• Dobrý deň. Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste postupne zaujali miesto v sále, poprosím aj pánov ministrov, ktorí majú povinnosť predložiť vládne návrhy zákonov, aby sa dostavili do sály. Pokúsime sa pokračovať v rokovaní 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ferdinand Devínsky, Sergej Chelemendik a Jozef Líška.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 215 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 215a.

    Dávam slovo ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom vládneho návrhu zákona je zvýšiť efektivitu spravovania bytových domov, na ktoré sa v súčasnosti kladie hlavný dôraz, pretože prevažná časť bytového fondu je prevedená do vlastníctva občanov. Vládny návrh zákona má odstrániť aplikačné problémy praxe, a to najmä pri zmene formy správy domu, uzatváranie nových zmlúv o výkone správy so správcom a súčasne vládny návrh zákona definuje pojem „správa bytového domu“ a špecifikuje, ktoré platby patria do úhrad za plnenia. Na základe skúseností správnych orgánov novela zákona spresňuje aj konanie pri registrácii spoločenstiev a zmien v spoločenstve. Podrobnejšie sa tiež upravuje zvolávanie schôdze vlastníkmi bytov, zavádzajú sa sankcie pre správcu, ktorý si neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zákona.

    Týmto vás žiadam o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 273 z 20. marca 2007 pridelila vládny návrh zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 143 z 24. apríla 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprijal platné uznesenie z dôvodu neschopnosti uznášať sa; z celkového počtu 12 členov výboru bolo prítomných 6 členov výboru. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý návrh zákona prerokoval, prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v časti IV spoločnej správy výborov.

    Gestorský výbor na základe stanoviska ústavnoprávneho výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy takto: o bodoch 1 až 4 a 6 a 7 uvedených v IV. časti spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť; o bode 5 hlasovať osobitne bez odporúčania gestorského výboru.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenia návrhu a stanoviska gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 50 z 3. mája 2007. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči miesto pre spravodajcu zaujať.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Páni poslanci Belásová, Šimko, Damborská, Minárik. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    O slovo ako prvý požiadal spravodajca, má slovo v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, aj vzhľadom na to, že bod 5 spoločnej správy je určený na osobitné hlasovanie bez stanoviska gestorského výboru, a vzhľadom na to, že bod 6 spoločnej správy s ním priamo súvisí a nadväzuje, navrhujem, aby sa tento bod vyňal tiež na osobitné hlasovanie.

    Bod 5 spoločnej správy: ide o pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Žitňanská na ústavnoprávnom výbore a rieši postup pri uplatňovaní záložného práva. Môžem povedať, že vecne aj odborníci z ministerstva spravodlivosti tento návrh pochválili. Možno hovoriť o tom, že pre koho je výhodný viac alebo menej, ale rieši do istej miery uspokojovanie pohľadávok tak, aby pri veľmi nízkych pohľadávkach mal prednostné právo pri tých v prípade zákonného záložného práva, aby mohlo toto právo prejsť na väčšieho veriteľa, častokrát hypotekárnu banku.

    Preto, aby táto právna úprava bola systémová, kedykoľvek môže vzniknúť iné zákonné záložné právo, možno v inom zákone, v inom predpise je, bolo by dobré, aby táto právna úprava bola súčasťou civilného kódexu Občianskeho zákonníka, a preto si myslím, že ak budeme novelizovať v najbližšom období Občiansky zákonník, túto právnu úpravu môžeme doň prijať. A osobne urobím všetko pre to, naozaj, aby sa tak stalo. Ale prosím, aby sa v súčasnosti do zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov táto právna úprava neprijala.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave budeme pokračovať. Vystúpi teraz pani poslankyňa Belásová. S faktickou poznámkou, pán poslanec, nech sa páči, ale poprosím druhý raz počas rokovania, aby mi to neušlo. Nech sa páči, nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Miššíkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda, ja sa ospravedlňujem, naozaj som trošku bol oneskorený. Pánovi kolegovi Madejovi musím povedať, že aj ja som chcel podať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal hlasovania v spoločenstvách, ale musím povedať zároveň, že čo je dôležité, je to, čo povedal, že treba tieto úpravy urobiť komplexne a s tým absolútne súhlasím.

  • Teraz budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Belásová. Pripraví sa pán poslanec Šimko Jozef.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, pán minister, nebudem dlho rečniť, dovoľte mi len upozorniť vás na jeden konkrétny bod navrhovanej zmeny zákona, kde v bode 12 sa do § 7c ods. 2 vkladá nová veta: „Funkciu predsedu možno vykonávať len v jednom spoločenstve.“ V dôvodovej správe pritom, dovolím si tvrdiť, vôbec nie je dostatočne uvedené, z akého dôvodu je táto úprava potrebná pre fungovanie spoločenstva a čo má konkrétnemu spoločenstvu i občanovi vlastníkovi priniesť.

    Samozrejme, že správcovské spoločnosti sa nerady pozerajú na to, ako si bytové domy zakladajú spoločenstvá vlastníkov bytov a odchádzajú spod ich správy, pretože je to pre vlastníkov bytov lacnejšie a majú väčší priestor na spravovanie svojho majetku. Preto sa domnievam, že táto veta v návrhu zákona môže spôsobiť likvidáciu konkurencie a nahráva správcovským spoločnostiam.

    Podľa môjho názoru nasledovná úprava

    1. obmedzuje podnikanie ľudí, ktorí sa zabezpečením služieb a správy bytového domu a funkciou predsedu spoločenstva vlastníkov bytov zaoberajú ako fyzické osoby;

    2. protiústavne obmedzuje členov spoločenstva vlastníkov bytov k výberu predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, členovia ktorého nemajú možnosť vybrať si predsedu, fyzickú osobu, štatutárneho zástupcu, ktorého chcú;

    3. diskriminuje fyzické osoby v postavení predsedu spoločenstva vlastníctva bytov v jednom bytovom dome zastávať túto funkciu v inom dome oproti iným fyzickým osobám, ktoré môžu byť konateľmi, štatutármi, členmi dozornej rady, členmi správnej rady v ľubovoľnom počte spoločností;

    4. zníži kvalitu správy bytového domu so založeným spoločenstvom vlastníctva bytov, ktoré doteraz vedie jeho predseda;

    5. výrazne napomáha k likvidácii konkurencie pre správcovské spoločnosti umelo a nie trhovo.

    Na základe vyššie uvedených skutočností alebo mojich názorov k danej problematike podávam pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujem vypustiť z tohto zákona bod č. 12.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporu môjho spomenutého pozmeňujúceho návrhu, aby bolo aj naďalej zabezpečené v danej oblasti zdravé konkurenčné prostredie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Minárik, pán poslanec Madej. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Minárik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, nie často, ale teraz s vami súhlasím. Súhlasím až tak, že sa mi to žiadalo povedať.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem povedať, že táto funkcia podľa môjho názoru nie je podnikaním, s tým by sa dalo polemizovať. A naozaj spoločenstvo vlastníkov bytov, myslím si, že je zoskupenie vlastníkov bytov, to znamená, šéfom spoločenstva by mala byť osoba, ktorá je priamo z tohto spoločenstva. Myslím si, že polemika na túto tému by bola určite dobrá, ale dá sa diskutovať, či jedna alebo druhá právna úprava, ak by bola schválená, čo urobí v praxi, uvidíme, podľa toho, ako bude prijatá. Ďakujem.

  • Skončili ste, pán poslanec? Áno? Bude pokračovať v rozprave pán poslanec Šimko, pripraví sa pani poslankyňa Damborská.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, takisto by som chcel pár poznámkami reagovať na predložený vládny návrh zákona.

    Podľa predkladateľa má novela odstrániť bariéry pre plynulý rozvoj a skvalitňovanie procesov prevádzky a údržby bytového fondu. Návrh spresňuje definície jednotlivých pojmov, precizujú sa rozhodovacie procesy pri správe bytového domu a premietajú sa poznatky získané pri praktickej aplikácii zákona. Podľa návrhu prechádzajú s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve, resp. zo zmluvy o výkone správy.

    Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o výstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o spoločenstve, resp. k zmluve o výkone správy. Ak správca vypovedal zmluvu o výkone správy podľa návrhu novely, nemôže ukončiť výkon správy, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nemajú ku dňu skončenia výpovednej lehoty uzavretú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo nie je založené spoločenstvo. Ak do jedného roka nebudú mať vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvorenú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo nie je založené spoločenstvo, správca je oprávnený previesť výkon správy na iného správcu.

    Dá sa povedať, že s navrhovanou novelou zákona by sa dalo v podstate súhlasiť, ale chcel by som upozorniť aspoň na dva problémy, a to v bode 20 v § 8a sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú: „Styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje splnomocnený zástupca zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ Ďalej to potom pokračuje. Teda tu prvá moja poznámka. „Splnomocnený zástupca“, tu si ozaj musíme uvedomiť, že či v mnohých prípadoch nedôjde k určitému zneužívaniu, naťahovaniu sa, možno kto z koho a mnohokrát, či ten zastupujúci skôr nepodľahne nátlaku správcu a či teda ozaj bude zastupovať vlastníkov.

    Ďalej. Ďalšia poznámka v bode 33 ohľadom písomného hlasovania vlastníkov bytov, kde teda sa hovorí, že zistí sa „výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým“. Takisto teda tu vidím istý problém. Môže to priniesť dosť nedôvery medzi vlastníkov a správcu.

    Ale dovoľte mi, aby som predložil aj pozmeňujúci návrh k bodu 25. V § 10 ods. 1 navrhujem vypustiť slovo „prevádzky“, to znamená, že tá posledná veta by potom bola, že: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov nedohodli inak.“

    Myslím si, že spájanie nákladov na prevádzku a údržbu a opravy nie je celkom správne. Fond prevádzky by sa mal hradiť podľa počtu osôb bývajúcich v bytoch, teda mala by tam byť taká miera osobomesiace. Údržba a opravy podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Lebo predstavme si, že, ja neviem, vo štvorizbovom byte môže bývať jedna osoba, ale v dvojizbovom byte môžu štyri osoby, preto si myslím, že tu by mala byť rozlíšená, preto by táto posledná veta mala byť zmenená a vynechané slovo „prevádzka“.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz bude pokračovať pani poslankyňa Damborská. Ako posledný sa pripraví pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla dva krátke pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 215).

    Najprv prečítam každý pozmeňujúci návrh zvlášť a potom ho odôvodním.

    K č. I, bod 19. V § 8a ods. 1 za vloženú tretiu vetu navrhujeme vložiť štvrtú vetu tohto znenia: „Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.“ Poznámka pod čiarou znie: „Občianskeho súdneho poriadku podľa § 46.“

    Na základe praxe návrh upresňuje spôsob doručovania. Správcovia bytových domov sa totiž v súčasnosti stretávajú s nemožnosťou doručenia písomností a následne so žalobami vyplývajúcimi z toho, že vlastníci neprevzali zásielku.

    V mojom druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je k čl. I k bodu 33 návrhu zákona, navrhujem v § 14 ods. 6 na konci pripojiť vetu tohto znenia: „Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.“

    Týmto svojím pozmeňujúcim návrhom sledujem zakotvenie súdnej ochrany práva vlastníka bytu alebo nebytového priestoru byť riadne a spôsobom v dome obvyklým informovaný o výsledku hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov totiž dosť často rozhodujú hlasovaním o takých vážnych veciach, akými sú napríklad nadstavba bytov v bytových domoch, úvery, zmeny formy výkonu správy v bytových domoch a podobne. Podľa mojich informácií je dosť bežné, že vlastník, ktorý sa hlasovania nemohol z nejakého dôvodu zúčastniť, nemá následne možnosť dozvedieť sa oficiálne jeho výsledok, pretože si zodpovedné osoby neplnia svoju povinnosť riadne, včas a spôsobom v mieste obvyklým oznamovať tieto skutočnosti, napríklad na vývesných tabuliach a v bytových domoch.

    Budem žiadať hlasovať spoločne o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za vašu pozornosť a dúfam, že moje návrhy podporíte. Ďakujem.

  • Keďže s faktickými poznámkami sa nehlási nikto, ďalším prihláseným do ústnej rozpravy je pán kolega Minárik. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Najprv k pánovi ministrovi.

    Pán minister poňal predkladanú novelu určite úplne nepoliticky. Vybral si nie všetky problémy, ktoré sú v tomto zákone nie úplne dobre doriešené, ale to je, samozrejme, jeho rozhodnutie a rozhodnutie rezortu. Ja som to poňal úplne rovnako, a preto moje pozmeňujúce návrhy nesmerujú mimo okruhu, ktorý predkladá pán minister, hoci by som mal možno vôľu v tomto zákone riešiť aj niektoré iné veci. Napríklad povinnosť predávať vlastníkmi zo zákona, ktorá takto dlhodobo otvorená nedáva dobrý rámec tomu, aby obce mali istotu, ako sa môžu k svojmu bytovému fondu správať. Ale hovorím, obmedzil som sa len na ten rozsah, ktorý pán minister zvolil sám.

    Ja mám viacej pozmeňujúcich návrhov. Vyplýva to možno z toho, že pri rozbehu predaja som bol v Petržalke, čo bol vtedy najväčší vlastník, moje meno figuruje pod niekoľko tisíc zmluvami na predaj, keď som bol na hlavnom meste, takže som sa stretol s obrovským množstvom aj správcov, aj vlastníckych spoločenstiev a z toho vyplývajú tieto návrhy.

    Pretože ide naozaj o nepolitický návrh, obmedzím sa len na to, čo je pri druhom čítaní nutné, teda predloženie samotného návrhu a jeho zdôvodnenie, aj to sa budem snažiť redukovať, pretože je to odôvodnené, samozrejme, aj písomne.

    Ešte predtým, akoby pred zátvorkou, k pánovi poslancovi Madejovi a jeho poznámke na pani kolegyňu Belásovú. Kebyže aj máte, pán poslanec, pravdu, že to musí byť vlastník, už sme dávno v dobách, kedy vlastníctvo bytu nie je obmedzené počtom jedna, a nevidím dôvod, aby si vlastníci nerozhodovali o svojom predsedovi slobodne. Ale to je len zvýraznenie toho, čo som povedal vo svojej úvodnej faktickej poznámke na pani kolegyňu Belásovú. Teraz k mojim návrhom.

    Navrhujem, aby sa v čl. I bod 8, ktorý popisuje odsek 8, vypustila tretia veta. Aj gestorský výbor sa týmto problémom zaoberal v spoločnej správe pod bodom 2. Máme návrh, ktorý prišiel z ústavnoprávneho výboru, ktorý túto vetu modifikuje, to znamená, že aj ústavnoprávny výbor táto formulácia trochu vyrušila a zaoberal sa ním. Tá modifikácia spočíva len vložením jedného slova do tej tretej vety. A tretia veta hovorí o tom, že ak sa oneskorene podá, teda po viac ako 15 dňoch, návrh na zápis niektorých skutočností, ten sa nezapíše. Ústavnoprávny výbor hovorí, že na základe tejto žiadosti sa nezapíše. No každá ďalšia bude mať omeškanie, samozrejme, väčší ako 15 dní. To znamená, že neviem, na základe čoho by sa malo toto znenie, ktoré sa naozaj líši len jedným slovom oproti pôvodnému návrhu, zdať lepšie. Pretože už nie je iný mechanizmus, ako to naozaj zapísať. Hovorím, každé ďalšie podanie by bolo viacej ako 15 dní, keď už to prvé bolo viacej ako 15 dní. To znamená, že ústavnoprávny výbor to nerieši. To znamená, že žiadam, aby sa bod 2 vyňal na osobitné hlasovanie a bude sa hlasovať o mojom návrhu, aby sa to úplne vypustilo.

    Ja si myslím, že administratívny úkon by nemal zmariť vôľu vlastníkov. Jednoducho, ak bola raz prejavená, je to omeškanie možné sankcionovať, ale treba ho sankcionovať voči tomu, kto ho spôsobil, a určite netreba vyvolávať, aby celý mechanizmus musel prebehnúť znova a aby mohlo byť administratívne, formálne urobené zadosť na podanie do 15 dní, lebo ináč sa to potom urobiť nedá. Analogicky som uviedol v odôvodnení postup pri zápise do obchodného registra. Ja nechcem žiaden register znižovať, ale obchodný register vzhľadom aj na to, ako je vedený na súdoch, asi má predsa len vyššiu, vyššiu právnu záväznosť, relevanciu a je svojím spôsobom citlivejší. Ak to tam je možné vyriešiť len sankciou voči tomu, kto to omeškanie zapríčinil, ja si myslím, že je to možné aj v tomto registri.

    Druhý môj návrh spočíva v tom, že v čl. I bod 9 sa na konci odseku 2 dopĺňajú slová „pokiaľ bol o nich informovaný, inak ostávajú na pôvodnom vlastníkovi“. Ide o to, že pri prevode vlastníctva bytu by nový vlastník automaticky prevzal všetky záväzky, aj tie, o ktorých nebol informovaný. To znamená, že ten predávajúci, ktorý je pri predaji podľa mňa povinný informovať novonadobúdajúceho o všetkých záväzkoch, ktoré na tom byte viaznu, by mohol niektoré pôžitky konzumovať dvakrát. Raz v cene a raz v tom, že už to skonzumoval. Takže nebol by som rád, aby novonadobúdajúci bol nútený inými mechanizmami ako od predávajúceho zisťovať skutočnosti o danom predmete kúpy. Ani na to nemá dosť dobré možnosti. Môže sa obracať na spoločenstvo, na správcu, ale ten nie je povinný mu tieto skutočnosti oznamovať. A ani si dosť dobre neviem predstaviť, ako by komunikoval s ix záujemcami o kúpu, ale predávajúci s nimi komunikovať je povinný a v tejto podrobnosti minimálne s tým, s ktorým chce uzatvoriť zmluvu.

    V bode 3 navrhujem, aby sa v čl. I za bod 12 vložil nový bod 13, ostatné sa, samozrejme, príslušne prečíslujú. Ten bod 12 by znel, že v § 7c ods. 2 sa za slová „predseda navrhuje po prerokovaní v rade“ vkladajú slová „zhromaždeniu na schválenie“. Toto je naozaj len taká malá technická zmena, pretože z ďalších odsekov potom vyplýva, že komu sa to má navrhnúť, len sa to veľmi, veľmi komplikovane číta a vznikajú z toho úplne zbytočné chaosy. A myslím, že je lepšie, keď ten zákon je čitateľný, ako keď nie je čitateľný. Máme to otvorené, a preto som to navrhol.

    V čl. I bod 13 navrhujem, aby znel: v § 7c sa za ods. 2 dopĺňa písmeno h), ktoré znie: „h) vykonanie dobrovoľnej dražby“. Odkaz pod čiarou: „12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.“

    V podstate tak, ako je to napísané, nie je možno vidieť, čo som chcel povedať, ale vypustil som exekúciu, pretože považujem tieto dva mechanizmy na to, aby sa uspokojoval veriteľ, za nie úplne rovnocenné s tým, že exekúcia nesiaha na tú majetkovú podstatu úplne priamo, a preto nevidím dôvod, aby sa exekučný proces zdržiaval a chcem nechať na rozhodnutie samotných vlastníkov len dobrovoľnú dražbu.

    V čl. I v bode 14 navrhujem, aby sa doplnila na konci veta: „Tento člen sa zapíše do registra.“

    Ide o to, že keď v čase absencie predsedu sa zvolí iným orgánom, ako je orgán príslušný, zastupujúci predseda, jeden z členov rady, tento stav môže vzhľadom na komplikovanosť priebehu týchto zhromaždení trvať veľmi dlho. Vzhľadom na potrebu právnej istoty tých ostatných subjektov aj takýto zastupujúci predseda, ktorý nemá nijako obmedzené právomoci oproti normálnemu predsedovi, by mal byť zapísaný v tomto registri. Keď má byť predseda, tak aj ten zastupujúci predseda. Ten stav môže naozaj trvať, a v reáli aj často trvá, pomerne dlho.

    Pod bodom 6 navrhujem, aby sa v čl. I bod 24 za slovo „súdom“ na konci nahradili slovami „súdmi, orgány štátnej správy a orgány samosprávy“.

    Mne sa zdá, že ak môže niekto zastupovať pred súdom, kde sa riešia pomerne veľmi citlivé veci, tak môže zastupovať aj pred katastrom alebo pred orgánmi samosprávy, kde to spoločenstvo častokrát rieši oveľa menej závažné veci, ohľadne stavebných úprav domu, len zmena vzhľadu fasády alebo niečo podobné, ak sa môžu riešiť veci, ktoré sú, riešia pred súdom, môžu sa riešiť takto aj iné veci.

    V bode 7 navrhujem v čl. I v bode 29 sa slová „správca, predseda alebo vlastníci bytov“ nahrádzajú slovami „ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal“.

    Ide o oznamovanie výsledku hlasovania. Mohlo by sa stať, že keď sú určení traja, nebude vlastne nikto zodpovedný. Treba konkretizovať, kto z týchto troch, ktorí to môžu zvolať, nakoniec oznámi aj výsledok. Ja si myslím, že primárne má na tom záujem ten, kto to zvolával, aby sa nestalo, že tam si to budú niektorí posúvať a povedia, že nakoniec za to zodpovedá taký subjekt, ktorý sa o samotnej veci ani nemusel dozvedieť.

    V bode 8, to je predposledný bod, ktorý navrhujem, predpredposledný bod, ktorý navrhujem, v čl. I bod 30 sa za slová „§ 8a ods. 1“ dopĺňajú slová „§ 8a ods. 5“.

    Chcem vlastne zrovnoprávniť kvóra na uzatvorenie a zmenu.

    V čl. I bode 34 sa miesto slova „predkladá“ navrhuje napísať „podáva“.

    To vyplýva z potreby zosúladiť tento zákon so zákonom o katastre, pretože v zákone o katastre je jasne napísané, že ide o podanie, to znamená, že treba mať terminologickú jednotu medzi rôznymi zákonmi.

    A v poslednom bode navrhujem, aby sa v bode 41 nahradil odsek 2 znením, ktoré je zapísané: „Zmluvy o výkone správy uzavreté do 31. júla 2007 sa považujú za zmluvy o výkone správy uzavreté podľa tohto zákona.“

    Ide o to, že v zákone sa menia kvóra na uzatváranie takejto zmluvy. A aby tieto zmluvy nemohli byť spochybňované, že boli uzavreté iným kvórom, aby sa tieto zmluvy považovali za uzavreté podľa tohto zákona.

    Pán minister, myslím, že naozaj, tak ako som to povedal, ide o zmeny, ktoré nemajú žiaden politický podtext. Ja viem, čo je to 85-ka, preto by som bol rád, aby ste mi po dohode s vašimi kolegami pracovníkmi ministerstva povedali, čo je možné a čo nie je možné, aby sme 10 hlasovaniami nezdržiavali túto ctihodnú snemovňu. Ak uznáte niečo sa povšimnutiahodné a zlepšujúce daný právny stav, ja to rád vyjmem na osobitné hlasovanie, aby sme sa nezdržiavali, aby prešlo aspoň to, čo nakoniec ste ochotný pustiť.

    Poslednú malú poznámku k spravodajcovi. Ja som požiadal vzhľadom na to, že riešim tú istú vec, ktorá sa rieši v bode 2 spoločnej správy, aby sa o bode 2 hlasovalo osobitne. A chcem upozorniť, že bod 3, tak ako ho máme zapísaný v spoločnej správe, má asi malý problém. Ja totiž to neviem, čo sa myslelo, prečítam vetu a potom zdôrazním, kde je problém: „Zmluva o výkone správy alebo zmeny jej zmeny, alebo jej zánik, sa schvaľuje.“ „Zmeny jej zmeny“, myslím, je tam jedno slovo „zmeny“ nadbytočné. Takže to treba, pán spravodajca, potom vypustiť. A čiarka pred „sa“ myslím, že tiež vzhľadom na slovenský pravopis asi navyše. Ale to si ja netrúfam povedať, lebo je, no.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán spravodajca Madej. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok. Pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ja si dovolím podporiť pozmeňujúce návrhy pod bodom 3 až 9. Chcem vás poprosiť ešte o váš návrh na spôsob hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch. Ja by som odporúčal o každom osobitne, ale, samozrejme, je to vaše právo disponovať s vaším pozmeňujúcim návrhom.

    Chcel by som povedať k bodu 1, že naozaj mnohokrát sa môže stať a stáva, že do registra sa navrhuje zápis zmien po dvoch-troch rokoch, keď sú tam úplne iní ľudia, a to ustanovenie má chrániť tak vlastníkov, aby k týmto zmenám naozaj dochádzalo, k zmenám v zápise, vtedy, keď sú aktuálne.

    S bodom 2 nemôžem absolútne, pán poslanec, súhlasiť z toho dôvodu, že sú to záväzky na dome. To znamená, keď si predstavíte, že niekto zateplí dom, celý bytový dom sa zateplí a nový nadobúdateľ, nový vlastník bytu neprevezme tento záväzok spolu s ostatnými na dome, tak ten záväzok zostane na starom vlastníkovi, na bývalom vlastníkov, na predajcovi. To spôsobí absolútnu právnu neistotu v právnych vzťahoch a mnohé súdne spory, s týmto absolútne nie je možné súhlasiť.

    K ďalším bodom, ktoré len poviem. Absolútne nesúhlasím s tým napríklad v bode 6, aby zo zákona mali správcovia právo zastupovať aj pred orgánmi štátnej správy a samosprávy vlastníkov bytov. To by znamenalo, že o zásadných zmenách na bytovom dome môže de facto rozhodovať správca o nadstavbe a ďalších, čo tiež môže byť v rozpore so zákonom.

  • Vyčerpali sme faktické poznámky. Vyčerpali sme aj vystúpenia rečníkov v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa pán ministra financií, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Pán kolega Minárik? Pán minister? Nie. Pýtam sa pána spravodajcu. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 210 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 210a.

    Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transformuje smernica Rady č. 2006/100 ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska, Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb.

    Uvedenou smernicou sa doplnili a zmenili aj smernica Rady č. 93/16 EHS na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov formálnych kvalifikácií a smernica Rady č. 78/686 EHS o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zubných lekárov vrátane opatrení na uľahčenie efektívneho uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby. Uvedené doplnenia a zmeny sú premietnuté v prílohe č. 3, v ktorej sa súčasne upravujú aj názvy kvalifikácií v niektorých špecializáciách, ktoré boli v období od mája 2004 zmenené alebo doplnené kompetentnými orgánmi členských štátov.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie podmienok pre zdravotníckych pracovníkov z Bulharska a Rumunska v oblasti uznávania ich kvalifikácií s prihliadnutím na ich právo usadiť sa a slobodu poskytovať služby na území Slovenskej republiky.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Márii Sabolovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 210). Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval návrh zákona v zmysle § 79 ods. 1 a predkladá túto spoločnú správu.

    Národná rada predložila tento vládny návrh zákona do výborov: ústavnoprávneho výboru, ktorý prerokoval vládny návrh zákona a odporučil návrh zákona schváliť so zmenou v zmysle svojho uznesenia; Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport prerokoval vládny návrh zákona, odporučil vládny návrh zákona schváliť so zmenou podľa svojho uznesenia; Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona a odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, preto ich nebudem čítať, pod bodom IV.

    Gestorský výbor pre zdravotníctvo odporúča vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi, doplňujúcimi návrhmi a odporúča hlasovať o spoločnej správe tak, aby o bode 1 a o bode 2 sa hlasovalo samostatne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa pánov poslancov a paní poslankýň, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Hlási sa pani spravodajkyňa. Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dovoľte mi, aby som predložila k vládnemu návrhu zákona o poskytovateľoch niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa dotýkajú niekoľkých paragrafov zákona. Ide o očistenie zákona a spresnenie dikcie niektorých paragrafov, aby som rozpravu nepredlžovala, pokúsim sa predniesť tieto pozmeňujúce návrhy aj s odôvodnením.

    Bod 1. V § 12 ods. 2 sa dopĺňa o nové písmeno d), ktoré znie:

    „d) preukáže splnenie personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia zdravotníckeho zariadenia (§ 8),“.

    Bod 2. V § 12 ods. 3 sa dopĺňa o nové písmeno d), ktoré znie:

    „d) preukáže splnenie personálneho zabezpečenia materiálno-technického vybavenia zdravotníckeho zariadenia (§ 8),“.

    Bod 3. V § 13 ods. 3 sa dopĺňa o nové písmeno e), ktoré znie:

    „e) doklady preukazujúce splnenie podmienok personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia zdravotníckeho zariadenia,“.

    Bod 4. V § 13 ods. 5 sa dopĺňa o nové písmeno f), ktoré znie:

    „f) doklady preukazujúce splnenie podmienok personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia zdravotníckeho zariadenia,“.

    Odôvodnenie k týmto bodom. Súčasne znenie zákona síce požaduje od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aby plnil podmienky personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia, avšak plnenie tejto povinnosti nie je v praxi kontrolované, čo má za následok, že mnohé zdravotnícke zariadenia nespĺňajú stanovené podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Takýto stav bezprostredne ohrozuje zdravie a život pacientov, keďže pri absencii plnenia podmienok personálneho a vecného vybavenia nie je a nemôže byť poskytnutá zdravotná starostlivosť požadovanej úrovne.

    Ďalší bod. Bod 5, § 29 znie: „Ak v dôsledku štrajku zdravotníckych pracovníkov (§ 27), ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť (§ 3 ods. 1 písm. a) a ods. 3), je bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravie ľudí, na návrh vlády Slovenskej republiky o ukončení štrajku rozhodne príslušný súd.“

    Súčasná právna úprava je v zjavnom rozpore s ústavou, ktorá stanovuje, že o základných ústavných právach a povinnostiach, ktorým je aj právo na štrajk, môžu rozhodovať iba súdy. Súčasne ustanovenie rozhodnutie o uplatnení práva na štrajk zveruje vláde.

    Bod 6. V § 31 ods. 1 dopĺňa sa o nové písmeno e), ktoré znie: „e) registrácia (§ 62)“.

    Súčasná právna úprava povinnosti registrácie neobsahuje žiadne legislatívne previazanie na výkon povolania spôsobom zabezpečujúcim plnenie tejto povinnosti. Registrácia ako podmienka výkonu povolania spojená s možnosťou výkonu dozoru nad všetkými zdravotníckymi pracovníkmi a možnosťou uloženia pokuty za nesplnenie podmienok na výkon povolania dáva reálny predpoklad naplnenia cieľa právnej úpravy registrácie. Ide o to, že poskytovatelia sú registrovaní, ale v rámci registrácie sa na nich nevzťahujú aj niektoré články, keď komora vydá súhlas, ale nemôže už ďalej konať, ak porušia zákon, pretože v rámci registrácie sa už o týchto podmienkach nehovorí.

    Bod 7. V § 34 ods. 1 v druhej vete sa slová „60 pracovných dní“ nahrádzajú slovami „480 hodín“.

    Súčasná právna úprava spočívajúca v stanovení 60 pracovných dní vytvára možnosti na obchádzanie dosiahnutia cieľa ustanovenia, napríklad výkonom práce na skrátený pracovný úväzok, čiže určenie povinnosti doškoľovania stanovením rozsahu hodín zodpovedajúcich plnému pracovnému úväzku po dobu 60 pracovných dní zamedzí obchádzanie zákona. To ide o vzdelávanie, keď vlastne počítať na dni a práve na pol úväzku nenaplní tých 480 hodín, ktoré by malo to vzdelávanie byť.

    Bod 8. § 38 znie: „(1) Za bezúhonného sa na účely splnenia podmienok na výkon zdravotníckeho povolania (§ 31 ods. 1) považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený

    a) za obzvlášť závažný trestný čin29),

    b) za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, za trestný čin podplácania a za trestný čin nepriamej korupcie30),

    c) za úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    (2) Za bezúhonného sa na účely vydania licencie (§ 68) považuje ten, kto

    a) nebol právoplatne odsúdený

    1. za obzvlášť závažný trestný čin29),

    2. za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody a za trestný čin podplácania a za trestný čin nepriamej korupcie30),

    3. za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

    b) nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 65 ods. 2 písm. b) bod 2. a 3.

    (3) Bezúhonnosť podľa odseku 1 sa preukazuje výpisom z registra trestov31), ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. U cudzinca sa preukazuje dokladom vydaným v príslušnom štáte, ktorý obsahom zodpovedá dokladom vydávaným v Slovenskej republike; takýto doklad nesmie byť starší ako tri mesiace od jeho vydania a musí byť predložený spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.“

    Odôvodnenie: Súčasné znenie definície bezúhonnosti má zjavné znaky protiústavnosti, predovšetkým čo do retroaktivity ustanovenia, ako aj čo do obmedzenia práva na výkon povolania. Podľa súčasnej právnej úpravy pri akomkoľvek odsúdení za trestný čin v súvislosti s výkonom povolania stráca zdravotnícky pracovník možnosť doživotne vykonávať zdravotnícke povolanie. Vysvetlím to možno tak ľudsky. V prípade, že niekto spácha trestný čin, že má haváriu, prípadne zrazí nejakú osobu, ale je to neúmyselne a nesúvisí to s výkonom zdravotníckeho povolania, nie je dôvod, aby nemohol vykonávať po odpykaní si trestu za nejaký iný trestný čin, aby nemohol vykonávať zdravotnícke povolanie. Čiže viazať bezúhonnosť zdravotníckeho pracovníka na väzbu, ak urobí a spácha trestný čin v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania.

    Toľko moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú to návrhy identické s mojou novelou zákona, ktorá bola v prvom čítaní a neprešla do druhého čítania. Chcela by som vás poprosiť o podporu, pretože ide o skutočne legislatívnotechnickú úpravu, ktorá pomôže a aj vyšla teda zo zdravotníckej obce a určite pomôže aj preukázateľne dokladovať materiálno-technické a personálne vybavenie, aby sme zlepšovali vybavenosť poskytovateľov a aby sme ich mohli kontrolovať nielen tým, že popíšem všetko, čo by som tam mal mať a čo chcem mať, ale aj že to budeme môcť kontrolovať.

    Možno len jedna pripomienka ešte k spoločnej správe, kde sme v rámci čítania alebo prerokovania vo výboroch doplnili tú časť, pán minister, ktorá sa týka poskytovania tej služby prvej pomoci, a je tam tá námietka súkromných lekárov, ktorí nesúhlasia, že zabezpečovanie 24-hodinovej zdravotnej starostlivosti vo všeobecnej starostlivosti a stomatologickej, súhlasia, že je to dôležitá úloha, ale s tým návrhom pána poslanca Valockého, ktorý je v spoločnej správe, majú nejaké pripomienky, preto aj to hlasovanie na výbore nebolo celkom jednoznačné. A myslím si, že bude sa treba do budúcnosti ešte tou povinnosťou všeobecných lekárov poskytovať tie služby prvej pomoci zaoberať, aby sme možno dočistili ten priestor tak, aby to bolo, poviem, objektívne aj pre súkromných poskytovateľov, aj pre tú ambulantnú starostlivosť a pre pacienta v plnej miere dobré.

    Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť a podporu týchto mojich návrhov. Pôvodne som mala zámer predložiť aj nový článok k tomuto návrhu zákona a to je to zvýšenie za poistencov štátu, pretože tak ako každý deň sa stretávame s poskytovateľmi, zástupcami poisťovní a poznáme ten systém, bez zvýšenia platieb za poistencov štátu plus všetky ostatné opatrenia, ktoré treba urobiť, sa systém financovania zdravotnej starostlivosti neposunie dopredu, pretože je priepastný rozdiel medzi odvodmi za zamestnancov a za poistencov štátu. A poistenci štátu sú najviac, tak ako som aj povedala pri prerokovaní v prvom čítaní, sú najchorobnejšou skupinou, alebo ak nechceme to viazať na chorobnosť, sú to ľudia, deti a dôchodcovia, nezamestnaní, ktorí najviac navštevujú naše zdravotnícke zariadenia a odčerpávajú zo systému najviac zdrojov, pričom štát za nich neplatí. Ak to nechceme urobiť, musíme potom povedať, že chceme zmeniť povinnosť štátu voči týmto ľuďom a budú musieť nejakým iný spôsobom prispievať do systému.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Keďže sa s faktickou poznámkou nehlásil nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, chce zaujať k rozprave stanovisko?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani spravodajkyňa, chcem len oznámiť, že nesúhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, tak ako boli predložené, keďže idú výrazne nad rámec predloženej novely. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 195 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 195a.

    Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jaroslava Izáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., sa predkladá na schválenie v zmysle úlohy C11 uznesenia vlády č. 856 z 11. októbra 2006 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

    V zmysle tejto úlohy sa vo vládnom návrhu zákona zosúlaďuje ustanovenie § 4 ods. 4 so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy tak, že návrh rozpočtu Environmentálneho fondu s uvedením predpokladanej výšky zdrojov fondu a predpokladanej výšky poskytnutia použitia prostriedkov Environmentálneho fondu, ako aj zmeny v schválenom rozpočte Environmentálneho fondu schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministra životného prostredia.

    Vo vládnom návrhu zákona sa upresňuje aj § 3 o zdrojoch Environmentálneho fondu tak, že sa uvádzajú zdroje, ktoré sú jeho zdrojmi aj teraz podľa osobitných zákonov. Ide o úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený, a o úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch podľa banského zákona, o úhradu za prieskumné územie podľa geologického zákona. Zo zdrojov Environmentálneho fondu sa vypúšťajú úvery poskytnuté bankami a inými právnickými osobami. Ďalej sa v návrhu zákona aj v iných ustanoveniach zosúlaďuje so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a s vodným zákonom.

    Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci Národnej rady, dúfam, že predložený návrh zákona po jeho prerokovaní v druhom čítaní schválite v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Lászlóovi Miklósovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 279 z 21. marca 2007 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu stanoviská. S návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pripomienky z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedené v bode III tejto správy, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru, ktoré máte v čl. IV spoločnej správy v tlači 195a.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Skôr ako otvorím rozpravu, ctená snemovňa, chcem vás požiadať o jeden súhlas so zmenou, o ktorú ma požiadal pán minister Janušek. Teraz preberáme bod č. 56. Mali by ísť body 57, 58 a potom bod 59. Pán minister má o pol jedenástej jedno vážne zahraničné prijatie na svojom ministerstve a poprosil ma, či by sme mohli bod 59 po tomto zákone predradiť pred body 57 a 58. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Poprosím teraz, pardon, otváram rozpravu k vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokovávame. Písomne sa neprihlásil nikto, ústne nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A poprosím teraz na základe dohody snemovne, aby sme otvorili rokovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 196 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 196a.

    Prosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Mariana Januška, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za pochopenie.

    Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach upravuje podmienky na prípravu a posudzovanie verejných prác, zabezpečovanie ich kvality a vykonávanie štátneho dozoru nad týmito prácami.

    Verejnými prácami v zmysle uvedeného zákona sú činnosti na prípravu a uskutočňovanie stavby alebo zmeny dokončenej stavby financovanej celkom alebo sčasti z verejných investícií. Zákon v systéme právnych predpisov pôsobiacich v Slovenskej republike predstavuje súčasť kontrolného mechanizmu štátu v oblasti technickej kontroly, prípravy a realizácie stavieb.

    Predloženým vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach, sa predovšetkým posilňujú preverovacie a kontrolné funkcie tejto právnej normy. Zároveň sú do zákona premietnuté zmeny kompetencií samosprávnych krajov v oblasti regionálnej politiky vyplývajúce zo zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov vo vzťahu k zákonu o podpore regionálneho rozvoja.

    Ďalej je navrhnuté rozšírenie pôsobnosti zákona na stavby financované zo zdrojov obcí, ak sa obec pre takéto riešenie rozhodne. Zmena umožňuje obci využiť kontrolný mechanizmus zákona v procese technickej prípravy stavby s vyššou navrhovanou cenou. Znenie tejto časti zákona je výsledkom konsenzu so ZMOS-om.

    V zmysle predloženej úpravy budú pod režim zákona zahrnuté verejné práce s cenou viac ako 40 mil. Sk, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť stavebný zámer. Zásadnou zmenou je preverovanie stavebného zámeru, čím sa zabezpečí, aby celkové náklady stavby už v tejto fáze prípravy vychádzali z konkrétneho technického riešenia stavebného zámeru. Zavádza sa inštitút opakovanej štátnej expertízy v prípade zmeny technického riešenia stavby, ktorá má vplyv na cenu uvedenú v protokole o vykonaní štátnej expertízy. Vymedzujú sa činnosti štátneho dozoru v etapách prípravy, uskutočňovania a ukončenia stavby a pravidlá výkonu štátneho dozoru.

    Materiál bol prerokovaný v dotknutých výboroch Národnej rady a vznesené legislatívnotechnické pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, boli akceptované.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, žiadam o prerokovanie predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Petrovi Dubravayovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov č. 196, ktorú máte pred sebou, o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach (tlač 196) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 282 z 21. marca 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach, na prerokovanie týmto výborom, po prvé...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sieni, páni kolegovia.

  • ... Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 o verejných prácach, prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady takto: Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť s pripomienkami, po prvé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením č. 161 z 25. apríla 2007, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku svojím uznesením č. 134 zo 17. apríla 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 68 z 3. mája 2007.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a preto ich nebudem čítať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne o bodoch 1, 2 a 3 s odporučením schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998, bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 71 zo 4. mája 2007. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu (§ 83 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996). Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.

    V súlade s našou dohodou sa vrátime k bodu 57, ktorým je rokovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 202 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 202a.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Miroslava Jureňu, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve, vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva ako svoj iniciatívny návrh na základe schválených zmien príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a potreby prispôsobiť niektoré ustanovenia požiadavkám vo verejnom záujme.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je dosiahnutie súladu s novým nariadením č. 2165/2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1493/99 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým bolo prijaté ustanovenie týkajúce sa povinnej destilácie vedľajších výrobkov z výroby vína pochádzajúcich z vinohradníckych oblastí Slovenska a tiež úprava ochrany viníc tak, aby bolo možné vykonať zmenu druhu pozemku z poľnohospodárskeho na iný druh pozemku, ak ide o zmenu v záujme výstavby verejnoprospešných stavieb.

    Predkladaný vládny návrh zákona upravuje najmä možnosť použiť vedľajšie výrobky iným ako stanoveným spôsobom. Upravuje tiež špecifickú užívaciu povinnosť vlastníka a nájomcu vinohradníckej plochy v záujme zachovania užívania vinohradníckych plôch ako viníc. V taxatívne vymedzených prípadoch verejného záujmu sa navrhuje úprava súčasného znenia zákona, ktoré neumožňuje využitie viníc na iné účely, a dopĺňa sa ustanovenie o zrušení Tokajskej správnej komisie po prechode jej kompetencií na Tokajské združenie. Ďalšie úpravy sú prevažne legislatívnotechnického charakteru, pričom reagujú na aktuálne aplikačné problémy a zmeny v dotknutých právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu nanovo upraviť právne vzťahy týkajúce sa vinohradníckych plôch v Slovenskej republike obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona a odporučenie na jeho prerokovanie.

    Zároveň sa chcem poďakovať všetkým poslancom za bohatú diskusiu k predloženému vládnemu návrhu tiež vo výboroch, čoho odrazom je spoločná správa výborov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Čechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve (tlač 202), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 280 z 21. marca 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 o vinohradníctve a vinárstve (tlač 202), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 141 zo dňa 24. apríla 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 137 zo dňa 17. apríla 2007 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 99 zo dňa 25. apríla 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 23 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 o vinohradníctve a vinárstve (tlač 202), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve (tlač 202), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 109 zo dňa 15. mája 2007. V citovanom uznesení ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov a splnomocnil ma tiež podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem určenému spoločnému spravodajcovi pánovi Čechovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu vládneho zákona. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že ústne sa prihlásili pani poslankyňa Košútová Magda a pán poslanec Lebocký. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pán spravodajca navrhoval hlasovať o bodoch spoločnej správy tlač 202 spoločne. Dovoľte mi, aby som navrhla vyňať na osobitné hlasovanie body spoločnej správy, a to bod č. 3, bod č. 22 a 23 s tým, že navrhujem o bode č. 3 hlasovať samostatne a o bodoch 22 a 23, keďže spolu súvisia, navrhujem hlasovať spoločne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším ústne prihláseným je pán poslanec Lebocký, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, stručná všeobecná časť dôvodovej správy, jednoznačné konštatovania v doložke zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, jednoznačne bezproblémové odhady dopadov v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych a sociálnych vplyvov, zjednodušený výklad v osobitnej časti, to všetko možno aj s ohľadom na samotný vecný rozsah novely vyvolával vo mne dojem, že navrhovaná zmena a doplnenie zákona č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve je v podstate rutinná záležitosť niekoľkých legislatívnotechnických úprav.

    Aké však bolo moje prekvapenie, keď som pri hľadaní súvislostí medzi v súčasnosti platným právnym stavom a skutočnými dôvodmi návrhu jeho úpravy musel pristúpiť k hlbšej analýze z dôvodu, že mi vo filozofii zákona akosi chýbal vlastník. Vlastník základného výrobného prostriedku, vlastník pôdy, pozemku, s potenciálom produkcie, v tomto prípade síce do určitej miery špecifickej, ale predsa len niekomu patriacej. Stručný exkurz do nedávnej minulosti spojený s analýzou vývoja legislatívy, zabezpečenia vinohradov ako kultúrneho dedičstva, doplnený o praktickú konzultáciu s tými, ktorých som v zákone takmer nenašiel, s vlastníkmi, ma presvedčil, že s predloženou novelou je potrebné sa zaoberať podrobnejšie.

    Pri všetkej úcte k tradíciám v regionálnej kultúre, ale aj pragmaticky, vychádzajúc z poznania stavu a vývoja pozemkových úprav, usporiadania pozemkového vlastníctva a reálneho stavu súvisiacej legislatívy v aktuálnom čase, je prekvapujúce, akým razantným spôsobom sa rozhodovalo o zaradení pozemkov do vinohradníckych honov, o povinnostiach pestovateľov, spôsobe a podmienkach hospodárenia, o potenciálnych sankciách za to, keby sa hoci aj sám vlastník rozhodol využívať svoj vlastný majetok inak ako na predpísané účely, poprípade predpísanou formou. Považovať pozemkový právny stav ošetrený územným plánom, dosiahnutý rozdelením území rovnakej bonity v procese prípravy konkrétnej právnej normy na poľnohospodársku pôdu a na pôdu výlučne na pestovanie viniča, bez podrobnej identifikácie skutočného produkčného stavu mnohých parciel, považovať tento stav za akési tabu, považujem za krok – možno odôvodniteľný v čase a pre potreby negociácií, ale dnes už prežitý precedens – vyžadujúci úpravu legislatívnych podmienok tak, aby bolo tvrdenie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky naozaj naplnené.

    Eurokomisárkou pre poľnohospodárstvo pani Marian Fischer Boelovou, avizované opatrenie Európskej únie o znižovaní výmery produkčných plôch európskych viníc na základe rokovaní s vlastníkmi, nie s užívateľmi, opakujem, s vlastníkmi, sú jasným signálom pre štát, vlastníka aj užívateľa o pravdepodobnom vývoji v tomto odvetví.

    Možno aj z uvedených dôvodov v snahe nájsť korektné riešenie pri prerokovávaní návrhu zákona v gestorskom výbore, najmä pri úprave znení § 8 ods. 4, 5 a 6, došlo ku kolíznemu právnemu stavu vo výbore schválených návrhov, po prehodnotení ktorého musím v záujme legislatívnej čistoty pripustiť, že riešenie, ktoré je obsahom spoločnej správy, vytvára priestor na nejednoznačnú interpretáciu alternatívnej funkčnej využiteľnosti vinohradníckych plôch. Preto podporujem návrh kolegyne Košútovej, aby bol bod 3 spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie.

    Možno pre niektorých z nás, vážené kolegyne, kolegovia, sa javia spomenuté úpravy alebo znenie vloženého odseku 10 v § 11, uvedené v spoločnej správe výborov a odporučené gestorským výborom na schválenie, ako ustanovenia výrazne zmierňujúce doterajšiu tvrdosť zákona. Dovoľujem si vysloviť názor, že zmiernenie ochrany viníc je aj z dôvodu verejného záujmu akceptovateľné len po plnom zainteresovaní vlastníka do rozhodovacieho procesu tak, aby boli rešpektované predovšetkým vlastnícke práva, samozrejme, postupom, ktorý upravujú súvisiace platné právne normy, na ktoré sa jednotlivé ustanovenia navrhovaného znenia zákona odvolávajú.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásenia sa, pardon, ešte pán poslanec Gabura. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na predrečníka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, škoda, že ste ani vy, ani vaša kolegyňa neodôvodnili, prečo ste vybrali zo spoločnej správy body 22 a 23, a preto vás doplním. V týchto dvoch bodoch ide o novelizáciu zákonov o spotrebnej dani z liehu a o spotrebnej dani z vína. Tieto návrhy sa dostali do spoločnej správy na základe podania pozmeňujúcich návrhov v ústavnoprávnom výbore a ja musím zásadne protestovať proti spôsobu, akým sa to udialo. Totižto dotknuté strany nemali možnosť sa k tomu vyjadriť. Poslanci vo výbore pre financie, rozpočet a menu nemali možnosť o tejto zmene diskutovať. A takisto v podstate aj my vo výbore pre pôdohospodárstvo sme túto možnosť mali už len v rámci debaty o spoločnej správe. Myslím si, že by bolo korektné, keď ide o vec, ktorá je pre ministerstvo financií veľmi dôležitá a nechce prechádzať celý legislatívny proces, ktorý náleží pri vládnom návrhu zákona, bolo by bývalo korektné, keby skupina vládnych poslancov bola podala tieto zmeny ako poslanecký návrh a bola by možná debata o týchto zmenách. Preto si dovolím požiadať vás, kolegovia, aby ste body 22 a 23 neschválili. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalším s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Gabura. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pochopiteľne, až na tú výhradu, čo povedala kolegyňa Tkáčová, chcem povedať, že ďalšie rokovanie vo výbore k tomuto zákonu bolo veľmi konštruktívne, vecné a vysoko si cením, že v diskusii sme prešli do formy, že nepôjdeme cestou reštrikcie, to znamená uvaľovania ďalších pokút, čo sa týka pôdy a viníc, ale že si zoberieme za vzor český model, a to hlavne vlastníkov viníc do 30 árov sa budeme usilovať v budúcnosti aj finančne zvýhodniť nato, aby jednak vinice do tejto výmery, ale aj sady dostávali na toto finančné podpory, aby mohli uskutočniť rekultiváciu celých týchto pozemkov, ktoré nám upadajú. Ja som veľmi rád, že toto, čo som spomenul, sa dostalo do uznesenia a že to plnenie by malo prebehnúť do konca tohto kalendárneho roku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Lebocký bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja len v závere chcem využiť túto príležitosť, ako bolo povedané pánom poslancom Gaburom, diskusia ku konkrétnym jednotlivým paragrafovým zneniam bola veľmi konkrétna, konštruktívna a využívam túto príležitosť, aby som poďakoval i poslancom koaličným, ale zároveň i poslancom opozičným, ktorí tiež mali, myslím si, že celý rad dobrých konštruktívnych pripomienok.

    Čo sa týka bodov 22, 23 v spojitosti s ministerstvom financií, je realitou to, čo povedala pani poslankyňa Tkáčová, že prišiel tento návrh na poslednú chvíľu, ale i my ako predkladateľ sme nakoniec zvážili, že ide o dobrú vec, a preto sme sa rozhodli podporiť tento prístup a súhlasiť napriek tomu, že neprebehlo riadne rokovanie, ako bolo hovorené.

    Takže ďakujem, verím, že vinohrady, ktoré tu máme niekoľko tisícročí, hovorí sa, že prvými boli Rimania, ale údajne sa hovorí súčasne, že už možno Kelti to boli, takže verím, že budú na Slovensku ďalej dávať ten úžitok, ktorý všetci niekedy máme radi. Takže ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Pýtam sa spoločného spravodajcu pána poslanca Čecha. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Skôr ako prikročíme k ďalšiemu bodu, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať, že po dohode vo vedení Národnej rady vzhľadom na prebiehajúce rokovanie so zástupcami čínskeho parlamentu na pôde Národnej rady za účasti všetkých ostatných členov vedenia bude sa hlasovanie, ktoré by malo byť o 11.00 hod., konať o 11.15 hod. To je informácia pre vás, aby ste vedeli, kedy začneme hlasovať dopoludnia, čiže o 11.15 hod. bude hlasovanie, dovtedy budeme pokračovať v rokovaní.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 211 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 211a.

    Opäť prosím pána ministra pôdohospodárstva, pána Jureňu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007.

    Vládny návrh zákona upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti pre osoby, ktoré predávajú prípravky na ochranu rastlín konečnému spotrebiteľovi v Slovenskej republike, a zosúlaďuje ich s ustanoveniami smerníc č. 74/566/EHS a č. 74/557/EHS. Zároveň sa vládnym návrhom zákona do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú ustanovenia smerníc Rady č. 91/414/EHS o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a upravujú sa podmienky na získanie odbornej spôsobilosti pre končených užívateľov prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov.

    Aktualizujú sa a spresňujú podmienky ochrany údajov v dokumentačných súboroch v úradoch pre určenie látky a prípravky na ochranu rastlín podľa požiadaviek smernice Rady č. 91/414/EHS. Vládny návrh zákona je v súlade so zistením misie Potravinárskeho a veterinárskeho úradu v Dabline v oblasti prípravkov na ochranu rastlín, konanej 4. až 8. apríla 2005 v Slovenskej republike.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že prebratím príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev do právneho poriadku Slovenskej republiky sa dosiahne úplná zlučiteľnosť s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a na potrebu zavedenia tohto vládneho návrhu zákona do praxe, obraciam sa na vás so žiadosťou o jeho prerokovanie a odporučenie na jeho prerokovanie. Zároveň sa chcem poďakovať i poslancom za pozmeňujúce návrhy, ktoré pôvodne predložený návrh zlepšujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za jeho úvodné slovo.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ruch v sále.

  • Predtým ako jej udelím slovo, poprosím ctenú snemovňu, aby sme sa trochu upokojili, a ak máte nejaké súkromné veci, ktoré si potrebujete vybaviť, tak mimo sály. Ďakujem pekne za porozumenie.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 281 z 21. marca 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 211), na prerokovanie týmto výborov: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 140 z 24. apríla 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 98 z 25. apríla 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 24 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pani spravodajkyni.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pani spravodajkyňa, ďakujem, pán minister.

    Ďalším bodom v súlade so schváleným programom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 220 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 220a.

    Prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona na svojom rokovaní 28. 2. 2007 a schválila ho svojím uznesením č. 170/2007.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je urýchliť prípravu a výstavbu diaľnic a významných ciest pre motorové vozidlá, tzv. rýchlostných komunikácií, a eliminovať predražovanie ich výstavby, ktoré má dve hlavné príčiny, jednak oneskorovanie sa majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutné na začatie výstavby, a jednak nadmerný rozsah tzv. vyvolaných investícií, ktoré nie sú nevyhnutné na prevádzku diaľnice.

    Navrhovaný zákon novelizuje zákon Národnej rady č. 129/1996 Z. z. v znení zákona Národnej rady č. 160/1996 Z. z. najmä v tých základných bodoch: vypúšťa ustanovenia, ktoré sa prevzali do stavebného zákona, do úpravy územného konania, do stavebného zákona a do vyvlastňovania, ďalej upresňuje vyznačovanie koridorov z regionálnych územných plánov do územných plánov obcí, aktualizuje územnoplánovacie podklady a dopĺňa tzv. ostatné podklady pre potreby územného rozhodovania podľa noviel stavebného zákona uskutočnených od roku 1999 do roku 2005. V ďalšom reaguje na novú právnu úpravu ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy z roku 2004, ochrany a využívania lesných pozemkov z roku 2005 a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z roku 2006. Ďalej pripája prílohy s úsekmi diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, na ktoré sa budú vzťahovať navrhované opatrenia. V ďalšom novelizuje v nevyhnutnom rozsahu cestný zákon a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Celý návrh zákona, ktorý predkladáme, myslím, že to všetci vnímate, má základný význam skrátiť lehotu na prípravu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a myslím si, že je v podstatný v tom, aby sme zdynamizovali výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Dovoľujem si, vážení poslanci, pani poslankyne a páni poslanci, prepáčte, požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 220), v druhom čítaní vo výboroch.

    Návrh zákona bol pridelený na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 3. mája 2007 a v gestorskom výbore do 4. mája 2007 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 220), prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 24. apríla 2007 a uznesením č. 149 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 2. mája 2007 a uznesením č. 122 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 17. apríla 2007 a uznesením č. 130 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh 25. apríla 2007 a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona 3. mája 2007 a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy uvedené v časti IV spoločnej správy, body 1 až 5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 4. mája 2007 o spoločnej správe výborov s odporúčaním vládny návrh zákona schváliť. Spoločnú správu gestorský výbor neschválil. Uznesením č. 150 zo 4. mája 2007 ma poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovaniach výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a predkladal ďalší návrh a postup podľa predmetných paragrafov rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Lipšic a pán poslanec Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a odovzdávam slovo pani poslankyni Žitňanskej ako prvej prihlásenej do rozpravy. Nech sa páči.

    Pre tých, ktorí prišli neskôr do rokovacej sály, hlasovanie sa začne o 11.15 hodine.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že k tomuto návrhu zákona bolo počas jeho pripomienkového konania a doterajšieho procesu schvaľovania niekoľko pripomienok. Väčšina pripomienok už bola vyriešená. Musím povedať, že aj po pomerne korektnej diskusii na ústavnoprávnom výbore boli schválené na ústavnoprávnom výbore pozmeňujúce návrhy, ktoré určité problémy tejto predlohy riešia. Konkrétne myslím na rozpor so zákonom o lesoch a na problém stavebnej uzávery, čiže tieto problémy, pokiaľ bude schválená spoločná správa v tom znení, ako je predložená, budú vyriešené.

    Ostal jeden problém, na ktorý by som chcela upozorniť, a to čl. 3, ktorým sa priznáva mimovládnym organizáciám, ktoré majú v predmete činnosti ochranu prírody alebo obdobný predmet činnosti, sa im priznáva postavenie zúčastnenej osoby na rozdiel od súčasného právneho stavu, ktorým priznáva status účastníka konania.

    Tento problém má dve roviny. Je to problém, čiastočne už tu začínam vidieť aj problém politický, ale nesporne je tu silný právny problém. O tom prvom sa zmienim krátko. O tom druhom trošičku dlhšie.

    Politicky chcem povedať len jednu vetu, že sledujem trend vytláčania mimovládnych organizácií z rozhodovania vo veciach, ktoré sa týkajú ochrany prírody a krajiny. Spomínam to preto, pretože na tejto schôdzi prerokovávame už druhý návrh zákona, v ktorom sa navrhuje, aby tieto organizácie namiesto súčasného stavu, keď majú postavenie účastníkov konania, mali postavenie zúčastnenej osoby. Tento trend mal aj právne problémy, pretože Slovenská republika podpísala tzv. Århuský dohovor a podľa Århuského dohovoru účasť verejnosti má garantované určité práva a návrh tak, ako je predložený, nespĺňa požiadavky Århuského dohovoru a o tom by som chcela hovoriť dlhšie.

    Podľa Århuského dohovoru mimovládne organizácie, ktoré majú v predmete činnosti ochranu prírody, majú v rámci rozhodovacích procesov určité práva, nebudem citovať Århuský dohovor, ale zhrniem to: v prvom rade majú určité práva na informácie, ale okrem týchto práv na informácie majú aj právo na prístup k spravodlivosti, ktorý v zmysle Århuského dohovoru znamená prístup k opravným prostriedkom, to znamená možnosť iniciovať preskúmanie rozhodnutia štátneho orgánu súdom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, ja vás na chvíľočku preruším. Prosím aj ctených poslancov, aj poslankyne, aj koalície, aj opozície, keby sme sa upokojili a aspoň elementárne rešpektovali toho, kto práve hovorí. Ďakujem pekne za porozumenie.

  • V čom je problém predloženého návrhu? Zúčastnená osoba je pojem, ktorý zaviedla novela Správneho poriadku. Správny poriadok zúčastnenej osobe dáva určité práva, predovšetkým určité práva na informácie. Správny poriadok umožňuje, aby osobitné právne predpisy dali zúčastnenej osobe aj ďalšie práva. Správny poriadok však zúčastnenej osobe nedáva právo podať opravný prostriedok alebo návrh na súd na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a nerobia tak ani osobitné právne predpisy. Asi by bolo možné navrhnúť takéto riešenie, asi by to vyžadovalo novelu Občianskeho súdneho poriadku a asi by to bol nejaký nový typ žaloby, ktorý zatiaľ nepoznáme v našom právnom poriadku. Takéto riešenie ale nie je na stole, to znamená tým, že zameníme účastníka konania za zúčastnenú osobu, budú tieto organizácie v postavení zúčastnenej osoby mať právo na informácie, ale nebude im garantované právo podať návrh na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na súd, čo im ale garantuje Århuský dohovor.

    Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho v prvom rade, že naša právna úprava bude v rozpore s medzinárodným dohovorom, ktorý sme podpísali. Zároveň ale z toho vyplýva, že príliš si nepomôžeme, ak chceme takýmto spôsobom sa zbaviť mimovládnych organizácií a urýchliť výstavbu diaľnic, pretože Århuský dohovor je medzinárodná zmluva o ľudských právach, ako taká má prednosť pred zákonmi. A tieto organizácie, ktoré nechceme mať v správnych konaniach, budeme mať, pretože sa budú môcť priamo dovolávať Århuského dohovoru. Po tretie prichádza do úvahy aj žaloba na uplatnenie zodpovednosti štátu za zlú transpozíciu smernice, pretože smernica č. 2003/35 IC o účasti verejnosti vo veciach životného prostredia zaväzuje členské štáty garantovať úroveň práv podľa Århuského dohovoru. A po štvrté bude tu zbytočné napätie a konflikt medzi štátnymi orgánmi a treťosektorovými organizáciami.

    Preto predkladám môj pozmeňujúci návrh, ktorý znie: článok 3 sa vypúšťa, následne sa ostatné články prečíslujú. Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu ostane zachovaný súčasný stav, keď mimovládne organizácie budú mať naďalej postavenie účastníkov konania.

    Ja snáď ešte jednu poznámku. Ja som na úvod povedala, že rokovanie ústavnoprávneho výboru sa naozaj viedlo vo veľmi korektnom duchu a debatovali sme na túto tému. Dokonca zo strany zamestnancov ministerstvá sme započuli, že sú si vedomí tohto problému a sľúbili predložiť nejaký návrh, ktorým by tento problém vyriešili. Žiaľ, žiadny návrh nie je na stole, preto predkladám tento pozmeňujúci návrh, aby naša legislatíva bola v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami.

    Ďakujem pekne, pán minister.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Žitňanskej. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja sa prikláňam k tomuto návrhu, čo predniesla kolegyňa Žitňanská, hlavne preto, pretože predložený návrh zákona rieši problematiku len vo vzťahu k ministerstvu a k výstavbe autostrád. Ale toto nie je jediný problém, s ktorým sa potýka verejná správa, či mestá, alebo samosprávne kraje. Preto pokiaľ by sme prijali pozmeňujúci návrh kolegyne Žitňanskej, tak vrátime ten stav, pardon, stav zostane taký, aký je súčasný, ale je objektívna požiadavka riešiť túto problematiku komplexne. Preto sa prihováram tak, aby sme nemali problémy s medzinárodnými zmluvami, prijať tento pozmeňujúci návrh a potom riešiť tento problém komplexne tak, aby v ňom boli zahrnuté aj mestá, obce aj samosprávne kraje, nielen ministerstvo dopravy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pán minister, v prvom čítaní som upozornil na dva problémy tohto návrhu zákona. Jeden ústavný a jeden komunitárny. Ústavný sa týkal bodu 12 novely, teda stavebnej uzávery, ktorá mohla byť uskutočnená od právoplatnosti územného rozhodnutia, a keďže ide o obmedzenie vlastníckeho práva, išlo by v tomto prípade o protiústavné ustanovenie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani kolegyne, páni kolegovia, prosím vás, prebieha rozprava, skúste byť trošku korektní k tomu, kto je práve za rečníckym pultom. Poprosím aj poslancov vládnej koalície, aj poslancov opozície, aj pánov ministrov, skúsme naozaj zachovať dôstojnosť rokovania. Ďakujem pekne.

  • Takáto stavebná uzávera na pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, nepochybne predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva a to je podľa našej ústavy možné vykonať len na základe zákona, nie priamo zákonom, a najmä za náhradu.

    Ja som rád, že v informácii, lebo nemáme spoločnú správu, z rokovania výborov je návrh vypustiť ustanovenie § 4 ods. 2, ktorý práve túto stavebnú uzáveru zakotvuje. Ja by som bol rád, keby sa pán minister potom vyjadril k tomu, či toto ustanovenie v informácii je akceptovateľné pre neho a pre vládu, lebo tým by sme odstránili ten ústavný rozpor, ktorý tu evidentne je.

    Druhý problém je, na ktorý upozornila pani kolegyňa Žitňanská, v článku III novely, ktorý aj podľa môjho názoru je v rozpore s našimi komunitárnymi záväzkami. Ja som už v prvom čítaní hovoril o tom dlhšie, ktoré smernice sú dotknuté a kde by nám hrozil spor na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu. Pravdepodobne spor, ktorý by sme prehrali.

    O pár hodín budeme diskutovať o deklarácii o daňovej suverenite a tam slovenský parlament môže byť dôrazný, lebo to je vec, kde žiadne záväzky nemáme. Kde naozaj môžeme tvrdo obhajovať naše národné ekonomické záujmy. Ale tam, kde záväzky už máme, samozrejme, musíme ich rešpektovať, pokiaľ sa nechceme dopustiť toho, aby sme prehrali na Európskom súdnom dvore, čiže tiež by ma mimoriadne zaujímal postoj pána ministra k pozmeňujúcemu návrhu vypustiť čl. III tak, aby sme sa nedostali do rozporu s európskymi smernicami, s Århuským dohovorom, kde ten rozpor podľa mojej mienky je evidentný. Moji kolegovia, ktorí sú ďaleko zbehlejší v európskom práve ako ja, mi to potvrdili, a preto si myslím, že by mal byť spoločný záujem celej snemovne dať na pravú mieru výsledný text novely zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že uplynul čas, ktorý sme si stanovili na rokovanie do hlasovania, prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu a nasleduje hlasovanie o prerokovaných bodoch. Pokračovať budeme po hlasovaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, ešte požiadali o procedurálne návrhy pán poslanec Urbáni, pani poslankyňa Laššákova.

    Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Urbánimu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem požiadať členov výboru pre európske záležitosti, hneď po skončení hlasovania začneme výbor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že po hlasovaní budeme mať krátke stretnutie v miestnosti č. 34. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, počas konania konferencie predsedov parlamentov v dňoch od štvrtka 24. mája 2007 do 27. mája 2007 budú uzatvorené priestory Národnej rady. Preto si vás dovoľujem požiadať, pokiaľ to nie je nevyhnutné, aby ste obmedzili vstup do budovy Národnej rady pre plynulé zabezpečenie Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie. Ďakujem pekne za porozumenie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 268).

    Rokovanie o tomto bode sme v utorok prerušili v druhom čítaní po rozprave s tým, že k nej zaujal stanovisko navrhovateľ aj spoločný spravodajca poslanec Marián Kovačócy, ktorých prosím, aby zaujali svoje miesta pre nich určené.

    O slovo teraz požiadal minister obrany pán František Kašický, nech sa páči. Pán Kašický, nech sa páči, a pán Kovačócy, zaujmite miesto, prosím, pre spravodajcu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 35 ods. 6 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako člen vlády Slovenskej republiky vystúpil, a tým opätovne otvoril rozpravu k vládnemu návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, a to kvôli tomu, pretože sa domnievam, že v rozprave je vhodné pokračovať, aby sa pri niektorých citlivých otázkach týkajúcich sa návrhu zákona našlo riešenie, ktoré bude akceptované, akceptovateľné pre poslaneckú snemovňu. Týka sa to hlavne problematiky monitorovania osôb a dopravných prostriedkov v rámci tohto zákona, pretože ide o veľmi citlivú záležitosť a je potrebné, aby sa našiel vhodný návrh, ktorý by presne definoval aj túto problematiku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vystúpením ministra alebo člena vlády podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku sa otvára rozprava znova.

    Pýtam sa, či niekto z poslancov chce vystúpiť v rozprave. Kto sa hlási ústne do rozpravy po vystúpení pána ministra? Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Kovarčík, ako druhý pán poslanec Pado. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Kovarčík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážení páni ministri, vzhľadom na to, že počas prerokúvania návrhu zákona vo výboroch viacerí poslanci poukázali na to, že je potrebné definovať nový prostriedok operatívno-pátracej činnosti, ktorým je monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov, navrhuje sa preto na účely zákona o Policajnom zbore tento pojem zadefinovať ako spracúvanie informácií, ktoré útvary Policajného zboru získali v rámci plnenia svojich úloh v rozsahu údajov ustanovených v Schengenskom dohovore.

    Dovoľte, aby som citoval môj návrh. Ako bod č. 3 do § 39 sa vkladá: „Monitorovaním osôb a dopravných prostriedkov na účely tohto zákona sa rozumie spracúvanie informácií o osobách a dopravných prostriedkoch v rozsahu údajov podľa Schengenského dohovoru18aa), ktoré získali útvary Policajného zboru pri plnení svojich úloh.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadril k novele zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Budem sa snažiť o také heslovité a veľmi krátke vystúpenie.

    Chcem sa v prvom rade poďakovať všetkým tým poslancom koalície, ktorí reagovali na moje upozornenie a na veci, ktoré sú v neprospech občanov tejto krajiny, a pochopili nebezpečenstvo, ktoré z takej nejasnej a vágnej formulácie, ako je v tomto návrhu novely zákona o Policajnom zbore o monitorovaní osôb a motorových vozidiel, hrozí pre všetkých občanov tejto krajiny.

