• Po prerušení rokovania 8. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 9. schôdze NR SR.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol otvoriť rokovanie 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, páni poslanci, prezentujte sa, zistím, či je Národná rada schopná uznášať sa. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Prosím členov poslaneckého klubu ANO, aby sa dostavili na rokovanie.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

    Prítomných je 94 poslancov. Národná rada je schopná uznášať sa.

    Chcem vás informovať, že na 9. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú poslanci Tomáš Galbavý a Milan Urbáni. Ich náhradníkmi Pavol Abrhan a Jozef Hrdlička.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali páni poslanci Abelovský, Antošová, Cagala, Vážny a pani poslankyňa Zmajkovičová. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Béreš.

    9. schôdzu Národnej rady som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie 38 poslancov Národnej rady. Žiadosť skupiny poslancov spolu s návrhom programu ste dostali v písomnej pozvánke. Skupina poslancov navrhuje prerokovať na tejto schôdzi

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku nie je možné program schôdze zvolanej poslancami Národnej rady meniť ani dopĺňať.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu programu 9. schôdze Národnej rady. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 109 poslancov, za 106, proti 1, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že návrh programu 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bol schválený.

    Chcem vás informovať, že krátko pred otvorením rokovania tejto schôdze som zvolal poslanecké grémium, na ktorom došlo k dohode, aby sme rokovanie 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnili podľa § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a to tak, že poslanecké kluby a ich predsedovia navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze bola 12 hodín.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za 115, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Chcem vás informovať, že čas určený na rozpravu medzi jednotlivé poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, je podľa zákona o rokovacom poriadku rozdelený takto: čas pre poslanecký klub SDKÚ 2 hodiny 14 minút, HZDS 2 hodiny, Smer 2 hodiny, SMK 1 hodina 36 minút, ANO 1 hodina 12 minút, KDH 1 hodina 12 minút, klub nezávislých poslancov 52 minút a takisto klub Komunistickej strany Slovenska 52 minút.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného návrhu na obmedzenie rozpravy vyhlasujem 10-minútovú prestávku a prosím predsedov poslaneckých klubov, aby určili poradie jednotlivých poslancov, ktorí vystúpia za poslanecké kluby. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • 10-minútová prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že poslanecké kluby mi písomne predložili poradie rečníkov a oznámili počet prihlásených: za Hnutie za demokratické Slovensko celkom vystúpia 4 poslanci, za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu 7 poslancov, za stranu Smer 4 poslanci, za SMK nevystúpi nikto, za ANO 5 poslancov, za KDH nikto, za klub nezávislých poslancov 2 poslanci a takisto za klub Komunistickej strany Slovenska 2 poslanci.

    Teraz poprosím overovateľov schôdze Tomáša Galbavého a Milana Urbániho, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú jednotliví poslanci prihlásení do rozpravy vystupovať. Prosím pána poslanca Urbániho a Galbavého, aby zaujali miesto pri operátoroch v rokovacej sále. Pokiaľ nie je niekto z overovateľov prítomný, prosím náhradníkov pána poslanca Abrhana, aby spolu s pánom poslancom Urbánim vykonal...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Abrhan, nech sa páči, k operátorom. Prosím o nahlásenie poradia vyžrebovaných poslaneckých klubov.

  • Žrebovanie poradia poslaneckých klubov, v akom budú vystupovať v rozprave.

  • Chcem vás, panie poslankyne, páni poslanci, informovať, že overovatelia vyžrebovali poradie klubov, v akom budú vystupovať v rozprave: SMK, klub nezávislých poslancov, HZDS, KSS, SDKÚ, ANO, KDH a Smer.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky.

    Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 173. Správu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch máte ako tlač 173a.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Robertovi Ficovi, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Smer, HZDS a ANO predložila návrh na zvolanie osobitného zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa na ňom otvorene hovorilo o nebezpečenstve, ktoré pre slovenský politický systém predstavuje korupcia a klientelistické praktiky v politických stranách, osobitne tých, ktoré tvoria vládne koalície.

    Korupcia a klientelizmus sú nebezpečné na všetkých úrovniach. Najnebezpečnejšie sú však vtedy, ak priamo ovplyvňujú život krajiny a prijímanie najdôležitejších hospodárskych rozhodnutí. Ak je prehnitá špička štátnej a politickej pyramídy, ohrozená je podstata celého spoločenského usporiadania. Tak, ako sa nikomu nepodarí vykoreniť prostitúciu, nebude nikdy existovať ani politický systém, ktorý by si oprávnene mohol o sebe povedať, že je úplne čistý od korupcie a klientelizmu. Aj krajiny s osobitne prepracovanými kontrolnými a represívnymi mechanizmami a obrovským tlakom na morálnu čistotu politického života musia z času na čas čeliť korupčným škandálom na najvyššej úrovni. Lákadlá v podobe provízií, úplatkov či iných výhod pre stranícke pokladnice alebo súkromné vrecká sú totiž vždy veľmi silné. Sú také silné, že často odolávajú takým následkom, akým je napríklad doživotné spoločenské odmietnutie skorumpovaného politika alebo prísny trest vrátane toho najvyššieho, ktorým sa niektoré krajiny snažia eliminovať nebezpečenstvo korupcie na najvyšších miestach.

    Politický systém v Slovenskej republike je z hľadiska korupcie a klientelistických praktík v katastrofálnom, dovolím si povedať, krízovom stave. Dnes nestojí otázka tak, či štát a jeho preventívny a represívny aparát dostatočne kontrolujú tieto nebezpečné javy. Tieto javy totiž kontrolujú štát a jeho politický systém pri prijímaní významných rozhodnutí v hospodárskej oblasti.

    Vážené dámy a páni, máme dve možnosti, buď budeme so všetkými dôsledkami tento stav akceptovať a vytvárať len ilúziu odporu proti nemu, alebo začneme vážne uvažovať ako po takmer 14-ročnej existencii pluralitnej demokracie na Slovensku vrátime korupciu a klientelizmus pod určitú mieru kontroly. Nežime vo falošnej ilúzii, že po vstupe do Európskej únie a NATO sa korupcia v slovenskej politike vytratí alebo významnejšie eliminuje. Od roku 1989 sa totiž korupčné a klientelistické praktiky vyvíjajú a zdokonaľujú bez vážnejších zábran. Nehovoriac o tom, že sa vyvíjajú v osobitne sledovaných a ekonomicky mimoriadne atraktívnych procesoch, akým je najmä privatizácia, čiže zmena vlastníckych práv, ku ktorej zvyčajne dochádza raz za tisíc rokov.

    Už dnes je úplne jasné, že klientelistickým a korupčným tlakom sa nevyhnú ani finančné prostriedky z eurofondov. Jeden škandál máme za sebou a posledné udalosti okolo odpočúvania podnikateľa pána Badžgoňa ukazujú, že sa pravdepodobne vytvoril celý systém, ako dostať prístupové peniaze na správne miesto na Slovensku a do rúk správnej firmy, ktorá bude, samozrejme, projekt realizovať. Vôbec ma to neprekvapuje. Bolo iba otázkou času, kto tento systém naštartuje, pretože v slovenských podmienkach sa mu musí dobre dariť.

    Situácia je vážnejšia, ako si chceme pripustiť, vážené dámy a páni, a to bez ohľadu na to, či sa nachádzame v opozícii, alebo vo vládnej koalícii, ktorá je objektívne vždy pod obrovskými záujmovými tlakmi. Smer nemal doteraz možnosť stať sa súčasťou vládnej moci. Viem si však živo predstaviť, poznajúc pestrofarebnosť a silu záujmových skupín, z ktorých mnohé treba priamo označiť za mafie, čomu všetkému by mohol byť vystavený, ak by mal právo vstupovať do významných rozhodovacích procesov. Politik, opierajúci svoju politickú moc o výsledky vo voľbách, môže v takýchto procesoch obstáť len vtedy, ak nie je vydierateľný a, samozrejme, najmä vtedy, ak vidí aj iné záujmy ako svoje vlastné.

    Za hospodárskymi a finančnými rozhodnutiami, ktoré boli prijaté po roku 1989 a ktoré boli zjavne na škodu štátu, preto treba vždy hľadať buď priamu vydierateľnosť politika, alebo jeho osobnú nenažratosť. Motívom klientelistického správania môže byť aj záujem priamo financovať politickú stranu. Učebnicovým príkladom je napríklad séria dohôd uzatvorených v roku 1996 medzi firmou TV COM a Siemens, ktoré zabezpečovali desiatky miliónov pre financovanie konkrétnej politickej strany ako odmeny za to, že na bratislavskom magistráte bude neskôr presadená veľká zákazka pre firmu Siemens, čo sa nakoniec aj stalo bez vyvodenia akejkoľvek zodpovednosti. Alebo list bývalého primátora Bratislavy a poslanca Národnej rady pána Kresánka, adresovaný premiérovi, v ktorom exposlanec potvrdil, že SDKÚ by si prišla na svoje bez ohľadu na to, komu by bol priklepnutý tender na malé vlakové súpravy.

    Vážené dámy a páni, motívy na korupčné a klientelistické správanie v slovenskom politickom systéme sú teda veľmi silné. Umocňuje ich však prostredie, v ktorom sa realizujú, a doterajšie skúsenosti s vyvodzovaním zodpovednosti. Nikto zo slovenských politikov, dokonca ani z tých, ktorí museli opustiť výnosné funkcie pre preukázané podozrenie z korupčných a klientelistických aktivít, nebol nijako potrestaný. Dôvod je jednoduchý. Každá politická garnitúra si ich chráni a pokus o vyvodenie zodpovednosti prichádza až vtedy, keď je vystriedaná inou politickou garnitúrou. Vládnuca politická garnitúra má vždy dostatok možností a skúseností, ako ochrániť svojich previnilcov aj pred nezávislými orgánmi činnými v trestnom konaní, ako politici radi nazývajú políciu a prokuratúru. Takto nikdy nedošlo k trestnému postihu podozrivých vládnych politikov z obdobia rokov 1994 až 1998 a pokusy o ich kriminalizáciu, ktoré sú potom často verejnosťou vnímané ako revanš a nie nastolenie spravodlivosti, nastali až po roku 1998. To isté platí aj o rokoch 1998 až doteraz, keď žiadny z podozrivých vládnych politikov nepodstúpil tortúru trestnoprávneho postihu a právoplatného odsúdenia. Tá bude pravdepodobne možná až vtedy, ak na základe výsledkov ďalších parlamentných volieb bude zostavovať vládu iná politická sila, ktorá nebude mať záujem na ochrane politikov z iných politických zoskupení.

    Takýto model ochrany korupcie a klientelizmu pred spravodlivosťou je veľmi nebezpečný a musíme ho prelomiť čo najrýchlejšie. Súčasná vláda si nevie ani len predstaviť, akú službu by verejnosti a celému politickému systému urobila, keby aspoň niektorý z korupčných škandálov, ku ktorým došlo počas jej vládnutia od roku 1998, skončil na trestnom súde. Verejnosť však musí namiesto toho prehĺtať horké sliny arogancie a nespravodlivosti, keď zjavne podozrivý politik je potrestaný iba politickým presunom na iné miesto. Považoval som, a hovorím to otvorene, za poníženie Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho orgánu Slovenskej republiky, keď po kauzách bývalého ministra dopravy pána Palacku a ministra obrany pána Kanisa boli obidvaja páni odpoklonkovaní ako nevhodní pre vládu do poslaneckých lavíc. Národná rada Slovenskej republiky je vyšší orgán ako vláda. Vláda zodpovedá parlamentu. Ak teda nie je niekto dobrý do vlády, ako môže byť dobrý do najvyššieho štátneho orgánu? Už nehovorím ani o tom, že pán Palacka zostal po podozreniach z korupcie pri rozhodovaní o treťom operátorovi či pri výbere poradcu pri privatizácii Slovenských telekomunikácií pokladníkom konkrétnej politickej strany a neskôr bol aj zvolený do prezídia tejto politickej strany.

    Skorumpovaný politik sa môže oprieť nielen o podporu svojej politickej strany, ale aj o systém boja s korupciou na Slovensku. Na účely dnešnej schôdze som takmer dva dni čítal všetky vládne dokumenty od roku 1989 o boji proti korupcii. Osobitne som sa zameriaval na tie ich časti, ktoré by mali byť určené na predchádzanie a postih korupcie a klientelizmu v politickom systéme. Tento jav ako keby ani neexistoval, pretože vládne programy sa mu prakticky vôbec nevenujú. A pritom je naozaj najnebezpečnejší.

    Prichádza obdobie, vážené dámy a páni, keď si budeme musieť povedať, že doteraz prijímané protikorupčné opatrenia boli neúspešné. Schválené vládne programy boja proti korupcii, najmä posledný prijatý vládou Mikuláša Dzurindu, musia byť vyhodnotené z pohľadu ich účinnosti. Na toto má vláda svoje vlastné kapacity. A aj preto v navrhovanom uznesení Národnej rady z dnešnej schôdze je časť požadujúca vládu Slovenskej republiky, aby tak urobila v lehote do tridsiatich dní.

    Iba pre zaujímavosť a priblíženie úspešnosti boja s korupciou vám uvediem niekoľko štatistických údajov. V roku 1999 bolo za trestné činy korupcie, to znamená prijímania úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, odsúdených spolu iba 21 ľudí. Avšak žiadny politik. V roku 2000 to bolo 67, v roku 2001 51 a v roku 2002 57. Ani v jednom z týchto rokov nebol odsúdený za korupciu žiadny politik. Vzhľadom na všeobecne akceptovateľnú úroveň korupcie na Slovensku ide naozaj o veľmi smiešne čísla. Dodám ešte aj spôsob trestania týchto páchateľov v roku 2002: z 57 odsúdených ľudí za korupciu iba 8 páchateľov bolo odsúdených na krátke nepodmienečné tresty odňatia slobody. Ostatní odsúdení dostali buď podmienečný, čiže žiadny trest, alebo iný trest nespojený s odňatím slobody.

    Všeobecne sa vo svete akceptuje, že jeden z najlepších spôsobov boja proti korupcii na najvyšších miestach je aj kontrola prania špinavých peňazí. Na Slovensku sú miliardy špinavých korún, ktoré prišli ako provízie z privatizácií alebo za iné politické protislužby. Dostávajú sa postupne do obehu, pretože aj systém kontroly prania špinavých peňazí sa javí ako neúčinný. Dokazujú to aj štatistiky, podľa ktorých za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa príslušných paragrafov Trestného zákona, teraz dobre počúvajte, bol v roku 1999 odsúdený 1 páchateľ, v roku 2000 6 páchateľov, v roku 2001 10 a ten istý počet aj v roku 2002. Pritom si treba uvedomiť, že polovica z 10 odsúdených v roku 2002 za tento trestný čin boli páchatelia vo veku 20 až 24 rokov a že iba trom odsúdeným bol uložený krátkodobý nepodmienečný trest odňatia slobody. Vieme si teda živo predstaviť, o aké „závažné prípady“ prania špinavých peňazí asi išlo.

    Korupcii a klientelizmu v politike napomáha aj systém majetkových priznaní ústavných činiteľov, do ktorých si môže napísať každý, čo chce. Budeme preto podporovať nový ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý vzniká v spolupráci medzi ministerstvom spravodlivosti a Výborom Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií. Majetkové priznania politikov by mali byť zo zákona zverejniteľné, okamžite konfrontované s príslušnými katastrálnymi úradmi alebo inými úradmi, ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť správnosť uvedených informácií. To isté by sa malo týkať aj najbližších rodinných príslušníkov ústavného činiteľa. Rovnako treba podporiť názor, že sankciou za vážny konflikt záujmov, najmä v majetkovej oblasti, by mala byť aj strata poslaneckého mandátu. Mienime tlačiť aj na urýchlené prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Paradoxné na jeho príprave na pôde ministerstva spravodlivosti je, že ide o návrh totožný s tým, ktorý Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období dvakrát odmietla. Summa summarum: Na Slovensku existujú všetky podmienky na to, aby korupcia a klientelizmus v politickom systéme naďalej prekvitali.

    Vážené dámy a páni, mnohí, a možno aj oprávnene, kladú otázku, čo na tomto stave, ktorý som sa pokúsil naozaj v krátkosti opísať, môže zmeniť dnešná schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo sa vo verejnosti vytvára obraz zbytočnosti rokovaní Národnej rady k spoločenským témam. Včera som dokonca zachytil v médiách jednu informáciu, že uznesenie Národnej rady, ak vôbec bude prijaté, tak či tak nie je záväzné pre vládu Slovenskej republiky. Chcem využiť aj tento priestor a povedať, že pravdepodobne išlo iba o nedorozumenie. Národná rada Slovenskej republiky nemá iba zákonodarnú právomoc, ale je predovšetkým kontrolným orgánom nad vládou Slovenskej republiky, ktorá parlamentu plne zodpovedá. Preto každé uznesenie, ktoré prijme Národná rada vo vzťahu k vláde, je pre vládu Slovenskej republiky záväzné.

    Prijatie predloženého návrhu uznesenia alebo iného podobného návrhu, pretože predkladatelia netrvajú bigotne na znení návrhu uznesenia, a nakoniec už som videl v poslaneckých laviciach aj iné podoby návrhu uznesenia Národnej rady, by však mohlo byť prvým krokom k tomu, aby sme spoločne, opozícia aj vládna koalícia, reagovali na nebezpečenstvo korupcie a klientelizmu v politickom systéme. Ak by vláda Slovenskej republiky naplnila požiadavky uvedené v návrhu uznesenia alebo ďalšie, ktoré môžu vzniknúť v diskusii, môžeme zabrániť tomu, že klientelistické praktiky budú devastovať každú vládnu koalíciu, ktorá legitímne vznikne v nasledujúcich volebných obdobiach. Uznesenie by mohlo byť impulzom na lepšiu spoluprácu opozície a vládnej koalície pri schvaľovaní nového zákona o financovaní politických strán už spomínaného ústavného zákona o konflikte záujmov, zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ale aj pri schvaľovaní osobitných mechanizmov pri boji proti korupcii, ktoré sú vždy veľmi citlivé a vyžadujú širšiu politickú podporu. Jednoducho ovládanie politického systému korupciou a klientelistickými praktikami treba ukončiť, pretože je to v záujme všetkých politických síl bez ohľadu na to, kde v parlamente sedia. Aj keď tieto negatívne praktiky nikdy nevykynožíme, musíme ich dostať aspoň pod akú-takú kontrolu. Nie preto, že nás o to žiada Európska únia alebo niekto iný, ale kvôli nám samotným.

    Rád by som vyslovil presvedčenie, vážené dámy a páni, že ako reakciu na súčasný stav v slovenskom politickom systéme nebudeme počuť od predstaviteľov vlády naučené frázy o tom, ako sa všetko zlepšuje a čo všetko na papieri sa už urobilo. Je to predovšetkým séria korupčných a klientelistických škandálov od roku 1998 spojená so Slovenskou kresťanskou a demokratickou úniou a najmä posledné informácie, ktoré vyšli na verejnosť v podobe prepisu telefonických hovorov podnikateľa pána Badžgoňa, ináč blízkeho SDKÚ, ktoré vyvolali potrebu začať konať. Konať legitímnymi prostriedkami, akým zvolanie schôdze Národnej rady nepochybne je. Na podobnú sériu podozrení už nestačí reagovať slovami, že ide o mafiánske praktiky, podvrhy, snahu destabilizovať vládu pred vstupom do Európskej únie, či inými podobnými slovami alebo prázdnymi gestami. Mafiánske praktiky sú predovšetkým to, čo sa objavuje v jednotlivých korupčných škandáloch. Veď dostatočne otvorene hovorím, že vplyv nad slovenskou politikou nemajú len záujmové skupiny, ale aj klasické mafie. Nie typu vypaľovačov, ale dobre organizované ekonomické skupiny využívajúce všetky možné aj nemožné prostriedky na presadenie svojich záujmov.

    Rovnako verím, vážené dámy a páni, že vládni predstavitelia, najmä pán predseda vlády a pán podpredseda vlády pán Mikloš, lebo sa najčastejšie vyjadrujú k otázkam korupcie, nebudú odmietať negatívne hodnotenia stavu korupcie a klientelizmu na Slovensku stokrát opakovanými odkazmi na prieskumy verejnej mienky. Tieto majú byť prinajmenšom podľa nich dôkazom, že vnímanie korupcie na Slovensku je vraj podstatne nižšie, ako často hovorí opozícia, a že v podstate v tejto oblasti nastal obrat k lepšiemu.

    Nikdy som nedal na prieskumy, ale v zmysle starého slovenského „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“ mi nedá nepoužiť závery výskumu FOCUS-u pre Transparency International z januára 2002. Podľa neho si až 80 % ľudí myslí, že väčšina verejných činiteľov sa stará iba o svoje osobné veci a nehľadí na verejný záujem. Politici sedia vo vláde a v Národnej rade Slovenskej republiky, pritom suverénne vedú rebríček inštitúcií, na ktorých majú politici myslieť predovšetkým na vlastné vrecká. Až 51 % si to myslí o vláde a 50 % o Národnej rade. Diskusia v Národnej rade Slovenskej republiky na dnešnej schôdzi o korupčných a klientelistických praktikách v slovenskom politickom systéme nie je preto iba vôľou skupiny opozičných a vládnych poslancov. Je odrazom a reakciou na všeobecne prevládajúci a výskumami potvrdený názor verejnosti, že politikom ide iba o vlastné vrecká.

    Osobne mám záujem zvrátiť tento negatívny obraz slovenského politického systému prinajmenšom tým, že dnes budeme otvorene o korupcii a klientelizme hovoriť. Nechcem, aby verejnosť hádzala do jedného vreca všetkých politikov bez ohľadu na to, či vôbec niekedy mohli prísť do styku s korupciou a klientelizmom pri prijímaní závažných hospodárskych a finančných rozhodnutí, alebo bez ohľadu na to, či sa vôbec niekedy objavilo ich meno v súvislosti s nejakou korupčnou alebo klientelistickou aférou. Nemám záujem robiť ani rozdiely medzi tou alebo onou vládnou garnitúrou. Súčasní vládni predstavitelia veľmi mrzuto reagujú, ak sa v opozícii odvážime porovnať súčasnú úroveň korupcie a klientelizmu s obdobím pred rokom 1998.

    Nuž nech opäť hovorí citovaný výskum pre Transparency International. Až 41 % respondentov výskumu označilo obdobie po voľbách 1998 až dodnes za éru s najväčšou mierou rozšírenia konfliktu záujmov. Vláda Mikuláša Dzurindu v názoroch verejnosti na konflikty záujmov suverénne vedie, pretože vládne obdobie rokov 1994 až 1998 považuje z tohto pohľadu za zlé iba 30 % respondentov. Dnešná schôdza Národnej rady je preto plne legitímna.

    Vážené dámy a páni, vláde Mikuláša Dzurindu sa podarilo od roku 1998, keď nastúpila k moci, zvládnuť, lepšie povedané, ututlať niekoľko závažných korupčných škandálov a klientelizmom poznačených hospodárskych rozhodnutí. Maximálny trest, ktorý pritom, ako som už uviedol, postihol ich aktérov, bol odchod z politickej funkcie či už do inej funkcie, alebo odchod do pokojného ústrania.

    Dovoľte mi teraz, aby som urobil súhrn najvýznamnejších afér a škandálov, ktoré sa udiali, a pri niektorých z nich budem priamo žiadať orgány činné v trestnom konaní, aby konali a zaujali postoj k niektorým otázkam, ktoré budem konkrétne klásť.

    Začal by som, vážené dámy a páni, pôsobením ministra dopravy a súčasne osobného priateľa predsedu vlády pána Palacku v rokoch 1998 až 1999 v otázke národného leteckého dopravcu, keď jeho rozhodnutiami Slovenské aerolínie utrpeli obrovské straty. Ospravedlnenie, že minister mal byť o celej kauze od začiatku nesprávne informovaný svojím zástupcom a šéfom príslušnej sekcie, je neakceptovateľné, pretože ešte pred nástupom do vlády minister vyjadroval svoj odpor proti Slovenským aerolíniám ako slovenskému národnému prepravcovi.

    Chvíle najväčšie, pokiaľ ide o ministra dopravy pána Palacku, však prišli od januára 1999 v súvislosti s tendrom na pridelenie licencie na prevádzku mobilnej siete GSM 1800. Ním vedené ministerstvo tak skomplikovalo podmienky verejnej súťaže, až dosiahlo, čo chcelo. 15. apríla 1999 ministerstvo konštatovalo, že do tendra sa nikto neprihlásil, a potom v júni toho istého roku minister oznamuje, že nový tender už nevyhlási a že licenciu ponúkne Eurotelu a Globtelu. V kuloároch sa uvádza, že za toto rozhodnutie mala byť pánovi Palackovi vyplatená provízia medzi 30 až 90 mil. korún. Či je táto informácia správna, môže potvrdiť len pán Palacka, pretože, ako som už niekoľkokrát uviedol, na províziu nikto nedá potvrdenku.

    Podozrivé bolo aj rozhodnutie pána Palacku o poradcovi pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií. Minister vybral konzorcium Deutsche Bank a aj s ním podpísal dohodu o poradenstve, čo napadli vtedy predovšetkým predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia. Všetkým je známa odmena 500 mil. korún pre tohto poradcu za to, že vybral jedného z jedného, pretože viacej záujemcov v danom okamihu o privatizáciu Slovenských telekomunikácií nebolo. Je zaujímavé na tejto celej kauze, že kritika pána Palacku neprichádzala z opozičných radov, ale prichádzala najmä z vlastných koaličných radov, čo si všimli napr. rakúske Die Presse a iné zahraničné zdroje. Po tom, čo pán Palacka pod neudržateľným tlakom musel opustiť ministerskú stoličku, aby si v pokoji sadol na poslaneckú a vykonával funkciu pokladníka SDKÚ, premiér pán Dzurinda zareagoval pre neho typickým spôsobom – požiadal Kresťanskodemokratické hnutie, aby prestalo s destabilizáciou vlády. Dnes je pán Palacka členom vrcholového straníckeho orgánu SDKÚ.

    Druhá kauza sa týka obdobia roku 1999. Rovnaký zmysel pre spravodlivosť ako v kauze pána Palacku mal predseda vlády aj po tom, čo 20. októbra 1999 bol Národnou radou Slovenskej republiky odvolaný z Fondu národného majetku pán Kaník pre podozrenia v súvislosti so zahmlenými pohybmi akcií Nafta Gbely. Pamätám sa dobre na október 1999 a na diskusiu v Národnej rade a najmä na tvrdé slová adresované zo strany vlády pánovi Kaníkovi. Všetkým je známe, akú dohodu uzatvoril pán Kaník s pánom Dzurindom krátko pred voľbami v roku 2002 a že v zmysle tejto dohody je dnes pán Kaník ministrom práce.

    Kauza číslo 3 sa týka predsedu Správy štátnych hmotných rezerv pána Jána Odzgana. Táto mala tiež v roku 2000 rýchly priebeh. Najskôr to bola tajná správa Slovenskej informačnej služby, ktorá obsahovala informácie o tunelovaní a závažných ekonomických machináciách. Potom to bol tajný protokol Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého Správa štátnych hmotných rezerv viacnásobne porušovala zákon nehospodárnym obchodovaním s obilím a podobne. Predseda nakoniec 3. júla 2000 odstupuje, ale neniesol žiadne ďalšie následky. Mal však pravdepodobne veľkú dôveru, pretože kandidoval neúspešne na starostu Starého Mesta v Bratislave.

    Štvrtá kauza. V roku 2001 dominovali na Slovensku dve aféry. Kauzy typu bytu pána Kinčeša netreba ani spomínať, pretože ide iba o smietku v porovnaní s tým, čo sa dialo neskôr. Faktom ostáva, že pán Kinčeš bol v tom čase poradcom premiéra vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu. Podľa všetkého dosť dôležitým pre premiéra, lebo keď minister Černák ešte na začiatku volebného obdobia odvolal pána Kinčeša z funkcie, na druhý deň ho ustanovil po tom, čo sa ukázalo, že ide o poradcu predsedu vlády Slovenskej republiky.

    V roku 2001 však najskôr dominovala aféra spojená s nehospodárnym nakladaním s europeniazmi, na ktoré poukázala Európska komisia a pri ktorej prišiel o hlavu podpredseda vlády pán Hamžík a úradník Úradu vlády Slovenskej republiky pán Tóth. Opozícia doteraz nevie, ako sa vec definitívne skončila.

    V decembri 2001 však došlo k škandálu, ktorý má ďalekosiahlejšie, dokonca medzinárodné dôsledky. 21. decembra 2001 v poslednú možnú obchodovaciu hodinu v roku 2001 došlo na Burze cenných papierov k predaju akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu. Tu by som chcel upriamiť pozornosť orgánov činných v trestnom konaní. Akcie, ako je všeobecne známe, kúpil Stredoeurópsky maklérsky dom a ich predaj povolil 20. decembra 2001 minister hospodárstva za SDKÚ pán Harach, teda prakticky jeden alebo dva dni predtým, hoci podľa vývoja kurzu cenného papiera VSŽ, a. s., bol tento najnižší práve v uvedené dni. Všetci ste určite videli vývoj rastu kurzu alebo pádu kurzu, keď v októbri tento kurz bol 465 korún za jednu akciu, ale v čase, keď sa akcia predávala, mal hodnotu iba 100 korún.

    Minister hospodárstva sa vyjadril, že povolenie predaja konzultoval s vtedajším podpredsedom vlády pre ekonomiku pánom Miklošom, ktorý to opakovane poprel. Faktom ostáva, že americká spoločnosť U. S. Steel sa cítila poškodená, pretože opakovane prejavovala záujem o tento balík akcií VSŽ. Postup predávajúcich a kupujúcich v čase najnižšieho kurzu cenných papierov vyvoláva diskusie o tom, že na Slovensku došlo podľa všetkého prvýkrát k skorumpovaniu kapitálového trhu, ktorý sa inak považuje za najčistejší spôsob prevádzania akcií. V plnej miere treba podporiť úsilie prokuratúry pri preverovaní tohto prípadu, ktorý je najčastejším dôvodom kritiky vlády pána Dzurindu zo strany americkej administratívy.

    Opakovane som verejne požiadal predstaviteľov americkej administratívy, aby poskytli slovenským orgánom všetky potrebné informácie o korupcii na najvyšších miestach slovenského politického systému, pretože nimi s veľkou pravdepodobnosťou disponujú. Osobitne by mali potvrdiť alebo vyvrátiť informáciu, ktorá má prichádzať z amerických zdrojov a na základe ktorej má disponovať jeden bližšie neurčený slovenský ústavný činiteľ účtom v cudzej banke s vkladom približne 40 mil. USD.

    Pokiaľ ide o predaj akcií VSŽ, musím dodať ešte aj to, že o tomto obchode vedel minister, len minister pán Harach, samozrejme, vedeli o tomto obchode predávajúci a kupujúci a nie je potvrdené, či o tomto obchode vedel podpredseda vlády pán Mikloš, pretože Harach tvrdí, že vedel, pán Mikloš tvrdí, že o tomto obchode nebol informovaný. Jedno je však isté, tento obchod nemohol nastať bez koordinácie toho, kto obchod povolil, kupujúcich a predávajúcich, pretože nakoniec došlo ku kúpe týchto akcií za škandalóznu cenu 160 korún za jednu akciu. Štát dostal smiešnych 500 mil. korún a dá sa vypočítať približne, že štát prišiel o sumu asi 2 mld. korún. Už nechcem ani hovoriť o tom, že ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku pani Machová najskôr žiadala od U. S. Steelu 731 korún za jednu akciu a potom sa uspokojila so 160 korunami, ktoré jednoducho zaplatili konkrétne subjekty za tieto akcie v decembri 2001.

