• Po skončení rokovania 9. schôdze NR SR pokračovalo po prestávke rokovanie 8. schôdze NR SR.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram bod programu

    hodina otázok a odpovedí na členov vlády Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že zo všetkých písomných otázok poslancov, podaných do stredy do 12.00 hodiny, určení overovatelia vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť.

    Chcem informovať, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, opýtaný člen vlády nemusí odpovedať. Ďalej vás chcem informovať, že do 12.00 hodiny včera nikto z poslancov nepoložil pánovi premiérovi žiadnu otázku, preto úlohou pána premiéra v tejto chvíli je, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky, kto za neprítomných členov vlády bude odpovedať, prípadne či pán premiér nechce odpovedať na otázky sám.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, namiesto pána ministra Kaníka odpovie pán minister Zajac. Na služobných cestách sú vicepremiér Csáky, minister zahraničných vecí Kukan, ale nemajú otázky. Na vnútroštátnej pracovnej ceste je pán minister Gyurovszky, ale nemá otázku. Prijatie zahraničného hosťa má pán vicepremiér Lipšic, ale nemá otázku. A pán Palko práve v týchto chvíľach prijíma veľvyslanca Kazašskej republiky, ale rovnako otázku nemá.

  • Ďakujem pánovi premiérovi za uvedenie informácie, ktorých členov vlády poveril, aby odpovedali za neprítomných členov vlády.

    Keďže na pána premiéra neboli položené otázky, tak čas vyhradený na odpovede členov vlády je 45 minút, preto aj hodinu otázok skončíme v tomto časovom limite.

    Teraz pristúpime k odpovedi na otázku, ktorú položil pánovi ministrovi Simonovi pán poslanec Jasovský, ktorý sa vás pýta:

    „Ministerstvo pôdohospodárstva 23. 12. 2002 vydalo príkazný list č. 199, ktorým bol doručený na generálne riaditeľstvo Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, v ktorom je uvedený pokyn, že zmluvy presahujúce hodnotu 300 000 Sk podliehajú schváleniu kancelárie ministerstva pôdohospodárstva. Myslíte si, pán minister, že je to v súlade s platnými právnymi normami?“

    Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, chcel by som povedať, že koncom minulého roka ministerstvo dostalo niekoľko podnetov v oblasti zásobovania drevom a problémy okolo štátneho podniku Štátne lesy Slovenskej republiky v Banskej Bystrici. Vzhľadom na to, že bolo treba konať rýchlo a nemali sme ešte ukončené účtovné uzávierky štátnych podnikov, rozhodli sme sa využiť ustanovenia zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, konkrétne ide o štátnu novelu, kde podľa § 23 písm. c) citovaného zákona zakladateľ verejnoprospešného podniku dohliada na vedenie a hospodárenie podniku. Zákon nerieši formu, ako má zakladateľ podniku dohliadať na hospodárenie, preto sa zvolila forma, o ktorej hovoril pán poslanec Jasovský. Zároveň chcem upriamiť vašu pozornosť na § 4 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého zakladateľ vykonáva voči štátnemu podniku funkciu orgánu hospodárskeho riadenia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jasovský chce položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, lebo tak som bol aj ja oslovený, pán minister. Zákon o štátnom podniku hovorí jednu vec, otázky a kompetencie štátneho podniku sú v zákone vymedzené, ale sú vymedzené naozaj kompetencie zakladateľa štátneho podniku a súvisí to ešte ďalej s Hospodárskym zákonníkom a ďalšími právnymi normami.

    Chcem však upriamiť vašu pozornosť na rozhodnutie Protimonopolného úradu, ktorý v tejto veci rozhodol, kde pôsobnosť pri uzatváraní kúpnych zmlúv bola presne stanovená. A ja si vás dovoľujem upozorniť na to, že vaše ministerstvo týmto príkazným listom podľa môjho názoru hrubo porušuje obidve právne normy.

    Otázka na vás, pán minister: Budete pripravený znášať dôsledky porušenia rozhodnutia Protimonopolného úradu, ktoré sa pohybujú rádovo v miliónoch, alebo kto zaplatí tieto pokuty? Ja sa skôr obávam, pán minister, či to nebude súvisieť s tým, že na ministerstve je dnes tisíc až dve tisíc kúpnych zmlúv, ktoré sa vybavujú prednostne. Chápem, že ide o firmy, ktoré sú najmä voči štátnym lesom zadlžené. Ale nebude vznikať paradoxne iná situácia, že bude dochádzať k ďalšiemu zadlžovaniu sa týchto firiem voči štátnym lesom, voči štátnemu podniku? Pán minister, skôr sa obávam, či nebude súvisieť toto rozhodnutie aj so zmluvou, ktorá bola uzatváraná vo volebnom a predvolebnom období medzi SDKÚ, SMK a Zväzom spracovateľského priemyslu, kde vznikol určitý dohovor, ako sa bude postupovať po voľbách v prípade, že SDKÚ a SMK budú vo vláde.

  • Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: V žiadnom prípade, túto poslednú časť vašich otázok musím poprieť, nesúvisí to s tým a môžem vás ubezpečiť, že nedochádza na ministerstve k posudzovaniu zmlúv z toho hľadiska, že kto dostane, kto nedostane. Skôr sme mali zámer na tom, aby sme všetky tie problémy, ktoré boli v rámci štátnych lesov, aby sme odstránili. Išlo nám právne o to, aby sme všetky nekalé zmluvy vytriedili. Protimonopolný úrad svojím rozhodnutím pri zakladaní štátnych lesov určil, že štátne lesy, jednotlivé závody, majú istú samostatnosť. My nehovoríme a nezasahujeme do toho, s kým ony uzatvoria zmluvy. Ani do toho, že za akú sumu uzatvoria tieto zmluvy. Ministerstvo len neschválilo alebo neodsúhlasilo podpísanie takých zmlúv, ako som uviedol minulý týždeň na tlačovej konferencii, kde cena predávaného kubíka dreva bolo 24 euro a penále za nedoloženie do vagóna 21,50. A podľa zistenia potom dochádzalo k tomu, že kubík dreva sa predával do zahraničia za 2,50 euro, to je 100 Sk kubík. Mali sme zámer tento, ale môžem vás ubezpečiť, že tento príkazný list bude zrušený, len čo nastúpi do štátnych lesov nový generálny riaditeľ, pravdepodobne sa to stane 17. marca tohto roku.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na doplňujúcu otázku.

    Teraz poprosím pána ministra Zajaca, ktorý je poverený odpovedať za pána ministra Kaníka, aby zodpovedal na otázku pána poslanca Horvátha, ktorý sa, vás nie, ale vášho iného člena vlády kolegu Kaníka pýta:

    „Pán minister, v súvislosti so zrušením okresných úradov k 1. 1. 2004 ako bude riešená otázka prechodu kompetencií odborov sociálnych vecí?“

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Jedným z významných cieľov pripravovaných zmien sociálneho systému a trhu práce, ktorý je spracovaný v návrhu stratégie podpory rastu zamestnanosti aj prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, prispievajúci k rastu zamestnanosti a kvalitnejším službám pre obyvateľov Slovenska, je efektívnejšie zabezpečenie štátnej správy v oblasti trhu práce a sociálnych vecí. Jej súčasťou bude modernizácia štátnej správy a verejných služieb v oblasti sociálnych vecí a trhu práce, ktorá sa uskutoční v nadväznosti na zrušenie okresných úradov a spoločný výkon kompetencií v tejto oblasti.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predpokladá rozšírenie existujúcej siete úradov špecializovanej štátnej správy i o orgány špecializovanej štátnej správy zabezpečujúcej výkon správy na úseku sociálnych vecí. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predpokladá samostatnú právnu úpravu pri organizáciách špecializovanej štátnej správy na úseku sociálnych vecí. Ministerstvo predpokladá, že navrhované riešenie usporiadania miestnej štátnej správy okrem zvýšenia kvality výkonu samotných odborných činností zjednoduší riadiace vzťahy, osobitne zvýšením zodpovednosti ministerstva práce za tok finančných prostriedkov, personálne podmienky a podobne. Zjednoduší tak prípravu, budú menšie nároky na súčinnosť pri príprave a realizácii rozpočtu, štátneho rozpočtu a sprehľadní sa financovanie, pričom sa zaistí flexibilita pri výkone štátnej správy, pretože vznikne možnosť zriaďovania stálych alebo dočasných pracovísk podľa potrieb občanov. Umožní sa lepšia koordinácia pomoci občanom vzhľadom na špecifické podmienky a potreby daných regiónov, umožní sa účinnejšia spolupráca v danej oblasti s orgánmi miestnej samosprávy a inými subjektami.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predpokladá na zabezpečenie výkonu štátnej správy zriadenie územných sociálnych úradov s miestnou pôsobnosťou pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu jedného samosprávneho kraja. Zároveň sa uvažuje na zabezpečenie výkonu niektorých činností územného úradu možnosť zriaďovania, ale aj zrušovania stálych alebo dočasných pracovísk tohto územného úradu. Spoločný výkon kompetencií v oblasti sociálnych vecí a trhu práce nepočíta s využitím zamestnancov okresných a krajských úradov, ktorí vykonávajú takzvané obslužné činnosti ekonomického, technického a administratívneho charakteru.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Pán minister, ďakujem pekne za odpoveď, nemám ďalšie doplnenie.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz poprosím pána ministra Prokopoviča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hurbana, ktorý sa vás pýta:

    „Uvažujete vy alebo vláda o prehodnotení koncepcie výstavby diaľničnej siete na Slovensku?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, diaľničná sieť na území Slovenskej republiky bola založená v 70. rokoch a priebežne až dosiaľ bola potvrdzovaná územnoplánovacím procesom, tvorbou koncepčných dopravných materiálov a ich priebežnými aktualizáciami. Naposledy bola diaľničná sieť potvrdená schválením Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001. Diaľničná sieť na území Slovenskej republiky, teda diaľnice D 1 až D 4 v plánovanej dĺžke 659 km, je založená na hlavných európskych cestných ťahoch E 50, E 65 a E 75, ktoré sú súčasťou medzinárodnej cestnej siete E v zmysle dohody AGR, podpísanej Európskou hospodárskou komisiou OSN v roku 1975. Bola schválená ako súčasť paneurópskych multimodálnych dopravných koridorov, koridory 4, 5 vetva a 6, potvrdená ako súčasť siete TEM (to je transeurópsky severno-južný diaľničný projekt) a ako súčasť dopravnej siete TINA.

    Koncepčný materiál „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“, schválený vládou Slovenskej republiky vo februári 2001, zahrnul do spoločnej koncepcie s diaľnicami aj rýchlostné cesty, ktoré sú tiež definované v trasách medzinárodných E ciest. Tento materiál bol založený na výsledkoch celoštátneho sčítania cestnej dopravy v roku 1995. Výsledky celoštátneho sčítania cestnej dopravy v roku 2000 preukazujú opodstatnenosť a reálnosť tohto rozvojového dokumentu.

    Rezort dopravy v súčasnosti pripravuje aktualizáciu „Nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“, a to výhradne z dôvodu zmeny miery financovania diaľnic a rýchlostných ciest na základe schváleného štátneho rozpočtu na rok 2003 s výhľadom ich financovania do roku 2006 a s možnosťou zapojenia aj iného financovania iných zdrojov ako zdrojov zo štátneho rozpočtu.

    V zmysle aj tu uvedeného, čo som povedal, vážený pán poslanec, nevidím žiadny dôvod na prehodnotenie koncepcie výstavby diaľničnej siete.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť... Áno, nech sa páči.

  • Áno, pán predseda. Pán minister, ja som vám položil túto otázku preto, lebo vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády, pod ktoré sa podpísali, samozrejme, všetky koaličné vládne strany, niektorí politici spochybňujú schválenú koncepciu výstavby diaľnic. Ja si naozaj nemyslím, že tzv. južný ťah je možné vybudovať za päť rokov s nákladmi okolo 80 mld. už aj vzhľadom na majetkovoprávne vysporiadanie a všetko, čo s tým súvisí. Podľa vášho vyjadrenia, ktoré som zachytil v poslednom čase, tzv. severný ťah mal by stáť okolo 200 mld. korún. Z akých zdrojov je možné dobudovať tento severný ťah? A poprosím vás aj, aby ste odpovedali, aký názor máte na tie hlasy, ktoré zaznievajú od niektorých politikov z vládnej koalície. Ďakujem.

  • Sú to dve otázky v podstate, pán poslanec.

    Prvá, z akých zdrojov chceme doplniť do tých tie chýbajúce finančné zdroje v objeme zhruba desať aj viac miliárd ročne na urýchlenie výstavby diaľnice tak, aby bola dokončená do roku 2010. My sme aj pred dvoma dňami boli účastníkmi seminára, ktorý práve riešil problematiku možností alternatívnych zdrojov financovania diaľničnej siete tak, aby do roku 2010 až 2011 bol spojený východ a západ Slovenska diaľničnou cestou. Uvažuje sa s rôznymi možnosťami kombinácie mimo štátneho rozpočtu, štátnymi dlhopismi, uvažuje sa o vstupe fondového kapitálu, uvažuje sa takisto reálne so vstupom súkromného kapitálu, samozrejme, takisto sčasti aj úvermi. Je to kombinácia rôznych druhov. Teraz momentálne vypracúva Výskumný ústav dopravný komplexnú koncepciu, o ktorú sa chceme opierať aj na základe skúseností tých odborníkov, ktorí tam boli. A teda jednoznačne treba povedať, ak by sme sa spoliehali len na prostriedky zo štátneho rozpočtu, výstavba diaľnice alebo spojenie východu a západu diaľničnou cestou by trvalo pri takomto tempe aj viac ako 20 rokov.

    Čo sa týka posledných mediálnych správ alebo mediálnych výstupov niektorých odborníkov aj politikov o možnosti riešenia spojenia východu a západu republiky tzv. južnou cestou, chcem podčiarknuť jednu vec. V žiadnom prípade z môjho pohľadu, ani z pohľadu ministerstva, ani z pohľadu vlády nemôže ísť o alternatívne riešenie. Tu je raz daná, schválená v koncepcii diaľnica severnou trasou. To, že uvažujú niektorí o možnosti rýchlostnej cesty južným smerom, bol by som zlý minister a myslím, že nikto nie je proti tomu, aby sa súbežne s tým mohla robiť aj rýchlostná cesta. Ale podotýkam, rýchlostná cesta, nie diaľnica, lebo tá má iné parametre, ako má diaľnica. Aby sa robila rýchlostná cesta, ale z iných zdrojov, ako je štátny rozpočet. Teda ak sa nájde investor, pre ktorého bude atraktívne budovať súčasne aj rýchlostnú trasu južným smerom, my urobíme všetko pre to, aby sme to podporili. Ale podotýkam, nie ako alternatívu severnej trasy výstavby diaľnice. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď za otázku.

    Teraz poprosím pána ministra Fronca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa vás pýta:

    „Ak má škola právnu subjektivitu, má právo obec, resp. primátor či starosta rozhodovať o použití finančných zdrojov, ktoré škola získala z nájomného, školného alebo iného príspevku za vhodný pobyt dieťaťa v príslušnom zariadení?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, pán predseda. Pán predseda, vážená pani poslankyňa, podľa zákona č. 542/1990 Zb. o štátnej správe a školskej samospráve v znení neskorších predpisov obec vykonáva správu škôl a školských zariadení aj v oblasti zabezpečovania finančných prostriedkov na prevádzku a údržbu. Pokiaľ má škola v zriaďovateľskej pôsobnosti právnu subjektivitu, vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona č. 303 o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a doplnení. A podľa § 20 ods. 3 tohto zákona je rozpočtová organizácia oprávnená prekročiť rozpočtové výdavky o sumu prekročenia rozpočtových príjmov. Zriaďovateľ je povinný povoliť tejto organizácii prekročenie rozpočtovaného limitu výdavkov o túto sumu.

    Aby som vymenoval trochu širšie, o ktoré príjmy ide. Ide o príjmy za úhradu stravy, prijaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu, to je napríklad za nájomné, za telocvične, športoviská a podobne, získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, od rodičov a iných osôb, ktoré majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo za úhradu niektorých nákladov v súvislosti s osobitnými predpismi, napríklad poplatky za deti v školských kluboch, základných umeleckých školách a podobne. Čiže tu, kde vzniká tento problém, na ktoré si niektoré mestá a obce nárokujú tieto príjmy ako zriaďovateľa, je to v rozpore s týmto ustanovením a sú to prostriedky, ktoré patria škole. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sabolová chce pánovi ministrovi položiť doplňujúcu otázku.

  • Ja by som chcela len doplniť, aby pán minister možno ešte zodpovedal na takú podotázku. Je konkrétny prípad, kde všeobecne záväzným nariadením si mesto určuje možnosť rozhodovať o tom, akým spôsobom budú takto nadobudnuté prostriedky v škole používané. O použití všetkých prostriedkov, píše sa v tej dôvodovej správe, z nájomného, školného, z príspevku za pobyt dieťaťa v príslušnom zariadení bude rozhodovať primátor mesta – nebudem to zatiaľ menovať, ja vám to priamo odovzdám, pán minister – na základe písomnej žiadosti riaditeľa školy a školského zariadenia. Myslím si, že už väčšiu byrokraciu som nestretla pri tomto prechode kompetencií. A myslím si, že ak riaditeľ zodpovedá za chod školy a v súlade s rozpočtovými pravidlami hospodári, nie je tak, ako ste povedali, dôvodné, aby mesto vstupovalo do rozhodovania. Akým spôsobom môžeme takúto vec alebo túto vec zabrániť? Je tu prijaté, by som povedala, v rozpore so zákonom všeobecne záväzné nariadenie mesta, čiže bolo by dobré, aby cez metodické usmernenia sa dostali do škôl alebo do miest a obcí takéto možno jednoznačnejšie vykonávacie pokyny.

