• Pekné dobré ráno, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze Národnej rady.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne poslanci Andruskó, Bastrnák, Džurina, Jarjabek, Pásztor, Rafaj a Slafkovský.

    Budeme teraz v druhom čítaní rokovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač pod č. 208. Informáciu o priebehu rokovania vo výboroch máte ako tlač 208a.

    Pán minister obrany František Kašický odôvodní návrh zákona.

  • Ruch v sále.

  • Kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poznatkov aplikačnej praxe vyplynula potreba precizovania niektorých ustanovení zákona č. 346/2005 Z. z., zavedenie nových inštitútov do systému personálneho manažmentu a odstránenie čiastkových nepresností. Navrhované znenie zákona, ktoré máte pred sebou, má na jednej strane vytvoriť optimálne podmienky na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka. Na druhej strane je nevyhnutné, aby tento zavedený systém personálneho manažmentu aj vytváral podmienky na dôsledný postih profesionálnych vojakov, ktorí si neplnia určené služobné úlohy alebo sa snažia účelovým konaním zneužívať tento systém.

    V krátkosti zopakujem oblasti, v ktorých sa navrhované zmeny predovšetkým týkajú:

    - Zavádza sa príplatok za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru, ktorý má finančne kompenzovať náročnosť služby profesionálnych vojakov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na takomto výcviku, a príplatok za výkon služby vo Vojenskej polícii.

    - Dopĺňajú sa ustanovenia o odoberaní biologickej vzorky profesionálnemu vojakovi na účely identifikácie.

    - Navrhuje sa taktiež, aby príspevok na bývanie poberali podľa podmienok určených týmto zákonom všetci profesionálni vojaci.

    - Služobný pomer profesionálneho vojaka sa má podľa návrhu tohto zákona skončiť obligatórne aj z dôvodu opakovaného užitia omamných a psychotropných látok aj mimo výkonu služby. Tiež má byť profesionálny vojak prepustený, ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch nesplní v určených termínoch požadované normy z pohybovej výkonnosti. Zavádza sa taktiež možnosť prepustenia profesionálneho vojaka zo štátnej služby, ak opakovane v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov porušil niektorú zo základných povinností.

    - Taxatívne sa vymedzuje rozsah služobného času a služobnej pohotovosti, pretože platný zákon neustanovuje maximálnu dĺžku služobnej pohotovosti a ustanovenie o vykonávaní štátnej služby nad určený čas vytvára priestor na subjektívne rozhodovanie.

    - Navrhuje sa taktiež vyplácanie cestovných náhrad po celý čas odlúčenia profesionálneho vojaka od jeho rodiny bez časového obmedzenia, a to v súvislosti s požadovanou mobilitou príslušníkov ozbrojených síl a nie ako podľa platného zákona najdlhšie po dobu 12 mesiacov od priznania náhrad.

    - Súčasne chcem upozorniť, že sa dopĺňajú ustanovenia zákona, podľa ktorých je vedúci služobného úradu oprávnený vydať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, chvíľočku vás poprosím.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás ešte raz požiadať o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem vám pekne.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dopĺňajú sa ustanovenia zákona, podľa ktorých je vedúci služobného úradu oprávnený vydať personálny rozkaz v niektorých právnych vzťahoch profesionálneho vojaka, ktorý nemusí mať náležitosti rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní.

    Zvýšené finančné náklady vyplývajúce zo zmeny tohto zákona ministerstvo obrany pokryje z vlastných zdrojov. Rozpočtové nároky návrhu zákona sme prispôsobili našim možnostiam a zohľadnili už pri tvorbe rozpočtu na tento rok.

    S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v informácii o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch súhlasím.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadam vás o podporu a o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určený spravodajca je pán poslanec Ján Kovarčík. Poprosím ho, aby nás informoval o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 286 z 22. marca 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 208), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 208), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie, rokoval 9. mája 2007 o spoločnej správe na svojej 15. schôdzi. Spoločnú správu neschválil, pretože výbor nebol uznášaniaschopný (§ 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), z počtu všetkých poslancov 12 bolo prítomných iba 6.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky určil mňa ako spoločného spravodajcu informovať Národnú radu o priebehu a výsledkoch rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ako spravodajca odporúčam hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch uvedených v informácii spoločne s odporúčaním tieto schváliť.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému zákonu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Damborská a pán poslanec Jasaň, Dubravay, pán poslanec Liška. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Damborská.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegynky, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 208).

    K článku II:

    Doterajší text sa označuje ako bod 1. Za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: V § 31 ods. 2 znie: „(2) Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, môže odvolať predstaveného aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, odvolá na návrh štatutárneho orgánu alebo predstaveného v politickej funkcii predstaveného aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môže odvolať predstaveného aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môže odvolať na návrh predstaveného v politickej funkcii predstaveného v jeho riadiacej pôsobnosti aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabezpečí jednotný princíp odvolávania predstavených na ministerstvách, ostatných ústredných orgánoch štátnej správy a všetkých orgánoch miestnej štátnej správy vrátane tých, ktoré nie sú služobnými úradmi. Súčasný princíp odvolávania predstavených v priamej riadiacej pôsobnosti vedúcim služobného úradu sa nemôže uplatňovať v orgánoch miestnej štátnej správy, ktoré nie sú služobnými úradmi. Prednosta orgánu miestnej štátnej správy takúto kompetenciu nemá, a preto sa navrhuje zveriť tieto úlohy do pôsobnosti vedúceho služobného úradu, ktorým je štatutárny orgán. Cieľom predloženého návrhu je teda vytvoriť štandardné riadiace vzťahy, ktoré sú dôležité pre efektívne fungovanie úradu a umožniť realizáciu politiky zodpovednosti v rámci organizačnej štruktúry úradu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Jasaň.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 208).

    Za § 39 sa vkladá § 39a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    „§ 39a Zapožičanie hodnosti

    (1) Profesionálnemu vojakovi ustanovenému do funkcie, na ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú dosiahol, minister môže na dobu výkonu funkcie zapožičať vyššiu hodnosť.

    (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na zapožičanie generálskej hodnosti.

    (3) Zapožičanie hodnosti sa uvedie v personálnom rozkaze.

    (4) Profesionálny vojak má počas zapožičania hodnosti práva a povinnosti spojené s touto hodnosťou.“

    Odôvodnenie: Ustanovením sa zavádza inštitút zapožičania vyššej hodnosti pre profesionálnych vojakov, ktorí v súlade so zákonom sú ustanovení do funkcie s vyššou plánovanou hodnosťou. Rozhodnutie o zapožičaní vyššej hodnosti je viazané výlučne na personálnu právomoc ministra.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Dubravay.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, pán minister, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov pána Emila Vestenického, Valentína Švidroňa a Petra Dubravaya k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 208).

    V prvej časti za bod 15 sa vkladá nový bod 16, ktorý znie: V § 12 sa ods. 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie: „h) poskytovanie veterinárnej starostlivosti v štátnych veterinárnych zariadeniach, v neštátnych veterinárnych zariadeniach“ a tak ďalej. Ďalšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Povolenie tejto činnosti je pre veterinárnych pracovníkov potrebné z dôvodu udržania a zvyšovania svojej odbornej erudície, zachovania praktických návykov a udržania kontaktu s vývojom nových liečebných postupov a používaných liečiv. Navrhovaná úprava nemá vplyv na potrebu finančných prostriedkov.

    V druhej časti bod 166 znie, § 103, budem číslovať jednotlivé časti:

    „(1) Profesionálneho vojaka môže vedúci služobného úradu vyslať na stáž na nevyhnutne potrebný čas najviac na 6 mesiacov za obdobie 12 mesiacov na získanie potrebných skúseností do iného miesta výkonu štátnej služby, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, ak tento zákon neustanovuje inak.

    (2) Ak si to situácia vyžaduje, vedúci služobného úradu môže profesionálneho vojaka vyslať na stáž, ak s tým profesionálny vojak súhlasí, aj na čas dlhší ako 6 mesiacov, najdlhšie však na 1 rok na získanie potrebných skúseností do iného miesta výkonu štátnej služby.

    (3) Profesionálny vojak, ktorý je ustanovený do funkcie vo vojenskom zdravotníctve, absolvuje stáž vo vzdelávacej ustanovizni alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo veterinárnej starostlivosti s cieľom ďalšieho vzdelávania podľa osobitného predpisu30a) alebo s cieľom udržiavania odbornej spôsobilosti na výkon odborných pracovných činností v zdravotníctve30b) alebo na výkon odborných veterinárnych činností30c). Stáž sa vykonáva formou teoretickej prípravy alebo formou odbornej praxe.

    (4) Podmienky na výkon stáže a jej rozsah podľa odseku 3 ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

    (5) Na stáž sa primerane vzťahujú ustanovenia § 101 a 102.“

    Odôvodnenie: Pre profesionálnych vojakov vojenského zdravotníctva sa ustanovuje povinnosť vykonávať odbornú zdravotnícku alebo veterinárnu prax. Rozsah praxe ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

    V 3. časti pozmeňujúceho návrhu v bode 235 sa § 215a dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Profesionálny vojak, na ktorého sa nevzťahuje § 201 a ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona ustanovený do funkcie vo vojenskom zdravotníctve, pre ktorej výkon nespĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu, sa do 31. decembra 2007 prepustí zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v súlade s ustanovením § 70 ods. 1 písm. g), ak ho nemožno ustanoviť do inej voľnej funkcie.“

    Odôvodnenie: V súčasnosti sú vo vojenskom zdravotníctve zaradení profesionálni vojaci, ktorí po účinnosti platného zákona nespĺňajú kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu, ale z technických dôvodov neboli prepustení zo služobného pomeru v súlade s ustanovením § 202 ods. 1 platného zákona.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, po dôslednom preštudovaní navrhovaného zákona sme v skupine s pánom poslancom Švidroňom a Vestenickým pripravili pozmeňujúci návrh k prerokúvanému zákonu č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky tak, ako ho máte k dispozícii v podobe rozdaného návrhu. Naším cieľom bolo zlepšiť postavenie, možnosti vzdelávania, odborného rastu a uplatnenia sa profesionálnych vojakov vojenského zdravotníctva. Obsah návrhu sme podrobne prerokovali s kompetentnými pracovníkmi ministerstva obrany či zdravotnej služby. Prosím za našu skupinu o podporu tohto návrhu, ktorý je v záujme odborníkov zdravotníctva našich ozbrojených síl.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Nech sa páči, pán poslanec Liška ako posledný v rozprave.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k predkladanému návrhu novely zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Je to zákon, ktorý je veľmi dôležitý pre ozbrojené sily, a som veľmi rád, že túto novelu máme dnes na stole, pretože, myslím, že hovorím aj za celý náš klub, keď poviem, že po prijatí tejto novely sa, samozrejme, zlepší to, čo sme nemohli vystihnúť ešte v roku 2005, pretože neboli také skúsenosti a bolo jasné, že vo veľmi krátkom čase musí k takejto novele prísť.

    Je veľmi rozsiahla, má možno nad 200 bodov a ja by som len v krátkosti chcel upozorniť na to, že s niektorými bodmi teda nesúhlasím alebo si myslím, že nie sú správne formulované. Hneď preto by som rád predložil tento pozmeňujúci návrh, ktorý bude znieť:

    V bode 1 vypustiť slovo „ministerstva“. Prečo? Pretože už v 1. vete sa hovorí, že „Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov“ a ďalej sa používa slovo „hlavný úrad“. A v ďalšej vete sa hovorí, že „vedúcim hlavného úradu ministerstva je minister obrany“. No ale potom je to ministerstva a ministerstva. Tiež si myslím, že je správne, keď slovo „ministerstva“ sa odtiaľ dá preč a bude iba „vedúcim hlavného úradu je minister obrany“, lebo sa pod tým rozumie ministerstva a bude to logické a správne.

    Po druhé by som navrhoval, aby sa body 150, 151 a 188 vypustili a v § 138 ods. 3 sa vypustili slová „a na štátnu službu nadčas“. Dôvod je ten, že v tejto navrhovanej novele sa uvažuje s tým, že profesionálnym vojakom sa nebude preplácať nadčas do výšky 5 hodín do týždňa. Ja si nemyslím, že to je správne. Ja si myslím, že základný plat má byť nastavený tak, aby každý vedel, že robí za určitý pracovný čas a každá hodina nadčas má byť preplácaná tak, ako to býva v slušných firmách. Ja som presvedčený, pán minister, že aj terajšie ustanovenie zákona dáva túto možnosť preplácať tieto hodiny nadčas, pretože aký máme rozdiel, keď niekto spraví 4 hodiny nadčas, nedostane zaplatené a ten, čo spraví 5 a pol alebo 6 hodín nadčas, ten to preplatené mať bude. No ja si myslím, že tam môžu vznikať potom na pracovisku nie veľmi dobre medziľudské vzťahy, pretože sa budú ľudia brániť takýmto nadčasom, ktoré by potom nemali mať preplácané.

    Ja len si myslím, že stojí za úvahu toto zvážiť, že to nebudú také veľké finančné prostriedky, ktoré by ministerstvo obrany na toto malo vynakladať, a nakoniec, samozrejme, sa to dá zohľadniť, pretože v krátkej dobe, pokiaľ bude tento trend pokračovať, rast HDP a tak ďalej, tak sa bude musieť pristúpiť, samozrejme, k zvýšeniu základných platov, ktoré máme v súčasnosti v ozbrojených silách, a tam sa dá zohľadniť to, že jednoducho takáto práca nadčas je preplácaná, čiže zvýšenie nebude musieť byť o takú veľkú výšku. A toto si treba zvážiť, pretože už dnes sa budeme stretávať s tým, že nábor do ozbrojených síl, keď sa ozbrojené sily pohybujú na voľnom trhu pracovných miest, je čoraz náročnejší a jednoducho bude dobré, keď tie pravidlá budú jasne stanovené. Jasne stanovené vopred a myslím, že to bude len plusom.

    No a 3. bod sa týka dodatkovej dovolenky. Je to ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že za určitých okolností je nárok na dodatkovú dovolenku, sú tam presne exaktne stanovené tieto veci. Samozrejme, ministerstvo má dať ešte k tomu smernice také, aby bolo jasné v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, kedy to je. Čiže ja si ani nemyslím, že to je dodatková, skôr je to taká už ako keby nároková dovolenka, lebo v 1. vete sa hovorí o nároku, a preto si nemyslím, že je správne, že v tom navrhovanom odseku sa hovorí o tom, že „dodatková dovolenka sa čerpá pred riadnou dovolenkou“, keď už samotný názov hovorí, že je dodatková, pretože sa dáva až vtedy napríklad, keď pracoval príslušník ozbrojených síl čo len rok v takýchto sťažených podmienkach a potom ju dostal. Tak logické je to, že počas toho roka by si tú riadnu dovolenku mal vybrať.

    Nehovorím, že to je optimálne, ten súčasný stav, ale myslím si, že je lepší ako to, čo sa navrhuje, preto by som navrhoval teda bod 162 vypustiť a možno v budúcnosti pristúpiť k ešte iným inštitútom možno, ako je mimoriadna dovolenka, pokiaľ by sme to chceli rozčleňovať, aby sa to nespájalo, a upresniť teda, aj takým spôsob dodatková dovolenka sa bude čerpať a tak, aby nebol strach o to, žeby potom nebola preplácaná z dôvodu toho, že by nebolo možné ju vyčerpať. Lebo ja si myslím, že dodatková dovolenka má slúžiť na to, aby tí príslušníci, ktorí v takomto sťaženom prostredí pracujú, aby jednoducho si vybrali aj riadnu, aj dodatkovú dovolenku, lebo peniaze nemôžu nahradiť ten oddych, ktorý ten človek potrebuje.

    Tak mi dovoľte, aby som tieto pozmeňujúce návrhy dal pánu spravodajcovi. Zvážte, dúfam, že sa vyjadríte k tomu v záverečnej reči, či s nimi súhlasíte, alebo nie.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec, nie sú. Uzatváram rozpravu. Pán minister, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené, ctené poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som zareagoval na vystúpenia, ako aj na niektoré pozmeňujúce návrhy.

    V prvom rade mi dovoľte poďakovať za váš záujem o tento návrh zákona, ktorý je z hľadiska rezortu obrany považovaný za veľmi dôležitý, a za konštruktívne návrhy k vyprecizovaniu niektorých ustanovení tohto zákona.

    Ak dovolíte, bol predložený pozmeňujúci návrh pani poslankyne Damborskej. S týmto nemáme problémy ho podporiť. Takisto ako s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Jasaňa, ktorý rieši problematiku zapožičania hodností. Áno, táto záležitosť je akceptovaná, akceptovateľná a vytvorí lepší predpoklad na vytváranie niektorých personálnych záležitostí a situácií, ktoré môžu v rezorte nastať.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pánov poslancov Petra Dubravaya a Valentína Švidroňa a Emila Vestenického. Áno, je to záležitosť, ktorá sa dotýka profesionálnych vojakov, ktorí majú určitým spôsobom špecifické postavenie v ozbrojených silách, a tento pozmeňujúci návrh dopĺňa tento zákon. Z našej strany nie je problém ho akceptovať. Ďakujem veľmi pekne.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Juraja Lišku, čo sa týka toho prvého, kde sa navrhuje vypustiť slovo „ministerstvo“, z nášho pohľadu ide o legislatívnotechnickú úpravu a nemáme problém ju akceptovať, tento pozmeňujúci návrh.

    Ten druhý, ktorý sa týka vypustenia bodov 150, 151 a 188, teda práca a práca nadčas, tu by som chcel len poznamenať, že už podľa súčasne platného zákona, je to konkrétne § 90, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno až za prácu nadčas, ktorá presiahne tých 5 hodín v týždni. Z uvedeného dôvodu je preto z nášho pohľadu potrebné terminologické zladenie § 90 s § 138, lebo v § 138 ods. 3 je už v platnom zákone uvedené, že služobný plat profesionálneho vojaka je určený už s prihliadnutím na štátnu službu vykonávanú v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a na štátnu službu nadčas. Služobný plat profesionálneho vojaka je tiež určený už s prihliadnutím na služobnú pohotovosť. A potom riešime ďalšiu záležitosť, že za každú ďalšiu hodinu práce nadčas má potom profesionálny vojak nárok na náhradné voľno alebo na preplatenie práce nadčas. Ja by som túto záležitosť neriešil a tento bod z pohľadu rezortu neakceptujeme alebo navrhujem neakceptovať.

    Ten tretí bod, ktorý hovorí o tej dovolenke, musím povedať, že naším návrhom sa sledovalo vytvorenie podmienok na prednostné vyčerpanie práve dodatkovej dovolenky a zosúladenie s predpismi v iných pracovnoprávnych vzťahoch, ale aj napriek uvedenému môžeme s týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasiť.

    Čiže čo sa týka vašich troch pozmeňujúcich návrhov, ohľadne návrhu na vypustenie slova „ministerstva“ odporúčame, čiže bod 1 a 3 áno a bod 2 nie.

    To znamená, ak by som mal urobiť záver, ako som už v úvode svojho vystúpenia povedal, so všetkými bodmi, ktoré sú v informácii Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, s týmito súhlasíme. Súhlasíme taktiež so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené v rozprave, s výnimkou bodu 2 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Juraja Lišku k práci nadčas.

    Záverom k tomuto návrhu, jeho schválením sa vytvoria skutočne ďalšie motivačné faktory pre prácu príslušníkov v ozbrojených silách Slovenskej republiky a takisto sa vytvoria lepšie podmienky na získavanie ďalších príslušníkov ozbrojených síl.

    Ešte raz chcel by som poďakovať všetkým poslancom za ich pripomienky v rámci prerokovania tohto materiálu v rámci jednotlivých výborov, ako aj počas rozpravy. Ešte raz požiadam vás potom o podporu tohto zákona pri jeho hlasovaní o ňom.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že na poslancov, ktorí predkladali pozmeňujúce návrhy, neboli žiadne faktické poznámky, dá sa predpokladať, že tieto návrhy boli praktické a je možné ich legislatívne zapracovať do zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (je to tlač 266).

    Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 262.

    Pani poslankyňa Tóthová, poprosím vás, aby ste uviedli návrh zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedla legislatívny návrh, ktorého som spoluautorka spolu s pani poslankyňou Kramplovou a s pani poslankyňou Muškovou.

    V podstate ide o legislatívny návrh, ktorý doplňuje zákon o Slovenskej televízii s tým, že rieši prenosy z parlamentu a presúva ich z nočných hodín do hodín denných. Otázka informácií z parlamentu je otázka, ktorá už na tejto pôde v tejto ctenej snemovni viackrát zaznela. Za minulé volebné obdobie viacerí poslanci požadovali, aby neboli nočné záznamy vysielané, dokonca aj poslanci Hnutia za demokratické Slovensko požadovali priame prenosy a dokonca aj pán predseda parlamentu, ktorý dnes vedie schôdzu, viackrát pre médiá sa vyjadril v prospech lepšej informovanosti verejnosti z rokovania parlamentu.

    Dnes je taká situácia, že verejnosť dostáva informácie z rokovania tejto snemovne v nočných hodinách s presne neurčitým začiatkom vysielania, a čo je dôležité povedať, nie celé. Teda dostávame záznamy, teda ponúkajú sa záznamy, ktoré sa vysielajú v noci a v hodine 7.45 sa vysielanie aj záznamu kráti. Konkrétne dnes ten, kto si pozrel vysielanie zo záznamu zo včerajšieho rokovania, ráno o 7.45 bolo zastavené vysielanie, ba dokonca ani celá hodina otázok nebola odvysielaná. Otázky, ktoré kládli poslanci v tejto snemovni, kde tlmočili názory alebo požiadavky občanov, ktorí sa na nich obrátili, aby takúto otázku položili členom vlády, nedostali informáciu, že skutočne takéto otázky položené boli, pretože v polovici hodiny otázok bol zostrih a bol koniec. Aký dojem mal televízny divák? No divák mal dojem, že tu končí rokovanie. A čo ďalšie zákony, ktoré boli prerokované po 15.00 hodine? O tých ani slovo v televízii, ani v spravodajstve v televíznych novinách.

    Veľakrát sa stávalo, že do večerných hodín, nie zámerne, ale vzhľadom na dynamiku rokovania, sa dostávali neraz zákony najviac, ktoré sa dotýkali konkrétnych citlivých otázok občanov, a vzhľadom na túto techniku, ktorá sa realizuje, občania nedostali žiadnu informáciu.

    Je pravdou, že sú aj informácie v tlači a podobne, ale o tých sa zmienim neskôr, skôr by som teraz chcela zdôrazniť, že vysielanie dnes na 2. programe STV, ktoré prebieha v nočných hodinách, je čisto formálne riešenie, aby nevznikal dojem, že Slovenská televízia nemá žiadny záujem o dianie v slovenskom parlamente a že si neplní svoju verejnoprávnu funkciu.

    Pre väčšinu obyvateľov, pre väčšinu občanov je nočné vysielanie nevýhodné z prirodzeného dôvodu, z dôvodu biologickej potreby spánku. Dokonca sledovanie nočných programov podľa štatistík u nás aj v zahraničí sú programy, ktoré idú v noci, sú najmenej sledované. Tam je úplne najnižšia sledovanosť. Preto sa tak v súkromných televíziách, ako aj vo verejnoprávnych televíziách v zahraničí na nočné programy dávajú reprízy už odznených programov, teda niečo, s čím sa počíta, že bude malá sledovanosť.