    Toto je akcia, vážené dámy a páni, kde sme pripravení maximálne spolupracovať aj s orgánmi činnými v trestnom konaní a budeme vyvíjať všemožný tlak na americkú administratívu, aby pustila informácie, ktoré má k dispozícii, ktoré sa týkajú predovšetkým spomínaného účtu.

    Ďalšia aféra, ktorá sa udiala, sa udiala v roku 2002 – a tu chcem podať verejné trestné oznámenie na dnešnej schôdzi Národnej rady. V roku 2002 došlo k privatizácii 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. V súvislosti s priebehom tejto privatizácie by som rád upriamil pozornosť orgánov činných v trestnom konaní na podozrenie zo spáchania trestných činov zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 128 Trestného zákona a machinácií pri verejnej súťaži a verejnej dražbe podľa § 128a Trestného zákona. Detaily niektoré poviem, ale ďalšie na požiadanie poskytnem príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.

    O čo išlo? Vzhľadom na formálnosť komisie o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu vedenej bývalou ministerkou pani Machovou a na existenciu inej komisie, ktorú viedol podpredseda vlády pán Mikloš, je dôvodné podozrenie, že kupujúci, ktorý kúpil 49 % akcií SPP, bol informovaný o vývoji podávania ponúk na kúpu uvedeného balíka. V záverečnom štádiu dostala komisia pani Machovej iba dve obálky. Bolo zrejmé, že jedna v predpísanej podobe, v množstve a veľkosti bola skutočnou ponukou. V tomto prípade išlo o ponuku konzorcia Gas de France a Ruhrgas. Jednoducho, každý člen komisie presne vedel, že toto je reálna ponuka, boli to škatule, v tých škatuliach boli uložené veci, ktoré majú byť predložené v prípade reálneho záujmu o kúpu 49 % akcií SPP.

    Druhá obálka, vážené dámy a páni, bola obyčajná malá poštová obálka, ktorá nemohla obsahovať žiadnu reálnu ponuku, ale len informáciu o odstúpení záujemcu z tendra, čo sa, samozrejme, aj potvrdilo okamžite po otvorení tejto obálky. Existuje podozrenie, že úspešný záujemca mohol byť o tomto stave informovaný, čo umožnilo primerane znížiť ponúknutú cenu. Jediný kupujúci takto s veľkou pravdepodobnosťou vedel, že je jediný záujemca, a z vyhlásení vlády Slovenskej republiky rovnako vedel, že vláda Slovenskej republiky bude predávať. Toto podozrenie potvrdzuje skutočnosť, že kým celá písomne rozsiahla ponuka úspešného súťažiaceho bola vytlačená, cena ponúkaná za 49 % akcií bola vpísaná rukou na poslednú chvíľu.

    Orgány činné v trestnom konaní by mali preto preveriť, či pri komunikácii medzi členmi vlády, zástupcami kupujúceho konzorcia a poradcom pre privatizáciu došlo k takým kontaktom a k takému správaniu, ktoré by mohlo viesť k naplneniu skutkových podstát citovaných trestných činov. Orgány činné v trestnom konaní by rovnako mali preveriť, či sa predseda vlády Slovenskej republiky pán Dzurinda počas svojej súkromnej návštevy Nemecka tesne pred privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu stretol s predstaviteľmi nemeckej spoločnosti Ruhrgas. Ak áno, čo bolo predmetom tohto stretnutia. Ďalšie detaily z priebehu zasadnutia komisie, z otvárania obálok a informácie, ktoré potvrdzujú to, že kupujúci mohol dopredu vedieť, že je sám v súťaži a potom mohol vpísať konkrétnu cenu, poskytnem orgánom činným v trestnom konaní.

    Ďalšia kauza. Po nevýhodnej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu došlo k ďalšej udalosti, ktorú spôsobila netransparentná privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu. Vážené dámy a páni, komisia pre privatizáciu vedená pani Machovou nemala po rozhodnutí vlády predať 49 % akcií k dispozícii návrh kúpno-predajnej zmluvy. Iba v tejto kúpno-predajnej zmluve sa totiž určovali podmienky, stanovila sa a opísala sa cena, pokiaľ ide o americké doláre. Ako je všeobecne známe, po oslabení kurzu dolára slovenský štátny rozpočet došiel minimálne o 7 mld. slovenských korún. Zo strany vlády, osobitne podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikloša, ktorý viedol ako vládny garant boja s korupciou aj privatizáciu Slovenského priemyslu, išlo o hrubú nedbalosť a neprofesionalitu. Samozrejme, dnes je ministrom financií v druhej vláde Mikuláša Dzurindu.

    Opäť sa chcem obrátiť na orgány činné v trestnom konaní a požiadať ich o preverenie, či toto správanie sa členov komisie, ktorú viedol pán Mikloš, najmä pri spracúvaní kúpno-predajnej zmluvy, nenapĺňa znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona. Komisia pani Machovej nemala k dispozícii kúpno-predajnú zmluvu, nikto z komisie nemohol ovplyvniť obsah tejto zmluvy ani podmienky, za ktorých dochádzalo k zaplateniu ceny, ktorá bola dohodnutá v amerických dolároch.

    Jedným z vyvrcholení volebného roku 2002 bola letná aféra okolo nákupu 35 ľahkých vlakových súprav. Všetko bolo o tejto afére povedané a nemienim tu zaťažovať Národnú radu nejakými detailmi. Očividnejší dôkaz politického klientelizmu, ako je list bývalého poslanca pána Kresánka premiérovi, v ktorom sa jasne naznačuje profit pre SDKÚ z tohto tendra bez ohľadu na to, kto bude víťazom súťaže, pravdepodobne už neexistuje. V kauze opäť vystupuje pokladník SDKÚ pán Palacka. Celá kauza však odchádza do stratena.

    Vážené dámy a páni, na tejto kauze je najzaujímavejšie, ako slovenská verejnosť dokázala prehliadnuť udalosti okolo kurzovej straty pri predaji SPP či jasnom klientelizme pri tendri na ľahké vlakové súpravy. Verejnosť – a potvrdili to aj citované výskumy FOCUS-u pre Transparency International – spája slovenskú politiku automaticky s klientelizmom a korupciou. Zdá sa teda, že kauzy, ktoré by v iných krajinách znamenali okamžitý pád vlády, sú u nás prehliadané a nezohrávajú takú úlohu, ako by niekto mohol očakávať. Ide o významný dôkaz, ako vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky vyzerá v očiach voličov.

    Orgány činne v trestnom konaní, vážené dámy a páni, by mali svoju pozornosť zamerať aj na deblokáciu ruského dlhu, ku ktorej došlo naozaj v hodine dvanástej pred parlamentnými voľbami. Vláda už v marci 2002 utajenými uzneseniami rozhodla o deblokácii ruského dlhu za hotové peniaze. Výnosnosť bola veľmi nízka, pretože spolu z deblokovanej sumy asi 230 mil. USD Slovenská republika dostala iba okolo 35 %. Tovarová deblokácia bola vždy výhodnejšia pre Slovenskú republiku. Potvrdili to napríklad Slovenské elektrárne, ktoré v tom istom čase deblokovali okolo 35 mil. dolárov a celková suma, ktorú Slovenská republika získala, bola okolo 70 % deblokovanej sumy. 30-percentný výnos mala aj deblokácia ruského dlhu z konca volebného obdobia, keď z deblokovaných 460 mil. USD pribudlo na účet Národnej banky Slovenska v septembri 2002 138 mil. USD. Proti tomuto absolútne nevýhodnému spôsobu deblokácie sa postavila nielen opozícia, ale aj minister spravodlivosti za Kresťanskodemokratické hnutie pán Čarnogurský.

    V súvislosti s touto poslednou deblokáciou sa opäť obraciam na orgány činné v trestnom konaní. Predovšetkým by mali preveriť, vážené dámy a páni, informáciu, podľa ktorej ruské ministerstvo financií uhradilo cez banku z deblokovaných 460 mil. USD až 50 %, teda približne 230 mil. dolárov, na účet Národnej banky však prišlo iba 138 mil. USD. Zostávajúcich 92 mil. dolárov zostáva nezodpovedaných a je to otázka, na ktorú by naozaj mali odpovedať tí, ktorí deblokovali. Ak na to nezodpovedajú, touto otázkou by sa mali zaoberať príslušné orgány činné v trestnom konaní. Všetky informácie o banke, ktorá prevádzala, o dátumoch, o sumách sú, samozrejme, k dispozícii.

    Nové volebné obdobie nezostalo dlho nepoškvrnené škandálmi. Všetci sme sa mohli oboznámiť dnes s otvoreným listom podnikateľa pána Badžgoňa, ktorý bol dokonca aj uverejnený v niektorých slovenských novinách. Vôbec by nás nemalo zaujímať, či to, že sú tu nejaké prepisy nahrávok, boli odpočúvané legálne alebo nelegálne, to je pre orgány činné v trestnom konaní osobitná otázka. Čo by nás malo zaujímať najviac tu na pôde Národnej rady, je obsah prepisov, ktoré sa ukázali, že sú podľa všetkého pravdivé. Nakoniec mnohí ľudia, ktorí sú popísaní v týchto prepisoch, začínajú priznávať. Napríklad riaditeľ Národného úradu práce pán Šumný potvrdil, že hovoril s pánom Badžgoňom o konkrétnej budove v Komárne, a prichádzajú ďalší a ďalší.

    Chcem opäť povedať orgánom činným v trestnom konaní, že mám ďalšie dve osoby, ktoré mi potvrdili správnosť týchto prepisov. Jednoducho som kontaktoval osoby, ktoré boli v prepise, a požiadal som ich o vyjadrenie, či to, čo je uvedené v prepise, a dátum sedí, potvrdili, že áno. V dátume medzi 8. 10. až 12. 10. tieto telefonické rozhovory prešli. Takže ak bude potrebovať príslušný orgán činný v trestnom konaní potvrdenie, že tieto prepisy sú pravdivé, viem ponúknuť ďalšie dve konkrétne mená. Myslím si, že ak tieto osoby potvrdili správnosť týchto informácií, nie je dôvod neveriť v správnosť aj tých informácií, ku ktorým sa zatiaľ odmietajú zainteresované osoby vyjadriť, najmä teda informácie týkajúce sa rôznych účtov a ďalších vecí – všetky tieto veci sú nám naozaj dostatočne známe.

    Čo je však najpodstatnejšie na tejto afére, ktorá sa objavila, je to, že to je učebnicový príklad, ako podnikateľské subjekty dokážu ovplyvňovať politické rozhodnutia politických strán. Zdá sa, že zásah týchto podnikateľských subjektov a týchto osôb je neuveriteľne široký. Ide povedzme až od budov, ktoré sa týkajú Úradu práce v Komárne, až po eurofondy, pretože naozaj to vyzerá na systém, ktorý je vypracovaný na využívanie finančných prostriedkov, ktoré budeme získavať z Európskej únie.

    Vážené dámy a páni, chcel by som využiť dnešný deň aj na informácie o jednej kauze, o druhej naozaj iba okrajovo, ktorá sa možno netýka priamo vlády Slovenskej republiky, ale týka sa vrcholného orgánu Slovenskej republiky, a to Národnej banky Slovenskej republiky. Na tejto kauze ja zaujímavé to, že sa obrátil na mňa člen SDKÚ. Je to pán Ing. Martin Sukupčák – chcem byť veľmi presný, pokiaľ ide o mená, to znamená člen SDKÚ zo Žiliny –, ktorý ma požiadal o pomoc, pretože už si nevie poradiť s tým, akým spôsobom sa uprednostňujú niektoré firmy pri zákazkách, ktoré sa týkajú napríklad výstavby pobočiek Národnej banky Slovenska.

    Pán inžinier Martin Sukupčák, generálny riaditeľ BCI, a. s., v Žiline sa obrátil aj na iných, dokonca mám v rukách list, ktorý poslal 10. decembra 2002 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Hrušovskému a dostal od pána Hrušovského, samozrejme, odpoveď, ale tá mala skôr všeobecnejší charakter.

    O čo teda ide? Majiteľ a generálny riaditeľ tejto spoločnosti BCI sa sťažuje, že pokiaľ ide o výstavbu pobočiek Národnej banky, tak suverénne v týchto súťažiach vyhráva spoločnosť SIBAMAC. To by nebol taký problém, až pokiaľ si neotvoríme výpis z Obchodného registra a nezistíme, že členkou riadiaceho orgánu tejto spoločnosti je manželka guvernéra Národnej banky Slovenska pána Juska. Považujem to prinajmenšom za podivné, ja netvrdím, že bol porušený zákon, ale považujem to prinajmenšom za klientelizmus ako vyšitý. A tu len uvediem pobočky, o ktorých sa hovorí, dúfam, že mám presné informácie, sú tu spomínané mestá, kde mala vyhrať táto firma: Trenčín, Žilina, Nové Zámky, Lučenec. Pokiaľ ide o list pána Sukupčáka, ten tu uvádza presne dve mestá, v ktorých malo dôjsť k takejto výhre, a to napriek tomu, že firma pána Sukupčáka poskytla lepšie podmienky na výstavbu týchto pobočiek.

    A to už nechcem hovoriť o tom, vážené dámy a páni, že firma SIBAMAC, a. s., získala zákazku na Národné tenisové centrum, kde pôjde možno 250 mil. korún zo štátneho rozpočtu. A opäť je tam jednoducho prepojenie na konkrétnych ľudí. Nepodarilo sa nám, lebo v tej spletitosti Obchodného registra v tých vzťahoch je to veľmi komplikované, preto hovorím to naozaj iba ako údajnú informáciu, má ísť o spoločnosť, teraz hovorím o SIBAMAC-u, kde akcie v poslednom čase mali kúpiť firmy, ktoré sú veľmi blízke SDKÚ, ak budeme mať túto informáciu, okamžite ju poskytneme orgánom činným v trestnom konaní.

    Opakujem ešte raz, netvrdím, že došlo k porušeniu zákona, ale povedzte mi, existuje krajší príklad klientelizmu, ako je tento, ktorý som teraz ukázal, a to jednoducho v pozícii guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky? Mám tu informácie, nevymyslel som si ich, opieram sa o konkrétneho človeka a o konkrétne čísla.

    Dobré meno, vážené dámy a páni, v zahraničí nám nerobí a ani neurobil tender na výstavbu mosta cez Dunaj na Košickej. Kvôli netransparentnosti pri verejnom obstarávaní a podozrenia z manipulácie predstavitelia Európskej investičnej banky opakovane hrozili odstúpením od spolufinancovania projektu. Hovoril som s predstaviteľmi tejto banky a mrzí ma, že ich nemôžem citovať. Veľmi ma mrzí, že ich nemôžem citovať. Pretože naozaj hovorili informácie, ktoré – ja sa ich pokúsim presvedčiť, aby ich povedali aj verejne, pretože ak je to pravda, čo hovorili, že dokonca korupcia siaha až po túto inštitúciu zo strany slovenských politikov, tak by naozaj mohlo znamenať čosi vážne pre niektoré politické subjekty. Nakoniec to dopadlo všetko, ako sa hovorí, dobre, ale okrem straty prestíže v Európskej únii táto vec znamenala aj posunutie začiatku stavby o viac ako pol roka.

    Vážené dámy a páni, vybral som si zopár prípadov. Mohol by som pokračovať ďalej, pretože keby sme začali preberať všetky škandály, ktoré nám posielajú ľudia v individuálnych drobných veciach, kde sú zapletení okresní politici, krajskí politici konkrétnych politických strán, tak by som tu bol naozaj do večera. Myslím si, že to, čo som povedal, je dostačujúce na to, aby Národná rada Slovenskej republiky dnes prijala závažné uznesenie.

    Prosím, nemajme tendencie prijímať uznesenie Národnej rady, ktoré bude všeobecné, formálne a nič hovoriace. Návrh uznesenia, ktorý sme predložili v mene skupiny poslancov Národnej rady, po prvé hovorí, že je tu reálna hrozba, že klientelizmus a korupcia ohrozujú politický systém Slovenska. Ďalej tento návrh uznesenia žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 30 dní nielen predložila návrh vyhodnotenia účinnosti doterajších programov, ale aj to, čo chce urobiť. My už nemôžeme tolerovať to, že na všetko sa odpovedá, na každú kauzu, to sú mafiánske praktiky a to je podvrh a jednoducho to nie je pravda. A všetko sa tlačí určitým spôsobom do kúta. Je to aj v záujme opozície, to nie je iba v záujme vládnej koalície. Nikto nevie, ako sa bude vyvíjať slovenská politická scéna o 4 alebo o 8 rokov, ale bol by som nerád, keby v takomto prostredí mali pracovať politické strany aj v nasledujúcom období. Rovnako – a verím, že toto bude citlivá časť uznesenia – navrhujeme v uznesení, ktoré prešlo v gestorskom výbore, aby bola zastavená načas privatizácia Slovenských elektrární, pretože sa ukazuje, že privatizácia je práve to, čo najviac spôsobuje ťažkosti. Pokojne pokračujte v privatizácii v roku 2003, 2004, nemám s tým žiadny problém, ale prijmime také mechanizmy do roku 2004, pokiaľ jednoducho je táto vládna koalícia, aby neexistovali ďalšie podozrenia o tom, že aj pri tejto privatizácii dôjde k porušeniu a poškodeniu záujmov Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, mám preto za to, že dnešná schôdza je legitímna, že škandály, údaje, ktoré som uviedol, sú dostatočné na to, aby sme prijali návrh uznesenia a týmto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Dávam teraz slovo... Pán poslanec Fico, zostaňte na mieste navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Kaliňákovi, predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 153 z 28. februára 2003 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský s úlohou pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.

    Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré uvedený materiál prerokovali, prijali, boli prijaté s nasledovným priebehom: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neschválil predložený návrh uznesenia, pretože z celkového počtu 13 členov výboru bolo prítomných 11. Za návrh uznesenia hlasovali 4 poslanci, 6 poslanci hlasovali proti a 1 poslanec sa zdržal hlasovania. Iný návrh nebol predložený. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprerokoval predmetnú tlač, pretože sa rokovania výboru v stanovenom termíne zúčastnili iba 4 poslanci, na základe čoho bol výbor neuznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vo svojom uznesení č. 41 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky. Iné výbory o tomto materiáli nerokovali.

    Poprosím vás, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že na základe výsledkov žrebovania je poradie poslancov prihlásených do rozpravy takéto: pán poslanec Mikolaj ako prvý a po ňom Jarjabek, Ďaďo, Hort, Malchárek, Čaplovič, Krajči, Maxon, Ondriaš, Tkáčová, Lintner, Beňová, Veteška, Galbavý, Jandzíková, Kondrót, Kozlík, Navrátilová, Henzélyová, Muňko, Janiš, Pataky a Mitrík. Ešte pred tým, ako dám slovo prvému pánovi poslancovi, o možnosť vystúpiť sa prihlásil pán podpredseda vlády Lipšic, po ňom sa prihlásil do rozpravy pán premiér a po pánovi premiérovi pán podpredseda vlády Mikloš.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako poverený člen vlády vyjadril vecne k opatreniam, ktoré na boj proti korupcii prijala súčasná vláda Slovenskej republiky.

    Hlavné zámery postupu vlády v boji proti korupcii sú sformulované v Programovom vyhlásení vlády SR, kde je tomuto vážnemu problému venovaná výrazná miera pozornosti. Pokiaľ ide o oblasť fungovania demokratického štátu, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala pripraviť návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, návrh zákona upravujúceho pravidlá lobingu a navrhnúť zúženie miery imunity ústavných činiteľov, teda poslancov a sudcov.

    Na tomto mieste by som rád zdôraznil, že na príprave prvých dvoch spomínaných návrhov zákonov spolupracuje vládna koalícia s opozíciou. Na príprave návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov pracuje komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán a ja dúfam, že v tomto týždni budeme mať prvú verziu návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov. Na návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku spolupracuje opozičný poslanec pán Fico. Dovoľte mi, aby som sa aj touto cestou úprimne poďakoval všetkým, ktorí sa na príprave oboch návrhov zákonov podieľajú. Pokiaľ má byť boj proti korupcii úspešný a efektívny, nemôže byť len bojom proti korupcii vlády, ale celej spoločnosti.

    Z ostatných opatrení, ktoré vláda bude realizovať na základe programového vyhlásenia, by som si dovolil spomenúť len niektoré. Z oblasti ekonomiky a verejných financií najmä zníženie miery prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií, zváženie možnosti zavedenia rovnej dane a zúženie priestoru pre korupciu v daňovej správe okrem iného aj prostredníctvom zjednodušenia daňovej legislatívy. Z oblasti podpory podnikania a konkurencieschopnosti ekonomiky najmä sprehľadnenie pravidiel dotačnej politiky, dokončenie realizácie licenčnej politiky s maximálnym dôrazom na uplatnenie nárokového a aukčného prideľovania licencií a prijatie opatrení, ktoré zabránia možnosti subjektívneho rozhodovania štátneho zamestnanca vo všetkých oblastiach podnikania.

    Zvlášť by som chcel upozorniť na to, že programové vyhlásenie vlády, ktoré schválila ctená snemovňa, tak v tomto sa vláda zaviazala dokončiť proces privatizácie za podmienok ekonomickej výhodnosti pre štát a dodržania transparentnosti a pravidiel hospodárskej súťaže. Ako minister spravodlivosti nemôžem nespomenúť zefektívnenie práce v Obchodnom registri vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia smerujúceho k možnosti podávania návrhov v elektronickej forme.

    Zároveň spomeniem tri, podľa mojej mienky, kľúčové opatrenia v oblasti represie, ktoré pripravuje vláda.

    Po prvé, chceme zaviesť inštitút tzv. spolupracujúceho alebo korunného svedka, ktorý bude slúžiť na odhalenie a usvedčenie osôb podozrivých z korupcie a z organizovanej trestnej činnosti. Tento inštitút bude obsahom navrhovanej novely Trestného poriadku, ktorá bude predložená do legislatívneho konania koncom marca, to znamená koncom tohto mesiaca. Tento inštitút by mal slúžiť najmä na odhaľovanie korupcie a organizovanej trestnej činnosti a korupcie najmä v uzavretých systémoch, kde korupcia sa nedeje väčšinou otvorenou formou, spôsobom, že je oslovený neznámym účastníkom konania alebo neznámou stranou osoba v pozícii verejného činiteľa. Je to asi jeden z najefektívnejších prostriedkov odhaľovania korupcie, ktorý majú zavedené mnohé štáty Európy a Severnej Ameriky. Veľmi dôležitým bodom v boji proti korupcii bude podľa môjho presvedčenia vytvorenie Úradu špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Návrh zákona sa už nachádza v pripomienkovom konaní. Jeho cieľom je najmä prelomiť osobné väzby, ktoré často znemožňujú ráznemu preverovaniu korupčných podozrení. Ale zároveň jeho cieľom bude zabezpečiť adekvátnu ochranu sudcom a prokurátorom, ktorí v týchto inštitúciách budú pracovať. A ja verím, že návrh zákona získa v Národnej rade podporu.

    Zároveň budeme navrhovať v rôznych novelizáciách zákonov zavedenie princípu tzv. nulovej tolerancie pre právnické profesie, teda princípu, na základe ktorého ani zahladenie odsúdenia pre korupčné delikty nebude znamenať vznik fikcie právnej bezúhonnosti a možnosť pôsobiť v právnickej profesii. Novely zákonov o advokácii, o sudcoch, o prokurátoroch, exekútoroch a notároch budú všetky ešte v tomto roku predložené do Národnej rady.

    Pán poslanec Fico spomenul konkrétne štatistiky v prípade korupčných deliktov a spomenul aj neadekvátne nízke tresty. Ja som rád. Minulý týždeň spomínal, že Trestný zákon trestné sadzby obsahuje celkom v poriadku a trestné sadzby nie je potrebné zvyšovať. Som rád, že zmenil v tomto prípade názor. Rád by som upozornil ctenú snemovňu, že návrh novelizácie Trestného zákona zvyšuje minimum trestnej sadzby pri korupcii verejných činiteľov z dvoch na tri roky práve preto, aby pri korupcii verejných činiteľov v budúcnosti nebolo možné uložiť podmienečný trest, ale len trest nepodmienečný.

    Vo výpočte opatrení, ktoré vláda pripravuje na boj proti korupcii, by som mohol pokračovať. Chcem vás však ešte krátko informovať o takpovediac procesnej stránke. Uznesením vlády z 11. decembra minulého roku vznikol na Úrade vlády odbor boja proti korupcii, ktorého hlavným poslaním je pripomienkovať všetky legislatívne zámery v oblasti boja proti korupcii a návrhy zákonov vypracované na základe týchto legislatívnych zámerov, návrhy iných všeobecne záväzných právnych predpisov a materiálov určených na rokovanie vlády, ktoré súvisia s bojom proti korupcii. Vláda tiež zaviazala svojím uznesením všetkých svojich členov, aby do konca marca predložili legislatívne zámery zákonov a ďalších opatrení, ktoré smerujú k zintenzívneniu boja proti korupcii. Myslím si preto, že nástup tejto vlády bol razantný a rýchly. Včera vláda na svojom mimoriadnom zasadnutí poverila predsedu vlády, aby vás o ďalších krokoch vlády v boji proti korupcii informoval do 31. mája tohto roku.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda je presvedčená, že jej kroky smerujúce k odhaľovaniu problémových miest korupčného správania a ich nekompromisnej eliminácie sú správne. V zápase s korupciou je však potrebný spoločný postup, ktorý bude znamenať, že sa natoľko zmení spoločenská atmosféra, a to bez ohľadu na príslušnosť k politickým stranám, ktorá podstatne zmení myslenie ľudí.

    Dovoľte, aby som vás v boji proti korupcii v našej krajine poprosil o spoluprácu a nie o politické súperenie. Ďakujem.

  • O slovo požiadal pán premiér Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem na samý úvod v prvom rade vyjadriť myšlienku, že v každom prípade a plne rešpektujem právo poslancov zvolávať mimoriadne schôdze parlamentu. Tak ako rešpektujem každé legálne a legitímne právo, ktoré každému z nás dáva Ústava Slovenskej republiky, ktoré každému z nás dávajú naše zákony.

    S vedomím si práve najväčšieho rešpektu k tomuto právu si však dovolím vyhlásiť aj toto. Motívom tejto schôdze, motívom pána poslanca Fica nie je žiaden úprimný záujem bojovať s korupciou. A dovolím si toto vyhlásenie v nasledujúcom vystúpení rozviesť a podložiť. Som si úplne istý a dovolím si to povedať s takouto istotou osobitne po tom, čo som si pána Fica veľmi pozorne vypočul, že cieľom tohto rokovania, cieľom pána poslanca Fica vôbec nie je priniesť niečo užitočné pre našu krajinu, niečo konštruktívne, pozitívne pre občanov Slovenskej republiky. A ešte viac po tom, čo som si naozaj veľmi pozorne vypočul pána poslanca Fica, je mi jasná aj iná vec. A to, že dnes v tejto sále sa nikto nič prevratné nedozvie a ani nikto nič, obávam sa, prevratné nenavrhne.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Fico totiž nepovedal vôbec nič nové, s výnimkou istého pána, údajne člena Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Je to šarmantné, že člen SDKÚ lobuje u pána Fica, nie u mňa. Mne žiaden takýto list nenapísal. Zrejme vie prečo. Ale 99 % toho, čo pán Fico tu hovoril, bol prehľad tlače účelovo manipulovaný. Toto bola podstata obsahu jeho vystúpenia. Nechápem...

  • Reakcia z pléna.

  • Veď sa môžete prihlásiť, nie som si istý, či treba vyrušovať, pán Maxon.

  • Prosím, pán poslanec. Pán poslanec, prosím o pokoj.

  • Nechápem, pán poslanec Fico, prečo dnes sa vyhrážate trestnými oznámeniami na deblokácie spred niekoľkých rokov, na iné veci, keď ste dosiaľ mali kopu času – a vy ste docent trestného práva – takto konať. A ak ste takéto informácie, samozrejme, mali, bolo to aj vašou povinnosťou. Nechápem, prečo ste nepodali trestné oznámenie na spomínané deblokácie, na vláčiky alebo povedzme aj na tie ostatné kauzy tzv. odpočúvania.

    Chcem po druhé povedať aj ďalší svoj osobný názor, a to, že uznesenie tak, ako ho pán Fico predložil, považujem za nedôstojné. Za nedôstojné slušnej politiky, za nedôstojné Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru je to politická agitka. To nie sú konštruktívne návrhy. Je to politická agitka podľa môjho názoru podpriemernej úrovne. Údajné dôvody, ktoré hlavného iniciátora schôdze viedli k tejto politickej akcii, sú podľa môjho názoru úplne falošné, pretože skutočné dôvody sa v ňom maskujú a ja budem o týchto dôvodoch, ak dovolíte, neskôr hovoriť celkom otvorene.

    Myslím si, že veľmi dôležité je si predovšetkým uvedomiť, prečo pán Fico túto mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky inicioval. Podľa môjho názoru predovšetkým preto, aby parazitoval, aby politicky parazitoval na ostatných kauzách, predovšetkým na tých, ktoré označujeme termínom „odpočúvanie“. Poznáme vyhlásenia, ktoré zvolaniu tejto schôdze predchádzali. Poznáme vyhlásenia pána Fica. Nie som si istý, či dnes prispievame k lepšej tradícii demokratického ústavného systému, ak sa stretávame na základe pochybných podvrhov a provokácií pár dní po tom, čo začalo trestné stíhanie. Ak máme diskutovať o niečom, čo treba v prvom rade kategoricky odsúdiť a čo najprísnejšie potrestať. A potom, keď budeme poznať páchateľov, na politickej úrovni hovoriť, čo sa v skutočnosti stalo a ako tomu, samozrejme, v budúcnosti zabrániť.

    Chcem vám však povedať aj ďalší svoj názor. Názor, ktorý som už tlmočil, ale zdá sa mi, že nie všetci ho počuli, alebo nie každý chce tomuto názoru rozumieť. Chcem sa vyjadriť predovšetkým k podvrhom, ktoré v uplynulých dňoch ktosi poslal viacerým politikom a podarilo sa mu dostať tieto podvrhy aj do médií. Ako predseda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie odmietam akékoľvek obviňovanie, náznaky, podozrenia z nezákonnej činnosti. Opakujem, je to osočovanie a takéto osočovanie odmietam i ja, i celá Slovenská demokratická a kresťanská únia. Odmietam tu lži a náznaky, ktoré vyslovil pán poslanec Fico.

    Vyfabrikované podvrhy považujem za pokus diskreditovať Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu spôsobom, ktorý podľa môjho názoru musí súdny človek prehliadnuť a aj odsúdiť. Chcem to povedať jasne a dostatočne zreteľne, že sme nikdy nemali nič spoločné s praktikami, ako sa to snažia podsúvať verejnosti texty podvrhnuté médiám. Ako to pred chvíľou, žiaľ, prezentoval aj pán poslanec Fico. Chcem vyhlásiť, že odmietame klientelizmus. Veľmi dobre viete, že financovanie tak, ako by malo byť aj v Smere, aj v SDKÚ, je zverejnené. Pokiaľ sa ktokoľvek usiluje vytvárať okolo tejto veci hmlu, rád zopakujem aj to, že financovanie politickej strany, ktorú tu zastupujem, je nielen legálne, že prebieha nielen podľa zákona, ale že každý môže nahliadnuť aj do finančnej správy našej politickej strany. Pripomínam, že túto správu každoročne predkladá SDKÚ, tak ako všetky strany, príslušnému parlamentnému výboru a, samozrejme, že táto správa podlieha nezávislému auditu.

