• Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze Národnej rady. Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vám oznámiť, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredsedníčka Národnej rady pani Anna Belousovová, poslanci Národnej rady Michal Lukša a Ján Richter. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky László Miklós a Boris Zala.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tak ako je to v tlači 275. Poprosím teda, alebo ďakujem za zaujatie miesta podpredsedovi vlády a ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi, rovnako ako aj spravodajcovi predsedovi výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi Devínskemu.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci: Tatiana Rosová, László Szigeti, Martin Fronc a Oľga Nachtmannová.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Rosovej a pripraví sa pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení pani podpredsedovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, včera sme mali možnosť z tohto miesta počuť z úst dvoch našich kolegov – poslancov a zároveň vysokých akademických funkcionárov, pána profesora Devínskeho a pána profesora Mamojku, vážne, jasné a zrozumiteľné argumenty o tom, prečo je predložená novela vysokoškolského zákona neprijateľná.

    Stala sa pri tom vec v tejto snemovni takmer nevídaná, zaznel tu súzvuk bez ohľadu na príslušnosť ku koalícii či k opozícii, pretože bez ohľadu na príslušnosť ku koalícii, alebo k opozícii im leží na srdci budúcnosť nášho vysokého školstva. Už tieto vystúpenia by mohli stačiť na to, aby ste, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podporili pri hlasovaní návrh spoločného spravodajcu, aby sa tento návrh vrátil predkladateľovi na dopracovanie. Ale doterajšia spoločenská diskusia o novele vysokoškolského zákona prebiehala akýmsi tlmeným hlasom a za pomerne nepatrnej pozornosti verejnosti a len malej pozornosti médií. Myslím si preto, že jej treba dopriať sluchu aspoň v tejto snemovni.

    Podľa môjho presvedčenia táto novela po prvé okliešťuje akademické slobody, po druhé smeruje nie ku zvýšeniu, ale k zníženiu kvality vysokého vzdelávania, vysokoškolského vzdelávania a po tretie samoúčelne zavádza poplatky za štúdium, pričom nijako nerieši dnešný, nie celkom legálny alebo nie celkom férový stav.

    Ja som pracovala v novembri 1989 na Univerzite Komenského. Sú niektorí, ako predseda súčasnej vlády, ktorí si vtedy nevšimli, že by sa dialo čosi mimoriadne. Ja som si všimla a ja si aj pamätám, čo sa dialo. Prvý, kto vystúpil na Slovensku, boli študenti, boli to vysokoškolskí študenti, ktorí 16. 11. 1989 vyšli v Bratislave do ulíc. Riskovali vylúčenie zo škôl, riskovali svoju budúcnosť. A nemali veľké politické požiadavky, také zaznievali až neskôr z tribún. Požiadavky vtedajších študentov sa dajú zhrnúť do jedného posolstva. Chceli, aby sa akademická obec mohla podieľať na riadení vysokých škôl. Následné udalosti všetci poznáte a ja si potom pamätám aj na intenzívnu prácu, ktorá sprevádzala prípravu prvého, nového ponovembrového vysokoškolského zákona. Akademická sloboda a samospráva boli neochvejnou kostrou tohto zákona.

    Dnes, o 17 rokov neskôr, sa Národná rada Slovenskej republiky zaoberá návrhom novely vysokoškolského zákona, ktorý tieto výdobytky novembra ´89 ruší. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa z akademických senátov stali diskusné kluby, ktoré nerozhodujú prakticky o ničom. Odmietame návrat do minulosti.

    Ďalšie roky ukázali, že napriek viere v silu samosprávy chýbali v systéme prvky, ktoré by motivovali ku kvalite a k medzinárodnej konkurencieschopnosti, a, že bez takýchto motivačných prvkov môže autonómia viesť aj ku konzervovaniu existujúcich štruktúr a existujúcich starých postupov. Napriek tomu, napriek týmto výzvam a nedostatkom samosprávneho riadenia vysokých škôl nikomu dosiaľ nenapadlo samosprávu obmedziť. Predchádzajúca vláda, a to nielen ministerstvo školstva, ale osobne aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda, aj podpredseda vlády Ivan Mikloš začali vytvárať tlak na kvalitu. Iniciovali a finančne podporili medzinárodné hodnotenie a smerovalo sa k tomu, aby kvalita bola hlavným princípom pri financovaní vysokých škôl. Vízia bola jasná – podstatne zvýšiť prostriedky na vzdelávanie, avšak zároveň vytvoriť prostredie, v ktorom budú využívané efektívne a v prospech ako dostupnosti štúdia, tak aj jeho vysokej kvality. A existoval, a dosiaľ vlastne je v platnom zákone, existuje aj nástroj, je ním kategorizácia vysokých škôl na špičkové výskumné univerzity, na iné univerzity a na neuniverzitné vysoké školy. Skôr než sa tento nástroj mohol prostredníctvom akreditácie zaviesť, máme ho rušiť. A prakticky žiadne iné nástroje na zvýšenie kvality a konkurencieschopnosti slovenských vysokých škôl predložená novela nezavádza.

    Nemôžeme súhlasiť s tým, aby pri delení vysokých škôl zanikla najvyššia kategória, kategória výskumných univerzít. Tie mali spĺňať medzinárodné nároky, mali byť vzorom, mali byť ťahúňom kvality. Predložená novela zaraďuje všetky univerzity do jednej kategórie a tým princíp kvality nahrádza princípom priemernosti.

    Búrlivá spoločenská diskusia a vášnivé stretnutia, ktorých som bola neraz aj svedkom, sa v predchádzajúcom volebnom období odohrávali na tému školného na vysokých školách. V návrhu, ktorý vzbudil taký rozruch, bol systém poplatkov spojený so systémom štipendií a pôžičiek, navyše, ten návrh umožňoval, aby školné za absolventov, ktorí sa zamestnajú na postoch vo verejnom záujme – v školstve, v zdravotníctve, vo verejnej správe – uhradil štát, a za ostatných ich budúci zamestnávateľ.

    Dnes už je zrejmé, že problémom Slovenska viac, než pracovné príležitosti, je skôr nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a preto je zjavné, že veľká časť študentov a určite aspoň tí schopní a usilovní by ťarchu školného ani neboli pocítili. A tiež je dôležité, že o časti výnosu zo školného, ktorá nemala byť určená na štipendiá, mali významnou mierou spolurozhodovať aj samotní študenti, teda platcovia. Peniaze mali byť navyše štátnej dotácie, mali slúžiť na to, aby školy prekonali materiálne zaostávanie, a nie plátať diery v štátnom rozpočte.

    Pýtam sa, ako je možné, keď máme teraz na stole návrh na zavedenie školného, ktorý reálne zasahuje aspoň takú istú veľkú časť študentov, ktorý ničím nemotivuje a nič nerieši, ktorý neslúži ako dodatok, teda kde školné neslúži ako dodatok, ale ako náhrada štátnej dotácie, kde školné nie je vyvážené žiadnymi sociálnymi kompenzáciami, pýtam sa, ako je možné, že je ticho. Prečo tí ľavicoví búrliváci zo Študentskej rady vysokých škôl nie sú dnes v uliciach?

  • Hlas z pléna.

  • Samozrejme, že to myslím vážne. Predsa školné bolo pre nich červené súkno a pritom išlo o školné, ktoré bolo kompenzované tak, že by žiaden študent nemal obmedzený prístup na vysokú školu, ba naopak.

    Takže skúsim hľadať vecné odpovede, prečo to tak nie je, ak keď myslím, že neobstoja. Hlavný argument ministerstva je, že sa takto odstráni neférové skryté spoplatnenie externého štúdia. Ale ja sa pýtam, čím. Pýtala som sa tak aj vo výbore, odpoveď som nedostala. V návrhu tohto zákona totiž nie je žiadne opatrenie, ktoré by zabránilo pokračovať v dnešnej praxi. Prípadne túto dnešnú prax ešte kreatívne doladiť inými mechanizmami. Veď sa nemôžeme tváriť, že „eseročky“ a nadácie, ktoré poplatky vyberajú, sú nejakí votrelci, ktorí sa prisali na študentov vysokých škôl bez vedomia týchto škôl a priživujú sa na nich len tak. Tento systém predsa vyhovuje aj mnohým reprezentantom škôl. Prečo by sa škola mala vzdať štátnej dotácie a vyberať namiesto nej školné, keď môže mať naďalej oboje?

    Preto nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa samoúčelne zaviedli poplatky za externé štúdium a to bez akejkoľvek sociálnej kompenzácie. Nemôžeme ďalej súhlasiť ani s tým, aby sme poplatkami trestali tých, ktorí sú schopní a ochotní študovať viacero študijných programov súčasne. Pretože takto trestáme najschopnejších a usilovných namiesto, aby sme ich podporili. Kým ich kolegovia, povedzme, zarábajú na brigádach, oni študujú dva programy a my ich „skasírujeme“. Nesúhlasíme so zavádzaním ďalších neopodstatnených poplatkov napríklad z dôvodu predĺženia štúdia pri jeho prerušení. Študent, ktorý prerušil štúdium, predsa školu nič nestojí. Tak prečo by mal platiť?

    Na ministerstve pochopili, že zavedenie oficiálneho školného by mohli niektoré školy, tie, ktoré majú taký dopyt, že pre nich školné bude atraktívne, motivovať k tomu, aby umelo zvyšovali podiel externých študentov. Dalo by sa očakávať, že to bude dôvod, ktorý ich odradí od zavedenia takéhoto nesystémového kroku, ale nestalo sa tak preto, lebo táto vláda pozná lepší recept, regulácie a obmedzenia a to priamo v zákone. Takže sa navrhuje, aby počet externistov nemohol presiahnuť polovicu študentov denného štúdia. Ale nerozumiem, prečo by nemohli existovať vysoké školy, ktoré cielene poskytujú vzdelávanie prevažne v systéme celoživotného vzdelávania, a to znamená externou formou. Zabudli ste, páni, na vlastné programové vyhlásenie, kde sa celoživotné vzdelávanie skloňuje vo všetkých pádoch?

    Nemôžeme súhlasiť teda s obmedzením počtu externých študentov, pretože je v priamom rozpore s princípom celoživotného vzdelávania. Nesúhlasíme ani s tým, aby zákon diktoval, koľko hodín kontaktného štúdia má obsahovať študijný program. Som presvedčená, že je to vecou samotného programu a akreditácie. Pretože v dnešnom svete sa formy štúdia menia, využívajú sa najrôznejšie kreatívne alternatívy. Takýto zákon pružnosť a tvorivosť vo forme štúdia obmedzuje. Navyše v niektorých odboroch je skutočne nevykonateľný. Predstavte si pedagóga vysokej školy múzických umení, ktorý učí, povedzme, hru na husle, ako sedí pri každom študentovi, ktorý cvičí. Alebo teda si predstavme, že všetci cvičia v jednej miestnosti naraz s tým pedagógom. To asi nie je celkom dobré riešenie.

    Nesúhlasíme ani s tým, aby sa zákonom predpisovali súkromným vysokým školám samosprávne orgány. Akademický senát má, samozrejme, veľký význam na verejných a štátnych vysokých školách, kde stráži verejný záujem oproti možným osobným záujmom manažmentov. Ale v prípade súkromnej vysokej školy je osobný záujem manažmentu záujmom školy, prirodzene. Malo by byť slobodným rozhodnutím majiteľov súkromnej školy, či akademický senát zriadia, alebo nie. A potom každý uchádzač o štúdium má slobodnú voľbu, či bude študovať na vysokej škole, kde takáto samospráva je, alebo nie je.

    Čo považujem za veľmi škodlivé, je, že mnohé spomínané ustanovenia novely vysokoškolského zákona – a tu vidím aj podobnosť so Zákonníkom práce – priamo navádzajú k hľadaniu ciest, ako sa im vyhnúť. Už dnes sa uvažuje na vysokých školách ani nie tak o tom, ako prejaviť nesúhlas, ale skôr o tom, ako sa s jednotlivými ustanoveniami „vysporiadať“. Takže odmietame prijímať zákony, ktoré nič neriešia a sú na to, aby sa obchádzali.

    Pred dvomi dňami sa ma opýtal študent jednej fakulty, člen akademického senátu, čo bolo vlastne na doterajšom stave také nefunkčné, že ho bolo treba tak zásadne meniť. Podobne sa tu včera pýtal pán poslanec Mamojka. Pýtal sa, aká analýza týmto zmenám predchádzala a komu tie zmeny vlastne slúžia. Iste, dali by sa uviesť aj prospešné jednotlivosti, ktoré vyplývajú buď z našich medzinárodných záväzkov alebo sú z oblasti administratívy, z oblasti evidencie, nepochybne.

    Ja vám preto navrhujem, pán minister, kým nebude na stole takáto analýza silných a slabých stránok nášho vysokého školstva a kým neprebehne následná skutočná verejná diskusia, ostaňme len pri tých prospešných jednotlivostiach, na ktorých určite nájdeme zhodu.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami – pán poslanec Frešo, Tkáčová, Rydlo, Petrák, Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Frešo. Pardon, tak ešte aj pani poslankyňa Mušková, keby ste ju, len jej nefunguje zariadenie. Dobre? Technikov poprosím, ak sa to dá nejako upraviť.

    Nech sa páči, pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na predrečníčku pani poslankyňu Rosovú v tej časti, kde hovorila o 17. novembri a kde hovorila o akademických slobodách. Ja si tie časy veľmi dobre pamätám, na rozdiel od pána premiéra som si všimol, že sa niečo deje, keďže som bol študent a zapojil som sa do vtedajšieho štrajku, aj do demonštrácií, ktoré boli na námestí a viem o tom, že akademické slobody bola ani nieže prvá, ale priam nultá požiadavka študentov a, samozrejme, spolu s tým aj odídenie politiky z vysokých škôl.

    Pokiaľ dnes budú vysoké školy riadené orgánmi, ktorú budú priamo či nepriamo menované ministerstvom, tak tá politika sa znova vráti na vysoké školy. A hlavný dôvod alebo jeden z hlavných dôvodov, prečo študenti boli za tieto akademické slobody, bol aj ten, že chceli mať kvalitnú výučbu a nie výučbu poplatnú tomu, čo si kto, kedy vie vybaviť, ktorý vyučujúci. Čiže, chceli ovplyvňovať chod toho vyučovania samotného. A ja si myslím, že pokiaľ prídeme o tieto akademické slobody a študenti nebudú môcť samospravovať svoje vlastné vysoké školy, tak dôjdeme do stavu, kedy výučba začne klesať, pretože sa znova budú rodiť profesori alebo teda vyučujúci, ktorí nebudú spĺňať ani minimálne štandardy komunikácie so študentmi a títo to nebudú môcť ovplyvniť, resp. budú to môcť ovplyvniť len tým spôsobom, že sa obrátia na ministerstvo alebo na nejaké nadriadené orgány a tie to nezvládnu, s tým sme mali 40-ročnú skúsenosť a ja osobne som v tomto systéme tiež žil asi 2 roky na vysokých školách a viem o takýchto vyučujúcich, čiže upozorňujem, že to povedie aj k zníženiu kvality vyučovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rada by som svoju kolegyňu doplnila o jednu skupinu študentov, ktorí v podstate študujú z donútenia. Ide napríklad o pracovníkov rýchlej zdravotnej pomoci, ktorí si povinne zo zákona zvyšujú svoju kvalifikáciu a musia študovať na vysokej škole. Študujú popri zamestnaní, na prednášky chodia v piatok a v sobotu, napriek tomu si musia čerpať dovolenky, pretože práca v záchrankách je na zmeny. Nezarobia ktovie koľko, to všetci dobre vieme a vy ich ešte chcete „skasírovať“. Skutočne je to neprijateľné a nie je to v súlade s politikou pre ľudí, s ktorou sa vaša vláda tak rada chváli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Rydlo.

  • Pani kolegyňa, ja mám iba jednu poznámku. Dalo by sa o mnohom diskutovať, ale ja si kladiem iba jednu otázku. Čo si myslíte, prosím vás, že jeden zákon o vysokých školách z jednej univerzity spraví špičkovú vysokú školu alebo špičkovú univerzitu? O tom, či tá-ktorá škola sa stane špičkovou alebo kvalitnou, nemôže rozhodnúť, preboha živého, zákon. Tá škola musí dokázať životaschopnosť.

    Zoberte si školy aj v iných štátoch. Škola sa dopracuje na určitú úroveň. Ja si nemyslím, že je kľúčovým problémom tohto zákona, že sa školy delia tak, onak, tam, tak. Samozrejme, treba spraviť nejaké hodnotenie týchto škôl, zatriediť ich, ale zo zákona stanoviť, že škola, neviem, v hornej, dolnej bude špičkovou univerzitou alebo špičkovou vysokou školou, sa mi zdá troška scestné. Mali ste, hádam, postaviť inakšie otázku. Načo je v Slovenskej republike 32 či 34 vysokých škôl? Toto neviem pochopiť a toto mi je takou otázkou, na ktorú mi nikto nevie dať odpoveď. Načo je v Slovenskej republike 32 či 34 vysokých škôl? Však si zoberte niektoré univerzity. Tie odchovávajú s prepáčením plebs, nevzdelancov, dostanú titul a s tým titulom sa nevedia v živote ani len uplatniť. Ide mi o kvalitu vysokého školstva. Na tom mi záleží. Predpokladám, že nové riadenie vysokých škôl bude tendovať k tomu, aby absolventi slovenských vysokých škôl boli kvalitnými absolventmi vysokých škôl.

    Ďakujem. (Potlesk).

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Rosová, ja osobne si myslím, že vaše vystúpenie je hlboké nepochopenie problematiky vysokého školstva. Povedali ste tu znôšku demagogických rečí a pritom ja musím povedať, že som osoba, ktorá má vážne výhrady voči správnym radám tak, ako sú predložené v novele vysokoškolského zákona, ale napriek tomu si myslím, že tento zákon je posunom vpred a rieši niektoré veci.

    Súhlasím s pánom poslancom Rydlom, že otázka kvality je otázka dominantná a jednoducho nie je to len otázka riešenia zákona. Vy ste mali možnosť ovplyvňovať kvalitu vysokých škôl, ale otázka plodenia nových vysokých škôl ako na bežiacom páse neriešila otázku kvality, riešila len otázku zakladania súkromných škôl, ktoré sa stali zdrojom seriózneho biznisu. Ak sa odvolávate na rok 1989 a demokraciu a samosprávne orgány na akademickej pôde, tak ja sa spýtam: Ako to, že vám prekážajú samosprávne demokratické orgány na súkromných univerzitách a chcete svojím spôsobom sprivatizovať celé vysoké školstvo? Toto je vaše podanie demokracie, že sprivatizujeme vysoké školstvo, kde už nebudú samosprávne orgány a jednoducho potom to bude všetko v poriadku? (Potlesk).

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, možno s vami súhlasiť, že kvalita vysokoškolského štúdia je dôležitá a rozhodujúca, ale ja som za to, aby aj čím väčší počet študentov mal možnosť ukončiť vysokoškolské štúdium, pretože v číslach zaostávame za Európou, za svetom a myslím si, že každý, kto ukončí vysokú školu, či už tá kvalita je nižšia alebo vyššia, je to prínos pre jeho osobnostný rast, ale aj prínos pre jeho rodinu a spoločnosť. Takže nakoniec z toho počtu možnože menej kvalitných vysokoškolákov sa predsa len tá špička skôr vybuduje ako z nejakého umelo zúženého. Som za to, aby sa neobmedzovali formy a počty externého štúdia, pretože často externisti sú tí najhúževnatejší študenti, tí, ktorí majú motiváciu a dôvod začať študovať a ukončiť štúdium a pokiaľ študujú za sťažených podmienok, či už pracovných, rodinných alebo finančných, túto vysokú školu si nielen cenia, vážia, ale aj ďalej rozvíjajú.

    Čo sa týka tých samosprávnych alebo tých administratívnych foriem riadenia vysokej školy, myslím si, že sa nevyhneme tomu, aby ten, kto financuje, aby aj v dosť dominantnej miere aj rozhodoval, ako sa tieto prostriedky použijú či už v investičnej, možno aj v tej finančnej a hospodárskej činnosti vysokej školy, ale myslím si, že by sa nemalo diskutovať hlavne, čo sa týka výchovy pedagógov, študentov, výchovy doktorandov, aby tam bol nejaký iný zásah ako samosprávny, čo sa týka študentov, profesorov, pretože do tohto zasahovať, myslím si, je zbytočné a nie je ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Veľmi pekne ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Mušková.

  • Pani poslankyňa, hovoríte o tom, že štipendiá boli v súlade so spoplatnením štúdia a teda v tom vašom minulom alebo v zákone minulej vlády musím upozorniť, že v rozprave sme hovorili o tom, že štipendiá sa dajú zaviesť bez toho, že by bol prijatý zákon o spoplatnení a tak to aj bolo, našťastie. Trošku ma prekvapilo, že hovoríte o tom, že by mali ísť študenti do ulíc. Oproti tomu zákon, ktorý predložila minulá vláda, v tomto zákone sa nehovorí o spoplatnení štúdia. Denné štúdium zostáva bezplatné, ale tak ako to bolo už v predchádzajúcich viacerých volebných obdobiach, treba niečo robiť s platením, už terajším platením na externé štúdium a s tým, že tieto peniaze nejdú na vysoké školy. Myslím si, že tak ako zápasili minulí ministri, s týmto problémom zápasí aj pán minister a chce tento problém riešiť. Ja sa so spoplatnením štúdia nestotožňujem, ale skutočne je situácia taká, že už teraz spoplatnenie externého štúdia existuje. Hovorili ste o tom, že sa bude platiť za dve vysoké školy denné, pani poslankyňa, už v terajšom zákone to takto stojí. Už to tak je, takže vlastne sa nič nemení.

    Ďakujem.

  • S odpoveďou na faktické poznámky pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne za pripomienky.

    K pánu poslancovi Rydlovi, určite nesúhlasím s tým, že od zákona nezávisí, či budú existovať špičkové školy, alebo nie, pretože jedine zákon je nástroj, ktorý môže kvalitu motivovať a odmeňovať, finančne motivovať napríklad, ale aj inak, a ktorý môže stanoviť kritériá, ktorý môže vytvoriť podmienky pre špičkovú kvalitu alebo môže pôsobiť v smere nivelizácie, v smere spriemerovania, takže zákon je na to, aby vytváral podmienky a motivoval ku kvalite. Načo je na Slovensku 30 vysokých škôl? Kedy tieto školy vznikali ako huby po daždi? Bolo to za vlády podobnej súčasnej koalícii, nie za vlády Mikuláša Dzurindu, kedy sa na Slovensku urodilo toľko vysokých škôl. Na druhej strane si myslím, že práve preto je potrebná diferenciácia, ktorá, samozrejme, umožní priepustnosť, ktorá každej škole umožní rásť, ale práve tieto drobné školy regionálnej úrovne dostanú v nej primerané označenie, ale pritom majú svoje miesto ako nejaké kultúrne a vzdelávacie centrá v danom regióne. Preto si nemyslím, že ich treba rušiť, ale treba ich jasne pomenovať a zaradiť z hľadiska ich kvality.

    Pán poslanec Petrák, ozaj neviem, kto chce sprivatizovať vysoké školy a tiež mi neprekážajú akademické senáty na súkromných školách, ale som presvedčená, že je vecou súkromnej školy, či si akademický senát zavedie, alebo nie.

    No a s pánom poslancom Haleckým súhlasím, áno, treba, aby bola dostupnosť vysokoškolského štúdia veľká, aby sme mali čím viac absolventov, absolventov predovšetkým bakalárskeho stupňa, ale to neznamená, že by sme nemali mať aj školy špičkovej kvality, ktoré sú benchmarkom, ktoré nastavujú tú latku práve pre tie ostatné.

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec László Szigeti, pripraví sa Martin Fronc.

  • Vážení páni podpredsedovia vlády Slovenskej republiky, pán minister, pardon, vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, málokedy býva taká rozsiahla, taká, by som povedal, niekedy miestami búrlivá diskusia k návrhu zákona v prvom čítaní, ako sme svedkami dnes a včera. Myslím si, že jednoznačne svedčí o dôležitosti a významnosti tejto novely, ktorá určite jednoznačne ovplyvní ďalší vývoj v Slovenskej republike nielen v oblasti školstva, ale myslím si, že vôbec celej spoločnosti. Je veľká pravdepodobnosť toho, že každá Národnou radou Slovenskej republiky prijatá právna norma bude niekedy novelizovaná. Väčšinou sa to stane vtedy, keď je evidentné, že niektoré v minulosti prijaté dikcie zákona sú neaktuálne, zastaralé, keď je nastolená odborná a spoločenská objednávka na prijatie zmeny, na zlepšenie podmienok pravidiel hry v tej-ktorej oblasti. V takýchto prípadoch sa spravidla urobí dôkladná analýza dosahu existujúcej právnej normy a až potom sa pristúpi k zmenám.

    V prípade novely vysokoškolského zákona, bohužiaľ, to tak nebolo. Súčasná vládna koalícia prostredníctvom ministerstva školstva pred niekoľkými mesiacmi ohlásila malú novelu vysokoškolského zákona, ktorá sa má týkať predovšetkým spoplatnenia vysokoškolského externého štúdia. Pozorne som sledoval proces prípravy tejto krátkej a hlavne stručnej novely a hlavne to, ako budú argumentovať koaličné strany, hlavne SMER a HZDS, ktoré vlani vo volebnej kampani, a hlavne vtedy, keď predchádzajúca vláda uvažovala o spoplatnení vysokoškolského štúdia, jednoznačne hlásali, že vysokoškolské vzdelanie má byť bezplatné.

    Vládny návrh novely, ktorú máme na stole, na jednej strane ma prekvapil hlavne svojím rozsahom a hlavne obsahom, na druhej strane je v súlade s etatistickými a mocenskopolitickými ambíciami súčasnej vládnej koalície. Vláda, ktorá doteraz rozdávala, viedla sociálnu populistickú politiku, zavedením školného pre študentov externého štúdia urobila netypický krok pre sociálnu demokraciu, ktorý určite nebude pýchou súčasnej ľavicovej vlády. Spoplatnenie externých foriem štúdia považujem za veľmi nešťastné, nekorektné a hlavne nesystémové rozhodnutie, možno hraničiace s ústavnosťou. Je to evidentná diskriminácia časti študentov na základe formy štúdia rovnakého študijného programu.

    Téza faktickej legalizácie súčasných poplatkov a tým ich presmerovanie na univerzity v podstate nič nevyrieši. Hlavne vtedy, keď v novele nie sú žiadne opatrenia na zrušenie neoficiálnych poplatkov a nerieši problematiku tzv. vynútených sponzorských darov. Žiaľ, je tu naďalej ďalšia hrozba, že v externých formách štúdia sa aj naďalej bude platiť najmä iným ako univerzitným subjektom. Je všeobecne známe, že externé štúdium bolo, je a pravdepodobne ešte dlhé roky bude menej kvalitné ako denné. Argumentácia, že spoplatnenie externého štúdia vedie ku skvalitneniu štúdia, neobstojí, veď menej kvalitné spoplatníme a kvalitnejšie bude zadarmo.

    Novela vytvára rôzne kategórie vysokoškolských študentov, predlžuje externé štúdium, nie je presne jasné o koľko rokov, reguluje počet možných externých študentov, nelimituje výšku školného, čím uprednostňuje bohatých a diskriminuje sociálne a finančne slabšie situovaných, vytvára riziko odchodu našich študentov do zahraničia. Je poľutovaniahodné, že ministerstvo školstva a sám pán minister na jednej strane všade, kde chodí, veľmi správne zdôrazňuje dôležitosť a význam celoživotného vzdelávania – vláda prednedávnom schválila aj koncepciu celoživotného vzdelávania – a na druhej strane navrhuje rôzne opatrenia proti externému vzdelávaniu na vysokých školách, čo je takisto súčasťou celoživotného vzdelávania. To je podpora a ústretovosť celoživotnému vzdelávaniu?

    Ako som v úvode môjho vystúpenia poznamenal, bola ohlásená a plánovaná krátka novela. Napriek tomu na stole máme materiál, ktorý obsahuje takmer 200 rôznych zmien a dotýka sa skoro jednej tretiny pôvodného textu vysokoškolského zákona. Veľkým nedostatkom prípravy tejto novely bola skutočnosť, že novela zákona sa neustále menila, čo kritizovali aj členovia vlády. Často sme nevedeli, ktorá verzia platí. Postupne bola rozšírená až do takej miery, že návrh novely začala nie reformovať, ale deformovať princíp autonómnosti a samosprávnosti vysokých škôl, dosiaľ založené na princípe oddelenia zákonodarnej a výkonnej moci. Nesúhlasím a v súčasnosti nevidím dôvod na zmenu filozofie samosprávneho fungovania vysokých škôl. Novela zásadne mení pomer právomocí na univerzite, jedna zložka získava veľkú moc oproti inej. V budúcnosti nebude problém, pardon, v budúcnosti nebude potrebný súhlas akademického senátu napríklad na vymenovanie prorektorov, prodekanov, na schválenie rozpočtu vysokej školy, na predĺženie zamestnania pedagógov nad 65 rokov a nebude potrebný ani súhlas na poskytnutie úveru alebo pôžičky pre vysokú školu.

    Na druhej strane sa posilňuje moc správnej rady, ktorá je nesamosprávnym orgánom, menovaná ministrom školstva prevažne na návrh rektora. Správna rada bude navrhovať kandidáta na rektora, takisto plat rektora určuje správna rada, správna rada schvaľuje v budúcnosti rozpočet a schvaľuje takisto aj požiadavku na úver alebo pôžičku. Správne rady v oblasti vysokých škôl fungujú krátko. Nemáme s nimi až také skúsenosti, že by sme mohli poveriť správne rady takými významnými funkciami. Bohužiaľ, máme takú skúsenosť, že väčšina správnych rád funguje formálne, neschádzajú sa a nezaoberajú sa práve tým, čím by sa mali zaoberať. Oslabovanie akademických slobôd, okliešťovanie právomocí samosprávnych orgánov môže v budúcnosti viesť postupne k ich likvidácii.

    Zásadný nesúhlas s navrhovanými zmenami v samosprávnom fungovaní vysokých škôl vyjadril aj najvyšší orgán samosprávy vysokých škôl – Rada vysokých škôl, podobne aj Študentská rada vysokých škôl. Možno konštatovať, že všetky uvedené opatrenia majú tendenciu posilniť centrálne riadenie a znížiť právomoci buď niektorých zložiek akademickej samosprávy alebo nezávislých odborných orgánov, ako je napríklad Akreditačná komisia. Znižovanie právomocí akademickej samosprávy a nezávislosť odborných orgánov v prospech prvkov centrálneho riadenia pokladám za krok nesprávnym smerom.

    Ďalšou časťou novely, s ktorou nemôžem súhlasiť, je sprísnenie podmienok pôsobenia zahraničných vysokých škôl na Slovensku a podobné sprísnenie fungovania existencie súkromných vysokých škôl. Myslím si, že spôsob, akým boli riešené zahraničné vysoké školy a súkromné vysoké školy, je dostatočný a je v súlade so štandardom Európskej únie a nie je potrebné to zmeniť. Navrhovaná zmena v súvislosti so zahraničnými vysokými školami a súkromnými vysokými školami je prejavom nedôvery voči nim a zužovanie konkurenčného prostredia v oblasti vysokých škôl na Slovensku. Myslím si, že prítomnosť konkurencie zvyšuje kvalitu a aj o to a predovšetkým o to nám ide.

