• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegovia, kolegyne, vítam vás na pokračovaní 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a poslankyne Abelovský, Antošová, Cagala, Vážny a pani poslankyňa Zmajkovičová. Včera sme rokovanie 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o 19.00 hodine prerušili. Budeme pokračovať v rozprave, do ktorej sú prihlásení poslanci za poslanecké kluby. Včera ako posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Maxon, ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, úvodom by som povedal tri poznámky. Prvá poznámka. Včera sme rokovali päť hodín o návrhu uznesenia o korupcii na Slovensku a zaujalo ma, že bola to prvá veľká téma, kde sa nehovorilo o zločinoch komunizmu, kde nikto nehovoril o červených Kméroch, kde nikto nehovoril, že tam v rohu poslanci sú nejako mentálne poškodení. Mňa to prekvapilo a neviem, je to už nová kultúra, alebo sa skončila normalizácia? Neviem. Ja si myslím, že po mojom prejave sa to začne opäť. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, myslím, že... aha, už sú tu aj členovia vlády, včera sme päť hodín rokovali o korupcii a mnohí poslanci nepriamo poukazovali na vládu, že túto korupciu nerieši, alebo že je sama možno zapletená do určitých afér. A videl som, že počas týchto piatich hodín vláda sedela tu znudene a ani ju to veľmi nezaujímalo a mal som dojem, že sa cíti istá, buď do žiadnej korupcie nie je namočená, alebo ak aj je, tak má moc, aby sa obránila. Z toho pre mňa vyplynulo, že až keď Komunistická strana Slovenska vyhrá voľby, začne sa riešiť korupcia na Slovensku.

  • A preto, páni poslanci, ak si myslíte, že svojimi prejavmi v parlamente nedokážete riešiť korupciu, prosil by som, v budúcich voľbách voľte KSS.

  • Mám tretiu poznámku. Pretože minulý týždeň sme neboli pozvaní podpísať uznesenie návrhu o korupcii, z čoho môže vyplývať, že komunistická strana je za korupciu, alebo jej to je jedno. Stalo sa to asi nedopatrením, lebo pán poslanec Fico mal veľa práce a zabudol, že komunistická strana je v opozícii. Preto za Klub poslancov Komunistickej strany Slovenska dávame návrh na naše uznesenie pre Národnú radu Slovenskej republiky a toto uznesenie teraz prečítam. Vynechám preambulu, aby to bolo kratšie.

  • Hlasy v pléne.

  • Návrh uznesenia k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom živote. Národná radá Slovenskej republiky, vyslovujúc vážne obavy z pretrvávajúceho podozrenia, že zneužívanie moci, korupcia a klientelizmus sú zdrojom obrovského bohatstva niektorých politikov i ich blízkych a zdrojom financovania aktivít viacerých politických subjektov od roku 1990, pripomínajúc nebezpečenstvo, ktoré predstavuje skorumpovaný protiprávny politický systém a finančne vydierateľní politici pre riadny výkon štátnej moci a presadzovania verejných záujmov občanov Slovenskej republiky, ako aj plnú medzinárodnú akceptáciu Slovenskej republiky ako suverénneho a právneho štátu, majúc na pamäti existenčný záujem vytvárať legislatívne a zákonno-aplikačné podmienky pre dodržiavanie zákonnosti právneho štátu a dodržiavanie základných práv a slobôd občanov na území Slovenskej republiky, prijala toto uznesenie:

    1. Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že veľa fyzických osôb využilo demontáž socialistických politických, právnych, ekonomických a morálnych vzťahov a nástup súkromnovlastníckych trhových, liberálnych a často ešte legislatívne a morálne neujasnených nových spoločenských vzťahov pre svoje osobné ambície, obohacovanie seba a svojich blízkych, vytváraním rôznych foriem kultu osobnosti alebo nátlakových skupín, uzurpovaním politickej moci pod záštitou politických subjektov s využívaním rôznych propagandistických metód, čím sa vytvorila mocenská a sociálna nerovnosť medzi občanmi Slovenskej republiky a čo neumožňuje riadne fungovanie vnútorných a vonkajších funkcií štátu Slovenskej republiky a ohrozuje jej bezproblémové zapájanie sa do medzinárodných štruktúr.

    2. Národná rada Slovenskej republiky v záujme odstránenia tohto negatívneho stavu a v záujme vytvorenia právneho štátu a stanovenia morálnych princípov dodržiavania základných práv a slobôd v zmysle prirodzeného práva a všeobecne uznávaných ľudských hodnôt prijíma tieto opatrenia:

    A. Ukladá vláde Slovenskej republiky v rámci programu legislatívnych úloh Národnej rady Slovenskej republiky na rok 2003 v riadnom legislatívnom procese predložiť tieto vládne návrhy zákonov:

    a) zákon o súpise a hodnote majetku štátu s vyznačením jeho pôvodného správcu, majetku obcí, majetku bývalých socialistických organizácií a majetku politických subjektov a súpis úverov v bankách a v iných finančných inštitúciách od 1. 1. 1990 do 31. 12. 2002. Spôsob a formu zániku tohto majetku s menovitým uvedením osôb, ktoré boli za tento majetok a úvery zodpovední, s vymedzením rozsahu tejto zodpovednosti pri ekonomickom a právnom nakladaní s ním;

    b) zákon o dokumentovaní záložných práv v privatizácii, reštitúcii, správy a likvidácii majetku štátu, majetku družstiev, majetku bývalých socialistických organizácií, majetku politických subjektov a všetkých podnikateľských subjektov a úverov z bánk a finančných inštitúcií od 1. 1. 1990 do 31. 12. 2002, spôsob a formu ich realizácie s menovitým uvedením osôb, ktoré boli za to zodpovedné, s vymedzením tejto zodpovednosti;

    c) zákon o súpise finančných prostriedkov štátu, ktoré boli vynaložené v rámci úverov a dotácií, verejných štátnych zákaziek a príspevkov rôznych podnikateľských a politických subjektom od 1. 1. 1990 do 31. 12. 2002 s podpisom ich právneho a efektívneho nakladania s menovitým uvedením osôb, ktoré boli za tento majetok zodpovední a s vymedzením tejto zodpovednosti;

    d) zákon o súpise udelených licencií štátom pre vykonávanie podnikateľských aktivít od 1. 1. 1990 do 31. 12. 2002 s posúdením ich legálnosti, s menovitým uvedením osôb, ktorí boli za tieto konania zodpovední, a tých, ktorí tým získali prospech s vymedzením tejto zodpovednosti;

    e) zákon o preukázaní majetku, ktorý dotknutá osoba majúca trvalý pobyt na Slovensku nadobudla od 1. 1. 1990 do 31. 12. 2002, spôsob a formu jeho nadobudnutia vrátane uvedených finančných prostriedkov, za ktoré bol nadobudnutý, a vyhodnotenia jeho zárobkových alebo podnikateľských aktivít vo vzťahu tohto majetku.

    B. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby upravený plán legislatívnych úloh na rok 2003 podľa bodu A predložila na aprílovom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odôvodnenie nášho návrhu: Návrh uznesenia Národnej rady, ktorý predkladám, smeruje k tomu, aby sa zneužívanie politickej moci, korupcia a klientelizmus riešili legislatívne i aplikačne v praxi a nielen dogmatickými, propagandistickými výrokmi a to v celom rozsahu rovnosti pred zákonom tak u občanov ako aj u politických subjektov.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, som presvedčený, že ak tieto problémy budeme riešiť dôsledne vo väzbe na minulosť, prítomnosť a budúcnosť, nebudú to len prázdne slová, ale ozdravia celú slovenskú spoločnosť. Nebojíme sa ani retroaktivity pri ich riešení, veď všetky reštitučné zákony sú aj retroaktívne. Napokon, riešime dodržiavanie práva a spravodlivosti. Ukážme občanom, že my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky chceme zneužívanie moci, korupciu a klientelizmus nielen riešiť, ale že v rámci toho vkladáme do toho procesu i svoju existenciu. V Bratislave 5. 3. 2003.

    Ja pevne verím, že vláda takéto zákony predloží, veď jej ide o riešenie korupcie na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pokračovať v rozprave bude poslankyňa Tkáčová, SDKÚ. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, dámy a páni. Korupcia, klientelizmus a plytvanie verejnými prostriedkami sú najtypickejšími prejavmi zneužívania svojho postavenia a svojich kompetencií. Netýkajú sa iba politického života, ale života celej spoločnosti. Keď chceme hovoriť o tejto téme, musíme o nej hovoriť čo v najširších súvislostiach, vecne a nevyberať z kontextu to, čo sa hodí, použiť účelne pre politický boj. Ak návrh skupiny poslancov je mienený úprimne, v názve tejto mimoriadnej schôdze by malo stáť, aby Národná rada prerokovala návrh uznesenia o konkrétnych krokoch parlamentu v spolupráci s vládou v boji proti korupcii.

    Prečo pochybujem o úprimnosti navrhovateľa uznesenia, je aj skutočnosť, že v odstavci 4 uznesenia sa hovorí o privatizácii strategických podnikov. Ja nadobúdam dojem, že tu jednej strane asistujeme pri predvolebnej kampani k predčasným voľbám. A ak by som fabulovala tak ľahko ako pán poslanec Fico, tak by som povedala, že to evokuje dojem, že sponzori začínajú byť nervózni, ale keďže som v úvode hovorila, že o takom vážnom probléme treba hovoriť vecne, chcem sa vyjadriť krátko k rizikám korupcie v rezorte pôdohospodárstva. Ročne prerozdeľuje tento rezort cca 7 miliárd korún zo štátneho rozpočtu. Nikto nepochybuje o tom, že korupcia pri prerozdeľovaní verejných zdrojov, ktorými dotácie a subvencie sú, znižuje efektívnosť týchto zdrojov, zhoršuje ich alokáciu, deformuje hospodársku súťaž, ochudobňuje občanov, podporuje nerovnosť príjmov a negatívne vplýva na štruktúru verejných výdavkov. Prvotným zdrojom a príčinami korupcie v tejto oblasti sú dotačné výnosy a dotačné komisie. Prvý neuralgický bod je pri tvorbe každoročných výnosov, kde je možné, netvrdím, že sa tak deje, uviesť dotačný titul podľa potreby, alebo podať včas informáciu o obsahu výnosu. Ďalším citlivým miestom sú dotačné komisie, na konci ktorých rozhodovania podnikateľský subjekt môže, ale nemusí dotáciu dostať. Teda funguje subjektívny faktor pri rozhodovaní. Tieto komisie sú menované systémom zhora nadol a sú zložené zo zástupcov ministerstiev a komory, vždy podľa úrovne, na ktorej fungujú, ale centrálne. Podľa prieskumu Svetovej banky v roku 2000 na Slovensku každý piaty podnikateľ uviedol, že dostal od štátu určitú formu dotácií. Spomedzi nich 12% uviedlo, že zaplatili úplatok, 40% pripustilo, že na získanie dotácie využilo priateľov alebo príbuzných, 7% pripustilo využívanie politického vplyvu. A na otázku, koľko bolo treba zaplatiť na získanie dotácií, väčšina uviedla, že je to 10% z dotácie.

    Čo teda môže slovenský parlament v spolupráci s vládou spraviť pre transparentnosť poľnohospodárskej podpornej politiky? Prijať zákon o pomoci poľnohospodárstvu, v ktorom sa jasne definujú podmienky pre priznávanie platieb, splnením ktorých vznikne nárok na dotácie zo zákona, a nebudú o nich subjektívne rozhodovať dotačné komisie menované systémom zhora nadol. Ďalej zákonom nariadiť, informovať verejne nielen o poskytnutých dotáciách, ale aj o výsledkoch kontroly ich účelného použitia a ich efektivite, čo podstatne zvýši transparentnosť procesu. Ostatne, požaduje to i Európska únia, ktorá bude na priamych platbách pre Slovensko participovať po našom vstupe a bez platobnej agentúry, kontrolného systému IACS a registrov pozemkov, hospodárskych budov a tak ďalej, nedostaneme z EÚ ani euro. Je nutné decentralizovať správu pôdneho fondu tak, aby o nájme a predaji štátnej pôdy rozhodovali samosprávy, nie centrum. Veľmi dôležitým je zjednodušenie pravidiel pre podnikanie, daňových zákonov, zákona o účtovníctve, Zákonníka práce. Medzi najpodstatnejšie opatrenia rátam privatizáciu, z tabuliek Transparency International Slovakia je zrejmá nepriama úmera medzi veľkosťou súkromného sektora a mierou korupcie. A preto je dôležité a vyzývam, aby sa vytvorila proti korupcii koalícia parlamentu, vlády a občanov Slovenskej republiky. Riešenia sú v systémových zmenách, nie v škandalizácii politických súperov. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila poslankyňa Beňová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zapnite, prosím, pani poslankyňu Beňovú.

  • Ďakujem veľmi pekne, že ste mi zapli mikrofón a nie mňa. Pán predsedajúci, chcela by som len veľmi krátko zareagovať na pani kolegyňu z klubu SDKÚ. Pani kolegyňa, ak hovoríme o zastavení privatizácie, vychádzame aj z materiálov, ktoré k nám prichádzajú z Európskej únie, a dovoľte mi, pretože to nemusíte vedieť, ja by som zacitovala z týchto materiálov: „Treba regulovať prístup priamych zahraničných investícií a štát by si mal zachovať podstatnú mieru štátnej ingerencie v strategických oblastiach.“ Takže to nie je len tak pre niečo, ale vychádzame z konkrétnych podkladov, ktoré dostávame z inštitúcií Európskej únie. Pokiaľ viem, Slovensko sa má stať čoskoro členským štátom Európskej únie.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Lintner. Pán poslanec Lintner, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení prítomní členovia vlády, mrzí ma to, že tu nie je premiér, lebo mnohé veci, samozrejme, budú smerovať voči predsedovi vlády. Keď som sledoval včerajší priebeh a postoje niektorých politikov v nadväznosti na to, čo o tom viem, som prišiel na novú definíciu politika, na začiatku vystúpenia vám ju ponúkam. Je to osoba, ktorá dokáže psychické a biologické procesy vo vnútri organizmu upraviť tak, aby dokázala hovoriť o opatreniach proti korupcii, ale konať tak, že stav podporuje, tvrdiac, že nemôže inak, lebo všetko musia vyšetriť orgány činné v trestnom konaní.

  • Na margo toho jeden fakt, ktorý mi nedávno povedal poslanec pán Polka, ktorého považujem za odborníka vyznajúceho sa v práve a v činnosti vyšetrujúcich orgánov, totiž, že ekonomické kauzy sa dajú zistiť do jedného roka, potom už zainteresovaní dokážu podozrivé prevody prekryť ďalšími prevodmi.

    Kým prejdem k vecnej rovine 9. schôdze Národnej rady s témou o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky, chcel by som najprv vysloviť niekoľko myšlienok k výhradám, že šesť poslancov Aliancie nového občana svojím postojom porušilo koaličnú dohodu, dokonca že svojím postojom išlo proti dohodnutému vládnemu programu. Za seba aj za svojich kolegov môžem povedať, že podpis pod zvolanie tejto schôdze nie je podpisom pod navrhované uznesenie, ktoré predložili poslanci Smeru. A pokiaľ ide o koaličnú dohodu, to už povedal kolega Malchárek, žiadne ustanovenie tam nie je, na ktorého základe by sa podpis na zvolanie schôdze o korupcii mohol považovať za porušenie koaličnej zmluvy, najmä keď si uvedomíme vedomie a svedomie poslanca, na ktoré sa tu odvolávali mnohí na predchádzajúcej schôdzi.

    V tomto smere by si všetci koaliční poslanci mali čestne odpovedať na otázku, či naštartovanie uskutočnenia tejto schôdze spôsobilo šesť našich podpisov, alebo spôsob, akým predseda vlády na hodine otázok odpovedal poslancovi Madejovi. Aj keď uznávam, že v koalično-opozičných vzťahoch na pôde parlamentu majú miesto aj rôzne „hrátky“, predsa len hodina otázok je jednou z dôležitých kontrolných funkcií parlamentu. Samozrejme, spôsob odpovede predsedu vlády som vnímal aj v kontexte odpovede premiéra na koaličnej rade, kde tiež nepovedal viac slov, ako iba to, že sa nebude vyjadrovať k mafiánskym praktikám.

    Domnievam sa, že v kontexte udalostí posledných týždňov je však podobná odpoveď nedostatočná, pretože - a predbehol ma včera pán poslanec Maxon - touto myšlienkou, pretože ak sa zvolávajú mimoriadne koaličné rady, keď sa Mikuláš Černák prediera na lyžiarskom svahu, o to viac by mali existovať podobné postoje, keď ešte navyše je niekto presvedčený, že za tým všetkým je nejaká mafia, lebo potom mi logicky na um prichádza otázka: Kto vlastne riadi tento štát? Sú to politici, ktorí boli legitímne zvolení vo voľbách, alebo teda mafia? A keď mafia, aká? Podsvetia? Podnikateľská? Nejaká politická? Ak to všetko vyviera z prostredia špeciálnych služieb, je to rovnako pre politika výzva zaujať čo najrýchlejšie jasné stanovisko a prijímať riešenia. Ničoho takého som však nebol svedkom, navyše po strohej odpovedi na koaličnej rade som bol svedkom postoja premiéra na hodine otázok, ktoré bolo skôr návodom, ako na otázku neodpovedať, ako zaujať priamy postoj.

    V tomto prípade spôsob odpovede urazil aj mňa. Navyše v poslancovi Madejovi - a teraz som chcel adresovať tieto slová priamo premiérovi, by som, pán premiér, nevidel len opozičného poslanca, ale predovšetkým mladého človeka, ktorý možno prišiel do parlamentu s istou dávkou naivity, ale na druhej strane, a to verím, aj s vierou, že na pôde tejto inštitúcie ide vždy o maximálnu snahu konať v prospech krajiny a ľudí v nej.

  • Pán poslanec Madej, prosím, nevnímajte tú poznámku o naivite negatívne, lebo ja sa priznávam, že v osemdesiatom deviatom som bol značne naivný a mal som vtedy 40 rokov, keď som si myslel, že zrušením článku 4 o vedúcej úlohe jednej strane zrušíme aj všetko zlé, čo je v tejto spoločnosti, zabudli sme však na to, že v nás, mnohých nás a predovšetkým v tých ľuďoch, ktorí sa dostali do špičkových pozícií v politike, zostane niečo ako článok o vedúcej úlohe peňazí.

  • A mnohí politici hovoria, akí sú kresťanskí. Slovenská politika uplynulých rokov je však predovšetkým o nemorálnosti a o farizejstve. Vrátim sa však k uplynulému štvrtku. Práve o nejakú hodinu neskôr a znovu to mali byť slová, ktoré som chcel adresovať priamo predsedovi vlády, som mal možnosť, rovnako takú istú šancu, pán premiér, ako ty, stáť zoči-voči poslancovi Madejovi a zaujať postoj nielen ako k opozičnému poslancovi, ktorý sa napokon v podstate nepýtal nič iné, ako odznela otázka na koaličnej rade, ale mal som možnosť a šancu zaujať postoj k poslancovi Madejovi ako k mladému človeku, keď ma prišiel informovať o iniciatíve Smeru v zmysle zvolania tejto schôdze, a opýtal sa ma, či nepridám podpis. Nechcel som unikať pred problémom podobným spôsobom a keďže o korupčnom a klientelistickom pozadí slovenskej politiky už čosi viem, tak som svoj podpis pridal. Strkaním hlavy do piesku pred reálnou existenciou tohto problému sa totiž ďalej nedostaneme.

    Neboli sme to my na pôde parlamentu, ktorí sme v koalícii začali konať inak, ako boli dohody, stačí spomenúť voľby mediálnych rád, reakcie na môj podpis boli také, ako by som si ja a ďalší kolegovia z klubu mali robiť výčitky. Nikto si však tu nerobí výčitky z toho, že nepodporí zákon, ktorý urobí sekeru v rozpočte na úrovni 3,4 miliardy. Základným motívom môjho vstupu do politiky bolo sklamanie zo správania sa politickej elity, ktorá nastúpila do výkonnej moci na jeseň roku 1998. Ja som totiž pred voľbami 1998 ako novinár týchto politikov podporoval a tvrdil som vtedy, že je to jediná alternatíva pre Slovensko. A práve správanie sa politikov, týchto politikov vo sfére klientelizmu bolo pre mňa výrazným sklamaním. To máte tak, vždy viac pociťujete sklamanie vtedy, keď vaše očakávanie nenaplní priateľ, ako keď je to niekto cudzí. Ja som nešiel do politiky, aby som sa „vytešoval“ z tohto lesklého zábradlia, z kresla, ktoré je tu, ja som túto budovu dôverne poznal zo svojho predchádzajúceho pôsobenia. Napokon na tamtom balkóne som strávil aj noc, celú noc z 3. na 4. novembra 1994, keď mnohí politici, ktorí sú teraz v koalícii, vtedy boli v opozícii, zutekali v noci a zostal tu vtedy len Robert Fico,

  • Hlas v rokovacej sále.

  • nie, celú noc tu bol, pán poslanec Cabaj, lebo bojoval s vami o piatej ráno pri odvolávaní generálneho prokurátora. Ale prosím vás, aby sa to zas nevysvetľovalo, že to je podpora politike Smeru, je to len konštatovanie. (Smiech.) Vtedajšia opozícia sa potom ráno nestačila čudovať. Ja som išiel do politiky so snahou meniť jej doterajší charakter práve v oblasti korupčných a klientelistických praktík. Ja som sa naozaj nezobudil, keď prišiel za mnou pán poslanec Madej, ako Snehulienka či Šípková Ruženka, z dlhodobého spánku. Ja som pri viacerých konkrétnych situáciách, z ktorých jasne vyplývali korupčné praktiky, v politickom zákulisí bol. V roku 1993 mi pán Vladimír Mečiar, vtedajší premiér, bolo to v júli 1993, na Úrade vlády rozprával, ako pán Ľudovít Černák žiadal od neho milión. To bol milión. V roku 1999 úplne v rovnakej miestnosti, takmer na rovnakom kresle, mi ďalší predseda vlády Mikuláš Dzurinda doslova kreslil schému, ako dvaja iní činitelia sa snažia z Fondu národného majetku dostať niekoľko desiatok miliónov a prečo treba odvolať prezidenta Fondu. Nebolo podané trestné oznámenie a súčasnú štruktúru poznáte. O rok neskôr ma na konšpiratívne stretnutie pozval vtedajší minister obrany, keď som odvysielal kritický komentár o stavbe jeho vily na Kolibe. Bol spolu aj s prítomným podnikateľom, ktorý mu údajne dal peniaze, len mi nevedeli pri tom rozhovore vysvetliť, kde 2 milióny požičaných korún plus tipovanie môže rozmnožiť peniaze tak, aby kryli náklady na tú vilu. Stále figurujem na žalovanej strane ako šéfredaktor v Markíze za odvysielanie šotu, kde sme upozornili na podozrenie v súvislosti s tretím operátorom. Redaktor, ktorý pripravil ten šot, dostal informáciu o výške úplatku, tak ako to povedal pán Fico, úplne v rovnakej výške, od vtedajšieho podpredsedu parlamentu. Keď sa tu spomínala kauza štátnych hmotných rezerv, tak len chcem povedať, to je len na margo toho, ako sa tu pristupuje, že sú tu rovní a rovnejší, lebo doteraz neviem, či by sa začalo vyšetrovanie v zmysle obsahu tej správy Slovenskej informačnej služby, ale ja som bol vyšetrovaný príslušnými orgánmi, odkiaľ máme tú správu Slovenskej informačnej služby, a presne ten istý typ vyšetrovania je aj teraz, teraz tiež všetkých zaujíma predovšetkým, odkiaľ unikli telefonáty a menej sa zaujíma o ten obsah, lebo tam stačí povedať, že je to všetko vymyslené.

