• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ferdinand Devínsky, Mikuláš Dzurinda, Tibor Lebocký, Jozef Líška, Martin Pado a Jarmila Tkáčová.

    V súlade s programom budeme ďalej pokračovať v rokovaní Národnej rady a pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225).

    Spoločná správa je pod tlačou 225a.

    Dávam slovo poslankyni Renáte Zmajkovičovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predložila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov upravuje postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky, základnú pôsobnosť samosprávy a postavenie orgánov hlavného mesta, jednotlivých jeho mestských častí.

    Návrh zákona sleduje odstránenie existujúcich legislatívnych a kompetenčných rozdielov, ktoré vznikli po novele zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v slovenskej samospráve.

    Ustanovenie zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v § 17 presne upravuje a vymedzuje pravidlá, za akých je možné menovať a odvolávať prednostu obecného, mestského úradu. Právo menovať a odvolávať prednostu obecného a mestského úradu patrí jednoznačne do neobmedzenej kompetencie starostu a primátora.

    Predložený legislatívny návrh má za cieľ zosúladiť existujúci platný stav v slovenskej samospráve, pomôže odstrániť rozpor, ktorý vytvára nerovnaké podmienky pre výkon verejných funkcií a taktiež presnejšie upravuje aj otázku zastupovania starostu, ktorá v praxi nebola vždy jednoznačne vykladaná, a teda dochádzalo k aplikačným nejasnostiam.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás požiadala o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Bačíkovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 285 z 22. marca 2007 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky nasledovne.

    Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť s pripomienkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 150 z 24. mája tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 65 z 3. mája tohto roku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodom IV spoločnej správy, a preto ich nebudem čítať. O nasledovných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne s odporučením schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225a), bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 69 zo 4. mája tohto roku.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 83 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, toľko ako spravodajca k spoločnej správe výborov. Poprosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku o tomto bode programu do rozpravy. Panie poslankyne, páni poslanci, prihláste sa teraz ústne do rozpravy, kto má záujem. Sú to pán poslanec Kuruc, pán poslanec Abrhan, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Kuruc.

  • Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, pán spravodajca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne vyjadriť zopár slov k predkladanému návrhu novely zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Bratislave.

    Tento zákon bol schválený v roku 1990, odkedy prešlo už 17 rokov. A isto nikto z nás nepochybuje o tom, že tento zákon treba novelizovať. Myslím si, že ho treba novelizovať komplexne. Ale to príde asi až v budúcnosti, dúfam, že to bude v tomto volebnom období. Keďže za tých 17 rokov sa veľa zmenilo v samospráve, tých kompetencií, keď sa tento zákon schvaľoval, bolo určite menej. Teraz po dezintegrácii štátnej správy prešlo na samosprávu veľmi veľa kompetencií, či už to bolo v rámci školstva a sociálnych vecí, stavebných úradov alebo matrík. Tak naozaj ten nárast práce je tam taký obrovský, že v mnohých prípadoch samospráva miesto jedného zástupcu starostu v rámci Bratislavy v mestských častiach často schvaľovala druhého zástupcu starostu, čo bolo, povedzme, na hrane s niektorými ustanoveniami tohto zákona. Takisto sa to riešilo rôznymi uvoľnenými poslancami, tajomníkmi rád a podobne.

    Z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh v zmysle § 29 ods. 1 a § 35 ods. 3 v súlade s § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: „V čl. I bode 1 § 17 ods. 5 sa slová „zastupuje jeho zástupca, ktorého“ a „je oprávnený vykonávať jeho zástupca“ nahrádzajú slovami „zastupujú ho zástupcovia, ktorých“ a „sú oprávnení vykonávať jeho zástupcovia“.“

    Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh odstráni tie legislatívne problémy, ktoré v rámci mestských častí vznikajú, a naozaj budú môcť mestské časti v rámci svojich kompetencií s väčším počtom zástupcov starostu môcť plniť tie samosprávne funkcie, ktoré majú.

    Chcel by som požiadať všetkých poslancov o podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Frešo, pán poslanec Halecký, pán poslanec Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím mikrofón pánovi poslancovi Frešovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na predrečníka, podporiť tento návrh, nakoľko je racionálny a mestské časti s ním mali svoje skúsenosti a nemohli si efektívne riešiť svoje problémy a dovoliť si svojich zástupcov ako zástupcov starostov a rozdeliť si kompetencie. A myslím si, že toto je jeden praktický príklad aj zo skúseností z komunálnej politiky, ktorý by malo zmysel konsenzuálne podporiť na rozdiel teda od toho problému, pre ktorý ten zákon sem prišiel. A to je ten, že nie aby sme kvôli jednému starostovi menili celý zákon, ale keď už, tak potom robme niečo aj pre tých ostatných. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel tiež podporiť tento pozmeňujúci návrh, lebo má svoju teoretickú, ale hlavne praktickú rovinu. Môžem to potvrdiť vlastne z osobnej skúsenosti. U nás v Mestskom zastupiteľstve v Bardejove sme mali ten istý problém pri veľmi tesnom pomere politickej zostavy, ktorá zostavovala v podstate „vládu“ v meste Bardejov, a opozíciou musel vzniknúť nejaký konsenzus, aby bolo možné dosiahnuť väčšinu a tým pádom fungovanie zastupiteľstva, ale aj mestského úradu. Takže politická nevyhnutnosť hovorila, že musí byť zástupca aj z opozície pri vládnej zostave Smer – sociálna demokracia, Ľudová strana – HZDS a tak ďalej a tak ďalej. Čiže musel byť jeden zástupca, aby bola funkčnosť zaistená z SDKÚ. Ale, samozrejmá vec, my ako druhá najsilnejšia politická strana sme si robili nárok takisto na zástupcu primátora. Podľa zákona o obecnom zriadení to nebolo možné, urobiť iba jediného zástupcu. Takže bolo to skutočne riešené tým, že sa uvoľnil poslanec na výkon funkcie. Ale už to nie je to čisté a elegantné a férové riešenie, aké by bolo potrebné. Preto aj tí zástupcovia je jedno slovo. Ale má veľký význam aj prakticky. Takže môžem povedať z praktickej skúsenosti, že tento pozmeňujúci návrh je významný, dôležitý a stabilizujúci pomery v miestnej samospráve.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keďže podľa rokovacieho poriadku musím reagovať na predrečníka, tak k tej faktickej sa nebudem vyjadrovať. Ale v súvislosti s pánom kolegom, čo tu hovoril, že celé toto obdobie sa jednoducho neriešila táto problematika, ja mu len pripomínam, že ja som bol ten, kto dal návrh, aby sa v zákone č. 369/1990 Zb. upravil tento inštitút prednostu úradu, pretože som mal praktické skúsenosti a formálne som bývalý prednosta mestského úradu, takže viem, o čom hovorím, že nebolo možné v mnohých prípadoch zvoliť si prednostu úradu. A nebol ten, kto by ten výkon vykonával, pretože hovorilo do toho zastupiteľstvo. Pritom toto sa schádza raz za dva mesiace, ale ten primátor alebo starosta toto vykonával denne.

    Samozrejme, musím povedať aj B. V tomto parlamente je mnoho poslancov, ktorí žijú a bývajú v Bratislave, dokonca niektorí pôsobili aj ako funkcionári. A za celý čas sa nikto nenašiel, kto by riešil túto otázku, aby aj zákon o Bratislave sa zosúladil s tou skúsenosťou, ktorá už bola v rámci Slovenska ja neviem možno z neopatrnosti alebo z niečoho podobného, nechcem sa teraz vyjadrovať, či to bol úmysel alebo nebol úmysel. Ale konečne tento návrh tu je na stole. A potvrdzujú to skúsenosti z celého Slovenska, že toto sa už osvedčilo. Tak nedával by som do toho politikum, ale tú praktickú vec, v ktorej sa to momentálne nachádza.

    A, samozrejme, ja budem rád, pán kolega, keď si nájdete priestor. A v rámci výboru my tak raz za štvrťroka robíme také trojdňové stretnutie, kde rozoberáme celé problémy, ktoré sú v samospráve. A tam o. i. teda aj táto otázka bola otvorená. A myslím, že by bol veľký priestor prediskutovať si otázku aj vôbec zákona o Bratislave, pretože sa diskutuje aj na tú tému, či zákon č. 369/1990 Zb. novelizovať alebo prijímať nový zákon. Ak by sa toto riešilo, treba tak aj Bratislavu riešiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som na predrečníkov chcel reagovať. Teda ďakujem za to, že podporia v rámci celého politického spektra tento pozmeňujúci návrh.

    A na pána predsedu výboru zareagujem. Ja s tým, samozrejme, súhlasím. Ja dúfam, že ten zákon v tomto volebnom období prijatý bude, či už novelizovaný komplexne alebo teda nový, len my osobne teda zo samosprávy v Bratislave, tí, ktorí tu sedíme, čo sú aj poslancami, či už v mestských častiach, v župe alebo teda v hlavnom meste, čakali sme vždy na dohodu s primátorom, lebo osobne si myslím, že takýto zákon významný pre hlavné mesto, zákon o hlavnom meste mal by byť prekonzultovaný minimálne s primátorom hlavného mesta a so starostami všetkých ostatných príslušných mestských častí. Ďakujem.

  • Pán poslanec Abrhan v rozprave ako posledný, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona sa zaoberá dvomi oblasťami, a to spôsobom voľby a vymedzenia kompetencií zástupcu starostu a spôsobom ustanovenia prednostu miestneho úradu. V čl. I bode 1 sa upravuje spôsob voľby a vymedzenia kompetencií zástupcu starostu. A tejto problematike by som sa vo svojom diskusnom príspevku chcel venovať.

    V dôvodovej správe tento návrh odôvodňujete záujmom zjednotenia právnej reglementácie tej istej situácie v Bratislave a v iných samosprávach v našom štáte. Svoj návrh zdôvodňujete aj zosúladením tohto zákona s príslušnou úpravou v zákone o obecnom zriadení. Podľa súčasne platného zákona zástupcu starostu volí zastupiteľstvo. A vymedzí okruh právomocí, ktoré nie je oprávnený vykonávať. Váš návrh je, aby zástupca starostu bol volený len na návrh starostu a takisto len na návrh starostu boli určené kompetencie. Ak ste naozaj chceli zosúladiť spôsob ustanovenia zástupcu starostu so zákonom o obecnom zriadení, prečo ste tak neurobili i v tomto istom zákone v § 12 ods. 6, ktorý hovorí o spôsobe ustanovenia primátora v meste Bratislave? Je to § 12 ods. 6: „Primátora zastupujú jeho námestníci, ktorých na tento účel zvolí mestské zastupiteľstvo z radov svojich poslancov. Mestské zastupiteľstvo vymedzí v štatúte okruh právomocí zástupcu primátora, ktoré nie sú oprávnení vykonávať námestníci.“ Ak vaším cieľom bolo zosúladenie právnych predpisov, prečo ste váš návrh nepremietli aj do tohto ustanovenia? Nečudujme sa potom, že sa vynárajú pochybnosti o tomto návrhu. Ak bolo vaším cieľom zosúladenie právnych predpisov, prečo sa vaša úprava netýka aj mesta Košice? Pritom v zákone č. 401/1990 Zb. § 11 ods. 5 sa uvádza: „Primátora zastupujú jeho námestníci, ktorých na tento účel volí mestské zastupiteľstvo z radov svojich poslancov. Mestské zastupiteľstvo vymedzí v štatúte okruh právomocí primátora, ktoré nie sú oprávnení vykonávať námestníci.“ Ako vidno, v Košiciach a v Bratislave pri zastupovaní primátora mesta ste neuplatňovali potrebu zosúladiť zákon s príslušnou úpravou v zákone o obecnom zriadení napriek tomu, že to uvádzate ako jediný dôvod v dôvodovej správe. Preto mi dovoľte vyjadriť podozrenie, že to vyplýva z toho, že v uvedených mestách nie sú nominanti vládnej koalície. Vaším cieľom nebolo zosúladiť právne normy, ale legislatívnou iniciatívou účelovo pomôcť svojim starostom v niektorých bratislavských mestských častiach. Títo starostovia nedokázali rokovaním so svojimi poslancami nájsť kompromis, na ktorom by sa vedeli dohodnúť, a tak im týmto návrhom prichádzate na pomoc. Nedostatok politických skúseností a neschopnosť politických dohôd nahrádzate legislatívnou iniciatívou. Žiaľ, musím konštatovať, že to nie je nič nové v podaní vládnej koalície.

    Podobnú snahu sme už v tomto pléne Národnej rady absolvovali pri prvom čítaní o zákone č. 302/2001 Z. z. o vyšších územných celkoch posilňovaním kompetencií predsedov vyšších územných celkov. V tomto prípade pri VÚC súčasné platné znenie zákona v § 11 ods. 2 uvádza: „Zastupiteľstvo volí a odvoláva na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu samosprávneho kraja, ako aj vymedzí na návrh podpredsedu právomoci, ktoré nemôže podpredseda vykonávať v čase neprítomnosti predsedu.“ Jediný kraj, kde nie je zvolený podpredseda, je kraj Žilinský, nakoľko pán predseda sa nevie dohodnúť so svojimi poslancami, tak mu bolo potrebné pomôcť, a to znovu legislatívnou zmenou, v tomto prípade tým, že rozsah kompetencií určuje predseda bez zastupiteľstva. Žiaľ, aj predkladatelia, ktorí odôvodňujú tento svoj návrh, ktorý predkladajú, zosúladením zákonov s obecným zriadením, v tomto prípade podporili takýto návrh pri VÚC, ktorý ich nezosúlaďuje, ale ktorý zavádza úplne novú kompetenciu predsedu samosprávneho kraja. Z uvedeného je zrejmé, že predkladateľom nejde o zosúladenie právnych noriem v územnej samospráve, ale o to, účelovo meniť legislatívne prostredie v prospech svojich straníckych kolegov z komunálnej politiky.

    Vážená pani poslankyňa, predkladateľka, chcel by som sa ešte spýtať na dôvody, ktoré vás viedli k tomu, že ste zo zákona o obecnom zriadení neprevzali úplnú formuláciu pri zastupovaní starostu. V tomto zákone v § 13b sa uvádza: „Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca.“ Vy ste prevzali formuláciu: „Starostu počas jeho neprítomnosti zastupuje jeho zástupca.“ Predpokladám, že nespôsobilosť na výkon funkcie je definovaná v zákone. Potom musí nasledovať otázka: Môže nastať situácia, že starosta je síce prítomný, ale nespôsobilý výkonu funkcie, a bolo by potrebné umožniť jeho zastupovanie? Váš návrh však takúto možnosť neposkytuje. Budem rád, ak mi odpoviete, prečo ste sa rozhodli pre toto riešenie, lebo som presvedčený, že ste sa pri formulácii vášho návrhu týmto zaoberali. Ale zdôvodnenie v dôvodovej správe som nikde nenašiel.

    Vážené dámy a páni, ako som už uviedol a doložil argumentmi, predložený návrh zákona je účelový a navyše aj tak podľa môjho názoru vašim starostom pri riešení ich problémov nepomôže, nakoľko neupravuje situáciu súčasných zástupcov starostov s negatívne vymedzenými kompetenciami. Čo sa stane s týmito zástupcami po prijatí tohto zákona, ak zastupiteľstvo odmietne zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie o voľbe a negatívnom vymedzení kompetencií? Predložený návrh zákona uvedenú situáciu nijakým spôsobom nerieši ani v prechodných ustanoveniach. A tak hrozí riziko, že do niektorých zastupiteľstiev len vnesie ďalší chaos, napätie a nespokojnosť.

    Vzhľadom na uvedené nedostatky a účelovosť predloženého návrhu zákona by som mal predložiť procedurálny návrh o nepokračovaní v rokovaní o tomto návrhu zákona. Neurobím tak už kvôli pani predkladateľke, kolegyni zo svojho výboru, napriek tomu však musím konštatovať, že uvedený návrh zákona nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jasaň. Končím zároveň možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, zrejme ste si dobre neprečítali pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, o čom ste rozprávali vy, o zástupcoch, pretože ste ako tradične vo vašich vystúpeniach nakopli koalíciu, tento návrh predložili opoziční poslanci. Ale ja s nimi súhlasím, s tým, čo predložili, nemám s tým problém. Čiže bolo by vhodné si to pozrieť.

    Po ďalšie. Samozrejme, aj vaše vystúpenie, aj vystúpenie predtým ma ubezpečuje v tom, že by bolo vhodné, aby táto poslanecká snemovňa sa zaoberala možno všetkými tromi zákonmi, tak zákonom o vyšších územných celkoch, ako aj zákonom o obecnom zriadení, aj o Bratislave, možno o Košiciach, aby všade platili rovnaké pravidlá pre samosprávu na všetkých úrovniach. S tým, samozrejme, možno len súhlasiť. A určite budem možno jeden z tých, ktorí takéto zmeny bude iniciovať. Len vás poprosím do budúcna naozaj, najprv si vec pozrite, preštudujte. A pre mňa je vždy také zaujímavé, keď sa problematiky v určitej oblasti dotýkajú ľudia, ktorí nevedia, o čom rozprávajú, pretože vy nepoznáte tak detailne bratislavskú samosprávu, ako ju poznajú mnohí, ktorí tu sedia, poprípade ako ju poznám ja, lebo som v nej pôsobil.

    Takže je mi ľúto, ale nemôžem s vami súhlasiť a tento pozmeňujúci návrh a zákon ako celok podporím. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Abrhan bude reagovať teraz.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, čl. I bod 1 § 17 ods. 5 návrhu znie: „Starostu počas jeho neprítomnosti zastupuje jeho zástupca a na návrh starostu vymedzí kompetencie.“ To je v návrhu, ktorý predložili poslanci Zmajkovičová, Tóthová a Rafaj. Ďakujem za informáciu, že toto sú opoziční poslanci. Doteraz som o tom nevedel, myslel som, že sú koaliční, ale ak máte nové informácie, ďakujem za ne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa najprv vyjadrím k pánovi poslancovi Kurucovi, k jeho pozmeňujúcemu návrhu. A skutočne treba zobrať tú pragmatickú rovinu. A je potrebné riešiť túto problematiku zástupcov komplexnejšie aj v zákone č. 369/1990 Zb., ale aj v zákone, čo sa ide riešiť, v zákone č. 302/2001 Z. z., pretože aj dnes župani alebo podpredsedovia vyšších územných celkov nemajú oporu v zákone a je v zastupiteľstvách aj regionálnych viacero podpredsedov. Takže aj keď som to najprv zvažovala, ale skutočne môžem povedať, že podporím tento pozmeňujúci návrh. Ale musíme sa zaoberať komunálnou politikou a zákonom skutočne komplexne, ale aj zákonom o hlavnom meste Bratislave. A mali by sme si, aj opoziční poslanci, aj koaliční, pripraviť ten tím, aby tu v snemovni mal ten zákon všeobecnú podporu aj potom na tie ďalšie volebné obdobia.

    Čo sa týka pána poslanca Abrhana, kolegu z výboru. Je mi ľúto, že vidíš, pán poslanec, takto túto novelu zákona, že je veľmi účelová a je pripravená len pre starostov v mestských častiach, ktorí sú z koalície. Skutočne ambíciou tohto zákona bolo zosúladiť isté nedostatky, ktoré sú vo vymenovávaní prednostu, aj čo sa týka zastupovania starostu. A vyšli sme zo zákona o hlavnom meste Bratislave, kde sme dávali slovíčka „na návrh“, tak ako je to aj v zákone o obecnom zriadení. A takto je to na návrh predsedu vyššieho územného celku aj v zákone č. 302/2001 Z. z. Čiže toto bolo tou ambíciou tohto zákona.

    A znovu sa len môžem vrátiť k tomu, že ak tu hovoríš, že nezaoberali sme sa zákonom o meste Košice. Znovu poviem len, treba sa pozrieť na túto problematiku komplexne.

    Čo sa týka prechodných ustanovení zákona. Zákon nadobudne účinnosť 1. júla a ten stav, ktorý je tam platný, buď starosta mestskej časti vymenuje v zmysle tohto zákona prednostu, alebo takisto to všetko musí byť o komunikácii a politickej kultúre v týchto zastupiteľstvách. To je všetko.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov (tlač 175).

    Správu výborov máte pod tlačou 175a.

    Návrh zákona odôvodní poverený člen výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanec František Mikloško, ktorému odovzdávam slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi v mene Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako navrhovateľa uviesť v druhom čítaní návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

    Ako som to uviedol už pri prvom čítaní, návrhom navrhovateľa bolo upraviť tie ustanovenia zákona, ktoré v súčasnej podobe nie celkom presne definujú postup pri vymenovaní členov správnej rady strediska, ako aj zánik ich členstva, v dôsledku čoho môže dôjsť až k nefunkčnosti správnej rady.

    Ďalej navrhujeme upraviť termín predloženia a zverejnenia ročnej správy o stave dodržiavania ľudských práv, nakoľko je nereálne očakávať od strediska jej spracovanie do konca januára daného kalendárneho roku. Počas rokovania o predloženom návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch sme boli upozornení na situáciu, ktorá sa bez náležitej úpravy zákona môže opakovať aj v ďalších rokoch. Stredisko síce ročnú správu pripravilo, tá však správnou radou ani po niekoľkých úpravách nebola schválená. Tento problém len samotné posunutie lehoty na zverejnenie nerieši. Výbor ako navrhovateľ sa domnieva, že takýto stav nie je tolerovateľný, pretože správa o dodržiavaní ľudských práv nie je akousi vnútornou záležitosťou strediska a jeho správnej rady, ale významným verejným dokumentom, ktorý je dôležitou pomôckou o. i. aj pre nás, poslancov Národnej rady. Preto po konzultáciách s členmi správnej rady aj so štatutárkou strediska navrhujeme ďalšiu zmenu v zákone, ktorá je vyjadrená v IV. časti spoločnej správy ako pripomienka č. 4. Podčiarkujem, že predseda správnej rady i ostatní oslovení členovia správnej rady s touto zmenou súhlasia. Ako zástupca navrhovateľa som presvedčený, že takto novelizovaný zákon nebude vybočovať zo zásad, ktoré národné inštitúcie pre ľudské práva v súlade s Parížskymi princípmi musia spĺňať.

    Vážení páni poslanci, prosím, o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Gabániovej a prosím ju, aby informovala o výsledku rokovania výborov a aby nás informovala o stanovisku gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť vám spoločnú správu výborov o prerokúvaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov (tlač 175).

    Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením č. 235 z 1. februára 2007 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru.

    Určené výbory návrh prerokovali a zhodne odporúčali Národnej rade schváliť ho s pripomienkami.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.

    Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy, ktorú máte všetci v laviciach. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť ich. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 59 z 26. apríla 2007.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť krátko, pretože Stredisko pre ľudské práva je organizácia, ktorá mi je veľmi dôverne známa, pretože som tam robila tri roky predsedu správnej rady v predchádzajúcom období pred voľbami. Chcem povedať, že Stredisko pre ľudské práva je inštitúcia zo zákona a je nezávislou inštitúciou.

    Vystúpila som tentokrát preto, že chcem povedať dve poznámky.

    Jedna poznámka sa týka zákona, ktorú predložil výbor. A musím povedať, že súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, pretože sú to skúsenosti a praktické doplnenie zákona. Ale chcem vyjadriť práve v tejto rozprave aj moje jedno rozčarovanie a jednu skúsenosť, ktorá sa odohrala tento týždeň na Stredisku pre ľudské práva, a síce, že v tomto roku bola tretia opakovaná voľba riaditeľa strediska. A musím povedať, že keď som počula minulý týždeň kandidátov, povedala som si, že snáď to jedno meno, ktoré tam je, nemá šancu prejsť. Moje sklamanie v pondelok alebo v utorok, keď som sa dozvedela, že za riaditeľa strediska bola zvolená pani JUDr. Zachová, bolo neskutočné. A poviem prečo. V čase, keď sme pred troma-štyrmi rokmi nastupovali na stredisko, bolo potrebné skutočne vymeniť riaditeľa strediska pána PhDr. Srebalu. Skutočnosti a zistenia Najvyššieho kontrolného úradu samotnej činnosti strediska od roku 1993 boli: Stredisko za tie roky vydalo jednu jedinú správu a vôbec nenapĺňalo činnosť nezávislej inštitúcie. Pani JUDr. Zachová bola pravou rukou a pracovníčkou pána PhDr. Srebalu. Podarilo sa cez veľmi ťažké peripetie zmeniť vedenie strediska, rozbehnúť činnosť Strediska pre ľudské práva tak, aby nebolo závislé od nejakej politickej štruktúry, aby začalo napĺňať zo zákona účel, ktorý mu bol zverený, a aby sa stalo aj medzinárodne akceptovaným strediskom. Voľba pani riaditeľky súčasnej JUDr. Zachovej bola pri všetkých skutočnostiach z minulého obdobia, ktoré sú jasne zadefinované a zaevidované v správe Najvyššieho kontrolného úradu, kde stredisko podalo niekoľko súdnych sporov a podaní aj na bývalého riaditeľa PhDr. Srebalu a tým pádom aj na všetkých pracovníkov, ktorí sa pričinili o nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami. Dovolím si tu na tejto pôde povedať, že boli zistenia, keď firmy, ktorých boli akcionármi alebo proste ktorých boli vlastníkmi či PhDr. Srebala, či pani JUDr. Zachová, vydávali a tlačili publikácie strediska, kde priamo sa vlastne prelievali peniaze nezávislej inštitúcie do súkromných firiem ľudí, ktorí boli priamo v riadení strediska. To sa mi zdá ako skutočne vec neskutočná a neprimeraná.

    A ešte jedna poznámka je tá, že je funkčné obdobie členov správnej rady trojročné. Keď som minulého roku zo strediska, sú niektorí členovia správnej rady vzhľadom na výmenu funkčného obdobia, príp. odchod niektorých už zo správnej rady, pretože aj miesto pani ministerky bývalej Radičovej, keď sa stala ministerkou ako členka správnej rady za ministerstvo, menovanej do správnej rady prišla náhradníčka, odchádzala, zrazu zisťujem, že táto pani, ktorá bola členkou správnej rady, a ešte funkčné obdobie po roku neuplynulo, už je vymenená. Čiže zdá sa mi, že tak ako vládna koalícia začala výmenu personálnu v zmysle zákonov a zmenou zákonov na iných a na niektorých inštitúciách, tak sa mi zdá, že aj na nezávislú inštitúciu, ktorým je Stredisko pre ľudské práva, sa vracajú ľudia, ktorí skutočne nie sú nezávislými persónami a sú podľa mojej mienky ani nie dostatočne dôveryhodnými osobami, pretože majú za sebou niekoľkoročnú históriu, ktorá nesvedčí o ich dobrom mene a ich dobrej práci na stredisku.

    Toľko moje vystúpenie. Nedá mi o tejto veci mlčať, pretože sa mi zdá, že tri roky to stredisko si vytvorilo kredit. A obávam sa, že aj ak bude spojené s menom, ktoré nemalo veľmi dobrý kredit v minulosti, tu nechcem hovoriť o odbornej spôsobilosti pani doktorky, ktorá aj, myslím, prednáša na niektorej z vysokých škôl, ale o istom morálnom kredite, ktorý toto stredisko musí mať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len potvrdiť slová pani poslankyne Sabolovej a pridať sa k nim. Človek naozaj má teraz také veľmi zmiešané pocity z toho, čo sa deje na stredisku. Asi nastal čas, že sa budeme musieť zaoberať možno aj právnou úpravou strediska v budúcnosti trošku inak, zaoberať sa otázkou a tým, akým spôsobom má byť inštalovaný šéf strediska, či by neprichádzalo do úvahy nejaké výberové konanie, a možno aj zhodnotiť, akým spôsobom sa bude dariť stredisku v tomto novom zložení plniť aj nové úlohy, ktoré boli stredisku dané. Toto určite by sme nemali brať tak, že touto novelou, ktorá rieši určité praktické problémy, to skončí a prestaneme sa zaoberať témou strediska. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za poznámky. Pre mňa sú to nové informácie. Ja si myslím, že stále existuje spôsob, ako je možné tieto veci keď už nie riešiť, tak aspoň otvoriť. To znamená, že poslanec Národnej rady môže nejakým spôsobom sa pýtať práve na tie problémy, ktoré sa v tom čase diali a ktoré istotne pani nová riaditeľka musí vedieť kompetentne zodpovedať, keďže bola ako zástupkyňa riaditeľa. Čiže tie problémy, ktoré tam vtedy boli, treba jednoducho otvoriť, aby sa to ukázalo. To je asi všetko.

    Chcel by som ešte povedať, že všetky tieto inštitúcie môžu mať správne rady, môže ich voliť parlament. Pre mňa ideálne by bolo, keby takéto funkcie niektoré, ktoré majú takýto dosah, menoval priamo prezident, pokiaľ by sme mali istotu prezidenta, teda to nehovorím, že teraz ju nemáme, že to vykoná absolútne nezávisle a naozaj pre dobro všetkých. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácia o daňovej suverenite v priamych daniach.

    Návrh ste dostali ako tlač 284.

    Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Palkovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, suverenita uložiť daň, rozhodnúť o jej výške, podobe a výbere patrí k základným atribútom štátu. Štát, ktorý nemá právomoc rozhodnúť o uložení priamej dane, asi nie je suverénnym štátom. Naopak, taká entita, ktorá má právomoc uložiť daň alebo určiť výšku jej sadzby alebo určiť jej štruktúru, napr. daňový základ, tá si osvojuje základný atribút suverenity štátu. Európske spoločenstvá neboli založené ako štát. A ani dnešná Únia, aj keď si postupne mnohé oblasti štátnej suverenity osvojuje, štátom zatiaľ nie je. Jednou z rozhodujúcich vecí, ktorá o tom, či sa Únia premení na štátny zväzok alebo zostane zmluvou medzi štátmi, rozhodne, bude otázka zvrchovanosti členských štátov, rozhodovať na svojom území o priamych daniach suverénne a samostatne.

    Otázka daní a ich harmonizácie je už dlhší čas jednou z tém európskej integrácie. Zatiaľ čo primárne právo Európskych spoločenstiev harmonizáciu nepriamych daní, najmä spotrebných daní a DPH, umožňuje, priame dane zostávajú, vychádzajúc z platného právneho stavu, plne v kompetencii členských štátov. Inými slovami, v práve Európskych spoločenstiev neexistuje žiadny právny základ, na základe ktorého by mohla prebehnúť čiastočná alebo úplná harmonizácia priamych daní. Napriek tomu však existuje evidentný politický záujem Francúzska a Nemecka s podporou tak väčšiny členských štátov, ako aj Európskej komisie priame dane aspoň čiastočne harmonizovať. Napriek chýbajúcemu právnemu základu a napriek pôvodne deklarovanému odporu Európskej komisie, ktorý sa však zmenil nástupom predsedu Komisie pána Barossa, odporu Slovenska a ďalších štyroch členských štátov EÚ sa Rada ministrov financií 12. septembra 2004 na svojom zasadnutí v Scheveningene pri Haagu uzniesla na zriadení pracovnej skupiny, ktorá má za úlohu skúmať možnosti harmonizácie daňového základu, dane z príjmu právnických osôb. Návrh má otvorenú podporu Francúzska a Nemecka, pričom terajší nemecký minister financií Hans Eichel ho privítal slovami, že ide o „krok smerom k harmonizácii daní z príjmu právnických osôb“. Tento návrh má podporu aj súčasnej nemeckej vlády. Podľa programu vlády Angely Merkelovej sa „vláda bude aktívne snažiť o európsku harmonizáciu vymeriavacích základov daní a bude žiadať prísnejšie pravidlá proti neférovej daňovej súťaži“. Minister financií nemeckej vlády Peer Steinbrück sa vyjadril ešte jasnejšie: „Toto nie je férová daňová súťaž a naviac ničí nemecké pracovné miesta.“ Okrem Nemecka daňovú harmonizáciu výrazne podporuje aj Francúzsko. V prospech harmonizácie sa vyjadril aj súčasný prezident Francúzska Nicolas Sarkozy aj jeho protikandidátka v prezidentských voľbách Ségoléne Royalová.

    Názor Európskej komisie sa postupne menil od pôvodne zamietavého na otvorene súhlasný. Zamietavé stanovisko k návrhu harmonizácie priamych daní z príjmov firiem odmietol ešte v apríli 2003 nemecký komisár Günter Verheugen. Po zosilnení politického tlaku Francúzka a Nemecka a pred schvaľovaním novej Komisie podporila harmonizáciu daňových základov daní z príjmu právnických osôb vtedajšia kandidátka na komisárku pre dane Ingrida Udreová. Cieľ pripraviť legislatívny návrh na zladenie základu na výpočet podnikových daní v členských krajinách EÚ potvrdil aj predseda Európskej komisie José Barosso. Z polohy verejných vyhlásení a plánov do polohy praktických krokov posunul tému harmonizácie priamych daní komisár pre dane László Kovács v apríli 2006. V tzv. oznámení Európskej komisie o progrese a ďalších krokoch smerom k spoločnému harmonizovanému základu daní firiem sumarizoval doterajšie výsledky pracovnej skupiny pracujúcej na návrhu daňovej harmonizácie. Predstavil zámer a plány Komisie na roky 2006 a 2007. A napokon predstavil konkrétny záväzok Európskej komisie predložiť legislatívny návrh roku 2008. Je teda zrejmé, že napriek chýbajúcemu právnemu základu v práve Európskych spoločenstiev budú členské štáty v dohľadnej dobe čeliť návrhu harmonizujúcemu daň z príjmu právnických osôb v podobe harmonizácie základu dane.

    Vláda Slovenskej republiky si je problematiky vedomá a v programovom vyhlásení vlády na túto tému píše: „Vláda bude veľmi pozorne sledovať vývoj v oblasti daní v európskom priestore a v rámci neho najmä snahy členských štátov EÚ o harmonizáciu daňového základu.“

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, domnievame sa, že vzhľadom na mimoriadny význam otázky, ktorá sa týka samostatnej suverenity štátu a ktorej obrana je v národnom záujme Slovenskej republiky, nie je postačujúce, keď vláda hovorí, že k návrhom Európskej komisie uplatní veľmi opatrný prístup. To nie je postačujúce.

    Navyše od 24. októbra 2006, keď sme prvýkrát predkladali návrh stanoviska Slovenskej republiky, ktorý nezískal v Národnej rade väčšinu, opodstatnenie opätovného predloženia nášho návrhu potvrdil svojimi výrokmi napr. predseda vlády Robert Fico, ktorý začal verejne ustupovať z doterajších vyhlásení a pripustil súhlas s harmonizáciou priamych daní v Európskej únii. Pre Televízne noviny TV Markíza dňa 11. marca 2007 v príspevku „Zmierňujeme odpor“ povedal, že „silné krajiny EÚ budú len ťažko rešpektovať takéto daňové zvýhodňovanie, ktoré nové členské krajiny spustili, my sa nevyhneme tomu tlaku, preto búchať do pŕs a tváriť sa, že nikdy, je nezmysel“. Jeho slová následne podporili viacerí politici vládnych strán, napr. predseda výboru pre financie Jozef Burian, predseda SNS Ján Slota a predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.

    Na základe tohto sa domnievame, že je opätovne potrebné stanovisko Slovenskej republiky legislatívne upraviť a vládu ústavným zákonom, predpísaným spôsobom, zaviazať presadzovať zvrchovanosť Slovenskej republiky v oblasti priamych daní. Tento ústavný mandát tak posilní pozíciu slovenskej vlády, čo prispeje k dôslednej ochrane národných záujmov Slovenskej republiky.

    Z ekonomickej analýzy harmonizácie priamych daní vyplýva, že by bola pre Slovensko a Európu zjavne ekonomicky škodlivá. Slovensko vďaka daňovej konkurencii v ostatnom období významne znížilo daňové zaťaženie ekonomických subjektov priamymi daňami. Napriek znižovaniu daňového zaťaženia aj v iných krajinách je vo väčšine štátov Únie to daňové zaťaženie vyššie ako na Slovensku. Daňové podmienky na podnikanie a investovanie na Slovensku sú tým pre mobilný kapitál z týchto krajín výhodnejšie ako prostredie, z ktorého tento kapitál pochádza. Ďalšie kroky vedúce k potlačeniu daňovej konkurencie v EÚ by zastavili takýto pozitívny trend. Harmonizovanie daní vrátane priamych by malo nevyhnutne vážne a negatívne dopady na slovenských občanov. Časť z nich sa týka konkrétne Slovenska ako krajiny s relatívne nižšími daňami v EÚ. A ostatné budú univerzálne negatíva vyplývajúce zo straty budúcich výhod daňovej konkurencie v EÚ ako celku.