    Nebol by som však objektívny, keby som nehovoril o zmenách, ktoré budú mať určite kladný vplyv na naše vysokoškolské prostredie, ako napríklad definovanie postavenia vysokých škôl ako súčasť európskeho vzdelávacieho priestoru a spoločného európskeho výskumného priestoru. S tým súvisí aj časť, ktorá hovorí o mobilitách či študentov alebo zamestnancov. Takisto je významná definícia výskumných a vývojových pracovísk ako špecializovaných pracovísk vysokých škôl. Myslím si, že zavedenie a definovanie registra študentov a zamestnancov je tiež krokom dopredu.

    Bohužiaľ, pri mojom komplexnom hodnotení predloženej novely vysokoškolského zákona prevyšujú tie zmeny a tie dosahy, ktoré nebudú v prospech našich vysokých škôl, našich vysokoškolských pedagógov a ani pre našich vysokoškolákov. Z toho dôvodu v súlade s § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam návrh, aby sa v prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepokračovalo a návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Martin Fronc.

    S faktickou poznámkou ešte pani poslankyňa Mušková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Ja by som len veľmi kratučko pánu poslancovi povedala, že ako bývalý minister, síce krátko bol, ale vie o tom, že celý bolonský proces je o tom, aby sa zvýšila úroveň vysokých škôl a teda to, čo sa vyžaduje v zákone, aby škola mala akreditáciu atď., atď., je len v zmysle tohto procesu a teda o nedôvere k zahraničným školám tu nemôže byť ani reči.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Takže, nech sa páči, slovo má pán poslanec Fronc. Pripraví sa pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, začíname rokovať o novele vysokoškolského zákona. Neviem, prečo také kruté a divoké spoplatnenie vysokoškolákov a takýto paškvil predložil na rokovanie minister školstva za SNS, ale vieme, prečo ho predkladá vláda premiéra Roberta Fica: „Spoplatnením externého štúdia robí vláda poriadok vo financiách, ktoré sa za túto formu štúdia platili aj doteraz. Všetci platia za externé štúdium od rána do večera, prelieva sa to cez všelijaké súkromné agentúry a stráca sa tam kopa peňazí. Ak teda majú za externé štúdium platiť, nech je v tom poriadok.“ Toto vyhlásil súčasný slovenský premiér, ktorý má právnické vzdelanie. Teda keď je niečo nelegálne, nezákonné, keď niekto nezákonne vyťahuje peniaze z vreciek mladých ľudí, premiér Fico ako právnik odkáže občanom, nevadí, zlegalizujeme. Zlegalizujeme takéto okrádanie a to bude poriadok.

  • Dámy a páni, aj drogy sú nelegálne a predsa sa s nimi kšeftuje a zločinci majú z toho zisk, aj obchod s bielym mäsom je nelegálny a predsa sa nájdu takí, ktorí z tohto nelegálneho obchodovania profitujú. Ctení kolegovia, poslanci z vládnej koalície, pán premiér Fico chce zlegalizovať spoplatnenie vysokoškolákov, pretože sú inštitúcie, ktoré z externistov načierno, nelegálne profitujú. A čo bude potom ďalej nasledovať? Bude to aj legalizácia drog alebo obchodu s bielym mäsom? Zlegalizuje sa lúpež? Sú rovnako nelegálne a spoločnosť si s nimi už po stáročia nevie poradiť. Aj úplatky za prijímačky na školách existujú a budete vy, pán minister, a vaša vláda legalizovať úplatky za prijímacie konanie? Pripravíte aj takú novelu? Alebo budete s týmito neduhmi zákonnými prostriedkami bojovať?

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, začíname prvé rokovanie o zákone, ktorý naozaj prináša kruté a divoké spoplatnenie vysokoškolákov. O zákone, ktorý vytvorí dve kategórie mladých ľudí. Tých, ktorí platia a tých, ktorí dostanú zaplatené. Začíname rokovanie o zákone, ktorý naučí mladých ľudí, že jedni dostávajú na úkor iných. Naučí ich, že je výhodnejšie korumpovať a podplácať pri prijímačkách, dostať sa na denné štúdium, než študovať za drahé peniaze na externom štúdiu a pritom ešte aj pracovať.

    Je to čosi vyše roka, čo Transparency International skonštatovala, že medzi rezorty, kde najviac poklesla korupcia práve vďaka opatreniam, ktoré boli urobené, patrí rezort školstva. Toto opatrenie, ktoré sa chystáte zaviesť, je priam návodom ako korumpovať. Veď bude menej nákladné podplácať pri prijímačkách, rodičom dať 10, 20, 30 000, neviem koľko, za prijatie na denné štúdium, ako by mal päť rokov zaplatiť státisíce za externé štúdium svojho dieťaťa. Začíname rokovanie o zákone, kde často paragraf je v rozpore s iným paragrafom, rokovanie o zákone, ktorý vôbec nemá ambíciu zlepšiť kvalitu vysokoškolského štúdia.

    Pán minister, to, čo sme počuli na úvod, je v dôvodovej správe, no musím povedať, že taká obhajoba zákona je dosť chabá a prakticky chce obhajovať to, čo je neobhájiteľné. Hovorí sa tu o zlepšení kvality vysokoškolského štúdia. No, pán minister, ale kvalita vysokoškolského štúdia na základe čoho? Veď to sú len domnienky. O tom nehovorí v podstate žiaden paragraf v tomto zákone. Som veľmi prekvapený, že vaša novela chce tak výrazne zasiahnuť do chodu univerzít a obrať vysoké školy o ich štandardné akademické práva, ktoré tu existujú od roku 1990. Hneď jeden z prvých zákonov bol zákon, ktorý vrátil akademické práva vysokým školám. Pre mňa je šokujúce, že žiadna debata, seriózna debata v akademických kruhoch odborníkov neprebehla. Nič, len divoké spoplatnenie. Budete mať, pán minister, čas reagovať, nech sa páči.

    Chystáte sa zaviesť neobmedzené poplatky pre časť študentov, ako ste sa vyjadrili pre médiá, neviete vypočítať ich výšku. No, prepáčte, pán minister, ale to je dosť trápny argument a pomaly mám problém, že sme z jednej univerzity – ako profesor vysokej školy. Ako ste potom počítali finančné prostriedky, ktoré dávate na jednotlivé fakulty? Na základe čoho? Na základe čoho dávate peniaze? Aj pre externistov, pán minister, sa dávajú peniaze a na základe toho, aké sú náklady na jedného študenta v danom študijnom odbore. Pozrite si, na základe čoho sa rozdávajú peniaze na vysoké školy a nevyťahuje sa to z rukáva a len vymýšľa. Sú presne dané pravidlá, ako sa to počíta. Chvalabohu, že ešte zostali.

    A keď hovoríte, že sa mnohé problémy vyriešia, no, povedzte mi, aké vlastné štúdie ste urobili ohľadom toho. Na základe čoho máte analýzu, že poklesne alebo vzrastie počet externistov, keď zavediete takéto spoplatnenie? Ako zabránite tomu, aby tie rôzne inštitúcie externistov ďalej nevyciciavali? Kde sú teda odborné analýzy, kde je dopadová štúdia?

    Veľmi dobre si spomínate, pán minister, boli ste poslancom, ako ste sa dožadovali, keď bola novela vysokoškolského zákona v minulom období, dopadovej štúdie. A dostali ste dopadovú štúdiu, vždy ste ju dostali. Kde je teraz? Nič. Žiadne podklady. Obávam sa, že keby ste to aj mali, tak tá dopadová štúdia by urobila to, že poslanci z vládnej koalície by tento zákon potom nepodporili.

    Musím povedať, že k Zákonníku práce, či k dôchodkovej reforme sa viedli aspoň isté rokovania a rezort práce, sociálnych vecí aspoň aký-taký analytický materiál pripravil. Ale študenti a vysoké školy stoja vláde za to? No, nestoja.

    Páni a dámy, čo v tejto novele je, čo sa týka študentov, aby im pomohlo? Ktorý paragraf z tej vyše stovky zmenených paragrafov? No nelistujte zbytočne. Ja vám poviem. Nič, nula, ani jeden paragraf sa netýka zlepšenia postavenia študentov. O tom, ako si vláda predstavuje zlepšenie sociálnych podmienok, ubytovacích kapacít, zmenenie pôžičkového systému, ktorý funguje, zlepšenie, zvýšenie a podobne? No nič tam nie je. A tie peniaze, ktoré vyberú tie vysoké školy za externistov, kde pôjdu? Predtým sme povedali, môže to ísť len na vzdelávací proces. Nič iné. Študenti mali právo istým spôsobom spolurozhodovať o tom. Pôjde to teraz na vybavenie knižníc alebo počítače, laboratóriá? No nikto nevie, kde tie peniaze skončia. Možno, že aj v reprezentačných fondoch.

    Ale aby som bol korektný, pán minister. Jednu zmenu pre študentov ste predsa urobili. Rušíte vyhlášku o motivačných štipendiách. 10 % najlepších študentov tento rok poslednýkrát dostane odmenu za to, že dobre študovali a to bol nástroj, ktorý pomáhal kvalite vysokoškolského štúdia. Lebo vysoká škola je dobrá vtedy, ak je dobre vybavená, ak má dobrých profesorov a ak má dobrých študentov. Ale ešte aj to rušíte. Takže to je o tej kvalite, o ktorej sa tu hovorilo a hovoril aj pán kolega Švidroň, preto som sa ho opýtal, keď hovoril o kvalite, v čom ju vidí.

    Ja by som sa rád opýtal, pretože motivačné štipendiá ako zostávajú zachované, máte zanalyzované, čo sa udeje, keď zrušíte tú vyhlášku, že si vôbec budú tie vysoké školy dávať. Pretože aj predtým, pred tou vyhláškou mohli vysoké školy dávať, pán minister, motivačné štipendiá a až na niekoľko, by som povedal, mediálnych príkladov, čo robil vtedy pán rektor Murgaš, nikto nedával. Až tá vyhláška to zabezpečila.

    Z toho všetkého, čo tu zaznelo, vidím, že je zjavné, ide o jediný cieľ, o divoké spoplatnenie externistov. Pokiaľ ide o študentov a školy, v tejto veci vládnemu Smeru zrejme príliš nezáleží na verejnej mienke, ktorú pri chystaných zmenách v zdravotníctve či sociálnych veciach aspoň testujú a pán premiér reaguje a istým spôsobom sa aj reakciám a prianiu verejnej mienky podriadi. Asi by ste si mali uvedomiť, pán minister, jedno, že, ak vám prejde toto divoké spoplatnenie, bude to napokon vaša SNS, ktorá si to odskáče. Som presvedčený, že Smer sa nakoniec od tejto nespravodlivosti dištancuje a hodí to vlastne vám na krk. A to by ste si mali uvedomiť.

    „Dámy a páni, školy nie sú fabriky, študenti nie sú zákazníci a vzdelanie nie je tovar.“ Páni, ja som citoval. To nie sú moje slová. Toto sú vyjadrenia poslancov Smeru. Iste si spomína pán podpredseda vlády Čaplovič ...

  • Hlas z pléna.

  • ... teším sa – a dovolím si odcitovať aj ďalšie, aby ste si boli vedomí. „Vrcholom absurdnosti je, že niektorí externisti budú platiť školné školám a súčasne pokračovať aj v platení súkromným spoločnostiam v záujme obohatenia vyvolených.“ To je takisto citát spred dvoch rokov. Takýto bol vtedy postoj poslancov Smeru – žiadne spoplatnenie študentov. Spoplatnenie štúdia bude veľkým odstrašujúcim bremenom pre študentov. Študovať budú môcť len detičky bohatých atď. Ja si myslím, že ste oklamali študentov. Podviedli ste ich, keď ste im sľubovali bezplatné školstvo, keď ste im ponúkali svoj volebný program, v ktorom ste nasľubovali, že, a zase citujem: „Podfinancovanie školstva v žiadnom prípade neriešiť napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia, ale viaczdrojovým financovaním vysokých škôl s prísnou kontrolou vynakladaných prostriedkov.“ Zavedením divokých poplatkov pre externistov však iba odhaľujete pravú tvár tzv. sociálnej politiky. Neobmedzené vyberanie poplatkov nemá nič spoločné so zavádzaním poriadku a je diskriminačné voči mladým ľuďom, ktorí študujú často v náročných podmienkach popri zamestnaní.

    Pán minister, vy a vláda miesto toho, aby ste urobili kvalitné systémové opatrenia, ktoré zlepšia poskytovanie vysokoškolského štúdia, miesto toho, aby ste nedopustili nelegálne vyberanie peňazí od študentov alebo aspoň miesto toho, aby ste s tým bojovali zákonnými prostriedkami, chystáte vlastne na nich bič. Smer v minulom volebnom období zneužíval štrajky študentov na boj proti vtedajšej vláde a na boj proti reforme, ktorá by bola zaviedla dobrý model financovania, rovnovážny a spravodlivý pre všetkých. Napriek tomu, že ste ich takto zneužili na svoje politické ciele, sme predsa len, áno, spomínala pani poslankyňa Mušková, rozšírili výrazne sociálnu podporu, zaviedli sme vyššie sociálne štipendiá, zaviedli sme motivačné štipendiá. No a tú vyhlášku o motivačných sa chystáte zrušiť. O ďalšej podpore študentov tam nie je ani zmienka.

    Sú mnohé body v zákone, ktorý je predložený, ktoré sú neprijateľné a hovorilo sa o nich. Nechcem o nich znova opakovať to, čo tu už zaznelo. Ale čo mi najviac prekáža, že je to nespravodlivý návrh, že vytvára dve kategórie študentov – platiacich a neplatiacich – a navyše, celkom iste nezabráni nelegálnemu vyberaniu poplatkov. A musím povedať, že keď vidím vystupovať niektorých pánov rektorov v médiách, ako vyhlasujú, presvedčivo vyhlasujú, že nelegálne vyberanie poplatkov skončí po prijatí novely, je mi z toho trochu smutno a trochu ma aj chytá hnev. Veď ako je možné, že sa to deje? Predsa bez vedomia a istej spolupráce vysokých škôl a univerzít by sa takéto veci nemohli diať. Veď vysoká škola má výhradné právo podľa zákona poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, udeľovať diplomy. Na každom vysokoškolskom diplome je podpis rektora vysokej školy. Aj preto nemožno veriť, že takéto nelegálne vyberanie poplatkov skončí. Prečo by aj malo nakoniec?

    Keď sme robili kontrolu toho, čo sa deje pri tom vyberaní poplatkov, zistili sme, že keď sa odrátali náklady, platy učiteľa, svetlo a tak ďalej, tak čistý zisk v jednom prípade za hodinu odučenú bol 27 tisíc korún. Áno, dobre počujete, 27 tisíc korún. Vy si myslíte, že sa tie inštitúcie, ktoré si na takýto prísun peňazí zvykli, ich vzdajú? Máte pravdu, pán minister, že v jednom zmysle sa budú správať trhovo. Áno, naučili sa tieto zákony obchádzať a nevidím dôvod, prečo by v tom nemali pokračovať. Veď štát, rezort školstva už nebude financovať štúdium externého študenta, pokiaľ škola bude od neho pýtať školné. Tá škola nebude pýtať školné, veď si chce udržať študentov a je predsa naďalej jednoduchšie vyberať od externistov poplatky takým spôsobom cez inštitúcie, ako sa to doteraz dialo.

    Dámy a páni, KDH takúto novelu zákona určite nemôže podporiť. A nemyslím si, že sa dajú robiť čiastkové úpravy zlých úprav zákona. Preto podľa rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem nepokračovať v rokovaní o predloženej novele zákona a chcem veriť, že dosť poslancov tento návrh podporí. Nie je predsa možné hlasovať o návrhu zákona, ktorému chýba elementárna spravodlivosť. To, čo tam je, to neviem inak nazvať, a la boľševická spravodlivosť. Jedna skupina platí na druhú skupinu rovnakej kategórie občanov, študentov, mladých ľudí. Áno, spravodlivá novela bude taká, keď budú všetci študenti buď financovaní zo štátu alebo všetci si budú prispievať istým dielom na náklady na vysokoškolské štúdium. Nie spoplatnenie, nie úplné, to nikto nikdy nechcel, ale istý príspevok a mať zodpovednosť za to, že získavam vysokoškolské vzdelávanie. A keď niekto okráda a zneužíva mladých ľudí na vlastné obohatenie, povinnosťou štátu je podľa môjho presvedčenia, pán minister, takémuto konaniu brániť a nepomáhať ho legalizovať.

    A preto sa vás chcem na záver opýtať. Ja som podal trestné oznámenie na sedemnásť inštitúcií. Čo ste s tým urobili? Nechali ste tie veci zaspať alebo zastaviť? Pretože to bolo sedemnásť inštitúcií, ktoré sa takýmto spôsobom obohacovali a vyciciavali študentov.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky – páni poslanci Rafaj, Švidroň, Halecký, Mušková, Košútová, Kahanec, Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Pán poslanec Fronc, z vášho vystúpenia mám pocit, že len hlúposť sa nedá zlegalizovať, aj keď po vašom entré mám pocit, že práve o to ste sa svojou filištínskou filipikou a ekvilibristikou usilovali. Je mi ľúto, že nechápete kontext a že neviete v obsiahlom zákone nájsť východisko zo situácie, do ktorej ste aj vy prispeli svojím účinkovaním na poste ministra školstva, keďže váš rezort nevedel predložiť ani jednu významnú normotvornú legislatívnu iniciatívu. Prepáčte, ale vy ste otvorili svojím dosť neštandardným husľovým kľúčom a útokom na ministra, takže ja budem pokračovať v štýle vašej partitúry. Mal som ešte pocit, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Vy dobre viete, prečo takýto pocit asociácie v mysliach ľudí vzniká, nielen v tejto sále. Som preto prekvapený, ako poslanec Národnej rady teraz obhajujete alebo v úvode ste obhajovali negatívne spoločenské javy a nedá mi vám nepripomenúť ako kresťanskému demokratovi ono známe: Kto si bez viny, nech prvý hodí kameňom. Vy ste ho hodili, ale nie ste bez viny.

  • Pán poslanec Švidroň, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Fronc, neviem si vysvetliť tú vašu základnú tézu, z ktorej ste vychádzali, keď ste citovali pána premiéra, čo má byť zlé na vete, že ak majú platiť, nech je v tom poriadok. Tak skutočne chceme zavádzať poriadok aj do tejto sféry, aby sa nemohlo stať, že istý človek s balíkom peňazí vybraných od študentov a niekoľkocifernou cifrou ujde do zahraničia. Vykrikujú to naňho ľudia, s ktorými sa asi prestal deliť, pretože to je z tohto prostredia. Tu budú mať platby cielený charakter. Budú smerované do vzdelávacieho procesu. Tak to nie je legalizácia negatívnych javov, ale ich odstránenie.

    Čo sa týka inej časti vášho príspevku. Pochválili ste centrálne registre. Skutočne je to prostriedok na to, aby sa skvalitnil vzdelávací proces na školách a prípadne, aby sa zredukoval ich počet, aby sa upravila kvantita a kvalita, pretože sa nám tu vygeneroval istý druh povolania, v úvodzovkách, garanti z povolania alebo takto nejako. Takže, skutočne je to prostriedok na zlepšenie kvality. Takže ja trvám na svojom návrhu z rozpravy a aby proste po ukončení rozpravy bol zákon postúpený do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký s faktickou.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, chcem len pripomenúť to, čo už tu bolo povedané, že nejaké zavádzanie príliš autoritatívnych prvkov do riadenia vysokých škôl nikdy nenašlo pozitívnu odozvu a myslím si, že aj uplatnenie v dlhodobej praxi nebude možné. Ale predpokladám, že pokiaľ bude stanovený vyvážený princíp medzi ekonomicko-finančnými aspektmi a študijno-pedagogickými, myslím, že by to mohlo byť dobré. Nejaké obmedzovanie súkromných vysokých škôl mimo akreditácie a kontroly kvality, myslím, že je neprípustné a takisto nepovažujem za absolútne vhodné, aby sa obmedzoval prístup zahraničných vysokých škôl na náš vysokoškolský trh. Pretože vstup hlavne renomovaných vysokých škôl na náš trh študentov a vysokých škôl je vždy významným prínosom.

    O tom, že vysoké školy fungujú dobre za každého zákona, za každého režimu, chcem poukázať na medicínske, lekárske vysoké školstvo, ktoré aj v minulosti, v prednovembrových časoch, ale aj teraz dosahuje vynikajúce výsledky. Jednak mali rozpracovaný systém stupňovitého získavania kvalifikácie lekárov, ale teraz už aj sestier. To znamená, prvá atestácia, druhá, nadstavbová atestácia, ale aj špecializácie v rôznych vyšetrovacích metódach. Takže bolo to dosiahnuté tým, že títo ľudia, ktorí robia v tomto rezorte medicíny, boli zanietení v svojej robote tak, že dosahovali výsledky, ktoré sú porovnateľné s európskym a svetovým štandardom. Takže predpokladám, že vysokoškolské štúdium a vývoj vysokých škôl sa zastaviť a deformovať veľmi a dlho ...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážený pán poslanec, moji predrečníci sa už viacerí vyjadrili, že nerozumeli vo vašom vystúpení niektorým vyjadreniam. Ja som tiež nerozumela viacerým vyjadreniam. Kritizujete v podstate pána ministra za všetko. Dokonca aj za to, že pôžičkový fond sa nemení. Chvalabohu, že sa nemení, tento sa prijal ešte za vlády pána Vladimíra Mečiara a viem, že sa nemenil doteraz ani za vás. Čo sa týka štipendií, ktoré ste kritizovali, že tiež sa tam nič nemení. No tie štipendiá boli prijaté ku koncu vášho volebného obdobia. Toto sa tiež nemení. Uvidíme, čo to urobí. Najviac sa však divím tomu prerodu vládneho politika, ktorý kruto a divoko obhajoval spoplatnenie denného štúdia, na opozičného politika, ktorý kritizuje práve to, že minister chce zaviesť poriadok do vyberania za externé štúdium, teda nelegálnych poplatkov. Takže aký proces tu musel nastať? Ak si vy pamätáte, pán exminister, takto to poviem, naše vystúpenia v opozícii a dokonca našu prácu vo výbore, kde sme sa snažili aj práve zákon o vysokých školách a nehovorím iba o spoplatnení, ale aj iné zákony, ktoré boli, museli sme veľmi často a veľmi dlho opravovať. A ak by som vám mohla poradiť, ale tak úprimne, nech takúto kritiku radšej z vašich radov predkladá niekto iný a nie vy, pán exminister.

  • Vážený pán poslanec, udivujú ma vaše slová ohľadom spoplatnenia externého štúdia na vysokých školách. Tvárite sa, ako keby za vášho ministrovania bolo diaľkové štúdium bezplatné. Veď to nie je pravda. Študenti platili aj doteraz, len sa to volalo sponzorské dary. Sponzorské dary, ale komu? Opýtajte sa súčasných externých študentov, koľko ich vyšiel jeden ročník štúdia. Koho vlastne obhajujete? Študentov, či prijímateľov sponzorských darov? Nový zákon sa snaží sprehľadniť toto spoplatňovanie a nebude to určite žiadne divoké spoplatnenie externistov, ako ste to nazvali, ale študenti budú na začiatku roku vedieť, koľko a komu zaplatia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Fronc tu hovoril o problémoch, ktoré súviseli predovšetkým s externým štúdiom a hovoril o tom, že pri týchto problémoch a neduhoch treba proti nim predovšetkým bojovať, nie iba zaviesť nejaký systém, ktorý principiálne toto nerieši a už nehovoriac o tom, že ani nie sú urobené analýzy. Ale chcem povedať, že či cez túto novelu zákona chcete bojovať tak, že znížite ich akademické štandardné práva a slobody, či chcete bojovať tým, že neurobíte odborné analýzy, ani dopadovú štúdiu, po ktorej sa toľko volalo v predchádzajúcom období a bola urobená na rozdiel od súčasného stavu. Či to urobíte tým, keď nebude celkom jasné, kam pôjdu vybrané zdroje za externé štúdium, či to urobíte tým, že zrušíte napríklad motivačné štipendiá?

    A na obhajobu pána poslanca Fronca chcem povedať, že uviedol aj konkrétne veci, ktoré jeho slová aj potvrdzovali. A potvrdzovala to aj realita, keď Transparency International urobila výskum v oblasti korupcie a skonštatovala, že tá korupcia klesla. Že bol schopný podať trestné oznámenia na veci, ktoré sa diali podľa neho nezákonne. Teraz sa niečo urobí, ale skôr sa to robí cez sľuby, citáty, ktoré spomínal alebo sa to robí formou zneužívania študentov. Predtým sa kričalo o nespoplatňovaní. Teraz sa to robí ináč. Ale tento systém, že jedno sa hovorí a druhé sa robí, je počas novej vládnej moci zaužívaný ako bežný systém. Je to na škodu nielen školstva, ale aj fungovania parlamentu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, ja som chcel len dve veľmi krátke poznámky. Vo svojom vystúpení ste hovorili, že novela zákona zavádza divoké poplatky. Ja vás chcem upozorniť, že to, čo je, dnes sú divoké poplatky a novela zákona sa snaží vniesť do toho aspoň aký-taký poriadok, aj keď môžeme diskutovať o tom, či to riešenie v tejto podobe je šťastné, alebo nie je šťastné. Ďalej ste povedali, čudovali ste sa po ôsmich rokoch pôsobenia na ministerstve školstva, ako je možné, že sa na vysokých školách vyberajú za externé štúdium poplatky a že ste dali 17 trestných oznámení na vysoké školy. Ale chcem sa spýtať: Kde ste vy zobrali odvahu v tomto tóne vystúpiť pred touto snemovňou po ôsmich rokoch pôsobenia na ministerstve školstva, keď ste s vysokými školami nič neurobili?

  • Pán poslanec, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Pôjdem tak, ako zazneli. Pán poslanec Rafaj, ja sa trošku čudujem vašej reakcii, pretože vlastní kritizujú túto novelu, ale druhá vec, nepovedali ste žiaden vecný argument. A poviem vám ako politikovi, veľmi ma prekvapujete, pretože to, ak bude prijaté, padne na hlavu SNS. To je všetko, čo vám chcem povedať.

    Pán poslanec Švidroň, no viacerí tu hovoria o tých poplatkoch. Je to divoké spoplatnenie, neobmedzené spoplatnenie externého štúdia. Je to tak.

    A druhá vec, čo som povedal, a to reagujem na viacerých, prepáčte, ale s tým treba bojovať, a nie legalizovať to. Vyhlásiť, keď si nevieme s tým rady, tak to legalizujeme. A to hovorím aj pánovi poslancovi Petrákovi. Ja som s tým roky bojoval. A keď som bojoval, na mňa potom, keď som dal trestné oznámenie, dával váš poslanec Murgaš trestné oznámenie. Naopak, len aby sa chránil. Takže nehovorte, že nie. A mňa prekvapuje, pán minister, a rád by som počul, čo ste urobili. Pozastavovali ste všetky tieto veci, ktoré boli rozbehnuté – trestné oznámenia? Jednoducho, nechali ste to tak alebo ste v tom pokračovali. To je kľúčové, čo pokladám za dôležité.

    Pani poslankyňa Mušková, toto je snemovňa, kde má každý právo hovoriť a ďakujem vám, že sa snažíte mi radiť, ale keď hovoríte o tom, že ste opravovali zákony, ktoré boli predložené, no obávam sa, že to bolo presne naopak. Že som musel zabrániť, aby ste ich úplne nerozbili. O tom to bolo.

    A čo posledné k pánovi poslancovi Haleckému, ktorého tu nevidím. Viete, ten problém je hlavne v tom, že celý zákon 111, či koľko paragrafov pohnutých, ani jeden tam nie je urobený v prospech študentov. Nič tam nie je. Nič tam pre študentov nie je urobené. A to pokladám za zlé, keď je to vysokoškolský zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán podpredseda vlády Čaplovič.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, druhý pán minister, ctené dámy, vážení páni, vážení poslanci, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok, ktoré tu odzneli predo mnou v tejto diskusii, pretože z opozície počúvam len ideologizovanie, polopravdy, povrchné interpretácie. A poviem prečo.

    Konkrétne, hovorí sa tu „divoké spoplatnenie“ a ja som tu viac-menej počúval divoké vystúpenie bývalého exministra školstva a poslanca Národnej rady, ktorý skutočne nevážil argumenty a vyslovene celú novelu vysokoškolského zákona posudzoval z ideologického hľadiska. Hľadal len chyby, nenachádzal pozitíva a ja musím povedať, že z veľkej väčšiny a prevažnej väčšiny s touto novelou vysokoškolského zákona súhlasím. Súhlasila s ním aj vláda a súhlasím aj preto, že naozaj na Slovensku treba urobiť v oblasti vysokého školstva aj poriadok, aj to, aby sa naozaj na našich vysokých školách začala robiť veda a výskum, čo za posledné roky sa veľmi vytrácalo.

    Hovoríte o kvalite, robili ste len „imidžovky“. Teraz idem do Ženevy, mám tam hovoriť o vzdelaní, vede a výskume za posledných desať rokov a budem prežívať ťažké chvíle, ako to budem interpretovať a čo budem interpretovať, pretože pravda je taká, že keby po 1. januári 2007 nevstúpilo Bulharsko a Rumunsko do Európskej únie, tak by sme boli na poslednom mieste. Niekto mal osem rokov času, niekto má osem mesiacov a, samozrejme, dajte nám osem rokov a dokážeme úplne inak zmeniť naše vysoké školstvo a našu vedu a výskum a budete vidieť, ako sa zmení situácia na Slovensku.

    Prečo nehovoríte viac o kvalite? Prvé kroky pána podpredsedu vlády a ministra školstva vedú predovšetkým k tomu, aby sa dosiahla kvalita vo vysokoškolskom prostredí. A napríklad, konkrétne považujem za dôležité to, že sa zavádzajú aj registre študentov, aj registre zamestnancov. Viete, koľko, nazvem to „mŕtvych duší“, pán minister objavil na jednotlivých vysokých školách, že študenti aj napriek tomu, že mali mať zaplatenú len jednu vysokú školu, podľa vysokoškolského zákona 131/2002, napriek tomu navštevovali bezplatne aj ďalšie vysoké školy. Čiže, naozaj sa zavádza aj v tomto prostredí poriadok a to je veľmi dôležité východisko preto, aby sme mohli skvalitňovať vedecko-výskumný, vzdelávací a výchovný proces na našich vysokých školách.

    Prečo nehovoríme – a znovu si kladiem otázku – o kvalite vedy a výskumu na našich vysokých školách? Aby sme mali menej putujúcich profesorov po troch, štyroch, piatich univerzitách, ktorí často prednášajú dávno poznané veci a nerobia vedu, nerobia výskum, pretože nemajú na to čas, nemajú na to priestor, pretože len chodia a chodia a prednášajú. V dobrom právnom prostredí jeden profesor na jednej vysokej škole musí mať priestor na to, aby mohol uplatňovať svoje vedecké poznatky, aby mohol robiť komplexný výskum, čo sa nedeje, pretože mnohí naši profesori veľmi často cestujú, putujú po vysokých školách a, samozrejme, ten priestor na vedu a výskum, ktorému sa treba naozaj kvalitne venovať, nehovoriť len o tom, že si odskočím do laboratória alebo odskočím si do knižnice, aby bol, samozrejme, na našich vysokých školách kvalitný, musí mať na to vytvorené podmienky.