  • Takéto všeobecne záväzné nariadenie nemôže ísť nad rámec platného zákona. Ja som dal metodické usmernenia v súvislosti s tým, že mnohé veci sa menili v rámci zákona č. 416, to znamená o kompetenciách, ktoré išli ďalej aj na samosprávu, ale prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska znova, ak mi to dáte, pani poslankyňa, tak vo štvrtok budem na ich rade a upozorním ich na tieto veci a posuniem ďalej.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.

    Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal v zastúpení pána ministra Kaníka na ďalšiu otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa pýta:

    „Do akého termínu sú povinné krajské samosprávne celky uzatvoriť zmluvy o finančných príspevkoch s poskytovateľmi sociálnych služieb?“

    Pán minister, odpovedajte, prosím.

  • Áno, ďakujem. Samosprávne kraje nie sú povinné uzatvoriť zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu so súkromnými poskytovateľmi. Ak však takáto zmluva bola uzavretá o poskytnutí finančného prostriedku medzi samosprávnym krajom a súkromným poskytovateľom na čas dlhší ako jeden rok, tak potom na každý kalendárny rok sa uzatvára písomný dodatok k písomnej zmluve o výške finančného príspevku, účel jeho použitia, spôsob jeho poskytovania a vyúčtovania za príslušný kalendárny rok, pričom termín uzatvorenia dodatku k písomnej zmluve nie je zákonom stanovený a je predmetom dohody.

    Dúfam, že som to vyčerpávajúco zodpovedal a že vás odpoveď uspokojila.

  • To zbadáte, či sa chce, alebo nechce opýtať pani poslankyňa doplňujúcou otázkou. Nech sa páči, chce.

  • Škoda, že tu nie je pán minister, pretože vy ste tú svoju odpoveď, alebo pán minister tú svoju odpoveď posunul do takej nie celkom tej, ktorú som chcela počuť, pretože sa nepýtam na dodatky o finančných príspevkoch, ale pýtam sa na základné zmluvy. Pretože samosprávne celky by mali mať uzatvorené zmluvy po prechode kompetencií, dá sa povedať, nové základné zmluvy, ku ktorým sa robia dodatky na príspevky finančné. A, bohužiaľ, stáva sa, že ani táto základná zmluva medzi zariadeniami alebo medzi inštitúciami, ktoré tieto služby poskytujú, a samosprávnymi celkami v niektorých krajoch neexistujú. Myslím, že takou výnimkou – teda zas nebudem konkrétna, aby som sa tu možno aj v tejto sále nedotkla niektorých ľudí. Ale akým spôsobom chceme garantovať, aby sociálne služby boli poskytované? Inštitúcie a zariadenia ich vykonávajú, ale do dnešného dňa nedostali ani korunu, ani zmluvu a vlastne už sú dva mesiace nového roku.

  • Ak dovolíte, ja len poviem dva názory. Jeden je názor, ktorý je tu a je v prvej vete vyjadrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že nie je tam povinnosť uzavrieť zmluvu. Musíme vychádzať z faktu, že taká povinnosť pravdepodobne v zákone nebude. A asi narážate na to, že ak aj zmluvy boli uzavreté, či neboli cedované na samosprávne kraje.

    A druhú vec, ktorú ste povedali, na tú by som rád odpovedal z iného dôvodu, ak môžem, a to je, že vlastne otvárame otázku toho, akým spôsobom budeme v budúcnosti financovať ošetrovanie, opatrovanie a celý ten balík sociálnych vecí, kde my hovoríme dokonca o balíku sociálnej medicíny.

    A v tejto chvíli môžem povedať, že:

    1. Musíme uzavrieť nejakú dohodu medzi dvoma rezortmi o tom, čo pod tým rozumieme. Čo rozumieme pod LDCH, domovom dôchodcov, azylovým domom, drogovým centrom, HOSPIC-om a tak ďalej.

    2. Riešime a dokončujeme prvý draft.

    Asi ste zachytili informáciu, že šéfom skupiny je Peter Tatár, že tam je Oľga Reptová, Hela Woleková. Riešime prvý draft, kam to osadíme. Keď tento problém vyriešime, musíme hľadať zdroje, z ktorých to budeme financovať, a vieme, že väčšia časť bude financovaná z tzv. dnešnej sociálnej sféry a menšia časť bude financovaná zo zdravotného poistenia. A to sú práve tie rozdiely, kto trošku vie, o čom to je, tak to je ten rozdiel v slove „ošetrovanie“, „opatrovanie“.

    A nám to vychádza tak, že vlastne v rámci veľkej fiskálnej reformy a daňovej reformy, ktorú teraz pripravujeme na úrovni ministerstva financií ako gestorského ministerstva, hľadáme priestor, kto bude vlastne tým nositeľom tej objednávky. Teda kto bude objednávať tieto služby? A zdá sa, že vychádza nám to tak, že objednávateľom a obligatórnym objednávateľom tejto služby, nie výberovým, ale povinným, by mala byť obec, v ktorej toto zariadenie je alebo bude. A je to preto dôležité, že je tam ešte jedna sféra, len na ňu musia dostať prostriedky. Ja hovorím to, čo chceme spraviť my. Je tam ešte jedna sféra, ktorú treba vidieť, a to je ošetrovanie a opatrovanie v domácej starostlivosti ako ten modernejší spôsob, ako vytiahnuť toho človeka do nejakého ústavu, kde ošetrovať a opatrovať v domácej. A zdá sa nám tam, že v danej chvíli je obec, a skôr myslíme teda menšie obce, je výhodnejšie, pretože oveľa lepšie pozná tú konkrétnu situáciu toho klienta.

    Takže ja som sa nechcel teraz ministrovi Kaníkovi „vlúpavať“ do jeho rezortu, ale tento problém je aj v programovom vyhlásení vlády popísaný, my sme ho len nazvali preto, aby sme ho mohli riešiť ako otázku sociálnej medicíny. Ale ak si dobre pozriete programové vyhlásenie vlády, je to tam pomerne jasne povedané a naozaj chceme do konca roku dať prvý legislatívny návrh na celé riešenie. Trošku nás však zdržuje to, že nevieme celkom presne, ako bude vyzerať fiskálna reforma, na ktorej teraz zase pracuje Viktor Nižňanský a do ktorej tiež chodíme z obidvoch rezortov, aby sme chytili trochu ten priestor, ako vlastne tie prostriedky majú byť delimitované.

  • Ďakujem, pán minister, neodchádzajte ešte, pretože máte ďalšiu otázku.

    Pani poslankyňa Sabolová sa teraz pýta vás, pán minister, či „je ukončená kontrola financií, ktoré boli poskytované v roku 2002 na výstavbu HOSPIC-ov“.

  • Áno, ďakujem pekne. Nie je ukončená kontrola, pretože termín zúčtovania finančných prostriedkov poskytnutých na zabezpečenie činnosti HOSPIC-ov je v zmysle usmernenia ministerstva financií do 31. marca 2003, pričom kontroly môžu byť vykonávané príslušnými kontrolnými orgánmi, ako je NKÚ, Správa finančnej kontroly a sekcia štátneho dozoru ministerstva zdravotníctva. Takže ukončené kontroly nie sú. Kontroly dokončíme k 31. 3. 2003 s tým, že za ministerstvo zdravotníctva kontrola beží, či NKÚ, alebo finančná správa, ministerstvo financií robí, to neviem povedať.

  • Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Pán minister, mňa zaujímajú hlavne kontroly vášho rezortu, pretože ja sa neobávam, že tam dôjde k nejakému porušeniu platieb alebo tých finančných záležitostí. Ale tak ako som na to upozornila už aj vás, pán minister, aj v minulom volebnom období prostriedky boli v niektorých organizáciách poskytnuté nad rámec paliatívnej starostlivosti. Mali byť prekvalifikované, či boli, alebo neboli, a, bohužiaľ, tak sme vlastne rozbabrali 20 mil. korún a neslúžili výstavbe, ale slúžili na dobudovanie mnohých nemocničných zariadení, možno nejakých LDCH. Čiže bolo by veľmi zaujímavé ako napr. nemocnice, ktoré dostali prostriedky na vybavenie HOSPIC-ov, či vôbec do dnešného dňa po roku nejaký HOSPIC existuje v tých okresoch, je ich viac tých okresov, že by som vás chcela požiadať, pán minister, aby bola hlavne účelovosť týchto prostriedkov skontrolovaná a aby boli, a to sú tie nasledujúce otázky, možno na ktoré nevyjde čas, aby boli postavené priority a kritériá aj pre teraz to posudzovanie. A verím, že už sa aktívne pracuje na rozdelení 20 mil. na výstavbu týchto HOSPIC-ov, ktoré na tento rok žiadali organizácie.

  • Áno, ak dovolíte, budem odpovedať.

    Po prvé, ministerstvo zdravotníctva úsekom štátnej kontroly môže kontrolovať len tie prostriedky, ktoré na výstavbu HOSPIC-ov pridelilo. V roku 2003 v štátnom rozpočte účelovým viazaním bolo 20 mil. viazaných z výnosu lotérií a tie boli pridelené na dobudovanie 4 alebo 5 HOSPIC-ov, tá informácia je na internete, dokonca viem aj povedať, ktoré sú. Je to už rozdelené a pridelené. To, čo vy hovoríte, je z minulých rokov prekontrolované, či boli investované. A táto kontrola beží a bude ukončená k 31. 3.

