• Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále, aby sme mohli otvoriť program 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme sa prezentovali pred otvorením programu a zistili, či sme uznášaniaschopní. Vidím, že postupne kolegyne a kolegovia zaujímajú svoje miesto, tak vás poprosím teraz o prezentáciu, ktorá ukáže, či budeme pokračovať. Poprosím vás o prezentáciu, dámy a páni.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 95 poslancov. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Budeme pokračovať. Chcem vás informovať, že na 11. schôdzi overovateľmi budú páni poslanci Jozef Líška a Pavol Frešo. Ich náhradníkmi budú páni poslanci Monika Smolková a Peter Gabura.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na 11. schôdzi požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška. Samozrejme, dúfam, že môžem v mene vás všetkých zaželať pánovi podpredsedovi skoré uzdravenie a skorý návrat na jeho miesto tu v Národnej rade. A ďalej o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Kovačócy, Farkas a László Szigeti.

    Podľa zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 11. schôdze. Dostali ste ho, aspoň dúfam, do poslaneckých lavíc. Ešte predtým, ako vás požiadam, aby ste vyslovili svoje návrhy na zmenu alebo doplnenie programu, chcem vás informovať, že som dostal uznesenie výboru pre zdravotníctvo a na základe tohto uznesenia som nezaradil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža. Pôvodne to bola v prvom čítaní tlač 296. A tento návrh zákona zaradím na septembrovú schôdzu Národnej rady.

    Ďalej vás chcem informovať, že na návrh príslušných gestorských výborov predložené správy a materiály uvedú ich predkladatelia tak, ako je to v návrhu programu. A, samozrejme, upozorňujem, že na to, aby mohli materiál uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas všeobecne vyslovili schválením programu ako celku, samozrejme, pokiaľ niekto z vás, dámy a páni, nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k samotnému

    schvaľovaniu programu 11. schôdze

    a pripomínam, že každý z vás má na doplnenie jednu minútu. Takže, dámy a páni, je tu priestor na vaše návrhy na zmeny alebo doplnenie programu 11. schôdze. Nech sa páči.

    Zdá sa, že len pán poslanec Švidroň má návrh na doplnenie. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s návrhmi na doplnenie a zmenu.

    Nech sa páči, pán poslanec Švidroň.

  • Ja dávam návrh na zmenu, ktorá spočíva v tom, aby bod programu č. 23, to znamená vysokoškolský zákon bol prerokovaný ako posledný na tejto schôdzi aj za tých okolností, že by to bolo v júli, čiže ako bod 66, keďže jeden zo 67 bodov vypadol. Zmenu odôvodňujem tým, aby bol daný priestor na doladenie niektorých ustanovení najmä týkajúcich sa externého štúdia a podobne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budeme, keďže nie je iný návrh, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý podal pán poslanec Švidroň.

    Prezentujeme sa a hlasujeme. Pán poslanec žiada, aby sa vysokoškolský zákon prerokoval v druhom a treťom čítaní ako posledný bod programu 11. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 73 za, 27 proti, 14 sa zdržali a 16 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme urobili zmenu v programe a vysokoškolský zákon prerokujeme ako posledný bod programu 11. schôdze.

    Keďže neboli iné návrhy, dámy a páni, budeme hlasovať teraz o návrhu programu 11. schôdze ako o celku. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 110 za, 1 proti, 13 sa zdržali, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že sme odsúhlasili program 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou, ktorú navrhol pán poslanec Švidroň.

    Chcem vás informovať, že o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie budeme hlasovať ihneď po jeho prerokovaní, o ostatných prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať vždy o jedenástej a sedemnástej hodine. Je to aj dohoda z poslaneckého grémia. Znovu vás chcem upozorniť, že nám z predchádzajúcej, 10. schôdze ostali štyri body, ktoré sme prerokovali, ale ktoré sme neodhlasovali a tieto hlasovania vykonáme spolu s ostatnými hlasovaniami dnes o sedemnástej hodine v bloku hlasovania. Tajné hlasovanie vykonáme vo štvrtok 21. júna po hlasovaniach o sedemnástej hodine. To tajné hlasovanie, pripomínam, je voľba člena Rozhlasovej rady jedného kandidáta a neverejná časť 11. schôdze bude v piatok 29. 6. od deviatej hodiny rána.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru.

    Návrh vlády je tlač pod číslom 337.

    Vzhľadom na neprítomnosť pána ministra vnútra požiadam pána ministra obrany Slovenskej republiky Františka Kašického, aby v jeho zastúpení odôvodnil návrh na skrátené legislatívne konanie.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dňa 12. apríla 2007 Predsedníctvo Európskej únie predložilo návrh pracovného dokumentu o aplikácii ustanovení Schengenského acquis, v ktorom sa navrhuje, aby Rada Európskej únie prijala dve samostatné rozhodnutia, ktoré umožnia vstup nových členských štátov do Schengenského priestoru, a to rozhodnutie o uplatňovaní ustanovení Schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému a rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach. Návrh rozhodnutia Rady o uplatňovaní ustanovení Schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému bol 12. júna 2007 schválený na zasadnutí Rady, pričom dátum začiatku uplatňovania týchto ustanovení Schengenského acquis bol určený na 1. septembra tohto roku.

    V súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Rady pripravilo ministerstvo vnútra návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru. Slovenská republika, podobne ako ostatné nové členské štáty Európskej únie, predpokladalo implementáciu Schengenského acquis k jednému dátumu, a to k 1. januáru 2008. Vzhľadom na posunutie termínu vo vzťahu k spusteniu Schengenského informačného systému na 1. septembra 2007 je potrebné urýchliť legislatívny proces navrhovaného zákona.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, voľný pohyb osôb v rámci Schengenského priestoru je naplnením jednej zo základných zásad Európskej únie. Sloboda pohybu osôb, kapitálu a tovaru prispieva aj k rýchlejšiemu ekonomickému rastu hospodárstva. Je pravdepodobné, že oneskoreným vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru dôjde k spomaleniu predpokladaného ekonomického rastu, čím by nastali aj značné hospodárske škody. Vzhľadom na to si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite svoje miesto navrhovateľa.

    Požiadam pána Viliama Jasaňa, pána poslanca, člena výboru pre obranu a bezpečnosť, aby nás oboznámil, ako prebehlo rokovanie o návrhu na skrátené legislatívne konanie vo výbore.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony súvisiace so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru (tlač 337).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 336 z 11. júna 2007 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru (tlač 337), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, prerokoval na svojej 18. schôdzi dňa 12. júna 2007 a v prijatom uznesení č. 64 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní na svojej 11. schôdzi.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, vážené kolegyne a kolegovia, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Neprihlásil sa nik. Uzatváram rozpravu. A pokiaľ nemá navrhovateľ a spravodajca ešte čo povedať, prerušujem... Chcete pán navrhovateľ? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime...

  • Reakcia z pléna.

  • A, pardon, keď dovolíte, ospravedlňujem sa, dohodli sme si v programe, že budeme hneď hlasovať o návrhu na skrátené legislatívne konanie.

    Takže požiadam pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči. Ešte raz sa ospravedlňujem.

  • Ďakujem pekne. Predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru: „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru (tlač 337), Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom konaní na svojej 11. schôdzi.“

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme, kolegyne, kolegovia.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    A teraz aj na základe rozhodnutia Národnej rady pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru.

    Je to tlač 338. Pridelenie výborom je tlač 337.

    Opäť požiadam pána ministra obrany v zastúpení pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Františka Kašického, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je implementácia Schengenského acquis, ktoré je potrebné v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru. Predložený návrh v súlade s týmto cieľom obsahuje zmeny v ôsmich zákonoch:

    - Novelou zákona o Policajnom zbore sa ustanovuje v súlade so Schengenským dohovorom okruh subjektov, ktorým budú poskytované informácie zo Schengenského informačného systému.

    - V novele zákona o správnych poplatkoch sa upravujú najmä správne poplatky za udeľovanie jednotlivých schengenských víz.

    - Úpravou niektorých ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ako aj Železničnej polície sa reaguje na potrebu vytvárania spoločných kontaktných pracovísk.

    - Novela zákona o pobyte cudzincov upravuje zaradenie nežiaducich osôb do Schengenského informačného systému a vypúšťa duplicitné, resp. odchylné ustanovenia týkajúce sa udeľovania víz so Spoločnými konzulárnymi pokynmi.

    - V novele zákona o strelných zbraniach a strelive sa upravujú tie ustanovenia o vývoze a prevoze zbraní a streliva, ktoré je potrebné hlavne zmeniť v súvislosti so zrušením kontrol na vnútorných hraniciach.

    - Novelou zákona o ochrane štátnej hranice sa upresňuje nadobudnutie jeho účinnosti, pretože Rada prijme niekoľko rozhodnutí, ktorými sa umožní vstup Slovenskej republiky do Schengenského priestoru.

    - Hlavným cieľom novely zákona o európskom zatýkacom rozkaze je novým spôsobom ustanoviť komunikáciu medzi zmluvnými štátmi Schengenského dohovoru prostredníctvom Schengenského informačného systému a osobitného útvaru Policajného zboru SIRENE. Okrem toho sa v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi zavádza nový inštitút, tzv. záznam, ktorý urýchli proces realizácie európskeho zatýkacieho rozkazu.

    - Navrhovanou zmenou v novele Trestného poriadku sa takisto umožňuje komunikácia prostredníctvom SIRENE a vypúšťa sa inštitút cezhraničného prenasledovania, ktorý je inštitútom policajnej spolupráce.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania a jeho následné schválenie, čím sa vytvoria predpoklady a nevyhnutné legislatívne predpoklady na vstup Slovenskej republiky do Schengenského priestoru.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru (tlač 338). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1196 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. júna 2007 č. 337 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 21. júna 2007 a gestorský do 22. júna 2007.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem tým pádom navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 310, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 317.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, poprosím zároveň trošičku o pokoj v sále. Rozumiem, že sme sa dlho nevideli, ale naozaj musíme dodržiavať isté pravidlá.

    Poprosím teda ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    Pardon, s procedurálny návrhom pán poslanec Šimko. Zapnite ho, prosím.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja chcem oznámiť členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že odchod na slávnostné otvorenie situačného centra na ministerstvo obrany sa uskutoční dnes o 14.00 hodine spred Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže teraz poprosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Ešte raz poprosím vážených kolegov poslancov, aby sa posadili do poslaneckých lavíc. Ak niekto nepociťuje potrebu zdržiavať sa v sále, osobné veci, prosím, v predsálí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vám predkladám v súvislosti s tým, že ministerstvo hospodárstva schválením Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast uznesením vlády č. 837 z 8. októbra 2006 sa stalo riadiacim orgánom pre tento operačný program.

    K navrhovanej zmene predmetného zákona ministerstvo hospodárstva pristupuje na základe toho, že operačný program, prostredníctvom ktorého ministerstvo hospodárstva plánuje poskytovať dotácie podnikateľom z oblasti priemyslu, vrátane potravinárskeho a stavebných výrobkov, nemá podporu v uvedenom zákone.

    S cieľom odstrániť túto prekážku ministerstvo navrhuje doplniť § 6 písm. e) a f) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády, ktoré ustanovujú kompetenciu podpory malého a stredného podnikania a podnikateľského prostredia vo všeobecnosti tak, že výnimka ustanovená v § 6 písm. a) nebude platiť pri poskytovaní dotácií pre potravinárstvo a výrobu stavebných výrobkov a ministerstvo hospodárstva bude môcť poskytovať dotácie aj týmto odvetviam.

    Súčasne ministerstvo navrhuje doplniť § 7 ustanovujúci kompetencie ministerstva financií z dôvodu, aby sa skutočný výkon právomoci tohto ministerstva, tak ako vyplýva z osobitných predpisov, premietol aj do kompetenčného zákona. Túto zmenu sme do návrhu zapracovali z podnetu Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, keďže navrhovanú zmenu kompetenčného zákona si vyžiadala pripravovaná implementácia operačného programu a schválenie predloženého návrhu zákona nebude mať žiadne dôsledky na štátny rozpočet, na iné verejné rozpočty, na zamestnanosť ani na životné prostredie, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedovi tohto výboru poslancovi Tiborovi Cabajovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil s informáciou spravodajcu výboru. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 310). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 2007 č. 317 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 6. septembra a gestorský výbor do 7. septembra 2007. Toľko spravodajská informácia.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Opäť vám oznamujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pána ministra poprosím zostať, ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenia alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 304 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch ako tlač 315 v rozhodnutí predsedu.

    Pán minister, máte slovo a uveďte predložený vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorý vám predkladám, ministerstvo hospodárstva zabezpečuje odstránenie transpozičného deficitu Slovenskej republiky k nariadeniu Rady č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie.

    Keďže je Slovenská republika povinná spracovať právny predpis tak, aby bolo nariadenie Rady priamo aplikovateľné v Slovenskej republike, bolo nevyhnutné transformovať ho do zákona.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je teda ustanoviť osobitný obchodný režim s tretími krajinami, t. j. krajinami mimoeurópskeho hospodárskeho priestoru, na tovar, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti alebo na mučenie, alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a tým pomôcť zabrániť porušovaniu základného ľudského práva nebyť podrobený mučeniu a inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Takýto tovar sa nesmie vyvážať ani vydávať orgánom v krajinách, ktoré nezrušili trest smrti. Predložený návrh ale nebráni vyvážať takýto tovar pre použitie policajných zložiek členských štátov a na vykonávanie operácií na udržanie mieru alebo krízového riadenia.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, keďže predloženým návrhom, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ide o odstránenie transpozičného deficitu Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o jeho podporu.

  • Ďakujem, pán podpredseda, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi. Máte slovo, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 173 zo 14. júna 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý je možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (tlač 304). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh nebude mať dopad na verejné financie, nebude mať dopad na zamestnanosť, bude mať pozitívny vplyv na formovanie spoločenského vedomia a ďalšie zvyšovanie kritérií v oblasti vnímania, dodržiavania ľudských práv aj v krajinách Európskeho spoločenstva a Európskej únie s ohľadom na skutočnosť, že Slovenská republika sa bude vedieť postaviť na ochranu práv občanov v tretích krajinách, a bude mať pozitívny vplyv na upevnenie postavenia Slovenskej republiky medzi štátmi s vysokou úrovňou demokracie a dodržiavania ľudských práv. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev, s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 2007 č. 315 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, vážený pán kolega.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal opäť žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 311 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 310.

    Opäť poprosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorý vám predkladám, ministerstvo hospodárstva vykonáva nariadenie Rady č. 2271/1996, ktoré mení a dopĺňa v súlade s nariadením Rady č. 807/2003.

    Týmto nariadením bolo ustanovené, že zákony s exteritoriálnymi účinkami sú zákony v rozpore s medzinárodným právom. Tieto zákony môžu mať nepriaznivé účinky na záujmy Európskeho spoločenstva alebo na hospodárske, finančné, ale aj iné záujmy fyzických a právnických osôb a môžu sa prejavovať nedovoleným obmedzením voľného pohybu kapitálu, služieb a osôb. Čl. 2 a čl. 7 písm. a) nariadenia predpokladajú, že členský štát Európskej únie určí príslušné štátne orgány, ktoré bude Európska komisia v tejto súvislosti informovať a ktoré budú plniť úlohy vyplývajúce z predmetného nariadenia.

    Predmetom právnej úpravy je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach ochrany pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín a ukladanie sankcií za nedodržanie povinností ustanovených v nariadení.

    Ministerstvo so súhlasom vlády navrhuje, aby týmito orgánmi boli ministerstvo financií v oblasti finančných služieb a prístupu k cenným papierom na kapitálových trhoch, ministerstvo hospodárstva v oblasti zahraničného obchodu a ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v oblasti obmedzenia priamych investícií vrátane investícií do nehnuteľností.

    Predložený vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i s medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Schválenie zákona nebude mať dôsledky na štátny rozpočet ani na iné verejné rozpočty a zamestnanosť.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, keďže ide o splnenie legislatívnej povinnosti vyplývajúcej z právneho aktu Európskej únie, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 173 zo 14. júna 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín (tlač 311). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh nebude mať dopad na verejné financie, nebude mať environmentálny dopad, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať dopad na zamestnanosť, ale bude mať pozitívny vplyv na formovanie spoločenského vedomia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. mája 2007 č. 310 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi pánovi poslancovi Glendovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 316. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 321.

    Opäť poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s realizáciou uznesenia vlády č. 166 z 28. februára 2007 k návrhu zákona o zrušení krajských úradov a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. vám predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Zámerom predloženého návrhu je, aby kompetencie krajských úradov na úseku štátnych hmotných rezerv prešli na Správu štátnych hmotných rezerv a obvodné úrady.

    Navrhovanou úpravou sa vypustí jeden medzičlánok pri predkladaní požiadaviek obcí na poskytnutie pohotovostných zásob a ich následná sumarizácia, ktorú vykonávali krajské úrady, a zároveň sa zjednoduší komunikácia obcí priamo s obvodnými úradmi a Správou štátnych hmotných rezerv.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, zrušenie krajských úradov nemá negatívny vplyv v oblasti štátnych hmotných rezerv, preto si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi. Pán poslanec, aha, došlo k zmene vo výbore?

    Tak pán poslanec Rehák má slovo ako spravodajca výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 173 zo 14. júna 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov tlač (316). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej lehote 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod novej právnej úpravy, o tom, že návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať dopad na zamestnanosť ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a taktiež nebude mať dopad na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie. Tak ako uviedol pán minister, túto úpravu si vyžiadalo zrušenie krajských úradov, dôjde k prerozdeleniu kompetencií z krajských úradov na štátne hmotné rezervy a obvodné úrady v sídlach krajov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedené návrhy zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2007 č. 321 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 306 a návrh na pridelenie na rokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 316.

    Teraz opäť poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby v zastúpení ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave, ktorý sa predkladá na základe potreby vykonávania nariadenia Rady č. 3821/1985 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave v platnom znení.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 25. apríla 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 379.

    Návrh zákona upravuje hlavne oblasť typového schvaľovania záznamových zariadení a záznamových listov, upravuje činnosti autorizovaných dielní a oprávnených montérov, upravuje režim vydávania, správy a kontroly tachografických kariet a upravuje oblasť skutkových podstát sankcií a ich ukladanie.

    Dopady na štátny rozpočet, a to najmä z dôvodu nárastu kompetencií, budú riešené v rámci opatrení vyplývajúcich z uznesenia vlády č. 856 zo dňa 11. októbra 2006. Zákon nebude mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov ani na rozpočty obcí. Zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Povinnosti dopravcom, ktorí vykonávajú autobusovú dopravu a nákladnú cestnú dopravu, nevyplývajú z navrhovaného zákona, ale priamo z nariadenia.

    Návrh zákona nebude mať priame dopady na životné prostredie. Zákon môže mať pozitívny dopad na zamestnanosť z dôvodu potreby väčšieho počtu vodičov.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením č. 173 zo 14. júna 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave (tlač 306), podávam v prvom čítaní podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšie náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Konštatujem ďalej, že zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Ďalej podotýkam, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, ďalej o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, obsahuje informáciu o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a obsahuje informáciu aj o tom, že návrh vyvolá nárok na štátny rozpočet, avšak nebude mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov ani na rozpočty obcí, nebude mať tiež priame dopady na obyvateľstvo ani na životné prostredie a bude mať mierne pozitívny dopad na zamestnanosť. Ďalej konštatujem, že osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. mája 2007 č. 316 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Budem odporúčať ďalej, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem opäť navrhovateľovi aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 305 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte pod číslom 312.

    Opäť teda poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave, ktorý sa predkladá na základe potreby prebratia a vykonania sociálnej legislatívy z oblasti dopravy prijatej v Európskej únii počas roku 2006, ako aj podľa § 3 ods. 2 Zákonníka práce. Navrhovaný zákon má zrušiť a nahradiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 25. apríla 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 378.

    Návrh zákona v súlade s viacerými smernicami a nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času zamestnancov v doprave, týždenný pracovný čas, čas pracovnej pohotovosti, týždenný odpočinok, prestávky v práci a dovolenku za kalendárny rok, nočnú prácu, prácu na zmeny a rozvrhnutia práce, ďalej upravuje vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch technickej základne prevádzkovateľov cestnej dopravy, pôsobnosť orgánov verejnej správy a sankcie za porušenie ustanovených povinností.

    Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2007 a následne v rokoch 2008 až 2009 z dôvodov požiadaviek Európskej únie výrazne zvýšiť počet cestných kontrol. Návrh zákona sa dotýka rozpočtu vyšších územných celkov iba nepriamo. Návrh zákona nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Zákon sa týka iba fyzických osôb podnikateľov a podnikovej sféry v doprave. Zákon nebude mať priame dopady na životné prostredie.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz požiadam pani Ľubicu Roškovú ako poverenú spravodajkyňu, ktorú navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie určil, aby nás oboznámila, aby uviedla spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 15. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Navrhovaný zákon reaguje na novú právnu situáciu, ktorá nastala po dni vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. V súlade s príslušnými smernicami a nariadeniami novo upravuje minimálne požiadavky na organizáciu času pracovníkov v doprave, vykonávanie cestných kontrol a kontrol priestorovej technickej základne prevádzkovateľov cestnej dopravy a pôsobnosť orgánov verejnej správy. Organizáciou pracovného času pracovníkov v doprave je úprava maximálneho týždenného pracovného času a času pracovnej pohotovosti, minimálnej doby denného odpočinku a týždenného odpočinku, prestávok v práci a ročnej dovolenky a pravidiel nočnej práce a práce na zmeny a rozvrhnutia práce.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený vládny návrh v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 312 z 15. mája 2007 prideliť návrh zákona pod tlačou 305 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. septembra 2007 a gestorský výbor v lehote do 7. septembra 2007.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto z kolegov prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste (CMNI).

    Návrh je ako tlač 257, spoločná správa výborov je tlač 257a.

    Pán minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, nech sa páči, odôvodnite návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste, ktorý sa predkladá na základe uznesenia vlády č. 747/2000 z 20. 9. 2000.

    Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh prerokovala dňa 14. marca 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 261.

    Budapeštiansky Dohovor o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste pod označením CMNI bol pripravený pod gesciou Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov v Ženeve v spolupráci s Dunajskou komisiou a Centrálnou komisiou na plavbu po Rýne a jednotlivými európskymi štátmi. Dohovor CMNI nadobudol v zmysle čl. 34 ods. 1 platnosť dňa 1. apríla 2005.

    Dohovor CMNI vytvára jednotné prepravné podmienky pre všetkých prevádzkovateľov vodnej dopravy a je koncipovaný tak, aby bol akceptovateľný európskymi štátmi v povodí rieky Rýn a aj krajinami strednej a východnej Európy v povodí rieky Dunaj.

    Dohovor je vykonateľný bez ohľadu na štátnu príslušnosť, miesto registrácie či domovský prístav plavidla alebo na to, či ide o plavidlo pre námornú alebo vnútrozemskú plavbu a bez ohľadu na štátnu príslušnosť, sídlo, registračný úrad alebo bydlisko dopravcu, prepravcu alebo príjemcu.

    Dohovor CMNI je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s právnymi predpismi Slovenskej republiky z oblasti vnútrozemskej plavby. Dohovor je v súlade s právom Európskej únie. Je to multilaterálna medzinárodná zmluva prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a ktorá má prednosť pred zákonmi. Pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutie o jej prednosti pred zákonmi.

    Materiál je legislatívnej povahy, jeho prijatie nemá dopad na zvýšenie výdavkov verejných financií, zamestnanosť, podnikanie a životné prostredie, nezasahuje do pôsobnosti iných orgánov verejnej moci ani z neho nevyplývajú týmto orgánom žiadne úlohy.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého návrhu a o jeho schválenie v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Spravodajcom z výboru pre hospodársku politiku je pán poslanec Pavol Pavlis. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, aby som vás oboznámil o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste (tlač 257). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 326 zo 4. júna 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej stanoviská, ktoré máte predložené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Chce sa niekto, dámy a páni, prihlásiť do rozpravy k tomuto návrhu na vyslovenie súhlasu? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pokiaľ nemajú navrhovateľ a spravodajca ešte chuť, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 307. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 309.

    A poprosím pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podnet na vypracovanie návrhu zákona predložil generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Úradu vlády Slovenskej republiky na základe správy Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti a EUROPOL-u, ako aj na základe údajov z odborného pracoviska Kriminalisticko-expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky o stave používania drogy v Slovenskej republike.

    Ministerstvo zdravotníctva je gestorom úloh na úseku sledovania legálneho pohybu omamných a psychotropných látok, ktoré zabezpečuje na základe ustanovení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ako aj na základe ratifikovaných medzinárodných dohovorov Organizácie Spojených národov, Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961, Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971 a Dohovoru OSN o boji proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými látkami a psychotropnými látkami z roku 1988.

    Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1 prvú skupinu o psychotropnú látku meta-Chlórfenylpiperazín (mCPP). Navrhuje sa zaradiť túto látku do zoznamu psychotropných látok prvej skupiny, pretože nemá využitie v lekárstve vo forme liekov.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi gestorského výboru pre zdravotníctvo, pánu poslancovi Novotnému.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 307). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 309 z 11. mája a podľa § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona Ústavnoprávny výbor NR SR prerokoval do 6. septembra 2007 a gestorský výbor do 7. septembra 2007.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

  • Ďakujem, pán predseda výboru pre zdravotníctvo.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám prihlášku do všeobecnej rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, nikto sa neprihlásil. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pokiaľ pán minister nechce ešte zaujať stanovisko, nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je tlač 328, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 323.

