazí. Aj tu, samozrejme, ide o peniaze až v prvom rade, ako sa hovorí.

    Predchádzajúca vláda bola často terčom kritiky kvôli financovaniu vysokých škôl. Z roka na rok išlo síce stále viac, ale stále málo. Dnes sme v období rýchleho ekonomického rastu. Napriek tomu sa podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu na vysoké školy po predchádzajúcich rokoch rastu v prvom roku tejto vlády znížil. Znížil sa z 0,81 na 0, 76 % HDP.

    Pokiaľ ide o vedu, výskum, inovácie, pokles nastal nielen v relatívnych, ale aj v absolútnych číslach. Ale čo je ešte dôležitejšie, nejde len o rozpočet. Ak program Minerva počítal s tým, že veda, výskum a inovácie dostanú v období rokov 2007 – 2013 prelomový finančný impulz z európskych zdrojov, dnes to, žiaľ, neplatí.

    Oproti návrhu, ktorý schválila Dzurindova vláda, ide o zníženie prostriedkov pre operačný program vzdelávania o 25 %, teda o 7,1 miliardy korún a pri operačnom programe výskum a vývoj dokonca o pokles o 40 %, teda o 22 miliárd korún. Vzdelanie, veda, inovácie už nie sú z hľadiska financovania prioritou. No a tu je kameň úrazu.

    Pán minister nedokázal presadiť záujmy a potreby vysokých škôl v rozpočte ani z prostriedkov Európskej únie. Tak hľadá chýbajúce peniaze, kde sa dá.

  • Pani poslankyňa, naplnila sa 12.00 hodina. Chcem sa spýtať. Chcete pokračovať ešte teraz, alebo máte ešte také dlhé vystúpenie, že treba, aby sme ho prerušili a budete pokračovať po 14.00 hodine alebo teraz?

  • Ak by mali kolegovia, kolegyne trpezlivosť, radšej by som dokončila vystúpenie.

  • Ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas, aby poslankyňa mohla dokončiť?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Je, ďakujem pekne, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Iste sa zhodneme na tom, že vysoké školy, veda a výskum majú byť financované z viacerých zdrojov, že čím vyšší podiel súkromných zdrojov, tým to spravidla býva lepšie. A nie je to len preto, že z viacerých zdrojov je, samozrejme, tých prostriedkov objektívne viac. Je to aj preto, lebo tí, ktorí sa podieľajú na financovaní, podieľajú sa aj na riadení a majú prirodzený záujem o efektívnosť, majú prirodzený záujem o kvalitu.

    Platí to všade, platí to rovnako aj pri financovaní vysokých škôl, vedy a výskumu. No ale, ak by sme očakávali, že pri úvahách, ako teda získať pre vysoké školy zdroje nad rámec rozpočtu, ako naplniť tú tézu o viaczdrojovom financovaní, bude hľadať novela možnosti otvoriť priestor pre súkromný kapitál, boli by sme na omyle. Nemotivuje vysoké školy, aby sa o takýto kapitál usilovali. Hľadá inú cestu.

    Keď pán minister poprevracal všetky vrecká na ministerstve, chystá sa poprevracať vrecká študentov. A dnes je už zjavné, že práve spoplatnenie externého štúdia je tým úplne najpodstatnejším v celej novele. Okolo toho sa vedie najväčšia diskusia, a to je vlastne to, čo ostáva jadrom aj potom, čo všetky ostatné zmeny alebo všetky ostatné návrhy prešli akousi zmenou a úpravou.

    O čiastočnom spoplatnení štúdia sa hovorilo v tejto snemovni už pred niekoľkými rokmi a mnohí z vás tu dneska prezentujú, ako keby sme pravá časť tejto snemovne akosi zabudli na to, že sme spoplatniť vysokoškolské štúdium chceli a mali na to jasný plán. Nie, vôbec to tak nie je. Nedištancujeme sa, nik sa nedištancuje od týchto myšlienok, od tohto projektu. Preto, lebo to vtedy malo zmysel.

    Hovorilo sa totiž nie o záplate na deravé štátne vrecko. Hovorilo sa o tom, že podiel študentov na financovaní svojho štúdia môže jednak prospieť kvalite, pretože to bude na prospech ich záujmu o štúdium a o kvalitu, ale najmä o tom, že takéto zdroje budú zdroje navyše štátneho rozpočtu, že to budú zdroje, ktoré vytvoria možnosti pre lepšiu vybavenosť škôl na jednej strane, ale ktoré vytvoria aj fondy preto, aby mohli študovať a dostávať sociálne štipendiá tí študenti, ktorí si to zo sociálnych dôvodov dovoliť nemôžu.

    Znova opakujem, nešlo o zdroje namiesto financií zo štátneho rozpočtu, ale navyše. Pri sústavnom navyšovaní rozpočtu, tak ako to bolo jednak zapísané v rozpočte, ale jednak aj verejne prisľúbené vtedajším ministrom financií. V tom je ten základný rozdiel. Dnešné návrhy na spoplatnenie externého štúdia majú plátať dieru v štátnom vreci.

    Rozprávala som sa pred nejakým časom s gymnazistami v jednom stredoslovenskom meste a podrobne sme hovorili o tom projekte na spoplatnenie – čiastočné spoplatnenie – štúdia. Podotýkam, že sa vtedy hovorilo o sumách podstatne nižších, ako sa hovorí dnes. Tí študenti porozumeli a napokon mi jedna z nich, jedna maturantka položila možno najťažšiu otázku, akú som kedy dostala: „Keď je to také logické, prečo tomu teda poslanci nerozumejú?“ No, po tom, ako som počúvala dnešnú rozpravu, kladiem si aj ja takúto otázku. Mám pocit, že poslanci, ktorí vtedy sedeli v tejto snemovni a sedia tu aj dnes, vlastne ani nevedia, o čom ten návrh bol.

    Tomu návrhu na spoplatnenie, o ktorom hovoríme dnes, musím povedať, nerozumiem ani ja. Údajný dôvod zavedenia školného, o ktorom sa hovorilo veľmi veľa, bola legalizácia pochybných poplatkov vyberaných rôznymi spoločnosťami či nadáciami. Ja som sa pýtala opakovane, pýtala som sa aj na zasadnutí nášho výboru pánov z ministerstva už v prvom čítaní, kde je ten mechanizmus, ktorým sa má dnešnej praxi zabrániť? Prečo by malo byť pre vysokú školu výhodnejšie a zaujímavejšie prísť o štátnu dotáciu a namiesto nej vyberať oficiálne poplatky, keď dnes môže mať oboje? Prípadne, ako chcete zabrániť rôznym ďalším kreatívnym kombináciám, ktoré z navrhovaného stavu vyplývajú? No a, samozrejme, to, čo tu už dnes zaznelo, čo to vlastne je za princíp legalizovať niečo, s čím nesúhlasíme?

    Po tom, čo sme počuli dnes ráno, ako má byť teda upravené financovanie externého štúdia, je zjavné, že o to naozaj nejde, že súkromné spoločnosti, príživnícke nadácie môžu mať pokojný spánok, pretože taký chaos, ako bude teraz, bude živná pôda. A nielen pre rôzne spoločnosti a nadácie, ktoré fungujú aspoň v regulárnej ekonomike, to, čo sa tu dnes navrhuje, to je pole pre korupciu. Hovorím to s plnou vážnosťou. Kto a na základe akých kritérií bude rozdeľovať, ty platíš, ty neplatíš? Nuž, vieme si to predstaviť. Môžeme sa rovno opýtať, koľko bude stáť bezplatné štúdium?

    Tento návrh na spoplatnenie je šitý horúcou ihlou a, žiaľ, každá jeho ďalšia modifikácia je len horšia. Cieľ stále ten istý, preniesť bremeno nákladov na štúdium zo štátu na plecia študentov. Akokoľvek, ostane pravdou: socialistická vláda spoplatňuje vysokoškolské štúdium. Žiadne pozmeňujúce návrhy na tom nič nezmenia.

  • A mohlo to ostať nielen faktom a mohlo to ostať nie hanbou tejto vlády, ale mohlo to ostať napokon aj jej zásluhou. Ak by šlo o také zavedenie poplatkov, ktoré by posúvalo veci dopredu, ktoré by nesuplovalo verejné zdroje, ale, naopak, vytváralo by ďalšie zdroje a vytváralo by prostredie pre participáciu študentov, prostredie motivujúce. Preto nie je možné podporiť takýto systém a súhlasím s predloženým návrhom na vypustenie celého bodu č. 154, ktorý sa zaoberá spoplatnením štúdia v poňatí dnešnej, údajne sociálne cítiacej vlády.

    Avšak pre prípad, že by tieto argumenty nenašli dostatočnú odozvu a nenašla sa vôľa vypustiť tento bod, predkladám k bodu 154 môj pozmeňujúci návrh. Ten znie: „V § 92 ods. 4 posledná veta znie: „Verejná vysoká škola môže požadovať od študenta v externej forme štúdia školné, ak bol prijatý na túto formu štúdia po viac ako troch rokoch od absolvovania maturitnej skúšky a ak sa mu povinnosť uhrádzať školné oznámi pred prijatím na štúdium.“.“

    Navrhujem takéto obmedzenie v duchu toho, čo sme počuli aj od pána ministra Mikolaja ako hlavný argument na tému ústavnosti zavedenia poplatkov za externé štúdium. Argumentoval tým, že ide o celoživotné vzdelávanie a že celoživotné vzdelávanie je spoplatnené prakticky všade. Iste áno, ale už aj dnes opakovane zaznelo, že tretina externých študentov sú tí, ktorí nastúpia do troch rokov po maturite, to znamená študenti, ktorí nepochybne pokračujú v cykle svojho vzdelávania, prípravy na povolanie, a teda nemožno hovoriť u nich o celoživotnom vzdelávaní.

    Problém teda, ktorý sa tu mal riešiť, bol nárast počtu externých študentov. Lenže ten nárast počtu externých študentov, ktorý možno označiť za negatívny, nie je ten, že máme záujemcov o štúdium priveľa, ale ten, že študenti, ktorí mali záujem študovať v dennej forme, sa na ňu nedostali, boli prevedení do externého štúdia len preto, aby sa stali zdrojom na financovanie vysokej školy prostredníctvom privesených inštitúcií, či už spoločností, alebo mimovládok.

    Takže v mnohom pri hľadaní riešení v tejto novele mi chýba práve to, čo aj v tomto bode. Pýtam sa, čo vlastne chceme odstrániť, čo vlastne je to negatívne? Je negatívne, že máme veľa externých študentov? Nie. Negatívne je to, že vysoké školy zavádzajú, alebo nútia v podstate študovať v externej forme tých, ktorí majú záujem o denné štúdium preto, lebo je to pre ne výhodné. A ak to je pre ne výhodné v tomto systéme, bude to rovnako výhodné aj v tom budúcom.

    Hovorila som o kvalite. Hovorila som o tom, že nám za kvalitou mladí ľudia utekajú na zahraničné univerzity a že tým riskujeme únik mozgov. Zdôraznila som aj to, že je našou povinnosťou vytvárať pre tých najschopnejších dobré podnetné podmienky doma. Schopní študenti sú tí, ktorí majú o štúdium záujem. Sú to tí, ktorí často trávia čas nad knihami aj vtedy, keď ich rovesníci majú inú zábavu, prípadne, keď si ich rovesníci privyrábajú na brigádach. Títo študenti študujú. Preto mnohí z nich dokážu kombinovať naraz viacero študijných programov. Dopĺňajú si súvislosti z iných príbuzných odborov a rozširujú si svoj profil. To sú tí študenti, ktorí neodišli študovať do zahraničia, ale chcú dosiahnuť kvalitné vzdelanie doma. Kto z vás nesúhlasí s tým, že ich treba chrániť, že pre nich treba vytvárať dobré, priaznivé prostredie, motivovať ich? Kto s tým nesúhlasí? Zrejme ministerstvo školstva preto, lebo v predloženej novele nechce takýchto študentov podporovať, ale ich chce trestať. Tak to aspoň vyplýva z § 92 ods. 5, ktorý hovorí: „Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku.“ Ja s tým nesúhlasím. Nesúhlasí s tým nikto z mojich kolegov z SDKÚ – DS, pretože je proti nášmu presvedčeniu trestať usilovných a príčinlivých. A myslím si, že je to aj proti zdravému rozumu.

    Preto predkladám môj ďalší pozmeňujúci návrh k bodu 154 v znení: „§ 92 ods. 5 sa vypúšťa.“ Aj pri tomto pozmeňujúcom návrhu platí, že ho predkladám pre prípad, že neprejde pozmeňujúci návrh na vypustenie celého bodu 154 a v súvislosti s uvedeným pozmeňujúcim návrhom predkladám ďalší z neho vyplývajúci pozmeňujúci návrh k bodu 122. Ten znie: „122. bod návrhu zákona sa vypúšťa.“ Mám tu s podpismi návrh.

    Neopustím tému kvality ani v mojej ďalšej poznámke. Nevyhnutným predpokladom kvality sú na jednej strane vzory, je to nejaká nastavená latka, napríklad ako výskumná univerzita. Na druhej strane tým, čo môže menej kvalitných hnať k tomu, aby sa k tejto latke približovali, je konkurencia, je to súťaž. Naše vysokoškolské prostredie iste potrebuje konkurenciu, potrebuje šťuky do rybníka napríklad v podobe neveľkých, ale moderných zahraničných vysokých škôl, ich pobočiek u nás, napríklad v podobe neveľkých moderných súkromných vysokých škôl. Na jednej strane takéto šťuky do nášho rybníka vpúšťame, ale zároveň im vypúšťame vodu. Ako? No tak, že chceme, aby o rozpočtoch súkromných vysokých škôl rozhodovali akademické senáty. Povedzte, pri ktorej súkromnej spoločnosti by bolo možné, aby o jej rozpočte rozhodovali klienti a zamestnanci?

    Vážené dámy, vážení páni, skloňovala som tu kvalitu v mnohých pádoch. V posledných rokoch sa všade, kde sa hovorí o kvalite, hovorí o procesoch, procesoch riadenia kvality. Pretože každý manažér vie, že bez kvalitného procesu sa kvalita zrodiť nemôže. Procesy sa štandardizujú, certifikujú, kontrolujú. Tak sa pozrime, akým procesom chceme dospieť ku kvalite vysokoškolského vzdelávania u nás. Akým procesom prechádza táto novela. Už sa tu hovorilo o tom, aké boli štádiá zrodu, keď skutočne nikto nevedel, čo je vlastne tá pravá verzia, ktorá pôjde do vlády. Už len to, že samotná novela mení 194 bodov, že k nej zaznelo, myslím, 130 alebo 140 pozmeňujúcich návrhov, každopádne spoločná správa ich obsahuje 80. To sú, myslím, fakty nezlučiteľné s dobrým procesom riadenia kvality.

    Nespomínam nedôstojné handrkovanie v poslednom čase. Po koaličnej rade sa skonštatovalo, že bude návrh zákona schválený. Do dnešného dňa sú vlastne externí študenti rukojemníkmi predsedu jednej z koaličných strán pána Mečiara, lebo stále nevieme, či je spoplatnenie ústavné, alebo nie je. Ráno ešte bolo, dnes sa zdá, teda po tejto diskusii a istých zmenách, ktorých sme boli svedkami v rozprave, že už asi ústavné nie je.

    Musím spomenúť, žiaľ, aj veľmi málo dôstojné zapojenie sa reprezentantov rektorskej konferencie v posledných štádiách, kde ukázali, že naozaj účel svätí prostriedky. Takže znovu opakujem. Nekvalitným procesom sa ku kvalite dopracovať nedá. Po koaličnej rade sme sa dozvedeli, že zákon bude z rokovania pléna Národnej rady stiahnutý pre „niektoré závažné nedostatky, ktoré chce koalícia vylepšiť“. To je citácia. „Niektoré závažné nedostatky, ktoré chce koalícia vylepšiť.“ Musím povedať, že tento cieľ sa podarilo naplniť. Tie nedostatky sú, pán minister, naozaj už takmer absolútne. Ostáva teda jediné riešenie. Odmietnuť zákon ako celok. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Rosovej za jej obsažné vystúpenie. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou k jej vystúpeniu? Konštatujem, že pán Zelník, pani Sániová, pán Rydlo. Na základe dohody inak sa spýtam. Chcete reagovať teraz alebo? Teraz. Dobre, tak pustíme ešte faktické poznámky a potom by sme spravili prestávku na obed do 14.00 hodiny, kedy prvý v rozprave potom bude vystupovať pán poslanec Rafaj. A po jeho vystúpení a po faktických poznámkach na jeho vystúpenie bude potom možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Čiže skončíme ešte faktické poznámky. Ako prvý sa hlásil pán poslanec Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja budem veľmi krátko. Zarazili ma posledné vety, kde pani kolegyňa spochybňuje rektorskú konferenciu a vyčíta rektorskej konferencii, že nebola dosť dôsledná, to znamená, keď to nebolo podľa nej, tak asi rektorská konferencia napriek tomu, že odsúhlasila a dáva súhlasné stanovisko a vyjadrila sa veľmi pozitívne k tomuto zákonu, pani kolegyni sa nepáči takéto stanovisko. Myslím si, že to svedčí o celej kvalite toho vystúpenia a neviem, pani kolegyňa, vy ste absolventkou toho externého štúdia? Tak to asi potom vyzerá. Ďakujem.

  • Ďalšou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Beata Sániová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi pozorne som si vypočula prejav pani poslankyne Rosovej. Opakovane hovorila vety – výraz kvality vedeckej práce, vytvoriť kvalitu na vysokých školách, kvalita má ísť dopredu a podobne. Z toho dôvodu chcem upozorniť v predloženej novele vysokoškolského zákona na bod 60 až 78, ktorý hovorí práve o tom, že práva vysokých škôl udeľovať absolventom študijných programov akademický titul, uskutočňovať habilitačné a inauguračné konania bude minister školstva.

    Osobne si myslím, že práve toto je cesta na zvýšenie kvality nielen absolventov, ale aj mladých vedcov na vysokých školách. Opakovane sa tu hovorilo o hosťujúcom docentovi. Podporím bod 23 a bod 47 v tejto novele, kde sa navrhuje zrušiť toto funkčné zaradenie. Pred niekoľkými hodinami som sa vrátili zo zahraničnej jednodňovej pracovnej cesty, kde kolegovia, ktorým bol daný na určitej vysokej škole v Slovenskej republike takýto titul, používajú tento titul aj v zahraničí pri odborných vystúpeniach. Podľa súčasného zákona tento titul môžu používať len na tej vysokej škole, ktorá im ho dala.