    To, čo zatiaľ nie je a čo tiež tam je niekde otázka, poviem radšej teraz, lebo je to dôležité povedať, je, že z poistných systémov HOSPIC-e zatiaľ neboli financované. To znamená, HOSPIC-e, zatiaľ ich samotná prevádzka, starostlivosť o toho klienta je financovaná z charity, zo sponzorstva, z nadácií, ale určite nie zo zdravotného poistenia. Pripravujeme nový cenový výmer, ktorý by mal začať platiť. My ho predložíme ministerstvu financií ku koncu mesiaca marec s tým, že ministerstvo financií vzhľadom na dobrú spoluprácu, predpokladám, že nám dá nový cenový výmer k dispozícii k 1. máju, kde zavádzame prvýkrát v dejinách Slovenska financovanie HOSPIC-ovej starostlivosti ako jednej zložky zdravotnej starostlivosti, aj keď ide vždy o to terminálne štádium. A vychádzame z predpokladu, že zatiaľ máme pracovný vzorec, že budeme preplácať 10 dní akoby 10-dňový turnus, lebo tam je predpoklad, že zhruba toľkokrát nejakú sumu na obyvateľa. Vychádzame z toho, že zatiaľ to nemalo nič, teraz musíme dať do toho niečo. Ale narážam aj späť na tú odpoveď, že nie celá starostlivosť, ktorá je v HOSPIC-och, je zdravotná, skôr naopak, menšina tej starostlivosti je zdravotná a väčšina už je v tom pojme opatrovanie.

    A to, čo naozaj máte pravdu, pani poslankyňa, čo si aj my uvedomujeme a čo veľmi dôrazne chcem kontrolovať, je, že dávali sa peniaze na HOSPIC-e, ale my zatiaľ vieme o reálne fungujúcich, alebo iba jeden jediný, o ktorom reálne viem povedať, že funguje, je oddelenie paliatívnej starostlivosti u Sv. Alžbety. A ďalej niektoré HOSPIC-ové postele, ktoré sú však skôr podľa môjho pocitu HOSPIC-ové postele pre potreby kontroly ako na reálne poskytovanie tejto služby.

    Je však pravda, že tento rok sme 20 mil. rozdelili na päť HOSPIC-ov, čo majú byť inštitúcie ako také, teda buď existujú, alebo sa majú dostavať z týchto prostriedkov, ktoré budú výlučne HOSPIC-ové, nebudú spojené so žiadnym iným medicínskym zariadením. A na tieto HOSPIC-e pripravujeme financovanie tejto služby v tej úrovni, aby sme zabezpečili našim občanom, tým, ktorí sa tam dostanú alebo budú túto službu potrebovať, teda tú dôstojnú službu, ktorú oni ozaj potrebujú.

    A mňa samého, a to je taká posledná veta, zarazilo, že napriek dosť veľkým prostriedkom, ktoré vynakladáme niekedy aj na nezmysly, doteraz nikto nikdy na HOSPIC-e zo zdravotného poistenia neuvoľnil ani korunu.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pani poslankyne Sabolovej.

    Ešte, pán minister, by som vás poprosil o ďalšiu odpoveď, pardon, pána ministra Fronca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Gabániovej, ktorá sa vás pýta, pán minister:

    „Ako chce vaše ministerstvo prispieť k riešeniu existujúceho nedostatku stomatológov v našej liečebno-preventívnej praxi?“

  • Vážená pani poslankyňa, ministerstvo školstva vytvára všeobecné podmienky na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania verejnými vysokými školami.

  • Reakcia z pléna.

  • Určovanie však počtu prijímaných študentov je vo výsostnej kompetencii vysokej školy. Ministerstvo školstva v tomto smere môže urobiť jedine to, že keď vydá rozhodnutie, tak nemôžu vysoké školy v celkovom objeme zvýšiť počet novoprijímaných viac ako o 5 %. Ale musí to začiatkom kalendárneho roku urobiť. Zatiaľ ministerstvo školstva nikdy takéto obmedzenia neurobilo, čiže vysoké školy v prvom rade reagujú a mali by reagovať na požiadavky na trhu práce a možnosti uplatnenia sa. Z druhej strany ministerstvo školstva má istý priestor v nepriamych ekonomických nástrojoch, ale zatiaľ musím povedať, že ministerstvo zdravotníctva neavizovalo nedostatok stomatológov. A pokiaľ takýto nedostatok nám bude avizovať, nedá sa to urobiť, samozrejme, zo dňa na deň, ale sme pripravení tieto nepriame nástroje využiť. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.

  • Neprosí si. Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku znovu pani poslankyne Gabániovej, ktorá sa vás pýta:

    „Ako chce vaše ministerstvo prispieť k riešeniu existujúceho nedostatku stomatológov v našej liečebno-preventívnej činnosti – praxi?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne. Nijako, pretože máme ambulantnú sieť v odbore stomatológia predimenzovanú, pretože podľa európskych noriem na 2 500 obyvateľov potrebujeme jedno stomatologické kreslo. Okrem Bratislavy a Košíc, kde nám vychádza priemer 1 538 v Bratislave obyvateľov a v Košiciach 1 620, všade inde sa nám pohybujú čísla od 2 316 v Trnavskom kraji, v Trenčianskom kraji 2 377. Jediné dva kraje sú mierne pod túto normu, a to je Nitriansky, kde máme 2 658,98 človeka, a Žilinský kraj, kde máme 2 526, Banskobystrický kraj 2 595. To znamená, v zásade na úrovni týchto troch krajov by sme mohli legálnym spôsobom pustiť do siete po jednom lekárovi v rámci celého kraja.

    To znamená, my v tejto chvíli máme prebytok stomatológov, ale to, čo naozaj chceme spraviť, je, stomatologickú starostlivosť rozdeliť na dva balíky – na povinnú, kde hlavne chceme zahrnúť výrazné zlepšenie prevencie u detí a do 18 rokov vrátane plného financovania ortodoncie. A potom tú menej povinnú, resp. nepovinnú, to znamená, kde chceme zaradiť iba odstránenie bolesti zo solidárneho balíka a tie najjednoduchšie stomato-chirurgické výkony. A v tej chvíli, ak toto vieme spraviť a máme predimenzovanú sieť, tak očakávame, že môžeme pustiť každého lekára na plný systém služieb, teda každého stomatológa, a to preto, že tam začne trochu fungovať už aj trh ako kontrolór, by som povedal, sieťových počtov. Úlohou štátu aj do budúcna bude dohliadnuť, aby nebolo menej, ako je potrebných lekárov, teda aby sme stanovili to najväčšie možné oko, ktoré je ešte únosné. A poviem to na príklade: Nie je dobré, aby v Zázrivej boli na celú dolinu len dvaja lekári. Ale úlohou štátu nie je regulovať množstvo lekárov na trhu.

  • Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • No ja sa pýtam preto, teda v poriadku, akceptujem isteže vaše zistenia, teda počet pacientov na jedného stomatológa, ale nám prichádzajú už požiadavky z Komory zubných lekárov, že veľa stomatológov končilo kedysi pred tým rokom, teda teraz odchádza veľa stomatológov, je už v dôchodkovom veku a chystajú sa opustiť prax. A každým rokom vtedy, v tých časoch, končilo 130 stomatológov. Pretože sa napĺňala sieť, rušili sa dentisti atď., skrátka. A teraz tí ľudia odchádzajú do dôchodku a Komora zubných lekárov nám avizovala hroziaci problém, tak preto ma to zaujímalo. Vidím, že vy ešte tento problém...

  • Ešte zapnite pani poslankyňu Gabániovú.

  • Vidím, že vy ešte o tomto probléme neviete, tak asi ešte nie je taký akútny. Ďakujem.

  • Budem reagovať a trošku aj pomôžem kolegovi Froncovi. My v súčasnosti vychovávame v Bratislave, v ročníku máme 30 študentov. Problém našej výchovy stomatológov spočíva v tom, že podľa noriem Európskej únie je to prípad, keď absolvent štúdia stomatológie musí vyjsť ako hotový lekár schopný ísť priamo do praxe. Práve sme si s ministerstvom školstva ujasnili a budeme parlamentu predkladať návrh o kompetenciách zákona o zdravotnej starostlivosti, kde zavádzame nový titul, kde nebude už stomatológ MUDr., ale bude MDDr. To je prvý krok.

    Druhý krok. V súčasnosti máme dostatok stomatológov a oni sa nám síce chystajú do penzie, ale zatiaľ neodchádzajú a budú všetci dovtedy čakať, kým v zákone o komorách, poskytovateľoch a o spôsobe a podmienkach vykonania praxe im neumožníme predať licencie.

