• Príchod Čestnej stráže prezidenta SR s vlajkou SR a štandardou prezidenta SR za zvukov hymnickej piesne „Aká si mi krásna, ty rodná zem moja“ v podaní Slovenského filharmonického zboru.

  • Príchod prezidenta SR Rudolfa Schustera s manželkou v sprievode predsedu NR SR Pavla Hrušovského za zvukov prezidentských fanfár.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, ctení hostia, vážení občania, otváram rokovanie slávnostnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú som zvolal, aby na nej podľa čl. 101 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky zvolený kandidát na funkciu prezidenta zložil pred Národnou radou sľub do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Srdečne vás všetkých vítam.

    Dovoľte mi privítať prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera.

  • Mám česť privítať aj pána Ivana Gašparoviča, ktorého si občania...

  • ... ktorého si občania zvolili za prezidenta Slovenskej republiky a ktorý sa dnešným dňom ujme funkcie.

    Vítam členov vlády na čele s jej predsedom Mikulášom Dzurindom (potlesk), predsedu Ústavného súdu pána Jána Mazáka (potlesk), predstaviteľov diplomatického zboru, vedúcich najvyšších štátnych orgánov Slovenskej republiky, predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností, rektorov vysokých škôl, zástupcov miestnej a regionálnej samosprávy a ostatných hostí.

    Vážené dámy a páni, som poctený, že môžem v tejto slávnostnej chvíli osloviť dvoch prítomných pánov, Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča. Prvý menovaný končí svoje funkčné obdobie slovenského prezidenta, druhý do tejto najvyššej ústavnej funkcie nastupuje. Deje sa tak v jeden deň a v histórii moderného Slovenska po prvýkrát. Kontinuita vládnutia na poste hlavy štátu je z formálneho hľadiska naplnená.

    Napriek tomu formálne hľadisko nie je vždy prvoradé a najdôležitejšie. Dovolím si povedať, že v prípade prezidentskej funkcie je dôležitejšie posolstvo, ktoré nesie a zanechá pre krajinu, jej občanov a všetkých obyvateľov.

    Dnešný deň je v tomto procese koniec a zároveň začiatok. Je obnovou tradície a zároveň jej zmenou.

    O pár minút začne plynúť nielen novej hlave štátu, ale celému Slovensku ďalšie prezidentské obdobie.

    Počas piatich rokov sa dá prežiť veľa dobrého i zlého. Tak ako v každom ľudskom živote, aj v úrade prezidenta sa dajú dni a mesiace premrhať, ale aj naplniť výnimočnými činmi. Hlava štátu môže z titulu svojho postavenia prinášať posolstvá, formulovať odkazy, ovplyvniť tvár krajiny, dokonca môže meniť dejiny. To však neznamená, že je potrebné denne robiť prelomové rozhodnutia.

    Z vlastnej skúsenosti vieme, že svoj význam majú aj dni, keď je najväčším prínosom pre krajinu pokojný a rozvážny výkon funkcie, ktorý prináša postu hlavy štátu vážnosť a autoritu. Práve túto schopnosť vážiť chvíle, kedy je potrebné slovom alebo činom zasiahnuť do života občanov a celej krajiny a naopak, kedy sa držať v ústraní, považujem za najväčšie umenie štátnikov.

    Sila ústavných právomocí pritom nie je prvoradá. Existujú krajiny, kde z ústavy slabé postavenie nahrádzajú prezidenti svojou autoritou a silou osobnosti. A naopak, tam, kde ústava ponúka silné právomoci, nie vždy sú naplno využité.

    Prezident republiky je symbol, ktorý v danej chvíli reprezentuje štát a zároveň nezmazateľne vtláča pečať historickej dobe, s ktorou sa spája. Každý jeden z našich doterajších prezidentov ostane navždy symbolom tejto krajiny a súčasťou našej histórie.

    V novodobých dejinách symbolizuje Michal Kováč prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky a muža, ktorému patrí vďaka za jeho životný zápas o demokratický charakter našej krajiny.

    Rudolf Schuster bude navždy symbolom, ktorý uviedol Slovensko do najvýznamnejších euroatlantických a európskych zoskupení. Dnes si ešte mnohí neuvedomujú, aké silné presvedčenie ho viedlo a aké úsilie vynaložil na tejto ceste. Skôr ako historici túto skutočnosť potvrdia, chcem sa pánovi Schusterovi poďakovať nielen za túto službu, ale za všetko, čo vykonal pre našu krajinu.