    Ďalej čo sa týka externého štúdia. Už som len čakala, že v rozprave odznie návrh, aby aj medicína bola externým štúdium, a preto sa pýtam, či niekto tu z prítomných by sa dal liečiť lekárovi, ktorý má za sebou externú formu tohto štúdia. Ďakujem pekne.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Mám iba krátku poznámku, a to je tá, prosím vás, ak Slovensko chce v konkurencii uspieť, potrebuje mať kvalitné...

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále ešte.

  • ... potrebuje mať kvalitné školstvo, či školstvo vysokoškolské, stredné alebo základné.

    Z tých všetkých intervencií, ktoré som tu počul, mi nikto nedal odpoveď na to, načo je Slovensku, Slovenskej republike 33 či 34 vysokých škôl. Podľa môjho náhľadu je toto zbytočný luxus a tento prepych jednoducho nie je prostredím, ktoré vytvára zdravú konkurenciu, ako hovorila pani poslankyňa, ale je prostredím, ktoré je podľa mňa kontraproduktívne. Preto by som si želal, aby slovenské školstvo troška zmenšilo, resp. zredukovalo počet vysokých škôl a počet vysokoškolských profesorov, docentov, aby meno profesor čosi znamenalo a je potrebné, aby sme dávali dôraz na kvalitu, nie kvantitu. Kvantity sme doteraz mali dosť. Želám vám dobrú chuť.

  • Pani Rosová chce reagovať na faktické poznámky svojich kolegov. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Musím povedať, ja mám rada džez, mám rada improvizáciu, takže istým spôsobom obdivujem, čo sa tu deje v laviciach po mojej pravici dnes. Je to také predstavenie, ktorého sme ešte svedkami neboli. Naozaj sú tu improvizácie na danú tému. Obávam sa ale, že bez znalostí základných nôt. Pán poslanec Zelník je toho dnes čelným protagonistom. Obávam sa, že to, čo tu hovorí, nevyplýva z toho, že by si starostlivo naštudoval predloženú novelu, ale naozaj si plní istý stranícky záväzok. Hovoril tu už o tom, že napríklad tento zákon znemožní nelegálne spoplatňovanie externého štúdia, pričom asi ťažko vie vyargumentovať prečo.

    No a pokiaľ ide o jeho pripomienku na môj komentár k rektorskej konferencii. Stanovisko rektorskej konferencie je vecou rektorskej konferencie. Ja som sa vyjadrovala ku spôsobu, akým podľa mňa nie veľmi dôstojne zasiahol pán prezident rektorskej konferencie do diskusie o tom, ako sa majú vyberať, od koho sa majú vyberať externé poplatky atď. Neviem, či ste zaregistrovali tento jeho zásah, ale bolo to vystúpenie široko medializované.

    Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Rydla. Ja sa stotožňujem v tom, že kvantita nemá byť na úkor kvality. Myslím si, že profesor má byť profesor a že teda tá kvantita nemôže zodpovedať kvalite, v žiadnej krajine by nemohlo byť toľko špičkových a vynikajúcich hláv, aby mohlo byť udelených toľko najšpičkovejších, najprestížnejších titulov. Ale nemyslím si, že to znamená, že by sme nemali mať veľa vysokých škôl. Slovensko je krajina s celkom inou urbanistickou štruktúrou ako napríklad Holandsko...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. V súlade s rokovacím poriadok vyhlasujem teraz obednú prestávku do 14.00 hodiny.

    Vážený pán minister, vážený pán spravodajca a vážené kolegyne, kolegovia, pokračovať budeme vystúpením pána poslanca Rafaja, ktorý bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Po jeho vystúpení sa budete môcť prihlasovať ústne. Aj ja sa pripájam k želaniu dobrej chuti.

  • Prerušenie rokovania o 12.23 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokračujeme v rozprave písomne prihlásených rečníkov.

    Teraz vystúpi pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, na úvod mojej reči by som mohol povedať: „Null lex satis commoda omnibus est (Nijaký zákon nie je dosť výhodný pre všetkých).“ Ale pokúsim sa o to, aby som o niečom presvedčil aspoň niekoľkých odporcov predloženej novely zákona o vysokých školách, pretože naše rokovania mi, bohužiaľ, pripomínajú korčuľovanie z dôb minulých, keď jednou z povinných disciplín boli aj tzv. povinné cviky. Do úvodu si preto dovolím vsunúť rešeršnú skratku, o čom to vlastne je. Podľa mňa nielen kľúčovými slovami, ale aj princípmi tejto normy sú vzdelanosť, konkurencieschopnosť, kvalita, poriadok, prehľadnosť, proporcionalita.

    Ja si cením aj tie pripomienky, ktoré dáva opozícia. Len nadviažem na moju predrečníčku. Aj keď sme už po obede, niečo si pamätám z toho. No neviem si dosť dobre predstaviť, ako môže legislatíva zabezpečiť kvalitu. My môžeme len nastaviť systém, vytvoriť podmienky. A v rámci tých podmienok a akademických slobôd už v rámci konkurencie medzi vysokými školami sa ony samé musia zasadiť o kvalitu na trhu s vedomosťami.

    Tento zákon má akútnu spoločenskú i systémovú a rezortnú naliehavosť, adresnú presnosť a prináša reformnú zmenu. Preto nepoznám inú cestu, než ho schváliť. Kým sa tak stane, dovolím si položiť niekoľko na úvod zásadných otázok.

    Všetci si kladieme tú podstatnú otázku, ktorú musíme vyriešiť. Ak chceme, aby Slovensko a Slováci boli konkurencieschopní nielen na trhu ekonomiky, ale aj v jej logickej predsieni, vzdelávaní, teda otázka znie, ako zvýšiť kvalitu vzdelávania a prioritne vysokoškolského. Dúfam, že všetci si uvedomujeme, že zákony pripravujeme pre objekty a pre subjekty práva. Chcem zdôrazniť a oceniť, že novela dáva veľký priestor pre subjekt práva, teda pre vysokoškolákov. Podľa prieskumu GfK Slovakia, ktorý agentúra vypracovala pre akademickú ratingovú agentúru asi pred dvomi rokmi, sa zistilo, že takmer tretina, presne 28 %, vysokoškolákov navštevuje svoju školu najmä preto, že hľadá kvalitu. To je jasná odpoveď, je to tretina študentov, ktorí chcú hľadať a nájsť kvalitu. Malé národy sa môžu presadiť najmä tým, čo majú v hlave, a nie pod nohami, dovolím si tvrdiť. V slovenskom národe bola vzdelanosť historicky komparatívnou výhodou snáď už od čias Veľkej Moravy, keď z nášho územia sa šírila kultúra, vzdelanosť a písmo. Na vzdelanosť sú, samozrejme, rozdielne kritériá. Rovnako je to pri kvantite či ekonomickom progrese. Napr. v Spojených štátoch je síce najvyšší príjem na jedného obyvateľa, ale vzdelanosťou sú Spojené štáty až na 12. miestom mieste na svete. Aj to ukazuje, že peniaze všetko nevyriešia. To, že práve vysokoškolské vzdelanie a jeho kvalita sú strategické veličiny s vysokou pridanou hodnotou, dokazuje porovnanie Česka a Rakúska. V Česku je síce nižší počet ľudí so základným vzdelaním, je to niečo cez 21 %, ako v Rakúsku, kde je to viac ako 30 %, a dokonca sú Česi lepší aj v počtoch stredoškolsky vzdelaných, pomer je 69 : 56, ale Rakúšania majú vyšší index vzdelanosti, pretože sa zohľadňuje index pomeru vysokoškolsky vzdelaných 13,3 : 9,6. Takže tu vidíme tú spoločenskú naliehavosť riešenia novely päťročného zákona o vysokých školách.

    Rozhodujúce pre budúcnosť však nie sú len počty študentov a kvalita vzdelania, ale aj systém celoživotného vzdelávania. Máme alarmujúce čísla pre ďalšie vzdelávanie, pretože touto cestou doteraz kráča len 5 % našej populácie vo veku 25 až 64 rokov. Navyše ani jedna, opakujem to, čo už tu zaznelo, bohužiaľ, vysoká škola nie je v rebríčku top 500 najlepších univerzít sveta, ktorý robil prieskum Šanghajskej univerzity. Opýtam sa, načo nám je 1 700 vedcov akademikov, ktorí nie sú činní na vysokých školách. Práve novela zákona o vysokých školách rieši nevyhnutnú prepojenosť na vedu a spätne vedcov na vysoké školy. Pýtam sa, dokedy budeme tolerovať tento stav, na čom je založená vnútorná súťaživosť našich vysokých škôl, kedy sa konečne posunieme od téz, že Európska únia i OECD považujú vzdelanie za základ rozvoja každej spoločnosti. Je tu čas, aby sme konečne začali aj implementovať a realizovať Bolonskú a Lisabonskú stratégiu. Podľa mňa táto novela je dobrým nástrojom na jej implementáciu.

    V priebehu prípravy zákona som sa stretol s nevôľou nielen politickej či názorovej opozície, čo je prirodzené, ale, bohužiaľ, aj akademickej obce alebo jej časti meniť niektorý status quo, čo je ďalším typickým javom na Slovensku držať sa úporne svojho subjektívneho či aspoň svojho zúženého uhla pohľadu a nevedieť nadradiť všeobecné nad svoje súkromné. Preto musím povedať aspoň dva negatívne javy v školstve, ktoré ťaháme ako dlhodobé dedičstvo. Je to absentujúca diverzita vysokých škôl, ktorá spočíva v sústredení sa vysokých škôl takmer výhradne na poskytovanie druhého stupňa vysokoškolského štúdia. A to sa odráža v nízkej schopnosti vysokých škôl potom reflektovať potreby trhu práce vysokoškolskými inštitúciami. Táto novela sa práve o to snaží a zohľadňuje prepojenosť a adresnosť medzi vysokými školami a trhom a spätne medzi trhom a tým, čo sa bude vyučovať na vysokých školách. Druhým takýmto negatívnym dlhodobým trendom je vysoký priemerný vek vysokoškolských pedagógov, ktorý vzniká kvôli nízkej finančnej motivácii začínajúcich vedcov a pedagógov, ktorí sú potom absorbovaní súkromnou sférou, ale aj tým, že keď už konečne kariérne dosiahne prednášajúci na vysokých školách ten najvyšší stupeň, tak sa snaží potom, samozrejme, čo najviac a čo najdlhšie uplatniť, aj keď je to možné len do veku 65 rokov.

    In medias res skočím teraz, a to k tej nie podstatnej, aj keď relatívne dôležitej systémovej zmene v novele zákona. A to je mechanizmus spoplatnenia externistov. Práve na tejto argumentácii v časti opozície vidieť metódu pars pro toto. Kvôli maličkej nepodstatnej časti sa odmieta celý celok. Kde je však pamäť, kde sú hodnoty, o ktorých mnohí z nás tak často hovoríme? Ak tu niekto pochybuje o tom, že legalizácia spoplatnenia sa prejaví v zdravom konkurenčnom prostredí vzdelávacích inštitúcií, o čom to potom je? Alebo sa niekto bojí súťaže o vnútorné finančné zdroje? Alebo má to byť snáď lobing proti verejným vysokým školám v prospech súkromných vysokých škôl? Sme kritizovaní o. i. z vonkajšieho prostredia, že na Slovensku je vraj oproti Česku alebo Maďarsku veľmi málo súkromných škôl. Môžem to vnímať ako lobing, ako lobing útoku proti verejným vysokým školám, ktoré sú nosnou, pilierovou časťou nášho vysokoškolského vzdelávania. Ale tým nechcem povedať, že niekto bráni vzniku súkromných vysokých škôl. Určite tomu nebráni. Len nechajme vnútorné konkurenčné prostredie medzi verejným a súkromným sektorom. Ak chceme riešiť veci koncepčne, musíme teda vychádzať z aktuálnej a pravdivej analýzy. Otvorene poviem kriticky, že vo výchovno-vzdelávacom procese na vysokých školách sme zdedili a zvykli sme si na systém oceňovania extenzie namiesto kvality. Na ilustráciu poviem, systémovým financovaním našich vysokých škôl, keď si pozrieme jeho celý prierez od rozpočtu ministerstva školstva cez granty Európskej únie až po diskutabilné platby externistov, evokujú sa len Pavlovove reflexy, že sa odmeňuje iba extenzívna kvantita bez ohľadu na kvalitu. Ak hovoríme o konkurencieschopnosti a voláme po nej, neznamená to len byť porovnateľný so svetom, ale aj zapojenie sa do sveta vedy, techniky, inovácie, výskumu. O tomto všetkom hovorí práve aj novela vysokoškolského zákona. Zriaďujú sa centrá excelentnosti, inkubátory, na to, na čo sme doteraz pozabúdali. Dámy a páni, systémovou odbornou odpoveďou, ktorá sleduje takýto primárny cieľ, je novela, ktorá sa snaží zabezpečiť práve túto kvalitu vzdelávania, ale, opakujem, nie nejakým nadiktovaním, lebo neviem, kto by to vyriešil, ale vytváraním podmienok a nastavovaním systému.

    Novela prešla dlhým pripomienkovým konaním, odbornou oponentúrou za účasti laickej, odbornej verejnosti a širokej publicity médií, čo považujem za prínos k jej akceptovaniu aj zlepšeniu, pretože v procese niekoľkomesačného cizelovania došlo zo strany predkladateľa a tvorcov k akceptovaniu viacerých pozitívnych vylepšení. Aj toto môže byť predpremiérový náznak nového trendu, že pripravovaná novela zabezpečí prepojenie vysokoškolského vzdelávania so spoločenskou praxou, aby sme nevyrábali len počty ľudí s vysokoškolským vzdelaním a potom to dávali niekde do tabuliek OECD alebo Európskej únie a hovorili, my sme niekde na takomto a na takomto mieste, bez toho, že by sme zohľadňovali, aká kvalita vysokoškolsky vzdelaných ľudí nám vychádza a ako sú oni konkurencieschopní voči svojim pendantom zo zahraničia.

    Ďalším kľúčovým slovom je flexibilita tejto normy. Návrh podporuje aj viaczdrojové financovanie. Po súhlase správnej rady si vysoké školy budú môcť vziať bankový úver, čo je určite progres. Je tu, samozrejme, aj zavádzaný poriadok takmer vo všetkých opatreniach, pretože konkrétne v tomto prípade to myslím 60 % hodnoty. Takže musia sa vysoké školy správať zodpovedne. Dáva sa im sloboda, ale na druhej strane aj zodpovednosť pre úkony čiže takýmto spôsobom. Toto je moja predstava, ako sa nastavuje systém na to, aby sme ponechali aj slobodu a zároveň aj zohľadnili zodpovednosť za verejné zdroje a takto prispeli k zdravšiemu konkurenčnému prostrediu na Slovensku. Snahou tejto legislatívnej iniciatívy je podstatne zvýšiť počet doktorandov na vysokých školách. Aj z toho dôvodu je vypísaný a pripravuje sa ďalší grant z Agentúry na podporu vedy a výskumu. Čiže je to komplexný prístup rezortného ministerstva. Snahou je zapojiť viaczdrojové financovanie vysokých škôl práve do doktorandského štúdia.

    Pristavím sa ešte pri ďalšom kľúčovom slove, ktoré som už spomenul. Je to poriadok čiže ako systémové a štrukturálne opatrenie. Spomeniem, po registri študentov a garantov študijných programov návrh zavádza aj centrálny register zamestnancov štátnych a súkromných vysokých škôl a pobočiek zahraničných vysokých škôl na Slovensku. Predsa len bol tento prístup tu kritizovaný. Ale jednoducho ja nepoznám ani slobodný prístup a nepoznám ani invenčný prístup k prostrediu, kde je chaos a kde je neporiadok. Poriadok je jednoducho vstupnou bránou toho, aby sme mohli hovoriť o nadstavbe, o ktorú sa usilujeme. Podľa návrhu vlády štátny súhlas na pôsobenie verejnej alebo súkromnej školy bude udeľovať vláda. Čiže zrovnoprávňuje sa postavenie súkromných a verejných vysokých škôl. V súlade s pravidlami Európskej únie budú môcť pobočky zahraničných škôl poskytovať na území Slovenska vlastné študijné programy. Na svoje pôsobenie však budú musieť získať, prirodzene, súhlas, pretože púšťame si sem cudzí prvok. A bez toho, aby sme vedeli, v akej kvalite bude vzdelávať, je asi nie šťastný. Oproti súčasnosti sa za dennú formu štúdia bude považovať najmenej 18 hodín priameho kontaktu učiteľa a študenta týždenne. Čiže opäť zavádzame poriadok na to, na čo je vlastne vysoká škola, na kontakt študenta a profesora či docenta, odborného asistenta vzájomne, na výučbu, inak potom môžeme zaviesť inreadingové vysoké školy, bez priameho kontaktu.

    Ďalej a už len na okraj. Z registra garanta vyplývajú zaujímavé a súčasne závažné skutočnosti. Štát vynakladá veľké prostriedky zbytočne na neexistujúcich študentov a neexistujúce študijné programy. To nikoho doteraz netrápilo? Preto registre nie sú len systémovým riešením, ale nastolia poriadok a zvýšia aj finančnú disciplínu a najmä efektivitu vynakladaných verejných prostriedkov štátu. Vysoké školy budú môcť požadovať školné od študentov študujúcich externou formou, ale počet týchto študentov sa zohľadní oproti pôvodnej. Aspoň na záver dám, pán minister, pozmeňujúci návrh, aby sa oproti pôvodnej kvóte 50 % uvažovalo o pomere 1 : 1, čiže počet externých študentov aby mohol maximálne dosiahnuť výšku denných študentov, čo je tiež v rámci istej flexibility, ale zase aj istej zodpovednosti, pretože nosným by naozaj malo byť denné vysokoškolské štúdium. Týchto prostriedkov a opatrení v novele je, samozrejme, podstatne viac. Rieši to úpravu kritérií pre dotačné financovanie vysokých škôl, pretože, áno, nielen peniaze sú podstatné, ale sú podstatné.

