• Dobré ráno. Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: Pál Csáky a Martin Fronc. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Rudolf Bauer, Sergej Chelemendik a Milan Urbáni.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som privítal delegáciu Slovenskej ligy v Amerike na čele s predsedom ligy, ktorým je pán Daniel Tanzone.

  • Ďalej vítam čestného predsedu Ľudovíta Pavla, ako aj tajomníčku ligy Ninu Holú s manželom (Potlesk.) a predsedu Prvej katolíckej slovenskej jednoty v Spojených štátoch amerických pána Andreja Rajca s manželkou (Potlesk). Ešte raz vás všetkých srdečne na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vítam.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike.

    Návrh uznesenia vám bol rozdaný ako tlač 314.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Rydlovi a prosím ho, aby tento návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Slovenskej ligy v Amerike Daniel Tanzone, vážená pani generálna tajomníčka Slovenskej ligy v Amerike Nina Holá, vážený pán predseda Prvej slovenskej katolíckej jednoty v Spojených štátoch amerických a Kanade Andrej Rajec, z poverenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rady Slovenskej republiky jeho uznesenie týkajúce sa Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky text Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike, ktoré vám o chvíľu prečítam.

    Dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a povedal slávnej snemovni niekoľko slov. Slávna snemovňa, noviny Jednota, jedno z najstarších slovenských periodík, ktoré vychádza dodnes, presne pred sto rokmi dňa 15. mája 1907 uverejnili pozvanie na Národný kongres v Clevelande. Vedúca osobnosť slovenskej Ameriky katolícky kňaz Štefan Furdek, rodák z Trstenej na Orave, týmito slovami zvolával Slovákov v Amerike na snemovanie, z ktorého 26. mája 1907 vzišla a bola založená najprednejšia organizácia Slovenska Slovenská liga v Amerike: „V práci za národ nesmú nás deliť hranice politické ani náboženské. Slovák katolík, Slovák evanjelik, Slovák kalvín, staňte si do jedného radu, podajme si bratsky ruky a s nezlomnou odvahou, láskou k spoločnému rodu, k spoločnej mluve, tesne vedľa seba kráčajme cestou posiatou síce tŕním, ale na konci malé červánky ukazujú už teraz zoru vychádzajúceho slnka slobody pre národ slovenský v starom kraji. Konajme povinnosť našu, splaťme dlh tým, čo nás vychovali, čo s nami jeden vzduch dýchali, ktorých mluva je našou mluvou, s ktorými rovnako cítime, jednako žialime a sa radujeme. Splaťme dlh Slovensku.“ Ak sto rokov v živote človeka znamená zriedkavo plnosť veku, ešte výraznejšie to platí o dejinách spolku. Storočné jubileum si zasluhuje našu úctu, pretože v ňom sú sústredené obety stoviek statočných ľudí venované národnému celku. Týmto storočným spolkom pracujúcim bez prerušenia kontinuity, ktorý sa uchádza, aby mu Národná rada Slovenskej republiky dnes vzdala hold slovenského národa, je Slovenská liga v Amerike. Práve na americkej pôde slovenskí vysťahovalci poznali chuť toho, čoho sa im v bicefálnej monarchii Rakúsko-Uhorsku nedostávalo, voľnosti myslenia a organizácie tlačeného slova. Keď bolo slovenských spolkov veľa, ukázalo sa, že je potrebná strešná organizácia, ktorá by sústredila rozptýlené sily ku konštruktívnej práci v prospech Slovákov v Amerike, jej neslobodnej zotročovanej domovine, a to bez rozdielu vierovyznania a politickej orientácie.

    Slovenská liga v Amerike predstavuje jednu z najvýznamnejších slovenských národných organizácií, ktorá sa podstatnou mierou zaslúžila o oslobodenie Slovenska spod maďarskej nadvlády, o národnú emancipáciu Slovenska v rokoch 1938 a 1939 a o obnovenie štátnej samostatnosti Slovenskej republiky v roku 1993. Od svojho vzniku bola Slovenská liga v Amerika hlavným hýbateľom národného života na severoamerickom kontinente. Bola akoby strešnou organizáciou všetkých slovenských spolkov. Už pri svojom vzniku si vytýčila za cieľ reprezentovať, obhajovať a presadzovať záujmy Slovákov pred svetovou verejnosťou. Bolo totiž potrebné, aby v životne dôležitých otázkach Slováci hovorili jedným hlasom a vystupovali nie ako jednotlivé spolky, ale jednotne. Založením Slovenskej ligy v Amerike Slováci zložili skúšku politickej dospelosti. Z ľudí, ktorí prišli do Ameriky ako pokorení príslušníci utláčaného národa, sa na pôde slobodného sveta stávajú hrdí synovia kultúrneho národa. V stanovách Slovenskej ligy v Amerike dôrazne vyjadrujú, o čo im ide. Ide im o to, aby slovenský národ stal si do radu iných národov ako rovný s rovným.

    Cesta k založeniu Slovenskej ligy v Amerike nebola ľahká. Vodcovia amerických Slovákov sa už od roku 1890 usilovali o založenie ústrednej slovenskej národnej reprezentácie. A v tomto roku boli založené dve americko-slovenské organizácie, ktoré pôsobia dodnes. Vo februári bol založený Národný slovenský spolok (Slovak National Society), pri zakladaní ktorého hral hlavnú úlohu Peter Rovnianek, a v septembri to bola Prvá katolícka slovenská jednota, ktorej zakladateľom bol katolícky kňaz Štefan Furdek. Ale ešte stále chýbala organizácia, ktorá by zjednocovala všetkých Slovákov v Amerike. Prvým pokusom o takúto všenárodnú ustanovizeň bolo úsilie o obnovenie Matice slovenskej, ktorej činnosť maďarské úrady zastavili v roku 1875. V pozadí tohto pohybu stál Peter Rovnianek. Podarilo sa mu síce obnoviť Maticu slovenskú na pôde Ameriky, 26. septembra 1893, ale nepodarilo sa mu rozprúdiť jej činnosť. Ďalším krokom, ktorý podstatnou mierou prispel k vzniku Slovenskej ligy v Amerike, bolo založenie Združenia slovenských novinárov v roku 1903. Toto združenie, v ktorom najaktívnejšími členmi boli opäť Štefan Furdek a Peter Rovnianek, zvolávalo viaceré spoločné stretnutia, na ktorých sa prerokúvala otázka založenia všeslovanskej a všeslovenskej organizácie, ktorá by mohla hovoriť v mene všetkých slovenských vysťahovalcov v Amerike a viesť sústredený boj za práva utláčaného národa v mnohonárodnostnom uhorskom kráľovstve. Na jednej takejto schôdzke zvolanej Štefanom Furdekom 7. apríla 1907 padlo konečné rozhodnutie vyzvať všetky slovenské organizácie, fary, osady a v Amerike všetkých žijúcich rodoľubov k účasti na Národnom kongrese v Clevelande 26. mája 1907. Americko-slovenské časopisy a spolky nadšene prijali tento návrh a pozývali všetkých krajanov na veľký Národný kongres, ktorého cieľom malo byť vytvorenie celonárodnej reprezentácie pracujúcej a bojujúcej za národné práva Slovákov v starej vlasti a za tú našu slovenčinu. Organizáciu zhromaždenia a prípravu stanov mal na starosti päťčlenný výbor v zložení Štefan Furdek, Anton Štefan Ambrose, Ignác Gessay, Anton Bielek a Gustáv Maršall-Petrovský. Výbor sa obrátil na všetkých krajanov, aby sa zapojili do spoločného úsilia, pretože v práci za národ nesmú nás deliť hranice politické ani náboženské.

    Kongres sa konal v jednej z najväčších hál v Clevelande v Grace Armory, kde sa zišlo 10 000 až 11 000 Slovákov zo všetkých kútov Ameriky. Nadšenie bolo také veľké, že z baníckej Cornersville vypravili zvláštny vlak a v otváracom prejave Štefan Furdek povedal tieto pamätné slová: „V minulosti sme mali viaceré veľké schôdze, ale toľko Slovákov v jednej sieni ešte nebolo. Tak sa mi pozdáva, že je dnes vzkriesenie našej slovenskej kolónie v Amerike. Prítomní sme tu demokrati, republikáni, príslušníci s rozličným politickým náhľadom. Nezišli sme sa ako straníci jednej či druhej politickej strany, ale zišli sme sa na širokej platforme lásky k svojmu slovenskému národu. Podívajte sa len, katolícky kňaz, gréckokatolícky kňaz i evanjelický duchovný, stojíme dnes jeden po boku druhého. Každý svoje presvedčenie hájime si úzkostlivo a my sme tu dnes ako v národnej práci spojení.“ Po Furdekovi vystúpil s ohnivým prejavom Peter Rovnianek, ktorý vyzýval všetkých Slovákov žijúcich na pôde slobodnej Ameriky k jednote a do spoločného boja za národné právo bratov a sestier v starej vlasti. Návrh na založenie celonárodnej organizácie bol prijatý aklamáciou. Peter Rovnianek potom navrhol, aby sa novozaložená organizácia nazývala Slovenská liga v Amerike Slovak League of America. Zhromaždenie súhlasne prijalo aj tento návrh. Potom bol zvolený prvý výbor Slovenskej ligy v Amerike v tomto zložení: Štefan Furdek, predseda, keď podpredsedami sa stali všetci predsedovia slovenských národných spolkov, tajomník zapisovateľ bol Albert Mamatey, účtovník Ján Porubský, pokladník Miroslav Francisci, dozorca Anton Bielek. Heslom Slovenskej ligy v Amerike sa stalo heslo „Za tú našu slovenčinu“, s ktorým chodievali slovenskí kandidáti do nerovného zápasu v uhorských voľbách. A súčasť jej znaku tvoril dvojramenný kríž na troch kopcoch, ktorý je dnes štátnym znakom Slovenskej republiky.

    Pod schopným a agilným vedením Slovenská liga v Amerike rozprúdila rozsiahlu národnobuditeľskú činnosť. Usporadúvala prednášky, robievala zbierky, vydávala letáky a brožúrky, ktorými informovala cudzinu o ťažkých pomeroch Slovákov v Uhorsku, organizovala indignačné zhromaždenia proti návštevám maďarských politikov v USA. Už v septembri 1907 nadviazala styk s nórskym spisovateľom Bjornstjernom Bjornsonom, ktorý svojimi článkami v nemeckých a francúzskych časopisoch sa zastával Slovákov a ostatných utláčaných národností Uhorska. O existencii Slovenskej ligy v Amerike a o aktivitách Slovákov v Spojených štátoch amerických vedel aj Scotus Viator alias Robert Seton-Watson, Rus Alexander Papkov či Švajčiar William Weiter, ktorí civilizovanému svetu pripomínali útlak Slovákov v uhorskom kráľovstve pretvárajúcom sa na šovinistický maďarský štát. Len v rokoch 1898 až 1907, teda na prelome 19. a 20. storočia bolo za slovenskú vec odsúdených asi 400 ľudí a peňažné pokuty dosiahli 25 000 zlatých. Tento útlak dosiahol beštiálne rozmery 27. októbra 1907, keď maďarskí žandári strieľali v Černovej do bezbranných ľudí. Bolo 15 mŕtvych, 10 ťažko a 60 ľahko ranených. A tak v najťažších časoch, keď domáci vodcovia slovenského národa strácali nádej a predpovedali, že o dve-tri generácie sa už nebude pod Tatrami po slovensky ani rozprávať, z Ameriky vyšiel do sveta hlas tých, ktorým doma odnárodňovací režim zviazal ruky a zapchal ústa. Pod zástavou Slovenskej ligy v Amerike sa viedol boj za prirodzené a Bohom dané práva pre náš utlačený a na vyhynutie odsúdený národ.

    Keď vypukla prvá svetová vojna, Slovenská liga v Amerike videla v tejto svetovej katastrofe príležitosť presadiť a zaistiť oslobodenie národa spod maďarského útlaku. Kým doma národ musel mlčať alebo bol prinútený vydávať tzv. prehlásenia vernosti svojim utláčateľom, Slovenská liga v Amerike pod vedením obetavých a prezieravých vodcov Ivana Daxnera, Alberta Mamateya odvážne tlmočila pravé cítenie národa a deklarovala: „Prehlasy, ktoré vydané boli skrze náčelných slovenských ľudí do Uhorska a v ktorých vyslovuje sa po istú mieru spokojnosť s dosavadnými politickými pomermi, my povinní sme vyhlásiť za neplatné, pretože so skutočným zmýšľaním stoja v protive. S nimi slovenský národ naskrze nesúhlasí a považuje ich jedine za výplyv nesmierneho teroru strany terajšej vlády. Žiadame pre slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia tak na poli politickom, ako na kultúrnom a hospodárskom.“ Slovenská liga informovala vládu Spojených štátov a celý kultúrny svet o skutočnej situácii v Uhorsku. Zohrala kľúčovú úlohu pri uzavretí dvoch dohôd, ktoré prispeli k vzniku Česko-slovenskej republiky, Clevelandskej dohody z 22. októbra 1915 a Pittsburskej dohody z 31. mája 1918, ktoré stručne a zreteľne zaistili federatívne usporiadanie spoločného štátu Slovákov a Čechov. Z iniciatívy Slovenskej ligy v Amerike sa konala povestná milióndolárová zbierka pre zahraničný odboj Slovákov a Čechov, ktorá sa sústredila v rukách aktivistu Slovenskej ligy v Amerike katolíckeho kňaza a vynálezcu rádia Jozefa Murgaša, zbierka, z ktorej Tomáš Garrique Masaryk ani nikto po ňom do dnešného dňa nikdy nedal vyúčtovanie. Delegát Slovenskej ligy v Amerike Štefan Osuský poskytol odboju neoceniteľné služby vo Švajčiarsku a vo Francúzsku.

    Slovenská liga nestrácala záujem o dianie na Slovensku ani po vytvorení česko-slovenského štátu. Pomáhala finančne i prenosom ideí. Jej pracovník novinár Ignác Gessay založil Slovenskú ligu na Slovensku. Stalo sa tak v roku 1920 v Bratislave. Tento spolok fungoval až do násilného zlúčenia s Maticou slovenskou v roku 1948. Spájal Slovákov, staval pomníky, zakladal školy, staral sa o chudobných, pestoval skutočný patriotizmus. Keď však v spoločnom štáte Čechov a Slovákov česká strana nechcela rešpektovať záväzky, ku ktorým sa zaviazala najprv v Clevelande a potom v Pittsburghu, tak Slovenská liga v Amerike sa vo svojich memorandách nielen dožadovala samosprávy Slovenska, ale sa jednoznačne postavila na obranu slovenskej svojbytnosti, pridala sa na stranu otca národa Andreja Hlinku a podporovala jeho zápas za prisľúbenú autonómiu. Keď po zakončení tohto spravodlivého boja Slovensko dosiahlo v októbri 1938 samosprávu svojich vecí, predseda prvej slovenskej autonómnej vlády ThDr. Jozef Tiso poslal Slovenskej lige v Amerike srdečný list, v ktorom sa s vďakou oceňuje podpora amerických Slovákov.

    Po vyhlásení slovenskej samostatnosti v marci 1939 Slovenská liga v Amerike a americkí Slováci videli nielen úspešné zakončenie politického dozrievania národa, ale aj vnútorné uspokojenie, že ich boj nebol márny. Nanešťastie šesť mesiacov po vyhlásení slovenskej samostatnosti vypukla druhá svetová vojna, ktorá rozdelila svet na dva tábory. Neuniknuteľná geopolitická situácia postavila do opačného tábora Slovensko než našich krajanov v Amerike. V ťažkom období druhej svetovej vojny Slovenská liga v Amerike hlásala potrebu demokratického samostatného Slovenska, ktorá sa stala skutočnosťou o polstoročie neskôr. Víťazné mocnosti uverili hlasom našich protivníkov a bez vôle národa vyhasili život mladej Slovenskej republiky. Slovensko sa opäť ocitlo v štátnom spoločenstve, ktoré nevyhovovalo ani jeho želaniu, ani jeho záujmom.

    Slovenská liga v Amerike sa znovu zapojila do boja za národné práva Slovákov, keď jej činnosť sa po druhej svetovej vojne sústredila na pomoc slovenským exulantom a Slovenská liga v Amerike sa zaviazala, že všetkými prostriedkami bude podporovať slovenský národ v jeho túžbe po slobode a štátnej samostatnosti. S hrdosťou môžeme povedať, že má zásluhy aj na obnovení slovenskej samostatnosti, ktorých viditeľným zvýraznením je druhá Slovenská republika znovuzrodená z vôle národa 1. januára 1993.

    Za sto rokov svojho trvania Slovenská liga v Amerike mala mnoho horlivých pracovníkov, žien i mužov, ktorí v službe národa vykonali kus úctyhodnej práce, takých, akými boli jej zakladatelia Štefan Furdek a Peter Rovnianek a pokračovatelia ich diela Michal Bosák, Jozef Murgaš, Albert Mamatey, Ivan Daxner, Anton Bielek, Ján Kocúr, Anton Filkorn, Jozef Hušek, Peter Hletko, Dominik Sloboda, Peter Jurčák, Martin Slimák, Ján Pankuch, Pavol Jamriška, František Duboš, Štefan Tkáč, Július Janči, Ján Horecký, Filip Hrobák, Jozef Pavčo, František Hrušovský, Konštantín Čulen, Ján Vlach, Ján Holý, Eduard Behunčík, Ľudovít Pavlo, Daniel Tanzone, ako aj viaceré obetavé a pracovité ženy, napr. Júlia Krajčovičová či Nina Holá. Slovenský národ im to nikdy nesmie zabudnúť.

    Slovenská liga v Amerike je nositeľkou veľmi silnej tradície nezištnej pomoci Slovensku. Hoci vzdialená od Slovenska, bola mu vždy najbližšou pomocníčkou, ktorá dokázala správne vystihnúť jeho problémy a perspektívy. Pohľad do storočnice Slovenskej ligy, to je pohľad do našich národných dejín, to je obraz osudov národa v časoch útlaku a nemravnej elementárnym ľudským právam sa protiviacej maďarizácie v starom Uhorsku aj obraz nádejí po národnom oslobodení v roku 1918 so všetkými sprievodnými zjavmi zápasu za autonómiu v Prvej ČSR čiže za rovnoprávnosť oboch národov v spoločnom štáte, tiež aj obraz osudov Slovenska v časoch Hitlerovej dobyvačnosti, keď Slováci dosiahli síce vlastný štát, a tým si zachraňovali vlastnú národnú existenciu, ale bola druhá svetová vojna a po vojne víťazi rozhodujú o všetkom. Tak aj náš slovenský osud bol v rukách víťazov. Boli západné demokracie aj tie, čo v jeseni roku 1938 Česko-Slovensko zradili a vydali napospas tretej ríši, a bol Sovietsky zväz. Divné spojenectvo, ale aj podivné veci vytvárajú dejiny. Tak to bolo aj s naším osudom. Po vojne sme prežívali komunistický útlak, ožil neprirodzený čechoslovakizmus a prišla komunistická totalita, keď pribudli nielen šibenice, ale aj likvidácia slobodného podnikania a povolania, likvidácia reholí a kláštorov, nastala barbarská noc a revolúcia začala požierať vlastné deti. Miesto horúcej vojny s frontmi na zemi, na mori i vo vzduchu prišla studená vojna, rovnako svetová, ale odohrávala sa v éteri, v ktorom rozhodovalo slovo a jeho argumenty. Ale aj táto vojna zanechala obrovské obete hodnôt, ducha i životov. To všetko je už, chvalabohu, za nami a, verme, s Božou pomocou už sa viacej nezopakuje. Svedkom tohto všetkého za starého Uhorska, za Česko-Slovenska, počas prvej Slovenskej republiky, za ľudovej demokracie aj za komunistickej socialistickej diktatúry bola aj jubilujúca Slovenská liga v Amerike. Do Ameriky, do Spojených štátov amerických, do tejto veľkej a blahobyt prinášajúcej krajiny sa Slovenky a Slováci kvôli biede a kvôli ohavnému maďarizačnému útlaku hrnuli ako roj do úľa. Utekali za nádejou lepšie sa mať a slobodne žiť. Asi od osemdesiatych rokov 19. storočia až do konca 20. storočia ich tam žilo a žije okolo 1 mil.

    Musíme priznať, že naše moderné dejiny začali v Amerike. Tu sa odohrávali naše tri najvýznamnejšie odboje. V treťom odboji za studenej vojny opretý o mravnú autoritu Slovenskej ligy v Amerike vytvoril Svetový kongres Slovákov pod vedením Štefana Boleslava Romana najkrajšiu kapitolu slovenských dejín v Amerike. To uznali aj Alexander Dubček, Milan Čič i Rudolf Schuster, keď sa ako ústavní činitelia Slovenska v roku 1990 prišli pokloniť práci Svetového kongresu Slovákov i zahraničným Slovákom vôbec. To bola aj ich poklona Slovenskej lige v Amerike.

    Ako zlatá niť všetkými podujatiami Slovenskej ligy v Amerike sa vinie základná idea samobytnosti slovenského národa a jeho právo na to, aby si sám riadil svoje verejné veci, či už celkom samostatne alebo aj vo federálnom zväzku s iným národom alebo štátom či s inými národmi alebo štátmi.

    Všetko, čo Slováci v Amerike robili na obranu práv svojho národa, bolo poznačené duchom Slovenskej ligy v Amerike. V nej sa na dlhý čas zjednotili katolíci, protestanti, liberáli i socialisti. Peter Rovnianek sa pred 100 rokmi prorocky vyznal: „Naša americká demokracia rozdúchala oheň. Je odpoveďou na tvrdenia, že slovenský národ neexistuje, a manifestačným dôkazom najmä slovenským neveriacim Tomášom, že tu v Amerike vyrástol pre slovenský národ košatý strom, ktorý sa nekláti, pod ktorého vetvami utlačovaní a z domoviny vyhnaní Slováci môžu nájsť útočište a ochranu. Dnes, keď si Slovenská republika pripamätúva vzácne výročie dejín Slovenska, vyjadrujeme radosť z toho, že Slovenská liga v Amerike, najdôležitejšia organizácia zastrešujúca slovenské spolky v Spojených štátoch amerických, oslavuje 100. výročie svojho založenia. Ctíme si jej zásadný podiel na materiálnych, ale aj ľudských obetiach pre oslobodzovací boj Slovákov spod nespravodlivej maďarskej nadvlády ohrozujúcej slovenský národ. Pripamätúvame si jej spoluprácu s českými organizáciami v USA, s ktorými uzavrela v roku 1915 spomenutú Clevelandskú a v roku 1918 Pittsburskú dohodu, čím podstatne prispela k založeniu demokratickej Česko-slovenskej republiky, počas trvania ktorej neprestávala obhajovať národné práva Slovákov. Vzdávame úctu jej úsiliu o udržanie slovenského povedomia státisícov krajanov žijúcich na americkom kontinente. A konštatujeme, že ciele, aké si vytýčil 26. mája 1907 Národný kongres k Clevelande zhromažďujúci desaťtisícový zástup amerických Slovákov, z ktorého vzišla Slovenská liga v Amerike, sa začali uskutočňovať vznikom Česko-Slovenska a naplnili sa založením Slovenskej republiky stelesňujúcej stáročné túžby a úsilia Slovákov doma aj v zahraničí v zápase o dosiahnutie politickej individuality slovenského národa a uznanie štátnej samostatnosti Slovenska.“

    Vzhľadom na toto všetko môžeme s plným vedomím povedať, že Slovenská liga v Amerike sa zaslúžila o slovenský národ. Naša jubilantka, strážkyňa a ochrankyňa slovenského národa, storočná Slovenská liga v Amerike bola vždy výsostne demokratickou inštitúciou. Vďaka nej Slovensko viažu živé väzby so Spojenými štátmi americkými, nuž nesmie zostať zabudnutá. Preto vás, panie poslankyne, páni poslanci, sestry a bratia v národe, prosím, aby sme naprieč politickým spektrom, prejaviac politickú vôľu národa, ktorú nám do našich rúk demokraticky zverili slobodní slovenskí občania, schválili Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike, ktorú z podnetu Slovenskej národnej strany predkladá slávnej snemovni Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako spoločný návrh koaličných i opozičných politických strán zastúpených v slovenskom zákonodarnom zbore. Aby sa nám lepšie rozhodovalo, dovoľte mi skončiť svoj prívet skôr, ako prečítam deklaráciu, prvým veršom modlitby Štefana Furdeka, ktorou sa začínal 26. mája 1907 Národný kongres v Clevelande založivší Slovenskú ligu v Amerike: „Ó, všemohúci Bože, Otec všetkých národov, zapáľ v nás horúci cit pre česť a národnú hrdosť.“

    Zahraničný výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky text Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike uvedeného v prílohe, ktorý vám prečítam, schváliť. Znenie tejto deklarácie je: „Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike: „S veľkou úctou a potešením vítame jubileum Slovenskej ligy v Amerike, významnej strešnej organizácie slovenských spolkov v Spojených štátoch amerických, ktorá v tomto roku oslavuje storočnicu svojho založenia. Národná rada Slovenskej republiky v duchu svojej Deklarácie k Slovákom žijúcim v zahraničí prijatej 6. júla 1999 oceňuje mimoriadny prínos Slovenskej ligy v Amerike ako integrujúceho činiteľa a mosta preklenujúceho hranice medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Pamätáme na jej spoluprácu s českými organizáciami v USA, s ktorými uzavrela v roku 1915 Clevelandskú a v roku 1918 aj Pittsburskú dohodu, čím podstatne prispela k založeniu demokratickej Česko-slovenskej republiky, počas trvania ktorej neprestávala obhajovať národné práva Slovákov. Oceňujeme úlohu a podiel amerických Slovákov v zápase za národné oslobodenie a vznik samostatnej a suverénnej slovenskej štátnosti. Vážime si úsilie Slovenskej ligy v Amerike o udržanie slovenského povedomia státisícov krajanov žijúcich na americkom kontinente. Národná rada Slovenskej republiky si želá, aby sa naďalej udržali a rozvíjali stáročiami upevnené, živé a podnetné vzťahy medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a ich starou vlasťou pre spoločné dobro nás všetkých.“.“ Potiaľto je návrh deklarácie.

    Vďačím vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám. Čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Poprosím vás, ešte, pán poslanec, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, a zároveň vás poprosím, keby ste pri tomto bode plnili aj úlohu spravodajcu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som písomnú prihlášku nedostal, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Dzurinda Mikuláš, pani poslankyňa Sabolová Mária. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Dzurinda, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzácni hostia, chcem sa poďakovať kolegovi Rydlovi za prednesenie návrhu, ktorý, ako uviedol, je naším spoločným návrhom Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem sa mu poďakovať nielen za to, že ho korektne predniesol, ale že ho aj doplnil alebo uviedol tak, ako to urobil.

    To, že to vystúpenie bolo obsiahle, ale aj obsahovo vyčerpávajúce, mne umožňuje byť omnoho stručnejším a chcem svoje vystúpenie využiť v zásade na tri veci. Po prvé, chcem Slovenskej lige v Amerike zablahoželať, zablahoželať k významnému jubileu. Po druhé, chcem pozdraviť Slovenskú ligu v Amerike a nielen tu prítomných jej predstaviteľov, ale všetkých jej členov, všetkých Slovákov, a to nielen v Spojených štátoch, ale aj v celom zahraničí. A napokon sa chcem Slovenskej lige v Amerike poďakovať za všetky aktivity, neraz som bol prítomný na niektorých z nich, za bohaté aktivity, za udržiavanie slovenčiny, slovenského povedomia a pevných, pekných väzieb so svojou vlasťou.

    No a napokon, azda len jedna myšlienka z plejády, ktorú uviedol pán Rydlo a ktorá sa mi páčila, keď už tak skončil svoje vystúpenie. Pán kolega hovoril o túžbe mnohých Slovákov aj známych, aj menej známych, o tom, aby slovenský národ raz mohol zastať ako národ rovný s národmi ostatnými vo svete. Ja by som chcel túto myšlienku len drobno podoprieť, že tej túžbe sa vždy dalo rozumieť. A myslím, že našla plné uplatnenie práve v ostatných rokoch, nielen tým, že Slovensko ako samostatný štát ukázalo životaschopnosť, že túto životaschopnosť ukazuje stále, že sme svedkami naozaj veľmi pekného vývoja Slovenskej republiky, a nemyslím teraz len na ekonomické čísla a parametre životnej úrovne, ale aj celkovou pozíciou, rešpektom, dobrým postavením v zahraničí, ktoré si Slovensko vybudovalo. A myslím si, že toto rovnocenné postavenie Slovákov s ostatnými národmi vo svete našlo aj formálne vyjadrenie v tom, že práve v ostatných rokoch sa Slovensko stalo členom Severoatlantickej aliancie, stalo sa členom Európskej únie, že hrá aktívnu rolu v týchto zoskupeniach, že je rešpektované.

    No a napokon bol tu ešte aj jeden taký symbolický okamih, ktorý potvrdzuje aj tú formálnu rovnoprávnosť Slovákov, a to bol február v roku 2005, keď na Slovensko prišiel prezident Spojených štátov, keď na Hviezdoslavovom námestí, takom pamätnom a drahom pre nás, Slovákov, predniesol nezabudnuteľnú reč, v ktorej ocenil jedinečnú cestu slovenského národa v srdci Európy, ale v ktorej pripomenul aj významný prínos Slovákov pri budovaní Spojených štátov.

    Takže to boli okamihy, ktoré potvrdili, že to úsilie, ale aj tie túžby a práca mali svoj zmysel a Slováci sa dočkali toho, že naozaj sú nielen národom, ale aj rozvíjajú svoju štátnosť, rozvíjajú ju v rovnoprávnom a rovnocennom postavení s inými krajinami a inými národmi.

    Dámy a páni, poslanecký klub SDKÚ – DS podporí návrh vyhlásenia, ktoré vám prečítal pán kolega Rydlo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážení hostia, kolegyne, kolegovia, chcem len veľmi krátko vystúpiť za Kresťanskodemokratické hnutie, pretože mnohí z nás majú veľmi úzke a osobné vzťahy so Slovákmi žijúcimi v Spojených štátoch amerických. Už samotná storočnica hovorí o nejakom historickom období a istých časových väzbách. A chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť len vďaku za to, že Slovenská liga v Amerike je istým historickým medzníkom alebo je historicky významná aj pre Slovákov žijúcich na Slovensku, aj pre Slovákov v Amerike. A chcem sa poďakovať za ich angažovanosť pre mnohé témy, mnohé otázky, v ktorých tá vzájomná väzba je cítiť. A zároveň ale chcem aj vzdať úctu tým, ktorí boli pri začiatku ligy a dnes už nie sú medzi nami, pretože vďaka nim, si myslím, tie vzťahy ostali také živé. Zároveň aj Slováci v Amerike cítili to Slovensko tak, myslím, v srdci. A môžem aj sama z osobnej skúsenosti povedať, že boli vždy blízko a vracali sa veľmi radi na Slovensko.

    Čiže srdečná vďaka. A Kresťanskodemokratické hnutie toto vyhlásenie, túto deklaráciu podporí.

    A ďakujem ešte spracovateľom za taký krátky, stručný, ale výstižný text. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Tibor Cabaj, pán poslanec Halecký Jozef. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Tibor Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, vážení hostia, ja som si veľmi rád vypočul to vyjadrenie predsedníčky klubu KDH, pretože patrím k tej hŕstke poslancov, a možno by sme ich spočítali aj na jednej ruke, ktorí sme v tomto parlamente, ktorí sme mali tú česť byť prítomní 17. júla 1992, keď sa prijímala Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Patril som k tej malej skupinke, ktorá tu ešte v tomto parlamente momentálne pôsobí, ktorá hlasovala za Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. A verím, že tí, ktorí tu sedia a v tom čase hlasovali proti deklarácii, toto vyhlásenie podporia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia zo zahraničia, chcel by som sa aj ja pripojiť za Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko k oceneniu aktivít, ktoré ste urobili v prospech vzniku Slovenskej republiky. A myslím si, že vaša myšlienka, ktorú dovŕšil Vladimír Mečiar založením Slovenskej republiky, bola v značnej miere podmienená aj vašimi aktivitami v zahraničí, kontaktmi a rozvíjaním tejto myšlienky.

    Chcel by som ešte pripomenúť jednu skutočnosť, že bolo by vhodné, aby sme sa v zahraničí venovali aj našim príbuzným, známym, ktorí už možnože po slovensky nevedia, ja to viem aspoň z vlastnej skúsenosti, ale majú cítenie pre Slovensko, majú cítenie pre kontakty americké a slovenské, zaujímajú sa o dejiny, sú ochotní navštevovať našu republiku. A dokonca aj anglicky hovoriaci naši bratranci, sesternice sú ochotné sa učiť po slovensky. Takže myslím si, že aktivita vás ako krajanov vo vašich organizáciách, návštevy, vzájomné kontakty prospejú tomu, aby meno Slovenskej republiky bolo vážené nielen v Európe, ale aj v zahraničí, hlavne v Amerike, kde Slováci majú svoje hlboké korene. Takže aj v mene Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko ďakujem vám za vašu aktivitu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    So stanoviskom k faktickým poznámkam pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len pripomenúť, že dnes oslavujeme storočnicu založenia Slovenskej ligy v Amerike. Tak ako aj pán predkladateľ pán poslanec Rydlo predniesol význam tejto inštitúcie, ktorá chcela byť nad všetkými inštitúciami, ktoré v tej Amerike boli, nechcela mať ani politický, ani nejaký nacionalistický, ani žiaden konfesný rozmer, ale chcela skutočne zastrešiť a dať tým ľuďom istú spolupatričnosť, ľudskú spolupatričnosť, to chcem zdôrazniť. A chcem aj, aby toto vyhlásenie nebolo politickým vyhlásením, ale skutočne vyhlásením nás ako ľudí, ktorí žijeme na Slovensku. A je to istý vzťah voči tým našim Slovákom, ktorí žijú v zahraničí. Konkrétne nechcem komentovať vystúpenia, hlavne prvého predrečníka.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz požiadal o slovo predseda Národnej rady pán poslanec Pavol Paška.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vzácni drahí hostia, my budeme mať možnosť o chvíľočku sa spolu stretnúť a určite hovoriť trošku v širšom kontexte o tom, prečo sme sa tu pri tomto výnimočnom výročí stretli. Ale dovoľte povedať niekoľko slov. A rád by som vyjadril kontext, ktorý cítim a ktorý ako keby chýbal, ale určite nie zámerne. Už o niekoľko dní práve v tejto sále bude sedieť 44 predsedov parlamentov krajín Európskej únie a krajín, ktoré sú v procese prístupu do Európskej únie. A jednou z tém, o ktorej budeme hovoriť, je aj rast národného povedomia, európskeho povedomia, budúcnosť Európy, ale hlavne posilňovanie národných záujmov, postavenie národných parlamentov.

    A dovoľte v tomto kontexte poďakovať Slovenskej lige za všetko, čo za tých sto rokov urobila, ale hlavne vyzvať, aby bola našou predĺženou rukou všade tam, kde budeme chcieť a chceme hovoriť o hodnotách, ktoré sú spoločné. A tými nie sú len národný záujem, len vlastenectvo, tými nie sú len naše historické väzby a kontexty, ale aj všetko hodnoty demokracie, ktoré sú hnacím motorom demokratizačného procesu nielen v Európe, ale aj vo svete.

    Drahí priatelia zo Spojených štátov, bez vás, bez vašich predkov a generácií, ktoré sa sto rokov na tom podieľali, by to nebolo išlo ani pri zrode našej štátnosti. Ale som presvedčený, že bez vás a bez všetkých krajanov žijúcich kdekoľvek na svete to nepôjde ani z pohľadu nášho prirodzeného záujmu presadzovať náš slovenský národný záujem. Dúfam, že vždy na báze hodnôt, ktoré nás spájajú a spájajú celý demokratický svet, budeme vedieť komunikovať aj o našom vlastenectve bez toho, aby nás niekto obviňoval z akýchkoľvek iných záujmov. Želám vám všetko dobré. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predsedovi Národnej rady za vystúpenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nemám zvláštne poznámky. Chcem iba to povedať, že ma veľmi teší, že v Národnej rade Slovenskej republiky jestvuje konsenzus taký, aby sme mohli túto deklaráciu prijať. A je len evidentné, že Slovenská národná strana, ktorá dala tento podnet, a tento podnet dala z môjho podnetu, vysloví tejto deklarácii v Národnej rade Slovenskej republiky, samozrejme, podporu.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem a prosím, aby, ako pán poslanec Cabaj svojho času povedal, sme udržiavali tie korene nielen s našimi rodinnými príslušníkmi, ktorí sú nám najbližší, ale aj s každým Slovákom dobrej vôle, ktorý túto krajinu neprestal mať rád napriek tomu, že je taká, aká je. Nech nám Pán Boh v tom pomáha.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 278. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte pod tiež č. 278 v rozhodnutí predsedu Národnej rady.

    Poprosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, je najmä upraviť postup kolektívneho vyjednávania odborových organizácií pri uzatváraní kolektívnej zmluvy tak, aby sa zabezpečila pluralita odborových organizácií.

    Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, navrhujú sa možnosti postupu pri rokovaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa. V prípade nedohody odborových organizácií o postupe pri organizácii oprávnenej na uzatváranie kolektívnej zmluvy bude sa to riešiť prostredníctvom rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov vedenom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vládnym návrhom zákona sa navrhuje zefektívniť postup k informáciám o uzatvorených a uložených kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa a ich dodatkoch tým, že zmluvnej strane sa zakladá povinnosť zaslať ministerstvu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a jej zmeny aj v elektronickej podobe v rovnakom termíne, ako sa zasiela v písomnej podobe.

    Vládny návrh zákona precizuje v príslušných ustanoveniach lehoty a proces konania pred sprostredkovateľom, napr. lehotu začatia konania pred sprostredkovateľom, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú alebo ktorého určí ministerstvo. Týmto sa odstránia problémy nejednoznačnej terminológie. Súčasne sa ustanovuje povinnosť zmluvným stranám a sprostredkovateľovi poskytovať si vzájomnú súčinnosť.

    Ďalšie navrhované zmeny sa týkajú spresnenia právnej úpravy podmienok výkonu ústavného práva na štrajk, ako aj pri vyhlásení výluky. Z dôvodu, že hlasovanie o štrajku sa považuje za vnútornú záležitosť odborovej organizácie, navrhuje sa z príslušných ustanovení vypustiť tajné hlasovanie o štrajku. Vládnym návrhom zákona sa ďalej precizuje skupina zamestnancov, ktorým je úplne zakázané štrajkovať, a rozširuje sa okruh osôb, ktorým sa obmedzuje právo na štrajk alebo na výluku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Jane Vaľovej.

  • Vážení kolegovia, kolegyne, pani ministerka a pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní podala spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 278).

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 13. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Návrh zákona vychádza z princípov zakotvených v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v záujme zvýšenia stability sociálneho prostredia. Vláda podporuje bipartitný sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odbormi.

    Návrh zákona vychádza z uplatňovania hospodárskeho a sociálneho práva zakotveného v čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky týkajúceho sa práva na kolektívne vyjednávanie. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 278 z 24. apríla 2007 prideliť návrh zákona (tlač 278) na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil jediný poslanec, Pavol Frešo za klub SDKÚ – DS. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, zákon o kolektívnom vyjednávaní je prvým z troch zákonov predložených na rokovanie pléna Národnej rady, ktoré sú dôležité z hľadiska pravidiel hry a podmienok v oblasti trhu práce vo vzťahu predovšetkým medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

    Ako uvádza predkladateľ tejto novely, ambíciou novely kolektívneho vyjednávania má byť podpora sociálneho dialógu, ako aj vytváranie podmienok pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania a rovnako tak podpora bipartitného sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a odbormi.

    Po nedávnych a stále živých skúsenostiach so škandalóznym spôsobom prípravy novely Zákonníka práce, ako aj kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa sa práve táto ambícia z pohľadu autorov javí ako neúprimná a skôr tragikomická, skôr smutná než veselá, nakoľko sociálny dialóg práve pri takýchto dôležitých zákonoch, ako je napr. Zákonník práce, zlyhal a pani ministerka je dnes prvým ministrom, ktorý do Národnej rady predkladá Zákonník práce bez toho, aby dosiahol dohodu sociálnych partnerov. Ani minister Kaník, ani minister Magvaši takto nezlyhal. A myslím si, že treba o tom hovoriť, práve keď hovoríme, že chceme podporovať sociálny dialóg. To nepovažujem za podporu sociálneho dialógu.

    Tu mi nedá neodbočiť k pokútnemu spôsobu, ja tu použijem ten výraz, pokútnemu spôsobu, akým bola prijatá nedávno novela tohto zákona, ktorý teraz prerokovávame, keď naozaj platnosť zmlúv vyššieho stupňa bola prijatá v druhom čítaní na poslednú chvíľu pozmeňujúcim návrhom z pléna, a pritom zjavne išlo o návrh z ministerstva, nakoľko pani ministerka nevystúpila s tým, že by s ním nesúhlasila, a, kľudne poviem, aj lobovala za to, aby prijatý bol.

    K tomu škandalóznemu spôsobu, akým bol pripravený Zákonník práce, by som chcel podotknúť, že napr. nevydanie nahrávky záznamu z rokovania tripartity ministerstvom práce na žiadosť jedného zo sociálnych partnerov spred niekoľkých týždňov svedčí tiež o istej úprimnej podpore sociálneho dialógu zo strany predkladateľa, ktorý sa v tomto prípade ukázal ako najslabší element, myslím tým predkladateľa, a teda ten, kto je najmenej úprimný a najmenej dôveryhodný. Síce nahráva to, o čom sa rokuje, ale nevydá to tým, s ktorými sa rokuje.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako budeme o chvíľu vidieť, tak ako aj pri Zákonníku práce, aj v tomto zákone je množstvo rozporov, protikladov a hospodárstvu škodiacich prvkov. A čo je najdôležitejšie, je, že tak ako novela Zákonníka práce, aj novela o kolektívnom vyjednávaní sú v prvom rade novely v neprospech zamestnancov.

    Dámy a páni, vybral som si príklad, kde predkladateľ, myslím tým vládu, je zároveň aj zamestnávateľom. Dnes na Slovensku máme aj takých zamestnancov štátu, ktorí sa cítia zastrašovaní a existenčne ohrození za vyjadrenie svojho odborného názoru do tej miery, že vyhľadávajú právnu pomoc. Hovorím o pracovníkovi Štátnej ochrany prírody, ktorý odborne nesúhlasí s postupom vlastného vedenia. V tejto situácii štát a vláda ako predkladateľ a zároveň aj ako zamestnávateľ nekoná, samozrejme, žiaden dialóg, resp. koná tým, že ich nadriadení zastrašovanie a existenčné ohrozenie popierajú.

    Ďalší prvok, ktorý tu dnes ideme týmto zákonom podľa vládneho návrhu podporiť, sú odbory, ktoré znova v tomto prípade, keď majú hájiť záujmy zamestnancov, nekonajú vôbec. Paradoxne koná ten, kto vláde a premiérovi osobne v posledných týždňoch veľmi prekáža, konajú médiá a konajú aj mimovládne organizácie, ktoré sa tiež netešia podpore súčasnej vlády. Médiá práve sa zastávajú týchto pracovníkov, informujú o tom a svojím spôsobom suplujú úlohu, ktorá by mala byť vlastne podľa vášho názoru, ak som to správne pochopil, zverená odborom. A, samozrejme, je veľmi pikantné, pokiaľ vláda z takýchto vecí je obviňovaná. A mala by sa s tým omnoho rýchlejšie vysporiadať inak ako tým, že tvrdí, že predmetná vec sa nestala. Takisto, keď už sme pri médiách, ktoré tu práve od tohto pultu minulý štvrtok boli napádané a kde pán premiér kritizoval svojho šéfa volebnej kampane za to, že obhrýza akési mäso, a kritizoval ho, že toto dávajú v médiách, hovoril o ňom a to asi zabudol dodať, že ide o jeho šéfa volebnej kampane, ide, mimochodom, o toho istého šéfa volebnej kampane, ktorý oblepil holými zadkami celé Slovensko, tak práve tieto médiá usvedčili ďalší vlastne prvok, ktorý tu máme, a to odbory, tiež z takého zvláštneho prístupu k vlastným zamestnancom. Médiá usvedčili, že v podnikoch, ktoré odbory vlastnia, sa nachádza množstvo zamestnancov, ktorí majú mzdu len o málo vyššiu po mnohých rokoch praxe, ako je minimálna mzda. Čiže takto sa zase odborári starajú o svojich vlastných zamestnancov. Ale ambícia chrániť všetkých zamestnancov a posilniť si postavenie, to tu bez sporu je. A, samozrejme, pani ministerka týmto svojim partnerom, ktorých má aj istým svojím spôsobom stranícky zaviazaných, sa snaží vyhovieť takýmto zákonom. Predložený zákon zvyšuje váhu odborov a štátu pri kolektívnom vyjednávaní, teda tých subjektov, ktoré v mnou uvedenom príklade, keď vláda je zamestnávateľom, ktorý si môžete kedykoľvek overiť, vôbec nekonajú v prospech zamestnancov. Ostatné kroky vlády smerujú k utlmeniu subjektov, ktoré v prospech zamestnancov konajú, ako vidno na tomto uvedenom príklade.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v jednom však predkladateľovi novely zákona aj o kolektívnom vyjednávaní nemožno uprieť snahu, ktorou je splatenie dlhu strany Smer vo vzťahu k odborárskym bossom za ich predvolebnú podporu. Predkladateľ zákona sa v dôvodovej správe k splneniu tohto záväzku verejne prihlasuje. Citujem: „Navrhovaným zákonom sa posilňuje postavenie odborovej organizácie v rámci participačných mechanizmov v podniku a garantuje sa pluralita odborových organizácií.“ Pohnútky a motívy predkladateľa novely sú teda jasné. Zákon nehovorí nič o postavení a pluralite napr. zamestnaneckých rád, ktoré sú z procesu kolektívneho vyjednávania vylúčené a právomoci ktorých zasa v inej novele, teda v Zákonníku práce sa snaží vláda výrazne oklieštiť. Ak novela Zákonníka práce hovorí o nových privilégiách a požitkoch pre odborových funkcionárov ako o zvýhodnenej kaste spomedzi všetkých zamestnancov, zákon o kolektívnom vyjednávaní hovorí o zvýhodnenej kaste odborárov spomedzi už raz individuálne zvýhodnených zamestnancov. Zatiaľ čo navrhovaná novela Zákonníka práce odborárov zvýhodňuje individuálne, to znamená, že sú platení z balíka mzdových prostriedkov ostatných zamestnancov a ešte o. i. sa im rozširujú tzv. zlaté padáky, novela teraz predkladaného zákona o kolektívnom vyjednávaní zvýhodňuje odborárov kolektívne.

    Pri toľkej pluralite odborových organizácií pôsobiacich v podnikoch predkladateľ novely uvádza, že návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, na ostatné verejné rozpočty, na zamestnanosť, dokonca vraj nebude mať negatívny dopad ani na tvorbu pracovných miest a hospodárenie podnikateľskej sféry. S týmto si dovolím nesúhlasiť. Ako všetci dobre vieme, v prípade novely Zákonníka práce sa zavádza rad povinností pre zamestnávateľov, medzi ktorými je platenie odborárskych funkcionárov pri predĺžení ochrannej doby pred prepustením. Ak budú v podniku pôsobiť dve, tri alebo štyri odborové organizácie, to sú dvoj-, troj- a štvornásobne vyššie náklady pre zamestnávateľa, ktorý z titulu platenia niekoľkých funkcionárov v niekoľkých združeniach nebude môcť vytvárať nové pracovné miesta.

    Predkladateľ zákona garantuje princíp plurality pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tých istých zmlúv, ktoré sú už na Ústavnom súde, pretože s požehnaním predkladateľa tejto novely sa tieto zmluvy vzťahujú aj na tých, ktorých podpis tam vôbec nemusí byť.

    V Zákonníku práce sa predkladateľ snaží pripisovať rovnaké výhody pre zamestnancov, ktorí pracujú na dohodu, aby boli na tom rovnako ako zamestnanci v štandardnom pracovnom pomere, ale naopak, v zákone o kolektívnom vyjednávaní, ktorý máme tu predložený, z týchto istých zamestnancov robí zamestnancov „druhej kategórie“, pretože ich vylučuje napr. z účasti na hlasovaní o štrajku. To je opäť nepomer toľko proklamovanej, ale dnes už zrejme neúprimnej ochrany zamestnanca, lež o to úprimnejšej ochrany odborára v zákonom chránenom trvalom pracovnom pomere.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, ustanovenia, ktoré pojednávajú o hlasovaní o štrajku, sú tiež veľmi zaujímavé. A navrhujú sa tu veľmi podozrivé a hlavne účelové zmeny. Navrhované ustanovenia vypúšťajú tajnosť hlasovania o štrajku. Vypustiť tajné hlasovanie podľa dôvodovej správy preto, že ide o vnútornú záležitosť odborovej organizácie, je len spôsob, akým sa možno v budúcnosti bude vyvíjať nátlak na členov odborového združenia v prípade, že by nesúhlasili s návrhom vedenia odborovej organizácie. Bolo by jasné, ktorí sú to. Toto ustanovenie v prospech vedenia odborovej organizácie je možný nástroj nátlaku na nepohodlných členov. A zároveň, naopak, je v neprospech tých členov, ktorí by v danej situácii mali menšinový názor. Samozrejme, neobstojí tvrdenie pani ministerky, že je vnútornou vecou organizácie hlasovanie o štrajku, hlasovanie určite áno, ale nie hlasovanie o štrajku, nakoľko štrajk sa dotkne všetkých zamestnancov a, samozrejme, sa dotkne celého podniku. Tam by prejavenie slobodnej vôle malo byť podporené tajným hlasovaním. Toto ustanovenie v prípade, že prejde, bude zverené do rúk odborárskym bossom, ktorí podľa vyjadrení jedného z nich by mohli ísť dokonca až tak ďaleko, že ich činnosť by skôr pripomínala diverzné akcie partizánskych skupín ako štandardnú odborársku prácu. Mám na mysli konkrétne citát odborárskeho bossa, ktorý pred niekoľkými rokmi zafilozofoval. Kolegovia v Dánsku urobili jeden protest tak, že odblokovali celé mesto od energie na celý deň. Spravili to dvaja ľudia. Vyhodili ich z roboty, ale dánski odborári im zaplatili za to toľko peňazí, koľko by zarobili dokonca, pokiaľ by boli v práci, možno 2 mil. Keby sme dali dvom ľuďom každému po 2 mil., aby zablokovali elektrinu na celý deň v celom podniku, tak vám garantujem, že by to spravili, lebo do konca života by do roboty nešli a každý 2 mil. by mal na účte. Ale možno aj tu by sa našli tí, čo by to chceli urobiť, keby tú možnosť mali za tie 2 mil. To bol presne citát jedného odborárskeho bossa z TA3. Myslím, že to nepotrebuje ďalší komentár. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie s partnerom, ktorý mi ešte predtým chce odstrihnúť káble, zastaviť prevádzku, bude sotva niekedy o dialógu.

    Vážení kolegovia, kolegyne, zákon o kolektívnom vyjednávaní, Zákonník práce aj zákon o bezpečnosti práce treba vnímať v súvislostiach, čo podľa môjho názoru predkladateľovi sa nepodarilo. Podarilo sa mu urobiť len krok k naplneniu politických dohôd, ktoré už má s odborármi, podarilo sa mu urobiť krok k tomu, aby zvýšil lobistický výtlak odborov, a podarilo sa mu urobiť krok k tomu, aby z tohto vyjednávania mal menší prospech zamestnanec. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Vaľová.

    Prosím, pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem reagovať na to, čo povedal pán poslanec. Ja si myslím, že kolektívne vyjednávanie je progresívna metóda sprostredkovania sociálneho zmieru medzi zamestnávateľmi a zamestnancami nielen u nás, lebo je to trend, ktorý bude nadobúdať čo do svojej významnosti, aj v Európe. V našich podmienkach, myslím, už sú výsledky, že tripartitným rokovaním jednak v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky dochádza k takým aktivitám a výsledkom, ktoré majú svoje pozitívne efekty. Chcem však zdôrazniť toto, čo bolo kritizované. V Zákonníku práce, práve tam v mnohých ustanoveniach je povedané, že pokiaľ sa zamestnávateľ a zamestnanci dohodnú, v bipartitnom kolektívnom vyjednávaní môžu dohodnúť podmienky ešte výhodnejšie a lepšie, ako sú ustanovené a limitované v Zákonníku práce. To, predpokladám, je dosť dôležitý faktor, ktorý v tomto Zákonníku práce je.

    Chcem ešte pripomenúť, že aj pri vyhlasovaní štrajku, to, čo bolo spomínané, predpokladám, je jasné, že verejné hlasovanie o štrajku je dôležitejšie a správnejšie, pretože pokiaľ sa má rozhodnúť o tak závažnej veci, že sa obmedzí výroba alebo zastaví výroba, tam predpokladám, že každý musí svoj názor, svoje hlasovania, svoj skutok obhájiť, pričom v tajnom hlasovaní, vieme, často pracujú emócie aj individuálne, nielen vo všeobecnom záujme. Ďakujem.

  • Vážený pán Frešo, musím vám povedať, že ste zašli od kolektívnych zmlúv až po médiá, až po volebnú kampaň pri voľbách. No pospomínali ste všetko, čo sa dalo. Hovorí sa, ak nám chýbajú vecné argumenty, uchyľujeme sa k osočovaniu, k ohováraniu. Ešte nikdy nebol Zákonník práce na tak širokom pripomienkovaní a vo verejnej diskusii, ako sa ocitol momentálne.

    Ale vráťme sa ku kolektívnemu vyjednávaniu, lebo toto je predmetom momentálnej diskusie. Zákonník práce, ak mám dobre poznatky, bude nasledujúci bod. Myslím si, že kolektívne vyjednávanie je dôležité pre zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa, pretože ak je sociálny zmier, zamestnanci tvoria hodnoty, nemusí sa uchyľovať ku štrajkom. Myslím si, že štrajky sú bežné, tak ako ste to povedali, v mnohých európskych krajinách. A myslím si, že na Slovensku sa vo veľmi malej miere používajú, pretože zvíťazí tu často to, o čom hovoríme, že kolektívne medzi sebou firmy vyjednávajú. A myslím, že prispieva k takémuto kľudu, a je to veľmi dôležité, aj tento zákon.

    Pán Frešo, nevyvrátili ste podľa mňa ani jeden bod tohto vládneho návrhu. A preto si myslím, že je potrebné dodržiavať sa, ako sa dodržiava návrh tohto zákona, Európskej sociálnej charty. Nebudem vám z nej citovať. Ale v tejto charte sa uvádza právo organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie a taktiež Dohovor Medzinárodnej organizácie práce 1998. Tento zákon nie je v ničom neštandardný na rozdiel od zákonov v iných moderných európskych krajinách. Ale čo sa týka kolektívneho vyjednávania, budem sa tomu venovať v Zákonníku práce, keď sa tento zákon otvorí, a budem sa tomu venovať hlbšie.

    Len by som chcela jednu vec vysvetliť, ktorú podľa mňa určite nechápete. Povedali ste, že vláda potláča zamestnanecké rady. Pán Frešo, veď...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Frešo, nech sa páči. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Frešovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Najskôr by som zareagoval na pána poslanca Haleckého. Dôvod, pre ktorý, si myslím, treba ponechať tajné hlasovanie o štrajku, je práve ten, ktorý ste povedali, aby ľudia mohli prebrať zodpovednosť. A myslím si, že ľudia pokiaľ majú menšinový názor, tak by nemali ani len možnosť mať byť zastrašovaní za tento menšinový názor. To, aby sa slobodne vyjadrili tí, ktorí sú najslabší v tom reťazci, t. j. tí jednoduchí zamestnanci, by naozaj malo byť umožnené aj zo zákona. A skutočne aj na základe tých citátov, ktoré som spomínal, aj na základe toho, ako som z médií citoval, ako sa chovajú odborári k vlastným zamestnancom, tie obavy o to, že odborárski bossovia budú na nich ten nátlak vyvíjať, mám. A preto trvám na tom, aby tam bolo tajné hlasovanie.

    K tomu, čo hovorila pani poslankyňa Vaľová. No tento zákon je o kolektívnom vyjednávaní a má ambíciu podporiť sociálny dialóg. A ja hovorím, sociálny dialóg pri Zákonníku práce zlyhal. A hovorím, že pri tak vážnom zákone, ako je Zákonník práce, nedosiahnuť konsenzus sociálnych partnerov, je úroveň, ktorá je v tejto republike nevídaná. Nič z toho nenahradí žiadna pseudokampaň, žiadne široké diskusie, ktoré tu boli prezentované, žiadne články v Novom Čase a platené reklamné inzertné prílohy. Jednoducho súhlas sociálnych partnerov nemáte, tak nehovorme o tom, že podporujete sociálny dialóg. Ďakujem.

  • Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Prvý a zatiaľ jediný pán poslanec Markovič, nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Markovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, všetci si pamätáme, v akej atmosfére sa prijímala novela zákona o kolektívnom vyjednávaní vo februári tohto roku, ktorej ústavnosť bude posudzovať Ústavný súd Slovenskej republiky. A preto som si veľmi pozorne preštudoval aj predkladanú novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Výsledkom podľa mňa je, podobne ako sa k tomu dostanem aj pri návrhu novely Zákonníka práce, submisívny postoj vlády k odborom a zamestnanec, dovoľte mi povedať, nikde. Zamieňať si záujmy odborov so záujmami zamestnávateľov je trošku mylné.

    Vláda sa v dôvodovej správe oháňa veľmi vzletnými formuláciami o sociálnom dialógu ako o efektívnom nástroji participácie zamestnancov a zamestnávateľov na formovaní hospodárskej politiky a na zachovaní sociálneho mieru, bezproblémovým fungovaním kolektívneho vyjednávania, bipartitným sociálnym dialógom medzi zamestnávateľmi a odbormi. Hovorí o zaktivizovaní a podpore čo najširšieho rozvoja využívania mechanizmu dobrovoľného vyjednávania medzi zamestnávateľmi alebo organizáciami zamestnávateľov a organizáciami pracovníkov. Hovorí o práve odborových organizácií na slobodnú činnosť. Hovorí dokonca aj o pluralizme existencie viacerých odborových organizácií a túto pluralitu vraj garantuje. Kde je však v tejto pluralite zamestnanec s jeho právami vyjadriť sa, to už vláda nehovorí. A poviem konkrétne, na čo narážam. Vláda opäť raz ustupuje odborovým zväzom, zvýhodňuje ich postavenie na úkor zamestnávateľov a podľa tohto návrhu už aj dokonca zamestnancom.

    V balíku legislatívnotechnických úprav sa skrývajú úskalia predloženej novely. Chcel by som upozorniť najmä na dva body, po prvé, vypustenie tajného hlasovania o štrajku a po druhé je to zvýšenie počtu pracovníkov, ktorí sa započítavajú do celkového počtu zamestnancov. Oba body jednosmerne zvýhodňujú odborové organizácie, a to v ich iniciatívach vedúcich k vyhláseniu štrajku.

    Ak vypustíme tajné hlasovanie o štrajku zo zákona, pripustíme verejné hlasovanie. Odborové organizácie si ho bez problémov zapracujú do štrajkového poriadku. Verejné hlasovanie je pre ne výhodné. V dôvodovej správe sa pani ministerka odvoláva na to, že hlasovanie o štrajku je vnútorná záležitosť odborovej organizácie. Dobre, odborová organizácia štrajk organizuje, ale na hlasovaní o štrajku sa predsa zúčastňujú aj zamestnanci neorganizovaní v žiadnej odborovej organizácii. Pýtam sa, prečo tajné hlasovanie o štrajku doposiaľ nikomu neprekážalo. Nazdávam sa, že iné ako tajné hlasovanie bude nepriamym nátlakom na hlasovanie v prospech vyhláseného štrajku. Tým, že vypustíme tajné hlasovanie, transparentnosti hlasovania určite nepridáme. A o to by nám predsa malo ísť. Predstavme si situáciu zamestnanca, ktorý sa zúčastňuje na verejnom hlasovaní. Pri svojom rozhodovaní zohrá úlohu predsa aj psychika, u niekoho viac, u niekoho menej. V každom prípade si rozmyslí, či bude hlasovať proti, povedzme, väčšine, proti svojim kolegom. Samotné Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci pripomienkového konania namietalo, a teraz citujem z vyhodnotenia pripomienkového konania k návrhu novely zákona: „Upozorňujeme, že odtajnením voľby by mohlo dôjsť k psychickému nátlaku.“

    Druhým bodom, ktorému sa chcem v krátkosti venovať a ku ktorému mám výhrady, je tiež rozširovanie skupiny tých zamestnancov, ktorí sa do celkového počtu zamestnancov nezapočítavajú. Pripomínam, že hlasovanie o štrajku je platné, ak sa na hlasovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých zamestnancov. Účel tohto opatrenia je teda jasný, prehľadný a zároveň nesprávny. Umelo znížime kvórum, len aby sa nestalo to, že hlasovanie bude v dôsledku menej ako 50-percentnej účasti zamestnancov na hlasovaní neplatné. Navyše vytvárame tak kategórie zamestnancov, ktorí sa na hlasovaní o štrajku zúčastniť môžu a ktorí nie, ktorí do celkového počtu zamestnancov započítaní sú a ktorí nie. A to považujem za diskriminačné. Preto som sa na začiatku pýtal navrhovateľa, kde je v tomto procese zamestnanec občan, ktorého má vláda stále plné ústa. Alebo tu nejde o vládu občanov, ale o vládu odborov? Štrajk je legitímny prostriedok zamestnancov, ktorí sa v krajnom prípade môžu dožadovať svojich požiadaviek. Toto nikto nespochybňuje, naopak, považujem práva zamestnancov za veľmi dôležité. Ale tlačiť na pracovníka, na jeho rozhodovanie v prospech organizovanej skupiny zamestnancov odborárov účelovo si zabezpečovať nižšie kvórum na presadzovanie svojich požiadaviek, považujem za nesprávne.

    Preto v žiadnom prípade by sme túto novelu zákona nemali podporiť. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a pani poslankyňa: pán poslanec Frešo, pán poslanec Ivančo, pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na tú časť predrečníka pána poslanca Markoviča, kde hovoril o odtajnení hlasovania o štrajku a kde hovoril o znížení kvóra. Práve toto považujem za jediný účel toho, prečo je tento zákon sem predložený. A ten účel sa dá zhrnúť do tvrdenia, že ide o zvýšenie lobistického výtlaku odborov. Odbory už majú svoje hviezdne chvíle za sebou, nakoľko ich členská základňa 4- alebo 5-násobne klesla. Ľudia odborom nedôverujú a odbory sú známe v posledných rokoch len tým, že sa snažia politicky angažovať v zásade so stranami, ktoré sú proti reforme, a vždy aj organizovať podporné akcie v prospech Smeru, ktorý, samozrejme, za žiadnu reformu ruku nedvihol a dnes sa teší z hospodárskeho rastu, ako keby ho spôsobil, hoci je to tak, že hospodársky rast je tu napriek tomu, čo tu pán Fico a jeho spolustraníci predvádzali napriek tomu, čo sa tu snažili odbory robiť. Čiže keby sme to zobrali z tejto strany, tak odbory skutočne konali posledné roky v neprospech zamestnancov. Preto predpokladám, že je aj takýto obrovský úbytok. Ale teraz im dávame znova do rúk nástroj, akým môžu týchto zamestnancov kontrolovať, znižujeme kvóra, snažíme sa, aby si mohli vytypovať ľudí, ktorí sú proti ním, a aby ich za tento menšinový názor mohli, povedzme, priateľsky upozorniť. Myslím si, že je to nesprávne, nakoľko odbory ako také skutočne ten kredit stratili. Nezastupujú zamestnancov. Keď neexistuje nejaký orgán, kde sú všetci zamestnanci zastúpení, tak sú to práve rady zamestnancov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi kolegyne, kolegovia, podporiť svojho predrečníka kolegu Markoviča v tom a zdôrazniť z jeho vstúpenia to, že my skutočne nespochybňujeme právo kolektívne vyjednávať, ale hovoríme o tom, že tento predložený návrh zákona hovorí o tom, že vy chcete odbory ovládať cez § 17, a to zrušením tajného hlasovania. Je to doslovné ovládanie odborov, o tom, čo rozprával pán kolega Markovič, o psychickom tlaku na členov odborov, ktorí budú hlasovať.

    Ak už hovoríme o kolektívnom vyjednávaní, tak poprosím vás, aby sme hovorili o rovnakých šanciach, aby to nebolo tak, že odborová organizácia bude mať zvýhodnenú pozíciu, ktorú jej táto novela zákona dáva, a aby sme hovorili o rovnakých šanciach aj pri odborových organizáciách viacerých, ktoré sú organizované u zamestnávateľa, pretože ak si pozorne prečítate § 3a, to je to nové znenie, tak ten jasne zvýhodňuje najväčšiu odborovú organizáciu. Ja sa potom pýtam, ktorá najväčšia odborová organizácia sa bude snažiť dohodnúť s tou menšou, ak má zo zákona oprávnenie podpísať kolektívnu zmluvu so zamestnávateľom.

    Podľa nášho názoru je tento návrh vládneho zákona veľmi, veľmi zlý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takisto chcem podporiť svojho kolegu poslanca. A keďže sme už dnes hovorili o historických súvislostiach, tak mi dovoľte malú historickú poznámku. Odbory začali vznikať v 19. storočí hlavne v Anglicku, pretože v danom historickom období nebola spoločenská sila ani vôľa hájiť záujmy robotníkov, ktorých stvorila priemyselná revolúcia. A mali skutočne zásluhu na dosiahnutí zlepšovania pracovných podmienok a získavali si aj patričné politické postavenie. Ak je ozaj niekde namieste nostalgia za dobou minulou, tak je to asi práve v práci odborov. Naši páni odborári by sa mali sústrediť na to, čo je ich prvoradou úlohou, v konkrétnom podniku by mali vyjednávať na základe konkrétnej situácie konkrétne podmienky. Slovenské odbory zneužívajú svoje exkluzívne postavenie zmluvného partnera vládnej strany a snažia sa ušetriť si svoju prácu tým, že svoje požiadavky pretláčajú cez spriaznenú vládu a úslužných vládnych poslancov. Tí sa nerozpakujú podsúvať do zákonov v druhom čítaní novely ďalších zákonov bez prerokovania s tými, ktorých sa to dotkne. A neplatí to iba pre zákony z dielne ministerstva práce a sociálnych vecí. Dnes sme mali možnosť zažiť vo výbore pre pôdohospodárstvo a ochranu prírody, že sme k spoločnej správe k zákonu o vinohradníctve zrazu objavili novelu zákonov o spotrebnej dani z vína a z liehu. Pýtam sa poslancov z výboru pre financie, či majú tušenie, za čo budú v spoločnej správe k zákonu o vinohradníctve hlasovať.

  • Pán poslanec Markovič, prosím vás, prihláste sa, aby som to včas vedel. Dobre, ešte s reakciou pán poslanec Markovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Trošku ma mrzí, že zatiaľ nereagovala pani ministerka na to, aby nám vysvetlila, prečo takéto ustanovenia sa do zákona dostali, kde je teda miesto občana zamestnanca v celom tomto procese, prečo sa navrhuje zrušiť alebo resp. vyňať tajné hlasovanie. Naozaj by ma zaujímal najmä teda návrh predkladateľa, aj keď si myslím, že je to skôr návrh odborov ako vlády a že len vláda opäť robí odborárom poštára, tak ako to bolo na začiatku pri novele Zákonníka práce. A k tomu sa ešte ale dostaneme, takže ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, prosím.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni, dovoľte mi, aby som reagovala na vystúpenie pána poslanca Freša, ktorý hovoril o škandalóznom prístupe, pokútnom spôsobe. Musím povedať, že toto sú skôr praktiky zo strany ľudí, ktorých tu zastupuje a ktorých obhajuje.

    Pokiaľ ide o zákon o kolektívnom vyjednávaní, tento bol prijatý v zhode tak zástupcami zamestnávateľov, ako aj zástupcami zamestnancov v rámci Hospodárskej a sociálnej rady.

    Pokiaľ ide o nevydanie záznamu z rokovania Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva, pán poslanec Frešo, dovolím si povedať jednu vec. Rokovací poriadok Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva vôbec neobsahoval údaj o nahrávaní. A dve tretiny zástupcov, nehovorte, že to nie je pravda. Ten rokovací poriadok vám tu predložím. Na druhej strane treba povedať, že dve tretiny členov Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva nevedeli o nahrávaní a nesúhlasili s nahrávaním. Trvali na skartovaní tohto zvukového záznamu.

    Pokiaľ ide o ten zvukový záznam, ešte treba povedať jedno. Podľa predchádzajúcich praktík bol tento zvukový záznam používaný výlučne na spísanie zápisnice. A zástupcovia zamestnávateľov, ktorí žiadali o tento záznam, žiadali o jeho vydanie, pričom nechceli uviesť dôvod, pretože keď im bol ponúknutý záznam na prehranie častí, dotýkajúcich sa príp. spodných častí zápisnice, toto odmietli.

    Takže jednoznačne možno povedať, že vzhľadom na to, že rokovací poriadok neupravoval nahrávanie priebehu rokovania Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva, že dve tretiny členov Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva nevedeli o nahrávaní, trvali na tom, aby bol záznam zlikvidovaný. Na základe toho bol tento záznam zlikvidovaný. To je jedna vec.

    Pokiaľ ide o právo na štrajk a vylúčenie z práva na štrajk, treba jednoznačne povedať, že sú vylúčení v súlade s ústavou za kategórie zamestnancov za účelom zabezpečenia ochrany života a zdravia a bezpečnosti štátu, to je čl. 37 ods. 4 a čl. 54 (sudcovia, ozbrojené zložky). Štrajk v spore o uzatvorenie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje odborový orgán. A preto je vecou odborového orgánu, aby si vyhotovil o výsledkoch hlasovania zápisnicu. Z toho dôvodu je vnútornou vecou odborového orgánu, ako si zabezpečí výsledky o hlasovaní. Odborový orgán potrebuje mať zoznam o hlasovaní štrajku, ale štrajkom má dosiahnuť predovšetkým priaznivú úpravu pracovných podmienok.

    Ja by som si dovolila pripomenúť ešte jednu vec. Zákon o kolektívnom vyjednávaní bol zmenený zákonom č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 7 ods. 1 tak, že bola vypustená podmienka, že kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno rozšíriť, len ak zamestnávateľ, na ktorého sa má kolektívna zmluva rozšíriť, s tým súhlasí. Táto podmienka bola do § 7 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní doplnená zákonom č. 585/2004 Z. z., ktorým sa dopĺňal kompetenčný zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa čl. II novelizovalo uvedené ustanovenie tak, že sa ustanovila možnosť rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, len po predchádzajúcom súhlase zamestnávateľa s takýmto rozšírením. Zákon v tomto znení bol účinný od 1. decembra 2004 do 31. marca 2007. V súvislosti s uvedenou novelou vypracoval Medzinárodný úrad práce so sídlom v Ženeve na základe požiadania ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky oznámenie vláde Slovenskej republiky k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa kompetenčný zákon o kolektívnom vyjednávaní, kde bolo uvedené, že takáto kvalifikácia, akou je súhlas zamestnávateľa, v súčasnom platnom práve neexistuje. Právne povedané, účinkom takejto zmeny by bolo, že kolektívna zmluva by sa mohla prijať, ale nemohla rozšíriť na tretie strany, keďže by stačilo, aby zamestnávateľ uviedol, že odmieta kolektívnu zmluvu, čím by sa táto na neho nerozšírila. Zmeny a doplnenia budú mať pravdepodobne ďalekosiahly vplyv na kolektívne pracovné vzťahy a konkrétnejšie na skutočné uplatňovanie kolektívneho vyjednávania.

    Dôsledkom novely zákona o kolektívnom vyjednávaní z roku 2004 bolo, že ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny síce naďalej ostala právomoc rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov, ale využitie tejto kompetencie bolo značne obmedzené. Pritom bolo často aj v záujme sociálnych partnerov, aby rovnaké podmienky, aké boli dohodnuté v kolektívnej zmluve, boli ustanovené aj pre ostatné zamestnávateľské subjekty. Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahovala žiadna kolektívna zmluva užšieho stupňa, si tým v konkurenčnom podnikateľskom prostredí vytvárali priaznivejšie ekonomické podmienky aj na úkor vlastných zamestnancov v porovnaní s podmienkami zamestnávateľov, na ktorých sa takáto kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahovala. Uvedený stav sa prejavil aj v zmene pokrytia kolektívnym vyjednávaním. V roku 2004 bolo v Slovenskej republike toto pokrytie jedno z najvyšších v strednej Európe a východnej Európe, zhruba 60 % podľa údajov uvedených vo vyššie uvedenom oznámení. Podľa údajov za rok 2006 je toto pokrytie v Slovenskej republike len niečo vyše 30 %.

    V roku 2005 v Slovenskej republike boli rozšírené len 2 kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a rovnako v roku 2006 boli rozšírené 2 kolektívne zmluvy vyššieho stupňa.

    Zo zahraničných skúseností vyplýva, že aj zásluhou možnosti rozšírenia kolektívnych zmlúv vo väčšine západoeurópskych krajín má ešte kolektívne vyjednávanie široké uplatňovanie. Pokrýva 60 % až do 90 % pracovných síl napriek faktu, že členská základňa za posledné roky trpí sústavným poklesom.

