• Pekné popoludnie, dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, vítam vás opäť po nejakom čase v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky a otváram zároveň rokovanie 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme sa stlačením hlasovacieho zariadenia prezentovali, či sme uznášaniaschopní.

    Dámy a páni, prezentujme sa. Konštatujem, že je prítomných 116 poslancov. Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 10. schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Pavol Džurina a Anna Szögedi a náhradníkmi za overovateľov budú páni poslanci Jozef Líška a pán poslanec Pavol Frešo.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci pán Martin Fronc, pán Stanislav Janiš, pán Rudolf Pučík. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda zahraničného výboru pán poslanec Boris Zala.

    Dámy a páni, chcem vás informovať, že naša kolegyňa pani poslankyňa Edita Angyalová mi 30. apríla doručila písomné oznámenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslankyne Národnej rady. Týmto dňom jej mandát zanikol a na základe uvedených skutočností vás chcem informovať, že Národná rada vykoná všetky potrebné úkony, aby sa náhradník mohol ujať výkonu mandátu poslanca, a to zajtra o 11.00 hodine. Chcem len upresniť, aby nedošlo k nedorozumenie, dnes nastúpi pán poslanec Juhász ako náhradník za pána Gyurovszkého, ale náhradník za pani poslankyňu Angyalovú bude nastupovať a skladať sľub až zajtra o 11.00 hodine.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 10. schôdze tak, ako vám bol rozdaný. Chcem hneď na tomto mieste upozorniť, že dôjde k jednej zmene na základe požiadavky pána ministra obrany Kašického, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste budúci týždeň a mal by uvádzať vládny návrh pod bodom 50. Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali 11. mája, to znamená v piatok ráno o 9.00 hodine ako prvý bod rokovacieho dňa.

    Ešte vás chcem informovať, že na návrh gestorských výborov správy a materiály predložené v súlade s príslušnými zákonmi uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu, a na to, aby tak mohli učiniť, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili pri schvaľovaní programu schôdze. A teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 10. schôdze. Pripomínam vám, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku každé vystúpenie poslanca, ktorý navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu. A ešte vás chcem požiadať všetkých tých, ktorí budete mať pripomienky alebo návrhy na rozšírenie alebo zmenu programu, aby ste mi doručili svoje návrhy písomne.

    Takže, dámy a páni, nech sa páči, vaše návrhy na doplnenie alebo zmenu programu 10. schôdze Národnej rady – pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Novotný, pani poslankyňa Sabolová. Ešte niekto, dámy a páni? Ak nie, končím možnosť dať návrhy na doplnenie alebo zmenu programu.

    Takže, nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Dávam návrh, aby Národná rada prijala nasledovné uznesenie:

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva v termínoch podľa rokovacieho poriadku.“

    Krátke odôvodnenie. V médiách odznieva veľké množstvo rôznych sporných informácií, a preto je potrebné, aby sme o tejto otázke diskutovali v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK – MKP, KDH dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie tohto znenia:

    „Národná rada Slovenskej republiky na návrh troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK – MKP, KDH žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 15 dní správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve po parlamentných voľbách 2006 a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva s tým, že uvedenú správu Národná rada Slovenskej republiky prerokuje na 10. schôdzi.“

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Žiadam, pán predseda, v dvoch variantoch buď bod 49, ktorým sa rušia krajské úrady, predradiť pred bod 12 a s tým súvisiace zákony. Bod 12 vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace so zrušením krajských úradov. Ak chceme meniť iné zákony, musíme prv mať prijatý zákon, ktorým sa rušia krajské úrady.

    Druhý variant je ten, aby sme o všetkých bodoch z prvého čítania, ktoré súvisia so zrušením krajských úradov, prerokovali až po bode 49, keď prijmeme návrh zákona, ktorým sa rušia krajské úrady. Je to zmysluplné a myslím si, že aj takto procedurálne by bolo správne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhoch na zmenu a doplnenie programu. Ako prvý návrh zaznel návrh pani poslankyne Laššákovej. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Laššákovej. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 106 za, 1 bol proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme prijali návrh pani poslankyne Laššákovej na doplnenie programu.

    Pán poslanec Novotný, vzhľadom na to, že ten návrh, ktorý prešiel (reakcie z pléna), dobre, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Novotného. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 60 za, 41 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Novotného sme neodsúhlasili.

    Budeme teraz hlasovať o návrhoch pani poslankyne Sabolovej. Ako prvý, boli dva návrhy, ako prvý bol návrh, aby sme bod 49 alebo teda bod, ktorý je uvedený ako 49. bod programu predradili pred bod 12? Dobre som rozumel? Dobre. Čiže budeme najprv hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne Sabolovej. Čiže ešte raz, aby sme bod 49 prerokovali pred bodom číslo 12. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 5 boli proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento váš prvý návrh sme neprijali, pani poslankyňa.

    Budeme hlasovať o vašom druhom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 5 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani druhý návrh pani poslankyne Sabolovej sme neodsúhlasili.

    Dámy a páni, tým sme odhlasovali všetky alebo hlasovali sme o všetkých návrhoch, ktoré prišli na zmenu alebo doplnenie programu, a budeme teraz hlasovať o programe schôdze ako o celku so schválenou zmenou a doplnkom. Prezentujeme sa a hlasujeme o programe schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 101 za, nikto nebol proti, 34 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili program 10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s doplnkami a zmenami, tak ako sme o nich hlasovali.

    Dámy a páni, chcem vás upozorniť, že o nastúpení náhradníka, vrátených zákonoch a o návrhu na skrátené legislatívne konanie, ako aj o prerokovanom návrhu zákona v prvom čítaní budeme hlasovať ihneď po prerokovaní s výnimkou dvoch zákonov, ktoré vrátil pán prezident. Sú to zákony pod číslami v programe číslo 4 a číslo 5. O týchto dvoch zákonoch budeme hlasovať o 17.00 hodine. Takže ešte raz, aby nedošlo k nedorozumeniu.

    Po tom, ako zloží sľub náhradník, budeme prerokovávať schválený program od čísla 1 až po 7 s výnimkou bodov 4 a 5 a budeme hlasovať ihneď po prerokovaní jednotlivých bodov.

    O vrátených zákonoch pánom prezidentom budeme hlasovať až o 17.00 hodine.

    Ešte vás chcem informovať, že, samozrejme, ak nie je iný návrh a v poslaneckom grémiu sme o tom hovorili, budeme ako obvykle vždy o prerokovaných bodoch programu hlasovať o 11.00 alebo o 17.00 hodine. Tajné hlasovanie vykonáme vo štvrtok 10. mája po hlasovaniach o 17.00 hodine.

    Dámy a páni, ešte jedna veľmi dôležitá informácia pre vás. Program 10. schôdze je pomerne rozsiahly a náročný a ako viete, od dvadsiateho štvrtého sa v týchto priestoroch uskutoční summit alebo stretnutie predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie. Vzhľadom na to, že musíme priestory nielen rokovacej sály, ale aj celej Národnej rady technicky a organizačne pripraviť a zabezpečiť, je vysoko pravdepodobné, že program schôdze, tak ako sme ho schválili, neprerokujeme do osemnásteho do piatka, a preto vás chcem upozorniť, že prerušíme rokovanie 10. schôdze v piatok osemnásteho a budeme potom po týždňovej prestávke, kedy sa uskutoční summit predsedov parlamentov európskych krajín, pokračovať od dvadsiateho deviateho. Nechávam otvorené, samozrejme, nechávam otvorený priestor na rokovanie poslaneckého grémia podľa toho, aký rozsah neprerokovaného programu nám bude ostávať po osemnástom. Budeme potom hľadať v poslaneckom grémiu spoločné riešenie tak, aby vyhovovalo všetkým poslancom.

    Ďakujem pekne a teraz pristúpime, dámy a páni, k informácii... Ešte, nech sa páči, pán predseda zdravotníckeho výboru pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem. Ja len využijem príležitosť na krátky oznam. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás v mene Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo pozval dňa 10. mája, teda zajtra aj na podujatie pri príležitosti Svetového dňa astmy. Uvedená akcia sa uskutoční v priestoroch Národnej rady. O 8.45 hodine bude otvorenie podujatia vo foyer spojené s výstavou kresieb detí zo základnej školy. Od 9.00 do 15.30 hodiny bude začiatok vyšetrení spirometriou pre poslancov Národnej rady. Jedno takéto vyšetrenie trvá 3 až 5 minút. Uskutoční sa vo výbore, v zasadačke Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Počas celej akcie budú prítomní zástupcovia Združenia astmatikov Slovenska. Chcel by som vás čo najsrdečnejšie pozvať na toto podujatie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za informáciu. A teraz už pristúpime k

    informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím pani predsedníčku pani poslankyňu Renátu Zmajkovičovú, aby nám podala informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky László Gyurovszky doručil 11. apríla 2007 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška rozhodnutím č. 249 z 11. apríla 2007 vzal túto skutočnosť na vedomie s tým, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého zanikol v súlade s čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky László Gyurovszky kandidoval na funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátnej listine za Stranu maďarskej koalície.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 256 17. apríla 2007 vyhlásil podľa § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. a § 10 ods. 2 písm. b) a e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého nastupuje za Stranu maďarskej koalície dňom 17. apríla 2007 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 náhradník György Juhász, narodený 10. 10. 1969 bytom Tvrdošovce.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 257 zo 17. apríla 2007 v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie dodržania podmienok nastúpenia náhradníka podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. a o podanie informácií o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky spolu so svojím návrhom Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z týchto predpisov a z citovaných rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vykonal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky tieto úkony.

    Po prvé. Mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s písomným rozhodnutím Lászlóa Gyurovszkého z 11. apríla 2007 a s citovanými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 249 z 11. apríla 2007 a č. 256 a č. 257 zo 17. apríla 2007.

    Súčasne sa oboznámil so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 a zistil, že nastupujúci náhradník je uvedený v poradí kandidátnej listiny Strany maďarskej koalície tak, ako ho vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 256 zo 17. apríla 2007 a spĺňa podmienky určené v § 47 ods. 1 citovaného zákona č. 334/2004 Z. z. v znení zákona č. 464/2005 Z. z. pre nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé. Podľa údajov uvedených v podkladoch nastupujúceho náhradníka sa György Juhász narodil 10. 10. 1969 a trvalé bydlisko má v Tvrdošovciach.

    Po tretie. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie:

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie: po prvé, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky László Gyurovszky dňa 11. apríla 2007 doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zanikol podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky dňom 11. apríla 2007.

    Po druhé, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 256 zo 17. apríla 2007 vyhlásil, že na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého podľa poradia výsledku volieb konaných 17. júna 2006 uvedených v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník nastupuje dňom 17. apríla 2007 György Juhász, narodený 10. 10. 1969 bytom Tvrdošovce.

    Po tretie, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.“

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka výboru. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, dámy a páni, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani predsedníčka, môžeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ste ho predniesli? Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát pána poslanca Gyurovszkého.

    Teraz poprosím pána Györgya Juhásza, aby sa dostavil do rokovacej sály, aby zložil sľub poslanca Národnej rady. Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na Ústavu Slovenskej republiky a povie slovo „sľubujem“ a podá ruku predsedovi Národnej rady. Zároveň pán poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Teraz poprosím pána Juhásza, aby pristúpil pred rečnícke miesto a zložil sľub.

  • „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

    Gy. Juhász, poslanec: „Sľubujem.“

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto v rokovacej sále. Predpokladám, že ako človek, ktorý už prežil nejaký ten čas v Národnej rade, budete si aj v tomto volebnom období plniť svoje povinnosti tak, ako ste to sľúbili. Želám vám veľa úspechov, takisto aj vo vašej práci vo výboroch.

    Teraz vyhlasujem krátku prestávku, aby technici mohli prestaviť systém. Poprosím vás, dámy a páni, keby ste vybrali vaše hlasovacie karty zo zariadenia.

  • Technická prestávka.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po krátkej technickej prestávke budeme pokračovať

    návrhom na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je to tlač pod č. 309. Bola vypracovaná na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne som prihlášku nedostal. Pýtam sa, či chce niekto k tlači č. 309 sa prihlásiť ústne do rozpravy? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme teraz, dámy a páni, hlasovať. Chcem vás poprosiť, kolegyne, kolegovia, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli odhlasovať nové zloženie výborov, tak ako ste dostali návrh tlače pod č. 309. Takže budeme hlasovať. Čiže hlasujeme o zaradení do výborov tak, ako to navrhol poslanecký klub Strany maďarskej koalície.

    Kolegyne, kolegovia, pravdepodobne nie všetci ste sa zaregistrovali po tom, ako technici obnovili kartu pána poslanca. Ešte raz vás požiadam, aby ste vybrali hlasovaciu kartu a znovu sa zaregistrovali a budeme ešte raz hlasovať o návrhu, ktorý máte pod tlačou č. 309, to znamená návrh na zaradenie do výborov. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 109 prítomných, 106 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať v druhom a treťom čítaní o

    zákone z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Je to tlač č. 263.

    Pani poslankyňa Laššáková, poprosím vás, aby ste nás informovali o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás ako poverená spravodajkyňa informovala o správe Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktoré máte ako tlač č. 263 v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. apríla tohto roku č. 252 pridelil zákon z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 4. mája...

  • Pani poslankyňa, chvíľočku vás poprosím.

    Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o väčší pokoj v rokovacej sále, aby sme sa počuli. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • ... s termínom do 4. mája 2007. Určený výbor prerokoval zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na svojej 16. schôdzi 25. apríla tohto roku. Uznesením č. 159 vyjadril súhlas s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky uvedenými v tretej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 11. apríla 2007.

    Pripomienky, ktoré dal pán prezident, sú uvedené v správe ústavnoprávneho výboru v prvej časti.

    Ústavnoprávny výbor odporúčal zákon z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v znení neskorších zmien schváliť s tým, že ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky spoločne a tieto schváliť. Odporúča ďalej, aby zákon, ktorý Národná rada opätovne prerokuje, bol schválený ako celok.

    Ďakujem pekne, skončila som.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som prihlášku nedostal. Pýtam sa, či sa chce... Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem pekne. Ja mám len jeden návrh týkajúci sa hlasovania. Navrhujem, aby Národná rada hlasovala o bode 1 a 2 z pripomienok pána prezidenta spoločne a o bode 3 a 4 spoločne. To znamená, aby sa nehlasovalo o všetkých pripomienkach pána prezidenta spoločne tak, ako to odporúčal gestorský výbor, ale aby sme hlasovali o bodoch 1 a 2 a o bodoch 3 a 4. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá vystúpila v rozprave. Uzatváram rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme hlasovať až o 17.00 hodine, ako sme sa dohodli, a pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    zákone z 23. marca 2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Je to materiál tlač pod č. 264.

    Pán Pelegrini, pán poslanec, nech sa páči, informujte nás o prerokovaní vráteného zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol informáciu o výsledku prerokovania zákona z 23. marca 2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 264) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 23. marca 2007 zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí zo dňa 12. apríla 2007 uviedol dôvody na vrátenie zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 253 z 13. apríla 2007 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s termínom na prerokovanie vo výboroch vrátane gestorského výboru do 4. mája 2007. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Výbory, ktorým bol vrátený zákon pridelený, tento prerokovali s nasledovným záverom.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vrátený zákon 25. apríla 2007 a uznesením č. 160 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 23. marca 2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváliť v znení zmeny uvedenej pod bodom A tohto uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval vrátený zákon a odporučil po opätovnom prerokovaní schváliť v znení zmeny uvedenej pod bodom A tohto uznesenia.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vrátenému zákonu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 4. mája 2007 o spoločnej správe výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku spoločnú správu neschválil. Zároveň ma poveril, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Uzatváram rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00 hodine. Budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Je to tlač 267.

    Pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák nám odôvodní tento návrh.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dňa 21. marca 2007 navštívila Slovenskú republiku misia expertov Schengenskej evalvačnej komisie za účelom hodnotenia súladu úrovne ochrany osobných údajov so schengenským acquis.

    Na základe záverov z tohto hodnotenia je potrebné urýchlene prijať legislatívne opatrenia na úseku ochrany osobných údajov súvisiacich so vstupom Slovenskej republiky so schengenského priestoru ešte predtým, ako Rada Európskej únie bude prijímať rozhodnutie, ktorým potvrdí dostatočnú úroveň ochrany osobných údajov v Slovenskej republike, čo bude už v prvej polovici júna roku 2007.

    Pre mňa je veľmi dôležité, že Schengenská evalvačná komisia, ktorá prišla po veľmi kritickej správe hodnotiť prvú časť tých podmienok, zhodnotila, že Slovensko za posledného polroka urobilo veľmi silný krok dopredu a v ostatných oblastiach ochrany osobných údajov splnilo kritériá schengenského acquis a sme pripravení na jeho plnú implementáciu.

    Toto je poslednou prekážkou, ktorú musíme splniť a dať do účinnosti tento nový zákon ešte pred polovičkou júna tohto roku, a preto je to dôležité, a preto využívame aj túto mimoriadnu formu skráteného legislatívneho konania v súvislosti s dôsledkami, ktoré by mohli nastať v prípade, že by sme do schengenského priestoru aj na základe tejto chyby pustení neboli. Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Požiadam teraz poslanca Kovačócyho, aby ako poverený za výbor informoval o prerokovaní tohto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, podávam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 267).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 272 z 23. apríla 2007 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov prerokoval na svojej 15. schôdzi dňa 9. mája 2007 a neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol uznášaniaschopný podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Počet všetkých poslancov mal byť 12, prítomných bolo 6 poslancov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne? Pán poslanec Pado. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré sa bývalým vládam napriek nelichotivému postaveniu, v akom sa Slovenská republika v medzinárodnom meradle v roku 1998 nachádzala, je nesporným úspechom bývalých vlád. Či sa vám to, dámy a páni, páči alebo nie, je to nespochybniteľný fakt.

    Dá sa povedať, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO sa zavŕšila významná etapa zmien v našej spoločnosti počnúc 17. novembrom 1989, aj keď si to jeden z najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky ani nevšimol.

    Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii so vstupom Slovenska do schengenského priestoru znamená prebratie na seba zodpovednosti za vykonávanie efektívnej hraničnej kontroly v súlade so schengenskými požiadavkami, najmä za časť spoločnej hranice s Ukrajinou, ktorá zmení svoj národný charakter na charakter európskej vonkajšej hranice.

    Dalo by sa veľa hovoriť o tom, čo vlastne Schengen je, prečo Schengen vznikol, aké vlastne boli pohnútky, kedy sa datujú prvé akty súvisiace so vznikom Schengenu, že to bolo 13. 6. 1984 a ďalšie termíny. Dalo by sa veľa hovoriť o rôznych právnych normách, dohodách, zmluvách, ktoré súvisia so vznikom Schengenu. Nechcem však hovoriť na túto tému.

    Chcem hovoriť o bode, ktorý dnes prerokúvame ako jeden z prvých, a to je teda návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

    Predkladateľ v dôvodovej správe textom, citujem, „oneskoreným vstupom Slovenskej republiky do schengenského priestoru by mohli nastať značné hospodárske škody jednak v dôsledku sankčných euroúnijných mechanizmov, ako aj možným spomalením predpokladaného ekonomického rastu. Taktiež oneskoreným vstupom do schengenského priestoru nedôjde k uľahčeniu slobody pohybu občanov Slovenskej republiky v európskom hospodárskom priestore, ktorá je jedným zo základných ľudských slobôd“. Koniec citátu.

    A teda z dôvodovej správy opäť citujem, „sú naplnené podmienky ustanovené § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady na skrátené legislatívne konanie“. Povedal to pán minister v úvodnom slove a ja to len zdupľujem.

    Vo všeobecnosti sa teda dá povedať, že tomuto návrhu nie je čo vyčítať. Veci sa majú tak, ako je to v dôvodovej správe uvedené. Ale iste vám je jasné, že tu nestojím preto, aby som sucho konštatoval, že všetko je v súlade s rokovacím poriadkom a so zákonmi.

    Chcem sa priblížiť k tomu, prečo bolo nutné postupovať cestou skráteného legislatívneho konania. Ako sa v odôvodnení návrhu na skrátené legislatívne konanie píše, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 558 z roku 2006 z 21. 6. 2006 bolo uložené podpredsedovi vlády a ministrovi financií, ministrovi vnútra, ministrovi zahraničných vecí, vedúcej Úradu vlády Slovenskej republiky a predsedovi Úradu na ochranu osobných údajov prijať opatrenia na realizáciu záverov uvedených v predbežnom stanovisku Slovenskej republiky v súlade so závermi hodnotiacej správy o súlade ustanovení o ochrane osobných údajov s ustanoveniami schengenského acquis.

    Termín na realizáciu tejto úlohy, tohto uznesenia vlády bol do 31. decembra 2006. Dnes máme 9. mája 2007, teda viac ako štyri mesiace od termínu, kedy mali byť prijaté opatrenia na realizáciu záverov uvedených v predbežnom stanovisku Slovenskej republiky v súlade so závermi hodnotiacej správy.

    Kolegyne, kolegovia, dámy a páni, v dôvodovej správe ministerstva vnútra k tomuto materiálu sa píše k plneniu citovaného uznesenia vlády z 21. 6. 2006. Citujem. „Tieto opatrenia boli predmetom hodnotenia hodnotiacej komisie expertov Schengenskej evalvačnej komisie dňa 21. 3. 2007.“ Na základe záverov z tohto hodnotenia má Slovenská republika prijať legislatívne opatrenia ešte predtým atď., ako to hovoril pán minister.

    Z uvedeného teda vyplýva, mohlo by sa zdať, že návrh novely zákona, ktorého skrátené legislatívne konanie dnes schvaľujeme, bol vynútený alebo spracovaný po návšteve komisie expertov Schengenskej evalvačnej komisie 21. marca 2007. Z textu by sa to tak naozaj zdalo. Popritom chcem povedať, že je veľmi zaujímavé, že vláda Slovenskej republiky sa plnením uznesenia č. 558 z roku 2006 mnou spomínaného, teda z 21. 6. minulého roka do konca marca vôbec nezaoberala, a teda z uvedeného vyplýva, že ministerstvo vnútra sa ani neunúvalo plniť nejaké uznesenie vlády. Načo.

    Ale to nie je všetko. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 14. 3. prerokovala iniciatívny materiál ministerstva vnútra s názvom Akčný plán pre zabezpečenie vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru, ktorý predkladal podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra a štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre zabezpečenie vstupu Slovenska do schengenského priestoru. Materiál bol ako 34. bod programu a opakujem ešte raz prerokovávaný 14. marca tohto roku materiál bol aj schválený.

    A teraz mi dovoľte, aby som z tohto materiálu odcitoval pár vecí. Nedostatok a odporúčanie. Bod 1, 2. Odporúča sa čo najskôr vysvetliť, či implementácia SISII bude vyžadovať špecifickú legislatívu, ktorá by doplnila všeobecne platné predpisy na ochranu osobných údajov, čím by sa zosúladilo prekrývanie a rozpor medzi právnymi normami a sprehľadnili by sa kompetencie a povinnosti všetkých úradov zainteresovaných v budúcom SISII. Predovšetkým by sa mal objasniť vzťah medzi § 69 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a predpismi, ktorými sa bude riadiť v budúcnosti SISII.

    Opatrenie č. 2, ktoré treba prijať na odstránenie nedostatku. Pripraviť novelu zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v ktorom sa ustanoví, že prevádzkovateľom SISII bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ďalšie nevyhnutné zmeny v súvislosti s implementáciou schengenského acquis a predložiť ju na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Termín na vykonanie tohto opatrenia 31. január 2007.

    V ďalšom odseku v tomto materiáli sa píše: „Novela zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore bola vypracovaná v nasledovnom znení: § 2 ods. 1 sa dopĺňa písm. p), ktoré znie: „Ministerstvo vnútra prevádzkuje schengenský informačný systém. Z pohľadu ochrany osobných údajov v SIS sa zabezpečí sprehľadnenie kompetencií a povinností všetkých inštitúcií zainteresovaných v budúcom SIS.“

    V decembri 2006 bolo na ministerstve vnútra uskutočnené vnútrorezortné pripomienkové konanie návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o Policajnom zbore. V súčasnosti pretrváva rozpor medzi ministerstvom vnútra a Úradom pre ochranu osobných údajov o definovaní prevádzkovateľa SIS v novele zákona, keďže Úrad pre ochranu osobných údajov trvá na tom, aby prevádzkovateľom bolo ministerstvo vnútra. Keďže touto novelou by sa mali novelizovať aj iné právne predpisy, ktoré je potrebné zmeniť alebo doplniť v záujme implementácie schengenského acquis legislatívny proces dočasne spočíva.

    Dámy a páni, zdôrazňujem, toto je materiál, ktorý ministerstvo vnútra dalo na svoju stránku v januári 2007. V tomto materiáli zverejnenom v januári 2007 sa píše presne to, čo hovoríme, že nám uložila hodnotiaca komisia, ktoré bola na Slovensku v marci tohto roku. Ako je to teda? Novela zákona o Policajnom zbore je vynútená závermi hodnotiacej komisie z marca tohto roka alebo sme o tom vedeli v decembri, v októbri, v novembri a v januári tohto roku? Čo je vlastne pravda? Nechcem vás zdržiavať citáciou ďalších vecí z tohto materiálu, len poviem, že materiál, ktorý som tu citoval, bol vypracovaný ministerstvom, ako som povedal, v januári 2007 a nájdete ho na stránke ministerstva vnútra.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, potreba skráteného legislatívneho konania, ako je z uvedeného zrejmé, nevyplynula z nejakých nečakaných podmienok alebo záverov hodnotiacej komisie. Potreba skráteného legislatívneho konania vyplynula z nečinnosti ministra vnútra Slovenskej republiky, tak ako tomu bolo v prípade naťahovania podpisu zmluvy k technickej ochrane štátnych hraníc do času, keď Slovenská republika takmer prišla o 900 miliónov korún zo schengenského fondu a zmluva nakoniec bola podpísaná v zhone taká kvalitná, že dnes máme ďalšie dodatky za 200 miliónov korún.

    Pán minister, prvé štyri mesiace ste problém Schengen považovali za zbytočnú príťaž a teraz sa to dobieha skráteným legislatívnym konaním. Prístup k riešeniu problematiky schengenského priestoru sa zmenil až po vymenovaní štátneho tajomníka ministerstva vnútra pána Bučeka za splnomocnenca vlády 29. novembra minulého roku, ktorý sa otázkou vstupu do schengenského priestoru seriózne zaoberá. A toto nie je len môj názor, pán minister, ale je to názor aj vašich spolupracovníkov z najužšieho vedenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a iste uznáte, pán minister, že z bývalého vedenia ministerstva vnútra tam už dneska nikto nie je.