    Chcem však, dámy a páni, zdôrazniť to podstatné, čo zaniká v našej diskusii. A to je, že štát uhrádza školné na denné vysokoškolské štúdium na verejných vysokých školách a aj na tú časť riadneho externého štúdia. Čiže toto je to podstatné oproti minulosti. A tá filozofia je rozdielna v tom, že sa vôbec ani neuvažuje o spoplatnení denného štúdia, nech už by to bolo zmierňované študentskými pôžičkami alebo bez nich. Jednoducho v tomto smere táto vládna koalícia rešpektuje plne ústavu, kde sa o tomto práve na vzdelanie hovorí.

    Dovolím si pokračovať teda, v akom stave sa vlastne nachádzame. Skutočne v diferencovanom školstve bude treba okrem zabezpečenia prístupnosti so zohľadnením kvantitatívne v masovosti štúdia myslieť aj na výchovu intelektuálnej a profesijnej špičky na univerzitách, ktoré sa vo vyspelom svete spájajú predovšetkým s výskumom a vedou.

    Myslím, že už to gro, čo som chcel povedať, som povedal, a preto to flešovo zhrniem, čo teda prináša novela zákona č. 131/2002 Z. z.

    Zvyšuje sa úroveň vysokoškolského vzdelávania, kvalita vysokých škôl, lebo v súčasnosti, či sa nám to páči alebo nie, tento trend a súčasne aj úroveň klesá.

    Cieľom je vytvoriť rovnaké a korektné podmienky pre všetky typy vysokých škôl, štátne, verejné, súkromné, čo je predpoklad súťaživosti a slobody prostredia. Tým získava, samozrejme, aj študent, lebo bude mať možnosť získať kvalitné vzdelanie, bude sa môcť slobodnejšie rozhodovať. A získa tým aj spoločnosť, pretože predpokladáme stav, aspoň filozofiou Slovenskej národnej strany to je, aby sme nemali únik mozgov do zahraničia, ale aby naša mladá generácia, pokiaľ získa kvalitné vzdelanie, tú pridanú spoločenskú a národnú hodnotu odovzdávala tu doma na Slovensku a tým bolo naše prostredie konkurencieschopné voči okolitým štátom.

    Zavádza sa nová kategorizácia vysokých škôl, čo tiež na jednej strane sprehľadňuje súčasne systém a na druhej aj posilňuje vedeckú činnosť na vysokých školách, pretože práve, myslím, najviac zaostávame v tomto, naozaj v tej vedeckej činnosti. Nebudem tu hovoriť o tých štatistikách, ktoré všetci dobre poznáte, je to počet citácií v našich publikáciách a tak ďalej a tak ďalej. A to už nehovorím o tom smutnom trende písania diplomoviek cez internet.

    Zavádza sa poriadok do školského systému. Mám na mysli nezákonné vyberanie poplatkov prostredníctvom pochybných spoločností, aj keď mnohí o tom pochybujú. Ale verím, že pokiaľ bude nastavený systém a on sa dostane do realizácie prirodzenou formou v rámci konkurenčného prostredia, už budúce najbližšie možno 3 ročníky, 3 generácie, ktoré budú vstupovať na vysokú školu, si veľmi rýchlo zohľadnia a rozhodnú sa, aký systém využijú. Samozrejme, nemôžeme používať retroaktivitu aj spätne. A, bohužiaľ, tí, ktorí sú už v tomto starom systéme, pravdepodobne to budú musieť aj dokončiť.

    Vytvárajú sa registre študentov, zamestnancov, garantov, čím sa bráni neefektívnemu plytvaniu finančnými prostriedkami, alebo aj študentov, ktorí študujú na viacerých vysokých školách, fakultách. Sú to aj lietajúci profesori a garanti. Môžem vám povedať z vlastnej skúsenosti, v ročníku, keď som ja začínal, tak sme mali asi 4 kolegov, ktorí súbežne študovali na dvoch vysokých školách, a ani jeden ju nedokončil, skončili len tú materskú. Aj to o niečom...

  • Hlas zo sály.

  • Bola to žurnalistika, pán kolega, keď môžem povedať, tá materská, áno, nie dovolenka, ale materská teda katedra. Som si ju tak dovolil nazvať.

    Ďalej, upravujú sa kompetencie verejných vysokých škôl, čím sa vlastne sprehľadňuje duálny systém a posilnenie verejnej kontroly cestou správnych rád. Veď dajme tomu priestor, čo je cisárovo, dajme cisárovi, čo patrí Bohu, dajme Bohu. Áno? Minule som čítal niekde, aká je nízka úroveň na jednej národohospodárskej fakulte, aké bludy sa tam prednášajú, koľko nekvalitných ľudí odtiaľ odišlo.

    Ďalej, otvárajú sa nové možnosti podnikateľských aktivít a financovania pre verejné vysoké školy.

    Tým chcem povedať, že summa summarum v ekonomicko-sociálnych opatreniach má novela rozvojový, a nie reštriktívny charakter. Prináša do systému viac peňazí, väčší poriadok, transparentnosť, adresnosť. Teda výsledkom by mala byť zvýšená kvalita vzdelávania na našich vysokých školách, a preto vás prosím aj o jej podporu.

    Pani predsedajúca, dovolím si predniesť v rámci rozpravy tri pozmeňujúce návrhy, ktoré by už mali byť aj rozmnožené. Sú uvedené ako pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Rafaja, Muškovej a Nachtmannovej. Prvý sa týka úpravy režimu spoplatnenia, z ktorého vyplýva, že spoplatnenie bude dodatočnou formou k štátom dotovanému štúdiu. Druhý sa týka kompenzácií, keď pôžičkový fond budú môcť používať aj externisti, čím sa otvára aj novela zákona o pôžičkách. A tretí sa týka úpravy pôvodnej päťdesiatpercentnej kvóty pre externistov, keď sa upravuje na pomerný pomer maxima 1 : 1.

    Čiže prečítam pozmeňujúci návrh 1.

    A. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod 32, ktorý znie: „V § 16a ods. 6 sa slová „§ 89 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 8“.“

    To je legislatívnotechnická úprava.

    B. V čl. I bode 147 ods. 2 a 4 sa slová „§ 89 ods. 4 písm. e)“ nahrádzajú slovami „§ 84 ods. 4 písm. e)“.

    Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    C. V čl. I sa za bod 148 vkladá nový bod 149, ktorý znie: „V § 89 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Ministerstvo určí podľa počtu študentov, kvality, ekonomickej náročnosti uskutočňovaných študijných programov a uplatniteľnosti absolventov v praxi limity súm finančných prostriedkov pre jednotlivé verejné vysoké školy, počnúc prvým rokom štúdia na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme, ktoré určí vláda nariadením. Verejná vysoká škola v rámci určeného limitu a v jeho plnej výške určí v termíne do 31. októbra príslušného kalendárneho roka, ktoré študijné programy bude zabezpečovať bezplatne (ďalej len „bezplatný študijný program v externej forme“), a predpokladaný počet študentov, ktorí sa zapíšu na štúdium od príslušného akademického roka, tak, že zohľadní ekonomickú náročnosť uskutočňovaných študijných programov podľa odseku 4. V ďalších rokoch štúdia budú študenti zapísaní na bezplatných študijných programoch v externej forme zohľadnení v počte študentov podľa odseku 4. Pokiaľ vysoká škola prijíma na štúdium nad možnosti štátu alebo právnických osôb, s ktorými vysoká škola uzatvorila zmluvu, prijímanie ďalších študentov môže spoplatniť s oznámením pred začatím akademického roka. Právnické osoby môžu uzatvárať zmluvy s vysokými školami na študijné programy v externej forme štúdia na predpokladaný počet študentov a študijné programy. Fyzické a právnické osoby môžu uzatvárať so študentmi zmluvy o úhrade nákladov spojených so štúdiom súčasne so zmluvami o budúcom pracovnom pomere.“.“ Doterajšie odseky 5 až 11 sa označujú teda ako odseky 6 až 12. Ďalšie body sa prečíslujú a primerane sa upravia aj pôvodné body 149 a 150 návrhu. Tu chcem poznamenať pre pána spravodajcu, že žiadam vyňať bod 68 na osobitné hlasovanie, pretože to s týmto súvisí.

    Druhý pozmeňujúci návrh skupiny poslancov sa týka možnosti prijímania na externú formu štúdia. 1. V čl. I bod 102 znie: „V § 55 ods. 7 sa vypúšťa odkaz 36 nad slovom „schopnosti“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Na štúdium v jednom akademickom roku môže vysoká škola prijať na externú formu štúdia najviac taký počet uchádzačov o štúdium, ako prijme v príslušnom akademickom roku na dennú formu štúdia. V počte uchádzačov o štúdium prijatých na externú formu štúdia sa nezohľadňujú uchádzači o štúdium, ktorí v čase podania prihlášky na štúdium vykonávajú prácu vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu alebo sú v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na odborné vysoké školy.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 36 potom znie: „36) Napr. zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    To odôvodnenie som v podstate povedal už na začiatku. Umožňuje sa, aby vysoká škola mohla prijať na externú formu štúdia najviac rovnaký počet uchádzačov ako na svoju riadnu dennú formu štúdia.

    Pán spravodajca, poprosím vyňať bod 49 na osobitné hlasovanie pri tomto druhom pozmeňujúcom návrhu.

    Teraz by som si vám dovolil, dámy a páni, predniesť tretí pozmeňujúci návrh.

    Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení zákona č. 231/2000 Z. z. a zákona č. 528/2003 Z. z. sa mení takto: „V § 8 odsek 1 znie: „O pôžičku z prostriedkov fondu môže požiadať študent vysokej školy alebo občan, ktorého štúdium v zahraničí je podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike (ďalej len „žiadateľ“). Žiadateľ musí mať trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo musí byť v postavení zahraničného Slováka. Pôžička z prostriedkov fondu sa neposkytne žiadateľovi, ktorý je študentom doktorandského študijného programu alebo rovnocenného štúdia v zahraničí alebo ak nejde o prvé štúdium žiadateľa v príslušnom stupni vysokoškolského vzdelávania.“.“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 4b a 4c znejú: „4b) § 69 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 4c) § 4 ods. 5 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.“

    Dovolím si to odôvodniť. Sprístupňujú sa pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu aj pre študentov v externej forme štúdia, čo zároveň zabezpečí možnosť, aby pokryli školné z pôžičky.

    Bod 2. V § 10 ods. 1 sa slová „študentov, ktorí študujú na zahraničnej vysokej škole“ nahrádzajú slovami „žiadateľov, ktorí študujú v zahraničí. Osobitne sa schvaľujú prostriedky pre žiadateľov dennej formy štúdia a v externej forme štúdia“.

    Odôvodnenie. Právna úprava optimalizuje postup schvaľovania prostriedkov na pôžičky v novom členení na denných a externých študentov a študentov študujúcich na zahraničných vysokých školách.

    Ďalšia zmena je v bode 3. V § 12 ods. 1 sa slová „študujúci na zahraničnej vysokej škole“ nahrádzajú čiarkou a slovami „ktorý študuje v zahraničí“.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s vypustením označenia zahraničná vysoká škola zo zákona.

    Posledný bod je bod 4. V § 12 ods. 6 sa za slová „na zahraničných vysokých školách“ nahrádzajú slovami „v zahraničí“.

    Odôvodnenie. Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s vypustením označenia zahraničná vysoká škola.

    Číslovanie ďalších článkov sa primerane upraví.

    Toto sú tri pozmeňujúce návrhy, kde vás prosím takisto o ich podporu. A ďakujem vám za vypočutie.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja majú pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Fronc, pán poslanec Zelník a pán poslanec Devínsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvý má slovo pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega...

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega, pán kolega, budete tak láskavý, budete ma počúvať?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem. Pozorne som si vás vypočul, lebo to bolo zaujímavé. A môžem súhlasiť s tou prvou časťou vášho príspevku, kde ste vlastne hovorili, o aké ciele nám všetkým spoločne ide pri zavedení tejto novely vysokoškolského zákona. Žiaľ, v tej druhej časti ste hovorili o každom inom názore ako vašom, ako o názore, ktorý nie je dobrý. Dokonca ste sa vyjadrili, že ide o súkromné názory. Ale, pán kolega, ja vás ubezpečujem, že nejde o súkromné názory. SDKÚ – DS v svojom programe, v ktorom bola Minerva jednou zásadnou vecou, a ústami svojich poslancov, ktorí sú naozaj dobrí odborníci, hovorím o pánovi prof. Devínskom a hovorím o kolegyni Táni Rosovej, povedala názory politickej strany na tieto problémy. To sú tak závažné veci, že ich označenie, že to je nejaký súkromný názor niekoho, považujem za celkom scestné.

    No a posledná otázka. Je súkromným názorom aj názor vašich koaličných partnerov zo strany Ľudová strana – HZDS, ktorí často nesúhlasia s niektorými bodmi novely?

  • Ďalšia faktická, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, v kľude som si prečítala aj počúvala pozmeňujúce návrhy, ale úprimne poviem k bodu 149 § 89, že jednak neviem v niektorých častiach, o čo tam má ísť, a jednak je tá štylistika veľmi, veľmi zložitá, pre prax ťažko pochopiteľná. Ja by som skutočne znenie tohto jedného bodu navrhovala ešte zvážiť, pretože v jednej vete je, že to ministerstvo určí, na konci je, že to určí vláda nariadením. A presne z toho znenia neviem, v tom odkiaľ pokiaľ bude ministerstvo kompetentné a odkiaľ pokiaľ vláda bude kompetentná. To sú veľmi citlivé veci, tie treba veľmi presne určiť v právnych predpisoch. To sa nedá určiť beletriou. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická, pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Rafaj vo svojom vystúpení veľmi často hovorí o tom, že prijatím tejto novely sa zavádza poriadok na vysokých školách. Na rozdiel od vás, pán poslanec, ja si nemyslím, že na našich vysokých školách je neporiadok, skôr si myslím, že je tam poriadok, až na tú jednu vec, až na vynútené poplatky, ktoré doposiaľ existovali. A chcem sa vás opýtať, či si myslíte, že posilnením centrálneho riadenia a potláčaním samosprávnosti sa dá zaviesť nejaký väčší poriadok, alebo či si myslíte, že posilnením právomocí rektorov dôjde k tomu, aby ten poriadok bol väčší, alebo či si myslíte, že vytváraním ďalších kategórií študentov sa vytvorí väčší poriadok. Mohol by som ďalej menovať ďalšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele. A, bohužiaľ, ja mám pochybnosti o tom, že práve tieto zmeny zabezpečia v budúcnosti väčší poriadok. Skôr sa obávam, že existujúci poriadok na našich vysokých školách prijatím tejto novely sa mení na chaos. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja sa len obmedzím na vaše pozmeňujúce návrhy, ktoré ste predložili.

    Po prvé, ak ste hovorili o tom, že niektorí nebudú platiť, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme v dotknutom čase, tak sa chcem opýtať, či si myslíte, že mnohí na ten čas sa jednoducho nezamestnajú tak, aby vykonávali prácu vo verejnom záujme, a jednoducho takýmto spôsobom celkom prirodzene sa dostali do tej kategórie zvýhodnených študentov.

    Druhá vec, to tu zaznelo už u predrečníkov k tomu návrhu, ktorý máte. A hovorí, že ministerstvo určí a tak ďalej podľa počtu študentov. Nepredpokladám, že chcete urobiť zle pánovi ministrovi. On sa vyjadril, že toto sa vôbec nedá spočítať. Teraz mu vlastne hovoríte, že to bude musieť vypočítať. Ja si myslím, že sa to dá vypočítať, to je v poriadku, ale je to takisto, si myslím, veľmi nejasne formulované. A v tom istom bode 5 na záver hovoríte, a na to sa chcem opýtať, právnické osoby budú môcť uzatvárať zmluvy s vysokými školami aj so študentmi, teda chcem vedieť, či to má znamenať to, že tie, ktoré dnes vykonávajú obchádzaním zákona vzdelávanie, sa dostanú do kategórie, že uzavrú zmluvy a aj takýmto spôsobom to legalizujete. Prosil by som vysvetlenie.

    Ale ešte jedna poznámka na záver. Tieto veci naozaj zvyšujú chaos. A myslím si, že by bolo lepšie, keby ten zákon mal priestor na to, aby sa to vydiskutovalo tam, kde sa to má vydiskutovať, teda v odborných kruhoch a vo výbore. Tu v pléne v druhom čítaní to už ťažko dostaneme do takej právnej podoby, aby to bolo naozaj dobré. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem poďakovať pánu kolegovi poslancovi Rafajovi za to, že zdôraznil, že Slovenskej národnej strane naozaj nejde o kvantitu, ale o kvalitu, a predložený zákon tento zámer, zvýšiť kvalitu vysokoškolského štúdia, skutočne sleduje. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Devínsky.

  • Pán poslanec, ja by som sa veľmi rád vyjadril aj k tomu, čo komentovala pani poslankyňa Tóthová. Pýtam sa vás, či ste sa zaoberali aj zmenami § 57 ods. 5 a § 92 ods. 11, pretože tie presne určujú, čo musí vysoká škola stanoviť dva mesiace vopred pred uzávierkou prihlášok. To znamená, že v zákone bude niečo iného na jednom mieste a niečo iného na druhom mieste.

    Ďalšia vec je, že vy priamo novelizujete nejaký iný zákon. To znamená, že tento zákon už bude musieť mať aj iný názov.

    Ale chcel by som ešte povedať nejaký komentár k tomu, čo ste hovorili o tom, ako zvýšiť kvalitu, že predsa nemôžeme zvýšiť kvalitu zákonom. Tak na to existuje, samozrejme, veľa metód. A jedna z tých metód je štátnym rozpočtom. Však štátnym rozpočtom, ktorý máte v rukách, ak dá dosť peňazí na to, aby ste mohli zamestnávať kvalitných profesorov, ak samospráva rozhodne o tom, že takých treba, no tak zvýšite kvalitu okamžite alebo tak, že nebudú musieť robiť profesori výskum na prístrojoch, ktoré patria do múzea. Takže chcem povedať, že ak financovanie vysokého školstva dnes má klesajúcu tendenciu v porovnaní s HDP, no tak potom ťažko môžete žiadať, aby robili nejaký veľmi dobrý výskum.