  • Veľa viem aj o výsledkoch kontroly Najvyššieho kontrolného úradu z obdobia roku 2001 a 2002 v Slovenskom plynárenskom podniku. Keď sa cez spoločnosť Globe 21 vliala takmer 1 miliarda, z ktorej časť prostriedkov išla na sprievodnú akciu Ifnet 2000, ktorá sa konala počas zasadania Medzinárodného menového fondu v Prahe. Z tej 1 miliardy sa 500 miliónov stratilo. Zaujímavé je v súvislosti s uvedenou kontrolou v NKÚ odpovedať na otázku, kto mal záujem vyňať z protokolu pasáž o kapitálových účastiach SPP v 15 firmách, medzi ktorými bola aj uvedená firma Globe 21, čo malo vplyv na nedôsledné stanovenie ceny pri predaji spoločných firiem, kde mal SPP vklad. Štruktúra riadenia rezortu a SPP z toho obdobia je však známa. V súvislosti aj s týmito informáciami sa ukazuje medzera v zákone o NKÚ č. 39/1993 v prepojení, zistení kontroly na korupčné postupy uviesť zodpovedného pracovníka. Zákon ukladá len uviesť porušenie právnej normy a výšku sumy. Keby bol aktuálny prepis údajného telefonátu Jána Badžgoňa prvý a jediný - a znovu som chcel adresovať slová priamo pánu premiérovi - tak by som vnímal tvoj postoj, pán premiér, že nechceš reagovať ako logicky, ale okolnosti odstúpenia ministrov Černáka, Palacku, Macejka, predaj akcií VSŽ s čudným postupom vtedajšieho ministra Haracha nie sú naším biznisom, ako zvykneš hovoriť. Ale po voľbách sa už podozrenia na koaličného partnera prenášajú na celú koalíciu, a preto pre nás bolo dôležité zaujatie jasného postoja v kauze Badžgoň. Na papier si môžeme dať stovky krásnych uznesení, pokiaľ nezmeníme konkrétne správanie sa ľudí, a to predovšetkým na úrovni politickej elity, v hodnotení korupcie na Slovensku sa priveľa nezmení. Znovu budú adresované slová priamo premiérovi. A to, pán premiér, musíš vedieť, že výhrada ku korupcii sa neocitla v obsahu minulotýždňového telefonátu prezidenta Busha len zásluhou výraznej aktivity nášho veľvyslanca Bútoru. A nejde mi len o to. Ide mi aj o prístupy pri personálnych riešeniach vo vládnej koalícii, aby verejnosť nenadobúdala dojem, že praktiky, tak kritizované v predchádzajúcom období, pretrvávajú. Preto som mal ja osobne výhrady k vymenovaniu bývalej ministerky Machovej na post šéfky daňového riaditeľstva. Po jej predchádzajúcej pozícii na ministerstve privatizácie to totiž nebol krok, ktorý by poukázal na nové prístupy v koalícii. Na začiatku decembra minulého roku som na koaličnú radu predložil materiál o dianí v colnej správe s pripomienkou, že ak to len v 20 % myslíme úprimne s potlačením klientelizmu a korupcie, tak pán Jasenovec nemôže obstáť na poste šéfa. Do dnešného dňa, pán podpredseda vlády a minister financií, som nedostal od vás priamu odpoveď na tento materiál a našiel som si ju len v prvom čísle dvojmesačníka Colné aktuality.

    Pre informáciu ostatným poslancom, v tom decembri som upozornil na tieto okolnosti: Antidatovanie rozhodnutia o zriadení daňového skladu pre Slovnaft, a. s., Bratislava, čím bol štát ukrátený na dani vo výške zhruba 500 mil. korún. Neoprávnené vynaloženie prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 120 mil. korún pri výstavbe hraničného prechodu Rusovce, nebol vyvodený žiadny postih. Čerpanie finančných prostriedkov vo výške 40 mil. korún v rozpore so zákonom, kontrola ministerstva financií, nebol vyvodený postih. Vyplatenie odstupného námestníkovi Dr. Virvovi vo výške 800 000 korún, a tým vyplácanie mesačného výsluhového príspevku vo výške 20 000 korún napriek skutočnosti, že bol vlastníkom a spoluvlastníkom dvoch firiem, čo je v priamom rozpore so zákonom č. 200/1998 o štátnej službe colníkov, a pokladá sa za hrubé porušenie pracovných povinností. Falšovanie úradnej listiny, čo je konštatované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v kauze bývalého šéfa pobočky v Čiernej nad Tisou, dr. Kusa. Ten poukázal na korupciu colníkov na uvedenej pobočke, prípad sa riešil tým, že bol rozviazaný pracovný pomer s tým, ktorý na korupciu poukázal, pričom uvedené prípady sa neriešili. Spomínanú kauzu preveruje Okresná prokuratúra Bratislava 2 ako podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Medzitým sa však v rámci colnej správy udial ďalší prípad, a síce predaj železnej rudy. Riaditeľ Colného úradu Čierna nad Tisou dr. Tóth nezákonne obchodoval so železnou rudou. Predával ju firmou Translumix a Stylinvest, pričom na to nemal žiadne oprávnenie. Podľa colného zákona a tak ďalej môžu colné úrady predávať tovary iba v dražbe, no až potom, keď je zhabaný, alebo prepadol v prospech štátu. Nebudem vás zaťažovať touto transakciou, obsahuje ju kontrola, ale rozdiel medzi cenou, za ktorú predávali palety, železnú rudu Colný úrad v Čiernej nad Tisou, lebo to sa tam sprostredkovávalo, do ďalšej spoločnosti, až kým to prišlo do ostravskej huty, tak ten rozdiel činí 16 034 000 korún.

    Napriek všetkým týmto uvedeným skutočnostiam, pán podpredseda vlády a minister financií, som si v Colných aktualitách prečítal tieto slová, ktoré ste povedali na stretnutí s vedením Colnej správy. Citujem. „Chcem preto veľmi jasne hneď na začiatku povedať, že nechystám personálnu zmenu na poste generálneho riaditeľa colného riaditeľstva. Nechystám ju, pretože som snažil v posledných týždňoch oboznámiť čo najpodrobnejšie s prácou a stavom colného riaditeľstva a vnímam tento vývoj za posledné, myslím, že sú to štyri roky, čo pán generálny riaditeľ Jasenovec je na tomto poste, celkovo pozitívne. Vnímam tendenciu zlepšovania v tejto oblasti. Nebudem podliehať rôznym fámam, často medializovaným najmä v jednom médiu. Sám som si dal všetky veci aj tie, ktoré boli medializované, preveriť, aj na základe tohto preverenia som dospel k tomu záveru, ku ktorému som dospel.“

    Nad nasledujúcimi slovami som dlho váhal, lebo je to informácia, pri ktorej sa človek, ktorý mi ju dával, chvel a povedal, že nechce byť na dne hrobu, pán Lintner. Ale bola to posledná kvapka, pre ktorú som sa rozhodol dať aj podpis a povedať to a o skutočnostiach v tom rozsahu, ako sú mi známe, budem informovať generálneho prokurátora. Na pôde tohto parlamentu, v tom období, ako sme tu, sa totiž presadzoval zákon, ktorý súvisel so zmluvou na 5 mil. korún. Keď sa zmluva nepodpísala, zákon neprešiel. Nechcem kryť takéto praktiky.

    Vážená snemovňa, konštatovania, ktoré som uviedol, nemajú znamenať vyvolanie väčšej nedôvery v koalícii, je to o snahe, aby táto koalícia postupovala ináč ako tá predchádzajúca. Odmietam prijať tézu, že sme ľudia hriešni, a keď v stredu pokradneme, tak v nedeľu sa vyspovedáme a so svedomím sme si kvit. Pán predseda parlamentu Hrušovský vyslovil v novoročnom príhovore krásne slová o tvárach Slovenska. Robme všetko pre to, aby sme na tej súčasnej mali čo najmenej vrások. A znovu slová adresované pánu premiérovi. Nechcem politikárčiť, pán premiér, len chcem, aby sa proti tejto koalícii nezneužívalo korupčné prostredie, ktoré na Slovensku reálne existuje, a nech už verejnosť posúdi, kto sa k téme tejto schôdze postavil čestnejšie. Ďakujem vám.

  • Mohutný potlesk.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lintnera sa prihlásili páni poslanci Cabaj, Hanzel, Ševc, Mikuš, Tibor, Chovanec, Číž, Sabolová, Dado, Madej, Kolesár. Končím možnosť podávania prihlášok s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Cabaj.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Na Slovensku je to tak. Kým v minulosti sa v zahraničí objednávali demarše, dnes sme si vypočuli, že vďaka veľvyslancovi v Spojených štátoch bol demarš úspešne odvrátený. Takže na Slovensku je to tak. Pán kolega, ja oceňujem vaše vystúpenie, ale nie ste prvý, kto takto vystúpil, pretože v tom minulom funkčnom období mali sme tu jedného kolegu, ktorý tiež takto vystupoval, a ja som sa ho vtedy pýtal, prepáč, ale čo ešte robíš ako poslanec vládnej koalície. A určite to nebola moja zásluha, že nakoniec sa potom rozhodol tak, že z tejto koalície odišiel, založil si vlastnú stranu s pokusom postaviť inú vládu na Slovensku. Skončil nakoniec v opozícii. Ale na Slovensku je to tak. Skutočne platí, že ak sa aj do tejto rokovacej miestnosti pozerá mimo týchto lavíc, je úplný iný pohľad, ako keď sa v týchto laviciach sedí, pretože na Slovensku je to tak.

  • S faktickou poznámkou ďalej bude pokračovať pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem. Ja by som chcel povedať, že zo začiatku, samozrejme, som uvažoval, ako možno každý z nás, či toto mimoriadne zasadanie malo vôbec nejaký význam. Jedna strana, povedzme opozícia, hovorí jednu vec a koalícia druhú vec. A zasa je to tak, ako som predtým spomínal, čierno-biele, to znamená, nič medzi tým. Teraz, prvý raz, sa priznávam, že mám úplne iný pocit z tohto a mám taký dojem, že začíname predsa len trošičku prenikať aj do toho sivého medzi tým čierno-bielym a musím povedať, skutočne, že si vážim pána Lintnera za to, čo povedal, že si súčasne trošičku poopravujem aj moje videnie, že si poopravujem aj videnie na ANO v súvislosti s ním, lebo je predsa len vysoký reprezentant strany ANO a takisto si vážim aj to, že sa zastal nášho poslanca Madeja, ktorý naozaj reprezentuje tú novú generáciu v našej politike a možno za 20 rokov v tejto snemovni bude sedieť on jediný z nás. My tu už možno nebudeme. Ešte raz by som sa chcel poďakovať pánu Lintnerovi.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Ševc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V mnohom sa dá súhlasiť s pánom poslancom Lintnerom, ja si však zároveň aj kladiem otázku, prečo je to a prečo nemôže byť na Slovensku inak, ale tak. Zrejme je to aj, možnože, daň tej novote, ktorá tu prišla za posledných 13 rokov a že všetko zlo je aj na niečo dobré. Ale v každom prípade si myslím, že korene súčasných problémov sú v spoločenskom systéme a ten treba meniť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Mikuš s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a páni. Pán Lintner, úprimne, blahoželám k forme a obsahu vášho prejavu. Blahoželám vám k vašej schopnosti sebareflexie a k úprimnosti. Ja osobne považujem sebareflexiu a úprimnosť za pozitívne vlastnosti, dokonca za pozitívne vlastnosti i politika a určite sú to pozitívne vlastnosti u politika, ktorý chce pomôcť svojej vlasti. Na základe vášho prejavu vás za takého pokladám. Tak ako vy som idealista.

    Čo sa týka indícií, názorov, ktoré tú odzneli včera a dnes. Som presvedčený, že je potrebné naozaj dôsledne preveriť veľké privatizačné projekty. Nepoužívam iný výraz, netreba. Ak sú indície o tom, že by nebola dodržaná litera zákona, treba ich preveriť. To je minulosť. Nemyslím si však, že spoločnosti vždy pomôže len potrestanie vinníkov. Čo považujem za dôležitejšie ja osobne v tejto súvislosti - zabrániť ďalším škodám. Preto si myslím, že ďalšie privatizačné projekty veľkého rozsahu by mali byť zastavené a určite by mali byť prenesené pod parlamentnú kontrolu. Pán premiér súhlasne prikyvuje. Pán premiér, beriem to ako prísľub od vás.

    Čo sa týka pána premiéra a toho, čo povedal pán Lintner, a nášho kolegu pána poslanca Madeja. Znovu, blahoželám k úprimnosti a triezvosti, s akou ste pomenovali toto intermezzo. Ja by som snáď dodal ešte iné slovo, myslím to úprimne...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Chovanec.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, ak by mi bol pred začiatkom tejto schôdze niekto povedal, že tu ja poviem čo len jednu vetu, tak mu poviem, že je hlupák. Ja sa zásadne držím zásady, že diskutujem len k tomu, čomu trochu rozumiem a čomu sa venujem. Po vystúpení pána Lintnera som však pociťoval potrebu povedať, že sa musím pripojiť k obsahu jeho vystúpenia, a chcem povedať, že som nadobudol dobrý pocit a uspokojenie z toho, že som sa podpísal pod to, aby sa táto schôdza zvolala. Využívam aj túto príležitosť na to, že napriek tomu, že si vážim pána premiéra ako premiéra Slovenskej republiky, niekoľkokrát som to prejavil aspoň tým, že som mal česť a príležitosť pozdraviť ho, takisto chcem vysloviť poľutovanie nad reakciou, ako reagoval na vystúpenie pána poslanca Madeja. Ďakujem vám, pán Lintner, presvedčili ste ma, že metódy, ktoré sú charakteristické, alebo ktoré som vnímal, že sú charakteristické pre Slovensko v predchádzajúcich rokoch, sú toho času taktiež prítomné, možno len v sofistikovanejšej podobe. Ďakujem, pán Lintner.

  • Ako ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som sa pripojiť k reakciám na vystúpenie predsedu klubu ANO pána Lintnera. Chcem sa s vami podeliť s tým, že som rád, že som v tejto snemovne tu a dnes a že som bol svedkom tohto vystúpenia, pretože sa zadokumentovalo, že je čosi, čo prekračuje koalície a čo má taký hodnotový charakter, ktorý sa musí dotýkať nás všetkých. My môžeme mať tisíckrát rozdielne názory na pravicový, stredový, ľavý priestor, ale sú veci, ktoré si musíme strážiť spoločne, ak naozaj veríme demokracii ako hodnote. Demokracia, korupcia a klientelizmus, to predsa nemôže mať nič spoločné s chránením straníckych tričiek. Je to životný záujem Slovenskej republiky, aby sme si tento priestor vyčistili. Nejde tu o hlavy, o stínanie hláv, ide tu jednoducho o to, že môže tu vzniknúť koalícia, ktorá bude naozaj tá tichá, tieňová, ktorá bude predstavovať tento parlament, ľudí, ktorí chcú, aby tá naša krajina bola spravovaná normálne. Aby sme brali do úvahy záujmy všetkých ľudí, ale hlavne aby sme mechanizmy a spôsoby, ktorými riadime štát, si strážili. Veď ako sa správa naše ústredie, ako sa správame my na úrovni Slovenska, tak sa správajú ľudia v regiónoch, tak sa správajú ľudia v mestách a obciach. Ak zmäkčíme vzťah ku korupcii, ak začneme veci zosmiešňovať a nebudeme demonštrovať absolútny záujem o ich riešenie, v takom prípade chystáme Slovensku nepekné chvíle. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Nezvyknem reagovať v takýchto diskusiách, ale chcem, pán kolega, povedať, pán poslanec Madej mal plné, legitímne právo ako člen opozície robiť takúto iniciatívu. Ale ja nepovažujem tie vaše podpisy za porušenie zmluvy, ale ich považujem za nekorektné. A práve vy, ktorý ste členmi koaličnej rady, kde máte možnosť hovoriť o všetkých problémoch a možnosť vyvíjať istý konkrétny tlak, ak ste dnes predložili mnohé konkrétne veci, argumenty, ktoré si myslíte, že sú porušením zákona, pýtam sa vás, pán poslanec, kde sú vaše podnety na generálnu prokuratúru? Prečo ste nepredložili na koaličnú radu, ak si myslíte, že sa na nej vecne nerokuje, konkrétne podnety? A ja dnes neverím, že by mnohí ľudia, ak sú to pravdivé informácie, boli ešte vo funkciách. Zvolili ste spôsob vyložene mítingovej reči, ktorá môže zaznieť na akomkoľvek stretnutí, nie v tomto parlamente. Tie argumenty, ktoré prednášate, podobne ako predseda strany Fico, ktorý len hovorí v parlamente, ale na papier nedá dohromady nič, pýtam sa, prečo chcete, aby generálny prokurátor tu sedel, spisoval si vaše podnety. Prečo sa nesprávate ako seriózni poslanci Národnej rady, ktorí, ak sa dozviete o nejakom podnete, prečo o ňom verejne písomne neinformujete príslušné orgány? Skrývate sa za všetkých ľudí, za neviemaké podnety zvonku, ale nerobíte svoju prácu zodpovedne tak, ako sa patrí na poslanca. A ja si dovolím po ôsmich rokoch práce povedať, že áno, zmenil sa štýl kultúry v tomto parlamente, a len preto, že je tu mnoho nových ľudí, ktorí, možno, ešte sa oťukáva. Ale vám sa čudujem, pán poslanec, že niekedy používate rétoriku v tomto parlamente ako novinár, nie ako poslanec Národnej rady. A snáď ešte, už nemám čas, myslím, že to stačí.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Dado.

  • Vážený pán kolega, nás asi ťažko kto bude podozrievať z nejakého priateľstva alebo vzájomných sympatií. Napriek tomu však si nesmierne cením vaše vystúpenie dnes a cením si ho predovšetkým preto, že ste preukázali ním cestu, nám poslancom Národnej rady, ako uchovať dôstojnosť tohto orgánu voči kontrole výkonnej moci. Že ste ukázali cestu, ako je možné nielen kultúrne, ale aj pravdivo pomenovať veci, ako je možné v budúcnosti zvýšiť dôveryhodnosť Národnej rady, nás všetkých poslancov bez rozdielu toho, odkiaľ sme, v očiach verejnosti, ktorá od nás očakáva skutočné, praktické kroky, z ktorej života alebo peňazí a daní my všetci poslanci žijeme. Ďakujem vám.

  • S faktickou poznámkou ako ďalší vystúpi pán poslanec Kolesár.

  • Vážená Národná rada, v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Lintner, by som chcel povedať v prvom rade kolegom poslancom a poslankyniam vládnej koalície, že ak nepočúvate to, čo hovoria zástupcovia opozície, tak dúfam, že ste veľmi dobre počúvali jedného z vás, zástupcu vládnej koalície. A myslím si, že prejav pána Lintnera v demokratickej spoločnosti a možno raz aj v tomto parlamente bude úplne postačovať ako dôvodová správa k návrhu na odvolanie predsedu vlády. Ďakujem.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Madej.

  • Pán poslanec Lintner, nič si z toho nerobte, myslím, že v ústave je napísané, že parlament vykonáva kontrolnú činnosť voči vláde a platí to podľa môjho názoru aj tak opozičnému, ako aj koaličnému poslancovi. Preto vám ďakujem za moju podporu a možno ďakujem aj ostatným poslancom zo strany ANO, že nestrkali hlavu do piesku.

    Reagoval by som na ten váš prejav v úvode, keď ste hovorili - áno, možno som bol a išiel do politiky trochu naivný, ale musím povedať, že po minulom štvrtku všetka moja naivita odpadla. Ja by som od muža hodného svojho slova očakával, že sa konštruktívne vyjadrí odpoveďou tak, ako by človek čakal, že povie, že nemám nič spoločného a žiadny obchod s pánom Badžgoňom, a pán Palacka je bezúhonný a neskorumpovaný človek. Nestalo sa však tak. A apropo, pán premiér, som veľmi rád, že ste už prišli, ale musím povedať, že dosť neskoro, lebo bol to veľmi poučný a podnetný prejav, ktorý pán Lintner povedal, a možno by ste si z neho zobrali niečo za svoje. Ale, žiaľ, prišli ste už neskoro. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem vám, kolegovia, ktorí ste ocenili, aj keď, samozrejme, by som možno o voľačo vyššie si to cenil, keby z koalície niekto v tom zmysle, ako ste vy z opozície vystúpili. Ja som svoje slová dával úprimne.

  • Pani poslankyňa Sabolová, môžem vám povedať, že som urobil všetko. Všetko. Ja som sa ako novinár dostal do pozície, že už som nevidel, ako ďalej, preto som sa rozhodol pri tej ponuke ísť do politiky. A to, že používam novinársky slovník, no tak 30 rokov sa pohybujem v tomto priestore, takže iste, to som si uvedomil aj pri nedeľňajšej debate s pani Martinákovou, že mi vyčítala, že teraz už nie sme novinári, teraz sme už v reálnej politike. To znamená, keď sme v reálnej politike, to už máme strkať hlavu do piesku, to už nemáme poukazovať na veci a tak ďalej? A čo sa týka koaličnej rady, ja som bol, na koaličnej rade som hovoril o týchto veciach. Ja som hovoril, hovoril. Ďakujem pekne.

  • Teraz o slovo požiadal podpredseda vlády pán Mikloš. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení kolegovia, chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Lintnera. Čo sa týka hodnotenia tohto vystúpenia, plne sa stotožňujem s tým, čo povedala pani poslankyňa Sabolová. Myslím, že k tomu niet veľmi čo dodať, ale chcem reagovať na dve veci a na dve mená, ktoré pán poslanec Lintner spomínal a na základe ktorých, spomínal teda aj ich obsadenie inštitúcií, ktoré patria do mojej kompetencie a právomoci.

    Najskôr k Ústrednému daňovému riaditeľstvu a k nominácii pani Machovej, bývalej ministerky privatizácie na tento post. Nepočul som ani v jeho vystúpení, ale ani doteraz v jeho reakciách, ani v reakciách iných predstaviteľov iných strán žiaden konkrétny dôvod, žiaden konkrétny prešľap, prípade žiadne konkrétne porušenie akýchkoľvek zákonov zo strany pani Machovej, ktoré by malo byť dôvodom na to, aby nemohla byť nominovaná a vykonávať funkciu riaditeľky Ústredného daňového riaditeľstva. Nestalo sa tak ani dnes, okrem všeobecného obvinenia, pričom by som ja mohol, samozrejme, hovoriť o tom, aké boli tlaky, z ktorých strán, o to, aby tam vymenovaná nebola, bol vymenovaný niekto iný a mohol by som hľadať súvislosti aj s medializovanými obvineniami alebo podozreniami z rôznych trestných činov, ale nebudem to robiť. Som presvedčený, a s vedomím toho, že nesiem plnú zodpovednosť za túto nomináciu, som túto nomináciu urobil, stojím si za ňou a som presvedčený o tom, že som do tejto funkcie v súlade s mojimi zákonnými právomocami vymenoval človeka na správnom mieste.

    Ku generálnemu riaditeľovi colného riaditeľstva pánovi Jasenovcovi. Pán poslanec Lintner tu vymenoval dlhý rad deliktov, ktoré, ak by boli pravdivé, tak pán Jasenovec niežeby nemal byť generálnym riaditeľom, ale mal by byť zrejme trestne stíhaný. Ja som sa, neviem teraz povedať spamäti, či so všetkými týmito obvineniami, ale určite s väčšou časťou z nich oboznámil v písomnej forme, dal som ich prešetriť, osobne ja aj moji kolegovia sme preštudovali protokoly z kontrol a venoval som tomu veľa času, aby som sa rozhodol správne, či pána Jasenovca ponechám vo funkcii generálneho riaditeľa, alebo nie. Práve na základe preskúmania všetkých týchto údajných káuz, alebo aj káuz, ktoré, nevylučujem, že mnohé z nich neexistovali, ale dôležité je preskúmať, či, v akej miere, kto za ne nesie zodpovednosť. Práve teda z týchto kontrol som vyvodil ten záver, ktorý som vyvodil a ktorý nakoniec pán Lintner tu citoval. Takže, áno, chcem zdôrazniť a zopakovať, mnohé z týchto káuz, ak vznikali, respektíve boli prezentované veľmi jednostranným spôsobom prostredníctvom médií, dospel som k záveru, že aj v záujme osôb, z ktorých niektoré tu boli aj spomínané, ktoré sú dnes trestne stíhané, ktoré v minulosti pôsobili v colnej správe na Slovensku.

