• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na šiestom rokovacom dni 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Pán poslanec Hort chce podať pozmeňujúci návrh k programu 8. schôdze. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v mene všetkých poslaneckých klubov navrhujem do programu 8. schôdze hneď teraz na začiatok dnešného rokovacieho dňa zaradiť bod: návrh na zmeny v zložení členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách a na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sme obdržali ako tlač 167. Ďakujem.

  • Páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom. Všetkých klubov je.

    Ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu o tomto bode programu, chcem vás informovať, že dnes o 11.45 hodine zvolávam výročné zasadnutie Valného zhromaždenia slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie. Materiály k tomuto bodu programu dostanete v priebehu polhodiny do lavíc, aby ste sa mohli oboznámiť jednak s navrhovaným programom a aj s obsahom k jednotlivým bodom programu.

  • Hlasy z pléna.

  • Dnes je prísny pôst, takže občerstvenie nebude, pán poslanec.

    Prosím teraz pána poslanca Horta, aby

    návrh na zmeny v zložení členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách a na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky

    uviedol Národnej rade Slovenskej republiky za skupinu predsedov poslaneckých klubov v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na základe rokovania predsedov poslaneckých klubov bola prijatá politická dohoda.

    Prosím teraz pána poslanca Horta, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania, ako aj o odporúčaní hlasovania k jednotlivým bodom.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako ste boli informovaní, komisia, ktorá bola zriadená na prehodnotenie pomerov vo výboroch Národnej rady aj v zložení stálych delegácií Národnej rady, dospela ku konsenzu a, tak ako máte spracovaný návrh pod tlačou 167, je možné na základe novej politickej reality v Národnej rade Slovenskej republiky schváliť navrhované zmeny.

    Navrhujem, aby sme hlasovali najskôr o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje nové zloženie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

  • Páni poslanci, máte všetci písomný návrh predložený v laviciach.

    Prvý návrh je návrh uznesenia, ktorým Národná rada v súvislosti s vytvorením Klubu nezávislých poslancov schvaľuje zmenu uznesenia Národnej rady z 5. novembra v zložení členov stálych delegácií v medzinárodných parlamentných organizáciách tak, že v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy Národná rada vymenúva namiesto Vojtecha Tkáča Irenu Belohorskú a namiesto náhradníka Tibora Mikuša vymenúva náhradníka Vojtecha Tkáča, ďalej, v spoločnom parlamentnom výbore Európskej únie a Národnej rady náhradníka Jána Gabriela vymenúva za člena a člena Milana Cagalu vymenúva za náhradníka. Toto je návrh na zmenu zloženia v zahraničných parlamentných organizáciách.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem len navrhnúť, keďže máme 4 bloky hlasovaní, aby sme o každom tomto bloku hlasovali verejne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas s verejným hlasovaním? Áno.

    Prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu, tak ako som ho uviedol, ktorý sa týka zmien v zložení v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a v spoločnom parlamentnom výbore Národnej rady a Európskej únie.

  • Hlasovanie.

  • 109 prítomných, 102 za návrh, 1 proti, 6 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia o zmenách v zložení členov stálych delegácií Národnej rady v medzinárodných parlamentných organizáciách.

    Ďalej budeme hlasovať o zmene počtu členov.

  • Ďalší návrh, pán predseda, na uznesenie je o zmene počtu členov v Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na 16 členov a vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, ktorý tiež navrhuje komisia, aby pozostával zo 16 členov.

  • Prezentujme sa, páni poslanci a...

  • Ešte je tam aj výbor pre európsku integráciu, kde sa znižuje počet na 16 členov.

  • Áno, takže zmena počtu členov výborov oproti tomu, ako sme ju schválili na začiatku tohto volebného obdobia, je tu zo 17 na 16. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 110 za návrh, 6 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia o určení počtu členov niektorých výborov Národnej rady.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o prerozdelení poslancov do výborov.

    Tu by som požiadal, aby sa toto hlasovanie rozdelilo na 2 časti.

    Najskôr by mala Národná rada v zmysle predloženého uznesenia odvolať členov jednotlivých výborov na základe dohody z komisie, tak ako je to spracované v tlači 167.

  • Panie poslankyne, v tomto bode, v tomto návrhu budeme hlasovať o 2 uzneseniach, o 1. návrhu, tam zaniká členstvo tým, že poslanci vystúpili z tohto poslaneckého klubu, to je uznesenie v časti A. Najskôr budeme hlasovať o vzatí na vedomie o zániku členstva vo výboroch. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 115 za návrh, 3 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia o zmenách v zložení výborov Národnej rady v časti A.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o odvolaní členov v jednotlivých výboroch v zmysle navrhnutého uznesenia v časti B.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v časti B tlače 167.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 107 za návrh, 2 proti, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Schválili sme návrh uznesenia o zmenách v zložení výborov Národnej rady v časti B.

    A posledné hlasovanie.

  • Posledné hlasovanie bude o doplnení, čiže o zvolení za členov v 12 prípadoch do výborov na základe dohody z komisie. Nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o poslednom návrhu uznesenia v časti C.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 115 za návrh, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh uznesenia o zmenách v zložení výborov Národnej rady v časti C sme schválili.

    Chcem sa poďakovať všetkým predsedom poslaneckých klubov za rýchlu dohodu, ktorá umožní nerušene rokovať všetkým orgánom Národnej rady a sfunkční aj všetky naše zahraničné delegácie.

    Budeme teraz, panie poslankyne, páni poslanci, pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím teraz pána poslanca Novotného a pána ministra zdravotníctva, aby zaujali svoje miesto pre spravodajcov a navrhovateľov.

    Pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predseda, náš poslanecký klub pri prerokovaní predošlej otázky bol veľmi ústretový. Chcel by som vás verejne požiadať, aby ste na najbližšie rokovanie poslaneckého grémia zaradili aj rokovanie o prerozdelení postov podpredsedov výborov, pretože nezodpovedá súčasnej politickej realite. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda poslaneckého klubu, odporúčam, aby sa zišli predsedovia poslaneckých klubov, pretože toto je otázka, ktorú môže riešiť poslanecké grémium, musí vzísť dohoda medzi predsedami poslaneckých klubov. To je otázka výborov, ktoré si volia svojich podpredsedov. Takže tak ako ste prijali túto dohodu, tak prosím, aby ste sa pokúsili v grémiu predsedov poslaneckých klubov aj o dohodu v otázkach voľby podpredsedov výborov.

    Chcem vás informovať, že písomne do rozpravy ešte zostali 4 páni poslanci, ktorí neodrečnili, a to Kolesár, Bastrnák, Belohorská a Paška.

    Nech sa páči, pán poslanec Kolesár.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v Národnej rade prerokúvame ďalší návrh novely zákona, ktorý postihuje každého jedného občana, žiaľ, opäť spôsobom, že občan bude mať hlbšie do svojho vrecka. Predpokladaná novela je však natoľko sporná a kontroverzná, ako to už bolo predrečníkmi včera povedané. Dokonca aj mnohí členovia zdravotníckeho výboru, tak ako to spomínal pán poslanec Urbáni, majú už dnes problémy vyznať sa v tých stovkách pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli k tejto novele dané a o novej politickej kultúre, o ktorej hovoril pán Hanzel v súvislosti s prijímaním nových zákonov, už ani nehovoriac. Je teda natoľko kontroverzná, že sa skutočne čudujem, že do týchto chvíľ ešte nebola stiahnutá z rokovania Národnej rady. Mám totiž za to, že takto predložená a schválená novela jednoznačne nebude v konečnom dôsledku na prospech občana, resp. pacienta, aj keď pôvodný zámer takým byť mohol.

    Ako poslanec som dostal desiatky ohlasov odbornej verejnosti na pripravovanú novelu, a preto považujem za svoju povinnosť vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom vystúpení sa budem venovať niektorým problémom vo vzťahu k dopravnej zdravotnej službe a chcem teda poukázať aj na to, že táto novela vo všetkých aj v ostatných oblastiach poskytuje množstvo prinajmenšom sporných momentov, na ktoré treba jednoznačne poukázať.

    Teda dovoľte uviesť niekoľko skutočností v prípade, že bude možné vykonávať dopravu dopravnou zdravotnou službou, ktorá bude len službou súvisiacou so zdravotnou starostlivosťou a ktorá vo väčšine prípadov nebude hradená z verejných zdrojov. Ak je dopravná zdravotná služba vypustená zo sústavy zdravotníckych zariadení, dopravca bude vykonávať dopravu na základe živnostenského listu. Pravdepodobne nebude zaradený ani medzi neštátne zdravotnícke zariadenia, teda nebude potrebné vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa § 28, podľa § 31 ods. 4 písm. r) platného zákona č. 277/1998 Z. z. Otázne je potom poskytovanie dopravy za úhradu zo zdravotného poistenia podľa § 12 návrhu novely zákona č. 98/1995 Z. z.. Pokiaľ nebude spĺňať kritériá ustanovené zákonom pre zdravotnícke zariadenia, v prípade celej úhrady dopravy pacientom by zase malo byť postačujúce na výkon činnosti, veď pôjde vlastne o taxi službu. Problémy zdravotnej poisťovne budú vznikať s uzatváraním zmlúv s dopravcami, s vykonávaním výkonov na úhradu, pri kontrole náležitostí podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva č. 40/1997 Z. z. týkajúcej sa aj zabezpečenia kvalitnej a odbornej starostlivosti o poistenca počas dopravy.

    Ak bude doprava len súvisieť so zdravotnou starostlivosťou, bude otázna tvorba siete dopravcov podľa § 23 ods. 2, § 74 ods. 1 písm. b) platného zákona č. 277/1994 Z. z. Kto za ňu bude zodpovedný? Pokiaľ nebude dopravná zdravotná služba zaradená do sústavy zdravotníckych zariadení, nebudú zabezpečené dostatočné informácie o dopravcoch pre lekárov, pre poistencov ani pre zdravotné poisťovne, ani ostatné poisťovne a povinnostiach, ktoré vyplývajú zo zákona č. 277/1994 Z. z. Vzniknú aj regionálne rozdiely v počte dopravcov. Budú oblasti, kde túto službu vôbec nebudú poskytovať, hlavne v nezaujímavých lokalitách, kde väčšinou nie je zriadená ani bežná taxi služba a je nízky počet obyvateľov pre neprítomnosť rentabilných zdravotníckych zariadení, ktoré by zaručili dopravcovi primeraný príjem, čím nebude naplnená úloha štátu zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť podľa § 3 platného zákona č. 277/1994 Z. z. A zhoršenie nedostupnosti bude iste súvisieť aj s pripravovaným zrušením niektorých zdravotníckych zariadení, hlavne ústavnej zdravotnej starostlivosti.

    Kto bude zodpovedný za odborné usmerňovanie, posudzovanie kvality, výkon kontroly, riešenie sťažnosti pacientov pri poskytovaní starostlivosti dopravnou zdravotnou službou v prípadoch, ak táto bude súvisieť so zdravotnou starostlivosťou o pacienta vzhľadom na jeho zdravotný stav? Kto bude organizátorom dopravnej zdravotnej služby v rámci regiónu? Kto bude organizovať napr. primeranú vyťaženosť vozidla pri regulovanej cene za dopravu? Ako sa bude vypočítavať cena pri doprave viacerých osôb? To takisto nie je jasné. Aký mechanizmus na určenie výšky úhrady bude použitý, ak bude náklady na dopravu znášať zdravotná poisťovňa podľa čl. II § 2 ods. 2 tohto návrhu? Nie je doriešená úhrada rozdielu nákladov na dopravu, ktoré vzniknú poistencovi pri doprave do iného zdravotníckeho zariadenia, ak zdravotnícke zariadenie, s ktorým má pacient dohodu, odmietne poistenca z dôvodu prekročenia únosného pracovného zaťaženia podľa § 7 ods. 4 zákona č. 277/1994 Z. z. Nezdá sa zmysluplné, aby mala doprava nehradená z verejných zdrojov štátom regulovanú cenu. Dopravca sa stane vlastne podnikateľom, a preto by mal sám reagovať cenou a organizáciou dopravy na dopyt po tejto doprave. Pokiaľ ide o ochranu pacienta ako spotrebiteľa, budú dopravcovia povinní mať v základnom vybavení aj kontrolované a ciachované taxametre, ako je to v taxi službe? Bude povinný dopravca predkladať cenník služieb dopravovaným osobám a za platbu vydávať potvrdenia podľa príslušných právnych noriem? Bude vedieť ošetrujúci lekár poskytnúť pacientovi informácie o organizovaní dopravnej zdravotnej služby a tak ďalej a tak ďalej?

    Takže, vážené dámy, vážení páni, je možné dať k tejto novele, ako som uviedol teraz k dopravnej zdravotnej službe, takéto množstvo otázok a takéto množstvo nezodpovedaných otázok aj k ďalším častiam novely tohto zákona. Preto sa prikláňam v závere svojho vystúpenia k všetkým tým, ktorí vystúpili a apelovali na predkladateľov, aby zákon bol stiahnutý a vrátený navrhovateľom na prepracovanie. V prípade, panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, ak sa rozhodnete tento návrh zákona aj napriek tomu schváliť, nemôžem za takýto návrh zákona hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Bastrnák. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženej novele zákona o zdravotnej starostlivosti skôr všeobecne, lebo na to som mal už možnosť vo výbore zdravotníctva.

    Je všeobecne známe, že zákon už potreboval novelizáciu. Prax nám ukazuje, že rezort zdravotníctva si vyžaduje štrukturálne zmeny, zefektívnenie vynaložených prostriedkov a vynaloženej práce smerujúce k optimalizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Strana maďarskej koalície nemala vo svojom programe také riešenia, ktoré obsahuje táto novela. Mysleli sme si aj si myslíme, že túto problematiku treba riešiť komplexne, ale chápem argumenty predkladateľa. Skutočná reforma zdravotníctva by sa dala možno riešiť iným spôsobom a vhodnejšie. Som si vedomý toho, že táto novela nerieši komplexne súčasné problémy zdravotnej starostlivosti. Avšak si myslím, že po viacerých deklaráciách je už načase začať konať a urobiť kroky k reforme.

    Musím vyzdvihnúť pozitívny prístup pána ministra aj ministerstva k pozmeňujúcim návrhom.

    Zároveň chcem poukázať na ten fakt, že pozmeňujúce návrhy, ktoré vypracoval, resp. si osvojil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ako aj vynaložené úsilie stavovských organizácií jednoznačne smerovali k tomu, aby sa našlo čo najlepšie riešenie v tejto situácii. Pritom by som chcel upozorniť na to, že do novely boli zapracované aj niektoré pripomienky opozície. Som presvedčený, že nemálo energie, času a odbornej práce bolo venované príprave predloženého materiálu s jednoznačným zámerom: vylepšiť a zracionalizovať služby zdravotníckych zariadení s cieľom aj úspor v danom rezorte.

    Uvedomujem si, že proces zmien v zdravotníctve je časovo náročný. A už dnes vieme, že novela si bude vyžadovať ďalšie zmeny, ktoré budú predmetom zapracovania do pripravovaného nového zákona o zdravotnej starostlivosti ešte v roku 2003. Verím, že nový zákon už bude komplexne riešiť predmetnú problematiku.

    Túto novelu, ktorú dnes prerokúvame, môžeme hodnotiť ako preklenujúci článok dočasného obdobia medzi súčasnosťou a časom prijatia nového zákona. Myslím si, že nové opatrenia a postupy, ktoré novela obsahuje, je dobré si overiť aj v praxi, čo v podstate toto preklenujúce obdobie umožňuje. V intenciách prijatej novely praxou sa vylúčia prípadné omyly, resp. nesprávne postupy, ktoré bude možné napraviť v novom zákone o zdravotnej starostlivosti.

    Viem, že Strana maďarskej koalície v pripravovanom novom zákone bude presadzovať také zmeny, ktoré v tejto novele sa osvedčia, a bude vždy bojovať proti tým zmenám, ktoré čas ukázal ako nepotrebné, lebo verím, že jeden z najdôležitejších zákonov z pohľadu reformy zdravotníctva musí byť oveľa komplexnejší a musí nadväzovať na ďalšie zmeny zákonov, aby sme mohli hovoriť o ozajstnej reforme zdravotníctva. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Ďalšia v poradí, predposledná písomne prihlásená je pani poslankyňa Irena Belohorská. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, myslím, že už ste dostatočne dlho vo funkcii, takže som predpokladala, že by bol čas, keby ste po tom nástupe, ktorý ste uvádzali ako reformátor, zameraný hlavne ekonomicky, dokázali pripraviť pre rezort reformu, aká tu ešte nebola. Mnohé z vašich vyjadrení, ktorými ste nadväzovali na reformu v zdravotníctve, ktorú uskutočnilo Hnutie za demokratické Slovensko, počas pôsobenia pána ministra Soboňu, ktoré ste opakovane prezentovali, vyzerali, že nadviažete na tieto výsledky. Zdá sa však, pán minister, že to, čo ste nám predložili, je úbohý, skutočne ten najúbohejší projekt, ktorý som od vás očakávala. Bránite sa tým, že Slovensko plytvá lôžkami, má lôžka neobsadené a že teda musíte naučiť pacientov, aby si vedeli zdravotnícke služby vážiť. Myslím si, že do nemocnice ide len ten, kto tieto služby potrebuje. Ak nechám na boku veľmi malú skupinu masochistov, teda ľudí, ktorým robí dobre, keď im niekto robí zle, väčšina ľudí má prirodzený stres z pocitu, že musí ísť do nemocnice a že ten svoj pobyt každý z pacientov sa snaží obmedziť na minimum. Ak aj niekedy liečba spĺňala aj úlohu sociálnu, tak znovu, bolo to vo vašich rukách, aby ste sa pohrali so sieťou nemocníc a určili, ktorá časť lôžok má slúžiť na ten účel.

    Pozrime sa, ako to dnes vyzerá s posteľami alebo či teda lekári a riaditelia nemocníc sa nesnažili robiť dosť v priebehu 10 rokov. V roku 1991 bolo na Slovensku 40 037 postelí v nemocniciach, v roku 1994 to bolo 37 900, v roku 1998 to bolo 35 000 a v roku 2001 to bolo 33 000. Čiže od roku 1991 došlo k úbytku skoro o 7 000 lôžok bez toho, aby niekto urobil v zdravotníctve pohon, chaos a podobne. Nebudem súhlasiť s vyjadreniami, ktoré tu včera predniesol pán Dr. Chovanec, keď hovoril aj o tom, ako sa potkýnajú lekári o seba na oddeleniach, ale potom zase v druhej časti svojej reči povedal, že ráno má problém postaviť niekoho do služby, pretože podľa štatistiky, a Štatistický úrad ju doručil, aspoň ja som ju dostala tento týždeň v pondelok, vychádza, že je 1 lekár na 6,1 postele. Na 1 000 obyvateľov na Slovensku dnes máme 6,3 postele, čo je slušný európsky štandard. Počet hospitalizovaných v roku 1991 bol 838 000, v roku 2001 je 1,088 mil., čiže nárast zhruba o 200 000. Ale mohli by ste si všimnúť, že došlo k veľmi vážnemu zníženiu, až o 1 tretinu, dĺžky ošetrovacieho času v nemocnici. Kým priemerný ošetrovací čas v roku 1991 bol 12,9, v roku 2001 bol 8,6 dňa. Čiže aj lekári vedia, čo je ich povinnosťou a že jednoducho ak sa vytvorí slušná sieť domácej starostlivosti alebo možnosť návštevnej služby aj lekárov v domácich zariadeniach, tak, samozrejme, každý to privíta.