    Chcem sa zároveň opýtať, či spôsob, ako sa dva dni v koalícii riešil môj pozmeňujúci návrh, podporený aj koaličnými poslancami, je realizácia svojho predsedu vlády a SMER-u, že privítal a prijme racionálne návrhy opozície smerujúce k zlepšeniu podmienok života občanov a k zlepšeniu návrhov vládnej koalície.

    Rád by som oslovil pána ministra Kaliňáka, ale nie je tu.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja viem, ja hovorím o Kaliňákovi. Novela zákona o Policajnom zbore, ktorú predložil pán minister Kaliňák, vracala túto krajinu do obdobia tvrdého boľševizmu... (Reakcie z pléna.) Nechajte ma dohovoriť, prosím vás. (Ruch v sále.) Do obdobia tvrdého boľševizmu, násilnej kolektivizácie, vyvlastňovania a znárodňovania, čo je mimochodom asi spoločná črta všetkých nominantov vlády za stranu SMER, a políciu špeciálne do dôb neslávne známeho Beriju a KGB. Či sa vám to páči, alebo nie.

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Dámy a páni, pozmeňujúci návrh, ktorý pred chvíľou predložil kolega Kovarčík, je víťazstvom zdravého rozumu nad aroganciou, opojením z moci, presvedčením o vlastnej neomylnosti a genialite niektorých členov vládnej koalície. Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem povedať, že klub poslancov za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu tento pozmeňujúci návrh podporí a v prípade jeho schválenia podporí aj celú novelu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Pada sa prihlásili pán poslanec Číž, podpredseda Národnej rady, pán poslanec Horváth, pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím, pán Číž.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán exminister Pado, no, deklarovali ste teda, ako to myslíte s politickou kultúrou, a neviem, či je to stanovisko celého vášho klubu, ale naznačili ste, ako si predstavujete politické rokovania a politickú spoluprácu v tomto parlamente.

    Odpustite mi, len jedno slovo úplne nezmyslené, arogantná reakcia a obsahovo absolútne nezmyselná a nikto z nás to ani viacej nebude komentovať. Len prejavujete neuveriteľnú neznalosť, pretože nepoznáte podmienky, ktoré súvisia so vstupom do Schengenského priestoru, a to, čo ste povedali, vás totálne devalvuje a veľmi ťažko vás od nás niekto odteraz bude považovať za profesionála.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán poslanec, očakávam tiež, tak ako povedal môj predrečník, vyššiu mieru kultúry na zasadnutiach v tomto pléne. A keď hovoríte aj o opojení moci, mal som pocit, očakávajúc tú vyššiu mieru kultúry, že sme tu pocítili už z vašich slov opojenie niečím iným a nie mocou, ale niečím iným.

  • Ja iba jednu vetu. Pán poslanec Pado, prestaňte provokovať, je to priehľadné. A jednu otázku. Koľko dní ste boli ministrom? Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, nebudem reagovať na takéto invektívy, pretože nestojí to...

  • Smiech v sále.

  • ... nestojí to za to, naozaj. A myslím si, že to, čo som povedal v predchádzajúcich vystúpeniach, minulé dni a to, čo sa tu stalo, len potvrdzuje moje slová o opojení z moci a o tom, kde sme sa mali ocitnúť, o boľševizme, o Berijovi, o KGB. Myslím si, že tieto slová sú absolútne namieste.

    Chcem ešte informovať, že sťahujem pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, pretože to, čo predložil pán poslanec Kovarčík, je na 99 % riešením problému, ktorý som nastolil.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si aj za navrhovateľa vystúpiť po rozprave? Nie. Pán spravodajca? Neželáte si.

    Takže pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Mariána Kovačócyho, aby hlasovanie uvádzal. Najskôr pristúpime k hlasovaniu návrhov zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Tak najskôr zo spoločnej správy, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy en bloc s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 140, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme schválili.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie uveďte.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kovarčíka, ktorý vzišiel z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 140, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme schválili návrh z rozpravy, ktorý predniesol pán poslanec Kovarčík.

    Prosím.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského...

  • Nie, nie, ešte musíme postúpiť. Ja vás preruším teraz. Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam, kto sa z poslancov hlási do rozpravy v rámci tretieho čítania? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A keďže neboli podané žiadne návrhy, pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 124, proti 0, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať hlasovaním o ďalších prerokovaných bodoch programu. Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pána poslanca Madeja, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 283).

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpilo 22 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V rozprave bol predložený jeden procedurálny návrh pani poslankyňou Radičovou vrátiť predmetný návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi.

  • Reakcia z pléna.

  • Ten istý? Ale to bola vyslovená podpora, pokiaľ som...

  • Reakcia z pléna.

  • Ten istý procedurálny návrh v tom prípade aj pani poslankyňou Sárközy, aj pani poslankyňou Radičovou. Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať. Vrátiť zákon.

  • Pán spravodajca, budeme hlasovať o každom samostatne.

  • Je to ten istý procedurálny návrh.

  • Ten istý návrh. Dobre, dávam hlasovať o tom procedurálnom návrhu tak, ako ho uviedol spravodajca. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 59, proti 76, zdržalo sa 6, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme neschválili tento pozmeňujúci návrh.

    Prosím, pán spravodajca, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 82, proti 59, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje vládny návrh zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 108, proti 8, zdržalo sa 18, nehlasovali 5.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyňu Moniku Gibalovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o agentúrach zamestnania za úhradu č. 34 z roku 1933 Slovenskou republikou (tlač 239).

    Pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o agentúrach zamestnania za úhradu č. 34 z roku 1933 Slovenskou republikou.

  • Ďakujem. Pripomínam, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 141 poslancov, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pokračujeme teraz hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 200).

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodársku politiku poslanec Peter Pelegrini. Prosím, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Tóthová, ktorá predložila pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 12 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 140.

    Konštatujem, že sme tieto body zo spoločnej správy schválili.

    Uveďte, prosím, ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bodoch 1 až 5 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Tóthovej, ale v zmysle úpravy bodu 5 tak, ako ho predložila počas rozpravy.

  • Pani poslankyňa, je to tak v poriadku?

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno. Hlasujeme, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 119, proti 0, zdržali sa 20.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 94, proti 2, zdržalo sa 44, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme postúpili zákon do tretieho čítania.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tretieho čítania? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím, teraz budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 82, proti 17, zdržalo sa 39.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 209).

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave k predloženému vládnemu návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Ja by som sa chcela opýtať pani poslankyne Žitňanskej, ktorá predložila pozmeňujúci návrh štvorbodový, ako by sme mali o tomto návrhu hlasovať?

  • Reakcia poslankyne.

  • Dobre, ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, dajte najprv hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že by sme mali hlasovať spoločne o bodoch 1 až 18 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 139, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zo spoločnej správy.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložila ja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 81, proti 39, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 1 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 59, proti 3, zdržalo sa 77.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili. Prosím.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 2 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 61, proti 2, zdržalo sa 76, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme ani tento návrh neschválili.

  • A nakoniec budeme hlasovať spoločne o bodoch 3 a 4 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 59, proti 4, zdržali sa 74, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme neschválili.

    Prosím, pani poslankyňa.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy, ako aj o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, mám splnomocnenie a žiadam vás, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 84, proti 16, zdržalo sa 39, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme postúpili zákon do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tretieho čítania? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím záverečné hlasovanie, pani poslankyňa.

  • Dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 81, proti 42, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku.

    Ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport poslanca Lászlóa Szigetiho, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií (tlač 217).

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. V rozprave vystúpili štyria poslanci. Všetci štyria predložili pozmeňujúce návrhy a vzhľadom na to, že zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy, žiadam vás, vážený pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Szigetiho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 46, proti 57, zdržalo sa 37.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o mojom druhom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 46, proti 60, zdržalo sa 33, nehlasovalo 0.

    Takže ani tento návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ako druhá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Rosová. Prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o jej prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 59, proti 64, zdržalo sa 16.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o druhom a treťom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Rosovej spolu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 58, proti 68, zdržalo sa 12.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

    Prosím ďalšie hlasovanie, pán poslanec.

  • Ako ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Nachtmannová. Predložila spolu deväť pozmeňujúcich návrhov. Prosím vás, vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch en bloc.

  • Hlasujeme spoločne o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Nachtmannovej, o všetkých deviatich naraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 133, proti 1, zdržali sa 6, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme návrhy pani poslankyne Nachtmannovej schválili.

    Prosím ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Andruskó. Predložil tri pozmeňujúce návrhy. Prosím vás, dajte hlasovať o všetkých spoločne.

  • Spoločne hlasujeme o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Andruskóa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 48, proti 62, zdržalo sa 31.

    Neschválili sme tieto návrhy.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené počas druhého čítania. Mám splnomocnenie výboru, aby sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 95, proti 3, zdržalo sa 42, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o zákone ako o celku. Prosím, uveďte ho.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 83, proti 6, zdržalo sa 52.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 215).

    Slovo dávam spoločnému spravodajcovi pánovi Róbertovi Madejovi a žiadam ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo päť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Zo spoločnej správy som navrhol vyňať bod 6 na osobitné hlasovanie. Pán poslanec Minárik navrhol vyňať na osobitné hlasovanie bod 2 spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, aby ste najprv dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4 a 7 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o bodoch 1, 3, 4 a 7 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 139, proti 0, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme schválili tieto body. Prosím.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte ďalej hlasovať o bode 2, ktorý navrhol pán poslanec Minárik na osobitné hlasovanie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 106, proti 15, zdržalo sa 19, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, ďalej dajte hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Gestorský výbor k tomuto bodu nezaujal stanovisko.

  • Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 57, proti 2, zdržalo sa 79, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, zostal bod 6 spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie. Chcel by som upozorniť, že tento bod priamo súvisí s bodom 5 spoločnej správy, ktorý nebol schválený. Napriek tomu stanovisko gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 18, proti 3, zdržalo sa 119.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • To boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, dajte ďalej hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Belásovej z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 140, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďalej, pán poslanec.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Jozef Šimko, ktorý predniesol tiež pozmeňujúci návrh. Prosím, dajte o tomto hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Šimka. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 57, proti 3, zdržalo sa 79, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Šimka sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Damborská, ktorá predložila dva pozmeňujúce návrhy. Pani poslankyňa navrhla hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 125, proti 1, zdržali sa 15.

    Konštatujem, že tieto dva návrhy pani poslankyne sme schválili.

  • Ďalej o spôsobe hlasovania k pozmeňujúcim návrhom by sa asi mal vyjadriť pán poslanec Minárik.

  • Dajte slovo pánovi poslancovi Minárikovi, prosím vás. Mikrofón zapnite pánovi poslancovi Minárikovi, budeme o jeho pozmeňujúcich návrhoch...

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na charakter toho návrhu a na charakter mojich návrhov a prísľubu, ktorý som dal pánovi ministrovi, a hlavne preto, aby som vás nezdržiaval, žiadam, aby sa o návrhoch 3, 7, 8, 9 z toho môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne a spolu. Tým to urýchlime, zrejme.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Tak prosím, uvádzajte to tak, ako si želá pán poslanec.

  • Áno, ďakujem pekne. Keďže sme odsúhlasili bod 2 spoločnej správy, nebudeme môcť hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 3, 7, 8 a 9 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 140, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Minárika boli schválené.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte ešte hlasovať o bodoch 2, 4, 5, 6 a 10 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 59, proti 3, zdržalo sa 79.

    Konštatujem, že sme neschválili tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme prerokovali predmetný návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, prosím, o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 91, proti 6, zdržalo sa 43, nehlasoval 0.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a do rozpravy z legislatívnotechnickými opravami alebo pripomienkami sa hlási pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Podľa § 85 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v súvislosti so schválenými zmenami v druhom čítaní, a to s bodom 3 spoločnej správy navrhujem túto legislatívnotechnickú opravu chyby: v bode 19 v § 8a ods. 1 v prvej vete sa vypúšťajú slová „alebo zmeny“. Odôvodňujem to tým, že ide o opravu legislatívnotechnickej chyby v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe, kde sa odstraňuje duplicitne uvedené slovo „zmeny“. Bolo tam dvakrát uvedené slovo „zmeny“ aj s príslušnou spojkou. Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa teraz, chce navrhovateľ sa k tejto zmene vyjadriť? Spravodajca sám uvádza tie návrhy. Pred hlasovaním. Takže keď nie je, nechce sa vyjadriť, ja to musím uviesť, že má takúto možnosť. Vyhlasujem rozpravu ešte raz definitívne za skončenú a prosím, uvádzajte záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tejto zmene v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 106, proti 7, zdržalo sa 22, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že sme legislatívnotechnickú opravu schválili.

    A teraz budeme hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 81, proti 15, zdržalo sa 44.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 210).

    Prosím spravodajkyňu pani poslankyňu Sabolovú, aby uvádzala hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Máme tam dva body. Samostatne o bode 1 a o bode 2. V rozprave vystúpil len jeden poslanec. Budeme hlasovať po schválení bodov zo spoločnej správy. Čiže môžeme hlasovať o bode 1, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 83, proti 1, zdržalo sa 57.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 2 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 140, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh.

  • V rozprave vystúpil jeden poslanec. Vystúpila som, predložila som 8 pozmeňujúcich návrhov. Pán minister vzniesol námietku, že nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi, že idú nad rámec predloženého návrhu zákona. Ale ja vznášam námietku a žiadam hlasovať o námietke, aby sme hlasovali o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o námietke pani poslankyne Sabolovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 59, proti 71, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že toto hlasovanie sme neschválili, pani poslankyňa.

    Ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať, aby sme vládny návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení tohto vládneho návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 108, proti 1, zdržalo sa 29, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme postúpili vládny návrh zákona do tretieho čítania.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tretieho čítania? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Takže budeme hlasovať, prosím.

  • Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 80, proti 6, zdržalo sa 51.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.

    Ďalej prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslanca Lászlóa Miklósa, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z. (tlač 195).

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Teda, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 128, proti 0, zdržali sa 7, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili.

    Prosím ďalšie.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 98, proti 3, zdržalo sa 38, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Kto sa hlási do rozpravy v rámci tretieho čítania? Pán poslanec Hrušovský? Nie. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prosím pána poslanca, aby uviedol hlasovanie o zákone ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 82, proti 7, zdržalo sa 50.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

    Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach (tlač 196).

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Petra Dubravaya, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, keďže v rozprave nevystúpil nikto, neboli podané žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2 a 3 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 136, proti 0, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

    Ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru, na základe ktorého odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokuje v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 114, proti 0, zdržalo sa 26.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila tento návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tretieho čítania? Pani poslankyňa Cibulková? Nie. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím, aby ste uviedli záverečné hlasovanie, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 110, proti 1, zdržalo sa 29, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh novely zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve (tlač 202).

    Prosím spoločného spravodajcu pána Čecha, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Košútová a pán poslanec Lebocký. Nepodali žiadny pozmeňujúci návrh. Pani poslankyňa Košútová navrhla vyňať na osobitné hlasovanie body č. 3, 22 a 23 s tým, že o bode 3 navrhuje hlasovať osobitne, a o bodoch 22 a 23, keďže spolu súvisia, hlasovať spoločne. Najprv však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 4 až 21 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 92, proti 1, zdržalo sa 47, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 3 spoločnej správy, ktorý navrhla vyňať na osobitné hlasovanie pani poslankyňa Košútová. Návrh gestorského výboru je tento bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 57, proti 73, zdržali sa 8, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že tento bod sme neschválili.

  • Ako ďalšie hlasovanie navrhujem hlasovať o bodoch 22 a 23 spoločnej správy, ktoré tiež navrhla pani poslankyňa Košútová na osobitné hlasovanie. Dajte o týchto bodoch hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 92, proti 30, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento bod sme schválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru. Odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 95, proti 36, zdržalo sa 7.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Rozpravu vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru tento vládny návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 87, proti 40, zdržalo sa 12.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.

    Budeme pokračovať, ešte jeden zákon máme. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 211).

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni pani poslankyni Magde Košútovej a prosím, aby hlasovanie uvádzala.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte preto, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 24 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 134, proti 0, zdržali sa 3, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme schválili návrh.

    Prosím. Ďalej.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, a preto odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 128, proti 1, zdržalo sa 6, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že sme postúpili zákon do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy tretieho čítania? Nikto. Končím možnosť podania prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A budeme teraz hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 129, proti 0, zdržalo 9, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky doteraz prerokované zákony. Mali sme v pláne hlasovať ešte v tajnej voľbe, v opakovanej voľbe člena Rady Slovenskej televízie. Odporúčam, aby sme túto tajnú voľbu vykonali po hlasovaní o 17.00 hodine vzhľadom na to, že sa predĺžil čas. Ďakujem za porozumenie.

    A ešte mi dovoľte, vážené poslankyne, páni poslanci, pozvať vás na 6. ročník Dní vidieka v Národnej rade Slovenskej republiky. Slávnostné otvorenie podujatia spojené s vernisážou výstavy sa uskutoční dnes 17. mája na Západnej terase. Prakticky v týchto chvíľach sa ešte čaká priama návšteva poslancov. Podujatie organizuje Občianske združenie Vidiecky parlament v spolupráci s Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Súčasťou podujatia, na ktorom sa predstavia regióny Spiša, Zemplína, Šariša, bude aj kultúrny program a ochutnávka tradičných jedál a nápojov z regiónov Slovenska.

    Ďakujem pekne a pokračovať budeme o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.25 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Šiesty deň rokovania

    10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze Národnej rady pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý otváram. Poslanci využili svoju príležitosť a písomne položili do včera do 12.00 hodiny 73 otázok pánu premiérovi a členom vlády bolo položených ďalších 88 otázok.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie tak, ako je to zvykom. Upozorňujem, že na otázky pánov poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, nebudeme odpovedať.

    A poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný dnes bude podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čaplovič, ktorý sa nachádza na zahraničnej pracovnej ceste v Srbsku a bude ho zastupovať podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj. Z dôvodu prijatia ministra vnútra Rakúska nebude prítomný ani podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, zastúpi ho podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Harabin. Rovnako z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty do Bulharska nie je prítomný minister zahraničných vecí pán Kubiš, zastúpi ho minister kultúry pán Maďarič. A prítomný nie je ani pán minister obrany Kašický, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Poľsku, ale jemu neboli položené žiadne otázky, preto nie je potrebné poveriť niekoho zastupovaním.

    Pán predseda Národnej rady, som pripravený odpovedať na otázky.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. A teraz vás poprosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vyžrebované otázky.

    Prvá je od pána poslanca Pavla Gogu: „Vážený pán premiér, vízia Európy, ktorú pani Merkelová ako predstaviteľka predsedajúcej krajiny Európskej únie verejne predostrela, spočíva v prioritách, akými sú energetická politika a ovzdušie. Stotožňujete sa v prioritách s kancelárkou Merkelovou?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, agenda Európskej únie má často tendenciu byť veľmi vzdialená od každodenného života ľudí žijúcich v krajinách členských štátov Európskej únie. To som nakoniec aj otvorene pripomínal po niektorých zasadnutiach Európskej rady. O to viac vláda Slovenskej republiky pozorne sleduje aktivity nemeckého predsedníctva Európskej únie a osobitne aktivity pani kancelárky Merkelovej. Boli aj predmetom širokej diskusie počas mojej oficiálnej návštevy Nemecka pred niekoľkými týždňami.

    Podľa mňa tieto aktivity sú dobrým príkladom toho, že napriek rozmanitým národným záujmom je Európska únia aj v takých citlivých a predovšetkým strategických témach, akými sú napríklad európska energetická bezpečnosť alebo ochrana klímy, schopná dosahovať závery s ďalekosiahlymi dôsledkami.

    Prijaté závery Európskej rady, na ktoré sa pýtate, sú z hľadiska ambicióznosti cieľov naozaj významným krokom ku skutočnej energetickej politike Európskej únie. Možno dokonca konštatovať, že ide o výsledky, ktoré patria k najzávažnejším, aké kedy boli prijaté na pôde Európskej rady. Ochrana klímy a energetická politika sa stávajú významnými témami nielen pre celú Európu a, samozrejme, aj pre Slovensko, ale aj pre celý svet, čo bolo zdôraznené aj včera na Rade ministrov OECD v Paríži.

    Aktívnou spoluprácou a súčinnosťou zainteresovaných expertov úradu vlády, ministerstva hospodárstva a ministerstva zahraničných vecí sme sa stali súčasťou tvorby tohto dôležitého dokumentu na pôde Európskej rady. Vláda Slovenskej republiky – a rád by som vám to oznámil – je spokojná s dosiahnutými závermi, pretože plne zodpovedajú našim predstavám, či už ide o záväzok vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom energie, ako aj vo vzťahu k biopalivám. Čo považujeme za najväčší úspech? Za najväčší úspech pre Slovensko možno v tejto súvislosti považovať skutočnosť, že Európska únia uznala význam jadrovej energetiky v súvislosti s cieľom znižovania emisií. Pre Slovensko to znamená, že bezpečná jadrová energia, ktorá má plnú podporu vlády Slovenskej republiky, už prestáva byť v Európe tabu, čo je mimoriadne priaznivým a významným signálom.

    Pozrite sa, vláda Slovenskej republiky vďaka zlým rozhodnutiam v minulosti, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, stojí dnes pred najväčšími výzvami, aké vôbec môže mať. Spomeňme si, že len donedávna vláda Slovenskej republiky a celá Slovenská republika, vrátane súkromného sektora bola schopná zabezpečovať takú produkciu elektrickej energie, že Slovenská republika elektrinu vyvážala. Vďaka zlým rozhodnutiam, ktoré boli urobené, najmä pokiaľ ide o zatvorenie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach, Slovenská republika sa stala súčasťou tých štátov v Európe, ktoré musia elektrickú energiu dovážať. Toto považujem za obrovskú tragédiu, ak z krajiny, ktorá bola schopná vyvážať 10 – 12 % svojej produkcie, sa stáva krajina, ktorá bude odkázaná na dovoz 20 – 25 % elektrickej energie. Toto je jediný výsledok energetickej politiky predchádzajúcich vládnych garnitúr.

    Najväčšou výzvou pre súčasnú vládu Slovenskej republiky je zabezpečiť, aby sa Slovenská republika vrátila tam, kam patrí, teda do skupiny tých štátov, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť si dostatočné množstvo najmä elektrickej energie bez toho, aby sme boli nútení drahú elektrickú energiu dovážať. Tomuto zodpovedá aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa ukladá úloha pripraviť Stratégiu energetickej bezpečnosti Slovenska s výhľadom až do roku 2030. Zámerom je zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe elektrickej energie, optimálnu cenovú politiku, bezpečné a spoľahlivé zásobovanie energiou, ako aj udržanie pozície Slovenska ako tranzitnej krajiny na trhu s elektrickou energiou, plynom a ropou.

    Vláda Slovenskej republiky je v tejto oblasti mimoriadne aktívna. Stačí, ak pripomeniem, že vďaka veľmi náročným rokovaniam, ktoré sme absolvovali so Slovenským plynárenským priemyslom, prvýkrát v histórii Slovenska išla cena plynu v januári pre domácnosti dole. Je pre nás dobrá správa aj to, že od júla starší zákazníci Slovenského plynárenského priemyslu dostanú určité zľavy.

    Rád by som spomenul, že veľmi aktívne pôsobíme, pokiaľ ide o Transpetrol, kde bojujeme za to, aby čím ďalej väčší objem ropy bol prevážaný cez tento ropovod. Bojujeme za to, aby 51 percentám akcií, ktoré štát má v tomto podniku, zodpovedalo aj postavenie Slovenskej republiky v predstavenstve a v dozornej rade a, samozrejme, bojujeme aj za to, aby sme sa prepojili na Schwechat a zabezpečili pre Slovensko možnosť dodávok ropy aj z iného prostredia ako len z Ruska.

    Je to obrovská výzva pre Slovenskú republiku aj preto, lebo privatizácia strategických podnikov, ktorá prebehla v tejto oblasti, bola pre Slovensko úplne katastrofálna. Išlo o hrubé obchádzanie zákona o strategických podnikoch, kde síce na jednej strane sa privatizovali iba 49-percentné podiely, ale s týmito 49-percentými podielmi odovzdávala predchádzajúca vláda kompletnú kontrolu nad podnikmi. Slovensko síce dnes má 51 % v SPP, ale podnik vôbec nekontroluje, absolútne nekontroluje. Toto platí aj o distribučných podnikoch, ako aj o ďalších podnikoch, ktoré boli takýmto nevhodným spôsobom privatizované.

    Máme obrovský záujem na tom, aby sme podpísali čo najlepšie a vzájomne výhodné zmluvy na dodávky plynu a ropy. Viete, že tieto zmluvy pomaly končia a Slovenská republika musí mať zabezpečené stabilné dodávky týchto strategických surovín. Diverzifikácia je však pre nás rovnako dôležitá, a tak ako som hovoril o Transpetrole a o napojení na Schwechat, veľmi nás zaujíma aj projekt Nabuco, ide o možnosť dodávok plynu z Kaspiku, takisto nás zaujíma aj to, ako pracovať pri využití ropovodu Adria.

    Na Európskej rade 8. a 9. marca 2007 sme naozaj dosiahli významný prelom smerom k dosiahnutiu ambicióznych cieľov v oblasti energetiky a ochrany ovzdušia. Významným prvkom marcovej rady bola aj skutočnosť, že o problematike energetiky a ochrany klímy sa rokovalo prvýkrát spoločne v takej tesnej previazanosti, že možno právom hovoriť o integrovanej klimatickej a energetickej politike. Uvedomme si jedno, že štáty, ktoré dnes pôsobia v rámci Európskej únie, majú úplne rozdielne národné záujmy. Slovensko je napríklad odkázané úplne iným spôsobom na dodávky plynu a ropy z Ruskej federácie ako iné krajiny. Niektoré krajiny vôbec nie sú odkázané na takýto dovoz, preto sa vcelku ťažko hľadajú spoločné stanoviská a riešenia. Napriek týmto rozdielnym názorom, týmto rozdielnym národným záujmom môžem konštatovať, že to, čo dosiahla Európska rada v marci 2007, je obrovským úspechom tejto medzinárodnej organizácie.

    Tým, čo Európska rada urobila, tým, že sme schválili závery nemeckého predsedníctva, sa Európska únia stavia do pozície lídra v boji proti klimatickým zmenám. Slovenská republika podporuje aktivity Európskej únie smerujúce k vytvoreniu jednotnej európskej energetickej politiky a opakovane potvrdzuje svoj záujem aktívne sa spolupodieľať na tomto procese. Zvýšenie bezpečnosti dodávok energií, zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych ekonomík a dosažiteľnosti cenovo dostupnej energie, podpora environmentálnej udržateľnosti a boj proti klimatickým zmenám predstavujú výzvy, na ktoré musíme v spolupráci s ostatnými členskými krajinami hľadať spoločné riešenie. Tieto riešenia sa však musia zakladať na férových, transparentných a spravodlivých princípoch, ktoré zohľadnia špecifiká a okolnosti jednotlivých krajín.

    V tejto súvislosti osobitne vláda Slovenskej republiky víta závery marcovej Európskej rady, prijatie Akčného plánu na roky 2007 – 2009 a najmä zakotvenie princípu, opakujem, zakotvenie princípu, v súlade s ktorým si každý členský štát môže zvoliť energetický mix zodpovedajúci jeho potrebám a špecifikám. A je to práve jadro, ktoré my považujeme za také dôležité a na ktoré sa môžeme sústrediť. Sú pred nami vážne rozhodnutia. Dokončiť tretí a štvrtý blok v Mochovciach, rozhodnutie padlo a ja verím, že na jeseň tohto roku sa tretí a štvrtý blok začne ďalej stavať a že ho v roku 2010 alebo 2011 dokončíme. Som rád, že je obrovský záujem o výstavbu ďalšieho reaktora v Jaslovských Bohuniciach. Vláda Slovenskej republiky všetky tieto aktivity bude podporovať.

    Samozrejme, budeme sa sústreďovať aj na iné typy výroby elektrickej energie, ale tie v žiadnom prípade nemôžu nahradiť obrovský výpadok spôsobený zatvorením dvoch zdravých a dobrých blokov v Jaslovských Bohuniciach. To, čo robíme v Jaslovských Bohuniciach, je jedna z najväčších škôd, aká sa pácha na slovenskej ekonomike. Je mi ľúto, že to hovorím. Vláda Slovenskej republiky sa však drží zásady pacta sunt servanda, ale nikdy by sme s takýmto rozhodnutím nesúhlasili, keby sme mali možnosť veci ovplyvňovať.

  • Považujeme za významný krok aj presadenie a uznanie pozitívneho príspevku jadrovej energie k riešeniu problémov spojených so zmenou klímy. Prvýkrát sa v Európskej únii na Európskej rade otvorene hovorilo o jadre a prvýkrát jadro nebolo len predmetom útokov, ale bolo predmetom veľmi konštruktívnej diskusie. Vláda je presvedčená, že v dlhodobom výhľade môžu dôležitú úlohu pri uspokojovaní energetických potrieb a riešení otázky znižovania emisií skleníkových plynov popri obnoviteľných zdrojoch energie zohrať práve jadrové elektrárne. Viaceré členské štáty Európskej únie v nadväznosti na riešenie tejto problematiky uvažujú práve s využívaním jadrovej energie, ktorá ako jediná neemitujúca emisie oxidu uhličitého má aj priemyselné využitie. Medzi krajiny uvažujúce v budúcnosti s využívaním jadrovej energie patria Poľsko, Litva, Veľká Británia, tradične Francúzsko a dokonca aj v Nemecku sa ozývajú hlasy, že je nutné prehodnotiť rozhodnutia bývalej spolkovej vlády ohľadne výstupu z atómového programu.

    Slovenská republika vystupuje, samozrejme, za rôznorodosť zdrojov energie. V apríli tohto roku vláda Slovenskej republiky schválila stratégiu vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie, v ktorej sa hodnotí stav a potenciál ďalšieho využívania jednotlivých zdrojov – slnečná a veterná energia, biomasa, vodná a geotermálna energia. Opakujem však ešte raz, žiadny z týchto zdrojov nie je schopný nahradiť výpadok, ktorý je spôsobený zatvorením dvoch zdravých blokov v Jaslovských Bohuniciach.

    Záväzok na vytvorenie podmienok, vrátane motivačných pravidiel pre ich vyššie využívanie pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave sa premietol aj do Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2006 až 2010. Do roku 2020, a to je záväzok, vidíme reálnu možnosť zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe zo súčasných 4 % až na 12 %. Prosím, nech to niekoho nemýli, že v Európskej únii sme schválili záväzok 20 % podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe. Tento záväzok, ktorý vyplýva zo záverov Európskej rady, ktorý sa týka zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov na úroveň 20 %, sa vzťahuje na Európsku úniu ako celok. A pri definovaní záväzkov členských štátov budú zohľadnené ich národné špecifiká a východiskové pozície.

    Vážené dámy a páni, vážený pán poslanec, vaša otázka naozaj postavila pred Národnú radu Slovenskej republiky vážnu tému a ja verím, že keď vláda Slovenskej republiky príde v krátkom čase s rôznymi návrhmi, ktoré sa týkajú práve zabezpečenia energetickej bezpečnosti, že tu nájdeme porozumenie naprieč celému politickému spektru, pretože dnes prebieha na celom svete boj o energie. A tá krajina, ktorá bude mať zdroje na vlastnom území, tá krajina, ktorá bude schopná produkovať dostatok energie pre svoje vlastné potreby, tá bude mať obrovskú výhodu v porovnaní s inými štátmi. Robme teda všetko pre to, aby Slovensko najmä tam, kde to môže byť, najmä pri výrobe elektrickej energie bolo absolútne sebestačné. Úplne najlepšie pre Slovensko by bolo, keby sa opäť mohlo vrátiť k tomu, že bude časť svojho potenciálu 10 – 15 % vyvážať do okolitých štátov, ktoré elektrickú energiu súrne potrebujú.

    Ďakujem ešte raz za vašu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Vzhľadom na to, že vašich 15 minút sa skončilo, pán poslanec nemôže položiť ani doplňujúcu otázku. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je na pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča, je od pani poslankyne Márie Sabolovej a znie: Kedy bude dopracovaný katalóg výkonov s cenami, aby bolo možné posúdiť objektívne uzatvárané zmluvy poisťovní s poskytovateľmi? Pán minister.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak ideme ďalej, pani Sabolová tu nie je.

    Ale vidím tu pani poslankyňu Gibalovú, ktorá položila otázku pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Viere Tomanovej: „Do akej miery a či vôbec môže prokurátor zasahovať do originálnych kompetencií obcí vo veci tvorby a schvaľovania VZN, podľa ktorého si obec určuje spôsob realizácie a administrovanie opatrovateľskej služby?“

    Pani poslankyňa je tu, takže, pani ministerka, poprosím vás o odpoveď.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s pôsobnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ustanovenej v § 15 zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov odpoveď na predmetnú otázku, ktorá sa týka pôsobnosti prokuratúry, nespadá do jeho pôsobnosti.

    Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky má Prokuratúra Slovenskej republiky spolu s verejným ochrancom práv osobitné postavenie mimo rámca zákonodarnej moci, výkonnej moci a súdnej moci. Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb i štátu. V súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, pôsobnosť ostatných prokurátorov, organizáciu a riadenie prokuratúry upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú aj orgány územnej samosprávy, ktorými sú ako obec, tak aj vyšší územný celok.

    Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, teda aj obcami, preskúmavaním zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, ako aj postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení, vrátane uznesení vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy a rozhodnutí.

    Za všeobecne záväzný právny predpis vydaný orgánom verejnej správy sa v súlade s § 22 ods. 1 písm. a) a druhým bodom zákona o prokuratúre považuje aj všeobecne záväzné nariadenie územnej samosprávy a teda aj všeobecne záväzné nariadenie obce. Pri výkone tejto pôsobnosti prokurátora nie je právne významné, či ide o všeobecne záväzné nariadenie, vydané vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona alebo všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku pri prenesenom výkone štátnej správy, vydané na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach. V súlade s § 6 zákona Slovenskej národnej rady 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Všeobecne záväzné nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

    Rozhodovacia pôsobnosť vo veci poskytovania opatrovateľskej služby občanom s nepriaznivým zdravotným stavom a úhrady za túto opatrovateľskú službu prešla s účinnosťou od 1. januára 2003 zákonom č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, bývalé okresné úrady, na príslušné samosprávne kraje obce a samosprávne kraje, ak túto opatrovateľskú službu neposkytuje, ak o nej nerozhoduje príslušná obec na území príslušného samosprávneho kraja. Následne zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola odstránená dualita pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov práve pri poskytovaní opatrovateľskej služby. S účinnosťou od 1. januára 2004 prešla rozhodovacia pôsobnosť vo veci poskytovania opatrovateľskej služby a úhrady za túto opatrovateľskú službu z príslušného samosprávneho kraja na príslušnú obec v súlade s § 112 písm. j) zákona 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, konkrétne v tomto prípade v znení zákona č. 453/2003.