    Pán Jasenovec bol vymenovaný do funkcie generálneho riaditeľa konkurzom pred štyrmi rokmi, za ministrovania bývalej ministerky pani Schmögnerovej. V živote som ho predtým nestretol, s jeho prácou som sa teraz oboznámil, som presvedčený, že je to tak, že v colnej správe za štyri roky došlo k pokroku, aj keď, samozrejme, aj v tejto oblasti sú problémy a sú rezervy, ale dospel som k záveru, že všetky medializované a spomínané kauzy boli také, že nezakladajú dôvod na personálnu zmenu na tomto poste.

    Zároveň som zdôraznil na tom istom stretnutí, z ktorého pán Lintner citoval to moje vystúpenie, že ak dospejem k prvému záveru o tom, že pán Jasenovec pochybil a urobil niekde chybu a nesie za to zodpovednosť, nebudem váhať ani minútu. Povedal som to aj jemu, povedal som to aj zhromaždeným colníkom na medzinárodnom dni colníkov, kde som ten prejav povedal.

    Chcel by som nakoniec povedať asi toľko, viete, je najľahšie očierniť, najľahšie je bezdôvodne, nevyargumentovane obviniť, nahádzať špinu, to je veľmi ľahké. Chcem zdôrazniť, že som presvedčený, že takéto spôsoby nepomáhajú boju proti korupcii, naopak, takéto spôsoby vyjavovania káuz, obviňovania, nevyargumentovaného, neodôvodneného obviňovania, vyvolávajú atmosféru absolútnej nedôvery, vyvolávajú atmosféru neprehľadnosti, vyvolávajú atmosféru takú, v ktorej sa nikdy nebude dariť skutočnému boju proti korupcii. Takže rozlíšme, či záujmom a zámerom, s ktorým ideme do týchto diskusií, je naozaj pomôcť v probléme, ktorý tu je, ktorý je problémom slovenskej spoločnosti a treba s ním bojovať, alebo či zámerom je chytať lacné politické body, pretože v konečnom dôsledku to veci určite, určite nepomáha.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Lintner, Beňová, Mušková. Končím možnosť podávania prihlášok s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Lintner.

  • Pán vicepremiér, dobre, je to tvrdenie proti tvrdeniu. Počkáme si na okolnosti, aj pokiaľ ide o jednu persónu, aj pokiaľ ide o druhú persónu. Viac nič k tomu, zatiaľ.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Beňová...

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, tu nikto nevyvoláva zámerne atmosféru nedôvery. Tá atmosféra nedôvery vládne v celej spoločnosti a vládne v tej spoločnosti hlavne z toho dôvodu, že s tými problémami, o ktorých hovoríme na tejto mimoriadnej schôdzi, sa dokopy nič neurobilo doteraz. Ďakujem.

  • Ako posledná s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Mušková.

  • Pán podpredseda, ja by som sa chcela spýtať, či nie ste sám v protiklade k tomu, čo hovoríte, ak zastávate také dva dôležité posty, ako je podpredseda pre ekonomiku a minister financií. Ja osobne si myslím, že ministrom financií by mal byť človek, ktorý je kontrolovaný podpredsedom pre ekonomiku. Viem, že je to legislatívne v poriadku, ale po morálnej stránke, myslím si, že to nie je celkom v poriadku.

  • Budeme pokračovať ďalej v rozprave. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Jandzíková a pripraví sa poslanec Kondrót. Nie je prítomná pani poslankyňa Jandzíková? Pán poslanec Kondrót? Ďalej sa... Pani poslankyňa Jandzíková stráca poradie, pripraví sa za poslancom Kondrótom pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predsedajúci, pán premiér, pán podpredseda vlády, ministri, vážení kolegovia, vážené kolegyne. Na úvod chcem premiérovi Dzurindovi položiť otázku, či vie, akým tempom musí rásť HDP, aby za štyri roky, to jest za jedno volebné obdobie došlo k dvojnásobnému reálnemu rastu platov. Poprosím ho o odpoveď na konci rozpravy alebo môjho vystúpenia.

    Svoj príspevok začnem netradične, a to výrokmi časti súčasnej koalície o privatizácii z roku 1998. Z dielne KDH, pardon, z dielne SDK: „Náprava privatizácie, uskutočňovanej najmä po 1. januári 1995, bude spočívať hlavne v kontrole dodržiavania zákonnosti v procese privatizácie. SDK chce zriadiť verejný register privatizovaného majetku, v ktorom by bol zoznam privatizovaných podnikov s kúpnou cenou, menami nadobúdateľov majetku, ich spoločníkov či akcionárov.“ Podobný zoznam chcela vytvoriť aj SDĽ-ka. Pri ďalšom postupe privatizácie by sa podľa predstáv SDK mal vytvoriť register majetku, ktorý bude ponúknutý na privatizáciu, aby sa všetkým záujemcom dostali rovnaké informácie o tomto majetku. Využívať by sa mali najmä súťažné formy. SDK o privatizácii štátnych monopolov: „Siete chceme ponechať vo vlastníctve štátu a riadiť ich zákonom o prirodzených monopoloch.“ Aká bola skutočnosť? Práve SDK, respektíve SDKÚ sa angažovala a vo vláde presadila to, že všetky siete sú predané - telekomunikácie, Transpetrol, SPP, rozvodné závody. Pán István Harna z SMK tvrdil, že privatizácia na koaličný spôsob sa rovnala rozkrádaniu národného majetku úzkou politickou garnitúrou. Bol by som zvedavý, ako by to charakterizoval dnes. Dnes po necelých piatich rokoch možno konštatovať, že k žiadnej náprave privatizácie nedošlo a súčasná garnitúra rozkradla a ďalej rozkráda štátny majetok a rovnakým spôsobom a azda vo väčšom rozsahu znehodnotila aktíva štátu ako vláda Mečiarova. V orgánoch Fondu národného majetku sa na tom podieľajú nominanti všetkých koaličných strán. Akými pochybnými ľuďmi obsadzujú jednotlivé strany dôležité hospodárske posty, sa dá zistiť i z nasledujúcich hospodárskych prechmatov na úkor majetku štátu. Bude z nich zrejmé, že týmto ľuďom je konanie vo verejnom záujme cudzie a že tento štát je všetko, len nie právny. Ďalej bude zrejmé, že občan je viac ako celé desaťročie bezostyšne a beztrestne okrádaný skupinami konajúcimi proti verejnému záujmu. Táto krádež je taká rozsiahla, že vyráža dych. Zasahuje všetky stránky verejného života a po prepisoch odposluchov pána Badžgoňa je jasné, že ju organizujú priamo politické špičky. To znamená, že pán, to znamená občan, stratil kontrolu nad správcom svojho majetku, vládou, i preto, že parlament nekoná, a teda nevymení správcu, teda vládu, ktorá trvalo a cieľavedome znižuje hodnotu majetku štátu v takom rozsahu, že od roku 1989 sa občan veriteľ zmenil na občana dlžníka.

    V období takzvanej spoločenskej transformácie v rokoch 1991 až 2002 občania tohto štátu prišli po zarátaní inflácie o 1 400 miliárd korún, čo je asi 280 000 korún na osobu. Nečudo, veď kradne sa všade, novinári o tom píšu, ale nič sa nedeje, iba ak to, že zlodeji majú čím ďalej tým väčšiu hrošiu kožu. V roku 1998 mali pritom plné ústa politickej kultúry, ale pri tom škandáli, ktorým je od začiatku sprevádzané vládnutie Mikuláša Dzurindu, by v civilizovanej krajine stačili nielen na demisiu desiatich vlád, ale jej členovia by sedeli niekde inde ako vo vláde. Horšie na tom je, že fakty, ktoré uvediem, sú z médií dlhodobo známe, ale mocenská chobotnica paralyzuje, ovláda a korumpuje i orgány činné v trestnom konaní. To neznamená nič iné, len že tento štát je v hlbokej kríze. Zmenu môže vyvolať len parlament a táto schôdza ukáže, či má na to dosť morálnej sily.

    Hneď úvod prvej privatizácie bývalej Dzurindovej vlády, ktorý bol v réžii jeho priateľa, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriela Palacku, bol netransparentný. Privatizácia Slovenských telekomunikácií začala totiž nejasným formulovaním podmienok na výber poradcu. Neskorší víťaz si podmienky vysvetlil tak, že uviesť cenu za úspešnú transakciu vo svojej ponuke nie je podstatná náležitosť a túto ani neuviedol. Ostatní účastníci tendra boli toho názoru, že mal byť vyradený zo súťaže. Namiesto toho sa konalo druhé kolo. Vláda mala najprv v úmysle predať 34, najviac však 49 % akcií Slovenských telekomunikácií, nakoniec nabrala odvahu a predala 51 %. Tendre na operátora GSM 1800 boli urobené tak neprofesionálne, že boli oba zrušené, pričom tretí operátor mal priniesť do štátnej kasy asi 300 miliónov korún, konkurenciu dvom existujúcim operátorom a pokles cien. Podmienky tendra boli také neprijateľné, že do druhého tendra sa neprihlásil žiaden záujemca. Nakoniec Gabriel Palacka rozhodol, že lincenciu dostanú existujúci operátori, čím obmedzil konkurenčné prostredie a poškodil občanov, lebo tretí operátor v Čechách znamenal rapídny pokles cien hovorov. Dnes si prečítame v novinách, že zisk Orange, bývalého Globtelu, v minulom roku dosiahol čistý zisk 2 miliardy 217 miliónov korún, čo je trojnásobný nárast oproti roku 2001. V prípade Eurotelu je to takmer o 100 %, o 91 % viac oproti minulému roku. Navyše v médiách prebehli informácie o korupcii a tridsaťmiliónovom úplatku. Aké bolo potom pozadie pre stranu pri obchode storočia v prípade predaja SPP, ktorý sa predal o cca 60 miliárd korún pod cenu.

    Nekompetentnosť na Palackovom ministerstve sa prejavila aj ťahanicami okolo prenájmu troch dopravných lietadiel. Minister Palacka pri prenájme lietadiel ignoroval i uznesenie vlády, lietadlá prenajal bez vyhlásenia súťaže a odmietal uviesť cenu prenájmu za štátom vlastnené lietadlá. Výhrady voči postupu Palackovho ministerstva mal i Protimonopolný úrad. Pod tlakom médií Gabriel Palacka, priateľ premiéra Dzurindu, podal demisiu, aby potom robil poradcu novému ministrovi Macejkovi. Nakoniec získal funkciu pokladníka SDKÚ a dnes to už vyzerá tak, že spravuje nemalé respektíve nekalé kontá vo švajčiarskej banke.

    Keď sme pri ministerstve dopravy, generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy je Ing. Hnatič, spolužiak Mikuláša Dzurindu a jeho nominant. Pán Hnatič bol spolumajiteľom firmy CDH - Cerula, Drozd, Hnatič, ktorá sprivatizovala NAD, Nákladnú automobilovú dopravu Humenné, ktorá je dnes vytunelovaná a od roku 1998 v konkurze. Je to vraj známa humenská kauza. Od tohto roku je pán Hnatič generálnym riaditeľom spomenutej sekcie, riadi privatizáciu SAD-iek, pán Cerula je riaditeľom SAD Humenné a pán Drozd bol do 10. 2. 2003 spolumajiteľom firmy SOR Slovakia Žilina, cez ktorú sa musia nakupovať autobusy, pokiaľ chce kupujúci dostať dotáciu z ministerstva, minimálne, v minulom roku to bolo asi 200 miliónov korún. Z tejto autorskej dielne vyšla aj dohoda so Spolkovou republikou Nemecko, ktorú sme podpísali z okolitých štátov ako jediní, na základe ktorej potrebujú naši malí autodopravcovia povolenie na prepravu do Nemecka. Tipnite si, kto vydáva tieto povolenia, ktoré po vstupe do EÚ zaniknú. Je to biznis na jeden rok.

    Štefan Košovan, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, nominant SDĽ, sa z podielnika spoločnosti APIS a predsedu Dozornej rady Devín banky stal vrcholovým manažérom v Slovenských elektrárňach. Predstavenstvo Slovenských elektrární pod jeho kuratelou podľa médií prijímalo rozhodnutia a predkladalo dozornej rade, i keď nebolo uznášaniaschopné, respektíve o jeho zasadnutí neboli informovaní všetci jeho členovia. Štefan Košovan porušoval pri predkladaní materiálu do dozornej rady stanovy SE. Tieto skutočnosti nepovažoval minister Harach za až také závažné, aby boli dôvodom na Košovanovo odvolanie. Za jeho udržanie sa angažovali predseda parlamentu a predseda SDĽ Migaš. Spoločnosť APIS vyvážala energiu zo Slovenskej republiky dokonca aj po odvolaní Košovana. Spoločnosť APIS bola 20-percentným akcionárom v Devín banke. Tá deblokovala ruský dlh, spolu s SE, a tunelovala banku. To by znamenalo, že deblokácie bol biznis SDĽ, zodpovedá ministerka financií Schmögnerová, lebo prepojenie Devín banka a Slovenské elektrárne, APIS, Košovan, Migaš a SDĽ bolo očividné. Profesionalita nadovšetko. Na mimoriadnom valnom zhromaždení Harachovo ministerstvo postupovalo tak diletantsky, že pri odvolávaní Košovana z SDĽ odvolalo i Mariana Šípa, čím Slovenské elektrárne prestali byť spôsobilé prevádzkovať jadrové elektrárne. Harach sa zrejme v tom momente „vytešoval“, že sa mu do SE podarilo presadiť svojich ľudí - Chomu a Fischera, riaditeľa verejnej správy mesta Košice. To je odbornosť až na poslednom mieste. Paradoxom je, že na skutočnosť, že predstavenstvo bez Šípa znamená nespôsobilosť SE prevádzkovať jadrové elektrárne, upozornil biznismena Haracha odvolaný Košovan. A tak Šípa na pokyn Haracha do predstavenstva naspäť kooptovali. 16. marca bol Košovan odvolaný a preto, že išlo o vplyv nad veľkým štátnym monopolom, bola z toho ako vždy pridelená koalícii vládna kríza. Kšefty v SE totiž začala kontrola v časti SDKÚ. Po krachu Devín banky sa ES zrazu rozhodli, že dokážu deblokovať aj sami. Prečo to nešlo aj predtým? Začo vlastne štát platil neserióznej banke 20-percentnú províziu?

    Kauza vláčiky. Železnice Slovenskej republiky vypísali tender na kúpu 35 ľahkých vlakov. Tendra sa zúčastnili traja uchádzači - Siemens a konzorcium DMGTV. Na dodávku vlaku bola vybraná spoločnosť, ktorej ponuka bola o 822 miliónov drahšia. Podľa zistenia NKÚ, čo potvrdil jeho predseda Stahl, tender pre Železnice Slovenskej republiky je nevýhodný, a preto NKÚ odporúča jeho prehodnotenie, čo v skutočnosti neznamená nič iné ako jeho zrušenie. Korešpondencia s prezidentom a Kresánkom dokazuje, že Dzurinda o kšefte, alebo ako on tomu hovorí, o transparentnom tendri vedel a vedel i to, že Gabo, Gabriel Palacka, pokladník SDKÚ, berie vec alternatívne, lebo pozadie pre stranu je rovnaké. Minister vnútra Šimko vtedy skonštatoval, že si nevie predstaviť, čo iné ako odmenu pre stranu za tender by táto veta mala znamenať. Zdá sa, že rodina Dzurindovcov hranicu dvojnásobných príjmov z volebného programu SDK predsa len splnila. Posledné kšefty pred voľbami tomu nasvedčovali.

    Predsedom výberovej komisie, ktorá takýto predražený projekt vybrala, bol totiž brat premiéra Miroslav Dzurinda, ktorý sa zrazu stal riaditeľom Železničnej divízie. Generálny riaditeľ Egyed sa koncom roku 99 sťažoval na predražovanie dodávok za ministrovania Rezeša, a katastrofálnu finančnú situáciu. Že by to za Dzurindu už nevadilo? Dnes sám Egyed čelí obvineniam, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom železníc. Ako to, že dočasný minister dopravy pán Mikloš nič nezistil? Dokladom toho, že politické strany si po tom, čo si rozdelili hospodárske sféry vplyvu, rozkrádanie navzájom tolerovali, dokazuje i krach Devín banky. V banke za vlády Mikuláša Dzurindu došlo k nárastu vkladov v banke o 4,5 miliardy korún. Ministerstvo financií, Národná banka tolerovali nárast vkladov obyvateľstva vďaka vysokým úrokom, čo bol jasný signál, že banka sa správa ako nebankové subjekty pred krachom. Osemnásť mesiacov pred vyhlásením nútenej správy bankový dohľad zistil hrubé porušenie zákona v oblasti podnikania bánk, a nikto nezakročil. O katastrofálnej situácii v Devín banke určite vedela ministerka financií Schmögnerová, ministerstvo financií malo v dozornej rade svojho zástupcu, podpredseda vlády Mikloš a zrejme i celá vláda. Za situáciu v banke od volieb v roku 1998 nesie zodpovednosť okrem dvojice Mudrík a Jusko i Mikloš a ministerstvo financií, pretože Schmögnerová presadila za člena dozornej rady v Devín banke bývalého viceprezidenta Fondu národného majetku Sklenára, nominanta SDĽ, a odvolaného z funkcie viceprezidenta pre podozrenie a z konania proti záujmom Fondu Národného majetku. Nie je jasné, ako dozorná rada dozerala na činnosť banky, ale zistené porušenia boli také hrubé, že nemohli uniknúť pozornosti dozornej rady. Preto je šokujúce tvrdenie ministerky, že dozorná rada, a teda aj Sklenár stav v banke nemohli odhaliť. Banka skresľovala účtovníctvo, hlásenie o úverovej angažovanosti a mesačnej likvidite. Banka odkúpila pohľadávku od firmy APIS, čo bol 20-percentný akcionár banky, hoci pohľadávka v čase podpisu zmluvy neexistovala. Úverová angažovanosť voči ekonomicky prepojenej skupiny APIS bola viac ako 56-percentná, pričom dovolené maximum bolo 25 %. Boli zistené fiktívne prevody finančných prostriedkov, časté bolo uzatváranie nevýhodných zmlúv. Vláda i napriek tomu banke dala čas na ozdravenie, poverila ju deblokovaním ruského dlhu a predlžovala jej termíny deblokácie. Tým len utvrdila obyvateľstvo, že banka je v zásade zdravá, čím podporila masívne vklady obyvateľstva. Na Devín banku mala byť uvalená nútená správa už začiatkom roku 99. To sa však nestalo a to dokazuje, že Národná banka Slovenska nie je nezávislá inštitúcia.

    Dzurinda, Mikloš, Schmögnerová a celá vláda použila vo svojej podstate štyri a pol miliardy z našich daní na to, aby sa udržala pri moci a nepohnevala si SDĽ.

    Hospodárenie v Devín banke malo bližšie k hospodáreniu skrachovaných nebankových subjektov ako k hospodáreniu banky. Niektorým spoločnostiam bol podľa tlače za vklady vyplatený úrok 20 až 42 %. Po roku a pol od zistení bankového dohľadu Národná banka nakoniec uvalila 24. 8. 2001 na Devín banku nútenú správu, a to až potom, čo i vstup japonského investora Devín banka len predstierala, a tak fond na ochranu vkladov vyplatil 11,2 miliardy korún, z čoho za štyri a pol miliardy nesie zodpovednosť vlády Mikuláša Dzurindu a súčasné vedenie Národnej banky Slovenska.

    Ani parlament nedokázal vyvodiť zodpovednosť z tejto situácie a tak krach banky, previazanej na SDĽ, nestál miesto ani guvernéra Juska, viceguvernéra Mudríka, ministerku Schmögnerovú alebo podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša.

    Tak to teda vyzerá boj s korupciou v Dzurindovom okolí. Korupcia vždy vyhrá.

    Vyhlásenie konkurzu Devín banky však mal svoju dohru. Konkurzným správcom sa zázračne stal Ernest Valko z Demokratickej strany, ktorý má čuch na dobré kšefty, a iste nebude náhoda, že počas tejto vlády je extrémne často úspešný. Často zastupuje veľké štátne inštitúcie. Ministerka financií a guvernér Národnej banky ho obvinili z toho, že ako správca konkurznej podstaty ľahko môže získať 60 miliónov korún podľa ešte pár dní platnej starej vyhlášky o odmeňovaní správcov konkurzných podstát. Devín banka mala totiž na účte NBS uložených 600 miliónov korún, ktoré mohol správca okamžite získať a inkasovať 10-percentnú províziu. Valko zase obvinil ministerku a guvernéra Národnej banky z toho, že majú strach, že ako konkurzný správca zistí ich zlyhanie a odhalí klientelistické väzby na banku u konkrétnych osôb z politických kruhov. Zdá sa, že obe strany hovorili pravdu, hoci každá len polovicu. Veru, takto ťažko naša nemorálna elita zarába veľké peniaze. Pravda, len keď má človek správne kontakty a vie sa podeliť. Valko včas cúvol, lebo vedel, že Dzurinda sa nepára. Jeho cit Macejko nemal a tvrdo na to doplatil. Dzurinda ho zo svojho klanu bez škrupúľ vyradil. Valko však zastupuje Fond národného majetku, SPP, ktorí míňajú na právnikov stámiliónové sumy ročne. Napríklad NKÚ pri kontrole v Slovenských plynárňach zistil, že podnik zamestnáva nemalú skupinu vlastných právnikov a pritom ešte nakupuje služby externých právnych firiem v sume prevyšujúcej 700 miliónov korún.