    Starostlivosť o deti. Bude dôležité o tom hovoriť hlavne v súvislosti aj s návrhom pani poslankyne Bauerovej, ktorá dala pozmeňujúci návrh, aby v zmysle podpísanej ratifikovanej zmluvy o základných právach pre deti a ich ochrane deti do 6 rokov boli zbavené tohto poplatku a nemuseli ho platiť. Myslím si, že medzinárodná deklarácia na ochranu práv dieťaťa nie je termínovaná 6. rokom života dieťaťa, ale celým jeho priebehom. A ten si môžeme znížiť na 14, 16 alebo ho nechať až na 18 rokov, tak ako to rešpektujú medzinárodné ustanovenia. Deťom bolo v roku 2001 urobených 8,561 mil. vyšetrení. Z toho 1 mil. vyšetrení boli vyšetrenia preventívne. Myslím si, že tu nie je účel ani vami navrhovanej novely, aby sa počet ktorýchkoľvek týchto vyšetrení znížil, či už preventívnych vyšetrení alebo vyšetrení u lekára, pretože vieme a poznáme prípady zanedbania niektorých ochorení.

    Ak, pán minister, argumentujete opakovane, že v Nemecku je zhruba 5 návštev ročne u lekára a pacient na Slovensku navštívi lekára 15-krát, nuž je to práve vďaka nezmyselnému Liečebnému poriadku a všetkým ustanoveniam, ktoré nakoniec aj vaša 20-korunová reforma nevyberá a nemení, pretože vy vlastne robíte manažment pacienta, ktorý musí ísť najprv svojmu praktickému lekárovi a potom lekárovi odbornému. Čiže ani tu by som sa nestotožnila s včerajším trošku takým dehonestujúcim vyjadrením pána primára pána poslanca Chovanca, ktorý povedal, že máme praktických lekárov, ktorí nemajú dostatok vedomostí, skúseností. Darmo má on vedomosti, skúsenosti a vie, ako liečiť diabetes, ale jednoducho si to nemôže dovoliť, pretože predpis liekov a liekový kód na recepte je viazaný na odbornosť a pracovnoprávne postavenie toho lekára. Myslím si, že Slovensko dokázalo opakovane, že má skutočne lekárov, ktorí si zastanú svoje miesta na medzinárodných úrovniach, lekárov, po ktorých veľmi sa poteší ktorýkoľvek štát, keď ich zhrabne, keď ich zhrabne vďaka práve necitlivému prístupu rezortného ministra, ktorý zabudol, že jeho povinnosťou je po prvé chrániť pacienta a po druhé vytvárať podmienky pre lekárov a zdravotnícky personál, aby mohli vykonávať svoju činnosť. Minister nie je na to, aby lekárov vyháňal odtiaľto.

    Pozrime sa, aká je situácia vo vedľajšej Českej republike. V mnohých českých nemocniciach, a môžem to dokumentovať skutočne veľmi kvalifikovane, až 60 % personálu je práve slovenských lekárov. A sú to pražské nemocnice. Teda to nie sú periférie, kde nie sú schopní obsadiť miesta. Ak Slovensko ide prijať v budúcom roku 300 poslucháčov na medicínu, česká pražská fakulta ide ich prijať 1300. A myslím si, že netreba robiť reklamu denníku Pravda, ktorý minulý týždeň uviedol, že na českých vysokých školách študuje 6 500 alebo 6 900 slovenských študentov. Je to tragédia slovenského národa. A vôbec si nerobia už problémy aj politickí analytici, aby vo verejných diskusiách v Českej televízii hovorili o tom, že zo Slovenska odchádza a uteká doslova inteligencia.

    To už nehovorím vôbec, akým spôsobom sa mohli cítiť dotknuté zdravotné sestry, keď si vypočuli z úst svojho pána ministra, že budú dobrým vývozným artiklom. Myslím si, že takýmto spôsobom sa odvďačiť za prácu zdravotnej sestry, ktorá musí rozdeliť svoje dávkovanie starostlivosti o pacienta, na druhej strane zase vie utrieť pot z čela lekárovi, ktorý operuje, toto si od nás zdravotné sestry nezaslúžili.

    Pán minister, v televíznej relácii Sito ste položili takú otázku, že teda čo máte robiť, kde máte zobrať 25 mld., ktoré potrebujete. Nuž ja vám poradím. Tu v tejto diskusii a v tejto sále mal sedieť minister financií, lebo tam je vaše pole pôsobnosti.

  • A jeho ste sa mali opýtať, kde zobral 120 mld., ktorými naplnil banky, aby sa dali privatizovať.

  • Možno by vám vedel poradiť. To nie je úloha, obrátiť sa dnes na populáciu, ktorá je stará a ktorá potrebuje starostlivosť zo strany štátu, aby títo prispievali a skladali sa pod 20 korunách. Pán minister, na Slovensku je dneska približne 17 % slovenskej populácie vo veku stareckom, vo veku nad 60 rokov. Z týchto ľudí 38 % je relatívne zdravých, približne 32 % je chorých na rôzne chronické ochorenia, ktoré si vyžadujú občasnú lekársku starostlivosť, približne 21 % však trpí na ťažšie ochorenia, ktoré už sú spojené s orgánovou dekompenzáciou alebo sú sprevádzané psychosociálnymi problémami, približne 9 % starých ľudí je veľmi ťažko chorých, ktorí nie sú vlastne sami schopní sa starať o seba. To je štatistika, ktorú predkladal minister zdravotníctva na veľkom stretnutí európskych ministrov zdravotníctva, kde sa hovorilo o štátnej politike pre ochranu starých ľudí. Nuž ak ste 20-korunové kolotočové pre zdravotnícke zariadenia mysleli ako starostlivosť o týchto starých ľudí, je to skutočne nešťastné riešenie.

    Neviem, či ste sledovali tzv. Veronskú výzvu, ktorá vznikla pod záštitou svetovej zdravotníckej organizácie a vznikla ako výsledok 3-ročnej práce zástupcov viacerých ako 51 národov. Vychádza z poznatkov a skúseností odborníkov z mnohých oblastí, ktorí túto Veronskú iniciatívu založili. Hovorí sa tu o takých témach, o ktorých, samozrejme, môžete povedať, že sú veľmi také populárne. Ony hovoria, že zdravie je univerzálna hodnota, základné ľudské právo a podobne. Nejdem vás tým unavovať, ale dôležité sú výzvy, ktorými sa obracajú na jednotlivé národné vlády, prijať zásadný záväzok, aby investícia pre zdravie bola základom a integrálnou súčasťou rozvojovej a regeneračnej politiky, zabezpečiť, aby všetky politické rozhodnutia všetkých ministerstiev boli vytvorené tak, aby mali pozitívny dopad na zdravie všetkých skupín obyvateľstva, vytvoriť jasný mechanizmus na koordináciu politiky všetkých rezortov vlády, presne určiť zodpovednosť za zlepšenie zdravia na všetkých ministerstvách, nielen v rámci ministerstva zdravotníctva, vytvoriť jednotnú komunikačnú stratégiu, ktorá bude stimulovať skutočnú partnerskú spoluprácu medzi sektormi ekonomiky, ministerstvami, lokálnymi aj regionálnymi orgánmi, urobiť audit úloh a schopností nevyhnutých na realizáciu prístupu investícií pre zdravie a zabezpečiť podporu pre vzdelávacie a rozvojové programy, deklarovať a uznať, že investovanie pre zdravie je etická zodpovednosť, ako aj investovanie do udržateľného sociálneho a ekonomického rozvoja.

    Ja viem, pán minister, že poviete to, čo zvyknete hovoriť, že, samozrejme, opozícii sa dobre hovorí a dobre kritizuje. Chcem vám povedať, že nie je to tak. Tu na tejto pôde v parlamente aj v predchádzajúcich obdobiach vždy lekári vedeli diskutovať konštruktívne s ministrom, ktorému bolo treba pomôcť, samozrejme, pokiaľ nehľadal transformáciu alebo riešenia, tak ako občas žoviálne navrhol aj pán minister Šagát, že ako praktizovali Eskimáci vzťah k staršej generácii.

    Pán minister ale teraz sa pohrám ako praktik, ako lekár, ktorý by sedel v ambulancii a bol nútený pacienta privítať: „Dobrý deň, ako sa máte? Čo vás ku mne priviedlo?“ Otázka od sestry by bola: „V ktorej ste poisťovni?“ Samozrejme, bola by potom aj otázka: „Máte 20 korún?“ Ako chcete vlastne, aby lekár zisťoval sociálnu potrebnosť toho pacienta alebo to, či náhodou nepatrí pacient do niektorej tej skupiny, ktorú vy ste láskavo z toho vynechali? Má sa lekár opýtať pacienta, či nemá náhodou rakovinu? Ako chcete riešiť, aby lekári na onkológii oznamovali svojim pacientom tento typ ochorenia? Ak má 19- alebo 20-ročný mladý človek, ktorý má možno veľmi vážne problémy, a mohol by spáchať suicídium s vedomím takejto choroby, tak tomu človeku to radšej nikto nepovie. On ani nevie, že patrí do tej vašej skupiny. Alebo prvé postavenie tohto pacienta by bolo: „Viete, pán doktor, ale ja mám rakovinu, tak vás prosím, ušetrite mi tých 20 korún, buďte tak dobrý.“

    Škoda, že tu nesedí pán minister financií, pretože ten by vám povedal, že na Slovensku sú zavedené registračné pokladnice. To už aj tí, ktorí chodia občas kupovať za tých 20 korún mrkvu na trh, vedia, že aj tam musia byť, aby boli v kontrole. Nuž teda ako? Budeme dávať do ambulancií registračné pokladnice? Ako bude dokazovať lekár zdravotnej poisťovni, že mal pacienta, ktorý bol v jednej z týchto vašich kategórií. Kto a akú hmotnú zodpovednosť bude mať? Lekár alebo zdravotná sestra? Akú finančnú rezervu v svojej pokladničke bude musieť držať alebo nie bude musieť, ale bude môcť? Po skončení pracovnej doby pôjde odovzdať sestra alebo lekár peniaze na poštu alebo do centrálnej pokladnice alebo akým spôsobom bude manipulovať s týmito peniazmi? Ako si bude ráno otvárať tú pokladničku sestra, aby tam mala aj dostatok drobných na vydanie. Čo keď prvý pacient bude mať tisíckorunáčku? Má potom povedať pacient, aby to sestra nechala tak alebo akým spôsobom tam má byť zabezpečená manipulácia s týmito peniazmi? Povedali ste, že tie peniaze budú príjmom vlastne pre danú nemocnicu. Nebude potom nemocnica, ktorá bude mať svoje onkologické oddelenie alebo ktorá bude samotná onkologická nemocnica, poškodená, keď nebude mať tento príspevok, s ktorým vy počítate, že bude vybratý, pretože hovoríte o príjme 1 mld.? Potom náhodou pre lekára pacient, ktorý patrí do tejto kategórie, že je v sociálnej núdzi, alebo je to onkologický pacient, nebude príťažou pre to zdravotnícke zariadenie?

    Pán minister, 2 koruny za sanitku. A čo s pacientom, ktorý bude na ambulantnej chemoterapii alebo ktorý pôjde z nej? Na osvieženie si skúste pozrieť prípad, ktorý sa stal v Trenčíne, kde pacient z onkologickej ambulantnej chemoterapie nepovedal lekárovi, že sa nemá ako dostať domov, a rozhodol sa, že pôjde 14 kilometrov pešo sám. Našli ho po niekoľkých dňoch v jarku pri ceste mŕtveho.

    Sú to otázky, na ktoré je ťažké dávať odpoveď. Neviem si predstaviť, či lekár môže odmietnuť niekoho, kto tých 20 korún nebude mať. Jednoducho pacient príde a povie, že nemá. Nebude potom musieť to zaňho zaplatiť ten lekár? Nebude ho niekto upodozrievať, že prečo vybral dnes len tých pár korún? Počítať s takýmto príjmom je asi presne tak, ako sme kritizovali ministra vnútra, že má presne zakomponované, že vyberie na pokutách, a presne vie, akú sumu pritom vyberie. Takže prečo sa hneváme, že niektorí šoféri si sadnú s nejakým promile za volant, keď náš rozpočet s tým priamo počíta?

    Chcela by som hovoriť aj o lekárskych poukazoch na pomôcky, ale kolegovia ma upozornili, že stomických pacientov ste z toho našťastie vyňali, pretože 1 stomický pacient potrebuje na mesiac 8 receptov za 160 korún. A to určite viete a to bol aj dôvod, prečo pravdepodobne sa dostali títo pacienti do výnimky.

    Pán minister, myslím si, a nechcem dlhšie o tom diskutovať, že táto novela, ktorú vy teda nazývate novelou, je len jedným z takých smiešnych príbehov telenoviel, len škoda, že jej dopad je vlastne najväčší na generáciu, ktorú by sme si mali ctiť, vážiť a uctievať, lebo ona práve vyrobila všetko to bohatstvo, vďaka ktorému sa mnohí dnes majú veľmi dobre po privatizácii plodov jej práce.

    Pán minister, vaša novela zatvára dvere do nemocníc. Všade na svete je presne opačný trend: diagnostikovať ochorenia včas a teda radšej presvedčiť pacienta, tak ako na onkológii pri prevencii sme presviedčali pacienta, aby radšej prišiel 3-krát zbytočne ako raz neskoro.

    Pán minister, ja čakám, kedy vás začnú ľudia obviňovať, pretože myslím si, že dôjde k poškodeniu zdravia mnohých ľudí a dôjde k poškodeniu zdravia možno aj mladej generácie, pretože veľakrát matka, ktorá má, prepytujem, plat, ktorý dneska dostávajú aj vysokoškolsky vzdelaní, môže byť v sociálnej núdzi, ak má 4 deti a manžela, povedzme, nezamestnaného.

    Ak zatvárate dvere do nemocníc pred pacientmi, tak ste presne oproti všetkým trendom, ktoré panujú v Európskej únii.

    Škoda, pán minister, že ste sa nevedeli posadiť a nevedeli ste nikdy využiť čas s lekármi. Mali ste to urobiť. Ja raz som mala tiež možnosť zúčastniť sa na preplytvanom čase, na ktorý ste si dovolili pozvať riaditeľov všetkých nemocníc na Slovensku, 8. novembra, keď vy ste meškali na stretnutie na 8.30 hodinu v rámci Bratislavy kvôli kalamite, ale nemeškali lekári a riaditelia nemocníc, ktorí cestovali celú noc 500 kilometrov, ktorých ste privítali slovami: „Ak ste čakali, že sa niečo nové dozviete, tak ľutujem, poviem vám to, čo vyšlo pred 2 mesiacmi v Zdravotníckych novinách.“ To je dehonestovanie ľudí, kolegov, ktorí celú noc presedeli vo vlaku alebo v aute, keď si prišli vypočuť svojho ministra. A keď už ste im nevedeli ponúknuť nič, tak ste, pán minister, sa aspoň ich mali opýtať, či vám niečo zo svojej praxe nevedia poradiť. Ale ak vy zaobchádzate s lekármi tak, ako ste teraz zatočili s prof. Krištúfkom, tak verte, že tí slušní už nebudú mať chuť ani vám dávať ďalšie návrhy. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia 4 poslanci, posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Pán poslanec Gaľa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel som sa len krátko pristaviť pri téme, ktorú otvorila pani Dr. Belohorská. A to je otázka redukcie lôžok. Redukciu lôžok, ktorú sme vykonávali v rezorte v minulých rokoch, sme robili a dospeli sme na európsky štandard porovnateľných čísel. Avšak celá táto redukcia lôžok nepriniesla prakticky žiadny finančný efekt, pretože z oddelenia či z nemocnice sme síce vyniesli zopár postelí, ale oddelenie či nemocnica zostala tak, ako bola. Naďalej sa vykurovalo, splachovalo, svietilo, jednoducho povedané, redukcia lôžok nebola finančným prínosom pre hospodárenie rezortu.

    V materiáli Stratégia reformy zdravotníctva, ktorú sme včera dostali v parlamente, sa hovorí o tom, že budú sa robiť opatrenia v tvorbe a v stabilizácii siete zdravotníckych zariadení vrátane nemocníc, ktoré môžu priniesť očakávaný štrukturálny i finančný efekt v zmysle decentralizácie a vytvorenia viacerých typov nemocníc, či už štátnych, verejnoprospešných, privátnych alebo nemocníc, ktoré budú riadené vyšším územným celkom s prenesením reálnych manažérskych kompetencií a zodpovedností, či už v medicínskej sfére alebo aj vo finančnej sfére, s vybudovaním korektných vzťahov vlastných manažérovi s plnou právnou a inou subjektivitou. Toto, myslím, je nová cesta, je cesta, ktorú toto rezortné ministerstvo v súčasnosti bude raziť.

    A opakujem, redukcia postelí bola síce istým prínosom, ale nedoniesla finančný efekt, ktorý sme očakávali, a takisto nepriniesla nič čo do tvorby a reštrukturalizácie siete. Ďakujem pekne.

  • Vážená pani poslankyňa, vážená kolegyňa, dúfam, že môžem si dovoliť toto oslovenie, sme z rovnakého profesijného odboru, predovšetkým chcem oceniť pozornosť, ktorú ste venovali včerajšiemu môjmu vystúpeniu. Ja som si veľmi dobre všímal, s akou pozornosťou ste ho sledovali. A bola pre mňa česť, že ste si ho takto všimli. Chcem vás uistiť, že aj ja som venoval presne takú istú pozornosť vášmu vystúpeniu. A musím povedať, že s podstatnou časťou, s drvivou časťou toho, čo ste dnes hovorili, samozrejme, súhlasím.

    Chcem povedať, že si mimoriadne vážim, že ste pokladali za povinnosť citovať ma v 2 záležitostiach. K tej druhej v podstate nemám čo dodať, len toľko, že ste vlastne doplnili príčiny, prečo lekári pôsobia ako distributéri. Takže za to doplnenie vám ďakujem. Nie celkom však súhlasím s tou prvou časťou. Možno nie celkom jasne som to povedal. Ale ja som to povedal v tej súvislosti, keď som zdôraznil, aké neskutočné diskrepancie sú v sieti zdravotníckych zariadení a v rozložení siete zdravotníckych zariadení, aké neskutočné diskrepancie sú vo vybavení a v počtoch zdravotníckych pracovníkov jednotlivých zdravotníckych zariadení, môžem vám to povedať potom aj osobne. Dával som jeden príklad, že na jednom oddelení pracuje 30 lekárov a je tam o 15 % až 20 % menej výkonov ako na inom oddelení, kde pracuje len 13 lekárov. Preto sa potom dostávam ja na oddelení do situácie, že ak mi dvaja alebo traja lekári chýbajú, nemám jednoducho ako obsadiť oddelenie. To bola podstata mojej pripomienky.