    Len na dokladovanie, že sa dalo vyhnúť skrátenému legislatívnemu konaniu uvádzam, že vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 28. februára prerokovala návrh zákona o zrušení krajských úradov a dnes ho máme v druhom čítaní.

    Vážený pán minister, Klub poslancov Národnej rady za SDKÚ – DS napriek tomu, čo som uviedol, návrh na skrátené legislatívne konanie podporí, a nie kvôli vám, pán minister, ale preto, že životné záujmy Slovenskej republiky sú pre nás vždy nad politikárčením a nad piár agendou, ktorú si robíte. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Uzatváram rozpravu.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, väčšiu nehoráznosť som v živote nepočul. Kde v sebe beriete tú drzosť, aby ste toto povedali, to som skutočne šokovaný. Aby ste dobre rozumeli.

    Po prvé, vôbec sa tomu nerozumiete a to, čo ste povedali, nie je pravda. Nepostrehli ste za pol roka zopár zmien, ktoré sa odohrali, a ak je niekto dnes zodpovedný za to, že tu musíme riešiť tieto veci, tak ste to aj vy, aj vy, pán poslanec.

    Preto ja vám pokojne rád rozoberiem celú zmluvu s Ericssonom, ktorú ste pripravili, aj to, že ste nepustili súťažiacich na hranicu a dnešný dodatok je dôsledkom iba toho, že ste si upravovali tú zmluvu tak, aby vyhovovala vašim podmienkam a dnes ju musíme meniť. Viete prečo? Lebo vôbec netušili, akým spôsobom vyzerá severná hranica, akým spôsobom vyzerá severná časť od Vyšného Nemeckého severne.

    Čiže, ak je tu niekto zodpovedný za to, že to dnes riešime, tak ste to vy osobne a ešte aj váš predchodca. A hodnotiaca komisia jasne povedala, čo ste za štyri roky neurobili. Ak je niekoho zásluhou, že dnes musíme naozaj na poslednú chvíľu urobiť Schengen, tak ako ho robíme s vypätím všetkých síl a medzinárodného rokovania, tak je to len zásluhou bývalej vlády. Aby vám to bolo jasné.

  • Ak ste nepostrehli, a to už je len preto, že to neviete a nikdy ste to nevedeli a ste naozaj neodborník, my neprijímame schengenský informačný systém II v tejto chvíli. Viete o tom, že SISII. v tejto chvíli nie je aktuálny? To netušíte, to nepredpokladáte, lebo sa tým ani nezaoberáte. SISII totižto, vážený pán poslanec, je aktuálny až najskôr 1. januára 2009. Čiže naozaj kvôli nemu, kvôli nemu naozaj nepotrebujeme skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie robíme preto, pretože sme v októbri vyrokovali nový program, ktorý sa bude zavádzať, ktorý sa volá SIS one for all, čo vám ale, samozrejme, vôbec nič nehovorí.

    A vzhľadom aj na túto skutočnosť a zavádzanie týchto vecí sme museli veci urýchliť. Čiže ak niekto šesť rokov nekonal a my sa za šesť rokov snažíme tých šesť mesiacov nahradiť, to sme práve my. Nezvykneme si ale dávať svoje zásluhy, ale po vašom vystúpení, ktoré je tak neuveriteľne pokrytecké a bez absolútnej možnosti náznaku pozretia sa do zrkadla, že kto je na vine, my sme nechceli robiť čierne knihy. My sme sa nechceli správať ako vy, aby sme sa osem rokov mohli vyhovárať na Mečiarovu vládu. My to dnes nerobíme. Faktom zostáva, že hodnotiaca správa, ktorá prišla v októbri, vám dala zrkadlo, ako ste sa v Schengene pohybovali a ako ste pracovali pre Schengen, a to, že ste napríklad zmluvu na východnú hranicu robili tri roky, tri roky vy ste robili súťaž na ukončenie východnej hranice. Už dávno mala stáť. Čiže o tom, či bola rýchlo, alebo nebola rýchlo podpísaná a či sa dnes musí robiť dodatok, aby sme splnili nové náležitosti, ktoré si komisia vyžiadala, to už je vec druhá.

    Čiže, ak sa tu niekto dnes môže cítiť trápne, tak ste to vy a čudujem sa, že vôbec máte odvahu sem pristúpiť, ale to už asi je charakteristické tým, čo som povedal nedávno.

    Rád by som k tomu teda dodal, že nerobíme to preto, že by sme my teraz niekde spali, ale preto, že sa nám podarilo vyrokovať, aby sme vôbec mohli vstúpiť, a to už nie je naša zásluha, to už je zásluha všetkých nových členských krajín, ktoré donútili vlastne v októbri v Rade prijať, že teda pôjdeme novým spôsobom a portugalským riešením, ktoré tiež vám určite nič nehovorí, aby sme mohli to od toho 1. januára naozaj spustiť.

    Faktom zostáva, že komisia, ktorá prišla, určila nový termín, kedy sa bude prerokovávať celá tá problematika osobných údajov. Už v júni, čo bolo pôvodne plánované v septembri, resp. z SISII bolo odložené až o rok. Tak sa teraz vlastne urobil nový dátum. Preto sme to aj celé urýchlili. Len teda na okraj, že ak by ste chceli mať niekedy naozaj konkrétne informácie, môžete ich mať.

    A ešte k tým pracovníkom vedenia ministerstva vnútra. V tej oblasti, ktorí sa tomu venujú a ktorí sú za Schengen zodpovední, sú tí istí. My sme nerobili tak ako vy. My sme nevymieňali všetkých, tak ako vy ste vymieňali. My sme tam tých ľudí nechali. A ak vás zaujíma, či riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý je z tohto pohľadu najvyšší zodpovedný, on tam stále je. Aj jeho pracovníci sú tam stále. Sedí tam už vlastne tri roky. My nemáme potrebu sa pomstiť, my nie sme malí ľudia, pán Pado, ako vy.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť aj vy k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, budeme hlasovať. Vyhlasujem krátku prestávku pred hlasovaním a poprosím vás, kolegyne, kolegovia, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

  • Krátka prestávka pred hlasovaním.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Tak ako sme si odhlasovali pri schvaľovaní programu 10. schôdze, budeme hlasovať o návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktoré sme prerokovali v rozprave.

    Pán spravodajca, budete uvádzať hlasovanie, takže si zoberte kartu a zaujmite miesto. Poprosím vás, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím? Pán spravodajca, predneste návrh uznesenia. Pán spravodajca, predneste, že dávate návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky... Pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste... Pán spravodajca, zaujmite miesto, prosím vás.

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda, poprosím vás... Pán podpredseda, otvorte, prosím vás, rozpravu a v rámci...

  • Dobre. Otváram rozpravu. Pán podpredseda vlády otvoril rozpravu. Poprosím, pán spravodajca, keby ste predniesli... Štyri veci, pán spravodajca. Národná rada sa uzniesla, že...

  • Pán predseda, dajte, prosím (reakcie z pléna)... Nech mi neskáču do reči.

  • Ja vidím, samozrejme, len do rozpravy spravodajca sa prihlásil ako prvý, potom, pán poslanec, dobre? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán spravodajca, návrh uznesenia a potom pán poslanec Pado.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby Národná rada (reakcie z pléna)...

  • Pán spravodajca, predneste len návrh uznesenia. Dávate, prednášate návrh uznesenia v rámci rozpravy a návrh uznesenia znie, že Národná rada sa uzniesla, že vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Dobre. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby (reakcie z pléna)... Nie, ja neviem.

  • Smiech v sále.

  • Nie, nie, nie. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

  • Pán predseda, Národná rada sa uznáša, aby bolo schválené navrhované uznesenie o skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Nech sa páči, pán poslanec Pado sa prihlásil, vystúpi v rozprave. Kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda parlamentu.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, keďže nebola možnosť reagovať na vystúpenie pána ministra.

    Pán minister, mám pocit, že som trafil, že som trafil klinec po hlavičke tak, pretože som vás vytočil do takej miery, ako málokto tu bol vytočený.

  • Reakcie z pléna.

  • Neviem, pán minister, kde ste získali vy oprávnenie, aby ste hodnotili ľudí, kto je aký veľký, kto je aký malý, ale usudzujúc podľa vášho vystúpenia, vášho tónu a spôsobu, ako ste komunikovali, ak ja som malý, tak vy, prepáčte, v tomto pomere neexistuje mierka, ako by som vašu veľkosť prirovnal, pretože je presne opačná, fakticky ste nulový v tomto prípade.

    Pán minister, vy hovoríte o mne, kde ja beriem právo takto vystúpiť? Nuž to právo beriem tam, pán minister, že od vášho nástupu do funkcie ministra vnútra v polovičke minulého roka sa schengenská problematika nedostala na poradu vedenia ani raz. Po prvé.

    Po druhé. Problematika vyhodnotenia súťaže na technické prostriedky na ochranu štátnej hranice bola prerokovávaná raz za môjho pôsobenia, po výmene vlády prišlo opätovné prehodnocovávanie výsledkov výberového konania a výberová komisia za vášho pôsobenia, pán minister, nie za môjho, potvrdila výsledky, ktoré boli pred vaším nástupom.

    Takže, ak chcete kritizovať čosi, tak to kritizujete neoprávnene, pretože za vášho pôsobenia sa robilo vyhodnotenie druhé a vy ste pracovali na zmluve, ktorú ste s firmou, ktorá dnes technickú ochranu štátnej hranice realizuje, vy ste podpisovali. Vaši ľudia pripravovali zmluvu, nie moji ľudia pripravovali túto zmluvu, alebo ju opravovali. Takže, pán minister, ak, tak povedzte veci tak, ako sa naozaj majú. Dobre? Keby ste, pán minister, to je možné...

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj.

  • Pán minister, nechajte ma pokojne rozprávať, ja som, no... Pán minister, mali sme tohto roku takú zimu, aká tu nebola za posledných 10 rokov alebo 20 a dnes mohla byť realizácia technických prostriedkov ochrany štátnej hranice o štyri mesiace ďalej ako dneska. Ale nehovoril som o tom, pán minister. Asi ste ma dobre nepočúvali, ja som rozprával o tom, že veci, ktoré uvádzate v dôvodovej správe na skrátene legislatívne konanie nie sú pravdivé. Skrátené legislatívne konanie tu nie je preto, že by nám vnútila nejaké závery hodnotiaca komisia v marci tohto roku.

    Skrátene legislatívne konanie je tu preto, že ste ignorovali uznesenie vlády z minulého roku, ktoré aj vám dávalo úlohu prijať opatrenia na realizáciu všetkých opatrení z predbežne hodnotiacej správy z minulého roka. Vy ste to ignorovali a to som vám jasne dokladoval. A dneska máme v prvom čítaní, pokiaľ prejde návrh na skrátene legislatívne konanie, novelu zákona o Policajnom zbore, o ktorej sme vedeli už v januári a v decembri minulého roku a v januári tohto roka, pretože tento materiál bol už v januári schválený. Tak sa nevyhovárajte na čosi, čo tu bolo v marci. Ja som hovoril o tom, pán minister. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu. Nech sa páči, ešte budete reagovať, pán podpredseda vlády?

  • Ďakujem pekne. Ináč je neuveriteľné, ako vám vôbec nerobí žiadny problém, pán poslanec, klamať. Absolútne. Viete o tom vy, že zmluva bola súčasťou súťažných podmienok? Tak ja som ju spracovával alebo vy? Tak buďte taký láskavý a prestaňte klamať, lebo toto je vaša pracovná metóda. Zmluva bola súčasťou súťažných podmienok, tak z koho si chcete robiť „srandu“. Rozumiete? Jednoducho vy ste nepovedali okrem dobrý deň žiadnu pravdu, to je celé, a to vám ostáva.

  • Dobre. Ďakujem, pán minister. Pýtam sa ešte, chce pán spravodajca zaujať stanovisko? Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. Takže poprosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

    Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme. (Hlasovanie). Kolegyne, kolegovia, sú problémy so zariadeniami?

  • Reakcie z pléna.

  • Takže poprosím ešte raz, že by sme si vytiahli hlasovanie karty a opätovne zas zasunuli. Takže ešte raz prosím, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona. Prezentujeme sa a hlasujeme. Ešte to necháme dokončiť staré hlasovanie.

    Takže, vážené, opäť vám nejde? Páni z techniky. Skúste, pani poslankyňa, opäť kartu vytiahnuť a znovu zastrčiť. Poprosím kolegov, že by ste skontrolovali hlasovacie zariadenie pani poslankyni Tóthovej. No, ešte ale vám nemôže ísť pani, len identifikácia potvrdená by vám ukázala, pani poslankyňa.

    Takže, prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 128 poslancov, za návrh 100 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca. Pán minister, poprosím zostať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona máme ako tlač 268 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máme v rozhodnutí predsedu č. 273.

    Poprosím teda opäť podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je prijať legislatívne úpravy súvisiace s implementáciou schengenského acquis a s prípravou na pripojenie Slovenskej republiky k schengenskému informačnému systému.

    Návrh predkladaných legislatívnych zmien bol aj predmetom hodnotenia schengenskej hodnotiacej komisie na ochranu osobných údajov v marci 2007, ktoré odporučila prijať už v prvej polovici 2007, tam je tá zmena, že ju odporučila na rozdiel od pôvodného plánu prijať už v prvej polovici roka 2007.

    V súvislosti s uvedeným sa navrhuje do zákona o Policajnom zbore zakotviť pôsobnosť Policajného zboru pri spracúvaní údajov v schengenskom informačnom systéme a ustanoviť ministerstvo vnútra ako prevádzkovateľa informačných systémov Policajného zboru vrátane schengenského informačného systému. Okrem uvedeného sa navrhujú ďalšie zmeny, ktoré súvisia s implementáciou schengenského dohovoru.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania a jeho následne schválenie, čím sa vytvoria ďalšie predpoklady na vstup Slovenskej republiky do schengenského priestoru 1. januára 2008. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo opäť spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu z výboru pre obranu a bezpečnosť a poprosím ho, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (tlač č. 268).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákon o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať už v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. apríla 2007 č. 273 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 10. mája 2007 a gestorský výbor do 11. mája 2007.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Pado. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni poslankyne, poslanci, vážený pán minister, novela zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je v porovnaní s tým, čo bolo dané do pripomienkového konania, teda pôvodne navrhovanými viac ako 57 bodmi len slabý odvar toho, čo sme tu mali mať. Ja sa veľmi teším, že niektoré veci z toho vypadli, pretože sú to naozaj záležitosti veľmi kontroverzné. A možno to, že vlastne je to len taká maličká novela, by nás mala všetkých učičíkať a upokojiť, že vlastne sa nič nedeje, a teda sa menia len tie veci, ktoré súvisia s podmienkami alebo s uľahčením vstupu Slovenska do schengenského priestoru.

    Ale nie je to celkom tak, pretože dôvodová správa síce poukazuje na to, že na zaradenie monitorovania osôb a dopravných prostriedkov medzi prostriedky operatívno-pátracej činnosti je pre bezpečný život občanov základná vec, no nie som presvedčený o tom, že je tomu tak.

    Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky a ani predložený návrh zákona neupravuje bližším spôsobom vymedzenie zamerania a prostriedkov tohto monitorovania, predkladateľ sa neunúval v ďalšej časti návrhu tieto upraviť a takto zakotviť právnu istotu občanov Slovenskej republiky alebo iných osôb, že tento inštitút nebude pod rúškom boja proti páchateľom v obzvlášť závažne trestnej činnosti zneužívaný na rozpracovávanie iných záujmových skupín, a to z rôznych iných dôvodov.

    V súvislosti so snahami o nekontrolovateľné odpočúvanie kohokoľvek a kedykoľvek a sledovanie elektronickej komunikácie je táto obava v dnešnom čase viac ako opodstatnená.

    Chcel by som, dámy a páni, povedať, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/46 Európskych spoločenstiev z 24. 10. 1995 hovorí o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky napriek tomu nejakým spôsobom nešpecifikovalo, za akých podmienok a kedy neposkytne žiadateľovi informácie o spracovaných osobných údajoch. Namiesto odvolávky na konkrétne situácie je v návrhu zákona len všeobecná formulácia, také zaklínadlo, a tým je povedané všetko, hej.

    Uvedená smernica pritom hovorí, že členské štáty ustanovia, že osobné údaje musia byť spracované korektne a zákonne zhromažďované za vymedzeným jasným a oprávneným účelom a nebudú ďalej spracovávané spôsobom, ktorý by nebol zlučiteľný s týmto cieľom. Ale treba povedať, že toto sa v navrhovanej novele nijakým spôsobom neupravuje.

    Chcel by som ešte vašu pozornosť upriamiť na bod, ktorý vypadol z pôvodného materiálu, ktorý bol spracovaný, kde sa v § 69c ods. 3 na konci pripájajú tieto slová: „Ak ide o osobné údaje spracované v schengenskom informačnom systéme, Policajný zbor postupuje spôsobom, ktorý ustanovuje medzinárodná zmluva, ku ktorej je Slovenská republika viazaná. Informácia o spracovaných osobných údajoch sa poskytne žiadateľovi v rozsahu, ktorý neohrozí plnenie úloh Policajného zboru.“

    Ani táto formulácia nebola šťastná práve z hľadiska smernice, ktorú som citoval, a tak ministerstvo vnútra radšej pristúpilo k tomu, že celý tento odsek nechalo, tak ako dneska je a vlastne môžeme sa obávať toho, že s našimi údajmi bude nakladané, kto si kedy ako zmyslí.

    Dámy a páni, toto naozaj je vec, ktorá sa dotýka občanov tejto krajiny a môže sa ich dotýkať veľmi negatívne. Sú skúsenosti nie jedného, nie dvoch, nie stovák, ale tisícov ľudí, ktorí vedia z minulého obdobia, čo to znamenala možnosť nekontrolovateľného odpočúvania a sledovania. Zaradenie monitorovania do operatívno-technických prostriedkov znamená kedykoľvek, kohokoľvek, kdekoľvek a akokoľvek monitorovať, sledovať a odpočúvať. Ak sa vám toto, páni, zdá ako vhodné, nech sa páči. Ja len vystríham, aby ste nepristúpili k čomusi, čo spôsobí problémy občanom tejto krajiny.

    Pán minister, bol by som veľmi rád, keby ste v budúcnosti vážili svoje slová a nikoho v tejto sále medzi týmto cteným auditóriom neobviňovali z klamstva. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Pada sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán Pado bol vlastne jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko? Pán minister? Nie? Ďakujem. A pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvými čítaniami, ktoré uvádza podpredseda vláda a minister vnútra Slovenskej republiky pán Kaliňák. Teraz pristúpime k prerokovaniu

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 251, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 254.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, zákon Národnej rady č. 40/1993 o štátnom občianstve bol naposledy novelizovaný ešte v roku 2005. Od účinnosti tejto novely bolo možné dostatočne posúdiť jej vplyv na aplikačnú prax.

    V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení z augusta 2006 zakotvila prijatie úpravy pravidiel udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky cudzincom s cieľom dôkladnejšie preverovať žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky. Táto úloha bola zakomponovaná následne do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Navrhovanou novelou zákona sa podrobnejšie upravujú podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o zisťovanie určitých skutočností týkajúcich sa žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky, ktoré musia byť dokladované na základe stanovísk nielen iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, ale aj prostredníctvom dožiadaní cez medzinárodné inštitúcie.

    V záujme objektívneho posúdenia skutkového stavu, najmä plnenia povinností zo strany žiadateľov je potrebné rozšíriť rozsah predkladaných dokladov preukazujúcich tieto skutočnosti a predĺžiť dĺžku povoleného pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je predpokladom dostatočnej integrácie žiadateľa do spoločnosti, eliminovania prípadných pochybností o jeho bezúhonnosti a preukázania prínosu pre Slovenskú republiku v konkrétnej oblasti.

    Rád by som na tejto pôde zdôraznil, že udelenie štátneho občianstva nemá byť začiatkom integrácie cudzinca do spoločnosti, ale jej zavŕšením. A to je presne často zle interpretovaná otázka, prečo sa predlžuje táto lehota. Takže je to presne naopak. Štátnym občianstvom má integrácia cudzinca do spoločnosti končiť. Nie začínať. A v tom sa mnohí mýlia.

    Ďalšie úpravy sa týkajú sprehľadnenia a zefektívnenia činnosti štátnych orgánov pri nadobúdaní, strate a osvedčovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky. Návrh obsahuje aj novelu zákona Národnej rady o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, ktorá umožňuje používanie druhého a tretieho mena osoby zapísaných v rodnom liste v úradnom styku. Uvedená zmena je potrebná aj vzhľadom na vydávanie preukazov formátu Európskej únie. Novela upravuje aj niektoré správne poplatky na úseku matrík a registrácií právnických osôb.

    Návrh zákona obsahuje aj novelu o správnych poplatkoch a o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorej cieľom je odstrániť administratívne zaťaženie osôb, ktorým bol už v minulosti vydaný preukaz zahraničného Slováka tak, aby nemuseli žiadať o ich výmenu za osvedčenia, ktoré zaviedol nový zákon.

    Vážená Národná rada, navrhovaná novela po jej prijatí vytvorí kvalitnejšie právne prostredie súvisiace s udeľovaním štátneho občianstva, a to aj v súvislosti so vstupom našej republiky do schengenského priestoru. Ďakujem pekne za jej podporu.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ďalej dávam slovom spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancov Pavlovi Gogovi. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 251).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Ďalej osobitná časť dôvodovej správy obsahuje aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku nezlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená, je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.

    Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. apríla 2007 č. 254 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorsky výbor do 19. júna 2007.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa ešte opýtať, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán podpredseda vlády, chcete ešte zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 255, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 255a.

    Opäť prosím, pán podpredseda vlády, aby ste uviedli tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým s cieľom dosiahnutia jeho kompatibility s dotknutými dokumentmi štátov Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona predstavuje významnú právnu normu dotýkajúcu sa širokého spektra podnikateľských subjektov, a preto je aj predmetom záujmu a posudzovania odbornej a laickej verejnosti. Z týchto dôvodov sa príprave návrhu zákona venovala mimoriadna pozornosť. Popri novej úprave uznávania odbornej spôsobilosti a nadobudnutej praxe, ktorá vyplynula z Európskej smernice o uznávaní kvalifikácií, rieši návrh zákon problematiku zriadenia a pôsobnosti siete jednotných kontaktných miest, ako to vyplýva z princípov zakotvených v smernici o službách na vnútornom trhu.

    Práve úprava pôsobnosti siete jednotných kontaktných miest v štruktúrach živnostenských úradov prinesie pre podnikateľskú verejnosť výrazné obmedzenie doterajších časovo náročných administratívnych postupov, ktoré na seba prevezmú príslušné orgány.

    Návrh zákona zohľadňuje tiež námety a pripomienky dotknutých orgánov štátnej správy získané pri aplikácii zákona v praxi a v neposlednom rade i podnety a požiadavky reprezentatívnych zástupcov podnikateľskej sféry.

    Základný nosným prvkom návrhu zákona je úprava vzťahov medzi orgánmi štátnej správy na úseku živnostenského podnikania na strane jednej, daňovými orgánmi, zdravotnými poisťovňami a registrom trestov Generálnej prokuratúry na strane druhej.

    Navrhuje sa, aby úkony spočívajúce vo vybavovaní výpisu registra trestov, obligatórnom podávaní prihlášky na registráciu daňovníka a podávaní prihlášky na zdravotné poistenie vykonávali namiesto podnikateľov živnostenské úrady, a to v priamej elektronickej komunikácii s orgánmi, ktoré sú k tomu vecne príslušné.

    Významným liberalizačným prvkom, ktorý zásadným spôsobom zjednoduší postup získavania živnostenského oprávnenia pre absolventov odborných škôl príslušných študijných a učebných odborov je návrh, ktorým sa znižujú požiadavky na preukazovanie nadobudnutej praxe pre všetky remeselné živnosti.

    Zrušenie povinnosti vedenia autorizovaných inšpekčných kníh v prevádzkarňach, ktoré sa v praxi neosvedčili, predstavujú pre podnikateľov taktiež značné zníženie administratívnej i finančnej náročnosti.

    V súvislosti s čoraz frekventovanejším používaním dokladov o živnostenskom oprávnení pri poskytovaní služieb v zahraničí a s potrebou zosúladenia postupu ich vydávania s postupmi okolitých štátov sa naďalej navrhuje zmena náležitosti živnostenských listov a koncesných listín, ktorým sa súčasne dosiahne ich výrazné sprehľadnenie subjektov používajúcich svoje oprávnenie na skutočné podnikanie.

    Zmena spočívajúca v obmedzení počtu predmetov podnikania je sprevádzaná návrhom na 50- až 90-percentné zníženie správnych poplatkov, a preto nebude mať žiadny negatívny vplyv na finančné zaťaženie podnikateľov.

    Ako som už uviedol, predkladaný návrh zohľadňuje požiadavky širokého spektra subjektov štátnej a neštátnej povahy. Všetky pripomienky, ktoré mali vecný alebo legislatívnotechnický charakter a neodporovali účelu zákona, boli do návrhu zapracované.

    Záverom by som ešte chcel povedať, lebo je asi jediná vec, ktorá často dostáva rôzny výklad či v médiách, alebo v odbornej verejnosti. Cesta obmedzenia počtu živností na jednom živnostenskom liste je opatrenie v prospech podnikateľov predovšetkým preto, že v západnej Európe nepoznajú živnostenský list s 220 rôznymi činnosťami, ktoré na našom území nie je ničím neobvyklým.

    Remeselník, ktorý príde so živnostenským listom na 5 strán a takýmto počtom živností pôsobí nedôveryhodne. Preto sme sa rozhodli, že treba účinnejšie využívať predovšetkým ustanovenia súčasného živnostenského zákona, kde popri napríklad výrobnej činnosti mám, samozrejme, k dispozícii automaticky zo zákona bez toho, aby tam museli byť uvedené všetky ďalšie servisné činnosti, ktoré súvisia napríklad s predajom tohto materiálu alebo s nákupom vecí, ktoré súvisia s veľkoobchodným nakupovaním mojich základných prostriedkov.

    Preto si myslím, že práve toto je cesta, aby sme využívali už ustanovenie zákona, kde môžem vykonávať činnosti aj obchodného charakteru, aj za účelom dosiahnutia zisku automaticky popri svojej výrobe, pretože ak vyrobím tehlu, je pochopiteľné, že ju mám záujem aj predať a že ku nej potrebujem vykonať aj určité konzultačné činnosti a že ku nej budem potrebovať vykonať aj určité činnosti súvisiace s odbornou garanciou.

    Ďakujem pekne a ďakujem aj za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ďalej dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyni Renáte Zmajkovičovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 255).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že práve v Európskej únii problematika návrhu zákona nie je upravená, je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. apríla 2007 č. 255 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyjadrím sa veľmi krátko.