    Ja sa pýtam, má naša spoločnosť záujem na tom, aby informácie z parlamentu boli čo najmenej sledované? Vážení, uvedomme si, že sledovanie diania v parlamente občanmi, kde sa rozhoduje o základných otázkach riadenia tohto štátu, je aj určitá kontrola činnosti zástupcov občanov, zvolených zástupcov občanov, je to určitá kontrola občanmi, priama kontrola, na ktorú občania majú právo. Teda zdôrazňujem, to nie je len informovanie o dianí v parlamente, to je umožnenie kontrolovať parlament. A pýtam sa, je záujmom v právnom štáte, aby občania kontrolovali činnosť najvyššieho zastupiteľského zboru a na základe poznatkov z tejto kontroly sa mohli kvalifikovane vo voľbách vyjadriť? Ja som hlboko presvedčená, že záujmom v právnom štáte toto musí byť. My musíme mať záujem na tom, aby naša činnosť bola kontrolovaná, aby sme sa pred svojich voličov mohli postaviť a dávať potom odpočty.

    Navyše je tu ešte ďalšia stránka. Je tu stránka robenia si pohľadu o činnosti v parlamente, o čom sa zmienim o chvíľočku.

    Je pravda, že voči predloženému legislatívnemu návrhu hneď vznikli aj námietky nesúhlasiace s týmto legislatívnym návrhom. Boli úvahy a názory, že rokovanie z parlamentu je nezáživné, že občania takémuto rokovaniu nerozumejú, že teda sú to otázky, ktoré nevedia posúdiť a podobne. Dokonca jedno periodikum, jedny noviny odpublikovali myšlienku, že kto je zvedavý na „klapancie“ z parlamentu. Nuž, vážení, takýto postoj je postoj, s ktorým ja vonkoncom ani spoločné predkladateľky tohto legislatívneho návrhu nemôžeme súhlasiť.

    Občania si radi pozrú to rokovanie, ktoré sa ich výslovne dotýka. Ja to viem prezentovať, napr. pokiaľ sa prerokovával návrh novely zákona, ktorým sa presunula otázka deregulácie, tak sme dostali viacero, veľký počet ohlasov a viacerí napísali, že toto rokovanie sledovali aj v nočných hodinách. Nuž prečo? Preto, že sa ich to týkalo.

    Je pravdou, že okrem priameho prenosu, resp. záznamu, ktorý môžu občania sledovať, sú informácie z parlamentu aj v spravodajských reláciách. Vážení, spravodajská relácia má minimálny časový priestor. Za takýto minimálny časový priestor môže dať len veľmi stručnú informáciu, ktorá, žiaľ, nepostihne neraz, vytrhnutá zo súvislostí, nepostihne podstatu veci. Ba dokonca v tlači dochádza alebo v informačných prostriedkoch dochádza k dezinformáciám.

    Dovoľte, aby som vám povedala jeden príklad, ktorý znovu sa týka otázky deregulácie nájomného. Česká ČTK (Česká tlačová kancelária) vydala oznam, že dňa toho a toho bol prerokovaný zákon o deregulácii a parlament schválil oddialenie účinnosti deregulácie do konca roku 2008. Nato však zároveň priložili informáciu, že generálny prokurátor Slovenskej republiky v ten istý deň podal na Ústavný súd návrh o zrušenie tohto prijatého zákona, pretože ho považuje za protiústavný. Darmo som do ČTK žiadala jednoznačnú opravu, povedali, že pri lepšom prečítaní textu, ktorý oni dali, možno vyvodiť z toho, že sa to netýka toho prijatého legislatívneho návrhu a podobne, ale že to občania tak vnímali a u nás v kancelárii zvonili telefóny, kde sa informovali občania, ktorých sa tento legislatívny návrh týkal, že čo teraz, keď prokurátor protestoval, to ich nezaujímalo, podľa nich to bolo zrozumiteľné. Realita, ktorú preukázali občania, bola taká, že pre občanov to bola dezinformácia. Dezinformácia, ktorú sme žiadali opraviť, žiaľ, nepodarilo sa naším textom, dezinformácia, ktorú žiadame do nemenovaných novín vydávaných pre bratislavských občanov už mesiac, aby odpublikovali, stále to neodpublikujú a my musíme v individuálnych prípadoch toto opravovať. Myslím, že takýmto prípadom by sme sa vyhli, pokiaľ by občania mohli sledovať vysielanie cez deň.

    Dokonca som sa stretla s názorom, že prečo chceme priame prenosy, teda v minulosti, a prečo dávame teraz návrh na záznam v dennom vysielaní. Vážení, z finančného dôvodu, pretože by to dneska vyžadovalo určité finančné nároky a Slovenská televízia prechádza na digitálne vysielanie, kde potom je plne možné riešiť priame prenosy. My si uvedomujeme, všetky tri predkladateľky tohto legislatívneho návrhu, že priame prenosy sú to, čo chceme dosiahnuť, pretože takýto je svetový trend. A určite nemajú pravdu tí, ktorí hovoria, že je to nezáživné, že to občania nebudú sledovať, pretože keby to bolo tak, tak zahraničné televízie nebudú prechádzať na priame prenosy.

    Dovoľte, aby som vás informovala, že zo zasadaní vrcholného zastupiteľského zboru vysielajú priame prenosy televízie, ako je britská BBS na kanále parlament, švédsky Opel Shannel, ďalej švédsky Network Schweden, dánska stanica DR 4 TV a iné. Španielska a portugalská televízia vysielajú dokonca na osobitných okruhoch na kanále, ktorý sa nazýva Canal Parlamento, prenosy i záznamy z parlamentných rokovaní kombinovaných s parlamentným spravodajstvom rokovania v parlamente. A, žiaľ, viem, že viacerým poslancom nie je známa skutočnosť, že podobný prístup zvolili už v Českej republike, kde pôsobí od novembra 2004 parlamentná satelitná a káblová televízia 24 CZ, ktorá vysiela priame prenosy nielen z rokovania parlamentu, ale aj z rokovaní výborov, vážení. Priame prenosy z rokovania výborov. To je posun demokracie v právnom štáte. A my tu uvažujeme a sme na situácii, že v čase, keď najmenší počet občanov sleduje televíziu, vtedy dáme záznamy z parlamentu? A nechceme alebo niekedy kritizujeme, keď chceme aspoň o krôčik zlepšiť situáciu tým, že by tieto záznamy boli vysielané cez deň? My sme navrhli 8. hodinu, ale to môže byť 7. hodina ráno, to môže byť 6. hodina ráno. To je otázka dohody tohto parlamentu, komunikácie so zástupcami so Slovenskou televíziou a s ďalšími odborníkmi, ktorí pracujú v tejto oblasti.

    Vážení poslanci, ja si myslím, že informácia z prvej ruky, ktorú dáva neskreslená, nezostrihaná, nedeformovaná ponuka informácií, je aj pre nás výhodná. V dennej tlači, vo verejnosti prevažuje názor, čo robia tí v parlamente? Pretrpia tam 5, 6, 8 dní a berú vysoké platy. Občania sa nedozvedia, ako jednotliví poslanci robia analýzy predložených legislatívnych návrhov, ako navrhujú možné, čo najlepšie riešenia pre prax a podobne. Ja som sa ozvala proti jednému takémuto názoru v dennej tlači, sľúbili opravu a oprava bola v tom, že Tóthová má energiu, lebo je veľa jabĺk.

    Vážení, o čo sme zlepšili imidž parlamentu? Ja som presvedčená, pokiaľ pôjdu záznamy v čase, keď je väčšia sledovanosť, dokonca ak budeme brojiť a podporovať snahu, aby tak ako v zahraničí rokovanie parlamentu bolo v priamom prenose vrátane rokovania výborov, zlepší sa aj pohľad občanov na prácu poslancov a nebudeme pri hodnotení štátnych orgánov na poslednom mieste a na takom vnímaní, že dokonca dneska poslanec Národnej rady je skoro ako dehonestujúce označenie. Toto chceme? Tak spravme preto, čo je v našich silách. Ďalej som sa stretla, pardon, poviem ešte jednu myšlienku, túto skutočnosť si už uvedomili aj poslanci miestnych samosprávnych zastupiteľstiev. A kde je to len možné, tam v priamom prenose vysielajú informácie z rokovania zastupiteľstiev samosprávy, alebo teda či už obce, mesta alebo kraja, z VÚC, pretože je to forma komunikácie, jedna z najlepších foriem komunikácie s občanmi.

    Dovoľte, aby som povedala, že som sa stretla aj s názorom, s pripomienkou, že týmto legislatívnym návrhom zasahujeme, nedovolene zasahujeme do programovej štruktúry Slovenskej televízie, že proste rušíme jej verejnoprávny charakter a podobné ďalšie nepravdy. Uvedomme si, že máme súkromné televízie a verejnoprávnu televíziu. Podmienky vysielania súkromnej televízie sú dané v licencii. Tá televízia musí vysielať v súlade s licenčnými podmienkami. Podmienky vysielania verejnoprávnej televízie sú dané v zákone. A verejnoprávna televízia môže a musí vysielať tak, aby bola súladná so zákonom. Už dnes v § 5, ktorý upravuje činnosť Slovenskej televízie, sa uvádzajú hlavné činnosti televízie, kde sa hovorí v ods. 1 písm. i), že „Slovenská televízia uskutočňuje prenosy a záznamy významných udalostí politického zamerania“. Áno. Ďalej poskytuje potrebné vysielanie, prepáčte, opakujem, „poskytuje potrebný vysielací čas pre dôležité oznámenie určené verejnosti a pre verejných činiteľov“. Túto povinnosť si Slovenská televízia musí plniť a s vysielaním záznamov plní, neplní si ju v plnom rozsahu, lebo nám odstrihuje záznamy, nedáva ich celé a je naším právom dať do zákona, aby bolo celé vysielanie a v takom čase, keď je to prístupné občanom. Ak to bude v zákone, bude to ďalšia zákonná podmienka, v rámci ktorej bude robiť Slovenská televízia svoju programovú štruktúru.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som hlboko presvedčená, že predložený legislatívny návrh v plnom rozsahu rozvíja aj ústavný čl. 26, kde sa hovorí, že právo na informácie je v podstate ústavným právom občanov. Je to legislatívny návrh, ktorý sme spolu s pani poslankyňou Kramplovou a pani poslankyňou Muškovou spracovali, predkladáme vám ho a všetky tri ako predkladateľky sa uchádzame o vašu podporu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu. Poprosím vás, aby ste zostali na mieste navrhovateľa.

    Teraz poprosím určeného spravodajcu pána poslanca Tomáša Galbavého.

  • Vážený pán predseda, ctené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prvom čítaní.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 66 zo dňa 3. mája 2007 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 266). V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, doručenie návrhu najmenej do 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve v Európskom spoločenstve, v Európskej únii problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. apríla 2007 č. 262 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbor predmetný návrh zákona prerokoval v lehote do 18. júna 2007 a gestorsky výbor do 19. júna 2007.

    Pán predseda, ďakujem, z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v rozprave vyjadril k tomuto návrhu kolegýň z nášho poslaneckého klubu.

    Samozrejme, trochu sa chcem vrátiť do histórie, pretože v tomto parlamente sme už zažili priame prenosy z rokovaní Národnej rady, ale tí, ktorí mali záujem zrušiť tieto priame prenosy, urobili všetko pre to, aby neboli zabezpečené priame prenosy najmä z toho dôvodu, že bola obava, že by voliči priamo videli svojich poslancov v akcii, ako ich zastupujú, ako pracujú, a nemali by iba sprostredkované informácie o tejto skutočnosti. Po roku 1998 sa priame prenosy zrušili. Odôvodnilo sa to najmä tým, že treba veľa pracovníkov na zabezpečenie televíznych vysielaní, technika je náročná, zložitá, všetky tieto náležitosti nevedia sa zabezpečiť.

    Nástup pána Rybníčka. Niekoľkokrát bol zavolaný na rokovanie poslaneckého grémia, kde sme sa touto otázkou zaoberali a v podstate aj bývalé vedenie Národnej rady svojím spôsobom len posúvalo termín zavedenia priamych prenosov a vždy sa objektívne hľadali dôvody, prečo tieto priame prenosy nemôžu byť zabezpečené. A keď sa nakoniec odstránila aj tá bariéra, tzv. bariéra, ktorú vedenie televízie uvádzalo, a Národná rada zakúpila za vyše 20 mil. korún techniku, to sú tie kamery, ktoré sú tu namontované a nainštalované, už tu nemáme žiadnych kameramanov ani obsluhu okolo kamier, ktoré tu boli, my sme to zažili, tí, čo sme tu boli v parlamente, že chodby boli plné teda ľudí, personálu z televízie, ktorí toto zabezpečovali. Dokonca potom bola taká situácia, že mali záujem už aj o to vysielanie priamo z parlamentu aj komerčné televízie, a to z jednoduchého dôvodu, že chceli ukázať, že verejnoprávna televízia, ktorá je napojená na štátny rozpočet, že jednoducho neplní si ani tú základnú objednávku, ktorú by si mala plniť.

    Tá technika umožňuje totižto tak teraz momentálne, ktokoľvek má záujem z rokovania Národnej rady priamo vysielať, sa priamo môže napojiť v Národnej rade a môže vysielať. Všetko je tu zabezpečené, dokonca na vnútornom okruhu televízie máme aj priame nahrávanie a všetky tie záležitosti technické. Takže tu už nie je vôbec technický problém. Problém tu bolo jediný, a to verejne pomenujem, bol to politický, jednoducho nebol záujem, aby tie priame prenosy boli. Samozrejme potom, už keď bolo veľa tlaku na pána Rybníčka, tak sa vymyslel systém vysielania zo záznamu rokovaní Národnej rady a s tým, že televízia má možnosť v prípade uváženia niektorej dôležitej politickej akcie v rámci Národnej rady tieto programy si vysielať priamo, a vymyslel sa taký systém, že ak najvyšší ústavní činitelia budú vystupovať, kedykoľvek vtedy môže televízia vysielať z rokovania Národnej rady priamy prenos, hovorím teraz o Slovenskej televízii, pretože sa zaviedol fototermín, keď si televízie nasnímali svoje zábery z rokovania Národnej rady a potom ich použili tak, ako ich použili.

    Keď sa tu hovorilo o tej problematike, akým spôsobom sa zabezpečuje informovanosť z Národnej rady, samozrejme, aj profesionalitu alebo tzv. profesionalitu niektorých ľudí, ktorí zabezpečovali komentovanie vysielaní z Národnej rady alebo priebehu Národnej rady, by si mohli občania posúdiť, pretože v čase priamych prenosov z rokovaní Národnej rady pár minúť po vysielaní bezprostredne reagovali voliči, pretože každý vedel, čo sa momentálne prerokováva, a tí, ktorých to zaujímalo, to sledovali. Argumentovať tým, že tam bola 5-percentná, 7-8-percentná sledovanosť alebo niečo podobné, to celkom neobstojí, pretože sú relácie, kde sa vyhodili obrovské milióny a jednoducho sledovanosť je takmer nulová.

    Samozrejme, nechcem porovnávať tieto záujmové vysielania s tým, čo je parlament, pretože ak slovenský národ si zvolil alebo tá slovenská spoločnosť si zvolí 150 poslancov, ktorí ich majú zastupovať v parlamente, ja si myslím, že títo voliči majú oprávnený nárok si ich potom aj skontrolovať. A neviem si iným spôsobom predstaviť kontrolu ako bezprostrednú, tak ako poslanci túto svoju prácu si vykonávame, ako teda konkrétne pracujeme. Pretože veľmi ťažko sa vysvetľujú niektoré veci najmä ľuďom, ktorí nerobili v tejto problematike a hovoria, ak ja nie som pri páse v robote, tak nemám zaplatené. A poslanci tam ani nesedia. Samozrejme, nevedia o tom, čo som už niekoľkokrát povedal, že táto práca tak trochu pripomína to niekedy hrané ochotnícke divadlo. Že ľudia videli vo vystúpení za hodinu, hodinu a pol to, čo nacvičili, ochotníci potom im predviedli, ale nevideli tie dni a noci, tú prípravu, ktorú mali, aby mohli potom tú hodinu a pol pred nimi vystúpiť. To je niečo podobné aj v parlamentnej práci, pretože tí, ktorí nerobili bezprostredne v parlamente, nevedia, o čom je, že je to rokovanie vo výboroch, čo všetko sa tam prerokúva, ako treba veci pripraviť, náležite sa pripraviť na rokovanie Národnej rady.

    Ale hovorím, tomuto by mala napomáhať verejnoprávna televízia, ktorá by bezprostredne informovala o tom, aký je skutočne ten parlamentný život, a nehľadať to, že občas, keď sa niekedy novinári zídu na balkóne, sledujú, prepáčte za výraz, niektoré „pikošky“, to, či sa momentálne podarí niekomu brebtnúť alebo niečo podobné, ale nie to podstatné, čo sa v parlamente rokuje.

    Čaro priameho prenosu je práve v tom, že nikto do toho už nemôže zasiahnuť. Je to aj na nás tlak, aby sme sa poriadne pripravili, pretože je to bezprostredná kontrola. A mnohí z vás budú určite súhlasiť so mnou, že častokrát, keď večer po skončení rokovacieho dňa si pozrieme spravodajstvo z parlamentu, tak nestačíme sa čudovať, že o ktorom parlamente sa to momentálne hovorí. Nehovoriac o tom, o absolútnej neprofesionalite. Častokrát ešte zažívame, a už sme takmer rok po voľbách, že ešte ilustračné zábery sú z bývalého parlamentu, to znamená, sedia tu ešte bývalí kolegovia, ktorí tu sedeli v rokovacích laviciach, a jednoducho tým tzv. profesionálom toto momentálne akože nevadí.

    Samozrejme, je priestor, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania a potom hľadali aj možnosť pozmeňujúcimi návrhmi posilniť túto pozíciu parlamentu, pretože máme väčšina záujem na tom, že chceme túto robotu si poctivo robiť a aby aj tá poctivá robota bola potom priamo, neskreslene podaná aj našim voličom, tým, ktorí nás do tohto parlamentu poslali.

    Samozrejme, je tu priestor, v priebehu pár rokov má byť digitálne vysielanie Slovenskej televízie, ale ja myslím, že čakať až na ten termín, myslím, že 2011 alebo 2012, tak je tá úvaha, kde budú štyri priestory potom na to, aby sa priamo vysielal jeden kanál len z Národnej rady, je trochu ďaleká doba, pretože celé minulé funkčné obdobie sa o tom hovorilo, stále bola ambícia zaviesť priame prenosy z rokovaní Národnej rady, len stále sa vždy hľadal dôvod, prečo tieto priame prenosy nemôžu byť. A ak už sa aj nakúpila drahá technika a všetky tie technické predpoklady sa tu vytvorili, chcem vás poprosiť, aby sme posunuli do druhého čítania tento zákon a v rámci pozmeňujúcich návrhov potom upravili tie veci, ktoré je potrebné doriešiť. Pretože je taká realita, ktorú už aj pani predkladateľka alebo o ktorej som aj ja hovoril, ako tzv. profesionálne to z tohto parlamentu vychádza von.

    A ja si neodpustím a zopakujem znova jednu poznámku, ktorú som svojho času v tomto parlamente povedal a dotklo sa to niektorých novinárov, čo nie je obyčajne populárne, pretože začať si so siedmou veľmocou má jednu nevýhodu. Oni síce niekedy aj uznajú právo na opravu, ale majú tu záverečné slovo. To znamená, že urobia aj patričnú opravu, ale aj s patričným komentárom, kde zase majú to svoje a takýmto spôsobom a kolotočom by to pokračovalo. A nevýhoda je aj v tom, že všetky tie súdne spory trvajú 5-6 rokov a obyčajne už to presahuje aj to volebné obdobie, ktoré momentálne prebiehalo a keď toto aktuálne bolo. Ale aby som nezabudol na tu poznámku, ktorú som svojho času povedal a na tej si stále trvám: parlamentné spravodajstvo by mala robiť novinárska šľachta. A za tým si stojím.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcem poprosiť, nech prebehnú faktické poznámky a potom, dobre, aby sa nám to nemiešalo. Takže s faktickými poznámkami pani poslanci Halecký, Urbáni a Mušková. Končím možnosť... Ešte pán Dubravay. Končím možnosť prihlásiť sa a potom pán spravodajca, dobre, keď prebehnú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, chcel by som podporiť návrh tohto zákona, a to z niektorých dôvodov.

    Po prvé, myslím si, že informovanosť občanov a informovanosť voličov je zákonom daná a je potrebná a nutná. Chcem pripomenúť, že samotná verejnoprávna televízia, aby dospela k záveru, že bude vysielať buď priame prenosy, alebo inú formu lepšieho sprostredkovania rokovania parlamentu, nepríde. A čo je dôležité, terajší čas vysielania a forma je asi tá najnevhodnejšia. Vysielať od pol štvrtej do trištvrte na osem, myslím si, že vzhľadom na uvedený čas bez ďalších argumentov je forma nie príliš vhodná a príliš, by som povedal, pre divákov žiaduca.

    Chcem pripomenúť, že opozícia sa vždy snažila, aby zabezpečila vysielanie, priame vysielanie z parlamentu, ale pokiaľ sa dostala do pozície koalície, myslím si, že tie snahy už potom poklesli. Takže chcem vyzdvihnúť, že Ľudová strana – HZDS priamo ako koaličná strana má reálnu snahu, aby toto vysielanie občanom zabezpečila a presadila. Preto očakávam, že aj pri posune do druhého čítania niektoré momenty, ktoré nie sú vždycky vyjasnené, sa dopracujú a nebudeme čakať až na digitálne vysielanie, pretože aj vtedy nie je záruka, že vysielanie bude zabezpečené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že všetci sme tu, pretože nás volili občania. Všetci sme platení z daní občanov. A myslím si, že občania majú právo vedieť, čo rozhodujeme pre nich v tomto parlamente. Tie zákony sa ich bytostne dotýkajú. A tá skupina, ktorá má záujem sledovať jednotlivý zákon, má právo vedieť detaily, čo sa tu o nich diskutuje, aj z odbornej stránky, aj vecnej, aj s dopadom na bežný život a na chod tohto štátu.

    Pán poslanec Cabaj detailne vysvetlil, prečo je to potrebné, čiže chcem ho podporiť a chcem povedať, že mali by sme všetci podporiť, aby pri rozpočte štátu, ktorý je, myslím si, že dosť veľký a stále sa nájde priestor, aby sme vedeli zaplatiť priame prenosy, občania na to majú nárok a mali by sme to všetci podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem za slovo. Pán Poslanec Cabaj vo svojom vystúpení hovoril aj o tom, aké najčastejšie argumenty tu odznievali pre to, aby sa nemuselo uskutočňovať vysielanie v priamom prenose. Ako už bolo povedané, skutočne tie príčiny boli odstránené. Napriek tomu stále nie je snaha vysielať a dávať informácie. Je to služba vo verejnom záujme. Všetci občania majú právo vedieť, aké zákony sa v Národnej rade prijímajú, veď všetci občania sa musíme podľa týchto zákonov riadiť a dodržiavať ich. Povinnosť verejnoprávnej inštitúcie, ako to už tu citovala pani predkladateľka, ako tu už aj spomínal pán poslanec Cabaj, je túto službu vykonávať a nevyhýbať sa jej.