    Nech sa páči, pán minister zdravotníctva, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona upravuje oblasť uznávania získaného vzdelania zdravotníckym pracovníkom z krajín európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska, ktoré je jedným z predpokladov výkonu zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky. Predloženým návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36 ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Vládny návrh zákona nadväzuje na zákon o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila 17. mája 2007. Účinnosť zákona sa navrhuje zhodne so zákonom o uznávaní odborných kvalifikácií 20. októbra 2007. Uvedený termín je súčasne termínom povinnej transpozície smernice o uznávaní odborných kvalifikácií.

    V návrhu zákona sa upravuje aj problematika súvisiaca so záchrannou zdravotnou službou, ktorá bude prínosom pre efektívne vykonávanie záchrannej zdravotnej služby. Predovšetkým sa s prihliadnutím na požiadavky praxe upresňujú jednotlivé typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby a umožňuje sa zmena typu záchrannej zdravotnej služby na základe povolenia. Navrhovanou úpravou sa sleduje optimalizácia typov ambulancií záchrannej zdravotnej služby pri súčasnom zachovaní kvality poskytovanej záchrannej zdravotnej služby.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Gestorský výbor určil za spravodajcu pána Jána Zvonára.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, dajte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto z kolegov prihlásiť ústne. Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 318. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 325.

    Poprosím teraz pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Mariana Januška, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ruch v sále.

  • Kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Pán minister, vitajte, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé poslankyne, milí poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, bol Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vypracovaný ako iniciatívny návrh mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Navrhovanou novelou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Rady č. 2006/100 z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb, a to jej časť novelizujúca smernicu Rady č. 85/384 z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v oblasti architektúry a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 427 zo dňa 16. mája 2007 schválila návrh zákona s pripomienkou, na základe ktorej bol zmenený navrhovaný dátum účinnosti zákona na 1. október 2007.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Peter Pelegrini. Poprosím ho o spravodajskú informáciu v prvom čítaní.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 173 zo 14. júna 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (tlač 318). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. júna 2007 č. 325 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu bez písomnej prihlášky zatiaľ. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nemá záujem nik sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Zároveň uzatváram rozpravu. A pokiaľ nemá pán minister ešte vôľu vyjadriť sa, nie, ani spravodajca, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

    Je to návrh, ktorý máte pod číslom 330. Návrh na pridelenie výborom, rozhodnutie o pridelení výborom má číslo 327.

    Pán poslanec, nech sa páči, uveďte svoj návrh zákona.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vám predložiť svoj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

    Zákon o zhromažďovacom práve od roku 1990 upravuje práva občanov Slovenskej republiky na pokojné zhromažďovanie sa, ktoré je ako politické právo garantované Ústavou Slovenskej republiky. Tak ako som sa v úvode zmienil, súčasná právna úprava je platná v našom právnom systéme od roku 1990, keď jednoznačnou snahou vtedajších zákonodarcov bolo vytvorenie zákonných podmienok na uplatňovanie jedného zo základných politických a občianskych práv. Som presvedčený, že v tom čase sa myslelo predovšetkým na aktuálne politické procesy, ktorými bola predovšetkým demokratizácia spoločnosti a výkon práva zhromažďovacieho v tomto procese zohral dôležitú úlohu. V tomto čase sa však neuvažovalo nad tým, že po určitej dobe sa Slovenská republika dostane do rovnakej situácie ako iné demokratické štáty, kde právo zhromažďovania ľudia zneužívajú. Zneužívajú ho predovšetkým rôznym prejavom, ktorý je v spoločnosti neprípustný, či ide o priestupky, mnohokrát aj o trestné činy alebo porušenia zásad slušného správania.

    Hovorím o tom z toho dôvodu, lebo súčasná právna úprava má niekoľko legislatívnotechnických nedostatkov a z hľadiska vývoja súčasných spoločenských právnych vzťahov a poznatkov z praxe je nepostačujúca. Áno, nepostačujúca je preto, lebo vytvára priestor na vznik ťažko zvládnuteľných a nekontrolovateľných zhromaždení, ktoré sme doteraz mohli sledovať napríklad v Česku, Dánsku, vo Francúzsku a naposledy v Nemecku. Je otázkou času, kedy takýto rozmer po vstupe Slovenskej republiky do Schengenského priestoru nadobudnú zhromaždenia aj na Slovensku. S určitosťou môžeme očakávať v budúcnosti masovejšie zhromaždenia antiglobalistov, anarchistov, neonacistov a rôznych extrémistických skupín.

    Myslím si, že v tejto súvislosti je lepšie byť na takéto situácie pripravený. Samozrejme, nepopieram, že aj týmto skupinám musí byť zaručená možnosť v pokoji sa zhromažďovať a prezentovať svoje názory, pričom plne súhlasím, že nie každý z nich musí byť násilník. Zdôrazňujem však, že musia sa zhromažďovať pokojne, tak ako im to imperatívne zaručuje čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že Ústavou Slovenskej republiky sú garantované a chránené len pokojné zhromaždenia a manifestácie, no nie zhromaždenia, ktoré prepukli v násilné a majetok ničivé demonštrácie. Preto navrhovaná novela umožňuje predovšetkým vykonať zo strany Policajného zboru účinnejšie opatrenia na ochranu verejného poriadku, zdravia, majetku, práv a slobôd iných proti agresívnym jedincom zakrývajúcim si rôznym spôsobom svoju tvár, čo znemožňuje ich identifikáciu. Nie je preto dôležité, či ide o moslima, antiglobalistu, anarchistu, skinheda, príslušníka Slovenskej pospolitosti či Greenpeace, alebo bežného občana. Podotýkam, týka sa to iba prípadov, keď je vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru, teda keď už nejde o výkon Ústavou Slovenskej republiky zaručeného práva pokojne sa zhromažďovať.

    Chcem zdôrazniť, že v minulosti vznikali a stále vznikajú situácie, keď sa nedarí polícii zistiť konkrétnu totožnosť osôb porušujúcich zákon, pričom následne je veľmi ťažké niekomu pred súdom dokázať, že bol zamaskovanou osobou, výtržníkom, čo potom vedie k neúspešným súdnym procesom voči takýmto osobám.

    Preto vo svojom návrhu zákona navrhujem sankcionovateľnú povinnosť odmaskovať sa osobám zúčastneným na zhromaždení v momente, keď sa začne proti nim služobný zákrok polície, tak, aby bola možnosť či už individuálne priamo na mieste, alebo neskôr za pomoci videozáznamu ich identifikovať.

    V ďalšom chcem touto novelou zlepšiť súčinnosť medzi obcou a Policajným zborom, pretože doteraz zákon neustanovoval povinnosť obci informovať políciu o plánovaných a zakázaných zhromaždeniach. V súčasnej dobe je oznamovanie zhromaždení zo strany obce Policajnému zboru realizované len na základe dobrých a korektných vzťahov so zástupcami obce a príslušníkmi Policajného zboru. Prijatím navrhovaného ustanovenia by bolo zabezpečené včasné a efektívne naplánovanie činnosti príslušníkov Policajného zboru, čím by sa nielen ušetrili finančné prostriedky, ale hlavne by sa predišlo hromadnému narúšaniu verejného poriadku a s tým i spojenému ohrozeniu zdravia osôb zúčastnených na zhromaždení, ako aj okolitého majetku.

    Aplikácia súčasného platného zákona v praxi si žiada aj potrebu modifikácie, úpravy oznámení zhromaždení. Novela zákona neumožňuje podať oznámenie skôr ako šesť mesiacov pred dňom konania zhromaždenia, čím sa zabraňuje zneužívaniu zhromažďovacieho práva zvolávateľmi, ktorí úmyselným podaním oznámenia aj na niekoľko rokov dopredu blokujú atraktívne verejné priestranstvá, a tým bránia vo výkone zhromažďovacieho práva iným subjektom.

    Novela zákona reaguje aj na skutočnosť, keď sa v praxi vyskytli prípady, že zástupca obce prítomný na oznámenom zhromaždení nereagoval na informáciu príslušníka Policajného zboru, kde na zhromaždení je zvolávateľom v písomnej podobe propagovaný materiál, ktorý popiera práva občanov pre ich národnosť, rasu, pôvod, a roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti.

    Ako praktický príklad je možné uviesť ohlásené zhromaždenie bývalého občianskeho združenia Slovenská pospolitosť v Pezinku v roku 2006, kde z dôvodu nečinnosti zástupcu obce musel prevziať iniciatívu veliaci príslušník Policajného zboru, ktorý nariadil vykonať opatrenia smerujúce k zabráneniu páchania uvedenej protiprávnej činnosti a zhromaždenie rozpustil.

    Poslednou časťou novely je inštitút, ktorým sa sprísňujú a zavádzajú nové a primerané, ale zdôrazňujem, že nie pre zvolávateľov likvidačné sankcie za porušenie ustanovení zákona o zhromažďovacom práve, ktorý je doteraz v oblasti sankcií málo účinný kvôli výške stanovenej pokuty.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zhromažďovacom práve, bude mať pozitívny dopad na verejné financie, hlavne na príjmovú časť rozpočtov obcí. Predmetný návrh zákona nebude mať negatívny ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    V rámci Európskej únie je otázka zhromažďovacieho práva ponechaná úpravám jednotlivých členských štátov. Medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, v tejto oblasti stručného návrhu sú plne rešpektované.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som sa už zmienil v úvode svojho vystúpenia, predkladám tento návrh na základe potrieb vývoja spoločnosti a z dôvodu požiadaviek praxe, ale v žiadnom prípade sa nebránim vašim názorom a konštruktívnym návrhom, ktoré však nesmú ohrozovať Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na pokojné zhromažďovanie. Z tohto dôvodu vás žiadam o podporu môjho návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Spravodajcom pre poslanecký návrh zákona pána poslanca Bačíka je pán Tibor Cabaj. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil so spravodajskou informáciou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spoločného spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (tlač 330). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, ako aj finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. júna 2007 č. 327 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v lehote do 6. septembra a gestorský výbor do 7. septembra 2007. Toľko spravodajská informácia.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k poslaneckému návrhu zákona ústne. Pravdepodobne nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať, kolegyne, kolegovia, prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.

    Návrh zákona je tlač 331, rozhodnutie o pridelení výborom je tlač 328.

    Za skupinu poslancov odôvodní návrh zákona pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dámy a páni kolegovia, v predloženom návrhu zákona, ktorý ste dostali v parlamentnej tlači 331, ide v podstate len o tri jednoduché, avšak nevyhnutné formálne doplnky, resp. úpravy, ktoré sú dôsledkom jednak spôsobeným schvaľovacím procesom v minulosti predchádzajúcich súvisiacich zákonov a súčasne aj nedostatkami v ich realizačnom postupe.

    Doteraz nebol do zákona zahrnutý rozhodujúci klasifikačný znak E, ktorým ako diskriminačným znakom boli mnohí tzv. pétépáci ako trestanci oficiálne označení z politických dôvodov, ako to vyplýva z vojenských archívnych dokumentov. Ide tu teda o významné a potrebné legislatívno-historické doplnenie a spresnenie zákona.

    Tiež nebol v zákone explicitným konkrétnym činom, pardon, dňom, ohraničený časový interval vzťahujúci sa na možnosť priznaného faktického zaradenia do PTP, resp. pracovných táborov. Napokon ukázala sa potreba aj vecne upresniť podmienky ohraničenia priznaného zaradenia do uvedených vojenských táborov nútených prác.

    Realizácia zákona č. 726/2004 o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách teda narážala od samého začiatku na problémy spojené najmä so stavom a obsahom vojenských archívnych dokumentov, ale aj v súvislosti s rôznou interpretáciou podmienok, za ktorých majú byť oprávnené osoby odškodnené. Vyskytujúce sa problémy mala odstrániť novela zákona č. 612/2005, ale v skutočnosti naďalej pri vybavovaní žiadostí sa prejavili niektoré rozporné postoje k oblasti zaradenia, fungovania a rušenia týchto táborov nútených prác.

    Podľa historických faktov síce boli pod tlakom medzinárodného spoločenstva tieto vojenské tábory nútených prác zrušené ku dňu 1. mája 1954, ale v skutočnosti osoby v nich zaradené podliehali naďalej všetkým diskriminačným podmienkam aj po preradení len do tzv. technických práporov. Chcem poukázať, že z rozpočtových rokov 2005 až 2007 na účel predchádzajúceho zákona boli skutočne čerpané a kalkulovali sa finančné prostriedky len vo výške 41 % z celkovej disponibilnej sumy 150 mil. korún, ktorým disponuje rezort ministerstva obrany. Z toho, ako aj z veľkého počtu podaných rozkladov odôvodnene možno konštatovať, že z nenáležite tvrdej dikcie zákona vyplynul aj spôsob vybavovania žiadostí.

    Chcem zdôrazniť, že cieľom predloženého návrhu zákona je upresnenie v súčasnosti platnej dikcie zákona č. 726/2004 v znení zákona č. 612/2005 v záujme zabezpečenia jednotného posudzovania a rozhodovania o nárokoch tých oprávnených osôb, ktoré fakticky spĺňajú rovnaké podmienky na poskytnutie príspevku, ale tiež v záujme zníženia vysokého počtu sťažností a opravných prostriedkov, tzv. rozkladov, a tým aj odstránenia nadbytočnej administratívy spojenej s touto agendou a ďalším zaťažovaním rezortu obrany.

    Hlavným poslaním návrhu zákona je však predovšetkým zabezpečiť, aby bol pôvodný zámer zákona, to znamená zmiernenie krívd a dôsledkov neodôvodneného utrpenia osôb a ich rodinných príslušníkov, naplnený v zamýšľanom rozsahu a čo najspravodlivejším spôsobom. Preto je aj v zákone stanovená účinnosť, aby sme vôbec stihli dikciu predchádzajúceho zákona, keďže čerpanie na odškodnenie bolo presne limitované. Navrhovatelia si dovolili aj predložiť päť disponibilných príloh, predovšetkým historického a archívneho charakteru, na podporu a odôvodnenie opodstatnenosti tohto návrhu.

    Chcem ešte na záver zdôrazniť, že návrh nemá finančné dôsledky ani na rozpočet verejnej správy, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nemá vplyv ani na životné prostredie, ani na zamestnanosť, ale má vplyv na spravodlivosť, ktorú, dúfam, po schválení tohto zákona schválime a uzatvoríme tak jednu kapitolu našich dejín, a preto vás prosím o jeho podporu.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie vášho poslaneckého návrhu za skupinu poslancov.

    A poprosím teraz predsedu výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a postavenie žien pána Ladislava Nagya, aby ako spravodajca predniesol spravodajskú informáciu. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.

    Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 11. schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy a problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 328 zo 4. júna 2007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor v lehote do 6. septembra, resp. v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal, dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, aj keď nie ľahko sa hovorí pri takomto zákone o skutočnostiach, ktoré s realizáciou už platného zákona sú a sú v mnohom dobré, možno aj problematické, ale je to vždy citlivá téma vracať sa do minulosti a dotýkať sa ľudí, ktorí majú svoj vek a niečo si v minulosti museli odžiť.

    Ale chcem sa k tomu vyjadriť, pretože som bola spravodajcom zákona v minulom období a niektoré veci v odôvodnení alebo z dôvodovej správy, ktoré predložil predkladateľ, sú síce možno z nejakého historického významu, aby boli zachytené v zákone, potrebné, ale návrh zákona ako taký sám osebe nerieši vecnú stránku, lebo ju nie je treba už riešiť. Zákon tak ako platí, aj č. 726/2004, aj č. 612/2005, vlastne vychytáva všetky problematické body, aj to, čo ste sa dotkli vo svojom príspevku, pán predkladateľ, že nie je jasná doba platnosti. Je jasná doba platnosti, lebo zákon je z obdobia, pre obdobie rokov 1948 – 1954. My sme v novele zákona zmenili aj tú dikciu, aby tí, ktorí boli pôvodne v táboroch nútených prác a kde došlo k premenovaniu len na tábory pracovné, aby boli vlastne odškodnení a aby do konca roka 1954 sa toto odškodnenie ich dotýkalo.

    Ja nemôžem povedať, že bola tvrdá alebo je tvrdá dikcia zákona, nebol dobre urobený metodický pokyn ministerstva obrany, ktorý ale asi v októbri alebo novembri minulého roku pán minister obrany Kašický po stretnutí a upozornení na niektoré nedostatky metodického pokynu zmenil, aby sme nezúžili metodickým pokynom výklad zákona. Ten zákon sa dnes napĺňa, dnes začala pracovať rozkladová komisia. Ja môžem povedať, že sú vybavované aj veľmi problematické žiadosti. Môžem povedať, že dnes je problém jedine v tom, že niektorí z týchto pétépákov si nepodali rozklad, ale my sme prijali v minulom zákone v tej novele aj v § 5 ods. 9, že je možné požiadať ministra o autoremedúru, čiže o opravu týchto rozhodnutí aj v správnom konaní.

    Čiže nato, aby sme my do zákona dnes zachytili to, že klasifikácia E nebola len jediným dôvodom pre politickú nespoľahlivosť, sa mi zdá, že na to nemusíme prichystávať zákon. Veď to všetci dobre vieme, že politicky nespoľahliví boli ľudia z rôznych dôvodov. Čiže zdá sa mi, že by sme mali radšej riešiť príplatok pre ľudí, ktorí boli v pracovných táboroch, tak ako sme ho vyriešili pre politických väzňov, aby možno ešte aspoň na ten dôchodok mali možno nejakú stabilnú čiastku, a to by bola múdrejšia novela zákona, o ktorej sme hovorili na minulej schôdzi, ako len riešiť kozmetické úpravy, aby boli v zákone, a aj tak v správnom konaní, v odvolacom konaní, v rozkladovom konaní postupujeme podľa dnes platného zákona.

    Ja skôr si myslím, že treba rozprávať a pomôcť týmto pétépákom, hodne vecí sme na východe riešili s týmito ľuďmi, treba im pomôcť, aby vedeli využiť dnes platný zákon na to, aby peniaze, na ktoré majú nárok, aby ich dostali do konca roku 2007, a netreba nám na to novely zákona, aby sme v septembri ešte rokovali o zákone, ktorý skončí, dá sa povedať, svoju platnosť v roku 2007, keď by sa mali vyčerpať zdroje, ktoré boli na to stanovené. Skôr si myslím, že je treba posilniť prácu rezortu, aby bolo možné dodržať lehotu šiestich mesiacov na rozkladové konanie a urýchliť prácu aj pri tých odvoláčkach pánu ministrovi v zmysle § 5 ods. 9, a myslím si, že tých pétépákov a ich manželky poriešime veľmi rýchlo a veľmi promptne. Nejde vôbec o nejaké byrokratické zaťažujúce skutočnosti, o ktorých hovorí aj jeden z príslušníkov PTP, ale ide tu skôr o to, aby aj tí, ktorí na to majú nárok, si splnili svoje zákonné požiadavky a podmienky na to, aby mohli tento príspevok dostať.

    Čiže chcem sa opýtať, pán poslanec, moja otázka na záver: Čo vecne a obsahovo tento zákon rieši a čo sa zrýchli po prijatí tohto zákona? Na rozorte tak či tak to budú musieť tí istí ľudia s tými istými kompetenciami v súčasne platnom návrhu zákona riešiť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Keďže ste boli jediná prihlásená ústne do rozpravy, uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Keďže som bol aj priamo vyzvaný, pardon, dovolím si vám pripomenúť, že vôbec nejde o kozmetickú úpravu, že z dôvodu zásahov, zrejme chaotických a nesystémových v roku 2005, vypadol v § 3 ods. 3 písm. a), kde bola pôvodne osoba charakterizovaná vo vojenských dokladoch klasifikačným znakom E zavedeným pre politickú nespoľahlivosť. Čiže sanujeme v podstate s odstupom času to, čo ste, verím, že v dobrej viere, predchádzajúci kolegovia, chceli riešiť, pretože mám pred sebou originál toho, čo sa tu pred dvomi rokmi schvaľovalo. A v rámci pripomienkového konania, neskúmam už prečo a kým, bol tento klasifikačný znak odstránený, čiže táto malá novela rozšíri okruh oprávnených osôb, ktoré z daného okruhu vypadli a dotýka sa teda ľudí. Tu sa nerieši časová rýchlosť, pretože zákon je limitovaný do konca roka s disponibilnými zdrojmi 150 mil. korún, ale povedal som, že je tam len 41 % čerpanie. Čiže rozklady sú aj možno budú, ale nie v tom, že vypadla nám tam jedna klasifikačná skupina.

    Takže, pani poslankyňa, ja sa vám skúsim prihovoriť možno slovníkom, ktorému by ste mohli rozumieť. Dobrý pastier, ak má 100 oviec a jednu stratí, tých 99 nechá v košiari a ide hľadať tú jednu jedinú, aj keď si nohy zoderie. Súhlasíte so mnou?

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, žiaľ, nemôžete reagovať už na vystúpenie navrhovateľa. Ešte sa spýtam pána spravodajcu, či chce zareagovať. Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Je to tlač pod číslom 332. Návrh na pridelenie do výborov je rozhodnutie č. 329.

    Pán poslanec Ivan Mikloš, nech sa páči, máte slovo, aby ste uviedli návrh za skupinu poslancov.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK a KDH predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

    Návrhom zákona sa navrhuje znížiť sadzba dane z príjmov pre fyzické aj právnické osoby zo súčasných 19 % na 17 %. Zároveň sa mení prerozdelenie výnosu dane z príjmov fyzických osôb pre obce zo súčasných 70,3 % na 75 % a pre vyššie územné celky zo súčasných 23,5 % na 25 %, čím sa kompenzuje negatívny dosah zníženia sadzby dane z príjmov pre obce a VÚC a zároveň celý výnos dane z príjmov fyzických osôb by bol na základe návrhu zákona príjmom rozpočtov samospráv.

    Navrhovaná právna úprava zakladá negatívny vplyv na verejné financie v krátkodobom horizonte, pretože znižuje príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov a obcí. V strednodobom horizonte sa však predpokladá opätovné zvýšenie výberu dane z príjmov vplyvom zvýšenej daňovej základne, vplyvom vyššej zamestnanosti, prílevu priamych zahraničných investícií, rastu miezd, ziskov a spotreby.

    Dôvodová správa, ktorú máte k dispozícii, obsahuje aj statický mechanický prepočet rozpočtových dôsledkov, ktorý v takejto statickej mechanickej forme vychádza na sumu zhruba 11,7 mld. korún, avšak chcem zdôrazniť, že skutočné rozpočtové dôsledky by boli rádovo nižšie, a to z dôvodu priamych aj nepriamych pozitívnych efektov nižšej sadzby dane z príjmu ako u fyzických, tak aj u právnických osôb. Tieto priame a nepriame efekty spočívajú vo vyššom raste, vo vyššej aktivite aj vo vyššej spotrebe, keďže väčšia časť peňazí by ostala v rukách daňovníkov a efekty z hľadiska vyššej spotreby z tohto titulu by znamenali vyššie príjmy nepriamych daní, teda dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

    Takže chcem reagovať hneď v tomto úvodnom slove aj na výhrady, ktoré zaznievali a zaznievajú, a predpokladám, že aj budú zaznievať, voči tomuto návrhu. Tá zásadná výhrada je, že by to malo veľký negatívnych vplyv na verejné financie, že by to mohlo ohroziť náš vstup do eurozóny.

    Už som naznačil, že síce negatívny vplyv uznávame a priznávame, ale za predpokladu rozumnej a zodpovednej politiky by bol tento dopad rádovo nižší, ako je statické a mechanické vyčíslenie, a tento nižší dopad z krátkodobého hľadiska je za predpokladu rozumnej a kompetentnej ekonomickej politiky možné pomerne ľahko kompenzovať.

    Len na ilustráciu spomeniem viacero faktov, ktoré s tým súvisia:

    Po prvé každé 1 % vyššieho ekonomického rastu znamená z hľadiska verejných financií 3 až 3,5 mld. korún navyše, teda v tomto objeme buď vyššie príjmy, alebo nižšie výdavky verejných financií. Keďže prednedávnom ešte prognózy hovorili zhruba o 6-percentnom ekonomickom raste, dnes realitou vďaka uskutočneným reformám je 9-percentný rast. Už len tento rozdiel zhruba 3-percentný hovorí o tom, že z pohľadu verejných financií je to zhruba 9 až 11 mld. korún navyše oproti pôvodne predpokladanému nižšiemu ekonomickému rastu.

    Inak ďalší fakt, ktorý v tejto súvislosti dávam do pozornosti, je ten, že znížením dane z pridanej hodnoty na lieky prišiel štátny rozpočet o 3 mld. korún, pričom sa to neprejavilo na znížení ceny liekov, dokonca výdavky na lieky sú o 15 % vyššie, ako boli v rovnakom období minulého roka, keď platila vyššia daň z pridanej hodnoty.