    Tretia vec. V súčasnosti prebytok stomatológov, ktorý máme v Bratislave a v Košiciach, budeme riešiť motivačným prvkom, pretože máme absolútne prebytok stomatológov. V Bratislave máme na 1 500 jedného. Norma nám hovorí, že zhruba 2,5 tisíc občanov je schopných uživiť slušne jedného stomatológa. To znamená, musíme vytvoriť tie – a to musia urobiť poisťovne – motivačné prvky, aby ten prebytok, a to neplatí len u stomatológov, to je skoro vo všetkých našich medicínskych odboroch, v Bratislave a v Košiciach prinútil tých ľudí ísť tam, kde je, by som povedal, trhová diera. Ale ísť do nejakej nadbytočnej výchovy stomatológov, keď vyprodukujeme ročne 30, čo považujeme za číslo, ktoré je pomerne rozumné, a opakovať to, čo robíme pri výchove lekárov, že dnes vychovávame 700 lekárov ročne, ale vôbec netušíme, či ich náhodou celých, ako sú, nevychovávame pre Čechy a ďalej na západ, to by som nepovažoval za šťastné riešenie.

    A myslím, že poviem jednu vec, ak zavedieme spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ten prebytok toho tlaku na tie populárne odbory – právo, medicína, a neviem aké – sa vyreguluje, pretože v tej chvíli my naozaj za naše spoločné peniaze vychovávame našich odborníkov do slova a do písmena pre cudzinu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na (reakcia z pléna) – pani poslankyňa, už nemôžete reagovať na pána ministra – členov vlády, tentoraz to bolo na pána ministra Zajaca, uplynul.

    Pán minister, poďakovať, že si mohol vystúpiť v parlamente.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok a odpovedí.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je hlasovanie o

    návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Poprosím teraz pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Novotného, ktorý bol určený ako spoločný spravodajca výborov, aby zaujal svoje miesto. Pristúpime k hlasovaniu.

    Včera sme prerušili rokovanie pred hlasovaním o záverečných bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ako aj o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. Poprosil by som teraz pána spravodajcu, aby uvádzal v poradí najskôr tie návrhy, ktoré majú...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

    ... ktoré majú procedurálny charakter, potom pristúpime k hlasovaniu o podaných návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte rozdanú ako tlač 121a, a potom budeme hlasovať o deviatich podaných návrhoch deviatich pánov poslancov, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania, a pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, prestali diskutovať s pánmi ministrami. Pán poslanec Farkas, pán poslanec Rusnák, pani poslankyňa Sabolová.

  • Veľký ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Pán poslanec Novotný, máte slovo, prosím, uvádzajte návrhy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo 7 poslancov s procedurálnym návrhom.

    Ako o prvom budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Chovanca, s ktorým súvisia aj procedurálne návrhy pána poslanca Madeja, pani poslankyne Muškovej a pani poslankyne Gabániovej, ktorí žiadali, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona vláde ako navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý zhodne podali 4 páni poslanci Gabániová, Chovanec, Madej, Mušková. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým chcú zákon vrátiť vláde na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 53, proti 72.

    Návrh sme neschválili. Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hanzela, ktorý vzhľadom na rozsah materiálu a spoločnej správy navrhoval posunúť hlasovanie na aprílovú schôdzu.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci. Pán poslanec, prosím, aby ste žiadnymi gestami neovplyvňovali hlasovanie v snemovni.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 54, proti 74, zdržal sa 1.

    Návrh sme neschválili. Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Ondriaš a pripojila sa k nemu pani poslankyňa Bollová, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o ďalšom procedurálnom návrhu pána poslanca Ondriaša a pani poslankyne Bollovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 42, proti 77, zdržalo sa 12.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporučil hlasovať en bloc o bodoch spoločnej správy 2, 4 až 10, 12, 14, 17, 18, 20, 22, 25 až 42, 44 až 46, 48 až 50, 52 až 55, 57 až 60, 62, 64 až 66, 68 až 71, 73, 74, 76, 77, 78 až 83 s tým, že v rozprave pani poslankyňa Záborská žiadala vyňať body 2, 22 a 55 na osobitné hlasovanie. Takže budeme hlasovať o bodoch 4 až 10, 12, 14...

  • Pán poslanec, nemusíte už opakovať. Vynímame na samostatné hlasovanie body 2, 22, 55. O ostatných hlasujeme spoločne.

  • En bloc s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 105, proti 11, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili. Pán poslanec, prosím ďalšie hlasovanie.

  • Gestorský výbor odporučil hlasovať en bloc o bodoch spoločnej správy 1, 3, 11, 13, 15, 16, 19, 21, 23, 24, 43, 47, 51, 56, 61, 63, 67, 72 a 75 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 10, proti 95, zdržalo sa 28.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Prosím, teraz hlasujeme o vyňatých bodoch na samostatné hlasovanie. Najskôr o bode 2 zo spoločnej správy. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Chcem informovať, že ku všetkým trom bodom, ktoré boli vyňaté na samostatné hlasovanie, boli v rámci rozpravy podané iné, ktoré zlepšujú uvedené návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 26, proti 73, zdržalo sa 33.

    Bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 22 zo spoločnej správy, ktorý sme vyňali na samostatné hlasovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 22 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 12, proti 85, zdržalo sa 36, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili. Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 55 zo spoločnej správy, ktorý sme vyňali na samostatné hlasovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 55 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 3, proti 75, zdržalo sa 56.

    Bod 55 zo spoločnej správy sme neschválili. Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Ako prvý je pozmeňujúci návrh pána poslanca Chovanca, dostali ste ho písomne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý ako prvý podal v rozprave pán poslanec Chovanec.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 59, proti 58, zdržalo sa 19.

    Návrh sme neschválili. Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Záborskej, dostali ste ho písomne.

  • Pán predseda, pán spravodajca, svoj pozmeňujúci návrh č. 2 beriem späť, lebo pani poslankyňa Bauerová ho doplnila. Ďakujem.

  • Teda budeme hlasovať o bode 1, 3 a 4 vášho pozmeňujúceho návrhu. O bode 2 nechcete, teda sťahujete tento bod. O bodoch 1, 3 a 4 môžeme hlasovať spoločne, pani poslankyňa?

  • Súhlasná reakcia poslankyne.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podala v rozprave pani poslankyňa Záborská, spoločne o bodoch uvedených v pozmeňujúcich návrhoch pod bodom 1, 3 a 4.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 108, proti 9, zdržalo sa 19.

    Konštatujem, že návrhy sme schválili. Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Urbániho.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani poslankyňa Dubovská, prosím, keby ste netelefonovali v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 54, proti 50, zdržalo sa 30.

    Návrh pána poslanca Urbániho sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Urbániho. Máte ho písomne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 59, proti 37, zdržalo sa 40.

    Konštatujem, že sme neprijali druhý návrh pána poslanca Urbániho.

  • Teraz budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hanzela, máte ho písomne.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom z dvoch podaných pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Hanzela.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za 58, proti 39, zdržalo sa 39.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hanzela.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujme o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hanzela.

    (Hlasovanie). Prítomných je 137 poslancov, za 59, proti 32, zdržalo sa 46.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Pán predseda, teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý dal pán poslanec Jarjabek, ale máme tu technický problém. Totiž jeho pozmeňujúci návrh...

  • Pán poslanec Jarjabek, prosím. Nech sa páči, ešte raz vysvetlite pánovi poslancovi Jarjabkovi.

  • Máme tu technický problém, pán poslanec, pretože vy ste dali svoj pozmeňujúci návrh k pozmeňujúcemu návrhu zo spoločnej správy, a nie k pôvodnému vládnemu návrhu novely. Takže ja neviem, či môžeme o ňom hlasovať.

  • Nemôžeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, keďže nebol podaný k základnému vládnemu návrhu zákona.

  • Ale k doplňujúcemu návrhu zo spoločnej správy.

  • No ak si pamätáte, ja som to konzultoval s vami a vy ste povedali, že je to v poriadku.

  • Viete, pán poslanec, ja kontrolujem, či je 15 poslancov, či to spĺňa všetky atribúty. My sme až potom analyzovali jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako zapadajú do vládneho návrhu novely.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Ruch v sále.

  • Hlasujeme, páni poslanci.

    (Hlasovanie). Prítomných je 138 poslancov, za 61, proti 37, zdržalo sa 40.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka. Prosím.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bauer, máte ho písomne.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Bauer.

    (Hlasovanie). Prítomných je 138 poslancov, za 111, proti 12, zdržalo sa 15.

    Schválili sme tento pozmeňujúci návrh. Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Murgaša.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Murgaša.

    (Hlasovanie). Prítomných je 139 poslancov, za 61, proti 40, zdržalo sa 38.

    Návrh sme neschválili. Pán poslanec, prosím o ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku, o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku, máte ho písomne.

  • Prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie). Prítomných je 139 poslancov, za 60, proti 34, zdržalo sa 45.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku, máte ho písomne.

  • Prosím, páni poslanci, hlasujeme o poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave.

    (Hlasovanie). Prítomných je 138 poslancov, za 59, proti 37, zdržalo sa 42.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, všetky návrhy, ktoré odzneli v rozprave, návrhy uvedené v spoločnej správe sme odhlasovali. Prosím, máte ešte niečo k zákonu dodať?