    A dovolím si ešte predsa len málinko nesúhlasiť alebo prezentovať trošku iný názor. Ja som tiež presvedčený, že je potrebné znížiť nemocničnú sieť a zvýšiť ambulantnú sieť, priblížiť ambulancie k pacientovi.

  • Ďakujem za slovo. Milí kolegovia a vážení doktori v tomto prípade, ja si veľmi ctím to, že ste odo mňa starší, najmä v poslaneckých laviciach, ale v niektorých tých prípadoch ma napadá, že mnohí z vás tu boli za posledných 13 rokov, a preto som veľmi smutná, že dnes v podstate 4-ročnú prácu MUDr. Zajaca, ministra zdravotníctva, dokážete s takou ľahkosťou kritizovať. A ja som veľmi šokovaná, že ste to neurobili pred 13 rokmi., pred 8 rokmi. Kedykoľvek ste tú reformu mohli spraviť. Dnes bol na bojisku iba MUDr. Zajac. Ďakujem.

  • Chcela by som podporiť pani poslankyňu v tom, ako hovorila, že prezamestnanosť v zdravotníctve je iba mediálne proklamovanou. Ak sa podrobne zamyslíme nad pomerom obyvateľov Slovenska a lekárov, asi 16 000 lekárov je na asi 5 mil. obyvateľov, vychádza pomer asi 260 pacientov na 1 lekárske miesto, šokujúco malý priemer. Ak rozdelíme počet obyvateľov Slovenska na mesto Bratislava a zbytok Slovenska, tak zistíme, že v Bratislave, ktorá má približne 500 000 obyvateľov, pracuje 6 000 lekárov, čo je tiež šokujúci údaj. Ak zvyšných 4,5 mil. obyvateľov rozdelíme medzi 10 000 lekárov, priemerný počet je už 450 pacientov pripadajúcich na 1 lekára. Ak zoberieme do úvahy, že v spomínaných ostatných regiónoch Slovenska mimo Bratislavy existuje veľa lekárov v rámci 50-percentného základného medicínskeho vzdelávania, na lekárskych fakultách v Martine a v Košiciach, kde lekári majú iný režim práce, vychádza nám, že počet pacientov na 1 lekára narastá na hodnotu 520, čo je 2-násobok celoslovenského priemeru.

    Pýtam sa, aká je teda prezamestnanosť v rezorte zdravotníctva. Lekár po promócii nemôže pracovať samostatne. Aspoň štvrtina lekárov je v rôznych štádiách postgraduálneho vzdelávania, prvej a druhej atestácie, nadstavbovej špecializácie, až na úrovni okresných nemocníc a polikliník. Počet pacientov na 1 lekárske miesto už dosahuje skoro 3-násobok počtu pacientov na 1 lekára vo vyspelých štátoch sveta, ku ktorým sa chceme aj my pridať.

    Pozrime sa na problém prezamestnanosti v Bratislave, počet obyvateľov 500 000 na 1 000 závodných ošetrujúcich lekárov, ale do Bratislavy dochádza 360 000 ľudí za zamestnaním. Títo tiež vyžadujú starostlivosť závodných ošetrujúcich lekárov, odhadujem, 500 lekárov. Spomínaných 50 % základného medicínskeho vzdelávania je v Bratislave. V Bratislave je skoro 100 % lekárskeho vývoja a 100 % vedy a výskumu v oblasti medicíny, 100 % nadstavbového a špecializačného vzdelávania, centrálne orgány a tak ďalej. Ja by som chcela povedať iba to, že...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Belohorská chce reagovať na faktické poznámky poslancov.

  • Ďakujem pekne. Viac-menej všetci, ktorí reagovali na moje vystúpenie, len podčiarkli, že slovenské zdravotníctvo nepotrebuje 20-korunovú almužnu, slovenské zdravotníctvo potrebuje mať vypracovaný manažment nemocníc, manažment pacienta, manažment zdravotníckych služieb, to znamená aj žurnálových služieb.

    Bolo by veľmi dobré, pán minister, keď ste vybrali kontrolu Medzinárodného menového fondu, aby ste vybrali aj napr. štúdiu, ktorá bola spracovaná porovnávaním nemocníc vo Viedni a v Bratislave, čo sa týkalo nočných služieb a podobne. Samozrejme, to bolo politické obdobie predchádzajúcej vlády, ktorá nechcela urobiť tieto zásahy, a radšej dochádzalo k výmene ministra, pani Černá. Takže to nebola neochota spolupracovať, to bola ochota. Všetci lekári, ktorí boli aj v predchádzajúcom období v parlamente, vedeli nájsť spoločnú reč, keď sa bolo treba dohodnúť a keď bolo treba niečo urobiť, len problém bol ten, že potom tam nebola dohoda a nebol ochotný minister pristúpiť na nejaké zmeny alebo na nejakú rozumnú diskusiu. Takže ten problém bol niekde úplne inde, a nie v tom, že by pán minister mal pocit, že tu niekto znevažuje jeho prácu, práve naopak, ja som svojím vyjadrením a svojím vystúpením chcela poukázať, že práve pán minister si nevie vážiť prácu ostatných. A ako výsledok tohto efektu je, že nám lekári zo Slovenska odchádzajú. A odchádzajú napr. aj do Brna, kde za nimi potom idú pacienti, ktorí na to majú, aby si zaplatili.

  • Nech sa páči, pán poslanec Pavol Paška, ako posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, odvčera toho odznelo naozaj veľa, dovoľte, aby som využil svoje vystúpenie najmä na podanie 2 pozmeňujúcich návrhov, ale nedá mi, aby som sa nezmienil o čomsi, čo tu poletuje počas celej diskusie, ale čo tu tak trošku opomíname, a to je dlhodobý deficit financovania zdravotníctva, ktorý považujem ja za zásadný problém riešenia slovenského zdravotníctva.

    Pán minister alebo navrhovatelia postavili svoju konštrukciu reformy na identifikácii tzv. zodpovedných za katastrofálny stav slovenského zdravotníctva. A tak sme sa dozvedeli, že zodpovedný je pacient, pretože zneužíva systém, chodí zbytočne často k lekárovi a stojí to systém obrovské peniaze, zodpovedný je lekár, ktorý úplne zbytočne, asi len tak sám od seba, predpisuje kvantá liekov, ktoré nás stoja miliardy korún, mimochodom, vážení, liek je jediný reálny hodnotový ekvivalent v celom systéme slovenského zdravotníctva, zodpovedné sú firmy, ktoré korumpujú lekárov, ktoré indukujú obrovskú preskripciu a nadspotrebu. A minule vo výbore sme sa dokonca dozvedeli od pána ministra, že zodpovední sme aj my poslanci, pretože sme to boli my, ktorí sme schválili len taký malý objem peňazí aj pre tohtoročný rozpočet, ktorý, mimochodom, má generovať 9 mld. korún schodku a ďalšieho deficitu. Nikto už nehovorí a každý taktne mlčí o tom, keďže doposiaľ som nevidel jednu jedinú kvantifikáciu ekonomických dopadov všetkých navrhovaných opatrení, ktoré majú reštriktívny charakter a zasiahnu peňaženku pacienta, hovorí sa o 3 mld. hypotetických úspor pri ďalšom raste deficitu. Ak je pravda, že rozpočet bol rozpočtovaný na 9 mld., 3 mld. hypoteticky usporíme, narastie ďalších 6 mld. Dodnes som ani od ministra, ani od navrhovateľov nepočul akým spôsobom kedy a kto nahradí nielen deficit tohto roku, ale deficit, ktorý sa 10 rokov prenášal na plecia poskytovateľov. Dnes novela zákona ide postaviť poskytovateľa do pozície prosebníka voči poisťovni, ktorej dávame neuveriteľné právomoci.

    To sú tie dôvody, prečo jednoducho tento zákon nepodporím a nemôžem podporiť a nemôže podporiť žiadny súdny človek.

    Je podivné, že práve zo strany tzv. pravicových strán prichádza návrh, ktorý minimálne zadáva dôvod poskytovateľom, ktorým roky bolo sľubované, že budú oddlžení, že dostanú nazad svoje peniaze, aby sa nezačali obávať. Už sme schválili v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o zdravotnom poistení, kde sa štát zbavil zodpovednosti za dlhy zdravotných poisťovní. Dnes ideme v zákone č. 277/1994 Z. z., a to bude môj pozmeňujúci návrh, dokonca obrať poskytovateľa aj o jeho zákonnú možnosť používania príslušenstva. Pýtam sa teda, akým spôsobom kedy a kto nahradí obrovský deficit v slovenskom zdravotníctve.

    Navrhovaný zákon je proti pacientovi a je nemorálny aj v tom, že, keď som hovoril o dlhoch, pacient príde, bude platiť, dá 20 korún, dá za recept, dá 50 korún za lôžko, ale bude naďalej tŕpnuť, či na 3. deň jeho pobytu v nemocnici vodári neodpoja vodu, elektrárne nevypnú elektriku alebo či exekútor predsa len nenájde spôsob, ako vykonať výkon rozhodnutia.

  • A tak, ako som povedal, je zákon aj proti poskytovateľom, pretože po rokoch sľubov, keď niesli na svojich pleciach, a hovorím aj o privátnych súkromných poskytovateľoch, celé to bremeno dlhu, dnes sú v situácii, kde naozaj sa kľudne môže stať, že sa nájde nonšalantné účelové legislatívne riešenie, ako jednoducho tých tuším 40 mld. korún, alebo neviem, o koľkých sa hovorí za celý ten kumulatívny dlh, sa rozplynie a nikdy ich nikto neuvidí. Koniec koncov veľmi dobrý príklad je dnes prenos zdravotníckych zariadení na samosprávy. Nielenže dodnes nemajú delimitačné protokoly, ale nikto nevidel ani 10 halierov z 3,5-miliardového sľúbeného oddlženia.

  • Keď dovolíte, rád by som vás požiadal o podporu 2 pozmeňujúcich návrhov, ktoré v logike veci by mali podporiť a pomôcť hlavne poskytovateľom.

    Prvý návrh k zákonu č. 277/1994 Z. z. je o zdravotnom poistení, kde z dôvodu, aby nedochádzalo zbytočne k zmätočnému výkladu pojmov „povinnosti limitu pre poskytovateľa“ vo vzťahu so zdravotnou poisťovňou, by som vás chcel požiadať o akceptáciu vsunutia identifikácie verejnej lekárne. To znamená, keď dovolíte, prečítam ten návrh.

    Poslanecký návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 121).

    V čl. III v 4. bode návrhu § 38 ods. 2 sa v prvej vete za slovo „zariadenie“ vkladajú slová „s výnimkou verejnej lekárne“.

    Pre tých, ktorí nevedia, o čo ide. V zákone č. 277/1994 Z. z. došlo k preformulácii postavenia verejnej lekárne ako poskytovateľa. A hlavne z dôvodu možnosti vymedziť poplatky je aj výdaj lieku definovaný a identifikovaný ako služba, aby jednoducho nedochádzalo k zmätočnému výkladu hlavne zo strany poisťovní napriek tomu, že som si vedomý, že zákon o Liečebnom poriadku č. 98/1995 Z. z. v § 10 nemeníme. A tento upravuje vzťah zdravotnej poisťovne a verejnej lekárne.

    Chcem vás požiadať o podporu tohto môjho návrhu, aby tento výklad bol veľmi jasný a taxatívny.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, má tak trochu súvis s tým, o čom som hovoril, a to sú obavy poskytovateľov o vymožiteľnosť svojho práva a dostupnosť svojho majetku, a súvisí s uplatňovaním sankčnej pokuty. Ak navrhovateľ zmenil za každý deň omeškania dosiaľ platné znenie z 0,1 % na 0,01 %, nedá mi ináč, ako znovu sa spýtať, či to nerobí náhodou účelovo aj preto, že si je vedomý, že ani v tomto, ani v budúcom období nepočíta so žiadnymi ďalšími dodatočnými zdrojmi, ktoré by vyriešili zadlženie celého systému, a chráni si vlastne svoju podstatu rozpočtu.

    O tom, že je to problém, ktorý má závažný rozmer, svedčí aj to, že tu padli od včera už 2 alebo dokonca 3 pozmeňujúce návrhy k tomuto paragrafovému zneniu. Jeden podával, myslím, pán kolega Milan Urbáni, ktorý kvantifikoval sadzbu 0,01 % na 0,05 %, jeden dal kolega Milan Murgaš, ktorý navrhoval ponechať pôvodné znenie, to znamená 0,1 %.

    Keď dovolíte, rád by som predložil návrh, ktorý korešponduje s celým právnym systémom, má všeobecne záväzný charakter, je to Obchodný zákonník a jeho znenie by bolo nasledujúce.

    Poslanecký návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 121).

    V čl. III v 6. bode návrhu § 38 ods. 4 znie: „Pri nedodržaní lehoty splatnosti uplatní zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške, ako je stanovené v § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.“

    Pre tých, ktorí neviete, je to všeobecné znenie, ktoré hovorí: „A stanovujú sadzbu poplatkov z omeškania o 1 % vyššie úrokovou sadzbou, ako sú úrokové sadzby v mieste poskytovateľa.“ Považujem to za veľmi korektné, všeobecné riešenie. V konečnom dôsledku všetky súvisiace právne normy, napr. zákon o správe daní, a všetky ostatné normy sa odvolávajú na toto znenie a má to dlhoročne všeobecný charakter.

    Chcel by som vás všetkých požiadať o podporu tohto môjho návrhu, ktorý považujem za korektný voči všetkým poskytovateľom.

    Na záver. Ako som už povedal, najradšej by som bol, aby sa zákon vrátil a aby sa pripravil nový zákon, minimálne z dôvodov, že hypotetické kvantifikácie o akýchsi úsporách pri tvorbe obrovského ďalšieho deficitu, si myslím, nie sú dôvodom na to, aby sme takto kvaltovali a pustili von zákon, ktorý podľa mňa nebude fungovať.

    Zdá sa, že väčšinová koalícia je pripravená tento zákon prijať. No bude ma to tešiť minimálne z 2 dôvodov. Ak sa tento zákon prijme a ak to náhodou začne fungovať, budem prvý, ktorý zagratuluje pánu ministrovi. A budem sa tomu nesmierne tešiť. Čo je ale oveľa viac pravdepodobnejšie, fungovať to nebude, ale ak to zavedieme do praxe, aspoň bude dôvod na to, aby sme sa zamysleli, či to naozaj netreba robiť úplne-úplne ináč. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako som informoval, pán poslanec Paška bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hopta, pán poslanec Husár, pani poslankyňa Bollová, pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Lintner, pán poslanec Vajda, pani poslankyňa Gabániová a pán poslanec Jaduš. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený, neviem, či po včerajšku to povedať, jediný člen vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, keď som zhruba pred mesiacom počas prerokovania tohto zákona v prvom čítaní povedal, že prijatie tohto zákona považujem za začiatok genocídy nášho národa, vtedy mnohí z vás sa v rokovacej miestnosti smiali, resp. po mne pokrikovali. Odvtedy som mal možnosť rozprávať s mnohými občanmi našej krajiny, ktorí ma utvrdili v tom, že mám pravdu a že prijatie tohto zákona naozaj bude mať priamy dosah na skrátenie dĺžky života občanov, na zhoršenie zdravotného stavu mnohých občanov, na to, že bude príčinou mnohých zbytočných úmrtí spôsobených nedostupnosťou lekárskej pomoci, nedostatkom starostlivosti a neschopnosťou platiť za liečbu. V stručnosti povedané, podľa môjho názoru mnohí ľudia zomrú len preto, že sú chudobní a nebudú mať peniaze zaplatiť za lekárske úkony a lieky. Toto moje konštatovanie len potvrdzuje fakt, že novela tohto zákona je v rozpore so záujmami väčšiny občanov Slovenskej republiky, ale podľa nášho názoru aj s čl. 40 našej ústavy, ktorá zaručuje občanom bezplatnú lekársku starostlivosť.

    Absolútne nemôžem akceptovať tvrdenie pána ministra, že nič nie je bezplatné a za všetko treba platiť, pretože občania Slovenskej republiky dostávajú tzv. bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. A je preto nemorálne, ale pre nás aj absolútne neprípustné, aby najmä starší občania, ktorí si poctivo celý život platili zdravotné poistenie a mnohí lekára vôbec počas svojej pracovnej doby, resp. pracovného procesu nepotrebovali, teraz, keď ich zastihla staroba a s tým prišli aj spojené choroby, platili veľké peniaze za lekárske úkony a lieky, ktoré si v mladosti podľa nášho názoru už dávno predtým predplatili.

    Pán minister Zajac často v masmédiách hovorí aj o tom, že poplatky za lekárske služby sú nutné preto, lebo má pre zdravotníctvo malý balík peňazí. Stručne povedané, rozpočet je pre zdravotníctvo nízky a z tohto dôvodu sa musia zaviesť mnohé poplatky. Vážené dámy, vážení páni, ale za stav našej ekonomiky predsa nie sú zodpovední a vinní občania Slovenskej republiky, vinné sú všetky ponovembrové vlády, ktoré nám často sľubovali modré z neba či druhé Švajčiarsko, ale ich reálna politika bola taká, že z prosperujúcej krajiny urobili krajinu, ktorá má rozbitú ekonomiku, skrachované poľnohospodárstvo, krachujúce školstvo, kultúru a napokon aj zdravotníctvo. A tento žalostný stav našej krajiny i slovenského zdravotníctva je taký aj napriek tomu, že naši ponovembroví politici rozpredali prakticky všetky dobre fungujúce podniky či ďalší iný národný majetok. Žiaľ, získané miliardy korún sa neinvestovali do rozvoja našej ekonomiky, teda ani do zdravotníctva, ale často skončili nenávratne v rukách rôznych mafiánskych skupín. A tak to beží celých 13 rokov a žiadna vláda s tým nič neurobila.

    Pre Komunistickú stranu Slovenska i pre mňa osobne je neprípustné, že táto vláda, resp. parlament nevie nájsť 5 mld. – 6 mld. korún pre naše zdravotníctvo, ale šmahom ruky nájde viac ako 100 mld. korún na záchranu bánk, ktoré sa následne predajú za minimálne ceny, peniaze sa nájdu aj na pobyty našich vojenských jednotiek v Iraku, Afganistane, v Eritrei, inde vo svete, peniaze bez problémov sa našli aj na nové vymyslené úrady typu Národný bezpečnostný úrad, viac ako 350 mil. korún sme našli na Národné tenisové centrum, dávame miliardy na náš vstup do NATO či milióny na kampaň a propagáciu týkajúcu sa Európskej únie.

    Preto skôr, než ste, vážený pán minister, rozhodli zachraňovať naše zdravotníctvo spôsobom, že jeho dlhy opäť zaplatia občania, podľa môjho názoru mali ste využiť určité skryté rezervy, ktoré aj v zdravotníctve bezpochyby existujú. Ja ich osobne vidím predovšetkým po prvé v sprísnení a v účinnejšej kontrole pri predpisovaní liekov, po druhé v zavedení poriadku do distribúcie liekov, osobne som presvedčený, ak by namiesto množstva distribučných firiem existovala jedna štátna firma, ktorá by dovážala lieky, štát by zachránil milióny a milióny korún, po tretie v zrušení viacerých zdravotných poisťovní, myslím si, že bezpochyby a bez problémov by sme sa zaobišli s 1 zdravotnou poisťovňou, po štvrté v sprísnenej kontrole lekárov, aby zapisovali si iba vyšetrenia, ktoré v skutočnosti aj realizovali, a po piate v tom, že mnohé nemocnice by ušetrili peniaze, ak by na ich čele stáli šikovní ekonómovia, ktorí vedia manažovať zdravotníctvo.