    Na základe uvedených dôvodov sa ako predkladatelia domnievame, že je potrebné predložiť návrh záväzného stanoviska Slovenskej republiky s názvom Deklarácia o daňovej suverenite. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, ďakujem vám za pozornosť.

  • Prosím určeného spravodajcu, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch a predložil návrh uznesenia Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podal informáciu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil túto deklaráciu na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory ju prerokovali v uvedenom termíne.

    A gestorský výbor k návrhu poslancov na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach neschválil uznesením č. 131 zo dňa 9. mája 2007 spoločnú správu. Zároveň požiadal ministra financií Slovenskej republiky predkladať štvrťročne výboru informáciu o vývoji harmonizácie priamych daní v rámci Európskej únie.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásili do rozpravy najskôr za kluby pán poslanec Brocka za klub KDH, pán poslanec Farkas za klub SMK, pán poslanec Mikloš za klub SDKÚ – DS. Potom sú ešte traja písomne prihlásení do rozpravy, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Štefanec a pán poslanec Urbáni. Potom dám možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Brocka za klub KDH.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážení kolegovia, keď som pred pol rokom vystupoval k návrhu, ktorý Kresťanskodemokratické hnutie iniciovalo pred pol rokom v Národnej rade, tak som spomínal epizódu, ako našim francúzskym priateľom, keď prišli na návštevu do Trnavy, som ukazoval, pripomínam to, lebo sa mi to v súvislosti s týmto naším návrhom zdá byť veľmi vhodný príklad na to, ako je potrebné prijať takúto deklaráciu, som sa chválil, že v našom regióne vyrástla na zelenej lúke nová fabrika francúzska, ktorá zamestná 3 500 ľudí. A myslel som, že budeme o tom hovoriť dlhšie, ale sme veľmi rýchlo skončili, lebo moji francúzski priatelia povedali, o toľko ľudí bude menej pracovať u nás vo Francúzsku.

    Dámy a páni, negatívne dôsledky harmonizácie daní a daňových základov sú vyššie dane, komplikovanejší daňový systém, obmedzenie konkurencieschopnosti, obmedzenie podnikateľských aktivít, obmedzenie prílivu zahraničných investícií, odchod ekonomických subjektov za lepšími daňovými podmienkami a s tým všetkým pre Slovensko spomalenie dobiehania v západnej Európe aj v oblasti životnej úrovne obyvateľov, t. j. opäť vyššia nezamestnanosť, spomalenie hospodárskeho rastu a podobne. Preto treba podporiť túto deklaráciu, aby sme zabezpečili pre Slovensko dlhodobo udržateľný vysoký ekonomický rast.

    Hneď v úvode chcem vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby začala používať zdravý rozum a upustila od populistických a deštruktívnych metód, ktoré robia z funkčnej slovenskej ekonomiky a hospodárstva pokusné laboratórium odborárov a socialisticky zmýšľajúcich štátnych úradníkov. To platí aj v kontexte s prebiehajúcou diskusiou tu v Národnej rade o Zákonníku práce, ale tiež k oblasti daní, priamych daní, ktoré sú zatiaľ našou zvrchovanou kompetenciou, pričom pozorujeme, že najmä predseda vlády Fico vystupuje, resp. vyjadroval sa k tejto téme veľmi, veľmi nešťastne, keď miesto jasnej obhajoby a obrany slovenských ekonomických záujmov trúbi na ústup a pripúšťa harmonizáciu daní v Európskej únii. KDH už pred voľbami minulý rok iniciovalo Deklaráciu o daňovej suverenite v oblasti priamych daní, v otázke priamych daní. A po voľbách sme takýto návrh predložili aj do Národnej rady. Prichádza na naše slová o potrebe takejto deklarácie, na jednej strane preto, že snahy o harmonizáciu zo strany Európskej únie sa takmer zo dňa na deň stupňujú a zosilňujú, ale tiež preto, že postoj slovenskej strany, resp. postoj slovenskej vlády sa zoslabuje, nie je tak zásadný, ako by si vyžadovala obrana slovenských záujmov. Zmyslom návrhu komisára Kovácsa o harmonizácii daňových základov sú vyššie dane aj na Slovensku, nie ich znižovanie. Strana Smer je na medzinárodnej scéne v izolácii, je v úzkych. A práve preto bude viac ako iný pod tlakom aj príbuzných strán z iných európskych krajín, aby robila kompromisy aj v tejto oblasti. Kresťanskodemokratické hnutie kupčenie s národnými záujmami odmieta. Vyzývam vládu Slovenskej republiky a predsedu vlády Roberta Fica, aby prestal obchodovať s občanmi Slovenskej republiky a suverenitou a zvrchovanosťou nášho štátu. Uložiť daň patrí k základným atribútom štátu. Štát, ktorý nemá takú právomoc, nie je suverénnym štátom. A naopak, inštitúcia, ktorá má právomoc uložiť daň, si osvojuje atribúty suverénneho štátu. A Európska únia nebola založená ako štát, štátom zatiaľ nie je. Otázka daní a ich harmonizácie je už dlhší čas jednou z tém európskej integrácie.

    Kolegovia aj vo výbore, keď sme rokovali o tomto návrhu, tak hovorili, že veď máme právo veta v tejto otázke, stačí jeden štát, aby sme takéto iniciatívy zablokovali. Chcem kolegom pripomenúť, že áno, tak je to dnes, ale vieme, že v Európskej únii je témou i návrh novej ústavy a práve právo veta nemusí byť aj v budúcnosti.

    Harmonizovanie daní vrátane priamych by malo nevyhnutne vážne a negatívne dopady na slovenských občanov. Časť z nich sa týka konkrétne Slovenska ako krajiny s nižšími daňami v Európskej únii a ostatné budú univerzálne negatíva vyplývajúce zo strany výhod daňovej konkurencie v Európskej únii ako celku. Konkurencia neexistuje iba medzi jednotlivými výrobcami a ich produktmi na trhu, ale aj medzi štátmi. Harmonizácia priamych daní je zo svojej podstaty nástrojom, ktorý potláča daňovú konkurenciu a súťaž, a je prejavom nezdravej a neodôvodnenej nadnárodnej centralizácie obmedzujúcej trh. Zatiaľ čo vyspelejšie štáty západnej Európy majú konkurenčnú výhodu oproti nám vo vyššej produktivite práce, nové členské krajiny východnej Európy lákajú kapitál predovšetkým nižšou cenou práce a nižšími daňami. Snaha odstrániť alebo regulovať konkurenčnú výhodu niektorých nových členských štátov s ich nižšími daňami by preto bola jednostranná. A zatiaľ čo by odstraňovala konkurenčnú výhodu krajín na východe, posilňovala by konkurenčnú výhodu krajín na západe Únie. Špeciálnymi negatívnymi dôsledkami daňovej harmonizácie v podmienkach Európskej únie môžu byť pre Slovensko vyššie dane alebo komplikovanejší daňový systém, obzvlášť pokiaľ ide o zmenu a harmonizáciu daňových základov, osobitne ak by sa sústavy daní z príjmov harmonizovali podľa vzoru krajín, ktoré tento návrh najviac presadzujú, teda Francúzov a Nemcov, vyššie dane na Slovensku by následne obmedzili disponibilné zdroje ľudí, podnikateľskú aktivitu, prílev investícií, mieru ekonomickej slobody a približovanie sa k ekonomickej výkonnosti a životnej úrovni, teda celkovo pomalšiu konvergenciu Slovenska ku krajinám západnej Európy. Akákoľvek strata výhod z daňovej konkurencie obmedzí slobodu ľudí, efektívnosť rozhodovania subjektov, podnikateľskú aktivitu či motiváciu vlád v hospodárnosti a rast životnej úrovne obyvateľov v Slovenskej republike. Aj daňová harmonizácia neznamenajúca pre Slovensko vyššie dane alebo komplikovanejší daňový systém v prvom momente zastaví trend znižovania daní do budúcna. Bez tlaku daňovej konkurencie budú mať vlády vo všeobecnosti podstatne menšiu motiváciu reformovať daňový systém.

    Daňová harmonizácia tiež zmrazí možnosti presúvania sa ekonomických subjektov za lepšími daňovými podmienkami. Dlhodobo a systémovo by najväčším negatívom daňovej harmonizácie bolo obmedzenie konkurencie s dopadom na vyššie zdanenie ako v podmienkach daňovej konkurencie, spriemerovanie, nižšia pružnosť podnikateľov, investorov a pracovnej sily Európskej únie i prehĺbenie ekonomických problémov subjektov v tomto priestore. Pre Slovensko by to mohlo predstavovať stratu konkurenčnej výhody a spomalenie približovania sa ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou ku krajinám západnej Európy.

    Daňová harmonizácia navyše predstavuje po strate vlastnej meny, k čomu sa zaviazalo Slovensko v Prístupovej zmluve a súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení, stratu ďalšieho prvku štátnej suverenity v podobe straty vplyvu voličov a rozhodovania vlády o daňovej politike v krajine. Bol by to ďalší významný krok na ceste politickej centralizácie Európy k vytvoreniu jednej vlády a európskeho štátneho zväzku. To predstavuje pre občanov Slovenska aj pre obyvateľov iných krajín Európskej únie veľké riziko pre ich osobnú slobodu, pre ich schopnosť kontrolovateľnosti takejto moci a pre ekonomické napredovanie do budúcna. Dlhodobé zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Slovenska a jej približovanie sa k Západu vyžaduje, naopak, podmienky pre neobmedzenú konkurenciu, slobodné podnikanie a pružnosť v rozhodovaniach. Slovensko by preto malo odmietať akékoľvek harmonizovanie daní vrátane návrhu harmonizácie daňových základov.

    Dámy a páni, posledná veta k diskusii o tom, lebo som registroval, že všetci vo výbore pre financie, rozpočet a menu, poslanci tak opozície, ako aj koalície, sú dnes proti harmonizovaniu daní aj proti harmonizovaniu daňových základov, iba tí koaliční nie sú za túto deklaráciu preto, že nemá právnu silu. Dámy a páni, ak budeme všetci hlasovať a schválime návrhy tejto deklarácie, uvidíte, akú bude mať právnu silu. Prvý, kto vám to povie, bude pán minister financií. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Číž, pán poslanec Lipšic ako druhý. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán podpredseda Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Brocka, ja skutočne nemienim brať vás ako osobu, aby som si riešil nejaké politické problémy vo vašich vystúpeniach, ale pre mňa mne sa nedá nezareagovať. Takýto bezbreho neolibertiánsky a konfrontačný prejav je pre mňa nepochopiteľný. Povedať, že robíme zo Slovenska pokusné laboratórium odborárov, pán Brocka, za tieto vyhlásenia by ste mali niesť nejakú zodpovednosť pred odbornou verejnosťou, pre Kristove rany, veď to je nepochopiteľné.

    Pán Brocka, iba jediná vec. Ak som hrdý na Európu, tak som hrdý na jej socialistický štát

  • Potlesk a smiech v sále.

  • , na jej európsky sociálny štát, socialistický štát, keď chcete, bez problémov. Podtrhnem tento termín. Pán Brocka, ten nevybudovali len sociálnodemokratické strany. V plnej miere ho budovali aj kresťanskodemokratické európske strany. Pre Kristove rany, čo to vy tu chcete robiť? Mňa teší ako politika, že kradnete slovenským kresťanom, KDH, sociálne oblasti. Mňa to teší a robte to naďalej, teda keď to považujete za potrebné. Len nerozumiem tomu. Hrozne rád by som tomu rozumel. Veď Slovensko ako pokusné laboratórium odborárov, pre Kristove rany, nechcem používať žiadne nekorektné slová, pán Brocka, ale naozaj to môžete povedať a cítiť sa pri tom ako korektný človek? Veď to je absolútny nezmysel, pre Kristove rany. Ak Slovensko sa stalo nejakým laboratóriom, tak sa stalo neoliberálnym, libertiánskym laboratóriom Európy na Slovensku, to áno, experimentálnym. A kričali sme celý čas, nerobme to, hľadajme štandardné, korektnejšie riešenia a také riešenie, ktoré to Slovensko udrží v normálnej štandardnej rovine v sociálnej oblasti predovšetkým.

  • Ďakujem. Neolibertínsky, no fíha, to sme sa už dozvedeli, aj o Kristových ranách, tých bolo nejako veľa vo vašom vystúpení. Ale budem reagovať na pána poslanca Brocku, samozrejme. Určite ešte bude šanca reagovať aj, pán podpredseda, na vás. Dúfam, že nás obšťastníte vaším vystúpením dlhším.

    K poslancovi Brockovi. Ja by som len doplnil, totižto, samozrejme, táto deklarácia má právnu záväznosť, nieže nemá, ale má ju, pretože ústavný zákon o vzťahoch medzi Národnou radou a vládou vo veciach Európskej únie umožňuje, aby parlament schválil záväznú deklaráciu pre vládu a pre jej ministra, ktorú má povinnosť presadzovať v orgánoch Európskej únie a o ktorej sa môže odchýliť len vo výnimočných prípadoch. Takže by som chcel ubezpečiť vládnych poslancov, že táto deklarácia má význam, má právny význam, má právnu záväznosť, a preto by bolo fajn, keby svoje stanovisko zmenili a v hlasovaní ju podporili. Ďakujem.

  • Ani by som možno nemusel reagovať, ale, pán Číž, ste ma vyprovokovali. By som predsa len jednu-dve vety povedal.

    Vy ste možno nepočúvali pozorne celé moje vystúpenie a vytrhli ste len niektoré veci z kontextu, ktoré nakoniec pri tejto deklarácii ani ja nepovažujem za najpodstatnejšie, ale prosím. Pán kolega Číž, medzi nami sú dva zásadné rozdiely. Ja na rozdiel od vás nie som hrdý na socialistický štát. Moja druhá rozdielnosť medzi nami dvomi, ako ju ja vidím, je v tom, že ja bránim slovenské ekonomické záujmy, vy v tejto chvíli bránite ekonomické záujmy, ak ste proti, Francúzov, Nemcov a iných, ktorí sa bránia daňovým reformám a ktorým vadí, že ich podnikateľské subjekty prichádzajú na Slovensko a tu vytvárajú pracovné príležitosti, na zelenej lúke, aj na západe krajiny, aj na východe krajiny.

    A tá poznámka k tomu laboratóriu odborárov. No viete, pripomeniem vám takisto jednu udalosť, o ktorej som tu už hovoril, keď prišli odborárski bossovia zo Slovenska demonštrovať do Bruselu v rámci solidarity s odborármi Európskej únie, keď sa prerokúvala v Európskom parlamentu Bolkesteinova smernica o službách, oni až tam pochopili, že najlepšie pre nich by bolo, tí odborárski bossovia keby zostali doma, lebo až v Bruseli zbadali, že tí odborári práve proti tomu protestovali, že u nás sú nižšie dane, že z Nemecka a Francúzska chodia ľudia na Slovensko vytvárať pracovné príležitosti. Pán kolega, čiže v tomto som ja kritizoval tie odborárske laboratóriá a vlastne aj vás.

  • O slovo požiadal pán navrhovateľ, pán poslanec Palko.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najmä vážený pán podpredseda Číž, myslím si, že, pán podpredseda, ste nepochopili primárny obsah tejto deklarácie. To nie je o spore, o výške daní. Medzi nami, zdá sa, ako keby sa vaša vláda súčasná a naša bývalá ani moc nesporili, však s tým, so systémom priamych daní ste nič takého zásadného neurobili ani sa urobiť nechystáte. Takže s akými neoliberálmi, neolibertariánmi sa vlastne sporíte? Ale tu ide o niečo úplne iné. Dneska vládne vláda Smeru, HZDS, SNS. Dostala podporu občanov. Ak sa rozhodne, tak bude dane znižovať, ak sa rozhodne, tak môže dane zvyšovať. Ale podstatné je, že to môže urobiť ako suverénna vláda suverénneho štátu. Na Slovensku sa môžu striedať vlády, prvá, druhá, tretia a štvrtá. A každá na základe mandátu od občanov môže prijímať rozhodovanie o priamych daniach. Môže ich znižovať, môže ich zvyšovať. Ale teraz ide o to, že ak sa slovenský parlament nezjednotí za touto deklaráciou, tak bude pokračovať to avizované ustupovanie, ktoré už naznačil, čo naznačil, otvorene spomenul predseda vlády Robert Fico, a Slovensko bude súhlasiť s harmonizáciou. A potom dôjde k tomu, že už žiadna vláda, ani vaša súčasná, ani žiadna budúca, tú právomoc rozhodovať o daniach, a to je nesmierne dôležitý ekonomický nástroj ovplyvňujúci zamestnanosť, životnú úroveň, teda túto kompetenciu žiadna vláda potom nebude mať. To znamená, že ak túto deklaráciu nepodporíte, panie poslankyne, páni poslanci, tak kompetenciu rozhodovať o priamych daniach stratíme navždy, navždy alebo na dlhé desaťročia. A tomuto je potrebné zabrániť.

  • Budeme pokračovať v rozprave. S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Číž. Končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za korektný prístup, pán navrhovateľ, len chcem pripomenúť jeden veľmi dôležitý moment, ktorý aj pán poslanec Brocka tak veľmi cudne naznačil s daňovými reformami. My sa bavíme o daňovom dumpingu, pán kolega, o daňovom dumpingu. Ten daňový dumping má kontexty. Viem si predstaviť a počúvam argumenty, ktoré z času na čas hovoríte, že teda akosi tá možnosť toho daňového dumpingu nejakým spôsobom je daňovo pre nás, postkomunistické krajiny, aby sme teda mohli relatívne rýchlejšie dobiehať ten hospodársky vývoj vonku a podobne. Faktom je, že tých 50 mil. Francúzov, o ktorých hovoríte, naozaj stráca tie pracovné miesta, ktoré idú sem. Pán kolega, len o chvíľu sa nezastaví tu, ešte o chvíľu bude oveľa väčší daňový dumping na Ukrajine, možno v Rumunsku, možno v Bulharsku, možno v juhovýchodnej Ázii a už potom ho nikto nedostane ani u nás, lebo aj 15 % bude veľa, pán kolega, pretože v Pakistane je 8 % alebo 7 %, alebo 6 %.

    Po ďalšie, keď už je reč o tých kresťanských hodnotách trošku. Existuje čosi, čomu sa hovorí kresťanská etika. A súčasťou tejto kresťanskej etiky je aj hospodárska etika. Stojí Európa na nejakých zásadách, kde hodnotu charakterizuje predovšetkým to, že majú univerzálnu platnosť alebo nie, pán navrhovateľ. O tom treba hovoriť v tejto súvislosti. Jednoducho to nejde. Slovensko a my ako krajiny ideme chvíľu ťažiť z dumpingu ako takého, ale čo potom? Veď existujú iné typy dumpingov, ktorými Slovensko bude ohrozené, menové dumpingy a podobne. Máme naozaj kontexty a poznáme všetky súvislosti a naozaj sme presvedčení, že tento typ konania prosperuje Slovenskej republike? My tvrdíme, že minimálne treba spozornieť a minimálne to treba veľmi korektne a hlboko analyzovať. A vo vzťahu k Európskej únii kedysi Smer bol ten, ktorý brzdil rozvoj Európskej únie, a vy ste boli tí teda s tým svetlom zjednotenia Európy. Tak naozaj budeme mať jednotný trh, jednotné hospodárske pravidlá, ale v iných oblastiach. O zabezpečovaní verejných potrieb a pod. už nepotrebujeme nejakým spôsobom diskutovať? Obávam sa, že tu je problém.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Farkas. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Mikloš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na úvod mi dovoľte vysloviť myšlienku a presvedčenie, že slová pána podpredsedu o socialistickom štáte boli len prerieknutím, a nie nejakou víziou do budúcnosti. Položme si otázku, čo je príčinou súčasného dynamického rastu slovenského hospodárstva, aké kroky spôsobili doposiaľ nevídaný rast hrubého domáceho produktu. Azda sú to kroky súčasnej vlády alebo výsledok práce predchádzajúcej vlády? Legislatívny rámec po uskutočnení daňovej reformy vytvoril vhodné podmienky na investície, ktoré sa etablujú na Slovensku. Iné formy sú domáce subjekty, ale aj zahraničné spoločnosti, pričom investori vytvárajú desaťtisíce nových pracovných miest. Tento investičný boom je základom pre rekordný hospodársky rast, ktorý je momentálne na úrovni prevyšujúcej 10 %. Táto hodnota je momentálne najvyššia v Európe a jedna z najvyšších na svete. Slovensko je lídrom na poli priemyselných investícií.

    Na prvý pohľad sa zdá, že štruktúra slovenského hospodárstva nie je vyvážená, že hospodárstvo stojí a padá na automobilkách. Sčasti je to pravda, nové automobilky tvoria značnú časť hospodárskeho rastu. Dynamicky sa ale rozvíjajú odvetvia ľahkého priemyslu ako informatika a telekomunikačná technika. Rast v tejto oblasti je ešte výraznejší. Sú regióny, kde už niet voľnej pracovnej sily. Dochádza k stavu, keď sa prijímajú pracovníci, občania iných krajín.

    Dovoľte, aby som súčasný stav porovnal so situáciou spred 10 rokov, keď seriózni, poctiví, domáci investori ako keby neexistovali a zahraniční investori obchádzali Slovensko, investovali a vytvárali pracovné miesta v susedných krajinách. Výsledkom toho bola najvyššia nezamestnanosť v regióne strednej Európy práve na Slovensku. Nezamestnanosť na Slovensku bola v niektorých okresoch vyššia ako 30 %, v niektorých obciach dokonca vyššia než 50 %. Nebolo to dávno, ale akosi sa na to zabúda.

    Dnes, dva-tri roky po uskutočnení daňovej reformy je absolútne opačná situácia. Hybnou silou hospodárstva Slovenskej republiky, hnacím motorom rekordného hospodárskeho rastu sú domáce a zahraničné investície, ktoré, mimochodom, vytvorili desaťtisíce nových pracovných miest. Hrubý domáci produkt rastie nevídaným tempom. Multiplikačným efektom je dnešný stav verejných financií, keď Slovensko s rezervou spĺňa maastrichtské kritériá. Nízky deficit verejných financií, nízka miera inflácie, ktorá sa ďalej znižuje, zlepšujúce sa saldo obchodnej bilancie a spevňujúca sa slovenská mena sú atribúty, ktoré vzbudzujú rešpekt.

    Dámy a páni, to nespadlo z neba len tak samo od seba. Bolo treba nabrať veľa odvahy, bolo potrebné vytvoriť vhodné legislatívne prostredie. Daňová reforma, ale aj ostatné reformy s výrazným vplyvom na zlepšenie podnikateľského prostredia spôsobili súčasný rozmach slovenského hospodárstva. Kľúčom k úspechu ale bola daňová reforma.

    Čo sa deje v Európskej únii? O čom sa diskutuje v členských štátoch Európskej únie, v západnej časti Európy? Lídri hospodársky najsilnejších členov Európskej únie sa v posledných mesiacoch čoraz viac vyjadrujú, že niektoré nové členské krajiny Európskej únie zneužívajú neexistenciu direktív Európskej únie v oblasti priamych daní tým, že zavádzajú dumpingové sadzby daní z príjmov. Komisár zodpovedný za oblasť daní László Kovács potvrdil, že problematika priamych daní je v Bruseli citlivo vnímaná. Silní hráči nechcú pripustiť pre nových členov Európskej únie kombináciu nižšej sadzby dane z príjmov s vysokými dotáciami z eurofondov. Eurokomisár pre oblasť daní naznačil, že vo svojej pôsobnosti v prvom kroku predloží návrh na postup harmonizácie daňového základu dane z príjmov právnických osôb v členských krajinách Európskej únie. Tento návrh sa predpokladá už v budúcom roku, pričom sa bude konať diskusia o rámci tohto návrhu už v júni tohto roka v Rade ministrov financií členských krajín Európskej únie. Zatiaľ nejde o zjednotenie sadzby dane, zatiaľ. Zaháji sa teda diskusia o harmonizácii základu dane. Otázne je, ako to bude pokračovať, či táto diskusia nevyústi neskôr do diskusie o harmonizácii sadzieb dane z príjmu právnických osôb. Niektorí európski lídri sa totiž vyjadrili, že harmonizácia daňového základu je krok k harmonizácii daní z príjmu právnických osôb.

    Pýtam sa: Je štátnym záujmom Slovenska, aby sa zaviedla direktíva v tejto oblasti? Nie. Vynára sa otázka, či sa Slovensko neocitne na druhom konci barikád, či nebude mať opačný záujem po prípadnom odchode niektorých rozhodujúcich investorov do krajín, kde sadzby dane budú ešte nižšie, do krajín, ktoré sa prijali alebo čakajú na prijatie do Európskej únie. Myslím si, že nie, lebo naším záujmom bude ponechať rozhodovacie kompetencie v oblasti priamych daní na úrovni členských štátov a nezavádzať európske direktívy v tejto oblasti, preto, aby sme mohli pružne reagovať legislatívnou zmenou na neprimeranú alebo z fiškálneho hľadiska nepriaznivú situáciu kedykoľvek. Podľa informácií asi 10 až 12 členských štátov Európskej únie podporí snahy o zjednotenie daňového základu, naopak, takáto iniciatíva nie je v záujme 5 až 7 členov Európskej únie, pridajme, nie je ani v záujme Slovenska. O harmonizácii daňového základu sa podľa pravidiel Európskeho spoločenstva má rozhodovať konsenzom. Musí s ňou teda súhlasiť všetkých 27 členských štátov. Preto je v tomto návrhu záväzok pre vládu Slovenskej republiky, aby jej predstavitelia pri akejkoľvek harmonizácii dane z príjmu právnických osôb alebo daňového základu hlasovali zamietavo. Prijatie tejto Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach v Národnej rade Slovenskej republiky bude jasným signálom, výrazne podporí snahu ministra financií presadiť záujem Slovenska pri vyjednávaniach v Rade ministrov v Bruseli. Alebo sa koaličné strany zrieknu tejto podpory v záujme Slovenska? Nedajbože, myslia si, že zachovanie súčasného stavu nie je v záujme republiky?

    Návrh na prijatie stanoviska v Slovenskej republike – Deklaráciu o daňovej suverenite v priamych daniach medzi navrhovateľmi podpísalo 9 členov poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja. V mene celého poslaneckého klubu môžem vyhlásiť, že my, členovia poslaneckého klubu, podporíme tento návrh, lebo si ctíme záujem Slovenskej republiky a tento návrh sa predkladá v eminentnom záujme Slovenska, aby sa zachoval súčasný stav, aby sa nezaviedla európska direktíva v oblasti úplnej alebo čiastočnej harmonizácie priamych daní. Ďakujem pekne.

  • Teraz za poslanecký klub SDKÚ – DS vystúpi pán poslanec Mikloš, pripraví sa pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi začať tým, že v priebehu pol roka druhýkrát rokujeme o podobnom materiáli, o Deklarácii o daňovej suverenite. A za toho pol roka som dospel k presvedčeniu, že pribúdajú dôvody, pre ktoré slovenský parlament by mal takúto deklaráciu schváliť. Pribúdajú tieto dôvody najmä z hľadiska toho, ako sa vládna koalícia, predseda vlády, ale potvrdilo mi to aj vystúpenie pána podpredsedu Číža teraz ohľadom údajne daňového dumpingu, vláda stavia k tomuto problému, ako ho chápe. Chápe ho veľmi skreslene, veľmi nesprávne a pre Slovensko a slovenské záujmy veľmi nebezpečne.

    Dovoľte mi najskôr povedať pár slov o širších súvislostiach reforiem vrátane tej daňovej reformy, pretože zrejme sa zhodneme na tom, že daňová reforma je jednou z najvýraznejších reforiem, ak nie najvýraznejšou reformou, ktorá zrejme prispela výrazne aj k ekonomickému rastu, aj k prílevu investícií.

    Po prvé chcem povedať, že som presvedčený, že reformy vrátane daňovej reformy, neboli samoúčelné. Reformy boli robené preto, že viedli k vysokému udržateľnému ekonomickému rastu, ktorý dnes dosahujeme. A tento vysoký ekonomický rast je predpokladom rastu životnej úrovne a rastu zamestnanosti. Samozrejme, dnešnej vládnej koalícii sa to nepočúva dobre. Preto predseda vlády napr. opakuje, že to nie je vďaka reformám, ale vďaka tomu, že ľudia sú ochotní pracovať za nízke mzdy, čo, samozrejme, je holý nezmysel, pretože nízke mzdy, ešte nižšie sme tu mali aj predtým, keď sme taký rast nedosahovali, pretože nízke mzdy majú napr. v Severnej Kórei, rádovo nižšie ako v Južnej Kórei. Napriek tomu Južná Kórea dosahuje rádovo vyšší ekonomický rast. Ide o ten istý národ, o tých istých ľudí, s tou istou históriou. Takže nakoniec jasným dôkazom toho, že reformy sú tou príčinou, prečo dnes Slovensko dosahuje taký vysoký ekonomický rast, je skutočnosť, že len 5 krajín dnes rastie podobne rýchlo v Európskej únii. Je to Írsko, sú to baltské krajiny a je to Slovensko. Práve tieto krajiny a len tieto krajiny urobili hlboké štrukturálne reformy, zlepšili podnikateľské prostredie, znížili dane a pritiahli zahraničné investície. Teda robili politiku založenú, áno, pán podpredseda Číž, na istých liberálnych princípoch v ekonomickej oblasti, ale nie ako experiment, ale ako presadenie niečoho, čo je osvedčené, čo je nielen v teórii, ale aj v praxi osvedčeným nástrojom rýchleho ekonomického rastu, a teda rastu bohatstva krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. A preto, aj preto je veľmi dôležité, aby reformy neboli rušené. A preto, aj preto je dôležité, aby daňová reforma bola zachovaná a aby neboli harmonizované dane.

    V priebehu uplynulých 4 rokov sme tu v tejto snemovni boli svedkami opakovaných ostrých útokov vtedajšej opozície vedenej Smerom, či už to bolo z úst vtedajšieho aj dnešného predsedu Smeru Fica alebo z úst poslancov Šulaja, Kondróta, Buriana, kde nenechali na daňovej reforme ani nitku suchú. Premietlo sa to aj do volebného programu Smeru. Chvalabohu, dnes môžeme konštatovať, že tieto nekompetentné, avanturistické návrhy, ktoré boli predmetom tohto programu, sa nerealizujú a v zásade daňová reforma nebola zrušená, aj keď tam boli urobené isté skôr kozmetické úpravy, ktoré ju celkom určite nevylepšili. Ale celkom jednoznačne môžeme povedať, že daňová reforma priniesla vyšší rast, viac práce a vyššiu ekonomickú, ale aj životnú úroveň.

    Aký je stav v Európskej únii. V Európskej únii, samozrejme, je situácia rôzna. Sú v nej krajiny, ktoré nemajú problém s konkurencieschopnosťou. Zhodou okolností sú to práve krajiny, ktoré majú nízke dane vrátane dane zo zisku, lebo o nej sa najmä bavíme z hľadiska iniciatív Európskej únie. A práve tieto krajiny nemajú problém s konkurencieschopnosťou. A problém majú krajiny, ktoré reformy nerobili a ktoré majú napr. aj vysoké dane. Tieto krajiny majú problém s napĺňaním Lisabonskej stratégie, s konkurencieschopnosťou, ale aj s vytváraním nových pracovných príležitosti. A práve preto je tá situácia, je tá diskusia pomerne citlivá a vášnivá, práve preto sa dane stávajú aj predmetom politického boja ako napr. naposledy vo Francúzsku.

    Čo je ale zarážajúce na tejto situácii, je ani nie tak to, že často západoeurópski politici, a niekedy bez ohľadu na to, či sú sprava alebo zľava, používajú nepravdivé, demagogické argumenty, ktoré kritizujú našu údajnú daňovú, neférovú daňovú konkurenciu alebo daňový dumping. To nie je ani také prekvapujúce, že to robia, politici to niekedy zvyknú robiť, prekvapujúce je, že túto argumentáciu si osvojili predstavitelia dnešnej vládnej koalície. A to je naozaj prekvapujúce, zarážajúce a znepokojujúce a znepokojujúce práve preto, že to zvyšuje riziko, že podľahneme tlaku na daňovú harmonizáciu. Pán poslanec Palko citoval výrok predsedu vlády, ja ho zopakujem, pretože je zásadný. Predseda vlády 9. 3. v Bruseli povedal: „Na jednej strane chápem význam vlastného daňového systému pre krajinu, na druhej strane si uvedomujem, že najmä silné krajiny Európskej únie budú len ťažko rešpektovať takéto daňové zvýhodňovanie, ktoré nové členské štáty Európskej únie spustili. My sa nevyhneme tomu tlaku, preto búchať do pŕs a tváriť sa, že nikdy, je nezmysel.“ Opakujem, predseda vlády povedal, že ide o daňové zvýhodňovanie. Že to nie je náhoda, potvrdil pán podpredseda Číž, ktorý vo svojom emotívnom vystúpení nás tu obviňoval z toho, že sa nám tento daňový dumping, ktorý vraj robíme, vypomstí, pretože keď s daňovým dumpingom prídu ďalší, bude to na náš úkor. Vážené dámy, vážení páni, musím povedať, že ide o absolútne neopodstatnené, nekorektné, nesprávne, vecne nesprávne hodnotenie.

    Dovoľte mi argumenty, konkrétne vecné argumenty na vyvrátenie tohto.

    A to, že medzi kritikov patria nielen bývalí vplyvní politici ako bývalý kancelár Schröder, bývalý švédsky premiér Persson, ale aj práve novozvolený prezident Francúzska, ktorý je jedným z najvplyvnejších členov Európskej únie, to dokazuje, že to nie sú len plané hrozby. A títo politici, ku ktorým sa predseda vlády Fico, ale aj podpredseda parlamentu Číž pridali, tvrdia, že robíme daňový dumping, že robíme neférovú daňovú konkurenciu, lebo vraj sme znížili dane tak, že nám chýbajú peniaze, pretože sme tie dane tak znížili, a tieto chýbajúce peniaze chceme vraj nahrádzať prostriedkami z Európskej únie, zo štrukturálnych fondov, čo je, samozrejme, nekorektné, pretože máme menej, lebo sme znížili dane, oni nám to musia kompenzovať, doplatiť a ešte lákame na naše nízke dane ich podniky, ich investorov. Toto konštatovanie jednoducho je nepravdivé. Daňová reforma, a to by ste sa dozvedeli, keby ste si pozreli Štatistickú ročenku alebo aj vládne materiály, aj materiály ministerstva financií, bola v zásade fiškálne neutrálna. V zásade fiškálne neutrálna znamená, že celkové daňové príjmy v roku 2004, teda v prvom roku po uskutočnení daňovej reformy, neboli nižšie ako v roku 2003, teda v poslednom roku pred daňovou reformou. Zmenila sa štruktúra daňových príjmov, samozrejme, vybrali sme menej z daní, ktoré sme znížili, viac z daní, ktoré sme zvýšili, a nič z daní, ktoré sme zrušili. Ale v roku 2004 boli celkové daňové príjmy o 22 mld. korún vyššie ako v roku 2003, teda v poslednom roku pred reformou. Ani pri dani zo zisku, o ktorom sa najmä diskutuje v súvislosti s tou delokalizáciou, nedošlo k absolútnemu poklesu. Napriek tomu, že sme znížili sadzbu z 25 % na 19 %, sme vybrali v roku 2004 pri 19-percentnej sadzbe o 1,1 mld. korún viac ako v roku 2003 pri sadzbe 25-percentnej. Teda prvá téza tých, ktorí tvrdia, že daňovou reformou, znižovaním daní dochádza k tomu, že nám chýbajú peniaze, je jednoducho nepravdivá a lživá. To, že dochádza k celkovému znižovaniu daňového zaťaženia, to je preto, že rast ekonomiky, rast hrubého domáceho produktu je rýchlejší ako rast daňových výnosov, ale daňové výnosy absolútne rastú. A keďže vďaka aj daňovej reforme ekonomika, a teda HDP rastie výrazne rýchlejšie, tak aj pri poklese relatívneho daňového zaťaženia v absolútnom vyjadrení získavame viac na daniach, akoby sme získavali dokonca pri vyšších sadzbách.