    A, samozrejme, aj týmto spôsobom, týmto poriadkom sa snažíme vytvoriť predpoklady na to, že jeden univerzitný profesor by mal mať vytvorený priestor aj na to, aby mohol robiť vedu a výskum a, samozrejme, sa to odvíja aj od budúcnosti a od finančných prostriedkov, ktoré by mali ísť aj do vedy, výskumu a mali by ísť, samozrejme, aj do platov vysokoškolských pedagógov.

    Prečo nehovoríte o tom, že ste takmer nič neurobili – a to mám otázku priamo k vám, pán exminister – v oblasti rozvoja odborného a technického školstva, hoci práve vy pochádzate z tohto prostredia, samozrejme, s humanizujúcim obsahom. Budovali sa nám a vytvárali nové školy len humanizujúceho zamerania, vytvárajú sa nám nové fakulty. Právnických fakúlt máme už toľko, že si neviem predstaviť, či je v strednej Európe alebo vôbec v Európe toľko právnických fakúlt na jedného obyvateľa. A, samozrejme, nerobili sme nič preto, aby sme skvalitnili technické vzdelávanie, technické školstvo, prírodovedné školstvo, po ktorom volajú prichádzajúce zahraničné firmy na Slovensko a ktorým máme niečo ponúknuť. A preto považujem za veľmi správne, že minister školstva a podpredseda vlády sa rozhodol vytvoriť aj tú tretiu kategóriu vyššieho odborného školstva a považujem to za prínosné, pretože vy ste veľmi dobre poznali holandský model, ktorý ešte za ministra, pána Pišúta bol rozpracúvaný na ministerstve školstva a odvtedy sa v tejto oblasti absolútne nič neurobilo. Skôr sme likvidovali odborné školy, či už stredné, alebo resp. nepodporovali sme technické školstvo a prírodovedné školstvo na Slovensku.

    Prečo nehovoríte o kvalite a to znamená o takej kvalite, ktorá sa formovala aj vaším pričinením po prijatí zákona č. 131, ktorý začal platiť od 1. apríla 2002, tak, že do správnych rád sa dostali takí lúmeni, ktorí pre vysokoškolské prostredie, vzdelávanie, výchovu, vedu a výskum majú jedinú kvalifikáciu, možnože len preto, že skončili vysokú školu.

  • Ako napríklad pán Bachratý, pán Ernest Valko a ďalší, môžem ich menovať a nebudem tu menovať celú plejádu skvelých odborníkov na naše vysoké školstvo, ktorí sú v správnych radách. To je aj vaše pričinenie, tých, ktorých ste tam nominovali, akých ľudí ste tam nominovali.

    Takže tento zákon, ctené dámy, vážení páni, navrhovaná novela zákona prináša a môžem to plne od srdca povedať v tejto snemovni, lepšie, transparentnejšie prostredie smerom ku kvalite. Sú tam naďalej možnosti, prirodzene, túto novelu vylepšovať. Pán minister sa nebráni, máme pred sebou druhé čítanie, môžeme o veciach diskutovať, ale, samozrejme, si myslím, že v základných rámcoch táto novela vysokoškolského zákona je dobrá.

    A čo sa týka stavu spomínaného externého vzdelávania, externého vysokoškolského štúdia. Pán minister, vždy som bol za jeho spoplatnenie. Vždy, a to vie aj tu prítomný pán profesor Devínsky, vždy som hovoril, že externé štúdium treba na Slovensku spoplatniť a to aj z toho dôvodu, že existovali rôzne firmy, rôzne spoločnosti, ktoré vyberali množstvo peňazí a za týmito spoločnosťami boli profesori a mnohí členovia správnych rád, ktorí boli na jednotlivých univerzitách. Vy ste o tom vedeli a, samozrejme, podali ste isté konania. Samozrejme, treba tieto veci odstrániť, odstrániť to legislatívnym procesom, zmenou, že spoplatníme externé štúdium do istej výšky a všetky tieto peniaze pôjdu do vzdelávacieho, vedecko-výskumného a výchovného procesu na vysokých školách. Čiže, je zlé hovoriť o tom, že budú podporovať rôzne lukratívne prostredia vysokoškolskému manažmentu, že tieto peniaze, naopak, pôjdu konkrétne konečne, nielen čiastka, malá čiastka týchto peňazí, do vzdelávania, do vedy a výskumu.

    Napokon by som vám chcel podčiarknuť, prečítajte si náš volebný program. V našom volebnom programe bolo explicitne uvedené, že nespoplatníme denné vysokoškolské štúdium. Nikdy som takúto vetu o všeobecnom nespoplatnení nedal do tohto návrhu a za týmto návrhom, ktorý sa dostal do nášho volebného programu, si aj stojím. Externé štúdium v týchto podmienkach na Slovensku, v týchto problémových podmienkach na Slovensku, treba jednoznačne spoplatniť.

    Prosím, vážení poslanci, vážené poslankyne, o podporu tohto návrhu novely a jeho postúpenie do druhého čítania. Máme na to priestor mesiac na ďalšiu diskusiu, aby sme ešte vylepšili tieto veci, ale myslím si, že je tu zákon, novela zákona, ktorá bude skvalitňovať, zefektívňovať naše vysokoškolské prostredie a bude pomáhať aj našim vysokoškolským študentom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie – pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Frešo. Končím ... Ešte aj pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem reagovať na tému tých platieb cez súkromné spoločnosti, ktoré potom formou sponzorských darov sa čiastočne dostávajú na školy, pretože to zaznieva vo všetkých prednesoch, aj v prednese pána podpredsedu. Ja myslím, že tu dochádza k jednému veľkému omylu. Tieto platby, ktoré sa dnes dejú a proti ktorým som, a ja som od začiatku proti nim, aj som odmietla participovať na výučbe za takýchto podmienok, to sa vie, tak tieto platby sú buď legálne, alebo nelegálne. Keď sú nelegálne, tak treba dotiahnuť ďalej tie procesy, ktoré boli rozbehnuté. Ale ak sú legálne a pri našom spôsobe výkladu práva, veľmi formálnom, mnohí to považujú za legálne, tak to bude legálne aj po zavedení poplatkov na externé štúdium. Čím chcem povedať, že tento zákon nerobí tým, že zavádza poplatky za externé štúdium, nerobí bariéru týmto platbám. Keď chceme zabrániť týmto platbám, tak sa musíme špeciálne venovať tomuto problému a upraviť ho nejakým spôsobom, ak je to možné, ale tým, že zavedieme možnosť spoplatniť externé štúdium, nebránime týmto platbám. A ja si myslím, že toto je dôležité povedať. Ak argumentujete, že zavádzate poplatky za externé štúdium preto, aby sa neplatilo pokútnym spôsobom, nechcete, aby sa platilo pokútnym spôsobom, tak treba riešiť pokútny spôsob platenia, ale toto samo osebe nerieši problém podľa mojej mienky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Predrečník v úvode svojho vystúpenia spomenul, že to, čo tu znelo zo strany opozície, boli isté ideologické názory a isté polopravdy. Ja by som len chcel upozorniť na to, že to, čo on hovoril, bolo 90 % ideologický výklad toho, ako to súčasná opozícia robila zle a ako to súčasná koalícia bude robiť dobre. Ja som očakával v jeho vystúpení, a to mi veľmi chýbalo, nakoľko to spadá tiež pod jeho gesciu, že sa vyjadrí aj k obmedzeniu akademických slobôd a povie k tomu niečo odborne, ako odborné stanovisko. Žiadne odborné stanovisko nezaznelo. Jediné, čo si môžem povedať, alebo čo som si zapamätal z toho vystúpenia, bolo, že hovoril o spoplatnení školstva a obhajoval vlastne, že spoplatnenie externého štúdia nie je spoplatnenie vysokého školstva, čo, samozrejme, nie je pravda. Myslím si, že Smer sa jasne vyjadroval k tomu, a nie je to len otázka volebného programu –, že nespoplatní vysoké školstvo a na toto láka svojich voličov a veľmi, veľmi sa angažoval aj v študentskej obci a vtedy nehovoril o tom, že externé spoplatní. Na to ja chcem upozorniť, pán podpredseda. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády, je to priam úsmevné, keď ideológ hovorí a obviňuje druhého z ideologických nánosov. To je prvá vec. Je veľmi úsmevné a nič iné mi nezostáva, keď vy hovoríte o divokom vystúpení. No, spomeňte si na svoje pôsobenie ako poslanca a vaše vystupovanie pri rozpravách o jednotlivých zákonoch. To všetko ostatné je slabý odvar.

    Ale posledné, čo chcem povedať, pán podpredseda vlády, vy to máte vo svojom volebnom programe priamo napísané, ja vám to odcitujem: „Podfinancovanie školstva v žiadnom prípade neriešiť napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia, ale napríklad viaczdrojovým financovaním vysokých škôl s prísnou kontrolou vynakladaných prostriedkov.“ Je mi ľúto, pán podpredseda, že lepšie poznám váš volebný program ako vy. Myslím si, že by bolo dobré, keby ste si ho buď pozreli, alebo by ste si ho opravili, jeho znenie na internete na vašej stránke. Ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia vlády, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje poslanie vysokých škôl ohľadom na nutnosť zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania v súvislosti s potrebami vedomostnej spoločnosti. Stotožňujem sa s pánom poslancom Mamojkom, že musíme stavať na intelektuálnom potenciáli ľudí Slovenskej republiky. Ostatné imputové položky našej spoločnosti sú obmedzené. Finančný kapitál, nerastné suroviny, tieto položky sú značne limitované. „Tantum possumus, quantum scimus“ – „môžeme toľko, koľko poznáme“, malo by sa stať mottom úsilia každého z nás.

    Začnem bodom, ktorý je médiami najviac pertraktovaný: obmedzenie počtu externistov a riešenie otázky nelegitímneho vyberania poplatkov v externej forme štúdia prostredníctvom rôznych agentúr a firiem. Počet externých študentov v posledných rokoch neúmerne narastal. Kým v 90. rokoch bola necelá pätina externých študentov z celkového počtu študentov, v súčasnosti je to viac ako tretina. Treba sa vrátiť k pôvodnému poslaniu externého štúdia. Stať sa študentom popri zamestnaní v súvislosti s potrebami vedomostnej spoločnosti a nutnosťou celoživotného vzdelávania a rovnako sa stať plnohodnotnou formou pre zvýšenie kvalifikácie. Externé štúdium by nemalo fungovať ako jednoduchšia forma získania diplomu. Študent externej formy štúdia v porovnaní s dennou formou na získanie rovnakého diplomu vynaloží nepomerne menšie množstvo energie. Veľká popularita a vysoký dopyt by mal byť ukazovateľom úspechu marketingu a nie v školstve. Túto vetu som prevzala od mladých sociálnych demokratov a plne sa s nimi stotožňujem. V súvislosti s týmto § 55 ods. 36, ktorý hovorí o tom, že na štúdium v jednom akademickom roku je limitovaný počet študentov prijatých na externé štúdium, podotýkam, že to neplatí pre odborné vysoké školy, osobne vnímam pozitívne.

    Kolegovia poslanci v rozprave sa dotkli negatív predmetného zákona, aby som bola objektívna, pán poslanec Szigeti spomenul aj určité pozitíva, ja spomeniem, ja sa zameriam najmä na pozitíva, ktoré podľa môjho názoru posúvajú vysoké školy na vyššiu úroveň. Zavádzajú sa jasné pravidlá do oblasti súkromného vysokého školstva – § 47, § 48. Na rozdiel od pani poslankyne Rosovej vítam úpravu akademických slobôd a práv na súkromných vysokých školách. Rovnako sa upravujú ďalšie povinnosti súkromných vysokých škôl ako právnickej osoby rozhodujúcej o právach a povinnostiach. Precizujú sa ustanovenia zákona o postupe ministerstva pri vybavovaní žiadosti o udelenie štátneho súhlasu na pôsobenie ako súkromná vysoká škola. Rovnako sa zavádzajú jasné pravidlá pre pôsobenie zahraničných vysokých škôl – § 49. Vysokým školám z členských štátov sa umožňuje poskytovať na území Slovenskej republiky študijné programy na základe osobitného oprávnenia.

    Veľmi pozitívne hodnotím prepojenie vysokoškolského vzdelávania s praxou – § 50 ods. 6. Zmeny v sústave študijných odborov budú k dispozícii na pripomienkovanie verejnosti, iných ústredných orgánov štátnej správy, ale najmä zamestnávateľských zväzov a združení. Toto opatrenie umožní viac zohľadniť požiadavky zamestnávateľov, študijných programov vysokých škôl, ktoré vychádzajú zo študijných odborov.

    Ďalšie pozitívum. Upravuje sa poskytovanie spoločných študijných programov – § 54a. Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami, vrátane zahraničných vysokých škôl a vysokých škôl z tretích štátov. Podľa mňa to znamená jednoznačne zvýšenie kvality a flexibility štúdia. Možno hovoriť o „ušití štúdia na mieru“.

    Pán poslanec Fronc viackrát poukazoval, že tento zákon nič pozitívne študentom neprinesie. Tu hneď máme veľmi jasné pozitívum. Táto úprava spoločných študijných programov ďalej vedie k zvýšeniu mobility študentov. Opäť veľké pozitívum pre študentov. Študent pri absolvovaní spoločných študijných programov môže mať diplomy zo všetkých týchto vysokých škôl. Ak počas štúdia bude absolvovať napríklad vysokú školu v Nemecku, bude mať diplom aj z tejto vysokej školy. To nie je pozitívum pre študenta? Je to, samozrejme, pozitívum aj pre spoločnosť, ktorá si takto zabezpečí skutočne odborníka na mieru cez viaceré vysoké školy.

    Ďalej pozitívne hodnotím to, že sa zavádza väčšia transparentnosť v postupe Akreditačnej komisie. Do vysokoškolského zákona sa vkladá nový oddiel špecializované výskumné a vývojové a umelecké pracoviská. Upravujú sa úlohy špecializovaných pracovísk verejných vysokých škôl, ktorých cieľom je zabezpečenie aplikácie nových poznatkov v praxi, koncentrovanie špičkových vedeckých kapacít na jednom mieste, ako aj vytváranie špeciálnych podmienok pre začínajúcich podnikateľov v oblasti vedy a výskumu, najmä z radov absolventov príslušnej vysokej školy. Nie je aj toto pozitívum pre študentov? Cieľom je koncentrovať vedu a výskum pri vysokých školách a zlepšiť prenos poznatkov z vysokých škôl do spoločenskej praxe.

    Veľmi pozitívne hodnotím zavedenie registra zamestnancov vysokých škôl – § 80b. Spolu s registrom študentov – § 73 zavádza poriadok do vysokých škôl. Vysokoškolský učiteľ bude v registri uvedený vo funkcii, v ktorej pôsobí spolu s údajmi o garantovaní študijného programu podľa § 75 ods. 4, ktorý sa doteraz v praxi úspešne obchádzal. Bez problémov, hoci to zákon neumožňoval, jeden a ten istý vysokoškolský učiteľ garantoval študijný program na viacerých vysokých školách.

    Môžeme toľko, koľko poznáme. Týmto výrokom som začala svoje vystúpenie. Keby záviseli poznatky od počtu vysokých škôl a počtu novoprijatých študentov, sme úspešnou krajinou. Máme 20 verejných vysokých škôl, 10 súkromných, 3 štátne. Samotný diplom nám však poznatky nezabezpečí. Je najvyšší čas, aby sme sa začali zaoberať kvalitou vysokoškolského štúdia. Viackrát tu padla otázka, prečo treba zmeny zákona. No práve kvôli tomu, aby sa do vysokoškolského štúdia zaviedol poriadok a systém. Všetci uznáme, že jedine poriadok a systém nám zabezpečí kvalitu. Chaos kvalitu určite neplodí. Verím, že v druhom čítaní spoločným úsilím koalície aj opozície zmeny a doplnenia zákona č. 131/2002 Z. z. budú efektívnym predpokladom na skvalitnenie vysokoškolského štúdia v súlade s bolonským procesom.

    V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku podávam návrh, aby Národná rada po rozprave odporučila uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou – pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte aj pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, chcel by som zdôrazniť jeden aspekt vysokoškolského štúdia, ale aj zákona, to znamená jeho spätosť a reakciu na prax, či už spoločenskú, životnú, alebo výrobnú. Hovorím to z tohto dôvodu, že je to veľmi dôležité a presvedčujú nás o tom aj terajšie automobilky, ale aj terajší nedostatok odborníkov v rôznych smeroch technického zamerania.

    Ja chcem však upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá nám môže hroziť a asi bude hroziť a hrozbu, o ktorej možno ani nevieme, že je to za dverami. Predbieham trošičku Zákonník práce, ale chcem upozorniť, že prijatím ustanovenia, ktoré bude hovoriť, že činnosť hlavne lekárov na pracovisku v pracovnej pohotovosti sa bude musieť započítavať do fondu pracovnej doby u lekárov a tam dôjde k tomu, že zo dňa na deň Slovensko bude potrebovať po prijatí Zákonníka práce s týmto paragrafom tisíc lekárov navyše. Vieme, že minimálne 200 lekárov ročne nám odchádza a my zajtra, pozajtra budeme potrebovať tisíc lekárov, aby nás mohli operovať, aby mohli robiť neurochirurgické, chirurgické a ostatné operácie. Vyplýva to z toho, že podobná situácia je aj v iných krajinách a vyplýva z individuálnych žalôb na Európsky súdny dvor do Haagu a tam platí rozhodnutie, že činnosť, ktorú lekári vykonávajú mimo pracoviska, teda na svojich oddeleniach, sa musí započítavať v nasledujúcom ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda parlamentu, dovoľte, aby som nadviazala na pani poslankyňu a taktiež sa stotožnila s jej názorom, že vystúpenie pána poslanca Fronca a jeho návrh nič pozitívne neprináša, je skutočne nepravdivý. Ja osobne mám veľa pripomienok k predloženému legislatívnemu návrhu, samozrejme, hlavne z oblasti samosprávy vysokých škôl, ktorá týmto legislatívnym návrhom sa otupuje, znižuje, to bude treba akosi napraviť v druhom čítaní. Ja verím, že pán minister bude ústretový, ale vnímam, že tento legislatívny návrh má aj viaceré pozitíva. Taktiež vnímam to, čo pani poslankyňa, že nie je dobré, aby jeden vysokoškolský učiteľ bol garantom predmetu na viacerých vysokých školách. Ja pracujem v tejto oblasti a viem, že toto sa naplno dá spraviť na jednej fakulte a na dvoch to je len potom buď vyčerpanie toho človeka, alebo kamuflovanie. A taktiež som za určitý poriadok a systém v štúdiu, pretože niektoré takzvané progresívne prvky zavádzané do vysokoškolského štúdia urobili viac chaosu ako dobrej veci za skvalitnenie vysokoškolského štúdia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Nachtmannová, chcete reagovať. Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod by som sa chcel vyjadriť k podstate celej novely a pretože tu zazneli rôzne názory aj s určitou dávkou osobnej averzie, ale verím, páni poslanci, že je to v snahe o prospech veci.

    Určite sa zhodneme na tom, že základným nedostatkom súčasného vysokého školstva sú tri veci. Po prvé, to je nízka kvalita vysokého školstva. Po druhé, je to slabý výskum a po tretie, nedostatok finančných prostriedkov. Čiže, toto sú také tri základné kamene, na ktorých bola postavená celá novela zákona o vysokých školách, a preto je koncipovaná tak, ako je, s tým, že ide naozaj o podstatný zásah do vysokoškolského štúdia. A tým, že novela má 194 paragrafových zmien, tak z toho vyplýva, že ide o systémové zmeny, ktoré sú uplatňované vo veľkom rozsahu. Na to, aby sme zvýšili úroveň a kvalitu vysokých škôl, treba asi korektné prostredie. A keď má byť korektné prostredie, musia byť rovnaké podmienky. Musí byť rovnosť šancí. Ale rovnosť šancí pre vysoké školy. Prioritou tejto novely je vysoká škola. A prostredie deformované je, a to vy určite viete. Nie je predsa možné, aby niečo bolo zakázané niektorým školám a pokiaľ ide o spoplatnenie externého štúdia, bolo zakázané verejným vysokým školám spoplatniť, ale súkromné vysoké školy môžu spoplatňovať. No tým sa nám stáva, že na tomto trhu nám pôsobia iba súkromné vysoké školy, preto ich je tak veľa a preto taká kvalita. A idú ďalšie. Takže, aby sme to nejako napravili, tak povieme, áno, aj verejné vysoké školy môžu spoplatňovať externé štúdium. Prečo nie?

    Po druhé, veď externé štúdium je súčasťou celoživotného vzdelávania. A celoživotné vzdelávanie je priorita č. 1 aj v rámci Európskej únie. A je celoživotné vzdelávanie zadarmo? A chce niekto, aby bolo zadarmo? Tak prečo by nemohlo byť externé štúdium ako súčasť celoživotného vzdelávania dobrovoľné. Ale my nič nepredpisujeme. Žiadna reštrikcia. Ak ste si všimli, v celej novele je minimum reštrikcií. Snažíme sa naozaj otvoriť dvere a možnosti pre vysoké školy, aby v rámci týchto možností a prostriedkov sa dostali na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Čiže je na vysokej škole, akým spôsobom alebo či bude vyberať za externé štúdium a je otázka, a poviem, že je to otázka do druhého čítania, či stanovíme limit, alebo nestanovíme limit, pretože súkromné vysoké školy ho nemajú. A my keď stanovíme limit a ten limit nakoniec môže byť, ale sa musíme dohodnúť na výške, tak to bude určitá reštrikcia voči súkromným vysokým školám, ktoré ho nemajú a ktoré môžu vyberať podľa skutočných nákladov alebo podľa toho, aký majú urobený biznis plán, pretože ide o podnikanie. Čiže, to je princíp spoplatnenia. Samozrejme, to so sebou prináša sprievodné javy, ako je vnesenie poriadku do súčasného stavu, ktorý bývalí páni ministri riešili trestnoprávnymi oznámeniami, ale tento sprievodný jav to vyrieši, či chcete, alebo nie, lebo je to legálne. Lebo je to legálne. Môže, no prečo by platil nejakej pofidérnej „eseročke“, keď môže rovno zaplatiť univerzite. Tak sa ten študent spýta, prečo neplatím univerzite, prečo platím nejakej „eseročke“, keď môžem. Doteraz nesmel, mal zakázané. Tak otvárame dvere, nech sa páči, môžeš zaplatiť.

    Druhá vec je tá, čo hovoríte, že 2 x 2, omyl, však keď zaplatí a zoberie dotáciu od štátu a skúsi ešte aj zobrať od súkromníka, tak je to súbežné financovanie, ktoré riešime buď pokutami alebo potom pôjde trestnoprávne opatrenie, ale cieľom je otvoriť pravidlá, umožniť, aby sa tento priestor stal korektný a priechodný.

    Pokiaľ ide o akademické slobody, verte, nie je snahou, ozaj nebolo snahou rušiť alebo obmedzovať akademické slobody v tejto novele. A keď si pozriete, čo sa ruší, tak v podstate ide len o rozpočet. Ale prečítajme si z dikcie zákona alebo zo zákona, čo sa hovorí o správnej rade: „Uplatňuje verejný záujem k činnosti vysokých škôl v súvislosti s využívaním majetku a finančných prostriedkov.“ To je definícia a úloha správnej rady. Ale ako nám dnes fungujú správne rady? Čo schvaľujú správne rady dnes? V podstate nič. Okrem toho, že sa písomne vyjadrujú k niektorým majetkovým prevodom, správne rady nemajú žiadne kompetencie, je to nevydarený orgán z hľadiska legislatívy a buď ich zrušíme alebo im dajme nejaké kompetencie. A našou snahou je posilniť správne rady. Však správna rada zabezpečuje verejný záujem vo vysokej škole. A vysoké školy sú financované z verejných prostriedkov. Kto kontroluje ten verejný záujem? Správne rady. Ale bez kompetencií? Tak sme sa im snažili pomôcť a našou snahou je, aby mali kompetencie aj vo vzťahu, tak ako je to napísané, k finančným prostriedkom.

    Pokiaľ ide o akademické senáty, okrem toho, že sme navrhli, že by sa vyjadrovali a neschvaľovali rozpočet, je tam menovanie prorektorov priamo rektormi. Ale veď rektor je zvolený senátom. No prečo by si nemohol vybrať svojich námestníkov, svojich prorektorov? Však je osobne zodpovedný za výsledky svojej práce. Prečo mu to niekto musí schvaľovať?

    A pokiaľ ide o schvaľovanie ľudí nad 65 rokov, však je to nedôstojné, aby šli do akademického senátu, aby sa tam spovedali, že má po 65-ke, chce mať pracovný pomer na vysokej škole. Tak tieto 2 veci sa zrušili.

    A pokiaľ ide o rozpočet, nie je problém. Nie je problém, keď senáty chcú a si myslíte, že je dôležité, spokojne môžu rozpočet schvaľovať. Nejde o to znižovať akademické slobody. Cieľom je posilniť funkciu správnych rád.

    Pokiaľ ide o štruktúru vysokých škôl, áno, zavádzame novú štruktúru a v rámci tej štruktúry dávame pomerne veľký priestor odborným vysokým školám, kde nie sú žiadne obmedzenia. Ale pokiaľ ide o vysoké školy a univerzity, no, samozrejme, tam už nejaké pravidlá hry musia byť, pretože dostať meno univerzita a, pani poslankyňa, každá univerzita musí byť vedecká, každá musí byť vedecká. Bol som tento problém diskutovať aj vo Veľkej Británii, aj v Írsku. Tam sa to úplne inak chápe. Vedecká univerzita je tá univerzita, ktorá viac robí vedu, ako učí. Je to dlhoročná tradícia. To nie je niečo navyše. Je to len zmena orientácie. Ale my potrebujeme dostať vedu do všetkých univerzít. Čiže ten, kto sa stane univerzitou, musí naozaj vykonávať vedu a výskum.

    A vysoké školy takisto musia mať výskum a musia mať vedu. Ja opäť prečítam zo zákona. „Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie a vedecké ustanovizne. Hlavnou úlohou je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie.“ Čiže, je povinnosťou všetkých vysokých škôl, aby sme dali do zákona, do novely sme doplnili, že aj odborné vysoké školy musia robiť výskum. A potom sa nám naozaj stane, že nie je možné, aby jeden pán profesor učil na 4 vysokých školách – 6 hodín tu, na druhý deň 6 hodín tam, na tretí deň 6 hodín tam. A kedy robí výskum? Kedy robí vedu? Ale prečo chodí na súkromnú vysokú školu? Lebo verejná nesmela spoplatniť externé štúdium.

    Dnes, keď zavádzame ten atribút, že môže aj verejná vysoká škola spoplatniť, nech učí stále na tej jednej materskej vysokej škole a nemusí chodiť do tých 2 – 3 ďalších, aby si zarobil na živobytie. Nech rozvíja tú vlastnú, materskú vysokú školu a potom sa nám stane, že tá vysoká škola sa dostane do toho rebríčka, povedzme, tých 500 najlepších univerzít na svete. Áno, nemáme tam ani jednu. Ale musíme nastaviť kritériá a musíme im umožniť, aby takýmto spôsobom mohli existovať.

    Ešte k tomu spoplatneniu. No, veď naozaj štát sa zaručil, že jedna denná forma štúdia bude bez školného. No, ale vy tvrdíte, že aj druhá, aj tretia, aj štvrtá. Prečo? Však keď chce študovať na 2 – 3 a cíti sa na to, tak v rámci opäť celoživotného vzdelávania môže, ale nech si zaplatí.

    Pokiaľ ide o samosprávne orgány v súkromných vysokých školách. Veď opäť hovoríme, že musíme zrovnoprávniť prostredie pre verejné aj súkromné vysoké školy, aby mali rovnaké možnosti. Ale tam nebola žiadna samospráva. A vy sa postavíte proti tomu, že pán majiteľ bude rozhodovať o tom, či bude, alebo nebude samospráva na súkromnej vysokej škole? Však nás páni rektori prosili, aby sme to tam dali, aby nedošlo k znevažovaniu. Aj to je vysoká škola. Normálna vysoká škola. Tak prečo takáto by nemala mať samosprávnosť? Cieľom je postupne, a to poviem otvorene, zbližovať takéto, ako je to v zahraničí. Tam také striktné delenie nie je a to z toho dôvodu, že verejné nemajú také reštrikcie, ako majú u nás verejné vysoké školy.

    Pokiaľ ide o zahraničné vysoké školy, áno, veď sme členom Európskej únie, zahraničné vysoké školy tu môžu pôsobiť, len sme si dali jedno, pretože tu vznikajú rôzne pobočky zahraničných vysokých škôl, kde chýba napríklad bodka na i. A prečo by štát, aby mal istotu, pretože pôsobia na našom trhu, chodia tam naši študenti, dávajú tituly, no prečo my by sme nemohli mať právo skontrolovať, či je to tá materská vysoká škola, či ten garant tu bude chodiť, či budú zabezpečovať, či majú vybavenie, ako len mechanicky povedať, nech sa páči, môžete tu pôsobiť a je na vás, ako budete. Ale chodia tam naši študenti a robia konkurenciu našim vysokým školám, či už verejným alebo súkromným. Takže pokiaľ ide o spoplatnenie, dovolím si tvrdiť, že je nepochopenie, absolútne nepochopenie toho a vôbec to nie je len kvôli tomu, aby sa spravil poriadok v rámci toho, že sa financujú rôzne pofidérne „eseročky“.

    Pokiaľ ide o spoplatnenie a výšku spoplatnenia, áno, sú normatívy na denných študentov, ale aj externe sa odhaduje. Veď tam je povedané, že 30 % z nákladov denného štúdia. To platí pre všetkých. Veď to je taký hrubý odhad, že na základe toho sa predsa nedá. A čo keď niekto povie, že to máme nesprávne. Ale poviem iné, čo s tými študijnými programami, s ktorými sa do toho limitu nezmestíme? A vyberať sa nesmie. Zrušíme tie študijné programy?

    Bolo tu povedané, čo študenti získajú touto novelou. Ale to podstatné je v tom, že študent bude môcť študovať na kvalitnej vysokej škole, že titul, ktorý dostane, bude na celom svete, v celej Európe bude akceptovaný. To je dôležité. Čiže, z rôznych ankiet vyplýva, že študentovi je v podstate jedno, na ktorej vysokej škole študuje, len aby mal ten, no ale to je naša chyba, pretože žiadna vysoká škola nemá také renomé, aby ten doklad mu platil. Bol som v Írsku, rokoval som s pani ministerkou školstva o veľa veciach, ale aj o tomto. Trinity University je hrdosťou každého Íra. U nás takej univerzity niet. Takže, musíme urobiť všetko pre to, aby sme aj univerzity dostali na vyššiu úroveň.

    Motivačné štipendiá, no a veď ty, pán minister, veľmi dobre vieš, že motivačné štipendiá naozaj boli až ku koncu volebného obdobia len preto, že nebolo kde dať prostriedky zo školného, tak sa narýchlo, ja som urobil tie pravidlá na vysokej škole, rýchlo „buch“ a poslalo sa na motivačné s tým, že 10 %, ale na jednej fakulte dostal, na druhej fakulte nedostal za ten istý prospech. Tak to je spravodlivé? No tak to pošlime na vysoké školy a vysoké školy samotné, na základe svojich kritérií a svojej súťaže, pretože sme povedali, že chceme, aby vysoké školy súťažili a my im vytvárame novelou korektné prostredie, tak nech si ony rozhodnú, koho budú preferovať a koho nie. Prečo by to mal riadiť minister nejakými pravidlami alebo kritériami?