    Napriek poklesu členskej základne odborových organizácií zostáva kolektívne vyjednávanie z inštitucionálneho pohľadu veľmi stabilné. Vo všeobecnosti využíva veľmi silnú politickú a sociálnu podporu, čo vysvetľuje skutočnosť, prečo tak veľa krajín zabezpečuje rozšírenie kolektívnych zmlúv aj na ďalších zamestnávateľov.

    Nedá mi, aby som v tejto súvislosti predsa len nepripomenula a nezacitovala z odporúčania č. 91 Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách, kde sa hovorí v čl. 4 o rozširovaní kolektívnych zmlúv. A v tomto zmysle dovolím si upozorniť na skutočnosť, pokiaľ ide o rozšírenie kolektívnej zmluvy, na ďalších zamestnávateľov, na ktorých sa teda navrhuje rozšíriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, a to len v prípadoch, ak majú obdobný predmet činnosti, a v tom prípade, ak majú obdobné sociálno-ekonomické podmienky. Pokiaľ ide o vnútroštátne zákony a predpisy a úpravy, môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu o. i. aj za podmienok, „ak kolektívna zmluva,“ citujem, „už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru príslušného úradu dostatočne reprezentatívny, ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť o rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami, ak rozšírením zmluvy zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky“. V tomto prípade je potrebné povedať, že zamestnávatelia v zmysle platného právneho stavu, na ktorých sa teda navrhuje rozšíriť kolektívna zmluva v prípade, že ide o obdobný predmet činnosti a že majú obdobné sociálno-ekonomické podmienky, majú možnosť požiadať o rozšírenie a rozhodovať bude vlastne a rokovať bude poradná komisia zložená zo zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, v prípade, že sa títo nedohodnú, kolektívna zmluva sa nemôže rozšíriť.

    Toľko k vašim pripomienkam, vážení páni poslanci. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279).

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte pod č. 279.

    Opäť prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je najmä dotvoriť legislatívny rámec podmienok, a to na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, posilnenie participácie zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, spružnenie niektorých povinností zamestnávateľov vrátane zníženia ich administratívneho zaťaženia.

    Súčasťou vládneho návrhu zákona je ďalej úprava ustanovení zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci so zreteľom na ostatné zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatky z aplikačnej praxe.

    V rámci novelizačného čl. III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa navrhuje nový nástroj na ekonomickú motiváciu zamestnávateľov, dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

    Navrhuje sa, aby inšpektorát práce mohol podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti, ak zamestnávateľ vážnym spôsobom porušuje právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

    Súčasne sa v nadväznosti na novelizáciu § 133 Zákonníka práce ustanovuje kompetencia inšpektorátu práce rozhodovať o zavedení noriem spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov, a vo väzbe na novelizáciu § 149 Zákonníka práce povinnosť inšpektorátu práce bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce u zamestnávateľa v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov.

    V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň novelizuje aj zákon Národnej rady č. 145/1999 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 13. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Účelom návrhu zákona je dotvoriť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, na posilnenie participácie zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 270 z 24. apríla 2007 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 18. júna a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto do rozpravy neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Prihlásil sa ako prvý pán poslanec Markovič, druhý pán poslanec Halecký, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel povedať len toľko, že považujem za korektné na položené otázky odpovedať. Ale myslím si, že to koreluje s predstavou alebo resp. definíciou súčasnej vlády, čo dialóg znamená. Teda dialóg znamená, že niekto položí otázku a niekto neodpovie. Myslím si, že výsledkom toho sú aj predložené návrhy zákonov a taká zvláštna vlastná definícia aj sociálneho dialógu. A myslím si, že diskusia v tomto parlamente aj k predchádzajúcemu bodu tomu zodpovedá. Ďakujem pekne.

  • Ospravedlňujem sa, ale sme museli dotiahnuť organizačné veci s hlasovaním.

    Prihlásili sa pán poslanec Frešo a pani poslankyňa Vaľová s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Frešo nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predrečník hovoril o tom, ako vníma sociálny dialóg zo strany vlády, ako ho vedie. Ja by som na to rád nadviazal. Samozrejme, pani ministerka na tie nepríjemné otázky, ktoré zazneli vo vystúpeniach a na ktoré sa odvolával aj teraz predrečník, nezareagovala nijako. To je typické pre ňu, nakoľko ona sa pýta, koho kto zastupuje. Tak pani ministerka zastupuje výlučne odborárov. A o tom svedčí aj spôsob, akým vedie sociálny dialóg, nakoľko žiadnemu ministrovi sa nepodarilo po novembri nezískať súhlas sociálnych partnerov, túto povinnú jazdu nedokázala splniť len pani ministerka. A znova to poviem. Aj pán Magvaši, aj pán Kaník mali súhlas sociálnych partnerov. Aj keď pani ministerka hovorí, že ten súhlas má, no, samozrejme, ho nemá. Však teda čítame noviny, máme internet a môžeme si prečítať, čo si títo sociálni partneri o tom myslia. Jediní, koho má súhlas a asi o kom rozpráva, že má ten súhlas, sú odborári. No ale, samozrejme, bodaj by ho nemala, keď odborári sú vlastne straníckou nejakou filiálkou Smeru. Majú podpísanú dohodu. Kandidujú odborárskych bossov do kadejakých funkcií. To znamená, že keď už nejakú dohodu má, tak je to vo vlastnej strane a v jej pridruženej výrobe ergo medzi odborármi. To máte túto dohodu, ale so zamestnávateľmi tú dohodu nemáte. A, samozrejme, ju nemáte ani so zamestnancami ako takými, nakoľko odborári skutočne reprezentujú len asi niečo cez 400 000 členov. Takže, pani ministerka, skúste odpovedať na otázky, ktoré sú vám položené, predrečník vás na to upozornil, a skúste aspoň tu predviesť nejakú známku seriózneho dialógu, keď už v tom klasickom sociálnom ste zlyhali tak ako žiaden minister doteraz. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcela odpovedať. Ja si myslím, že pani ministerka dostatočne odpovedala, pán Markovič. A chcela by som len toľko povedať, ak si predstavujete dialóg tak, že vy sami položíte otázku a vám sa bude odpovedať, tak ako to chcete počuť, tak to je potom monológ.

    A ešte niečo by som chcela povedať. Stále obviňujete stranu Smer z akéhosi zastupovania odborov. Tak ak pôjdeme do histórie, tak ja sa spýtam: Ak Ronalda Reagana podporovali profesionálne odbory leteckej dopravy, Ronald Reagan zastupoval odbory? Ak labouristov v Anglicku podporovalo hnutie robotnícke, takisto zastupovali odbory? Veď predsa na celom svete je normálne, že odbory s niektorou stranou viacej sympatizujú, nesympatizujú alebo dokonca sa im vedie lepšie dialóg. Ale, prosím vás pekne, nerozprávajte nám alebo nerozprávajte, že na celom svete je to tak, že niektorá vláda zastupuje odbory. Odbory sa zastupujú samé, len je tam iný vzťah. Takže iba toľko.

  • Pán poslanec Markovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za reakcie. Napriek teda snahe pani poslankyne Vaľovej ospravedlniť pani ministerku by som trval na tom, že sme nepočuli odpoveď, prečo v návrhu novely zákona sa vypúšťa tajné hlasovanie o štrajku. To nie je o tom, čo ja si myslím, ako by mala znieť odpoveď, ale že vôbec odpoveď zaznie, pani poslankyňa Vaľová. A tá odpoveď nezaznela, takže to nie je o mojich predstavách o obsahu odpovede alebo vôbec o systéme dialógu, ktorý znamená a vždycky bol otázka a odpoveď. Ale myslím si, že to dokladuje aj vôbec prístup vlády k tomu, čo podľa nej dialóg je. A výsledkom je a bude predkladaná novela Zákonníka práce, kde jednoducho nemá vláda súhlas sociálnych partnerov. To znamená, že ten dialóg je opäť podobný tomu, čo tu dnes zažívame, že z jednej strany názor odznie a z druhej strany je dlhé ticho a my sa tvárime a voláme to dialóg. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Halecký teraz bude vystupovať v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som k tejto problematike povedal niekoľko informácií, v ktorých nemám jasno a pri ktorých by som chcel, aby bolo na ne odpovedané.

    Podľa informácií, ktoré sa mi podarilo zistiť, údajne na Národnom inšpektoráte práce a na jeho krajských štruktúrach pracuje podstatne menej pracovníkov, ako ich tam pracovalo v predchádzajúcom období. Teda je to zníženie za predchádzajúcej vlády. A nezvládajú tie úlohy, ktoré im ukladá zákon. Chcel by som vedieť, o koľko je poddimenzovaný stav pracovníkov Národného inšpektorátu práce, pretože to považujem za dosť dôležitú informáciu na to, aby sme mohli aplikovať uznesenia zákona a jeho realizáciu v praxi.

    Vieme, že pri transformácii spoločnosti dochádza k intenzifikácii práce. A tam už ochrana zdravia a bezpečnosť práce nie je tá prvoradá úloha, ktorá by mala byť. A preto je skutočne úlohou tejto vlády, ale aj zákonov, ktoré predkladá, aby tejto problematike venovala náležitú pozornosť.

    Ja by som však chcel upozorniť na dva body, ktoré súvisia s realizáciou tohto zákona.

    A to sú preventívne prehliadky, ktoré spadajú do ochrany zdravia, do bezpečnosti práce, hlavne na rizikových pracoviskách, na pracoviskách, kde sú zamestnanci vystavení vysokému riziku poškodenia zdravia. Takže charakter, rozsah, ale možnože aj kompetentnosť tých, čo vykonávajú príslušné preventívne, kontrolné, ale hlavne výstupné lekárske prehliadky, nezodpovedá požiadavkám, ktoré v tejto dobe by mali byť na túto oblasť kladené. Mnohokrát sú z toho aj forenzné dôsledky, ktoré skončia pred súdom. Takže je to oblasť, ktorá v nasledujúcom období pri rozvoji právneho vedomia zamestnancov bude nadobúdať čoraz väčšiu úlohu. Takže aj vybavenosť jednotlivých pracovísk, odborných čiže oddelení pracovného lekárstva, ale aj ich prístrojové vybavenie, takisto aj dôležitosť, ktorá by sa mala klásť tomuto odboru, je namieste.

    Druhý bod, ktorý má trápi a ktorý, myslím, príde v programe, sú to rekondičné pobyty. Sú to pobyty, ktoré majú upevniť zdravie zamestnancov. Sú hradené zo zdrojov zamestnávateľa a majú svoju určitú štruktúru a organizáciu. Predpokladám a mám taký dojem, že na Slovensku týmto rekondičným pobytom, hlavne na rizikových pracoviskách, sa venuje malá pozornosť a pomerne malé percento zamestnancov to využíva alebo dokonca aj zamestnávateľov to umožňuje. Chcem uviesť, že na tomto type pobytov, teda rekondičných pobytov, a mám s tým určité skúsenosti, dokážu zainteresovaní a tí zamestnanci, ktorí chcú zistiť, aký je ich zdravotný stav, si doplniť vyšetrenia biochemické, čo ja viem kardiologické, echokardiografické, po dohode so zamestnávateľom, samozrejmá vec, a po určitej aj finančnej satisfakcii. Takže hlavne v tej skupine pracovníkov, ktorí nikdy lekára nevyhľadajú, ktorí nemajú motív, dôvod navštíviť ani raz lekára počas života, práve na tých rekondičných pobytoch majú šancu a príležitosť zistiť aj stav svojho krvného tlaku, svojej správnej hmotnosti, ale aj rizikových faktorov, hlavne cholesterolu a tukových častíc v tele, ktoré podmieňujú rozvoj tých najdôležitejších a najrozšírenejších civilizačných chorôb.

    Takže ochrana zdravia je na programe dňa a som rád, že aj v zákone sa venuje pozornosť pracovnému prostrediu a budovaniu aj jednotlivých inštitucionálnych postupov. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Halecký bol posledný v rozprave prihlásený k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, musím znovu zdôrazniť na základe vystúpenia pána Freša, už neviem, ako to nazvať, povedala som, že výrazne nepresne informuje, ale zdôrazňujem, že tak novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ako aj novela zákona o ochrane bezpečnosti zdravia pri práci bola prijatá v rámci rokovania Hospodárskej a sociálnej rady so súhlasom zástupcov zamestnancov i zástupcov zamestnávateľov. Čiže bol dosiahnutý konsenzus v týchto obidvoch právnych normách.

    Pokiaľ ide o otázku pána MUDr. Haleckého, pána predsedu a pána poslanca, treba povedať, že áno, zníženie počtu zamestnancov v predchádzajúcom období na inšpektoráte práce bolo v dvoch etapách. Najskôr to bolo o 48 zamestnancov, celkovo bol znížený stav o 67 zamestnancov na inšpektoráte práce, čím v mnohých prípadoch, a to najmä na úseku dodržiavania a kontroly pracovnoprávnych vzťahov, skutočne tento inšpektorát je priam ochromený. Musím však povedať, že venujeme pozornosť tomuto problému a snažíme sa urobiť všetko, aby sme posilnili inšpektorát práce tak, aby zvládali aj úlohy, ktoré sú na nich kladené a vyplývajú z ďalších smerníc Európskej únie, ktorými sme viazaní.

    Pokiaľ ide o preventívne prehliadky, pán poslanec, musím jednoznačne povedať, že v zákone o ochrane a bezpečnosti pri práci sú tieto preventívne prehliadky zakotvené, ale sú predovšetkým predmetom zdravotníckej problematiky a zákona o ochrane zdravia, a pokiaľ ide o rekondičné pobyty, je to tak, ako je to obsiahnuté v § 11. Tieto rekondičné pobyty sú tam vlastne jednoznačne zakotvené a s cieľom, aby sa dosahovalo u zamestnávateľa neustále zlepšovanie pracovných podmienok tak, aby vlastne tieto rekondičné pobyty čo možno v najmenšej miere museli byť využívané. Čiže má to svojím spôsobom akýsi ťah v tom smere, aby zamestnávateľ vytváral priaznivé podmienky pre zamestnancov, aby nedochádzalo k poškodeniu a ohrozeniu ich zdravia a života. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Radičová, pani ministerka už bola po rozprave, čiže to už je záverečné slovo, nemôžem vám dať slovo vo faktickej poznámke.

    Pán poslanec Horváth ako spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Do 11.00 hodiny je krátka prestávka a pripravíme sa na hlasovanie o prerokovaných návrhoch.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach vzhľadom na to, že je 11.00 hodín.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Ešte predtým požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán poslanec Hort.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať, že dnes po skončení hlasovaní okolo 12.00 hodiny sa tu nad sálou v poslaneckom salóniku uskutoční prezentácia publikácie Štátna príslušnosť a osoby bez štátnej príslušnosti. Táto publikácia bude prezentovaná Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov v Slovenskej republike. Záštitu a prezentáciu bude realizovať pán Lloyd Dakin, ktorý je zástupca Vysokého komisára OSN pre Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko. Všetci ste srdečne pozvaní okolo 12.00 hodiny, keď skončí hlasovanie, s tým, že táto prezentácia bude spojená aj s krátkym občerstvením. Srdečne vás v mene Úradu Vysokého komisára pozývam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najskôr budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tak ako to máme pod tlačou 291.

    Teraz dávam slovo poslankyni z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy, aby hlasovanie uviedla. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, o tom hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 72 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

    tak ako je to v tlači 265.

    Poprosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby hlasovanie uviedla. Opäť budeme hlasovať najskôr podľa návrhov podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči.

  • Poprosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby zákon postúpil do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 34 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 100 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2005 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tak ako to máme v tlači 292.

    Spravodajcom je predseda navrhnutého gestorského výboru, výboru pre zdravotníctvo, poslanec Viliam Novotný. Prosím, aby uvádzal hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 32 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 97 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz opäť poprosím predsedu navrhnutého gestorského výboru, výboru pre zdravotníctvo, pána poslanca Viliama Novotného, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 293).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 31 poslancov, proti 6 poslancov, zdržalo sa 99 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili, teda konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz poprosím spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Jána Patakyho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 296).

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 139 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona prerokujú výbory do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 138 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristupujeme k hlasovaniu v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

    tak ako to máme v tlači 295.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 16 poslancov, zdržalo sa 62 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili, konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tak ako to máme v tlači 297.

    Poprosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Ľuboša Martináka, aby hlasovanie uviedol. Opäť teda začneme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a pán poslanec László Miklós. Pani poslankyňa Tkáčová navrhla a podporil ju aj pán poslanec László Miklós, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto poslaneckom návrhu zákona. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pani poslankyne Jarmily Tkáčovej nepokračovať v rokovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 76 poslancov, zdržali sa 4 poslanci, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že poslanecký návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 130 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Ďalej prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Tibora Lebockého, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 298).

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Tkáčová a pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Miklós. Pani poslankyňa Tkáčová navrhla a podporil ju aj pán poslanec Miklós, aby sa Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto poslaneckom návrhu zákona. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pani poslankyne Tkáčovej nepokračovať v rokovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 79 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 44 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že poslanecký návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 132 poslancov, proti 3 poslanci, zdržali sa 4 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 299).

    Spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru pán poslanec Tibor Gál, takže má slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Gábor Gál. Prepáčte, ja sa ospravedlňujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 51 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 89 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili, konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi. Ospravedlňujem sa ešte raz.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 300).

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, Jane Laššákovej, aby hlasovanie uviedla. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem uviesť, že v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, vážené kolegyne, kolegovia, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 28 poslancov, proti 10 poslancov, zdržalo sa 100 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili a Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajkyni.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov,

    tak ako to máme v tlači 301.

    Prosím spravodajkyňu, ktorú navrhol navrhnutý gestorský výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslankyňu Darinu Gabániovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 44 poslancov, proti 5 poslancov, zdržalo sa 75 poslancov, nehlasovalo 17 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili, konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v druhom čítaní pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajkyni.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike,

    ako to máme pod tlačou 314.

    Poprosím pána poslanca Jozefa Rydla, aby hlasovanie uviedol.

  • Pán predseda Národnej rady, páni podpredsedovia, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podľa uznesenia Zahraničného výboru mám česť predložiť snemovni návrh, aby sme prijali Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 121 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike.

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

  • Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 278).

    Poprosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby toto hlasovanie uviedla, najskôr klasicky podľa návrhov podľa § 73 ods. 3.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pretože v rozprave vystúpil iba jeden poslanec pán Frešo, nepodal žiaden pozmeňujúci návrh, tak vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky, aby postúpila návrh zákona do druhého čítania.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 81, proti 54 poslancov, zdržalo sa 6, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďalej žiadam o pridelenie návrhu zákona (tlač 278) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. A súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007. Ďakujem, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 123 poslancov, proti 5 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279).

    Spoločným spravodajcom je pán Zoltán Horváth z výboru pre sociálne veci a bývanie. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, avšak neboli podané žiadne procedurálne návrhy. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 81, proti 14 poslancov, zdržalo sa 46 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďalej dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre sociálne veci a bývanie, ako i výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 18. júna a gestorský do 19. júna 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 127 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu. Dovoľte mi, aby som uviedol, že navrhujem, aby sme tajné hlasovanie vo voľbe kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu a člena Rady Slovenskej televízie po ich odôvodnení a rozprave vykonali naraz na osobitných hlasovacích lístkoch. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k

    návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu (nová voľba).

    Návrh ste dostali ako tlač 302.

    Poprosím predsedu ústavnoprávneho výboru Mojmíra Mamojku, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pánov poslancov ešte o chvíľu strpenia a o kľud v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som prezentoval návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.

    Sudcom disciplinárneho súdu zvoleným na základe návrhu Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2004 skončilo v apríli trojročné funkčné obdobie s tým, že Súdna rada Slovenskej republiky požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o navrhnutie 14 kandidátov na miesto 7 sudcov. Za kandidáta môže byť zvolený sudca a iná osoba, ktorá spĺňa zákonom ustanovené podmienky. Na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky boli uznesením z 27. marca č. 305 zvolení jedenásti kandidáti. Vzhľadom na to, že požadovaný počet štrnástich kandidátov nebol splnený, naplnený, je potrebné uskutočniť novú voľbu, v ktorej treba zvoliť ďalších troch kandidátov.

    Oprávnené subjekty predložili v určenom termíne tri návrhy. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 18. schôdzi 3. mája 2007 návrhy prerokoval. Uznesením č. 165 skonštatoval, že navrhnutí kandidáti páni Vojtech Keselý, Juraj Mravčák a Andrea Sunik spĺňajú podmienky ustanovené v § 19 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov, podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu.

    Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí nebudú zvolení. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci nezvolení kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, rešpektujme, ešte neprikročujeme k voľbe, ešte iba robíme v podstate len potrebné procedurálne kroky k vykonaniu voľby.

    Teraz otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa vzhľadom na to, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    A vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán predseda výboru sa nevyjadrí. Ďakujem mu za navrhnutie.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme

    návrhom na voľbu člena Rady Slovenskej televízie (tlač 260)

    Prosím predsedu výboru pre kultúru a médiá poslanca Pavla Minárika, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vás oboznámil so správou výboru pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

    V prvom rade treba konštatovať, že člen rady pán Štefan Fejko sa vzdal členstva v rade kvôli tomu, že kolidovalo jeho zamestnanie v televízii s týmto členstvom. V takejto situácii sa vyhlasuje voľba na uprázdnené miesto s tým, že treba konštatovať, že volíme dneska člena rady s funkčným obdobím zhodným s obdobím, na ktoré bol pán Fejko zvolený, teda do 30. marca 2010.

    V súlade so zákonom o Slovenskej televízii boli podané tri návrhy, ktoré spĺňajú všetky formálne náležitosti, teda aj spôsob podávania, aj podmienky pre kandidovanie. Takže všetci traja predložení kandidáti, ktorých máte uvedených v tlači 260, sú spôsobilí na to, aby boli zahrnutí do tajnej voľby. Budeme voliť z mien, ktorými sú pán Kubica a panie Letašiová a Miklovičová.

    Z mojej strany, pán predsedajúci, všetko. Návrh uznesenia je priložený k tlači, takže ho nebudem čítať.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Opäť som nedostal písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tajnému hlasovaniu o prerokovaných návrhoch.

    V prípade neúspešnej niektorej z volieb sa vykoná opakovaná voľba, tak ako to už uviedli navrhovatelia, ako sme povedali.

    Vám chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“. Chcem zdôrazniť ešte raz, že tak treba urobiť pri každom mene. Nakoľko volíme troch kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, alternatívu „za“ je možné v tomto prípade označiť u všetkých troch navrhnutých kandidátov.

    Čo sa týka voľby člena Rady Slovenskej televízie, platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ len u jedného kandidáta. Chcem to zdôrazniť. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravom hornom rohu označené písmenami A alebo B.

    Prosím všetkých overovateľov teraz, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb, a súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime teda k vykonaniu tajného hlasovania.

    Prosím overovateľov, aby začali pracovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem ešte pripomenúť tým, ktorí odhlasujú, že máme všetci pozvánku na 12.00 hodinu tu v predsálí od Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov a chceme slávnostne prezentovať publikáciu Štátna príslušnosť a osoby bez štátnej príslušnosti. Takže vás poprosím o účasť o 12.00 hodine potom v priestoroch poslaneckého bufetu. Je to pod záštitou predsedu parlamentu a vedúceho Regionálneho úradu UNHCR pre Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko v Budapešti pána Lloyda Dakina.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vás opýtal, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať.

    Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    A prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vyhlasujem prestávku, vážené kolegyne, do 14.00 hodiny, po ktorej budeme pokračovať vyhlásením výsledkov volieb a budeme pokračovať v zmysle schváleného programu vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, potom vládnym návrhom zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. a následne potom návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Takže je prestávka do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Takže príjemné popoludnie, vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz by som poprosil v zmysle stanoveného programu poverenú overovateľku, aby oznámila výsledky volieb najprv teda kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámila s tajným hlasovaním o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných.

    Zo 126 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe pána Vojtecha Keselého hlasovalo za 111 poslancov, proti 5, zdržalo sa 10 poslancov, pána Juraja Mravčáka hlasovalo za 112 poslancov, proti 5, zdržalo sa 9 poslancov, pani Andrey Sunik hlasovalo za 111 poslancov, proti 5, zdržalo sa 10 poslancov.

    Na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu zvolení pán Vojtech Keselý, pán Juraj Mravčák a pani Andrea Sunik.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Smolková.

    Tak teda mi dovoľte konštatovať, že Národná rada navrhuje Súdnej rade Slovenskej republiky za kandidátov Vojtecha Keselého, Juraja Mravčáka a Andreu Sunik na vymenovanie za sudcov disciplinárneho súdu.

    Teraz vás poprosím, pani poslankyňa, oznámte výsledok tajného hlasovania o voľbe člena Rady Slovenskej televízie.

  • Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 131 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 122 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe pána Petra Kubicu hlasovalo za 60 poslancov, hlasovalo proti 37 a zdržalo sa 25 poslancov, pani Miriam Letašiovej hlasovalo za 56 poslancov, proti 38 a zdržalo sa hlasovania 28 poslancov, pani Anne Miklovičovej hlasovali za 2 poslanci, proti 70 a zdržalo sa hlasovania 50 poslancov.

    Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za člena Rady Slovenskej televízie nikto zvolený.

    Nakoľko člen Rady Slovenskej televízie nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja nezvolení kandidáti s najväčším počtom hlasov. Sú to pán Peter Kubica a pani Miriam Letašiová. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa Smolková.

    Tak mi dovoľte konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila člena Rady Slovenskej televízie.

    A preto sa vykoná opakovaná voľba, do ktorej postupujú prví dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Táto voľba by sa mala vykonať o 17.00 hodine, pokiaľ nedôjde k nejakým iným dohodám, o ktorých, samozrejme, by ste boli informovaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 268 a spoločnú správu výborov máte v laviciach ako tlač 268a.

    Teraz poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona v tomto čítaní odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v krátkom časovom úseku sa stretávame s týmto zákonom opäť v rámci skráteného legislatívneho konania. Myslím, že pred prvým čítaním som odôvodnil dôvody, ktoré nás viedli k takémuto urýchlenému konaniu.

    Navrhujeme do zákona o Policajnom zbore zakotviť pôsobnosť Policajného zboru pri spracúvaní údajov v Schengenskom informačnom systéme a ustanoviť ministerstvo vnútra ako prevádzkovateľa informačných systémov Policajného zboru vrátane Schengenského informačného systému.

    Okrem uvedeného sa navrhujú ďalšie zmeny, ktoré súvisia s implementáciou Schengenského dohovoru.

    Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, v ktorých vzišli tri pripomienky uvedené v spoločnej správe. Tieto pripomienky, tak ako to navrhuje gestorský výbor, odporúčam schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona v intenciách podmienok uvedených v spoločnej správe. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.

    Rovnako asi pána podpredsedu poprosím, aby zaujal miesto potom pre navrhovateľov.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 332 z 9. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 268), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený materiál na svojej 16. schôdzi dňa 10. mája 2007. Neprijal platné uznesenie, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu členov výboru 12 bolo prítomných iba 6 poslancov.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré obdržali poslanci v písomnej forme spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 49 na svojej 17. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Martin Pado. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. A slovo má pán poslanec Pado.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dámy a páni, máme pred sebou návrh novely zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý, ako nám predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, je motivovaný závermi z kontroly, ktorá sa uskutočnila 2. a 3. februára 2006 v Slovenskej republike (hodnotiaca misia). V dôvodovej správe sa píše, že na základe toho je potrebné novelizovať zákon o Policajnom zbore, pretože v Schengenskom informačnom systéme budú poskytované údaje z národných informačných policajných systémov, pátranie po osobách, dopravných prostriedkoch, dokumentoch, zbraniach, evidencií nežiaducich osôb a tak ďalej. Píše sa tu explicitne: „Vzhľadom na uvedené sa navrhuje ustanoviť pôsobnosť Policajného zboru pri spracúvaní informácií osobných údajov v Schengenskom informačnom systéme,“ a tak ďalej. Toto je zásadný moment celej dôvodovej správy. V dôvodovej správe sa nepíše nič o ostatných záležitostiach, ktoré sa v novele zákona č. 171/1993 Z. z. objavujú.

    Táto novela je veľmi kratučká. Ja som mal vystúpenie k tejto novele, keď sa hovorilo o skrátenom legislatívnom konaní, ktorá vyvolala takú trošku možnože kontroverziu. Ale myslím si, že čokoľvek, čo je povedané pre dobro veci, nie je problém, ak aj to vyvolá nejaké nedorozumenie.

    Chcel by som sa, dámy a páni, len veľmi krátko venovať dvom veciam.

    Prvá vec je novela § 39 ods. 1, kde za slová „sledovanie osôb a vecí“ sa vkladajú slová „monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov“. Chcem upozorniť na to, že právny poriadok Slovenskej republiky ani tento predmetný zákon, ani iné, hoci len interné predpisy ministerstva vnútra nepoznajú pojem monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov. Keď sa zamyslíme nad významom slova monitorovanie, stačí, že si zoberieme to, čo dostávame každý deň z Národnej rady, monitoring médií. Môže to v nás evokovať veľmi jednoduchý moment. Monitorovanie znamená vytváranie plastického a verného obrazu o tom, čo sa v ten moment alebo v ten deň udialo. A pokiaľ sa sústredíme na osobu, tak je to plastický obraz o tom, čo sa danej osoby týka, počnúc jej pohybom, počnúc telefonátmi, počnúc elektronickou poštou cez bežnú poštu a stretnutia s kýmkoľvek. Toto je všetko možné zahrnúť pod slovo monitoring. A ja sa pýtam: Ak dneska v kruhoch vládnej koalície je výrazný odpor voči novele zákona o telekomunikáciách, kde by práve telekomunikačné služby mali byť monitorované bez súhlasu súdu, nechce nám dneska niekto podsunúť a vlastne v rámci tejto novely schváliť čosi, čo je ďaleko viac ako monitoring komunikácie, či už v hovorovom slove alebo v písomnej komunikácii? Nie je mi celkom jasné, prečo predkladateľ, ak už dáva pojem monitoring, ho nevysvetľuje. A pre mňa nepostačuje vysvetlenie charakteru, že je možné to upraviť v interných predpisoch ministerstva vnútra. Interný predpis má iné pravidlá, ako má legislatívna norma všeobecnej právnej sily, to znamená zákon Slovenskej republiky.

    Ak sa niekto odvoláva na Schengenský dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, zo 14. júna 1985, ja si dovolím prečítať čl. 99, ktorý je tým článkom, ktorý by mal byť dôvodom na to, aby sme monitoring do nášho zákona zaviedli. Úradný vestník Európskych spoločenstiev z 22. 9. 2000, Schengenský dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, čl. 99, znie: „1. Údaje o osobách alebo vozidlách podľa predpisov vnútroštátneho práva zmluvnej strany vyhlasujúce pátranie budú zaznamenané pre registráciu podliehajúcu zvláštnemu režimu alebo cielenej kontrole podľa odseku 5. 2. Pátranie tohto druhu je prípustné pre trestné stíhanie alebo pre odvrátenie nebezpečenstva pre bezpečnosť obyvateľstva, ak a) sú dané konkrétne dôvody k predpokladu, že dotyčná osoba v značnom rozsahu plánuje obzvlášť závažné trestné činy alebo sa ich dopustila, b) z celkovej charakteristiky dotyčnej osoby najmä na základe doteraz spáchanej činnosti možno očakávať, že sa táto osoba i v budúcnosti dopustí obzvlášť závažných trestných činov. 3. Pátranie je ďalej prípustné z podnetu príslušných úradov zodpovedných za bezpečnosť štátu, pokiaľ to dovoľuje vnútroštátne právo a pokiaľ skutočne existujú dôvody pre to, že informácie uvedené v odseku 4 sú potrebné na odvrátenie závažného nebezpečia zo strany dotyčnej osoby alebo iného závažného nebezpečia pre vnútornú alebo vonkajšiu bezpečnosť štátu. Zmluvná strana vyhlasujúca pátranie je povinná toto konzultovať vopred s ďalšími zmluvnými stranami. 4. Na základe registrácie podliehajúcej zvláštnemu režimu môžu byť pri hraničných kontrolách a iných policajných a colných kontrolných opatreniach vo vnútrozemí úplne alebo čiastočne vyžiadané nižšie uvedené informácie, môžu byť odovzdané úradu, ktorý pátranie vyhlásil, a) zadržanie hľadanej osoby alebo vozidla, b) miesto, čas alebo dôvod kontrolného opatrenia, c) cesta, ktorú dotyčná osoba absolvovala, a jej cieľ, d) spolucestujúce osoby alebo pasažieri, e) používané vozidlo, f) prevážané veci, g) okolnosti počas zadržania osoby alebo vozidla. Pri zisťovaní týchto údajov treba dbať na to, aby nedošlo k ohrozeniu operatívneho charakteru daného opatrenia.“

    Dámy a páni, to je citácia čl. 99, na ktorý sa často spracovávatelia odvolávajú ako na nutnosť, prečo je potrebné zahrnúť do § 39 aj monitoring osôb a motorových vozidiel. To, čo je tam uvedené, sa ničím nelíši od toho, čo je dnes v kompetenciách v rámci sledovania teda Policajného zboru, to, čo už dnes v rámci operatívno-technických prostriedkov existuje. Ja sa teda pýtam, prečo má byť monitorovanie bez presnej špecifikácie, o čo ide, prečo ak už chceme dať monitoring, sa nemôžeme odvolať na čl. 99, na ktorý sa odvolávame, ale nechceme to uviesť do zákona?

    Ja som na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť predložil pozmeňujúci návrh, ktorý práve toto riešil. Samozrejme, okolnosti sa majú tak, že to nemohlo prejsť. A preto tento pozmeňujúci návrh predložím aj teraz v druhom čítaní.

    Zároveň môj pozmeňujúci návrh súvisí ešte s 2. bodom. A to je novela ustanovenia § 69c, kde ide o poskytovanie údajov osobám, o ktorých sú spracované osobné údaje. A hovorí sa tam, že Policajný zbor poskytne žiadateľovi informáciu o spracovaných osobných údajoch. A v prípade informácií spracovaných v Schengenskom informačnom systéme v rozsahu, ktorý neohrozí plnenie úloh Policajného zboru vyplývajúcich z Medzinárodného dohovoru, odkaz je tam na 18aa, to znamená práve túto dohodu.

