• Dobré ráno. Vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 10. schôdze a otváram piaty rokovací deň.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal písomne pán poslanec Ľuboš Micheľ.

    Budeme pokračovať v rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Miroslav Číž, ale ešte poprosím najprv pána spravodajcu pána poslanca Madeja a pani ministerku, ktorú už vidím.

    Takže, pán podpredseda, potom, ako zaujmú svoje miesta spravodajca a navrhovateľ. Už sú v sále.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu strany SMER zaujal stanovisko k prerokúvanému vládnemu návrhu novely Zákonníka práce.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerokovávame Zákonník práce, ktorý je vždy veľmi dôležitou súčasťou politického života krajiny a v konečnom dôsledku aj dôležitou súčasťou sociálneho zmieru, upravuje pravidlá predávania a nakupovania práce, ale v konečnom dôsledku, čo je nesmierne dôležité a charakterizuje práve vnímanie týchto otázok aj v tom politickú doktrínu, ktorou teda disponuje ten-ktorý ;politik, aj to, ako vníma zmysel pracovného procesu, účasti v ňom, aký má vplyv táto účasť na osobný status pracovníka, na spôsob jeho života, kvalitu jeho života, ako vlastne vplýva na celý mechanizmus spoločenského života, v ktorom žijeme, aké miesto má práca v živote spoločnosti a ako teda spoločnosť vníma tento fenomén a spravidla tieto otázky bývajú ústredným ohniskom aj politického zápasu v každej krajine. Tak, prirodzene, aj teraz práve na línii Zákonníka práce vedieme politický zápas tu teraz v parlamente.

    Vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou už niektoré vystúpenia poslaneckých klubov. Chcem zaujať len veľmi krátke stanovisko k týmto vystúpenia, pretože chceme úprimne reagovať na ponúknuté stanoviská, na to, čo nám vlastne kolegovia predovšetkým z opozície ponúkajú v súvislosti s prerokovávaním tohto návrhu zákona. Buď bezuzdnú ideologizáciu, buď odmietanie akýchkoľvek vecných a racionálnych argumentov a maximalizáciu svojich stanovísk, pokusy o osobnú a inú, zlikvidovanie teda oponentov, alebo teda bude tu náznak zmysluplnej diskusie a naozaj budeme hľadať hodnotovo optimálnu mieru toho veľmi komplikovaného a v konečnom dôsledku polarizovaného vzťahu.

    Máme za sebou vystúpenie pani kolegyne z SDKÚ, ktoré ja osobne považujem za veľmi korektné, zmysluplné, ponúkajúce naozaj diskusiu k niektorým zásadným otázkam a pokúsim sa potom samozrejme, keďže to teraz celkom nejde a teraz je mojou úlohou predovšetkým definovať naše politické východiská, ústne sa prihlásiť do rozpravy a zareagovať potom na jednotlivé nuansy, ktoré v tom vystúpení zazneli a kde si myslíme teda, že sú minimálne polemické.

    No ale, samozrejme, z rovnakého klubu zazneli aj iné vystúpenia vážených kolegov, ktoré boli, demonštrovali pre mňa až sociálny cynizmus, a to aj u kolegov, u ktorých som predpokladal vyšší stupeň imaginácie a schopnosti zvládať tento problém. Rovnako si vážim vcelku korektné vystúpenie a zmysluplné vystúpenie pani kolegyne Sárközy, ktorá vystupovala za SMK.

    Trošičku v rozpakoch som z vystúpenia váženého kolegu z KDH. Je faktom, že tak radikálno-libertiánske vystúpenie, ako mal pán kolega Brocka, nemal nikto v tejto sále. Je to relatívne nepochopiteľné, pretože o otázkach, ktoré súvisia so sociálnym statusom katolícka cirkev vedie vcelku veľmi korektnú politiku. Osobitne veľmi intenzívne vnímam vyhlásenia pápeža v poslednom období na situáciu vo svete, na zásadnú majetkovú polarizáciu, na vznik chudoby a veľmi zaujímavé sú aj otázky, ktoré súvisia s interpretáciou tej situácie, prečo sa to tak deje. Mne pripadá toto vystúpenie ako radikálne v rozpore s týmto názorom a naozaj pre mňa je neoliberálne, teda čisto libertiánske, ale uvidíme v priebehu diskusie, či je to názor celého poslaneckého klubu KDH, alebo je to parciálny názor člena.

    Takže toľkoto veľmi krátko k jednotlivým vystúpenia za poslanecké kluby a dovoľte teda, aby som ja teraz uviedol politické stanovisko strany SMER k situácii, ktorá súvisí s prerokovaním tohto návrhu zákona.

    Vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, pri pozornom vnímaní situácie, ktorá sa v spoločnosti v ostatných mesiacoch rozvinula okolo novely Zákonníka práce, registrujeme niekedy priam až hysterické vystúpenia niektorých predstaviteľov opozície, ale aj kapitálu v médiách a vnímame aj postoj samotných médií k tejto otázke, teda k tejto základnej pracovnej norme. Len slepý by nevidel, že politická opozícia si zvolila Zákonník práce ako kľúčový nástroj boja proti koalícii.

    Ak registrujeme, kde vlastne sa vedie tá línia politického zápasu, no tak zatiaľ to boli virtuálne diskusie okolo daňovej suverenity a následne potom diskusia o druhom pilieri, prípadne všeobecnom likvidovaní reforiem ako nesmierneho víťazstva v našej krajine. Tak teraz stelesnením týchto diskusií je práve Zákonník práce.

    Pre nás je problémom, že ambíciou tejto diskusie nie je zabezpečenie hodnotovo vyváženého prostredia pre organizáciu pracovného procesu, ale, naopak, demonštrácia potrieb rozoberania sociálnych práv ľudí práce smerom k približovaniu sa pracovného a sociálneho zákonodarstva k modelom juhoamerických a juhoázijských štátov.

    Je zjavné, že sa tak koná v zhode a na objednávku určitých vrstiev predstavujúcich či už domáci, alebo nadnárodný kapitál, pretože, odpustite mi to, vážení kolegovia z opozície, sami ste s tým prepletení. Pritom sa oháňame slovami ako flexibilita, konkurencia, zamestnanosť, globalizácia a odvolávame sa na nevyhnutnosť reforiem pracovného práva ako údajnej podmienky zabezpečenia konkurencieschopnosti ekonomiky, flexibility trhu práce a hospodárskeho rastu.

    Vážených kolegov netrápi pritom, že napríklad mnohí zamestnávatelia zavádzajú nové technológie bez dostatočných opatrení na prispôsobení sa dotknutých pracovníkov. Všeobecne aj vo svetovom meradle dá sa povedať, že nové formy organizácie práce prispievajú firmám, ale zároveň kladú pracovníkov do nových foriem neistoty. Zamestnanci a ich odborové zväzy sú pod obrovským tlakom globalizačných síl rovnako ako zákony a inštitúcie vybudované prevažne v 20. storočí na ochranu práv a ochrany pracovníkov pomocou legislatívnych štandardov a hlavne kolektívneho vyjednávania.

    Zamestnávatelia tvrdia, že znížená pracovná ochrana je potrebná preto, aby boli globálne konkurencieschopní. Avšak neoliberálna agenda o reforme pracovného práva má za cieľ aj odstrániť systém pracovného práva ako takého a zlikvidovala by aj organizácie pracovníkov a inštitúcie kolektívneho vyjednávania bezohľadným pretekom ku dnu v pracovných štandardoch pomocou sociálneho dumpingu. Tieto deštrukčné účinky globalizácie na pracovné miesta, mzdy, sociálnu ochranu a sociálnu súdržnosť nemôžeme a ani nemienime podporovať.

    V oblasti pracovného práva sa presadzuje neoliberálna ideológia a táto presadzuje reformnú agendu často označovanú práve oným slovom flexibilizácia.

    Dovoľte mi zacitovať slová napríklad profesora Lance Compu z Cornellovej univerzity v Spojených štátoch, ktoré predniesol na svetom kongrese pracovného práva v októbri minulého roku. Citujem: „Je toto slovo technokratickým výrazom pre rozširujúcu sa moc manažmentu a zmenšujúcu sa moc pracovníkov.“

    Neoliberálni ideológovia neustále odmietajú tzv. rigidné pracovné zákony. Všimnime si používanie jazyka na propagáciu politických cieľov. Rigidný totiž vyvoláva negatívne asociácie, kým flexibilný má viac príťažlivosti. Chceli by sme byť radšej známi ako rigidná osobnosť alebo ako flexibilná? Ale pre zamestnancov sú tieto tzv. rigidné zákony sociálnymi zákonmi o ochrane práv vybojovaných v priebehu desaťročí zápasov a obetí.

    To, čo neoliberálni reformátori volajú rigidné pracovné zákony, možno z pohľadu zamestnanca odborového zväzu považovať za pevné pracovné zákony chrániace ťažko vybojované výhry. Sú nimi stabilita zamestnania, mzdy, dôchodky, zdravotná starostlivosť, predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kompenzácia za pracovné úrazy a choroby z povolania, voľný čas, právo organizovať sa v odboroch a kolektívne vyjednávať a iné. Veď toto je elementárna zásada kvality sociálneho života.

    Vážení kolegovia, aj pán kolega Štefanec v dobrom, čítali ste niekedy ústavu a hospodárske a sociálne práva ľudí, ktoré sú tam uvedené? Aspoň raz. Aj podľa významného českého sociológa Jana Kellera, dovoľte mi tiež zacitovať, „predstavuje flexibilizácia práce dvojnásobné riziko. Ľudia, ktorí vykonávajú neplnohodnotné formy práce, majú nízky príjem, sú spravidla žiadateľmi o najrôznejšie druhy sociálnych dávok a sociálnych služieb. Zároveň im však ich nízke príjmy neumožňujú dostatočne sa poistiť, zvýšiť si kvalifikáciu ani nemôžu platiť vyššie dane. Predstavujú teda záťaž verejných výdavkov bez toho, aby prispievali k naplneniu štátnej pokladnice. Flexibilizácia práce tak potom spolu s nezamestnanosťou podlamuje základné predpoklady fungovania poistných systémov.“ Citát je z knihy Súmrak sociálneho štátu.

    Spružnenie pracovných zákonov však nie je jedinou požiadavkou v neoliberálnej agende. Ďalšími požiadavkami sú privatizovanie štátnych a kvázi štátnych podnikov, znižovanie verejných rozpočtov, opustenie stratégií národného hospodárskeho rozvoja, čo je u vás tragické, podľa môjho názoru v prospech integračných schém a vo všeobecnosti vytváranie ekonomického prostredia priateľského voči investorom. To znamená, jediným zmyslom sociálneho života v krajine je vytvárať čo optimálnejšie podmienky pre nadnárodné monopoly, lebo takto sa vyvíja celý globalizovaný systém s tým, že otázky sociálneho statusu ľudí sa stávajú absolútne podružnými.

    Medzinárodní investori nástoja na tom, že spružnenie pracovného práva je potrebné pre priateľské podnikateľské ovzdušie. Výkonní pracovníci nadnárodných spoločností tvrdia, že spružnenie pracovného práva potrebujú na to, aby boli globálne konkurencieschopní. Tieto tézy bývalá vláda Mikuláša Dzurindu si osvojila teda absolútnym spôsobom a odpovedala na tieto požiadavky drastickými reformami zameranými navyše v tzv. pružnosti v pracovnom práve.

    Veľmi dramaticky za podmienok, ktoré pani kolegyňa vydávala za ako nejaký výraz dohody s odbormi a podobne ako výraz akejsi korektnosti. Bolo to v prostredí, kde podľa môjho názoru bola síce legalita, ale nelegimita, pretože strany, ktoré získali hlasy vo voľbách, nereprezentovali tieto hlasy v parlamente a tieto zásadné vstupy do sociálneho prostredia sa organizovali v nelegitímnom prostredí, vážené kolegyne, kolegovia, bez akéhokoľvek ohľadu na verejnú mienku, na záujmy ľudí, na prieskumy verejnej mienky a prieskum potrieb s cieľom, že akosi vy stelesňujete nejaké iba vami poznané dobro, ktoré máte právo bez akýchkoľvek problémov okamžite implementovať pre celú spoločnosť.

    Takže čo vláda Mikuláša Dzurindu urobila, ktorá teraz dneska kričí o tom, ako my sme nedemokratickí, ako tripartitne nevyjednávame a podobne. Napríklad značne predĺžila tzv. obdobia neistoty pre nových zamestnancov, počas ktorých môže manažment ukončiť pracovný pomer bez požiadavky zdôvodniť prepustenie a bez odstupného. Išlo najmä o reťazenie pracovných pomerov, voľné formulovanie podmienok kratšieho pracovného pomeru, odstránenie súbehu odstupného a výpovednej doby a ďalšie. Pamätáme na to?

    Ďalej umožnila nové špecializované individuálne pracovné zmluvy so zníženou sociálnou ochranou, napríklad využívaním zmlúv na dočasné zamestnanie umožnením zakrytých pracovných pomerov kamuflovanými živnosťami. Rozšírila využívanie agentúr dočasného zamestnávania poskytujúcich pracovníkov iba v čase potreby so zníženou sociálnou ochranou, ktoré majú jednoznačne znaky diskriminačného zaobchádzania. Výrazne oklieštila práva odborov a priamo do Zákonníka práce zakomponovala ustanovenie umožňujúce zablokovať kolektívne vyjednávanie.

    Vážení kolegovia, v čase, keď ste prijímali tieto super drastické opatrenia a vlastne ste zlikvidovali korektný a hodnotovo akceptovateľný priestor pre organizáciu práce v našej krajine, tak v tomto období dochádzalo k javom a procesom, ktoré nemajú nič spoločné s teraz deklarovanými hodnotami, ktoré nám ponúkate ako východiská pre vnímanie tejto situácie.

    Dzurindova vláda teda vskutku prijala a aj zaviedla reformy pracovného práva, ktoré radikálne znížili pracovné štandardy a postavili slovenské pracovné právo mimo sociálnej Európy. Skutočnosť, že zamestnanci prostredníctvom odborových zväzov u nás mali schopnosť aspoň čiastočne odolávať týmto tlakom a brániť svoje pracovné práva, pracovné štandardy a pracovné zákony, pripomeňme si na rôzne druhy procesov pracujúcich v tom období, je len dôkazom vitality pracovnej sily na Slovensku.

    Môžeme sa len tešiť, že aj keď národný systém pracovného práva bol otrasený, nezrútil sa úplne pod tlakom Dzurindovsko-Kaníkovskej reformy. My sme verejnosti jednoznačne povedali, že rešpektujeme jej volanie po korektnom a vyváženom pracovnoprávnom prostredí. Ponúkali sme jej východiská v rámci volebného zápasu, vážené kolegyne, kolegovia. A občania tomuto nášmu volebnému programu dali svoje áno.

    Výsledky volieb ukazujú jednoznačne a tesne prieskumy verejnej mienky rovnako, že to, čo robíme je v súlade so záujmami a potrebami väčšiny našich občanov. Takže aká velgibita, aké znevažovanie týchto procesov a dokonca naznačovanie, že ide o čosi, čo je nedemokratické. Nie je vôbec náhoda, že na pozadí globalizačných procesov vystupujú na svetovej a osobitne na európskej scéne otázky spojené s postavením zamestnanca v pracovnom procese ako neodmysliteľného aktéra hospodárskeho rastu.

    V súvislosti s nevyhnutnosťou čeliť konkurencii vnímame potrebu úspory výrobných nákladov a nevyhnutnosti určitej flexibility práce nepochybne, avšak nemožno súhlasiť s názormi, že kľúčovým nástrojom zabezpečenia konkurencieschopnosti je cesta razantného znižovania nákladov spojených s ľudskými zdrojmi. Naopak, ak hovoríme o vedomostnej ekonomike, nemožno nespomenúť zamestnanca ako nevyčerpateľný zdroj prosperity. Ani v súvislosti s informatizáciou spoločnosti a novými technológiami predsa nemožno obísť zamestnanca ako tvorcu a realizátora myšlienky.

    Flexibilizácia práce znamená jednak ústup od štandardných pracovných zmlúv k uprednostňovaniu neštandardných pracovných foriem zamestnávania, ako sú aj spomínané zakryté pracovné pomery zmluvami mimo pracovného práva či favorizovanie krátkodobých pracovných zmlúv. Firmy totiž jednoznačne takto presúvajú stále väčšiu časť trhovej neistoty a podnikateľského rizika vyplývajúceho z výkyvov dopytu a ponuky na zamestnancov.

    Ak si aj všímame otázky o flexibilite pracovného trhu a prispôsobenia sociálnych faktorov týmto fenoménom, tak sa poďme naozaj pozrieť do toho Dánska. Obrovskú a širokú mieru aktivity, ktorá je schopná zabezpečiť, aby tá ponuka flexibilnej práce bola dostatočne široká, aby tam nedochádzalo k premlkám, k prestojom, že aby ľudia nemali 2, 3 mesiace práce a podobne.

    Nevyznieva náhodou, vážení kolegovia z KDH, nesmierne falošne hovoriť tu, ako chcete podporovať rodinu a podobne. Ale pritom pracujúcim ľuďom ponúkate možnosti, aby chodili pracovať do Talianska na jablká. Aby odchádzali na celé mesiace od svojich rodín, ak by tie rodiny nemohli fungovať v rámci normálnych štandardov, ktoré sú vlastné veľkej väčšine Európy? Kde, samozrejme, práve táto požiadavka patrí k základným nástrojom a požiadavkám národohospodárskych politík. Na Slovensku to tak nie je. Čo budeme národom nádenníkov? Ako sme vytvorili priestor v oblasti bývania? Je schopný migrujúci pracovník nájsť si bývanie za prijateľnú cenu v niektorej krajine? Žijeme v krajine hospodárskeho zázraku. Vieme zabezpečiť nastupujúcej generácii to elementárne, čo potrebuje na vlastnú reprodukciu, to znamená, aby bola schopná z platu, keď skončí príslušné vzdelanie, si zakúpiť byt a založiť si rodinu? Čo iné môžeme urobiť ako toto, ak chceme skutočne pomáhať rodine.

    Takže tie vzťahy k tým základným hodnotám sú nesmierne pomýlené. Jednotlivé ideologické floskuly prehlušujú schopnosť racionálne posúdiť základné konštanty, ktoré nová generácia potrebuje pre svoje fungovanie a tam zamerať základné otázky štátnej hospodárskej politiky. Vrátim sa teda k tomu, že práve zamestnanec sa v závislej práci do stále väčšej neistoty, neistoty z trvalej práce, ale aj z neistoty vyplývajúcej z podmienok, za ktorých je práca vykonávaná.

    Už koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia upozornil francúzsky sociológ Pierre Bourdieu na nový fenomén, ktorým je úplne zámerné dávkovanie neistoty, ktoré umožňuje postupne zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory a tlačiť na znižovanie miezd. Tieto procesy sú u nás ako na tácke. Sú viditeľné.

    Je preto logické a v modeli sociálnej Európy aj odôvodnené, že európska koncepcia dobrej práce vychádza z princípov, ako to aj naznačila pani poslankyňa Radičová, z tzv. flexicurity, ide o otázku interpretácie tohto pojmu, ktoré popri hospodárskej prosperite, konkurencieschopnosti firiem a flexibilite trhu práce kladú dôraz aj na bezpečnú prácu, v ktorej zamestnanec používa aj primerané sociálne istoty.

    Európsky sociálny model, ako bol naštartovaný Lisabonskou stratégiou, pokračujúc v súčasnosti fínskym a nemeckým predsedníctvom je definovaný v zmysle spoločných hodnôt členských štátov Európskej únie. Ako sa dajú tieto hodnoty zhrnúť? Sociálny štát, sociálny trh a sociálne partnerstvo. Poprosím v diskusii sa vyjadriť, či sú toto, alebo nie sú toto legitímne ciele Európskej únie. Do akej miery sú komparateľné hodnoty, ktoré tu v rámci podľa môjho názoru dosť vulgárneho sociálneho cynizmu prezentujú viacerí kolegovia z SDKÚ.

    V rámci týchto hodnôt predsa nemožno opomenúť pojem dobrá práca, o ktorom hovorím, boj proti sociálnej vylúčenosti a boj proti chudobe, ktorý zahŕňa aj fenomén chudobných zamestnaných ľudí, vážení kolegovia, na čo vždy zabúdate.

    Ako už spomenula pani ministerka Tomanová, pojem dobrá práca v chápaní európskych ministrov práce znamená nielen prácu mať, ale aj spravodlivé odmeňovanie na zabezpečovanie životných podmienok zamestnanca. Mimochodom, právo na dôstojný život fixuje naša ústava, vážení kolegovia.

    Rovnako potrebujeme zabezpečovať životné podmienky zamestnanca a jeho rodiny, kvalifikáciu a garantovať ďalšie vzdelávanie. Opäť obrovské resty aj počas pracovného života. Zosúladenie práve pracovného a rodinného života, zamestnanecké práva vrátane práva na uspokojivé pracovné podmienky a práva spojené s aktivitami odborových organizácií a v neposlednom rade ochranu života a zdravia pri práci. To sú základné hodnoty, ktoré prezentuje Európska únia vo svojich dokumentoch, ktoré sa prijali.

    Ak teda uznáme, že ako členský štát si ctíme spoločné hodnoty Európskej únie, očakáva sa od nás členov zákonodarného zboru, aby sme utvorili adekvátne právne rámce nielen na flexibilnú, ale aj na dobrú prácu.

    Ak chceme podrobnejšie hľadať, kde nájdeme teda tieto hodnoty, ak by to malo spôsobovať nejaké turbulencie alebo, že by sme si nemali rozumieť, tak skúsim pripomenúť Dohovor o ľudských právach a slobodách, Európsku sociálnu chartu, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ale predovšetkým hodnoty, ktoré sú obsiahnuté v agende a dokumentoch Medzinárodnej organizácie práce.

    Ako vieme, Slovenská republika ako nástupnícky štát bývalej Česko-Slovenskej republiky bola spoluzakladateľom tejto významnej inštitúcie a naša vláda sa bezvýhradne hlási k jej ideám a hodnotám. No nejde len o prihlásenie sa. Náš štát predsa ratifikoval celý rad dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a tieto medzinárodné pracovné normy majú teda v zmysle čl. 7 ods. 5 a čl. 154 Ústavy Slovenskej republiky dokonca platnosť pred zákonmi. Poprosím, zareagujte na tento fenomén. Do akej miery Slovensko teda je alebo nie je viazané medzinárodnými dohovormi a do akej miery je teda povinné implementovať ratifikované dokumenty do svojho vnútorného zákonodarstva.

    Len tak na oživenie. Ochrana pracovníkov je ťažiskom mandátu Medzinárodnej organizácie práce a v súlade so zásadami ustanovenými v Deklarácii Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998 a v agende o dôstojnej práci je pozornosť sústredená aj v ostatných rokoch prioritne na také otázky, ako je výzva štátov, aby vo svojich vnútroštátnych politikách neopomínali, zdôrazňujem, neopomínali porovnať ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a dôstojnú prácu, aby prostredníctvom zákonov garantovali účinnú ochranu pracovníkov v pracovnom pomere, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž a vylúčili akékoľvek možnosti sociálneho dumpingu, aby garantovali efektívne uskutočňovanie zamestnaneckej participácie vrátane kolektívneho vyjednávania, aby zaručili adekvátne postavenie odborovej organizácie a účinnú ochranu odborových funkcionárov pred poškodzovaním ich práv zo strany zamestnávateľa s cieľom, samozrejme, účinnej ochrany zamestnancov, bezpečnosť a ochranu života a zdravia pri práci, aby venovali v zákonoch dostatočnú pozornosť primeranému stanoveniu pracovného času a času odpočinku a práva na spravodlivú odmenu za prácu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento rámec sa mi zdal úplne základným. Na tomto rámci, pretože to sú ratifikované dokumenty, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné, sa bude viesť naša diskusia. Skúsme porovnať, čo sme tu všetko počuli a skúsme to dať do súladu s týmito ustanoveniami. Chceme ich vyhlásiť za neplatné? Chceme povedať, že nie sme nimi viazaní? Že v takom prípade tie názory, ktoré nepracujú s týmito textami, ktoré sú pre nás záväzné, sú prirodzene nekvalitné. Nekvalitné a diskutovať s nimi je veľmi ťažko.

    Vážené kolegyne, kolegovia, práve na tých vymenovaných hodnotách, spoločných hodnotách Európy je založené programové vyhlásenie tejto vlády v časti Pracovné vzťahy a sociálny dialóg, z ktorého vychádza aj predložený návrh novelizácie Zákonníka práce. Nie je teda náhoda, že spomedzi 154 novelizačných bodov je viac ako polovica spojená s nevyhnutnosťou zosúladiť platný Zákonník práce s normami pracovného práva Európskej únie, Medzinárodnej organizácie práce či Rady Európy.

    Poprosím, porovnajte si to, v rámci druhého čítania sa veľmi radi na túto tému porozprávame. Aký je pomer novelizovaných bodov k záväzným normám Európskej únie a čo vlastne v tom Zákonníku práce máme. Pozrime si správy o kohéznych sociálnych situáciách, ktoré sa prerokúvajú pravidelne v Európskom parlamente. Pokúsim sa v budúcnosti v druhom čítaní ich citovať. Ako vníma teda Európska únia skutočne základné hodnoty, ktoré majú byť obsiahnuté v nárokoch občana na kvalitný sociálny život.

    Pri pozornom čítaní jednotlivých novelizačných bodov v kontexte na platné znenie zákona však možno dospieť k záveru, že aj novelizačné body, ktoré vychádzajú z potrieb praxe, sú spojené s imperatívom zachovania európskej sociálnej a právnej kultúry a kultúry zakotvenej v dokumentoch uvedených medzinárodných inštitúcií.

    Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh novelizácie Zákonníka práce teda predstavuje spoločné idey rodiny nazvanej Európska únia. Dôkazom toho je aj rozsiahla doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. Toto by si mali láskavo uvedomiť aj poslanci opozičných strán, ktorí novelu odmietajú, ale ktorí sa však radi hrdo a otvorene hlásia k ideám Európskej únie. Ak sa teda hlásime k hodnotám Európskej únie, kladiem otázku: Poznáme naozaj základné spoločné idey a postuláty, na základe ktorých sa táto rodina dohodla fungovať? A ak ich poznáme, sme aj skutočne s nimi stotožnení a sme ochotní ich akceptovať a v akom rozsahu? Alebo si iba vyberáme z koláča prijatých dokumentov len to, čo teda nám chutí?

    O tomto by sa mala, myslím si, uberať dnešná diskusia, ak by bola vedená vecne a bez hektiky politického zápasu. Veď Zákonník práce ako základná norma ochrany zamestnancov sa dotýka prevažnej časti obyvateľstva a firiem. Sú tu predsa aj vaši voliči, páni poslanci z opozície. Alebo vo svojej vznešenej pýche ste natoľko zahľadení do seba, že vôbec nestojíte o voliča, ktorý predstavuje svet práce, a sústredíte sa len na tých, ktorí predstavujú svet kapitálu a svet peňazí?

    Odporcovia novely Zákonníka práce najčastejšie argumentujú tézou o nevyhnutnosti čeliť konkurencii v rámci globálnej hospodárskej súťaže znižovaním nákladov na cenu práce. Nuž ale kde sú potom hranice znižovania nákladov na zamestnanca? Kde sa zastavíme? Pri detskej práci alebo pri práci za misku ryže? Ako sa to deje často v juhoázijských krajinách.

    Ak teda hovoríme o európskych atribútoch dobrej a dôstojnej práce, musíme mať na pamäti predovšetkým princíp rovnosti, ale aj skutočné rovnosti šancí a rovnakého zamestnania, zaobchádzania v zamestnaní.

    Rovnaké zaobchádzanie naznačuje ekonomickému hráčovi, aby presadzoval konkurencieschopnosť znižovaním iných ako pracovných nákladov. Ako sú napríklad inovácia v metódach a produktoch, produktívna špecializácia a vyššia kvalita práce. Všetky podnecované optimalizovanými organizáciami.

    Toto sú jediné páky, ktoré môžu zvládnuť podľa môjho názoru alebo nášho názoru globálnu súťaž, pretože vzhľadom na to, že pracovné náklady sa nemôžu donekonečna znižovať. Ekonomický rast nemôže konkurovať krajinám, kde je pracovná sila intenzívne vykorisťovaná, apropo vykorisťovaná.

    Počul som veľmi pre mňa až neuveriteľné zjednodušenia, dokumentujúce, bohužiaľ, hlbokú neznalosť humanitného prostredia, kde slovo vykorisťovať sa používa za čosi, čo je prekonané, čo je marxistické a čo je neviem z minulého storočia nedôstojné pre 21. storočie.

    Vážení páni, myslím, že k tomu ani netreba zaujímať stanovisko. Elementárna znalosť, ja neviem, jeden z hlavných ideológov teórie spravodlivosti z liberálneho prostredia John Rols predsa slovom vykorisťovaný a inými vecami, čo ste tu kolegovi Madejovi ako zvlášť pán Mikloš neuveriteľne spupne a úplne zbytočne, lebo dokumentoval len to, že ak sa možno orientuje dobre v ekonomických disciplínach, rozhodne len minimálne v sociologických a politologických.

    Metóda rovnakého zaobchádzania vedie podnikateľa k tomu, aby maximálne využíval kombináciu a efektívnosť produktívnych faktorov bez toho, aby mohol využívať páku konkurencieschopnosti, spočívajúcej v znižovaní nákladov práce.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou predlohu novely Zákonníka práce, ktorá by mu mala prinavrátiť európsky rast. Ak teda hovoríme o podmienkach zamestnávania a práce, pri ich určovaní má popri kolektívnych zmluvách a individuálnych pracovných zmluvách nezastupiteľné miesto aj štát ako regulátor podmienok a postupov, za ktorý sa tieto zmluvy uzatvárajú.

    Predsa aj moment ekonomického donútenia je výrazným fenoménom, s ktorým sa opäť úplne štandardne a samozrejme pracuje. Veď preto do toho vstupuje celý rad, ako sme už povedali, dohôd, ktorými je Slovensko viazané, ktoré štandardizujú práve ten pomer zamestnávaného a zamestnávateľa. A hľadá medzi nimi optimálny vzťah, ktorý zachová rast a možnosti rastu, produktivity rastu, ekonomiky ako takej, ale zachová priestor aj pre normálnu a štandardnú reprodukciu zamestnanca, človeka, občana štátu. Toho, pre ktorého sa vlastne celý ten organizovaný proces realizuje.

    Znamená to teda tvorbu takých pracovnoprávnych predpisov, ktoré budú zaručovať ochranné mechanizmy tak pre zamestnancov, ako aj pre tých, ktorí zastupujú záujmy zamestnancov a presadzujú ich práva, predovšetkým odbory. Pretože, a to je potrebné zdôrazniť, pracovné právo je právom ochranárskym. Ide o to, aby pri vytváraní podmienok zamestnávania a pracovných podmienok bola použitá taká sociálna politika, ktorá je aj morálne správna. A teda ktorá rešpektuje objektívne práva aj pracujúceho človeka.

    „Takáto politika sa teda od štátu so sociálne orientovaným trhovým hospodárstvom,“ opäť, prosím, citát z našej ústavy „očakáva.“ Je však známe, že v podmienkach globalizácie kapitálu a súčasného systému hospodárskych vzťahov vo svete vznikajú medzi jednotlivými štátmi a firmami mnohostranné väzby, ktoré sa prejavujú najmä pri dovozoch a vývozoch tovarov a služieb. V týchto procesoch vznikajú vzájomné prepojenia. Tento systém je normálny, avšak dá sa ľahko zneužiť na rôzne formy nespravodlivosti, a to aj s dôsledkami na jednotlivých zamestnancov, ktorí sa podieľajú na tvorbe zisku.

    Ako napríklad môžem uviesť diktát niektorých domácich a nadnárodných spoločností, ba dokonca aj medzinárodných organizácií, ktoré nielenže v minulosti významne ovplyvnili dnešnú podobu liberálneho Zákonníka práce, ale razantným spôsobom sa pokúšajú zmariť aj akékoľvek dnešné úsilia o jeho opravu.

    Dôkazom toho sú frontálne ataky, ktoré sprevádzajú celý novelizačný proces a ktorý prerástol hranice zápasu o Zákonník práce a nadobudol charakter zápasu o podobu a model štátu. A prenikol do otvoreného politického boja.

    Je nad slnko jasné, že tu už nejde vždy iba o Zákonník práce, ale že politické opozičné strany spojené so svetom kapitálu a s výdatnou podporou jeho hlavných aktérov sa so zručnosťou im vlastnou využívajú Zákonník práce jednoznačne ako prostriedok politického boja o moc v štáte.

    Bohužiaľ, v tomto smere im výdatne napomáhajú aj im naklonené médiá. Dnes už pomaly diskusia o tom, že či je povinnosťou médií sprostredkovávať objektívne informácie o základných otázkach sociálneho života bez akýchkoľvek problémov spochybňujeme.

    Na jednej strane absolútnu nezávislosť médií, na druhej strane žiadne obmedzenie pre médiá v tom zmysle, aby nemohli byť zneužívané na jednostrannú a často aj platenú kampaň na rôznym spôsobom na masírovanie verejnej mienky a podobne. Ako by sa z etiky toho nášho sociálneho spoločného verejného života vytrácali elementárne hodnoty, ktoré vlastní táto spoločnosť, teda ktoré má táto spoločnosť ako vlastné už dobrých 3-tisíc rokov.

    Virtuálna realita, ktorú médiá vyčarili v súvislosti s prípravou novely Zákonníka práce, obrovský preukázateľný nepomer priestoru, ktorý dostali médiá, podnikateľské kruhy oproti odborovým organizáciám, evidentné a časté skresľovanie vyjadrením zástupcov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je toho absolútne jasným dôkazom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, Lisabonská stratégia sa zameriava na dohodu o novom strategickom cieli Európskej únie, aby sa posilnila súčasne zamestnanosť, ekonomická reforma a sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky. Potrebujeme jeden trh v Európe, ktorý nie je zameraný len na krátkodobé zisky, ale na zachovanie zdrojov, revitalizáciu zdrojov. Trh, ktorý produkuje zisky, ale ktoré sú užitočné pre každého. A trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet.

    Z uvedeného dôvodu je dôležité prepojiť politiky v oblasti ekonomiky, zamestnanosti a sociálnych vecí. Ak má trh produkovať dobré výsledky, je potrebné preto vytvoriť primerané politické a sociálne rámce.

    Je teraz na nás, vážené kolegyne, kolegovia, aký rámec dáme podmienkam práce a zamestnávania a či za prosperitou pôjdeme cestou dôstojnej práce, alebo si zvolíme cestu neférového zaobchádzania a postupného nenápadného znižovania úrovne už dávno dosiahnutých elementárnych ľudských a sociálnych práv.

    Jedno je však isté. Aj v podmienkach globalizácie a v znalostnej ekonomike platí, že cesta vyspelej Európy za prosperitou, ktorá pamätá svoje korene a históriu, teda aj cesta Slovenska, to nie je cesta sociálneho dabingu.

    Aj preto dovoľte, aby som v mene nášho klubu vyslovil predloženej novele Zákonníka práce podporu a z rovnakého dôvodu očakávam, že tak urobíte aj vy, všetci tí, ktorí sa stotožňujete s hodnotami európskej sociálnej a právnej kultúry vrátane rešpektovania dôstojnosti človeka pri práci. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S faktickými poznámkami ako reakciami na vystúpenie pána podpredsedu Číža sa prihlásili pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Bauer, pán poslanec Gabura, pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Senko, pán poslanec Hort. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, vo vašej prvej časti vystúpenia zaznelo, že či názor pána poslanca Brocku, ktorý vystupoval za poslanecký klub KDH, je názor jedného poslanca alebo klubu. Môžem vás ubezpečiť, že je to názor klubu, a preto vystúpil za klub.

    A tak isto by som mohla spochybniť vaše záverečné slová, keď ste povedali, že poslanecký klub SMER podporí tento návrh zákona. Čiže neviem, či to je za klub, alebo len za vás, pán poslanec, lebo z vášho rétorického cvičenia je vždy ťažko pochopiť hlavnú myšlienku.

    V druhom mojom vstupe chcem povedať, že ako keby ste neumožňovali opozícii vyjadrovať svoje názory a akýkoľvek názor sa snažíte vždy vtlačiť len na obhajobu istej skupiny ľudí. Skutočne Kresťanskodemokratickému hnutiu ide o vyvážené postavenie zamestnancov a zamestnávateľov a sme za to, aby zamestnanci, tak ako ich vy obhajujete nesmierne, sa nedostali do horšej pozície, ako sú dnes.

    A, pán poslanec, povedali ste, pán podpredseda, že nám nejde o voliča. Nám skutočne ide o občana Slovenskej republiky, ale vám ide len o voliča a tých voličov ste oklamali. Pretože všetky veci, ktoré predkladáte, alebo všetky sľuby, ktoré ste povedali, že im urobíte v sociálnej, zdravotnej oblasti a aj v tomto, v časti Zákonníka práce sú len predvolebné sľuby. Čiže nejde vám o občanov, ale ide vám len o tých voličov, ktorých ste podviedli.

    A či štát má regulovať. Áno. Má aj štát regulovať, ale nemá dirigovať, nemá centralizovať, zoštátňovať, pretože sa nechceme vrátiť do socializmu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, ja nadviažem na tie počiatočné slová, čím si začal, že vyzývaš všetkých k zmysluplnej diskusii a k dobrým návrhom, ktoré ste ochotní akceptovať. No, musím povedať, že ani tvoj príspevok ma nepresvedčil o tom, že chceš zmysluplne diskutovať. To je prvá vec.

    Keď si spomínam na všetky pozmeňujúce návrhy, na všetky návrhy noviel zákonov, ktoré opozícia doteraz dala, neprešiel ani jeden jediný.

    Takže bol by som rád, keby si niekedy korigoval aj svoje predstavy a pri tých výzvach o zmysluplnej diskusii by som naozaj bol rád, keby si zmysluplne diskutoval aj ty. To je prvá poznámka.

    Ešte ma trošku udivila z hľadiska takého vyjadrenia jedna tvoja veta o tom, neviem, či tomu vôbec veríš, že tie drastické reformy veľmi zle zapôsobili na Slovensku. Ja hovorím, že drastické reformy, ktoré vykonala vláda Mikuláša Dzurindu boli reformami potrebnými, pretože naštartovali ekonomiku, naštartovali rast ekonomiky, ktorý je taký vysoký, že sa ním dnes chválite a pomohli sme tým ľuďom práve, ktorí získali pracovné miesta. To znamená, my robíme pre ľudí, my sa tým ale málo chválime.

  • Ďakujem pekne. Vysoko musím hodnotiť príspevok pána Číža, lebo urobil neskutočný komparz a prierez celým Zákonníkom práce a vysvetlil ho, súvislosti, pretože myslím si, že mnohým poslancom je veľmi potrebné, aby tieto súvislosti pochopili. A mne aj je vždy jasné z toho, čo rozpráva, o čom rozpráva. Pretože iba ten, kto nepočúva, nevie, o čom rozpráva. Takže treba lepšie počúvať.

    Páči sa mi, ako pán Číž povedal, že Zákonník práce je, samozrejme, potrebný na ochranu zamestnancov. Vyzdvihol flexibilizáciu a vôbec súvislosti, ktoré Zákonníku práce pripisujú rozmery ľudskej ochrany, a nie asociálny status, asociálny rozmer. Pretože Zákonník práce bol kódex, ktorý sa dlhodobo historicky vyvíjal. A jeho ochranný status ako zamestnanca bol historicky daný. A všetky novely v tomto Zákonníku práce vychádzajú z dokumentov Európskej charty Medzinárodnej organizácie práce. Takže táto novela Zákonníka práce určite nie je žiadnym výmyslom, ale je štandardným, opiera sa o štandardné európske právo.

    Takže ja som veľmi rada, že takýto prierez a takéto vysvetlenie Zákonníka práce tu odznelo. A myslím si, že potom budeme lepšie chápať všetci tieto súvislosti, prečo je táto novelizácia potrebná.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ako vždy vystúpenie pána podpredsedu vzbudilo veľkú pozornosť, a, samozrejme, aj reakcie hlavne opozičných poslancov. Ja by som skutočne chcela vyzdvihnúť jeho kvalifikované vystúpenie hlavne čo sa týka otázok porovnania nášho Zákonníka práce s medzinárodnými normami, s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. A, samozrejme, že novela Zákonníka práce z nich vychádza a ich rešpektuje.

    Ďalej by som chcela nadviazať na jav, ktorý sa na Slovensku veľmi rozvinul a ktorý pán podpredseda spomenul, a to je reťazenie pracovných pomerov. Skutočne si myslím, že toto reťazenie mnohých zamestnancov dávalo do neistoty, pretože keď hlavne mladí ľudia mali pracovný pomer uzavretý na určitý čas, ktorý sa opakoval, nemohli si zobrať hypotekárny úver na riešenie bytovej otázky, nemohli si zobrať nejaký iný úver a skutočne dostávali sa do zneistenia a do nerovnoprávneho postavenia. Preto oceňujem, že v návrhu novely Zákonníka práce je táto otázka riešená a určite ju privítajú všetci zamestnanci. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán Číž, vy ste hovorili veľa o potrebe ochrany vykorisťovaných. Ja mám po vašom vystúpení pocit duševného vykorisťovania a cítim skutočne potrebu zákonnou formou ochrániť nás pred takými nezmyselnými ideologickými vystúpeniami, aké ste predviedli. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. So záujmom som si vypočul vaše vystúpenie a musím povedať, že aj keď citovali ste rôznych autorov, ale citovali ste hlavne tých, ktorí sa pozerajú na problém z pohľadu zamestnancov.

    Hovorili ste, že aj vy vlastne pristupujete k tomuto v súlade s potrebami a záujmami väčšiny našich občanov. Áno, zamestnancov je viacej, zamestnávateľov je menej, ale toto je podľa mňa čierno-biele videnie.

    Necitovali ste nikoho, kto hovorí o podnikateľoch, o, povedzme, ich cnostiach, o tom, že sa musia obetovať, aby proste podnikali, o tvorivosti.

    Myslím si, že múdra vláda sa nemôže pozerať len z pohľadu zamestnancov a cieľom naším spoločným malo byť pripraviť taký Zákonník práce, ktorý je dobrý aj pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov, pretože pokiaľ nebudú zamestnávatelia vytvárať pracovné príležitosti, tak darmo bude ten Zákonník práce chrániť zamestnancov, keď nebudú mať dostatok práce.

    Hovorili ste, že minulá vláda zlikvidovala hodnotovo orientovaný priestor. Dnešný ekonomický vývoj, rast HDP, keď Slovensko v svojej histórii patrí medzi špičku vlastne na celom svete a vy viete dobre ako teoretik, že to súvisí, rast HDP súvisí aj s rastom zamestnanosti, je na to aj zákon, tak toto pre vás nie je hodnota? Aby bola plná zamestnanosť, aby ľudia mali prácu, však toto je najvyššia hodnota. Tak o akom likvidovaní hodnotovo orientovaného priestoru hovoríte.

    Hovorili ste, že KDH, že falošne chce podporovať rodinu, keď odchádzajú za prácou, ale však sa zamestnanosť práve zvyšuje na základe vysokého rastu. Čiže nechceme, aby odchádzali do zahraničia, práve chceme chrániť rodinu, a toto chráni rodinu, aby mohli zostať doma pracovať.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Gabura, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja vás poznám ako korektného a slušného človeka. Priznám sa, že váš vstup mi vyrazil dych, pretože som očakával, že nastolíte témy, o ktorých budeme diskutovať, ale nie, že sa tu budeme zauškovať.

    Očakávam takisto od parlamentu, že keď je a zvlášť závažný problém ako Zákonník práce, že z korektnej diskusie vzídu skutočne rozumné návrhy, ktoré posilnia občana. O toho nám ide. Ale fakt som mal veľmi zmiešaný pocit z toho, čo ste hovorili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, okrem toho, že som pri vašom vystúpení si spomenula na staré časy, kedy sme povinne museli sedieť na seminároch tzv. dejiny MRH alebo marxistická filozofia, alebo politická ekonómia, alebo vedecký ateizmus, tak chcem vyjadriť veľký obdiv nad vašou schopnosťou, ako viete manévrovať medzi svojimi záujmami smerom ku katolíckej cirkvi a jej predstaviteľmi a ako vy hovoríte vašimi postulátmi.

    Včera ste to dokázali všetci, keď ste neprijatím novely zákona, ktorú som predkladala, začali tichú likvidáciu nielen neverejných poskytovateľov, ale práve tých zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďovali a zriadili cirkvi a jednoducho toto je váš pravý postoj. Toto je váš pravý postoj. Aj k cirkvi, ak ju už spomínate, aj k neverejným poskytovateľom. A z toho mi je smutno. A to by mali všetci občania vedieť a počuť. Včera ste si totiž do týchto občanov kopli. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nadviazala by som na vystúpenie pána podpredsedu Číža a vyzdvihla jeho filozoficko-sociologický podtext.

    Pojmy rigidita a flexibilita sú často účelovo stavané do absolútneho protikladu. Ako samotné pojmy si skutočne odporujú, ale každá minca má dve strany a platí to aj pre oblasť pracovného práva. Na jednej strane rigidita, súbor prijatých pevných hodnôt a pravidiel. Tu by som spomenula profesora Lance Compu, ktorého pán podpredseda vo svojom vystúpení spomínal. Dúfam, že jeho nebudete obviňovať z nejakého marxizmu, je to profesor z Cornell University v Spojených štátoch. Použil v tejto súvislosti zaujímavú stromovú metaforu.

    Globalizácia vyvíja ohromný tlak na národné systémy pracovného práva. Globalizácia láme konáre a ohýba kmene, ale korene systémov pracovného práva siahajú hlboko do národného teritória, sú vyživované kultúrou a dejinami sociálnych zápasov každej krajiny.

    Teda pre Slovenskú republiku ako člena európskej rodiny je úplne prirodzeným imperatívom zachovanie európskej sociálnej a právnej kultúry.

    Flexibilita na druhej strane znamená účelné prispôsobenie sa novej situácii. Mení sa okolie, technológie, rozvíjajú sa naše poznatky. Zákonite sa otvárajú nové možnosti, nové prístupy, nové postupy. Rigidita zaručuje určitú stabilitu a istotu potrebnú pre fungovanie akéhokoľvek systému. Flexibilita systém rozvíja a posúva ho na vyššiu úroveň. Medzi týmito zdanlivo protikladnými systémami, pardon, pojmami, v skutočnosti vládne v systéme, a teda aj v systéme pracovného práva symbióza.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, tento parlament už počul všeličo, vystupovali tu aj takí komunisti, ktorí sa nehanbili k svojej ideológii priznať aj v názve svojej strany, ale podobne ako pani Gibalová ani ja si nespomínam na takto zanietenú prednášku o triednom boji ani z hodín marximu-leninizmu.

    Pán podpredseda, vy tu prednášate ideológiu, podľa mňa scestnú ideológiu. O čom hovoríme my, to sú pracovné príležitosti, to je rast miezd. Doterajší Zákonník práce určite nebol bez chyby a my hovoríme, zlepšime to, čo nefunguje a podporme to, čo funguje.