    Pán poslanec hovoril o priamych prenosoch. Hoci v našom návrhu tieto priame prenosy nie sú explicitne dané, myslím si, že je to najlepší spôsob informovania. A ja skutočne vrelo súhlasím s tým, čo tu pán poslanec hovoril, a verím, že podporíte tento návrh zákona do druhého čítania a že v tomto druhom čítaní nájdeme ten najlepší spôsob, akým bude tento zákon fungovať, aby mohla byť verejnosť informovaná tak, ako sa patrí.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dubravay, posledná faktická poznámka.

  • Ďakujem. V posledných mesiacoch nás často kolegovia z opozície upozorňovali, aké máme neetické, nemorálne a neviem aké prejavy v tomto parlamente. Škoda, pozerám sa okolo, práve tí, ktorí takto horlivo a plamenne vystupovali, tu nie sú.

    Veľmi si vážim prvú dámu tohto parlamentu pani Tóthovú, ktorá nielen svojím šarmom, ale aj intelektom dokáže usmerniť činnosť a vôbec rokovanie v tomto parlamente. Je pozoruhodné, ako niektorí kolegovia z tohto parlamentu, ktorí ešte len nedávno odložili pampersky, citujú jej prednášky v domnienke, že my zoberieme, akože to sú ich výtvory. Pritom sú to citáty z prednášok, ktoré odsedeli u pani Tóthovej. Vážim si pani poslankyňu, ktorá sa rozhodla týmto svojím vystúpením dať sa trošku do rozporu, do sporu, tak ako hovoril pán Cabaj, so siedmou veľmocou, pretože s novinármi sa ťahať do „krížku“ je veľmi problematické. Ale mala absolútne – a na tom trvám nielen ja, ale celá naša koalícia, nielen HZDS, SNS, ale aj SMER – pravdu a bude treba touto cestou v najbližších mesiacoch pokračovať, postupovať, aby sme skutočne urobili nápravu a aby sme informovali objektívne, na úrovni našu verejnosť. To, čo bola povedala na začiatku, áno, niekedy u našich občanov slovo poslanec...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S reakciou... Váš čas vypršal, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne. Ja ďakujem všetkým za vystúpenie a chcem povedať iba toľko, že vôbec nie je ambícia sa postaviť do „krížku“ so siedmou veľmocou, myslím, že tak ako oni potrebujú nás, tak my potrebujeme ich. Realita je taká, ak by skutočne tento parlament nebol, tak mnohí z nich by jednoducho boli bez zamestnania, pretože by nemali o čom písať, pretože žijú z tohto parlamentu a, samozrejme, je to aj naopak.

    A, samozrejme, ak sa tu hovorilo o tých problémoch, ktoré tu boli, ešte som zabudol uviesť jeden argument. Veľa sa vždy hovorilo o peniazoch. Pokiaľ mám dobrú informáciu, tak jeden priamy prenos z rokovania Národnej rady, tak nám to v minulosti aspoň hovorili, pri štandardnej schôdzi, ktorá trvá zhruba tých 8 rokovacích dní maximálne, je zhruba 1 mil. korún. Ak tento parlament schvaľoval rozpočet štátu zhruba 360 mld. Sk, pri desiatich, maximálne dvanástich schôdzach do roka, nech je to okolo 12 mil. korún. Tak porovnajme si 12 mil. ku 360 mld., ktoré schvaľujeme ako rozpočet štátu. To len na porovnanie.

    Ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave, prepáčte, pán spravodajca sa prihlásil, nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, poslanci, nechcel som vystúpiť, aj napriek tomu si dovolím pár slov k tomuto zákonu povedať.

    Isteže, rokujeme o probléme, ktorý úzko súvisí s demokraciou, to nikto nemôže z nás spochybňovať, pretože základným princípom demokracie je právo na informácie. A tento spôsob informácie pre občana aj môj poslanecký klub v každom prípade podporí, pretože si myslím, že občania na to právo majú. Dokonca sa zamýšľam aj nad takou otázkou, že by sme mohli rozšíriť toto právo občana na informácie aj na priame prenosy rokovania zo zasadnutia vlády. Prečo nie? Predsa nikto z vás nechce spochybniť, že vláda (potlesk) ako exekutívny orgán rozhoduje o veľmi dôležitých otázkach politického, kultúrneho a hospodárskeho života. Práve naopak. Vtedy ste o vláde nehovorili. Vláda utajila aj zvukové záznamy. Prečo ste sa vtedy neohlasovali? Čiže moja záverečná odpoveď k tomuto zákonu je áno, môj poslanecký klub SDKÚ – DS podporí právo občana na informácie zo zasadnutia tohto parlamentu.

    Ale chcel by som aj reagovať a využiť tento priestor na kolegu pána poslanca Cabaja, ktorý neuveriteľne sa vrátil do histórie slovenskej demokracie a na jednej strane povedal, že prvýkrát v histórii za vlády Mikuláša Dzurindu z tohto parlamentu boli priame prenosy, vážené dámy a páni. Ale jedným dychom obvinil vládu, že tieto priame prenosy zrušila, pretože nám to politicky nevyhovovalo. To predsa nie je pravda! To musím odmietnuť a hlavne z toho dôvodu, že my sme inak poňali vnímanie úlohy médií v tejto spoločnosti. Žiadna vláda, žiadna štátna moc nemôže oktrojovať verejnoprávnym médiám, ktoré sú nezávislé, aby vysielali priame prenosy z tohto parlamentu. To predsa nemyslíte vážne! Iné bude, keď sa dohodneme na legislatívnom postupe, tak v takom prípade musí aj Slovenská televízia dodržiavať zákon. Ale nikdy v minulosti, tak ako sa verejnoprávna televízia rozhodla v roku 1998 vysielať priame prenosy z tohto parlamentu, tak aj slobodne sama sa rozhodla, že tie priame prenosy zruší. Takže poprosím o presnosti. Za vlády bývalej pred Mikulášom Dzurindom neexistovali priame prenosy, dokonca ste utajovali pravdu, ako sa len dala.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie páni poslanci Cabaj, Halecký, Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Kolegovi Tomášovi Galbavému musím povedať, že skutočne to obdobie si nepamätá a zrejme sa ešte venoval iným aktivitám a nepozeral, že do roku 1998 boli priame prenosy, priame prenosy z rokovaní Národnej rady. Samozrejme, že boli, boli priame prenosy. Až nástupom pána Materáka vlastne tieto boli zrušené, ale to už by som musel vysvetľovať komplet celú históriu. A ak si dobre počúval, ale asi nie, lebo ja som vôbec žiadnu vládu tu nespomínal. Ja som hovoril o poslaneckom grémiu a poslanecké grémium, chvalabohu, s vládou nemalo nič. Poslanecké grémium toto riešilo, tento problém, ktorý vyvstal v parlamente za predsedania pána predsedu Hrušovského a hľadala sa možnosť. Tam už bol potom pán riaditeľ Rybníček a to sú tie súvislosti, ale to si už sedel vtedy v parlamente, aj keď si nebol členom poslaneckého grémia.

  • Pán poslanec Halecký, faktická poznámka.

  • Pán predseda, ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, chcem len pripomenúť, že skoro všetky parlamentné strany, či sú teraz v opozícii alebo v koalícii, v určitom časovom období svojej parlamentnej činnosti, parlamentného pôsobenia dominantne presadzovali, aby boli buď priame prenosy, alebo vhodnejšie ako teraz umiestnené prenosy v Slovenskej televízii. Takže možno očakávať, že tá podpora bude všeobecná a bude skoro generálna. Takže uvidíme, ako sa zachovajú pred občanmi, pred voličmi už pri konkrétnom hlasovaní za tento zákon a či svoje sľuby a svoje predsavzatia mysleli len fingovane alebo len skôr z iných dôvodov, alebo nie z reálnych dôvodov. Občanov a voličov zaujíma, či sa to dá, alebo nedá. Ako vidíte, zákonnou formou sa to dá. A už potom bude len na nás, aby sme určili taký vhodný systém, ktorý by vyhovoval aj televízii, alebo aby sme dali takýto vysielací čas, ktorý by vyhovoval občanom. Terajší vysielací čas, a to zdôrazním, je absolútne nevhodný, ráno. Pokiaľ by som videl snahu televízie dať reálnu šancu občanom sledovať tieto televízne prenosy, videl by som tie prenosy reálne v čase 22.00 hodín až 00.02 hodín. Čiže za 4 hodiny v čase, keď väčšina občanov ešte je hore, prídu z práce a majú možnosť sledovať, ale dať to na pol štvrtú ráno alebo štvrtú, myslím si, že je to veľmi nesprávne a nevhodné.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou.

  • Tri krátke poznámky. Pán poslanec, už tu bolo povedané, že skutočne boli aj v rokoch 1994 – 1998 priame prenosy, mne je skutočne ľúto, že si nepamätáš a radím ginkgo biloba, je dobrá na stratu pamäti.

    Druhá poznámka. Vláda, škoda, že si s týmto návrhom nevyšiel ešte v opozícii, lebo bolo by ozaj vhodné, keby vláda aj v minulom období mala priame prenosy, ja by som to bola veľmi uvítala.

    No a po tretie, skutočne si uvedomujem, že sa nedá nejakým spôsobom tlačiť na televíziu, má sama svoju radu atď., ale cez legislatívu, ako si sám povedal, je to možné a práve preto takýmto spôsobom ideme.

    Ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kramplová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, niektorí odborníci z mediálneho priemyslu prijali informáciu o zmene zákona o STV s nevôľou, a musím sa priznať, aj s takým určitým údivom, čo je to vlastne za nápad. Áno, uvedomujú si oni, rovnako ako my, všetky tri predkladateľky tohto návrhu, že ovplyvňovanie vedomia ľudí je najefektívnejší a najúčinnejší práve prostredníctvom médií. Nové formy ovládania vedomia sú praktizovateľné cez spôsoby a metódy uplatňované v mediálnej praxi. Sprostredkované informácie sú častokrát odlišné ako tie, ktoré sú skutočné. Som presvedčená, že slovenská verejnosť má právo podľa Ústavy Slovenskej republiky na komplexné prijímanie informácie.

    Áno, podľa ústavy máme právo ma informácie, ale, žiaľ, nemáme žiadne právo na istotu, že informácie, ktoré nám sprostredkovávajú médiá, sú pravdivé. Či sa nám to páči, alebo nie, či tu budeme my alebo ďalší naši kolegovia v budúcnosti, informácie sa stali spotrebným tovarom a vyrábajú sa podľa prísnych pravidiel manipulovateľnosti s vedomím človeka. Pochopili to aj iné štáty, aj štáty Európskej únie, a preto, tak ako hovorila pani poslankyňa Tóthová, v jednotlivých určitých krajinách majú priame prenosy z parlamentov, z výborov, a dovolím si podčiarknuť aj to, že existujú aj priame prenosy z Európskeho parlamentu. A práve to, že spomenula aj kanál 24 CZ, ktorý plní túto funkciu informovanosti, kompletnej informovanosti občanov o ich volených zástupcoch priamo v senáte, v snemovni, vo výboroch, ale súčasne dáva aj priame prenosy zo zasadnutia Európskeho parlamentu.

    Z toho dôvodu vidím tento návrh ako návrh, ktorý je žiaduci a ktorý je potrebné riešiť aj z toho dôvodu, že existuje veľké percento ľudí, ktoré si žiada, aby mali možnosť vidieť, ako skladáme účty tu priamo v parlamente. Tí, ktorým sa to nepáči, majú veľmi jednoduchý spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Spokojne môžu prepnúť na iný kanál a sledovať iný program.

    Včera sa mi dostala do rúk zaujímavá informácia. Bola to informácia o dlhoch Slovenskej televízie. My, keď sme pripravovali tento návrh, skutočne sme sa zamýšľali aj nad tým, že áno, dávať priame prenosy, to je tá cesta, ktorá by bola správna. Ale dostali sme odpoveď, že nie je to možné, pretože by sme potrebovali minimálne dotovať Slovenskú televíziu ďalšími 150 mil. korún. Tak sme si povedali, ideme cestou, ktorá je schodnejšia a ktorá je finančne menej náročná. Ale, keď včera informácia, ktorá bola podaná, že daňoví poplatníci okrem koncesionárskych poplatkov budú sa musieť skladať aj na to, že boli realizované nie adekvátne pracovnoprávne závery pri prepúšťaní zamestnancov a dnes požaduje Slovenská televízia ďalších minimálne 200 mil. na to, aby mohla uhrať tieto spory a súčasne aby mohla hradiť prevádzkové náklady, som presvedčená, že tieto straty, ktorá má Slovenská televízia, by bolo lepšie, aby peniaze sa dávali priamo na priame prenosy. Mnohí ľudia by konečne radi pozerali profesionálne pripravené spravodajstvo, pútavú publicistiku, zaujímavé diskusné relácie odborníkov aj politikov. Ale skutočne rovnako aj prenosy z parlamentu.

    Milé kolegyne a kolegovia, aj táto novela by mala prispieť k tomu, aby sa často opakovaný nezmysel nestával absolútnou pravdou, ktorá nepotrebuje žiaden dôkaz. Ja vám všetkým ďakujem za podporu, ktorú vyslovíte tomuto návrhu, a som veľmi rada, že aj poslanecký klub SDKÚ tento návrh podporí.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Cabaj a Halecký. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na kolegyňu Kramplovú veľmi stručne budem reagovať, že zrejme asi výmenou riaditeľa s jedlom rastie chuť, pretože ak tam boli bývalí riaditelia, nás postupne informáciami kŕmili o tom, aké je to nevyhnutné o 12, 15 mil. a že či to Národná rada si objedná, zabezpečí tieto náležitosti. Keď sme to technicky vyriešili, hľadá sa iný spôsob. Samozrejme, ja držím palce riaditeľovi televízie, že keď má takú ambíciu. Len ono nemôže to platiť ako to platilo za socializmu, že ak som potreboval 10 mil., písal som 50 mil., keď mi to škrtli, aj tak som tých 10 mil. dostal. Takže aby sa takýmto spôsob riaditeľ televízie nesprával vo vzťahu k Národnej rade, aby si uvedomil, že táto Národná rada reprezentuje zostavu ľudí, ktorých sem ľudia poslali, aby ich zastupovali, a jednoducho verejnoprávna televízia buď bude zabezpečovať tieto úlohy, a ak nie, potom začnem rozmýšľať nad tým, či ju vôbec ešte potrebujeme, či tie milióny, ktoré vyžaduje, nie je vhodnejšie dať potom pre deti, na šport a pre ďalšie náležitosti, ako kŕmiť niekoho, kto je stále nenásytný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, a ukazuje to aj priebeh tejto diskusie, že myšlienka zaviesť priame prenosy z STV je veľmi silná a zdá sa, že neudržateľná. Bude sa musieť realizovať, ináč asi sa bude vracať častejšie.

    Ďalej by som chcel pripomenúť, že pokiaľ by sa také niečo presadilo, je možnosť kombinácie z vystúpení jednotlivých predkladateľov. Vystúpenia lídrov jednotlivých politických strán a takisto aj záznamy z výborov, čo by zvýšilo atraktivitu zasadnutia parlamentu. A nakoniec, pokiaľ by sa vyskytol nejaký mŕtvy čas, je možné usporadúvať aj krátke besedy. Myslím si, že priestory a otázky s tým súvisiace by sa vyriešili a parlament by bol pre ľudí nielen užitočný, zaujímavý a myslím si, že aj postavenie STV v rámci všetkých súkromných televízií by sa zvýšilo a upevnilo.

    Ďakujem.

  • Vyčerpali sme všetkých prihlásených do rozpravy. Končím rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rada, že diskusia, ktorá sa tu uskutočnila, prejavila nielen záujem o tento problém, ale aj akési cítenie, že predložený legislatívny návrh je takého charakteru, ktorý nielenže prejde do druhého čítania, ale zdá sa, že aj uspeje.

    Ja by som chcela zvýrazniť to, čo som v úvodnom slove načrtla, že snahou a želaním všetkých troch predkladateliek sú priame prenosy z Národnej rady a jej rokovania a nielen z rokovania pléna, ale aj z rokovania výborov.

    Ďalej chcem povedať len to, že už dosť dlho som v politike na to, aby som vedela, že uspieť možno kompromisom želateľného a možného. Tento kompromis sme videli v podobe, aby sme uspeli v tej podobe, ktorú sme predložili do parlamentu. My sa máme stretnúť na rokovaní s riaditeľom Slovenskej televízie. Budeme v tejto diskusii hovoriť aj o priamych prenosoch, avšak ich možná realizácia bude reálna až vtedy, ak sa na úrovni vlády a hlavne u ministra financií na základe prípadnej vzájomnej diskusie lídrov koaličných strán dospeje k záveru, že toto naše želanie dostane finančné pokrytie. Preto pre reálnosť presadenia informácií občanom v takom čase, ktorý je pre nich prijateľný, vidíme tento legislatívny návrh, ale so všetkými 10 spravíme pozmeňovák alebo uvítame pozmeňovák na priame vysielanie, ak takéto pozmeňujúce návrhy budú reálne.

    Ďalej by som chcela druhú myšlienku povedať, že by som predložený návrh pána poslanca Galbavého na prerokovanie v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre kultúru a médiá ešte dala návrh do výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pretože vnímam predložený legislatívny návrh ako realizáciu ústavného práva na informácie. Tento legislatívny návrh nehovorí len o zmene zákona o Slovenskej televízii, ale hovorí o vyššom stupni realizácie jedného z článku ústavy.

    A posledná poznámka, ktorú predniesol spravodajca pán poslanec Galbavý, hovorí o priamych prenosoch vlády. Ja nie som proti, ale, pán poslanec, doneste analýzu do tohto parlamentu, v ktorých štátoch Európskej únie sa vysielajú priame prenosy z vlády, a potom ja podporím váš legislatívny návrh. My predkladateľky sme doniesli do parlamentu analýzu, ktoré štáty Európskej únie majú vlastné kanály, majú priame prenosy, a máme aj širšiu paletu, ale som dala len príklady. Áno, môžeme v druhom čítaní rozšíriť túto paletu, ktoré dokonca, Česká republika ako ďaleko už zašla, že má vlastný kanál a tak ďalej atď. Ak príde do parlamentu takáto analýza, pán poslanec, ak príde, bola som členkou vlády, pracovala som po dve funkčné obdobia vo vláde a viem, že tento najvyšší výkonný orgán robí stratégie realizácie vládnej politiky, ktorá má aj svoje stránky, ktoré nemožno prediskutovávať tak, aby si ich pozeral a vnímal každý. Pretože stratégia výkonu je niečo iné ako prijímanie zákonov. To sú iného charakteru rozhodovacie procesy, a preto neviem o tom, že by čoby i jeden štát v Európskej únii alebo i na svete, možno nejaké Monako, možno, ktoré má zasadnutie vlády raz za polroka, lebo nemá čo riešiť vzhľadom na svoju rozlohu a svoju ekonomickú dynamiku, áno, okrem slávnostných zasadnutí, aby sa videli, neviem o tom, ale možno je to moja neznalosť, pán poslanec. Nevravím, že to tak nie je. Ale ak niečo navrhujete, ja vás vyzývam, aby ste priniesli analýzu, a potom ja vás podporím.

    Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. A záverom chcem požiadať o vaše sympatie k tomuto legislatívnemu návrhu, ktorým sa uchádzam o to, aby ste tento legislatívny návrh podporili do druhého čítania.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom programu malo byť prerokovanie tlače 288. Je to návrh poslanca Národnej rady pána Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.

    Pán poslanec Gabura stiahol z rokovania, musel som vás podľa poriadku informovať, stiahol tento bod programu, tento materiál z rokovania programu Národnej rady.

    A teda budeme pokračovať prvým čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 289).

    Návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 275.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Pavlisovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám za skupinu poslancov predložil návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe v znení neskorších predpisov.

    Mesto Bratislava a mesto Komárno majú výnimočné postavenie v sieti logistických ciest, európskych vodných ciest, len ich potenciál sa do dneška nevyužíva. V súvislosti s možnosťou dostavby širokorozchodnej železnice z Čiernej nad Tisou až do Bratislavy hodnota týchto logistických centier v Bratislave a Komárne rapídne vzrastie.

    Účelom novely zákona je vytvoriť podmienky na rozvoj prístavov a logistických centier pre najekonomickejší a najekologickejší spôsob dopravy pre vodnú dopravu. Cieľom návrhu novely zákona je založenie akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je Slovenská republika, v ktorej mene koná ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Vytvorením akciovej spoločnosti dôjde k zefektívneniu a k optimalizácii prevádzkovania majetku štátu vo verejných prístavoch Slovenskej republiky v podmienkach komerčného využitia. Navrhovaným zákonom sa upravuje spôsob nakladania s prioritným majetkom vo vlastníctve štátu nevyhnutným pre činnosť a rozvoj verejných prístavov v záujme zvyšovania podielu vodnej dopravy hlavne na výkonoch nákladnej dopravy. Zároveň sa vytvoria v prístavoch podmienky na rozvoj ostatných nadväzujúcich druhov dopráv.

    Verím, dámy a páni, že v záujme veci túto novelu podporíte. Ďakujem.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Chrbetovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 152 zo 4. mája 2007 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 289).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvého čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod novej právnej úpravy a o tom, že návrh nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, iba na jeho príjmovú časť. Nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, nebude mať dopad na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. apríla 2007 č. 275 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 18. júna 2007 a v gestorskom výbore do 19. júna 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní desiatej schôdze pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 290. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 276.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Táni Rosovej, Tatiane Rosovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení kolegovia poslanci, uvediem môj návrh veľmi stručne, pretože ide o návrh jednoduchý. Navrhuje, aby sa 1. máj zapísal do našich kalendárov ako Pamätný deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. Myslím, že stačí uviesť a odôvodniť tento návrh stručne preto, lebo málokedy na slovenskej politickej scéne došlo k takej zhode, ako k nej dochádzalo v otázkach nášho vstupovania do Európskej únie.

    Vstup Slovenska do Európskej únie bol prirodzeným, ale nie ľahkým a nie samozrejmým zavŕšením toho, čo sa začalo vtedy ešte v Československu v roku 1989. Bolo to potvrdenie našej snahy o začlenenie do rodiny demokratických a slobodných národov Európy. Prvý máj je u nás tradične sviatkom práce a myslím si, že k dôstojnosti tohto sviatku by jeho rozšírenie o to, aby bol zároveň aj Pamätným dňom nášho vstupu do Európskej únie prispelo. Je tu aj zrejmá súvislosť medzi Sviatkom práce a naším členstvom v Európskej únii. Naše členstvo určite bolo výsledkom práce občanov tejto republiky, výsledkom práce politikov, ale aj výsledkom práce všetkých ostatných, ktorí v prístupovom procese museli mnohé obetovať, museli prejsť ťažkými časmi. Na druhej strane práve naše členstvo v Európskej únii prispelo výraznou mierou k tomu, že pracovné príležitosti na Slovensku začali pribúdať. Posledné tri roky, ktoré uplynuli od nášho vstupu do Európskej únie, sú v tomto smere najdynamickejšie a potvrdzujú jednoznačnú správnosť tohto rozhodnutia.