    Na záver, dámy a páni, mi dovoľte postaviť jednu otázku: Prečo je dôležité sem zahrnúť monitoring? Pýtam sa, aká je spoločenská objednávka na takúto novelu zákona. Všetky dostupné správy Slovenskej republiky, či ide o správy Slovenskej informačnej služby, Policajného zboru alebo iných spravodajských služieb, hovoria jasne o tom, že Slovensko nie je priamym terčom teroristických útokov a nie je priamo nimi ohrozené, Slovensko sa vôbec nepohybuje v okruhu krajín, ktoré by boli takto ohrozené. Pýtam sa na to teda. Nech už tu raz niekto vystúpi a povie tu dôvod. Ten dôvod je z môjho pohľadu absolútne jasný. Monitoring bez klasifikácie, bez udania, o čo vlastne ide, bez odôvodnenia znamená akékoľvek informácie o komkoľvek, kedykoľvek, za akýchkoľvek podmienok a akýmikoľvek prostriedkami. A musím povedať, že sa posledné obdobie minimálne 17 rokov, verím, sme na takéto praktiky v Slovenskej republike už zabudli. A ja by som bol veľmi nerád, aby sme sa vracali do obdobia ďaleko, ďaleko, ďaleko pred rok 1989. Verím, dámy a páni, že si toto uvedomíte a pozmeňujúci návrh podporíte, pretože ide o pozmeňujúci návrh pre občanov tejto krajiny, aby naozaj svojvoľne nebolo možné odpočúvať, sledovať, monitorovať, kedy sa niekomu zachce. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Doplním svojho predrečníka kolegu Pada v tom, že aktivity ministerstva vnútra v smere monitorovania ľudí, samozrejme, bez súdneho dovolenia, samozrejme, bez akejkoľvek súdnej kontroly nie sú len v tomto zákone. Novela zákona o elektronických komunikáciách, ak by prešla, tak tá dovoľuje monitorovanie všetkých účastníkov telekomunikačného trhu vrátane internetu, e-mailov, on line, bez súdneho povolenia, bez súdnej kontroly, 24-hodinový prístup polície a silových zložiek. To isté ešte vo väčšom meradle je v zákone o spravodajských službách. Všetko tak odboku, potichu, bez akejkoľvek medializácie, sofistikovane sa tu predkladajú návrhy zákonov, ktoré obmedzujú to, čo sme si kedysi vybojovali, a to, čo sa stalo samozrejmosťou. Ale tá samozrejmosť dnes už prestáva platiť. A to je to, že človek má právo na súkromie a ak sa vstúpi človeku do súkromia, tak to má byť na základe presne stanovených dôvodov, na základe povolenia súdu a na základe možnosti kontroly súdu. Sa nám tu nejako pomedzi prsty, cez rôzne zákony množia rôzne zásahy do prelamovania či telekomunikačného tajomstva alebo súkromia ľudí bez akejkoľvek diskusie, bez akejkoľvek analýzy súčasného stavu, bez akéhokoľvek zdôvodnenia, že dnes polícia nemôže vykonávať svoju činnosť, ak toto nedostane. Nič také to nie je, ale množia sa tu stále návrhy noviel zákonov, ktoré ľuďom vstupujú sofistikovane do súkromia.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k vystúpeniu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, využijem tento priestor aj na reakciu na pána poslanca Janiša. Pán poslanec, ja nechcem byť osobný, samozrejme, a pozorne sledujem vaše vyjadrenia od jadrovej energetiky až po poľnohospodárstvo. Takže sa vo všetkom dobre vyznáte. Ale tu vám chcem povedať iba jeden zásadný fakt, že keby ste si chvíľu študovali históriu, ktorá tu bola za posledných dajme tomu štyri a tri štvrte roka v oblasti informačno-technických prostriedkov, v oblasti toho, akým spôsobom prechádzala štatistika, tak by ste nemohli povedať takú, prepáčte, somarinu, akú ste povedali, a to predovšetkým preto, že by ste si možno naštudovali a zistili, čo je to informačno-technický prostriedok, ako sa používa a čo dnes existuje a že polícia má 24-hodinový prístup k telefónnym zoznamom aj dnes. Dávali sme to ako redefiníciu do nového zákona, pretože to bolo v policajnom zákone. To, čo bolo nové, to nebolo to, čo ste vy hovorili, ale to bola lokalizácia, napr. keď sa stratila pani vo Veľkých Kapušanoch, 3 dni ju nevedel nikto nájsť a mala pri seba mobil. Nevedela sa o seba postarať, pretože bola duševne chorá a sudca nevydal 3 dni povolenie na takúto lokalizáciu mobilného telefónu. Mohli sme ju mať nájdenú za 3 hodiny a dnes by nebola v kritickom zdravotnom stave napr. Takže keď bude nejaký problém, odkážem ľudí na vás, že im zodpoviete, prečo sa to stalo. Takisto by som poukázal na to, že ľudia začínajú výrazne často sa sťažovať na to, že sa nemôžu dostať k svojim strateným mobilom a k svojim ukradnutým mobilom. Bezpochyby sme pred rokom 1989 tento problém nemali, lebo mobilné telefóny neboli, pán poslanec. Ale teraz sú a vznikol nový problém, ktorý prišiel s novou technikou. A lokalizácia mobilného telefónu mala pomôcť, aby sme našli zlodeja telefónu, poprípade telefón samotný. Ale, samozrejme, keď nechcete, aby sme mohli vyjsť v ústrety občanom a nájsť im ich mobilný telefón, tak, samozrejme, to nemusíme robiť, keď si to želáte vy. A opäť ich môžem odkázať na vás, že ochotne im pohľadáte štandardnou formou tento stratený alebo ukradnutý telefón.

    Po ďalšie. Účel novely v telekomunikačnom zákone bol, aby sme znížili počet odpočúvaní. A opäť by ste na to prišli, keby ste študovali priebeh a vývoj informácií, ktoré boli aj v médiách niekoľkokrát medializované, že v uplynulých 4 rokoch, počas ktorých vo vedení Policajného zboru a vo vedení ministerstva vnútra boli zástupcovia KDH a SDKÚ, veľké množstvo a veľké percento odpočúvaní končí ako tzv. jalové, pretože prídu informácie kriminálky, prídu informácie Slovenskej informačnej služby, prídu informácie od operatívy, kde sa nájde, poviem, napr. 10 ľudí, ktorí sú rizikovou skupinou. Aby sme vedeli vyselektovať tú rizikovú skupinu, musíme urobiť odposluch. A tak počúvame 10 ľudí, neskôr u 4 z nich zistíme, že s touto rizikovou skupinou nekomunikujú, dostali sa tam len preto, že boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. My by sme ale nemuseli všetkých 10 odpočúvať. My by sme si mohli urobiť veľmi rýchlo na základe zodpovedného pracovníka jasne označeného, jasne kontrolovateľného Národnou radou povolenie, na základe ktorého by si pozreli výpisy z hovorov, na ktoré by povedali, no tak títo štyria s týmito ďalšími šiestimi nikdy nekomunikovali, ale za posledný mesiac nemali telefón, a preto ich nedáme odpočúvať. A bezpochyby sám uznáte, že výpis telefonického hovoru je menší zásah do súkromia ako odpočúvanie. Z toho vyplýva, že budeme musieť naďalej odpočúvať všetkých, pretože si neželáte, aby sme urobili ten menší zásah do toho súkromia, ktorým je bezpochyby iba výpis hovorov, kde neviete obsah. My len vidíme, komu sa volá. Ale keď nechcete, aby sme urobili tento krok smerom k ľuďom, to znamená, že budeme menší počet ľudí odpočúvať alebo nebudeme počúvať, čo hovoria, tak v tom prípade, samozrejme, môžeme odpočúvať všetkých a naďalej postupovať podľa starého systému. Čiže to bol zámer. Ale, samozrejme, nechceme presadzovať nič nasilu. Takže v tomto prípade radi vyhovieme vašim volaniam a podľa môjho názoru hystérii, ktorá vznikla v médiách, ktorú ste nespôsobili vy, samozrejme. Ale v tomto prípade by som povedal, že skôr sa operátori báli o svoje výdavky zvýšené, pretože, samozrejme, pre nich sú to náklady. A preto vyvolali tento problém s týmto protestom. A vy ste im na to iba, samozrejme, naleteli, keďže ste nevedeli, o čo ide.

    K samotnému zákonu. Tu dochádza k zásadnému pomýleniu pojmov. A som prekvapený, avšak v zásade ani nie, pán poslanec, že vy ako bývalý minister neviete, aký je rozdiel medzi ITP a OPČ. A to je základný problém medzi informačno-technických prostriedkom, ktorým je odpočúvanie, ktorý je jasne monitorovaný zákonom, parlamentom, špecializovaným výborom a ktorý absolútne definuje presne, čo je monitorovanie z pohľadu telekomunikačnej techniky, a preto žiadnou úpravou v rámci operatívno-pátracej činnosti nemôžem urobiť úpravu informačno-technických prostriedkov, pretože sa to nedá. V tomto prípade, a to máte veľkú pravdu, presne ako ste odcitovali čl. 99, sa monitorovanie dotýka nájdenia osoby alebo dopravného prostriedku v zmysle zaznamenania výskytu v mieste, čase a v dôvode, kedy bola vykonaná kontrola, či na hranici v súvislosti so Schengenom alebo v rámci obyčajnej KO, ako sa všeobecne hovorí kontrole osoby, ktorú poznáme všetci, keď nás zastavia policajti v trase a cieli cesty, ak pri tej kontrole takáto otázka položená bola. Totožnosti spolucestujúcich, to je systém, ktorý, viete, pán poslanec, na hraniciach máme a ktorý nám mnohí závidia, ktorý presne registruje kamerou číslo auta, kto je v aute. Tento systém monitoruje posádky a autá už dnes, ale my ho predefinujeme na širšiu časť, ktorá sa dotýka aj Schengenu, o použitom vozidle, o prevážaných veciach a okolnostiach, za ktorých bola osoba, dopravný prostriedok alebo vec nájdená. Čiže o žiadne rozšírenie pôsobnosti nejde ani nemôže ísť, pretože je to naďalej zaradené medzi operatívno-pátracími prostriedkami, ktoré nie sú informačno-technickými prostriedkami. A mne naozaj neprináleží, aby som v tejto chvíli vás natoľko podceňoval, že by som vám mal vysvetľovať rozdiel medzi autom a električkou.

    V každom prípade treba povedať, že toto monitorovanie rozširujeme aj preto, pretože je potrebné, aby sme hlavne na hraniciach, ale aj v prihraničných oblastiach, ktoré nie sú na čiare, mali čo najväčší počet kontrol, ktorými budeme kontrolovať hlavne autá, ktoré prichádzajú spoza hraníc, a to aj preto, že nám zaniká schengenská hranica vnútorná, teda zanikajú hraničné kontroly vo vnútrozemí. A akiste viete, pán poslanec, sme mali veľké množstvo ľudí, ktorých napr. z mnohých krajín dostali ako tzv. nežiaduce osoby. Ako zadržíme nežiaduce osoby, keď nebudeme mať hraničnú kontrolu? Nuž bez väčších problémov, ak sa raz dostanú na územie Poľska, môžu to byť bývalí poľskí občania, českí, maďarskí alebo ľudia žijúci bez ich občianstva na ich území a pod., o ktorých musíme mať prehľad a ktorých musíme dávať do našich informačných systémov policajných, integrovaných, ktoré budú čo nevidieť prepojené na zahraničie cestou aj Prímskej zmluvy, aj Schengenského informačného systému, do ktorého sa budú dostávať dáta cez našu východnú hranicu. A budú sa dostávať dáta ku nám aj od našich zahraničných partnerov preto, aby sme to mohli monitorovať. Čiže monitoring ste absolútne presne zadefinovali. Za to vám ďakujem. S týmto pohľadom ste vysvetlili vlastne, o čom v tom monitoringu ide. Ide o kontrolu áut a osôb presne tak, ako ju poznáme dnes v prípade našich informačných tokov. A teraz ju vlastne rozširujeme na Schengenský systém. To, prečo to monitorovanie nemôže byť zneužité, je preto, lebo je to operatívno-pátrací prostriedok, a nie informačno-technický prostriedok. A preto nemôžeme cestou monitorovania odpočúvať, nemôžeme cestou monitorovania pozerať výpisy telefonických hovorov a nemôžeme pozerať e-mailovú poštu cestou monitorovania, pretože to je jasne definované v zákone, čo to je.

    Z tohto dôvodu vás pekne prosím, vzhľadom na bezpečnosť nášho štátu, aby ste nevyvolávali paranoju tam, kde nie je, a vyvolávali ju tam, kde je a kde je na to priestor. To isté platí o zákone o telekomunikáciách. Keby sa ktokoľvek opýtal, pán poslanec, povedzte mi, či ste sa pokúsili kontaktovať s ministerstvom vnútra, aby ste sa opýtali, ako to je, alebo ste sa len spoľahli na čítanie bulvárnych denníkov, pretože, keby ste mi zavolali, keby ste sa ma opýtali, kedykoľvek som ochotný vám vysvetliť, viete, že k môjmu číslu nie je problém sa dostať, vysvetlím vám, o čo nám ide a že nám ide o spoločnú bezpečnosť. Moje číslo má pán poslanec Galbavý, ide o našu spoločnú bezpečnosť, ide o to, aby sme dokázali, aj pani poslankyňa, vyjsť v ústrety občanom. Ale ak sa spoločne v tejto snemovni dohodneme na tom, že vám vadí, že sme chceli ísť cestou práve pri tej lokalizácii, ktorá bola kritizovaná zo strany operátorov práve preto, že im zvyšuje náklady, ak nechceme ísť s tou lokalizáciou, lebo si myslíte, že je to taký vážny zásah do súkromia, že nebude vyvážený pozitívom toho, že nájdeme všetky hľadané osoby, ktoré budú mať mobil pri sebe, budeme môcť lepšie nájsť, pričom budeme môcť nájsť ukradnuté a stratené mobily, v tomto prípade si myslíte, že to teda nevyváži, v tom prípade súhlasím, dobre, nepoďme tou cestou.

    Ak hovoríme o tom, že výpisy z telefonických hovorov majú možnosť nevstupovať do súkromia spôsobom počúvania, čo je obsahom hovorov, ale len sa pozeráme, a teraz dúfam, že v tomto budete so mnou súhlasiť, na jednej strane telefónny zoznam ako najmenší zásah do súkromia, to je to, čo máme dnes k dispozícii, to znamená zosúladenie mena a čísla, najväčším zásahom do súkromia je samotné počúvanie komunikácie, to znamená to, o čom by sme napr. my dvaja, pán poslanec, spolu hovorili. Ale ak chceme zistiť bez toho, aby odpočúvali náš hovor, len, či spolu voláme, pretože by to mohlo byť bezpečnostným rizikom napr., tak stačí pozrieť ten hovor a nemusíme počúvať obsah. To, si myslím, je menším zásahom do súkromia, ako je samotné odpočúvanie. Ak však je potrebné na to súhlas sudcu, v tom prípade každý policajt bude primárne odpočúvať a jedine súhlasy na výpisy hovorov bude vyžadovať vyšetrovateľ v rámci súdneho dokazovania ako súdny dôkaz o tom, že táto osoba s osobami kritickými telefonovala. Tak si popri odpočúvaní a záznamoch hovorov vypýta ešte aj zoznam. Ale vnímali sme to, že je to práve dôvod, cez ktorý by sme mohli znížiť jalové odpočúvania, ktoré sú a ktorých je pomerne veľké percento. Ale to je v každej krajine. A všade sa to snažili riešiť tým spôsobom, že keď nám to dnes moderná technika umožňuje, ktorá nám to v roku 1989 neumožňovala, preto to nebolo pred rokom 1989, ani po roku 1989, ale je to aktuálne od rokov 1999 – 2000, keď vznikli mobilné siete GSM na prelome rokov 1996 až 1998, tak nám dnes už to umožňuje.

    Čiže ja si myslím, že je zbytočné okolo toho vytvárať naozaj pocit nejakej paniky, pretože to tak naozaj nie je. V uplynulom období počas 4 rokov ako predseda výboru pre obranu a bezpečnosť som podával aj spolu s pánom poslancom Vavríkom za SDKÚ, aj spolu s ďalšími návrhy, ktoré kontrolovali a zvýšili kontrolu ITP. A ja viem, že zneužité prostriedky ITP boli v čase, keď vy, pán poslanec, ste boli štátnym tajomníkom, v tom čase bol ten problém, a keď pán poslanec Palko bol ministrom vnútra. A som veľmi prekvapený, že práve vy dvaja sa do nás, ktorí sme to kontrolovali, obúvate. Nehovorím, že vy za to máte zodpovednosť.

  • Reakcia z pléna.

  • Prečo to s tým spájam? (Hlas z pléna.) Ale neriadil som váš rezort.

  • Odpoveď z pléna.

  • Veď sme aj preto prijali zákony, ktoré to obmedzili. Prijali sme zákony, ktoré to obmedzili, s ktorými ste vy súhlasili zhodou okolností. Preto vám ja len hovorím, že napádať nás za to, že chceme rozšíriť nekontrolované monitorovanie, je zbytočné. Ja len hovorím o tom, že od roku 2004 sme prijali súbor opatrení, ktorý eliminoval možnosť rozšírenia, možnosť neobmedzeného monitorovania, telekomunikačnej siete. A z tohto pohľadu si myslím, že to vystúpenie nebolo adekvátne k tomu problému, o ktorom hovorím, lebo monitorovanie je niečo úplne iné, aj preto, že je zaradené medzi operatívno-pátracou činnosťou alebo operatívno-pátracími prostriedkami, a nie medzi informačno-technickými prostriedkami. Vtedy by som to, samozrejme, prijal, že poďme o tom diskutovať, tak ako si myslím, že je dobrá diskusia, ktorú otvoril aj pán poslanec Janiš o telekomunikačnom zákone. Ale keď hovorím, nie je tu tá vôľa, nepôjdeme tou cestou, i keď si myslím, že by to pre občanov v konečnom dôsledku bolo podstatne pozitívne a že by mimoriadne takúto úpravu ocenili. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Pado, už s faktickou to nepôjde, pretože to bolo záverečné vystúpenie navrhovateľa.

    Teraz sa pýtam spravodajcu, či chce zareagovať. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za...

  • Reakcia z pléna.

  • Odpoveď z pléna.

  • Musíte o to požiadať, pán poslanec, ste o to nepožiadali. A teraz to jednoducho nejde, lebo je uzatvorená rozprava.

    Veľmi pekne ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

  • Hlasy z pléna.

  • Veľmi rád inak, pán kolega, ale nejde to.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 218 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 218a.

    Teraz opäť poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby odôvodnil tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu je predmetom legislatívneho procesu na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. V spomenutom programovom dokumente sa vláda zaviazala v nadväznosti na analýzu verejnej správy v čo najkratšom termíne zrušiť krajské úrady a posúdiť možnosť redukovania aj ďalších miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni.

    Predložený vládny návrh zákona je prvým legislatívnym krokom na uskutočnenie racionalizácie miestnej štátnej správy. Krajské úrady sa ním zrušujú a ich pôsobnosť sa zveruje v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi prevažne obvodným úradom. Zároveň sa rieši prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých a pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zrušovaných krajských úradov a prechod správy majetku štátu na príslušné orgány štátnej správy.

    V súvislosti so zánikom krajských úradov je potrebné vykonať nevyhnutné úpravy v zákone o krajských úradoch a obvodných úradoch. Navrhuje sa, aby obvodný úrad bol miestnym orgánom štátnej správy s plnou právnou subjektivitou vzhľadom na charakter a rozsah úloh, ktoré má plniť. Obvodný úrad v sídle kraja bude mať rozšírenú vecnú územnú pôsobnosť, pretože výkon kompetencií na niektorých úsekoch štátnej správy vyžaduje, aby ich plnili na celom území kraja. Počet a sídla obvodných úradov zostávajú nezmenené. Rovnako sa nemenia ani princípy personálneho riadenia obvodných úradov vládou.

    Vládny návrh zákona odporúčam podporiť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe výborov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 278 z 21. marca 2007 pridelila vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218) v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218) prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky nasledovne.

    Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť s pripomienkou Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 144 z 24. apríla 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 125 z 2. mája 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 63 z 3. mája 2007.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 54 z 26. apríla 2007 nesúhlasí s vládnym návrhom zákona a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o ňom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol výbor uznášaniaschopný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (výpis zo zápisnice z 26. apríla 2007).

    Pod bodom IV z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplýva iba jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máme v písomnej forme. Len pre informáciu poviem, gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť. O pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu odporúčame hlasovať potom na záver.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218) v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe a predneseného v rozprave schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218a) bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 70 zo 4. mája 2007.

    Výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť návrh postupu pri hlasovaní o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, dať hlasovať o prednesenom predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy podľa § 83 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň ma splnomocnil dať odporučiť po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu návrhu zákona ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, toľko gestorská správa. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, od pána poslanca Stanislava Janiša a od pána poslanca Abrhana.

    Slovo má teraz pán poslanec Janiš, pripraví sa pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, úvodom sa vrátim k tomu, čo ste rozprávali pred chvíľou. A úprimne vám poviem, pán minister, že mi ide mráz po chrbte, keď vás počúvam, keď počúvam, čo všetko by ešte polícia mala dostať do rúk, aké nekontrolované práva by mali dostať do rúk ešte spravodajské služby na to, aby to bolo pre blaho, spokojnosť a neviem bezpečnosť ľudí. Pán minister, mráz mi ide po chrbte, s akou ľahkosťou ste tu prezentovali tieto požiadavky.

    Tomu vášmu úvodu sa vyhnem. Viete, pán minister, nestojíte mi za to, aby som reagoval na vaše invektívy. Keď ste v úzkych, tak ich používate. Ale že je rozdiel medzi ITP a telefónnym zoznamom, to by ste mali vedieť. To by ste mali vedieť.

    Aj to by ste mali vedieť, že vy v zákone o elektronických komunikáciách upravujete telekomunikačné tajomstvo inak, ako je definované dnes. Vy ho prelamujete. A definujete ho ináč, tak aby ste mali prístup ku všetkým účastníkom telekomunikačných sietí, aj internetových, aby ste mali on line prístup k ich osobným údajom, aby ste mali on line prístup, aby ste vedeli, kto kedy komu a ešte aj odkiaľ volal, bez dôvodu, bez kontroly, bez súhlasu sudcu, bez následnej kontroly kohokoľvek. A toto je dnes telekomunikačné tajomstvo a vy ho prelamujete. Takže nehráme tu o fazuľky, pán minister. A bolo by dobre, keby ste si vypočuli aj iných.

  • Pán kolega, ja vás veľmi nerád prerušujem, ale necítim celkom, o čom rozprávate, súvis so zákonom o zrušení krajských úradov. Naopak, je tam zjavný pokus obísť rokovací poriadok. Poprosím vás naozaj v tomto smere, pán predseda klubu, o dodržiavanie rokovacieho poriadku. Je to naša spoločná povinnosť.

  • Ak sa tu niekto vyhráža nám, opozičným, alebo mne konkrétne, že aj keď to bude podľa mňa, tak tu môže prísť k nejakým ujmám a škodám a polícia nebude môcť niečo odhaľovať, no tak to považujem za úbohý argument.

  • Mám tomu rozumieť, pán poslanec, že chcete vedome a zámerne porušovať rokovací poriadok? Poprosím vás ešte raz čo najkorektnejšie hovoriť. Prosím, v rámci rokovacieho poriadku pripomeniem, je na programe vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. v znení nálezu Ústavného súdu č. 263/2006 Z. z.

  • Všetko spolu súvisí, pán predsedajúci. Len chvíľku počkajte. Dobre?

    Na vašu otázku, pán minister, prečo som vám nezavolal, odpoviem: No preto, lebo ste to tam vsunuli tajne a nikto o tom nevedel, preto, lebo v pripomienkovom konaní čo viselo, tieto požiadavky v silových rezortoch neboli. Tie ste tam dostali vy pokútne v tajnom pripomienkovom konaní.

  • Ešte poslednýkrát vás poprosím, pán poslanec, vedome neporušujte rokovací poriadok, nám nevyrábajte zbytočne škandál. V súlade so zákonom vám budem musieť odobrať slovo.

  • Ja viem, že ste nervózny, pán predsedajúci. Čo sa týka zákona alebo zákona o tzv. rušení krajských úradov, tak sa tu stretávame opäť asi po mesiaci. Ale všetko so všetkým súvisí, pán predsedajúci, a nebuďte nervózny. Kľudne vydržte. Ja som tiež ticho počúval pána ministra, aj keď hovoril od veci. A nehovoril o tom zákone, ktorý predkladal. Ale, v pohode, máte dva metre, no ja vám ich neberiem, ale iba na ne upozorňujem.

    Zákon o tzv. rušení krajských úradov je opäť v rovine deklarácií mediálnych vyhlásení a mediálnych prezentácií. A toto je ten skutočný mediálny Smer. A na pozadí tohto skutočne mediálneho Smeru je ešte ten tichý Smer, o ktorom som tu teraz rozprával. A ten je oveľa nebezpečnejší, ako ho mediálne poznáme. Ak sa bližšie pozrieme na mediálny Smer, lebo o tom je tento návrh zákona, o tzv. zrušení krajských úradov, tak vidíme to, čo som povedal v prvom čítaní, obrovský marketingový ťah Smeru. Ja čakám na predloženie tej správy, ktorú majú dať ministri, o šetrení v administratíve tých 20 %, čo im uložil pán predseda vlády. Ale zatiaľ nejako nekonajú, ak teda nemáte na mysli to, že bez tlačovky predsedu vlády bolo oznámené, že nič sa nebude rušiť, nikto sa nebude prepúšťať, nič sa nebude znižovať, ale túto administratívu presunieme ako administratívu do agendy eurofondov. No a dnes tu máme druhé čítanie tzv. zákona o zrušení krajských úradov, tak ako to bolo tak veľmi silne mediálne ohlasované, ako boj proti byrokracii a boj proti štátnej správe. Ale ja hovorím, majme sa na pozore nie pred týmto Smerom mediálnym, ale pred tým druhým, pred tým tichým Smerom, ktorý nám tu pod rúškom iných zákonov predkladá niečo, čo sme tu mali pred rokom 1989.

    Smer navrhuje zrušenie krajských úradov. Ja si dovolím povedať, že tento návrh zákona je obyčajný úbohý manévrovací pokus o oblbnutie ľudí. Keď sa pozrieme na znenie zákona a hľadáme, čo sa ruší a čo sa šetrí, tak tam nenájdeme nič, ani čo sa ruší, ani čo sa šetrí. Ja tu opäť zacitujem dva prvé paragrafy. Kde je pán minister?

  • Pán poslanec je to v súlade s vaším vystúpením. Ja sa budem snažiť to nehodnotiť. Je to vaša vizitka, robte, čo myslíte. Jednoducho vzdialiť sa na chvíľočku, nie je vzdialenie sa ministra na chvíľu dôvodom na prerušenie rokovania parlamentu. Ja pána ministra, samozrejme, vyzvem, aby sa dostal do sály, že už hovoríte k návrhu zákona a už neporušujete rokovací poriadok. A musím vás poprosiť, keby ste teda pokračovali, máte vymedzený čas. Ja vás poprosím, keby ste zaujali miesto, pán poslanec. Ak demonštrácia parlamentnej kultúry skončila, keby ste pokračovali.

  • Neviem, čo ste taký nervózny, pán minister.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja nie som nervózny, ja kľudne počkám. Ja mám čas.

  • Pán poslanec, vážne už s tou prezentáciou vlastnej osobnosti trošičku prestaňte. Vecne sa venujte, ak vás môžem poprosiť, rokovaniu.

  • Dovolím si zacitovať, pán minister, z vášho návrhu zákona, ktorý je prezentovaný ako rušenie krajských úradov. V § 1 zrušujú sa krajské úrady, § 2 pôsobnosť krajských úradov prechádza na obvodné úrady a ministerstvá podľa osobitných zákonov. Opäť je tá istá otázka, pán minister: Zrušili ste krajské úrady alebo ste presunuli agendu krajských úradov na iné štátne úrady? Tak prečo je zákon o rušení krajských úradov? Tak nazvite ho zákonom o presune agendy krajských úradov na iné úrady. To je výstižné a to je pravdivé a o tom nemusíme ani debatovať.

    Nám sa vytýka, že sme nemali odvahu predložiť takýto návrh zákona, ktorý akože ruší krajské úrady. No my sme nemali odvahu a vôbec my sme si nedovolili si robiť z ľudí srandu a oblbovať ich a ešte toto vydávať za hrdinstvo, lebo ak sa pozrieme na tlač 271, ktorú ste predložili dnes na tejto schôdzi v súvislosti so zrušením krajských úradov, a ja si opäť dovolím zacitovať z tlače 271, ktorá súvisí, pán podpredseda Národnej rady, so zákonom o zrušení krajských úradov, aby sme sa náhodou zase nedostávali do omylu, tak dovolím si upozorniť napr. na zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v § 250 ods. 1 a 2 sa slová „krajský úrad“ nahrádzajú slovami „obvodný úrad v sídle kraja“, no v skutočnosti je to premenovanie, pán minister, a žiadne zrušenie, Občiansky zákonník, v § 20 sa slová „v krajskom úrade“ nahrádzajú slovami „v obvodnom úrade sídle kraja“, zákon č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach, v § 5 ods. 1 písm. b) sa slovo „krajského“ nahrádza slovom „obvodného“, zákon o živnostenskom podnikaní, vypúšťajú sa slová „krajské úrady“, zákon o štátnom občianstve, slová „Krajský úrad v Bratislave“ sa nahrádzajú slovami „Obvodný úrad v Bratislave“, zákon o civilnej obrane, v nadpise § 13 sa slová „krajský úrad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „obvodný úrad v sídle kraja“ v príslušnom tvare. A takto môžem brať zákon po zákone, ktorý vy voláte rušenie krajských úradov. Ja hovorím, že je to premenovávanie krajských úradov, že je to premaľovávanie tabúľ, že sú to nové hlavičkové papiere, nové pečiatky, nový štátny zamestnávateľ pre súčasných zamestnancov krajského úradu. Nič viac a nič menej v tom mediálnom slova zmysle to nie je. A v tom tichom zmysle, v tom vydaní a lá Smer je to kumulácia moci pod ministerstvo vnútra, pod vás, pán minister za Smer. Postupne chcete prevziať aj špecializovanú štátnu správu, ktorá dnes patrí vašim koaličným partnerom. Takže to mediálne rušíte, v skutočnosti premenovávate. A v tom tichom poňatí si uzurpujete ešte viac moci, ako máte na základe vašej koaličnej dohody. To je všetko, pán minister.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Frešo, Kužma, Faič, Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zareagujem na predrečníka. V prvom rade by som chcel vysloviť uznanie za to, že je schopný odprednášať svoj prejav napriek tomu, že prakticky kontinuálne predsedajúci schôdze do toho rozpráva, komentuje, napomína ho, až mi niekedy príde, že pomaly by sme mali zmeniť rokovací poriadok tak, že predsedajúcemu schôdze dáme vždy svoje prejavy prečítať, on ich zhodnotí, zoškrtá to, čo sa mu nezdá, a my to potom na jeho výzvu prečítame. Tomu sa hovorí cenzúra. Tu sme v parlamente. A naozaj ja som ešte nezažil, aby niekedy nejaký predsedajúci napomenul koaličných poslancov alebo dokonca koaličných ministrov. A že ich tu pár bolo, ktorí hovorili od veci, tak tomu verte.

    Aj mne prechádza mráz po chrbte, keď vidím, čo všetko súčasná vládna koalícia chce dostať pod kontrolu, že v podstate v zákone si pripravuje a ukladá opatrenia, ktorými operátori budú zakladať elektronické zložky telekomunikačného dozoru. A tieto elektronické zložky telekomunikačného dozoru budú prístupné on line ozbrojeným silám, samozrejme, bez sudcu, samozrejme, bez kontroly. Takže moja otázka je: K čomu to potom vlastne vedie?

    A to, že predrečník hovoril o zrušení krajských úradov ako o mediálnej bubline, považujem za veľmi správne, nakoľko čísla nepustia. Keď je to pár desiatok ľudí, tak skutočne je to jeden mediálny cirkus. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, keďže veľká časť vašej faktickej poznámke smerovala ku komentovaniu spôsobu vedenia schôdze, čo je hrubé a flagrantné porušenie rokovacieho poriadku, čo ste opäť urobili zámerne. Pán poslanec, len osobne vám poviem, už ste avizovali dávno, že potrebujete zrejme trošičku nejaký škandál, opäť tento druhýkrát, nech sa páči, len vás upozorňujem, keď nabudúce budete takto vedome a transparentne porušovať rokovací poriadok, veľmi nerád vám odoberiem slovo. Musím to povedať, pretože tieto neokrôchané spôsoby, ktoré zavádzate do tohto parlamentu, sú tu nevídané.

    Teraz má slovo pán poslanec Kužma s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Janiš, ja vám to rovno poviem, rušenie krajských úradov je typický problém pána predsedu Fica. Pred voľbami nasľuboval veci, ktoré zmení, a teraz vie, že to nie je dobré. A tak sa snaží z toho vykĺznuť, aby to vyzeralo, že niečo urobil, ale pritom nič neurobil. Prvý taký príklad boli dane. Druhý taký príklad je 2. pilier. A teraz je toto. Ale na druhej strane, pán poslanec, buďme im vďační za to, lebo čím menej zmien urobia, tým lepšie pre Slovensko.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Faič.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mám dve otázky na pána poslanca Janiša, ale vecne.

    Pamätáte sa, pán poslanec, keď ste rušili okresné úrady, akým spôsobom vecne, a teda aj legislatívne sa to uskutočnilo, neboli niektoré zmeny v zákonoch len tým, že sa premenováva okresný úrad na obvodný úrad, že sa premenovávajú komisie z okresných na obvodné, a nebol to celý súbor taký istý, ako je dnes? To je taká prvá otázka, či si na to pamätáte.

    A druhá: Naozaj nás chcete, pán poslanec Janiš, presvedčiť, že ste špecializovanú štátnu správu robili len preto, aby ste si s koaličnými partnermi rozdelili úrady? Naozaj nás chcete o tom presvedčiť? Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Janiša. Pán poslanec, k tomu, čo si povedal, treba ešte povedať pár vecí. Bolo treba si všimnúť aj niektoré iné vystúpenia predtým, keď išlo o odpočúvanie všetkých telefonických hovorov, nielen vybratých, ale všetkých, zdôrazňujem to slovo, a o to, že to bude prebiehať aj naďalej.

    A k tomu, čo bolo povedané. Ešte treba si všimnúť ďalšiu vec. Aj keby to tak malo byť v tom telekomunikačnom zákone, že pôjde o hľadanie stratených telefónov, nie je nič ľahšie, ako vyhlásiť telefón za stratený a pod zámienkou strateného telefónneho prístroja špicľovať, kto sa kde kedy pohybuje.

    A ešte jedna vec. Neviem, či ste to postrehli, komunikácia medzi dvomi ľuďmi môže byť aktívna a pasívna. Aktívna je tá, keď sa rozprávajú, pasívna je taká, keď niekto niekomu len zavolá a je možné to považovať za komunikáciu a stačí, že v tom zozname sa objaví, že takáto komunikácia bola.

    Takže len toľko som chcel doplniť vaše poznatky o týchto veciach. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem reagovať v zmysle rokovacieho poriadku na všetkých predrečníkov vrátane vás, pán podpredseda, lebo aj vy ste vstúpili s reakciou na mňa.

    Pán podpredseda Národnej rady, ja viem, že sa vám ťažko počúva niečo, čo odhaľuje vašu podstatu. No ale už sa s tým musíte zmieriť, že Národná rada je od toho, aby sme tu povedali pokojne a kľudne svoje názory. A veľký je ten, kto dokáže tie názory si vypočuť a, poprípade ak mu niečo z toho pasuje, si ich aj prebrať. Opačný prípad považujem za návrat pred rok 1989.

    Vecne. Pán kolega Faič, vy robíte poradcu predsedovi vlády? Vy neviete, čo to je decentralizácia verejnej správy? Vy neviete o tom, koľko kompetencií z okresných úradov prevzali samosprávy? Neviete o tom? Vy ste asi nepochopili podstatu veci, čo sa tu udialo, tak preto môžete klásť také otázky. Máte pravdu, absolútne ste to nepochopili. A vôbec sa nečudujem, že dnes tu máme rušenie krajských úradov, keď vy robíte poradcu predsedovi vlády za Smer a neviete, čo to je decentralizácia verejnej správy, čo všetko prešlo na samosprávy v rámci decentralizácie vrátane stavebných úradov napr., ak ste to nepochopili, a čo je to špecializovaná štátna správa. No tak sa trošku vráťte späť, naštudujte si to a potom to pochopíte a nebudete klásť také otázky, aké kladiete.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi ako písomne prihlásený v rozprave pán poslanec Abrhan.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, už pomerne dlho diskutujeme o vhodnosti, účelnosti či efektivite rušenia krajských úradov. Zazneli názory vlády i opozície.

    Dnes, keď prerokovávame uvedený návrh zákona v druhom čítaní, máme k dispozícii aj stanovisko legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. Nikto v tejto sále nemôže povedať, že legislatívci Národnej rady by stáli na pozíciách opozície. Takže pozrime sa, čo je uvedené v tomto stanovisku. A tam sú uvedené štyri základné pripomienky, pokiaľ čítame.

    Prvá pripomienka legislatívcov je neštandardný postup, keď svojím návrhom zákona o zrušení krajských úradov neupravujete všetky základné spoločenské vzťahy v príslušnej oblasti, aj keď je to základná požiadavka kladená na zákon v zmysle čl. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Keď ste si uvedomili tento nezmysel, predložili ste do Národnej rady ďalší návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov. Ani v tomto návrhu však ministri nekoordinovali svoj postup. Znovu upravujete len oblasti, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra. V ostatných oblastiach prenechávate iniciatívu rezortom, do pôsobnosti ktorých patrí príslušný úsek štátnej správy. Je zrejmé, že všetky tieto návrhy pri koordinovanom postupe mali byť súčasťou tohto návrhu zákona. Bolo však politické zadanie a tomu bolo potrebné urýchlene vyhovieť, bez ohľadu na kvalitu. Vaším heslom bolo v čase čo najkratšom zrušiť krajské úrady. Keď Smeru koaliční partneri skomplikovali situáciu svojím nesúhlasom (zrušenie špecializovaných krajských úradov), rozhodli ste sa preukázať, že vy to dokážete vo vašej kompetencii uskutočniť promptne a rýchle. A to sa, samozrejme, muselo prejaviť na kvalite. Váš návrh zákona neobsahuje to, čo legislatívne pravidlá vyžadujú.

    Ale to nie je všetko, aj druhá pripomienka legislatívcov Národnej rady poukazuje na to, že rýchlosť nie je vždy dobrým radcom. Pri presune kompetencií z krajských úradov na obvodné úrady v sídle kraja ste zabudli, že v Košiciach sú v sídle kraja hneď dva obvodné úrady, a to Košice a Košice-okolie. A z vášho návrhu nebolo zrejmé, ktorý z týchto obvodných úradov bude mať pôsobnosť pre celý kraj. Museli sme tento problém doriešiť na rokovaní výboru pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Cabaja, ktorým sa spresnilo, že rozšírená právomoc a pôsobnosť v Košickom kraji sa bude vzťahovať len na Obvodný úrad Košice so sídlom v meste Košice.