    Doterajší Zákonník práce však vytvoril desaťtisíce pracovných príležitostí pre občanov Slovenska tu na Slovensku. Mnohým umožnila, samozrejme, situácia a náš vstup do Európskej únie aj vycestovať a hľadať si prácu v zahraničí, ale čo by boli dali naši rodičia alebo moji rodičia zato, keby mohli stráviť nejaký časť v zahraničí, čo im umožnené nebolo.

    Doterajší Zákonník práce viedol teda k rastu pracovných príležitostí. Viedol k rastu miezd, ktorý je v európskom rámci jeden z najrýchlejších. K rastu miezd tu na Slovensku. Ja sa pýtam, kto toto potrebuje zmeniť a v akom záujme? Ďakujem pekne.

  • Vážený pán podpredseda, my sme si vedomí, že novelizácia Zákonníka práce nie príliš vonia opozícii v tomto parlamente. Niektorí jej členovia cez rôzne vzletné slová a niekedy aj cez urážlivé prívlastky na stranu koalície a stranu SMER sa snažia a ešte budú snažiť tu, ako aj pred verejnosťou znehodnotiť jej význam.

    Nakoniec má na to vplyv aj celkom silné ekonomické pozadie. Vie, že v tejto oblasti v minulosti zlyhala. Nechce priznať pred verejnosťou, že je to norma, ktorej cieľom je zmeniť kvalitu pracovného prostredia na Slovensku, že je to norma, ktorá verím, nájde pochopenie medzi verejnosťou, občanmi, ako aj zamestnancami. Nakoniec len oni môžu na svojej vlastnej koži pocítiť jej význam. Verím, že napomôže napraviť zdeformované spoločenské vnímanie v spoločnosti ohľadom takých hodnôt, ako je solidarita, sociálnosť, spolupatričnosť, význam platenia daní, odvodov, dôstojnosť ukončenia pracovného pomeru a podobne.

    Pritom nechcem znehodnotiť tých zamestnávateľov, ako aj živnostníkov, ktorí sú príkladom už aj teraz v odmeňovaní či vo vytváraní primeraných pracovných a sociálnych podmienok pre svojich zamestnancov. Že aj pracovníci, tí, ktorých sa to týka, opäť budú nadobúdať svoju dôstojnosť pri požiadavke na primeranú odmenu, podmienky pri práci, právo na oddych. Že predavačky vo veľkých obchodných reťazcoch alebo krajčírky, šičky či iné profesie robotníkov, zamestnancov či živnostníkov v úvodzovkách, ktorých sa to dotýka, dostanú odmenu zodpovedajúcu odvedenej práce bez toho, že by museli neúmerne pracovať 12 až 16 hodín, nadháňať nadčasy, ktorí sú bez nároku na voľný víkend, sviatky, dovolenku, poistenie v chorobe a podobne. Nakoniec za primeraný pracovný čas mimochodom už v 19. storočí...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Hort, pán podpredseda Hort, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega podpredseda Národnej rady, spomínali ste tu Radu Európy, Európsku úniu vo vzťahu k iným pravidlám hry. My sme boli v minulosti svedkami rôznych nót, ktoré dostávala Slovenská republika, ktoré nás upozorňovali na to, že nie sme celkom v súlade s demokraciou, s ľudskými právami, že sa nie všetko dobré deje na území nášho štátu. Skúste nám povedať, v čom Rada Európy a Európska únia vytýka Slovensku doterajšie pracovné právo a platný Zákonník práce. To som sa nedozvedel.

    Pán kolega, často sa odvolávate na spôsob komunikácie v tejto Národnej rade. Ja som veľmi – podľa pani Vaľovej – pozorne nielen počúval, ale som si aj poznačil pár vašich vyjadrení. Naše, myslím teraz SDKÚ sociálne cítenie sa dá vraj nazvať vulgárnym cynizmom. To ste presne povedali. Povedali ste, že sme reprezentanti vznešenej pýchy, lebo našimi okruhmi záujmov je iba svet kapitálu a svet peňazí.

    Pán Mikloš sa nebál ísť do tvrdých reforiem, za ktoré nás chváli dnes celý svet, ale hlavne tá Európska únia, ktorú ste spomínali. Ako jedna z mála z postkomunistických krajín sme našli odvahu, a tak ste Mikloša nazvali predstaviteľom neuveriteľnej spupnosti.

    Pán kolega, v tejto chvíli mi nedá, aj keď nepoužívam také slová, ale na hrubú dieru treba hrubú záplatu. Vaše vystúpenie bolo vystúpením tuposti, ideológie, demagógie a boľševického populizmu. Nič iné sa tam nedalo nájsť. Asi veľa pozeráte Viasat history tam, kde hovoria o tom, kto bol Goebbels, kto bol Trockij. Už chýba iba realizátor pán Berija. Dúfam, že toho sa tu nedožijeme. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán podpredseda Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, chcem teda poďakovať všetkým za faktické poznámky okrem pána Horta, ktorý opäť dokumentoval svoju hlbokú intelektuálnu a etickú a kresťanskú dušu týmto vystúpením. A dovoľte mi teda len veľmi krátko, bohužiaľ, je málo času.

    Pani Sabolová, ten hospodársky zázrak. Áno. Kričí pol Európy, ale hospodárskej. Predstavitelia bánk, veľkých firiem a veľkých zamestnaneckých alebo kapitálových spoločností. Dosť dôležité je pre mňa na Slovensku, aby ten hospodársky zázrak si vychutnali občania tejto krajiny, a títo nekričia. Tí si to nevšimli, v tom je ten jeden problém základný.

  • Pán Gabura, veľmi krátko. Mrzí ma, žiadne zauškovanie, samozrejme. To, čo som povedal, bolo výrazom veľkého sklamania z toho, čo povedal pán Brocka. Ak je to, čo má predstavovať váš klub, tak pre mňa je to, a za tým si stojím a som ochotný o tom diskutovať, najradikálnejšie libertiánske vystúpenie v parlamente v tejto súvislosti. Môj problém je, že kresťanskosociálne strany v Nemecku, Bavorsku alebo CDÚ, čo sa týka sociálnej politiky sú mojimi veľkými vzormi. Veľmi rád by som niečo podobné implementoval na Slovensku. Vždy boli spojencami pri súboji v krajinách o tom, aby sa vyvážil svet kapitálu a svet práce, ktorá sa predáva. O to ide, o nič iné a diskutovať na túto tému.

    K niektorým tým, pani Rosová, neviem, čo by som vám povedal.

    Pánovi Miššíkovi chcem povedať, že verte, chceme diskutovať a budeme diskutovať o večných otázkach. To bolo vystúpenie za klub, teda aj politické, kde sme v kontextoch vystúpení iných politických, vystúpení iných klubov zaujali stanovisko aj my ako klub strany SMER.

    K tomu hospodárskemu zázraku obrovskému, taký drobný moment. Vážení páni, porovnajte si priemerné mzdy v roku 1998 v Poľsku, v Čechách, Maďarsku a na Slovensku napríklad. Úplne náhodou Slovensko má čosi viac ako 18-tisíc, Poľsko 22-tisíc, Maďarsko 22-tisíc. Naozaj mali lepšiu východiskovú sociálnu situáciu v roku 1989?

  • Dobre, vážené kolegyne, teraz opäť do úlohy vedenia schôdze, keď chcem teda byť veľmi korektný, sprevádzať touto diskusiou. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Belousovová.

  • Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážená pani ministerka, chcem veriť, že moje vystúpenie nevzbudí také emócie alebo búrku emócií, ako tomu bolo pri vystúpení pána podpredsedu Číža, ale chcem veriť, že moje vystúpenie bude viesť k zamysleniu nad problémom a snahou hľadať pragmatické a vyvážené riešenie v pokojnej atmosfére a hlavne v pokojnej a vecnej diskusii.

    Hneď v úvode chcem povedať, že v súvislosti s predkladaným návrhom novelizácie Zákonníka práce si dovolím pripomenúť, že Slovenská národná strana je postavená na troch základných princípoch. Tieto princípy sú národný, kresťanský a sociálny. Tieto tri princípy, ktoré zdôrazňujeme a budeme zdôrazňovať, tieto tri hlavné princípy nášho programu sú vždy a budú pre Slovenskú národnú stranu tým podstatným kľúčom, s ktorým bude pristupovať ku riešeniu všetkých problémov. A práve sociálny princíp zaväzuje Slovenskú národnú stranu k tomu, aby s plnou vážnosťou pristupovala k všetkým aktom, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú sociálnej situácie, t. j. postavenia a práv občanov.

    Z tohto titulu Slovenská národná strana mimoriadnu pozornosť venovala aj novele Zákonníka práce, ktorý reguluje pracovnoprávne vzťahy, ktoré vo svojej podstate sú súčasťou sociálnych vzťahov.

    V tejto súvislosti oceňujem, že predkladaná novela Zákonníka práce dôsledne kopíruje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z júla 2006, tak ako je zapísané v kapitole 3 tohto vyhlásenia. Prečo to uvádzam. Pretože v médiách vystupovali predstavitelia rôznych organizácií zamestnávateľov, odborov a iných organizácií, a keďže sa nevedeli navzájom dohodnúť, tak nielen pohľady, ale aj pohoršujúce a znevažujúce slová adresovali väčšinou vláde a jej predstaviteľom.

    Chcem však povedať, že vláda neurobila nič iné len to, že dôsledne a vecne napĺňa svoje programové vyhlásenie, ktoré bolo všeobecne známe všetkým, teda aj tým, ktorí mali diskutovať, t. j. zamestnávateľom, ale aj odborárom. Priestor a čas na dohodu mali tým dostatočne veľký. Treba si porovnať termíny, kedy sa prijalo programové vyhlásenie vlády a kedy sa začala otvorená diskusia o Zákonníku práce.

    Som veľmi rada, že dnes môžem povedať, že novela Zákonníka práce vychádza z poznatkov a potrieb praxe, zamestnávateľov, odborov, ale aj zamestnancov, teda z potrieb podnikania a práce a v miere možnej tieto často protichodné záujmy a je pochopiteľné, že ony sú protichodné, zohľadňuje a je vo vzťahu zamestnanci a zamestnávatelia v dostatočnej miere vyvážená.

    Ja by som chcela zvlášť zdôrazniť toto slovo. Musíte priznať, ak ste si dôsledne preštudovali túto novelu Zákonníka práce, ktorá je predkladaná v parlamente na diskusiu, ale nie tá, o ktorej sa viedli diskusie možno bez znalosti problematiky, že táto novela Zákonníka práce vyvážená je.

    Ak hovorím v miere dostatočnej, vychádzam z toho, že novela Zákonníka práce dôsledne inkorporuje a stavia na pracovnoprávnej a sociálnej európskej legislatíve. Máme na mysli smernice a nariadenia Európskej únie a Rady a Európskeho parlamentu, Medzinárodnej organizácie práce, rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, ako aj Európskej sociálne charty a iných inštitúcií a inštitútov.

    Tu si treba uvedomiť realitu, že vstupom do Európskej únie a všetci, ako tu sedíme v parlamente sme boli za vstup do Európskej únie, sme prijali na seba nielen záväzok vytvoriť propodnikateľské prostredie a klímu, ale aj záväzok akceptovať európsky sociálny model vrátane pracovnoprávnej legislatívy.

    A nakoniec, ak sa vrátime domov na Slovensko, je to aj v súlade so základným zákonom, t. j. Ústavou Slovenskej republiky, kde sa uvádza v čl. 55, že, citujem: „Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípe sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.“ Koniec citácie.

    Pracovnoprávne vzťahy zakladané novelou Zákonníka práce sú tiež v súlade aj s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Čo ma však v súvislosti s medializáciou novely Zákonníka práce najviac udivilo, boli vyhlásenia niektorých tzv. ekonomických a iných analytikov, ku ktorým sa občas pridávali aj niektorí politici opozície.

    Predovšetkým títo analytici rozoberali, čo jednotlivé opatrenia Zákonníka práce spôsobia nepríjemné, aké neželateľné zmeny v podnikaní prinesú, aké v ekonomike, ako aj na trhu práce, a pritom často hovorili už o opatreniach, ktoré rokovaniami boli už dávno prekonané a t. j. neaktuálne.

    Dovolím si povedať, že už vtedy v reálnom čase informovali zavádzajúco a klamlivo. Neberiem im právo na názor, aspoň vidno, za koho športovo povedané kopú, lebo myslím si, že mali informácie o tom, ako pokračujú rokovania, ako sa vyvíja práca nad Zákonníkom práce, ale vyhovovalo im informovať práve takýmto spôsobom, akože koalícia chce nejakým spôsobom ublížiť podnikateľom alebo z druhej strany zamestnancom.

    Ak však máme prijať ich často katastrofické závery, tak si ja osobne veľmi vážne kladiem nasledujúcu otázku. Prečo členské krajiny Európskej únie, ktoré európsku pracovnoprávnu a sociálnu legislatívu už dávno prijali a stále prijímajú zmeny podľa jej vývoja a vždy tieto zmeny robia smerom k zlepšovaniu sociálneho prostredia, prečo už dávno neskončili v ekonomickom kolapse a prečo ich stále sociálne i ekonomicky musíme my dobiehať. Alebo platí to socialistické, že ich nedobehneme, aj keď pobežia proti nám?

    Slovenská národná strana pristupovala preto k novele Zákonníka práce veľmi zodpovedne. Slovenská národná strana v záujme objektívnosti svojho stanoviska k návrhu novely Zákonníka práce uskutočnila niekoľko rokovaní so zástupcami viacerých organizácií podnikateľov, odborárov, ale aj expertov.

    K formovaniu svojho konečného stanoviska k jednotlivým otázkam sme pristupovali z dvoch pozícií. Po prvé. To bola pozícia programového vyhlásenia vlády. Chcem však podčiarknuť, že ako plne suverénna autonómna strana sme pristupovali aj k tejto otázke.

    A po druhé. Dôraz sme kládli na plnenie volebného programu Slovenskej národnej strany. V tejto hospodárskej a sociálnej oblasti tento program je založený na niektorých zásadách. Napríklad spomeniem len zásadu harmonizácie a vyváženosti, znovu zdôrazňujem vyváženosť medzi sociálnym rozvojom a rozvojom podmienok pre podnikanie. Takisto previazanosti na odstraňovanie hospodárskych a sociálnych disparít medzi regiónmi Slovenska v záujme jeho hospodárskej a chcem zdôrazniť aj sociálnej kohézie.

    Len veľmi stručne k výsledkom týchto rokovaní, pani ministerka, ja to hovorím kvôli vám, viete že... Teda znovu len stručne k výsledkom týchto rokovaní, ktoré sú viac-menej už premietnuté do návrhu novely Zákonníka práce.

    Slovenská národná strana napríklad odmietla, aby odbory mali právo zastaviť výrobu. Aj keď to bolo už dávno zažehnané, stále sa ešte v médiách hovorilo o tom, že je to reálne riziko, hoci nebolo. Tu sme vychádzali z princípu, že odbory v konečnom dôsledku nenesú zodpovednosť za hospodársky výsledok podniku, a teda ani za vytváranie zdrojov na mzdy a za tvorbu alebo stratu pracovných miest. Táto právomoc patrí inšpektorátu práce a súdom. Sme radi, že predkladaná novela takto aj s tým uvažuje.

    Ďalej napríklad sme odmietli absolútne uvoľnenie odborárskych činiteľov na túto činnosť. Nesúhlasili sme, aby odborári mali absolútnu právomoc schvaľovania noriem spotreby práce. Podporili sme minimálne 250 hodín práce nadčas, zavedenie inštitútu zmlúv o pracovnej činnosti a rad ďalších opatrení, ktoré sú aj v prospech nielen zamestnancov, ale aj podnikania.

    Faktom ale je, že na základe už uvádzaného princípu vyváženosti medzi podnikaním a prácou, ktorým sa Slovenská národná strana riadi, nesúhlasili sme tiež ani s radom požiadaviek zástupcov niektorých podnikateľských inštitúcií.

    Jednoducho európska sociálna a pracovnoprávna legislatíva je do značnej miery aj pre Slovenskú národnú stranu prioritou a hlavne, pokiaľ priaznivo ovplyvňuje už uvádzanú zásadu posilňovania hospodárskej a hlavne sociálnej kohézie Slovenska. Jasne povedané, niektorých zástupcov podnikania sme museli pri rozhovoroch upozorniť, že Klondike na úkor zamestnancov na Slovensku musí skončiť a k tomu musí pomôcť aj Zákonník práce.

    Nie je predsa možné, aby v niektorých regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, teda v regiónoch núdze a z toho plynúcej závislosti ľudí bolo toto ich postavenie zneužívané na porušovanie pracovných a mzdových podmienok zo strany zamestnávateľov a také prípady boli, nezakrývajme si oči, pretože Slovensko existuje aj mimo Bratislavy, ktorú možno opozícia pozná dôvernejšie, ale zvyšok Slovenska nie.

    To, čo som povedala, je narušovanie sociálnej kohézie a proti tomu Slovenská národná strana bude vždy. Upozornili sme, že takáto politika znamená nielen odchod kvalifikovanej, ale dnes už aj nekvalifikovanej pracovnej sily z mnohých regiónov, ale čo je horšie, táto sa dnes už ani nedopĺňa o novú kvalifikovanú silu z odborných škôl a učilíšť. Čiže tu si dovolím polemizovať aj s pani poslankyňou Rosovou, že naši rodičia by sa tešili, keby mali možnosti vycestovať. Určite by sa netešili, keby museli vycestovať z núdze s tým, že budú robiť prácu umývačov riadov alebo chyžných, alebo veľmi nízko kvalifikovanú prácu. A rozhliadnite sa, prosím vás, aj mimo Bratislavy, pretože ja sama viem, že z Kysúc mnohí mladí ľudia práve, ktorí získali strednú kvalifikáciu, niektorí aj vysokú školu, práve takúto nekvalifikovanú prácu robia, pretože nie sú pracovné príležitosti doma.

    V závere svojho vystúpenia sa chcem ešte stručne dotknúť toho, že v médiách sa často objavovali aj rôzne úvahy o tom, politické, v súvislosti so Zákonníkom práce, aká je koalícia nejednotná, aká je rozhádaná v otázkach formovania jednotlivých opatrení novely Zákonníka práce, div, že sa už na tom nejde rozpadnúť.

    Chcem znovu zdôrazniť, že koalícia nie je o láske, ale je o vládnutí, o záujmoch aj schopnosti presadiť tie veci z volebných programov jednotlivých koaličných strán, pre ktoré nás ľudia volili. A už vôbec koalícia nepredstavuje jednovaječné trojčatá. Preto je pochopiteľné, že aj taká vážna zákonná norma, ako je novela Zákonníka práce s takým veľkým dosahom na spoločnosť musela zákonite viesť v koalícii k rôznym názorovým stretom a k mnohým diskusiám.

    Slovenská národná strana pri prístupe k novele Zákonníka práce použila princíp štátnicky, t. j. komplexný k riešeniu problémov, pretože problémy Zákonníka práce sa týkajú celej spoločnosti. Na jednej strane, aby sme zaručili nutnú ochranu zamestnancom, ale na druhej strane, aby sme vytvorili normálne podnikateľské prostredie.

    Chcem znovu zdôrazniť, že tento Zákonník práce, táto novela je takto vyvážená a treba dotiahnuť niektoré ešte menšie veci. Oceňujem, že koalícia sa nakoniec zhodla na určitom kompromisnom návrhu, ktorý do určitej možnej miery vyvážený je.

    Slovenská národná strana s potešením konštatuje, že k tejto vyváženosti svojimi argumentmi do značnej miery tiež prispela. Plne chápem, že táto novela Zákonníka práce nenapĺňa a ani nemôže úplne napĺňať predstavy zamestnávateľov, odborov, zamestnancov a záujmových skupín. To v praktickom živote nie je zrealizovateľné ani reálne.

    Prípadné vrátenie návrhu novely Zákonníka práce na dopracovanie by však len opätovne otvorilo priestor na presadzovanie skupinových, dokonca často úzko profesijných záujmov. Tým vôbec nechcem obmedziť alebo znevážiť diskusiu v parlamente, naopak, návrh novely Zákonníka práce by mal byť do definitívnej podoby stvárnený práve tu v parlamente. Aká bude definitívna podoba novely Zákonníka práce je a bude vecou parlamentu. My sme vždy boli proti tomu, aby, tak ako v minulosti ostatných 8 rokov dozadu to bolo tak, že ako nejaké politbyro zasadne koaličná rada a poslanci budú potom v parlamente zdvíhať bez svojho rozmýšľania len poslušne packy alebo stláčať gombíky.

    Z tohto dôvodu odporúčam poslancom Národnej rady a sama za to budem hlasovať, aby sme návrh novely Zákonníka práce odporučili do druhého čítania v parlamente.

    Vážení kolegovia, teším sa na konštruktívnu diskusiu v druhom čítaní o novele Zákonníka práce. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. S faktickými poznámkami pán poslanec Madej, pani Belásová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Madej.

  • Ja by som sa chcel poďakovať pani podpredsedníčke Národnej rady za to, že vyjadrila podporu novele Zákonníka práce a musím konštatovať, že aj tento prejav preukazuje, že v rámci koalície naozaj nie je problém s podporou novely Zákonníka práce napriek tomu, že niektoré hlasy médií alebo zvonku spochybňujú túto podporu. Novela Zákonníka práce podporu určite má.

    Ja by som si k tejto diskusii dovolil doplniť ešte jeden údaj. Včera sa kolegovia z opozície hlásili k moderným formám zamestnávania a ja sa chcem opýtať, že či modernou formou zamestnávania je, keď pokladníčka v supermarkete pracuje na živnosť. Nízke odvody, z ktorých si sama platí, a nízky vymeriavací základ spôsobia jej v budúcnosti nízky starobný dôchodok. V prípade invalidity alebo úrazu na to veľmi, veľmi doplatí. Nemá nárok od zamestnávateľa na stravné, na dovolenku, nemá nárok naozaj na žiadne benefity, ktoré jej garantuje Zákonník práce. Pýtam sa, že či toto je moderná forma zamestnávania len preto, aby si niektorí možnože nepoctivejší zamestnávatelia znížili náklady.

    Myslím si, že vnímanie opozície k tejto novele Zákonníka práce je krátkozraké, pretože k tejto novele nás vedie zodpovednosť, pretože je dôležitá ochrana zamestnancov, ktorá musí byť posilnená. Žiaľ, opozícia, mám pocit, že k tejto ochrane zamestnancov má veľmi, veľmi ďaleko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani Milada Belásová.

  • Ďakujem za slovo. Nakoľko som sa v rámci poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany aktívne venovala novele Zákonníka práce, jej analýze a zúčastnila som sa aj stretnutí s dotknutými subjektmi, chcem oceniť vystúpenie pani podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky pani Belousovovej.

    Vo svojom vystúpení, myslím si, vecne a pragmaticky zhodnotila prácu, aktivity a postoje Slovenskej národnej strany pri celom procese prípravy novely Zákonníka práce. Môžem skonštatovať, že celý poslanecký klub Slovenskej národnej strany stojí za jej vystúpením a súčasný predložený materiál pre náš poslanecký klub je prijateľný. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme vystúpenia poslancov, ktorí vystúpili v mene poslaneckých klubov.

    Teraz budeme postupne realizovať rozpravu poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz vystúpi pán poslanec Štefanec, pripraví sa pán poslanec Vladimír Faič.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, pani ministerka, milí hostia, Slovensko v súčasnosti zaznamenáva dobré ekonomické roky, aj keď to neplatí pre roky politické. Zamestnanosť rastie, priemyselná produkcia a domáci produkt stúpajú a patríme dokonca medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky. Čo je podstatné, reálne mzdy idú hore štvrtý rok po sebe. Je to výsledok reformného úsilia občanov a realizácie najpodstatnejších reforiem v novodobých slovenských dejinách. Boli to reformy daňového systému, penzijného systému, reformy pracovného práva.

    Dnes sme v situácii, kedy tieto reformy pre občanov bránime. V prípade tých prvých dvoch, čo sa týka daní a dôchodkov, sa to celkom aj darí. No a dnes tu máme na stole útok na ďalšiu dôležitú reformu, reformu pracovného práva.

    Aký je v skutočnosti teda predložený Zákonník práce, údajne zákon roka alebo teda je namieste otázka, ktorá tu padla v tejto snemovni aj včera, či to nebude fiasko roka.

    Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že Zákonník práce išiel do vlády a prišiel tak do Národnej rady Slovenskej republiky bez súhlasu sociálnych partnerov. Tento teda údajný zákon roka sa snaží byť diktátom, nie dohodou. Bohužiaľ, nie je to prvýkrát, kedy tento postup je takýto škandalózny. Bez dohody sociálnych partnerov sa stanovila minimálna mzda. Bolo tomu tak pri riadení Sociálnej poisťovne a dokonca samotný zákon o tripartite nebol odsúhlasený sociálnymi partnermi v podobe, v akej sa schválil.

    Pamätáme si na listy na pani ministerku i na predsedu Národnej rady od sociálnych partnerov so žiadosťou, aby tento zákon sme neprijímali. Niečo podobné tu máme na stole aj teraz. Teda skutočne je to pokus o diktát, a nie o dohodu.

    Ďalej. Zákonník práce sprevádzali najrôznejšie nepravdivé fámy. Údajne ten súčasný nie je pre Európu štandardný a ten nový vracia pracovné vzťahy z Latinskej Ameriky do Európy. Pravda je taká, že v súčasnosti na Slovensku platný Zákonník práce neodporuje žiadnym európskym pravidlám. Skutočne neodporuje žiadnym pravidlám.

    Ďalšia fáma, ktorú s obľubou šíril predseda Fico, bola, že údajne máme najliberálnejší Zákonník práce na svete. Realita je taká, že ozaj v roku 2005 Svetová banka vo svojej správe Doings business ocenila slovenskú reformu pracovného práva ako najprogresívnejšiu na svete, ale o rok to už nebola pravda a v roku 2007, teda v tomto roku v tej istej správe nájdeme na svete 71 krajín, v ktorých je pracovná legislatíva naklonená podnikaniu priaznivejšie ako na Slovensku.

    Svet i Európa sa rozvíja a jednou z podmienok rozvoja je flexibilné pracovné právo, ktoré podporuje zamestnanosť. Po zvýšení flexibility volá Lisabonská stratégia alebo aj známa Cokova správa z novembra 2004. Čísla ukazujú, že čo sa týka zamestnanosti, v Spojených štátoch amerických a v Európe vo vekovej skupine od 25 do 54 rokov je zamestnanosť veľmi, veľmi podobná. Nie je tomu tak ale už v skupinách do 25 rokov a nad 54 rokov. V týchto vekových skupinách napríklad v Spojených štátoch pracuje viac žien ako mužov. A je tomu tak preto, lebo ozaj v Európe sú rezervy vo flexibilite v pracovnej legislatíve, teda v pružných pracovných kontraktoch, ktoré nezaväzuje rigidná legislatíva, ale umožňuje dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

    Pružnosť pracovných kontraktov, pracovných časov, umožňovania čiastočných pracovných úväzkov či rýchla reakcia na potreby trhu, to je posilňovanie flexibility, ktorou idú vyspelé krajiny.

    Tento návrh Zákonníka práce ide proti takýmto trendom vo svete i v Európe. Dokonca aj na pôde Európskej komisie vznikla v novembri minulého roku veľmi zaujímavá legislatívna iniciatíva, tzv. Zelený papier pre modernizáciu pracovného práva pre potreby vízie 21. storočia, ktorý bol v Európskom parlamente prerokovaný v marci tohto roku a práve sa hovorí o potrebe nových foriem pracovných kontraktov, ktoré by spĺňali nové technologické zmeny, s ktorými sa stretávame v 21. storočí. Čiže tento trend je evidentný aj v Európe, čo je pozitívne.

    Na pôde Výboru pre európske záležitosti Národnej rady sme požiadali parlamentný inštitút, aby nám vypracoval analýzu predloženého návrhu Zákonníka práce z pohľadu Lisabonskej stratégie. Dovolím si citovať v troch bodoch, čo sa v tomto materiáli uvádza.

    Prvý citát. „Problém s negatívnym vplyvom na zamestnanosť a zníženie flexibility môže spôsobiť definícia závislej práce, resp. aplikácia tohto ustanovenia v praxi a zníženie možnosti práce živnostníkov pre určitého zamestnávateľa.“

    Druhý citát. „Zavedenie nového inštitútu súbežného poskytovania odstupného a plynutia výpovednej doby zvýši náklady zamestnávateľom a nebude prispievať k zvýšeniu pružnosti trhu práce.“

    A do tretice. „Nutnosť dohody o normách spotreby práce zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, resp. jej nedosiahnutie by mohlo veľmi vážne ohroziť zamestnanosť a celkové investície zamestnávateľa.“

    To sú tri citáty z parlamentného inštitútu, ktorý urobil nezávislú analýzu. Čiže nie sú to len názory opozičných strán, prípadne Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Európskej komisie, Európskej centrálnej banke, nezávislých ekonómov. Toto je názor aj parlamentného inštitútu.

    Keď sa pozrieme na medzinárodné porovnanie, ukazuje nám, že menej rigidná legislatívna úprava pracovnoprávnych vzťahov vedie k pružnejšiemu trhu práce a ku zdravšiemu podnikateľskému prostrediu, čo sa následne prejavuje v nižšej miere chudoby.

    Ďalej obmedzenia dĺžky nadčasov v úspešných krajinách, napríklad Dánsko, Veľká Británia, Kanada sú miernejšie a najmä pružnejšie. Naopak, pre neúspešné krajiny je charakteristická prísna úprava nadčasov.

    Ďalej platí, že viaceré oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sú u nás striktne nariadené zo zákona, je v zahraničí riešených neformálnymi vzťahmi medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a kolektívnym vyjednávaním na firemnej úrovni. No a v neposlednom rade, ak je pozícia odborov v zahraničí silná, tak nie zo zákona, ale z vôle zamestnancov.

    Aj keď filozofia tohto návrhu silno zaváňa dávnou minulosťou, pre korektnosť chcem uviesť, že som tam skutočne objavil aj pozitívne črty. Je tomu tak v prípade zavedenia úplne nového inštitútu telepráce, možnosti práce na diaľku alebo v rozšírení časového rozsahu dohôd o vykonaní práce z 300 na 350 hodín u jedného zamestnávateľa, prípadne sa tento rozsah môže vykonávať u viacerých zamestnávateľov. A takisto zavedenie dohôd o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hodín týždenne považujem za zmenu pozitívnu.

    Vážnou prekážkou je ale povinnosť platiť zo zákona odborových funkcionárov v podnikoch. Zamestnávatelia tak zo zdrojov, ktoré sú určené všetkým zamestnancom, by mali povinne znášať náklady na činnosť odborárskych funkcionárov. Namieste je teda otázka. Chceme chrániť odborárskych funkcionárov alebo zamestnancov?

    Ďalšou vážnou prekážkou je súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Uvedené ustanovenie výrazne obmedzuje flexibilitu a zvyšuje náklady zamestnávateľov pri organizačných zmenách. Problematické je teda aj posilňovania odborárskych kompetencií a diskriminácia zamestnaneckých rád.

    Dámy a páni, Zákonník práce podstatne ovplyvňuje aj ekonomické prostredie a má priamy vplyv na životnú úroveň našich občanov. Nie je náhoda, že všetky zamestnávateľské i podnikateľské organizácie, obchodné komory i investori sa jednoznačne postavili proti zbytočnému rastu nákladov, ktorý sa, samozrejme, môže prejaviť na úkor zamestnancov proti obmedzovaniu pružného rozhodovania a proti oživovaniu triedneho boja.

    Novela ide proti všetkých základným predpokladom rozvoja podnikania a vracia zákonník do obdobia spred začiatku znižovania nezamestnanosti. Je predsa zrejmé, že zmluvná voľnosť a pružný pracovný trh vytvárajú základný predpoklad na dosahovanie prosperity.

    Najlepším ochrancom zamestnancov nie sú a nikdy neboli odborári ani Zákonník práce, ale konkurencia na pracovnom trhu. Čím väčšia flexibilita, tým väčšie pozitívne efekty konkurencie.

    Ďalším faktom je, že zvyšovanie ochrany zamestnancov znižuje šance nezamestnaných nájsť si zamestnanie. Reštrikcie voči zamestnávateľom môžu len negatívne ovplyvniť tvorbu nových pracovných miest.

    Novela zhoršuje efektívnosť fungovania podnikov a priniesla by zvýšenie nákladov, čo môže spôsobiť zníženie ziskovosti, pokles výroby, zníženie investícií a tvorby pracovných miest, spomalenie rastu miezd zamestnancov a zníženie prostriedkov na zlepšovanie pracovných podmienok práve pre zamestnancov.

    Navrhované opatrenia súvisia s možnosťami zamestnávateľa flexibilne regulovať počet pracovníkov podľa aktuálnej potreby práce. Prijatím súčasného znenia tejto novely by sa tieto možnosti obmedzili a vo firmách by vzrástli náklady z titulu prebytku pracovnej sily pri kolísaní zákaziek.

    V neposlednom rade takáto novela by zničila jednu z hlavných konkurenčných výhod Slovenska a znížila by atraktivitu pre investorov. Novela zavádza niektoré prvky, ktoré nie sú štandardné ani v zahraničí. Namiesto progresívnych prvkov posúva našu legislatívu niekoľko rokov späť. Podporuje odborárskych funkcionárov, ale nezlepšuje podmienky občanov pre ich zamestnanosť.

    No a čo sa týka skutočne pojmu flexibility práva a politiky vo vytváraní pracovných podmienok, osobne považujem zodpovednú hospodársku politiku, najmä narábanie s verejnými financiami a flexibilné pracovné právo za dve najrozhodujúcejšie hospodárske politiky, ktoré budú stúpať na dôležitosti práve po roku 2009, kedy na Slovensku zavedieme euro. Verím, že toto sa podarí a práve potom ešte viac stúpne význam takýchto parametrov, o ktorých práve dnes hovoríme.

    Dámy a páni, aj na základe uvedeného verím, že odmietnete navrhované a podporíte podstatné zmeny v prospech lepšej zamestnanosti občanov na Slovensku. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca pani poslankyňa Belásová, Madej, Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Dobre, registrujem, prihlásil sa pán Frešo. Slovo má pani poslankyňa, ešte aj pán Halecký sa prihlásil. Uzatváram definitívne možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani Belásová.

  • Ďakujem. Pán kolega, nemôžem s vami súhlasiť v súvislosti s definíciou závislej práce. To, čo ste hovorili, že by vlastne táto definícia spôsobila stratu flexibility na trhu práce, pretože možno ten pôvodný návrh, ktorý bol, kde vlastne pri definícii závislej práce sa hovorilo, že, alebo navrhovalo sa, že pokiaľ sú splnené minimálne tri znaky definície závislej práce, pracovnoprávny vzťah už vykazuje známky závislej práce.

    V súčasnosti, ak ste si to dobre pozreli, tak je tam teraz znenie, že musí spĺňať všetky znaky, až potom je to brané ako závislá práca, a tým sme vlastne chceli na jednej strane ochrániť tých, ktorí sú nútení do závislej práce, teda ktorí sú nútení na živnosť, nútenú živnosť pracovať a na druhej strane sme ale chceli nechať priestor práve pre tých, ktorí vy hovoríte, že teda budú ohrození ako živnostníci.

    Slovenská národná strana, my to netajíme, v tej prvej fáze sme mali výhrady voči tomu, k tomu zneniu, kde sa hovorilo len o troch znakoch, ale v súčasnej dobe si myslím, že je ochránená jedna aj druhá skupina. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Štefanec, napriek tomu, že môžem konštatovať, že napriek tomu, že máme rôzne názory, som rád, že ste sa neznížili k osobným invektívam, čo je určite dobré.

    Keďže ste neboli v minulom volebnom období v tomto parlamente, chcel by som reagovať na jednu vec, ktorú ste hovorili o hľadaní konsenzov v tripartite.

    Myslím si, že SDKÚ – DS určite nemá právo hovoriť o tripartite ako takej, pretože v minulom volebnom období, v čase, keď SDKÚ presadzovala pravicovú novelu Zákonníka práce v roku 2003, odporcovia tejto novelizácie robili rozsiahle nátlakové akcie, demonštrácie na Námestí SNP, blokáciu hraničných priechodov, okupáciu ministerstva práce. Toto sú skúsenosti SDKÚ z hľadania konsenzov, ktoré spôsobili sociálne nepokoje.

    Po týchto skúsenostiach ešte navyše ako vďaku či skôr ako odplatu minulej pravicovej vlády, minulá pravicová vláda zlikvidovala tripartitu ako takú, jej zákonnú úpravu. Preto si myslím, že o hľadaní konsenzov nemôže tu byť ani reči, naozaj ten Zákonník práce je výsledkom dobrých konsenzov.

    A na záver si dovolím tvrdiť, že Zákonník práce a novela Zákonníka práce ako taká naozaj rešpektuje všetky medzinárodné požiadavky, ktoré sú kladené na dobrý flexibilný, ale zamestnancov ochraňujúci Zákonník práce. Taký Zákonník práce určite by mal byť v členskom štáte Európskej únie a verím, že v najbližšom období sa nám takýto Zákonník práce podarí aj schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, rovnako ako viacerí vaši kolegovia tvrdíte, že predložený návrh novely Zákonníka práce sa dostatočne dlho a dôkladne nekonzultoval so sociálnymi partnermi. Dovolím si nesúhlasiť s vaším názorom.

    Novela Zákonníka práce sa pripravovala spolu so sociálnymi partnermi už od leta až do predloženia do vlády. Čiže to obdobie bolo skutočne dostatočne dlhé. K dohode došlo na rokovaní vrcholných predstaviteľov tripartity, premiéra a prezidentov Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenska a Republikovej únie zamestnávateľov.

    Takzvané škandalizovanie zo strany niektorých predstaviteľov neoliberálneho prúdu v rámci zamestnávateľských štruktúr, najmä zo strany RÚZ-u bolo účelové a osobne predpokladám, že bolo na politickú objednávku.

    Keď si premietneme Kaníkovu novelu. Tá bola skutočne pripravovaná narýchlo a pod rúškom tajomstva. Koľko sa vo verejnosti hovorilo o tejto novele? Vtedy verejnosť vôbec nebola informovaná. Naopak, teraz sa niekoľko mesiacov odohráva vyslovene zavádzanie verejnosti o novele Zákonníka práce.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja by som chcel nadviazať na dve časti predrečníka. Prvá je, keď hovoril o tom, že ozaj tento zákon ide bez súhlasu sociálnych partnerov a chcel by som pripomenúť všetkým v tejto snemovni, že existuje istá pamätná tlačovka, na ktorej pán minister alebo exminister Kaník bol aj s pánom Saktorom a na ktorej hovorili o tom, že predošlý zákon je v poriadku a že ho schvaľujú.

    Takúto tlačovku, samozrejme, pani ministerka nemala, lebo ten súhlas nemá a všetky spomínané súhlasy, napríklad ten, ktorý vraj vydobyl premiér tejto krajiny, o dve hodiny jednotliví aktéri popreli.

    A tu by som chcel nadviazať na druhú vec, ako keď spomínal pán predrečník fámy, ktoré sprevádzajú vlastne tento zákon. No, fámy sa dajú riešiť priamou rečou a ja by som možno z tohto miesta chcel vyzvať pani ministerku, aby sa vyjadrila k jednej fáme alebo k jednej skutočnosti, ktorá je v médiách, a to je istý celebritný spôsob, akým sa na zahraničných cestách správa, keď si dáva posielať osobného šoféra na druhý koniec Európy, aby ju rozvážal v Lisabone. Ja som sa ráno pýtal jedného kolegu alebo priateľa z bulvárnej brandže, že či pozná podobný druh celebrity, a tak si spomenul, že tak najbližšie by tomu mohol byť Michael Jackson.

    Pani ministerka, máte teraz možnosť vstať a vysvetliť, ako to je. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda, chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Štefanca, kde hovoril o pružnosti, flexibilite, potrebe, nepotrebe Zákonníka práce. Myslím si, že už nie je ani potrebné diskutovať, že ten Zákonník práce táto vládna zostava musela novelizovať, alebo to bola povinná, dá sa povedať, zostava, ktorú pri svojom charaktere, keď zoberieme pomyselnú čiaru stred naľavo, stred napravo, takže myslím si, že táto otázka je jasná, zodpovedateľná.

    Čo sa týka liberálnosti a flexibility. Tiež sa nazdávam, že podľa hodnotení, ktorými sa dá hodnotiť pracovný proces, hlavne jeho tá finálna časť, možno povedať, že podľa mojich vedomostí nachádza sa niekde v strede, čo sa týka liberálnosti a čo sa týka niektorých ukazovateľov, možno ešte zaostávame za niektorými modernými štátmi.

    O tom, že sociálni partneri sa nezúčastnili jeho schválenia, možno len snáď dokumentovať tú skutočnosť, že zrejme, že asi posun tohto Zákonníka práce išiel tým smerom, ktorým sa asi plánovalo a žiadalo.

    Chcem ešte vyzdvihnúť to, že skutočne moderným svetom hýbu atypické formy zamestnávania ako agentúrne zamestnávanie, ktoré vo svete je rozšírenejšie a my vlastne s ním sa stretávame teraz a reagujeme naňho teraz. To znamená, že sú aj ďalšie formy, čo sa týka trvania dĺžky pracovného procesu, pracovného procesu pre rodiny a pre matky a tam ešte myslím si, že je určitý priestor ďalší. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj všetkým kolegom za faktické poznámky. Najskôr pani poslankyňa Belásová, definícia závislej práce. Áno, je pravdou, že tá verzia, ktorá prišla do Národnej rady je iná ako tá, ktorá pôvodne išla do vlády a tá definícia závislej práce je v tomto prípade presnejšia. Ja sám som sa zúčastnil rokovaní aj v Národnej rade o definícii závislej práce v komisii pre podnikanie, kde sa hovorilo o ôsmich faktoroch potrebných pre závislú prácu, nakoniec ja tam šesť. Takže je stále čo zlepšovať, ale trvám na tom, že táto definícia, ktorá, mimochodom, bola prevzatá z Českej republiky je obmedzujúca pre živnostníkov a predstavuje hrozbu pre zamestnanosť na Slovensku.

    Pani poslankyňa Nachtmannová hovorila o dohode a konsenze. No, ja som nikdy nehovoril, že sa nerokovalo, pani poslankyňa, rokovalo sa, ale trvám na tom, že nedošlo k dohode, a to je ten precedens, to je ten škandál. Jednoducho Zákonník práce do vlády aj do Národnej rady išiel bez dohody sociálnych partnerov tak ako predchádzajúce zákony, ktoré som vymenoval. To považujem za veľmi neobvyklé.

    Odmietam nejaké obvinenia z politických objednávok. Pokiaľ viem, o politickej prepojenosti ste hovorili vy vo vašej politickej strane, keď ste podpísali dohodu s Konfederáciou odborových zväzov, takže z tohto pohľadu je skôr ten problém na vašej strane.

    Pán poslanec Madej hovoril, že minulá vláda zrušila tripartitu. Takisto by som to chcel radikálne odmietnuť, pretože v minulom poslaneckom období ozaj som tu nesedel, ale časť obdobia som zastupoval aj záujmy zamestnávateľov a viem, ako sa správali ku vláde, ako vláda sa správala k sociálnym partnerom a tripartita fungovala, čo nie je pravidlom teraz. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Vladimír Faič. Ja ako sledujem, nie je v sále, takže stráca poradie.

    Takže vystúpi pani poslankyňa Gibalová Monika a pripraví sa pani poslankyňa Ľubica Rošková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, cestovná mapa novely Zákonníka práce začala pred voľbami a pokračovala programovým vyhlásením vlády. Zákonník práce sa stal prostriedkom na triedny boj medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a treba položiť otázku, komu takýto vývoj vyhovuje.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo Zákonník práce s odborovými zväzmi a dalo ho do pripomienkového konania potichu. Keď diskusia začala byť ohrozená nesúhlasom a námietkami sociálnych partnerov, sa po možnosti pripomienkovať pracovnú verziu ohlásil náhle populizmus vo forme veľkorysej ponuky smerom k občanovi s možnosťou vyjadriť sa, k tomu občanovi, ktorý ešte nemal zabudnúť na vianočné príspevky, zrušené dvadsať- a päťdesiatkorunáčky.

    Posilnený novými sľubmi mal dať signál maximálnej spokojnosti, že predkladaná novela Zákonníka práce by mala byť hitom pracovného práva v Európskej únii.

    Cestovná mapa Zákonníka práce do parlamentu bola poznačená nielen nedohodou sociálnych partnerov, nedohodou koaličných partnerov, populistickým pokusom získať podporu cez akúsi inzertnú diskusiu absurdnou obhajobou vlastnej pozície ministerstva s dávkou sebaklamu, že ani o krok neustúpilo zo svojich pozícií, ale aj škandalóznym zistením, že aj samotní odborári novele nedôverujú, pretože za jej podporu je len 4,5 % členskej základne.

    Perlou je skutočnosť, že prieskumy verejnej mienky hovoria jednoznačne. Ľudia a zamestnanci neveria, že odbory dokážu obhajovať ich práva, ba dokonca počuť hlasy, ktoré medzi samotnými odborármi spochybňujú novú pozíciu odborárskych bossov a pýtajú sa, koho záujmy budú hájiť, ak budú užívať výhody garantované zo zákona, ktoré ale budú platiť ich zamestnávatelia.

    V duchu platného koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj, kde je nezávislosť odborov. V atmosfére nervozity bola novela zákona predložená do parlamentu s gestom umytia si rúk pána premiéra, veď poslanci si poradia. Načo precizovať, načo komunikovať, veď členovia koalície sa kde-tu nechali počuť, že majú výhrady, ale poslušnosť a túžba po moci sú silnejšie ako túžba po pomoci.

    Istota o priechodnosti Zákonníka práce prameniaca z parlamentnej matematiky spolu s istotou, že ťarcha zodpovednosti za všetky nasledujúce dopady schválenej novely leží na pleciach koaličných poslancov posilňuje premiérov alibizmus a zabezpečuje zadné dvierka.

    Zákonník práce ide aj proti samotným zamestnancom, pretože ich stavia do polohy nesvojprávnych ľudí. Je to ľahká a pohodlná cesta, ako ľudí zmanipulovať. Azda ide o to?

    Zákonník práce, za ktorý poslušne zahlasujete, páni poslanci z koalície, bude podčiarknutím moci pána premiéra a výrazom vašej servilnosti. Veď nakoniec bude zlí vy. Preto KDH nemôže podporiť predloženú novelu Zákonníka práce. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán poslanec Halecký, pán poslanec Madej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som poukázať na to, čo aj spomínala pani poslankyňa Gibalová, na jednu skutočnosť, že normovanie práce je dôležité, aby bolo také, ktoré zodpovedá terajšej dobe, zdravotnému a pracovnému stavu a kapacite zamestnancov.

    Mali sme dosť významné podnety na to, že vo viacerých alebo v mnohých podnikoch sa pracuje dlhšiu pracovnú dobu, ako je dohodnuté v pracovnej zmluve, samozrejme, že vo viacerých podnikoch, vo viacerých firmách to bolo za minimálnu mzdu plus nejaké tie príplatky a takisto aj dohodnúť normu, výkonnosť, vyťaženosť bolo dosť ťažké.

    V predchádzajúcom stave tzv. norma spotreby práce nebola konzultovaná a podľa Zákonníka práce nebolo potrebné ju konzultovať s príslušným odborovým zväzom.