    Tak ako bol v týchto otázkach konsenzus na scéne politickej, tak bol a stále prevláda konsenzus aj medzi občanmi, preto som tento návrh predniesla.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo navrhnutému gestorskému výboru pre kultúru a médiá, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Minárikovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená snemovňa, dovoľte, aby som vás z poverenia môjho výboru, ktoré je zhmotnené v uznesení č. 67 z 3. mája, oboznámil so spravodajskou správou k návrhu pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 290).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Tak ako hovorí § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. najmenej 15 dní pred začatím schôdze.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a v súlade s legislatívnymi pravidlami rozhodol, že bude zaradený na dnešnú schôdzu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie, dôvodovú správu. Z návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade daného návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná. Ďalej hovorí o tom, aký je súčasný stav, o dôvode potreby tejto úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade navrhovaného zákona. Osobitná časť odôvodňuje jednotlivé časti návrhu. Takže spĺňa všetky, naozaj všetky predpísané požiadavky na to, aby mohol byť prerokovaný.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporučím, aby sa pokračovalo v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), teda že uvedený návrh postúpime do druhého čítania. A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporučím, aby tento návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a ďalej výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor odporučím výbor pre kultúru a médiá.

    Z mojej strany, pán predsedajúci, všetko, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Ústne sa hlási pani poslankyňa Vášáryová do rozpravy. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď som rozmýšľala, akú symboliku vymyslieť na podporu, na naozajstnú podporu vyhlásenia 1. mája, nielen za deň práce, čo máme z americkej tradície povstania robotníkov v Chicagu, ale aj novej symboliky nových čias 21. storočia, dovoľte, aby som si vybrala jeden zaujímavý citát od Saint-Exupéryho: „Strom, ktorý rastie na voľnej pláni s dostatkom vody, svetla a priestoru len pre seba, vyrastie zväčša pokrútený a ošklbaný vetrami. Ale strom, ktorý rastie v pralese a v lese, obkľúčený druhými stromami, s ktorými bojuje o slnko, živiny, priestor, vyrastie vysoký a rovný.“ Myslím si, že táto symbolika je každému jasná. My ako osamotení, žijúci len sami pre seba, so svojou zodpovednosťou len za svoje vlastné osudy, by sme sa stali pokrútenými a ošklbanými. Spomeňme si len na osud Albánska v Európe, ktoré stálo takto osamotené dlhé roky. A dnes sme členmi Európskej únie a máme šancu v konkurencii so svojimi spojencami vyrásť rovní a vysokí.

    Európska integrácia sa stala po 2. svetovej vojne, po tých hekatombách obetí a utrpení, pre milióny tých, čo prežili, symbolom nádeje. Integrácia, európska integrácia sa stala symbolom nádeje na život v mieri a porozumení medzi národnými štátmi, medzi národmi a štátmi. Dnes sloboda a občianske práva, vláda práva a konštitucionalizmus a demokracia sa stali základnými kameňmi tejto nádeje aj pre nás po rokoch sociálneho inžinierstva, neslobody, dokonca okupácie a života za bariérou.

    Európska únia dnes v 21. storočí je nielen symbolom nádeje, ale stala sa pre celý svet aj znakom bohatstva a bezpečia. „Vláda bez bohatstva je nebezpečná a bohatstvo bez moci je smiešne.“ povedal Jacques Delors, jeden z najúspešnejších komisárov Európskej únie. „Je umenie vytvoriť rovnováhu medzi mocou a bohatstvom, aby bola vyvážená tak, aby bohatstvo nebolo bezmocné a moc dokázala spravovať bohatstvo.“ Ako povedal: „Nous avons besoin d´Europe puissante et généreuse.“ To znamená: „Máme potrebu, aby Európa bola mocná a“ – „généreuse“, to je veľmi ťažko preložiť toto slovo, ale aby bola „rozhodná“, asi takto by sa to po slovensky dalo povedať. Dnes pripájame k týmto slovám aj slovo „solidárna“. A my práve od tohto roku 2007 do roku 2013 pocítime pozitívnu silu európskej solidarity, samozrejme, za predpokladu, ak ju dokážeme zorganizovať.

    Labutí spev po skončení studenej vojny, že potom už bude všade mier, sa po Sarajeve a Kosove ukázal ako len sen. Spolupráca a obrusovanie hrán medzi Európanmi a vo svete sú neustále potrebné. V 21. storočí sa naša Európska únia bude musieť denne novo definovať. Novo si definovať náš diel spoluzodpovednosti, ale nielen vo vnútri Európskej únie, ale aj vo svete. My ako členovia Európskej únie budeme spoludefinovať túto novú európsku spoluzodpovednosť za svet.

    Preto podporujem návrh našej kolegyne, lebo táto spoluzodpovednosť úplne nová by mala byť aj symbolicky vyjadrená v našich sviatkoch a pamätných dňoch, ktoré si pripomíname každý rok, a vyjadrená 1. májom ako Pamätným dňom Európskej únie.

    Ďakujem za vašu obmedzenú pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete hovoriť na záver? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne pani Vášáryovej za jej pekné a hlboké slová, ktoré sa tu, žiaľ, teda minuli pozornosťou tejto snemovne. Iste tento návrh neovplyvní každodenný život našich občanov, ale symboly sú pre spoločnosť a jej súdržnosť tiež dôležité.

    Považujeme v našom klube deň pristúpenia Slovenska do Európskej únie za významný medzník v histórii a ja pevne verím, že nielen my. Dni, ktoré vstúpili významným spôsobom do našej histórie, si na Slovensku pripomíname ako pamätné dni a je ich v našom kalendári takých šestnásť. Deň nášho vstupu do Európskej únie určite nie je menej významný než ktorýkoľvek z tých, ktoré sú na tomto zozname.

    Vstup Slovenska nebol pre Slovensko dôležitý len z hľadiska pozitívnych dopadov nášho členstva, ale z hľadiska toho, že sa v slovenskej spoločnosti prvýkrát od novembra 1989 zrodil v nejakej téme konsenzus. V referende, ktoré sa k tomuto problému konalo, sa 92,5 % zúčastnených vyjadrilo za náš vstup a len 6 % proti. Čo je ale ešte významnejšie, že takýto konsenzus pretrváva. Jednoznačne pozitívne hodnotí naše členstvo podľa aktuálnych výsledkov viac ako 60 % ľudí a pritom len 6 % ho hodnotí negatívne.

    V tom, aby sme si 1. máj pripomínali ako pamätný deň nášho vstupu do Európskej únie, vidím aj príležitosť, ako ponúknuť Sviatku práce aktuálny a moderný rámec. V predvojnových časoch boli oslavy Sviatku práce prihlásením sa k moderným humanistickým ideám tej doby. Neskôr boli oslavy 1. mája predovšetkým oslavou diktatúry proletariátu. Aj preto po novembri 1989 sa každý rok trápime v tento dátum s istými rozpakmi. Dalo by sa povedať možno s nadsádzkou,...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, vystupuje pani poslankyňa Rosová a poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... že kým povedzme v Českej republike vychádzajú 1. mája do ulíc anarchisti a neonacisti, na Slovensku sú to komunisti a recesisti. Iste aj iní si pripomínajú tento deň, ale médiá sa zaujímajú predovšetkým o tieto extrémy. Preto si myslím, že by mal mať 1. máj dôstojnejší rámec a rovnako, ako je Sviatkom práce, mal by byť aj Pamätným dňom pristúpenia k Európskej únii.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Prosím, keby ste zaujali miesta vo svojich poslaneckých laviciach.

    O slovo požiadala pani poslankyňa Kramplová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som informovala, že tri poslanecké kluby HZDS, SMER a SNS sa dohodli, v zmysle § 24 ods. 5 navrhujeme zaradiť do programu ako bod číslo jeden 15. 5., to je utorok o 9.00 hodine, Vyhlásenie k storočnici založenia Slovenskej ligy v Amerike. Včera sme mali zahraničný výbor, prijali sme uznesenie a prijali sme toto vyhlásenie. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas s návrhom pani poslankyne Kramplovej?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Nebudeme hlasovať. Všeobecný súhlas potvrdil.

    Prosím, pán poslanec Mikloško. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Mikloškovi.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, samozrejme, súhlasíme a Národná musí prijať uznesenie, len prosíme láskavo, aby sme dostali včas ten text, pretože zase ten text má kľúčový význam, aké bude mať znenie.

  • Áno. Bude to zabezpečené v súlade s vaším návrhom.

    Dobre. Tak teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najskôr budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 208).

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Kovarčíkovi, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k tlači 208, kde odporúčam vo všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v informácii Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, hlasovať spoločne a tie odporúčam schváliť.

  • Najprv z výborov hlasujeme a potom pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. Tak nech sa páči, uvádzajte. Tak hlasujeme o všetkých pozmeňujúcich... Ešte raz prosím, keby ste zopakovali, pán poslanec. Hlasujeme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, spoločne hlasujeme o všetkých. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 121, proti 0, zdržal sa 1, nehlasovalo 13.

    Konštatujem, že Národná rada schválila.

    Teraz prosím ďalšie návrhy.

  • Teraz odporúčam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Damborskej. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 118, proti 2, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili tento pozmeňujúci návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej odporúčam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jasaňa. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 121, proti 1, zdržalo sa 14, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči ďalšie návrhy.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch predložených pánom poslancom Dubravayom. Navrhujem hlasovať spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 81, proti 1, zdržalo sa 54, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj tieto návrhy pána poslanca Dubravaya sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Juraja Lišku. Navrhujem hlasovať oddelene, a to spoločne o bodoch 1 a 3. Dajte hlasovať, prosím.

  • Dávam hlasovať o návrhoch pána poslanca Lišku, o bodoch 1 a 3. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 137.

    Schválili sme návrhy pána poslanca Lišku.

    Ďalej prosím.

  • Ďalej odporúčam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lišku v bode 2a spoločne.

  • Hlasujeme o ďalšom návrhu pána poslanca Lišku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 55, proti 37, zdržali sa 40, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca Lišku sme neschválili.

  • Vzhľadom na to, že sme schválili pozmeňujúce návrhy a informáciu, odporúčam hlasovať o zákone ako o celku.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, o postúpení do tretieho čítania.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení tohto zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 114, proti 1, zdržalo sa 22.

    Konštatujem, že sme postúpili zákon do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania prihlášok do rozpravy. Rozpravu vyhlasujem za skončenú a prosím, dajte záverečný návrh na hlasovanie, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121, za 82, proti 0, zdržalo sa 31, nehlasovali 8.

    Konštatujem, že tento zákon sme, že Národná rada tento zákon schválila.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Zdenky Kramplovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 266).

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Tomášovi Galbavému a prosím, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení tohto zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 102, proti 5, zdržalo sa 27.

    Konštatujem, že sme predmetný návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 132, proti 0, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty schválila na prerokovanie v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz žiadam poslanca Jána Chrbeta, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, a žiadam ho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 289).

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny z poslancov, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 103, proti 0, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že sme predmetný návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Prosím.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 18. júna 2007 a v gestorskom výbore do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 135, proti 0, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Posledný zákon v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 290).

    Prosím pána spravodajcu Minárika, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Vášáryová, bez procedurálnych návrhov, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu tak, ako som uviedol v spravodajskej správe, teda o tom, že budeme postupovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku a príslušný návrh postúpime do druhého čítania. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 76, proti 17, zdržalo sa 45, nehlasovalo 0.

  • Konštatujem, že tento návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec, uveďte ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu na pridelenie výborom, teda že tento návrh prerokuje ústavnoprávny výbor...

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále a smiech.

  • Je to námietka? Hlasujeme o námietke pána poslanca.

  • Veľký ruch v sále a reakcie.

  • Nezobralo mi to, čo som stlačil opačne, takže preto.

  • Ešte raz, pán poslanec, vaše stanovisko. Povedzte vaše stanovisko, pán poslanec.

  • Dávam námietku, pretože som stlačil iné tlačidlo a ináč mi to ukázalo.

  • Smiech v sále.

  • Áno, hlasujeme o námietke pána poslanca.

  • Reakcie z pléna.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. O námietke pána poslanca.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Panie poslankyne, okrem pána poslanca aj pán poslanec Zala, aj pán poslanec Urbáni namietali predchádzajúce hlasovanie, preto musím prečítať výsledky toho hlasovania, ktoré som ohlásil.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 90, za 71, proti 14, zdržal sa 1, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že námietke bolo vyhovené a hlasuje sa o tom ešte jedenkrát.

    Teraz prerušujem na päť minút rokovanie schôdze, pretože pán poslanec Hrušovský nemá platnú hlasovaciu kartu, kým mu vystavia novú, musíme počkať chvíľočku.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Hrušovský, máte už tú kartu, prosím vás? Tak sa pripravte na hlasovanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej (tlač 290).

    Budeme hlasovať ešte raz o návrhu spravodajcu o postúpení tohto poslaneckého návrhu zákona do druhého čítania.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, poprosím vás, aby ste si najskôr vytiahli kartičky, pretože sa vydávala nová kartička, a potvrďte identifikáciu.

    Pán poslanec Minárik, poďte uviesť hlasovanie ešte raz k tomuto zákonu. Budeme hlasovať o postúpení do druhého čítania. Nie, o námietke sa už rozhodlo. O námietke sa už rozhodlo.

    Hlasujeme ešte raz o postúpení tohto zákona v súlade s § 73 do druhého čítania, hej. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 73, proti 23, zdržalo sa 39, nehlasovali 2.

  • Konštatujem, že tento návrh zákona Národná rada postúpila do druhého čítania.

    Prosím, určite, navrhnite gestorský výbor, výbory na prerokovanie a lehoty na prerokovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pridelení výborom, to znamená ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že tento výbor je gestorský, a o lehotách: 18. jún pre výbory a pre gestorský výbor 19. jún 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 104, proti 3, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili a Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme doteraz prerokované návrhy zákonov. Dovoľte, aby som vás informoval o tom, že pán predseda Národnej rady sa dohodol s predsedami jednotlivých poslaneckých klubov, že tajná voľba, ktorá bola pôvodne ohlásená na dnes na 11.00 hodinu, sa po tejto dohode uskutoční v utorok 15. mája.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.

  • Dámy a páni, požiadam vás, aby sme mohli pokračovať v rokovaní o programe 10. schôdze, aby ste zachovali väčší pokoj v rokovacej sále.

  • Ruch v sále.

  • Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku. Po 5 minútach budeme pokračovať v rokovaní.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás ešte informovať, že po dohode s vedeniami jednotlivých poslaneckých klubov budeme dnes rokovať bez prestávky do 14.00 hodiny.

    Chcem vás všetkých tých, ktorí máte v programe svoje poslanecké návrhy, požiadať, aby ste boli v rokovacej sále, a zároveň chcem požiadať aj spravodajcov pre jednotlivé návrhy, aby boli pripravení. Čiže budeme dnes bez prestávky rokovať do 14.00 hod.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 10. schôdze. Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač pod č. 291. Návrh na pridelenie výborom má rozhodnutie č. 286.

    Pani poslankyňa, aha, tu ste, prepáčte, nech sa páči, uveďte svoj návrh zákona.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, naozaj o pokoj a tí, ktorí nevenujete pozornosť tomuto návrhu zákona, aby ste využili iné priestory na svoje kuloárne rozhovory. Kolegyne, kolegovia, ešte raz vás poprosím, pokračujeme v rokovaní programu schôdze.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám novelu zákona č. 195 o sociálnej pomoci, ktorá vo svojom obsahu ponajprv spresňuje rozsah opatrovateľskej služby a dáva ho do súladu s prílohou č. 14 zákona o sociálnej pomoci.

    Podľa príslušných ustanovení zákona č. 195 o sociálnej pomoci sa druhom pomoci alebo druhom služby okrem iných rozumie opatrovateľská služba...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, naozaj vás žiadam, aby ste zachovali pokoj v rokovacej sále. Pani poslankyňa chce predniesť odôvodnenie svojho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem aj ja.

    Teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 195 o sociálnej pomoci sa druhom služby okrem iných rozumie opatrovateľská služba, kde sa v zmysle § 15 vykonávajú nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti alebo kontakt so spoločenským prostredím. Tieto sú obsahovo signifikantné na to, že z rôznych druhov sociálnych služieb sa rozhodnutím občanovi určí poskytovanie opatrovateľskej služby.

    Rozsahom opatrovateľskej služby, ktorý určí príslušný orgán, obec vydaným rozhodnutím na základe odporúčania zdravotníckeho zariadenia, sa rozumie absolútna hodnota parametra merateľná a vyhodnocovateľná, ktorý určí vo VZN-ku obec, a to parameter v zmysle prílohy č. 14 zákona o sociálnej pomoci časovú jednotku hodinu služby. Tento parameter je jednoduchý, efektívny nástroj ekonomiky služby aj kontroly zo strany občana. Navyše obec nevie dopredu stanoviť rozsah iného parametra alebo len s veľkými ťažkosťami a nepresnosťami. Ako napríklad: koľkokrát na obdobie rozhodovania o službe občanovi sa majú poskytnúť tzv. bežné úkony osobnej hygieny alebo použiť konkrétnu hodnotu na výraz úkonu starostlivosť.

    Táto novela ďalej spresňuje podmienky, pri ktorých má príslušný orgán povinnosť vyplatiť subjektu poskytujúcemu sociálnu pomoc minimálny finančný príspevok, a tým vylúči nezákonné konania príslušných orgánov pri poskytovaní finančného príspevku. Zabezpečí väčšiu právnu ochranu a finančnú garanciu subjektom poskytujúcim sociálnu pomoc, zabráni diskriminácii neverejných poskytovateľov a konaniam v rozpore so zákonom.

    Podať túto novelu zákona o sociálnej pomoci má povzbudili aj samotné slová pani ministerky, ktorá potvrdila v odpovedi na moju otázku položenú na hodine otázok 1. februára 2007, citujem: „Či môže samosprávny kraj navrhnúť subjektu, ktorý poskytuje sociálne služby, finančný príspevok nižší, ako je uvedené v prílohe č. 14 zákona o sociálnej pomoci.“ Vyjadrenie pani ministerky Tomanovej je vážne a je jednoznačné, citujem: „Je pravdou, že sme sa stretli s porušovaním zákona zo strany samosprávnych krajov a dá sa povedať, vo všetkých samosprávnych krajoch.“ Koniec citácie z odpovede pani ministerky. Taký postoj ministerky je podnetom pre razantné konanie, aby sa napravilo bezprávie, o ktorom všetci vieme, okrem relevantnej legislatívnej úpravy.

    Opodstatnenosť zmeny navrhovanej pod bodom 3 je očividná. Od roku 2004, keď Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 45/2004 Z. z. schválila minimálnu výšku finančných príspevkov na poskytovanie sociálnych služieb, dosiahla výška kumulovanej inflácie za obdobie rokov 2004 až 2006 hodnotu 15,6 %. Každoročný pokles reálnej hodnoty ceny za poskytované služby v sociálnej oblasti v praxi znamená, že už nie je možné zachovávať dobrú úroveň, kvalitnú úroveň poskytovaných služieb ani kompenzovať vplyv inflácie na mzdy sociálnych pracovníkov, ktoré sú aj tak veľmi, veľmi nízke.

    Postoj samosprávnych krajov k činnosti subjektov poskytujúcich sociálnu pomoc je diskriminačný a veľmi nedôstojný. Častokrát veľmi nedôstojný. V niektorých prípadoch poskytovatelia služieb boli nútení zákonom o sociálnej pomoci a platnými zmluvami určené práva vymáhať súdnou cestou, hromadne prepúšťať zamestnancov a radikálne obmedzovať a rušiť služby. Chcem veriť, že v pripravovanom zákone o sociálnych službách sa zásadne mnohé veci upravia k väčšej spravodlivosti vo vzťahu k neverejným subjektom a v pravom zmysle sa uplatní toľko opakovaný princíp subsidiarity, solidarity, sieťotvornosti a motivácie každého človeka a komunity, či je to klient alebo poskytovateľ.

    Kým však k účinnosti tejto legislatívnej normy dôjde, je veľmi urgentné minimálnou novelou zákona o sociálnej pomoci zasiahnuť najmä do systému demontáže sociálnych služieb, ktoré poskytujú neverejní poskytovatelia, a upraviť túto prílohu č. 14 o sociálnej pomoci aspoň tak, aby kopírovala medziročnú infláciu. Ak sa tak nestane, neverejný sektor bude nútený zásadne obmedzovať, ale aj plošne rušiť veľmi ťažko budovanú a veľmi potrebnú sieť holistického sprevádzania človeka v núdzi, a to celoplošne, lebo takéto prípady sú vo všetkých samosprávnych krajoch. Nedôjde len k výraznej redukcii služieb konkrétnym ľuďom v núdzi, ale aj k zvýšeniu nezamestnanosti pracovníkov v sociálnych službách. Výrazne zúžime možnosť slobodného výberu občana vybrať si v pluralite poskytovania služieb, kde a ako bude prežívať svoju starobu, chorobu alebo zomieranie.

    Preto vás prosím, venujte tomuto vážnemu problému veľkú pozornosť. Máme možnosť hlasovaním za túto malú novelu zákona dať signál občanom, že myslíme vážne všetky reči o tom, ako nám záleží na sociálnom blahu všetkých. Dávam vám, koaliční poslanci, jedinečnú možnosť podporou tejto novely plniť vaše programové vyhlásenie vlády v časti Podpora sociálnej inklúzie, kde sa uvádza: „Vláda sa bude snažiť vytvoriť podmienky pre rozvoj sociálneho podnikania v oblasti sociálnych služieb založeného na neziskovom princípe.“

    Preto vás prosím o podporu mojej novely zákona č. 195 o sociálnej pomoci. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Poprosím teraz určeného spravodajcu pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby nás informovala o návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ako spravodajkyňu ma určil gestorský výbor v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podať túto spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom predloženého návrhu je spresniť rozsah opatrovateľskej služby a upraviť podmienky, pri splnení ktorých má príslušný orgán povinnosť poskytnúť subjektu poskytujúcemu sociálnu pomoc minimálny finančný príspevok. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla po rozprave v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že ho prerokuje v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prideliť návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie, ktorý navrhujem zároveň za gestorský výbor. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

    Vážený pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa Vaľová, chceli ste do rozpravy?

  • Reakcia poslankyne.

  • Dobre, tak vás poprosím, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa. Môžete, pani Vaľová, vystúpiť. Ale nie z miesta, musíte – do rozpravy ste sa hlásili? Nech sa páči, musíte prísť. S faktickou poznámkou nemáte na koho reagovať, pretože došlo len k uvedeniu návrhu zákona.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, v tom momente sa to objavilo, keď som ukončieval, viete dobre, že niekedy reakčný čas je naozaj taký, že sa stane, že sa objaví to meno v krátkom čase po tom, ako vyslovím tú vetu. Ale, tak idete, pani poslankyňa?