    Ďalším faktom, ktorý treba brať do úvahy, je skutočnosť, že z dôvodu nerozumnej politiky v oblasti zdravotníctva vzniká ročne a bude vznikať deficit vo výške okolo 10 mld. korún, čo inými slovami znamená, že je to z hľadiska pohľadu verejných financií to isté, ako keby sa minulo navyše o 10 mld. korún, a to navyše bez efektu, bez pozitívneho efektu z hľadiska fungovania zdravotníctva.

    Takže myslím si, že aj tieto skutočnosti a tieto fakty svedčia o tom, že za predpokladu rozumnejšej a kompetentnejšej ekonomickej politiky, ale aj vôbec politiky, by takéto zníženie dane z príjmov fyzických a dane z príjmov právnických osôb mohlo a malo byť zvládnuteľné bez toho, aby to ohrozilo plnenie maastrichtských kritérií a vstup Slovenska do eurozóny.

    Chcel by som poukázať tiež na to, že nielen teória, ale prax, prax aj zo Slovenskej republiky, keď sme k 1. 1. 2004 spúšťali daňovú reformu, ktorá znižovala daňové zaťaženie práve u priamych daní, teda u dane z príjmu fyzických a právnických osôb, a čiastočne, to len čiastočne kompenzovalo z nepriamych daní, aj táto skúsenosť, skúsenosť z rokov 2004, 2005 a 2006 ukázala, že tieto priame aj nepriame pozitívne efekty zníženia sadzby dane z príjmov sú realitou, dostavujú sa. A za predpokladu, ešte raz opakujem, rozumnej a kompetentnej politiky je možné spojiť zníženie daní spolu so znižovaním deficitu verejných financií a s ozdravovaním verejných financií.

    Realita politiky v rokoch 2002 až 2005 ukázala, že je to možné za predpokladu, ktoré som už bližšie spomenul. Navyše chcem pripomenúť, že nielen strany, v mene ktorých predkladám tento návrh, ale aj minimálne dve strany vládnej koalície mali znižovanie priamych daní vo svojom programe, takže aj preto vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí kolegovia, vyzývam a žiadam, aby ste tento poslanecký návrh podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu za skupinu poslancov.

    A teraz poprosím predsedu výboru pre rozpočet, financie a menu pána poslanca Buriana ako spravodajcu. Máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu v prvom čítaní návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k tomuto návrhu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 11., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Ďakujem, vážený pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za poslanecký klub pána poslanca Júliusa Brocku, za poslanecký klub KDH. Takže slovo má pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte, aby som za klub KDH vystúpil k tomuto nášmu spoločnému návrhu na znižovanie daní z príjmov.

    Vy, ktorí ste tu sedeli aj v predchádzajúcich rokoch a si pamätáte, tak v roku 1999 sme navrhovali a hlasovali poslanci KDH za znižovanie daní z príjmov právnických osôb zo 40 na 29 %. Vtedajšia pani ministerka Schmögnerová varovala pred takým nebezpečným návrhom v úvodzovkách, že to povedie k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že pani ministerka sa mýlila. Naopak, nižšie dane aj toto prvé zníženie, výrazné zníženie daní z príjmov znamenalo, že štátny rozpočet mal z toho väčší osoh, a nielen štátny rozpočet. Výnosy z 29 % boli vyššie ako zo 40 %.

    V roku 2001 sme navrhovali zase z dielne KDH z toho známeho súboru opatrení, volalo sa to veľký tresk, aby sme zaujali médiá a verejnosť, a jedno z tých opatrení bol návrh na zníženie tejto dane 29-percentnej na 19 %. Musím povedať, že tento návrh sa podarilo presadiť na Slovensku už vo väčšej sile a spoločne v koalícii, v bývalej koalícii. A zasa výnos pri 19-percentnej dani z príjmov bol vyšší ako pri 29-percentnej sadzbe daní.

    Dámy a páni, vývoj alebo situácia sa mení nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, ak teda teraz rokujeme o zákone o daniach z príjmov, aj susedné krajiny, aj Európa musí reagovať na vývoj, akým prechádzajú také krajiny, ako je aj Slovensko, a, samozrejme, dane sa znižujú aj v okolitých krajinách, preto je potrebné, aby sme aj my pokračovali v zlepšovaní nášho daňového systému. Konkrétne Kresťanskodemokratické hnutie malo vo svojom volebnom programe návrh, aby sme znižovali dane z príjmov na 14 % z terajších 19 %. Týmto chceme, aj týmto návrhom, ktorý teraz predkladáme, z 19 % na 17 % chceme prispieť k udržaniu konkurencieschopnosti Slovenska, k tomu, aby Slovensko naďalej zostalo atraktívnou krajinou pre investorov.

    Ak niekto hovorí, že nie je tu priestor na znižovanie daní, dokonca to niekto aj nazýva, budem teraz konkrétny, sabotážou, tak chcem povedať, dámy a páni, že aj okolité krajiny už okolo nás majú aj nižšie sadzby daní, čiže nie sme už takí majstri sveta, aby sme si mohli povedať, že stačí a už môžeme iba vyberať dane. Len porovnanie, ako to je s daňami z príjmov právnických osôb v okolitých krajinách, už dnes sú na našej úrovni aj Poliaci, už Litva, Lotyšsko majú nižšie dane, už aj Rumuni a Bulhari, dokonca aj Ruská federácia. Čiže jednoducho z tohto pohľadu a porovnania s inými krajinami dôvod na znižovanie daní určite je, ak chceme, aby náš daňový systém bol naďalej atraktívny.

    Aj z porovnania výberu daní z príjmov u nás za posledných 6-7 rokov takisto vidieť, že pri nižšej sadzbe daní výber, daňové príjmy štátneho rozpočtu sú nepretržite za posledných 6-7 rokov stále vyššie a výrazne vyššie z roka na rok. Ak by som porovnal niekoľko čísiel, tak v roku 2000 sme vybrali na daniach do štátneho rozpočtu niečo nad 180 mld., minulý rok už to bolo takmer 280 mld.

    Myslím si, že znižovať dane, nieže by sme mohli, ja si myslím, že to musíme urobiť, že to musíme urobiť, ak chceme, aby Slovensko bolo a zostalo atraktívnou krajinou. Slovensko totiž už prestáva byť krajinou s lacnou pracovnou silou. Ak sledujete situáciu na trhu práce, poviem to inak, sú síce voľné pracovné miesta, ale niet na ne pracovnej sily, jednoducho ľudia už nemajú záujem pracovať za hocijakú mzdu. Samozrejme, je to, táto situácia je najmä v regiónoch, kde sú výrazné investície z minulých rokov alebo aj zo súčasnosti, a to sú regióny Bratislava, Trnava, Trenčín, Žilina, to je dobrá informácia alebo to je dobré pre zamestnancov a, samozrejme, v istom zmysle je to zlé pre zamestnávateľov, pretože do trnavského Peugeotu robia nábor na zamestnanie už aj v Rumunsku. A, samozrejme, aj rumunskí zamestnanci po mesiaci zistia, že také mzdy pre človeka, ktorý chce alebo sa rozhodol cestovať za prácou ďaleko do cudziny, to nie je zaujímavé. A to je, myslím si, takisto dôvod na to, aby sme my zlepšovali náš daňový systém, aby sme zvyšovali príjmy obyvateľov cez nižšie dane. Na jednej strane budú mať viac v peňaženke zamestnanci, ale bude mať viac aj zamestnávateľ, ktorý tie peniaze môže rovnako použiť napríklad na vyšší rast miezd.

    V závere dovoľte len zopakovať, že týmto návrhom výrazne zlepšujeme podnikateľské prostredie. A zlepšenie podnikateľského prostredia znamená, a to už opakujem po predrečníkovi, teda po predkladateľovi kolegovi Miklošovi, nielen viac investícií, znamená to aj viac práce, vyššie mzdy a vyššiu životnú úroveň občanov. Chcem sa týmto spôsobom obrátiť na vás, aby ste tento návrh zákona podporili.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

    Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec. Má slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu novely zákona o dani z príjmov, zákona č. 595/2003 Z. z.

    Tento rok zaznamenávame čísla, ktoré skutočne tešia. Vyše 8-percentný hospodársky rast, ktorý bol za rok 2006, bol najvyšší v novodobej slovenskej histórii a v tomto roku sa veľmi pravdepodobne ešte zrýchli. Reálne mzdy stúpli v minulom roku o 3,3 % a štvrtý rok po sebe nepretržite rastú. Práve dnes sme zaznamenali nové čísla, čo sa týka miery evidovanej nezamestnanosti na úrovni 8,33 %. Je teda zrejmé, že reformy prinášajú svoju viditeľnú úrodu. Boli to najmä zmeny v oblasti daní a pracovného práva, ktoré znamenali nový pozitívny impulz pre rozvoj podnikateľského prostredia a pre nové investície.

    Trápne pokusy súčasnej vlády prisvojovať si svojou činnosťou alebo skôr nečinnosťou podiel na tomto vývoji sa nedajú brať vážne. Vážnym a znepokojujúcim je fakt, že merateľné ukazovatele podnikateľského prostredia sa zhoršujú. Stúpa nám priame daňové zaťaženie, zhoršuje alebo zvyšuje sa vplyv štátu v podnikaní a diktujú sa podmienky podnikateľom napríklad rozširovaním kolektívnych zmlúv. Navyše sa zneprehľadňuje právne prostredie nejasnou novelizáciou zákonov cez iné zákony. Podnikatelia vyjadrujú svoje názory napríklad pravidelne štvrťročne v rámci indexu podnikateľského prostredia a ten po nástupe súčasnej vlády prvýkrát poklesol a odvtedy, bohužiaľ, pravidelne klesá. Na svete máme aj nový návrh Zákonníka práce v podobe návratu ďaleko, ďaleko vzad a jeho finálna podoba je v súčasnosti zatiaľ otázna.

    Čo teda sa dá robiť v situácii, keď usilovnejší sa viac zdaňujú, násilne sa pretláčajú kolektívne zmluvy a útočí sa na súkromné vlastníctvo? Samozrejme, je nevyhnutné proti takýmto trendom bojovať všade, kde sa len dá. A že to nie je beznádejné, ukazuje napríklad vývoj okolo druhého piliera dôchodkovej reformy, keď je až úsmevné, ako vláda zmenila svoju rétoriku po tom, ako bol predložený návrh ústavného zákona na ochranu úspor a budúcich dôchodkov viac ako 1,5 mil. občanov. Myslím však, že sa dá urobiť aj viac. Dosiahnuť, aby dodatočné zdroje z rekordného hospodárskeho rastu boli využité skutočne v prospech občanov aj v prospech ďalšieho rastu.

    Za minulý rok sa napríklad na daniach vybralo o viac ako 20 mld. viac, ako bolo rozpočtované. Ďalej rozpočet na rok 2007 bol, ako sme už počuli, pripravovaný za predpokladu nižšieho hospodárskeho rastu, aký zaznamenávame teraz, a teda do štátnej kasy prídu ďalšie dodatočné zdroje. Je zrejmé, že zdrojov bude viac, a je potrebné zároveň, samozrejme, urobiť opatrenia pre rast aj na budúce roky. Za také považujem investície do vzdelania, dopravnej infraštruktúry a informatizácie. Ale krokom pre ďalší rast je určite aj zníženie daňového zaťaženia o 2 % od roku 2008 tak, ako je navrhované. V dnešnej situácii je takýto krok možný a reálny. Takýto krok by po prvé zlepšil podnikateľské prostredie, po druhé zlepšil by postavenie Slovenska v súťaži o nové investície a po tretie, čo je asi najdôležitejšie, pocítili by ho občania. Okrem toho považujem za dôležité vytvárať stále lepšie podmienky pre malých, stredných podnikateľov a najmä živnostníkov. Zníženie daní by znamenalo aj zlepšenie súčasnej situácie týchto ľudí, ktorí prevzali svoju zodpovednosť na seba a sami sa zamestnávajú.

    Nie každý o daniach rozmýšľa rovnako. O znižovaní daní dokonca hovorí aj Robert Fico, ako obvykle, ale zas z toho opačného konca. Hovorí o možnosti rozšíriť počet položiek so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Opýtajme sa teda, čo je lepšie, čo je spravodlivejšie – znížiť priame alebo znížiť nepriame dane? Úspešná daňová reforma znížila priame a mierne zvýšila nepriame dane. Menej teda platia tí, čo sú pracovitejší a viac vyprodukujú, a viac platia potom tí, čo viac spotrebujú. Je to logický koncept, ktorý podporuje usilovnejších a ktorý podporuje ekonomický rast.

    Ešte v deväťdesiatych rokoch bola daň z príjmu 42 %. Sám si na to pamätám a zdalo sa nám takmer nemožné dosiahnuť to, čo dnes, mať rovnú daň 19 %. Táto hranica by ale nemala a nemusela byť konečnou. Môžeme ísť ďalej a náš návrh hovorí o 17-percentnej dani od roku 2008.

    Keď sa pozrieme na príklady, pri príjme 20-tisíc korún mesačne by občan pocítil toto zníženie o 240 korún. V prípade, že sú zamestnaní obaja manželia, s takýmto príjmom pre rodinu by to bol príjem 480 korún, čo je takmer 10-násobok plynárenských päťdesiatkorunáčok. Takáto suma by pomohla v rodinnom rozpočte bežnej rodiny napríklad na poplatok za plyn na varenie, k tomu možno na zaujímavú knihu, prípadne určite na rodinné pripojenie na internet. A každý hlavne sa môže slobodne rozhodnúť, ako svoje peniaze použije. Na rozdiel od znižovania nepriamych daní by tak pokles daní ľudia garantovane pocítili.

    Pri znižovaní nepriamych daní takúto garanciu nikto nemá. Zníženie DPH neznamená, že ceny o toľko poklesnú, keďže cena je, samozrejme, výsledkom dopytu a ponuky a obchodníci logicky skúšajú nové marže. Dôkazmi sú minulé znižovania DPH, naposledy u liekov. Zníženie priamych daní teda považujem za lepšie riešenie, ktoré je lepšie pre rozvoj a hlavne pre ľudí. Som presvedčený, že je aj spravodlivejšie, pretože každý dostane podľa toho, koľko si zarobí, a sám sa rozhodne, ako svoje peniaze môže minúť. V prípade zníženia nepriamych daní je pokles otázny, a ak sa aj nejaký úžitok prejaví, pocítia ho, samozrejme, najmä tí, čo viac spotrebovávajú, a to sú určite nie nízkopríjmové skupiny.

    Napriek ekonomickému rastu sa dnes teda usilovnejší začali viac zdaňovať. Násilne sa pretláčajú kolektívne zmluvy, ako som spomínal, a útočí sa na súkromné vlastníctvo. Dodatočné zdroje z nášho hospodárskeho rastu by sme však chceli využiť v prospech občanov, a preto podporujem návrh na zníženie priamych daní. Nechcem presadzovať riešenie, aby sa dodatočné zdroje spotrebovali, práve naopak, myslím, že s každou korunou by sme mali narábať veľmi hospodárne a zodpovedne. A určite hospodárenie štátu by malo byť postupne vyrovnané. Zníženie daní by však bolo rozhodnutím, ktorého správnosť už overil čas, a nielen na Slovensku. Slovensko by nemalo zostať na mieste, ale ísť dopredu. Aj keď v súčasnosti ma prepadajú pocity návratu, o to viac treba myslieť dopredu. Myslím, že zníženie daní by takýmto rozhodnutím pre budúcnosť určite bolo.

    Dámy, páni, ďakujem veľmi pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali kvótu pre poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Burian, Mikuš a Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, aj keď na prvé počutie tento návrh zákona je, by som povedal, veľmi zaujímavý, zaujímavý z pohľadu toho, že pre každého občana, pre každú firmu je zníženie daní veľmi atraktívnou záležitosťou, musím ale povedať, ohliadnuc od politických eventualít, skôr by som sa sústredil na tú racionálnu stránku a v tej racionálnej podobe mi to skôr pripadá a v konečnom dôsledku v tomto období ako za zákon alebo za riešenie, ktoré skôr je pre slovenskú ekonomiku nie prospešné.

    Poviem niekoľko dôvodov, ktoré sú podľa môjho názoru dostatočne racionálne a dostatočným spôsobom budú vysvetľovať, prečo poslanecký klub strany SMER a predpokladám ani koalícia nebude ochotná prijať tento návrh zákona teraz v tomto čase.

    Prvá vec je výrazný fiškálny dopad tohto zákona. To, čo prezentoval pán predkladateľ, pán poslanec Mikloš, je čiastočnou pravdou. Prvou čiastočnou pravdou je to, že pri statickom výpočte dopadov na štátny rozpočet je to úroveň niekde na 12,7 mld. Sk. Ak by sme prijali pozitíva, povedzme dodatočné príjmy z daní príjmov, pardon, dodatočné príjmy zo spotrebných daní a z DPH, môžeme uvažovať, že tento celkový dopad môže byť o 1,1 mld. nižší. Aj napriek tomu, že bude prerozdeľovací mechanizmus medzi vyšším územným celkom, mestami a obcami a medzi štátom, výsledok tejto operácie je takýto: dopad na štátny rozpočet 9,9 mld. a na vyššie územné celky necelých 1,7, vyššie územné celky, mestá a obce 1,7 mld. To sú výpočty Inštitútu finančnej politiky, o ktoré sa mimochodom opieral aj pán predkladateľ v predchádzajúcom volebnom období.

    Čiže toto je prvý vážny dopad a dnes si musí vláda povedať, čo je pre ňu prioritnejšie, či ísť do dobrodružnej politiky so znižovaním daní, alebo zabezpečiť plnenie kritérií, ktoré sú podľa Maastrichtu, a jednoducho zabezpečiť plynulý prechod Slovenska do Európskej menovej únie. A toto je jeden z vážnych a podľa môjho názoru dosť silných argumentov na to, prečo dnes nie je ochota podporiť tento návrh.

    Druhým dôvodom. Celkové zaťaženie daní a odvodov merané oproti hrubému domácemu produktu, tzv. daňová kvóta dva je treťou najnižšou v krajinách európskej dvadsaťsedmičky. Ak hovoríme o tom, že dnes sme niekde na úrovni tretieho miesta v tomto hodnotiacom kritériu, nevidím logické zdôvodnenie toho, aby dnes Slovensko malo takú výraznú ambíciu, aby za každých okolností šlo do takejto novely zákona. Čiže ak hovoríme o tom, že dane alebo znižovanie daní nie je dnes ekonomickou prekážkou ekonomického rozvoja Slovenska, čo dokumentovali mimochodom aj moji predrečníci, kde deklarovali jasne, je vysoký hospodársky rast Slovenska, zníženie nezamestnanosti, zvýšenie rastu reálnych miezd – všetky tieto ekonomické atribúty hovoria o tom, že ekonomika rastie.

    Ja sa teraz pýtam, či je práve v tomto okamihu dôležité znižovanie daní. Ja by som uviedol konkrétny príklad. Ak firma, ktorá má odbyt na svoje výrobky, nemá problém s predajom, je ochotná znížiť cenu výrobkov s rizikom toho, že nezaplatí svoje úvery, ktoré má, nesplní podmienky bánk a jednoducho sa dostane pod nejakú defaultovaciu položku alebo jednoducho banka jej nabudúce nepredĺži úver, relatívne nedá lepšie podmienky. To je presný príklad toho, akým spôsobom by sme sa vydali dnes, ak by sme išli znižovať dane. Máme i reálny predpoklad potom neprijatia eura alebo riziko, poviem, možnosti neprijatia eura, aj keď sa tu hľadajú rezervy, ktoré podľa môjho názoru mohli byť aj rezervami v minulom vládnom období, a jednoducho hľadania riešenia veci v čase, keď ekonomika má konjunktúru alebo ekonomika rastie. Toto sa deje, vážení páni z opozície, skôr v čase, keď ekonomika stagnuje a hľadajú sa atribúty riešenia na to, aby sa jednoducho takýmto spôsobom ekonomika výrazne zrýchlila alebo zlepšila.

    Teraz sa pozrime na to, komu pomôže povedzme zníženie dane na 17 %? No určite to nepomôže nízkopríjmovým skupinám. Nízkopríjmové skupiny, niekde na úrovni zárobku okolo 10-tisíc korún mesačne dnes neplatia daň z príjmu. Čiže táto daň, zníženie dane pomôže len vysokopríjmovým skupinám, ktoré si znížia takýmto spôsobom daň o 2 %. Zníženie daní bude otvárať ďalšie nožnice medzi zdanením kapitálu a medzi zdanením práce. Ak dnes môže súkromná firma vyplácať dividendy bez zdanenia, čo teda je realitou, tak bude mať záujem skôr nevyplácať to formou priamych miezd, ale formou vyplácania cez kapitál, keď ten kapitál bude podstatne ešte nižší, aj znížením z 19-percentnej úrovne na 17-percentnú úroveň. A dá sa povedať v prvom vstupe, ja predpokladám, že bude určite o tom väčšia diskusia, no určite myslím si, že dopad na vyššie územné celky niekde na úrovni 1,7 mld. Sk neprispeje tomu, čo bol zámer alebo čo som si vypočul v úvodnej reči pána predkladateľa, aby sme posilnili úroveň vyšších územných celkov, miest, obcí, teda samospráv, práve naopak, aj prerozdelením toho mechanizmu, teda pôvodného mechanizmu, kde mal podiel štát asi 6 % na dani z príjmov fyzických osôb, práve tento výpadok je taký významný, že práve tieto obce a mestá a vyššie územné celky prídu o ďalšie peniaze.

    Čiže toto sú vyslovene racionálne dôvody. A ešte raz opakujem, ak niekto bude argumentovať vysokým rastom a za tým účelom zníženie daní, no nepripadá mi v tomto okamihu ako dostatočne racionálne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami páni poslanci Dzurinda, Janiš, Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Dzurinda.

  • Pán poslanec, ja vaše argumenty, pozorne som vás počúval, nepovažujem za racionálne, ale za falošné. Falošné sú preto, lebo vy ste začali znižovať dane. A znižujete ich tak, že efekty neprichádzajú, len rozhadzujete peniaze. Dnes je dokázateľné, že preradením liekov do nižšej sadzby DPH ste nikomu nepomohli. Ľudia nám toto hovoria húfne a vieme to dokázať, len ste vyhodili 3 mld. zo štátnej kasy.

    Keby vaše argumenty boli racionálne, tak nekupčíte s cieľovými skupinami voličov. Nevenujete časti dôchodcov vianočné darčeky. Vy ste začali rozhadzovať peniaze. Ak by boli vaše argumenty racionálne, tak by ste nebránili dať každému, kto pracuje, a prestali by ste robiť to, čo robíte, že si selektívne vyberáte, ohlasujete ďalšie selektívne znižovanie dane z pridanej hodnoty, čo opäť nepomôže ľuďom, len podobne ako v prípade liekov veľkým farmaceutickým firmám. Pán poslanec, nikomu ste nepomohli znížením sadzby DPH. Nie ľuďom, len bohatým farmaceutickým firmám.

    A ďalší argument, pre ktorý považujem vaše argumenty alebo to, čo ste povedali, nie za argumenty racionálne, ale falošné, je to, že opäť ste hovorili, že nepomôžeme nízkopríjmovým skupinám. Každému zostane v peňaženke viac – a vy to dobre viete. Aj tomu, čo zarába 10-tisíc, aj tomu, čo zarába 12- aj 20-. Znížením priamych daní zostane viac každému. A navyše, aj tých, ktorí zarábajú menej, to môže a podľa mňa aj bude motivovať, aby sa snažili zarobiť viac, lebo keď zarobia viac, jednoducho im viac v tej peňaženke aj zostane.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, riadny kotrmelec od daňovej reformy o 180°. Daňová reforma bola len pre bohatých a naše argumenty, ktoré sme vám vtedy vraveli ako opozičnej strane, že odpočítateľná položka garantuje to a dáva, že nízkopríjmoví ľudia vôbec nebudú platiť dane, dokonca ak im vyjde záporná daň, tak im ju štát doplatí, ste vtedy nebrali ako argument. Dnes, keď je tu návrh na zníženie priamych daní z príjmu, argumentujete našou daňovou reformou. Kotrmelec ako hrom!

    Máte jeden, jeden trend. Len vláda, teda SMER vie, čo ľudia potrebujú. Len vláda, SMER vie, kde treba nepriame dane ubrať, kde treba dane znižovať. Prečo bojujete proti osobnej slobode človeka, prečo mu nenecháte viac peňazí vo vrecku, aby si on rozhodol, kde tie svoje peniaze použije? Prečo mu vy diktujete cez nepriame dane, čo mu tu znížim DPH na lieky, tu znížim DPH na internet, tu znížim DPH na knihy, prečo nenecháte zarobiť viac ľuďom, aby oni si rozhodovali, kde tie svoje peniaze dajú? Prečo sa staviate do všemožného štátu, všemožného SMER-u, ktorý najlepšie vie, čo občan potrebuje, kde treba občanovi uľaviť, kde treba občanovi pridať? Znova ho chcete dirigovať, riadiť, robiť ho bezmocným, odkázaným na pomoc len a len štátu.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Frešo. Pán poslanec Frešo, boli ste s faktickou? Nie? Takže s odpoveďou pravdepodobne na faktické poznámky pán poslanec Burian.