    Bol by som naozaj rád, keby toto moje vyjadrenie bolo počuť. A vyzývam každého, kto má nejaké pochybnosti, aby ich nekomentoval po médiách, nevyslovoval zlomyseľné poznámky, neskrýval sa za právo na názor a slobodu slova, nevytĺkal politický kapitál z niečoho, čo si zaslúži verejné odsúdenie, ale aby konal tak, ako má povinnosť konať v našom štáte každý, kto má dôvodné a faktami podložené informácie.

    Viackrát som sa v týchto dňoch stretol s názorom, že sa ja osobne alebo SDKÚ vyhýbame jasným slovám, jasným vyjadreniam, jasným postojom. Nie je to pravda. Len sa mi zdá, že nie každý chce počuť a nie každému vyhovuje, čo som povedal. Poviem to teda opäť a znova. To, čo sa objavilo v médiách, nemožno dosiaľ hodnotiť inak ako zdrap papiera, ktorý má neznámy pôvod, veľmi nejasný obsah a dodnes nulovú vierohodnosť. Nikto z vás, dámy a páni, predpokladám, nevie dnes povedať, o čo ide. Nevieme, či niekto niekoho odpočúval. A ak, či to robil na príkaz sudcu alebo nelegálne. Nevieme ani to, či si to niekto nevymyslel. Alebo či to účelovo nezmanipuloval, lebo aj to vedia robiť dobre vyškolení kriminálnici. Dnes nikto nemôže s istotou povedať, či niekto nepodhodil médiám polovičnú pravdu alebo vyslovene zákerne, dobre cielenú lož. Ale v každom prípade je možné niečo povedať s istotou. A síce to, že čo sa objavilo v médiách, je výsledok nelegálnej činnosti. To je pravda, to je fakt. Je to viacnásobné porušenie zákona a vážne porušenie Ústavy Slovenskej republiky. Nechceme sa stať súčasťou tejto špiny, ktorú niekto rozhadzuje. Odmietame, aby sa verejne hádzala špina na kohokoľvek bez dôkazov a odmietame aj viesť diskusiu podľa takýchto podľa mňa hanebných pravidiel. Mne sa zdá, že to, čo sa zjavuje v posledných dňoch v niektorých našich médiách, ale aj čo vychádza z úst niektorých našich politikov, je s dovolením ľudský suterén. Nechce sa nám do takého suterénu zostupovať a nechceme, neželáme si, aby sa oficiálna slovenská politika pohybovala práve v takomto suteréne. A, samozrejme, je to aj provokácia. A myslím si, že my zvolení politici tu nie sme na to, aby sme provokáciám a kriminálnym praktikám podliehali, ale práve naopak, aby sme takýmto praktikám čelili.

    Moje stanovisko je veľmi konkrétne. Ja som na strane zákona. Jediným, kto môže do tejto veci vniesť jasno, a to je tiež konkrétne, sú orgány činné v trestnom konaní – a to vieme všetci, pán poslanec Jarjabek. To sú vyšetrovatelia, polícia, to je prokuratúra, to sú súdy. Je v ich rukách povedať čo, kto, s akým cieľom a prečo. Pán Fico sa dnes pasoval aj na vyšetrovateľa, aj na prokurátora a už aj odsúdil. Už aj odsúdil. Ba dokonca sa mi miestami zdalo, že sa pasoval aj na mravnú a morálnu autoritu.

    Podľa môjho názoru – uvediem jeden príklad, len jeden povedzme z toho, čo som počul z jeho úst. On bude žiadať orgány činné v trestnom konaní až dnes, aby vyšetrili, s kým som sa ja v Nemecku, predtým než bolo rozhodnuté o privatizácii SPP, stretol, či som sa nestretol tuším s Ruhrgasom a on bude dnes žiadať orgány činné v trestnom konaní, aby to vyšetrili.

    Tak, pán poslanec Fico, naozaj žasnem, že až dnes. Neviem, s kým všetkým som sa v tom čase v Nemecku stretol, ale jedno viem so železnou istotou, na všetkých mojich rokovaniach, ktoré boli oficiálne, všetky, bol prítomný veľvyslanec Slovenskej republiky.

    Poviem to teda znova, je nemysliteľné, aby sme robili politiku na základe podvrhov, odposluchov, domnelých odposluchov, zdrapov papiera, ktoré niekto vyrába a podhadzuje. Podhadzuje nám, podhadzuje médiám. Kam sa dostaneme, keď budeme robiť politiku tak, že ju bude režírovať neznámy páchateľ a možno dokonca nejaká organizovaná skupina? Sme tu na to, aby sme našimi nepremyslenými politickými činmi ovplyvňovali nezávislé vyšetrovacie orgány? Alebo na to, aby sme ich nechali pracovať? Ja si myslím, že sme určení na to druhé. Dôverujem orgánom činným v trestnom konaní a mali sme sa všetci usilovať, aby konali a aby konali rýchlo a v súlade so zákonom.

    Dovolím si vyhlásiť, že pre každého, kto chce porozumieť, je takýto postoj jasnou odpoveďou. Tých, ktorí chcú politikárčiť, neuspokojí žiadna odpoveď, pokiaľ, samozrejme, nedosiahnu svoj cieľ. Preto nechcem vyslovovať ani dohady, ani špekulácie, s akým motívom sa práve v tomto období rozpútala táto ostatná kampaň. Nebudem reagovať na všetky udalosti, ktoré pán Fico pospomínal, ktoré podľa môjho názoru veľmi účelovo zneužíva na hádzanie špiny na svojich politických oponentov, partnerov. Tak ako som povedal, mal som pocit, keď som ho počúval, že som čítal noviny – niektoré veľmi staré, niektoré z minulých rokov, niektoré čerstvejšie. Bol to podľa môjho názoru účelovo interpretovaný prehľad slovenskej tlače.

    Viem však aj to, že vyhotovovanie prepisov, a to by som rád povedal, zo záznamov telefonických rozhovorov je možné iba vtedy, ak sa má použiť ako dôkaz v trestnom konaní podľa príslušného paragrafu Trestného poriadku, že zverejňovanie takýchto informácií nespadá pod právo verejnosti na informácie, na ktoré sa odvolávajú niektoré médiá, že zverejňovanie záznamov telefonických rozhovorov je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, že odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností je možný iba v prípadoch a spôsobom ustanoveným zákonom, konkrétne Trestným poriadkom a zákonmi o informačno-technických prostriedkoch a že teda každý, kto sa podieľal na sprístupnení obsahov telefonických rozhovorov verejnosti, ak sa také vôbec uskutočnili, porušil zákony a Ústavu Slovenskej republiky. Toto všetko podľa môjho názoru je v rukách orgánov činných v trestnom konaní.

    Chcel by som však povedať, že považujem za osobitne zavrhnutiahodné, keď sa s týmito podvrhmi verejne ďalej manipuluje, keď sa prekrúcajú, komentujú, účelovo zneužívajú. Chceme naozaj žiť v krajine, kde čokoľvek pochybného pôvodu a obsahu sa stane nástrojom politického boja, politickej likvidácie, mediálnej senzácie? Oveľa lepšia cesta, panie poslankyne, páni poslanci, je stáť na strane zákona. Preto nikdy nebudem a nemôžem podporovať takúto trestnú činnosť komentovaním toho, čo sa v uplynulých dňoch objavilo. Čo však musím, a aj chcem, je obrátiť vašu pozornosť a pozornosť verejnosti aj médií na jedno vážne podľa môjho názoru kľúčové upozornenie. Ide o varovanie, ktoré som si prečítal a ktoré pochádza z úst viceprezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky pána Spišiaka, ktorý povedal: „Ak sa budú zverejňovať informácie, ktoré sa nadobudli legálnymi odposluchmi, ktoré sledujú objasnenie, odhalenie, vyšetrenie obzvlášť závažných korupčných aktivít, tak zverejnenie takýchto informácií zmarí celú našu aktivitu a niekomu záleží na tom, aby sme takéto aktivity nevyvíjali.“ Ja si myslím, že to nie je ťažká rovnica, že to je skôr trojčlenka, či dôverujeme polícii, či dôverujeme jej vrcholovým predstaviteľom, alebo chceme politikárčiť a zneužívať každú senzáciu na dosahovanie svojich politických cieľov.

    Ja som sa rozhodol, dámy a páni, že mariť takéto vyšetrovanie jednoducho nebudem. Nebudem ho svojimi výrokmi ani ovplyvňovať. Som presvedčený, že takýto postoj by mal zaujať každý ústavný činiteľ. Ako som už povedal, preto nebudem ani vyslovovať dohady a špekulácie, kto a s akým motívom práve v tomto období rozpútal túto kampaň. Túto očividne cielenú provokáciu.

    Kým pán Fico sa snaží parazitovať na tejto nenáležitej kampani, kým populisticky zneužíva situáciu, kým uráža hlava-nehlava, ja by som vám aj verejnosti rád dal do pozornosti, ako situáciu ostatných dní komentuje viceprezident Policajného zboru pán Spišiak, tuším z pondelka tohto týždňa. Citát: „Ten, kto to pripravoval, sa chystal už dlhší čas, zbieral materiály a čakal na pravú chvíľu, kedy ich môže využiť.“ A ďalej: „Keďže súčasné vedenie polície a ministerstva tvrdo bojujú proti kriminálnym deliktom, ktoré takmer narušujú ekonomický systém Slovenska, môže ísť o snahu zmeniť manažment rezortu. Keďže určití ľudia nenašli inú možnosť, ako ovplyvniť v polícii nastúpený trend, využívajú, čo sa dá.“ Koniec citátu.

    Toto hovorí viceprezident Policajného zboru a ja k tomu môžem dodať už iba jediné. Som na strane zákona a dôverujem nášmu Policajnému zboru. Treba stáť na strane zákona, na strane polície, na strane prokuratúry, na strane súdov. Dôverovať orgánom činným v trestnom konaní. Nepochybujem o tom, že preveria všetky okolnosti a všetkým by nám malo záležať, aby tieto okolnosti preverili, a čo najskôr, aby hovorili oni, aby sme nehovorili my politici, zneužívajúc to na svoje politické ciele.

    Koniec koncov počul som tu o liste pána Kresánka, pokiaľ si dobre spomínam, bolo vznesené obvinenie na konkrétnych ľudí, len je celkom možné, že pán Fico je nespokojný, lebo očakával iných ľudí. Ale na to, na koho bolo vznesené trestné obvinenie, nie je právomocou ani vlády, ani koalície, ani opozície, ale jedine orgánov činných v trestnom konaní. A čísla ukazujú, štatistiky jasne dokladujú, že tieto orgány konajú a že konajú stále razantnejšie a lepšie. A myslím si, že najlepšie, čo urobíme my politici, bude, keď necháme orgány činné v trestnom konaní pracovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako iniciátorom špinavostí, o ktorých som hovoril, nejde o očistu nášho verejného života, ja si dovolím vyhlásiť, je to môj politický názor a môj úsudok, že ani pánu Ficovi, hlavnému iniciátorovi dnešnej schôdze, nešlo a nejde o boj proti korupcii, že skutočným dôvodom a cieľom tohto rokovania, ktoré vymyslel a inicioval on, že tento cieľ a dôvod nie je zapísaný v programe tejto schôdze. A myslím si, že pán Fico to vo svojom vystúpení aj potvrdil.

    Skutočným dôvodom tejto schôdze podľa môjho názoru je fakt, že pán poslanec Fico a jeho Smer prehrali v septembri parlamentné voľby. A skutočný cieľ, celkom praktický cieľ sa ukrýva v štvrtom bode návrhu uznesenia, ako ho predložil pán poslanec Fico. Je to privatizácia strategických podnikov. Táto téma sa vinie ako červená niť celou politickou agendou pána poslanca Fica. Možno to bol dokonca jeden z hlavných dôvodov, prečo vôbec pán poslanec Fico a jemu blízki založili svoju stranu. Nič ho tak nezaujímalo pri každom našom stretnutí ako privatizácia strategických podnikov v minulom volebnom období. Chcel sa stretávať práve na túto jedinú tému. Ničomu nevenoval toľko politickej energie, aby ju v minulom volebnom období zastavil, vidiac sa v tomto volebnom období v pozícii politického hegemóna, v pozícii toho, kto bude o nej rozhodovať.

    Len si dobre spomeňme, pán Fico nechcel pred voľbami povedať, s kým plánuje ísť do vlády. To nebola iba marketingová stratégia, to bola stratégia mocenská, byť pri tom za akýchkoľvek okolností. Bezprostredne po voľbách ho táto túžba, táto vidina, táto jeho stratégia viedla k tomu, aby ponúkal akékoľvek začlenenie svojej strany do akejkoľvek koalície, za akýchkoľvek podmienok, len aby bol pri tom. Toto bola a zostáva hlavná politická hra pána Fica. A dnes je to znovu rovnaká téma, ktorá ho prebrala k životu po volebnej porážke. Pán Fico podľa môjho názoru je politik, ktorý nepozná škrupule.

    Svojho času, keď pán Fico bojoval o každý hlas voliča, vyhlásil o Strane občianskeho porozumenia, dovoľte zacitovať: „Keby sme chceli robiť veľké kšefty, ako to robila Strana občianskeho porozumenia, založili by sme stranu tri mesiace pred voľbami.“ Koniec citátu. Minulý víkend sa s ňou jeho strana spojila. Už sa mu nehnusí. Dnes o nej nepovedal ani jediné slovo. Takto vyzerá jeho pevnosť názorov, takto vyzerá jeho zásadovosť a pevnosť postojov. No a dnes znovu využíva situáciu, údajne bojujúc proti veľkým kšeftom, údajne bojujúc proti korupcii v politike. Dnes na pôde Národnej rady a tejto schôdze v skutočnosti bojuje za zastavenie privatizácie. Toto je hlavný leitmotív schôdze, dámy a páni.

    No a čo ho podľa môjho názoru k tomu vedie? To isté. Vedie ho k tomu jeho vidina, ktorú oznámil bezprostredne po minulých voľbách, a dnes to úplne nezakryte vo svojom vystúpení povedal celkom jasne. Vedie ho k tomu politický prísľub, ktorým rozptyľoval zdesenie a sklamanie vo svojom okolí – predčasné voľby do dvoch rokov. Dnes chce splniť druhú časť tohto prísľubu – zastaviť privatizáciu.

    Je mi to ľúto, že to musím povedať, ale poviem to ešte raz, pán Fico naozaj nemá žiadne škrupule. Má plné ústa veľkých obvinení. Vraj má informácie, vážne indície, vážne podozrenia. Lenže on nepotrebuje svoje podozrenia riešiť, potvrdzovať alebo vyvracať tam, kde patria. On vôbec nepotrebuje orgány činné v trestnom konaní, on potrebuje takéto fámy fabrikovať, šíriť hmlu, a to všetko, samozrejme, len a len na dosadzovanie a presadzovanie svojich politických cieľov.

    Až pod veľkým tlakom, čo vlastne chce dosiahnuť, si pán poslanec vymyslel, že tu vraj dnes podá verejne oznámené trestné oznámenie. Naše orgány činné v trestnom konaní nepotrebujú verejne oznámené trestné oznámenia, pán poslanec Fico. Pán poslanec má kedykoľvek možnosť, ba povedal by som, keď má informácie, povinnosť podať normálne, seriózne, podložené trestné oznámenie.

    Jedna vec je však tiež istá, Slovensko má problémy s korupciou. Má také isté problémy, ako ich majú naši susedia...

  • Smiech v sále.

  • ...ako ich majú aj ďalšie krajiny. Žiaľ, nie sú menšie, ale nie sú ani väčšie, ako je v týchto krajinách. Potrebujeme s korupciou skutočne účinne a poctivo bojovať, ale nemusíme my sami robiť zo Slovenska horšiu krajinu, ako je. S korupciou môžeme bojovať iba poctivo, zákonmi, posilňovaním autority orgánov činných v trestnom konaní, reformami v súdnictve – a áno, aj normami, ktoré upravujú konflikty záujmov alebo postavenie politických strán.

    Táto schôdza tak, ako bola zvolaná, iniciovaná pánom Ficom a pod zámienkou, ako bola zvolaná, nič v tomto smere neprinesie. Pozorne som počúval vystúpenie pána poslanca Fica. Pán poslanec Fico tu nepredložil žiaden zákon, neurobil nič, čo by posilnilo autoritu orgánov činných v trestnom konaní. Vôbec nič. To, čo možno dosiahol, je ešte viac zakrivené zrkadlo Slovenska pred našimi občanmi aj pred svetom, bez škrupúľ kvôli svojim záujmom, kvôli vlastným politickým cieľom.

    Tak ako som povedal, nejde dnes o to, aby svojím vystúpením pán poslanec Fico prispel k účinnému boju proti korupcii, ide o presadzovanie jeho politických zámerov, politických cieľov, ide o to, aby sme nenaplnili vládny program v plnom rozsahu, aby sme neprivatizovali to, čo je v záujme podnikov a občanov Slovenskej republiky privatizovať potrebné. Toto vidím ako hlavný leitmotív schôdze, ktorú pán poslanec Fico inicioval, a preto verím, že návrh uznesenia, ktorý pochádza z jeho dielne, v hlasovaní odmietnete. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Číž s faktickou poznámkou, Jaduš, Beňová, Kolesár – moment. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Vážený pán premiér, nie je možné, aby som na toto vaše vystúpenie aspoň veľmi krátko vo faktickej poznámke nezareagoval.

    Nechcem, prirodzene, skĺznuť do tej rétoriky, ktorú ste na moje nesmierne prekvapenie zvolili, hovorili ste o suterénoch a podobne a predviedli ste nám nesmierne trápny pokus o osobnú diskreditáciu navrhovateľa miesto toho, aby ste sa veľmi vážne a veľmi korektne vyjadrili k veciam, ktoré veľmi výrazne ovplyvňujú slovenskú politickú scénu a zabraňujú, aby sme sa stali civilizovaným štátom, ktorý môže reálne vstúpiť do Európskej únie. Už korektnejšie sa opozícia po tom všetkom, čo sledujeme, čo sa deje na Slovensku, už správať nemôže. Zvolali sme schôdzu, vyslovili sme podozrenia, povedali sme ich korektne, verejne a požiadali sme vás, aby ste sa k tomu vyjadrili bez tých všetkých osobných invektív. Stačilo verejne povedať, že vyzývate všetky príslušné orgány, aby s maximálnou intenzitou preverili všetky podozrenia a vyhlásili, že sa zasadíte o to, aby všetci vinníci boli v rámci vašich možností ako predsedu vlády potrestaní, že sa dištancuje od takýchto praktík a tým by ste sa boli zachovali ako muž a mohli by sme byť aspoň čiastočne na vás ako na predsedu vlády hrdí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pokúsim sa tiež veľmi krátko zareagovať na vystúpenie pána Dzurindu.

    Musím povedať, že som bola, rovnako ako kolega Číž, veľmi sklamaná veľmi hrubými výrazmi, ktoré pán premiér používal, a určite nebudem ani vo svojej poznámke takéto vyjadrenia používať, pretože sa jednoducho nehodia na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky a nehodia sa zvlášť z úst premiéra Slovenskej republiky.

    Pán premiér, my sme síce nepovedali, s kým pôjdeme do vlády, ale to ani nie je politická podmienka. A dovoľte, aby som uviedla príklad napríklad Rakúska, kde tiež neskôr až víťazná strana povedala, s kým vládu utvorí. Ale povedali sme veľmi jasne, s kým nepôjdeme do vlády. A medzi tými osobami – a boli to konkrétne osoby, nie politické zoskupenia – sme menovali práve vás, pán Dzurinda, a menovali sme vás presne z tých istých dôvodov, ktoré sme dnes otvorili na tejto mimoriadnej schôdzi. To znamená, že to nie sú žiadne nové populistické alebo akékoľvek iné výrazy, ste použili fakty, o ktorých by sme sa až teraz dozvedeli. Sú to staré veci a týkajú sa aj vašej bývalej vlády.

    Ďalej by som chcela ešte veľmi krátko spomenúť, čo ste hovorili o verejnom trestnom oznámení. Pán Dzurinda, veď vy sám ste zvolali tlačovú konferenciu, kde ste hovorili o tom, že dávate trestné oznámenie na niekoho, kto sa sácal na vleku. Tak prosím vás pekne, azda nám nechcete upierať teraz možnosť, aby sme využili pôdu pléna Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme takéto závažné skutočnosti oznámili.

    A na záver veľmi krátko. Národná rada Slovenskej republiky – sedia v nej poslanci, ktorí získali mandát v riadnych voľbách. U nás sú volení priamo len poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Členovia vlády sú volení nepriamo až z Národnej rady Slovenskej republiky. My máme právo na základe mandátu, ktorý sme získali, zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a pýtať sa vás ako členov vlády – a nielen vás konkrétne, ale aj ostatných, k tomu prídeme ešte v ostatných vystúpeniach –, akým spôsobom mieni vláda takéto veci riešiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ja som skutočne nechápal polovičku príhovoru, možno aj väčšiu časť, pána premiéra Dzurindu a neviem, prečo sa vznieslo na pána Fica toľko slov, ktoré skutočne nepatrili na túto pôdu, pretože pán Fico chce len konkrétne odpovede na konkrétne otázky. A to sa dalo skutočne povedať jednou jedinou vetou: Pán Palko, postarajte sa o to, aby sa to vyšetrilo.

    To nie sú otázky pána Fica, priatelia. To sú otázky ľudí, ktorí nás denne stretávajú na chodníku, a na tieto otázky sme skutočne nepočuli skutočnú odpoveď.

    Ak hovoríme o tom, že tu bujnie v tejto krajine zločinnosť, tak to nie je len o tom, že kdesi ktosi kohosi na ulici prepadne, ale je to predovšetkým o tom, aké materiálne škody sa dejú nesprávnymi rozhodnutiami ústredných činiteľov tejto vlády – a to je dôležité. Tam nám utekajú milióny a my budeme dnes, a to sme aj dnes rozprávali, skrbliť po dvadsať, po päťdesiat korún od ľudí na zdravotnícky systém. Tu je podstata tohto problému. Takže ešte raz – načo tá nervozita? Ak máme skutočný záujem riešiť tento problém, tak sa dohodneme na tom, že pán Palko si bude konať svoju povinnosť a my sa čoskoro tieto odpovede môžeme dozvedieť, ak bude skutočná vôľa. Takže ešte raz, pán Fico si to nezaslúžil. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kolesár. Zapnite pána poslanca Kolesára. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Pán predseda vlády, skutočne podporím to, čo povedal pán poslanec Jaduš na konkrétne vyjadrenia pána Fica, tak ako to bolo posledne na hodine otázok a odpovedí, ktorá podľa mňa bola tou kvapkou, ktorá spôsobuje to, že dnes tu sedíme, pretože vaše vyjadrenia a vaša odpoveď, ktorá bola na poslednej hodine otázok, každého jedného v tejto snemovni presvedčila o tom, že o týchto veciach skutočne treba diskutovať. Na konkrétne otázky ste opäť dali všeobecné formulácie a tri štvrtiny ste venovali všetkému inému, len nie odpovedi na konkrétne podozrenia. Nuž, ak si takto predstavujete boj s korupciou, tak skutočne, Boh, ochraňuj Slovensko! Ďakujem.

  • Pán premiér chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

  • Budem len veľmi stručný, lebo boli štyria. V prípade pána poslanca Číža, pána poslanca Jaduša a Kolesára sa stalo to, čo som predvídal vo svojom vystúpení. Sú medzi vami takí, ktorí nikdy nebudú počuť. Je šarmantné počuť od vás, že stačila vám jedna veta. To je veľmi šarmantné počuť. Ale už ste nepočuli, že som povedal päťkrát: Nechajte orgány činné v trestnom konaní konať! Od soboty, keď sa v piatok objavili tieto informácie, konajú. Na rokovaní vlády pred členmi vlády som sa opýtal predstaviteľov prokuratúry, čo to tak je. V tlači ste to mohli čítať.

    Hovorím to šiestykrát alebo siedmykrát. Ja som podal niekoľko trestných oznámení. Keď ste vy nekonali, keď iní nekonali, keď len sa priživovali na tom, že sa objavili vláčiky, vždy som ja konal a rýchlo som konal. Ja sa nepotrebujem vlámavať do otvorených dverí, pán Jaduš, pán Kolesár. Takže samozrejme, kto nechce počuť, nikdy počuť nebude.

    Pani poslankyňa Beňová, no trošku ste ma možno vyprovokovali. Ináč by som chcel počuť jediné nespisovné alebo neslušné slovo, ktoré som použil. Možno som miestami hovoril tvrdšie, ale viem prečo. Ale vaše vystúpenie ma vyprovokovalo k tomu, aby som vám povedal, že v nedeľu, v deň vyhlásenia výsledkov volieb, pán Fico poslal za mnou svojho emisára, za človekom mne blízkym, že chce ísť do vlády za akúkoľvek cenu. Len aby išiel on, a nie pán poslanec Rusko.

  • Pán poslanec Fico tak nesmelo šepká, že koho? Ja si nájdem vhodnú chvíľu, taký pravý čas, keď poviem, koho za kým poslal. Je to naozaj šarmantný príbeh. Ja si volím...

  • Reakcia z pléna a veľký ruch v sále.

  • Chcem, aby ste sa na mňa tešili stále, aby ste ma medzi seba často pozývali...

  • Smiech v sále a potlesk.

  • A na záver už len jedna veta. Počul som, že tri štvrtiny som sa venoval inému, ako chceli počuť niektorí páni poslanci z opozície. Dámy a páni, mojou úlohou je hovoriť o probléme tak, ako ho vidím ja. Možno ste očakávali iné, ale ja som hovoril tak, ako som to považoval za potrebné povedať ja. Ďakujem pekne.

  • O vystúpenie požiadal pán navrhovateľ, pán poslanec Fico. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Budem, pokiaľ možno, maximálne vecný.

    Začal by som asi od konca tou pôvabnou rozprávkou o tom, že ako Smer chcel vstúpiť do vlády. Reagujem na to iba jednou vetou. A to je, že v piatok večer, máte zlý kalendár, pán predseda, si to opravte, v piatok večer predsedníctvo strany Smer rozhodlo, že odchádza do opozície a v pondelok ráno to oznámilo verejnosti. Takže neviem, kto bol za vami. Ak mal niekto záujmy, tak bol to možno človek z inej politickej strany, ale nie zo Smeru.

    Čo je najpodstatnejšie na vystúpení pána premiéra, je však to, že nám jednoducho, že nám nič nepovedal. Nič nám pán premiér, ako obyčajne, neodpovedal na otázky, ktoré sme mu postavili. Mrzí ma, že návrh uznesenia nazval akousi agitkou, pretože návrh uznesenia obsahuje konkrétne časti.

    Návrh uznesenia hovorí v bode 1, že žiadame vládu Slovenskej republiky, ktorú tvoria predstavitelia štyroch politických subjektov, a osobitne predsedu vlády Slovenskej republiky, aby cielene neznižovali význam informácií a okolností potvrdzujúcich vážne podozrenia o existencii korupcie na najvyšších miestach štátnej moci a slovenského politického systému.

    Po druhé. V návrhu uznesenia žiadame vládu, aby Národnej rade do 30 dní od prijatia tohto uznesenia predložila návrh reálnych a vecných opatrení vedúcich k riadnemu a nestrannému prešetreniu informácií a podozrení o existencii korupcie vedúcej k obohacovaniu politikov a k financovaniu politických strán.

    Po tretie. Vládu Slovenskej republiky, aby Národnej rade do 30 dní od prijatia tohto uznesenia predložila vyhodnotenie účinnosti prijatých vládnych programov na boj proti korupcii.

    Ja neviem, čo na tom je agitujúceho, čo je na tom ideologického? Je to normálny návrh uznesenia ako ktorýkoľvek iný. Takže to je odpoveď na vystúpenie pána premiéra, ktorý hovorí, že to je agitácia.

    Ďalej by som chcel povedať, že pán premiér si asi nevšimol, že túto schôdzu som neinicioval sám. Ja to ani nemôžem. Podľa Ústavy Slovenskej republiky treba minimálne 30 podpisov poslancov Národnej rady na zvolanie schôdze. A zdá sa, že pánovi premiérovi ušlo to najpodstatnejšie, že pod návrh sa podpísali aj poslanci jeho politickej strany, alebo politickej strany, ktorá s ním spolupracuje vo vládnej koalícii, poslanci politickej strany ANO.

    Takže žiadna agitka, pán premiér. Žiadna individuálna iniciatíva, pretože určite by to poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, ale aj poslanci ANO odmietli, keby takto vnímali našu aktivitu.

    Nuž a pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré povedal pán premiér, je pre neho typické, že na konkrétne otázky odpovedá veľmi frázovito a všeobecne. Aj v tomto prípade ukázal, že na konkrétne veci, ktoré sme povedali a ktoré sú preukázané, hovorí, že ide o podvrhy, že ide o mafiánske praktiky alebo niečo podobné. Pán premiér, vy ste pomenovali to, čo sa teraz objavilo v súvislosti s pánom Badžgoňom, ako nejaký podvrh alebo niečo, čo niekto si pripravil alebo vymyslel, že to je všetko vymyslené. Ale to sú konkrétne osoby, ktoré potvrdzujú pravdivosť informácií, ktoré sú uvedené v tomto prepise. Či to je riaditeľ Národného úradu práce, alebo ďalšie osoby, ktoré som pripravený pomenovať pred orgánmi činným v trestnom konaní.

    Hovoril som o konkrétnych veciach. Hovoril som napríklad, pán premiér, o tom, že Slovenská republika prišla možno o 7 mld. korún pri kurzovej strate. Hovoril som o vážnych podozreniach, pokiaľ ide o deblokáciu ruského dlhu. Vy to všetko odbijete jednoducho tým, sú to mafiánske praktiky, niekto to tu vymýšľa a chce zhodiť vládu Slovenskej republiky.

    Je mi ľúto, myslím si, že vystúpenie, ktoré sme pripravili, bolo maximálne konkrétne. Mrzí ma tón a štýl, ktorý ste prijali, ale je vaše osobné rozhodnutie, ako budete reagovať na akýkoľvek bod programu v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ja verím, že to, čo povedal pán premiér, je dobrým dôvodom na to, aby aj poslanci vládnej koalície, a najmä tí, ktorí podpísali návrh uznesenia, rozmýšľali, či nepodporiť návrh uznesenia v takej podobe, ako bol predložený. Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal pán minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k téme korupcie z viacerých polôh. Najskôr by som chcel o tejto téme hovoriť z hľadiska boja proti nej a aj z hľadiska toho, čo sa urobilo, čo sa podarilo aj čo sa nepodarilo za posedné štyri roky, najmä preto, že som bol zodpovedný za koordináciu v tejto oblasti. A potom sa vyjadrím aj k vystúpeniu a k niektorým iným aktivitám pána poslanca Fica.

    Čo sa týka korupcie, je pravdou a myslím, že nakoniec to zdôraznil aj pán Fico, a myslím, že to vidí každý, že korupcia je problémom všade na svete a je že špeciálne problémom v transformujúcich sa krajinách, Slovensko nevynímajúc. Nie je však pravdou, musím povedať, že je to veľmi účelová interpretácia, to, čo najmä pán Fico veľmi vehementne a opakovane tvrdí, že za posledné roky sa zhoršil stav v oblasti korupcie na Slovensku. Nie je to tak. A ja sa nebudem odvolávať na oficiálne vládne hodnotenia, ale nezávislé inštitúcie, ktoré sú mimochodom veľmi kritické k vláde aj k oficiálnym inštitúciám, to hodnotia takto. Hodnotia posledné štyri roky ako štyri roky mierne, ale zlepšujúceho sa vývoja v oblasti boja proti korupcii aj v oblasti výskytu korupcie. Je pravdou, že korupcia sa veľmi ťažko meria jednoducho preto, že často ide o ilegálnu činnosť, a preto ju ani nemožno merať inak ako – pánom Ficom toľko vysmievanými – prieskumami verejnej mienky.