    Pokiaľ ide o financovanie, treba povedať, že my sa na to dívame z pohľadu vysokej školy. Vysoká škola predsa dnes môže získať financie z niekoľkých zdrojov. Po prvé je to, že dostáva finančné prostriedky zo štátu – chceme zaviesť postupne normatívy – v súčasnosti sú to dotácie, otvárame im možnosť, že v rámci externého štúdia môžu spoplatňovať a získavať prostriedky, ale čo je nevyužívané, je celoživotné vzdelávanie alebo ďalšie vzdelávanie a tam sú obrovské možnosti na to, aby vysoké školy získali svoje finančné prostriedky na to, aby mohli zvyšovať svoju kvalitu.

    A ďalej, čo tu nebolo vôbec povedané, veď sa absolútne nevyužívajú prostriedky na vedu a výskum zo zahraničných grantov, ale aj kvôli tomu, že nebola spoluúčasť, tak sme dali do zákona, áno, môžete brať úvery. Samozrejme, že budú pravidlá pre tie úvery a výšku úverov, ale môžu do výšky, myslím, 30 % z minuloročných príjmov alebo 50 %. A takýmto spôsobom budú môcť čerpať finančné prostriedky z jedného rámcového programu alebo zo štrukturálnych fondov. Ale v súčasnosti sa to nevyužíva a my platíme do Európskej únie prostriedky a naspäť ich nedostávame.

    No a potom je to podnikateľská činnosť. Centrá excelencie, spin-off, star-up, to všetko v novele zákona je. Takže som presvedčený, že novela zákona pomôže vysokým školám a v tom dôsledku aj študentom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Panie poslankyne, páni poslanci, teraz čakám vaše stanovisko.

    Pán spravodajca, prof. Devínsky požiadal ešte o vystúpenie. Povedal mi, že to nebude viac ako 6 minút. Podľa programu máme teraz hlasovať, ale najskôr zloženie sľubu nového poslanca a potom hlasovanie. Pýtam sa vás, súhlasíte s tým, aby pán spoločný spravodajca Devínsky tých 5 minút vystúpil.

  • Hlasy z pléna.

  • Aby sme dokončili ten bod? Ja to počujem jednotne.

    Pán Devínsky, 5 minút prosím.

  • Ďakujem veľmi pekne, ctená snemovňa, že ste mi ešte dovolili teraz vystúpiť. Chcel by som len povedať, že v rozprave vystúpilo 7 poslancov a odznelo 20, zhruba 20 faktických pripomienok. Ja nemôžem reagovať na každé, ale aspoň niekoľko poznámok.

    Pán poslanec Švidroň pri svojom vystúpení zdôraznil, že vysokoškolská verejnosť dlho čakala na túto novelu. No, ak na ňu vysokoškolská verejnosť dlho čakala, tak potom tú odpoveď sme dostali, ako na ňu reaguje v liste Rady vysokých škôl, ktorá hovorí, že zásadne s ňou nesúhlasí. A treba si prečítať aj stanovisko Študentskej rady vysokých škôl, ktoré sa takisto týkalo predovšetkým akademických slobôd, teda musím povedať, že Študentská rada vysokých škôl nemala námietky proti spoplatneniu externého štúdia.

    Ak sa pán prof. Mamojka pýta na spoločenskú objednávku, na to zrejme môže odpovedať pán minister, ak ešte dostane priestor, pretože skutočnosťou je, že novela potešila len rektorov a aj to nie všetkých, lebo teraz už trošku zmenili aj oni svoj názor. A že prečo súhlasili so zásadami tejto novely všetci rektori s výnimkou jedného zo súkromnej vysokej školy, sa môžeme len domnievať, ale možno je to aj preto, že správna rada má stanovovať plat rektora. Ak má pán poslanec Mamojka aj pani poslankyňa Tóthová výhrady k zmenám, týkajúcich sa samosprávy, tak to ma u univerzitných profesorov vôbec neudivuje, lebo oni poznajú veľmi dôverne vnútorný život školy, ale možno by som oponoval pani poslankyni Tóthovej v tom, že novela neznižuje kvalitu. My tvrdíme, že pre študentov je veľmi dôležitý kontakt s praxou a oprávnene kritizujeme – a pán minister to tiež urobil – slabé prepojenie vysokých škôl s praxou. V tejto chvíli novela ruší inštitút hosťujúceho docenta, ktorý bol určený presne na to, aby ľudia z praxe mohli prísť na vysoké školy a mohli študentov bližšie dostať k praxi, i keď musím dať za pravdu pánovi ministrovi, že tento inštitút hosťujúceho docenta bol niektorými vysokými školami zneužívaný.

  • Hlasy a šum v pléne.

  • Pani Mušková hovorí, pani kolegyňa Mušková – to je minútu – hovorí, že jedným z argumentov pre spoplatnenie externého štúdia je to, že to zvýši jeho kvalitu. Ale potom sa pýtam, prečo tento argument neplatí aj pre spoplatnenie denného štúdia. Presne ten istý argument môžeme použiť aj pre denné štúdium. A v tejto súvislosti by som upozornil a odporučil, aby ste sa naozaj veľmi hlboko zamysleli nad tým, čo povedal pán poslanec Fronc, ktorý bojoval proti tomuto nelegálnemu spoplatneniu a mali by sme možno vedieť, aký je to biznis. Z tých 70 tisíc externých študentov dnes platí taká polovica. V priemere platia 20 tisíc korún, to znamená, že to je 700-miliónový biznis ročne, s nákladmi okolo možno 200, možno 300 mil. korún, čiže zisk je 100-percentný, viac ako 100-percentný. Teraz sa možno opýtate, v ktorom sektore je takýto zisk. Tak, samozrejme, že to treba nejakým spôsobom regulovať.

    No, aby som reagoval aj na pána ministra. Ak hovoríme o korektnom prostredí, hovoríme o rovnosti šancí, dá sa na to pozerať aj tak, že potom by štát mal prispievať aj súkromným univerzitám. Áno? Môže prispievať, je to v zákone. A potom, samozrejme, je na pánovi ministrovi, ako sa v tejto veci rozhodne. To sa týka, samozrejme, aj 50-percentných limitov. Pán minister obhajoval rušenie, schvaľovanie rozpočtu akademickými senátmi a ich prenos na správnu radu. Všetci veľmi dobre vieme, že každý z nás a každá inštitúcia je taká slobodná a taká autonómna, ako je autonómna a slobodná v ekonomických záležitostiach. To znamená, že ak sa zoberú ekonomické záležitosti, rozhodovanie o nich akademickým senátom, tak, samozrejme, sa berú akademické slobody a berú sa aj rozhodovacie a autonómne právomoci vysokej školy.

    Záverom, a už končím, pán predseda, by som rád povedal, že každý jeden príspevok, ktorý odznel v rozprave, hovoril o rôznych obavách rôzneho typu, najmä o spoplatnení štúdia, ale vždy rezonovali otázky akademických slobôd, autonómie vysokých škôl, obavy o samosprávny charakter vysokých škôl bez ohľadu na to, či vystúpili poslanci koalície, alebo opozície. O tejto téme sme v prvom čítaní diskutovali viac ako 2 hodiny a už tu povedal pán poslanec Szigeti, že toto je niečo neobvyklé, ale pre mňa je to taká potešujúca správa aj pre vysoké školy, že si asi stále uvedomujeme, že pre slobodný rozvoj spoločnosti sú slobodné a autonómne vysoké školy kľúčové.

    A veľmi dúfam, že všetci budeme mať snahu vypočuť si hlas väčšiny akademickej obce reprezentovanej Radou vysokých škôl i Študentskou radou vysokých škôl, aj argumenty, vecné argumenty, samozrejme, ktoré tu odzneli aj z radov koalície a podporíme návrh, aby mal pán minister možnosť prísť do parlamentu s prepracovanou novelou vysokoškolského zákona.

    Ďakujem vám ešte raz, že ste mi umožnili vystúpiť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať tak, ako sme si odsúhlasili včera na začiatku schôdze,

    informáciou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím teraz predsedníčku mandátového a imunitného výboru pani Renátu Zmajkovičovú, aby nám podala informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Edita Angyalová, ktorá nastúpila 5. júla 2006 ako náhradníčka strany SMER – sociálna demokracia na neuplatňovaný mandát poslanca Marka Maďariča, doručila 30. apríla 2007 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška rozhodnutím č. 300 z 2. mája 2007 vzal túto skutočnosť na vedomie s tým, že mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej zanikol v súlade s čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Edita Angyalová kandidovala na funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátnej listine za stranu SMER - sociálna demokracia. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 305 z 9. mája 2007 vyhlásil v súvislosti s písomným vyhlásením poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej z 30. apríla 2007 podľa § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. a § 10 ods. 2 písm. b) a e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že:

    1. na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Marka Maďariča nastupuje za SMER – sociálna demokracia dňa 9. mája poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Michal Lukša za SMER – sociálna demokracia, ktorý 20. júla 2006 nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Muňka;

    2. v súvislosti s nastúpením poslanca Michala Lukšu na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Marka Maďariča, na neuplatňovaný mandát poslanca Dušana Muňka nastupuje za stranu SMER – sociálna demokracia dňa 9. mája 2007 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 17. júna 2006 Boris Hradecký, narodený 30. marca 1944, bytom Bratislava. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 306 z 9. mája 2007 v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie dodržania podmienok nastúpenia náhradníka podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. a o podanie informácie o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky spolu so svojím návrhom Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z týchto predpisov a z citovaných rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vykonal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky tieto úkony: mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s písomným rozhodnutím Edity Angyalovej z 30. apríla 2007 a s citovanými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 300 z 2. mája 2007 a č. 304, 305 a 306 z 9. mája 2007. Súčasne sa oboznámil so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 a zistil, že nastupujúci náhradník je uvedený v poradí kandidátnej listiny strany SMER – sociálna demokracia tak, ako vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 305 z 9. mája 2007 a spĺňa podmienky určené v § 47 ods. 1 citovaného zákona č. 333/2004 Z. z. v znení zákona č. 464/2005 Z. z. pre nastúpenie náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Anna Vitteková, ktorá je uvedená ako náhradníčka v poradí uvedenom v citovanej zápisnici ešte pred Borisom Hradeckým, sa písomným vyhlásením zo dňa 2. mája 2007 vzdala práva nastúpiť na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, pretože vykonáva v súčasnosti funkciu štátnej tajomníčky na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto skutočnosť je obsiahnutá v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 304 z 9. mája 2007, ktorým ich vzal predseda Národnej rady Slovenskej republiky na vedomie.

    Po druhé podľa údajov uvedených v podkladoch nastupujúceho náhradníka sa Boris Hradecký narodil 30. 3. 1944 a má trvalé bydlisko v Bratislave.

    Po tretie Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že:

    1. poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Edita Angyalová dňa 30. apríla 2007 doručila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a jej mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zanikol podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky dňom 30. apríla 2007;

    2. predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 305 z 9. mája 2007 vyhlásil, že:

    a) na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Marka Maďariča nastupuje za SMER – sociálna demokracia dňa 9. mája 2007 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Michal Lukša (SMER – SD), ktorý 20. júla 2006 nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Muňka;

    b) v súvislosti s nastúpením poslanca Michala Lukšu na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Marka Maďariča, na neuplatňovaný mandát poslanca Dušana Muňka nastupuje za stranu SMER – sociálna demokracia dňa 9. mája 2007 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 17. júna 2006 Boris Hradecký, narodený 30. 3. 1944, bytom Bratislava.

    3. Informácia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne pani predsedníčke výboru.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ho predniesla pani predsedníčka výboru.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady.

    Teraz poprosím pána Borisa Hradeckého, aby sa dostavil do rokovacej sály. Budeme pokračovať zložením sľubu.

  • Sľub poslanca.

  • Pripomínam, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku sa sľub skladá tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na Ústavu Slovenskej republiky, povie slovo „sľubujem“ a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potom potvrdí zloženie sľubu.

    Pristúpime k samotnému vykonaniu sľubu, poprosím pána podpredsedu.

  • „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať Ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

  • Takže ešte raz blahoželám pánovi Borisovi Hradeckému. Teraz vyhlasujem krátku technickú prestávku. Chcem vás poprosiť, dámy a páni, aby ste vybrali hlasovacie karty, pretože budeme musieť ...

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, chcem vás informovať, že máme trošku problém s databázou v programe. Chcem sa spýtať, aby sme nestrácali čas, či by bol všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rozprave a hlasovali až o 17.00 hodine.

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • Dobre, môžem to považovať za všeobecný súhlas? Nemôžem dať hlasovať, pretože nejde hlasovacie zariadenie.

    Dámy a páni, ešte raz moja otázka, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní.

  • Krik v pléne.

  • Budeme hlasovať. Môžem vás požiadať o prejavenie vašej vôle tým, že zdvihnete ruku? Kto je za to, aby sme pokračovali v rozprave?

    Ďakujem.

    Dámy a páni, ešte raz sa ospravedlňujem, budeme pokračovať v rozprave.

    Poprosím pána ministra Kašického, aby uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov,

    je to tlač pod číslom 272.

  • Veľký ruch v sále.

  • Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 264. Nech sa páči.

    Dámy a páni, poprosím o pokoj. Budeme rokovať do 12.00 hodiny, potom bude prestávka. O 14.00 hodine pokračujeme v rokovaní a o 17.00 hodine budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch programu. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 166 z 28. februára 2007 k návrhu zákona o zrušení krajských úradov.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je prechod pôsobnosti krajského úradu a vyššej vojenskej správy na úseku obrany štátu na ministerstvo obrany, obvodné úrady a územné vojenské správy.

    Predložený návrh zákona tiež reaguje na poznatky vyplývajúce z aplikácie platnej právnej úpravy. Návrh zákona zároveň obsahuje legislatívnotechnické úpravy.

    Návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.

  • Budeme pokračovať.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči, pán poslanec, spravodajskú správu predložte.

  • Hluk v sále.

  • Poprosím pokoj v rokovacej sále, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač. 272.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. apríla 2007 č. 264 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 18. júna 2007 a gestorský do 19. júna 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som prihlášky do tejto rozpravy nedostal žiadne.

    Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, je to prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach evidencie verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

    Vládny návrh ste dostali ako tlač č. 231. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 233.

    Teraz prosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o podmienkach evidencie verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov, čiže audiovizuálnym zákonom sa ošetruje päť takých základných okruhov.

    Vytvárajú sa podmienky na zabezpečenie ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky v nadväznosti na Európsky dohovor o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho protokol o ochrane televíznej produkcie.

    Upravujú sa v návrhu zákona všeobecné povinnosti fyzických a právnických osôb pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov a multimediálnych diel.

    Návrhom zákona sa ustanovujú zákonní a dobrovoľní depozitári a tak isto sa ustanovujú podmienky ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva.

    V záujme ochrany maloletých sa zavádza jednotný systém označovania a to pre celú audiovizuálnu oblasť, vrátane vysielania.

    V súvislosti s európskymi kvótami nezávislej produkcie sa v návrhu zákona rieši aj postavenie nezávislého producenta a napokon ustanovuje sa postavenie, pôsobnosť a organizácia Slovenského filmového ústavu ako inštitúcie v Slovenskej republike dominantne zodpovednej za správu a ochranu audiovizuálneho dedičstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Senkovi. Pán poslanec Senko je prítomný? Áno, vidím už. Nech sa páci.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 65 z 3. mája 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podmienkach evidencie verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú zverejnené v tlači č. 231.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v zmysle § 72 ods. 1, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa Legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie tejto 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj o zhodnotení súčasného stavu a o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom dosahu a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje aj Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. marca 2007 č. 233 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor Národnej rady pre hospodársku politiku, výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému zákonu.

  • Prosím vás, keby ste zapli ... Ďakujem pekne. Skôr vyhlásim prihlášky do rozpravy, keby ste zapli mikrofón pána podpredsedu Horta. Pani poslankyňa chce niečo povedať. Dobre?

  • Vážení kolegovia, kolegyne, chcela by som vás poprosiť o láskavosť, musím to takto povedať. Keď som bola pred 5 minútami na dámskej toalete, nechala som tam mobil. Kým som si umyla ruky a som sa vrátila, niekto mi ten mobil zobral a už ho aj vypol. Prosila by som nálezcu, je to čierny LG mobil, ak by bol taký láskavý a bol by taký čestný, aby mi ten mobil vrátil. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k bodu, ktorý predniesol pán minister Maďarič, č. tlače 231. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy.

    Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolom o ochrane televíznej produkcie k Európskemu dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva (Rada Európy), otvorenými na podpis v Štrasburgu 8. novembra 2001,

    tlač 232, spoločná správa 232a.

    Opäť prosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky pána Maďariča, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Európsky dohovor o ochrane audiovizuálneho dedičstva a protokol o ochrane televíznej produkcie k tomuto Európskemu dohovoru ustanovujú štandardnú úpravu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva a televíznej produkcie a vytvárajú predpoklady na multilaterálnu spoluprácu pri uchovávaní audiovizuálneho kultúrneho dedičstva na európskej úrovni.

    Slovenská republika deklarovala záujem na ochrane svojho audiovizuálneho dedičstva ako súčasti európskeho audiovizuálneho dedičstva podpísaním tohto dohovoru a protokolu. Tieto dokumenty v podstate pojednávajú o inštitucionálnom, technickom a finančnom zabezpečení ochrany a archivovania audiovizuálneho dedičstva.

    Dohovor a Protokol sú medzinárodnými zmluvami prezidentskej povahy, preto podliehajú vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a následnej ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky. Tieto dokumenty budú u nás implementované návrhom audiovizuálneho zákona, ktorý som prezentoval pred chvíľou.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani kolegyne, páni kolegovia, s potešením môžem oznámiť, že ten mobilný telefón sa našiel, takže táto vec je uzatvorená.

    Budeme pokračovať v rokovaní. Určenou spoločnou spravodajkyňou z výboru pre kultúru a médiá je pani poslankyňa Ágnes Biró, ktorú prosím, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister ...

  • Pani poslankyňa, prepáčte, ešte vás v jednej vážnej veci musím prerušiť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozývam vás na otvorenie výstavy Ľudia, hory, lesy, ktorá sa uskutoční teraz, začína sa teraz 10. mája o 12.00 hodine na Západnej terase. Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby venovali pozornosť tejto výstave, ktorá sa koná pod záštitou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a potrvá do 31. mája. Ďakujem pekne.

    A pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem ešte raz. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolom o ochrane televíznej produkcie k Európskemu dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva, otvorenými na podpis v Štrasburgu 8. novembra 2001, tlač 232, druhé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 232 z 19. marca 2007 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Určené výbory predmetný návrh prerokovali v stanovenej lehote a v prijatých uzneseniach zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky s Dohovorom vysloviť súhlas.

    Gestorský výbor 3. mája 2007 prerokoval a schválil spoločnú správu výborov a uznesením č. 61 schválil správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu vo výboroch.

    Gestorský výbor zároveň určil mňa za spoločnú spravodajkyňu výborov a bola som poverená informovať Národnú radu o výsledkoch rokovaní vo výboroch a predložiť návrh uznesenia podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolom o ochrane televíznej produkcie k Európskemu dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky.

    Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 273. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 274.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala presadiť zvýšenie významu verejného zdravotníctva pre zachovanie zdravia občanov. Inštitúcie verejného zdravotníctva svojimi aktivitami a komplexnou odbornou činnosťou sú zamerané na minimalizovanie pôsobenia rizikových faktorov na zdravie obyvateľov, čím možno dosiahnuť sledovaný cieľ – skvalitnenie života a predĺženie ľudského veku.

    Jedným z predpokladov naplnenia tohto cieľa je aj také legislatívne prostredie, ktoré umožní v každodennej praxi efektívne realizovať úlohy verejného zdravotníctva a dokáže byť účinným nástrojom na dosiahnutie daného cieľa.

    Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov eliminuje nedostatky platnej právnej úpravy, ktoré sa v období od jej prijatia prejavili v praxi, súčasne však odráža aj nové poznatky v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia. Ak aj v niektorých svojich častiach vychádza z ustanovení zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, ktoré majú svoje opodstatnenie, vypracovanie nového návrhu zákona bolo nevyhnutné vzhľadom na rozsah zmien, ako aj formálne zmeny týkajúce sa jeho štruktúry.

    V návrhu zákona sa najmä upresňuje pôsobnosť úradov verejného zdravotníctva a precizuje sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva, čím sa odstraňuje nejednoznačnosť ustanovení, ktorá spôsobovala aplikačné problémy. Odstraňuje sa aj nedostatok platnej právnej úpravy, ktorá upustila od funkcie hygieny a to aj napriek tomu, že funkcia riaditeľ, ponímaná najmä s ohľadom na riadiacu funkciu, nevystihuje poslanie, úlohy a odbornosť, ktorú reprezentuje hygienik na čele úradu verejného zdravotníctva.

    Vzhľadom na požiadavky praxe sa rozširuje vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na niektoré druhy činností, napríklad prevádzkovanie pohrebiska, dopĺňajú sa chýbajúce ustanovenia upravujúce kvalifikačné predpoklady na vykonanie skúšky o odbornej spôsobilosti, odstraňuje sa nejednoznačnosť ustanovení ukladajúcich povinnosti a upravujúcich sankcie za porušenie povinností a podobne.

    Návrh zákona vo svojej štruktúre odráža dôležitosť prevencie ochorení, ktorú poníma novým, moderným spôsobom. Úprava problematiky prevencie ochorení v úvodných častiach zákona podčiarkuje jej jednoznačný význam.

    Novým spôsobom poníma aj posudkovú činnosť orgánov verejného zdravotníctva, ktorú vykonávajú orgány verejného zdravotníctva v rámci prevencie ochorení tým, že posudzujú jednotlivé predkladané návrhy z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo poslancovi Zvonárovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 273. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v Legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky.

    Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Novotný, pán poslanec Halecký sa hlási, ale mu nefunguje. Máte kartu? Všetko? Budeme do 12.00 hodiny rokovať v súlade s rokovacím poriadkom. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní trochu skomentoval predložený návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Rád by som pripomenul v pléne, že na jar 2006 plénum Národnej rady Slovenskej republiky schválilo úplne nový zákon o verejnom zdravotníctve č. 126/2006, približne pred rokom v takomto čase. Nebýva zvykom, aby v takom krátkom čase jedného roka bol na svete úplne nový zákon, riešiaci tú istú problematiku. Je ani nie rok starý zákon o verejnom zdravotníctve naozaj taký zlý, nenovelizovateľný, že musí vláda prísť do Národnej rady s úplne novou právnou normou? Je to veľmi netypické, dámy a páni.

    Strana SMER pred voľbami vehementne kritizovala reformné zákony predchádzajúcej vlády a sľubovala kompletnú systémovú zmenu. A predsa za 10 mesiacov sme sledovali len malé novely týchto zlých zákonov podľa strany SMER. Nepamätám sa však na kritiku zákona o verejnom zdravotníctve v podaní strany SMER a dnes máme na stole nový zákon, nie novelu, nie doplnenia a úpravy, ale nový zákon. Je skutočne taký nový? No nie je nový. Na 95 % sa text kryje s rok starým, teda vlastne skoro úplne novým zákonom, ktorý sme pred rokom schválili. Áno, sú malé úpravy, to má pán minister pravdu, dával som pozor, keď predkladal tento zákon a keď ho uvádzal pred chvíľočkou. Sú tam niektoré presnejšie formulácie, sú naozaj poprehadzované niektoré paragrafy, články a odseky, ale obsah je skoro totožný.

    Mám za to, že ak chcel navrhovateľ upraviť, vylepšiť tých 5 %, čo sa nekryje s dnes platným, ani nie rok starým zákonom o verejnom zdravotníctve, prečo sa neurobila novela? O čo ide? Čo je príčina tejto, dovolím si povedať, predstieranej legislatívnej iniciatívy? Uvažoval som o tom dlho, čítal som znovu a znovu ten zákon a stále som sa vracal k tomu, čo viedlo predkladateľa k tomu, že neurobil jednoduchú novelu toho, čo naozaj možno treba upraviť v zákone o verejnom zdravotníctve. Ja nie som expert na verejné zdravotníctvo. Ale prečo doniesol nový zákon? Prvé, čo mi vyšlo, je, že je to určitá túžba priniesť konečne do parlamentu akože nový zdravotnícky zákon. Musím povedať, že je to už celkovo druhý nový zákon, ktorý predkladá pán minister Valentovič, aj keď ten prvý o zákaze biologických zbraní veľmi zdravotníctvu nepomohol, ale tento by bol teda prvý zdravotnícky zákon, úplne nový.

    A druhá možnosť, o ktorej som rozmýšľal, je samoľúbosť pánov hygienikov z regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorí boli trochu urazení, že predchádzajúca zostava na ministerstve zdravotníctva sa odvážne pustila do trošku skostnateného, trošku represívneho a tak trošku sovietskeho systému hygieny, ktorý tu fungoval až do roku 2006, lebo, ako sa píše aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu, prvýkrát sa v zákone 126/2006 premietli najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Skutočne to bolo naozaj tak, lebo miesto represie prišla prevencia, ochrana zdravia ...

  • Pán poslanec, budete pokračovať v popoludňajšom rokovaní Národnej rady. Teraz, prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Kramplovej.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, poprosím vás, máme zasadnutie zahraničného výboru v miestnosti č. 30 teraz o 12.00 hodine.

  • Prerušujem rokovanie. Ešte? Ešte prosím? Ešte zapnite mikrofón pánovi poslancovi Novotnému.

  • Ja by som ešte raz chcel veľmi srdečne pozvať tých poslancov, ktorí ešte neprišli dnes do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, máme tam pripravené spirometrické vyšetrenie v rámci Svetového dňa astmy. Poďte si pomerať vaše pľúcne funkcie, je to veľmi zaujímavé vyšetrenie vo veľmi príjemnej spoločnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie Národnej rady. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Druhý deň rokovania

    10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Pekné popoludnie, dámy a páni.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 9 otázok pánu predsedovi vlády a členom vlády bolo položených celkovo 32 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie, podľa ktorého budeme dnes postupovať. Chcem len upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Poprosím teraz predsedu vlády pána Roberta Fica, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informoval o tom, kto bude dnes odpovedať na hodine otázok a kto bude zastupovať neprítomných členov vlády Slovenskej republiky z dôvodu ich pracovných ciest.

    Na dnešnom rokovaní nebude prítomný pán podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra pán Kaliňák, ktorý je na pracovnej ceste v Košickom kraji v súvislosti so vstupom Slovenska do Schengenu a bude ho zastupovať minister obrany Slovenskej republiky pán Kašický. Na zahraničnej pracovnej ceste v Nemecku je ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová a zastupovať ju bude minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Valentovič. Neprítomný bude ešte minister životného prostredia pán Izák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spojených štátoch, ale neboli mu položené žiadne otázky, nie je teda potrebné stanovovať zastupujúceho člena vlády. To isté sa týka aj ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Jureňu. Ostatní členovia vlády, ktorým boli otázky položené, by mali byť prítomní a mali by odpovedať priamo na položené otázky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Máte teraz k dispozícii 15 minút, počas ktorých budete odpovedať na otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Kataríny Tóthovej a znie: „Investigatívni novinári v dennej tlači preukázali, že v bratislavských diskotékach sa predávajú drogy. V tejto súvislosti odpublikovali otázku, či majú rodičia deťom zakázať navštevovať diskotéky, keď je polícia bezzubá. Aká je vaša odpoveď, pán predseda vlády, rodičom diskoték chtivých detí?“

  • Vážená pani poslankyňa, ďakujem za položenie tejto otázky a dovoľte, aby som sa hneď na úvod vyhol nejakému ďalekosiahlemu výpočtu aktivít, ktoré robí, či už samotná vláda Slovenskej republiky, alebo príslušné rezorty v tejto oblasti. Pravdepodobne tento výpočet by nemal veľký význam.

    Spomeniem však z toho posledného obdobia napríklad návrh novelizácie zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a doplnenie zoznamu zakázaných látok č. 1, kde sa do prvej skupiny psychotropných látok zaraďuje nová látka, ktorá sa nazýva piperazín. Táto nová droga je drogovými dílermi ponúkaná mladým ľuďom hlavne na diskotékach v mládežníckych kluboch, puboch a na hudobných festivaloch ako náhrada za extázu, označovanú aj ako tanečná droga.

    Dosiaľ bolo policajnými zložkami Národnej protidrogovej jednotky uskutočnených 14 zásahov a podarilo sa zadržať celkový počet viac ako 10 tisíc kusov tabliet tohto druhu drogy. Dovolím si vysloviť nádej, že Národná rada Slovenskej republiky tento návrh novelizácie zákona schváli, ak ste tak už neurobili, pretože som nesledoval priebeh Národnej rady z hľadiska jeho programu.

    Správa ministra vnútra o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike z aspektu drogovej kriminality v roku 2006 uvádza 1 867 prípadov, keď došlo k zadržaniu nelegálnych drog a popisuje zachytené objemy podľa jednotlivých druhov narkotík. Myslím si, že polícia vykonáva maximálne úsilie, hoci nechcem tým povedať, že neexistujú rezervy. V týchto dňoch prebiehajú organizačné zmeny v Policajnom zbore ministerstva vnútra a dotýkajú sa aj Národnej protidrogovej jednotky. Vláda bude tieto zmeny citlivo sledovať a všetko, čo bude mať význam a efekt, určite podporí. Pripravuje sa aj novelizácia Trestného zákona, ktorá predpokladá dať vyšší dôraz na uplatnenie inštitútu alternatívneho trestu pre mladých ľudí v prípade, že budú prichytení pri používaní narkotík.

    Napriek mimoriadnemu úsiliu sme schopní zachytiť len časť drog, ktoré prechádzajú cez naše územie a táto miera úspešnosti je porovnateľná s krajinami Európskej únie, pohybuje sa niekde na úrovni medzi 10 – 20 %. Akékoľvek zásahy polície a jej špecializovanej Národnej protidrogovej jednotky tak nemôžu zaručiť úplnú ochranu mladých ľudí pred drogami.

    Pre informáciu ešte doplním, že v prieskumoch mladí ľudia uvádzajú, že miestami ich najčastejšieho prvého kontaktu s drogou nie sú len diskotéky, ale aj koncertné podujatia, najrôznejšie súkromné oslavy, výročia, návštevy mládežníckych klubov, reštaurácie, ba dokonca už aj športové podujatia. Zásahy polície v tomto prostredí sú často nemožné. Preto najúčinnejším nástrojom boja proti drogám medzi mládežou zostáva naďalej prevencia. Považujeme zákroky polície za krajné opatrenie, pričom už dávno prestalo platiť tvrdenie, že najlepšou prevenciou je represia. Verím, že na výchove k prevencii sa musí rovnakou mierou popri škole podieľať aj rodina, pretože bez aktívnej účasti rodiny, jej pozitívneho príkladu len ťažko možno očakávať, že polícia môže byť úspešná.