    Druhý argument kritikov, ku ktorým, opakujem, sa pripojil predseda vlády a podpredseda parlamentu, bol v tom, že teda chceme si to kompenzovať peniazmi z Európskej únie. Tu je to dokonca úplne naopak, pretože peniaze z Európskej únie čerpajú tie krajiny, a teda čistými poberateľmi sú tie krajiny, ktoré dosahujú nižšiu ekonomickú úroveň. A keď teda vďaka nižším daniam dosahujeme vyšší ekonomický rast, tak to znamená, že budeme rásť rýchlejšie a skôr dosiahneme úroveň, keď prestaneme byť čistými poberateľmi. Teda je to presne naopak. Vďaka reformám, vďaka nižším daniam budeme čerpať od tých bohatých krajín, od čistých prispievateľov menej, ako by sme čerpali, keby ste takéto reformy nerobili. Z toho, myslím, veľmi jasne a jednoznačne vyplýva, že táto kritika je čisto účelová a politická, že keď ju používajú západoeurópski politici, používajú ju najmä preto, že sú pod tlakom toho, že investori z ich krajín odchádzajú aj do krajín strednej a východnej Európy. Chcem ale povedať, že Európa nie je celý svet, vo svete sú aj iné krajiny. Ak by sme nevytvárali takéto lepšie konkurenčné prostredie, tak by odchádzali títo investori z Francúzska, Nemecka tak či tak. Nešli by k nám, ale išli by na Ukrajinu, išli by do Indie, išli by do Číny. Takže globálna konkurencia tu jednoducho je a bude, či sa to niekomu páči alebo nie. A návrhy na to, aby sa dane harmonizovali, sú v rozpore so záujmami nielen Slovenskej republiky a nových členských krajín, ale sú aj v rozpore so záujmami Francúzska, Nemecka, Talianska a ďalších krajín, pretože by znamenala harmonizácia daní len to, že by sa dočasne zmiernila konkurencia, ale len z nových členských krajín, čím by sa vlastne možno odložili problémy, ktoré majú, ale potom by prepukli s mnohonásobne vyššou intenzitou. Takže čo sa týka argumentov o tom, že náš daňový systém je nekorektný, je dumpingový, je neférový, musím ich zásadne odmietnuť. A myslím si, že čísla, ktoré som tu povedal, svedčia o tom, že to tak nie je.

    A ešte vám ponúknem tretie číslo, ktoré podľa mňa je možno najsilnejšie. A to číslo hovorí o tom, aký je výnos. A porovnám nielen Slovensko, ale porovnám aj Írsko a Nemecko. Tie čísla hovoria o tom, aký je výnos dane zo zisku v porovnaní so sadzbou dane. My sme totiž často kritizovaní, napr. nemeckými alebo francúzskymi politikmi, aj preto, že u nás sú vraj dane nižšie, lebo je aktuálna sadzba dane zo zisku v Nemecku 39,5 %, u nás 19 %. A teda na prvý pohľad to vyzerá, ako keby u nás naozaj dane boli rádovo nižšie ako v Nemecku. Ale to, k čomu sa neprihliada a čo sa neporovnáva, je šírka daňového základu. A problém je v tom, že jeden z najvýraznejších efektov slovenskej daňovej reformy je, že tým že sme zrušili skoro všetky odpočítateľné položky, výnimky, špeciálne sadzby, ktoré boli nižšie, tak sme výrazne rozšírili daňový základ. Čiže máme tú sadzbu nižšiu, ale širší daňový základ. Nemecko urobilo presný opak, má ju vysokú, 39,5 %, ale zároveň má veľké množstvo výnimiek odpočítateľných položiek. Čiže má úzky daňový základ. Nielen teória, ale aj prax dokazuje, že oveľa lepšia kombinácia je mať široký základ a nižšiu sadzbu tej dane, aj preto, že to viac motivuje, aj preto, že sú nízke daňové úniky. Ale najlepšie o tom svedčí nie teória, ale prax. A ja vám uvediem konkrétne čísla za Nemecko, Slovensko a Írsko. V Nemecku, ako som teda povedal, je sadzba dane, opravujem, nie 39,5 %, ale 38,9 %, takmer 40-percentná, sadzba dane zo zisku, o nej hovoríme. Na Slovensku je to 19 %, v Írsku je to 12,5 %. Ale výber dane zo zisku v porovnaní s HDP je úplne opačný. Nemecko dosahuje 1,6 % HDP (výber dane zo zisku), na Slovensku za prvý rok po reforme je to 2,4 %, už potom v druhom roku je to 2,8 %. A Írsko s touto 12,5-percentnou sadzbou dosahuje 3,6 % HDP (výnos dane zo zisku). Čiže je to v Nemecku 1,6 % pri takmer 40-percentnej sadzbe dane zo zisku a v Írsku viac ako dvojnásobne, 3,6 % HDP pri 12,5-percentnej sadzbe dane zo zisku. Aj tieto čísla jasne hovoria o tom, že tu nejde o žiadny daňový dumping, pretože my na Slovensku dnes vyberieme v pomere k HDP omnoho viac dane zo zisku pri nižšej sadzbe, ako ju vyberú v Nemecku, pretože nemecký systém plný výnimiek, odpočítateľných položiek jednoducho umožňuje ľahký únik z daní a najmä veľkí daňovníci to jednoducho robia.

    Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k tomu návrhu na harmonizáciu, pretože málo sa rozlišuje, ani tu v tej diskusii to zatiaľ až tak vysvetlené nebolo, že vlastne ten návrh, ktorý v Komisii dnes presadzuje Európska komisia a komisár László Kovács, je návrh o harmonizácii základu dane. My ale odmietame, odmietali sme aj túto iniciatívu, aj keď musím priznať a povedať, že isté racionálne argumenty za touto iniciatívou sú. A spočívajú najmä v tom, že keby bol v rámci Európskej únie spoločný daňový základ, tak by sa tzv. transakčné náklady znížili. Jednoducho najmä firmám, ktoré podnikajú vo viacerých krajinách, by to zjednodušilo vlastne to ich účtovníctvo a tak ďalej. A boli by nižšie náklady, boli by nižšie riziká z právnych sporov, z rozdielov a tak ďalej.

    Ale v čom je zásadný problém.

    Prvý zásadný problém spočíva v tom, že to, čo zásadne odmietame, je harmonizácia daňových sadzieb. A harmonizáciu daňových sadzieb už aj dnes niektorí politici a niektoré krajiny otvorene presadzujú, niektorí ani Komisia zatiaľ ju nepresadzujú. Ale problém je v tom, že harmonizácia daňových sadzieb by bola jednoznačne škodlivá pre všetkých, pre Európu aj všetky členské krajiny a tú harmonizáciu daňových sadzieb nie je možné urobiť, ak neexistuje harmonizácia daňových základov. Inými slovami, dnes harmonizácia daňových sadzieb nehrozí ani teoreticky, lebo nemáme jednotný harmonizovaný daňový základ. Čiže prvý dôvod je ten, a írsky premiér Bertie Ahern to povedal veľmi jasne, citujem ho, „považujeme tento návrh,“ viď návrh Kovácsa na konsolidáciu daňového základu, „za trójskeho koňa harmonizácie sadzby dane zo zisku a to je dôvod, prečo sme rezolútne proti tomuto návrhu“. Aj my sme a aj preto mali by sme byť, doteraz sme boli proti tomuto návrhu aj preto.

    Ale je tu druhý pre Slovensko ešte dôležitejší dôvod, prečo by sme zásadne mali odmietať aj harmonizáciu daňových základov. A ten dôvod vyplýva práve z toho, že sme urobili takú daňovú reformu, akú sme urobili, že sme zjednodušili systém, zrušili výnimky odpočítateľné položky a daňový základ slovenský je dnes asi najširší daňový základ v Európskej únii. Najužší, zrejme najužší alebo jeden z najužších je v Nemecku. A problém je v tom, že ak sa bude rokovať o spoločnom daňovom základe, nie je ani teoretická alebo možno je len teoretická, ale naozaj len teoretická šanca, že sa prijme za spoločný daňový základ slovenský daňový základ. Ak sa prijme akýkoľvek iný, niekde v strede alebo aj bližšie k nám, ale iný, tak by to pre nás znamenalo nevyhnutnosť znovu zaviesť do nášho daňového systému výnimky, odpočítateľné položky, teda zúžiť daňový základ, mať ten spoločný. A zároveň by sme museli zvýšiť sadzbu dane, pretože pri užšom daňovom základe by sme pri tej dnešnej sadzbe mali menší výnos, ako ho máme pri širšom základe. A ak si niekto príp. z kolegov alebo kolegýň myslí, že možno by to mohlo byť reálne, aby sme presadili slovenský daňový základ ako spoločný, tak musím povedať, že je to absolútna ilúzia. A ja som si ju otestoval aj na jednom Ecofine, keď som sa spýtal 24 kolegov ministrov ďalších, či si vedia predstaviť, že by vo svojom daňovom systéme zrušili všetky výnimky, takmer všetky výnimky, takmer všetky odpočítateľné položky a špeciálne sadzby. Odpoveďou mi boli len úsmevy, pretože, samozrejme, politicky je to absolútne nereálne a nepredstaviteľné, viď najnovší návrh český na daňovú reformu, ktorá síce navrhuje rovnú daň a zníženie sadzieb, ale nevedeli sa už ani v návrhu vysporiadať s odstránením veľkého množstva výnimiek a odpočítateľných položiek, pretože je to tak politicky citlivé a tak politicky obtiažne. Takže toto je jeden zo zásadných dôvodov, prečo by sme mali odmietnuť daňovú harmonizáciu.

    O tom, že daňová harmonizácia nie je len teoretickou hrozbou, svedčia aj posledné udalosti, keď komisár László Kovács 2. 5. 2007 vyhlásil: „Európska komisia je presvedčená, že spoločný daňový základ pre daň zo zisku bude dôležitým príspevkom k úspechu spoločného trhu.“ A predstavil aj časový harmonogram, kedy to má tak byť. V prvom polroku 2008, teda v prvom polroku budúceho roka má byť predložený legislatívny návrh. A Komisia predpokladá, že tento systém začne platiť od 1. januára 2010, teda ešte počas funkčného obdobia tejto vašej vlády. Myslím si, že aj toto je dôvod, prečo by sme mali takúto deklaráciu prijať.

    A ja zopakujem, čo moji kolegovia povedali, že aj vo výbore pre rozpočet, financie a menu všetci poslanci vrátane koaličných tvrdili, že oni sú proti harmonizácii daní, proti harmonizácii daňových základov. Najlepšie dokážete, že to myslíte úprimne, ak podporíte tento predložený návrh Deklarácie o daňovej suverenite. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán podpredseda Číž, pán Mikloško, pán predseda Národnej rady Paška, pán Frešo, pán podpredseda Hort. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý pán podpredseda Národnej rady Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Máte pravdu, pán kolega Mikloš, že bolo to moje vystúpenie trošku emotívne. Ale to sa mi stáva vtedy, keď počúvam tvrdenia o veciach, ktoré sú v priamom rozpore so známymi faktmi a kde tuším nekorektnú záujmovú aktivitu. Naozaj ma to nejakým spôsobom rozpaľuje. Cítim to ako nekorektné, nespravodlivé a mám tendenciu sa teda k tomu nejakým spôsobom vyjadriť.

    Pán Mikloš, nechceli sme pôvodne vstupovať do nejakej veľkej polemiky, pretože sme k týmto veciam povedali všetko, čo bolo treba, na jednej z minulých schôdzí. Teraz máme priame dane, potom budú nepriame dane, potom bude bod programu daň z majetku na ďalšej schôdzi. Takže myslíme si, že bude stačiť, keď budeme reagovať každý druhýkrát zásadnými otázkami.

    Len jednu otázku mám pre vás, pán Mikloš, ešte ak by ste mi mohli odpovedať, prečo tento váš geniálny ekonomický zázrak tie staré európske krajiny nechápu. Veď stačí znížiť dane na 15 % alebo na 10 %, na 12 %, neviem, koľko je pre vás optimálna daň, a Európa sa bude topiť v blahobyte. Budeme sa rozvíjať všetci, bude dokonale fungovať Európska únia, každý bude absolútne sám konať týmto nádherným spôsobom a čaká nás už teraz raj na zemi. Pán Mikloš, je to bohapustý nezmysel. Tu nejde o to, aby sme nediskutovali o tom, o tej harmonizácii alebo neharmonizácii, o komparatívnych výhodách pre postkomunistické krajiny. O tom všetkom sa dá diskutovať, ale vy chcete zakázať diskusiu de facto takýmito deklaráciami. A keďže to, predpokladám, nechcete, no tak potom je to iba politická hra, ktorou tu pokúšate oživovať vaše neoliberalistické snahy. No, nech sa páči, ale k tomu nás ťažko vyzvete, aby sme sa na tomto úplne zbytočnom divadle nejakým spôsobom podieľali. Používate absolútne účelové tvrdenia. Veď, pre Kristove rany, naozaj, z čoho sa platia, z čoho vznikajú tie dotácie, ktoré idú na Slovensko o. i. aj z daní v jednotlivých krajinách tých 40-percentných, daní zo zisku? A naozaj budú vyberať tieto dane a platiť ich do spoločného európskeho fondu? Veď...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Mikloško bude pokračovať faktickou poznámkou.

  • Vážení prítomní, po vypočutí vystúpení opozičných poslancov a navrhovateľov a najmä po vystúpení pána poslanca Mikloša navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, aby sme dali možnosť niektorým koaličným politikom doštudovať si základy modernej ekonomiky. Otázka len na pána Číža je, či vám stačí rok alebo potrebujete až dva roky na toto doštudovanie.

  • Teraz dostane slovo s faktickou poznámkou pán predseda Národnej rady pán Paška.

  • Ďakujem pekne. Naozaj veľmi krátko. Pán Mikloš, ja vcelku rešpektujem, a už sme si to niekoľkokrát povedali, váš neoliberálny prístup. A, samozrejme, v rámci toho politického kolbišťa je to úplne normálne, ale vadí mi vaša hrubá demagógia. A nakoniec poruším tiež rokovací poriadok. A v kontexte toho, čo povedal pán Mikloško, tak ja zase niektorým z vás aj vám dám do pozornosti niečo, čomu sa hovorí dejiny ľudského myslenia, pretože tá typológia, ktorú predvádzate z hľadiska argumentácie, bola už niekedy popísaná. Tú, ktorú používate, sa volala scholastika. Je to naháňanie vlastného chvosta. A ma zaujalo, keď ste povedali, že hospodárstvo rastie kvôli tomu, že máme nízke dane a nízke dane si môžeme dovoliť kvôli tomu, že neuveriteľne rastie hospodárstvo alebo hrubý produkt. Tak som zvedavý, kedy to dotiahnete do konca a zahryznete si do vlastného chvosta, pretože je to ako otázka, čo bolo prvé, či to bolo vajce alebo sliepka, alebo čo vlastne používate ako základný argument. Takže ja teda veľmi rád sa pozriem opäť na rôzne ekonomické teórie a vám doporučujem sa pozrieť na to, čomu sa hovorilo dejiny ľudského myslenia, ktoré preberali určité typy dôvodenia, argumentácie, ale aj racionality, ktorá tu vo vašej argumentácii určite chýba. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, zároveň na základe poverenia pána predsedu Národnej rady pána Pašku pán predseda zvoláva poslanecké grémium teraz hneď do zasadačky za rokovaciu sálu.

    A my budeme pokračovať faktickými poznámkami, pán poslanec Frešo, pán poslanec Hort.

    Pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No je mi ľúto, samozrejme, že hlavní aktéri, sa zdá, nepočkajú na reakciu. Ale vyjadrím sa k tomu, čo hovoril predrečník. Budem korektný. Veľmi dobre hovoril o tom, že už len snaha o to, aby sa harmonizoval daňový základ, môže viesť k tomu, že na Slovensku vzrastú dane. A na druhej strane reagoval aj na pána Číža a ja som bol naozaj v šoku, to je asi prvý raz, čo si ja pamätám, že vysoký predstaviteľ Smeru tu snažil sa propagovať zvýšenie daní. A toto zvýšenie daní bude mať priamy dopad na prílev investícií, priam by som povedal, na odchod investícií. Je to neuveriteľné, čím to propagoval v tom predošlom vystúpení. Propagoval to tým, že hovoril o záujmoch Francúzska, Nemecka.

  • Reakcia v sále.

  • Pardon, ja reagujem na vystúpenie pána Mikloša. On sa tejto časti venoval dosť podstatne. Takže počúvajte, čo hovorím. Mne to pripadá, že naozaj pri obhajobe tuná záujmov Francúzska, Nemecka ja som mal pocit, že som sa ocitol v dobách RVHP. My naozaj skutočne máme mať na starosti hospodárstvo Francúzska a Nemecka? A máme to naozaj zaplatiť zvýšením našich daní? To myslíte vážne? A ak to myslíte vážne, tak to potom povedzte aj tým občanom, ktorí sa dnes zamestnávajú v tých nových fabrikách, aby si rýchlo išli hľadať niečo iné, povedzte to tým, ktorí sa kvôli tomu, že sú tu tie fabriky, nevysťahovali, že sa budú musieť vysťahovať zasa niekde inde, kde tie fabriky kvôli vašim vysokým daniam odídu. Veď vy o tom naplno teraz rozprávate. Veď to je neuveriteľné. Máme taký hospodársky rast práve preto, že tu máme také prostredie aj daňové, aké ho máme. Vy pokiaľ ho narušíte, tak ho tu proste mať nebudeme. Tak povedzte občanom Slovenska pravdu.

  • Teraz vystúpi s procedurálnym návrhom pán podpredseda Národnej rady.

  • Vážený pán podpredseda, mám procedurálny návrh. V rámci procedurálneho návrhu vás chcem poprosiť, aby ste zamedzili tomu, aby pán poslanec Frešo ako vždy zas flagrantným spôsobom porušoval vedome rokovací poriadok. Elementárnu slušnosť a dodržiavať pravidlá parlamentného života, by som poprosil, keby ste vyžadovali od našich kolegov. Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Viete, pani poslankyňa, dokončíme faktické poznámky a potom pôjdeme s procedurálnymi návrhmi. Takže vystúpi s faktickou poznámkou teraz pán Hort a potom v reakcii na faktické poznámky pán poslanec Mikloš.

    Nech sa páči, pán podpredseda Hort.

  • Ďakujem pekne. Som rád, že môžeme pokračovať v tom, o čom hovorí rokovací poriadok, pričom ho nebudeme už narušovať aj z vedenia parlamentu.

    Pán kolega Mikloš, ja by som chcel, samozrejme, potvrdiť to, čo zaznelo v úvode vášho vystúpenia, že ekonomické reformy, ale hlavne daňová reforma sú dôvodom, prečo dnes Slovensko prežíva taký hospodársky rast a prečo dnes v našej krajine môžeme očakávať aj to, že sa tento hospodársky rast začne premietať aj do zvýšenia životnej úrovne. Ale ja chcem doplniť, že nie je to len výsledok reforiem a hlavne daňovej reformy, ale je to v skutočnosti aj preto, že strana Smer a vláda pod vedením pána Roberta Fica našťastie, poviem našťastie, neplní svoje predvolebné sľuby v tejto oblasti. A myslím, že to je z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je personálna a programová bieda a druhý dôvod je pochopenie aj tej časti alebo tej malej časti odborníkov na ekonomiku medzi nimi, že najlepšie potom, čo tu zdedili, je naozaj do toho nezasahovať a nerobiť nič, samozrejme, okrem, poviem príklad, reformy zdravotníctva, kde by sa skôr očakávali tie činy, a nie to vajatanie, ktorého sme svedkami. Paradoxne, ak sa do niečoho zasiahlo, a to, si myslím, by mali pochopiť aj členovia vládnej koalície tu prítomní hlavne zo strany Smer v poslaneckých laviciach, znížili ste tým DPH na lieky. Výsledok tohto úžasného opatrenia v prospech občanov je, že výdavky na lieky sa zvýšili. Myslím, že vám je to všetkým dostatočne známe. Takže, pán kolega Mikloš, zatiaľ, chvalabohu, sa nič také vážne v tejto oblasti nedeje. A ak pochopia, o čom je tento návrh, tak to bude dobré založenie aj do budúcnosti, aby nám niečo nehrozilo, čo by mohlo byť výsledkom ich neznalosti. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. No musím povedať, že ma až tak veľmi neprekvapilo, že pán predseda parlamentu Paška a pán podpredseda parlamentu Číž nie celkom pochopili obsah môjho vystúpenia. Trošku ma ale prekvapuje ten absolútny nedostatok integrity, osobnej integrity z hľadiska schopnosti vypočuť si aspoň moju reakciu, čo sa týka pána predsedu parlamentu, celkom určite.

    Takže k tomu, prečo to v Európskej únii nechápu, pán Číž. A oni to chápu. Oni to chápu, len robiť podobné reformy nie je ľahké, nie je to politicky ľahké. Ale oni idú tým smerom znižovania daní. V Rakúsku diskutovali dosť dlho o tom, že ich chcú znižovať, a najradikálnejšie návrhy boli z 35 % na 29 %. Po uskutočnení našej reformy išli okamžite na 25 %. V Nemecku ohlásili zásadné znižovanie dane zo zisku, z 38,9 % na úroveň okolo 30 %. A keď tam predseda parlamentu hovorí, že on to síce rešpektuje, ale nesúhlasí s našimi vraj neoliberálnymi praktikami, tak mu chcem pripomenúť, že vo vašom Konvergenčnom programe, ktorý ste schválili v decembri minulého roka, vy predpokladáte ďalšie znižovanie nielen daňového, ale aj celkového prerozdeľovania, ktoré už dnes je jedno z najnižších v Európskej únii, na úrovni asi 37 %. Váš materiál predpokladá, že v tom pôjdete ďalej, na úroveň 33 %. Veď neoliberáli ste vy, nie my.

    A, pán podpredseda parlamentu, viete, obávam sa, že niektoré termíny viete vysloviť ako daňový dumping, s niektorými máte trošku problém ako libertariánsky, ale nerozumiete obsahu termínov, ani tých, ktoré vysloviť viete, ani tých, ktoré vysloviť neviete.

  • Pani poslankyňa Tóthová s procedurálnym návrhom

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, mám veľmi nezvyklý procedurálny návrh, ale myslím, že by mohol pomôcť skultúrniť rokovanie, že by sme vyzvali pána poslanca Freša, aby zo záznamu vystúpenia poslanca Číža vyznačil tie vety, ktoré mu pripísal neprávom. Ja som počúvala vystúpenie poslanca Číža a nič takého nepovedal, čo mu pripísal pán poslanec Frešo. To je procedurálny návrh. Prečo by sa snemovňa nemohla na takejto požiadavke uzniesť? Je to nezvyklé, ale už kultúra rokovania a pripisovania jedným druhému toho, čo nebolo povedané, skutočne presahuje medze.

  • Pán poslanec Bugár, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, budem mať taký istý procedurálny návrh ako podpredseda Číž alebo pani poslankyňa Tóthová, to znamená, že nie procedurálny návrh, len poznámku. Ja si nemyslím, že by sme takýmto spôsobom mali ďalej rokovať, že cez procedurálne návrhy budú poslanci a poprípade aj pán podpredseda Číž reagovať a porušovať zákon o rokovacom poriadku. Toto sa nedá.

  • Na obidva návrhy budem reagovať tak, že prerokujem toto vo vedení Národnej rady, aby sme to uplatnili. Súhlasím s tým, aby takéto názory boli vyslovené. A hlavne budem veľmi rád, keď sa nám podarí udržať rokovanie v parametroch, ktoré si želajú všetci tu prítomní poslanci. Ďakujem pekne.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Palko ako navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa Tóthová, ja som tiež počúval vystúpenie pána podpredsedu Číža a musím oceniť reakciu pána poslanca Freša. Pán poslanec Frešo mi niektoré slová doslova vzal z úst. Vážené kolegyne, kolegovia, vstupom do Európskej únie, a to je zásadná vec, sa nekončí obhajoba národno-štátnych záujmov členských štátov, teda aj Slovenskej republiky. A keď sa pozrie na situáciu v Únii francúzsky politik, tak sa na ňu pozerá francúzskymi očami. Keď sa na to pozrie francúzsky politik, tak vidí, že ťažko dokáže zreformovať svoj daňový systém, keďže tam nie je dostatočná podpora, vidí, že naozaj na východe Európskej únie sú štáty, ktoré to dokázali a ktoré tým pádom dokázali oživiť výrazne svoju ekonomiku, ktoré istým spôsobom naozaj priťahujú časť kapitálu miesto trebárs Francúzska na Slovensko. Ale, milí priatelia, my by sme sa asi mali pozerať na situáciu slovenskými očami. To znamená, že to, čo videné francúzskymi očami zvádza na používanie pojmu daňový dumping, tak z hľadiska pohľadu slovenskými očami je to nie daňový dumping, ale suverénna politika rozhodovania o priamych daniach, sledujúc záujmy slovenskej ekonomiky.

    A to, čo tu povedal pán podpredseda Číž, tak dáva otázku, akými očami sa pozerá na situáciu podpredseda slovenského parlamentu, akými očami sa pozerajú na tú vec poslanci vládnych strán, trebárs poslanci Slovenskej národnej strany. Pán podpredseda slovenského parlamentu, Národnej rady Slovenskej republiky tu obhajoval záujmy francúzskych občanov a vyslovoval obavy z toho, že kvôli nášmu daňovému systému budú prichádzať o prácu francúzski občania vo Francúzsku. Chcel by som sa spýtať pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Číža, či má pocit, že životná úroveň vo Francúzsku je nižšia ako životná úroveň slovenských občanov, či má ten pocit, že nezamestnanosť vo Francúzsku je vyššia ako nezamestnanosť na Slovensku, a či má pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky ten pocit, že Francúzsko musí dobiehať v životnej úrovni Slovensko. Kolegyne, kolegovia, ja som ešte nikdy nezažil, aby na pôde Národnej rady Slovenskej republiky niekto tak statočne a neohrozene bránil záujmy francúzskeho ľudu.

  • Monsieur Číž, vous etes Patriote francais. Pán Číž, ste skutočný francúzsky vlastenec.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Palko, garantujem vám, že sa pokúsim u riaditeľa Slovenskej televízie pána Hrehu na nejakom neoficiálnom rokovaní vám vybaviť termín v rámci silvestrovského vystúpenia. Bolo to fantastické. Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, pokiaľ bude rokovať poslanecké grémium, budeme pokračovať.

    Teraz bude v rozprave pokračovať pán poslanec Lipšic.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Minárik, nevyrušujte. Pripraví sa pán poslanec Štefanec.

  • Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán poslanec Jarjabek, ja som rád, že ste nám dnes oznámili, že poslanci vládnej koalície vedia vybaviť vstup do Slovenskej televízie, dokonca do estrádneho programu, to je skvelé, pána riaditeľa Hrehu. Blahoželám. To bolo naozaj dobré. Niekedy poviete aj to, čo ste nechceli, dobre.

    Teraz by som sa rád venoval navrhnutej deklarácii. Počuli sme tuná od podpredsedu parlamentu mnohé prívlastky, ako bola bývalá vláda neoliberálna. Potom pán podpredseda Číž hovoril niečo o neolibertariánskej, to som počul prvýkrát. Neviem, či nám nestačia prívlastky, potrebujeme ešte dávať aj predpony rôznym prívlastkom, neoliberálny, paleosocialistický, paleokomunistický. Zdá sa mi, že prívlastkov máme dosť. Ale podľa mojej mienky môžeme sa, samozrejme, v ideológii líšiť. Problém je, že tento návrh nie je ideologický. Môžeme sa s pánom kolegom Čížom líšiť v tom, aké by mali byť dane. Ja si osobne myslím, že pokiaľ je vyšší výber daní, tak máme povinnosť to vrátiť tým, čo ich odvádzajú – vo forme nižších daní. Pán Číž má možno názor iný. Pán Číž má možno názor, že čo sa hýbe, treba zdaniť. Ale je to jeho názor, ja mu to neberiem. To je o ideológii.

    Ale tento návrh nie je o ideológii, páni kolegovia, to je o tom, kde budeme o daniach rozhodovať, či to bude v Bratislave alebo v Bruseli. Ak chce dnešná vláda zmeniť dane, zvýšiť ich, urobiť ich progresívnymi, prosím, nech sa páči. Je to vaša zodpovednosť, je to vaše právo. Máte v parlamente väčšinu. Čiže tento návrh nie je vôbec o ideológii, o tom, aké majú byť dane, či majú byť vysoké, či majú byť nízke alebo progresívne alebo rovné. Tento návrh je o tom, kde sa o tom má rozhodovať, či o tom budeme rozhodovať my, poslanci slovenského parlamentu, alebo o tom bude rozhodovať Brusel. O tom je tento návrh, nie je o ničom inom.

    Predstavitelia vládnej koalície nám často hovoria, že dôvodom ekonomického rastu a prílivu investícií na Slovensku neboli nízke dane, nebol flexibilný Zákonník práce, ale čosi iné a najmä nízke mzdy. Samozrejme, tých faktorov je niekoľko, určite sú to aj nízke mzdy, ale zrejme aj flexibilita pracovného trhu a, samozrejme, aj nízke dane. Teraz na Slovensku sa zvyšujú mzdy aj reálne mzdy. Čiže v tomto pomaly dobiehame krajiny Európskej únie. Takže čím ďalej, tým viac budú iné faktory dôležitejšie pre rozhodnutie investorov, kam prídu. A tými inými faktormi práve bude otázka daní, otázka flexibilného Zákonníka práce.

    V prípade tejto deklarácie podľa mojej mienky ide o štát, ide o záujmy nášho štátu, ekonomické záujmy, hospodárske záujmy, národné záujmy, ide o našu suverenitu, ide o moc našich ľudí, voličov, ktorí majú rozhodovať o tom, aké vysoké dane majú platiť, jediní, nie voliči nemeckí, nie voliči francúzski, ale naši ľudia, naši voliči. Ak ale dnes deklarácia znovu neprejde, bude to znamenať, že vy chcete, dámy a páni z vládnej koalície, aby sa o našich daniach nerozhodovalo na Slovensku, ale v Bruseli, aby o tom, čo a ako budeme zdaňovať, rozhodoval aj maďarský komisár, ktorý celú harmonizáciu pripravuje, aj španielsky socialista, ktorý vládne v Španielsku, aj talianski komunisti, čo sa boja konkurencie zo Slovenska. Boja sa odchodu svojich firiem na Slovensko, boja sa, že tak ako odišiel Volkswagen, Peugeot, no neprišla Kia, môžu ísť aj ďalší. Ako už spomenuli moji kolegovia, v niektorých iných krajinách, v Nemecku, Francúzsku, sa vedia zhodnúť politici naprieč politickým spektrom aj z pravice, aj z ľavice, že im naše dane vadia a chcú ich mať pod kontrolou. A my sa tu na Slovensku nevieme zhodnúť na tom, že ide o ochranu národných záujmov? My nevidíme, že ide o našich ľudí, ich peniaze, ekonomickú silu Slovenska, o zamestnanosť, prácu pre ľudí na Slovensku?

    Veľa kolegov z vládnej koalície hovorí, že sú proti harmonizácii daní. A boli k tomu mnohé vyjadrenia, aj na výboroch, aj v pléne, ale zatiaľ to sú len a len slová a slová a slová. Tie reči nie sú zaujímavé, pretože, jediné čo napokon zaváži, bude hlas. Slová nie sú dôležité, skutok je dôležitý. A ten my, poslanci, prejavujeme hlasovaním. Toto hlasovanie, milé dámy a páni, nebude len jedno z mnohých. Toto hlasovanie bude o záujmoch štátu, o ekonomických aj národných záujmoch. Toto hlasovanie budeme znovu pripomínať do najbližších volieb, pretože toto hlasovanie bude o tom, kde stojíme, či je to na strane záujmov štátu a našich občanov alebo sme zľakaní z komplexov menejcenného niekde v rohu vystrašení, aby sme si nepohnevali Brusel. Národ dnes uvidí, či má vládu suverénnu alebo nesuverénnu, národnú alebo protinárodnú. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Halecký, pán poslanec Valocký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Len ešte opakovane upozorňujem, tie prihlášky do faktických poznámok majú byť v čase vystúpenia predrečníka, aby to bolo v poriadku. A už nebudem robiť takéto ďalšie korekcie.

    Takže, pán Halecký ako prvý, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, nie som ekonóm a nebudem rozvíjať žiadne teórie o suverenite alebo o harmonizácii daňovej, len rozmýšľam, keďže budem musieť nejako hlasovať, ako na to ísť. Nezdá sa mi jedna vec, čo sa týka nielen krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska, aby my sme si mohli sami rozhodovať o daniach, ako chceme, pretože Brusel a Európska únia nás tam nebrali alebo, môžeme povedať, nevstupovali sme tam preto, aby sme si robili to, čo chceme. Ale zrejme asi z dlhodobého hľadiska budeme musieť sa prispôsobiť tomu, aký daňový systém bude v Európskej únii, keď to má byť nejaké súštátie.

    Nechcem polemizovať o tom aj, čo hovoril tu jeden z predrečníkov, že Európska únia ako keby nerozumela daňovej politike. Tu zase si myslím, že čomu rozumejú, tak to sú financie a to je z toho vyplývajúci daňový systém.

    Jediné, čo ma prekvapuje, je, že terajšia opozícia takto vystupuje za daňovú suverenitu tvrdo, ale pritom predchádzajúca politika, pokiaľ je vo vládnej pozícii, robí všetko to, čo chce a čo „rozkáže“ Brusel. Teraz sa hrajú, že obhajujú národné záujmy, čo sa mi zdá nie príliš konzistentné a úprimné. Som presvedčený, že o nejaký čas, pokiaľ by boli vo vládnej zostave, budú hovoriť opačne. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán Lipšic, ja by som vám len chcel povedať, že krásny herecký výkon na začiatku sa mi páčil. Zrejme ste to celú noc nacvičovali. Stále ste spomínali slová národná vláda, národné záujmy. Budete nám to pripomínať celé volebné obdobie. Tak ja by som vám chcel pripomenúť, že ste takí národniari, že ste nehlasovali ani za Ústavu Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ja by som zareagoval na pána kolegu Haleckého. Ja sa priznám, že váš názor a vaše vystúpenie mi naozaj pripomína už toľko spomínanú kolenačkovú politiku k Bruselu. Pán poslanec, keď sme boli vo vláde, mnohé veci v Bruseli sme práve blokovali. Ja osobne som s tým mal skúsenosť. V Bruseli chceli napr. presadiť v rodinnom práve, aby sme uznávali rodinnoprávne zväzky z iných štátov. A ja som na Rade ministrov povedal nie. A potom sa pridali viacerí ministri a tento návrh bol vyčiarknutý, skončil, pretože v Európskej únii, pán poslanec, naozaj musíte mať odvahu povedať áno, ale sem-tam povedať aj nie. A niekedy pri tom ste najskôr osamotený, nestojí vám nejaký veľký medveď za chrbtom, ako nedávno sa to stalo pánovi premiérovi, keď bol na návšteve v Kremli. A je to aj nepríjemné, ale je to potrebné povedať.

    Vy ste povedali, že harmonizácia je nevyhnutná, ak má byť Európska únia súštátím. Ale ja pevne verím, že Európska únia súštátím, pán kolega, nebude. My nepotrebujeme super štát, my nepotrebujeme federálnu Európsku úniu. Ak je váš názor názorom aj vášho poslaneckého klubu, že Slovensko sa má vzdať svojej zvrchovanosti a odovzdať ju európskemu super štátu, tak mi je veľmi ľúto, kam táto vláda Slovensko chce doviesť. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Štefanec, pripraví sa pán poslanec Urbáni. Potom dám možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som vám aj ja predložil svoje dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som podpísal tento návrh Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach. Tie dôvody boli v tom, že vidím ohrozenie rozhodovania o priamych daniach zvonku aj zvnútra. K tým dôvodom dnes pribudli dva tu v priamom prenose. A to boli vystúpenia pána podpredsedu Číža a teraz pána poslanca Haleckého, ktorí podľa mňa ako keby sa pripojili k dôvodovej správe, prečo je nutné podpísať túto deklaráciu a zahlasovať za túto deklaráciu. To ohrozenie podľa mňa existuje, ide zvonku a dôvodom je tá skutočnosť, o ktorej už hovorili viacerí moji predrečníci, a totiž fakt, že eurokomisár László Kovács prišiel s legislatívnou iniciatívou, ktorou chce zjednotiť daňový základ. A hovorí o tom oficiálne, že by ten návrh mal byť v platnosti takto o rok, do konca prvého polroku roku 2008 s tým, že by mal od začiatku roku 2010 platiť pre všetky krajiny.