    Podľa návrhu ministerstva už bolo potrebné, aby na spotrebe práce, norme spotreby práce sa zúčastňoval odborový zväz, odborári a tu musím poukázať, že nie všetko bolo tak, ako možno si myslíme, že bolo diktátom, ale vláda ustúpila, takže podnik už nemusí pri normovaní práce sa s odborármi dohodnúť, ale v sporných prípadoch bude rozhodovať už príslušný inšpektorát práce, teda trošku nezávislejší orgán, orgán, ktorý je štátny. Takže tu vidím aj trošičku snahu vlády vyjsť v ústrety aj zamestnávateľom a prijímať kompromisy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, dovolím si zareagovať veľmi krátko. Nuž, som rád jednej veci. Možno v roku 2010 si už občania – voliči budú vyberať politické strany a budú môcť dokonale porovnať. Budú môcť porovnať napríklad volebné obdobie 2002 až 2006 a volebné obdobie 2006 až 2010. Na základe toho si už budú môcť vybrať, kto čo sľuboval a kto ako svoje naozaj predvolebné záujmy realizoval.

    Môžem povedať, že si budú môcť vybrať na základe napríklad tejto skúsenosti. V roku 2002 pravicové, v súčasnosti opozičné, vtedajšie koaličné strany niečo pred voľbami 2002 nasľubovali ľuďom, dovolím si povedať, naklamali a po voľbách 2002 dvadsaťdva zákonov v skrátenom legislatívnom konaní odňalo ľuďom množstvo sociálnych práv. Tak sa správali pravicové strany po voľbách. V súčasnosti v roku 2006 prišla nová vládna koalícia, ktorá nerobila žiadne škrty a to, čo pred voľbami, aký volebný program mala, tak to aj realizuje.

    Chcem vás týmto ubezpečiť, že poslanci SMER-u – sociálna demokracia s radosťou podporia túto novelu Zákonníka práce práve preto, že všetci kandidovali s volebným programom, ktorý znamená posilnenie práva zamestnancov a súčasná vláda tento aj volebný program, s ktorým sme išli do volieb 17. júna, realizuje. Preto táto podpora bude naozaj so záujmom každého poslanca. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. So stanoviskom k faktickým poznámkam pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za reakcie. Ja len toľko dodám, že áno, táto vláda realizuje svoj volebný program a ja som to povedala aj vo svojom vystúpení. Jednoducho vy potrebujete zatraktívniť odborársku prácu. To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. V rámci rozpravy teraz vystúpi pani poslankyňa Rošková Ľubica. Pripraví sa pán poslanec Ján Pataky.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, v posledných dňoch bola v súvislosti s prerokúvaním novely Zákonníka práce v niektorých printových médiách použitá sentencia o schvaľovaní zákona roka.

    Uvedený slovný zvrat je zaiste namieste a reflexuje význam kódexu pracovného práva pre každodenný život spoločnosti, ako aj skutočnosť, že novelizovať znenie Zákonníka práce znamená ísť až k samotným ideovým východiskám a k teoretickým základom pracovného práva.

    Avšak práve tu sa svet poučiek obsiahnutých v textoch právnych predpisov a pekne vyzerajúcich vo svojej strohosti prelína so širokospektrálnou a multivariantnou praxou, pričom jedným z ťažiskových problémov, ktorými sa chce a vzhľadom na jeho vysokú spoločenskú aktuálnosť aj musí zaoberať novela Zákonníka práce je otázka výkonu závislej práce na živnosť alebo na báze pracovnoprávneho vzťahu.

    Realita dnešných dní na Slovensku je totiž taká, že uchádzači o zamestnanie sa u zamestnávateľských subjektov v súkromnom sektore často stretávajú s vetou: „Nezamestnáme vás v pracovnom pomere, ale na živnosť.“

    Ak si teda uchádzač o zamestnanie vo svojom profesijnom odbore vzhľadom na nedostatok voľných pracovných miest v danom regióne nemôže medzi pracovnými ponukami veľmi vyberať, poteší sa aj takejto možnosti získať zamestnanie. V skutočnosti však pri výkone práce na živnosť vôbec nejde o pracovnoprávny, ale o obchodnoprávny vzťah, s čím sú spojené viaceré pozitívne aspekty, ale aj riziká.

    Stačí, keď sa pozrieme na štatistické zistenia, kde zo strohej reči čísiel v tejto súvislosti sa dozvieme, že podľa údajov odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predstavoval celkový počet živnostníkov na Slovensku v decembri roku 2006 spolu 544 188 subjektov, z čoho bolo 417 833 fyzických osôb a 126 355 právnických osôb. Zdanlivo môžeme povedať, že je všetko jasné a z uvedených údajov nám vyplýva, že zhruba 418 000 ľudí si na Slovensku zarábalo v decembri 2006 na svoje živobytie ako živnostníci.

    Detailnejšia analýza tohto skutkového stavu znamená, že všetci títo ľudia sú samostatne zárobkovo činnými osobami, a teda podnikateľmi. V povedomí ľudí sa väčšinou slovné spojenie živnostníčka, živnostník naozaj spája s predstavou podnikateľa, ktorý je na rozdiel od zamestnanca nezávislý, sám si organizuje a riadi svoj pracovný proces, poskytuje svoje služby viacerým obchodným partnerom za účelom tvorby zisku a sám si organizuje pracovný čas, pričom znáša výrobné aj hospodárske riziko vykonávanej práce v plnom rozsahu.

    V tomto duchu si pod živnostníkom nemáme problém predstaviť obchodného zástupcu firmy či majiteľku kozmetického salónu, alebo obchodníka ako takého.

    Prax však poukazuje na prípady, keď pracujú ako živnostníci ľudia, ktorí napĺňajú všetky znaky pracovného pomeru. Napríklad predavačky v obchode, závozníci podnikov či upratovačky, čašníci, alebo kuchári.

    Ide teda o prípady výkonu práce, ktorá svojou povahou síce vôbec nezodpovedá znakom samostatného podnikania, no napriek tomu sa skrýva pod maskou samostatne zárobkovo činnej osoby. A práve v týchto intenciách je predložený návrh novely Zákonníka práce reakciou na problém tzv. nútených živností prostredníctvom legálnej definície inštitútu, ktorý určite bude na dlhé obdobie signifikantne determinovať celý charakter slovenského pracovného práva, a to je inštitút závislej práce.

    Práve práca, pre ktorú sú typické atribúty, že je ľudská a slobodná, závislá a odplatná, vykonávaná človekom a vybudovaná na zmluvnom princípe, nuž práve takáto práca je tou povestnou alfou a omegou slovenského pracovného práva.

    Predovšetkým skrz tieto vlastnosti sa zdôrazňuje osobitná povaha práce ako špecifického výrobného faktora formulovaná už v jednom zo základných dokumentov medzinárodného pracovného práva – v Ústave Medzinárodnej organizácie práce, kde sa uvádza, že práca nie je tovar. Má sa tým zvýrazniť predovšetkým špecifický osobnostný aspekt výkonu závislej práce viažucej sa na osobu, nositeľa pracovnej sily.

    To, že ide o naozaj závažný problém dokazujú aj prípady z praxe. Napríklad na jednom stretnutí s občanmi som sa dozvedela o prípade, keď človek istej nemenovanej oceliarskej spoločnosti pracoval ako tavič a utrpel pri výkone svojej práce úraz s ďalekosiahlymi tragickými dôsledkami, ktoré spôsobili ťažkú ujmu na zdraví.

    Povieme si, žiaľ, stalo sa, ide o praktický klasický pracovný úraz, takže Sociálna poisťovňa v úzkej súčinnosti so zamestnávateľom bude zaiste vo veci konať a vyvinie maximálne úsilie, aby kompenzovala poškodenému zamestnancovi vzniknutú ujmu na zdraví, ako je náhrada za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných právnych predpisov.

    Aj tento tavič si to myslel, až kým nevysvitlo, že napriek tomu, že jeho výkon realizovaných pracovných úloh napĺňa priam učebnicovo všetky znaky výkonu závislej práce a ako taký by mal byť uskutočňovaný v pracovnom pomere. Jeho výkon sa však realizoval ako živnosť. Nevznikol mu teda nárok na žiadne sociálne istoty, ktoré pre obyčajného zamestnanca vyplývajú z pracovného pomeru, ako sú napríklad úrazové dávky zo systému úrazového poistenia.

    Znova si môžeme povedať otázku. Je to chyba tohto živnostníka? Mal dopredu vedieť, že pre neho neuzavretie pracovného pomeru znamená, že sa na neho ako na samostatne zárobkovú činnú osobu nevzťahujú také výhody, ako je nárok na poskytnutie pracovných odevov, príspevok na pitný režim či príspevok zo sociálneho fondu a ešte navyše, vlastne vybavenie všetkých ochranných nástrojov na odstránenie vzniknutej ujmy na zdraví podľa Zákonníka práce.

    Buďme však úprimní a položme si v tomto prípade rečnícku otázku. Existuje predpoklad, že dokáže obyčajný hutník prezumovať dopredu všetky riziká, aby si zvážil, že živnosť nie je len o výhodách a pozitívach, ale znamená okrem iného aj, že je nositeľom pracovnej sily bez ochrany plášťa pracovného zákonodarstva.

    Sú ľudia na Slovensku často len s ukončeným základným vzdelaním alebo stredoškolským vzdelaním, ktorí pri prenajímaní svojej pracovnej sily naozaj na takom stupni rozvoja pracovného vedomia, aby dokázali odhadnúť, že v prípade prechodu zo zamestnaneckého pomeru na živnosť sa ich situácia síce zjednoduší napríklad tým, že odvedenú prácu dostanú aktuálne každý mesiac vyššiu mzdu, prípadne, že odmenu po zdanení odvedených odvodov prijmú, k príjmu si môžu uplatniť paušálne výdavky, a tým znížiť základ dane.

    No na druhej strane súčasne strácajú celý rad výhod, ktoré im ako zamestnancom garantoval Zákonník práce. Veď živnostník nemá nárok na poskytnutie minimálne 20 dní platenej dovolenky, čo je približne výška mesačnej mzdy, takisto nemá nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci, ako je napríklad návšteva lekára s rodinným príslušníkom či pohreb. Nehovoriac o tom, že so živnostníkom môže zamestnávateľ pracovnej úlohy skončiť vzájomnú prácu okamžite, no na zamestnanca v pracovnom pomere na plný úväzok sa vzťahuje minimálne dvojmesačná výpovedná doba, ako aj ďalší ochranný prvok kódexu pracovného práva.

    Môžeme si uviesť aj iný príklad. Skúsme si predstaviť dve ženy, ktoré v rámci konkrétnej etapy svojho životného cyklu pracujú v závodnej prípravovni jedál istého podniku. Obidve vykonávajú úplne identické, rovnako odmeňované pracovné činnosti, ktoré sú ženám z hľadiska náročnosti a fyzickej obťažnosti dovolené. Obidve si riadne platia zdravotné a sociálne odvody v zákonom predpísanej výške, no zásadný rozdiel v ich pracovnom postavení voči zadávateľovi pracovných úloh, ako aj medzi nimi navzájom spočíva v tom, že kým jedna je zamestnaná v pracovnom pomere, druhá pracuje pre závod takpovediac dodávateľským spôsobom ako živnostníčka. Následne obe otehotnejú a vedenie závodu zistí, že pracujú na takom úseku výkonu práce, ktoré sú tehotným ženám zakázané. Hodlá teda urobiť príslušné opatrenia a preradiť ich na také pracovisko, ktoré nebude predstavovať žiadne riziko pre ich zdravotný stav. Súčasne vzniká aj potreba riešiť otázku zmeny vo výške ich odmeny za vykonanú prácu, ktorá sa bez ich zavinenia po ich preradení znížila.

    U zamestnankyne je to jednoduché. Povinnosť preradiť ju na inú vhodnú prácu vyplýva pre zamestnávateľa z príslušného ustanovenia Zákonníka práce. Rozdiel vo výške mzdy pred a po preradení jej bude vykompenzovaný z prostriedkov nemocenského poistenia tým, že jej Sociálna poisťovňa vyplatí vyrovnávaciu dávku.

    V prípade našej živnostníčky je situácia zložitejšia. Jednak sa na ňu nevzťahuje ochranné ustanovenie Zákonníka práce stanovujúce povinnosť zamestnávateľa preradiť ju na inú vhodnú prácu a navyše nedostane ani vyrovnávaciu dávku zo systému nemocenského poistenia napriek tomu, že si riadne zaplatila odvody na nemocenské poistenie. Je to možné? Áno. Je. Je to prax.

    Rovnako, ako je možné, že v istom nemenovanom obchodnom reťazci, prevádzkujúcom svoje veľkopredajne na celom území Slovenska, pracujú pokladníčky nie ako zamestnankyne v pracovnom pomere, ale ako živnostníčky napriek tomu, že ich charakteristika výkonu práce vôbec nenapĺňa znaky samostatného podnikania podľa definície živnostenského zákona.

    Aj vo svetle týchto faktov možno teda navyše pozitívne hodnotiť stanovenie zákonných normatívnych limitov výkonu závislej práce, zo znenia ktorého vyplýva, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.

    Zásadný význam má aj druhá veta tohto ustanovenia určujúca, že závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, ak takýto vzťah nevykazuje všetky znaky závislej práce podľa príslušného ustanovenia novely.

    Osobne zastávam názor, že je dobré, že samotný terminus technicus závislá práca našiel konečne svoje normatívne vyjadrenie v paragrafovom znení novely. Hovorím to konečne, lebo aj vo mne ako u človeka, ktorý dimenziu sveta paragrafov vníma skôr z pozície skôr mimoprávnickej profesie a laického zástoja, veľmi citlivo rezonovala debata o tom, či sa má výkon závislej práce realizovať na platforme, nazvime to klasického pracovného vzťahu, t. j. pracovného pomeru či dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, alebo na základe živnosti, čiže ako samostatne zárobková činnosť.

    Zovšadiaľ sa ozývajú hlasy prikláňajúce sa k jednému alebo k druhému riešeniu, uvádzajúc na svoju obranu viac či menej presvedčivé a relevantné argumenty.

    Sme svedkami toho, že nielen sociálni partneri, ale aj rozličné profesijné združenia a organizácie už pri prvých zmienkach o tom, že závislá práca ako samostatný fenomén pracovného práva môže byť pojmovo vymedzená legálnou definíciou v Zákonníku práce, zaujali diametrálne odlišné ambivalentné hodnotiace postoje a diskusie o spore pracovný pomer verzus živnosť. Ako vidíme aj dnes, táto polemika neustáva.

    Dnes konečne môžeme rozťať tento nordický uzol nejasností a rozporov pri určení limitov výkonu závislej práce. Môžeme to urobiť spolu, pretože predložený návrh novely Zákonníka práce je zhmotnením výrazov snahy nás poslancov, myslím si, vyslať pre všetkých poctivých ľudí na Slovensku signál, že pracovať sa naozaj oplatí, ale za ľudsky dôstojných, eticky želateľných a právne garantovaných podmienok. Aj toto všetko s prihliadnutím na fakt, že kvalitu novely Zákonníka práce nepreverí ani kvantum slov, ktoré odznejú na jej adresu v tejto sále, ani sila kuloárnych lobingov v záujme skupín, ktoré chcú do textu novely prepašovať tie svoje ustanovenia.

    Jediným meradlom, podľa ktorého je možné posudzovať, bude miera jej akceptácie na trhu práce a pri pokrývaní výkonu závislej práce na Slovensku.

    Dnes stojac na prahu rozhodovania dajme občanom Slovenska kvalitný a stabilný Zákonník práce a pohnime tak transformáciou sfér slovenského pracovného práva na začiatku 21. storočia. Pohnime ho smerom k sociálnym istotám, spravodlivým a uspokojivým pracovným podmienkam pri zachovávaní dôstojnosti každého človeka a za primeranú odmenu.

    Bude to krok, ktorým symbolicky, tak ako lekár pri zisťovaní vitálnych funkcií pacienta, priložíme pomyselný prst na pulzujúcu tepnu rozvoja pracovného práva a oznámime všetkým slušným a poctivým ľuďom na Slovensku, že pacient nielen žije, ale čochvíľa bude aj vo výbornej kondícii. Majme odvahu nebáť sa. Všetci pracujúci ľudia na Slovensku nám budú za to iste vďační. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami poslanci Kužma, Laššáková, Žitňanská, Halecký, Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte pre istotu jedna organizačná poznámka.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dohodli sme sa včera, že budeme hlasovať po prerokovaní bodu programu, keďže ešte furt pokračuje rokovanie o Zákonníku práce, takže hlasovania budú po skončení rokovania o Zákonníku práce. Pokiaľ to bude nevyhnutné, sa ukáže, že tá doba bude dlhšia, hovorili sme o tom, že by sme prípadne poobede uskutočnili poslanecké grémium a dohodli, pokiaľ je to možné, konsenzuálny postup o ďalšom priebehu. Takže toľkoto krátka informácia.

    Teraz má slovo pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem. Namiesto školských prípadov ja vám poviem, pani poslankyňa, veľmi konkrétny príklad. Oslovil ma kuchár, ktorý robí na živnosť, robí od novembra do apríla v slovenskom vysokohorskom stredisku na horskej chate, ktorá je otvorená len v sezóne a od mája do septembra chodí robiť pre našu cestovnú agentúru do Chorvátska kuchára. Má živnosť a môže pre obidvoch týchto, tieto inštitúcie robiť.

    Spýtal sa ma, čo sa stane, keď sa prijme tento zákon a on nebude môcť mať živnosť, ale závislú činnosť, či bude musieť každý polrok dávať výpoveď, či bude mať výpovedné lehoty, či bude mať nárok na odstupné a či v takomto prípade nájde niekoho, kto by bol ochotný ho zamestnať.

    Myslím si, že práve ľudí, ktorí potrebujú byť mobilní aj kvôli sezóne a hlavne v cestovnom ruchu, o ktorom toľko hovoríme, je tento návrh, ktorý je predkladaný, veľmi škodlivý, lebo minimálne to podstatne zvýši nároky na cenu práce a bude robiť ľudí na pol roka nezamestnaných.

    Ja si celkovo myslím, že vy veľmi podceňujete ľudí. Stále si myslíte, že sú menej chytrí než vy a vy musíte za nich rozhodovať, aby sa im niečo neudialo. A tam je ten hlavný rozdiel medzi nami a vami. My ľuďom veríme. My sme presvedčení, že keď im dáme možnosti, oni sa vedia správne rozhodnúť a vedia sa najlepšie o seba postarať. Zatiaľ čo vy ľuďom nedôverujete a myslíte si, že keď vy im nebudete zasahovať do života, takže sa budú mať zle.

  • Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja na rozdiel od môjho kolegu by som chcela oceniť, ako pani poslankyňa na veľmi konkrétnych prípadoch poukázala na riziká závislej práce a poukázala na to, že pri zamestnávaní samostatne zárobkovo činných osôb, pokiaľ teda dôjde k tejto zmene, aké dôsledky to má pre zamestnanca. Myslím si, že naši ľudia si mnohokrát ani tieto všetky dopady neuvedomujú a pod hrozbou straty zamestnania a jediného príjmu ustúpia zamestnávateľom a vybavia si živnosť.

    Vieme, aj z dôvodovej správy to vyplýva, že vo svete sú už známe rozhodnutia najvyšších súdov o tom, že pokiaľ práca vykazuje určité znaky závislej práce, ide o pracovný pomer a nie o živnosť.

    Je preto veľmi dobré, že to budeme mať definované v našom Zákonníku práce a ja si myslím, že potom takú bombastickú akciu, akú vaša vláda spustila v minulom volebnom období vo forme a mala názov Vietor, bude možné aj vyhodnotiť, pretože doteraz ju absolútne nebolo možné vyhodnotiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja si dovolím zareagovať na diskusiu na tému definície závislej práce. Ja osobne si myslím, že sa veľmi preceňuje sila práva v tomto zmysle a dobre, ja nemám nič proti tomu, aby bola definovaná závislá práca, ale chcem upozorniť na to, že očakávania sú podľa mojej mienky priveľké, pretože problém zastretých pracovných pomerov sú tu od začiatku 90. rokov a bojovali sme proti nim rôznymi formuláciami, ale pravda je tá, že zákonom sa nedá bojovať ani proti vetru, ani dažďu, ani proti prirodzeným ekonomickým zákonitostiam a naozaj, pokiaľ tu nebudú ekonomické podmienky také, aby zamestnávatelia mohli ľudí zamestnávať, a pokiaľ tu nebude konkurencia na strane zamestnávateľov, tak budú sa hľadať cesty, ako túto právnu úpravu obchádzať a ja si dokonca myslím, že niekedy striktná definícia sa dá ľahšie obísť ako všeobecný pojem, ale to je len úvaha na tému naozaj preceňovania právnych úprav v takýchto situáciách. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel povedať, že väčšina bodov ustanovení Zákonníka práce bude výhodná pre jedných alebo pre druhých, to znamená pre zamestnancov alebo pre zamestnávateľov a musím sa priznať, že body o živnostníkoch, tam nie som si istý, čo je vpravo, čo je vľavo, čo je výhodné, čo nevýhodné. Zrejme, že asi značná časť bodov nemusí im vyhovovať. To si musíme uvedomiť a je časť živnostníkov, ktorých poriešime tak, ako chcú. To znamená tzv. nútení živnostníci. Ale tí dobrovoľní živnostníci, myslím si, že je najlepšie, pokiaľ ich necháme na ich rozhodnutí, akú formu v pracovnom procese zvolia, ako sa zamestnajú, ako sa o seba postarajú.

    Takže môj názor je taký, že je dobré, pokiaľ živnostníkov nerieši ani tak Zákonník práce ako živnostenský zákon a zákony s tým súvisiace. Chcem poukázať aj na to, že mali by sme živnostníkom vyjsť v ústrety tak, keďže sa rozhodli, že vlastným mozgom, vlastnými rukami a vlastným pričinením sa chcú o seba postarať, aby oni mali to prvé a rozhodujúce slovo, ako sa zamestnajú, za akých podmienok a podobne. Pretože značná časť živnostníkov chce pracovať aj dlhšie, chce pracovať aj za ťažších pracovných podmienok, možno aj zdravotných, aj čo sa týka rizika života, pretože momentálne v tejto chvíli ich ekonomického a finančného vývoja zarobiť viac a zarobiť podstatne viac je to rozhodujúce.

    Takže v tomto bode budem zvažovať, čo je dobré, čo nie je dobré. Priznám sa, že nemám dosť informácií o živnostníkoch ani z komory živnostníkov, aké...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pravdepodobne, pani poslankyňa Rošková, ste chceli reagovať. Ale ešte predtým pani poslankyňa Tóthová? S faktickou?

  • Ďakujem. Chcem oceniť vystúpenie pani poslankyne, lebo skutočne zhrnula pravú podstatu veci a je veľká chyba, že naše médiá tú pravú podstatu veci nevysvetľujú ľuďom. Predsa nikto nepôjde proti sebe, aby mohol mať okamžite skončený pracovný pomer, úrazové dávky nemal, úrazové poistenie nemal, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na oblek, dovolenku 20 dní a podobne.

    Vážení, také argumenty, kvázi argumenty, že vy ľuďom neveríte a my veríme, a preto nemeníme Zákonník práce, ja vám otvorene poviem, vaše argumenty, ktoré tu momentálne pred chvíľou zazneli, sú vtákoviny na entú.

  • Smiech a potlesk.

  • Pretože skutočne ľuďom treba vysvetliť podstatu. Keby som povedala sekretárkam na fakulte, že budú robiť na živnosť a nebudú mať dovolenku, to a to, tak bojím sa, že ma opľujú, keďže za to budem hlasovať.

    A ďalej vám chcem povedať ešte jednu vec. Zákonník práce je skutočne naviazaný na medzinárodné zmluvy a na dohovory a dokumenty, ku ktorým sme pristúpili. Tak vážme si a neselektujme, pretože ak si máme ctiť svoje postavenia, máme byť seriózni, každý dokument, ktorý sme podpísali, máme premietnuť do nášho práva. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Rošková, reakcie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať za všetky podnety, ktoré som dostala a na adresu pána poslanca Kužmu, aj moje príklady boli konkrétne zo života, aj ja som sa s tými istými ľuďmi stretla, takže si myslím, že definovanie závislej práce a vyšpecifikovania tak, ako tu bolo povedané, že ľudia budú tomu konkrétne rozumieť, lebo nie každý z nich je právnik, nie každý vie, čo to všetko obnáša, a pokiaľ splní všetky podmienky týkajúce sa živnostenského zákona, tak aj váš kuchár bude môcť pokojne pracovať ďalej ako živnostník. Ja len toľko. Ďakujem.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pataky.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, svoje vystúpenie chcel by som zamerať do dvoch rovín, a to do roviny všeobecnej a ako člen zdravotníckeho výboru k novelizácii Zákonníka práce, ktorý sa dotýka zdravotníckeho sektora.

    Čo sa týka novelizácie Zákonníka práce, v navrhovanej právnej úprave sa nepredpokladá prehĺbenie zmluvnej slobody, pokiaľ ide o dohodnutie pracovných podmienok. Novela Zákonníka práce by mala zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu.

    V aplikačnej praxi sa nepreukázali znevýhodnenia buď zamestnávateľa, alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Novela Zákonníka práce síce predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Za tým účelom sa navrhuje precizovať právne postavenie zástupcov zamestnancov, ale jednoznačne už z návrhu vyplýva znevýhodňovanie zamestnávateľov.

    Čo sa týka dopadov realizácie navrhovanej novely a navrhovanej právnej úpravy by mali byť konkretizované v doložke finančnej, ekonomickej či environmentálnej, vplyvu na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, avšak tieto sú neúplné, nekonkrétne a nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu.

    Konkrétne ustanovenia týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru sú v súčasnosti upravené dostatočne a podľa mňa aj konkrétne. Podľa mňa absolútne neprijateľné sú ustanovenia o najímaní živnostníkov, nakoľko tieto ustanovenia sú v neprospech zamestnancov, ktorí majú uzavreté pracovné pomery či už na dobu určitú, alebo na dobu neurčitú.

    Citlivou otázkou v tejto novele pracovného času sa žiada precizovať, či ide o kalendárne, resp. pracovné dni a jasnejšie formulovať spojenie pre každé obdobie siedmich dní. Ide o sedem po sebe nasledujúcich dní, resp. sedem kalendárnych dní, resp. sedem odpracovaných dní a hlavne definovať pojem priemerný pracovný čas.

    Čo sa týka pri riešení otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v navrhovanom ustanovení § 149, citujem, „požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke na strojoch a zariadeniach, pri pracovných postupoch a v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov zakázať záväzným pokynom ďalšiu prácu“. Tu chcem podotknúť, nie je určené, akú právnu silu bude mať takýto pokyn a v tomto kontexte nemá takto formulované znenie podľa nášho názoru oporu v legislatíve.

    Postavenie a vplyv zástupcov zamestnancov na riadení podniku, ktoré sa navrhovanou novelou zvyšuje, podľa mňa nie je správne, pretože títo nenesú podnikateľské riziko ani nevkladajú kapitál do podnikania.

    Pridelenie kompetencie odborovému orgánu zastaviť prevádzku znamená neopodstatnené zvýšenie vplyvu odborov na riadení podniku. V otázke bezpečnosti práce je braný na zodpovednosť zamestnávateľ, a nie odbory. Odbory môžu využiť iné nástroje na ochranu zamestnancov. Napríklad sa obrátiť s podnetom na inšpektorát práce. Ustanovenie navyše rozširuje právomoc vykonávať kontrolu nad všeobecnými formulami odborový orgán. Teda i ten, ktorý priamo nepôsobí u zamestnávateľa.

    A nakoniec v tejto časti absolútne neprijateľné sú v rámci vyhodnotenia pripomienkového konania vyjadrenia rezortu práce ako dohoda ohľadom uvedeného ustanovenia ponechaná na dohodu sociálnych partnerov a výber alternatívy ponechaný na dohodu takisto sociálnych partnerov. Toľko vo všeobecnej rovine.

    Čo sa týka novely Zákonníka práce zo zdravotníckeho sektora, tu chcem podotknúť, že novela prináša viac výhod pre zamestnancov na úkor zamestnávateľov a podľa môjho názoru až 85 % navrhovaných zmien. Veľmi podľa mňa sú obmedzujúce ustanovenia v § 85.

    Čo sa týka pracovného času maximálne 40 hodín týždenne. K tomu by som nemal súhlasné stanovisko s dôvodovou správou, ktorú navrhovateľ predložil.

    Takisto by som sa k tomu vyjadril, že návrh novely Zákonníka práce však v tomto prípade nebral takisto do úvahy stanovisko výboru regiónov na tému návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica č. 2003/88ES, týkajúca sa určitých aspektov organizácie pracovného času a priamo znemožňuje zamestnancom zachovať v rámci zmluvnej voľnosti a liberalizácie trhu práce podpísať dohodu o nedodržaní maximálneho priemeru 48 hodín za týždeň.

    Navyše v zmysle čl. 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času majú členské štáty možnosť odchýliť sa od uplatňovania čl. 6 o maximálnom týždennom pracovnom čase v prípade lekárov, odbornej príprave, a to počas prechodného obdobia piatich rokov od 1. augusta 2004. To znamená, že takisto sa nestotožňujem s dôvodovou správou predkladanou navrhovateľom.

    Čo sa týka § 90, zákaz rozvrhnúť pracovný čas tak, aby boli po sebe dve nočné zmeny. K tomu sa už vyjadril náš predseda výboru pán Novotný a takisto pán Halecký. K tomu sa nebudem opakovať.

    Čo sa týka § 96 – pracovná pohotovosť sa považuje za pracovný čas a môže byť nariadený maximálny 8 hodín v týždni.

    S poukazom na stav a dostupnosť odborného zdravotníckeho personálu na území Slovenskej republiky a vzhľadom na skutočnosť, že inštitút pracovnej pohotovosti je používaný v súlade so Zákonníkom práce, frekventovane by navrhovaná právna úprava spôsobila prehlbovanie urgentných problémov, nedostatku odbornej pracovnej sily a väčšej ekonomickej migrácie a zamestnancov.

    Za súčasného stavu nie je zamestnávateľ schopný z objektívnych dôvodov adekvátne odmeňovať prácu zamestnancov v zdravotníckom sektore a ani zabezpečiť dodatočné zdroje. Následným zvýšením mzdových nákladov a nárastom celkovej ceny práce budú zamestnávatelia nútení obmedziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čo v konečnom dôsledku poškodí sektory zdravotnej starostlivosti najmä vo vzťahu ku kvalite jej poskytovania, keďže z pohľadu nákladov budú preferovaní odborníci s nedostatočnou, resp. krátkou praxou v odbore.

    Zmenou charakteru právnej úpravy sa podstatne zvýši migračná aktivita odborného zdravotníckeho personálu a jedinou alternatívou bude v súčasných podmienkach nútené porušovanie Zákonníka práce zamestnávateľom vo vzťahu k pracovnému času a odmeňovaniu práce práve za účelom zachovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

    Čo sa týka § 97 – práca nadčas. Zníženie počtu nadčasových hodín – tu v krátkosti by som sa vyjadril s poukazom na stav a dostupnosť odborného zdravotníckeho personálu na území Slovenskej republiky a vzhľadom na skutočnosť, že inštitút pracovnej pohotovosti, že je používaný v súlade so Zákonníkom práce frekventovane, by navrhovaná právna úprava spôsobila prehlbovanie takisto urgentných problémov a nedostatku odbornej pracovnej sily. Navrhovaným znením podmienka poskytovania zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nedosiahne proklamovaný cieľ, ktorým je zlepšenie bezpečnosti či hygiena a ochrana zdravia pri práci a ešte smernica o obmedzení počtu nadčasových hodín za obdobie jedného roka nehovorí s poukazom na existujúce obmedzenia a právo zamestnanca, nemá navrhovaná redukcia počtu hodín žiaden relevantný efekt.

    Ešte sa vrátim k § 7. O závislej práci bude brániť výkonu v ústavnej pohotovostnej službe a lekárskej službe prvej pomoci privátnym lekárom v rámci príkazných zmlúv. Bude však možné ich nahradiť dohodami o pracovnej činnosti podľa § 227, ktoré výkon obmedzuje maximálne na 15 hodín týždenne, ale je možný uzatvoriť na ojedinelé pracovné činnosti, ktoré nevyplývajú z hlavného predmetu činnosti. Predmetom zdravotníctva je poskytovanie ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, a tým aj súvisiacej ústavnej pohotovostnej služby.

    Milé dámy, milí páni, v krátkosti som sa vyjadril v prvej aj v druhej časti k novele Zákonníka práce. Keď zhrniem druhú časť, čo sa týka zdravotníckeho sektora, do pár bodov, môžem konštatovať, že tá novela, ako je navrhovaná Zákonníkom práce, priamo ohrozuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a vytvára podmienky na nútené porušovanie ustanovení Zákonníka práce, nakoľko zamestnávateľ bude postavený pred voľbu buď sústavne porušovať ustanovenie Zákonníka práce s tichým súhlasom orgánu dozoru, napríklad inšpektorátu práce, alebo obmedzí poskytovanie zdravotníckych výkonov, čím nebude možné zabezpečiť ústavné právo každého na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

    Navrhovaná právna úprava podľa mňa žiadnym spôsobom nezohľadňuje špecifiká poskytovania zdravotnej starostlivosti a je vypracovaná bez kľúčových dopadových analýz, stavu a vývoja pracovnej sily v tomto sektore, ale aj ako platobných schopností zamestnávateľov v zdravotníctve.

    Takisto úprava neumožňuje odchýliť sa z navrhovaných ustanovení organizácie pracovného času ani prostredníctvom dohody sociálnych partnerov kolektívnej zmluvy.

    Navrhovaná právna úprava podstatným spôsobom a v rozpore s odporúčaním výboru regiónov a Európskeho parlamentu popiera liberalizáciu vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a tým priamo v podmienkach slovenského zdravotníctva zvyšuje náklady zamestnávateľa a znižuje možnosti zamestnanca na zvýšenie príjmu.

    Bez zohľadnenia špecifík zdravotníckeho povolania spôsobí navrhovaná novela ďalšiu ekonomickú migráciu pracovných síl, čo sekundárne spôsobí úbytok kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. A tak ako som už konštatoval v predošlej časti, myslím si, že navrhovaná úprava tak spôsobí nútené porušovanie ustanovení Zákonníka práce za účelom zachovania dostupnej zdravotnej starostlivosti.

    Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny touto novelou priamo vytvára podmienky na likvidáciu zdravotníckeho sektora. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, záväzný pokyn, podľa ktorého mohol odborový orgán zastaviť prevádzku v novele Zákonníka práce v § 149 nie je. Máte neaktuálne znenie. Podľa navrhovaného znenia odborový orgán môže požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatku v prevádzke alebo prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia a upovedomí príslušný orgán inšpekcie práce. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. V súvislosti Zákonník práce a zdravotníctvo pán poslanec Pataky venoval tomu značnú časť svojho vystúpenia. Myslím, že je to dôležité a potrebné, pretože možnože ani netušíme, aké dôsledky to môže mať pre zdravotníctvo. Pokiaľ by to bola pravda, skutočne by sa k tomu blížilo, že pracovná pohotovosť jednak aktívna, ale aj neaktívna u zdravotníkov by sa započítavala do pracovného času, tak skutočne náklady by vzrástli asi o tretinu.

    Čo je horšie, reorganizáciou práce dvoj- alebo trojzmennou prevádzkou mohli by poklesnúť platy u zdravotníckych pracovníkov o 20 až 30 %. A čo je najdôležitejšie, nebolo by možné zabezpečiť aktuálny dostatok počtu lekárov. Teda tých 1 000 lekárov, ktorých by sme potrebovali po týchto ustanoveniach.

    Ja tu chcem však zdôrazniť, že toto nie je vec tohto Zákonníka práce a tejto novelizácie. Čiže nespôsobuje to táto vláda. Táto vláda iba preberá to, o čom rozhodol Európsky súdny dvor a ten rozhodol, že v zdravotníctve pracovná pohotovosť sa má a dokonca už v predchádzajúcom období mala započítavať do pracovného fondu. Takže je len otázkou, ako z toho vyjsť. Riešenie možnože by bolo v prvom prípade dať ustanovenie, že podľa kolektívnej zmluvy a dohody zdravotníci môžu odpracovať toľko a toľko, ale tu ide o to, že nejde len o pracovný proces, ale priamo je súdom ustanovené, že sa tu musí započítavať pracovný čas. Takže bolo by potrebné zapojiť do toho europoslancov a možnože sa obrátiť aj na Európsky parlament, či je...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pataky, reakcie na faktickú poznámku.

  • Čo sa týka kolegyne Nachtmannovej, neviem sa k nej, čo sa mám vyjadriť.

    Čo sa týka kolegu Haleckého. Súhlasím s jeho pripomienkami. Veľakrát sme o tom rozprávali, aj sa tou témou zdravotníckeho sektora zaoberali a si myslím, že v podmienkach Slovenskej republiky je jedinou možnosťou osobitný právny predpis, ktorého predmetom bude špecifická úprava pracovného času a všetkých ostatných špecifík, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. A to na najbližšom výbore budeme sa tou otázkou zaoberať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalšia vystúpi v rozprave, písomne je prihlásená pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani ministerka, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, rada by som sa na problematiku Zákonníka práce pozrela očami živnostníka.

    Myslím si, že je čas, aby zaznel hlas aj tejto skupiny. Myslím si aj, že mám na to morálne právo, pretože v roku 1992 som spoluvytvárala 30 pracovných miest, ktoré fungujú dodnes a ktorých je dnes 40. V dennodennom živote som zažívala peripetie, ktoré prináša zamestnávanie. Zamestnávanie je o veľkej zodpovednosti. Tým, že človeka zamestnáte, stávate sa súčasťou jeho života, vstupujete mu doňho. Tento vzťah je o symbióze, o partnerstve, o vzájomnej potrebnosti, o podpore, o pomoci.

    Zamestnávanie je okrem prvoradého zabezpečenia práce a mzdy za prácu širokým súborom zákonných, ale aj morálnych povinností v oblasti bezpečnosti pri práci, ochrany zdravia a pracovného komfortu.

    Na druhej strane je tu rozsiahle vedenie agendy pre štátne orgány a verejnoprávne inštitúcie a komunikácia s nimi. Zamestnávateľ napríklad spravuje, uhrádza a zodpovedá za daň zo závislej činnosti a za zrážkovú daň, vypláca daňový bonus na deti a účtuje ho s daňovým úradom, zamestnávateľ je správcom databáz poistencov a vymeriavacích základov pre Sociálnu poisťovňu a pre zdravotné poisťovne. Počíta odvody a mesačne hlási všetky náležitosti, a to všetko zadarmo.

    Čudujem sa, že sa niekto čuduje, keď zamestnávatelia hľadajú spôsob, ako sa zbaviť tohto byrokratického balastu. Napríklad tým, že uprednostnia zmluvu so živnostníkom, ktorý si tieto veci spravuje sám za seba. Ak teda chceme účinne riešiť problém živnosti pri závislej práci, odporúčam zamyslieť sa aj nad rozsahom byrokracie, ktorá súvisí s vedením pracovnoprávnej agendy.

    Celkom otvorene vám poviem, že pre živnostníka v čase pred Kaníkom znamenalo zamestnať človeka veľké riziko, do ktorého sa nepúšťal rád. Pripravenosť ponúknuť prácu bola malá. A neblahým dôsledkom popri vysokej nezamestnanosti bolo prekvitanie čiernej práce.

    Vláda Mikuláša Dzurindu reagovala motivačne spružnením Zákonníka práce práve preto, aby stimulovala ochotu zamestnávateľov tvoriť pracovné miesta a so všetkým, čo k tomu patrí – poistenie, náležitosti zo Zákonníka práce ako dovolenka, nadčasy, nočná práca, stravovanie atď. Že sa rozhodla správne, potvrdzujú fakty, ktoré tu prezentovali už aj moji kolegovia. Pribúdajú pracovné miesta. Rastú mzdy, klesá nezamestnanosť, klesá čierna práca.

    A to všetko má vplyv na to, že sa ochrana zamestnanca a jeho legislatívna sila rozšírila na oveľa väčší okruh ľudí. Rastie konkurencia pri získavaní kvalifikovaných pracovníkov a nie je to nový fenomén. Však v 19. storočí v Amerike mali robotníci vo fabrikách o tretinu vyššie platy ako ich kolegovia v Európe, pretože ich jednoducho bolo málo.

    Dnes na Slovensku je napríklad nedostatok kvalifikovaných strojárskych profesií, pretože pracovníkov v nich je málo a ich hodnota na trhu práce rastie. Vysoký rast ekonomiky umožnil a umožňuje vytvárať pracovné miesta i pre nekvalifikovaných ľudí, ktorí by inak nemali šancu sa zamestnať. Teda vytvárajú sa zdroje na ich zaplatenie. Ak sa tieto zdroje presmerujú napríklad do vreciek odborov, čo vy v tomto návrhu zákona navrhujete, tak na to doplatia práve tí najbezbranejší, ľudia bez kvalifikácie.

    Namieste je otázka. Poukazujú tieto pozitívne tendencie, že vláda menila Zákonník práce v prospech zamestnávateľov alebo zamestnancov? Kto má úžitok z rastu miezd? Kto má úžitok z toho, že namiesto podpory v nezamestnanosti dostane výplatu? Koho záujmy hájila vláda, keď bolo novovytvorených 130-tisíc pracovných miest, z toho 50-tisíc v stavebníctve, 20-tisíc v priemysle, 50-tisíc v obchode a v službách?

    Myslím si, že toto je prvý mýtus, ktorý šíri pán premiér Fico, že naša vláda reprezentovala podniky, banky, zamestnávateľov. Je to holý nezmysel. Základným zámerom vlády bolo spružniť trh práce a zvýšiť ochotu zamestnávať. A to sa podarilo a to funguje. Prečo to chcete pokaziť?

    Druhým mýtom, ktorý počúvame z úst pána premiéra: „Je čas venovať sa zamestnancom, zamestnancom za pásom.“ Čo má toto znamenať? My máme viac druhov zamestnancov? Robí zákonník rozdiely medzi druhmi práce? Robí slušný človek rozdiely medzi jednotlivými prácami? Ja poznám len prácu dobre urobenú a prácu odfláknutú. Iný rozdiel nepoznám.

    Pán Fico sa snaží postaviť proti sebe zamestnávateľov a zamestnancov s tým, že tí druhí sú nepriatelia a vykorisťovatelia. Je pravda, že nostalgia za minulými časmi sa uňho prejavuje pravidelne v slovách aj v skutkoch. Napríklad 8. marca na MDŽ urážal ženy tým, že vešal po pódiách bielizeň a vysmieval sa našim bežným domácim povinnostiam. Na 1. mája sadil máje a rozmýšľal o tom, ako nás dostať do prvomájových sprievodov. Čiže rozdumoval o tom, ako nás dostať do prvomájových sprievodov, kde by stál na tribúne a kde by mu ľudia mávali ako kedysi papaláši.

    Tretím mýtom pána premiéra Fica je: „Mojou úlohou je starať sa o zamestnancov a robiť pre nich sociálnu politiku.“ Čo by síce bolo v poriadku, ale on ju chce robiť v tomto prípade na náklady zamestnávateľov, a tým de facto na účet zamestnancov týchto zamestnávateľov. Narážam hlavne na súbeh výpovede a odstupného a na finančné posilnenie postavenia odborárov.

    Čo si o týchto vyhláseniach pána premiéra majú myslieť ľudia, ktorí znášajú podnikateľské riziko, ktorí investovali do podnikania, ktorí pravidelne platia štátu dane a príkladne sa starajú o svojich zamestnancov?

    Pán Fico uplatňuje princíp kolektívnej viny na zamestnávateľov a dopredu ich vyhlasuje za vinných z nekalých úmyslov. Len asi mierumilovná slovenská povaha alebo možno nedostatok času zabránili tomu, že zamestnávatelia nevyhlásili odvodový štrajk alebo nebodaj nezasypali Úrad vlády vajíčkami.

    My by sme si však mali povedať celú pravdu. Nie tento Zákonník práce, ale vysoké náklady na zamestnanca sú dnes tým, čo limituje zamestnávateľov tvoriť nové pracovné miesta. Každá zmena v pracovnej legislatíve, ktorá má za následok zvýšenie pracovných nákladov, a nemusí to byť vôbec mzda, znižuje ochotu k zamestnávaniu.

    Takže problém, ktorý je potrebné dnes riešiť, sa volá zvýšenie ochoty zamestnávať znížením tempa rastu nákladov na pracovníkov, napríklad znižovaním odvodov. A to je, myslím si, výzva pre politiku zamestnanosti v celej Európskej únii. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, mňa zaujali dve veci vo vašom vystúpení a skúsim sa dotknúť najskôr tej prvej.

    Vaše tvrdenie, že peniaze sa presmerujú do vreciek odborárov a na to doplatia tí najbezbranejší ľudia bez kvalifikácie, ktorí sa ťažko zamestnávajú. Prosím vás, na čom je založené toto tvrdenie? Skúsme rátať spolu. Ide o 16 hodín mesačne, čo predstavuje zhruba 3-tisíckorunový náklad mesačne na plat jedného odborárskeho funkcionára. V podniku, v ktorom je minimálne organizovaných 50 členov odborov, čo pri priemernej organizovanosti znamená podnik zhruba s 200 zamestnancami. Vy si skutočne myslíte, že 3-tisíc korún pri 200-člennom podniku niekoho ohrozuje alebo znamená vôbec nejaký náklad pre tento podnik? Ja osobne si to nemyslím.

    Druhá vec, ktorá ma troška pobavila, keď ste spomínali 1. máj a nostalgiu za mávaním na tribúnach. Ja sa chcem spýtať. A vy zavádzate pamätný deň vstupu do Európskej únie alebo chcete zaviesť pamätný deň vstupu do Európskej únie 1. mája preto, aby vám ľudia mohli mávať na tribúnach?

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa, nech sa páči, reakcia.

  • Pán kolega, myslím si, že mám oprávnenie to povedať, že doplatia na to tí najmenej kvalifikovaní, pretože v podnikoch to funguje tak, že na výplaty máte určitý balík peňazí a jednoducho, keď z toho balíka musíte dať na odstupné odborárskym bossom, kedy musíte preplatiť 16 hodín a podobné ďalšie, súbeh odstupného a výpovede, tak ten balík môžete riešiť dvoma spôsobmi. Buď prepustíte ľudí a vyberiete si tých, ktorí sú najmenej kvalifikovaní a ktorí vlastne vytvoria najmenej v tom podniku, alebo potom znížite mzdy všetkým. Takže myslím si, že mám oprávnenie toto povedať, že presne k tomu smeruje novela Zákonníka práce.

    A čo sa týka pamätného dňa vstupu do Európskej únie, ja som na to hrdá. My, ktorí sme hlasovali za ten zákon, sme na to hrdí a nie preto, aby nám dakto mával, pretože to bolo dobré pre všetkých nás, ktorí tu žijeme. A že vy ste nezahlasovali za tento návrh zákona, je to vaša hanba.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod jednoznačne odpovedal na dve zásadné otázky.

    Má Slovensko vhodný Zákonník práce? Odpovedám áno, ale v porovnaní s vyspelými štátmi Európy nie je žiadnou hviezdou. V skupine krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je niekde v strede.