    Vy ste hovorili aj o tom, že musíme vychádzať z pravdivej analýzy. Ja by som vás veľmi pekne chcel poprosiť, ak nejakú analýzu máte, tak ja by som ju rád videl, pretože nikto z akademickej obce nevidel, ale ani tento výbor školský nevidel žiadnu analýzu zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorá by hovorila o tom, čo je v ňom zlé a čo v ňom treba opraviť.

    A keď hovoríte o rovnakých podmienkach a vytváraní konkurenčného prostredia, tak potom treba rovnako financovať aj súkromné vysoké...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Pán poslanec Miššík, asi sme sa zle pochopili. Ja som len použil slová, že nie je dobré, ak niektorí nadraďujú súkromný záujem nad verejný. Ako si to kto vysvetlí, to už proste nechám na každého.

    K pánovi Szigetimu, ktorý spochybňoval poriadok na vysokých školách, resp. hovoril o tom, či s rektormi to robiť posilnením ich právomocí. No tak spočítajte, si koľko máme verejných aj súkromných vysokých škôl a s kým môžete lepšie komunikovať alebo kto je ten reprezentant tej danej školy pri tom množstve. A vyjde vám proste jednoduchá odpoveď.

    Chcem odpovedať aj na tie spochybnenia, či sa niekto zamestná alebo nezamestná vo verejnom záujme. Veď ja som ešte v jednej faktickej poznámke hovoril, že 35 % ľudí nám v súčasnosti študuje, pretože sú to policajti, pracovníci na úradoch práce alebo ľudia inde, kde si musia jednoducho dorábať tieto vzdelania. Takže tu sa hovorí o tomto.

    Pán poslanec Devínsky, ja som nehovoril o analýze vysokoškolského zákona, ale o analýze stavu vysokého školstva na Slovensku. Napr., ešte odpoviem, niektoré profesie, teda aprobácie na matematicko-fyzikálnej fakulte sú už dopredu, keď tak môžem povedať, vypredané pre zahraničné firmy. Čiže nič nebráni týmto firmám zabarterovať si študenta takouto zmluvou. Ale určite to nie sú také zmluvy, aké existujú teraz. To vás môžem ubezpečiť. Ani sme to nemali vôbec na mysli. Ďakujem.

  • Takže vyčerpali sme vystúpenia všetkých písomne prihlásených poslancov do rozpravy, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Dubravay, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Mamojka, pán poslanec Jasaň, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Lebocký a pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A ako prvý má slovo pán poslanec Dubravay. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa ako koaličný poslanec vyjadril k navrhovanému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje poslanie vysokých škôl s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti.

    Táto zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. A zákon je vypracovaný na základe Plánu úloh Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Uvedené som úmyselne odcitoval, aby bolo zrejmé, že to nie je proces náhodný, že to nie je výmysel stvorený v krátkodobom horizonte, tak ako niektorí opoziční poslanci nám to prezentovali.

    Je prirodzené, že naše vysoké školy sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa stále viac kvantitatívne pohybujeme, najmä naším vstupom do Európskej únie, otvorením hraníc a tak ďalej. A je normálne a prirodzené, že v tejto dobe, v dobe úžasného pohybu informácií, sa zákony menia, dopĺňajú a novelizujú, samozrejme, s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti slovenského štátu, ktorý aj v minulosti mal vysokú úroveň základného, stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania.

    Návrh zákona zachováva doterajšie členenie vysokých škôl na univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy. Samozrejme, zákon spresňuje a špecifikuje ich zameranie. Rieši odmeňovanie pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákon rieši organizáciu štátnej podpory, výskumu a vývoja, čo považujeme, samozrejme, za veľmi dôležité. Zákon rieši postavenie zahraničných vysokých škôl, ktoré sú ako právnické osoby so sídlom na území členského štátu Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskej konfederácie. Tak ako som už konštatoval, vysoké školy môžu byť za splnenia ustanovených kritérií začlenené medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy. Zároveň však za neplnenie ustanovených kritérií zákon určuje sankcie a pokuty právnickým osobám v rozsahu 500 000 až 15 mil. Sk a, samozrejme, ukončenie činnosti.

    Zákon určuje verejné vysoké školy, akými vnútornými predpismi upravil dodatočné zvolenie členov akademického senátu, ak v priebehu funkčného obdobia akademického senátu vznikne nová fakulta verejnej vysokej školy alebo sa niektoré fakulty zlúčia a do skončenia funkčného obdobia akademického senátu zostáva viac ako 6 mesiacov.

    Čo je dôležité. Rektor predkladá akademickému senátu verejnej vysokej školy na vyjadrenie návrh rozpočtu pred jeho predložením na schválenie správnej rade verejnej vysokej školy. Verejná vysoká škola môže so súhlasom správnej rady používať ako zdroje financovania aj úvery, už to tu bolo spomenuté, úvery od bánk na výskumnú a vývojovú činnosť a na financovanie kapitálových výdavkov. Treba len pripomenúť, že je tu určitá poistka, teda zábezpeka, v tom, že celková suma dlhu neprekročí 60 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roku bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu a hlavne na splátky vrátane úhrady výnosov nie je možné použiť finančné prostriedky z dotácií zo štátneho rozpočtu.

    V zákone je jednoznačne stanovené, podľa akých kritérií sa vytvára fond reprodukcie. Zákon hovorí o majetku verejnej vysokej školy. V záujme verejnej kontroly nad hospodárením verejných vysokých škôl sa posilňuje vplyv verejnosti na publikované údaje v správe o hospodárení verejnej vysokej školy. Pre zabezpečenie praktickej výučby študentov aj v iných študijných odboroch sa rozširujú možnosti zakladania vysokoškolských podnikov so všetkými výhodami a účelovosťou.

    Upravujú sa úlohy špecializovaných pracovísk verejných vysokých škôl.

    Rozširujú sa možností verejnosti zasahovať do činnosti verejnej vysokej školy prostredníctvom členov správnej rady, napr. navrhovať kandidátov na rektora, navrhovať prorektora a podobne.

    O právach vysokých škôl udeľovať absolventom študijných programov akademický titul, uskutočňovať habilitačné a inauguračné konanie bude rozhodovať minister školstva.

    Precizujú sa ustanovenia zákona o postupe ministerstva pri vybavovaní žiadosti o udelenie štátneho súhlasu na pôsobenie súkromnej vysokej školy.

    Vysokým školám z členských štátov sa umožňuje poskytovať na území Slovenskej republiky študijné programy na základe osobitného oprávnenia. Samozrejme, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky preskúma, či doklady o vzdelaní udeľované za absolvovanie tohto štúdia budú platné v krajine sídla vysokej školy. Precizuje sa formulácia tak, aby nebola pochybnosť o možnosti univerzitných vysokých škôl a vysokých škôl poskytovať študijné programy, ktoré nie sú orientované na vedeckú výchovu a pokračovania v ďalšom stupni vysokoškolského vzdelávania. Odborné vysoké školy poskytujú najmä programy zamerané na prax. Upravuje sa postavenie doktoranda vysokej školy a podobne.

    Som rád, tak ako som už povedal, a pán minister toto zdôraznil vo svojom úvode, že s ohľadom na skutočnosť sa umožňuje vysokým školám požadovať školné od študentov v externej forme štúdia.

    Zavádza sa obmedzenie, aby v jednom akademickom roku mohli prijať na externú formu štúdia najviac 50 % z počtu študentov prijatých v príslušnom akademickom roku na dennú formu štúdia, pokiaľ neprijmeme pozmeňujúci návrh.

    Zohľadňuje sa osobitosť poslania vysokoškolského učiteľa a obnovuje sa obmedzenie práce vysokoškolského učiteľa na vysokých školách pôsobiaceho v Slovenskej republike. Jeho práca pre iné právnické osoby tým nie je obmedzená. A cieľom je posilnenie kvality vzdelávacieho procesu a vedeckej činnosti vysokej školy tým, že vysokoškolský učiteľ pôsobí plnohodnotne na jednej vysokej škole.

    Zabezpečuje sa transparentnosť v postupe Akreditačnej komisie. Vyjadrenie Akreditačnej komisie je kľúčové pre rozhodnutie ministerstva o priznaní príslušných práv či v konaní o udelení štátneho súhlasu.

    Rozširujú sa kritériá zohľadňované vo financovaní verejných vysokých škôl.

    Zrovnoprávňuje sa školné na štátnych a verejných vysokých školách. Upravujú sa dôvody priznania alebo nepriznania sociálneho štipendia.

    V osobitnom prípade zdravotné postihnutie študenta umožňuje poskytovať sociálne štipendium aj po prekročení štandardnej dĺžky štúdia.

    Tak ako bolo už konštatované v predkladacej správe pána ministra školstva, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Zákon je precízne pripravený. Spĺňa všetky náležitosti. Nie sú v ňom žiadne obmedzenia akademických slobôd, ale vznikajú tu určité formy kontroly, najmä financovania a iných potrebných vecí pre chod fakúlt a vysokých škôl.

    Určené výbory, tak ako bolo konštatované, na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh a vyjadrili súhlas s ním a odporučili tento zákon schváliť. Preto poslanecký klub Slovenskej národnej strany a celá koalícia bude za tento zákon hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Dubravaya má pán poslanec Devínsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Devínsky. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste spomenuli, že slovenské vysoké školy sú súčasťou európskeho vysokoškolského priestoru. Ony tým ešte nie sú, lebo nespĺňame všetky kritériá Bologne, ale blížime sa k nim. Ale touto novelou, ak bude prijatá, tak sa znovu od nich vzdialime.

    Ale chcel by som sa dotknúť toho, o čom ste hovorili, čo sa týkalo spoločných študijných programov ako, povedal by som, výrazného pozitívneho faktora. Dovoľte, aby som k tomu poznamenal, že novela, ktorá je predkladaná, o ktorej diskutujeme, je konštruovaná tak, že ak jedna škola nemá akreditáciu a druhá ju má a dohodnú sa a vytvoria spoločný študijný program, tak obíde tá vysoká škola, ktorá ho nemá, nutnosť akreditácie. To teda nijako nezvyšuje kvalitu, ako ste to, vážený pán poslanec, uviedli.

    Spomínali ste zvýšenie posilnenia pôsobenia Akreditačnej komisie. No tak ako sa bude zvyšovať, keď kritériá kvality nebude si stanovovať Akreditačná komisia, ale budú to stanovovať ministerskí úradníci? A Akreditačná komisia sa k tomu bude vyjadrovať a potom pán minister schváli to, čo ministerskí úradníci pripravili. Takže ani to nie je celkom v poriadku, nezvyšuje sa pôsobenie Akreditačnej komisie, práve sa odníma jej absolútne kľúčová vlastnosť, ktorou môže regulovať kvalitu vysokých škôl.

  • Pán poslanec Dubravay, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic a po ňom bude vystupovať pán poslanec Mamojka. Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vitajte v parlamente, odkedy ste boli poslancom, trošku tu klesla úroveň slobody prejavu, ale vitajte znovu medzi nami.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu novely vysokoškolského zákona z pohľadu spoplatňovania externého štúdia. Myslím si, že spoplatnenie externého štúdia môže vyvolávať dva problémy, jeden problém ústavnoprávny a jeden problém vecný.

    Možno vás poteší môj názor pri jednom z nich, pán minister, pri druhom asi nie. Osobne si myslím, že ústavnoprávny problém tu nevzniká, nevzniká preto, že, samozrejme, každý zákon zavádza nejakú diferenciáciu, zavádza nejaké skupiny. Pokiaľ sleduje legitímny cieľ, napr. tá diferenciácia nie je svojvoľná, tak ten ústavný test splniť môže. Poviem príklad. Aj zákon o advokácii diferencuje medzi tými, čo môžu byť advokátmi a musia mať právnické vzdelanie. A tí, čo nemajú právnické vzdelanie, advokátmi byť nemôžu. Čiže tiež diskriminuje neprávnikov. Ale má to legitímny cieľ a to rozlišovanie nie je svojvoľné. V tomto prípade legitímnym cieľom je zrejme snaha finančne posilniť vysoké školy a diferenciácia nie je svojvoľná zrejme preto, že sa vychádza z predpokladu, že externisti môžu byť v pracovnom pomere, môžu zarábať a tým pádom si môžu časť svojho vysokoškolského štúdia financovať. Čiže ja osobne by som v tom ústavnoprávny problém nevidel.

    Vidím v tom však pomerne vážny vecný problém, najmä v tom riešení, ktoré vláda zvolila. A poviem aj prečo. Podľa tohto modelu financovania cieľom je, aby nebol, ako to bolo doposiaľ, obchádzaný zákon, keď externisti boli nútení tretími subjektmi platiť de facto školné, ale aby to išlo priamo vysokej škole. Ale systém financovania je nastavený tak, že pokiaľ sa rozhodne vysoká škola spoplatniť externé štúdium, potom nedostane dotáciu od štátu.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, v tom programe. A ja sa teraz pýtam, aký to bude mať praktický dosah. Bude to naozaj znamenať, že vysoké školy sa rozhodnú spoplatniť štúdium, prídu o štátnu dotáciu, alebo naopak, sa rozhodnú radšej ho nespoplatniť a zoberú štátnu dotáciu a naďalej pretrvá ten istý stav, že budú to spoplatňovať cez tretie subjekty. Je to pomerne jednoduchá logická úvaha. Predstavme si taký príklad, že keď dnes vyberá ten tretí subjekt, nejaká nadácia alebo iná forma právnickej osoby, 10 000 na jeden akademický rok. A predstavme si, že 10 000 je dotácia na študenta na ten študijný program. Ako sa rozhodne vysoká škola? Spoplatní to priamo a získa 10 000 od študenta, ale príde o tú istú sumu od štátu alebo sa rozhodne radšej to nespoplatniť, bude mať od štátu dotáciu a ešte si naviac vyberie, ako tomu je dnes, cez tretí subjekt ďalších 10 000? To je pomerne logická úvaha.

    Tento návrh zákona asi len predstiera riešenie, ale v realite k žiadnemu riešeniu neprichádza. Tento návrh zákona nijakým výrazným spôsobom nemení už dnes účinný sankčný mechanizmus vo vzťahu k vysokým školám, ktorý de facto spoplatnil vysokoškolské štúdium cez tretie osoby. Ten systém je v zákone, ale zjavne veľmi efektívny doposiaľ nebol a vy ho nijako výrazne nemeníte. Čiže obávam sa, že my tu prijmeme riešenie, ktorého ale výsledná podoba v praxi bude veľmi minimálna, ak vôbec nejaká bude. Inými slovami, naďalej školy aby neprišli o dotáciu zo štátu, nespoplatnia externé štúdium a naďalej to budú spoplatňovať cez iné tretie subjekty či subjekty obchodného práva alebo cez treťo-sektorové subjekty.

    Tento problém sa dá vyriešiť dvomi spôsobmi, tým spôsobom, že buď na jednej strane aj každá škola, ktorá spoplatní externé štúdium, bude mať štátnu dotáciu, alebo, naopak, že na externé štúdium nepôjde žiadna dotácia ani v situácii, keby nebolo spoplatnené. Vtedy by musela vysoká škola hrať čistú hru a rozhodnúť sa bez ohľadu na iný motív od štátnej dotácie, či spoplatní alebo nespoplatní externé štúdium. Obávam sa, že toto riešenie, ktoré je tu navrhnuté, nerieši v zásade takmer nič.

    Ak by sme aj prijali riešenie, že by sa neviazalo na štátnu dotáciu externé štúdium, jeho spoplatnenie, aj tak by, samozrejme, vznikol problém, ktorý je vo vecnej rovine v tom, že spoplatnené bude externé štúdium a interné štúdium, denné štúdium spoplatnené nebude. To je problém, na ktorý poukazovali mnohí moji kolegovia, problém vytvorenia priestoru na korupciu. A je to pomerne tiež jednoduché. Ak si povieme príklad, že externé päťročné štúdium bude stáť, dajme tomu, 200 000 korún a študent bude vedieť, že v dennom štúdiu to má zdarma, v externom štúdiu 200 000 na 5 rokov, tak bude mať pomerne veľkú motiváciu dostať sa za každú cenu len na denné štúdium. Tá motivácia je vyjadrená sumou do 200 000 korún. To znamená, vytvárame touto diferenciáciou, ktorá podľa mňa nie je protiústavná, tuná ale pomerne veľké korupčné prostredie pre osoby, ktoré budú mať veľmi nadštandardnú motiváciu byť na štúdiu dennom a nebyť na štúdiu externom. A to je pomerne tá motivácia ľudská, aby sa vyhli plateniu školného. A teda, samozrejme, môžeme mať rôzne kontrolné mechanizmy. A verím, že zostanú zachované v Trestnom poriadku, ako sa odhaľuje korupcia. Ale to prostredie ako také, tá šanca na korupčné konanie, ten priestor na korupčné konanie sa týmto systémom zväčšuje.

    Čo je riešenie. Riešenie podľa mojej mienky, jediné poctivé riešenie je čiastočné spoplatnenie denného aj externého štúdia. A ja osobne si myslím, že to je aj spravodlivé riešenie. Táto vláda hovorí, že je vládou sociálnou, solidárnou. Ale čo je solidárne na tom, keď mnohodetná rodina z Oravy, ktorá nepošle žiadne svoje dieťa na vysokoškolské štúdium, financuje zo svojich daní vysokoškolské štúdium detí bohatého manželského páru v Bratislave? Je to sociálna solidarita? Je to sociálna spravodlivosť? Ja hovorím nie. Je to opak sociálnej solidarity.

    Návrh, o ktorom rokovala aj bývalá vláda, to znamená sčasti spoplatniť, sčasti spoplatniť vysokoškolské štúdium, ale viazať to na pôžičky, viazať to na presné stanovené kritériá, na čo môže byť školné použité, je to najmä na sociálne štipendiá, aby sa práve umožnilo študovať osobám z nižších sociálnych vrstiev, to bol sociálne spravodlivý, podľa mojej mienky sociálne spravodlivý návrh. Ja viem, že to nie je návrh, ktorý je populárny, a preto s ním vláda asi ťažko príde. Ale pokiaľ chceme veci riešiť nie podľa toho, čo nám ukazujú prieskumy verejnej mienky, ale podľa toho, čo naozaj je vskutku spravodlivé, tak by sme asi mali ísť touto cestou.