  • Dnešný deň je oslavou slobody a demokracie.

    Prichádza nový prezident Slovenskej republiky.

    Pán Gašparovič, občania Slovenska sa rozhodli, že na ďalších päť rokov sa vy stanete symbolom našej krajiny. O chvíľu sa ujmete funkcie hlavy štátu a začnete písať ďalšiu kapitolu tohto úradu vlastným rukopisom. Všetky vaše kroky budú oddnes vnímané doma aj v zahraničí ako činy najvyššieho predstaviteľa štátu. Chcel by som vám zaželať, aby ste s pokorou, ale zároveň odvahou dokázali robiť rozhodnutia štátnika. Aby to boli dobré rozhodnutia, ktoré budú všetkých občanov napĺňať hrdosťou. Vaše úspechy budú úspechmi celej našej krajiny a všetkých ľudí, ktorí v nej žijú.

    Nech vám vo vašej službe nášmu drahému Slovensku Pán Boh pomáha.

  • Teraz pristúpime k

    zloženiu sľubu prezidenta Slovenskej republiky.

    Vážený pán Gašparovič, podľa čl. 104 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zložením ústavou predpísaného sľubu pred Národnou radou do rúk predsedu Ústavného súdu sa ujmete funkcie prezidenta Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov.

    Prosím, aby ste položili na Ústavu Slovenskej republiky pravú ruku, prečítali text sľubu, jeho zloženie potvrdili podaním ruky predsedovi Ústavného súdu a potom text sľubu podpísali.

    Prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

  • Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.

  • Podpísanie textu sľubu.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Vážená Národná rada, eminencie, excelencie, dámy a páni, ako predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky osvedčujem, že pán Ivan Gašparovič zložil sľub prezidenta Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič sa od tejto chvíle ujíma funkcie hlavy štátu.

  • Štátna hymna Slovenskej republiky v podaní Slovenského filharmonického zboru a súčasne zaznievanie 20 delostreleckých sálv.

  • Vážený pán prezident, v mene Národnej rady Slovenskej republiky a v mene svojom vám úprimne a srdečne blahoželám, prajem vám veľa zdravia, úspechov a mnoho síl pri vykonávaní funkcie hlavy štátu v prospech Slovenska a jeho občanov.

    V tejto chvíli odovzdávam slovo predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.

  • Vážený pán prezident, dovoľte mi v mene vlády Slovenskej republiky aj v menej svojom zablahoželať vám k nástupu do funkcie prezidenta Slovenskej republiky. Želám vám pevné zdravie, veľa šťastia a plno síl. Aj veľa pozitívnej energie, aby sa vám podarilo naplniť vaše predsavzatia, aby sa vám podarilo naplniť očakávania občanov Slovenska od úradu, ktorého ste sa ujali, a záväzok slávnostného sľubu, ktorý ste pred chvíľkou urobili.

    Nastupujete, vážený pán prezident, do úradu v čase, keď sa Slovensko stalo pevnou súčasťou dvoch najvýznamnejších projektov moderných demokracií – Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Projektov, ktoré priniesli Európe mier a nebývalé obdobie prosperity. Nastupujete do úradu v čase, keď si Slovensko vstupom do týchto spojenectiev pripravilo dobrú príležitosť hľadieť do budúcnosti so vztýčenou hlavou aj optimizmom. Nastupujete do úradu tiež v čase, keď Slovensko zaznamenáva ekonomický rast a dobré, priaznivé prognózy. Keď vstúpili alebo vstupujú do života našej krajiny zmeny, ktoré pomôžu povzbudiť jej potenciál a potenciál našich občanov.

    Je toho veľa, čo naša krajina za posledné roky dokázala. Máme stále aj veľa problémov, ale tie pred nás bude stavať život vždy. Pred každú krajinu. Pred Európu, pred svet. A koniec koncov aj pred každého z nás. Zatiaľ čo ale mnohé európske krajiny a ich občania mohli slobodne rozvíjať svoj potenciál dlhé desaťročia, my sme mohli začať iba relatívne nedávno. Mnohí občania u nás cítia tento hendikep zaostávania dodnes na svojej životnej úrovni. Ale žijú statočne, tvrdo pracujú, vzmáhajú sa, mnohí dosahujú skvelé výsledky na úžitok svoj aj pre dobré meno svojej vlasti.