    Ide o návrh novely živnostenského zákona, ktorý je ikstý, preto vítam záverečný článok, v ktorom sa navrhuje úplné znenie. Nechcem v tomto prípade kritizovať početnosť noviel, pretože viem, čo je dôvodom týchto noviel a je to len prirodzený vývoj, keď osobitné predpisy preberajú úpravu niektorých činností, tak potom sa rozširuje zoznam činností, ktoré nie sú živnosťou, a to je nevyhnutný dôsledok početnosť noviel potom iné.

    Chcem sa vyjadriť k tomu. Ide o návrh zákona, ktorý nespochybniteľne má vplyv na podnikateľské prostredie a v tomto prípade nespochybniteľne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Koncept jednotných kontaktných miest nie je len konceptom, ktorý sme povinní zaviesť v súvislosti s európskou legislatívou, ale je to dobrý koncept, pretože odstraňuje bariéry podnikania.

    Ja som veľmi rada, že bol zvolený tento model, pretože bolo viacero modelov, ako by tie jednotlivé kontaktné miesta mohli vznikať, pretože to bola otázka, ktorá sa začala pripravovať už počas minulej vlády. Som presvedčená, že živnostenské úrady majú najlepšie predpoklady na to, aby plnili funkciu jednotných kontaktných miest, a som rada, že tento koncept sa presadil, lebo ho považujem za dobrý.

    Cieľom môjho vystúpenia teda nie je kritizovať, cieľom môjho vystúpenia je možno posunúť túto debatu ešte o krok ďalej a otvoriť tému, ktorá, priznám sa, že ma trápi už dlhšie, a to je téma voľných živností, a keďže teraz dochádza k nejakému závažnejšiemu zásahu do živnostenského zákona, možno by sme to vedeli vyriešiť, a preto vystupujem v prvom čítaní, aby sme mali dostatočný priestor na úvahu.

    Z praxe dobre vieme, že existuje niečo ako zoznam voľných živností vo forme, teda správnu formu neovládam, či je to metodický pokyn, alebo čokoľvek a od začiatku deväťdesiatych rokov sa vlastne vyvinula určitá mimoprávna prax, že sa zapisujú voľné živnosti podľa zoznamu voľných živností.

    Všetci právnici, advokáti poznáme tie formulky, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, kúpa, predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti za účelom ďalšieho predaja, proste máme to advokáti, právnici to majú naučené, ale je to úplne mimo akéhokoľvek zákona. Je to len otázka interného predpisu a praxe. Proste sme si na to zvykli a rešpektujeme, že taká prax je, ale pritom pravda je tá, že podľa zákona všetko, čo nie je koncesiou alebo viazanou, alebo remeselnou živnosťou, je voľnou živnosťou, a keď som bezúhonná a mám dostatok rokov, tak skrátka tú živnosť ohlásim a musím, nikto mi nemôže zabrániť ju vykonávať.

    Možno by bol čas rozdeliť dve veci, a síce oprávnenie na podnikanie pre voľnú živnosť a štatistickú evidenciu, a možno by dozrel čas na to, aby sme mali oprávnenie na podnikanie v rozsahu voľnej živnosti a bodka.

    A pre účely štatistické. Dobre. Vypisujme evidenčné listy a vypisujme pre účely štatistiky, v akých predmetoch podnikania podnikáme, ale prečo, keď si rozšírim o jeden predmet podnikania voľnú živnosť, prečo musím ísť na živnostenský úrad? Ja na to upozorňujem aj v súvislosti s tou kritikou, ktorá bola na tú tému, že podľa návrhu má byť jeden živnostenský list na jeden predmet činnosti. Má to svoje plusy, má to svoje mínusy. Ja chápem aj tú kritiku. Chápem aj to, čo ste povedali a máte pravdu s tým, že pokiaľ ide o niektoré výrobné živnosti, pohostinské činnosti a podobne, tak tam už zo zákona je možné vykonávať tieto činnosti, ale prečo nezájsť ďalej, keď máme takto otvorený živnostenský zákon a koniec koncov je to všetko voľná živnosť, podmienky sú rovnaké a prečo by len naozaj jednoduchým, pokiaľ sa pohybujem v rámci toho, čo mi voľná živnosť umožňuje, prečo by som vždy, keď trošku zmením predmet činnosti, musela ohlasovať ďalšiu živnosť na to isté s tými istými odbornými predpokladmi.

    Ja sa pokúsim v rámci druhého čítania návrh tohto typu predložiť, pokiaľ by pri tom bola možná, povedzme, aj komunikácia s našimi kolegami z ministerstva, možno by sme, aj keď sa vieme zhodnúť na tom, dokázali ten systém odbyrokratizovať ešte viacej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, a keďže pani poslankyňa Žitňanská bola posledná, vlastne jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Žitňanská, myslím, že sme nechceli tým zákonom vymyslieť bicykel a pravda je tá, že jeho niektoré idey sú dávno staršie, než vznikla táto vláda. Čiže to už sa vyvíja tou praxou za tie roky a osobne sme mali v úvahe, akým spôsobom s tými voľnými živnosťami naložiť, pretože niektoré tie živnosti sú naozaj bizarné, keď spomeniem tie stavby kozmických lodí a podobne, ktoré naozaj už teda hraničia so zdravým rozumom a treba povedať, že ten vývoj je vlastne od toho zákona 105, ktorý bol ešte v roku 1990, kedy vlastne sa snažili úradnícky živnostenské úrady aj pomôcť podnikateľom, hlavne tým, ktorí prídu v nejakých jednoduchších činnostiach, že ja by som chcel proste upratovať, alebo ja by som chcel umývať okná a povedzte mi, ako sa to má volať, alebo ja neviem, akú živnosť chcem a tam vlastne z toho vzťahu medzi úradníkom a žiadateľom o živnosť dochádzalo k tomu, že úradníci sa snažili vytvoriť nejakú sieť alebo formu, zoznam tých živností, ktoré ponúkajú ľuďom, veď si vyberte, tu máte zoznam a aj preto, že napríklad v rokoch 1995, 1996 bol diametrálny rozdiel medzi živnosťami v Košiciach a živnosťami v Bratislave až taký rozporný, že niektoré právnické osoby mali reálny problém so zápisom v obchodných registroch týchto registrových súdov.

    Myšlienka tej živnosti v rozsahu voľnej živnosti je bezpochyby zaujímavá. Bezpochyby a vlastne by riešila všetko. Tu sú vlastne zástupcovia ministerstva vnútra aj prítomní v tejto chvíli. Ja si myslím, že je to na odbornú debatu. My sme sa snažili to nejako, naopak, my sme, prvý krok mal byť, že zúžime tie voľné živnosti, že na nejakých 10 okruhov, toto je na jeden. Že sa na nejakých 10 približných, že chcem byť v obchode, alebo chcem byť v nejakých službách, alebo niečo podobné.

    Myslím, že ministerstvo vnútra je posledné, ktoré by sa tomu bránilo a aj v tomto prípade vlastne naozaj dochádza k šetreniu, aj keď niekto sa to snaží uvádzať inak pri tých nových živnostenských listoch, ale reálne aj výber do štátneho rozpočtu bude menší, tak je to aj odhadované. Čiže my sa ani tomuto nebránime a myslím, že do druhého čítania máme priestor nato to rozobrať, či tomu niečo náhodou nebráni a či tam nie sú nejaké veci, ktoré sú vyššie ako právnické rozmýšľanie, lebo, bohužiaľ, aj moje právnické vzdelanie bolo krátke na niektoré úradnícke postupy, takže v tomto prípade v tom môžeme určite postupovať.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chcem sa opýtať spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie, ďakujem. Prerušujem preto rokovanie o tomto bode programu a ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 269. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 266.

    Znovu dávam slovo pánovi ministrovi vnútra, podpredsedovi vlády, aby uviedol tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov je predložený do legislatívneho procesu na základe plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.

    Navrhovaná zákonná úprava v súlade vládou schválenou koncepciou štátnej bytovej politiky rozširuje samostatnú pôsobnosť vyššieho územného celku o niektoré úlohy na úseku rozvoja bývania. Tento účel je, že sa vyššiemu územnému celku ukladá povinnosť obstarávať a schvaľovať program rozvoja bývania, ako aj koordinovať činnosť fyzických osôb a právnických osôb pri výstavbe bytov, ubytovacích zariadení a zariadení sociálnych služieb pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.

    Taktiež sa na základe príslušných uznesení Národnej rady a vlády novým spôsobom vymedzujú vzťahy medzi orgánmi vyššieho územného celku, teda medzi zastupiteľstvom a predsedom pri zmene rozpočtu vyššieho územného celku.

    Podľa dosiaľ platnej právnej úpravy vykonávať zmeny rozpočtu patrí do výhradnej pôsobnosti poslancov zastupiteľského zboru. Ukazuje sa však opodstatnené, aby zmeny v rozpočte počas rozpočtovaného roka mohol uskutočňovať aj predseda, samozrejme len v prípade, ak ho tým poverí zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobnú zmenu sa javí účelne vykonať aj v obciach a mestách.

    Navrhovaná právna úprava obsahuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré sú výsledkom dohody so Združením samosprávnych krajov a ktoré na základe poznatkov z vykonávania platného zákona o samosprávnych krajoch majú prispieť k zlepšeniu činnosti regionálnej samosprávy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vám odporúčam predložený vládny návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalej dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov alebo teda zaužívaný názov zákon o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako aj finančnom dosahu na rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.

    Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúceho oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. apríla 2007 č. 266 a podľa § 71 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú právu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna tohto roku a gestorský výbor do 19. júna. Toľko spravodajská informácia.

    Pani predsedajúca, prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. O slovo sa prihlásil podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Milan Hort, a preto mu v zmysle § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, stáva sa už pravidlom, že na každej schôdzi tohto parlamentu prichádza vládna koalícia s nejakým návrhom zákona, ktorý opäť raz potvrdzuje naše tvrdenia o novom jave, ktorý sa tu udomácnil po posledných parlamentných voľbách. Tento jav sme pomenovali totálnou privatizáciou verejného sektora, ktorú sa tu predovšetkým strana SMER snaží zaviesť. Lepší výraz na tento spôsob chápania a uplatňovania politickej moci asi ani neexistuje.

    Toto vaše vnímanie, ako politicky uplatňovať svoj vplyv podľa možností do každej sféry našej spoločnosti charakterizujú okrem iného aj účelové legislatívne úpravy, ktorých jediným a skutočným cieľom je mocensky vyplniť každú možnú medzeru, ktorá má aký-taký význam pri riadení štátu a posilňovaní politického vplyvu hlavne najsilnejšej vládnej strany. Robíte tak zrejme podľa hesla bližšie k ľuďom. Treba však podotknúť, že tým myslíte predovšetkým k tým svojim.

    Dokazujú to aj účelové zákonné úpravy, ktorými ste postupne ovládli aj inštitúcie, ktoré pôvodný zákon definoval ako nezávislé a ktorých postavenie práve na báze tejto nezávislosti od exekutívy mali byť zárukou slobodného a nestranného rozhodovania. Rôznymi pseudoargumentmi a cestou poslaneckých návrhov ste si tieto inštitúcie politicky podriadili a de facto eliminovali ich skutočné poslanie, ktoré mali zo zákona napĺňať. Toto je vizitka doterajšej činnosti.

    Namiesto príprav a predkladania potrebných návrhov, ktoré by našu spoločnosť posúvali ďalej, či už v toľko pretriasanom rezorte zdravotníctva, v ďalšom zlepšovaní podnikateľského prostredia, v oblasti vymožiteľnosti práva, alebo rozširovaním podmienok pre rozvoj znalostnej ekonomiky, táto koalícia uprednostňuje svoju pozíciu, upriamuje svoju pozornosť na mocenské posilnenie svojej pozície všade, kde sa to len dá. Presne ako komunisti pri nástupe k moci, akurát je len rozdiel v spôsobe a forme, no cieľ je rovnaký.

    Aj preto ma vôbec neprekvapilo, keď som sa dozvedel o obsahu pripravovaného návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov, ktorý ide v línii politicky posilniť predsedov VÚC-iek na úkor poslancov samosprávnych zastupiteľstiev.

    Povedzme si to otvorene. Koalícia má na postoch šéfov VÚC-iek svojich ľudí, proti ktorým v zastupiteľstve sedí väčšina poslancov stredopravej opozície. To je jadro celého problému a v podstate aj dôvod, prečo tu dnes máme tento návrh zákona. O ničom inom to nie je. Bolo preto iba otázkou času, kedy táto vláda pripraví ďalšiu účelovú zmenu zákona, ktorá tak, ako aj v iných prípadoch by posilnila postavenie a moc predstaviteľov koalície v tomto konkrétnom prípade predsedov VÚC-iek. To, že išlo o objednávku županov, priznal novinárom aj samotný pán minister vnútra.

    Tento návrh svedčí o jednom. Koncentrácia moci na centrálnej úrovni, ktorej sme v súčasnosti svedkami, sa začína takýmito úpravami presúvať aj do regionálnej úrovne.

    Spomeniem niekoľko momentov, ktoré sa v tomto zákone navrhujú. Tak napríklad navrhuje sa možnosť posilniť právomoci predsedovi VÚC-ky vykonávať určité úpravy v rozpočte bez potrebného odsúhlasenia poslancami samosprávneho kraja. Pre korektnosť ale treba uviesť, že rozsah týchto zmien, ktoré môže vykonávať šéf VÚC-ky, budú určovať poslanci samosprávneho kraja. Myslím iba rozsah. Ako argument sa používa fakt, že niektoré zastupiteľstvá vyšších územných celkov tak robia aj v súčasnosti, takže to treba len legislatívne podchytiť.

    Tiež zaznel argument, že je to praktické najmä pri nečakaných, neočakávaných situáciách či haváriách, kedy môže predseda vyššieho územného celku operatívne vykonať potrebné opatrenia. Vyznieva to vcelku ako logický argument, ale je tu ale.

    Tak na jednej strane navrhujeme posilniť právomoci pre županov pri zásahoch do rozpočtov schválených zastupiteľstvami údajne kvôli spružneniu súčasného systému, no strane druhej navrhujete zmenu, ktorá do istej miery popiera tento zámer.

    Konkrétne v § 11 meníte povinnosť pre predsedu vyššieho územného celku zvolať mimoriadne zasadnutie zastupiteľstva na základe požiadavky aspoň tretiny poslancov namiesto súčasných do 7 dní na lehotu 30 dní. Toto je sfunkčnenie súčasného stavu? Však je to úplne postavené na hlavu.

    Budem teraz predmetný bod 18 citovať: „V prípade požiadavky kvalifikovaného počtu poslancov samosprávneho kraja na zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva sa navrhuje, aby predseda bol povinný zvolať ho tak, aby sa uskutočnilo najneskôr v lehote do 30 dní od uplatnenia tejto požiadavky.“ A teraz nasleduje perlička: „Týmto spôsobom sa zabezpečí rešpektovanie názoru poslancov, že ide o naliehavú situáciu, ktorá vyžaduje urýchlené riešenie v zastupiteľstve.“

    Čiže namiesto teraz 7 dní sa navrhuje 30 dní, čím sa urýchli riešenie naliehavých situácií. Čiže ide o naliehavú situáciu, ktorá si vyžaduje urýchlené riešenie v zastupiteľstve. Nie je tou naliehavou situáciou náhodou nejaká prírodná udalosť či havária nejakého kotla, prípadne strechy, alebo iná udalosť vyžadujúca si vykonanie čo najrýchlejších opatrení?

    Hneď som pochopil, že navrhované zvyšovanie právomoci županom v súvislosti s narábaním s finančnými prostriedkami treba predsa nejako zdôvodniť. Tak sa vymyslelo, že sa zmení povinnosť pre šéfa VÚC-ky zo 7 na 30 dní a argument, prečo posilniť kompetenciu predsedom VÚC-iek je na svete.

    Na situácii nemení nič ani skutočnosť, že rozsah úkonov, ktoré môže predseda vykonať, bude určený zastupiteľstvom samosprávneho kraja. Najmä preto, lebo môže nastať situácia, keď predseda vyššieho územného celku bude mať v zastupiteľstve politicky jemu blízke väčšinové zloženie, ktoré mu bez problémov odklepne taký široký rozsah úkonov, že sa nám tu vytvoria regionálni gubernátori a z poslancov budú formálne figúrky bez právomocí a možností spolupodieľať sa na rozhodovaní o významných otázkach samosprávneho kraja.

    Riziko zneužitia kompetencií je značné, aj preto táto navrhovaná zmena je pre mňa absolútne neprijateľná. Toto so samosprávnym riadením nemá nič spoločné.

    Ďalšou zaujímavou navrhovanou úpravou je otázka sistačného práva. Je to ďalší dôkaz posilnenia postavenia župana voči poslancom a treba otvorene povedať, že je to priama reakcia na súčasné politické zloženie viacerých zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ktoré mnohé terajším predsedom nevyhovuje. Lebo treba tento stav riešiť a podľa možnosti čo najviac eliminovať pozíciu poslancov, ktorí zastupujú súčasnú parlamentnú opozíciu.

    No a tak sa takýmto spôsobom navrhuje zmena pri prelomení veta zo strany šéfa VÚC z jednoduchej väčšiny na trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov samosprávneho kraja. Údajne sa tým má zvýšiť význam názoru predsedu vyššieho územného celku v otázkach, o ktorých je presvedčený, že nie sú v súlade so zákonom alebo sú pre samosprávny kraj nevýhodné. Opäť dosť chabé zdôvodnenie. Predsa, ak je predseda vyššieho územného celku presvedčený o rozhodnutí poslancov zastupiteľstva, ktoré nie je podľa jeho názoru v súlade so zákonom, má možnosť obrátiť sa súd.

    Veľmi neobstojí ani poukazovanie na rovnaké podmienky, ktoré platia pre obce a mestá. Skôr naopak stojí za úvahu a diskusiu, či túto trojpätinovú väčšinu pre poslancov v mestských a obecných zastupiteľstvách nezmeniť na kvalifikovanú väčšinu, tak ako je to v Národnej rade Slovenskej republiky v prípade prezidentovho veta.

    Čiže v celom by som bol, alebo bol by som rád, keby to bolo naozaj dobre pochopené. Tvorcovia pôvodného návrhu zákona, keď definovali vzťah medzi županom a samosprávnym zastupiteľstvo hľadali spôsob, ako definovať akúsi krehkú rovnováhu a namaľovali aj nutnosť komunikácie medzi oboma týmito zložkami regionálnej samosprávy. To, čo sa tu navrhuje, je jednostranné posilnenie právomoci župana na úkor zastupiteľstiev.

    Ja sa chcem spýtať, ja som sa kvôli tejto problematike zaoberal aj vašimi predvolebnými programami, ale aj vládnym programom. Táto problematika nikde nie je navrhovaná ani riešená. Vnímam to naozaj ako účelovú na základe výsledkov volieb.

    Bolo nám povedané, keď sa tu prerokovávala analýza stavu verejnej správy, že bude na základe tejto analýzy urobená akási nová filozofia, ktorá bude predložená v parlamente.

    Nič také sa nedeje a medzitým dostávame takéto čiastkové návrhy zákonov, ktoré okliešťujú demokraciu a samosprávnu demokraciu, ktorá bola doposiaľ aspoň podľa všetkých jej účastníkov vnímaná ako najkrajší a najlepší a najúčelnejší plod Nežnej revolúcie. Z uvedených dôvodov tento návrh nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Horta, pána podpredsedu sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvá má slovo pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ak som dobre porozumela, pán poslanec Hort nesúhlasí s kvalifikovanou väčšinou na pozmenenie a hovorí, že neuznáva dôvod, že sa zosúlaďuje s kvalifikovanou väčšinou pri obciach. Dobre som rozumela, pán poslanec, že tento argument neberiete? Ale kvalifikovanú väčšinu v obciach, vzťah starosta a zastupiteľstvo predsa ste v doterajších predpisoch vy presadili. Takže keď kvalifikovaná väčšina bola demokratickým riešením pre 2 962 obcí, opakujem 2 926 obcí, tak by mala byť demokratickým riešením aj pre 8 vyšších územných celkov, pán poslanec.

    Čiže ak ste stavali svoje vystúpenie na logikách, tak toto nie je logické, pretože ide skutočne o zosúladenie, ktoré ste vlastne chceli už aj pri návrhu zákona o hlavnom meste Slovenska Bratislave, aby sa zosúlaďovali veci aj celoplošne, nielen v tomto zákone. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hort tu veľmi vystihol dobre, o čo ide. Najväčší problém je, že znovu dochádza ku zmene pravidiel počas hry. Do volieb poslancov a do volieb predsedov vyšších územných celkov sa išlo s určitými pravidlami, s určitými zákonmi. Tak sa zostavili aj koalície. Takto jeden navrhoval viac poslancov, druhý napríklad staval župana v koalícii. Proste sa vychádzalo z nejakého platného zákona.

    Čiže bolo by poctivé a spravodlivé, ak chceme robiť zmeny, aby sme ich urobili ku začiatku nového volebného obdobia. Ale toto, táto zmena pravidiel počas hry sa tu začína stávať bežnou a ja mám taký dojem, že ak náhodou dopadnú voľby 2009, ktoré budú ešte v našom funkčnom volebnom období, voľby do VÚC 2009 ináč ako tie opačne, tak znovu prídete s novým zákonom narýchlo a budete jedných oslabovať a druhých posilňovať, ako by to bolo pre vás výhodné.

    A ešte taká jedna poznámka. Tuná sa pán poslanec veľmi presne trafil. Chvíľu sa tu uvažuje, či ich volať predsedovia, župani a podobne. Po tomto zákone asi by bolo najlepšie gubernátori.

    A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR:

    Ďakujem, pán poslanec. Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči.

  • Asi sme si, pani kolegyňa Tóthová, neporozumeli. Ja som navrhoval, aby to bola kvalifikovaná väčšina, tak ako je v Národnej rade. Pod kvalifikovanou väčšinou rozumieme nie prítomných, ale všetkých poslancov, väčšina všetkých poslancov v Národnej rade. Takisto aj väčšina všetkých členov mestského alebo regionálneho zastupiteľstva. Ak je to inak dnes v mestách a obciach, veď ten život sa vyvíja, tak som dal návrh, že uvažujeme radšej o tom, či by sme sa neprepracovali aj v zákone 369 k takémuto riešeniu, lebo napríklad tu cítim, že v Národnej rade sa nám to osvedčilo. Neviem si predstaviť, že by sme tu mali všetky prezidentom vrátené zákony prelomiť vetom 90 poslancov. Tak to asi mi dáte za pravdu, že by to nebolo možné. Ale to nie je podstatný problém tohto zákona a prečo som o tom vystupoval.

    Podstatný problém je ten, čo povedal aj doplnil pán kolega Kužma. Počas jedného volebného obdobia sa tu menia zákony, postavenie jednotlivých súčastí regionálnej samosprávy, čo nebolo dopredu nikde avizované, ani len vo vládnom programe. A že to je účelové, to je každému jasné, prečo to tak je. A na tom by nám všetkým, ktorí si ctíme demokraciu, malo záležať, aby sa takéto účelové novely nerobili. Lebo ak ich budeme musieť potom opravovať, tak neviem, kde tento začarovaný kruh bude končiť, ale myslím si, že my sme sa už a predovšetkým v regionálnej a v komunálnej demokracii prepracovali všetci, tak ako tu sedíme, troška dopredu. Toto je krok dozadu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy som dostala..., do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Prihlásil sa pán poslanec Abrhan, a preto mu dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, na základe dôvodovej správy by sme mohli predpokladať, že podstatou predloženej novely zákona o samospráve vyšších územných celkov je zákonná úprava súvisiaca s koncepciou štátnej bytovej politiky, aby samosprávny kraj mohol koordinovať činnosť právnických, fyzických osôb pri zabezpečovaní programu rozvoja bývania.

    Návrh zákona tiež reaguje na uznesenie parlamentu a vlády, týkajúcej sa kontrolnej akcie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zameranej na hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom samosprávnych krajov. Upravuje kompetencie orgánov samosprávneho kraja pri zmene rozpočtu tak, aby v rozsahu vymedzenom zastupiteľstvom bol predseda oprávnený v ňom vykonať príslušné zmeny.

    Nuž a tretia časť, o ktorej hovorí dôvodová správa, sa týka zvýšenia počtu podpredsedov samosprávneho kraja. So zdôvodnením v dôvodovej správe by som mohol súhlasiť aj hlasovať za takýto návrh zákona keby. Keby v návrhu zákona neboli aj ustanovenia, o ktorých sa vo všeobecnej časti dôvodovej správy nehovorí vôbec nič. O ktorých dôvodová správa cudne mlčí. Nakoľko sa týka účelovej politickej objednávky pri posilňovaní kompetencií predsedov vyšších územných celkov, a to hneď v minimálne dvoch oblastiach.

    Tou prvou je určovanie kompetencií podpredsedom, kde doteraz na návrh predsedu negatívne vymedzovalo kompetencie zastupiteľstvo a teraz sa navrhuje úprava, aby o kompetenciách podpredsedov rozhodoval výlučne predseda.

    A druhou oblasťou pri pozastavení výkonu uznesenia zastupiteľstva. Toto uznesenie môže zastupiteľstvo potvrdiť doteraz nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov a v návrhu sa uvádza možnosť potvrdiť takéto uznesenie až trojpätinovou väčšinou.

    V úvode dôvodovej správy, pán minister, píšete, že predmetný návrh sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Nuž, pozrime sa, čo je uvedené v tomto pláne. V máji rok 2007 pod bodom 12 názov úlohy Návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov vykoná ministerstvo vnútra. Dôvod predloženia – doplniť pôsobnosť samosprávneho kraja o úsek bytovej politiky. Kde sú tam dôvody na zmenu kompetencií pri vymedzovaní právomocí podpredsedom alebo pri zmene kvóra na prelomenie veta predsedom vyšších územných celkov.

    A poďme ďalej. Vo vašej dôvodovej správe sa zdôvodňuje predloženie tohto návrhu zákona uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 131 z 24. októbra 2006. Nuž si ho prečítajme.

    „Národná rada berie na vedomie po a.