    Slovenská plavba a prístavy, blamáž ako z veľkej knihy. Aj predaj 87 % akcií SPaP vo vlastníctve Fondu národného majetku ukázal, ako to koaličný klan myslí vážne s bojom proti korupcii. Nakoniec ťažko očakávať, že niekto bude bojovať sám proti sebe. Predaj akcií SPaP sa začal okázalo. Uverejnením v prestížnom finančnom denníku Financial Times. Fond národného majetku mal v úmysle predať majoritu silnému zahraničnému investorovi. Kritériá súťaže však tomu vôbec nenasvedčovali, lebo podnikateľský zámer, čiže ďalšie fungovanie podniku, a teda i osud 1300 zamestnancov malo v konečnom rozhodovaní váhu len trápnych 10 %. Prihlásilo sa sedem záujemcov. Sedemčlenná komisia na čele s pánom Šutym z KDH, riaditeľom jednej zo sekcií Fondu národného majetku a členom výkonného výboru, zaradila do súťaže len troch z nich. Už klientelizmus v komisii spôsobil, že niektorí jej členovia spochybnili zaradenie uchádzačov a tak sa komisia rozhodla skryť za právny rozbor vzniknutej situácie. Konečné rozhodnutie bolo šokujúce najmä preto, že bolo alternatívne. Záverečné stanovisko komisie bolo schizofrenické v tom, že navrhla buď súťaž zrušiť, alebo za víťaza označiť Dunaj servis. Ten totiž ponúkol za podnik s bilančnou hodnotou 2,5 mld. korún iba 311 mil. Reálne odhady pritom hovorili o trhovej cene okolo 800 mil. Fond národného majetku rátal s príjmom okolo 600 mil. korún. Na celej súťaži je však najpikantnejšie hlasovanie výkonného výboru v tejto súťaži. V prvom verejnom hlasovaní o víťazovi tendra sa nenašla potrebná väčšina pre Dunaj servis. Rovnako dopadlo i druhé hlasovanie, ktoré bolo tiež verejné. Pri tajnom hlasovaní však sedem hlasov získal Dunaj servis, tri hlasy boli za zrušenie súťaže a jeden hlasujúci sa zdržal. Hlasovanie výkonného výboru vlastne dalo odpoveď i na otázku, kto a koľko členov výkonného výboru Fondu národného majetku korumpovalo. Za Dunaj servisom stála v pozadí Penta. Rozhodnutie výkonného výboru potvrdilo na záver jeho prezídium na čele s prezidentom Kojdom a viceprezidentom Hulíkom z SDĽ. Až keď Pavol Hamžík zaslal Dzurindovi list o škandalózne nízkej cene po sústredenom tlaku médií, vláda toho premiéra, ktorý tak zúrivo bránil autonómiu rozhodovania a nezasahovania vlády v prípade tendra železníc na ľahké vlaky, táto vláda odporučila fondu vyhlásiť nový tender. Keď to minister Macejko neskôr na návrh NKÚ odporúčal železniciam, premiér ho odvolal. Nakoniec k novému tendru došlo. Samozrejme, zase ho vyhrala pre zrušenie prvého tendra Fond národného majetku žalujúca Penta. Touto žalobou si Penta jednak istila svoje víťazstvo v tendri, jednak znehodnotila súťaž a tým i výnos pre štát. Takýto priebeh tendra by nebol možný bez kolaborujúcich vysokých úradníkov Fondu národného majetku z radov súčasnej koalície. Štát prišiel približne o 400 mil. korún a Hamžík o kreslo podpredsedu vlády. Zo škandalózneho priebehu tendra na pôde Fondu národného majetku sľúbili koaličné strany vyvodiť závery s dopadom na personálne obsadenie v orgánoch fondu. Odstúpil iba člen prezídia za SMK Zsolt Komlósy. Žiaľ, dodnes o našom majetku, ktorý je pod kuratelou Fondu národného majetku, rozhodujú tí istí ľudia. Znižujú ceny privatizérom, pre 80 podnikov zhruba o 500 mil. korún. Navyše v chvate pokračuje privatizácia Slovenských elektrární, pripravuje sa i vstup zahraničného investora do Slovenskej konsolidačnej. O koľko nás zase pripravia? Má ešte súčasná vláda mandát urobiť takéto závažné strategické rozhodnutie napriek tomu, že nedôvera voličov vyplýva práve z odôvodnených podozrení z rozsiahlej korupcie v politických špičkách, ktorá po rokoch ťažko poznačených korupciou stále rastie.

    Verejná súťaž o RIF v réžii finančných skupín. Rozhodujúce posty v orgánoch Fondu národného majetku popri SDĽ, čo bol predseda Sklenár, odvolaný pre podozrenie v kauze Nafta Gbely, a neskôr pán Hulík, zaujali Miklošovi ľudí z DS Kaník a Huňor. Kaník s Huňorom pracovali pre Mikloša ešte v čase, keď bol ministrom privatizácie. Svojich osvedčených chlapcov, ktorí tak dobre zvládli malú privatizáciu a kupónku, presadil na najdôležitejšie posty vo Fonde národného majetku. Kaník sa stal prezidentom Fondu národného majetku a Huňor podpredsedom Výkonného výboru, riaditeľom sekcie sledovania pohľadávok. Pred príchodom na Fond národného majetku napríklad pán Huňor mal úzky vzťah s obchodníkom s cennými papiermi Pro partner z OCP, a. s. Po príchode na Fond národného majetku sa stal členom burzovej komory a predsedom Dozornej rady RIF. Ak k tomu pripočítame jeho funkciu riaditeľa sekcie pohľadávok, tak jasnejší konflikt záujmov na kapitálovom trhu ani nie je možný. Huňor je napriek tomu, že hral hlavnú úlohu vo viacerých obchodoch, ktoré poškodili Fond národného majetku i RIF, a miesto toho, aby sa zodpovedal napríklad finančnej polícii, naďalej spravuje majetok štátu a Mikloš ho vo funkcii napriek medializovaniu o škandalóznom prístupe k správe štátom zvereného majetku udržal. Slovom, táto skupina ovládla prostredníctvom Fondu národného majetku celý RIF a prostredníctvom spriaznených obchodníkov s cennými papiermi verejne zrejme zneužíva informácie získané z obchodného styku, ktoré sú koncentrované na Fonde národného majetku. Burza cenných papierov a v bankách NATO, aby maskovane robila obchody na svoj účet, respektíve na účet spriaznených firiem. Takými boli evidentne i dva obchody v roku 99, keď táto skupina pripravila RIF o takmer 20 mil. korún. 11. júna 99 Burza cenných papierov Bratislava previedla z portfólia RIF-u 9 984 akcií IZOMAT-u za 200 Sk na akciu, a to i napriek tomu, že deň pred uskutočnením obchodu bol v tlači zverejnený verejný prísľub na tieto akcie za 1 873 Sk na akciu. RIF prišiel o 16,7 mil. korún. K podobnej situácii došlo v marci, keď RIF predal 3 120 akcií hotela Kyjev po 250 Sk, ale o tri dni sa vo verejnom prísľube už kupovali po 1 136. RIF bol okradnutý o ďalších 2,7 mil. Sk. Len v týchto dvoch obchodoch zarobili vďaka podpredsedovi výkonného výboru a predsedovi dozornej rady Huňorovi takmer 20 mil. Sk. Treba poznamenať, že takéto obchody RIF-u schvaľuje Výkonný výbor Fondu národného majetku, to znamená, že neboli možné bez súhlasu Hulíka, predsedu výkonného výboru. V poslednom čase finančné skupiny kooperujúce na Fonde národného majetku, tie, ktoré za pomoci fondu prišli lacno k akciám RIF-u a Slovenskej plavby a prístavov, využívali poslednú šancu pred voľbami bez škrupúľ tunelovať RIF. RIF nakúpil od Penty a Istrokapitálu akcie Slovenskej plavby po 842 Sk a hoci tieto dve skupiny ho nakúpili od Fondu národného majetku po 160 Sk. RIF tak preplatil akcie o 150 mil. a v jeho portfóliu sú tieto akcie zbytočné. Toto všetko sa deje pod kuratelou predsedu Dozornej rady RIF-u, ktorého nominoval Fond národného majetku, pána Hunera. Na povodne pritom mal v tom čase štát rezervy vo výške len 100 mil. Sk, ako zaujímavosť. Pri takomto arogantnom rozkrádaní štátneho majetku to ani nie je prekvapujúce. Ťažko uveriť, že by obchody na účet RIF-u koordinoval niekto iný ako s finančnými skupinami zviazaný Ing. Huňor z SDKÚ. Pokus o utajený predaj sa skončil ako nesúťažná súťaž alebo tender na predaj akcií RIF.

    Začiatočný investičný fond mal špecifické poslanie, založil ho štát a Fond národného majetku do tohto fondu prispieva zväčša 3 % akcií z podnikov, ktoré ako majoritný akcionár predával. Z toho vyplýva, že jeho portfólio bolo rozsiahle a zaujímavé. Fond slúžil na vysporiadanie reštituentov, zväčša fyzických osôb, prostredníctvom akcií RIF. Ani nominanti Mečiarovej vlády nemali odvahu obchádzať zákony a RIF vo veľkom tunelovať, respektíve ho rozpredať. Túto odvahu Huňor, Miklošov nominant za SDKÚ, našiel.

    Ako prebiehal predaj akcií RIF-u. Fond národného majetku nepredával svojich 28,6 % akcií spolu so Slovenským pozemkovým fondom, ale obaja predávali osobitne. S fondom začali napriek rozhodnutiu vlády, že privatizácia bude prebiehať prostredníctvom súťaží, o predaji rokovať priamo a bez súťaže. Privatizácia sa pripravovala počas dovolenky vlády. Fond národného majetku i Slovenský pozemkový fond tým, že nezakázali v podmienkach súťaže vznik konzorcií, znehodnotili súťaž, v dôsledku čoho sa prihlásil jediný záujemca - konzorcium. Členmi konzorcia boli známe finančné skupiny, ktoré ako akcionári sú známe svojimi otáznymi postupmi. Ovládnutie RIF-u finančnými skupinami znamená rýchle znehodnotenie jeho portfólia na úkor ostatných akcionárov. Fyzické osoby mali 20 %, Fond národného majetku 17,5, Pozemkový fond 6 %. Podobnou technológiou ako tieto skupiny použili v iných prípadoch, privatizačných fondoch i podnikoch. Došlo k znehodnoteniu portfólia fondu. Odškodnení reštituenti dopadnú rovnako ako akcionári z kupónovej privatizácie, to znamená, že tento predaj ovplyvnil i majetok reštituentov. Fond národného majetku predal akcie za 811 Sk a Slovenský pozemkový fond za 780 Sk, zaujímavo nekooperujúce štátne inštitúcie. Hodnota akcií pritom bola najmenej 1 300 Sk, najmä vzhľadom na to, že sa predával rozhodujúci balík, keď v ňom Huňor a Výkonný výbor Fondu národného majetku ako i vedenie Pozemkového fondu obrali štát o majoritu a znehodnotili tak i zvyšok percent, ktorý ešte zostal prostredníctvom Fondu národného majetku v jeho portfóliu. Prečo sa predávalo práve 38,6 % akcií? Lebo to bol podiel, ktorý potrebovali kooperujúce finančné skupiny na tesnú väčšinu v RIF-e. Ministerka financií ohodnotila predaj RIF ako zlý nielen z hľadiska ceny, ale aj preto, že RIF prejde pod kontrolu skupín, s ktorými má štát zlé skúsenosti, a o ktorý je značné riziko, že prostredníctvom RIF-u zneužijú svoje postavenie minoritného akcionára na vlastné obohatenie a poškodenie drobných akcionárov, podobne ako to bolo v Drôtovni Hlohovec. Ako problémový označila predaj ministerka privatizácie Machová. Na druhej strane Mikloš činnosť svojich ľudí na Fonde národného majetku nehodnotil a vláda nakoniec predaj akcií RIF-u, napriek tomu, že sa ním nezaoberala, nezastavila. Odhadovaná škoda štátu cca 600 mil. Sk.

    Fond národného majetku koná netransparentne, míňa neefektívne značné prostriedky na právne služby s pochybným efektom pre osoby spriaznené so súčasnou koalíciou, odpúšťa privatizérom z radov HZDS až 40 % zo zostatku kúpnej ceny, a to i napriek tomu, že súčasná koalícia ostro kritizovala privatizáciu za Mečiara, najmä pre nízke ceny a preto, že privatizovali v prvom rade prívrženci HZDS. Dnes súčasná koalícia tieto nízke ceny ďalej znižuje, a to predtým, ako sa dostala k moci, chcela prehodnotiť celú privatizáciu. Je možné, aby takéto vykrádanie Fondu národného majetku bolo možné bez finančnej spolupráce vedenia fondu s privatizérmi? Fond o tomto rozkrádaní, samozrejme, veľmi neinformuje, a tak len možno odhadovať, že príjmy Fondu národného majetku takýmto šafárením klesnú o cca 1 mld. Sk. Takéto vykrádanie fondu má i podporu vlády, ktorá sama schválila zníženie ceny o necelých 100 mil. Sk v prípadoch, kde nemohol rozhodnúť fond, pretože o privatizácii rozhodovala vláda. Je možné očakávať, že títo ľudia predávali štátne monopoly za maximálne možné ceny a v záujme voličov, keď za vlády väčšej časti súčasnej koalície sme boli svedkami rozkrádania vo všetkých inštitúciách? Je zrejmé, že staro-nová časť súčasnej mocenskej garnitúry neobhajuje záujmy voličov, ale pri privatizácii sleduje len vlastné záujmy a to, či už pri správe účasti na pohľadávkach na fonde alebo pri predaji štátnych monopolov. Tieto skutočnosti sú očividné už i z personálneho prepojenia medzi osobami vo vláde a osobami vo Fonde národného majetku a štátnych monopoloch, ako i spolupráce s privatizérmi naklonenými politickému a ekonomickému súperovi, ktorých v minulom období označovala skôr za gangstrov ako podnikateľov. Mohlo prispieť k zmene názoru súčasnej koalície aj nominantov na privatizérov niečo iné ako finančné protislužby za úľavy na cene?

    Správa štátnych hmotných rezerv, „...boj s korupciou počas Dzurindovej vlády“. V marci 2000 prenikla na verejnosť správa SIS a NKÚ o nehoráznom šafárení v Správe štátnych hmotných rezerv. Podľa týchto správ v roku 99 len predajom obilia pod trhové ceny táto štátna inštitúcia, na čele ktorej stál pán Odzgan z SDK, predtým viceprimátor Bratislavy, prišla o 14 mil. Sk. Ďalej boli zistené tieto porušenia zákona: so štátnymi zásobami pri uskladňovaní uhlia podnikali súkromné osoby bezodplatne. Pri verejnom obstarávaní na stavby vyberala Správa štátnych hmotných rezerv drahších a nevýhodnejších dodávateľov. Pohľadávky z obchodného styku stúpli v roku 99 o 700 mil. Sk na 1,3 mld., to je o viac ako o dvojnásobok. Nedobytné pohľadávky predstavovali 500 mil. Sk. Štyri z akcioviek, ktorých akcionárom je Správa štátnych hmotných rezerv, dosiahli len v roku 99 stratu 160 mil. Sk. Inventarizačná komisia pritom zistila, že správa má mobilizačných rezerv vyše 75 mil. Sk. V posledných rokoch sa len finančná polícia zaoberala spreneverami v tejto inštitúcii vo výške 200 mil., pričom štát poškodzujúce nakladanie s jeho majetkom v iných prípadoch ostalo nepovšimnuté alebo založené a to i napriek každoročným zisteniam NKÚ. Správu štátnych hmotných rezerv evidentne už desaťročie tunelujú lobistické skupiny napojené na politické špičky, a to je hlavný dôvod, prečo aj napriek sérii obvinení, ktoré vzniesla polícia, bol do roku 2001 stíhaný v Správe štátnych hmotných rezerv jediný človek. Policajti majú dočinenia s finančne silnými skupinami, ktoré zrejme dlhodobo korumpujú i najvyššie politické špičky. Že takéto skupiny ovplyvňujú chod Správy štátnych hmotných rezerv, niet pochýb. Napríklad podpredseda Správy štátnych hmotných rezerv pán Soták bol štatutárom v KASOT, s. r. o., akcionár Mlyna Košice a zrazu sa obe tieto spoločnosti stali významnými obchodnými partnermi Správy štátnych hmotných rezerv. Sotáka do funkcie podpredsedu nominovala SOP-ka. Kontrola hospodárenia v roku 2001 vo svojej tajnej správe opätovne zistila závažné porušenia v oblasti hospodárenia Správy štátnych hmotných rezerv, ktoré však neboli zverejnené, ale podpredsedníčka NKÚ len sucho skonštatovala, že opäť ide o vysoké škody. Takéto stále šafárenie nie je možné bez tichého súhlasu špičiek vládnych strán. Tie svojich nominantov síce občas na tlak novinárov odvolajú, ale tieto osoby po tom, čo urobili svoju prácu pre stranu, samozrejme prejdú k inému, menej nápadnému korytu. Ich náhradník však pokračuje v starých vychodených koľajach. Každoročné kontroly NKÚ v Správe štátnych hmotných rezerv i v ostatných, politickými stranami ovládaných inštitúciách a podnikoch, sú toho dôkazom. Ak nitky vedú až k Dzurindovi, vtedy sa odvolávajú ministri a spochybňujú kompetencie NKÚ. Pod tlakom médií až začiatkom júla 2000 predseda Správy štátnych hmotných rezerv Odzgan, politický nominant SDK, abdikoval. Na jeho miesto vybral Harach z SDK ďalšieho nominanta, pána Blažeja, zástupcu prednostu KÚ v Bratislave. Nakoniec k jeho vymenovaniu našťastie nedošlo.

    Posledná z káuz, takých momentálne živých, je kauza Výskumného ústavu zváračského. Charakteristickým prípadom poškodzovania občanov a znehodnocovania majetku štátu je darovanie Výskumného ústavu zváračského Združeniu právnických osôb, ktoré na založenie novej právnickej osoby potrebovalo 2 000 Sk. Vláda i napriek protestom jedného z účastníkov výberového konania a medializovaniu celého procesu privatizácie na svojom zasadaní dňa 21. 8. 2002 rozhodla, že víťazom výberového konania sa stala právnická osoba, ktorá v tom čase nebola schopná predložiť ani živnostenský list. To znamená, zrejme išlo o nepodnikateľský subjekt. Na poslednú chvíľu tak dokončila niečo, čo sa inak ako krádežou nedá ani nazvať. Vláda odklepla neidentifikovateľnému a komplikovanému zoskupeniu majetok štátu za smiešnych 20 mil. Sk. Pritom len účtoch VÚZ-u sa bežne nachádzala hotovosť okolo 50 mil. V sprivatizovanom majetku sa tak za smiešnu cenu pritom ocitol i cca osemhektárový pozemok s trhovou hodnotou 400 mil. Sk, ak rátame 5 000 Sk za meter štvorcový plus kancelárske priestory o rozlohe cca 16 000 metrov štvorcových v trhovej hodnote najmenej 300 mil. Do tohto výpočtu nie sú zahrnuté stroje a zariadenia, to znamená, že majetok s trhovou hodnotou okolo 800 mil. Sk vláda darovala komusi za 20 mil. Sk, to je za neuveriteľných 2,5 % z trhovej ceny privatizovaného majetku. Predaj sa uskutočnil i napriek tomu, že ponuka zamestnanca bola päťkrát vyššia, a kupec, či lepšie povedané obdarovaný, zrejme ani nesplnil najmenej dve podmienky výberového konania: jeho predmet činnosti nezabezpečoval pokračovanie činnosti Výskumného ústavu zváračského a nepreukázal pôvod zdroja finančného krytia, okrem toho. Víťaz výberového konania nebol podnikateľským subjektom. Aby bola celá fraška dokonalá, je takmer isté, že kupujúci vyplatil hravo kúpnu cenu na účet Fondu národného majetku priamo z hotovosti sprivatizovaného subjektu. Na Fonde národného majetku už 3 týždne ležia dve oznámenia o porušení podmienok výberového konania kupujúcim bez povšimnutia.

    Všetky tieto škandály, majetkové prevody mali byť dávno stredobodom pozornosti finančnej polície a orgánov činných v trestnom konaní, ale mocenské zložky a súdna moc nekoná, táto ich nečinnosť ide na vrub KDH, ktorého nominanti sedia v kreslách ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti už druhé volebné obdobie. To znamená, že takýto postup špičiek SDKÚ minimálne tolerujú a v horšom prípade sa na ňom podieľajú. Okolie Mikuláša Dzurindu je do špiku kostí presýtené korupciou a je absurdné, aby vláda bojovala proti korupcii, ktorej je, podľa môjho názoru, zdrojom a dokonca niektorí jej členovia aj organizátormi. Preto vyzývam ministra vnútra Palka a ministra spravodlivosti Lipšica, aby finančná polícia aj orgány činné v trestnom konaní začali vyšetrovanie v otázke financovania SDKÚ, ako i hospodárenia v SE, Transpetrole, v plynárňach, vo Fonde národného majetku, v RIF-e, v Štátnych lesoch a v Štátnych hmotných rezervách a očistili našu politickú scénu od skorumpovaných parazitov, ktorí drancujú štátny majetok priamo z vlády. Kresánkov list a prepisy odposluchu podnikateľa Badžgoňa, odpočúvanie podpredsedu parlamentu sú dostatočným svedectvom, že na uplatňovanie moci Mikuláš Dzurinda i v súvislosti s odvolávaním vedenia Fondu národného majetku v októbri 99 používa odpočúvanie najmä na diskreditáciu politických súperov, a to i svojich koaličných partnerov a činnosť a praktiky špičiek SDKÚ majú preto všetky črty režimu 50. rokov, keď sa mocenské zložky používali na likvidáciu politických súperov. Tieto škandalózne odhalenia svedčia i o obrovskej korupcii v mocenskom aparáte a o tunelovaní štátneho majetku, ako i o tom, že niektorí jednotlivci podnikajúci pod rúškom SDKÚ disponujú obrovskými finančnými zdrojmi v zahraničných bankách so sprísneným bankovým tajomstvom. Po škandáli na železniciach, poslanci za KDH v predvečer volieb konštatovali, že nemá už zmysel vysloviť Dzurindovi nedôveru. Bol to ťažký omyl a tak bremeno s menom Dzurinda, Mikloš a SDKÚ nesie tak táto krajina naďalej. Súčasne žiadam Národnú radu o odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Jozefa Kojdu, pretože Fond národného majetku nekoná vo verejnom záujme, aj po voľbách sa vo výkonnom výbore udržali ľudia, pripravení teraz tak ako v minulosti konať proti verejnému záujmu. Je zarážajúce, že na všetkých ústredných orgánoch štátnej správy NKÚ každoročne konštatuje mrhanie verejnými prostriedkami a porušenie zákona, ale pre nikoho to nemalo žiadne trestnoprávne dôsledky a nedochádza k zlepšeniu stavu. Štátni manažéri pripravili štátne banky o 120 mld. Sk a nikto nebol ani po 10 rokoch právoplatne odsúdený. Takto u nás vláda bojuje s korupciou.

    Predseda vlády Mikuláš Dzurinda by mal vážne po tejto spúšti, čo za sebou zanecháva, začať vážne uvažovať o podaní demisie, najlepšie ešte na tejto schôdzi, lebo jeho strana i on sám je destabilizujúcim prvkom na politickej scéne. Som toho názoru, že nestačí mať plné ústa Európy, ale treba sa identifikovať i s jej politickou kultúrou a podľa toho i voči sebe vyvodiť dôsledky. Proti nekultúrnym, amorálnym je však tento spôsob argumentácie iba hádzanie hrachu na stenu.