    Pričom chcem upozorniť, že prieskumy verejnej mienky, najmä v situácii, v ktorej sa Slovenská republika nachádza, skôr podhodnocujú úspešnosť boja proti korupcii, akoby ju nadhodnocovali. A ten dôvod je veľmi jednoduchý. Ak chcete, ak chce ktorákoľvek vláda naozaj bojovať proti korupcii, jedným z nevyhnutých predpokladov je otvorená politika, je sloboda prístupu k informáciám. My sme túto slobodu prístupu k informáciám zaviedli a zaviedli sme ju prijatím zákona, ktorý je považovaný za jeden z najlepších a najsilnejších aj v okolitých krajinách. Efekt uvoľnenia prístupu k informáciám však spôsobuje, že počet článkov alebo vôbec informácií týkajúcich sa korupcie je rádovo väčší po zavedení takéhoto zákona ako predtým. Ukazujú to štatistiky, keď počet článkov o korupcii v posledných štyroch rokoch od roku 1999 je vyšší, dokonca 2- až 3,5-násobne ako pred rokom 1998.

    Ale ak chce niekto z toho vyvodzovať, že je korupcie viac, tak jednoducho je slepý a nevie, o čom hovorí. Pretože napriek tomu, že je tých článkov viac, tie prieskumy ukazujú, že postupne miera korupcie klesá. Aj keď u mnohých ľudí môže vznikať pocit, že korupcie je viac, pretože je o nej viac informácií. Ale keď pred rokom 1998 nebol žiaden prístup k informáciám a len veľmi málo z toho, čo sa udialo, sa dostalo aj do médií, tak, samozrejme, mohol vznikať pocit iný. Hovorím aj z osobnej skúsenosti, pretože v rokoch 1997 – 1998 som pôsobil ako člen Dozornej rady Fondu národného majetku za ostatnej vlády pána Mečiara, a dokonca ako členovi Dozornej rady mi nebol umožnený prístup k informáciám, na ktoré som mal zo zákona nárok, takže som z tejto funkcie potom odstúpil.

    Takže aj toto je jeden fenomén, ktorý by bolo veľmi dôležité si uvedomiť, a aj preto je ten boj proti korupcii ťažký, pretože tí, ktorí ho začínajú podstupovať, berú na seba riziko, že to bude vnímané inak, pretože sa otvára priestor s informáciami. Pričom chcem zdôrazniť, že sa otvára priestor nielen na informácie, ale aj na manipulácie. Aj na mediálne manipulácie, aj na krivé, ničím nepodložené obviňovania, čo, samozrejme, zvyšuje potom nielen mieru citlivosti verejnosti, ale zvyšuje to aj mieru skepsy, beznádeje a to určite nepomáha skutočnému boju proti korupcii.

    Takže dovoľte mi veľmi stručne povedať, v čom ja osobne vidím najväčší pokrok v boji proti korupcii a kde vidím najväčšie slabiny za to predchádzajúce štvorročné obdobie, z ktorého vychádzame aj pri pohľade do budúcich štyroch rokov.

    Myslím si, že sa podarilo zásadným spôsobom zúžiť priestor na korupciu už spomínaným zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj úspešnými reformami. Za príklad úspešnej reformy, ktorá zásadne znížila mieru korupcie, možno považovať ozdravenie a privatizáciu a v tom najmä ozdravenie a privatizáciu bankového sektora. Možno si už nepamätáme viacerí z nás, že v bankách na konci roka 1998 bolo za 100 mld. korún nedobytných úverov, že značná časť týchto úverov boli úvery, ktoré boli poskytnuté politicky spriazneným osobám manažmentmi štátnych bánk, tieto peniaze sa potom nevracali naspäť a nielenže ich museli zaplatiť daňoví poplatníci, ale boli značným zdrojom korupcie. Dnes predpokladám, že nikto nebude pochybovať o tom, že nielenže situácia v bankách je zásadne iná z toho dôvodu a z toho titulu, že dnes neexistuje riziko alebo neexistuje podstatné relevantné riziko takéhoto správania sa v týchto bankách, ale aj preto, že vďaka celkovej ekonomickej a inej politike sú úrokové sadzby zásadne iné a je dostatok úrokových zdrojov.

    To isté by som mohol povedať o výpalníctve, ktoré sa znížilo, ktorého miera sa celkom určite znížila. Takto to hodnotia aj podnikatelia. To isté by sa dalo povedať o privatizácii ako takej, ktorá mimochodom, a to by som rád upozornil špeciálne pána Fica, lebo je to jeho srdcová téma, privatizácia, čiže znižovanie podielu verejného sektora, je jeden z významných nástrojov znižovania rizika korupcie, pretože riziko korupcie je vždy v každej krajine väčšie vo veľkých podnikoch so štátnou účasťou ako v podnikoch privátnych. Ďalej je to celkové podnikateľské prostredie, kde došlo k výraznému zlepšeniu. Opakujem, nie je to moje hodnotenie. Je to hodnotenie nezávislých inštitúcií a je to hodnotenie aj ľudí tak, ako to vnímajú.

    Potom by som spomenul štátnu správu a celú verejnú správu, daňové úrady, úrady práce, kde tiež je vnímaný pokles miery korupcie. A potom sú aj oblasti, kde sa nedarilo, kde aj verejnosť to vníma tak, že došlo skôr k zhoršeniu, ako je súdnictvo, ako je zdravotníctvo alebo školstvo. Mimochodom súdnictvo je dobrým príkladom toho, ja som presvedčený, že došlo aj v ostatných štyroch rokoch k istým pozitívnym zmenám, napr. zavedením systému súdneho manažmentu, napriek tomu verejnosť nevníma nejaké zlepšenie a je ťažké povedať, či k zlepšeniu došlo, alebo nie, pretože sa to exaktne merať nedá. Ale exaktné meranie je napr. zisťovanie podielu ľudí, ktorí dali úplatok. Tento podiel klesal v posledných štyroch rokoch pomerne výrazne celý čas počas tohto obdobia. Je pravdou, že ľudí, ktorí sú stíhaní za korupčné správanie, je stále málo, ale pravdou je tiež, že tento počet takisto narastal.

    Takže som presvedčený, a ďalšími vecami, ktoré by som mohol spomínať, ako je kataster, ako je nová licenčná politika, ako je audit štátnej správy, ako sú výročné správy rozpočtových príspevkových organizácií. Tých vecí, ktoré by som mohol spomenúť v oblasti sprehľadňovania podnikateľského prostredia, je obrovské množstvo, ktoré prispievali k zužovaniu priestoru na korupciu. Žiaľbohu, musím povedať, že nie vždy sa, čo je nakoniec prirodzené, že opoziční politici sa nebudú zaujímať o tieto pozitívne stránky, ale často aj verejnosť nie je dostatočne informovaná, pretože aj médiá často viac zaujímajú škandály alebo iba škandály a nie pozitívne informácie, ktoré mimochodom sú k dispozícii na internetovej stránke celý ten čas.

    Takže do budúcna chcem povedať, že dá sa stavať na tom, čo sa začalo, aj keď, opakujem, sú oblasti, kde nedošlo k pokroku, sú oblasti, na ktoré je potrebné sústrediť sa omnoho viac, a sú to oblasti, ktoré tu boli aj spomínané ohľadne politických strán napríklad, ohľadne majetkových priznaní. Ale to sú veci, ktoré sú v programovom vyhlásení a ktoré už sú aj v legislatívnom pláne práce.

    Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k niektorým veciam, ktoré spomínal pán Fico. A spomeniem najmä dve kauzy, ak dovolíte, ktoré on takto pomenoval. A to kauzy, ktoré spomínal aj v súvislosti s mojím menom.

    Ako prvú mi dovoľte spomenúť kauzu – a pokúsim sa byť čo najkonkrétnejší, pán Fico, aby som vás uspokojil. Ako prvú spomeniem kauzu SPP. Slovenský plynárenský priemysel, resp. 49 % akcií tohto podniku bolo predaných štandardným medzinárodným tendrom. Tento tender mal svoje pravidlá, tak ako sú bežné pravidlá vo všetkých vyspelých alebo v tých transformujúcich sa krajinách, ktoré takéto pravidlá používajú. Miera informovanosti o tomto tendri je štandardná, alebo dokonca nadštandardná. Všetky zápisnice z privatizačnej koordinačnej komisie, ktorú som viedol ja, aj z pracovnej komisie, ktorú viedla pani Machová, boli zverejnené. Zároveň pravidlá komunikácie počas takého tendra sú pomerne prísne a neumožňujú poskytovanie všetkých informácií z rokovania takýchto komisií. Jednoducho z toho dôvodu, že by sa mohol ohroziť záujem predávajúceho. Je to tak všade, je to štandardné, ale následne po transakcii všetky tieto informácie boli zverejnené.

    Musím povedať, že aj dnes, ale aj predtým, pretože pán Fico sa SPP venoval ako svojej srdcovej téme, celý ten čas som od pána Fica počul množstvo lživých alebo nepravdivých vyjadrení. Nebudem ich tu teraz vymenúvať, pretože vás nechcem zdržiavať, ale sú zverejnené na internetovej stránke Úradu vlády, či už sa to týkalo informácií o tom, čo tvrdil a čo vlastne predkladal poradca o tom, akým spôsobom, aká metóda privatizácie mala byť použitá, o tom, či sú zápisnice, o tom, či sa rokovalo, s kým sa rokovalo. Tieto lživé vyjadrenia, nepravdivé vyjadrenia aj s vyvrátením pravdivosti týchto vyjadrení či už zo strany Fondu národného majetku, privatizačného poradcu alebo záujemcov sú, opakujem, uvedené na internetovej stránke. Preto ma nijako neprekvapuje, že pán Fico v takýchto nepravdivých vyjadreniach, dovolím si povedať, z účelovo politických dôvodov ďalej pokračuje.

    Čo sa týka ceny, hovoril o cene. Cena SPP, ktorá bola dosiahnutá, teda 2,7 mld. dolárov, je považovaná medzi všetkými odborníkmi za ten 49-percentný balík za cenu dobrú. Na ilustráciu toho mohol by som hovoriť o technických parametroch a o kvantifikáciách, ale nechcem vás s tým zdržiavať, o rôznych spôsoboch výpočtu trhovej ceny. Spomeniem len dve veci, ak dovolíte. Prvá je tá, že najskôr, keď sa predáva takýto podnik alebo akcie takéhoto podniku, tak sa prijímajú indikatívne ponuky, čiže tie prvé predbežné ponuky. A potom nakoniec tender vygeneruje tú ponuku definitívnu, finálnu, tú najlepšiu. Tá finálna ponuka, za ktorú sa predali akcie Slovenského plynárenského priemyslu, bola približne o 25 % vyššia ako najvyššia indikatívna ponuka, ktorá prišla niekoľko mesiacov predtým v priebehu toho tendra. A tú najvyššiu indikatívnu ponuku vtedy dalo konzorcium pozostávajúce z troch spoločností: Ruhrgas, Gas de France a taliansky Snam. Potom v priebehu ďalšieho postupu tendra rokoval o pristúpení do tohto tendra aj Gazprom a do tendra pristúpil, avšak keď sa dohodovali títo partneri o cene, tak z tendra odstúpil Snam a nakoniec privatizovali tieto akcie tri spoločnosti: Ruhrgas, Gas de France a Gazprom. Snam ako dôvod odstúpenia z tendra uviedol, že cena, na ktorej sa zhodli tí ostatní traja, mu pripadala príliš vysoká za akcie SPP.

    Čiže chcem vyjadriť presvedčenie, že napriek tomu, že nakoniec ponuku predkladal jeden záujemca, úplnú ponuku, konkrétnu, tento záujemca nevedel, som o tom presvedčený, z dôvodu práve ceny, ktorú ponúkol, nevedel, že je sám, a to je podstatné a dôležité. Pretože my v komisii sme sa snažili do poslednej chvíle vlastne zabezpečiť všetko tak, aby tých záujemcov bolo viac. A zdalo sa do poslednej chvíle, že ich viac aj bude. Čiže to, že nakoniec bola predložená jedna hrubá ponuka, jedno odstúpenie, vôbec nesvedčí o tom, dokonca ani o tom, že by mal vedieť ten, kto predkladal skutočnú ponuku, že je sám. Tobôž nie o tom, že by tam malo dochádzať k akýmkoľvek manipuláciám.

    Ďalej pán Fico uviedol, že komisia pani Machovej nemala k dispozícii kúpno-predajnú zmluvu. Je to lož. Overoval som to ešte teraz, aby som si bol istý. Nie je to pravda. Pán Fico nakoniec mal možnosť do tej komisie chodiť, čo nie veľmi využíval. Jednoducho nie je to pravda, čo povedal.

    Čo sa týka kurzových rozdielov, vyjadroval som sa k nim mnohokrát. Pri takýchto transakciách sa jednoducho nerobí hedging. Ak by sa tento hedging robil, bol by mimochodom aj pomerne drahý, pretože rizikom takéhoto hedgingu je, že sa nedá presne terminovať, dokedy sa to hedgovať má, pretože nikdy neviete od odovzdania záväznej ponuky do uzavretia, do tzv. clousingu, koľko to bude trvať. Ale na iných transakciách, na predajoch, ktoré boli predtým, sa na kurzovom riziku zasa naopak zarobilo. Podobnú stratu na kurzovom riziku utrpela aj Česká republika pri predaji Transgasu a v Českej republike z toho nikto nerobil politickú aféru jednoducho preto, že sa to vzalo ako isté riziko takýchto transakcií.

    Druhá kauza, ktorú pán Fico spomína, je kauza akcií Východoslovenských železiarní. Pán premiér spomínal, že úroveň vystúpenia pána Fica by sa dala hodnotiť ako povrchný rešerš. Na tomto príklade akcií VSŽ musím povedať, že nielen ako povrchný, ale ako účelovo manipulovaný rešerš. Lebo dokonca ani v tlači sa nevyskytli také nepresnosti, aj keď tu by som si dovolil tvrdiť, že neviem, či to boli nepresnosti alebo či to bola účelová manipulácia s číslami.

    Pán Fico pri predaji akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu spomínal ceny a porovnával ceny a vyjadril sa, že keďže sa predali akcie za 160 Sk za akciu a predtým boli v októbri 2001 za 465 Sk za akciu, tak štát na tom prišiel o 2 mld. korún a že Američania to chceli kúpiť za viac. Tak chcem povedať na konkrétnych číslach a ilustrujúc aj vyjadreniami zástupcov U. S. Steel, ako sú tieto čísla nepravdivé, a dovolím si tvrdiť, že vedome manipulované. Po prvé chcem povedať, že nemožno porovnávať čísla z októbra a decembra preto, že medzi októbrom a decembrom boli vyplatené dividendy. Na jednu akciu VSŽ bolo vyplatených 170 Sk. Teda od každej ceny akcie pred vyplatením dividend treba odpočítať 170 Sk. Je pravdou, že cena akcií klesala, ale ten najväčší pokles bol daný vyplatením dividend. Druhá vec, ktorú chcem povedať, je tá, že U. S. Steel ponúkal a nikdy neponúkol inú cenu. Ponúkal za akcie Východoslovenských železiarní 300 Sk za akciu. 300 Sk za akciu, ale pred vyplatením dividend, to by som rád zdôraznil. Pred vyplatením dividend, t. j. v cenách, o ktorých tu diskutujeme, v cenách decembra 2001 ponúkal U. S. Steel 130 Sk za akciu. Zároveň pán Gudiš v médiách, teraz ho budem citovať, ak dovolíte, z Korzára zo 7. 12. 2001, teda začiatkom decembra po stroskotaní rokovaní medzi ministerkou Machovou a ním o predaji týchto akcií U. S. Steelu uviedol, citujem: „Sme presvedčení, že ponuka materskej spoločnosti U. S. Steel bola primeraná a korektná. Nebudeme ju konkretizovať, ale očakávame, že cena, za ktorú budú akcie VSŽ nakoniec predané, bude veľmi podobná tej, ktorú ponúkal U. S. Steel.“ Opakujem, U. S. Steel ponúkal 300 Sk pred dividendami, teda 130 po dividendách. Teda nie je pravda, že U. S. Steel kedykoľvek ponúkol vyššiu cenu, než za akú akcie VSŽ nakoniec na kapitálovom trhu boli predané.

    Uvádzam na pravú mieru čísla, pretože číslami tu pán Fico, myslím si, že zámerne a vedome manipuloval. Tým nechcem povedať, že v tejto transakcii bolo všetko v poriadku. A či bolo, alebo nie, to musia vyšetriť orgány činné v trestnom konaní a Úrad pre finančný trh, ktorý, pokiaľ viem, túto transakciu vyšetroval. Za seba chcem povedať a zdôrazniť – a takéto vyhlásenie som dal aj médiám, mohol by som ho celé citovať, ale nechcem vás zdržiavať –, že som o tejto transakcii informovaný nebol, že som síce hovoril o možnosti predaja akcií VSŽ na kapitálovom trhu s vtedajším ministrom Harachom, ale najmenej 10 dní až 2 týždne predtým, ako sa uskutočnila, a že v čase, keď sa uskutočnila, som bol sám prekvapený, pretože som mal len informácie z médií, že tento predaj zastavil. Chcem však zároveň zdôrazniť, lebo to zase v médiách nezaznelo, že konečnú zodpovednosť za cenu, za akú sa predali akcie, neniesol minister Harach, pretože ten uvoľnil predaj, či už správne, alebo nesprávne, to nech posúdia iní, ale cenu akcií určuje predávajúci. Predávajúcim týchto akcií bol Transpetrol, pričom k tým cenám som uviedol veľmi presné čísla, na základe ktorých si môžete urobiť predstavu, či to bolo predané dobre alebo zle, výhodne alebo nevýhodne. Ale najmä z nich môžete jasne usúdiť, že porovnávania cien 460 a tvrdenie, že americký investor ponúkal viac, jednoducho nie sú pravdivé. To je vec, za ktorou stojím a ktorú si dokážem kedykoľvek obhájiť.

    Takže mi dovoľte, aby som uzavrel. Dalo by sa takto hovoriť aj o ďalších kauzách, ktoré tu pán Fico spomínal, a dalo by sa vyjadrovať aj v tejto miere konkrétnosti, prípadne aj vo väčšej, ak by ste chceli. Ale nechcem vás zdržiavať číslami a dátami. Ak dovolíte, uzavriem to inak.

    Pán Fico vznáša dosť závažné a ťažké obvinenia a bol som adresátom mnohých z nich. Naposledy ma pán Fico obvinil z korupcie v súvislosti s privatizáciou SPP, čo ak by bola pravda, tak by bol trestný čin. Ak pán Fico má akékoľvek informácie o tom, že som takýto trestný čin spáchal, bolo jeho povinnosťou podať trestné oznámenie. Ak má dokonca aj akékoľvek informácie o tom, že som taký trestný čin spáchal nie ja, ale niekto, že ho spáchal, alebo že sa ho dopustil ten, kto nejaké provízie mal poskytovať, aj tak je jeho povinnosťou dať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Pán Fico je docent práva a doktor práva. Ja ním nie som, ale radím sa s právnikmi aj o jeho vyhláseniach, pretože som, žiaľbohu, nútený.

    Takže na základe ostatných výrokov pána Fica na moju adresu, o ktorých neviem, že by bol podal trestné oznámenie, ak má takéto informácie a obvinil ma prostredníctvom médií z korupčného správania, som sa rozhodol podať žalobu na pána Fica. Táto žaloba sa pripravuje, spracúva, na budúci týždeň bude podaná tak, aby pán Fico mal nielen možnosť, ale aj povinnosť preukázať a dokázať závažné obvinenia, ktoré na moju adresu vzniesol.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Beňová – faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Beňová, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, chcem len povedať, že v prípade nášho pohľadu hodnotenia korupcie nevychádzame len z nejakých rečí na ulici, ale vychádzame aj – a budem tiež celkom konkrétna, ako ste boli vy – z hodnotiacich správ Európskej komisie, ktoré nám prakticky už chronicky pripomínajú ako prvú vec, že nebojujeme dostatočne proti korupcii. Takže to je celkom konkrétny argument a každý z vás, ktorí tu sedíte v pléne alebo hore na balkóne, pozrite si hodnotiace správy Európskej komisie, každá jedna.

    Ďalej by som chcela povedať, že ak by som súhlasila s vaším argumentom, že korupcie nie je viac, tak potom veľmi nebezpečným trendom sa stáva to, že ak jej možno nie je viac, tak začína postihovať práve tie najvyššie miesta v štáte, a to je ešte oveľa nebezpečnejšie.

    No a po tretie by som chcela povedať, že z vášho vystúpenia som tak zachytila, že v oboch tých prípadoch, ktoré ste spomínali, či to bol predaj akcií VSŽ, alebo či to bola privatizácia SPP, vystupuje do popredia bývalá ministerka privatizácie pani Mária Machová. Ale, pán minister, veď vy ste ju vymenovali do funkcie riaditeľky Ústredného daňového riaditeľstva. Ďakujem pekne.

  • Ja chcem upozorniť pánov poslancov, panie poslankyne, že čas na faktické poznámky sa započítava do celkového času, ktorý je určený pre kluby. Len aby to každý vedel. Pán poslanec Federič a pán poslanec Burian, už vám nemôžem udeliť slovo, lebo som uzatvorila...

  • Reakcie z pléna.

  • Tak prepáčte, ja som zachytila len dve faktické poznámky. Pán poslanec Federič.

  • Ďakujem. Ja by som povedal len niekoľko faktov bez toho, aby som ich komentoval.

    Pri predaji SPP štát predal síce 49 % akcií, lebo viacej nemohol v zmysle zákona o veľkej privatizácii, ale predal nadpolovičnú väčšinu členov predstavenstva ako štatutárneho orgánu a zároveň týchto členov vymenúva valná hromada minimálne 52 percentami. Čiže štát tieto záležitosti už nevie ďalej ovplyvňovať.

  • Pán poslanec Burian, nemôžem vám udeliť slovo, lebo ste sa prihlásili po uzavretí.

  • Reakcie z pléna.

  • Teraz som to konzultovala. Po, po uzavretí. Ale nebudeme to komplikovať, ja vám, nech sa páči, povedzte, čo chcete povedať, nebudeme to komplikovať. Ja som to konzultovala. Podľa mňa ste sa prihlásili po uzavretí, ale nebudeme to komplikovať.

  • Ďakujem za slovo. Faktom je, že som sa prihlásil ešte predtým a zmizlo to, to moje meno. Ja sa ospravedlňujem.

    Nechcem sa vyjadrovať vlastne k veciam, ktoré sú korupčné, nekorupčné, a to, myslím, že pán vicepremiér výsostne odbornú tematiku tu otvoril, čo sú vlastne kurzové rozdiely. Aj keď sa k tomu bolo vyjadrované niekoľkokrát v novinách, tlači, musím upozorniť, že takáto vec, bežné štandardné hedgovanie pozícií nie je nebežné a by som povedal, že díler v banke po polročnej skúsenosti a po ročnej praxi dokáže takýto hedge urobiť. Je to hedge, ktorý mohol, alebo dalo sa veľmi jednoznačne predvídať, vzhľadom na to, že skutočnosti, ktoré nastali s americkým dolárom, alebo očakávané skutočnosti, ktoré sa mohli udiať s americkým dolárom vzhľadom na skutočnosti, ktoré prebehli v Spojených štátoch amerických z titulu 11. septembra, fundamenty, padanie rôznych spoločností a fundamenty, ktoré hovorili o tom, alebo boli teda indikatívne, že americký dolár vo vzťahu k euru padne, a výrazne, vlastne sa to len potvrdilo. A otvoriť si pozíciu na pol roka, na pol roka, hovorím, nezahedgovanú pozíciu, je výsostne, by som povedal, neprofesionálne, teda absolútne neprofesionálne riešenie. Lebo si myslím, pokiaľ by len 50 % z celkového objemu, ktorá sa bola kúpna cena Slovenského plynárenského priemyslu postavila do pozície eura a by sa vyvážili straty z poklesu dolára ziskom zo vzostupu eura, by táto transakcia bola transparentná a nebol by ten problém. Myslím, že hedgovanie na to, bolo tu spomenuté, že by bolo relatívne drahé, nie je celkom pravda a neobstojí vzhľadom na to, že aj analytici bánk vám potvrdili, že to by stálo tak minimálne, že brať na misku váh 9 miliárd alebo 7 miliárd oproti 100 miliónom je absolútne, ale absolútne nezodpovednosť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Burian, rád to s vami rozoberiem podrobnejšie, pretože toho času je málo, ale nie je to tak.

    Analytici bánk sa napríklad mýlili, keď hovorili o cene hedgovania, pretože hovorili o cene hedgovania na konkrétne obdobie. Ja som sa snažil aj vo svojom vystúpení povedať, prečo v tomto prípade sa nedá hedgovať na konkrétne obdobie.

    Po druhé, ja nehovorím, že hedging nie je bežný, ja hovorím, že pri takýchto privatizačných transakciách hedging nie je bežný. A požiadam vás, aby ste mi priniesli jeden príklad z privatizácie z okolitých krajín, keď to hedgovanie bolo urobené.

    Čo sa týka predpokladov a prognóz, môžete si pozrieť prognózy z času, keď sa pripravovala privatizácia aj pravidlá privatizácie, boli prognózy a predpoklady práve opačné. Dá sa to veľmi ľahko nájsť.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Federič, áno, štát predával 49 % a zároveň predával aj manažérsku majoritu, pretože inak sa 49, ale to nie je nič, čím by sme sa tajili, a aj tie indikatívne ponuky prichádzali na tie isté kritériá, na tie isté podmienky, ako potom prišla omnoho vyššia.

    A k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Beňová. Pani poslankyňa, hodnotiaca správa, prečítajte si hodnotiacu správu o ktorejkoľvek z okolitých krajín, nájdete tam tú istú formuláciu, pričom niektoré okolité krajiny, pani poslankyňa, majú zhoršujúci sa stav korupcie, kým na Slovensku predsa len dochádza k postupnému zmierňovaniu, zlepšovaniu, aj keď netvrdím, že s tým môžeme a máme byť spokojní.

    A čo sa týka pani Machovej, ja som tu nehovoril žiadnu vec, ktorá by bola akýmkoľvek spôsobom kritická alebo negatívna k jej pôsobeniu. Ja si nemyslím, že pri vyjednávaní o predaji s U. S. Steelom pani Machová postupovala zle, a takisto si nemyslím, že by postupovala zle ako predsedníčka pracovnej komisie. Takže neviem, prečo dávate takým spôsobom, akým ste to urobili, do súvislosti jej vymenovanie do pozície šéfky ÚDR s tým, čo som tu hovoril ja. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, poprosím, aby ste sa zdržali komentára. O slovo požiadal pán navrhovateľ, pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy, páni, aby nebola nejaká pochybnosť, že sme pracovali pri príprave vystúpenia s nepresnými informáciami, tak chcem uviesť na správnu mieru, možno, že to pán podpredseda riadne nezachytil, že som nikdy nepovedal vo svojom vystúpení, že by U. S. Steel ponúkal viacej za akcie, ako nakoniec bolo zaplatené. Iba som konštatoval, že niekedy v októbri pred predajom akcií bola cena veľmi vysoká, povedal som konkrétnu sumu, a že sa predávalo presne v deň v poslednú hodinu daného roku, kedy bola cena týchto akcií naozaj najmenšia. Nehovoriac o tom, že som použil ešte jeden údaj, podľa ktorého, keď vyjednávala pani ministerka Machová s U. S. Steelom, tak žiadala cenu okolo 600 alebo 700 korún a nakoniec sa uspokojila s cenou 160 korún, ktorú dostal štát za tieto akcie.

    Chcem ešte povedať aj to, pán podpredseda, že ste citovali pána Gudiša zo 7. decembra. Ja by som vás poprosil, keby ste ho citovali po 21. decembri. To, čo všetko pán Gudiš povedal na vašu adresu, na adresu celého tohto veľmi podozrivého obchodu, som rád, že aspoň pripúšťate, že pravdepodobne nie všetko bolo v poriadku. A mňa skôr mrzí to, že je to opäť hodené do kúta, hoci keď sa zoberú škody spôsobené aj tým, že sa znehodnotili ďalšie akcie VSŽ, o ktoré potom mal U. S. Steel záujem, potom od toho ustúpil, tak tá škoda naozaj bola pomerne veľká.

    No a posledná poznámka, ktorú chcem povedať, pán podpredseda vlády, ja si myslím, že ste veľmi bohatý človek. Ak ma za toto chcete žalovať, samozrejme, to môžete urobiť, inak si to myslí určite minimálne tri štvrtiny tohto parlamentu, takže môžete rovno zažalovať všetkých ostatných. Ale je to môj osobný názor, som o tom pevne presvedčený, takže budem sa tešiť na stretnutie na občianskoprávnom súde. Ďakujem pekne.

  • Dostávame sa k vystúpeniam poslancov tak, ako boli prihlásení, a tak, ako bolo ich poradie určené žrebom.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikolaj za klub nezávislých poslancov.

  • Hlasy v sále.

  • Nuž, to už sa to tak stáva. Nech sa páči, pán poslanec Mikolaj, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, má pravdu pán Maxon, že o tom, čo ja budem hovoriť, nie je tu ten môj partner, ani pán predseda vlády, ale nič to, ja to tak či tak poviem a azda niekedy neskôr sa k tomu dostaneme.

    Ja by som vo svojom vystúpení chcel upozorniť na niekoľko konkrétnych káuz, ktorých neriešenie považujem za dosť vážny problém a za dosť veľkú chybu považujem aj to, že tým, že sa tieto kauzy nevyriešia, tak Slovensko si neustále udržiava to zlé meno, ktoré v zahraničí má, pretože v každej správe sme hodnotení ako krajina s veľkou korupciou.

    Prvý prípad, ktorý súvisí s podozrením z korupcie a ktorý konštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad, sa udial ešte v roku 1999 hneď po nástupe tejto vlády a novom vedení v Slovenskej správe ciest, kde nastúpil za generálneho riaditeľa pán Macejko. Ten začal svojvoľne rozhodovať o tom, ktoré z faktúr za vykonané práce sa preplatia a ktoré nie. Teda nie podľa dátumov tak, ako boli stavebné práce vykonávané a ako ich stavebné práce postupne fakturovali, ale podľa toho, ako sa pán generálny riaditeľ rozhodol. Neskôr sa však ukázalo, že to nebolo tak úplne bez poriadku, ale že sa preplácali iba tie faktúry, ktoré stavebné spoločnosti predali rôznym finančným skupinám ako pohľadávky voči Slovenskej správe ciest za 90, či dokonca 85 %. To je však precedens, ktorý nie je poznaný ani v zahraničí, lebo investor je povinný zaplatiť v zmysle výberového konania a uzavretej zmluvy tomu, kto stavebné práce vykonal, a nie nejakým neznámym finančným skupinám. Po kontrole Najvyššieho kontrolného úradu sa s tým okamžite síce prestalo, ale dodnes táto kauza nebola vysvetlená, hoci šlo o sumu viac ako 500 mil. Sk. Naopak, pán Macejko sa pol roka na to stal ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Ďalšia, dodnes nevysvetlená kauza je predaj Slovenských telekomunikácií. Už výber poradcu pre privatizáciu, keď bola jediná ponuka, nebol celkom v poriadku a už vôbec nie dohodnutá odmena. Výsledkom bola cena 1 mld. EUR za balík 51 % akcií, ale pritom sa zabudlo pripomenúť, že v tom bol aj väčšinový balík Eurotelu.