    Po b žiada vládu Slovenskej republiky, po prvé, zabezpečiť protokolárne ukončenie odovzdania a prevzatia majetku ciest druhej a tretej triedy a ich následné majetkovoprávne vysporiadanie, a po druhé, predložiť návrh novely zákona č. 302 o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, v ktorom budú presnejšie vymedzené kompetencie zastupiteľstva a predsedu samosprávneho kraja pri schvaľovaní zmien v rozpočte samosprávneho kraja, kde sú v tomto uznesení uvedené dôvody pre posilňovanie kompetencií predsedov VÚC.“

    A ďalej zdôvodňujete predloženie tohto návrhu uznesením vlády Slovenskej republiky č. 60 z 24. januára 2007, v ktorom sa píše: „Po a vláda berie na vedomie, po b ukladá ministrovi dopravy, podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra bod B3 predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov znovu, v ktorom budú presnejšie vymedzené kompetencie zastupiteľstva a predsedu samosprávneho kraja pri schvaľovaní zmien v rozpočte samosprávneho kraja do 31. marca 2007.“

    Pán minister, kde sú dôvody na posilňovanie kompetencie predsedov VÚC? Lebo vo vami uvádzaných materiáloch nie je o nich ani zmienka. Jediný skutočný dôvod teda nie je v uzneseniach vlády ani Národnej rady, ale vo výsledkoch regionálnych volieb. Nakoľko všetci zvolení predsedovia vyšších územných celkov sú členmi alebo boli podporovaní stranami vládnej koalície. A preto je táto časť vášho návrhu politicky účelová.

    Čo sa týka podpredsedov. Dva kraje majú zvoleného jedného podpredsedu, a to prešovský a trenčiansky, v dvoch krajoch sú dvaja podpredsedovia – v košickom a nitrianskom, v troch krajoch sú dokonca traja podpredsedovia, v trnavskom, bratislavskom a bystrickom. Takže vytvorenie zákonnej možnosti voľby viacerých podpredsedov môžeme hodnotiť ako opodstatnené, život ukázal túto potrebu. Prečo však meniť spôsob vymedzenia právomocí? Jediný kraj, v ktorom župan sa nevedel dohodnúť so svojím zastupiteľstvom, je Žilinský kraj. Nuž prečo nepomôcť, nota bene, keď ide o nominanta vašej strany, pán minister. Prečo nepomôcť priateľom.

    Pri prelomení veta predsedu VÚC zvyšujete potrebný počet poslancov v jednotlivých samosprávnych krajoch nasledovne. Ja som si to dovolil vypísať. Teda z nadpolovičnej na trojpätinovú – v trnavskom z 20 na 24 poslancov, v bratislavskom z 25 na 30, v bystrickom z 25 na 30 poslancov, v nitrianskom z 27 na 32, v trenčianskom z 23 na 27, v prešovskom z 32 na 38 poslancov, v košickom z 29 na 35 poslancov, v žilinskom z 29 na 35 poslancov. Pritom práve v Žilinskom kraji podľa zloženia koalície súčasná opozícia pri tejto úprave stratí možnosť prelomiť právo veta. Preto je aj táto časť novely politicky účelová.

    Je na škodu veci, že k normálnemu návrhu zákona, ktorý by rozšíril pôsobnosť samosprávneho kraja o bytovú politiku, upravil kompetencie orgánov pri zmene rozpočtu a umožnil zvýšenie počtu podpredsedov, za čo by mohla hlasovať aj väčšina poslancov tejto snemovne, ste pripojili politicky účelové časti vhodné len pre vašich zástupcov v regionálnych samosprávach. Žiaľ, zatiaľ nemôžem podporiť uvedený návrh zákona.

    Pán minister, ak vám však záleží na dobrej novele, v druhom čítaní môžete sporné návrhy vypustiť, a tým preukázať, že vám nejde o presadzovanie politicky účelových noviel, ale kvalitných návrhov zákonov s čo najširšou podporou poslancov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa s faktickou poznámkou prihlásili pán poslanec Berényi, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Bobrík, pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvý má slovo pán poslanec Berényi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, moji predrečníci veľmi dobre a výstižne pomenovali problémy ohľadom tohto návrhu zákona. Preto si dovoľujem len položiť vám dve otázky, ak budete ma vnímať a pán poslanec Palko vás nechá trošku si dávať pozor aj na rečníkov. Ďakujem.

    Takže moja prvá otázka je, že nakoľko ide, vyzerá to tak, o zákon, ktorý skôr chce pomôcť účelovým spôsobom predsedom samosprávnych krajoch, či tento zákon sa nezrodil náhodou aj z toho dôvodu, tak reagujem na to v nadväznosti na to, čo povedal môj predrečník, že, dovoľte, aby som dokončil...

  • Hlasy v sále.

  • Pán minister, takto nemôžem s vami viesť dialóg.

  • Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku máte reagovať na predrečníka, čiže nie na pána podpredsedu vlády. Držte sa rokovacieho poriadku.

  • Takže reagujem na môjho predrečníka. Pán poslanec Abrhan, myslíš si taktiež, že tento zákon bol pripravený tak, aby pomohol predsedom samosprávnych krajov asi z toho dôvodu, že nedošlo k zhode s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja, čo sa týka prerozdeľovania štrukturálnych fondov?

    Myslíš si taktiež, že takto chcú trošku kompenzovať kolegovia z vládnej koalície predsedov samosprávnych krajov, a taktiež myslíš si, pán kolega, že nakoľko tento návrh nevychádza z programového vyhlásenia vlády, tak by mal byť účinnosťou zákona až rok 2009 po voľbách do samosprávnych krajov? A myslíš si, že pán minister by bol súhlasil s takýmto návrhom? Bol by som veľmi zvedavý na to, ako na to odpovie počas rozpravy, či účinnosťou tohto zákona by mohol byť dátum po budúcich voľbách. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kahanec. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. I keď to teraz trošku nabehlo do takej humornej situácie pri tej reakcii, je to určite vážna novela a s vážnymi zmenami a ja by som sa chcel pridať k tomu, čo hovoril môj kolega pán poslanec Abrhan. Lebo táto novela jednoznačne popri drobných úpravách, ktoré rieši, tak základným dôvodom a skutočným dôvodom je politicky účelová novela tohto zákona.

    A pán poslanec Abrhan, myslím si, že tieto dôvody jednoznačne vymenoval a poukázal aj na to, že ešte aj v dôvodovej správe sa vyhýbame pravému pomenovaniu a že nevieme tieto veci jasne presadiť, riešiť a rokovať o nich aj na úrovni vlády. Lebo keby tieto veci boli zahrnuté pri uzneseniach vlády, tak ako tu spomínal, tak by sme ich mali jasné v celom vývoji. Niečo na konci sa dá do polohy, že rýchlo to urobíme pri väčšine v parlamente.

    Poznám pomery v zastupiteľstve Prešovského kraja a poznám aj pomery v samospráve miest a myslím si, že zákon definoval úplne jasne predsedu VÚC a poslancov, resp. primátorov a poslancov ako dve rovnocenné úrovne, ktoré by mali byť navzájom partneri. Toto, čo sa teraz tu zavádza, je jednoznačne znevažovanie postavenia poslancov. A to potom môžeme prijať aj tu v tejto Národnej rade nový zákon, kde bude predseda Národnej rady rozhodovať o všetkom a poslanci tu nemusia vôbec byť. Lebo to isté sa teraz chystá na úrovni regiónov. Takže, či to chceme, položme si otázku, že či chceme, aby o všetkom rozhodoval predseda VÚC. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo. Ja osobne si zase myslím pravý opak, že politicky účelové by to malo a bolo by to vtedy, keby boli volení predsedovia, tak ako sú volení vo viacerých európskych štátoch, to znamená zo zastupiteľského zboru tým, kto vyhral tie voľby v zastupiteľskom zbore. Bohužiaľ, u nás to vyhral vždy v priamych voľbách ten predseda a myslím si, že je tu otázka nastolená taká, aby sa posilnila tá kompetencia, pretože má absolútnu zodpovednosť za celý samosprávny kraj a bol volený väčšinou voličov v samosprávnom kraji. Takže myslím si, že to vôbec nie je účelové. Účelové by to bolo naopak vtedy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická poznámka pán poslanec Kužma.

  • Pán poslanec Abrhan, hovorili ste, že môže dôjsť k zmenám alebo na základe tohto určite dôjde aj k zmenám kompetencií podpredsedov. Treba si uvedomiť jednu vec, a možno si to aj pán predkladateľ uvedomí, neviem, aký máte vy na to názor, pán poslanec, ale skúsime ho presvedčiť, že títo ľudia boli za určitých pravidiel, za určitého zákona volení do svojich funkcií. Oni opustili svoje zamestnania a nastúpili do funkcií s určitými pravidlami a s určitou víziou. My teraz uprostred obdobia dáme možnosť to meniť úplne ináč. Ja si neviem jediného človeka predstaviť, že by počas nejakého stretnutia menil uprostred pravidlá, keď mu nesedia. Žiaľ, takto sa niektorí tuná správajú.

    A bol tu aj argument, neviem, či ste ho povedali vy, alebo niekto iný, že bol priamo volený, že župan je priamo volený, a preto musí mať väčšie kompetencie. Tak potom aj náš vzťah s pánom prezidentom, ktorý bol rovnako priamo volený, ak by bolo trošku poctivosti vo vyjadreniach tých ľudí, čo to hovorili, keď je priama voľba dôvodom na silu postavenia, lebo tak to bolo uvedené. Priama voľba je dôvodom na silu postavenia daného politika, predsedu, tak priamo volený je aj prezident, museli by sme to isté akceptovať. Ale pravdepodobne to nie je ten hlavný dôvod.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyne, páni poslanci, ja by som si dovolil zareagovať na dve faktické, a to pána poslanca Berényiho.

    Pán poslanec, súhlasím s dôvodmi, ktoré ste uviedli vo forme otázok. Pýtali ste sa, čo si myslí pán minister. Nuž neviem, čo si myslí pán minister, ale viem, že to, čo robí teraz pri tomto návrhu zákona, nie je cesta správnym smerom. A preto dúfam, že si to uvedomí aj on a že v rámci druhého čítania stiahne návrhy, o ktorých sme diskutovali.

    Druhá pripomienka sa týka pána poslanca Bobríka. Pán kolega, ja nevidím problém v spôsobe voľby, či budú volení priamo župani, alebo či budú volení v zastupiteľstve. Problém je v tom, ak by ste takýto návrh navrhli s účinnosťou v ďalšom volebnom období vyšších územných celkov, prosím, môžeme o tom odborne diskutovať a môžeme sa zhodnúť. Politická účelovosť je v tom, že vy ste počkali, aké sú výsledky volieb, a ak vám to vyhovuje, tak to navrhujete teraz v priebehu tohto volebného obdobia z toho dôvodu, že všetci predsedovia VÚC sú buď členmi, alebo kandidáti, či nominanti vašej koalície. V tomto je politická účelovosť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Abrhan bol jediný, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Bauer, pán poslanec Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a ako prvý má slovo pán poslanec Bauer. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nedá mi, aby som sa nezapojil do tejto diskusie aj z toho dôvodu, že mal som tú možnosť vykonávať štyri roky funkciu predsedu vyššieho územného celku a tento zákon a tieto navrhované zmeny sa, samozrejme, bytostne týkajú právomocí, ktoré títo predsedovia majú.

    Súhlasím s tým, že tento zákon, táto novela bola legislatívnoprávne pripravovaná, bolo tu o nej už niekoľkokrát zmieňované v tomto parlamente aj v novembri, keď som ja predkladal novelu tohto zákona so súhlasom viacerých klubov o župnej terminológii, tak pán poslanec Faič vtedy avizoval, že bude predložená táto novela a tam to bude všetko riešené. Síce hovoril o januári, dneska je máj, ale tak musím povedať aj to, že v tejto novele vidno, samozrejme, politickú objednávku. A v tom súhlasím so svojimi predrečníkmi, ktorí tu už vystupovali.

    Čo sa týka rozšírenia okruhu právomoci vyššieho územného celku, je úplne v poriadku, že sa pridáva aj šport pre mládež, deti a mládež. Dokonca si myslím, že by samosprávne kraje mohli mať kompetencie ešte širšie v oblasti športu a aj v oblasti športu pre dospelých, pre verejnosť a možno aj v oblasti vrcholového športu. Samozrejme, to je otázka diskusie a pri pripravovanom zákone o športe, ktorý verím, že bude predložený.

    Čo sa týka cestovného ruchu, tam je len malá zmena, a čo sa týka bývania, je tiež v poriadku. Vyplýva to z koncepcie pre bývanie, že samosprávne kraje budú koordinovať tieto aktivity zvlášť, keď ide o bývanie, povedzme, pre sociálne slabšie skupiny, pretože stúpa dopyt po takomto bývaní a naozaj, že viaceré obce uvažujú o vybudovaní takýchto nehnuteľností a poskytovaní takýchto služieb, a preto koordinácia práve z úrovne samosprávneho kraja je namieste.

    Ďalšia navrhovaná zmena je to, čo už tu bolo spomínané, týka sa rozpočtu. K tomu chcem povedať, ten návrh vyzerá veľmi proste tak neutrálne, že pokiaľ zastupiteľstvo chce a rozhodne sa tak, tak môže zveriť kompetencie v oblasti úpravy rozpočtu predsedovi samosprávneho kraja, čiže má to zastupiteľstvo v rukách a z tohto dôvodu dá sa súhlasiť, že proste to ustanovenie samo osebe, povedzme, nie je nebezpečné. Ale môžu vznikať nebezpečné situácie, pretože hospodári sa s verejnými prostriedkami.

    Pokiaľ zastupiteľstvo zverí právomoci, nie je tu napísaný rozsah do akého rozsahu, či je to do nejakých percent toho rozpočtu a bude môcť predseda sám rozhodovať o vážnych zmenách. Tie rozpočty sú relatívne vysoké. Samosprávne kraje hospodária s takmer 30 miliardami korún, čiže nie sú to malé sumy a zvlášť v období, povedzme, na konci volebného obdobia, keď môže dôjsť aj k zhoršeniu vzťahov medzi zastupiteľstvom a predsedom, tak vzniká riziko zneužitia.

    Samozrejme, závisí vždy od prístupu toho predsedu, ale možno pre samotných predsedov by bolo lepšie, keby takúto možnosť nevyužili, keby zastupiteľstvo si nechalo naozaj tieto právomoci, pretože pre operatívne rozhodovanie sú stále možné aj iné cesty, či cez fondové hospodárenie, alebo proste nejakým iným spôsobom môže a aj na úrovni obce, platí to aj pre obce, mestá, aj pre samosprávne kraje, môže tu zastupiteľstvo nájsť spôsob, aby nevznikali situácie, keď obec alebo samosprávny kraj doplatí na neoperatívnosť.

    Čiže nemyslím si, že je tu takýto silný argument, že aby bolo operatívnejšie, tak je nutné presunúť právomoc na predsedu. Je to posilnenie právomoci, pokiaľ sa využije táto možnosť, tak je to posilnenie právomoci predsedov na úkor poslancov zastupiteľstva a po nejakom rozhodnutí a spätne ex post, keď budú informovaní alebo pri ročnom zúčtovaní, tak vtedy môže vzniknúť nesúhlas poslancov s takouto úpravou a proste, pokiaľ by to nebolo, tak by sme sa takejto situácii mohli vyhnúť.

    Ďalšia navrhovaná zmena sa týka podpredsedov. Myslím si, že súčasný stav je dobrý, pretože súčasný stav je taký, že na návrh predsedu vymedzí zastupiteľstvo právomoci, ktoré podpredseda nemôže vykonávať v čase neprítomnosti, takže ten návrh, to rozdelenie právomoci vlastne navrhuje predseda. Už dnes navrhuje predseda a schvaľuje ho zastupiteľstvo. Čiže posun k tomu, že nech to všetko robí predseda a zastupiteľstvo neschvaľuje ako nemá logiku a naozaj vyzerá byť čisto politicky účelový pre súčasnú konkrétnu situáciu, a to nie je nikdy dobré takto pripravovať zákony.

    Ďalší návrh. Pán podpredseda Hort už spomínal, a to je zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva do 30 dní. To odôvodnenie naozaj je veľmi komické, pretože tam sa odôvodňuje, že týmto spôsobom sa zabezpečuje rešpektovanie názoru poslancov, že ide o naliehavú situáciu, ktorá vyžaduje urýchlené riešenie, a pritom v podstate sa za 7 dní navrhuje zväčšiť túto lehotu na 30 dní. Tak to nemá logiku. Pravidelnosť zastupiteľstiev zo zákona je minimálne raz za dva mesiace. Z toho dôvodu nie som za to, aby sa to takto riešilo.

    Dalo by sa uvažovať, povedzme, že 7 dní je relatívne krátka doba, keď je potrebné zvolať 60 alebo koľkých poslancov, tak nech je to 10 dní alebo maximálne 14 dní, ale verím, že o tom bude ešte diskusia medzi prvým, druhým čítaním, ale 30 dní je neodôvodnené a práve, keď ide naozaj o naliehavú situáciu, či sa to týka nejakej mimoriadnej situácie v kraji, alebo teraz, povedzme, nejakého možno dodržania termínu pre podávanie projektov na európske štrukturálne fondy, tak 30 dní je až veľmi dlhá doba a nemyslím si, že toto je dobrý návrh. V tomto prípade byť koaličným poslancom, v žiadnom prípade by som nevyhovel takejto žiadosti predsedov samosprávnych krajov.

    Ďalší návrh sa týka trojpätinovej väčšiny sistačného práva a posilnenia veta. Pani poslankyňa Tóthová už argumentovala, že však je to aj pri obciach, ale takisto nevidím dôvod na to, aby sa posilňovalo právo veta na trojpätinovú väčšinu. Takisto ani prezident Slovenskej republiky nemá takéto silné právo veta, a to odôvodnenie vlastne žiadne nie je, pretože vecne žiadne argumenty na to neexistujú, že by boli prípady také, že to slávne právo veta, že len nadpolovičná väčšina všetkých, že doviedli k realizácii nejakých zlý rozhodnutí pre samosprávny kraj, čiže z toho pohľadu nepoznám žiaden argument vecnej roviny, že by bolo potrebné posilňovať pozíciu predsedu samosprávneho kraja. Je to naozaj len politické posilnenie postavenia a myslím si, že o to by zákonodarcom nikdy nemalo ísť.

    Ďalšia zmena, ktorá tu nebola ešte spomínaná, týka sa situácie interpelácie poslanca, kde sa navrhuje taká zmena, že o spôsobe odpovede rozhoduje predseda tak, aby nebol zmarený účel interpelácie, čiže vylučuje sa možnosť, keď poslanec požiada, že, povedzme, nestačí mu ústna odpoveď, ale chce odpoveď na interpeláciu aj písomne, tak na základe takto formulovaného zákona to predseda nebude musieť urobiť, čo sa mi nezdá správne, mala by zostať táto možnosť otvorená.

    Aj dneska rozhoduje predseda o spôsobe odpovede na interpeláciu a čo ja poznám situáciu na týchto rokovaniach, tak nikdy nevznikol doteraz žiaden problém, pretože pokiaľ niekto požiada, že chce písomne, tak sa tak aj stane. Táto formulácia to zamedzí a zase vlastne posilňuje postavenie predsedu v situácii, kde na to nie je dôvod, pretože pokiaľ poslanec má právo na interpeláciu, tak v tom to obsahuje aj právo na písomnú odpoveď na tú interpeláciu. Čiže myslím si, že nie je to dobrý návrh.

    Čo sa týka podpredsedov, v poriadku, že sa rozširuje možnosť mať viacerých podpredsedov, pretože doteraz sa to obchádzalo tými poslancami uvoľnenými na výkon činnosti a bolo to také proste nie úplne čisté riešenie. Čiže je v poriadku, že sa dala možnosť mať viacerých podpredsedov, ale na druhej strane si myslím, že tak, ako som hovoril, že vlastne na návrh predsedu nech o ich kompetenciách rozhoduje zastupiteľstvo tak ako doteraz.

    Ďalší zaujímavý návrh, ktorý sa týka riaditeľa úradu. Zúčastňuje sa zasadnutia zastupiteľstva s hlasom poradným, aj doteraz sa stále riaditeľ zúčastňoval zasadnutia a bolo by nelogické, keby tam nebol a myslím, že žiaden poslanec nikde nenamieta, že nemá tam byť riaditeľ, nemá tam čo robiť, je to úplne prirodzené, čiže je to také takmer zbytočné, by som povedal, ale v poriadku, nič sa nedeje. Samozrejme, že riaditeľ má právo sa zúčastňovať zasadnutia zastupiteľstva s hlasom poradným.

    Posledná vec, to je župná terminológia. Ja keď som tu v novembri predkladal návrh na zmenu tohto zákona, tak pán poslanec Faič povedal, že keď bude tento návrh pripravený, tento balík, tak, že tam to bude. Dneska to v tom nie je. Pýtam sa teda. Prečo to nebolo, aj keď viem, že viacerí župani boli za to, navrhovali, že to tam bude, tak pýtam sa, čo si myslí pán minister vnútra, ktorý tu ale už nie je, aj za kolegu (hlasy v sále), aha, tam je pán minister, aj za kolegu pána Berényiho, keď sa teraz môžem opýtať takto priamo, čo si myslí pán minister o tom, čo sa pýtal pán kolega Berényi pána poslanca Abrhana. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Bauera sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci: pán poslanec Kahanec, pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán poslanec Bauer spomínal jednu novú vec oproti predchádzajúcim príspevkom. Spomínal problém interpelácie pre poslancov a opäť to platí, samozrejme, aj pre úroveň VÚC, aj pre úroveň miestnej samosprávy, teda v mestách a obciach.

    Myslím si, že právo poslanca na to, aby dostal odpoveď, to nestačí nejaká nevyjasnená odpoveď spoza predsedníckeho stola alebo čiastková odpoveď z predsedníckeho stola. Ale keď už sa niečo napíše, tak vlastne to je náležitá forma na to, aby poslanec dostal náležitú odpoveď.

    Chcem len podotknúť, lebo sa tu už viackrát spomínalo, že predseda je priamo volený, aj poslanci sú priamo volení. A myslím si, že tak ako predseda má vážnosť, pretože bol zvolený v priamych voľbách, tak aj náležité postavenie by mali mať poslanci a predovšetkým z toho dôvodu, že pri, ako už spomínal pán poslanec Bauer, pri VÚC sa napríklad rozhoduje rádovo v jednom VÚC až do 4 miliárd, takže je to veľký balík peňazí.

    Nie je to ani problém toho, že rozhoduje v niektorých veciach predseda VÚC, resp. v mestách primátor. Je to aj o tom, aby poslanci mali priestor pre kontrolu, aby poslanci mali svoje oprávnenia v jednotlivých úrovniach, ktoré vykonávajú či už v komisiách, či už pri interpeláciách, ale aj predovšetkým tam, kde majú to rozhodujúce právo pri hlasovaniach. A keď sa im toto právo uberá, niečo nie je zdravé v štáte dánskom, lebo keď berieme právo poslancom rozhodovať napríklad o právomociach župana alebo pri iných súvislostiach, tak sa mi zdá, že to sú kroky dozadu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa vrátil teda k tomu, k tým rozpočtom, pán Bauer. Ja si myslím jednu vec. Sám ako predseda, bývalý teda, expredseda, určite viete, aké je náročné vlastne sledovať, plniť ten rozpočet a vlastne ten pracovný kolektív, ktorý tam máte, teraz nehovorím o poslancoch, ale o pracovníkoch, vlastne tí napĺňajú výkonne ten rozpočet. A naozaj prichádza k toľkým situáciám, kde je potrebné okamžite zasahovať, to ste aj vo svojom vystúpení nejakým spôsobom naznačili, ale je tu otázka tá, že ten mechanizmus nejaký brzdiaci je vlastne v tom zastupiteľstve, že teda určí, možnože táto formulácia nie je celkom aktuálna alebo správna, je tam možné vymedziť, aby tam bolo v tejto formulácii určené, čo vymedzí to zastupiteľstvo.

    Čiže ten brzdiaci mechanizmus by tam bol, aj ten kontrolný. A kontrolný je, samozrejme, schvaľovanie rozpočtu atď. Všetky tieto veci sú, ale ja si myslím, že práve kvôli tej operatívnosti, že ten predseda je každý deň v tej práci, dá sa tak povedať, s tým svojím pracovným tímom a musí rozhodovať o týchto veciach okamžite. A väčšinou je plán práce každé dva mesiace. Alebo operatívne zvolávať zasa zastupiteľstvo na zmenu, ja si myslím, že to nie je politicky motivované, táto časť určite nie, je to z racionálnych dôvodov, ktoré vedú k tomu, aby ten rozpočet mohol určitým spôsobom korigovať ten predseda aj v priebehu zasadnutí, medzi zasadnutiami zastupiteľstva, ktoré môže a má právomoc schvaľovať zmeny. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Bauer, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Len k tomu, čo povedal pán kolega Bobrík. Na druhej strane si ale, pán kolega, uvedomte, že vlastne predseda pripravuje a predkladá rozpočet. Čiže pokiaľ predloží kvalitný rozpočet zastupiteľstvu na celý rok, tak v podstate nie je potrebné v ňom robiť zmeny. A ten proces prípravy rozpočtu dneska už aj na tri roky, to isté na národnej úrovni ako na regionálnej a miestnej by mal byť naozaj taký kvalitný, že nevznikajú situácie, aby operatívne musel riešiť, pretože zastupiteľstvo, regionálne zastupiteľstvo aj tak neschvaľuje položky proste do haliera, do korún, ale schvaľuje proste po nejakú úroveň ten rozpočet, čiže stále je priestor na operatívne rozhodovanie, povedzme presúvanie finančných prostriedkov medzi školami alebo medzi inštitúciami, tak stále tam má proste aj na základe schváleného rozpočtu. Ten rozpočet sa neschvaľuje do takej podrobnosti, že či môžem kúpiť, ja neviem, počítač za 30-tisíc alebo 35-tisíc, čiže z tohto dôvodu nie sú dosť silné tie argumenty na túto zmenu, ale súhlasím s vami, že dá sa to ešte vylepšovať a, povedzme, snažiť sa hľadať mechanizmus, ktorý by presnejšie vymedzil v prípade poverenia, aké zásahy, aké úpravy môže predseda samosprávneho kraja v rozpočte robiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný v rozprave k tomuto bodu vystúpi pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa zapojiť do tejto diskusie. Keďže mám s touto problematikou určité skúsenosti, chcel by som upozorniť na niekoľko vecí. Nebudem sa vracať k tomu, čo už bolo povedané, čo hovorili moji predrečníci, ale chcel by som upozorniť na niekoľko vecí takéhoto charakteru.

    Tento návrh zákona napríklad hovorí o rozšírení kompetencií pre samosprávny kraj a tie kompetencie by mal dostať v schvaľovaní plánu rozvoja bývania a koordinovať činnosť obcí, obstarávať a schvaľovať program rozvoja bývania samosprávneho kraja. Ja sa pýtam, čo je týmto myslené? Čo vlastne autor chcel týmto povedať? Dostane kraj samostatné peniaze na to, aby vedel podporiť výstavbu niekde, alebo aby vedel podporiť výstavbu infraštruktúry, alebo bude to vedieť nejako reálne ovplyvňovať?