    Vážení poslanci, osud tohto štátu je v rukách Národnej rady, pretože je na nás, ako naložíme s touto vládou, ktorá sama nemá dosť síl na očistu. Buď budeme šetriť Slovensko alebo vládu. Vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Kozlík, nevidím ho tu, stráca poradie, pokračuje pani poslankyňa Navrátilová z SDKÚ a pripraví pani poslankyňa Henzélyová zo strany ANO.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Odznelo tu dnes veľmi veľa silných slov, odznelo tu veľa slov na klub SDKÚ aj na SDKÚ ako také, preto dovoľte, aby som vám povedala, prečo som ja nepodpísala ten návrh poslancov na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky podpísali z môjho pohľadu dve skupiny poslancov. Prvá skupina bola asi vedená úprimnou snahou otvoriť diskusiu o korupcii a o údajnom odpočúvaní a následnom zverejňovaní telefonátov a chceli sa dopátrať pravdy. Tá druhá skupina určite nebola motivovaná hľadaním pravdy, ale podľa môjho názoru sa snaží vniesť do vládnej koalície rozkol a následnú vládnu krízu. No a potom je tu tretia skupina poslancov, ktorá sa k tejto iniciatíve nepripojila. Keby tu bol pán Fico, iste povie, ako to už často urobil, že poslanci SDKÚ sa neodvážia prejaviť svoj názor, pretože u nás vládne silná stranícka disciplína, preto reagujem nielen na vzniknutú situáciu, ale aj na výroky podobného rázu, ktoré tu odzneli viackrát. Som katolíčka, ale to mi nebráni, aby som mala kritický pohľad na jednotlivých predstaviteľov cirkví. Som lojálna členka SDKÚ, ale to mi nebráni, aby som nemala kritický pohľad na členov našej strany aj na vedenie strany. Keby tu bol prítomný pán Hort, určite vám to potvrdí. Lebo nekritickosť vytvára atmosféru v strane, ktorá naozaj môže viesť k autoratívnemu riadeniu a ja by som v takejto strane nebola. Napokon s autoratívnymi manierami máme viacerí z nás tu dosť veľa skúseností, za toho oného slávneho socializmu, ktorý nám tu poslanci KSS chvália už asi dva mesiace. Ak si v súčasnosti vymieňame s členmi Komunistickej strany Slovenska v parlamente názory na dôsledky socializmu v našej vlasti, pridám k dedičstvám socializmu niečo, čo nazvem špeciálne videnie sveta. Toto špeciálne videnie sveta nazval anglický historik Paul Johnson štrukturalizmom. Ide o vnímanie sveta, v ktorom za každým javom, najmä spoločenským, sú nejaké hierarchické štruktúry a na vrchole štruktúry, ktorá je raz Moskva, raz CIA, raz prezident USA, raz kapitalizmus alebo ja neviem čo, je niekto, kto hýbe nitkami, a ľudia sú len pasívnymi účastníkmi týchto hier bez možnosti výraznejšieho ovplyvňovania dokonca vlastného života. Bude úlohou historikov popísať zdroje slovenského pesimizmu, ale nepochybne jedným zdrojov slovenského pesimizmu je aj štrukturálne vnímanie sveta. A pesimizmus a štrukturálne videnie sveta je skvelé podhubie na šírenie dezinformácií. Ak niekto verí, že môže ovplyvniť dianie tohto sveta, ak niekto verí, že pánboh nám dal šancu zlepšiť nielen svoj život, ale aj život iných, ak niekto verí, že hľadanie pravdy je povinnosťou slušného človeka, je zlým médiom pre dezinformácie. Túto vieru nosím v sebe a som presvedčená, že aj väčšina mojich straníckych kolegov. Klub poslancov SDKÚ má správanie, ktoré vyplýva z podobného videnia sveta, najmä z pohľadu, z rovnakého pohľadu na fungovanie štátu. Pred hrubým politickým pragmatizmom uprednostňujeme racionalitu a odmietame metódy manipulácie verejnej mienky, zneužívania informácií a šírenia pesimizmu medzi obyvateľmi Slovenskej republiky. Keď sa v tlači objavili články o odpočúvaní pána podpredsedu Ruska, spomenula som si na knihu bývalého česko-slovenského špióna Ladislava Bitmanna Medzinárodné dezinformácie. V nej popisuje vzrušené vystúpenie predsedu ČSD Miloša Zemana pred novinármi, ktorých informoval, že tajné služby v Českej republike sú zneužívané v prospech straníckych záujmov a, citujem: „Tajné služby neslúžia len potrebám štátu a považujem to všetko za určitý nábeh k policajnému štátu.“ To odznelo aj v tejto snemovni. Je to veľká podoba k vyhláseniam, kto tu vlastne vládne. Takzvaný Zemanov kufrík obsahoval zmes pravých, prísne tajných dokumentov a istý počet podvrhov, ktoré mali zdiskreditovať českých sociálnych demokratov. Kufrík vyvolal vo verejnosti dojem, že v Českých informačných službách sa vymýšľajú spravodajské hry a provokácie proti Českej sociálnej demokracii. Napokon musel pán Zeman priznať, že ide o podvrh, a parlamentná komisia pre kontrolu BIS dospela k názoru, že nič nenaznačuje, že by kontrarozviedka porušila zákon. Neuvážené vystúpenie pána Zemana mu značne poškodilo povesť, ale zostalo záhadou, kto bol za celou akciou. Isté je, a to je paralela s našou situáciou, že česká spoločnosť bola na prijímanie dezinformácií, vrátane takého skúseného politika, akým bol pán Zeman, pripravená. Lebo pre prijímanie dezinformácii musí byť určitá spoločenská klíma. Ak som dnes zdržanlivá vo vyhláseniach alebo v poskytovaní informácií o tom, aká je tu korupcia, čo je pravdivé na prepisoch, je to najmä preto, že sa nechcem nechať dobehnúť tak, ako sa nechal dobehnúť pán Zeman, preto som nepodpísala a nikdy nepodpíšem unáhlené vyhlásenia, nebudem sa podieľať na zvolávaní mimoriadnych schôdzí Národnej rady v situácii, ak za tým všetkým môže byť nejaký magor.

    Vážení kolegovia, upriamujem vašu pozornosť ešte na ďalšiu podobnosť s Českou republikou. Intenzita dezinformačnej kampane vrcholila pred vstupom Českej republiky do NATO. Preto ma ani neprekvapuje, keď takáto kampaň v súčasnosti naštartovala na Slovensku. Ja neviem presne identifikovať, kto všetko má záujem, aby sme nevstúpili do NATO. Ja neviem, kto všetko z radov prvej, bývalej prvej hlavnej správy ministerstve vnútra Česko-slovenskej socialistickej republiky je dnes príslušníkom politických zoskupení, ktoré sú proti NATO. Čo však viem, je to, že dnes sme svedkami veľmi odborne robenej diskretitačnej kampane a intríg a myslím si, že médiom, ktoré má zabezpečiť ich účinnosť, je pán poslanec Fico. Má ambíciu prevziať moc, čo je úplne legitímne pre každého politika, a neúspech v posledných v parlamentných voľbách mu podľa mňa zakaľuje zrak tak, že nejde cestou hľadania pravdy, ale cestou zneisťovania občanov tohto štátu a rozširovaním názoru, že existujú nejaké neoficiálne štruktúry, ktoré riadia tento štát. Chcem ho úprimne upozorniť na to, že pokiaľ nedajbože raz prevezme moc, bude studňa slovenského pesimizmu hlavne jeho zásluhou ešte hlbšia a prijímanie dezinformácií voči nemu bude ľahšie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili panie poslankyne, poslanci Madej, Lintner, Jarjabek, Čaplovič, Ševc a Blanár. Slovo má... Končím možnosť podávania prihlášok s faktickými poznámkami a teraz bude hovoriť pán poslanec Madej.

  • Vážená pani poslankyňa, ja sa niekedy až nestačím diviť a čudovať, ako sa v tejto snemovni prekrúca pravda. Keď ste povedali, že prečo ste nepodpísali návrh na zvolanie schôdze, ja si dovolím objasniť vám tú pravdu. Pretože nikto za vami neprišiel a nikto to od vás ani nechcel. Toľká je pravda.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa Navrátilová, ja som nepodpísal zvolanie schôdze, že je za ňou nejaký, pokiaľ som dobre zachytil, „magor“, ale podpísal som preto, že je za ňou korupcia a rozprávanie o korupcii, a opakujem to, čo som povedal v závere vystúpenia, nie preto, aby som rozvracal koalíciu, ale aby sa proti koalícii tá korupcia nezneužívala, aby sme zmenili postoje, lebo pokiaľ budú také postoje, ako sme si vymenili názory s pánom vicepremiérom, lebo to nie je o to, že či je nejaké, v súčasnosti, v týchto chvíľach, teraz keď je 10.57, 6. marca, či sú nejaké dôkazy voči napríklad šéfke daňového riaditeľstva, ale už persóna z pohľadu, toho, kde bola pred tým, jednoducho, to je to, že až kým budem mať dôkazy? To je spôsob vymenovania, čiže len v tom je rozdiel, keby sme ukázali, že postupujeme ináč, tak tie podozrenia budeme odblokovávať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, hovorili ste o intrigách, veľmi zápalisto, dávali ste tie intrigy do rôznych súvislostí. Nemáte taký pocit, že tieto intrigy sa začali po roku 1993, keď vznikla táto republika a keď to niekomu nevoňalo? A nevoňalo to mnohým, ktorí dodnes sedia v tejto snemovni, pani poslankyňa, a tie intrigy vrcholili po období 1993 a vyvrcholili rôznymi nevysvetlenými kauzami, vtedy tie intrigy práve tým, ktorí ich dnes kritizujú, vyhovovali. O tom ste tiež nehovorili. Dnes, keď sa tieto intrigy týkajú aj vás a vašej strany, a keď možno idú z tej istej dielne, z ktorej išli pred tými rokmi, o ktorých hovorím ja, teraz ste na to zrazu, pochopiteľne, citliví. Som presvedčený, že tie intrigy, o ktorých dnes hovoríme a ktoré dnes riešime, aj s odpočúvaním, na tejto schôdzi, majú veľmi podobný scenár ako tie intrigy, o ktorých ste takto zápalisto nehovorili povedzme pred tými šiestimi - siedmimi rokmi. Mám taký pocit, skutočne, že scenár je ten istý, len herci sa menia. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ctená pani poslankyňa. Jednu konkrétnu pripomienku. Paul Johnson nie je historik, ale novinár, to by si vyprosila svetová historická obec, aby ste takto hovorili o Paulovi Johnsonovi, ktorý píše dobrú literatúru faktu, ale nie je historik, je predovšetkým kvalitný novinár. Ďalej by som chcel povedať poznámku, že vaším vystúpením ste dokázali, že žijeme v dobe neradostného neskutočna. Stranícku disciplínu sledujem predovšetkým v SDKÚ, o čom svedčia vaše netolerantné vystúpenia, vaše netolerantné reakcie a plochá obhajoba nekalých praktík vlády, najmä nominantov za SDKÚ. A dokázali ste jednu zásadnú vec, prepáčte, ja som vás počúval, správajte sa slušne, páni poslanci z SDKÚ, mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské a vy v ňom, pani poslankyňa, naďalej zotrvávate. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pekne, ja som veľmi zbystril pozornosť, pani poslankyňa, keď ste začali hovoriť o štrukturalizme. Je to skutočný filozofický pojem a veľmi zaujímavý komponent, ktorý je vo vedomí ľudí. Fenomén korupcia, to nie je slovenský fenomén a ani stredoeurópsky, to je celosvetový jav. Robí sa to i na Východe, i na Západe. Robia to mocní, demokratickí, bohatí ľudia, prečo by to nemohla robiť aj chudobnejšia krajina? Ale na Slovensku boli takí predstavitelia tohto smeru, vedeckého, filozofického, ako bol akademik profesor Hrušovský, Topoľský, Siracký, ktorí pomenovali tieto javy vo vedomí ľudí veľmi konkrétne, a som len čakal, kedy poviete, že za tento jav sú zodpovední komunisti. Nestalo sa tak, som potešený tým, že predsa ste sa zastavili a zamysleli nad obsahom, filozofickým. Keď už si brať na pomoc filozofiu, tak poďme ju brať konkrétne. Korupcia je jav ľudský. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, ja by som chcel povedať, už to tu viackrát zaznelo, o problémoch sa musí diskutovať. O tom je dnešná schôdza. Nezakrývať si pred realitou oči a možno aj o takých veciach, ktoré sa veľmi ťažko dajú dokázať. Ale mrzí ma jedna vec, že pokiaľ diskutujeme, tak by tá diskusia mala odrážať priebeh a mrzí ma to, že váš príspevok neodzrkadľuje práve ten priebeh, pretože nebol to len pán Fico, ktorý hovoril o problémoch v súvislosti s tým, o čom dnes diskutujeme, ale bol to aj pán Lintner, a o tom ste sa veľmi nezmienili. A myslím si, že to je tiež meritum veci, o čom musíme rozprávať. Je to aj z lavíc vládnej koalície. Nie preto, že len opozícia je tá, ktorá tu možno hlasnejšie hovorí, ale aj z radov koalície sú slová, o ktorých treba diskutovať. Ďakujem pekne.

  • No, ja neviem, ako sa nazve ten človek, ktorý napíše dejiny židovského národa, dejiny Spojených štátov, dejiny 20. storočia, proste, môžeme rozprávať, že je to ktokoľvek, pre mňa je to história. Ale nie to je meritum veci. Ja som jasne povedala, a to hneď na začiatku, že ja vidím dve skupiny poslancov, ktoré sa podpísali pod zvolanie mimoriadnej schôdze. A verím a chcem aj veriť, a podľa toho, čo som diskutovala, viedla ich k tomu len snaha dopátrať sa pravdy. Snažila som sa vysvetliť, prečo by som ja takúto iniciatívu nepodpísala. Nie z dôvodu, že nechcem, aby sa nenašla pravda, ale z toho dôvodu, že sa to politicky zneužíva. A to je na tej veci úplne najhoršie. Pretože politické zneužívanie tejto problematiky vlastne nenapomôže to, aby sme sa tej pravdy dopátrali. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Henzélyová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, členovia vlády, dámy a páni. Keďže vystupujem na záver za nás šiestich hriešnikov, alebo ak chcete, šiestich statočných, môžeme si vybrať, dovoľte len veľmi malú bodku na záver. Osem rokov som riaditeľkou školy úžitkového výtvarníctva a moji učitelia ma naučili strašne veľa. Ale o dvoch veciach vám chcem povedať. Naučili ma, ako nesmierne dôležité je pozerať sa na situáciu alebo problém z rôznych uhlov pohľadu. A aké je dôležité nenechať sa uspať zaužívanými schémami a modelmi správania, pretože len ich rušením a prekonávaním sa môžeme vyvíjať smerom dopredu. Táto metóda nazerania na skutočnosť nie je vlastná iba mne, ale aj celej Aliancii nového občana. Nemáme hotové recepty, alebo nepodávame jediné možné riešenia problémov, ktoré pred nami stoja. Vzali sme na seba bremeno najťažšej agendy. Snažíme sa rozbehnúť vážne reformy a nikdy sme sa nevyhýbali diskutovať o čomkoľvek, čo občanov tohto štátu zaujíma. Možno sa správame neštandardne, ale len potiaľ, pokiaľ je možné identifikovať našu ideovú odlišnosť od ostatnej politickej scény. Sme stranou, kde platí vnútorná demokracia, ale aj disciplína. Disciplína sa prejavuje v realizácii koaličných dohovorov, kde sme nesklamali ani raz, a demokracia a sloboda rozhodovania sa prejavila napríklad aj pri zvolávaní tejto schôdze. Ešte raz a naposledy. Podpísali sme sa pod jej zvolanie, nie pod jej uznesenie.

    Ak korupciu a klientelizmus označuje Európska únia za závažný problém na Slovensku a ak občania nepovažujú deklaráciu vlády o boji s korupciou za dostatočnú, tak kde inde ako v Národnej rade by sme o nej mali hovoriť? Nesmieme však túto šancu premárniť a hovorme o tom, ako chceme tento problém riešiť. Hovorme o konkrétnych krokoch, ktoré môžeme iniciovať, alebo urobiť my. Od nás chce občan počuť, že nám záleží na vyčistení stola, že skutočne robíme všetko to, čo sa od nás očakáva, že robiť budeme.

    Len krátko sa zmienim o korupcii v školstve. O tom, že existuje, nemusíme polemizovať. Ale ak by sa nám podarila zrealizovať reforma školstva v takej podobe, ako ju máme pripravenú, zodpovedne tvrdím, že o korupcii v školstve viac nebudeme hovoriť. Musíme sa v tejto oblasti venovať aj výchove a vzdelávaniu, čo sme doteraz z vystúpení nepočuli. Musíme sa venovať zvyšovaniu právneho vedomia našich občanov. Aliancia nového občana sa bude snažiť predkladať také legislatívne opatrenia, ktoré budú eliminovať akúkoľvek korupciu a klientelizmus. Sme súčasťou novej politickej kultúry a nechceme robiť veci polovičato, alebo len naoko. Chceme občanom ukázať cestu, nielen malé svetielko v tme. Toto si naši ľudia nezaslúžia. A na záver, dovoľte myšlienku mojej múdrej mamy, ktorá hovorí: Politika nemusí byť špinavá, stačí, keď ju budú robiť čistí ľudia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Cabaj, Banáš. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážená pani kolegyňa, ja oceňujem, že ste vystúpili v tomto parlamente, len celkom mi to nie je jasné, a už niečo som v tomto parlamente zažil a bol som jeden z tých, ktorý bol často podpísaný pod zvolaním takzvanej mimoriadnej schôdze Národnej rady, ale ak sa podpisujem pod nejaký materiál, on je nejaký kompletný, to znamená, ak som sa podpísal pod zvolanie schôdze Národnej rady, tá schôdza mala návrh prijatia uznesenia Národnej rady a nechcem to celé citovať a ten návrh uznesenia tam bol priložený, pretože neviem, ako chcem byť aj tam, aj tam. Ja myslím, že ak ste to úprimne mysleli, tak potom aj takto ste mali k tomu pristúpiť.

  • Ja sa chcem poďakovať Ivetke Henzélyovej, že spomenula toho, na ktorého sme v tejto snemovni už takmer zabudli, a to je občana. Viete, boj s korupciou mi tak trochu pripomína, prepáčte, psa, ktorého učíte chodiť na zadných nohách. Síce veľa krokov nespraví, ale sympatické je, že sa o to neustále pokúša. Ja som z toho trošku smutný, pretože keď som šiel do politiky, tak som sa bol rozlúčiť s mojimi kamarátmi, robotníkmi v závode v Smolníku, hladovej doline, a tam mi pani Novotná, ktorá od svojich 16 rokov šúľa cigary a má také hnedé ruky, že už jej to nikdy z rúk nevyjde, povedala: Viete, pán Banáš, ja už v tomto štáte neverím nikomu a ničomu. A ja som jej povedal, pokúsim sa, aby sme vám tú vieru trošku navrátili, a priznám sa, že po tej debate, ktorú som pozorne počúval, neviem, neviem, čo mám tej pani Novotnej povedať, tak možno, že budem po ďalšom pokuse múdrejší. Ďakujem pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. Niekto - a my môžeme len hádať kto - vyfabrikuje prepisy údajných telefonických hovorov, postúpi ich médiám, tie ich bez akéhokoľvek overenia pravosti, dokonca aj s menami zverejnia, potom možno vedome, možno nevedome sa vystavujú, aj sami seba, možno aj trestnému stíhaniu. Na základe takýchto papierov je zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady a je mi veľmi ľúto, že pod jej zvolanie sa podpísala aj skupina poslancov koaličnej Aliancie nového občana, a ešte väčšmi mi je ľúto, že majú obavy sami zo seba aj zo svojho vlastného hospodárskeho programu. Strana Smer, dodnes otrasená zo svojho volebného výsledku, aj naďalej pokračuje vo svojej tretej ceste, ktorá je napríklad cestou ich tieňového ministra hospodárstva, ktorý sa priamo priznal, že jeho podnikateľský subjekt korumpuje. Toto je tá vaša tretia cesta? Kvôli nej Smer inicioval zvolanie tejto schôdze Národnej rady? Pán Fico ako profesionálny právnik, odborník na trestné právo, ešte nedávno urputný zástanca trestu smrti, ale dnes už urputný bojovník proti doživotiu za tri násilné brutálne trestné činy, sa chopil príležitosti a sme tu na mimoriadnej schôdzi. Toto všetko bez dôkazov, bez jediného oznámenia o podozrení z korupcie z jeho strany. Pritom veľmi dobre viete, pán poslanec, že takéto kriminálne mafiánske konanie patrí na stôl orgánom činným v trestnom konaní. Prečo to, pán Fico, nechcete posunúť týmto orgánom? Prečo to podsúvate na schôdzu Národnej rady, ktorá nič nevyrieši, nič nevyšetrí, na schôdzu, ktorá je len schôdzou pre schôdzu samu. Konať musia a konajú tie orgány štátu, ktorým to zo zákona vyplýva. Ak si, pravda, však niekto nemyslí, že táto Národná rada je ústredný výbor komunistickej strany, ktorý bol nad všetkými a nad všetkým. Alebo ak je to len úvod do vytvorenia parlamentnej vyšetrovacej komisie, ale aj to tu už bolo. Vaším cieľom, pán Fico, nie je boj proti korupcii, to by ste postupovali úplne ináč, na iných miestach, miestach tomu príslušných.

    Dámy a páni, píše sa rok 2003. Kto, ak nie my poslanci Národnej rady sa máme riadiť a postupovať podľa zákonov. V návrhu uznesenia sa vznešene píše: Národná rada, majúc životný záujem vytvárať zákonné podmienky na existenciu politického systému Slovenskej republiky a tak ďalej. Pýtam sa predkladateľa, ak nie sú vytvárané zákonné podmienky, tak ich pomenujte. Ak chýbajú, tak povedzte ktoré. Ak sú niektoré zlé, tak iniciujte ich zmenu. Nič takéto však vo vašom návrhu uznesenia nespomínate. Prečo? Lebo vám nejde o vec. Komu ide o vec, pán Fico, tak postupuje podľa zákona. A hlavne postupuje ako chlap. A za nikoho sa neskrýva. Ani za Národnú radu Slovenskej republiky. Ak máte podozrenie, pán poslanec, že štátne orgány nekonajú, alebo konajú v rozpore so zákonom, iniciujte prieskumy, kontrolujte, predkladajte správy do Národnej rady, robme nápravné opatrenia, jednoducho, využite všetky možnosti, ktoré vám mandát poslanca umožňuje, len nerobte, nerobte z Národnej rady inkvizičný súd ani priestor, kde môže každý beztrestne obviňovať, ohovárať, urážať, nerobte priestor z Národnej rady na vyplakávanie sa politikov, ktorí nemajú odvahu sa osobne postaviť proti zlu.

    To sa tu, Národná rada, budeme pravidelne stretávať podľa toho, ako niekto bude fabrikovať a rozposielať nejaké prepisy? Dnes na jedného, zajtra na druhého, pozajtra na tretieho. Je nás tu 150, keď pripočítame vládu, je to celkom slušný počet mimoriadnych zasadnutí Národnej rady. Ja som hrdý na to, že som poslancom Národnej rady, a nechcem, aby Národná rada skĺzla na túto cestu. Klub SDKÚ sa nenechá vtiahnuť do týchto hier, do hier spochybňovania a možno i rozkladania orgánov, ktoré sú tu na to, aby chránili poriadok a bezpečnosť. Principiálnosť, priamočiarosť, politická odvaha robiť dnes aj nepopulárne kroky v záujme budúcnosti krajiny, medzinárodná akceptácia SDKÚ a jej koaličných partnerov priviedli Slovensko pred brány EÚ a NATO. My hovoríme, únia áno. Vy, pán Fico hovoríte, únia áno, ale. Ani ryba, ani rak. Alebo podľa vás, tretia cesta. Ďakujeme, neprosíme, vám povedali voliči. Ďakujem.