    Naviac, štatistiky nám dokazujú, že priemerný absolvent vysokej školy má v priemere plat o 10 000 korún vyšší, o 10 000 korún vyšší ako osoba bez vysokoškolského vzdelania. To je za rok 120 000 korún. Koľko by mohlo byť maximálne školné v dennom štúdiu? Možno práve okolo tej úrovne. Nie je spravodlivé, aby sa sčasti osoba, ktorá má z vlastného vzdelania aj vlastný prospech, aj finančný, podieľala na svojom štúdiu? Nie je to sociálne spravodlivé? Podľa mojej mienky to sociálne spravodlivé, samozrejme, je. Nie je to riešenie, samozrejme, socialistické, ale je to riešenie, ktoré ja považujem za sociálne spravodlivé.

    Vrátim sa teraz späť k návrhu novely. Rád by som počul aj názor pána ministra na tú otázku vecnú, to znamená, či dnešný systém, ktorý navrhujete, spoplatňovania externého štúdia s jeho väzbou na štátnu dotáciu vlastne nebude znamenať, že sa nič nezmení, a, po druhé, či si nemyslíte, že systém spoplatnenia externého štúdia a nespoplatnenia denného štúdia nebude rozširovať, a to výrazným spôsobom, priestor na korupčné konanie vo vysokom školstve. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie majú pani poslankyňa Tóthová a pán kolega Jaroslav Paška. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. K otázke korupčného konania a vlastne tej možnosti vybrať si peniaze od štátu aj na študentov a zároveň mimovládky alebo iné subjekty aby vyberali peniaze. Pán poslanec, toto sme vám vysvetľovali v ústavnoprávnom výbore asi polhodinu. A v tej súvislosti ja som aj povedala, veď keď sa jasne dá určitá povinnosť do zákona, tak potom tieto vaše špekulácie všetky sú mimo. A že toto bude ošetrené pozmeňujúcimi návrhmi, tiež sme povedali. Ale vy ste tu z toho spravili úplne päťminútovú story. Nevadí to, producírovali ste sa, je to v poriadku. Zvykli sme si na to.

    Ale mňa zaráža tá vaša otázka, že z Oravy tá desaťčlenná rodina, s tým počtom detí, bude financovať bezplatné štúdium niekoho z Bratislavy, áno, bohatej rodiny. A čo keď tie peniaze práve od tej rodiny pôjdu na výstavbu školy alebo pôjdu ich dane na bezplatné štúdium denné základné alebo stredné, alebo pôjdu na výstavbu diaľnice, alebo, aj keď poviete, na bezplatné štúdium denného lekára, ktorý bude zase liečiť ich deti, a tie dane sa spätne vrátia?

    Prosím vás pekne, tieto vaše súvislosti postrádajú akúkoľvek logiku a reálnu prax a skúsenosť z praxe, čo vám nezazlievam, pretože skutočne tej praxe ste si užili menej. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister Lipšic, vo vašom prirovnaní o rodine z Oravy a rodine z Bratislavy chýba jedno elementárne kritérium, ktoré je potrebné pre štúdium na vysokej škole. A to sú schopnosti a talent. Ak niekto chce študovať na vysokej škole, musí mať predovšetkým schopnosti a talent. A ak ich má, tak potom sa môže domáhať úspešne štúdia na vysokých školách, pretože aj keď je z chudobnej rodiny, tak dostane štipendium. To znamená, v reálnej praxi to môže byť tak, že práve talentované dieťa z rómskej rodiny z východného Slovenska, z Oravy alebo odkiaľkoľvek, ktoré je hudobne nadané alebo výtvarne nadané, bude financované bohatými rodičmi dieťaťa, ktoré bude síce bohaté, z bohatej rodiny, ale nebude duševne na to, povedal by som, pripravené, aby študovalo na vysokých školách. Takže kritérium pre štúdium na vysokej škole nie je bohatstvo a peňaženka rodičov, ale aj podľa našej ústavy, pán Lipšic, schopnosti. Toho sa treba držať. A ak sa tohto budeme držať, tak zrejme ani korupcia nebude takou hrozbou, pretože talent a schopnosti sa nedajú kúpiť za peniaze. To je proste dané prírodou. A ten, kto má hudobné nadanie alebo výtvarné nadanie, alebo nadanie pre matematiku, nadanie pre históriu, ten to proste zdedil, má to a s tými schopnosťami potom sa môže uplatniť v živote. Treba len, aby bol vzdelávaný a dobre a kvalitne pripravovaný.

  • Pán poslanec Lipšic, máte priestor na reakciu.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa Tóthová, nepôjdem s vami do polemiky, kto si toho čo v živote užil. To sa mi zdá byť nedôstojné na pôde parlamentu. Ale v každom prípade musím povedať, že práve moju argumentáciu vo výbore, s ktorou ste vtedy aj takmer celá vládna koalícia súhlasili, som zopakoval dnes, v čom vidím problém. Váš problém je, že vo výbore máte iný názor potom ako v pléne. Zaplať pánboh, že nemáme verejné prenosy ešte aj cez deň, lebo by to bolo ešte, ešte zaujímavejšie potom počúvať vaše vystúpenia.

    Ale chcel by som vysvetliť aj vám, aj pánovi kolegovi Paškovi problém, o ktorom som sa už zmienil. Faktom je štatisticky, že rodiny z nižších sociálnych vrstiev posielajú svoje deti na vysoké školy v menšom množstve. Proste viac študentov vysokých škôl je z vysokoškolsky vzdelaných rodín, štatisticky. Je to tak. Je to tak. Ale na ich financovaní sa podieľajú aj tie rodiny, niekedy sociálne slabšie, ktoré posielajú svoje deti na vysoké školy v menšom množstve, nehovorím, nie vôbec, ale štatisticky percentuálne v menšom množstve. Hovorím o tom, že ale aj z ich daní sa financuje vysokoškolské štúdium možno bohatých bratislavských detí. A to ja považujem za čosi, čo nie je sociálne spravodlivé. Podľa mňa to je veľmi, veľmi jasné.

    Po druhé, pán poslanec Paška, ste hovorili, že veď ide o talent. Ale, samozrejme, ide o talent a schopnosti, takisto ako ide v justícii o spravodlivosť. Ale chcete povedať, že v justícii nie je korupcia? Ja si myslím, žiaľ, že je, aj keby tam nemala byť a malo by ísť o spravodlivosť. To isté je aj v školstve. A ja hovorím len jednu vec, že ten systém, ktorý vy dnes zavediete v tomto zákone, ak niečo zmení, tak to bude zvýšenie šance alebo priestoru na korupčné správanie. To je všetko.

  • Pán poslanec Mamojka vystúpi ako ďalší v rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som vyjadril svoj názor k zákonu niekoľkokrát v pléne i v médiách. To znamená, momentálne nechcem hovoriť viac, ako je potrebné a únosné. Ja len zopakujem, ja nerád opakujem, ale poviem to, čo som povedal svojho času v replike pánovi poslancovi Froncovi: „Tempori serviendum est.

  • Čas ukáže.

  • “ Bodaj by to boli tie ciele, ktoré sú jednoznačne správne, znalostná a vedomostná spoločnosť, tam niet o čom diskutovať. Ja len mám jemné pochybnosti ako dlhoročný akademický funkcionár, že takto stavaný zákon týmto cieľom povedie, ale v tomto prípade by som sa rád mýlil.

    Dovoľte, aby som prikročil ku konkrétnym pozmeňujúcim návrhom, o ktorých si myslím, že v prípade, ak by prešli, tak jemne budú modifikovať alebo obrusovať niektoré prvky a inštitúty, ktoré by tento návrh zákona do určitej miery modifikovali.

    Dovolím si navrhnúť v súvislosti s tým, čo hovorím, vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy, potom to zdôvodním, samozrejme, body 7, 11, 15, 16 a 17 spoločnej správy s tým, že navrhujem o nich hlasovať spoločne a navrhujem ich schváliť, spoločne hlasovať o nich preto, pretože vecne a obsahovo jednoznačne súvisia.

    Ak dovolíte, len pár viet poviem, aby som vám trošku oživil, o čo tu ide. Ide v princípe o kompetencie akademických senátov vo väzbe na otázky personálne a finančné. Ja navrhujem fixovať alebo ponechať pôvodný stav, ako je teraz, kde akademické senáty mali schvaľovaciu kompetenciu nielen vyjadrovaciu, ako sa navrhuje teraz. Ja tvrdím stále jedno, a nie je to môj osobný názor, to si nelichotím ani si nedovolím, vysoké školy z hľadiska riadenia sú skutočne nie o manažérskom riadení, ale predovšetkým o samosprávnom riadení. Iste, tieto dve formy sa musia prekrývať, nedajú sa zrkadlovo oddeliť, to nikto nehovorí. Ale vysoká škola je o prevahe a priorite samosprávneho riadenia vysokej školy s primeranou participáciou učiteľov i študentov. Preto sú to dospelí inteligentní ľudia. A tým končím tento bod. Schvaľovacia pôsobnosť senátu z hľadiska prorektorov, prodekanov, rozpočtu je absolútne podľa môjho názoru namieste, pretože či ide o učiteľov či študentov, je to o nich. Nemôžu byť bohapustí štatisti.

    Ďalej si dovolím vyňať na osobitné hlasovanie bod 28 spoločnej správy len s návrhom schváliť ho.

    Na jemné oživenie, ak môžem, uvediem, je tam navrhovaná lehota deväť mesiacov, pôvodné znenie v terajšom zákone je šesť mesiacov. Na vyjadrenie ministerstva školstva k zriadeniu súkromnej vysokej školy údajne úradníci ministerstva školstva tvrdia, že šesť mesiacov je málo, že treba deväť mesiacov. Ja som bol desať rokov úradník na ministerstve financií, ktorý bol vždy tvrdý rezort, a domnievam sa, že pol roka je dosť na to, aby som prevrátil hore nohami akýkoľvek spis, deväť mesiacov jednoducho je lehota, ktorá je podľa mňa zbytočne dlhá a vyvoláva zbytočnú neistotu všetkých zainteresovaných subjektov. Teda navrhuje sa ponechať terajšia lehota šiestich mesiacov na vyjadrenie sa k návrhu Akreditačnej komisie na zriadenie školy.

    Ďalej si dovolím požiadať o vyňatie na osobitné hlasovanie bodu 35 spoločnej správy.

    Takisto tento bod sa týka kompetencií akademických senátov na súkromnej vysokej škole. Ja sa osobne domnievam, že študent, ktorý zaplatí za štúdium, nemôže po zaplatení byť štatistom a nemôžeme z neho urobiť objekt, lebo je to stále subjekt vysokej školy. To znamená, akonáhle zaplatí, tak ho nemôžem odstrčiť, ale aj práve preto, nielen preto, ale aj preto, že zaplatí, tak musí mať možnosť participovať takisto na zásadných, personálnych a finančných rozhodnutiach vedenia školy, tak ako je to obdobne na verejných školách. To znamená, ide o to, aby aj akademické senáty na súkromných vysokých školách mali schvaľovaciu kompetenciu ohľadne personálnych a finančných otázok, pretože, opakujem, má ten študent byť subjekt, nie objekt.

    Ďalej, o chvíľu končím, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 56 spoločnej správy, kde sa navrhuje osemnásť hodín priameho vyučovacieho kontaktu týždenne.

    Ja nebudem o tom dlho hovoriť, ale ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, jemne to nadľahčím. Mňa to mrzí, že to musím povedať, ale trošku recesisticky to je naozaj, ako keby som povedal, keby som bol absolvent fakulty telesnej výchovy a športu, že všetci športovci sveta, futbalisti, hokejisti, bejzbalisti, atléti, gymnasti, plavci budú trénovať päť hodín týždenne. No tak asi to tak nebude, si každý má iný tréningový program. Z hľadiska kvantity obsahu, opakujem ešte raz, nemožno vo väzbe na obrovskú a pozitívnu heterogénnosť vysokých škôl a fakúlt povedať, že 18 hodín týždenne je tá suma priameho pedagogického kontaktu, ktorá akurát nám zabezpečí potrebnú kvalitu. Nebudem to ďalej komentovať. Ale len Univerzita Komenského, ktorá má technické vedy, prírodovedecké, matematické, fyzikálne, má humanitné, pedagogické, filozofické vedy, a je obrovská variabilita, však na to je kardinálna samosprávna kompetencia fakúlt, aby ste vo väzbe na študijný program a charakter študijného programu povedali, aký typ, aká kvalita a aké množstvo priameho kontaktu má byť. To sa zhora jednoducho určiť nedá.

    Ďalej, ak dovolíte, by som navrhoval v bode 62 spoločnej správy prezentovať pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka ustanovenia § 74 ods. 3 navrhovaného znenia s tým, že navrhujem takéto znenie: „Vysokoškolský učiteľ môže pracovať na ustanovený týždenný pracovný čas na dvoch vysokých školách. Vysokoškolský učiteľ môže pracovať na kratší pracovný čas na viacerých vysokých školách. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zahraničné vysoké školy.“

    K cieľom zdôvodnenia, ak dovolíte, stručne. Cieľom navrhovaného znenia je zabezpečiť kvalitu práce vysokoškolského učiteľa a zároveň neobmedziť možnosť zdravej konkurencie vedomostného potenciálu vysokoškolských pedagógov. Obdobná úprava sa uplatňuje v niektorých štátoch Európskej únie, sú to Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, kde sú dva úväzky plné na vysokých školách.

    Ak dovolíte, ešte poviem pár viet k tomuto vlastnými slovami. Kolegyne, kolegovia, možno viete, možno nie, v terajšom znení zákona na vysokých školách má vysokoškolský pedagóg možnosť pracovať na pracovný pomer na dobu určitú 5 rokov. Priemerný vek profesora na Univerzite Komenského, použijem tento príklad ako príklad najstaršej najväčšej univerzity, je 62 rokov. Obdobne je to aj inde. To znamená, keď sa v šesťdesiatke, ospravedlňujem sa za ten výraz, dohrabete k tomuto vrcholnému vedecko-akademickému a pedagogickému titulu profesora, tak okrem toho, že máte dva roky na päť rokov, keď uspejete, potom máte možnosť mať pracovný pomer na dobu neurčitú. To znamená profesor, ktorý prežije x kvalifikačných stupňov akoby kvázi atestácií (PhD., docentúru, profesúru a tak ďalej a tak ďalej), má zhruba šesťdesiatku. A vtedy, keď ste na vrchole tvorivých síl, ak nemáte náhodou už Alzheimera alebo koxartrózu a môžete prezentovať a rozdať svoje vedomosti, tak my zo zákona chceme limitovať túto aktivitu. Dobre, limitujme ju. Ale aby som ja v cieli, keď budujeme vedomostnú znalostnú spoločnosť, a neobmedzujem, teraz kolegovia nech sa nehnevajú, primátor, starosta môže tu byť a nech je, keď stíhajú, ich vec, umelci, dabujem, hrám, o jednej má reláciu, večer tanečnú šou Bailando, keď to robím dobre, prečo by to nemohlo tak byť? Prečo by šesťdesiatročný profesor, ktorý je vrcholom väčšinou intelektuálneho rebríčka, mal byť administratívne obmedzený? Chcem upozorniť na jedno, aby sa to neplietlo. Ja súhlasím, pán minister, s tým, áno, nech je garant jednej vysokej školy. Však to platí aj teraz, aby sa ten človek mohol venovať tej škole, tomu študijnému odboru, to je obmedzené, v poriadku. Ale nepleťme to a nemýľme si to s priamym pedagogickým úväzkom niekde. Však ak to prijmeme takto s tým striktným obmedzením jedného úväzku, tak postihneme a potrestáme tých najlepších. A chceme to? Však ja mám určitý špecializačný odbor, o ktorý je záujem. Sú kolegovia, čo ma osobne mrzí, za to nemôžu, ktorí možno pracujú v odboroch, ktoré nie sú tak atraktívne a o ktoré nie je záujem. Ale ste takí, ktorí máte odbor, ktorý je zaujímavý, viete to prezentovať, viete to prednášať, no tak prečo by ste nemohli prednášať. Však to je kritérium, ktoré je plusové, ak je o mňa záujem na iných školách. A nebuďme administratívno-direktívni a malicherní v tom, že budeme z postu ministerstva a štátu kontrolovať, či on má jeden alebo dva úväzky. Však to je otázka, tu je manažérsky princíp, nie samosprávy princíp namieste. Keď som hlupák, tak si ma žiadna vysoká škola ani vedenie fakulty nezaangažuje. A zadarmo vám dneska nedá ani korunu, to viete. A tým končím zdôvodnenie. A keď si ten profesor alebo docent na vrchole tvorivých síl môže zarobiť 5,50 poctivo a poctivo ich zdaniť inde, no tak my ho máme limitovať? Tak hádam takto nechceme budovať znalostnú ekonomiku. A také bulvárne plátky, že mám štyri-päť supermán, prosím vás, to odíde, to je otázka času a vôbec nezaujímavé.

    A ešte si dovolím uviesť posledný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka bodu 55 spoločnej správy. Týka sa ustanovenia § 40 ods. 2, kde navrhujem znenie, prečítam ho, aj keď to máte pred sebou, ale už končím, nezdržím vás viacej: „Správna rada verejnej vysokej školy má 12 členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister. Štyroch členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor. Štyroch členov správnej rady vyberie minister po vyjadrení rektora. Dvoch členov správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a dvoch členov navrhuje študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi ten orgán, ktorý ho navrhol.“

    Máte to pred sebou, ostatné znenie v podstate je nezmenené. Zas pár vetami poviem, o čo tam ide. Ja si myslím, že v členstve správnej rady majú byť tretinovo zastúpení tí, ktorí by teda mohli a mali mať vplyv na chod verejnej vysokej školy, navrhuje zas štyroch rektor ministrovi, štyroch minister školstva. No prečo by zas akademický senát, keď už má správna rada mať tie kompetencie, ktoré má mať, či už ich bude mať alebo nie, na zloženie správnej rady nemohol mať skromný podiel dvoch za zamestnaneckú časť senátu, dvoch za študentskú čas senátu (akademická obec)? Veď tá správna rada rozhoduje o nich. A nejde tu o nejakú prevahu, ale len o vyrovnanosť a určitú rovnováhu zase, ako by som povedal výkonnej, zákonodarnej a kontrolnej moci, o nič viac a nič menej pritom nejde. Ďakujem za ctenú pozornosť, to je všetko z mojej strany.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predseda. Obmedzenie samosprávnych funkcií súvisí s obmedzením akademických slobôd. A jednoducho akademické slobody nemôžu byť len deklarované, musia byť aj vecne podporené. Preto sme urobili minule zmenu v zákone, aby mali aj rozhodujúce ekonomické nástroje na vysokej škole v rukách. A urobím taký malý exkurz aj do histórie, ak dovolíte. Viete, tie akademické slobody nie sú zbytočné. To nie je svojvôľa, to nie je o tom, že niekto má protekcionizmus. Jednoducho len v slobodnom prostredí môže vznikať nápad a nové invencie, nové myšlienky a nové objavy. To je o voľnej diskusii, to je prvá vec.