    Akým cieľom tu vstupujeme do subsidiarity medzi obce a samosprávny kraj? Bude samosprávny kraj nadriadený v tomto smere obci? To, čo sa neobjaví v tomto schválenom územnoplánovacom dokumente, alebo aký štatút to bude mať, nebude môcť byť možné potom vykonať v rámci obce? To znamená, že každá jedna bytovka alebo nejaká cesta, kanalizácia, čistička sa bude musieť objaviť v takomto programe rozvoja bývania samosprávneho kraja? Neviem, čo týmto autor chcel povedať a myslím si, že to je v tomto zákone nadbytočné.

    V oblasti životného prostredia sa neriešia zásadné veci. Dnes je najväčším problémom pre životné prostredie, alebo jeden z najväčších problémov životného prostredia je to, ako likvidovať odpady. Ani jedna obec nesúhlasí s tým, aby susedná obec v jej katastri si mohla svoj odpad likvidovať. Ešte horšie a väčšie problémy sú, keď začneme hovoriť o spaľovniach. Spaľovne jednoznačne majú nadobecný charakter, často nadmestský a vyložene regionálny. Na Slovensku podľa ekonomických analýz možno sú 3, 4 spaľovne maximum, čo sa ekonomicky dá uniesť, ale nie je, neexistuje v dnešnej dobe žiadna inštitúcia, ktorá by mohla presadiť výstavbu spaľovne proti názoru obce. Takže nejaká koordinácia v tomto životnom prostredí si myslím, že by sa určite oplatila a bolo by ju potrebné zabezpečiť.

    Podobne sa tam vkladajú povinnosti v oblasti športu. Pritom ale samosprávnemu kraju zasa nepridávame žiadne prostriedky na to, aby to aj reálne vedel riešiť, či bude mať prostriedky na to, aby mohol mať nejaké centrá talentovanej mládeže, alebo spravoval nejaké športoviská, ktoré sú nadregionálneho významu. Zasa, bez prostriedkov je to kompetencia, ktorú chceme pridať, ktorá je o ničom.

    V bode 8 sa navrhuje niečo, čo si myslím, že je zmätočné, ale nebudem sa tým zaoberať. Je to vecou až eventuálneho druhého čítania.

    V bode 10 sa nanovo definuje mimoriadna situácia. Ja si myslím, že tak, ako je to definované dnes v zákone, je to dostatočné a veľmi dobré, že to netreba zásadne meniť.

    No, dostanem sa k zmenám rozpočtu. Zmeny rozpočtu sa týmto zákonom novelizujú nepriamo aj v 369, v zákone o obecnom zriadení. Prax hovorí o tom, že rozpočtové pravidlá v mnohých mestách a v samosprávnych krajoch, tak ako si ich aplikujú, alebo zásady hospodárenia sú veľmi rôznorodé. Naozaj nemáme normu, ktorá by toto presne stanovila, ako sa to bude diať.

    V niektorých mestách zmeny rozpočtu nazývajú úpravou rozpočtu, niekde to nazývajú presunom v rozpočte, niekde to nazývajú rozpočtové opatrenie. Pritom stále je platný text zákona, ktorý hovorí, že rozpočet je vyložene kompetenciou zastupiteľstva. Takže v rámci týchto presunov atď. si v mnohých obciach a samosprávnych krajoch a v mestách primátori, starostovia a župani v podstate robia, čo chcú, pokiaľ nemajú prijatý vlastný vnútorný prísny poriadok zásad hospodárenia s obecnými prostriedkami. A to si myslím, že sú veľmi vážne veci.

    Čo sa týka možnosti zvolávania zastupiteľstva na žiadosť poslancov. Tam sa prikláňam k tomu, aby tá lehota bola kratšia ako 30 dní. Vychádzam aj zo skúseností, ktorú sme mali aj v Žilinskom samosprávnom kraji, pretože dnes je v zákone síce napísané, že predseda je povinný zvolať zastupiteľstvo do 7 dní, ale nie je tam napísaný termín, dokedy sa má uskutočniť. A v tom je ten pes zakopaný, že zvolá zastupiteľstvo aj o 3, 4 mesiace alebo o pol roka a „splní“ želanie poslancov. Takže v tomto smere si myslím, že ten spôsob, ako sa zvolá mimoriadne zastupiteľstvo, je naozaj potrebné bližšie precizovať.

    A v poslednom bode, v ktorom sa novelizuje 369. To sa vlastne vraciam k tým rozpočtovým pravidlám. Tam je naozaj potrebné v zákone, v jednom, druhom presne zadefinovať, čo sa tým myslí, pretože len tak povedať, že zmeny rozpočtu schvaľuje zastupiteľstvo, sa dá veľmi ľahko obísť. Takže pokiaľ tento zákon nebude upravený a návrh zákona nebude upravený tak, aby bol presný, ja ho nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Slafkovský.

    Vážené kolegyne, kolegovia, to bol posledný rečník prihlásený do rozpravy. Dovoľte mi teda vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce v rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Ja budem veľmi stručný. Keď sa pýtal pán poslanec Abrhan, že či je to cesta správnym smerom? Bezpochyby je. To je vlastne odpoveď. A čo si o tom myslím? Myslím si, že je to výborný zákon, a preto ho predkladám. A myslím si to aj preto, že nie je možné porovnávať, to spomínal aj pán poslanec Kužma, nie je možné úplne porovnávať priamu voľbu prezidenta s priamou voľbou predsedu vyššieho územného celku, pretože má úplne iné kompetencie a prezident ako súčasť výkonnej moci štátu je veľmi významným spôsobom dopĺňaný vládou. A to akým spôsobom je dopĺňaný, alebo menej či viac, stanovuje silu alebo menšiu silu prezidenta.

    V tomto prípade však predseda vyššieho územného celku je veľmi silná osobnosť, ktorá sa za svoje sľuby a za svoju prácu zodpovedá voličom raz za 4 roky a musí mať tým pádom aj reálnu možnosť ovplyvniť chod vyššieho územného celku.

    Keby ste sa opýtali, pán poslanec Kahanec, či niekto z vašich voličov, nie vašich, ten asi vie, ale všeobecne z občanov, urobte si taký prieskum, že koľko občanov Prešovského kraja pozná poslancov, vás ako poslanca VÚC v Prešove a koľko pozná Chudíka ako župana, tak skúste rozmýšľať, kto by vyhral. A od toho sa nie preto, že by ste boli menej známy alebo menej významný, to v žiadnom prípade nie je, ale treba povedať, že župan má určitú zodpovednosť, ktorá je neporovnateľná s prezidentom, ak porovnávame veto v tomto parlamente a ak porovnávame napríklad veto na novo upravené zákony, ktoré len ide do tej istej miery, ako je to upravené v mestách a obciach. Čiže nijakým spôsobom nie nad rámec.

    A aby mohol realizovať župan niektoré veci a mal právo vyjadriť svoj názor nielen na tie veci, ktoré sú v rozpore so zákonom, to povedal správne pán podpredseda, že sám sa môže obrátiť na súd, ale aj vo veciach zásadného nesúhlasu už len preto, už len práve preto to, čo vy hovoríte, keď je úplne opačné zastupiteľstvo, tak je to presne rozpor vo filozofii.

    Ja mám svoj mandát ako predseda vyššieho územného celku a mám ho voči voličom realizovať a musím mať adekvátny nástroj, v ktorom priblížim svoje postavenie vo vyváženosti smerom k zastupiteľstvu. Naďalej zastupiteľstvo ostáva ako veľmi silné a v žiadnom prípade nie je silnejší predseda, a už vôbec nie týmto zákonom.

    To znamená, len dávam priestor na vyššiu diskusiu človeku, ktorý sa musí zodpovedať voličom za svoje činy. Ak z neho chceme mať postavenie v podobe prezidenta, to znamená naozaj veľmi obmedzené právomoci, a to my ešte relatívne máme silného prezidenta v porovnaní napríklad s českým, tak, samozrejme, v tom prípade je to naozaj iba skôr o nejakom kozmetickom postavení v rámci toho kraja, ale podľa nášho zákona reálne predseda vyššieho územného celku má svoje zodpovednosti a má svoje úlohy, ktoré má plniť a k tomu smeruje okrem iného jedna časť, teda, samozrejme, jedna časť tejto novely.

    Čiže na tú otázku, že prečo, lebo si myslíme, že je to jednoznačne správne a že je to aj pre tú demokraciu dobré, pretože tie názory budú musieť byť omnoho viacej zvažujúce. Poznáme aj predsa veľa tých konaní, ktoré predchádzali hádkam o podpredsedov a o rôzne ďalšie veci a snažíme sa tu byť vo veľkej teoretickej rovine.

    Aj pán poslanec Bauer, to ste popísali nádherný ideálny stav, ktorý by som priblížil vo vákuu. Vo vákuu by to tak všetko mohlo fungovať, ale v reálnom politickom živote, viete sám najlepšie, a vy predsa máte skúsenosti s tým, čo to znamená byť na čele VÚC, že to je proste omnoho ťažšie a omnoho iná práca a hlavne, ak náhodou sa musíte so zastupiteľstvom prieť v prípade, že je, samozrejme, opačného zafarbenia, čo bude aj v budúcich voľbách, aj v tých ďalších. A práve tam musí dôjsť k tomu, aby aj zastupiteľstvo malo do určitej miery povinnosť rešpektovať predsedu, tak ako predseda musí rešpektovať vo veľa ďalších veciach zastupiteľstvo.

    To znamená, že môj názor a odpoveď na vašu otázku je, že keď zoberieme tie nádoby, ktoré stoja vedľa seba a ktoré povieme, že je zastupiteľstvo a predseda, obidvaja sú volení v tých istých voľbách tými istými voličmi. Obidvaja sú veľmi dôležití a pre ten kraj do určitej miery tou osobnosťou, ktorá naozaj na jej čele stojí, je vždy župan. To si môžeme povedať naozaj, keby som sa vás aj opýtal, pán poslanec, že či si pamätáte všetkých svojich členov zastupiteľstva a či by ste ich z hlavy vymenovali, pochybujem, že by ste to zvládli. Rovnako tak, ako ani ja, keď som sedel v parlamente, som raz v noci sa pokúsil pri zaspávaní namiesto obláčikov počítať poslancov. A dostal som sa tuším k číslu 86 a viac ani zaťať. Jednoducho proste aj vy ste omnoho viacej pýtaný médiami, všetkými návštevami, všetkými ako zástupca toho kraja, a preto si myslím aj ja osobne a plne sa stotožňujem s týmto návrhom, že predseda by mal adekvátne v tom spore o nejakú myšlienku v tom kraji môcť to prezentovať aj týmto spôsobom a požadovať vlastne aj trojpätinovú väčšinu, kde by sa ten názor mohol, ktorému názoru by sa už musel potom, samozrejme, podriadiť, pretože si myslím, že tá nadpolovičná väčšina je v tomto prípade viac na strane zastupiteľstva a viac, ako by mala.

    Čiže, či to nazvete účelovo, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ja iba hovorím, že nezastierame ani ja rozhodne nie, čo je vlastne ako účelom. Účelom je priblíženie toho postavenia zodpovednosti, ktorá sa od predsedu vyžaduje. Pretože ak naozaj ja mám mať úplne iné zastupiteľstvo a de facto od počiatku sme dali predsedu vyššieho územného celku ako de facto ako nejakú vládu v jednej osobe, ako predstaviteľa výkonnej moci toho kraja do podoby menšinovej vlády. Nie kvôli tomu, aké sú výsledky volieb, ale všeobecne. Bez ohľadu nato, či by to zastupiteľstvo bolo tej istej farby ako predseda, alebo nie, pretože často je predseda nezávislý len s podporou nejakej politickej strany.

    Čiže z tohto pohľadu si myslím, že v žiadnom prípade nemá navrch predseda ani po tejto úprave. A ja viem, že vás nepresvedčím, aby ste hlasovali za, veď to od vás ani nevyžadujem. Od toho je slobodný mandát poslanca, ale mojou úlohou je vysvetľovať, že ten úmysel nie je ničím iným motivovaný ako nakoniec lepšími výsledkami vyššieho územného celku a takto za tým zákonom, samozrejme, aj stojím aj s odpoveďou na vašu otázku, že či je to správnym smerom. Bezpochyby je. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister. Pýtam sa spravodajcu? Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, samozrejme, že ja som rád, že sa rozprúdila diskusia na túto tému, pretože na prelome februára a marca sme mali možnosť sedieť tri dni v Papierničke, kde aj za účasti predsedov samosprávnych krajov, ale aj zástupcov ZMOS-u sme si mohli mnohé veci vydiskutovať.

    A ja som rád, že padajú tie názory pre, proti, pretože napríklad celkom neberiem to, čo hovoril pán minister v porovnaní medzi predsedom samosprávneho kraja a poslancami, pretože predsedovia samosprávnych krajov sú volení len v 8 obvodoch v rámci Slovenska a poslanci v 79 obvodoch. To znamená špeciálne podelení podľa jednotlivých okresov. Bývalé okresy vytvárajú volebné obvody a tam určite svojho poslanca poznajú a až v druhom kole teda je predseda samosprávneho kraja. Takže to je akože tá skúsenosť v praxi, s ktorou sa my aj vo výbore stretáme, takže len toľko pre poriadok, čo sa tých vecí týka.

    Ale chcem povedať pánu Hortovi, že akosi neviem, či jemu zlyháva pamäť, alebo mne, keď tu hovorí o totálnej privatizácii inštitúcií, pretože ja neviem, Ľudovít Kaník bol čí nominant? A ten v blahej pamäti v tomto parlamente predložil návrh a vy, vtedy poslanci koalície ste mu odhlasovali, že ste zrušili verejnoprávnu inštitúciu – úrad práce len kvôli tomu, že mal prebytok v rozpočte 12 miliárd korún, aby tieto peniaze sa mohli zoštátniť a štát ich mohol ďalej použiť. To keď teda hovoríme o privatizácii týchto inštitúcií, to len si treba pripomenúť.

    A takisto si treba pripomenúť to obdobie. Ja neviem, v koalícii, keď ste boli v roku 1994 s SDĽ-kou, urobili ste výmeny, potom následne v roku 1998 so SOP-kou urobili ste výmeny, keď ste v 2002 dostali ANO, takisto ste vyhádzali týchto ľudí a postupne sa menili, s kým ste boli v koalícii a teraz sa tvárite, že akože nič, že všetky tieto veci sa zabudli a hľadá sa niečo, politikum tam, kde nie je.

    Samozrejme, tu pri diskusii sa hovorilo o tom, že bude pripravený návrh zákona o samosprávnych krajoch, kde sa budú hľadať možnosti a riešiť tie problémy, ktoré vyvstali a ktoré sa už diskutujú minimálne pol roka. Ale na druhej strane treba si aj povedať súvislosť dátumu. Tento parlament existuje už takmer rok, to znamená, že nie je to reakcia väčšiny v tomto parlamente, ale samosprávne kraje už majú takmer dva roky voľby za sebou a za necelé dva roky teda budú voľby, aby sa nové tieto zastupiteľstvá volili.

    Samozrejme, ak svojím spôsobom každý tu hovoril o vyšších územných celkoch a tak nenápadne len sem-tam sa spomenuli aj obce, pretože tá istá pozícia pri schvaľovaní rozpočtu a v úprave rozpočtu zavádza to čo vo vyšších územných celkoch, to aj pri obciach. Samozrejme, teraz je to pre ctenú opozíciu zaujímavé hovoriť o vyšších územných celkoch, a to z jednoduchého dôvodu, že už to tu bolo konštatované, že vy tam nemáte momentálne predsedu.

    Ale tak opatrne ste sa len dotkli obcí, pretože medzi tými 2 900 obcami máte aj svojich starostov a primátorov, ktorí reprezentujú vašu politickú stranu, ale tých by nebolo za vhodné nejakým spôsobom si podráždiť a pripomenúť tým, že vy ste proti tomuto návrhu.

    Takže, samozrejme, keď chceme, tak ten účel sa nájde. To je presne tá istá pozícia kvóra na vrátený zákon či v parlamente, teda väčšinou kvalifikovanou, alebo teda trojpätinovou väčšinou na prelomenie veta v obciach a VÚC.

    Ja sa len pýtam. Tento inštitút máme zakotvený v zákone č. 369/1990 Zb. To znamená, že doteraz to automaticky vyhovovalo a teraz momentálne vo vyšších územných celkoch, kde nie ste, už to tak nie je a hľadáme spôsob teda inej zmeny, ale hovorím, to je niekedy ten pohľad, ktorý je iný, keď sa pozeráme cez okno do miestnosti, a iný je, keď sa pozeráme z miestnosti zase cez okno von. A tiež je to pohľad cez okno.

    Samozrejme, veľa by sa dalo hovoriť o tých ďalších informáciách, ktoré tu naši kolegovia z výboru, pretože väčšinou diskutovali členovia výboru s výnimkou pána Slafkovského, ktorý je aj poslancom VÚC-ky. Mne trochu chýbali v tejto diskusii vystúpenia aj ďalších poslancov Národnej rady, ktorí sú poslancami vyšších územných celkov, či to aj oni tak cítia, že to je ich ohrozenie. A na úkor nich tí, ktorí tu sedia v tomto parlamente, je to posilnenie pozície tých, ktorí sú v samosprávnych krajoch ako predsedovia, ale to hovorím len do diskusie, do vlastných radov, aby sme si mohli aj tieto veci rozdiskutovať.

    No a, samozrejme, dalo by sa veľa aj súhlasiť s tým, že mnohé zmeny by sa mali robiť, a teda komplexné zmeny, preto hovorím komplexné by sa mali vykonávať tak, aby boli účinné pre to obdobie, ktoré bude nasledovať a za týchto podmienok, aby sa na toto išlo. Ale ak by som zobral čisto túto teóriu, tak potom 369-ku by sme boli mohli novelizovať asi 5-krát, a nie 20 alebo 22-krát, čo sme novelizovali v tomto parlamente počas funkčného obdobia starostov a primátorov, ktorí podľa tohto zákona nastúpili, pretože parlament musí aj bezprostredne reagovať na problémy a nezrovnalosti, ktoré vyvstanú a ktoré je potrebné riešiť, pretože ústava hovorí, do činnosti samosprávy sa dá vstúpiť iba zákonom. Takže nepoznám žiaden iný spôsob ako riešenie teraz momentálne cez zákon a hľadať možnosť pozície.

    A chcem momentálne všetkých poprosiť, ja viem, že je to nejaký taký módny hit novinárov, prečo predsedom samosprávnych krajov nadávate do županov, pretože stále terminológia platí – predseda samosprávneho kraja.

    Ak sme tu minule na tú tému hovorili a s kolegom Bauerom v tomto nesúhlasím, nikto nehovoril, že toto bude riešené, že takto to bude. To sme hovorili o diskusii, ktorá sa na túto tému roztvorí, pretože sú názory aj pre, aj proti, čo sa týka terminológie, ale sú názory aj o spôsobe, ako to zrealizovať, či to môže vôbec byť v takomto zákone, alebo či neprijať samostatný zákon, ktorý by riešil túto pozíciu, ale myslím, že to je priestor pre nás vo výbore, aby sme s predsedami samosprávnych krajov, ale aj so samosprávami naďalej v tých diskusiách pokračovali, pretože na jeseň by sme mali mať ďalšie stretnutie, kde budú prítomní všetci tí, čo majú čo hovoriť do štátnej správy, do samosprávy a myslím, že tam bude priestor, aby potom aj nejaký legislatívny výstup z toho bol ďalej v parlamente. Takže zatiaľ predpokladám, že táto vládna novela nemá ambíciu riešiť veci komplexne, ale ten účel, ktorý je tam, ktorý je zakotvený aj v pripomienkach.

    A treba aj pomenovať tieto veci, že, samozrejme, ak predsedovia samosprávnych krajov boli aj na prijatí u predsedu vlády, informovali ho o problémoch, skutočnostiach, ktoré a v ktorých samosprávnych krajoch vznikajú a úlohou vlády ako jedného z legislatívcov alebo z toho, kto má právo legislatívy tak ako my poslanci, je potrebné reagovať na problémy, ktoré vznikajú, aby sa tieto operatívne riešili.

    Takže z tohto dôvodu vlastne vítam, že táto novela v tomto parlamente je. Verím, že sa nám ju podarí posunúť do druhého čítania a len v rámci druhého čítania je potom priestor, aby sme aj akékoľvek zmeny a zásahy robili. V opačnom prípade, ak by to nešlo do druhého čítania, zostane to v archíve tejto Národnej rady a ďalej sa nepokračuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca aj predseda výboru pre verejnú správu pán poslanec Cabaj.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 270, návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 267.

    Poprosím vás opäť, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova a uviedli tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pôvodne som mal v rámci príhovoru k tomuto zákonu vlastne aj určitú komplexnú správu smerom k stavu v Hasičskom zbore, ale dám ju do druhého čítania vzhľadom na to, že ma niektorí poslanci upozornili, že je hokej. Ale v každom prípade si myslím, že to, samozrejme, hlavne patrí do oblasti druhého čítania.

    V tomto prípade hovoríme o pomerne jednoduchom zákone, ktorý nadväzuje na zákon schválený ešte v roku 2005 o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý je ešte z roku 2000 a v rámci schvaľovania citovaného zákona boli predložené viaceré pozmeňujúce návrhy, ktorým bol Národnou radou schválený okrem iného aj pozmeňujúci návrh, týkajúci sa niektorých ustanovení upravujúcich tzv. vyrovnávací príspevok podľa § 133 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Prijatím uvedeného pozmeňujúceho návrhu však došlo k vytvoreniu dvoch skupín medzi poberateľmi vyrovnávacieho príspevku pri jeho valorizácii, čo zakladá nerovnosť občanov pred zákonom. Ide predovšetkým o to, že jedna časť hasičov tento vyrovnávací príspevok valorizovaný nemá a od dátumu účinnosti iná časť tých istých hasičov tento valorizovaný príspevok má, čo jednoznačne je nedostatok, ktorý sa pri schvaľovaní tejto legislatívnej iniciatívy nepostrehol.

    Z tohto dôvodu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorého hlavným cieľom je odstrániť vzniknuté nerovné postavenie občanov pred zákonom.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predmetný vládny návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Branislavovi Bačíkovi a poprosím ho o uvedenie spravodajských informácií.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená, je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.

    Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako uviedol minister vnútra, som toho názoru, že vláda Slovenskej republiky správne reaguje na potrebu novelizovať súčasnú právnu úpravu, ktorá doteraz zakladá nerovnosť občanov pred zákonom, a to z dôvodu, že sú vytvorené dve skupiny poberateľov vyrovnávacieho príspevku, a to skupina poberateľov, ktorým bol vyrovnávací príspevok právoplatne priznaný pred 1. januárom 2006, a skupina poberateľov, ktorým bol vyrovnávací príspevok právoplatne priznaný po januári 2006.

    Aj keď v obidvoch prípadoch bude vyrovnávací príspevok poskytovaný v plnej výške, t. j. 100 % priemerného služobného príjmu, v prípade ponechania súčasnej právnej úpravy bez zmien prvej skupine poberateľov vyrovnávací príspevok nebude valorizovaný, zatiaľ čo druhej skupine poberateľov bude vyrovnávací príspevok valorizovaný.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. apríla 2007 č. 267 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoja a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna tohto roku a gestorský výbor do 19. júna tohto roku.

    Vážený pán predsedajúci, toľko ako spravodajca, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Poprosím zaujať miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Tým pádom ďakujem za vykonanú prácu navrhovateľovi a, samozrejme, aj spravodajcovi a dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som prerušil rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov.

    Tento vládny návrh ste dostali pod tlačou 271 a návrh na jeho prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí predsedu č. 268.

    Poprosím opäť pána podpredsedu vlády, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ako tu už vyplýva z jeho názvu a tak, ako som avizoval na uplynulej schôdzi Národnej rady, je súborom priamych noviel viacerých zákonov doposiaľ upravujúcich pôsobnosť krajských úradov, ktoré majú byť zrušené k 1. októbru tohto roku na základe príslušného vládneho návrhu zákona.

    Touto právnou úpravou sa realizuje presun časti pôsobností, ktoré doteraz vykonávajú krajské úrady. S ohľadom na okolnosť, že podľa dotknutých zákonov uvedených v jednotlivých článkoch krajské úrady zabezpečujú úlohy, ktoré aj naďalej by mali plniť miestne orgány štátnej správy, zveruje sa ich pôsobnosť prevažne obvodným úradom.

    Osobitný charakter úloh na niektorých úsekoch štátnej správy však vyžaduje, aby ich plnilo len 8 obvodných úradov so sídlami v mestách, ktoré sú sídlami krajov, a to na území celého kraja.

    Na príslušné ústredné orgány štátnej správy prechádza väčšinou len preskúmavacie konanie a rozhodovanie o opravných prostriedkoch smerujúcich voči prvostupňovým rozhodnutiam obvodných úradov, čo je logické riešenie pri predpokladanej absencii krajských úradov. Prijatie navrhovanej zákonnej úpravy bude mať aj pozitívny dopad na rozpočet sektora verejnej správy, konkrétne na štátny rozpočet.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovoľujem si požiadať vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády a minister vnútra, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz poprosím spravodajcu, ktorého navrhol gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedu tohto výboru pána poslanca Tibora Cabaja, aby uviedol spravodajské informácie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271).

    V súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky i o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby nových právnych úprav, o hospodárskom, finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako i financovanie miest a obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.

    Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia a problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Tak ako už v tej uvádzacej reči bolo uvedené, vlastne tento súbor noviel vyplýva z toho, že sme rozhodli v prvom čítaní a zaoberáme sa v druhom čítaní vládnym návrhom zákona, ktorým sa rušia k 30. septembru krajské úrady všeobecnej štátnej správy. Z toho dôvodu prichádzajú nám na stôl ďalšie novely zákonov, ktoré súvisia s touto skutočnosťou.

    Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. apríla tohto roku pod č. 268 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna tohto roku a gestorský výbor do 19. júna 2007. Toľko spravodajská informácia.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy ústne sa prihlásil pán poslanec Abrhan. Má slovo, nech sa páči. Písomne, áno. Písomne, prirodzene, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pomaly nadobúdam dojem, že pán minister vnútra nám to robí naschvál. Kritizoval nás, keď bol ešte v opozícii, že sme pri riešení problémov vo vládnej koalícii v minulom volebnom období zvolili postup, že pri pamätnom zákone o horskej službe sme vložili ďalší článok, ktorým sme novelizovali zákon o pozemných komunikáciách a musím povedať, že tá jeho kritika v tom čase bola oprávnená.

    Ale toto, čo skúša vládna koalícia dnes na nás, je, že ona predkladá takmer na každom pléne nepriame novely, či to už bolo neverejné rokovanie vlády, alebo novela infozákona. Teda to, čo nemá byť súčasťou návrhu zákona, to dávate do zákona, ale v tomto prípade to, čo malo byť nevyhnutne súčasťou zákona o rušení krajských úradov ste tam nedali a predkladáte to oneskorene a osobitne.