    Treťou pripomienkou legislatívcov je, že zmenou § 4 ods. 4 zákona č. 515/2003 Z. z., to je čl. II bod 4 návrhu zákona, došlo k vypusteniu kompetencie pôvodne prináležiacej krajskému úradu, a to koordinácie výkonu štátnej správy medzi obcami a vyššími územnými celkami. A táto kompetencia neprechádza na obvodné úrady a neprechádza ani na príslušné ministerstvo. Ani jeden z uvedených orgánov tak vlastne nebude mať právo koordinácie výkonu štátnej správy medzi obcami a vyššími územnými celkami.

    Štvrtou pripomienkou je problematika čl. 9 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Už v prvom čítaní som upozorňoval na nezrovnalosti a nedostatky predloženého návrhu zákona. Na odstránenie týchto nedostatkov však predkladateľ nevyvinul žiadnu legislatívnu iniciatívu ani na rokovaní výboru, ani teraz pri predkladaní návrhu v pléne. Kým chýbajúce právne úpravy súvisiace s rušením krajských úradov predložil do Národnej rady, a už sme o nich rokovali v prvom čítaní, v prípade tohto ústavného zákona predkladateľ nepodnikol žiadne kroky a tvrdí, že predmetné ustanovenie zákona sa jednoducho nebude vykonávať, a to napriek tomu, že ministerstvo bolo dostatočne včas informované o potrebe riešenia tohto problému a bolo si ho vedomé. Veď vo vlastnom materiáli, pán minister, a to v informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhu opatrení, ktorú ste pred časom predkladali tu v Národnej rade, sami uvádzate potrebu riešiť problematiku bezpečnostných rád krajov v súvislosti s ústavným zákonom rušením krajských úradov. Nuž ak toto má byť úcta k právu a ústavnosti v podaní ministerstva vnútra, nie je to dobrý signál do budúcnosti.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aké sú dôvody zrušenia krajských úradov? Ak tým dôvodom má byť priblíženie štátnej správy k občanovi, nakoľko týmto argumentovali niektorí koaliční poslanci pri prerokovávaní zákonov súvisiacich s týmto zákonom, nuž musím povedať, že zrušením krajských úradov časť kompetencií len presúvate na obvodné úrady v sídle kraja. A teda občania pokiaľ doteraz chodili na krajský úrad do krajského mesta, tak prijatím tohto zákona budú tiež navštevovať krajské mesto, len nie krajský, ale obvodný úrad. Pritom čas kompetencií presúvate i na ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva alebo ministerstvo financií. A to znamená, že občania to, čo doteraz vybavili v svojom krajskom meste, budú musieť vybavovať na príslušnom ministerstve v Bratislave. Teda vôbec nejde o priblíženie výkonu štátnej správy občanovi, skôr o jeho vzdialenie a centralizáciu. Ak tým dôvodom má byť redukcia organizačnej a personálnej náročnosti štátnej správy, nuž takéto zmeny kvôli niečo vyše stovky funkčných miest sú podľa môjho názoru neefektívne.

    Niekedy mám pocit, akoby koalícia neustále chcela bojovať s veternými mlynmi. Raz je to kríza v zdravotníctve, s ktorou zápasíte, a o dva týždne už premiér vyhlási, že kríza neexistuje. Potom bojujete s médiami, ktoré vám neprajú, či s opozíciou, nad ktorou musíte neustále víťaziť. Potom sa vám nepáčia zdravotné poisťovne, ktorých je podľa vášho gusta veľa, či Zákonník práce, v ktorom vám chýbajú platení odborári, alebo byrokracia. A tak teraz prišiel rad na krajské úrady. Ak budete postupovať týmto smerom ďalej, nuž posledným veterným mlynom, s ktorým Don Quijote bude zápasiť, budú paradoxne občania tejto krajiny. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec

  • Ďakujem pekne. Ja by som len dvoma vetami doplnil môjho kolegu, že všetky takéto zmeny a generálne opravy v štátnej správe, v samospráve a v rozdeľovaní kompetencií, kde dochádzalo k presúvaniu, k meneniu názvov a v podstate zostali tie isté kompetencie na mieste, sa robili vždycky len preto, aby tam prišli noví ľudia. A títo noví ľudia priniesli so sebou v 99 % zo 100 % zníženie kvality, nie zlepšenie kvality príslušnej operácie. Teda celá táto diskusia a problém rušenia krajských úradov nie je k tomu. Výsledkom nebude zlepšenie starostlivosti o občanov, ale výsledok bude zhoršenie, ale bude dajaká príležitosť rozdať nejakú tú politickú trafiku. A to je meritum veci, kvôli čomu sa toto všetko koná. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Abrhan, chcete reagovať na pána poslanca Slafkovského? Nie. Ďakujem.

    Keďže pán poslanec Abrhan bol posledný, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne, chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. A slovo má pán poslanec Pado. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, keby sme mali presne spočítané, koľko času venujeme už problému rušenia krajských úradov počnúc programovým vyhlásením vlády až do dnešného dňa, zistili by sme, že už sú to skutočne hodiny. A keby sme spočítali, koľko ľudí na ministerstve vnútra aj poslancov Národnej rady venuje čas tomuto problému, zistili by sme, že tie náklady na prípravu, na spracovanie materiálov, analýz sú väčšie, ako budú benefity z kroku, ktorý sa chystáme urobiť. Aký teda bude benefit z tohto kroku, ktorý dnes pravdepodobne schválime? Bude to benefit v personálnej, vo finančnej oblasti, v oblasti nakladania s majetkom štátu alebo to bude to, čo spomenul pán kolega Abrhan, operatívnosť konania a priblíženie výkonu štátnej správy k občanovi tejto krajiny? Pokúsim sa dať veľmi krátku odpoveď na to, pretože všetci, ktorí tu sedíme, aj tí, ktorí tu nie sú, na benefity prídu o rok, o dva, o tri. Ťažko sa nám budú tie benefity dokazovať dnes. My budeme mať argumenty, prečo to nie je tak. Na druhej strane koalícia bude mať argumenty, prečo je to potrebné. Pravda sa ukáže o rok, o dva. Veľmi ma teší, musím sa priznať, tón dnešnej diskusie a dnešného vôbec rokovania, že je to úplne inak, ako tomu bolo na začiatku. A veľmi sa teším, že si vieme povedať mnohé slová slušne, bez útoku na toho druhého, aj keď možno ten podtón nie vždy je taký, ale to nie je podstatné, to môže byť len môj názor.

    Takže, dámy a páni, prečo sa majú rušiť krajské úrady všeobecnej štátnej správy ministerstva vnútra, a nie úrady špecializovanej štátnej správy alebo teda len krajské úrady, a nie tie ostatné? Pretože sa ušetrí na zrušení krajských úradov ministerstva vnútra najviac? No určite nie. Zníži sa v najväčšej miere počet pracovníkov byrokratického aparátu? No iste nie. Prenesieme najviac kompetencií na samosprávu? No to už vôbec nie. A teda ušetríme čo najviac peňazí? No takisto nie. Takže prečo vlastne ideme rušiť krajské úrady ministerstva vnútra a nie iné? Myslím si, že dôvod na zrušenie krajských úradov je jeden jediný. A to je ten, že musel sa nájsť niekto vo vláde Slovenskej republiky, kto bude ochotný vytiahnuť tŕň z päty pánu predsedovi vlády, aby nerealizovateľnosťou svojich nepremyslených sľubov neutrpel úplné fiasko. Myslím si, že toto je najväčší dôvod. Preto ruší úrady ministerstvo vnútra, preto ruší úrady podpredseda Smeru a podpredseda vlády, minister vnútra, preto ich neruší životné prostredie, neruší ich školstvo, neruší ich ani doprava a neruší ich ani výstavba a regionálny rozvoj a už vôbec ich neruší ministerstvo pôdohospodárstva.

    V zákone, ktorý dnes prerokovávame v druhom čítaní, sa pri rušení krajských úradov v dôvodovej správe uvádza, že zrušením krajských úradov sa ušetrí 151 pracovných miest. Nie je to veľa, či sa nám to páči alebo nepáči, pretože ak robí v rámci ministerstva vnútra na krajských alebo obvodných úradoch 3 000 zamestnancov, 151 z nich, to je nejakých 5 %. Ale dobre, povedzme, že keď máme nejaké nízke ciele, tak aj takéto nízke čísla sa zdajú byť niekedy veľmi výrazne naplnená ambícia. Zvláštne je ale to, čo som povedal aj minule, v zákone k niektorým zákonom súvisiacim so zrušením krajských úradov (tlač 271), ktorý sme mali na tejto schôdzi v prvom čítaní, sa už píše, že sa ušetrí rušením krajských úradov 104,2 pracovného miesta. Dámy a páni, na jednej schôdzi máme 2 materiály, ktoré sa dotýkajú toho istého, tej istej problematiky. A hovorím z nich v jednom, že ušetríme 151 pracovných miest, a v druhom, že ušetríme 104,2 pracovného miesta. Neviem, možno len môj názor je taký, že nemalo by sa stať, aby z dielne jedného a toho istého predkladateľa k jednej a k tej istej veci na jednej a tej istej schôdzi sa prerokovávali dva materiály, ktoré spracúva ako predkladateľ ten istý rezort, pričom čísla v nich, čo sa týka úspory v oblasti personálnej a rovnako aj v oblasti finančnej, sú rozdielne. A prepáčte, ale ak sa mýlime v číslach o jednu tretinu, to nie je zanedbateľné.

    Veľmi zábavná vec je, to som spomenul minule a hovoril o tom tu aj kolega Abrhan, presun kompetencií. Pripomeniem ešte raz, čo som tu rozprával. Na samosprávu obcí a miest, dámy a páni, sa týmto bombastickým krokom presúva jedna kompetencia, slovom aj písmom jedna. Na vyššie územné celky sa presúvajú dve kompetencie, obidve zanedbateľné pri organizácii volieb do vyšších územných celkov. Jedna z kompetencií je preberanie druhej kópie zápisnice a jej uloženie na vyššom územnom celku. A druhá kompetencia je raz za 4 roky zabezpečiť materiálne podmienky pre výkon volieb do vyšších územných celkov. Ale čo je dôležité, a to nerieši to, čo už tu bolo takisto povedané, a nie raz, je to čl. 9 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu a kompetencie prednostu krajského úradu a krajského úradu ako takého. Takže, dámy a páni, naozaj nič iné to nie je, len je to rušenie krajských úradov pro forma alebo je to úspora pro forma. A nemá to nijaký zásadný význam.

    A dovoľte mi ešte jednu poznámku povedať k tomu, čo tu bolo povedané predtým. Pán minister, ak to, čo som povedal ohľadom čl. 99, je presne to, čo ste chceli v monitoringu uviesť, prečo vaši pracovníci odporúčali na výbore, aby členovia výboru hlasovali proti? Veď nebolo nič jednoduchšie, ako pod čiaru uviesť v poznámke, že výkon monitoringu alebo tieto kompetencie sa budú riadiť podľa dohody, ktorou sa vykonáva Schengenská dohoda, čl. 99. Tak to bolo uvedené v pozmeňujúcom návrhu. Takže ak som to urobil dobre a prečítal som tú správnu vec, prečo sa bránite tomu, aby sme jasným spôsobom definovali to, čo je v monitoringu. Ak to bude takto urobené, verím, že nikto nebude mať problém s tým, aby za takúto novelu zdvihol ruku. Pokiaľ to tam bude, ja sám nebudem proti, pretože viem, čo môžem očakávať. Ale kým to tam nie je, nemôže si byť istý nikto, ani jeden z tých ľudí, čo tu sedia, ani jeden z tých ľudí, čo chodia po ulici, že ich ministerstvo vnútra, poprípade Policajný zbor nebude monitorovať, odpočúvať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Pada sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci: pán poslanec Janiš, pán poslanec Abrhan a pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvý má slovo pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja ťa chcem doplniť, pán kolega Pado, v tom, že celý návrh zákona o tzv. rušení krajských úradov je taký hókus-pókus, či vyjde, nevyjde. Najskôr silné vyhlásenie zrušíme, potom to presunieme na VÚC, tí to zvládnu. Ale, samozrejme, župani povedali, prečo by to nezvládli, ale za úhradu, lebo to stojí peniaze, no tak tadiaľto cesta neviedla, tak sa neušetrí nič, tak poďme späť, keď tadiaľto cesta nevedie. Potom kto to teda zruší? No HZDS nie, má špecializovanú štátnu správu, SNS nie, má tiež špecializovanú štátnu správu. No tak to zruší Smer. Smer má ministra vnútra, tak to zruší. No a výsledok celého tohto hókus-pókusu, ktorý tu sledujeme od augusta minulého roku, dnes máme máj, je, že nič nerušíme, len premenovávame, premenovávame tabule na budovách, meníme menovky na dverách, meníme hlavičkové papiere, vypracovávame a vyrábame nové pečiatky, nové zariadenie do kancelárií, lebo však keď sa budú sťahovať, potrebujú nové zariadenie, to staré nemôže ísť a tak ďalej a tak ďalej. Takže oproti šetreniu nie je šetrenie žiadne, ktoré bolo proklamované, ale náklady na tzv. zrušenie krajských úradov sú ešte väčšie. No toto je výsledok hókus-pókusu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalšia faktická, pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado pýtali ste sa, aký bude z toho benefit, nuž v oblasti personálnej a finančnej, ale prečo hľadáte benefit tam, kde sa benefit hľadať ani nedá. Aký môže byť benefit z presunu kompetencií z krajského úradu na obvodný úrad v sídle kraja, ak nie je taký, aký je benefit pri presune klincov z plechového vedra do druhého plechového vedra? Neušetríme ani jeden klinec, ale možno nejde o šetrenie, ale o ten buchot, ktorý bude okolo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Posledná faktická poznámka, pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán poslanec Pado, mňa oslovilo práve vaše konštatovanie, koľko času venujeme rušeniu krajských úradov, tomuto zákonu. Ja k tomu pridám konštatovanie, koľko času venujeme tým ostatným zákonom, ktoré meníme účelovo na to, aby sme zabezpečili buď personálne zmeny, alebo vlastné, určité záujmy. A toto je na tom to najsmutnejšie, že počas tohto krátkeho obdobia, i keď už ubehlo niekoľko mesiacov a blížime sa takmer k ročnému obdobiu od fungovania novej vlády, tak venujeme v tomto parlamente pri tých krátkych schôdzach Národnej rady strašne veľa času iba riešeniu a hľadaniu možností v zákonoch, resp. nutnosti riešiť to, cez zákony, pre personálne zmeny. Keď zoberieme vecnú stránku, tak z hľadiska vecnej stránky dospejeme k tomu, že presun kompetencií je minimálny. A takisto nejaké konštatovanie, že niečo ušetríme alebo zlepšíme pomery, viď priblíženie občanovi, tak to je úplne opačné, lebo dá sa povedať, že to vzďaľujeme. A už to tiež bolo spomínané. Takže riešime zásadnú vec, ktorú ste spomínali, pán poslanec, a to ustanovenie o bezpečnosti štátu? Tú zásadnú vec neriešime! Riešime len tie podružné veci. A, bohužiaľ, riešime pri takom veľkom počte zákonov tieto veci, že nemám z toho iný pocit, len to, čo som povedal. A k tomu ešte pridám aj toto zopakujem, čo ste povedali vy, že riešime aj plnenie volebných sľubov, z ktorých niektoré predsa len musíme splniť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Pado, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, no ja by som sa chcel vyjadriť k dvom veciam, čo tu boli povedané ohľadom benefitu. No ja si uvedomujem naozaj, že ten benefit z tohto kroku je veľmi mizivý a, dalo by sa povedať, naozaj mizerný.

    A vrátim sa k tomu, čo často je kritizované, decentralizácii štátnej správy, pretože tie kroky, ktoré sú kritizované z roku 2003, priniesli zníženie počtu štátnych úradníkov o 2 300 alebo 2 400. Nemám presne v hlave to číslo, ale tuším je to 2 352. Dnes je to 104,2. To, čo bombasticky vyhlasujete ako obrovský úspech, prinesie zníženie o 104,2 pracovného miesta alebo zníženie byrokratického aparátu. A to, čo tak vehementne kritizujete od roku 2003, tu prinieslo zníženie o 2 350. Tak si porovnajte výsledok konania vášho a výsledok konania, ktoré tak veľmi kritizujete.

    A naozaj je signifikantné pre túto vládu, že stráca čas a zabáva spoločnosť bombastickými heslami vo veciach, ktoré nie sú dôležité, nič neprinášajú, ale veci, ktoré sú dôležité, sa snaží zašiť do pozmeňujúcich návrhov a do poslaneckých návrhov zákonov. Pritom sa menia veci veľmi, veľmi dôležité a veľmi vážne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Pado bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa navrhovateľa, či chce k nej zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Bugár, ja naozaj nechápem, prečo sa potom venujete toľko tomu času, keď o nič nejde. Diskutovali ste tri hodiny pri prvom čítaní. Diskutujete teraz mnohí. A sami hovoríte, že o nič nejde. Tak prečo diskutujete, keď o nič nejde?

    Po druhé. Skúste sa dohodnúť, v opozícii, poradím vám, my sme to robili tak a snažili sme sa hovoriť to isté približne, aby v zásade vyšlo, že to, čo povieme, má tú istú pointu. Ale z vás každý hovorí niečo úplne iné. A potom vychádza, jeden hovorí o žiadnom benefite, jeden hovorí o väčšom, druhý hovorí o menšej škode, tretí hovorí o väčšej škode. Napr. pán poslanec Slafkovský ma úplne šokoval. Pán poslanec, prepáčte, ale ja si myslím, že naozaj roky ste pracovali v tej samospráve, aj sa v tom vyznáte, ale veď je predsa jednoduché počítať. Nemôžete povedať, že chceme niekomu vytvoriť trafiku, keď 8 trafík rušíme. Aké nové trafiky vytvárame, keď ich nevytvárame? Skúste si to dať do poriadku, aby potom malo hlavu aj pätu to, čo hovoríte, a nevyzeralo to skôr akože na smiech, pretože tam by to potom sedelo. Keď zrušíme osem krajských stoličiek, tak potom nemôžu vzniknúť žiadne nové, lebo tá, čo je v sídle kraja, tá už dnes existuje a bude existovať aj ďalej. Takže žiadna nevznikne, čiže je to osem mínus. Dobre rátam? Čiže to len k tomu, že tie vyjadrenia, ktoré hovoríte, sú vždy len tak napoly, aby sme nepočuli. Pán poslanec Pado, 2 350 je ušetrených. Iste, keď nebudete počítať nárast na VÚC a samosprávach, tak bezpochyby vám to tak vyjde, keď to budete odpočítavať. Áno, len treba proste to vždy tak upraviť, aby to vyhovovalo mne. Čiže to je po druhé, čo sa týka čísiel.

    Po ďalšie, neštandardný postup. Iste, neštandardný postup to je, pretože je neštandardné rušiť krajské úrady. Doteraz ste to nerobili. My sme sa teda pokúsili o tento neštandardný krok a, samozrejme, neštandardné rozhodnutie vyžaduje neštandardné kroky. Ja v tom žiadny problém nevidím. Ja by som to aj vysvetlil pánovi poslancovi, len tu nie je. Pán poslanec Janiš tu nie je tiež, tomu tiež vlastne nemôžem ani k tomu veľa povedať, ale to si nechám na budúce, čo som chcel, na to si ja rád počkám.

    A čo sa týka toho vedra, čo spomínal pán Abrhan predsa len, viete, ono k tej prvej mojej poznámke. Keď vysypete z toho jedného vedra tie klince do toho druhého vedra, ktoré existuje, tak vám to vedro ostane. A o tom práve hovoríme. A to vedro môžeme použiť spôsobom, ktorý prinesie ušetrenie peňazí. A ja vám poviem ešte tretie číslo, pán poslanec. Ja tvrdím, že je to 251. No a vyberte si. A vy hovoríte o 2 350. Jednoducho to sú nezmysly, na ktoré sa nedá ani reagovať. Čiže v každom prípade, myslím si, že sami v sebe váhate, prečo ste vy nenabrali odvahu, aby ste išli touto cestou, prečo vy ste nenabrali odvahu, aby ste naozaj priblížili tú štátnu správu smerom k občanom. My sme ju nabrali. Toto je začiatok. Ja som predsa jasne povedal, že toto je začiatok. A má to svoje etapy, na konci ktorých bude, samozrejme, štátna správa blízko pri občanovi, lebo tam na tom závere je aj internetizácia celej štátnej správy. Lenže tú už neradi vidíte. Vy radi len čiastkové kroky kritizujete len preto, aby ste ich kritizovali, aby ste neboli spokojní. To znamená, v tomto je celý problém. A hodnotu vášho slova v podstate oceňujú tí, ktorých by ste mali zastupovať.

    Ja som v podstate chcel reagovať, pán poslanec, na teba, len som tu nebol, tak, bohužiaľ, nechám si to nabudúce. A že prečo som tu nebol? Pán poslanec, nehovoril si k zákonu, ktorý sme uzatvárali. A predtým, keď bola rozprava, si tu nebol. Čiže to hovorím, len aby boli veci úplne jasné. A viem, čo som ti chcel povedať, pán poslanec. Skús nepoučovať starších kolegov, keď sám tomu dobre nerozumieš a sám si toho veľa v tej oblasti neurobil, pretože potom ťa ocenia tvoji voliči tým, že skončíš na krásnom štvrtom mieste v primátorských voľbách s bezvýznamným počtom hlasov. To je to, čo zastupuješ. Čiže, pán poslanec, poprosím ťa, ak máš záujem povedať niečo naozaj vzletné, skús to hovoriť k ľuďom, ktorí už niečo dokázali v tom svojom živote. To je celé, pán poslanec.

    Ináč tiež, pán poslanec, ešte, aby som zareagoval na tvoje vystúpenie. Porušenie zákona je vždy porušenie zákona, pán poslanec. A na to je povinný predsedajúci upozorniť, keď niekto nehovorí v rozprave k veci, lebo rozprava je na to, aby reagovala na prednesený zákon. Samozrejme, viem, pán poslanec, že si ten rokovací poriadok nikdy neprečítal ani neprečítaš, lebo na to tu nesedíš, aby si ho čítal, ale len keď sa predsedajúci snaží nejakým spôsobom upozorniť na chybu v tom, čo hovorí, to predsa robil aj pán predseda Hrušovský a každý pán predsedajúci. To znamená, z tohto pohľadu...

  • Reakcia z pléna.

  • Hlas z pléna.

  • Ale urobil, samozrejme, však som bol pri tom, ešte sami sme na to upozorňovali. Tak môžeme si to vybrať ešte zo starého archívu nejako.

    Dobre, čiže ja len som chcel reagovať na to, že pán poslanec Pado reagoval vecne. Vymenoval veci, s ktorými nemusím súhlasiť, to sú veci ohľadne čísiel. Pán poslanec Janiš reagoval iba emotívne v snahe poukázať na seba. A to sa práve vypomstilo, pán poslanec, v tých veciach, ktoré som spomínal. Treba vecne, treba odborne diskutovať a treba sa tomu rozumieť. To je zhruba asi všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcem sa opýtať spravodajcu, či si žiada záverečné slovo. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Samozrejme, tí, čo sú novšie tu v tomto parlamente, si nepamätajú, ale tí, čo tu už niečo odsedeli, kolega Janiš by mohol pamätať, súboje, keď predsedal napr. náš podpredseda Veteška. A bol predstaviteľ opozície. A koľkokrát upozornil predstaviteľov opozície, konkrétne aj teda kolegu Číža na to, že sa nepostupuje podľa rokovacieho poriadku. To len treba pripomenúť, že ten rokovací poriadok je o tom.

    Ale viete, mňa trochu trápi jedna vec, že už sme takmer rok v tomto parlamente. Ja už nerád by som hovoril, že rozumiem tomu, tomu rokovaciemu poriadku a že sú takí, čo tomu nerozumejú, pretože kto nechce, sa to nenaučí, jednoducho sa to nenaučí, pretože, bohužiaľ, to tak funguje aj v poslaneckých kluboch, že často sa to ani nemusia naučiť. Ale práve preto som rád, že si zareagoval, pretože takýmto istým spôsobom si začal vystupovať tu v tejto rozprave. A keď ťa predsedajúci upozornil, si sa na to urážal. Tak ja som rád, že si na to zareagoval. A som rád, že som trafil klinec po hlave. Ale ja teraz keďže hovorím k rozprave, takže mám právo hovoriť k tomu, čo si tu povedal, aj keď to, bohužiaľ, nesúviselo s týmto zákonom. Ale to už je vec pohľadu a rozhodnutia, prečo si takto reagoval. A vieš, mňa osobne trápi aj tá skutočnosť, že ak tu poučuješ, kto by ako mal a akým spôsobom v legislatíve robiť, či to má byť premenovanie alebo rušenie, minimálne si pozri v legislatívnych pravidlách, nepoužíva sa odstavec, ale odsek, keď už nás chceš teda poúčať. To hovorím len akože pre poriadok, aby som sa aj ja poučil.

    Samozrejme, čo sa týka aj tých ďalších záležitostí, nebudem na mnohé faktické reagovať, pretože často to tu vyznieva tak, že aby tu reč nestála, treba sa aj prihlásiť a niečo povedať, že teda je to takmer bez rozpravy, lebo niet čo k tomu povedať, pretože diskusia bola zaujímavá vtedy, keď sa tu riešila otázka analýzy skutkového stavu verejnej správy. A hovorili toto tí, čo tomu rozumeli. Vytvoril som priestor ako predseda výboru, aby tí mali možnosť sa k týmto veciam vyjadriť, čo tomu skutočne rozumejú, a vo vašom klube reálne upozornili na problémy, nedostatky, ktoré v tejto oblasti sa nachádzajú. A vôbec sme sa nestavali do pozície, aby sme to hodnotili, že to ste zavinili vy, pretože vy ste zrušili okresné úrady a urobili ste guláš zo štátnej správy, lebo ináč to neviem pomenovať a dosť dlho teda robím v štátnej správe a mám problém sa v tom zorientovať, tak ako ste to nastavili vytvorením špecializovanej štátnej správy. A teraz je nejaká snaha usporiadať to tak, aby tomu aj ľudia rozumeli, aby vedeli, kde ste ich prinútili chodiť po šestnástich špecializovaných štátnych správach, a nie v jednej budove úradu, tak to nazývate teraz, že je to centralizácia, je to niečo, posunutie pod ministerstvo vnútra. Ono to už fungovalo, len nie každý si to pamätá alebo chce si to pamätať, lebo keď každý robí svoje, tak to hodnotí aj inak.

    Kolega Abrhan tu nie je, nebudem sa k tomu vyjadrovať. Keďže je členom nášho výboru, my máme priestor si to vydiskutovať aj o tom neštandardnom postupe aj o otázkach Košíc a Košíc-okolia. Ja som to pri inom zákone tu už povedal, že ak by som aj ten pozmeňujúci návrh nebol dával na výbore, viem si predstaviť, že bolo by to funkčné tak, ako to v tom návrhu bolo. Ale preto, aby neboli zbytočné pochybnosti na vyčistenie zákona, ten návrh som tam dal a on sa nakoniec prijal.

    No a ešte kolegovi Padovi chcem povedať, že štatistika je presný súbor nepresných informácií. Ja už som zažil za 15 rokov veľké množstvo tzv. reforiem. A neviem, kto ako to všetko nazýval. A každá reforma štátnej správy doteraz priniesla len nárast úradníkov, nech to robil, ktokoľvek to robil. A za tým si stojím, čo hovorím. Jednoducho toto je realita, v ktorej sa nachádzame. A ak niekto hovorí teraz, že je to len 104 ľudí, no, chvalabohu, že aspoň tých reálnych 104 to je, pretože sa síce niekde vykázalo, že sa 2 500 ľudí ušetrilo, ale veľmi dobre vieme, koľko ľudí prešlo do samosprávy a do týchto oblastí, kde potom v tom presune kompetencie vykonávali.

    A tu hovoril o tom, že je to centralizácia, a nie presun alebo len veľmi málo že už je len presunuté teraz na samosprávu, či to je presunuté na vyšší územný celok alebo na obce. Je to z jednoduchého dôvodu. Bol vtedy ministrom vnútra. Prečo viac vecí sa nepresunulo z ministerstva vnútra, lebo teraz riešime otázku rušenia krajských úradov ministerstva vnútra, prečo viac sa ich nepresunulo na samosprávu, keď sa tak hovorilo o bombastickom presune kompetencií? Zrejme už ďalej sa to nedalo presunúť. To uznajú tí, čo vedia o tom, o čom hovorím. Takže jednoducho z tohto dôvodu nie je ani veľký priestor teraz na presun na samosprávu, pretože je to usporiadanie štátnej správy a v tej sa momentálne nachádzame. Ak ten priestor bol, bohužiaľ, tak potom ste to nezvládli ako minister vnútra a ste to zle pripravili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 283 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 282.

    Teraz prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú, aby uvedený vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka, odovzdávam vám slovo.

  • Ruch v sále.

  • Ja poprosím pána ministra a pánov poslancov, aby si veci vydiskutovali mimo miestnosti. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala pri rozvíjaní modelu hospodársky efektívneho sociálneho štátu rešpektovať požiadavku flexibility pracovnej sily pri zabezpečovaní čo najväčšej možnej ochrany zamestnancov v pracovnom procese za súčasného zlepšovania podmienok života a práce zamestnancov a zosúlaďovania ich rodinného a pracovného života. Ide o princípy flexicurity, ktoré sú aj na pôde Európskej únie témou dňa a s určitosťou budú zahrnuté aj do pripravovanej zelenej knihy. Vychádzajúc z programu vlády a z princípov flexicurity je pripravený aj návrh novely Zákonníka práce, ktorý máte pred sebou a o podporu ktorého sa v mene vlády uchádzam.

    Účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je predovšetkým zabezpečiť zosúladenie právnej úpravy s právom Európskej únie a zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu.

    Pri formulovaní navrhovaných ustanovení sme vychádzali z podstaty a zmyslu medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale aj tých, ktoré vláda zamýšľa v blízkom čase pripraviť na ratifikáciu. Ide predovšetkým o dohovory Medzinárodnej organizácie práce, o Európsku sociálnu chartu, ale aj o revidovanú Európsku sociálnu chartu, ako aj o pracovné právo Európskej únie vychádzajúce zo Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a pozostávajúce z nariadení, smerníc a v neposlednom rade aj z rozsudkov Európskeho súdneho dvora. Z uvedených dôvodov sa do navrhovanej právnej úpravy premietajú veci vyplývajúce zo zmenených smerníc, ako aj požiadavky vyplývajúce z európskej súdnej praxe. Ide predovšetkým o úpravu prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pracovných pomerov na dobu určitú a na kratší pracovný čas, najmä obmedzenie reťazovitých uzatváraní pracovných pomerov, postavenia dočasne vysielaných a agentúrnych zamestnancov, právneho postavenia zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu a teleprácu, možností preplatenia nevyčerpanej dovolenky presahujúcej základnú výmeru, ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku ani v nasledujúcom kalendárnom roku, ustanovení o mzde, ktoré sa zosúladia so zásadou rovnakej mzdy za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty, pracovnej pohotovosti v súlade s európskou súdnou judikatúrou, hovorím o rozsudku Európskeho súdneho dvora v súdnej veci, vo veci Jaeger/SiMAC, podľa ktorej sa neaktívna časť pracovnej pohotovosti vykonávanej na pracovisku považuje za výkon práce.

    Obsahovo možno rozčleniť novelu Zákonníka práce do štyroch základných blokov. Ide o opatrenia na ochranu zamestnancov, opatrenia na sprísnenie zodpovednosti zamestnancov, opatrenia podporujúce pružný trh práce a opatrenia podporujúce posilnenie vyrovnaného konkurenčného prostredia. Predložený návrh obsahuje 154 novelizačných bodov. Chcem zdôrazniť, že nie všetky novelizačné body predstavujú vecné zmeny, 71 bodov je zameraných na zosúladenie s príslušnými smernicami Európskej únie, s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, s Európskou sociálnou chartou, 36 bodov je legislatívnotechnického charakteru, resp. zmena vyplývajúca zo zmeny súvisiacich vecných otázok uskutočnenej v predchádzajúcich bodoch a 47 bodov vyplýva z potrieb aplikačnej praxe.

    Prioritným cieľom návrhu novely Zákonníka práce je utvoriť právne podmienky pre dôstojnú, dobrú a bezpečnú prácu. Pod nemeckým predsedníctvom Európskej únie sa nám v diskusii s európskymi ministrami pre zamestnanosť a sociálne veci začiatkom tohto roka podarilo formulovať pojem dobrej práce. Zhodli sme sa na tom, že dobrá práca zahŕňa zamestnanosť pre všetkých, spravodlivé odmeňovanie na zabezpečenie životných podmienok zamestnanca a jeho rodiny, kvalifikáciu a celoživotné ďalšie vzdelávanie, zosúladenie životných a pracovných podmienok, zamestnanecké práva vrátane sociálnej ochrany zamestnanca, práva na dôstojné pracovné podmienky, práva na kolektívne vyjednávanie a odborové práva a, samozrejme, ochranu zdravia pri práci.

    Ďalším cieľom novely bolo zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Toto sa premieta do úpravy ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi preukázali znevýhodnenie buď zamestnávateľa, najmä však zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Ide napr. o úpravu povinnosti zamestnanca uhradiť škodu zamestnávateľovi vo výške priemerného mesačného zárobku, ak počas výpovednej doby nezotrvá u zamestnávateľa, úpravu súbežného poskytnutia odstupného a plynutia výpovednej doby pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, úpravu náhrady škody, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi z nedbanlivosti alebo z dôvodu vedomého neupozornenia alebo nezakročenia proti hroziacej škode, na štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V navrhovanej právnej úprave sa súčasne predpokladá prehĺbenie zmluvnej slobody, pokiaľ ide o dohodnutie pracovných podmienok.

    Návrhom zákona sa tiež jednoznačne vymedzuje pojem závislá práca, a to z dôvodu zamedzenia vylúčenia zamestnanca z pracovnoprávnej ochrany, ak jeho právny vzťah nenapĺňa znaky samostatného podnikania podľa Obchodného zákonníka alebo živnostenského zákona alebo ak nejde výlučne o občianskoprávny vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Na tomto mieste chcem opätovne zdôrazniť a ubezpečiť, že definovaním závislej práce v žiadnom prípade nemôže byť dotknutý a už vôbec nie zlikvidovaný živnostenský stav, ak sa to v nedávnej minulosti pertraktovalo v médiách, pretože živnostníkov, ktorí podnikajú vo vlastnom mene a napĺňajú znaky živnosti podľa živnostenského zákona, sa ustanovenia o závislej práci skutočne ničím nedotýkajú. Pri vymedzení pojmu závislá práca sme vychádzali predovšetkým z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o pracovnom pomere č. 186 z roku 2006, podľa ktorého by vnútroštátne zákonodarstvo malo vymedziť pojmové znaky závislej práce za tým účelom, aby sa predchádzalo zastieraniu a vylúčilo zastieranie pracovného pomeru právnymi inštitútmi mimopracovného práva, napr. obchodnými zmluvami. Podľa citovaného odporúčania dokonca na vyslovenie záveru, či ide o závislú prácu, postačuje, ak je prítomný čo len jeden alebo prítomných viac definičných znakov závislej práce.

    Ako isto viete aj z vašej poslaneckej činnosti, vo firmách pôsobiacich v Slovenskej republike sa čoraz viac rozmáha fenomén zastretých pracovných pomerov, keď napr. vo firme v pásovej výrobe vykonávajú vedľa seba v rovnakom režime prácu zamestnanci firmy a vedľa nich v tom istom pracovnom režime tú istú prácu aj osoby živnostníci. Pritom všetci majú spoločný pracovný čas v rovnakej zmene a spoločného majstra, ktorý im prideľuje a kontroluje prácu a pracovnú disciplínu. Iným príkladom sú externí lekári vykonávajúci v nemocnici ústavnú pohotovostnú službu, ktorí mali namiesto pracovnej zmluvy uzatvorenú príkaznú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Táto im negarantuje žiadne právo domáhať sa náhrady škody, napr. v prípadoch pracovného úrazu alebo infekcie. Ak by v dôsledku takejto udalosti mali trvalé následky na zdraví, neboli by pokrytí ani zo systému úrazového poistenia, pretože by nešlo o pracovný úraz či chorobu z povolania.