    Výkon pôsobnosti obce v oblasti sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb, vrátane opatrovateľskej služby nie je zákonom č. 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov právne kvalifikovaný ako prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, ale ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Táto právna skutočnosť vyplýva z § 71 zákona o sociálnej pomoci a z čl. I § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001. Obec si môže vo veciach výkonu samosprávnej pôsobnosti v oblasti opatrovateľskej služby vydať všeobecne záväzné nariadenie upravujúce podrobnosti o poskytovaní opatrovateľskej služby, najmä spôsob určenia úhrady, výšku úhrady a spôsob platenia úhrady za opatrovateľskú službu. Toto všeobecne záväzné nariadenie však nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, teda vrátane zákona č. 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní opatrovateľskej služby a, samozrejme, ani medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

    Výkon pôsobnosti prokurátora vo vzťahu k dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, teda aj obcami, na základe zákona o prokuratúre je v súlade s čl. 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môže štát zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, teda aj obcí pri preskúmavaní zákonnosti všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy, je protest prokurátora a návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred Ústavným súdom o súlade právnych predpisov. Ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných nariadení vydaných obcou a vyšším územným celkom vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona a s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd.

    Protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu a teda aj všeobecne záväznému nariadeniu obce podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal. Na výkon všeobecného dozoru nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov obcami sa v súlade s § 27 ods. 3 zákona SNR č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vzťahujú všeobecné predpisy o výkone prokurátorského dozoru s odchýlkou, že protest prokurátora podaný proti všeobecne záväznému nariadeniu obce alebo uzneseniu obecného zastupiteľstva, ako aj upozornenie prokurátora na nečinnosť alebo na porušovanie zákonov obecným zastupiteľstvom a jeho orgánmi prerokuje obecné zastupiteľstvo za účasti prokurátora. Orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora nezákonný všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými predpismi.

    Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne alebo v ustanovenej lehote vôbec o proteste nerozhodne, môže generálny prokurátor podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania v súlade právnych predpisov. Tento návrh však môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora. Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu o rozhodnutí orgánov verejnej správy, a teda aj obcí, v rozsahu vymedzenom zákonom o prokuratúre aj na základe podnetu. Podnetom sa pritom rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vzhľadom na právnu skutočnosť, že na úseku sociálnej pomoci v oblasti opatrovateľskej služby nejde o prenesený výkon štátnej správy, výkon samosprávnej pôsobnosti obcí na tomto úseku neriadi, ani ho nemá oprávnenie kontrolovať. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má v súlade s § 66 písm. j) zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z. z. s poukazom na § 69a a 69c tohto zákona len pôsobnosť vykonávať štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, a to najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb.

    Na základe poznatkov z výkonu štátneho dozoru nad poskytovaním sociálnych služieb a obsahu podaní občanov, ktorými sa obracajú na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny najmä vo veci procesného postupu v konaní a rozhodovaní obcí vo veciach opatrovateľskej služby, ako aj vo veci rozhodovania vo veci samej, dochádza pri výkone samosprávnej pôsobnosti obcí v tejto oblasti k nezákonnosti v rozhodovaní a nesprávnym úradným postupom v konaní. Na konaní o poskytovaní sociálnej pomoci, vrátane konania o poskytovaní sociálnej služby, a teda aj opatrovateľskej služby poukazuje § 2, § 11 písm. b), § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o sociálnej pomoci sa vzťahujú s poukazom na § 91 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 91 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci na konanie o poskytovaní sociálnej služby sa nevzťahuje § 60 až 66 zákona o správnom konaní. Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci, vrátane rozhodnutí vo veciach opatrovateľskej služby sú preskúmateľné súdom, a to podľa § 98 zákona o sociálnej pomoci s odkazom na § 240 až 260 k Občianskemu súdnemu poriadku.

    V súlade s § 15 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v administratívnych vzťahoch je starosta správnym orgánom s odkazom na § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov na konanie, v ktorom o právach právom chránených záujmov a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy starosta, vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v ods. 1.

    O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. S účinnosťou od 1. apríla 2005 s poukazom na zmeny vykonané v zákone o obecnom zriadení zákonom č. 757/2004 Z. z. o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje krajský súd, v obvode ktorého je všeobecný súd navrhovateľa. Nezákonnosť v rozhodovaní vo veciach opatrovateľskej služby a nesprávny úradný postup v konaní vo veciach opatrovateľskej služby spočíva najmä v nerozhodnutí o nároku na opatrovateľskú službu v správnom konaní na základe podanej žiadosti občana o jej poskytnutie, len neformálne oznámenie o neposkytnutí opatrovateľskej služby z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, o odňatí opatrovateľskej služby, o zastavení jej poskytovania z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rozpore s príslušnými hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi ustanoveniami zákona o sociálnej pomoci a zákona o správnom konaní.

    Nakoľko poskytovaním opatrovateľskej služby sa zabezpečuje pomoc občanom, ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby pri zabezpečení nevyhnutných životných úkonov, dôsledky nesprávneho úradného postupu a nezákonnosti pri rozhodovaní o poskytovaní opatrovateľskej služby sa prejavujú vo svojich dôsledkoch v riziku ohrozenia vitálnych funkcií oprávnených občanov. Z uvedeného dôvodu je ochrana práv a právom chráneného záujmu občanov na sociálnu pomoc poskytnutím opatrovateľskej služby po uskutočnenej decentralizácii pôsobnosti v tejto oblasti na obce, aj vykonávaním previerok dodržiavania zákonnosti v tejto oblasti zo strany prokuratúry nanajvýš potrebná.

    S poukazom na pôsobnosť prokuratúry ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. e), § 21 ods. 1 písm. b) a § 30 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na účelové zameranie previerky zachovávania zákonnosti v oblasti výkonu samosprávnej pôsobnosti obcí v oblasti sociálnej pomoci v konaní a rozhodovaní vo veci poskytovania opatrovateľskej služby a úhrady za túto opatrovateľskú službu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, za široký výklad zákona. Ale ide mi o vecnú stránku veci. Mňa zaujíma, prečo je protest prokurátora voči používaniu a zadefinovaniu vo VZN-ku, aj teda vo VZN-ku aj praktickému používaniu jednotky výkonu klientohodina, ktorú určuje príloha č. 14 a núti obce používať jednotku výkon. Pýtam sa: To nie je zasahovanie do originálnych kompetencií obcí? Z vašej odpovede mi je jasné, že budem najbližšie interpelovať generálneho prokurátora.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete odpovedať, pani Gibalová, na túto otázku? Jednoznačne, ja som vo svojej odpovedi postihla všetky momenty, aj to, že skutočne tu nemá pôsobnosť ministerstvo práce. Pokiaľ ide o prílohu 14, túto prílohu predsa schválila predchádzajúca vláda, bolo to dokonca s účinnosťou najprv 1. marca 2004, potom 1. apríla 2004 a táto príloha bola skutočne odstrelená – a poviem, odpusťte, že to tak nejako zovšeobecním a zvulgárnim – ani nie od pása, ani od kolena, ale niekde od členku. Čiže tá príloha skutočne nezodpovedá potrebám a požiadavkám.

    A pôvodná formulácia § 86 a § 87 bez akýchkoľvek príloh, ktorá bola obsiahnutá v zákone č. 195 pri jeho prijatí, bola oveľa precíznejšia a dôslednejšia a lepšia, ako boli všetky novely, ktorými tento paragraf prešiel. Navyše si treba uvedomiť, že celý problém spočíva v nedostatku finančných zdrojov, resp. prezentovanom nedostatku finančných zdrojov zo strany obcí a vyšších územných celkov, pretože sme sa tomuto problému osobitne venovali a dokonca sme si pozvali zástupcu z ministerstva financií pána riaditeľa dr. Miklu, ktorý jednoznačne prezentoval, že vlastne obciam v uplynulom období v roku 2005 a najmä v roku 2006 – budem hovoriť o roku 2006 – bol poskytnutý väčší balík a dostal sa práve fiškálnou reformou väčší balík peňazí, ako v skutočnosti kedysi vôbec boli peniaze prostredníctvom štátnej správy, trebárs, na opatrovateľskú službu vynakladané. Čiže tá obec by mala mať dostatok zdrojov na to, aby vedela vykryť náklady spojené s opatrovateľskou službou. A je to to, čo som hovorila aj v tom texte, ktorý som sa snažila tak akože vyprecizovať, že vlastne neformálne oznámenie občanom, ktorý žiada o poskytnutie opatrovateľskej služby, že nemá obec dostatok finančných prostriedkov, je v rozpore so zákonom a nemá byť realizované. Ale neporozumela som, prepáčte.

  • Ak ste skončili, budeme pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Podľa rokovacieho poriadku, aby sme pokračovali.

    Teraz otázku položil, v poradí tretiu, pán poslanec Bačík ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pánovi Vážnemu: „Vážený pán minister, ako hodnotíte súčasný stav výstavby diaľnic na Slovensku?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, ak hodnotím doterajší stav výstavby diaľnic na Slovensku do roku 2006, musím konštatovať neplnenie harmonogramu postupu výstavby definovaného v predchádzajúcich programoch schválených vládou Slovenskej republiky. Veľakrát to nebolo len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ale aj v dôsledku nenaplnenia plánovaných ročných výdavkov, omeškania rozhodnutí vydávaných v režime stavebného zákona, chybách pri verejnom obstarávaní a často aj nízkou profesionalitou investorských organizácií. Výsledkom je skutočnosť, že od roku 1993, kedy bolo v prevádzke 198 km diaľnic a rýchlostných ciest, až do konca roku 2006, teda za 14 rokov sa vybudovalo len 277 km diaľnic a rýchlostných ciest.

    Náš navrhovaný program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010, ktorý v súčasnosti predkladáme na rokovanie vlády, predpokladá vybudovanie 127 km diaľnic a rýchlostných ciest za 4 roky, čím bude v roku 2010 v prevádzke spolu 431 km diaľnic a 173 km rýchlostných ciest. Nie je to tempo porovnateľné napríklad s Chorvátskom, ale na náš program je potrebný objem finančných zdrojov, ktorý nebol v histórii Slovenskej republiky plánovaný na realizáciu na stavebnom trhu v takej výške. Preto v rokoch 2007 až 2008 chceme nastaviť stavebný trh tak, aby sme tento cieľ splnili. Významnou mierou k tomu určite prispeje, ak bude schválená aj novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

    Ministerstvo si vytýčilo cieľ znížiť aj finančnú náročnosť predkladaného programu diaľnic a rýchlostných ciest na štátny rozpočet, ako aj znížiť finančnú náročnosť na iné formy financovania o cca 20 % pri znížení rozostavanosti stavieb, zredukovaní dĺžky privádzačov, zavádzaní efektívnejších trás, vykonávaní vnútornej expertízy od štádia projektovej prípravy, zavádzaním nových konštrukčných a technických riešení tunelov a mostov a prípadne zvýšením použitia výnimiek z technických noriem.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, máte možnosť položiť otázku. Nie? Nemáme otázku, tak, pán minister, ďakujem pekne.

    Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Sabolová. Adresovala ju ministrovi zdravotníctva pánovi Valentovičovi. Otázka znie: „Ako pokračujú práce na katalógu výkonov s ohodnotením ceny výkonov?“

    Pán minister, poprosím o odpoveď.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, začnem možno trošku netradične, aj prvá otázka, aj štvrtá otázka, ktoré mi boli položené, v podstate nie sú správne formulované. V zmysle platnej legislatívy, tak ako uvediem nižšie, neexistuje, ani nikdy neexistovalo nariadenie vlády – katalóg zdravotných výkonov, ktorý by obsahoval ceny výkonov. Ceny zdravotných výkonov sú určované príslušným cenovým opatrením ministerstva zdravotníctva.

    Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je katalóg zdravotných výkonov súhrn všetkých zdravotných výkonov s uvedením ich charakteristík.

    Podľa ods. 2 toho istého paragrafu je zoznam zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách súhrn zdravotných výkonov uvedených v katalógu zdravotných výkonov, ich frekvencií a indikačných obmedzení patriaci k jednotlivým chorobám, ktoré predstavujú nevyhnutný predpoklad na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

    Aplikácia katalógu v praxi je nepoužiteľná bez súčasného vydania zoznamu zdravotných výkonov. Bývalé vedenie ministerstva zdravotníctva síce vypracovalo nový katalóg zdravotných výkonov, ktorý aj prešiel legislatívnym procesom, avšak pred jeho uverejnením bol uznesením vlády č. 756/2006 zo dňa 13. 9., ktorým bola úloha zrušená, nakoľko nebol vypracovaný zoznam zdravotných výkonov. Ako som už povedal, tieto dva jeden bez druhého nemajú absolútne žiaden význam.

    Doteraz sa používa katalóg zdravotných výkonov, ktorý je prílohou nariadenia vlády č. 776/2004 novelizovaný nariadením vlády č. 223/2005. Ceny zdravotných výkonov sú určované príslušným cenovým opatrením ministerstva zdravotníctva. V zmysle cenového opatrenia ministerstva z 19. 4. 2006, ktorým sa mení opatrenie ministerstva, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov, sú ceny zdravotných výkonov deregulované s účinnosťou od 1. mája 2006. Týmto cenovým opatrením ministerstvo prestalo regulovať ceny výkonov ambulantnej a lôžkovej starostlivosti, pričom výška ceny výkonov a spôsobu úhrady je predmetom zmluvnej dohody medzi poskytovateľom a príslušnou zdravotnou poisťovňou podľa zákona č. 18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Obsahom teda katalógu zdravotných výkonov a zoznamu zdravotných výkonov nie je v zmysle platnej legislatívy cenové ohodnotenie zdravotných výkonov. Novo pripravovaný katalóg zdravotných výkonov obsahuje toho času cca 15 tisíc dát a pokrýva všetky výkony zdravotnej starostlivosti, výkony ambulantnej, ústavnej starostlivosti, laboratórnej medicíny a bol vypracovaný za účasti odborných pracovných skupín z jednotlivých medicínskych i nemedicínskych odborov.

    Pri poslednom stretnutí s prezidentom Združenia zdravotných poisťovní sme sa dohodli, že otvoríme problematiku katalógu zdravotných výkonov a nadväzne zoznamu zdravotných výkonov vzhľadom na potrebu prehodnotiť súčasný stav a v tomto smere plánujeme iniciovať rokovania ako za účasti združenia zdravotných poisťovní, tak aj zástupcov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a odbornej verejnosti.

    Uzatvorenie zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prebieha na základe rokovania a vzájomnej dohody oboch subjektov. Výška cien je vyjadrená konsenzuálnou dohodou oboch subjektov v rámci obojstranne podpísanej zmluvy.

    V prípade nedodržania zmluvných podmienok jedného z participujúcich subjektov je možné obrátiť sa na nezávislú inštitúciu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa Sabolová, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, myslím si, že otázka bola správne položená. Ja si myslím, že ja viem, čo chcem od vás počuť. A tú charakteristiku, ako ste urobili, je to správny a dobrý výklad v zmysle zákona tak, ako hovoríte.

    Moja otázka ale znie, prečo ste v septembri minulého roku tým uznesením, ktoré ste citovali, zrušili práce na katalógu výkonov a v súvislosti na zoznam výkonov. To je jedna otázka.

    Druhá otázka je tá, že hovoríte, že je tu nejaká dohoda poskytovateľov a poisťovní. Samozrejme, lebo sú ceny deregulované. Ale neexistujú štandardy, na základe ktorých by sme mohli povedať, či tie poisťovne limity, ktoré uzatvárajú s jednotlivými poskytovateľmi, sú primerané výkonom, ktoré títo poskytovatelia robia. A preto je veľmi dôležité a v ďalšej časti ste hovorili, že sa pokračuje, pripravuje sa ten katalóg zdravotníckych výkonov. Pretože na Slovensku si každý myslí, že ak máme zdravotníctvo zdarma, ale to ešte neznamená, ak ja sa chcem dostať z Košíc do Bratislavy a viem, že je letecká možnosť, že každý bude chodiť na tej ceste lietadlom. Ale budeme chodiť za primeraných podmienok, primeraných možností, primeraných potrieb. A to, si myslím, že sa dá tak trošku povedať aj v zdravotníctve, že nie všetko každý a za plnú cenu musí dostať. A to ešte neznamená, že nedostane skutočne potrebnú základnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú má v zmysle platnej legislatívy nárok.

    Čiže, akési štandardy, vy mi, myslím, veľmi dobre rozumiete, pán minister, a prečo sa zrušilo uznesenie pokračo ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ja myslím, že som na to už odpovedal. Zrušilo sa z toho dôvodu, že nemohlo byť vydané, nakoľko nebol dopracovaný a ani nezačali v predchádzajúcom období práce na zozname zdravotných výkonov. Čiže, katalóg ten, ktorý sa pripravoval, keby sa uviedol do praxe, tak by vyvolal totálny chaos, pretože by bol v rozpore s tým katalógom, ktorý dnes, alebo s tým zoznamom, ktorý dnes je v platnosti. Čiže, jedno s druhým je späté, áno. Čiže, musí sa najprv začať pracovať na zozname zdravotných výkonov, a potom sa súbežne môže prehodnotiť katalóg výkonov a vydať naraz obidve tieto normy. Je to zakomponované v rámci opatrení, ktoré som predkladal na vládu.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prikročíme k ďalšej otázke, ktorú položil pán Peter Markovič rovnako pánu ministrovi zdravotníctva Valentovičovi. Tá otázka znie: „Vážený pán minister, nepovažujete navrhované kroky na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne za vyvlastnenie?“

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, skutočne neviem, prečo takáto otázka, nakoľko v materiáli, ktorý bol predložený, táto problematika bola riešená. Takže, nerozumiem celkom tejto otázke. Napriek tomu sa pokúsim na ňu odpovedať.

    Podmienky vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne budú musieť byť presne určené zákonom a na základe zákona sa budú musieť upraviť podmienky zániku súkromných zdravotných poisťovní. Ústavný rámec ochrany vlastníckeho práva predstavujú princípy, ktoré sú obsiahnuté v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, a to rovno z vlastníckeho práva – nedotknuteľnosť a záväznosť vlastníckeho práva.

    Predmetom vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky sú nielen hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ale aj iné práva majetkového charakteru. V rozhodnutí č. 2 Ústavného súdu 19/97 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty, čím prevzal pomerne široký výklad pojmu majetok, ktorý je obsiahnutý v judikatúre Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd.

    V zmysle tejto judikatúry je majetkom napríklad aj licencia. Odňatie licencie súkromným zdravotným poisťovniam na výkon verejného povinného zdravotného poistenia teda nesporne bude zásahom do vlastníckeho práva. Nedotknuteľnosť vlastníckeho práva znamená, že nikto nemôže byť zbavený svojho vlastníckeho práva k určitému majetku. Ústava Slovenskej republiky pripúšťa jednu výnimku, a to vyvlastnenie, ktoré je možné vykonať len v nevyhnutnej miere a to z hľadiska rozsahu i z hľadiska účelu vo verejnom záujme, ktorý nie je Ústavou Slovenskej republiky definične vymedzený na základe zákona, čo znamená, že k vyvlastneniu by nemalo dochádzať priamo zákonom alebo rozhodnutím zákonom určeného orgánu a postupom podľa zákona a za primeranú náhradu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Markovič, želáte si doplňujúcu otázku? Nech sa páči, zapnite mikrofón.

  • Pán minister, ďakujem pekne za otázku. Som rád, že ste mi odpovedali. Teda napriek tomu, že moja otázka bola zle položená a nedalo sa na ňu odpovedať. Vy ste mi zacitovali pravdepodobne zo správy, ktorú ste predložili. Tú všetci poznáme. Nedá mi však nepovedať, že považujem za absolútne nesprávny návrh, ktorý predkladáte, aj napriek tomu, že pripúšťate aj alternatívu na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, ktorý presadzuje aj predseda vlády.

    A tento model podobne ako návrh na to, aby poistenci štátu boli poistení v štátnych poisťovniach, resp. v štátnej poisťovni, považujem teda za technicky nerealizovateľný a nezmyselný najmä teda, vy ste síce tu argumentovali právne, ale mne skôr ide o potreby systému zdravotníctva, resp. zdravotného poistenia. Myslím si, že tento návrh, ktorý predkladáte, jednoducho situáciu nevyrieši. Skôr sa mi zdá, že tu je snaha o účelové ovládnutie zdravotného poistenia, ktoré neskôr sa môže stať nástrojom na realizáciu istých krokov zdravotníctva, ktoré dnes ministerstvo zdravotníctva nie je iným spôsobom schopné realizovať a takto si chce monopolizovať postavenie a rozhodovať o tom, či už to bude alebo je plánovaná redukcia lôžok, resp. plánované zrušenie, nezrušenie nemocníc. Má to určite aj viac dôvodov. Mohol by som pokračovať ďalej, ale keďže mi už uplynie čas, takže nebudem pokračovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ťažko mi je reagovať, pretože nebola položená otázka. Napriek tomu si dovolím niekoľko poznámok.

    Som presvedčený, že vznikom jednej zdravotnej poisťovne je možné usporiť minimálne na správnej réžii. Viem si predstaviť existenciu jednej poisťovne so správnym fondom 3 %, či nie 4 %, čo je ročná úspora možno na úrovni 900 miliónov až 1 miliardy.

    Zrušenie prerozdeľovacieho mechanizmu môže mať za následok a malo by za následok spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov na poskytovateľov vo väzbe na skutočnú nákladovosť, dá sa povedať, že úspora dosiahnutá v obmedzení tvorby a účelového prerozdelenia zisku vo výške cca 1,9 mld. na prospech financovania zvlášť nákladnej finančnej liečby. Určite by sa zjednodušil výber a vymáhanie poistného. Vieme aspoň podľa odhadov, že 1-percentné zvýšenie výberu poistného je cca 600 miliónov korún. Ak by sme hovorili o 2 percentách, je to 1,2 miliardy. A jedna poisťovňa by určite znížila aj administratívne náklady nielen platiteľov poistného, ale aj administratívne náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri fakturácii poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, pri tomto modeli by sa dalo ušetriť ešte aj na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože by nemusel vykonávať všetky tie činnosti, ktoré dnes vykonáva, čo tiež sa dá vyčísliť v desiatkach, možno aj v stovkách miliónov korún.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšia otázka je opäť od pána Markoviča. Je adresovaná pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Tomanovej: „Vážená pani ministerka, považujete za slušné odpovedať, ak vám niekto položí otázku?“

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, považujem za slušné odpovedať, ale nie na každú otázku sa oplatí odpovedať.

  • Ešte, pán Markovič, chcete? Nech sa páči, zapnite mikrofón.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, no myslím, že tá diskusia potom má aj tie kvality, keď niekto rozhoduje o tom, na čo sa tu oplatí a neoplatí odpovedať. Skôr, čo považujem za podstatné, je to, že ma mrzí, že na otázku, ktorú som vám položil asi štyrikrát, prečo ste navrhli a už aj schválili vypustenie tajnej voľby o štrajku z návrhu zákona o kolektívnom vyjednávaní, je podľa vás otázka, na ktorú sa neoplatí odpovedať. To ma skôr na tom mrzí.

    Ďakujem.

  • Mňa veľmi mrzí to, a myslím si, že som človek, ktorého netreba poúčať o slušnom správaní a v tejto chvíli musím povedať, že vo vašej otázke nebola ani zmienka v tomto prípade o štrajku, a to, čo som považovala za potrebné, som včera odpovedala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy – a opäť vám, pani ministerka – pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny: „Vážená pani ministerka, ako hodnotíte prieskum uskutočnený medzi ekonomickými analytikmi, ktorý hovorí, že príspevok vašej vlády k súčasnému ekonomickému rastu je len 2 %? A naopak, rekordný vývoj hospodárstva je najmä výsledkom práce predchádzajúcej vlády?“

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Sárközyová, táto otázka asi nepatrí konkrétne môjmu rezortu, ale napriek všetkému poviem svoj názor.

    Pre lepšie pochopenie mojej odpovede doplním, že prieskum, na ktorý odkazujete vo svojej otázke, bol uskutočnený v marci tohto roku, medzi 12 vybranými analytikmi väčšinou komerčných inštitúcií. V porovnaní s tým, čo býva v médiách spravidla označované ako prieskum, možno vzhľadom na počet respondentov označiť skôr za mini anketu. To však nie je až také podstatné.

    Ekonomické a sociálne ciele politiky vlády boli konkrétne sformulované v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktoré Národná rada schválila v auguste 2006, približne 7 mesiacov pred spomínaným prieskumom. Tento časový horizont uvádzam zámerne preto, aby sme sa vyhli zavádzajúcim a spresňujúcim záverom. Ekonomika nefunguje, pani poslankyňa, ako hrací automat, v ktorom hneď po potiahnutí páky vidno na displeji výsledok hráčskeho pokusu, ale to určite veľmi dobre viete. Všetky strategické a dôležité rozhodnutia a opatrenia sa v každej, nielen v slovenskej ekonomike, postupne zviditeľňujú až s určitým oneskorením, s časovým odstupom. Hospodárska politika vlády je v každom volebnom období niekoľkoročným maratónom. Vyvodzovať akékoľvek závery hneď po štarte takéhoto behu je nielen predčasné, ale častokrát i zavádzajúce. Čo je z uvedeného prieskumu povzbudzujúce, je najmä vysoko oceňovaná schopnosť vlády splniť strategický zámer vlády, prijať jednotnú európsku menu k 1. januáru 2009. Tento krok si vyžaduje zohratú politiku vo všetkých oblastiach ekonomiky, čo možno na rozdiel od vás ja považujem pre hospodársku politiku za dobré vysvedčenie, ktoré tento prieskum priniesol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pani poslankyňa, máte aj doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Pani ministerka, len na začiatok, bola by som rada, keby ste používali moje meno správne, snáď sa vám to podarí. Moje meno je Klára Sárközy.

    A teraz otázka. Ja som vám nedala otázku o tom, aby ste mi povedali, aké bolo programové vyhlásenie vlády, síce ste povedali, že táto otázka nepatrí vám, tak ja vám dám konkrétnu otázku. Akými konkrétnymi legislatívnymi krokmi vaše ministerstvo prispelo k tomu, aby sa zvýšil hospodársky rast? Je to konkrétna otázka, chcem konkrétnu odpoveď.

    A dávam túto otázku kvôli tomu, že podľa najnovších štatistických ukazovateľov rast hrubého domáceho produktu je 8,5 %, nezamestnanosť podľa posledných štatistických ukazovateľov klesla na 8,5 % – zaujímavé je, že obidve čísla sú rovnaké – a viete veľmi dobre, že ekonomický rast zabezpečujú predovšetkým podnikateľské subjekty, ktoré jednak investujú, ale jednak berú na seba aj zodpovednosť a riziko investovania. Čo od nás očakávajú? Jednak stabilitu a čitateľné podnikateľské prostredie. Nemožno hovoriť o tom, že je tu čitateľné a je tu spokojné prostredie, keď sme tu 2 dni počuli od vás a z úst vašich poslancov, že všetci podnikatelia sú vykorisťovatelia. Tak platí to aj o podnikateľoch, ktorí sú zo strany Smer? Aj oni sú vykorisťovatelia? Ale ja by som bola rada, keby ste mi odpovedali na tú konkrétnu moju otázku: Akými legislatívnymi krokmi vaše ministerstvo prispelo k týmto dvom závažným štatistickým údajom?

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sárközyová, som Slovenka, a preto hovorím o vašom priezvisku po slovensky.

  • Hlasy a ruch v pléne.

  • Ja by som si v tejto súvislosti dovolila jednu podstatnú vec. Mňa ste tu nemohli počuť hovoriť, ako ste povedali, že aj mňa samotnú, dva dni o vykorisťovateľoch – zamestnávateľoch. Takúto poznámku ste odo mňa nemohli počuť. Počuli ste odo mňa iba jednu, jedinú vec, a to, že si vážim každého jedného zamestnávateľa, ktorý vytvorí čo len jedno pracovné miesto. Pani poslankyňa, prosím, ja sa pokúšam odpovedať na to, čo ste povedali. Ale zrejme nemáte o to záujem, takže celkom dobre nerozumiem tomu, prečo by som mala potom odpovedať. Znovu poviem, pani poslankyňa ...

  • Ministerka bola prerušená predsedajúcim schôdze.

  • Pani ministerka, uplynul čas určený na hodinu otázok. Končím tento bod programu.

    Nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. apríla 2007,

    ktoré ste dostali ako tlač č. 249.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 249 nachádza.

  • Neutíchajúci ruch.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Už je tu poriadok. Otváram rozpravu. Chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam?

    Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo ako prvá.

    Ja vás ešte poprosím, pani poslankyňa, práve som od technikov dostal informáciu, potrebujeme z technických dôvodov krátku prestávku, aby niečo technici nastavili a prestavili kvôli zvuku a zvukovému záznamu, takže vyhlasujem 3, 4, 5 minút technickú prestávku. Ďakujem pekne.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec, zoberte si slovo protokolárnym spôsobom a vyjadrite svoj názor. Neokrikujte ma. Ja som vás nikdy neokrikoval. Zapnite mikrofón pánovi Bugárovi.

  • Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne. My, keď sme „ťahali“ spolu schôdze Národnej rady, tak veľakrát sme prerušili rokovanie, lebo ministri neboli prítomní na bode interpelácie poslancov, takže vás žiadam, aby ste ako člen vedenia zabezpečili dostatočný počet ministrov, aby sme vedeli interpelovať. Ďakujem pekne.

  • Dobre, ale súhlasíte, dúfam, s tým, že kým postupne budú zabezpečovať účasť ministrov, budeme pokračovať v rokovaní. Dobre? Tak ako sme to robili vtedy, keď sme „spolu ťahali“. Ďakujem pekne, pán kolega.

    Takže uviedol som, že z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády, v tlači 249 nachádza. Otváram rozpravu. Ako prvá a jediná sa písomne prihlásila pani poslankyňa Gibalová.

    Potom dám možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou na interpeláciu od pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, kde som sa v interpelácii pýtala, aké opatrenia prijme pani ministerka a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ak vie o tom, že zo strany samosprávnych krajov sa hrubo porušuje zákon vo veci poskytovania finančných prostriedkov neverejným subjektom, tak ako sa aj sama v hodine otázok vyjadrila, že má túto vedomosť, že zákon sa porušuje.

    Ďakujem. Preto ju budem následne interpelovať v tejto otázke.

  • Ďakujem.

    Chcem sa opýtať, kto sa ústne hlási do rozpravy v rámci tohto bodu programu. Pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Pado. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Rosová. Pani poslankyňa Mušková chce? Dobre. Takže uzatváram. Pán poslanec Pado a pani poslankyňa Rosová ako prvá.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pán podpredseda vlády, dovoľujem si vysloviť nespokojnosť s odpoveďou, ktorá je v tlači pod č. 19, ak sa nemýlim, a je to odpoveď na moju interpeláciu vo veci využívania brigádnikov na administrovanie a na vecnú kontrolu žiadostí o platbu z grantov Európskeho sociálneho fondu, a to v bode 3 tejto odpovede, písomnej odpovede na moju interpeláciu.

    Upozornila som na to, že pokiaľ ide o brigádnikov, takýto pracovnoprávny vzťah nezakladá dostatočný priestor na sankcie, ktoré by zabezpečili väčšiu bezpečnosť, pokiaľ ide o únik možných informácií, ktoré sa v týchto žiadostiach nachádzajú. Dochádza totiž k situácii, keď študenti, brigádnici kontrolujú a rozhodujú alebo spolurozhodujú o grantoch pre svojich vyučujúcich, pričom dochádzajú do styku s množstvom informácií, ktoré by ako študenti zrejme k dispozícii mať nemali.

    Odpoveď, ktorá znie, že brigádnici sú viazaní mlčanlivosťou, nakoľko podpisujú čestné vyhlásenia o nestrannosti a zachovaní mlčanlivosti, nie je v tomto smere uspokojivá preto, lebo naďalej platí, že pracovnoprávny brigádnický vzťah nie je dostatočne zaväzujúci. Celkom iste je podstatne väčšou hrozbou prísť o pracovné miesto, ako prísť o brigádu.

    Ďakujem pekne. Preto by som v tej veci prosila ďalšiu odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán poslanec Pado sa odhlásil so svojím príspevkom do rozpravy, pretože bude v nasledujúcom bode.

    Pýtam sa členov vlády, či chcú hovoriť k tomuto. Nech sa páči. Pán podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, len veľmi krátko. Myslel som, že pochválite túto iniciatívu, ktorú sme na ministerstve školstva pripravili. Sú tu aj ďalší páni poslanci, ktorí detailne poznajú situáciu na implementačnej agentúre v rámci SORO, ktoré je na ministerstve školstva. Tak isto viete, že čerpanie bolo 5 %. 5 % bolo čerpanie, tak bola práca nastavená, tak bol ten úrad vytvorený, tak bol zavedený systém práce.

    Vzhľadom na to, že nie je možné zo dňa na deň zvýšiť, povedzme, o 100 % alebo 50 % výkonnosť tých pracovníkov, tak sme sa s pánmi rektormi dohodli, že využijeme doktorandských študentov. Čiže, to sú hotoví inžinieri, ktorí študujú v rámci doktorandského štúdia a ktorých je v Bratislave niekoľko stoviek, že v rámci brigádnických hodín ich zaškolíme a budú nám pomáhať, nič iba kontrolovať chyby, ktoré sa v jednotlivých projektoch vyskytnú, aby sme tú úspešnosť mali podstatne väčšiu.

    Urobili obrovské množstvo práce a v súčasnosti tam ešte máme asi troch alebo štyroch, pretože každým dňom prijímame nových a nových ľudí. Viete, že tam treba prijať minimálne 80 ľudí, len do platobnej agentúry 80 ľudí a ďalších 200 potom do implementačnej agentúry. Takže, snažíme sa, robíme, čo sa dá. Robí sa po sobotách, po nedeliach, robí sa po večeroch, využívame každú možnosť, aby sme tú úspešnosť dosiahli.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či ešte niekto z prítomných členov vlády sa chce vyjadriť v rámci rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem aj tento bod programu za skončený.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k bodu

    interpelácie poslancov,

    chcem vám dať do pozornosti, že interpeláciou sa na účely zákona o rokovacom poriadku rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi vo veciach ich pôsobnosti.

    Ďalej chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili nasledovní poslanci. Ako prvý pán poslanec Cabaj a následne za ním sú do tohto bodu prihlasení: pani poslankyňa Gibalová, potom Sabolová, Tóthová, Kramplová, Fronc, Tkáčová, Slafkovský, Ivančo a ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Pado.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som interpeloval pána ministra školstva a podpredsedu vlády pána Jána Mikolaja v súvislosti s dianím na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Dovoľte, aby som vás oboznámil s listom. Predpokladám, že niektorí z vás tento list dostali, pretože pani doktorka Mária Bieliková, pracovníčka Akademického senátu Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela a Róbert Vatecha, študent a podpredseda akademického senátu tejto fakulty sa obrátili na niektorých poslancov so žiadosťou v súvislosti s dianím na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici so žiadosťou a prosbou o pomoc.