    Kulantne sa to nakoniec uvádza aj v stanovisku Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky úseku legislatívy, aproximácie práva, kde sa hovorí: „Navrhovateľ zvolil neštandardný postup, keď svojím návrhom zákona o zrušení krajských úradov neupravuje všetky základné spoločenské vzťahy v príslušnej oblasti napriek tomu, že je to základná požiadavka kladená na zákon v zmysle čl. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.“ Čiže to, čo sme vám vyčítali už pri prvom čítaní pri návrhu zákona o rušení krajských úradov, ste predložili dodatočne až teraz ako samostatnú novelu zákonov.

    Problém je však v tom, podľa môjho názoru, že ideme novelizovať zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov, ktoré sme však ešte k dnešnému dňu nezrušili. Myslím si preto, že najprv sme mali rokovať v druhom čítaní a v treťom čítaní o zrušení krajských úradov, odhlasovať tento zákon, až potom pristúpiť k rokovaniu o predloženom návrhu zákona.

    Predložený návrh zákona však opäť nie je kompletný, nakoľko upravuje len niektoré zákony súvisiace so zrušením krajských úradov, a to len tie, ktoré sú v gescii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Ďalšie návrhy zákonov v pôsobnosti ministerstva obrany, hospodárstva, životného prostredia, financií a správy štátnych hmotných rezerv prenecháva jednotlivým rezortom a niektoré z týchto návrhov zákonov máme aj teraz v prvom čítaní, je to návrh zákona o správe majetku štátu, o hospodárskej mobilizácii, zákon o obrane Slovenskej republiky a je to návrh zákona o ochrane pred povodňami a o životnom prostredí.

    Navyše i v tomto návrhu vo všetkých 23 článkoch, ktoré sú uvedené, presúva kompetencie z krajských úradov zväčša na obvodné úrady v sídle kraja, pričom už v pôvodnom návrhu zákona nebola dotiahnutá táto kompetencia v prípade Košického kraja. V Košiciach sú totiž dva obvodné úrady v sídle kraja, a to je Košice mesto a Košice vidiek, na ktorý obvodný úrad v sídle kraja v Košiciach budú tieto kompetencie presunuté. Preto je tento návrh skôr chaotický a bude potrebovať poslaneckú úpravu, ako aj ten pôvodný, a preto nemá moju podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Tým sme vyčerpali aj vystúpenia poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teda pýtam sa, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Dobre. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Jaroslav Ivančo, Stanislav Kubánek a Martin Pado.

    Takže dovoľte mi, aby som odovzdal slovo pánovi poslancovi Jaroslavovi Ivančovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ctené panie poslankyne, páni poslanci, keďže som vystupoval od začiatku pri návrhu alebo legislatívnom pláne vlády zrušiť krajské úrady, tak si dovolím pár slov povedať aj pri tomto vládnom návrhu zákona, ktorý je uvedený pod parlamentnou tlačou číslo 271.

    Vládny návrh zákona sa nazýva zákon, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov. Keď som si však pozorne prečítal tento návrh, tak uvažujem, že v druhom čítaní by možno stálo za zmienku navrhnúť zmenu samotného názvu zákona, a to na zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s premenovaním krajských úradov na obvodné úrady v sídle kraja.

    Pán minister, myslím si, že takýto názov by lepšie vystihoval skutočnosti, ktoré sú uvedené v predmetnom návrhu. Návrh obsahuje zmenu asi 23 zákonov. V tomto čísle som nezrátal všetky tie zmeny a doplnky už tých primárnych zákonov, ale mení sa vlastne viac ako 100 paragrafov. Ako som uviedol, najčastejším slovným spojením v návrhu je slovné spojenie: krajský úrady sa nahrádzajú vo všetkých tvaroch spojením obvodný úrad v sídle kraja.

    Viac ako 20-krát sa tento text uvádza v predloženom návrhu. Myslím si, že to nie je zmena alebo, ak je to zmena, tak je to zmena len pre populistický sľub a faktom je a bude, že to nie zrušenie krajských úradov, ale premenovanie krajských úradov na obvodné úrady v sídle kraja. Nič sa nemení. Vo výkone kompetencií, ak si spomenieme na programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí, že vláda zruší krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu, tak v predmetnom návrhu sa o presune kompetencií na samosprávu nehovorí absolútne nič.

    Nie je ani pravda to, čo sa uvádza v dôvodovej správe, že prevažná väčšina kompetencií prechádzali na miestnu štátu správu. Je to len taká slovná hračka, pretože prevažná časť kompetencií prechádza na obvodné úrady síce, ale je tam osobitne vyšpecifikované postavenie, ako som už povedal, obvodného úradu v sídle kraja, ktorý bude mať iné postavenia ako ďalšie obvodné úrady.

    Práve na obvodný úrad v sídle kraja, ako som uviedol, sa viaže viacero minulých kompetencií bývalých krajských úradov. Ak pôjdeme do detailov, tak zo zmien asi 100 paragrafov je pomer 70 % pre obvodné úrady v sídle kraja a nejakých slabých 30 % ide na obvodné úrady ostatné. Asi jediným reálnym posilnením právomocí a možno aj ľudovo povedané sily obvodných úradov je to, že obvodné úrady mimo sídla kraja budú mať právnu subjektivitu.

    Pán minister, za perlu pokladám to, že v súvislosti so zrušením alebo, ako by som to ja nazval, premenovaním krajských úradov sa mení v čl. 20 zákon č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny, no, čo je zarážajúce, že v predmetnom návrhu sa nemení zmena alebo nemení sa ústavný zákon č. 227/2002 o riadení štátu v čase vojny a vojnového stavu.

    Akokoľvek by sme vojnu nechceli a nepredpokladám, že niekto v tejto stále by uvažoval v tejto chvíli nad vojnovým stavom, tak tento ústavný zákon však podľa znenia čl. 5 ods. 1 rieši aj činnosť orgánov štátu pri núdzovom stave, ktorý potenciálne predpokladá sa vyhlásiť aj napríklad v dôsledku živelnej pohromy, priemyselnej havárie alebo aj teroristického útoku.

    V čl. 9 predmetného ústavného zákona sa hovorí o nezastupiteľnosti členov bezpečnostnej rady, pritom prednosta krajského úradu je nielenže členom bezpečnostnej rady kraja, ale je predsedom bezpečnostnej rady a v tejto súvislosti, v tomto kontexte predložený návrh nehovorí absolútne nič čo ďalej s bezpečnostnou radou kraja.

    Vážený pán minister, riadenie štátu v núdzovom stave pravdepodobne nepokladáte za vhodné zmienky a pri návrhu na doplnenie zákonov súvisiacich so zrušením krajských úradov skutočne ani jedno slovo o tom, takže podľa môjho názoru dôjde v prípade krízy k znefunkčneniu bezpečnostnej rady kraja, ktorá práve zasadá a rokuje vtedy, keď je štát aj v núdzovom režime, podotýkam aj vtedy. Dokonca ukladá úlohy aj iným orgánom štátnej správy v svojej územnej pôsobnosti a tým, že vzniká obvodný úrad v sídle kraja, tak sa na územnej pôsobnosti vlastne nič nemení, tak by ma zaujímalo, ako sa bude riešiť vydávanie pokynov iným orgánom štátnej správy v územnej pôsobnosti kraja.

    Podľa predkladateľov sa jednoducho nebude uplatňovať ústavný zákon, čo mi nič iné nezostáva, len povedať, že je to skutočne legislatívna úroveň práce, ak budeme ignorovať ústavný zákon. Nie je to v poriadku ani z praktického hľadiska, pretože tak sa pýtam, kto bude zodpovedať za škody, nedajbože za obete na životoch, ktoré hrozia aj z toho, že nebude mať kto uložiť úlohy, ako som povedal, iným orgánom štátnej správy v čase núdze alebo prírodnej katastrofy, teroristického útoku a podobne.

    Teda rád by som dostal aj odpoveď na túto otázku, kto bude zodpovedný za riadenie kraja v takomto prípade a za koordináciu činností, ak nebudeme mať funkčnú bezpečnostnú radu.

    Záver z toho je jednoznačný. Týmto predloženým návrhom sa narúša stabilita usporiadania štátnej správy, ruší sa jediný koordinačný orgán územnej správy, ktorý bol menovaný vládou, myslím prednostu krajského úradu a, samozrejme, že ako som povedal, vznikajú vážne bezpečnostné riziká.

    Premaľovanie tabule krajský úrad na obvodný úrad v sídle kraja, som tak rozmýšľal nad skratkou, ako sa to bude volať, lebo teraz máme skratku KÚ a potom budeme mať asi skratku obuk alebo klobúk, mi to tak pekne nahovára. Ale pravdepodobne to bude konečne niečo pre ľudí.

    Návrh zbytočný, nekoncepčný, príliš centralistický a podľa mňa aj populistický a absolútne nesúvisiaci s programovým vyhlásením vlády, pretože nič nepresúva na samosprávu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na predrečníka v tom, keď hovoril, že toto opatrenie je populistické a nič nerieši. Vymenoval to na viacerých príkladoch, kedy vlastne naozaj sa premaľuje jedna tabuľa a tvárime sa, že sme urobili niečo, čo je v prospech občanov. V skutočnosti tu sedíme a ideme meniť nepriamo desiatky zákonov práve kvôli tomu, že niekto, konkrétne pán Robert Fico, vyhlásil, že zruší krajské úrady, aby ušetril počty pracovníkov. Podľa materiálov, ktoré sú k tomu priložené, ide o desiatky pracovníkov, čiže zhruba asi 50, a kvôli tomuto robíme celé tieto manévre.

    Myslím si, že je to naozaj veľmi nevhodné a myslím si, že to len byrokracii prospeje, pokiaľ budeme robiť takéto zavádzanie nových pseudoúradov a osobne si myslím, že keby sme si naozaj poctivo povedali, že celé toto rušenie krajských úradov je jedna potemkinovská dedina, bola by to pravda a bolo by celkom fajn, keby sme to odmietli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Stanislav Kubánek, pripraví sa pán poslanec Martin Pado.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, predložený vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov má mimoriadny význam, pretože sa dotýka života občanov v mnohých oblastiach. Jeho hlavným cieľom je znížiť byrokraciu, uľahčiť a zjednodušiť život ľuďom pri vybavovaní ich žiadostí, podnetov, ale zároveň aj pri plnení rôznych povinností voči štátu.

    Všetci určite chceme, aby zákony boli v prospech občanov, aby pomáhali riešiť ich rôzne problémy, ťažkosti, a nie naopak. Žiaľ, terajšia situácia v spomínanej oblasti je taká, že nie vždy a všade sa táto úloha plní tak, aby nám zákon zbytočne nestrpčoval život a nesťažoval prácu pri riešení oprávnených žiadostí a nárokov.

    V tejto súvislosti chcem upriamiť vašu pozornosť nielen na problematiku krajských úradov, ale aj na oblasť prijatých reforiem. Reforma verejnej správy a z nej vyplývajúce zákony mali čo najdôslednejšie zabezpečovať spomínané zásady.

    Netreba osobitne zdôrazňovať, že zákon mal byť jednoznačný, zrozumiteľný, potrebný a najmä užitočný. Uplynulé obdobie však ukázalo, že reformy v oblasti verejnej správy a samosprávy napriek vynaloženému úsiliu a dobrej viere nepriniesli očakávaný výsledok. Dlhodobé a neraz rozporuplné teoretické prípravy a rôzne reformné sľuby o približovaní štátnej správy a samosprávy čo najbližšie k občanovi sú ešte aj dnes dosť vzdialené každodennej realite na mnohých úradoch.

    Deklarovaná reforma zatiaľ nesplnila jeden z jej viacerých základných cieľov, a to zefektívniť a zlacniť výkon verejnej správy. Na Slovensku máme po reforme väčší počet úradníkov. Je ich viac ako pred ňou. Žiaľ, pribudli aj takí, ktorí nemajú čo robiť. Na jednotlivých krajských úradoch je zamestnaných v priemere 135 ľudí. Pracovná náplň je pre niektorých doslova problémom, a preto si hľadajú činnosť, aby na úkor občana obhajovali svoju potrebnosť a dôležitosť. Mnohé po zrušení krajských úradov prejdú na obvodné úrady a ministerstvá.

    Krajské úrady v rámci svojich kompetencií doslova požadujú od samosprávy rôzne informácie. Na základe zákona má samosprávny kraj v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti poskytovať krajskému úradu podklady potrebné na vypracovanie analýzy kraja, podklady na vypracovanie plánov ochrany obyvateľstva z hľadiska možných mimoriadnych udalostí. Samosprávny kraj spolupracuje s orgánmi štátnej správy s obcami pri plánovaní a zabezpečovaní evakuácie na svojom území a utvára podmienky pri evakuácii na súčinnosť medzi samosprávnym krajom.

    Ďalej poskytuje krajskému úradu údaje o zariadeniach civilnej ochrany a spolupracuje s orgánmi štátnej správy a obcami pri plánovaní a riešení ukrytia obyvateľstva. Spolupracuje s orgánmi štátnej správy najmä na príprave na civilnú ochranu a podieľa sa na preventívno-výchovnej a propagačnej činnosti v civilnej ochrane. Samosprávny kraj uhrádza výdavky spojené s preventívno-výchovnou a propagačnou činnosťou z vlastných zdrojov.

    Otázkou ostáva, či tieto úlohy nemal plniť s početným aparátom krajský úrad. Byrokracia pretrváva a zvyšuje sa počet nespokojných občanov, ktorí od terajšej vlády celkom oprávnene očakávajú potrebné zmeny. Je zarmucujúce, že bývalá vládna garnitúra nechcela pristúpiť k analýze a prehodnoteniu účinnosti pôsobenia reformných zákonov. Škoda, že nerešpektovala ani pripomienky a návrhy skúsených odborníkov. Aj preto s terajším stavom nemôžeme byť spokojní.

    Neriešením problémov, ktoré spôsobili niektoré nedokonalé reformné kroky, bývalá vláda negatívne prispela aj k pretrvávajúcemu a rozporuplnému hodnoteniu postavenia a právomoci vyšších územných celkov. Jej chybou bolo, že pred vznikom vyšších územných celkov podcenila celú informačnú kampaň. Nevysvetlila, načo sú potrebné vyššie územné celky, ako sa zmenia vzájomné väzby medzi orgánmi verejnej správy a samosprávy a ako sa zmenia kompetencie a o čom kto bude rozhodovať a v plnom rozsahu aj niesť zodpovednosť, aby to všetko malo zmysel pre upevňovanie demokracie v našej spoločnosti.

    Preto aj dnes pretrváva nedôvera v existujúci systém, v ktorom zaznamenávame rôznu duplicitu v činnosti krajských úradov a vyšších územných celkov.

    Podobne je to aj v iných oblastiach. Jeden príklad za mnohé, aj keď sa netýka predloženého návrhu, je predsa len veľmi aktuálny. Ide o krajské školské úrady. Veľa byrokracie sa prejavuje napríklad v tom, že samosprávny kraj, ale aj krajský školský úrad predkladajú ministerstvu školstva rôzne informácie štatistického charakteru. Samosprávny kraj sa pritom stáva len akýmsi poštárom medzi organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti a štátnym orgánom. Taktiež pri určovaní výkonov pre prijímacie konanie do prvého ročníka stredných škôl samosprávny kraj ako zriaďovateľ je povinný tieto výkony odsúhlasiť s krajským školským úradom. Pri akejkoľvek zmene...

  • Ruch v sále.

  • Prosím kolegov, prepáčte, pán poslanec, prosím kolegov o pokoj v sále. Buďme korektní k pánovi poslancovi, poprosím, napriek tomu, že sa blíži hlasovanie.

  • Pri akejkoľvek zmene v sieti škôl a školských zariadení je jednou z povinných príloh žiadostí, ktorá je zasielaná na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, aj vyjadrenie krajského školského úradu. Je priam neuveriteľné, že samosprávny kraj, ak potrebuje vydať organizačný pokyn pre školy, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, môže tak urobiť až po prerokovaní s krajským školským úradom.

    A toto by rozhodne nemalo byť, lebo samosprávny kraj má štatút školského úradu a činnosti vykonávajú zamestnanci, ktorí spĺňajú všetky kritériá.

    Za chyby minulosti platíme všetci. Treba ich postupne odstraňovať, aby nedochádzalo k takým situáciám ako napríklad na začiatku roku 2004, keď občania na obvodných a špecializovaných úradoch prežívali ťažké chvíle. Mnohí vrátane podnikateľov, ktorí vo veľmi krátkom čase museli splniť na základe reformných krokov zákonné povinnosti voči štátu, trpko pocítili nekvalitnú, neprofesionálnu prácu premietnutú do jednotlivých rozhodnutí a vyhlášok.

    Vo viacerých obvodoch a špecializovaných úradoch vtedy vznikli absurdné situácie. Úradníci pomerne dlho nemohli fungovať, vydávať potrebné rozhodnutia, ani prijímať žiadosti občanov. Dôvod bol neuveriteľný, chýbali im pečiatky.

    Navyše mnohí zamestnanci nedokázali kvalifikovane informovať občanov o tom, ako majú vo vtedajšom chaose postupovať. Nikto im neporadil, kde sa majú obrátiť, aby vyjadrili svoju nespokojnosť. Za chyby a omyly nikto neniesol zodpovednosť. Na všetko sa rýchlo zabudlo. Prišli nové experimenty, ktoré upútali pozornosť. K nim patrí aj zrušenie úradu, ktoré aj po jeho zrušení mal svojho šéfa, lebo pána Plaia nemal kto odvolať.

    Zákon o zrušení krajských úradov podľa môjho názoru postupne odstráni aj dlhotrvajúci problém v oblasti presunutých kompetencií a ich financovania. Prejaví sa to v efektívnejšej a lacnejšej práci v oblasti správy a rozvoja z verejného územia, čo prispeje k väčšej spokojnosti občanov v jednotlivých regiónoch.

    Predložený návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády a jeho uvedenie do života prispeje k ďalšiemu procesu na ceste za vyššiu účinnosť reforiem a pôsobenia verejnej správy a samosprávy na prospech občanov. Preto budem hlasovať za tento predložený návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz sa pýtam pána poslanca Pada, či chce vystúpiť teraz, už máme štyri minúty do 17.00 hodiny, alebo počká radšej potom.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rozpravu.

  • Reakcia z pléna.

  • Á, pardon, takže s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Abrhan. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, hovorili ste, že chcete podporiť priblíženie štátnej správy občanom. Nuž, musím vám povedať, že pri tomto návrhu zákona o žiadne priblíženie štátnej správy občanom nepôjde, lebo len presúvate kompetencie z krajského úradu na obvodné úrady v sídle kraja. Z jedného úradu v jednom meste na druhý úrad v tom istom meste. A časť kompetencií presúvate na ministerstvá. Čiže pôjde skôr naopak, pôjde o vzdialenie štátnej správy občanom.

    Hovorili ste o reforme verejnej správy, že nepriniesla očakávaný výsledok. Opýtajte sa starostov aj poslancov vyšších územných celkov, či pri reforme verejnej správy pociťovali zlepšenie alebo nie pri prenose kompetencií aj pri fiškálnej decentralizácii. Hovorili ste o bývalej vláde a o množstve byrokracie, ktoré bolo za bývalej vlády.

    Pán poslanec, hovorili ste o roku 2004. Už 10 mesiacov ste vo vláde. Vy nemusíte bojovať s opozíciou. Vládnite. To, čo sa vám nepáči, predkladajte návrhy zákonov a upravujte štátnu správu na Slovensku podľa svojich predstáv. Nemusíte donekonečna zápasiť s opozíciou, ujmite sa vlády aj fakticky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rozpravu k tomuto návrhu zákona a vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v rokovacích laviciach. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Ďakujem pekne, že ste zaujali miesta v rokovacej sále.

    Vážené kolegyne, kolegovia, najskôr budeme hlasovať v druhom a treťom čítaní o zákone z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tak ako je to v tlači 263.

    Chcem pripomenúť, že na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v zmysle čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako sa schvaľujú aj pripomienky.

    Poprosím teda určenú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janku Laššákovú, aby hlasovanie uvádzala podľa pripomienok prezidenta. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vystúpila som v rozprave a predložila som návrh, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1 a 2 a potom o bodoch 3 a 4.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1 až 2 z pripomienok pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 56 poslancov, proti 53 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto pripomienky sme neschválili.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 3 a 4 z pripomienok pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 135 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Tieto pripomienky sme schválili.

    Pýtam sa teraz spravodajkyne, či môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona?

  • Áno. Keďže sme schválili pripomienky pána prezidenta, sme v **treťom čítaní.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Ešte poprosím, pani spravodajkyňa, pravdepodobne musím otvoriť rozpravu v rámci tretieho čítania. Nie?

  • Tak potom podľa vášho návrhu, vážená pani spravodajkyňa, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme teda hlasovať o vrátenom návrhu zákona ako o celku, čím teda Národná rada v súlade s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky či teda uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 59 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať v druhom a treťom čítaní o zákone z 23. marca 2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 264).

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Petra Pelegriniho, aby hlasovanie uviedol podľa pripomienky prezidenta.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pripomienke pána prezidenta, ktorá je uvedená v časti IV informácie, ktorú som predložil.

  • Odporúčanie máte, pán spravodajca?

  • Ide o informáciu, odporúčanie nemám.

  • Dobre. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 137, zdržali sa 2 poslanci.

    Túto pripomienku sme schválili.

    Ďalej pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o prezidentom vrátenom zákone ako o celku v znení prijatých pripomienok pána prezidenta.

  • Dobre. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 35 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 23. marca 2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalej budeme v prvom čítaní hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby hlasovanie uviedol.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 107 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor, aby určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň určila lehoty výborom na prerokovanie v lehote do 10. mája a gestorský výbor do 11. mája 2007.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 139 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní v rámci skráteného konania. Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako je to v tlači 251.

    Poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Pavla Gogu, aby hlasovanie uviedol. Najprv teda budeme hlasovať o návrhoch v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 91 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 18. júna 2007 a gestorskému výboru do 19. júna 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 137 poslancov, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, teda živnostenský zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 255).

    Poprosím spravodajkyňu z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyňu Renátu Zmajkovičovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči. Najprv teda ona v zmysle § 73 ods. 3.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 112 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 18. júna 2007 a gestorskému výboru do 19. júna 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 138 poslancov, proti 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

    Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tak ako je to uvedené v tlači 269.

    Poprosím predsedu navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Tibor Cabaja a prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keďže v rozprave neboli žiadne procedurálne návrhy, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 56 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte ďalej hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby sme zároveň týmto hlasovaním určili Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoja ako gestorský, určili lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 18. júna 2007 a gestorskému výboru do 19. júna 2007.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 132 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem spravodajcovi.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, tak ako je to v tlači 270.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Branislava Bačíka, aby hlasovanie uviedol. Najprv opäť pripomínam, budeme hlasovať podľa návrhov podaných podľa § 73 ods. 3.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 136 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 18. júna 2007 a gestorskému výboru do 19. júna 2007.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 139 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali hlasovaním všetky návrhy, ktoré sme v doterajšom priebehu prerokovali.

    Teraz mi dovoľte vzhľadom na to, že sme skončili hlasovanie, vyhlásiť krátku 3-minútovú prestávku a potom budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov vystúpením pána poslanca Pada. Krátka 3-minútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Budeme pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony súvisiace so zrušením krajských úradov.

    Budeme pokračovať vystúpením v rozprave pána poslanca Pada, ktorý bol prihlásený do rozpravy ako posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Pado, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Ja poprosím, aby ste nerušili vystupujúceho, páni poslanci, pán minister. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, vážení podpredsedovia vlády, dámy a páni, s takým nadšením začnem svoj príhovor, svoje vystúpenie, že konečne teda nadišiel čas, keď sa môžeme všetci, ako sme tu, a nielen my, ale aj naši spoluobčania pokochať výsledkami vášho úmerného boja s prebujnenou byrokraciou v našej spoločnosti, predovšetkým v štátnej správe.

    Po veľmi ťažkých bojoch a veľmi výrazných vyhláseniach na adresu byrokracie pijavice, ktorá saje krv z našich žíl a dalo by sa povedať, že priam po križiackom ťažení proti hydre zvanej byrokracia sme sa konečne dočkali.

    Ale som presvedčený, že aj vy koaliční poslanci máte z toho taký dobrý pocit, taký slastný pocit ako aj ja, že sa to predsa podarilo. Ono to ešte nie je celkom hotové. Dalo by sa povedať, že možno sme niekde na polceste, možno presnejšie povedané, že sme niekde na začiatku a možno ešte presnejšie povedané, že bol urobený taký malilinký krok, ktorý sa ani nedá postrehnúť. Ale celé je to vlastne o symbole. Chceli ste ľuďom predložiť symbol úspešného boja proti byrokracii, že sa vám to darí, že to, čo ste si predsavzali, to aj splníte.

    Nechcem hovoriť o praktikách, ktoré sa udomácnili po výmene po predchádzajúcich, po posledných parlamentných voľbách, keď to, čo tu už bolo dneska povedané, to, čo ste kritizovali, nepriame novely zákonov sa stali súčasťou dennodenného života práce v našom parlamente.

    Veľmi veľa vecí z toho, čo sa za to obdobie od nástupu novej vlády urobilo, sú vyslovene symbolické kroky. Môžem tu pomenovávať mnohé vaše veľké úspechy, počnúc zrušením symbolu Zajacovej reformy dvadsaťkorunáčok a päťdesiatkorunáčok, zrušením rovnej dane. Pretože ste zaviedli dve sadzby DPH, môžeme hovoriť o ďalšom symbole, ktorý sa vám veľmi výrazne podaril, a to je tisíckorunáčka na Vianoce. Tá tisíckorunáčka možno nie je symbolická, ale symbolické sú 2 koruny a 74 halierov, ktoré pripadajú na jeden deň v roku, ktorými ste prispeli všetkým dôchodcom a naozaj teda čiastka 2,74 nie je nič iné ako symbolická, možno ani symbolická nie. Takisto symbolicky ste aj zvýšili príspevky za poistencov štátu.

    Dá sa hovoriť o ďalších symboloch, o symboloch, ktoré tu znova zavádzate, počnúc stretávaním a podporou totalitných predstaviteľov rôznych krajín atď. atď.

    Dámy a páni, nie som tu preto, aby som teraz pripomínal niektoré naozaj skvostné vyjadrenia. Na tému, ktorou sa dnes zaoberáme, a to je rušenie krajských úradov. Ale predsa však niečo budem musieť z toho povedať. 13. júla 2006 pán predseda vlády povedal presné čísla, ktoré by sme ušetrili presunom kompetencií na VÚC, zatiaľ ich nemám k dispozícii. Malo by však prísť k výrazným úsporám, lebo krajské úrady a krajské školské úrady sú mimoriadne...