    Novela Zákonníka práce ďalej predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Za tým účelom sa navrhuje aj precizovanie právneho postavenia zástupcov zamestnancov a osobitne odborových orgánov pri vstupe na pracovisko zamestnávateľa za účelom uplatňovania práv zamestnancov, za účelom kontroly a úprava kompetencií odborových orgánov pri zistení nedostatkov, ktoré bezprostredne ohrozujú životy alebo zdravie zamestnancov. Pri týchto ustanoveniach sme vychádzali predovšetkým z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytnutých zástupcom pracovníkov v podniku č. 135 z roku 1971, z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku č. 143.

    Za účelom zvýšenia flexibility pracovnoprávnych vzťahov sa vládnym návrhom zákona navrhuje opätovne ustanoviť právny inštitút dohôd o pracovnej činnosti, ktoré sa spolu s dohodami o vykonaní práce a dohodami o brigádnickej práci študentov budú môcť uzatvárať za zákonom presne ustanovených podmienok na doplnkové ojedinelé činnosti. Navrhuje sa, aby dohodu o pracovnej činnosti mohol zamestnávateľ uzavrieť na práce nepresahujúce desať hodín týždenne. Navrhuje sa tiež zvýšiť rozsah práce na základe dohody o vykonaní práce z doterajších 300 na 350 hodín ročne a zrušuje sa ohraničenie rozsahu dohody o brigádnickej činnosti študentov.

    K flexibilite, ale aj k zosúladeniu pracovného a rodinného života v neposlednom rade prispeje tiež zavedenie novej formy práce, a to telepráce. V čl. II až V sa navrhuje novelizovať zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov za výkon prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmeny v uvedených zákonoch súvisia so zmenou ustanovení Zákonníka práce o pracovnej pohotovosti a o dočasnom pridelení zamestnancov. Z dôvodu vylúčenia diskriminácie je potrebné upraviť nadväzne tieto inštitúty aj v uvedených zákonoch.

    Počas procesu prípravy novely Zákonníka práce boli kľúčové zmeny konzultované s aktérmi tripartity už počas prípravy programového vyhlásenia vlády v júli minulého roku. Na prípravu novely bola vytvorená tripartitná pracovná komisia, v ktorej mali zastúpenie experti Konfederácie odborových zväzov, Nezávislých kresťanských odborov Slovenska, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Republikovej únie zamestnávateľov, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Na rokovania boli prizývaní tiež renomovaní vedci z oblasti pracovného práva. Činnosť uvedenej pracovnej skupiny vychádzala predovšetkým z návrhov na zmeny predložených sociálnymi partnermi, z dostupných výskumných analytických prác, z poznatkov praxe. A navrhované zmeny boli intenzívne konzultované predovšetkým smerom k záujmom sociálnych partnerov. Pracovná skupina viackrát sa stretla na celodňových rokovaniach. Počas prípravy sa uskutočnili dve odborné konferencie zamerané na súčasný stav a potrebu zmien Zákonníka práce, ktoré ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny organizovalo spolu so Spoločnosťou pre pracovné právo a sociálne zabezpečenie a ktorých sa zúčastnili nielen experti sociálnych partnerov, ale aj najvýznamnejší predstavitelia domácej a českej akademickej obce z vedy pracovného práva a tiež odborníci z praxe. V čase od januára do polovice apríla sa takmer denne uskutočňovali rokovania k návrhu novely Zákonníka práce s predstaviteľmi odborov a zamestnávateľov vrátane domácej a všetkých zahraničných komôr. Zástupcovia všetkých zahraničných obchodných komôr rokovania vysoko ocenili. A ocenili aj úroveň týchto rokovaní. Rokovali sme tiež so zástupcami mimovládnych organizácií, ktoré o to požiadali. Návrh zákona bol trikrát predmetom rokovania tripartity. Naposledy Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky dňa 12. apríla 2007 nedospela k úplnej zhode. Treba však zdôrazniť, že zákon o tripartite ani nepredpokladá dosiahnutie konsenzu ako podmienku na postúpenie návrhu zákona do ďalšieho legislatívneho procesu. Napriek tomu sa uskutočnilo ďalšie kolo rokovania, a to vrcholných predstaviteľov tripartity na úrovni premiéra a prezidentov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a Konfederácie odborových zväzov, viceprezidentov Republikovej únie zamestnávateľov. Na tomto rokovaní sa v zásadných sporných bodoch dosiahla rámcová dohoda. Uvedený prehľad je dôkazom toho, že návrh novely Zákonníka práce bol nadštandardne prerokúvaný so všetkými zainteresovanými subjektmi. A môžem povedať, že ešte nikdy v histórii nebola príprava zákona tak starostlivo a intenzívne konzultovaná.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, z dôvodov prinavrátenia úrovne sociálnej ochrany zamestnancov na úroveň európskych štandardov, o ktoré vám určite ide, vás prosím o podporu predloženej novely Zákonníka práce. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 13. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona je vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Potrebu novelizácie Zákonníka práce ukázala aplikačná prax. Je potrebné neustále harmonizovať oblasť pracovného práva aj s právom Európskej únie. V právnej úprave sa predpokladá prehĺbenie zmluvnej dohody týkajúcej sa dohodnutia pracovných podmienok. Ide najmä o úpravu ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi preukázali zvýhodnenie zamestnávateľa alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Novela Zákonníka práce predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Navrhované zmeny Zákonníka práce sa prejavia i v potrebe novelizácie iných právnych noriem.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami.

    Vážené dámy, vážení páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 282 z 24. apríla 2007 prideliť návrh zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

    Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu a súčasne ako spravodajca sa hlásim prvý do rozpravy v zmysle ustanovenia § 27 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky, takže do rozpravy sa písomne hlásia: pani poslankyňa Radičová za klub SDKÚ, pán poslanec Brocka za poslanecký klub KDH, pani poslankyňa Sárközy za poslanecký klub SMK, pán poslanec Číž za poslanecký klub Smer, poslankyňa Belousovová za poslanecký klub SNS a ďalej pán poslanec Štefanec, pán poslanec Faič, pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Rošková, pán poslanec Pataky, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Mikuš, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Frešo, pán poslanec Kvorka, pani poslankyňa Damborská a ako posledný pán poslanec Petrák.

    V súlade s rokovacím poriadkom teraz odovzdávam slovo ako prvému v rozprave pánovi poslancovi Madejovi, keďže sa prihlásil ako spravodajca. Po ňom bude nasledovať vystúpenie pani poslankyne Radičovej za klub SDKÚ – DS. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky v zmysle programového vyhlásenia vlády prijatého na začiatku tohto volebného obdobia v Národnej rade Slovenskej republiky predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky novelu Zákonníka práce. Ide o jeden z najdôležitejších zákonov schvaľovaných určite v tomto volebnom období.

    Zákonník práce je zákon kódexového typu, ktorý upravuje drvivú väčšinu právnych vzťahov v oblasti pracovného práva. Väčšina obyvateľov na Slovensku chápe Zákonník práce ako dôležitý regulátor ich existenčných základov života. Preto najdominantnejšia funkcia Zákonníka práce a najdominantnejšia funkcia pracovného práva je jeho ochranná funkcia. Zákonník práce má predovšetkým chrániť zamestnanca. Zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu ten slabší subjekt, ktorý je určite potrebné chrániť. Zamestnávateľ má na druhej strane v pracovnoprávnom vzťahu nástroje, prostredníctvom ktorých môže získať určitú prevahu nad zamestnancom. Veď samotná základná definícia pojmu závislej práce predpokladá stav nadriadenosti a podriadenosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Tým, že zamestnávateľ vypláca mzdu zamestnancovi, zapríčiňuje prirodzenú závislosť zamestnanca od neho. Veď predsa mzda má pre zamestnanca existenčný význam o to väčší v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde spravidla iná alternatíva zamestnania neexistuje. Pri takomto vnímaní pracovnoprávnych vzťahov musíme jednoducho vidieť, že tá najdôležitejšia funkcia Zákonníka práce je práve táto ochranná funkcia, pretože zo samotnej povahy pracovnoprávneho vzťahu vyplýva, že zamestnanec ťahá často za kratší koniec. Zákonník práce musí byť preto dostatočnou a účinnou ochranou zamestnancov, aby sa aj tento faktický stav, nerovnomerný stav vyvážil.

    Aby sme pochopili trochu súčasné zmeny, je potrebné pozrieť sa aj trochu do minulosti. V roku 2003 bola presadená novelizácia Zákonníka práce, bol to zákon č. 210/2003 Z. z., ktorá významne oslabila ochrannú funkciu Zákonníka práce. Bývalý minister práce Ľudovít Kaník presadil zmeny, ktoré výrazne obmedzili práva zamestnancov. Po protisociálnych 22 novelách prijatých v skrátenom legislatívnom konaní ihneď po voľbách v roku 2002 bol tento zákon v tom čase ďalší ťažký úder sociálnemu systému a sociálnej spravodlivosti na Slovensku za minulej vlády. Je preto logické, že v súčasnom volebnom období prišli politické strany v sociálnodemokraticky, verím, najviac orientovanej vláde so zmenami, ktoré Zákonník práce upravia do rovnovážnej podoby, podoby, ktorá by navrátila práva zamestnancov. Voľby, ktoré sa uskutočnili v júni minulého roku, potvrdili spoločenskú objednávku na takúto úpravu. A verte, že sa o to určite zaslúžila aj protisociálna politika minulej vlády.

    Každá zmena má svoju príčinu. V Zákonníku práce je tieto príčiny potreba hľadať u sociálnych partnerov, zamestnancov a aj zamestnávateľov. V kolektívnom vyjednávaní medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, resp. ich zástupcami bolo, je a vždy aj bude cítiť napätie. Toto napätie je determinované rozdielnosťou, teda vzájomným konfliktom ich záujmov. Zamestnávatelia, zjednodušene môžeme povedať, obhajujú záujem o vytváranie čo najvyššieho zisku, najvyššej efektivity a, samozrejme, čo najnižších nákladov. Zamestnanci, naopak, presadzujú vyššie mzdy a majú v tejto časti záujem náklady zamestnancov pravidelne zvyšovať. Našou úlohou však je ochraňovať a rozširovať mieru pracovnoprávnej ochrany a ochraňovať pracovné právo aj od extrémnych liberalizačných tendencií, ktorých, ako sme v poslednom období počuli, jeden z najnejzmyselnejších úmyslov je aj zrušiť minimálnu mzdu. Takéto a podobné opatrenia by poškodili obrovské množstvo občanov Slovenska. A je určite potrebné tomu zabrániť. Nemôžeme očakávať, že zástupcovia oboch záujmových skupín, tak zamestnávateľov, ako aj zamestnancov, dosiahnu vždy absolútny konsenzus. Čo je prijateľné pre jedných, môžeme povedať, určite nemusí byť prijateľné pre druhých. Osobne aj v tomto kontexte vnímam rokovania ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pri presadzovaní tejto novely Zákonníka práce v tripartite ako mimoriadne úspešné. Ministerstvo svoju úlohu absolútne zvládlo a predložilo do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely Zákonníka práce, ktorá je úplne v intenciách programového vyhlásenia vlády.

    Predložený materiál vnímam najmä ako zmenu Zákonníka práce, ktorá ho vracia späť do rovnovážnej podoby, do podoby, v ktorej bude môcť plniť svoju základnú, teda ochrannú funkciu a v ktorej zagarantuje zamestnancom viac práv ako doteraz. Samozrejme, to všetko si môžeme dovoliť len pri zachovaní flexibility pracovného práva a rastu hospodárstva, čo táto novela určite napĺňa. Pri diskusii o Zákonníku práce doteraz sa povedalo veľa kritiky. Často to boli a, som presvedčený o tom, len pretrvávajú formálne heslá. Pamätáme si dokonca aj na niektoré diskusie, keď mnohí, ktorí kritizovali túto novelu, dokonca nepoznali ani jej obsah. No aj z predchádzajúcich diskusií k predchádzajúcim sociálnym zákonom mi však najúsmevnejšie vyznieva, keď niektorí kritici spochybňujú výborný, osobne si naozaj myslím, výborný výkon ministerstva práce pri hľadaní konsenzov k tomuto Zákonníku práce, najmä preto, pretože tí, ktorí takéto rokovania kritizovali, sa zaslúžili o to, že tripartitu, teda jej zákonnú podobu, v minulom volebnom období zlikvidovali. Dôležitá je, dámy a páni, ale podstata programového sporu, ktorá je určite aj medzi súčasnou koalíciou a opozíciou. A tým je obsah tejto novely. Poďme trošku k niektorým konkrétnostiam, ktoré osobne si dovolím vyzdvihnúť.

    Základné zmeny, o ktorých diskutujeme, môžeme, po prvé, označiť za opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov. Po tzv. Kaníkovej liberalizácii pracovného práva je práve tento cieľ novely pre mňa absolútne legitímny a určite legitímny aj po voľbách pre súčasnú vládnu koalíciu.

    Vláda má, po prvé, záujem oddeliť závislú prácu a živnosti tak, aby bolo jasné, čo je jedno a čo je druhé. Živnostníkov, som presvedčený, ktorí spĺňajú podmienky podľa živnostenského zákona, sa tieto zmeny vôbec, ale vôbec nedotknú. Veď každému musí byť zrejmý rozdiel medzi závislou prácou a podnikaním, resp. živnosťou. O závislú prácu ide vtedy, ak je vykonávaná vo vzťahu k podriadenosti a nadriadenosti, pri podnikaní niečo také nie je. O závislú prácu ide vtedy, ak je vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene. Pri živnosti koná podnikateľ, resp. živnostník v mene svojom. O závislú prácu ide vtedy, ak zamestnanec vykonáva prácu na náklady zamestnávateľa jeho výrobnými prostriedkami a na jeho zodpovednosť. O živnosť alebo podnikanie a obchodnoprávny vzťah ide, samozrejme, vtedy, ak je vykonávaná práca na vlastné náklady vlastnými výrobnými prostriedkami a na vlastnú zodpovednosť. Rozdiel je teda zrejmý a navyše zostáva široká možnosť uplatniť formu živnosti tým, že podľa navrhovanej právnej úpravy v novele Zákonníka práce o závislú prácu musí ísť iba vtedy, ak sú naplnené všetky pojmové znaky závislej práce. A tých je šesť.

    Tu si však dovolím pripomenúť jednu podstatnú vec, a to že tí, ktorí pracujú v rámci vynútených živností, nemajú často z povahy obchodnoprávneho vzťahu, v akom vykonávajú túto závislú prácu, nárok na dovolenku. Nezískavajú príspevok na stravné od zamestnávateľa, pretože je to obchodnoprávny vzťah. Vzhľadom na nízke odvody v prípade nástupu do dôchodku môžu títo ľudia na to naozaj poriadne doplatiť. A v prípade úrazu alebo invalidity na to môžu doplatiť ešte viac, nehovoriac o tom, že tzv. vynútení živnostníci nemajú žiadnu istotu pri práci, pretože neexistuje, podotýkam, neexistuje akákoľvek možnosť zabrániť ich vyhodeniu, právnicky povedené, rozviazaniu obchodnoprávnej zmluvy, vypovedaniu obchodnoprávnej zmluvy.

    Ďalším výrazným príkladom zmeny je reťazenie pracovných pomerov. Niektorí zamestnávatelia v týchto prípadoch uzatvárajú so zamestnancami zmluvu na dobu určitú aj opakovane. Pre mňa osobne je takým vrcholom to, keď sa opakovane dojedná aj skúšobná doba. Pýtam sa: Prečo? Považujem to za hrubý nátlak na zamestnanca, ktorý je po celú túto dobu v stave právnej neistoty. Takúto možnosť opakovane uzavrieť pracovný pomer, ale najmä opakovane, podotýkam, najmä opakovane dojednať skúšobnú dobu považujem za nemorálnu. A myslím si, že ju treba výrazne obmedziť. Osobne som preto rád, že aj v tejto novele Zákonníka práce skúšobnú dobu podľa nej už nebude možné dojednať v prípade opakovane uzavretého pracovného pomeru.

    V novele, ktorá bola schválená v roku 2003, sa tiež znížila ochrana pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Tí zamestnanci, ktorí majú v súčasnosti uzavretý pracovný pomer, ktorého týždenný pracovný rozsah je menej ako 20 hodín, teda menej ako polovica týždenného pracovného času, nemajú prakticky žiadnu istotu v zamestnaní. Týmto zamestnancom je možné dať výpoveď bez udania dôvodu, pričom výpovedná doba je 15 dní. Vládny návrh zákona logicky podľa môjho názoru zužuje tento rozsah, ktorého sa ustanovenia § 49 Zákonníka práce vzťahujú na čoraz menší počet takýchto pracovných pomerov, a to najmä tým, že sa znižuje časový rozsah na 15 hodín týždenne, to znamená, väčšie množstvo pracovných pomerov bude mať pracovnoprávnu ochranu v zmysle všeobecných ustanovení Zákonníka práce. Rovnako sa aj znižuje časový rozsah, teda predlžuje aj výpovedná doba.

    V roku 2003 sa prakticky odstránil nárok zamestnanca na odstupné. Predtým v prípade, ak zamestnanec dostal výpoveď z organizačných dôvodov, po uplynutí výpovednej doby mal nárok na odstupné vo výške dvoch alebo troch mesačných platov v závislosti od dĺžky pracovného pomeru. Výpovedná doba tak plnila ochrannú funkciu, aby sa zamestnanec mohol vyrovnať s novými skutočnosťami a nájsť si novú prácu. Pre prípad, že by sa tak nestalo, alebo z iných dôvodov bolo odstupné aj istou satisfakciou pre zamestnanca, určitým odškodným za stratu zamestnania. V spomenutom roku sa do Zákonníka práce zaviedla alternatívna možnosť, ktorá dávala zamestnancovi na výber, buď odíde ihneď s dvojmesačným odstupným, alebo bude dva mesiace za tie isté peniaze pracovať. Táto novela vracia uvedený právny stav späť. Zavádza sa kumulácia výpovednej doby a odstupného. Na to, aby bol rozviazaný pracovný pomer z organizačných dôvodov, bude musieť uplynúť výpovedná doba a zamestnancovi bude súčasne patriť nárok na odstupné. To je podľa mňa jeden z hlavných nástrojov pracovnoprávnej ochrany zamestnancov. A myslím si, že takéto ustanovenie v Zákonníku práce určite je správne.

    Ďalším cieľom vlády Slovenskej republiky, ktorý je z navrhovanej právnej úpravy zrejmý, je aj zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia pri práci zamestnancov. Uskutočnením tohto cieľa je zavedenie práva odborového orgánu požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke a žiadať o dočasné prerušenie práce, pokiaľ nedôjde k odstráneniu hrozieb. Chcel by som zvýrazniť, dámy a páni, že tu nejde o právo odborového orgánu zastaviť prevádzku, ale o právo oznámiť a súčasne požadovať, aby inšpektorát práce, teda štátny orgán v tejto záležitosti podľa svojich kompetencií začal konať. V čase, keď vo veľkom rozsahu dochádza k haváriám v rôznych prevádzkach veľmi často s fatálnymi následkami, vláda správne podľa môjho názoru zareagovala v záujme ochrany života a zdravia občanov a zamestnancov. Verím, že v súvislosti s prijatím tejto právnej úpravy dôjde k posilneniu inšpektorátov práce, a to najprv v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj v oblasti kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a najmä teda Zákonníka práce.

    Novela Zákonníka práce sama osebe musí mať aj vyvážený charakter. Ak som doteraz spomínal ustanovenia, ktoré rozširujú práva zamestnancov, na druhej strane je potrebné uviesť aj ustanovenia, ktoré zvyšujú zodpovednosť zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. Tomu zodpovedá aj určitá sankcia pre zamestnanca vo výške jednomesačného platu, ak tento svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy a nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, čo je dosť častým problémom. Zvyšuje sa tu aj rozsah náhrady škody, ktorú zamestnanec ak spôsobí z nedbanlivosti.

    Okrem spomenutých cieľov, ktoré som uviedol, oceňujem aj nové právne inštitúty v pracovnom práve. Myslím tým zavedenie telepráce, dohody o pracovnej činnosti a najmä zvýšenie rozsahu dohody o vykonaní práce na 350 hodín. Tieto zmeny zvýšia flexibilitu pracovného práva a priblížia Zákonník práce k potrebám praxe.

    Vážené dámy a páni, na záver si dovolím konštatovať, že novela Zákonníka práce približuje naše pracovné právo k štandardnej úrovni vyspelých štátov Európskej únie. Zákonník práce by mal ochraňovať práva zamestnancov a zabezpečiť flexibilitu v rámci trhu práce. Som presvedčený, že táto novela Zákonníka práce, ktorá má navyše prirodzený sociálny rozmer, tieto obidve požiadavky spĺňa. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Madeja sa prihlásili pán poslanec Mikloš, pán poslanec Markovič, pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Halecký a pani poslankyňa Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvý má slovo pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Madej, musím konštatovať, že vaše vystúpenie sa nieslo v duchu marxistickej poučky o antagonistickom, nezmieriteľnom rozpore medzi záujmami zamestnancov a záujmami zamestnávateľov. Musím povedať, že vzhľadom na váš pomerne mladý vek ma to prekvapilo, lebo predpokladám, že ste marxizmus už na škole neštudovali. Ale zdá sa, že ideový vplyv vášho predsedu a prostredia, v ktorom sa pohybujete, je tak silný, že ste napriek tomu nasiaknutý touto poučkou a zrejme aj inými pomerne silno.

    Po prvé chcem povedať ešte, že hovoríte o protisociálnej politike našej vlády. Pán poslanec, táto protisociálna politika, podľa vás protisociálna, priniesla jedny z najvyšších temp ekonomického rastu s nimi a jedny z najvyšších temp rastu zamestnanosti. Desaťtisíce ľudí získali prácu vďaka reformám, vďaka politike, ktorú sme robili. Len vlani bol na Slovensku rekordný rast zamestnanosti a 80 000 nových pracovných miest bolo vytvorených, vďaka tej politike, ktorú vy voláte protisociálnou.

    A druhá poznámka sa týka toho prerokovávania. Aj vy, aj pani ministerka vo svojom vstupe ste do neba vynášali mimoriadne úspešné rokovania o tomto zákone. Musím povedať, že považujem za výsmech tieto vaše slová, pretože, ako už upozornili moji kolegovia, prvýkrát v histórii zmeny novely Zákonníka práce nedošlo k dohode o Zákonníku práce. Aj vami toľko kritizovaná Kaníkova novela Zákonníka práce bola predložená po dohode, po súhlase aj s odborármi. Preto tieto vaše slová považujem za nepravdivé a za výsmech tripartitného rokovania.

    Posledná vec. Dôkaz o tom, že ide nie o návrh vlády, nie o návrh ministerstva, ale o návrh odborov, predložila sama ministerka Tomanová, keď 11. 3. 2007 povedala, že ona sama nesúhlasí, v TA3 to povedala, s niektorými ustanoveniami...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Markovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, rozprávate dnes o tom, že zamestnávateľ a zamestnanci sú v permanentnom konflikte. No už dnes tu nemáme ani triedny boj, ale ja som tu dnes zahliadol pani docentku, ktorá ma na škole na štúdiu politológie učila dejiny politického myslenia, určite by z tohto vášho exkurzu mala veľkú radosť. Ale ako mladému človeku si ja ako tiež mladý človek dovolím povedať asi na záver, len naozaj sa k tomu viac nedá povedať, česť práci, súdruh poslanec.

  • Smiech v sále.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Madej hovoril o rokovaní v tripartite ako o mimoriadne úspešnom. Ja by som chcel poprosiť pána poslanca Madeja, keby mohol ctenej snemovni povedať dátum, kedy k tomuto úspešnému rokovaniu došlo a kedy prišlo v tripartite ku konsenzu. Samozrejme, opak je pravdou, vyjednávanie bolo sprevádzané škandálmi, boli tam nahrávky, ktoré boli odmietnuté vydať jednotlivým sociálnym partnerom. Pán premiér sa neunúval a rovno do toho vošiel tým, že jedného z čelných predstaviteľov automobilového priemyslu nazval „drzý klamár“. A tak mi príde, že z toho, čo bolo ohlasované ako zákon roka, sa stáva fiasko roka. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja na rozdiel od svojich kolegov chcem nadviazať na pána poslanca a chcem len potvrdiť to, že naozaj novela Zákonníka práce, ktorá je predložená do Národnej rady na rokovanie, je vyváženým dokumentom. Aby sa táto vyváženosť dosiahla, prebiehali k tomu rokovania, boli to rokovania aj dlhé, aj náročné. A ja chcem oceniť korektný a vecný prístup pani ministerky, ako sa tieto rokovania viedli. Povedzme si úprimne a otvorene, páni poslanci, ja som tu bola aj v minulom volebnom období, keď sa robili reformy, či to už bola zdravotnícka reforma, sociálna reforma, vtedy absolútne sa ani len nediskutovalo a naše pripomienky boli mnohým poslancom vtedajšej koalície iba na smiech. A výsledok zdravotníckej reformy je taký, aký je. A naozaj zdravotníctvo je také, aké je. Takže verme, že dialóg, ktorý tu bol zhruba od januára a ešte v závere minulého roka, myslím si, bol naozaj vecný a korektný. A naozaj ak sú takéto výčitky, či k dohode na tripartite došlo alebo nie, poviem, my tu máme novelu Zákonníka práce predloženú a budeme o nej rokovať. Samozrejme, každý môže mať na ňu svoj názor. Ale podľa môjho názoru je to novela, ktorá prispeje k ochrane zamestnancov a vôbec nebude strašiakom tak, ako to sa snažíte interpretovať vy, vážení páni poslanci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Madej, za najkomickejšiu časť vášho vystúpenia považujem pochvalu pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny za to, že dlho rokovalo a našlo súlad medzi sociálnymi partnermi. Pravda je taká, že zákon išiel do vlády a prišiel aj do Národnej rady bez súhlasu sociálnych partnerov. Považujem to za škandál na pokračovanie, lebo sa tak dialo už pri určovaní minimálnej mzdy, takisto pri riadení Sociálnej poisťovne a dialo sa tak napr. aj pri zákone o tripartite. Samotný zákon o tripartite nebol odsúhlasený sociálnymi partnermi. Keď hovoríte o zákone roka, myslím si, že je skutočne škandálom, že s ním sociálni partneri nesúhlasia.

    No a čo sa týka vášho videnia sveta a permanentného konfliktu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, medzi vykorisťovanými a vykorisťovateľmi, je to názor, ktorý ozaj nepatrí do 21. storočia, ale vyzerá pre mňa skutočne ako raný marxizmus 19. storočia. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poznámku k vystúpeniu pána poslanca Madeja chcem smerovať v tom zmysle, že novela Zákonníka práce je na svete. A myslím si, že ukázal čas, že je to nielen vec, ktorá je potrebná, ale aj asi povinný krok každej vlády, ktorá si robí nárok na väčšie funkčné pôsobenie, a každej vlády, ktorá býva trošku iná ako tá predchádzajúca. Takže pokiaľ by táto vláda nenovelizovala Zákonník práce, bolo by to, myslím si, dosť neprirodzené. Otázka je, či bola potrebná alebo nebola potrebná novela zákona. Zdá sa, že argumenty aj volebné, ale aj argumenty zo strany zamestnancov hovoria, že je potrebná. Jednoznačná reakcia zamestnávateľov je, že nie je potrebná, keďže vieme, že Zákonník práce, to je Zákonník práce zamestnancov, a nie zamestnávateľov. Takže z tohto mi vychádza, že skôr prevažujú faktory, ktoré hovoria o tom, že Zákonník práce bolo potrebné novelizovať.

    Čo sa týka novelizácie Zákonníka, je potrebné podotknúť, že nie je jednoznačná záležitosť, pretože aj o faktore, ktorý sa uvádza, výkonnosti ekonomiky, že rastie a že je to zásluhou Zákonníka práce, myslím si, každý vie, že je to asi zložitejšia vec. A pokiaľ by tento faktor sme považovali za dominantný, ukáže asi až čas a prax, či skutočne tomu tak bolo, že táto novelizácia zákona, Zákonníka práce, povedie po určitom čase k poklesu hospodárskeho rastu. Momentálne ešte je tento rast. A myslím si, že hospodársky rast má minimálne desiatky až stovky faktorov, ktoré ho podmieňujú.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Posledná faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Madeja, pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Madej, k vyváženosti Zákonníka. Pracovná zmluva je zmluvným vzťahom, to znamená, že postavenie obidvoch subjektov je rovnaké, vyvážené a každý sa môže slobodne a samostatne rozhodnúť, či ponúkanú prácu za daných podmienok prijme. Zároveň asi prvých 10 paragrafov Zákonníka práce je v podstate opísanými ústavnými právami zamestnancov. Už silnejšiu ochranu ako ochranu ústavou si neviem predstaviť. O akej nevyváženosti hovoríte?

    A ďalej chcem poznamenať, čo už postrehlo viacero mojich kolegov. Vy vidíte svet v sústavnom konflikte. A vyplýva to podľa môjho názoru zo spôsobu uvažovania vás a vašich kolegov. Vy, ale hlavne váš šéf, predseda vlády, vnímate zamestnávateľov a zamestnancov ako triednych nepriateľov. Hovoríte o triednom boji, o vykorisťovaní a nehanbíte sa nahovárať občanom, že zamestnávatelia sú kolektívne vinní. Dopredu ich podozrievate zo zlých úmyslov. Vy vôbec nechcete vidieť, že svet zamestnancov a zamestnávateľov je svetom symbiózy, partnerstva. Predsa jedni potrebujú druhých. Bez podnikov niet práce, bez ľudí niet podnikov. Myslím si, že drvivá väčšina zamestnávateľov sa tak už dávno správa a na tých ostatných máme inštrumenty. A tými, ako ste správne poznamenali, je inšpekcia práce.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Madej, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem za všetky faktické poznámky. K pánovi poslancovi Miklošovi a pánovi poslancovi Markovičovi vám môžem uviesť len to, že naozaj niekedy, keď dochádzajú slová, tak sa začnú používať invektívy. Nie je to dobré, ale je to každého právo.

    Pán poslanec Markovič, keď ste uviedli a hovorili o neustálom konflikte. Ja si myslím, ja som naozaj človek kompromisov, ale vy ako taký predstaviteľ trhovej ekonomiky neviete naozaj pochopiť, že je rozdielnosť záujmov zamestnancov a zamestnávateľov? Toto jediné som tým mal, pán poslanec, na mysli, rozdielnosť ich záujmov.

  • Hlasy z pléna.

  • A tak je to do istej miery určite, milá pani poslankyňa, synonymum.

    Pán poslanec Frešo, skutočne ja môžem povedať len toľko, že naozaj minulá vláda zlikvidovala tripartitu a zákonnú úpravu tripartity, a tak mi je naozaj smiešne počúvať o tom, že vy nám vyčítate, ako sa rokuje medzi sociálnymi partnermi.

    Ďakujem aj za podporu pani poslankyne Laššákovej a pánovi poslancovi Haleckému.

    Ale jedno, čo by som chcel povedať na záver, je to, že počkajme, čo prinesie táto právna úprava v praxi, ak ju prijmeme, a verím, že ju prijme parlament. A potom si ľudia budú môcť vybrať takýto Zákonník práce, ktorý, verím, sa prijme, a budú si môcť vybrať na druhej strane vaše vládnutie, vašich 22 protisociálnych zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní, vaše odňatie práv invalidom, ktoré ste v rozpore s ústavou urobili, a extrémne uvoľnenie pracovného práva. Ľudia majú vždy na výber a uvidíme o pár rokov, ako si vyberú zas. Verím, že si vyberú správne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi za klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Radičová a pripraví sa pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pani poslankyňa Radičová, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prv než prejdem k meritu veci, nedá mi sa neopýtať: Súhlasíte, pán poslanec, že medzi vami a mnou je minimálne rozdiel v pohlaví? Nemusíme byť v konflikte, však?

  • Smiech a potlesk v sále.

  • A dúfam, že v ňom nebudeme. Skúsim podať dôkaz. (Hlas z pléna.) Ale nemusím ho podať vám, pani poslankyňa, môžem ho podať radšej niektorému pánovi. Hej?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre.

    Ak dovolíte, k téme. Pracovné právo je naozaj veľkou výzvou 21. storočia. Rýchly technologický pokrok, zvýšená hospodárska súťaž, meniaci sa spotrebiteľský dopyt, značný rast sektora služieb poukázali už na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia na potrebu zvýšenej pružnosti trhu práce. Mení sa vzťah zamestnanca a zamestnávateľa z pôvodne vysoko asymetrického na vzťah doplňujúci sa, kde jedna strana naozaj hlboko potrebuje druhú stranu a musí s ňou spolupracovať. Objavenie sa riadenia systémom práve teraz, just in time, skracovanie investičného horizontu pre podniky, rozšírenie informačných a komunikačných technológií a časté zmeny dopytu viedli podniky k tomu, že sa organizujú na dynamickejšom, pružnejšom základe. Všetky tieto zmeny priniesli svoje viditeľné, hmatateľné dôsledky, rozmach rôznych podôb organizácie práce, pracovného času, miezd a veľkosti pracovnej sily v rôznych fázach výrobného cyklu. Druhý vážny dôsledok je, že sa vytvoril dopyt po širšom výbere pracovných zmlúv. A Zákonník práce je aj o type pracovných zmlúv. Reforma vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochrany zamestnancov sa v Európskej únii od začiatku deväťdesiatych rokov sústredila na uvoľnenie existujúcich právnych úprav, ich, ak chcete, liberalizáciu, s cieľom umožniť väčšiu rozmanitosť zmlúv ako hlavný nástroj podpory vstupu nových pracovníkov a znevýhodnených ľudí hľadajúcich prácu na trhu práce a zároveň vytvorenia väčšieho priestoru na výber vhodného zamestnania. Tretí dôsledok je, že tradičný model zameraný na klasických zamestnancov sa ukazuje ako nevhodný a nedostatočný pri riešení nezamestnanosti a pri zvyšovaní zamestnanosti.

    Pracovné zmluvy na dobu určitú, zmluvy na čiastočný úväzok, zmluvy príležitostnej práce, zmluvy bez presne stanovených hodín, zmluvy pre pracovníkov najatých prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, zmluvy pre nezávislých pracovníkov, tzv. voľné licencované zmluvy, zmluvy na zdieľaný pracovný čas a tak ďalej sa stali zaužívanou črtou európskych trhov práce. Na základe týchto zmlúv v Európskej únii už v roku 2005 pracovalo 40 % všetkých osôb. Počet samostatne zárobkovo činných osôb dosiahol v rozšírenej Európskej únii viac ako 31 mil., t. j. spolu so zamestnancami tvoria 15 % pracovnej sily. Aké sú teda problémy? V dôsledku objavenia sa takýchto rozmanitých foriem neštandardnej práce, ešte nepoznanej v minulom storočí, tradičné rozlišovanie medzi zamestnancami a nezávislými samostatne zárobkovo činnými osobami už neodráža hospodársku a sociálnu realitu práce, problém, či spor vzniká, ak je pracovný vzťah zastretý, teda ak je to živnosť na nátlak zamestnávateľa. Druhý je problém, áno, cieľom je zjednodušiť vytváranie nových pracovných miest cez rôzne typy zmluvných vzťahov. I na Slovensku sa mení hospodárstvo, mení sa situácia, mení sa kontext. Za ostatné obdobie, za minulý rok, pribudlo vyše 80 000 pracovných miest, zvýšila sa priemerná mzda, je pravdou, v Banskobystrickom a Prešovskom kraji v priemere o menej ako v kraji Bratislavskom, i keď v posledných dvoch rokoch už rastú platy rovnako rýchlo vo všetkých krajoch. Inými slovami, aj keď stále platí, čím menšia nezamestnanosť, tým vyššie platy, nové pracovné miesta znamenajú čoraz vyššie platy aj v predtým chudobnejších regiónoch. Tieto údaje zhodne potvrdzujú aj úrady práce, aj Štatistický úrad, ktoré sa zhodujú, že na Slovensku máme najnižšiu nezamestnanosť za posledných 7 rokov. Pokiaľ sa vytvárajú nové pracovné miesta, pokiaľ už nám rovnako rýchlo rastú mzdy aj v najzaostalejších regiónoch, pokiaľ nám tam klesá nezamestnanosť, potom Zákonník práce je dobre nastavený. Ak pár prípadov podnikavcov zneužíva a obchádza zákony, potom treba prijať riešenia, ktoré nebudú trestať a znevýhodňovať poctivých zamestnávateľov, zamestnancov a živnostníkov.