    Záverom chcem povedať, že všetky doterajšie pokusy na ľuďoch v oblasti zdravotníctva za posledných 13 rokov sa skončili neúspešne, že verejnosť je už pobúrená z toho, že rušenie zdravotníckych zariadení a zavádzanie poplatkov za zdravotnícke služby sú vydávané priam nie za svetové reformy, ktoré neprinesú občanom nič dobré.

    Preto, vážený pán minister, vidím, že pánovi ministrovi sa nie veľmi dobre počúvajú tieto slová, tak opustil rokovaciu miestnosť, ale aj to svedčí o jeho prístupe k prerokovaniu tohto problému i o jeho charaktere, preto, vážený neprítomný pán minister v tejto rokovacej sále, vyzývam vás, aby ste stiahli z rokovania túto novelu zákona, pretože ju prakticky nikto nechce, nechcú ju občania čiže pacienti Slovenskej republiky, nechce ju verejnosť, lekárska verejnosť čiže tí, čo v zdravotníctve robia, resp. si myslím, že ju chce len samotný pán minister, možno ešte minister financií pán Mikloš a povinne a možno aj proti svojmu svedomiu mnohí poslanci vládnej koalície.

    V prípade, že pán minister nestiahne túto novelu z rokovania a parlament ju prijme v takom ponímaní, ako je predložená, Komunistická strana Slovenska ju predloží na Ústavný súd. Sme presvedčení totiž, že táto novela je v hlbokom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorá zaručuje občanom základné ľudské práva, podľa nášho názoru prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia patrí medzi základné ľudské práva. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Banáš. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hopta, ja vás môžem ubezpečiť, že by slovenské poľnohospodárstvo nebolo v takom stave, ako ho vy prezentujete, keby našim starým otcom a materiam po roku 1948 nepobrali role a majetky. Ďakujem.

  • Správajte sa slušne, páni.

    Pán poslanec Banáš.

  • Ja chcem ostať vo vecnej rovine. Možnože by stálo naozaj za to, raz tu dať diskusiu o výhodách a nevýhodách socializmu a kapitalizmu. Ja si myslím, že komunistom ostáva človek, ktorý pochopil, že nemá na to, aby sa stal kapitalistom v tom zmysle, aby niesol zodpovednosť sám za seba, aby sa neustále neschovával za kolektív a za nejaké reminiscencie na minulé.

  • Len dve faktické poznámky. Nemám presné čísla, ale vekový priemer sa zvýšil o 1,5 roka oproti socializmu, po druhé chcem povedať, v dôsledku toho, že všetko bolo tzv. zadarmo, sa Slovensko ako súčasť bývalého Česko-Slovenska dostalo z 9. miesta v tvorbe HDP na obyvateľa pred 2. svetovou vojnou na asi 52. miesto, už nás predbehla aj Zambia, bohužiaľ, a teraz to musíme doháňať.

    A potom mám takú jednu praktickú otázku. Páni, v tejto chvíli je tu v sále asi, odhadujem, 80 ľudí. Prosím vás, nech zodvihne ruku ten, kto vie o niekom, kto za starého režimu utekal na Východ, a nie na Západ, pretože ak teda bolo tak dobre na Východe, tak by to malo byť opačne. Ďakujem.

  • Vážená kolegyňa poslankyňa, ja neviem, kedy ste naposledy navštívili nejaký poľnohospodársky podnik. Neviem, či ste vôbec v živote boli na nejakom poľnohospodárskom družstve, pretože ak by ste videli tie poľnohospodárske podniky, ktoré v súčasnosti existujú, tak sú to iba rozvaliny budov, sú zarastené burinou. Čiže to im priniesol súčasný vami vychvaľovaný kapitalistický režim.

    Pán Banáš, viete čo, ja si osobne myslím, že ak hovoríte o tom, že sa predĺžila dĺžka života o 1,5 roka, máte pravdu, ale to nie je zásluhou posledných 13 rokov, lebo lekári vám určite povedia, že je to zásluhou toho, že človek má určitú životosprávu, mal určitý systém života počas svojho života ako takého, čiže je to predovšetkým zásluhou bývalého socialistického režimu.

  • Smiech v sále.

  • Áno. A uvidíme tak o 20 – 30 rokov, ako sa potom bude predlžovať život.

    Vy hovoríte o tom, že niekto utekal za socializmu na Západ. Ja vám chcem povedať, že aj napriek tomu, že sa v súčasnosti otvorili hranice, naozaj už nikto neuteká na Západ, ale nie preto, že by nechcel sa tam ísť niekto pozrieť, ale jednoducho preto, že občania už nemajú základné finančné potreby na zabezpečenie svojich životných potrieb, nehovoriac ešte o financiách na cestovanie na Západ.

    Čiže ja som presvedčený, že vaše toľké vychvaľovanie súčasného režimu je určite v rozpore s tým, čo ste si mysleli a presadzovali do roku 1989. To je jedna poznámka. A po druhé, viete, prijal by som to možno od niekoho iného, ktorý nepracoval pre bývalý systém, tak ako ste pracovali vy, pričom teraz zastávate úplne opačné názory. Nechcem sa k tomu ďalej vyjadrovať, ale to aj svedčí o tom, aký ste.

  • Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, sedím alebo mal som možnosť a česť sedieť v tomto parlamente už dlhšie, ale tým vývojom v poslednom čase som dosť zaskočený. Pri odborných témach, či bolo lepšie za socializmu, teraz alebo bude lepšie pozajtra, by sme mohli rozšíriť ešte o problematiku, či bolo lepšie za Márie Terézie alebo Františka Jozefa I. alebo dokonca niekedy v 15. storočí. Myslím si, že zaoberať sa týmito, prepáčte, použijem najslušnejší výraz, ktorý poznám, zbytočnosťami pri takejto téme, ktorú prerokúvame teraz, je zbytočné, je to prirodzená obštrukcia voči všetkým kolegom a kolegyniam.

    Ale nielen toto ma mrzí a trápi, ale trápi a mrzí ma aj druhá vec. Ideme ako zákonodarcovia rozhodovať o právach a povinnostiach občanov v tak zložitej problematike, ako je definícia zdravotnej starostlivosti a tzv. služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, o čom 80 % kolegov v tejto snemovni vrátane mňa nemá ani odborného šajnu ani predstavy. A napriek tomu tu títo kolegovia nesedia. A ak sa tu niekto pravidelne zdržuje, tak sú to lekári a právnici. Ale akým spôsobom bude treba hlasovať, pravdepodobne bude vedieť skoro každý.

    Dovoľte, prosím, aby som zareagoval aj na doterajšiu rozpravu. Tento návrh zákona v priebehu rozpravy prijal všelijaké prívlastky, od predreformného, od prvého bodu alebo momentu reformy po ďalšie a ďalšie, ktoré nebudem vymenúvať.

    V prvom rade chcem zdôrazniť, že by sme si mali byť vedomí skutočnosti, že rozhodujeme a rokujeme o základnom práve občanov, o práve na zdravotnú starostlivosť, o práve na ochranu zdravia. A v tejto súvislosti, ak chceme o tejto problematike rozprávať vážne, bude treba poopraviť niektoré názory, ktoré tu boli doposiaľ prezentované vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky a k obsahu toho, o čom rokujeme. Ústava Slovenskej republiky v čl. 40, a neurazte sa, ak to prečítam, vysvetlím prečo, hovorí: „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ Toto pomerne krátke ustanovenie hovorí veľmi veľa a hovorí veľmi veľa aj o spôsoboch a motivácii tým, ktorým sa dnes predkladaný materiál do parlamentu dostal.

    Prečo, vážené kolegyne a kolegovia, čítam a zdôrazňujem, znenie tohto článku? Pretože nie je pravda, ako uviedla aj kolegyňa Sárközy, že ide v tejto republike o všetko zadarmo, že ide o bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Nie, nie je to bezplatná zdravotná starostlivosť, ale tá, o ktorej hovorí čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Je to zdravotná starostlivosť, ktorá mi je poskytovaná ako občanovi na základe toho, že ja a môj zamestnávateľ dohromady skladáme to, čo nám určuje zákon. A toto sa poskytuje zdravotnej poisťovni. Teda platíme si, všetko z toho, čo dostávame, si platíme. A dôležitou skutočnosťou je fakt, že tí, ktorí potom výkony platia za nás, teda zdravotné poisťovne toto plnenie poskytujú na princípoch, na ktorých je založené, teda na princípoch solidarity, tolerancie, vzájomnej pomoci. Z tohto ustanovenia, ale vyplýva veľmi dôležitá skutočnosť, pretože toto právo, právo na ochranu zdravia patrí, povedzme, na nešťastie pre tých, ktorých sa dnes bude bytostne dotýkať, do tzv. druhej generácie ľudských práv. A táto generácia ľudských práv, ak si to všimnete aj v Ústave Slovenskej republiky, je v mnohých prípadoch deklarovaná príliš všeobecne a každé jedno ustanovenie o tejto skupine ľudských práv končí ustanovením: „Podrobnejšie podmienky a rozsah určí osobitný zákon.“

    Aby sme sa vysporiadali z nášho pohľadu aj s osobou pána ministra. Pána ministra nikto z nášho parlamentného klubu neviní za stav, ktorý je v slovenskom zdravotníctve. Dokonca pána ministra v debatách, či v odborných či v súkromných, hodnotíme ako človeka, ktorý vníma veľmi reálne stav v slovenskom zdravotníctve a veľmi reálne ho aj pomenúva ako stav zúfalý. Je otázne, či sa potom nie on, ale ďalší ľudia zodpovední za to, čo sa doposiaľ urobilo, nepokúšajú tento zúfalý stav riešiť aj zúfalými prostriedkami a krokmi. Pánu ministrovi osobne nemôže nikto nič vyčítať, pokiaľ sa objavia v návrhu tohto zákona aj ustanovenia, ktoré vzbudzujú vážne pochybnosti o rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo ktoré sú doslovne protiústavné. Budeme mu však vyčítať v blízkej budúcnosti, ak si takýchto spolupracovníkov a odborníkov bude okolo seba držať. A chápeme podstatu snahy pána ministra aj cieľ, ktorý pán minister týmto návrhom zákona sleduje. Stabilizácia, ako taká stabilizácia, ekonomická stabilizácia zdravotníckych zariadení, zdravotných poisťovní je nevyhnutná. Je opäť vážnou otázkou, a ostane, myslím, aj po dnešnom dni, či práve tieto opatrenia sú vôbec ako takým prínosom k tomuto sledovanému cieľu, pretože čl. 40 ústavy hovorí v závere, ako som už hovoril, že zdravotná starostlivosť je poskytovaná za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

    Vážené kolegyne, kolegovia, sme v hlbokých problémoch, pokiaľ sa týka zdravotníctva. A treba otvorene povedať, že práve uplatňovanie ľudských práv druhej generácie si vyžaduje aj určitú ekonomickú úroveň štátu a určitú spoločenskú klímu, že si napr. v oblasti zdravotníctva vyžaduje aj fungujúci zdravotnícky systém. Nemusím ani položiť otázku, poviem iba odpoveď, nič z tohto na Slovensku nefunguje, ani jeden z týchto predpokladov nie je naplnený. Tak ako to už tu hovorili možno desiatky kolegov a kolegýň, situácia pána ministra a ministerstva bude prioritne závislá od toho, ako dokáže vláda naštartovať ekonomiku, ako dokáže aj v legislatívnych úpravách zmeniť povinnosti jednotlivých platiteľov poistného, pretože dnes radový občan kdekoľvek na Slovensku z pohľadu tohto zákona musí byť dokonca solidárny s vládou Slovenskej republiky a základná diskriminácia platiteľov poistného existuje už v tomto zákone, bez ohľadu na druhú múdrosť, že ako občan som aj ja štátom, ale v tomto prípade, pán minister a my, kolegyne a kolegovia, pokiaľ nebudeme tlačiť na vládu, ktorá v tomto prípade prezentuje štát, reforma zdravotníctva nebude možno ani samotnou vládou nikdy chápaná s plnou vážnosťou. Ak teda nie je možné pohnúť s bezplatnou zdravotnou starostlivosťou, pretože sme nezmenili tento článok ústavy, dá sa urobiť jedno jediné, pohnúť so zákonom, ktorý určuje podmienky, za ktorých je zdravotná starostlivosť poskytovaná.

    A tu si dovolím pánovi ministrovi položiť hneď prvú otázku, pretože musíme spoločne uznať, že dosiaľ sme dávali, pretože dosiaľ všetky tzv. služby súvisiace s výkonom zdravotnej starostlivosti boli bezplatné, v zmysle toho, čo som hovoril o zdravotnom poistení. Teraz berieme čiže obmedzujeme bývalé základné práva občana, obmedzujeme bývalé základné práva poistenca alebo ich rozsah. A v tomto prípade čl. 13 ústavy hovorí. „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.“ A ja osobne sa domnievam, že každý zákon, ktorý sa týka zdravotníctva, poskytovania zdravotníckych služieb, musí byť prioritne, aj keď rieši ekonomické otázky, postavený z pohľadu základnej otázky: Čo prinesie tento zákon predovšetkým v oblasti základného práva, teda práva na ochranu zdravia? Kladiem teda otázku, pretože odpoveď na ňu som nenašiel ani v samotnom zákone, ani v dôvodovej správe: Aké bude mať prijatie tejto novely zdravotné dopady na obyvateľstvo Slovenskej republiky? Osobne ako laik, ktorý sa trochu zaoberal touto problematikou, sa domnievam, že dlhodobo určite negatívne. Ale keďže žiadnu takúto odpoveď pri redukcii týchto základných práv v materiáli nenachádzam, pýtam sa to pána ministra.

    Vážené kolegyne, kolegovia, paradoxom celého prerokúvania tohto návrhu zákona je, že rozprávame o všetkom možnom a nemožnom, ale ako zákonodarcovia, ako zbor, ktorý bude onedlho hlasovať aj o tomto návrhu zákona, sme úplne obišli stanovisko legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by malo byť predovšetkým pre nás ako pre zákonodarcov vodidlom na to, či predložený návrh je alebo nie je prijateľný z pohľadu jeho ústavnosti. Ja napriek tomu, že som si veľmi pozorne prečítal všetky pozmeňujúce návrhy, osobne konštatujem, že skoro ani jedna výhrada legislatívneho odboru, tak ako je v tomto stanovisku, nebola ani pozmeňujúcimi návrhmi odstránená. Stotožňujem sa skoro v celom rozsahu s týmto stanoviskom a tvrdím, že prijatie tejto novely bude protiústavným krokom vo viacerých oblastiach a v mnohých oblastiach bude na hranici ústavnosti.

    Ak dovolíte, zdokumentujem aspoň najzávažnejšie problémy. V Českej republike existuje rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého akékoľvek obmedzenie v dostupnosti bezplatných liekov musí byť uvedené expresívne v zákone, a nie iba v podzákonnej norme. Svojím spôsobom tento problém včera čiastkovo otvoril aj kolega Fico. Protiústavnosť tohto návrhu, ktorý prerokúvame spočíva predovšetkým v očakávaní ďalšieho obmedzovania dostupnosti bezplatných liekov formou preskripčných či indikačných obmedzení bez toho, aby tieto obmedzenia boli uvedené v príslušnej prílohe zákona, ktorá uvádza jednotlivé skupiny liekov hradených zo zdravotného poistenia. Opäť a preto som čítal znenie čl. 40, že opäť, vážené kolegyne, kolegovia, dávam do vašej pozornosti, že je možné stanoviť podmienky a rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti iba zákonom, nie podzákonnou normou. V Českej republike je tento problém cestou Ústavného súdu vyriešený. Znenie ustanovenia ústavy o ochrane zdravia Českej republiky a Slovenskej republiky je prakticky identické. Takýto istý osud čaká tú časť návrhu, ktorá rieši tento problém aj v Slovenskej republike. Je to potrebné a je to žiaduce? Nechcelo to nič iné, iba priamo do tohto návrhu a do normy expresívne uviesť to, čo v nej uvedené byť má.

    Druhou, prakticky najvážnejšou oblasťou je otázka rozporu prijímanej novely so samotným čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, podstatu nebudem opakovať. Viete, že spočíva v rozdelení doterajších zdravotníckych výkonov na zdravotnú starostlivosť a na služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Ja ako laik nemám možnosť, počúval som pozorne kolegov lekárov, kvalifikovane tvrdiť, či ten alebo onen výkon patrí do zdravotnej starostlivosti alebo je iba službou súvisiacou. Ale chcem sa opýtať: Kto, ktorá skupina našich kolegov, odborníkov či iných odborníkov si prisvojila právo rozhodnúť o tom, čo je zdravotnou starostlivosťou a čo je iba službami súvisiacimi so zdravotnou starostlivosťou? Prečo sa tak pýtam? Pretože, ak si zoberiete do rúk, vážené kolegyne, kolegovia, vládny návrh, teda pôvodný návrh, tak v tomto návrhu medzi základnú zdravotnú starostlivosť je zaradená doprava. Kto ju tam zaradil? Odborníci ministerstva zdravotníctva, pôvodní spracovatelia tohto návrhu. Iní odborníci dopravu vyčlenili ako službu súvisiacu. A pýtam sa teraz ako poslanec a v tejto oblasti laik a pýtam sa vás všetkých: Ktorým odborníkom, vážené kolegyne a kolegovia, budete veriť? Odborníkom ministerstva zdravotníctva, ktorí tvrdili v pôvodnom návrhu, že dopravná služba je zdravotnou starostlivosťou, alebo odborníkom z výboru, ktorí tvrdia, že ňou nie je? Ja čestné slovo neviem, komu mám veriť, pretože odôvodnenie toho, že niečo takéto z bývalých výkonov a zdravotnej starostlivosti je dnes zaradené do služieb súvisiacich s výkonom, nepoznám, nie je ani súčasťou návrhu a nie je ani súčasťou dôvodovej správy. Práve v tejto oblasti dochádza k najzávažnejším stretom s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s dosiaľ fungujúcou a pre budúcnosť platnou legislatívou.

    Môžem sa len stotožniť tak so stanoviskom odborníkov, ako aj so stanoviskom legislatívneho odboru, pokiaľ sa týka ich vážnych pripomienok k stravovacím službám. Ja, prepáčte a neurazte sa, kolegyne, kolegovia, v zdravotníckom výbore, ale tvrdím, že v mnohých oblastiach je pôvodný návrh precíznejší, pretože aj pôvodný návrh hovorí, že povinný je dať poplatok za stravovacie služby ten, kto tieto služby odoberá, a to v rozsahu, v ktorom ich odoberá. V pozmeňujúcich návrhoch sa prakticky stanovuje obligatórna povinnosť pacienta požívať stravovacie služby, ba dokonca sa ani náznakovo nerieši stav, kedy k stravovaniu pacienta vôbec nedôjde alebo zo zdravotných dôvodov nemôže dôjsť. Pri takto stanovenej úprave tu dokonca dochádza fakticky zo zákona k nútenému odberu stravy, čo je opäť porušením základných ľudských práv, ak teda nejde aj v tomto prípade o zdravotnú starostlivosť. A za týchto okolností sa potom treba už iba preukrutne čudovať, ak sa v pozmeňujúcich návrhoch aj v návrhu objaví takéto ustanovenie. A prosím, aby ste aspoň tomuto venovali pozornosť.