    Situácia. Univerzita Mateja Bela je vplyvom mnohých okolností z mnohých období v deficite na mzdových prostriedkoch vo výške 91 miliónov Sk. Na Univerzite Mateja Bela sa nachádza 7 fakúlt, pritom finančne relatívne vyrovnaná Fakulta prírodných vied. Nová rektorka Univerzity Mateja Bela profesorka Kosová v marci 2007 rozhodla realizovať opatrenia na zníženie mzdového deficitu Univerzity Mateja Bela predovšetkým zlúčením Filologickej fakulty a Fakulty humanitných vied, pritom podľa jej vyjadrení budú všetky študijné programy zachované.

    Študenti a zamestnanci Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela odmietajú tento postup z nasledovných dôvodov. Rektorka Univerzity Mateja Bela vo svojich návrhoch, postupoch nerozlišuje pojmy zlúčenie fakúlt a splynutie Filologickej fakulty do Fakulty humanitných vied. Rektorka Univerzity Mateja Bela do dnešnej doby nerealizovala finančný ani personálny audit Univerzity Mateja Bela a jej jednotlivých, najmä dotknutých častí a doteraz nevie, koľko zamestnancov bude musieť byť prepustených, či dôjde k hromadnému prepúšťaniu a koľko finančných prostriedkov sa po tejto fúzii ušetrí, resp. či sa vôbec niečo ušetrí. Koľko prostriedkov si vyžiadajú fúzie a prípadné súdne procesy.

    Neexistuje dopadová štúdia finančnej situácie po fúzii napriek tomu, že ju zamestnanci a študenti žiadajú. Rektorka univerzity nevie odpovedať na otázky týkajúce sa priestorových kapacít fúzovaného pracoviska, t. j., v akých priestoroch bude prebiehať výučba prekladateľov a tlmočníkov z Filologickej fakulty. Rektorka univerzity ani akademický senát sa doteraz nezaoberali faktickými otázkami fyzického procesu zlučovania fakúlt, problému akademického informačného systému, organizáciou štúdia, otázkou pedagógov, vysoký počet hodín a po ich prepustení tieto počty hodín by ešte pedagógovia nemali zvládnuť. Vedenie Univerzity Mateja Bela, Akademický senát Univerzity Mateja Bela odmietajú a ignorujú akékoľvek argumenty zástupcov Filologickej fakulty, ekonomické analýzy a návrhy na iné, efektívnejšie riešenia problému Univerzity Mateja Bela.

    Rektorka Univerzity Mateja Bela podala Akademickej obci Univerzity Mateja Bela i médiám skreslenú informáciu o Filologickej fakulte. Filologická fakulta sa úspešne rozvíja na všetkých úrovniach, neustále rastie počet záujemcov o štúdium prekladateľstva a tlmočníctva na Filologickej fakulte. Momentálne je evidovaných 979 prihlášok. Absolventi Filologickej fakulty sú v praxi žiadaní, čo vyplýva aj z požiadaviek Európskej únie. Filologická fakulta produkuje na rozdiel od iných humanitne orientovaných fakúlt Univerzity Mateja Bela pracovníkov schopných ľahko a rýchlo sa zamestnať, a to vo svojom odbore.

    Prekladateľstvo a tlmočníctvo je po vstupe Slovenska do Európskej únie veľmi lukratívny a žiadaný odbor. Pani rektorka však chce toto štúdium pričleniť k pedagogickým odborom, čím sa naruší kvalita výučby a schopnosť absolventov zamestnať sa. Rektorka Univerzity Mateja Bela tvrdí, že študijné odbory, programy v študijnom odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo budú zachované. Ak by však chcela svoje tvrdenia dodržať, bude musieť ponechať pedagógovi i materiálne vybavenie, čiže sa finančné prostriedky neušetria.

    Vedenie Filologickej fakulty má vypracované opatrenia, ktorých realizáciou je schopné postupne riešiť deficit mzdových prostriedkov. Rektorát Univerzity Mateja Bela, Akademický senát Univerzity Mateja Bela však tento projekt bez argumentov odmieta vypočuť. Študenti a zamestnanci Filologickej fakulty posunuli stabilizačný plán rektorky na posúdenie nezávislému odborníkovi na reštrukturalizáciu, ktorý tento plán posúdil a vyhlásil ho za nekompetentný. Zároveň navrhol ďalšie možné riešenie, ktoré však rektorát odmieta.

    Rektorka Univerzity Mateja Bela v rozpore s akademickými slobodami, slobodou prejavu a právom na informácie zakázala informovať kohokoľvek o situácii na Univerzite Mateja Bela, čím zabránila pracovníkom a študentom Filologickej fakulty brániť svoje pozície. Myslíme si, že plán rektorky je zameraný diskriminačne voči pracovníkom Filologickej fakulty. Rektorát neargumentuje, ani neodpovedá na naše otázky a žiadosti. Akademickému senátu Univerzity Mateja Bela aj Akademickej obci Univerzity Mateja Bela posúva skreslené, neúplné alebo nepravdivé informácie.

    Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, že so svojou žiadosťou sme sa už obrátili na ministra školstva, do dnešného dňa neprišla odpoveď. Obraciame sa na vás so žiadosťou o pomoc. Týmto materiálom, ktorý bol prerokovaný na Akademickom senáte Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela za prítomnosti vedenia fakulty dňa 10. 5. 2007, vás ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky prosíme o objektívny pohľad na našu situáciu.

    S pozdravom už spomínaná predsedníčka senátu, doktorka Bieliková a podpredseda, študent Vatecha.

    Úmyselne som prečítal celý list tak, ako sa nám objavil v e-mailovej pošte a teda, pán minister, chcem sa konkrétne teraz spýtať v súvislosti s touto situáciou, či už ministerstvo školstva odpovedalo na žiadosť Akademického senátu, resp. z médií už vieme pokračovanie, ktoré medzitým na škole prebehlo, ak je možné, či je teda možné, s touto odpoveďou ministerstva školstva, aby boli oboznámení aj poslanci, keďže dostali informáciu z jednej strany od študentov a senátu, či by sme mohli dostať odpoveď od ministerstva školstva.

    A zároveň jedna taká praktická otázka. Celkom si v reálnom živote neviem predstaviť, ako sa môže stať, že na štátnej vysokej škole na mzdových prostriedkoch sa dokáže vytvoriť deficit viac ako 90 miliónov Sk.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, skončili ste?

    Ako ďalší vystúpi v rozprave písomne prihlásená pani poslankyňa Gibalová, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, ja by som chcela predniesť tri interpelácie na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú, ktorú by som chcela požiadať, aby mi odpovedala na toto moje stanovisko alebo otázku.

    Pani ministerka, ďakujem vám za vašu odpoveď na moju interpeláciu, ktorá je v tlači pod bodom 3, ktorú som vám položila v nadväznosti na vašu odpoveď na moju otázku v hodine otázok, kde ste sa jednoznačne vyjadrili, že máte vedomosť o porušovaní zákona zo strany samosprávnych krajov, ktoré takmer všetky navrhujú subjektom, ktoré poskytujú sociálne služby finančný príspevok nižší, ako je uvedené v prílohe č. 14 zákona o sociálnej pomoci. Aj v odpovedi na interpeláciu uvádzate v prvej časti skutočnosť, že záväzky obcí vyplývajúce z plnenia zákonných povinností na úseku opatrovateľskej služby nie sú zo strany niektorých obcí náležite zabezpečené. Ďalej sa odvolávate na § 69a zákona o sociálnej pomoci, na základe ktorého ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb. Uvádzate ďalej, že v prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti má povinnosť oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní s odvolávkou na zákon 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov.

    Aj napriek tomu, že ma uisťujete, že ministerstvo vykonáva a bude naďalej vykonávať relevantné opatrenia smerujúce k dodržiavaniu zákonnosti orgánov samosprávy, nedali ste mi konkrétnu odpoveď na konkrétnu otázku. Preto sa pýtam, aké opatrenia prijmete vy a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle aj vášho odvolania sa na zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní, ak viete, že zo strany samosprávnych krajov sa tak hrubo porušuje zákon a diskriminujú sa poskytovatelia sociálnych služieb, ale najmä občania, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb prostredníctvom poskytovateľov najmä fyzických osôb a právnických osôb.

    Ďakujem pekne.

    Ďalej interpelujem pána ministra Jána Počiatka.

    Vážený pán minister Počiatek, v zákone č. 681/2006 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2007 sú v prílohe č. 5 vyčlenené finančné prostriedky na dotácie pre zariadenia sociálnych služieb pre obce. Ide o dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Zaujíma ma, o ktoré konkrétne zariadenia sociálnych služieb a v ktorých obciach ide, na základe akej procedúry a podľa akých kritérií sa prideľujú tieto dotácie a prečo sú tieto zariadenia preferované oproti ostatným zariadeniam sociálnych služieb.

    Moja posledná interpelácia je na pána predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, interpelujem vás vo veci meškania, či lepšie povedané, úplnej absencie finančnej a vecnej kompenzácie následkov povodní, ku ktorým došlo v období máj až december 2006, osobitne na východnom Slovensku.

    Keďže sa na mňa obrátili občania obce Haniska, aj starosta obce Haniska s prosbou o pomoc v predmetnej veci, opierala som sa v komunikácii najmä o vyjadrenia pána ministra Jaroslava Izáka, ktorý 23. 2. 2007 v odpovedi na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej vyjadril svoje stanovisko k povodňovým situáciám a najmä k úhradám finančných prostriedkov vynaložených mestami a obcami na výkon zabezpečovacích a záchranných prác.

    Z odpovedí je zrejmé, že bol na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky vypracovaný návrh materiálu Správa o priebehu a následkoch povodní v Slovenskej republike za obdobie máj až december 2006 na základe Plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 2007 a štatútu ústrednej povodňovej komisie, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 292/2003. Správa bola zaevidovaná na úrade vlády dňa 2. 4. 2007 pod č. 6360/2007.

    V správe návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky v bode b1) je vyčíslená čiastka na úhradu škôd v jednotlivých kapitolách a v bode c21) sa navrhuje uložiť ministrovi životného prostredia po schválení vládou Slovenskej republiky zabezpečiť presun finančných prostriedkov v spolupráci s obvodnými úradmi životného prostredia dotknutým mestám a obciam a poškodeným občanom v termíne do 14 dní po prijatí finančných prostriedkov.

    Obec Haniska vyčíslila použité finančné prostriedky za spôsobené škody pri povodniach od 4. 6. do 27. 6. 2006 a náklady na výkon záchranných prác na ochranu pred povodňami v sume 15 mil. 589 842 tisíc Sk a škoda vzniknutá na miestnych komunikáciách bola vyčíslená v sume 1 mil. 216 540 tisíc korún.

    V prípade obce Haniska boli všetky predložené doklady za vynaložené práce od subjektov podieľajúcich sa na záchranných prácach verifikované obvodným úradom, Krajským úradom životného prostredia v Prešove a so súhrnnou správou o povodňovej situácii boli odoslané dňa 21. 8. 2006 na Ústrednú povodňovú komisiu.

    Na základe vyššie uvedených skutočností a nekonaním vlády sa obec Haniska, ale aj ostatné dotknuté obce dostanú do nútenej správy, keďže v rámci svojej právomoci podpisovali výkony nutných a preukázateľných prác subjektom, ktoré už z uvedenej čiastky odviedli DPH a u miest a obcí si právom nárokujú úhradu verifikovaných faktúr. Môžeme povedať, že tieto subjekty suplujú štát a jeho povinnosti. V súčasnosti sú obciam doručované pokusy o zmier i upozorňovania na exekučné konanie vo vymáhaní dlžnej čiastky.

    Preto sa vás, pán predseda vlády, pýtam, z akých dôvodov sa odďaľuje prerokovanie Správy o priebehu a následkoch povodní v Slovenskej republike za obdobie máj, december 2006 a odďaľovanie schválenia uznesenia, na základe ktorého uvoľní Ministerstvo financií Slovenskej republiky prostriedky určené na kompenzáciu úhrad vzniknutých oprávnených nákladov pri povodniach v roku 2006.

    Žiadam vás, pán predseda vlády, aby vláda v tejto veci bezodkladne konala a zabránila tak situácii, v dôsledku ktorej sa obce dostanú do nútenej správy vystavujúc sa riziku, že pri najbližšej možnej mimoriadnej udalosti ich postihne aj odmietnutie pomoci zo strany nezávislých subjektov, ktoré im boli ochotné v roku 2006 finančne i ináč pomôcť bez ohľadu na svoje prevádzkové straty.

    Ďakujem vám za vypočutie.

  • Teraz v rozprave v bode interpelácií vystúpi pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pani poslankyňa Kramplová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, mám niekoľko interpelácií, ale vo veľmi jednoduchej podobe.

    Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás vo veci naplnenia Programového vyhlásenia vlády z augusta 2006 za prvý rok vládnutia. Chcem vás požiadať o zhodnotenie prvého roku vašej vlády, či ste prísľuby dané občanom za toto obdobie zrealizovali. Nechávam na vašej úvahe, ktoré aktivity z Programového vyhlásenia vlády vláda považuje za naplnené alebo za rozpracované.

    Ďalšia moja interpelácia smeruje k jednotlivým členom vlády.

    Čiže, interpelujem pána ministra dopravy, pána ministra financií, pána ministra hospodárstva, pána ministra kultúry, pána ministra obrany, pána ministra pôdohospodárstva, pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pána ministra spravodlivosti, pána ministra školstva, pána ministra vnútra, pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja, pána ministra zahraničných vecí, pána ministra zdravotníctva, pána ministra životného prostredia vo veci naplnenia Programového vyhlásenia vlády z augusta 2006 za prvý rok vládnutia.

    Chcem vás požiadať, podobne ako pána predsedu vlády, o zhodnotenie prvého roku vašej vlády, vášho vládnutia v rezorte. Či ste splnili prísľuby dané občanom za toto obdobie. Nechávam na vašej úvahe, aby ste napísali a zhodnotili aktivity, ktoré považujete za naplnené a rozpracované.

    Ďalšia moja interpelácia smeruje opäť k pánovi predsedovi vlády. Je interpelácia, ktorou vás interpelujem, pán predseda vlády, vo veci dodržiavania rokovacieho poriadku § 131 ods. 4 hodina otázok. V rámci hodiny otázok v Národnej rade je povinnosť člena vlády na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podať poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.

    Prosím vás, pán predseda vlády, o zjednanie nápravy v zmysle zákona o rokovacom poriadku, pretože mnohí členovia vlády na otázky, ktoré neboli zodpovedané počas hodiny otázok, neodpovedajú.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Kramplová, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, milé kolegyne a kolegovia, mám dve interpelácie.

    V prvej budem interpelovať pána ministra financií pána Počiatka.

    6. decembra 2006 Národná rada schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Práve táto novela zaviedla nové pravidlá predovšetkým vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení. Od začiatku účinnosti tejto novely dostávame neustále korešpondenciu, v ktorej sa poukazuje na nedostatočné financovanie týchto zariadení a na neúnosnosť samosprávy z vlastných zdrojov pokryť takéto výdavky.

    Z uvedených dôvodov sa obraciam na vás, pán minister, s interpeláciou, či boli na financovanie takýchto zariadení uvoľnené ešte dodatočne aj iné prostriedky a či sa v budúcnosti bude prehodnocovať postup financovania týchto subjektov s cieľom väčšej zodpovednosti štátu za finančné krytie týchto zariadení.

    Druhá interpelácia je na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani ministerku Tomanovú.

    Problematika vdovských a vdoveckých dôchodkov bola upravená právnymi normami predchádzajúcej vlády, ktoré v podstate rozdelili občanov do dvoch skupín.

    Na jednej strane sú ľudia s nárokmi na tieto dôchodky za splnenia určitých podmienok a na strane druhej ľudia spĺňajúci podmienky, avšak bez nároku, pretože svojich životných partnerov stratili v období, ktoré nebolo zohľadnené zákonodarcom v právnej úprave. Ide pravdepodobne o diskrimináciu, ktorú predmetné právne normy zaviedli a na ktorú už dlhodobo občania poukazujú a pociťujú ju ako nespravodlivosť, keď má zákon dvojaký meter na ten istý životný osud.

    Z uvedených dôvodov sa na vás obraciam, pani ministerka, s otázkou, či sa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plánuje zaoberať takouto diskrimináciou a bude v budúcnosti tento nepriaznivý stav riešiť novou právnou úpravou, napríklad tak ako je to v Českej republike, kde sa takéto vdovské a vdovecké dôchodky schválili paušálne pre každého, kto spĺňal zákonom požadované podmienky, a nie podľa toho, komu, kedy partner zomrel.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Fronc.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, milé kolegyne aj milí kolegovia, dovoľte, aby som v prvom rade interpelovala zriedkavo interpelovaného pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

    Vážený pán generálny prokurátor, od januára 2006 môžu sudcovia udeliť za menej závažný delikt alternatívne tresty a to domáce väzenie a povinnú prácu. Vlani bolo takto vynesených trestov, myslím, povinnej práce na Slovensku iba 48 prípadov. V Českej republike, ktorá taktiež pozná tieto tresty, bol trest povinnej práce vynesený takmer vo vzťahu k 12 tisíc ľuďom. Opakujem, v Slovenskej republike v 48 prípadoch, v Českej republike v 12 tisíc prípadoch. Osobne som toho názoru, že u ľudí, ktorí sa dopúšťajú prvýkrát trestnej činnosti alebo menej závažnej činnosti, poprípade ľudia blízki mladistvému veku, je trest povinnej práce veľmi vhodný najmä z toho hľadiska, že práca je výrazným výchovným prostriedkom. Zanecháva návyky u mladých ľudí a je to aj určitá prevencia pred opakovaným dopúšťaním sa trestnej činnosti.

    Preto, vážený pán prokurátor, ja viem, že nikto nemôže na Slovensku sudcom prikazovať, aké tresty majú ukladať, ale domnievam sa, že možnosť alternatívnych trestov, ktoré môžu mať väčší prevýchovný efekt, je aj v rukách prokurátorov. A preto sa vás pýtam, navrhujú naši prokurátori aj túto formu trestu uložiť za spáchanie trestného činu.

    Ďalšia otázka je na tu prítomného pána ministra spravodlivosti.

    Vážený pán minister, podľa posledných štatistických údajov sa na Slovensku stali každý týždeň dve vraždy. Situácia za posledné roky sa permanentne zhoršuje. Pán minister Lipšic síce tu, v tejto snemovni a neraz aj v televízii presviedčal národ, ako kriminalita na Slovensku klesá, čo však nekorešponduje s číslami štatistiky. Vzrastajúci percentuálny podiel na kriminalite a závažnosti trestných činov má na Slovensku aj mládež. Tu by som chcela upozorniť na názory odborníkov, ktorí sú jednoznačne zhodní v tom, že existuje určitý vzájomný vzťah medzi zobrazovaním násilia v televízii, v rôznych počítačových hrách a páchaním trestnej činnosti mladých ľudí.

    Ja viem, aké sú kompetencie ministra spravodlivosti, preto si dovolím, pán minister, sa vás len spýtať na váš osobný názor, v čom vidíte príčiny stúpajúcej kriminality mladistvých a či taktiež vidíte v tom, že naša televízia a filmy, ako aj počítačové hry často zobrazujú násilie a v neúmernej miere ju ponúkajú aj na konzumáciu mladistvým.

    Keďže ste tu, pán minister, dopredu ďakujem za vašu odpoveď.

    Ďalej interpelujem pána ministra životného prostredia Jaroslava Izáka.

    Vážený pán minister, naše bezprostredné životné prostredie, v ktorom sa pohybujeme, ohrozujú aj fajčiari. Ja ako nefajčiarka túto skutočnosť pociťujem veľmi negatívne, aj keď viem, že niektorí moji fajčiarski kolegovia majú akosi tolerantnejší postoj k tejto skutočnosti. Preto ako nefajčiarka vítam pripravovanú novelu zákona o ochrane nefajčiarov, ktorá má voči fajčiarom postupovať prísnejšie, teda má regulovať ustanovenia prísnejšie vo vzťahu k fajčiarom. Pripájame sa tak k úsiliu mnohých európskych krajín, ktorým záleží na zdraví obyvateľov, aby vytvorili zdravšie životné prostredie. Napriek doterajšiemu legislatívnemu riešeniu tohto problému stále sa stretávame s nedostatočnou realizáciou aj tých ustanovení, ktoré sú zakotvené v platnom práve. Konkrétne myslím na priestory verejného stravovania. Platné právo ukladá vlastníkom inštitúcií ponúkajúcich verejné stravovanie, aby oddelili časť pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov. Žiaľ, toto sa buď formálne deje, alebo sa to nedeje vôbec. Preto sa s týmto javom neviem stotožniť a pýtam sa vás, či zakotví novela pripravovaného zákona úplný zákaz fajčenia v reštauráciách a reštauračných bufetoch. Osobne by som to veľmi uvítala. A ak ste sledovali včerajšie vysielanie rozhlasu, viacerí respondenti, ktorí boli oslovení Slovenským rozhlasom, jednoznačne požadovali zákaz fajčenia v reštauračných zariadeniach.

    Osobne chcem vyjadriť názor, že ak by vládny návrh takýto zákaz nezakotvil, budem predkladať pozmeňujúci návrh a lobovať medzi poslancami, aby takýto návrh prešiel. Ďakujem za pozornosť.

    Ďalej interpelujem pána ministra životného prostredia Jaroslava Izáka s ďalšou interpeláciou.

    Vážený pán minister, Národnou radou Slovenskej republiky bol ešte v roku 2002 schválený zákon 529/2002 Z. z. o obaloch, účinný od 1. januára 2003. Tento zákon dáva právomoc ministrovi životného prostredia zaviesť zálohovanie jednorazových obalov, ktoré nadmerne zaťažujú životné prostredie.

    Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu nepripravila vykonávaciu vyhlášku napriek tomu, že podľa Legislatívnych pravidiel mohla takúto vykonávaciu vyhlášku pripraviť. Skúsenosti z vyspelých krajín v oblasti riešenia plastového odpadu sú také, že triedený zber odpadu, ktorý existuje aj u nás, veľmi nerieši v plnom rozsahu túto otázku. Tento spôsob sa síce ukázal ako posunujúci problematiku dopredu, ale nie ako spôsob riešiaci túto problematiku.

    Zálohový systém na jednorazové nápojové obaly je už zavedený vo viacerých štátoch, ako je Švédsko, Dánsko, Holandsko, Nemecko a v 13 štátoch Spojených štátov amerických a v 8 kanadských provinciách, v Izraeli a pripravuje ho aj Česká republika. Vzhľadom na tento vývojový trend, vážený pán minister, dovolím si vám položiť otázku, ako budete riešiť túto toľko diskutovanú otázku a zatiaľ ešte nevyriešenú. Pripravíte vykonávaciu vyhlášku k uvedenému zákonu o obaloch? Ďakujem za pozornosť.

    Posledná interpelácia je na pána ministra kultúry Marka Maďariča.

    Vážený pán minister, nie je nijakou tajnosťou, že vzrastajúci podiel na kriminalite, najmä na násilných trestných činoch má mládež. V minulom roku mladiství na Slovensku spáchali 5 tisíc trestných činov, ako sú krádeže, lúpeže, prepadnutia, násilnosti, dokonca aj vraždy. Násilie preniká i do školských lavíc. Názory viacerých odborníkov sa stotožňujú, že je vzájomný vzťah medzi zobrazovaním násilia na televíznej obrazovke a agresívnym konaním mladých ľudí, ktoré vyúsťujú do závažnej trestnej činnosti.

    Kontrolným orgánom, ktorý musí monitorovať dodržanie platných zákonov vo vysielaní elektronických médií, je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Napriek tomu, že si je rada vedomá tejto svojej funkcie, podľa môjho názoru nekoná dostatočne dôsledne. Naďalej toleruje porušovanie zákona, napríklad z ponúk programu naďalej na nás z obrazoviek sa zameriavajú zbrane, naďalej sa vystrihujú z filmov násilné scény a podobne.

    Vážený pán minister, ja som vás v minulosti už na túto otázku interpelovala a interpelujem vás opätovne, pretože tento problém mi hlboko leží na srdci. Patrím medzi tých ľudí, ktorí sú hlboko presvedčení, že prezentácia násilia v televízii a v kinách vlastne ponúka tam, kde nie sú pozitívne príklady, mladým ľuďom negatívne príklady. Preto vás opätovne, pán minister, žiadam o odpoveď, či nevnímate postup Rady pre vysielanie a retransmisiu pri prenesenom výkone štátnej správy, v rámci ktorej má rada ukladať sankcie za prezentáciu násilia na televíznej obrazovke, ako veľmi, veľmi benevolentný postup.

    Vážený pán minister, vy ste mi v minulosti odpovedali, že nemáte vplyv na Radu pre vysielanie a retransmisiu. Osobne zastávam názor, že táto rada bola zákonom zmocnená na výkon takých úloh, ktorý prislúcha štátnej správe a táto ich aktivita má charakter štátnej správy. Vy ste ústredný orgán štátnej správy, preto sa domnievam, že benevolencia Rady pre vysielanie a retransmisiu je vo vašej kompetencii na posúdenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz vystúpi pán poslanec Martin Fronc, pripraví sa pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, interpelujem podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja.

    Pán minister, vypísali ste verejné obstarávanie na realizáciu administrácie programu Mládež v akcii, čo je program hradený z európskych fondov v hodnote skoro 400 mil. korún. Do verejného obstarávania sa prihlásila Juventa a nadácia Intenda. Juventa dala ponuku za 50 mil. Sk, Intenda za 49 mil. Sk. Verejné obstarávanie ste následne zrušili a projekt ste zverili Juvente. Preto sa chcem opýtať, pán minister, na základe čoho ste zrušili toto verejné obstarávanie a či ste následne vypísali nové verejné obstarávanie, alebo ste projekt priamo zverili Juvente, teda priamym zadaním.

    A posledná otázka v tejto veci: Je tento postup v súlade s pravidlami pre čerpanie prostriedkov z európskych fondov, nestane sa, že Slovensko potom bude musieť vracať peniaze do európskych fondov?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Pripraví sa Alexander Slafkovský.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, rada by som položila interpeláciu pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Pani ministerka, dovoľujem si vás požiadať o informáciu, ako sú naplnené finančné objemy pre aktívnu politiku práce na úradoch práce. Podľa mojich informácií žiadosti začínajúcich podnikateľov sa iba zbierajú a prostriedky na ne nie sú. Je to v programovom opatrení 4 podľa § 41 zamestnávanie a na aktivačné práce sú financie iba do konca mája.

    Ak sú tieto informácie pravdivé, ako budete, pani ministerka, riešiť vzniknutú situáciu? Na začatie podnikania sú vždy potrebné prostriedky, ktoré tento program pre vznikajúcich samozamestnávateľov zaisťuje. Nie je ohrozená tvorba nových pracovných miest meškaním nárokovateľných platieb?

    Je to o to horšie, že tieto informácie mám z východného Slovenska, kde je miera nezamestnanosti najväčšia.

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Alexander Slafkovský. Pripraví sa pán poslanec Jaroslav Ivančo.

  • Vážený pán podpredseda, mám interpeláciu na pána generálneho prokurátora.

    Vážený pán generálny prokurátor, v septembri roku 2005 som podal ako primátor mesta Liptovský Mikuláš podnet na políciu v Liptovskom Mikuláši z podozrenia páchania trestného činu členmi predstavenstva Tatra Development Group, a. s. pánom J. G. a pani M. K. pri správe z verejného majetku. Mesto v tejto spoločnosti v tom čase vlastnilo cca 10 % akcií. Vyššie uvedené osoby bez vedomia ostatných členov predstavenstva podpísali notárske zápisnice s exekučnými titulmi na majetok TDG vo výške cca 150 mil. Sk. Exekučné tituly vznikli z neplnenia evidentne nevýhodných zmlúv podpísaných za TDG pánom J. G a pani M. K. Vec vyšetruje Úrad boja proti korupcii, pobočka Banská Bystrica.

    Mám tri otázky. V akom štádiu je proces vyšetrovania? Druhá otázka: Rozhodol už prokurátor o vznesení obžaloby voči pánovi J. G. a pani M. K.? A tretia: Došlo ku zneužitiu právomoci verejného činiteľa, ak súčasný primátor Ján Blcháč stiahol mnou podaný podnet na políciu bez stanoviska prokurátora?

    Ďakujem. Písomný text odovzdám.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Jaroslav Ivančo, pripraví sa pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda.

    Vážená pani ministerka, členovia vlády, dovolím si interpelovať ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča.

    Vážený pán minister, v roku 2003 vznikla akciová spoločnosť Veriteľ ako 100-percentná štátna akciová spoločnosť pre proces oddlžovania v rezorte zdravotníctva, ktorý sa v priebehu rokov 2003 až 2005 konal v 4 fázach.

    V decembri roku 2005 sa rozhodlo o zrušení štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ. Na svojom 181 zasadnutí vláda Mikuláša Dzurindu prerokovala správu o likvidácii spoločnosti Veriteľ, a. s. k 15. júnu 2006 a rozhodla o použití likvidačného zostatku spoločnosti vo výške 649,5 mil. Sk, ktorý pozostával z peňažných prostriedkov na bankovom účte.

    Uznesením vlády č. 575 z roku 2006 zo dňa 21. júna 2006 bolo schválené, aby celý likvidačný zostatok bol odovzdaný Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Vychádzalo sa z toho, že aj keď 50-percentným akcionárom bolo ministerstvo financií, tak finančné prostriedky boli určené na oddlženie zdravotníckych zariadení a do skončenia likvidácie existovali záväzky, ktoré neboli vyrovnané. Zostatok vo výške 649,5 mil. Sk bol odovzdaný ministerstvu zdravotníctva a určený na vyrovnanie záväzkov zdravotníckych zariadení.

    Vážený pán minister, na aké konkrétne účely, resp. vyrovnanie záväzkov ktorých zdravotníckych zariadení bol Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky použitý likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s. vo výške 649,5 mil. Sk?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Pado.

  • Pani Sabolová, procedurálny návrh? Nech sa páči, zapojte, prosím, pani poslankyňu.

  • Pán podpredseda, chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť ministrov v rokovacej sále, lebo ešte stále prebieha bod interpelácie a zatiaľ pani ministerka sa len rozpráva s pani poslankyňami, bola by som rada, keby príslušní ministri, ktorí sú interpelovaní, sa dostavili naspäť do sály.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím pánov ministrov, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, keby podľa možnosti urýchlene zaujali miesta v laviciach. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Obraciam sa s interpeláciou na ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka. Je to v súvislosti s činnosťou hasičského a záchranného zboru. V roku 2006 boli hasičským a záchranným zborom v jednom z krajov našej republiky pri záchranných prácach pri povodniach v priebehu roka vynaložené nemalé prostriedky na záchranné práce – na mzdy spolu 966 tis. Sk, na odvody 293 a na pohonné hmoty a iné spolu 535 tis. Sk. Náklady spolu v roku 2006 1 795 634 Sk. Toto sú len náklady jedného z krajských riaditeľstiev hasičského záchranného zboru pri zásahu pri povodniach. Nemám informácie zo všetkých krajov, ale hasičský a záchranný zbor ich k dispozícii určite má. Ale sú to prostriedky, ktoré hasičom v ich práci neskutočne chýbajú.

    Moja prvá otázka znie: Aký objem finančných prostriedkov bol v rámci Slovenskej republiky vynaložený na zásahy pri povodniach a iných mimoriadnych udalostiach v členení na mzdy, odmeny, odvody, pohonné hmoty a iné?

    Druhá otázka: Uvažuje vláda Slovenskej republiky alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o úhrade týchto nákladov pre hasičský a záchranný zbor? A ak áno, tak kedy, v akom časovom horizonte? Keďže tieto práce, ktoré uvádzam, boli vykonané v 3. a 4. mesiaci 2006 a do dnešného dňa uplynulo viac ako 12 mesiacov.

    Vážený pán minister, v súvislosti so zrušením krajských úradov rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v súvislosti s vašimi stretnutiami na okresných riaditeľstvách hasičského a záchranného zboru ako jedna z najaktuálnejších tém v hasičskom zbore je, či sa uvažuje so zrušením krajských riaditeľstiev hasičského a záchranného zboru, alebo nie, a ak áno, tak kedy a akým spôsobom. Takže moja otázka znie: Budú sa rušiť krajské riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru, alebo nie? Ak áno, tak kedy a akým spôsobom?

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Pado bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený v interpeláciách.

    Pýtam sa teraz, kto sa ústne hlási do tohto bodu s interpeláciou. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Andruskó Imre. Končím možnosť ďalších prihlášok do tohto bodu programu.

    Prosím, pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, moja interpelácia smeruje k pánovi ministrovi zdravotníctva Ivanovi Valentovičovi.

    Vážený pán minister, v posledných týždňoch sa v súvislosti s narastajúcim výskytom komplikácií po očkovaní novorodencov proti TBC začalo o tejto téme diskutovať aj verejne v médiách. Denník SME 9. 4. 2007, televízia Markíza 10. 4. 2007 a televízia JOJ 25. 4. 2007 priniesli príspevky, v ktorých sa otvorene hovorí o zvýšenom výskyte komplikácií u novorodencov po aplikácii BCG vakcíny od roku 2004. Odvtedy sa na Slovensku aplikuje výlučne táto jediná očkovacia látka. Slovenskí odborníci vystupujú s názorom, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré by výskyt nežiaducich účinkov po očkovaní zredukovali. Preto vás žiadam, aby ministerstvo zdravotníctva v záujme zlepšenia zdravotného stavu detí prehodnotilo formu očkovania detí proti TBC, teda, aby sa upustilo od očkovania novonarodených detí BCG vakcínou na 4. deň života, ktoré má početné vedľajšie účinky, napríklad v podobe hnisavých ložísk, opuchov a zápalov lymfatických uzlín.

    V tejto súvislosti dávam do pozornosti skúsenosti a praktické kroky z niektorých iných štátov Európskej únie. V Česku už pred 5 rokmi podal výbor Českej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti návrh na posun tohto očkovania na 7. až 12. mesiac veku dieťaťa. V súčasnosti časť detí očkujú už v takomto posunutom termíne s cieľom porovnania negatívnych reakcií na vakcínu pri oboch očkovacích kalendároch. Českí pediatri z Kliniky pediatrie PVZ a Prvej lekárskej fakulty Univerzity Karlovej Praha pľúcneho oddelenia Riečany a Kutnej hory, kalmetizačného oddelenia Praha, SUK Praha v materiáli Problematika vakcinácie v Čechách uvádzajú, že najväčší výskyt komplikácií je u detí očkovaných hneď po pôrode, teda na ten 4. deň, kým detí očkované medzi 7. až 12. mesiacom majú BCG komplikácie v minimálnom počte.