    Nik nespochybňuje jednu z funkcií Zákonníka práce. A to je ochrana práv zamestnancov. Je súčasťou každého Zákonníka práce. Iba názory na to, čo je, čo nie je prospešné pre zamestnancov a hlavne ako ich práva zabezpečiť tak, aby boli aj vymožiteľné a naplniteľné, aby neboli kontraproduktívne a v konečnom dôsledku sa neobrátili proti zamestnancom, tie sú rôzne. A v tom sme rozdielni, koľko krajín, toľko variácií na túto tému. Aj k téme ochrany zamestnancov nie náhodou vzniklo toľko podnetov, námetov a pripomienok v oficiálnom pripomienkovom konaní. Aj jednotliví členovia koalície, aj ministerstvá a množstvo ďalších inštitúcií vznieslo rad námietok a námetov. Azda ich nemožno podozrievať, že hľadajú riešenia v neprospech zamestnancov, či považujú tento rozmer Zákonníka práce za nelegitímny. Priority SDKÚ – DS vždy boli a budú zabezpečiť dostatočnú flexibilitu trhu práce a istotu pre všetkých zúčastnených, pracovníkov aj zamestnávateľov.

    Pôvodným cieľom pracovného práva bolo vyrovnať utkvelú hospodársku a sociálnu nerovnosť v rámci pracovného vzťahu. Pracovné právo bolo od svojho vzniku zamerané na zavedenie zamestnaneckého stavu ako hlavného faktora, od ktorého sa budú odvíjať všetky nároky. Predpoklady takéhoto modelu sa však naozaj zmenili. A zmeny vytvorili dopyt, tlak na širší výber spomínaných pracovných zmlúv. Preto sa reforma právnych predpisov od začiatku deväťdesiatych rokov sústredila na uvoľnenie existujúcich právnych úprav s cieľom umožniť väčšiu rozmanitosť. Dnes všetky krajiny hľadajú a modifikujú svoje pracovné právo s cieľom stanoviť možné kombinácie nových foriem práce so zabezpečením istého balíka sociálnych práv pre zamestnancov. Dovoľte mi uviesť jeden citát: „Všetky krajiny Európskej únie považujú Zákonník práce za významný nástroj pri zvyšovaní zamestnanosti. Možnosti vstúpiť na pracovný trh, udržať sa a uspieť na ňom sa v jednotlivých krajinách výrazne odlišujú, keďže aj právne predpisy v oblasti ochrany zamestnancov, aj právny zmluvný rámec na vnútroštátnej úrovni majú silný vplyv na zmeny postavenia v zamestnaní, predovšetkým pokiaľ ide o postavenie dlhodobo nezamestnaných a neisto zamestnaných. Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť zdôrazňujú potrebu prijatia právnych predpisov v oblasti zamestnávania s cieľom podporiť flexibilitu spolu s istotou zamestnania a znížiť segmentáciu na trhu práce.“ Zdôrazňuje sa v spomínanej práci, z ktorej citujem, a je to správa o zamestnanosti za rok 2006, že pracovníci sa cítia lepšie chránení systémom podpory v prípade nezamestnanosti ako právnymi predpismi v oblasti ochrany zamestnancov. Zdá sa, že dobre navrhnuté systémy podpory v nezamestnanosti spolu s aktívnymi politikami trhu práce fungujú lepšie ako poistenie proti rizikám na trhu práce.

    Prijatie novely Zákonníka práce nie sú preteky ani súboj, pretože to by inak bola smutná správa. Zákonník práce upravuje pravidlá hry medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi tak, aby bol podporný zamestnanosti, podnikateľskému prostrediu zabezpečujúc ochranu práv pracovníkov. Keby bol víťaz, tak by bol popri ňom i porazený. A to sa nemôže stať. Nesmie to byť prípad Zákonníka práce, lebo to by boli porazení úplne všetci, lebo upravuje vzťah dvoch zúčastnených strán.

    V samotnom Zákonníku práce i pani ministerka, i vy ste zdôrazňovali isté posuny, pri dvoch či troch z nich sa, ak dovolíte, zastavím trošku dlhšie, ale nie veľmi.

    Zákonník práce prináša nóvum pre Slovenskú republiku, definíciu závislej práce. Závislá práca v niektorých krajinách, a moji kolegovia poslanci to určite poznajú, nie je definovaná vôbec. Ako príklad je Švédsko, Nórsko, Írsko, Veľká Británia. A bol to a je zatiaľ i prípad Slovenska. Je definovaná v niektorých krajinách ako podriadenosť, riadenie alebo kontrola pracovníka, ide o krajiny ako Belgicko, Holandsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, v iných ako osobná podriadenosť, kde sa presne vymedzujú kritériá charakteristiky pracoviska, pracovného času, náplne práce, pracovných prostriedkov, napr. ide o Rakúsko, Nemecko, Grécko, Španielsko a Českú republiku. Bez ohľadu na to, či je alebo nie je závislá práca definovaná, všetky krajiny majú problém zastretých pracovných pomerov. A riešia ich rôznym spôsobom. Diskusia je totiž otvorená v tom, čo chápať ako podriadenosť, ktorá profesia sa ocitá v tejto situácii, čo chápať ako nadriadenosť, no najmä nejednoznačnosť uplatnenia takéhoto vzťahu pre mnohé nové profesie či typy prác. Komplikovaný problém riešia krajiny rôzne, rozhodujú niekde súdy, niekde praktický kódex prijatý tripartitou, niekde právny súbor kritérií vytvorený legislatívou pre súdne rozhodnutia, inde rozšírením Zákonníka práce o práva aj na pracovníkov, ktorí nie sú v zamestnaneckom pomere. Je to príklad Talianska, Francie, kde je definícia zamestnanca iná pre pracovnoprávny vzťah a iná pre nároky na sociálne zabezpečenie. Naše ministerstvo prevzalo definíciu z českého Zákonníka práce. Avšak postavenie živnostníkov v Českej republike je diametrálne odlišné, nemajú paušálne výdavky, inak majú definovaný vymeriavací základ, majú inštitút minimálnej dane a podobne. Jednoducho ten dôvod živností tkvie v iných faktoroch, nie v samotnej definícii. Navyše aj v súčasnosti platný Zákonník práce zakazuje vynútenie živnosti, nakoľko stanovuje, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami. Ako konštatuje ministerstvo práce, už dnes platí, že ak zamestnávateľ zamestnáva vynútených živnostníkov, porušuje pracovnoprávne predpisy súčasne platné. Podľa ministerstva práce cirka 25 000 živnostníkov zo 413 876 živnostníkov je nedobrovoľne živnostníkmi. Ministerstvo odhaduje, že celkové náklady práce sa zvýšia pre zamestnávateľa o odvody, o odvody do sociálneho fondu, o náklady na preplatenie práceneschopnosti či o vyplatenie odstupného. Pri odhadovanom počte transformovaných živnostníkov táto suma nákladov u zamestnávateľov nie je zanedbateľná. Zamestnávateľovi, ak už nebude chcieť ďalej porušovať zákon, lebo doposiaľ ho asi niektorí porušovali, sa ponúka jednoduché riešenie, znížiť príjem bývalého živnostníka o zvýšené náklady. Zamestnávateľovi sa nezvýšia výdavky, štát dostane svoje odvody. Bývalí živnostníci dostanú nižšie čisté príjmy, ale väčšiu sociálnu ochranu, samozrejme, za predpokladu, že sa nestanú nezamestnanými alebo nebudú nútení prejsť na iné formy pracovných zmlúv, napr. novo zavádzaného typu dohody o pracovnej činnosti, alebo sa ocitnú opäť na čiernom trhu nelegálnej práce. Nehovorím nič viac, iba upozorňujem, že samotnou definíciou závislej práce problém vynútených živností neodstránime.

    Druhý balík problémov sa vzťahuje na nadčasy a pracovnú pohotovosť. Zmena, ktorá je navrhnutá v novele Zákonníka práce, a to hlavne to, že pracovná pohotovosť sa bude zahŕňať do pracovného času a vrátane práce nadčas bude limitovaná 8 hodinami týždenne, bude mať jednoducho veľmi vážny dopad na, ako odhaduje ministerstvo zdravotníctva, prechod na trojzmennú prevádzku, na potrebu zhruba nových 1 000 lekárov, to citujem zo správy ministerstva zdravotníctva, ale okrem toho, samozrejme, ďalšie náklady na vyplatenie chýbajúcich „nadčasov a pohotovostí“. Čo ale je na tom najdôležitejšie, je, že pri navrhovanej zmene sa síce zvýši hodinová mzda, ale z dôvodu limitovania počtu hodín a z dôvodu, že mzda za pohotovosť bude podliehať odvodom do poistných fondov, sa celkový čistý príjem lekárov zníži, pri súčasnom priemernom plate cirka o 1 570 korún. I tieto fakty konštatuje doložka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie každý návrh na prvý pohľad ústretový zamestnancovi je skutočne ústretový zamestnancovi.

    Ministerstvo v priebehu diskusií korigovalo viacero svojich návrhov, ohrozenie sezónnej práce, definovanie závislej práce, ústupok pri sťažení zamestnávania dôchodcov na dobu určitú či pri zamestnávaní na dobu určitú v rámci malých firiem do 20 zamestnancov, či pri zablokovaní zavedenia nerovnomerného pracovného času odbormi proti vôli zamestnanca. Prijalo i alternatívu neskrátiť možnosť nadčasov. A ustúpilo od niektorých predtým definovaných privilégií odborárov. Podľa názoru klubu SDKÚ – DS však v návrhu zostalo viacero zmien, ktoré poškodzujú pracujúcich a zamestnancov. Týka sa to zvýšenia zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom, ale hlavne tej časti, kde sa navrhuje neprihliadať na osobné a majetkové pomery pri vymáhaní škody. Sťažuje sa zamestnávanie učňov, obmedzuje sa využívanie zamestnancov pridelených agentúrami dočasného zamestnávania, ruší sa možnosť uzatvárania zmlúv na dobu určitú, vždy keď firma dostane novú zákazku. Komplikuje sa čerpanie voľna pri darovaní krvi. Zužuje sa ochrana zdravotne postihnutých. Posilňujú sa kompetencie odborov na úkor kompetencií zamestnaneckých rád. V novele, ktorá chce byť modernou, navyše chýbajú opatrenia na podporu pracujúcich rodičov. Z navrhovaných 150 zmien sa len jedna týka takýchto rodín, ktorá zlepšuje postavenie osamelého rodiča starajúceho sa o maloleté dieťa.

    Chcem podotknúť a zdôrazniť, že novela prináša i množstvo pozitívnych návrhov. Viackrát sme o nich hovorili. A nie je dôvod, aby sme ich nepodporili. Ale v kontexte zmien, ktoré navrhuje, ktoré budú mať jednoznačne podľa nášho názoru negatívny dopad na postavenie zamestnanca, v takejto podobe je pre nás novela Zákonníka práce neprijateľná. Z uvedených dôvodov preto podávam procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Radičovej sa prihlásili pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Novotný, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A keďže sa blíži 17.00 hodina, vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále, plynie pomaly čas určený na prestávku, aby sme mohli vzhľadom na to, že je 17.00 hodina, pristúpiť k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Ešte raz poprosím vážených kolegov zaujať miesta v poslaneckých laviciach, pretože zdá sa, že hlasovať sa dá iba posediačky.

    Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu.

    O slovo sa hlási pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS, žiadam o 15-minútovú prestávku na poradu klubov. Ďakujem pekne.

  • Dobre. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Ešte predtým, pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS, žiadam, aby sme o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktorý máme ako tlač 268, nehlasovali dnes, ale zajtra.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, môžem dať hlasovať. Osobne si myslím, že nemusíme o takomto procedurálnom návrhu hlasovať. Rokovací poriadok nestanovuje procedurálny postup pri hlasovaní. A je obvyklé, že dochádza k dohode na zaradení o hlasovaní. Rokovací poriadok hovorí len o tom, že musí byť bod odhlasovaný po prerokovaní, obvykle hneď po prerokovaní, ak nie je dohodnuté inak. Takže ale ak chcete, je všeobecný súhlas, aby sme postupovali...

  • Odpovede z pléna.

  • Nie je. Dobre, budeme hlasovať o tejto námietke.

    Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujeme. Prepáčte, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Bugár, už som myslel, že ste dali námietku. Dobre, prezentujeme sa a hlasujeme. To znamená, hlasujeme o tom, že nebudeme dnes hlasovať o tomto prerokovanom bode programu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 77 za, 50 bolo proti, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili procedurálny návrh a rozhodli, že nebudeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, dnes, ale až zajtra po dohode poslaneckých klubov.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.

    Je to tlač 218.

    Poverený spravodajca je pán poslanec Tibor Cabaj. Požiadam ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Najskôr budeme hlasovať o návrhu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý navrhol nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

  • Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. To znamená, hlasujeme o tom, či budeme pokračovať alebo nie v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 53 za, 74 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca, ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Ešte raz, pán spravodajca, prepáčte, o čom budeme hlasovať?

  • O jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Dobre. Takže hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. V rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Mám zmocnenie výboru, aby Národná rada pokračovala v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 78 za, 48 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili návrh na pokračovanie rokovania o návrhu v treťom čítaní.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 76 za, 53 proti.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerokovaní bodov programu schôdze.

    Chcem vás ešte informovať, že opakovanú voľbu člena televíznej rady uskutočníme zajtra po hlasovaní o 17.00 hodine za predpokladu, že dôjde k prerokovaniu otvoreného bodu programu. Ak sa tak nestane, zvolám poslanecké grémium a dohodneme spôsob vykonania tajnej voľby. Ďakujem pekne.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Keď si dobre pamätám, mali by nasledovať faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Radičovej. Takže sú prihlásení pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Vaľová, Novotný, Halecký, Tóthová, Nachtmannová a nakoniec pani poslankyňa Radičová s reakciami na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloš.

    Ešte chcem požiadať pani ministerku práce, rodiny a sociálnych vecí, ak je v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavila do rokovacej sály.

  • Dobre. Takže poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, keby ste zaujali miesta v rokovacej sále.

    A poprosím technikov o slovo pre pána poslanca Mikloša s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som sa vyjadril k vystúpeniu pani poslankyne Radičovej. Myslím si, že pani poslankyňa vo svojom vystúpení osvedčila nielen odborné, ale aj pedagogické kvality. Takže dúfam, pán poslanec Madej, že už vám nebude robiť také problémy rozlíšenie medzi tým, čo je rozdiel a čo je konflikt.

    Čo sa týka toho, čo hovorila o tom, ako sa zmenilo fungovanie ekonomiky od 19. storočia, že dnes je ekonomika omnoho zložitejšia, omnoho flexibilnejšia a o to viac sú potrebné flexibilné nové, neštandardné formy pracovnoprávnych vzťahov, tak je to fakt, ktorý naozaj platí. A v tomto zmysle musím povedať, že ide o istú ideologickú obmedzenosť a aj...

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, poprosím vás o ešte jeden čas, lebo to sa míňa účinkom.

  • Chcem urobiť všetko pre slobodu prejavu. Prosím vás pekne ešte o 1 minútu. Je to možné zapnúť navyše pána Mikloša? Takže ešte minútu, prosím, dajte pánovi poslancovi.

  • Hlas z pléna.

  • Pán kolega, aj vaši stoja. Ale poprosím vážne pánov poslancov, ak môžem poprosiť, zaujať miesta v laviciach alebo dokončiť diskusie mimo rokovacej sály. Naozaj potrebujeme korektné prostredie na rokovanie.

  • Takže ešte raz chcem oceniť nielen odborný charakter a odbornosť vystúpenia pani poslankyne Radičovej, ale aj pedagogické kvality tohto vystúpenia. A dúfam, že na základe toho už pánovi poslancovi Madejovi nebude robiť až také problémy rozlíšiť medzi tým, čo je rozdiel a čo je konflikt.

    Čo sa týka zmeny fungovania ekonomiky, nielen slovenskej ekonomiky, ale vôbec ekonomiky vo svete, je faktom, že došlo k zásadným zmenám od tzv. industriálnej fázy, keď existovalo málo veľkých podnikov a stabilné nepružné pracovné vzťahy. Dnes sa svet vyvíja úplne iným spôsobom a dnes potrebujú všetky krajiny čo najpružnejší Zákonník práce. V tomto zmysle musím povedať, že vláda vedená Smerom ide presne opačným smerom, pretože tento Zákonník práce, ktorý dnes na Slovensku platí a máme, chce zmeniť v opačnom smere, teda v smere znižovania pružnosti trhu práce. A faktom je, že vo všetkých krajinách, ktoré dnes majú problémy s konkurencieschopnosťou, ako je napr. Nemecko, Francúzsko, Taliansko, odborníci sa zhodujú na tom, že jednou z hlavných príčin tých problémov je práve nízka miera flexibility trhu práce týchto krajín. Takže chcem zdôrazniť a doplniť vystúpenie pani poslankyne Radičovej v tom zmysle, že ak bude Zákonník práce schválený, tak ako to bolo navrhnuté vládou, tak to zníži pružnosť trhu práce, bude to v rozpore so záujmami slovenskej ekonomiky a nezvýši to zamestnanosť, ako uvádza pani ministerka, ale naopak, zníži to zamestnanosť, resp. zníži to tempo rastu zamestnanosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážení kolegovia, ešte raz vás poprosím, ak je to len trochu možné, keby ste naozaj buď zaujali miesta v rokovacej sále, alebo prediskutovali problémy iste naliehavé mimo rokovacej sály. Potrebujeme tu korektné, dôstojné prostredie na prerokovanie zákona o Zákonníku práce.

    S faktickou poznámkou ďalej, pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa Radičová, v svojom vystúpení na začiatku ste spomínali poctivých a slušných podnikateľov. My si takisto poctivých a slušných podnikateľov vážime, ale snažíme sa pre nich takisto vytvárať aj nejaké podmienky na konkurenčnom poli, kde sú tí pseudopodnikatelia neslušní. Včera som sa zúčastnila pracovnej komisie, kde sa hodnotili firmy, ktoré sa prihlásili do súťaže Zamestnávateľ ústretový zamestnancovi. Táto súťaž má tradíciu 6 rokov. A ak aj vy ste pôsobili ako pani exministerka na ministerstve práce, tak si na ňu určite pamätáte. Boli tam aj firmy, ktoré sa jej zúčastnili ešte aj za vášho exministrovania, a boli rovnako ocenené ako teraz. Vypísala som si ich a ani jedna z firiem nikde nevystupovala, nedehonestovala tento Zákonník práce, pretože buduje priaznivú sociálnu politiku a práve tým je ešte znevýhodnená na konkurenčnom poli s firmami, ktoré túto priaznivú politiku nechcú budovať. A práve myslím si, že títo podnikatelia alebo tieto firmy nemajú problémy s týmto Zákonníkom práce. A myslím si, že určite privítajú veci, ktoré im prispejú k tomu, že teda ocenia a, tzv. by som povedala, posunú firmy, ktoré nechcú robiť dobrú sociálnu politiku, aby tú politiku robili.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Radičovej, ktorá sa týkala dopadu Zákonníka práce, predovšetkým k ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Na jednej strane vládni predstavitelia, keď boli ešte v opozícii, sľubovali zdravotníkom v nemocniciach 30-percentný nárast miezd. Dnes deklaruje minister zdravotníctva, že sa dohodol s Asociáciou fakultných nemocníc na 20-percentnom náraste miezd. Ale skutočnosť je taká, že zníženie pohotovosti a nadčasov na úroveň 8 hodín týždenne, keď priemer u lekára je zhruba na úrovni 15,5 hodiny, preložené do slovenčiny, 1 nočná služba v priebehu pracovného týždňa bude znamenať mínus na príjmoch predovšetkým lekárov a zdravotných sestier kvantifikovaný zhruba na úrovni v priemere 1 500 až 2 000 Sk na jedného lekára. Čiže na jednej strane chce vláda zvyšovať platy, ale na druhej strane vlastne platy lekárom znižuje.

    Druhý problém je v tom, že budeme musieť v zdravotníckych zariadeniach prejsť na trojzmennú prevádzku. A to je veľký problém. Nemocnica totižto, dámy a páni, nie je ani konzerváreň, ani automobilka. A medzi lekárom a jeho pacientom vzniká veľmi intímny vzťah, ktorý je postavený predovšetkým na dôvere a častom stretávaní, na častej výmene názorov o aktuálnom zdravotnom stave. Je predsa nemysliteľné, aby som v pondelok pooperoval pacienta, v utorok mal poobedňajšiu a nevedel, čo mu naordinoval na vizite kolega, v stredu mal nočnú, keď pacient spí, a v štvrtok mal voľný deň, najbližšie na vizite uvidel v piatok ráno tohto pacienta. Takto sa predsa nedá poskytovať zdravotná starostlivosť pooperačnému pacientovi.

    A tretí problém je, že v niektorých odboroch, predovšetkým v malých nemocniciach, ale aj vo veľkých, nám budú chýbať špecialisti. Neviem, či viete, ale na Slovensku máme problém s intenzivistami, ktorí sa vedia lepšie uplatniť či v zahraničí alebo na záchrannej službe. A aktuálne doplniť lekárov bude veľký problém. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pani poslankyne Radičovej z hľadiska toho, že nám rozšírila trochu pohľad na variabilitu pracovných vzťahov a dynamiku v rámci rozvíjajúcej sa Európy, kde vlastne aj postavenie Zákonníka práce sa mení podľa množstva, veľkosti firiem, hospodárskeho rastu, percenta nezamestnanosti. Takže je to faktor, ktorý budeme zvažovať ešte zrejme aj v ďalšej diskusii. Ako jednotlivé premenné veličiny, ktoré chceme tuná zmeniť, tým alebo oným smerom sa dotknú aj dosahu Zákonníka práce.

    Chcem sa však opäť zastaviť aj pri problematike, ktorá sa dotýka zdravotníctva. A to je ten fakt, že podľa novelizácie Zákonníka budeme musieť v zdravotníctve do fondu pracovného času započítavať pracovnú pohotovosť na pracovisku, či už aktívnu alebo pasívnu. Údajne je to nemenný fakt, ktorý bude musieť byť vkomponovaný do tohto Zákonníka práce. Ale, už ako bolo opakovane poukázané, môže to priniesť do zdravotníctva veľký zmätok a, by som povedal, neriešiteľné situácie, pretože nájsť 1 000 nových lekárov, hlavne špecializovanej zdravotnej starostlivosti, zabezpečiť dvoj- alebo trojzmennú prevádzku a dosiahnuť tým všetkým zníženie platu pracovníkov, dokonca sa tu hovorí o tretine, je to vec, ktorá môže spôsobiť enormnú sociálnu instabilitu hlavne za terajšej štrajkovej pohotovosti. Avšak chcem poukázať, že nie je to nový fenomén, ktorý vyplynul včera, dnes alebo pred týždňom, ale je to záležitosť staršia, ktorá...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová Katarína.

  • Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie pani poslankyne Radičovej. A plne súhlasím, že zamestnávateľ a zamestnanec sa navzájom obidvaja potrebujú. Ale nemôžem súhlasiť s tým, čo tu aj pani poslankyňa Tkáčová hovorila, že je to teda vzťah, kde majú obidvaja rovnaké postavenie. Takáto filozofia by platila v tej rovnosti, ak by ponuka miezd, ponuka práce zodpovedala záujmu o prácu. Potom povieme, áno, je to vzťah, rovnako sa potrebujú a rovnako vzájomne v tomto vzťahu vystupujú. Žiaľ, situácia je taká, že je tu nerovnováha. Je väčší záujem na strane tých, ktorí chcú pracovať, ako je ponuka tých, ktorí dávajú možnosť pracovať. A z tejto nerovnosti vyplýva aj určitá väčšia ochrana tých, ktorí chcú pracovať, aby nebolo zneužívané toto nerovné postavenie.

    A pokiaľ sa hovorilo o flexibilite trhu práce, áno, je to želateľný cieľ, má to výhody, so všetkým súhlasím, čo pani exministerka hovorila, ale z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť flexibilitu ekonomického postavenia zamestnávateľa...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, čas uplynul.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, aj ja s vami nájdem zhodu. Just in time, áno, flexibilita pracovnej sily, flexibilita práce je nevyhnutná. Ale presúvanie stále väčšej časti trhovej neistoty z podnikateľského rizika vyplývajúceho z výkyvov dopytu a ponuky na zamestnancov nie je zaužívanou črtou európskeho trhu práce. Zelená kniha Európskej únie, filozofia flexicurity o tom jasne vypovedá. A práve preto je potrebné prijať novelu Zákonníka práce, ktorá je blízka tejto filozofii.

    V závere svojho vystúpenia ste hovorili, že európske štáty nepoznajú legálnu definíciu závislej práce. Konkrétne ste spomenuli Taliansko. Nie je to pravda. Občiansky kódex Talianska z roku 1942 obsahuje všeobecnú definíciu závislej práce, na ktorej je založené talianske pracovné právo. Ďalej môžem spomenúť Rakúsko. Občiansky zákonník v Rakúsku obsahuje právnu definíciu podriadeného zamestnania. Koncept podriadenej práce v Belgicku je zakotvený v právnych predpisoch. Zákon o zamestnaneckej zmluve vo Fínsku obsahuje definíciu závislého vzťahu, definícia je obsiahnutá v zákone 1 z roku 1977 v Nórsku, definovaná trvalá zmluva je vo Švédsku. Legálna definícia závislej práce je v Holandsku. Jasne právo definuje zmluvu o zamestnaní v Portugalsku. Môžem spomenúť ďalšie príklady, ale pre krátkosť času ich všetky nestihnem, ale v ďalšom vystúpení sa tejto otázky ešte dotknem. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S odpoveďou na faktické poznámky, pani poslankyňa Radičová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne aj za všetky faktické poznámky. Chcela by som poďakovať aj pánovi poslancovi Haleckému, aj pani poslankyni Tóthovej, Vaľovej i pani poslankyni Nachtmannovej, ale dovoľte mi zhrnúť.

    Pani poslankyňa, k tomu záverečnému, prosím si to overiť v prepise. Ja som rozdelila krajiny podľa rôzneho typu definície závislej práce, a majú ju definovanú rôzne, ale, opakujem, závislej práce. I krajiny, ktoré vy ste vymenovali, som i ja vymenúvala, ale v kategóriách, podľa toho ako podobne alebo nepodobne to majú definované. Takže len poprosím pozornejšie počúvať. Tu sme si asi len trochu nerozumeli.

    Čo sa týka faktickej poznámky pani poslankyne Vaľovej, je veľmi príjemným poznaním, že pri súčasne platnom Zákonníku práce sú firmy, ktoré robia veľmi slušnú ústretovú sociálnu politiku, a je to pravdou, a stoja za ocenenie. Ja som sa snažila v svojom vystúpení zdôrazniť, že dnes sa problém naozaj volá vymáhateľnosť práva, tak ako je stanovená v Zákonníku práce, a dodržiavanie toho, čo nám kódex stanovuje.

    A posledná poznámka, ktorú by som rada zdôraznila, je k pani poslankyni Tóthovej. Celý obsah môjho príspevku bol práve o tom, že tam, kde je väčší dopyt po pracovnej sile, tam vzniká prirodzené zvyšovanie miezd, prirodzene vyššia sociálna ochrana a prirodzene vyššia ústretovosť podnikov, podnikateľov a zamestnávateľov voči svojim zamestnancom. Preto čím je flex v rámci flexicurity silnejší, tým väčšiu šancu dávame práve do marginalizovaných a zaostalých regiónov...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Tým sme vyčerpali faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Radičovej. Teraz v rámci rozpravy za poslanecký klub KDH vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni, sme svedkami ďalšieho pokusu vládnej strany Smer o rušenie zásadnej reformy alebo, inak, torpédovanie relatívne flexibilného trhu práce na Slovensku. Ak som hovoril o ďalšej z reforiem, tak som myslel to, ako pred niekoľkými mesiacmi ste sa pokúšali meniť daňový systém, to, ako ste útočili na dôchodkovú reformu. A pritom súčasný Zákonník práce spolu s ostatnými reformami zásadne prispel k nebývalému rozmachu slovenskej ekonomiky, so všetkými priaznivými efektmi pre občanov, nižšou nezamestnanosťou, vyššími mzdami, rekordným rastom hrubého domáceho produktu. Na Slovensku je viac práce, viac lepšie platenej práce. A flexibilnejší trh práce je výhodou nielen pre zamestnanca, ale i pre zamestnávateľov. Slovensko je jednoducho atraktívnejšie tak ako pre domácich, aj zahraničných investorov.

    Dámy a páni, keď hovorím o pokuse, chcem povedať, že je to zbytočný pokus v tom zmysle, že je to pokus o zmenu zlým smerom. A to nenazval tak iba exguvernér Národnej banky Slovenska, toto hovoria aj teoretickí, aj praktickí, aj politickí ekonómovia najmä na Slovensku. Oni pripúšťajú zmeny aj v pracovnej legislatíve, ale opačným smerom, opačným smerom ešte k väčšej flexibilite a väčšej zmluvnej voľnosti. A toto jasne hovoria premiérovi Ficovi aj zahraničné návštevy, nielen z OECD. Hovoria mu to aj predstavitelia Európskej centrálnej banky v súvislosti s prijatím alebo so zámerom vlády prijať euro od 1. januára 2009, lebo práve toto je riziko, pred ktorým stojíte. Napriek tomu, že ten Zákonník práce je relatívne dobrý, ešte stále na Slovensku je nízka flexibilita trhu práce. A, samozrejme, zaostávate aj v iných reformách.

    K premiérovým slovám o najliberálnejšom Zákonníku práce sa nebudem vyjadrovať, lebo som zaregistroval, že sa k nemu vyjadrujú tí predstavitelia severských európskych krajín, ktorými sa Smer niekedy chce inšpirovať alebo na ktoré sa odvoláva.

    Dámy a páni, ešte jednu vec pri tejto prvej poznámke vám chcem povedať, najmä teda kolegom zo strany Smer, že vy novelizovať Zákonník práce nepotrebujete ani kvôli svojim preferenciám, vážne. Ony vám pôjdu práve hore ako výraz vďačnosti tých, čo sú radi, že neplníte svoje volebné sľuby.

    Moja druhá poznámka sa týka ochrany zamestnancov. Dámy a páni, v tejto snahe sa zhodneme, aj Smer s Kresťanskodemokratickým hnutím. Ak ide o skutočnú ochranu zamestnancov, máte to aj v dôvodovej správe, to je hlavný zmysel návrhu novely Zákonníka práce, ale toto touto novelou nedosiahnete. Tento návrh je vo vzťahu k ochrane zamestnancov krátkozraký. A ide skôr možno o krátkodobú ochranu, ktorá v konečnom dôsledku zamestnancov poškodí, pretože zmeny v Zákonníku práce, zásahy do dnes platného stavu povedú u istej skupiny ľudí na „niekoľko mesiacov“ k zabezpečenému obdobiu bez práce na účet zamestnávateľa. Ale v konečnom dôsledku poškodia zamestnancov, lebo nebude práce viac, ale menej, nebude vznikať toľko pracovných miest, lebo sa im dnes začínajú klásť nové a veľké prekážky. A nemyslím tým len na súbeh výpovede a odstupného.

    Sprievodné javy takejto zmeny legislatívy poznáme. Je to vyššia nezamestnanosť, menej investícií, čierna práca a celkové zhoršenie podnikateľského prostredia a zníženie našej konkurencieschopnosti a nie na konci, dámy a páni, ale po každej odrážke znížená ochrana zamestnanca. Dnes v Bratislave, a ja som z regiónu Trnavy, kde je takmer plná zamestnanosť, viac zvyšuje ochranu zamestnancov a prispieva k ochrane zamestnancov každá nová investícia, nie Zákonník práce, viď Samsung, dnes vyššie platy v Samsungu, lebo ten ponúka vyššie platy, tie prilákajú nielen zamestnancov možno z iných regiónov, kde práce niet, ony prilákajú aj zamestnancov z Citroenu a Peugeotu. To znamená, že aj zamestnanci v Citroene a Peugeote budú mať vyššie platy, lebo zamestnávateľ ak nebude chcieť stratiť svojich zamestnancov, tak bude musieť zlepšovať podmienky svojich zamestnancov a ich platy. Paradox je ale, že táto novela vlastne ešte potrestá tých dvojnásobne, ktorí budú znevýhodnení vďaka svojej nižšej konkurencieschopnosti.

    Pozorujem, ako v svätom hneve kritizujete, Smer aj pani ministerka Tomanová, vynútené živnosti a chcete im zabrániť. Ale spôsob, akým to robíte, považujem za pomýlený. Zavádzate vynútenú závislú činnosť. A to nie je ochrana ani živnostníkov, ani zamestnancov, najmä tých živnostníkov, ktorí pracujú pre viacerých zamestnávateľov, lebo je to obmedzenie zamestnávania živnostníkov. Chcete rušiť to, čo je pre niekoho výhodné, vzájomne výhodné, lebo je to výhodné aj pre desaťtisíce živnostníkov, je to výhodné aj pre zamestnávateľov. A v tejto súvislosti je zaujímavé sledovať súčasť návrhu zákona. A to je doložka finančných, ekonomických výhod, resp. vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Tam sa dokonca píšu také veci, že navrhované zmeny v Zákonníku práce budú mať prevažne pozitívny dopad na verejné financie. Musím povedať, že tu ma nenapadlo iné, iba to, že papier znesie všetko. A píšete ďalej, ako prípadné negatívne finančné dôsledky uplatnenia niektorých ustanovení Zákonníka práce budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2007, resp. ďalšie roky z jednotlivých rozpočtových kapitol. No, ďakujem pekne. Najmä som zvedavý, čo na to súkromný sektor.

    Ale o čo ide vláde pri živnostníkoch a pri nútených živnostiach, chcem ukázať na modelových príkladoch. A to by som dal do pozornosti aj pánu poslancovi Madejovi, lebo to sú také veľmi viditeľné príklady, o čo nám ide, teda resp. o čo vám ide.

    Ministerstvo sociálnych vecí si všimlo, že zamestnanec do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne odvádza viac, ako odvádza živnostník. A oni dokonca aj na modelovom príklade 20 000 hrubej mzdy poukazujú, že kým zamestnanec odvádza spolu so zamestnávateľom 48,6 %, a v korunovom vyjadrení 9 720 korún, tak živnostník, ten odvádza iba 3 583 korún. Takže toto je problém, dámy a páni. Živnostníci odvádzajú do Sociálnej poisťovne menej. A to znamená, treba, aby platili viac aj živnostníci, resp. potom ako budúci zamestnanci alebo zamestnávatelia. Len neviem, kde ste prišli na to, že ten, kto je dnes živnostník, po prijatí tohto zákona bude zamestnancom. Už to povedala aj pani kolegyňa Radičová. Dámy a páni, no zariadia sa zamestnávatelia. Keď to nebude v ich možnostiach, tak tu budeme mať viac čiernej práce alebo tí istí zamestnaní ľudia budú robiť viac za menej peňazí. Ale za vrchol považujem pokrytectvá Smeru v nasledujúcej vete, že pozitívny dopad zamedzenia výkonu práce vynútenými živnosťami možno vyčísliť, aj pokiaľ ide o prínosy do štátneho rozpočtu, a to z dôvodu vyššieho objemu dane z príjmov zo závislej činnosti. A počúvajte, o koľko to pôjde. Inak pri tom prvom modelovom prípade zabudli povedať, že ten, kto platí menej do Sociálnej poisťovne, aj menej z nej dostane. Čiže ak sa živnostník rozhodol platiť z minimálnej mzdy, tak to urobil s vedomím, že tak sa mu to bude rátať aj do jeho dôchodku.

    A teraz k tým daniam. Tak predstavte si, že zamestnanec z hrubej mzdy odvedie pri rovnej dani 19 % do štátnej kasy 1 777 korún. No a živnostník pri takom istom hrubom príjme, ten tam odvedie iba 1 615 korún. A o týchto 162 korún ide. Viete si predstaviť, že to bude za rok 48,6 mil., pán minister financií, toto bude prínos, chňap z tých 162 korún. Toto nie je ochrana živnostníkov aj tzv. vynútených. Dámy a páni, toto je lov na živnostníkov, aby viac platili, aby platili vyššie dane.

    Moja tretia poznámka, kratšia. Prvýkrát ide dôležitá legislatívna norma bez dohody sociálnych partnerov. No to aj kolegovia bývalí Magvaši a Kaník musia blednúť závisťou, čo si oni odniesli aj od vás. Oni si nedovolili to, čo teda v tomto prípade robíte vy. A pritom ste ako opozícia volali po tom, že v zásadných veciach musí panovať zhoda, nielen medzi sociálnymi partnermi, ale dokonca aj medzi rozhodujúcimi politickými silami v krajine. Preto si myslím, že návrh na vrátenie predkladateľovi tohto zákona je úplne namieste. Áno, dohodli ste sa s odbormi, alebo teda na tú stranu by som to mal povedať, s jednými, tými, čo vám pomáhali v kampani, ale to nestačí na sociálny zmier v krajine.