    A druhá vec. Viete, tento zápas už bol dávno vybojovaný. Francúzsky panovník sa pokúsil rovnako ako vy cez správnu radu diktovať univerzitám. Išlo vtedy o zápas o Parížsku univerzitu. A na zásah ešte mocného pápeža Gregora IX. sa zachovali akademické slobody. A jednoducho akademické slobody teda už existujú v tomto zmysle a sú uznávané už od raného feudalizmu a vy by ste to chceli kdesi zase posunúť späť.

    Ale ešte mám jednu poznámku. Pán minister, toľko pozmeňujúcich návrhov, toľko výhrad zaznelo a za celý čas, čo ste tu, ste sa nevyjadrili. Chcel by som vás vyzvať, aby ste sa k týmto veciam, ktoré tu zazneli, vyjadrili a jednoducho povedali aj svoje stanovisko, nech vieme, či máte názor nejaký alebo vôbec nemáte nijaký názor. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mamojka, chcete reagovať na pána Fronca? Nie.

    Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, ja budem veľmi krátky. Vzhľadom na to, že vo výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore pre zdravotníctvo bol predložený a schválený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe pod bodom 46, žiadam, aby sa o tomto bode spoločnej správy hlasovalo samostatne. Nebudem to tu zdôvodňovať, pretože ma niektorí upozornili, aby som veľa nerozprával. Takže, ďakujem pekne, to je všetko.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, milí hostia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, je typ novely, ktorý vždy vzbudzuje veľkú diskusiu nielen pri prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj vo verejných masovokomunikačných prostriedkoch a v celej akademickej obci.

    Po niekoľkých neúspešných pokusoch novelizovať tento zákon v predchádzajúcom volebnom období je tu návrh, ktorý má za cieľ novelizovať zákon v zmysle vysokoškolskej legislatívy Európskej únie, pretože celá akademická obec sa jednoznačne hlási k jednotnému vysokoškolskému a vedeckovýskumnému európskemu priestoru.

    Novela súčasne implementuje časti volebných programov koaličných strán zakotvené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, upravuje poslanie vysokých škôl s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti. Príprava novely zákona vychádzala z politiky vzdelávania vlády Slovenskej republiky zakotvenej v jej, ako som už povedala, programovom vyhlásení. Postupne sa k tézam z programového vyhlásenia dopĺňali ďalšie námety, ktoré definovali zástupcovia reprezentácie akademickej obce, či už Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Slovenskej rektorskej konferencie a tiež Klubu dekanov. Nakoniec, zákon rešpektuje niektoré zmeny, ktoré sa ukázali za posledné obdobie ako potrebné riešiť z dôvodu efektívnejšieho riadenia chodu vysokých škôl za účelom zvýšenia ich kvality.

    Podstatná časť návrhu zákona sa zaoberá najmä legislatívnotechnickými úpravami zákona o vysokých školách s ohľadom na navrhované zmeny, ale aj zohľadnenie zmien vykonaných v iných právnych predpisoch.

    Nebudem sa vo svojom vystúpení vyjadrovať k jednotlivým oblastiam a zmenám, ktoré táto novela prináša. Máme ich všetci zrejme preštudované. A dnes ide o to, aby sme sa názorovo zjednotili a podporili všetko, čo je progresívne, čo posunie vysoké školstvo k väčšej efektivite práce a čo je najdôležitejšie pre dosiahnutie vyššej kvality vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti na vysokých školách.

    Hodnoťme tento návrh zákona z racionálneho pohľadu na súčasný stav, v ktorom sa vysoké školy vôbec nachádzajú. Určite sa všetci zhodneme na názore, že vysoké školstvo a celá výchovno-vzdelávacia sústava potrebuje zmeny, ktoré budú riešiť na niekoľko rokov nahromadené problémy, a to nielen v chýbajúcej modernej legislatíve, ale aj v riešení otázok financovania školstva, zabezpečenia kvalitných vedeckovýskumných a vedecko-pedagogických pracovníkov, ktorých z roka na rok ubúda.

    O spoločenskom ocenení pedagogických pracovníkov, myslím, už netreba ani hovoriť, pretože, ako vieme, je všeobecne známe, že je to najzanedbávanejšia vrstva pracovníkov verejnej správy, aspoň v minulosti ňou boli. Predchádzajúca vláda nedokázala zastaviť odchod mladých vedeckých pracovníkov po skončení doktorandského štúdia do zahraničia, čo sa už dnes prejavuje v nevhodnej vekovej štruktúre pedagógov našich vysokých škôl.

    Neobjektívny spôsob financovania najlepších slovenských univerzít, ktoré vykazujú aj smerom do zahraničia najlepšie vedeckovýskumné výsledky, zväzuje ruky ich rozvoju.

    Vysoko oceňujem prístup ministerstva školstva k príprave novely zákona.

    Polemická diskusia v akademickej obci a v prostriedkoch masmediálnej komunikácie s niektorými časťami zásad pripravenej novely zákona o vysokých školách ukázala, že sa akademická verejnosť zaujíma o legislatívu, ktorá pre najbližšie roky ovplyvní život vysokých škôl. Diskusia a určite aj polemické názory pomohli lepšie pochopiť snahu tvorcu novely vytvoriť dobrú legislatívnu predlohu pre jej schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ako som už v úvode povedala, novela zákona deklaruje postavenie slovenských vysokých škôl ako súčasti európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Takéto vyjadrenia deklaratívneho charakteru majú v právnych normách miesto iba vtedy, ak sú istým spôsobom zaväzujúce. Netreba pripomínať, že všade vo vyspelých krajinách je prijatý systém univerzitného vzdelávania, t. j. verejná univerzita je právnym subjektom, ktorá pred verejnosťou zodpovedá za všetky otázky spojené s kvalitou poskytovania vzdelávania, vedeckou činnosťou a tiež hospodárením so zverenými prostriedkami štátu. V platnom zákone je rektor už definovaný ako štatutár, ktorý vysokú školu riadi, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Presun právnej subjektivity z univerzity na fakulty na väčších univerzitách je, samozrejme, možný. A upravujú ho vnútorné predpisy vysokých škôl. Posilňovanie postavenia univerzít v novele je preto nutnou súčasťou priblíženia vysokoškolskej legislatívy k legislatíve Európskej únie.

    V tejto súvislosti sa novelou predkladá vážnejšie postavenie správnej rady verejnej vysokej školy ako orgánu, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej zákonom podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Ináč povedané, správna rada uplatňuje a presadzuje verejný záujem najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých vysokej škole štátom.

    Novela citlivým spôsobom prehodnocuje vzájomné väzby medzi senátom vysokej školy, vedeckou radou vysokej školy a správnou radou. Stretávam sa dosť často s otázkou, či nemáme tých samosprávnych orgánov priveľa. Nerada by som v tomto momente otvárala túto citlivú otázku, ale dávam ju na zváženie pánovi ministrovi ako námet pri príprave trebárs v budúcnosti novej legislatívy, ak sa pripraví v budúcich rokoch.

    Som rada, že návrh zákona upravuje špecializované pracoviská vedy a výskumu verejných vysokých škôl, určené prednostne na transfer vedomostí do spoločnosti a podporu právnických osôb zaoberajúcich sa výskumom a vývojom s osobitnými podmienkami v počiatočných fázach, čo sa kladne prejaví pri prechode na ekonomiku orientovanú na produkciu s vyššou pridanou hodnotou. Následne bude treba vytvoriť lepšie legislatívne prostredie podporných finančných mechanizmov pre tento typ inštitúcií v iných právnych normách, napr. v zákone o daniach.

    Pretože návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a predpokladá sa pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi Slovenskej republiky, podporím túto novelu zákona. A verím, že ju podporia aj moji kolegovia z HZDS. Verím tiež, že mnohí poslanci opozície vedia, že novelu vysokoškolského zákona podporia. A verím tiež, že niektorí ju aj podporia hlasovaním v druhom čítaní.

    Dovoľte, aby som predniesla moje pozmeňujúce návrhy, ktoré v predloženej novele najmä v časti výskumu a vývoja trošku špecifikujú a vylepšujú legislatívu.

    Bod 1. V § 39 sa vo vloženom Treťom oddiele mení nadpis, ktorý znie: „Špecializované výskumné, vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská a pracoviská prenosu poznatkov do praxe.“

    Zdôvodnenie. Navrhovaná úprava nadpisu lepšie vystihuje zámer zriaďovania špecializovaných pracovísk, nakoľko tieto majú slúžiť na prenos výsledkov vysokoškolskej vedy a umenia do hospodárskej praxe, tak ako je to definované v § 39 ods. 1.

    Bod 2. V § 39a ods. 1 písmeno b) sa mení nasledovne: „b) samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo spoločne inými právnickými osobami“.

    Zdôvodnenie. Rozšírenie o možnosť založenia špecializovaného výskumného, vývojového a umeleckého pracoviska aj inými právnickými osobami rozširuje možnosti zakladania špecializovaných pracovísk napr. vyššími územnými celkami alebo inými vysokými školami, resp. podnikmi.

    Bod 3. V § 39a ods. 2 písmeno a) sa mení nasledovne: „a) výskumné centrum verejnej vysokej školy“.

    Zdôvodnenie. Nové znenie presnejšie vystihuje definíciu špecializovaných pracovísk, ktoré majú spravidla charakter unikátnych pracovísk, resp. centier excelentného výskumu budovaných v rokoch 2002 až 2007 so štátnou podporou na základe podprogramu 07713 pre rozvoj vysokých škôl. Výskumné centrá verejnej vysokej školy umožňujú širšie poňatie aplikovaného výskumu a vývoja tak, ako to predpokladá novela zákona o programové vyhlásenie vlády.

    Bod 4. V § 39a odsek 3 sa mení nasledovne: „Výskumné centrum verejnej vysokej školy i špecializované pracovisko verejnej vysokej školy vykonáva koncentrovaný inovatívny výskum vo vybranej vednej oblasti alebo prierezovo vo viacerých vedných oblastiach smerujúcich k novým metódam a postupom vo výskume vo väzbe na doktorandské študijné programy.“

    Zdôvodnenie. Nové znenie presnejšie vystihuje definíciu špecializovaného pracoviska.

    Bod 5. V 39a odsek 4 sa mení nasledovne: „Inkubátor verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko zamerané na podporu vzniku a rozvoja malých podnikov, ktoré využívajú výsledky výskumu a vývoja, patentov, úžitkových vzorov a dizajnu pre svoje inovatívne produkty, tovary a služby alebo samé vykonávajú výskum a vývoj. Inkubátor verejnej vysokej školy poskytuje podporu malým podnikom spravidla maximálne do 3 rokov od získania ich oprávnenia podnikať. Ťažiskom podpory je poskytovanie vhodných počiatočných podmienok pre fungovanie podniku najmä formou odborného poradenstva, poskytovanie administratívnych a ďalších služieb, kancelárskej a ďalšej infraštruktúry a podnikateľských priestorov. Inkubátor verejnej vysokej školy môže využívať osobitnú metódu založenia a rozvoja firmy na báze vyčlenenia, keď sa v rámci verejnej vysokej školy vyvinie nová ekonomická aktivita bezprostredne využívajúca výsledky výskumu a vývoja a následne sa od verejnej vysokej školy odčlení. Inkubátor môže implementovať metódu založenia rozvoja firiem aj spôsobom vyčlenenia, keď sa podnikateľské aktivity rozvíjajú samostatne a verejná vysoká škola môže, ale nemusí byť zakladateľom alebo spoločníkom v tejto právnickej osobe.“

    Prepracovanie znenia textu smeruje k tomu, aby boli jasne a zrozumiteľne definované inkubátory verejnej vysokej školy, a zjednodušuje aplikáciu zákona v praxi.

    Bod 6. V § 39a odsek 5 sa mení nasledovne: „Technologické centrum verejnej vysokej školy (ďalej len „technologické centrum“) je subjekt verejnej vysokej školy zameraný na výskum a vývoj nových technológií výrobkov a služieb v úzkej spolupráci s podnikateľskou praxou. Technologické centrum vzniká spravidla ako integrované pracovisko verejnej vysokej školy a tretích osôb. V technologickom centre môžu pôsobiť aj podnikatelia, ktorí sú zamestnancami alebo študentmi verejnej vysokej školy, a spravidla aj podnikateľské subjekty po skončení inkubačnej doby v inkubátoroch.“

    Zdôvodnenie. Tiež je to presnejšie definovanie technologického centra verejnej vysokej školy.

    Bod 7. V § 39a sa odsek 6 preformuluje a jeho nové znenie je: „Umelecké centrum verejnej vysokej školy je umelecké pracovisko verejnej vysokej školy, ktorého umelecká činnosť je zameraná najmä na vytvorenie kvalifikovaných informačných zdrojov pre rozhodovaciu sféru, ktoré umožnia racionálne variantné rozhodovanie pri vytváraní národných politík, tvorbe a aktualizácii dlhodobých spoločenských, kultúrnych a umeleckých priorít a vytváraní podmienok pre racionálne využitie výsledkov umenia podporovaného z verejných zdrojov a tiež pri rozvoji metodiky prognostických štúdií pre oblasť umenia.“

    Zdôvodnenie. Nová formulácia tiež presnejšie vystihuje dikciu zákona.

    Bod 8 sa už netýka vedy a výskumu. Rušia sa v ňom body 132, 136 a 137 návrhu novely zákona.

    Zdôvodnenie. Týka sa to titulu hosťujúci docent. Tento je motivačným prepojením získavania mladých vedeckovýskumných pracovníkov z vedeckých ústavov a úspešných pracovníkov podnikateľského prostredia pre prácu na vysokej škole. Platí len na tej škole, kde teda by sa mal tento titul získať.

    Bod 9. Obsah § 100 sa vypúšťa a nahrádza novým znením: „Vysoká škola vytvára zodpovedajúce podmienky štúdia pre študentov so zdravotným postihnutím vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby bez znižovania požiadaviek na študijný výkon. K zodpovedajúcim podmienkam štúdia patrí umožnenie štúdia podľa individuálneho študijného plánu, v odôvodniteľných prípadoch predloženie dĺžky štúdia s odpustením poplatkov za štúdium a zabezpečenie podmienok súvisiacich s návštevou školy študentov so zdravotným postihnutím.“

    Zdôvodnenie. Navrhované znenie presnejšie definuje podporu študentov so zdravotným postihnutím a je v súlade so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy vynímam bod 21 s tým, že môj pozmeňujúci návrh je lepší v mojom návrhu. A pri hlasovaní poprosím dať hlasovať o bodoch 1 až 7 spolu, osobitne o bode 8 a osobitne o bode 9. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pani poslankyňa.

    Takže ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, Vážený pán minister, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, budem veľmi stručný.

    Vzhľadom na to, že k bodu 18 spoločnej správy gestorský výbor neprijal žiadne odporúčania, dovolím si navrhnúť, vážený pán spravodajca, aby sa tento bod vyňal na osobitné hlasovanie s odporúčaním tento bod schváliť. O chvíľu pristúpim k zdôvodneniu môjho návrhu.

    Ďalším súvisiacim bodom s týmto bodom 18 spoločnej správy je aj bod 79, ktorý takisto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie s tým, že ho odporúčam neschváliť. Je to zároveň bod 79 spoločnej správy, áno.

    Dovoľte teraz, aby som sa vyjadril k bodu 18 veľmi stručne, aby som teda nezdržiaval. Ale...

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, pán poslanec, o chvíľu strpenia. Kolegyne, kolegovia, žiadam o trošku väčší kľud v sále, aby sme počuli aj pán spravodajca aby počul pána poslanca. Ďakujem.

  • Ďakujem. Zo súčasného postavenia vysokoškolského lesníckeho podniku ako organizačnej súčasti a celouniverzitného pracoviska Technickej univerzity, teda treba povedať, že je to organizácia zjavne bez právnej subjektivity, je zrejmé, že tento podnik správcom lesného majetku štátu nemôže byť. Bolo by to v rozpore s § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. A teda zrejmé je aj to, že navrhovaný prevod správy lesného majetku štátu by mal prebehnúť v prospech jednej z 20 verejných vysokých škôl na Slovensku. Štát by takýmto prevodom správy priznal Technickej univerzite ako jednej z uvedeného počtu verejných vysokých škôl exkluzivitu vo forme nadobudnutia správy k majetku v hodnote rádovo niekoľko miliárd slovenských korún. Pritom na zabezpečenie praktickej výučby vedy a výskumu na Lesníckej fakulte má Technická univerzita v súčasnosti prostredníctvom vysokoškolského lesníckeho podniku na základe nájomnej zmluvy so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky a na základe súhlasu ministerstva pôdohospodárstva v súlade s § 50 ods. 7 zákona o lesoch v užívaní viac ako 9 000 ha štátnych lesných pozemkov na obdobie 30 rokov za veľmi lukratívnych zmluvných podmienok. Takáto forma podpory lesníckeho vysokého školstva, vedy a výskumu zo strany štátu je relevantná, pozitívne nediskriminujúca a plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Som presvedčený, že v súlade s programovým vyhlásením vlády nie je v záujme rezortu pôdohospodárstva podporovať prevod správy nehnuteľného majetku štátu najmä, ak tento nie je charakterizovaný ako nepotrebný alebo nepoužiteľný majetok. Je pritom zrejmé, že v prípade lesného majetku, v tomto konkrétnom prípade veľmi hodnotnom a schopnom pri jeho racionálnom obhospodarovaní dlhodobo produkovať pozitívne hospodárske výsledky, nie je možné hovoriť o majetku nepotrebnom alebo nepoužiteľnom.