    Ďalej v Nemecku vydala STIKO, čo je Stála komisia Robert Koch inštitútu, vyhlásenie, citujem: „Vzhľadom na epidemiologickú situáciu v Nemecku neurčitých dôkazov účinku predloženej účinnosti BCG očkovania a nezriedkavých závažných neželaných účinkov liečiva očkovacej látky BCG nemôže STIKO naďalej zastávať odporúčanie tohto očkovania.“ V materiáli uvádzam aj citované materiály. Na základe tohto vyhlásenia bolo v roku 1998 v Nemecku očkovanie proti TBC vyškrtnuté zo zoznamu odporúčaných očkovaní. Vyhlásenie STIKO bolo oneskorenou reakciou na už roky známe výsledky veľkoplošného pokusu Svetovej zdravotníckej organizácie s týmto očkovaním, ktoré prof. MUDr. Brehmer zhodnotil nasledovne, mám tu aj presný materiál, z ktorého by som mohla citovať, ale nejdem zdržiavať, iba toľko: pán doktor hovorí, že v Nemecku používaná očkovacia látka – a práve tá je používaná aj na Slovensku – sa vo veľkej placebo formou kontrolovaných štúdií ukázala ako neúčinná.

    Po tretie vo Švédsku je očkovanie BCG vakcínami od roku 1985 doslova zakázané. Pritom štúdia, ako som hovorila, ktorá dokazuje neúčinnosť BCG vakcíny, teda na neúčinnosť vakcíny a riziká spojené s očkovaním, je spojená s množstvom problémov, nebudem citovať všetky, ktoré pánu ministrovi posielam, ale aspoň budem citovať z publikácie Galiny Petrovny Červonskej prof. virologičky s mnohoročnou praxou, členky komisie pre (Jutiku) pri Štátnej dume Ruskej federácie, ktorá vo svojej knihe Očkovanie, mýty a skutočnosť upozorňuje na nebezpečenstvo včasnej aplikácie BCG vakcíny. Hovorí: „Rizikom vzniku zápalov uzlín je vek v momente imunizácie menej ako 1 mesiac. Výskyt zápalov uzlín je medzi takýmito deťmi dvakrát vyšší, než medzi deťmi staršími než 3 roky.“ Hovorí, že „udivujúci nerozum, my pokračujeme vo vakcinácii na 3. až 5. deň po narodení“, na Slovensku detto, na 4 deň.

    Ďalej, necitujem teda všetko, aby som vás nezaťažovala, ale povedala by som už len toľko, že aj samotná príbalová informácia k BCG vakcíne píše o mnohých možných vedľajších účinkoch, medzi inými o zápale uzlín, či o infekcii baktériami vo vakcíne.

    Napokon by som položila otázku: Naši pediatri o tomto nevedia? A najmä naši imunológovia? Je zaražajúce, že – nebudem tu menovať –, ale známy imunológ v televízii JOJ 25. 4. poprel, čo sa pripúšťa práve v tomto príbalovom letáku samotným výrobcom tejto vakcíny, že zápal lymfatických uzlín môže spôsobiť samotná vakcína a vinu v tomto prípade dal personálu, ktorý očkuje.

    Takéto zahmlievanie a skresľovanie skutočností z najvyšších miest pediatrie vedie k súčasnému stavu na Slovensku, teda k absolútnej neinformovanosti. Rodičia nevedia o možných vedľajších účinkoch, pediatri túto otázku tiež podceňujú, prípady sa neevidujú, nezapisujú do zdravotnej dokumentácie a nehlásia na kompetentné úrady. Z toho spätne vyplýva absolútne skreslená štatistika a s ňou súvisiace podcenenie rizík plynúcich z očkovania. A tak naďalej väzíme v bludnom kruhu dezinformácie so smutnými následkami pre zdravotný stav, ako som tu už uvádzala, práve pri tejto vakcíne pre naše deti. K takýmto dezinformáciám patrí aj neustále zdôrazňovanie údajne hodnovernosti štatistík, pritom najkompetentnejší v tejto oblasti tvrdia čosi iné.

    V materiáli Liekové riziko 23/24 publikujú autorky Lančová, Palová a Maťašová zo Štátneho fakultného zdravotného ústavu Slovenskej republiky štúdiu, kde hovoria, že postvakcinačné reakcie hlásené v roku 2002 v Slovenskej republike bolo zo zdravotných záznamov očkovaní zistených 181 takýchto reakcií, pričom hlásených na toto zariadenie bolo iba 6 prípadov. Z uvedeného vyplýva, že hlásenie závažných postvakcinačných reakcií je naďalej nedostatočné. To konštatujú autorky. Za pozornosť stojí tiež fakt, že zo 181 postvakcinačných reakcií bolo práve 125 reakcií na spomínanú TBC vakcínu.

    Vážený pán minister, moja interpelácia smeruje k tomu, aby ministerstvo zdravotníctva prehodnotilo očkovanie novorodencov proti TBC. Minimálne by bol žiaduci posun očkovania o 7 až 12 mesiacov, ako to robia v Česku, avšak vzhľadom k známym faktom by mala byť nastolená aj otázka, či by sme nemali nasledovať príklad Nemecka alebo Švédska, teda úplne upustiť od očkovania proti TBC a už zvlášť by som sa spýtala, prečo je povolená u nás jediná vakcína, ktorá spôsobuje práve takéto závažné problémy detí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som interpeloval pána ministra školstva, pána profesora Mikolaja.

    Vážený pán minister, ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport som dostal materiál Ministerstva školstva Slovenskej republiky s názvom Prehľad o poskytnutých kapitálových výdavkoch v roku 2007 na stavby regionálneho školstva. Podľa materiálu bolo v marci 2007 na uvedený cieľ rozdelených spolu 111,5 mil. korún, pričom pomery dotácií pre jednotlivé krajské školské úrady nekorešpondujú so žiadnymi ukazovateľmi krajov. Napríklad dotácia pre KŠÚ v Žiline bola 26 mil. korún, KŠÚ Nitra dostala menej ako 4 mil. korún.

    Z uvedeného dôvodu vás interpelujem nasledujúcimi otázkami ohľadom kapitálových výdavkov na stavby regionálneho školstva. Existujú na ministerstve školstva kritériá rozdeľovania kapitálových výdavkov vo forme písomného materiálu? Ak áno, po prvé sú kritériá zverejnené na webovej stránke ministerstva školstva alebo iným spôsobom?

    Po druhé, na akej úrovni ministerstva školstva a kedy boli kritériá vypracované?

    Po tretie zohľadňujú kritériá rozdeľovanie dotácií, havarijné stavy jednotlivých školských klubov? Ak nie, po prvé, na akej úrovni sa rozhoduje o rozdeľovaní kapitálových výdavkov?

    A po druhé, v akej písomnej forme sú zachytené návrhy na rozdeľovanie kapitálových výdavkov v rámci obehu dokladov na ministerstve školstva?

    Vopred ďakujem za odpoveď. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Všetci písomne i ústne prihlásení pani poslankyne, páni poslanci už vystúpili. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 220.

    Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku poslanca Petra Pelegriniho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Pán poslanec Pelegrini, poďte zaujať miesto, pán poslanec.

    A teraz do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Minárik, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, dnes doobeda som bol s vaším kolegom pánom ministrom financií. Taký konsenzuálny s vami však nebudem môcť byť. Nebude to také príjemné, pretože vo vami navrhovanom zákone sú tri problémy. Jeden pomenovala pani poslankyňa Žitňanská, jeden pán poslanec Lipšic a tretí chcem pomenovať ja.

    Sú to pomerne značné problémy, aj keď, samozrejme, táto predloha dostala určitú modifikáciu a posunula sa, ale k tomu komunitárnemu a k tomu ústavnému ešte pribudol jeden problém – vstup do kompetencií samosprávy. To, čo obsahuje táto predloha v bode 3 a v bode 6, je nesystémové vstúpenie do procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, ktorý je upravený v zákone č. 50/1996 Z. z.

    Používané pojmy, ako technické riešenie v mierke 1:10 000 a projekt výstavby diaľnice do tohto vstupujú takým zvláštnym spôsobom, ktorý nie je úplne v súlade so stavebným zákonom. Sú to pojmy, ktoré nie sú ani v tej prvej časti stavebného zákona zadefinované.

    Navrhnutý postup je v rozpore s procesom obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie, ktorý je pomerne zložitý a komplexný. Obchádzajú sa niektoré ustanovenia. Dokonca sa to obchádza v jednom prípade úplne, kedy sa do toho vstupuje akosi ex post. Umiestnením stavby diaľnice na podklade dokumentácie, ktorá neprešla procesom podľa stavebného zákona, teda nie je v súlade s tým, ako sa takáto územnoplánovacia dokumentácia má obstarať.

    Takéto riešenie, ktoré navrhujete, narúša vyváženosť právneho poriadku, keďže uskutočňuje isté ciele, ktoré, samozrejme, prioritne sledujete vy vo vašom rezorte, na úkor iných cieľov, ktoré môžu byť rovnako dôležité a ktoré sa zlaďujú práve v tom procese obstarávania. Preto navrhujem, aby sa vypustil v článku I bod 3, v článku I bod 6. Pán spravodajca, nech sa páči. Každý osobitne, aj keď riešia v podstate veľmi podobnú problematiku. Závisí to od stavu, v akom stave je územnoplánovacia dokumentácia práve v tej chvíli v procese schvaľovania.

    Na záver ešte by som chcel zdôrazniť, že ide vstup do kompetencie samospráv, kde sa naozaj to vyváženie, ktoré je v stavebnom zákone, hlavne cez záväzné stanovisko krajského úradu, kde štát má svoju ingerenciu, zrazu vstupuje iným mechanizmom a exekutívny orgán štátu, teda vláda si uzurpuje pre seba oveľa väčší podiel, ako je v pôvodnom zákone zamýšľané. Navyše si myslím, že takto, ako to predkladáte, boli porušené aj Legislatívne pravidlá, ktoré sú zhodou okolností v tejto časti pre Národnú radu a pre vládu prakticky totožné. Tie, ktoré sú platné pre Národnú radu, sú uverejnené aj v Zbierke zákonov, takže o to viac by ste ich mali rešpektovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila na vystúpenie pána poslanca Minárika pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec namietal vstup do samosprávy. Pán poslanec, veľmi nerada vás poučujem, ale musím uviesť ako neodškriepiteľný fakt, že stavebné konanie, vyvlastňovacie konanie, územné konanie, kompetencie, ktoré majú samosprávy v týchto oblastiach, sú preneseným výkonom štátnej správy. Všetky rozhodnutia, ktoré sa vydávajú v rámci tejto kompetencie, sa vydávajú menom štátu, okrúhlou pečiatkou so znakom štátu a zodpovednosť za akékoľvek prestúpenie, nezákonnosť, ktorá spôsobí škodu, zodpovedá štát, teda nesie objektívnu zodpovednosť, pretože je to vlastne jeho úloha, ktorou poverí samosprávu ako prenesený výkon štátnej správy.

    Z toho dôvodu štát môže kedykoľvek zákonom upraviť plnenie týchto úloh a samospráva to bude plniť tak, ako to upraví štát, pretože je to jeho úloha a je to vykonávané v jeho mene a on nesie plnú právnu aj materiálnu zodpovednosť za škody, ktoré sú spôsobené v tejto činnosti. Teda jednoznačne môže byť úprava v tejto oblasti a nie je to zásah do samosprávy. Tam je neprijateľný len zásah do originálnej pôsobnosti samosprávy a toto originálna pôsobnosť samosprávy nie je.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Ja by som chcel nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Minárik a spomenúť tu ešte raz, že okrem toho, že určite ide o dobrý záujem urýchliť prípravu výstavby diaľnic a prijať také opatrenia, aby sme vlastne ten deficit našich diaľničných ciest vedeli dobehnúť, toto je určite dobrý cieľ. Ale to neznamená, že keď chceme naplniť tento dobrý cieľ, že máme pri tom porušiť niektoré ďalšie veci alebo zasiahnuť tak, že vznikajú buď rozpory s ústavou alebo obmedzovanie nejakých ďalších účastníkov pri konaniach a podobne a aj v súvislosti so samosprávou. Samospráva to nie je len o tom, že prenesieme na ňu výkon správy s tým, že keď chceme niečo urobiť, tak už rozhodneme, lebo je to zodpovednosť vlády a podobne. Je to aj o tom, že sme prebehli procesom decentralizácie a postavili sme to na princípe subsidiarity. A myslím si, že práve pri všetkých týchto rozporoch, ktoré tam vznikajú, rozpor s ústavou, rozpor s postavením zúčastnenej osoby a aj tento rozpor so samosprávami a ich možnými kompetenciami, ktoré sú schopné riešiť, tak by sme im ich nemali brať.

    Na druhej strane, samozrejme, chápem, že keď sú určité problémy, tak ich treba riešiť, ale mali by sme ich riešiť takou cestou, aby boli principiálne a komplexné, napríklad na riešenie takýchto problémov pri všetkých líniových stavbách a nielen pri probléme diaľnic. Čiže, podporujem toto riešenie, ale nie takýmto spôsobom a prikláňam sa k tým výhradám, ktoré zazneli od troch poslancov a poslankyne, ktorí vystúpili v rozprave.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová, je mi ľúto, že práve vám musím ako pani profesorke práva povedať, že pravda je v tomto prípade na mojej strane. Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie je jednoznačne samosprávna funkcia obcí. Patrí jej to podľa § 4 ods. 3 písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990. To je jednoducho nespochybniteľný fakt a moje pozmeňujúce návrhy sa týkajú len premietania nejakej inej dokumentácie do dokumentu, ktorý prijíma každá obec svojím všeobecne záväzným nariadením práve na základe tohto paragrafu, tohto odseku a tohto písmena.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Krik v pléne.

  • Pán poslanec Minárik, poprosím vás, nekričte na váženú pani kolegyňu. Je to nevhodné. Ďakujem.

    Pokračujte, pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v stručnosti zareagoval na pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Najskôr po poradí, v akom boli predložené.

    Najskôr na pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej. V súčasnosti je podľa zákona 24/2006 § 24 až § 27 účastníkom konania tzv. zainteresovaná verejnosť. V praxi sú to všetky občianske iniciatívy, občianske združenia, neinvestičné fondy, neziskové organizácie, nadácie a iné mimovládne organizácie. To je práve kameň úrazu, ak majú byť desiatky takýchto iniciatív a organizácií účastníkom každého územného konania, každého stavebného konania a každého kolaudačného konania alebo konania o zmene stavby, nie je možná ďalšia výstavba diaľnic, pretože mnohé z nich sú, z tých iniciatív, sú programovo zamerané proti akejkoľvek výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Preto navrhujeme, aby tieto iniciatívy, organizácie mali v týchto správnych konaniach postavenie zúčastnenej osoby podľa § 15a správneho poriadku. Podľa nášho názoru je rozsah práv priznávaných zúčastnenej osobe podľa správneho poriadku plne postačujúci na uplatnenie ich oprávnených práv.

    Základný stupeň každej projektovej prípravnej dokumentácie je stavebný zámer, kde prebieha environmentálne posúdenie stavby a kde musia byť zo zákona minimálne navrhnuté tri variantné riešenia budúcich trás výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a v tomto konaní, ako som už povedal, je zainteresovaná verejnosť účastník konania. Ale v tomto konaní sa upresní a jednoznačne definuje tá trasa a nemá už praktický význam, aby sme to isté stále opakovali v ďalších stupňoch konania, čo je územné konanie, stavebné konanie, resp. pri zmene stavby je to takisto stavebné konanie, resp. pri kolaudácii je to takisto stavebné konanie a my sa vlastne nedostaneme ďalej v prípade, že tieto osoby budú chcieť ďalej pokračovať. Čiže, všetky ich zmysluplné požiadavky budú premietnuté v stavebnom zámere a vieme sa potom pohnúť ďalej. To je filozofia tohto návrhu zákona.

    Chcem ešte, lebo tu zaznela aj kritika z hľadiska, z hľadiska aarhuského dohovoru. Presne aj to idem citovať. Článok 6 tohto aarhuského dohovoru hovorí o účasti verejnosti na rozhodovaní o vymedzených činnostiach, kde v ods. 4 sa presne cituje: „Každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.“ To je citácia z aarhuského dohovoru Zbierka zákonov, príloha k čiastke 23. Čiže, presne o to tu ide. Je to tá včasná účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené možnosti a je to presne v tom stavebnom zámere, keď sú tri trasy študované, ale keď už sa tie trasy zadefinujú, nemá zmysel tam toto všetko vsúvať. Pretože o čom to je? Len o opakovaní tých istých požiadaviek tých ľudí, ktorí nechcú, aby sa výstavba pohla ďalej z rôznych dôvodov. Čiže, myslím, že je tu plný súlad s aarhuským dohovorom, ktorý ste spomínali. Preto musím vyjadriť nesúhlas s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Žitňanskej. Ešte raz zdôrazňujem, že keď tie iniciatívy budú chcieť, tak nám narušia celý proces vo všetkých, kde už to nemá zmysel, vo všetkých ďalších stupňoch konania. Už to nemá zmysel v územnom konaní, v stavebnom konaní, v kolaudačnom konaní ani pri zmene stavby, pretože to sa točia stále tie isté pripomienky.

    Po druhé, pán poslanec Lipšic, myslím, že na ten aarhuský protokol som zodpovedal. To je vlastne to isté a pán poslanec Lipšic mal ešte pripomienku k problematike stavebnej uzávery. Tak to, čo je uvedené v informácii, to znamená, vylúčime problém stavebnej uzávery zo zákona. S tým nemáme ani problém a toto podporujem, to je v informácii a takto by sa to malo aj, a odporúčam, aby to nespôsobovalo ďalšie problémy. Lebo stavebná uzávera rieši možno 5 % problému a vieme si predstaviť, že budeme vedieť zmysluplne pokračovať aj v prípade, že stavebná uzávera nebude uvedená v zákone.

    Posledné, pán poslanec Minárik. Pán poslanec Minárik navrhuje v článku 1 bod 3 vypustiť a takisto v článku 1 bod 6 vypustiť s tým, že to zdôvodňuje, že potláčame právomoc obcí a samosprávy, vlastne celej, a jednoducho takýmto postupom by sme potlačili ich právomoc. Chcem zdôrazniť, že dôvodom navrhovanej úpravy je skutočnosť, že záväzná časť územného plánu regiónu upravuje umiestnenie diaľnice a cesty pre motorové vozidlá v území formou koridoru vo veľkej mierke zobrazenia.

    Do ďalšieho územného plánu obce sa premieta bez technického podkladu v menšej mierke, čo umožňuje podstatné, niekedy až niekoľko sto metrové posuny územia a robí nám to potom neskonalé problémy ako pokračovať ďalej. S tým, že podľa môjho názoru to bolo nesprávne pochopené, pretože obec to nijako nezaťaží, pretože obec aj teraz musí premietať záväznú časť územného plánu regiónu do územného plánu obce. To je pre ňu záväzná časť. My alebo stavebník týmto na naše náklady vlastne zavádzame povinnosť pre stavebníka, pre nás zabezpečiť tento technický podklad vo väčšej mierke, v podrobnejšej mierke a tým eliminujeme niekedy tie aj stometrové rozdiely v území, ktoré som popísal, a presnejšie definujeme podklady pre územné konanie a najmä pre vyvolané investície, pretože to sa nedá uzatvárať, keď to nevieme zadefinovať.

    Čiže ešte raz, obec musí rešpektovať regionálne územné plány, regionálne územné plány musia rešpektovať celoslovenské územné plány aj rezortné, a tým, že zavádzame túto povinnosť, ktorá už aj dnes existuje pre samosprávu, tým vlastne uľahčíme, lebo na naše náklady spresníme ten územný podklad, ale my tam nemeníme vôbec rozhodnutia obce, ako to tu bolo uvedené. A tak to ani v zákone nikde nie je. A o potláčaní samosprávy podľa môjho názoru nemôže byť ani reči, to je podľa mňa nesprávne pochopené, preto tak isto nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Minárik.

    Záverom len toľko, že je tento zákon veľmi dôležitý z hľadiska prípravy diaľnic a rýchlostných ciest. V prípade, že tento zákon nepôjde ďalej, nevieme zabezpečiť zmysluplné stavanie a nevieme zabezpečiť tú spoločenskú objednávku. Je to vlastne ušitie si biča aj na mňa alebo na rezort dopravy, pretože v prípade, že ten zákon bude schválený, tak ja predpokladám, že príprava nebude trvať desať rokov, ale tri roky. Tým pádom je to oveľa väčší tlak na nás, aby sme to zrýchlili, aby sme zabezpečili aj peniaze, aby sme sa pohli dopredu. A v žiadnom ani vo sne mi nenapadlo, aby sme obmedzovali právomoci obcí alebo obmedzovali právomoci občanov, jednoducho, keď chceme stavať, musíme to stavať.

    V okolitých krajinách tak isto sa na nás pozerajú, keď im povieme, aké tu vlastne máme podmienky, že pre nich je to nerealizovateľné. Čiže, aj ten medzinárodný kontext, myslím si, že je taký, že to majú inak v iných krajinách ako my a snahou tohto zákona je odstrániť tento stav a pohnúť ozaj dynamickejšie prípravu diaľnic a rýchlostných ciest dopredu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

    správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2006,

    tlač 240, spoločná správa výborov ako tlač č. 240a.

    Správu uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Ján Jasovský. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa niekoľkými slovami správu uviesť. Máte ju všetci vo svojich laviciach. Tak ako je uvedené v správe, činnosť Najvyššieho kontrolného úradu bola výrazne ovplyvnená novelou, ktorá bola schválená parlamentom v roku 2006 a, samozrejme, výrazne je jej činnosť ovplyvnená aj ďalšou novelou zákona, ktorá bola schválená týmto parlamentom v tomto roku. Mám taký pocit, že vzhľadom na to, že ide už o tretiu novelu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade za posledné dva roky, pomaly dozrieva čas, kedy by sa uživila aj novela celého zákona, možno celý nový zákon tak, aby sa Najvyšší kontrolný úrad dostal do určitého kontextu so zákonmi o národných kontrolných úradoch v rámci Európskej únie.

    V nadväznosti na zmeny, ktoré zákon priniesol Najvyššiemu kontrolnému úradu, sme v druhom polroku minulého roku začali s výkonom kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami a s majetkom obcí a vyšších územných celkov a začali sme takisto s kontrolou právnických osôb, kde majú tieto celky svoju majetkovú alebo finančnú účasť. Museli sme spraviť celý rad transformačných aktivít, medzi ktoré je možné zaradiť aj vypracovanie novej koncepcie a stratégie až do roku 2012. Museli sme zaradiť do nášho života fungovanie ďalších dvoch nových expozitúr, v Nitre a v Bratislave sme zriadili expozitúry, ktoré plne fungujú a chcem poznamenať, že v najbližšom období otvárame ďalšie expozitúry a to v Žiline a v Trenčíne a máme rozpracovanú siedmu expozitúru v Prešove.

    Treba povedať, že na týchto expozitúrach bude za chvíľu pracovať zhruba sto ľudí, čo je približne polovičná kapacita Najvyššieho kontrolného úradu. A to napriek tomu, že v rozpočte štátu sme dostali dvakrát dvadsať ľudí. To znamená, že sme museli urobiť vážne opatrenia v rámci ústredia v Bratislave a presunúť pracovníkov na tieto detašované zložky. Ale chcem poznamenať, že iná možnosť ani nie je, pretože k doterajším 5 tisíc subjektov, ktoré sme kontrolovali v štátnej správe, nám pribudlo viac ako 8 tisíc subjektov v samospráve. To znamená, väčšia časť kontrolovaných subjektov je dnes v rámci celého Slovenska a nie je to ako predtým sústredené len v Bratislave.

    Tu treba povedať, že pri rozpočte, ktorý má Najvyšší kontrolný úrad, bude asi potrebné využiť tú novelu zákona, ktorá bola posledne schválená týmto parlamentom, pretože s 500 tisíc korunami kapitálových výdavkov vybudovať tieto expozitúry napriek tomu, že ich zriaďujeme všetky v priestoroch štátnej správy, vo voľných priestoroch, asi nebude jednoduché.

    Niekoľko slov k zahraničným aktivitám. Veľmi významným bolo na Slovensku stretnutie pracovnej skupiny Európskej organizácie kontrolných skupín EUROSADE pre kontrolu informačných technológií. Chcem poznamenať, že na Slovensku bolo 47 účastníkov z 27 krajín Európy a že Slovensko sa veľmi dobre touto konferenciou prezentovalo.

    V roku 2006 sme vykonali spolu 76 kontrolných akcií na 346 subjektoch. To znamená, že prakticky na každý deň pripadla kontrola jedného subjektu, samozrejme, každý deň nielen na pracovný. Vykonanými kontrolami sme nereagovali, samozrejme, len na plán kontrolnej činnosti, ale reagovali sme aj na požiadavky a podnety najmä výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj na požiadavky a podnety občanov Slovenskej republiky. Chcem poznamenať, že v priemere na jeden rok nám to vychádza, že zistíme spolu 7 500 porušení predpisov, najmä zákona o účtovníctve, o rozpočtových pravidlách, správe majetku štátu, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o dani z príjmov, zákona o správe daní a poplatkov a v poslednom roku sa objavuje aj porušovanie zákona o finančnej kontrole. Tieto porušovania sme zistili v rámci kontrol hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom. Mohol by som hovoriť o tom, ako sú verejné prostriedky vynakladané alebo využívané nehospodárne, ako je porušovaná finančná disciplína. Ako sú využívané a zneužívané rôzne poradenské a právne služby, samozrejme, neefektívne. Nedôslednou prípravou investičných procesov sa úžasne zvyšujú investičné náklady, rozpočtové náklady, uhrádzajú sa služby nekvalifikovaným dodávateľom, neoprávnene sa poskytujú preddavky na práce a služby, uzatvárajú sa nevýhodné nájomné zmluvy o nájmoch v nebytových priestoroch, rôzne mandátne zmluvy a podobne.

    Pri kontrole správy a ochrany majetku sú zistené nedostatky najmä v oblasti inventarizácie majetku a záväzkov, takisto vo vedení evidencie nehnuteľného majetku a správnosti odpisovania pozemkov. Značné nedostatky zisťujeme v oblasti pohľadávok, ktoré nie sú včas a dôsledne vymáhané. Kontrolami verejného obstarávania, asi viete, čo poviem, bolo zistené nedodržiavanie zákonom stanovených metód, postupov, súťažných podmienok, pri vyhodnocovaní rôznych ponúk a podobne. V oblasti vecnej a formálnej správnosti vedenia účtovníctva sme takisto zisťovali nedostatky. Mohol by som hovoriť o zúčtovaní škôd, pohľadávok, odpisovaní, rôznych inventarizačných rozdielov.

    Takou novou metódou, ktorú používame, je kontrola zásad programového rozpočtovania. Tu treba povedať, že programové rozpočtovanie nevystihuje reálnu potrebu výdavkov v jednotlivých organizáciách a to najmä preto, že chýbajú pravidlá hry. Pravidlá pre zaraďovanie výdavkov do jednotlivých častí programovej štruktúry.

    Takisto v oblasti poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu a štátnej pomoci treba konštatovať, že príslušné ministerstvá nedôsledne usmerňujú proces poskytovania účelových dotácií a podriadené subjekty mnohokrát nevedia, ako majú reagovať alebo si tieto usmernenia vysvetlia po svojom, samozrejme, vo svoj prospech. Problematika rôznych značne napnutých procesov bola v oblasti štátnych hmotných rezerv. Tu sme zistili množstvo rôznych porušení zákonných noriem, nedôsledne vymáhané pohľadávky štátu, nevyčíslené zmluvne dohodnuté pokuty. Skladované sú aj také komodity, ktoré vôbec nemajú čo robiť v štátnych hmotných rezervách, nesprávne zúčtované verejné prostriedky a ďalšie a ďalšie.

    Podobne Fond národného majetku v predchádzajúcich rokoch – negatívny vývoj pohľadávok. Poznamenám možno len, že pohľadávky, ktoré sú krátkodobé, predstavujú až 95 % z celkového objemu. Fond postúpil v minulom roku 253 pohľadávok v hodnote viac ako 15 miliónov korún za celkovú sumu alebo za celkové odstupné 2,64 % menovitej hodnoty. Viete si predstaviť, aký je to objem zdrojov.

    Slovenský pozemkový fond, veľmi podobne, veľmi podobne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som nebol len pesimistický, je mi príjemné konštatovať, že napríklad pri kontrole daňových príjmov štátneho rozpočtu sa potvrdilo, že aktivita správcov dane pri odstraňovaní nedostatkov pri správe daní bola pozitívne ovplyvnená už aj predchádzajúcimi kontrolami vykonanými Najvyšším kontrolným úradom. Ale, samozrejme, problémy rôznych rozhodovaní daňových úradov, daňových exekučných konaní sú stále veľmi, veľmi veľké. Pokiaľ ide o vymáhanie daňových nedoplatkov, asi bude potrebné, ale to budem hovoriť s príslušnými predsedami výborov, novelizovať celý rad zákonov.

    Tieto návrhy vzhľadom na to, že sme na Najvyššom kontrolnom úrade zriadili legislatívnu radu, budeme predkladať vo forme návrhov noviel zákonov príslušným výborom, ktoré sú gesčné pre našu činnosť tak, aby dochádzalo k odstraňovaniu týchto problémov.

    Tak ako som spomenul, začali sme v druhom polroku minulého roku ihneď po schválení novely zákona o kontrole samosprávy s výkonom kontroly v rámci rozšírenej vecnej kontrolnej pôsobnosti. Vykonali sme 19 kontrolných akcií v oblasti samosprávy. Pamätáte si, že správu o kontrole vo vyšších územných celkoch sme predniesli a prerokovali aj v októbri v Národnej rade Slovenskej republiky, ďalšie kontrolné akcie sme vykonali v krajských mestách, vo vybraných okresných mestách, vykonali sme mnohé kontroly aj v ďalších mestách a v mnohých obciach aj na základe podnetov a námetov poslancov Národnej rady, resp. občanov, kde bolo evidentné, že k porušovaniam zákonov dochádza. Treba povedať, že tie nedostatky, ktoré sa objavujú v samospráve, sú veľmi podobné nedostatkom, ktoré sa objavujú v štátnej správe s tým rozdielom, že ich je trikrát viacej. Ak sa samospráva chváli tým, že už má vyriešený problém kontrolórov, nie je to pravdou. Mnohí kontrolóri vykonávajú činnosť v mnohých ďalších mestách a obciach na skrátený úväzok – na hodinu, na dve hodiny – a tým sa tak trošku zakrýva, že zákon je naplnený a že kontrolóra tá obec má.

    Treba povedať, že čím ideme nižšie k organizačnej štruktúre v hierarchii miest a obcí, tým je nižšia úroveň právneho, ekonomického a vôbec celého takého riadiaceho vedomia. Iste si pamätáte, že niektoré poznatky sme dali do Národnej rady. Ak si spomínate, tak Národná rada schválila napríklad riešenie problematiky pozemkov pod cestami druhej a tretej triedy, riešenie problému kompetencií primátorov, starostov a predsedov vyšších územných celkov. Treba povedať, že vláda Slovenskej republiky už preniesla túto požiadavku parlamentu na príslušných ministrov a týmto smerom chceme pokračovať. Tam, kde nájdeme možnosť nedostatočného zákona, budeme to, tak ako som povedal, prerokúvať v Národnej rade cez príslušné výbory tak, aby sme nepoukazovali len na chyby, ktoré objavíme počas našich kontrol, ale najmä, aby sme odstraňovali príčiny neplnenia týchto niektorých zákonných noriem.

    Dalo by sa hovoriť o mnohých poznatkoch v oblasti samosprávy. Chcem ale jednoznačne povedať, že napriek tomu, že je to pre nás naozaj veľmi zložité vykonať kontrolu u 8 tisíc subjektov, výkon tejto kontroly je jednoznačne užitočný a vnímam veľmi pozitívne reakcie starostov a primátorov, ktorí odstraňujú svoje problémy, pretože mnohokrát sa stane, že ani nevedia, čo a aké doklady od nich pýtame.

    Praktické skúsenosti, ktoré máme, porovnávame so zahraničím, najmä v oblasti V4, kde vykonávame mnohé paralelné kontroly so susednými krajinami – s Poľskom, Maďarskom, Ukrajinou, Českou republikou. V minulom roku sme vydávali ešte certifikáty v oblasti zdrojov európskych fondov. Toto už skončilo. Už vykonávame len samotnú kontrolu v oblasti zdrojov Európskej únie. V minulom roku bola veľmi úzka spolupráca aj s orgánmi činnými v trestnom konaní, celkove v 18 prípadoch sme s nimi spolupracovali, vyjadrili sme sa k 334 návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, legislatívnych zámerov, uzneseniam vlády a podobne.

    Pre informáciu, v roku 2006 sme dostali celkove 663 podaní občanov Slovenskej republiky, z toho 290 podaní patrilo do kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu. Musím povedať, že právne vedomie je značne nízke a napriek našim dňom otvorených dverí a podobným iným aktivitám sa občania obracajú na nás v mnohých prípadoch, kde Najvyšší kontrolný úrad svoje kompetencie nemá.

    Mali sme mnohé návštevy v minulom roku zo zahraničia aj v oblasti krajín, ktoré boli v prístupovom procese. Mali sme tu kolegov z Bulharska, mali sme tu kolegov z iných krajín, ktorým sme prezentovali už našu činnosť v rámci Európskej únie.

    Na záver môjho vystúpenia, dámy poslankyne a páni poslanci, chcem povedať aj vetu, ktorú je potrebné povedať. Najvyšší kontrolný úrad dodržal všetky záväzné ukazovatele rozpočtu, ktoré boli určené kapitolám s rozpisom stanovených ukazovateľov stanovených zákonom o štátnom rozpočte na rok 2006. Dodržali sme všetky záväzné limity, ktoré boli plánom stanovené.

    Na úplný záver mi dovoľte uviesť, že kontrolná činnosť na rok 2007 bude realizovaná na základe plánu kontrolnej činnosti, ktorý sme spracovali na obdobie troch rokov, s upresnením na obdobie jedného roka. Budeme pokračovať v rôznych témach a budeme prakticky vykonávať najviac tematických kontrol, nebudeme kontrolovať ten- -ktorý subjekt, celú jeho činnosť, ale budeme sa zameriavať na činnosť, ktorú dokážeme potom porovnávať aj s ostatnými orgánmi napríklad štátnej správy.

    Isteže, mohol by som hovoriť veľmi dlho, ale chcem poznamenať, že správu máte, dámy poslankyne a páni poslanci, v rukách, je relatívne podrobná a, samozrejme, možno aj tým, že na Najvyššom kontrolnom úrade sa uskutočňujú aj výjazdové zasadnutia výborov Národnej rady, tie informácie, ktoré potrebujete, máme, samozrejme, k dispozícii a sme ich ochotní a schopní kedykoľvek poskytnúť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán predseda, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Ďuračku, aby informoval Národnú radu o prerokovaní správy vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2006, tlač 240.

    Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2006 rozhodnutím č. 240 z 30. marca 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výborom v termíne do 4. mája 2007. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

    Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 130 z 2. mája 2007, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 144 zo 17. apríla 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 97 z 25. apríla 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 66 z 3. mája 2007.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 134 z 9. mája 2007 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2006, tlač 240a.

    Ďalej výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2006 zobrať na vedomie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Sadnite si na svoje spravodajské miesto.

    Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási.

    Končím možnosť prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 216. Spoločnú správu výborov 216a.