    Je potrebné zdôrazniť, že táto iniciatíva nemá až takú veľkú podporu ani v Európskej komisii, napr. sám komisár pre vnútorný trh pán Charlie McCreevy sa vyjadril proti tejto iniciatíve a zatiaľ šesť krajín Únie takisto ju veľmi spochybnilo. Sú to Malta, Litva, Lotyšsko, Írsko, Veľká Británia a aj Slovensko. Teda existuje tu jednoznačný rozpor. Na jednej strane ministerstvo financií, ktoré reprezentuje záujmy Slovenska na Ecofine, sa vyjadruje proti tejto deklarácii alebo proti tejto iniciatíve zjednotiť daňový základ, ale na druhej strane sú tu v priamom rozpore vyjadrenia predsedu vlády a vyjadrenia, ako sme to aj dnes počuli, viacerých zástupcov vládnej koalície, ktorí skutočne hája viac záujmy Francúzska, Nemecka, ako sme počuli, a nie Slovenska. Je to zarážajúce, je to na zamyslenie.

    Dovoľte mi povedať takisto poznámku na tému daňového dumpingu. Je zaujímavé, že súčasná vládna koalícia je pri moci viac než 10 mesiacov, hovorí, že údajne tá daňová reforma bola daňovým dumpingom, ale v daniach až také veľké zmeny neurobila. Veď okrem toho, že zistila, že milionárska daň má platiť pre údajných milionárov s príjmom nad 48 000 mesačne, a zdanila týchto ľudí, tak išla paradoxne ešte s daňovým celkovým základom dole, keď si zoberieme výber daní priamych aj nepriamych, a znížila daň na lieky. O akom daňovom dumpingu predchádzajúcej vlády sa hovorí? A o tom, že to bol zlý krok, ktorý sme kritizovali, svedčí skutočnosť, že daň na lieky ľuďom nepomohla. Dámy a páni, daň na lieky urobila sekeru v štátnom rozpočte takmer 3 mld. korún a zvýšila cenu liekov o 15 %. Občania majú lieky drahšie v súčasnosti ako pred rokom. Čiže táto daňová politika je skutočne zlá. Tá daňová reforma predchádzajúcej vlády bola založená na tom, že sa znižujú priame dane a mierne sa zvýšili dane nepriame. To je základ daňovej reformy, nielen bezbreho znižovať, ale racionalizovať systém daní. A tak ako hovoril pán poslanec Mikloš, jednoducho išlo aj o sprehľadnenie systému, o reorganizáciu daňového základu, ktorý, ja som tiež presvedčený, na Slovensku máme jeden z najlepších nielen v Európe, ale vôbec i vo svete.

    Dámy a páni, hovoril som o tých dôvodoch vonkajších. Tými dôvodmi vnútornými, ako som spomínal, boli aj súčasné vystúpenia koaličných poslancov, ale sú najmä vyhlásenia predsedu vlády Roberta Fica, ktorý viackrát spochybnil daňovú suverenitu už tým, že na svojej prvej zahraničnej ceste do Talianska pred predsedom vlády Prodim hovoril o daňovom dumpingu Slovenska, na prvej svojej ceste. Ďalej o tom hovoril v Bruseli pri interview pre EU Observer. A dovoľte mi zacitovať ešte jedno jeho vyhlásenie, ktoré moji predrečníci doteraz nepoužili. Udialo sa to 13. marca tohto roku pre Bloomberg. A ten citát je nasledovný: „Nemám rád daňový dumping. Moja vláda je pripravená zúčastniť sa harmonizačnej debaty. Neviem, aký bude výstup, ale minimálne chceme o tom diskutovať.“ Robert Fico teda chce debatovať o harmonizácii, zneisťuje daňovú suverenitu a podľa môjho názoru evidentne poškodzuje záujmy Slovenska. Toto je ďalší jasný dôkaz, prečo by sa táto Národná rada a všetci poslanci, ktorým záleží na národných záujmoch slovenských občanov, mali podpísať pod túto deklaráciu a prečo by mali podporiť Deklaráciu o daňovej suverenite v priamych daniach. Ja si vás dovolím z tohto miesta o to požiadať. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

    S procedurálnym návrhom najskôr pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

  • Prepáčte, bolo to zle stlačené. Má to byť faktická.

  • Vzhľadom na to, že mi chýbajú niektoré poznatky, poprosil by som pána, ktorý mal teraz vystúpenie, keby povedal, na základe akého reálneho dokumentu Európskej únie sa vlastne o tomto bavíme, aký je reálny dokument, aké sú reálne rokovania okrem niekoľkých vyjadrení bývalého ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky pána Kovácsa, ktorý pustil do sveta úvahu o zmene iného systému, či bojujeme s reálnym faktom alebo s chimérou. Ak je to chiméra, potom je to politická vec. Ak máte doklad, na základe ktorého Európska únia rokuje, prosím, predložte ho tomuto plénu.

  • Rád by som doplnil pána poslanca Štefanca, poviem, že išlo o pána Štefanca, lebo pán Mečiar zabudol jeho meno, ozval sa Štefanec, že táto vládna koalícia a zvlášť Smer nám stále vytýkajú, že sme predali SPP, elektrárne a všetko možné. Dámy a páni, ale vy chcete predať celé Slovensko, vy chcete vyvlastniť nielen poisťovne a pod., ale vy chcete vyvlastniť tú základnú páku, ktorú jeden štát suverénny má, a to sú dane. Proste to, čo vy robíte, je predaj celého Slovenska a raz si to už uznajte, najmä Smer a HZDS.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Rád by som odpovedal pánovi poslancovi Mečiarovi, že ten dokument bol oficiálne uvedený v apríli. Vyjadroval sa k tomu 2. mája eurokomisár László Kovács. A ide o legislatívnu iniciatívu Európskej komisie, čo sa týka zjednotenia daňového základu. K tomuto materiálu sa vyjadrili už aj ministri financií na Ecofine. A ako som spomínal, 6 krajín včítane Slovenska bolo proti nemu. Čiže na jednej strane minister financií v tomto prípade pokračuje v kontinuite predchádzajúcej vlády, ale na druhej strane tu máme absolútne rozporuplné vyhlásenia predsedu vlády, ktorý spochybňuje daňovú suverenitu a ktorý hovorí neustále o daňovom zvýhodňovaní, daňovom dumpingu. Ja som presvedčený, že toto je v priamom rozpore so záujmami občanov Slovenskej republiky a toto je priamym dôkazom, prečo táto iniciatíva má zmysel. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi posledný písomne prihlásený v rozprave, za Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Urbáni.

  • Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ja mám také zmiešané pocity tu, keď počúvam, čo sa tu hovorí všetko. A dobre, že sa nezačneme obávať, že Slovensko niekto ide zobrať a preniesť niekde inde. Už pán poslanec Mečiar povedal: prečo. Ja začínam tiež slovom prečo. Kde je dokument o základe o daniach? Nie som ekonóm, aby som to detailne vedel, ale viem, že nikto nehovorí o ich sadzbách. Ja myslím, že daňový systém, ktorý je, vyhovuje Slovensku. Ale nikto ho nechce rušiť a, myslím, ani nezruší tak skoro a sme suverénny štát. A prídem postupne k tomu, čo máme robiť.

    Túto deklaráciu teraz predkladáte. Pri nej hovoríte o tom, že lieky zdraželi, pán poslanec Štefanec. Tak nehnevajte sa, keď sa zníži sadzba DPH a lieky sú drahšie, tak potom nie je na vine systém daňový, ale je na vine niečo iné, ak sú lieky drahšie. Ja nemám tie poznatky, neviem, skade máte tieto poznatky.

    Čiže sme v Európskej únii, dámy a páni. Európska únia pripravila teraz stratégiu na rok 2008. Pretože sa mi zdá, že sa o nej nevie, tak trošku vás zdržím a poviem pár slov o nej a na čo má byť. Európska únia uskutočňuje zdvojenú stratégiu, ktorú stanovila Európska komisia v máji minulého roku a ktorú podporuje Európska rada a Európsky parlament. Európska únia presadzuje širokú škálu ambicióznych politík upozorňujúcich našich občanov na to, aká podstatná pre uskutočňovanie ich túžob je v súčasnom svete európska dimenzia. Schopnosť Únie účinne konať zároveň podporuje paralelný proces v oblasti činnosti smerujúci k ústavnej a k inštitucionálnej dohode, k dohode, ktorá by spätne v budúcnosti priniesla efektívnejšiu a demokratickejšiu Európu. Najnovšie rozšírenie Európskej únie znamená ďalšiu konsolidáciu, keď postupne vstúpia do schengenského priestoru nové členské štáty a, vďaka Bohu, aj Slovensko. V niektorých oblastiach politiky budú potrebné nové iniciatívy. Komisia od svojho nástupu do funkcie otvorila široký okruh konzultácií, zdôrazňujem to, a politický dialóg vrátane preskúmania jednotného trhu a zhodnotenia sociálnej situácie. Týmto preskúmaním sa zabezpečí, aby bol jednotný trh naďalej hospodársky úspešný a aby z neho občania mali skutočný prospech.

    Je šesť základných priorít na rok 2008 a ďalšie obdobie. Je to prosperita, v ktorej je Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť, energetika a doprava, globálny prístup k migrácii, vzdelávanie a inovácie, jednotný trh. V tomto bode sa hovorí o daniach. Je návrh umožňujúci podnikom využívať spoločný, konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb pri činnosti v celej Európskej únii. To je jediná zmienka v tomto dokumente o daniach. Potvrdzujem to, čo už tu bolo povedané, nikto nikde ešte to neschválil. Ďalej je to Hospodárska a menová únia, posilnenie dôvery spotrebiteľa, ochrany spotrebiteľa, námorná politika a monitorovanie. V druhej priorite je solidarita, kde sú klimatické zmeny, poľnohospodárska politika, sociálna solidarita, rovnosť príležitostí, kohézna politika, posilnenie európskeho občianstva a ochrana základných práv, spravodlivosť a vnútorné záležitosti, dialóg medzi kultúrami, viacjazyčnosť. Ďalšou prioritou je bezpečnosť a sloboda, nejdem ju rozvádzať. Ďalej je to Európa ako svetový partner. Ďalej je hlavná priorita lepšia regulácia. Len si dovolím poznamenať niektoré body z toho, že je to významne preukázateľné zníženie administratívneho zaťaženia, ktorým sú vystavené podniky v Európskej únii, a dokončenie programu v oblasti kodifikácie súčasných právnych predpisov vo všetkých úradných jazykoch ako celku. Po šieste, sú to komunikačné priority, preskúmanie rozpočtu, preskúmanie jednotného trhu, zhodnotenie sociálnej situácie, migrácia, inštitucionálne usporiadanie, energetika, klimatické zmeny a úloha Európskej únie vo svete. Toto sú hlavné priority. Ja v tých prioritách som nenašiel jednu zmienku o tom, aby sa mali harmonizovať dane.

    Ja som tu spomínal minule vo vystúpení, že pán Mikloš hovoril na jednom fóre, že je za harmonizáciu daní. On hovorí, že hovoril o nepriamych daniach. Ja som nehovoril o konkrétnych daniach. Takže ak tam došlo k nedorozumeniu, dávam to na správnu mieru.

    Politika Európskej únie smeruje fakt k tomu, aby občania z nej mali prospech. Na poslednom fóre, na ktorom sme sa zúčastnili niektorí poslanci COSAC v Berlíne pred pár dňami, bolo jasne povedané komisárkou Wallström, že princípom Európskej únie bude, aby peniaze sledovali politiky jednotlivých štátov. Pri realizácii politík jednotlivých štátov bude hrať veľkú úlohu diplomacia. Vláda, politici, občianske združenia by mali vyvíjať úsilie, aby sa politika v Európskej únii dostala k občanovi. V otázke daní je potrebné vytvoriť expertné komisie v členských krajinách štátov, ako i v Európskej únii a spoločne rozpracovať návrhy na príslušnú realizáciu. Ja sám som mal otázku v Berlíne pred pár dňami pre pani Wallström, či to vlastne, že chcú spraviť jednotnú daň pre podniky, je prvý krok k harmonizácii. Nedostal som odpoveď, pretože to ešte nie je vôbec rozpracované. Preto pokladám prijímanie tejto deklarácie za zbytočné. A tá deklarácia neprinesie žiadnu pridanú hodnotu ani pre Slovensko, ani pre členské štáty iné, ani pre Európsku úniu. Preto aj navrhovanie deklarácie k daňovým otázkam považujem za predčasné, netaktické a zbytočné. O veciach treba diskutovať. Treba pokračovať aj v ekonomickej diplomacii v Európskej únii, ako i u nás doma nielen v otázkach daní.

    Vážnejšie, na čo chcem upozorniť nakoniec, je, zavedenie eura 1. 1. 2009 závisí aj od ekonomickej diplomacie slovenských politikov, slovenských parlamentárov, a preto by sme sa k tejto otázke mali stavať seriózne a nemali vysielať do sveta zbytočné deklarácie, ktoré nikomu nepomôžu. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mikloš, Mikloško, pán poslanec Štefanec, ako posledný pán poslanec Mečiar. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Zapnite mikrofón pánovi Miklošovi.

  • Ďakujem pekne. Ja neviem, či pán poslanec Urbáni počúval vystúpenia tých, ktorí dnes vystúpili. Už pán poslanec Palko, keď návrh uvádzal, tak hovoril o dôvodoch. A ja ich zopakujem veľmi stručne teda. Ten prvý podstatný dôvod je, že bez ohľadu na to, či Komisia s nejakou iniciatívou prichádza alebo nie, veľmi vplyvní politici v Európskej únii deklarujú, že toto budú presadzovať a že toto považujú za dôležité a potrebné. To je prvý bod. Druhý bod je, že Európska komisia prišla s iniciatívou. Prišla s iniciatívou už v apríli 2006. Sedel som tam ako minister financií na Ecofine, keď sme prvýkrát prerokovávali návrh komisára Kovácsa na harmonizáciu daňových základov. Vtedy to 12 štátov prijalo, 8 tak vlažne prijalo a 7 štátov, medzi nimi Slovensko, bolo zásadne proti. Dňa 2. mája tohto roku komisár Kovács oznámil legislatívnu iniciatívu, oznámil harmonogram postupu prác na príprave legislatívy pre harmonizovaný daňový základ, pán poslanec. Konkrétny harmonogram je taký, že v prvom polroku 2008, teda už o rok bude pripravená legislatíva, ktorá by mala začať platiť od 1. januára 2010. Takže vôbec nejde o nejakú teoretickú hrozbu, ide o konkrétnu iniciatívu, za ktorou je konkrétny záujem veľkých krajín, ktoré presadzujú niečo, čo je v rozpore so záujmami Slovenskej republiky.

  • Pán kolega Urbáni, vy ste spomínali, že v žiadnom dokumente ste nečítali o harmonizácii daní. Ale už premiér Fico oznámil, že je ochotný prijať túto harmonizáciu dane. A to je dostatočný signál na to, aby sme sa tým zaoberali. To je predseda najsilnejšej strany, prosím, aby ste nezabudli.

    Ale pre mňa je teraz v tejto chvíli podstatnejšie to, že vy ste vystúpili za HZDS, lebo ste člen, podpredseda HZDS. A vy, HZDS, na čele s pánom Mečiarom nám stále už 15 rokov pripomínate 17. júl 1992, Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska. Dovoľte, aby sme vám ju my začali pripomínať, pretože v tejto chvíli tú deklaráciu zrádzate na čele s pánom Mečiarom. Nechali ste nás vtedy hlasovať po mene, tak aby nás potom na ulici ľudia napádali fyzicky. Hlasujme aj teraz po mene, aby to zostalo v archívoch, televízii a podobne. Proste HZDS na čele s pánom Mečiarom sa vždy správalo a správa utilitárne. Najprv bolo za federáciu a povedalo, že Čechov dokope do federácie. Potom prišla vlna národná, tak bolo národné. A teraz pokojne predá všetko do Bruselu. Vy ste národná strana? Vy ste vlastenecká strana? Veď sa trošku zamyslite, máte snem, diskutujte o tom trošku.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som odpovedať pánovi poslancovi Urbánimu, ktorý sa na mňa priamo obrátil ohľadom ceny liekov. No stačí čítať štatistiky, pán poslanec, je to normálne oficiálna verejná informácia o cenách liekov.

    A čo sa týka toho dokumentu, na ktorý ste sa pýtali, na základe čoho vlastne sa odvoláva Európska únia, resp. presnejšie Európska komisia, vysvetlil to dostatočne pán poslanec Mikloš. Bolo to uverejnené 2. mája. Ja som si len dovolil teraz elektronicky vám a pánovi poslancovi Mečiarovi tento dokument poslať, aby ste mali informácie, ak vám chýbajú. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

  • Existuje postup v Európskej únii, ako sa prijímajú návrhy, ktorý zatiaľ nie je vôbec začatý ani spustený. My reagujeme na diskusiu. Existuje postup v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý umožňuje plnohodnotne výboru pre európsku integráciu usmerniť konanie ministrov, členov vlády a zaviazať ich k tomu, čo majú alebo nemajú robiť. Podobne existuje aj v Národnej rade možnosť rozhodnutia v pléne.

    Pokiaľ ide o to, že je snaha viesť polemiku cez deklarácie v Národnej rade s predsedom vlády, nemám nič proti tomu. Ale pokiaľ viem, v Európskej únii sedí zástupca kresťanských demokratov vo funkcii komisára Figeľ, ktorý proti tomuto neprotestuje. A ja mám byť teraz proti nemu? Však keď je komisár za KDH, tak nech je tam a nech sedí a ja mu zle robiť nebudem.

    Pokiaľ ide o výklad histórie, tak história sa vždy opiera o fakty a o to, čo je dokázané, a nie o to, čo je povedané. Keby sa táto Národná rada mala riadiť všetkým, čo je povedané, a nie tým, čo sa stane, tak nám vyjde falošný obraz histórie Slovenska. A nedivím sa, že niektorí si ho nechcú pamätať a vedome skresľujú svoje zlyhania a úlohu v historických procesoch a nepochopili ani takú drobnosť, ako je Heglova dialektika. Takže kto toto nechápe, ťažko mu oponovať a vyprávať s ním o tom, o čom je tento návrh deklarácie.

    Preto, aby predseda vlády sa mohol slobodne vyjadrovať, aby pán Figeľ mohol vykonávať slobodne svoju funkciu, budem hlasovať proti.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Urbáni, nech sa páči.

  • K pánovi poslancovi Miklošovi. Samozrejme, ja súhlasím, my vieme, že sa o tom hovorilo, ale nebolo oficiálne nič predložené. Súhlasím s tým aj, že treba rokovať. Ale práve vyzývame k diplomacii všetkých zainteresovaných vrátane vlády, poslancov, ktorí chodia do európskych inštitúcií a robia tam. A zato, že sme malá krajina, prečo nemôžeme mať silnú diplomaciu? Mňa to hnevá, keď sa neozveme, keď nehovoríme o veciach. Ja nás nepokladám za malý národ. Zato, že sme malí geograficky, nemusíme byť malí. Takže nerobme sa malými. Rešpektujem to, že niečo sa hovorilo, ale nič nebolo oficiálne zverejnené, nič neprešlo, preto to pokladám za predčasné.

    K pánovi Mikloškovi. Vaše politické názory, pán kolega Mikloško, so všetkou úctou, už sú petrifikované a nebudem sa k nim vyjadrovať. Ďakujem.

  • Teraz sa pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Mikuš Jozef, Frešo Pavol, Číž Miroslav, Bauer Rudolf, Tibor Mikuš a ako posledný Ivan Mikloš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne k tomuto bodu programu.

    Vystúpi prvý Mikuš Jozef, posledný Mikloš Ivan.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, bolo toho už povedaného tu, myslím, dneska dosť, od ideológie cez politiku až po ekonomiku, takže skúsim byť vecný a stručný.

    Jednoduchá otázka na úvod. Sú pre Slovensko výhodné dane z príjmov fyzických a právnických osôb v takej podobe, aké ich máme dnes? Odpovedať môžem jednoznačne áno. Na tom sa zhoduje politická opozícia, ktorá sa hlási k ich autorstvu, aj dve menšie vládne strany, ako aj najsilnejšia strana Smer, ktorá ich v minulosti síce slovne napádala, ale dnes ich nechá na pokoji, lebo si uvedomuje ich dôležitosť.

    Vzápätí druhá otázka. Chceme si súčasný systém priamych daní zachovať? Za našu politickú stranu SDKÚ – DS a snáď aj podľa toho, ako vystúpili iní poslanci, za celú opozíciu môžem povedať jednoznačne áno. Dve menšie vládne strany neuvažujú o zmene. Smer na rozdiel od minulosti tiež neavizuje podstatné kroky smerom späť. Takže v otázke zachovania súčasného systému priamych daní panuje viac-menej zhoda.

    Tretia otázka. Hrozí zo strany Európskej únie riziko, že budeme musieť prehodnotiť náš systém priamych daní? Veľa toho tu bolo povedané. Môžem skonštatovať, áno, sú tu snahy o harmonizovanie priamych daní, najmä zo strany štátov, ktoré majú daňové režimy prebujnené a pociťujú konkurenciu zo strany niektorých nových členských štátov. Reprezentantom tohto názoru je už spomínaný komisár Kovács, ale aj ďalší.

    Štvrtá otázka. Potrebuje Slovensko prijatie Deklarácie o suverenite priamych daní? No a tu už sú názory rôzne. Súhlasím s niektorými kolegami, s názormi, ktoré prezentovali aj na výbore pre financie, rozpočet a menu, že Slovensko je v tejto otázke zvrchované už dnes. Stačí len jeho nesúhlas v Európskej únii, aby avizovaná daňová harmonizácia neprešla. Áno, ale je tu kľúčový bod. Sme si istí, či súčasná reprezentácia Slovenska nepodľahne tlaku na harmonizovanie, ktorý už začína podľa osobných vyjadrení napr. aj predsedu vlády? A počuli sme ich tu aj dnes. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale poistka zaväzujúca našich reprezentantov vetovať snahy o daňovú harmonizáciu v Bruseli by nám priniesla vyčerpávajúcu istotu a možno aj istotu našich reprezentantov. S týmto problémom by sme si do budúcnosti nemuseli lámať hlavu ani my, ani občania, ani podnikatelia, ani investori. A mohli by sme sa sústrediť na iné okruhy, kde by sme ďalej rozvíjali podnikateľské prostredie, rozmnožovali pracovné miesta, zvyšovali životnú úroveň občanov a približovali sa vývojom k rýchlemu dobiehaniu najvyspelejších krajín.

    Význam prijatia deklarácie o daňovej zvrchovanosti je možno ešte dôležitejší aj z iného pohľadu. Pán kolega Urbáni tu dal otázku: Prečo? Nedávno sme si pripomenuli 3. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Možno o dva roky budeme aj členom Európskej menovej únie a na Slovensku platiť eurom. Vnútorná snaha integrovať našu krajinu v rámci Európskeho spoločenstva je jednoznačná. Jedným dychom však dodávam, nepodliehajme nekritickému prijímaniu všetkého, čo prichádza z Bruselu. Vážiť, čo musíme, smieme a chceme, je náročné, ale musíme tak aj robiť. Ťažko dnes predvídať, kam sa bude Európska únia v budúcnosti uberať. Zvyknime si však, že to záležať bude aj na nás. Viem, sme malá krajina, ktorá niekedy veľa nezmôže, má však v ruke silný nástroj, ktorý nás stavia na roveň Nemecka či Francúzska. Strážme si tento nástroj a naučme sa ho používať. Dáva nám šancu, aby sa viac nerozhodovalo o nás bez nás, ako sme boli svedkami viackrát v minulosti. Prijatie deklarácie o daňovej zvrchovanosti by bolo pre ostatné krajiny Európskej únie signálom, že máme vlastnú predstavu o vývoji Európskeho spoločenstva a nie sme pasívnym prijímateľom rozhodnutí iných, vieme ukázať vlastnú tvár aj v iných otázkach a napokon nehráme sa na vlastnom piesočku, chceme byť prínosom pre iných. A náš postoj v daniach ocenia v pobaltských krajinách, na Balkáne a možno čoskoro aj u našich susedov a možno sa reformátori prebudia aj v iných štátoch. Domnievam sa, že je to aj pre nás veľká výzva. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Urbáni. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len k pánovi poslancovi Mikušovi. Súhlasím s tým, že nemáme mať svoj názor a sme v Európskej únii. Preto som hovoril, riešme veci na pôde Európskej únie. Ja sám som požiadal pred rozpočtom Európskej únie pána premiéra, v tom čase Dzurindu, aby bol flexibilný, ale aby sa neohýbal až po zem. Buďme hrdí, bojujme, ale argumentujme a nevydávajme deklarácie, ktoré momentálne nič neprinesú. To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    So stanoviskom k faktickej poznámke, pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

  • Veľmi krátko, pán kolega. Ja budem rád, keď budeme bojovať aj na pôde Európskej únie, ale dnes sa ukazuje, že tie kritériá toho boja nemáme jednoznačné podľa vyjadrení, ktoré tu padli dnes a nielen dnes. Pán premiér Fico už niekoľkokrát povedal niečo, čo vzbudzuje nedôveru, a preto našu dôveru vzbudzuje, keď ukážeme, že máme jednotný názor aspoň tu v parlamente. A bude to možno aj dobré a výhodné pre našu reprezentáciu. Takže budem rád, keď budeme bojovať. A budeme to určite ostro sledovať, ako bojujeme aj v Bruseli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Frešo. Pardon, pán poslanec Frešo, sekundu poprosím o strpenie, ešte požiadal o slovo podľa rokovacieho poriadku pán navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, táto diskusia je predsa len trošku prekvapujúca, keď si spomenieme na búrlivé roky 1990 – 1992, keď sa dva roky nesmierne ťažko, nahlas, búrlivo diskutovalo o tom, aké má byť delenie kompetencií medzi Slovenskú republiku a Českú republiku alebo medzi národné republiky na jednej strane a česko-slovenskú federáciu. Tieto diskusie vtedy nemali konca kraja. A veľmi vášnivo sa na nich podieľali strany, ako sú HZDS a SNS. Je strašne prekvapujúce, aký mŕtvolný postoj zaujímajú k tejto problematike dneska tieto dve strany, k problematike, ktorá je taká istá, kde sa rozhoduje presne o tom istom, aké budú kompetencie Slovenskej republiky a aké kompetencie bude vykonávať nadštátne, nadnárodné zoskupenie.

    Musím povedať, že čo sa týka poslancov Smeru, aspoň teda niektorých, tak oceňujem aspoň to, že úprimne hovoria, že tento boj za zachovanie daňovej zvrchovanosti zvádzať nemienia, že treba zohľadňovať záujmy rôznych iných štátov v Európskej únii, nie záujmy slovenské. A predseda vlády povedal, že tiež tento boj zvádzať nebude a že ustúpi.

    Ale práve preto sa mi zdá byť trošku absurdné, keď sa politici HZDS tvária, že niet o čom rokovať, keď sa pán Mečiar tvári, že niet žiadneho seriózneho zámeru Európskej komisie dane harmonizovať. Vážený pán poslanec Mečiar, prečítajte si, prosím pekne, ešte raz dôvodovú správu k tejto deklarácii. Tam sa uvádza konkrétne oznámenie Európskej komisie, v ktorom sa oznamuje, a to je už oficiálny dokument, že v roku 2008 bude pripravená smernica Európskej komisie, pripravuje ju pán komisár Kovács, a že táto smernica bude hovoriť, že bude smernicou o harmonizácii priamych daní, daní z príjmu právnických osôb, aspoň čo sa týka základu dane.

    Túto istú výčitku teda adresujem aj pánu poslancovi Urbánimu. Tváriť sa, že niet o čom rokovať, je jednoducho zatajovanie skutočností a je to pštrosia politika.

    Rád by som zareagoval na slová pána poslanca Haleckého z Hnutia za demokratické Slovensko. Pán poslanec Halecký povedal tiež veľmi prekvapujúci výrok, že nevstupovali sme do Európskej únie preto alebo nebrali nás tam preto, aby sme si mohli dneska rozhodovať o tom, aké budú priame dane. Inak musím povedať, že tento výrok, keď zaznel, pán poslanec Halecký, tak istý výdych nevôle zaznel aj v radoch poslancov HZDS a niektorých ďalších poslancov vládnej koalície, lebo to je naozaj trošku priveľa, musím povedať. Vážený pán poslanec, rád by som vás upozornil na niektoré také základné fakty úplne na basic úrovni, že keď sme vstupovali do Európskej únie, bolo to k 1. máju 2004, tak vtedy boli pre nás záväzné všetky skutočnosti z vtedy platného európskeho práva, práva Európskej únie. Toto európske právo nikto nespochybňoval ani nespochybňuje. Keď sme chceli vstúpiť do Únie, tak, samozrejme, boli sme povinní všetko toto rešpektovať. Vedeli sme, čo je cena za náš vstup do Európskej únie. Ale, vážený pán poslanec Halecký, od 1. mája 2004 sme už tiež suverénna časť, rovnoprávna zložka Európskej únie. A máme plné právo aj my určovať naďalej, ako sa budú vyvíjať osudy jednak naše aj osudy Európskej únie. To znamená, že máme plné právo dneska alebo súhlasiť s daňovou harmonizáciou, alebo nesúhlasiť s daňovou harmonizáciou. Čiže, pán poslanec Halecký, nebojme sa toho, naozaj pokojne môžeme prijímať rozhodnutia. A ak tento parlament prijme rozhodnutie o tom, že chceme si naďalej ponechať právo rozhodovať o priamych daniach, ak tak rozhodne podľa tej deklarácie, ktorá je podľa ústavného zákona, tak bude to právne záväzné pre všetkých členov vlády Slovenskej republiky, aj pre premiéra. A keď premiér alebo minister financií súčasný alebo v budúcnosti ďalší na pôde Európskej únie povedia, že jednoducho nemôžu v tejto veci ustúpiť, tak budú mať krytie parlamentu Slovenskej republiky. A to každý bude musieť zobrať do úvahy.

    Ešte by som sa chcel dotknúť aj toho, na čo reagoval pán kolega Mikloško, keď spomenul všetky tie vaše poznámky, ktoré sú o tom, ako hlasovali niektorí poslanci dnešnej opozície v roku 1992. No veď v poriadku, ja som napr. pri tom nebol, ale viem, že za tých 17 rokov sme na to veľakrát odpovedali, veľakrát sme to vysvetľovali. Dneska sa mi to už nežiada. A musím povedať, že, vážení páni poslanci z vládnej koalície, pýtam sa: Je to jediná vaša poznámka, ako dokážete zareagovať na súčasnosť? To je to jediné, čo dokážete povedať, keď stojíte pred otázkou, prečo neviete podporiť evidentný národno-štátny záujem dneska? Vychádzam z toho, že asi je to vaša jediná možná odpoveď, keď sa vraciate do toho, čo bolo pred 15 rokmi. A chápem to ako istý príznak akejsi historickej vyčerpanosti, že už neviete, o čom sú dneska národno-štátne záujmy Slovenskej republiky a čo sú dnešné výzvy doby.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mečiar, pán poslanec Halecký, pán poslanec Mikloško a ako posledný pán poslanec Faič. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mečiar ako prvý.

  • Tento návrh deklarácie je v parlamente druhý raz. Sledujem vývoj diskusie z kruhov, ktorá je teraz opozičná. A mám taký dojem, že aj v opozícii sú diferencované názory. Ale stále viacej sa prejavujú názory ľudí, ktorí trpia eurofóbiou. Čokoľvek je európske, tak sú zásadne proti, lebo si myslia neviem čo a nevedia sa presadiť.

    Ďalej. Pokiaľ sa vraciate do histórie, je dobré poučenie. Nemusíme prijímať deklaráciu tak ako v období federácie, choďte variť halušky do Bruselu. Budete dobrí, to ste vedeli. Všetkým liezli hore krkom, ale urobili ste to.

    Pán Palko, a keď už chcete byť osobný, vy ste ozaj neboli pri schvaľovaní deklarácie v Národnej rade. vy ste boli vtedy prvý námestník Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Prijímali ste bezpečnostné operatívne akcie proti ľuďom, ktorí za tento štát bojovali. A realizovali ste ich. Prijímali ste a robili ste kroky k zavlečeniu dokumentácie slovenskej Štátnej bezpečnosti do Prahy a Zastávky u Brna. A potom ste hrali s tým svoju hru, lebo dokumenty neboli na Slovensku. Robili ste operatívne akcie, pri ktorých ste ľudí kládli na zem a podobne. Takže vy ste ozaj boli za Slovenskú republiku a ozaj ste robili kroky, ktoré boli inak. Takže, páni, každý má svoj životopis a svoju históriu, tak sa za ňu nehanbite. Ja sa za svoju nehanbím, nech o nej hovoríte čokoľvek.

    Pokiaľ ide o postoj HZDS k tejto veci. Je jednoznačný, pretože nie sme eurofóbi, pretože máme jasnú politickú perspektívu. Vieme, keď príde čas, dokážeme sa rozhodne postaviť za záujem Slovenska a obhájiť ho. Ale nebudeme robiť kroky, ktoré vopred nesúvisia s vecou, s procesom a signalizáciou. Akonáhle začne Európska komisia prijímať rozhodnutia, budeme ich v tomto smere a demokratickým a dohodnutým spôsobom usmerňovať v záujme Slovenskej republiky. To nie je strach, to je hrdosť a sebaistota.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať na to, čo hovoril v podstate o mne pán poslanec Palko. Zrejme asi moju tú vetu, ktorú citoval, a som rád, že si ju zapamätal a cituje ma v ekonomickej sfére, kde som amatér, som povedal v pejoratívnom význame. Celý zmysel môjho predchádzajúceho vystúpenia bol v tom, že pre mňa je paradoxom a možnože aj paródiou, že teraz vystupujete za akože národnú suverenitu v daňovej oblasti, a pritom v predchádzajúcom období počas vládnutia ste počúvali Brusel na slovo a ste dali Bruselu všetko, čo len chceli, či už megapodniky, odvetvia a podobne. Takže zmysel môjho vystúpenia v prechádzajúcom bol o tom, ako je to na začiatku, teraz, čo sa týka daňovej našej smelosti. A v nasledujúcom období, myslím si, budeme rozhodovať. Ale moja veta, že Brusel nás tam nebral preto a tak ďalej a tak ďalej, myslím si, má tiež svoje opodstatnenie. Ďakujem.

  • Ja som veľmi rád, že pán poslanec Palko pripomenul tie udalosti rokov 1990 – 1992, lebo ja som priamy pamätník toho. Ten proces o zápase o kompetencie začal predseda vlády Mečiar v auguste 1990 v Trenčianskych Tepliciach. A na tom bola potom postavená celá agenda národno-štátnych záujmov Slovenska až do decembra, keď sme prijímali tento zákon vo federálnom parlamente. Treba tiež pripomenúť, že tak ako s vehemenciou to pán predseda vlády Mečiar vtedy začal, tak už na konci z toho odišiel preč, lebo mal pocit, že to nedobre skončí. A tie rokovania v Hrzánskom paláci som musel ja dokončiť ako vedúci delegácie za slovenskú stranu. A to, na čom sme sa dohodli v Hrzánskom paláci, prijalo potom aj Federálne zhromaždenie. Čiže v tomto smere ja žasnem, ako tento bojovník Vladimír Mečiar v tejto chvíli kompetencií s akou ľahkosťou sa vzdáva. Pre mňa je to obrovský nejaký vnútorný problém. Možno mi to tu kolega Urbáni alebo niekto pomôže vysvetliť, ale je to obrovská premena v živote človeka.

    Ja by som ešte pánovi Palkovi chcel pripomenúť, že naozaj mali ste spomenúť všetky tie veci, ktoré ste robili ako prvý námestník Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Len otázka je, či ste aj vy mali prvý v rukách tie dokumenty niektorých agentov ŠtB, ktoré v júli sa nachádzali na stoloch u predsedoch vlád, či ste mali v tom prsty. To by ma ešte zaujímalo, keby ste ešte to mohli povedať.

  • Ja vás poprosím, páni poslanci, keby ste väčšiu pozornosť venovali vždy predchádzajúcemu rečníkovi a neutekali od témy, tak ako to stanovuje rokovací poriadok. Sami sa budete sťažovať, že to potom nefunguje počas toho rokovania.

    Teraz vystúpi pán poslanec Faič ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán poslanec Palko, ja sa nazdávam, že preceňujete význam deklarácie, ktorá sa prijíma v parlamente, aj o jej právnej záväznosti. Mám otázku: Ak Európska únia otvorí diskusiu o harmonizácii daní a bude prijatá deklarácia, tak exekutíva Slovenskej republiky odmietne túto diskusiu na rôznych orgánoch, či na úrovni premiérov alebo na úrovni ministrov, alebo v Európskej komisii, alebo ak nebude prijatá táto deklarácia, bude mať exekutíva úplne inú pozíciu, nebude môcť postaviť svoj postoj k harmonizácii? Nazdávam sa skutočne, že to trošku preháňate s tým významom a s ohrozením národno-štátnych záujmov Slovenska.