    S cieľom odstránenia vnútorných rozporov v zákone navrhujem teda, tak ako som to už v úvode spomenul, vyňať na osobitné hlasovanie aj súvisiaci bod spoločnej správy 79, poznačili ste si to, pán spravodajca, však, v ktorom sa rieši oprava nesprávne uvedeného čísla zákona pod čiarou.

    A zároveň s rovnakým cieľom, teda s cieľom odstránenia vnútorných rozporov predkladám tri pozmeňujúce návrhy legislatívnotechnického charakteru. Máte ich rozmnožené v laviciach.

    V bode 190 spoločnej správy § 113a ods. 15 sa vypúšťa posledná veta.

    V rovnakom bode a rovnakom paragrafe sa vypúšťa odsek 16.

    A takisto v § 113a sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 55.

    Odôvodnenie je veľmi jednoduché. Ide o legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na bod 18 spoločnej správy, ktorým sa navrhuje vypustiť bod 52 z návrhu zákona. V prípade, že bod 52 bude z návrhu zákona vypustený a neboli by riešené ďalšie súvislosti, ktoré vlastne tieto pozmeňujúce návrhy obsahujú, došlo by k vnútornému rozporu zákona. Ďakujem za pozornosť, vážený pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nie sú faktické poznámky.

    Ako posledný ústne prihlásený v rozprave vystúpi pán poslanec Paška. Je pán poslanec Paška v sále? Nie je. Takže stráca poradie.

    Uzatváram rozpravu.

    Pán minister, záverečné slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadrím sa teda k niektorým návrhom, ktoré tu počas celej diskusie boli.

    Od začiatku sa napáda, že novela má príliš veľa zmien, že ich je 194 a že je to priveľa na novelu a snáď by bolo treba spraviť úplne nový zákon. Treba hneď ale na úvod povedať, že veľa zmien je legislatívnotechnického charakteru. A pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, či už vo výboroch, tak sa ukázalo, že veľmi veľa ich je tých istých a niektorí páni poslanci predkladajú tie isté pozmeňujúce návrhy. Takže, keď sa spočíta, že ktoré vlastne boli funkčné alebo skutočné, tak sa dostaneme k oveľa menším množstvám.

    Ďalej, spomínalo sa, že nie je nejaký hodnoverný podklad, ktorý by hovoril o tom, prečo tá novela vyzerá tak, ako vyzerá. Ale ono podklady sú. Jedným z podkladov, ktoré sme využili, je správa o stave registra garantov zamestnancov a študentov, kde sa nám ukázalo, že je taký neporiadok v súčasnosti na vysokých školách a toľko študentov je zapísaných a nechodí do školy v rámci niektorých študijných programov, že sme tú úsporu vyrátali na 350 mil. Sk, ktoré sa vynakladajú nehospodárne.

    Pokiaľ ide o samotných garantov, tak máme 8 600 študijných programov, ale 1 600 z nich je nefunkčných. Nikto sa na takýto študijný program neprihlásil. A študijný program je de facto mŕtvy. Ale my ho stále evidujeme a stále vykazujeme. A vysoké školy sa tvária, že sa študovať môže.

    Pokiaľ ide o samotných garantov, máme také špeciality v rámci registra, že je garant na pedagogickom smere, ktorý garantuje 332 študijných programov. Ďalej, ďalší garant je, ktorý garantuje 145 študijných programov, opäť v rámci pedagogických smerov. Takže takýto máme poriadok. Pritom zákon nám ešte definuje, že môže definovať v rámci vertikálnej štruktúry iba jeden študijný program. Ďalej, je niekoľko garantov, ktorí garantujú na viacerých vysokých školách. Ďalej, je niekoľko desiatok garantov, ktorí garantujú v rámci školy, ale na rôznych fakultách. A stáva sa, že docent garantuje doktorandské štúdium. A čo je dôležité, je aj veľa zahraničných garantov. Niektoré študijné programy majú iba zahraničných garantov. A my vôbec nevieme, čo je to za človeka a či náhodou negarantuje aj niečo doma v materskej krajine alebo v materskom štáte. Takže situácia je z hľadiska toho, čo som povedal, veľmi zlá. A dovoľujem si povedať, že na vysokých školách je v tomto veľký chaos.

    Potom je tu Európska asociácia univerzít, ktorá takisto povedala, že najslabším článkom slovenských vysokých škôl je riadiaca činnosť. My máme priveľa kontrol. Kontrolované sú vysoké školy dobre. Ale riadiaca činnosť je veľmi slabá, veľmi chabá. A to je Achillovou pätou. A preto sme my posilnili správne rady. To nie je len tak, akože výmysel, ale je to preto, že Európska asociácia univerzít nám povedala, že riadiaca činnosť je veľmi zlá. A správna rada sa skladá z manažérov z praxe, ktorí by mali vysokým školám vedieť pomôcť, aby vysoké školy aj túto riadiacu činnosť vedeli vykonávať v poriadku.

    No a potom je tu ešte aj to, čo sme naznačovali v úvode, verejná kontrola, pretože ide o verejné vysoké školy. A verejné vysoké školy by mali mať aj kontrolu verejnú, nie iba zamestnaneckú alebo, povedzme, zo strany študentov. Preto bude duálny systém a preto sa budú schvaľovať aj úvery, ak novela prejde, vysoké školy môžu brať úvery aj rozpočet, aj zriaďovanie spoločných pracovísk, či už ide o technologické inkubátory alebo centrá excelentnosti, alebo niektoré ďalšie nové formy, ako je spin-off, start-up, ja to hovorím v angličtine, mal by som to hovoriť v slovenčine, ktoré sú na to, aby sme dostali podnikateľský sektor a súkromný kapitál do vysokých škôl a cez vysoké školy aj do vedy.

    Pokiaľ ide o Akreditačnú komisiu na základe tých dohôd, ktoré som povedal v úvode.

    Akreditačná komisia má a bude mať všetky kompetencie, ktoré mal doteraz akademický senát. Jediná otvorená otázka je, kto môže navrhovať a menovať prorektorov a prodekanov.

    Pán Devínsky kritizoval aj náš vzťah k Akreditačnej komisii, že Akreditačná komisia si má navrhovať a potom aj schvaľovať kritériá. No aby sme tu zas nevytvorili nejaké...

  • Reakcia z pléna.

  • Ona nemá ani právnu subjektivitu. A prečo by odborníci z verejnej praxe nemohli, ako sa to aj v súčasnosti pripravuje, navrhovať kritériá, ktoré budú hovoriť o tom, ako vysoké školy hodnotiť, ako hodnotiť vedu a výskum? My musíme spĺňať veľa kritérií aj vo vzťahu k Európskej únii. A Akreditačná komisia ako nezávislý orgán je na to, aby to vykonávala. Ale prečo by si mala aj ona sama sebe robiť kritériá, to neviem. Samozrejme, sa k nej budem vyjadrovať. A si myslím, že je správne, aby štát, ktorý má zodpovednosť, tieto kritériá schvaľoval. Čiže nechceme z Akreditačnej komisie vytvoriť mocenský orgán. Chceme, nech je to nezávislý orgán, ktorý je nezávislý a aj sa nezávisle vyjadruje. Ale je to vždy len poradný orgán.

    Pokiaľ ide o samotné spoplatnenie. Veď, áno, ktosi tu povedal, že 750 mil. Sk ide mimo vysokých škôl. Veď to je obrovský peniaz. Prečo by si vysoké školy nemohli tieto peniaze získať samotné? My netvrdíme, že spoplatnením nahradzujeme ten poriadok a že by to bolo len kvôli tomuto. To nie je pravda, filozofia je opačná. Prečo by ich nemohli získať? Ja sa pýtam: Prečo musia ísť niekde inde? A vysoké školy, ktoré učia, prečo by tie peniaze nemohli dostať? My máme v novele zákona uvedené, že každý takýto subjekt, ktorý vyberá a neučí a nie je vysokou školou, tak ten bude penalizovaný až do výšky 15 mil. Sk. A to sa mi zdá byť dosť čisté na to, aby sme vedeli, či vyberá ten, kto učí, alebo či náhodou nevyberá ten, kto neučí, teda ten, kto nie je vysokou školou. Tak je to tam doslova napísané.

    Pokiaľ ide o tú transpozíciu, nás kritizujete. Veď ona mala byť hotová ešte v rámci minulého roka.

    Ďalej, bola pripomienka, prečo nemôže nižší stupeň poskytovať vyššie vzdelávanie. No veď prečo by to mal robiť? Prečo by mal nižší stupeň poskytovať vyššiu formu vzdelávania? To stredné školy naozaj by mohli dávať bakalárske tituly? Preto hovoríme, len ten môže poskytovať vzdelanie, kto naozaj má na to príslušnú kvalifikáciu, nie je v tom problém. Máme dokonca aj v novele uvedené, že pokiaľ odborná vysoká škola by sa cítila, že by mohla byť univerzitou alebo vysokou školou v rámci komplexnej akreditácie, keď bude mať na to podmienky, má nárok požiadať Akreditačnú komisiu, aby toto posúdila so všetkým, čo s tým súvisí, a v rámci všetkých kritérií, pretože to je od toho, či robí vedu, od toho, akú má štruktúru, koľko má profesorov, koľko má docentov.

    Pokiaľ ide ešte o tie senáty. Tak my máme za to, že senát je na to, aby zabezpečoval samosprávnosť. Ale senát nemusí byť výkonný orgán. Preto sme mali navrhnuté, že volebné obdobie v senáte môže byť viac ako dve obdobia s tým, že nejde o výkonný orgán.

    Ďalej, navrhuje sa, aby platy rektorov naďalej určoval minister. No otázka je, komu je pán rektor zodpovedný. Je zodpovedný ministrovi? Pán rektor je zodpovedný tomu, kto ho zvolil, čiže akademickej obci, samospráve. No tak ten nech mu potom stanovuje plat, pretože on sa bude zodpovedať jemu, nie mne. Prečo by som ja ako minister mal stanovovať plat pánovi rektorovi? To by som ho musel hodnotiť nejakým spôsobom.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Fronca a kritériá tej kategórie študentov, ako hovoríte, alebo že bude sedieť jeden v lavici. To by musel byť ten študijný program jeden. Ale my to máme definované podľa študijných programov. Čiže ak sa vypíše študijný program dopredu, a to v tej dikcii zákona je, tak nemôže byť spoplatnený. Čiže nemôže byť aj taký, aj taký. Môže brať dotácie od štátu a dopredu to musí uverejniť, na ktoré študijné programy to bude, a potom si môže vypísať iné študijné programy, ktoré si môže spoplatniť. Ale akú majú študenti dneska možnosť? Buď sa dostane na dennú formu, ktorú dotuje štát, alebo sa dostane na externú formu, ktorú dotuje štát. A keď sa sem nedostane, pretože máme študijné odbory, ako je na Univerzite Komenského, kde sa dostane na externú formu napr. na právo každý ôsmy, na manažment každý piaty, no tak musí ísť na súkromnú vysokú školu, keď chce študovať. No a my sa pýtame, no prečo by nemohol študovať aj na verejnej vysokej škole za tie isté peniaze. Takže o tom to je a v tom netreba hľadať nič iné, všetko to, čo vy hovoríte tu o tom. Čiže študent si to vyberie dopredu, slobodne si vyberie. A pravdu má pán Lipšic, že to nie je protiústavné, lebo študent si to dopredu vyberie a v rámci možnosti a schopnosti sa každý dostane na takú alebo takú formu štúdia s tým, že podľa mňa bolo nedemokratické to, čo bolo doteraz, že iba súkromné vysoké školy mohli pôsobiť na trhu, kde sa študuje za školné, nikto iný to nemohol robiť. A to nebola deformácia toho vysokoškolského prostredia? Tak prečo sa tak bojíte alebo prečo keď my hovoríme o tom, že sa budú vyrovnávať rozdiely, no prečo by na tom poli nemohli pôsobiť všetci? A o to ide v tejto novele, vyrovnať podmienky pre všetky vysoké školy, aby všetky vysoké školy mohli poskytovať v podstate to isté vzdelanie za tých istých podmienok. Ale platí tá dikcia, že štát naďalej garantuje zhruba v tých možnostiach, ktoré má, to sú možnosti dnes, dotácie aj na dennú, aj na externú formu štúdia. Čiže spoplatnenie je dobrovoľné, nie je povinné. To je najväčší rozdiel medzi tým, čo navrhla minulá vláda, a tým, čo navrhujeme my.

    Myšlienka skrytej privatizácie, pán poslanec, je naozaj teda z vášho pohľadu geniálna. V živote ani náznak, ani vôbec pomyslenie nie je, že, ja neviem, či tu sedia aj niektorí páni rektori, vôbec to napadnúť niekoho môže takáto, hľadám slušné slovo, myšlienka, že aby sa sprivatizovali verejné, čo robíme. A naozaj otvárame im dvere. Otvárame im dvere, aby sa mohli rozvíjať, aby mali také isté podmienky ako všetky ostatné vysoké školy.

    Pokiaľ ide o motivačné štipendiá, takisto ste kritizovali, prečo to nerozdeľuje štát, tak ako to bolo doteraz, myslím, tých 10 %, prečo to dávame na univerzity. No a prečo by sme to nerobili? Však doteraz to bolo tak, že boli fakulty, kde prospech 2,0 na to stačil, ale boli fakulty, kde nestačil na to prospech 1,3. A to bolo spravodlivé? Takže v rámci motivačných štipendií, hovorím o motivačných, nie povinných, nie plošných štipendiách, nech to motivuje tie vysoké školy aj študentov. A nech si na základe toho robia svoju politiku tak, aby na tom trhu obstáli. Ale prečo by to mal diktovať všetko štát? To je najľahšie, pretože sa povie 10 % paušálu a hotovo, to je veľmi ľahké.

    Pán poslanec Szigeti. Nie je tu. Malá, stručná, krátka? Keby bol poriadok, je taká. Nie je poriadok, takže musí byť novela taká. To je po prvé. Po druhé, súvisí to aj s tým, že sú dneska nové podmienky, my musíme hodnotiť vysoké školy aj podľa iných kritérií, ako ony boli hodnotené doteraz, a preto tá novela je tak dlhá a nie je ani tak dlhá, ale zasahuje do toľkých častí.

    Pani poslankyňa Rosová hovorí o kvalite, poriadku, konkurencii, rovnocenných podmienkach. Pani poslankyňa, to ako keby ste za mňa hovorili úvodné slovo. Veď presne o to ide. Presne toto sa robí. A presne toto chceme. Len ide o to, aby tie kritériá boli stanovené korektne. Ale zoberte si aj, výsledky aké boli doteraz napr. vo vede a výskume. Neviem, či viete, ale v rámci čerpania prostriedkov zo VI. rámcového programu Európskej únie je Slovensko na poslednom mieste, na 25. mieste, sme najhorší, a to len preto, že sa brvou nepohlo, brvou nepohlo na to, aby sa urobili nejaké možnosti a podmienky, povedzme, už len tým, že by sa jednotlivým riešiteľom pomohlo s tým, že by sa im zaplatili náklady, povedzme, na prípravu projektov. Boli za mnou riešitelia, ktorí mohli byť koordinátori projektov aj vo veľkosti jednej miliardy, ale nemali na letenku. Takže preto aj sme pripravili a preto sú aj vypísané nové grantové schémy, ktoré budú pomáhať, aby sa možnosti na podávanie projektov v rámci VII. rámcového projektu podstatne zvýšili.

    Hovoríte, že nie je súkromný kapitál. Ale aj v štruktúre rozpočtu sme opäť najhorší v Európskej únii, máme najhoršiu štruktúru, najmenej súkromného kapitálu vo verejných vysokých školách. A preto sú zapracované v novele centrá excelentnosti, technologické inkubátory. A teraz je jeden pozmeňujúci návrh pani poslankyne Muškovej, ktorá na 1,5 strany ešte ide trošku ďalej v rámci tých príprav a tých schopností a možností, ktoré sa vytvárajú pre spoločné pracoviská, tak aby boli funkčné, pretože dnes ich je pramálo.

    Ešte k tomu pomeru denných a externých. Aj dnes ich je presne jedna tretina, myslím, že okolo 140 000 je denných a je okolo 70 000 externých, ale dotácia je len jedna tretina z tých denných.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Rafaja, tie tri pozmeňujúce návrhy sú v poriadku.

    Nie je tu pán poslanec Lipšic, ktorý hovoril o tom, že spoplatnenie je v tomto prípade ústavné, za čo mu ďakujem, pretože my sme toho istého názoru. Ale rozvíjal tu vecný problém, že čo sa stane, keď študent zaplatí a keď škola dostane dotáciu a zároveň bude vyberať školné. No v novele je jasne napísané, že pokiaľ to vyberá a súvisí to nejakým spôsobom so štúdiom a nie je, vysoká škola platí pokutu. Dokonca sme tam dali dikciu aj o daroch, pretože dary vychádzajú z ústavy. A každý môže darovať, komu čo chce. Aj tam sme uviedli do toho, že pokiaľ je vynútený dar alebo pokiaľ ten dar nejakým spôsobom súvisí so školným, s nákladmi alebo s prevádzkou, aj to sa počíta za školné. A školné je definované, že dotácia byť nesmie.

    Nespoplatnenie denného štúdia, že prečo nie je spoplatnené. Je to preto, lebo vláda rozhodla vo svojom programe, že denná forma štúdia bude bezplatná. Ale otázka je, prečo by štát mal hradiť dva, tri, štyri, päť ďalších študijných programov toho-ktorého študenta, prečo by to štát mal hradiť, keď niekto opakuje ročník a tým pádom by štát podporoval tých slabších študentov.