    Dávam slovo poslancovi Ivanovi Vargovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Milé kolegyne, kolegovia, ide o novelizáciu zákona č. 140 o liekoch a zdravotníckych pomôckach, živnostenského zákona a zákona o reklame.

    Predmetný návrh prerokovali výbory po prvom čítaní, po schválení vlastne boli urobené doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe.

    Boli tam doplnené veci ohľadne zosúladenia ešte s právom Európskej únie, takže novela zákona je vylepšená.

    Myslím si, že bude dobré, keď ju podporíme a tým pádom považujem uvedenie za otvorené.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Markovičovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 20. marca 2007 po prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre poľnohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh poslancov Národnej rady Ivana Vargu a Mariana Záhumenského a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh poslancov Národnej rady na vydanie zákona dňa 25. apríla 2007 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predmetný návrh poslancov dňa 23. apríla 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pod bodom IV z uznesení uvedených výborov pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte pod bodmi 1 až 10.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotníckych pomôckach, liekoch atď., odporúča Národnej rade zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi návrhmi.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 10 uvedených v IV časti tejto spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 a 9 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch 6, 7, 8 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. O bode 10 samostatne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Poveril spoločného spravodajcu výborov Petra Markoviča predniesť v súlade s § 18 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predložiť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady.

    Predmetná spoločná správa o prerokovaní na vydanie zákona bola schválená uznesením výboru Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorským výborom zo dňa 9. mája 2007.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Šum v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujeme rokovanie o tomto bode programu pred rozpravou a budeme hlasovať, pretože nás čakajú zákony, ktoré sme prerokovali a jedna správa, plus nás ešte čaká tajná voľba tak, aby sme už naplnili program, na ktorom sme sa dohodli. Prosím pánov poslancov, aj panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať tak, ako je stanovené podľa programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najskôr budeme hlasovať o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. apríla 2007,

    tlač č. 249. Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. apríla 2007.

    Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 77, proti 16, zdržalo sa 39.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákonov Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 220. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodársku politiku, poslanec Peter Pelegrini. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, z ktorých dvaja podali pozmeňujúce návrhy. Najprv však budeme hlasovať o bodoch informácie, o bodoch 1 až 5. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 5 informácie, ktoré osobne odporúčam schváliť.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 133, proti 0, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme tieto návrhy schválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Ako prvá podala pozmeňujúci návrh pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Dajte, prosím, hlasovať o jej pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 56, proti 57, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasoval 1.

    Návrh Lucie Žitňanskej sme neschválili.

    Ďalšie hlasovanie.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy predložil pán poslanec Pavol Minárik, ktorý žiada o bodoch 1 a 2 hlasovať osobitne. Chcem však upozorniť, že v informácii sme schválili bod 1, ktorý pojednáva o treťom bode článku 1, preto o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika nedám hlasovať. Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 60, proti 65, zdržalo sa 11.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch z informácie i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 85, proti 0, zdržalo sa 51, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh tohto zákona do tretieho čítania.

    Sme teda v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Kto sa hlási do rozpravy? Pán spravodajca Pelegrini ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Prosím, technickolegislatívne zmeny. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, podľa § 85 ods. 2 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sme v rámci tretieho čítania opravili legislatívnotechnickú chybu, ktorú je potrebné, túto úpravu je potrebné vykonať v nadväznosti na schválené body 3 a 4 informácie, ktorými sa vypustili ods. 1 a 2 § 4a. Tým pádom sa bod novely zákona stal nadbytočným a ostal by v znení zákona iba jeho nadpis a jeho číslo. Takže žiadam, aby sme túto opravu v texte návrhu zákona vypustili alebo teda číslo 2 návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Pelegriniho. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 87, proti 1, zdržalo sa 34, nehlasovalo 10.

    Teraz budeme hlasovať o zákone ako celku. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru?

  • S odporúčaním, mojím osobným, schváliť. Išlo o informáciu.

  • Hlasy v sále.

  • Nemám odporúčanie gestorského.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 77, proti 8, zdržalo sa 51, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

    Budeme ďalej hlasovať o

    správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2006,

    tlač 240. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Ďuračku, aby uviedol návrh uznesenia.

  • Ďakujem za slovo. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. mája 2007.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2006, tlač 240a.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o uznesení tak, ako ho pán poslanec Ďuračka navrhol.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 123, proti 0, zdržalo sa 7, nehlasovalo 8.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2006.

    Teraz pristúpime k opakovanej

    voľbe člena Rady Slovenskej televízie,

    tlač 260. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Sú to Peter Kubica a Miriam Letašiová. Alternatívu za je možné na hlasovacom lístku označiť len u jedného kandidáta.

    Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Prosím ešte mikrofón, keby ste zapli pre pána poslanca Novotného.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som pozvať všetkých členov výboru pre zdravotníctvo zajtra o 8.45 hodine do našej zasadačky na krátke 10-minútové zasadanie výboru pre zdravotníctvo. Čiže zajtra ráno 8.45 hodine členovia výboru pre zdravotníctvo máme krátke 10-minútové zasadanie. Ďakujem.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste ešte využili svoje právo hlasovať, aby sme mohli ukončiť tajnú voľbu a pokračovať v rokovaní.

    Budeme teraz pokračovať tak, že po ukončení voľby budeme pokračovať v rokovaní podľa programu s tým, že potom prerušíme rokovanie na oznámenie výsledkov v tajnej voľbe a pokračovať budeme podľa programu do 19.00 hodiny.

    Dostal som správu, že už všetci páni poslanci a panie poslankyne využili právo zúčastniť sa na tajnej voľbe. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Prerušili sme rokovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariána Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 216, spoločná správa 216a.

    Prerušili sme pred otvorením rozpravy. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Záhumenský ako jediný.

    Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh novely zákona sa v podstate týka dvoch oblastí.

    Prvá oblasť je venovaná otázke registrácie generických liečiv a druhá časť sa týka otázky distribúcie veterinárnych liekov a zdravotníckych pomôcok. Vo svojom vystúpení sa zameriam na oblasť práve distribúcie veterinárnych liekov a veterinárnych zdravotníckych pomôcok.

    Najskôr mi dovoľte, aby som predstavil, ako to fungovalo s distribúciou veterinárnych liekov pred tým, než sa prijala ostatná novela zákona o liekoch na poslednej schôdzi Národnej rady v predchádzajúcom volebnom období. Chovateľ potravinových zvierat na základe veterinárneho lekárskeho predpisu si objednal a zakúpil lieky od veľkodistributérov veterinárnych liekov alebo od veterinárnej lekárne alebo od súkromného veterinárneho lekára. Tieto lieky boli uložené v sklade na farme a z tohto skladu ich používal veterinárny lekár alebo na predpis a pod dozorom tohto súkromného veterinárneho lekára, ktorý vykonával veterinárnu prax na tej-ktorej farme, ich aplikovali ľudia, ktorí mali primeranú kvalifikáciu zootechnického alebo veterinárneho stredoškolského zamerania a aplikovali ich pod dozorom tohto súkromného veterinárneho lekára a na jeho pokyn. Každá aplikácia, ktorá bola vykonaná, musela byť zaznamenaná a je zaznamenaná v dokumentoch a je presne uvedené, ktorý druh zvieraťa, ktoré zviera, aký liek, aká dávka, kedy bola aplikovaná a tieto záznamy musia byť archivované.

    Čo sa zmenilo poslednou úpravou zákona, bolo to, že sa vylúčila možnosť veľkodistributérov predávať lieky priamo chovateľom. Toto privilégium sa ponechalo len súkromným veterinárnym lekárom a veterinárnym lekárňam a celý kolobeh nakladania s veterinárnymi liekmi zostal zachovaný. To znamená, že farmár si kúpi dnes lieky od veterinárneho lekára, uloží ich na farme a s tými liekmi sa nakladá úplne presne podľa toho predchádzajúceho postupu. Čiže, len sa vytvorila privilegovaná skupina ľudí zo zákona. Súčasná právna úprava v oblasti distribúcie veterinárnych liekov priamo zo zákona dáva neopodstatnené privilégium súkromným veterinárnym lekárom a veterinárnym lekárňam predávať veterinárne lieky chovateľom potravinových zvierat. Predchádzajúca vládna garnitúra touto úpravou nielenže vytvorila legislatívny priestor na neodôvodnené zisky súkromných veterinárnych lekárov, ale najmä, a pre spotrebiteľa potravín to najdôležitejšie, zhoršila bezpečnosť potravín.

    V čom spočíva podstata takejto úpravy? Súkromný veterinárny lekár, ktorý vykonáva súkromnú veterinárnu prax na základe zmluvy s chovateľom potravinových zvierat, si v tomto chove sám ordinuje a zároveň aj sám tomuto chovateľovi predáva veterinárne lieky. To je ako keby v humánnej medicíne lekár predpísal liek a následne ho tomuto pacientovi aj predal. Ak zoberieme do úvahy, že na farme nemá veterinárny lekár žiadnu odbornú oponentúru, tak to priamo nahráva tomu, že je možné aplikovať akékoľvek množstvo liekov a antibiotík a pritom na tých zvieratách to vôbec nie je vidno. Jediné, čo bude, ak bude treba použiť antibiotiká, tak zviera nebude reagovať a iba sa zvýši rezistentnosť zvierat na antibiotiká.

    Vznikol priestor na motivovanie veterinárnych lekárov na zvyšovanie spotreby liekov. Týmto nechcem hádzať všetkých veterinárnych lekárov do jedného vreca. Ale ako si vysvetliť nárast spotreby veterinárnych liekov o 12,5 % od účinnosti nového zákona, t. j. od 1. júna 2006 aj napriek tomu, že došlo k výraznému poklesu stavov potravinových zvierat? A z akých zdrojov a s akým cieľom organizujú farmaceutické firmy tzv. liekovú turistiku pre veterinárnych lekárov do turisticky zaujímavých destinácií? Prečo sa táto turistika rozbehla práve po poslednej novele zákona o liekoch? Na túto otázku si asi dokáže každý odpovedať sám.

    Pred dvomi rokmi som bol na dovolenke vo Varadere na Kube a stretol som tam skupinu lekárov, ktorí taktiež boli na 10-dňovom pobyte. Za tých 10 dní absolvovali jednu prednášku o vplyve slnečného žiarenia na ľudskú pokožku a som presvedčený o tom, že ak by si títo lekári mali tú prednášku platiť zo svojho vrecka, tak asi v tom Varadere by nebol ani jeden.

    Každý chovateľ potravinových zvierat má prirodzenú snahu znižovať spotrebu antibiotík a iných veterinárnych liekov na minimálne únosnú mieru. Znižovaním spotreby antibiotík nedochádza len k zvýšeniu bezpečnosti potravín z hľadiska zdravotnej nezávadnosti, ale aj k zlepšeniu ekonomiky produkcie potravinových zvierat. Vylúčením veľkodistributérov veterinárnych liekov z možnosti dodávania liekov pre chovateľov potravinových zvierat došlo k neopodstatneným nárastom ceny veterinárnych liekov o 10 – 30 % napriek posilňovaniu slovenskej koruny a napriek znižovaniu stavov zvierat. Ďalšie zvýšenie nákladov na lieky o ďalších 19 % spôsobila neochota asi 20 až 30 % súkromných veterinárnych lekárov zaregistrovať sa ako platca DPH a tým sa zamedzilo vráteniu dane z pridanej hodnoty pre chovateľa potravinových zvierat napriek tomu, že on sám platcom DPH je. Aj takéto neopodstatnené zvyšovanie nákladov v živočíšnej výrobe vedie k likvidácii chovov a fariem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhovaná novela zákona o liekoch vracia spôsob distribúcie veterinárnych liekov do štandardov chovateľsky vyspelých krajín pôvodnej európskej pätnástky. Umožňuje chovateľom potravinových zvierat vybrať si dodávateľa liekov, ktoré môže nakupovať len na predpis veterinárneho lekára. Predpisovanie veterinárnych liekov upravuje aj § 57 tohto zákona, kde ods. 1 hovorí, citujem: „Veterinárni lekári predpisujú veterinárne lieky, veterinárne zdravotnícke pomôcky na veterinárny lekársky predpis.“

    Takže argumentácie kritikov navrhovanej úpravy, že si budú farmári nakupovať lieky kedykoľvek a kdekoľvek a akékoľvek množstvo, nemá nijaké opodstatnenie, ako ani to, že farmár bude nakladať s liekmi bez dozoru veterinárneho lekára. Toto upravuje § 57 ods. 3 tohto zákona, citujem: „Predpisovanie veterinárnych liekov a veterinárnych zdravotníckych pomôcok je veterinárny lekár povinný zaznamenať dokumentáciu chovateľa zvierat, ktorý je povinný chovateľovi zvieraťa zabezpečiť. Veterinárny lekár musí viesť záznamy o dátume vyšetrenia zvierat, o ich chovateľovi, o počte a identifikácii ošetrených zvierat, diagnóze, predpísaných liekoch, podaných dávkach a o mieste ich podania, o dĺžke liečenia a určených ochranných lehotách a uchovať tieto záznamy pre potreby inšpekcie príslušných orgánov najmenej počas piatich rokov.“

    § 57 ods. ods. 6 tohto zákona hovorí: „Veterinárny lekár predpíše na veterinárny lekársky predpis len také množstvo veterinárneho lieku, ktoré je nevyhnutne potrebné pre príslušné ošetrenie alebo liečenie.“

    Poslednú citáciu, ktorú použijem z tohto zákona, je § 57a ods. 6 písm. b): „Vlastníci alebo chovatelia potravinových zvierat nesmú používať veterinárne lieky bez predchádzajúceho súhlasu veterinárneho lekára.“

    Vážené poslankyne a poslanci, plne rozumiem kritike Komory veterinárnych lekárov, aj samotným veterinárnym lekárom k predkladanému návrhu novely zákona. Nerozumiem ale kritike politikov. Veterinárni lekári stratia prijatím tohto návrhu bezprácne zisky, ale nerozumiem kritike politikov, ktorým by mal byť záujem občana prvoradý a to je produkcia zdravých a bezpečných potravín.

    Z tohto dôvodu vás, vážené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Záhumenského sa prihlásili: pán poslanec Novotný, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný, ako prvý.

  • Vážený pán poslanec Záhumenský, ja si uvedomujem, že zrejme tá pohnútka, ktorá vás viedla k zaradeniu bodu 2 a 3 do návrhu zákona, bola naozaj úprimná a chcete pomôcť farmárom, ako som už povedal aj vo výbore pre zdravotníctvo, aby míňali trochu menej, aby ušetrili prostriedky. Ja to beriem.

    Trošku nerozumiem tomu útočnému tónu, ktorý ste vo vašom vystúpení zaujali. Viete, lieková turistika je neduh, ktorý vládne v zdravotníctve, ako počúvam z vašich slov, aj medzi veterinárnymi lekármi. Len vaša vláda veľmi často rozpráva o tom, ako chcete zvyšovať platy lekárom, ako sú lekári zle zaplatení, akú majú zlú situáciu a vážnu situáciu, ale keď stretnete skupinu lekárov na ostrove Kuba vo Varadere, tak ste z toho zrazu nejako mimo, ako sa tam mohli dostať a kto im to mohol zaplatiť, lebo určite by za svoje peniaze do Varadera nešli. No tak viete, pán poslanec, vám kto zaplatil tú cestu do Varadera? A chcem sa spýtať do budúcna, máte predstavu, že miesto veterinárnych lekárov stretnete vo Varadere skupinu farmárov, ktorí tam pôjdu z peňazí farmaceutických firiem.

    Čiže, nie celkom dobre tomu rozumiem. A nerozumiem ani tomu záveru. Ja vystúpim, samozrejme, v rozprave ústne prihlásených, kde budem vysvetľovať moju pohnútku. Nemyslím si, že liek ako tovar špeciálneho určenia patrí do rúk nepovolaným osobám a o tom ma nikdy nepresvedčíte, lebo som vyštudoval lekársku fakultu a viem, že liek je aj zbraň a môže byť aj jedom, ktorý zabíja v rukách nepovolaných osôb. Takisto s nábojmi a puškami nemôže len tak voľne hocikto narábať a ísť si ich zakúpiť do veľkoskladu, ale musí mať zbrojný preukaz a musí to kúpiť v špecializovanom obchode. Takže, ja rozumiem vašej pohnútke, opakujem, je čistá a úprimná, ale to riešenie nie je optimálne. Ale poďme o tom diskutovať, ale naozaj diskutovať odborne a nie invektívami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Trošku s údivom som zaregistroval u pána poslanca o takzvanej veterinárnej farmaceutickej turistike. Myslím, že niečo podobné sa hovorí aj v humánnej medicíne a to len svedčí o tom, že problémy financovania a ekonomiky v jednotlivých, dá sa povedať, medicínskych odboroch, či už v humánnej alebo veterinárnej medicíne, zdá sa, že sú podobné. Preto popritom, aby sme dbali na odbornú indikovanosť daných predpisovaných liekov, zrejme už by sme mali prikročiť k tomu, aby buď ekonómovia alebo aj odborníci v týchto dvoch medicínskych odboroch vymysleli nejaký štandardizovaný postup na kvantifikáciu množstva jednotlivých druhov liekov pre daný región, pre dané ochorenia, pretože ináč sa nevyhneme tomu, že tá motivácia zo strany farmaceutických firiem bude organizovanejšia a silnejšia a zdá sa, že presvedčivejšia či už pre veterinárov alebo pre humánnych lekárov. Preto by bolo aj vo vašom rezorte vhodné, aby ste navrhli tiež niektoré metódy financovania v medicínskej praxi.

    Čo sa týka humánnej medicíny, tam je známe, že spotreba liekov je nadštandardná, je vysoká, dokonca keď porovnáme s Českom, tak je dvojnásobná. Zaujímalo by ma, ako to je vo veterinárnej medicíne, či tá spotreba oproti Poľsku, Maďarsku alebo Česku je vyššia o 10 %, o 50 alebo o 100 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, už aj vo výbore, aj teraz počas rokovania ste hovorili o tom, že sa vlastne zvyšuje spotreba liekov pre chovateľov hospodárskych zvierat práve preto, že veterinárni lekári predpisujú neprimerané množstvo liekov. Tak to zaznelo aj vo výbore v zjednodušenej podobe. Ale ak teda veterinárni lekári predpisujú viac, ako je potrebné, prečo netreba riešiť problém veterinárnych lekárov? A nie tým, aby mohli chovatelia kupovať priamo u distributéra lieky. Čiže, váš úmysel je možno dobrý, ale tak ako hovoril kolega predo mnou, ale už to, že ste nabŕdli aj do humánnych liekov v bode 1, kde ani vo výbore nebola zhoda, nesvedčí o tom, že ide len o veterinárne lieky. A chcem sa spýtať jednu vážnu otázku. Či je vôbec možné, lebo u humánnych liekov to nie je možné, aby si pacient nakupoval priamo u distributéra lieky, či vôbec je možné nakupovať chovateľom alebo farmárom priamo lieky u distributéra, či zákon vôbec umožňuje tento nákup? Takže, to je vážna otázka a ja za tým trošku cítim aj akúsi takú silu lobingu.

    A ak mám ešte chvíľu čas, možno aj tá dôvodová správa, ktorá hovorí o originálnych liekoch a generikách a také tie silné slová, že celý systém generickej substitúcie nových a drahých liekov sa stal nefunkčným práve preto, že sa nenapĺňa smernica Európskej únie, sa mi zdajú trochu silné. A toto by nemal byť problém poslaneckého návrhu, ale problém vládneho návrhu zákona.

  • Pán poslanec Záhumenský bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Novotný, nejde o útočný tón, ale treba pomenovať veci pravým menom, nezahmlievať ich a vlastne nielen ja to vidím tak, ale taká je realita. Lieková turistika, nech do Varadera cestuje ktokoľvek, len nech cestuje za svoje peniaze a nie za peniaze tých, ktorí chcú, aby plnili ich želania. To znamená, ak veterinárni lekári cestujú za peniaze farmaceutických spoločností, tak to nie je zdravé a nie je v poriadku. A namietam to, že tam cestujú za tieto prostriedky a oni sami deklarovali, že, áno, sú tu na pozvanie farmaceutickej firmy. Tak ja sa len pýtam, pre aké pekné modré oči koho pozývajú tieto spoločnosti na takúto turistiku, keď nie s cieľom toho, aby aplikovali a používali ich prostriedky a viacej prostriedkov.

    Nemyslím si, že by bolo treba riešiť patovú situáciu veterinárnych lekárov cez zákon, kde im umožníme, aby len oni mohli predávať veterinárne lieky farmárom. A pýtam sa, sú veterinárni lekári veľkodistributéri. Veď niektorí farmári nakupujú lieky za niekoľko miliónov, veľké farmy za niekoľko desiatok miliónov korún ročne. Ako je, že veterinárny lekár sa zrazu stal veľkodistributérom, keď samotný zákon o liekoch zakazuje veľkodistributérom priamo vykonávať farmársku prax, veterinárnu farmársku prax.

    Pani poslankyňa Sabolová, zvyšovanie spotreby liekov nie je tým, že predpisujú veterinárni lekári, nie je to signifikantné, že predpisujú viacej liekov. Ale ja sa pýtam, ako je možné, že keď klesajú stavy zvierat, zvyšuje sa spotreba liekov. A práve od poslednej novely zákona, t. j. od 1. júna 2006, keď sa prijala takáto právna úprava, práve odvtedy dochádza k nárastu spotreby veterinárnych liekov. Nie je to v súvislosti s tým, že sa vlastne len dostala do rúk veterinárnych lekárov možnosť predpisovať a zároveň aplikovať tieto lieky na farme?

  • Teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán Novotný. Nikto viac sa nehlási. Končím možnosť. Prihlásil sa do rozpravy spravodajca, nech sa páči, samozrejme, s prednosťou.

    Pán spravodajca, nech sa páči, pán Markovič.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach je pomerne krátky legislatívny návrh navonok. Obsahu však otvoril minimálne dva závažné problémy. Nedá mi nevyjadriť sa najmä k prvej tematickej časti týkajúcej sa problematiky registrácie uvádzania liekov na slovenský trh.

    Originálne lieky sú lieky, ktoré obsahujú celkom novú účinnú látku alebo novú kombináciu látok. Môžu obsahovať už aj existujúcu účinnú látku s novými prídavnými látkami, ktoré zvyšujú účinnosť liekov. Inovácia môže tiež spočívať v novej liekovej forme, ktorá uľahčuje užívanie a vstrebávanie liekov alebo v liečbe nového ochorenia.

    V platnej legislatíve sú generické lieky definované ako lieky identické s ich referenčnými originálnymi liekmi, avšak za rovnaké sa považujú aj iné chemické zlúčeniny. Rovnaké lieky, ak ich tak môžeme nazvať, môžu mať aj iné zloženie prídavných látok a pomocných látok. Rovnosť alebo rovnakosť, t. j. účinnosť, kvalitu a bezpečnosť zo zákona kontroluje a garantuje príslušná regulačná autorita. U nás je to Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

    Predkladaný návrh zákona navrhuje, aby sa zo zákona vypustilo ustanovenie, ktoré dáva možnosť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv zamietnuť žiadosť o registráciu lieku, ak liek alebo liečivá obsiahnuté v liekoch sú chránené patentom alebo dodatkovým ochranným osvedčením. Odstránenie tohto ustanovenia písm. g) v § 21 ods. 8 by znamenalo, že sa v Slovenskej republike umožní porušovanie vnútroštátnych predpisov na ochranu práv duševného vlastníctva i medzinárodných záväzkov, ktoré na seba Slovenská republika prebrala v súvislosti s ochranou práv duševného vlastníctva, patentový zákon, parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, zmluvami o autorskom práve, dohoda o obchodných aspektoch duševného vlastníctva.

    Tento návrh má nielen závažnú právnu a medzinárodnoprávnu rovinu, ale aj morálnu a politickú rovinu. Potreba ochrany originálnych liekov je najmä ochranou investícií do výskumov v oblasti liekov. Výskum nových chemických zlúčenín, dôkladné skúmanie účinkov a vedľajších účinkov si vyžaduje čas a predovšetkým obrovské investície. Veľké množstvo financií sa neustále vynakladá aj na medicínsky výskum a vývoj. Aby výrobcovia získali prostriedky na ďalší výskum, nadobúdajú na 20 rokov patentovú ochranu. Keď táto ochrana skončí, môžu iné spoločnosti vyrábať a predávať generické lieky. Je teda v záujme všetkých, aby sa stále investovalo do výskumu a vývoja nových liekov. Aby výrobcovia mali zaručenú istú exkluzivitu na stanovený čas a tak štát chránil ich investície. Tento faktický stav si uvedomili aj ďalší poslanci, a preto je v spoločnej správe predložený pozmeňujúci návrh, ktorý je istým kompromisným riešením. Na jednej strane zabezpečuje ochranu práv priemyselného vlastníctva, na druhej strane umožní registráciu generických liekov, kedy ŠUKL bude môcť na základe žiadosti vydať rozhodnutie o registrácii lieku, ktoré sa stane právoplatným až po uplynutí ochrany originálneho lieku. Tento návrh je kompromisom, ktorý možno podporiť.

    Ďalší problém, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť a ktorý je už predložený, ale vo forme pozmeňujúceho návrhu, je doplnenie § 23 ods. 1 písm. p) nasledovným znením: „Zabezpečí dodanie liekov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, ktorých je držiteľom rozhodnutia o registrácii do 3 dní od prijatia objednávky od držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov.“

    Podstatou tohto pozmeňujúceho návrhu je zakotviť do zákona o liekoch povinnosť pre držiteľa rozhodnutia o registrácii lieku, zabezpečiť dodanie liekov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, ktorých je držiteľom rozhodnutia o registrácii a to do 3 dní od prijatia objednávky od držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov.

    Z oficiálneho odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu vyplýva, že jeho účelom je odstrániť faktickú diskrimináciu niektorých držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov, ktorým výrobcovia alebo dovozcovia odmietajú dodávať lieky, resp. sú nútení platiť neodôvodnené prirážky a vytvoriť tým zdravé konkurenčné prostredie. Pokiaľ ide o právne posúdenie pozmeňujúceho návrhu, je možné konštatovať, že je nekoncepčný a tiež, že neodôvodnene zasahuje do práv držiteľov rozhodnutia o registrácii lieku. Nekoncepčnosť pozmeňujúceho návrhu spočíva v tom, že zavádza pre držiteľov rozhodnutia o registrácii lieku povinnosť dodávať lieky veľkodistributérom. Zákon o liekoch však v ustanovení § 23 ods. 2 ustanovuje pre držiteľov rozhodnutia o registráciu lieku iba možnosť, oprávnenie a nie povinnosť lieky dodávať tam uvedeným osobám. Povinnosť dodávať lieky v zákone o liekoch logicky zakotvuje iba pre výrobcov liekov a pre veľkodistribútorov a nie pre držiteľa rozhodnutia o registrácii lieku.

    S ohľadom na takto nastavenú právnu úpravu držitelia rozhodnutia o registrácii lieku na rozdiel od výrobcov liekov a veľkodistribútorov nie sú oprávnení účtovať si pri dodaní lieku cenu obchodného výkonu. Pozmeňujúci návrh by teda v prípade svojho schválenia držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku ukladal neprimerané povinnosti, ktoré by museli plniť úplne zadarmo a navyše pri extrémnom podnikateľskom riziku, o čom sa zmienim neskôr. Takéto nevýhodné nastavenie podmienok pre držiteľov rozhodnutia o registrácii lieku rozhodne nie je možné považovať za vytvorenie zdravého konkurenčného prostredia, ako sa uvádza v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu.

    Pokiaľ ide o možný neodôvodnený zásah do držiteľov rozhodnutia o registrácii lieku, pozmeňujúci návrh držiteľom rozhodnutia o registráciu lieku ukladá, aby dodávali lieky, ktorých sú držiteľmi rozhodnutia o registrácii, akémukoľvek držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov, a to bez ohľadu na jeho ekonomickú situáciu, či to, o aký subjekt vlastne ide.

    V praxi môže nastať situácia, že konkrétny veľkodistributér nebude platiť za dodávky liekov, či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, prípadne bude v predĺžení konkurze alebo budú proti nemu vedené exekúcie a podobne. Avšak držitelia rozhodnutia o registrácii lieku budú napriek tomu všetkému povinní takémuto veľkodistributérovi lieky dodávať. Myslím si, že nie je možné od držiteľov rozhodnutia o registrácii lieku zákonne a spravodlivo požadovať, aby na seba prebrali podnikateľské riziko tretích subjektov alebo, aby sanovali zlú finančnú situáciu dnešného zdravotníctva tým, že budú povinní dodávať svoje lieky aj tým veľkodistributérom, ktorí im nebudú za dodané lieky platiť, čím držiteľom rozhodnutia o registrácii budú preukázateľne vznikať nemalé škody, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k ich ekonomickému zruinovaniu.

    Rovnako nie je v právnom štáte možné pripustiť, aby štátna moc reprezentovaná parlamentom, vytvárala také podnikateľské podmienky, v ktorých jeden podnikateľský subjekt získa ničím neoprávnenú výhodu voči inému podnikateľskému subjektu tým, že má voči nemu zákonné právo na dodávku tovaru bez ohľadu na to, či je subjekt, ktorý má právo povinnosť dodať, vôbec schopný takýto tovar dodať, a tiež bez ohľadu na to, či odberateľský subjekt za daný tovar zaplatí, alebo nie. Takýto prístup je v príkrom rozpore s cieľom, ktorý sa má prijatím pozmeňujúceho návrhu dosiahnuť, a to vytvoriť zdravé konkurenčné prostredie medzi držiteľmi rozhodnutia o registrácii liekov. Pozmeňujúci návrh by v prípade jeho schválenia, naopak, vytvoril nezdravé podnikateľské prostredie tým, že by znevýhodnil držiteľov rozhodnutia o registrácii lieku vo vzťahu k veľkodistributérom a nepochybne by zaviedol nekalé podnikateľské praktiky medzi veľkodistributérov, resp. by umožnil rôznym osobám s nepoctivými zámermi, aby zneužili pozmeňujúci návrh na vlastné obohatenie na úkor držiteľov rozhodnutia o registrácii liekov.

    Tiež je potrebné poukázať na to, že lehota, ktorú navrhuje pozmeňujúci návrh pre dodanie liekov, 3 dni od prijatia objednávky od veľkodistributéra liekov, je v praxi nereálna a prakticky nedodržateľná. Z výrobno-logistického hľadiska sa dodávanie liekov, či už výroba plánuje minimálne 6 mesiacov dopredu. Prijatím pozmeňujúceho návrhu by sa tak úmyselne vytvorila situácia, keď by držitelia rozhodnutia o registrácii liekov boli vedome postavení do pozície, že by nevedeli zabezpečiť dodržanie lehoty stanovenej na dodanie liekov veľkodistributérom, a tým i prípadným sankciám zo strany kontrolných orgánov, a to až do výšky 1 mil. korún.

    Ďalším dôvodom, pre ktorý je možné rozporovať pozmeňujúci návrh, je skutočnosť, že ním sledovaný cieľ aj tak nebude možné dosiahnuť, a to najmä s poukázaním na ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Znamená to, že objednávka dodania liekov, ktorú bude mať držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku povinnosť plniť do 3 dní od jej prijatia, sa bude považovať za neplatný právny úkon, ktorý nemôže zakladať žiadne práva ani povinnosti, ak napríklad držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku nebude mať požadovaný liek k dispozícii tak, aby mohol objednávku v stanovenej lehote splniť.

    Rovnako aj ustanovenie § 575 Občianskeho zákonníka upravujúce nemožnosť plnenia a ustanovenie § 352 a nasledovne Obchodného zákonníka upravujúce dodatočnú nemožnosť plnenia umožnia držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku požadované lieky pre zákonom dané dôvody nedodať bez vzniku zodpovednosti za škodu tým spôsobenú.

    Preto chcem zároveň poprosiť o vyňatie bodu 4 v spoločnej správe na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem opäť začať tým, že vyslovujem údiv, ako sú podobné problémy, jednak v humánnej medicíne a veterinárnej, pokiaľ ide o peniaze, biznis a sprostredkovateľa, vlastne pacienta alebo v tomto prípade zviera.

    Chcem poukázať na tú nadspotrebu, ako som už hovoril, v humánnej medicíne je dvoj- až trojnásobná pri stagnujúcom počte obyvateľstva. Zaujímalo by ma, ako je to aj skutočne vo veterinárnej medicíne. Tam by som očakával, že tá nadspotreba môže byť ešte niekoľkonásobne väčšia, ako som počul pri klesajúcom počte zvierat, čo je pre mňa prekvapujúce. To isté sme mali aj v humánnej medicíne, že aj lekári sa snažili distribuovať, dávať lieky pacientom, zaiste nebolo to preto, aby urobili pre nich väčšie pohodlie. Ale u nás vždy sa dozvieme, kto to robí a to opatrenie bolo rýchlo napravené.

    To isté sa stávalo, že bolo aj smerovanie pacientov k tým istým lekárňam. To znamená, spolupráca lekár, lekáreň, biznis. Myslím, že tá redistribúcia medzi viaceré lekárne u nás beží. S registráciou liekov to isté. Takisto sú to veľké peniaze. U nás, ako vidíte, v humánnej medicíne sa preceňovanie liekov robí každý štvrťrok. Ja nie som osobne presvedčený, že je to z dôvodu liekov, možno z dôvodov finančných a iných a registrácia jedného lieku stojí zhruba 1 mil. korún. Len neviem, či to je do štátneho rozpočtu alebo niekde inou cestou.

    Nakoniec, pomenovali sme problém, dôležité je nájsť cestu riešenia. U nás to boli komisie pre účelnú farmakoterapiu, ktoré síce nevyriešili problém, ale aspoň spomalili jeho progresiu a začali racionálne úvahy ako ďalej. Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni predkladatelia, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k poslaneckému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a vo svojom vystúpení by som sa rád venoval bodom 2 a 3 návrhu zákona, ktoré sa týkajú zámeru, aby chovatelia zvierat mohli nadobúdať veterinárne lieky a prípravky na základe veterinárneho predpisu priamo od veľkodistributérov.

    Súčasne platný zákon o lieku pritom stanovuje, že veľkodistributéri majú veterinárne lieky dodávať len iným veľkodistributérom, lekárňam a veterinárnym lekárom. Ide teda o snahu vytvoriť štvrtú distribučnú možnosť pre veľkodistributérov, znamenajúcu možnosť dodávať veterinárne lieky chovateľom síce na základe veterinárneho lekárskeho predpisu, ale priamo a obísť tak verejnú lekáreň, či veterinárneho lekára.

    Zmena zákona nie je v súlade s celou koncepciou a znením dnes platného zákona o liekoch v znení neskorších predpisov z dôvodu, že veterinárne lieky môžu vydávať na základe veterinárneho predpisu iba schválená verejná lekáreň s veterinárnym sortimentom.