    A nakoniec aj k tým vyjadreniam premiéra Fica. Ako ja mám informácie, tak vyhlásil, že sa pravdepodobne nevyhneme diskusii o harmonizácii daní v Európskej únie. Ale ak to Únia nastolí, tak sa tomu vyhneme? Zostanú naši predstavitelia doma, pretože opozícia to takto chce? Ďakujem.

  • Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Frešo, pripraví sa pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Deklarácia o daňovej suverenite je nástroj, ktorý má dať do ruky exekutíve pri vyjednávaní v Bruseli o pristúpení k daňovej harmonizácii jasný postoj volených zástupcov, najvyšších volených zástupcov, teda poslancov, zástupcov všetkých občanov. Tento nástroj má slúžiť ako istý oporný bod, o ktorý sa naši vyjednávači môžu oprieť a ktorý hovorí nasledovné. Suverenita v daňovej oblasti je pre nás veľmi podstatná. Na základe toho, že sme urobili reformu daní, a na základe aj ďalších vecí, ako je napr. Zákonník práce, dnes požívame nevídaný hospodársky rast. Chceme si tento hospodársky rast udržať trvalo, a preto sa nehodláme do budúcnosti vzdávať nástrojov, ktoré nám tento hospodársky rast umožnili naštartovať a držať. Myslím si, že je úplne spravodlivé a normálne držať sa silného nástroja, ktorý pomáha všetkým občanom Slovenska, ktorý znížil nezamestnanosť skoro z 20 % pod 9 %. A je to v záujme celej republiky. A je to skutočne v najhlbšom ekonomickom záujme všetkých občanov Slovenska.

    To, čo ma v diskusii vyrušilo, bolo, že zástupcovia socialistov, konkrétne i predseda klubu hovoril o tom, akoby my sme robili nejaký daňový dumping. Slovo dumping znamená, keď niečo predávate pod cenu nákladov. Inými slovami, dumping by to bol vtedy, keby sme naše dane nemali dostatočné, aby sme ich z niečoho ešte dotovali. Ja si taký mechanizmus ani neviem predstaviť. Podľa mňa je to národohospodársky nezmysel, ale povedzme. Ale prípad, ktorý popisoval pán poslanec Mikloš, keď hovoril, že vlastne ten daňový výber v pomere k HDP stúpa, svedčí o presnom opaku ako o dumpingu. Inými slovami, pán podpredseda Číž, keby to bol býval dumping, tak ho tu máme všetky tie roky aj pred daňovou reformou. Samozrejme, nie je to dumping, je to normálny nástroj, ktorý nám jednoducho vyšiel.

    Ďalšia časť vystúpenia hovorila o tom, že išlo o harmonizáciu daňového základu. A to je dosť podstatná vec, nakoľko sa nám ho podarilo rozšíriť a všetky tie výnimky z neho vypustiť. A je, samozrejme, nepredstaviteľné, že pri nejakej debate o daňovom základe spoločnom európskom by sme si udržali takto široký daňový základ a že by napr. Francúzi a Nemci, to sú tie pánom premiérom Ficom spomínané veľké štáty a veľké tlaky, sa vzdali tých výnimiek. Jednoducho je to pre nich politicky nepriechodné. My sme dnes v situácii, keď sme zabsolvovali reformu. A veľké štáty Nemecko a Francúzsko túto reformu, ak sa chcú udržať v globálnej súťaži v hre, budú musieť ju zabsolvovať. A tu začína vlastne tá časť, ktorú som začal vo faktickej poznámke.

    Ja hovorím, že keď my pristúpime na daňovú harmonizáciu, tak my začneme platiť transformačné náklady Francúzska a Nemecka. Inými slovami, my vlastne tým, že umelo znížime našu konkurencieschopnosť, umožníme Francúzsku a Nemecku udržať si tam podniky, ktoré počas tej transformácie tam budú fungovať. A je samozrejmé, že mám niečo proti tomuto. Samozrejme, ako občan Slovenska, občan štátu, ktorý zďaleka nepožíva taký obrovský HDP na obyvateľa, ako je Francúzsko, Nemecko, mám niečo proti tomu, aby sme to začali platiť tým, že u nás znížime našu, a ja si to trúfam povedať, najsilnejšiu konkurenčnú výhodu. Myslím si, samozrejme, že keby sme sa jej vzdali, tak že by sme sa zároveň aj vzdali vyhliadky na trvalý hospodársky rast.

    Ale čo si myslím úplne určite, a to som hovoril aj vo svojej faktickej poznámke, my by sme sa vzdali toho nástroja, kvôli ktorému sem tí zahraniční investori chodia. Oni sem nechodia kvôli tomu, akú tu máme prírodu, nechodia sem dokonca ani kvôli tomu, akú tu máme mentalitu. Netreba si robiť okolo toho ilúzie.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, našťastie, nechodia sem ani kvôli tomu, akú máme vládu. Myslím si, že chodia sem kvôli ekonomickým podmienkam, ktoré si prečítajú v zákone, ktorých doslova chladná kalkulácia im povie, dobre, má zmysel na Slovensku v strednodobom alebo dlhodobom hľadisku investovať. Ale o tom ekonomická hra je. A hrajú ju všetky štáty bez rozdielu na to, či majú socialistickú alebo nejakú pravicovú vládu. To nie je otázka ideológie. Ekonomické zákony platia všeobecne. A všetky tie pokusy, ktoré boli, tie ekonomické zákony deformovať, zlyhali. Skončili tak úboho, ako je dnes Kuba alebo spomínaná Severná Kórea a dokonca aj Čína, ktorú tak s obľubou si dávate do úst, že to je vlastne taký nejaký zázrak. No Čína, páni, je založená na tom, že síce je ideologicky červená, ale vnútri prudko, prudko, a kľudne to poviem, modrá, kapitalistická. Tvrdý kapitalizmus tam je. A tam je veľmi nízka cena práce, samozrejme, veľmi nízka cena práce.

    Takže ja by som chcel podporiť túto Deklaráciu o daňovej suverenite tak, aby sa aj táto vláda, aj budúce vlády mohli oprieť o jasný signál, čo si o tom volení zástupcovia slovenských občanov ergo občania samotní myslia, čo si myslia o najsilnejšej svojej konkurenčnej výhode.

    To, čo ma ešte vyrušuje trochu v tejto diskusii, je, že keď hovoríme ideologicky, ozaj sa zastávať iných štátov, rozprávať o tom, že nás budú nejako penalizovať za to, že sa snažíme túto svoju konkurenčnú výhodu udržať, myslím si, nie je namieste. Myslím si, že by bolo férové hovoriť vecne.

    A myslím si, že by bolo veľmi, veľmi správne aj pri tých reakciách naozaj reagovať na toho, kto hovoril. A toto adresujem úplne v kľude pánovi podpredsedovi Čížovi. Ja som vo svojom vystúpení reagoval na to, čo hovoril pán poslanec Mikloš. On podľa mňa tretinu, možno niečo viacej času venoval vašim ekonomickým víziám, ktoré aj podľa mňa sú v prudkom rozpore s najlepšími záujmami Slovenska. A hovorím o tom a dokazujem to vlastne tými tvrdeniami, ktoré som povedal v tom celom svojom výstupe. Myslím si, že nie je namieste kvôli tomu ma napádať, že tu flagrantne porušujem rokovací poriadok. Od toho je tu predsedajúci schôdze, a nie nejaký kvázi procedurálny návrh.

    A zároveň si myslím, že nie je správne, pokiaľ aj niekto iný, a v tomto prípade je to pani profesorka Tóthová, sa snaží to podporiť tým, že sa snaží mi uložiť domácu úlohu. No a tu už teda poviem, že to určite nie je správne, lebo naozaj nie sme v škole. Sme v parlamente, kde hovoríme svoje názory. A na to si treba zvyknúť.

    A toto adresujem presne vládnej koalícii. Na to si musíte zvyknúť, že keď naozaj podľa názoru veľkej časti občanov Slovenska a ich zástupcov, ktorí tu sedia, si myslíme, že poškodzujete záujmy ekonomické Slovenska, tak vám to tu povieme. Povieme to raz, povieme to dva razy, povieme to sto razy. Vy si to budete musieť vypočuť. Je to o demokracii. Je to skutočne o demokracii. A naozaj ani mňa a, dúfam, ani niektorých mojich kolegov nezastaví to, že niektorý predsedajúci si bude vykladať o tom rokovacom poriadku a poučovať nás o tom, čo máme rozprávať, čo nemáme rozprávať. Ja nebudem v tomto parlamente za žiadnych okolností dávať dopredu nejaký svoj písomný prejav, aby ho niekto posúdil, to teda nie, teraz nie a, samozrejme, ani pri ďalších takých radikálnych zmenách, ktoré nám nevyhovujú, ako je napr. vyvlastňovanie v zdravotníctve. Takisto si to budete musieť vypočuť. Takže sa pripravte, áno, bude to tak, áno, bude to tvrdé, áno, bude to podľa ústavy. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý, pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Áno, chcem sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána kolegu Freša, keď hovoril o niektorých momentoch z diskusie, ktorá tu zaznieva dnes, keď pán podpredseda Číž aj pani poslankyňa Tóthová dokonca procedurálnym návrhom sa snažili obmedzovať vystúpenia opozičných poslancov. Osobne nesúhlasím ani s tou interpretáciou, ktorú máte vo vedení parlamentu, že ten, kto vedie schôdzu, môže posudzovať, či faktická k veci je alebo nie je. Je to podľa môjho názoru obmedzovanie práva poslanca. Ale chcem vám pripomenúť, že parlament je o vyjadrovaní slobodných názorov volených zástupcov. A len na ilustráciu vám chcem pripomenúť, že keď sme začínali v prvej Dzurindovej vláde niekedy na jeseň roku 1998, tak som tam rečnil z tohto pultu a unisono všetci, poslanci opozície, ktorí sedeli tu, kde sedíme my teraz, trieskali počas môjho takmer hodinového vystúpenia papiermi a dokumentmi o lavice. Trieskali. Napriek tomu sme ich nežiadali, aby sa správali slušne, ani sme z toho nenavrhovali vyvodzovať akékoľvek dôsledky, pretože je to ich právo. Je to aj ich vizitka, ich obraz, ale aj ich právo. Takže chcem sa prihovoriť a chcem potvrdiť, že naozaj sa nedáme zastrašiť. A môžete vymýšľať procedurálne návrhy, môžete zneužívať, podľa môjho názoru ide tu o zneužívanie, právo pri vedení schôdze. Ale budeme hovoriť zrejme veci, ktoré vám nebudú po srsti, ale budeme o nich hovoriť. Sme o nich presvedčení, a preto toto svoje právo využívať budeme.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť všetky vystúpenia, ktoré tu odzneli v prospech podpory tejto deklarácie. A chcem upozorniť, že deklarácie Národnej rady majú svoju silu. Pozrime sa na deklaráciu o Kosove. Koľko tu bolo kriku, načo to prijímať, prečo to prijímať. Pozrite sa, ako sa zmenili vyjadrenia premiéra Slovenskej vlády po prijatí deklarácie. Stačí sa pozrieť na jeho vyjadrenia v Moskve, ako prezentoval zrazu, dúfam, nie súkromný názor pred prezidentom Putinom. Stačí si prečítať rozhovor predsedu zahraničného výboru Zalu, ktorý zrazu hovorí, že musia tie dve strany ešte spolu hovoriť. Áno, deklarácia Národnej rady má veľkú silu a mení postoje politikov. Mení postoje, veď predsa Národná rada je tu od toho, aby debatovala a prijímala záväzné dokumenty. Preto si myslím, že deklarácia má svoju nezastupiteľnú silu.

  • Reakciou ešte najprv pán Frešo musí reagovať a potom pán poslanec Palko vystúpi. Nech sa páči, pán Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na to, čo hovoril pán poslanec Mikloš. Áno, nedáme sa zastrašiť. A ja to trošku ešte rozviniem. Aj to adresujem rovno pánu podpredsedovi Čížovi. Pán Číž, to nie je osobná vec, to nie je dokonca možno ani vec ideologická. Ja som tu nie preto, aby som vám urobil po vôli alebo proti vôli, aby som vás hneval alebo aby som vás tešil. Ja som tu na to, aby som zastupoval svojich voličov. A keďže ako právoplatne zvolený poslanec, ktorý si odkrútil celú kampaň, ja viem, ako to mám robiť, a to, čo mi vadí, je, keď sa mi niekto snaží vnucovať spôsob, akým to mám robiť, pokiaľ dodržiavam túto ústavu, pokiaľ dodržiavam tuná rokovací poriadok, nevidím v tom žiadny problém. A naozaj aj vás chcem poprosiť, aby ste aj toho ducha ústavy, aj ten rokovací poriadok dodržiavali a snažili sa umožniť aj opozičným poslancom, hoci vám to nie je príjemné, aby zastupovali názory svojich voličov. Ja rozumiem tomu, že nie všetci voliči tejto republiky volili vašu stranu. Ale to ešte neznamená, že týmto voličom treba odopierať hlas. A ja sa musím tohto zastať veľmi silno, lebo tak beriete hlas mojim voličom. A za každým jedným poslancom je 35 000 ľudí, keď si to rozrátate na počet obyvateľov, koľkých tu zastupujeme. A ja to proste urobiť musím, urobím to. A urobím to tak, ako som tam hovoril, raz, dva razy, sto razy. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Palko ako navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec Faič, vy ste mi položili otázku pred pár minútami, že čo to znamená, že Európska únia keď raz bude chcieť začať diskusiu o harmonizácii priamych daní, či potom sa tomu budeme brániť alebo sa tomu nebudeme brániť. No tak, pán poslanec, to je úplné nepochopenie situácie. Diskusia o harmonizácii priamych daní v Európskej únii beží 5 – 6, možno viacej rokov. Ona tu je dávno, beží. Debatuje sa o tom v Európskej komisii, debatuje sa o tom v Európskom parlamente. Prvý článok o hrozbe harmonizácie som napísal v našej tlači pred 5 rokmi v roku 2002. Debatuje sa o harmonizácii, čo je veľká téma v členských štátoch EÚ počas významných volebných udalostí. Bola to veľká téma vo Francúzsku v prezidentských voľbách, keď obaja kandidáti o tom hovorili, že sú za harmonizáciu, lebo a tak ďalej a tak ďalej. Tá diskusia beží.

    A vy ste nepochopili jednu vec, že váš predseda vlády Robert Fico už v marci tohto roku uznal, že nielenže teda diskusia beží, ale že už dospieva ku konkrétnym politickým rozhodnutiam a že súčasťou jeho, vášho politického rozhodnutia bude to, že ustúpite tomu tlaku na harmonizáciu, že vyhoviete tým tlakom politikov či už z Bruselu alebo zo západných členských štátov EÚ, ktorí sledujú svoje národno-štátne záujmy. Vnímajte, čo povedal predseda vlády Robert Fico, váš predseda vlády, predseda vašej strany, 11. marca v TV Markíza povedal: „Silné krajiny EÚ budú len ťažko rešpektovať takéto daňové zvýhodňovanie, ktoré nové členské krajiny spustili.“ Hovorí: „My sa nevyhneme tomu tlaku, preto búchať do pŕs a tváriť sa, že nikdy, je nezmysel.“ On už ohlásil koniec diskusie a ústup a vzdanie sa obhajoby našich ekonomických záujmov. Hovoril aj za vás, ja si myslím, pán poslanec. A preto naozaj kladiem otázku: A keď sa predseda vlády Robert Fico bojí alebo hovorí, aký strašný je ten tlak, ktorému sa neubránime, no tak je to pravda?

    Čo bráni slovenskému parlamentu, aby prijal túto deklaráciu? Budú za to všetky tri opozičné strany, KDH, SDKÚ, SMK. Stačilo by, keby bola za to jedna z vládnych strán alebo možno po štyroch-piatich poslancov z každej vládnej strany, a tá deklarácia prejde.

    A, prosím pekne, tá deklarácia je silnejšia, ako bola naša deklarácia o Kosove. Táto deklarácia, ktorá sa predkladá, tá má aj právnu záväznosť pre členov vlády. Táto deklarácia o daňovej zvrchovanosti sa predkladá podľa ústavného zákona o spolupráci medzi vládou a parlamentom vo veciach EÚ. Predkladá sa na základe podpisov aspoň 30 podpisov. A je tam právna záväznosť.

    Prečo sa bojí predseda vlády Robert Fico prísť na summit EÚ a povedať kolegom z Európskej únie, lídrom iných štátov, prepáčte, ale je tu pre mňa právne záväzné stanovisko slovenského parlamentu, ktorý odsúhlasil, že jednoducho Slovenská republika si naďalej chce rozhodovať o priamych daniach. Prečo toto nechcete urobiť? Prečo sa dopredu vzdávate tlaku, ktorému možno pokojne čeliť väčšinovým rozhodnutím tohto parlamentu? Prečo to robíte, vážené panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície? Tieto otázky vám opakovane budeme stále dávať.

  • S faktickou poznámkou, pán poslanec Halecký, nech sa páči. Končím zároveň možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem hneď bezprostredne odpovedať na otázku pána poslanca Palka, prečo nebudeme hlasovať a prečo je taká diskusia. Je to preto, že tá snaha o tú deklaráciu je neúprimná, falošná, politická a je o boji o voliča. Vôbec nie je o ekonomike, vôbec nie je o daniach. Toto je len ako skryté niečo, čím by ste chceli získať národne orientovaných voličov a si zvýšiť preferencie.

    A k tomu ešte obviňovať Ľudovú stranu – HZDS a Mečiara, že nie je národne orientovaný, keď založil štát a je jeden z mála ľudí, ktorý má záujem osobný, aby ten štát prosperoval, existoval a rozvíjal sa za každých okolností, tak toto už je vysoká dávka falošnosti. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave podpredseda Národnej rady pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si teraz vystúpiť ako predseda poslaneckého klubu strany Smer a zaujať stanovisko k situácii, ktorá vzniká pri prerokovávaní tohto návrhu zákona.

    Aby som ešte nezabudol. Pán navrhovateľ, veď diskusií bežia v Európskej únii desiatky a stovky. A pravdepodobne treba zvažovať, za akých okolností aký typ politických aktivít treba zvažovať, ktoré sú primerané. O tom vedieme diskusiu. A snažíme sa vám vysvetliť, že ten stav diskusií o tejto otázke v súčasnosti nie je taký, aby sme prijímali deklarácie. A celý rad rečníkov predo mnou veľmi vážne vysvetlil, prečo je tomu tak. K tomu nezaznelo vo vašom vystúpení ani slovo. Tak ale ďakujem vám aspoň za trošku korektný prístup čo, pravda, nemôžem celkom povedať o tom, čo tu teraz opäť organizujú vážení kolegovia z SDKÚ.

    Chcem zdôrazniť v tejto súvislosti, pretože sme nevystupovali v tejto diskusii, naše politické stanovisko k tejto deklarácii. Na jednej z predchádzajúcich schôdzí sme mali na programe už Deklaráciu o daňovej suverenite, kde prebehla opäť niekoľkohodinová diskusia plná konfrontácie politickej, toho všetkého, čoho sme svedkom aj dneska. Úplne prirodzene sme zvažovali, čo cielite touto diskusiou, pán navrhovateľ, tuším jeden mesiac po tom, ako sme sa tým zaoberali, a s tým, že sme zmenili, že už nejde o daňovú suverenitu, ale teda suverenitu v oblasti priamych daní, aby tu teda neprekážala tá klauzula o šiestich mesiacoch prerokovania. Je to úplne legitímne a nie je s tým žiadny problém, vytvárate si tým formálny priestor v parlamente a chcete hovoriť o veciach, ktoré považujete za dôležitú súčasť vašej politickej agendy. Osobitne pán poslanec Frešo v tom vedie prím, že niekto tu nebodaj chce brániť v nejakom slobodnom prejave. Osobitne, pán Frešo, som presvedčený, že každý váš prejav vám zvyšuje preferencie. To by ste mi iste zazlievali, vážení kolegovia, keby som mu čímkoľvek bránil vo vystupovaní. Takže osobne, pán Frešo, mi odpustite, urobím všetko preto, aby ste mohli vystupovať čo najviac, skutočne. A berte to ako verejný prísľub.

    K tejto vlastnej diskusii ešte k vlastnej daňovej suverenite. Som presvedčený, že Slovensko potrebuje diskusiu o daňovej suverenite, pretože táto téma je veľmi široko v tomto slova zmysle prerokovávaná a diskutuje sa o nej, rozhodne doteraz v akademických kruhoch, v odborných kruhoch. Postupne sa, samozrejme, táto diskusia dostáva aj do prostredia Európskej komisie, a, samozrejme, istým spôsobom o týchto veciach hovoria aj poslanci, stáva sa agendou politických strán. Osobitne pravicové strany niektoré teda majú pocit, že tá harmonizácia nie je potrebná. Vzniká aj veľmi zvláštna situácia v Európe, keď napr. pravica Švédska je proti akejkoľvek harmonizácii daní, pretože sa bojí, že by sa mohol znížiť daňový štandard, s ktorým švédska spoločnosť, mimochodom, v prieskumoch v 75 % súhlasí. Potvrdiť to môžu všetci tí kolegovia, ktorí boli so mnou v júni minulého roku na švédskom ústavnoprávnom výbore, kde sme diskutovali o týchto otázkach, pričom stanoviská sú im známe.

    Rovnako som presvedčený, že treba diskutovať o otázke harmonizácie, otázke rozsahu harmonizácie, časových lehôt, intenzity tejto harmonizácie a podobne. Samozrejme, tá diskusia vyplaví mnoho okolností. Nikto z nás predsa, kto trošičku si myslí, že chce konať korektne, sa neuzavrie pred akoukoľvek diskusiou. Ona je nevyhnutná. Ja dokonca, pán Mikloš, čiastočne chápem, že Slovensko má právo diskutovať o tom, pokiaľ teda uzná pravicový politik na Slovensku, že práve nízke dane sú základom rozvoja tohto štátu. Takže je to súčasťou jeho politickej agendy. A sme pripravení súperiť o verejnú mienku, pán Mikloš, na túto tému. A sme pripravení aj na odborné diskusie. Problém je, a tu mi dovoľte takú všeobecnú úvahu, ktorú teraz poviem, v tom, že konfrontácia s neokrôchanosťou niekedy, ak dovolíte, vážení kolegovia, s aroganciou a niekedy, mi odpustite to slovo, aj s hlúposťou je ťažká. Bolí. A máloktorý normálny človek ju vyhľadáva a vstupuje do nej. Ja pevne verím, že my všetci si tento fakt uvedomujeme. Ale potom musíme zobrať na vedomie, aká je situácia v parlamente. Totiž diskusia potrebuje isté prostredie, potrebuje zmysel a potrebuje obsah. Nehnevajte sa, ale máme ten pocit, odpustite mi, pán navrhovateľ, že to pripomeniem, že tu nejde len o to, aby ste si vytvorili priestor legitímny na prediskutovanie témy pred verejnosťou, ktorú považujete za dôležitú, lebo ju vyhľadávate ako politickú konfrontáciu. A tam to už celkom nie je v poriadku, lebo je to zbytočné, nezmyselné. Ak by sme vystupovali my a náš poslanecký klub spôsobom, akým to robíte vy dneska, ako by vyzeral tento parlament? On predsa len je istým intelektuálnym zrkadlom tejto krajiny.

    Chcem teraz dokumentovať, že my neprijmeme, pán Frešo aj pán Mikloš, tento tón, nebudeme vyprávať, pán Mikloš, či niečomu rozumiete alebo nerozumiete. Verte mi, že každý z nás má tisíc dôvodov upozorňovať na vaše obrovské profesionálne prešľapy, pochybenia, desiatky pochybení, nepresností, nekorektné narábanie s číslami a podobne. Ale nepotrebujem v tomto smere vás obviňovať, či niečomu rozumiete, pán Mikloš, alebo nie. Svoju vedomosť o práve ste demonštrovali pred chvíľou, keď ste tu vyprávali, že vy súhlasíte alebo nesúhlasíte s tým, aby vám niekto bral slovo. Teda, pán Mikloš, musíte predovšetkým zobrať na vedomie, že toto je právny štát. Tento štát sa riadi pravidlami, ktoré sa v demokratickom procese prijmú. Jedným z takýchto pravidiel je zákon o rokovacom poriadku. Iste vám ušlo, že v tom zákone o rokovacom poriadku je napísané, že ten, ktorý vystupuje s faktickou poznámkou, tak musí reagovať iba na svojho predrečníka, nemôže s faktickou poznámkou reagovať na iného rečníka. Je povinnosťou a je napísané v rokovacom poriadku, pokiaľ takto poslanec činí, predsedajúci mu odoberie slovo, nieže môže mu ho odobrať, odoberie mu slovo. Mojím problémom je, že som právnik, rešpektujem toto právo a považujem za povinnosť teda, pokiaľ sa niektorý poslanec odkláňa od témy a nereaguje na predchádzajúce rečníka, odobrať mu slovo. Koľkokrát dnes demonštratívne ste toto ustanovenie zákona o rokovacom poriadku porušili? Čiže by som vás poprosil, vážené kolegyne, kolegovia, Slovensko potrebuje korektnú diskusiu o všetkých témach. Slovensko tak ako všetky ostatné krajiny bude mať aj diskusiu a isté typy a, dúfam, vecnej konfrontácie na tému toho, čo je pre Slovensko dobré, čo je pre Slovensko zlé. Všímam si s istým nadhľadom to, o čom ste tu rozprávali ako teda pán poslanec Mikloško, že teda my vás obviňujeme, že ste niečo predali a nepredali.

    Pán Mikloš, každý z nás mohol využiť tisíckrát tú dnešnú situáciu. Hovorím to iba preto, lebo ste konfrontačným tónom vyvolali túto atmosféru. Za 6,7 mld. ste predali rozvodné sústavy súkromným vlastníkom. Koľko je ich hodnota? Koľko je ich cena? Predali ste za 5,6 mld. či koľko mld. korún Slovenskú poisťovňu. Koľko je cena poisťovní, ktoré dneska pôsobia na tomto trhu? To znamená, ako ste nakladali s verejným majetkom? Ide o desiatky miliárd korún? Keby sme mali 20 mld. korún, nepotrebujeme diskusiu o tom, že lekári nemajú na platy a že nevieme splniť náš predvolebný sľub a podobne. Ale nepovažujem za potrebné o tomto neustále hovoriť. Povedali sme to, keď to bolo potrebné. A teraz sa snažíme venovať vecným otázkam.

    K tomu, čo sa tu deje, osočovaniu nás všetkých, že niečím porušujeme rokovací poriadok a že bránime pánovi poslancovi Frešovi, aby on vystupoval. Pán poslanec, nerobíte nič iné, iba si neokrôchaným spôsobom vynucujete možnosť beztrestne porušovať rokovací poriadok. Ja budem veľmi pozorne sledovať atmosféru. A pokiaľ budem viesť tú schôdzu, ja sa pokúsim teda byť najbenevolentnejší, ako sa len dá. Opäť zverejním prísľub alebo vás poprosím aspoň trošku, ak ste džentlmen, skúste sa tak aj správať. Myslím, že aj politika znesie džentlmenstvo a že pomôže to tomuto parlamentu a aj hodnoteniu tohto parlamentu na verejnosti.

    Čo sa týka tej harmonizácie, ešte chcem pripomenúť drobný rozmer, lebo naozaj všetko podstatné tu bolo povedané. Na harmonizáciu máme istý názor ako politická strana, na harmonizáciu má istý názor vláda. Vláda, samozrejme, nie je reprezentantom politickej strany Smer, ale je koaličnou. To znamená, že vášmu bystrému zraku politickému iste neujde, že sú medzi tým isté rozdiely. Keďže harmonizácia je zatiaľ veľmi otvorený a diskutovaný pojem, diskutujeme aj v Smere na túto tému. Ja mám istý názor, predseda strany má iný názor, podpredsedovia strany majú iný názor, odborníci ekonómovia majú jeden názor, humanisti majú iný názor. Diskutujeme o tom. Nie je žiadny dôvod, aby sme v tomto smere urobili definitívne a zásadné rozhodnutia. Ak tak bude treba urobiť, garantujem vám, že to urobíme. Vieme sa podriadiť, vieme byť disciplinovaní. Ale v tomto smere, pre Kristove rany, skutočná diskusia je nevyhnutným predpokladom kvality politického života. Skúsme chápať tieto kategórie. A pokiaľ ste naozaj tak presvedčení o tom, že vecne máte pravdu a že chcete aj zvestovať verejnosti nejaké posolstvá, urobte to slušne, pán Mikloš. Neosočujte ma, či ja rozumiem a nerozumiem tomu, ako to robíte, vecne diskutujte. Myslím si, že zo spôsobu, ktorým sa ja v parlamente správam piaty rok, sa nedá povedať, že by som teraz diskutoval nevecne alebo že by som nejakým spôsobom sa k niečomu vyjadroval takto, ako to robíte vy. Čo vám bráni v tom, aby sme o týchto veciach diskutovali úplne normálne? Ide o vážny fenomén, považujeme ho za vážny fenomén. A sme pripravení sa čestne o tomto probléme sporiť. To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Mikloško, pán poslanec Lipšic, Ivančo, Mikloš Ivan, Bobrík, Halecký, Kahanec, Galbavý, Frešo, Abrhan a pán podpredseda Hort ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prvý, pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán podpredseda Číž, vy ste povedali, že rešpektujete, že ide o našu nejakú opozičnú agendu, a teda že sa divíte, že to má konfrontačný tón a tak ďalej a tak ďalej. Ale tam nejde ani o konfrontáciu, ani o opozičnú agendu. Prepáčte, ale láskavo si zapamätajte, ústavný zákon o tom, že parlament môže zaväzovať vládu, sme navrhli my, keď sme boli pri moci. To znamená, že sme ho navrhli pre všetky ďalšie vlády, ktoré tu budú, vrátane, samozrejme, možnej tej, že by sme my ju mali a my museli čeliť takýmto tlakom.

    A jeden z dôvodov, pre ktorý my naozaj musíme mať takú deklaráciu, je ten, že súčasný premiér Fico napriek tomu, že pôsobí robustne, v zásade je veľmi labilný. On je silný v deklaráciách, ale on ustúpi každému tlaku. On pustí nejakú lastovičku a čaká. Akonáhle sa vyvinie nejaký tlak, už ustupuje. Ak ustupuje domácemu tlaku, 100-percentne ustúpi tlaku, ktorý bude v 28 štátoch Európskej únie. Proste nemáme záruku, že tento premiér obráni záujmy Slovenska.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, témou dnešného rokovania je daňová deklarácia. Podľa zákona o rokovacom poriadku by poslanec mal hovoriť k veci. Vy ste nám tu hovorili o porušovaní zákona o rokovacom poriadku, teda hovorili ste od veci. Hovorili ste o porušovaní zákona o rokovacom poriadku porušovaním zákona o rokovacom poriadku. Pán podpredseda, podľa mňa predsedajúci má dve možnosti. Buď naozaj bude benevolentný, či v rozprave, či vo faktických, či v procedurálnych, alebo striktný, ale nie je možné, čo sa v parlamente už udialo, aby bol benevolentný k poslancom vládnej koalície a striktný k poslancom opozície, nie je predsa možné, aby sa brali faktické poznámky poslancom opozície.

    Dnes sme mali možnosť vidieť, ako procedurálne návrhy zneužíva koalícia. Nič sa nedialo. Ja som si nevšimol v rokovacom poriadku, že by platil iný meter pre poslancov vládnej koalície aj opozície. A ja som rád, že pán predsedajúci Veteška to nerobí, ale niektorý iný, žiaľ, to robí. A ja by som bol veľmi rád, aby sa konečne v tomto parlamente uplatňoval rovnaký princíp, rovnaký princíp pre poslancov vládnej koalície aj opozície. Doposiaľ tomu tak nebolo, čo podľa mňa je v parlamentarizme dosť vážna vec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu a podpredseda strany Smer, ja keď sa zamýšľam nad vaším vystúpením, tak zisťujem, že vlastne nerozumiem tomu, čo vlastne chcete. Včera som zachytil v médiách vystúpenie pána premiéra o tom, ako sme podľahli alebo naša vláda podľahla tlaku Európskej únie pri jadrových elektrárňach. A dnes, keď máte podporiť daňovú suverenitu, ktorá má pomôcť práve vašej vláde, tak vystupujete zásadne proti. Skutočne nerozumiem potom, akú chcete viesť politiku.

    K tej druhej časti. Vy ste hovorili o tom, že chcete odborne diskutovať o daňovej suverenite, o harmonizácii daní, ale vy ako podpredseda vládnej strany, ako podpredseda parlamentu ste tu nepovedali jediný argument, prečo strana Smer je proti tomu, vy ste sa tu len zmohli na to, že ste nás moralizovali a hovorili, ako máme my diskutovať o tomto bode programu. Ale nedozvedel som sa, aký má názor strana Smer, aký má názor vláda, ktorú aj vy reprezentujete tu v parlamente, na to, prečo túto deklaráciu neprijať. Prosím vás pekne, skutočne, tak ako ste aj vy hovorili, veďme odborne túto diskusiu, ale nie takto, ako ste to predviedli práve teraz vy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, čo sa týka toho vášho hodnotenia dodržiavania rokovacieho poriadku, nebudem opakovať, čo povedal pán poslanec Lipšic, pretože povedal to, čo som chcel povedať. Áno, používate dvojaký meter.

    A čo sa týka toho, že som povedal, že podľa môjho názoru niektorým pojmom alebo veciam nerozumiete. Myslím, že som sa snažil to odôvodniť, prečo si to myslím. Ale keďže to asi nebolo dostatočne zrozumiteľné, tak som sa prihlásil znovu do rozpravy a pokúsim sa na väčšom priestore doložiť tieto svoje slová. Takže vás poprosím, keby ste vytrvali do konca diskusie, pokúsim sa doložiť tieto svoje slová konkrétnymi faktmi a konkrétnym obsahom, nie nálepkovaním, ale konkrétnymi argumentmi, konkrétnym obsahom, faktmi a číslami.

  • Ďakujem, pán podpredseda. K vystúpeniu pána Číža. Naozaj sa stotožňujem s tým, že nevedie sa odborná diskusia. Utvrdzuje ma to stále o tom, že to je politická diskusia len o prezentovaní sa opozície, pretože ak hovoríme o harmonizácii daňového základu, je to veľký rozdiel s tým, ako je deklarácia predložená do Národnej rady. Takže myslím si, že je to veľký rozdiel, o ktorom by sme mali tu diskutovať. A je to naozaj na tom, aby sme nechali v spoločnosti najprv tú diskusiu prebehnúť, a nie tu politicky deklarovali a nanucovali niekomu túto mienku vo všeobecnosti. S tým sa stotožňujem. A takisto preto nebudem hlasovať za túto deklaráciu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len tiež budem reagovať na tú časť vystúpenia pána podpredsedu Číža, kde hovoril o politickej kultúre v parlamente. Chcel by som tiež vyzvať opozíciu, aby sa zamysleli, či ich vystupovanie je kultivované a je také, ako my si ho predstavujeme, pretože ich výsmechy, znevažovanie odbornej...

  • Ruch v sále.

  • Aj teraz, pán poslanec, tiež kričíte do môjho vystúpenia, čo sa nepatrí, rušíte ma. Chcem len povedať, že nestačí kritizovať tých druhých, ale je potrebné, aby ste sa správali aj vy tak, ako sa správať má. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem ešte raz zdôrazniť to, čo už tu pred chvíľou povedali moji dvaja predrečníci, v nadväznosti na vaše slová, pán podpredseda, že chcete tu mať právny štát, dodržiavanie rokovacieho poriadku, že Slovensko potrebuje aj korektnú diskusiu. So všetkým tým súhlasím, len ešte na to potrebujeme aj ten rovnaký meter. Tak toto som chcel zdôrazniť. Keď ho budeme mať, potom môžeme povedať, že chceme byť alebo aspoň máme snahu byť korektní.

    Spomínali ste, že keby sme mali 20 mld., nepotrebovali by sme nič riešiť. Ale nie je to celkom o tých 20 mld. Je to o zásadných veciach, keď práve tým, že sme urobili svoju zvrchovanú pozíciu v daniach, máme šancu sa posunúť na oveľa vyššiu úroveň. A posun na oveľa vyššiu úroveň, to neznamená, že Slovensko bude len v štatistikách vyššie. Ale aj jeho občania to pocítia v svojich peňaženkách a na svojej životnej úrovni a v podmienkach života. A myslím si, že ide vám o to, aby tieto podmienky boli lepšie.