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ja si vážim teda návrhy pani poslankyne Gibalovej, ktorá ten zákon o sociálnej pomoci sa snaží stále ako zlepšiť, len by som chcela k tomu povedať, že ako predtým na minulej schôdzi, alebo na predminulej, dávala takisto pozmeňujúci návrh, chcela by som povedať, že je potrebné prerokovať všetky tieto veci s vyššími územnými celkami, pretože vlastne sa ich to dotýka. A takisto by som chcela povedať, že tento zákon bude v treťom štvrťroku otvorený. A ako sme to povedali pred dvomi národnými schôdzami, tak takisto chcem povedať, že tento zákon sa pripravuje a v treťom štvrťroku bude ako taký, celý sa pripravuje a v celom rozsahu bude upravený.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Sabolová? Nech sa páči.

  • Práve k procedúre, pán predseda, ešte. Skutočne, ak poslanci chcú vystúpiť, vedia sa prihlásiť načas, presne to bolo isté s pánom Švidroňom pri vysokoškolskom zákone. Teraz pani Vaľová. Proste bolo by dobré, keby aj poslanci koalície sa naučili prihlásiť vtedy, keď chcú reagovať.

    Druhá konkrétna poznámka už na pani poslankyňu. Ako nevidím dôvod, vy veľmi dobre viete, pani poslankyňa Vaľová, že pani poslankyňa Gibalová niekoľko rokov komunikuje s vyššími územnými celkami, veľmi dobre poznajú jej názory, ale my sme legislatívci a my môžeme určiť presné pravidlá na to, akým spôsobom budeme, chceme financovať sociálne služby, akým spôsobom treba upraviť zákon, aby bol jasný aj pre vyššie územné celky. A pripravovaná novela zákona, o ktorej hovoríte, minimálne rok hovoríme o pripravovanej novele zákona o sociálnej pomoci, ale zatiaľ som nepočula nijaký koncepčný návrh z vašej strany, akým spôsobom chcete garantovať, aby neštátne subjekty mali istotu pri napĺňaní zákona o sociálnej pomoci v zmysle tých právnych predpisov a príloh, ktoré sú tam. A myslím si, že to je len jednoznačný výklad podľa toho, čo pani ministerka na hodine otázok pred časom predniesla, kde potvrdila všetky slová, ktoré pani poslankyňa dnes dáva do zákona, ako by to malo byť, a preto si myslím, že podpora tejto novely zákona by bola skutočne aj s vládnou koalíciou len potvrdením slov pani ministerky Tomanovej z hodiny otázok.

  • Pani poslankyňa Radičová, nech sa páči, faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem len potvrdiť slová pani poslankyne Sabolovej. Naozaj pani ministerka Tomanová vyslovila úplne rovnaké riešenie pre túto tému, myslím si, že je akútne potrebná. Čakať na, i keď komplexnú novelu zákona k sociálnym službám a sociálnej pomoci, si myslím, že pre tento prípad nie je nevyhnutné, že sme to schopní urobiť okamžite.

    A posledná poznámka. Vyššie územné celky rovnako ako samosprávy na výkon istých kompetencií dostali decentralizované aj finančné prostriedky, preto je úplne namieste regulovať a legislatívne upravovať spôsob využívania týchto finančných prostriedkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte aj pán poslanec Kahanec, nech sa páči a končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja len úplne krátku poznámku k tomuto problému, keďže poznám pomery napr. v Prešovskom samosprávnom kraji, čo sa týka týchto vzťahov o sociálnej pomoci, o opatrovateľskej službe, a viem veľmi dobre, že nie sú celkom jasne tieto vzťahy vyšpecifikované a dané zákonom a dochádza potom k problémovým výkladom a dochádza aj k problémovým prijatiam uznesení, či už na úrovni komisií vyššieho územného celku, alebo aj pri schvaľovaní uznesení na zastupiteľstve vyššieho územného celku. Tak chcem podporiť tieto veci, aby boli jasne zadefinované v zákone. A ako tu spomínala moja kolegyňa pani poslankyňa Sabolová, tak hovorila, že tieto veci nie sú dotiahnuté v súčasnom zákone a je otázka, kedy budú dotiahnuté v budúcom zákone. Preto sa pripájam k podpore tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja už len k pánu Kahancovi. Ste ma prekvapili, čo ste teraz povedali. Ja som poslankyňa vyššieho územného celku a máte tam 45 poslancov SDKÚ, KDH, ak nemajú jasné uznesenia, jasné rozhodnutia, kde dochádza k pochybeniam, tak som prekvapená, tak si myslím, že teraz niečo rozprávate do svojich radov.

  • Uzatváram rozpravu. Ešte predtým, ako sa spýtam pani navrhovateľky a pani spravodajkyne, dovoľte len krátku reakciu.

    Pani poslankyňa Sabolová, za tých 10 mesiacov, čo vediem Národnú radu, sa neraz stalo, že, pretože nepatrím k ľuďom, ktorí v tomto prípade vykladajú rigidne niektoré predpisy, akým je aj rokovák, že som dával slovo či už pri prihlásení sa s faktickou poznámkou, alebo do rozpravy, aj niekedy po tom, ako som formálne uzatvoril možnosť. Je faktom, že reakčné časy niekedy aj technického zariadenia, je sekunda, dve po tom, ako sa vysloví tá čarovná formula.

    A ešte jedna poznámka, prišlo by mi to obzvlášť v situácii, keď je dobré, ak vznikne akýkoľvek priestor na diskusiu, obrať kohokoľvek o možnosť vyjadriť sa. Nie je to a nebude to môj spôsob. Takže nemám pocit, že by som porušoval rokovací poriadok.

    Nech sa páči, pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len krátko by som chcela zareagovať k faktickým poznámkam.

    Áno, uvedomujem si, pani kolegyňa Vaľová, že sa pripravuje, však sme to počuli, nový zákon o sociálnych službách, ale veľmi dobre viem z terénu, že, a to mi môžu potvrdiť mnohí, ktorí sedia v tomto parlamente a buď boli zaangažovaní, alebo sú sami poskytovateľmi, alebo majú blízke osoby, ktoré sú poskytovateľmi, že tieto zariadenia krvácajú, a dobré, kvalitné zariadenia, ktoré fungujú už 10, 14 rokov, častokrát sú už na pokraji síl s financovaním základných vecí.

    Uvedomujem si aj to, že veľmi často sa stretávame s nejednoznačným znením alebo s medzerami v zákone, ktoré aj napriek veľmi úprimnej snahe vytvoriť v legislatívnom procese kvalitný predpis prejavia sa nedostatky až po uvedení do praxe. A myslím si, že táto moja novela je taká apolitická a je zameraná tak pomôcť ľuďom, že nemali by ste mať problém ju podporiť veľkoryso do prijatia účinnosti nového zákona, lebo sa tým zachránia nielen klienti, ale sa tým zachránia aj pracovné miesta. A ide o stovky pracovných miest a o stovky klientov na celom Slovensku.

    Srdečne ďakujem za podporu pani poslankyni Radičovej aj Sabolovej, nebudem to, samozrejme, komentovať, je to tak, ako to povedali, tak to aj ja vidím a cítim.

    A ešte raz vás prosím, dámy a páni z vládnej koalície, urobte gesto voči občanovi a podporte túto novelu zákona o sociálnej pomoci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Pán predseda... Dve kratučké poznámky k tomu, čo tu odznelo.

    Podporím a celý náš klub podporí návrh novely zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Gibalová. V tejto Národnej rade je viac poslancov, ktorí v minulosti a ktorí v súčasnosti pôsobia vo vyšších územných celkoch ako poslanci a dokonca pracujú aj v sociálnom výbore. Myslím si, že každý poslanec, ktorý sa venuje tejto problematike, vie a pozná tento zákon, ale vie a pozná aj to, ako sa jednotlivé vyššie územné celky chovajú práve k týmto subjektom, o ktorých je tu reč. Ako „sa chovajú“ – ja to dávam do úvodzoviek, pretože už teraz neexistuje štátne a neštátne, ale, žiaľbohu, táto ideológia je vžitá aj dnes –, ako sa chovajú k tým subjektom, ktoré chce riešiť pani poslankyňa týmto pozmeňujúcim návrhom.

    A na margo toho, že je tu poslanecká iniciatíva vtedy, keď sa pripravuje zákon, a podľa legislatívneho plánu v septembri by mala byť v Národnej rade predložená predloha zákona o sociálnych službách. Nuž len pre ozrejmenie pamäti, na tejto schôdzi prerokovávame zákon o kolektívnom vyjednávaní a vo februári pred dvoma mesiacmi sme nepriamou novelou riešili zákon o kolektívnom vyjednávaní (zákon o tripartite), tak len aby sme na tieto veci nezabúdali aj vtedy, keď ide o koaličných poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj navrhovateľke.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 265. Návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 285.

    Pán poslanec, nech sa páči, odôvodnite svoj návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milá pani Vaľová, chceli ste odísť...

  • Reakcia poslankyne.

  • Vy ste okomentovali v rozprave predchádzajúci návrh mojej kolegyne Moniky Gibalovej a vždycky tak čarovne začínate, návrhy, ktoré podávajú opoziční poslanci, že je to síce zaujímavý návrh, je to síce potrebný návrh, ale treba komplexne riešiť túto problematiku a nemôžeme to iba tak tými čiastkovými návrhmi a teraz, proste treba počkať, kým to vláda urobí. Pani kolegyňa, ak, samozrejme, takto hovoríte preto, aby ste potom povedali alebo nakoniec aj tak návrh toho zákona nepodporili.

    Ja teraz možno predbieham, ale predpokladám, že budete rovnako reagovať aj na mňa, lebo tak ako kolegyňa Gibalová chcela zlepšiť zákon o sociálnej pomoci, tak ja s kolegom Šimkom chcem zasa zlepšiť zákona o sociálnom poistení. Ale to, čo vy hovoríte o tej komplexnosti a o tej potrebe počkať, tak vám chcem pripomenúť, že ja som, každý mesiac takto prichádzame s návrhmi, v septembri som navrhoval s kolegami novelu zákona o službách v zamestnanosti a vtedy ste rovnako, aj pani ministerka hovorila, že pripravíte komplexný návrh. Pán predseda už vedie parlament desať mesiacov, dnes je máj a do dnešného dňa takú komplexnú novelu ste nepripravili a ani neviem, že by ste pripravovali.

    Chcem tým povedať, že istým spôsobom vy paralyzujete život v krajine v niektorých oblastiach, pretože je našou povinnosťou reagovať na veci, ktoré sa objavili, vyskytli a nemožno ich nijako inak opraviť, iba zmenou zákona. A či to je čiastková úprava, alebo úplne drobná, malá, to je dnes vedľajšie. Veď sme tento týždeň rokovali o novele pána ministra vnútra, zákon o policajtoch, myslím to bolo, a to takisto bol dvojstranový zákon, dokonca v skrátenom konaní. Ak je to potrebné, ak život ukáže, že treba meniť zákon, veď na to sme tu. Takže vaše slová vyznievajú skôr pokrytecky, a preto ja by som vás poprosil, keby ste si našli iný argument, ak chcete byť proti návrhu, ktorý predkladám teraz s kolegom Šimkom.

    Cieľom tohto návrhu je odstrániť niektoré neodôvodnené tvrdosti zákona, ktoré prináša aplikačná prax. Je to úloha zákonodarcu sledovať, vyhodnocovať a následne aj korigovať negatívne dôsledky z pôsobenia právnych noriem.

    Prvá zmena, ktorú navrhujeme, týka sa duplicitnej povinnosti fyzických osôb platiť povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. K tomuto duplicitnému poisteniu prichádza vtedy, ak dobrovoľne poistená osoba sa zamestná a vznikom pracovného pomeru vzniká automaticky povinnosť nemocenského, dôchodkového i poistenia v nezamestnanosti, ale na druhej strane nezaniká povinnosť platiť toto poistenie z prvého dôvodu. Výsledkom toho sú početné prípady zistených nedoplatkov na poistnom od „dobrovoľne poistených osôb“ a sú to rádovo desaťtisíce. Ja mám aj taký list, kde matka, ktorá sa sama stará o dve deti nezaopatrené a má zaplatiť 56-tisíc korún, lebo to od nej vymáha Sociálna poisťovňa a na súde prehrá, pretože súd rozhoduje podľa platnej legislatívy, a táto osoba, pre ktorú je to vážny problém, musí zaplatiť, hoci to ona nepovažuje za potrebné. Pretože výkaz o tom, že ona platí ako zamestnanec, keďže sa zamestnala, a že aj ona, aj jej zamestnávateľ platí všetky tieto povinné poistenia, tak je to duplicitné a zbytočné, najmä teda, že si to ona aj neželá.

    Navrhujeme, aby sa vznik, uzavretie pracovného pomeru, kedy vzniká povinné poistenie, považovalo za zánik dobrovoľného poistenia, ak na tom fyzická osoba netrvá v explicitne vyjadrenej žiadosti. Obdobne je to dnes riešené v zákone v prípadoch prerušenia povinného poistenia z iných dôvodov, napríklad neplatené voľno, rodičovská dovolenka, výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody, neospravedlnená neprítomnosť v práci a podobne. Toto prerušenie povinného poistenia sa posudzuje ako zánik povinného poistenia.

    Druhá navrhovaná zmena sa týka úpravy podmienok, keď zaniká nárok na vdovský dôchodok. V § 74 sú stanovené podmienky nároku na vdovský dôchodok, ktorý je opodstatnený tým, že zohľadňuje predchádzajúcu pracovnú činnosť, ale i pretrvávajúce vyživovacie povinnosti či zdravotné problémy poberateľov. Uzavretím nového manželstva sa tieto dôchodkové nároky rušia. Toto právom mnohí občania považujú z viacerých dôvodov za neodôvodnené a nespravodlivé. Starší, chorí a osamelí ľudia uzavretím nového manželstva často riešia svoju nepriaznivú situáciu aj v prospech spoločnosti, keď sa takto môžu vyhnúť prežívaniu staroby v ústavnom zariadení.

    Navrhujeme preto doplniť nové ustanovenie, ktoré určuje, za akých okolností nezaniká nárok na vdovský dôchodok uzavretím nového manželstva, a to napríklad starostlivosť o nezaopatrené dieťa, invalidita z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dovŕšenie dôchodkového veku.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet a verejné financie, ak nerátame zníženie výdavkov napríklad z dôvodu zbytočných súdnych sporov. Výrazne pozitívne účinky z prijatia tohto návrhu sa však určite premietnu aj do zlepšenia kvality života občanov i medziľudských vzťahov.

    Ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec Brocka, za vystúpenie ako navrhovateľ.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, prosím pani poslankyňu Janku Vaľovú, aby nás oboznámila so stanoviskami výborov alebo so svojím ako spravodajkyne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spravodajca určený gestorským výborom v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky konštatujem a podávam v prvom čítaní túto spravodajskú správu.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom návrhu zákona je odstránenie niektorých neodôvodnených tvrdostí zákona, ktoré prináša aplikačná prax. Prvá zmena sa týka povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v zamestnanosti. Druhá sa týka úpravy podmienok vdovského dôchodku. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že ho prerokuje v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 285 z 24. apríla 2007 prideliť návrh zákona (tlač 265) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, poprosím zaujať miesto.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás, vážené kolegyne, kolegovia, informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj pani spravodajkyni a prerušujem, alebo chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? No nech sa páči, rozprava nebola, čiže ešte nejaké iné informácie, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega...

  • Reakcie z pléna.

  • Môžem ako spravodajca sa vyjadriť.

  • Vážení kolegovia, poprosím, skúsim to zvládnuť sám z tejto pozície v zmysle rokovacieho poriadku, poprosím o pokoj v sále. Pani spravodajkyňa požiadala o slovo ako v záverečnej reči, takže, nech sa páči, zistíte veľmi rýchlo, k čomu sa chce vyjadriť.

  • K predmetnému návrhu zákona z hľadiska vecnej pôsobnosti sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia uvádzam: zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa rušila možnosť dobrovoľného poistenia na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v zamestnanosti pre fyzickú osobu po dovŕšení 16. roku veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Fyzickej osobe, ktorá podlieha povinnému poisteniu, sa umožnilo, aby popri povinnom poistení mohla súčasne používať alebo využívať aj dobrovoľné poistenie. Navrhovanou právnom úpravou, t. j. zánikom dobrovoľného poistenia pri vzniku povinného poistenia, by sa fyzickej osobe neumožnilo súbežné poistenie, a tým zvyšovanie vymeriavacieho základu, ktorý je rozhodujúci pre určenie dávok, pričom zásadný význam má najmä pri určení dôchodkovej dávky.

    Po druhé. Navrhovaná právna úprava týkajúca sa zákona na vdovský dôchodok je v rozpore s účelom tejto dôchodkovej dávky, ktorá spočíva v pomoci žene k vyrovnaniu životnej úrovne bezprostredne po zániku manželstva v dôsledku úmrtia manžela a za určitých ustanovených podmienok čiastočne kompenzuje stratu jeho príjmu. Uzavretím nového manželstva žena prestáva byť vdovou. Definitívne zanikajú všetky vzťahy po prvom alebo skoršom manželovi. Pri opakovanom uzavretí manželstva a následnom ovdovení v zmysle navrhovanej právnej úpravy môže dochádzať k situácii, keď jedna vdova by sa stala poberateľkou niekoľkých vdovských dôchodkov.

    Z uvedených dôvodov s predloženým návrhom zákona nemôžem súhlasiť, pretože súčasne nesúhlasím aj s tvrdením, že zákon nebude mať žiaden dopad na verejné financie, a to by som pána navrhovateľa potom porosila, aby to nejako vyčíslil.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Máme teraz trošičku kolíziu. Faktom je, pani spravodajkyňa, že s týmito informáciami bolo potrebné vystúpiť v rámci rozpravy. Len, pán navrhovateľ, ja som uzavrel rozpravu. Je problém. Tak ma...

  • Reakcia na navrhovateľa.

  • No, porušíme rokovací poriadok. Nech sa páči.

  • Môžem aj súkromne mimo rozpravy. Pani kolegyňa, ja som len citoval aj stanovisko ministerstva financií k tomuto návrhu zákona. Naozaj z prijatia zákona nevznikne žiaden dopad na verejné financie. Ale dovysvetlím vám to mimo mikrofónu.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Vážený pán spravodajca, ďakujem váženej pani spravodajkyni. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2005 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tlač tohto návrhu má č. 292, návrh na prerokovanie vo výboroch pod č. 287.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Sabolovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem svoje slovo niekoľkými krátkymi systémovými tézami.

    Hlavnými východiskami, z ktorých vychádza politika Kresťanskodemokratického hnutia v oblasti zdravotníctva, sú navzájom súvisiace podmienky stanovenia reálnej potreby zdravotnej starostlivosti, určenia jej reálnej ceny a zabezpečenia jej žiaducej a reálnej kvality. Súvisiacou podmienkou je aj stanovenie sociálnej únosnosti občana pri jeho finančnej spoluúčasti. Tieto základné východiská musia vytvoriť rovnováhu medzi osobnou zodpovednosťou, solidaritou a zdravotníckou politikou štátu pri zachovaní dostupnosti a rovnocennosti prístupu k zdravotnej starostlivosti pre každého občana Slovenskej republiky.

    Toľko je úvodná téza aj z toho programu, s ktorým sme išli do tohto parlamentu. Určenie reálnej ceny zdravotnej starostlivosti môžeme vidieť v minimálnej cene každého relevantného výkonu alebo postupu ako mernej jednotky, ktorá sa stanoví na základe vypracovanej metodiky a ktorej súčasťou bude aj hodnota práce. Musím konštatovať, že aj za roky dozadu, aj v súčasnom období sa táto reálna cena práce zdravotníckeho pracovníka, reálna cena výkonu nestanovila a prečo predkladám aj tento návrhu zákona.

    Chcem pripomenúť, že je to nielen súčasť programového vyhlásenia vlády, za ktorý zodpovedá táto vláda a strana SMER, ktorá riadi tento rezort, ale predkladám ho aj preto, lebo aj Kresťanskodemokratické hnutie hovorilo, že systém zdravotníctva bez zásadných zmien, reštrukturalizácie, redukcie a všetkých tých vecí, ktoré vo všeobecnosti hovoríme, nie je možné dofinancovať bez toho, aby sme nezvýšili aj odvodovú povinnosť štátu za svojich poistencov. Toľko k tej všeobecnej časti.

    Predložená novela zákona je veľmi krátka. Je to jeden paragraf, ktorým chcem riešiť nesystémový prvok, ktorý ešte v septembri minulého roku sa zaviedol vládnym návrhom zákona, ktorý sme schválili a bol účinný na 4 mesiace na skúšobnú dobu, pokiaľ dôjde k optimalizácii, redukcii, reštrukturalizácii. Bohužiaľ, dnes je máj a my sme objektívnu správu o reštrukturalizácii systému zdravotníctva nevideli.

    Navýšenie finančných prostriedkov za poistencom štátu zo 4 na 5 % vymeriavacieho základu na neobmedzený čas je potrebný aj preto, že vzniká veľký rozdiel vo financovaní a odvodových povinnostiach zamestnancov, ktorí platia do solidárneho systému oveľa viac ako štát za svojich poistencov, ktorých – tak ako mám v dôvodovej správe – aj chorobnosť, ale keďže ministerstvo financií je ako rezort, ktorý by sa mal vyjadrovať len k financiám a nie k tomu, či hovorím o chorobnosti, a k vecnej stránke zákona, bohužiaľ, stáva sa v poslednom čase, že ministerstvo financií skoro ku všetkým poslaneckým návrhom zákona dáva svoj výklad k vecnej stránke a nie k stránke rozpočtu. Čiže nielen ide o chorobnosť, ale sami dobre vieme, že deti, dôchodcovia, nezamestnaní je skupina ľudí, ktorí najviac navštevujú zdravotnícke zariadenia poskytovateľov, a tým najviac odčerpávajú zdroje, možno niekedy objektívne, možno niekedy nie celkom objektívne, zo systému. A treba tento prepad alebo tú spoluúčasť, tú solidárnosť, ak štát garantuje aj z ústavy zdravotnú starostlivosť, treba, aby ju aj dofinancoval za svojich poistencov primeraným spôsobom.

    Ak je na to iný názor, už vládna koalícia mala ísť v programovom vyhlásení vlády do zmeny systému. Nikto im v tom nebránil. Ale keďže lepší systém, ako dnes zrejme funguje, neboli schopní ponúknuť, aj programové vyhlásenie vlády hovorí v kapitole zdravotníctva na dvoch stranách skutočne len o nejakých kozmetických úpravách.