    V odpovedi na položenú otázku, pani poslankyňa, lebo sa ma pýtate, čo treba odkázať rodičom, sa dá odkázať rodičom, že nemusia ich deťom zakazovať navštevovať diskotéky, hudobné koncerty, festivaly, kultúrne a športové podujatia len z dôvodu hrozby kontaktovania sa s drogovým dílerom. Podmienkou však je, a k tomuto sa chcem dostať, aby boli mladí ľudia dobre o drogovej problematike informovaní, aby mali kvalitnú prípravu v oblasti prevencie drogových závislostí. Rodičia by takisto mali vedieť, ako s deťmi o danom probléme komunikovať, ako predchádzať drogovej závislosti a v krajnom prípade, ako sa správať, ak už ich dieťa použilo drogu.

    Chcem však povedať, že toto všetko je málo, pokiaľ okrem aktivít polície, aktivít príslušných rezortov, pokiaľ k tomu dáme aj aktivity rodičov, od ktorých očakávame výchovný prístup k svojim deťom, tu nebude aktívnejší prístup slovenských médií, najmä objektívne informovanie o aktivitách v boji proti drogám. Jednoducho tieto informácie v našich médiách prakticky chýbajú.

    Pani poslankyňa, nie je náhoda, že vláda Slovenskej republiky prijala nedávno stanovisko o obrovskom náraste neobjektívnych, nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií o činnosti vlády Slovenskej republiky. Už o tejto aktivite ani nechcem hovoriť, pretože toto sa prakticky ignoruje. Som presvedčený, že týmto spôsobom sa hrubo porušuje základné právo ľudí na objektívne informácie a keby ľudia mali tieto dobre pripravené veci k dispozícii, určite by sa vedeli efektívnejšie správať k svojim deťom.

    Otázka znie veľmi jednoducho. Je boj s drogami a najmä šírenie prevencie ako bojovať s drogami prioritou pre slovenské médiá? Stačí sa pozrieť, ako mnohé médiá informujú o činnosti vlády a odpoveď je okamžite známa. Prakticky všetko sa stavia do negatívneho svetla. Zelenú dostáva najmä škandalizovanie, násilie a ponižujúce informácie. Viete, je to tak, čím je niekto väčšia prostitútka, podvodník, tak tým je väčšia celebrita pre slovenské médiá.

  • Toto je jednoducho realita, na ktorú musíme často reagovať. Je neuveriteľné, čoho sme svedkami v slovenských médiách, a to nie je naozaj príklad, ktorý by mal pomáhať mladým ľuďom alebo ich rodičom.

    Prepáčte, jeden príklad za všetky, ale ja ho musím spomenúť. Nedávno sa nám povaľovala skupina tzv. celebrít na jednom ostrove a okrem iného mali súťaž, ktorá spočívala v tom, že bolo upečené nejaké zviera a ich úlohou bolo ústami odtrhnúť čo najväčší kus mäsa a teraz ústami to mäso preniesť do nejakej misky, či teda odtrhli veľa, alebo málo. Tak ak toto jednoducho má byť, ak toto má byť – ja mám túto informáciu, pán poslanec Bugár, z monitoringu, ja to nepozerám – ale to len jednoducho naznačuje, ako hlboko klesli slovenské médiá a ako neobjektívne informujú o činnosti vlády Slovenskej republiky.

  • Preto len kombinácia aktivít vlády Slovenskej republiky, výchovný prístup škôl, výchovný prístup rodičov a k tomu, samozrejme, aj prístup médií môže priniesť uspokojujúcu odpoveď na vašu otázku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka, nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Ja som túto otázku, ktorú som vám položila, pán premiér, preto bola tak aj zvláštne štylizovaná s tou záverečnou otázkou, dostala na stretnutí s občanmi v Petržalke, a keďže ja nemám z tejto oblasti informácie, tak som sa musela pýtať ďalej, aby som pre nasledujúce otázky takéhoto druhu mala nejaké odpovede.

    Nemám ďalšiu otázku, ale využijem možnosť, že mám niekoľko minút a chcem povedať jedno. Nedávno som bola na stretnutí Červeného kríža, kde mladé dievča bolo za Čin roka vyznamenané, že držalo dlhé hodiny na rukách 40-kilového brata, ktorý padol do žumpy, kým neprišiel otec. Nikde to nebolo. Ale taký strašný jav, že mladé dievča zabije svoje novonarodené dieťa, sa rozvlačuje po všetkých novinách.

  • Takže, dobré príklady by mali byť prezentované, pretože príklady vždy tiahli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Chcete ešte, pán premiér, reagovať? Nie.

    Budeme pokračovať druhou otázkou, ktorá je od pána poslanca Viliama Jasaňa a znie: „Vážený pán premiér, ako sa pozeráte na ďalšie napredovanie hospodárskeho rastu Slovenska z pohľadu tohto ročného vládnutia koalície?“

  • Vážený pán poslanec, ďakujem aj vám za otázku a chcem hneď na úvod povedať, že všetci sa určite na Slovensku tešíme z hospodárskeho rastu. My tento rast však nepovažujeme za samoúčelný a predovšetkým si myslíme, že by z neho mala mať profit väčšina, a nie iba nejaká úzka skupina 10, možno 15 % obyvateľov Slovenskej republiky. Pred vládou Slovenskej republiky stojí veľmi náročný plán. Ak dovolíte, ja ten plán nazývam aj takým expresívnym výrazom, že diabolský plán. Na jednej strane chceme napĺňať našu predstavu o Slovensku ako o sociálnom štáte, na druhej strane veľmi dôsledne plníme všetky kritériá Maastrichtu, ktoré sú pre nás mimoriadne limitujúce a obmedzujúce.

    Chcem však zdôrazniť, že v dobrom stave máme dnes verejné financie. Dokázali sme v tejto oblasti na jednej strane splniť naše predsavzatia pri formovaní základných priorít prvého roka vládnutia najmä v oblasti sociálnej. Ja to teraz nebudem zbytočne vypočítavať, tieto veci sú dostatočne známe. Ale je všeobecne známe, že za 10 mesiacov táto vláda urobila v sociálnej oblasti viacej ako tá predchádzajúca za 8 rokov. To je jednoducho skutok, o ktorom všetci vieme.

  • Šum v sále.

  • Pokiaľ ide o ďalšiu dôležitú oblasť, je to stabilizácia poľnohospodárstva. My sme, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, zvýšili dotácie na maximálne možnú úroveň. Dokonca v roku 2007 dosahujeme deficit nižší ako 3 %, a to za stavu, keď do deficitu po prvýkrát boli zarátané aj všetky výdavky, ktoré pochádzajú z penzijnej reformy a to je viac ako 20 miliárd korún. To je jednoducho čosi, čo túto vládu, pokiaľ ide o jej sociálne programy, mimoriadne limituje. Napriek tomu si myslím, že sme dostatočne aktívni, aby sme plnili predsavzatia, ktoré sú v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti musím povedať, vážené dámy a páni, že ma šokujú niektoré vyjadrenia, ktoré sa týkajú napríklad školstva. Ja som sa dnes napríklad dozvedel, že vraj vláda, ktorej som predseda, zavádza poplatky za vysokoškolské štúdium. Jednoducho, že tým, ktorí to hovoria, neodpadne jazyk. Pretože, ak tu niekto chcel zaviesť poplatky za denné vysokoškolské štúdium, tak to bola predchádzajúca vláda.

  • My len robíme poriadok – a už to konečne povedzme verejnosti – my len robíme poriadok v externom štúdiu. V externom štúdiu idú milióny korún do súkromných spoločností, do agentúr. My chceme urobiť v tejto oblasti poriadok. Tak neklamte, páni z opozície. Táto vláda nezavádza poplatky. Vy ste chceli denné štúdium spoplatniť a externé štúdium už bolo spoplatnené. Len robíme s peniazmi v externom štúdiu taký poriadok, aký tam určite má byť.

    Pokiaľ ide o druhú oblasť, veľmi dôležitú, je to oblasť dôvery finančných trhov, pretože táto dôvera sa prejavuje napríklad v úrovni kurzu slovenskej koruny. Táto dôvera asi nebude nejakým sentimentom na predchádzajúce vládne obdobie. Je tu stabilita meny, je tu cenová stabilita. Myslím si, že obrovský úspech tejto vlády je aj stabilizácia cien energií. Viete, prvýkrát išla cena plynu dole v januári. To sa nikdy nikomu nepodarilo. Nakoniec predchádzajúca vláda ani nikdy nerokovala o tom, aké budú ceny. Bolo im to úplne jedno. Úrad dal nejaký návrh alebo SPP dal nejaký návrh a úrad to odklepol. 1. júla 2007 dávame dôchodcom určité zľavy, pokiaľ ide o cenu plynu. Verím, že k pozitívnym krokom dôjde aj pri cene benzínu, pretože už len to, že na okolitých trhoch cena benzínu stúpa a na Slovensku je na tej istej úrovni, je úspechom vlády Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, pokiaľ ide o ďalší hospodársky rast na Slovensku, všetkých nás teší, že Európska komisia zvýšila odhad tohtoročného rastu slovenskej ekonomiky a tieto očakávania sa zvyšujú zo 7,2 % na 8,5 %. Naďalej bude klesať aj deficit, pretože v tomto roku to bude pod 3 %. Budúci rok bude tento deficit na úrovni niekde 2,4 % a ten ďalší rok, v roku 2009 by to malo byť na úrovni 1,8 – 1,9 %. Teda presne plníme to, čo sa od nás očakáva z hľadiska paktu stability a rastu.

    Toto sú reálne výsledky po takmer prvom roku vládnutia vlády Slovenskej republiky – stabilizované financie, sociálne správanie vlády Slovenskej republiky a dôsledné plnenie programu vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o hospodársku politiku, ešte poviem, že nám veľmi záleží aj na ekonomickom rozmere diplomacie, lebo si myslíme, že Slovenská republika ako krajina, ktorá má malý počet obyvateľov a ktorej ekonomický potenciál neumožňuje byť aktívnejšou v oblasti zahraničnej politiky, by sa mala sústreďovať najmä a najmä na ekonomický rozmer našich kontaktov s krajinami, ktoré sme navštívili alebo sa chystáme navštíviť v nadchádzajúcom období.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Pán poslanec, ešte pár sekúnd, doplňujúca otázka.

  • Nie, ďakujem pekne. Len sa chcem poďakovať pánovi premiérovi. Je len škoda, že tí, ktorí ho často kritizujú vo svojich vystúpeniach a skloňujú jeho meno v rôznych pádoch, tu práve nie sú. Ale verím, že tí, ktorí sú tu z opozície, to odkážu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pán premiér, váš čas je na konci.

    Budeme pokračovať, dámy a páni, otázkami, ktoré boli vyžrebované na jednotlivých členov vlády.

    Ako prvá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Petra Markoviča, je to otázka na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Vierku Tomanovú, ktorú zastúpi pán minister zdravotníctva Ivan Valentovič, a táto otázka znie: „Vážená pani ministerka, ako hodnotíte zámery svojho kolegu, ministra zdravotníctva, reprofilovať väčšinu nadbytočných lôžok v zdravotníctve na lôžka sociálne? Pripravujete zákon o sociálnej medicíne, resp. máte v rozpočte vyčlenené peniaze na financovanie sociálnych lôžok?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som odpovedal v mene ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravuje v súčasnosti zákon o sociálnych službách. V predmetnom návrhu zákona sa uvažuje o previazanosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti tak, že zdravotná starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb typu zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denné centrum môže byť poskytovaná v rozsahu zdravotných úkonov v ošetrovateľskej starostlivosti aj priamo týmito zariadeniami, ak spĺňajú podmienky ustanovené zákonom o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Návrh zákona dáva možnosť, aby v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti bolo možné poskytovať sociálnu službu. Dňa 5. apríla 2007 sa uskutočnilo pracovné stretnutie zástupcov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ohľadom redukcie siete lôžkových zariadení vo väzbe na ich vypustenie zo siete verejných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich prípadná transformácia na zariadenia sociálnych služieb. Záverom tohto stretnutia bolo konštatované, že do riešenia danej problematiky je nevyhnutné zaangažovať samosprávne kraje, do ktorých pôsobnosti patria sociálne služby, ale aj zdravotnícke zariadenia. Samosprávny kraj pozná situáciu vo svojom územnom obvode. Má spracovanú koncepciu rozvoja sociálnych služieb a môže posúdiť, ktoré sociálne služby sú v jeho územnom obvode nedostatkové a či je potrebné rozšíriť sieť existujúcich zariadení sociálnych služieb. K financovaniu sociálnych lôžok sa musia vyjadriť príslušné samosprávne kraje, nakoľko by ich museli financovať zo svojho rozpočtu. Je potrebné preveriť možnosť finančnej spoluúčasti zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Markovič, máte doplňujúcu otázku? Nie ...

  • Hlasy z pléna: Áno, hlási sa.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som túto otázku adresoval pani ministerke vzhľadom na, že som zachytil jej vyjadrenia v médiách, že transformácia lôžok zdravotníckych si vyžaduje istý čas, kým sa pretransformujú na sociálne lôžka. To bola prvá časť. Druhá časť hlavne preto, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude musieť financovať tieto lôžka, preto ma zaujímalo, či sa – pán minister, môžete odpovedať za seba – v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí pripravuje takýto zákon, ktorý vlastne bude definovať, ktorú časť starostlivosti, zdravotnú a sociálnu, bude platiť. Sociálnu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a druhú časť, samozrejme, zdravotné poisťovne. No a potom to bola tretia vec, keďže sociálna starostlivosť je v kompetencii VÚC, v originálnych kompetenciách VÚC, či aj vy počas svojich rokovaní s VÚC o transformácii lôžok ste rokovali s nimi o tom, že budú musieť financovať túto starostlivosť na týchto sociálnych lôžkach.

    Ďakujem.

  • Ja myslím, že ak ste dobre počúvali, tak bolo odpovedané, je tá odpoveď spracovaná na ministerstve práce, sociálnych vecí, či jednoznačne sa pripravuje zákon o sociálnych službách, v rámci ktorého všetko to, čo ste spomínali, bude zakomponované. V súčasnom období má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v operatívnom programe 10 mil. korún na prípadné rekonštrukcie a reprofilizácie. Samozrejme, všetky ostatné rokovania sa budú viesť na úrovni samosprávnych krajov.

  • Pristupujeme k ďalej otázke číslo 2, ktorú položil opäť pán poslanec Markovič: „Vážený pán minister, v dôvodovej správe novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá od 1. januára vstúpila do platnosti, ste sa zaviazali vykonať do konca apríla (teda do času, pokiaľ sa navýšili platby poistného za osoby, ktorých platiteľom je štát zo 4 na 5 %) potrebné racionalizačné opatrenia. Chcem sa vás opýtať, ktoré racionalizačné opatrenia ste v zdravotníctve urobili?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené kolegyne, kolegovia, vláda zabezpečila schválením rozpočtu verejnej správy na rok 2007 nárast disponibilných zdrojov v oblasti verejného zdravotného poistenia o 7,6 mld., opakujem 7,6 mld. oproti roku 2006. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky má, samozrejme, eminentný záujem, aby boli tieto zdroje maximálne využité na úhradu zdravotnej starostlivosti. Je to spôsobené tým, že vláda odsúhlasila navýšenie 1 % platby za poistencov štátu, čo predstavuje cca 2,1 mld. V tejto sume tých 7,6 mld. je zahrnuté aj zníženie sadzby DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky na 10 %, čo prinieslo v systéme verejného zdravotného poistenia úsporu výdavkov na lieky a zdravotnícke pomôcky.

    Úspora zdravotných poisťovní je pri súčasnej štruktúre plne a čiastočne uhrádzaných liekov približne na úrovni 1,8 mld. korún a zdravotnícke pomôcky približne 0,2 mld. korún. Ušetrené prostriedky je možné presunúť do iných segmentov zdravotnej starostlivosti. Súčasne došlo aj k úspore u priamych platieb obyvateľstva z doplatkov na lieky a zdravotnícke pomôcky vo výške približne 0,2 mld. ročne. Zároveň zníženie cien na lieky a zdravotnícke pomôcky z dôvodu zníženia DPH prispelo k zníženiu nákladov v zdravotníckych zariadeniach. Napríklad len v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva je to vo výške 380 mil. korún. Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina liekov je z dovozu, ďalším dôvodom zníženia ceny liekov je aj výrazné posilňovanie slovenskej koruny najmä voči euru, americkému doláru v poslednom období. Z uvedeného titulu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pristúpilo k zníženiu cien liekov s účinnosťou od 1. apríla 2007. V zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti z tohto titulu predpokladáme úsporu cca 270 mil. korún na ročnej báze a v ambulantnej starostlivosti cca 1,5 mld. korún.

    Ministerstvo zdravotníctva ďalej prikročilo k zmene úpravy výšky prevádzkových nákladov zdravotných poisťovní a ak by sa vychádzalo z predbežných údajov, teda ak by sa vychádzalo z údajov rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, výber poistného v roku 2007 sa rozpočtuje vo výške 83 mld. 123 mil. 800 000 Sk. Výdavky na prevádzkovú činnosť zdravotnej poisťovne vo výške 4 % by tvorili cca 3,325 mld. korún. V porovnaní s rokom 2006, a teraz to dávam do vašej pozornosti, keď neboli obmedzené výdavky na prevádzkovú činnosť, by sa ušetrilo a ja pevne verím, že sa aj ušetrí, keďže od 1. januára je 4-percentný správny fond, ďalších cca 1,9 mld. Sk.

    Len pre vašu informáciu podľa predbežných výsledkov hospodárenia zdravotných poisťovní, preto hovorím predbežných, keďže nie sú ešte auditované, Všeobecná zdravotná poisťovňa čerpala na výdavky na správu v roku 2006 3,67 %, Spoločná zdravotná poisťovňa 3,16 %, Poisťovňa Apollo 6,04 %, Poisťovňa Dôvera 9,13 %, Sidéria 5,69 %. To je reál k zákonom, ktoré boli prijaté a nijakým spôsobom neobmedzovali prevádzkové výdavky zdravotných poisťovní. Čiže nie 4, ako dnes máme zakotvené v legislatíve, ale až 9 % išlo na správu zdravotnej poisťovne.

    Zisk zdravotných poisťovní, tak ako ho samy deklarovali, predstavoval za rok 2006 a neviem, či mám hovoriť o zisku alebo kladnom hospodárskom výsledku, ďalšie takmer 2 mld. Sk. Pod tlakom, ktorý vyvíja ministerstvo zdravotníctva, viete, že ten tlak vyvíjame na to, aby zdravotné poisťovne neodvádzali zisk mimo systému, je predpoklad, že sa ďalšie 2 mld. do systému dostanú. Čiže summa summarum, ak to zrátate 7,6 plus ušetrené peniaze za lieky znížením cien o 6,6 %, ušetrením na správnych nákladoch zdravotnej poisťovne nie 9 %, ale 4 % a vrátením kladného hospodárskeho výsledku do systému v tomto roku budú mať zdravotnícki pracovníci alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti viac a oproti minulému roku možno o 10 – 11 mld. korún viac.

    Ďalšie opatrenia racionalizačné, keďže je to veľmi aktuálna téma, všetci sa dožadujú týchto opatrení, budú predložené na najbližšom zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Myslím, že sa tu nehovorí ešte o blízkej budúcnosti a nikde som nezachytil ani zmienku o tom, že sa podarilo ministerstvu zdravotníctva vybojovať Operačný program Zdravotníctvo s alokáciou 250 mil. eur, čo pri dnešnom kurze koruny je cca 8,5 mld. Sk, ktoré budú v najbližšom období použité na modernizáciu, reštrukturalizáciu, na prístrojové dovybavenie zdravotníckych zariadení. Takže myslím si, že za 10 mesiacov sme skutočne toho spravili dosť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    No, ten výpočet navonok vzbudzuje istý optimizmus, o ktorom hovoríte, že teda tie opatrenia, o ktorých tvrdíte, že sa prijali, ušetrili isté množstvo finančných prostriedkov, avšak finančné prostriedky, ktoré pôjdu do systému, ktorý je nezreformovaný pri súčasnom zadlžovaní sa zdravotníckych zariadení, napriek tomu, že sa pristúpilo k zníženiu o 6,6 % cien liekov, náklady na lieky naďalej stúpajú, sú opatrenia, ktoré sa za 10 mesiacov tejto vlády prijali, ťažko hodnotiť ako dostatočné, skôr ako nedostatočné a takmer žiadne.

    Hovoriť o 4-percentnom správnom fonde pre zdravotné poistenie, to ani nebola aktivita vlády, to bol poslanecký návrh, za ktorý napríklad hlasovala aj SDKÚ – DS, takže chváliť sa 4-percentným správnym fondom dnes je podľa mňa dosť nenáležité zo strany ministerstva zdravotníctva.

    No a čo sa týka toho, ešte by som zareagoval na to, čo ste hovorili v súvislosti s tými sociálnymi lôžkami, pretože vy ste chceli už k 1. júlu zrušiť, no nie zrušiť, reprofilovať lôžka na lôžka sociálne a popri tom, ako ste pred chvíľou prečítali odpoveď ministerky, stále neexistuje zákon, ktorý by túto problematiku riešil. Tak by som sa chcel spýtať, akým spôsobom mali byť tieto lôžka transformované k 1. júlu.

  • Ak môžem, najprv zareagujem na tie 4 %. Ja sa nechválim 4 %. Ja sa chválim tým, že oproti 9 %, ktoré niektoré zdravotné poisťovne čerpali, prípadne 6 %, v systéme ušetríme cca 2 mld. korún. Nejde o 4 %. Ide o reálne peniaze, ktoré sa v systéme ušetria a ktoré je možné poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo môžeme na poskytovateľov preniesť navýšenie, či už objemov alebo zvýšením ich ceny práce.

    Čo sa týka optimalizácie siete zdravotníckych zariadení, my veľmi dobre vieme, že je to silné politikum, silná otázka, na ktorej všetci chceme participovať a všetci ju chceme využiť. Myslím si, už niekoľkokrát sme diskutovali o tom, že máme absolútny prebytok akútnych lôžok. Niektoré naše prepočty hovorili o 6,5 tisíc. Vaše prepočty, nemyslím konkrétne vás, ale prepočty opozície, prípadne blízkych skupín opozície, hovorili dokonca o 9 tisícoch lôžok. Mám dokonca materiály, ktoré hovoria o tom, že treba zavrieť 33 nemocníc, celých. A nie sú to materiály ministerstva zdravotníctva. Čiže, všetci sme si vedomí toho, že je to vážny problém a je to problém, s ktorým sa musíme vysporiadať.

    Ja sa priznám, že som možno naivne očakával, keďže všetci hovoríme o tom istom a všetci chceme, aby sa v tom zdravotníctve niečo pohlo, že skôr nájdem podporu a ústretovosť z vašej strany. Žiaľ, ukázalo sa, že pre vás je to jedine politikum a nič iné. Budeme pokračovať. Budeme trpezlivo pokračovať, budeme hľadať cesty riešenia a myslím si, že tie cesty riešenia nájdeme.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Tretiu otázku položil pán poslanec Bačík ministrovi hospodárstva pánovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, neuvažuje vaše ministerstvo o väčšom rozvoji alternatívnych zdrojov energie na našom území a ich podpore nielen pre právnické osoby, ale i pre fyzické osoby?“

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za príležitosť vystúpiť dnes v hodine otázok. Rád by som pánu poslancovi Bačíkovi odpovedal asi nasledovne na jeho otázku.

    Pán poslanec, v súčasnosti sú ako alternatívne zdroje energie považované predovšetkým obnoviteľné zdroje energie. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k vytvoreniu podmienok pre väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Zámerom je vytvorenie motivačných opatrení na ich využívanie. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie je založené na vyspelých a environmentálne šetrných technológiách, výrazne prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov a škodlivín a zvyšuje bezpečnosť a možnosť diverzifikovať dodávky energie, čím znižuje závislosť ekonomiky od rastúcich cien ropy a zemného plynu.

    Ministerstvo hospodárstva chce dôsledne plniť úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a aj z tohto podnetu vypracovalo Stratégiu vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila dňa 25. apríla 2007. V stratégii ministerstvo hospodárstva navrhuje viaceré legislatívne opatrenia smerujúce k väčšej stabilite podnikateľského prostredia v tejto oblasti. Cieľom stratégie je na základe aktuálneho vývoja vo svete a v Európskej únii vykonať inventarizáciu súčasného poznania potenciálov jednotlivých obnoviteľných zdrojov energie, načrtnúť možnosti využitia komerčne zavedených technológií a navrhnúť ciele do roku 2010, resp. do roku 2015, ako aj opatrenia k ich dosiahnutiu.

    Medzi finančné opatrenia, ktoré sú určené na financovanie projektov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, je potrebné zaradiť predovšetkým štrukturálne fondy Európskej únie v programovacom období rokov 2007 až 2013. Je pravdou, že v súčasnosti fyzické osoby, to znamená domácnosti, ktoré nie sú oprávnené čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, nemajú možnosť čerpať dotácie na obnoviteľné zdroje energie. Stratégia vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie však dáva základný rámec na vytvorenie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach, ktorý umožňuje podporiť aj domácnosti a v rámci ktorého ministerstvo určí transparentné kritériá na prideľovanie dotácií. Ide o podporu využitia biomasy a slnečnej energie na vykurovanie a ohrev vody pre byty a rodinné domy pre fyzické osoby vo forme dotácií na kotly na biomasu a na solárne systémy. Celková výška finančných prostriedkov na jeden rok by mala predstavovať sumu 100 mil. korún. Zvýšenie využívania biomasy na výrobu tepla a slnečnej energie je podmienené určitou podporou pre domácnosti na inštaláciu zariadení, a preto ministerstvo v stratégii navrhlo tri také opatrenia:

    Po prvé je to dotácia vo výške 25 % z obstarávacej ceny na kotol využívajúci biomasu.

    Po druhé ďalej na slnečné kolektory poskytnúť dotáciu vo výške 3 000 korún na 1 meter2 pôdorysnej plochy slnečného kolektora.

    Po tretie nakoniec v prípade inštalácie viac ako 8 m2 plochy solárneho systému poskytnúť dotáciu vo výške jednorazovo 24 tisíc Sk a plus 1 500 korún na každý meter štvorcový nad 8 m2 plochy solárneho kolektora.

    Pri súčasnej cene cca 100 tis. korún bez DPH pri dodávke na kľúč najrozšírenejšieho solárneho zariadenia na prípravu teplej vody pre rodinné domy s plochou 6 m2, dotácia pokryje približne náklady na DPH a to znamená, že to v rámci štátneho rozpočtu finančne bude ako neutrálny prvok. Som presvedčený, vážený pán poslanec, že uvedeným programom sa zabezpečí významný stimul na inštaláciu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ktoré budú spĺňať podmienku environmentálnej prijateľnosti s cieľom jednak zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov Slovenskej republiky, ako aj s cieľom zabezpečiť efektívny spôsob krytia energetických potrieb domácností.

  • Pán poslanec, doplňujúca otázka?

  • Hlasy z pléna.

  • Nepočujem. Nie. Budeme pokračovať.

    Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Sabolová – ďakujem, pán minister, – a adresovala ju ministrovi zdravotníctva pánovi Valentovičovi. Otázka znie: „Aké kapitálové výdavky poskytlo ministerstvo zdravotníctva zo štátneho rozpočtu 2007 pre zdravotnícke zariadenia?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bolo pridelených v rámci schváleného štátneho rozpočtu v roku 2007 Kapitálové výdavky vo výške 198 mil. Sk. Keďže požiadavky zdravotníckych zariadení sa vyšplhali na 5 mld. Sk, výrazne sme ich redukovali tým, že sme ich požiadali o 3 najakútnejšie požiadavky a tie nám vyšli na 2 mld. korún. Ale máme iba 198 mil. Sk.

    Takže rozhodnutie o rozdelení kapitálových výdavkov bolo nasledovné. Keďže prioritami neustále, aj v tejto chvíli, a asi aj v blízkej budúcnosti budú kardiovaskulárne ochorenia a onkologické ochorenia, finančné prostriedky budú použité na nákup angiografov na intervenčnú kardiológiu, čiže na život zachraňujúce výkony pri náhlych srdcových príhodách. Finančné prostriedky budú použité na nákup lineárnych urýchľovačov na radiačnú onkológiu. Finančné prostriedky budú použité na to, čo som sľúbil pri poslednom vystúpení na hodine otázok, na dovybavenie Jednotky intenzívnej starostlivosti na pľúcnom oddelení Nemocnice s poliklinikou Ružinov a bude časť použitá aj na riešenie kritickej situácie súvisiacej s čističkou odpadových vôd v rámci Fakultnej Nemocnice s poliklinikou Bratislava.

    Je úplne samozrejmé, že tých 198 mil. Sk nestačí na pokrytie tých cieľov, ktoré sme si vytýčili a ktoré som vymenoval. Máme dve možnosti. Pokiaľ prídu peniaze z tretej tranže úveru Svetovej banky pod názvom SECAL vo výške 500 mil. Sk, tieto budú použité na dofinancovanie lineárnych urýchľovačov a angiografov. Pokiaľ tieto finančné prostriedky nebudú, tak tieto prístroje zakúpime na splátky s tým, že časť finančných prostriedkov tak, ako som vymenoval, pôjde z tých 198 mil. Sk. V tejto chvíli finančné prostriedky ešte neboli poukázané zdravotníckym zariadeniam. Momentálne boli zdravotnícke zariadenia, pre ktoré finančné prostriedky budú pridelené, vyzvané, aby začali verejné obstarávanie na prístrojovú techniku tak, ako bolo uvedené.

    Ďakujem, skončil som.

  • Skončili ste, pán minister. Pani poslankyňa, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán minister, o čiastke, o ktorej ste hovorili, 200 mil. Sk na kapitálové výdavky v štátnom rozpočte, je čiastka veľmi nízka, malá. Ak hovoríte, že budú použité prostriedky, budú, na záver ste povedali, lebo otázka moja chcela znieť teda, či už boli alebo len budú, ešte nič nebolo rozdelené, dnes už máme máj roku 2007, bolo by dobré, aby sa zdroje aj rozdelili, ak už máme nejaký účel.

    Ak hovoríte o kardiovaskulárnych a onkologických ochoreniach, pokiaľ dobre viem, minimálne v rámci košických nemocníc alebo ústavov mali byť zdroje na dobudovanie a na dovybavenie použité z odpredajov, myslím si, že sa to tiež ako nezrealizovalo a tým pádom sú tu tlaky na rezort zdravotníctva. Hovorili ste, že sa použijú aj na dobudovanie JIS-ky, ale moje otázky, aj ostatné, ktoré nedošli na poradie, boli vlastne otázky na pacientov s cystickou fibrózou, pretože vieme už z minulého roku, že boli schválené projekty, vlastne už bolo výberové konanie a bolo by možno dobré, aby ten celý alebo nejaký väčší objem zdrojov bol nielen na dobudovanie JIS-ky, ale na dobudovanie toho komplexu, ktorý bol vlastne plánovaný na detské oddelenie Kliniky pediatrickej ftizeológie Nemocnice Ružinov. Ide o čiastku skoro 100 mil. Sk na tú nadstavbu a myslím si, že to by boli účelne využité prostriedky.

    Ak hovoríte o ďalších zdrojoch, sú to zdroje, ktoré sú otázne, tých 500 miliónov, pretože, ak prídu. Ale mňa ešte stále trápi v rozpočte, a pýtam sa, pán minister, ešte aj pri schvaľovaní rozpočtu v decembri minulého roku som sa pýtala na jednu čiastku v rozpočte ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán minister, môžete odpovedať.