  • Štyria páni poslanci s faktickými poznámkami, päť, pani poslankyňa Beňová posledná. Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Vážený pán kolega, je nepochybné, že, „kľud“, nechcel som už reagovať, len teda vzhľadom na to, že si vás vážim, tak budem reagovať, lebo s anomáliou to, nehnevajte sa, nereagoval by som. Ide len o to, že, už vážne, ako keby sme nechápali elementárne východiská parlamentarizmu. Ak hovoríme o kontrolnej funkcii parlamentu, musíme sa pozrieť, pán kolega, aký má nástroj opozičná strana a na čo je parlament. Ak korupcia, o ktorej sme tu už veľmi seriózne rozprávali aj v dimenziách, že je nie iba slovenským špecifikom, že je proste súčasťou politického života krajín a že práve tam, kde sú múdre parlamenty, tam sa vytvára atmosféra, ktorá minimálne zníži na prijateľnú úroveň toto konanie. Ak naša strana zaregistrovala proste, že tá koncentrácia vecí, ktoré, a už, nehnevajte sa, až transparentnosť vecí, ktoré sa obvykle jednoznačne spájajú s korupciou a s klientelizmom, tak sme chceli vytvoriť fórum, aby sme sa o tom voľne, korektne a kolegiálne porozprávali hlavne s nejakým rozumným cieľom. Donekonečna reči o Ficovi a tak ďalej, veď je nás 30 a viac navrhovateľov, ak dovolíte, a hovoriť o tom všetkom, o komunistickej strane, o Ficovi, a tak ďalej... Vážme sa navzájom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia. V podstate som chcel poprosiť pána poslanca, že v budúcnosti, keď ho uvidím opäť vystupovať, teda musel som sa rýchlo zamyslieť, že keby niečo nové nám priniesol, aby sme ostali aj trošku možno prekvapení z nejakého aktuálneho vývoja. Hlavne keď sme pri tých vyfabrikovaných záležitostiach, o ktorých hovoríte, pán poslanec, zatiaľ nikto nevyvrátil, alebo nepovedal, že sú nepravé. Zatiaľ všetci tí, ktorí sa k tomu vyjadrovali, iba potvrdili, že áno, že to bola pravda. Rád by som vám povedal, že takisto skúste najprv si prečítať časť právnej teórie a rozlišovať medzi zásadou trikrát a dosť a trestom smrti, medzi tým je obrovský rozdiel a rovnako tak tá zásada nie je pre brutálne trestné činy, iba, je ich tam množstvo, ktoré s násilím nemajú nič spoločné, a to len, opäť, preto, že si potrebujete argumenty prispôsobiť podľa toho, čo sa vám hodí. A posledné, čo by som vám rád povedal, Národná rada Slovenskej republiky je najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky. Kde inde, keď nie na jej pôde budeme hovoriť o najväčšom probléme Slovenskej republiky, ktorý nám vyčíta aj EÚ, aj Severoatlantická aliancia. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Už moji predrečníci naznačili novému kolegovi, že v prvom rade si treba prečítať ústavu. A ústava hovorí, čo je povinnosť, nie láskavosť alebo niečo podobné, či poslanci sa budú vecami zaoberať, alebo nebudú. Ak ste ocenili a vyjadrili potešenie nad tým, že ste sa stali poslancom Národnej rady, tým poslancom Národnej rady nie ste, že ste zložili sľub a sedíte v lavici, ale keď ten mandát budete uplatňovať a vykonávať. Práve to si cením aj na tých poslancoch, ktorí boli ochotní vystúpiť a upozorniť na veci, pretože toto je tá pôda, kde sa máme tou otázkou zaoberať, pretože vláda je odvodená od parlamentu a ona je podriadená parlamentu, nie parlament je podriadený vláde, ako si to niektorí členovia vlády vysvetľovali, preto o tom treba hovoriť. A viete, aj v minulosti bývala taká situácia dosť zložitá, že koalícia, vedomá si svojich silných hlasov, nemala záujem, aby sa tu diskutovalo, jednoducho sa odhlasovalo a často sa inštitút skrátenej rozpravy, takzvaná sekera používala najmä preto, aby sa zatvorili ústa opozícii, aby tu veľa nehovorila. Nebývalo zvykom, že by poslanci koalície pri týchto mimoriadnych schôdzach potom vystupovali, väčšinou sa schôdze odhlasovali na noc, poslanci sa zobrali, odišli domov a nechali, nech sa opozícia vyrozpráva. Výnimočne teraz na grémiu sa dohodlo spoločne, že prijmeme 12-hodinový limit ako základ tejto diskusie, tejto debaty, pretože sa hľadá možnosť, aby sa prijalo uznesenie, a k tejto problematike sa vrátime, pretože tomuto parlamentu sa bude musieť vláda zodpovedať, a vláda bude musieť tomuto parlamentu predložiť materiály, o ktorých bude tento parlament diskutovať. O tom je tá rozprava na tejto mimoriadnej schôdzi, lebo sa to tak prijalo.

  • Ďakujem. Nechcel som už vystúpiť, ale pán poslanec Janiš, vyprovokovali ste ma k tomu. Ďakujem vám za vaše frázovité, demagogické poučenia na pôde parlamentu, nazval by som to: „Z korupčného vývoja v našej spoločnosti.“ A vám odporúčam, pán poslanec, umiestnite si pred váš klub SDKÚ, poslanecký klub SDKÚ, citát Tomáša Garyka Masaryka: „V politike má vládnuť rozum a poctivosť, a nie hlúposť a svorky zlodejov a klamárov.“ Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, počkám, kým sa skončí aplauz. Pán kolega Janiš, ja som dnes doniesla toto malé dielko pána profesora Kulašíka a pána profesora Tótha pre vášho kolegu, predsedu vášho poslaneckého klubu pána Horta, aby si niečo prečítal o funkcii politických strán v demokratických politických režimoch. Ale keď chcete, môžete si aj vy pozrieť kapitolu parlament, úlohy parlamentu. Takisto sa zaväzujem tuto na pôde pléna Národnej rady Slovenskej republiky, že vám donesiem niektoré práce, ktoré sa týkajú tretej cesty a som ochotná osobne s vami konzultovať aj túto problematiku.

  • Pán poslanec Janiš chce reagovať.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali faktickými poznámkami, za to, že ma počúvali, a som veľmi rád, že som do ich vnútra zasial trošku semiačka, o čom má byť tento parlament.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mitrík. Poprosil by som predsedov poslaneckých klubov, keby sa dostavili na krátku poradu do rokovacej sály za...

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, členovia vlády, dnes na tejto mimoriadnej schôdzi parlamentu nastáva zvláštna situácia, keď stojíme pred problémom odpovedať si na otázku, čo viedlo iniciátorov tejto mimoriadnej schôdze na čele s pánom Ficom k takému kroku. Odpovedí sa nájde určite viac. Vzťah politiky a morálky je určite neustále pretrvávajúcim problémom ľudstva. Morálne argumenty sa často zneužívajú na politickú diskvalifikáciu protivníka. V politike však platí, že princípy morálky musia byť rešpektované, ale zároveň, pripomínam, ich neslobodno zneužívať. Hlboko som presvedčený, že politik typu pána Fica so svojou skupinou o týchto skutočnostiach určite dobre vie, ale aj napriek tomu ich nerešpektuje. Prepisy telefonických rozhovorov, odpočúvanie telefónov je v súčasnej dobe rakovinou, ktorá zvnútra rozkladá našu spoločnosť. Na stoloch pracovní nachádzame konšpiratívne upravené prepisy telefonických rozhovorov bez mena a bez adresy odosielateľa. Skupina ľudí okolo pána Fica vystupuje v úlohe spasiteľov našej spoločnosti a touto rakovinou, môžem povedať smelo, zamestnávajú celú spoločnosť, a nie aby konali tak, ako ukladá zákon. Už niekoľkokrát tu odznelo, teda ak majú poznatky o činnosti kohokoľvek, ktorá je v rozpore so zákonom, majú povinnosť takéto konanie ohlásiť orgánom činným v trestnom konaní. Populistické vyhlásenia v médiách, že jeho vystúpenie v parlamente je vlastne podnetom na trestné stíhanie, určite nemá nič s morálkou, ani etikou, ale ani rešpektovaním práva. Ak má pán Fico poznatky o trestnej činnosti, nevynímajúc vrcholových politikov, jeho povinnosťou bolo urobiť oznámenie na patričných miestach. Zaujímavé je to, že nepredložil na dnes štatistiku, koľko takých podaní už na patričné miesta odovzdal. V súčasnej dobe naša krajina stojí na prahu vstupu do Severoatlantickej aliancie. Stojíme pred referendom o vstupe do Európskej únie. Treba povedať, že v tejto krajine sú aj sily, ktoré z týchto úspechov nemajú celkom radosť, ba naopak, snažia sa tento proces znevážiť, oddialiť, prípadne ho bagatelizovať. Pýtam sa, pán Fico, nepatríte náhodou medzi nich? Bilbordy vašej strany, ktorej ste predsedom, o holých zadkoch, svedčili o inom. Som presvedčený, že aj dnešná schôdza smeruje k tomuto cieľu. Pohrobok ideológie, ktorá nás tu gniavila v minulom režime, asi nemôže ani inak konať. Zdá sa mi, že pán Fico sa otriasol z neúspechu v parlamentných voľbách, keď sa už videl v kresle premiéra. Energetická lobby, ktorá ho zrejme podporovala vo volebnej kampani, tlačí ho ďalej do deštrukcie politického systému, hlavne aby zastavil privatizáciu energetiky. Dnes už verím, že prozreteľnosť zariadila, aby pán Robert Fico sa premiérom nestal, pretože človek namyslený, necitlivý a v mnohých prípadoch aj arogantný, bol by určite nešťastím pre túto krajinu. Politická diskusia v spore silných straníckych názorov určite nie je nijaký nevinný rozhovor ani nijaký filozofický seminár. Túto diskusiu ovládajú záujmami podmienené predsudky, zafixované mentality a emócie. Preto je potrebné, aby sa k slovu dostalo niečo, čo podľa starého učenia patrí k múdrosti, ako je poučiteľnosť a ochota prijímať informácie, rozhľadenosť, schopnosť nachádzať kompromisné riešenia namiesto, pripomínam, namiesto nástojenia vopred pripravenej mienky. To sú danosti, od ktorých pán Fico je určite na míle vzdialený.

    Dovoľte mi teraz trochu osobného poznania. Pána Fica registrujem na politickej scéne cca 10 rokov a smelo poviem, ako typického ľavičiara, z ktorého cítiť ducha minulej ideológie. Javil sa mi a naďalej ma v tom utvrdzuje, že je vševediaci, neomylný človek, jednoducho spasiteľ pre túto krajinu, s patentom na rozum. Musím povedať, že mám aj osobnú skúsenosť s pánom Ficom, keď ako právnik sa hral na obhajcu chudobných a šíril demagógiu medzi občanmi mesta Spišská Nová Ves, ktorého som bol osem rokov primátorom, pri odpredaji komunálnych bytov. Nebyť jasného postoja ministerstva financií, ktoré v tom čase viedol pán Kozlík, táto demagógia by sa bola úspešne šírila aj naďalej, ako je to aj dnes, formou vykonštruovaných obvinení. Hrabať sa v politickom bahne nemám vo zvyku, to rád prenechám takým politikom, ako je pán Fico. Na druhej strane ho vyzývam, aby odložil praktiky minulého režimu. Pán Fico, na záver pripomeniem vám skutočnosti, ktoré podľa vášho správania sú pre vás veľkou neznámou. Totiž politika nie je výkonom vopred danej pravdy, šírením klamstva a demagógie, ale politika je spoločným zápasom o usporiadanie spolunažívania. Dnes mám pocit, že pán Fico je úplne na inej ceste. Chcem ešte pripomenúť skutočnosť, že na 8. schôdzi sme prerokúvali veľmi závažný dokument pod bodom č. 8, tlač č. 134, kde sa hovorilo o aktualizovanom komplexnom programe boja so zločinnosťou. Keď som si vybral hlasovanie, pretože rozprava, pán minister Palko sa nám tu veľmi snažil priblížiť, teda, ktoré inovácie urobili v tomto programe, keď som si vybral hlasovanie, zistil som veľmi zaujímavé skutočnosti. Že proti a zdržali sa, boli jedine predstavitelia politickej strany Smer. Pred chvíľou, ale aj v úvodnom vystúpení pán Fico spomenul, že jeho iritovalo k zvolaniu tejto schôdze vystúpenie premiéra. Ja ho poopravím, nehovorí pravdu, ale klame, pretože už z tohto materiálu jasne cítiť, že táto schôdza bola cieľavedome pripravená a že pokojne pri bode č. 8, tlači 134, v rozprave bolo možné hovoriť aj o týchto problémoch, pretože aj korupciu ja považujem za zločinecké konanie, ale keďže túto stratégiu mali už dopredu pripravenú, pán Fico hlasoval proti a ostatní členovia politickej strany Smer sa preventívne zdržali, aby si náhodou nevystrieľali patróny, ktoré mali pripravené pre toto mimoriadne rokovanie. Snáď už len jeden dovetok, nesmeruje to k odvolaniu vlády? Aj predrečník, ktorý tu stál predo mnou, hovoril, že ide nám o Slovensko, alebo o vládu? Nie je presne to, po čom volá pán Fico, ktorý mal aj vo svojom cieli po prehratých voľbách, že do dvoch rokov vyhlásime nové voľby? Myslím si, že nie som ďaleko od pravdy.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Kaliňák, Čaplovič, Ševc, Husár. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami, slovo má pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Pán poslanec, opäť ste sa, asi ste si neprečítali, o čom bola táto schôdza, lebo vo vašom vystúpení asi 75-krát odznelo slovo Fico a ani raz slovo korupcia. Vôbec ma to vlastne neprekvapuje, skôr to vyzeralo ako zostrihané vystúpenie na plenárnej schôdzi okresného výboru strany v Spišskej Novej Vsi. Poďme však teda od útoku k obrane, rád by som povedal, že ak hovoríte o vyfabrikovaných, alebo teda opäť o nejakých podvrhoch, je zaujímavé, že v tom istom prejave hovoríte o tom, že niekoho sponzorovala nejaká lobby, energetická. Veď si sám sebe protirečíte. V snahe podliezť už vášmu vedeniu, už neviete, ako si lepšie upraviť celý svoj prejav k tomu a rád aj vo svojom vlastnom vystúpení používate tie isté argumenty, ktoré by ste radi vyčítali poslancovi Ficovi.

    A čo sa týka boja so zločinnosťou, poviem vám presne, aký bol problém komplexného programu boja so zločinnosťou. Napríklad ten, že strana Smer ešte minulé volebné obdobie chcela predložiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. V tomto parlamente dvakrát neprešiel a dnes vláda na naše potešenie si prijala do svojho programu tento zákon. Keď si prečítate - a predpokladám, že ste ho nečítali - ten program, nájdete v ňom, že tento zákon, ktorý bol prioritou, sa nachádza až na konci roku 2004. Myslím si, že je to veľmi rýchly, aktívny a tvrdý boj s korupciou a s praním špinavých peňazí.

  • Na záver poviem, že pán minister spravodlivosti Lipšic sa teraz snaží, aby zákon bol prijatý skôr. Ja mu v tom držím palce a dúfam, že napriek tomu, že vláda konala trochu inak, aspoň jeho mladícky entuziazmus mu pomôže k tomu, aby naozaj ten zákon bol prijatý. Preto som sa ja zdržal hlasovania, preto, lebo ten zákon, celý ten boj je nedostatočný a pomalý.

  • Ďakujem. Ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ševc.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Ja sa ospravedlňujem, pán poslanec Čaplovič. Ospravedlňujem sa, pán poslanec Ševc, aj vám, pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán poslanec Mitrík, aj vám ďakujem za skutočne ďalšie, ďalšie a ďalšie ponaučenia v duchu scenára, ktoré vám pripravoval váš pán predseda. Rakovinu na Slovensku máme, rakovina je korupcia, presne sme ju pomenovali. Rakovinu treba liečiť aj voči tým, ktorí ju spôsobili a spôsobujú, a spôsobujú ju v tomto čase aj vaši nominanti vo vláde za SDKÚ. Ďakujem vám.

  • Teraz bude pokračovať pán poslanec Ševc. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Ševcovi.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem hľadať odpoveď na to všetko, čo sa tu hovorí, ale verím, že v klube SDKÚ je veľa čestných poslancov a ja aj takých poznám. SDKÚ, čo to znamená, demokratické a kresťanské. Prečo to oni majú v názve. Prečo také silné slová a nálepky na svojich kolegov, keď hľadáme všetci pravdu. Neviem, či je to kultúrne, alebo - a keď, tak čo je to za kultúra. Je to v duchu: Zlodej kričí: Chyťte zlodeja! alebo o niečom inom. Prosím vás, vážme si sami seba, veď máme len jedno zdravie. Ďakujem.

  • Teraz bude reagovať na faktické poznámky pán poslanec Mitrík, pretože pán Husár aj pani Podracká sa prihlásili už po uzavretí prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mitrík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nebudem reagovať na faktické pripomienky, len poviem jeden holý fakt o tej energetickej lobby. V predvolebnej kampani, keď som ešte primátoroval, mal som istú skupinu energetikov pozvanú na radnicu, pretože mesto Spišská Nová Ves minulý rok získalo cenu Zlatý negavat ako najlepší energetický podnik vo výrobe tepla na Slovensku, a vyrábame aj elektrickú energiu. Zo stretnutia však nebolo nič, pretože dotyčná dáma, ktorá zastupovala túto spoločnosť, mi oznámila, že naši priatelia z rozvodných závodov, nebudem ich, samozrejme, menovať sa nemôžu zúčastniť tohto stretnutia, ktoré pre naše mesto bolo kľúčové, pretože odišli s Ficom, podporovať pána Fica na míting. To je moja odpoveď.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Galbavý, pripraví sa pani poslankyňa Jandzíková.

  • Skôr ako začnem, by som sa chcel opýtať pána poslanca Číža, či má poverenie výboru, aby mohol predkladať návrh na uznesenie mimoriadnej schôdze. Chcem sa úplne vážne opýtať, ja by som bol rád, keby...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Galbavý, prosím, začnite svoj príspevok v rozprave.

  • Áno, áno. V prvom rade chcem povedať to, že všetko, čo tu mám, nepísal mi pán premiér ani nikto z SDKÚ, písal som si to sám. Pán poslanec Kaliňák, aj v mojom vystúpení je viackrát spomenutý Robert Fico, ale aj korupcia. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni. V minulých dňoch médiá na margo dnešnej schôdze priniesli okrem iného aj tieto slová: Deň, keď má slávna snemovňa diskutovať o korupcii v slovenskej politike, bude perfektne zabitý. Široké plénum parlamentu je z podstaty veci vhodné len na podnecovanie vášní a záští a korupcia je vhodná rozbuška. Ešte včera na začiatku predstavenia som môj pohľad uprel na balkón a musím zagratulovať Robertovi, bolo vypredané. Čakali novinári, občania, generálny prokurátor, predseda Najvyššieho súdu, ale aj my. Či naozaj, ako si Robert sľúbil, sa dozvieme niečo vážne, dôležité, niečo nové a dôveryhodné. Tiež som si všimol, že po vystúpení autora nápadu zvolať túto mimoriadnu schôdzu pomaly, ale isto sa začal balkón prerieďovať. Médiá s kamerou na pleciach a s diktafónmi v rukách brali, čo videli a počuli. Bol si to znovu ty, Robert, koho vyvolali von a postavili pred kameru, aby si zoči-voči občanom tejto krajiny mohol s nacvičene ustarostenou tvárou oznámiť, že na Slovensku sa kradne rovnako za Dzurindu, ako sa kradlo za Mečiara. Robert, dovoľ, aby som ti zložil kompliment. Už štvrtý rok si vystačíš s jednou a tou istou vetou, hovoriacou o kradnutí za Mečiara rovnako ako za Dzurindu. Možno sa ti podľa prieskumov preferencií zdá, že to stačí, ale už minuloročné parlamentné voľby ťa mohli presvedčiť, že nie.

    Na úvod by sme si teda mali vyjasniť, o čom je dnešná schôdza, som už asi posledný, takže vás poprosím o pozornosť, a čo je jej cieľom. Pán poslanec Madej zo strany Smer sa pred týždňom provokačne pýtal predsedu vlády, či spoluprácu s bývalým ministrom jeho kabinetu považuje za svoj boj proti korupcii. Pán poslanec, je vari bojom proti korupcii dnešná schôdza? Všetci veľmi dobre vieme, že nie. Pamätáš, Robert, asi pred voľbami odpovedal si na novinárske otázky o tvojich volebných ambíciách. Ak nie, dovolím si ti ich pripomenúť. Citujem: „Chcem byť premiérom, nepracujem 16 hodín len tak pre nič za nič,“ povedal si vtedy. Nie som zlomyseľný, ale aké muselo byť tvoje sklamanie, keď z tohto postu nič nebolo. Nakoniec, stretával som ťa tu aj po voľbách na chodbách, bolo mi ťa tak trošku ľúto, si bol celý zarastený, opustený,

  • Smiech. Potlesk.

  • , ale to je normálna vec. Preto ak dnes nezmieriteľne brojíš proti „doprivatizácii“ štátnych firiem, nebude to preto, že sa nemôžeš dívať na to, ako o majetku, o ktorom si chcel rozhodovať ty, rozhodujú iní a definitívne sa stráca z dosahu anonymného a nie vždy hospodárneho štátu, do rúk konkrétnych vlastníkov? Vážené dámy a páni, politik Robert Fico sa pred voľbami prepočítal, tak neochvejne rátal s vládnym kreslom, že na prípadnú opozičnú politiku ani nepomyslel. Dnes pôsobenie jeho strany v opozičných laviciach postráda akúkoľvek koncepciu. Robert, mám aj na niečo lepšie, ale počúvaj ma. Celé to možno, alebo nemožno nazvať inak ako výstižným slovenským príslovím: Kto chce psa biť, palicu si nájde. A Robert Fico ju nachádza v čomkoľvek, čo táto vláda predloží. Úspešná a skorá európska integrácia bola jedným z predvolebných sľubov aj jeho strany. Z opozičných lavíc však skepticky a nedôverčivo pozerá na našu európsku budúcnosť. Pozvanie totiž dostala Dzurindova, a nie jeho vláda. Dlhoročne presadzuje absolútny trest, trest smrti. Doživotné väzenie po treťom závažnom trestnom čine však považuje za pritvrdé. Navrhuje ho totiž Dzurindova, a nie jeho vláda. Hlása poriadok a spravodlivosť, no pohoršuje sa nad neústupčivým stanoviskom vlády proti bezprecedentnému štrajku železničiarov, o desiatky miliónov korún denne totiž prichádza krajina, ktorej vládne Dzurindova, a nie jeho vláda. Včera aj dnes sme si opäť vypočuli celý rad obvinení s dôkazmi a faktmi. Ako mnohokrát predtým, predstavitelia Smeru sa nezaťažujú. Opäť sa iba domnievajú, predpokladajú a myslia si. A ako mnohokrát predtým sa potom ukryjú do právnických kľučiek, ktoré im umožnia vydávať dojmy za pojmy. Postavili sa pred nás, aby súdili a odsudzovali. Nejde však o fakty a o podstatu veci, čiže odstránenie alebo aspoň zjavný úbytok korupcie z nášho verejného života. Aj korupcia je totiž len ďalšou vhodnou palicou na mlátenie okolo seba. Najviac pritom udierajú do tých, ktorí na rozdiel od iných konajú menej, rozprávajú a svoje podozrenia a poznatky poskytujú orgánom činným v trestnom konaní, ktoré jediné môžu podozrenia overiť a dokázať, a súdom, ktoré jediné majú právo vynášať rozsudky. Biblia pritom už celé dve tisícročia pripomína: Nesúďte, lebo budete súdení. Robert Fico sa práva nebojí, ak sa jeho obvinenia nepotvrdia, skryje sa za slobodu slova, za právo vysloviť názor či právnickú domnienku. Tým sa to pre neho skončí. Obvinenia poslúžili, ak sa dokážu, dobre, ak sa nedokážu, tiež dobre. Nie som ten, kto môže vzhľadom na informácie, ktoré mám, stopercentne ukázať, kde je pravda, ale ani o to nejde, ani Robertovi Ficovi a jeho strane absolútne nejde. Ide o preferencie, ktoré by im dali do rúk vytúženú moc. Už raz voličov nepresvedčili, dnes sa do boja o ich priazeň vrhli ešte strmhlavejšie. Keď Robert Fico a jeho strana Smer pochopili, že po voľbách 2002 im zostanú len opozičné kreslá, nechal sa šéf Smeru počuť, že naším protivníkom je vláda z rokov 1998 až 2002 za nesplatené účty, akými sú klientelizmus či korupcia. Minulá vláda, vládna koalícia, ktorú si ako protivníka dnes stavia proti sebe, pritom na rozdiel od neho vždy konala už len pri podozreniach vyvodzovala dôsledky, veď vládu opustilo päť jej členov. Robert Fico však predkladá znova len slová, žiadne fakty či dôkazy. Heslá ako poriadok, spravodlivosť a slušný život či boj proti korupcii sa stávajú frázami, ktorých cieľom nie je nič iné ako zabávať verejnosť. Chladnokrvne a vypočítavo pritom kalkuluje s tým, že v dnešnej hektickej dobe drvivá väčšina ľudí nejde pri zisťovaní pravdy do hĺbky, ale uspokojí sa s povrchnou informáciou, najmä ak je zabalená do príťažlivého obalu. Takou bola aj minuloročná poslanecká iniciatíva pána Fica súvisiaca s predložením návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Podľa legislatívnej rady vlády, citujem: „V každom paragrafe zákona sa vyskytuje ustanovenie obsahujúce rozpor s ústavou.“ Koniec citátu. Prvý paragraf Ficovho zákona bol retroaktívnym ustanovením, ktoré zakotvovalo spätnú pôsobnosť zákona. Išlo o retroaktivitu, ktorá bola v rozpore nielen s našou ústavou, ale aj s dodatkovým protokolom k Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Druhý paragraf návrhu zakotvoval princíp prezumpcie viny, teda domnienku o nestatočnosti, nepoctivosti alebo protiprávnosti pôvodu a spôsobu nadobudnutia majetku, ktorý dotknutá osoba musí vyvracať, čo je takisto v rozpore s ústavou. Tretí paragraf prenášal dôkazné bremeno na žalovaného, čím sa popiera princíp zakotvený v Občianskom súdnom poriadku. Obdobné ustanovenie, ktoré už raz prenášalo bremeno na žalovaného, bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nesúlad štvrtého paragrafu Ficovho zákona s ústavou vyplýval z toho, že zakotvoval princíp odňatia majetku, čo nedovoľujú články 20 až 49 základného zákona republiky. Iba piaty paragraf v ústave neodporoval, lebo sa týkal otázky, odkedy bude zákon účinný.