    Ďalej, záväzok Deutsche Telekom na 1 mld. EUR investícií do konca roka 2003 sa aj na základe vyjadrení predstaviteľov Deutsche Telekom určite nedodrží, pričom sa do tejto sumy započítavajú opäť aj investície Eurotelu. Vláda pritom nepožadovala ani splátkový kalendár na tieto investície. Pýtam sa teda: Čo urobí vláda, ak tieto investície ako podmienka predaja Slovenských telekomunikácií sa nedodržia? Ďalej sa pýtam: Ako je možné, že na takú lukratívnu ponuku, ako je privatizácia Slovenských telekomunikácií, prišla iba jediná ponuka – či už za vyššiu alebo nižšiu cenu? A taktiež sa pýtam: Kto vlastne vyhodnotil činnosť privatizačného poradcu?

    Ďalšou kauzou s podozrením z korupcie je predaj licencie na digitálny telekomunikačný systém GSM 1800. Hoci Európska únia jasne deklarovala, že kvôli podmienkam vytvárania konkurenčného prostredia je nevyhnutné mať na trhu aspoň troch operátorov, vtedajší pán minister Palacka svojvoľne zrušil verejnú súťaž a sám rozhodol o tom, že licencie budú rozdelené medzi dvoch doterajších operátorov GSM 900 spoločnostiam Eurotel a Globtel. Pritom seriózni kandidáti na tretieho operátora, ktorí všetci boli zo zahraničia, sami vyjadrili vážne podozrenia za takéto rozhodnutie. Pritom pán minister ako štátny zástupca alebo ako právny zástupca štátu nemal právo zrušiť súťaž, pretože zákon jasne deklaruje podmienky, za ktorých sa súťaž zrušiť môže a za ktorých nie. Ak bola zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pripravená privatizačná procedúra nekvalifikovane, súťaž sa mala pripraviť a mala byť opakovaná znova. Ani v tomto prípade do dnešného dňa žiadne vysvetlenie nebolo, hoci celá kauza stála pána ministra nakoniec miesto. Otázka je: Prečo sa do dnešných dní neočistil?

    Ďalším netransparentným výberovým konaním bolo poskytovanie mobilných telekomunikačných služieb v pásmach UNTS, ktorý je systémom tretej generácie, ktorý okrem hlasovej komunikácie umožňuje telekomunikačné služby s vysokými prenosovými rýchlosťami. UNTS je považovaný za jeden zo základných blokov pri vytváraní celoeurópskych telekomunikačných systémov a budovania globálnej informačnej infraštruktúry. Ide teda o mimoriadne dôležitú vec. V rámci podmienok na výberové konanie bolo stanovené, že minimálna ponúknutá cena musí byť aspoň 1 mld. Sk a víťazovi bude udelená aj licencia na prevádzkovanie telekomunikačnej siete v pásmach GSM 900 a GSM 1800. Na druhej strane však súčasným operátorom GSM 900 a 1800 firmám Eurotel a Globtel bude licencia UNTS udelená, alebo poskytnutá za tzv. pevnú cenu, ktorá bude definovaná, a teraz citujem, „percentuálna časť z licencie výberového konania víťaza“. Pýtam sa teda: Môžu byť ešte lepšie pripravené podmienky na korupciu? Kto vlastne rozhodne o tom, či to bude 1 percento, 10 alebo 100 percent z ceny víťaza? A čo keby tak museli tieto dve spoločnosti zaplatiť presne toľko, ako musí zaplatiť víťaz?

    O podozreniach z korupcie pri výstavbe diaľnic som hovoril už v úvode. Okrem toho, že vláda si sústavne neplní termíny výstavby a finančné objemy, ktoré si sama stanovila a schválila, dejú sa aj niektoré čudné veci. Azda najmarkantnejšia je výstavba tunela Branisko. O takzvaných volebných termínoch dokončenia tunela jún či august v minulom roku, ktoré svedčili absolútne o nekompetentnosti ministrov, vtedajších ministrov, sa ukázalo, že tunel bude dokončený až v lete tohto roku. Cena sa však vyšplhala z pôvodných 3,2 mld. Sk, ktoré boli vykreované na základe verejných tendrov, na dnešných takmer 5 mld. Sk. Pritom pôvodní dodávatelia projektových prác Žilinská univerzita a firma Krížik z Prešova boli z prác vylúčení, projekty po zaplatení odložené do zásuviek. Namiesto nich bez výberového konania nastúpili úplne nové firmy zo Švajčiarska, ktoré pod hlavičkou Krížik začali vytvárať nové projektové práce, nové technológie a spôsobilo to to, že dnes máme na Branisku v podstate otvorený účet, čo je precedens v zahraničí absolútne nepoznaný a neznalý, a nestačia sa tomuto čudovať.

    Výsledkom takéhoto riešenia je to, že budeme mať asi najdrahší tunel v Európe, pretože nám to vychádza asi na 1 mld. slovenských korún na jeden kilometer, a dodatky spolu s dnešnou cenou tvoria 250 % z pôvodnej ceny. Pýtam sa: Asi je za to niekto zodpovedný? Ďalej sa pýtam: Prečo sa neustále do funkcií generálnych riaditeľov či top manažérov štátnych podnikov a rozpočtových organizácií neustále dávajú rôzni politickí aktivisti, ktorí vo väčšine prípadov nemajú žiadnu prax, a ani vzdelanie čo len v príbuznom odbore. Poviem príklad Slovenskej správy ciest, kde generálny riaditeľ skončil elektrotechnickú fakultu a jediné, čo má, má prax v politických funkciách, ale v cestnom hospodárstve v živote nepracoval.

    Pri výstavbe diaľnic sa dejú aj niektoré ďalšie veci. Skúste sa pozrieť na staveniská, ktoré firmy stavajú. Veď verejné obstarávanie je platné počas celého času výstavby. Nie je predsa možné, aby sa po stavbe pohybovali a investorovi predkladali faktúry firmy, ktoré vo verejnej súťaži buď neboli, alebo neobstáli. Generálny dodávateľ musí v rámci verejnej súťaže predložiť aj celý subdodávateľský systém. Ak medzičasom niektorý z generálnych dodávateľov sa dostane do konkurzu, investor je povinný urobiť finančný audit a vypísať nové výberové konanie, pretože ide o štátnu zákazku. A nie podľa toho, ako sa investor rozhodne.

    O netransparentnosti by sa dalo hovoriť aj pri výberovom konaní na projekt a výstavbu mosta Košická v Bratislave, kde projektové práce vyhrala firma, ktorá nikdy neprojektovala most, ani pozemné komunikácie, a nakoniec sa ukázalo, že v rámci subdodávky projekt robili iné firmy.

    Takisto kvalifikovaný prístup vtedajšieho ministra dopravy k Slovenským aerolíniám stál túto spoločnosť na tržbách 580 mil. slovenských korún, pričom riešenie presunu troch lietadiel tejto spoločnosti legislatívne dodnes nie je uzavreté.

    Na záver by som sa dotkol určitého vrcholu, alebo perly tejto vlády voči podozreniam z korupcie, a to je prípad železníc. Okrem toho, že zadlženosť železníc nie je iba 48 mld. slovenských korún, ako sa to deklaruje v tlači, ale podstatne viac, pretože železnice majú úvery aj bez štátnej záruky, bez toho, že by vláda o tom vedela, a niekoľko miliárd nezaplatených faktúr.

    Pýtam sa: Kto je zodpovedný za rast dlhu železníc do 30 mld. za posledné štyri roky? Či azda minister nevymenúva väčšinu členov dozornej alebo správnej rady, a keď ich vymenuje, už nie je zodpovedný za to, akú činnosť vykonávajú? Už pri návrhu rozdelenia železníc sme ako opozícia konštatovali, že projekt nie je kvalifikovane pripravený a prinesie obrovské hospodárske škody. Že projekt prenesie nárast administratívy. A čo je najdôležitejšie, nerieši zadlženosť železníc. To, že sa na jednu spoločnosť naložili takmer všetky dlhy, aj tie, ktoré tam nepatria, vážne poškodilo Železnice Slovenskej republiky.

    Druhá oddlžená firma Železničná spoločnosť okamžite začala s novými pôžičkami, a to najskôr nákupom alebo snahou o nákup 35 motorových súprav na regionálne trate. Pýtam sa: Nie je to podozrenie z korupcie, keď sa kupujú vlaky na trate, ktoré sa polroka na to z hľadiska osobnej dopravy mali rušiť? Nevedelo sa, že za polroka tieto vozne nikto nebude potrebovať, alebo sa už uvažovalo s tým, že ich asi bude treba predať?

    O tom, ako to na železnici vyzerá, si dovolím pripomenúť aj činnosťou, ktorá sa týka výstavby bytov. Na výstavbu bytov Železnice Slovenskej republiky v rokoch 2000, 2001 a 2002 vynaložili 520 mil. slovenských korún. Na zabezpečenie však týchto prostriedkov boli použité aj úvery so štátnou zárukou. Pritom v zmysle nariadenia vlády č. 91 z roku 1996 o štátnych zárukách je možné finančné prostriedky získané úverom so štátnou zárukou použiť iba na projekty rozvojových projektov schválených vládou. Výstavba bytov nie je rozvojový projekt. Nesúvisí ani s transformáciou železníc. Otázka je, načo teda železnice investovali 500 mil. slovenských korún do bytov, keď tieto finančné prostriedky nemali, a nie je pravda, že sú výsledkom podnikateľskej činnosti. Okrem toho niektoré z týchto bytov boli pridelené aj pracovníkom, ktorí nepracovali v Železniciach Slovenskej republiky, a teraz budem citovať nie tlač, ale správu Najvyššieho kontrolného úradu, uvediem len dva príklady pre vašu orientáciu: absolventka narodená v roku 1977 dostala nájomnú zmluvu na trojizbový byt. Ako dôvod uvádza skutočnosť, že je viac ako rok zasnúbená a spolu so snúbencom plánujú v priebehu budúceho roka uzavretie manželstva. Ďalší prípad je opäť pridelený nový trojizbový byt a ako argument sa uvádza: býva v byte sama a má v byte strach. Tiež má strach chodiť skoro ráno na služobné cesty a večer sa neskoro vracať domov – dostala nový pridelený trojizbový byt.

    Dovolím si na záver povedať, že ak vláda nezastaví bačovanie na železniciach a korupciu s tým spojenú, dostane, a to myslím úprimne, dostane do vážnych problémov celý rozpočet štátu. Je dosť problematické pochopiť, prečo sa vláda tak k železniciam a vôbec k týmto veciam, ktoré súvisia s korupciou, stavia, pritom aj vláda samotná, pokiaľ ide o financovanie a vzťah k železniciam, robí veci, ktoré by robiť nemala, pretože len v minulom roku dala 3 mld. korún na výkony vo verejnom záujme ako štátnu záruku, pritom je jasne deklarované, že štátna záruka nesmeruje do spotreby, a už vôbec nie 3 mld. slovenských korún. A takisto z Fondu národného majetku tam išlo o viac ako 2 mld. slovenských korún, čo takisto nesúvisí s oddlžovaním štátu, a naopak, len zvyšuje spotrebu železníc.

    Preto by som na záver požiadal členov vlády, aby tie veci, ktoré som tu spochybnil a ktoré som tu nadniesol, sa snažila vyriešiť, snažila dať svoje stanovisko, lebo ak nie a veci budú neustále naťahované a zametané pod koberec, určite to problém korupcie na Slovensku nevyrieši. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Jarjabek z klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Po ňom pán poslanec Ďaďo.

  • Vážená pani predsedajúca a vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, asi každý z vás pozná poučnú anekdotu o bačovi, ktorý si niekoľkokrát vystrelil z dedinčanov, keď ich zburcoval, že salaš napadli vlci, a keď ochotní pomocníci dobehli ratovať ohrozené ovečky, vysmial ich. A keď potom salaš svorka vlkov skutočne napadla, nik na jeho krik nereagoval, každý len mávol rukou a nik mu nepomohol.

    Prečo to spomínam? To, že v našom štáte predstavuje korupcia obrovský problém, vieme my, vedia to občania a vedia to o nás aj v zahraničí. Zatiaľ sme v štádiu, že máme vôľu hľadať riešenia, postaviť sa proti tomu, aby Slovenskú republiku ovládli mafie schopné kúpiť si majetky, ale i práva beztrestnosti. A rovnako prejavujú ochotu pomôcť nám v tomto neľahkom a často aj nebezpečnom boji aj priatelia z rozličných zahraničných inštitúcií.

    Náš pán premiér sa však tvári ako onen bača, smeje sa nám, ak prejavujeme snahu pomáhať, a uráža sa, ak vravíme, že spolu sa vieme nebezpečenstvu postaviť efektívnejšie ako on sám. Problémom je, že keď on zistí, že je v koncoch a bude už zbytočne volať na ratu, doplatíme na to aj my, pretože tie ovce a barany, ktoré pre jeho nemúdrosť prídu o život, sme len my.

    Cynici vravia, že keď sa tak masívne menia vlastnícke pomery, ako je to v transformujúcich sa ekonomikách, bolo by najjednoduchšie počas privatizácie, obrazne povedané, zhasnúť a zažať až po chvíli, keď už nebude čo predávať. Túžba vlastniť majetok je človeku vlastná. A kde je príležitosť k nejakému majetku prísť výhodne, tam je priestor na uplácanie, pozornosti či všimné rozličných druhov, typov a úrovní.

    Asi každý, kto sa od roku 1990 ocitol čo len na chvíľu v pozícii štátneho úradníka kompetentného o čomsi rozhodnúť, má skúsenosti s tým, ako sa v jeho okolí začali náhle vyskytovať ľudia, ktorí prichádzali s nápadmi ako štátu „pomôcť“, ako ho zbaviť starosti o nejaký ten majetoček. A je takmer jedno, či ide o továreň, bezpečnostný kryt, plaváreň alebo divadlo. Dnes azda už aj moji koaliční oponenti musia uznať, že to nie sú len ľudia stranícky definovaní, ale že to sú celé tímy presúvajúce sa vždy do blízkosti tých, ktorí práve rozhodujú. Niekde šlo o tisícky, niekde o stotisíce a niekde o miliardy.

    Je zaujímavé, že len včera, teda pár dní po tom, ako sme si túto schôdzu vynútili, sa rozkývala aj naša vláda a uložila svojmu najmladšiemu členovi, aby tento parlament časom informoval, čo nové sa pripravuje v rovine legislatívneho zápasu s korupciou. Iste, zákony treba korigovať tak, aby bolo čo stále menej jednoduché okradnúť štát, teda nás všetkých, čo len o korunu. A aby sa zabránilo zneužívaniu práva prijímať závažné rozhodnutia na získavanie majetkových výhod pre seba, svojich blízkych či svoje stranícke pokladnice.

    Môžem vás, pán neprítomný minister Lipšic, ubezpečiť, že každý váš rozumný návrh podporím, ale v čase, keď korupcia a bezočivé rozkrádanie dosiahlo už také hranice, že priamo ohrozuje celú spoločnosť, prežiera ju ako hrdza či červotoč, sa mi vidí málo rozmýšľať o pláne legislatívnych úloh.

    Dovoľte, vážený pán neprítomný premiér a členovia vlády, aby som vám pripomenul, že podľa zákona nie vy rozhodujete o tom, čo Národnej rade láskavo porozprávate, ale tento parlament vám dáva a môže i odňať mandát na výkon našej vôle i našich rozhodnutí. Ak tento charakter nášho vzťahu neviete či nechcete pochopiť, potom sa skutočne nemožno čudovať ani tým solventným „badžgoňom“, ktorí zasa za vás chcú rozhodovať, kto čo bude riadiť. Jednoducho zákony a právo musíme rešpektovať všetci, počnúc vládou, a iba potom máme právo hovoriť o tom, ako si zjednotiť poriadok na nižších schodíkoch spoločnosti. Neosobujem si právo dávať rady, ako viesť zápas o recivilizáciu Slovenska, pretože z tej džungle, v ktorej víťazí nie ten, čo je v práve, ale ten, kto je rýchlejší a silnejší, vidím východisko iba v opätovnom trpezlivom, a ak bude treba, i dôraznom znovuscivilizovaní nášho štátu. Áno, znovuscivilizovaní nášho štátu.

    Napriek tomu by som pár námetov rád predniesol. Predovšetkým musíme hľadať všetky dostupné prostriedky, ako zablokovať vznik kasty nedotknuteľných. Začína sa to totiž už vtedy, keď dopravný policajt bez milosti „skasíruje“ pokutu od šoféra žiguláka či škodovky, ale miliónové limuzíny drzo parkujúce na chodníkoch, prechodoch či trávnikoch úctivo obchádza. Pokračuje to tým, že médiá ako duchaplnosť a originalitu opakujú verejné výzvy verejne známych osobností, aby sa zákony štátu nebrali do úvahy. Nech to už zdôvodňujú tak ako pani Schmögnerová svoju nechuť platiť koncesionárske poplatky alebo akokoľvek inak.

    Ak raz majiteľ médiá, cez ktoré ktokoľvek vyzve občanov, aby porušovali zákon, ponesie za šírenie tejto výzvy zodpovednosť, iste začne trochu aj rozmýšľať o tom, čo uverejňuje. Musíme nájsť spôsob, ako vrátiť spoločenskú autoritu tým, ktorí sú schopní obhájiť sa výsledkom práce svojich rúk a umu, a ako z centra pozornosti vytesniť ľudí, ktorí sa presadzujú drzosťou, bezočivosťou a parazitovaním. Takíto ľudia sa nájdu všade na svete, no azda len v strednej a východnej Európe sa v takom hojnom počte zamiešali medzi spoločenskú elitu a, bohužiaľ, nie oni sa prispôsobujú, ale naopak, strhávajú so sebou do bahna a prachu, v ktorom vyrástli, v ktorom sa pohybujú a zjavne sa aj dobre cítia.

    Viem, že pán poslanec Mikloško teraz so mnou nebude súhlasiť a bude hovoriť o dôsledku úpadku a morálky za polstoročia socializmu, ale v ostatnom desaťročí sa postupný prepad zmenil na strmhlavý pád. A za to už ten minulý režim obviniť nikto nemôže. Nebola to náhoda, že cirkev pred časom hovorila o programe duchovnej obnovy. Aj to je totiž o otváraní očí zaslepených náhlou zmenou pomerov.

    Mikuláš Dzurinda rád a často zdôrazňoval, že z jeho prvej vlády ministri, ktorí sa dostali do podozrenia, museli odísť. Menej už bol ochotný debatovať o tom, že posty v exekutíve do nohy vymenili za posty nemenej zaujímavé, akurát menej na očiach verejnosti. Žiadna z afér, ktorá ich odchod z vlády vyvolala, sa transparentne a jasne neuzatvorila. Azda s výnimkou obvinenia pána Hamžíka z rozkrádania integračných fondov, keď sa potvrdilo, že podpredseda vlády nekradol. Ale nik sa mu neospravedlnil a nevrátil mu pred ľuďmi dôstojnosť a česť.

    Práve tu, vážený pán premiér, vo vašej nepripravenosti správať sa čestne a zodpovedne, a teda aj si priznať chybu, ak sa jej dopustíte, vidím váš osobný podiel na mravnom rozklade slovenskej spoločnosti. Produktom vašej vlády a konania ľudí, ktorí majú výkonnú moc z vašej vôle, je zvlčilá prax škandalizácií, ktoré na tisícky vašich politických, názorových a straníckych oponentov vrhlo v očiach verejnosti podozrenie, ktoré sa síce nepreukázalo, ale nik ho verejne nevzal späť. Nik nepovažoval za vhodné ospravedlniť sa, podať ruku a nahradiť spôsobenú škodu.

    Ani z často opakovaných lží sa nie vždy stane pravda, a ak, ako hovorili naši otcovia, kto klame, ten aj kradne. Pozrite sa, vážený pán premiér, s odstupom do čiernych kníh, ktoré pod vaším „múdrym“ vedením napísali vaši prví ministri, a nájdete tam nesmierne veľa podnetov, aj na ospravedlnenie sa krivo obvinených konkrétnym ľuďom, ktorých nikto nikdy z nijakého porušenia zákona neusvedčil, ale aj na zamyslenie sa nad sebou samým aj ľuďmi, s ktorými ste si blízky.

    Vážené panie poslankyne, vážení kolegovia, korupcia nie je problém, ktorý odstránime jednou čo ako plamennou výzvou alebo usvedčením jedného človeka alebo hoci jednej politickej strany z toho, že neoprávnene získala majetkové výhody. Vieme, že by bolo naivné žiadať nás všetkých, aby sme si tu dnes dali spoločný záväzok, že nikto z nás už nikdy neurobí nič, čo by mohlo hoci len vzbudiť podozrenie. Ale azda by nikoho veľmi nebolelo, keby sme sa zhodli na tom, že daňové úrady by si mali namiesto členov opozičných strán všímať radšej stovky a tisíce „usilovných“ investorov, ktorými sa to u nás priamo hmýri, že experti by efektívnejšie využili svoje vedomosti, keby sa zamerali na podivné obchody vzájomne všakovako personálne poprepájaných reťazcov v spoločnosti než na prevetrávanie firiem, ktoré si dovolili inzerovať napr. v nezávislých médiách. Pevne verím, ako hovorí náš pán premiér, že pán premiér bude chcieť ukázať svetu a občanom svoju ráznosť, a myslím, že už je jasné, koho si vybral do úlohy exemplárnej ukážky svojho protikorupčného útoku. Ide mi však najmä o to, aby sa nezopakovala história čiernej knižnice, pred kamerami sa prstom ukáže na údajného vinníka a už nik sa nedozvie, ako to bolo naozaj.

    Chcem na záver navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tomto návrhu uznesenia:

    „Národná rada Slovenskej republiky je znepokojená nečinnosťou vlády v početných prípadoch podozrenia, že štátni úradníci svojou úmyselnou nečinnosťou alebo činnosťou v rozpore s povinnosťou chrániť záujmy štátu spôsobili alebo umožnili spôsobiť obrovské hmotné a morálne škody.

    Národná rada žiada:

    1. generálneho prokurátora, aby do dvoch mesiacov prešetril zákonnosť postupu úradníkov zastupujúcich štát v prípade

    a) predaja akcionárskeho podielu bývalej štátnej akciovej spoločnosti Slovenské telekomunikácie,

    b) zrušenia tendra na tretieho operátora mobilných telekomunikačných sietí,

    c) nakladania s akciami Východoslovenských železiarní,

    d) prevodu pozemkov vo vlastníctve štátu a v správe ministerstva kultúry, resp. zdravotníctva na mesto Bratislava a ich následný odpredaj,

    e) tendra na nákup ľahkých motorových súprav vo väzbe na zámer rušiť osobnú dopravu,

    f) neštandardných postupov pri deblokáciách štátnych pohľadávok v zahraničí,

    g) výstavby diaľničného tunela Branisko,

    h) predaja akcionárskeho podielu bývalej štátnej akciovej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel;

    2. ministra spravodlivosti, aby do dvoch mesiacov predložil Národnej rade Slovenskej republiky

    a) návrh novelizácie legislatívnych noriem tak, aby zneužitie postavenia štátneho úradníka bolo definované ako spoločensky vysoko nebezpečný trestný čin,

    b) návrh novelizácie zákona o štátnej službe a zákona o verejnej službe, ktorá by umožnila trestne stíhať osoby, ktorým sa preukáže konflikt záujmov,

    c) projekt protikorupčných opatrení zameraných na zvýšenie dôveryhodnosti orgánov justície;

    3. predsedu vlády, aby na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložil

    a) návrh zákona o financovaní politických strán a hnutí,

    b) detailnú informáciu o výsledkoch činnosti vlády v boji proti korupcii.“

    Tento zoznam je, samozrejme, otvorený vašim cteným a cenným podnetom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ďaďo za klub Komunistickej strany, po ňom pán poslanec Hort.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, každé rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky má mať charakter dôležitosti, charakter vážnosti a úcty k občanom, pretože našimi rozhodnutiami ovplyvňujeme život celej Slovenskej republiky, ba dokonca mienku o našej vlasti i v zahraničí.

    Dnešné rokovanie mimoriadnej 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky má nielen podľa názvu mimoriadny význam, ale je to predovšetkým preto, že na programe je taký závažný bod rokovania, akým je bezpochyby stav podozrenia z existencie korupcie, klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky. Je to skutočne vážny dokument, ale až sa pozrieme medzi nás do tejto sály, akú pozornosť tomu venujeme, až sa pozrieme za seba a vidíme, že tu ostalo torzo vlády na čele s dvoma ministrami, tak dôležitosť tohto rokovania je niekde na bode mrazu.

    Tieto podozrenia, ktoré sa vyskytli za posledné roky, sa tak spevnili, že v skutočnosti ohrozujú podstatu nášho štátu a jeho dôveru v ostatných krajinách. Dôkazom toho sú i upozornenia zo zahraničia, a to, že potrebný počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, opozície i koalície, rozhodol, že tento problém sa bude riešiť na pôde parlamentu. A vôbec nie je to tak, ako ste to nazvali, pán premiér neprítomný, že to je chytráčenie. Ak nazývate chytráčením vlastných koaličných partnerov, tak sa vám za to môžu poďakovať. Ja sa domnievam, že je to právo poslanca, právo jeho voliteľného mandátu slobodne vyjadriť svoju vôľu. Mrzí ma akurát to, že tretia cesta, ktorá išla okolo nás, nenašla podporu aj smerom v našom poslaneckom klube pri získavaní podpisov na prerokovanie tohto problému v Národnej rade. Nič to však nebráni tomu, aby naša spolupráca a ďalšie prostriedky, ktoré budú venované na odstránenie korupcie, boli spoločným úsilím.

    V mene klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska vyhlasujem, že nám sú a budú cudzie a neprijateľné praktiky osočovania bez argumentov. Rovnako nám budú cudzie i tvrdohlavé a arogantné odmietania zásadného postoja voči tomuto neduhu zo strany vlády Slovenskej republiky. Konáme a budeme konať tak preto, lebo tento neduh je potrebné dôsledným postupom odstrániť.

    Na ilustráciu uvediem: Ak chceme odstrániť burinu, nepomôže nám trhať ju nad koreňmi, ale musíme predovšetkým odstrániť korene. A to isté, či chceme, či nie, platí i pre korupciu a klientelizmus.

    Kde teda podľa nás sú tie korene? Či sa to niekomu páči, alebo nie, tak predovšetkým v legislatívnej pripravenosti, resp. nepripravenosti privatizácie od samotného začiatku, čo dávalo priam ponuku, doslova ponuku na korupciu, úplatkárstvo a tunelovanie. Takisto je to politická nenávisť, ktorá z mnohých podnikov vyradila odborníkov a nahradila ich neskúsenými, nekvalifikovanými ľuďmi, ktorí mali na mysli predovšetkým to, ako obrať štát a jeho inštitúcie o to, čo mu patrí. To je už však za nami, to sa udialo, len tam tie korene boli.

    Ďalším problémom a koreňom je nedokonalý právny systém, ktorý nedostatočne chráni občana pred zločinnosťou, táto zločinnosť má korupciu, klientelizmus a tunelovanie ako hlavný zdroj svojich príjmov, ako hlavný zdroj toho, že sa drží a pôsobí tak v Slovenskej republike, ako pôsobí. Neschopnosť a nedostatočné právomoci orgánov činných v trestnom konaní vrátane Slovenskej informačnej služby a úradníkov štátnej správy pri ochraňovaní aspoň tých zákonov, ktoré majú korupciu potierať, to je ďalší problém.

    V neposlednom rade sú to i poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, či chceme, či nechceme, od roku 1990, keď sa nedokázali brániť vzniku a rozširovaniu korupcie, klientelizmu a tunelovaniu, a to ešte niektorých ste privítali v minulom období vo svojich radoch, práve tých, ktorí sa previnili voči niektorým zákonom. Ak budeme takto postupovať, tak aj my poslanci Národnej rady po roku 2002 sa medzi nich zaradíme a budeme sa stavať neprijateľne, budeme sa stavať, a to by som prosil, aby tak nebolo, do pozícií straníckych záujmov obhajovania strán, do pozícií obhajovania koalície či opozície, a nie zásadného postoja dôstojnosti Národnej rady, tak to bude obrovská chyba.

    Verejnosť je skutočne nespokojná, je nespokojná s postupom vlády k prerokúvanej téme. Na mojom minulotýždňovom stretnutí s občanmi voličmi odznel i tento názor, ja ho citujem: „Ak tento problém zveríte vláde, orgánom činným v trestnom konaní, prokurátorom a sudcom, ktorých samotní koaliční partneri, novinári a verejnosť podozrievajú z korupcie, tak klientelizmus nič nevyrieši a nevyriešite ho ani vy v Národnej rade.“ Bolo jednoduché na túto otázku odpovedať, že máte pravdu a zožať potlesk. Nespravil som tak, nespravil som tak z toho dôvodu, že tento názor nesmie byť potvrdený v praxi. Veď kto iný ako orgány, ktoré som nedávno uviedol, by mali tento zásadný problém, o ktorom sa dnes diskutuje, riešiť.

    Na nás poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky leží dôvera občanov voličov. Aby sme premenili túto dôveru na dôslednú kontrolu vlády, ako konečne dokážeme prijať a prejsť od teórie k praxi vo vyhlasovaní pri riešení tohto problému. Dnes sme sa na rokovaní dozvedeli fakty. Fakty, o ktorých hovoril pán poslanec Fico. Našou povinnosťou je žiadať od vlády a orgánov činných v trestnom konaní jasnú a zásadovú odpoveď, ak tak neurobíme, tak sa dopustíme neodpustiteľnej chyby a pošpiníme našu dôstojnosť, dôstojnosť Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného orgánu, ktorý má právo kontrolovať tieto orgány.

    Beriem aj to, čo vyjadril pán premiér, to, čo odznelo v poslednom období v médiách. Konštatoval, že je to viacnásobné porušenie zákona, tak teda konštatujem aj ja – tak konajte, pán premiér, na čo čakáte? To sa vám hodilo vtedy, keď ste obviňovali predsedu HZDS z rôznych činov, a dnes, keď sú otázky smerom k vám, tak to pokladáte za niečo iné? Ja tvrdím, že aj to je farizejské.

    Slovensko má problém s korupciou a to takisto dnes priznal pán premiér vo svojom vystúpení, a ak to priznal, tak je to nie potom len problém pána Fica, ako to nazval neskôr, ale nás, všetkých ústavných činiteľov, tak poslancov, ako aj vlády Slovenskej republiky. Ja osobne teda mám taký názor, že ak dôveruje tak, ako ja dôverujem ministrovi vnútra, tak skutočne stačilo to, čo tu odznelo, posunúť ten problém na riešenie ministerstvu vnútra a ostatným orgánom a nediskutovať o tom, aké sú jeho osobné vzťahy k pánu Ficovi a naopak.

    Ak bolo tu spomínané, že Smer nechcel ísť do vlády a potom o tom konal, tak opäť, pán premiér, spomeňte si, kto vám z koaličných partnerov povedal, že s vami nikdy nezasadne do lavice a vy ste s ním podpísali koaličnú dohodu. Tak nevytýkajme jednému oko v čele a druhému dáme ešte k tým dvom tretie, lebo to je lepšie. To sú veci, nad ktorými sa treba zamyslieť.