    Druhá otázka. Potrebuje Slovensko zmenu Zákonníka práce? Odpovedám. Krátkodobo nie, dlhodobo áno. Ak sa uspokojíme so súčasným stavom na trhu práce spojeným najmä s vysokou dlhodobou nezamestnanosťou tak áno. Ak chceme v životnej úrovni rýchlym alebo rýchlejším tempom dobiehať najvyspelejšie krajiny Európy, potrebujeme Zákonník práce ďalej liberalizovať.

    V laickej ale, žiaľ, aj neraz v odbornej verejnosti prevláda názor, že Slovensko má liberálne pracovné právo, ktoré vyčnieva v Európskej únii. Tvrdím, že to nie je pravda. Tento dojem má korene ešte v roku 2003, keď parlament na podnet vlády novelizoval vtedajší Zákonník práce. Pracovný kódex sa pomerne silno liberalizoval, ale z toho dôvodu, že dovtedy bol striktný a veľmi silno pripomínal predpis ešte z čias komunizmu. Bol veľkou bariérou zlepšenia podnikateľského prostredia, zvyšovania ekonomických aktivít, rastu zamestnanosti, a tým aj životnej úrovne obyvateľov.

    Pred štyrmi rokmi išlo jednoznačne o skok vpred. Ak by nedošlo v roku 2003 k uvoľneniu pracovného práva, dovolím si povedať, že dodnes by sme sa borili s nedostatkom podnikových investícií, trpeli by sme nedostatkom nových pracovných miest a oveľa vyššou nezamestnanosťou.

    Rok 2003 bol pochopením nevyhnutného, čo však neberie tvorcom vtedajšej novely zásluhu, že zaujali zodpovedný postoj. Po štyroch rokoch sa Zákonník práce opäť stáva predmetom zásadného postoja. Vláda postavila parlament pred dilemu, či si kódex vyžaduje zásadnú zmenu.

    Keď sa vrátim k svojmu úvodnému konštatovaniu, zopakujem, že okamžitá zmena síce nie je nevyhnutná, ale bola by vítaná. Jedným dychom však dopovedám, že nie zmena vedúca k návratu pred rok 2003, ale zmena, ktorá zlepší podmienky zamestnancov z hľadiska bezpečnosti, z hľadiska ochrany zdravia a ďalej uvoľní pracovné právo, aby prispelo k strmému rastu životnej úrovne a rýchlemu dobiehaniu najvyspelejších krajín.

    Nechcem sa venovať filozofickým polemikám, či všeobecný rast životnej úrovne podmieňuje rozvoj ekonomických aktivít, alebo vzniká akousi spravodlivou redistribúciou bohatstva z vôle múdrych politikov, ako hovoria socialisti.

    Presviedčať naoko presvedčených nemá význam. Vo vládnom SMER-e ide skôr o politickú agendu voči voličovi bez ohľadu na jej racionálne základy. Pôjdem skôr cestou konkrétnych príkladov.

    Podľa podkladov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj má menej striktnú právnu ochranu práce ako Slovensko zhruba polovica členských krajín. Povedané inými slovami, až keby Slovensko viac liberalizovalo pracovné právo, predstihlo by krajiny ako Spojené štáty, Veľká Británia, Írsko, Dánsko, ale napríklad aj Maďarsko a Česko.

    Zmena, akú navrhuje vláda, by posunula Slovensko ďalej ku chvostu členských krajín OECD. Viem, odporcovia povedia, žiadna katastrofa, veď by sme sa dostali na úroveň Nemecka, Francúzska či Švédska. Áno, ale aj tam si už uvedomujú, že nevyhovujúce pracovné právo musia riešiť. Vyzýva ich na to priamo Lisabonská stratégia.

    Navyše majú naakumulované bohatstvo z obdobia, keď sa Slovensko borilo s komunistickým experimentom, ktorého dôsledky pociťujeme vo veľkom zaostávaní životnej úrovne dodnes. Nosným argumentom, nositeľom myšlienky striktnejšieho Zákonníka práce sú staré európske vzory, či dokonca zaväzujúce európske predpisy. Tu sa opäť pracuje s demagógiou, oháňanie sa záväzkami voči Bruselu je zavádzajúce.

    Opäť uvediem príklad. Navrhovatelia vládnej novely volajú po striktnejšom formalizovaní vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pritom striktní sme už dnes. Na Slovensku musia mať právne úkony medzi zamestnávateľom a zamestnancom písomnú formu. Čuduj sa svete, vo viacerých krajinách Európskej únie sa nevyžaduje pracovná zmluva v písomnej forme. To, že sme takíto striktní je dôkazom pretrvávania deformácie ešte spred roku 1989. A tu si viem predstaviť zmenu, ale nie smerom k vyššej rigidnosti, ale naopak, cestu k uvoľneniu.

    Osobitne chcem spomenúť problém angažovania sa živnostníkov na úkor zamestnancov, lebo ide o obľúbenú tému jednak predkladateľov a dotkla sa toho aj moja predrečníčka, aj viacerí pred ňou. Zástancovia vládnej novely používajú obľúbený argument, že zamestnávatelia húfne nútia pracovníkov na prechod na voľnejší režim. Myslím si, že nie je to pravda.

    V prvom rade sa treba pozrieť na to, kde sa najviac využíva obchodný vzťah ako alternatíva k zamestnaneckému pomeru. Ide najmä o stavebníctvo a príbuzné odvetvia. Slovenské stavebníctvo rastie silným dvojciferným tempom aj vďaka tomu, že angažuje pružných živnostníkov. Ale neobjavilo nič nové. Vo vyspelom svete je to dávno prirodzené, takže nie sme žiadna výnimka.

    Ak vzniká problém, že živnostenské miesta vznikajú aj tam, kde je to nelogické, opýtajme sa prečo. Lebo zamestnávatelia sú zlí a zdierajú pracovníkov? Nehovorím, že sa to nestáva, ale neslobodno to považovať za všeobecný jav.

    Spýtal sa predkladateľ novely priamo zainteresovaných, prečo zamestnávateľ vidí na pracovnom mieste radšej živnostníka ako zamestnanca? Podnikateľská aliancia Slovenska si urobila prieskum a zistila, že najbežnejším dôvodom býva obojstranná, teda nie jednostranná, obojstranná výhodnosť takéhoto kontraktu pre obe strany. Druhým dôvodom je nutnosť dosiahnuť flexibilitu, a to najmä v malých firmách, aby dokázali konkurovať trhu. Tretím hlavným dôvodom sú zaťažujúce zákonné povinnosti zamestnávateľa a rozsiahla mzdová a odvodová agenda. Tu treba hľadať príčiny vyhľadávania živnostenských kontraktov namiesto pracovnoprávneho vzťahu.

    Za vzájomnú výhodnosť živnostenských kontraktov treba vidieť príčinu, ktorú nazývam alebo môžeme nazvať odvodová optimalizácia. Jednoducho odvody sú také vysoké, že sa oplatí hľadať cesty, ako túto časť personálnych nákladov znížiť. A zároveň prilepšiť pracovníkovi. Kto tento problém nerieši, stráca konkurenčnú výhodu a ohrozuje vlastnú firmu aj angažovaných pracovníkov.

    Druhou príčinou sú byrokratické povinnosti, ktoré zväzujú zamestnávateľom ruky – priveľa papierov, povinností, hlásení, stále sa meniace zákony.

    Zhrniem. Ak chceme skutočne bojovať proti zneužívaniu živnostenských kontraktov na úkor pracovnoprávnych vzťahov, mali by sme sa zamyslieť skôr nad súčasným odvodovým systémom, ktorý by sa mal zjednodušiť, mala by sa stabilizovať legislatíva a mala by sa elektronizovať verejná správa. To sú oveľa ťažšie veci, ako vsunúť do Zákonníka práce jednu formuláciu, ktorú, ako povedala moja kolegyňa Lucia Žitňanská, aj tak nič nevyrieši.

    Vážené kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní Zákonníka práce. Vrátim sa k základnej otázke. Treba novelizovať Zákonník práce? Nie som proti, ale určite nie tak, ako je to v predloženom návrhu. Napriek tomu vítam diskusiu venujúcu sa trhu práce, lebo môže odhaliť viacero problémov, ktoré môžu daný stav zlepšiť. Niektoré som spomenul vo svojom vystúpení. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že sa blíži 12.00 hodina, vystúpenie ďalšej písomne prihlásenej pani Vaľovej, tak ako ma informovala, je dlhšie.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine v prerušenej rozprave.

    Ešte pani poslankyňa Kramplová, procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pozývam všetkých členov Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí na stretnutie, ktoré máme dnes o 12.00 hodine v zasadačke č. 76 tuná pri vrátnici. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Takže ešte raz. Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať po obedňajšej prestávke o 14.00 hodine, kedy vystúpi písomne prihlásená pani poslankyňa Vaľová.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.

  • Poprosím o ticho v rokovacej sále. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, budeme pokračovať v rozprave o Zákonníku práce, vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Ako ďalšia prihlásená v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová. Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, stále sa tu rozpráva o akomsi fiktívnom boji, ktorý naša strana vedie so stranou zamestnávateľov práve touto novelou Zákonníka práce. No žiaden boj neexistuje. Je to len fikcia, ktorú chce opozícia vyvolať a riadi sa filozofiou Goebbelsa, že stokrát opakovaná lož je pravda. Ale dokonca opozícia chce dokázať a poprieť slova Goebbelsa, že stačí, aby jedenkrát vypovedal lož a chce, aby to bola pravda. Len upozorňujem, že Goebbelsova stratégia fungovala vynikajúco, ale iba krátko, a preto si treba dávať pozor, aby sme takto nedopadli.

    Mrzí vás, že žiadne škandály, vážne protesty zamestnávateľov ani zamestnancov s pripravovanou novelou Zákonníka práce sa nekonajú. A nekonajú sa ani škandály ohľadom tripartitného vyjednávania, ktorého sme sa, vážení kolegovia, kolegyne, nikdy nezúčastnili, páni poslanci, a tak máme informácie iba sprostredkované.

    Jedine pani ministerka sociálnych vecí Viera Tomanová sa zúčastnila tohto vyjednávania a má informácie z prvej ruky a môže kompetentne o tomto vyjednávaní hovoriť, ktoré trvalo viac ako pol roka a intenzívne od marca až do polovice apríla sa stretnutia v tripartite konali dvakrát až trikrát do týždňa a máme čerstvé pamäti z televíznych obrazoviek, kedy sa maratón rokovaní skončil v skorých ranných hodinách.

    Republiková únia zamestnávateľov opakovane blokovala rokovania, robila obštrukcie a odchádzala od rokovacieho stola. Ak sa niekto chce dotknúť, dohodnúť a hľadá kompromisy, ale ak nie, ide s cieľom nedohodnúť sa. Tak tieto rokovania, aj keby trvali donekonečna, nebudú mať očakávaný výsledok.

    Tripartita sa stretávala aj na vrcholnej úrovni, premiér a prezidenti zamestnávateľských centrál a KOZ a na tomto stretnutí sa prijala rámcová dohoda o všetkých sporných otázkach. Takže nehovorte, že konsenzus k Zákonníku práce nebol.

    Rokovania prebiehali aj s obchodnými komorami. S niektorými boli rokovania dokonca dvakrát, trikrát, čo je maximálne nadštandardné a dovoľte mi, aby som zacitovala z ďakovných listov od predstaviteľov týchto subjektov. Zacitujem z listu od rakúskej obchodnej komory.

    „Dovoľte mi, aby sme vám v mene Slovensko-rakúskej obchodnej komory, vážená pani štátna tajomníčka, poďakovali za veľmi zaujímavé poučné vystúpenie na pódiovej diskusii konanej 30. marci, venovanej novele Zákonníka práce. Toto podujatie malo veľmi pozitívnu odozvu medzi našimi členmi a hosťami.“

    Ďalej vám zacitujem z listu americkej komory. „V mene Americkej obchodnej komory Slovenskej republiky AMŠAM by sme vám chceli srdečne poďakovať za stretnutie s našimi predstaviteľmi, ktoré sa konali k novelizácii Zákonníka práce. Veľmi si ceníme možnosť prediskutovať s vami otázky spojené s pracovným trhom na Slovensku a najmä príležitosťou podeliť sa s vami o názory na aktuálnu tému novelizácie Zákonníka práce. Dúfam, že toto stretnutie vo významnej miere prispelo k nášmu vzájomnému porozumeniu a ďalšiemu dialógu. Dovoľte mi ešte raz vyjadriť náš úprimný záujem o takéto ďalšie stretnutia.“

    A ďalší list, ktorý tu mám a mohla by som takto citovať z mnohých listov, aj keď opozícia uvádza, že nikdy s nikým rokovanie nebolo.

    Takisto mám tu, Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá píše. „Dovoľte mi, aby sme sa vám touto cestou poďakovali za ústretovosť v súvislosti s vyhodnotením pripomienok Podnikateľskej aliancie Slovenska k novele Zákonníka práce. Napriek tomu, že nie sme povinným pripomienkujúcim subjektom, chápeme to ako prejav dobrej vôle zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ako snahu komunikovať pri príprave dôležitých zákonov s čo najväčším okruhom odborníkov. Verím, že podobný postup zvolí ministerstvo aj pri ďalších zákonoch, pretože takéto postupy majú veľký význam aj na vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia.“

    Takže, aby sme to takto zhrnuli. Myslím si, že škandály, ale lepšie povedané vaše snaženie nainscenovať Zákonník práce pre občanov Slovenska ako horor, by ste si mali zvážiť, pretože vážte si zdravie občanov Slovenska, ich krvný tlak, pretože na základe vašich výmyslov o tom, ako sa bude prepúšťať, ako ľudia ostanú bez práce, ako zničíme živnostníkov môžete privodiť občanom kolaps a nezabudnite na to, do akého nemohúceho stavu ste dostali zdravotníctvo a ja mám vážne obavy, či týmto občanom v takejto miere dokážeme okamžite pomôcť.

    A to podotýkam, aby sa občania nezľakli, v ničom sme sa nedotkli živnostenského zákona, vážime si slušných zamestnávateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta, taktiež zamestnancov a všetkých tých, vážení kolegovia, z ktorých daní sme všetci my poslanci platení. Ďakujem za pozornosť, príjemný deň. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej sa s faktickými poznámkami prihlásili poslanci – pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý má slovo pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. Ja by som nebral do úst slová Goebbelsa, pretože len meno Goebbelsa, pretože to, čím sa on riadil, od toho sme my veľmi ďaleko. To opozícia sa s týmto úplne, teda vonkoncom neriadi. Vy ste oveľa bližšie k nemu, a ak si dobre spomínam, tak národný socializmus vznikol z kombinácie postsocialistov a nacionalistov v Nemecku. K tomu má vaša kombinácia oveľa bližšie ako dnes súčasná opozícia. Práve preto ste neprijateľní v Európe a dúfam, že ešte dlho zostanete.

  • Ďakujem pekne. Ďalej má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Pado. Nech sa páči pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja len v takej krátkej reakcii na pani poslankyňu Vaľovú. Nechcel som nič hovoriť, ale keď ste toľko citovali z listov, kto čo písal, možno to nebude úplne v tej veci, ako ste hovorili vy. Ja som dneska tiež dostal dva listy, pani poslankyňa, tu ich mám. Sú od hasičov a v jednom z tých listov sa píše:

    „Chcel by som sa vám touto cestou poďakovať za prístup atď., veľmi si vážim aj to, že ste boli historicky prvým ministrom vnútra, ktorý podpísal kolektívnu dohodu medzi Ministerstvom vnútra SR a OZH. Uvedomujem si, že SDKÚ nie je ľavicovo orientovaná strana, ale mal som pocit, že v mnohých veciach ste boli ľavicovejší ako súčasná ľavica. Nuž čo? Taký je život.“

    A v tom druhom liste sa píše, teda: „Súčasné vedenie ministerstva vnútra by muselo siahnuť na dno svojich rezerv, ak by chcelo dosiahnuť to, čo sa dosiahlo v platoch za predchádzajúcej vlády.“

    Takže ak budete chcieť kritizovať všetko to, čo sa dialo za uplynulé štyri roky, aj vy sa skúste opýtať vašich odborárov, ľudí, ktorí žijú reálny život o tom, ako im bolo za predchádzajúcej vlády zle, ako sa mali katastrofálne, ako im je teraz fantasticky, ako všetko to, čo vy im dávate, je čosi ďaleko, ďaleko viac, ako bolo predtým. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Vaľová bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Na prvého kolegu by som povedala. Odkiaľ to beriete, že nie sme prijateľní pre Európu? Niekto vám to už osobne povedal alebo napísal? To je prvá vec.

    A my sme veľmi radi, že sme prijateľní pre voličov Slovenska, pretože sme vyhrali voľby a percentá o tom nasvedčujú, že robíme dobre a pre občanov Slovenska robíme všetko, aby bolo dobre.

    Pán Pado, povedzte mi jednu vetu v mojom prejave, kde som kritizovala, čo urobila bývalá vláda. Ja som povedala, aby ste nerobili horory a škandály z tohto Zákonníka práce, aby ste nestrašili občanov Slovenska a, pán Pado, ak máte ďakovné listy, to je všetka česť. My ich máme tiež. Tak vy akceptujte naše a my budeme vaše a nerozprávajte, že sa s nikým nerokovalo. Tak buďme féroví. Vy máte listy ďakovné, my máme listy, tak to znamená, že tá práca je v poriadku a nerozprávajte o tom, že sa s nikým nerokovalo.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja zaujal stanovisko k predloženému návrhu zákona, ktoré bude skôr zamerané na filozofiu predkladateľov.

    Vystúpila predo mnou pani poslankyňa Vaľová a povedala na záver jednu zázračnú vetu, že my pracujeme pre voličov a tomu všetkému naznačujú aj naše vysoké preferencie. Obávam sa, že naozaj toto je základná myšlienka, základný zámer aj tejto predkladanej novely Zákonníka práce, tie preferencie sú lajtmotívom vášho myslenia, a to je to nešťastie.

    Dovoľte teda povedať k zákonu niečo. Začíname rokovať bezpochyby o zákone, ktorý zasiahne zásadným spôsobom do pracovného práva, a tým aj do celej ekonomiky. Vaša vládna koalícia nazvala tento zákon zákonom roka. Ak naozaj chceme, aby v legislatívnej hierarchii bol tento zákon zákonom roka, myslím si, že musíme k nemu pristupovať, a je to nevyhnutné, dôstojne, zodpovedne, kvalifikovane a racionálne.

    Nemôžeme takúto právnu normu zneužívať a osvojovať si právo ukazovať prstom, kto je v tejto spoločnosti dobrý a kto je zlý. To nie je korektné. Taktiež nepovažujem za správne a šťastné, ak súčasný platný návrh zákona alebo súčasný platný zákon, ak rokujeme o ňom s rešpektom, ak ho hodnotíme a porovnávame s právnymi normami, podľa ktorých sa riadia krajiny Latinskej Ameriky, je to nespravodlivé a Zákonník práce v súčasnej podobe si to nezaslúži.

    Veď bol to práve on, ktorý pomohol posilniť pracovné prostredie. Vytvoril nové pracovné miesta, ktoré v konečnom dôsledku komu pomáhajú inému ako zamestnancom a ich rodinám. Takže za najdôležitejší predpoklad na dosiahnutie a udržanie sociálneho postavenia občanov a dobrého života ich rodín považujem práve súčasne platný Zákonník práce. To je podľa mňa ten najlepší spôsob sociálnej politiky.

    Ja nepochybujem, vážené dámy a páni, o tom, že navrhovaný Zákonník práce alebo predkladaný návrh zákona práce, existujú v ňom aj dobré veci. Obsahuje niekoľko správnych bodov, kde celkom určite sa dohodneme s koalíciou. O tom nepochybujte. Nechceme a priori všetko a o všetkom hovoriť zle, ale nežiadajte a neočakávajte od nás podporu pre také navrhované zmeny, ktoré poškodia pracovné prostredie, ktoré poškodia flexibilitu pracovného trhu.

    Nemôžeme podporiť paragrafy, ktoré v konečnom dôsledku poškodia záujmy zamestnancov, ktoré sú antisociálne. Veď si vy nemyslite, že zrazu môžete regulovať a odstrániť nedostatky takýmto spôsobom, veď dnes donútite tých podnikateľov postaviť sa k tejto problematike inak, a to poškodí na záver všetkých.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak som už na úvod povedal, že sa mi nepáči, že vystupujete a vysvetľujete svoje zámery k predkladanému návrhu zákona veľmi ponižujúco, ukazovaním na nepriateľov, svedčí o tom aj vystúpenie pani ministerky Tomanovej, pána premiéra a dnes, bohužiaľ, aj vystúpenie pána podpredsedu parlamentu Číža.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať, že za najslabšiu stránku predloženého zákona považujem práve filozofiu, z ktorej tento zákon vychádza. Znovu opakujem, vyvráťme mi, keď sa mýlim, nie je pravda, že pán premiér Fico rovnako ako pani ministerka práce Tomanová vyhlasovali alebo zjednodušili vysvetľovanie a rétoriku tejto závažnej právnej normy.

    My vládna koalícia obhajujeme zamestnancov a vy zlá opozícia obhajujete záujmy podnikateľov. Dneska pán podpredseda parlamentu Číž jasne povedal, že obhajujeme záujmy kapitálu a peňazí. Snáď chcete povedať, že nám nezáleží na ľuďoch? My neobhajujeme záujmy pracujúcich len preto, že argumentujeme faktami, analýzami, že berieme do úvahy aj inštitúcie korektné, či už politické, berieme do úvahy aj výzvy Európskej komisie, OECD, to považujete za zlé? Odmietam takéto hodnotenie.

    Viem ale, čo je cieľom takýchto návrhoch a takéhoto pomenovania, nesprávneho pomenovania a triedenia spoločnosti. Cieľom týchto vyhlásení je vyvolať v divákoch a v širokej verejnosti dojem, ako by vláda stála na strane dobra a na strane vykorisťovaných pracovníkov a my, naopak, opozícia, akoby sme presadzovali tú stranu zla, zla vydridušských zamestnávateľov, ktorí žijú z mozoľov svojich zamestnancov.

    Áno, úmyselne hovorím týmto jazykom, ktorý aj podaktorým z vás znie povedome. Je to jazyk z 20, 30 rokov dozadu, je to jazyk bývalého režimu, kde človek zamestnanec neznamenal nič, nič. Bola to obyčajná kreatúra, ktorá nemohla slobodne rozmýšľať a slobodne konať v mene diktatúry proletariátu a vy, bohužiaľ, musím konštatovať, sa vraciate naspäť do tejto doby. Preberáte rétoriku, ktorou poškodzujete aj tie dobré zámery, ktoré, povedzme, sú v tejto právnej norme. Nezaslúžime si to. Ja si myslím, že to je z vašej strany naozaj nekorektné.

    Ide, pýtam sa naozaj, ako hovorila pani poslankyňa Vaľová, len o tie preferencie? Prečo si myslíte, že vy lepšie pracujete pre ľudí, ako sme my pracovali. Vieme, že jazyk je odrazom myslenia.

    V očiach vašej vlády, pani ministerky sú podnikatelia evidentne podozrivé, ba až nepriateľské elementy, nevyhnutné zlo. Spomeňte si na to množstvo útokov na súkromné zdravotné poisťovne, na súkromné dôchodkové poisťovne, a tým vlastne na peniaze občanov, ktorí sa snažia znížiť svoju mieru závislosti od štátu.

    Snáď sa mýlim? Nie je to pravda? Práve včera som zachytil v médiách, že pán minister zdravotníctva dáva návrh do vlády na vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní. Mýlim sa? Vláda jednoducho chápe proces prijímania Zákonníka práce, ale aj celý zákonník ako prejav triedneho boja. Je to prejav mentálnej výbavy, bohužiaľ. To neprispeje k vyriešeniu a novelizácii dobrej právnej normy, ktorá bude upravovať pracovnoprávne vzťahy v spoločnosti.

    Takéto chápanie vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami však už dávno je prekonané. Dokonca ani v tých krajinách Európy, v ktorých roky vládnu sociálnodemokratické alebo socialistické vlády, sa táto rétorika a postoje už dávno odložili do starého železa. Naopak, aj tieto vlády podporujú podnikanie a jeho rozvoj, pretože len to je garanciou zvyšovania možností obyvateľov nájsť si prácu a vytvárania dostatočného množstva zdrojov na zabezpečenie potrieb školstva, zdravotníctva a sociálnych služieb. Podnikatelia sa tu už dávno nechápu ako nepriatelia pracujúcich.

    To bolo typické pre časy budovania šťastných zajtrajškov, kedy sa ako prototyp podnikateľa vykorisťovateľa vydával známy Baťa. Čo na tom, že vybudoval celý vzdelávací systém výchovy. Čo na tom, že postavil ľuďom domy, že v blízkosti im postavil obchody a slušne ich platil. Bol to skrátka podnikateľ, vykorisťovateľ, zlý človek.

    Vážené kolegyne, kolegovia, Zákonník práce nemôže byť prejavom boja medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. O tom, kto je zlý a kto je dobrý, pričom zákonodarca už vopred definuje. To mi prekáža na tomto návrhu, že vy tu jednoznačne vopred definujete, kto je dobrý a kto je zlý. Takto nebudeme budovať lepšie pracovnoprávne vzťahy.

    Cieľom Zákonníka práce je vytvoriť také pracovnoprávne vzťahy, ktoré na jednej strane chránia zamestnancov pred pracovnými podmienkami, ktoré ohrozujú zdravie, prípadne ľudskú dôstojnosť a na druhej strane vytvárajú podmienky pre dobré podnikateľské prostredie. Tak by ste sa podľa takýchto téz mali riadiť.

    Súčasne platný Zákonník práce je normou, ktorá spĺňa podmienky, ktoré som načrtol. Nakoniec vidíme to aj v praxi. Najväčším problémom Slovenska už nie je nedostatok pracovných miest ako takých, problémom je ich zlé regionálne rozmiestnenie a problémom skôr je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v niektorých odboroch. Tomuto stavu nepomôže žiadny Zákonník práce, ktorý zníži pružnosť pracovného trhu, a tým takáto predložená norma je.

    Naopak, tento zákon povedie len k pretrvávaniu negatívnych tendencií, ktoré v ekonomike vidíme. Na to doplatia v konečnom dôsledku zamestnanci, teda tí, o ktorých vláde na čele s pánom premiérom a pani ministerkou Tomanovou tvrdia, že ich chcú brániť.

    Ja nechcem tvrdiť, že všetci podnikatelia sú založení rovnako ako Baťa, že sa starajú o dobré pracovné prostredie, že vyplácajú slušné mzdy svojim zamestnancom, samozrejme, sú tu aj čierne ovce, ktoré zneužívajú svoju moc, prípadne fakt, že sú v danom regióne dominantným zamestnávateľom, alebo že v sektore, v ktorom pôsobia, je nadbytok pracovníkov. Títo podnikatelia stláčajú mzdy nadol, hoci ekonomické výsledky ich firmy umožňujú vyplácanie lepších miezd. Takýchto podnikateľov sa rozhodne nechcem zastávať.

    Rovnako odmietam tvrdenie, že naša strana ako súčasť pravicového spektra, citujem pána premiéra „kope len za bohatých“.

    Pozrite si na váš vozový park, je o niečo horší, ako je náš? Prečo sa snažíte nás dostať do polohy, že my sme tí, ktorí zamestnávateľov obhajujeme a že nám nezáleží na pracujúcich ľuďoch v tejto krajine. To je nesprávne a to ma tak trochu uráža.

    Naša politika je zameraná na všetkých občanov Slovenska, z ktorých väčšinu tvoria práve zamestnanci, pretože sú to oni, ktorí profitujú z reforiem uskutočnených bývalou vládou vrátane toho teraz vami tak kritizovaného Zákonníka práce.

    Veď čo už môže byť lepšou garanciou sociálnych istôt, ako je zvyšovanie počtu pracovných miest, a teda stále vyššia pravdepodobnosť, že si občan nájde vyhovujúce a dokonca lepšie platené miesto, lepšie platené zamestnanie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, snažil som sa nebyť útočný, nechcel som tu nikoho uraziť, ale moje vystúpenie smerovalo k tomu, k výhradám, do akej pozície sa snažíte postaviť opozičných politikov a akým nešťastným spôsobom vysvetľujete zámery predkladaného Zákonníka práce. To, myslím si, že naozaj nejde vám o nič iné ako o tie preferencie, ako spomínala pani poslankyňa Vaľová.

    Nedržím vám palce, pevne verím, že tá pravda vyjde čoskoro najavo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galbavého sa prihlásili poslanci – pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Petrák, pán poslanec Madej, pán poslanec Senko, pán poslanec Goga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvá má slovo pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán poslanec Galbavý, vy ste vytrhli tie moje preferencie z kontextu, ale nevadí. Ale chcem vám povedať, že ináč ako v priebehu teda volebného obdobia môžete merať, či sú s vami poslanci spokojní, je to, aké máte preferencie. No, bohužiaľ, nemáme píplmetre, ako majú v televíziách a neviem si ináč predstaviť, ako nás občania môžu hodnotiť, tak jedine tým, aké dosahujeme preferencie.

    Čiže určite to nerobíme kvôli preferenciám, ale robíme to kvôli ľuďom v tejto republike a chceme povedať, že nikto tu nebojuje, nikto, ja tu nevidím žiaden boj, nikto tu neodsudzuje podnikateľov, pretože Zákonník práce, novelizácia sa práve tých slušných podnikateľov zastáva, tých, ktorí robia dobrú sociálnu politiku a sú znevýhodnení na tomto konkurenčnom poli a je nám jasné, že tento Zákonník práce bol za vášho vládnutia posilnený práve pre podnikateľskú obec a my ho chceme vyrovnať, jednoducho ho chceme vyvážiť a vyvážiť tým, že pociťujeme a máme od ľudí takéto ohlasy, že treba teda posilniť ochranu zamestnancov. A chceme tento zákonník len vyvážiť.

    A na konci ešte poviem, že myslím si, že každý, kto z nás hovorí, má pravdu, ale pravda je len jedna.

    Pán poslanec, no, kto to môže posúdiť alebo rozsúdiť, no, občania tohto štátu. Tak to nechajme na nich teda, či budú spokojní, či tento Zákonník práce im prinesie niečo pozitívne, pretože stále, keď tu niečo predložíme, tak hovorím, že sú tu horory, strašiaci, strašíte zamestnávateľov a skutočne ja si vážim aj krvný tlak našich občanov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, povedali ste v závere, že vaším zámerom bolo zmierlivo vystúpiť a poukázať na niektoré problémy v novele Zákonníka práce.

    Ja z toho vášho vystúpenia mám taký zmiešaný pocit. Zmiešaný z toho dôvodu, že tón bol zmierlivý, ale obsah myslím si, že zmierlivý vonkoncom nebol. Ak chcete byť zmierlivý a chcete riešiť vecné problémy, ktoré sa v pracovnom práve nachádzajú, prečo spochybňujete zámer vládnej koalície pri predkladaní Zákonníka práce. Prečo nalepujete ideologické nálepky na novelu Zákonníka práce. Vy chcete tvrdiť, že v súčasnej platnej legislatíve nie sú nedostatky, ktorými sa treba vážne zaoberať?

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ja by som vás chcel uistiť, že naozaj nám ide o ochranu zamestnancov, pretože som presvedčený, že podľa súčasného Zákonníka práce ťahajú za kratší koniec pri vyjednávaní podmienok a pri celkovom vzťahu.

    Ak si vy myslíte, že trh vyrieši všetko, tak naozaj my si to nemyslíme. Zákonník práce musí garantovať minimálny štandard práv. Chceli by sme tento štandard práv zvýšiť. Samozrejme, že zamestnávatelia môžu ísť ešte nad rámec, môžu poskytnúť ďalšie zvýhodnené či už pracovné podmienky, alebo dojednania v pracovných zmluvách, ale je legitímne, že chceme garantovať viacej práv, ako mali v Zákonníku práce doteraz.

    Na to, čo ste povedali, že aj minulá vláda pracovala pre ľudí, nuž, asi z toho 17. júna to ľudia tak nezhodnotili, pretože ja vám môžem len niekoľko príkladov uviesť.

    V rozpore s Ústavou Slovenskej republiky sa odňalo 25-tisíc invalidom, odňali alebo znížili invalidné dôchodky. Hneď po voľbách 2002 ste v skrátenom legislatívnom konaní aj vy hlasovali za zrušenie mnohých sociálnych práv občanov, no a samotná novela v 2003 Zákonníka práce tiež poškodila ľudí na trhu práce.

    Myslím si, že toto sú konkrétne príklady, treba ich zopakovať, aby ste vedeli, ako sa pracovalo v minulom volebnom období pre ľudí. Skôr si myslím, že naozaj to bolo proti ľuďom. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Mrzí ma to, pán poslanec, že to musím konštatovať, ale boli ste totálne útočný. Útočný a s uštipačným úsmevom na tvári aj s uštipačným jazykom. Ja si nemyslím, že my sme nejakým nepriateľom zamestnávateľov. V žiadnom prípade nechceme byť nepriateľom zamestnávateľov. Sme len za to, aby sa optimalizovali podmienky pre zamestnancov v rámci jednotlivých spoločností.

    Nehovorím to len o vás, ale svojimi slovami úmyselne sa snažíte eskalovať napätie, vytvárate napätie vo vzťahu k tejto koalícii. A to nielen teraz pri tomto zákone, ale od začiatku vzniku tejto vládnej koalície. A to napätie a ten váš jazyk uštipačný a zákerný jazyk sa dokonca dostal až na pôdu Európskeho parlamentu. Takže, kto akými kartami hrá a s akým cieľom sa vás pýtam?

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická poznámka pán poslanec Goga.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som zareagoval na pána poslanca jednou takou myšlienkou, že zaujala ma tam veta, že hovoril o tomto Zákonníku práce v terajšom pôvodnom Zákonníku práce, ktorý doteraz funguje, že je sociálny.

    Ja by som mu chcel povedať. Tento náš Zákonník práce vychádza alebo je stavaný ako model sociálnej trhovej ekonomiky. Čiže do tohto Zákonníka práce sa tento model, ako aj je to v ústave povedané, dostal.

    Trošku sa vrátim do minulosti a poviem, že takýto model sociálnej trhovej ekonomiky bol už v období po druhej svetovej vojne aj v Nemecku a ukázalo sa, že bol konkurencieschopný tento model. Bol navrhnutý už v 19. storočí a existuje jemu veľa podobných modelov aj v súčasnej Európe.

    A na záver azda toľko, že sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutým predpokladom pre ekonomický rast.

    Nechcem hodnotiť, samozrejme, vaše vystúpenie. Osobne sa mi zdalo, že bolo naozaj zmierlivé, či už to niekto chápe ako ironicky, ale vy ste dosť dobrý rečník na to, aby ste dokázali svoje city vo svojich myšlienkach vyjadriť. Každý chápe po svojom, ale myslím si, že trošku tej irónie tam bolo. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • Áno, ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Veľmi ma mrzí, že ste ma pozorne nepočúvali, a keď ste ma niektorí počúvali, o to viac ma mrzí, že ste ma nepochopili. Nebol som ani uštipačný. Po dlhej dobe som bol úplne vážny.

    Pán poslanec Senko, len ste sa mi mohli lepšie pozerať do tváre. Nebol to žiadny záblesk ani náznak úsmevu alebo uštipačnosti. Hovoril som príliš vážne a možno preto ste ma aj nerozumeli.

    Vo vašej mentálnej výbave je niečo to, o čom ste sa aj vyznali vo svojich faktických poznámkach. Nemá význam, aby som vás presvedčoval. Ste vo väčšine. Ľudia to ocenia na konci volebného obdobia a nech rozhodnú, na koho strane stojíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako ďalší v diskusii vystúpi, v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo a pripraví sa pán poslanec Kvorka.

    Pán poslanec Frešo, máte slovo. Nie je prítomný. Nie? Takže stráca poradie.

    Pán poslanec Kvorka a pripraví sa po ňom pani poslankyňa Damborská.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážené pani kolegyne poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v úvode sa pozastavil pri tej vete, ktorá tu bola povedaná, že pán premiér Robert Fico, pán podpredseda Národnej rady Číž, pani ministerka práce, sociálnych vecí pani Tomanová jednoducho sa vyjadrujú v rámci prerokovania tohto zákona tým spôsobom, ktorý, a v mnohých prípadoch to tu bolo už povedané a označované, je, by som povedal, viac-menej vrátené späť do doby pred rok 1989. Aspoň tak som to pochopil.

    Na druhej strane však je potrebné povedať, že aj z radov opozície, konkrétne včera z úst pána poslanca Brocku bolo povedané, že tento Zákonník práce je relatívne doteraz ešte platný Zákonník práce, tzv. Kaníkov, keď ho môžeme nazvať, relatívne dobrý. No, chcem povedať, že práve za to, že nebolo povedané, že ten Zákonník práce je dobrý bez toho, že by bolo čo v ňom naprávať, je potrebné, aby sa pán premiér, pani ministerka alebo pán podpredseda vyjadrovali k tej relatívnosti, pretože tam sú tie medzery, ktoré sú potrebné, tam sú tie veci, ku ktorým je potrebné novelizovať tento zákon, pretože tá ochrana zamestnancov, kvôli ktorým je to v prvom rade robené, je nedostatočná a je to potrebné napraviť.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov o zmene niektorých zákonov, ktorý predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s právom Európskych spoločenstiev. To je potrebné si uvedomiť, že tuná nie je dajaký výmysel z našej strany, ale je to v rámci platnej ústavy.

    Čo je cieľom tohto návrhu? Cieľom tohto návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky odstrániť v Zákonníku práce nedostatočnú ochranu zamestnancov, narušenú najmä novelou zákona č. 210/2003. Všetci vieme, že kto sa podieľal na tvorbe tohto Zákonníka práce. Vieme, že na procese prípravy návrhu zákona bola vytvorená pracovná skupina zo zástupcov Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, Nezávislých kresťanských odborov Slovenskej republiky, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Republikovej únie zamestnávateľov a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

    Čo vidíme, čo sa deje v poslednej dobe, ako prišiel na rad na prerokovávanie Zákonník práce. V posledných mesiacoch, týždňoch, ale aj najmä dňoch sme svedkami tvrdého boja o podobu právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov.

    Zúčastnené strany využívajú rôzne možnosti, najmä masmédiá a tlač, aby presadili svoje predstavy Zákonníka práce. Tieto aktivity nastali po tom, ako sa vládna koalícia rozhodla v zmysle programového vyhlásenie vlády na IV. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, plánu legislatívnych úloh na rok 2007 napraviť deformácie legislatívnej úpravy týchto vzťahov vzniknuté v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu tzv. Kaníkovou reformou Zákonníka práce.

    Je potrebné povedať, že v mnohých prípadoch veľa zamestnávateľov sa pomocou dnes platného Zákonníka práce plne zmocňuje nielen výrobných prostriedkov, ale aj výrobných síl spoločnosti. Naopak, hodnota pracovnej sily zamestnanca často nepostačuje ani na súhrn existenčných prostriedkov nevyhnutných na jej ustavičné obnovovanie.

    Ľudská pracovná sila zamestnanca sa stala mnohokrát tovarom, ktorý na burze práce a nezamestnanosti za nízke ceny zamestnávatelia v mnohých prípadoch a mnohí zamestnávatelia využívajú, nechcem povedať, že to robia všetci.

    Prejavuje sa to najmä tým, že zamestnávatelia nútia svojich zamestnancov prejsť z pracovnoprávneho vzťahu do obchodnoprávneho vzťahu. Vzťahu, v ktorom sa zamestnanec stáva samostatne zárobkovo činnou osobou, živnostníkom, ktorý ale musí svoju pracovnú silu predávať za podmienok pracovného pomeru. Títo tzv. živnostníci sa stávajú tovarom s dumpingovou cenou, ktorá stráca právo napríklad na minimálnu mzdu, na dovolenku, má zvýšené náklady do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, v čase nezamestnanosti sa musí finančne zabezpečiť sám, pre nízku cenu práce musí robiť nadčasy aj nad rozsah stanovený zákonom, nemá nárok na náhradu mzdy z dôvodov všeobecného záujmu a iných zákonných prekážok v práci. Musí kupovať pracovné prostriedky a preberá na seba celú zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

    Často je nútený pracovať aj napriek zlému zdravotnému stavu, nemá nárok na náhradu škody spôsobenú úrazom alebo chorobou z povolania. Je nútený mnohokrát pracovať v zlých sociálnych podmienkach, v sústavnej sociálnej neistote. Jeho životnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní nespĺňa podmienky stanovené týmto zákonom, nevykonáva dobrovoľne sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

    O všetko, čo pri takomto nútenom deformovanom právnom vzťahu príde, si prisvojuje v mnohých prípadoch zamestnávateľ. Štát je pritom poškodený o značné daňové úniky najmä z titulu nájomných vzťahov.

    Preto je v predloženej novele Zákonníka práce definovaná závislá práca. Platný Zákonník práce umožňuje uzatvárať pracovný pomer na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi za liberálnych podmienok, ktoré si môže zamestnávateľ z titulu ekonomickej moci vynútiť a následne často zneužiť voči zamestnancovi. Zamestnanec tým stráca právne a sociálne istoty a zamestnávateľ si tým môže vytvárať podmienky pre formálne zvyšovanie zamestnanosti.

    Navrhovaná novela Zákonníka práce preto určuje nielen najdlhšiu dobu, na ktorú pracovný pomer sa môže na určitú dobu dohodnúť, ale aj počet uzatvorenia takéhoto pracovného pomeru medzi tými istými účastníkmi.

    Stručne som sa dotkol len dvoch vážnych dôvodov na novelizáciu Zákonníka práce, ktoré sú uvedené v predloženom návrhu zákona. Vo svojom vystúpení nebudem analyzovať vecné a právne dôvody ďalších zmien, ktoré sú nevyhnutné, aby sa dosiahla najzákladnejšia rovnováha medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnoprávnych vzťahoch.

    To zrejme urobia ďalší kolegovia z vládnej koalície vo svojom vystúpení. Svoje stanovisko k platnému zákonu chcem skôr zamerať aj na ďalšie v budúcnosti potrebné zmeny, ktoré nie sú v predloženom návrhu Zákonníka obsiahnuté.

    Do Zákonníka práce je potrebné vložiť ustanovenie, ktoré ustanoví povinnosť zamestnávateľovi zamestnanca zabezpečiť aj finančne, ak sa zamestnancovi zmenia pracovné podmienky zmenou podstatných náležitostí pracovnej zmluvy a zamestnanec nie je ochotný u preberajúceho zamestnávateľa vykonávať iný druh práce.

    Ďalšia vec, ktorú je potrebné vložiť do Zákonníka práce, je potrebné vložiť ustanovenie, podľa ktorého podstatné náležitosti pracovnoprávneho vzťahu a ďalšie pracovné podmienky, ktoré boli dohodnuté v kolektívnej zmluve, je zamestnávateľ povinný u svojich zamestnancov záväzne zakotviť aj do pracovnej zmluvy alebo do jej dodatku s tým, že ak kolektívna zmluva stratí platnosť, platné je dohodnuté znenie pracovnej zmluvy alebo jej dodatku platné pred jej účinnosťou až do doby uzavretia novej kolektívnej zmluvy.

    Do Zákonníka práce by bolo potrebné vložiť ustanovenie, podľa ktorého zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe v súlade so smernicou 2003/88 Európskych spoločenstiev, pretože ľudský organizmus je v noci citlivejší na rušivé vplyvy prostredia a dlhé doby nočnej práce môžu poškodiť zdravie týchto zamestnancov.

    Myslím si, že je potrebné do Zákonníka práce zmeniť povinnosť inventarizácie tak, aby ju bol povinný vykonať vždy zamestnávateľ, a to pri uzatváraní všetkých dohôd o hmotnej zodpovednosti pri ich zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru zamestnanca, pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti, a to aj pri spoločnej hmotnej zodpovednosti.

    Do Zákonníka práce je potrebné vložiť ustanovenie, že zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti alebo dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti musí na inventarizácii byť vždy fyzicky prítomný a zistený stav musí zamestnanec potvrdiť vlastnoručným podpisom, pretože to zamestnávatelia zneužívajú v mnohých prípadoch.

    Týmto úkonom môžeme písomne poveriť inú osobu, a ak zamestnávateľ vymáha náhradu škody zo spoločnej hmotnej zodpovednosti, je povinný ju vymáhať od všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov nie diskriminačne, ako sa to v mnohých prípadoch často stáva.

    Aká je v súčasnosti situácia. Vieme, že v dnešnej dobe mnoho politikov, ale aj zamestnávateľov prostredníctvom svojich stavovských organizácií tvrdia, že platný Zákonník práce obhajujú predovšetkým v záujme zamestnanosti a zamestnancov, čo v podstate nie je pravda.

    Platný Zákonník práce hrubo narúša sociálny zmier, vytvára podmienky, v ktorých prioritou sú antagonistické vzťahy medzi spoločenskými kategóriami občanov. Na jednej strane je to bezhraničná honba za ziskom aj na úkor druhého, ekonomicky slabšieho a na druhej strane často boj na zachovanie existencie človeka.

    Okrem toho sa ním porušujú základné ľudské práva garantované Ústavou Slovenskej republiky, ako sú sloboda a rovnosť v dôstojnosti v úpravách bez ohľadu na jeho sociálny pôvod, nútené práce alebo služby ekonomickou a právnou nadvládou.

    Zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na prácu, právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, aj keď sú formálne deklarované, právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby umožnila dôstojnú životnú úroveň, právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v práci, právo na ochranu a bezpečnosť pri práci, právo na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času na primeraný odpočinok na najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky, právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, právo na ochranu zdravia.

    Mnohí politici, ale aj mnohí zamestnávatelia prostredníctvom svojich stavovských organizácií šíria poplašnú správu, že po prijatí predloženej novely Zákonníka práce nastane zlý ekonomický vývoj na Slovensku a zvýši sa výrazne nezamestnanosť. Pritom v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky zneužívajú vlastníctvo na ujmu práv iných v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky a zároveň ponúkajú zahraničiu nie svoju, ale cudziu lacnú pracovnú silu občanov Slovenskej republiky a najliberálnejšiu legislatívnu úpravu pracovných vzťahov.

    Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ďakujem vám za pozornosť a pevne verím, že svojím hlasom podporíte návrh tohto zákonníka, aby prešiel do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Kvorku sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Damborská a pripraví sa pán poslanec Petrák.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Damborská, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážená pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán spravodajca, milé kolegynky, milí kolegovia, dovoľte mi aj ako zamestnávateľovi, menšiemu zamestnávateľovi s 15 zamestnancami z vlastných skúseností prispieť do rozpravy niekoľkými myšlienkami súvisiacimi s tzv. reťazením pracovných pomerov, t. j. s uzatváraním pracovného pomeru na určitú dobu.

    Nadviažem trošku na pána poslanca Kvorku, ale podrobnejšie. Všetkým je nám úplne jasné a je to aj nespochybniteľné, že uzatváranie pracovných pomerov na určitú dobu umožňuje flexibilné zamestnávanie. Na druhej strane však nepredstavuje pre zamestnanca žiadnu právnu istotu, aj keď v niektorých situáciách je uzavretie takéhoto pracovného pomeru pre zamestnanca určite vhodné a potrebné.