    V zákone je definované, že výdaj veterinárnych liekov sa považuje za lekárenskú starostlivosť a kto a za akých podmienok môže lekárenskú starostlivosť vykonávať. V dôvodovej správe sa uvádza, že zmena je potrebná z dôvodu, že súčasne platný zákon vylučuje, aby chovatelia nadobúdali veterinárne lieky od veľkodistributérov, a tým obmedzuje chovateľov hospodárskych zvierat využívať pri nákupe veterinárnych liekov množstevné zľavy a dodávateľské bonusy a na druhej strane zvýhodňuje veterinárnych lekárov a verejné lekárne pri predaji veterinárnych liekov, čo má za následok neopodstatnené zvyšovanie cien veterinárnych liekov a ich spotrebu.

    S touto argumentáciou sa nestotožňujem, keďže veterinárny liek je tovarom špeciálneho určenia a jeho výroba, distribúcia, dodávanie, výdaj a použitie podlieha špeciálnemu režimu, pri ktorom sa samotné zachovanie jeho bezpečnosti musí odraziť aj v jeho cene pre konečného spotrebiteľa. Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch, v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady v ods. 2 uvádza, že prvotným cieľom akýchkoľvek pravidiel týkajúcich sa výroby a distribúcie veterinárnych liekov musí byť ochrana zdravia ľudí.

    Čl. 65 ods. 4 predmetnej smernice uvádza, že členské štáty vykonajú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby veľkoobchodníci dodávali veterinárne lieky výhradne osobám s povolením vykonávať maloobchodné činnosti, teda lekárnikom alebo veterinárnym lekárom, v súlade s čl. 66 alebo iným osobám, ktoré majú zo zákona povolené prijímať veterinárne lieky od veľkoobchodníkov.

    Čl. 66 ods. 1 predmetnej smernice Európskeho parlamentu a rady uvádza, že členské štáty vykonajú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby maloobchodné dodávky veterinárnych liekov vykonávali výhradne osoby, ktoré majú vykonávanie takýchto operácií povolené právnymi predpismi príslušného členského štátu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že legislatíva Európskej únie stanovuje režim zaobchádzania s veterinárnymi liekmi, pričom uvádza, že veľkodistribútori majú veterinárne lieky dodávať len iným veľkodistribútorom, lekárňam a veterinárnym lekárom tak, ako to upravuje aj súčasne platný zákon o lieku.

    Množstvo liekov, ktoré nadobudne chovateľ cez predpis veterinárneho lekára, má byť minimálne. Inštitút veterinárneho predpisu je len núdzovým riešením zabezpečenia lieku pre chovateľa. Náklady na veterinárne plemenárske služby pre chovateľov hospodárskych zvierat predstavujú približne 5 % všetkých nákladov chovateľa. Náklady na lieky samostatne však predstavujú 3 % z celkových nákladov chovateľa. Z toho na veterinárny predpis chovateľ nadobúda 1 % veterinárnych liekov z celkového množstva veterinárnych liekov.

    Zmenou zákona o lieku podľa predkladaného návrhu zákona sa chovateľovi pri 10-percentnom obchodnom výkone lekárne ušetrí približne 0,03 ‰ jeho nákladov. Z dôvodovej správy ďalej vyplýva, že predstava predkladateľa je taká, že chovatelia budú nadobúdať väčšinu liekov od veľkodistributéra na lekársky predpis veterinárneho lekára, aby tak ušetrili obchodný výkon lekárne. Pripustením tejto možnosti získania lieku chovateľom výrazne vzrastie aj hrozba stupňujúceho sa tlaku na veterinárneho lekára zo strany chovateľa na predpisovanie veterinárnych predpisov bez klinických vyšetrení a prenechanie odborných aplikácií veterinárnych liekov na chovateľa s cieľom ušetriť tak svoje náklady na úkor bezpečnosti produkovaných surovín.

    Tento postup je aj proti základným záujmom legislatívy Európskej únie, nakoľko sa tým nepriamo umožňuje postup, ktorý je v rozpore s čl. 62 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý uvádza, že členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby v prípade liekov vydávaných len na predpis bolo predpísané a dodané množstvo obmedzené na minimálne množstvo požadované na príslušné ošetrenie alebo liečenie. Toto ustanovenie je transponované aj do dnes platného zákona o lieku do § 56 ods. 6, ktorý hovorí: „Veterinárny lekár predpíše na veterinárny lekársky predpis len také množstvo veterinárneho lieku, ktoré je nevyhnutné, potrebné na príslušné ošetrenie alebo liečenie.“ Uvedené je nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti použitia liekov, nakoľko predpísaním receptu veterinárny lekár prestáva niesť zodpovednosť za použitie lieku, ktoré je v rozpore s predpisom. Dodaním lieku chovateľovi sa tento stáva jeho vlastníctvom, v ktorom ho už nikto efektívne neobmedzí, aby tým zabezpečil bezpečnosť použitia lieku.

    Rovnako sa navrhovanou zmenou spôsobu distribúcie liekov výrazne oslabí bezpečnosť použitia veterinárnych liečiv a s tým súvisiaca potravinová bezpečnosť. Toto oslabenie vyplýva najmä z toho, že veľkodistributéri môžu dodávať lieky len odborne zdatným osobám, lekárnikom alebo lekárom a nie sú pri dodaní lieku povinní ich kontrolovať a poučovať. Lekárne ako osoby odborne spôsobilé na výdaj liekov na predpis pre laickú verejnosť sú povinné prostredníctvom odborného zástupcu kontrolovať správnosť dávkovania lieku z hľadiska prekročenia najvyššej jednotlivej a dennej dávky a upozorniť na osobitné varovania pri užívaní a používaní lieku a poskytnúť odborné informácie o liekoch.

    Rovnako veterinárny lekár pri prenechaní potrebného množstva lieku na doliečenie poučí chovateľa o spôsobe použitia. Veľkodistributér nemá na túto činnosť ani odborne spôsobilú osobu, ani zriadené výdajné miesto tak, ako je ho povinná mať zriadená lekáreň. Je neprípustné, aby chovatelia ako nepovolané osoby vstupovali do skladových priestorov veľkodistributéra, ktoré podliehajú prísnym hygienickým a bezpečnostným normám.

    Rovnako, ak má lekáreň ako osoba vydávajúca lieky alebo zdravotnícke pomôcky pochybnosti o správnosti lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu a nemôžu tieto pochybnosti odstrániť ani po overení u predpisujúceho lekára, liek alebo zdravotnícku pomôcku nevydá. Chovateľ rovnako nemôže nadobúdať do svojho vlastníctva veterinárne lieky, lebo nemá zabezpečené ich skladovanie a likvidáciu. Súkromný veterinárny lekár a lekáreň na druhej strane však majú povinnosť držať zásobu veterinárnych liekov uvedenú v osobitnom predpise pod písmenom 19AG len vo vlastných alebo v nimi prenajatých priestoroch, tzv. príručnom sklade. Príručný sklad musí spĺňať požiadavky osobitného predpisu. Veterinárni lekári nie sú predajcovia liekov. Liek je pre nich nástrojom na vykonanie diela, pretože s chovateľom uzatvárajú zmluvu o dielo, ktorej súčasťou je spotreba materiálu, lieku. Toto vyplýva aj zo samotnej sadzby DPH, ktorú uplatňujú veterinárni lekári a ktorá je vždy 19 %, keďže ide o službu, čiže nie 10 % ako u humánnych liekov. Veterinárny lekár je rovnako oprávnený odmietnuť na svoju činnosť použitie veterinárneho lieku chovateľa, keďže nemá vo vzťahu k lieku zabezpečenú jeho bezchybnosť vyplývajúcu z podmienok jeho skladovania a zaobchádzania.

    Dôvodová správa rovnako uvádza, že v krajinách Európskej únie môžu chovatelia nadobúdať veterinárne lieky a prípravky na základe veterinárneho predpisu. S tým súhlasím, ale je potrebné tu uviesť, že chovateľ môže veterinárne lieky na predpis nadobudnúť len cez lekáreň, čo umožňuje aj súčasne platný zákon o lieku, nie cez veľkodistributéra, ako by to pripúšťala zmena zákona.

    Uvediem európske krajiny. Rakúsko – farmári môžu získať lieky od veterinárneho lekára, s ktorým majú podpísanú zmluvu. Belgicko – od veterinárneho lekára alebo na veterinárny predpis lekárne. Nemecko – veterinárny lekár alebo lekáreň. Cyprus – veterinárny lekár, lekáreň. Estónsko – veterinárny lekár, lekáreň. Fínsko – veterinárny lekár, lekáreň. Prvá zmena Grécko – farmári získavajú lieky od veterinárneho lekára alebo na veterinárny predpis v prípade, že majú veterinárneho lekára ako zamestnanca, aj od distributéra, ale v tejto novele sa o tom, že majú mať chovatelia, ktorí budú od veľkodistributéra brať lieky, zamestnaného veterinárneho lekára, nič nepíše. Írsko – farmári získavajú lieky od veterinárneho lekára alebo z lekárne. Taliansko je naozaj jediná krajina Európskej únie, kde môžu získavať na veterinárny predpis lieky aj od výrobcov alebo od veľkodistributéra, čiže jediná krajina, ktorú som našiel, je Taliansko. Lotyšsko to má upravené podobne ako Grécko, to znamená, že môžu od veľkodistributéra, ale musia mať zamestnaného veterinárneho lekára. Litva – veterinárny lekár alebo lekáreň. Luxembursko – veterinárny lekár alebo lekáreň. Slovinsko – veterinárny lekár alebo lekáreň. Nebudem vás už ďalej unavovať čítaním, je to stále rovnaké a rovnaké. Spojené kráľovstvo naposledy napríklad tiež veterinárny lekár alebo lekáreň.

    Podľa § 2 ods. 4 zákona o lieku je veľkodistribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok dovoz, vývoz, skladovanie, uchovávanie, preprava, zásobovanie liekmi, liečivami, pomocnými látkami a zdravotníckymi pomôckami uvedenými v osobitných predpisoch. Podľa § 34 predmetného zákona lekárenská starostlivosť zahŕňa zabezpečovanie, prípravu, kontrolu, uchovávanie, výdaj liekov s výnimkou prípravy transfúznych liekov a zdravotníckych pomôcok a konzultácie pri určovaní a sledovaní liečebného postupu.

    Podľa § 56 ods. 1 sa veterinárne lieky vydávajú a predávajú vo verejných lekárňach, vrátane ich pobočiek. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva výrazný nepomer medzi minimálnou prospešnosťou tohto návrhu pre chovateľa, tak ako je to uvádzané v dôvodovej správe a značným oslabením potravinovej bezpečnosti z dôvodov už uvedených.

    Z týchto dôvodov vás prosím, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa body 2 a 3 poslaneckého návrhu zákona. Zároveň žiadam pána spravodajcu, aby sme vyňali body 5 a 9 spoločnej správy na samostatné hlasovanie a vás, panie poslankyne a páni poslanci, chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste ich neschválili z dôvodu, že len legislatívne čistejšie a presnejšie upravujú problematiku, ale principiálne znamenajú to isté, teda možnosť, aby chovatelia zvierat mohli nadobúdať veterinárne lieky a prípravky na základe veterinárneho predpisu priamo od veľkodistributérov, s čím nemôžem súhlasiť a považujem to za nebezpečné.

    Musím povedať, že som bol vo výbore pre zdravotníctvo trochu obvinený z toho, že som lobista, že lobujem pre záujmy Slovenskej komory veterinárnych lekárov, teda Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Nemyslím si, že som lobistom, ale zasadzujem sa za potravinovú bezpečnosť, zasadzujem sa za to, aby bolo v mäse a v mlieku menej medikamentov a za to, aby s liekmi ako s tovarom špeciálneho určenia narábali len na to spôsobilé a vzdelané osoby, teda lekárnici a lekári, v tomto prípade veterinárni, a za podmienok presne vyšpecifikovaných v zákone o lieku.

    Moje vystúpenie obsahuje naozaj množstvo argumentov zo stanoviska Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, s ktorými som veľa konzultoval o tomto probléme, ale aj z podporného listu, ktorý si vám dovolím veľmi krátko prečítať.

    „Vážený pán predseda výboru pre zdravotníctvo, zoznámil som sa s pripomienkami k poslaneckému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch, ako aj s pripomienkami, ktoré vypracoval kolektív reprezentantov Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Rozhodol som sa, že požiadam o stanovisko vyšších učiteľov našej vzdelávacej inštitúcie Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, o ktorých predpokladám, že sú predisponovaní k danému materiálu zaujať kvalifikované stanovisko. Po obdržaní ich analýz som dospel k názoru, že by bola opakovaním argumentácie obsiahnutej v posudzovanom materiáli, a preto prehlasujem, že zodpovední pracovníci Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach zdieľajú stanovisko, pripomienky vypracované zástupcami Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a plne sa s nimi stotožňujú. Akékoľvek neakceptovanie pripomienok podrobených analýze na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach by bolo spojené s nepriaznivými dôsledkami, na ktoré dokument upozorňuje.

    To, čo sa môže javiť ako ekonomicky najvýhodnejšie pre poľnohospodársku verejnosť, nemusí znamenať, že je to akceptovateľné z pohľadu ochrany zdravia zvierat a najmä ochrany zdravia konzumentov potravín živočíšneho pôvodu, čo je nespochybniteľne záujem stojací v hierarchii hodnôt na jednom z najvyšších miest.

    S pozdravom Prof. MVDr. Emil Pilipčinec, PhD; rektor Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.“

    Vážené dámy, vážení páni, ak by ste pochybovali o úprimnosti mojich návrhov, prosím, dôverujte aspoň najvyšším autoritám v oblasti veterinárneho lekárstva a podporte moje návrhy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Záhumenský a Halecký.

    Prosím, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, chcel som vám povedať, že vaše vystúpenie pripravovala Komora veterinárnych lekárov aj podateľ sám a neprekvapuje ma urputný zápas Komory veterinárnych lekárov, aj samotný veterinárny lekár ste povedali vo svojom vystúpení, že im ide o uchránenie bezprácnych ziskov a vlastne celý návrh zákona práve vedie k zvýšeniu bezpečnosti potravín znižovaním spotreby liekov a sme svedkami opaku od poslednej novely, keď sa prijalo, že len veterinárni lekári môžu predávať lieky na farmu.

    Celý návrh zákona je v súlade so súčasne platným návrhom zákona, ktorý uvažuje o tom, že farmári môžu kupovať veterinárne lieky. Ak si pozriete § 52 ods. 7, vlastníci alebo chovatelia potravinových zvierat musia predložiť na požiadanie orgánov štátnej správy na úseku veterinárnej farmácie doklady o zakúpení, držbe a podávaní veterinárnych liekov atď., a musia viesť o tom evidenciu, archivovať minimálne 5 rokov.

    § 57a ods. 6: „Vlastníci alebo chovatelia potravinových zvierat nesmú používať veterinárne lieky bez predchádzajúceho súhlasu veterinárneho lekára.“ Čiže to, čo bola argumentácia vo vašom vystúpení, je znôška poloprávd a neprávd, ktorá chce len zabrániť tomu, aby sa uchránili bezprácne zisky práve pre úzku skupinu lobistov okolo veterinárnych lekárov. Ja vás môžem ubezpečiť, že všetci chovatelia potravinových zvierat vynakladajú maximálne úsilie na to, aby znižovali spotrebu antibiotík, znižovali spotrebu, ale keďže nie je odborná oponentúra a keďže je motivácia a sú veterinárni lekári motivovaní na to, aby spotrebúvali viacej liekov, lebo majú z toho výhody, o ktorých som hovoril, že sa rozbehla lieková turistika, že sa zvyšuje spotreba liekov, nehovorím o tom, že sa zvyšuje cena, tak to má len druhotný efekt, prvotný je ten, že je záujem zvyšovať ochranu a bezpečnosť potravín a druhotný je ten, že dochádza k zvyšovaniu nákladov na výrobu potravinových zvierať.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Priznám sa, že na túto problematiku nie som pripravený a nečítal som tento zákon, ale z toho, čo som tu počul, vychádzajú zaujímavé skúsenosti a skutočnosti. Zdá sa mi, že predsa len ide, mne aspoň by malo ísť o to, aby mäso bolo zdravé, aby tam nebolo také množstvo liekov, také množstvo antibiotík, ktoré poškodzuje zdravie človeka, pretože čo sa týka nadspotreby liekov, je to jasné, k tomu to smeruje, ale aby nebolo mäso v takom množstve presiahnuté antibiotikami, aby to bolo škodlivé a alergizujúce pre človeka.

    Ale čo je zaujímavé, mne z toho vychádza, že je tu boj o peniaze, je tu boj, kto bude v tomto reťazci rozhodujúci a hlavne, koho vyradíme. Zdá sa mi, že sme vyradili chovateľa, pretože neviem, kto vo veterinárnej medicíne platí, či platí štát, chovateľ, ale predpokladám, že chovateľ, čiže v podstate toho, kto platí, sme najviac poškodili a vyradili. Zaujalo ma jedno číslo, čo sa týka spotreby liekov, chovateľ hradí, ako som dobre počúval, 1 % finančných nákladov na lieky pre zvieratá, ale v ľudskej medicíne máme, že tam účasť požadujeme 15 %, je 15 % nákladov na lieky a my hovoríme, že by bolo správne, aby bola vyššia spoluúčasť pacienta 20 %. Číže z toho mne vychádza, že u nás, zdá sa, ľudia priplácajú viacej ako kone a neviem, či je to správne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Záhumenský, nemal som ambíciu vás presvedčiť o mojej pravde, ani vy asi mňa nepresvedčíte, takže sa už ďalej my dvaja o to nepokúšajme. Mal som skôr predstavu, aby som povedal aj o druhej strane problému poslancom Národnej rady, ktorí sa pri hlasovaní musia zodpovedne postaviť k tomuto a rozhodnúť sa.

    Pozrite sa, to, či v stanovisku Komory veterinárskych lekárov bola znôška poloprávd ,alebo nebola, ja tiež nie som odborníkom práve v tejto oblasti, lebo som humánnym lekárom, ale nehnevajte sa, pán poslanec, pre mňa je názor rektora Univerzity veterinárskeho lekárstva pána profesora Pilipčinca v použití veterinárnych liekov viac, ako váš názor o použití veterinárnych liekov, pri všetkej úcte k vám.

    Ja si myslím ako humánny lekár, že liek patrí do rúk lekárovi a lekárnikovi a do rúk pacienta patrí minimálne množstvo liekov po dôkladnom poučení, poučiť ho má lekár a lekárnik. Ak chovateľ bude mať možnosť na základe predpisu ísť k veľkodistributérovi a naložiť si na zadné sedadlo krabicu liekov, kto ho poučí u veľkodistributéra? Akú mám istotu, že na farme budú lieky použité presne tak, ako majú byť použité? Ja túto istotu nemám. Túto istotu mám len vtedy, keď tieto lieky bude aplikovať veterinárny lekár a prípadne nechá na doaplikovanie malé množstvo v rukách chovateľa. Naozaj to, čo ušetria chovatelia, nejakých tých 0,03 %, čiže naozaj zlomok 3 ‰ ich nákladov, asi nespasí slovenské zdravotníctvo, ale to nebezpečenstvo, hoci len ak uhynie jedna krava alebo jeden kôň, alebo ak sa dostane nadmerné množstvo do mäsa, je z hľadiska ochrany verejnosti omnoho závažnejšia.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som si pôvodne myslel, že budem veľmi stručný, ale nedá mi nevyjadriť sa k takejto rozsiahlej diskusii, hlavne o tej druhej časti zákona. Rád by som, škoda, že tu nie je pani poslankyňa Sabolová, pretože tá si môže pamätať, ako aj niektorí poslanci z minulého volebného obdobia, ktorí tu sedia, že vlastne táto novela zákona, áno, nie je to vládny návrh zákona, je to vlastne poslanecká novela zákona a podávam ju preto, lebo poslednú schôdzu, ako som upozorňoval na to, že sa vlastne prijíma novelizácia zákona o lieku v rozpore s legislatívou Európskej únie. Pracoval som v pôdohospodárskom výbore, teda vo výbore pre zdravotníctvo vlastne návrh neprešiel, tento môj pozmeňujúci, takže potom s pánom ministrom Zajacom sme sa dohodli tak a ja teda plním aj jeho odporúčanie, že ako poslanec v ďalšom volebnom období mám napraviť tie chyby, ktoré sa vtedy udiali. A on sa s tým plne stotožnil a povedal mi, že už tu nebude a že si to máme vyriešiť, dotiahnuť tú legislatívu. Takže to je na margo toho, prečo je to poslanecká novela tohto zákona.

    Nebudem sa ďalej rozširovať o tom, samozrejme, má to významné finančné úspory pre rezort zdravotníctva ako generická substitúcia originálnych liekov. Nie je o tom pochýb, sú o tom všade čísla a je zbytočné tu rozprávať o tom. Ten, kto o tom niečo vie, tak to netreba rozširovať. Kto nie, tak si to môžeme, aby som nezdržoval snemovňu, vydiskutovať.

    K vyjadreniu spravodajcu. Áno, pán spravodajca, ja som robil 25 rokov vo výskume generických liečiv. Vy ste mali pekne napísaný ten prejav. Ja sa plne s vami stotožňujem, čo ste mali napísané, len ušla vám jedna vec, že vlastne my ako republika, samozrejme, rešpektujeme to, k čomu sme sa zaviazali a držíme a ctíme si hodnoty duševného vlastníctva, pretože tie vytvárajú aj naši ľudia v oblasti liekov a liečiv na Slovensku, nielen v zahraničí, a boli aj niektoré originály, ktoré boli chránené autorskými osvedčeniami alebo patentovými právami. Čiže, tu nie je táto novela proste o tom. Tu táto novela je o tom, že vlastne všade v Európskej únii počas platnosti patentu môže si generický výrobca pripravovať dokumentáciu ku generickej substitúcii a môže ju podať na príslušnú štátnu autoritu s tým, že sám je zodpovedný za to, ak poruší patentové práva originálnych výrobcov a väčšinou toto neporuší, pretože príde na trh s generickým liekom až prvý deň alebo pár hodín po vypršaní platnosti patentu. A takto vlastne ušetrí nejaké dvojročné obdobie a to je ten prínos pre príslušnú krajinu v oblasti generickej substitúcie a používania generických liečiv.

    Tak o tomto to je, o tomto je tá novela a aby sme aj ctili právo Európskej únie, za ktorú sme všetci hlasovali v tejto snemovni, tak musíme sa zosúladiť s tým právom a my tu nechceme žiadne výhody a porušovanie patentov originálnych výrobcov. Toto je o tom, že počas platnosti patentu sa bude pripravovať registrácia, generický výrobca dostane registračný výmer až na to, že vlastne môj pôvodný návrh sa minul účinku trocha v tom, že my sme preniesli vlastne doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom zodpovednosť za dodržanie patentových práv na štátnu inštitúciu, Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Prešiel som veľa patentových posudzovaní a termínov ukončenia platnosti patentov a kolízií ako jednotlivých patentovaných postupov a môže sa stať, že vlastne dôjde k porušeniu, alebo neporušeniu o natiahnutie času tým, že štátna autorita, ktorú sme zaviazali týmto zákonom, bude zodpovedná, že vydá rozhodnutie, ktoré bude právoplatné prvý deň po skončení patentových práv. Ale kto určí ten deň? Viete, to sú rôzne a ťažké právne spory medzi firmami a sú generické firmy, ktoré tieto spory vyhrali, a keď sa to stane a štátny ústav urobí túto chybu, tak príde štát vlastne o peniaze.

    Takže my sme takto, všade vo svete je to tak, že každý za svoje činy sám zodpovedá. Ak poruší patentové práva generická firma patenty, originál autora, ten ho zažaluje a nesie si následky a zaplatí pokuty, sankcie, náhradu škody, ušlý zisk atď. My sme to ale preniesli do kompetencie štátu a zodpovednosť sme dali na štát. Čiže tu sa môže stať, že aj keď táto novela po týchto úpravách je vlastne z väčšej časti v súlade s Európskou úniou a s právom Európskej únie a vlastne jediný rozdiel je v tom, že my sme ohrozili štát tým, že sme dali zodpovednosť štátu za kontrolu patentových práv. V poriadku, môže sa štátny ústav obrátiť na patentový úrad a, samozrejme, aj na zahraničné patentové inštitúcie a celé to ochrániť, ho bude stáť vyššie náklady a nemusí sa pomýliť. Ale v princípe takto sme v súlade s právom Európskej únie.

    Čo sa týka bodu 4, ja som ho pôvodne chcel vyňať na osobitné hlasovanie, pretože absolútne nesúhlasím s tým, aby tento bod, aj keď gestorský výbor ho odsúhlasil, aby tento bol zapracovaný do novely zákona a súhlasím s návrhom spravodajcu vyňať tento bod na osobitné hlasovanie a odporúčam ho neschváliť. Nebudem sa ďalej o tom rozširovať. Spravodajca to veľmi pekne okomentoval. Mal to tiež veľmi dobre pripravené, ale má úplnú pravdu, čiže sa s ním stotožňujem.

    Pánovi predsedovi výboru – som prekvapený, že ako predseda výboru venoval tej menej podstatnej časti zákona takú dlhú diskusiu a že sa do tohto „obul“ a nevenoval sa vlastne, myslím si, že významnejšej časti zákona, kde ide o oveľa väčšie peniaze. Ale zaujalo ma na tom len to, že ako lekár vo svojom vystúpení trochu znevážil postavenie veterinárneho lekára, čo, myslím si, že nie je korektné už z pozície poslanca alebo predsedu výboru. Myslím si, že toto sa nemalo stávať. Myslím si o tom, že môže používateľ veterinárneho lieku urobiť čokoľvek, predávkovať atď., to platí aj u humánnych liekov, ak predpíšete, ako tá mamička čo dáva dieťaťu liek a dostane celé balenie v lekárni, u niektorých liekov, keď ho nasype dieťaťu, tiež môže zomrieť alebo ho vážne poškodiť. Tu je to obdobné a myslím si, že netreba postavenie veterinárneho lekára zhadzovať a on, keď napíše a predpíše veterinárny liek, tak si nesie plnú zodpovednosť a je viazaný prísahou tak, ako iní lekári. Takže to je k tomu.

    Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam vás, aby ste, alebo prosím vás o podporu tejto novely, aby sme boli v súlade s európskou legislatívou.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, určite nikto nespochybňuje generickú substitúciu. Vôbec nie, všetci si uvedomujeme jej dôležitosť či už pre ekonomiku našej krajiny aj vzhľadom na producentov. To v žiadnom prípade nikto nespochybňuje. Práve naopak, sme ochotní podporiť a preto aj podporíme predložený pozmeňujúci návrh. Nesúhlasili sme ale s pôvodným znením návrhu a to je môj názor, kedy sa jednosmerne odstránila patentová ochrana a toto sme považovali za nevhodné.

    Čo sa týka európskej legislatívy, áno, artikel 26 Smernice nehovorí explicitne o tom, že neudáva jednu z povinností pre štátnu autoritu, aby nezaregistrovala alebo nevydala registráciu vtedy, keď ešte platí patentová ochrana referenčného produktu, ale odvoláva sa v rámci svojich podmienok na artikel 10, kde sa už o tomto hovorí, že nesmie byť takýto produkt umiestnený na trh, kým neprejde, myslím, že sa hovorí 10 rokov od inicializácie pôvodného referenčného produktu niečo také. Voľne to z angličtiny prekladám. To znamená, že nie celkom možno asi sa zhodneme aj v tomto. Ale myslím si, že to nie je ani cieľom našej diskusie dnes.

    Chcel som len povedať, že určite nikto z nás nespochybňuje generickú substitúciu. Práve naopak, preto som aj povedal, že podporíme a poslanecký klub SDKÚ-DS podporí tento pozmeňujúci návrh, ktorý je predložený. Len som vyjadril vo svojom úvodnom vystúpení svoj názor na problematiku originálnych liekov a generických liekov.

    Ale na druhej strane som rád, že sa zhodneme v tej druhej časti môjho vystúpenia, ktorá je podstatná, keďže s tou prvou v podstate existuje zhoda, a to je návrh lehoty na dodávanie liekov. Tak isto súhlasím s vami, považujeme tento návrh za zlý, za takmer nerealizovateľný, ako som už vo svojom vystúpení povedal, a preto dúfam a som rád, že aj vy ste vyzvali poslancov a takisto sa k tomu prikláňam, aby sme v osobitnom hlasovaní potom tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy neschválili.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby informoval o výsledku tajného hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 129 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za člena Rady Slovenskej televízie zvolená pani Miriam Letašiová.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní zvolila Miriam Letašiovú za členku Rady Slovenskej televízie.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov,

    tlač 223, spoločná správa č. 223a.

    Dávam slovo poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložil a odôvodnil návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Predloženým návrhom skupina poslancov navrhuje doplniť zákon o správe majetku štátu a oprávňuje správcu majetku štátu konať v mene štátu v súdnych konaniach týkajúcich sa majetku štátu. Pri štátnych organizáciách, ktoré nemajú postavenie štátneho orgánu, mnohokrát súdy Slovenskej republiky zaujali názor, že pre nedostatok procesnej spôsobilosti nie sú oprávnené vystupovať v súdnom konaní. Navrhované zmeny umožnia, aby pred súdom mohol vystupovať každý správca majetku štátu bez ohľadu na to, či má, alebo nemá postavenie štátneho orgánu, ak má na to kompetenciu danú osobitným predpisom.

    Ďalej, preto aj návrh zákona má tiež zabezpečiť efektívne a pružnejšie nakladanie s majetkom štátu. Zákon umožní správcom previesť prebytočný nehnuteľný majetok štátu do správy zriaďovateľovi. Navrhovaná úprava má optimalizovať nakladanie s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu, ako aj mobilizovať majetok, ktorý nie je pre správcu potreby výkonu verejných funkcií a je využiteľný ako zdroj príjmov u štátneho rozpočtu.

    Návrh zákona umožňuje, aby dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu mohli užívať na základe zmluvy o výpožičke aj školy a školské zariadenia. Návrh zákona tak vychádza v ústrety obciam a samosprávnym krajom. Ďalej návrh zákona tiež taxatívne vymedzuje druhy stavieb, v ktorých je možné dočasne alebo trvale zastavať pozemok vo vlastníctve štátu. V tomto prípade novela zákona reaguje na požiadavky praxe.

    Verím, vážené panie kolegyne a kolegovia, že v záujme veci túto novelu podporíte.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu k tomuto návrhu zákona, tlač č. 223 a tento návrh zákona alebo tento poslanecký návrh zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a zákon č. 278/2003 Z. z. bol prerokovaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne a s odporúčaniami návrh schváliť.

    V gestorskom výbore prešli tri pozmeňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru schváliť a bol som uznesením výboru určený ako spravodajca k tomuto návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Rokovanie 10. schôdze pokračuje druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom,

    tlač 224, spoločná správa 224a.

    Dávam slovo poslancovi Rafaelovi Rafajovi. Prosím, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, návrh zákona upravuje poskytovanie príplatku k dôchodku, to chcem zdôrazniť, ako štátnej sociálnej dávky na zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom v danom období politickým väzňom a ich rodinným príslušníkom za znevýhodnenie na trhu práce a nižší dôchodok.

    Poprosím vás potom, aby po spoločnej zhode, ktorá nastala medzi predkladateľom, záujmovými, resp. oprávnenými osobami a dotknutými subjektmi, to znamená, Sociálnou poisťovňou, aby ste, prosím, podporili tie zmeny, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Ja by som si dovolil k tomu len dať procedurálny návrh, vyňať zo spoločnej správy bod 4 a 6 na samostatné hlasovanie, keďže obsahom ide o totožné návrhy, ako sú uvedené v bode 3 a 5.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Marte Damborskej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu k predmetnému zákonu o príplatku k dôchodku politickým väzňom, tlač 224, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom (ďalej len gestorský výbor), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 284 z 22. marca 2007 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 152 z 24. apríla 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 44 z 24. apríla 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č.127 z 2. mája 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 43 z 3. mája 2007.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh tohto zákona dňa 26. apríla, ale neschválil navrhnuté uznesenia, pretože návrhy nezískali súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Po šieste, gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 20 uvedených v IV časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu mňa na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 52 z 3. mája tohto roku. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozrpavy.

    Ústne sa hlási do rozpravy pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Rafaj.

    Tak, pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, i keď pán poslanec ako predkladateľ môže kedykoľvek vystúpiť. Chcete prvý sám k sebe hovoriť alebo najprv pani Sabolová, nie? Dáma.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi krátko. Je to dobrý návrh zákona, ktorý sme podporili aj do druhého čítania, ale chcem aj práve preto, čo je v dôvodovej správe uvedené, čo je cieľom návrhu zákona, a to je zlepšiť sociálnu situáciu osôb, ktoré boli v rokoch 1948 – 1979 väznené a boli súdne rehabilitované podľa zákona o mimosúdnej rehabilitácii a boli aj nejakým jednorázovým príspevkom politickí väzni odškodnení.

    Ja si dovolím pripomenúť ešte jednu skupinu, minimálne jednu alebo dve skupiny ľudí, na ktorých by bolo vhodné myslieť, ak to nevieme uskutočniť v tomto návrhu zákona, pretože ide aj o finančnú situáciu, aj o politickú vôľu. Myslím si, že treba do budúcnosti alebo v primeranom čase, kým začne platiť účinnosť zákona 1. januárom, hovoriť aj o osobách, ktoré boli vo vojenských táboroch nútených prác, to sú PTP-áci a o ľuďoch, ktorí boli odvlečení násilne do Ruska, aj keď u jedných ide o súdnu rehabilitáciu, u jedného mimosúdnu rehabilitáciu, ale sú to osoby, ktoré, vychádzajúc aj z tohto návrhu zákona z § 6 zákona č. 125 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, bolo by dobré myslieť na všetky skupiny.

    Je už veľmi malá skupina ľudí a práve skupina PTP-ákov, ktorí sa vlastne dožili odškodnenia a poskytnutia jednorázového príspevku, bol to až rok 2005, a ešte dodnes táto skupina nie je pri odškodňovaní ukončená. Preto by som chcela poprosiť predkladateľov, aby vlastne po vychytaní všetkých legislatívnych problémov, ktoré môžu nastať pri takomto odškodňovaní, mysleli aj na tieto skupiny a aby sme mohli k 1. januáru prípadne rozšíriť aj tento návrh zákona.

    Ďakujem veľmi pekne za pochopenie a Kresťanskodemokratické hnutie podporí tento návrh zákona aj v druhom čítaní.

  • S faktickou poznámkou, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem tiež podporiť tento návrh zákona a tak troška sa pochváliť s tým, že na problémy tejto skupiny ľudí sa pamätalo už pred dvoma rokmi v Liptovskom Mikuláši, kde sa aspoň symbolicky odhalila pamätná tabuľa na bývalom Župnom dome, kde každý rok v lete je pietna slávnosť na pripomenutie si smutných osudov týchto našich spoluobčanov.

    Ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Teraz v zmysle rokovacieho poriadku v rámci rozpravy dovoľujem si navrhnúť vyňať zo spoločnej správy bod 4 a 6 na samostatné hlasovanie, pretože obsahom ide o totožné návrhy, ako sú už uvedené v bode 3 a 5 spoločnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že už ako navrhovateľ nebudete hovoriť, spravodajkyňa nebude hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem dnešné rokovanie Národnej rady a budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.