    Viete, myslím si, že ako premiér, samozrejme, máte právo byť aj nervózny, máte právo byť nervózny, máte právo byť nervózny, pretože otázky boli kladené dosť značné a tvrdé, ale na druhej strane mali by ste si uctiť poslancov a nezhadzovať ich a mať rovnaký meter tak na seba, ako aj na ostatných. Lebo ak ste na predchádzajúcej schôdzi zhodili jedného z najmladších poslancov Národnej rady pána Madeja za to, že čítal z notebooku, tak vám vôbec neprekážalo to, že vy ste čítali niečo podobné z novín, pán premiér. Rovnaký meter na každého.

  • V závere svojho vystúpenia jeden poznatok. Skutočne aj v mojom vystúpení, aj vo vystúpení predchádzajúcich poslancov odznelo, i podpisy koaličných poslancov ANO, i vyjadrenia ich predsedu naznačujú, že dochádza v tejto republike k značnému porušeniu zákonov. Ak chceme dôjsť k tomu, aby sme nestratili svoju autoritu a to, čo by sme mali mať, tak by sme my poslanci Národnej rady mali dnes v plnej miere podporiť návrh skupiny poslancov na uznesenie, ktorý bol predložený, pretože tento návrh je konštruktívny a požaduje nič iné ako predložiť tomuto orgánu správu o tom, ako kto konal a aký je daný stav.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hort za SDKÚ. Nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Malchárek.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia, už týždeň je slovenská spoločnosť traumatizovaná kauzou údajných prepisov údajne odpočutých údajných telefonických rozhovorov, ktorá sa na základe iniciatívy 38 poslancov dostala až na pôdu najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Napriek skutočnosti, že tento pamflet je v mnohých častiach nečitateľný a do dnešného dňa nebol zistený jeho pôvod, zamestnáva politikov, z ktorých jedna časť je nútená zástupcami médií vyjadrovať sa k niečomu, čomu nerozumejú, čoho zdroj nepoznajú, a druhá časť zvoláva tlačové konferencie a s vysoko zdvihnutou zástavou demagógie horlí za svätú vojnu proti korupcii. Škoda len, že je motivovaná všetkým iným, len nie túžbou po pravde.

    Tí skôr narodení si pamätajú, kedy sa na základe takýchto podvrhov robila politika, kedy sa zvolávali mimoriadne schôdze a verejné zhromaždenia, kedy sa na základe takýchto podvrhov rečnilo do médií a kedy zmasírovaná verejná mienka zostala hluchá voči všetkému, čo dnes nazývame 50. roky. V našej súčasnosti už našťastie nehrozí dotiahnutie demagogických snáh až do takéhoto absurdna a myslím si, že aj verejnosť im dnes rozumie ďaleko lepšie, ako by si ich iniciátori želali.

    Iniciátorov tejto schôdze na čele s pánom Ficom od samého začiatku vôbec nezaujíma, či údajné odposluchy boli legálne alebo nelegálne. Ak boli legálne, ako je možné, že sa dostali do rúk tým, ktorým nepatria. A ak boli nelegálne, záujmom koho je spochybňovanie štátnej moci a kto alebo čo ho k tomu motivuje. Naozaj je pre mňa prekvapením, ako niektorí politici na čele s pánom Ficom takmer 14 rokov po páde režimu, ktorý bol charakteristický práve takýmito praktikami bez snahy poznať dôveryhodnosť takýchto podvrhov, dokázali okamžite obviniť a vynášať súdy.

    Pán poslanec Fico, vaše vyjadrenia, hodnotenia, analýzy a závery sú trvalo poznačené nepresnosťami, prekrúcaním, ťažkými profesionálnymi omylmi. Ja nebudem hodnotiť, čo z toho sú zámerné a účelové bonmoty a čo z toho jednoducho zlý odhad a nevedomosť. V každom prípade to jasne naznačuje, že všetky vaše slová, hodnotenia a analýzy treba v každej chvíli brať s najväčšou rezervou.

    Pripomeniem vám niekoľko prípadov. Prvý sa týka vašej právnej odbornosti, ktorou sa tak rád zastrešujete. Nedávno ste sa, akože ináč, pridali na stranu štrajkujúcich železničiarov. Rozumiem, odbory robili politiku, vy ste robili politiku, dobre ste si rozumeli. Čo ma teda však naozaj šokovalo, keď ste komentovali predbežné opatrenie súdu. Vtedy ste, pán poslanec a doktor práv, napísali, budem citovať: „Súd rozhodol o štrajku v priebehu niekoľkých hodín, pritom iní čakajú mesiace.“ Na tomto výroku ste ukázali hĺbku svojej demagógie a hrúbku hrošej kože.

    Pán poslanec a doktor práv, vy predsa musíte poznať rozdiel medzi predbežným opatrením a medzi tým, keď občania čakajú na vytýčenie pojednávania mesiace. Ako to môžete vy ako doktor práv porovnávať, ako to môžete porovnávať vy, ktorý sa akože staviate na stranu sudcov? Ja vám poviem ako, pretože fakty sú pre vás vedľajšie. Hlavne, že sa to hodí na bilbord, hlavne, že sa proti niečomu protestuje, hlavne, že to pomôže vašej demagógii a, žiaľ, ani vaša odbornosť vám už nie je posvätná.

    Celá vaša politická kariéra je založená na obviňovaní druhých. A nie sú to maličkosti: rozkrádanie, provízie, korupcia, nezákonné obohacovanie. Znovu pripomínam, ste doktor práv. Koľko ste dali trestných oznámení o týchto skutočnostiach? Koľkokrát ste navštívili vyšetrovateľa či prokuratúru za účelom výpovede? Keď sa na vašej tlačovej konferencii pán Václavík priznal, že on ako podnikateľ dáva úplatky, podali ste trestné oznámenie, odovzdali ste nahranú kazetu s jeho verejným priznaním orgánom činným v trestnom konaní? Ak áno, konali ste správne. Ale o tom pochybujem. Ak nie, tak vaše konanie bolo pokrytecké.

    Keďže to bolo zhruba pred rokom, máte ešte stále šancu tak urobiť. Nechajte si z vašej straníckej centrály predmetnú kazetu z uvedenej tlačovej konferencie priniesť a odovzdajte ju tu prítomnému generálnemu prokurátorovi. Momentálne neprítomnému. Potom začnete mať náznak morálneho práva čokoľvek vo veci korupcie hovoriť. Myslím si, že za vašimi výrokmi veľakrát netreba hľadať ani tak marketingový ťah, ale možno aj celkom konkrétne záujmy. A niekedy sa pýtam, aké sú to záujmy, koho sú to záujmy, čomu a komu slúžia ostré výpady pána poslanca Fica.

    Pripomeniem vám kritiku, ktorú ste, pán poslanec, pustili na hlavu štátneho tajomníka na ministerstve pôdohospodárstva pána Goliana. On vstupoval do funkcie s veľmi kritickým názorom na to, ako sa u nás hospodári v štátnych lesoch. Vy ste sa vtedy pripojili ku kriku niektorých záujmových skupín v štátnych lesoch. Postavili ste sa na stranu manažérov štátnych lesov a vedno s nimi ste hovorili, že nomináciou štátneho tajomníka ide vraj, citujem, „o privatizáciu štátnych lesov“ a že je to, citujem, „útok SDKÚ na ďalšiu strategickú surovinu“.

    Nuž, akú vierohodnosť majú vaše slová? Koho útok voči komu to bol? Poviem vám, čo sa po nástupe nového ministra pôdohospodárstva ukázalo. Budem citovať pána ministra z minulého týždňa: „Systém hospodárenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bol netransparentný, zaťažený klientelizmom a nebyť štátnych dotácií, dávno by podnik skrachoval.“ Na štvrtkovej tlačovej besede to vyhlásil minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Zsolt Simon. „Minister ďalej obvinil Lesy Slovenskej republiky z vedomého skresľovania hospodárskych výsledkov, netransparentného obstarávania tovarov a služieb a z uzatvárania finančne nevýhodných zmlúv na obchod s drevom.“ Je to citát s agentúry SITA. A tak je to podľa mňa v mnohých ďalších prípadoch.

    Vy v skutočnosti nebojujete za právo a poriadok, ako to hlásate na bilbordoch, ale za veľmi konkrétne záujmy, ktorým nejde o žiaden poriadok, ale o seba.

    Ešte niečo k vašim skutočným záujmom. Pán Flašík verejne vyhlásil, že prišiel k svojim majetkom cez klientelizmus – a toto je váš hlavný poradca. Ja sa nečudujem, že sa spolu dívate na politiku rovnakými očami. Často platí: „Podľa seba súdim teba.“ Práve preto nám láskavo nepodsúvajte to, po čom už druhé volebné obdobie neúspešne túžite. Hovorím vážne. To, čo vás s pánom Flašíkom spája, čo si on už úspešne odskúšal, to sa už v tejto krajine diať nebude.

    U vás, pán poslanec Fico, treba mať vždy na pamäti, že poviete, čo sa vám práve hodí. Dnes ste tu hovorili o vašich akože podozreniach, vašimi slovami – veľkých kšeftoch. Pripomeniem vám vaše slová, keď OECD pochválila priebeh tendra na SPP, vtedy ste reagovali takto: „Západná Európa bude Slovensko chváliť vždy, keď im všetko dovolíme.“ Tak teraz neviem vo svetle vašich slov o korupcii, koho vlastne obviňujete z korupcie. Západnú Európu? Obviňujete z korupcie OECD? A ešte niečo neviem. Povedali ste, že západná Európa bude chváliť Slovensko vždy, keď im všetko dovolíme. Pred voľbami ste napádali slovenskú vládu, že ide do Európy kolenačky. Ale keď Slovensko pred pár týždňami zaujalo samostatný postoj vo veci irackej krízy, ktorý sa nepáčil niektorým, podotýkam, niektorým európskym krajinám, tak ste zase slovenskú vládu kritizovali za to, že nekoná v súlade s Európou. Okrem toho, že to nebola pravda, tak ste aj ukázali, že sa neštítite robiť akékoľvek kotrmelce.

    Summa summarum: Keď sa vám hodí, hovoríte, je to voda, keď sa vám hodí inak, hovoríte, je to Coca-Cola. Ale keď sa prizrieme bližšie, vidno, že váš pohár je prázdny.

    Teraz som dvakrát nerád, že pán Fico tu nesedí, už takmer 5 rokov počúvam vaše znehodnocovanie politických oponentov. Či už v medziach kultúrneho správania sa, ale tiež spôsobmi, ktoré sa do tejto skupiny dajú zaradiť iba ťažko. A to na pôde slovenského parlamentu, v médiách a na vašich tlačových konferenciách, na ktoré som dosiaľ necítil potrebu reagovať. Dnes však, bohužiaľ, musím.

    Minimálne od roku 1998 vnímam vašu chorobnú túžbu po moci, váš nesplnený sen stať sa prvým mužom tohto štátu, čomu ste podriadili úplne všetko. Založenie vašej politickej strany, dokonca snahu zmeniť Ústavu Slovenskej republiky len preto, lebo pred piatimi rokmi ste na pozíciu generálneho prokurátora nespĺňali podmienku dosiahnutého veku a v súčasnosti snahu o znefunkčnenie ústavných inštitúcií tohto štátu. Ľudská vlastnosť, z ktorej takéto konanie pramení, sa volá pýcha. Už od čias Adama je známe, že práve pýcha je pôvodcom všetkých zlých ľudských vlastností. Nie, pri všetkej pokore a pri poznaní svojich slabých stránok vám nechcem a ani nemôžem robiť sudcu, iba vám chcem poradiť: Čím skôr zídite z tejto cesty. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami – traja páni poslanci plus pán navrhovateľ. Takže končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa, pani predsedníčka výboru Beňová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Najprv by som hneď v úvode zareagovala len takou malou informáciou pre pána poslanca Horta, že pán Flašík nie je hlavným poradcom pána Fica. Ale to nemusíte vedieť, pán poslanec, tak toto je informácia zadarmo pre vás. Ďalej by som chcela povedať, že na rozdiel od vás som kratšie poslankyňou, a preto sa možno na tieto veci pozerám viac ľudsky ako stranícky.

    Rada by som spomenula teraz niektoré hodnoty demokracie a budem rada, ak na ne zareagujete potom. Právo platí pre všetkých a všetci sme si rovní pred zákonom. Spomeňme si, pred niekoľkými rokmi ako tu bola na stole dňa a vo všetkých médiách pretriasaná kauza odposluchu vysokých štátnych úradníkov politickej strany, ktorá aj dnes sedí v parlamente. Vtedy celá opozícia považovala za absolútne legitímne kritizovať, že niečo takéto sa deje v tomto štáte. Nikto sa nepýtal, ako táto nahrávka vznikla. A pokiaľ mám ja informácie, dodnes ani nie je jasné, ako táto nahrávka vznikla. Pravda je, že celá opozícia sa k nej veľmi rýchle prihlásila a žiadala vyvodenie konzekvencií.

    Pán poslanec Hort, demokratické hodnoty patria všetkým. V demokratickej spoločnosti to tak jednoducho funguje, bez ohľadu na to, či ste zástupcom strany, ktorá práve v tejto chvíli čelí veľmi podobným obvineniam.

    Ďalej by som ešte chcela, a to by bola možno taká posledná poznámka, pán poslanec, ja študujem momentálne politológiu a som veľmi hrdá na to, že ju študujem, a môžem vám povedať, že politické subjekty, teda politické strany a hnutia, vstupujú do politického súboja práve preto, aby uchopili moc. A to platí pre SDKÚ, rovnako ako pre SMER.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou, pán Kaliňák, nech sa páči, ako spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, kolegyne, kolegovia, musím reagovať na názory pána predsedu poslaneckého klubu SDKÚ. Neviem teda, či aj vy, pán predseda, máte právnické vzdelanie ako pán predseda Fico alebo ja, ale musím vám povedať, že keby hovoril o podaniach, ktoré podávajú občania a čakajú na pojednávanie, tak hovorí o rokoch a nie o mesiacoch. Keď hovoril o mesiacoch, hovoril o predbežných opatreniach, lebo ani ja za svoju prax som nikdy nemal skôr predbežné opatrenie ako za niekoľko mesiacov. To len na upresnenie. A presne o tom, o čom bolo aj celé vaše vystúpenie.

    Myslel som si, že sa konkrétne zameriate na nejaké podrobnosti, ktoré súviseli s uznesením, ktoré sa snažíme prijať v čase, keď aj únia aj členské štáty NATO nám neustále vyčítajú problémy s korupciou. A v snahe, aby aj Národná rada bola aktívnym prvkom v tomto boji, sme sa snažili prijať takéto uznesenie, ale vy ste sa teda obmedzili iba na osobné útoky na pána Fica, keďže asi iné argumenty v tejto chvíli vám chýbajú.

    Rovnako tak porovnám, keď ste hovorili, že raz je to voda, raz je to Coca-Cola, raz, ako sme dnes počuli, sa vám zverejňovanie hovorov nehodí, je to trestným činom, niečo nekalým. A myslím, že aj mne v tom čase roku 1994 sa veľmi hodilo, keď niekto zverejnil odpočutý hovor šéfa SIS a ministra vnútra. Vtedy sa nám to hodilo všetkým. Buďme objektívni!

    A ešte rád by som v rámci ústavnej postupnosti, ak sa nemýlim, prvým mužom Slovenskej republiky nie je premiér, prvým mužom Slovenskej republiky je prezident. Pán premiér je až na treťom mieste. A možno aj to je škoda, keď som už hovoril o tom, o tej komunikácii, že je potrebné aj medzi nimi všetkými troma – a tu sa už iba vraciam k nedávnej minulosti ohľadne irackého útoku. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja sa musím pripojiť k predrečníkom. Vy tu bagatelizujete odposluchy. Pred piatimi rokmi vám to neprekážalo. Neprekáža vám teraz, že žijeme v policajnom štáte, len akosi nikto nevie, kto tou políciou je. To vám tiež neprekáža. Tvárite sa, ako keby bolo všetko absolútne v poriadku. To predsa, to nie je možné!

    Nezávislí novinári sa stávajú šéfmi kontrarozviedky. Tí, ktorí ovplyvňovali voľby pod vaším vedením. Veď to boli predsa redaktori, ktorí boli v ctených nezávislých novinách. To vám tiež neprekáža. Veď toto je naozaj policajný štát! Veď toto nebolo ani pred desiatimi rokmi, čo sa tu momentálne deje.

    A okrem toho taká poznámočka, jedna jediná. Vie mi niekto vysvetliť, podľa akého kľúča Slovenská televízia vysiela túto schôdzu? Podľa akého kľúča?

  • To ma skutočne zaujíma. Podľa akého kľúča sú snímané jednotlivé vystúpenia poslancov alebo členov vlády? Kto si toto vymyslel? Kto za to nesie zodpovednosť? A ako je možné, že napríklad poslanec pred pánom Hortom nebol v zázname, pán Hort bol v zázname, teraz som zvedavý, ako bude šachovnica pokračovať, keď bude pán premiér rozprávať, určite sa červené svetielka rozsvietia. No, myslím, že áno – nie, pán premiér, čo vy na to? No.

  • Smiech poslanca. Reakcia z pléna a potlesk.

  • Veď naozaj to je... Priatelia, toto si musí uvedomiť aj nový riaditeľ Slovenskej televízie. Po odvysielaní, keď tu nebude istá vyrovnanosť, to je cenzúra, pán premiér. A vy o tom veľmi dobre viete, však?

  • Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcel som, prirodzene, obmedziť na minimum moje vystúpenia, keďže v podstate som iba náhradne zastupoval navrhovateľov, ale nedá mi, aby som sa s vami nepodelil s jedným postrehom.

    Kedysi v roku 1997, keď bol známy konflikt medzi podpredsedom parlamentu, predsedom Združenia robotníkov pánom Ľuptákom a pánom Čarnogurským, tak pamätám si, jedného dňa došiel pán Čarnogurský veľmi veselo do sály a už sa obrátil na pána predsedu a dal mu otázku, že „pán predseda, je v súlade s robotníckou cťou, že vaša 72-ročná testiná sa stala členkou Správnej rady Dopravnej banky, a pritom má základné vzdelanie?“ A na čo pán Ľupták naňho upriamil svoje priezračné oči a hovorí mu: „A vy ste čo dorobili s poľnohospodárstvom?“ Chcem tým povedať jedno, že...

  • ... že skupina poslancov, a teraz vážne, skupina poslancov predložila návrh, pretože je silne znepokojená prostredím, ktoré vzniká v Slovenskej republike, a s vážnymi podozreniami z klientelizmu a z korupcie. Pravdepodobne to nie je iba domáci problém, ak sledujeme priestor Európskej únie a asi všetci uznáme, že obdobie, v ktorom sa nachádzame, je pre tvár Slovenska nesmierne dôležitá otázka korupcie a otázka klientelizmu. Takže pravdepodobne nielen naším, ale aj vaším ako koaličným záujmom by malo byť, aby sme si tieto otázky vysvetlili a aby sme dostali uspokojivé odpovede na to, čo nás trápi.

    Permanentne sa obraciate na navrhovateľov a pán premiér používa pre mňa nepochopiteľne jediný argument, že jednak Fico je taký a onaký – do tejto diskusie sa teda ja osobne nedám vtiahnuť –, ale hlavne hovorí o tom, že však máme podávať návrhy na trestné stíhania. Viem, že koalícia, teda pokiaľ ešte pôsobila v opozícii, vytvárala tieňové štruktúry štátnej bezpečnosti, pomaly tieňové štruktúry polície. My na to nemáme prostriedky, nevytvárame ich. My na to chceme využiť regulárne prostriedky, ktoré nám dáva ústavný systém Slovenskej republiky. Pravdepodobne nie je problém...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, faktická poznámka už bola vyčerpaná.

  • Reakcia poslanca.

  • Ale tak potom musíte povedať, že ste sa hlásili. Nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Skrátim to. Evidentné je, že nejde tu o to, aby sme rôznym spôsobom vzbudzovali vášne a emócie. Nepochybne predmet rokovania je emotívny. Chcem vážne vrátiť rokovanie do racionálnej polohy, ale nedá mi, pán premiér, aby som vám nepovedal, že možno Fico a iní sme politici zo suterénu, ktorí hovoríme o korupcii a klientelizme na Slovensku, len sa bojím, že pred nejakým nie dlhým časom tieto slová adresoval vo vzťahu k Slovenskej republike pán prezident Bush. Hovoril v nich o veľkej korupcii na Slovensku, alebo o korupcii, ktorá môže až ohroziť náš vstup do NATO. Opäť pán veľvyslanec Spojených štátov amerických. Pravdepodobne ste nemysleli, že ide o ľudí, ktorí sú z politického suterénu?

    My sme jednoznačne vyslovovali podozrenia, veci, ktoré máme k dispozícii z tlače, ktoré nám doniesli ľudia, ktorí majú pocit, že sledujú procesy, ktoré jednoducho sú nekorektné, a jednoducho na základe toho sme požiadali Národnú radu, aby sa v rámci svojej schôdze týmito veľmi závažnými otázkami zaoberala. To je všetko.

    Čiže poprosím tých, ktorí chcú aspoň trošku korektne rokovať a neznevažovať toto rokovanie, vráťme sa k meritu veci. Zaujmite, prosím, stanovisko k tým otázkam, ktoré odzneli v hlavnom referáte navrhovateľov, a nehovorme už o Ficovi, či je taký a onaký a či chcel alebo nechcel ísť do vlády. Je to, preboha, nezmyselné! Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Číž, chcem vás upozorniť, ja som sa pýtal, či sa hlásite do faktických. Takže nabudúce, keď už hovoríte o korektnosti, tak normálne používajte kartu, lebo ináč to budem považovať, že sa hlásite do rozpravy ako navrhovateľ, na čo máte právo podľa rokovacieho poriadku.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Hort, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Chcem len upozorniť, že má právo sa prihlásiť, ale po skončení faktických poznámok.

    No, budem reagovať na niektoré príspevky, ktoré tu odzneli. V prvom rade, pani kolegyňa Beňová, pán Flašík takmer pravidelne chodí do Národnej rady Slovenskej republiky za vami a za niektorými vašimi poslancami, a dokonca viem z prostredia vášho poslaneckého klubu, že sa zúčastňuje rokovania poslaneckého klubu, a z prostredia vášho poslaneckého klubu viem, že to nie je všetkým milé.

    Chcel by som aj reagovať na to, že SDKÚ niečomu čelí. Už to tu bolo povedané premiérom sedemkrát. SDKÚ ničomu nečelí, SDKÚ sa podriadi výsledkom rokovania orgánov, ktorým to prináleží.

    Chcel by som, pán poslanec Kaliňák, reagovať na dve vety. Vraj som stále niekoho obviňoval. Ja by som vás chcel upozorniť na to, že to, čo som hovoril, som hovoril v argumentačnej rovine a používal som pri tom agentúru SITA a citáty pána kolegu Fica. Keď ste už spomenuli iracký útok, tak tu by som chcel tiež povedať, o čom je hodnotový systém, ktorý tu predstavujete. Ak by bol padol Mikloš, údajne pod nátlakom niektorých kruhov z USA, Smer ako jeden muž bude hlasovať za vstup našej armády do tejto vojny. Keďže Mikloš nepadol, za Irak sa nehlasovalo. Samozrejme, v súlade s principiálnymi postojmi pána Fica a Smeru. To len aby ste vedeli, o čom je tiež politický život.

    No a, pán kolega Číž, ja som hovoril o tom, čo znepokojuje mňa a nie čo znepokojuje vás. Ja som v ostatnom režime bol na výsluchu ŠtB aj na základe takýchto praktík. A mňa to naozaj znepokojilo. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek, pripraví sa pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť v mene poslaneckého klubu ANO niekoľko postrehov k téme dnešnej mimoriadnej schôdze pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

    V posledných dňoch na verejnosti rezonuje okrem iných tém aj otázka postoja niektorých mojich kolegov poslancov za Alianciu nového občana, ktorí sa pridali k iniciatíve opozičnej strany Smer na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady. S veľkou nevôľou bol tento postoj prijímaný hlavne u našich partnerov vo vnútri vládnej koalície, pričom predstavitelia jedného z koaličných partnerov označili tento postoj ako porušenie koaličnej zmluvy. Takéto vyjadrenia považujem skôr za nedorozumenie a osobne ma zamrzeli, aj keď som sám svoj podpis nepriložil na návrh tejto schôdze.

    V koaličnej zmluve neexistuje ustanovenie, ktoré by sme de facto alebo de iure naším postojom alebo konaním v tejto veci porušili. Jediná skutočnosť, ktorá by podľa môjho názoru mohla koaličných partnerov v tejto súvislosti znepokojovať, je skúsenosť z minulého volebného obdobia, keď mimoriadne schôdze parlamentu vo väčšine prípadov priniesli len nekonečnú spúšť demagógie a politického populizmu. Ako jeden z poslancov tohto parlamentu, ktorí majú osobnú skúsenosť s mimoriadnymi schôdzami, ale nemám problém si osvojiť a nemal som problém si osvojiť iniciatívu svojich kolegov poslancov za náš klub Aliancia nového občana na zvolanie mimoriadnej schôdze, keďže si uvedomujem závažnosť prerokúvanej témy a jej dosah na celú spoločnosť.

    Kolegovia poslanci, ktorí iniciovali túto mimoriadnu schôdzu, iste mali v povedomí slová dnešného predsedu parlamentu Pavla Hrušovského o potrebe novej politickej kultúry, ale zároveň v nich rezonovala aj polročná skúsenosť s politickou prácou v Národnej rade a pocit zodpovednosti voči občanom Slovenskej republiky. Ich snaha nastoliť na pôde parlamentu diskusiu na tému korupcia a klientelizmus je absolútne prirodzená a legitímna. Nakoniec, kde inde by sa malo diskutovať o probléme, ktorý rezonuje takmer vo všetkých oblastiach verejného života a ktorý je veľmi citlivo vnímaný nielen našimi občanmi, ale aj v zahraničí, ak nie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky?

    Nepochybne existujú témy a problémy, ktoré by v politike, tak ako v rodine, mali zostať takpovediac v domácej kuchyni a nemali by sa preberať na verejnosti. Patrí medzi ne napríklad aj čiastočná nefunkčnosť a neprofesionalita komunikácie v rámci vládnej koalície. Tento problém by sme ako koaliční partneri mali riešiť predovšetkým medzi sebou a nezaťažovať ním verejnosť. Podľa môjho hlbokého presvedčenia však téma dnešnej mimoriadnej schôdze medzi takéto témy nepatrí. Práve naopak. Problém korupcie a klientelizmu dlhodobo rezonuje vo všetkých oblastiach štátnej administratívy vrátane politiky a stal sa priam zhubnou chorobou našej spoločnosti. Nie je možné zatvárať pred týmto faktom oči a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku, a na konkrétne otázky, žiadajúce vysvetlenie, odpovedať mlčaním, prípadne obviňovaním všetkých naokolo.

    V poslednom čase sa stále častejšie vynárajú rôzne kauzy, ktoré nasvedčujú tomu, že korupcia vôbec nie je na ústupe, ale naopak, neustále prerastá všetkými sférami verejného života. Politiku a politikov nevynímajúc. Verejnosť je z takýchto informácií znechutená, ale o čo horšie, občania nadobúdajú stále silnejšie presvedčenie, že sa s tým vlastne nedá nič robiť. My poslanci za Alianciu nového občana sme prišli do politiky ako ľudia, ktorí sa dokázali nájsť a zhodnúť sa v spoločnom názore na problémy tejto spoločnosti a ich možné riešenie a na rozdiel od viacerých politických strán sme od začiatku jasne vyprofilovanou politickou stranou, pokiaľ ide o program a politickú orientáciu. Sme si plne vedomí, že nositeľmi programov jednotlivých politických strán sú vždy ľudia. A preto naša kritika nie je zameraná proti jednotlivým politickým stranám ako takým.

    Účelom môjho dnešného vystúpenia nie je hodnotenie kvality riešení problému korupcie prezentovaných v rámci programov jednotlivých politických strán. Chcel by som, aby sa už konečne poukázalo priamo na konkrétnych ľudí, ktorí beztrestne roky rabujú túto spoločnosť, ľudí, ktorých konaním sme prišli o miliardové hodnoty a ktorí s aroganciou im vlastnou sa skrývajú za funkcionárov alebo imidž tej-ktorej politickej strany.

    V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že to nie je prvýkrát, keď sa na pôde parlamentu zaoberáme takouto témou a iniciujeme rokovania pléna k téme korupcia a klientelizmus. Pred viac ako rokom sa na pôde Národnej rady Slovenskej republiky práve na môj podnet zaoberala témou Devín banka a prijala uznesenie Národná rada, v ktorom zaviazala zodpovedné orgány na prešetrenie predmetných skutočností a na informovanie Národnej rady o výsledku prešetrenia. Dnes určite nikto nepochybuje o tom, že táto téma nielen v čase, ale aj dávno predtým bola viac ako legitímna. Pokiaľ by sa našla politická vôľa a odvaha rokovať a najmä konať v tejto kauze skôr, bez ohľadu na toho, kto bol vtedy vo vláde, nehovorím o volebných obdobiach, by sme možno dnes nemuseli nachádzať telá zavraždených ľudí angažovaných v kauze Devín banka a občania nemuseli prísť o viac ako 11 mld. Sk vo svojich úsporách.

    Pokiaľ ide o podporu návrhu na vyhlásenie dnešnej mimoriadnej schôdze zo strany niektorých poslancov ANO, túto je potrebné dôsledne odlíšiť od podpory návrhu uznesenia predloženého hlavným iniciátorom tejto schôdze, to je opozičnou stranou Smer, a s návrhom predmetného uznesenia, s ktorým poslanci ANO rozhodne nemôžu súhlasiť. Zásadne nemôžeme súhlasiť v žiadnom z jej bodov. Ide totiž o návrh uznesenia, ktorý má v sebe – naozaj použijem to najslušnejšie, čo mi napadá – veľkú dávku povrchnosti. Tento návrh uznesenia však predovšetkým obsahuje žiadosť o zastavenie privatizácie strategických podnikov. Túto požiadavku považujeme za filozoficky a vecne nesprávnu a práve z pohľadu súčasnej úrovne korupcie v štátnej správe za nezodpovednú a kontraproduktívnu.

    Na jednej strane hovoríme o stanovení jednoznačných pravidiel hry a rovnosti šancí pre všetkých občanov Slovenskej republiky, na druhej strane prijatím takéhoto uznesenia by sme zabetónovali v pozíciách stovky ľudí, ktorí neproduktívne parazitujú na ekonomike štátu a systematicky ho vykrádajú. Áno, je pravdou, že v mnohých prípadoch strategické podniky, ktoré doteraz neboli sprivatizované, alebo niektoré, ktoré boli sprivatizované pre nás netransparentne, boli a sú priestorom na korupciu a klientelizmus. Áno, nie je predsa tiež bežné a nie akceptovateľné, ak sa dozvedáme, že privatizačný poradca, ktorého odmeny sa pohybujú rádovo v desiatkach a v nejednom prípade v stovkách miliónov korún, získa túto odmenu za výkon poradnej činnosti pri privatizácii podniku, o ktorý sa zaujíma jediný záujemca, pričom existuje rozhodnutie vlády podnik odpredať a so získanými prostriedkami sa už dopredu ráta v štátnom rozpočte.

    Rovnako podozrivé sú aj prípady, keď privatizačný poradca navrhne v procese privatizácie predaj podniku za nižšiu predajnú cenu, než je najnižšia cena ponúkaná od potenciálnych záujemcov. Myslím, že by bolo v tejto súvislosti veľmi zaujímavé preskúmať aj hospodárenie Fondu národného majetku, najmä z pohľadu výberu záujemcov o privatizované podniky, a tiež výšku stanovených cien. Možno oveľa zaujímavejšie by bolo preskúmanie dôvodov, pre ktoré kupujúci nezaplatili kúpnu cenu, pričom mu táto bola znížená z často dodatočne vykonštruovaných dôvodov, prípadne neplatí sa s vedomím tichej podpory niektorých funkcionárov fondu, ktorí potom sankcionujú porušenie zmluvy zo strany kupujúceho najnižšími prípustnými sankciami.