    Chcem podotknúť, že na pôde Európskej únie bola prijatá medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov rámcová dohoda o práci na dobu určitú, a to najmä preto, aby sa zabránilo nezákonnému zaobchádzaniu, ku ktorému dochádza, keď sa pracovné zmluvy na určitú dobu uzatvárajú v bezprostrednom slede po sebe. Ide o bod 14 úvodných ustanovení smernice č. 1999/70 ES o práci na určitú dobu.

    V predloženej novele Zákonníka práce, ktorú máme prerokovať a schváliť sa navrhuje, aby pracovný pomer na určitú dobu bolo možné dohodnúť najdlhšie na tri roky a dôležité je to, že v rámci týchto troch rokov je možné tento pracovný pomer predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac jedenkrát.

    Podľa doteraz platnej právnej úpravy však môže zamestnávateľ uzatvárať pracovný pomer so zamestnancom v rámci troch rokov bez obmedzenia. Takáto právna úprava podľa môjho názoru nezabezpečuje dostatočnú ochranu zamestnancov pred nezodpovedným konaním niektorých zamestnávateľov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu v rámci troch rokov na dobu troch mesiacov opakovane a niekedy aj desaťkrát.

    Tým sa zamestnanec musí jednoznačne dostať do značnej právnej neistoty. Takéto konanie zamestnávateľa je podľa môjho názoru v pracovnoprávnych vzťahoch neodôvodnené s ohľadom aj na existujúce výnimky. Zamestnanci totiž často pracujú pod psychickým tlakom s tým, že zamestnávateľ im po uplynutí troch mesiacov pracovnú zmluvu neobnoví alebo nepredĺži. Okrem tejto psychickej ujmy sú zamestnanci následkom takto uzatváraných pracovných pomerov diskriminovaní aj inak. Napríklad pri uzatváraní úverových zmlúv a pôžičiek, ktoré im peňažné ústavy, lízingové spoločnosti odmietajú z tohto dôvodu poskytnúť.

    Zmenu ustanovenia § 48 si vyžiadala podľa môjho názoru a informácií aj európska legislatíva. V súlade so smernicou Európskej únie č. 1999/70 ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú sa v predloženej novele Zákonníka práce navrhuje redukcia objektívnych dôvodov a súčasne redukcia osobitných kategórií zamestnancov pri predlžovaní alebo opakovanom uzatváraní pracovného pomeru na určitú dobu.

    Z hľadiska porovnania právnych úprav v krajinách Európskej únie a účelu smernice Európskej únie spoločným znakom obmedzenia pracovných pomerov dohodnutých na určitú dobu je maximalizácia doby trvania pracovného pomeru dva roky. Je to tak napríklad v Belgicku, Nemecku, Luxembursku atď., s čím obmedzenie opakovania uzatváraných tzv. reťazovitých pracovných pomerov na určitú dobu ustanovením je ustanovením vecných dôvodov.

    Z vecných dôvodov dominujú predovšetkým sezónne práce, zastupovanie zamestnancov počas pracovnej neschopnosti a zastupovanie zamestnancov počas materskej dovolenky, ďalej počas rodičovskej dovolenky atď. Možnosť rozšírenia vecných dôvodov predĺženia alebo opätovne uzatvoreného pracovného pomeru sa však ponecháva aj na dojednanie v kolektívnej zmluve.

    V navrhovanej právnej úprave Zákonníka práce sa aj naďalej ponecháva možnosť predĺženia alebo opätovného uzatvorenia pracovného pomeru uzatvoreného na určitú dobu bez obmedzenia z vecných dôvodov, ktorými sú nasledovné skutočnosti.

    Napríklad pri zastupovaní zamestnanca, pri vykonávaní prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci však osem mesiacov v kalendárnom roku.

    Ďalším dôvodom sú teda dôvody uzavreté v kolektívnej zmluve. Najmä posledný uvedený dôvod je podľa môjho názoru flexibilným nástrojom, ktorý môže zamestnávateľ použiť, ak potrebuje vyriešiť prechodne a na určitý čas len určitú činnosť alebo určitú profesijnú skupinu zamestnancov.

    Dôležité je aj to, že sa novo navrhuje umožniť opätovné a neobmedzené uzatváranie pracovných pomerov na určitú dobu v prípade vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období. Každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku, ako sú teda tie sezónne práce.

    Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky sa umožňuje s niektorými osobitnými kategóriami zamestnancov, ktorými sú vedúci zamestnanci v priamej pôsobnosti štatutárneho orgánu, tvoriví zamestnanci vedy, výskumu a vývoja, zamestnanci na výkon činností, pre ktorých je predpísané vzdelanie umeleckého smeru, zamestnanci, ktorí vykonávajú opatrovateľskú službu, zamestnanci, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a v poslednom rade sú to zamestnanci, o ktorých to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva a tiež zamestnanci zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac dvadsať zamestnancov.

    Výslovne sa ustanovuje aj možnosť predĺženia alebo opätovného uzavretia pracovného pomeru na určitú dobu so zamestnancom, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu.

    Zastávam názor, že uvedené výnimky sú dostatočnou zárukou, aby zamestnávateľ mohol uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú v situáciách, kde je to nevyhnutne potrebné. Súčasne som presvedčená, že sa zároveň navrhovaným ustanovením umožní primeraná ochrana zamestnancov pri uzatváraní pracovného pomeru na určitú dobu.

    Tento návrh by mal prispieť k zakotveniu vyváženého postavenia práv a povinností zamestnávateľa, ak ochráni zamestnanca pri vzniku a uzatváraní pracovnej zmluvy.

    Ďalej si myslím, že po určitých úpravách a som presvedčená, bude môcť Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh novely Zákonníka práce schváliť v prospech lepších pracovných podmienok na dôstojnú prácu, a ako bolo povedané aj za klub Slovenskej národnej strany.

    Vážené kolegynky, vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Damborskej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Gibalová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Do istej miery súhlasím, že zamestnanec sa dostane reťazením do istej právnej neistoty, ale ja sa pýtam, či nemusíme hľadieť aj na to, že sa aj zamestnávateľ dostane do istej právnej neistoty.

    Napríklad. Konkrétny príklad. Akú právnu istotu má zamestnávateľ v sociálnych službách, keď poskytovatelia sociálnych služieb boli a sú neustále dotlačovaní VÚC-kami k tomu, aby uzatvárali svoje zmluvy na dobu určitú, t. j. na jeden rok. To je napríklad jedna vec, na ktorú by som chcela odpoveď. Akú právnu istotu potom majú aj zamestnávateľ, ale aj tí zamestnanci a všetky ostatné z toho vyplývajúce veci. To sú vážne veci. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Damborská, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, za slovo. Ja veľmi dobre viem, o čom pani poslankyňa Gibalová hovorí, pretože sama dennodenne zápasím s týmito problémami. Jednoducho zamestnávanie teda na tú dobu určitú bude súvisieť aj so zmenou zákona o financovaní sociálnych služieb, poskytovateľov sociálnych služieb a hlavne neštátnych.

    Pretože viem, pani poslankyňa, že samosprávne kraje uzatvárajú so zvlášť neštátnymi subjektmi, myslím si, že možno aj so štátnymi, ale hlavne s neštátnymi, teda štátne to majú zo zákona právom. Vlastne by som povedala, že každoročne uzavreté tieto zmluvy a neštátne subjekty sú dehonestované a klienti v neštátnych zariadeniach sú diskriminovaní proti štátnym zariadeniam z toho dôvodu aj z tohto dôvodu, že zamestnanec o rok nevie, samozrejme, na čom bude v pracovnom pomere u toho zamestnávateľa poskytujúceho sociálne neštátne služby.

    Jednoducho som presvedčená, že to bude súvisieť s novým, úplne novým zákonom, ktorý teda by sa mal predložiť v septembri. Bude to kompletný nový zákon o poskytovaní sociálnych služieb v neštátnych aj štátnych zariadeniach. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Petrák a pripraví sa pán poslanec Frešo, ktorý už raz stratil poradie.

    Nech sa páči, pán Petrák.

  • Takže ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Ctené kolegyne, ctení kolegovia, rokujeme už druhý deň o novele Zákonníka práce a treba povedať, že názory na predkladanú novelu Zákonníka práce sa v tejto snemovni diametrálne odlišujú. Sú vyhranene koaličné, sú vyhranene opozičné, treba povedať, že jednoznačne sú spolitizované, a to je hlavný motív celej tejto rozpravy.

    Ja skúsim povedať svoj pohľad, čo podľa mňa prináša táto novela Zákonníka práce. Nesťažuje podnikateľské prostredie, nekladie prekážky trhu práce, nelikviduje sezónne práce, nelikviduje agentúry dočasného zamestnávania, nelikviduje živnostníkov a súčasne vytvára lepšie podmienky pre pracujúcich, pričom zvyšuje ich ochranu a sociálne istoty, podporuje flexibilitu pracovného trhu a jej obsahom sa súčasne hlásime k európskej sociálnej a pracovnoprávnej kultúre a treba povedať, že za toto sa vôbec nehanbíme.

    Pán poslanec Galbavý pred chvíľou vo svojom vystúpení hovoril, že nechápe filozofiu tohto zákona. Dovoľte zhrnúť filozofiu, tak ako ju vidím ja. Tá filozofia je veľmi jednoduchá. Dá sa zhrnúť do jednej krátkej vety. Ži a nechaj žiť. Toto myslím, že je podstatou predkladanej novely Zákonníka práce.

    Ale postavím otázku aj trošku inak, lebo vidím, že nie všetci s týmto tvrdením súhlasia. Postavím otázku, že či je vôbec dôvod zaoberať sa problematikou pracovného práva v tejto poslaneckej snemovni.

    Pani poslankyňa Radičová včera vo svojom vystúpení povedala, a teraz budem citovať, „že pracovníci sa cítia lepšie chránení systémom podpory v prípade nezamestnanosti ako právnymi predpismi v oblasti ochrany zamestnancov“. Toľko z citátu.

    Áno, ochrana zamestnancov aj podľa môjho názoru nie je dostatočná. A toto tvrdenie podporuje aj prieskum verejnej mienky, ktorý realizoval Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied v apríli roku 2007 na vzorke 1 487 respondentov, kde sa 73,9 % respondentov vyjadrilo, že viacerí zamestnávatelia zneužívajú existujúci Zákonník práce. Opačný názor malo iba 16,4 % respondentov. Ja myslím, že na základe týchto tvrdení a týchto čísiel môžeme oprávnene vnímať problematiku pracovného práva, že v nej existujú problémy a že je potrebné sa nimi vážne zaoberať.

    Moje vystúpenie, samozrejme, nemôže postihnúť všetky oblasti pracovného práva, a preto sa budem venovať heslovite len niektorým vybraným problémom.

    Prvý. Závislá práca. Problém, ktorý tu vzbudzoval veľmi silné emócie a bola mu venovaná väčšina vystúpení. Účelom novely je vylúčiť zastieranie pracovných pomerov inými obchodnoprávnymi alebo občianskoprávnymi formami, ak právny vzťah nespĺňa znaky samostatného podnikania, napríklad podľa živnostenského zákona. Áno, aj v súčasnosti platný Zákonník práce zakazuje vynútenie živností, keďže stanovuje, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami.

    Ale zoberme si údaje, číselné údaje ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa týchto údajov je asi 25-tisíc živnostníkov z celkového počtu vyše 400-tisíc, ktorí sa živnosti venujú nedobrovoľne.

    Iste, opodstatnene môžete tvrdiť, že ak pár prípadov podnikavcov zneužíva a obchádza zákony, potom netreba prijať riešenia, ktoré budú trestať a znevýhodňovať poctivých zamestnávateľov, zamestnancov a živnostníkov. Ja si však rozhodne nemyslím, že 25-tisíc živnostníkov je pár. A súčasne si nemyslím, že súčasná právna úprava je jasná a že vzhľadom na absenciu jasnej právnej úpravy nie je de facto možné tieto prípady aj právne postihnúť.

    Z uvedených faktov podľa mňa vyplýva potreba jednoznačného definovania znakov závislej práce, aby sme v reálnom živote mohli oddeliť aj v oblasti podnikateľov zrno od pliev. Novela sa s týmto problémom podľa môjho názoru vysporiadala dobre a závislá práca je v nej dobre definovaná.

    Ja nechcem teraz citovať prvky, pomocou ktorých je definovaná závislá práca, lebo by to bolo zbytočné predlžovanie času. Sú vám všetkým dostatočne jasné. Ale treba povedať, ako vnímajú problém závislej práce, tak ako je definovaný, ďalšie okruhy ľudí, ktorých sa dotýkajú. Pomôžem si vyjadrením živnostenského stavu, ktorý sa prostredníctvom predsedu Slovenskej živnostenskej komory pána Gottschalla vyjadril, že s takouto definíciou znakov závislej práce nemajú problém.

    Zamestnávatelia tvrdia, že aj pri tomto kompromise ešte veľa živností spĺňa aj novú definíciu závislej práce, takže nepredpokladajú závažnejšie problémy, aj keď poukazujú na možný nárast nákladov. Toto je fakt.

    Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska povinnosť vykonávať závislú prácu len v pracovnom pomere, teda zamedzenie využívania živnostníkov spôsobí ročné zvýšenie nákladov o 0,57 %. A ja sa chcem spýtať, keď problematika závislej práce vyvolávala také emócie, z hľadiska rastu nákladov zamestnávateľov je 0,57 % rastu nákladov reprezentatívne číslo, ktoré otrasie touto ekonomikou? Ja osobne si myslím, že to nie je žiadne ohrozenie.

    Takže, ctená opozícia, chcem sa spýtať úplne prirodzene, kde vidíte problém pri definovaní problému závislej práce a práce na vynútenú živnosť. Snáď v tom, že sa zvýši ochrana nedobrovoľných živnostníkov, že budú mať nárok na nemocenské v prípade choroby, že ich odvody na dôchodkové poistenie budú vyššie a v starobe budú mať vyššie dôchodky, že v prípade nasadenia na rizikovú prácu im zamestnávateľ bude musieť dôslednejšie zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a tieto práce nebudú vykonávať na vlastnú zodpovednosť často bez potrebných ochranných prostriedkov? Tu vidíte podstatné problémy zadefinovania závislej práce?

    Ja osobne si myslím, že ten problém, tak ako ho rieši Zákonník práce, je dobre vyriešený, aj keď na druhej strane musím sa stotožniť aj s tvrdením pani poslankyne Žitňanskej, že holé definovanie problematiky v zákone, problém samotný v plnej šírke určite celkom a hneď účinne nevyrieši.

    Ďalší z problémov. Pracovný pomer na dobu určitú. Aj tu je základnou myšlienkou vylúčenie tzv. reťazenia pracovných pomerov. Naďalej bude možné uzavrieť pracovný pomer najdlhšie na tri roky s tým, že v rámci týchto troch rokov bude možné len jedno opakovanie alebo predĺženie pracovného pomeru.

    Samozrejme, sme si vedomí aj špecifickej situácie v niektorých oblastiach a sme si vedomí aj potreby výnimiek, z ktorých niektoré spomeniem. Malé podniky do 20 zamestnancov. Áno, sú riešené. Práce, pri ktorých treba podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas, napríklad pri nepredvídaných nových zákazkách. Áno, je to v zákonníku práce riešené. Sezónne práce, ktoré sú závislé od striedania ročných období. Áno, je to v zákonníku riešené, aj keď treba možno postaviť otázku, či doba zamestnania na osem mesiacov je postačujúca na sezónne práce, alebo nie je postačujúca. Opatrovateľská služba, myslím, že problém je riešený. A ďalej sú tu, samozrejme, širšie zahrnuté všetky prípady, ktoré sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, a tým pádom sú súčasťou náplne práce pracovnoprávnych vzťahov.

    V týchto všetkých prípadoch, ktoré som citoval, bude možné opakovane uzatvárať termínované pracovné zmluvy bez obmedzenia. A tu sa chcem spýtať opätovne opozície, v čom je podstata problému, ak hovoríme, že sú tu problémy, ktoré vám znemožňujú zahlasovať za Zákonník práce.

    Ja použijem príklad, ktorý včera uviedla pani poslankyňa Mušková. Nie sú podľa vás vážne diskriminovaní napríklad učitelia, ktorí majú uzatvárané opakovane pracovné zmluvy na dobu desať mesiacov a nemôžu si zobrať úver, lebo im ho banka odmieta poskytnúť? Nie sú z takých istých dôvodov diskriminované stovky ďalších zamestnancov, ktorí v skutočnosti pracujú u jedného zamestnávateľa viac rokov a napriek tomu nemajú potrebné životné istoty? Ja osobne si myslím, že to je problém, s ktorým sa treba vážne zaoberať a treba ho riešiť v tomto Zákonníku práce.

    Problém ďalší, o ktorom sa až tak veľmi nediskutovalo, ale ktorý hlavne v podnikateľských kruhoch svojím spôsobom rezonuje, je problém odstupného. Odstupné sa zavádza v súlade s čl. 12 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982. Zavádza sa, ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov alebo zo zdravotných dôvodov, a to aj v prípade, ak zamestnanec využije možnosť zotrvať v zamestnaní počas výpovednej doby.

    Je to opatrenie, o ktorom som už povedal, že vyvoláva v podnikateľských kruhoch rozporuplné reakcie. Ja sa opriem o už citovaný výskum Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, kde sa za odstupné vyjadrilo až 86,3 % respondentov. Dovolím si úplne objektívne povedať, kto by sa nevyjadril, že chce odstupné, ak sa ho to týka, to znamená, to číslo beriem s určitou rezervou.

    Ale opriem sa aj o ďalšie čísla, či to môže ohroziť ekonomiku, alebo to nemôže ohroziť ekonomiku a ten údaj je, že v roku 2006 sa hromadné prepúšťanie týkalo 8 650 zamestnancov a pri predpoklade do budúcnosti by sa toto číslo malo výrazne znižovať, čo naznačuje, že problém odstupného by nemal byť problémom pre zamestnávateľov.

    Aj tu treba povedať úplne objektívne, nemal by byť problémom pre veľkých zamestnávateľov, určité problémy môže spôsobiť u malých a stredných podnikateľov, a to predovšetkým vtedy, keď im kolíšu zákazky. A úplne objektívne, malé a stredné podnikanie je vo vyspelých štátoch Európskej únie ťahúňom ekonomiky. Na Slovensku je doteraz málo rozvinuté a myslím si, že treba vytvárať predpoklady pre jeho dynamickejší rozvoj a tu možno hovoriť o tej flexibilite trhu práce a aj o podpore malého a stredného podnikania, a preto tvrdím, že v budúcnosti bude asi potrebná hlbšia diskusia, ktorá sa bude dotýkať problematiky odstupného a bude treba nájsť spôsob riešenia možno aj diferencovanej výšky odstupného v jednotlivých prípadoch.

    Pracovný čas a nadčasová práca. Tento problém zahŕňa v sebe dva okruhy. Prvým okruhom je, že pracovná pohotovosť sa bude zahŕňať do pracovného času a vrátane práce nadčas bude limitovaná 8 hodinami týždenne. Treba priznať, že predovšetkým v rezorte zdravotníctva sa môžu objaviť problémy. Primárne však problém nie je vo vecnej nesprávnej úprave ustanovení Zákonníka práce, ale v podfinancovaní zdravotníctva a nerealizácii potrebných systémových zmien v zdravotníctve.

    Druhý okruh problémov sa týka sťažnosti zamestnancov na dodržiavanie pracovného času a práce nadčas. Podstata problému spočíva predovšetkým v evidencii pracovnej doby, od ktorej sa následne odvíjajú všetky mzdové nároky, vyplatenie mzdových náhrad, vyplatenie mzdového zvýhodnenia za prácu v noci, prípadne za prácu vo sviatok, ale aj posúdenie pracovného úrazu a s tým spojených nárokov. Prax ukazuje, že bude potrebné vyžadovať presné evidovanie časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu, a to napríklad bude podľa môjho názoru potrebné do novely Zákonníka práce jednoznačne doplniť.

    Postavenie odborovej organizácie, horúci zemiak, ktorý mal v tejto snemovni veľa ideologických nálepiek, ale napriek tomu nemám snahu sa mu vyhnúť.

    Počul som tu rad invektív na politickú stranu SMER za spoluprácu s odbormi. Ja však musím zopakovať, že SMER sa k spolupráci s odbormi jednoznačne hlási. Ruku na srdce a povedzme objektívne, že tzv. Kaníkova novela Zákonníka práce sa aj prostredníctvom posilnenia pozície zamestnaneckých rád a eliminácie práce odborov snažila eliminovať odbory ako také. Môžeme mať rôzne názory na pôsobenie odborových funkcionárov na pracoviskách. Môžeme mať rôzne názory na legislatívnu iniciatívu odborov, kde niektoré návrhy môžeme považovať za neadekvátne, ale objektívne treba povedať, že ak niekto predkladá návrhy na ochranu práv zamestnancov, tak sú to predovšetkým odbory.

    Aj v etape globalizácie spoločnosti považujem odbory za potrebný prvok pri hľadaní rovnováhy medzi ekonomickými záujmami podnikateľských subjektov a sociálnymi právami a istotami zamestnancov. Z tohto dôvodu považujem za potrebné venovať sa problematike odborov aj v Zákonníku práce.

    Opatrenia podporujúce pružný trh práce. Flexibilita pracovného trhu, téma, ktorá je tu skloňovaná vo všetkých oblastiach. Oprávnene. Skúsme ale zosumarizovať opatrenia, ktoré podporujú pružný trh práce a ktoré sú obsiahnuté v tomto Zákonníku práce a jeho novele.

    Pôvodné opatrenia, ktoré sú súčasťou terajšieho Zákonníka práce, ako napríklad domáce práce, dohoda o brigádnickej činnosti študentov, pracovný pomer na kratší pracovný čas, pracovný pomer na dobu určitú, agentúrne zamestnávanie, určite všetko prvky, ktoré podporujú flexibilitu trhu práce.

    A nové prvky – telepráca, dohoda o pracovnej činnosti, zvýšenie rozsahu dohody o vykonaní práce na 350 hodín zo súčasných 300 hodín, možnosť zmluvnej úpravy pracovných podmienok, ak Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis neustanovuje inak.

    Čo v tomto výpočte opatrení pre pružný pracovný trh chýba? Možnosť zmluvy na zdieľaný pracovný čas, snáď možnosť plne pružného pracovného času, alebo ak chcete voľného pracovného času, ale táto možnosť je podľa môjho názoru obsiahnutá aj v možnosti zmluvnej úpravy pracovných podmienok.

    V tejto súvislosti sa mi však žiada podotknúť, že ponuka širokého portfólia zmluvných vzťahov nerieši otázku, či je spoločnosť na takéto zmluvné vzťahy aj skutočne reálne pripravená. Osobne nemám pocit obmedzovania variability pracovnoprávnych vzťahov, ale možno je to vec osobného názoru.

    Ctené kolegyne, ctení kolegovia, ekonomický rast nespočíva iba v materiálnych investíciách a v znižovaní nákladov. Vo všeobecnosti a v slovenských podmienkach to platí dvojnásobne, potenciál ekonomického rastu spočíva v investíciách do ľudského kapitálu. Zvýrazňovali sme to veľakrát, zvýrazňovala to koalícia, zvýrazňovala to opozícia v súvislosti so vzdelávaním a snahami o budovanie znalostnej ekonomiky. To je však iba jeden rozmer investícií do ľudského kapitálu. Ten druhý je v pracovných podmienkach a v sociálnej ochrane zamestnancov. Tento rozmer spoluvytvára aj pracovné prostredie zadefinované ustanoveniami Zákonníka práce.

    Ctené kolegyne, ctení kolegovia ako z opozície, tak z koalície, ja osobne považujem predloženú novelu Zákonníka práce za dobrú a zdôrazním to, čo som povedal v úvode. Jej filozofickou podstatou je téza Ži a nechaj žiť. To je filozofia predloženej novely, a preto sa uchádzam o podporu celej snemovne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Petráka sa s faktickými poznámkami prihlásili pani poslankyňa Žitňanská, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvá má slovo pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ako som už povedala, ja v zásade nemám nič proti definovaniu závislej práce, len zopakujem, nezdieľam optimizmus dnešnej koalície ani váš, pán poslanec, že zmena právnej úpravy spočívajúca v zavedení definície problém zastieraných pracovných pomerov zásadným spôsobom zmení a tá situácia sa zásadne zlepší, pretože tí, ktorí sú motivovaní obchádzať zákon dnes, lebo to je obchádzanie zákona aj dnes, tí, ktorí sú motivovaní obchádzať zákon dnes, budú aj naďalej a budú hľadať cestu, ako túto právnu úpravu obísť a som presvedčená, že ju nájdu a ja som zároveň presvedčená, že niekedy pri tých exaktných definíciách sa tá cesta obchádzania zákona dokonca hľadá lepšie, ako keď niektoré pojmy nie sú definované.

    Čo mi možno chýba je, že neviem, a možno je to moja neznalosť, neviem o pokuse sankcionovať takéto obchádzanie zákona, povedzme, zo strany inšpekcií a neviem preto, pretože nemáme žiadny judikát. Ja si neviem predstaviť, keby tu príslušné orgány boli aktívne, že by sa podnikatelia nebránili a že by sme sa nedobrali k nejakému judikátu.

    Skôr mám pocit, že príslušné orgány sa vrátili z kratšej cesty, ani sa o to nepokúšali, ale hovorím, možno mám zlé informácie, ale divím sa, že tu nemáme v tomto smere judikát, ktorý by, povedzme, podnietil znenie definície a možno by to bola cesta, a to nás čaká aj v budúcnosti, lebo keď orgány, ktoré sú na to kompetentné, nebudú konať ani pri definovaní závislej práce, tak tie zastierané pomery tú budú stále.

    A k tej definícii možno ešte len jednu poznámku. Nie, to asi vo výbore, teraz nemám čas. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja vlastne sa len pridám ku kolegyni. Ja som tiež vo svojom vystúpení zdôraznila a explicitne som to formulovala. Samozrejme, rešpektujeme dohodu na úrovni tripartity v tejto definícii a je zrejmé, že, a zdôrazňujem, že áno, skoro každá krajina nejakým spôsobom sa snaží tento problém zadefinovať v Zákonníku práce. Jedny jedným spôsobom, iné druhým spôsobom, ale to, čo všetky konštatujú a už majú za sebou túto skúsenosť je, že samotná definícia im nepomohla práve z dôvodu vymáhateľnosti a napĺňania toho, čo je v Zákonníku práce.

    Takže naozaj pred nami stojí nie ľahké zadanie, aké zvoliť kroky, aby k naplneniu takejto definície bolo možné pristúpiť. Nič viac a nič menej som ani ja vo svojom vystúpení nepovedala, len upozornenie, že to problém v týchto krajinách je, a vážny, a hľadajú riešenia. A to, čo my máme naozaj pred sebou, je, že v krajinách, kde sa používajú už rozhodnutia súdu, kde sú vypracované dokonca kritériá pre takéto rozhodnutia súdu, nás táto cesta určite čaká a budeme to musieť riešiť a máme to pred sebou.

    Napokon i ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny konštatuje, že už dnes to bolo porušovaním zákona, napriek tomu sme nevedeli nájsť spôsob, ako mu zabrániť. Toto pred nami stojí ako hlavné zadanie. Preto i ten môj citát. Preto to zamestnanec vníma tak, že lepšie je chránený systémom poistenia ako Zákonníkom práce. Lebo systém poistenia je ľahšie vymáhateľný, teda všetko to, čo mu z neho vyplýva. To je celá poznámka. Tu nie je spor. Tu je len upozornenie, ako ísť ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Posledná faktická poznámka pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja sa len krátko dotknem tej vety, kde pán poslanec Petrák hovoril o tých výčitkách na stranu SMER, pokiaľ ide o spoluprácu s odbormi. Ja tomu naozaj nerozumiem, prečo sa v tejto chvíli vlastne zo strany opozície odbory dostávajú do nejakej takej pozície nechceného čierneho koňa, ako keby spolupracovať s odbormi bola nejaká hanba, alebo bolo to čosi nedôstojné, alebo bolo by to čosi, čo je proti nejakým politickým princípom. Naozaj nerozumiem, kde opozícia zobrala tento názor. Myslím si, že odbory zastupujú občanov bez ohľadu na to, koho títo občania volili. V tomto smere odbory absolútne nerozlišujú, a preto mám pocit, že každá politická strana by mala spolupracovať s odbormi určite a hranie sa na nejaké predstierané elitárstvo, naozaj tomu nerozumiem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Petrák. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne a kolega, ja ďakujem pekne za podnety, ktoré ste povedali v reakcii na moje vystúpenie.

    Skutočne poviem, zhodujeme sa v tom, čo sme spolu tvrdili. Ale ja som diskutoval o tomto probléme so zástupcami Národného inšpektorátu práce a ich vyjadrenie bolo také, že súčasná definícia v Zákonníku práce a v ďalších predpisoch im neumožňuje právne uchopiť tento problém a ľudí, ktorých nájdu na pracovisku, nemôžu označiť za porušovateľov zákona. Tu je podstata toho problému. Ja neviem, že či toto stačí na to, aby sme ten problém právne uchopili, ale minimálne je to krok vpred a snaha niečo urobiť.

    Druhý problém, ktorý tu je, je problém personálny. My môžeme vytvoriť akékoľvek zákonné predpoklady, pokiaľ nebude dostatočná kontrola, tak jednoducho nemáme šancu ten problém vyriešiť. A tu treba jednoznačne povedať, že treba posilniť počty ľudí v Národnom inšpektoráte práce a osobne si myslím, že ani presťahovanie inšpektorátu z Bratislavy do Košíc nebolo najšťastnejším riešením, ale možno je to vec osobného názoru.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ospravedlňujem sa za to predchádzajúce uvedenie pána Freša, lebo nemala som tu poznačené, že pán poslanec Faič stratil poradie. Čiže ako ďalší teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Faič a pripraví sa pán poslanec Frešo.

    Pán poslanec Faič, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Zákonník práce je právom jeden z najdôležitejších právnych predpisov, pretože upravuje spoločenské vzťahy, ktoré sa dotýkajú takmer každého človeka v jeho produktívnom veku, teda v období, kedy má jeho život najväčší prínos tak pre spoločnosť, ako i pre neho samého.

    Je len málo zákonov, kde sa stretávajú záujmy takmer celej spoločnosti. Preto by som poprosil, aby aj nám príslušníkom vládnej koalície, ktorí tu obhajujeme novelu Zákonníka práce, bolo dovolené podať tu argumenty za obhajobu tejto novely z dostupných prameňov argumentačných a nazdávam sa v úplne normálnej atmosfére. Myslím si, že takúto prosbu si môžem dovoliť postaviť.

    V tomto kontexte, keď teda je Zákonník práce podľa môjho názoru jeden z najdôležitejších právnych predpisov, logika predvstupového obdobia u nás aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov ponúkala smerovanie k základným hodnotám a cieľom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

    Podľa môjho názoru opak však bol pravdou. Zatiaľ čo podľa čl. 136 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spoločenstvá a členské štáty rešpektujú základné sociálne práva v zlepšovaní životných a pracovných podmienok, primeranú sociálnu ochranu, sociálny dialóg a boj proti vylučovaniu z trhu práce tak, ako sú vymedzené v Európskej sociálnej charte a Charte základných sociálnych práv spoločenstva. Vtedajšia výkonná moc podporovaná parlamentnou väčšinou sa proste rozhodla pre iné smerovanie, spočívajúce v podpore hospodárskych záujmov užšej skupiny ekonomických subjektov. Dôkladne akceptovala záujmy zamestnávateľov, ktorí si želajú získať pracovníka čo najkvalitnejšieho, najlacnejšieho a najlepšie bez adekvátnej pracovnoprávnej ochrany.

    Podľa môjho názoru minulá vládna garnitúra odstránila zo Zákonníka práce mnohé ustanovenia, ktoré zaručovali zamestnancom dôstojné pracovné podmienky a primeranú ochranu. Zamestnancom bola novelou zákonníka z roku 2003 v podstatnej miere odstránená podstata a zmysel dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, Európskej sociálnej charty a predovšetkým ochrany práce typickej pre Európske spoločenstvo a Európsku úniu.

    Takzvaná Kaníkova novela Zákonníka práce posunula slovenskú úpravu pracovného práva z kontinentálneho právneho systému viac do angloamerického. Objektívne však zoslabila ochranu pracovníkov, zamestnancov ako jednej zo strán pracovnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na uvedené vtedajšie zmeny v pracovnoprávnom zákonodarstve patrili k najväčším paradoxom nášho predvstupového obdobia. Spoločnosť zareagovala na zmenenú právnu reguláciu spoločenských vzťahov, dôsledkom ktorej bola výrazná nerovnováha v možnosti uplatnenia hospodárskych záujmov jednotlivých skupín spoločnosti a prehlbovanie nerovnosti.

    Ako sa pozitíva tzv. reformných krokov prejavili v praxi, výstižne opisuje a dovolím si zacitovať z vyhlásenia Konferencie biskupov Slovenska sociálno-ekonomickej situácie z roku 2005.

    Citujem: „Viaceré hodnotiace správy hovoria o pozitívnom vývoji ekonomiky v našej krajine, z čoho sa tešíme. Celkovú sociálno-ekonomickú situáciu, žiaľ, vnímane ako znepokojujúcu, čo nás vedie k zverejneniu nasledujúceho vyhlásenia. Je to dostupný prameň, a preto s vaším dovolením si túto citáciu dovolím. Pokračujem v citácii: „Rýchlo rastúce štvrte luxusných víl okolo väčšiny našich miest a zároveň vzrastajúci počet chudobných sú ilustráciou našej situácie, bohatí sa stávajú čoraz bohatšími, chudobní stále chudobnejšími. Je to jav spojený s ekonomickou globalizáciou. Ak sa súčasne nešíri aj globalizácia solidarity, spoločnosť sa ocitá vo vážnej kríze. Sme si vedomí, že riešenie sociálnej a ekonomickej situácie najmä v rukách verejných autorít, ktoré čelia širokej škále problémov, politikov rozhodujúcich o legislatíve vyzývame, aby si za základné kritériá brali dobro väčšiny obyvateľov, a nie elitných skupín.“ Koniec citátu z tohto vyhlásenia.

    Ako sa vlastne pozeráme na takýto morálny apel my volení zástupcovia občanov. Je pre nás prijateľný alebo nie, alebo ho bagatelizujeme, alebo neberieme ho do úvahy? Alebo sme schopní aspoň počúvať sa bez invektív?

    Viete, dnes je tu atmosféra taká pokojnejšia, ale včera ma dojali niektoré vyjadrenia, ktoré tu zazneli pri vlastne zosmiešňovaní istých termínov, ktoré najmä moji kolegovia poslanci zo SMER-u – sociálnej demokracie použili.

    Dovolím si jeden citát. S vaším dovolením a s prepáčením znovu je to jeden dokument, ktorý je zo sociálnych encyklík rímskokatolíckej cirkvi. Je to z encykliky Laborem exercens, zacitujem: „Na uskutočnenie sociálnej spravodlivosti v rôznych častiach sveta v rozličných krajinách a v ich vzájomných vzťahoch sú potrebné vždy nové hnutia solidárnosti medzi pracujúcimi a solidárnosti s pracujúcimi. Takáto solidárnosť sa má prejavovať všade tam, kde si to vyžaduje spoločenská degradácia subjektu práce, vykorisťovanie pracujúcich a rastúce zóny biedy.“

    Páni, ak tu spomenuli moji kolegovia termín vykorisťovanie, označili ste ich všelijakými invektívami. Odporúčam vám pozrieť si v niektorých iných prameňoch, ktoré určite nesúvisia s dielami Marxa alebo iných a tiež hovoria o takýchto kategóriách alebo takto presne pomenovávajú hodnotenie sociálnej situácie.

    V tej istej encyklike som našiel aj vyjadrenie, pán Mikloš, kde má pôvod, vlastne, kde majú pôvod odborové organizácie. Znovu zacitujem: „Odborové organizácie majú svoj pôvod v istom zmysle už v stredovekých remeselníckych cechoch, lebo tieto organizácie spájali ľudí patriacich k tomu istému remeslu, teda na základe vykonávanej práce. Zároveň však jestvuje rozdiel medzi odborovými organizáciami a cechmi v tom zásadnom bode, že moderné odborové organizácie vyrástli v zápase pracujúcich sveta práce a predovšetkým priemyselných robotníkov bojujúcich za svoje spravodlivé práva s podnikateľmi a vlastníkmi výrobných prostriedkov. Ich úloha spočíva v obrane existenčných záujmov pracujúcich vo všetkých oblastiach, v ktorých prichádzajú k slovu ich práva. Historická skúsenosť učí, že organizácie tohto typu sú nevyhnutnou súčasťou spoločenského života zvlášť v moderných priemyselných spoločnostiach.“ Ak nás teda niekto obviňuje, že berieme úplne vážne spoluprácu s odborovými organizáciami, ktoré majú mať miesto v moderných priemyselných spoločnostiach, nazdávam sa, že to nie ani o ľavicovosti, ani o ideovom prístupe alebo reálnom živote pracujúceho človeka.

    Keď sa súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení vyslovene postavila za zlepšenie podmienok života práce zamestnancov s hlavným cieľom zvýšiť ich ochranu práve novelizáciou pracovnoprávneho kódexu, naša spoločenská scéna sa začala vyznačovať cieleným organizovaním šumu, kriku a napätia. Vieme, čo bolo pri otvorení diskusie k Zákonníku práce a čo bolo predtým, ako bol predložený do vlády.

    Bohužiaľ, i napriek garantovanej slobode slova a mysle boli to verbálne prejavy vzácne uniformované, akoby išli z jedného miesta a boli rozdávané ako isté ťaháky, akým spôsobom sa k jednotlivým veciam vyjadrovať. Ale vraj taký je demokratický a slobodný kolobeh života, hovorili niektorí moji kolegovia.

    Vieme o tom strašení, ktoré bolo v súvislosti s predkladanou novelou do vlády, a vieme aj vyjadrenia zástupcov niektorých zamestnávateľských organizácií, čo sa týka celej kampane.

    Vážené kolegyne, kolegovia, diskutujeme tu o Zákonníku práce, ktorý právne upravuje vzťah medzi zamestnancom ako fyzickou osobou a zamestnávateľom. Zaregistroval som a musím povedať, že aj od kolegov z opozície, že neriešime teda obchodné vzťahy, ale riešime pracovnoprávne vzťahy. Pred nami teda stojí jasná úloha, aspoň my to tak vnímame, vrátiť Zákonník práce opäť medzi vyspelé krajiny európskeho priestoru 21. storočia.

    Určite nie je v silách ani parlamentu, ani vlády zvýšiť mzdy našich pracujúcich napríklad na niekoľkonásobok presnejšie tých, ktorí pracujú v neštátnom sektore a seriózny politik to nemôže ani sľúbiť. V silách vlády a parlamentu ale je, aby sa zlepšilo sociálne prostredie pracovného procesu, pracovného života a právnej ochrany zamestnancov. To je podľa môjho názoru aj hlavná nosná myšlienka navrhovanej novely.

    Chcem ešte podotknúť, že súčasný vládny návrh novely a jej proces, ktorý ho sprevádza, sa od tej predchádzajúcej líši v obsahovej aj procesnej stránke. Z obsahového hľadiska ide o narovnanie deformovaných pracovnoprávnych vzťahov a čo sa týka procesu, všetci si dobre pamätáme spôsob postupu predchádzajúceho ministra práce, minimálna diskusia o vecnej stránke spojená so štátnym financovaním tvorby pozitívneho obrazu v médiách.

    Pred posunutím terajšej novely do vlády sa podstatne viac diskutovalo so sociálnymi partnermi, či už o tom hovoríte tak alebo onak, od ministerských úradníkov cez ministerku práce až predsedu vlády.

    Len pre ilustráciu odcitujem slová Slavomíra Hatinu, viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov prednesené na tlačovej konferencii po jednom z takýchto rokovaní.

    Citujem: „Chcem potvrdiť to, čo hovoril pán premiér, že zhodnotenie dnešného skoro štvorhodinového rokovania bolo veľmi korektné.“ A ďalej: „Samozrejme my vnímame, aký má pohľad či už vláda, alebo odbory, ale myslím si, že môžem konštatovať, že dnešné rokovanie sa viedlo v konštruktívnom duchu. Ešte chcem potvrdiť, že išlo prakticky o rámcovú dohodu a že išlo skutočne o najzávažnejšie body alebo paragrafy, pri ktorých sme mali najväčšie rozdiely.“ Toľko z citátu podpredsedu Republikovej únie zamestnávateľov po rokovaniach s premiérom.

    Dámy a páni, určite súhlasíte so mnou, že Slovenská republika patrí do Európy geograficky, politicky, kultúrne a mala by patriť aj sociálne. Táto novela podľa môjho názoru prispeje minimálne v sociálnej sfére k tomuto naplneniu. Priamo prispeje k naplneniu sociálnych ustanovení primárnych zdrojov komunitárneho práva. Veď podľa čl. 137 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, spoločenstvo podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v týchto oblastiach: zlepšenie pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov, pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov, ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy, zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov vrátane spolurozhodovania, integrácia osôb vylúčených z trhu práce, rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a, samozrejme, proti vylučovaniu osôb z trhu práce a zo spoločnosti.

    Možno si, kolegyne a kolegovia, pamätáte na vyjadrenie premiéra Roberta Fica, keď sa otvorilo pripomienkovanie novely Zákonníka práce, ktorý na margo vzťahu zamestnávateľov a zamestnancov povedal, že podľa jeho názoru konečné riešenie tejto novely by nemalo priniesť ani víťaza, ani porazeného.

    Nazdávam sa, že predloha novely Zákonníka práce, tak ako dnes o nej rokujeme, spĺňa tieto požiadavky, a preto túto novelu Zákonníka práce podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Faiča sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý má slovo pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som rád povedal k tomu citátu, ktorý povedal: „Bohatí budú bohatšími, chudobní chudobnejšími.“ Ono je to všetko len o štatistikách a o hladine, ako si nastavíme percentá, pretože ja si myslím, že treba podporovať takú spoločnosť, ktorá umožní v absolútnych číslach rásť chudobným a chudobným byť bohatšími. O tom, že niektorí z bohatých budú mať relatívne ešte viac, to je v poriadku, pretože si to zaslúžia svojou prácou, zaplatia dane a odvedú svoje povinnosti, čo majú ku spoločnosti. Preto takúto spoločnosť som ochotný podporovať, aj ju chcem podporovať a vôbec ma na tom nemrzí, že niektorí budú mať viacej ako iní. Pretože opaky sme tu v podstate mali. A ak nechceme chodiť znova v montérkach, alebo sa mať tak ako na Kube, kde budeme chodiť v rovnakom tričku. Takže to je ďalekom, od týchto vecí som ďaleko.

    A sociálne cítenie naše je zhruba rovnaké ako vaše. Len my to chceme dosiahnuť cestou slobodného podnikania s minimálnym obmedzením trhu s tým, že tí, ktorí si to zaslúžia, budú mať viacej, a tí, ktorí, bohužiaľ, na to nemajú mentálne, ochotne a pracovne, budú mať menej, ale nikoho nenecháme prepadnúť cez sieť tak, aby umieral od hladu, aby mu bolo ublížené alebo niečo podobné.

    A k tým viacnásobným mzdám. Tak tie viacnásobné mzdy boli splnené síce nie za štyri roky, ale za osem a je to, ten sľub bol oveľa reálnejší ako to, čo vy sľubujete vašim dneska pracovníkom, že im bude lepšie, keď bude prijatý Zákonník práce tak, ako ste ho vy navrhli.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, azda by bolo pri vystúpeniach naozaj vhodné sa opierať o verejne dostupné stanoviská, materiály ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Mám na mysli správu o sociálnej situácii alebo výsledky SILC-u, ktoré skúmali rozloženie populácie, kde na jednej strane sa jednoznačne konštatuje, že rozsah chudoby na Slovensku sa každoročne znižuje. V čom máme problém, je prehlbovanie chudoby tejto zmenšujúcej sa skupiny. Toto poznanie je veľmi podstatné a dôležité, pretože znamená, že nástroje, ktoré sme používali doposiaľ, fungujú na zmenšovanie tejto skupiny, ale nie sú dostatočné na to, aby tých, ktorí nám reprodukujú chudobu, sme dostali z tejto pasce.

    A tu sú potom namieste veľmi špeciálne nástroje a špeciálne projekty, s ktorými si trápi hlavu každá vláda. Aj predchádzajúca, aj súčasná, lebo musia byť veľmi adresné a sú dlhodobé.

    A k citáciám. Stanoviská našich biskupov, ktorých si nesmierne vážim: Vždy bolo jednou zo základných úloh cirkvi charita a pomoc tým najslabším a je preto úplne pochopiteľné, že zdôrazňujú tento rozmer a tento moment politiky. Ale i tu treba mať na zreteli deľbu funkcií a úloh, kto, čo v spoločnosti môže a za čo môže niesť zodpovednosť.

  • Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Faič, vo vašom vystúpení ma zaujalo to neustále zdôrazňovanie toho, vy ste to dokonca aj pomenovali, takže keď prišla táto novela Zákonníka práce, že sa spustila akási riadená kampaň ako keby z jedného zdroja proti tomuto návrhu. Neskúsili ste uvažovať, naozaj poctivo uvažovať, či to nie je náhodou aj tým, že ustanovenia tejto novely boli, naozaj mnohé z týchto ustanovení, niektoré, chvalabohu, sa už dostali preč, tie najhoršie, ale mnohé tam ešte zostali, že jednoducho tá kritika a ten odpor voči týmto ustanoveniam bola preto, že tieto ustanovenia sú škodlivé? Pretože toto je skutočná príčina kritiky a odporu voči tejto novele Zákonníka práce.

    Nakoniec najlepším dôkazom toho je, keď si porovnáte, ako vyzerá vládna novela, ktorá prišla do parlamentu, s tým pôvodným návrhom, ktorý tam bol, kde bolo také veľké množstvo absolútne neakceptovateľných vecí, ktoré, že to bolo naozaj zarážajúce. A ja vám môžem povedať, že s niektorými z vašich kolegov aj z vašej strany, keď som sa rozprával súkromne o tom, čo si o Zákonníku práce myslia, tak mi povedali, že je to nezmysel. Ale zároveň povedali, že budú musieť za to hlasovať. Nestretol som sa ani s jedným poslancov z opozície, ktorý by si myslel, že postoje, kritické postoje voči tomuto Zákonníku práce sú nezmyslom, ale že to musia hovoriť.

    A ešte jedna vec. Totižto ten dôvod, jeden z dôvodov, prečo to bolo naozaj také zlé a ešte stále to je zlé, keď už menej, je ten, že ten pôvodný návrh zrejme nevznikol na ministerstve práce. Myslím, že pani ministerka to nepriamo priznala, keď v diskusii televíznej 11. marca v TA3 povedala, že ona sama nesúhlasí s niektorými ustanoveniami ministerského alebo akože ministerského návrhu Zákonníka práce. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo Zákonník práce, tak ako bol predložený, je zlý.

  • Posledná faktická poznámka pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vy ste okrem iného spomenuli, že bolo až trápne, ako poslanci opozície používali ťaháky. No, myslím si, že nie poslanci opozície boli tí, ktorí používali ťaháky, lebo vedeli povedať svoj názor aj bez, ale poslanci vaši, ktorí si nedali ani tú námahu, aby si to aspoň predtým prečítali.