    Hovorím to dnes preto, pretože sa vám, pán prezident, dostalo cti zastávať úrad v našej vlasti v období mnohých zmien, veľkej dynamiky. A samozrejme a predovšetkým v krajine, v našej vlasti plnej skvelých ľudí. Majú právo byť hrdí na to, čo dosiahli, čo sa im podarilo, ako sa postupne vyrovnali a vyrovnávajú s neľahkými výzvami. Majú právo, majú dôvod a myslím, že majú aj prirodzenú potrebu byť na to hrdí. Ako prezident máte plne vo svojich rukách a patrí k výsade vášho úradu, aby ste ich v tom, v ich pozitívnej energii povzbudzovali a podporovali.

    Chcem vás ubezpečiť, vážený pán prezident, že vo mne osobne aj vo vláde Slovenskej republiky budete mať korektného, zdieľneho a spolupracujúceho partnera. Cítime a ctíme si mandát voličov, ktorí nám dali, aj záväzky, ktoré sme na seba prebrali jednak vo svojom programovom vyhlásení, jednak v ústavných funkciách, ktoré zastávame.

    Ešte raz mi dovoľte pogratulovať a popriať vám všetko najlepšie, vážený pán prezident. Nech sú pred nami úspešné roky! Nech sú to úspešné roky pre Slovensko, nech sú to roky úspešné aj pre vás osobne!

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán prezident, dovoľujem si vás požiadať, aby ste teraz prvýkrát vo funkcii hlavy štátu vystúpili pred Národnou radou Slovenskej republiky a predniesli inauguračný prejav.

  • Predstupujem pred vás, pred všetkých našich občanov s pocitom vďaky za dôveru, ktorej sa mi dostalo zvolením za prezidenta Slovenskej republiky. Ale aj s vedomím ústavnej a ľudskej zodpovednosti za budúcnosť našej vlasti, za zvrchovanosť a ústavnosť nášho štátu, za ochranu občianskych práv a slobôd, za sociálnu a právnu istotu, za bezpečnosť našich občanov v slobodnom, prosperujúcom európskom spoločenstve.

    Vážený odstupujúci pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážená vláda, vážený pán predseda Ústavného súdu, sudcovia Ústavného súdu, vážený pán predseda Najvyššieho súdu, vážení predstavitelia ostatných orgánov ochrany práva, ústavných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ctená Eminencia pán kardinál, ctené excelencie, milí hostia, mne nadovšetko drahí spoluobčania, hodiny možno zastaviť, ale čas nie. Ak som si v poslednom období hľadal svoje miesto medzi širokou pospolitosťou môjho rodného Slovenska, hľadal som poznanie a porozumenie, pravdu o živote. Na tieto stretnutia nikdy nezabudnem. Boli plné otvorených otázok, ale aj vyslovených a nevyslovených výčitiek a nádejí. S takým množstvom úprimnosti som sa už dávno nestretol. Bola a je v nej naliehavá a spoločná otázka: Kedy už bude lepšie?

    Neupodozrievam žiadnu z vlád zo zlého úmyslu. No či je zodpovednejšie dávať nereálne, nesplniteľné termíny a sľuby, než nedávať žiadne? Mali by sme sa učiť viac počúvať ako hovoriť, učiť sa väčšej úcte k slovám a vysloveným názorom, teda najmä k záväzkom voči občanovi. Veď on je základom nášho štátu, našej súčasnej i budúcej existencie. On rozhoduje o tom, čo ešte unesie a čo už nie. Nezabúdajme, že každý z nás má určitú mieru zodpovednosti tak za seba, rodinu, ako aj za spoločnosť.

    Na mojich cestách po Slovensku som sa neraz stretol s obrazom, ktorý nás nectí. Mám na mysli sociálne či intelektuálne ponižovanie. A pritom sme prisahali, že si nadovšetko budeme vážiť človeka, jeho práva, slobody, vedomosti a prácu. Ctime si občana a ctime si ho stále. Ale ctíme si ho? Neunikáme pred ním? Nesledujeme iné? Nechcem nikomu vstupovať do svedomia. To musíme urobiť všetci a každý to musí urobiť sám. To však neznamená, že práve nám politikom by nemali vstupovať do svedomia naši občania. Nám, čo sme prijali náročné poslanie, ktoré zaväzuje k zodpovednosti za chod štátu, za mravný stav a smerovanie spoločnosti.