    Verím, že noví ľudia, ktorí boli schválení v Národnej rade Slovenskej republiky prednedávnom, sa budú správať vo svojich pozíciách zodpovedne a budú pracovať v prospech vecí verejných, a nie v prospech samých seba. Myslím si, že v tejto oblasti by predovšetkým Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie mal naozaj veľmi aktívne pôsobiť hlavne v oblasti kontrolnej činnosti.

    Kým nebudeme mať relevantné informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami, pokiaľ verejnosť nebude poznať odpovede na takéto otázky, nebudeme môcť s pokojným svedomím povedať, že sme eliminovali priestor na korupciu vo verejnom živote. My sami sme pripravení nekompromisne postupovať sami voči sebe, voči svojim straníckym kolegom a rovnako nekompromisne aj voči každej konkrétnej osobe, na ktorú padne podozrenie zo zneužitia svojho postavenia, či už to bude člen vlády, alebo iný štátny úradník, prípadne funkcionár pracujúci „v prospech“ štátneho záujmu. Nevidíme jediný dôvod, prečo by sme mali robiť rozdiely medzi zlodejmi, ktorí sa skrývajú v rámci niektorej z koaličných politických strán, alebo zlodejmi, ktorí sa skrývajú v súčasnosti v rámci strán opozičných.

    Tento problém nevnímame ako problém medzi koalíciou a opozíciou, ale ako problém spoločný. Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky preto navrhujeme, aby sa najmä proces privatizácie, proces čerpania prostriedkov z predvstupových zdrojov Európskej únie, financovanie politických strán, ale aj riešenie konfliktu záujmu verejných činiteľov a využitie finančných prostriedkov vo verejnej správe stali predmetom neustálej zvýšenej kontroly poslancov Národnej rady a jej príslušných orgánov a, samozrejme, aj príslušných inštitúcií, ako je NKÚ. Najneskôr na májovej schôdzi Národnej rady by sme chceli prísť s návrhom na vytvorenie prierezovej komisie Národnej rady, v ktorej by boli proporcionálne zastúpení predstavitelia všetkých politických strán, ktorí prejavia záujem o členstvo v tejto komisii. Prierezová komisia by mala dozerať na proces nakladania s verejnými prostriedkami, sledovať konkrétne kroky vlády a jednotlivých rezortov zamerané na boj proti korupcii a klientelizmu, pričom o svojich zisteniach by informovala príslušné výbory Národnej rady. V prípade, že sa na tom Národná rada uznesie, aj plénum Národnej rady. Väčšiu aktivitu by podľa nášho názoru mali v tejto oblasti vyvíjať aj samotné výbory Národnej rady, a to nielen prostredníctvom legislatívneho procesu, ale aj formou dôslednejšej kontroly príslušných orgánov a inštitúcií cez vyžadovanie správ o činnosti a konaním poslaneckých prieskumov.

    Na koniec môjho vystúpenia mi dovoľte predniesť návrh uznesenia tak, ako ho navrhuje poslanecký klub za Alianciu nového občana:

    „Národná rada Slovenskej republiky, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 5. marca 2003 k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky,

    1. konštatuje, že korupcia a klientelizmu vo verejnom živote je vážnym problémom existujúcim v Slovenskej republike a že doteraz sa nepodarilo prijať a zabezpečiť opatrenia na ich uspokojivú elimináciu. Je v záujme celej politickej reprezentácie, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2002, ale aj všetkých úradov a inštitúcií odhodlane bojovať proti týmto negatívnym javom s cieľom predovšetkým zvýšiť dôveryhodnosť vnútorného prostredia v prospech každého občana Slovenskej republiky ako suverénneho právneho štátu;

    2. žiada vládu Slovenskej republiky, aby najneskôr na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložila informáciu o plnení uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 159 zo dňa 4. marca 2003 a informáciu o konkrétnych opatreniach jednotlivých rezortov pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii a Národného programu boja proti korupcii. Žiada vládu Slovenskej republiky, všetkých ostatných ústavných činiteľov a orgány štátnej moci, aby venovali väčšiu pozornosť a prisudzovali väčší význam informáciám potvrdzujúcim vážne podozrenia o existencii korupcie v oblasti pôsobenia štátnej moci;

    3. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene dopracovala a predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrhy zákonov upravujúcich pravidlá lobingu, obmedzenie trestnoprávnej imunity ústavných činiteľov, návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, návrh zákona o financovaní politických strán a aby sa vytvorili legislatívne administratívne kontrolné mechanizmy pre transparentný a efektívny systém použitia verejných prostriedkov vrátane zdrojov z fondov Európskej únie. Vyzýva všetky príslušné orgány a inštitúcie, najmä Najvyšší kontrolný úrad, Slovenskú informačnú službu, orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány, k čo najefektívnejšej implementácii zákonov zverených kompetencií na prispievanie k znižovaniu úrovne korupcie a klientelizmu vo verejnom živote v Slovenskej republike.“

    Ďakujem pekne za podporu a za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca ako jediný pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V nadväznosti na slová pána poslanca Malchárka by som chcel upozorniť, že jeho vystúpenie bolo také nezaujímavé pre Slovenskú televíziu, že Slovenská televízia sa rozhodla jednoducho z neho nezaznamenať ani čiarku. O to zaujímavejšie by toto vystúpenie, pochopiteľne, bolo pre slovenskú verejnosť preto, lebo pán poslanec Malchárek tu povedal veľmi dôležité stanovisko strany, ktorá sa rozhodla spolupodieľať sa na tejto mimoriadnej schôdzi. Čiže ja sa opäť pýtam všetkých, kde sú tu kritériá, prečo napríklad toto vystúpenie nezaznamenávala Slovenská televízia a považuje ho za nedôležité. No a ak nám toto pán riaditeľ patrične nevysvetlí, tak ja to dám na budúcom výbore pre školstvo, kultúru atď. ako jeden mimoriadny bod programu preto, lebo to považujem v tejto chvíli za nekorektné, nehorázne a cenzurované. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič, pripraví sa pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené torzo vlády Slovenskej republiky, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada.

    Vážený pán predseda vlády, odmietam už počúvať vaše rétorické cvičenia o tom, že verbálnymi programami, novými komisiami, sterilnou legislatívou môžeme neduh korupcie liečiť. Nestačí túto otrasnú skutočnosť systematicky zametať pod koaličný koberec, ako sa často snažíte a snažili ste sa, počas 4-ročného obdobia minulej a prvé mesiace vašej staronovej vlády vždy za taktovky vicepremiéra Ivana Mikloša. Nemôžem akceptovať váš postoj na opozičnú kritiku, ktorý nie je hodný politika a funkcie, ktorú zastávate.

    Viete, vraví sa, že so vztýčeným prstom, ako ste tu často demonštrovali, sa žije ľahšie ako so vztýčenou hlavou. Zrejme aj na vás sa výstižne hodí myšlienka Arthura Schopenhauera, citujem: „Niektorí ľudia majú čisté svedomie len preto, že majú krátku pamäť.“ Predchádzajúce 4 roky ste nás presviedčali, že vaša vláda prijme tvrdé opatrenia na boj s korupciou, najmä vo vysokých politických kruhoch a na najvyšších úradoch štátnej správy. Žiaľ, stále opakujete dávno nesplnené sľuby. Očakával by som, že vláda v skrátenom legislatívnom konaní na rozdiel od antisociálnych noviel zákonov s duchom sociálneho ignorantstva namiereného voči občanom predloží do Národnej rady zákony, ktoré budú namierené proti protekcionizmu, klientelizmu a korupcii na najvyšších miestach štátnej správy, vo vláde Slovenskej republiky, v štátnych úradoch, na ministerstvách a v parlamente.

    Napríklad vašimi poslancami odmietnutý zákon o preukazovaní nadobudnutého majetku a zákon o konflikte záujmov. Samozrejme, aj ďalšie zákony a opatrenia, ktoré boli odporúčané, a vaši členovia vlády sa zúčastnili so mnou mnohých rokovaní, diskusií Transparency International Slovakia, v protikorupčnom minime s členmi Aliancie za transparentnosť a boj proti korupcii, sfunkčnenia kontrolného systému verejnej správy, štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností, posilnenia kontroly samosprávy, ktorej sa tak samospráva Slovenskej republiky veľmi bojí. Podobne aj s väzbou na antikorupčnú chartu spracovanú občianskym združením Empatia, na ktorej som mal tú česť v nedávnej minulosti za Slovenskú akadémiu vied participovať, konkrétne v procese verejného obstarávania.

    V tomto pohľade považujem za nedostatočný nedávno, žiaľ, nie je tu prítomný pán minister spravodlivosti, v prvom čítaní schválený návrh k novele Trestného zákona na zvýšenie dolnej sadzby za korupciu verejných činiteľov z dvoch na tri roky.

    Prepáčte, pán premiér, počkám.

    Priznajme si, že aj tu máme veľa „preborníkov“, doslova recidivistov, ktorí by si zaslúžili exemplárne potrestanie. Práve takéto kroky by vytvorili konečne most od nás, od politikov, ktorých aj vy, pán premiér, reprezentujete, k občanom, boli by dôkazom, že politici prijímajú opatrenia, ktoré budú namierené najmä proti ich malým, ale aj veľkým a preveľkým hriechom. Zvýšilo by to naštrbenú spoločenskú prestíž doma a taktiež aj vo vzťahu k zahraničiu, k zahraničným investorom, ale predovšetkým k Európskej únii a NATO, v ktorých chceme od roku 2004 pozitívne pôsobiť. Žiaľ, nič sa také nedeje a, naopak, na povrch naďalej doslovne systematicky prenikajú rozličné informácie o korupčných kauzách, protekcionistických a klientelistických skutkoch na najvyšších miestach v jednotlivých ministerstvách.

    Vážená vláda, vážená Národná rada, dovoľte mi vysloviť niekoľko poznámok k týmto praktikám v rezortoch školstva a kultúry. Budem hovoriť nielen v čase minulom a prítomnom, ten čas prítomný je vždy veľmi krátky, ale aj vo vzťahu k času budúcemu a bol by som rád, ak by sa niektoré uvedené aktivity nielen prešetrili, ale predovšetkým starostlivo sledovali a odstránili. Ak som v minulosti kritizoval snahy a ciele viceministra pre ekonomiku a jeho priateľov v tzv. tíme pre audit rozpočtových a príspevkových organizácií na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, kde kraľovala slávna M.E.S.A. 10, tak to malo svoju príčinnosť. Cieľom auditu nebola reforma a racionalizácia činnosti týchto organizácií, tomu by musel predchádzať kvalitný, nie účelovo pripravený zákon o neziskových organizáciách, a pôda na ich likvidáciu, resp. takzvanú transformáciu, s jediným výsledkom dostať sa konečne k lukratívnym budovám, zariadeniam, hnuteľnému a nehnuteľnému majetku ľuďmi blízkych pánovi Ivanovi Miklošovi. Popritom by získali tieto zoskupenia monopolné služby pre štátne orgány v tzv. zlikvidovaných činnostiach. Výberové konanie by urobila komisia zložená z blízkych „odborníkov“ na zisk a obohatenie. Našťastie a chvalabohu, pod tlakom verejnej mienky sa to vo väčšine prípadov nepodarilo.

    Tento model, rád by som pripomenul, vznikol v rokoch 1995 až 1998 na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, neskôr v rokoch 1999 až 2002 ho prevzal učenlivý pán vicepremiér pre ekonomiku, reformu verejnej správy a boj s korupciou. Až napokon sa začína metastázovito – a na to by som chcel vážené poslankyne, vážení poslanci upozorniť – udomácňovať na nižších článkoch samosprávy, najmä v súvislosti s prechodom kompetencií a majetku, napríklad v oblasti školstva, kultúry, zdravotníctva a sociálnych služieb, predovšetkým vo vzťahu k budovám, pozemkom, školským farmám a tak ďalej a tak ďalej. Veru dobrý, ale zvlčilý biznis. Tu treba taktiež sústrediť pozornosť, pán generálny prokurátor, ktorý tu, žiaľ, nie je prítomný, aktívne reagovať na každý podnet občanov.

    Ďalšou účelovou parketou predchádzajúceho a terajšieho vedenia Ministerstva financií Slovenskej republiky je spletité riešenie situácie okolo sporu Tipos kontra Športka, a. s., ktorej väčšinovým akcionárom je Slovenský zväz telesnej kultúry. V nadväznosti aj účelové penalizovanie práve tohto Slovenského zväzu telesnej kultúry zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky vo výške 800 mil. slovenských korún. Veru, mohlo to byť po vzájomnej dohode vyriešené, keby sa tu neobjavil pán Ivan Mikloš. Nasledovala zmena vo vedení štátnej spoločnosti Tipos, do vedenia bol vymenovaný pán Žiačik, blízky SDKÚ, a na svete už je cieľ postupnej privatizácie tohto podniku, ktorého výnosy sú využívané na podporu telovýchovných a športových aktivít, sčasti idú napríklad aj do vzdelávania a zdravotníctva.

    Dnes už neprekvapuje, že privatizácie je okolo pána Ivana Mikloša vždy neúrekom a neúrekom. Kým Tipos dlhuje cez Športku práve Slovenskému zväzu telesnej kultúry sumu viac ako 1 mld. slovenských korún, a tam prišlo k mimosúdnemu vysporiadaniu, ministerstvo financií vytiahlo na SZTK exekúciu, ktorá smeruje k likvidácii tejto organizácie. Exekútor zablokoval vyše 70 % akcií Športke z vyše 1 miliardy, vieme si predstaviť, čo je to za sumu, ktoré ponúkne prostredníctvom Burzy cenných papierov na predaj. Tu sa ho zmocní skupina blízka známemu hlavnému privatizačnému režisérovi v slovenskej vláde, ktorá následne opäť zažaluje štát s pohľadávkou do 1 mld. slovenských korún v Tipose s možnosťou jeho „legálnej“ privatizácie.

    Realizuje sa opäť sofistikovaný scenár, tentoraz Ministerstva financií Slovenskej republiky v spolupráci s Fondom národného majetku. Vývoj v tejto kauze si nesporne zaslúži vašu výraznejšiu pozornosť, ctené dámy, vážení páni. Podobne dobre premyslené transakcie sa v minulosti uskutočnili na ministerstve hospodárstva a Fonde národného majetku opäť pod taktovkou Ivana Mikloša, aj keď to zaprel tu na našej schôdzi, vo vzťahu k predaju akcií VSŽ s doslovne brutálnym zásahom do podnikateľských aktivít U. S. Steel.

    Aktivity v túžbe po majetku sme mohli sledovať pri úvahách odštátnenia napríklad lukratívnych pozemkov a budov IUVENTY na Slavíne a v Karlovej Vsi, Dúbravke. Naďalej je pre súdne uvažujúceho človeka nevysvetliteľný spôsob privatizácie Výskumného ústavu zváračského, ktorý získal Priemyselný inštitút za oveľa nižšiu cenu, akú navrhovala Prvá zváračská. Navrhnutú a prijatú cenu odôvodnil nový majiteľ častým zaklínadlom slovenských straníckych privatizérov, že do objektov ešte investujú, čo sa zväčša po ich získaní nenaplní a štát cez Fond národného majetku prichádza o značné zdroje.

    Dobre sa vie, že za Priemyselným inštitútom, vážený pán premiér, stál exminister hospodárstva Ľubomír Harach. Podobne ako za aktivitami s cennými papiermi VSŽ a pri mnohých ďalších v tomto rezorte, kde vládol protekcionizmus a klientelizmus, čoho dôsledkom bola zatĺkaná veľká korupcia. Napokon pán Ľubomír Harach s blízkymi väzbami na pána Ivana Mikloša bol nominantom SDK, neskôr SDKÚ, ktorej predsedom je pán Mikuláš Dzurinda. Jeho jediným trestom, jediným trestom bolo, že nebol nominantom SDKÚ na ďalšie volebné obdobie, to znamená na terajšie tretie volebné obdobie. Pekný darček verných vernému svojej strany. Podobný je prípad exministra Romana Kováča a jeho manželky, ktorá popri jeho ministrovaní získala súkromnú ambulanciu na Belojanisovej ulici so špičkovým prístrojovým vybavením, napríklad mamografom.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je nesporné, že straníckemu protekcionizmu, klientelizmu a politickej korupcii sa dobre darilo a darí aj v rezorte kultúry. Nielen z týchto dôvodov som na pôde Výboru Národnej rady pre školstvo, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá inicioval poslanecký prieskum na ministerstve. Pôjde aj o snahu poukázať a zamedziť aktivitám, ktoré sú pripravované na základe najnovších rozhodnutí rezortu. Predpoklady na to vytvára aj terajšie personálne zloženie ministerstva, najmä existujúci konflikt záujmov na úrovni generálneho riaditeľa sekcie umenia a generálnej riaditeľky sekcie pre audiovíziu, ktorí nedokázali doteraz presvedčiť o tom, že sa vzdali svojich súkromných aktivít vo firmách, ako je napríklad Mediálny inštitút, kde pôsobili, resp. ešte pôsobia práve v oblasti, za ktorú sú na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky zodpovední.

    Opýtajte sa, prečo exminister pán Kňažko, slušne povediac, zbavil pána Andreja Zmečeka funkcie generálneho riaditeľa sekcie medzinárodných vzťahov, ktorý nielenže bol v konflikte záujmov s väzbou na súkromné firmy, ale ktorý si z titulu svojej funkcie organizoval rekreačno-poznávacie služobné cesty do celého sveta bez prínosu pre slovenskú kultúru. A preto nemôže prekvapiť, že ten istý pán Andrej Zmeček navrhne novú organizačnú štruktúru ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi, ktorý, nepoznajúc situáciu, ju podpíše. A čuduj sa svete, zrušená bola sekcia medzinárodnej spolupráce a zhodou okolností sa dostala pod pána Andreja Zmečeka do sekcie umenia a tak ďalej môže pán generálny riaditeľ realizovať svoje cesty po tej časti sveta, ktoré už nestačil navštíviť, vďaka exministrovi Milanovi Kňažkovi.

    Podobné aktivity s cieľom získať pre blízkych lukratívny majetok vyvíja exminister Ladislav Snopko, teraz ako tajomník kolégia ministra. Doslovne šedá eminencia ministerstva. Práve z jeho podnetu sa pripravuje osvedčený audit ÚĽUV-u a Národného osvetového centra, ktorým patria lukratívne objekty a pozemky v centre Bratislavy. Uvažuje sa so zriadením či vytvorením Kunsthalle, ktorá má pod touto hlavičkou prekryť uvažované sprivatizovanie časti objektov, kde sa nachádza pre nás, veľkú väčšinu z nás známy bývalý V-klub. Ak sa to uskutoční do 1. mája 2004, t. j. nášho vstupu do Európskej únie, za objekt na Námestí Slovenského národného povstania štátu zaplatia nádejní privatizéri pod taktovkou exministra Ladislava Snopka cenu, ktorá sa vstupom do Európskej únie mnohonásobne vyšplhá.

    Aj tieto aktivity je žiaduce sledovať a včas prostredníctvom verejnej mienky na tieto zámery a následné skutky upozorňovať. O tom, že klientelizmus a korupcia môže mať svoje prívetivé prostredie aj v tomto rezorte – škoda, že tu nie je pán minister, ktorý pred chvíľkou odišiel –, svedčí návrh Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rozpracovanom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na rok 2003 až 2006. Konkrétne v príprave celonárodného programu obnovy kultúrnych pamiatok „Obnovme si svoj dom“, kde sa počíta napríklad so sumou, predstavte si, len vo výške 100 000 korún na zostavenie vecného a časového plánu na prípravu tohto programu, to je schopný urobiť človek za hodinu, dve, a ďalších 4 900 000 slovenských korún na vypracovanie celonárodného programu. Nuž, skvelé sústo pre víťaza verejného obstarávania, ktorým bude len náhodou mimovládna organizácia, kde donedávna pôsobil generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva.

    Možno si poviete, že je to malá ryba oproti viac ako 7-miliardovej kurzovej strate pri predaji SPP, za ktorú nesie zodpovednosť vicepremiér Ivan Mikloš. Ale ak by sme takéto súkromníčenie na jednotlivých rezortoch spočítali, nemuseli by sme dnes tlačiť snehovú guľu zdražovania na občanov a nemuseli by sme občanov asociálne nútiť na splácanie týchto malých a veľkých klientelistických skutkov a korupčných afér vlády Slovenskej republiky. A predovšetkým, ak by bola v minulosti voči konkrétnym ministrom, štátnym tajomníkom, vedúcim služobných úradov, generálnym riaditeľom sekcií a nižším štátnym úradníkom vyvodená konkrétna trestnoprávna zodpovednosť a ich nadriadení vrátane premiéra by taktiež vyvodili svoju zodpovednosť aspoň morálnu, Slovenská republika by sa nachádzala v inej východiskovej situácii pred svojím vstupom do Európskej únie.

    Pán premiér, potom by ste nemuseli tvrdiť, a budem tu citovať ako pán Hort citoval pána Roberta Fica, ja budem citovať vás, citujem: „Dnes sú ľudia na Slovensku skutočne šťastní.“ Toľko citát. „Že nie je dôvod preháňať to okolo tej korupcie“, ďalší citát. „Že nie celkom rozumiem, prečo vieme niektoré veci predramatizovávať“, ďalší citát.

    Nuž, pán premiér, popri aférach, ktoré zahltili Slovensko, popri mnohých jasných skutkoch na našom, predovšetkým však vašom tzv. politickom nebi sú tu aj výsledky celosvetového prieskumu amerického pracoviska Pew Research Center, ktoré sa u nás málokedy cituje, uskutočneného na vzorke 38 000 ľudí zo 44 štátov. Výsledky z výskumu, na čele ktorého stála bývalá ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických Madeleine Albrightová, sú pre nás nelichotivé. Až 78 % Slovákov si myslí, že naša ekonomika sa z dnešnej mizérie nespamätá. Kým u všetkých na výskume zúčastnených východoeurópskych štátov, to podčiarkujem, bola na prvom mieste veľkých problémov uvedená kriminalita, vážený pán premiér, na Slovensku si prvé miesto vyslúžili skorumpovaní politici. 55 % Slovákov si myslí, že morálny úpadok spoločnosti predstavuje spomedzi 10 problémových okruhov ten najväčší spoločenský problém. Aj nad tým by ste sa mali vy, pán premiér, a celá vláda zamyslieť.

    Vážený pán premiér, ctené torzo vlády Slovenskej republiky, nám nepomôže po koľkýkrát predloženie tu spomínaného informatívneho materiálu o konkrétnych krokoch vlády v oblasti legislatívnej a ďalších opatrení. Max Planck súveko sa vyslovil, citujem: „Hodnota činov nespočíva v motívoch, ale v dôsledkoch.“ Existujúca katastrofálna korupcia je dôsledkom nečinnosti vládnych garnitúr po roku 1990. Pokiaľ za činnosť nebudeme považovať ich podiel na tunelovaní, v doslovnom rabovaní Slovenska. A na tomto stave sa výrazne podpísalo aj vaše účinkovanie vo vrcholnej politike, najmä ako predsedu vlády. Informácie, harmonogramy, komisie či nové úrady nám problémy s klientelizmom a korupciou, vážený pán premiér, nevyriešia.

    Ak by mal parlament takéto uznesenie vlády prijať, vystavil by si ešte na začiatku nového volebného obdobia veľmi smutnú, škaredú, ľudsky povediac, zlú nálepku. Preto budem podporovať návrhy uznesení, ktoré budú v parlamentnej demokracii dôsledne a spravodlivo vláde ukladať konkrétne úlohy v boji proti zmáhajúcej sa politickej korupcii, podčiarkujem, politickej korupcii na Slovensku. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán kolega Čaplovič, téma je, samozrejme, vážna, ale keď som vás počul rečniť a aký ste vy rečník, tak na mieste Roberta Fica by som začal mať pomaly strach. Je to nebezpečná konkurencia pre vás, pán predseda.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči. Pripraví sa pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády, páni ministri, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil v tejto rozprave, ktorá z môjho pohľadu sa zdá veľmi zaujímavá, pretože keď vychádzame z Ústavy Slovenskej republiky, tak naozaj Národná rada Slovenskej republiky je tá, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť nad exekutívou a má právo klásť otázky, má právo sa pýtať a má právo vedieť, akým spôsobom sa uberajú niektoré kauzy, ktoré sú veľmi vážne a ktoré znepokojujú občanov Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi však, aby som na úvod povedal aj niekoľko slov zo svojej bývalej praxe ako ministra vnútra Slovenskej republiky, pretože sledujem vývoj kriminality a kriminálnej scény od vzniku Slovenskej republiky a musím konštatovať, že som prežil začiatky tvorby slovenského podsvetia priamo vtedy, keď som bol ministrom vnútra, keď bol zaznamenaný obrovský nárast trestnej činnosti, predovšetkým v oblasti násilnej trestnej činnosti spáchanej zvlášť brutálnym spôsobom, ako boli vraždy, výbuchy nástražných výbušných systémov, výpalníctvo a podobne.

    V tomto prvotnom štádiu išlo predovšetkým o boj podsvetia o prerozdelenie si vplyvu pre zločinecké skupiny, domáce, ale i zahraničné, a situácia bola obdobná ako v Amerike v 30. rokoch za čias Al Caponeho, keď sa delilo teritórium. Prognózy vývoja kriminality na Slovensku však hovorili, že tento druh trestnej činnosti sa bude postupne meniť a že tá brutalita sa postupne začne strácať, ale príde o to nebezpečnejšia kriminalita, ktorá na Slovensku nastúpi, a to kriminalita tzv. bielych golierov. Dnes v skutočnosti zisťujeme, že naozaj, aj keď vidíme pokles násilnej trestnej činnosti, stúpa nám obrovský nárast trestných činov ekonomickej trestnej činnosti, s ktorou si nevieme rady, a nastupuje tu kriminalita bielych golierov.

    Na porovnanie vám prečítam zo štatistiky prehľad trestných činov Slovenskej republiky spáchaných sledovanými skupinami páchateľov v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001, a mohol by som ísť aj hlbšie, ale v podstate to odzrkadľuje to, čo chcem povedať. Kým v roku 2001 sme mali spáchaných 7 448 trestných činov ekonomickej trestnej činnosti, v roku 2002 to už bolo 14 448 trestných činov tohto druhu trestnej činnosti. V roku 2001 sme objasňovali na 76,2 %, v roku 2002 už len na 57 %. Teda išlo o nárast o 7 000 trestných činov v tomto druhu trestnej činnosti a rozdiel objasnenosti bol o 19,1 %. To hovorí jasnou rečou, že polícia nie je schopná bojovať proti týmto druhom trestnej činnosti alebo túto činnosť brzdia isté politické zoskupenia, ktoré nechcú, aby bola objasnená.

    A to je zrejme aj predmet našich vystúpení a musíme si už povedať ako ďalej. Teda keď si povieme, kto by mal objasňovať túto trestnú činnosť, je otázka, či to majú objasňovať práve tí štátni úradníci, do ktorých táto trestná činnosť smeruje a bez spolupráce ktorých by táto trestná činnosť nemohla existovať. A tu si musíme dať otázku: Vypustia si ryby samé rybník? No iste, že nie. Budú sa snažiť urobiť si také pozície, aby skutočne z toho profitovali, aby to prerastanie organizovanej kriminality do štátnej správy bolo čo najpevnejšie. Veď to je nakoniec aj ich úloha.

    Chápem preto aj vystúpenia členov vlády, ktorí, samozrejme, musia spochybniť vystúpenie opozície, pretože musia na opozíciu poukázať, že je taká alebo onaká. A skutočne mne je ťažko vystupovať, pretože ja som bol členom vlády, ale absolútne súhlasím s tým, keď tu vystupuje Smer alebo ANO, ktorí neboli dosiaľ členmi vlády a nemali možnosť urobiť ani chyby, nemali možnosť ani týchto chýb sa dopustiť, a teda majú absolútne právo kritizovať to, čo sa dialo aj v predchádzajúcom, aj v tomto období. A preto sa k tejto kritike musím aj ja pripojiť.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada sa dnes zaoberá podozrením z korupčných škandálov súčasnej vlády. Všetko to vypuklo na základe zverejnenia istých informácií odposluchov, ktoré sa dostali na verejnosť. Otázka, či boli odposluchy legálne, alebo nelegálne, nie je našou otázkou, podstatné je, že tieto odposluchy máme na stoloch a vieme, o čom hovoria. Musím povedať aj druhú vec, že keď prepukol prvý škandál na Slovensku týkajúci sa odposluchov riaditeľa SIS a ministra vnútra, vtedy to bolo prijaté veľmi pozitívne zo strany opozície, takže sa nečudujem, že aj súčasná opozícia veľmi pozitívne prijíma, že tieto informácie sú tu. Ale potom si spomeňme na ďalšie informácie, ktoré sa zverejnili už v roku 1998 pred voľbami, rozhovor Dzurindu s istým človekom, kde mu hovoril, že pokiaľ nám na to občania prídu, bude to veľký problém. Ďalší odposluch, ktorý bol medzi Dzurindom a Miškovským o tom, ako sa niektoré objednávky vybavovali v Bratislave. Ďalší odposluch, ktorý bol medzi advokátom Valkom a Steinhüblom, členom podsvetia. A ďalší odposluch, ktorý potom zneužil, alebo využil pán predseda vlády na pritlačenie pána advokáta Valka. Alebo ďalší odposluch, ktorý bol medzi Kaníkom, členom Fondu Národného majetku, a podnikateľom Poórom, ktorý bol využitý proti Kaníkovi tak, že musel odísť z Fondu národného majetku, aby sa znovu mohol vrátiť do vlády ako minister.

    Takže keď si toto všetko uvedomíme, je to veľmi silný nástroj na kompromitáciu ľudí. A pokiaľ budeme touto cestou pokračovať ďalej, tak už nevieme skutočne, čo je pravda.

    Korupcia sa, bohužiaľ, stala neoddeliteľnou súčasťou slovenského spoločenského života. Korupčníci prostredníctvom svojich správnych kontaktov a nemalých finančných súm ovplyvňujú dianie v ekonomickom, sociálnom, mediálnom i politickom prostredí. V rámci môjho vystúpenia sa zameriam na aféru z bezpečnostnej problematiky. Ide o tzv. kauzu vojny policajtov, resp. pôsobenia súkromného advokáta Romana Kvasnicu. Aj tento škandál sa objavil na verejnosti vďaka odposluchom získaných finančnou políciou, ktoré však boli zákonné, čiže s povolením sudcu. Odpočúvaný bol už spomínaný Roman Kvasnica. Novinári to nazvali, že ide o vojnu policajtov. Tak to pomenovali experti na bezpečnostnú politickú situáciu z prelomov rokov 2000 – 2001, ktorá vznikla na základe prešetrovania podozrivých aktivít tohto advokáta. Výsledným efektom nezhôd medzi Policajným zborom a Úradom vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti boli vynútené odchody vtedajších vysokých predstaviteľov ministerstva vnútra, a to policajného prezidenta, šéfa vyšetrovateľov, riaditeľa finančnej polície, viceprezidenta polície, riaditeľa inšpekcie ministra vnútra a v neposlednom rade aj vtedajšieho ministra vnútra Ladislava Pittnera.