    Po druhé. Druhý deň tu rokujeme o novele Zákonníka práce. Sú tu neskutočné priepasti a barikády medzi nami, medzi hlavne stranou SMER a stranami opozície. Niekedy mám taký dojem, že hovoríme o úplne iných veciach. Ale to je preto, že inak rozmýšľame.

    Ja som si myslela, že po tom, ako sa komunistická strana nedostala do parlamentu, že tu už nemôžeme očakávať v 21. storočí to, že sa tu bude rozprávať na pôde Národnej rady o vykorisťovateľoch. Tu sme sa dopočuli včera a dnes, že zamestnávatelia takmer všetci sú vykorisťovatelia. Rada by som sa spýtala, ako sa k tomu stavajú vaši poslanci, ktorí tu nevystupovali včera ani dnes, ktorí sú podnikatelia. Keď sa pozriete medzi seba, spomenul to aj môj predrečník, tak oni tú chýbajú.

    A, pán poslanec, používať stanovisko konferencie biskupov a pápežskú encykliku z vašich úst je trošičku zarážajúce keďže žiaľbohu, alebo priniesla to demokracia, v Národnej rade ešte aj teraz sedia takí, ktorí majú titul RSDr. a používať tieto výrazy a hlavne to, že strana SMER prebrala slovíčko solidarita a táto solidarita vznikla práve v týchto pápežských encyklikách, tak to je trošičku zarážajúce a myslím si, že aj hanlivé. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Faič, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vo svojom vystúpení som požiadal o možnosť a zhovievavosť pri podaní mojich argumentov pri prerokovávanej novele Zákonníka práce. Ja som rád, že väčšina z vás, a najmä kolegov z opozície, túto moju požiadavku akceptovala.

    Pán poslanec Mikloš, ja súhlasím s vami, že iná predloha bola predložená do vlády alebo ešte takto, iná bola predložená na verejnú diskusiu, iná bola do vlády a je tu konečné znenie, ktoré prerokovávame. Ale to je legislatívny proces, ktorý, samozrejme, všetky požiadavky, ktoré vyplynú z pripomienkového konania a z ďalších diskusií sú úplne prirodzené. Ja som vo svojom vystúpení povedal, že podporujem novelu Zákonníka práce, ktorá je predložená v tomto parlamente.

    K pani poslankyni Sárközy. No, ja s vami súhlasím, že sme úplne iní. A ja som rád, že máme iné postoje k rôznym veciam. Skutočne som rád. Nemyslím si ale, že používanie istých argumentov, ktoré sú, ja neviem istými zdrojmi pre pochopenie aj sociálno-ekonomického vývoja, sú dané len vám, pretože sa hlásite, ja neviem ku konzervatívnemu alebo liberálnemu mysleniu. Nemyslím si to, že to je len pre vás a dokumentujem to aj tým, že nie vždy možno dokážete aj ich naplnenie v praxi najmä v záujme občana uskutočniť.

    A k tomu môjmu pozadiu, ktoré mám z hľadiska teda istej minulosti. No, viete, keď sme boli vo vláde spolu, vtedy vám to nevadilo, pretože ste sedeli vo vládnej koalície...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec Faič. Ako posledný z písomne prihlásených v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo. Pán poslanec nie je prítomný. Keďže už raz stratil poradie, prichádza o možnosť vystúpiť v rámci písomne prihlásených rečníkov. Tým sme v zmysle rokovacieho poriadku vyčerpali vystúpenia všetkých písomne prihlásených rečníkov, a preto sa chcem opýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči.

    Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Bauer, pán poslanec Goga, pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Mikloš. Chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a ako prvý pri vystúpi pán poslanec Bauer. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, pani ministerka, dovoľte, aby aj ja som sa vyjadril k tomuto zákonu roka.

    Najprv sa chcem vyjadriť k tej téme odborov a sociálnemu učeniu cirkví, ako pán poslanec Faič tu hovoril. Myslím si, že tento návrh novely Zákonníka práce vznikol na podporu postavenia odborárskych bossov, ktorí pred voľbami neskrývane podporovali politickú stranu SMER. Motiváciou vlády je splatiť politický dlh. To je myslím jasné každému.

    Z hľadiska sociálneho učenia cirkví treba hneď na úvod povedať, že je určite nesprávne, keď odbory podľahnú pokušeniu ťažiť zo svojho mocenského postavenia a presadzovať požiadavky vyslovene politické. To je tiež Laborem exercens, pán poslanec Faič.

    Narastanie moci je nebezpečné aj pre odbory samotné. Predáci odborov tiež konajú podľa princípov zisku v úvodzovkách a snažia sa dosiahnuť toľko výhod, koľko im sila odborov dovoľuje. Pritom si ale treba uvedomiť, že pracujúci sa nestali členmi odborov, aby slúžili politickým cieľom. Tomu slúžia iné združenia, politické strany. Odbory nemajú podliehať uzneseniam politických strán a ani nemajú byť s nimi príliš späté, lebo ak sa to stane, ľahko sa dostanú do rozporu svojou úlohu, ktorou je zaisťovanie práv pracujúcich v rámci všeobecného blaha celého spoločenstva.

    Aby som to presne citoval. „Činnosť odborov je obmedzená právom ich členov na náboženskú, mravnú a politickú slobodu.“ Toto treba veľmi zdôrazniť v čase, keď sa na Slovensku prejavuje snaha odborárskych predákov hlásiť sa k socialistickej ideológie. Môže to v odboroch znevýhodňovať pracujúcich s odlišným náboženským alebo politickým presvedčením.

    Dôležitou povinnosťou odborov je udržiavať vnútornú demokraciu. Odbory vznikajú slobodným združením pracujúcich a ich predstavitelia sú vo všetkých rozhodnutiach povinní riadiť sa vôľou členov. Odboroví predáci, samozrejme, môžu ovplyvňovať názory ostatných členov, ale sú povinní dať každému možnosť vysloviť svoj názor. Odborárska politika nesmie byť vo svojom vnútri oligarchická. Odbory majú veľký vplyv na sociálnu politiku a politiku štátu celkovo, a preto majú i veľkú zodpovednosť a musia zodpovedať za spravodlivý vývoj sociálneho a politického poriadku spoločenstva.

    V diskusii o Zákonníku práce pred rokovaním Národnej rady často zaznelo, že zamestnanci nemôžu znášať podnikateľské riziko. Že podnikateľské riziko môže znášať len zamestnávateľ. To znamená, ani zástupcovia zamestnancov, či už je to zamestnanecká rada, alebo sú to zástupcovia odborových organizácií nemôžu znášať podnikateľské riziko. Ak teda niekto nemôže znášať riziko, nemôže niesť zodpovednosť, tak potom nemôže si vyžadovať, aby mal vplyv ako subjekt, ktorý túto zodpovednosť a riziko musí znášať.

    Reprezentatívny prieskum verejnej mienky, ktorý si Republiková únia zamestnávateľov dala vypracovať, potvrdil nesúhlas väčšiny obyvateľstva s novelou Zákonníka práce. Podľa veľkej väčšiny dospelej populácie na Slovensku by Zákonník práce mal byť formulovaný tak, aby mal pozitívny vplyv na hospodársky rast Slovenska a zároveň pôsobil na znižovanie nezamestnanosti.

    Takýto názor má viac ako 85 % dospelých Slovákov. Opak si myslí od 6 do 12 % obyvateľstva na Slovensku. Takmer 60 % dospelých obyvateľov Slovenska nepodporuje zmeny Zákonníka práce smerujúce k obmedzeniu vykonávania zamestnania ako živnostník. Takéto opatrenia, naopak, podporuje tretina obyvateľstva.

    Najväčší odpor proti zamýšľaným zmenám je práve v radoch samotných živnostníkov, keď nové návrhy podporuje len 25 % z nich, kým proti navrhovaným zmenám je až 78 % živnostníkov. Nadpolovičná väčšina dospelých obyvateľov Slovenska nesúhlasí so zvýhodňovaním odborárskych pracovníkov. Zvýšenú ochranu odborárskych pracovníkov proti prepusteniu podporuje približne 40 % populácie Slovenska. Proti takémuto zvýhodňovaniu je približne 56 % obyvateľstva. Podobná väčšina nepodporuje platenie miezd odborárskych predstaviteľov z prostriedkov zamestnávateľa.

    Približne 55 % obyvateľov starších ako 18 rokov je toho názoru, že slovenské odbory nevedia dostatočne účinne a odborne zastupovať záujmy pacujúcich. Práci odborov na druhej strane dôveruje 38 % dospelých Slovákov. Kritickejšie názory na prácu majú, pochopiteľne, mladší ľudia, živnostníci, ale aj ľudia s vyšším vzdelaním a vyšším príjmom.

    Obyvatelia Slovenska sa tiež kriticky vyjadrili aj k exkluzívnej spolupráci Konfederácie odborových zväzov s jednou politickou stranou. Takúto spoluprácu považuje za správnu 12 % dospelej populácie Slovenska. Naopak, za nesprávnu ju považuje približne 84 % Slovákov. Tento názor je veľmi podobný vo všetkých skúmaných cieľových skupinách.

    Aj z tohto prieskumu vyplýva, že samotný zámer predkladateľa posilniť vplyv odborov nemá takmer žiadnu podporu medzi obyvateľmi. Je nezmyselný a dovolím si povedať, že je škodlivý pre celé podnikateľské prostredie.

    Pokiaľ ide o uvoľňovanie zamestnancov na výkon funkcie v odboroch, pôvodný návrh ministerstva bol neuveriteľne ústretový k odborárskym predákom a bol, myslím si, prejavom nostalgie za minulým režimom neslobody, keď peniaze nemali hodnotu.

    Dnešný návrh poskytnutia pracovného voľna na výkon funkcie v odboroch s náhradou mzdy len na 16 hodín v mesiaci je miernejší, ale stále je neopodstatnený a vo svojej podstate aj kontraproduktívny.

    Samozrejme, že zhoršuje podnikateľské prostredie a aj týmto zbavuje našu krajinu jednej z podstatných výhod, ktoré ocenila aj Európska komisia vo svojej poslednej hodnotiacej správe. Aj ustanovenie, ktoré predpisuje zamestnávateľovi povinnosť umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa súvisiacich s účelom vstupu aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, nesie v sebe základný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky z dôvodu porušenia vlastníckych práv.

    Čerešničkou na torte rozširovania právomocí na úkor samotných zamestnancov je návrh, aby kolektívne vyjednávanie, spolurozhodovanie a kontrolnú činnosť v podniku mali iba odbory. Zamestnaneckým radám sa berie kompetencia spolurozhodovať.

    Účel tohto návrhu je jednoznačný. Ide o snahu zlikvidovať existujúce zamestnanecké rady, ktoré stratia opodstatnenosť, keďže budú zbavené podstatných právomocí. Dôvodom si myslím, že je strach odborov z poklesu svojej členskej základne a z konkurencie zo strany zamestnaneckých rád.

    V prípade prijatia tohto ustanovenia sa odbory stanú výhradným zástupcom zamestnancov bez ohľadu na to, koho skutočne reprezentujú a či si ich prítomnosť väčšina zamestnancov želá alebo nie.

    Nezmyselnosť tohto návrhu, ktorého jediným účelom je zvyšovať moc odborov, ilustrujú i podmienky pre stanovenie reprezentatívnosti jednotlivých orgánov. Zatiaľ čo odborový zväz je občianske združenie, na ktorého založenie stačia traja zamestnanci a nemusí preukazovať svoju reprezentatívnosť, pre vznik zamestnaneckej rady je potrebná účasť viac ako 50 % zamestnancov.

    Tento návrh je aj v rozpore s bežnou praxou v krajinách Európskej únie, kde sú zamestnanecké rady prakticky rovnoprávnym subjektom v dialógu so zamestnávateľom.

    Teraz k pojmu flexiistota alebo flexicurita. Tento pojem sa používa spojením s trhom práce v ostatných rokoch, a to predovšetkým v štátoch Európskej únie. Zaviedli ho do praxe Dáni ako slovo flexicurita ako spojenie slov flexibility a security. Charakterizuje celý dánsky trh práce. Podstatným prínosom tohto systému je, že bezpečnosť a flexibilita si neodporujú, teda bezpečnosť nejde na úkor flexibility a bezpečnosti a naopak.

    V dánskom systéme je trh práce budovaný na rovnováhe jednoduchého spôsobu prepustenia zamestnanca z práce pri dostatočnom sociálnom zabezpečení v nezamestnanosti. Makroekonomické problémy vyvolané nerovnováhami na trhu práce sú rýchlo flexibilne riešené sociálne vyváženým spôsobom.

    Dánske ministerstvo práce popisuje opatrenia na trhu práce ako zlatý trojuholník medzi flexibilnými pravidlami pre prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, dostatočným systémom podpory a masívnymi aktivačnými opatreniami, ktoré motivujú ľudí pracovať a zároveň im umožňujú získavať kvalifikáciu na trh práce.

    Dovolil som si týchto pár slov o dánskom modeli aj preto, lebo hodnotiaca správa Európskej komisie z tohto roku posudzuje implementáciu Lisabonskej stratégie spoločenstva predovšetkým z hľadiska štyroch prioritných oblastí schválených na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci tohto roku, a to viac investícií do vedy, výskumu a inovácií, po druhé, uvoľnenie potenciálu pre podnikanie, predovšetkým pre malé a stredné podnikanie, a po tretie, lepšie prispôsobenie trhov práce založené na flexiistote. Štvrté, energetická politika a klimatické zmeny. Čiže dánsky model založený na flexiistote je akýmsi vzorom a silným odporúčaním pre všetky členské krajiny Európskej únie.

    Ak vychádzame striktne z cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie, malo by byť jednoznačnou snahou pripravovanej novely Zákonníka práce upraviť vzťahy medzi zamestnancami, zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi tak, aby novela prispela k zvýšeniu zamestnanosti a zabezpečeniu flexibility trhu práce.

    Európska stratégia zamestnanosti zohráva hlavnú úlohu pri uskutočňovaní cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti a trhu práce. Podľa nej si úspešné uskutočnenie lisabonskej agendy vyžaduje, aby politika zamestnanosti členských štátov vyvážene napomáhala trom vzájomne sa doplňujúcim a podporujúcim cieľom plnej zamestnanosti, kvality a produktivity práce, sociálnej súdržnosti a začleneniu sa do spoločnosti.

    Pozrime sa teraz na problematiku z pohľadu zamestnávateľov. Mnohí z vládnej garnitúry sa stále pozeráte na podnikateľov ako na ziskuchtivcov, ktorých najväčšou túžbou je nahonobiť čo najväčší zisk, samozrejme, na úkor zamestnancov, čo je vraj samo osebe neetické správanie. Zabúdate, alebo ste ani nepočuli o tom, že aj biznis či podnikanie môže byť založený na morálnom základe a na cnostiach.

    Pán poslanec Faič bude určite poznať práce vynikajúceho filozofa a spisovateľa Michaela Novaka, ktorého všetci štyria starí rodičia pochádzali z východného Slovenska.

    Dovoľte, aby som zacitoval z jeho knihy Biznis ako poslanie. Podľa Michaela Novaka „tromi kardinálnymi cnosťami biznisu, teda podnikateľa sú tvorivosť, budovanie spoločenstva a praktický realizmus. Je zrejmé, že každá z týchto cností si vyžaduje podporu iných dobrých návykov. Tvorivosť napríklad potrebuje odvahu, návyk tvrdo pracovať a vytrvalosť. Budovanie spoločenstva si vyžaduje čestnosť, veľkodušnosť a cit pre spravodlivosť. Realizmus v sebe zahŕňa schopnosť počúvať, byť pozorný a vnímavý, ako aj schopnosť rozmýšľať v širokých súvislostiach, byť sebakritický a ochotný uznať svoje chyby. Všetky tieto cnosti potrebujú pracovníci nielen na tých najvyšších miestach, pretože napĺňajú potrebu človeka po osobnej angažovanosti a dokonalosti.“ Toľko citát.

    Každá múdra vláda by si mala vážiť aj podnikateľov, pretože vďaka ich cnostiam majú zamestnanci prácu. A to je predsa náš spoločný cieľ plná zamestnanosť.

    Ale môžem zacitovať aj iných autorov, napríklad Peter Drucker, rakúsky spisovateľ, ktorý bol autorom mnohých kníh o manažmente, hovorí, „že najvyšším zdrojom hospodárskeho rozvoja sú ľudia. Sú to ľudia, nie kapitál alebo suroviny, kto rozvíja ekonomiku. Ľudia, ktorí dokážu zorganizovať prácu novým spôsobom, ktorí dokážu vybudovať efektívnu organizáciu vyškolených talentovaných ľudí, ľudia schopní posúdiť veci a zodpovedne rozhodovať“.

    Som veľmi rád, že mnohí z poslancov aj SMER-u majú skúsenosti z organizovania práce a boli zamestnávateľmi.

    Na otvorenie automobilky KIA 24. apríla tohto roku som sa potešil, keď som videl súčasného predsedu vlády Roberta Fica aj predsedu predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu spolu na slávnostnom akte. Je to prejavom politickej kultúry. Ale ešte radšej by som bol, ak by Robert Fico aj počúval zástupcov týchto najvýznamnejších automobilových investícií na Slovensku za posledné roky, pretože majú vysoký podiel na súčasnom špičkovom hospodárskom raste a obchodnej bilancii.

    Predstavitelia automobiliek na Slovensku poslali pánovi premiérovi list, v ktorom kritizovali možné zásahy do pracovného práva. Pán Alain Balderou, vyslovuje sa to Balderu, odvtedy napísal pánovi premiérovi: „Zákonník práce bol doteraz konkurenčnou výhodou Slovenska. Ak novela vstúpi do platnosti, stane sa prekážkou.“

    Aj z tohto listu jasne vidno, že ak by vláda v oblasti pracovného práva v takom stave, v akom je dnes Zákonník práce neurobila nič a vôbec sa nezaoberala novelou, bolo by to pre Slovensko najlepšie riešenie.

    Pri rokovaní so zástupcami zamestnávateľov došlo k čiastočnej akceptácii ich argumentov a oproti pôvodnému návrhu, ktorý ministerstvo predložilo začiatkom februára na diskusiu, bolo 18 pripomienok akceptovaných. Ale nebolo akceptovaných ďalších 27 pripomienok, z čoho vidno, že vláda žiadne cnosti na podnikateľoch nevidí.

    Ďalších 5 pripomienok zostali ako rozpor. Verím, že sa vyriešia v prospech Slovenska. Niektoré som už spomenul. Spomeniem na záver ešte jednu vážnu zmenu – súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Uvedené ustanovenie výrazne obmedzuje flexibilitu a zvyšuje náklady zamestnávateľov pri organizačných zmenách. V konečnom dôsledku ide proti zamestnancom a zhoršuje podnikateľské prostredie hlavne v oblasti malého a stredného podnikania, čo bude mať negatívny vplyv na tvorbu pracovných miest v budúcnosti, najmä v menej rozvinutých regiónoch Slovenska.

    Z pohľadu ochrany zamestnanca je súčasný stav postačujúci. Po doručení výpovede, ak zamestnanec dostane výpoveď z organizačných dôvodov, môže si vybrať, buď dostane adekvátne odstupné a z firmy odíde, alebo mu bude plynúť výpovedná lehota, počas ktorej si môže hľadať nové zamestnanie, čo v prípade flexibilného pracovného trhu by nemal byť problém.

    Váš návrh v podstate predpokladá, že pracovný návrh bude menej pružný, a preto vzniká potreba väčšej ochrany zamestnanca. Ale samotný predpoklad znepružnenia pracovného trhu je zlý a svedčí tiež o tom, že zachovať súčasný stav tejto právnej normy by bolo pre všetkých aj zamestnávateľov, aj zamestnancov najlepšie riešenie.

    Klub 500 správne zdôrazňuje, že nie je dobré, ak sa za etalón štandardného Zákonníka práce považujú normy starých členských krajín Európskej únie. Európa už sama osebe musí bojovať s vlastnou konkurencieschopnosťou voči Spojeným štátom, ale aj voči Číne. O tom, že tento boj prehráva, svedčí aj nereálnosť a nesplnenie cieľov Lisabonskej stratégie a neustále sťahovanie sa nadnárodných spoločností smerom ďalej na východ.

    Slovenská republika má však pred sebou ešte dlhú cestu k tomu, aby sa úrovňou ekonomiky a životnej úrovne všetkých aj zamestnancov vyrovnala priemeru Európskej únie. K tomu potrebujeme vysoké tempo hospodárskeho rastu, vytváranie podmienok na motivovanie k novým investíciám spojeným s tvorbou nových pracovných miest.

    Ešte stále na Slovensku je málo ľudí, ktorí či po škole, alebo neskôr chcú zostať na strane zamestnávateľov a pomôcť vytvárať pracovné miesta, oproti vyspelým krajinám niekoľkonásobne je tento pomer nižší. Na to musí vytvárať podmienky Zákonník práce tak, aby zo Slovenska neodchádzalo na dividendách pre zahraničných investorov 70 miliárd korún ročne, ale aby tieto prostriedky zostávali na Slovensku vo forme nových investícií a nových pracovných miest.

    Zodpovednosť za tvorbu a napĺňanie sociálnych programov v spoločnostiach nemajú predstavitelia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ani odborárski funkcionári, ale zamestnávatelia.

    Preto štandardy, ktoré určuje Zákonník práce by nemali ísť nad rámec možností, ktoré dovoľuje ekonomika Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Faič, poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo odovzdávam pánovi Faičovi Vladimírovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Bauer, poznáme sa roky a máme korektné vzťahy. Ja si ťa vážim pre tvoju vecnú argumentáciu a úplne normálne vzťahy či už vo výbore, alebo aj tu v pléne. Samozrejme, že máš právo používať svoj spôsob argumentácie aj zdroje, z ktorých čerpáš. Predsa len ako kresťanský demokrat možno by som očakával, a teraz mi prepáč, že to takto trošku osobne aj staviam, prečo používaš len argumentáciu, ktorá ide z prostredia zamestnávateľov, ktorá hovorí len o podnikateľskom prostredí a ktorá sa nedotýka napríklad aj prieskumu alebo aj petície, ktorá išla cez odbory iných výskumov, ktoré hovorili o tom, aký majú občania vzťah k novele Zákonníka práce a, samozrejme, že aj k tomu pracovnému prostrediu a k tej sociálnej situácii a k celkovým pracovnoprávnym podmienkam a pracovnoprávnym vzťahom zamestnanca. Toto je pre mňa trošku taký problém, a preto aj to moje používanie argumentov smeruje k istým zdrojom, ktoré by som predpokladal skôr automaticky, že budú aj v tom prostredí, v ktorom pôsobíš. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, použili ste Dánsko ako veľmi pekný príklad uplatnenia flexicurity. Áno, skutočne Dánsko môže prezentovať túto politiku. Je tam skutočne veľmi nízka slabá legislatívna ochrana zamestnancov, ale sú tam intenzívne opatrenia na trhu práce a čo je podstatné, sú tam veľmi vysoké dávky v nezamestnanosti. Tam človek, keď sa stane nezamestnaným, má dávky od 70 do 90 % bývalej mzdy.

    Dánsko je skutočne špecifickým problémom, resp. príkladom. Môžeme napríklad spomenúť job sharing, keď sa tri pracovné miesta delia medzi štyroch zamestnancov. Každý z tejto štvorice je štvrťroka nezamestnaný, nestráca pracovné návyky; ale ešte raz – je hmotne zabezpečený, neživorí.

    A druhá poznámka. Vami spomínaný Peter Drucker, veľmi som rada počula toto meno, je to ozaj nestor svetového manažmentu. Troška vás poopravím, skôr sa považuje za amerického autora, nakoľko od svojich 20 rokov žil v Spojených štátoch. V 60. rokoch je známe jeho pôsobenie v Japonsku. Je považovaný aj za jedného z tvorcov japonského zázraku. Čítala som väčšinu jeho diel. Čítala som všetky články, reportáže, rozhovory, ktoré boli s ním urobené v jeho posledných rokoch života a môžem povedať, že sa mýlite. Politika SMER-u – sociálnej demokracie je plne v súlade s jeho životnou filozofiou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Bauer, v závere svojho vystúpenia ste spomínali aj ekonomické aspekty Zákonníka práce. Jeho negatívny možný dopad na hospodársky rast v krajine, ale zaiste, že je zaujímavou otázkou, čo nás bude zhruba stáť Zákonník práce a či vôbec na to máme ekonomicky, aby sme mohli realizovať v praxi Zákonník práce.

    Chcem uviesť, že odhadované náklady na realizáciu novelizácie Zákonníka práce vychádzajú okolo 1 až 1,5 miliardy korún podľa mojich informácií, zhruba čo sa týka činnosti odborov okolo 300 miliónov.

    Na druhej strane je potrebné uviesť, že úroveň hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa Slovenskej republiky dosahuje zhruba okolo tých 40 až 60 %. To je veľmi široké rozpätie, avšak čo chcem hlavne uviesť, mzdy sú však mnohonásobne nižšie. Sú tretie najnižšie v Európskej únii a dokonca mzdy o 20 % sú nižšie ako v krajinách, ktoré sú nám najbližšie, teda vo Vyšehradskej štvorke.

    Do okruhu verejných financií, teda do štátneho rozpočtu toto, čo môže ovplyvniť štát, prispieva aj formou daní a formou odvodov, a tu sme zase opačne na špici, teda zaokrúhlene to vychádza okolo tých 40 %.

    Čo sa týka podnikov nefinančného sektora, tak tie mali za minulý rok zisky okolo 280 miliárd, takže Slovensko už len z tohto čísla na zvýšenie platov a na dopady ekonomické, ktoré Zákonník práce môže mať, má, a preto nemožno povedať, že Zákonník práce, jeho novelizácia zaťaží, sťaží ekonomický rast a prípadne, že nie sú finančné ekonomické zdroje na jeho realizáciu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. Pánovi poslancovi Faičovi, ktorý sa pýtal, prečo použijem len argumentáciu zamestnávateľov. Toľko, lebo vidím, že vy používate len argumentáciu pre zamestnancov a mne sa to zdá, že to nie je vyvážené. A pokiaľ Zákonník práce nebude vyvážený aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov, tak nevznikne dobrá norma práce, pretože, keď sa pozeráte, len to, čo je dobré pre zamestnancov a proste nevidíte zamestnávateľov, no tak postupne tých pracovných miest môže ubúdať a práve tu by mal zákonník zabezpečovať flexibilitu práce.

    K pani kolegyni Nachtmannovej, ktorá mi povedala, že sa mýlim, chcem povedať, no, ja som citoval Petra Druckera, ako sa môžem mýliť, keď ho citujem a ukážem vám, odkiaľ som ho citoval, čiže neviem, ako ste k tomu došli a on ako teoretik v oblasti manažmentu tiež sa vyjadril veľmi v prospech zamestnávateľov a na ich obhajobu a tiež z toho istého dôvodu, že je potrebné vidieť aj zamestnancov, aj zamestnávateľov, pani ministerka.

    K pánovi poslancovi Haleckému. Ja si myslím, že bude mať táto novela dopad na ekonomiku, hlavne pre malých, stredných podnikateľov, už nie taký veľký na zhoršenie ekonomiky. Už nie taký veľký ako ten pôvodný návrh, podstatne menší, ale dá sa to napočítať presne, koľko bude mať. Však myslím, že to aj niektoré zamestnávateľské zväzy spočítali, a to nie je dobré, proste prečo zhoršovať ako súčasne existujúci stav. Čiže každé zhoršenie proste, ako na čo robiť, na čo robiť zmenu, ktorá niečo zhoršuje, aj keď je to malé zhoršenie, tak je to zlé. Čiže radšej, keď nevieme zlepšiť, tak radšej nechajme súčasný stav. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz budeme pokračovať ďalej vystúpeniami v rozprave. Slovo má pán poslanec Pavol Goga. Pripraví sa pán poslanec Pavol Minárik.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, v dôvodovej správe sa okrem iného píše: „Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná atď.“

    Ja by som chcel toto doplniť o ďalšie atribúty. Slovenská republika dobrovoľne vstúpila do zväzku Európskej únie. K tomuto zväzku musela prispôsobiť aj svoje zákonodarstvo vrátane pracovného práva. Slovenské zákonodarstvo tak ako zákonodarstvo ostatných členských krajín Európskej únie sa musí vyvíjať na princípoch vyplývajúcich zo zmluvy o založení Európskej únie, pôvodne Rímskej zmluvy.

    Slovenská republika je povinná plniť záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o Európskej únii, a teda musí plniť aj ustanovenia tých článkov zmluvy, ktoré sa týkajú pracovného práva. V súlade s čl. 136 Zmluvy o Európskej únii členské štáty rešpektujúce základné sociálne práva, ako sú ustanovené v Európskej sociálnej charte a Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg a rozvoj ľudských zdrojov.

    Na dosiahnutie uvedených cieľov Európska únia podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú zlepšenia najmä pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov, pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov a porád s pracovníkmi, opätovného zapojenia osôb vylúčených z trhu práce, sociálneho dialógu, rovnosť medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania.

    Pracovné právo vyplývajúce z tejto zmluvy o založení Európskej únie, zo smerníc Európskej únie, z Európskej sociálnej charty, z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce rozvíjajúcich tieto články vždy malo, má a bude mať ochranné prvky. Tieto rešpektujú všetky členské krajiny.

    Pracovné právo Európskej únie sa dotýka a ovplyvňuje takmer polovicu národných pracovnoprávnych úprav všetkých krajín Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Všetky sociálne normatívy, ktoré vyplývajú zo základnej zmluvy o založení Európskej únie vrátane jej zmien a doplnkov majú priamu právnu účinnosť. Preto priamo a bezprostredne zaväzujú nielen štátne orgány pri tvorbe národných právnych predpisov, ale aj všetky právnické osoby a fyzické osoby každého členského štátu, t. j. vrátane zamestnávateľov.

    Návrh novely Zákonníka práce obsahuje celý komplex právnych nástrojov zvýšenia flexibility pracovného práva aj do budúcnosti. Pojem závislej práce vymedzený v návrhu novely Zákonníka práce je upravený v zákonoch takmer všetkých členských krajín Európskej únie. Vychádza z odporučenia Medzinárodnej organizácie práce a je v súlade s požiadavkou Európskej komisie v Zelenej knihe. Európska komisia zdôraznila, že problémom týkajúcim sa osôb, ktoré sú nútené vydávať sa za samostatne zárobkovo činné osoby s cieľom obísť vnútroštátne závery teda alebo zákony by sa mali zaoberať v prvom rade členské štáty.

    Ak hovoríme a spomíname aj Zelenú knihu, už tu bol citovaný a vybraný aj citát, myslím, že to bol pán poslanec Štefanec. Je tam aj viac citátov. Ja si dovolím prečítať jeden citát z tejto Zelenej knihy. „Existujú však dôkazy o škodlivých vplyvoch spojených so stúpajúcou rozmanitosťou pracovných režimov. Existuje riziko, že časť pracovnej sily zostane uväznená v po sebe idúcich krátkodobých nízko kvalifikovaných zamestnaniach s neadekvátnou sociálnou ochranou, a tým sa dostane do zraniteľného postavenia. Takéto zamestnania však môžu najmä pre ľudí s určitými ťažkosťami slúžiť aj ako odrazový mostík, aby sa stali súčasťou pracovnej sily.“

    Na záver mi dovoľte jednu vetu, že implementácia zákonov Európskej únie a pravidiel zo Zákonníka práce je zjavná, a preto podporím tento Zákonník práce. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a dávam slovo pánovi poslancovi Haleckému Jozefovi.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som sa chcel dotknúť tej pasáže, kde pán poslanec spomenul otázku miezd. Chcem iba povedať, že vláda môže ovplyvňovať priamo mzdy iba vo verejnom a štátnom sektore, ako som povedal. Súkromný sektor možno ovplyvňovať iba nepriamo, teda cez niektoré legislatívne opatrenia, a to hlavne cez zákon o minimálnej mzde, zákon o kolektívnom vyjednávaní, ale aj, ako sme už spomínali, do určitej miery aj podľa ustanovení Zákonníka práce.

    Chcem podotknúť, že kolektívna zmluva platí nielen pre odborárov, ale takisto aj pre zamestnávateľov. Mzdu zamestnávateľ zvyšuje od seba málokedy, väčšinou to býva na nátlak, na upozornenie, ale hlavne, o čom hovoríme, to je vyjednávanie odborov alebo v krajnom prípade ako hovoríme o štrajku. Vždy mzdy sa väčšinou vybojúvavajú, dokonca aj super bohaté zahraničné firmy mzdy zvyšujú iba mierne ako domáce firmy, to znamená zhruba o tých 10 až 30 % v regióne, a to aj preto, aby nachytali tých lepších, kvalitnejších pracovníkov.

    Takže aj z tohto dôvodu je potrebné, aby sme sa pozerali na Zákonník práce ako na obojstranný, obojsmerný proces, teda jeho vplyv na hospodárenie, na ekonomiku, ale opačne, aký vplyv zákonník má na to, aby dosiahol mzdy, ktoré sú adekvátne množstvu a kvalite práce, ktorú vykonávajú zamestnanci. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, pani ministerka, vláda SMER-u nám predložila výsledok svojho faustovského komplotu s odbormi. Teraz nechcem hovoriť o tom, že kto je Faust a kto je Mefisto.

    No, na jednej strane sú odborárski bossovia, ktorí už dlho pred voľbami kričali, vláda odstúpiť a voľte SMER, čím z odborov urobili politickú organizáciu, ktorá robí politiku. To prvé bez zmocnenia členov, to druhé bez mandátu voličov. Asi aj preto sú odbory s neustále klesajúcou členskou základňou.

    Na druhej strane máme SMER, ktorý cez Zákonník práce chce zabetónovať odborárskym bossom neprimerané postavenie a dobre platené miesta pre zopár vyvolených. Títo však pre prosperitu podniku nebudú musieť urobiť skoro nič, lepšie povedané vôbec nič. Na každý faustovský komplot však niekto dopláca. Raz je to chudera Margarétka, teraz to budú zrejme robotníci, drobní živnostníci a nezamestnaní.

    Odbory presadzujú záujmy svojich členov, nie nečlenov, teda nepresadzujú ani záujmy nezamestnaných. Namiesto posilňovania pôsobnosti inšpektorátov práce posilňujú svoju pôsobnosť.

    Pod rúškom ochrany pracujúcich zvyšujú náklady zamestnávateľom a znižujú úroveň prostriedkov na mzdy pre tých, ktorí skutočne poctivo pracujú a ktorých vraj zastupujú, aby oni odborárski bossovia, ktorí naozaj chcú moc za peniaze zamestnávateľa, údajne chránili práva zamestnancov. Nevadí, že mnohí zamestnanci o to nestoja, čo vyjadrujú aj svojou neúčasťou v odboroch, ako som už na začiatku povedal, členská základňa odborom neustále, neustále klesá.

    Odbory a vláda SMER-u oberajú tých, ktorí si chcú privyrobiť k platu o nadčasy nad limit. Výrazne komplikujú situáciu najmä v zdravotníctve, znižujú atraktivitu Slovenskej republiky pre investorov, namiesto riešenia problémov zamestnancov robia politiku a nezastávajú záujmy tých, ktorých by mali, ale predovšetkým svoje.

    Kladiem si otázku. Hospodárstvo dneska rekordne rastie, nezamestnanosť je najnižšia za celé obdobie, reálne mzdy stúpajú, koruna je rekordne silná, investori k nám prichádzajú. Určite aj v dôsledku toho, aký máme Zákonník práce.

    Prečo teda máme zhoršiť tieto podmienky? Prečo? Robert Fico by lepšie urobil pre túto krajinu, keby nerobil nič. Ten, kto nič nerobí, nič nepokazí. On totižto nemôže zaprieť svoju minulosť a zo Zákonníka práce robí namiesto toho, aby sa hľadali cesty spolupráce triedny boj.

    Zo strán vládnej koalície ma potešil antikomunista Ján Slota, keď to, čo vy predkladáte, pomenoval celkom presne, že odborári by si mali uvedomiť, že komunizmus skončil v roku 1989. Som zvedavý, že či SNS jeho slová aj naplní skutkami.

    Prílišná regulácia trhu je určite brzdou ekonomického rastu, a to vieme dobre všetci. Ekonomický expert Pavel Kohout vo svojej knihe Vitamíny pro rast ekonomiky, duben, teda apríl 2006 hovorí o najpreregulovanejších Zákonníkoch práce. Tie sa vyskytujú aj v takých krajinách, ako je Brazília, Laos, Egypt, aby som nebol teda krutý, že sme my stále mimo Európy, ale aj v Grécku, v Ekvádore a v Maroku.

    Myslím, že naši pracujúci by nechceli pracovať v týchto krajinách a že tam nie je práve ten sociálne najspravodlivejší štát. Myslím, že by radšej pracovali vo Švajčiarsku, kde je vysoká miera ekonomickej aktivity obyvateľstva 79 %, kde sú skoro najvyššie mzdy, a keď dosiahli úroveň nezamestnanosti 4 %, považovali to za ťažko krízový stav, a to má Švajčiarsko veľmi liberálny pracovný trh a veľmi liberálnu reguláciu. Miera odborovej organizácie je tam veľmi nízka a odborových bossov prakticky ani nepoznajú. Myslím, že tam by ste mali veľké problémy, nemali by ste veľmi s kým vyjednávať.

    Najlepší sociálny štát je taký, ktorého občania sú dostatočne bohatí na to, aby nepotrebovali podporu a ochranu štátu, nech je preto vaším vzorom skôr to Švajčiarsko ako štáty Latinskej Ameriky.

    Zamestnávatelia budú po schválení Zákonníka práce v súčasnom znení potrebovať určite viac prostriedkov, môžeme sa dohadovať o to koľko, aj keby, že je to len o trochu viac, určite to neprospeje mzdám zamestnancov, ale budú potrebovať hlavne viac peňazí na to, aby mali dobrých právnikov, aby sa s týmto Zákonníkom práce vysporiadali. Zamestnanci prídu skôr o slobodu rozhodovať sa a rovnováha vo vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa sa dá podľa mňa dosiahnuť iba tak, že si zamestnanec bude môcť vyberať, to znamená, že budeme podporovať, aby bolo viac práce.

    Nezamestnaní budú mať tak viacej možností zamestnať sa a menej problémov. Isteže vám, pani ministerka, budú dnes povďačné mnohé skupiny. Ja by som však o takú vďačnosť nestál, a preto takýto Zákonník práce, resp. jeho novelu nemôžem podporiť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Madej, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Halecký, pán poslanec Martinák, pán poslanec Goga. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi zaujímavé a pozoruhodné, pán poslanec, je, že viac útočíte na niekoho, kto tu nesedí, viac útočíte na odbory, dokonca menej na koalíciu. Hovorím to práve preto, pretože za tento zákon je zodpovedá vláda Slovenskej republiky a predložila ho naozaj s tým najlepším úmyslom ochrany práv zamestnancov. To je jej hlavný cieľ.

    Máme určite iné názory, ako práva zamestnancov chrániť, ale trvám na tom, že pracovné právo a Zákonník práce má byť ten najdominantnejší a najsilnejší prostriedok ochrany práv zamestnancov.

    Máme určite iné názory na to, ako by Zákonník práce mal vyzerať. Počas vášho volebného obdobia Zákonník práce bol novelizovaný tak, že sa naozaj uvoľnili pomery, liberalizoval a v mnohých prípadoch zamestnanci ťahajú za kratší koniec. Je veľmi ľahké ich prepustiť, dokonca je veľmi ľahké uzatvárať pracovné pomery, resp. iné obdobné inštitúty, ktoré nedávajú ľuďom žiadnu istotu.

    A tu si myslím, pán poslanec, že je rozdiel medzi nami, pretože, ak vidíme problémy a chyby v pracovnom práve, máme ten názor, že tieto nedostatky v právnej praxi, v aplikačnej praxi treba upraviť lepšou právnou úpravou, to znamená, Zákonník práce treba vylepšovať. Toto v žiadnom prípade nemôže znamenať žiadne negatívne dopady, o ktorých ste vy alebo kolegovia hovorili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.

  • Pán poslanec Minárik, nič v zlom, ale ja už som strašne rád, že sa blížia tie voľby v tom KDH, lebo vy ste zo dňa na deň v tomto parlamente naozaj radikálnejší a ja dúfam, že už tie voľby naozaj budú čím skôr, lebo keby to ešte chvíľu trvalo, tak som presvedčený, že dáte nejaký návrh zákona na upaľovanie bosoriek a určite by ste ho novelizovali tým, že by tam patrili aj poslanci koalície, konkrétne poslanci SMER-u. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Minárik spomenul vo svojom vystúpení, že je čo ešte doplňovať v Zákonníku práce, že nie je dobrý a bolo by dobré ho stiahnuť.

    Priznávam, že skutočne v Zákonníku práce ešte sú mnohé veci, ktoré je potrebné doplniť, ale to je snáď otázka budúcnosti a vývoja spoločenského, ale aj pracovného procesu. Spomínam si na oblasť, ktorá je tam síce zastúpená, ale, by som povedal, mohla by byť zastúpená vo väčšom rozsahu, ale to vyplynie z nasledujúceho obdobia. Myslím na rodinu, matku, rodičov, aj keď viem, že telepráca, domácka práca a niektoré ďalšie aspekty pomáhajú matkám, ženám sa zapojiť do pracovného procesu, viem, že možno to bude málo a dokonca podľa štatistických výskumov sa prichádza k tomu, že matky by potrebovali viac náhradného voľna za prácu nadčas, hlavne u tých matiek, ktoré sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov.

    Teda voľno by malo byť za prácu nadčas nie do 3 mesiacov, ale do roka, prípadne v čase školského voľna a prázdnin. Toto je požiadavka matiek.

    Dokonca je ďalšia požiadavka, aby boli delené pracovné miesta. To znamená, že tú istú prácu aby vykonávali dve alebo tri ženy, ktoré by vedeli kooperovať, a tým pádom by vedeli zabezpečiť starostlivosť o rodinu, ale takisto aj o prácu.

    Čo sa týka materskej alebo rodičovskej dovolenky, aj keď názov nie je veľmi šťastný, pretože to nie dovolenka, ale tvorivá práca, skôr by bolo potrebné hovoriť o voľne. Je požiadavka, aby sa materská dovolenka a rodičovská dovolenka nie čerpala iba do 3 rokov, ale do 5 až 6 rokov prerušovane podľa potreby. Takže vidíte, že rezervy sú.

  • Uplynul čas. Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Minárik, stále ste hovorili, alebo veľmi často ste opakovali slovo odbory. Neviem, či si vôbec uvedomujete, aké majú odbory postavenie vo vyspelých krajinách sveta, napríklad vo Francúzsku, kde majú ešte oveľa väčšie možnosti pôsobiť vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca.

    Ďalej ste hovorili, že nový Zákonník práce, jeho novelizácia príliš ovplyvňuje a chce regulovať trh práce. Váš trh, ktorý bol v minulosti, možno nazvať trhom, ktorý donútil mnohých ľudí odísť za zamestnaním do zahraničia. Týka sa to hlavne východného Slovenska. Neviem, či si vôbec uvedomujete, že vy ste vyhnali mladých ľudí za prácou, vyhnali ste takisto ľudí v kritickom veku okolo štyridsiatky a päťdesiatky, ktorí museli opustiť svoje rodiny a ísť za prácou do zahraničia.

    Neviem, či si uvedomujete, aký to malo vplyv na sociálne postavenie týchto rodín, na výchovu detí, na rast kriminality a všetkých neduhov, ktoré sa medzitým vyskytli. Určite vám títo ľudia za vašu politiku, ktorú ste viedli v minulom období, nebudú a ani nie sú vďační. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Goga.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len jednu vec chcel povedať na margo pána poslanca. Ja nie som typ človeka, ktorý by sa dostával do slovných roztržiek a vôbec ma to neteší, keď sa tu používajú invektívy, to mi verte, vedia to aj vaši kolegovia, ale predsa len mi nedá nereagovať na váš príspevok najmä v súvislosti s pánom predsedom vlády.

    Ja si myslím, že netreba znevažovať prácu nikoho, ako ste ju znevážili vy. Neviem, kde beriete takú istotu aj vy, že všetko, čo ste urobili za niečo stálo. Viete, keď som sa bavil s niektorými ľuďmi vonku, s obyčajnými robotníkmi a povedali mi, že ja mám jednu istotu v práci, a to je istota, že ma prepustia a často aj bez odstupného. A práve Zákonník práce je ten, ktorý má tomuto zabrániť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Goga, keď som spomenul pána premiéra tak len preto, lebo jeho podiel na tomto návrhu je neoddiskutovateľný, a preto som sa viacej obracal možno naňho, a nie na pani ministerku.

    Pán poslanec Jarjabek, ak si myslíte, že som to robil preto, lebo sa blížia voľby v KDH, potom si myslíte, že táto moja rétorika k tomuto návrhu je asi volebne atraktívna, ale potom by ju určite nepriniesol do tohto parlamentu SMER, pretože to je spôsob robenia politiky váš, a nie náš, robiť len kvôli atraktivite niektoré veci.

    A posledné sa pristavím pri pánovi kolegovi Madejovi, podľa ktorého som útočil na odbory. Nuž, neútočil som, ja som len pomenoval tých, ktorí sú primárne za to, čo tu máme, zodpovední, pretože to priniesli viac oni ako vláda.

  • Koniec? Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová. Vidím, nenachádza sa v sále, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Laššáková? Nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Mikloš? Nie je v sále, stráca poradie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Teraz by som sa opýtal, či chce..., pán poslanec Kvorka, na sekundu, poprosím.

    Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som zareagovala na dnešný kolotoč v mnohých prípadoch neustále sa opakujúcich invektív, pripomienok, podnetov. Za každú pripomienku, za každý podnet, ktorý má čo len trošku zmyslu vopred veľmi, veľmi pekne ďakujem a môžem prisľúbiť, že s každým zmysluplným podnetom a pripomienkou sa budeme zaoberať, a to veľmi seriózne.

    Nedá mi však, aby som nepovedala základné veci, a to. Pripravovaná novela Zákonníka práce bola pripravovaná spolu so sociálnymi partnermi. Napokon už pri príprave programového vyhlásenia vlády, ktoré veľmi podrobne obsahuje to, čo sa bude v Zákonníku práce novelizovať, sme spolupracovali tak so zástupcami zamestnávateľov, ako aj so zástupcami zamestnancov. Akceptovali sme tie pripomienky, ku ktorým sme sa vlastne v programovom vyhlásení vlády zaviazali.

    Dá sa povedať, že pokiaľ sme začali s prípravou Zákonníka práce, využili sme aj prieskum, ktorý robila v rámci výskumu Trnavská univerzita, a to Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v rámci teda výskumnej úlohy VEGA. Flexibilita pracovného práva, požiadavka Európskej únie a v rámci nej teda aj dotazníkový prieskum, ktorý bol vykonaný, medzi viac ako 40 otázkami obsahoval aj také, ktoré skutočne veľmi úzko súvisia so Zákonníkom práce a pripravovanou novelou Zákonníka práce.

    Dovolím si pripomenúť, že dotazník bol anonymný. Vyplňovala sa v ňom len približná lokalita firmy. Dotazník bol jednotný pre obidve skupiny, tak pre zamestnávateľa, ako aj zástupcov zamestnancov a treba povedať, že pokiaľ ide o jednotlivé firmy, tieto boli rozdelené do štyroch skupín podľa veľkosti a koľko zamestnancov príslušný zamestnávateľ zamestnával, teda do 4 zamestnancov, od 5 do 49, od 50 do 500 a viac ako 500.