    Strana Smer je typická tým, že sa vyjadruje zásadne vždy a ku všetkému obsiahlo, ale spravidla bezobsažne. Rešpektujem, že je právom opozície sa kriticky vyjadrovať k jednotlivým krokom vládnej väčšiny. Dokonca opozícii prisudzujem povinnosť dozerať na vládu a poukazovať na prípadné pochybenia. To však vyžaduje aj schopnosť uznať dobré a vedieť navrhnúť konštruktívne riešenia na zlepšenie menej vydareného. To vyžaduje vzdať sa prázdnej všehokritiky a mať nezaujatý pohľad na podstatu riešení, pohľad, ktorý nezohľadňuje politickú príslušnosť predkladateľa, ale snahu o čo najlepšie riešenie. To by však bolo o čosi náročnejšie a predovšetkým nie také populárne. Tu však nejde o zodpovednosť ani o úprimnú snahu niečo riešiť. Našej opozícii stačí živiť sa a udržiavať v čo najširšej verejnosti pocit neúspechu, pesimizmu a skepsy a zároveň ponúkať veľmi vágne recepty, ktoré všetko vyriešia, takmer ako v rozprávke. To je však zavádzaním a nezodpovednosťou najhrubšieho zrna voči voličom, ktorí si vodenie za nos za svoju dôveru odovzdanú vo voľbách nezaslúžia. Parafrázujúc tvoje obvyklé vyjadrovania, Robert, vyslovujem vážne podozrenie, že táto schôdza s najväčšou pravdepodobnosťou neprinesie nič, čo by pomohlo riešiť problematiku korupcie na Slovensku. Dáva však dostatočný priestor na fabulovanie, prezentovanie rôznych narážok, náznakov, ničím nepodložených predstáv a obvinení. Tak ako ich tu pravdepodobne nikto nebude vedieť preukázať, nebudú sa dať ani vyvrátiť. Táto schôdza naozaj nič nevyrieši, verejnosti zostane len pocit špiny a znechutenia. Namiesto toho, aby táto špina naším pričinením zmizla, rozstriekli ste ju po celej verejnosti. Verejnosti, ktorú korupcia ukrutne trápi a bolestivo jej zasahuje do života. Namiesto toho sa necháme brať za rukojemníkov akémusi anonymovi, ktorý do pľacu z času na čas pohodí takú či onakú nahrávku s údajnými odposluchmi. Bol som veľmi prekvapený, ak niektorí politici, vrcholní predstavitelia politických strán, dokázali promptne, bez akejkoľvek informácie o pôvode a dôveryhodnosti anonymných, podvrhnutých materiálov rozvíjať teórie, žiadať vysvetlenia, ba dokonca naznačovať sankcie. Bol som naozaj prekvapený istotou a suverenitou, s akou dokázali niektoré médiá vyvodzovať závery, o čo ide, o koho ide a čo sa tu dokazuje. Ak sa pár nepodpísaných, údajne ťažko čitateľných a nezrozumiteľných strán textu stalo verejným obvinením najťažšieho kalibru, obvinením niektorých ľudí, celej politickej strany, div že nie obvinením celého politického systému. Za celé dva týždne som sa však nedozvedel nič viac, nijaké fakty a nijaké dôkazy. Ja som tie papierové podvrhy nedostal, ale počul som, že sa v nich autor pokúšal namočiť do špiny aj predstaviteľov, dokonca menovite iných politických strán, ale z akéhosi dôvodu sa spomína iba jedna. Na otázku prečo si logicky v tejto chvíli nedokážem odpovedať. Skladal som sľub, že budem vykonávať svoj poslanecký mandát v súlade so zákonmi, v najlepšom záujme Slovenskej republiky. Hystériu dokázala vyvolať jedna anonymná a dodnes nepotvrdená provokácia a ktorej sme zvolaním tejto schôdze, možno nechcene, podľahli. Však podľa môjho najhlbšieho presvedčenia nielenže nie je v najlepšom záujme tejto krajiny, ale práve naopak, v jej najhoršom záujme. Korupcia je pritom vážna vec. Vážny problém tejto krajiny. A nielen jej. Obludnosť rozmerov, do akých dokáže dorásť, je odstrašujúca. Veľké Rusko napríklad dnes korupcia ohrozuje viac než vojna v Čečensku. V ruskej televízii sa nedávno objavil autobus, ktorý jazdí medzi Groznym a Moskvou, teda práve ten autobus, čo do Moskvy doviezol 125 kg výbušnín použitých pri obliehaní divadla Dubrovka, v ktorom pri pokuse o vyslobodenie rukojemníkov zomrelo toľko ľudí. Nikto totiž dnes autobusy nekontroluje. Vodič, ktorý netušil, čo vezie, povedal, že ho polícia počas cesty zastavila 50-krát. Vždy sa však odohralo to isté. Policajt sa opýta, viete koľko? Isteže, povie vodič. Odovzdá úplatok a ide ďalej. Bez úplatku by sa pri každom zastavení autobus zdržal niekoľko hodín, za celú cestu niekoľko dní. Na konci cesty tohto autobusu bola celým svetom sledovaná moskovská dráma a stovka zbytočne vyhasnutých životov.

    Korupcia má vždy a všade svoje obete. Možno nie natoľko viditeľné, možno neznáme, možno skryté. Korupcia je vážna vec. Smrteľne vážna vec aj na Slovensku. Namiesto toho, aby sme proti nej radikálne a konkrétne zakročili, Robert, používaš ju, či skôr zneužívaš na priehľadnú sebaprezentáciu. Je to nebezpečná a zbytočná hra s ohňom, aspoň taká nebezpečná, ako je korupcia sama.

    Dovoľte, aby som moje vystúpenie ukončil osobne. Táto schôdza, Robert, mi totiž pripomína futbalové zápasy, ktoré sme spolu hrávali každú stredu v minulom volebnom období. Pamätáš? Kedykoľvek si mal loptu, nikdy si neprihrával, ale strieľal si sám aj vtedy, keď bolo jasné, že nemôžeš dať gól. Ako by ti nešlo o výsledok mužstva, ale len o to, aby si sa predviedol. Táto schôdza, skutočne, mi pripomína to isté. Odporúčam mojim kolegom, aby na mňa nereagovali kvôli krátkosti času. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci a poslankyne. Pán poslanec Cabaj, Jarjabek, Podracká, Beňová, Mikuš, Kaliňák, Čaplovič, Kondrót a pán Husár, Stanislav. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, neviem, či mám v tom familiárnom oslovovaní pokračovať, ale možnože môžem, však. Tomáš, ak sa stretneme v tom tvojom zariadení, môžeme sa takto rozprávať, ako si teraz vystúpil. Lebo sa hovorí na Slovensku, že to najlepšie býva na koniec. Prepáč, ale starý poslanec, lebo si starým poslancom, si tu štyri roky nohavice dral, by možno vystúpil s niečím iným a bol by tu niečo iné povedal. Pretože ak ty spochybňuješ nášho mladého a nového kolegu, ktorý možno hádam aj na rozdiel od teba veľmi dobre si preštudoval ústavu a práva a možnosti poslanca, čo tu všetko môže v parlamente, a ktorý sa celkom legitímne pýtal premiéra, nie provokačne, legitímne ako poslanec tejto snemovne predsedu vlády SR, a ak premiér reagoval tak, ako reagoval, prepáčte, možno slušne poviem, že vulgárne, je tu odpoveď. Na dnešnú hodinu otázok ani jeden poslanec mu nepoložil otázku, pretože si to nezaslúži po tom jeho vystúpení, ktoré tu mal v tomto parlamente. Takže to je odpoveď, prečo takýmto spôsobom reagoval, ale vieš, občas tu aj nejaké tie vtipy padli a ja by som sa ťa spýtal tak možno, ako by ti to ten major Teraský povedal, že pán poslanec, čo si predstavujete pod pojmom konať? A vieš, prečo by sa ťa to spýtal? Lebo si povedal, že vládna koalícia konala. A teraz sa ťa kamarátsky pýtam, tak mi pošuškaj, konala. Pre koho a koľko?

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa po tomto vystúpení znovu vrátil k meritu veci. V každom prípade nemôžem súhlasiť s argumentom, pán poslanec, že vy nás kritizujete len preto, že nie ste vo vláde. To je naivné. To je strašne naivné a je to zavádzajúce a o tom ani nehovor. Proste to vystúpenie bolo akoby trošku „obšlohnuté“ z vystúpenia pána premiéra, ktoré sme tu všetci kritizovali a o ktorom sme sa tu už narozprávali dosť. Toto celé, táto celá schôdza je o nedôvere. Táto celá schôdza je o nedôvere, ktorá je v tomto parlamente, ktorá je v celej spoločnosti. A tá nedôvera siaha tak ďaleko, že napríklad, ja neviem, poviem len jeden jediný príklad. Pán Jusko po včerajších extemporách zvolal narýchlo tlačovú konferenciu, kde si dovolil povedať, že, dokonca, keď sa rozhodovalo o jeho firme, v ktorej bola jeho manželka, on dokonca odišiel za dvere. No to je skutočne taký neuveriteľný argument pre všetkých. Tak ja by som sa chcel spýtať, keď už hovoríme o tej nedôvere,

  • buď taký dobrý a presvedč pána Juska, aby nám dal napríklad štvrťročné odmeny, ktoré dal svojim kamarátom bankárom, ktorí neodišli z tej miestnosti, keď sa rozhodovalo o tom, či tá firma, v ktorej je jeho manželka, dostane tento kšeftíček. Toto by bolo pre mňa ako pre poslanca, toto by bol pre mňa argument, keby som hovoril, že naozaj k tej korupcii nedochádza. Opäť neprišlo k porušeniu zákona, všetko je v poriadku, len tu čosi smrdí. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Podracká.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Galbavý, kládli ste si rečnícku otázku, o čom je táto schôdza. Mne pripomína tie tri opice, ktoré dostať v každom malom klenotníctve s darčekmi, ktoré majú ústa na ušiach, očiach a na... áno, ale v podstate to znamená staročínsku múdrosť: Nevidím, nepočujem a nehovorím. Takto isto ako tie tri opice sa správa aj naša koalícia, respektíve koaličný trojlístok a myslím si, že práve voči problému korupcie je absolútne slepá. Je to presne podľa pravidla, že keď niekomu ukradnú v električke tisíc korún, je to tragédia, ale keď sa zo štátu kradnú milióny alebo miliardy, tak je to už iba štatistika. Takisto sa mi nepozdáva ten ironický tón - milý Robert - pretože viem z literatúry, že irónia, akú používate, nikdy nezostúpi až na dno. Je mi z tohto rokovania smutno, prepadá ma bezmocnosť a depresia, pretože zdá sa mi, že odhaliť pravdu na takomto posvätnom mieste, o ktorom si občania myslia, že je stánkom myslenia a spravodlivosti, je pravdepodobnosť asi taká veľká, ako že lukostrelec trafí štvorček 1x1 cm vo vzdialenosti niekoľko sto kilometrov. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Beňová...

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Galbavý, vy bývate spravidla veľmi vtipný človek, ale niektoré fóry proste nepatria do rokovacej sály, patria za dvere rokovacej sály, ale z vonkajšej strany. Budem sa teda venovať niektorým konkrétnym veciam, ktoré ste pomenovali. V prvom rade ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu by ste mohli vedieť, že pozvanie do Európskej únie nedostal Mikuláš Dzurinda ani jeho vláda, ale Slovenská republika a to je veľmi zásadný rozdiel, pán poslanec. Táto krajina nepatrí Mikulášovi Dzurindovi ani jeho vláde a nepatrí ani SDKÚ.

    Ďalej by som chcela povedať, že ste hovorili o špine a bahne. Ja chápem, že ako člen poslaneckého klubu SDKÚ sa vzpierate tejto mimoriadnej schôdzi rovnako ako všetky kolegyne a kolegovia z vášho klubu, ktorí vystúpili, pretože tá špina a to bahno sa týka práve SDKÚ v tejto chvíli, ale myslím si, že by vám malo ísť o to, aby sa niečo takéto prešetrilo a aby napríklad aj zvolanie takejto mimoriadnej schôdze vytvorilo akési základy na to, aby sa tieto veci prešetrili. Hovorili ste tiež o tom, aké je to nechutné a ako sa rozmazávajú veci, ktoré sú vraj údajné. Ja si dovolím zacitovať z dnešného vydania jedného média, tlačeného. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda v roku 1999 v snahe odvolať prezidenta Fondu národného majetku Ľudovíta Kaníka, jeho terajšieho člena kabinetu, použil ako jeden z argumentov aj prepis rozhovoru Kaníka s Vladimírom Pórom. Nie je známe, z akých zdrojov ho premiér získal, pravdepodobnou metódou však bolo odpočúvanie. V tomto prípade to teda bolo legitímne? A kladiem vám tú istú otázku, ktorú som sa včera položila predsedovi vášho poslaneckého klubu pánovi Milanovi Hortovi a na ktorú mi neodpovedal. Demokracia nám zaručuje všetkým rovnaké práva, platia iné práva pre členom SDKÚ a iné pre ostatných obyvateľov tejto krajiny? Ďakujem veľmi pekne.

  • Ako ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Mikuš?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, stretli sme sa naozaj kvôli vážnemu problému a to sú podozrenia o existencii korupcie a klientelistických praktík. Žiaľ, diskusia sa prenáša niekam inam. Ak má niekto záujem riešiť tento problém a počuje vážne podozrenia, ktoré tu odzneli, tak mal by podľa mojej mienky argumentovať proti týmto podozreniam, alebo navrhnúť spôsoby, ako tieto podozrenia buď vyvrátiť, alebo potvrdiť. Naopak, časť poslancov vládnej koalície nepristupuje k problému takto, ale vybíja sa v osobných súbojoch a prezentovaním často prostoduchých osobných názorov na politických protivníkov. Toto nikomu neprospieva, snáď len jednotlivcom, ktorí čakajú na servilný potlesk z pravej strany snemovne. Navrhujem, vráťme sa k meritu veci a hľadajme cestu, ako tento problém odstrániť zo slovenskej politickej scény, z nášho života. Toto je jediná správna cesta. Prosím vás preto, neútočme na seba, neodvádzajme pozornosť od problému, ale hľadajme mechanizmy, ktoré tieto problémy v budúcnosti vyriešia. Žiaľ, to čo som tu počul od časti poslancov vládnej koalície, nenaznačuje, že majú záujem problém riešiť. Bola spochybňovaná funkcia Národnej rady. Páni, vráťme sa, a dámy, vráťme sa k meritu veci. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou vystúpi poslanec Kaliňák

  • Predsa len budem vám radšej vykať, pán poslanec, vychovávali ma, že sa mám v snemovni správať slušne. Priznám sa, pred tromi dňami, pán poslanec, ste mi oznámili, že sa veľmi dobre pripravíte na túto schôdzu. Aj niektorí z poslancov koaličných strán ma upozornili, že teraz to príde. Neprišlo. (Smiech.) (Potlesk.) Poviem úprimne, skúsim pokračovať, pán poslanec, vo vašom tóne. Kto chce biť psa, palicu si nájde. Poznám aj takú: Trafená hus zagágala. Alebo - za všetkým hľadaj SDKÚ.

  • Vrátim sa ešte k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku, aby som chvíľu bol aj seriózny. Je to tá istá legislatívna rada vlády, ktorá predložila do parlamentu niekoľko zákonov, ktoré musela v tom istom volebnom období ešte 4-krát novelizovať, pretože jej to nejako nešlo? A je to ten istý zákon, v tom istom znení, v ktorom dnes je prioritou vlády Slovenskej republiky? Ak by ste sa dnes pozreli do toho zákona, zistíte, že je na 95 % rovnaký a že tých 5 % je práve ten posledný paragraf, o ktorom ste vy hovorili, že sa teda bude meniť dátum účinnosti. Aj prenos dôkazného bremena, pán poslanec, aj retroaktivita, ale viete, retroaktivita je vec, ktorá sa dotýka iba trestného zákona. Nechcem si robiť prednášku z práva, ale v rámci občianskeho konania existuje falošná retroaktivita a tento zákon dokonca nebol ani len tou falošnou retroaktivitou, pretože sa nevzťahoval na konanie, ale na stav a v tom je obrovský problém. Ale, naozaj, nerád by som robil právnickú prednášku. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán poslanec. Presviedčali ste tu ctenú snemovňu, že znak SDKÚ na plášti znamená, že človek je čistý. Vieš, alebo viete, pán poslanec, najnebezpečnejšie klamstvá - a to ste dokázali vo vašom vystúpení vo vzťahu k našej politickej strane Smer - pochádzajú od tých, ktorí im veria. A to je konkrétne prípad aj váš, pán poslanec. A pre vás, pán poslanec, bude veľmi, veľmi a veľmi ťažké raz vaše poznanie. Táto schôdza, ako ste povedali, pán poslanec, nič neprinesie vtedy a už ani nemôže priniesť, lebo je tu len torzo vlády a nie je tu ani pán premiér Dzurinda, váš predseda SDKÚ, ak sa vláda Slovenskej republiky nespamätá, ak nebude rozhodne, rozhodne a rozhodne konať a pozorne a pozorne počúvať. To sa, žiaľ, nestalo ani na tejto schôdzi Národnej rady.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega poslanec, vraveli ste, že korupcia je vážna vec a vážny problém tejto krajiny. Áno, súhlasím. Zároveň ste povedali, že načo je takáto schôdza, z ktorej vo vedomí ľudí zostane iba špina a bahno vo vedomí občanov. Aká špina, aké bahno? Z toho, že sa zvolala schôdza, ktorá hovorí o vážnej veci, o vážnom probléme tejto krajiny? Že schôdza diskutuje o probléme, ktorý sa objavuje vo výskumoch verejnej mienky, o ktorej hovoria a píšu médiá, ktorá sa pravidelne objavuje v správach Európskej únie, na ktorú nás upozorňuje NATO a sám americký prezident? Nerozumiem, o čom ste hovorili. Ďakujem.

  • Keďže som starší poslanec ako kolega Kaliňák, ja si ťa dovolím osloviť ešte krajšie: Milý Tomáško! Pripusťme na chvíľu, teoreticky, takú možnosť, že by pán Robert Fico neexistoval, vôbec jednoducho nebol. A ja sa ťa teraz opýtam a zároveň si aj dovolím odpovedať, o čom by ste dve a pol hodiny rozprávali?

  • Ty, tvoji kolegovia a aj pán premiér, o čom? Pripusťme, ale teoreticky, že by tu miesto kolegu Fica sedel kolega Jano Fazuľa, odpoveď je úplne jasná. Dve a pol hodiny o Janovi Fazuľovi.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásila pani poslankyňa Jandzíková, pán poslanec Galbavý chce reagovať ešte predtým na vystúpenie pánov poslancov.

  • Ja chcem, pán predsedajúci, pán predseda, prepáčte, ja chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Nebolo asi až také zlé, keď ste ma tak pozorne počúvali, mal som zrejme najviac reakcií po pánovi premiérovi, ešte raz za to vám veľmi pekne ďakujem a na vaše otázky rovnako aj ako pani poslankyni Beňovej budem odpovedať v kuloároch. Ale keď pánovi poslancovi Husárovi môžem odpovedať hneď. Povedal, že keby tu nebol Robert Fico, čo by sa tu potom dialo. No skrátka, vy by ste mali 35 % preferencií.

  • Pán poslanec Fico chce vystúpiť. Ešte predtým vás poinformujem o dohode, ktorá vzišla z rokovania predsedov poslaneckých klubov. Budeme rokovať do 13.00 a skrátime obedňajšiu prestávku na jednu hodinu. Do 13.00 hodiny by sme mohli odhlasovať uznesenia k 9. schôdzi Národnej rady, pokiaľ by do 13.00 hodiny zostal čas, tak by sme pokračovali ešte prerokúvaním ešte zvyšných troch bodov 8. schôdze k návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, návrhom uznesenia a potom pokračovali o 14.00 hodinou otázok do 14,45, pretože na pána premiéra neboli otázky, len na členov vlády, o 14,45 budeme pokračovať hlasovaním, najskôr o návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti a potom o zostávajúcich bodoch 8. schôdze. Nech sa páči, takže by som vás poprosil, keby ste do 13.00 zotrvali v rokovacej sále. Pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, predovšetkým k vystúpeniu pána poslanca Galbavého by som rád urobil niekoľko vecných pripomienok. Prvá pripomienka je, že návrh na zvolanie tejto schôdze som nepodpísal ako individuálna osoba. Je to 38 poslancov, pán poslanec, ak ste si nevšimli, a zdá sa, že predovšetkým v dnešnom vystúpení ste ukázali neschopnosť reagovať na ďalšie vážne obvinenia, ktoré prišli aj zo strany pána poslanca Lintnera, to znamená predstaviteľa politickej strany, ktorý sedí s vami v tej istej vládnej koalícii. Rovnako chcem povedať aj to, pán poslanec, že ste dobrým žiakom pán premiéra Dzurindu. Všeobecné frázy, všetko to, čo je typické preňho, ste začali završovať takou familiárnosťou, ktorá je typická pre predstaviteľov SDKÚ vtedy, keď nemajú argumenty. Nikdy sa neznížim k tomuto štýlu komunikácie v parlamente, lebo toto je najvyšší orgán štátnej moci Slovenskej republiky a myslím si, že všetci poslanci,

  • či si tykajú, alebo netykajú, či hrajú, alebo nehrajú spolu futbal, by v každom prípade mali voči sebe vystupovať seriózne a korektne. Vecná pripomienka sa týka, pán poslanec, predovšetkým jedinej časti, kde ste hovorili trošku konkrétnejšie, a to je časti týkajúcej sa zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Niečo naznačil pán poslanec Kaliňák, ale budem podstatne presnejší. Pán poslanec, vy ste takisto nehlasovali za tento návrh zákona v predchádzajúcom volebnom období, dokonca si kladiem otázku, či ste neušli ako polovica poslancov Národnej rady pred hlasovaním z tejto sály, lebo sa takisto tohto zákona určite bojíte. Obvinili ste tento návrh z toho, že s výnimkou ustanovenia o účinnosti celý tento zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Pán poslanec, existuje komisia na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorú zostavil minister spravodlivosti. Ak ste včera dobre počúvali, minister spravodlivosti oznámil, že na tejto komisii alebo práce tejto komisie sa zúčastňujem aj ja a spoločne hľadáme východisko, ako predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky zákon, ktorý bude prijateľný. Nuž tak vám teda oznámim, pán poslanec, aký je momentálny výstup z tejto pracovnej komisie vedenej ministrom spravodlivosti alebo na ministerstve spravodlivosti. Prvý záver je, že zákon bude mať spätnú účinnosť, pretože inak nemá význam. To by sme urobili nad všetkými zlodejstvami, všetkými lumpárňami hrubú čiaru. Zákon má význam len vtedy, ak sa bude vzťahovať do obdobia od roku 1990, aby postihol malé dražby, veľké dražby, malú privatizáciu, veľkú privatizáciu, lebo tam došlo k najväčšiemu obohateniu konkrétnych ľudí. Čiže to, čo ste vy povedali, že je v rozpore s ústavou, dnes komisia na ministerstve spravodlivosti navrhuje do vládneho návrhu zákona. Prenesenie dôkazného bremena. Povedali ste, že je v rozpore s ústavou, komisia navrhuje preniesť dôkazné bremeno na osobu, ktorá má preukázať pôvod svojho majetku. Ďalej ste povedali, že, jednoducho, sú tam neústavné časti, ktoré sa týkajú prokuratúry a ďalších vecí. Zákon nie je na 95 % totožný, ako povedal pán poslanec Kaliňák, je na 100 % taký istý, ako bol predložený v predchádzajúcom volebnom období, a keď tu bude položený, tak sa naozaj na tom zhodneme. Môžeme sa baviť o tom, o nejakých detailoch. Hovoríme o prokuratúre - bude to prokuratúra, ktorá bude predkladať návrhy. Áno, je to tak. Hovoríme ďalej o dôkaznom bremene - je tam dôkazné bremeno, hovoríme o spätnej účinnosti - je. To sú tri piliere, na ktorých bol postavený zákon aj v roku 2002, keď bol predložený do parlamentu. Ak použijeme inú textáciu, iné slová, prosím, som pripravený, ale tieto tri piliere, to znamená, že to bude prokuratúra, ktorá bude podávať návrhy na súd, že bude dôkazné bremeno na občanovi a že bude spätná účinnosť zákona, sú dodržané. Takže tri piliere, kvôli ktorým ste odmietli tento návrh zákona, sa opätovne objavujú v návrhu zákona, na ktorom komisia pracuje ďalej. Komisie alebo práce sa budem ďalej zúčastňovať a chcem, aby to naozaj bol spoločný návrh, o ktorom bude môcť Národná rada rokovať a rozhodovať. Takže to je jediné konkrétne, na čo sa vo vašom vystúpení dá reagovať. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, vážení členovia vlády. Rozhodla som sa vystúpiť v tomto vážnom parlamente, pretože považujem za nevyhnutné vysvetliť môj postoj k návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady, nakoľko boli uvedené niektoré zavádzajú fakty, ktoré sa skutočne počúvajú minimálne zvláštne. Vo svojej profesii, kde som bola členkou vrcholového manažmentu, som už, či už vo finančnej inštitúcii, alebo vo významnej súkromnej spoločnosti, mala možnosť položiť veľa otázok a vypočuť si na ne odpovede. Často som aj ja musela odpovedať na nepríjemné otázky, ktoré boli položené mne. Nespomínam si však, že by som na akúkoľvek nepríjemnú otázku, či už podľa momentálnej subordinácie reagovala neuvážene a vyhýbavo. Každý atak, ak má byť vedený efektívne a cieľavedome, by mal trafiť svoj cieľ, pretože inak je to len výstrel z poplašníka, ktorý spravidla odštartuje disciplínu, o ktorej nikto nevie, kto bude víťazom.