    „Poisťovňa uhrádza vo výške stanovenej cenovým predpisom náklady na služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti za osoby, ktoré sú úplne oslobodené od povinnosti uhradiť platbu za tieto služby. Poisťovňa uhrádza tieto náklady a tak ďalej.“ Vážené kolegyne, kolegovia, hádam už toto nie. Tak najskôr rozprávame a dokonca formulujeme aj v nových návrhoch presne, čo je povinná plniť poisťovňa, a v pojme „povinného zdravotného poistenia“ sa jednoznačne hovorí, že: „Povinným zdravotným poistením je poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť.“ Nehovorí sa tu o službách súvisiacich. Z ďalších ustanovení zákona o zdravotnom poistení vyplýva, na čo môže poisťovňa prostriedky zo zdravotného poistenia používať. O rozpor s čl. 40 ústavy teda pôjde v tomto prípade aj v prípade, ak bude poisťovňa vykonávať úhrady na iné ako na zdravotnú starostlivosť.

    Už vo výbore som sa pýtal, či sú reálne náklady na, bola to veľmi hlúpa otázka, uznávam, ale účelová, stravovanie a ubytovanie 50 korún za deň. No odpoveď bola, samozrejme, nie. A pýtal som sa, z čoho teda bude hradený rozdiel. Tu je to, je to v návrhu tohoto zákona. Hrubou protiústavnou formou je ukladaná zdravotným poisťovniam povinnosť uhrádzať niečo iné ako náklady na zdravotnú starostlivosť v zmysle čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Pán minister tu včera rozprával vtip. Dúfam, že mi odpustíte, aj on, aj vy, ak dnes poviem tiež taký vtip, ktorý som ako kvázi vtip ráno počul, že vraj po prijatí tejto novely sa chystajú erotické salóny zmeniť taxy, bude sa platiť osobitne za sexuálne služby a osobitne za pobyt na lôžku.

  • Hlasy v pléne.

  • Ďakujem, pán minister. Ja som sa tiež pousmial, pretože tá logika pre laika vo vzťahu k tomu, čo my dnes robíme, je skoro identická. Považoval som to za vtip.

    Vážené kolegyne, kolegovia, keď som sa pýtal, kto určil, čo je obsahom zdravotnej starostlivosti a na základe akých kritérií to určil, mal som na mysli predovšetkým tieto 2 oblasti. Z debát s kolegami odborníkmi, teda lekármi, som sa dozvedel veľmi veľa zaujímavého, ktoré určite budeme môcť použiť. Pán minister, a o toto vás prosím, aby ste to aj pochopili a nebrali to ako atak na ministerstvo, ako atak na vašu osobu. Ak sa má niečo sfunkčniť a pustíme do sveta toto, tak to treba čo najskôr, ak je to protiústavné, likvidovať, zastaviť a urobiť niečo nové, niečo kvalitné. Ak sa pýtate čo, tak, prosím, mám na to aj odpoveď.

    A zdôrazňujem ešte raz, že naozaj treba čítať niekedy aj zdanlivo zbytočné papiere. A prosím, zacitujem teraz zo stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady: „Ak návrh zákona vychádza z takého výkladu slov, že za podmienok, ktoré ustanoví zákon uvedený v čl. 40 ústavy, je možné ustanoviť to, čo bolo aj v minulosti možné ustanoviť, že niektoré druhy zdravotnej starostlivosti sú za čiastočnú alebo úplnú úhradu, bolo to a je to možné urobiť týmto spôsobom aj teraz, je to možné urobiť legitímne, bez rozporu s ústavou, bez toho, aby sme špekulovali nad novou kategorizáciou výkonov, nad ich členením medzi zdravotnú starostlivosť a tzv. služby.“ Toto je veľmi čistý a jednoduchý spôsob, ktorý legislatívny odbor Národnej rady ministerstvu a plénu Národnej rady ponúka.

    Je 10.56 hodín, teda čas pokročilý a prihlásených veľa. Napriek tomu, že som chcel toho povedať ešte veľa, domnievam sa, že naozaj takto spracovaný návrh sa pokúša iba hasiť. Sú tu 2 minimaxy, možnože účinné na kratší čas voči lekárom, voči zdravotníckym zariadeniam a čiastočne aj voči poisťovniam, pretože doposiaľ ešte pred ministrom zdravotníctva nestáli občania, nestáli poistenci, pred ministrom zdravotníctva stáli s transparentmi iba skupinky lekárov, zdravotníckych pracovníkov a tuto blízko nás stanovali lekárnici. Bolo by veľmi nežiaduce, nielen pre pána ministra, pre celý tento parlament, pre celý tento štát, keby po prijatí tejto novely začali stávať s transparentmi pred ministerstvom zdravotníctva tí, ktorých sa to bude najviac týkať, občania.

    A opakujem za seba a, myslím si, aj za celý poslanecký klub bez výnimky, že všetky reformné kroky pána ministra v budúcnosti podporíme, či už hlasovaním alebo odbornými stanoviskami a názormi, ak budú v súlade s ústavou tohto štátu, ak budú znamenať pre štát, pre občanov vylepšenie situácie v systéme zdravotníctva. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Madej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubovská.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som v prvom rade poďakovala môjmu predrečníkovi za veľmi ľudský, zmierlivý a pragmatický príhovor, ktorý k nám mal.

    V prvom rade treba povedať, že ak môj predrečník hovoril o tom, že tu sedia v sále hlavne zdravotníci alebo resp. lekári, príp. právnici a máme sa navzájom počúvať, tak v prvom rade treba upozorniť, že by sme mali počúvať tie hlasy, ktoré nám kričia zdola od tých, kvôli ktorým tu sedíme, to znamená, od ľudí, ktorí nás volili.

  • Neustále rušenie mobilným telefónom.

  • Páni poslanci, kontrolujte si tie mobilné telefóny.

  • Uteká mi čas, pán predsedajúci.

  • Takže ja chcem povedať, že...

  • Neustále rušenie mobilným telefónom.

  • Budete mať viac času. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Takže chcem povedať, že takúto zmenu iste naši voliči od nás nečakali, akú dnes, resp. včera pán minister predkladal, a iste ani akceptovať nebudú. Slovák je však vynaliezavý a iste sa zariadi. Aký bude efekt? Verím tomu, že určite bude menší záujem o svoje zdravie, o zdravotnú starostlivosť, o zdravie našich detí. Myslím si tiež, že radšej pacienti k lekárovi nepôjdu, čo iste povedie aj k zväčšovaniu počtu chronických ochorení. Vieme, že už dnes pacienti svoje lieky v lekárni nevyberajú a to sa ešte má zhoršiť. Je to dosť neľudské, hlavne voči tým našim najstarším, ako to spomínala už vo svojom prejave pani poslankyňa Belohorská. V roku 2004 má prísť k vyrovnaniu cien s cenami Európskej únie, čo bude znamenať ďalšie uťahovanie opaskov. Ja sa pýtam: Ešte akú záťaž chceme preniesť na našich občanov?

  • Stihli ste to aj tak v časovom limite, takže ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel tiež podporiť pána poslanca Husára a dotknem sa aj jeho úvodu. Naozaj by som chcel všetkých poprosiť, aby sme sa pri tejto odbornej diskusii zaujímali hlavne o budúcnosť tejto krajiny a už nehľadeli do minulosti možno 13, 14 a viac rokov dozadu.

    Ďakujem aj za vtipný, názorný a presný výklad toho, prečo spoplatnenie ako také nemá vôbec význam a prečo pri spoplatnení týchto služieb budeme musieť meniť čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, toľko sa už porozprávalo a zo všetkých strán poomieľalo o novej novele navrhovanej, že som rozmýšľala, či sa prihlásim alebo nie do tejto rozpravy. Urobila som to s úmyslom, ak dovolíte, vykonať neveľký exkurz do svedomia, do svedomia môjho, nášho i pána ministra. Svet totiž v súčasnosti má veľmi nebezpečnú a tragickú perspektívu. O pár dní začne vojna Spojených štátov proti Iraku. Do akých rozmerov sa rozrastie, to je zatiaľ neznáme. Chcem veriť, že bezprostredné ohrozenie života miliónov ľudí a prvé obete posunú i mysle a snahy navrhovateľov našej novely a všetkých jej obhajovateľov smerom k poľudšteniu. Včera ste nám do kúta, pán minister, adresovali duchaplný žart a prejavili ste hlboký zmysel pre ocenenie úrovne nášho inteligenčného potenciálu. Chcem vám do vášho kresla na výslní zaželať, aby ohrozenie, v ktorom sa svet nachádza, dalo podnet k napísaniu aspoň glosičky s názvom „Podiel vojny na poľudštení ministra zdravotníctva Slovenskej republiky“, parafrázujúc názov i vám určite známej Engelsovej knihy, asi váš otec ju mal v knižnici, ktorá hovorila o podiele práce na poľudštení. A poviem jeden sarkastický žart, ktorý má nádej následkom vašich návrhov stať sa realitou a ktorému, predpokladám, budete rozumieť. Lekár sa pýta pacienta: „Koľko máte rokov?“ „Budem mať 80,“ odvetí pacient. „Tak to sa dedko mýlite,“ hovorí lekár.

    Dovoľte mi preto podporiť viackrát v rozprave vyslovený návrh vrátiť celú vec na prepracovanie i preto, že vyrátaný dopad na občana v sume 49 Sk je nezmysel a sám mu určite, pán minister, nemôžete veriť. Predpokladaná úspora, ktorú ste vy vyčíslili na 3 mld., nie je predsa násobok 5 mil. občanov krát 49 korún.

    I z tohto dôvodu okrem mnohých, ktoré už boli uvedené, namiesto siahodlhého zoznamu ľudí, ktorých chcete oslobodiť od platenia pod podmienkou predloženia dokumentov o tom, že sú poberatelia sociálnych dávok, nositelia Jánskeho plakety, že sú nevyliečiteľne chorí, že sú v rizikovom tehotenstve a tak ďalej, navrhujem celkom vážne, aby sa vami určené služby spoplatnili občanom, ktorých príjem na osobu v rodine prevyšuje 10 000 korún. A pri vyššom príjme môžete odstupňovane platby zdvojnásobiť i strojnásobiť. Potom všetci bez rozdielu budeme predkladať u lekára spolu s preukazom poistenca i potvrdenie o príjme, resp. daňové priznanie.

    K výnimkám v predložených pozmeňujúcich návrhoch možno každý deň pridávať ďalšie a ďalšie. Napr. spolu s pani Belohorskou sa pýtam, prečo majú byť bez poplatkov iba deti vo veku do 6 rokov, a nie do 15 či do 18 rokov, prečo majú byť bez poplatkov starí ľudia, pán Jarjabek, až vo veku nad 75, a nie nad 70 rokov.

    Ak skúška spôsobilosti vášho rezortu, pán minister, dostala, ako ste uviedli, vyše 400 návrhov na opravy, je zrelá na reparát. Prijmite ho, prosím, a pokúste sa ho zložiť, lebo inak by ste mali po neúspešnej skúške v škole vládnutia opakovať ročník. Ďakujem vám za porozumenie.

  • Ďakujem pani poslankyni Bollovej.

    Ďalej sa hlási do rozpravy poslankyňa Laššáková. Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, už niekoľko mesiacov je verejnosť hlavne prostredníctvom médií masírovaná reformami v zdravotníctve, no najväčšia pozornosť sa venuje platbám za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. K balíčku reštrikčných opatrení zavedených vládou Slovenskej republiky od začiatku tohto roka pribudnú aj ďalšie, a to vo forme platieb za služby v zdravotníckych zariadeniach, pokiaľ v Národnej rade, samozrejme, túto novelu zákona schválime.

    Pri pozornom preštudovaní predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o ktorom dnes rokujeme, je zrejmé, že predložený návrh novely zákona nie je vypracovaný vo väzbách na ďalšie súvisiace zákony a nie je systémovým riešením na odstránenie problémov v zdravotníctve.

    Naviac, je nezodpovedné predkladať novelu zákona, ktorá nepochybne povedie k nárastu ekonomického zaťaženia občanov bez náležitej analýzy dopadov a pripravených postupov riešenia situácie sociálne slabších skupín obyvateľstva. Na túto skutočnosť upozorňuje aj Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky vo svojom stanovisku, keď odmieta reštrikčné opatrenia týkajúce sa spoplatnenia všetkých základných úkonov v zdravotnej starostlivosti. A pokladá ich za nehumánne, nesystémové a protisociálne. Navyše, upozorňuje aj na porušenie zákona o tripartite, keď predložená novela pred jej schválením vládou Slovenskej republiky nebola prerokovaná v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy určenej v národnom hospodárstve v Slovenskej republike, výšky minimálnej mzdy, výšky najvyššieho starobného alebo invalidného dôchodku či výšky životného minima som toho názoru, že pre väčšinu obyvateľov sa stane právo na zdravie garantované Ústavou Slovenskej republiky nedosiahnuteľným a nevykonateľným z dôvodu nedostatku finančných zdrojov.

    Navrhovaná novela, ak by bola prijatá v navrhovanej podobe, spôsobí podľa môjho názoru len ďalší chaos v zdravotníctve, zamestná lekárov aj inými činnosťami, napr. rozhodovaním o platbách za služby, posudzovaním, či osoba dostatočne preukázala oslobodenia od platenia služieb, a s tým súvisiacou administratívou. Uvedené zrejme nie je v zhode s deklarovanými cieľmi a účelom predloženého návrhu, ako to vyplýva z dôvodovej správy, začať proces postupného utvárania stabilných podmienok v zdravotníctve.

    V rámci svojho vystúpenia by som sa chcela dotknúť súladu či nesúladu prerokovaného návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Myslím, že vo svojom vystúpení sa dotknem tých istých vecí, čo tu pred chvíľou prezentoval pán kolega JUDr. Husár, a možno len s nimi súhlasiť. Úloha zákonodarcu o. i. spočíva aj v zabezpečení realizácie princípu právneho štátu spočívajúceho v dôvere občana v právo. V rámci začínajúcej reformy v zdravotníctve by sme teda mali prijať takú novelu, ktorá sa stane súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku. Podľa môjho názoru predložená novela tieto uvedené kritériá nespĺňa, čoho dôkazom bezpochyby je množstvo pozmeňujúcich návrhov. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Ústava teda predpokladá, že zákon bližšie stanoví podmienky poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti a poskytovania zdravotníckych pomôcok na základe zdravotného poistenia.

    Navrhovaná novela v čl. I § 2 definuje, čo je zdravotná starostlivosť, a v § 2a definuje služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v čl. II § 1 bližšie upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia bezplatne, za čiastočnú úhradu, celú úhradu a tak ďalej.

    V čl. II § 3a upravuje výšku platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Navrhovaná výška platieb za služby poskytované v ústavnej starostlivosti, v prípade primárnej zdravotnej starostlivosti, v prípade sekundárnej starostlivosti, v ambulancii, za dopravné služby nie je podložená žiadnym serióznym výpočtom, z ktorého by vyplynula objektívnosť predpísaných úhrad. Ani z dôvodovej správy k predloženému návrhu zákona nie je možné zistiť, či výška platieb predstavuje skutočne ekonomicky vykalkulované náklady na osobu a deň alebo či táto suma vyjadruje len časť nákladov, ktorými sa osoba v ústavnej starostlivosti podieľa na úhrade týchto nákladov. Odpoveď na túto otázku je zaujímavá práve z ústavnoprávneho hľadiska. Ak totiž navrhovaná čiastka predstavuje len časť nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zvyšnú časť bude nutné uhradiť z prostriedkov zdravotného poistenia, čo by mohlo byť z hľadiska čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky sporné, ak by tieto služby nemali byť zdravotnou starostlivosťou. V predloženom návrhu sa nerieši okolnosť, keď pacient tieto služby neodoberá, resp. nemá záujem odoberať. V prípade stravovania na rozdiel od pobytu na lôžku ide o služby, ktoré nie sú vždy nevyhnutné na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, preto môže byť nútené odoberanie takejto služby považované za protiústavné a brániace uplatňovaniu práva na zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40 ústavy. Okrem toho také konanie môže byť označené za zneužívanie dominantného postavenia zdravotníckeho zariadenia.

    K čl. II v spoločnej správe je bod 22 návrhu týkajúci sa 2. bodu vládneho návrhu uvedeného v čl. II súvisiacom s § 3a ods. 5. V tomto bode 22 je v odseku 10 uvedený výpočet oslobodenia od platieb úhrad stanovených podľa čl. II § 3a ods. 1 vládneho návrhu. A v tomto navrhovanom bode 22 čl. II spoločnej správy týkajúcom sa § 3a je pritom v odseku 11 uvedené, že náklady na služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti za osoby, ktoré sú úplne oslobodené od povinnosti uhradiť platbu, uhrádza poisťovňa. Tieto otázky však znova treba posúdiť aj z ústavnoprávneho hľadiska. To znamená, že skutočnosť, keď sa tá istá služba poskytnutá v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou určitému okruhu osôb uhrádza na základe zdravotného poistenia a v iných prípadoch sa už poskytnutie rovnakej služby za rovnakých podmienok odopiera uhrádzať zo zdravotného poistenia, je postup, ktorý možno označiť za obmedzenie základného práva podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Naviac, vzniká riziko, že sa uvedené ustanovenia návrhu zákona, ak sa prijmú, môžu dostať do nesúladu aj s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa uvedeného ustanovenia je totiž možno zákonom obmedziť základné právo, ale zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Ak prijmeme postup, že tá istá služba sa označí za takú, ktorá nie je zdravotná starostlivosť, a potom v tom istom zákone sa ako výnimka pripustí, že napriek tomu, že nejde o zdravotnú starostlivosť, sa táto starostlivosť má uhrádzať na základe zdravotného poistenia, vzniká riziko nesúladu uvedených ustanovení v návrhu zákona aj s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má občan právo na základe zdravotného poistenia len na zdravotnú starostlivosť.

    V súvislosti so zavedením systému platieb za služby poskytnuté so zdravotnou starostlivosťou je potrebné doriešiť aj technicko-ekonomické a administratívne postupy týkajúce sa vydávania príjmových dokladov, ktoré budú legálnym dokumentom potrebným v súvislosti s vydávaním rozhodnutí o výkazoch vyúčtovaných poplatkov na daňové účely a podobne. Z § 77 predloženej novely by totiž malo vyplynúť, že pacient už pri odchode z ústavnej starostlivosti, ale aj po skončení návštevy lekára primárnej aj sekundárnej starostlivosti by mal dostať rozhodnutie o výkaze vyúčtovaných platieb za príslušné služby, proti ktorému by mal mať možnosť odvolať sa.