    Pokiaľ išli, by som si dovolila zacitovať len niektoré otázky a odpovede na ne a môžem povedať veľmi jednoznačne, či je považovaná právna úprava v Zákonníku práce z hľadiska flexibility pracovnoprávnych vzťahov za dostatočnú.

    V menších firmách do 49 zamestnancov prevažujú záporné odpovede u zamestnávateľov i zástupcov zamestnancov. Vo firmách od 50 zamestnancov sa zamestnávatelia prezentujú v rovnakej miere odpoveďami áno i nie. Zástupcovia zamestnancov však považujú právnu úpravu z hľadiska flexibility za dostatočnú.

    Považujete za správne, keď sa výkon závislej práce neuskutočňuje prostredníctvom pracovnoprávnych vzťahov, ale nahradzuje sa obchodnoprávnym vzťahom? Jednoznačne prevažujú dve tretiny odpovedí tak zo strany zamestnávateľov, ako aj zástupcov zamestnancov ako záporné.

    Je podľa vás potrebná v Zákonníku práce jednoznačná definícia pojmu závislá práca? Za jednoznačnú definíciu pojmu závislá práca v Zákonníku práce sa vyjadrilo 80 % zástupcov zamestnávateľov i zástupcov zamestnancov. Takto by sme mohli pokračovať aj ďalej.

    Dovolím si pripomenúť ešte jeden výskum, ktorý sa uskutočnil následne po ukončení vonkajšieho pripomienkového konanie k predloženej novele Zákonníka práce a ktorý uskutočnil Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied. Len by som pripomenula, že zase skôr zameraný na pripravovanú novelu Zákonníka práce a podľa tohto prieskumu jednoznačne vyšlo, keď respondenti povedali, že na otázku, ako podľa vašej mienky chráni súčasne platný Zákonník práce práva zamestnancov, 49,4 % odpovedalo, že nedostatočne. Viacerí zamestnávatelia, otázka, zneužívajú existujúci Zákonník práce, súhlasilo s tým 73,9 % respondentov.

    Zamestnanca sa v spore so zamestnávateľom veľmi často nemá kto zastať. Súhlasilo 80,5 % respondentov. Väčšina zamestnávateľov poskytuje zamestnancom všetko, na čo majú nárok, nesúhlasilo viac ako 63,6 % zamestnávateľov. Čiže jednoznačne je možné konštatovať, že Zákonník práce a novela Zákonníka práce, tak ako bola pripravená, je potvrdený aj týmito prieskumami.

    Opätovne považujem zdôrazniť, že na rokovanie vrcholných predstaviteľov tripartity na úrovni premiéra, prezidentov Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a RÚZ-ky boli zásadné rozpory odstránené, čoho dôkazom boli aj spoločné vyjadrenia vrcholných predstaviteľov tripartity na spoločnej tlačovej konferencii. Takzvané škandalizovanie zo strany niektorých predstaviteľov neoliberálneho prúdu v rámci zamestnávateľských štruktúr bolo účelové. A predpokladám, že nie je vylúčené, že aj na politickú objednávku.

    V tejto súvislosti si treba položiť aj otázku. Komu a čomu mali slúžiť sústavné bojkotovania, marenia rokovaní zo strany niektorých predstaviteľov zamestnávateľov v rámci tripartitných rokovaní.

    Vrátim sa k tomu, čo povedal pán poslanec Frešo. Opätovne zdôraznil, že nahrávky Rady hospodárskeho sociálneho partnerstva neboli poskytnuté. Znovu poviem. Tento zvukový záznam bol jednoznačne nahraný bez vedomia dvoch tretín členov Rady hospodárskeho, sociálneho partnerstva, ktorí trvali na jeho likvidácii.

    Pokiaľ ide o nekorektné a škandalózne rokovanie, ako to nazval pán poslanec Frešo, musím povedať, že tieto boli nekorektné a škandalózne zo strany tých, ktorých vlastne obhajuje, a to zo strany poviem vybraných zamestnávateľov, ktorí prekračovali medze etiky, morálky. Vôbec nebudem hovoriť o odbornej úrovni. Snažili sa mariť rokovania, snažili sa mariť trojstranné konzultácie. Odborní poradcovia rušili rokovania, snažili sa vyjadrovať do médií namiesto členov Rady hospodárskeho sociálneho partnerstva.

    Keď by som sa vrátila ku novele pána exministra Kaníka. Táto novela skutočne bola pripravená narýchlo a pod rúškom tajomstva. Pán exminister účelovo predložil novelu zákona tesne pred vianočnými prázdninami, keď sa vedelo, že väčšina zamestnancov bola na dovolenkách. Nedal žiadnu príležitosť zástupcom zamestnancov seriózne rokovať o zmenách. Naproti tomu je známe, že Kaníkovu novelu diktovali zamestnávatelia. Nie je pravda, že došlo k zhode na úrovni tripartity, pretože aj vtedy zostali zásadné rozpory, a to napríklad v otázkach participačných mechanizmov. Na to zrejme kolegovia z opozície zabudli. Pripomínam, že na predloženej novele Zákonníka práce pracovala pracovná skupina, ktorá bola zložená tak zo zástupcov zamestnávateľov, ako aj zo zástupcov zamestnancov, zo zástupcov odborníkov z akademickej obce a, samozrejme, z ministerstva práce.

    Pokiaľ boli moje niektoré vety vytrhnuté z kontextu, napríklad moje vyjadrenie z 11. marca, môžem jednoznačne povedať, že áno, s niektorými vecami sme od začiatku vedeli, že nebudeme súhlasiť a tieto ustanovenia boli zapísané v alternatívach Zákonníka práce. Pripomínam, že tak ako novela Zákonníka práce išla do vlády, bola vlastne predložená aj v konečnom štádiu do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Rečníci z opozície neustále zdôrazňovali potrebu flexibility pracovnej sily a skutočnosť, že dôležité je, aby človek bol zamestnaný, avšak za akýchkoľvek pracovných podmienok. Krivo a nespravodlivo nás obviňujú z komunistického chápania úlohy pracovného práva. Ako sociálnodemokratická vláda sa pri formulovaní pracovného zákona, ale aj všeobecných rámcov sociálnej politiky hlásime, samozrejme, aj k náuke katolíckej cirkvi, ako ju sformuloval Ján Pavol II. vo svojich encyklikách, a to aj v Encyklike o ľudskej práci.

    Podľa tejto náuky vlastníctvo výrobných prostriedkov, ak neprináša hodnoty, ale slúži na prekážanie iným s cieľom dosiahnuť zisk, taký zisk, ktorý nevyrastá z celkového zveľaďovania práce a spoločenského bohatstva, ale z ich útlaku, z neprípustného vykorisťovania, špekulácie a marenia solidarity, tak takéto vlastníctvo kapitálu a výrobných prostriedkov je nemorálne a z hľadiska prirodzených ľudských práv neprípustné. V spoločnosti, v ktorej sa popiera základné ľudské právo, a to právo vlastnou prácou zabezpečovať prostriedky na obživu a slušnú životnú úroveň seba a svojej rodiny, v ktorej opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky neumožňujú zamestnancom dosiahnuť uspokojivú úroveň zamestnanca a zamestnania, nemôže získať ani svoje morálne oprávnenie, ani ďalší spravodlivý sociálny pokoj.

    V zmysle tejto náuky má vlastníctvo svoje morálne oprávnenie vtedy, keď zodpovedným spôsobom a v primeranom čase vytvára pracovné príležitosti a ľudský rozvoj pre všetkých. Nuž teda aj toto sú aspekty, ktoré sme pri príprave novely Zákonníka práce vzali do úvahy.

    Veľmi dobre vystúpila k dánskemu modelu pani doktorka Nachtmannová, pani poslankyňa Nachtmannová, ale viacerí poslanci poukazovali na tzv. dánsky model, podľa ktorého sú ľudia viac spokojní, ak sú krytí sociálnymi dávkami v prípade nezamestnanosti.

    Uznávam, že ide o ukážkový model, ale zabudli sme povedať, že v Dánsku je ukážkový na rozdiel od Slovenska aj model fungovania sociálneho dialógu, že je tam vysoké percento pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami, že tam ani do zákona netreba písať také veci, ako je ochrana odborových funkcionárov, ich uvoľňovanie na odborovú činnosť, že tam nie sú spochybňovaní odborári ako legitímni zástupcovia zamestnancov.

    Obišli ste fakt, vážené dámy a páni, že v Dánsku sú dávky v nezamestnanosti mimoriadne vysoké, že tam výborne funguje trh práce. Nie preto je liberálny Zákonník práce, ale preto, že sú tam reálne možnosti na mobilitu pracovnej sily. Napríklad aj v súvislosti so sťahovaním za prácou je tam trh s bytmi a dostupnosť bytov v lokalitách s vysokou koncentráciou pracovných príležitostí. A doba, po ktorú je človek mimo práce nezamestnaný, je napríklad v Dánsku dva až štyri týždne.

    Pokiaľ ide o Zákonník práce a jeho dopady na nezamestnanosť, uvediem, že určite nebude mať negatívne dopady na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ako sa to snaží vykresliť opozícia. A musím povedať to, čo tu nikdy nezaznelo, že tak, ako ma citovali v niektorých veciach, nikto neodcitoval to, že som sa vyjadrovala k zástupcom zamestnávateľov a že som hovorila o tom, že si vážim každého jedného zamestnávateľa, a to aj takého, ktorý vytvorí čo len jedno pracovné miesto a zamestná sám seba. A urobíme všetko preto, aby sme aj takéto miesto podporili, pretože len plná zamestnanosť vie vyriešiť a najlepšie riešiť otázku sociálneho poistenia ako takého a otázku slušného dôstojného života našich občanov.

    Treba však povedať, že samotný Zákonník práce nie je hlavným nástrojom riešenia problému nezamestnanosti.

    Okrem iného z hľadiska svojej kompetencie ministerstvo práce pripravuje aj ďalšie opatrenia na podporu zamestnanosti. V oblasti politiky zamestnanosti je jednou z prioritných úloh ministerstva práce prijatie a realizácia opatrení na zvýšenie úrovne miery zamestnanosti smerujúcej k dosiahnutiu lisabonských cieľov. Pripomeniem, že ide o celkovú mieru zamestnanosti do roku 2010 dosiahnuť vo výške 70 %, mieru zamestnanosti žien 60 % a mieru zamestnanosti starších 50 %.

    V kontexte Lisabonskej stratégie bol vypracovaný nový operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Operačný program sa bude zameriavať na zvyšovanie udržateľnosti existujúcich pracovných miest a riešenie nezamestnanosti prostredníctvom tvorby pracovných miest a umiestnenia nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorým hrozí prepúšťanie z pracovného miesta na voľné pracovné miesta. Riešenie nezamestnanosti prostredníctvom tvorby pracovných miest bude zamerané na uchádzačov o zamestnanie. Prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce sa budú poskytovať uchádzačom o zamestnanie školenia, poradenstvo, udržiavanie, prehlbovanie, obnovovanie kvalifikácie v súlade s požiadavkami trhu práce.

    Osobitné opatrenia budú zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí, ktorí nemajú ukončenú základnú školu. Formou vzdelávania, ďalšieho vzdelávania ministerstvo vypracuje a bude uplatňovať systém podpory udržateľnosti pracovných miest pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, najmä v nadväznosti na prijatie nových nariadení o štátnej pomoci a pomoci deminimis.

    Zvýšenie zamestnanosti starších ľudí, princípy aktívneho starnutia ministerstvo implementuje v rámci osobitných politík, medzi ktoré patria aktívna politika trhu práce a dôchodková politika.

    Ďalej ministerstvo pri tvorbe novej legislatívy a nových pravidiel na poskytovanie štátnej pomoci bude presadzovať udržanie, resp. posilnenie regionálneho rozmeru a prostredníctvom stanovených pravidiel a foriem poskytovania štátnej pomoci bude motivovať investorov orientovať sa na tie najzaostalejšie regióny, t. j. regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti.

    Taktiež chceme presadzovať, aby sa pri posudzovaní štátnej pomoci veľkým investorom prihliadalo na kvalitu novovytvorených pracovných miest, teda na pridanú hodnotu, možnosť vzdelávania, rastu kvalifikácie a, samozrejme, aj na primeranú mzdovú úroveň.

    V kontexte na závislú prácu. Už tu bola viackrát spomenutá Zelená kniha. V rámci prípravy tohto dokumentu bolo na pôde Európskej únie zdôraznené, že v dôsledku objavenia sa rozmanitých foriem neštandardnej práce sa stali hranice medzi pracovným a obchodným právom nejasnejšie.

    Tradičné binárne rozlišovanie medzi zamestnancami a nezávislými, samostatne zárobkovo činnými osobami už v dostatočnej miere nezobrazuje hospodársku realitu práce. Spory týkajúce sa právnej podstaty pracovného vzťahu vznikajú v prípadoch zastretého pracovného vzťahu. Komisia zdôraznila, že problémom týkajúcim sa osôb, ktoré sa nepravdivo vydávajú za samostatne zárobkovo činné osoby s cieľom obísť vnútroštátne právne predpisy by sa mali zaoberať v prvom rade členské štáty.

    Pokiaľ ide o európsky sociálny model, môžem pripomenúť, že už tento rok vo februári pod nemeckým predsedníctvom sa uskutočnila európska konferencia o európskom sociálnom modeli Spoločné zdroje pre sociálnu Európu. Odkaz konferencie uvádza európsky sociálny model, ktorý je vymedzený sociálnym štátom, sociálnym trhom a sociálnym partnerstvom. Členské krajiny majú rozvíjať tento európsky sociálny model ustanovením minimálnych štandardov a postupným zavádzaním spoločných cieľov prostredníctvom spolupráce v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie, dôchodkov, ochrany zdravia a dlhodobej starostlivosti.

    Spoluprácou v oblasti ekonomických, zamestnaneckých a sociálnych politík na európskej, ako aj na národnej úrovni sa sleduje zabezpečenie dobrej práce, uplatňovanie jej stratégie spoločných princípov, flexicurity a boj proti chudobe a sociálnej vylúčenosti.

    Dovoľte mi však ešte, aby som zacitovala z prejavu nemeckého ministra práce pána Munteferinga na uvedenej konferencii.

    „V návrhu ústavnej zmluvy sa členské štáty dohodli na spoločných hodnotách a cieľoch. Napríklad na povinnosti Európskej únie podporovať sociálnu spravodlivosť a sociálnu ochranu. Na snahe o udržateľný rozvoj Európskej únie a na vysoko konkurencieschopnej sociálnej trhovej ekonomike. Jedným slovom povedané, sú štáty v Európe, ktoré sú založené na sociálnych princípoch, tzv. sociálne štáty a snažíme sa teda o sociálny trh a sociálne partnerstvo. To sú teda základné piliere, ktoré dávajú Európe sociálny rozmer. Prakticky to znamená, po prvé, štát založený na sociálnych princípoch je sociálny štát, štát založený na sociálnych princípoch je prejavom spoločnosti, v ktorej je sloboda, spravodlivosť a solidarita. A tieto sú kľúčovými hodnotami.

    V Európe už nie je potrebné diskutovať o tom, že v politike sa očakáva zodpovednosť za spoločné dobro a zabezpečenie spravodlivosti aj napriek tomu, že v mnohých oblastiach dochádza ku globalizácii. Politika hrá stále najdôležitejšiu úlohu pri formovaní spoločnosti. Je to výlučne privilégium štátu. Štát má úlohu vytvárať rámcové podmienky pre vnútrospoločenskú solidaritu. Sociálny štát sa rovná organizovanej solidarite. Verím v slobodu jednotlivca a v rovnosť. Sociálny štát prijíma opatrenia na ochranu občanov pred vznikom nepredvídaných životných udalostí a zároveň garantuje, že podpora v stave núdze nie je minulosťou, ale vynútiteľným právom. Tieto princípy platia v celej Európe. Z toho dôvodu sme sa už dohodli na sociálnych cieľoch v rámci našej metódy otvorenej koordinácie napríklad v oblasti zamestnanosti, sociálnej integrácie, zaopatrenia starších, ako aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti. Je potrebné zdôrazniť, že vnútorný trh môže a mal by byť modelovaný sociálnym spôsobom.

    Z toho dôvodu nemecké predsedníctvo odporúča zahrnúť do roku 2008 smernice o sociálnej politike do novelizovaných smerníc týkajúcich sa zamestnanosti. Nemalo by ísť len o minimálne štandardy, ktoré sú základom, ale aj o vyššie štandardy, ktoré nemožno dosiahnuť bez predchádzajúceho úsilia.

    Rozhodnutie, ako to dosiahnuť a ako aplikovať princíp subsidiarity ostáva na členských štátoch. Národné tradície budú naďalej dominovať nad sociálnou politikou a národné regulácie budú naďalej rozhodujúce. Úspešné príklady niektorých členských štátov dokazujú, že sa môžeme navzájom od seba veľa naučiť. Neobjavujme koleso znova a znova.

    Na tejto konferencii Fínsko opäť ukázalo, ako možno zvýšiť mieru zamestnanosti starších zamestnancov a Švédsko zase demonštrovalo, ako možno lepšie zosúladiť rodinné a pracovné podmienky. Môžeme naďalej zlepšovať výmenu skúseností, a to preukázaním toho, že sa nevyhýbame tomu, aby sme stanovovali reálne národné ciele. Jednotlivé členské štáty by mali predkladať jasné a transparentné správy o pokroku v rôznych sociálnych oblastiach.

    Druhým pilierom je sociálny trh. V Nemecku bol pripravený návrh sociálnej trhovej ekonomiky od obdobia druhej svetovej vojny a ukázalo sa, že je konkurencieschopný. Bol navrhnutý začiatkom 19. storočia a existuje veľa jemu podobných ekonomických systémov v iných európskych štátoch. Sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutným predpokladom pre ekonomický rast. Je to atraktívny návrh a je premietnutý aj do Lisabonskej stratégie.

    Lisabonská stratégia sa zameriava na dohodu o novom strategickom cieli EÚ, aby sa posilnila súčasne zamestnanosť, ekonomická reforma a sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky. Táto myšlienka je zahrnutá do návrhu Európskej ústavnej zmluvy. Text znie: „Európska únia má fungovať smerom k trvalému rozvoju Európy, základom čoho je vyvážený ekonomický rast, sociálna trhová ekonomika, vysoká konkurencieschopnosť. Cieľom je úplná zamestnanosť a sociálny rast. Trh produkujúci zisky, ktoré sú užitočné pre každého. A trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet.“

    Z uvedeného dôvodu je dôležité mať súrodé politiky a prepojiť jednotlivé oblasti ekonomiky, zamestnanosti a sociálnych vecí. Z uvedených dôvodov sme pri vypracúvaní novely Zákonníka práce sa riadili európskym modelom, a nie modelom Guatemaly, Salvádora alebo Indie, ako mi to pri jednom stretnutí navrhovali podnikatelia. Preto opätovne obraciam vašu podporu k predloženej novele Zákonníka práce.

  • Ďakujem pekne pani ministerke ako navrhovateľke. Teraz ešte požiadam pána spravodajcu o záverečné slovo. Ešte, prepáčte, pán spravodajca, ešte pani ministerka bude pokračovať. Ospravedlňujem sa.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ešte chvíľočku, pani ministerka. Chcem vás požiadať, dámy a páni, o väčší pokoj v rokovacej sále. Využijem tento moment, aby som vás informoval, že vzhľadom na to, že prebieha naďalej ešte rokovanie o tomto bode programu, nebudeme dnes pokračovať po prerokovaní bodu hlasovaním, ale budeme pokračovať prerokovaním ďalšieho bodu programu a až do 19.00 hodiny, zajtra o 9.00 hodine ďalším rokovaním o bodoch programu a hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým vystúpeniam, dotknem sa iba niektorých. Dotknem sa vystúpenia pána poslanca Brocku k otcovskej dovolenke. Len si dovolím pripomenúť, že zrejme si nevšimol pán poslanec ustanovenie § 166 Zákonníka práce, podľa ktorého rodičovská dovolenka patrí v rovnakom rozsahu ako žene matke, aj mužovi, teda aj otcovi.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Sárközy k neúmernému postaveniu odborov pri určovaní noriem spotreby práce. Zrejme pani poslankyňa nebrala do úvahy to ustanovenie aj súčasného Zákonníka práce, ktoré v tejto súvislosti uvádza určovanie normy spotreby práce vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ide teda o vplyv odborov pri určovaní pracovného zaťaženia, pracovného tempa k vhodnému režimu práce a odpočinku. To znamená, organizácie práce vo vzťahu k zabezpečovaniu ochrany života a zdravia zamestnancov. To ukladá aj Európska sociálna charta, štandardy Medzinárodnej organizácie práce a prax Európskej únie v spojitosti s novými rizikami pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pani Radičovej, musím konštatovať tiež, že išlo o veľmi korektné vystúpenie, avšak aj to musím konštatovať, že v niektorých prípadoch sa dotkla vecí, ktoré vlastne v Zákonníku práce už nie sú a ktoré boli formulované v podstate hneď z úvodu. Pripomínam, že Zákonník práce bol predkladaný do vonkajšieho pripomienkového konania s alternatívami a v rámci rokovaní nešlo o ústupy, ale išlo o vyjednávanie. A ak neustupovala, dá sa povedať, ani jedna, ani druhá strana, ale vyjednávala. To vyjednávanie skutočne bolo veľmi ťažké a v rámci tohto vyjednávania došlo aj k novej formulácii a spresnila by som ju, ktorá sa týkala teda formulácie čerpania voľna za účelom darcovstva krvi a vlastne pani poslankyňa zrejme pracovala so starou verziou.

    Vážené dámy a páni, nedá mi, aby som záverom nepovedala posledných pár viet k toľko medializovanej, škandalizovanej a spolitizovanej afére mojej návštevy v Lisabone, na ktorú upozornil pán poslanec Frešo.

    V každom prípade by som povedala jednu vec. Nie som celebrita, nebola som, ani nebudem celebrita. A preto akékoľvek moje spájanie s týmto je skutočne absolútne nezmyselné. Nevyužívam všetky výhody, ktoré mi umožňuje moje postavenie, ani ich nikdy všetky využívať nebudem. Je pravdou, že som dostala informáciu tesne, moja cesta do Portugalska bola dlhšie plánovaná, že som dostala informáciu z nášho veľvyslanectva, že nebudeme mať zabezpečenú prepravu a že je potrebné riešiť ju iným spôsobom.

    V tejto súvislosti vzhľadom na skutočnosť, ktorá sa stala pri návšteve Spojených štátov amerických, som zabezpečovala cestu, tak ako sa dalo a vy všetci dobre viete, že v poslednom dni vlastne zlikvidovanie leteniek prakticky nie je možné a boli by sme išli tak, ako chodíme všade, moji generálni riaditelia spolu so mnou v aute na služobné cesty, ale bol už nedostatok času zabezpečovať to takto.

    Možno do budúcnosti urobím jednu zásadnú vec, na čo skutočne nemám veľa času, aby som si vždy preverovala, aké e-maily prídu a aké telegramy prídu a možno sa vyvarovala niektorých vecí, ale na druhej strane nerada by som sa stretla s tým, s čím som sa už stretla, že po jednom podujatí v nočných hodinách bola pani poslankyňa poslaná zástupcom našej republiky, aby išla na hotel pešo. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani ministerke za vyjadrenie sa k rozprave.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som len trošku v krátkosti zhodnotil parlamentnú rozpravu k novele, k vládnej novele Zákonníka práce.

    Jedno, čo musím oceniť, je, že v rámci rozpravy vystúpilo 22 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo dáva naozaj do istej miery váhu, že Zákonník práce je skutočne uznávanou a dôležitou právnou normou aj v tejto Národnej rade a že si zaslúži patričnú diskusiu.

    Napriek tomu musím povedať, že napriek záujmu poslancov Národnej rady v rámci diskusie o vystúpenia ma mrzí jedna vec, že či už je to frustráciou z volieb, ktoré boli 17. júna minulého roku, alebo možno akýmkoľvek iným faktorom, počasím nevynímajúc, kolegovia z vládnej opozície, žiaľ, veľmi, kolegovia z opozície, pravicovej opozície, žiaľ, často používajú invektívy. Myslím si, že invektívy používajú ľudia vtedy, keď im dochádzajú argumenty.

    Dovolím si povedať niekoľko faktov. Vláda predložila novelu Zákonníka práce úplne v súlade s programovým vyhlásením vlády. O tom nepadla žiadna námietka. Zákonník práce a účelom Zákonníka práce, pracovného práva všetkej dostupnej literatúry, pracovného práva je, že hlavná funkcia Zákonníka práce a pracovného práva je ochranná funkcia.

    Zákonník práce, dámy a páni, nie je pre podnikateľov. Keby sme nechceli regulovať právne vzťahy v rámci pracovného práva, keby neexistovalo odvetvie pracovného práva v rámci obchodu, biznisu by si podnikatelia právne vzťahy regulovali v rámci absolútne širokej zmluvnej voľnosti, či už podľa ustanovení Obchodného zákonníka, alebo podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý pôsobí subsidiárne.

    Práve preto, že v niektorých fázach aj spoločenského vývoja, ale platí to asi natrvalo, je dôležité regulovať právne vzťahy a zagarantovať tej slabšej strane, a to sú práve tí zamestnanci, minimálny štandard, ktorý bude musieť strpieť každý zamestnávateľ, pokiaľ si zabezpečuje prácu niekoho iného. Závislú prácu. Zákonník práce teda svojimi kogentnými ustanoveniami obmedzuje zmluvnú voľnosť, ale za účelom najmä ochrany zamestnancov a zabezpečuje v maximálne možnej miere základný štandard práv, ktoré im, zamestnancom patrí. Toto je účelom pracovného práva a Zákonníka práce a určite sa zhodneme v jednom, že sa nezhodneme v tom, aké široké majú byť práva zamestnancov. My si myslíme, že tie práva zamestnancov majú byť širšie, väčšie. Vy na druhej strane opoziční poslanci si myslíte, že ten rozsah práv u zamestnancov by mal byť menší.

    Dovolím si zareagovať na niekoľko faktov. Pani poslankyňa Žitňanská spomínala, že netreba lepšiu definíciu alebo netreba podrobnejšiu definíciu závislej práce. Ja si, naopak, myslím, že je to potrebné. Nesúhlasím s tým vyjadrením, že v prípade závislej práce akýmkoľvek spôsobom a kedykoľvek budú zamestnávatelia obchádzať definíciu závislej práce a budú si zabezpečovať prácu, závislú prácu zamestnancov, prácu, podporu svojho podnikania formou iných právnych inštitútov. Nesúhlasím s tým preto, pretože sa nazdávam, že čím vágnejšie definície, tým sa dajú lepšie obchádzať. Čím je definícia presnejšia, čím lepšie vymedzuje právne vzťahy a podmienky, za akých ide o závislú prácu, tým zužuje tie mantinely na obchádzanie závislej práce.

    Samozrejme, jeden dôležitý faktor tu je. Tým faktorom je vykonateľnosť týchto ustanovení a bude to veľká úloha pre Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, aby dôsledne vymáhali alebo kontrolovali dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov.

    Stále trvám na tom, čo som ja povedal a čo povedali kolegovia. Medzi sociálnymi partnermi, a to medzi zamestnávateľmi a zamestnancami boli, sú a aj vždy budú rozdiely. Tie rozdiely vyplývajú z ich rozdielnych záujmov. Akokoľvek to nazveme, toto je fakt. A nech sa prijme akákoľvek legislatíva, nech sa prijme akákoľvek legislatíva, nikto zo sociálnych partnerov pravdepodobne nikdy nebude na sto percent spokojný. Ale práve preto, že žiadny zo sociálnych partnerov nie je na sto percent spokojný, vychádza mi z toho, že v tejto novele Zákonníka práce je tá pravda niekde v strede. Že ten Zákonník práce bude v prípade novelizácie naozaj, ale naozaj vyvážený.

    Niekoľkokrát sa tu spomenulo rokovanie tripartity. Práve táto vláda obnovila tripartitné rokovanie zo zákona. Tento parlament, a naozaj sa mi zdá neúprimné, že sa teraz odvolávajú poslanci opozície na tripartitu, tí poslanci za tie politické strany, ktoré v minulom volebnom období tripartitu, jej zákonnú úpravu v minulom volebnom období zlikvidovali. To určite nie je poctivé.

    Niekoľkokrát sa hovorilo najčastejšie o závislej práci. Myslím si, že rozdiel medzi živnostenským zákonom, medzi podnikaním a definíciou závislej práce v Zákonníku práce je zrejmý. Ja si dovolím upozorniť aj na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce na ochranu pracovníkov v pracovnom pomere. Keď hovoríme o západných krajinách, keď hovoríme o Európskej únii, tak si, dámy a páni, skúste vypočuť citáciu z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce.

    „Na účely uľahčenia vymedzenia existencie pracovného pomeru mali by členovia v rámci vnútroštátnej politiky odkazovať na toto odporúčanie a zvážiť nasledujúcu možnosť.

    Po a. Umožnenie širokej škály prostriedkov na vymedzenie existencie pracovného pomeru, inými slovami povedané zabezpečiť definíciu závislej práce a po b zabezpečenie právnej domnienky, že ide o pracovný pomer, ak je prítomný jeden alebo viac dôležitých ukazovateľov.“ To znamená, ak by aj fakticky konkrétna fyzická osoba vykonávala činnosti, ktoré spĺňajú podmienky závislej práce, niektorý z jej znakov v tejto definícii sa hovorí o všetkých pojmových znakoch, to znamená, je ešte viacej striktnejšia, nie je taká voľná, ako je v odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce. V tom prípade bez ohľadu na to, prostredníctvom akého inštitútu je vykonávaná táto činnosť by išlo o závislú prácu a táto fyzická osoba by sa mohla domáhať nárokov vyplývajúcich z nich.

    Nikto nehovoril, dámy a páni, o reťazení pracovných pomerov. Naozaj je to fakt a skutočnosť, ktorá je veľmi často využívaná. Nehovoril, upravím, doplním sa, nehovoril v tom zmysle, čo má kto proti tejto právnej úprave, ktorá je navrhovaná. Veď samotné opakovanie pracovných pomerov znamená, že samozrejme aj zamestnávateľ, ale najmä zamestnanec je v stave právnej neistoty a naozaj musím zopakovať svoju maximálnu výhradu, prečo sa podľa súčasného Zákonníka práce môže dojednávať opakovane aj skúšobná doba.

    Odstupné. Kumulácia odstupného a výpovednej doby. Je to pravdepodobne asi najvážnejší rozdiel, milé dámy a páni, medzi nami, pretože naozaj v tejto skutočnosti musím uviesť, že skutočne si myslíme, že zamestnanci by mali mať garantovanú tak výpovednú dobu, aby sa prispôsobili faktickému stavu, do ktorého sa dostanú výpoveďou danou od zamestnávateľa, ale súčasne, aby mali nárok aj na odstupné, samozrejme, podľa dĺžky uzavretého pracovného pomeru, podľa doby odpracovaných rokov.

    Nie je tento inštitút, dámy a páni, nič nové. Tento inštitút bol vypustený práve novelou č. 210/2003, tou novelou, ktorú prijala bývalá vládna koalícia a je legitímny záujem, dámy a páni, pre politické strany, ktoré zostavili vládu po týchto voľbách, aby tento inštitút navrátili naspäť, lebo je to jeden z hlavných inštitútov, ktorý zabezpečuje ochranu a zvyšuje práva zamestnancov.

    Som presvedčený, dámy a páni, že táto novela má vyvážený charakter. Táto novela posilňuje princípy právneho štátu tak, ako si to v programovom vyhlásení vlády predsavzala vláda Slovenskej republiky.

    Som presvedčený, že tento Zákonník práce posilní právo zamestnancov a zabezpečí, resp. zotrvá na dostatočnej flexibilite pracovnej sily a naďalej podporí rast hospodárstva. Ten rast hospodárstva by mal byť, dámy a páni, určite benefitný aj pre občanov, nielen pre podnikateľské subjekty a zamestnávateľov. To je náš najväčší rozdiel v názoroch, ktorý máme a ja som presvedčený, že táto novela Zákonníka práce práva zamestnancov posilní s tým, že žiadne negatívne trendy, ako boli ohlasované, sa určite konať nebudú. Preto prosím aj ja o podporu vládnej novely Zákonníka práce. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte predtým, ako budeme pokračovať v druhom a treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o agentúrach zamestnania za úhradu č. 34 z roku 1933 Slovenskou republikou vás chcem všetkých znovu informovať o ďalšom priebehu rokovania 10. schôdze. Budeme dnes do 19.00 hodiny prerokovávať schválené body programu, prerušíme rokovanie. Zajtra od 9.00 hodiny budeme pokračovať prerokovaním ďalších bodov programu a budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch programu vrátane návrhu na novelu Zákonníka práce zajtra o 11.00 hodine.

    Takže teraz poprosím pani ministerku Vieru Tomanovú, aby sa ujala slova a odôvodnila návrh vlády. Je to tlač 239.

    Pani ministerka, môžem vás poprosiť? Ideme prerokovať

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce. Je to tlač 239.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, máte predložený návrh na vypovedanie Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o agentúrach zamestnania za úhradu č. 34 z roku 1933.

    Nakoľko tento dohovor považujeme za zastaraný, ktorý už neodzrkadľuje požiadavky trhu práce v súčasnom období, preto prichádzame s návrhom na jeho vypovedanie. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 34 je možné vypovedať pre nesúlad platných právnych predpisov v Slovenskej republike v oblasti služieb zamestnanosti s čl. 2 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 písm. a) a čl. 3 v nadväznosti na čl. 7 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 34.

    Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 34 je možné vypovedať dvomi spôsobmi. Prvý spôsob vypovedania predmetného dohovoru upravuje jeho čl. 11 a druhý spôsob vypovedania upravuje čl. 13 ods. 1 písm. a). Uprednostňujeme a navrhujeme vypovedanie Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 34 prvým spôsobom. Pokiaľ ide o prvý spôsob vypovedania Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 34, upravuje ho jeho čl. 11 a je tu možné vypovedať dohovor v časovom úseku, kedy je dohovor otvorený na vypovedanie. Tento časový úsek je od 18. októbra 2006 do 18. októbra 2007.

    Súčasťou predkladaného materiálu je aj odborný posudok vypovedania dohovoru. Právna analýza či vnútroštátne právne predpisy Slovenskej republiky o službách v zamestnanosti sú alebo nie sú v súlade s jednotlivými ustanoveniami Dohovoru MOP č. 34 s výnimkou záverečných ustanovení s celkovým záverom, či dohovor MOP je možné vypovedať.

    Na základe záverov z odborného posudku, ako aj upozornenia výboru expertov pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce v tom zmysle, že právne predpisy Slovenskej republiky v oblasti služieb zamestnanosti nie sú v súlade s textom Dohovoru MOP č. 34, je účelné a vhodné pristúpiť k jeho vypovedaniu v čase, keď je otvorený na vypovedanie.

    Druhý spôsob vypovedania Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 34 je možné realizovať na základe jeho čl. 13 ods. 1 písm. a), a to ratifikovaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnávania č. 181 z roku 1997, ktorým sa reviduje Dohovor MOP č. 34.

    V súčasnom období tento druhý spôsob vypovedania Dohovoru MOP č. 34 nie je možné aplikovať, pretože právne predpisy o službách v zamestnanosti v Slovenskej republike neharmonizujú s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997.

    Vláda Slovenskej republiky na svojej 34. schôdzi dňa 7. marca 2007 uznesením č. 218 vyslovila súhlas s vypovedaním dohovoru MOP. Vypovedanie uvedeného dohovoru nemá negatívne finančné, ekonomické, environmentálne vplyvy ani nemá negatívne vplyvy na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Z uvedeného dôvodu odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie tak, ako je navrhnuté. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Poprosím pani poslankyňu Gibalovú, aby nás informovala ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie o prerokovaní vládneho návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o agentúrach zamestnania za úhradu č. 34 z roku 1933 Slovenskou republikou.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 238 z 29. marca 2007 pridelil návrh na prerokovanie výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil vysloviť súhlas s návrhom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh dňa 26. apríla 2007, ale pretože nebol uznášaniaschopný, neschválil uznesenie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a zároveň vyhlasujem rozpravu za ukončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 200. Spoločná správa výborov je tlač 200a.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Štefana Harabina, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predkladaného návrhu je zosúladenie právnej úpravy v označení pôvodu a zemepisných označení v právnom poriadku Slovenskej republiky s novou komunitárnou právnou úpravou označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov a potravín obsiahnutých v nariadení Rady ES č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktorým bola nahradená doposiaľ platná právna úprava označení pôvodu a zemepisných označení na komunitárnej úrovni.

    Predkladaný návrh zákona v súlade s nariadením upravuje postup príslušných orgánov Slovenskej republiky v konaní o žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pre poľnohospodárske výrobky alebo potraviny podľa nariadenia, ktoré sú vyrobené, spracované alebo pripravené v Slovenskej republike na komunitárnej úrovni.

    Predmetom úpravy je tiež konanie o námietkach proti žiadosti o zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia iného členského štátu do registra komisie, konanie o zrušení zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia v registri chránených označení pôvodu a zemepisných označení, konanie o zmene a doplnení špecifikácie a úprava inštitútov prechodnej ochrany a doby na prispôsobenie.

    Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev.

    Návrh zákona bol prerokovaný na 8. schôdzi Národnej rady v prvom čítaní a uznesením 270 z 20. marca 2007 Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch.

    Návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore, výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a vo výbore pre hospodársku politiku ako gestorskom výbore.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov schváliť spolu so zmenami a doplnkami k návrhu zákona uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní, ktorá bola schválená uznesením č. 149 zo 4. mája 2007. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ako určený spravodajca je pán poslanec Pelegrini. Chcem ho poprosiť, aby informoval o prerokovaní vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 200) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 270 z 20. marca 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 200) na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 3. mája 2007 a v gestorskom výbore do 4. mája 2007 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 24. apríla 2007 a uznesením č. 138 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 17. apríla 2007 a uznesením č. 138 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 25. apríla 2007 a uznesením č. 94 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť spolu s pripomienkami uvedenými v uznesení.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 12 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením č. 149 zo 4. mája 2007. Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpila veľmi krátko k tomuto legislatívnemu návrhu.

    Predovšetkým chcem konštatovať, že je to prínosný legislatívny návrh, ktorý s veľkou radosťou podporím. Prichádzam predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý má terminologickú zmenu určitého pojmu, hneď vás oboznámim.

    Túto otázku sme diskutovali aj v ústavnoprávnom výbore, kde sme sa tak poslanci vládnej koalície, ako aj opozície zhodli na vhodnosti ujednotenia terminológie, mať terminologickú bázu, kde budeme tie termíny rovnako využívať a nebudeme pre každý druh správneho konania voliť iné vyjadrenia, ktoré sú zmätočné, poprípade ktoré sa prekrývajú. A pre špeciálne konania, keď sú pomenované v hmotnoprávnej časti jednotlivé subjekty, napríklad v stavebnom konaní stavebník a podobne, tak aby aj v procesnej časti, pokiaľ ide len o túto osobu, aby takéto špeciálne označenie bolo zachované.

    Preto dovoľte, aby som vám predložila pozmeňujúce návrhy, a to k čl. I k bodu 24, a síce v § 33 ods. 1 sa slová „oprávnená osoba“ nahrádzajú slovom „namietateľ“. Odôvodnenie: Ide o nahradenie širokého pojmu „oprávnená osoba“ v texte návrhu vhodnejším pojmom presne určujúcim osobu, a to „namietateľ“. Ide vlastne o legislatívnotechnickú úpravu.

    Po druhé. V bode 24 v § 33 ods. 2 sa slová „oprávnenou osobou“ nahrádzajú pojmom „namietateľ“. To isté odôvodnenie.

    Tretia zmena. V bode 27 v § 34 ods. 1 sa slová „oprávnená osoba“ nahrádzajú slovom „namietateľ“. Odôvodnenie obdobné.

    Po štvrté. V bode 27 v § 34 ods. 5 sa slová „oprávnenou osobou“ nahrádzajú slovom „namietateľom“. Odôvodnenie obdobné.

    V bode 28 sa slová „oprávnená osoba“ nahrádzajú, a teraz by som vás chcela požiadať o prijatie toho, čo poviem. V texte, ktorý vám bol rozdaný, je napísané „každý“, ale tam by sme spravili ešte konkrétnejší stupeň, teda vyšší stupeň konkretizácie a bolo by tam „fyzická osoba a právnická osoba, kto preukáže oprávnený záujem a má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky“. Odôvodnenie: Ide o nahradenie pojmu oprávnená osoba v texte návrhu vhodnejšou definíciou prevzatou z čl. 12 ods. 2 nariadenia Rady ES č. 510/2006 zo dňa 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

    V podstate ide o legislatívnotechnickú úpravu textu. Tu sa pojem „namietateľ“ nemôže použiť, pretože je iná právna situácia, do ktorej môžu vstúpiť aj ďalšie osoby, ktoré preukážu oprávnený záujem a majú trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zopakujem, že tento pozmeňujúci návrh má potrebný počet podpisov, a to 16, bol odovzdaný na rozmnoženie, to znamená, že odvčera bol rozdaný do lavíc poslankýň a poslancov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Ja len otázku na pani poslankyňu. Ja viem, o čo ide, ja si pamätám tú diskusiu vo výbore a aj prečo je potrebné zmeniť ten pojem oprávnená osoba. Opravte ma, ale ak sa mýlim, pani poslankyňa, toto je tiež nový pojem. Nemáme ešte v právnom poriadku namietateľa. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, v predchádzajúcom texte v hmotnoprávnej časti sa hovorí o namietateľovi, t. z. o navrhovateľovi, to je iná osoba a potom namietateľ je osoba, ktorá má trvalý pobyt atď. Už v predchádzajúcej časti týmto paragrafom sa tento pojem vyskytuje. Vyskytuje sa. Áno, preto som na začiatku uviedla, že obdobný prípad ako v stavebnom konaní v hmotnoprávnej časti sa hovorí o stavebníkovi, áno, potom aj v konaní sa používa tento pojem, pokiaľ ide len o tú jednu osobu, pokiaľ ide o širší okruh, hovorí sa o účastníkoch konania. To je pre čistotu legislatívy.

  • Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač č. 209. Spoločná správa výborov je ako tlač 209a.

    Ešte raz poprosím pána podpredsedu vlády Štefana Harabina, aby odôvodnil tento vládny návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá ako iniciatívny materiál ministerstva spravodlivosti návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda na svojom zasadnutí 21. februára 2007 uznesením č. 143/2007. Hlavným cieľom navrhovaných zmien je predovšetkým zrýchliť súdne konanie, odstrániť zbytočné prieťahy v civilnom procese, a tým posilniť procesnú ekonomiku konania vrátane zásady hospodárnosti konania, ďalej odstrániť vybraný okruh naliehavých aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa vyskytli v súdnej praxi.

    Pokiaľ ide o čl. 1 Občiansky súdny poriadok a zrýchlenie súdneho konania. Zrýchlenie odvolacieho konania prinesie korekcia platnej koncepcie predkladania spisov odvolaciemu súdu, ktorá vychádza z doterajších viac ako ročných skúseností súdov. Upúšťa sa od mechanizmu, keď celé ťažisko narábania s odvolaním aj nedostatkovým bolo prenesené na odvolací súd.

    S podaním odvolania je spojená spisová agenda, ktorú predstavujú úkony vykonávané súdnymi úradníkmi, a to predovšetkým vyberanie súdnych poplatkov, doručovanie odvolania ostatným účastníkom konania a odstraňovanie nedostatkov odvolania.

    Zákonom č. 341/2005 Z. z. došlo k presunu týchto viac-menej úradníckych úkonov na odvolacie súdy. Tie však neboli na nárast odvolacej agendy personálne ani materiálne pripravené. Presunom vybavovania úradníckych úkonov spojených s predkladaním spisu na súdnymi úradníkmi lepšie vybavené prvostupňové súdy sa dosiahne efektívnejšie využitie súdnych úradníkov a zrýchli sa proces vybavenia veci od podania odvolania, pretože odvolací súd už nebude zaťažovaný úradníckymi úkonmi a sústredí sa na svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť.

    Ťažisko úkonov podľa § 209 ods. 1 je v návrhu zákona rozdelené medzi súdy prvého stupňa a odvolacie súdy, a to v závislosti od toho, či sa podanie nachádza na súde prvého stupňa, alebo či už bolo predložené odvolaciemu súdu.

    Ďalším zámerom zmien je odstrániť v odvolacom konaní prieťahy vznikajúce s predkladaním spisu odvolaciemu súdu len v súvislosti s odvolaniami podanými proti uzneseniam, ktorými súd nerozhodoval vo veci samej.

    Rozhodujúce je to, aby prvostupňový súd mohol pokračovať v konaní aj bez predloženia veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti takému rozhodnutiu. Po tom, čo súd prvého stupňa rozhodne vo veci samej, takéto odvolanie až následne postúpi odvolaciemu súdu, prípadne aj spolu s odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej. Tak sa bude minimalizovať opakované predkladanie veci odvolaciemu súdu.

    Navrhuje sa, aby po predložení veci odvolaciemu súdu v prípade, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzval toho, kto podal odvolanie, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil o následkoch neodstránenia nedostatkov odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d), t. j. o odmietnutí odvolania.

    Výnimkou sú nesporové veci a veci vypočítané v § 120 ods. 2. Po predložení veci odvolací súd bude odstraňovať už nielen nedostatky týkajúce sa náležitostí odvolania, ale zároveň odstráni nedostatky pri doručovaní odvolania a výzvy na vyjadrenie účastníkov k odvolaniu.

    V rámci navrhovaného zrýchlenia odvolacieho konania v tejto súvislosti treba spomenúť návrh stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 8/06, v ktorom bol vyslovený právny názor, že o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vždy rozhoduje súd prvého stupňa. Proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Tým sa podľa platnej právnej úpravy presúva spis na súd prvého stupňa a po zaplatení poplatku sa spis znova vracia na odvolací súd, čím sa spomaľuje odvolací proces. Takéto zbytočné posúvanie spisu navrhovaná právna úprava odstraňuje.

    Rozšírenie okruhu veci bez nariadenia pojednávania tzv. neverejných vecí vybavovaných odvolacím súdom pri splnení zákonných podmienok rešpektujúc princíp ústavnosti. Čiže to je ďalšia záležitosť, ktorú sledujeme touto úpravou.

    Zákonné podmienky o súdoch prvého stupňa sú napadnuté odvolaním iba z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Účastníci konania sa vzdali práva zúčastniť sa na pojednávaní alebo súhlasia s tým, aby bol vo veci vydaný rozsudok bez nariadenia pojednávania. Nie je daný rozpor s dôležitým verejným záujmom.

    Odstránenie problémov v doručovaní; ďalší okruh problémov. Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomnosti i na adrese iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvolí si zástupcu pre doručovanie. Ak by si kedykoľvek počas konania účastník neprevzal niektorú zásielku určenú do vlastných rúk, všetky nasledujúce doručované písomnosti môže súd tomuto účastníkovi ukladať na súde. Nie je pritom významné, či si zásielku s rovnopisom účastník prevezme.

    Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo z miesta, ktoré na doručovanie označí účastník konania, alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde s účinkami doručenia ku dňu odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti.