    Na druhej strane, keď spomeniem vzťahy Smeru voči Európskej únii, no dá sa povedať, že ak sú také rozporuplné stanoviská, ktoré zo strany Smeru k niektorým zásadným otázkam zaznievajú, tak potom ťažko človek si môže vybrať, za čo vlastne ste. Raz ste tvrdo proti, raz ste úplne naviazaní na Európsku úniu. Tak buďme kooperatívni k Európskej únii, ale na druhej strane buďme aj svojprávni.

    A chcem ešte povedať k tým 20 mld. Nie je to o tom, aby nám niekto dal dve ryby, ale je to o tom, aby sme využili možnosť chytať tie ryby, lebo keď nám niekto niečo dá, podobne ako sa to dá, dajme tomu, do rozvojových krajín, to ešte neznamená, že tie podmienky budú trvalo udržateľné. Vyrieši to len akútnu situáciu. Teraz máme šancu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som si faktickú poznámku rozdelil na dve časti.

    Jedna časť sa týka priamo toho, čo hovoril pán Číž ohľadne diskusie o daňovej suverenite v rámci Smeru. Tomu rozumiem. A to je presne ten bod, ktorý zasa na druhej strane mňa zneisťuje. Vy ste hovorili v diskusii o daňovej harmonizácii, pardon. To ma práve zneisťuje, nakoľko my v tom máme jasno, to hovorím za SDKÚ – DS, čo s daňovou harmonizáciou, že sa vlastne nevzdať svojej vlastnej výhody. Pokiaľ u vás tá diskusia prebieha, budem veľmi rád, keď tá diskusia dôjde do nejakého konca. A, samozrejme, najradšej budem, keď dôjde do takého konca, že práva ohľadne daní si radšej ponecháme na Slovensku.

    Druhá vec, ktorá ma zaujala, bola k tej procedúre samotnej, o ktorej ste hovorili, že rád mi budete dávať slovo alebo podporovať ma v tom a budete benevolentný, lebo vám to zvyšuje preferencie. To je ten základný ideologický rozdiel medzi nami dvoma. Vy konáte preto, lebo vám to zvyšuje preferencie. Ja vám to slovo udelím preto, lebo vyznávam hodnoty slobody, ktoré sú u nás v ústave. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dve poznámky by som chcel mať.

    Tá prvá poznámka sa týka toho, čo ste hovorili k porušovaniu rokovacieho poriadku, čím ste sa odklonili od témy, ktorú teraz prerokúvame. A povedali ste, že sa pokúsite byť najbenevolentnejší, ako sa len dá, ak budete viesť schôdzu. Chcem vám len pripomenúť, že keď ste viedli schôdzu a pán poslanec Janiš vystupoval so svojím diskusným príspevkom k rušeniu krajských úradov, tak ste mu trikrát chceli odňať slovo a vôbec ste neboli benevolentný. Viem, že máte predstavy, aby opoziční poslanci vystupovali, tak ako si to predstavujú poslanci koaliční, už to tu zaznelo, ale tohto sa nedočkáte.

    Druhá poznámka je k tomu, že nie je čas na prijímanie tejto deklarácie. Žiaľ, nepočul som vaše stanovisko k nej. Ale chcel by som sa opýtať, že kedy považujete za vhodné, že ten čas príde, a kedy by Smer takúto deklaráciu chcel alebo vedel podporiť, to je prvá vec. A druhá vec je, že v čom vidíte taký neprekonateľný rozdiel, že nemôžete ju podporiť, ak súhlasíte s textom tej deklarácie, len jej časť je problém, kedy ju prijímame, v čom vidíte problém zahlasovať za túto deklaráciu už teraz. Ďakujem.

  • Pán podpredseda Národnej rady Hort.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Číž tu spomínal Švédsko. Ja si spomínam, keď som bol ako predseda výboru pre verejnú správu vo Švédsku, kde sme mali možnosť stretnúť sa s rôznymi stupňami verejnej správy. Keď sme tam išli, tak sme boli informovaní o tom, že ideme navštíviť švédsky socializmus. Keď sme sa tam dostali, tak nám povedali, že oni tomu nehovoria švédsky socializmus, ale švédsky blahobyt, pričom sme sa dozvedeli, že dane v regiónoch, v ktorých sú vyberané, sa pohybujú od 52 % do 56 %. V dosahovaní rastu HDP na obyvateľa boli Švédi pred 20 rokmi siedmou krajinou, pred 10 rokmi devätnástou, pričom dnes sú dvadsiatou siedmou. Výsledok toho ich blahobytu bol, že tam vyhrali voľby stredopravé strany.

    Pán kolega, povedali ste tu, že Mikloš nerozumie ekonomike. Viete čo, mám pocit, že to má takú istú pravdivú silu ako to, že vy jej rozumiete. To neberte osobne, ale ak takéto niečo sa dozviem, tak nedá sa mi inak reagovať.

    A tiež som sa dozvedel, a za to vám chcem poďakovať, že slovo neokrôchanosť alebo označenie neokrôchanec patrí pri hodnotení politického oponenta k základnému vybaveniu džentlmena.

    No a na záver. Ešte tu odznela jedna poznámka vo vzťahu k pánovi Mečiarovi, že on založil štát. Ja mám skôr pocit, že pán Mečiar v rokoch 1995 až 1998 ho dal do zálohy tým, ktorí ako prejav vďaky neskôr založili akciovú stranu Smer. Ďakujem pekne.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, ospravedlňujem sa, pán poslanec.

    S reakciou pán podpredseda Číž na všetky faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia, ďakujem opäť za množstvo faktických poznámok a, samozrejme, aj za hodnotné názory, ktoré odzneli vo faktických poznámkach.

    Veľmi krátko. Pán Mikloško tu nie je, ale jeho naozaj nepodozrievam z toho, že by sa usiloval o konfrontáciu primárne, naozaj si myslím, že sa o to snažia iní vážení kolegovia poslanci.

    Pánovi Lipšicovi ale musím povedať, že naozaj mám veľký problém rešpektovať jeho spôsob právneho videnia veci. Ja na rozdiel od vás, pán poslanec, považujem za úplne legitímne diskutovať o spôsobe prerokovávaného bodu programu.

    Mimochodom, reagoval som na vystúpenia pánov poslancov Freša aj Mikloša, ktorí v tomto smere mali rôzne poznámky. A nevidel som ani na tvári, že by ste mali nejaký problém s týmto vystupovaním, ak by ste mali tú interpretáciu, ktorú ste potom smerovali mne, brať vážne. Čiže opäť neviem ja, čo ste chceli povedať. A mám s tým problém. Naozaj máme s tým problém, hľadáme dobré riešenia, až do poslednej chvíle hľadáme dobré riešenia. A politiku my totiž považujeme za službu, za službu ľuďom. To je naozaj dosť dôležitý moment, ktorý chcem zdôrazniť.

    Pán Mikloš, môj problém je, že daňový dumping nepoužívam ja, používa ho nositeľ Nobelovej ceny Stiglitz, mnohé iné osobnosti. Nie je problém, aby som vám ich vymenoval desiatky. A je problém človek, ktorý tvrdí, že teda daňový dumping ako taký, jeho nebotyčná hlúposť nemá žiadny obsah a pod., svedčí o tom, že netuší o tom, čo sa deje v tomto priestore. Pán Mikloš o to ide. Veď my predsa hovoríme o veciach, ktoré sú predmetom veľmi vážnej diskusie, ktoré sa objavujú v materiáloch Európskej únie a tak ďalej a tak ďalej. Môžete mať na to názor, ale povedať, že ten, kto vysloví to slovo, v podstate veci nerozumie, no tak to práve trošičku diskredituje práve toho, kto vysloví ten názor.

    V tejto súvislosti aj k pánovi Hortovi. Je lož, že som povedal, že pán Mikloš nerozumie ekonomike. A je to nedžentlmenské opäť, pán podpredseda, čo ste povedali.

  • Teraz v rozprave pokračujeme. Vystúpi pán poslanec Bauer a pripraví sa pán poslanec Mikuš Tibor.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia hlavne z opozície, nedá mi, aby som sa nezapojil do tejto debaty. A chcem hovoriť, pán poslanec Bobrík, vecne, tak aby ste nemali dojem, že tu ide o politickú debatu. Chcel by som len doplniť argumentáciu najprv ekonomickú a neopakovať to, čo tu odznelo. Ale najprv chcem opäť zdôrazniť, že súčasný platný právny stav v Európskej únii je taký, že priame dane zostávajú plne v kompetencii členských štátov, čo znamená, že v práve Európskych spoločenstiev neexistuje žiaden právny základ, na základe ktorého by mohla prebehnúť čiastočná alebo úplná harmonizácia priamych daní. Čiže pokiaľ existujú takéto pokusy, o ktorých niektorí nevedia, tak je to proti súčasnému platnému právnemu stavu. Z dnešnej diskusie vidno, že nie vo všetkom sa zhodneme a nie všetci rozumejú tomu, čo znamená daňová konkurencia a čo znamená daňová harmonizácia. A musím povedať, že do dnešného dňa som si myslel, že vlastne v tomto existuje zhoda medzi politickými stranami, že nie je dobré pridať sa k tejto iniciatíve komisára Kovácsa, čo dokazuje aj stanovisko ministerstva financií, ktoré veľmi oceňujeme, že drží pozíciu a že nesúhlasí vlastne s touto iniciatívou.

    Preto mi dovoľte trošku povedať aj z histórie, pretože to nie je prvý pokus, keď na európskej úrovni je pokus o harmonizáciu priamych daní. Už v roku 1975 sa Európska komisia snažila o minimálnu daň z príjmu právnických osôb na úrovni 45 %. Táto iniciatíva zlyhala rovnako ako podobná, začiatkom deväťdesiatych rokov bola podobná iniciatíva, ktorá sa snažila zaviesť minimálnu úroveň, 30 %, takisto zlyhala. Boli ďalšie pokusy v Európskej komisii, ale zlyhali, toto je ďalší vážnejší pokus a vidíte, ako postupne tie percentá klesajú.

    Veľmi dôležitou skúsenosťou sú skúsenosti niektorých krajín, ja uvediem len tri krajiny. A to je Veľká Británia, Spojené štáty a Írsko. Keď Margaret Thatcherová v roku 1979 nastupovala do úradu, tak daň z príjmov fyzických osôb síce bola na úrovni 83 %, znížila ju na 40 %. Keď nastupoval a bol inaugurovaný americký prezident Ronald Reagan, tak najvyššia sadzba dane Spojených štátov bola 70 %, znížil ju na 28 %. Tak Spojené kráľovstvo, ako aj Spojené štáty profitovali zo znižovania daní. A profitovali z toho aj iné krajiny, pretože v otvorenej ekonomike, samozrejme, tieto krajiny majú dopad aj na daňové sústavy iných krajín. Tento posun k lepšej daňovej politike je proces, ktorý pokračuje dodnes. V globálnom posune k nižším daňovým sadzbám určite hrala svoju rolu daňová konkurencia. A nižšie dane jednoznačne pomohli svetovej ekonomike rásť rýchlejšie. Dokonca aj OECD, ktorá sotva sympatizuje s prorastovou daňovou politikou, odhadla, že ekonomický rast je 0,5 % rýchlejší po každom 10-percentnom znížení marginálnych daňových sadzieb.

    Írsky zázrak je snáď najlepší dôkaz toho, ako daňová konkurencia vedie k dobrej daňovej politike. Ani nie pred 20 rokmi malo Írsko dvojcifernú nezamestnanosť a chudokrvnú ekonomiku čiže stav podobný tomu, v ktorom sme sa nachádzali aj my pred 8 rokmi. A táto slabá výkonnosť bola prinajmenšom čiastočne spôsobená obrovskou mierou zdanenia. V roku 1984 v Írsku horná sadzba dane bola 65 % pri dani z príjmu fyzických osôb, pri dani z kapitálových výnosov bola 60 %, pri dani z príjmu právnických osôb bola 50 %. Tieto sadzby boli postupne znižované, až nakoniec sa rozhodli lídri v Írsku výrazne znížiť sadzby daní. V prípade daní z príjmu právnických osôb sa dostali až na 10 %. Dneska táto daň je u nich na 12,5 %, pretože dlho potom čelili kritike a tlaku zo strany Európskej komisie. A dá sa povedať, že sa trošku neubránili a museli zvýšiť túto daň na 12,5 %. Toto razantné, ponukovo orientované zníženie daňových sadzieb malo obrovský prínos. Írska ekonomika zažila a zažíva najrýchlejší ekonomický rast spomedzi všetkých vyspelých západných krajín. Počas deväťdesiatych rokov priemerný ročný reálny prírastok tam bol vyše 7 %. Čiže z takého chorého muža Európy stal sa keltský tiger, nezamestnanosť výrazne klesla, zvýšili sa investície, víťazom boli obyčajní Íri. Írsko relatívne chudobná krajina má dnes druhú najvyššiu životnú úroveň v Európskej únii.

    Jeden z najvýznamnejších počinov daňovej politiky bolo schválenie rovnej dane v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Všetky tri pobaltské krajiny, Estónsko, Lotyšsko aj Litva, schválili rovnú daň v deväťdesiatych rokoch. Daňová reforma v Pobaltsku spustila skvelý kolotoč daňovej konkurencie. Nasledovalo Rusko s 13-percentnou rovnou daňou, ktorá začala platiť v januári 2001. Hneď prvé tri mesiace po spustení tejto rovnej dane v Rusku bol výber tejto dane niekoľkonásobne vyšší. Čiže bola nie fiškálne neutrálna, ale fiškálne zisková. A za asi 2 roky o 60 % bol výber daní v Rusku vyšší oproti stavu predchádzajúcemu. Ukrajina prijala rovnú daň, my sme prijali rovnú daň, dokonca aj Srbsko má variant rovnej dane.

    Viacerí európski poslanci tiež sú proti tomuto procesu a aktivitám, ktoré predvádza komisár László Kovács. Môžem citovať niektorých, ktorí hovoria, napr. Ivo Strejček, český poslanec, hovorí tiež, že touto snahou Európska komisia prekračuje svoj mandát, zavedenie by znamenalo revolučný zásah do suverenity členských krajín. Ďalej hovorí, že v stanovení jednotného základu nielen nepriamo ovplyvní veľkosť vybranej dane tým, že daň je súčinom základu a sadzby, ale znamená tiež výrazný zásah do suverenity a hospodárskej politiky štátu, napr. otázka, nakoľko má výpočet základu, to je definícia odpočítateľných položiek, podporovať či nepodporovať investície, musí byť výsostnou právomocou národného štátu, jednotné stanovenie základu dane z príjmov je teda hlbokým zásahom do hospodárskej politiky, rovná daň by sa stala ilúziou, pretože právomoc určiť základ dane je neoddeliteľnou súčasťou konceptu rovnej dane, naviac, nedá sa zaviesť rovnú daň, pokiaľ základ dane bude určovať Európska únia. Ďalej hovorí, že táto harmonizácia daní z príjmu právnických osôb prichádza „plíživým“ spôsobom a obchádza pritom mandát daní Európskou úniou zakladajúcou zmluvou, potlačenie daňovej konkurencie a prerozdelenie ziskov v prospech vlád naviac by viedlo k spomaleniu hospodárskeho rastu v celej Európe, návrh na konsolidáciu základu dane firiem a jeho redistribúcia je pokusom Európskej únie obísť zmluvný základ a prisvojiť si právomoc určovať priame dane, stanovenie základu podrýva suverenitu, jednoznačnú právomoc členských štátov určovať nielen základ ako taký, ale sprostredkovane aj hospodársku politiku včítane nastavenia penzijného dôchodkového systému, návrh znamená narušenie zdravej daňovej konkurencie, jeho dôsledkom nebude proklamovaný rast ekonomík, ale spomalenie rastu. Toľko z Európskeho parlamentu.

    Ďalej, čo tu dneska ešte nezaznelo, to je stanovisko ekonómov Slovenska. Viacerí, viac ako 20 ekonómov Slovenska sa vyjadrilo a vyhlásilo, dalo vyhlásenie na podporu tejto Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach. Hovoria, že rôzne daňové systémy v jednotlivých štátoch sú nutnou podmienkou konkurencie, ktorá je zdrojom bohatstva a blahobytu ľudí, daňová konkurencia prispela aj k tomu, že daňové podmienky na podnikanie a investovanie sú na Slovensku priaznivejšie ako v minulosti a pre zahraničný kapitál často výhodnejšie ako tie, z ktorých kapitál pochádza, plní tak jeden zo základných cieľov samotnej Európskej únie, znižuje a vyrovnáva regionálne rozdiely.

    Tento pokus o harmonizáciu ide v podstate proti hlavnému cieľu Európskej únie, ktorým je konvergencia, kde sa vydáva viac ako tretina rozpočtu Európskej únie. Ide vlastne na konvergenčné programy. A aj my sme adresátom týchto programov, kde na jednej strane je, povedzme, aj z pohľadu solidarity záujmom znižovať regionálne rozdiely, čiže v menej rozvinutých krajinách, členských štátoch, regiónoch, aby ten vývoj išiel rýchlejšie oproti tým vyspelejším, aby tie rozdiely neboli také vysoké, aké sú dnes. V poslednej štatistike, čo si pamätám, medzi 254 regiónmi na 2. štatistickej úrovni v Európskej únii ten pomer je 10 : 1 až, najlepší región Londýn má cez 300 % priemeru hrubého domáceho produktu, medzi najslabšími sú poľské regióny, ktoré majú okolo 30 %, musím tu opäť povedať, že východné Slovensko patrí medzi tých 10 posledných regiónov v tejto tabuľke.

    Samotná iniciatíva eurokomisára pre dane, pokiaľ naozaj bude schválená a zavedená, tak to mnohí nevedia, tak znamená, jednak to zavedenie jednotného daňového základu si vyžaduje dlhú prípravu, zložitú koordináciu a náročnú administratívu. A opäť by vznikol nový úrad, nová taká jednotná daňová autorita pre celú Európsku úniu, čo sú ďalšie výdavky Európskej únie, čo sú ďalšie peniaze na byrokraciu, keď tak mám povedať, a čo je zase v rozpore s posledným cieľom a tohtoročným cieľom Európskej komisie, kde si stanovila znižovanie administratívnych byrokratických prekážok pre podnikanie až vo výške 25 %. Veľmi som zvedavý, ako sa podarí tento cieľ naplniť.

    Dostal som správu, že Financial Times robil tiež prieskum ohľadom harmonizácie daňového základu u tých právnických osôb, ktorých sa to týka, čiže ktoré podnikajú nielen v jednom členskom štáte, ale vo viacerých. Tak výsledok toho prieskumu bol, že dve tretiny odmietli proste takúto iniciatívu. Čiže tí, ktorých sa to týka, pre ktorých vlastne sa to robí, aby sa im zjednodušila akýmsi spôsobom situácia a uľahčilo podnikanie, to odmietajú, čo je tiež dôkaz, že zo súkromného sektora proste je veľký odpor voči takejto „inžinierskej činnosti“.

    Už tu bol spomínaný pán poslanec Mikloš. Spomínal írskeho premiéra Bertie Aherna, že tento mesiac, keď eurokomisár Kovács oznámil svoju predstavu aj časový harmonogram ďalšieho postupu, írsky premiér presne povedal, že ak by tento návrh harmonizácie bol implementovaný, tak by mohol zničiť schopnosť Dublinu obstáť v konkurencii o investície a pracovné miesta v globálnom hospodárstve, čiže nielen v rámci Európy, ale v globálnom merítku, pretože cieľom Európskej únie a vôbec aj Lisabonskej stratégie je vyrovnať sa so Spojenými štátmi a ďalšími svetovými hráčmi, hlavne z ekonomického pohľadu, toto nie je neškodné, citlivé, logické a technické prispôsobenie, ako sa to snažia niektorí ľudia zobraziť, a považujeme tento návrh za niečo viac ako trójskeho koňa pre harmonizáciu podnikových daní a to je dôvod, prečo budeme rezolútne proti tomu.

    Napriek tomu, že táto iniciatíva eurokomisára má takýto odpor a mnohých ďalších odporcov, pokračuje ďalej. Pán poslanec Mečiar sa pýtal, že čo sa vlastne deje. Tak mu chcem povedať, že komisia, ktorú zriadil pán eurokomisár už v roku 2004, zasadala desaťkrát. Sú zhruba raz za štvrťroka tieto zasadnutia. Poslednýkrát zasadala v marci tohto roku. Ale okrem toho zasadá ďalších 6 podkomisií, ktoré pracujú. Čiže pracujú obrovské tímy ľudí vlastne na tomto návrhu. Čiže nie je pravda, že nič sa nedeje. Proste deje sa, pravidelne podávajú správu, diskutujú o tom, pripravujú to.

    A čo tu dnes tiež nebolo spomenuté, v ďalšom vážnom dokumente Európskej komisie, ktorý má názov Politická stratégia na rok 2008, na strane 7 je to takáto veta: „Osobitné návrhy sa predložia, pokiaľ ide o spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb pre podniky.“ Čiže Európska komisia má vo svojej stratégii alebo vo svojom výhľade harmonizáciu daní. Táto veta bola dôvodom pre otázku poslanca Urbániho, ako to tu spomínal, COSAC v prostredí zástupcov výborov pre európske záležitosti všetkých národných parlamentov. Na túto otázku pani komisárka neodpovedala, lebo sa ponáhľala na lietadlo. Ale, samozrejme, boli by sme radi, keby aj z tejto diskusie proste bolo vidieť, že nie všade vo všetkých krajinách je súhlas s takouto iniciatívou.

    Chcem na záver povedať, že táto deklarácia nie je bezúčelne predložená, pretože myslíme si, že je aj správne načasovaná, pretože jednak Komisia, ktorá pracuje na harmonizácii, už dospieva k svojmu záveru svojich prác a chce predložiť legislatívny návrh a jednak tá diskusia sa dostala tak ďaleko, že je potrebné vysloviť aj z tejto úrovne svoj názor. A vidím na to štyri dôvody. Po prvé to je to, že ak Národná rada by prijala takúto deklaráciu, tak by zvýšila svoj kredit. Nie je to bezúčelné. Ako povedala pani poslankyňa Vášáryová, aj deklarácia ku Kosovu mala svoj význam v tej diskusii, ktorá prebieha. Zaregistrovali ju krajiny. Boli sme možno jeden z mála národných parlamentov, čo sa takto vyjadrili. Čiže má svoj zmysel, svoju váhu, veľkú váhu takáto deklarácia. A ďalší dôvod je, že Národná rada nemá vysoký kredit, žiaľ, musíme konštatovať, v prieskumoch dôveryhodnosti nie sme na tých najvyšších stupienkoch. A je naším spoločným záujmom, aby sme to zvýšili. Čiže aj takýmto spôsobom sa dá zvyšovať kredit Národnej rady. Po druhé je to pomoc vláde, pretože ministerstvo financií bude ľahšie argumentovať na Ecofine, na Rade ministrov, keď minister financií bude môcť povedať, že ale aj národný parlament má takýto názor. Proste omnoho ľahšie sa tak bude argumentovať. Takisto čo sa týka premiéra Fica, ja som bral to jeho vyjadrenie pre EU Observer tak trochu ako politickú hlášku hlavne k sociálnym demokraciám a z toho pohľadu dá sa tomu politicky rozumieť, ale na druhej strane je nebezpečná dovnútra krajiny pre Slovensko, pre obyčajných ľudí takáto hláška. A s tým, samozrejme, nemôžeme súhlasiť. Tretí dôvod je ten, že aj takouto deklaráciou upozorníme Európsku komisiu, že porušuje platný právny stav. A to je našou povinnosťou, lebo každý člen má povinnosť upozorniť, keď sa niekde porušuje platný právny stav. A po štvrté to je to, že bol by to veľmi vážny signál eurokomisárovi Lászlóovi Kovácsovi, aby nestrácal čas, nemrhal prostriedky daňových poplatníkov európskych, to znamená aj prostriedky slovenských. Čiže aj naše peniaze, keď financujeme tieto komisie, subkomisie, takto vychádzajú nazmar.

    Ešte som nespomenul, že existuje aj petícia proti harmonizácii základu dane z príjmov právnických osôb na európskej úrovni, kde sa 23 think-tankov európskych štátov podpísalo pod túto petíciu. A hovoria, že prijatie takéhoto kroku by podkopalo konkurencieschopnosť eurozóny v globálnej ekonomike, znamenalo by to enormné vedľajšie náklady zdanenia všetkých podnikov a navyše by to ani neviedlo k cieľom, s ktorými počíta daňová harmonizácia. Medzi týmito think-tankmi sú aj nemecké, aj francúzske. Takže z toho vidno, že nie celá krajina má rovnaký názor tak ako politici.

    Na záver chcem sa vrátiť ešte k diskusii, ktorá prebehla vo výbore pre európske záležitosti, keď vlastne argumenty boli proti prijatiu, aj vo výbore boli také, že nie je správne vysielať takéto signály do Európy, že nie je správny čas na to, nie je to správne načasované, dokonca že nevidíme na to dôvod. Tak verím, že po tejto diskusii už ten dôvod bude vidieť. A verím, že aj svojím príspevkom som vás aspoň trošku presvedčil o tom, že je to správne načasované, že je správny čas vyslať takýto signál do Európy.

    A na záver vás chcem požiadať o podporu tejto deklarácie pri hlasovaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi pán navrhovateľ, pán poslanec Palko.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať za vystúpenie kolegovi z KDH, pretože Rudolf Bauer správne upozornil na jednu vec alebo postavil otáznik veľmi zaujímavý, či vôbec návrhy na harmonizáciu priamych daní, ktoré pripravuje Európska komisia, vlastne sú v súlade so záujmami Európskej únie ako celku. Toto je tiež zaujímavá otázka. Dovolím si upozorniť na vyhlásenie slovenských ekonómov na podporu Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach. Ako viete, 20 renomovaných slovenských ekonómov podporilo návrh Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach vyhlásením, ktoré bolo zverejnené asi pred desiatimi dňami. Dovoľte, aby som zacitoval z tohto vyhlásenia: „Slovensko je ekonomicky atraktívne a jednou z komparatívnych výhod, z ktorej profitujú firmy a občania na Slovensku, je aj daňová legislatíva, vrátane výšky sadzby a výpočtu dane z príjmov právnických osôb. Práve daňová konkurencia totiž umožňuje krajinám ako Slovensko urýchliť dobiehanie starých členov Únie. A tým plní jeden zo základných cieľov samotnej Európskej únie. Znižuje a vyrovnáva regionálne rozdiely. A pritom robí to často efektívnejšie a spravodlivejšie než mnohé iné nástroje. Ochrana tejto komparatívnej výhody by preto podľa nás mala patriť medzi základné priority zahranično-ekonomickej politiky Slovenska.“

    Vážené kolegyne a kolegovia, hovorím to v súvislosti s tým, že sme boli obvinení z nejakej euro- alebo EÚ-fóbnosti, no práve naopak, slovenskí ekonómovia podporujúci deklaráciu totižto upozornili naozaj na to, že jeden zo základných cieľov Európskej únie, ktorý má Európska únia zakotvený vo svojich základných zmluvách, je znižovanie a vyrovnávanie regionálnych rozdielov. A to sledujeme tým, keď bojujeme za suverenitu v priamych daniach. Ak znížime nezamestnanosť, prilákame kapitál, zvýšime životnú úroveň, tak tým splníme jeden zo základných cieľov EÚ, znížime rozdiely medzi bohatšími a chudobnými štátmi.

    A chcel by som poukazovať na to, že naozaj, návrhy na harmonizáciu, z toho logicky vyplýva, nie sú v záujme EÚ ako celku, lebo idú vlastne proti jednému zo základných cieľov EÚ. A to je znižovanie rozdielov životnej úrovne medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi. Zdá sa, že návrhy na harmonizáciu sú výsledkom skôr záujmov bohatších členských štátov, ktoré chcú určité rozdiely v životnej úrovni nie znížiť, nie zahladiť, ale v rámci svojich záujmov ich udržať.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Hlas z pléna.

  • A ospravedlňujem sa. Pani poslankyňa Tóthová má faktickú poznámku. Poprosím pán Mikuš, aby sme dali priestor pre pani poslankyňu Tóthovú.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, aj pre všetkých, ktorí tu hovorili o tom, ako my nechceme brániť suverenitu a pod., chcem povedať, že ja som bola pri vzniku štátu. A chcem všetkých ubezpečiť, že štátnosť a suverenita Slovenskej republiky sú pre mňa sväté.

    Ďalej ale mám hlboké presvedčenie, že načasovanie tejto deklarácie je nesprávne. Vy ste tu nehovorili a ani jeden nedal informáciu, že v Európskej únii sú snahy tam, kde sú nízke dane, znížiť príspevky z fondov európskych. Čiže táto akcia môže vyvolať reakciu. A ja si myslím, že otázka ujednotenia harmonizácie daní nielenže bude prediskutovaná, ale všetci členovia Európskej únie budú sa k nej vyjadrovať a budú môcť zaujať k nej svoje stanovisko. A myslím, že nám je všetkým jasné, že až by došlo na to riešenie, povieme jednoznačne svoje nie. Takže nemajte obavy. A nerobte z tohto svoju predkampaň pred politickými voľbami, ktoré máte v jednotlivých kluboch.

  • Tak, pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dane, oblasť jednomyseľného rozhodovania v Európskej únii. Ak slovenský zástupca povie nie, znamená to generálne nie. To je fakt. Súčasná koalícia, a o tom nepochybujem, celá má záujem, aby dane zostali v tomto režime, aby sa rozhodovalo naozaj jednomyseľne, aby bola zachovaná zvrchovanosť národných štátov v tejto otázke. Nakoniec ste priznali, že aj stanovisko ministra financií na ostatnom rokovaní alebo na jednom z posledných rokovaní Ecofinu to jednoznačne potvrdzuje.

    Ďalšia vec. Táto diskusia pre mňa jednoznačne ukázala, že postoj všetkých parlamentných strán a, dúfam, aj všetkých členov parlamentných strán je jasný, zachovať jednomyseľnosť v rozhodovaní o daniach, zachovať teda právo, zvrchovanosť národných štátov rozhodovať o tejto problematike. To je absolútne jasné. Ale tento právny stav existuje. Mám pocit, že táto aktivita, prepáčte mi, ak to trošku zjednoduším a použijem takú menej formálnu terminológiu, je snahou dať gól pred začatím riadneho hracieho času. A ja si myslím, že našou snahou je dať gól vtedy, keď zápas, diskusia o tom, ako by mala vyzerať tá smernica zo strany EÚ, začne. Veď my všetci alebo aspoň niektorí, predpokladám, dobre vieme, že ak sa bude diskutovať o daniach, tak že to nebude len o daniach, o výške daní, ale že tam budú možno nejaké časové horizonty, že to bude mať vzťah, povedzme, k čerpaniu prostriedkov z európskych fondov a tak ďalej. To si snáď uvedomujeme všetci.

    Takže, páni kolegovia, naozaj som sa snažil veľmi pozorne počúvať stanoviská. A oceňujem vystúpenie každého, kto hovoril vecne. Ale predsa len si myslím, že nie je celkom náležité, keď, a znovu použijem zjednodušený výraz, tak sa, prosím, neurazte, niekto straší prezentáciou postojov silných krajín alebo silných politikov. To, čo hovoria, treba brať vážne, ale treba si uvedomiť jedno, v Európskej únii sme partnerom, sme partnerom, čiže prehlasovanie nášho stanoviska zo strany veľkých alebo silných, ako je snaha to naznačiť, podľa mojej mienky neprichádza do úvahy. Musí to tak byť. Ja si myslím, ak sa dosiahne nejaká dohoda, tak sa musí dosiahnuť konsenzom. Každý štát, ktorý vstupoval do Európskej únie, predsa vstupoval na základe nejakého práva, ktoré platí. A vieme, že to právo v Európskej únii, keď sa pozrieme na primárne právo Európskych spoločenstiev a Európskej únie a prejdeme cez zmluvy, Maastrichtskú zmluvu, Amsterdamskú zmluvu, z Nice, no tak je to vlastne 5 desaťročí, než v tejto konsolidovanej forme, v ktorej dneska to máme, sa to objavilo.

    Slovenská republika ratifikovala Prístupovú zmluvu v roku 2004. V tejto zmluve sa jednoznačne odrážalo primárne právo Európskej únie, teda základné pravidlá spolupráce členských krajín EÚ, a teda aj zásada jednomyseľného rozhodovania v oblasti daní. Ja osobne si myslím, že ak by sa toto malo zmeniť, no tak pravdepodobne by to vyžadovalo ten proces. Náročnosť toho procesu by bola určite zrovnateľná s inými procesmi, napr. s jedným z tých, ktorý sa pred dvomi rokmi zastavil, dúfam, nie natrvalo. Je to diskusia o návrhu ústavnej Zmluvy pre Európu. Čiže, myslím si, že my máme dostatok časového priestoru na to, aby sme zaujali veľmi kvalifikované stanovisko.

    V tejto súvislosti by som chcel oceniť diskusiu, ktorú sme mali na výbore pre financie, rozpočet a menu. A myslím si, že sme sa tak neformálne zhodli na tom, že v tejto aktivite stále politikum prevažuje nad reálnymi faktmi a nad reálnymi argumentmi. Myslím si to, mal som taký pocit z tej diskusie. Mám ho stále. Ale, čo je dôležité, to je to, že sme sa dohodli a bolo to potvrdené hlasmi všetkých prítomných na tomto výbore, že budeme monitorovať vývoj situácie a že budeme diskutovať na tú tému na výbore pravidelne a že budeme požadovať prítomnosť šéfa rezortu, ministra financií. Myslím si, že je to úplne správny krok a že jednoducho toto treba najprv realizovať, aby sa v odbornom výbore, ktorý sa prednostne venuje tejto problematike, prediskutovala táto problematika s predstaviteľom exekutívy. O tom som presvedčený. Druhá vec je, že máme na základe ústavného zákona výbor pre európske záležitosti. Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek zaviazať ktoréhokoľvek člena vlády, ktorý ho reprezentuje na európskej úrovni, k tomu, aké stanovisko má reprezentovať, aké stanovisko má zastávať. A politické konzekvencie z nedodržania tohto princípu sú predsa jasné. Čiže máme tu nástroj, pôdu na to, aby sme o problematike diskutovali odborne, to je výbor pre financie, rozpočet a menu, máme nástroj na to, aby sme zaviazali člena vlády k tomu, aké stanovisko má reprezentovať. A naviac hovorím, pokiaľ by malo k zmene princípu jednomyseľnosti pri hlasovaní o daniach prísť, máme na to, aby sme to riešili, dostatok časového priestoru. O tom som presvedčený.

    Teraz, páni, ak dovolíte, vždy každá diskusia má nejakú formu, nejaký obsah, trošku som hovoril k obsahu, teraz poviem niečo k forme. Niekedy sa usmievam, niekedy s nechuťou počúvam, čo zaznieva. Asi každý z nás sa tak na toto pozerá, keď počúvame niektoré príspevky. A chcem povedať jedno, naozaj úprimne ľutujem, ak v tejto sále odznejú diskusné príspevky, ktoré niekoho môžu uraziť alebo zosmiešniť. Tento gól, dodržanie princípu jednomyseľnosti, môžeme dať len spoločne. V udržaní tohto princípu, v tom sme jedno družstvo. Ak sa to družstvo rozháda, ťažko ten gól dá. A to nie je len o tomto hlasovaní alebo o tejto téme, to je o mnohých iných témach, ktoré sú výsostnou potrebou alebo životnou potrebou Slovenskej republiky. Takže by som vyzval k tomu, aby sme naozaj zvažovali, keď prednášame stanoviská, to úzko osobné alebo stranícke stanovisko a aby sme zvážili, či naozaj chceme zastávať záujem Slovenskej republiky. Ja som presvedčený, že ten, kto chce zastávať záujem Slovenskej republiky, nebude spoluhráča toho, ktorého potrebuje na zastávanie tohto záujmu, ani urážať, ani zosmiešňovať. A ak tu zaznelo niečo také, že parlament požíva nízku úctu vo verejnosti, nuž myslím si k tomu, že to nenapravíme len deklaráciou. Myslím si, že to napravíme v prvom rade tým, že budeme preukazovať úctu k inštitútu, v polohe ktorého dneska sme, inštitútu poslanca, to znamená úctu aj ku každej osobe. Nechcem mentorovať, aj keď to tak zaznieva, ale som presvedčený, že toto by sme mali všetci dodržiavať.