    Z uvedeného ustanovenia v tomto kontexte nie je zrejmé niekoľko ďalších vecí, a to predovšetkým, či je aj rozhodnutie vydané v odvolacom konaní v prípadoch vyúčtovaných poplatkov podľa ods. 3 a 4 tohto ustanovenia konečné. A teda je právoplatné a vykonateľné? Aká je lehota na podanie odvolania v prípade platby podľa čl. II § 3a ods. 1 a kedy začína plynúť? Ak platí všeobecná 15-dňová lehota, táto v uvedenom prípade začne plynúť až prepustením z ústavnej starostlivosti alebo až 11. dňom, keďže prepustená osoba nemusí zaplatiť pri odchode, ale až do 10 dní po prepustení z ústavnej starostlivosti.

    S touto otázkou, samozrejme, súvisí aj spôsob doručovania rozhodnutí o vyúčtovaných platbách, ktoré v návrhu zákona nie sú jasné.

    V predloženom návrhu zákona sú aj ďalšie ustanovenia, ktoré sú účelové a nesystémové, poukazovali na ne poslanci vo svojom vystúpení, nebudem sa ja k nim vracať.

    Ja sa pripájam ku skupine poslancov, ktorá navrhuje, aby sa predložený návrh zákona vrátil späť k navrhovateľovi na dopracovanie. A pokiaľ to nebude prijaté, túto novelu zákona práve z dôvodov, ktoré som uviedla, nebudem môcť podporiť. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Laššákovej.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Karlin. Ďakujem. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, ja len veľmi stručne. Chcem upozorniť všetkých, ktorí tu vnímame už druhý deň tento zákon, aj keď som nie zdravotník, že z toho, čo tu odznelo, mám dojem, že sa tu rodí jeden nový paškvil a bolo by vhodné tomuto zabrániť. Skutočne zvážte to, lebo je 83 pozmeňovákov ku včerajšiemu dňu, dnes neviem, kto to zrátal, koľko ich je. Ja si myslím, že bežný pacient bude musieť asi chodiť s právnikom do ambulancie alebo najať si vykladača zákonov. Ak kolega Urbáni včera povedal, že tomu nerozumie už a nevie, čo budeme schvaľovať, tak ja to dupľom neviem. A ak ostatní vedia to tak perfektne a s prehľadom odkomentovať, tak ja si to nechám vysvetliť. Ale skutočne ani ja osobne neviem, za čo budem hlasovať, keď to takto pôjde ďalej. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Prosím pána poslanca Lintnera z Aliancie nového občana.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, moje vystúpenie, samozrejme, aj z titulu svojej odbornosti bude viac smerovať k filozofii tej predlohy a k tomu, o čom sa tu už hodiny debatuje.

    Pár poznámok na začiatku k niektorým replikám dnešného dňa. Pán poslanec Paška, verím, že budeme spolu pritom, keď budete pánovi ministrovi gratulovať. Ja viem, že táto predloha vyvolala mnoho diskusií, a ja som strávil aj nejaký čas či už v sociálnom výbore alebo na záverečnom stretnutí vo výbore pre zdravotníctvo, ale toho sa ešte dotknem.

    Chcel som zareagovať na pani poslankyňu Belohorskú v súvislosti s tým, že 8. novembra sa nejako pán minister zachoval pri nejakom stretnutí s profesijným združením. Neviem, samozrejme, ako vyzeralo to stretnutie 8. novembra.

    Neviem, či, pán minister, viete, že zhodou okolností v týchto dňoch sú 2 roky, čo sme sa stretli v parlamente, kde ste mi prvýkrát rozprávali svoje vízie alebo svoje predstavy o tom, ako by malo zdravotníctvo vyzerať. Ozaj som strávil veľa stretnutí s pánom MUDr. Zajacom, s pánom ministrom, a on donekonečna odpovedal práve profesijným organizáciám, predstaviteľom profesijných združení, o svojich predstavách. A ja som kvitoval pri tých stretnutiach to, že nebola oponentúra, že to všetci, či lekári, či zdravotné sestry, či iné organizácie, vítali. Pán minister ma vždy ale upozorňoval, aby som počkal, až začnú prichádzať konkrétne kroky, že vtedy sa to prejaví, že bude okamžite voči predstavám reformy 80 000 nepriateľov, čo je zhruba počet zamestnancov v rezorte zdravotníctva, ale niekde v horizonte, perspektívne, to bude o nejakých priateľoch, občanoch. Ja, samozrejme, neviem ako na tom stretnutí pán minister privítal lekárov, pán minister je známy bonmotér, aj keď so včerajšou poznámkou smerom ku klubu Komunistickej strany Slovenska nesúhlasím.

    Pani poslankyňa Bollová, keby ste trochu poznali životopis rodiny pána MUDr. Zajaca, tak určite jeho otec nemal spisy Engelsove, ani z recesie nie.

    Ja som tu skutočne aj počas včerajšieho dňa poctivo sedel a všímal som si predovšetkým diskusiu lekárov. Verte, že ani mne nie je jednoducho ako človeku, ktorý istým spôsobom predstavuje politické zoskupenie, ktoré kryje pána ministra, hoci pripomínam, pán MUDr. Zajac nie je členom ANO, keď k jeho návrhu a k jeho predlohe vzniklo na pôde parlamentu toľko pozmeňujúcich návrhov. Ale ku každému z nich, ako vznikali alebo ako sa rodili, som s ním neustále diskutoval. A ja si vysoko cením jeho odbornú úroveň. A keď bolo jeho súhlasné stanovisko, tak ja si cením, že na pôde parlamentu a predovšetkým vo výbore pre zdravotníctvo vznikali návrhy.

    Napriek tomu, že má predloha toľko pozmeňujúcich pripomienok, sa domnievam, že odíde zmysluplná práve preto, že vo výbore pre zdravotníctvo je toľko lekárov. Ja chcem oceniť práve aj pri tom poslednom rokovaní výboru pre zdravotníctvo prístup poslancov, a to aj za koalíciu, aj za opozíciu, pretože prítomní za opozíciu hoci vyjadrovali nesúhlasné stanoviská, bol tam pán MUDr. Chovanec a pán MUDr. Soboňa, svojou prítomnosťou zabezpečili priechodnosť rokovania. Samozrejme, osobitne chcem oceniť činnosť aj predsedníčky výboru pani poslankyne Záborskej či spoločného spravodajcu pána poslanca Novotného práve preto, aby sa to množstvo pripomienok a to množstvo postojov k tejto predlohe zosúladilo tak, že budeme môcť hlasovať. Pán poslanec tu mal takú pripomienku, že on nevie, o čom. My sme v koaličných kluboch vyvinuli maximálne úsilie, aby sme zjednotili svoje stanoviská a mohli hlasovať, aj s vedomím, že vieme, o čom hlasujeme.

    Tu často zaznievalo, že sa vyťahujú peniaze od občana. Tak ja tomu občanovi chcem povedať, aby si uvedomil, že to, ako musel pristúpiť pán minister Zajac k svojej činnosti v rezorte, vyplynulo z konkrétnej situácie, v ktorej sa tento rezort ocitol a nielen tento rezort, ale celá krajina ako celok. A to je jednak dôsledok toho, ako sme tu žili do roku 1989, ale predovšetkým dôsledok, ja to vždy hovorím otvorene, zlyhania politických elít a správania sa k spravovaniu krajiny po roku 1989. Sme v konkrétnej situácii. Je tu zadlženosť, ktorá mesačne ide na úrovni 600 mil. – 700 mil., ktorú treba riešiť, tu sa spustila reforma verejnej správy pripravená, tak ako bola. A to všetko prevzal pán minister Zajac. Začal riešením, z ktorého si sľubuje, že zníži zadlžovanie zdravotníctva. Opätovne prízvukujem, smerom k občanovi, aby si uvedomil, že to, kde sa zdravotníctvo ocitlo, je dôsledok správania sa predchádzajúcich politických elít.

    Často sa v rozprave hovorilo o protiústavnosti v zmysle ústavného čl. 40. Pokiaľ tento aspekt zdôrazňovali poslanci, ktorí sú odborne mimo oblasti zdravotníctva, vnímal som to ako prirodzenú snahu práve pred televíznymi kamerami zdôrazniť bezplatnosť, na ktorú sme si za niekoľko desiatok rokov zvykli.

    Ja oceňujem v tejto súvislosti včerajšie vystúpenie pani poslankyne Sárközy, ktorá vysvetlila, vinou čoho ostal čl. 40 v ústave v tom znení, v ktorom ostal, hoci všetci, ako tu sedíme, aj to sa tu spomínalo, čiže ja to nejdem rozširovať, si uvedomujeme, čo je bezplatnosť, že sa to tvrdo platí a predovšetkým to platia ekonomicky aktívni obyvatelia.

    Ja len chcem tak polemizovať so všetkými tými, ktorí hovoria, ako hravo túto predlohu idú dávať na Ústavný súd. A hovorím, ešte pokiaľ je to generácia, ktorá zažila kvázi bezplatné zdravotníctvo pred rokom 1989, tak ma trochu tento postoj zaskočil u pána poslanca Madeja, ktorého vnímam nielen ako opozičného poslanca, ale aj ako mladého človeka, ja o tom budem ešte hovoriť na popoludňajšej schôdzi, pretože ako mladý človek by si mal veľmi reálne uvedomovať skutočnosť, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame, lebo čo docielite tým, že dáte podanie na Ústavný súd.

    Ja si cením aj prístup ústavnoprávneho výboru v tomto parlamente, aj všetkých tých, ktorí sa snažili, samozrejme, upresniť predlohu tak, aby obstála aj pred Ústavným súdom. A ja verím, že bude Ústavný súd brať do úvahy aj tie záverečné slová toho čl. 40, čiže na základe podmienok, ktoré ustanovuje zákon.

    Nezlepšíte situáciu v zdravotníctve tým, že Ústavný súd príp. rozhodne, že to nie je v súlade s ústavou a že sa to vráti a tak ďalej a tak ďalej, jednoducho len predĺžite ministrovi Zajacovi realizačné kroky na ďalšie obdobie. Ja viem, že to je, samozrejme, dobré, populárne, keď dá sa to na Ústavný súd, čl. 40 je taký, aký je, tak to tam dajme, však uvidíme, body budú v prospech nás.

    Nečudoval som sa, keď tieto postoje, hovorím, mali ľudia, ktorí sú mimo oblasti zdravotníctva, ale fakt som bol prekvapený, keď takýto postoj zaujímali v tomto pléne lekári, ktorých činnosť, a to opakujem, oceňujem pri spracúvaní tejto predlohy. Len si myslím, že práve lekári v tomto pléne si musia uvedomiť, kde sa získavajú a ako sa rozdeľujú peniaze, lebo celý problém je, samozrejme, v tomto rezorte v prerozdeľovaní. A že je to rezort nedofinancovaný, to je tiež všetkým jasné.

    A to, čím si ma získal alebo čím si nás v Aliancii nového občana získal pán minister Zajac pred tými 2 rokmi, bolo, že prišiel s tézou, že nebude v 1. etape žiadať ďalšie miliardy do rezortu. A keďže sme si uvedomovali reálnosť tejto ekonomiky, tak to bolo pre nás plusom, prečo sme privítali pána MUDr. Zajaca v našich radoch, lebo hovoriť o 20 mld., čo sa mi vždy páčilo u pána poslanca Urbániho, ja som na to včera aj reagoval vo faktickej poznámke, to je síce krásne, on to má ako obchodné tajomstvo, ale keď by som mal ďalších 20 mld., verte, že by som potom pokojne nastúpil na čelo toho rezortu aj ja. Ale ja sa skláňam práve pred MUDr. Zajacom, že si dobre uvedomoval, v akom stave je rezort zdravotníctva, že si uvedomoval, že to nebudú jednoduché kroky, a my sme nikdy pri stretnutiach s občanmi netajili, že to bude jednoduché, práve sme vždy zdôrazňovali, že to bude bolestivé a že to bude práve na základe dôsledkov konania politických elít v predchádzajúcom období, na úkor ich, znovu len úkor ich, to sme sa my čestne správali k občanovi, že napriek tomu sa MUDr. Zajac chcel ujať tohto rezortu a opustil podnikateľský priestor, kde nepochybne musíte všetci uznať, že tie výhody a jednoduchšie postoje alebo jednoduchší život bol určite istejší.

    Z tohto dôvodu chcem povedať aj všetkým tým, ktorí, samozrejme, dávali doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Iste pán MUDr. Zajac, pán minister, zváži všetky tieto návrhy, aby ste napriek tým výhradám predsa len prehodnotili svoj postoj a postavili sa nie k ministrovi Zajacovi ako k človeku, ktorý teraz je v koalícii, pričom vy ste v opozícii, ale ako k človeku, lebo ste ho tu mnohokrát v tých vystúpeniach oceňovali, oceňovali ste aj jeho odvahu. Tak vás chcem poprosiť, aby ste s touto odvahou aj hlasovali v prospech tejto predlohy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Lintnerovi.

    Prosím o prihlášky do faktických poznámok. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V prvom rade mi dovoľte poďakovať sa pánovi poslancovi Lintnerovi za podporu aj v iných otázkach, najmä čo sa týka nedeľňajšej relácie v televízii TA 3. A musím vás naozaj podporiť v tom, že ako mladý človek si určite uvedomujem problém, ktorý máme v zdravotníctve. Napriek tomu aj, čo sa týka právneho názoru, musíme si povedať jasne, že v roku 1992, keď sa prijímala ústava, sa zabezpečil občanom istý minimálny štandard v zdravotníctve, ktorý by mal byť poskytovaný, a táto ústava platí dodnes. Prijať zákon a tolerovať zákon, ktorý by bol teoreticky protiústavný, a hovoriť, že nechoďme radšej na Ústavný súd, pretože náhodou by mohol tento niektoré paragrafy vyhlásiť za neúčinné, by, myslím si, nebolo správne. Zavedenie poplatkov naozaj podľa toho je možné len zmenením ústavy, a teda dosiahnutím celospoločenského konsenzu možno aj v tomto parlamente na to, aby takáto možnosť do ústavy bola zakomponovaná. Mne jednoznačne išlo len o to, že pokiaľ je v ústave zabezpečený aj v súčasnosti tento štandard, Národná rada musí prijímať také zákony, aby boli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    No a ja som už spomínal aj tie výhrady ku kvalite tej legislatívy. Mňa mrzí, že musíme prijímať zákon, ktorý má okolo 400 pripomienok a pozmeňujúcich návrhov, že sa už človek v tom ani nevyzná, ako si to má dať dokopy.

    Takže len toľko, ale ďakujem napriek tomu veľmi za podporu.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Urbáni.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, musím odpovedať pánovi poslancovi Lintnerovi, lebo ma vyzval, nemienil som už hovoriť dnes, a musím ho uistiť, že HZDS v tieňovej vláde pripravovalo program. Všetko, o čom hovorím, je výsledkom tvrdej práce premyslenej do dôsledkov.

    Vy hovoríte, že program, ktorý predkladal pán Zajac, ktorý nie je programom ANO, mali ste vy jediní. Vy ste si vlastne MUDr. Zajaca zobrali. Teraz mám dojem, že buď on ignoruje vládu, alebo vláda ignoruje jeho. A vyzerá mi ako sám vojak v poli. Súhlasili lekári predtým aj ja som súhlasil a súhlasím s tým. A stále som hovoril, že ten program v základe má veľmi dobré myšlienky. Lenže program nestačí mať, program treba realizovať, hovoril som to aj včera, nestačí na to, aby sme dosiahli kvalitu štruktúr. A štruktúra musí mať proces a vám chýba tento proces, a ten proces je špatný. A preto je dneska toľko výhrad. Tí lekári niečomu verili, chceli zmenu a potrebujú zmenu. Čiže aj ja podporujem ten základný program, ale nepodporujem tú realizáciu. Tá realizácia je špatná. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ubezpečujem vás, pán poslanec, že proces sa začal a bude úspešný.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár.

  • Ja nechcem polemizovať s pánom kolegom Lintnerom, pretože vlastne ani niet s čím polemizovať z jeho vystúpenia, ale chcel by som vysvetliť niektoré veci, ak dovolíte, alebo pokúsiť sa ich skôr vysvetliť.

    Povedali ste pravdu a tak to aj hodnotím aj ja osobne, že pán minister je odvážny, ale býva skoro pravidlom, že odvážni v každej vojne padnú medzi prvými. A čo ak je to tak, že nechceme, aby odvážny pán minister padol medzi prvými. Aj tak to môžete chápať.

    A berte, prosím vás, realitu tak, že nerobíme žiadne strašenie Ústavným súdom, hovorili sme o problémoch, ktoré sprevádzajú túto novelu, a hovorili sme skutočne aj o riešeniach, ako tejto povinnosti, dať to na Ústavný súd, predísť. Vlastne v plnej nahote sme odhalili všetko, čím tam budeme argumentovať. Nie je to teda hra pre budúcnosť z našej strany, ale hra o prítomnosti, lebo sme vo fáze prerokovania tohto návrhu zákona, ktorý sa za krátky čas relatívne dá dostať do takej polohy, aby všetky vyčítané okruhy sa uviedli do súladu s ústavou a aby sme ich mohli prijať ako zákonodarný orgán bez obáv a s plnou zodpovednosťou.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Kolesár.

  • Ja len veľmi krátko. Keďže už veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal pán poslanec Madej, ale dovoľte mi povedať, pán Lintner, nemyslím si, že otázka stojí tak, že to dáme na Ústavný súd a či z toho bude mať niekto politické body alebo nie, ale myslím si, že Slovensko je právny štát a jednoducho nemôžeme si dovoliť, si myslím, tolerovať neústavnosť alebo časť zákona že bude neústavná len kvôli tomu, že v danej chvíli sa nám táto záležitosť hodí. Jednoducho ústava je skutočne a musí byť základným zákonom štátu. A ak občania nebudú mať oporu v tomto základnom zákone štátu, tak ja už potom neviem, akým spôsobom by sme mohli Slovensko v budúcnosti týmto smerom viesť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Juščík, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Lintner, ja nechcem tiež polemizovať o vašom vystúpení. Súhlasím, o čom hovoríte, ale chcem sa zastať tak trochu mladých poslancov a zvlášť poslanca Madeja, že spomínate ho ako takého mladého, ako keby ten mladý čo ja viem nemal právo na to. Stretol som sa s tým už aj pri jednej ceste aj viacej. Mladý poslanec sa opýtal predsedu vlády. A aktívny je a ja mu ďakujem za to ako mladý poslanec, že je aktívny, aby sme si nemysleli, že tí mladí nemajú na to. Viete, pripomeňme si to Čapkovo: „Keby sa múdrosť mala posudzovať vekom, tak asi dub by bol najmúdrejší.“ Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán Lintner, napriek tomu, že sa veľakrát a hlboko skláňate pred pánom ministrom Zajacom, posúďte, prosím, či oveľa priechodnejší by nebol mnou vyslovený návrh vyberať poplatky od majetných. Nemyslíte, že by to bolo logickejšie, reálnejšie a spravodlivejšie voči veľkej väčšine nemajetných či menej solventných občanov? Zabezpečili by ste pánovi ministrovi popularitu nevídanú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Ondriaš, vy ste sa prihlásili po limite, takže vám neudeľujem slovo.