    Chcem sa ešte vrátiť k minuloročnej novele zákona o zdravotnom poistení, kde v dôvodovej správe a v dopade na štátny rozpočet ministerstvo konštatovalo tie dopady, a keď si, páni kolegovia, nájdete tú dôvodovú správu a prečítate financovanie a finančné prostriedky na rok 2007, 2008 a 2009, zistíme, že po štvormesačnej skúšobnej dobe s navýšením za poistencov štátu na budúci rok, na ďalších 8 mesiacov a na rok 2009 nám prostriedky v zdravotníctve klesajú s odvodovou povinnosťou štátu, ak ju zachováme na 4 %, pričom vieme, že reálne valorizácia výkonov, miezd, prevádzkové náklady a všetky nároky v systéme zdravotníctva stúpajú. Čiže veľmi zlá úvaha už zo septembra minulého roku pritom, že skúsime na 4 mesiace, potom uvidíme. Sami dobre viete z médií, z rokovania vlády, že boli predložené varianty na riešenie v systéme zdravotníctva. Jedna z nich je aj navýšenie za poistencov štátu zo 4 na 5 %.

    Keďže v druhom mojom predloženom návrhu zákona o poskytovateľoch nechcem hovoriť už všeobecnejšie o dopade a o tých niektorých problémoch v systéme zdravotníctva, v tejto mojej predkladacej správe načrtnem niekoľko tém: prečo to navýšenie za poistencov štátu, prečo treba dofinancovať systém, a to nehovorím, že ho netreba optimalizovať, reštrukturalizovať, rušiť.

    Prvú poznámku som povedala, že je dlhodobo veľmi nízky odvod za poistencov štátu, ako je odvod za samotných zamestnancov. Reálne ceny výkonov, ktoré neboli minimálne 5-6 rokov valorizované a ktoré majú vplyv a dopad na mzdy v zdravotníctve, je nutné stanoviť katalóg výkonov, ktorý bude mať aj ceny. My vieme dobre, že rezort pozastavil prácu komisie na katalógu výkonov. Dnes máme katalóg výkonov, ktorému chýbajú niektoré časti tela v katalógu. Máme katalóg výkonov, ktorý nehovorí však o cenách, čiže o nejakých štandardoch, na základe ktorých vieme určiť, či je, alebo nie je dofinancovaný systém, a preto by bolo potrebné, aby bol jasne zadefinovaný rozsah na základe týchto výkonov, ktorý bude hradený – a tu si treba úprimne povedať – z verejného zdravotného poistenia a ktorý bude musieť byť možno aj v princípe hradený poistencami v primerane únosnej sociálnej miere.

    Na základe zvýšenia a navýšenia percent zo 4 na 5 zreálnime aj cenu práce a vlastne bude možný tlak dnes zamestnancov na svojich zamestnávateľov bez ohľadu na štátne a neštátne subjekty zmierniť a pomaličky upravovať aj mzdy v rezorte zdravotníctva. Na základe toho, že bude navýšenie odvodov a že tie poisťovne budú mať určitým spôsobom aj viac finančných prostriedkov, bude tu slobodná voľba výberu poisťovne, nastane istá súťaž a tu je už len na rezorte zdravotníctva, ak si myslí, že je slabá kontrola týchto verejných zdrojov, treba zlepšiť prácu revíznych lekárov, rozšíriť kompetencie Úradu pre dohľad, ktorý môže ustrážiť zdroje, ak sa nám zdá, že unikajú v zdravotných poisťovniach na nejaké iné účely ako na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

    Navýšenie je potrebné aj preto, lebo treba zrovnoprávniť postavenie štátnych a neštátnych zariadení. Štátne zariadenia dnes aj v minulosti oddlžilo ministerstvo zdravotníctva, dofinancovalo, dalo kapitálové výdavky. Neštátne zariadenia sú financované jednozdrojovo, nikto ich neoddlžuje, nikto im nedá na kapitálové výdavky, a ak nebudú dofinancované z navýšenia prostriedkov, nebudú mať na reálne potreby prevádzkové či mzdové. Tak ako som hovorila, že ak chceme ustrážiť financovanie, treba možno posilniť niektoré kompetencie Úradu pre dohľad, ktorý by mohol vstúpiť aj nejakými kontrolnými zákonnými mechanizmami do využívania prostriedkov v poisťovniach, ale toto je problém rezortu. Recept im nedáme, keď budeme vládnuť, potom budeme robiť podľa týchto receptov.

    A chcem ešte povedať pri tých finančných prostriedkoch, pretože aj včera na hodine otázok zaznelo, že zdravotné poisťovne vykázali zisky, ktoré neboli použité do verejného zdravotníctva. Ak vykázali zisky či hospodársky výsledok, lebo treba si dať veľkú otázku, či vie rezort a či vedia aj samotné poisťovne povedať, čo je vlastne ten zisk, čistý zisk, myslím si, že to nikto nedefinoval v tom systéme zdravotníctva. A ak majú väčšie zisky, ako si myslíme, že sú objektívne, a strašne veľa rečí v posledných 2-3 mesiacoch dozadu bolo, prečo rezort, pán premiér nedali trestné oznámenie na niekoho, kto porušil hospodárenie s verejnými zdrojmi? Dodnes je pokoj a zistili sme, že aj štátne poisťovne majú hospodárske pozitívne výsledky, aj neštátne. Čiže ako niekedy tých slov sa vyriekne viac, ako potom sa dajú reálne hodnotiť a kvalifikovane posúdiť. A ak sa nám zdá, že sa prostriedky plytvajú, zvýšime kontrolný mechanizmus.

    Ak sa trošku lepšie pozrieme aj do oblasti poskytovateľov, nebudem to hovoriť už pri tom ďalšom zákone, na to, aby mohli fungovať a aby, niekedy možno je to viac kriku ako reálnych potrieb, ale na to, že je strašne veľa nadlimitných výkonov, ktoré neboli dofinancované z poisťovní a boli reálne vykonané, len je možno niekedy na poistencoch, že oni svoju potrebu zložia na poskytovateľa, ale že ich výkony, ktoré im boli vykonané, im nikto neuhradil alebo neuhradil ich lekárovi, to už niekedy nás pacientov ako netrápi, pričom my sme tí, ktorí prispievame do systému. Čiže už dnes aj práve tým, že máme strašne veľa výkonov, ktoré boli vykonané, urobené, nadlimitné výkony boli v poisťovniach hodené vlastne cez palubu a neboli dofinancované. Aj to samo nasvedčuje o tom, že treba ten systém dofinancovať.

    Ak hovoríme dnes, to sú aj slová opozície, že najväčšou čiernou dierou v zdravotníctve sú štátne subjekty a štátni poskytovatelia, poviem, čiastočne to môže byť pravda. Ale treba úprimne povedať, že aj tam sú objektívne dôvody, väčšinou tie koncové nemocnice, ktoré sú nehospodárne, kde nemocnica, ktorá musí zaplatiť základné – vodu, teplo, plyn – prevádzkové náklady, musí uhradiť odvody, ešte nezačne liečiť a nemá už zdroje na to, aby mohla, poviem, aj možno upraviť zdroje zdravotníckym pracovníkom. Bez ohľadu na to, že zdravotníci vedia, že aj tam sú problémy. Ale mnoho neštátnych poskytovateľov a tých nemocníc, ktoré prešli transformáciou, napriek tomu, že sa vyrovnali v minulom období s dlhom, dnes tvoria dlh preto, že sú nedofinancované, že nie je dostatok zdrojov na pokrytie výkonov, ktoré reálne boli vykonané.

    O zisku som hovorila.

    Ak je, ešte raz nebudem hovoriť, čas, jediná príležitosť na to, aby sme hovorili o téme zdravotníctva.

    Ak sme hovorili, že zisk je veľký a pán minister včera opäť hovoril o réžii v poisťovniach, prečo vládna koalícia nenavrhla zníženie režijných nákladov, a tým sme mohli obmedziť tvorbu zdrojov, ktoré sa používajú podľa vládnej koalície na iné účely. Ak pán minister včera hovoril o zisku a o režijných nákladoch, treba povedať, že percentá veľa nepovedia, lebo 5-6 %, 7 v poisťovni neštátnej je na počet poistencov počet zdrojov v objeme finančných prostriedkov oveľa nižší, ako možno nižšie percento vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v Spoločnej zdravotnej poisťovni na raz taký balík poistencov, je oveľa vyšší výdajný, režijný výdavok.

    Čiže je potrebná reštrukturalizácia, je potrebné rušenie, redukcia, ale to, čo je dôležité a čo pán minister na základe tej skúšobnej doby štvorročnej alebo rezort nepripravil, je jasná sieť, regionálne garantovaná zdravotná starostlivosť aj v zmysle odporúčaní WHO, kde pacient nemusí z regiónov chodiť za každou zdravotnou starostlivosťou len do veľkého celku, tak ako to zaznelo aj na výbore, budú pacienti cestovať do Bratislavy, stúpnu iné režijné náklady. A chcem povedať, že dnes už možno povedať, v máji je skoro rok práce ministerstva zdravotníctva, môžeme povedať v čom doteraz, čo sa dodnes udialo: zrušené 20- a 50-korunáčky, ich dôsledky, nedoplatenie tých sľubov, ktoré boli, navýšenie zo 4 na 5 na štyri mesiace, skúšobná doba, vidíme, nereálna, 4-percentné obmedzenie réžie vidíme dnes, že kritizujeme tie režijné náklady, mali sme urobiť menšie, že sme zastavili exekúcie len vo svojich štátnych subjektoch, Ústavný súd pozastavil výkon tohto paragrafu, čiže zas nie dobrá právna norma, že sme právne normy v zdravotníctve otočili len na personálne zmeny, napríklad na Úrade pre dohľad, a že sme poskytli nejaké správy na výbore, v parlamente, vo verejnosti, v médiách, vo vláde, redukcia lôžok, eurofondy, poisťovne, jedna poisťovňa, rušenie zariadení, potom nerušenie zariadení – myslím si, že je tu istým spôsobom totálny chaos. Ak dnes hovorí vláda, že kríza v zdravotníctve nie je, myslím si, že potom nepočúva ani hlasy ľudí, ktorí v tom zdravotníctve pracujú, ani hlasy tých, ktorí o problémoch v zdravotníctve hovoria.

    A posledná poznámka je list predsedu vlády, ktorým mi odpovedal na interpeláciu na navýšenie miezd, to, čo sľubovali. Pán minister či pán predseda vlády hovorí, že je reálne navýšenie v tomto kontexte tak, ako sa kroky vlády dejú, k 1. 7., on nehovorí o žiadnych ďalších horizontoch, hovorí o horizonte 2010, vtedy môžeme hovoriť o násobku 1,5 až 3, čo sa obávam, že ani to nebude o 9 %. Čiže žiadne sľuby, ktoré sú a ktoré dali pracovníkom v zdravotníctve, ktoré dali občanom, sa nenapĺňajú a myslím si, že toto bola jediná agenda alebo jedna z veľmi mála agend, s ktorou išiel SMER do volieb, a myslím si, že nebol schopný reálne naplniť kroky, ktoré v predstavách bývalých poslancov parlamentu boli a ktoré boli podložené len kritikou všetkých krokov bývalej vlády.

    Páni poslanci, prepáčte, možno bolo to dlhšie, ale ak chceme otvoriť priestor na rokovanie o problémoch v zdravotníctve, môžu byť len cez rozpravu k zákonom. Pretože tento parlament nie je schopný otvoriť rozpravu k týmto témam ani na hodine otázok, ani vo všeobecnej rozprave, ani v iných témach a jediná možnosť nás opozičných poslancov hovoriť o týchto témach je predkladať do parlamentu návrhy zákonov týkajúce sa zdravotníckeho systému.

    Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím predsedu výboru pre zdravotníctvo ako reprezentanta výboru, ktorý je poverený spravovaním tohto návrhu zákona, aby predniesol spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2005 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona zakladá nárok na verejné financie cca 3 mld. Sk, a to z dôvodu navýšenia odvodu štátu na zdravotné poistenie za ekonomicky neaktívnych poistencov zo 4 na 5 %. Predložený návrh nemá dopad na zamestnanosť ani životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali do 18. júna a gestorský výbor do 19. júna.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že k tomuto návrhu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Halecký Jozef. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Halecký, nech sa páči.

  • Takže, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vidím, že pán predseda zdravotníckeho výboru má letenku, ako upozorňuje, takže musím dodržať časový limit, ale myslím si, že táto téma je natoľko dôležitá a vážna, aj keď je v zákone vyjadrená jednou vetou, že skutočne treba o nej hovoriť, lebo od tohto sa odvíja aj charakter nášho budúceho zdravotníctva.

    Myslím si, že odvod je veľmi citlivá vec aj po voľbách, aj pred voľbami, a preto aj napĺňanie finančných zdrojov na fungovanie zdravotníctva je to dosť problematická vec, ale v našich pomeroch zdá sa, že tomuto fenoménu navýšenia sa asi nevyhneme. Tiež som veľmi dobre nechápal navýšenie odvodov na štvrťrok, pretože je to pomerne málo na to, aby dokonca aj pán minister vedel, čo mal by s tým urobiť a tobôž ako rozdeliť cez poisťovne uvedené financie. Takže myslím si, že minimálna doba, ktorá by bola vhodná na to, aby sme sa mohli rozhodnúť, či zvýšenie alebo pomoc financovaniu zdravotníctva cez navýšenie zo 4 na 5 % je minimálne jeden rok. Takže aj z tohto dôvodu trošku ľutujem pána ministra, že nemohol prijať ani účinné opatrenia za štvrťrok, kde by sa táto pomoc zo strany vlády prejavila.

    Tak ako už bolo povedané, financovanie zdravotníctva je zložitá vec aj z tohto dôvodu, že je to vždy mechanizmus ako v každom živom hospodárskom systéme medzi príjmom a medzi výdavkom, teda medzi finančnými prostriedkami, ktoré zdravotníctvo získa spôsobom známym, ale hlavne spôsobom výdavku finančných prostriedkov, ktoré v zdravotníctve narastajú silnejším tempom, vyšším tempom, ako je samotná tvorba zdrojov. Myslím, že slovenské zdravotníctvo je na tej úrovni, že dosahuje príslušnú európsku a v mnohých odboroch aj svetovú úroveň, a preto aj požiadavky na rôzne moderné prístroje a na prístroje, ktoré si vyžadujú významné finančné prostriedky, sú oprávnené.

    Spôsoby, ktorými sa to dá dosiahnuť, bolo tu zo strany poslankyne Sabolovej veľmi pekne rozanalyzované a bola aj zdokumentovaná potreba navýšenia týchto prostriedkov. Preto je to téma, ktorá bude pravdepodobne analyzovaná aj na konci tohto nášho sedenia, na konci tohto zasadnutia našej schôdze a predpokladáme, že pán minister príde s konkrétnymi faktami a s konkrétnymi úlohami, ktoré si dá, aby vedel dofinancovať zdravotníctvo takým spôsobom, aby sme mohli fungovať na príslušnej úrovni.

    Chcem však podotknúť túto skutočnosť, že financovanie zdravotníctva dostatočné a uspokojivé nikdy nebude a zdá sa, že aj nikde, v žiadnej aj v tej najbohatšej krajine na svete nie je. Potreby v zdravotníctve rastú spôsobom a systémom, ktorý je ťažko odhadnúť. A takisto aj či v Spojených štátoch amerických, alebo vo Švédsku, alebo v Anglicku, alebo v Nemecku, spôsoby financovania sa precizujú, upravujú, možnože každých 5 alebo každých 10 rokov, s cieľom racionalizovať príslušné finančné prostriedky, aj napriek tomu týchto finančných prostriedkov aj v tých najbohatších krajinách je málo. U nás takisto, ako už hovoríme, že je kríza teraz v zdravotníctve, to isté sa hovorilo ešte aj za predchádzajúcej vlády, že bola kríza a že snažíme sa ju nejako vyriešiť, zdá sa, že v zdravotníctve si musíme zvyknúť na to, že práve nedostatok financií bude trvalý, bude chronický a mám taký dojem, že už si všetky predchádzajúce, možno aj terajšia vláda zvykla, že práve deficit financií v zdravotníctve je najlepší spôsob, ako zdravotníctvo regulovať. Potom už je len spôsob a systém, ako tento deficit znížiť a o koľko.

    Jeden z mechanizmov vyskúšala aj predchádzajúca vláda, ktorá cez Veriteľa dokázala oddlžiť dosť, by som povedal, významne a spôsobom efektívnym. Len musím povedať, že je to mechanizmus, ktorý možno skôr považovať za charakteristický pre spôsob možno fungovania aj práce terajšej vlády, pretože bol centralizovaný, dochádzalo k tomu, že dlhy sa skoncentrovali pri jednej inštitúcii a tá rozhodovala o spôsobe, výške oddlženia. Takže zdá sa, že aj terajšia vláda, či chce, či nechce, možno bude musieť po čase pristúpiť tiež k nejakému spôsobu Veriteľa 1 alebo Veriteľa 2, pretože tieto dlhy, ako už bolo povedané, narastajú a dosahujú už niekoľko miliardové sumy, takže spôsob zabrzdenia neexistuje.

    Spôsob, ako sa využívalo aj za predchádzajúceho systému výmenou manažmentu v tých najvýznamnejších zdravotníckych zariadeniach alebo, možno parafrázou povedať, vo všetkých zrejme, že nefunguje a jedným zo spôsobov je aj určitá forma vzniku nových právnych subjektov, ktoré fungujú v zdravotníctve, či už, ako bolo spomínané a nie je to definitívne rozhodnutie, buď akciové spoločnosti, alebo neziskové organizácie, ktoré, zdá sa, vykazujú lepšie hospodárske výsledky, čo sa týka deficitu, ako predchádzajúce právne formy fungovania zdravotníckych inštitúcií.

    Takže, ako už bolo spomínané, nechcem dlho hovoriť a myslím si, že bude ešte priestor, aby sme analyzovali spôsob financovania. Zaujímavé je, že pani poslankyňa Sabolová trošku predčasne, aj keď sa mi zdá, že správne vystihla, že kde je možná cesta, prvý krok financovania v zdravotníctve.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou spravodajca, pán predseda výboru Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja veľmi rád reagujem faktickou poznámkou na Jožka Haleckého, lebo musím povedať, že na 99 % s ním súhlasím, čo povedal.

    Musím povedať, že s týmto poslaneckým návrhom zákona máme trošku problém v SDKÚ – DS a je problém filozofický. Ten filozofický problém spočíva v tom, že náš volebný program hovoril o tom, že ročne chceme navyšovať o 0,25 % odvody štátu za svojich poistencov s tým, že sme chceli zachovať limitovanie nadspotreby prostredníctvom marginálnych poplatkov, teda 20- a 50-korunáčok, chceli sme dotransformovať poskytovateľov, aby boli akciovými spoločnosťami a fungovali v tvrdých rozpočtových kritériách, a chceli sme pevne držať opraty v liekovej politike, aby nám nerástla zbytočne spotreba. Boli sme o tom presvedčení, že za týchto okolností, ak budeme opatrne pridávať do systému viacej peňazí, tieto peniaze nebudú prežraté, poviem to tak ľudovo.

    Nemyslím si totižto, že práve opozícia by mala plniť programové vyhlásenie vlády. Preto sa osobne neobávam o hlasovanie vládnej koalície k tejto predloženej poslaneckej novele, pretože ak v júli poslanci vládnej koalície hlasovali za programové vyhlásenie vlády, kde bolo napísané, že sa zvyšujú odvody zo 4 na 5 % bez časového obmedzenia, tak za to musia vedieť zahlasovať aj v máji, keď niečo tak principiálne, ako je zmena objemu finančných prostriedkov plynúca do zdravotníctva vo vzťahu k odvodom, tak ako to už vyjadrila pani predkladateľka, platila pre vládnu koalíciu ako politická dohoda v júli minulého roku, tak musí platiť aj v máji tohto roku, lebo programové vyhlásenie vlády bolo schválené na 4 roky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Joj, pardon, prepáčte, pani navrhovateľka, ešte som si nevšimol, že chce reagovať pán poslanec Halecký, tak prepáčte mi to.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Halecký a potom so stanoviskom vystúpi...

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja len by som chcel potvrdiť toto, čo hovoril predseda, pán poslanec Novotný, že skutočne v spôsobe financovania budeme musieť sa snažiť nejako postupovať nie kontroverzným, ale nejakým kooperatívnym spôsobom, pretože spôsob financovania je spôsob financovania všetkých pacientov, všetkých zdravotníckych zariadení, na ktorých máme záujem, aby fungovali, aby fungovali podľa možností s čím najnižším deficitom, úspešne, a preto aj som zvedavý, s akým návrhom vystúpi aj pán minister vo svojej informácii, či bude požadovať navýšenie odvodov zo 4 na 5 % na ďalšie obdobie, čo, predpokladám, je jeden nieže z najľahších, ale možnože z najschodnejších spôsobov, ako zabrániť nárastu. A predpokladám, že bude aj vôľa aj zo strany vlády o tomto dosť reálne uvažovať, pretože deficit môže spôsobiť aj trošku sociálnu instabilitu v zdravotníckom sektore. A predpokladám, že nie je to dôvod na to, aby sme sa snažili za jeden štvrťrok naznačiť cestu a potom ju predčasne ukončiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, definitívne vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    So stanoviskom k diskusii vystúpi navrhovateľka pani Sabolová. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Niekoľko krátkych poznámok aj od vystúpenia pána poslanca Haleckého, aj pána poslanca Novotného.

    Ja nenapĺňam programové vyhlásenie vlády. Toto som prečítala na začiatku, to bol program, s ktorým sme my šli aj do tohto parlamentu. Čiže mne ide o to, aby sme hovorili nie o tom, či to je najschodnejší spôsob možno vyriešiť problém, ale je to reálna potreba v zdravotníctve, aby sa tie zdroje tam dostali. To nie je, že ja vyriešim tým spôsob v zdravotníckom systéme financovanie a chod. Je to realita, ktorú treba urobiť, pretože tak ako všetci máme valorizované príjmy, ako všetci musíme odvádzať väčšie poplatky za prevádzkové náklady, lebo ich valorizujú iní, tak aj v tom systéme zdravotníctva je tá reálna potreba.

    Nemôžem pripustiť diskusiu, lebo s takou som sa stretla, že ak zvýšime odvody a vytvoríme nejaký deficit v štátnom rozpočte, treba hľadať tie zdroje, určite ohrozíme euro. Predstava, ako ľudia musia byť na prvom mieste, a toto si myslím, že tento návrh, argument pre mňa neobstojí.

    Tretie poznámka je k Veriteľovi, pretože pán poslanec Halecký hovoril o Veriteľovi, že oddlžoval. Istým spôsobom vyriešil alebo riešil problém v zdravotníctve. Len nevieme, čo s tým Veriteľom je dnes, nevieme, kde sú zdroje už v minulom roku, ktoré zvýšili vo Veriteľovi. Bolo to možno, dovolím si odhadnúť, nejakých 500 mil. Budem sa pýtať, aj bola otázka na hodine otázok, len nebolo na ňu zodpovedané, čakám písomnú odpoveď. Musíme hovoriť o tom reálne, a to je jedno, kto bude vo vláde, o spoluúčasti pacientov, ak budú výkony, ak budú ceny výkonov. Musíme, a myslím si, že aj tento parlament, už bude snáď správa, ale až v júni, požiadať, aby sa urobilo ekonomické jednoduché vyhodnotenie, ako tie verejné zdroje v tých štátnych a neštátnych subjektoch tečú.