  • Prepáčte, veľmi krátko budem, ja som nemal ani záujem vyvolať nejakú politickú debatu. Pán poslanec Dzurinda, určite nemal som záujem o nejaké falošné argumenty. Ja si myslím, že tie argumenty, ktoré som predložil, sú dostatočne racionálne a vychádzajú z podkladov, ktoré sú určite, by som povedal, hodnoverné a nerád by som teraz rozvíjal debatu aj na filozofiu zdravotníctva a ďalších vecí. Faktom je, že moje argumenty boli a mali cieľ racionalitu. A to, čo hovoril pán poslanec Janiš, ja nemôžem komentovať, jednoducho to sú politické rozpravy a k tomu sa teraz nebudem vyjadrovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, o slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som vo svojom vystúpení reagovať na to, čo povedal pán poslanec Burian.

    Po prvé pán poslanec povedal, že to, čo tu teraz predkladáme, je neprospešné pre Slovensko. Pán poslanec, ja si pamätám, áno, ten návrh na zníženie o 2 %, že je neprospešný pre Slovensko. Pán poslanec, tu dva roky ste vy, vtedajší pán poslanec Fico, pán poslanec Šulaj, dva roky ste nám tu rozprávali, že návrh daňovej reformy, ktorý sme tu predkladali, že je neprospešný pre Slovensko, že je škodlivý pre Slovensko, že je len pre bohatých. Dnes fakty a čísla ukazujú, že to nebola pravda. Tak ako neboli pravdivé vaše vtedajšie argumenty, nie je pravdivý ani váš dnešný argument. Tvrdili ste, že daňová reforma bude len pre bohatých. Div sa svete, už prvý rok daňovej reformy, rok 2004, stúpli reálne príjmy, zdôrazňujem, aj reálne príjmy ľudí, ktorí mali len minimálnu mzdu, o 3,1 %. Dokonca dvojica, obidvaja s minimálnou mzdou a s dvomi deťmi, ich reálny príjem v roku 2004, v prvom roku daňovej reformy, stúpol o 9 %.

    Jednoducho tak, ako ste vtedy nehovorili pravdu, tak, ako ste vtedy strašili a zavádzali, že daňová reforma je zlá, daňová reforma, ktorú mi dnes aj tu, ale aj v iných reláciách argumentujete, že je prospešná. Tak ako na to upozornil pán poslanec Janiš, a to nie sú politické výroky, to je konštatovanie reality. Urobili ste taký kotrmelec, že je našou povinnosťou na to upozorniť, pretože v politike si myslím, že ide aj o to, aby sme hovorili pravdu, aby sme hovorili veci, ktoré sú založené na faktoch.

    Takže k faktom. Hovoríte, že dopad napríklad na obce a vyššie územné celky bude 1,7 mld. Sk a že to má byť výpočet Inštitútu finančnej politiky. Tak ak to je výpočet Inštitútu finančnej politiky, tak s plnou vážnosťou hovorím, že je to nekompetentný výpočet. Pretože jednoducho súčasťou toho zákona je aj zvýšenie prerozdelenia dane z príjmov pre obce aj pre vyššie územné celky na 75 % a na 25 %, a preto, máte to v dôvodovej správe, ten prepočet dôsledkov mechanických, staticky meraných dôsledkov pre obce je v prvom roku 619 mil. Sk a pre vyššie územné celky 239 mil. Sk, teda ďaleko od 1,7 mld. pre VÚC. Čo znamená, že pri statickom pohľade, ak ide o 600, resp. 200 mil. Sk, tak pri dynamickom pohľade a zohľadnení priamych aj nepriamych pozitívnych efektov by pre VÚC a obce nedošlo k negatívnemu dôsledku, tak ako to tvrdíme v dôvodovej správe.

    Takže tvrdenie, že ideme týmto návrhom do dobrodružnej politiky a že ohrozujeme náš vstup do eurozóny, jednoducho nestojí na faktoch. Áno, uznávam, že za predpokladu nerozumnej politiky a nezodpovednej politiky takéto zníženie dane môže ohroziť vstup do eurozóny. Ale my chceme, aby vláda robila zodpovednú a kompetentnú politiku, a zároveň vám ukazujeme, kde sa dajú získať peniaze, ktoré dnes v štátnom rozpočte chýbajú a nikomu nepomohli.

    Preto tie príspevky mojich kolegov aj môj o znížení dane z pridanej hodnoty v zdravotníctve vôbec nie sú od veci. Pretože vy keď dnes argumentujete tým, že máme tretie najnižšie daňové zaťaženie, váš predseda má stále plné ústa rečí o budovaní silného sociálneho štátu a vy ste v prvom roku vášho vládnutia znížili už tak tretie najnižšie daňové zaťaženie v Európskej únii. Áno, vy ste ho znížili, pretože vplyvom zníženia odpočítateľnej položky má štátny rozpočet viac o 1,1 mld. Sk, ale vplyvom zníženia DPH má menej o 2,8 mld. Sk v tomto roku. Čiže len v tomto roku saldo vašich krokov v daňovej oblasti znamená výpadok 1,7 mld. Sk, ktorý nikomu nepomohol, tak ako povedali moji kolegovia, pretože jednoducho zníženie DPH neviedlo k nižším nákladom ani na lieky, ani k nižším cenám.

    Čiže my vám hovoríme jednoducho len to, a myslím, že aj kolega Brocka to spomínal, ako pri opakovaných zníženiach priamych daní nedošlo k negatívnym dôsledkom, pretože priame a nepriame pozitívne efekty to vykompenzovali. A zároveň hovoríme, že ak by aj k nim došlo, došlo by k oveľa menšej miere, ktorá sa dá vykompenzovať inými opatreniami, ktoré nazývam tak celkovo alebo súhrnne zodpovednou a kompetentnou ekonomickou politikou. Opakujem, len v zdravotníctve, kde už sa dlh výrazne znižoval, ho máte 10 mld. Sk ročne a to sú peniaze, ktoré sa započítavajú do verejných výdavkov, a teda započítavajú potom aj do hodnotenia z hľadiska Maastrichtu a maastrichtských kritérií.

    Takže máte to v rukách. Vláda to má v rukách, vláda za predpokladu zodpovednej a kompetentnej politiky môže zabezpečiť a je v jej moci zabezpečiť aj pri takomto znížení dane z príjmov to, aby sme splnili maastrichtské kritériá a vstúpili do eurozóny.

    Vstup do eurozóny je aj našou prioritou. Nezabúdajte, že sme to mali v programe, že naša vláda, druhá vláda Mikuláša Dzurindu zabezpečila, že sme vstúpili do ERM 2 už v novembri roku 2005 a že sme sa o to vždy zasadzovali a zasadzujeme. A zasadzujeme sa o to aj dnes, keď vás upozorňujeme na úzke miesta, riziká a problémy, ktoré má vláda v dôsledku svojej vládnej politiky aj z hľadiska ohrozenia vstupu do eurozóny.

    A ďalšia vec, pán poslanec, povedali ste, že to sa má robiť vtedy, keď ekonomika stagnuje, znižovať dane. Nie, vtedy to mnohé krajiny musia robiť, keď sú už v úzkych a nevedia, čo robiť, ale nie preto, že by sa to vtedy malo robiť, ale preto, že už nevidia iné východisko. Rozumné vlády znižujú dane v dobrých časoch. Vytvárajú predpoklady na vyšší a udržateľný ekonomický rast v dobrých časoch, keď sa ekonomike darí. A my sme dnes vďaka reformách v dobrých časoch, ekonomike sa darí omnoho viac, a keď hovoríte o tých dôsledkoch, tak naozaj len porovnanie rozpočtu, aký bol predpoklad, aký bol predpokladaný HDP pre tento rok a skutočnej výšky HDP, hrubého domáceho produktu v tomto roku znamená, že tie rozpočtové dôsledky tohto rozdielu v ekonomickom raste, teda peniaze, ktoré máte navyše k dispozícii, s ktorými ste nepočítali, sú vo výške okolo 7 až 9 mld. korún, čo pokrýva, bohato pokrýva skutočné, dokonca dvojnásobne pokrýva, podľa môjho názoru, tie skutočné dôsledky po započítaní priamych a nepriamych pozitívnych dôsledkov zníženia tejto sadzby dane.

    Takže som presvedčený, že zníženie priamych daní je v prospech ekonomiky Slovenska a v prospech udržania rastu, a teda v prospech občanov Slovenskej republiky, pretože znamená vyššiu životnú úroveň a viac práce a väčšiu konkurencieschopnosť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami poslanci pán Dzurinda, Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Dzurinda.

  • Ja by som chcel doplniť vystúpenie pána poslanca Mikloša aj preto, že minulý týždeň som sa v Lisabone na pôde tamojšieho parlamentu zúčastnil takejto celoplošnej diskusie zľava doprava, presne takejto diskusie. Už vtedy ma zaujala prezentácia vysokého úradníka z OECD. Asi dva dni po návrate domov som vyčítal a potom som videl aj v masmédiách prezentáciu najnovšej publikácie OECD. Chcem všetkým tým, ktorí majú problémy pochopiť, že zníženie priamych daní nemusí, a ako prax ukazuje, ani nevedie k poklesu výnosov do verejných rozpočtov, chcem túto správu OECD dať do pozornosti.

    V tom portugalskom parlamente sa ma najčastejšie pýtali, najmä ľavica argumentovala, že nemáme skúsenosti, že bolo by dobré, keby viacero krajín hovorilo, aké má skúsenosti. Ja som ponúkol naše slovenské, ktoré hovoria, že už prvý rok po zavedení rovnej dane sme nemali nižšie výnosy z korporatívnej dane, ale vyššie. No, ale čo je cennejšie, je to, že takéto skúsenosti pozbierala teraz OECD, niekoľko dní je k dispozícii jej správa, ktorá hovorí, že skúsenosti sú dobré, že naozaj to statické prepočítavanie prípadných výpadkov jednoducho neplatí. A záver tej správy je aj taký, že nabáda členské krajiny OECD, ale aj ďalšie ekonomiky, aby sa nebáli znižovať priame dane. Delím sa o túto skúsenosť.

  • Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda – pán poslanec Janiš, pán podpredseda.

    Doplním predrečníka, kolegu Mikloša. Kolegovia z vládnej koalície alebo zo SMER-u, vy necítite tú falošnosť tvrdiť, že zníženie DPH na lieky je pozitívne pre ľudí a nemocnice a zdravotníctvo? Viete, aká je skutočnosť? Ľuďom sa nepomohlo a nemocnice a zdravotníctvo, zlacnili ste im lieky o 9 %, skutočnosť je taká, že finančná potreba na lieky a špeciálny zdravotný materiál stúpa a zdravotníctvo sa zadlžuje pomerne dosť rýchlym tempom. Komu ste pomohli znížením nepriamych daní a znížením DPH? Ľuďom? Nemocniciam? Figu borovú! Štátny rozpočet ste obrali o miliardy a tieto miliardy skončili u dodávateľov liekov a špeciálneho zdravotného materiálu. Toto je sociálna politika à la SMER.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Mikuš, pripraví sa pán poslanec Frešo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, bolo tu toho veľa povedaného, tak skúsim skrátiť ten môj príspevok.

    Po predložení návrhu novely zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa majú znížiť sadzby dane z príjmov o 2 percentné body, obvinili niektorí vládni politici politickú opozíciu z populizmu a nezodpovednosti, ba až zo sabotáže. Zvyšovanie čistých príjmov je podľa nich ľúbivé, súčasným opozičným politickým stranám má naháňať volebné hlasy. Je nezodpovedné, lebo vedie k nižším príjmom verejných rozpočtov a útočí na povolený deficit predpísaný na prijatie eura, koniec koncov sme boli toho svedkami aj pred chvíľou.

    Populizmus. Keď sa vrátim do roku 2003, keď sa tvorili podklady na rozsiahlu daňovú reformu, jedným z kľúčových podkladov boli prepočty sadzieb a dopadov na verejné financie v prípade rozličných kombinácií. Výsledok 19-percentná rovná daň bol kompromisným riešením. Už vtedy sa uvažovalo aj o nižšej sadzbe, aj keď nie okamžite. Po dvoch rokoch skúseností si SDKÚ – DS potvrdila, že nový systém funguje výborne. Reformy vrátane daňovej zvýšili ekonomický rast, podnietili ziskovosť firiem a napriek razantnému poklesu sadzieb sa príjmy verejných financií zvýšili. To môžu priamo dokumentovať aj samosprávy, ktoré sa po fiškálnej decentralizácii napojili priamo na pokladnicu dane z príjmov a vzápätí pocítili pozitívny dopad. Preto SDKÚ – DS už pred parlamentnými voľbami v roku 2006 hovorila jednoznačne o priestore na znižovanie daňovoodvodového zaťaženia. Terajší návrh teda nie je nič nové, žiaden populizmus, ale potvrdzuje, že náš volebný program nebol populistický, ale reálny, lebo dnes priestor na znižovanie daní jednoznačne existuje.

    Nezodpovednosť. Slovensko si nemôže dovoliť okliešťovanie príjmov v čase, keď stojí v čakárni na euro už priamo pred pootvorenými dverami.

    1. Na splnenie kritérií je potrebné naozaj zachovať rozpočtové, teda aj daňové príjmy, pardon, deficit verejných financií, ale to nie je to isté, ako zachovať vysoké rozpočtové, teda aj daňové príjmy. Táto vláda nie je ochotná uvažovať o zefektívnení verejných výdavkov, aj keď o tom veľa hovorí, ktoré sú nad druhou stranou bilancie. Nerozpakuje sa tu cez už tu spomenuté vianočné darčeky dôchodcom zaťažovať verejné výdavky miliardami populisticky utratených korún, a to v období, keď penzie výrazne stúpajú, lebo sú naviazané priamo na zárobky zamestnaných, ktorí pociťujú rast vlastných miezd. Na základe výsledkov za minulý rok sa v júli budú zvyšovať penzie o vyše 6 %. Iný príklad zo strany príjmov. Vláda znížila DPH, už tu spomenuté, na lieky na polovicu, ale na koncových cenách sa to prejavilo veľmi zanedbateľne, resp. vôbec. Skôr pomohla tým, ktorí podnikajú v reťazci a tak ďalej.

    2. Zníženie sadzieb priamych daní nemusí matematicky viesť k zníženiu celkových príjmov, o tom tu už tiež dnes bola reč, keď kolega, predkladateľ poslanec Mikloš z návrhu vypočítal, že ak by neprišli žiadne sprievodné priaznivé dôsledky, v následku troch rokov by štát prišiel o niečo vyše 10 mld. Sk. V čase strmého hospodárskeho rastu zvyšovania a ziskovosti firiem a spotreby domácností je však vysoko pravdepodobné, že mechanický výpočet po znížení sadzieb bude kompenzovaný inými príjmami. Čiže obavy z razantného výpadku príjmov štátneho rozpočtu a samospráv nie sú namieste.

    Na nevôľu kritikov poviem opak. Nejde o nezodpovedný, ale práve o zodpovedný prístup politickej opozície. Lepšie, ako zaliepať ľuďom oči vianočnými tisíckorunáčkami, ušetrenými dvadsaťkorunáčkami pri návšteve lekára či darovanými stokorunami pri odbere plynu, je systémovejšie riešiť problémy všetkých. Umožnime všetkým občanom ponechať si viac hrubej mzdy, umožnime firmám viac prerozdeľovať dosiahnutý zisk a viac investovať a zamestnávať. Nevytrhávajme z populácie niektoré skupiny ľudí a pozrime sa na potreby všetkých bez ohľadu na výšku príjmu. A ak už naozaj chcete vidieť dôsledky na rozličné príjmové kategórie, poviem, či netreba popri dôchodcoch pomáhať aj mladým rodinám, ktorých živitelia sú v rozbehu kariéry, starajú sa o malé deti, platia hypotéky na bývanie? Prečo nie sme ochotní zvýšiť im ich čisté príjmy?

    Súčasný zákon o dani z príjmov vznikol pred štyrmi rokmi ťažko, aj o tom tu už dnes bola reč. Hlavnou ambíciou reformátorov však bolo vytvoriť jednoduchý, jednoznačný a zrozumiteľný predpis, ktorý by nahradil v tom čase veľmi svojho komplikovaného a ťažkopádneho predchodcu. Nasledujúci vývoj nám ukázal, že sa to podarilo. Dôkazom je aj predloženie tejto novely. Pár slovami sa dá jednoducho zmeniť daňové zaťaženie. Každý tomu rozumie, vie si jednoducho vypočítať, čo mu zmena prinesie. Takýto jednoduchý a jednoznačný zákon je zároveň poistkou aj na prípadný nepriaznivý vývoj.

    Najradšej by som bol, ak by sme o podobnom jednoduchom režime mohli hovoriť aj v oblasti odvodov. SDKÚ – DS považuje znižovanie odvodového zaťaženia za rovnako dôležité ako redukciu daňového zaťaženia. Tu však treba najskôr urobiť rozsiahlejšie zmeny, ako sme zažili pri daniach. Veľa sa vykonalo napríklad v penzijnej schéme, rozbehla sa reforma zdravotníctva. Znižovanie odvodov si však najskôr vyžaduje dokončiť to, čo sa začalo, pričom najvypuklejšie sa prejavuje potreba zreformovania celého zdravotného systému. Ak sa niekto pýta, či uprednostníme redukciu daňových sadzieb pred odvodovými, odpoveď tkvie práve v potrebe dokončenia reforiem. A ja osobne by som bol rád, keby sa súčasná vláda viac venovala celému systému súvisiacemu aj s odvodmi. Ak budú vhodné podmienky, znižovanie sadzieb odvodov je minimálne rovnocenné znižovaniu daňových sadzieb.

    A na záver poviem to, čo povedali moji predchodcovia alebo predrečníci, Slovenská republika dnes má na to, aby znížila dane, a parlament, povinnosťou parlamentu je pomôcť svojim občanom vytvárať priaznivé alebo stále lepšie podmienky na podnikanie, a tým aj pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Janiš.

  • Dovoľte, aby som zareagoval na predrečníka kolegu Mikuša. Spomenul, že vládna koalícia alebo SMER sa odvoláva na to, že samosprávy dostanú v prípade prijatia tohto zákona menší finančný príjem. Nie je to pravda, je to ošetrené v zákone, ten prerozdeľovací percentuálny mechanizmus sa mení. Ale ja som zvedavý, čo vy chystáte v daňovej oblasti, ak vo východiskách štátneho rozpočtu majú samosprávy v štátnom rozpočte na rok 2008 mať menší príjem? Menší príjem napriek tomu, že reálne mzdy rastú, napriek tomu, že nezamestnanosť klesá, vo východiskách štátneho rozpočtu uvažujete pre samosprávy s menším príjmom. To som zvedavý, čo chystáte v daňovej oblasti, aké zákony, aké zmeny, že samosprávy majú dostať v roku 2008 menej peňazí.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave ako posledný prihlásený pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, návrh na zníženie daní z príjmov je možno chápať aj ako reakciu na nečinnosť vlády pri súčasnom vysokom hospodárskom raste, ktorému sa tešíme. Cieľom je zabezpečiť trvalosť tohto vysokého hospodárskeho rastu pre ľudí, a to zabezpečiť ho nástrojmi, ktoré sa osvedčili. A myslím si, že je zodpovedné aj zo strany opozície, keď nekoná vláda, dávať návrhy, ktoré ľuďom pomôžu žiť v prostredí, ktoré bude pre nich lepšie.

    A že tento návrh má aj istú takú politickú rovinu, do ktorej sa dostávame vzhľadom na situáciu aj s okolitými štátmi alebo štátmi EÚ, alebo ako bolo spomínané, štátmi OECD. Dnes sme v situácii, keď naša republika sa teší vysokému hospodárskemu rastu a títo naši partneri tento hospodársky rast nám svojím spôsobom prajú a nejakým spôsobom ho obdivujú a radi by ho napodobnili a všetci sa zhodnú, že vlastne príčinou tohto hospodárskeho rastu sú reformy a kroky, ktoré urobila minulá vláda, a napríklad jeden zo silných pilierov bola daňová reforma. Hodlajú ju napodobniť napríklad v Čechách, vyjadrujú sa pochvalne o nej aj, myslím, novopristupujúce štáty, ktoré siahli ešte k nižších sadzbám, inými slovami – všetkým je jasné, že z ekonomického hľadiska zníženie daní pomáha hospodárskemu rastu a je to rozumná stratégia na to, ako ten hospodársky rast stabilizovať.

    Bohužiaľ, dnes máme na čele vlády človeka, napriek tomu, že jeho názor nie je väčšinový v tejto republike, ktorý celú svoju politickú kariéru založil na odpore voči reformám a voči všetkým, ak sa mýlim, ma opravte, ale som si stopercentne istý, hlasoval. Tento človek, samozrejme, neznesie toto porovnanie vlastne s tým jeho hlbokým historickým omylom, a tak po istom takom útrpnom vlastne prehliadaní týchto signálov aj od partnerov, vlastne od ekonomickej sféry ako takej, prišiel s teóriou, že za hospodársky rast vôbec nemôžu reformy, ale že za to môže vlastne práca alebo tvrdá práca za nízku mzdu.

    Zamyslel som sa nad týmto politickým rozmerom a uvedomil som si, že som to niekde počul. A počul som to 22 rokov vlastne od komunistov, ktorí tu vládli, ktorí hovorili, aby sme pekne ďalej pracovali, aby sme sa nejakým spôsobom neangažovali, nepýtali, aby sme neopúšťali túto republiku. Tí tomu bránili tým, že postavili ostnaté drôty a bdela Pohraničná stráž, mladým ľuďom, keď chceli vtedy si hľadať prácu, tak ich skosila a skončili mŕtvi, a oni stále hovorili o práci, hovorili o tom 40 rokov, že vlastne práca nás privedie k nejakému blahobytu nevídanému. Priviedla nás k niečomu, čo sa dá nazvať krach tohto komunistického zriadenia a to bol rok 1989.

    To znamená, že máme vlastne dnes vo vláde lídra, ktorý hovorí veľmi podobnou rétorikou, ja jej takto rozumiem. A hovorím si, kde inde by mu teda rozumeli, keďže naozaj aj v tých krajinách OECD asi nie, ani v krajinách EÚ nie, a tak mi napadlo, že, samozrejme, takým prirodzeným partnerom, ktorý by tejto rétorike, ktorú sa nebojím nazvať marxistická, by rozumel, by bol pán Cháves vo Venezuele, pán Castro na Kube, pán Lukašenko v Bielorusku a myslím si, že aj časť Ústredného výboru Komunistickej strany Číny by podpísala toto ako, že to je teda riešenie hospodárskeho rastu.

    Osobne si myslím, že by sme sa mali vrátiť k niečomu, čo nazvime štandardné ekonomické základy alebo štandardná ekonomika, kde naozaj k hospodárskemu rastu patria isté osvedčené impulzy a medzi ne, samozrejme, patrí aj zníženie daní. Zníženie daní z príjmov alebo zníženie priamych daní je istý férový spôsob, akým vraciame poplatníkom to, čo vytvorili, alebo resp. berieme im z toho, čo vytvorili, menej. Myslím si, že je spravodlivé, keď chceme pomôcť ľuďom, ktorí pracujú, zaslúžia si to, lebo vytvárajú hodnoty aj pre tých, ktorí nepracujú.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec, Košútová Magda. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Vaľová ešte. Teraz ešte chce niekto? Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte aj pán poslanec Dzurinda. Bolo to vtipné. Ešte niekto, poprosím. Z SDKÚ nikto. Ďakujem pekne. Alebo z iných strán? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Frešo hovoril o rôznych pohľadoch na niektoré kroky, ktoré sa dejú aj pri reformách. A hovoril o pohľadoch najvyšších predstaviteľov, priamo o najvyššom predstaviteľovi výkonnej moci štátu, teda premiéra. Ja chcem v tejto súvislosti povedať, že keď sa predkladajú určité návrhy, no hádam nie je celkom najrozumnejšie, keď tieto návrhy a priori považujeme za zlé a a priori ich zahodíme s tým, že pre ne niet šance. A už o to viac, keď takáto úprava zníženia daní v praxi ukázala zlepšenie plnenia štátneho rozpočtu v minulosti. Preto je pre mňa nepochopiteľné, keď napríklad na margo maďarského premiéra, ktorý dával Slovensko ako príklad, kde tie reformy úspešne prebiehajú, zareaguje náš premiér takým negatívnym postojom, že zhodí vlastné postavenie Slovenska a povie, že môžeme poukázať na týchto reformách na kopu negatívnych vplyvov. Je to smutné pre rozvoj a budovanie Slovenska. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Košútová.

  • Pán poslanec Frešo, je mi jasné, že vás práca nemôže priviesť k blahobytu a že tomu ani neveríte, ale väčšina občanov tohto štátu sa živí prácou a to je jediný zdroj ich obživy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja by som tiež len takú krátku poznámku, pán Frešo, neviem, prečo hľadáte po celom svete, kto by pánu predsedovi vlády rozumel. Ja si myslím, že pozrite sa na Slovensko, pán predseda vlády Robert Fico mal dôveryhodnosť pred voľbami 35 % a rok po voľbách má 45 %. Tak sa pozrite doma a hneď zistíte, že občania tohto štátu mu dôverujú. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Dzurinda.