    Vojna policajtov, ktorá sa rozpútala na základe odpočúvania Kvasnicu, mala vážne politické pozadie. Vtedajší policajný prezident Pipta priznal, že jeho odvolanie je súčasťou scenára. Citujem: „Predpokladal som moje odvolanie. Niektorým vysokým policajným dôstojníkom boli realizované personálne výmeny známe už od konca minulého roku. Scenár bol už pripravený,“ len nepovedal kým, uviedol bývalý prezident. Zásadná otázka znie: O akom scenári Pipta rozprával a čo bolo jeho obsahom? Okrem čistiek v polícii scenár pripravoval dokonca personálne zmeny aj vo vláde, ktoré sa napokon aj realizovali. Odchod ministra obrany Pavla Kanisa a ministra vnútra pána Pittnera.

    Závažné podozrenia z politickej sabotáže získal práve Úrad finančnej polície na sklonku roku 2000 spomínanými odposluchmi advokáta Kvasnicu. Banskobystrický tím vyšetrovateľov začal v roku 2000 prešetrovať ekonomické machinácie súvisiace s Východoslovenskými železiarňami. V októbri 2000 polícia získala operatívne informácie, že s vyšetrovaním kauzy VSŽ nie je všetko v poriadku. Nasadila vlastný tím, ktorý začal kontrolovať prácu vyšetrovateľov. Vyžiadala si povolenia od sudcu a začala odpočúvať telefonické rozhovory osôb pohybujúcich sa okolo VSŽ. Vtedy narazili na komerčného právnika Kvasnicu, ktorého meno podľa Obchodného registra okrem VSŽ figurovalo vo viacerých spoločnostiach EkoDOM, Lenax, A. R. I., Ice King, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Stavoúdržba a TS Trade.

    Z telefonátov Romana Kvasnicu finančná polícia zistila, že ide o veľmi zaujímavú osobu s kontaktmi na Slovenskú informačnú službu, vyšetrovateľov a vysokých ústavných činiteľov. Roman Kvasnica bol a možno stále je osobným priateľom šéfa zvláštneho tímu vyšetrovateľov pána Šáteka a podľa finančnej polície udržiaval aj kontakty s príslušníkom SIS, krycie meno Janko. Janko bol vtedajší šéf analytiky SIS, krycie meno Molček, dnes pôsobiaci vo funkcii riaditeľa NBÚ. Úrad finančnej polície z týchto zistení vypracoval spravodajskú informáciu a posunul ju na sekciu kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Podľa nej mal Roman Kvasnica získavať informácie od Šáteka ohľadne vyšetrovania niektorých prípadov, do ktorých bol zainteresovaný ako advokát. V tejto súvislosti sa napr. spomína meno Mgr. C., nebudem menovať, podozrivého z ekonomickej kriminality súvisiacej s VSŽ. Komerčný právnik medzitým ponúkol Mgr. C., že ho bude hájiť. Možno aj preto podala inšpekcia podnet na Generálnu prokuratúru voči vyšetrovateľovi Šátekovi za trestné činy prezradenia služobného a štátneho tajomstva a zneužitia právomoci verejného činiteľa.

    Finančná polícia rozpracúvala Romana Kvasnicu aj v súvislosti s defraudáciou takmer 40 mil. USD. Na jeseň 2000 totiž zabezpečoval vymáhanie finančnej pohľadávky voči spoločnosti Barcos International Trading Limited, ktoré v čase éry Rezešovcov získala exkluzivitu na vývoz hutníckych výrobkov do celého sveta. Z pôvodne dlžnej sumy 75 mil. USD sa do VSŽ vrátilo len 26 mil., ostatné peniaze zmizli. Kauza odposluchov sa stala vážnou politickou krízou, samozrejme, dokonale utajenou, ktorá ovplyvnila vtedajší vývoj politiky. Vyšetrovatelia, ako aj Roman Kvasnica zistili, že finančná polícia ich monitoruje a zhromažďuje proti nim dôkazový materiál. Potrebovali sa ich teda zbaviť a celú záležitosť ututlať. Ešte v decembri 2000 mal Roman Kvasnica v jednom telefonáte spomenúť približný termín predčasného odchodu ministra vnútra Pittnera z funkcie. Ten odchod sa realizoval v čase, ktorý advokát Kvasnica predpokladal. Policajti z finančnej polície nechápali, odkiaľ môže mať neznámy advokát takéto informácie. Jeho slová nebrali vážne a považovali ich skôr za chvastúnstvo – a to bola chyba.

    Čistky sa začali v tichosti pripravovať. Na odstránenie vysokých policajných dôstojníkov, ktorí priveľa vedeli, bolo potrebné zbaviť sa najskôr ministra Pittnera. Pittner podal demisiu. Čistky v polícii sa teda na niekoľko dní oddialili. Vtedy ohrození policajti predložili informácie Generálnej prokuratúre. Generálny prokurátor Milan Hanzel však tvrdí, že získal len kópiu spravodajskej informácie z Úradu finančnej polície o sledovaní vyťažovanej osoby. „Na základe týchto informácií sa bude ťažko podávať obžaloba. To, čo má slúžiť ako dôkaz, k dispozícii nemám,“ povedal Hanzel.

    Spomínané odposluchy existovali a existovala i správa o sledovaní tímu vyšetrovateľov v kauze VSŽ. Na celej kauze je zaujímavé, že neznámy advokát Roman Kvasnica disponoval informáciami, ktoré predpovedali odchod ministrov dvoch silových rezortov – obrany a vnútra. Vynárali sa otázky, kto je vlastne Roman Kvasnica a kto za ním stojí a akú politickú hru rozohráva. Všetky príčiny smerovali do jedného bodu. Zlikvidovať spravodajskú silu Policajného zboru a odstrániť policajtov, ktorí veľa vedeli. Prípad časom utíchol a niektoré trestné oznámenia boli uložené. Podľa aktuálnych informácií však stále prebieha vyšetrovanie z podozrenia prezradenia utajovaných skutočností voči niektorým vyšetrovateľom zo známeho tímu pána Šáteka. Aj tento prípad zaváňa korupciou. V hre boli možno aj desiatky miliónov korún z pohľadávky VSŽ, ktoré mohli rozhodnúť o personálnych výmenách v polícii a vo vláde.

    Aktuálne sa dnes vynorila kauza odposluchov podnikateľa Badžgoňa. V prepisoch sa objavujú známe mená politikov i ekonomicky silných osôb. Všetko sa hralo na dosadzovanie ľudí do funkcií, čo jednoznačne zaváňa klientelizmom a korupciou. Všade figurujú peniaze ako berná minca konkrétneho politického rozhodnutia. Prípad odposluchov advokáta Kvasnicu a podnikateľa Badžgoňa má teda istého spoločného menovateľa. Verme, že vláda i vyšetrovacie orgány prípad Badžgoňa nestopia, podobne ako sa to stalo s prípadom Kvasnica.

    Na margo toho chcem povedať, že keď som toto, čo vám tu hovorím, spomenul aj v relácii Na telo, vzápätí podal na mňa trestné oznámenie pán Šátek za ohováranie a žiada odo mňa, aby som mu niektoré veci preukázal. Samozrejme, že na vyšetrovaní, kde som sa dostavil, teda na podaní vysvetlenia, som preukázal, že tieto informácie sú pravdivé. Som zvedavý, ako bude pán Šátek pokračovať ďalej.

    Na záver ešte krátky dôvetok k prípadom odpočúvania. Odposluchy sa stali drahým tovarom na diskreditáciu nepohodlných osôb. V prípade odpočúvania podpredsedu parlamentu Ruska sa od odposluchov dištancovala SIS aj ministerstvo vnútra. Napriek tomu sa kazety objavili v systéme odposluchov, ktorý spája SIS aj ministerstvo vnútra. Ministra vnútra pána Palka sa teda verejne pýtam: Ako je možné, že niekto úmyselne do vysoko chráneného systému vloží akúsi kazetu alebo informáciu? Rovnako by mohol hociktoré nahrávky i ukradnúť. Mohol by ukradnúť i odposluchy súvisiace s bezpečnosťou Slovenskej republiky ako celku. Preto je potrebné sa opýtať, ako je zabezpečená vôbec bezpečnosť štátu, keď neznámy páchateľ má prístup do štátom chránených bezpečnostných systémov.

    V krátkosti by som sa chcel ešte dotknúť aj inej kauzy, ktorá je veľmi zaujímavá, a je to otázka deblokácie ruského dlhu. V tejto otázke som sa obrátil aj v interpelácii na predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý mi aj odpovedal listom, prečítam teda zhruba niektoré pasáže z toho: „Obraciam sa na Vás s otázkou, ktorá by mala vyjasniť nejasné postupy pri deblokáciách ruského dlhu. Deblokácie trápia Slovensko už niekoľko rokov. S navrátením dlhov z ruskej strany mala problémy aj tretia Mečiarova vláda. Keď bolo vtedy jasné, že finančnú sumu z ruskej strany Slovensko v plnej hodnote nikdy nezíska, rozhodli sme sa deblokovať formou tovarov, predovšetkým vojenskej techniky. Tým sme jednoznačne pozdvihli vojenskotechnickú úroveň Armády Slovenskej republiky.“

    Po výmene vlád na jeseň roku 1998 a nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa zaužívaný systém zamietol len z dôvodu toho, že bol realizovaný predchádzajúcou vládou. Vtedy sa zamietli a zlikvidovali aj mnohé politické a ekonomické aktivity, ktoré boli pre Slovensko výhodné. Počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa v tieni deblokácií objavilo viacero korupčných škandálov súvisiacich s touto vládnou politikou. Vtedy známa Devín banka realizovala deblokácie a z toho dôvodu mala isté vládne výhody voči iným komerčným bankám, čo sa napokon ukázalo ako veľmi zlé riešenie a štát prišiel o stovky miliónov korún. V súčasnosti sa systém deblokácií zmenil na vzorec 50 % na 50 %, to znamená, že 50 % cash a 50 % tovarovými dodávkami. Tu si treba povedať, že tá polovica, ktorá je cash, sa deblokuje len v nominálnej hodnote 30 % z hodnoty a druhá polovica ide v tovarových deblokáciách.

    Práve zaujímavá je tá otázka ku koncu volebného obdobia roku 1998, keď Dzurindova vláda začala deblokovať formou cash. A treba si povedať, čo tomu predchádzalo. Na Slovensku, ale aj v Čechách je deblokácia vnímaná ako veľmi nepríjemná záležitosť – a je to pravda. Noví manažéri získali v českej ekonomike vplyv za vlády sociálnych demokratov. Patril k nim aj Babišov dlhoročný spolupracovník z Petrimexu Jozef Čimbora, ktorý dnes riadi firmu Falcon Capital. Bez verejnej súťaže získal vlani Falcon od českej vlády za 20 mld. korún právo vymáhať stomiliardový ruský dlh. Transakcia vyvolala obrovské podozrenie. Rusko z dlhu uhradilo nad 50 mld., 30-miliardový rozdiel na ceste z Moskvy do Prahy zmizol. Okrem úzkych vzťahov s niekdajšou Zemanovou vládou Falcon Capital, sídliaci v jednej kancelárii na okraji zabudnutého švajčiarskeho mestečka, pokračoval ďalej. Nie náhodou získal pán Babiš aj Istrochem na základe rozhodnutia Fondu národného majetku. A nie náhodou sa na poslednú chvíľu len mesiac pred parlamentnými voľbami rozhodol slovenský premiér, alebo slovenská vláda spolu s ministrom financií Františkom Hajnovičom deblokovať ruský dlh voči Slovensku nie platbami v tovaroch, ale peniazmi. Vedeli o tom, čo urobila firma Falcon Capital v Čechách, aj napriek tomu táto firma dostala možnosť deblokovať cash aj v Slovenskej republike.

    Ďalej môžeme hovoriť aj o privatizačných poradcoch alebo znovu o deblokáciách. Predstavte si, že tie slovenské ešte na poslednú chvíľu pred odchodom Dzurindu nebude realizovať nikto iný ako známa spoločnosti českého Slováka a bývalého petrimexáka Jozefa Čimboru Falcon Capital. Nie je to aspoň dôvod na zamyslenie?

    Synonymom deblokácií ruského dlhu sa na Slovensku stal Ján Čarnogurský, ktorý sa nechal dokonca odfotiť pred kopou deblokovaného uhlia. Jeho vysedávanie v cukrárni pri zákusku s bývalým predsedom SDĽ, predsedom slovenského parlamentu Jozefom Migašom a bývalým šéfom Devín banky nebolo o ničom inom ako o obchodoch. Dnes sa Ján Čarnogurský ostro postavil proti rozhodnutiu Dzurindovej vlády deblokovať cash. Partia, ktorá deblokáciu dostala a ktorá ju rieši, na zákusky totiž nechodí.

    Vážené dámy, vážení páni, spomenul som len niektoré z káuz, ktoré sú veľmi závažné. Tieto kauzy sú spojené s tým, že niekto na Slovensku spustil kolotoč, ktorý je veľmi nepríjemný. Platí jedno slovenské príslovie: „Kto vietor seje, búrku žne.“ Nevylučujem teda, že z tohto vetra môže vzniknúť veľká búrka. Preto, vážené dámy, vážení páni, zamyslime sa nad tým, ako budeme ďalej pokračovať.

    Vo vystúpení pána predsedu vlády sa mi strašne páčila jedna veta, ktorú si dovolím zopakovať: „Sme proti tomu, aby sa hádzala špina bez dôkazov.“ Ja ako opozičný politik som štyri roky ohadzovaný špinou bez dôkazov. Nielen ja. Veľa tých, ktorí sedia v opozícii, sú takto ohadzovaní špinou. Ja verím, že to pán premiér myslel vážne a že všetky tie spolitizované kauzy, ktoré nedokázal vyriešiť za štyri roky, ukončí tak, ako dôkazové prostriedky hovoria a prestaneme sa ohadzovať špinou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave má vystúpiť pán poslanec Maxon. Chcem sa opýtať, či 20 minút do siedmej vám bude stačiť, pán poslanec.

  • Nech sa páči, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážený predkladateľ, vážený spravodajca, dámy a páni, celkom na úvod by som chcel upozorniť na článok 16...

  • Ruch v sále.

  • Vážení páni poslanci, pokoj v rokovacej miestnosti. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Celkom na úvod by som chcel upozorniť na článok 16 Ústavy Slovenskej republiky, kde v odseku 1 sa hovorí: „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákon.“ Aj to je oblasť, ktorej sa pri tejto diskusii venujeme. Špeciálne pánovi predsedovi vlády by som chcel ešte dať do pozornosti článok 114 Ústavy Slovenskej republiky: „Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.“

    Ja som si dovolil tieto dva články ústavy citovať predovšetkým vo väzbe na to, čo ste vo svojom vystúpení, pán predseda vlády, povedali. Všeobecne nás všetkých vyzývate k slušnosti, vyzývate nás k politickej zodpovednosti a myslím si, že hlavným motívom tej požiadavky zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady je predovšetkým oblasť politickej zodpovednosti.

    Vážený pán predseda vlády, nikto v tejto snemovni neprodukuje tie kauzy, ktoré dnes sú všeobecne prezentované vo verejnosti. Nikto z nás určite nemá radosť, že keby sme si dali prácu, tak túto rokovaciu miestnosť by sme mohli oblepiť novinami a na každej titulnej strane je nejaký škandál. My nepochybne aj ako poslanci opozičnej strany cítime zodpovednosť za ten vývoj, ktorý v spoločnosti je.

    Vážený pán predseda vlády, vy ste absolútne nepochopili zmysel toho podania a absolútne ste dosiaľ nepochopili zmysel návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Vy jednoducho nechcete akceptovať podanú pomocnú ruku pri riešení tohto problému. Vy bagatelizujete tento mimoriadne zložitý stav, ktorý v našej spoločnosti je. Veď mnohí politológovia sa zamýšľajú nad tým, že ten stav v našej spoločnosti má už také destabilizujúce prvky, že vo svojom princípe môže ohroziť stabilitu tejto krajiny. Z toho pohľadu ako jeden z podpísaných na tomto návrhu si vyhradzujem právo vás, pán predseda vlády, požiadať, aby ste sa za niektoré svoje výroky, ktoré ste tu v tejto snemovni na adresu tých, ktorí sa pod toto podanie podpísali, aby ste sa ospravedlnili.

  • Pán predseda, považujem za absurdné, že nás, poslancov Národnej rady, tu vyzývate, aby sme podávali návrhy na trestné stíhanie. Vy ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov a zodpovedný za exekutívu, pokiaľ máte, a podotýkam, aj mediálne informácie, že niektoré veci nie sú v poriadku, tak z vašej osobnej iniciatívy by ste mali robiť všetko pre to, aby sa veci dostatočne vyšetrili a aby sa objasnila situácia v tých konkrétnych kauzách, o ktorých tu dnes bolo hovorené.

    Ja vám môžem povedať svoju osobnú skúsenosť. Ja som podal tri trestné oznámenia, z toho dve trestné oznámenia boli charakterizované ako neopodstatnené. V jednom trestnom oznámení s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude ešte pokračovať. A tu na tomto mieste vám musím povedať, že jeden z vysokých ústavných činiteľov tejto krajiny ma ubezpečil, že v tom jednom podaní mám pravdu. Niekoľkokrát som o tom hovoril v tejto snemovni a ide o mimosúdne odškodnenie istej firmy Defos sumou 300 mil. Sk. Ja budem v tejto veci vytrvalý a budem sa snažiť preukázať svoju pravdu, ale otázka trestných podaní má aj svoju inú stránku. Aj ja som bol človek, na ktorého boli podané tri trestné oznámenia. Ani jedno trestné oznámenie vyšetrovateľ neposúdil ako opodstatnené. Tie trestné oznámenia mali rýdzo politický charakter a ani z úst jedného politika som sa nedočkal ani náznaku toho, že by boli ochotní sa za ten postup ospravedlniť.

    Odznelo tu niekoľko vážnych pripomienok, dovoľte mi na niektoré zareagovať. Ja súhlasím s podpredsedom vlády a ministrom financií, že nepochybne ozdravenie bánk bol veľmi dôležitý krok a je to istá pozitívna prognóza nielen v oblasti bankovníctva na Slovensku, ale celého finančného sektora. Nuž ale banky boli ozdravené za peniaze daňových poplatníkov. Náklady na ich ozdravenie dosiahnu sumu...

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda, boli by ste taký dobrý, nie celkom dobre sa diskutuje, keď je tu taký hluk.

  • Vážení páni poslanci, ak chcete diskutovať, nech sa páči, môžete mimo rokovacej miestnosti. Pán poslanec, teraz je ticho, ale nemôžem vám zaručiť...

  • Áno, ďakujem. Ďakujem pekne za vašu ústretovosť.

    Ozdravenie bánk nás všetkých bude stáť 150 mld. korún. Ešte raz zdôrazňujem a nespochybňujem ten pozitívny zámer, ktorý vláda Slovenskej republiky mala. Takže dnes sú banky ozdravené, posilnené, ale predovšetkým finančne, sú aj firmy, ktoré sú veľmi aktívne napojené na Slovenskú konsolidačnú, a. s., a o tom sa tiež nediskutuje. Nediskutuje sa o tom, že boli skúpené pohľadávky so štátnou zárukou. Nediskutuje sa o tom, že vôbec sa niečo také mohlo stať, že na Slovenskú konsolidačnú, a. s., boli postúpené klasifikované úvery, kde bola štátna záruka. Trinásťmiliardovú pohľadávku Slovenskej konsolidačnej, a. s., kúpila istá spoločnosť za 425 mil. a presne na 425 mil. bola poskytnutá štátna garancia, to znamená, že táto spoločnosť túto pohľadávku kúpila za nulu.

    Ak sa ideme tváriť, že v tejto oblasti sa nič nedeje, tak je to obrovské klamstvo a to sú veci, ktoré nás naozaj mimoriadne znepokojujú – a o tom chceme diskutovať pri tejto problematike. Ja vôbec nespochybňujem to, že v procese privatizácie boli organizované štandardné medzinárodné tendre. Nuž ale už sa nám vôbec nechce o tom hovoriť, že závery týchto tendrov boli neštandardné. Organizovanie medzinárodného tendra nepochybne tak, ako ste, pán minister financií, povedali, má svoje pravidlá, má svoje presne stanovené metódy, ale nás znepokojuje, že štandardné tendre skončili neštandardnými závermi.

    Ja ako opozičný poslanec som mal možnosť stať sa členom komisie na privatizáciu, na posúdenie privatizácie Investičnej rozvojovej banky. Určite si pamätáte, že bola len jedna ponuka, nakoniec tá ponuka bola aj realizovaná. Vôbec sa nechcem chváliť, ale jedna moja osobná prítomnosť na tejto komisii priniesla tejto krajine minimálne 150 mil. korún, lebo vznikla aspoň ochota tých, ktorí privatizáciu realizovali, aby prinútili jediného záujemcu ponúknuť za túto banku väčší objem prostriedkov. Napriek tomu som sa členstva v tejto komisii vzdal. No vzdal som sa z jedného jediného dôvodu, že som musel popodpisovať toľko dokumentov o mlčanlivosti, že sa pre mňa účasť v tej komisii stala netransparentná. Načo som tam ako zástupca, keď nemôžem objektívne informovať odbornú verejnosť, ako ten proces prebieha? Dokonca po mojom vzdaní sa členstva v tejto komisii mi vtedajšia ministerka privatizácie napísala, že napriek tomu, že som sa vzdal, tak som viazaný mlčanlivosťou, ktorú som nikdy nepodpísal. Tak prečo hovoríme, že tie procesy sú transparentné? Prečo hovoríme o tom, že pokiaľ má možnosť člen opozičnej politickej strany v takejto komisii byť, že už takýto proces má svoju transparentnosť?

    Pán predseda vlády, moji kolegovia tu spomínali viacero káuz. No vám neprekáža, že tá švajčiarska firma, ktorá participuje na financovaní tunela Branisko, má v Obchodnom registri sídlo v záhradkárskej osade v Bratislave? Že tá švajčiarska firma, cez ktorú ide nemálo prostriedkov, má jedného vlastníka, jedného konateľa? To je profesionálna firma, ktorá môže zabezpečiť dôkladnú kontrolu financovania?

    Po roku 1998 sme boli viacerí obvinení, aj ja osobne, že sme zostali dlžní niekoľko miliárd slovenských korún dodávateľom výstavby diaľnic. Ja som sa niekoľkokrát snažil vysvetliť, že nie je to pravda, že to bolo niekoľko miliárd slovenských korún, nebola to suma malá, prostriedky na vyplatenie týchto dodávateľov však pripravené boli. Ale vám, pán predseda vlády, vôbec neprekáža to, čo hovoril kolega Janko Mikolaj, že bezprostredne po roku 1998 vznikli v Prešove tri firmy, ktoré skúpili tieto pohľadávky za 20- alebo 30-percentnú nominálnu hodnotu a do 14 dní mali prostriedky zo štátneho rozpočtu vyplatené? Jediný, kto odmietol na takúto transakciu pristúpiť, bol Doprastav a Doprastav čakal na legitímne peniaze viac ako rok. No toto nie sú jednoznačné dôkazy klientelizmu? Toto nie sú veci, ktoré naozaj musíme spoločne hľadať, ako ich odstrániť?

    Je naozaj veľmi zaujímavé počúvať diskusiu, ako všetko prebieha v poriadku. Nuž, dámy a páni, stačí, keď si zoberiete správu Najvyššieho kontrolného úradu o svojej činnosti za rok 2002. Zrejme asi táto správa sa neteší veľkému čitateľskému záujmu, pretože v tej samotnej správe je tak veľa podnetov na to, aby orgány činné v trestnom konaní museli konať, a ja som presvedčený, že na základe podnetu Najvyššieho kontrolného úradu aj konať budú.

    Veľmi zaujímavé bolo vystúpenie pána predsedu poslaneckého klubu SDKÚ. Zaujímavé v tom, že to jeho vystúpenie má istý parameter univerzálnosti, pretože hovoril o všetkom možnom, len nie o návrhu na uznesenie, ktorý predkladá skupina 38 poslancov. Ak to, čo povedal minister pôdohospodárstva, súvisí s korupciou na adresu lesníkov, tak naozaj sa musím nad tým čudovať. Napriek tomu jeho vyjadrenie považujem za absurdné a ja verím, že sa ešte lesníckemu stavu za takéto vyjadrenie bude musieť dodatočne ospravedlniť, pretože všetkých lesníkov na Slovensku obvinil, že sú zlodeji, že berú dotácie zo štátneho rozpočtu a ešte aj kradnú.

    Dámy a páni, vy si neuvedomujete, že v tejto spoločnosti je niečo choré? Že človek, ktorý stojí na čele rezortu pôdohospodárstva, ktorý by mal bojovať za záujmy tohto rezortu, len tak bez akýchkoľvek dôkazov šplechne lesníkom na Slovensku do očí, že sú zlodeji? Aj tým tisíckam lesníkov, ktorí si svoju robotu vykonávajú zodpovedne a svedomito a nikdy v živote nemali ani pomyslenie na to, že niečo ukradli? Takéto vyjadrenia, pán poslanec Hort, vy považujete za vyjadrenia politika a za odvážne vyjadrenia? To sú vyjadrenia, ktoré destabilizujú túto krajinu! Predtým minister Koncoš, dnes minister Simon zodpovedá za to, aby sa v štátnych lesoch hospodárilo zodpovedne. On nie je zodpovedný za to, aby obviňoval bez dôkazov ľudí, ktorí v slovenských štátnych lesoch pracujú, on je zodpovedný za to, aby tam spravil poriadok a túto ambíciu máme aj my v tomto návrhu na uznesenie.

    Ja som bol naozaj presvedčený, že predmetom našej diskusie bude len to, ako toto uznesenie spresniť, ako si povedať termíny jeho realizácie, ako prípadne dohodnúť koordináciu Národnej rady Slovenskej republiky s vládou, aby sme aj reálne k naplneniu tohto uznesenia dospeli. To, čo prezentoval pán predseda vlády, je absolútne odmietnutie tejto spolupráce a v situácii, v akej sa Slovenská republika z hľadiska hodnotenia korupcie nachádza, takéto riešenie považujem za neakceptovateľné.

    Dámy a páni, ešte jedna osobná skúsenosť. To nie je opäť kauza opozičnej strany. Pán predseda vlády, vy ste si sám vyrobili kauzu v predchádzajúcom volebnom období, keď ste bez dôkazov podpredsedu vlády pána Hamžíka obvinili zo zneužitia prostriedkov z Európskej únie. Ja som vôbec nebol nadšený, keď som bol zvolený za predsedu komisie na prešetrenie týchto obvinení, a vôbec nie som naivný politik a neočakával som, že sa podpredsedovi vlády pánovi Hamžíkovi ospravedlníte. Ale, dámy a páni, skutočnosť je taká, že podpredseda vlády vo svojej kompetencii žiadne veci nezanedbal.

    Ešte do dnešného dňa mám asi takúto dokumentáciu o celej tejto problematike. Korektne musím povedať, že všetky ústredné orgány štátnej správy vtedy boli ochotné spolupracovať a kompletnú dokumentáciu na riešenie tejto problematiky tejto komisii poskytli. No výsledok bol však dosť prekvapujúci pre mňa, dokonca sa ani nepreukázalo to, že by Roland Tóth zanedbal nejaké povinnosti, naopak, preukázalo sa, že svoje povinnosti zanedbal tu sediaci Tibor Tóth, ktorý bol vedúci úradu, a tie organizačné veci z hľadiska inštitucionálneho, ktoré mal zabezpečiť na Úrade vlády, jednoducho nezabezpečil. Takže korupcia môže mať aj takéto politické pozadie. Pánovi Hamžíkovi sa nikto neospravedlnil, Rolandovi Tóthovi už absolútne nie. Výsledok je taký, že sme utŕžili „ostudu“ v Európskej únii a ďalší výsledok je taký, že prostriedky, ktoré sme mali reálnu šancu prostredníctvom týchto ľudí zistiť, sa na dlhší čas zablokovali a zamrzli.

    Pre mňa je naozaj veľmi prekvapujúce, a to naozaj patrí tiež k politickej kultúre alebo k politickej nekultúre, pán predseda vlády, vy by ste naozaj mali mať osobnú ambíciu, ak vzniknú takéto vážne podozrenia, tieto vážne podozrenia vysvetliť predovšetkým svojim koaličným partnerom. Ak ich nedokážete vysvetliť koaličným partnerom, tak potom vzniká veľmi veľké napätie v rámci koalície. Toto napätie v rámci koalície sa prenáša aj do opozičných kruhov a z opozičných kruhov sa to prenáša do celej spoločnosti.

    Pán predseda vlády, vy ste sa v tej poslednej kauze naozaj zahrali na to, že ste introvert a s nikým ste na tú tému nechceli diskutovať a už vôbec nikomu ste nechceli podať vysvetlenie. Ja som však presvedčený, že vy skutočne introvertom nie ste, lebo keď sa niekto sácal na Štrbskom plese a predbiehal na lyžiarskom vleku, tak ste boli schopný do 48 hodín zvolať koaličnú radu. No ak vy dnešný náš návrh nazývate politikárčenie, tak to, čo vy ste vtedy spravili v decembri, tak to je exemplárny prípad politikárčenia, ktorý ste slovenskej verejnosti prezentovali.

    Ja, pán predseda vlády, vás naozaj vyzývam ako opozičný politik na spoluprácu v tejto oblasti. Prosím, prehodnoťte závery k takto navrhovanému uzneseniu, diskutujme o tom, ako sa toto uznesenie dá zlepšiť.

    Vážené dámy a páni, keď sa budeme tváriť, že si nemôžete dovoliť z koaličných lavíc za takéto uznesenie zahlasovať, tak namiesto toho, aby ste proti korupcii bojovali, tak dávate korupcii a klientelizmu na Slovensku zelenú.

  • Hľadajme spolu riešenia, aby sa nám to podarilo.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem oceniť pána poslanca Maxona, že prestal so svojím vystúpením práve v čase, keď je 19.00 hodín a keď chcem prerušiť rokovanie 9. schôdze Národnej rady.

    Chcem vás informovať o politickej dohode, ktorá vzišla z rokovania medzi predsedami poslaneckých klubov, ktorá je takáto: Vzhľadom na to, že gestorský výbor pre zdravotníctvo chce ešte rokovať zajtra o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré budú podané v rámci rozpravy, tak sme sa dohodli, že teraz po 19.00 hodine by sme pokračovali v rokovaní 8. schôdze Národnej rady, a to dokončením rozpravy k návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, kde ešte sú prihlásení do rozpravy traja páni poslanci. Prekonzultoval som aj s nimi, súhlasia s takýmto postupom. Po skončení rozpravy by vystúpil navrhovateľ a spravodajca a rokovanie 8. schôdze by sme prerušili dozajtra do termínu, kým neskončí rokovanie 9. schôdze Národnej rady. Ráno o 9.00 hodine by sme pokračovali v rokovaní 9. schôdze Národnej rady o bode programu, ktorý prerokúvame teraz.

    Ďalšia dohoda, ktorá bola prijatá, že z bodu programu 8. schôdze Národnej rady vypustíme jeden bod, a to je správa o pripravenosti Armády Slovenskej republiky, ktorá sa má prerokúvať na neverejnom rokovaní, s tým, že rokovať o tomto bode programu budeme na najbližšej schôdze v apríli tohto roku. Je všeobecný súhlas s touto dohodou?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi Ficovi, Kaliňákovi.

  • Prerušenie rokovania 9. schôdze NR SR o 19.02 hodine.

  • Po prerušení rokovania 9. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 8. schôdze NR SR o 19.02 hodine.