    A posledná poznámka je tá, že predložím aj pozmeňujúci návrh do zákona o poskytovateľoch, ktorý je tu v druhom čítaní, vládny návrh zákona, aby sme urýchlili, prípadne, ak to neurobím ja a urobí to vládna koalícia, budem to len vítať, navýšenie za poistencov štátu, aby sme už budúci týždeň pri zákone o poskytovateľoch novým článkom novelizovali zákon o poistení, aby sme skutočne pomohli tomu systému sa prebrať.

    Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu. Myslím si, že robíme to nielen pre zdravotníkov, ale aj pre občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem vám pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme ďalej, v rovnakom zložení pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 293 a návrh na prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí predsedu č. 288.

    Nech sa páči, pani navrhovateľka, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Toto vystúpenie bude oveľa kratšie. Predkladám novelu zákona č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Rieši niekoľko problémov vyplývajúcich z praxe. Popíšem ich veľmi krátko.

    Súčasné znenie zákona požaduje od poskytovateľov, aby plnili podmienky personálneho, materiálno-technického vybavenia pri vydávaní licencie na poskytovanie služieb, ale táto povinnosť je v praxi málo kontrolovaná a v zákone navrhujem, aby to bola transparentná povinnosť transparentne preukázať naplnenie týchto požiadaviek, vybavenosť, vieme, záchranky, tak z minulosti.

    V druhej časti ide o právnu úpravu, ktorá je v súčasnom zákone, hovorím, v rozpore s ústavou, pretože rozhodnutie o uplatnení práva na štrajk sa zveruje vláde. Vláda môže rozhodnúť o ukončení štrajku. Navrhujem, aby o tom mohol rozhodovať len súd.

    Tretia, vážnejšia tiež vec je nesplatný zákon v povinnosti registrácie. Neobsahuje žiadne legislatívne prepojenie na výkon povolania spôsobom zabezpečujúcim plnenie tejto povinnosti. Zjednodušene vysvetlím. Registrácia je podmienkou výkonu, ale neumožňuje tým, ktorí vydávajú osvedčenie alebo robia registráciu, aby mohli konať, aj ak dôjde k nejakému porušeniu. Týka sa to mnohokrát len členov komory, nie tých, ktorí sú registrovaní. A tá ďalšia časť, a tú považujem možno dnes nie tak za podstatnú pre skupinu ľudí, ktorí sú združení v jednej veľkej komore, ktorá zahŕňa 26 zdravotníckych povolaní a aj tak dnes fungujú vo svojich sekciách a nezakladá to nijaký návrh na rozpočet ani verejné financie, rozdeliť tú komoru do tých pôvodných skupín. Ale čo považujem za podstatné, považujem za podstatné vyriešiť problém tých z praxe legislatívnych úprav, ktoré zlepšia, stransparentnia a zjednoznačnia výkon alebo ten status poskytovateľov, čiže na tej štvrtej časti na tom rozdelení. Ako považujem to za správe, ale myslím si, že nepovažujem to za podstatný problém, ktorý by mohol narušiť vlastne to rokovanie v druhom čítaní.

    Preto prosím o podporu, tak ako v minulom, na januárovej schôdzi, alebo decembrovej, som predkladala návrh zákona o poisťovniach, ktorý riešil len vecné problémy z praxe, nebol prijatý. Verím, že o polroka budúcej schôdze ho predložím opäť. Chcem riešiť tie veci, ktoré sú od poskytovateľov poisťovní, pacientov, a myslím, že o nich rezort vie a bolo by dobré, keby možno aspoň na tieto vecné pripomienky pán minister pristúpil v druhom čítaní o zákone o poskytovateľoch.

    Ďakujem za slovo a prosím o podporu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Nech sa páči, pán predseda výboru pre zdravotníctvo, predložte spravodajskú správu.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Márie Sabolovej na vydanie zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 18. júna a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či chce niekto sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Jozef Halecký. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budem stručný, lebo viem, že sa všetci ponáhľame domov, ale predsa len k týmto návrhom, čo predložila pani poslankyňa Sabolová, tri pripomienky chcem dať a chcem povedať, a to z toho dôvodu, že môžu byť niekedy určujúce alebo limitujúce.

    Tak ako bolo povedané, kontrola poskytovateľa, podmienky, za ktorých poskytuje zdravotnícku starostlivosť, čo sa týka priestorového, hygienického, prístrojového vybavenia, je veľmi dôležitá, ale je tu jeden fenomén, že hlavne v tých začínajúcich ambulanciách nie vždy to finančné ohodnotenie poskytovateľov, hlavne ambulantných, je také, aby mohli okamžite a v krátkej dobe vytvoriť podmienky, ktoré by boli adekvátne možno ich predstavám, ale aj takisto zákonným predstavám. Takže možnože aj tá kontrola bude niekedy tých podmienok spornejšia.

    Chcem povedať aj to, že mnohé ambulantné, hlavne ambulantné zariadenia zo strany poisťovní nemajú veľmi jasne deklarovaný spôsob financovania. Prečo jedna ambulancia dostane 60-tisíc, druhá 120-tisíc a ďalšia 180-tisíc? Či to závisí od počtu pacientov, či to závisí od regiónu, v ktorom príslušné ambulantné zariadenie neštátne obsluhuje, alebo či to závisí od faktorov, ktoré nie sú príliš v súlade s etikou a inými faktormi? Viem, že nie sú dostupné žiadne porovnateľné mechanizmy, aby si lekári vedeli porovnať, prečo ja toľko, iný lekár toľko dostane a z akých dôvodov. A predpokladám, že to bude jeden z bodov, ktorého sa budeme musieť dotknúť a budeme musieť aj napraviť. Pretože nie je možné, aby niektorá, prípadne monopolná, alebo aj ďalšie inštitúcie, ktoré financujú zdravotnícke zariadenia, dá sa povedať, skoro nekontrolovateľne financovali, ohodnocovali jednotlivých poskytovateľov a tí nemali možnosť kontroly, vyhodnotenia, prehodnotenia a tak ďalej. Predpokladám, že tento spôsob kontroly nemá ani komora, ani príslušné iné inštitúcie mimo Úradu na dohľad.

    Po tretie toto, čo bolo spomínané, komory v zdravotníctve, je, myslím, že správne, že každé združenie lekárov, zdravotníckych pracovníkov je schopné a má možnosť a združí sa do príslušnej komory, ale vieme, že sú tie komory niekedy skôr len diskusné kluby. Takže keď je to komora väčšia, ktorá združuje väčší počet hlavne autoritatívnych a reprezentatívnejších predstaviteľov, dokáže skôr niečo presadiť, ako keď budeme mať 30 komôr a minister nebude schopný ani možno ochotný sa s nimi stretnúť, pretože je to niekedy problematické vzhľadom na to, že má nedostatok času, nedostatok podkladov a podobne.

    Takže kvôli krátkosti času iba toľko. Predpokladám, že tieto otázky budú permanentne v cyklických intervaloch nastoľované, diskutované, a dúfam, že budú prijímané aj účinné spôsoby na ich riešenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či...

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, ešte, znovu sa ospravedlňujem, pani Sániová s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To, čo povedal kolega Halecký, kontrola poskytovateľov a technická vybavenosť, osobne si myslím, že je to veľmi dôležité, pretože je to aj forézna záležitosť poskytovateľov a hlavne zdravotníckych pracovníkov. Pretože pri týchto technických kontrolách u tých poskytovateľov sa častokrát nachádzajú závažné nedostatky a toto vedie aj k tomu, že môže dôjsť k nejakým foréznym konaniam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, s odpoveďou na faktickú poznámku – pán poslanec Halecký, nech sa páči.

  • Ja len by som chcel zdôrazniť, že skutočne tieto otázky sú aktuálne, sú dôležité a je dôležité, aby sme minimálne mali určitú prípravu nielen teoretickú, ale aj v praktických krokoch, ako pomôcť obidvom zložkám tohto zdravotníckeho procesu. Jednak poskytovateľom, pretože pri zníženom množstve finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, ako sme už hovorili aj v predchádzajúcom, musia zabezpečiť štandard často, ktorý je na európskej úrovni, ktorý musí splňovať už v poslednom období aj kvality a úroveň i zo systému a to všetko si vyžaduje nové prístroje, ich recertifikáciu, obnovu v určitých časových intervaloch a to je možné iba pri zvýšenom a lepšom spôsobe financovania v zdravotníctve. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, takže definitívne vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, krátko by som zareagovala. Pretože si myslím, že toto je vážny problém, a budem rada, ak sa nám podarí dostať zákon do druhého čítania, aby sme skutočne ten kontrolný mechanizmus vypracovali, a možno aj tá pripomienka aj z tej pozície tých komôr, lebo komora vydá potvrdenie a možno mnohokrát už viac nekoná. Úrad pre dohľad má kompetenciu, možnože sa nevyužíva dostatočne.

    Ale jednak upozornili ste, pán poslanec, na jeden vážny problém a to sú vlastne zdroje alebo limity, ktoré dostávajú hlavne neštátni poskytovatelia a v takom skutočne veľkom, širokom diapazóne robia podobnú službu s podobným počtom pacientov. A toto bude však vážny problém, ako garantovať, že bude to objektívne financovanie a to je možné práve tým, že som hovorila, treba katalóg výkonov, treba mať ceny výkonov a potom sa úplne jednoznačne určí, či niekto nie je priorizovaný len preto, lebo bol môj kolega v minulosti alebo je môj kamarát, alebo je môj rodák. A ja sa stretávam v jednotlivých krajoch s veľkými rozdielmi u rôznych tých ambulancií, kde robia možno ešte viac, možno majú viac pacientov, majú akútne stavy pacientov, kardiológ za dverami nevie, či ten pacient je menej alebo viac chorý, musí ho ošetriť, musí robiť základné vyšetrenie, a majú nepomerne rozdielne limity.

    Čiže ja verím, že sa nám podarí spoločnými silami a je to len priestor na to, aby sme diskutovali o tých zdravotníckych problémoch. Lebo veľakrát hovoríme cez médiá, ale nehovoríme vecne v parlamente, vo výbore. A ja by som možno aj touto cestou chcela poprosiť kolegov z výboru zdravotníckeho, aby sme si našli čas na kľudnú, pokojnú, otvorenú diskusiu k jednotlivým témam, napríklad k limitom, komorám, potom k sieti. Myslím si, že nielen prerokovať zákony, ale hovoriť z vašej strany odborným jazykom, možno z našej strany takým mediátorom alebo niekedy aj trochu politiky, ale aby sme o tom hovorili. Lebo mám pocit, že nechceme hovoriť na tom mieste, kde to patrí, na výbore pre zdravotníctvo, o témach, ktoré tam patria.

    Ďakujem pekne za slovo a prosím o podporu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa spravodajcu, či nechce. Veľmi pekne ďakujem za účasť na prerokovaní tohto bodu programu. A, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 296).

    Návrh na pridelenie do výborov č. 290.

    Teraz dávam slovo pani Beate Sániovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky uviedla návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža.

    K najvýznamnejším medzinárodným organizáciám pôsobiacim v humanitárnej oblasti patrí Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Slovenský Červený kríž bol vládou Slovenskej republiky, a to presne 8. 12. 1993, uznaný za jedinú národnú spoločnosť Červeného kríža, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky, a to podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov. Ženevské dohovory, takisto ako aj Ústava Medzinárodnej federácie Červeného kríža obsahujú základné obligatórne požiadavky a princípy pre jednotlivé národné spoločnosti. Takouto je aj Slovenský Červený kríž. Tieto spoločnosti musia spĺňať a musia sa nimi riadiť. V ich zmysle národná spoločnosť musí byť jedinou národnou spoločnosťou na území príslušného štátu, musí mať pomocný charakter. Musí byť neštátna, byť nezávislá, musí používať symboly Medzinárodného hnutia Červeného kríža, konať v súlade so Ženevskými dohovormi, s princípmi medzinárodného humanitárneho práva, byť súčasťou univerzálneho systému Medzinárodného hnutia Červeného kríža, musí byť humánne orientovane neutrálna a musí pôsobiť na celom území štátu, mať teda celoštátnu pôsobnosť. A posledne musí mať dobrovoľný charakter.

    Jeden z dôvodov, prečo sme predložili nový zákon o Slovenskom Červenom kríži, je ten, že zákon, ktorý vstúpil do platnosti 1. mája 1994 pod číslom 84 o Slovenskom Červenom kríži, nebol za posledných dvanásť rokov novelizovaný. Spôsobilo to mnohé problémy v praxi. Napríklad jednotlivé ustanovenia nereflektovali na aktuálny právny stav – reforma zdravotníctva, reforma verejnej správy, zákon o integrovanom záchrannom systéme, zákon o sociálnej pomoci a podobne. Ďalej aj to, že používaná právna terminológia je už zastaraná.

    Predložený návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži upravuje najmä nasledovné okruhy problémov:

    1. Deklaruje medzinárodné postavenie Slovenského Červeného kríža ako národnej spoločnosti Červeného kríža, ako som uviedla na začiatku.

    2. Definuje postavenie Slovenského Červeného kríža v právnom poriadku Slovenskej republiky tak, že Slovenský Červený kríž garantuje postavenie osobitnej neštátnej právnickej osoby, ktorej vo vzťahu k týmto zákonom neupravených priznáva právne postavenie neziskovej organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách v znení zákona č. 35/2002 Z. z., čo najviac zodpovedná charakteru, poslaniu a úlohám Slovenského Červeného kríža.

    3. Presnejšie a prehľadnejšie ako zákon z roku 1994 vymedzuje vzťahy Slovenskej republiky a subjektov územnej samosprávy a Slovenského Červeného kríža, pričom v súlade s požiadavkami Ústavy Medzinárodnej federácie Červeného kríža podrobnejšiu úpravu týchto vzťahov odkazuje na osobitné zmluvy.

    4. Vymedzuje základné úlohy Slovenského Červeného kríža tak, ako to máte v predloženom materiáli, a to dokonca v trinástich bodoch. Rámcovo vymedzuje organizačnú štruktúru Slovenského Červeného kríža. Ustanovuje zásady hospodárenia Slovenského Červeného kríža vrátane foriem získavania prostriedkov na činnosť, ktorých súčasťou sú v súlade s doterajšími tradíciami vnútroštátnej právnej úpravy a záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi zo Ženevských dohovorov, aj dotácie z verejných fondov. V rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi, tak ako dosiaľ, garantuje Slovenský Červený kríž oslobodenie od niektorých daní, cla, súdnych, správnych a poštových poplatkov. Vymedzuje pravidlá používania ochrany znaku a názvu Červeného kríža na území Slovenskej republiky a vymedzuje presnejšie ako dosiaľ skutkovú podstatu priestupku za ich neoprávnené použitie, ako aj príslušného priestupkového konania.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver si vás dovoľujem láskavo požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o Slovenskom Červenom kríži.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Poprosím pána poslanca Patakyho, aby ako spravodajca, ktorého určil gestorský výbor, nás informoval o návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali pod tlačou 296. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet vzhľadom na navrhované oslobodenie Slovenského Červeného kríža od správnych poplatkov, ako aj presun výnosov z pokút za neoprávnené použitie znaku a názvu Červeného kríža z príjmov štátneho rozpočtu a rozpočtov vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a nezakladá nároky na zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 290 zo dňa 24. apríla 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, máte slovo, pán predseda výboru.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, za udelené slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebudem zdržiavať, ale myslím si, že je to dosť dôležitý a dobre napísaný zákon, ktorý si zasluhuje, aby sme mu vyslovili podporu, a to z toho dôvodu, že sú tendencie a sú niektoré hlasy, ktoré trošku negujú Slovenský Červený kríž alebo snažili by sa možno znížiť jeho úroveň, alebo vyslovujú pochybnosti o jeho potrebe v našej spoločnosti.

    Preto chcem vyzdvihnúť, že je to veľmi dôležitá organizácia, ktorá nielenže je určitou pravou rukou možnože v rezorte zdravotníctva pri úlohách, ktoré plní, ale hlavne z celospoločenského a výchovného hľadiska jeho úloha v budúcnosti bude rásť. A to z toho dôvodu, že už len výchova k zdravému spôsobu života, k poskytovaniu prvej pomoci, správnemu poskytovaniu prvej pomoci, hlavne s rozvojom dopravy, s rozvojom rôznych sektorov, kde dochádza k úrazom, je nenahraditeľnou organizáciou, ktorá na praktických krokoch dokáže zabezpečiť výchovu nie určitých špecialistov, zdravotníkov alebo parazdravotníkov, ale toho najširšieho ansámblu ľudí, ktorí prichádzajú s tými fenoménmi do styku. Takže okrem výchovnej funkcie a okrem funkcie, ktorú zastáva Slovenský Červený kríž pri rôznych havarijných alebo iných situáciách, aj v medzinárodnom rozsahu, zaslúži si podporu aj finančnú a takisto aj personálnu tak, aby systém práce, na ktorý už je navyknutý a ktorý už aj zabezpečoval v minulosti, mohli ďalej jeho pracovníci rozvíjať a mohli zabezpečovať úlohy v plnom rozsahu.

    Takže tento zákon si zaslúži plnú podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce navrhovateľka vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že aj v mojom úvodnom vystúpení som predstavila dosť dôležitých poslaní Slovenského Červeného kríža. Ukázalo sa to v minulosti, kde nielen v rámci vyšetrovaní a hľadaní nezvestných osôb, v pomoci pri zemetraseniach, povodňových situáciách atď. Slovenský Červený kríž zaujal významné postavenie. Za to bol ocenený a takéto ocenenie dostali aj jeho dobrovoľníci minulý týždeň v Primaciálnom paláci a poobede na stretnutí u pána prezidenta Gašparoviča.

    Chcem ešte povedať, že návrh tohto zákona, ktorý sme dostali do poslaneckých lavíc, bol spracovaný v orgánoch Slovenského Červeného kríža, bol schválený Najvyššou radou v decembri 2006, a preto my poslanci zdravotníckeho výboru sme si ho osvojili a sme vám ho predložili. Ešte raz prosíme o vašu podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete ešte niečo? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 295 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 289.

    Pán poslanec, nech sa páči, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dámy a páni, návrh zákona o dani z príjmov, ktorého novelu som si dovolil predložiť, sa týka sprehľadnenia podnikateľského prostredia a zjednotenia pracovných podmienok pre rôzne druhy práce. Odstraňuje sa ním diskriminácia živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a nemôžu si uplatniť pri živnosti stravné, ak si v rovnaký deň uplatnia nárok na stravné lístky u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere. V tomto prípade tak vzniká diskriminácia tým, že ak svoju živnosť vykonávajú po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa, nemajú potom nárok uplatňovať si výdavky na stravné ani v tom prípade, že následne po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa odpracujú ďalších päť hodín, čo je doba, po ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.

    Dámy a páni, návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu navrhujem, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2007.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán Jozef Mikuš je určený spravodajca. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 295, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem, dámy a páni, ústne sa prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca sa nechcú vyjadriť, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 297. Návrh na prerokovanie výborom bol v mojom rozhodnutí pod číslom 291.

    Pán poslanec Záhumenský nás za skupinu navrhovateľov oboznámi s predloženým návrhom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil za skupinu poslancov návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Účelom poslaneckého návrhu je novelizácia zákonných pravidiel vyplývajúcich z prijatia nariadenia č. 865/06 zo 4. mája 2006, ktorým sa ruší nariadenie č. 1808/01 ES a ustanovujú sa nové pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady č. 338/1997 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi.

    Novela zákona č. 15/2005 Z. z. je predložená so zreteľom na skutočnosť, že v Slovenskej republike ako členskom štáte Európskej únie nariadenia č. 338/1997 a 865/06 ES ako všeobecne záväzné normatívne právne akty vyznačujúce sa vyššou právnou silou a mierou všeobecnosti zabezpečujú uniformný výkon určitej časti primárneho práva.

    Predložený návrh zákona nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, aj na zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán Ľuboš Martinák je určeným spravodajcom. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 104 z 25. apríla 2007 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ide o novelizáciu zákonných pravidiel, ktoré sú v súlade s nariadením Rady Európskeho spoločenstva č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla 2007 č. 291 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne sa za klub SDKÚ – DS prihlásila pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte krátku informáciu k problematike zákona o ochrane voľne žijúcich druhov a voľne rastúcich rastlín.

    Slovenská republika sa pristúpením k Dohovoru CITES zaviazala ochraňovať ohrozené druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Na napĺňanie cieľov Dohovoru CITES sú stanovené nástroje na ich vykonávanie, ako napríklad preukazovanie pôvodu exemplárov, vydávanie dokladov, označovanie exemplárov, aby ich bolo možné stotožniť s príslušnými dokladmi, kontrola exemplárov a, samozrejme, aj sankcie. Tieto nástroje sú potrebné na napĺňanie záväzkov voči Dohovoru CITES aj voči nariadeniam Európskej únie v oblasti ochrany ohrozených druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Aby Slovenská republika naplnila svoje záväzky, bol prijatý predmetný zákon č. 15/2005.

    K návrhu na novelizáciu tohto zákona skupinou poslancov máme zásadné pripomienky. Nestotožňujem sa s názorom spravodajcu, že z dôvodovej správy je zrejmý účel predkladaného návrhu. Dôvody sa zahmlievajú a skrývajú sa za smernice a nariadenia, medzi ktoré sa ale zmestili ustanovenia, ktoré spôsobia, že sa zákon oslabí tak, že bude fakticky bezzubý a bez účinnej kontroly.

    Podľa predkladateľov je dôvodom predloženia poslaneckého návrhu novelizácia zákonných pravidiel vyplývajúcich z prijatia nariadenia č. 865/2006, ale iba tri z novelizačných bodov skutočne súvisia s prijatím tohto nového nariadenia Komisie. Väčšina novelizačných bodov návrhu, napríklad bod 1, 6, 11, 15 a 16, sú v rozpore s cieľom nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 338/1997, a to chrániť druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín a zaručiť ich ochranu reguláciou obchodu s nimi. Návrh výrazne znižuje možnosti sledovania obchodu, a teda nezabezpečuje ochranu ohrozených živočíchov a rastlín. Tiež sa znižuje ich ochrana v porovnaní so súčasne platným právnym stavom. To znamená so zákonom č. 15/2005 a to znamená s vyhláškou ministerstva životného prostredia č. 110/2005.

    Pri predbežnom preštudovaní návrhu sa niektoré novelizačné body javia ako v rozpore s nariadením Rady č. 338/1997, napríklad novelizačné body meniace ustanovenia o pokutách. Navrhované zmeny v porovnaní s platnou legislatívou znižujú kontrolovateľnosť obchodu s ohrozenými druhmi, možnosť objavovania a odhaľovania nelegálneho obchodu, a teda aj ich ochranu, čo je v zásadnom rozpore s cieľom nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 338/1997 aj samotného dohovoru.

    Obchod s chránenými živočíchmi a rastlinami je veľmi výnosný a stoja za ním jednak jednotlivci, ale i organizované skupiny. Myslím si, že schválenie návrhu zákona v predloženej forme by mohlo viesť jednak k tomu, že sa zákon oslabí. Bude, ako som už povedala, bezzubý a bez účinnej kontroly. Jednak zo Slovenska sa môže stať raj pašerákov chránených druhov a okrem všetkých týchto odborných argumentov si Slovensko vyslúži aj medzinárodnú blamáž a hanbu.