  • Ja som cítil potrebu možno zvýrazniť to podstatné, čo povedal kolega Frešo. A možno som aj tak trošku tušil, že nie všetci porozumejú tomu, čo chce povedať. Naozaj, veď to vidíte, vy ste začali znižovať dane z pridanej hodnoty. Na liekoch máte takú praktickú skúsenosť, ako my máme skúsenosť, keď sme z daní 42 % išli na 19 %. Vy ste venovali tieto peniaze bohatým farmaceutickým firmám. My sme nechali viac peňazí tým, ktorí pracujú, a ako vidíte, pomohlo to aj akcelerovať ekonomiku. V tom je rozdiel. Chystáte sa ďalej znižovať DPH, zase budete pomáhať len výrobcom, producentom, bohatým, ako zvyknete hovoriť vy.

    Ale zníženie dane z príjmov je jednoducho pomoc ľuďom, ktorí pracujú. Pekne to povedal kolega Frešo. To je pomoc ľuďom, ktorí pracujú, aj preto, aby si pomohli nielen ľudia, ktorí pracujú, ale aby v konečnom dôsledku bolo viac aj pre tých, ktorí pracovať nemôžu. V tom je rozdiel medzi daňovou politikou vašou a našimi návrhmi.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili všetci, ktorí sa do rozpravy prihlásili. Vyhlasujem všeobecnú, pardon, pán poslanec Frešo, nech sa páči. Poprosím trošku skôr.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja to poviem pre tých, ktorým tá časť nebola zrejmá, o tej práci za nízku mzdu. Tvrdiť, že to je hlavný zdroj blahobytu by znamenalo, že napríklad Severná Kórea, kde je taká nízka mzda, a Kuba a ostatné takéto štáty, ktoré ešte majú dnes diktátorské režimy, by museli byť super blahobytné. Z pokusu, ktorý sme tu 40 rokov zažili, keď sme naozaj robili za nízke mzdy, tak sme sami zažili, že naozaj to k blahobytu neviedlo.

    Pani Košútová, to nemá nič spoločné s tým, s mojou nejakou osobnou skúsenosťou. To je skúsenosť celého národa. Pokiaľ si niekto myslí naozaj, že do roku 1989 sme žili v blahobyte, tak je buď veľmi naivný, alebo, a to poviem veľmi natvrdo, je presvedčený komunista.

    Čo sa týka toho, čo pani Vaľová povedala, ja som veľmi rád, že povedala niečo, čo my hovoríme často na tlačovkách, že SMER sa riadi podľa percent. Vidím, že to má naštudované dobre, a vidím, že to je hlavné kritérium, ktorým sa orientuje pri tvorbe zákonov, čo my, samozrejme, považujeme za málo a neváhame to voči verejnosti tlmočiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi s definitívou vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa k rozprave chce aj vyjadriť navrhovateľ. Nie. Ďakujem. Spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som ešte v krátkosti reagoval na to, čo tu bolo ešte povedané.

    No prvú vec musím povedať, že vyslovenie nekompetentnosti Inštitútu finančnej politiky je podľa môjho názoru minimálne silné slovo, ak rok predtým využívate všetky tieto dáta a jednoducho nimi oslovujete poslancov a dnes hovoríte o nekompetentnosti, pričom sa nezmenili títo ľudia. Títo ľudia sa nezmenili v týchto úradoch, tak to mi pripadá ako maximálne nekompetentné podľa môjho názoru. Nehovoriac o tom, že môžeme sa vrátiť k nejakým základným nacionálom tohto vášho názoru. Vy hovoríte o tom, že pri statickej podobe by to bolo okolo 11,7 mld. a pri tom dynamickom je to menej. Ja vás chcem upozorniť, pri tom dynamickom stave sú dodatočné príjmy z daní z pridanej hodnoty a zo spotrebných daní. Tie nemajú nijaký súvis s príjmami vyšších územných celkov. To prerozdelenie, ktoré ste hovorili, v prospech vyšších územných celkov a samospráv, teda miest a obcí, prináša to, čo som povedal, výpadok viac ako 1,6 mld. Sk. To je vec názoru a myslím si, že môžeme o kompetentnosti-nekompetentnosti, všetko to, čo je teda inak povedané, je nekompetentné, to, čo bolo povedané predtým, je kompetentné. Ja som to zažil v minulom parlamente. Nemusíme sa presviedčať.

    Teraz ďalej sa môžeme baviť, ja som mal záujem o nejakú racionálnu podobu diskusie, ale myslím, že to boli otázky týkajúce sa, by som povedal, politík krajín a rôznych iných náležitostí, tak sa vrátim zase len k podstate veci. Bolo tu spomenuté, a ja som teda hovoril, že v čase veľkého rastu, a budúci rok sa tiež očakáva vysoký rast, ak je rast nad 6 %, tak v tomto raste, ak niekto prichádza s teóriou zníženia daní, je pre mňa to teda, by som povedal, troška zmenou ekonomických nejakých pravidiel alebo nejakých systémov. Už minimálne v tom, že teda realita na tom, že dnes niekto povie, že radšej budeme teda znižovať dane napriek tomu, že v iných diskusných príspevkoch, ktoré usvedčujú o tom, že jednoducho to nie je celkom kompetentné, hovoríme, že jednoducho na Slovensku nieto dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Hovoríme o tom, že aké dodatočné ekonomické výhody budeme mať zo zníženia daní. Zo zníženia daní ja nevidím ďalší prílev zahraničných investorov alebo investorov všeobecne na tom, že niekomu dnes sa zlepší daň z príjmov o 2 %. To nie je ten leitmotív podľa môjho názoru. To je vlastne to, prečo dnes nie je, by som povedal, tou strategickou výhodou zníženie daní. Ja práve naopak si myslím, vstup do menovej únie je ďalším bonusom práve pre tú podnikateľskú časť, ktorý pomôže práve týmto podnikateľom zlepšiť si možno svoju pozíciu a ďalšie, by som povedal, nejaké výhody, ktoré budú aj pre tých, ktorí povedzme vstúpia na tento trh ako ďalší investori, ktorý bude podľa mňa minimálne kompenzáciou toho, čo dnes hovoríme o znížení dane o 2 %. Ja nehovorím – nikdy nezníženie daní. Hovorím, dnes nie je tým leitmotívom na to, aby jednoducho takéto zníženie bolo to najdôležitejšie, ktoré dnes by mala riešiť alebo vydať sa tou cestou, ktorou je navrhnuté v tomto návrhu zákona.

    Takže ja by som len toľko zatiaľ. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ďakujem teda navrhovateľovi aj spravodajcovi za účinkovanie v tomto bode programu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh máme ako tlač 333. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 330.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný, ide o novelu zákona, podľa ktorej by kandidáti na funkcie súdov podliehali bezpečnostným previerkam. Súvisí to aj s prípadom, keď pred niekoľkými rokmi kandidát na funkciu sudcu tým, že to nebolo známe, bol registrovaný ako agent Štátnej bezpečnosti a vo svojom životopise priznal, že pracoval na Federálnom ministerstve vnútra.

    Myslím, že jediná možnosť, ako zabezpečiť u nových kandidátov na sudcov bezúhonnosť aj etickú, je, aby mali povinnosť sa podriadiť previerke NBÚ, ktorá je kontrolovaná osobitným výborom Národnej rady a následne aj Najvyšším súdom.

    Asi toľko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne navrhovateľovi.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, je to pani poslankyňa Janka Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spravodajskú informáciu k prerokúvanému návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 12. júna 2007 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte rozdaný ako tlač 333. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať priamy dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani v judikatúre súdu 1. stupňa.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. júna 2007 č. 330 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 6. septembra 2007 a gestorský výbor do 7. septembra tohto roku.

    Ďakujeme pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne pani spravodajkyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce niekto z poslancov, resp. poslankýň prihlásiť ústne. Konštatujem, že to tak nie je. Aha, pardon, tak pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ja len naozaj veľmi krátko a pre poriadok. Ako som uviedla, podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady by mal prerokovať tento zákon okrem iného aj Výbor Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Ja si myslím, že z postavenia tohto výboru tak, ako má pôsobnosť určenú, teda právomoc a postavenie určené v ústavnom zákone, nie je možné, aby tento výbor prerokoval predmetný návrh zákona, ak bude postúpený do druhého čítania. Takže ja dávam teda návrh, aby sme vypustili to, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu nebude prerokovávať návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani spravodajkyni. Bola jediná prihlásená do rozpravy, čiže vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Spýtam sa v tejto chvíli pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nie. Pani spravodajkyňa pravdepodobne tiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 334. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 331.

    Dávam teraz slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť spoločný návrh troch poslaneckých klubov KDH, SDKÚ – DS a SMK k novele ústavy, ktorá sa týka poslaneckej imunity.

    Pozerám, kde je pán predseda Paška, možno došla faktúra za chlebíčky z komisie. Teraz rokujeme o novele ústavy o imunite, ku ktorej sa práve pred pár dňami vyjadroval pán predseda Paška. A ja by som bol rád, keby tu bol pán predseda Paška, povedal nám svoj názor, lebo tu sa diskutuje, tu sa hlasuje, nie na odbornej konferencii. Ale zjavne tu nie je, takže budem pokračovať. Príde možno, hej.

    Cieľom novely ústavy je zúžiť imunitu na výroky a hlasovanie v Národnej rade. Podľa mojej mienky tak široko koncipovaná imunita aj na trestnoprávne a priestupkové konanie porušuje asi najdôležitejší princíp právneho štátu, a tým je princíp rovnosti pred zákonom. Tento návrh novely ústavy na zúženie imunity predložila už aj minulá vláda. Vtedy bol najdôležitejší argument, že je to ochrana opozície. Dnes ho predkladá opozícia, tento argument zjavne padá. Zjavne padá tento argument, pani kolegyňa. Ja viem, že vy máte ešte aj spústu ďalších.

    Myslím si, že pri výrokoch a hlasovaní imunita má svoj zmysel, pretože chráni priamo poslanca pri výkone jeho mandátu, to, čo povie, to musí byť chránené, to, ako hlasuje, musí byť chránené. Asi nikto by nechcel trestne stíhať poslanca za to, čo povie alebo ako bude hlasovať. Ale vo všetkých iných životných situáciách, ktoré nijako nesúvisia s výkonom jeho funkcie, keď zle zaparkuje alebo ide rýchlejšie, alebo, nedajbože, spácha trestný čin, tam nevidím dôvod pre to, aby poslanec mal iné postavenie ako ktorýkoľvek iný občan. Koniec koncov pri trestnoprávnej imunite tak či tak príde návrh na súhlas s trestným stíhaním do Národnej rady, parlament o tom rozhoduje; pri priestupkovej, tam teda nie, tam tá imunita je akoby absolútna, blížiaca sa k indemnite.

    Ja by som bol veľmi rád, keby poslanci vládnej koalície návrh podporili, a tak by dali do súladu svoje slová z predvolebnej kampane so skutkami. Pripadá mi to zvláštne, ak poslanci dvoch menších vládnych strán hovoria, že s takým tvrdým návrhom, s akým prišiel pán Paška, aby aj výroky neboli chránené imunitou, nesúhlasia, skôr sa im pozdáva tento návrh opozície, ale nebudú zaň hlasovať. A poslanci SMER-u hovoria, že nebudú hlasovať za tento návrh tiež, lebo chcú nejaký ešte ostrejší, ktorý do parlamentu asi nikdy nepríde, proste nedorazí, niekde sa stratí, a teda bude zachované status quo, nebude zmenené nič, nebude zúžená imunita vôbec.

    Ak niekto tvrdí, že ide o tému politickú, tak ju skončime dnes hlasovaním. Ak to prejde, téma skončí, poslanci budú mať imunitu len tam, kde im podľa mojej mienky patrí, za výroky a hlasovanie v parlamente. A preto by som chcel požiadať všetkých kolegov, či zo strany ľavej, zo strany vládnej koalície alebo aj, samozrejme, opozície, ktorá návrh predkladá, aby návrh podporili a aby táto téma už naďalej nemusela byť témou politických sporov, ale aby sme aj občanom ukázali, že vo veciach, ktoré nijako nesúvisia s výkonom poslaneckého mandátu, majú poslanci rovnaké postavenie a nemajú žiadne privilégiá ako ostatní občania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne za úvodné slovo navrhovateľovi.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, ktorým je predseda tohto výboru pán poslanec Mojmír Mamojka. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 12. júna 2007 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu ústavného zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá priamy dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť ani životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti, ktoré sú určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Ja tu mám povedať alebo môžem, teda mám právo, možnosť povedať ako spravodajca pár vlastných myšlienok. Ja chcem len upozorniť na to a podotknúť to, čo spomínal aj pán kolega, že viete, že bola zriadená komisia pre ústavu a rokovací poriadok, čiastočne aj pre problematiku, samozrejme, lebo je to problematika aj ústavná, poslaneckej imunity. Táto komisia zasadala prvýkrát teraz 15. júna, v piatok, s tým, že sa dohodla, že bude mať stretnutie ešte do konca júna, najneskôr v prvé júlové dni, už konkrétnejšie, pracovné. A potom by sa mala stretávať približne každé dva, maximálne tri mesiace podľa potreby, ale táto pravidelnosť bude zachovaná.

    Toto je dôvod, ktorý vedie k tomu, že vychádzajúc z tých oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného ústavného zákona.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za úvodné slovo. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil predseda Národnej rady pán Paška. Ale skôr, pán predseda, než vám dám slovo, pýtam sa, kto ďalší sa hlási písomne do rozpravy? Pardon, ústne do rozpravy, prepáčte. Nikto. Ďakujem. Uzatváram ďalšiu možnosť hlásenia sa ústne do rozpravy.

    A dávam slovo prvému prihlásenému, ktorým je predseda Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, bez ohľadu na to, ako táto téma poletuje, aj po tom, ako ju odprezentoval pán poslanec Lipšic za navrhovateľov, bol som na prerokovanie tohto bodu zákona pripravený a pokúsil som sa pripraviť si vystúpenie, z ktorého by bolo zrozumiteľné nielen pre vás, dámy a páni, tu, v poslaneckej snemovni, ale hlavne pre občanov, aké sú dôvody môjho postoja, ktorý sa stal nielen predmetom kritiky, čo je legitímne, ale hlavne aj takého trošku, nazvem to, osobného ataku a zneucťovania. A aj vystúpenie pána poslanca Lipšica, ktoré, a ospravedlňujem sa, že som tu nebol od začiatku, prijímal som návštevu, som periférne zachytával v televízore a bežal som sem, aby náhodou nemal pocit, že náhodou sa bojím o tejto téme hovoriť alebo že náhodou nemám argumenty, ktoré by som mohol predniesť, ma presvedčili, že v duchu, aký pán poslanec Lipšic hlavne svojím úvodom k tejto problematike navodil, s ním určite nehodlám komunikovať a že budem komunikovať ďalej spôsobom, ktorý považujem za seriózny – za seriózny voči ľuďom, za seriózny voči vám, ale za seriózny hlavne aj voči odborníkom na právo, na ústavné právo.

  • Ja, samozrejme, som nezaregistroval celkom celú tú vetu s tými chlebíčkami – tak ako to urobíme s tými chlebíčkami, pán Lipšic? Budú tie chlebíčky naozaj podstatou? Lebo viete, naozaj ten exkurz o populizme, o marketingu, o spôsobe, akým by sa malo presadzovať právo, som mal pripravený. Len moja otázka znie, či to s vami má vôbec zmysel riešiť, takéto veci. A keďže som dospel k názoru, že určite nie, a napriek tomu, že používate čoraz osobnejšie vyjadrenia a postoje, čo, nepochybujem, možno z hľadiska vašej popularity bude mať zmysel, budem veľmi stručný a pokúsim sa len vyjadriť stanovisko, ktoré som už prezentoval.

    Áno, som presvedčený, že aj vzhľadom na dosiahnutú úroveň rozvoja demokracie na Slovensku a vzhľadom na našu povinnosť komunikovať s ľuďmi a načúvať ich postojom, musí Národná rada Slovenskej republiky s imunitou ako s inštitútom ústavným začať narábať, musí dospieť k nejakému riešeniu v podobe prijatej ústavnou väčšinou.

    Ten návrh, ktorý som prezentoval, som myslel smrteľne vážne a odprezentoval som ho aj na pôde, kam podľa mňa takýto návrh patrí, a tou už je spomínaná komisia. Pán predseda ústavnoprávneho výboru je členom tejto komisie a som presvedčený, keďže už v pondelok 25. sa opäť stretnú všetci členovia včítane najmä odborného zázemia, ktorí prídu s konkrétnymi návrhmi, budeme môcť prezentovať určitý rešerš stanovísk a chcem vás ubezpečiť, že budem na komisii prezentovať názor, o ktorom som hovoril, aby, ak dospejeme k ústavnej väčšine, sme zrušili imunitu ako celok včítane imunity na výroky v poslaneckej snemovni alebo v Národnej rade.

    To všetko ostatné si veľmi rád nechám, pán Lipšic, na odbornú debatu na pôde tejto komisie a chcem z tohto miesta vyzvať aj ostatných kolegov a kolegyne z opozície, ktorí dosiaľ ani na úrovni zastúpenia jednotlivých poslancov, ale aj na úrovni zastúpenia odborníkov na ústavné právo neprijali účasť na práci tejto komisie, a to aj napriek tomu, že sa splnila jedna z ich základných požiadaviek, ktorou argumentovali predtým, ako som s týmto návrhom prišiel, a to, že nie je zrejmé, o čom táto komisia má byť a aké témy má prerokúvať. Nuž aj prvé stretnutie, ktoré sa uskutočnilo, veľmi jasne pomenovalo okruhy a témy, ktoré je nevyhnutné riešiť, a imunita je len jeden z parciálnych problémov, ktoré musíme riešiť.

    Preto mi dovoľte na záver vysloviť – hľadám správny výraz – nádej, želanie, ale možno aj apel na každého z vás, aby sme v období, ktoré som definoval po stretnutí komisie, ktorým by mal byť už september a septembrová schôdza, našli riešenie, ktoré bude výsledkom konsenzu a dohody, širšej politickej dohody, rešpektujúcej odborné východiská a odborné analýzy a kontext ústavnosti v Slovenskej republike.

    No a pánovi poslancovi Lipšicovi, samozrejme, opäť z tohto miesta ponúkam možnosť prísť odprezentovať svoje nesmierne validné ústavné postoje na pôde tejto komisie. A pokiaľ by náhodou tie chlebíčky mali byť tým najväčším problémom, pán poslanec, tak chcem vás ubezpečiť a sú tu kolegovia a kolegyne, ktorí boli na prvom zasadnutí, že sme mali na stole naozaj len tú vodu a možno to bolo také symbolické, lebo ja na rozdiel možno od niektorých a možno aj od vás vodu nielen kážem, ale aj pijem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Mikloško, Dzurinda, Jarjabek, Mikloš, Abrhan, Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda Paška, zrušiť úplne imunitu včítane výrokov vyslovených tu, za týmto ambónom, poprípade od mikrofónu, to nie je odborná vec, to je politický postoj. Zrušiť imunitu na výroky, ktoré odznejú v parlamente, znamená zrušiť parlament, jeho princípy o jeho podstate. Potom vám odporúčam, aby ďalší krok bol alebo zrušiť parlament, alebo to vrátiť pred rok 1989, keď boli jesenné a jarné zasadnutia parlamentu, keď poslanci prečítali to, čo im tajomníci napísali, a keď si nakúpili pomaranče a banány a išli domov.

    Proste, pán predseda Paška, zrušiť imunitu na výroky, ktoré tu odznejú, je niečo, čo si neviem dobre predstaviť, že akým spôsobom to vo vás vyrástlo, táto myšlienka, pretože stále vás považujem za absolventa humanitnej fakulty, za človeka, ktorého som poznal aj predtým, ako sa stal predsedom parlamentu, a neviem si dobre predstaviť, kedy vo vás táto myšlienka skrsla. To je základ parlamentnej diskusie a slobody, pán predseda.

  • Pán predseda parlamentu, aj ja chcem využiť túto chvíľu, aby som povedal, že si myslím o vašom návrhu, že je taký absurdný, že ho myslíte len ako fintu, aby ste nemuseli obmedzovať vlastnú imunitu, aby ste sa nemuseli vyjadrovať povedzme k predlohe, ktorú prerokúvame. Vami zriadenú komisiu považujem len ako nástroj na zahmlievanie celého toho problému, na odpútanie pozornosti, ako nástroj na to, aby ste naozaj tú vlastnú imunitu nemuseli obmedzovať.

    Čistý postoj je ten, máme návrh novely Ústavy Slovenskej republiky. Ak máte úprimný záujem zúžiť imunitu a myslím si, že to urobiť treba, bolo by dobré, keby sme tento návrh posunuli do druhého čítania, bude leto, do septembra môžete koniec koncov využiť aj svoju komisiu na dotvorenie si názoru a v druhom, treťom čítaní môžeme prijať čo najširší konsenzus alebo zhodu. Ale nepočul som povedzme, aký postoj chcete zaujať práve pri hlasovaní v prvom čítaní.

  • Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len chcel upriamiť pozornosť svojich kolegov na imunitu v zmysle predchádzajúceho volebného obdobia a riešil ju tu veľmi dôverne vtedy a veľmi intenzívne vtedajší predseda ústavnoprávneho výboru Dr. Drgonec. Možno si pamätáte na ten prípad. My vlastne občianskoprávnu imunitu nemáme ani tu, ani za tým pultom, ani ja ju teraz nemám, keď rozprávam. O akej imunite to rozprávate? Veď predsa váš dobrý priateľ Ernest V. to využil v plnom rozsahu a občianskoprávne ma chcel žalovať za výroky tam za tým pultom. Veď Dr. Drgonec to vtedy riešil tu veľmi vehementne cez celý parlament. Tak ako? Prepáčte, ja len sa opieram o vtedajšie výroky právnikov a ja som vtedy s Dr. Drgoncom na tom prípade veľmi spolupracoval. Čiže ešte raz, občianskoprávnu imunitu my v tejto chvíli nemáme. O čom hovoríte?

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, ja tento váš návrh považujem za falošnú hru, za snahu odpútať pozornosť od toho, že ani vy, ani SMER nechcete žiadne zúženie imunity, to je to podstatné. Z tohto dôvodu predkladáte návrh, ktorý viete, že je neakceptovateľný, že je problematický, aby ste si našli ospravedlnenie, prečo nebudete hlasovať za návrh, ktorý naozaj obmedzuje imunitu, zužuje ju a usmerňuje ju na to, na čo imunita má byť.

    Takže ak sa zhodneme na tom, že návrh, ktorý tu je predložený, zaberá istú šírku a váš návrh je taký, že je veľmi sporný a je úplne široký, tak predpokladám, že by ste nemali mať problém s tým, aby bol schválený návrh zákona, ktorý je predložený, aby sme potom diskutovali hoci aj o vašom pozmeňujúcom návrhu. Ale myslím si, a preto som presvedčený, že tá vaša hra je falošná, že vám nejde o zúženie imunity, vám ide o to, nájsť si výhovorku, prečo nepodporíte reálne zúženie imunity, ktoré je navrhované predkladaným návrhom zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, som rád, že ste zopakovali svoj názor ohľadom úplného zrušenia imunity, že ste to zopakovali tu, v pléne, a som presvedčený, že ak vy prezentujete, že ste za úplné zrušenie imunity, nebudete mať problém podporiť predložený návrh zákona, ktorý rieši aspoň čiastočné zúženie imunity, a že to v hlasovaní aj preukážete.

    Dovolím si zároveň aj nesúhlasiť s pánom poslancom Mikloškom, ktorý hovorí, že zrušením imunity má byť zavŕšené zrušenie parlamentu. Podľa mňa tento váš návrh smeruje len k obmedzeniu opozície a k zatvoreniu úst opozície a k zrušeniu opozície v Národnej rade. Vo svojom vystúpení ste sa pýtali, na čo má byť a o čom má byť komisia, ktorá pripravuje ústavný návrh zákona. Nuž obávam sa, že práve tak, ako to vy predvádzate, že bude len na to, aby ste na základe toho, že veď komisia rokuje, nemuseli hlasovať a prípadne rokovať o návrhoch zákonov, ktoré sa môžu týkať ústavného zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Miššík.