    Ešte k minulosti. Diskutovali sme veľakrát o daniach, daňových mechanizmoch aj v súvislosti so štátnym rozpočtom. A ja som vždy hovoril, že považujem, samozrejme, daňové nástroje za mechanizmus, ktorý má nastaviť optimálne podmienky medzi tými, ktorí produkujú prostriedky, to znamená nastaviť ich medzi ekonomickou sférou a tými, ktorí prostriedky v záujme občana tohto štátu distribuujú alebo administrujú a spotrebúvajú, teda vládou, čiže optimálne nastavenie podmienok medzi ekonomickou sférou a dodržaním základných funkcií štátu. Hovoril som o tom, že vláda by nemala rezignovať na daňové nástroje ako na nástroje, ktoré by pomohli akcelerovať niektoré oblasti podnikania v určitom čase a aj možno v určitých regiónoch. Myslím si, že to pôjde tak ďaleko, že dokonca sa budeme, a ja dúfam, baviť aj o tom, ako pomôcť niektorým regiónom aj využitím daňových nástrojov. To znamená, nie unifikovať, ale naopak, tam, kde to bude národno-štátnym záujmom, či už to bude problematika, ktorú treba rozvinúť, kde treba naštartovať nejakú časť ekonomických aktivít, alebo to bude záujem občanov v danom regióne, aby sme im pomohli pozdvihnúť životnú úroveň, čiže bude to národno-štátnym záujmom Slovenska, tak tam treba o tom vážne hovoriť.

    Hovorilo sa tu často o minulosti a boli rôzne prestrelky o tom, kto čo urobil. Vážení páni, dalo by sa o tom hovoriť, nechcem sa k tomu vracať. Aj ja som zažil všeličo z tejto lavice. Počúval som posmešné výkriky, keď som hovoril o energetickej bezpečnosti ako súčasti národnej bezpečnosti. Myslím, že dneska už nikto o tom nepochybuje, že je to pravda. Ale opakujem to nie preto, že by som chcel niekomu niečo vracať, opakujem to skôr preto, aby sme si uvedomili, že my máme spoločnú zodpovednosť, spoločne máme diskutovať. Ak máme dospieť k stanovisku, ktoré bude dobré pre Slovensko, pre slovenského občana, mali by sme dialóg viesť korektne. A, myslím si, pre mňa zásadnou časťou dialógu je načúvanie, nielen hovorenie vlastného názoru. Toto by sme mali dodržať. A vo vzťahu k minulosti mali by sme dokázať spoločne, že budúcnosť je pre nás dôležitejšia ako minulosť. A keď budeme z minulosti niečo pripomínať, tak mali by sme to robiť len preto, aby sme sa poučili. Ale dnešný deň napovedá, že ešte sme sa s tým celkom nevysporiadali, že ešte sme sa nedostali do takého režimu, ktorý by naozaj zabezpečoval, že budeme veľmi korektne generovať spoločné stanoviská.

    Ja jednoznačne deklaráciu o zvrchovanosti v daňovej oblasti, deklaráciu o tom, že treba zachovať jednomyseľnosť v rozhodovaní o daniach, podporím v tom čase, keď tá deklarácia naozaj bude mať svoje absolútne reálne opodstatnenie. Myslím si, že ten čas ešte nenastal. Máme možnosť diskutovať v príslušnom výbore, máme možnosť zaväzovať ministra cez výbor pre európske záležitosti. Naviac, akákoľvek zmena primárneho práva, a teda aj podmienok, za ktorých Slovensko vstupovalo do Európskej únie, nie je otázkou mesiacov. Čo ma teší na tejto diskusii, ale to ma naozaj teší, je, že takmer všetci sme za zachovanie zvrchovanosti, t. j. za zachovanie jednomyseľného mechanizmu rozhodovania o daniach. Kedy tento okamih nastane, aby sme takúto deklaráciu potvrdili, je otázkou možno krátkeho, možno dlhšieho času. Ale v každom prípade som presvedčený, že treba poznať jasné kontúry tohto návrhu, ktorý komisár Kovács spracováva, a potom reagovať skutočne na fakty. A myslím si, že naozaj treba počkať na situáciu, keď politikum nebude prevažovať nad realitou.

    Vážení páni, vážené dámy, naozaj by som bol rád, keby sme si takéto postoje, ako je postoj k zachovaniu zvrchovanosti o rozhodovaní v daňovej problematike, zachovali a držali aj v iných oblastiach, Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Bauer, Mikloško, Lipšic, Urbáni, Štefanec, ako posledný pán poslanec Bobrík. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán Bauer, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega Mikuš, mám niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu.

    Hneď na úvod ste povedali, že koalícia je za obsah tejto deklarácie. K tomu ale opäť musím vám pripomenúť, čo povedal premiér vlády a predseda vašej koaličnej strany pre EU Observer, keď povedal, že najmä silné krajiny EÚ len ťažko budú rešpektovať takéto daňové zvýhodňovanie, ktoré nové štáty spustili, preto búchať sa do pŕs a tváriť sa, že nikdy, je nezmysel.

    Po druhé. Hovorili ste, že nie je problém v rámci Európskej únie, pokiaľ máme právo veta, toto aj tam zrealizovať. Musím vám povedať, že skúsenosti ministrov, ktorí chodia na Rady ministrov, sú také, že je to niekedy problém. Pokiaľ by ste to prostredie poznali, vedeli by ste, že vždycky je lepšie, keď niekoľko krajín spolu drží, tak ako je to v tomto prípade, šesť či sedem krajín má rovnaké stanovisko, ako keď je tá krajina sama alebo sú len dve krajiny. Je veľmi ťažké a zvlášť malým členským krajinám vystupovať proti, nie je to jednoduché.

    Hovorili ste tiež aj z regionálneho pohľadu o daňových nástrojoch, ktoré môžu pomôcť akcelerovať hospodársky rozvoj aj pre regióny. To je všetko pravda, ale len v tom okamžiku, pokiaľ sme my suverénni v oblasti daní, pokiaľ daňový základ a vôbec daňová oblasť nie je harmonizovaná. Čiže ako regionálny predstaviteľ vidím, že si uvedomujete a vidíte, že je to dôležité, aby sme zostali suverénni v oblasti priamych daní.

    Posledná vec. Hovorili ste, že nemá to reálne opodstatnenie, že nie je správny čas na to. Naopak, práca Komisie, komisií, pána eurokomisára Kovácsa dokazuje, že je správny čas a teraz práve vopred treba vyslať signál, že sme proti tomu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško s faktickou, nech sa páči.

  • Pán poslanec Mikuš, vy ste povedali vo svojom vystúpení, že keď sledujete tú diskusiu, pri niektorých príspevkoch sa usmievate a pri niektorých príspevkoch ste znechutený. Ja vám musím povedať, že ja pri vašom vystúpení, pri vašom príspevku som sa nestačil čudovať, naozaj. Vy ste povedali, že všetky politické strany tuná sú jednoznačne za to, aby sme si udržali jednohlasnosť pri rozhodovaní štátov v Európskej únii. Prosím vás pekne, ale veď v minulom volebnom období ste vy hlasovali za európsku ústavu, ktorá túto jednohlasnosť rušila. Takže už si z nás nerobte srandu, veď ste hlasovali vy ako poslanec Mikuš za európsku ústavu, ktorá rušila jednohlasnosť, za celé HZDS. A dneska hovoríte, že ste za jednohlasnosť pri rozhodovaní. Veď už celkom si z nás srandu nerobte. Tí, ktorí sú tu noví, tí to nevedia, ale my trošku pamäť máme.

  • Ďakujem. Pár poznámok.

    Je pravda, čo povedal pán kolega Mikloško. Európska ústavná zmluva prenášala mnohé veci zo systému jednohlasnosti do väčšinového hlasovania. Je to tak. To bol pre mňa základný argument, pre ktorý som ústavnú zmluvu nepodporil. Toľko k minulosti.

    Pán poslanec, spomínali ste, že máme v parlamente mechanizmy, výbor a proste predvoláme si ministra. Áno, máme mechanizmy. A najefektívnejší mechanizmus je práve predložená deklarácia. To je mechanizmus, ktorý predpokladá ústavný zákon a ktorým môže plénum zaviazať člena vlády.

    Pán poslanec, ja som zažil rokovania Rady ministrov a viem, aké je to, keď je len pár štátov proti, aj keď má právo veta, alebo keď je jeden štát proti. A ja sa vás opýtam: Ak zostane Slovensko v tejto veci osamotené a socialisti povedia premiérovi, že, viete čo, nám naozaj na tomto záleží, prehodnotíme možno – ak zahlasujete aj vy za – vaše členstvo v Strane európskych socialistov, čo urobí minister financií? Ja vám poviem, čo urobí. Zahlasuje za.

    Tiež ma fascinuje, keď hovoríte, že všetci v snemovni sú za, a to, aby sme boli zvrchovaní v priamych daniach, len teda nie všetci za to zahlasujú. To sa mi zdá byť trochu nepochopiteľné, nehnevajte sa na mňa.

    Hovoríte, že to je politická agenda opozície. No tak zahlasujte za a politická agenda skončí. Prečo z toho robíte politickú agendu vy, tým, že nechcete podporiť deklaráciu, napriek tomu, že s ňou súhlasíte? Len hovoríte, že to bude možno trošku neskôr. Neskôr to môže byť riziko, môže byť trošku neskoro. Nie, zahlasujte teraz za a prejavte aj svojimi skutkami to, že svoje slová myslíte vážne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja len zopakujem, že máme dobrý daňový systém a v budúcnosti, ak to ekonomická situácia dovolí, cieľom je ísť dole s daňami. Ja si myslím, že je to pre prosperitu Slovenska.

    Musím súhlasiť s tým, že máme zákon č. 397/2004 Z. z. o výbore pre európske záležitosti, ktorý schvaľuje pozíciu a zaujíma, dáva stanovisko pre ministrov, keď idú do Rady v Európskej únii. Je to záväzné pre nich. K tomu vlastne smeroval aj pán Bauer, keď erudovane vysvetlil celý mechanizmus. Tak otázka je len, prečo ten veľký zhon, prečo sa naháňame a čo chceme týmto dosiahnuť. Ja som povedal, využime všetky diplomatické metódy, ktoré máme. Ale toto nepokladám za diplomatickú metódu.

    A, pán Mikloško, vy keď chcete z tej Európskej únie ísť preč, tak kde chcete odísť, na Kamčatku? Ja už neviem, kde chcete odísť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem potvrdiť slová pána Mikuša v tej časti, keď hovoril o dobrej debate na tú tému vo finančnom aj európskom výbore, lebo som sa jej zúčastnil a tiež si myslím, že tie debaty boli korektné. A dokonca sme našli, aj koalícia, aj opozícia, aj zhodu o podstate. Mňa ale stále prekvapuje postoj koaličných strán, ktorý odmieta túto deklaráciu, pretože nachádza tam logické súvislosti, nachádza tam podstatu, ale v konečnom dôsledku ju odmieta. Ja som rád, že sme vo vecnej podstate našli zhodu. A aj to, čo hovoril pán Mikuš, je pravda, že sme sa dohodli na návrhu, s ktorým som, mimochodom, ja začal. A som rád, že sa k nemu pripojila aj koalícia, jednoducho aby sme monitorovali vývoj v tejto oblasti a pravidelne štvrťročne aj s ministrom financií sa na to pozerali. Ja si myslím, že to je oblasť, ktorá nás môže výrazne ovplyvniť. A je dôležité, aby sme to sledovali. Ale stále nechápem potom postoj vládnych strán, prečo odmietajú momentálne prijatie takejto deklarácie, lebo jednoducho tá hrozba je. V tejto debate padlo veľa argumentov, prečo by sme mali takú deklaráciu prijať. Tie hrozby sú zvnútra aj zvonku. Ten posledný výrok predsedu Fica na túto tému bol, ja ho ešte raz zopakujem: „Nemám rád daňový dumping, moja vláda je pripravená zúčastniť sa harmonizačnej debaty. Neviem, aký bude výstup, ale minimálne chceme o tom diskutovať.“ Spolu s dokumentmi od eurokomisára Lászlóa Kovácsa toto je pre mňa najväčší dôkaz, prečo by sme mali túto deklaráciu prijať. Ja sa obávam, že aj na základe tých diskusií koaličné strany a koaliční poslanci s nami súhlasia, ale odmietajú zahlasovanie za túto deklaráciu len z dôvodu toho, že ju predložili opozičné strany. A to je dosť smutné. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som si dovolil pána Mikuša podporiť práve v tom góle, ktorý by sme strelili prijatím tejto deklarácie z toho jednoduchého dôvodu, že naozaj László Kovács povedal o tom, že bude v budúcom roku pripravený legislatívny návrh jednoducho daňovej harmonizácie daňového základu, ktorý bude stanovovať tie podmienky, ako budú medzinárodné a nadnárodné spoločnosti vypočítavať si základ dane, čo je tou základnou myšlienkou. A my ideme prijímať deklaráciu o priamych daniach, o harmonizácii priamych daní, čo je úplne niečo iné. Na to bol spustený ten hrací čas, ako povedal pán Mikuš, v čom ho podporujem, tam k tomu by sme to mohli urobiť, ale k tomuto ešte nie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikuš, nech sa páči, s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, aj vám, páni kolegovia, za vaše stanoviská. Musím povedať, že ma prekvapili vaše interpretácie mojich slov, takže odporúčam, pozrite sa na to znovu, kedykoľvek sa môžeme o tom pobaviť. Ja som hovoril o zachovaní zvrchovanosti, nehovoril som o texte deklarácie. Takisto hovoril som nie o jednohlasnosti, ale o jednomyseľnosti, tento pojem, pokiaľ viem, neexistuje v odborných komentároch hlasovania. O pamäti, no však diskutujeme, kto si čo pamätá.

    Viem, ako je to byť sám v mnohých situáciách, pán poslanec Lipšic. Myslím, že to viem oveľa lepšie ako vy. Už som na tomto svete o pár desiatok rokov na rozdiel od vás viacej. Takže táto poznámka bola zbytočná, ale presvedčila ma táto reakcia o jednom, páni, že naozaj treba veľmi pozorne počúvať, kto čo hovorí, a nebyť primárne motivovaný protivníka prekričať alebo jeho slová prekrútiť, ale naozaj treba počúvať. My sme síce politickí protivníci v tejto sále, ale musíme byť tímoví hráči, čo sa týka Slovenska, čo sa týka záujmov Slovenska.

    A hovoril som o tom, že počkajme na čas, keď naozaj reálna potreba a argumenty prijať deklaráciu budú prevažovať nad tým, čo sa nazýva politikum. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi nezačať reakciou na vystúpenie aj teraz slová pána poslanca Mikuša.

    Hovoríte o tom, že by sme v niektorých tých dôležitých veciach mali držať spolu. A ja s vami súhlasím. Jedna z kľúčových vecí je suverenita v daňovej oblasti. Je tu predložená deklarácia, ktorá vám ponúka možnosť postaviť sa za to, za čo ste, čo sami tvrdíte, opakovane, aj na výbore, aj teraz tu, pán poslanec. Ak tvrdíte, že súčasná koalícia chce autonómiu v daniach a že aj postoj ministerstva financií to potvrdzuje, tak, áno, doterajší postoj ministerstva financií to potvrdzuje, ale opakované výroky predsedu vlády to spochybňujú. Tie výroky tu viackrát citovali moji kolegovia, nebudem to už robiť. Ide najmenej o tri výroky predsedu vlády. A chcem vás upozorniť, že aj v Európskej únii to funguje tak, že väčšia berie, že síce postoj ministra financií je zaujímavý, čo povie na Ecofine, ale kľúčová je Európska rada. Minister financií môže tisíckrát nechcieť daňovú harmonizáciu, stačí, že raz na Európskej rade predseda vlády kývne, a je tam. A práve predseda vlády mal výroky, ktoré nás znepokojujú, pretože spochybňujú potrebu zásadného postoja v oblasti boja proti harmonizácii daní. To je ten zásadný problém. A to je to nóvum, prečo je potrebné túto otázku znovu otvárať, pretože opakované postoje predsedu vlády v tomto zmysle nás napĺňajú znepokojením.

    Hovoríte, že teraz prijatie deklarácie by bolo snahou dať gól pred začiatkom hracieho času. Nie je to tak. Hrací čas sa dávno začal. Pán poslanec, hrací čas sa začal, pretože, viackrát sme to tu povedali, bola spustená legislatívna iniciatíva, dokonca s časovým harmonogramom, kedy bude prijímaná. Už pred vyše rokom v apríli 2006 bola diskusia na Ecofine, ktorej som sa ešte zúčastnil ako minister financií. A môžem len potvrdiť slová pána poslanca Lipšica, že nie je jednoduché byť v menšine a vôbec nie je jednoduché byť osamotený, najmä pre malú krajinu v Európskej únii, a že keď sa zanedbajú a podcenia tieto veci v čase, keď sa ešte pripravujú, tak to môže mať veľmi, veľmi zlé dôsledky.

    Chcem využiť tento svoj priestor aj na to, aby som sa vyjadril k vystúpeniu pána podpredsedu Číža. A nadviažem ale tým, čo povedal pán poslanec Mikuš, že by sme sa mali počúvať. Áno, súhlasím, mali by sme sa počúvať. A, páni poslanci, panie poslankyne, slová majú svoj obsah. Ekonomické termíny majú dokonca aj svoje definície, ktoré platia. A preto ak niekto narába so slovami a aj s ekonomickými termínmi, tak ako narába, že s nimi narába v rozpore s realitou, v rozpore s faktmi, že politicky účelovo jednoducho interpretuje tieto veci, tak ja budem, či sa vám to bude páčiť alebo nie, tieto veci pomenúvať tak, ako podľa môjho názoru v realite sú. A myslím, že vo vašom vystúpení bolo naozaj mentorovanie, ktoré vám neberiem, každý má právo vystupovať, tak ako vystupuje, ja vám neberiem vaše právo, vy by ste nemali brať právo iným, a chcem sa teda vyjadriť vecne k tomu, čo zrejme pána podpredsedu Číža najviac popudilo a na základe čoho ma nazval viacerými nelichotivými prívlastkami. Ja som žiaden nelichotivý prívlastok nepoužil. Povedal som, že z toho, čo pán podpredseda povedal, je evidentné, že vysloviť ekonomické termíny niektoré vie, niektoré nevie, ale že zrejme nerozumie ani jedným ani druhým. Trvám na tomto. Ospravedlňujem sa za to, že som to zrejme nevysvetlil dostatočne, prečo som k tomuto záveru dospel, keďže pána podpredsedu to tak rozrušilo. Takže teraz by som chcel využiť túto príležitosť, aby som vysvetlil, na základe čoho, na základe akých výrokov a akých interpretácií som k tomuto záveru dospel.

    Po prvé, pán podpredseda Číž povedal, že vraj sme libertínski, neolibertínski a neoliberálni a že politika, ktorú robíme, je politikou daňového dumpingu. Konkrétne tieto dva výroky ma viedli k tomu môjmu záveru, ktorý som povedal. Takže vyjadrím sa, po prvé, k tomu, že sme libertínski, neolibertínski, neoliberálni. Po prvé, tieto výroky nie sú ani gramaticky správne, ale to sa, samozrejme, každému môže stať. Ja poznám výroky liberálni, neoliberálni, a libertariánski. Ale ešte dôležitejší je obsah. Ešte dôležitejší je obsah, pán podpredseda, a o obsahu chcem hovoriť. Áno, existujú liberálne, neoliberálne teórie, existujú aj libertariánske teórie. A, pán podpredseda, vy opakovane nás napádate v tom, že uplatňujeme akúsi neoliberálnu, príp. až libertariánsku politiku.

    No chcem vám na číslach ukázať, že my sa hlásime k liberálnej ekonomickej politike. My sme presvedčení, že zvyšovanie miery ekonomickej slobody, teda znižovanie zdanenia, znižovanie prerozdeľovania, je pre krajinu dobré, pretože vedie k rýchlejšiemu ekonomickému rastu a rýchlejší ekonomický rast vedie k rastu zamestnanosti a k rastu životnej úrovne. K tomu sa hlásime. Ale vy tvrdíte, že vy robíte nejakú inú, opačnú politiku, predseda vlády Fico opakovane tvrdí, že budujete silný sociálny štát, dávate nám za vzor Švédsko, aj vo svojom vystúpení ste to urobili. Tak vám chcem povedať, že z hľadiska ekonomickej teórie, ale aj z hľadiska všetkých empirických výskumov, ktoré sa na túto tému robia, sa v zásade rozlišujú tri typy sociálno-ekonomického modelu v Európe. Áno, je to škandinávsky, sociálnodemokratický, európsky kontinentálny a anglosaský liberálny. Ani jedna nová členská krajina Európskej únie, ktorá prešla komunizmom, teda postkomunistická, neuplatňuje škandinávsky sociálnodemokratický systém, jednoducho preto, že sa to nedá, že si to nemôže dovoliť z hľadiska svojej ekonomickej úrovne a naakumulovaného bohatstva. A aj krajiny, ktoré takýto model uplatňujú, ako sú škandinávske krajiny, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko, si mohli dovoliť a môžu dovoliť takýto model uplatňovať preto, že v minulosti dlhodobo boli najbohatšími krajinami sveta. Ale dokonca aj v týchto najbohatších krajinách sveta uplatňovanie tohto modelu vedie k postupnému ústupu z týchto pozícií. Švédsko bolo 4. najbohatšou krajinou v roku 1970, pričom dnes už je na 11. až 12. mieste, Dánsko kleslo z 3. miesta na 8. miesto, Francúzsko kleslo zo 7. miesta na 17. miesto dokonca a krajina, ktorá najviac, naopak, vyskočila hore, je Írsko, ktoré v roku 1970 bolo 22. a dnes je na 4. mieste a uplatňuje anglosaský liberálny ekonomický model.

    Takže keď hovoríte o Švédsku, keď hovoríte o silnom sociálnom štáte, tak musím povedať, že vaše kroky, aj tie, ktoré ste doteraz za prvých desať mesiacov urobili, sú v príkrom rozpore s týmito deklaráciami. Švédsko, Dánsko sú charakteristické najmä tým, že je tam vysoká miera zdanenia a vysoká miera prerozdeľovania. Švédsko, Dánsko majú vyše 55-percentný objem verejných výdavkov na hrubom domácom produkte, takmer 50-percentný objem daňových príjmov na hrubom domácom produkte. My počas posledných ôsmich rokov sme výrazne znížili prerozdeľovanie, objem prerozdeľovania, dostali sme sa na 37,9 % HDP, čo je oveľa menej, ako je európsky priemer, a v daňovom zaťažení sme sa dokonca dostali na menej ako 30 %, na 29 %, spolu s Írskom a baltskými krajinami.

    A teraz tá realita, akú teda politiku vlastne robíte. Máte plné ústa Švédska, sociálnodemokratického modelu, silného sociálneho štátu, ale vy ste, naopak, ešte znížili daňové zaťaženie oproti už tak nízkemu, ku ktorému sme doviedli Slovensko my. Spomenul to poslanec Štefanec, ja vám to poviem na číslach. Už máme jedno z najnižších daňových zaťažení, je to tých zhruba 29,3 %, a vy ste zmenami v daňovom systéme, ktoré ste urobili pre rok 2007, ešte toto daňové zaťaženie znížili. Vy ste síce zvýšili daň z príjmu fyzických osôb tou zmenou odpočítateľnej položky, tzv. milionárskou daňou, čím vlastne verejné rozpočty dostanú viac o 1,1 mld. korún, ale zároveň ste znížili DPH na lieky, čím má štátny rozpočet vo verejných financiách menej o 2,8 mld. korún. Čiže celkové saldo vašich zásahov do daňového systému sa rovná mínus 1,7 mld. korún. A vy hovoríte o švédskom modeli a o silnom sociálnom štáte a nás obviňujte a nálepkujete z nejakých neoliberálnych prístupov?

  • Jednoducho na týchto číslach sa vám snažím zdokumentovať, že aj vecne, obsahovo, nielen z hľadiska sémantického, z hľadiska vyslovenia toho názvu, ale vecne, z hľadiska vášho nálepkovania, označovania je to nezmysel a že jednoducho týmto pojmom, myslím si, keď ich pán podpredseda používa v tom zmysle, v akom ich používa, nerozumie.

    Čo sa týka druhého termínu, na základe ktorého som to povedal, ide o daňový dumping. Pán podpredseda, vy ste sa v reakcii snažili ma obviniť z toho, že ja popieram, že taký termín vôbec v ekonómii existuje a že veď ho používa aj nositeľ Nobelovej ceny Stiglitz. Ale ja som nikdy nepopieral, že daňový dumping existuje ako terminus technicus a dokonca aj ako praktiky, ktoré sa používajú. Ja som na číslach, pán podpredseda, ktoré vám môžem znovu zopakovať, vám dokázal, že naša daňová reforma neznamená žiaden daňový dumping, keďže na daniach vyberáme po zavedení tejto reformy viac, ako sme na nich vyberali pred touto reformou. Takže nevkladajte mi do úst veci, ktoré som nepovedal. Jasne, na faktoch a na číslach som sa vám snažil dokázať alebo ukázať, že akceptovanie toho, tých obvinení, ktoré voči nám znášajú niektorí západní politici, že robíme daňový dumping, dokonca akceptovanie toho zo strany podpredsedu vládnej slovenskej strany je absolútne neakceptovateľné a znamená to, a na tom musím trvať, že zrejme obsahovo ten, kto to tvrdí, nevie, o čom hovorí, pretože čísla, fakty, argumenty hovoria opak.

    Takže toto považujem za kľúčové a potrebné. Ak sa to niekoho dotklo, je mi to ľúto, ale vždy sa snažím, budem sa snažiť aj v budúcnosti, aby som tvrdenia, príp. hodnotenia, ktoré hovorím, hovoril na základe svojho presvedčenia, ktoré opieram o fakty a argumenty.

    Takže ak, pán podpredseda Číž, ste hovorili, že diskusia potrebuje prostredie, korektnosť a potrebuje aj obsah, ja s tým veľmi, veľmi vrelo súhlasím. Naozaj sa držme faktov, držme sa obsahu, držme sa obsahu slov a držme sa toho, čo naozaj slová znamenajú. Potom možno budú menej emotívne aj naše diskusie, možno aj naše reakcie, pretože za korektné považujem nielen hladké slová, pán poslanec Mikuš, nielen hladké slová v tom, aby sme sa nikoho nedotkli, za slušné a korektné považujem, ak sa používajú korektné fakty a argumenty. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú pán poslanec Urbáni, Mikloško, Číž. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len povedať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že sa nehanbím za to, že som hlasoval za Zmluvu o európskej ústave. A myslím si, že sa nehanbí nikto z HZDS, kto za to hlasoval. Naopak, myslím, že sme na to hrdí.

    Chcem povedať k tejto deklarácii, že od prvého momentu, ako sme v Európskej únii, poznajúc socioekonomické rozdiely medzi štátmi v Európskej únii, kde sú štáty, ktoré nespravili reformy, v jeden deň môže dôjsť k rozprávaniu o harmonizácii daní. Dávno pred pánom Kovácsom sa o tom vedelo. Chcem sa opýtať: Prečo, páni, ste nepredložili túto deklaráciu, keď ste boli v koalícii a keď ste mali väčšinu? Ďakujem pekne.

  • Chcem doplniť pána poslanca Mikloša. Pán poslanec Mikloš, ako sme si všimli, polemizoval s politikmi zo Smeru, s politikmi z HZDS, nepolemizoval s politikmi zo SNS, pretože oni ani raz nevystúpili ani faktickou, ani vystúpením. A v tom to chcem doplniť. Prosím vás pekne, maďarský eurokomisár navrhuje harmonizáciu daní, ktorá likviduje zvrchovanosť Slovenska. SMK hlasuje proti maďarskému komisárovi a hlasuje za zvrchovanosť Slovenska. SNS bude hlasovať proti tejto zvrchovanosti, ani sa k tomu nevyjadrila. Prosím vás, páni v SNS, pýtam sa: Platí ešte stále to, čo o vás povedal pán Mečiar, že vaše národovectvo končí pri dverách Slovenskej poisťovne?

  • Myslel som si, že už ma nemôže nič prekvapiť, pán poslanec Mikloško, ale veľmi som sa mýlil.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Prepáčte, vážené kolegyne, kolegovia, že budem trošku osobný. Som presvedčený o tom, že je nedôstojné a nenáležité, aby poslanci trávili čas a brali čas kolegom v poslaneckej snemovni svojimi názormi na intelektuálne schopnosti kolegov.

    Pán Mikloš, opäť ste presvedčili, akým spôsobom vnímate politiku, ako vnímate politické džentlmenstvo. Ja naozaj nepociťujem potrebu teraz sa prieť o to a hovoriť s poslancom o tom, čo si ja myslím o vašich intelektuálnych schopnostiach. Poviem iba niekoľko vecí. Ja nie som ekonóm, som právnik, zaoberám sa teóriou štátu a práva, politológiou. A, samozrejme, súvisiacou disciplínou je aj politická ekonómia. Čítam ju. Nikdy som nevystupoval s makroekonomickými úvahami, ale pracujem iba so štandardmi, so samozrejmými a akceptovateľnými tvrdeniami v literatúre, ktorú považujem za vhodnú. Viem ale rovnako, že aj ekonomika je iba súčasťou správania štátu, aj keď veľmi dôležitá. Ale potom ešte hovoria o spravovaní spoločnosti aj niektoré iné vedné disciplíny. A tam, ako vás počúvam, zisťujem, že máte nedozerné nedostatky a presvedčujete o tom dennodenne v tomto smere. A naozaj nepatrí do parlamentu osobná konfrontácia. Chcem vám len pripomenúť jednu vec, že arogancia, narcizmus a urážanie protivníkov jednoducho nesvedčí o múdrosti. Skúste o týchto veciach pouvažovať aj v týchto dimenziách. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloš, reakcie na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, ja sa snažím hovoriť na základe faktov, čísiel a argumentov. Ak počúvam nejaké nálepky, tak ich počúvam z vašej strany nepodložené ničím, nepodložené ničím, len jednoducho nálepky počúvam.

    Pán poslanec Urbáni sa pýtal, prečo sme nepredkladali takúto deklaráciu skôr. No je to preto, lebo sme ju nepovažovali za potrebnú. Považujeme ju za potrebnú najmä vo svetle výrokov predsedu vlády, ktorý spochybňuje potrebu udržania suverenity Slovenska v oblasti daní. Veď sme to x-krát povedali, takže platí to.

    A jednu vec som zabudol povedať, takže využijem ten čas, ktorý mám. Vy nielenže ste teraz teda ešte prehĺbili mieru ekonomickej slobody, čo je dobré, za čo vás chválim, len nemajte potom plné ústa silného sociálneho štátu a nenálepkujte nás, že sme libertariáni a neoliberáli, vy predpokladáte, že tak budete robiť celé štyri roky.

    Dámy a páni, schválili ste v decembri vo vláde veľmi zásadný dokument, ktorý sa volá Konvergenčný program. To je vašej vlády dokument, čo chcete robiť v ekonomike do roku 2010. Ako som povedal vo vystúpení, už teraz máme jednu z najnižších mier prerozdeľovania, 37,9 %. Podľa tohto dokumentu vašej vlády vy predpokladáte jej ďalšie znižovanie na úroveň 33,6 % v roku 2010. To je skvelé. To je skvelé, len potom nemajte plné ústa toho, že budujete sociálny štát, a nenálepkujte nás.

  • Nenálepkujte nás z neoliberalizmu. Ak dodržíte tieto parametre, ktoré ste si tu predsavzali, tak sa ešte výraznejšie zvýši miera ekonomickej slobody, čo je fajn. Akurát problém je, že z hľadiska iných krokov, ktoré robíte v oblasti vzdelania, vedy a výskumu, to nebude mať až ten efekt, ktorý by to mohlo mať. Ale takéto sú fakty. A citujem z vášho materiálu, to som si ja nevymyslel, to je z vládneho materiálu, ktorý bol schválený v decembri. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Uzatváram rozpravu.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať poslancom všetkých parlamentných strán, ktorí vystúpili v tejto rozprave, teda poslancom za KDH, SDKÚ, SMK, Smer a HZDS, aj keď niektorí, povedzme, ak boli z vládnej koalície, nesúhlasili s textom deklarácie, ale prispeli svojimi vystúpeniami k významu témy, ktorú prerokovávame. Nemôžem sa poďakovať naozaj iba poslancom jednej parlamentnej strany, a to Slovenskej národnej strany, pretože nevystúpil ani jeden jej poslanec k téme, k rozhodovaniu o tom, či Slovenská republika si má alebo nemá udržať kompetenciu pri určovaní priamych daní, čo je jeden z najvýznamnejších ekonomických nástrojov pre ekonomiku štátu, a teda, že ide o udržanie zásadného nástroja pre naše národno-štátne záujmy.

    Rád by som položil tuná do istého kontrapunktu, tak ako už upozornil na to pán poslanec Mikloško, postoje SMK a SNS. Tvorcom smernice o harmonizácii priamych daní je eurokomisár László Kovács z Maďarskej republiky. Má na Slovensku svojich protivníkov a má na Slovensku svojich spojencov. Protivníkmi sú v tejto veci KDH, SDKÚ, SMK. Chcem veľmi oceniť najmä postoje poslancov za SMK, ktorí podporujú to, aby si Slovenská republika udržala kompetenciu rozhodovať o priamych daniach. Nielen to podporujú, ale aj spolu s nami spolupredkladajú text deklarácie a nielen to, ale budú za to aj hlasovať. Spojencami eurokomisára Lászlóa Kovácsa sú najmä poslanci Slovenskej národnej strany.

  • Určite, páni poslanci a poslankyne zo Slovenskej národnej strany, sa dočkáte ďakovného od eurokomisára Kovácsa: Köszönöm szépen, Szlovák Nemzeti Párt.

  • Ďakujem pekne, Slovenská národná strana.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v Európskej únii prebieha zásadná diskusia o tom, aká má zostať štátnosť členských štátov Európskej únie a či tu nemá vzniknúť štátnosť samotnej Európskej únie. Už v roku 2002 sa Národná rada Slovenskej republiky zaoberala Deklaráciou o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. V tejto deklarácii sa o. i. hovorí aj o tom, že v Európskej únii by sme mali zásadne dodržiavať princíp subsidiarity vo všetkých oblastiach politík a že by sme nemali presúvať rozhodovacie právomoci z úrovne členských štátov na úroveň Európskej únie všade tam, kde to nie je potrebné. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, položili ste si už niekedy otázku, koľko zákonov, ktoré schvaľujeme v Národnej rade Slovenskej republiky, je už len prevodovou pákou smerníc Európskej únie? A pýtam sa, či už nie je najvyšší čas povedať si spolu, spolu veľmi jasne, aké atribúty svojej štátnosti si chceme ponechať. Predkladatelia deklarácie sa domnievajú, že by to mali byť rozhodujúce ekonomické nástroje, najmä rozhodovanie o priamych daniach.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v politike existujú určité predstierania. Pani poslankyne, páni poslanci, zo strán vládnej koalície, snažili ste sa budiť dojem akejsi robustnej politiky aj v oblasti národnej, ale ukazuje sa, že pri konkrétnych rozhodovaniach v konkrétnych otázkach sa neviete jasne zastať záujmov Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico sa už dopredu vzdáva svojimi výrokmi, dopredu sa vzdáva zvrchovanosti v priamych daniach.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Urbáni sa pýtal, prečo sme neodsúhlasili takúto deklaráciu, keď sme boli vo vládnej koalícii. Odpovedám, KDH zareagovalo touto iniciatívou pred rokom. Bolo to asi v apríli minulého roku, v okamihu, keď eurokomisár Kovács ohlásil v oznámení Európskej komisie, že pripravuje smernicu o harmonizácii priamych daní. Teda konali sme v pravý čas.