    Ani od prvého mája tohto roku to nie je a nemôže byť inak. Sme zodpovední za Slovensko a predovšetkým jej občanom. Za seba chcem zopakovať: Myslím národne, cítim sociálne. To je krédo, podľa ktorého chcem žiť a pracovať.

    Vážení spoluobčania, od jari tohto roku sme členmi najväčšieho hospodárskeho zoskupenia na svete – Európskej únie. A sme aj členmi najsilnejšej bezpečnostnej aliancie – NATO. Je to ocenenie našej pripravenosti byť dôstojným a spoľahlivým partnerom, schopným zastať si svoje miesto, splniť svoje povinnosti, ale aj, a to zdôrazňujem, plnohodnotne užívať svoje práva.

    Vstúpili sme do Európskej únie s vedomím, že sme nevošli do dokonalého modelu. Európska únia stojí pred viacerými nezodpovedanými otázkami: Kam sa uberať? Akým tempom? S kým ďalej? Ako ju viesť? V akých štruktúrach a s akými kompetenciami? Ako odstrániť ekonomickú a sociálnu nerovnosť?

    Európska únia aj napriek vyslovenému má perspektívu. Má iste aj svoje problémy, vnútorné rozpory a protirečenia. Nepodliehajme však pesimizmu. Určujúci pohľad musí byť realistický. V tomto zmysle som aj za trhovo orientovanú ekonomiku, nie však za trhovú spoločnosť! Stotožňujem sa s tými, ktorí hovoria, že neviditeľná ruka trhu nemôže prioritne určovať podobu a mieru individuálneho dobra. Naopak, môže to byť len viditeľne nastavená a stáročiami rozvíjaná európska podoba morálky a zodpovednosti. Mimochodom, keby sme dodržiavali aspoň Desatoro, svet by bol o poznanie lepší a krajší.

    Z toho, čo som povedal, nevyplýva, že Slovensko nemá mať vlastnú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, aj vlastné riešenia v rámci nášho a zároveň európskeho právneho systému, ako aj vlastné záujmy a priority najmä zahraničnej politiky. Konkrétnejšie. Do pôsobnosti zahraničnej politiky patrí aj štátna reprezentácia. No správame sa k nej niekedy macošsky. A pritom vidíme, ako napríklad aj naši športovci hýbu okolitým svetom. Nevyhrávajú vždy, no vždy siahajú na hranice svojich možností. Také príklady ponúka aj naša kultúra, ktorá si získala obdiv na všetkých kontinentoch. Neodvracajme sa od nej. Pokiaľ sa budeme starať o našu literatúru, dramatické umenie, o náš jazyk, tak pretrváme. Ak budeme pohŕdať sami sebou, stratíme sa v európskej jednote rozmanitostí.

    Nikto nepochybuje o tom, že v globalizujúcom sa svete získava na čoraz väčšom význame Európska únia. No nielen mimo nej, aj v jej vnútri sa presadzujú rôzne zoskupenia. V tomto zmysle spolupráca Českej, Poľskej, Maďarskej a Slovenskej republiky nie je ničím výnimočným. Dôvodov je viacero. Najdôležitejšie sú: spoločné historické skúsenosti, hĺbka vzájomného poznania, blízkosť kultúry i tragických osudov.

    Pravdaže, naše záujmy sú širšie. Preto budem podporovať prehlbujúcu sa spoluprácu Európskej únie aj s mnohými ďalšími štátmi. Nezanedbám ani bilaterálnu spoluprácu suverénnej Slovenskej republiky.

    Vážení prítomní, drahí spoluobčania, ľudia túžia po bezpečnosti a pokoji. A sú si vedomí toho, že ani jedno, ani druhé neprichádza samo od seba. Mier sa nerodí bez konkrétneho nasadenia, sú s ním spojené aj určité riziká. Jedno z nich podstupujú naši vojaci v Iraku. Žiaľ, aj s obeťami. Ťažko sa mi o nich hovorí. Ctím si ich pamiatku a budem si ju ctiť navždy. Mandát pôsobenia v Iraku má etický dôvod aj pôvod, spája nás s ďalekosiahlou zodpovednosťou. Pri hľadaní ďalšieho riešenia a odpovedí musíme posúdiť všetky dôsledky, ktoré so sebou prinesie nové rozhodnutie. Zvlášť preto, že na túto otázku niet jednoznačnej odpovede nielen u nás, ale ani v samotnej aliancii.