  • Vážený pán predseda, ja sa dotknem tej časti vášho vystúpenia, kde ste obhajovali činnosť tej vašej komisie, ktorú ste zriadili a ktorá bola zriadená aj na základe toho, ako ste vystúpili v tom svojom prvom otváracom vystúpení v parlamente ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Musím povedať, že čl. 87 Ústavy Slovenskej republiky veľmi jasne stanovuje, kto má zákonodarnú iniciatívu. Tú nemá nikto iný len poslanci parlamentu, výbory parlamentu a vláda Slovenskej republiky. Práve preto, že rešpektujeme Ústavu Slovenskej republiky, sme podali niekoľko noviel zákonov, z ktorých nám neprešla ani jedna, pán predseda. Na poslednej schôdzi to bola moja novela rokovacieho poriadku, kde som mal normálny pocit, že ste ju zamietli práve z toho dôvodu a z pomsty, že nie sme účastní vo vašej komisii. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou predseda parlamentu, nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Zaráža ma tá schopnosť jasne vidieť do budúcnosti v oblasti, ktorá naozaj si vyžaduje riešenie, a ja neviem, čo na expresívnejšie, ako samotná reč je, keď, ja neviem, sa cítim, ako keby som s hluchonemými rozprával, prezentujete otvorene, otvorene svoj postoj. Odprezentujem ho tam, kde som to považoval za normálne, to je plénum. Príde kritika, že prezentujem takýto postoj. Aký je rozdiel medzi návrhom či pána poslanca Lipšica, alebo skupiny poslancov a mojím? Narážam na to rozhranie polemiky a azda ste nemohli položiť lepší dôkaz, keď polemizujete o veci, ktorá mimochodom, a nie som právnik, pán Mikloško, ale naozaj má právne veľmi problematický výklad, teraz hovorím o občianskoprávnej zodpovednosti za výroky a za schopnosť vyrovnať sa, ale toto je najlepší dôkaz toho, že aj pre vás je to veľmi ľúbivá agenda. Lebo pravdou je, že dve tretiny občanov na Slovensku tú rovnosť medzi rovnými alebo byť rovnejší medzi rovnými vníma veľmi citlivo a snáď je to pre vás po roku jediná agenda, kde chcete ukázať, akí ste veľkí demokrati, ako vám veľmi na ľuďoch záleží. Ale ja nechcem sa vracať do minulosti. Mali ste všetky inštitucionálne, všetky legislatívne aj ústavné nástroje, keď ste boli v koalícii, a nič podobného sa neudialo. Aj vaše postoje jasne dokumentujú, že prístup k tejto téme je naozaj veľmi rozmanitý a že si to vyžaduje širšiu politickú dohodu.

    Poďte sa dohodnúť, máme komisiu, kde vieme hľadať východiská tak, aby ste boli spokojní aj vy, ak to môžem tak použiť, aj občania.

  • Ďakujem. O slovo sa prihlásil v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ pán Lipšic.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som krátko zareagoval na to, čo povedal teraz pán predseda Paška, že sme aj v minulosti predsa mali šancu to upraviť. Aj sme chceli, 6. 7. 2004 sme hlasovali o zúžení imunity len na výroky a hlasovanie. Pán predseda Paška, nehlasovali ste za. Hlasovali sme ešte raz 19. októbra 2006. Pán predseda, znovu ste nehlasovali za. Zrazu nám hovoríte o tom, ako treba ešte radikálnejšie zúžiť imunitu.

    Pred týmto návrhom sme rokovali o znížení daní. A návrh je, aby sa znížila daň z príjmu z 19 na 17 %. Ako viete, strana, za ktorú som kandidoval, pred piatimi rokmi navrhla 15-percentnú rovnú daň. A ja si myslím, že možno 15 % by bolo najlepšie. Ale ako myslíte, že budem hlasovať za návrh za zníženie z 19 na 17, keď som za 15? No budem hlasovať za. Budem hlasovať za, lebo je to zníženie.

    Ak vy hovoríte, že ste za ešte radikálnejšie zníženie imunity, ja sa budem pozerať, pán predseda Paška, ako budete hlasovať vy. Ja sa budem pozerať, ako budete hlasovať vy.

    Pán predseda parlamentu, vyzývam vás, aby ste hlasovali za zúženie poslaneckej imunity. Pán Paška, hlasujte za to, aby poslanci nemali privilegované postavenie mimo výrokov a hlasovania. O tom to je. Nehovorte o tom, kto vodu káže a iné pije, keď to robíte vy.

    Chcem vám povedať ešte jednu vec. Často sa hovorí, že nemôžeme vytrhnúť nejaký ústavný problém z kontextu, treba to riešiť široko, nie parciálne, treba riešiť veľa problémov naraz, ale povedzte mi, ako sa plénum a ústavná väčšina môže zhodnúť podľa vašej mienky na nejakej v budúcnosti širokej novele ústavy, ak sa nezhodne na úzkej novele ústavy? Ja si pamätám, keď parlament hlasoval o zúžení imunity a zároveň rozšírení kompetencií NKÚ. To neprešlo. A mnohí hovorili, niektorí hovorili, kvôli tomu, že sa im nepáči NKÚ, kvôli tomu, že imunita – čím bude širšia novela ústavy, tým sa ťažšie bude hľadať v parlamente konsenzus. To je podľa mňa pomerne logické.

    Preto, pán predseda, vaše výroky o tom, ako treba radikálne zužovať imunitu – mňa budú zaujímať vaše skutky. Vaše skutky prejavujete hlasovaním. Budem pozorne sledovať, pán predseda Paška, ako budete za zúženie imunity hlasovať.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško, pán predseda parlamentu Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Rád by som dodal pánovi poslancovi Lipšicovi, že parlament Slovenskej republiky tu nie je trh ani nie je klebetáreň, kde človek by mal mať právo hovoriť nejaké urážajúce veci na svojich kolegov. Je samozrejmé, že na toto platí občianskoprávny poriadok. Keď ja budem hovoriť nejaké nezmysly zo súkromného života, tak každý sa má právo brániť. Ale my tu rokujeme o veciach, ako sú vyslanie vojsk do Iraku, my tu môžeme hovoriť o veľkých problémoch ústavných predstaviteľov a tam ja cítim byť slobodný. Tam ja nechcem byť pod žiadnym tlakom nejakej politickej moci a podobne. Na to je parlament, nie na to, aby ja som tu ohováral nejakého poslanca, že či má nejaké zálety, alebo nie. To mňa nezaujíma. To je každého osobná vec a to je, nech si, samozrejme, každý rieši pri súde. Ale tu sa rozhoduje o osudoch krajiny nielen tu doma, ale aj v zahraničí. A tu môže ísť ešte aj v budúcnosti o obrovské veci, ktoré sa budú týkať bezpečnosti krajiny a vplyvov rôznych skupín – a na toto treba mať slobodu. Na toto je parlament.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Paška, pán predseda Národnej rady Paška.

  • Ja len, aby pán poslanec Lipšic náhodou, vzhľadom na to, že hlasovať budeme až o 17.00 hod., nebol zbytočne pätnásť minút nervózny, tak ja vám pokojne poviem, ako budem hlasovať, pretože som to povedal aj novinárom po stretnutí komisie, a bez ohľadu na vaše apely rôzneho charakteru vám oznámim, že nebudem hlasovať za tento váš návrh z dôvodov, ktoré som veľmi jasne ozrejmil nielen vám, ale aj všetkým tým, ktorí chcú počúvať, čo hovorím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku sa prihlásil o slovo podpredseda Hort.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, pôvodne som sa nechcel prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu, lebo som si myslel, že ten návrh, ktorý je dnes návrhom celej opozície, je niečo, čo posúva demokraciu, parlamentnú demokraciu na Slovensku dopredu.

    Veľa sa v minulosti diskutovalo na túto tému, dnes tu máme jasný, zrozumiteľný návrh, ktorý, ak prijmeme, tak ruší imunitu aj priestupkovú, aj trestnoprávnu a zostáva imunita iba na výroky tu v tomto parlamente. Predpokladám, že sme parlamentnou demokraciou, a to, čo by sme týmto návrhom riešili, by naozaj posilnilo Slovensko aj vo vnímaní nielen občanov, ale aj zvonku do trošku inej roviny v tom, ako tu aj opozícia, ale aj koalícia vníma dosiahnutý stupeň demokracie, ale aj dosiahnutý stupeň právnej ochrany ktoréhokoľvek občana vrátane poslanca.

    Keď som si potom zistil reakciu pána predsedu, a dúfam, že to nezoberie teraz osobne, tak som si uvedomil, že dôvodov na takúto reakciu pána predsedu bolo viac. Jeden, čo mňa veľmi mrzí, a ktorý tu musím spomenúť, je to, že máte vo vládnej koalícii záväzok, že opozícii v tomto parlamente v tomto volebnom období nič nesmie prejsť. Veľmi ma to mrzí, lebo v minulosti, minimálne od nejakých 9 rokov dozadu, sme takéto konanie v parlamente nezaznamenali ani v jednom volebnom období. Nielenže nemohol prejsť ani jeden návrh do rozpočtu, ale aj pri jedinom zákone, ktorý tu prešiel, aj hlasmi vládnej koalície, myslím, že to bol návrh pána poslanca Pada, ktorý, mimochodom, bol veľmi dobrý návrh, ktorý mohol znamenať aj v mnohých prípadoch záchranu ľudských životov, ste nedokázali proste preklenúť tento záväzok a dokonca ste sa obrátili na prezidenta, aby vám ešte aj v tomto pomohol, že jednoducho tú opozíciu, tú zlú opozíciu vyškolíte.

    Keď rozmýšľam nad takýmto vnímaním parlamentarizmu z vašej strany, tak je potom zrozumiteľné, že prečo vlastne prišla takáto skratová, ja to nazývam skratová, reakcia pána predsedu parlamentu. Pretože okamžite, keď si tá opozícia dovolila nielen dať návrh, ale dať dokonca ústavný návrh zákona, no tak bolo treba konať. A toto si myslím, a prepáčte mi to, pán predseda, nie som teraz osobný, že nepatrí do spôsobov fungovania komunikácie medzi koalíciou a opozíciou v dosiahnutom stupni demokracie na Slovensku. Naozaj to bola skratová reakcia, keď vy takto, no tak my zrušíme všetko až do samého konca.

    Pritom každý, kto tu v tejto snemovni sedí, vie, že je to nie dobrý návrh z vašej strany. Povedali vám to vo faktických poznámkach ľudia, ktorí tu sedia, poslanci Národnej rady. A ak chcete túto filozofiu doťahovať do konca až cez komisiu, tak si myslím, že to nie je v poriadku. Veď, prepánakráľa, ak sa nevieme dohodnúť na tom, čo si myslíme my, že už dnes sa môžeme na tom dohodnúť, a teraz hovorím za poslanecký klub SDKÚ – DS, my sme naozaj ani v minulosti nepotrebovali, ani do budúcnosti nepotrebujeme trestnoprávnu imunitu. A tí, ktorí tu sedíte dlhšie, ste boli svedkami nášho konania v tejto oblasti, že sme boli sami tí, ktorí sme vtedy vo vzťahu k možnej trestnoprávnej imunite jedného z našich reprezentantov povedali jasné slovo, čo sa tu dovtedy, mimochodom, takýmto zásadným spôsobom nedialo.

    Čiže ak sme sa dnes dohodli v opozícii na tom, že vieme týmto krokom vystúpiť, no tak sme sa dohodli preto, lebo si myslíme, že to je krok správny. A táto reakcia, že to chcete ešte ťahať až cez komisiu, je potom naozaj scestná, pretože to nemá oporu v tom, čo by všetci, ktorí tomu rozumejú, podporili. Tak ak by sa to nebodaj cez tú komisiu dostalo až do takejto absurdity, tak potom neviem, kto v tej komisii by vlastne reprezentoval zdravý rozum.

    Za nás chcem povedať, že chceme vám navrhnúť, aby ste týmto spôsobom nešli, aby ste skúsili podporiť tento návrh, ktorý by bol jasným signálom, že celý parlament je schopný už dnes uvažovať v iných intenciách a vie toto podporiť, pretože legislatívnotechnicky je ten návrh pripravený dobre a má oporu predovšetkým v dosiahnutom stupni demokracie za ostatné obdobie. Za nás hovorím, že my tento návrh podporíme.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel iba pripomenúť, že na prerokovanie takýchto noviel zákonov, tobôž ústavných, je trošku nepríjemné to, že či už zrušenie imunity parciálne alebo totálne je myslené neúprimne. Je myslené iba na zvýšenie preferencií či už osobných, alebo straníckych, či už koaličných a opozičných. Ďakujem.

  • S odpoveďou na faktickú poznámku pán podpredseda Hort.

  • Pán kolega Halecký, vy si naozaj myslíte, že tá komisia, ktorá dostane tento návrh od pána predsedu, bude relevantne o tom návrhu rokovať? Tá komisia, ktorá je zastúpená právnikmi, ktorí poznajú rozsah imunít v jednotlivých krajinách a ktorí poznajú, že to je bezprecedentný návrh, ktorý zatiaľ nie je nikde známy? Však sa rozprávajme vecne k tomuto. Má to aj svoje politické rozmery, ale rozprávajme sa o tom vecne a nezahovárajme.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz ako posledná ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Tóthová. Má slovo.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážený pán generálny prokurátor, milé kolegyne a kolegovia, už som vo faktickej poznámke chcela reagovať na prvé vystúpenie pána poslanca Lipšica, ale potom som si akosi stiahla ruku naspäť, pretože aj, poviem to na začiatku svojho vystúpenia, pán poslanec, to vaše vystúpenie bolo natoľko sebavedomé, arogantné a pre odborníkov a poslancov a ústavných činiteľov, ktorí sa stretli v tej komisii, tak urážajúce s tými chlebíčkami, že vás vyzývam, aby ste sa predsedovi parlamentu Slovenskej republiky ospravedlnili.

  • Ste síce poslancom, ale nemáte privilégiá takto jednať, s takouto aroganciou a nadnesenosťou, s ktorou aj s inými jednáte, a ja som pre svoju osobu urobila už taký záver, že do žiadnej relácie ani diskusie s vami nechodím a odmietam chodiť.

  • Je mi ľúto, že pre vás komisia je asociáciou, jedenie chlebíčkov, ktoré zrejme vás inšpirujú zúčastňovať sa komisií. A chcem povedať, že komisia pre ústavu nebola len na imunitu zriadená, ale že takýto orgán demokratické, parlamentné demokracie majú a často sú to komisie, ktoré sú trvalé a permanentne pracujú a rozoberajú jednotlivé problémy ústavy a po druhom stretnutí dozaista všetci, nielen opoziční poslanci, ale aj široká verejnosť sa dozvie, ktoré okruhy príslušní členovia tejto parlamentnej komisie vidia ako otvorené otázky, ktoré treba riešiť. A hovorím, že medzi nimi je aj otázka imunity.

    Pokiaľ ste hovorili, pán poslanec Lipšic, vo svojom úvodnom slove, že dnes, v minulosti bol argument, že imunita chráni opozíciu a dnes opozícia prichádza s návrhom na zrušenie, resp. zúženie imunity, tak chcem povedať, že ústava sa nerobí pre dnes ani pre naše volebné obdobie, ani pre budúcu opozíciu, ale pre všetky ďalšie opozície, ktoré v zmysle, a prešla som na základe analýzy, ktorá nám bola podaná, takmer všetky štáty Európy, všetky majú imunitu, ktorá v dosť širokej miere chráni výkon poslaneckého mandátu, resp. slobodu a funkčnosť parlamentu ako najvyššieho orgánu štátnej moci v právnom štáte.

    Preto niektoré vaše a tu znejúce argumenty, že dnes sme my v opozícii a my ako opozícia to navrhujeme a chceme zúžiť, takto sa nedá diskutovať. Treba diskutovať o podstate imunity, jej spoločenského, historického poslania a poslania pre budúce rozvinutie právneho štátu. To je podstata.

    Ďalej by som chcela povedať, že v západnej Európe mnohé štáty majú ešte oveľa širší rozsah imunity. A pokiaľ pozrieme na imunitu európskych poslancov, ktorá bola formulovaná v príslušnom protokole o imunitách a výsadách poslancov Európskeho parlamentu, tak tam má imunitu európsky poslanec v súvislosti s celým výkonom jeho politickej činnosti. Teda ak sa vyjadruje aj v širších súvislostiach na tlačovkách, vo verejnosti a tlmočí prácu v parlamente a svoje názory, ktoré k tejto práci má, politické názory, má imunitu. Dokonca tejto imunity sa nemôže ani vzdať.

    Chcela by som povedať niekoľko slov k otázke nerešpektovania trestnoprávnej imunity a nepotrebnosti trestnoprávnej imunity. Vážení, od chvíle, keď v Českej republike nedôsledne rešpektovali trestnoprávnu imunitu a určitého nemenovaného poslanca na niekoľko dní vzali do väzby a po niekoľkých krátkych dňoch uviedli, že pardon, nie je dôvod na väzbu, v čase, keď sa malo hlasovať o voľbe prezidenta a bolo všeobecne známe, že táto voľba stojí plus-mínus na jednom hlase poslanca, a presne ten mínus jeden hlas zavážil, odvtedy som hlboko presvedčená, že poslanci každého parlamentu musia mať aj trestnoprávnu imunitu. Je to môj názor a nebojím sa ho otvorene povedať.

    Nebojím sa otvorene povedať ani skutočnosť, že nie som za zúženie existujúcej súčasne platnej imunity, a nebojím sa otvorene povedať a nepotrebujem k tomu žiadne výhovorky, ale pretože mám pre to pádne argumenty a otvorene hovorím, nebudem hlasovať za predložený návrh ústavného zákona o zúžení imunity. Budem považovať túto otázku aj naďalej za súčasť celkových diskusií o ústave ako o celku a vývojových tendenciách slovenskej ústavy ako základného dokumentu právneho štátu, ktorý chceme na Slovensku prehlbovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa prihlásili pán poslanec Fronc, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Slafkovský, ja ich len dočítam, ktorý má problém s kartou, ale prihlásil sa ústne, pán poslanec Halecký, pán poslanec Abrhan a pán poslanec Bárdos. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň, keďže bude nasledovať ďalej hlasovanie, vyhlasujem krátku štvorminútovú prestávku. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím postupne vážených kolegov, keby zaujímali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli postupne pristúpiť k hlasovaniu.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ešte jednu minútu, prosím, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime, prosím, k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Chcem vás upozorniť, že ešte musíme odhlasovať body, ktoré sme prerokovali na minulej schôdzi Národnej rady, sú to tuším štyri body, takže postupne tak, ako sme ich prerokúvali, budeme o nich aj hlasovať.

    Takže ak dovolíte, teraz pristúpime k hlasovaniu o

    monitoringu vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie.

    Máme to pod tlačou 245.

    Dávam teraz slovo poverenému členovi výboru pre európske záležitosti poslancovi Jurajovi Horváthovi, aby uviedol návrh uznesenia.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi informovať vás, že výbor pre európske záležitosti uvedenú tlač 245 prerokoval na svojej 17. schôdzi 23. apríla 2007 a prijal k nej uznesenie č. 80. Prišiel s návrhom uznesenia, ktoré znie: Návrh uznesenia k monitoringu vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nie je potrebné ho čítať, máme ho k dispozícii, je uvedený v tlači 245.

  • Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie monitoring vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie. Nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Dobre, ďakujem pekne. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 141 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k monitoringu vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Pokračujeme hlasovaním o

    Správe o činnosti verejného ochrancu práv,

    tak ako je to uvedené v tlači 243.

    Poverenou členkou výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien je pani poslankyňa Emília Müllerová. Prosím ju, aby uviedla návrh uznesenia.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu ľudských práv.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 140 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k Správe o činnosti verejného ochrancu práv.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanca Jozefa Ďuračku, aby uviedol návrh uznesenia k

    Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006,

    tak ako to máme v tlači 230.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Národnej banky Slovenska za rok 2006 o výsledku hospodárenia (tlač 230).

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 140 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Jána Podmanického, aby uviedol návrh uznesenia k

    Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2006 (tlač 242).

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2006.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 131 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2006.

    Pokračujeme ďalej, vážení kolegovia, v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru (tlač 338).

    Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhoch, ktoré sme prerokovali na dnešnej schôdzi Národnej rady. Spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Viliam Jasaň. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol. Najprv teda budeme hlasovať o návrhoch podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Pardon, chvíľočku ešte, kartu, pán poslanec, nech sa páči. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 143 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona výborom do 21. júna 2007 a gestorskému výboru do 22. júna 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 141 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz prosím predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Tibora Cabaja, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 310).

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 136 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň, aby sme týmto hlasovaním určili výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj za gestorský a určili lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona do 6. septembra a gestorskému výboru do 7. septembra 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 142 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, poslanca Stanislava Kahanca, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (tlač 304).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 140 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 143 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime, prosím, k hlasovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín (tlač 311).

    Teraz dávam slovo spravodajcovi Tiborovi Glendovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre hospodársku politiku, aby hlasovanie uviedol.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 142 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 142 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz budeme pokračovať v hlasovaní, ďakujem pekne, pán spravodajca, budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 316).

    Spravodajcu navrhol príslušný gestorský výbor pre hospodársku politiku, pána poslanca Milana Reháka. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 81 poslancov, proti 34 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Vážený pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 134 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, poslanca Pavla Prokopoviča, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave (tlač 306).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 143 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalšie hlasovanie, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a aby hlasovaním určila, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 141 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

    Ďalej pekne, pán spravodajca.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave (tlač 305).

    Poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Ľudmilu Roškovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 141 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Áno, ďakujem pekne. Ďalej prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. septembra 2007 a gestorský výbor v lehote do 7. septembra 2007.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 145 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty pre výbory a pre gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Pavlisa, aby uviedol návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste (CMNI), tak ako je to uvedené v tlači 257.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil nik z poslancov a nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Páni kolegovia, poprosím, prezentujeme sa a hlasujeme s tým, že pripomínam, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na súhlas s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 134 poslancov, nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,

    tak ako je to uvedené v tlači 307.

    Slovo má predseda navrhnutého gestorského výboru pán Viliam Novotný.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 145 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokuje do 6. septembra a gestorský výbor do 7. septembra 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 144 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 328).

    Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, je pán poslanec Ján Zvonár, má slovo.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 95 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 6. septembra 2007 a gestorský výbor do 7. septembra 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 142 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (tlač 318).

    Slovo má poslanec, člen výboru pre hospodársku politiku, pán poslanec Peter Pelegrini.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 113 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za 139 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz prosím opäť predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Tibora Cabaja, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (tlač 330).

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 87 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte ďalej hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň, aby sme týmto hlasovaním určili za gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určili lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 6. septembra a gestorskému výboru do 7. septembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 131 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 332).

    Prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Buriana, aby hlasovanie uviedol. S vaším súhlasom, áno, prehodíme to hlasovanie, myslím, že nie sú to kontroverzné návrhy.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Pán podpredseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila tento návrh v prvom čítaní a nebude pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z. (tlač 331).

    Spravodajcom je predseda navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanec László Nagy, ktorému dávam slovo, aby hlasovanie uviedol. Tak prepáčte, pán poslanec, ak máte poverenie výboru, nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 116 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuruc.

  • Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej že za gestorský výbor určuje výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Určené výbory prerokujú predmetný návrh do 6. septembra 2007 a gestorský výbor do 7. septembra 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 137 poslancov, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej poprosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 333).

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave som vystúpila iba ja a dala som návrh, aby pokiaľ návrh zákona prejde do druhého čítania, ho neprerokúval Výbor Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Teraz prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 64 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme hlasovali o všetkých návrhoch, ktoré sme prerokovali v čase rozhodnom pre toto hlasovanie. Dovoľte mi, aby som vyhlásil desaťminútovú prestávku do 18.00 hodiny, kde budeme pokračovať v rokovaní nášho programu tejto schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážení páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať prvým čítaním

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 334).

    Teraz budú nasledovať faktické poznámky ako reakcie na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Takže prvý prihlásený s faktickou poznámkou bol pán poslanec Fronc. Pán poslanec Fronc tu nie je, takže ďalší je pán poslanec Jarjabek.

    Pán poslanec Jarjabek s faktickou poznámkou, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcel v nadväznosti na slová pani profesorky Tóthovej spýtať pána poslanca Lipšica a chcel by som vedieť skutočne ten jeho právny výklad, jeho názor, ako je to s občianskoprávnou imunitou poslanca v snemovni, lebo aj tie faktické poznámky, ktoré tu padali okolo, hovoria o tom, že nie je to jasné. Mám na mysli pána poslanca Mikloška. Neberte to v tejto chvíli tak, že naňho reagujem, mne ide naozaj o ten problém, ktorý sa tu otvoril, či máme, alebo nemáme občianskoprávnu imunitu. Chceme to vedieť my ako poslanci a ja si myslím, že mali by to vedieť aj občania. Podľa môjho názoru občianskoprávnu imunitu na výroky v parlamente nemáme. To znamená, že ju nemáme asi vôbec. Ale naozaj ma zaujíma právny názor jednak pána poslanca Lipšica a, samozrejme, aj pána poslanca Mamojku, ak by k tomu mohol čosi povedať. Ale hovorím, ide tu o ten spor, ktorý tu bol v tom minulom volebnom období.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slafkovský. Síce nie je uvedený na tabuli, ale prihlásil sa osobne, lebo mal problém so zariadením.

    Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

  • Áno, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja mám vo svojej faktickej poznámke len niekoľko slov k tomu, čo hovorila pani profesorka a naša kolegyňa v tom zmysle, že plne chápem to, čo hovorila o tom, aby sa nestalo to, že sa zneužije inštitút zrušenia imunity na to, aby došlo k nejakej väzbe z plezíru alebo k účelovej väzbe.

    To, čo navrhuje pán kolega Lipšic, neumožňuje takéto kroky, ale zase na druhej strane je mimoriadne dôležité to, čo navrhuje preto, aby sme sa my ako poslanci a vybraní občania tejto krajiny, ktorí by mali byť tým vzorom v krajine, nemohli schovávať za zákon, ktorý nás bude chrániť pred priestupkovou imunitou. Ak máme byť „primus inter pares“, tak nemôžeme brať na seba takéto ochrany, ako sú rôzne imunity a podobne. Potom sa ťažko budeme domáhať takej verejnej úcty a váženia si politikov, ako by si ich v podstate aj zaslúžili. Pretože ak sa budeme schovávať za zákon, nebudeme „primus inter pares“, ale budeme tí, ktorí zneužili právomoc na vlastnú ochranu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Halecký. Poslanec Halecký tu nie je. Ďalší pán poslanec Abrhan. Takisto ho tu nevidím.

    Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Neviem, či to má význam, ale myslím, že už to bolo dosť dávno, keď povedala pani Tóthová svoj prejav, ale dovoľte, aby som sa predsa veľmi krátko vyjadril k tomu, čo tu odznelo.

    Pani kolegyňa, nehovorme o komisii, nehovorme o tom, že čo v tej komisii. Je tu normálny legislatívny proces, a keď niekto myslí vážne tú myšlienku, že chce zmeniť ústavu a zúžiť imunitu, tak na to má prostriedky, a preto iba jediný relevantný návrh je v Národnej rade, a to ten, o ktorom teraz rokujeme. A súhlasím s predkladateľom, a preto som aj podpísal tento návrh ústavného zákona, a preto aj poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať za, lebo veľa sa hovorí na túto tému. Ale namiesto toho, aby sme tu rečnili, aby sme tu mali nejaké preteky v tom, že kto podá lepší a kvalitnejší návrh, treba dodržať rokovací poriadok a legislatívny proces, tak ako sa to stalo v tomto prípade, a každý poslanec Národnej rady, či je koaličný alebo opozičný, má možnosť svojím hlasovaním vyjadriť svoj názor na to, či súhlasí so zúžením imunity, ktorý sme podali, a tým pádom aj so zmenou ústavy.

    Preto poslanecký klub Strany maďarskej koalície a poslanci nevystupovali zbytočne, lebo sme vyjadrili svoj názor jasným a transparentným spôsobom. Aj teraz, keď príde k lámaniu chleba, to znamená, keď sa o tom bude hlasovať, tak poslanci za Stranu maďarskej koalície bez toho, že by tu vykrikovali a že by robili preteky, že kto má silnejšie reči, podporia tento návrh. A prosím všetkých poslancov Národnej rady, aby to robili podobným spôsobom, a tým by sme mohli zúžiť imunitu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyčerpali sme vystúpenia všetkých, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tóthová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcela by som reagovať na pána poslanca Bárdosa. Ja sa za nič neskrývam, za žiadnu komisiu. Veď ja som jasne povedala „do legislatívneho procesu“, že predložený legislatívny návrh nepodporím, mám na to argumenty, niektoré som uviedla.

    Pokiaľ ide o reakciu pána poslanca Slafkovského. Pán poslanec, ak si myslíte, že si získate úctu voličov tým, že nebudete mať imunitu, tak sa veľmi mýlite. A neviem ako vy, ale ja sa za nič schovávať nemienim, keď som za imunitu. A žiadnu svoju právomoc, ako ste povedali, nezneužívam.

    Pokiaľ povedal, vystúpil pán poslanec Jarjabek k občianskoprávnej imunite, nuž skutočne, to je veľký problém, pretože niektoré štáty výslovne občianskoprávnu imunitu zakotvujú.

    A využívam čas, ktorý ešte mám a opakujem k faktickým vystúpeniam otázku na pána poslanca Lipšica, že ho vyzývam, aby sa predsedovi parlamentu za nenáležitý vstup do diskusie ospravedlnil, pretože invektívy na chlebíčky a komisiu, v ktorej sedia okrem poslancov vysokí ústavní činitelia a naslovovzatí experti, bol nenáležitý, nezdvorilý a neslušný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. V rámci rozpravy o slovo požiadal predseda Národnej rady pán Paška, takže týmto mu udeľujem slovo.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Uvedomujúc si, že, samozrejme, sme v rozprave o návrhu, poslaneckom návrhu skupiny poslancov, mi ale nedá, keďže samotné podanie už predtým, ako sa dostalo do Národnej rady, vyvolalo mediálny ohlas, legitímny, prirodzený a bol som konfrontovaný s týmto podaním a ako keby sa rozvinula akási súťaž, ako to pomenoval aj pán poslanec Bárdos, dovoľte mi reagovať veľmi krátko na niektoré „vraj“, ktoré tu zazneli, a dopredu sa ospravedlňujem, že možno nie vždy budem hovoriť o samotnom návrhu, ale predpokladám, že všetky veci sa naozaj dotýkajú podstaty tohto návrhu.

    Prvá, veľmi jasná pozícia – všetkým tým a aj pánovi poslancovi Bárdosovi, ale aj iným, ktorí hovoria, že však teda, keď to myslíte vážne, tak to podporte – je. Ja by som naozaj, ak spochybňovanie komisie, ktorá podľa mňa je tým odborným priestorom na riešenie aj takéhoto vážneho ústavného problému, bola nefunkčná, to znamená, že by ste boli prijali, vážení kolegovia z opozície, účasť na fungovaní takejto komisie, kde by sme prioritne alebo ste prioritne žiadali riešenie problému inštitútu imunity a z časových a obsahových hľadísk by ste nadobudli pocit, že naozaj je legitímne prísť do pléna a povedať: „Táto komisia nie je na nič iné, len aby sa zakrývala snaha o reálne riešenie tohto problému.“ Považoval by som za relevantné všetky vaše apely a potom aj názory, ktoré prichádzajú na základe vášho podania ako poslaneckého návrhu.

    Jednoducho povedané, vyzýval som desať mesiacov kolegov z opozície, aby sme zriadili komisiu, aby sme sa dajme tomu zaoberali prednostne imunitou, a mali ste možnosť zúčastniť sa, prísť s návrhmi. A ak by vaše návrhy neboli rešpektované ani len zamak, boli by ste prirodzene reagovali poslaneckým návrhom, ktorý by tu prišiel do tohto grémia, teda do grémia a poslaneckého pléna, asi ťažko by sa potom obhajovala pozícia o tom, že či chceme odbornú diskusiu, alebo nie, jednoducho by sme museli, ako sa hovorí ľudovo, vyjsť s farbou von a povedať: „Tak áno, my hráme akúsi divnú hru.“ Ale my žiadnu divnú hru nehráme a chceme naozaj tento inštitút riešiť.

    Toto všetkým tým, ktorí hovoria, že komisia nemá zmysel a že aj moje iniciatívy, ktoré prišli ako odpoveď alebo nie ako odpoveď, veď som to avizoval vo svojom inauguračnom prejave, niekoľkokrát aj verejne v živých prenosoch pri debatách, napríklad s pánom Hrušovským v De facto, som občanom avizoval, že zriadime komisiu na základe môjho prísľubu a že okrem iného ako jednou z veľmi dôležitých vecí sa budeme zaoberať imunitou. Takže toľko k tej komisii a toľko k tomu postoju, ktorý sa tu paralelne rozvíja. A odmietam akékoľvek špekulácie o tom, že to má byť zámer, ktorý má dostratena poslať riešenie problému, na ktorý naozaj občania čakajú.

    A teraz dovoľte niekoľko tých „vraj“, ktoré tu odznelo, a opäť sa ospravedlňujem, že niečo korešponduje, niečo možno bude tak trošku subjektívne. Poďme na ten rozsah, lebo ja už som to povedal vo svojom prvom vystúpení aj vo faktickej poznámke, tá polemika o tom, kde je tá hranica rozsahu áno, imunita áno-nie, áno celkovo alebo vôbec žiadna, a ak áno, tak výroky hlasovania alebo priestupková, alebo trestnoprávna a v rámci toho celá tá štruktúra. Dovoľte mi vyjadriť opäť svoj subjektívny postoj, že považujem minimálne za taký racionálny, validný a objektívny postoj, ktorý som prezentoval, že ak teda imunita nie, tak potom žiadna, ani výroky, ako napríklad návrh skupiny poslancov, ktorý niekde ide. Hovorím to preto, lebo stal som sa terčom opäť častokrát aj nevyberaných útokov za to, že no tak, ale to je absurdné, veď to my nepoznáme, veď to história nepozná.

    Tak dovoľte jedno z tých „vraj“, keď sa argumentuje tým, že Európa nevie, čo to je, len krátky exkurz, dúfam, že ste to všetci dostali, ako sa vyvíjala vôbec, ako sa vôbec vyvíjala imunita a ako v niektorých krajinách funguje. Je to rôzne. Väčšina krajín, hovorím o európskych krajinách, dobre, aby sme vedeli, o čom hovoríme, sa vyvíjala naozaj historicky a väčšina európskych krajín, a to je pravda, sa dokázala zbaviť aspoň niektorých súčastí poslaneckej imunity a členov parlamentu nechránia pred trestným stíhaním či pred zodpovednosťou za občianskoprávne prehrešky.

    Niektoré krajiny, ako Holandsko, ponechali z imunity iba torzo, ktoré chráni poslancov skutočne vo výnimočných prípadoch. Iné krajiny naďalej zachovávajú inštitút imunity vo veľmi extenzívnom rozsahu. V niektorých krajinách je nestíhateľnosť poslancov trvalá počas celého volebného obdobia, inde sa na poslancov vzťahuje len počas zasadnutí parlamentu, po zasadnutí je poslanec normálne stíhateľný. V niektorých krajinách je inštitút imunity rozšírený na niekoľko dní po a pred zasadnutím parlamentu. Niekde sa imunita vzťahuje iba na poslancov, ktorí sa práve nachádzajú v parlamente, prípadne sú na ceste do parlamentu alebo na služobnej ceste a existuje viacero právnych úprav poslaneckej imunity a tie sa v jednotlivých krajinách neustále menia, dámy a páni, v jednotlivých krajinách neustále menia.

    Argumentácia typu oprostíme sa od historického kontextu inštitútu je pre mňa absolútne prijateľná. Ale ak ju prijmem, tak potom poviem, je to inštitút, ktorý sa vyvíja v kontexte, historickom kontexte vývoja. Dnes už u našich partnerov Európskej únie vidíme, že aj tam tento inštitút nie je statický, a nevidím dôvod, aj keď možno by sme ťažko hľadali, ale súvisí to aj s úpravou slovenskej ústavy, paralelu o výrokoch. Jednoducho som presvedčený, že tendencia v európskych krajinách je veľmi jasne čitateľná, a preto nevidím žiadny dôvod, aby návrh, ktorý považujem za minimálne taký relevantný, ako je návrh skupiny poslancov a s ktorým som prišiel a ktorý sa budem snažiť implementovať do výsledkov práce komisie pre ústavu, išiel na zrušenie imunity ako takej.

    Teraz dovoľte to druhé „vraj“, ktoré tu zaznievalo. Častokrát, a myslím, že to bol pán poslanec Abrhan, alebo pán poslanec Mikloško, ospravedlňujem sa, ak som to poplietol, zaznieva v tejto Národnej rade po zmene vlády vyjadrenie akejsi fóbie, ktorá sa vtláča občanovi Slovenska, že tu sa dejú nedemokratické prístojnosti, pretože, preboha, opozícia nemôže si povedať kedykoľvek, čokoľvek a na kohokoľvek a akokoľvek. A presne v tomto kontexte sa ako jeden z argumentov aj dnes vo faktických poznámkach objavila pozícia o tom, aha, zato tie výroky idete zrušiť, aby ste nás mohli stíhať, aby ste zabránili opozícii vyjadriť demokraticky slobodnú vôľu.

    No, chcem vás ubezpečiť, že po prvé ja považujem opozičný návrh na zrušenie imunity za ten najlepší prejav dôvery tejto sociálnodemokratickej vláde, akú ste mohli urobiť a asi to vedia zhodnotiť aj občania. Tak ako keď sami prichádzate s návrhom na zrušenie imunity, tak prísť s takou absurditou, že ak zrušíme imunitu na výroky, nebudeme môcť slobodne prejaviť svoju vôľu, mi príde naozaj veľmi-veľmi čudné.

    A dovoľte ešte reagovať aj príkladom z ústavy alebo interpretáciou ústavy a naozaj, nie je tu pán Mikloško, ja nie som právnik, ale naozaj som absolventom filozofickej fakulty, čiže možno nebudem príliš explicitný, ale keď som teda dobre čítal, tak tá indemnita chráni slobodu vyjadrovania. Teda jej cieľom je dôsledne zabezpečiť výkon mandátu jednotlivých poslancov. Ale ja takejto argumentácii nerozumiem. To akože poslanci môžu vyjadrovať názory, za ktoré by iných občanov trestal zákon? Ja pokiaľ viem, sloboda prejavu je zaručená Ústavou Slovenskej republiky a s výnimkou postojov, názorov, ktoré podnecujú alebo šíria násilie, neznášanlivosť, xenofóbiu, je rovnosť slobody prejavu garantovaná ústavou. Tak opäť sa pýtam: Aká imunita, na aké výroky? Alebo chce snáď niekto, kolegyne, kolegovia, v tejto sále páchať trestnú činnosť v podobe výrokov, lebo naozaj bavil som sa aj s pánom poslancom Lipšicom, existuje trestnoprávna zodpovednosť za verbálny útok alebo za niektoré vyjadrenia? Mám považovať za normálne, že ak, vážené dámy a páni z opozície, obhajujete imunitu na výroky, tak chcete verbálne útočiť a zneužiť korektný politický zápas, ktorý sa má viesť vo vecnej, odbornej argumentačnej rovine, na to, aby sa tu páchala trestná činnosť alebo aby sa v nesúlade s ústavou narušil inštitút slobody prejavu? Preto si myslím, že to, čo tu odznelo, je naozaj len „vraj“.

    A teraz poďme na ďalšie „vraj“. A teraz budem s vami, pán kolega, lebo vy ste to ako navrhovateľ predniesli. Nuž, keď sa hovorilo, mám na mysli tie dôkazy o hlasovaní, kto ako hlasoval, a to obviňovanie, kto je lepší demokrat a kto nie je lepší demokrat a ako to kto myslí vážne alebo ako to kto nemyslí vážne s imunitou. No ja som tu sedel predchádzajúce volebné obdobie, chcem poznamenať a myslím to smrteľne vážne a dúfam, že aj ľudia, ktorí budú sledovať záznam, to pochopia, veď toto nie je, prosím vás, bridžový klub. Hlasovanie každého z vás má aj iné ako osobné a odborné roviny a hlasovanie každého z vás má konkrétny, veľmi výrazný politický a obsahový kontext. A my sme v poslednom období, teda volebnom období riešili, pokiaľ ma pamäť neklame, imunitu dvakrát, aj sme hlasovali o nej...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Ja, pán poslanec, samozrejme, to pokojne poviem, veď sú tu aj iní takí, ktorí boli, ja len hovorím, že stal som sa aj dnes počas rozpravy terčom, že však ako čo to tu vykladáš, veď si ty hlasoval úplne ináč. Nuž, ale tu sedia, dámy a páni, viacerí z vás, ktorí keď sa riešila úprava, ktorú navrhol vtedajší člen vládnej koalície a predseda ústavnoprávneho výboru pán Drgonec, tak zo 141 prítomných a zo 133 hlasujúcich 115 hlasovalo za, a boli to aj od vás z SDKÚ, boli to aj z KDH a boli to aj z SMK, aj keď väčšina alebo viacerí. Je pravdou, že pre pána poslanca Lipšica je tento inštitút spôsobom jeho komunikácie. Rešpektujem, len ak na zmenu potrebujeme 90 hlasov, každý takýto individuálny akt je vopred odsúdený na neúspech alebo musí byť považovaný za primeraný prejav populizmu a politickej reklamy.

  • Ale poďme ďalej. Bolo tu druhé hlasovanie, a teraz chcem hovoriť o tom, s čím som začal, komisia, ako keby to po prvýkrát tu bol niekto, kto sa snaží dať dokopy ľudí. Ja som, dámy a páni, človek, ktorý ľudí spája. A tí, ktorí ma poznáte dlhšie, to viete. A nebolo náhodou pri poslednom hlasovaní, teda pri ostatnom hlasovaní a riešení poslaneckej imunity vytvorené čosi, aj keď to nemalo názov, ako komisia, ale spoločný priestor, politický priestor, kde došlo k politickej dohode na znení, ktoré je dodnes platné? To mi chcete povedať, že všetci vy, ktorí dnes tu z opozície SDKÚ, KDH a SMK sa tvárite ako tí najväčší demokrati, ktorí celý život po ničom netúžili, len po zrušení imunity, že ste za to nehlasovali? No asi ťažko. My sme mali vtedy 68 hlasov. Asi ťažko by sme boli my z opozície prijali ústavný zákon, ktorý, mimochodom, platí dodnes. Takže to len k tomu kontextu hlasovania a vysvetleniu.

    No a na záver to posledné „vraj“, ktoré ma naozaj mrzí vzhľadom na to, že sa snažím nájsť riešenie, ktoré príde na základe dohody a ktoré prejde a bude korešpondovať s politickým záujmom, odborným výstupom, a netajme sa, a niekedy aj s osobným záujmom, lebo každé hlasovanie poslanca má všetky tieto tri rozmery. A preto vás chcem všetkých ubezpečiť, že neexistuje ani toto „vraj“ a že už budúci pondelok 25. urobím na komisii všetko preto, keďže sme sa tak s kolegami dohodli, aby sme na jeseň, tak ako som sľúbil, prišli s riešením, ktoré presadzujem a ktoré som prezentoval, ale ktoré bude zohľadňovať všetky tieto tri úrovne, o ktorých som hovoril.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. S faktickými poznámkami na vystúpenie predsedu Národnej rady sa prihlásili pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Bárdos, pán poslanec Fronc, pán poslanec Miššík, pán poslanec Abrhan, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Galbavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvá má slovo pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, čo vám bránilo popísať, keď ste chceli vytvoriť komisiu pre novelizáciu ústavy, dôvody, prečo tu komisiu chceme? Mohli ste aspoň pár dôvodov, o ktorých dnes hovoríte, tam uviesť. Možno by bola iná diskusia, ale len tak ad hoc robiť komisiu, myslím si, že nebolo múdre a správne, a preto sme nenominovali ľudí.

    Hovoríte, že treba o imunite odborne diskutovať a veľa rozprávať. Ja si ale osobne myslím, že je to aj o istom politickom rozhodnutí každej krajiny a každého parlamentu, do akého rozsahu chce si svojich poslancov chrániť. A myslím si, že v tom asi majú všetci jasno. Aj tí odborníci, ústavní právnici, aj tí poslanci, ktorí tu v tomto parlamente sedia.

    A, pán predseda, veď vy nie ste jeden deň v parlamente. Veď ste tu sedeli minulé volebné obdobie a poznáte veľmi dobre nás, aj pána poslanca, aj každého. A nechcete nám vsúvať to, že chceme zneužívať, a preto chceme zachovať istú časť imunity poslanca, že chceme to zneužívať v parlamente. Veď múdry človek využije priestor v každom prípade, v každý čas a všetko, čo chce povedať, môže povedať takou formou, že nebude stíhateľný. A myslím si, že toto je nepoctivé, ak dopredu hovoríme, že je tu zlý úmysel, lebo na to vždy doplatíme.

    A pre mňa je ale ešte jedna veľká otázka, lebo nechce sa mi veriť, že v septembri príde nejaký návrh, že kedy je ten termín, kedy by sme mohli o tom hovoriť. Myslím si, že nič nebráni podporiť do druhého čítania tento návrh a môžeme hovoriť o tom, či to bude zúžená, či úplná, či aká.

  • Ďalšia faktická – pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda, samozrejme, Národná rada je o tom, aby sme rokovali aj o takejto vážnej a citlivej téme, a preto naše otázky boli legitímne, keď sme sa pýtali, tak ako to hovorila pani kolegyňa Sabolová, keď sme sa pýtali, že z akého dôvodu a s akým cieľom chcete ustanoviť tú komisiu. A na naše otázky sme nedostali odpovede, a preto sme to aj povedali otvorene, že pokiaľ nedostaneme odpovede na naše otázky a nebude nám jasný cieľ a dôvod vzniku tej komisie a pokiaľ aspoň v tých hlavných črtách nebude jasné každému, že v tejto Národnej rade je politická vôľa na riešenie napríklad takejto otázky, tak považujeme naše začlenenie do tejto komisie za zbytočné.

    A, pán predseda, áno, je tu jediná možnosť, akým spôsobom dostať takúto debatu do Národnej rady, a to formou rokovacieho poriadku a legislatívneho procesu. To znamená, podať návrh zákona do Národnej rady. A to sme urobili. A tým pádom o tomto návrhu tu teraz rokujeme. A myslím, že už aj kvôli tomu tento návrh je dobrý, že tu v pléne Národnej rady sa hovorí o tejto vážnej a citlivej téme, ktorá sa veľmi často aj v minulosti, a teraz som o tom presvedčený, že aj v budúcnosti sa bude zneužívať. A budú tu rôzne licitácie.

    Práve preto, pán predseda, čo ste povedali, to je ďalší dôvod hlasovať za náš návrh. Lebo keď chcete zúžiť alebo chcete úplne upraviť tú imunitu, tak je tu možnosť podporiť náš návrh v prvom čítaní a v druhom čítaní možno...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán predseda, mali ste emotívne a vcelku dobré vystúpenie, akurát platí „amicus Plato, sed magis amica veritas“, jednoducho „väčší priateľ je pravda“. A prečo by sme my vám mali veriť, že naozaj to chcete tak urobiť, ako vravíte, keď tu sedíme už rok a za ten rok, za celý rok ste nepustili jeden jediný zákon opozície. Jednoducho som presvedčený, že to celé je z vašej strany len hra. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická – pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No, pán predseda, ja sa chcem dotknúť dvoch vecí. Po prvé, spomínali ste tu stále komisiu. A ja sa spýtam, či je členkou komisie napríklad pani poslankyňa Tóthová. Asi je. No a dnes som počul jej vystúpenie a z toho vystúpenia jasne vyplýva, že absolútne v žiadnom prípade nesúhlasí s vaším návrhom na absolútne obmedzenie imunity. To sme tu počuli všetci. To isté som ráno počul po skončení koaličnej rady, keď išla otázka novinára na predsedu jednej z vašich koaličných strán, partnerov z HZDS – ĽS, na pána Mečiara, ktorý mal tento istý názor ako pani poslankyňa Tóthová.

    Takže rozličné názory v jednej komisii, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom zosúladiť. A podľa môjho názoru všetky veci, ktoré máme riešiť, sa majú riešiť tu v parlamente. A už som to povedal. Opakovať to nebudem, kto má zákonodarnú iniciatívu.

    A ešte snáď jednu vec. Naozaj, pán predseda, ste mali pravdu, že už existovala v minulosti jedna komisia. Áno, bol som jej členom. Dokonca som bol spravodajcom. Týkalo sa to rokovacieho poriadku. Tá komisia makala, pracovala dva roky a jej výsledný efekt bol nulový, pretože tá komisia len zbierala názory a politickým rozhodnutím jednej politickej strany sa nakoniec tam dostal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý celú dvojročnú prácu komisie zaklal, nazvem to takto škaredo.

    Z tohto dôvodu si myslím, že komisia nemá opodstatnenie. Opodstatnenie by možnože mal taký výbor, aký majú v Parlamente Českej republiky. Ak ste to takto mysleli, tak to je celkom niečo iné. Ale môj názor je ten, že dostatočný na všetky veci v našom parlamente je ústavnoprávny výbor.

    Všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, už pri zriadení a návrhu komisie sme diskutovali o tom a obávali sme sa toho, že tak široko koncipovaná komisia bez konkrétne ustanovených oblastí, ktorým sa chce venovať, bude len zámienkou na to, čo sa dnes deje. Na odsúvanie opozičných návrhov zákonov, nerokujme teraz, veď to bude preberať komisia, ktorá je na to zriadená. Žiaľ, dnešok je potvrdením našich obáv. To, čo dnes vidíme, že sa deje s imunitou, to je potvrdením našich obáv pri zriadení tejto komisie. Vy sám dnes odôvodňujete svoje hlasovanie, že nepodporíte tento návrh zúženia imunity, lebo komisia pripraví lepší. I keď v tej komisii vaši koaliční partneri tvrdia, že o žiadnom zúžení imunity ani neuvažujú, ani ho nepodporia. Preto nesmiete sa čudovať, že v nás narastajú pochybnosti, že je to len účelová politická hra, aby ste nemuseli po prvé podporiť opozičný návrh a po druhé, aby ste nemuseli zúžiť imunitu pre poslancov. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka – pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, pán predseda, že úplne najlepšie fórum na debatu o téme imunita je táto poslanecká snemovňa, a domnievam sa, pán predseda, pokiaľ chcete mať tak či tak na jeseň pripravený svoj vlastný návrh, nie je nič jednoduchšie, ako podporiť tento návrh do druhého čítania a v rámci druhého čítania v pléne predložiť pozmeňujúci návrh. A ja musím povedať, že boli ste veľmi presvedčivý so svojimi argumentmi, pán predseda, budem veľmi rada, veľmi vážne v rámci druhého čítania debatovať o vašom pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán predseda, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

  • A už posledné, lebo naozaj pán podpredseda Hort čaká na uvedenie svojho zákona.