    Nie je pravdou, ako sa snažia tvrdiť niektorí poslanci vládnej koalície, pán poslanec Mečiar, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Faič, že ešte máme čas. Ako môžeme mať čas, keď predseda vlády už povedal pred dvomi mesiacmi, že ustúpime, že už je v podstate rozhodnuté? Teraz je pravý čas.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, dnes nerozhodujeme o tom, či chceme dane vysoké alebo nízke. Niektorí z nás sú za nízke, niektorí z nás sú za vysoké. Každý máme svoj názor. Ale dnes by sme sa mali zjednotiť v tom, že rozhodovať o nich by sa malo tu na Slovensku, a nie v Bruseli. Dnes by sme sa mali zjednotiť na tom, že rozhodovať o nich by mali politici Slovenskej republiky, volení občanmi Slovenskej republiky, a nie Európska únia. Ak sa na tomto chceme zjednotiť, mali by sme podporiť Deklaráciu o daňovej suverenite v priamych daniach.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v mene všetkých predkladateľov vás prosím, aby ste túto deklaráciu podporili. Takto v pravý čas podporujete národno-štátny záujem Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Palkovi, aj za jeho dnešné neoceniteľné lingvistické prezentácie.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce sa vyjadriť. Áno.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi krátky. Po polroku znovu prerokúvame tento návrh deklarácie. Chcem povedať jasne diskusii áno, harmonizácii daní v tomto čase nie. A myslím, že teda ak by niekto dočítal plný text toho, čo povedal aj predseda vlády, vedel by, bolo dosť jasne povedané, dnes nie je výhodná pre Slovensko harmonizácia daní, daňového základu, preto toto nebudeme podporovať. A diskusiu určite absolvujeme a budeme korektne rokovať o tejto veci. Čiže aby bolo viac-menej jasné, že sa tu bavíme o nejakej politickej deklarácii, páni z opozície, povedzte mi jediný príklad, keď táto vláda porušila tento princíp, kde Slovensko harmonizovalo alebo malo záujem harmonizovať dane. Myslím, že takýto príklad nemáme. Všetko toto je na hypotetických úvahách, úvahách toho, kto predkladá túto deklaráciu, ktorá v podstate nič nerieši.

    Pri mnohých vystupujúcich, ktorí, dá sa povedať, politicky vystupovali, pozastavím sa len nad korektnosťou údajov a pozastavím sa nad tým, čo hovoril pán poslanec Mikloš. Je fajn, so vztýčenou vlajkou vystupuje opozícia a pán Mikloš tak, že jednoducho je proti daňovej harmonizácii, že on a strana, ktorú zastupuje, určite nepodporí takéto riešenie a všetky kroky, ktoré realizuje, sú proti daňovej harmonizácii. No myslím si, že nie je to celkom korektné a vyzerá to, že opakom je pravda.

    Pán exminister financií, vy za vašej vlády ste prijali zákon, ktorý bol prvým predpokladom práve na tú harmonizáciu, voči ktorej dnes tak ostro vystupujete. Prijatie zákona o účtovníctve, prijatie IFRS a prijatie podkladov v priamych daniach bolo práve tým základom, ktorý môžeme považovať za nejakú potenciálnu harmonizáciu. Medzinárodné účtovné štandardy (IFRS) boli prijaté, ale bolo prijaté aj to, že tie podniky alebo tie firmy, ktoré budú účtovať podľa týchto štandardov, budú mať vôľu doslova harmonizovať a daňovo sa prispôsobovať vo svojom účtovníctve, tak ako to bude v rámci nejakých systémov materských spoločností v rámci Európskej únie. Problém je to, že my sme sa tak dostali do otázky nejednotnosti výkladu daní, tak ako sú v § 10 a § 11. Možno sa budete usmievať, možno to budete brať na ľahkú váhu, faktom ale je, že na minulom sedení daňovej komisie v rámci ministerstva a v rámci veľkých podnikov práve, naopak, ďakovali Národnej rade, menovite aj výboru pre financie, rozpočet a menu, že sa zastavil tento zákon, posunula sa jeho účinnosť o dva roky a postavil sa princíp, princíp daňový slovenský, prijaté Medzinárodné účtovné štandardy (IFRS) budú účtovať ten účtovný systém, aby tá matka v inom štáte vedela harmonizovať si svoje účtovníctvo, bude na princípoch danej krajiny. Toto je ten základný modus, ktorý nebol dotiahnutý.

    Dokonca ste to dotiahli až do extrému. Zobrať grant zo Svetovej banky a urobiť to, čo ste urobili, to nie je podľa mňa korektné. Korektné bolo to, čo táto vláda alebo tento parlament prijal na to, aby sa zamedzilo práve tomu, čo ste teda urobili alebo teda nedotiahli, lebo keď sme prišli, videli sme tento zákon, že jednoducho je nedotiahnutý.

    Čiže toto je len na margo toho, že niekto dnes horekuje o niečom, čo nie je celkom korektné. A myslím si, že pokiaľ si vezmete odbornú terminológiu, odbornú tlač a odborné články k tomu, tak môžeme si potom skonfrontovať túto udalosť.

    Bolo tu spomínané a poslednú vec poviem, čo sa týka miery prerozdeľovania. No je to dosť logická vec. Ak za vašej koalície bol schodok verejných financií niekde na úrovni 3,5 až 4 %, ak táto vláda má ambíciu prijať euro, musí tento schodok tlačiť dole, a ak teda HDP nám rastie a znižujeme teda podiel výdavkov, jednoducho znižujeme deficit, tak jednoducho je to logika, je to matematický príklad pre žiaka základnej deväťročnej školy. Preto, keď to spočíta, vidí, ak znižujem deficit, znižujem výdavky, musím ísť prerozdeľovacím systémom nižším, ako je. Bohužiaľ, možno, že sa smejete, ale je to matematický príklad. To nie je o tom, či dnes máme alebo nemáme možnosť horekovať nad takouto vecou. Veľmi rád budem konfrontovať túto vec.

    Na záver chcem povedať, ukážte mi štát medzi tými, ktoré boli proti daňovej harmonizácii, ktorý je ochotný prijať takúto deklaráciu, ktorý prišiel s takouto deklaráciou. Akurát Slovensko vychádza s tým, že ideme robiť niečo, čo podľa môjho názoru v tomto okamžiku a v tomto stave nie je vôbec dôležité. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A zároveň vyhlasujem krátku prestávku. Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás, aby sa všetci dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Prosím spravodajcu Petra Markoviča, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech s páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, o pokoj v rokovacej sále, pretože niektoré zákony obsahujú viacero bodov zo spoločnej správy, o ktorých treba hlasovať podľa toho, o aký bod ide. Takže poprosím vás o kľud, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci, padol jeden pozmeňujúci návrh.

    Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, budeme hlasovať najprv o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Čiže pri bodoch 1, 2, 3 zo spoločnej správy návrh je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 128 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili body 1, 2, 3 zo spoločnej správy.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 4 osobitne, keďže ja som dal návrh na jeho vyňatie na osobitné hlasovanie. Takže budeme hlasovať o bode 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 4 vyňatom na samostatné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 3 za, 84 proti, 44 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tento návrh neprešiel, bod 4 sme neodsúhlasili zo spoločnej správy.

    Ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 5, ktorý navrhol vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Novotný. Takže budeme hlasovať o bode 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 43 proti, 10 sa zdržalo.

    Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 9, ktorý tiež nechal vyňať pán predseda Novotný na osobitné hlasovanie. Takže bod 9 je s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 9 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 80 za, 42 proti, 8 sa zdržalo.

    Schválili sme bod 9.

    Ďalej.

  • Keďže sme schválili bod 5 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o bodoch 6, 7 a 8. A keďže sme schválili bod 9, nemôžeme hlasovať o bode 10 spoločnej správy. Tým pádom sme prešli všetky body spoločnej správy.

    V rámci rozpravy vyplynul jeden pozmeňujúci návrh, návrh pána poslanca Novotného, ale vzhľadom na to, že boli schválené body 5 a 9 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Pán poslanec, je námietka? Dobre. Hlasujeme o námietke pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 50 za, 66 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Námietku sme neprijali.

    Budeme pokračovať v hlasovaní, pán spravodajca.

  • Áno. Takže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Pán predseda, mám splnomocnenie výboru, aby sme posunuli návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 78 za, 4 proti, 48 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Áno. Pán predseda, môžeme teda dať hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 77 za, 7 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona poslancov Národnej rady Ivana Vargu a Mariana Záhumenského, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 223).

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, uvádzate hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu k návrhu zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 223). V diskusii nevystúpil žiaden poslanec, v spoločnej správe sú tri body s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Prosím, dajte hlasovať o spoločnej správe.

  • Hlasujeme naraz o všetkých troch bodoch spoločnej správy.

  • Hlasujeme o všetkých troch bodoch spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 129 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili body spoločnej správy.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Pán predseda, mám splnomocnenie výboru, aby postúpil tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 88 za, 43 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov do nej prihlásiť. Nie.

    Uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 82 za, 2 boli proti, 47 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

    Budeme hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

    Je to tlač 224.

    Pani poslankyňa Damborská bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Konštatujem, že body 4 a 6 zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

    Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 3, 5, 7 až 20 spoločne s návrhom schváliť ich.

  • Hlasujeme naraz o uvedených bodoch spoločnej správy s návrhom výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

    Ďalej.

  • Nakoľko body 3 a 5 už boli schválené, nebudeme už o bodoch 4 a 6 zo spoločnej správy hlasovať v súlade s § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku.

    Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie dať hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 130 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Končím rozpravu.

    A budeme hlasovať, pani spravodajkyňa, o návrhu zákona ako o celku?

  • Áno. Takže v poslednom bode budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť ho. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 129 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že schválili návrh zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

  • Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

    Pán Branislav Bačík bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Kuruc, ktorý podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a pán poslanec Abrhan, ktorý chcel podať, ale nepodal procedurálny návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 130 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili body 1 a 2 spoločnej správy.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslancov Martina Kuruca a Pavla Kuboviča.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 61 za, 17 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, na základe ktorého odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme. Nachvíľočku som prerušil hlasovanie. Pán predseda Minárik, máte problém s hlasovacím zariadením? Môžem spustiť ďalej to hlasovanie. Dobre. Pokračujeme v tomto hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 77 za, 21 proti, 23 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 81 za, 38 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

    Ďalej poprosím pani spravodajkyňu Darina Gabániovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, vážení kolegovia, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Sabolová, ale nepodala žiadny návrh, akurát podala veľmi zaujímavé podnety. Najprv pristúpime k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy.

    Dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach pod bodmi 1 až 6 s odporučením gestorského výboru tieto schváliť.

  • Doporučenie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Body 1 až 6 sme schválili.

    Ďalej.

  • Áno. Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor ma oprávnil navrhnúť hlasovanie o tom, že Národná rada pristúpi k rokovaniu o návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 125 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Uzatváram rozpravu.

    A budeme pokračovať hlasovaním v treťom čítaní.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie gestorského výboru je návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Ako o poslednom budeme hlasovať o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach.

    Je to tlač 284.

    Pán predseda výboru pre rozpočet, financie a menu Burian uvedie návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám informáciu o výsledku rokovania. Keďže nebolo prijaté platné uznesenie, gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie stanoviska – Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach neschválil uznesením č. 131 zo dňa 9. mája spoločnú správu. Zároveň požiadal ministra financií... Aj to som už čítal.

    Čiže dajte hlasovať, pán predseda, o tomto návrhu deklarácie o daňovej zvrchovanosti s odporúčaním gestorského výboru neschváliť návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte raz, pán spravodajca, nemáte odporúčanie. Návrh uznesenia odznel a znie prijať ho. Áno?

  • Áno. Tak hlasujeme o tom, o prijatí návrhu tejto deklarácie o zvrchovanosti,

  • Hlasy v sále.

  • o prijatí s odporúčaním gestorského výboru neschváliť návrh.

  • Dobre. Dámy a páni, hlasujeme. Pán spravodajca, nemáte odporúčanie, môžete podať informáciu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 52 bolo za, 43 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento návrh deklarácie neprijali, neschválili.

    Týmto sme vyčerpali všetky hlasovania. Odhlasovali sme všetky body prerokované. Budeme, dámy a páni, pokračovať v rokovaní 10. schôdze poslednými bodmi.

    Ako ďalší bod programu nasleduje bod, ktorým je

    Monitoring vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie.

    Je to tlač 245.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja, aby materiál uviedol.

    Ešte predtým, ako sa, dámy a páni, rozídete, na chvíľočku mi venujte pozornosť. Znovu zopakujem informáciu, že počas konania summitu predsedov parlamentov bude pre každého trošku komplikovanejší prístup do priestorov nielen samotnej Národnej rady, ale aj celého areálu hradu.

    A zároveň vás chcem informovať, že štyri body z programu schôdze, ktoré prerokujeme teraz, odhlasujeme na začiatku júnovej schôdze.

    Takže ďakujem vám všetkým za účasť na 10. schôdzi a uvidíme sa pravdepodobne na júnovej schôdzi. Dovidenia.

    Pán podpredseda vlády, poprosím pol minúty o strpenie, aby sa kolegyne a kolegovia, ktorí pravdepodobne nebudú venovať pozornosť obsahu vášho vystúpenia, dostali mimo rokovacej sály, o chvíľočku. Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, poprosím vás, aby mohol pán podpredseda vlády pristúpiť k predloženiu návrhu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám materiál Monitoring vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie vypracovaný na základe platného ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a v súvislosti s uznesením vlády č. 1135/2005, ktoré ukladá podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny informovať vládu a parlament o vývoji stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie.

    Aktuálny materiál sleduje vývoj stanovísk Slovenskej republiky k právnym aktom Európskej únie za obdobie štvrtého štvrťroka roku 2006.

    Materiál sa skladá z tabuľky prerokovaných právne záväzných aktov Európskej únie predložených Európskou komisiou. V rámci tejto tabuľky sa nachádza informácia o aktuálnom opise stavu rokovaní pri jednotlivých právnych aktoch a pozíciách Slovenskej republiky k nim.

    V súčasnosti venujeme veľkú pozornosť transpozícii zákonov, kde sme mali v minulosti, ale ešte i dnes máme resty. Na každom rokovaní vlády sa snažíme odstraňovať transpozičný deficit.

    Materiál bol vypracovaný na základe podkladov zaslaných zástupcami jednotlivých rezortov, ktorých pôsobnosť je priamo spätá s prerokovanými právnymi aktmi.

    Materiál nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Z tohto dôvodu sa ani nevyhotovuje doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Materiál bol 21. marca 2007 prerokovaný a schválený na 36. zasadnutí vlády Slovenskej republiky bez pripomienok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Poverený spravodajca je pán Juraj Horváth z výboru pre európske záležitosti. Keby ste nás mohli informovať o tomto bode programu, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi informovať vás o tomto bode programu za výbor.

    Rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 244 z 3. apríla 2007 bola tlač 245 pridelená na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor pre európske záležitosti uvedenú tlač prerokoval na svojej 17. schôdzi 23. apríla 2007 a prijal k nej uznesenie č. 80, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Monitoring vývoja stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právnych aktov Európskej únie na vedomie.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce k tomuto bodu prihlásiť niekto ústne do rozpravy. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A ukončím rozpravu.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    správe o činnosti verejného ochrancu práv,

    ktorú uvedie pán verejný ochranca práv Pavel Kandráč.

  • Vážený pán predseda slovenskej Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, táto správa je už piata verejného ochrancu práv a posledná v prvom volebnom období. Je to za čas od 1. 3. 2006 do 1. 3. 2007.

    Obsahom správy sú vlastne ťažkosti niekoľko tisíc občanov, ktorí sa so svojimi podnetmi obrátili na verejného ochrancu práv so žiadosťou, aby verejný ochranca práv pomohol riešiť problémy, ktoré pri činnosti v súvislosti s orgánmi verejnej správy sa vyskytujú. Správa má náležitú vypovedaciu silu o týchto problémoch, o problémoch, ktoré sa dotýkajú tak uplatňovania, ako aj ochrany základných práv a slobôd.

    Pozitívom správy je to, že za každou kapitolou príslušného problému obsahuje návrhy na riešenie, ktoré, si myslím, pri uplatňovaní môžu napomôcť zmierňovanie tzv. zákopových vojen medzi orgánmi verejnej správy a občanmi.

    Takisto považujem za pozitívum správy to, že upozorňuje na niektoré budúce problémy, ktoré v súvislosti s uplatňovaním a ochranou základných práv a slobôd môžu nastať, a to už v čo najkratšom čase, ako napr. regulované nájomné.

    Osobitnú pozornosť by som chcel venovať, a poprosil by som pánov poslancov, že by som upozornil na to, tzv. sirotským dôchodkom, najmä prípadom, ktoré často riešime, keď poistencovi chýba len niekoľko dní do splnenia podmienok nároku a ten zomrel. Samozrejme, po ňom zostalo niekoľko detí, zostala nepracujúca manželka. A keďže chýba dní niekoľko, málo, 17, nie je možné tento sirotský dôchodok priznať. Ak to porovnám s náhradným výživným, je jasné, že dochádza k určitej nevyváženosti, ba až dokonca k sociálnej nespravodlivosti. Náhradné výživné poskytujeme aj deťom nezodpovedných rodičov, ktorí často sa úmyselne vyhýbajú plneniu vyživovacej povinnosti, zatiaľ čo sirotské dôchodky sirotám, ktoré za to nemôžu a pochádzajú trebárs aj zo slušnej rodiny, z akej, na tom nezáleží, nevieme poskytnúť za to, čo nezapríčinili.

    Takže ja by som veľmi pekne prosil, a v tejto súvislosti upriamujem pozornosť na tzv. tvrdosť zákona, navrhujem v správe, aby pri budúcej právnej úprave sociálneho zabezpečenia sa pamätalo na tento inštitút, ktorý v minulosti bol, pretože si myslím, že tu je namieste táto spoločenská solidárnosť, aby sme vedeli týmto deťom pomôcť. Dokumentujem to aj tým, že Dohovor o právach dieťaťa jednoznačne hovorí, že treba všetkým deťom vytvoriť podmienky pre náležitú životnú úroveň, ktorá bude môcť pomôcť ich duševnému, morálnemu, fyzickému a psychickému rozvoju. Svet je veľmi dlžný veľa vrátane Slovenskej republiky deťom.

    Formálnu a obsahovú podobu správy sme volili tak, aby bola adresná, kritická, vypovedacia, a hlavne tak, aby závery, ktoré sú v nej, boli v praxi realizovateľné.

    Chcem zdôrazniť, že masovo sa v Slovenskej republike neporušujú základné práva a slobody. Sú to prípady takých porušení, a dovoľujem si tvrdiť, kde žiaden štát sa nevyhne porušovaniu základných práv a slobôd. Takže nie je pravda tvrdenie, že tuto dochádza k nejakému abnormálnemu porušovaniu základných práv a slobôd. Samozrejme, niektoré podnety, ktoré verejný ochranca práv dostáva, sú poznačené subjektivizmom. A je jasné, že ten podávateľ inú pravdu nepozná, neakceptuje, ale jedine svoju. V týchto prípadoch je veľmi ťažká diskusia, veľmi ťažké usmerňovanie a veľmi ťažká náprava. Vyplýva to aj toho, že na Slovensku je veľmi nízke právne vedomie.

    Dovoľte mi, aby som v závere svojho úvodného slova, ktoré nemohlo byť dlhé, pretože všetko je zdôvodnené v správe, ktorú, predpokladám, ste si pozorne prečítali, upozornil na tzv. desatoro, ktoré verejný ochranca práv vypracoval s tým cieľom, že si myslíme, že ak by sa toto desatoro uplatňovalo v činnosti orgánov verejnej správy, tak určite by sa znížila nedôvera občanov v orgány verejnej správy.

    Úplne na záver mi dovoľte poďakovať výboru pre ľudské práva za to, že správu prijal, hodnotil ju pozitívne a odporučil ju na rokovanie pléna Národnej rady.

    Plénum by som prosil, keby zvážilo úvahy, ktoré sú v správe uvedené, stanoviská, návrhy a, samozrejme, ich podporilo.

    Ďakujem, vážený pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne pánovi verejnému ochrancovi práv.

    Poprosím pani poslankyňu Müllerovú, aby nás ako určená spravodajkyňa oboznámila s priebehom prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážený pán ochranca práv, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien oboznámiť vás s výsledkom prerokovania správy o činnosti verejného ochrancu práv vo výbore.

    V súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov predložil verejný ochranca práv Pavel Kandráč 30. marca 2007 správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. marca 2007 č. 241 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv (tlač 243) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 14. schôdzi za účasti verejného ochranu práv Pavla Kandráča. Výbor uznesením z 26. apríla 2007 č. 57 správu o činnosti verejného ochrancu práv zobral na vedomie a taktiež odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu vziať na vedomie.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť k uvedenému materiálu do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Končím rozpravu.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem vám veľmi pekne, pán verejný ochranca práv. Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    A budeme pokračovať v rokovaní

    správou o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006,

    ktorú nám prednesie a o ktorej nás bude informovať pán guvernér Národnej banky pán Ivan Šramko. Nech sa páči, pán guvernér.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade so zákonom o Národnej banke predložil správu o výsledku hospodárenia banky za rok 2006.

    Cieľom správy bolo zhodnotiť výsledky hospodárenia banky za rok 2006 a prezentovať správu nezávislého audítora, údaje účtovnej závierky k 31. 12. 2006.

    Hlavným cieľom Národnej banky je udržanie cenovej stability. Za týmto účelom banka určuje menovú politiku, vydáva bankovky a mince, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku. Vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním finančného trhu.

    Národná banka podriaďuje hlavnému cieľu všetky svoje aktivity a obchody, a to bez ohľadu na dosahovaný hospodársky výsledok. Stratu z hospodárenia Národnej banky teda nemožno chápať ako indikátor nehospodárneho vynakladania prostriedkov. Záporný hospodársky výsledok bol v najväčšej miere ovplyvnený zmenou hodnoty spravovaných aktív v dôsledku dlhodobého výrazného posilňovania domácej meny. Strata je preto, obrazne povedané, daňou za úspechy, ktoré slovenská ekonomika v posledných mesiacoch dosahuje.

    Okrem vymenovaných hlavných úloh Národnej banky má banka stanovené aj úlohy, ktoré plní v nových oblastiach, ktoré súvisia s prípravou na vstup do eurozóny. Netreba zdôrazňovať, že Slovensko musí kvôli vstupu do eurozóny splniť inflačné kritérium zvyšovaním úrokových sadzieb. V minulom roku sa preto Národná banka snažila tlmiť inflačné riziká, a tým splniť maastrichtské kritérium, ktorého dodržanie je jednou z najťažších podmienok na vstup Slovenska do menovej únie.

    Musím tiež spomenúť, že v novembri sa skončil niekoľkomesačný audit činností a procesov Národnej banky Slovenska, ktorý sa uskutočnil po zlúčení Národnej banky a Úradu pre finančný trh. Jeho dôsledok je okrem novej organizačnej štruktúry aj zníženie počtu časti zamestnancov. Celková miera zníženia počtu pracovných miest v Národnej banke v najbližších troch rokoch v porovnaní so stavom k 31. decembru 2006, ktorý bol 1 221 systemizovaných miest, tak dosiahne 21 %.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, považoval som za potrebné uviesť niekoľko skutočností, ktoré výrazne ovplyvňovali hospodárenie Národnej banky. Národná banka dosiahla celkovú stratu vo výške 45,1 mld. Sk, celkové náklady dosiahli výšku 73,2 mld. Sk, v celkových výnosoch to bolo 28,1 mld. Sk. Strata vznikla najmä vplyvom posilnenia výmenného kurzu slovenskej koruny. Z výkonov menovej politiky, správy devízových rezerv, z operácií s klientmi a medzibankového platobného styku dosiahla Národná banka stratu 43,4 mld. korún. Zásadný vplyv na vykázanú stratu mali kurzové straty ako dôsledok posilňovania a náklady spojené s výkonom menovej politiky. Z výkonu menovej politiky bola dosiahnutá strata v sume 13,7 mld. Náklady na výkon menovej politiky sú významne ovplyvnené sterilizáciou nadmernej likvidity bankového sektora. Zo správy devízových rezerv bola vykázaná strata 29,8 mld. Sk. Národná banka vykázala súhrnnú kurzovú stratu 39,3 mld. korún. Roku 2006 sa kurz slovenskej koruny voči americkému doláru zhodnotil o 17,9 %, kurz voči euru sa zhodnotil o 8,7 %. Pre porovnanie, v roku 2005 bol kurzový zisk výsledkom oslabenia kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru a jeho posilnenia voči euru, a to o 2,4 %. Z medzibankového platobného styku dosiahla Národná banka zisk 45 mil. korún a z operácií s klientmi to bolo 57 mil. korún. Národná banka zaviedla dôsledné sledovanie prostriedkov vynakladaných na jej prevádzku. Náklady na prevádzku k 31. decembru 2006 dosiahli objem 1,8 mld., čo predstavuje 2,6 % celkových nákladov, náklady na prevádzkové činnosti boli v roku 2006 ovplyvnené najmä prechodom pôsobnosti zrušeného Úradu pre finančný trh na Národnú banku. Pritom vzrástol počet zamestnancov Národnej banky. Ďalej boli ovplyvňované reorganizáciou činnosti pobočiek a expozitúr.

    Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o Národnej banke je výsledkom hospodárenia Národnej banky za účtovné obdobie vytvorený zisk alebo strata. Národná banka používa vytvorený zisk na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku, príp. na úhradu straty z minulých rokov. Zostávajúci zisk odvádza do štátneho rozpočtu alebo na základe rozhodnutia vlády do štátnych finančných aktív. Stratu vytvorenú v účtovnom období môže Národná banka uhradiť z rezervného fondu alebo iných fondov. Strata, o ktorej Banková rada NBS rozhodne, že zostane neuhradená, sa prevedie do nasledujúceho účtovného obdobia. Ako som už uviedol, Národná banka dosiahla stratu vo výške 45,1 mld. korún. V zmysle rozhodnutia bankovej rady bola strata za rok 2006 zahrnutá do strát minulých rokov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu, môjho stručného zhodnotenia výsledkov za rok 2006 a doloženej správy nezávislého audítora, Národná rada zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006, tak ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér Národnej banky.

    Pán poslanec Ďuračka ako spravodajca nás bude informovať o priebehu prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, páni, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006 (tlač 230).

    Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 556/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Priebeh rokovania výborov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenskej republiky za rok 2006 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Schválili ju bez pripomienok: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 129 z 2. mája 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 133 zo 17. apríla 2007.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 133 z 9. mája 2007 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006.

    Zároveň podľa § 26 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovil súhlas, aby vystúpil v rozprave na schôdzi Národnej rady guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.

    Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006 zobrať na vedomie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Nie.

    Uzatváram rozpravu.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne, pán guvernér Národnej banky a pán spravodajca.

    Ako posledný bod tejto schôdze bude

    správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2006.

    Poprosím teraz pani predsedníčku rady pani Valériu Agócs, aby nám túto správu priblížila.

  • Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, páni poslanci, piatykrát predkladáme Národnej rade správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Priznám, až teraz sme dostali malú kritiku, že je príliš rozsiahla. Pravda, zároveň sme dostali aj pochvalu. Je rozsiahla, sľubujem, že budeme stručnejší o rok. Pravda je ale taká, že sme veľmi poctivo pracovali, je teda o čom referovať.

    Ak dovolíte, začnem niekoľkými štatistickými údajmi.

    Na Slovensku máme 31 rádií. Je to verejnoprávny Slovenský rozhlas s piatimi okruhmi a 30 držiteľov licencií. Z toho je 6 multiregionálnych, 14 regionálnych a 10 lokálnych vysielateľov. V roku 2006 rada udelila 5 nových licencií. V televízii ich máme, možno tomu ani veriť nebudete, až 111. Je to verejnoprávna Slovenská televízia s dvomi programovými okruhmi a 110 držiteľov licencií. Skladba je tu nasledovná, 10 multiregionálnych, 16 regionálnych a 84 lokálnych televízií. Licenciu na teletext vlastní 19 spoločností, 12 vysiela len videotext a 2 vysielajú len telenákup a reklamu. Dvojjazyčne, slovensky a maďarsky, vysiela 15 lokálnych televízií. V roku 2006 pribudlo nových 6 televíznych licencií. Do kompetencie rady patrí aj registrácia retransmisie pre káblových operátorov. V súčasnosti máme 152 registrácií so 734 000 prípojkami, čo je takmer o 30 000 prípojok viac, ako to bolo v roku 2005. Vlani pribudlo 9 nových. Medzi nimi sú aj mobilní operátori, ktorí pre legalizovanie svojich najnovších služieb požiadali tiež o registráciu.

    Činnosť rady v oblasti monitoringu bola v roku 2006 ovplyvnená predovšetkým voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky a komunálnymi voľbami, ako aj ďalšími plánovanými monitoringmi a v neposlednom rade aj šetrením sťažností. Len na porovnanie, kým v roku 2005 v období príchodu módnych, ale predovšetkým nevkusných a nemorálnych reality šou na naše obrazovky sme prešetrili 563 sťažností, vlani keď už pokutami poučení vysielatelia boli podstatne opatrnejší, aj sťažností bolo len 213.

    Musím pripomenúť, že vďaka novele zákona o vysielaní a retransmisii, teda vďaka vám, poslancom, bolo zakotvené priamo do nášho zákona riešenie sťažností, čo nám umožňuje podstatne pružnejšie reagovať na podnety divákov a poslucháčov.

    Venovali sme, prirodzene, mimoriadnu pozornosť našim vytýčeným hlavným úlohám.

    V prvom polroku sme ukončili komparatívny monitoring spravodajstva televíznych staníc, STV, Markízy, TV JOJ a TA3 a taktiež monitoring volieb do Národnej rady.

    Na základe novely zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá sprísňuje obsah upútaviek, sme urobili aj monitoring upútaviek na kontrolu dodržiavania § 19 ods. 2 písm. b). A môžem skonštatovať, že sme na základe tohto monitoringu začali až 34 správnych konaní pre možné porušenie zákona.

    Urobili sme aj monitoring spravodajstva a publicistiky v období volieb do orgánov samosprávy obcí. Hoci samotný zákon nám neukladá za povinnosť volebné poradenstvo, hlavne počas volebnej kampane pred komunálnymi voľbami, sme na základe množstva otázok vyčlenili a poverili dvoch právnikov, ktorí boli k dispozícii takmer nepretržite, v prvom rade pre lokálnych vysielateľov. Možno aj vďaka tomu bolo podstatne menej sťažností a podnetov, ako s tým počítali naši analytici.

    Základný rámec úloh rady aj na rok 2007 určuje zákon č. 308/2000 Z. z.

    K našim úlohám pre tento rok bude patriť najmä komparatívny monitoring spravodajstva vybraných televíznych vysielateľov. Chceme totiž porovnať, či áno a keď áno, do akej miery a v čom sa zmenil prístup spravodajcov, hlavne k politickým stranám po vlaňajších voľbách, a uskutočníme podobný porovnávací monitoring spravodajstva a publicistiky aj pri vybraných rozhlasových vysielateľoch.

    Je pravdou, že sme pôvodne plánovali zmonitorovať podiely európskej produkcie v televíziách, ale hlavne noví členovia rady trvali na monitoringu rádií, lebo sa obávajú, že Slovenský rozhlas stráca poslucháčov aj pre úpadok úrovne spravodajstva. Ja stará rozhlasáčka som sama veľmi zvedavá na tie výsledky. Iste so mnou súhlasíte, že aj kontrola európskej produkcie je veľmi potrebná, ale z kapacitných dôvodov by sme, teda pracovníci kancelárie, nezvládli paralelne aj bežné úlohy, aj tri rozsiahle monitoringy.

    Zvýšenie kvality monitoringu vysielania by malo priniesť nové automatizované televízne záznamové zariadenie, ktoré rada zakúpila v druhom polroku 2006 a od ktorého očakávame aj zvýšenie akcieschopnosti rady, ako aj odstránenie istého množstva zbytočných administratívnych úkonov. Rade sa vďaka navýšenému rozpočtu v oblasti kapitálových výdavkov podarilo zakúpiť aj softvér umožňujúci získať bližšie, presnejšie a verifikovanejšie údaje o pokrytí sledovanosti a počúvanosti jednotlivých vysielateľov.

    Pokiaľ ide o činnosť rady v licenčnej oblasti, táto sa realizovala hlavne v nasledovných oblastiach, udeľovaní nových a odnímaní existujúcich licencií a registrácií retransmisie, správnych konaniach v oblasti porušovania zákona o vysielaní a retransmisii. Boli to výberové konania na rozhlasové a televízne frekvencie. Musím tu ale poznamenať, že televízne frekvencie boli v roku 2006 v ponuke iba na jarnom výberovom konaní, pretože nová vláda vzhľadom na blížiacu sa digitalizáciu odporučila rade v budúcnosti už neprideľovať televíziám ďalšie frekvencie.

    Okrem toho rada riešila aj ďalšie parciálne otázky v licenčnej oblasti. Patrí sem napr. udeľovanie predchádzajúcich súhlasov s prevodom obchodných podielov rozhlasových a televíznych vysielateľov a tiež riešenie sťažností.

    V prípade odnímania alebo v tomto prípade zániku licencie som ja osobne mala najväčší vnútorný problém s licenciou rozhlasového vysielania BBC. Listom sme dali vysvetlenie k tejto problematike pre výbor pre kultúru a médiá, preto teraz len veľmi stručne. Tá licencia zanikla zo zákona, pretože neprispôsobili svoje právne pomery novému zákonu. Mali tak urobiť do 4. októbra 2001. S novými požiadavkami pristúpili potom, ako Rada guvernérov BBC v druhej polovici roku 2005 rozhodla zrušiť redakcie v jazykoch stredoeurópskych a východoeurópskych krajín, aby mohli ušetriť peniaze na spustenie televíznej stanice v arabskom jazyku. Kým televízne vysielanie BBC, iste viete, môžeme sledovať na Slovensku v nezmenenej podobe v rámci retransmisií v jazyku anglickom, v prípade držiteľa licencie vydanej na Slovensku sa musí dodržať aj zákon o štátnom jazyku. Oni však chceli vysielať na základe licencie, ale len v jazyku anglickom. Rada si je vedomá toho, že najkrajšia spisovná angličtina znela práve z Rádia BBC. A tiež, žiaľ, pre našich spravodajcov a publicistov boli a sú nasledovaniahodným príkladom v oblasti vyváženosti, nestrannosti a objektivity, ale naším prvoradým poslaním je dohliadať na dodržiavanie zákona. Situácia bola nasledovná. Predstavitelia BBC požiadali o zníženie územného rozsahu vysielania, teda že vrátia 2 frekvencie, na ktorých vysielali spolu so Slovenským rozhlasom, ale aj v jazyku slovenskom, a ponechajú si len hlavné mesto, bratislavskú frekvenciu, na ktorej by mali vysielať podľa ich predstáv 24 hodín denne v jazyku anglickom. To by však bolo bývalo, bohužiaľ, v príkrom rozpore s jazykovým zákonom.

    V oblasti ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a problematiky ochrany maloletých v televíznom vysielaní rada uložila vlani 36 sankcií, 13 upozornení na porušenie zákona a pokuty v celkovej výške 4,28 mil. korún. Za porušenie ustanovení týkajúcich sa vysielania reklamy, telenákupu a sponzorstva sme uložili 24 pokút. V licenčných prípadoch tiež bolo niekoľko pokút. Činí to spolu 30,733 mil. korún. Do tejto sumy však nie sú zarátané pokuty, ktoré sme udelili Slovenskej televízii za prerušenie programu Slovensko hľadá superstar reklamnými blokmi. Vysielateľovi na základe zákona totiž to právna norma neumožňuje. Slovenská televízia za ten superstar dostala sankciu v celkovej hodnote 32,5 mil. korún. Tieto peniaze prichádzajú na účet postupne, pretože sa Slovenská televízia odvolala na Najvyššom súde proti jednotlivým rozhodnutiam, no zákon porušovala aj potom, keď už bol známy judikát Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie rady.

    Na záver už len toľko, že v lete 2006 sme sa presťahovali do nových priestorov na Kolársku ul. č. 6. Ak vás naša práca zaujíma, srdečne vás všetkých pozývam.

    A žiadam vás, aby ste podporili správu o vysielaní a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedníčka, za informáciu.

    Poprosím pána poslanca Podmanického ako spravodajcu, aby nás informoval o priebehu prerokovania správy vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu o výsledku prerokovania správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu vo výbore pre kultúru a médiá.

    Správu o stave vysielania a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. A súčasne poveril výbor predložením správy o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore a pripraviť návrh na uznesenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval túto správu v stanovenej lehote a uznesením z 3. mája 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2006 a vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu pani Valéria Agócs správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.

    Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania o správe vo výbore.

    Návrh na uznesenie Národnej rady k prerokovanej správe rady tvorí prílohu tejto správy.

    Predmetná správa bola schválená uznesením výboru zo dňa 3. mája 2007.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných prihlásiť do rozpravy ústne Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A zároveň uzatváram rozpravu.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne pani predsedníčke Rady pre vysielanie a retransmisiu a pánovi spravodajcovi.

    Zároveň ďakujem všetkým vám skalným, ktorí ste vydržali tento dlhý rokovací maratón až do piatkového popoludnia.

    Končím rokovanie 10. schôdze Národnej rady.

    Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za pozornosť. Dovidenia, príjemný víkend, uvidíme sa v júni na júnovej schôdzi. Ďakujem pekne, dovidenia.

  • Rokovanie 10. schôdze NR SR sa skončilo o 15.13 hodine.