  • Ja myslím, že ste správne pochopili, že 198 miliónov sa nedá rozdeliť na viac, ako sme sa pokúsili rozdeliť. Podľa posledných informácií Svetová banka schválila tretiu tranžu, čiže predpokladám, že 500 miliónov bude uvoľnených pre rezort zdravotníctva, čiže budú použité na dofinancovanie tých prístrojov, ktoré sú dnes nevyhnutné pre zabezpečenie skutočne kvalitnej kardiologickej a onkologickej liečby.

    Ďalší moment, ktorý sa tu otvára, je to, samozrejme, vec možno najbližších mesiacov, Operačný program Zdravotníctvo, ktorý bude možné využiť aj na prístrojové vybavenie, čiže predpokladáme, že pokiaľ sa vypracujú v zdravotníckych zariadeniach kvalitné projekty, tieto finančné prostriedky sa budú môcť čerpať a, samozrejme, otvorená je aj otázka, ktorú ste tiež naznačili, ja som ju mal pripravenú v tej ďalšej odpovedi. Pripravujem do vlády postupne materiály na odpredaj prebytočného majetku, z ktorého by sa, samozrejme, v prvom rade mali zaplatiť staré dlhy, ktoré tu zanechali bývalé vedenia nemocníc, pretože aj výstavba alebo dostavba oddelenia pre cystickú fibrózu bola vlastne bianko šek a bola viazaná na nejaký fiktívny odpredaj niečoho do budúcnosti. Len v samotnej Bratislave bolo investičných akcií, ktoré neboli kryté finančnými prostriedkami, za viac ako 300 miliónov. Takže urobím všetko pre to, aby vláda schválila odpredaj prebytočného majetku, ktorý dnes už neslúži zdravotníctvu a z tých prostriedkov určite budeme hľadať riešenie ako pomôcť v týchto situáciách.

    Ďakujem.

  • Piatu otázku položil pán poslanec Matejička ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Kaliňákovi. Pána Kaliňáka zastupuje pán minister Kašický. Otázka znie: „Na poslaneckom prieskume sme videli reálny stav pripravenosti SR pre vstup do Schengenského priestoru. Vidíte aj vy reálnosť dokončenia prác v termíne do 1. 1. 2008?“

  • Vážený pán poslanec, áno, tento termín je reálny a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky robí všetky potrebné kroky, aby aj bol dodržaný. Dňa 14. marca tohto roku bol schválený uznesením vlády č. 246/2007 Akčný plán pre zabezpečenie vstupu Slovenskej republiky do Schengenského priestoru. Ten je pravidelne aktualizovaný na stretnutiach medzirezortnej skupiny a čiastkových pracovných skupín, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam.

    Dňa 21. marca tohto roku sa uskutočnila opakovaná návšteva Schengenskej hodnotiacej komisie v oblasti ochrany osobných údajov, ktorá bola prvá z troch plánovaných revízií implementácie schengenského aquis na Slovensku. Hodnotiaca správa bola pozitívna. Jedinou podmienkou je nadobudnutie účinnosti novely zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

    Na poslednej Rade ministrov spravodlivosti a vnútra, ktorá sa uskutočnila 20. apríla tohto roku, bol predložený návrh rozhodnutia rady o uplatňovaní ustanovení schengenského aquis, týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Českej republike, Estónskej republike, Lotyšskej republike a Litovskej republike, Maďarskej republike, Maltskej republike, Poľskej republike, Slovinskej republike a nakoniec Slovenskej republike, v ktorom sa stanovil konečný termín pre implementáciu schengenského aquis v súvislosti s informačným systémom na 1. 9. 2007, čím došlo k skráteniu pôvodného predpokladaného termínu 31. december 2007, kedy je predpokladané zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach.

    Ďalšie kontrolné návštevy sa uskutočnia v júni 2007 k zabezpečeniu pozemnej hranice a v septembri 2007 k zabezpečeniu vzdušnej hranice. V septembri by sa takisto mala uskutočniť prvá návšteva hodnotiacej komisie k pripravenosti Slovenskej republiky k Schengenskému informačnému systému a k vybavenosti národnej ústredne.

    V rámci portugalskej iniciatívy bol vytvorený časový harmonogram príprav informačného systému, na základe ktorého mali byť následne vytvorené národné harmonogramy. Slovensko plne prevzalo a dodržiava tento portugalský model harmonogramu. Plánované finálne ukončenie a akceptácia druhej časti projektu je naplánované na 21. decembra tohto roku. Slovenská republika zároveň prevzala balíček informačných technológií k tomuto systému.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Zapnite pánovi poslancovi Matejičkovi. Nie? Vzdáva sa otázky. Tak ďakujem, pán minister.

    Budeme pokračovať. Šiestu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy a adresovala ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pánovi Vážnemu: „Vážený pán minister, kedy a ako plánuje MDPT riešiť kritické zaťaženie štátnej cesty 1/63 Šamorín – Bratislava vybudovaním obchvatu obcí Dunajská Lužná a Rovinka?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, v materiáli Správa o plnení aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 105/2004, bol ťah rýchlostnej cesty Bratislava – Dunajská Streda – Lučenec s pracovným označením R7 navrhnutý na študovanie. Technická štúdia pre celý ťah R7 bola vypracovaná v júni 2006. V súčasnosti je rozpracovaný zámer EIA, to je environmentálne posudzovanie tejto stavby na životné prostredie pre úsek Bratislava – Dunajská Lužná. Musím skonštatovať, že tento úsek si naozaj zaslúži riešenie, pretože je tam intenzita dopravy vyše 12 tisíc vozidiel za 24 hodín, čo je určite rámec, ktorý treba urýchlene riešiť.

    Vzhľadom na nadväznosť na trasu plánovanej diaľnice D4, to je ten nultý okruh Bratislavy, ľudovo volaný, došlo k posunu termínu spracovania z pôvodného termínu 02/2007 na termín 12/2007, pretože musíme tam urobiť ešte v nadväznosti tohto plánovaného ťahu R7 na ten okruh Bratislavy D4. Následne po vydaní súhlasného záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia bude možné pokračovať v ďalšej projektovej a územnej príprave. To znamená, že 12/2007 bude dokončený zámer EIA a zhruba za dva mesiace bude vydané stanovisko ministerstva životného prostredia a vieme potom zmysluplne a plynulo pokračovať v ďalšej príprave tejto stavby.

    V aktuálnom dokumente nášho ministerstva predloženého v súčasnosti na medzirezortné pripomienkové konanie program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 nemohol byť úsek Bratislava – Dunajská Lužná z dôvodu neukončenia procesu EIA, ktorý som spomínal pred chvíľou, zaradený do realizačného programu. Tento dokument však je každoročne aktualizovaný a zosúlaďovaný s reálnymi možnosťami štátneho rozpočtu pri posúdení priorít a reálnych dopravných potrieb Slovenska, vrátane ťahu R7, o ktorom som povedal, že určite z hľadiska intenzity a plynulosti dopravy má veľký význam pre budovanie rýchlostných ciest na Slovensku.

    Čiastočným riešením nepriaznivej dopravnej situácie v obciach Dunajská Lužná a Rovinka bude plánovaná a v roku 2007 ešte finančne zabezpečená a myslím si, že do dvoch mesiacov bude aj stavebne zahájená realizácia bezpečnostných opatrení na upokojenie cestnej dopravy vybudovaním usmerňujúcich a spomaľovacích prvkov na zvýšenie bezpečnosti chodcov, sú to najmä spomaľovacie ostrovčeky, odbočovacie pruhy, nové dopravné značenie vodorovné, aj zvislé. Zásadné riešenie však možno očakávať až po vybudovaní novej kapacitnej komunikácie. Máme problémy naďalej s prípravou a myslím si, že aj príprava tejto stavby bude trvať 7 a viac rokov.

    Nechcem nejako vydierať poslancov, ale ani pani poslankyňu, ktorá mi otázku položila, ale myslím si, že – pani poslankyňu Sárközy –, ale myslím si, že ten kľúč máte v rukách aj vy, ten kľúč je ten nový zákon, novela zákona o urýchlení prípravy a výstavby diaľnic, ktorý takisto urýchli prípravu z tých 7 a viac rokov na 2 až 3 roky a jednoducho, aj toto je riešenie, pretože takisto túto cestu R7 nebudeme vedieť pohnúť dopredu v prípade, že bude príprava tejto stavby trvať 7 rokov.

    Sú tam určité problémy ešte ďalšie, že obce chcú cestu situovať čo najďalej od svojich intravilánov a naopak zase, keď cestu posunieme ďalej od intravilánov, vchádzame do Podunajskej nížiny, kde sú problémy s vodnými zdrojmi, s poľnohospodárstvom, takže takisto tam navrhujeme viac variantné riešenia, ale jednoducho v prípade, že sa bude takto naťahovať ten proces, podľa súčasnej legislatívy, úprimne hovorím, že nebudem vedieť zabezpečiť to, aby sa začala táto stavba skôr ako za 5, 6, 7 rokov. Preto vlastne aj predkladáme tú novelu zákona, aby sme urýchlili tú prípravu, aby sa ten proces prípravy skrátil na 2, 3 roky a vtedy vieme povedať, že budeme vedieť prednostne riešiť aj tento úsek cesty.

    Takisto je tu variantné riešenie v prípade, že bude ukončená príprava tejto stavby v tom skrátenom procese v prípade, že bude schválená novela o urýchlení prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, vieme takisto riešiť obchvaty týchto dvoch obcí tak, že by sa prednostne vybudovala R7 v tých častiach, kde riešia sa obchvaty obcí v tej trase R7, aby sa to napojilo na súčasnú cestu, čo by takisto určite veľmi pomohlo veci. Nie je to tiež komplexné riešenie, ale je to riešenie aspoň života občanov v tých dvoch obciach, na ktoré som bol opýtaný.

    Na záver len to, že snažíme sa riešiť tú situáciu takisto čo najskôr, ako sa dá. Viem, že tie bezpečnostné opatrenia, ktoré tam v súčasnosti robíme, nepomôžu veci. Pomôžu len zvýšeniu bezpečnosti a v niektorých prípadoch aj spomalia dopravu, ale iná cesta, keď chceme držať aj bezpečnosť cestnej premávky, zatiaľ neexistuje. Kľúčom ku všetkému, ešte raz, je novela zákona a jej schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky a, samozrejme, potom zdynamizovanie prípravy tejto stavby tak, aby sme mali v rukách stavebné povolenie za 2,5 – 3 roky a mohli sme zmysluplne koncepčne túto cestu dotiahnuť, ktorá už podľa súčasnej intenzity, ako som už spomenul, svoje opodstatnenie určite má.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, želáte si doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón pani poslankyni Sárközy.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď.

    Ja som vám podobnú otázku položila už niekedy začiatkom septembra a ďakujem, že nastal posun, pretože vtedy ste ešte hovorili o tom, že sa vypracujú nejaké štúdie a podľa toho, aký bude koeficient IRR, sa k tomu vyjadríte, takže to vaše vyjadrenie v tomto smere je pozitívne. Ale chcela by som sa vyjadriť k tým spomaľovacím ostrovčekom, pretože takmer denne chodím po tej ceste. To budú zbytočne vyhodené peniaze, pretože tam je problém ten, že to spomalenie je tam aj teraz, takže určite treba dbať na bezpečnosť chodcov, ale to nič nevyrieši. Podľa mňa táto cesta je neschodná, vlastne nepriechodná.

    A na to, čo ste povedali, v septembri ste mi dali jednu odpoveď, kde pre mňa bola jedna kľúčová veta. Dovolím si to odcitovať. Vtedy ste hovorili o tom, že sa pokúsite zaradiť tú cestu čím skôr, pretože podľa vášho vyjadrenia, a teraz ste to tiež povedali, že môže to byť v rozpätí 7 rokov, potom, keď prejde v Národnej rade ten zákon, môže sa to zrýchliť, ale tá veta znela tak: „Pokúsime sa ju zaradiť čo možno najskôr tak, aby bolo rovnocenne pokryté aj toto územie s ostatnými časťami Slovenska.“ Takže, ja vás žiadam o to a prosím, aby ste túto svoju vetu dali do praxe, alebo, aby ste toto dosiahli, pretože myslím si, že tá rýchlostná komunikácia, teraz sme sa obmedzili len na tú trasu Dunajská Lužná – Rovinka, ale môžeme ísť ďalej po tej ceste. Tá kritická situácia je aj pri Šamoríne, aj pri Holiciach a podľa môjho vedomia, tie štúdie boli vypracované tak, že dokonca v treťom a štvrtom kvartáli v roku 2006 už malo byť dohodové konanie s niektorými obcami ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Teraz sa to posunulo, pretože musíme dobre naplánovať napojenie na tú D4, čiže tam sa to posunulo asi o ten polrok, ale, samozrejme, ako som povedal, tie intenzity, ktoré stále narastajú, nás tlačia do toho, doslova tlačia, aby sme tú cestu rýchlo budovali, len proces tej prípravy trvá dlhšie, ako si predstavujeme.

    Čo sa týka tých bezpečnostných opatrení, ak máte záujem, tak rád sprostredkujem to, že prídu aj za vami alebo vy prídete na Slovenskú správu ciest, aby ste sa na to konkrétne pozreli, lebo, samozrejme, každý názor je vítaný a ak si budete myslieť, že tam je nejaký nezmysel, tak veľmi rád to prekonzultujem s vami. Čiže už mi len povedzte, či vy prídete na Slovenskú správu ciest a ja vám dám termín kedy, alebo, či oni majú prísť za vami. Dobre, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Budeme pokračovať, máme ešte dve minúty.

    Siedma otázka, položila ju pani poslankyňa Tóthová ministrovi kultúry pánovi Maďarovičovi. Otázka znie: „Malo ministerstvo kultúry vplyv na slávnostné otvorenie SND? Považujete výber pozvaných (neboli pozvaní predsedovia výborov NR SR na otvorenie) za protokolárne zvládnutý a program 1. a 2. dňa za reprezentatívny?“

  • Vážená pani poslankyňa, akt slávnostného otvorenia novej budovy Slovenského národného divadla organizovalo Slovenské národné divadlo a niektoré otázky s ministerstvom kultúry konzultovalo. Ak sa teda pýtate na vplyv ministerstva, bol v polohe odporúčaní, pretože ako minister rešpektujem mieru autonómie a zodpovednosti takých inštitúcií, ako je Slovenské národné divadlo. Protokolárne zabezpečenie slávnostného otvorenia novostavby mala na starosti externá spoločnosť, ktorú si objednalo Slovenské národné divadlo. Ministerstvo kultúry vstúpilo po opakovaných signáloch nespokojnosti s predbežným zoznamom pozvaných do procesu tvorby protokolu v snahe zabezpečiť pozvanie všetkých protokolárne najdôležitejších hostí. Problém pozvaných ľudí spočíval však aj v enormnom dopyte, ktorý výrazne prevyšoval kapacity hľadiska.

    Vzhľadom na to, že išlo o otvorenie budovy Národného divadla, zloženie hostí malo odrážať zastúpenie všetkých dôležitých zložiek našej spoločnosti od politikov, cez umelcov, cirkvi, zástupcov samosprávy, akademickej obce, vedcov, ale aj podnikateľov atď. Domnievam sa, že takáto celonárodná pestrosť v hľadisku zastúpená bola. Pochopiteľne nebolo možné uspokojiť v každej oblasti všetkých záujemcov a pripúšťam, že sa na niektorých dôležitých ľudí aj zabudlo.

    K otázke reprezentatívnosti otváracieho programu. V prvom rade neexistuje žiadna šablóna alebo jednoznačná predstava, ako musí taký program vyzerať.

  • Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Vyhlasujem zároveň 5-minútovú prestávku na prestavenie technického systému a budeme pokračovať v rozprave k tlači č. 273.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobre, tak vedzme, že to bude v poriadku, hej? Dúfajme, že to bude v poriadku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teda pokračovať. Budeme pokračovať, ako som uviedol,

    vládnym návrhom zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím pána spravodajcu Zvonára, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcov. Pán poslanec Zvonár!

    Výborne, tak aj pán minister zaujme svoje miesto, aj pán spravodajca zaujme svoje miesto a pán Novotný bude pokračovať v rozprave.

    Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, poprosím pokoj v rokovacej sále.

    Pán Novotný, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, nezačnem od začiatku, pretože som začal krátko pred 12.00 hod. svoje vystúpenie k zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Aj keď sa trošku obmenila zostava v pléne Národnej rady, veľmi krátko len poviem, čo som stihol do tej dvanástej povedať. Trochu som sa počudoval nad tým, že dnes prerokúvame nový zákon. Nový zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, lebo presne pred rokom takto na jar 2006 sme schválili zákon o verejnom zdravotníctve č. 126/2006 a je veľmi netypické, aby po roku neprišla nejaká novela, nejaké pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, ale aby prišiel úplne nový zákon.

    Pred voľbami sme boli svedkami výraznej kritiky reformných zákonov, ktoré boli prijaté za predchádzajúcej vlády, zo strany SMER – sociálna demokracia, teda som očakával, že prídu nové zákony, ktoré budú meniť celý systém fungovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Tie ale neprišli zatiaľ, avšak nikde som nezachytil nejakú kritiku zákona o verejnom zdravotníctve zo strany politickej strany SMER, za to dnes máme k dispozícii úplne nový zákon. A potom som chvíľu polemizoval o tom, či je ten zákon skutočne nový.

    Dámy a páni, nie je nový, lebo na 95 % je to prepísaný zákon z jari minulého roka, je to prepísaná 126-ka z roku 2006. Sú síce poprehadzované odseky, paragrafy, články, určite sú tam aj niektoré vylepšujúce doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, čo je prirodzené, lebo keď zákon funguje jeden rok, tak v praxi vyvstanú novinky, ktoré treba do tohto zákona zapracovať, ale určite by stačilo, aby sme to urobili novelou tohto zákona.

    A teraz už prechádzam plynulo tam, kde som skončil. O čo teda ide? A teraz si dovolím ako politik postaviť sa k tomuto problému. O čo teda ide, že dnes tu máme nový zákon a nie novelu? Jednak upodozrievam trochu pána ministra zdravotníctva, že túžil doniesť už do parlamentu jeden zdravotnícky zákon, lebo zatiaľ doniesol len jeden zákon a to bol zákaz biologických zbraní, čo výrazným spôsobom nezasiahlo do fungovania zdravotníctva na Slovensku, no tak teraz prichádza jeho prvý zdravotnícky zákon z jeho dielne, takže zrejme už po tých 10 mesiacoch túžil doniesť nejakú zmenu.

    A druhá možnosť, prečo tento zákon máme a asi tam niekde budeme smerovať do čierneho, je samoľúbosť pánov hygienikov z regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorí boli trochu urazení, že predchádzajúca zostava na ministerstve zdravotníctva sa odvážne pustila do trošku skostnateného, trošku represívneho, trošku prekonaného, ako by povedal predchádzajúci minister Zajac, trošku sovietskeho typu hygieny, ktorý na Slovensku fungoval.

    A teraz budem citovať z dôvodovej správy tohto zákona: „Prvýkrát sa v zákone 125/2006,“ teda v tom, čo platí, čo sme schválili na jar minulého roku, „premietli najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva.“ Áno, bol to moderný zákon. Je to moderný zákon, stále platí. Miesto represie sa kládol dôraz na prevenciu, na ochranu zdravia, na zvýšenie osobnej zodpovednosti jednotlivca za verejné zdravie.

    Pán minister, naozaj som si dal tú námahu a porovnal som obe právne normy – aj 126-ku, aj tento nový zákon, ktorý ste priniesli a naozaj som to niekoľkokrát čítal, veľa rozdielov som tam nenašiel. No určite nie toľko, aby platila veta z dôvodovej správy: „Nahradenie zákona 126/2006 novou právnou úpravou bezprostredne súvisí s rozsahom potrebných zmien, ako aj so zmenou štruktúry zákona.“ Tak s tým to určite nesúvisí. Tak som to znovu a znovu čítal a rozmýšľal. Súvisí to so samoľúbosťou hygienikov, s túžbou ministra, s jedným aj s druhým? A potom som predsa len našiel rozdiel. Rozdiel malý, skoro nepatrný, ale obsahovo nesmierne podstatný. Viete, kde je rozdiel? § 5 ods. 2 píše: „Úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky.“ V pôvodnom znení je napísané „riaditeľ“.

    § 6 ods. 2 hovorí: „Regionálny úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik.“ Dnes v platnom znení je slovo „riaditeľ“. To je rozdiel a veľmi podstatný. To je srdce tohto zákona, preto je tu nový zákon, aby sa to nejako tak akože zakamuflovalo.

    O čo ide? Kto je to hygienik? Pre tých, ktorí sa nepohybujú v systéme verejného zdravotníctva, hygienik je niekto, kto vyštudoval na Univerzite Karlovej v Prahe na Lekárskej fakulte študijný smer Hygiena, ktorého výučba, príprava končila krátko po revolúcii začiatkom 90. rokov. Alebo je to niekto, kto skončil Lekársku fakultu, humánnu medicínu a urobil si atestáciu z hygieny na Slovenskej, zdravotníckej univerzite. Týchto odborníkov je pramálo a stále je menej týchto hygienikov, pretože humánni lekári úprimne nemajú záujem robiť atestácie z hygieny. Máloktorý humánny lekár chce byť hygienik. Humánny lekár chce byť internista, chce byť chirurg, chce byť politik, chce byť niečo, chce byť stomatológ, chce byť pediater, ale nechce byť hygienik. Humánnych lekárov neláka táto prax – porovnávať kvalitu ovzdušia a kvalitu vody. Hygienikov teda ubúda na Slovensku.

    Na Slovensku sme však tento problém už pred časom vyriešili v súlade s európskymi predstavami o verejnom zdravotníctve o public health. Mali by ich nahradiť verejní zdravotníci, absolventi Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Mladí ľudia, ktorí po skončení štúdia gymnázia, študujú na Trnavskej univerzite najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Predchádzajúci, teda dnes platný zákon povedal, možno sa to nepodarilo 100-percentne, lebo sme to neupravili v zákone o poskytovateľoch, presne viem, ktorý je to paragraf, kde sa na to pozabudlo, ale tento dnes platný zákon o verejnom zdravotníctve povedal, hygienik rovná sa verejný zdravotník. Ten, kto skončí Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity Katedru verejného zdravotníctva, je rovnocenný hygienikovi a môže vykonávať prácu na regionálnom úrade verejného zdravotníctva a môže byť aj jeho riaditeľom. Urobili sme to preto, aby sa nám nestalo, že celý systém verejného zdravotníctva sa pre tento generačný problém zrúti.

    Lenže páni hygienici si v tomto zákone znovu presadili numerus klausus, oni a len oni, keďže noví nepribudnú a verejných zdravotníkov vyautujú, môžu šéfovať regionálnym úradom verejného zdravotníctva ako regionálni hygienici, no a, samozrejme, úradu verejného zdravotníctva ako hlavný hygienik. Takže na zhruba 20 rokov majú definitívu. Tých 37 kusov hygienikov, presne toľko ich je, 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva a jeden ústredný úrad verejného zdravotníctva, teda týchto 37 hygienikov môžu vymeniť len iní hygienici a tých z roka na rok ubúda, odchádzajú do dôchodku a noví nepribúdajú. Takže, kým máme aspoň 37 funkčných hygienikov na Slovensku v produktívnom veku, máme po problémoch a potom budú nadsluhovať do hlbokého dôchodku. Ale hovorím po 20 rokoch, tak som to zhruba vypočítal, od toho roku 1990 možno po 25 predsa odídu do dôchodku aj poslední absolventi slávnej Karlovej univerzity a potom možno prestaneme diskriminovať verejných zdravotníkov. Obdivuhodný príklad podpory starých kádrov – hygienikov starej represívnej a znovu použijem, Zajac by povedal výraz, sovietskej školy a diskriminácia absolventov moderného verejného zdravotníctva orientovaného na to, čo popisuje aj dôvodová správa – na ochranu, podporu a prevenciu zdravia.

    Pán minister, úprimná rada. Nemožno budovať moderné public health, verejné zdravotníctvo so starými kádrami. Poslanecký klub SKDÚ-DS z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu nepotrebnosti nového zákona o verejnom zdravotníctve, po jednom roku od schválenia dnes platného, predkladanú právnu normu nepodporí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Halecký. A pardon, sú tam ... Pán Zelník, to je faktická poznámka? Faktická poznámka. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán kolega, ja som teda čakal, že povieš návrh nejakých zlých paragrafových znení a teda povieš riešenia, ale tvoje vystúpenie bolo veľmi rozsiahle a ja stále neviem, o čom si chcel hovoriť. Lebo si nepovedal jednu konkrétnu pripomienku, nedal jeden pozmeňujúci návrh o tom, že tie alebo iné pasáže v tejto novele zákona sú zlé a treba ich prerobiť, alebo, že niečo je dobré. Je mi to ľúto. Myslím si, že ako zdravotníci v profesii, ktorí sa venujeme organizácii zdravotníctva, by sme zrejme asi takto nemali pristupovať k týmto zákonom. A ten zákon je jedným, ktorý komplexne poníma verejné zdravotníctvo.

    Verejné zdravotníctvo ako pojem predsa je známy aj v európskych krajinách a mal by mať svoju váhu, pretože má dôležité postavenie v našej spoločnosti a myslím si, že ako zdravotníci by sme sa mali skôr venovať tej odbornej problematike, ale nie takémuto politikárčeniu a politickým výstupom.

    Ďakujem, len toľko.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, sme v prvom čítaní. V prvom čítaní sa vyjadrujeme k filozofii zákona a nedávame konkrétne pozmeňujúce návrhy. V druhom čítaní konkrétne pozmeňujúce návrhy určite podám. Takže moje vystúpenie smerovalo k filozofii, potrebnosti tohto zákona presne tak, ako to popisuje rokovací poriadok vo vzťahu k rozprave v prvom čítaní.

    A čo sa týka messageu, ktorý som chcel povedať, keď nebol celkom zrozumiteľný, možno bol spôsobený aj tým, že bola rozprava prerušená, že si možno trošku meškal. K môjmu vystúpeniu v poobedňajšej časti som chcel povedať asi toľko, tak to zopakujem, že túto právnu normu momentálne nepotrebujeme, pretože máme platný zákon, ktorý túto problematiku dostatočne upravuje. Je možné, že za rok sa vyskytli určité technické problémy alebo určité novinky vo verejnom zdravotníctve, ktoré by sme doňho chceli implantovať, ale to môžeme urobiť novelou, na to nepotrebujeme predložiť nový zákon. To bol prvý message.

    A ten druhý message, ktorý som chcel povedať, znel tak, že predloženie úplne nového zákona buď súvisí s tým, že pán minister veľmi túži predložiť nejaký komplexný zdravotnícky zákon, keďže tie, ktoré zatiaľ pripravil, uviazli na Legislatívnej rade vlády pre zjavnú neústavnosť, alebo to súvisí so samoľúbosťou hygienikov, ktorí nevedeli prežiť skutočnosť, že sa už nevolajú hlavní hygienici a regionálni hygienici a sú len riaditeľmi svojich úradov a že majú zdatnú mladú ambicióznu konkurenciu, ktorá prichádza z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Toto sú tie dve podstaty, dva odkazy, ktoré som chcel vo svojom vystúpení povedať. V druhom čítaní, samozrejme, vystúpim aj s konkrétnymi paragrafovými návrhmi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Halecký ako posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skúsim trošku pozitívnejšie o tomto zákone o ochrane a o rozvoji verejného zdravotníctva z toho dôvodu, že si myslím, že úsek verejného zdravotníctva je veľmi dôležitý a myslím si, že s rastom a rozvojom spoločnosti jeho význam bude rásť a takisto aj inštitucionálny charakter inštitúcií na Slovensku. Ich náplň a ich rozvoj sú dôležité preto, aby životné prostredie, stravovanie, ale takisto aj rozvoj preventívnej medicíny bol v súlade s požiadavkami, ktoré nastanú bezpečne v nasledujúcom období.

    Neviem posúdiť, nakoľko je odlišný tento zákon od predchádzajúceho, ale čo sa týka štruktúry, čo sa týka obsahu, kompozície jednotlivých viet, myslím si, že je dobrý, až príliš dobrý, perfektný. Nie je ani veľmi rozsiahly, ani veľmi stručný a vystihuje podľa môjho naštudovania celú podstatu problematiky, ktorú by verejné zdravotníctvo malo obsahovať a riešiť.

    O tom, že verejné zdravotníctvo a pracovníci verejného zdravotníctva sú potrební ľudia a sú ľudia, bez ktorých sa nezaobídeme, svedčí snáď len to, pokiaľ poviem niekoľko takých prípadov alebo nahraných situácií. Spomeniem situáciu, ktorá možno je teoretická, ale bola aj praktická zrejme v posledných mesiacoch. Predstavme si hotelové alebo iné zariadenie o počte 400 ľudí, kde nastane hnačkové ochorenie s výskytom okolo 200 ľudí a kde treba zasiahnuť a rozhodnúť, či dané zariadenie, ktoré má mesačný zisk 4 mil., zatvoríme na pol mesiaca alebo ho necháme v prevádzke. Čo je dôležité? Pri negatívnych nálezoch z rektálnych výterov, negatívnych nálezoch rozhodneme, aký je liečebný postup a druhá vec je, pokiaľ sa to hnačkové ochorenie, ktoré bolo predbežne diagnostikované ako vírusové, rozširuje aj v ďalších zariadeniach v domácich podmienkach, kde odchádzajú pacienti, tam zrejme sa asi v globále nebude zaoberať tým ani žiaden špecialista, ani žiadny praktický lekár, ale musí zasiahnuť odborník, ktorý je v epidemiológii znalý a ktorý vie posúdiť, podľa možností zistiť zdroj infekcie, cestu prenosu a hlavne urobiť správne rozhodnutia v niektorých organizačných otázkach a zásahoch, ktoré majú nielen zdravotný, ale aj ekonomický charakter.

    Druhá situácia. Predstavme si situáciu, že premiér Fico ohlásil, že na Slovensko dôjdu deti s AIDS z Lýbie o neurčitom počte a nevedeli sme, v ktorom zariadení alebo v ktorej lokalite na Slovensku budú. Vieme, aký rozruch vyvolá čo len jeden alebo dva prípady v okrese, pokiaľ sa dostane na verejnosť, že je niekto, kto má AIDS. Teraz, keď si predstavíme situáciu, ktorú by sme mali teoreticky, ale v našom prípade aj prakticky riešiť, zistíme, že sú to veci, ktorých by sa nedotkol takisto žiaden praktický lekár, ani špecialista mimo tých terapeutických vecí, ale z hľadiska ochrany zdravia a podpory zdravia zrejme by sme sa spoliehali na epidemiológov a hygienikov.

    Spomeniem aj situáciu, ktorá je teoretická. Je možná. Máme na území atómové reaktory. Pokiaľ by došlo k niečomu podobnému ako vo svete môže dôjsť pri týchto situáciách, tam tiež odborníci tohto charakteru sú nezastupiteľní z tohto dôvodu, že musia zistiť určité merania, vyhlásiť určité ochranné pásma, určité hromadné sťahovania a podobné veci, ktoré musia robiť ľudia, ktorí sú kvalifikovaní v tejto veci a ktorí sú certifikovaní.