    Slovensko nestojí bokom od medzinárodného diania. Musíme sa, prirodzene, starať o seba, no nemôžeme byť ľahostajní ani k celosvetovým problémom. V ich pozadí stoja viac či menej čitateľné záujmy, ale aj nepochopenia. Boj s nadnárodnou ideologickou kriminálnou organizáciou – terorizmom – je skúškou dospelosti pre celý moderný svet. Pýtam sa: Obstojí v nej?

    Keďže si uvedomujem mimoriadny význam našich médií, dovoľte mi, vážené slávnostné zhromaždenie, aby som sa vrátil k najčastejšej otázke, ktorú mi po mojom zvolení kládli práve novinári. Aké mám záväzky voči tým, ktorí ma podporili? Chcem zdôrazniť, ako občiansky kandidát a ako občiansky kandidát som aj uspel. Tak som sa uchádzal o svoj mandát. Chcem byť prezidentom všetkých občanov, tak ako mi to prikazuje naša ústava.

    Ústava Slovenskej republiky je a zostane pre mňa základným stavebným kameňom nášho štátu. Tak ako som sa pod ňu podpísal, tak jej zostanem verný aj ako hlava štátu. Ten, kto ju úmyselne nedodržiava, spochybňuje princípy nášho štátu. Bagatelizuje štát, bagatelizuje jeho postavenie, jeho poslanie a význam. Odmietanie jeho základných znakov a funkcií je podľa môjho názoru porušovaním ústavy, slovenskej štátnosti.

    Chcem osobitne dbať o to,

    aby Slovensko naďalej bolo jednotným štátom s trhovo orientovanou ekonomikou, rešpektujúcou sociálne a ekologické hľadiská,

    aby sa náš občan dovolal svojich práv a slobôd, bude potrebné urobiť veľmi veľa.

    Som pripravený obhajovať ústavné a široké slovenské národné záujmy. A tie sú v prvom rade ekonomické, sociálne, jedným slovom – humánne a ľudské.

    Vážení spoluobčania, citlivo vnímam naše problémy s energetickou a potravinovou sebestačnosťou, s poľnohospodárstvom, s ochranou našich lesov a vôd, s oslabenou vedecko-výskumnou a vývojovou základňou. Viac pozornosti musíme venovať podpore našim malým a stredným podnikateľom, ktorí produkujú viac ako 60 % hrubého domáceho produktu a na zamestnanosti majú rovnaký podiel. Ruší ma aj benevolencia, s akou pristupujeme k dodržiavaniu Európskej sociálnej charty. Trápi ma nedôsledná starostlivosť o chorých, prestárlych a bezvládnych. Ťaží ma nedostatok šľachetnosti, jednoduchej ľudskosti a vzájomnej solidarity.

    Všeobecne je známy hrozivý stav závažnej kriminality, ktorá má rozsiahle ekonomické a sociálne korene. Poradiť si však musíme so všetkými jej príčinami a formami. V tomto smere vidím dve základné úlohy. Tá prvá – dôsledne ju odhaľovať, avšak nie bulvárne ju aj pranierovať. Tá druhá – dôsledne odstraňovať príčiny a podmienky kriminality; aj tu by sme mali prijať a uplatniť zásadu: sociálna prevencia je lacnejšia a efektívnejšia ako liečba trestom.

    Nemusíte so mnou súhlasiť. Ba viac: nie som nekritizovateľný a nemám ani monopol na správne rozhodovania. Žiaden politik, a teda ani prezident republiky nemôže ponúknuť a absolutizovať jedno riešenie. Preto sa vo výkone svojej funkcie budem opierať o dialóg, o tých, ktorí sú pripravení odborne, majú pevnú morálku, no zároveň dokážu štátotvorne a ľudsky myslieť, cítiť a konať.