    Situácia na zasadnutí parlamentu dňa 27. februára vo mne vyvolala pocit, že sa niečo začína, o čom len málokto vie predpovedať smerovanie. Alianca nového občana, ktorú zastupujem v tomto parlamente, ktorý okrem iného schválil aj Programové vyhlásenie vlády, kde bol definovaný problém boja proti korupcii, je svojou podstatou liberálna. Nikto ma nemusel presviedčať o tom, že je potrebné o niektorých témach, na ktoré sa pýtal aj kolega zo Smeru, hovoriť viac. Nepoviem nič nové, keď skonštatujem, že rozšírenosť korupcie na Slovensku sa dokonca stala predmetom kritiky hodnotiacej správy Európskej únie v roku 2002. Dovoľte mi, aby som citovala aj smutné výsledky prieskumu verejnej mienky z materiálu Parlamentného inštitútu, odboru analýz a vzdelávania, v ktorom 80 % občanov Slovenskej republiky je presvedčených o tom, že väčšina verejných činiteľov na Slovensku uprednostňuje svoje osobné záujmy pred verejným záujmom. Sú tam aj iné zaujímavé čísla. Preto, aby bola daná možnosť o probléme korupcie a klientelizmu na pôde parlamentu hovoriť, som podpísala návrh na zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze. Rada by som však povedala aj tú skutočnosť, že ma mrzí, že pri tejto príležitosti v médiách boli podpísaní poslanci za Alianciu nového občana stotožňovaní s návrhom na uznesenie politickej strany Smer. A rada by som teda úplne jasne prehlásila, že som sa podpísala pod zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a nie pod návrh uznesenia. Budem teda rada, ak mi bude daná možnosť po rokovaní v pléne, kde má možnosť povedať každý poslanec svoj názor, hlasovať za uznesenia podľa môjho svedomia a vedomia.

    Vážení páni, vážené dámy, zúčastňovala som sa predvolebnej kampane našej strany a snáď nebolo jediného stretnutia, kde by sa nehovorilo o korupcii a klientelizme. Som z regiónu Banskej Bystrice, kde žijem medzi ľuďmi, a od nich dostávam podnety a priznám sa, kladú mi príjemné aj nepríjemné otázky. V parlamente často používame slovo tansparentnosť v každom významnom procese, ktorý prebieha v spoločnosti. Hovorí sa o transparentnosti vo financovaní, v privatizácii, o transparentnosti reforiem a niekedy aj ja mám pocit, že to, čo včera sme definovali ako transparentné, číre a priezračné, dnes zostáva zahmlené a zamotané. Nemyslím si o sebe, že by som bola naivná, avšak možno naivne som sa domnievala, že zvolanie schôdze privítajú všetci poslanci. Ak by som neporušila zákon, priznám sa, že určite by som sa bránila, keby ma niekto zaraďoval do skupiny ľudí, ktorí nekonajú transparentne, na ktorých visí tieň podozrenia škodlivého klientelizmu alebo korupcie. Na mimoriadnej schôdzi by som určite privítala možnosť o tom hovoriť, vysvetliť pochybnosti, spochybniť ohováranie a ukázať pravdu pred takým vážnym fórom, ako je Národná rada Slovenskej republiky. Jasným stanoviskom raz a navždy by som ukončila debaty o skorumpovaných politikoch. Často zahraničie prezentuje ako najväčšie problémy Slovenskej republiky korupciu, klientelizmus a rómsky problém a povyšuje ich nad všetky ostatné problémy, ťažiace väčšinu občanov tejto krajiny v životne dôležitých ekonomických a sociálnych oblastiach. Verím, že rečníci, poslanci, členovia vlády svojimi stanoviskami a návrhmi prispejú k potlačeniu molocha korupcie. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa bola posledná prihlásená do rozpravy. Pýtam sa vás, či vyjadríte všeobecnú súhlas s tým, aby krátko mohol vystúpiť pán guvernér Národnej banky Slovenskej republiky. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám poďakovať za to, že ste mi umožnili vystúpiť na dnešnom rokovaní Národnej rady. Považujem za svoju povinnosť vysloviť sa k prípadu, o ktorom hovoril pán poslanec Fico vo svojom včerajšom vystúpení, keď spomenul výstavbu expozitúry Národnej banky Slovenska firmou Sibamak, v ktorej pracuje moja manželka, a často v tejto súvislosti použil termín politický klientelizmus. Rád by som teda k tejto kauze povedal niekoľko vlastných poznámok. Prvá. Národná banka Slovenska zorganizovala na obstaranie šiestich expozitúr verejnú obchodnú súťaž, ktorej sa mohli zúčastniť firmy spĺňajúce stanovené kritériá. Súťaže sa zúčastnila aj firma Sibamak. Druhá poznámka. Na vyhodnotenie súťažných podkladov bola vybraná expertná firma, zhodou okolností so sídlom v Žiline, ktorá odporučila odbornej komisii Národnej banky Slovenska za víťaza v danom prípade firmu Sibamak. Firma Sibamak bola lepšia v dvoch kritériách. Inkriminovaná firma zo Žiliny bola lepšia v jednom kritériu, v cenovom kritériu. Pri zákazke 40 miliónov korún, zhruba 40 miliónov korún, bola lepšia o 72 000 korún. Tretia poznámka. Odborná komisia NBS sa stotožnila s odporúčaním expertnej firmy a za víťaza súťaže vyhlásila firmu Sibamak. Ďalšia poznámka. Nebol som členom tejto komisie a ani som ju neriadil a nijako do jej práce nezasahoval. Ďalšia. Národná banka Slovenska poskytla v poslednom období všetky informácie a podklady týkajúce sa uvedeného prípadu tým, ktorí sa o daný prípad zaujímali. Medzi nimi nebol pán poslanec Fico a nebol medzi nimi ani dotyčný podnikateľ zo Žiliny. Ani jedna zo strán, a oznámenia došli na generálnu prokuratúru, do parlamentu a na mnohé inštitúcie, mi nesignalizovala, že by došlo zo strany pracovníkov NBS k netransparentnému, k nejakému nečestnému postupu.

    Koniec koncov aj včera bezprostredne po prejave pána poslanca Fica som zvolal mimoriadnu tlačovú konferenciu, na ktorej moji kolegovia poskytli všetky žiadané informácie, týkajúce sa stavby expozitúry Národnej banky Slovenska. Okrem iného na tejto tlačovej konferencii odznelo, že ak by sa firma Sibamak nezúčastnila výberových konaní, Národná banka Slovenska by za stavbu expozitúr zaplatila o 17,2 mil. Sk viac. Šiesta poznámka. K možnému konfliktu záujmov si dovoľujem poznamenať len toľko, že prijaté postupy riadenia verejnej obchodnej súťaže moja neúčasť na rozhodovaní tento konflikt záujmov vylúčili. Nakoniec posledná poznámka. K otázke politického klientelizmu. Dovolím si uviesť len toľko, že skutočne zaň považujem to, ak sa záujmy privátneho kapitálu presadzujú na úkor celospoločenských záujmov. Skutočne, v danej kauze vidím politický klientelizmus, ale nie zo strany mojej osoby. Ale aby nezostalo len tvrdenie proti tvrdeniu, dovoľujem si takto verejne vyzvať médiá, aby sa danému prípadu venovali. Dovoľujem si oznámiť, že oficiálne požiadam Najvyšší kontrolný úrad, nepolitické subjekty typu zväz stavebných podnikateľov alebo iné, aby daný prípad preverili a aby k tomu zaujali verejné stanovisko. Tiež si dovolím takto verejne vyzvať pána poslanca Fica, aby sa s prípadom oboznámil nielen z pohľadu jednej strany, neúspešného účastníka súťaže, ale aj z pohľadu druhej strany, aby následne po takomto oboznámení sa s prípadom verejne potvrdil, či trvá na vyhlásení, že išlo o politický klientelizmus ako vyšitý. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Kaliňák, Blanár, Beňová. Končím možnosť ďalších. Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

  • Vážené dámy, pán predseda, vážené dámy a páni, v tejto chvíli je možné vidieť rozdiel medzi vrcholovým manažérom a niektorými poslancami Národnej rady. Keď došlo k obvineniu, musím povedať, že si veľmi ctím a hodnotím vystúpenie pána guvernéra Národnej banky, ktorým reagoval na niektoré obvinenia, ktoré tu boli včera vznesené, respektíve podozrenia. Iste, bude sa vyšetrovať a všetci sa radi oboznámia s výsledkom. Ale takto to asi má vyzerať v demokratickej spoločnosti. Sú podozrenia a strana, ktorá je, v rámci tých podozrení sa postaví a pred celým národom aj vrátane výzvy médií povie, ako situácia bola, a že chce, aby sa to všetko vysvetlilo. Na druhej strane však sme svedkami, že niekto sa brániť ani len nechce, pretože v podstate ani nemá čím, pretože jedinými argumentmi, ktoré na druhej strane nasledujú, sú iba urážky na toho, kto to uviedol. Takže ešte raz sa poďakujem pánovi guvernérovi, že toto je napríklad aj moja predstava o tom, ako vyzerá obrana proti niektorým podozreniam. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, ja sa chcem rovnako poďakovať za konštruktívny prínos vystúpenia pána guvernéra, pretože myslím si, že všetkým nám záleží na tom, aby takáto ustanovizeň, ako je Národná banka Slovenskej republiky, nebola spochybnená, ale dovolím si predsa len možno poradiť, aby sa takýmto veciam predchádzalo, aby tie veci, ktoré súvisia s obstarávaním v Národnej banke, sa minimálne priblížili k zákonu o verejnom obstarávaní, keďže Národná banka pod tento zákon nepodlieha. Aby nedošlo k takýmto veciam, ktoré nastali práve v súvislosti s touto firmou, o ktorej tu bolo hovorené, aby pri otváraní obálok nebola zverejňovaná len cena, ale prečo by nemohli byť zverejňované všetky kritériá, ktoré sú brané do úvahy, a myslím si, že to môže prispieť rovnako aj Národnej banke pri obstarávaní, aj ďalším iným obstarávaniam, ktoré v budúcnosti bude robiť. A pevne verím, že pán guvernér sa bude týmto zaoberať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán guvernér, tiež si vážim, že ste vystúpili na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, napriek tomu si neodpustím malú poznámku. Viete, ak vypisuje niektorá komerčná firma, alebo možno niektoré médiá súťaže, tak tam je takým malým napísané, že nemôžu sa ich zúčastniť zamestnanci tej firmy ani ich rodinní príslušníci. A myslím si, že v prípade Národnej banky Slovenska by niečo také tiež nebolo na škodu. Ďakujem.

  • Vážené dámy, pán predseda, vážené dámy a páni, v rámci rozpravy by som iba veľmi krátky návrh. Keďže v priebehu rozpravy vznikli určité pochybnosti, alebo rôznorodosť názorov na niektoré body uznesenia, ktoré skupina poslancov predložila, dávam procedurálny návrh, aby sme o jednotlivých bodoch, ktoré sa nachádzajú v tomto uznesení, hlasovali samostatne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, budem naozaj na záver veľmi stručný. Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, či už z opozičných strán, ako aj poslancom za politickú stranu ANO, za ich vystúpenia a za to, že doplnili moje úvodné vystúpenie o ďalšie podozrenia zo závažného porušovania zákonov v Slovenskej republiky. Chcem odmietnuť tvrdenie, ktoré sa tu opakovalo neustále, že vystúpenia takého typu, ako som mal ja, pán poslanec Lintner alebo ktokoľvek iný, nepatria na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Práve naopak, pôda Národnej rady Slovenskej republiky Slovenskej republiky je tá najlepšia na vystúpenia tohto typu, lebo je to parlament, ktorý vykonáva kontrolnú činnosť nad vládou Slovenskej republiky. Rovnako musím odmietať všetky tie vyjadrenia, ktoré hovoria, že cieľom schôdze, ktorá trvala takmer dva dni, a kde bolo pomerne veľa vystupujúcich, bolo len destabilizovať vládu Slovenskej republiky. Vraj to ohrozuje naše integračné ambície a neviem čo všetko.

    Vážené dámy a páni, ja odmietam mlčať len kvôli tomu, že Slovensko je pred bránami Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie. Odmietam mlčať len preto, aby jednoducho sme si nekazili vlastný obraz v zahraničí alebo pred občanmi Slovenskej republiky. Občania Slovenskej republiky vedia, že táto krajina je skorumpovaná, a myslím si, že Národná rada v dvoch dňoch svojho vystupovania potvrdila tento obraz ešte viac.

    Je mi veľmi ľúto, že nikto z poslancov vládnej koalície s výnimkou politickej strany ANO nereagoval na absolútne konkrétne veci. Tak sa naozaj teda chcem spýtať, páni poslanci z vládnej koalície, vám to nevadí, jednoducho, že do Konsolidačnej banky išla pohľadávka s plnou štátnou zárukou a že túto pohľadávku niekto jednoducho kúpil, to znamená dostal k dispozícii rovno 300 alebo 400 miliónov korún, lebo prvé, čo urobí, pôjde do vlády, alebo pôjde za štátnym inštitúciami a bude si tieto peniaze pýtať naspäť? Ak to vám nevadí, nám to naozaj veľmi vadí. A to tu bolo presne povedané. Hovoril o tom myslím pán poslanec Maxon. Presne povedal, čo sa stalo v Konsolidačnej banke. Nikto z vás na to nereagoval. Nikto nepovedal, je to zlé, pozrieme sa na to. Všetci ste reagovali: Je to podvrh, sú to mafiánske praktiky, ohrozuje to vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Vám to nevadí, vážené dámy a páni, ako povedal napríklad pán poslanec Kondrót, že vláda odklepla ťažko identifikovateľnému zoskupeniu majetok, pokiaľ ide o Zváračský ústav, za smiešnych 20 miliónov korún, keď celková hodnota trhová tohto majetku vrátane pozemku je 800 miliónov korún? Prečo nikto z vás sa nepostavil a nepovedal, áno, vadí nám to, dáme to preskúmať. Nie, to sú mafiánske praktiky, to treba odmietnuť. 800 miliónov korún trhová hodnota, za 20 miliónov korún ste to predali, nehovoriac o tom, že na účte sa bežne vyskytuje 50 miliónov korún v hotovosti, ktorými si automaticky zaplatili kúpnu cenu Zváračského ústavu. Nehovorím o lukrativite budovy, o lukrativite pozemku, ktorý sa nachádza v týchto priestoroch.

    Vám to nevadí, vážené dámy a páni vo vládnej koalícii, že pri kurzovej strate sme prišli takmer o 7 miliard korún? O chvíľku budeme hlasovať o tom, či budeme od ľudí pýtať 20, 30 alebo 50 korún za posteľ v nemocnici, a pokojne necháte prejsť takto šmahnutím ruky niekoľko miliárd korún. A z človeka, ktorý za to zodpovedá, lebo hrubou neprofesionalitou to spôsobil, ste urobili ministra financií vlády Slovenskej republiky. Nám to vadí. Ak to vám nevadí, nám to vadí, ale sú to absolútne konkrétne veci. To znamená, nemôžem akceptovať v žiadnom prípade rétoriku, ktorá prišla zo strany predstaviteľov vlády, predovšetkým rétoriku zo strany premiéra vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu.

    Posledné dve poznámky. Predovšetkým sa plne hlásim k tomu, čo povedal predseda poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko pán Cabaj. Už sa ho ani nebudeme pýtať, lebo to nemá význam. Samé frázy, všeobecné odpovede a obviňovania. Namiesto toho, aby sa chlapsky postavil, ako sa postavil guvernér Národnej banky, a povedal, takto a takto to vidím, a toto a toto urobím, prišiel a rozprával všetky tie svoje naučené veci, ktoré tu rozpráva už tretí rok alebo štvrtý rok.

    Úplne na záver, a to len svedčí o vašom premiérovi, vážené dámy a páni, zacitujem, čo povedal včera pán premiér. Pánovi premiérovi som vo svojom vystúpení uviedol, že existuje pán, ktorý sa volá pán inžinier Sukupčák, Martin Sukupčák, majiteľ firmy zo Žiliny, ktorá sa sťažuje na praktiky okolo Národnej banky Slovenskej republiky. Na to reagoval včera pán premiér takto: „S výnimkou istého pána, údajne člena Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, som nič nepovedal.“

    Vážené dámy a páni, pán inžinier Martin Sukupčák je číslo 35 v Ústrednej rade SDKÚ. Nechcel by som byť členom Ústrednej rady SDKÚ.

  • Ak premiér, ak premiér, ak predseda SDKÚ nepozná svojich vlastných ľudí, pokiaľ ide o Ústrednú radu SDKÚ. Ďakujem pekne. To len svedčí, že pán premiér je schopný si jednoducho aj vlastný nos medzi očami zaprieť. (Potlesk.) Vážené dámy a páni, bol by som... Ja poznám všetkých predsedov okresných organizácií, krajských organizácií, poznám stovky členov mojej politickej strany po mene. Ak nepozná predseda politickej strany člena ústrednej rady s číslom 35, je mi to naozaj veľmi ľúto. Alebo ho chcel zaprieť. Vážené dámy a páni, chceme byť ústretoví, preto pán poslanec Kaliňák prišiel s pozmeňujúcim návrhom, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia, ktoré sme predložili jednotlivo, po individuálnych bodoch. To znamená, môžete sa vysporiadať aj s prekážkou, ktorú ste označili za najväčšiu, vraj Smeru ide iba o privatizáciu. Prosím, vypustite teda časť, ktorá sa týka privatizácie. My tak či tak prídeme s návrhom zákona, kde budeme navrhovať odloženie privatizácie, ale potom ostatné časti uznesenia plne zodpovedajú tomu, čo tu bolo povedané. Prosím všetkých poslancov, všetky poslankyne, ktorí pozorne počúvali, verím, že obvinenia, ktoré boli vecne podložené, ich presvedčili, a že návrh uznesenia budeme môcť prijať. Ďakujem za atmosféru, ktorá tu bola vytvorená. Ďakujem aj predstaviteľom médií za to, že pomerne široko informovali o tematike, ktorá bola predmetom tejto mimoriadnej schôdze. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k obsahu rozpravy. Prosím?

  • Hlas v pléne.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán spoločný spravodajca.

  • Hlasy z pléna.

  • Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 12,35 hodine.

  • Pokračovanie v rokovaní o 12,50 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto patriace každému poslancovi v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uznesení, ktoré boli predložené ako navrhovateľom, tak poslancami, ktorí vystupovali v rozprave k tomuto prerokúvanému bodu programu. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o zaujatie miesta v rokovacej sále.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uvádzajte jednotlivé návrhy.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne, kolegovia, čiže v zmysle predložených návrhov najprv hlasujeme jednotlivo o bodoch návrhu, ktorý predložili 38 poslanci Národnej rady. Máte ho ako tlač 173. Čiže hlasujeme najprv o bode 1. Prečítam ho.

  • Prosím, prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme. Majú ho všetci poslanci rozdané v laviciach.

  • Dobre, čiže hlasujeme o bode 1.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, za 57, proti 50, zdržalo sa 26.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať, pán poslanec Kaliňák, o druhom.

  • V časti uznesenia hlasujeme o bode č. 2.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za návrh 58, proti 39, zdržalo sa 36.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej hlasujeme o časti uznesenia v časti žiada, o bode č. 3.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, za 59, proti 39, zdržalo sa 35.

    Neschválili sme tento návrh.

  • A v tomto uznesení hlasujeme o poslednom bode, o bode č. 4.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 4.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, za návrh 59, proti 49, zdržalo sa 25, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pokračujeme ďalej hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predložil pán poslanec Jarjabek. Hlasujeme o tomto návrhu, keďže nebol podaný ináč, hlasujeme ako o celku.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 59 za návrh, 47 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej hlasujeme o návrhu skupiny poslancov, ktoré predložil pán poslanec Malchárek. Hlasujeme o každom bode individuálne, na žiadosť.

  • Prezentujme sa, hlasujeme o bode 1 pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, za návrh 95, proti 5, zdržalo 34.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej hlasujeme o bode 2 tohto uznesenia.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, za návrh 103, proti 3, zdržalo sa 26.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej hlasujeme o bode č. 3 tohto uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 95 za, 5 proti, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, mali by sme teraz hlasovať o uznesení ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa. Keďže sme hlasovali po častiach, treba hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 95 za, 6 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • Posledný návrh je, ktorý predložil pán poslanec Ondriaš, návrh na uznesenie Národnej rady. Keďže nebolo ináč žiadané, hlasujeme o uznesení ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o poslednom návrhu, ktorý bol predložený v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 30, proti 59, zdržalo sa 43.

    Konštatujem, že návrh sme neprijali.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rokovanie 9. schôdze Národnej rady za skončené.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi za...

    Pán poslanec Cabaj, Mušková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vzhľadom na tie zmeny, ktoré sa tu uskutočnili, a posuny časové, teraz okamžite zvolávam zasadnutie čínsko-indickej skupiny do zasadačky na prvom poschodí.

  • Ja poprosím poslancov zo slovensko-poľskej skupiny Medziparlamentnej únie, keby prišli o 13,45 do tej zasadačky, kde sme sa mali stretnúť o 12,15.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím členov výboru pre zdravotníctvo, aby na 10 minút prišli do našej rokovacej sály.

  • Aj ja pozývam členov skupiny Medziparlamentnej únie pre Južnú Ameriku na 13,45 do rokovacej miestnosti výboru pre financie, rozpočet a menu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať o 14.00 hodinou otázok a odpovedí na členov vlády. Prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady.

  • Rokovanie 9. schôdze NR SR sa skončilo o 13.02 hodine.