    Takže ochrana a rozvoj verejného zdravia je vec, ktorá rozvojom spoločnosti, aj terajšej ponovembrovej, bude nadobúdať stále vyšší charakter aj vzhľadom na to, že popri vyššej materiálnej, fiskálnej úrovni jednotlivých rodín a jednotlivcov budeme dbať hlavne na kvalitu života a na to, aby sme čím dlhšie žili a čím kvalitnejšie žili. To znamená, že sa dostaneme k tomu, kto bude robiť rozsiahlejšie preventívne zásahy v spoločnosti jednak, čo sa týka štúdií a jednak, čo sa týka aj konkrétnych krokov v preventívnej medecíne, ktorú síce teoreticky a možnože aj prakticky uznávame, ale zásadnejšie kroky môžu urobiť iba verejní zdravotníci, zdravotníci, ktorí sa na to špecializujú, a tam tak, ako aj hovoril môj predrečník, nebude stačiť zrejme kvalifikácia verejného zdravotníctva na určitej vysokej škole, ale musí to byť humanitný lekár, lekár, ktorý pracuje s ľudským telom a má na to všeobecne uznávanú kvalifikáciu a opodstatnenosť.

    Takže, aby som sa vrátil k meritu veci, chcem povedať, že tento zákon sa zaoberá dokonca aj otázkami, ktoré sú raritné, ale možné, ako je bioterorizmus. To slovo ma trošku zaujalo a spomeniem ho aj v tejto situácii, že aj také veci sa vo svete už stávajú a sú možné. A zrejme musíme mať komplex inštitúcií a ľudí, ktorí sa tým teoreticky, ale aj organizačne zaoberajú. Lebo pokiaľ by vypukla nejaká vírusová intervencia, dajme tomu, z niektorých ázijských krajín u nás, tak potom by sme videli, čo to znamená odbornosť a ľudia, ktorí tomu rozumejú, ktorí sa neboja a ktorí vedia vyhlásiť určité terapeutické a organizačné zásahy.

    Chcem pripomenúť, že v tomto zákone sú všetky, myslím si, podstatné body, ktoré má vykonávať verejné zdravotníctvo, či už v ochrane alebo v rozvoji verejného zdravia, sú tam aj presne popísané postupy pri stravovacích zariadeniach, v zariadeniach hromadného odpočinku a rekreácie. Sú tam popísané aj zložitejšie postupy pri zisťovaní ionizačného žiarenia, pri odbere biologických a ďalších odberov, ktoré sú potrebné na to, aby sme analyzovali a prijímali účinné rozhodnutia v systéme verejného zdravotníctva. Takže v tomto smere povedať, čo by mal obsahovať tento zákon viacej, je dosť ťažké, ale myslím si, že obsahuje všetky náležitosti, ktoré s týmto súvisia.

    Zaujali ma však otázky, o ktorých chcem tu hovoriť a na ktoré by som chcel, aby bolo aj zodpovedané. To sú otázky personálneho zabezpečenia úseku verejného zdravotníctva. Lebo tam už bolo povedané, že je to oblasť slabšia a to z toho dôvodu, že nepoznáme inštitúciu, ktorá by vychovávala verejných zdravotníkov – humánnych lekárov. Posledná lekárska fakulta, ktorá týchto lekárov vychovala v Prahe, zanikla a vieme, že cez atestácie je možné získať príslušnú kvalifikáciu na Slovenskej zdravotníckej univerzite, ale žiaden z humánnych lekárov, doteraz o tom neviem, aby sa prihlásil a túto atestáciu si urobil. V preventívnych humánnych zásahoch tam musí byť lekár, nestačí verejný zdravotník mimo medicínskeho charakteru.

    V tomto smere je dosť zaujímavé, ako už bolo popísané, aký bude časový vývoj postupu. Neverím, že by to bolo tak realizované, ako v predchádzajúcom vystúpení popísal pán poslanec Novotný, že tí doživotní alebo dvadsaťpäťroční perspektívni riaditelia, keďže majú kvalifikáciu z humánnej hygieny, budú na týchto postoch. Myslím si, že na riadiacich postoch ich plne nahradia verejní zdravotníci z Trnavskej univerzity. Kde ich nenahradia, a tam je aj moja otázka, aký bude vývoj na úseku tzv. preventívnej medicíny v regionálnych ústavoch verejného zdravotníctva, lebo fungujú tam, fungovali a predpokladám, že budú fungovať a rozvíjať sa aj ambulancie preventívnej medicíny.

    Takže tam musí byť lekár a chcel by som zdôrazniť, že tieto ambulancie majú perspektívu, i keď, myslím si, že aj v tomto doterajšom období boli možno využívané v menšom rozsahu, ale v budúcnosti budú mať veľký význam a to z toho dôvodu, že sú schopné vyšetriť základné rizikové faktory najpočetnejších hromadných civilizačných chorôb, predovšetkým srdcovocievnych chorôb, vyšetrovať hladinu glykémie, cukru v krvi, cholesterolu, tukových látok a iných rizikových faktorov, ktoré tých 50 % úmrtí a ochorení zabezpečujú v tej kardiologickej praxi. Tieto ambulancie sú schopné robiť aj ďalšie preventívne vyšetrenia, či už v boji proti obezite, o ktorej veľa hovoríme, ale nevieme ako postupovať, aby sme ju znížili a tá sa nám rozvíja, rastie, dokonca pribudol aj tzv. metabolický syndróm, teda už samostatná chorobná jednotka, ktorej spoločným menovateľom je tučnota a čitateľom hore sú všetky tie závažné a rizikové choroby od rakoviny cez srdcovocievne choroby, dnu a podobne.

    Myslím, že tie ambulancie v hromadnom meradle sú schopné zasiahnuť aj do boja proti týmto chorobám. Pretože je známa skutočnosť, že na naše terapeutické ambulancie sa dostávajú ľudia až vtedy, keď musia, čiže, keď majú symptómy, keď majú príznaky a vtedy je to vlastne už 10 rokov po. To znamená, pred desiatimi rokmi tento človek, tento pacient mal niečo urobiť, čo neurobil. Hlavne v chorobných alebo v skupinách obyvateľstva, ktoré sú rizikové, ktoré majú genetické predispozície na dané choroby, je možné, aby aj organizačnými opatreniami, ktoré z minulosti sme, žiaľbohu, do terajšej doby nepreniesli, urobiť také zásahy v jednotlivých skupinách obyvateľstva, aby sme skutočne chorobnosť na tieto najzávažnejšie spoločenské a civilizačné choroby znížili. Pretože, keď na tieto choroby nepôjdeme v celku, nepôjdeme v globále, len budeme čakať, ktorý človek príde s infarktom alebo s porážkou a potom mu budeme venovať desaťtisícové kúry, aby sme ho zachránili ďalších päť rokov, tak myslím si, že aj dĺžka nášho veku, nášho obyvateľstva, ale aj celkový zdravotný stav, ale aj ekonomická výkonnosť bude stagnovať. A tam je miesto verejného zdravotníctva a tam je miesto aj tých, ktorí by mohli v tomto smere dotiahnuť tú preventívnu medicínu do konkrétnej, nie individuálnej, ale spoločensky prijateľnejšej kolektívnej praxe. Preto predpokladám, že aj tomu sa bude verejné zdravotníctvo venovať.

    Chýbajú mi tam, aj v našej medicínskej a inej praxi určité štúdie, ktoré by zisťovali už nie, ako je to u chorých, u tých, čo prekonali infarkt, či dostanú druhý a za koľko rokov, u tých, čo majú porážku, či dostanú druhú porážku a ako dlho budú žiť, ale zaujímalo by ma hlavne, a to verejné zdravotníctvo môže robiť, teda zistiť rizikové prierezové skupiny, ktoré to sú, verejne ich manifestovať a prijať určité organizačné opatrenia, či už z rezortu ministerstva zdravotníctva alebo vyšších územných celkov tak, aby sme mohli povedať, že v preventívnej medicíne niečo konkrétne robíme. Lebo písať články do novín, teoretizovať a robiť prednášky v drahších hoteloch alebo v zahraničí na úkor farmaceutických firiem, nie je pre obyvateľstvo v širšom dosahu nejako veľmi priekazné a dôležité.

    Takže, chcel by som len zdôrazniť, že je to zákon, ktorý možno nevzbudil nejakú veľkú pozornosť vo verejnom zdravotníctve, ale je dôležitý. A spomenul som si ešte na otázky, ktoré som sa chcel opýtať. Či budú stanovené funkcie regionálny hygienik? To znamená, na okresoch alebo obvodoch. Aká bude potrebná tam kvalifikácia? Či to bude lekár – hygienik alebo s medicínskou erudíciou, alebo to budú verejní zdravotníci so spoločensko-hygienickou kvalifikáciou. Ako je to? Myslím, že by bolo dobré zodpovedať aj v tej krížovej predchádzajúcej otázke: hlavný hygienik, riaditeľ, riaditeľ, regionálny hygienik a podobne.

    Chcem ešte podotknúť, že je trošku predsa len rozdiel medzi predchádzajúcou a terajšou vládou a to v tom, že predchádzajúca vláda sa minimálne vyhrážala, že zruší podstatnú časť regionálnych útvarov verejného ústavu verejného zdravotníctva. Podarilo sa jej zrušiť významné, a povedal by som, dôležité laboratóriá, takže niektoré pracoviská bez tej analytickej činnosti a bez analýzy biochemických alebo fyzikálnych faktorov sú značne oklieštené a predpokladám, že je to chyba.

    Chcem sa opýtať aj predkladateľov, či je možné a myslím si, že bolo by to možné a bolo by to aj prospešné pre verejné financie, ale aj pre samotnú podstatu a existenciu útvarov verejného zdravotníctva, rozvíjať aj určitú formu podnikateľských aktivít v príspevkových organizáciách, ako sú regionálne ústavy verejného zdravotníctva, pretože disponujú ľuďmi, ktorí vedia urobiť analýzu, či už fyzikálnych, chemických, ale aj biologických prvkov v našom prostredí možnože najkvalitnejšie. Dokonca vydávajú certifikáty a kontrolujú ich dodržiavanie a recertifikáciu. Takže, čo bráni tomu, aby robili tieto analýzy a poberali financie do svojho alebo do štátneho rozpočtu za analýzy pre rôzne firmy, „eseročky“, individuálnych záujemcov, pretože, myslím si, že sú to dobre platené analýzy a je to aj zdrojom dodatkového financovania týchto zdravotníckych zariadení.

    Hovoríme, že postupne bude zostup toho neštátneho faktora pri financovaní zdravotníckych inštitúcií, to znamená, že nielen vyberať peniaze od pacientov, ale skúšať peniaze vyberať niekde inde, kde možno je väčší priestor, a to sú firmy, „eseročky“ a tak ďalej, ktoré nieže povinne budú tam prispievať, ale budú ochotné si dať túto analýzu urobiť nie v súkromnej, ale inej firme, dajme tomu štátnej firme, ktorá má dobré prístrojové vybavenie, má certifikačnú kvalifikáciu a je schopná zabezpečiť relevantné výsledky, ktoré sú aj štátnou kontrolnou inštitúciou dobre hodnotené.

    V oblasti štátneho zdravotného dozoru doteraz hygienická služba alebo verejné zdravotníctvo a v alternatíve vykazovalo vždy významnú, uznávanú a dôležitú funkciu. Chcem sa len opýtať, vyskytujú sa aj niektoré momenty, ktoré boli aj mne signalizované, že sú možné určité postupy, ako by som to nazval, revanšu alebo odplaty pre firmy, jednotlivcov aj zo strany týchto inštitúcií. Nehovorí sa mi to ľahko, pretože je to vec, ktorá nie je potvrdená, ale signalizovalo sa mi aj teraz, že pokiaľ nevychádzate dobre s riaditeľom regionálneho úradu verejného zdravotníctva a ste podnikateľ na úseku, čo ja viem, mäsiarstva alebo potravinárstva, nebudete mať jednoduchý život. Chcem sa opýtať, aké sú ochranné momenty, opatrenia, aby takáto, možnože teoretická, možnože aj praktická možnosť nebola živená alebo dokonca v praxi aj uskutočňovaná.

    Takže verím, že význam verejného zdravotníctva záverom bude rásť a že takisto aj jeho personálne zabezpečenie, ale aj ochrana z našej strany, zo strany poslancov bude na takej úrovni, aby hygienici mohli byť ľudia, ktorí nebudú najnižšie honorovaní, ktorí budú mať vysokú spoločenskú zodpovednosť a ešte ich nebudú uznávať tí, pre ktorých služby robia, ale dokonca aj zákonodarci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel pánovi predsedovi Haleckému poďakovať za jeho vystúpenie, lebo myslím, že veľmi komplexne popísal to, čo verejné zdravotníctvo dnes predstavuje a čo chce predstavovať, čo je jeho ambícia v spoločnosti. Trošku si dovolím zapolemizovať s tým, či regionálne úrady verejného zdravotníctva majú, alebo nemajú mať laboratóriá, či všetky majú mať a či to číslo 36 je dobré, alebo nie je dobré.

    Čakal som, že ak budeme novelizovať tento zákon, budeme hovoriť práve o tom, koľko vlastne tých regionálnych úradov zdravotníctva a ako vybavených potrebujeme. No regionálny úrad verejného zdravotníctva má robiť prevenciu alebo robiť rozbory. To, aby štát zakladal nové laboratóriá, je pre mňa, by som povedal, dosť nelogické v čase, keď máme nad kapacitu laboratórií, čo vám potvrdia všetky zdravotné poisťovne v jednotlivých regiónoch.

    Súhlasím s tebou, pán predseda, keď si povedal, že ten zákon je dobrý, komplexný, dobre štruktúrovaný. No, on naozaj je, lebo sme ho písali my, písal ho pán štátny tajomník Otinger, len sú poprehadzované paragrafy, odseky a články. Ale ináč je to ten istý zákon, ktorý sme schválili na jar minulého roku 2006. Odporúčam ti, aby si si 126/2006 pozrel.

    A snáď ešte jedna poznámka. V programovom vyhlásení vlády je ako globálny cieľ uvedená ochrana verejného zdravia. Ja sa s týmto globálnym cieľom z programového vyhlásenia vlády stotožňujem, len musím povedať, že mnohé konkrétne kroky, ktoré zatiaľ táto vláda robí, vedú skôr opačným smerom.

    A ďalšia poznámka, už posledná, lebo čas mi pomaly vyprší, je problém tých hygienikov. Stotožňujem sa s tebou, že by bolo ideálne, keby humánni lekári boli naďalej verejnými zdravotníkmi, hygienikmi. Bolo by to ideálne, len ako to urobiť pre nich zaujímavým, pretože oni tak, ako si to popísal ty, to študovať nechcú. Rovnaký problém máme aj s tým, že nám chýbajú intenzivisti, chýbajú nám praktickí lekári. To sú problémy ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pánovi predsedovi Novotnému za pripomienku. Skutočne aj ja, tak ako aj ty, prvé, čo som si pozrel, či sa znižuje počet regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Prišiel som k záveru, že nie.

    Čo sa týka laboratórií, som toho istého názoru, čo aj ty, že je otázka, či bolo dobré ich zrušiť, či ich znovu zriaďovať, ale laboratóriá na komplexnú biochemickú, chemicko-biologickú analýzu boli veľmi dobré a myslím si, že aj z môjho pohľadu, ako som spomínal, ako podnikateľský subjekt a právne legislatívne by sa to dalo nejako už stabilizovať a ustanoviť, by boli možnože aj sčasti samofinancovateľné, čo je zmyslom všetkých štátnych a mimoštátnych inštitúcií, aby sa snažili zarábať si na seba, lebo je to najlepšia motivácia ich ďalšieho rozvoja. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja iba niekoľko veľmi krátkych poznámok na tú politickú rétoriku, ktorá tu odznela z úst pána poslanca Novotného. Žiaľ, skutočne som nepochopil, čo vlastne chcel povedať, keďže obhajuje zákon 126/2006. K tomu mám len toľko, že skôr, ako takýto zákon vznikol, mal 92 pozmeňujúcich návrhov a pripomienok počas prerokovania v parlamente. Takže jeho kvalita skutočne musela byť vynikajúca.

    Druhá poznámka je, že toto všetko, pán poslanec, je 54 strán pripomienok o tom, aký je ten zákon kvalitný a ako sa dá vykonať. A na záver iba jedno, ohľadom sovietskeho modelu tu je porovnanie cieľov Svetovej zdravotníckej organizácie, Organizácie CDC z Atlanty a verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podľa nového zákona, takže neviem, keď tam nebudú tie moje rukou písané poznámky, tak ti to venujem, pán poslanec, s tým, že by si, aby si sa presvedčil, že to, čo je pripravené, je v podstate plne v zhode s takými uznávanými organizáciami, ako je Svetová zdravotnícka a CDC.

    Čo sa týka potreby nového zákona, to som už povedal, keďže je svojím spôsobom čiastočne nevykonateľný a neopraviteľný ten, ktorý máme dnes na stole. Čo sa týka mojej ambície predložiť nejaký zákon, chcem len pripomenúť a myslím si, že si dobre pamätám, aj keď som nebol poslancom, ani som nesedel v parlamente, môj predchodca pripravoval zákony dva roky. Nastúpil, tuším, v 2002 a schvaľované boli v 2004, ak sa dobre pamätám. Pán poslanec, preto deväť alebo desať mesiacov môjho pôsobenia, že som nepredložil zákon, nebojte sa, dostanete. Ja to skôr vidím asi tak, že vy sa bojíte. Bojíte sa, že tie zákony prídu. A oni prídu. Ja vám garantujem, že tie zákony prídu a uvidíte, že ľudia ich budú hodnotiť asi lepšie ako tie, ktoré boli doteraz prijaté.

    Inak ďakujem za podnetné návrhy. Určite budeme mať možnosť či už vo výbore alebo v druhom čítaní sa so všetkými vami navrhnutými „pozmeňovákmi“ oboznámiť a, samozrejme, všetko, čo bude zmysluplné a bude zapadať do koncepcie tohto zákona, určite sa s tým vyrovnáme. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete hovoriť? Nech sa páči.

  • Ja by som chcel povedať, že mi je ľúto, že celá diskusia k tomuto zákonu sa zvrhla na politickú diskusiu. Pán poslanec Novotný povedal, že pán minister túži niečo predložiť, nejaký zákon a podobne. Pán Novotný, vy sa túžite prezentovať, aj keď nemáte čo povedať, stále diskutujete. Ja už pomaly nepoznám nejakú problematiku zo zdravotníctva, ktorú vy by ste nevedeli lepšie ako všetci, ktorí v tej problematike pracujú. Ja som docentom na Trnavskej univerzite vo vedeckej rade, ale vôbec také úvahy, ako vy ste mali ohľadne Trnavskej univerzity, mi v živote nenapadli. Ja nechcem vyhrocovať túto situáciu ďalej, ja vám chcem vzdať obdiv, obdiv, keď ste niekoľkokrát povedali, že ste niekoľkokrát pozorne a podrobne čítali ten zákon. Ten zákon s prílohami má 700 strán. Ja som bol rád, keď som ho raz skutočne mohol prečítať. Skutočne vám vyslovujem obdiv, keď vy ste ho podrobne niekoľkokrát čítali.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 259. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 260

    Teraz prosím ministra financií Slovenskej republiky pána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vláda schválila dňa 11. apríla 2007 svojím uznesením č. 331.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007. Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým úprava príslušných ustanovení na základe praktických skúseností z aplikácie zákona, zavedenie dôkaznej povinnosti na strane príjemcu dotácie zo štátneho rozpočtu vo vzťahu ku kontrolným orgánom, posilnenie represívnej funkcie správ finančnej kontroly vo vzťahu k sankcionovaniu za porušenie povinnosti zo zákona a ďalšie regulujúce ustanovenia týkajúce sa pravidiel nakladania s verejnými prostriedkami, napríklad rozširuje sa výnimka z povinností koncoročného vysporiadania preddavkov pri využívaní nájmu, vytvára sa priestor na prijímanie úverov verejnými vysokými školami, ak zákon o vysokých školách upraví podmienky prijímania úverov.

    Návrh zákona zároveň zabezpečuje aplikáciu finančných mechanizmov viažucich sa na novú legislatívu Európskej únie. V nadväznosti na oprávnenosť výdavkov Európskej únie sa navrhuje pri realizácii projektov v rámci spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie neobmedzovať poskytovanie preddavkov vzhľadom k povinnosti vrátenia prostriedkov v prípade vyžiadania Európskymi spoločenstvami a upravuje sa aj ukladanie účelovo určených prostriedkov Európskej únie a ďalších prostriedkov zo zahraničia, pri ktorých došlo k porušeniu finančnej disciplíny v plnej výške porušenia v nadväznosti na nové programové obdobie 2007 až 2013.

    Návrh zákona obsahuje aj ďalšie legislatívnotechnické upresnenia, ktoré sú menšieho významu. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu pri prijatí predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ďakujem.

  • Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Burianovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 259, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. o doručení návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil predmetný návrh. Podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil.

    Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 258. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 259.

    Opäť prosím ministra financií pána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z., ktorý vláda schválila dňa 11. apríla 2007 uznesením č. 330.

    Dovoľte mi oboznámiť vás so základným cieľom a predmetom navrhovaných zmien a doplnkov v zákone. Ide najmä o tieto okruhy úprav. Vytvoriť legislatívny rámec na zavedenie programového rozpočtovania aj v rozpočtových subjektoch územnej samosprávy. Zmeny a doplnky sa týkajú ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé etapy rozpočtového procesu od zostavovania rozpočtu v programovej štruktúre cez jeho realizáciu, monitorovanie až po vyhodnotenie programu. Zostavovanie rozpočtov v programovej štruktúre sa v podmienkach územnej samosprávy prvýkrát uplatní pri zostavovaní rozpočtov a obcí a rozpočtov vyšších územných celkov na roky 2009 až 2011.

    Ďalším z okruhov alebo jednou z tých hlavných tém je rozšíriť možnosti prijímania návratných zdrojov financovania, čiže úverov, ak sú určené na predfinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Tieto záväzky sa nebudú započítavať do celkovej sumy dlhu obce alebo dlhu vyššieho územného celku vo vzťahu k limitom pre prijímanie návratných zdrojov financovania ustanovených v zákone. Ide však len o krátkodobé úvery, ktoré obce a vyššie územné celky splatia po prijatí nenávratného finančného príspevku z Európskej únie.

    Uvedená úprava má vytvoriť podmienky pre lepšie možnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na financovanie týchto projektov v územnej samospráve. Ďalej sa snažíme jednoznačne vymedziť ustanovenie o regulácii PPP projektov vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní. Táto regulácia sa vzťahuje len na zákazky, ktoré sa obstarávajú formou koncesie. Ďalšie zmeny, ten návrh obsahuje aj množstvo ďalších zmien, ktoré majú však najmä legislatívnotechnický charakter.

    Dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu pri prijatí predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi Tiborovi Mikušovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z., tlač 258, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, vo všeobecnosti možnosť realizovania väčších investícií.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám.

    Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 276. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch – rozhodnutie č. 269.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predkladá v súvislosti s plánom rušiť krajské úrady.

    Vládny návrh tohto zákona rieši presun pôsobností na úseku správy majetku štátu v oblasti uplatnenia reštitučných nárokov podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a v oblasti evidencie spoločenstiev bytov a nebytových priestorov.

    Navrhuje sa, aby kompetencie v dotknutých oblastiach prešli z doterajších krajských úradov na obvodné úrady v sídle kraja.

    Návrh zákona okrem prechodu pôsobností na nový subjekt reaguje aj na akútne problémy aplikačnej praxe, hlavne v oblasti dočasnej správy majetku štátu, hospodárenia s pohľadávkami štátu, neupotrebiteľného majetku štátu a spracovania osobných údajov.

    Odporúčam súhlasiť s predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi Burianovi Jozefovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 276, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady prisúdil uvedený návrh podľa § 78 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku.

    Vážený pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 282 a návrh na pridelenie do výborov máte v rozhodnutí predsedu č. 281.

    Teraz poprosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky v záujme reorganizácie verejnej správy dňa 28. februára 2007 prerokovala analýzu vývoja a súčasného stavu verejnej správy a uznesením č. 165/2007 schválila zrušenie krajských úradov k 30. septembru 2007. Týmto uznesením vláda zároveň uložila príslušným ministrom premietnuť dôsledky zrušenia krajských úradov do všetkých zákonov, v ktorých bola ustanovená pôsobnosť krajských úradov.

    Jedným z takýchto zákonov, v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ktorého sa zrušenie krajských úradov dotýka, je aj zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

    Návrhom zákona, ktorý vám predkladám, ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby kompetencie, ktoré v zmysle uvedeného zákona vykonávali krajské úrady, prešli na obvodné úrady v sídle kraja a v druhom stupni na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

    Takto navrhnutý prechod kompetencií v plnom rozsahu zabezpečí výkon všetkých činností z oblasti hospodárskej mobilizácie, pričom nezaťaží činnosť obvodných úradov v sídle kraja a ani neskomplikuje spoluprácu obvodných úradov s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako s ústredným orgánom štátnej správy pre hospodársku mobilizáciu.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Branislavovi Bačíkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu a vplyvu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu nie je upravená, je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v článku 70 Európskej dohody o pridružení a v článku 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak, ako uviedol minister hospodárstva, predmetný návrh zákona o hospodárskej mobilizácii, tento návrh zákona reaguje na stav, ktorý vznikne po zániku krajských úradov v zmysle návrhu zákona o zrušení krajských úradov, z ktorého súčasne vyplýva, že pôsobnosť prechádza na obvodné úrady v sídle kraja, ktoré budú vykonávať tieto kompetencie na úseku hospodárskej mobilizácie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Vážený pán predsedajúci, toľko ako spravodajca k spravodajskej informácii. Poprosím, otvorte rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto.

    Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť podania prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť o súhlas, pán Jureňa je o niekoľko minút tu, už sa blíži sem, aby sme nestratili ten čas, by som poprosil, že tie tri zákony, štyri zákony, ktoré má predniesť pán Jureňa, návrhy zákonov, že by predišiel pán minister Janušek. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Pani Sárközy, vy nesúhlasíte? A keď dám hlasovať o tom, tak sme nie uznášaniaschopní, takže ja vás poprosím, aby ste súhlasili, pretože budem tak musieť sám rozhodnúť. No budem tak musieť sám rozhodnúť, no. No, tak čo ma hneváš aj ty? Dobre. Päť minút prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, súhlas je tu. Že? Ďakujem. Pán Janušek, poďte uviesť návrh zákona. Ďakujem pekne.

    Bude to

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov,

    tlač 286. Rozhodnutie o pridelení výborom 284.

    Pán minister, máte slovo. Ďakujem, pani poslankyne, páni poslanci.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení poslanci, materiál predkladám na rokovanie v nadväznosti na zámery vlády Slovenskej republiky premietnuté do programového vyhlásenia vlády zachovať účelovosť Štátneho fondu rozvoja bývania a súčasne zefektívniť využívanie verejných zdrojov.

    V predloženom materiáli sa navrhujú zmeny a doplnenie zákona, ktoré majú vytvoriť priestor pre kvalitnú správu takmer 30 miliárd verejných zdrojov, ktoré fond už v súčasnosti obhospodaruje a to úpravou výdavkov na správu fondu. Tieto výdavky sú v súčasnosti vzhľadom na rast spravovaných finančných prostriedkov a rast cien nedostatočné.

    So zreteľom na zhodnú formu obstarávania nového bývania sa navrhuje spojenie účelov – výstavba bytov v bytových domoch a výstavba bytov v rodinných domoch do jedného účelu. Súčasne sa pre obe formy navrhuje doplniť obstarávanie bytu v polyfunkčnom dome, ktorým je dom s prevažujúcou funkciou bývania a v ktorom sa obstarávajú aspoň 4 bytové jednotky.

    Zanedbanosť bytového fondu vo väzbe na spotrebu tepla si vyžaduje podporiť obnovu stavieb na bývanie a zrušiť doterajšie obmedzenie, ktorým je limit podlahovej plochy a to 80 m2 v prípade bytu v bytovom dome a 160 m2 v prípade bytu v rodinnom dome.

    V návrhu sa dopĺňa nový účel, ktorým je obnova zariadenia, sociálnych služieb a definuje sa jej rozsah, pričom sa súčasne vymedzuje, že ide o zariadenia s celoročným bývaním. Zmenou, ktorá je riešená v predloženom návrhu zákona, je správa účtov otvorených Štátnym fondom rozvoja bývania v prospech stavebníkov na čerpanie a splácanie poskytnutej podpory.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Belásovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 13. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom navrhovanej novely zákona je riešiť úpravu výdavkov na správu fondu, ktoré vzhľadom na rast spravovaných finančných prostriedkov a rast cien sú nedostatočné. Navrhuje sa zmeniť lehoty na rozhodovanie o žiadostiach obcí a neziskových organizácií a niektoré ďalšie spresnenia pri poskytovaní podpory Štátnym fondom rozvoja bývania.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 284 z 24. apríla 2007 prideliť návrh zákona, tlač 286, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil.

    Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok. Uzatváram a všeobecnú rozpravu vyhlasujem za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pani poslankyne, páni poslanci, o umožnenie tejto malej zmeny programu.

    Pán minister pôdohospodárstva Jureňa už prišiel.

    Takže nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z.,

    tlač 246. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 245.

    Pán minister Jureňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z..

    Tento návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007. Cieľom návrhu zákona je najmä umožniť bezodplatné poskytovanie informácií z informačného systému Katastra nehnuteľností všetkým subjektom prostredníctvom internetu cez katastrálny portál.

    Vo februári 2004 bol uvedený do prevádzky katastrálny portál, ktorý umožňuje vyhľadávať a zobrazovať informácie z informačného systému katastra nehnuteľností takým spôsobom, aby k nim mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí prostredníctvom internetovej siete.

    V súčasnosti je systém prístupný za odplatu, oslobodené sú len subjekty, ktoré sú oslobodené podľa zákona o správnych poplatkoch. Navrhuje sa, aby prístup k týmto informatívnym údajom informačného systému Katastra nehnuteľností bol v závislosti od voľnej aplikácie a to voľný a registrovaný. Uvoľnenie bezodplatného prístupu k neobmedzenému počtu používateľov si vyžaduje vybudovať robustnejší systém, čo sa v súčasnosti pripravuje. A zavedenie bezodplatného prístupu k údajom z informačného systému Katastra nehnuteľností prostredníctvom katastrálneho portálu vyplýva zo Stratégie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 2010 – akčné plány schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 557 z 13. júla 2005. V rámci akčného plánu uvedenej stratégie je úloha č. 12 pod názvom Voľný informačný prístup do katastra, ktorej základným cieľom je umožniť bezodplatný prístup k informáciám Katastra nehnuteľností prostredníctvom internetu všetkým záujemcom.

    Súčasne sa v novele navrhuje upraviť aj niektoré ďalšie ustanovenia, napríklad kompetenčne doriešiť rozhodovanie o uznávaní vzdelania na výkon regulovaného povolania v nadväznosti na zákon č. 477/2002 Z. z., spresniť ustanovenia týkajúce štandardizácie geografického názvoslovia, tiež niektoré ustanovenia podľa potrieb aplikačnej praxe.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi. Navrhovaná novela nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z., bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 278/2007 zo dňa 21. 3. 2007.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu uvedeného materiálu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Korbovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 101 z 25. apríla 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z..