    Nie, len jediná vec, je to taká paradigma trošku, pani poslankyňa Sabolová, tak vy o mojich úmysloch môžete hovoriť ako o nepoctivých, narážam, a teraz ja ako nemôžem o vašich, tak narážam len na to, že myslím, že tie postoje sú rovnocenné a nič iné tým nechcem povedať. A veď počkajme, dobre, na tú jeseň a to je to, čo som uviedol vo svojom vystúpení, že ak by sme boli v opačnom garde, že tá ničotnosť, ktorú popisujete, alebo márnivosť takejto komisie by mala konkrétny prejav v ničom, s čím by prišla, tak by som s vami súhlasil. Momentálne znovu opakujem to, že tá moja ambícia a to riešenie, s ktorým prichádzam, sa dostane do pléna Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďalej v rámci rozpravy o vystúpenie požiadal navrhovateľ. Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja som chcel ešte v rámci rozpravy vystúpiť, aby pani kolegyňa Tóthová mohla mať faktickú. A začnem priamo reakciou na jej vystúpenie.

    Ja som povedal, pani kolegyňa, že keď komisia už vznikala, keby ste ma teraz počúvali, že je to priehľadný manéver, ako podsúvať pod koberec citlivé ústavnoprávne návrhy. A tak sa aj deje. A tak sa aj deje. Nemám sa za čo komu ospravedlňovať, pretože tento vývoj, ktorý sa tu dial, aj tento teraz postup vládnej koalície je toho svedectvom. Pozrite si po koaličnej rade vyjadrenia vašich predsedov strán a zistíte, či by sa oni nemali niekomu možno ospravedlňovať, ale nechám to na ich kultúru.

    Spomenuli ste, pani kolegyňa, že v iných parlamentoch komisie permanentne pracujú, že aj u nás môžu komisie permanentne pracovať. Veď to je problém, že pracujú permanentne, nikdy neskončia, raz začnú a nikdy neskončia. Spomenuli ste tiež prípad v Českej republike pri voľbe prezidenta, ale ak by ste čítali ten návrh novely ústavy, tak by ste zistili, že bude sa naďalej vyžadovať súhlas parlamentu na vzatie do väzby. To znamená, že nebude možné obmedziť osobnú slobodu poslanca bez súhlasu snemovne. Čiže k takému prípadu nebude môcť prísť.

    K pánovi poslancovi Jarjabkovi. Novela ústavy od pána poslanca Drgonca, jej cieľom bolo zaviesť občianskoprávnu imunitu za výroky v parlamente. Obávam sa ale, že tá novela bola urobená spôsobom, ktorým tento cieľ nedosiahla. Bola urobená tým spôsobom, že z čl. 78 ods. 1 bola vypustená jedna veta a tá veta znela asi takto: „Občianskoprávna zodpovednosť tým nie je dotknutá.“ To bolo vypustené. A otázka je, znamená to zavedenie občianskoprávnej imunity? Aj keď to bol zrejme zjavný cieľ navrhovateľa? Ja si skôr myslím, že nie. Ja si myslím, že poslanci dnes majú občianskoprávnu zodpovednosť v prípade, že by boli žalovaní za výroky v rámci konania na ochranu osobnosti.

    Iná vec, samozrejme, že je, majú trestnoprávnu imunity. A my máme v Trestnom zákone stále verbálne delikty rôzneho charakteru, od trestného činu ohovárania, trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, nielen trestné činy, ktoré podnecujú násilné konanie, sú u nás trestné. Môj názor v tomto na slobodu prejavu je známy, ale v tomto sa ja líšim mojím názorom od väčšiny snemovne.

    Pán poslanec Halecký povedal, že, asi tu už ale nie je, že je populárne hlasovať za tento návrh. A to nám teraz chcete povedať, že vládna koalícia a SMER bude hlasovať proti, pretože je populárne hlasovať za? To asi nie.

    Ja by som sa rád vyjadril k pánovi predsedovi Paškovi. Povedal, že príde s vlastným návrhom v septembri. Neviem, aký bude ten vlastný návrh práve preto, že vládna koalícia, koaliční partneri vám odkázali, že zrejme váš návrh je pre nich ešte neprijateľnejší ako tento návrh. Ďalšia vec je, že september je od tohto dňa vzdialený tri mesiace. Ak parlament zamietne návrh novely ústavy, tak zrejme bude 6-mesačné moratórium na predloženie nového návrhu, takže nie v septembri, ale možno k Vianociam. A možno nie k Vianociam, ale k Veľkej noci. Otázka je – ktorého roku? A to je celý problém, že sa odďaľuje hlasovanie o citlivej ústavnoprávnej otázke, a to je podľa mojej mienky celý cieľ návrhu.

    Pán predseda Paška spomínal, že tento návrh opozície je najväčší prejav dôvery k vládnej koalícii. Ja si myslím skôr niečo iné. Je to najväčší prejav konzistentnosti poslancov, ktorí hlasovali za obmedzenie imunity vo vládnej koalícii a hlasujú za obmedzenie imunity aj v opozícii. Problém s konzistentnosťou, zdá sa, má dnešná vládna koalícia, aj v minulosti, aj dnes.

    Pán predseda získal tým aplauz vládnej koalície, povedal, že tento návrh opozície je prejav populizmu. O. K. A jeho radikálnejší návrh by ste, kolegyne a kolegovia, ako tak nazvali? On prišiel s ešte radikálnejším návrhom. A to je prejav čoho? – ak sa môžem opýtať. To je prejav starostlivého zvažovania, rozumného? Prosím vás, dávajte pozor na argumenty, aké používate.

    Musím povedať, že naozaj je mi ľúto z toho, že zatiaľ za rok činnosti parlamentu v parlamente neprešiel ani jeden opozičný návrh. To nebolo zvykom v minulom parlamente. V minulom parlamente pred dvomi rokmi prešiel koalíciou aj opozíciou niekoľkokrát predložený, tiež veľmi citlivý a sporný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Teraz sa pozerám na poslancov, čo tu vtedy boli za SMER, myslel som pána Jarjabka, ale on vtedy bol v inej strane, ale pán Paška bol v parlamente v tom čase. Takýto návrh spoločným úsilím koalície a opozície nakoniec v parlamente prešiel. Bolo to zlé? Nebolo to zlé. Z akého dôvodu vládna koalícia len preto, že ide o opozičný návrh, má problém zahlasovať za?

    Ja sa len pripájam k tomu, čo povedala pani kolegyňa Žitňanská. Pán predseda, hlasujte za do druhého čítania a diskutujme celé letné prázdniny o tom, ako návrh v druhom čítaní upraviť tak, aby bol prijateľný aj pre vás, pre vaše pozície a možno aj pre širšiu podporu snemovne. Nie je problém. Ale keď ho zablokujeme teraz, tak šesť mesiacov nebudeme riešiť nič okrem možných rokovaní, zrejme permanentných, komisie.

    Na záver už mi dovoľte len pár poznámok. Táto vládna koalícia hovorí veľa o rovnosti. Rovnosť je slovo, ktoré skloňuje najmä SMER vo všetkých pádoch, ktoré slovenčina má. A toto je práve o rovnosti pred zákonom – o rovnosti pred zákonom, o rovnosti poslancov a občanov. A preto to je aj o tom, či budú súladné skutky a slová.

    V hlasovaní na jeseň minulého roku podporili návrh novely poslanci Slovenskej národnej strany, väčšina poslancov Slovenskej národnej strany. Za čo som sa im poďakoval aj osobne a potom aj pri predložení tohto návrhu zákona. Tento návrh má šancu prejsť do druhého čítania. Ja by som preto chcel osloviť poslancov všetkých vládnych strán, aby tento návrh zákona podporili. Môžeme diskutovať veľmi dlho na odborných konferenciách o tom, aký bol historický vývoj imunity, aká je komparatívna analýza v iných krajinách, ale nakoniec, nakoniec všetko príde k jednej jedinej otázke – či sme zato, aby poslanci mali voči občanom vo veciach nijako nesúvisiacich s výkonom funkcie privilegované postavenie alebo rovnaké postavenie? O tom to nakoniec je. O tom, milé kolegyne, kolegovia, bude zajtra o 11.00 hodine aj naše hlasovanie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Abrhan. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvá má slovo pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za udelené slovo.

    Pán poslanec, zaráža, doslova ma zaráža vaša odvaha prekrútiť moje slová. Ja som nemala námietky, aký vy máte názor na komisiu, mňa teda proste rozhorčilo vaše arogantné vystúpenie s iróniou: Kde je pán predseda? Asi išiel zaplatiť chlebíčky. Ak toto považujete za zdvorilosť a náležité jednanie poslanca, tak potom niečo máte pomýlené. Preto som vás vyzvala, aby ste sa za toto ospravedlnili.

    Ja som natoľko demokrat, že akceptujem váš názor na komisiu, ale povedala som, že s ním nesúhlasím, pretože komisia má také a také zloženie a že nepriamo sa dotýkate vysokých ústavných činiteľov, ako je ombudsman, predsedníčka Ústavného súdu a ďalší zástupca prezidenta republiky, pretože vy ste zhodili komisiu na jedenie chlebíčkov. Prosím, je to váš názor, ale nemôže byť otázkou vášho názoru, akým tónom sa vyjadrujete o neprítomnosti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšia faktická poznámka – pán poslanec Jarjabek.

  • No ja sa vrátim, ak dovolíte, trošku k tomu, pán poslanec, že ste hovorili o tom populizme, hej, že teda populizmus sem, populizmus tam. No prečo táto nedôvera? No z jedného jediného dôvodu. Lebo v tomto období úplne pokojne za vaším návrhom príde povedzme ďalší poslanecký návrh ďalšej pani poslankyne, napríklad preto, lebo z úst pani poslankyne to mediálne bude lepšie znieť, napríklad návrh na zvýšenie penzií o 100 % alebo o 200 %, prečo nie? Veď predsa vy nemáte žiadnu zodpovednosť v tejto chvíli. No proste zvykáte si na opozíciu tak, ako si my musíme zvyknúť na koalíciu. Nie, nie, nie. Je to o tom, je to bez zodpovednosti, je to podľa môjho názoru jedna skvele vymyslená hra na deštrukciu. O tom to celé je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka – pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Je veľká škoda, že sa niekedy nedá zareagovať na svojich predrečníkov, ale ja chcem povedať len jednu poznámku k vystúpeniu pána poslanca, pretože sme niekedy možno dotklivejší tými vyjadreniami, bolo by treba zalistovať do minulosti, ako sa častovali ministri a poslanci aj v minulosti niektorými pánmi poslancami. Čiže myslím si, že práve toto je tá pôda, kde možno trošku musíme zniesť aj nie najlepšie a najkrajšie reči.

    Ale pán poslanec hovoril, že najlepším vaším prejavom na dobrú vôľu, a tým aj na vôľu pána predsedu parlamentu, že myslíte to s imunitou a zúžením imunity dobre, by bolo, ak by ste zahlasovali za tento návrh zákona, aby postúpil do druhého čítania a aby sme vlastne mohli ho schváliť taký, aký je, so zúženou imunitou alebo úplne so zrušenou imunitou, aby sme mohli diskutovať, a tam by bol úprimný záujem, že imunita nie je len skutočne politická téma. Lebo pán poslanec ju predkladá už niekoľkokrát a bolo to aj v minulosti, aj teraz. Čiže ten jeho úmysel je, či v koalícii, či v opozícii, stále ten istý a myslím, že správny a dobrý.

    Pretože sami dobre vieme z praxe z minulosti, že mnoho poslancov, a bolo ich viac určite, zneužili svoju imunitu práve pri trestnej zodpovednosti alebo pri takej priestupkovej zodpovednosti, ktorá je nehodná jedného ústavného činiteľa, verejného činiteľa. Takže si myslím, podporte to a myslím, že tam konečne začne nejaký koalično-opozičný dialóg.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Posledná faktická poznámka – pán poslanec Abrhan. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja by som chcel oceniť prístup pána poslanca Lipšica s tým, že mohol využiť rokovací poriadok a mohol vystúpiť na záver bez toho, že by nedal priestor na diskusiu. Je vidno, že chce diskutovať. Má záujem diskutovať o tomto návrhu, preto vystúpil v rámci rozpravy, aby nám poslancom dal možnosť reagovať a diskutovať o tom, čo povie, faktickými poznámkami, a preto chcem požiadať aj ostatných poslancov, aby sa nebáli a neobávali diskusie o imunite, a tým posunuli návrh zákona do druhého čítania a môžeme potom diskutovať a byť demokratmi takisto, ako ním je aj poslanec Lipšic.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Lipšic, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Aha, ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová hovorila, že rozhorčilo ju moje vystúpenie. S tým ja, samozrejme, že už nič neurobím, neviem, či ešte je tu, s jej rozhorčením.

  • Reakcia z pléna.

  • No vidíte. Ale už sú asi dosť mokré takto v takejto večernej hodine.

    Teraz k tej komisii. Ja som nekritizoval jej zloženie. Tam môžu byť naozaj veľmi významní odborníci, to je úplne v poriadku. Len jej zmysel je ako odbornej konferencie, kde môžu prísť tiež skvelí odborníci, budú mať skvelé diskusie, veľmi odborné, len výsledok bude pomerne malý, ak vôbec nejaký.

    K pánovi poslancovi Jarjabkovi len pomerne stručne. Pán poslanec, ja som návrh o zúžení imunity predkladal ako minister spravodlivosti, keď sme mali zodpovednosť. To znamená, to, že to predkladáme teraz, dokonca na marcovej schôdzi v roku 2003 celý parlament aj vaším hlasom, pán poslanec, zaviazal vládu predložiť päť zákonov do parlamentu, ak si spomínate, bola to mimoriadna schôdza o boji proti korupcii, medzi ktorými bol aj návrh na zúženie imunity. Aj vaším hlasom ste k tomuto zaviazali vládu a v nej aj mňa. A potom sme to predložili. A potom ste hlasovali proti tomu, pán poslanec. Prosím vás, v súvislosti s imunitou naozaj si zosumarizujte svoje hlasovania, ktoré nie sú prejavom dôvery, ale prejavom nekonzistentnosti, a máte šancu, dúfam, že nie poslednú, v tom zajtrajšom hlasovaní to napraviť.

  • Ďakujem. V rámci rozpravy o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Číž. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, no, rozprava sa dostáva do štádia, kde sa predsa len patrí napriek pôvodnému plánu zaujať stanovisko k niektorým prejavom tanečného umenia pána poslanca Lipšica, ktorý teda predkladá návrh zákona a predvádza naozaj už všetky formy falošnosti, populizmu a narcisizmu, ktoré som ja doteraz za tých 17 rokov v parlamente videl.

  • Ale pre tých pánov poslancov, s ktorým sa, predpokladám, že, alebo že teda chcú aspoň trošku zmysluplne diskutovať, pán predseda parlamentu, teda pán poslanec Hrušovský, bývalý predseda parlamentu, a škoda, že odišiel, tu je – gratulujem, gratulujem úprimne k voľbe –, len poznáš sám veľmi dobre, pán predseda, atmosféru predchádzajúceho obdobia, keď si viedol parlament. Mal som tú česť byť členom poslaneckého grémia. Vtedy si pamätám, že ako predseda parlamentu, a veľmi som si to vážil, si hovoril o politickej zodpovednosti, o tom, že pri otázkach, ktoré naozaj vymedzujú politické prostredie, v rámci ktorého sa odohráva náš politický zápas, v istých veciach treba mať politickú rozvážnosť, štátnickú múdrosť a korektné správanie. Dokonca mám pocit, že v tom smere všetky vtedajšie kluby akceptovali túto tézu a fungovali sme v tejto podobe.

    Jediný, kto to neakceptoval aj v tom období, je pán poslanec Lipšic, ktorému sa nepodarilo získať akceptáciu pre tieto návrhy, ani jeho vlády vtedajšej a ani poslancov koalície, s tým, že dodnes dávate teraz tretí- alebo štvrtýkrát ten istý návrh, pán poslanec, úplne náhodou tentoraz vtedy, keď máte dosť významné fórum vašej vlastnej strany, gratulujem vám, že tento populistický návrh vám pomohol, že vám dali členovia vašej strany dôveru, že ste sa stali podpredsedom vašej strany, ale otravujete tým verejnosť, otravujete parlament veľmi nekorektným návrhom, o ktorom sa diskutovať nedá.

    Vážení kolegovia, jednu jedinú vec vám chcem pripomenúť. Návrh na zriadenie tejto komisie dal predseda Národnej rady vo svojom inauguračnom prejave. To už vtedy chcel manipulovať a všetky tie nezmysly, ktoré tu rozprávate, odpustite, pani Sabolová, a pochybujete o jeho charaktere a bezuzdne nemáte s tým ako dáma žiadny problém, ten navrhol a povedal, o čom tá komisia má byť vo svojom inauguračnom prejave. Bol ešte prejavom nadšenia a eufórie z volieb a chceli sme vážnym spôsobom pokročiť v politickej kultúre.

    Kto má minimálnu znalosť o tom, ako vyzerá mechanizmus zmien ústav, posudzovania ústavného prostredia, vie, že inštitút komisie je úplne samozrejmý a štandardný a obsahuje ho veľká väčšina ústavných poriadkov iných krajín, minimálne Európskej únie. Je úplne štandardný. Jeden zmysluplný moment, ktorý by mal devalvovať takúto komisiu, nikto nikdy nepovedal. Všetci tu veľmi dobre vieme, že tá komisia, aby mohol parlament schváliť nejaký návrh, potrebuje 90 hlasov. Je nezneužiteľná. Len v odbornom prostredí, kde sa pozrú odborníci tak z vašej strany, tak z našej, budeme o tých veciach vážne hovoriť a nedáme priestor pre tento bezuzdný populizmus, ktorý sem nastupuje, ktorý nemá v sebe, neobsahuje žiadnu politickú zodpovednosť a ktorý nechce vnímať, že aj prostredie imunity je veľmi dôležitá vec.

    Pán poslanec Mikloško tu hovoril, že pomaly rušíme parlament, lebo chceme zrušiť imunitu, takže pravdepodobne je to vážna inštitúcia. Toto je návrh na politickú dohodu, že štvrtýkrát predkladá ten istý návrh, kde neurobí elementárne seriózne veci pri zmene ústavy, aby sa aspoň informoval a konzultoval veci s politickými klubmi? Zneužíva následný politický tlak a mediálny tlak, ktorý sa okamžite vytvára. Naozaj tento parlament nenájde ľudí, ktorí chcú o takýchto závažných veciach rokovať korektne? To je celé.

    Pán Lipšic, vy sa devalvujete a nie ste partnerom. Môj problém, môjho klubu okrem iného je, keď som ho ja prehováral, aby sme zahlasovali za váš návrh, že vy ako človek ste nedôveryhodný a nezaslúžite si, aby sa s vaším návrhom niekto seriózne zaoberal. To je celý problém.

  • Keď nám, vážení kolegovia z KDH, ponúknete trošku iný spôsob komunikácie o týchto veciach, dobre, budeme hľadať aj iné, keď vám nevyhovuje komisia, ale už neviem, aký to teda bude, a verejne ho ponúknete. Ale dať sem návrh bez akejkoľvek konzultácie, pod tlakom, a pritom ešte využívajúc atmosféru, v ktorej ste boli, a teraz vydávať a obviňovať nás z toho všetkého, čo sme tu počuli – je to naozaj korektné? Tá diskusia totiž za týchto okolností je bezuzdným festivalom stanovísk opozičných, koaličných, každý vypráva, kto chce, čo chce. Trošku si vážme slová a poďme naozaj sa správať zodpovedne!

    V tomto smere za náš klub chcem povedať, že vás k tomu vyzývam. My nepotrebujeme tu robiť tance okolo imunity, my naozaj imunitu nepotrebujeme v tejto fáze a tým spôsobom, ako to hovoríte. Nepotrebujeme to. Chceme nájsť korektný priestor a korektné mechanizmy, ktoré posúdime v rámci nášho parlamentu.

    To vážne to všetko, pán Lipšic, čo ste zas narozprávali o imunite, to tí idioti v tej Európskej únii, v Európskom parlamente nevedia? Prečo je tam taký široký rozsah imunity? Asi preto, že to je vážny inštitút, ktorý sa neprežil ako taký a jednoducho musí fungovať v istom rozsahu.

  • Európsky politický systém a európsky ústavný systém ponúka predsa celý rad inštitútov, ktoré môžeme zvážiť a povedať, že za istých okolností môžeme oslabiť tie atribúty imunity, ktoré verejnosť povedzme od nás nechce, a na druhej strane vyvážia tie momenty, ktoré sa objavujú a sú možné a dajú sa predpokladať v rámci fungovania nášho politického systému s jeho danosťami, ktoré poznáme minimálne za posledných päť rokov dozadu.

    Naozaj sa musíme zamýšľať nad tým, ako bude vyzerať tento parlament pre prípad kríz. Ako budú vyzerať konflikty poslancov povedzme ešte s veľkými spoločnosťami pre prípad daňových únikov alebo čohokoľvek iného, čo vidíme v iných krajinách, a že toho poslanca treba nejakým spôsobom chrániť. Ale komplexne, nie pod tlakom, nepopulisticky a nevoluntaristicky. A toto naozaj si vyžaduje posúdenie ľuďmi, ktorí sú významnými predstaviteľmi a znalcami ústavného prostredia.

    Pán Lipšic, ktorý významný ústavný právnik podporil tento váš návrh? Ďakujem vám veľmi pekne za tento úsmev a pevne verím, že som vám vysvetlil aspoň základné náležitosti nášho postoja.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža sa prihlásili pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A prvá má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, takto asi vyzerali školenia mužstva (smiech v sále), lebo je ťažko zachytiť myšlienku, ale myslím si, že ste hovorili dostatočne rázne na to, aby vás počúvali.

    Pán podpredseda, hovorili ste, že každý vypráva, kto chce, čo chce, ale ja sa vás chcem spýtať, či ste si vy spätne za posledných pár dní vypočuli vaše verejné vyjadrenia, že či vy chcete, alebo nechcete tú imunitu, či chcete, alebo nechcete ju zrušiť, lebo ja som v tomto vašom vystúpení asi osem-, deväťminútovom nezažila a nepočula, aký je váš názor vlastne na imunitu, keď sa hovorí o imunite. A už som niekoľkokrát z médií verejne počula rôzne vaše názory.

    Takže chcela by som vás poprosiť, pán podpredseda, k ústavnej komisii sa viac vyjadrovať nebudem, ja som svoje povedala, ale vás veľmi pekne prosím, aby ste neprekrúcali slová, ktoré tu zaznejú, aby ste ich nedávali do rétoriky vášho myslenia. Ja veľa vecí poviem veľmi otvorene, ale nepoužívam váš štýl vašej rétoriky, takej, že zavedie všetko, nikto ničomu nebude rozumieť, len ste dlho a nahlas hovorili.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšia faktická – pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Číž, pred mnohými rokmi bol iný parlament, asi takisto tam vystupovali a hovorili, štvrtýkrát to predkladáš a neviem, koľkýkrát to predkladáš, a ten poslanec v našom znení na to odpovedal: „Ceterum autem censeo Carthaginem delendam esse.“

  • – „Ostatne sa domnievam, že Kartágo musí byť zničené.“ A Kartágo zničené bolo. Takže ja som presvedčený, že napriek tomuto vášmu vystúpeniu pán poslanec Lipšic dosiahne úpravu imunity. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka – pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda, pýtali ste sa, že či je korektné zo strany opozície predkladať návrhy s tým, že sa neprekonzultujú, neprediskutujú. No ja sa tiež môžem spýtať: Chcete mi povedať, že všetky tie návrhy, ktoré boli predložené zo strany opozície, že ani jeden doteraz nebol korektný? Že všetky boli iba populistické a ešte neviem aké prívlastky, ktoré ste im dali? Keď by to malo byť korektné, tak potom by sme čakali ten konsenzus aj pri vašich zákonoch, ktoré predkladáte, že tiež ich s nami trochu prekonzultujete. Čiže nehovorme o korektnosti len z jednej strany. Korektnosť vždy vyžaduje dve strany. Nestačí jednostranná korektnosť či predpísaná korektnosť.

    A o tom, že či tento zákon sa predkladá korektne alebo či sa predkladá zodpovedne, tak o tom najlepšie svedčia fakty, ktoré sa udiali. Pán poslanec Lipšic povedal, že predkladal tento zákon aj ako minister financií a predkladá ho aj teraz v opozícii (reakcie z pléna), pardon, spravodlivosti. Predkladá ho aj teraz ako poslanec opozície. Na rozdiel od predsedu parlamentu, ktorý predložil teraz ešte ostrejší zákon na imunitu, a na druhej strane vy ako koalícia návrh svojho predsedu Národnej rady nechcete podporiť. Čím to asi je?

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Číž, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi krátko. Ináč ďakujem za korektné faktické poznámky.

    Páni kolegovia Kahanec a Fronc, no, mrzí ma, že sa mi nepodarilo upriamiť pozornosť na to hlavné, čo som chcel povedať, mechanizmus korektného riešenia tohto problému tu a teraz, ktorý je v parlamente, iba o to mi išlo.

    Je to trošku neslušné, pani poslankyňa, nehnevajte sa, Sabolová, odkiaľ vy viete, ako vyzeralo politické školenie mužstva?

    Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, blíži sa 19.00 hodina, chcem ešte oznámiť, že v rámci rozpravy požiadal o slovo (ruch v sále), pokoj prosím, požiadal o slovo navrhovateľ pán poslanec Lipšic.

    Takže prerušujem teraz rokovanie 11. schôdze a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine vystúpením pána poslanca Lipšica.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.