    Vážení prítomní, drahí spoluobčania, prešli sme zložitým historickým vývojom, mnohými skúškami a nástrahami. Vieme, ako chutí moc, aj to, ako sa z nej stáva nemoc. Aj to, kto nás zavádza, kto náš častuje úskokmi a pretvárkou, kto si z nás robí iba čísla pre vlastný prospech.

    Pretrvávajúca roztrieštenosť našej spoločnosti je vodou na mlyn tým, ktorí svoje skutočné záujmy skrývajú. Som pripravený podporovať každé úsilie smerujúce k otvorenej výmene názorov a k dialógu. Len tak pochopíme iných, iní pochopia nás, tak sa pochopíme navzájom a každý pochopí aj sám seba. Taká je cesta k pravde, k tolerancii a úcte.

    Svár, nenávisť a závisť sú programom nepripravených.

    Vážení spoluobčania, sme uponáhľaní, uzavretí a nevšímaví. Aj preto chcem zdôrazniť – buďme ľudia! Buďme ľudskí ľudia! Nie stroje, chladné mašiny bez rozumu a citu. A nepovyšujme sa. Ponížených je stále priveľa. Komplikuje to vzťahy vo svete, komplikuje to aj vzťahy u nás doma.

    Slovenské ľudové príslovie hovorí: „Každá palica má dva konce.“ Dodávam: Aj tá žobrácka. No čo s ňou? Stále znižujeme nezamestnanosť, ale odbúravajme neistotu a strach z toho, čo bude zajtra, pozajtra. Pomáhajme ľuďom žiť! Čakajú to od nás. A tu chcem povedať: To nie je stranícke ani ideologické heslo.

    Slovenský strom života má hlboké korene. Napájanie živých a životaschopných. Napájané živinami európskej i domácej kultúry. Sú to zdravé živiny. Pomohli nám prežiť. Aj vstúpiť do európskych dejín. Svätým Cyrilom a Metodom – patrónmi Európy. Neskôr Moyzesom, Štúrom, Štefánikom či Dubčekom. Ale aj kardinálmi Tomkom či Korecom. Spomínam len tých, ktorým Európania a Európa priznávajú európsky rozmer najčastejšie. Iste, vo svete sa uplatnili mnohí ďalší, nemenovaní slovenskí vynálezcovia, technici a vedci.

    Neznevažujme aspoň týchto. Politici často svojou interpretáciou dejín zanášajú do ľudskej mysle infekciu. A občan sa bráni a čoraz hlasnejšie nám pripomína: nemyslite len na svoju politiku, myslite konečne aj na mňa! Vidí sa mu, že sa v novembri 1989 nadýchol a vzlietol. No dobu po novembri vníma aj tak, že sme sa nevyhli obdobiam, ktoré mu pristrihli krídla. Len dvaja z desiatich nám hovoria, že sa im napĺňajú predstavy. To nie je výsledok hodný potlesku. Musí začať pribúdať tých, ktorým sa plnia predstavy o dôstojnom živote, ktorí zmysel svojho života vidia vo vedomostiach a zručnostiach, v ich uplatnení a ocenení, ale aj v zodpovednosti.

    Vážený parlament, vážená vláda, máme múdrych ľudí, nedocenenú či podcenenú vedeckú obec a pracovnú silu. Máme najmä mimoriadne nadanú mladú generáciu, ktorá je schopná obhájiť dôstojné miesto Slovenska v zjednocujúcej Európe. Určite sa zhodneme aj na tom, že talent je vzácny a že potrebuje starostlivosť. A niet pochýb ani o tom, že budúce spoločenské úspechy stoja na širokej dostupnosti kvalitného vzdelania. To nie je konštatovanie, to je príkaz doby, ktorú žijeme.

    Vzdelaný a kultúrny človek je základom európskej civilizácie, jej príťažlivosti, dôstojnosti a prosperity. Je zdrojom kultivácie a zmravňovania aj našej pospolitosti. Vzdelanie je hodnota, ktorá nepatrí len jednotlivcovi.

    Vynaložme maximum úsilia, aby sa našli prostriedky na kvalitné vzdelávanie. Vzdelanosť je zdrojom, projektóriou, chlebom našej európskej budúcnosti, našej slovenskej každodennosti.