  • Ruch v sále.

  • Pani predsedajúca, buďte taká dobrá...

  • Vážení páni poslanci, poprosím vás skutočne o pokoj, ak sa potrebujete porozprávať, tak radšej vyjdite z rokovacej sály a nerušte kolegu pri vystúpení. Myslím si, že nikto z vás by takému postupu nebol tiež rád. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Krajské úrady a krajské školské úrady sú mimoriadne personálne predimenzované a disponujú aj značným hmotným majetkom. Toto bolo vyjadrenie 13. 7. 2006. Teda vtedy ešte mali byť výrazné úspory, pretože krajské úrady sú mimoriadne personálne predimenzované. Ešte 28. februára tohto roku, teda v deň, kedy vláda schválila zákon o zrušení krajských úradov, sa malo usporiť síce nie tak významných, ale 151 pracovných miest na krajských úradoch. Dnes 9. 5., teda len 104, dnes 9. 5., teda fakticky 2 mesiace po je to už len 104,2 pracovných miest. A možno, ak počkáme ďalšie dva mesiace bude to len 50 a ja som presvedčený, že nakoniec k žiadnym úsporám nedôjde.

    Rovnako tak to dopadlo aj s úsporou finančných prostriedkov. Z neskutočne veľkých finančných prostriedkov to bolo najprv 46 miliónov a dneska je to 38 miliónov korún.

    Pán predseda hovoril aj o prevzatí kompetencií vyššími územnými celkami. A dovoľte mi, aby som tu citoval ešte jeden nedávny výrok pána predsedu vlády. Hovoril to na sneme ZMOS-u 25. apríla, kde povedal:

    „Dnes, vážené dámy a páni, sa postupne dopracúvame k možnosti zredukovania organizačnej členitosti a personálnej náročnosti krajských štruktúr štátnej správy, ako aj možnosti prenesenia niektorých kompetencií v zabezpečovaní verejných služieb na orgány regionálnej samosprávy. Rušenie krajských úradov, ktorých niektoré kompetencie prejdú na regionálnu územnú samosprávu, je toho dôkazom.“

    Nuž naozaj, pán predseda vlády mal pravdu. Toto je najlepší dôkaz. No najlepší dôkaz toho, ako sami ignorujete to, čo ste ľuďom prisľúbili. Vláda totiž schválila tento návrh zákona 18. 4. 2007, teda sedem dní pred vystúpením pána predsedu vlády na 17. sneme ZMOS-u. A v tomto návrhu zákona sa presúvajú na vyššie územné celky dve kompetencie. Slovom aj písmom dve. A obe sa týkajú organizácie volieb do vyšších územných celkov. Ak ste si to náhodou nevšimli, čo to je, tak ja vám to poviem.

    Prvá kompetencia hovorí: „Druhý rovnopis zápisnice spolu s ostatnými volebnými spismi odovzdá do úschovy samosprávnemu kraju.“

    A druhá kompetencia, ktorá prechádza z krajských úradov, hovorí: „Pre obvodné volebné komisie a volebnú komisiu samosprávneho kraja zabezpečí všetky potrebné prostriedky a pomocné pracovné sily úrad samosprávneho kraja.“ To sú dve zásadné kompetencie veľmi vážne, ktoré prechádzajú na vyššie územné celky. Myslím si, že toto nepotrebuje ďalší komentár.

    Ďalšie veľmi skvostné vyhlásenie odznelo 12. decembra minulého roku. „Odmietame alternatívu, teda predpokladám, že v marci by mal byť vyriešený problém krajských úradov, ktoré chceme zrušiť bez náhrady, a odmietame alternatívu dvoch, ôsmich, troch alebo to je nepodstatné, že koľko.“

    Dámy a páni, bez náhrady znamená, že kompetencie neprevezme štátna správa, ale kompetencie sa presunú na orgány samosprávy. Nuž neviem, čo sa presunulo na orgány samosprávy okrem toho, čo som sa ja dočítal v zákone a aj to ide o jednu kompetenciu a je to prenesený výkon štátnej správy. Nie je to ani ako originálna kompetencia. A hovorím nič viac. Jedno jediné.

    A keby tu sedel pán minister Kaliňák, a tu je, pán minister. Dobre. Pán minister, aj k vám sa obrátim, aby to nebolo, že len na pána predsedu vlády. Vy ste tiež 1. júla, teda vy ste tiež 26. septembra minulého roku povedali:

    „Minister vnútra Kaliňák chce zrušiť osem krajských úradov k 1. júlu budúceho roka a vláde navrhuje minister vnútra Robert Kaliňák zrušiť osem krajských úradov a väčšinou ich práca prejde na samosprávu.“

    Ja viem, že nie všetko sa vždy podarí naplniť, ale z toho sa nepodarilo naplniť fakticky nič, pretože to, čo som povedal, dve kompetencie prechádzajú na vyššie územné celky a jedna na samosprávne orgány.

    Pri prerokovávaní tejto témy, dámy a páni, ste nás nie raz poslancov, ale aj všetkých občanov našej krajiny o dušu presviedčali, že nepôjde o premaľovávanie tabúľ. Dnes je situácia iná. O presune kompetencií na samosprávu hovorí už len predseda vlády ako posledný mohykán, ale tie jeho vyjadrenia vidíme, že vlastne nemajú nijakú veľkú silu a nijaký veľký význam.

    Na ministerstvo vnútra prechádza zo všetkých kompetencií krajských úradov, ktoré sa rušia, sedem kompetencií slovom aj písmom. Nebudem ich tu citovať, pretože to nemá zmysel. Sú to kompetencie pri vykonávaní kvalifikačnej skúšky, zriaďovaní kvalifikačnej komisie atď.

    Takže, dámy a páni, z tohto mi vychádza, ja tu nie som preto, aby som dbal na plnenie programového vyhlásenia vlády. To si musíte kontrolovať vy sami. Ale vychádza mi z toho jedno, že to, čo ste si napísali v programovom vyhlásení vlády, teda, že v čo najkratšom termíne vláda zruší krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu, bol číro-číry nezmysel.

    No a ďalšia vec, ktorá je tu ale, dneska máme, dneska sme schvaľovali program rokovania, kde v programe sú ďalšie body, ktoré sa dotýkajú, ktoré majú súvis s rušením krajských úradov. Trinástka, to je o obrane, zákon č. 319/2002, bod č. 23 zákon č. 278/1993, bod č. 24 zákon č. 414/2002 a dvadsaťosmička zákon č. 666/2004. To sú ďalšie zákony, ktoré sa nevmestili do tohto zákona, ktorý dneska prerokovávame, pričom medzi schválením ubehlo len 21 dní. Takže ako neviem, o čom budeme hovoriť.

    Ale napriek tomu, dámy a páni, musím povedať, že sa úspešne vyhýbate dvom veciam. Dvom veciam, ktoré tu nie sú. Veľmi dobre vieme, že ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu zveruje kompetencie prednostom krajských úradov a zároveň hovorí, že títo prednostovia krajských úradov pri výkone týchto kompetencií sú nezastupiteľní.

    Napriek tomu, že predseda vlády hovoril, že v marci by mali byť vyriešené niektoré problémy súvisiace so zrušením krajských úradov, problém dotýkajúci sa kompetencií zverených ústavným zákonom riešený nie je. A rovnako tak nie je riešený ďalší problém alebo ďalšia otázka.

    Zákon č. 515/2003 Z. z. o obvodných a krajských úradoch v § 4 pôsobnosť krajských úradov v ods. 4 hovorí, že krajské úrady koordinujú výkon štátnej správy uskutočňovaný obcami a vyššími územnými celkami.

    A napriek tomu, že som si veľmi pozorne prečítal zákon, ktorý máme dnes na programe, nikde sa táto kompetencia neobjavuje. Ak máte pocit, dámy a páni, že toto netreba robiť, že to všetko je už za nami, musím vám povedať, že sa naozaj veľmi hlboko mýlite.

    Takže, dámy a páni, predkladám procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili späť na prepracovanie s tým, že konečne naozaj v návrhu zákona sa objaví aj prenos kompetencií na regionálnu samosprávu a na obecnú samosprávu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou sa na vystúpenie pána poslanca Pada s faktickými poznámkami neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Pado vystúpil ako posledný v rozprave.

    Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko? Nie, pán podpredseda vlády. Ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Môžem len konštatovať, že v rozprave vystúpili štyria poslanci, padol jeden návrh procedurálny, ale o tom budeme hlasovať zajtra, keď budeme o jedenástej mať na programe hlasovanie k prerokovaným bodom.

    Ja chcem len do pozornosti povedať niekoľko poznámok v súvislosti s týmito vystúpeniami.

    Pán kolega Abrhan tu hovoril o nepriamych novelách, že ktoré sa teraz objavili. Ony vôbec nie sú to nepriame novely, ale to je priama novela, pretože návrh zákona znie: o úprave ďalších zákonov, ktoré súvisia so zrušením krajských úradov. Ak si to pozriete, nie sú tam nepriame novely, ale priamo usporiadanie 23 zákonov, ktoré súvisia s touto právnou úpravou. Takže to je rozdiel medzi tými nepriamymi novelami a tými, ktoré sú teraz momentálne predložené na samostatné rokovanie.

    Takisto hovoril tu o probléme Košice mesto a Košice okolie, teda Košice vidiek. V zákone, ktorý budeme mať v druhom čítaní, už je pozmeňujúci návrh z výboru, ktorý doriešil túto problematiku. Jediná technická vec tam bola nedoriešená, ktorá hovorila o tom, že osem obvodných úradov v sídle kraja. Aby si náhodou Košičania nemysleli, že oni majú dva úrady v sídle kraja Košice a Košice okolie, tak špecificky je to priamo napísané, aby aj tí, ktorí by mohli špekulovať nad tým, nemali dôvod špekulovať, že je to jasne napísané. Že nemajú o čom polemizovať ani v Košiciach. Takže to len pre poriadok.

    A keďže v tomto zákone, ktorý budeme prijímať v druhom čítaní, je už táto otázka vyriešená, všetky tieto následné, ktoré prijímame, už budú kopírovať v podstate tú situáciu, ktorá je v tom zákone, a preto aj chcem povedať, že ak tu vytiahol kolega Abrhan stanovisko legislatívy, že nie je to štandardný postup, práve na základe toho, že je prvý zákon, ktorý je prijímaný už v druhom čítaní na tejto schôdzi, na tento zákon potom následne nadväzujú tie, ktoré sú v prvom čítaní a verím, že keď budeme v druhom čítaní v tomto parlamente, už ten zákon o rušení krajských úradov bude v účinnosti. Nebudem s pánom Padom polemizovať z jednoduchého dôvodu, pretože trochu pomiešal jablká s hruškami. Je minister vnútra bývalý. Neviem, že by on býval predseda vlády, ktorý by si bol hovoril, že hovorí aj do špecializovanej štátnej správy. Za jeho pôsobenia už na ministerstve pôsobila tzv. Nižňanského reforma, ktorá rozhádzala štátnu správu pôvodnú na špecializované štátne správy, ktoré sa dostali do pôsobnosti jednotlivých rezortov.

    To znamená, ak my teraz rušíme krajské úrady, rušíme iba tie, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva vnútra. Nič viacej, nič menej. To tu bolo jasne povedané pri prerokovaní analýzy, ktorá tu bola predložená. Samozrejme v analýze boli aj ďalšie návrhy a dokonca verejne vyhlasuje premiér, že jeho ambíciou je potom následne riešiť aj špecializovanú štátnu správu na úrovni krajov, ale nehovoríme teraz momentálne o tom, pretože rušíme krajské úrady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ďalej mal nasledovať bod, vlastne zákon č. 319 o obrane Slovenskej republiky, ktorého navrhovateľom je minister obrany pán Kašický. Keďže pán Kašický je vlastne alebo bol na pohrebe jednej z obetí nešťastia v Novákoch, v tomto čase by mal byť už na spiatočnej ceste do Bratislavy. Verím, že stihne ešte do skončenia rokovania dnešného dňa. K tomuto bodu sa vrátime a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 285, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 283.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predložený na rokovanie Národnej rady na základe praktických poznatkov z aplikácie zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.

    Rovnako podnetom boli i významné zmeny právnych predpisov Slovenskej republiky v rokoch 2000 až 2005 vrátane zákona č. 300 a č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon a Trestný poriadok. Týmito trestnoprávnymi kódexmi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať, iba ak to ustanoví zákon.

    Motívom, ktorý návrh akcentuje, je i skutočnosť, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií registrov trestov, ktoré ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom EÚ zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať. To sú skutočnosti, ktoré svojím rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nielen zmenu a doplnenie platného zákona.

    Návrh zahŕňa i ustanovenia, ktorými sa novým spôsobom upraví poskytovanie informácií výpisom z registra trestov a odpisom registra trestov. Občanovi sa umožní nahliadať do vlastnej evidencie registra trestov. Vyžiadanie odpisu registra trestov sa umožní iba zo zákona oprávneným subjektom a na zákonom určený účel tak, aby nedochádzalo k jeho zneužívaniu, pričom Generálna prokuratúra bude plniť úlohy ústredného orgánu na prijímanie a poskytovanie informácií z registra trestov ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

    Zároveň sa navrhujú úpravy práv a povinností všetkých subjektov, ktoré sa na činnosti registra podieľajú a aj úpravy postupu registra trestov pri plnení úloh.

    Návrh obsahuje tiež zmenu a doplnenie tých zákonov, ktoré ukladajú občanovi povinnosť preukazovať bezúhonnosť a spoľahlivosť odpisom registra trestov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, a to nielen s dôrazom na uvedené dôvody, ale i vzhľadom na samotný zmysel poskytovania údajov z registra trestov, ktorý si ako taký vyžaduje zásadnú zmenu postupov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ďalej dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor pani poslankyni Kataríne Cibulkovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 25. apríla 2007 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi.

    Aplikácia návrhu zákona od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet vo výške, ako aj pre roky 2008, 2009 a 2010 predpokladané v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v zložkách Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych noriem tvorby zákonov. Vyplýva z nich, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla 2007 č. 283 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: po prvé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, po tretie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, po štvrté, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a naposledy Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Madej. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím len si len veľmi v krátkosti navrhnúť jednu zmenu, aby predmetný vládny návrh zákona bol pridelený aj výboru pre sociálne veci a bývanie, a to z nasledujúceho dôvodu.

    Bolo by potrebné diskutovať, keďže sa už rokuje o tomto návrhu zákona, o tom, že máme trošku nejednoznačne, resp. rôzne upravenú právnu úpravu používania výpisov a odpisov z registra trestov pri zákone o štátnej službe a o verejnej službe.

    Podľa môjho názoru do istej miery môžeme pochybovať aj o ústavnosti kroku vyžadovať odpisy registra trestov pri verejnej službe, pri nástupe do verejnej služby, čo má veľké aj následky vo vzťahu k ľuďom, ktorí nemôžu vykonávať, resp. museli prestať v istom čase vykonávať svoje povolanie.

    Preto navrhujem, aby bol tento predmetný návrh zákona prerokovaný aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie, kde by mohli padnúť potom nejaké pozmeňujúce návrhy v tejto veci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou sa neprihlásil nikto na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a keďže pán poslanec Madej bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Pán minister, nech sa páči.

  • Akceptovať požiadavku, súhlasíme s požiadavkou pána poslanca.

  • Chce sa vyjadriť k rozprave aj spravodajkyňa? Pani poslankyňa, nie? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 250, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 296.

    Prosím znovu podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál. Cieľom predloženého návrhu zákona je v prvom rade transpozícia smernice Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb.

    Z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii sa s účinnosťou od 1. januára 2007 dopĺňajú profesijné označenia, ktoré oprávňujú osobu poskytovať právne služby advokát a avokát.

    Návrh zákona ďalej zohľadňuje požiadavku Slovenskej advokátskej komory na výslovnú právnu úpravu neprípustnosti vzájomného zastupovania advokátov v rámci konferencie advokátov, a to v záujme jednoznačného a právne nespochybniteľného priebehu rokovania tohto orgánu Slovenskej advokátskej komory.

    Materiál bol predmetom pripomienkového konania a bol prerokovaný a schválený vládou 4. apríla 2007. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalej dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhovaný gestorský ústavnoprávny výbor pani poslankyni Jane Laššákovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som podala spravodajskú informáciu k prvému čítaniu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ktorý máte ako tlač č. 250.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 25. apríla 2007 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá, ako uviedol aj pán minister, ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nepredpokladá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu I. stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. apríla 2007 č. 283 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 18. júna a gestorský výbor do 19. júna tohto roku.

    Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, a otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa neprihlásil ústne nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť navrhovateľ, spravodajkyňa?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej bude nasledovať prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 277, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 271.

    Prosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predložil vládny návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou v niektorých oblastiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. antidiskriminačný zákon a ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 18. apríla 2007 uznesením č. 353.

    Tento návrh novely zákona vláda predkladá na základe dvoch formálnych oznámení, ktoré Komisia Európskych spoločenstiev pod č. 2006/2260 a 2006/2447 zaslala Slovenskej republike a ktorými začala konanie o porušenie zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 tejto zmluvy.

    V dôsledku tejto skutočnosti hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdnom dvore Európskeho spoločenstva a následné uloženie pokút.

    Konanie v prvom prípade bolo začaté vo veci neúplnej alebo nesprávnej transpozície smernice Rady 2000/43 Európskeho spoločenstva z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

    V druhom prípade Európska komisia namieta neúplnú alebo nesprávnu transpozíciu smernice Rady 2000/78 Európskeho spoločenstva z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a v povolaní.

    Obe smernice majú byť transponované predovšetkým antidiskriminačným zákonom. Pripomienky komisie vytýkajú najmä niektoré neúplné alebo nepresné formulácie, ktoré by mohli zúžiť možnosť uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania.

    Pre novelizáciu antidiskriminačného zákona bola vytvorená medzirezortná komisia zložená zo zástupcov rezortov ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva školstva, ministerstva zahraničných vecí, ministerstva financií a Úradu vlády a zástupkyne Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Táto komisia sa v priebehu piatich mesiacov dôkladne zaoberala všetkými pripomienkami Európskej komisie a počas svojho pôsobenia spolupracovala so širokou odbornou verejnosťou. Jednotlivé pripomienky tu boli neformálne prediskutované aj so zástupcami Európskej komisie. Zvláštna pozornosť bola pri tom venovaná pojmu dobré mravy v antidiskriminačnom zákone.

    Za účelom dôkladného posúdenia opodstatnenosti tohto pojmu uvedenom v zákone požiadali sme prostredníctvom medzirezortnej komisie o stanovisko šesť významných právnych inštitúcií, to znamená všetkých právnických fakúlt na Slovensku a, samozrejme, aj Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

    Na základe týchto expertných stanovísk a po rozsiahlej analýze existujúcej judikatúry dospela komisia k záveru, že ponechanie pojmu dobré mravy v tomto zákone pri jeho presnejšej formulácii je vhodné. Tieto veci boli aj prediskutované na fóre Európskej komisie.

    Zámerom predloženého vládneho návrhu novely zákona je ukončenie úplnej transpozície obidvoch smerníc v zmysle pripomienok Európskej komisie, a tým aj zabezpečenie účinnej ochrany pred diskrimináciou.

    Predložený návrh je výsledkom širokého konsenzu rezortov, výskumných a vzdelávacích inštitúcií a, samozrejme, aj odbornej verejnosti.

    Ctené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás preto požiadať o podporu tohto návrhu a o jeho posunutie do druhého a tretieho čítania na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Viere Mazúrovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 277).

    Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, to je 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 10. schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Cieľom predloženej novely je ukončenie úplnej transpozície smernice Rady 2000/43 Európskeho spoločenstva a smernice Rady 2000/78 Európskeho spoločenstva na základe formálnych upozornení Európskej komisie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 271 z 20. apríla 2007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor v lehote do 18. júna, resp. v gestorskom výbore do 19. júna 2007.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte navrhovateľ, spravodajkyňa? Nie?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 275, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 265.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 352 z 18. apríla 2004 si dovoľujem uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády posilňuje úlohu vysokých škôl pri budovaní vedomostnej spoločnosti, zlepšuje podmienky na prepojenie vysokoškolského vzdelávania s potrebami spoločnosti, zlepšuje možnosti viaczdrojového financovania vysokých škôl a upravuje európsku dimenziu vysokoškolského vzdelávania v podobe spoločných študijných programov a akademických mobilít, ale aj novej úpravy pôsobenia vysokých škôl z členských štátov Európskej únie na území Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona zachováva doterajšie členenie vysokých škôl na univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy a ruší kategóriu výskumných univerzít. Vysoké školy, ktoré v podstatnej miere poskytujú doktorandské študijné programy prepojené na ich výsledky vo vede budú začlenené medzi univerzitné vysoké školy. Odborné vysoké školy budú poskytovať bakalárske študijné programy.

    Vládny návrh zákona upravuje kompetencie orgánov akademickej samosprávy vysokých škôl a správnej rady s cieľom optimalizácie riadenia vysokých škôl a posilnenia vplyvu verejnosti na fungovanie verejných vysokých škôl prostredníctvom správnych rád.

    Na posilnenie akademických práv a slobôd na súkromnej vysokej škole sa orgány akademickej samosprávy stávajú ich povinnou súčasťou s tým, že budú rozhodovať o akademickej činnosti súkromnej vysokej školy a vyjadrovať sa k ostatným otázkam k činnosti súkromnej vysokej školy.

    Vládny návrh zákona zavádza systém do pôsobenia vysokých škôl z členských štátov na území Slovenskej republiky, ktoré budú môcť pôsobiť na našom území na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

    Pred jeho vydaním ministerstvo posúdi najmä to, či doklady o vzdelaní vydané za štúdium v Slovenskej republiky budú rovnocenné s dokladmi za štúdium vydávanými takouto vysokou školou v štáte jej sídla.

    Vládny návrh zákona upravuje špecializované pracoviská vedy a výskumu verejných vysokých škôl určených prednostne na prenos vedomostí do spoločnosti a podporu právnických osôb zaoberajúcich sa výskumom a vývojom s osobitnými podmienkami v počiatočných fázach, čo sa kladne prejaví pri prechode na ekonomiku orientovanú na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.

    Vládny návrh zákona upravuje kompetencie ústredných orgánov štátnej správy, v ktorých pôsobnosti sú štátne vysoké školy a ministerstvá tak, aby bola zabezpečená jednotná vzdelávacia politika. V oblasti sociálnej podpory študentov sa posunujú kompetencie vysokých škôl pri poskytovaní motivačných štipendií.

    Na zákonom vymedzené účely sa verejným vysokým školám sprístupňujú finančné prostriedky z bankových úverov. Tiež sa verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám umožňuje požadovať od študentov v externej forme štúdia školné, ale zákon ponecháva bezplatné jedno štúdium na vysokej škole v štandardnej dĺžke štúdia.

    Vládny návrh zákona zavádza register zamestnancov vysokých škôl a menej ustanovení o centrálnom registri študentov. Cieľom je zabezpečiť informácie o vysokých školách v reálnom čase a postupný prechod z tzv. papierového vykazovania údajov na ich elektronické poskytovanie.

    Posilňuje sa ďalej úloha vysokých škôl v rozvoji spoločnosti a európska dimenzia vzdelávania najmä zmenou úpravy pôsobenia európskych vysokých škôl na našom území.

    Návrhom zákona sa transponuje smernica Rady 2400/114 Európskej spoločnosti z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby.

    Predložený návrh ďalej obsahuje legislatívnotechnické úpravy odkazov, ustanovení vyplývajúcich zo zmien, ktoré priniesli predchádzajúce novely zákona o vysokých školách.

    Vládny návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a predpokladá pozitívny dopad na rozpočet verejných vysokých škôl. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Odporúčam cteným poslankyniam a poslancom, aby hlasovali za postup predkladaného zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu vystupujem v zmysle § 73 ods. 1 a § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    V súlade s týmto zákonom podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. apríla 2007 č. 265 podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby vládny návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna 2007 a gestorský výbor do 19. júna 2007.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 citovaného zákona odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, kto sa hlási do rozpravy ústne? Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Devínsky, ďalej pán poslanec Mamojka, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Nachtmannová.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Devínsky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážený pán podpredseda vlády, pán minister kultúry, podľa § 73 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o návrhu zákona, najmä o jeho podstate sa koná všeobecná rozprava.

    Ako spravodajca som uviedol, že návrh zákona spĺňa legislatívne požiadavky, avšak nespĺňa to, čo od neho očakáva nielen akademická obec, teda posilnenie samosprávy, ale ani to, aby sa slovenské vysoké školy stali moderným a kvalitným vysokoškolským systémom.

    Predložil som návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona jeho navrhovateľovi vráti na dopracovanie. Rád by som zdôvodnil tento svoj návrh.

    Keďže som presvedčený, že vysokoškolský zákon, ktorý má zabezpečovať kvalitu výskumu a vzdelávania, je pre ďalší pokrok Slovenska mimoriadne významný, a tým, že priamo ovplyvňuje život viac ako 192-tisíc študentov a ďalším viac ako 20-tisíc zamestnancov vysokých škôl, teda spolu viac ako 210-tisíc ľudí, mali by sme mu venovať primeranú pozornosť.

    Podstatou návrhu zákona sú zhruba štyri okruhy zmien, ktoré sa však takmer strácajú na pozadí problému spoplatnenia externého štúdia. Určite by nebolo spravodlivé, keby som nepovedal, že novela sa snaží riešiť niektoré existujúce problémy vysokoškolského školstva, ako je úprava pôsobenia zahraničných vysokých škôl na Slovensku, spoločné študijné programy alebo akademické mobility, čo je prvá, ale, žiaľ, menšia skupina tých pozitívnejších zmien.

    Druhou skupinou sú negatívne zmeny, ktoré sú podľa mňa najvážnejšie pre budúcnosť a kvalitu slovenského vysokého školstva. Je to mimoriadne silná centralizácia, ktorá sa má udiať obmedzením právomoci samosprávy, a tým v istom zmysle aj akademických slobôd a súčasného vyváženého vzťahu medzi exekutívou, teda rektorom, prípadne dekanom na jednej strane a samosprávou, teda akademickými senátmi na strane druhej. To je už veľmi vážny odklon od ideí novembra 1989.

    Novela mení samosprávu na diskusné kluby a zásadným spôsobom posilňuje právomoci rektorov a správnej rady. Koncentrácia právomoci v rukách veľmi malej skupiny ľudí, týkajúcich sa v mnohých prípadoch miliardových súm štátnej dotácie, Univerzita Komenského má viac ako 2-miliardovú štátnu dotáciu, bez efektívnej kontroly akademickej samosprávy môže z ekonomického hľadiska znamenať vážne nebezpečenstvo pre vysoké školy. A určite to nemožno odôvodniť tým, že ide o posilnenie verejnej kontroly. Veď zo 14 členov správnej rady sú 6 nominanti rektora, 2 sú jeho voliči a ďalších 6 sú síce nominanti ministra, ale po vyjadrení rektora a všetkých 14 ľudí menuje minister.