    Štvrtá poznámka. KDH považuje súťaž za dôležitý nástroj generovania aj lepších nápadov, lepších služieb a dokonca aj lepších personálnych návrhov. KDH považuje za správne a presadzuje súťaž i v oblasti zastupovania zamestnancov. A preto nesúhlasíme so znižovaním kompetencií zamestnaneckých rád v podnikoch a posilňovaním kompetencií odborov na ich úkor. Čo s tým? Vy Zákonník práce asi posuniete do druhého čítania aj bez hlasov opozície. Chcem zopakovať za predstaviteľov opozície, že budeme pokračovať v obrane záujmov zamestnancov, živnostníkov i zamestnávateľov v snahe minimalizovať škody, ktoré sa chystáte, obrazne povedané, páchať na slovenskej ekonomike aj na spoločnosti. Toto je z našej strany zodpovedný prístup.

    Teraz jedna taká osobná poznámka, pretože som sa usiloval pred dvomi mesiacmi novelizovať Zákonník práce z iného dôvodu. Spomínate si na tú známu otcovskú dovolenku, ako ste ma vy, koaliční poslanci, chlácholili, aby som počkal na komplexnú novelu Zákonníka práce, aby sme nenovelizovali tak často Zákonník práce, akoby som z toho mal rozumieť, že veď keď bude ten komplexný návrh z vašej dielne, že to tam bude. A mohol som si myslieť aj vtedy, keď vláda schválila ten návrh, že toto je priestor pre KDH alebo pre Brocku, aby navrhol otcovskú dovolenku do návrhu. Omyl, v tlači som si stihol prečítať argumenty ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prečo je dnes ministerstvo proti otcovskej dovolenke. Prostredníctvom hovorkyne pani Škorecovej odkazuje ministerstvo, že návrh poslanca Brocku je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v pracovnoprávnych vzťahoch. Musím povedať, že tieto slová nezaskočili len mňa, ale dokonca aj fínske ministerstvo sociálnych vecí. A mohol by som vám odtiaľ zacitovať človeka, ktorý má práve rovnosť príležitostí na tomto ministerstve na starosti. Tak ten sa vyjadril: „Absolútne tomuto vysvetleniu nerozumieme, v akom rozpore je to so zásadou rovnakého zaobchádzania. Ak si otec zoberie voľno v práci, aby mohol stráviť s dieťaťom prvé dni jeho života, je nepochybné, že bude lepšie pripravený stráviť s ním viac času aj neskôr.“ A toto je veľmi dôležitý fakt, keď hovoríme o rovnom prístupe k ženám a k mužom.

    Ale záver, aby som nechal priestor aj iným kolegom. Dámy a páni, ak prejde táto novela Zákonníka práce, výrazne poškodí záujmy jednoduchých, prostých ľudí, zamestnancov, živnostníkov i zamestnávateľov, poškodí a zhorší dnes ešte stále atraktívne prostredie pre zahraničné investície a imidž Slovenska.

    Kresťanskodemokratické hnutie a poslanci teda za KDH z uvedených dôvodov nebudú hlasovať za takúto zmenu Zákonníka práce. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia Róbert Madej, Nachtmannová Oľga, Kahanec Stanislav, Kvorka Ján, Vaľová Jana. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má Róbert Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Brocka, ja by som si chcel dovoliť zareagovať len na jednu skutočnosť, ktorú ste uvádzali. Tam je tá najflagrantnejšia disproporcia medzi našimi a vašimi názormi. V skutočnosti naozaj ten, kto spĺňa zákonné kritériá pre vykonávanie živnosti, tak sa tohto Zákonníka nemá prečo naozaj v skutočnosti obávať.

    Keď ste hovorili o tej výške odvodov a obvinili ste nás, že je to snaha zvýšiť príjmy do fondov, ja si myslím, že toto vôbec, ale vôbec nie je pravda. Viete veľmi dobre, že ak bude zamestnanec zamestnaný, v tom prípade spravidla aj so zamestnávateľom sa platia odvody z vyššieho vymeriavacieho základu, samozrejme, príjem do fondov sa zvýši, ale zvýšia sa aj zákonné nároky týchto zamestnancov na rozdiel od živnostníkov. A o to ide. Tu ide o zodpovednosť, pretože si viem veľmi ťažko predstaviť, ako sa tým státisícom ľudí, možno desaťtisícom ľudí dá postaviť rovno a pozrieť do očí. V prípade, ak si budú platiť len z takýchto nízkych vymeriavacích základov, im budú vznikať aj nízke nároky v prípade jednotlivých udalostí. A toto je problém a to je o zodpovednosti.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pani Oľga Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Ja nadviažem na slová kolegu Madeja, samozrejme, reagujem na pána Brocku, pretože vy ste prezentovali, aké je to pre živnostníka výhodné, že zaplatí odvody nižšie. Použili ste modelový príklad na príjem 20 000 živnostníka, odvody zaplatí živnostník vo výške 3 583 korún a zamestnanec vo výške 9 720 korún. Ale nepovedali ste aj to B, že samotný zamestnanec z toho platí len necelú štvrtinu. Nemám teraz čas to presne vypočítať, ale bude to necelých 2 300 korún. Tak si dajme do pomeru živnostníka s 3 583 korunami a zamestnanca s okolo 2 300 korunami. A keď nadviažeme na to, čo povedal práve pán poslanec Madej, aké benefity budú z dôchodkového poistenia pre živnostníka a pre zamestnanca? Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Brocka spomínal výhody, ktoré priniesla súčasná právna norma Zákonníka práce. A myslím, že tie výhody sú zrejmé, v tom, ako ich vymenoval, pri súčasnom rozvoji u nás na Slovensku, i keď, samozrejme, každý triezvo pozerajúci človek musí vidieť aj problémy. Otázka je, ako tieto problémy riešiť. Je otázka, či bude dobrým riešením zavádzanie vynútenej závislej činnosti. Niečo vynútené veľmi ťažko prináša pozitívne efekty do budúcnosti. A toto, si myslím, je spôsob, ktorý bude smerovať skôr k opačnému koncu. Spôsob riešenia tohto problému by mal byť v konkrétnom odstránení nedostatkov, a nie v paušalizovaní niektorých vecí, ktoré sa zavedú. A skutočná ochrana zamestnancov bude vyplývať pre nich vtedy, keď budú mať dobré pomery v práci a keď budú mať dobré zárobky. Keď sa táto flexibilita trhu a podmienky pre prácu a rozvoj investícií zhoršia, tak celkove asi nebudú mať zamestnanci lepšie pomery.

    No a už sa to nedá povedať ani o tom, že táto norma, ktorú pán poslanec Brocka spomínal, bola vlastne prvýkrát uzavretá bez dohody sociálnych partnerov a že táto norma zavádza posilňovanie odborov. A nehnevajte sa, ale už to tu bolo x-krát spomínané, je to skôr vďaka za predvolebné vzťahy.

    Na záver poviem už len jednu vetu. Pri Zákonníku práce, už to tu bolo povedané, by nemali byť víťazi a porazení. A podľa toho by tento Zákonník práce mal byť pripravený. Bohužiaľ, smeruje nejako ináč.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby som aj ja v krátkosti zareagoval na pána poslanca Brocku, keď som si pozorne vypočul jeho vystúpenie. A nadobudol som taký dojem, ako keby sa snažil tu pred nami všetkými, pretože si je zrejme vedomý, že toto bude prenášané aj do verejnosti medzi občanov tejto republiky, navodiť voľajakú atmosféru katastrofy, ktorá nastane po prijatí tejto novelizácie Zákonníka práce, pretože snažil sa nám tu vysvetliť, ako bude rušená flexibilita práce, ako sa Smer týmto Zákonníkom práce vyberá opačným a zlým spôsobom, smerom a tak ďalej, by som mohol menovať ešte veľa vecí, ktoré sme si mali možnosť tu všetci vypočuť.

    Ja by som v krátkosti, pretože mnohokrát by som sa opakoval po predrečníkoch, chcel pánovi poslancovi Brockovi povedať ešte jednu vec, že cieľom tohto navrhovaného zákona a tejto novelizácie zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky odstrániť v Zákonníku práce nedostatočnú ochranu poslancov narušenú najmä novelou zákona č. 210/2003 Z. z., ktorá vzišla v podstate tou Kaníkovou predlohou tohto Zákonníka práce. Čiže všetci dobre vieme, o čo ide. Mnohí ste tuná mali možnosť sedieť v minulosti. Čiže viete, o čo ide, o čom hovorím. A myslím si, že ešte v budúcich vystúpeniach na túto tému bude dostatočne o tomto diskutované a veľa k tomu povedané. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Pán poslanec Brocka, nevieme, ale asi si vašu radu nezoberieme k srdcu, pretože plníme volebné sľuby a vám akosi tie preferencie vôbec nestúpajú. Tak viete, asi to nebude ani opačne fungovať.

    Druhú vec by som chcela povedať, že sa ničím nedotýkame živnostenského zákona a dodržiavame len dohovory Medzinárodnej organizácie práce...

  • Hlasy v sále.

  • Pani Sabolová, nepočujem vás, nech vám zapnú mikrofón. A vlastne dodržiavame len Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 198/2006. Odporúča potláčať zastieraný pracovný pomer.

    A na margo ďalšej vety by som povedala. Pán Kaník nám už niečo predviedol, viete, že nám môže závidieť. No môže závidieť len to, že on sa nepustil do tej novelizácie Zákonníka práce, pretože ak by tá dopadla, tak ako zákon o poistení č. 461/2003 Z. z., o prehodnocovaní invalidných dôchodkov, to by len bolo škôd napáchaných na týchto občanoch.

    A ešte niečo pre vás, pán Brocka, ak si dobre prečítate názov v Zákonníku práce Rodičovská dovolenka. Pýtam sa, no čo to je rodič. No predsa rodič je otec aj matka. Pred chvíľou pani Radičová uviedla príklad, ja nechcem byť takáto, ale opýtam sa, no kto môže byť rodič. No otec a matka, čiže jeden z nich môže tú rodičovskú dovolenku mať. A nevymedzujeme pojem, že to môže byť otec. Ďakujem.

  • Nech sa páči, reakcie na faktické poznámky, pán poslanec Brocka.

  • Tie reakcie boli tak rôznorodé, že priznám sa, že ten čas, ktorý je na to určený, nedokážem v tejto chvíli zmysluplne využiť. A preto by som chcel všetkým poďakovať za pozornosť, ktorú mi venovali počas môjho vystúpenia.

    Už som sa zmieril s tým, že poslancov vládnej koalície asi nepresvedčím svojimi návrhmi, ktoré tu predkladám v parlamente, ale chcel by som aspoň upriamiť vašu pozornosť na názory vašich koaličných partnerov, ktoré som zaregistroval, že sa s nimi zhodnem v niektorých otázkach. A majú rovnako alebo podobný pohľad na váš návrh novely Zákonníka práce, ktorý tu prerokúvame. Takže keď už na mňa nedáte, pani Vaľová, porozprávajte sa s kolegami zo SNS a HZDS.

  • Všetko, pán poslanec? Ďakujem.

    Nech sa páči, ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa k pripravovanej novele Zákonníka práce vyjadrila v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja.

    Pán poslanec, vy ste vo svojom výstupe sa vrátili trošičku do minulosti, dovoľte, aby som aj ja na začiatku povedala zopár slov. Zhodou okolností som bola spoločnou spravodajkyňou pri prerokovaní novely Zákonníka práce aj počas prvej Dzurindovej vlády, keď návrh Zákonníka práce predkladal pán minister Magvaši, aj počas jeho druhej vlády, keď návrh Zákonníka práce predkladal pán minister Kaník. To znamená, zažila som aj ľavicového ministra, aj pravicového ministra. A musím vám povedať, že som nesedela pasívne v tom výbore pre sociálne veci a bývanie už aj kvôli tomu, že som bola spoločnou spravodajkyňou. Viem, čo to bolo, prijať tento zákon, čo to bolo, vylepšiť ten zákon s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prišli hlavne na výbor pre sociálne veci a bývanie. A s ľútosťou musím konštatovať, že mi v tom nevie dať za pravdu len jeden jediný poslanec, a to pán predseda súčasného výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian, pretože z tých bývalých poslancov, ktorí v tom čase boli v našom výbore, tu teraz nesedí nikto, pretože pani poslankyňa, exposlankyňa Angyalová minulý mesiac odišla.

    Hovorím to kvôli tomu, že tu odznelo z úst poslankyne Laššákovej, že vtedy tu nebola ochota na diskusiu a nebola ochota počúvať partnerov. No ja teraz sa vrátim k prerokovaniu novely Zákonníka práce dvoma kratučkými výstupmi mojich kolegov, ktoré odzneli v tomto pléne 9. apríla 2003, teda počas ministrovania pána ministra Kaníka. Budem krátka. A pretože klasici sa majú citovať doslova, tak som si dala vytiahnuť stenografický záznam. Vystúpil najprv pán poslanec, ktorý povedal: „Dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k návrhu novely Zákonníka práce. V prvom rade oceňujem dohodu sociálnych partnerov o tom, že naozaj pracovné právo začne byť o niečo flexibilnejšie na Slovensku.“ Čo myslíte, kto to povedal? No asi niektorý pravicový politik? Nie, pán poslanec Madej, povedali ste to vy. Druhé vystúpenie tiež citujem doslova, mám to tu, takže môžete si to prezrieť a nie je to vytiahnuté z kontextu, pretože tu bola vaša prvá veta: „Rozhodnutia a riešenia prijaté na základe spoločenského konsenzu sú pre štát a spoločnosť akceptovanejšie a z dlhodobého hľadiska aj trvácnejšie. Do tejto kategórie čiastočne spadá aj navrhovaná novela Zákonníka práce. Počiatočná zrážka s niektorými predstaviteľmi sociálneho ignorantstva a trvalého populizmu (tento rast predovšetkým z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny) zosobnenými najmä v postave nového ministra Ľudovíta Kaníka, chvalabohu, nakoniec viedla k spomínanému konsenzu. Spoločenská rovnosť a spravodlivosť znamená v prvom rade zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých členov spoločnosti vrátane motivácie občana zapojiť sa do pracovného procesu. Dôležitú úlohu v dosiahnutí pravidiel hry tu zohráva aj Zákonník práce. Nie je možné nadradiť zamestnanca, resp. z druhej strany zamestnávateľa vo svojich právach voči tomu druhému, žiadne práva bez povinnosti a žiadne povinnosti bez práva. Zo strany štátu to však vyžaduje vytváranie rámcových podmienok vzájomne participujúcej spoluzodpovednosti a taktiež súdržnosti. Napokon len občan, či už v postavení zamestnanca, resp. zamestnávateľa, ktorý disponuje aspoň minimálnymi sociálnymi a materiálnymi istotami, je schopný využiť svoju šancu pre svoje právne zaistenú slobodu, a tak ju aj premeniť na vlastnú sociálnu istotu. Demokracia môže byť dlhodobo stabilná len vtedy, ak sú na nej zainteresovaní všetci občania rovnakými právami a rovnakými povinnosťami. V tejto oblasti aj Zákonník práce,“ chvalabohu, podčiarkujem, „vytvára podmienky pre spoločenskú súdržnosť, pre vyváženú spoluzodpovednosť zamestnanca, ale aj zamestnávateľa, pre bezpečnosť a ochranu pracovného miesta i pre efektívne podnikanie. Strana Smer podporí predložený návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú vyvážene chrániť záujmy tak zamestnávateľa, ako aj zamestnanca.“ Moja otázka je takisto ako pred chvíľou, kto to asi mohol povedať. No bol to pán poslanec Dušan Čaplovič, dnešný podpredseda vlády pre európske záležitosti.

    Ja to čítam z diskusií, ktoré tu odzneli, a preto, že sú to autentické stenografické výpisy. To bola minulosť a teraz sa vrátim do súčasnosti. Prerokúvame vládny návrh novely Zákonníka práce. Prerokúvame v tejto snemovni zákon roka. Vidíme, koaliční partneri chýbajú, poslanci Slovenskej národnej strany nie sú prítomní. No a, ako vidím, nateraz tu zostal len jediný poslanec z Ľudovej strany – HZDS, pán poslanec Kotian. Dokonca do rozpravy za kluby sa písomne neprihlásil ani jeden poslanec z Hnutia za demokratické Slovensko. To už niečo znamená. Znamená to, že do Národnej rady išla novela Zákonníka práce jednak bez dohody sociálnych partnerov, ale, čo je nemenej dôležité, výhrady k nemu mali aj koaliční partneri Smeru. Takže najväčšia vládna strana Smer zostala úplne sama. Pán premiér Fico vtedy keď v médiách obhajoval návrh novely Zákonníka práce, to bolo vtedy, keď sa do nemenovaného bulvárneho časopisu dostal návrh novely Zákonníka práce a medzi jeho vetami bola jedna veta: „Uvidíme v Národnej rade, kto za koho kope.“ No neviem, za koho kope pán premiér. Momentálne by ma to asi ani nemuselo zaujímať, ale pretože je premiérom Slovenskej republiky, zaujíma ma to. Ale jedno viem, poslanci Strany maďarskej koalície prijímajú zákony v prospech občanov, mohla by som povedať, že ich prijímajú v prospech našich voličov, ale ak vtedy, keď poslanec hlasuje za zákon, nemôže si byť istý, či to bude dobré, ale aj zlé len pre svojich voličov.

    Vládny návrh novely Zákonníka práce neprináša žiadne pozitívne opatrenia v riešení kľúčových potrieb slovenského trhu práce, a síce nepodporuje ďalší pokles nezamestnanosti. Keď sa prijímal návrh novely Zákonníka práce v roku 2003, tak nezamestnanosť na Slovensku bola nad 20 %, aspoň v priemere, a prijal sa ten „neoliberálny“ Zákonník práce, ktorý „nerieši nič a robí len zlo pre Slovensko“, no posledné štatistické ukazovatele hovoria o tom, že nezamestnanosť na Slovensku je 8,9 %.

    Po druhé. Nezmierňuje regionálne rozdiely, čo je pre nás veľmi dôležité, pretože určite s radosťou sa pozeráme na štatistické ukazovatele v Bratislavskom kraji, v Trnavskom kraji a sčasti aj v Nitrianskom kraji, ale morí nás vysoké percento nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji, Košickom, Prešovskom. A mohla by som spomínať aj okresy, kde je tá nezamestnanosť ešte aj teraz vysoká. Mysleli sme, že keď sa už predloží takýto návrh Zákonníka práce, tak bude to riešiť aj túto záležitosť. Ale už tu bolo povedané mojimi predrečníkmi, že pretože sa zvýši cena práce, túto problematiku ani nový Zákonník práce nevyrieši.

    Ale neprichádza ani s novými nástrojmi pre podporu flexibilného zamestnávania, napr. rodičov na rodičovskej dovolenke. Prípravu a predloženie novely nesprevádzala analýza jej dopadov na zamestnanosť, podnikateľské a investičné prostredie, ako ani dopadov na hospodársky rast.

    Navrhovaná novela je v právnom rozpore s tým, čo deklaruje vo svojej dôvodovej správe, a síce, že má ambíciu prehĺbiť zmluvnú slobodu pri dohadovaní pracovných podmienok. Naopak, zužuje zmluvnú slobodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Jej hlavným znakom je neúmerne posilňovanie odborárskych privilégií a návrat pracovnoprávnej legislatívy do praxe, ktorá sa neosvedčila a zlyhala. Áno, toto je vážny problém. A strana Smer sa musí nejako odvďačiť tým odborárskym bossom, ktorí v predvolebnej kampani a počas volebnej kampane silno podporovali túto stranu. Ale musí sa odvďačiť asi len tým odborárskym bossom, pretože až tak dobre nerozumiem logike opatrení, ktoré posilňujú postavenie odborov, o ktorých je väčšina občanov Slovenska presvedčená, že nedokážu obhajovať záujmy zamestnancov. Robili sa dva nezávislé prieskumy. Robila to agentúra FOCUS, kde 64 % oslovených respondentov vyjadrilo názor, že odbory nedokážu alebo skôr nedokážu obhajovať záujmy zamestnancov. Marcový prieskum GfK hovorí o tom, že približne 55 % opýtaných si myslí, že slovenské odbory nevedia dostatočne účinne a odborne zastupovať záujmy pracujúcich. A teraz poviem aj jeden praktický príklad. Z médií je známe aspoň pre toho, kto sa touto problematikou zaoberá, príklad podniku OZETA NEO Trenčín, kde prišli o zamestnanie z dôvodu krachu podniku stovky zamestnancov, ktorí majú nárok na dvojmesačné odstupné, pričom odboroví funkcionári majú nárok na šesťmesačné odstupné, ktoré ešte chceli zvýšiť o ďalšie dva mesiace. Miesto toho, aby sa zaujímali o zamestnancov, zaujímala ich len výška svojho odstupného. No, žiaľ, to je zrkadlo našich odborových funkcionárov.

    A teraz dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým paragrafom podrobnejšie.

    Hovorilo sa tu už o závislej práci. Treba povedať, že tu došlo k posunu oproti tomu, čo bolo predložené jednak do pripomienkového konania, a potom k posunu po rokovaní tripartity, keď sa to dostalo na rokovanie vlády. Ale ešte to stále nie je vyriešené. A ja by som mala jednu konkrétnu otázku, pani ministerka, pretože podľa predlohy neviem na to odpoveď: Naši asistenti alebo poslaneckí asistenti robia na nútenú živnosť alebo ako je to vyriešené? Teraz neviem, ako je to na ministerstvách, ale v minulom volebnom období mnoho ľudí robilo na ministerstvách práve na základe živnosti. Takže to je konkrétna otázka, na ktorú by som chcela konkrétnu odpoveď, či to je v súlade so závislou prácou, ktorá je uvedená v novele Zákonníka práce.

    Ďalšia sporná novela, už som o tom hovorila, je to ochrana a privilégiá odborárov. Čo navrhuje novela? Navrhuje sa povinnosť zamestnávateľa uvoľniť odborového funkcionára na výkon odborárskej činnosti s plnou náhradou mzdy. Navrhuje sa predĺžiť ochranu odborových funkcionárov zo šiestich mesiacov na jeden rok. Čo to spôsobí? Zamestnávatelia budú mať zo zákona povinnosť financovať odborárskych funkcionárov, zatiaľ čo v súčasnosti je táto možnosť ponechaná na kolektívne vyjednávanie. Pôjde o zvyšovanie nákladov zamestnávateľa na úkor ostatných zamestnancov, ktorí nie sú odborárski funkcionári. Buď prostriedky budú podnikom chýbať na nové investície, ktoré môžu vytvoriť pracovné miesta, alebo bude krátený mzdový fond, čo negatívne ovplyvní výšku miezd ostatných pracujúcich zamestnancov. Odboroví funkcionári budú mať neprimerane vysokú mieru ochrany v porovnaní s bežnými zamestnancami. To som už pred chvíľou spomenula.

    To bola ochrana a privilégiá odborárov a teraz sú to právomoci odborov. Čo navrhuje novela? Sčasti sa tam vyriešilo, ale ešte to tam zostalo nedoriešené, kompetencie odborov schvaľovať normy spotreby práce. Čo to spôsobí? Neúmerné zvyšovanie zase právomocí odborov.

    Zastupovanie zamestnancov. Čo navrhuje novela? Právo na kolektívne vyjednávanie, spolurozhodovanie a kontrolnú činnosť podniku budú mať iba odbory. Zamestnaneckým radám sa táto kompetencia spolurozhodovať berie. Čo to spôsobí? Spôsobí to likvidáciu zamestnaneckých rád, ktoré stratia opodstatnenosť, keďže budú zbavené podstatných kompetencií. Dôvodom je strach odborov z poklesu svojej členskej základne a z konkurencie zo strany zamestnaneckých rád.

    Ale mohla by som spomínať ďalšie body, čo navrhuje novela, čo sa týka odstupného a odchodného, zaviesť súbeh odstupného a odchodného, rozhodnutie pracovného času, povinnosť dohody s odborármi pri rozvrhnutí pracovného času, minimálne mzdové nároky, ale na to bude pôda pri druhom čítaní jednak vo výboroch a jednak aj poslaneckými iniciatívami.

    Treba povedať, že opozičné poslanecké kluby sa dohodli, že každý klub dá dvoch odborníkov, ktorí pripravia balík pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa pokúsime prijať jednak na rokovaní výboru a, keď to nepôjde, 15 podpismi. Prečo? Pretože pán premiér vtedy, keď táto novela prišla do vlády, teda najprv išla do vlády a potom do Národnej rady, na margo tých kritických poznámok, že nie je dohoda, povedal, že áno, síce nie je dohoda s dvomi vládnymi stranami, ale že však je úlohou poslancov, aby tento návrh vylepšili. Takže my ho berieme za slovo a pokúsime sa tento návrh vylepšiť.

    Nie je celkom jasný ani § 96, už to bolo tiež spomenuté, čo sa týka práce nadčasov. A ja tiež spomeniem len zdravotníckych pracovníkov. Povedal to aj pán predseda výboru Halecký a vieme to všetci, že by to znamenalo nárast lekárov o približne 1 500. Neviem, ako sa s týmto vysporiadame. Dokonca pán minister Valentovič v tomto zmysle tiež svoje povedal, prezentoval svoje obavy.

    Ale, by som povedala, aj niektoré pozitívne veci, samozrejme, sú tam, ktoré podporíme a ktoré vítame. Objavila sa tam prvýkrát telepráca, podporíme to. Podporíme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré dokážu zladiť pracovný a rodinný život jednotlivca, ktoré vytvoria pružnejší trh práce, no musíme to tam nájsť, podporia zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných žien po 45. roku veku a mužov po 50. roku veku. A podporíme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré potlačia alebo znížia čiernu prácu. Myslím si, že v tomto ohľade budeme otvorení.

    Ale tak, ako je návrh novely Zákonníka práce predložený teda v tejto podobe, je pre poslancov Strany maďarskej koalície neprijateľný. Nebudeme hlasovať za tento návrh novely zákona, aby sa to posunulo do druhého čítania. A, pán spravodajca, v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že vráti tento návrh novely Zákonníka práce na prepracovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia pán poslanec Madej, Novotný, Laššáková, Senko, Kahanec, pani Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa Sárközy, čím ďalej, tým viac ma mrzí, že stúpa počet nekorektných vystúpení z vašej strany. Musím trvať na tom, že ten úvod, ktorý ste povedali, je vytrhnutý z kontextu a jedno, čo je nekorektné, som vás trikrát vyzýval, aby ste povedali, ako dopadlo záverečné hlasovanie o novele č. 210/2003 Z. z., tzv. Kaníkovej novele. Smer túto novelu nepodporil. Takže myslím si, že v tomto je jasný výsledok.

    Čo sa týka spoločenskej objednávky, spoločenskej objednávky na tieto zmeny, môžeme citovať napr. z prieskumu Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, kde napr. sa respondenti vyjadrili tak, že súčasný Zákonník práce 49 % respondentov označilo, že chráni práva zamestnancov nedostatočne, 49 % respondentov. Dokonca 73 % respondentov v tomto prieskume označilo, že súčasní zamestnávatelia zneužívajú Zákonník práce.

    A ešte jedna vec k tomu spoločenskému konsenzu. Naozaj ja niekedy mám pocit, že často sa nerozumieme, koalícia a opozícia, ale to je snáď jasné, ale niekedy si nevieme pochopiť ani niektoré fakty. Spoločenský konsenzus v roku 2003 znamenal, pani poslankyňa, niekoľkodňovú okupáciu ministerstva práce, znamenal demonštrácie na Námestí SNP, znamenal demonštrácie pred Úradom vlády. A v tom čase ešte proti Zákonníku práce boli vyvíjané nátlakové aktivity, ktorými bola snaha v rámci toho zabrániť priechodu jednotlivých prechodov. Toto bol konsenzus.

  • Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Sárközy, kde hovorila o lekároch, ktorých budeme potrebovať v nemocniciach. Naozaj sa to kvantifikuje podľa materiálov ministerstva zdravotníctva niekde okolo 1 000 – 1 500 lekárov. A, pokračoval by som tam, kde som skončil faktickou poznámkou na pani poslankyňu Radičovú, my tých lekárov dneska nemáme. No nemáme ich, lebo na oddelení intenzívnej medicíny potrebujeme erudovaného intenzivistu, ktorý bude v noci sám slúžiť. A dneska na pracovnom trhu voľných intenzivistov nemáme. Takže začnú veľmi vážne problémy, kde nebudeme vedieť postaviť trojzmennú prevádzku. Omnoho väčšie problémy budú v malých nemocniciach. A tak to budú zrejme musieť riešiť riaditelia rôznymi čiastočnými úväzkami, že teda lekári z jednej nemocnice budú nadsluhovať v druhej a naopak, čo sa bude veľmi ťažko dať zrealizovať pri zošnurovanom Zákonníku práce. Takže som trošku prekvapený z toho, že ministerstvo zdravotníctva nebije na poplach, lebo tu vôbec nejde o vybíjanie politickej agendy z tejto témy, ale o to, že my proste toľko voľných špecialistov, ktorí sa ponevierajú niekde na úradoch práce ako nezamestnaní a ihneď vedia byť zamestnaní v nemocnici, nemáme. To je problém, s ktorým sa boria mnohé malé nemocnice, že na chirurgickom oddelení majú štyroch lekárov a majú problém postaviť služby v priebehu celého mesiaca. A teraz budú potrebovať ďalších dvoch. Kde ich zoberú? Odkiaľ ich zamestnajú? Už ani nehovorím o tom, aký to vyvolá tlak na mzdy, o čom ešte zrejme budem v nejakej ďalšej faktickej poznámke hovoriť, kde na jednej strane chceme zvyšovať platy, na druhej strane vlastne platy v dôsledku toho, že lekári si nebudú vedieť zarobiť prostredníctvom služieb, znížime. Takže tu sa dostávame skoro do neriešiteľnej situácie pri 9-percentnom alebo 10-percentnom náraste...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja som, samozrejme, neočakávala, že budete predloženú novelu Zákonníka práce chváliť. Ale už je trápne počúvať to neustále spájanie Smeru s odborárskymi bossmi a to vôbec celé vyjadrovanie. Fakt je, že mali by ste si už tieto poznámky odpustiť. Sú to obyčajné trápnosti, pretože bežne vo svete je sociálny dialóg, bežne sa uzatvárajú kolektívne zmluvy. Mohla by som poukázať na celý rad odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce. Takže naša novela Zákonníka práce je skutočne štandardná. Taká je, aká je aj v ostatných krajinách Európskej únie. Ja si myslím, že zamestnanci potrebujú ochranu. Bežne máme zmapované, že skutočne na základe toho, čo sa teraz v pracovnoprávnej oblasti deje, ako postupujú zamestnávatelia, ako zneužívajú svoje dominantné postavenie, treba s tým niečo robiť. A sme sociálnodemokratická strana a toto vyplýva z nášho programu a takisto aj z programového vyhlásenia vlády. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Senko s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som tiež chcel zareagovať podobným spôsobom ako pani Laššáková, pretože Zákonník práce, tak ako je tu prezentovaný zo strany opozície, vytvára dojem strašiaka. Nie je to pravda. Smer spoločne so svojimi koaličnými partnermi prijal isté programové vyhlásenie. My sa nehanbíme za to, že vytvárame lepšie podmienky pre občanov, zamestnancov. Vôbec sa za tieto naše snahy nehanbíme.

    Pani poslankyňa aj predchádzajúci poslanci, ktorí tu vystupovali, sa dotkli problému závislej práce. Viete, že mnoho živností v predchádzajúcom období bolo vynútených. Choďte sa pozrieť do obchodov, koľko tam robí na živnosť predavačiek. Choďte sa pozrieť do reštaurácií, koľko tam robí na živnosť čašníkov, kuchárov, upratovačiek. Takže ide možno o tieto skupiny obyvateľstva, o ktorých hovorím a ktoré, ak náhodou to počúvajú, vedia veľmi dobre a chápu, o čo ide, a vedia, že sme na ich strane. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa určite nespomínala tie privilégiá odborárov len tak bezdôvodne. A predpokladám, že určite by ich ani nespomenula, ak by títo odborári neboli na báze straníckej, ak by boli apolitickí. V tomto jej príhovore však zazneli aj iné slová, zazneli slová, kde hovorila o konkrétnych faktoch. A hovorila o tom, čo je ochotná podporiť. A hovorila aj o tom, čo nie je ochotná podporiť. Ja som na druhej strane registroval práve pána Haleckého, ktorého spomenula, ktorý možno hádam jediný sa vyjadril úplne konkrétne k faktom a problémom v zdravotníctve súvisiacim so Zákonníkom práce.

    A povedala tam ešte jednu vážnu vec a to je asi hlavný problém, či sme ochotní sa navzájom počúvať, či sme ochotní si navzájom porozumieť a či sme ochotní pristúpiť na diskusiu. A to bolo vidno veľmi často. Vidno to často na výboroch a vidno to často aj pri niektorých vážnych bodoch. Toto sa volá zákon roka. Pri rozpočte, ktorý bol určite zákonom roka, to bolo podobne. Veď tam nebola ochota ani na obhajobu, ani na diskusiu, ani na zdôvodnenie. Ale zrejme už žijeme v takom čase, že, pani poslankyňa, asi ani tie autentické a stenografické záznamy nie sú celkom pravdivé, lebo zrejme ak príde nejaký nový hovorca, tak vám to určite, pani poslankyňa, vysvetlí, čo bolo tým myslené a ako to bolo myslené. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Mušková.

  • Pani poslankyňa vo svojom vystúpení vyslovila obavu zo zvýšenia nezamestnanosti. Pritom ale určite vie a všimla si teda, že v pripravovanom návrhu zákona je obsiahnuté a pripravujú sa aj iné opatrenia na aktívnu politiku trhu práce. Trebárs ráta sa aj s investičnými stimulmi pre zahraničných investorov, z Európskeho sociálneho fondu, za spolupráce ministerstva hospodárstva sa ráta s novou formou prípravy nových pracovných miest a tak ďalej.

    Tiež pani poslankyňa ešte upozornila, že dnes nás morí v mnohých oblastiach nezamestnanosť. No ja si jej dovolím pripomenúť, že ešte by nás morila oveľa viac, keby sa nešťastnou politikou v minulosti doslova nevyháňali mnohí ľudia za prácou do zahraničia, čo má katastrofálne dopady na mnohé rodiny, o ktorých tiež pani poslankyňa teraz hovorila.

    Ak sa tu hovorilo, že existujúci Zákonník práce je vyvážený a ochraňuje aj zamestnancov, poviem len jeden jediný príklad, a to zo školstva, ktorým sa zaoberám. O akej ochrane môžeme hovoriť, ak dnes množstvo učiteľov je prijímaných do zamestnania na desať mesiacov školského roka a dva mesiace prázdnin musia absolvovať na úrade práce? Takýto človek nemá trvalý pobyt a nemá možnosť si zobrať ani len takú obyčajnú pôžičku, napr. na kúpu televízora. To je všetko.

  • Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí mali faktické poznámky. Asi na všetko reagovať mi nezvýši čas.

    Pán poslanec Madej, vy ste hovorili, že moje vystupovanie bolo nekorektné. Ja som citovala stenografický záznam a citovala som názory poslancov, ich vlastné názory. Nehovorila som o tom, ako potom hlasovali. Samozrejme, potom prišlo rozhodnutie poslaneckého klubu a to hlasovanie bolo iné. Ale myslím si, že v minulom volebnom období to aspoň bolo zvykom, že poslanec aj opozičný mohol povedať svoj názor.

    Pán poslanec Novotný, k tomu som sa vyjadrila. Myslím si, že je to vážna záležitosť, ktorú bude treba riešiť.

    No, pani poslankyňa Laššáková, vy ste hovorili, že už tí odborári sú trápni. Nuž súhlasím s vami.

    Pán poslanec Senko, vy ste povedali, že fakticky je to v programovom vyhlásení a prečo s tým máme my problém. No preto, že programové vyhlásenie vlády, aspoň doteraz tu bývalo tak zvykom a bolo to aj teraz, prijímala koalícia, tak myslím si, že opozícia nemusí plniť programové vyhlásenie vlády. Nikde to na svete nie je.

    Pán poslanec Kahanec, ďakujem za pripomienku, už som sa k tomu vyjadrila.

    Pani poslankyňa Mušková, k tomu, čo ste povedali, že koľko ľudí muselo odchádzať za prácou do zahraničia. Je to pravda. Ale pán premiér asi minulý týždeň sa dal počuť počas osláv 1. mája s pompéznymi oslavami, že no tak keď chcú odísť, nech idú. Tak k tomu len toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ako ďalší je v rozprave prihlásený pán podpredseda Národnej rady Číž.

  • Hlasy v sále.

  • Pán podpredseda, chcem sa spýtať vzhľadom na to, že jeho vystúpenie určite bude presahovať 19.00 hodinu, či je všeobecný súhlas, aby začínal až ráno.

  • Reakcia z pléna.

  • Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine vystúpením pána podpredsedu Číža.

  • Hlasy v sále.

  • Ale, pani poslankyňa, keby rozsah vystúpenia pána podpredsedu nestačil pre objasnenie našich zámerov, tak on si určite nájde čas.

    Ďakujem pekne, príjemný večer, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.47 hodine.