    Do svojho programu si dávam stretnutia s mladou generáciou. Chcem načúvať jej predstavám a túžbam, pomáhať jej pri riešení problémov. Musíme presvedčiť našu mladú generáciu, že Slovensko má budúcnosť, že sa tu oplatí žiť a pracovať. Aj jej, ba práve jej zásluhou.

    Vážení spoluobčania, nepochybujem o tom, že sa v tejto chvíli pýtate, a celkom oprávnene, kedy sa vyjadrím aj k ďalším žeravým problémom. No vzhľadom na možnosti tejto slávnostnej chvíle urobím tak len heslovito.

    Racionálna decentralizácia štátnej moci a rovnováha medzi štátnou správou a samosprávou je posilňovaním demokracie a prosperity.

    Ak budeme mať silné samosprávne regióny, obce a mestá, Slovensko bude silným európskym štátom!

    Len ťažko možno oneskorenú spravodlivosť považovať za spravodlivosť pre všetkých! Právo musí slúžiť včas, nestranne, nezaujato a každému. Usilujme o zblíženie morálky, práva a právneho vedomia aj v duchu nášho práva, nášho právneho poriadku!

    Vo vyspelých krajinách sa držia zásady: Poriadok na uliciach, právo a poriadok v štáte! Poučme sa.

    Chráňme si našu prírodu, životné prostredie, poznávajme našu históriu, zveľaďujme našu kultúru!

    Usilujme sa o zblíženie morálky, práva a právneho vedomia aj v duchu preambuly Ústavy Slovenskej republiky!

    Pomáhajme všetkým, ktorí to potrebujú! Zákonodarstvom, praktickou politikou vlády a samosprávnych orgánov.

    Ako prezident si úprimne želám dobré, korektné pracovné i ľudské vzťahy s Národnou radou i vládou.

    Vážený pán Rudolf Schuster, vážený pán Michal Kováč, dovoľte mi, aby som sa vám ako mojim predchodcom v úrade prezidenta poďakoval za všetko pozitívne, čo ste urobili pre dobré meno Slovenska. Želám vám do ďalších rokov života dobré zdravie, osobné úspechy a šťastie v rodinách.

    Vážení a drahí spoluobčania, Slovensko stojí pred novou príležitosťou, novou výzvou. Buď sa jej chopíme a presadíme sa, alebo sklameme a zostanú nám len oči pre plač. A to nikto z nás nechce.

    Aj preto sa dnes obraciam na všetkých občanov Slovenskej republiky, na mládež, ženy a mužov bez ohľadu na vek, vzdelanie, rasu, vierovyznanie, sociálne a iné postavenie. Osobitne sa obraciam na masmédiá a na príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín, aby sme spojili sily pri formovaní našich štátotvorných aktivít. Len spolu, v duchovnej jednote sa starajme o dôstojné podmienky života pre všetkých.

    Ako všeľudskú hodnotu vyznávam úctu k človeku, k jeho vedomostiam a práci. Ale aj demokraciu, pluralitu, pospolitosť, toleranciu, slobodu, spravodlivosť, bezpečnosť a pokoj v rodinách, no nadovšetko mier v Európe a vo svete. Sú to hodnoty najvyšších morálnych noriem, pevné body života našich predkov a velikánov ducha.

    Vážení občania, osobne verím, že sa nevzdáme týchto hodnôt a že sa chopíme aj novej európskej príležitosti, že aj vďaka nej nájdeme riešenie problémov, ktoré nás znepokojujú. Určite sa nám to podarí, ak sa nevzdáme dobrého človeka – predovšetkým – každý sám v sebe.

    Čas nečaká.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem prezidentovi Slovenskej republiky za jeho inauguračný prejav.

    Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda Slovenskej republiky, vážený pán predseda Ústavného súdu, ctení hostia, aby som sa vám poďakoval za účasť na dnešnej slávnostnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem schôdzu Národnej rady za skončenú.

  • Odchod Čestnej stráže prezidenta SR s vlajkou SR a štandardou prezidenta SR za zvukov hymnickej piesne „Hoj, vlasť moja“ v podaní Slovenského filharmonického zboru.

  • Odchod prezidenta SR Ivana Gašparoviča v sprievode predsedu NR SR Pavla Hrušovského za zvukov prezidentských fanfár.

  • Zaznievanie organových variácií.

  • Slávnostná schôdza NR SR sa skončila o 12.33 hodine.