    Predkladateľ taxatívne vypočítal okruh osôb, pri ktorých nebude možné zásielky ukladať na súde. Napríklad osoby umiestnené v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy.

    Ďalšou oblasťou sú zmeny piatej časti – správne súdnictvo. Zmeny v časti rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti OSP sledujú priblíženie sa konaniu podľa druhej hlavy piatej časti. Takáto potreba vyplýva zo skúseností a požiadaviek praxe.

    Navrhuje sa rozšíriť dôvody, na základe ktorých správny súd môže rozhodnúť o žalobe proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov bez pojednávania. Pôjde o veci, v ktorých je zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť pre závažné vecné a procesné pochybenia v zmysle § 250j ods. 3.

    Z dôvodovej procesnej ekonomiky po zadovážení vyjadrenia žalovaného správneho orgánu nie je efektívne a ani potrebné nariaďovať pojednávanie. V ustanovení § 250ja ods. 3 sa zakotvuje možnosť, aby odvolací súd spravidla nemusel vykonať odvolacie pojednávanie pri rešpektovaní požiadavky, že neverejné zasadnutie nie je v rozpore s verejným záujmom.

    Navrhovaná zmena vyplýva z poznatkov z doterajšej súdnej praxe pri aplikácii úpravy dvojinštančného správneho súdnictva. Úmysel, ktorý sleduje, spočíva v ďalšom zrýchlení a zefektívnení konania o opravnom prostriedku v právnych otázkach na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

    Na základe potrieb, ktoré vyvstali v prokurátorskej praxi, precizujú sa otázky súvisiace s aktívnou legitimáciou prokurátora v správnom súdnictve, napríklad v konaní voči nečinnosti orgánu verejnej správy, úprava lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiam a postupom správneho orgánu.

    Ďalší balík je odstránenie aplikačných problémov, po prvé, najmä vyprecizovanie niektorých aspektov právnej úpravy námietky zaujatosti, ukladania poriadkovej pokuty, skúmanie miestnych príslušností.

    Po ďalšie, doplnenie dôvodov, na základe ktorých je generálny prokurátor oprávnený podať návrh na začatie konania a tiež dôvodov, kedy môže vstúpiť do začatého konania § 35.

    Pokiaľ ide o čl. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Ide o zmeny spojené hlavne s navrhovaným prerozdelením úkonov pri narábaní s odvolaním medzi súd prvého stupňa a odvolací súd.

    Navrhuje sa, aby sa v odvolacom konaní poplatok platil na účet súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace. Nič nebráni sudcovi vytermínovať vec aj dlhšie obdobie. Dôležité je však, že súd nebude požadovať súdny poplatok skôr než dva mesiace pred pojednávaním.

    Navrhovaná právna úprava takto odstráni niekoľkomesačné až niekoľkoročné úverovanie štátu. Ak ide podanie odvolania, navrhuje sa, aby nezaplatenie súdneho poplatku v súdom určenej lehote nebolo dôvodom na zastavenie konania.

    Úprava smeruje k tomu, aby sa odvolanie dostalo čo najrýchlejšie do štádia meritórneho rozhodovania a odstránil sa tak stav prílišného formalizmu a formálneho procesného zastavenia konania. Navrhovanou právnou úpravou pritom nie je dotknutá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

    Ďalej ide o odstránenie výkladových otáznikov, štylisticky sa upresňujú vybrané dikcie, napríklad v spoločných poznámkach k položkám 1 a 2 sa expressis verbis rieši dlhodobý aplikačný problém, a to spoplatňovanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti a tiež žalôb na vydanie veci.

    V sadzobníku súdnych poplatkov sa vypúšťa osobitná paušálna sadzba 3-tisíc Sk, ktorou sa spoplatňovali žaloby na náhradu škody spôsobené nezákonným osobitným orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

    Na základe pripomienok uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladateľ upúšťa od súdneho poplatku zakotveného v položke 10 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch, ktorý sa týka správneho súdnictva. Konkrétne agendy, v ktorých je vecne príslušným Najvyšší súd.

    Ďalej. Vypustenie súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu s cieľom stimulovať účastníkov, aby dosiahli zmier. Navrhovaná právna úprava znižuje percentuálnu sadzbu súdneho poplatku za vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne zmieru z doterajších 3 na 1 %.

    Novonavrhovaný súdny poplatok v položke 20a nadväzuje na úpravu v § 42 OSP. Ak bolo podanie urobené elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, súd si bude účtovať za vyhotovenie rovnopisu takéhoto podania a jeho príloh, ktoré tvoria súdny spis, a rovnopisu podania ich príloh doručovaných účastníkom súdny poplatok za každú stranu 2 Sk, najmenej 200 Sk za podanie.

    To je návrhom na začatie konania s prílohami najmenej 50 Sk za ostatné podania. V prípade takto urobených podaní súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov. Už samotný novozavedený poplatok v sebe zahŕňa aj náhradu vecných nákladov, takže v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd už osobitne nebude žiadať od účastníka náhradu nákladov podľa § 42 ods. 3 posledná veta OSP.

    Dostávame sa k čl. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Zmena v § 41a reaguje na praktické problémy, ktoré vznikajú pri posúdení lex fori právomoci súdu vo veciach osvojenia dieťaťa. Navrhované znenie vyjasňuje súčasný právny stav tým, že umožňuje slovenskému súdu, ktorý rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, rozhodnúť o osvojení, a to aj v prípade, že dieťa v čase rozhodovania o vlastnom osvojení nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike.

    Táto zmena sleduje prehĺbenie zapojenia slovenských orgánov do osudu detí, ktoré mali pôvodne svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike a ktoré boli zverené do predosvojiteľskej starostlivosti rozhodnutím slovenského súdu.

    Súčasne sa sleduje zvýšenie právnej istoty takýchto detí a ku konaniu o osvojenie z rôznych právnych či administratívnoprávnych dôvodov nemôže v primeranej dobe dôjsť v štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené.

    Prednesiem ďalej stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu zákona nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti v § 16 a § 17 a v 17. bode spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa OSP vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní pod tlačou 209a.

    K pozmeňujúcemu návrhu v bode 17 spoločnej správy uvádzam nasledujúce. Vyrubovanie súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu je v rozpore so samotným predmetom právnej úpravy v § 1 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov.

    Súdny poplatok za odpor nie je spojený ani s úkonom, ani s osobitným konaním súdu. V tomto prípade sa súdny poplatok vyberá za jedno konanie dvakrát. V rámci členských štátov Európskej únie nemožno nájsť štát, ktorý by spoplatňoval dvakrát jedno a to isté konanie.

    Odpor proti platobnému rozkazu nepodliehal od prijatia zákona o súdnych poplatkoch vždy súdnemu poplatku. Zákon o súdnych poplatkoch po nadobudnutí svojej účinnosti 17. 3. 1992 ustanovil, že odpor voči platobnému rozkazu poplatku nepodlieha. K jeho spoplatneniu došlo až novelou zákona č. 71/1992 vykonanou zákonom č. 150/1993 Z. z. Nebolo zistené, že by hrozba platenia poplatku za odpor ovplyvňovala počet podaných odporov. Podaním odporu sa nezačína žiadne konanie, ale sa len pokračuje v konaní začatom na návrh navrhovateľa už raz spoplatneným súdnym poplatkom za samotný návrh.

    Ďalej uvediem stanovisko k pozmeňujúcemu návrhu v bode 16 spoločnej správy. Pozmeňujúci návrh k prechodnému ustanoveniu v § 18a ods. 4 je nesystémovým zásahom do návrhu zákona. Zmena nenadväzuje len na ponechanie súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu v platnom právnom poriadku vo väzbe na pozmeňujúci návrh bodu 17 spoločnej správy, tak ako sa konštatuje v odôvodnení.

    Predmetný pozmeňujúci návrh nekoncepčne reaguje aj na predkladateľom navrhované vypustenie súdneho poplatku za žalobu na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v položke 7a sadzobníka súdnych poplatkov.

    Dôvodom na vypustenie tohto súdneho poplatku je fakt, že neprimerane tvrdá poplatková povinnosť by mohla spôsobiť aj odopretie spravodlivosti.

    Neexistuje právny dôvod na to, aby sa v konaniach o náhrade škody spôsobených nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré boli začaté do nadobudnutia účinnosti návrhu zákona, vyruboval súdny poplatok.

    Inak povedané. Nespravodlivá diferenciácia medzi starými a novými konaniami by v tomto špecifickom prípade, kde dotknutou osobou, resp. dotknutou stranou sporu navrhovateľmi sú predovšetkým štátom, resp. orgánmi verejnej moci poškodení občania by podľa nášho názoru viedla k odopretiu spravodlivosti de negatio justice a k prelomeniu zásady právnej istoty v demokratickom štáte.

    Pán predseda, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som informovala Národnú radu o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/19963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač č. 209 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. marca tohto roku č. 271 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 157 z 25. apríla tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením 126 z 2. mája.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV. Celkom ide o 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor odporúčal hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 18 spoločne s odporúčaním tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/19963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 3. mája 2007 pod č. 164. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Informovala som vás o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a ako prvá vystúpi pani poslankyňa Laššáková ako spravodajkyňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložila krátky pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Môj pozmeňujúci návrh sa dotýka čl. II, a to zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch. Vláda vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala prehodnotiť súdne poplatky, pretože naozaj došlo v poslednom období za minulej vlády k radikálnemu zvýšeniu týchto poplatkov, preto navrhujem v čl. II za bod 28 vložiť nový bod 29, ktorý znie: „Bod 29. „V prílohe položky 7b a 7c znejú: Položka 7b. Z návrhu na začatia konania po a na ochranu osobnosti bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy 2-tisíc korún, po b na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy 2-tisíc korún a 3 % z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy. Položka 7c. Z návrhu na začatie konania vo veciach opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov podľa osobitných predpisov poplatok 2-tisíc korún.“.“

    Poznámka. Osobitným predpisom sa rozumie napríklad zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších prepisov. Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Zákonom č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov boli s účinnosťou od 1. januára 2006 neprimeraným, t. j. viac ako dvojnásobkom zvýšené sadzby súdnych poplatkov vo veciach ochrany osobnosti, ako aj o veciach podľa zákona o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch. Navrhuje sa vykonať návrat k osvedčenému právnemu stavu platnému do 31. decembra 2005.

    V demokratickom právnom štáte nie je dôvod na to, aby sa kládli prekážky v prístupe k spravodlivosti tam, kde účastníkom konania je najčastejšie médiami poškodený občan. Aj v samotnom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa konštatuje, že bude vykonaná aj analýza radikálneho zvýšenia súdnych poplatkov v predchádzajúcom období, ktoré útočí na ústavnú zásadu – každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a vytvára stav, že spravodlivosti sa môže dovolávať iba ten, kto má peniaze.

    Preto vláda počas celého volebného obdobia nielenže nepristúpi k zvyšovaniu súdnych poplatkov, ale, naopak, tam, kde to bude efektívne, pristúpi k ich zníženiu napríklad aj v konaní na ochranu osobnosti.

    Pozmeňujúci návrh je podpísaný 15 poslancami, preto vás prosím o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, dámy a páni, nebudem hovoriť dlho aj preto, že máme za sebou podľa mojej mienky pomerne korektnú diskusiu v ústavnoprávnom výbore k tomuto návrhu zákona.

    Preto si dovolím povedať len pár všeobecných poznámok k návrhu zákona a vôbec k Občianskemu súdnemu poriadku a dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý som síce už predkladala v ústavnoprávnom výbore, nebol úspešný, ale domnievam sa, že je dobrý. Preto si ho dovolím predložiť aj tu v pléne s 15 podpismi.

    V prvom rade si dovolím formulovať svoj názor na ikstú novelu Občianskeho súdneho poriadku ako takú. Povedala som to niekoľkokrát a dovolím si to povedať aj tu v pléne, že podľa môjho názoru naozaj dozrel čas na to, aby sme pracovali na novom Občianskom súdnom poriadku.

    Ja osobne som veľmi skeptická, či môžeme akoukoľvek novelou akokoľvek kvalitnou prispieť k výraznému zrýchleniu súdneho konania a odstráneniu prieťahov, pretože tie novely, tak ako ich za sebou medzičasom čítame, sú mnohokrát navzájom protichodné. Aj v tejto novele sa môžeme už stretnúť s tým, že sa vraciame k stavu, ktorý tu už bol. Mnohé ustanovenia vlastne menia svoje znenie pravidelne a mnohokrát je to taký cyklický návrat k predchádzajúcim zneniam.

    Aj opakovane poviem príklady. Námietka zaujatosti nebola spoplatnená, potom bola spoplatnená. Teraz sa zase navrhuje, aby nebola spoplatnená, pričom zodpovedne musím povedať, naša vláda tiež bola kritizovaná za opakované novely Občianskeho súdneho poriadku. Ale musím povedať, že tak, ako čítam navrhovanú novelu Občianskeho súdneho poriadku, ja tam vidím názory sudcov, tak ako aj v predchádzajúcich novelách, aj ktoré naša vláda predkladala, boli názory sudcov.

    Je to jednoducho preto, pretože samotný sudcovský stav na jednotlivé ustanovenia dnešného Občianskeho súdneho poriadku nemá jednotný názor a v zásade dá sa možno povedať nadľahčene podľa toho, ktorí sudcovia s akým názorom sú momentálne na stáži na ministerstve spravodlivosti.

    Tak to sa prejavuje vo výsledku v texte Občianskeho súdneho poriadku. Taký je stav a podľa mňa z tohto sa dá dostať už len naozaj prípravou nového Občianskeho súdneho poriadku, aby tá práca s novými procesnými pravidlami nebola zaťažená tou skúšanosťou s predchádzajúcimi zneniami. A pritom neupieram dobrú vôľu vylepšiť ten text tak, aby umožňoval čo najmenej interpretácií, ale zase skúsenosť ukazuje, že každé toto vylepšenie nakoniec prinesie aj otázky a interpretácie, ktoré vôbec pôvodne neboli zamýšľané, aj keď bol ten text písaný v dobrej viere. Preto sa nebudem venovať podrobne jednotlivým ustanoveniam, lebo som presvedčená, že v tejto fáze to nemá zmysel.

    Preto sa zameriam len na štyri body, kde predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý bol už rozdaný aj do lavíc.

    Prvý bod môjho pozmeňujúceho návrhu sa týka čl. I bod 11. Navrhujem v čl. I vypustiť bod 11 s odôvodnením, o čo ide možno najskôr, aby som vysvetlila. V čl. 1 v bode 11, ktorý navrhujem vypustiť, sa zavádza osobitná miestna príslušnosť pre spory o ochrane osobnosti. Zjavne spory o ochrane osobnosti sú v špeciálnej pozornosti tejto vlády. Poukazujem aj na pozmeňujúci návrh pani poslankyne Laššákovej. Tu tiež sa nám stav cyklicky mení.

    Pôvodne, pokiaľ ide o spory o ochranu osobnosti, nebola osobitná úprava pred rokmi. Takáto bola zvolená. Táto osobitná úprava spočívala v tom, že bola zmenená miestna príslušnosť na miesto sídla, resp. bydliska navrhovateľa a nie odporcu s tým, že právna úprava zároveň stanovovala jednoročnú lehotu na rozhodnutie týchto sporov.

    Ústavný súd vyslovil nesúlad tejto právnej úpravy s ústavou, ale len v tej časti, kde bola limitovaná dĺžka tohto konania. Som si toho vedomá. S nálezom Ústavného súdu sa predchádzajúca vláda pri jednej z noviel OSP vysporiadala takým spôsobom, že nestanovuje osobitnú miestnu príslušnosť pre spory na ochranu osobnosti. Teraz sa navrhuje, aby oproti všeobecnej miestnej príslušnosti, ktorou je všeobecný súd odporcu, sa navrhuje, aby pri sporoch o ochranu osobnosti to bol súd navrhovateľa.

    Ja osobne mám iný názor. Nesúhlasím s tým, pretože sa domnievam, že v týchto sporoch ide spravidla vždy o konflikt dvoch práv, spravidla dvoch ústavných práv. Na jednej strane právo na súkromie, na druhej strane veľmi často je to právo na, i keď nie vždy, ale veľmi často, je to právo na slobodu prejavu. Nemyslím si, že je potrebné túto preferovať. Jeden ústavou ochránený záujem – len právo na súkromie. Preto nevidím dôvod na osobitnú miestnu príslušnosť.

    Naopak, domnievam sa, že máme príliš veľa výnimiek zo všeobecného pravidla, že miestnym príslušným súdom je všeobecný súd odporcu. Toľko k prvému bodu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý znie: „V čl. I sa vypúšťa bod 11.“

    Ďalšie tri body môjho pozmeňujúceho návrhu súvisia. Najskôr ich prečítam a potom vysvetlím. Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. „V čl. II sa vypúšťa bod 12.“

    Bod 3. V čl. II sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie: „§ 11 sa dopĺňa ods. 8, ktorý znie: „Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak súd nenariadil pojednávanie tak, aby sa konalo do 9 mesiacov od podania návrhu na začatie konania.“.“

    Bod 4. V čl. II v bode 23 § 18a sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie: „V konaniach začatých do 30. júna 2007, v ktorých nebolo nariadené pojednávanie, súd vráti súdny poplatok podľa § 11 ods. 8, ak do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona pojednávanie nenariadi.“

    Mojím pozmeňujúcim návrhom reagujem na návrh, ktorý uviedol vo svojej reči aj pán minister. Dnes je spolu s podaním návrhu splatný aj súdny poplatok.

    Návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, tam sa zároveň mení a dopĺňa aj zákon o súdnych poplatkoch, navrhuje, aby súd bol povinný vyrubiť súdny poplatok až dva mesiace pred prvým pojednávaním s argumentáciou, zjednoduším to, ale tá argumentácia znie asi tak, aby občania – účastníci konania neúverovali štát v týchto konaniach.

    Ja osobne sa domnievam, že tento návrh neposilní vymožiteľnosť práva a neprispeje k zrýchleniu súdnych konaní. Naopak, administratívne zaťaží súdy a nemá priamy dosah na zrýchlenie súdneho konania.

    Môj návrh spočíva v tom, aby pokiaľ nie je v určitej lehote, ja navrhujem 9-mesačnej, vytýčené prvé pojednávanie, aby bola povinnosť vrátiť súdny poplatok. Myslím si, že tým zabránime tomu, aby sa dávali zbytočne žaloby na súd, čo umožňuje podľa mňa vládny návrh, pretože pokiaľ nemusím s podaním návrhu hneď zaplatiť súdny poplatok, je tu veľká motivácia pre účastníkov konaní, aby podali návrh – žalobu len kvôli tomu, aby si zlepšili svoju pozíciu v rámci vyjednávania s druhou zmluvnou stranou.

    Čiže odstraňuje sa toto negatívum, pretože poplatok by bol splatný hneď. Ale pokiaľ nebude konanie prebiehať rýchlo, tak účastník konania vlastne dostane súdny poplatok späť. Je to istá forma odškodnenia a zároveň sa umožní veľmi jednoduchý spôsob kontroly, kde aj ministerstvo sa bude môcť pozrieť, ktoré súdy majú často takú situáciu, že musia vrátiť súdny poplatok, resp. ktorí sudcovia majú často takúto situáciu, že musia vrátiť súdny poplatok s tým, že potom sa podľa toho, aké sú dôvody, niekedy sú objektívne, niekedy sú subjektívne, táto situácia dá riešiť.

    Nevyjadrujem sa k návrhom, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, pretože tam je jednoznačné odporúčanie gestorského výboru, ktorého sa budeme aj my pridržiavať a v súlade s odporúčaním gestorského výboru hlasovať. Toľko k vládnemu návrhu Občianskeho súdneho poriadku z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť podania faktických poznámok. A keďže pani poslankyňa Žitňanská bola posledná z ústne prihlásených do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, ja zareagujem skutočne veľmi stručne. Pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Laššákovej, tie navrhujem schváliť. Stotožňujem sa s nimi. Ja súhlasím s tým, že justícia nie je tu iba pre bohatých. Takže to je aj v súlade s mojím presvedčením a v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Pokiaľ ide o návrhy pani poslankyne Žitňanskej, navrhujem ich neschváliť. Pri tých dvoch, prvom a poslednom, sa pristavím trošku bližšie.

    Pokiaľ ide o tú zmenu príslušnosti, teda exces zo všeobecného pravidla príslušnosti, aby miestnym príslušným súdom bol súd v obvode, kde má žalobca bydlisko. My máme k dispozícii štatistiky v žalobách na ochranu osobnosti, keď je práve ten, ktorého právo bolo prevažne médiami porušené, bol v konaniach úspešný. A touto zmenou chceme dosiahnuť to, aby ten, ktorý neporušil právo, nemusel chodiť za súdom odporcu.

    Ide tu aj o otázku zrýchlenia súdneho konania, pretože ten človek, ktorý v konaniach na ochranu osobnosti bol pošpinený, ktorého povesť bola narušená, ten v prevažnej väčšine navrhuje celý rad svedkov, samozrejme svedkov z okruhu svojho bydliska, pretože tam najviac pociťuje poškodenie svojej povesti. Čiže tým, že je to súd v mieste jeho bydliska, sa znižujú náklady na súdne konanie a aj zrýchľuje sa súdne konanie. Tu sú vyslovene pragmatické dôvody na to, čo teraz navrhujeme.

    Ináč súhlasím s pani poslankyňou, že v prevažnej väčšine návrhy zákonov, ktoré sú predkladané aj z dielne ministerstva spravodlivosti, pokiaľ sú za nimi sudcovia, tak zanechávajú rukopis podľa toho, na tom ktorom štádiu a stupni súdneho konania pracujú autori, len v tomto prípade ide o iniciatívu advokátov. Toto nebol návrh ministerstva, o čom rozprávame. To boli viaceré podnety advokátov na zmenu tejto príslušnosti.

    Pokiaľ ide o tú poslednú vec, tú v podstate problémovú časť viažucu sa na úverovanie zo strany účastníka konania vo vzťahu k štátu, a teda tú inú alternatívu, čo pani poslankyňa navrhuje, že po 9 mesiacoch vrátiť súdny poplatok. V žiadnom prípade s tým nemožno súhlasiť, lebo práve tento návrh by zvýšil administrovanie, pokiaľ by sme nezabezpečili konanie.

    Náš návrh sa opiera okrem iného aj o už zavedený prísny elektronický systém kontroly sudcov. My sme v priebehu krátkeho času dali vypracovať nový program, kde vedenie ministerstva spravodlivosti aj odborné sekcie na ministerstve vrátane predsedov súdov okresných a krajských majú k dispozícii elektronický program, ktorý im umožňuje kontrolovať toho ktorého sudcu, pokiaľ ide o počet neskončených vecí, pokiaľ ide o konkrétnu vec a neurobené úkony vo veciach odkedy – dokedy.

    Navyše sme zaviedli pravidelné porady, keď predsedovia súdov budú hlásiť predsedom krajských súdov veci staršie ako jeden rok. Čiže predseda prvostupňového súdu bude musieť mať prehľad o každej veci neskončenej do jedného roka, on bude signalizovať predsedovi krajského súdu a na krajskom súde podpredseda predsedovi krajského súdu. Vec každú staršiu ako dva roky bude hlásiť predseda krajského súdu na ministerstvo spravodlivosti a osobitne ju bude kontrolovať s tým, že prečo nebola skončená.

    Čiže v spojení s týmto naším kontrolným mechanizmom, ktorý vôbec nie je zásahom do súdnej nezávislosti, ktorý je len práve nástrojom na realizáciu ústavného práva občana na súdnu ochranu v primeranej lehote, tento náš systém je pomocný na to, aby ten sudca vytýčil termín pojednávania čo najskôr a aby štát dostal tiež čo najskôr svoj súdny poplatok. Čiže ja iba toľko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať spoločnej spravodajkyne, či si žiada záverečné slovo? Pani spoločná spravodajkyňa, chcete vystúpiť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tom bode programu a teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 217 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 217a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu je vykonať transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36 Európskeho spoločenstva zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií do právneho systému Slovenskej republiky, ktorá by mala byť ukončená do 20. októbra 2007.

    Oblasť uznávania dokladov o vzdelaní a odbornej kvalifikácii na profesijné účely má za úlohu eliminovať prekážky pri profesijnej mobilite, ktoré vyplývajú z existencie rozdielov národných vzdelávacích systémov.

    Každý, kto získa určitú kvalifikáciu v príslušnom štáte a oprávňuje ho v tomto štáte vykonávať špecifické povolanie, môže bez ťažkostí použiť túto kvalifikáciu pre výkon povolania v tomto štáte.

    Každý, kto však plánuje vykonávať povolanie v inom štáte, než v ktorom nadobudol svoje vzdelanie, si musí dať uznať svoju kvalifikáciu v príslušnom štáte, keď chce toto povolanie vykonávať. Právo na prácu, či už ako platený zamestnanec, alebo podnikateľ na území členského štátu iného, než je jeho vlastný, je základným právom občana Európskej únie.

    V rámci Európskej únie nie je profesijné uznávanie prostriedku, pomocou ktorého si môžu dať občania Únie svojmu vzdelávaniu a svojej odbornej činnosti európsku dimenziu. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa celý proces a legislatívny rámec uznávania zmenil. Právo trvalého pobytu, právo na prácu na území členského štátu iného, než je jeho vlastný, mobilita študentov a mladých pracovníkov, to sú Európskym spoločenstvom vytvorené podmienky, ktoré teraz môžu občania Európskej únie využívať.

    Slovenská republika sa medzi členskými štátmi, ktoré majú tiež povinnosť transponovať vyššie uvedenú smernicu, nachádza na poprednom mieste. Sme jedným z prvých štátov, ktorý má legislatívnu podobu transpozície hotovú.

    V prípade neschválenia návrhu zákona o uznávaní odbornej kvalifikácie sa nevykoná povinná transpozícia smernice a Slovenskej republike hrozia pokuty zo strany Európskej únie za neplnenie si povinností záväzkov.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pán poslanec László Szigeti, ktorému teraz dávam slovo, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií (tlač 217) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady...

  • Pán poslanec Miklós, rušíte straníckeho kolegu. Pokračujte, pán poslanec.

  • ... Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. marca 2007 č. 272 pridelila vládny návrh zákona o uznávanie odborných kvalifikácií (tlač 217) na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky nasledovné.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo odporúča Národnej rade v prijatom uznesení z 24. apríla 2007 č. 35 predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprijali platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií schváliť.

    Poveruje ma ako spoločného spravodajcu výborov, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorského výboru z 9. mája 2007 pod č. 39. Toľko k spoločnej správe.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Prihlásila sa pani poslankyňa Rosová a ako prvý vystúpi spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec Szigeti, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, milé dámy, ctení páni, Národnou radou Slovenskej republiky práve prerokovávaným návrhom zákona o uznávaní odborných kvalifikácií má byť zabezpečené prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to do termínu do 20. júla tohto roku.

    Okrem implementácie smernice sa predkladateľ snažil o zjednodušenie a sprehľadnenie súčasného právneho stavu k problematike uznávania. Zjednodušenie a sprehľadnenie súčasného stavu vyplýva z uznesenia vlády č. 557 z roku 2005 k návrhu stratégie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 2010.

    Voľný pohyb osôb a služieb je základnou zásadou Európskeho spoločenstva. Jednou z jeho výhod pre štátnych príslušníkov Spoločenstva je sloboda vykonávať povolanie či už ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo zamestnanec v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom získali odbornú kvalifikáciu.

    Na európskej úrovni bol okrem toho zriadený systém, ktorý uľahčuje uznávanie diplomov odborných kvalifikácií. Platí základná zásada, že ak človek vo svojej domovskej krajine má kvalifikáciu pre výkon povolania, tak je kvalifikovaný toto povolanie vykonávať v ktoromkoľvek ďalšom štáte Európskej únie. V praxi sa táto zásada nemusí uplatňovať ľahko, pretože na prístup istým druhom regulovaných povolaní môže hostiteľská krajina vyžadovať stanovené diplomy, tituly, vysvedčenia alebo aj iné kvalifikácie.

    Medzi prípravou poskytovanou v jednotlivých krajinách a udeľovanými diplomami môžu byť značné rozdiely, čo vedie k tomu, že danú prípravu a schopnosti je ťažko uznať v plnom rozsahu. Únia preto vytvorila systémy uznávania diplomov a prípravy, ktoré umožňujú plne využiť svoju odbornú prípravu a schopnosti aj v inom štáte Európskej únie.

    Vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií má za úlohu prispôsobiť uznávanie odborných kvalifikácií Slovenskej republiky k európskym normám.

    Predkladateľ zákona vyššie uvedený zámer dosiahol aplikovaním ustanovenia smernice, ktoré hovorí o možnosti upraviť problematiku uznávania odborných kvalifikácií jedným právnym predpisom s rozsahom pôsobnosti aj pre členské štáty, aj pre nečlenské štáty. Tým sa vlastne vytvoril jednotný právny rámec profesijného uznávania v Slovenskej republike.

    K vládnemu návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií v podstate zásadné výhrady nemám, pretože je vypracovaný a predložený v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36 zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií a so smernicou Rady pod č. 2006/100, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb.

    K jedinému paragrafu mám výhrady, a to je § 27, kde sa domnievam, že predkladateľ chcel svoju úlohu splniť nie na 100, ale možno na 110 %. Požiadavky Európskej únie na ovládanie štátneho jazyka sú formulované v rozsahu 1 ods. § 27 návrhu zákona. S veľkou dávkou tolerancie a empatie si viem predstaviť podobu tohto ustanovenia v § 27 ods. 2. Ostatné odseky § 27 avšak považujem za zbytočne byrokratické a administratívne. Vychádzam z toho, že ovládanie štátneho jazyka nie je potrebné pre všetky regulované povolania.

    Dovoľte mi uviesť príklad. Keď sa rozhodne francúzsky pekár, že chce podnikať na Slovensku, príde sem s niekoľkými pracovníkmi. Pre toho podnikateľa určite je potrebná slovenčina, určite by mal vykonať skúšku z ovládania štátneho jazyka, pretože si potrebuje vybaviť svoje podnikanie. Takisto osoba, ktorá trebárs bude pracovať v predajni, tiež bude v kontakte s osobami na Slovensku, tiež potrebuje ovládať štátny jazyk, ale trebárs ten pekár, ktorý bude v dielni a bude manuálne pracovať, preňho si myslím, že tento § 27 je zbytočný. Práve odvolávajúc sa na tento príklad a z toho dôvodu dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh nasledovaného znenia.

    Navrhujem, aby v § 27 ods. 3 bol vypustený ako prvá alternatíva. Ak tento môj pozmeňujúci návrh neprejde, tak navrhujem druhú alternatívu, a to nasledovne. V § 27 ods. 3 navrhujem, aby bod A znel takto: „rozhovorom“, bod B znel: „hlasným prečítaním náhodne vybraného článku“ a bod C odporúčam vypustiť v celom jeho znení. Odôvodňujem tento pozmeňujúci návrh tým, že myslím si, že nie pre všetky regulované povolania je potrebné ovládanie štátneho jazyka. Ďakujem pekne.

  • Všetko, pán spravodajca? Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami ako reakciami na vystúpenia pána poslanca Szigetiho sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Chcem sa opýtať, pani poslankyňa Smolková, vy sa už hlásite do rozpravy ústne? A pán poslanec Andruskó tiež.

    Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rosová, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Pani poslankyňa, máte to tak, že stihnete do siedmej? Dobre. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, predložený návrh zákona je, samozrejme, potrebný a domnievam sa, že viac-menej plní to poslanie, ktoré bolo zadefinované v dôvodovej správe, to znamená tie záväzky, ktoré vyplývajú pre Slovensko z nášho členstva v Európskej únii.

    Na jednej strane je z textu a z pozmeňujúcich návrhov, ktoré máme v laviciach, zrejmé, že ministerstvo tu viac zohľadňovalo termín než kvalitu, a že teda technicko-legislatívne zrejme budeme riešiť ešte problémy, ktoré sú so znením tohto zákona spojené. Ale to sa vyriešiť dá. Čo sa mi zdá väčšia výzva, ktorá nie je zohľadnená v tomto návrhu, to je vlastne prekročenie toho rámca definovaných cieľov a zamyslenie sa nad tým, aký zmysel a aké ciele máme v oblasti uznávania kvalifikácií získaných mimo územia Slovenskej republiky a koho vlastne a čoho vlastne sa tento zákon týka.

    Domnievam sa, že by bola škoda nevyužiť príležitosť – keď otvárame tento zákon a keď sa o ňom debatuje – na to, aby sme si nepovedali, čo je záujmom Slovenska. Záujmom Slovenska je nepochybne získať sem tých najkvalifikovanejších, najlepších ľudí, a to aj, samozrejme, absolventov zahraničných škôl – teraz hovorím predovšetkým o vysokých školách – ktorí sú pôvodom zo Slovenska a ktorí študovali a vyštudovali v zahraničí. Lebo aj ich sa tento zákon týka.

    Preto sa domnievam, že by bola škoda obmedziť uznávanie kvalifikácií, a to teda v zmysle najmä tých bodov, ktoré sa týkajú vysokoškolských kvalifikácií na krajiny Európskej únie, resp. členské štáty tak, ako sú zadefinované v § 1 ods. 1 predloženého zákona a domnievam sa, že by bolo veľmi žiaduce a vhodné rozšíriť okruh týchto krajín aj o členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, teda členské štáty OECD.

    Hlavný dôvod je ten, aby sme nekládli bariéry našim ľuďom, našim mladým ľuďom, tým najkvalitnejším, ktorí sú schopní vyštudovať najlepšie vynikajúce svetové univerzity na to, aby sa mohli vrátiť a vykonávať profesie aj tie, ktoré sú regulované profesie bez nejakých vážnejších bariér aj na Slovensku.

    Hovoríme veľa o tom, že nám unikajú mozgy, tak sa snažme, aby sme tie bariéry, ktoré tu sú, na odstránenie tohto úniku mozgov odstraňovali.

    No preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Devínskeho a môj, ktorý, po prvé, teda v § 1 ods. 1 znie: „Tento zákon upravuje podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných školami alebo inými oprávnenými orgánmi (ďalej len oprávnený orgán) podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie alebo členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len členský štát) na účel výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odborných činností (ďalej len regulované povolanie) a na účel ich voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike.“

    Odôvodnenie. V tomto paragrafe sa definuje okruh tých štátov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon. Členské štáty Organizácie pre hospodársku spoluprácu rovnako ako členské štáty Európskej únie sú okruhom, ktorý v sebe zahŕňa ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta s kvalitnými vzdelávacími systémami a inštitúciami. Preto je v záujme Slovenska, aby absolventi, ktorí získali odbornú kvalifikáciu v niektorom z členských štátov takto definovaných mali zjednodušený proces uznávania ich kvalifikácie na výkon regulovaných povolaní, regulovaných odborných činností a aby tak v prípade záujmu mohli na Slovensko priniesť poznatky, ktoré nadobudli svojím vzdelaním či odbornou činnosťou. V prípade občanov Slovenskej republiky je cieľom odstrániť bariéry pre uznanie ich kvalifikácie nadobudnutej v zahraničí a motivovať ich k profesionálnemu pôsobeniu v ich vlasti.

    Ďalej navrhujem pozmeňujúci návrh k § 10, ktorý znie: „Príslušný orgán uzná odbornú kvalifikáciu podľa všeobecného systému uznávania odborných kvalifikácií pri povolaniach, kde nedochádza ku koordinácii vzdelania alebo kde nie je potrebné splniť minimálne požiadavky na odbornú prípravu alebo odbornú činnosť po porovnaní a splnení podmienok podľa osobitného predpisu s odvolávkou 13 pod čiarou. Všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo.“

    Tento pozmeňujúci návrh sa diskutoval vo výbore s tým, že predstavitelia ministerstva nevyslovili námietky proti takémuto zneniu a odôvodnenie je, že všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií by mal byť určený v nižšej právnej norme, na vydanie ktorej zákon takýmto spôsobom splnomocní ministerstvo, aby bolo zrejmé, podľa čoho sa budú takéto kvalifikácie posudzovať.

    Podobne aj tretí pozmeňujúci návrh bol diskutovaný vo výbore a taktiež predstavitelia ministerstva nemali námietky, pretože ide o zosúladenie so zákonom o vysokých školách a znie: „V § 28 písm. h) sa na koniec vety vkladajú slová „pokiaľ zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov neustanovuje inak“..“

    Chcem podotknúť, že technicko-legislatívne takéto znenie nie je možné zapracovať. Bolo by treba pozmeniť znenie, kde by sa nedefinoval priamo v texte konkrétny zákon, ale nie je problém túto technicko-legislatívnu chybu po schválení takého návrhu odstrániť.

    Odôvodnenie. Ide o zosúladenie so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý sa v § 106a explicitne odvoláva na zákon o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Ešte raz chcem, dámy a páni, zdôrazniť. Myslím si, že je to dobrá príležitosť na to, aby sme išli aj nad rámec pôvodných cieľov tohto zákona a aby sme umožnili absolventom štúdia v tých krajinách, kde sú najkvalitnejšie vysoké školy na svete podľa ratingov a, žiaľ, nie je to, aspoň tá prvá desiatka sa netýka Európskej únie, pracovať na Slovensku, uplatniť svoju kvalifikáciu, priniesť svoj know-how a obohatiť tak našu vlasť. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Rosovej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a nech sa páči, pani poslankyňa Nachtmannová, máte slovo.

  • Ja mám skôr technickú otázku. Nakoľko nemáme v laviciach rozmnožený materiál tohto pozmeňujúceho návrhu, tak sa chcem spýtať, kedy bude doručený. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rosová bola, ako som povedala, jediná z písomne prihlásených. Takže chcem sa teraz opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Smolková, pán poslanec Andruskó. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pani poslankyňa Smolková.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, chcem sa opýtať, keďže sa blíži 19.00 hodina, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili ešte tento bod programu. Odhadujem to na takých 10 minút. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Dobre.

    Takže, nech sa páči, pani poslankyňa Smolková, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predloženému vládnemu návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií podávam tieto pozmeňujúce návrhy.

    Po prvé. K § 4 ods. 2 písm. e) odporúčame vypustiť slová „podľa § 17“. Odôvodnenie. Ide o zosúladenie so smernicou 2005/36 ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Po druhé. K § 5 ods. 2 odporúčame vypustiť slová „zodpovednej za všeobecnú starostlivosť“. Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje terminológia používaná v platných všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky.

    Po tretie. K § 21 ods. 1 odporúčame v druhej vete vypustiť slovo „nie“. Odôvodnenie. Ide o zosúladenie so smernicou 2005/36 ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Po štvrté. K § 24 ods. 4 odporúčame za slovo „rozhodnutia“ vložiť slová „podľa ods. 2“. Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa spresňuje vnútorný odkaz.

    Po piate. K § 29 ods. 2 písm. f) odporúčame za slovo „čin“ vložiť „čiarku“ a slová „trestný čin spáchaný z nedbanlivosti“. Odôvodnenie. Ustanovenie § 29 ods. 2 písm. f) sa dopĺňa v súlade s čl. 7 ods. 2 písm. e) smernice 2005/36 ES o uznávaní odborných kvalifikácií, v zmysle ktorého si môžu členské štáty vyžadovať pre povolania v oblasti bezpečnosti doklad o neodsúdení za spáchanie trestného činu, t. j. neodsúdenie za spáchanie tak úmyselného trestného činu, ako aj trestného činu z nedbanlivosti.

    Po šieste. K prílohe č. 4 bod D. V nadpise bodu D odporúčame vypustiť slovo „zdravotná“. Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje terminológia používaná v platných všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky. Je tam zdravotná sestra, ostane len sestra.

    Po siedme. K prílohe č. 4 bod D písm. h) odporúčame slovo „lekára“ nahradiť slovom „sestry“. Ide taktiež o legislatívnotechnickú úpravu.

    Po ôsme. V prílohe č. 4 bod E písm. h) odporúčame slovo „lekára“ nahradiť slovom „pôrodnej asistentky“. Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    A po deviate. K § 27 ods. 2 odporúčame zmeniť znenie ods. 2 nasledovne. „Ovládanie štátneho jazyka môže byť overené trojčlennou komisiou v odôvodnených prípadoch, ktorú vymenúva príslušný orgán. Predseda komisie je absolventom študijného odboru alebo študijného programu so zameraním na slovenský jazyk na vysokej škole. Ďalší dvaja členovia komisie sú odborníci z predmetného regulovaného povolania.“ Odôvodnenie. Ide o zosúladenie so smernicou 2005/36 ES o uznávaní odborných kvalifikácií a odporúčanie odborných orgánov Európskej komisie.

    Zámerom navrhovanej zmeny je to, aby občania členských štátov, ak dokážu s príslušnými úradmi komunikovať v slovenskom jazyku, nemuseli absolvovať preskúšanie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré spolu s pani kolegyňou Nachtmannovou sme predložili, dostali ste v písomnej forme a sú podpísané 17 poslancami a prosíme spoločne o ich podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Smolkovej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok a ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Andruskó. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, prerokúvame vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií, čím transponujeme do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Pri prerokovaní a schválení takéhoto zákona sa očakáva jednotnosť vládnej koalície a opozície, veď je spoločným záujmom nás všetkých, aby sme požiadavky Európskej únie splnili v čo najkratšom časovom intervale. Práve táto jednotná vôľa však môže spôsobiť, že pri prerokúvaní návrhu bude zákonodarcom chýbať dôkladná diskusia, čo môže mať za následok aj prežitie niektorých nepresností vo vládnom návrhu zákona.

    Z uvedeného dôvodu upriamim vašu pozornosť na niektoré nepresnosti a logické chyby v § 27 o ovládaní štátneho jazyka. Nedostatkom vládneho návrhu je napríklad absencia termínov a lehôt na realizáciu overenia ovládania štátneho jazyka.

    Kým v iných oblastiach zákony podobnej vážnosti obsahujú striktné termíny a lehoty, tento zákon neuvádza to, akým spôsobom určia termín overenia ovládania štátneho jazyka, môže to byť napríklad príslušný orgán, ale teoreticky to môže byť aj predseda komisie menovaný príslušným orgánom.

    Návrh tiež zabúda na riešenie ďalšieho postupu, ak je v termíne konania overenia žiadateľ práceneschopný alebo sa overenia nemôže zúčastniť z iných vážnych dôvodov.

    Dôvodová správa vládneho návrhu zákona uvádza, že návrh nemá dopad na štátny rozpočet. V skutočnosti však zabezpečenie v trojčlennej komisie vrátane dvoch odborníkov z predmetného regulovaného povolania bude mať zvýšené nároky na rozpočet príslušného orgánu, čo môže mať priamy dopad aj na štátny rozpočet.

    Súčasné znenie § 27 vládneho návrhu zákona však okrem technických nedostatkov má chybu aj vo svojej logike. Dokazovanie ovládania štátneho jazyka totiž požaduje aj od občanov Slovenskej republiky, ktorí po absolvovaní strednej školy navštevovali niektorú zahraničnú vysokú školu, ako to predtým povedala aj pani poslankyňa Rosová. Tým pádom aj občan slovenskej národnosti, napríklad žiak žilinského matematického gymnázia po absolvovaní univerzitných štúdií vo Veľkej Británii tiež bude musieť dokazovať ovládanie štátneho jazyka.

    Ak vládny návrh ponechávame v pôvodnej forme, budeme asi raritou medzi európskymi národmi. V rámci uznania odbornej kvalifikácie budeme požadovať overenie ovládania štátneho jazyka aj od vlastných spoluobčanov, ktorých materinským jazykom je právne štátny jazyk. Tento paragraf vládneho návrhu podľa môjho názoru poskytuje priestor na jeho upresnenie, preto touto cestou podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Po prvé. V § 27 ods. 2 prvú vetu odporúčame nahradiť nasledovnými dvoma vetami: „Ovládanie štátneho jazyka sa dokazuje preukázaním vysvedčenia úspešnej maturitnej skúšky zo štátneho jazyka. Ak žiadateľ nemá maturitnú skúšku zo štátneho jazyka, jeho ovládanie overuje trojčlenná komisia, ktorú vymenúva príslušný orgán.“

    Po druhé. V § 27 ods. 3 pred prvú vetu odporúčam vsunúť vetu nasledovného znenia: „Termín overenia ovládania štátneho jazyka určuje príslušný orgán, ktorý na overenie pozýva žiadateľa v písomnej forme.“

    A po tretie. Tiež k § 27. Do § 27 odporúčam vsunúť ďalší ods. 8. „Ak žiadateľ z vážnych dôvodov sa nedostane na overenie ovládania štátneho jazyka v termíne podľa ods. 3, je povinný do piatich dní od termínu konania overenia príslušnému orgánu predkladať písomné odôvodnenie vrátane prípadného lekárskeho potvrdenia. Príslušný orgán určuje nový termín overenia tak, aby bol v súlade s ods. 4 § 23 s lehotou posúdenia žiadosti. Ak to nie je možné z objektívnych dôvodov, príslušný orgán môže predĺžiť termín posúdenia žiadosti o ďalších 30 dní.“

    Odôvodnenie. Vládny návrh zákona neobsahuje možnosť preukázať ovládanie štátneho jazyka maturitným vysvedčením. Podobne neobsahuje termíny a lehoty na realizáciu overenia ovládania štátneho jazyka.

    Vážený pán poslanec Szigeti, prosím alebo žiadam zajtra v rámci hlasovania hlasovať osobitne o týchto bodoch. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Andruskó sa neprihlásil s faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a keďže vystúpil posledný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Smolkovej, tak odporúčam, aby boli prijaté všetky tak, ako boli prednesené.

    Pokiaľ ide o návrhy pánov poslancov Strany maďarskej koalície vo vzťahu k ovládaniu štátneho jazyka, tak v podstate, pokiaľ som správne pochopil, buď ide o to, že by sme ich zjemnili alebo zmäkčili, ale myslím si, že nejde iba o tých pekárov, a podľa môjho názoru nie je to až také ťažké, aby ten, kto chce vykonávať alebo proste, aby sme mu uznali odbornú kvalifikáciu, aby túto skúšku, ktorá je podľa môjho názoru pomerne jednoduchá vrátane testu, ktorý je len o slovnej zásobe, aby vykonať nemohol.

    Nielen maturita je preukazovaním spôsobilosti, je množstvo ďalších dokumentov, ako sú Cambridge certificate, myslím nie v angličtine, ale teda také, ktoré uznávame v slovenčine. Nechceli sme to tam vkladať, aby sme zbytočne ten zákon nejakým takýmto spôsobom neskomplikovali, poviem to úprimne.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Rosovej, žiaľ, nemôžeme súhlasiť ani s jedným. Ten prvý. Zákon sa vzťahuje na všetky štáty a platí tak ako pre občanov členských, ale i nečlenských štátov, pokiaľ som správne pochopil, pretože ten váš pozmeňujúci návrh nebol rozmnožený.

    Takisto s pozmeňujúcim návrhom č. 2 nesúhlasíme. Zákon podľa nášho názoru dostatočne upravuje všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií.

    A po tretie. Zákon o uznávaných odborných kvalifikáciách upresňuje alebo upravuje profesijné uznávanie. Stačí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa ešte opýtať spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem rokovanie aj 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať bude schôdza zajtra o 9.00 hodine ráno. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.11 hodine.