    Pán Lintner, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne. Ja nebudem reagovať na jednotlivé faktické poznámky, len na pána poslanca Juščíka, ale skôr teda na pána poslanca Madeja. Ja vám popoludní, pán Juščík, dokážem, že si cením postoje pána Madeja, pretože to, že som podpísal zvolanie tej mimoriadnej schôdze, bolo práve to, že prišiel za mnou pán poslanec Madej a že sa mi nepáčil spôsob, akým mu odpovedal predseda tejto vlády. Ale v tejto chvíli som sa domnieval, že práve ako mladý človek oveľa reálnejšie zhodnocuje alebo vie zhodnotiť súčasnosť ako, povedzme, poviem to tak, naša generácia alebo, povedzme, v zmysle toho, ako vystupujú poslanci za KSS. To je všetko.

  • Ďakujem pekne.

    Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Vajda. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Na koľko to máte, pán poslanec?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak nie, tak potom prerušíme schôdzu, dobre.

    Prerušujem schôdzu.

    Pustíme pána predsedu k slovu, lebo on vie, dokedy prerušíme schôdzu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte by som, prosil keby ste neodchádzali, aby sme mohli zahájiť schôdzu valného zhromaždenia Medziparlamentnej únie.

    Chcem informovať, resp. ak by sme sa vedeli dohodnúť, o ďalšom postupe prerokúvania tohto návrhu zákona. Ja by som prosil spravodajcu a navrhovateľa, aby využili odpoludňajší čas na to, aby prerokoval výbor resp. počas obedňajšej prestávky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané do tejto chvíle v rámci rozpravy, aby sme získali čas pred hlasovaním aj na konštruktívne rokovanie vo výboroch o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    Ak by dnes 9. schôdza, ktorá sa začne o 14.00 hodine, skončila pred 19.00 hodinou, tak odporúčam, aby sme pokračovali po skončení tejto schôdze v rokovaní 8. schôdze, a to rozpravou o návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak by sme skončili dnes do 19.00 hodiny rozpravu o tomto bode programu a ak by sme sa dohodli, že by bola vôľa poslaneckých klubov pokračovať po 19.00 hodine, tým, pretože nám zostávajú ešte 3, myslím, nie príliš konfliktné body programu, by sme mohli dnes 8. schôdzu Národnej rady skončiť. Ale všetko záleží na tom, ako dokážeme operatívne a konštruktívne narábať s časom, ale aj s pripravenosťou na hlasovanie.

    Toľko k ďalšiemu priebehu schôdze Národnej rady.

    Ešte chcem poprosiť členov poslaneckého grémia, aby sa dostavili na rokovanie poslaneckého grémia o 13.45 hodine.

    Pokračovať v rokovaní o tomto bode programu, teda v rokovaní 8. schôdze budeme po skončení 9. schôdze. To v tejto chvíli neviem, kedy môže byť.

    Takže toľko k ďalšiemu priebehu.

    Páni poslanci, ktorí ste na svetelnej tabuli, nech sa páči.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gabániová.

  • Ja som ústne prihlásená do rozpravy.

  • Áno, pani poslankyňa, ja viem. Ústne sú prihlásení do rozpravy ešte Vajda, Gabániová, Jaduš, bude pokračovať rozprava.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem len oznámiť kolegom poslancom a poslankyniam v čínsko-indickej skupine, že zajtra na 11.00 hodinu zvolávam skupinu Medziparlamentnej únie do zasadačky na prízemí pri vchode.

  • Nech sa páči, pán poslanec Federič.

  • Chcel by som len pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť, že o 12.30 hodine v zasadačke č. 143 je zasadnutie výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tiež by som chcela pozvať členov výboru pre sociálne veci a bývanie, po skončení zasadnutia IPU, hneď asi na 5 minút by som potrebovala sa dohodnúť s členmi výboru. Takže pekne prosím o účasť v zasadačke výboru.

  • Prerušenie rokovania o 11.45 hodine.

  • Po prerušení rokovania 8. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 9. schôdze NR SR.

  • Po prerušení rokovania 9. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 8. schôdze NR SR o 19.02 hodine.

  • Poprosím, aby miesta zaujali pán minister Zajac a pán poslanec Novotný.

    Prosím teraz pána poslanca Vajdu z klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska, aby ako ďalší rečník prihlásený do rozpravy vystúpil. Po ňom ešte vystúpi pani poslankyňa Gabániová a posledný prihlásený je pán poslanec Jaduš. Prosím ešte chvíľku, pán poslanec, nech sa situácia upokojí.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi vyjadriť niekoľko myšlienok k navrhovanej novele zákona o zdravotnej starostlivosti...

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci, o pokoj. Páni poslanci!

  • Osobne predkladanú novelu zákona za reformu zdravotníctva nepovažujem, aj keď v oblasti liekovej politiky sú prvky, s ktorými pri určitom dopracovaní by som aj vedel súhlasiť. Svojho času pán minister vyslovil veľmi výstižnú myšlienku o stave nášho zdravotníctva, keď ho prirovnal k studni, do ktorej sa lejú peniaze a nikdy sa nenaplní. Ja by som si dovolil doplniť túto jeho myšlienku v tom, že v tej studni je množstvo požieračov týchto peňazí, a preto sa ani nemôže naplniť. Treba sa najprv vysporiadať s týmito požieračmi, až potom možno očakávať, že sa táto studňa začne plniť.

    Čo je vlastne zmyslom tejto novely z môjho pohľadu? Štát nie je ochotný týmto požieračom poskytnúť viac peňazí, a preto ich chce vytiahnuť z vrecka občanov, ktorým už priam drastickým spôsobom zdražel plyn, elektrinu, vodu, nájomné a ďalšie cenové relácie. Dosah týchto opatrení na obyvateľstvo Bratislavy, v Bratislavskom kraji a okolí je určite iný ako na obyvateľstvo smerom na východ a najmä na vidiek a perifériu tejto republiky, v oblastiach s pribúdajúcim prestarnutým obyvateľstvom, obrovskou nezamestnanosťou. A tí, čo pracujú, tak za plat spravidla na úrovni minimálnej mzdy. Teda obyvateľov tejto krajiny, ktorí žijú na hranici sociálneho minima alebo sa k nej blížiaci. V značnej časti populácie, najmä vidieka a periférie republiky, neostalo už dnes 50 korún na deň a živobytie, a nieto ešte na pobyt v nemocnici, na platby za recepty, návštevu lekára a tak ďalej. Dovolím si tvrdiť, že o týchto veciach hovorím dostatočne fundovane, lebo medzi týmito ľuďmi žijem a veľmi ťažko im odpovedám na otázky: Čo v tom parlamente robíte, na čo ste tam? – a podobne.

    Pán minister sa nedávno vyjadril, že je iluzórne sa domnievať, že by štát platil za svojich poistencov toľko ako pracujúci občan. Čiže pracujúci občan, bežný podnikateľ, zamestnávateľ je povinný odvádzať zdravotné poistenie v plnej výške, lebo ak to nespraví, tak po mesiaci má už na krku vyhrážku o exekúcii. Kto a kedy vymôže dlhy za nás na zdravotnom poistení od takých gigantov, ako sú napríklad Železnice Slovenskej republiky? Štát platí 14 % vymeriavacieho základu, čo činí asi jednu štvrtinu priemerného príspevku pracujúceho zamestnaného občana. Pritom si povedzme, že najviac odkázaným a najväčším užívateľom zdravotnej starostlivosti sú práve tí občania, za ktorých platí poistné štát. Ak zoberieme do úvahy percentuálny podiel hrubého domáceho produktu vo výdavkoch na zdravotníctvo, tak z porovnateľných krajín, vezmem do úvahy krajiny V 4, Slovenská republika má tento podiel najnižší. Samozrejme, že neberiem do úvahy vyspelé západoeurópske krajiny, kde tento podiel je o 50 až 85 % vyšší. Teda jednou z príčin nedostatku financií v zdravotníctve a jeho postupného zadlžovania je aj jeho poddimenzovanie zo strany štátu. Myslím si, že Slovenská republika má na to, aby sa vyrovnala s ostatnými krajinami V 4.

    Zamyslime sa aj na zmyslom súčasnej existencie piatich zdravotných poisťovní. Vytvárajú nejaké konkurenčné prostredie v prospech poistenca? Dovolím si tvrdiť, že nie. A sú len prostriedkom na odčerpávanie zdrojov zo zdravotného poistenia.

    Stručne by som chcel poukázať aj na ďalšie zdroje rezerv v rámci samotného zdravotníctva, a to v štruktúre organizácií nemocníc, podľa mňa predimenzovaným a nerovnomerným rozdelením siete nemocníc vyššieho typu, teda aj drahých lôžok, na úkor potreby rozšírenia siete lacných lôžok. Tvrdím, že výsledkom je množstvo neodôvodnených a neopodstatnených hospitalizácií na drahých lôžkach, než by si to stav pacientov vyžadoval. A s tým teda aj súvisiacich výdavkov poisťovní.

    To, že naše zdravotníctvo je považované za tú povestnú studňu, k tomu prispieva podľa môjho názoru aj značná netransparentnosť vo financovaní zdravotníctva, nedostatočné kontrolné mechanizmy hospodárenia so štátnymi peniazmi a hospodárenia jednotlivých poisťovní. Domnievam sa, že reforma zdravotníctva by mala začať práve vykonaním dôsledných kontrol a sľubovaných auditov u najväčších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v objeme čerpania finančných prostriedkov a v zdravotných poisťovniach.

    Osobne sa mi páčila celková analýza navrhovanej reformy zo strany pána poslanca Chovanca, s ktorou sa plne stotožňujem. Ako praktický lekár prvého kontaktu do nástupu do tohto parlamentu musím však s určitou márnomyseľnosťou reagovať na jeho poznámky na adresu praktických lekárov. V prvom rade by sme si mali objasniť, čo to vlastne tá kapitačná platba je. Svojho času som položil otázku pánovi ministrovi zdravotníctva o úpravách kapitačných platieb lekárov prvého kontaktu za posledné štyri roky. Myslím, že vymenoval asi päť cenových výmerov, ktorými sa tieto platby menili. Realita je taká, že celý ten čas bola kapitačná platba 35 korún, pred asi rokom sa zmenila podľa vekových kategórií na platby od 31 do 36 korún, čiže došlo k reálnemu zníženiu týchto platieb. Ak si vezmeme do úvahy, že počet kapitovaných pacientov sa približne pohybuje v rozpätí od 1 400 až 1 800 pacientov, z toho sa dá ľahko vypočítať mesačný príjem praktického lekára, čiže povedzme v hodnotách 50 až 60 000 korún, a z tohto pohľadu je to naozaj 4- až 5-násobok platu odborného lekára v nemocnici. To je príjem. Ale treba sa pozrieť aj na výdavky. Je to minimálne plat sestry, odvody do fondov za sestru, za seba, nákupy materiálu od ihiel, striekačiek, preväzového, dezinfekčného a tak ďalej, všetkého, čo s tým súvisí, prenájom priestorov, zariadenia, platba upratovačky, platby za telefón, rôzne poistné a tak ďalej. Je toho množstvo. A keď potom si to všetko dáme dokopy, tak zistíme, že pri ročnom príjme dajme tomu 700 až 800 000 korún sa výdavky pohybujú v rozpätí 500, 600, 650 000 korún.

    Takže z tohto pohľadu by som chcel upozorniť pána poslanca Chovanca, že v tomto pohľade sa treba pozerať na príjem toho praktického lekára. Jeho odborné znalosti, ako tam bolo spomínané, najmä z oblasti, poviem príklad, oftalmológie, dermatológie, z krčného lekárstva. Áno, je veľa pacientov, ktorí sú posielaní k odborným lekárom, ale už to dnes bolo spomínané, ako je spravená kategorizácia liekov a proskripčné obmedzenia. Je priam smiešne, že lieky v hodnotách 40 – 50 korún sú proskripčné obmedzené práve pri týchto malých odboroch. Čiže keď praktický lekár nechce riskovať predpis lieku s tým, že si sám tam napíše odporúčanie bez skutočného odporúčania, tak to spraví, ale keď nechce riskovať, tak ho musí poslať k odbornému lekárovi. A potom druhá stránka veci je práca odborného lekára. Tam sú platby za výkony. Samozrejme, že odborný lekár, keď už toho pacienta dostane, keď už dostane ten pacient poukaz na vyšetrenie, tak si ho volá 4-krát, 5-krát na kontroly a dochádza k obrovskému nárastu návštev u lekára podľa môjho názoru práve u týchto odborných lekárov, ktorí zneužívajú systém toho, že sú platby za výkony.

    Ako môže ovplyvniť praktický lekár prvého kontaktu dopyt na po službách, ako sa hovorí, platbou 20 korún? Čo je preňho ideálny stav? Dostávam 35 korún za pacienta, tak sedím v ambulancii, vyložím si nohy na stôl, keď mi nikto nepríde, nemám žiadne výdavky a peniaze dostanem. Je tu nejaká konkurencia potom v tomto duchu? Ovplyvní tých 20 korún nejakým spôsobom prácu tohto praktického lekára? Ovplyvní. Pretože si začne teraz vymýšľať dôvody na to, aby ten pacient chodil, aby tých 20 korún od neho dostal. A už keď tam toho pacienta bude mať, tak už mu aj napíše ten recept, o čo sa zvýši ďalšia spotreba liekov.

    Ešte poznámky k približovaniu ambulantnej siete. Môže ten praktický lekár, ktorý je schopný, lebo si myslím, že všetci praktickí lekári sú natoľko erudovaní, by to dokázali spraviť podaním jednej vazodilatačnej infúzie alebo analgetickej infúzie, veď to predsa nie je žiaden problém. Ale ako to má spraviť dajme tomu počas svojho pracovného času, keď má jednu sestru, ale nemôže si dovoliť zaplatiť ďalšiu sestru aspoň na pol úväzku, aby mu to niekto dohliadal. Ja z vlastnej praxe poviem, že som to spravil, ale pacientovi som povedal, dobre, prídite o siedmej. A teraz som mu povedal, pôjdete si kúpiť takéto infúzne roztoky, kúpite si infúznu súpravu, lebo kategorizácia liekov mi neumožňuje mu to predpísať. Ja vám napíšem lieky, čo do toho dostanete, a prídete sem o siedmej, aby som vám tu infúziu mohol dať. Donesiete si príbuzného, ten pri vás bude sedieť, a keď bude nejaký problém, tak nám príde povedať, že sa s vami niečo deje.

    Dá sa urobiť veľa výkonov v rámci ambulantnej siete, len treba na ne vytvoriť podmienky. Je fakt na zamyslenie, keď hovorím napríklad o tejto vazodilatačnej liečbe, že jeden pacient dvakrát do roka je desať dní hospitalizovaný vo fakultnej nemocnici.

    K liberalizácii siete. Keď si zoberieme ten počet pacientov, dajme tomu tých 1 400 až 1800, ako som spomínal, a umožníme vytváranie ďalších obvodov, kapitačná platba je skutočne prepočítaná podľa toho, aké sú výdavky tej poisťovne. To nie je „hausnumero“, ale proste to sú prostriedky, na ktoré tá poisťovňa má. To je ten prepočet. Keď tam budú dajme tomu dvaja lekári, trebárs v takom obvode, v akom som pracoval ja, že to je šesť dedín a najvzdialenejšia 25 km, tak jeden, keď bude mať dajme tomu 1 100, lebo bude lepší, druhý bude mať 600. Ani jeden sa neuživí, ani druhý sa neuživí pri tomto systéme kapitačných platieb.

    Otázka limitovania nákladov. Zase poviem z praxe. Mám 80 poistencov v jednej poisťovni, ktorá mi pripláca mesačne dve koruny za minimálne náklady preto, že to je taká skupina poistencov, ktorých v podstate ani nepoznám, prevažne mladí ľudia, takže do tej ambulancie nechodia. Ale mám 1 400 poistencov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, z tých je 85 % dôchodcov, a na tých sú náklady 500 korún a už sú to vyhrážky zo strany poisťovne, čo tam robíte. Čiže to je tiež taká zložitá otázka, ktorú diferencovať a prijať opatrenia na to, aby sa to zlepšilo, sám by som asi nevedel.

    Svoje vystúpenie by som chcel zhrnúť do stručného záveru, a to asi v tom duchu: Je veľa rezerv v rámci samotného zdravotníctva, ako aj zdravotnícky pracovník hovorím, mali by sme si najprv spraviť poriadok v rámci rezortu, pozametať si pred vlastným prahom, vytvoriť diskusné fórum praktických lekárov, odborných lekárov prvého kontaktu, vyjasniť si názory, poukázať na problémy a na základe toho až potom pristúpiť k prijímaniu reforiem. Táto reforma, tento spôsob, toto zavádzanie týchto platieb nepomôže. Myslím si, že situáciu na prvom kontakte dokonca len zhorší.

    Len otázka posudzovania občana v hmotnej núdzi – no a kto to je? Otázka lekárskej služby prvej pomoci. Len príkladom uvediem. Choďte v noci do jednej rómskej osady, lebo si niekto niečo vymyslí, a okamžite tam máte ďalších troch-štyroch, lebo aj on má choré dieťa, aj tamten má chorého, aj tamten má choré dieťa. Skúste povedať, že nie, že to nespravíte, ako budete tam vystavovať príjmové doklady? Ako sa bude platiť potom tá návšteva? Sanitku niekto bude platiť, keď tak po dva kilometre? Zavádzaním týchto platieb, si myslím, na prvom kontakte to urobí veľmi veľa problémov a rozporov.

    Ešte poznámku zase k pánovi poslancovi Chovancovi ohľadne tých pôrodníc. Ja uznávam, že je nezmyslom z finančnej stránky udržiavať nejakú pôrodnicu, ktorá má 200 alebo 250 pôrodov za rok. Ale zase to zoberiem z iného praktického hľadiska, z oblasti, kde som. Služba sa slúži v mieste nejakej polikliniky, vzdialenosť do tých vzdialenejších obcí je dajme tomu až 40 km. Najbližšia pôrodnica od polikliniky je vzdialená ďalších 30 km. A hlavne miesta s rómskym obyvateľstvom, keď vám zavolajú o jednej v noci zo vzdialenosti 40 km, že majú pôrod, siedmy, ôsmy, to nestihnete pomaly ani tam dôjsť, nieto ešte do najbližšej pôrodnice, že porodiť za jazdy v sanitke, to proste nie je problém. A keď zrušíme časť takýchto nevýkonných alebo stratových pôrodníc, nastanú ešte väčšie problémy. Dokážete si predstaviť, že by došlo napr. k úmrtiu pri pôrode hoc´ aj toho rómskeho dieťaťa? Ako príklad, lebo to je najčastejší problém inak s nimi, lebo... A keď zruším tú, čo mám v blízkosti 30 km a ďalšia je vo vzdialenosti 50 km, je to fakt na zváženie, či nechávať v prevádzke, alebo nenechávať v prevádzke.

    Takže na záver, panie poslankyne a páni poslanci, ja navrhujem túto novelu stiahnuť z rokovania, prepracovať ju a po dôkladnom prepracovaní znovu predložiť na rokovanie do pléna. Ďakujem vám za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Gabániová a po nej na záver pán poslanec Jaduš. Pán poslanec Chovanec – faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Prosím trošičku skôr sa hláste s faktickými.