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme ihneď prešli do tretieho čítania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

    (Hlasovanie). Prítomných je 139 poslancov, za 80, proti 46, zdržalo sa 13.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku, ktorý gestorský výbor odporúča, pán spoločný spravodajca...

  • Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov ako celku. Hlasujeme, páni poslanci.

    (Hlasovanie). Prítomných je 139 poslancov, za 78, proti 56, zdržalo sa 5.

  • Konštatujem, že návrh zákona Národná rada schválila.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Pán minister chce krátko poďakovať pánom poslancom. Nech sa páči. Pán minister, krátko prosím.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi povedať iba tri vety. Chcem vysloviť úprimné poďakovanie celému parlamentu, pretože napriek tomu, že za zákon pravdepodobne hlasovala len koalícia, veľmi nám pomohla aj práca poslancov zdravotníckeho výboru, sociálneho výboru aj iných výborov z opozície v tom, aby ten zákon bol naozaj plnil tú funkciu, ktorú sme od neho čakali.

    Chcem sa ospravedlniť poslancom z Komunistickej strany za môj výrok, beriem to skôr ako istú emotívnu reakciu na otázky genocídy – ospravedlňujem sa.

  • Býva dobrým zvykom, že po úspešnom zákone predkladateľ niečo ponúkne. Raz sú to halušky, raz je to borovička, na konci zasadania tohto parlamentu, ak máte záujem, vám ponukám každému bezplatne jednu tabletku acylpirínu.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujeme, pán minister, rád využije parlament vašu ponuku. Ďakujem aj pánovi ministrovi.

    Pán poslanec Hanzel.

  • Chcem sa spýtať, či budeme platiť za recept. Či pri tom budeme platiť za recept.

  • Pán minister, či ste to mysleli tak, že na každý jeden acylpirín chcete vypísať aj recept.

  • Smiech v sále.

  • Či si máme prísť ten acylpirín vybrať na recept?

  • Reakcia ministra.

  • Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním

    vládneho návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 145. Návrh na jeho pridelenie výborom máte ako tlač 124.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, potreba prijatia zákona vyplýva zo stupňa príprav Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní. Návrh zákona stanovuje pre voľby poslancov Európskeho parlamentu systém pomerného zastúpenia s tým, že Slovensko tvorí pre voľby poslancov jeden volebný obvod. Pre Slovenskú republiku bol určený počet 14 poslancov. Návrh upravuje základné princípy volieb, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky, podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb. Kandidačné listiny budú predkladať politické strany alebo ich koalície. Zoznam oprávnených voličov sa bude vytvárať zo Stáleho zoznamu voličov, ktorý vedú obce, a tento zoznam bude rozšírený o občanov členských štátov EÚ s trvalým pobytom na našom území. Návrh zákona zakotvuje možnosť vysielať politickú reklamu aj v rozhlase a v televízii, ktoré sú prevádzkované držiteľmi licencií. Organizačné zabezpečenie volieb prislúcha ministerstvu vnútra. Zisťovanie výsledkov volieb bude zabezpečovať Štatistický úrad Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, odporúčam predložený návrh schváliť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o odporúčaní o prerokúvanom návrhu zákona.

  • Dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. februára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (tlač 145).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Potrebu zákona odôvodňuje úsilie Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie. Ako právny záväzok táto úloha vyplýva zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, zo Zmluvy o Európskej únii a Európskej dohody o pridružení.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 124 zo 4. februára 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:

    1. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

    3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien,

    4. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre Európsku integráciu.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

  • Ďakujem pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Pani poslankyňa Beňová, ktorej zároveň dávam slovo. Pán poslanec Banáš.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, kolegyne a kolegovia, naozaj len veľmi krátko, pretože zákon ide do prvého čítania, chcela by som povedať, že som mala možnosť veľmi dôsledne si preštudovať aj zákon, ktorý prijímajú v Českej republike, resp. prijímali v Českej republike o voľbách do Európskeho parlamentu, a musím povedať, že v tomto kontexte niektoré veci tomu nášmu zákonu chýbajú. Na druhej strane sme boli ubezpečení, že krátko po hlasovaní o tomto zákone budeme hlasovať aj o uznesení k zlučiteľnosti funkcií poslanca Európskeho parlamentu a národného parlamentu, takže v tomto kontexte podporíme v prvom čítaní zákon o voľbách do Európskeho parlamentu. Chcela by som dať len možno na zváženie pánovi ministrovi, keby si skúsili overiť v inštitúciách Európskej únie, aký bude postup, pretože...

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci, trošku pokoja v rokovacej sále. Páni kolegovia poslanci!

  • ... pretože tie kolegyne a kolegovia, ktorí sa tomu trochu venujú, tak vedia, že budeme voliť štrnástich poslancov Európskeho parlamentu, ale ten jeden poslanec je akosi navyše, pretože pre Slovenskú republiku je určená kvóta 13 poslancov. To štrnáste miesto sme dostali z kvóty Bulharska a Rumunska, ktoré sa stanú členským štátom Európskej únie zrejme až neskôr. Momentálne podľa mojich informácií, ktoré som sa snažila zistiť, nie je jasné, či budú povolené doplňujúce voľby po vstupe Rumunska a Bulharska aj v týchto dvoch krajinách, myslím voľby Európskeho parlamentu, a potom by sme o toho jedného poslanca prišli. A ja by som len chcela vedieť, aký bude kľúč v rámci tohto nášho zákona, kto bude – ak by takéto rozhodnutie bolo urobené – tým poslancov, ktorý bude musieť odísť. Pretože podľa mojich informácií zatiaľ nie je definitívne rozhodnutie – pán Figeľ krúti hlavou –, že či nebudú dovolené doplňujúce voľby Rumunsku a Bulharsku. Ja som si to ešte včera overovala. Ďakujem, pán predsedajúci, to je všetko.

  • Ďakujem pani poslankyni. Krátko sa chce vyjadriť v rozprave pán poslanec Banáš.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, len kratučko chcem v mene klubu ANO podporiť to uznesenie, ktoré hovorí o nezlučiteľnosti členstva ako v národnom parlamente, tak aj v Európskom parlamente, myslím, že netreba o tom veľa hovoriť, lebo je to...

  • Reakcia z pléna.

  • Viem, že sme v prvom čítaní, len chcem, aby sme boli na toto pripravení. Pardon. Skôr chcem však poukázať ešte na jednu vec. Stálo by za to, aby sa eventuálne jednotlivé kluby nad tým zamysleli. Totižto budeme voliť poslancov na päť rokov a samozrejme, že to nie je možné nejako zakotviť tým spôsobom do zákona, aby obligatórne museli poslanci Európskeho parlamentu nejakým spôsobom referovať národnému parlamentu, lebo si uvedomme, že budú členmi Európskeho parlamentu. Ale predsa len chýba mi tam istá spätná väzba, lebo treba povedať, že prakticky národný parlament nebude mať žiadny dosah na toho zvoleného poslanca, pôjde tam na päť rokov. A keď to poviem troška vulgárne, tak keď tam päť rokov ten poslanec v podstate prevegetuje, tak nemáme naňho žiadny dosah.

    Ja by som dal na zváženie takú myšlienku, už som to tu, myslím, aj spomínal, majú to, myslím, v britskom a v dánskom parlamente, tam sa to síce týka exekutívy, ale bolo by možno záhodné, keby sa zakotvilo nejaké uznesenie alebo ustanovenie, že jednoducho naši poslanci, pretože nás tam bude len 14 a to je, si myslím, že dosť málo na to, aby sme tam mali ľudí, ktorí budú takpovediac sa tam „poflakovať“, aby museli povinne podľa pridelenia vo výboroch v Európskom parlamente v istých časových odstupoch referovať tu v príslušných výboroch Národnej rady o svojich aktivitách.

    To je len jedna vec, ktorú som chcel dať na zváženie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Heriban. Pán poslanec Zala. Pýtam sa pánov poslancov, kto sa hlási? Faktickú poznámku? Nech sa páči, pán poslanec Zala, faktickú.

    Zapnite pána poslanca Zalu. Boris, nenarábaj s tým. Tak teraz.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len reagoval na vystúpenie pána poslanca Banáša v tom zmysle, že podporujem tú druhú časť jeho návrhu, v ktorom by poslanci Európskeho parlamentu mali nejakým spôsobom byť viazaní vo vzťahu k výborom Národnej rady, predovšetkým pre výbor, ak bude fungovať, zahraničný, kde by mali informovať o tejto veci. Ale nemôžem súhlasiť s prvou časťou jeho argumentácie. Poslanci Európskeho parlamentu budú priamo volení občanmi tejto republiky a tým zodpovedajú občanom tak, ako poslanci tohto parlamentu zodpovedajú občanom, a nebudú zodpovedať tomuto parlamentu. Preto je tá voľba priama, preto tých poslancov nevolí parlament Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne okrem pána poslanca Heribana. Nie. Preto končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Heriban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení siedmi hostia, sediaci na balkóne, dovoľte mi, aby som, aj keď sme v prvom čítaní, povedal pár slov k predloženému zákonu.