    Pokiaľ ide o pána prof. Mamojku, ktorý tu hovoril o voľnosti pohybu pánov profesorov a pánov docentov. Ale to je ten kardinálny problém, kde sa naozaj líšime, pretože tí lietajúci profesori, ktorí, keby sme akceptovali tento pozmeňujúci návrh, budú lietať aj naďalej, len učia. A je otázka, prečo by nemohli byť na materskej univerzite, prečo by nemohli mať úväzok jeden plný. Ale prečo je tu názor, že by ich mal mať dva, že by naraz mal byť proste dvakrát v robote, len na dvoch miestach? No to ani bohvieakú logiku nemá. My hovoríme, musí mať jeden plný úväzok a popri tom môže mať jeden polovičný úväzok a niekoľko ďalších prednášok, vyzvaných prednášok. Ale nesmie to byť v rámci pracovného pomeru, pretože otázka je potom tá, že nemôže byť na dvoch miestach súčasne. A naozaj sú takí, a ja mám tu aj ich mená, páni profesori, ktorí naozaj sú lietajúci. A majú tri, štyri, päť pracovných úväzkov. A neskutočne to škodí vysokým školám. Robí to obrovský problém. Samozrejme, takýto lietajúci profesor nemôže robiť vedu a výskum. A my hovoríme o vede a výskume, že to je najväčší problém, ktorý v súčasnosti vysoké školy majú. Takže pokiaľ je pán profesor tak dobrý, tak nech robí vedu, nech robí výskum, môže chodiť na prednášky, nech si vypisuje granty. A to, čo je dôležité, je, že on môže mať aj ďalšie veci, ktoré sa týkajú výučby, ale môže mať spoplatnené štúdium aj v rámci materskej vysokej školy, čo doteraz nebolo. Bolo to zakázané. Čiže nemusí ísť na nejakú inú, druhú, tretiu, štvrtú vysokú školu, ale môže sa realizovať, môže sa uplatniť aj v rámci vlastnej materskej vysokej školy. Ale ešte raz hovorím, prednášať môže na ďalších. My nehovoríme o počte vysokých škôl, na ktoré chodiť musí, hovoríme, že nemôže to predstavovať určitý počet hodín v rámci jedného týždňa, aby sa nestalo, že má sto hodín do týždňa a degraduje tú celú prácu aj ostatných, by som povedal, pánov profesorov.

    Pani poslankyňa Mušková, vaše pozmeňujúce návrhy, si myslím, posilňujú viaczdrojové financovanie v rámci vysokých škôl, posilňujú vstup finančného kapitálu, ale byť tu za hosťujúceho docenta, tam budeme zrejme proti, pretože titul hosťujúceho docenta sa nevydaril, ostáva hosťujúci profesor, máme ešte aj honoris causa, ale hosťujúci docent, to sa ukázal ako ťah, ktorý vydarený nebol.

    Na záver by som si dovolil povedať, že som naozaj presvedčený, že novela zákona, tak ako je pripravená, reaguje na súčasné potreby vysokého školstva. Novela odstraňuje maximálnu časť deformácií, ktoré vo vysokoškolskom systéme sú. Dovolím si povedať, že na základe aj určitých pozmeňujúcich návrhov z výboru školského, ale aj niektorých pozmeňujúcich návrhov pánov poslancov sú vysoké školy za. Proti tomuto zákonu, si myslím, už nemôže byť naozaj nikto. A otvára možnosti vysokým školám, vytvára trh, vytvára konkurenciu. A to je jediný nástroj na to, ako vysoké školy posunúť dopredu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz sa o slovo prihlásil spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec aj predseda výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, aj táto rozsiahla diskusia ukázala, akou vážnou témou je školstvo a špeciálne vysoké školstvo a ako citlivo sa vnímajú zmeny, každé zmeny, ktoré sa ich dotýkajú. A ja si myslím, že to je veľmi dobré. Nie je však dobré, keď sa zmeny robia neuvážene, rýchlo, ako povedal kolega Švidroň, trochu prekotne, bez toho, aby sa vedelo, čo je na existujúcom zákone zlé, čo, prečo a najmä ako to treba opraviť.

    Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie vznikla situácia, ktorá ovplyvňuje, samozrejme, aj vysoké školy, a preto by všetky zmeny mali smerovať k tomu, aby sa naše školstvo stalo súčasťou európskeho vysokoškolského priestoru, teda novelizácia sa vyžaduje.

    Na druhej strane ak príde do parlamentu návrh novely so 194 zmenami, samotný zákon má 114 paragrafov, ak odznie viac ako 150 pozmeňujúcich návrhov v štyroch výboroch, ak sa v spoločnej správe z nich objaví 80, v rozprave v druhom čítaní príde ďalších takmer 40, z toho viac ako polovica z koalície, keď volená reprezentácia vysokých škôl zastupujúca desaťtisíc učiteľov, Rada vysokých škôl, má zásadné výhrady k istým častiam novely, tak niekde musí byť chyba.

    Z vystúpení niektorých koaličných poslancov je zjavné, že problémy s novelou nemá len opozícia. A pri tejto príležitosti by bolo hádam dobré sa zamyslieť nad tým, na čo sú tu vysoké školy, lebo ony sú tu na to, aby pripravili naše deti a ich deti na to, aby jedného dňa prevzali tento štát po nás.

    Ak vnesieme chaos do vysokých škôl, čo novela zjavne robí, nakoniec, veď niektoré pozmeňujúce návrhy vznikali na poslednú chvíľu, vnášame chaos aj do myslí našich študentov.

    Veľmi málo sa hovorilo o kvalite vysokoškolského vzdelávania. Ja oceňujem tých poslancov, ktorí sa k tejto problematike vyjadrovali, pretože táto problematika zanikla v hurhaji okolo spoplatnenia. Ale ako povedala pani poslankyňa Rosová, nekvalitou kvalitu nespravíme.

    Preto vás prosím, ctená snemovňa, aby ste podporili návrh na dopracovanie tohto dokumentu, ktorý v tejto forme rúca všetky piliere a oporné múry budovy, ktorú voláme vysoká škola a univerzita.

    A pán minister ako stavbár veľmi dobre vie, že začať rekonštrukciu budovy búraním nosných stien zákonite vedie k zrúteniu stavby. Dúfam preto, pán minister, že odporučíte svojim poslancom procedurálny návrh schváliť, aby ste mali čas a priestor na dopracovanie novely aj preto, že žiadna z koaličných strán nemala vo svojich programoch spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ba dokonca strana Smer hovorila, že podfinancovanie školstva v žiadnom prípade nie je na riešenie napr. spoplatnením vysokoškolského štúdia.

    A možno ešte vážnejší dôvod na to je, že vaše meno, pán minister, nie mená poslancov, ktorí budú hlasovať za túto novelu, bude naveky spojené s týmto, povedal by som, problémovým návrhom zákona. Bude to naveky, naveky. Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz mi dovoľte, aby som vás informoval o návrhu predsedu, ktorý chcem predložiť, teda resp. o stanovisku ako riadiaceho schôdze. Teraz urobíme prestávku na základe žiadosti spravodajcu, ale aj žiadostí niektorých poslancov klubov do 18.00 hodiny. Teda hlasovať budeme o 18.00 hodine.

    A dovoľte mi, aby som ešte oznámil, že predseda Národnej rady zvoláva na 17.30 hodinu poslanecké grémium. Dobre? Takže je prestávka.

  • Reakcia z pléna.

  • Odpovede z pléna.

  • Je to na základe žiadosti.

    Dobre. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem do 18.00 hodiny prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 16.14 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dostali sme sa k úplnému finišu či spolupráce v prvom polroku, čakajú nás posledné dve hlasovania.

    Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva.

    Je to tlač 339.

    Spravodajcom je pán poslanec Valocký z výboru pre zdravotníctvo. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, prosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na uznesenie k správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctva a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva. V rozprave vystúpilo 12 poslancov. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie správu na vedomie. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 81 za, 48 proti, 4 sa zdržali 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády v rezorte zdravotníctva.

    Teraz vás požiadam naozaj, kolegyne, kolegovia, o koncentráciu, pretože pán predseda výboru pán poslanec Ferdinand Devínsky bude uvádzať hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 275.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k vládnemu návrhu zákona, k tlači 275 vystúpilo 12 poslancov a odznelo niekoľko desiatok faktických poznámok. Traja poslanci podali procedurálne návrhy, z ktorých dva boli rovnaké, 7 poslancov podalo pozmeňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, v súlade s § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dajte, prosím, najskôr hlasovať o procedurálnych návrhoch poslancov Szigetiho a Devínskeho, obidva boli rovnaké, vrátiť predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pánov poslancov Devínskeho a Szigetiho, ktoré boli identické, vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 54 za, 81 proti, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme neprijali.

    Ďalej.

  • Keďže tento procedurálny návrh neprešiel, dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Fronca, aby tento parlament ďalej o návrhu zákona nerokoval.

  • Takže hlasujeme o ďalšom procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 55 za, 81 proti, 1 sa zdržal.

    Ani tento návrh sme neprijali.

    Ďalej.

  • V súlade s § 37 o rokovacom poriadku, pán predseda, prosím, dajte hlasovať najskôr o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, a to nasledovne: o bodoch spoločnej správy 2, 6, 8, 9, 12 až 14, 19, 20, 22 až 24, 26, 27, 29, 31 až 34, 36 až 45, 47, 48, 52 až 55, 57 až 61, 63 až 66, 69 až 73, 75 až 78, 80 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Reakcia z pléna.

  • Body 1 a 3 boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Budeme hlasovať o uvedených návrhoch, tak ako ich predniesol pán spravodajca. Ide o body spoločnej správy s návrhom schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že všetky uvedené návrhy pod bodmi spoločnej správy, tak ako ich predniesol pán spravodajca, sme schválili.

    Ďalej.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 3, ktoré vyňal pán poslanec Fronc na osobitné hlasovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • Sú to body 1 a 3. A žiada hlasovať o nich spoločne.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 3. Aké tam bolo odporúčanie výboru?

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za, 54 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že body 1 a 3 spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej.

  • Prosím hlasovať o bode 21 spoločnej správy, ktorý vyňala pani poslankyňa Mušková na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru bolo schváliť bod.

  • Hlasujeme o bode 21 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 1 bol za, 125 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalej.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 49 spoločnej správy, ktorý vyňali na osobitné hlasovanie pán poslanec Rafaj a ja. Odporúčanie gestorského výboru bolo schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 49 spoločnej správy. Odporúčanie bolo schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že bod 49 spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalej.

  • Hlasovanie prosím o bode 67 spoločnej správy, ktorý vyňal poslanec Fronc na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru bolo schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 67 zo spoločnej správy. Odporúčanie výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 81 za, 56 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že bod 67 sme schválili.

    Ďalej.

  • Hlasujeme o bode 68 spoločnej správy, ktorý vyňali poslanci Fronc a Rafaj na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 68 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, nikto nebol za, 133 proti, 5 sa zdržalo.

    Tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalej.

  • Hlasujeme o bode 79 spoločnej správy, ktorý vyňal pán poslanec Lebocký na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 79 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 133 proti, 5 sa zdržalo.

    Ani bod 79 sme neschválili.

    Ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ku ktorým gestorský výbor prijal odporúčania neschváliť ich.

    O bode 4 spoločnej správy prosím, aby sme hlasovali.

  • Nemali by sme hlasovať o bode 4, keď sme prijali bod 3.

  • Áno, nemôžeme o ňom hlasovať.

    O bode 10 spoločnej správy tiež nie je možné hlasovať, keďže sme schválili bod 9 spoločnej správy. O bode 74 spoločnej správy tiež nie je možné hlasovať, keďže sme schválili bod 73.

    Teraz budeme hlasovať o bode 46 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 20 za, 92 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 46 sme neschválili.

    Ďalej.

  • Dobre, keďže sme neschválili bod 49, budeme hlasovať o bode 50 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru bolo neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 77 proti, 5 sa zdržalo.

    Ani bod 50 zo spoločnej správy sme neprijali.

    Ďalej.

  • Dobre, keďže sme neschválili ani bod 49, ani bod 50, bude hlasovanie o bode 51 spoločnej správy. Výbor odporúča neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 51. Odporúčanie výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 79 proti, 4 sa zdržali.

    Ani bod 51 sme neschválili.

    Ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ku ktorým gestorský výbor neprijal odporúčanie.

    Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 55 za, 79 proti, 4 sa zdržali.

    Bod 5 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o bodoch 7 a 11 spoločnej správy spolu, pretože vzájomne súvisia.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 bol proti.

    Body 7 a 11 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o bodoch 15 a 16 spoločnej správy spolu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Tieto body sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o bode 17 spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 17 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Tento bod sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o bode 18 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 bol proti, 1 sa zdržal.

    Bod 18 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • O bode 25 nemožno hlasovať, lebo sme schválili bod 24 spoločnej správy.

    Takže hlasujeme o bode 28 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 76 proti, 6 sa zdržalo.

    Tento bod sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o bode 30 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 54 za, 77 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 30 sme neschválili.

    Ďalej.

  • Hlasujeme o bode 35 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 53 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Hlasujeme o bode 56 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 73 proti, 6 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

    Ďalej.

  • Nakoniec hlasujeme o bode 62 spoločnej správy.

  • Ako o poslednom bode zo spoločnej správy hlasujeme o bode 62.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 74 za, 56 proti, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Bod 62 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Tým sme sa vysporiadali so spoločnou správou. A prosím vás, pán predseda, aby sme hlasovali teraz o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prvé boli pozmeňujúce návrhy moje.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás o kľud, kolegyne, kolegovia, vážne. Počúvajme pána spravodajcu.

  • Prosím vás, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pod označením I. To už sú návrhy z rozpravy. Spoločná správa je.

  • To je návrh pána poslanca Devínskeho. To už sú návrhy z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 za, 72 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Devínskeho pod označením I sme neprijali.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pod označením II.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 74 proti, 9 sa zdržalo.

    Ani tieto návrhy sme neprijali.

    Ďalej.

  • Pod označením III prosím dať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasujeme o návrhoch pod označením III.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 74 proti, 9 sa zdržalo.

    Ani tieto návrhy sme neprijali.

    Ďalej.

  • Prosím dať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pod označením IV.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 55 za, 74 proti, 9 sa zdržalo.

    Ani tieto návrhy sme neprijali.

    Ďalej

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pod označením V.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 74 proti, 9 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrhy.

    Ďalej.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pod označením VI.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 55 za, 74 proti, 7 sa zdržalo.

    Ani tieto návrhy sme neprijali.

    Ďalej.

  • Pán predseda, idú pozmeňujúce návrhy pod označením VII. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhoch označených ako body pod označením VII.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 74 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme neschválili.

    Ďalej.

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pod označením VIII.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 za, 73 proti, 8 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrhy.

    Ďalej.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pod označením IX.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 57 za, 72 proti, 9 sa zdržalo.

    Neschválili sme tieto návrhy.

    Ďalej.

  • No a hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pod označením X.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 71 proti, 11 sa zdržalo.

    Ani tieto návrhy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Idú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Fronca, ktorý žiadal hlasovať o nich jednotlivo.

    O bode 1 nebudeme hlasovať, pretože sme schválili bod 3 spoločnej správy.

    O bode 2, keďže sme neschválili bod 49 ani bod 50, budeme hlasovať. Áno, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Budeme hlasovať, lebo sme neschválili tie body.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 78 proti, 5 sa zdržalo.

    Ani tento návrh, návrh pána poslanca Fronca, sme neprijali.

    Ďalej.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 3 návrhu pána poslanca Fronca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 76 proti, 7 sa zdržalo.

    Ani tieto návrhy sme neprijali.

    Ďalej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 54 za, 73 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento bod sme neprijali.

    Ďalej.

  • A prosím, dajte hlasovať o bode 5 z pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Fronca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 74 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento bod z návrhu pána poslanca Fronca sme neodsúhlasili.

    Ďalej.

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Rosovej.

    Dajte hlasovať o bode 1.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 74 proti, 9 sa zdržalo.

    Prvý bod sme neschválili.

    Ďalej.

  • A dajte hlasovať o bodoch 2 a 3 spoločne, pretože tie navzájom súvisia.

  • Hlasujeme spoločne o dvoch bodoch, 2 a 3, z návrhu pani poslankyne Rosovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 55 za, 70 proti, 13 sa zdržalo.

    Tento návrh pani poslankyne Rosovej sme neprijali.

    Ďalej.

  • Idú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Rafaja, ten 1. balík. Chcem sa vás opýtať, pán poslanec, či chcete dať hlasovať spoločne o bodoch A, C, D, E, H alebo chcete en bloc dať hlasovať o všetkých bodoch.

  • Odpoveď z pléna.

  • En bloc o všetkých, ktoré ste podali, chcete dať hlasovať. Prosím vás, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Čiže hlasujeme o všetkých bodoch pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Rafaja včítane bodov B, F a G spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 56 proti.

    Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Ide druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Rafaja. Prosím, dajte hlasovať o ňom.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 56 proti.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme schválili.

    Ďalej.

  • Prosím vás, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v 3. balíku pána poslanca Rafaja. Ony navzájom súvisia.

  • Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Rafaja, o všetkých bodoch tohto návrhu spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 84 za, 55 proti.

    Aj tento pozmeňujúci návrh sme odsúhlasili.

    Ďalej.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy prichádzajú od pána poslanca Mamojku.

    Prosím, aby ste dali hlasovať o jeho prvom návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Mamojku, a to o prvom bode. Je to bod, ktorý súvisí s bodom 62 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 64 za, 40 proti, 22 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Tento návrh pána poslanca Mamojku sme neschválili.

    Ešte ten druhý návrh je tam, pán spravodajca.

  • Ide druhý návrh, o zložení správnych rád. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Mamojku.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 39 za, 39 proti, 56 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalej.

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Muškovej.

    O bode prvom nemožno hlasovať, keďže sme schválili bod spoločnej správy 19.

    A ide hlasovanie o bodoch 2 až 7. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 84 za, 3 proti, 51 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Hlasovanie prosím o bode 8 návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 69 za, 57 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh v bode 8 sme neschválili.

    Ďalej.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 9.

  • Hlasujeme o poslednom, deviatom bode z návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 za, 9 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lebockého, a to o všetkých spolu, pretože ony všetky tri navzájom súvisia.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 131 za, 8 sa zdržalo.

    Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lebockého sme schválili.

    Ďalej.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Vážený pán predseda, mám poverenie gestorského výboru, aby som dal návrh na posunutie návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 55 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Rydlo? Nie, to je omyl. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Uzatváram rozpravu.

    A, pán spravodajca, pristúpime k záverečnému hlasovaniu.

  • Prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona o vysokých školách v znení schválených pozmeňujúcich návrhoch ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 56 proti.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 11. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

    Želám vám pekné leto, príjemný oddych a teším sa opäť na spoluprácu na 12. schôdzi v septembri. Dovidenia.

  • Rokovanie 11. schôdze NR SR sa skončilo o 18.41 hodine.