    Preto je poslanecký klub SDKÚ – DS zásadne proti navrhovanej úprave a v zmysle rokovacieho poriadku preto podávam návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, mne veľmi uľahčila úlohu pani poslankyňa Tkáčová, lebo povedala všetko podstatné, čo som aj ja chcel povedať. Čo sa týka toho jej návrhu, tak si myslím, že ten aj tak nie je reálny, takže ja skôr som zmierený s tým, že počas rozpravy alebo počas rokovania vo výbore si to musíme prečistiť, pretože naozaj okrem tých pár paragrafov, ktoré tam treba upraviť, ale sú s nimi problémy, tie ostatné majú iný účel. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram rozpravu. Chce sa navrhovateľ vyjadriť? Nech sa páči.

  • Veľmi, veľmi krátko k tomuto iba. Vážené pani poslankyne, pán poslanec, myslím si, že ak bude posunutý návrh zákona do druhého čítania, tak bude tam priestor na diskusiu. Nemyslím si, že tento návrh ide nad rámec alebo bude v rozpore s nariadením, skôr opačne, súčasne platná legislatíva vysoko prekračuje tvrdosť európskych nariadení a obmedzuje chovateľov chránených druhov živočíchov, aj s nakladaním alebo obchodovaním s týmito zvieratami. To, čo v iných krajinách Európskej únie je úplne povolené, tak u nás to je zakázané a slúži to na šikanovanie. Okrem toho sa dopĺňajú tam mnohé ustanovenia, ktoré z nariadení nie sú implementované do našej legislatívy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v prvom čítaní

    návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 298)

    Rozhodnutie pod č. 292.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh novely zákona za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Dňa 25. júna 1998 bol v Århuse prijatý Dohovor o prístupe k informáciám k účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe spravodlivosti k záležitosti životného prostredia. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný a Národnou radou Slovenskej republiky schválený 25. júna 2002, teda po prijatí vyššie uvedeného dohovoru. Z uvedeného dôvodu zákon podľa možností právneho poriadku Slovenskej republiky ten dohovor zohľadňoval, keď občianskym združeniam priznal postavenie účastníka konania v určených konaniach podľa tohto zákona. Avšak zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v čase prijatia zákona o ochrane prírody a krajiny neumožňoval inak zabezpečiť prístup verejnosti k rozhodovaciemu procesu v záležitostiach životného prostredia, ako priznať týmto združeniam postavenie účastníka konania napriek snahe preukázanej vo vládnom návrhu tohto zákona, t. j. postavenie čiastočne obmedziť. Až zákonom č. 527/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 215/2002 Z. z. bola do Správneho poriadku (§ 15a) doplnená možnosť na základe osobitného zákona získať v rámci správneho konania postavenie zúčastnenej osoby, čím sa zabezpečilo zohľadnenie iného postavenia účastníka konania, o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa v konaní rozhoduje, od osôb, na ktoré konanie nemá priamy dopad.

    Ratifikovaním dohovoru je potrebné jeho ustanovenia zapracovať do právneho systému Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je potrebné zmeniť pozitívnu diskrimináciu občianskych združení založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktoré ako jediné majú prístup k rozhodovaciemu procesu, pričom podľa čl. 2 bodu 4 dohovoru sú pod pojmom verejnosť chápané aj iné združenia, organizácie alebo skupiny fyzických osôb alebo právnických osôb v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou. Zákon preto musí umožňovať prístup k rozhodovaciemu procesu aj iným združeniam, napríklad združeniam právnických osôb a nadáciám. Zároveň sa s cieľom racionalizácie, zrýchlenia a zjednodušenia procesu navrhuje týmto priznať postavenie zúčastnenej osoby, čím bude v plnej miere zabezpečené plnenie čl. 6 dohovoru.

    Súčasné znenie zákona o ochrane prírody a krajiny umožňuje orgánom ochrany prírody rozhodovať pol roka až jeden rok, pričom praktické skúsenosti potvrdzujú, že aj tieto lehoty boli v niektorých prípadoch prekročené. Takýto postup neumožňuje vlastníkom a obhospodarovateľom lesov plniť povinnosti uložené zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch, pričom však naďalej nesú zodpovednosť za stav lesov. Z uvedeného dôvodu návrh zákona rieši aj potrebu rozhodovať v konaniach, ktorými sa žiada o zabezpečenie a umožnenie vykonania povinnosti na ochranu lesa v takých termínoch, aby k poškodeniu lesov, ktoré predstavujú viac ako 18 % chránených území Slovenskej republiky ako prírodného bohatstva tejto krajiny, nedošlo.

    Predložený návrh zákona nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť, životné a podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, poprosím teraz pána Tibora Lebockého, aby ako spravodajca nám podal informáciu.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 103 z 25. apríla 2007 ma určil na spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní nasledovnú spravodajskú informáciu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, operatívne rieši dôsledky aplikačnej praxe najspornejších ustanovení v súčasnosti platného zákona o ochrane prírody. Vytvára priestor na objektívne odôvodnené zapracovanie ratifikovaného medzinárodného dohovoru do právneho systému Slovenskej republiky, racionalizuje a zjednodušuje činnosť orgánov štátnej správy ochrany prírody v konaniach súvisiacich s plnením povinností uložených vlastníkom a obhospodarovateľom lesa zákonom č. 326/2005 Z. z. Dôkazom nedokonalosti právnej normy, na ktorej sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla 25. júna 2002, je to ten predmetný novelizovaný zákon č. 543/2002 Z. z., a ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2003, následne bola viackrát novelizovaná, pričom ostatná novela zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi nadobudla účinnosť až 1. 4. 2005. Dôkazom nedokonalosti tej právnej normy, a podotýkam, nielen č. 543, ale aj č. 15, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Tkáčová, je aj návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 18. 5. 2005, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, podľa ktorého Ústavný súd rozhodol, že až 70 ustanovení tohto zákona je v rozpore s niektorým z článkov Ústavy Slovenskej republiky. Tento návrh okrem iného uvádza, že zákon č. 543/2002 Z. z. obsahuje viacero diskriminačných ustanovení, z ktorých medzi zvýhodňujúce diskriminačné ustanovenie patrí aj poslaneckou novelou riešené zohľadnené postavenie účastníkov konania v závislosti od toho, či sa v konaní o ich právach právom chránených záujmov a povinnostiach rozhoduje, to je veľmi dôležité, alebo sú len zúčastnenými osobami, na ktoré konanie nemá priamy dopad.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti s konštatovaním potvrdeným sekciou rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky, že predložený návrh zákona nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, zároveň nemá vplyv ani na zamestnanosť, životné a podnikateľské prostredie, je úplne zlučiteľný s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Vážený pán predseda, skončil som, otvorte, prosím vás, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne – pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ozaj s ohľadom na čas aj naše zloženie pokúsim byť veľmi stručná a zadefinujem iba štyri body alebo štyri sporné body, ktoré vidíme v tomto návrhu zákona a pre ktoré nemôžeme tento návrh zákona podporiť.

    Tak v prvom rade ide o to, že sa de facto navrhuje zrušenie 1. stupňa ochrany.

    Ďalej za kľúčové považujeme novelizačné body 4 a 5 z hľadiska oslabenia prirodzených kontrolných úloh štátu pri ochrane prírody, kde sa navrhuje pre výkon štátnej kontroly súhlas súdu, čo teda považujeme ozaj za podstatné oslabenie kontrolnej úlohy štátu.

    Ďalej tretí bod. Za oslabovanie občianskych práv považujeme novelizačné body 6 až 9, ako spomínal aj predkladateľ. Navrhuje sa tam vypustiť z § 82 ako účastníkov konania občianske združenia. Návrh je, aby sa stali zúčastnenou osobou. Z právnej stránky vystúpi k tomuto bodu moja kolegyňa Lucia Žitňanská, takže viac o tom hovoriť nebudem.

    A potom je tu ešte jeden moment, skracuje sa lehota na rozhodnutie v konaní zo 60 na 30 dní, čo teda ešte s týmto ja problém nemám, o tom skutočne môžeme debatovať, lebo tie konania niekedy sa naťahujú zbytočne dlho, ale keď si dáme do súvislosti s týmto návrhom ďalší návrh, ktorý znie, ak orgán štátnej správy nevydá rozhodnutie pri ochrane lesa do termínu, keď chce ten výkon alebo zásah v lese vykonať, považuje sa, že súhlasí, tak toto už pre mňa problém je, pretože obávam sa, že na základe zážitkov z posledných týždňov to môže viesť k obchádzaniu ustanovenia alebo vydania odborného stanoviska. Tu musíme postupovať veľmi opatrne, aby sme nevytvorili priestor na manipuláciu.

    Čiže zhrniem to: prijatím predloženej novely podľa nás dôjde k oslabeniu postavenia občianskych združení, to znamená k oslabeniu občianskych práv, ďalej k oslabeniu kontroly štátu ochrany prírody a, samozrejme, dostaneme sa do konfliktu s medzinárodným dohovorom. Preto navrhujeme v mene poslaneckého klubu a v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Miklós a pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tu len veľmi krátko. Tu naozaj navrhujeme aj to, aby sme kvôli tej jedinej veci, kvôli tým termínom nepokračovali v rokovaní o tomto zákone, lebo sú aj závažnejšie veci, ktoré by sme mali prelúskať a riadne prediskutovať a možnože tak, aby to bol návrh vládny a nie návrh náš ako poslanecký.

    A takisto súhlasím s pani Tkáčovou v tom, že tu to oslabenie ochrany prírody nie je namieste. Ja som ešte nepočul, že by inšpekcia drasticky zasiahla do vlastníckych práv hocikoho iného. Proste príroda patrí všetkým a nie je pravda, že sa dotýka alebo proste že občianske združenia sú tí, ktorých sa to ani netýka. Ochrana prírody sa týka 5,3 milióna obyvateľov, ale ten konkrétny dopad na vlastníka, to je jeden vlastník, pár vlastníkov, ktoré treba doriešiť, ktoré treba doriešiť, ale nie na úkor toho, aby sa príroda nechránila.

    To je môj názor, ešte zrejme pani Žitňanská povie aj ten právny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, všetci sa snažíme byť teraz už struční, tak aj keď by tá právna argumentácia mohla byť širšia, pokúsim sa aj ja byť stručná. Smeruje moja argumentácia vo vzťahu k Århuskému dohovoru.

    Ako predkladateľ odôvodnil návrh zákona, tak v jednej časti argumentoval práve zosúladením našej právnej úpravy s Århuským dohovorom, s čím nemôžem súhlasiť a myslím si, že dnešný právny stav je v súlade s Århuským dohovorom a to, čo navrhujete, je práve v rozpore s ním. Podľa Århuského dohovoru tzv. zainteresovaná verejnosť má právo na určité informácie a má právo v konaniach sa domáhať aj preskúmania rozhodnutí súdom. Môžem aj citovať, ale keďže naozaj je nás tu teraz zopár, tak citovanie Århuského dohovoru si nechám na prerokovanie vo výbore.

    Pán predkladateľ hovoril, že po novele Správneho poriadku Správny poriadok pozná inštitút zúčastnenej osoby, to je pravda. A podľa Správneho poriadku zúčastnená osoba má právo na určité informácie, ktoré jej správny orgán musí poskytnúť. Je pravda aj to, že Správny poriadok pripúšťa, aby osobitné zákony dali ďalšie práva, priznali zúčastnenej osobe ďalšie práva. Osobitné predpisy tak zatiaľ nerobia a zúčastnená osoba nemá právo na to, čo Århuský dohovor volá prístup k spravodlivosti, to znamená také procesné postavenie, aby mohli iniciovať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom. A tam je problém. Nato, aby takéto práva mohli byť zúčastnenej osobe priznané, tak na to by sme asi museli novelizovať Občiansky súdny poriadok a zaviesť nový inštitút preskúmania správneho rozhodnutia súdom. Asi je to teoreticky možné, ale zatiaľ nič také neleží na stole a nie je to také úplne jednoduché.

    Preto bol zvolený pri transpozíciách Århuského dohovoru do nášho právneho poriadku v minulosti ten spôsob, že mimovládnym organizáciám, ktoré majú podľa Århuského dohovoru právo participovať na rozhodovaní v týchto otázkach, bolo zvolené postavenie účastníka konania, pretože toto garantuje všetky práva podľa Århuského dohovoru aj pre mimovládne organizácie, ktoré spĺňajú tie kritériá zainteresovanej verejnosti.

    Preto ak chcete rozšíriť okruh osôb, ktoré majú právo zúčastňovať sa na rozhodovaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, prosím, ale táto zmena postavenia týchto organizácií z účastníka konania na zúčastnenú osobu pri tomto právnom stave, aký je, je podľa mojej mienky v rozpore s Århuským dohovorom, ktorý okrem iného je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, ako taká má prednosť pred naším zákonodarstvom, to znamená, mimovládne organizácie aj tak by sa mohli dovolávať priamo práv podľa Århuského dohovoru. Čiže v konečnom dôsledku týmto príliš veľa nezískate touto právnou úpravou, akurát blamáž, pretože náš právny poriadok nebude v súlade s medzinárodnými dohovormi a dodržiavanie Århuského dohovoru je predmetom pravidelného monitorovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, spravodajcu, či chcú vystúpiť. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 299).

    Pani poslankyňa, poprosím vás, keby ste sa vrátili na miesto činu, a poprosím vás, aby ste za skupinu poslancov uviedli návrh zákona.

    Ešte, dámy a páni, blíži sa 14.00 hodina, pôvodne som navrhol ukončenie rokovania. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte prerokovali prvé čítania poslaneckých návrhov. To znamená ešte tri návrhy včítane návrhu pani poslankyne. Áno?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Predpokladám, že v tejto situácii, pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, sa očakáva odo mňa istá miera stručnosti aj na pozícii predkladateľa.

  • Reakcie z pléna a smiech rečníčky.

  • Tak málokedy tu stojím ako predkladateľ, tak som si to chcela užiť, ale dobre.

    Za skupinu poslancov za klub SDKÚ – Demokratická strana predkladám návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je pomerne mladá norma. Do účinnosti vstúpil 1. januára 2006. Myslím si, že pomerne vydarená právna úprava, ale prax ukazuje, že niektoré ustanovenia robia problémy. Z môjho pohľadu najkľúčovejším problémom existujúcej právnej úpravy konkurzu a reštrukturalizácie je príliš veľké obmedzenie pre veriteľov iniciovať vyhlásenie konkurzného konania.

    Nová právna úprava výrazne posilnila zodpovednosť dlžníka za včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Prax ukazuje, že dlžnícka disciplinovanosť, pokiaľ ide o podávanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, pokiaľ je dlžník v úpadku, sa výrazne zvýšila. Napriek tomu reštrikcia vo vzťahu k veriteľom sa ukazuje ako príliš veľká. Dnes podľa platného právneho stavu veriteľ, keď chce podať návrh na vyhlásenie konkurzu, musí svoj návrh doložiť buď súdnym rozhodnutím, právoplatným súdnym rozhodnutím, alebo písomným uznaním záväzku zo strany dlžníka. Ukazuje sa, že sú to prekážky, ktoré sú veľmi ťažko prekonateľné zo strany veriteľov, a tým pádom veľmi často ten moment, kedy bude podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a vyhlásený konkurz, má v rukách dlžník, čo skupina dlžníkov využíva tým, že pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vytiahne z majetku firmy to, čo je cenné v prospech iných svojich firiem. To, samozrejme, nie je žiaduci stav, preto navrhujeme umožniť veriteľom lepší prístup k iniciovaniu konkurzného konania a navrhujeme, aby veritelia, ktorí dokážu doložiť svoj návrh potvrdením audítora, že o ich pohľadávke bolo riadne vedené účtovníctvo, toto bude postačovať ako príloha k návrhu na vyhlásenie konkurzu a ako dôkaz, že ide o seriózny návrh na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa.

    Nenavrhujeme také riešenie, ako bolo v minulosti, že by sme úplne otvorili tú možnosť podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľov, navrhujeme také riešenie, ktoré umožní podnikateľom, slušným podnikateľom, ktorí riadne vedú účtovníctvo, iniciovať konkurzné konanie, ale zároveň také riešenie, ktoré neumožní zneužívať konkurzné konanie zo strany veriteľov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Gál, máte slovo ako určený spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 25. apríla 2007 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

    Podľa rokovacieho poriadku podávam túto spravodajskú informáciu, v ktorej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že návrh predmetného právneho predpisu je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona, ako vyplýva z dôvodovej správy, ďalej nebude mať nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu I. stupňa Európskych spoločenstiev.

    Ja si myslím, že navrhovateľka dostatočne odôvodnila, prečo treba tento zákon a túto novelu prijať, ja sa s tým stotožňujem, a preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. c), že po rozprave sa odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. apríla 2007 č. 293 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby tento predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Pán predseda, prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto v rozprave vystúpiť. Nik sa neprihlásil. Končím možnosť a uzatváram rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 300).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, predkladám vám stručnú novelu Trestného zákona, ktorej cieľom je, aby jazda pod vplyvom alkoholu nad jedno promile bola trestným činom.

    V poslednej dobe bola verejnosť šokovaná prípadmi dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu, môžem uviesť viaceré príklady, dokonca kde boli vodiči sanitných vozidiel takýmto spôsobom pristihnutí, kde spôsobili nehody so smrteľným následkom. Podľa mojej mienky páchatelia takýchto deliktov prejavujú absolútnu ľahostajnosť k nevinnému ľudskému životu. Prípady dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu majú pritom stúpajúcu tendenciu. V minulom roku prišlo k zvýšeniu o 255 prípadov, mám tu graf, za posledné 4 roky dochádzalo skôr k znižovaniu dopravných nehôd, ale v minulom roku prišlo k výraznému zvýšeniu.

    Prvou zodpovednosťou štátu musí byť právo a poriadok. Bez práva a poriadku nie sme skutočne slobodní. Prioritou musí byť chrániť životy, zdravie a majetok, ale na prvom mieste ľudský život.

    My sme v minulosti už zvýšili výrazne trestné sadzby v prípade dopravných nehôd, kde je smrteľný následok a kde je zistený aj alkohol, ale mnohí vodiči sa spoliehajú na to, že nehodu nespôsobia, a pokiaľ si sadnú za volant pod vplyvom alkoholu, riskujú maximálne nejakú peňažnú pokutu alebo odobratie vodičského preukazu. Ten, kto si sadne za volant po tom, čo sa opil, však ohrozuje život a zdravie ľudí. Takéto konanie by malo byť trestným činom.

    Navrhujeme, aby vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky bolo trestným činom. V prípade, ak je nad jedno promile, teda 0,5 mg/liter, s trestnou sadzbou do jedného roku. Rovnako by trestným činom bolo odmietnutie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia, ktoré vedú k zisteniu návykovej látky, aby sa nikto, ani poslanec, ani ktorýkoľvek obyčajný občan nemohol vyhnúť zodpovednosti tým, že odmietne vykonanie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia.

    Ak niekto nerešpektuje nevinný ľudský život, musí za to niesť adekvátnu mieru zodpovednosti. Preto by sme mali postupovať rázne voči tým, ktorí hazardujú so životmi nevinných ľudí. Na Slovensku je veľká tolerancia k alkoholu za volantom. Tento zákon vyšle jasný signál, už prvé prekročenie zákona bude trestným činom. Ten trestný čin bol v našom právnom poriadku do roku 1990, znovu ho schválili v Českej republike a mám tu aj vyjadrenia predstaviteľov Českej republiky, jej polície, ktorí nám odporúčajú prijatie tohto ustanovenia, pretože za rok účinnosti v Českej republike splnilo svoj účel a v prvých mesiacoch sa zreteľne znížil počet nehôd pod vplyvom alkoholu.

    Pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, znovu, nemalo by ísť o návrh novely, ktorý by mal politicky rozdeľovať snemovňu, pretože by malo byť v záujme nás všetkých chrániť nevinných vodičov, nevinných chodcov, ktorí sú sústavne ohrozovaní vodičmi, ktorí pijú alkohol a ktorí sú opití.

    Ďakujem pani poslankyni Laššákovej, že je pripravená návrh zákona podporiť.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Poprosím pani poslankyňu Laššákovú ako určenú spravodajkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila spravodajskú informáciu k predloženému poslaneckému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 25. apríla tohto roka určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení sa zákon č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu s tým, že konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani v judikatúre Súdu I. stupňa.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla tohto roka č. 294 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna tohto roka.

    Ďakujem pekne, otvorte, pán predseda, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

    A ako posledný v rámci dnešného rokovacieho dňa prerokujeme

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 301 a slovo má pán poslanec Pavol Hrušovský.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som sa obrátil na vás s prosbou o podporu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu a o založení Ústavu pamäti národa.

    Novela je svojím obsahom veľmi stručná, reaguje a reflektuje na niektoré problémové výkladové ustanovenia tohto návrhu zákona. Navrhovatelia chcú, aby tak, ako je možné uverejniť spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, bolo možné Ústavom pamäti národa uverejniť aj všetkých tých, ktorí boli priamymi vykonávateľmi týchto represií. Činnosť Štátnej bezpečnosti bola riadne zachytená.

    V dôvodovej správe som podrobne uviedol dôvody, ktoré nás vedú k predloženiu tohto návrhu zákona. Z uvedeného vyplýva, že organizátorom represií proti občanom bola v prvom rade Komunistická strana a jej funkcionári, vykonávateľom týchto represií sa stala v rozhodujúcej miere Štátna bezpečnosť, pomocníci, ktorí pri jej činnosti pomáhali, boli občania, ktorých Štátna bezpečnosť zaradila do svojej agentúrnej či inej siete. Navrhovaná zmena umožní jednoznačne pomenovať i hierarchicky zostaviť zoznamy osôb zodpovedných za represie totalitnej moci vykonávanej na občanoch a súčasne urýchli práce, ktoré Ústav pamäti národa v tejto oblasti vykonáva.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť o podporu preto, lebo minulosť patrí do oblasti, ktorá by mala nielen politické strany, ale občanov Slovenskej republiky zaujímať a my by sme mali vytvárať všetky predpoklady na to, aby sme umožnili občanom čo možno najväčší obsah dokumentov sprístupniť a k tomuto smeruje aj predložený návrh zákona.

    Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Gabániová nás bude informovať ako určený spravodajca.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (tlač 301).

    Návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 10. schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. V zmysle pripojenej doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je v práve Európskej únie upravená. Podľa navrhovateľov v roku 2007 nebude mať návrh žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, minimálne zvýšenie pracovníkov Ústavu pamäti národa sa predpokladá až v ďalšom rozpočtovanom roku.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že predložený poslanecký návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 295 z 24. apríla 2007 navrhujem, aby v prípade jeho postúpenia do druhého čítania návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor, a to do 18. júna, resp. v gestorskom výbore do 19. júna 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave a prihlásiť sa. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a zároveň uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Dámy a páni, zároveň prerušujem rokovanie 10. schôdze. Budeme pokračovať v utorok o 9.00 hodine ráno v zmysle schváleného programu.

    Prajem vám príjemný víkend. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 14.18 hodine.