    Pred niekoľkými týždňami som mal možnosť spolu so svojimi šiestimi kolegami navštíviť škótsky parlament, kde sme sa zúčastnili hodiny otázok. Na tejto hodine otázok odpovedali ministri a hlavný minister poslancom na ich otázky. V škótskom parlamente sedelo 129 poslancov a v aréne bolo okolo 400 divákov, ktorí sledovali túto zaujímavú rozpravu. Bolo to veľmi poučné, veľmi zaujímavé, a, samozrejme, že to bolo hlavne pre mňa inšpiratívne aj preto, že to bolo vlastne veľké divadlo. Štyristo ľudí pozeralo a bolo zvedavých na to, ako ministri odpovedajú, ako sa poslanci správajú a tí poslanci a ministri si uvedomovali, že si vlastne robia svoj imidž svojím vystúpením. Tá situácia bola celkom iná, ako je u nás zvykom, lebo všetci boli pod dozorom svojich voličov. Škótsky parlament je zaujímavý nielen veľkým záujmom verejnosti o jeho prácu, zaujímavý je aj svojou veľkou otvorenosťou v komunikácii s verejnosťou. Dúfam, že raz sa nám podarí dosiahnuť ich profesionálnu marketingovú a PR úroveň.

    Keď rozmýšľam, prečo u nás na Slovensku tento vzťah parlament, teda my poslanci, a verejnosť, teda naši voliči, je taký zdržanlivý, vychádza mi, že musíme ešte veľa urobiť, aby sa zmenil imidž slovenského parlamentu, aby sa zmenil imidž nás poslancov. Je mi, samozrejme, jasné, že z tohto parlamentu nemôžeme nikdy urobiť arénu, do ktorej budú chodiť stovky divákov. Môžeme však vytvoriť priestor, v ktorom návštevníci parlamentu, deti zo škôl, študenti, cudzinci, nájdu všetky zaujímavé informácie, materiály, darčeky s logom parlamentu, ktoré si budú môcť kúpiť a niekde na poličke vystaviť.

    Je celkom iné, a my to všetci dobre vieme, keď sme na kandidátke politickej strany, alebo sme v priamom súboji, kde naši voliči, ktorí nás osobne poznajú, rozhodujú, či budeme, alebo nebudeme úspešní. Mám pocit, že tento návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, ktorý prijímame v tejto atmosfére, lebo máme pocit, že sa mu nemusíme až toľko venovať, vyvolá diskusiu o oveľa možno zložitejšom probléme – o novej novele zákona č. 80/1990 o voľbách do Slovenskej národnej rady.

    Chcem len povedať jednu poznámku, že tak ako v našich parlamentných voľbách nemá logiku, že celé Slovensko je vnímané ako jeden volebný celok, pre voľbu poslancov Európskeho parlamentu je takéto riešenie opodstatnené a logické. Štrnásti poslanci, zvolení pomerným systémom, budú reprezentovať nielen všetky najdôležitejšie politické strany pôsobiace na Slovensku, ale výsledok volieb bude aj reprezentatívny politický názor našich voličov.

    Rád by som využil možnosť poukázať na niektoré, aj keď nie nové myšlienky, ktoré sa objavujú v predloženom návrhu zákona. Tieto myšlienky by sme určite mali použiť aj v zákone, ktorý vznikne a ktorý bude riešiť celú tú diskusiu, o ktorej už rozprávame niekoľko rokov a v nejakej reálnej podobe sa ešte zatiaľ nerealizovala.

    V § 13 sa hovorí o úhrade kaucie 50 000 Sk pred podaním kandidačnej listiny. Citujem: „Ministerstvo vnútra vráti do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb politickej strane alebo koalícii uhradenú kauciu, ak politická strana alebo koalícia získa aspoň 2 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.“ V dôvodovej správe sa píše, že „účelom volebnej kaucie je čiastočné pokrytie výdavkov spojených s prípravou volieb“. Myslím si, že hlavný dôvod by malo byť zabezpečiť kauciou dôstojný priebeh volieb. Suma 50 000 korún určite neodradí dobre známych exhibicionistov zúčastniť sa volieb do Európskeho parlamentu. Mám pocit, že ak tá kaucia by mala mať zmysel, aby konečne naše voľby prebiehali štandardným spôsobom a aby sa o úspech vo voľbách uchádzali skutočne relevantné politické strany a relevantní kandidáti, tak táto kaucia by mala byť vyššia, pretože 50 000 korún nie je taká suma, ktorá by mohla všetkých tých, ktorí využívajú práve voľby na svoj nejaký súkromný imidž, odradiť.

    V § 19 predloženého návrhu zákona sa konečne rieši nezmyselná diskriminácia súkromných elektronických médií oproti verejnoprávnym médiám STV a Slovenský rozhlas, pán minister to uviedol už vo svojom príhovore. Myslím si, že toto je veľmi dôležitý moment, a som presvedčený, že v zákone, ktorý schválime, o voľbách do Národnej rady táto diskriminácia bude tiež odstránená. Pretože keď si uvedomíme, že súkromné médiá majú u nás jednoznačne najväčší vplyv, tak to, že nemohli byť zapojené do volieb aj v roku 2002, aj predtým v roku 1998, sa dramaticky neprejavilo len preto, že tretí sektor mal obrovskú kampaň, ktorá podnietila voličov, aby vlastne šli voliť. Ak by sme toto nevyriešili, v budúcnosti môžeme všetci na to veľmi doplatiť.

    Na záver by som chcel vysloviť presvedčenie, že schválenie zákona o voľbách do Európskeho parlamentu odštartuje práve prípravu novely nového volebného zákona č. 80/1999 Z. z. Verím, že aj keď sa nakoniec prikloníme k väčšinovému pomernému alebo kombinovanému princípu, nový zákon o voľbách do Slovenskej národnej rady zabezpečí, aby budúci poslanci v budúcom parlamente rovnomerne zastupovali záujmy občanov celého Slovenska. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Heriban vo svojom monológu povedal aj vetičku, že súkromné médiá majú u nás najväčší vplyv. Zaujímalo by ma, prečo si to myslí, a zaujímalo by ma, či to povedal v tejto chvíli ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky alebo človek s istými inými skúsenosťami. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja myslím, že tým, že je navrhnuté, že tento zákon bude prerokovaný v štyroch výboroch, poprípade, keď je záujem, môžu kolegovia navrhnúť ďalšie výbory, kde by sa tento materiál prerokoval, kde je možné predložiť k nemu aj pozmeňujúce pripomienky a návrhy. Samozrejme, ak chceme teraz spájať zákon o voľbách do Národnej rady so zákonom o voľbe poslancov do Európskeho parlamentu, myslím, že celkom sa to nedá. Pretože ja verím, že už sa nebude opakovať situácia, že možno aj zásluhou niektorých médií budú vznikať tzv. výťahové strany tak, ako to bolo doteraz, či už vytiahli pána prezidenta, resp. ďalších, aby sa následne dostali do parlamentu, ale že tu skutočne budú zvolení občanmi zástupcovia, ktorí ich budú zastupovať v Európskom parlamente. A ak by sme ozaj mali otvoriť diskusiu a hovoriť o tom, či tak alebo onak, skutočne vtedy, ak by sme prešli na väčšinový systém a mali konkrétneho poslanca, konkrétnych voličov, ten obvod by mal zhruba 27 000 voličov, vtedy by sme mohli hovoriť o konkrétnom zastupovaní. Ale či už to budeme volať tak alebo onak a vždy len okolo toho špekulovať, ako je výhodné pre politické strany, nerieši to situáciu voliča. Rieši to iba otázku politikov.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Heriban sa chce vyjadriť.

  • Veľmi krátko by som chcel odpovedať Dušanovi Jarjabkovi. On, ktorý sa roky venuje médiám a je jeden z najväčších odborníkov nielen tu v parlamente na túto tému, iste vie, aká je sledovanosť jednotlivých médií. Samozrejme, ak médium má 51-percentný podiel na trhu a iné médium má 10-percentný podiel alebo 8-percentný podiel, tak už len možnosť zachytiť informáciu u divákov je 5-krát väčšia, a preto tieto informácie majú väčšiu šancu, aby niekoho oslovili a presvedčili. Takže len v rámci sledovanosti som povedal to, čo som povedal, lebo si uvedomujem, že niektoré médiá, ktoré majú vysokú čítanosť, napríklad Nový Čas, nie sú dôveryhodné tak ako na druhej strane Pravda alebo SME. Jedna vec je čítanosť, druhá vec je, ako dokážu médiá ovplyvniť verejnú mienku. Aj napriek tomu všetkému som však povedal to, čo som povedal, a som presvedčený, že obidvaja v tomto zmysle si rozumieme.

    Čo sa týka poznámky pán Cabaja, ja som len využil možnosť, aby sme pri rokovaní o zákone do Európskeho parlamentu začali už seriózne uvažovať o veciach, ktoré nás všetkých trápia. My všetci veľmi dobre vieme, že ten vzťah voliča a poslanca je veľmi voľný a mali by sme niečo spraviť, aby naši voliči si mohli rozhodnúť, kto tu bude sedieť, aby sme my všetci cítili, že koho zastupujeme, a aby sme sa snažili zastupovať našich voličov čo najlepšie. Ďakujem.

  • Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Banáš otvoril otázku vzťahu medzi europoslancami a týmto parlamentom, resp. jeho výbormi. Táto otázka ide nad rámec tohto zákona, toto je iba zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, takže sa k tomu nebudem vyjadrovať.

    Pani poslankyňa Beňová postavila otázku, či tých poslancov bude 14 alebo 13. Podľa zmluvy z Nice Slovensko má 14 poslancov, teda bude zvolených 14, a tento stav bude platiť až do roku 2009, keď skončí svoj mandát Európsky parlament zvolený v roku 2004. Doplňovacie voľby nebudú, nedôjde k takému javu, že by sa niekto z našich 14 poslancov musel vzdávať mandátu. Čiže ak to bude 13, tak iba od roku 2009 a dovtedy malou novielkou tento zákon môžeme zmeniť.

    Pán poslanec Heriban správne pochopil, že kaucia slúži na to, aby recesistickými skupinami neboli zneužívané voľby ako nejaký šport. Ak hovoríte, že kaucia by mala byť vyššia, tak som naklonený s tým súhlasiť, a ak v druhom čítaní to bude zvýšené, tak nebudem proti tomu. Ďakujem.

  • Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu? Nech sa páči, prosím, uvádzajte hlasovania.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 107 poslancov, za 107 poslancov.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: 1. Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, 2. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, 3. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, 4. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 109 poslancov, za 109 poslancov.

    Ďakujem pánu poslancovi Drgoncovi, pánovi ministrovi.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Beňovú, aby Národnej rade odôvodnila

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zlučiteľnosti mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s mandátom poslanca Európskeho parlamentu.

  • Reakcie z pléna.

  • Všetci kričíte, že krátko, ja chápem, že už sa ponáhľate, ale predsa len trošku by sme tomu ešte mohli venovať času, naozaj 4 vety.

    Prípadné zvolenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za poslanca Európskeho parlamentu znemožní riadny výkon jeho funkcie v rámci národného parlamentu. Dôvodom je obrovská časová i obsahová náplň, či už poslanca Európskeho parlamentu, ale aj poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže zákon o voľbách do Európskeho parlamentu ako obyčajný zákon nemôže upraviť zánik ani podmienky obmedzenia mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, považujem za potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky jasne vyjadrila svoju vôľu takúto úpravu prijať ihneď po prijatí zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, čo sa práve stalo, a to v podobe ústavného zákona, a to sa stane, dúfam, po treťom čítaní.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky predpokladá teda dve možnosti právnej úpravy nezlučiteľnosti mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s mandátom poslanca Európskeho parlamentu. Zvolením za poslanca Európskeho parlamentu by buď priamo zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, alebo by iba spočíval. Národná rada Slovenskej republiky prijatím ústavnej zmeny rozhodne, ktorý variant riešenia nezlučiteľnosti mandátu získa podporu.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pardon, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov pána poslanca Igora Federiča, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov o výsledku prerokovania návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zlučiteľnosti mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s mandátom poslanca Európskeho parlamentu. Na základe poverenia výboru predkladám Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 151 zo dňa 25. februára 2003 pridelil návrh uznesenia Národnej rady na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov na svojej schôdzi dňa 26. februára 2003 prerokoval pridelený návrh uznesenia a prijal uznesenie č. 7, podľa ktorého odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh uznesenia k zlučiteľnosti mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s mandátom poslanca Európskeho parlamentu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden z poslancov. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Myslím, pán spravodajca, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie. Uznesenie máme všetci k dispozícii?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Prečítam návrh uznesenia. Návrh uznesenia zo 6. marca 2003 k zlučiteľnosti mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s mandátom poslanca Európskeho parlamentu.

    „Národná rada Slovenskej republiky vedomá si, že podmienky výkonu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky upravuje Ústava Slovenskej republiky a ústavné zákony, že zákon o voľbách do Európskeho parlamentu nemôže obsahovať žiadne obmedzenia ani podmienky zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, že riadny výkon funkcie poslanca Európskeho parlamentu nebude umožňovať riadny výkon funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, vyslovuje vôľu prijať po schválení zákona o voľbách do Európskeho parlamentu príslušnú ústavnoprávnu zmenu, ktorá upraví zánik alebo podmienky obmedzenia mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, spočívanie mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre prípad, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky bude zvolený za poslanca Európskeho parlamentu.“

    Pani podpredsedníčka, poprosím vás, keby ste dali hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Áno. Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ako bolo prednesené.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 110 poslancov, za 98, proti nikto, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uznesenie prijali.

  • Ďakujem, páni poslanci.

    V rokovaní pokračujeme bodom

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. januára 2003,

    tlač máte pod číslom 168.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Konštatujem, že sme písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 31. januára zobrali na vedomie.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, že prerušujem takto bod programu. Mám odovzdať informáciu, že 7. apríla bude na návšteve Slovenska Romano Prodi a bude na Župnom námestí mimoriadna schôdza parlamentu, kde si vypočujeme jeho vystúpenie, tak vás poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste si tento termín dali do svojich diárov, aby sme vedeli, že v tomto čase sa stretneme mimoriadne.

    Teraz dám hlasovať o tom, že berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády, aby sme mali už poriadok v tom všetkom.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 97 poslancov, za 82, proti 1, zdržalo sa 8, nehlasovalo 6.

    Konštatujem, že sme zobrali na vedomie písomné odpovede.

    Vyhlasujem zároveň tento bod programu za skončený.

    Ďalším bodom programu, panie poslankyne, páni poslanci, sú

    interpelácie poslancov.

    Najskôr chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu aj písomne predsedovi Národnej rady.

    Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec na interpelácie. Pýtam sa teda, či chce niekto z poslancov predniesť interpeláciu ústne. Pani poslankyňa Mušková, zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa ústne s interpeláciami.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, vážený pán minister, moja interpelácia smeruje na predsedu vlády, kde si dovoľujem...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, ešte chvíľočku, prepáčte. Prosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby sme si vypočuli interpeláciu, aby sme potom ukončili rokovanie parlamentu tak, ako by sme ho mali ukončiť. Ďakujem vám pekne.

  • Vážený pán predseda, dovoľujem si obrátiť sa na vás so žiadosťou o informáciu ako najvyššieho predstaviteľa vlády, dokedy bude pretrvávať stav, že Úrad vlády Slovenskej republiky ako tretia najvýznamnejšia inštitúcia nášho štátu, ktorá sa má zasadzovať a byť lídrom v dodržiavaní zákonov a zákonnosti, možno označiť za subjekt, ktorému akoby vôbec nezáležalo na napĺňaní litery zákona. Dovolím si oprieť sa o písomne doložené skutočnosti a fakty.

    Na Okresnom súde Bratislava I bol od 10. marca 1999 vedený spor, súdny spor, ktorého navrhovateľkou bola bývalá pracovníčka Úradu vlády Slovenskej republiky. Po objektívnom konaní vo veci samej, a to na základe vyhodnotenia listinných dôkazov, výsluchu účastníkov konania a svedeckých výpovedí Okresný súd Bratislava I vyhlásil dňa 25. apríla 2001 pod číslom konania 17C/99 rozsudok, ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29. 1. 1999 daná navrhovateľke je neplatná a v zápise z konania konštatovala, že sa treba zaoberať otázkou, či zo strany Úradu vlády nešlo o šikanovanie pracovníčky.

    Po odvolaní sa Úradu vlády na vyšší súd Krajský súd v Bratislave rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. 6. 2001. Úrad vlády Slovenskej republiky zostal naďalej nečinný a nerešpektoval výrok právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu štátnej moci, ktorým je súd, preto navrhovateľka bola nútená opäť pristúpiť k ďalšiemu žalobnému návrhu, aby za súčinnosti justičných orgánov prinútila odporcu, ktorým je Úrad vlády, plniť zákony Slovenskej republiky, ktoré platia rovnako pre každého a nikto nie je vyňatý spod jurisdikcie našej republiky.

    Celá situácia pretrváva už piaty rok a tretí rok od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu, ktorý Úrad vlády Slovenskej republiky do dnešného dňa nenaplnil. Aj keď nechcem robiť predčasné uzávery, ale neodbytnou otázkou zostáva, ako sa dodržiavajú zákony Slovenskej republiky zo strany inštitúcie, ktorá vo svojom konaní má byť jednoznačne garantom zákonnosti.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť, prajem príjemný víkend.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na interpeláciu dostanete písomnú odpoveď v stanovenej lehote.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Zároveň končím rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a vyhlasujem 8. schôdzu za skončenú.

    Ešte raz upozorňujem, že 7. apríla sa stretneme mimoriadne na Župnom námestí.

    Ďakujem vám za pozornosť. Dovidenia.

  • Rokovanie 8. schôdze NR SR sa skončilo o 15.55 hodine.