    Okrem toho orgán, ktorý má predovšetkým kontrolné funkcie a má dozorovať plnenie verejnoprávneho záujmu, lebo na to bol zriadený, nemá mať exekutívne kompetencie, ako je napríklad rozhodovanie o rozpočte vysokej školy, a ak tak spolu s akademickou samosprávou. Nakoniec aj o štátnom rozpočte republiky nerozhoduje ministerstvo ani vláda, ale tento parlament volených zástupcov.

    To, že návrh zákona veľmi nešťastne mení fungovanie súkromných vysokých škôl tak, že vlastníci prakticky prestanú mať kontrolu nad svojím majetkom, je už len dôkaz nepochopenia funkcie správnej rady.

    Ďalej sú to návrhy smerujúce k oslabeniu kontroly kvality vysokoškolského vzdelávania. Sú to tie, ktoré robia z akreditačnej komisie vlády zbor síce odborníkov, ktorí sa ale musia riadiť nie odbornými kritériami, ale kritériami, ktoré vymyslia a schvália ministerskí úradníci.

    Akreditačná komisia vlády, ktorá si doteraz stanovovala kritériá pre svoje rozhodovanie sama a minister mohol alebo nemusel prijať jej odporúčania, čo znamená, že aj tu existovala istá vyváženosť vzťahov, sa síce v budúcnosti bude môcť vyjadrovať, ale to je tak asi všetko, čo bude môcť robiť. Takáto akreditačná komisia už nebude nezávislou odbornou inštitúciou, ktorej odporúčania boli a možno aj sú významné pre vládu, ale bude komisiou, ktorá bude pracovať tak, ako jej to ministerskí úradníci nariadia.

    Kvalite vzdelávania iste neprospeje ani ustanovenie, ktorým sa povoľuje možnosť skúšať štátne skúšky odbornými asistentmi, ktorí podľa platného zákona nemôžu ani prednášať, okrem vzorových prednášok, ale ani skúšať, ale podľa novely majú mať právo skúšať štátne skúšky.

    Nakoniec tretia skupina návrhov smeruje k spoplatneniu a regulácii externého štúdia. Tento návrh sa dotýka 70-tisíc externistov, to znamená viac ako jednej tretiny všetkých vysokoškolských študentov. Ak odhliadneme od toho, že spoplatnenie externého štúdia je absolútne nesystémový nástroj, teda len externého štúdia, ktorý vnesie chaos do poskytovania dotácií verejných a štátnych vysokých škôl, ide o návrh, ktorý v podstate nič nevyrieši, ak máme na mysli platenie rôznym inštitúciám a, naopak, návrh bude z hľadiska platenia oficiálne zo zákona vytvárať najmenej päť skupín rozličných študentov.

    To, že s novelou nesúhlasia ani mnohé senáty či študenti, ba teraz už ani viacerí rektori, to ma neprekvapuje. Samozrejme pri 194 zmenách, ktoré majú často jednu alebo dokonca dve či tri strany, sa celý duch a podstata pôvodného zákona o vysokých školách mení, ale podľa môjho názoru nemení sa k lepšiemu.

    Našou úlohou v parlamente a v slobodnej demokratickej spoločnosti je okrem iného ochraňovať slobodu a demokraciu. Sloboda aj demokracia nie je niečo, čo nám spadlo z neba a je to naveky. Obe si treba pestovať a neustále o ne bojovať. A každý priamy alebo nepriamy zásah proti ich akejkoľvek forme, napríklad aj proti akademickým slobodám a demokratickej vyváženosti vzťahov vnútri vysokých škôl, znamená v tomto prípade nielen oslabenie vysokých škôl, ale aj oslabenie celej spoločnosti.

    Preto si dovoľujem požiadať vás, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu návrhu vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Devínskeho sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A ako ďalší vystúpi pán poslanec Švidroň. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni podpredsedovia vlády, pán minister školstva, vážené panie poslankyne, páni poslanci, uvedený návrh, ktorý predniesol výstižne a podrobne pán minister školstva, kde návrh zákona, ktorý upravuje právne prostredie v prostredí vysokých škôl, na ktoré vysokoškolská verejnosť aj všeobecná verejnosť dlho čakala. Čakala najmä v súvislosti unisono s požiadavkou skvalitniť vzdelávací proces na vysokých školách.

    Myslím si, že uvedená novela, ktorá mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, je práve tou novelou, ktorá toto právne prostredie vytvorí. Okrem toho, čo pán minister povedal, skutočne táto novela transponuje mnohé európske smernice, ktoré sa dotýkajú uvedenej problematiky, takže dávam návrh, aby tento zákon, ktorý pozmeňuje zákon č. 131/2002 Z. z. bol po skončení rozpravy postúpený do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Švidroňa sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, hovorili ste, že to skvalitní vysoké školstvo táto novela. Mohli by ste mi povedať, že v čom? Ďakujem.

  • Ďalej pani poslankyňa Žitňanská s faktickou poznámkou.

  • Priznám sa, že som trošičku zaskočená, pretože, ak som dobre pozerala, a ja som sledovala, ako sa prihlasujú jednotliví poslanci do rozpravy, tak kým ste mu povedali, že zastavujete možnosť prihlasovať sa do rozpravy, som tam nevidela pána poslanca, potom som videla naraz pána poslanca zapísaného na tabuli, ale s P ako s procedurálnym, potom sa to zmenilo na R. Možno som zle videla, ale skôr mám pocit, že nie, lebo tak si to pamätám a aj pán poslanec Mamojka, keď skončil pán poslanec Devínsky, automaticky išiel prednášať, čiže tiež bol v tom. Myslím, že tu máme nejaký problém, pani predsedajúca.

  • Pani poslankyňa, ja som to konzultovala. Pán poslanec Švidroň sa prihlásil, lenže niekedy to býva, že mu naskočí P a on sa hlásil do rozpravy, takže väčšinou je taká dohoda, že sa to uzná. Ja si myslím, že ani v tomto prípade som nejakú katastrofálnu chybu neurobila. Ak to niekto tak vnímal, tak sa skutočne ospravedlňujem.

    Takže, pán poslanec Švidroň, chcete reagovať na pána poslanca Fronca?

  • Potvrdzujem, že ja som reklamoval, že som sa hlásil do rozpravy a systém nejakým spôsobom zareagoval ináč.

    Ku poslancovi pánu Froncovi. No pokiaľ, myslím, že pán Fronc podrobne preštudoval ten návrh zákona, tak ja skôr by som to nechal na osobnú konzultáciu, lebo tých miest, ktoré vylepšujú výchovno-vzdelávací proces, ja neviem, uvediem tam príslušné registre, či už sú to študentov, alebo zamestnancov, všetko toto, proste nejaká tá duplicita v gestorstve, proste disciplína atď., toto všetko prispieva ku skvalitneniu. Tak ten zákon je plný ustanovení, ktoré skvalitňujú vzdelávací proces na vysokých školách. To jednoducho sa dá uzavrieť len takto. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalší, ktorý bol prihlásený do rozpravy, vystúpi pán poslanec Mamojka. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca...

  • Procedurálny návrh, pani poslankyňa Sabolová? Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ja by som vás chcela poprosiť práve na tú nezrovnalosť, že pán poslanec Švidroň sa prihlásil ako posledný po uzavretí rozpravy, dostal sa potom do toho zoznamu, ale aby ste dali prezrieť stenografický záznam podľa toho, ako došlo k prihlasovaniu, ak ste prečítali mená, kedy ste ukončili rozpravu, ako sa zapísal, lebo sa mi zdá, že práve preto, že nebol v informácii z výboru návrh na predloženie, prerokovanie v druhom čítaní, tak vlastne využil koaličný poslanec tú možnosť, že vystúpil v rozprave pred poslancami, ktorí boli riadne prihlásení na tabuli. Preto žiadam o preverenie stenografického záznamu, ako došlo k takému poradiu.

  • Dobre, v poriadku. Pán poslanec Cabaj, procedurálny?

  • Ďakujem pekne. Len procedurálne, aby som vysvetlil. Aj keď by nebol takýto návrh predložený a bude sa hlasovať o návrhu spravodajcu, Národná rada ukončí svoju pôsobnosť v prvom čítaní hlasovaním. Iks razy sa stalo, že nebol predložený návrh pokračovať v druhom čítaní, ak by sa neprijal jeho návrh, aj tak musíme hlasovať o zaradení do druhého čítania. Až vtedy končíme vlastne prvé čítanie.

  • Ale ja som nie proti návrhu pani poslankyne Sabolovej, pokojne môžeme prezrieť ten stenografický záznam. Takže, ak súhlasíte, slovo má pán poslanec Mamojka. Nech sa páči.

  • Ďakujem o to radšej, keď sa to podarí. No, pani podpredsedníčka, páni ministri, podpredsedovia vlády, kolegyne, kolegovia, ako človek, ktorý pôsobí v tomto slzavom údolí v praxi 34 rokov a z toho 22 rokov na akademickej pôde vo funkcii dekanov, prodekanov, vedúcich ťažiskových katedier, tak nemôžem sa nevyjadriť k tomuto zákonu.

    Ja som úprimne smutný a pár nocí nespím kvôli tomu, že sa nemôžem vyjadriť kladne. Mrzí ma to, lebo ja by som sa rád vyjadril k názorom a k návrhom zákonov koaličných ministrov kladne, naozaj to myslím absolútne úprimne, verte mi, ale nemôžem, pretože som na akademickej pôde dlhé roky na to, aby som chválil to, čo sa pochváliť nedá.

    Ale aby som bol konkrétny v rámci všeobecnej rozpravy. Pán minister správne povedal, že cieľom, a tam sa asi všetci zhodneme, vedomostná spoločnosť, znalostná ekonomika, nazvime to tak alebo onak, to je jedno. Ja stále tvrdím Slovensko, našťastie, niekedy som si myslel, že je to smola, ale, našťastie, nemalo kolónie, nemalo more, nemá nerastné suroviny, má len mozgy a intelekt.

    To znamená, je našou povinnosťou všetkých urobiť všetko preto, aby sme stavali na tomto bohatstve, to nie je fráza. Tento cieľ je jasný. Kroky, metódy, ktoré môžu k tomuto cieľu viesť. Bolo povedané, že zákonom alebo účelom zákona okrem iného je optimalizácia riadenia. Nikto na svete ma nepresvedčí, že rigidná centralizácia riadenia vysokých škôl, lebo tu ide o rigidnú centralizáciu, je optimalizáciou riadenia vysokých škôl.

    Decentralizujeme riadenie základných škôl, stredných škôl. Vcelku správne. Dá sa o tom diskutovať. Školy majú právne subjektivity, fakulta právnu subjektivitu nemá. Ja som si osobne myslel, pán profesor bol pritom, to je môj osobný názor, že už zákon č. 131/2002 bol totálne chybný. Ale nechcem sa k nemu vracať.

    Špičkovým zákonom bol zákon č. 172/1990 Zb. hneď po. Demokratický, korektný, s primeranými kompetenciami štatutárnych orgánov i akademických senátov. Ideme stále dole vodou v tomto smere.

    Takže ja si myslím, že optimalizáciou riadenia a centralizácia vysokých škôl je po tom, keď decentralizujeme základné školy, tak nám tam vznikajú erotické hviezdy a pália sa mačky a na vysokých školách, kde máme dospelých ľudí a pedagógov, tak to budeme centralizovať? Prečo? Kde je objednávka? Kto po nej volá? Po takejto novele? Študenti? Dekani? Pedagogický zbor? 25 rektorov. Ja nevravím, že to je zle. Ja pánov rektorov mnohých uznávam, ale viacerí neboli ani dekani, ani prodekani pri všetkej úcte.

    Čo sa týka prístupu verejnosti, budem potom trošku detailnejší v rámci prvého čítania. No u mňa správna rada nie je prístup verejnosti k riadeniu vysokých škôl. Zas pri všetkej úcte k výnimkám. Sú tam mená, nebudem ich spomínať, ktoré sú v 3, 4 správnych radách, ktorí žijú z iného, majú iné starosti, ani na správnu radu nepríde, je problém ju zvolať. To znamená, v riadení nie je väčšie nešťastie ako disproporcia medzi riadením, zodpovednosťou a právomocou. Správna rada predsa priamo nie je zodpovedná za riadenie vysokých škôl, oni sú radi, opakujem, keď sa zídu, a nemôže mať tie kompetencie, ktoré sa jej navrhujú v zákone, a to ešte na úkor akademických senátov.

    Ja sám som bol dekan a som dekan 10 rokov a viem, že občas mám limity, keď mám rozhodnúť ako štatutár a občas ma obmedzuje akademický senát. Ale je to otázka rozumnej komunikácie a hľadania konsenzu vzájomne prospešného pre rozvoj fakulty a vysokej školy, o tom to je. Preto je tam rovnováha ako v štáte, v zákonodarnej, výkonnej a kontrolnej moci.

    Takže ja si vôbec nemyslím, že vysoké školy potrebujú takúto formu centralizácie. Nebudem hovoriť detaily. Skutočne ochudobňovanie pôsobnosti akademických senátov, kde sa zo schvaľovacej kompetencie stáva vyjadrovacia, to stále znamená, v mnohých otázkach sa stávajú senáty štatistami a skutočne ten uzatvorený trojuholník minister – správna rada – rektor.

    Ako sa dá riadiť taká Univerzita Komenského, kde je 14 fakúlt totálne heterogénnych, kde sú prírodovedecké fakulty, matematicko-fyzikálne, humanitné. Ten rektor, aj keby bol génius, tak pokiaľ nemá manažmenty špičkové na fakultách, tak to môže zabaliť.

    Takže z hľadiska riadenia ja si myslím, že centralizácia až na takomto stupni je skoro absolútna. Na vysoké školy jednoducho nepatrí. Je to o dospelých ľuďoch, je to o inteligentných ľuďoch a tí si majú do značnej miery rozhodovať o mnohých veciach sami alebo o tom spolurozhodovať.

    Keď už si berieme príklad z dynamických ekonomík. Ja s tým súhlasím. Írsko, Fínsko, konečne neexotické krajiny, ja neviem skade z ôsmej galaxie. To sú ekonomiky, ktoré idú. Tam rektoráty, a to neberte ako boj proti rektorom alebo rektorátom, božechráň, sú opodstatnené, lebo sú otázky, ktoré musí koncentrovať vedenie školy. Špičkové medzinárodné kontakty, návštevy, obslužné činnosti, z ktorej oslobodia fakultu. Dá sa o tom hovoriť. Ale tam, pokiaľ viem, má aparát rektorátu 15, 20 ľudí, nie 300 ako u nás. Načo? Často je, bohužiaľ, rektorát poštárom medzi ministerstvom školstva a fakultou a naopak.

    Z hľadiska niektorých kvantitatívnych faktorov a prvkov, ktoré tam sú, prosím vás pekne, o čom to je v trhovom priestore? Však ak chceme mať kvalitu vysokých škôl, všetci po nej voláme, všetci sme nešťastní, že v prvej päťstovke nemáme žiadnu univerzitu a takto ani 300 rokov mať nebudeme.

    Tak ale je potom kvalita, musíme podľa môjho názoru v roku 2007 na Slovensku vytvoriť všetky možné predpoklady na to, aby sme ešte vytvárali aj kvantitu. Ja nehovorím, že neregulovanú, ale kvantitu a z nej sa vyselektuje kvalita. Nech je určitý konkurenčný priestor aj vo vzdelaní, aj medzi štátnymi, aj verejnými, aj medzi súkromnými a štátnymi fakultami. Prečo nie?

    A keď, ja osobne si myslím, že sú iba dve kritériá kvality vysokej školy. Iste, akreditačná komisia, evalvácia, autoevalvácia musí byť, beriem. Ale sú jediné dve neoklamateľné kritériá – záujem o školu a o uplatnenie absolventov, a to neoklame nikdy nikto. A keď niekto toto nemá a neuspeje, no tak zanikne.

    Ešte pár slov, ak dovolíte, k tým kvantitatívnym niektorým prvkom, ktoré sú v novele zákona. 50 % externistov, možno lacná otázka spolu so spoplatnením štúdia, no ja si osobne myslím, 50 je síce okrúhle číslo, ale prečo 50, prečo nie 30, prečo nie 80, ale hlavne prečo vôbec? Máme stále jeden z najmenších podielov vysokoškolsky vzdelaných ľudí na stredoškolsky vzdelaných ľuďoch, jedno z najmenších percent.

    Skromne upozorňujem na čl. 35 a 42 ústavy, ktorý hovorí o slobodnom prístupe k povolaniu a príprave naň, o práve každého na vzdelanie a my budeme administratívne limitovať prístup ešte aj na súkromné školy? Ja zoberiem takých, ktorí chcú ísť a ktoré mi umožní zobrať záujem. Podľa mňa to je úplné absurdum, aby sa limitoval počet externistov voči interným takýmto spôsobom.

    Takisto sa prizastavím pri 18 hodinách priamej výučby týždenne, ak dovolíte. Nechcem o tom, lebo je to prvé čítanie, ale ako príklad. Kto kedy, na základe akej geniálnej analýzy, aký Ján Amos Komenský 5 povedal, že ja musím mať 18 hodín týždenne kontakt so študentom, aby to bol kvalitný vyučovací proces? To platí kde? Na lekárskej, na právnickej, na filozofickej, na bohosloveckej? Kto to nevie, ten môže byť 50 hodín so študentom, akurát ho pokazí. Kto pedagogické umenie ovláda, tomu stačia 3 hodiny týždenne.

    Úväzky? Musím sa aj toho dotknúť. Iste, že je to aj sebecké. Ale keď budem mať, prepáčte, že o tom hovorím, ale to je aj o tom, keď budem mať 10-tisíc eur ako môj kolega v Nemecku, tak nebudem mať úväzok inde a budem sa v knižnici hrabať rád, budem pracovať na jednej škole.

    Súhlasím, pán minister. Garancia na jednej fakulte, na jednej škole áno, pretože má sa venovať, má tam byť aj fyzicky ten človek. Má tá fakulta napáchnuť jeho človečinou, jeho charizmou, jeho veľkosťou ako garanta. Ale aby mi zákon zakázal prednášať, keď som dobrý, nehovorím o sebe, na 3 fakultách, no pardon. Keď som zlý, no tak ma tá škola nezaangažuje, tak ma nezaplatí, no tak tam učiť nebudem.

    Máme 10 profesorov práva v nedôchodkovom veku v Slovenskej republike. Sú oblasti, kde je to ešte dramatickejšie, ale ja univerzitnému profesorovi zákonom zakážem mať aj dva úväzky? Veď to nie je stredoškolský učiteľ, ktorý má 25-hodinový úväzok, ten prednáša 4, 6 hodín. Ten má predsa členstvo vo vedeckých radách, v redakčných radách, má doktorandov, má asi nejaké povinnosti študijné, má nejakú služobnú cestu, vytvára nejakú pedagogickú a vedeckú školu. To znamená, asi nechceme, aby profesor sedel 42 hodín na katedre a budeme ho merať stopkami, či je na pracovisku. Takže ja si osobne myslím, že je tu iks zbytočne takých kvantitatívnych cenzov, ktoré sú vyslovene subjektívne a o nič sa neopierajú.

    Kategorizácia vysokých škôl § 2. Inak je tam aj legislatívny lapsus dosť veľký. V § 2 sú univerzity, odborné vysoké školy a vysoké školy, v § 52 je povedané, pri ich kompetenciách a možnosti realizovať stupne študijného programu. V § 2 je povedané, podľa mňa je to asi chyba, nemôže byť kogentne povedané v ústave vysokých škôl, že odborná vysoká škola, ako príklad hovorím, môže vykonávať, teda zabezpečovať len bakalárske štúdium. Ja som to povedal v klube. To ako keď trojmesačné batoľa dostane do rodného listu dopredu, že sa bude vyvíjať len jedným spôsobom a v 18 rokoch nemá ani šancu, pôjde do Leopoldova. Však mu dám 15 rokov priestor, ako sa bude vyvíjať. Možno bude dobré, možno bude akademik z neho a nemôžem na začiatku urobiť tri klietky, tam natlačiť vysokú školu a nemá priestor ani rásť, lebo jednoducho administratívne na to nemá šancu. Tak tam dám prevažne, dám tam najmä bakalárske a magisterské, ale nie poviem len také a koniec.

    Ako ja tam dostanem mladého asistenta, mladého človeka, keď nebude mať tá škola doktorandské, keď nebude mať právo habilitácií, inaugurácií, tak tam mladý schopný človek nepôjde, pretože nemá právo kvalifikačného rastu, nemá žiadny priestor na žiadnu akademickú kariéru. Poslední zrelí a strední a starí odídu, ak budú mať kam, a mladí tam neprídu.

    No, ja poviem na záver takú frázu. Je to všetko, čo hovorím, je hovorené v dobrej viere, lebo zrejme ja odídem do dôchodku z akademickej pôdy a celá učiteľská rodina atď., takže mám na to právo a je to moja povinnosť povedať.

    My sme neraz aj s profesorom Devínskym mali rôzne pekné aj tvrdšie debaty aj onaké, aj také, ale keď sme debatovali o vysokých školách, vždy sme sa zhodli na jednom. Že vysoká škola, to má byť semenište dialógu, hľadania pravdy, súboja o hľadaní pravdy, slobody akademickej a nie toto. A okrem toho bol zákon prijatý v roku 2002. Je rok 2007. Však aká bola urobená analýza toho zákona? V čom je zlý?

    To ja, keď počujem, že bolo, pán kolega, nehnevajte sa, sto či koľko vylepšení na skvalitnenie školy, príklad a už končím.

    Kreditový systém, pamätáš, pán poslanec, ako sme sa hádali. Ja si myslím, že som mal dosť pravdu. Skvalitní sa škola v čom, veď neskvalitníme formálnoprávne, to by bola debata na tri dni. Je to o ľuďoch, o slobode, o minimálnych limitoch, ktoré sa vzťahujú na vysoké školy. Vysoká škola nemôže byť zauzdená ako jazdecký koník, tam musia byť mantinely, ktoré inteligentní ľudia vedia využiť alebo zneužiť, a keď ho zneužije, na to je manažment, aby si s ním dal rady. Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Mamojku sa prihlásil pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý má slovo pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel pánovi kolegovi poslancovi Mamojkovi poďakovať za to, čo povedal, pretože to povedal jasne a nahlas, a ja by som ho len doplnil možno dvoma, troma slovami.

    Tá voľná súťaž medzi školami môže vyústiť naozaj len v ich zlepšenie, v ich vyššiu kvalitu, preto sa plne prihováram k tomu, aby sme mali len taký zákon, ktorý voľnú súťaž medzi školami umožní, pretože tam, kde budú školy medzi sebou súťažiť, budú aj kvalitnejšie, budú lepší študenti z nich vychádzať a len voľná súťaž medzi školami zabezpečí, aby sme vedeli v tejto krajine rozoznať tie mozgy, ktoré sú tými najlepšími mozgami tejto krajiny, aby sme ich vedeli podporovať, aby nám neušli, aby sme ich vedeli aj v tejto krajine udržať.

    Tie školy, ktoré nebudú garantovať výsledok, že sa o absolventa budú zaujímať výrobné a podnikateľské kruhy, o takéto školy u nás nebude záujem a najlepšie mozgy nám odídu z tejto krajiny ešte skôr, ako vyjdú z druhého ročníka na vysokej škole.

    Ja mám troška skúsenosti s tým, ako to vyzerá na tzv. Grandes écoles vo Francúzsku. Keď sa niekto dostane na Grande école do druhého ročníka, začínajú sa oňho uchádzať všetky medzinárodné, teda nadnárodné spoločnosti, ponúkajú mu rôzne výhody, ako by sa zapísal alebo upísal jednotlivej nadnárodnej spoločnosti, alebo sa dostal do politickej špičky, alebo do administratívnej špičky krajiny. Tieto mozgy, ktoré sa v týchto vysokých školách grupujú, sú naozaj tým výkvetom krajiny, a keď my neumožníme súťaž medzi školami, nebudeme vedieť ani zistiť, kde máme tie naše dobré hlavy, lebo už sa nikdy k nám nevrátia.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážení prítomní, tiež som z prostredia vysokých škôl a tiež mi veľmi prekáža tá centralizácia. Prekáža mi angažovanie správnej rady do otázok, za ktoré nenesú zodpovednosť a že tam sedia ľudia, ktorí nie sú prevažne z vysokoškolského prostredia a nemajú kompetenciu a nemajú zodpovednosť. Majú kompetenciu na niektoré finančné otázky, teda je tam určitá disharmónia. Tieto otázky by nemali prejsť.

    Ale nie som celkom presvedčená, že tento legislatívny návrh nemá motivačné prvky pre skvalitnenie vysokoškolského štúdia. Ja som človek, ktorý sa veľmi zasadzuje vytvoriť legislatívny priestor, mantinely, ktoré by nielen dávali možnosť, ale aj nútili ku kontaktu vysokoškolských učiteľov so študentmi.

    Nie som zástankyňou úplnej voľnosti, pretože, žiaľ, niektorí vysokoškolskí učitelia si tú voľnosť vysvetľujú veľmi voľne až k situácii neplnenia toho základného zámeru byť na škole, učiť na škole a kontaktovať sa so študentmi.

    Teda koncentráciu a centralizáciu kompetencií na správnu radu a vôbec mnohé funkcie na rektorát, tak ako to prezentoval pán predseda ústavnoprávneho výboru, aj ja vidím za nezmyselné. Tam by pán minister skutočne mal viac rešpektovať akademickú slobodu, ale zase niektoré návrhy...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Posledná faktická pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, nie vo všetkom s vami súhlasím, iste viete, ale chcem oceniť vaše vystúpenie, vystihli ste tie problémy, ktoré sú tam jednak právne, a jednak úplne logické.

    Odborná vysoká škola, ktorá vykonáva len bakalárske štúdium, tak ako ste povedali podľa novej dikcie zákona, akým spôsobom bude a na základe čoho preradená. Lebo môže byť preradená – sú tam ďalšie paragrafy – do typu univerzitnej vysokej školy, keď vykonáva len bakalárske štúdium. To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Mamojka, chcete reagovať na faktické poznámky?

  • Nie. Ďakujem. Čiže ako ďalšia prihlásená v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Pani poslankyňa, máte to do 19.00 hodiny alebo teda dlhšie? Dlhšie.

    Takže chcem sa opýtať, že či je všeobecný súhlas, aby sme radšej skončili, aby teda mohla potom vystúpiť ucelene pani poslankyňa. Súhlasíte?

  • Všeobecný súhlas.

  • Dobre.

    Takže ďakujem, a ak dovolíte, prerušujem rokovanie dnešnej schôdze a pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.