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. apríla 2007 č. 245 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil.

    Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.,

    tlač 274. Rozhodnutie na prerokovanie vo výboroch máte pod č. 277.

    Opäť dávam slovo ministrovi pôdohospodárstva pánovi Jureňovi a prosím, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z. bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Predkladaný vládny návrh zákona rieši päť základných okruhov a síce odstránenie deformácií pri zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch vlastníkov lesa malej výmery, ďalej hospodárske spôsoby a ich formy, výber vyhotovovateľa lesného hospodárskeho plánu a s tým súvisiacich činností, vrátane spôsobu úhrady; ochranu lesných pozemkov a podmienky výkonu odbornej správy lesov.

    V nadväznosti na poznatky z aplikácie zákona o lesoch sa predloženým návrhom spresňujú niektoré pojmy a postupy pri jeho uplatňovaní. Riešia sa najmä tie ustanovenia zákona o lesoch, ktoré spôsobujú v praxi problémy, neumožňujú zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, prípadne nedostatočne zohľadňujú súčasný stav v majetkovoprávnom usporiadaní lesných pozemkov a zároveň nezohľadňujú negatívne dopady ich prijatia na štátny rozpočet.

    Predložený vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia predloženého návrhu zákona do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a odporučenie na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, milé kolegyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 105 z 25. apríla 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel ho zároveň zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    V rámci bežného pripomienkového konania vznieslo k návrhu zákona 45 oslovených subjektov 141 pripomienok. Po ukončení rozporového konania na expertnej a ministerskej úrovni ostali neodstránené len dva rozpory. Je to slušný výsledok činnosti navrhovateľa v etape legislatívnotechnickej prípravy, ale nie je možné ho považovať za dostatočne presný, lebo pre zásadné názorové rozdiely sprevádzané administratívnymi, komunikačnými a organizačno-technickými bariérami v rokovaniach so zástupcami vlastníkov neštátnych lesov a Slovenskej lesníckej komory je pravdepodobné, že tieto záujmové skupiny budú svoje pripomienky považovať za zásadné a budú trvať na ich implementácii do nového zákona o lesoch.

    Opodstatnenosť a účel vládneho návrhu na zmenu a doplnenie zákona o lesoch sú však zrejmé nielen z jeho znenia a z obsahu všeobecnej alebo osobitnej časti dôvodovej správy, ale predovšetkým z hektickej genézy samotného vzniku tejto právnej normy. Zákon bol v máji 2005 schválený v gestorskom výbore a v pléne Národnej rady Slovenskej republiky napriek tomu, že zo 135 pripomienok akceptoval navrhovateľ len 16 a z 20 zásadných pripomienok len 1. Nasledovalo rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení na opätovné prerokovanie do Národnej rady, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky na začatie konania o súlade takmer 10 ustanovení zákona s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ihneď po nadobudnutí účinnosti zákona bolo pre nejednoznačnosť ustanovení týkajúcich sa predovšetkým holorubného hospodárskeho spôsobu nevyhnutné vydávať usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Na jeho vykonanie navrhovateľ na základe dezorientácie štátnej správy, vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov a množstva negatívnych skúseností z aplikačnej praxe inicioval ešte v roku nadobudnutia účinnosti zákona, pritom zdôrazňujem, že zákon nadobudol účinnosť v podstate 1. septembra v danom roku, v roku 2005, musel teda navrhnúť zmenu na jeho doplnenie, znamená to, že inicioval ďalšiu novelu v rozsahu 30 ďalších korekcií.

    Uvedené curriculum vitae zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch potvrdzuje opodstatnenosť potreby jeho úplnej transformácie prostredníctvom vypracovania nového legislatívneho zámeru modernej právnej normy, ktorá by mala byť logickým nástrojom a komplexným legislatívnym rámcom dlhodobej štátnej lesníckej politiky formulovanej v národnom lesníckom programe.

    Na základe poznania, že základná podmienka pre okamžitú realizáciu takéhoto prístupu je v súčasnosti obmedzená reálnymi možnosťami štátneho rozpočtu z dôvodu priorít pri plnení maastrichtských kritérií, z dôvodu objektívnej operatívnej potreby zmien a doplnkov zákona ako hlavných predpokladov pre normalizáciu aplikačnej praxe a, samozrejme, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla 2007 č. 277 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím vás, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto do rozpravy neprihlásil.

    Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Jedna prihlásená, pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako už kolega správne poznamenal, keď sme v minulom volebnom období schvaľovali nový zákon o lesoch, rodil sa v ťažkom hľadaní kompromisov medzi jednotlivými požiadavkami a potrebami, či už prírody a lesa, nárokmi a oprávneniami vlastníkov lesov, požiadavkami ochrancov prírody a, samozrejme, aj finančnými možnosťami štátu. Výsledné znenie zákona bolo akýmsi kompromisom, s ktorým bol ale spokojný málokto.

    Vtedajšia opozícia, súkromní vlastníci lesov i ochranári nás za výsledné znenie zákona kritizovali, to môžem potvrdiť, že aj pán kolega. Jeden zo základných protiargumentov bol, že kým nie je schválená štátna lesnícka doktrína, teda kým nie je analyzovaná aktuálna situácia, nie sú zadefinované základné problémy a jasne stanovený spôsob prístupu k hospodáreniu v lesoch, k ochrane prírody v nich a vzťahoch k subjektom hospodáriacim v lesoch a ochrane prírody, nie je vhodné prichádzať s novým zákonom. Opoziční politici sľubovali novú lesnícku doktrínu i úplne nový zákon o lesoch, ak sa dostanú do vlády. Nuž, kolegovia, ste vo vláde už 10 mesiacov a neprichádzate so sľubovaným novým zákonom, tie výhovorky o nedostatku finančných prostriedkov ste nám v minulosti vonkoncom neakceptovali, ale prichádzate s novelou.

    Národný lesnícky program, ktorý je v súčasnosti po pripomienkovom konaní, namiesto predloženia komplexnej sústavy vládnych opatrení predkladá iba ekonomicky deštrukčný, dotačný program v zmysle hesla sociálneho štátu, ktorý navyše predstavuje len opatrenia s predpokladaným nízkym efektom na rozvoj lesného hospodárstva Slovenskej republiky.

    Vládny návrh novely zákona o lesoch nepredstavuje sľubovanú zásadnú zmenu prístupu k lesnému hospodárstvu. Nezaoberá sa, a to s výnimkou problematiky holorubov, žiadnym zo závažných problémov v lesnom hospodárstve, ktoré brzdia jeho rozvoj. Nazývam si ho pracovne údržbársko-klientelistický. Vysvetlím aj prečo. Je v podstate reakciou na používanie zákona v praxi a sú tu navrhnuté niektoré opatrenia, s ktorými je skutočne možno súhlasiť a niektoré, s ktorými nesúhlasíme principiálne.

    Najprv poviem niektoré ustanovenia, s ktorými súhlasíme a ktoré sme ochotní podporiť. V prvom rade je to zvýšenie výmery u lesa, malej výmery z 25 na 50 ha, ktoré SDKÚ navrhovalo už pri kreovaní nového zákona v roku 2005, ale nenašli sme pre tento náš návrh dostatočnú podporu. S tým, samozrejme, súvisí aj riešenie o zabezpečení odborného hospodárenia v týchto lesoch, o združovaní vlastníkov týchto lesov a, samozrejme, aj zabezpečenie dosiahnutia trvale udržateľného hospodárenia v lese, vrátane určitých príjmov z hospodárenia.

    Ďalej, myslím si, že je pozitívne, že sa navrhuje ušetriť prostriedky zo štátneho rozpočtu jednak tým, že sa vypúšťajú ustanovenia o zabezpečení starostlivosti o lesy vlastníkov malej výmery zo strany štátu. Myslím si, že sa dosiahne rovnovážnejší stav v postavení jednotlivých subjektov hospodáriacich v lesoch a zároveň je možnosť ušetriť výdavky v štátnom rozpočte aj tým, že keď si subjekt vyberie sám zhotoviteľa lesného plánu, náklady na tento lesný hospodársky plán si hradí subjekt sám.

    Zo zákona sa ďalej navrhuje vypustiť zákaz holorubov, navrhuje sa ich použitie v prísne určených prípadoch, čo určite rieši ekonomickú únosnosť obnovy lesa, ako aj možnosť využívania lesnej rýchlorastúcej hmoty ako obnoviteľného zdroja energie. Tu sa skutočne rieši nedostatok zákona.

    Ale teraz prejdem k častiam návrhu, s ktorými sa teda nevieme stotožniť a sú to tieto nasledujúce pripomienky.

    Vo svojom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala v časti 7.3 Vnútorný poriadok a bezpečnosť, citujem: „Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude vláda vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.“ Koniec citátu.

    Svojsky si vládny program interpretovalo ministerstvo, keď v novele zákona o lesoch predpokladá zrušenie povinnosti ministra menovať riaditeľov krajských lesných úradov na základe výberového konania. Ďalej sa novelizačným bodom 37 vláda oslobodzuje od povinnosti nahradiť vlastníkom, správcom a hospodárom prípadne vzniknutú škodu pri zabezpečení opatrení proti škodcom v piatom ochrannom stupni, ktorú vykoná organizácia ochrany prírody a krajiny a ktorú sú tieto subjekty povinné strpieť. Štát sa zbavuje svojich povinností voči vlastníkom, ktorým zo zákona zakázal hospodáriť vo svojich lesoch.

    Pre mňa je neprijateľné aj rozšírenie oprávnení poľovníkov v lesoch. Zacitujem z dôvodovej správy: „Navrhovanou zmenou sa navrhuje umožnenie vjazdu do lesa s cieľom výkonu práva poľovníctva. Takéto ustanovenie je potrebné vzhľadom k umožneniu výstavby poľovníckych zariadení, prikrmovania zveri v čase núdze, ako aj z dôvodu ochrany poľovných revírov.“ Myslím si, že toto ustanovenie, ak prejde do zákona, bude sa dať veľmi voľne vykladať, bude ťažko kontrolovateľné a okrem toho si myslím, že by to mal skôr riešiť nový zákon o poľovníctve, pretože ten starý je ešte z roku, myslím si, keď sa nemýlim, z roku 1962. Takže skôr si myslím, že takéto opatrenie by patrilo do nového zákona o poľovníctve.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh zákona nemá negatívny dopad na štátny rozpočet. S týmto tvrdením predkladateľa skutočne nemôžem súhlasiť. Jednak na jednej strane dôjde k výpadku príjmov z dôvodu zrušenia odvodov pri vyňatí pozemkov na zabezpečenie obrany štátu, to je kvantifikované v dôvodovej správe. Zároveň sa môžu znížiť aj výdavky, ako som už spomínala, na vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu alebo pri ušetrení financovania pri hospodárení na lesoch malej výmery, ale tieto opatrenia už nevieme kvantifikovať, čiže skutočne nevieme porovnať, či bude pozitívny, negatívny dopad, ale do zákona sa zavádza nový § 68a, ktorý v ods. 5 rozširuje poskytovanie náhrad za ujmu pri hospodárení pred 1. september 2005, to znamená pred platnosť tohto zákona a toto tak isto nie je v zákone kvantifikované, nie som si ani istá, či to teda kvantifikovať možné je, a preto skutočne nemôžeme s čistým svedomím povedať, že tento návrh zákona po schválení bude mať negatívny alebo pozitívny vplyv na štátny rozpočet a považujem to za nedostatok tohto návrhu.

    Vážené dámy a páni, myslím si, že by bolo dobré posunúť slovenskú lesnú legislatívu smerom k vyspelým európskym krajinám, kam sa približujeme aj našou ekonomikou, pretože naše zákonodarstvo v oblasti spravovania lesov patrí bezpochyby medzi najpreregulovanejšie v krajinách Európskej únie a je to v neprospech hospodárenia, v neprospech prírody, efektívnosti i v neprospech vlastníkov lesov. Mali by sme dôsledne obhajovať vlastnícke práva a podporovať trvalo udržateľný rozvoj založený na rešpektovaní prirodzených trhových princípov aj v lesoch.

    Okruh problémov, ktoré je potrebné v prvom rade diskutovať s verejnosťou a v druhom rade dosiahnuť v nich aj v celospoločenský konsenzus, sú: jednak intenzita hospodárenia v lesoch z pohľadu ochrany prírody, ďalej uvoľnenie podmienok podnikania vlastníkov lesov. Problematickým okruhom je aj právo vlastníkov zbierať si pre vlastnú potrebu palivové drevo. Ja som sa stretla s občanmi z Polonín, ktorí síce vlastnia les, ale keďže ten les je vo štvrtom ochrannom pásme, tak drevo na kúrenie si musia kupovať zo Sniny. Je to ohromná nespravodlivosť voči týmto ľuďom a myslím si, že keď nemá štát na to, aby uhradil takúto ujmu, teda všetci hovoríme, že tie možnosti štátneho rozpočtu sú obmedzené, hľadajme iné možnosti, ktorým je napríklad zámena pozemkov, odkúpenia alebo prenajatie pozemkov, biotopov, ochrany vtáčích území atď. štátom, alebo potom naturálne plnenie. Myslím si, že občania by sa uspokojili, keby to drevo, ktoré si nemôžu nazbierať na vlastnom pozemku, si mohli, trebárs, nazbierať na štátnom pozemku. Proste treba o tomto diskutovať. Viem, že aj ministerstvo už predložilo návrh. Myslím si, že spolupracuje so životným prostredím, akým spôsobom postupovať pri týchto ujmách, ale stanovisko vlastníkov neštátnych lesov bolo, že tento návrh je zatiaľ nekomplexný a potrebuje sa na ňom viacej popracovať a postaviť ho z hlavy na nohy.

    Už som spomínala, ďalším takým problematickým okruhom je poľovníctvo. Ale najťažšia debata bude určite o využívaní lesov verejnosťou, pretože na jednej strane všetci chceme chodiť do lesa na prechádzky, na huby, či za oddychom. Ale na strane druhej, kto z nás by bol spokojný, keby sa mu po záhrade prechádzali cudzí ľudia a robili mu tam škodu? Myslím si, že pred ústavou by obstálo iba to, že štát v zákone o lesoch môže povoliť vstup iba na svoje pozemky, to znamená, na lesné pozemky vo vlastníctve štátu.

    Zhrnuté a podčiarknuté, ak sa zo zákona vynechajú ustanovenia, ktoré považujeme za problematické, sme pripravení v druhom čítaní ho podporiť. Ale zatiaľ v prvom čítaní takto spraviť nemôžeme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou – – pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa Tkáčová, súčasná vláda, naše ministerstvo veľmi úzko spolupracuje s ministerstvom životného prostredia. A nielen ono, ale aj náš výbor. Konkrétne, teraz v pondelok sme mali vo Zvolene zasadnutie lesníckej komisie, kde sme sa ešte pýtali, ľudí, ktorí sú skutočne z lesníckeho fachu, t. j. od profesorov vysokých škôl až po pracovníkov, ktorí konkrétne pracujú dlhé roky v lesníckej prevádzke, čo ešte možno na tomto návrhu vylepšiť.

    Čo sa týka vecí finančných, od roku 1993 pracujem pre súkromné lesné subjekty, resp. pre urbárske spoločnosti. V otázkach financií, pokiaľ viem, do roku 2001 fungoval Štátny fond zveľaďovania lesa. V roku 2001 tento Štátny fond zveľaďovania lesa už odvtedy nefunguje a pokiaľ viem, práve za vášho vládnutia sa tento fond zrušil. Preto sa veľmi čudujem, že práve vy touto vecou operujete.

    Čo sa týka návštev verejnosťou, lesy bez ohľadu vlastníckych a užívacích vzťahov slúžia všetkým ľuďom nielen za účelom zisku, ale práve ostatné funkcie lesa sú zvýrazňované aj v tomto zákone, a preto nemôžete zakázať vstup osôb aj na pozemky, ktoré sú v súkromnom vlastníctve.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, ja som nehovorila o zákaze vstupu do lesa, ja som hovorila, že musíme o tomto probléme debatovať a diskutovať, pretože na jednej strane, ako som povedala, sme my občania, ktorí si myslíme, že do toho lesa chodiť chceme, ale na strane druhej sú vlastníci, ktorí majú náklady s udržiavaním tohto lesa, ktorí zo zákona si musia obstarať lesný hospodársky plán, musia vysádzať, majú obmedzenú ťažbu a oni nie sú spokojní s tým, že im tam chodíme a zbierame plody z ich pozemkov. Ale ja nehovorím, že to máme zakázať. Ja hovorím, že máme o tom v prvom rade vyvolať verejnú diskusiu a v druhom rade dospieť k spoločenskému konsenzu, to je úlohou politiky. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Áno?

  • Ďakujem za slovo, len veľmi krátko.

    Vážená pani kolegyňa Tkáčová, pri všetkej úcte k vašim skúsenostiam v činnosti v tejto parlamentnej snemovni, resp. v tomto parlamente, ale pri všetkej úcte aj k vám osobne, vám musím pripomenúť, že sme v prvom čítaní. Naozaj ste trošku zašli do riešenia konkrétnych problémov. Ja sa nechcem o tomto probléme teraz rozširovať. Potvrdzujem slová pána inžiniera Martináka, pána poslanca Martináka. Zorganizovali sme aj zasadnutie, výjazdové zasadnutie parlamentnej lesníckej komisie tento týždeň. Sú tam ľudia, vy sami ste sa zúčastňovali na personálnej kreácii zloženia tejto komisie odborníkov, sú tam naozaj odborníci a myslím si, že sa nám podarí nájsť ten konsenzus v prípade zákona o lesoch tak, aby sme skutočne vyšli v ústrety všetkým, všetkým nárokovým skupinám.

    To, čo som vo svojej spravodajskej informácii naznačil, že je tam určitý problém pre absenciu zdrojov na okamžité krytie oprávnených nárokov, ústavných nárokov vlastníkov neštátnych lesov, vieme, o čom hovoríme. Áno, tento problém sa vyriešiť bude musieť, ale myslím si, že nedozrel čas vzhľadom na veci, ktoré som v spravodajskej informácii uviedol, na okamžité riešenie tohto problému a nemyslím si, že najmä v prípade zákona o lesoch by sme mali robiť z tohto problému politiku. Ja som presvedčený, že na základe našej spoločnej spolupráce aj vo výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody sa nám podarí dotiahnuť tento právny predpis do veľmi konsenzuálnej a účinnej formy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 244. Prosím pána Jureňu, aby uviedol návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o prevencii nápravy environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na schválenie Národnej rady v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády.

    Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona je povinnosť prebrať ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/35 Európskeho spoločenstva z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd do slovenského právneho poriadku a to v termíne do 30. apríla 2007.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o postúpenie vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

  • Ďakujem.

    Prosím spravodajcu pána Džurinu, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 102 z 25. apríla 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručením návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. apríla 2007 č. 258 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil.

    Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister Jureňa má posledný zákon. Kým mi donesú hlasovanie, by som musel vyhlásiť pár minút prestávku, tak navrhujem, aby sme za tých 5 minút prebrali ešte posledný zákon, ktorý predkladá pán minister Jureňa. Súhlasíte?

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • Ďakujem.

    Pán minister, prosím, uveďte zákon. Ja len musím uviesť, o ktorý zákon ide, pán minister, kvôli poriadku.

    Je to prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov,

    tlač 280. Prosím, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, sa predkladá na schválenie v zmysle úlohy C1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 166 z 28. februára 2007 ako návrh zákona, ktorý je dotknutý zrušením krajských úradov.

    Návrh zákona bezprostredne nadväzuje na vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.

    Návrh zákona nezvyšuje počty funkčných miest a záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2007 a na rozpočtové roky 2008 a 2009.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o postúpenie vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Šaškovi.

    Pán poslanec Šaško, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu vystúpiť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, tlač 280.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľností s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená, je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.

    Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v článku 70 Európskej dohody o pridružení a článku 81 upravujúceho oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla 2007 č. 280 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Toľko gestorská správa. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto do rozpravy neprihlásil.

    Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne, panie poslankyne, páni poslanci.

    Teraz vás poprosím pred hlasovaním, keby ste si všetci vytiahli karty a potvrdili ste si identifikáciu karty. Máte všetci potvrdenú identifikáciu karty? Tak budeme pripravení na hlasovanie.

    Pani poslankyňa Laššáková, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sme body 30 – 33, ktorých predkladateľkou je ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, prerokovali v utorok 15. mája 2007 ako prvé body rokovacieho dňa. Poradie ďalších bodov programu ostáva zachované s tým, že druhé čítanie o novele zákona o Policajnom zbore, tlač 268 a bod 49, tlač 218 prerokujeme v utorok 15. mája o 14.00 hodine tak, ako sme o tom rozhodli pri schvaľovaní programu 10. schôdze. Návrh podávam z dôvodu, že pani ministerka je v týchto dňoch na zahraničnej pracovnej ceste. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna: Nie.

  • Budeme sa teda prezentovať a budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Laššákovej. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 118, za 92, proti 10, zdržalo sa 13, nehlasovali 3.

    Procedurálny návrh pani poslankyne Laššákovej sme schválili.

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, procedurálny návrh?

  • Pán predsedajúci, ja sa len chcem spýtať v rámci procedurálnych návrhov, podľa oficiálneho plánu zahraničných návštev vlády pani ministerka je na zahraničnej služobnej ceste v Nemecku 9. a 11. 5. a 16. 5. To znamená, že v utorok budeme zase o tomto hlasovať? Je to moja otázka.

  • Ja vychádzam len z procedurálneho návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Laššáková. Budeme teraz pokračovať v hlasovaní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred obedňajšou prestávkou poslanec Boris Hradecký zložil sľúb poslanca Národnej rady. V tejto súvislosti je potrebné prerokovať

    návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač č. 313. Bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za stranu SMER – sociálna demokracia.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku.

    Ústne sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátky návrh k tlači č. 313. Navrhujem, aby sme hlasovali len o bode A) návrhu klubu poslancov strany SMER – sociálna demokracia o zaradení poslanca do výboru, bod B) sťahujeme späť. A navrhujem, aby sme o bode B) nehlasovali.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. O bode B) nemôžeme, pretože musí byť žena zaradená a nie je tu iný návrh, tak budeme o tlači 313 hovoriť len o 313 A). Prosím, aby ste to zobrali na vedomie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pristúpime k hlasovaniu v súlade aj s návrhom, ktorý predniesla v rozprave pani Laššáková. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126, za 125, proti 0, zdržal sa 1, nehlasoval 0.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov,

    tlač 271. Spravodajcom je predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Tibor Cabaj. Prosím, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, keby ste dali najskôr hlasovať o návrhu pána poslanca Pada, ktorý navrhol vrátiť zákon vláde na prepracovanie.

  • Áno, prezentujeme sa a hlasujeme o návrhu pána poslanca Pada.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127, za 53, proti 69, zdržalo sa 5.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Pada.

    Prosím ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 74, proti 54, zdržal sa 1, nehlasoval 0.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona bude prerokovaný v druhom čítaní.

    Prosím ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte ďalej hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zároveň, aby sme týmto hlasovaním určili gestorský výbor a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň určili lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch do 18. júna a v gestorskom výbore do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 127, proti 0, zdržali sa 2, nehlasoval 0.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor poslankyňu Katarínu Cibulkovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 285).

  • Ďakujem za slovo. V rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh, týkajúci sa pridelenia návrhu zákona výborom. Poslanec Madej navrhol, aby sa predmetný vládny návrh prerokoval i vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Odporúčam, aby sa tento pozmeňujúci návrh, aby sa o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovalo spolu s návrhom predsedu Národnej rady o zaradení do výborov Národnej rady. Prosím, pán predsedajúci, teda je s tým súhlas?

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 79, za 75, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh, postúpili sme zákon do druhého čítania.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti, postavenie žien a výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116, za 115, proti 0, zdržal sa 0, nehlasoval 1.

    Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborov na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1999 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 250).

    Prosím pani poslankyňu Laššákovú ako spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave k prerokovanému vládnemu návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 129.

    Schválili sme tento zákon a Národná rada rozhodla, že prerokuje tento zákon v druhom čítaní.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128, za 128.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 277).

    Prosím páni poslankyňu Mazúrovú, ktorá ako spravodajkyňa navrhnutého gestorského výboru uvedie hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126, za 116, proti 7, zdržali sa 3, nehlasoval 0.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona postúpi do druhého čítania.

    Prosím ďalšie návrhy, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, že za gestorský výbor určuje výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Určené výbory prerokujú predmetný návrh do 18. júna 2007, gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 128, proti 0, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona, určila gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím predsedu výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pána poslanca Ferdinanda Devínskeho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 275).

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo 7 poslancov, ktorí predložili 5 návrhov na uznesenie.

    Prvým návrhom bol návrh spoločného spravodajcu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Druhým návrhom bol návrh pána poslanca Švidroňa, ktorý bol totožný s piatym návrhom, ktorý podala pani poslankyňa Nachtmannová a síce prerokovať návrh v druhom čítaní. Nakoniec tretím návrhom bol návrh pána poslanca Szigetiho, ktorý je totožný so štvrtým návrhom, ktorý podal pán poslanec Fronc a síce, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o prvom návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 55, proti 68, zdržali sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Keďže tento návrh neprešiel, prosím, dajte hlasovať o druhom návrhu, pokračovať v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o tom, že návrh prerokujeme v druhom čítaní.

  • Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli urobiť prezentáciu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, keby sme skontrolovali prítomnosť a prezentujeme sa.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 83.

    Konštatujem, že budeme hlasovať.

    Prosím, uveďte hlasovanie ešte raz, pán poslanec Devínsky.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu pokračovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o tlači 275. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné. Prosím, ešte raz vytiahnite všetky karty, vráťte naspäť, aby sme sa prezentovali, aby bola identifikácia potvrdená. Toto hlasovanie je zmätočné.

    Prosím, pán poslanec Miššík? Nie.

  • Smiech v sále.

  • Tak teraz prosím, prezentujeme sa budeme hlasovať o tom, že budeme postupovať zákon, ktorý uvádza pán poslanec Devínsky, do druhého čítania, prosím.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy, vážení páni poslanci, pani poslankyne, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Miššík. Dobre. Poprosím, ešte predtým ako spravodajca navrhne alebo uvedie hlasovanie, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho zariadenia.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste uviedli opakovane hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj, kolegyne, kolegovia.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do druhého čítania.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Predseda neuviedol výsledok hlasovania: Prítomných 76, za 74, zdržali sa 2.( pozn. red.)

    Dámy a páni, konštatujem, že sme sa uzniesli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Keďže tento návrh zákona prešiel do druhého čítania, prosím vás, pán predsedajúci, aby ste v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, pretože ďalšie návrhy sú bezpredmetné, dali hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom, a to ústavnoprávnemu, výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ďalej o určení gestorského výboru, za ktorý predseda Národnej rady navrhuje výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Dajte tiež, prosím, hlasovať o tom, aby výbory návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Hlasujeme o pridelení výborom a lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 108 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili príslušné lehoty.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz požiadam Viliama Jasaňa určeného spravodajcu výboru pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Je to tlač 272. Pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 76 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalšie hlasovanie, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada prideľuje tento návrh zákona prerokovať Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý bude gestorský a zároveň, aby výbory prerokovali predmetný návrh do 18. 6. 2007 a gestorský do 19. 6. 2007. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 123 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), tlač 231.

    Pán poslanec Senko, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127, za 101, zdržalo sa 25, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a určila, že návrh zákona prerokujú výbory v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 124 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili aj lehoty na prerokovanie.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Biró, aby uviedla návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Protokolom o ochrane televíznej produkcie k Európskemu dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva (Rada Európy), otvorenými na podpis v Štrasburgu 8. novembra 2001.

    Je to tlač 232. Nie je tu? Je niekto, pán predseda výboru? Je tu niekto z výboru, kto by mohol? Pán poslanec.

  • Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v zmysle predloženého predmetného zákona sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Pán spravodajca, budeme hlasovať o vyslovení súhlasu, o uznesení na vyslovenie súhlasu. Takže, pravdepodobne ste chceli uviesť, že budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s Európskym dohovorom o ochrane.

    Ešte vás chcem upozorniť, dámy a páni, že sa v zmysle článku 84 ods. 3 ústavy požaduje, keďže ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy, súhlas nadpolovičnej väčšiny. Dobre? Takže budeme hlasovať o vyslovení súhlasu s dohovorom.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 127 za.

    Konštatujem, že sme prijali navrhované uznesenie a schválili sme a vyslovili sme súhlas.

    Budeme teraz hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač pod č. 273. Pán poslanec Zvonár bude uvádzať hlasovanie.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 76 za, 3 proti, 48 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, že prerokujeme tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Poprosím druhé hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127, za 121, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz poprosím predsedu gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Buriana, aby uviedol hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 259.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučiť tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 84 za, 39 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 260 z 18. apríla 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory tento návrh prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 119 boli za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z.

    Je to tlač 258. Pán poslanec Tibor Mikuš uvedie hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto, odporúčam preto, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Dajte, prosím, pán predseda, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 85 za, 2 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme posunuli tento návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s vaším rozhodnutím č. 259 z 18. apríla 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 106 za, 2 sa zdržali, 14 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie, ako aj gestorský výbor.

    Ešte raz požiadam teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána Jozefa Buriana, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 276.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nik a preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 77 za, 2 proti, 44 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 269 z 20. apríla 2007 pridelil v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 18. júna a gestorský výbor do 19. júna.

    Pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 118 bolo za, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz poprosím pána poslanca Branislava Bačíka, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobností orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (tlač 282).

  • Ďakujem, pán predseda. Vzhľadom na to, že v rozprave nevystúpil nikto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 76 za, 36 proti, 14 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Môžete uviesť druhé hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 18. júna 2007 a gestorskému výboru do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 119 za, 1 bol proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 286. Hlasovanie uvedie pani Belásová.

  • Keďže v rozprave nikto nevystúpil, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 97 bolo za, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme rozhodli o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie, pani spravodajkyňa.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona, tlač 286, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 123 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili zákon výborom, určili gestorský výbor a príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme teraz na základe hlasovania uvádzaného pánom Antonom Korbom hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z.

    Je to tlač 246. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 110 za, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme rozhodli o tom, že prerokujeme návrh zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči druhý návrh.

  • Pán predsedujúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 122 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor a príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch a o zmene zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z. z.

    Je to tlač pod číslom 274. Pán poslanec Lebocký, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 76 za, 26 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

    Ešte vás poprosím o lehoty a výbory.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 120 za, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Poprosím teraz pána poslanca Džurinu, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 244.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 117 bolo za, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

    Ešte výbory a lehoty.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 119 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor aj príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ako o poslednom budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a o zmene zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 280. Pán poslanec Ivan Šaško bude uvádzať hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 92 za, 14 bolo proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní, teda postúpenie zákona do druhého čítania.

    Ešte lehoty a výbory.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 18. júna 2007 a gestorskému výboru do 19. júna 2007.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 122 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom, určili gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 10. schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine tak, ako sme si odsúhlasili, vládnym návrhom zákona, ktorý prednesie pán minister obrany, pán minister Kašický.

    Chcem vás informovať, že tajnú voľbu na kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu a aj člena televíznej rady, Rady Slovenskej televízie uskutočníme zajtra v termíne hlasovania o 11.00 hodine.

    Ďakujem pekne, príjemný večer, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.