  • Druhýkrát to spravím, ale teraz to bolo, myslím, tiež skoro, pani predsedajúca, ale veľmi rád to druhýkrát spravím ešte skôr. Nebudem zdržovať, určite iba toľko poviem, lebo to je nie diskusia pre také široké plénum, ale ak je placenta prévia, tak tú pacientku aj z cigánskej osady dovezú do tej nemocnice. Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci, poslankyne, vážený pán minister, pôvodne som chcela predstúpiť s pozmeňujúcim návrhom, ale pridala som sa k nášmu pánu poslancovi Hanzelovi, a tak by som uviedla len svoj názor, prečo podporujem poslanecký návrh pána poslanca Hanzela.

    Vláda Slovenskej republiky, a teda minister zdravotníctva, rýchlo a vo veľmi krátkom čase predstúpili s návrhom zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti a s ním súvisiace zákony. Predpokladám, že pána ministra k tomu viedla snaha zamedziť narastaniu zadlženosti a pomôcť riešiť ťažkosti, v ktorých sa zdravotníctvo nachádza. Tak ako iné rezorty, aj zdravotníctvo muselo strpieť stopy premeny našej spoločnosti, i keď nás v roku 1993, myslím, alebo 1994 prišli experti v riadení zdravotníctva štátu Pensylvánia presviedčať, že naše zdravotníctvo je dobre organizované a slúžilo im ako vzor fungovania poisťovacieho systému a poskytovania zdravotníckych služieb.

    Ministri zdravotníctva, ktorí sa tu vystriedali, chceli aplikovať rôzne formy organizovania zdravotníctva, ktoré v iných štátoch fungujú. Lenže nebolo ich možné dôsledne uviesť do života z rôznych dôvodov, napr. kvôli nedokonalému vybaveniu zdravotníckych zariadení počítačovou technikou a nedôslednou kontrolou zo strany poisťovní a štátu. Tieto snahy neustále reformovať a neustále meniť, striedať jeden systém za druhý viedli k marazmu, v ktorom sa naše zdravotníctvo nachádza dnes.

    Dovoľte mi, aby som zvolila prirovnanie, ak ochorie ľudský organizmus, potrebujeme dobré vyšetrenie, stanoviť správnu diagnózu a navrhnúť, to zdôrazňujem, a začať podľa možnosti kauzálnu liečbu takú, ktorá odstraňuje príčinu. Ak je príčina neznáma alebo kauzálna liečba ohrozuje prežitie, volíme paliatívnu liečbu alebo symptomatickú liečbu. Odstraňujeme aspoň chorobné príznaky. Niekedy však nie je čas a musíme amputovať.

    Preto si myslím, že vašou snahou malo byť načrtnutie plánu liečby, aby ste získali dôveru, ale vzápätí možno tá amputácia v podobe prepúšťania lekárov a zrušenia niektorých zdravotníckych zariadení, pričom bolo treba na základe zrelej úvahy konať a odolať korupčnému tlaku. Následne asi bolo potrebné zvoliť liečebné štandardy v plnej miere preplácané poisťovňou. Vykonať kategorizáciu liekov podľa liečebnej látky a poisťovňou preplácanie tohto lieku, ktorý je na trhu najlacnejší z ponúkanej škály. Následne pripraviť nový zákon o Liečebnom poriadku.

    Obávam sa, že vami navrhované zmeny sú v liečbe nášho chorého organizmu nie liečivé, ale mierne dráždivé. Keby ste boli takto postupovali, pravdepodobne by nedošlo ku kolízii s Ústavou Slovenskej republiky. A myslím si, pán minister, a apelujem na vás, aby ste rešpektovali pozmeňujúci návrh a zrušili platby, ktoré navrhujete, pretože nesaturujú systém, neriešia situáciu v zdravotníctve, nezlepšujú jeho finančnú situáciu, nezmenšujú jeho dlhy, ale, myslím si, komplikujú, zostávajú vlastne pri prvom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, a preto si myslím, že toto by bol hádam prvý rozumný krok. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hanzel – faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ja sa chcem len poďakovať mojej kolegyni, že sa pridala k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Nevedel som o tom, tak ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Jaduš.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený zvyšok snemovne, ja viem, že čas nastal a všetci sme unavení, a preto si dovolím vystúpiť len skutočne veľmi krátko.

    V prvom rade by som sa chcel poďakovať a vzdať úctu za slová, názor a istú odvahu pána ministra Zajaca, ktorý niekoľkokrát verejne v médiách vyhlásil, že táto vláda ešte pre občana neurobila nič okrem zvyšovania cien a poplatkov, čo on sám považuje za nesystémové.

    Aká je však novela, o ktorej momentálne diskutujeme? Čo je systémové na tom, keď pán minister povedal, že jemu netreba zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu a keď to v konečnom dôsledku aj tak zaplatí občan. Vážené dámy, vážení páni, ja nie som skutočne odborníkom na zdravotníctvo, som vzdelaním technik, a to podstatné, čím by som chcel prispieť do tejto diskusie o zdravotníctve, je snaha o pochopenie samotného zdravotného systému, pretože i technické systémy je do značnej miery možné porovnávať so systémami spoločenskými.

    Dovolím si tvrdiť, že základný rys súčasného zdravotníctva a tohto systému je vyrábanie straty. To celé by sa dalo popísať veľmi jednoduchou schémou. Malé peniaze na vstupe do systému, spracované v zdravotníckom systéme, na výstupe malá strata. Ak dáme na vstup veľké peniaze, prejdú cez systém a vyprodukujeme veľkú stratu. Tým, že zmeníme pôvod týchto peňazí, nezmeníme správanie sa systému a preložíme len bremeno neschopného štátneho manažmentu na plecia zväčša chudobného občana, pretože toho bohatého sa to jednoducho nedotkne.

    Za seriózne by som skutočne považoval, keby sme reformou nazývali zásadnú zmenu tohto systému, ktorý by sme najprv preskúmali a analyzovali jeho dosahy a až potom stanovili podiel účasti občana na ňom. Ale i tu som nikde nepočul, že by sme sa chceli baviť o tom, že budeme meniť pojem zdravotné poistenie za termín zdravotná daň.

    Vážení páni, vážené dámy, my skutočne dnes už žijeme v dobe rozvoja informačných technológií. Prečo nejdeme cestou presnej kvantifikácie a evidencie výkonov v zdravotníctve a presného evidovania príjmov a výdavkov? Dnes totiž existujú čipové karty, čítacie zariadenia, vysokovýkonný hardvér aj softvér, existujú databázové systémy. Kedy sa takto postavíme k riešeniu problémov zdravotníctva? Veď my dnes ani nevieme, čo je dnes v zdravotníctve skutočný náklad, čo náklad fiktívny, čo je skutočný výkon a čo skutočne len virtuálny. Budeme aj naďalej zámerne plávať v mútnych vodách?

    Vážení priatelia, dovoľte mi takú metaforu na záver. Mne dnes zdravotníctvo pripadá ako automobil s deravou nádržou. A namiesto toho, aby sme plátali dieru tejto nádrže ako prvé, my lejeme benzín, aby sa, nedajbože, to auto akosi pohlo.

    Všetko, čo dnes prerokúvame, sa podľa môjho názoru skutočne nedá považovať za systémovú zmenu. Ale dovolím si tvrdiť, že ak pán minister Zajac predloží také zmeny a také zákony, ktoré skutočne radikálne zasiahnu do súčasného stavu, bude mať aj moju podporu a úctu za odvahu, ktorú pred voľbami proklamoval, a ja pevne verím, že sa nejakým spôsobom tieto jeho sľuby a vízie raz naplnia. Ale momentálne nemôžem túto zmenu a túto novelu zákona podporiť. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k priebehu rozpravy? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, samozrejme, mohol by som teraz jednotlivé príspevky rozoberať, ale urobím to tak, zhruba do troch skupín ich rozdelím.

    Prvá skupina príspevkov, pre mňa veľmi zásadná, boli príspevky, ktoré predniesli právnici, väčšinou členovia ústavnoprávneho výboru. Diskutovali o ústavnosti a neústavnosti novely a tá diskusia je dobrá a prinajmenšom cena tejto novely je v tom, že diskusia začala a každý sa nejakým spôsobom chce vysporiadať s článkom 40 ústavy. Ten čl. 40 nie je veľmi šťastný, ale je, aký je, a v tejto chvíli parlament nemá dostatok potenciálu na to, aby ho mohol zmeniť. Treba však vedieť, že aj právo a že keď sa stretnú traja právnici, tak väčšinou zaznejú štyri názory, to už tak v živote chodí. To znamená, som hlboko presvedčený, tak ako celá vládna koalícia, že zákon je v súlade s ústavou a že pojmy, ktoré sme do zákona zaviedli, sú pojmy moderné.

    Samozrejme, druhý okruh pripomienok bol okruh pripomienok, by som povedal, formálno-technických. Do tých patrí aj zásadný prejav pána poslanca Chovanca, ktorý z pohľadu primára jedného oddelenia pozerá na systém zdravotníctva a tento pohľad je cenný, i keď väčšinou chodí po javových a tých populárnych veciach. Prečo je na jeho oddelení 8 lekárov, má urobiť toľko čo inde 40 alebo podobne.

    Nemôžu byť niektorí poslanci neinformovaní o analýzach, ktoré sme vykonali a ktoré sme verejne publikovali a dodnes sú známe. Jeden krok za druhým, ktorý teraz robíme, sme poctivo povedali voličom aj širokej odbornej verejnosti, že ho robiť budeme. Nemôže byť nikto prekvapený, že by sme teraz vytiahli z rukáva niečo iné, že by sme nepovedali, že potrebujeme v tejto novele, ktorú som sám pri úvodnom slove vyhlásil nie za zásadný systémový krok, ale za prípravný krok na systémové zmeny. Že sme nehovorili, že by nás niekto obvinil, že by sme niekedy neboli hovorili o marginálnych poplatkoch. A zopár ekonómov, ktorí tu sedia a aj vedia, čo pojem marginálny poplatok znamená.

    Tá tretia skupina pripomienok boli pripomienky politické. Nakoniec parlament je politický orgán, je to najvyšší orgán, zákonodarný orgán. V tých politických pripomienkach rešpektujem a uznávam, že opozícia má výborný priestor sa prejavovať, nakoniec aj počet prihlásených do diskusie a faktických poznámok v pomere, pokiaľ som si to dobre rátal, 7: 1 je v prospech opozície. Lebo čo môže byť vďačnejšie, i keď je to zo záznamu a v noci, ako poukázať, ako tá koalícia chce toho občana zasa zdierať. A ďakujem za ten citát, povedal som to úplne jasne, ak táto vláda neurobí aj s vlastnými výdavkami niečo, taký Zajac tam nemá čo robiť. To je v úplnom poriadku, tento výrok nemám prečo odvolať.

    A je tu ešte štvrtý okruh a to je taká zmeska všetkého, keď sa fakty, argumenty, analýzy prelínajú s nejakými emotívnymi, politickými motiváciami, motiváciami získať osobný prospech. Každý zákon, ktorý vám predložíme do parlamentu, budete nazývať kontroverzný, pri každom zákone budete argumentovať ústavou, pri každom zákone budete tvrdiť, že to nie je možné, aby napríklad objekty súkromného práva poskytovali zdravotné poistenie, lebo akosi v nás všetkých zostalo čosi, čo hovorí, že štát musí, štát má, štát je ten, štát je henten. Nie je veľké umenie povedať, zaveďme poriadok a dajme si do politického programu. Zavádzačov poriadku tu bolo habadej. Umenie je ten poriadok urobiť a podľa možnosti systémovými krokmi.

    Pri tvorbe tejto novely sa ozvala kritika, že až toľko pozmeňujúcich návrhov ukazuje na jej nekvalitu. Treba však uznať odvahu koaličných poslancov, ktorí sú odhodlaní za túto novelu zahlasovať, že tiež prichádzajú odniekadiaľ, tiež sú pred očami svojich voličov a tiež musia voličom vysvetliť, prečo za takýto zákon hlasovali. A hľadajú istý priestor, ako to upraviť, zlepšiť, možno v niektorých prípadoch aj zmäkčiť. Veď to je ľudské. A zahlasovať za takýto zákon chce nielen politickú odvahu, ale v niektorých prípadoch aj ľudskú odvahu.

    Nech niekto povie z vás, čo ste tu, ale aj zo širokej verejnosti, že kroky, ktoré robíme, by sme neboli povedali, že urobíme. Že sme sa prepracovali s Alianciou nového občana do vlády ako nejakí takí a teraz sme tu začali robiť niečo také, čo nám napadlo. Nech si dá ruku na srdce každý z vás, kto tu sedí, aj z politických strán opozície, že ste nemali úvahu, že preberiete rezort zdravotníctva. Že síce ste ho mali v programe, lebo to malo byť, ale nikto nikdy z politických strán, ani v HZDS, viem to pozitívne, ani v Smere, ale ani vo vládnej koalícii veľká chuť nebola tento rezort zobrať, lebo je nepopulárny, lebo tam treba dať milión vecí do poriadku. A hlavne budete stáť vždy a vždy sám alebo v menšine voči pacientom.

    Nechcem tu sofistikovane diskutovať o kapitácii ako metóde platby, môžete si to nájsť na strane 54 „Stratégie reformy“, tá kniha mala 2 000 vydaní, je rozobraná. Nechcem tu hovoriť o metódach nákupu služieb, o konkurencii, nechcem spochybňovať ústavu tak, ako ju spochybňujete všetci tí, čo tu horujete proti poistnému systému, pretože ho máte zapísaný vo vašej ústave. V ústave, ktorú de facto a de iure v článku 40 sme si zobrali niekde z roku 1960. A nemôžem tú ústavu tak úplne znásilňovať, že toto je protiústavné, ale keď nebudú poisťovne, to bude asi v súlade s ústavou. Lebo pokiaľ si dobre pamätám, tak čl. 40 hovorí, „každý občan tohto štátu má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia podľa“ a ideme ďalej.

    Nechcem ani vnášať kontroverzie a poviem len, nebudem komentovať jednotlivé vystúpenia, nakoniec počuli sme ich všetci dobre a ja som ich naozaj počul dvesto- alebo tristokrát. Poviem len dve také osobné a skončím, ako už je mojím zvykom, dvoma citátmi.

    Prvé osobné je, čo ma zaskočilo v politike a čo som teraz rád, že sa zneužíva aj taká vznešená vec, ako je zdravie, na politické ciele. O to lepšie, keď systém začne fungovať, o to lepšie, keď sa lekár bude správať ako lekár a občan tú službu dostane tak, ako ju má dostať v modernej Európe. Korupcia v zdravotníctve, ktorou sme zamorení do posledných miest. Veď tá korupcia tam nevznikla v roku 1990 alebo 1989? Veď tá korupcia bola veľmi typická aj v roku 1960, aj 1970, aj 1980, keď tu boli „lepšie včerajšky“.

    Prezamestnanosť, nezodpovednosť, strata humanity, to sú len sprievodné znaky. Úradníci, ktorí sa nehanbia brať peniaze za to, že povoľujú to, čo im zákon káže – licencie, povolenia, kategorizácie, ťažký nákup techniky z centrálnych peňazí, priateľovi dám, nepriateľovi nedám, politické výmeny manažérov, to všetko je naše zdravotníctvo.

    Keď vás ráno, nedajbože, pichne v ľavom boku, vaša myšlienka nie je, čo mi je, ale kto mi pomôže. A začínate presne tak, ako som ja 40 rokov behal – nemáš niekoho v Mototechne, v TUZEX-e, pančuchy, lego, žigulák? Vaša prvá otázka je: Nemáš nejakého lekára? A voláte Štofkovi, Chovancovi a neviem komu, prosím ťa, zožeň mi niekoho. Ten najčastejší pohyb každého občana, či je koaličný, opozičný poslanec alebo ktokoľvek. To neznamená, viete si predstaviť niekde v Hainburgu, v Bonne, v Paríži? Alebo urbanizáciou De La Pas, jedna malá dedinka, ani neviete, kde je, že by toto niekomu napadlo? Tam majú iné myšlienky. Chvalabohu!

    Urobíme tú reformu zdravotníctva, keď tu budeme vysedávať po večeroch a keď tu budeme počúvať donekonečna, aké je to protiústavné a protiobčianske? Tí, ktorí si ten zákon pozreli, ten pôvodný vládny zákon, vidia, že je tam niečo o pacientovi, je tam niečo o liekoch, je tam niečo o poisťovniach a je tam niečo o vláde. Nikto z tejto reformy nemôže vybŕdnuť len tak, akože on je víťaz. Víťazom musí byť občan, ktorého všetci, samozrejme, statočne strašíme, hovoríme mu, aké to bude hrozné, ako bude umierať.

    Sme slepí a nevidíme, že len dvom zo šiestich ľudí vieme dať kvalifikovanú kardiologickú pomoc? Tí štyria, to nie sú občania? Sme slepí a nevidíme, že prerušujeme onkologickú cytostatickú liečbu? To nie sú občania? Sme slepí a nevidíme, že nevieme urobiť dobrú prevenciu? Chceme povedať, že rómsky problém nie je aj problém zdravotníctva? Že to je dnes minorita na úrovni 400, 500 000 občanov s vysokým nárastom HIV, s vysokým nárastom luesu, s hepatitídou? To nie sú občania tejto republiky, kde treba zasiahnuť? A tu niekto povie o nejakých 20-korunových žobráckych poplatkoch? Veď asi musí niečo o tom vedieť?

    Aby ste vedeli, čo to je reforma zdravotníctva, budem citovať Jeffreyho Saxa, on povedal: „Na to, ako z kapitalizmu spraviť socializmus, na to sú tisícky spisov – Marxove spisy, Engelsove spisy, Leninove spisy, Stalinove spisy, vyberte si, Maove spisy.“ To nie je problém. Ale teraz to prirovnám: „To je ako urobiť z krásneho skvostného akvária rybaciu polievku.“ Ale my stojíme pred obráteným problémom, ako z rybacej polievky ideme urobiť krásne skvostné akvárium. To je ten problém transformácie toho, hentoho, tamtoho. To je problém vzťahov, morálky, etiky, hodnôt. To je problém, o čom sa tu bavíte celé poobedie, korupcie. Veď tá korupcia nevznikla v roku 1990? Tú sme si doniesli v génoch. Celá generácia nepozná iné ako korupciu, žije s tým a rozmýšľa s tým – a nie jedna.

    Celým svojím životom som veril vo vieru a slobodu človeka, v jeho schopnosť myslieť a hľadať optimálne riešenia. A nepotrebujem veľmi štát, aby mi darúval niečo, čo aj tak štyri- až päťkrát viacej ma stojí, ako keď si to urobím sám. My musíme vidieť aj dva milióny ľudí, ktorým perverzným ekonomickým spôsobom odoberáme 14 %. Niečo, čo môžu použiť pre seba na svoj rozvoj alebo rozvoj spoločnosti, aby sme uvládali ako-tak vyfinancovať generáciu, ktorá ešte nemôže, a generáciu, ktorá už nemôže si to platiť. Ale ja musím byť solidárny a myslieť aj na túto skupinu ľudí, ktorí nebudú schopní to trvale robiť, ktorým odoberáme zdroje, pretože solidárnosť je istá ľudská hodnota, ktorá je tu konzervovaná vari od Kristových čias a podľa môjho názoru má tu byť. Ale donekonečna ich zdierať nemôžeme, pretože nám sami prestanú robiť a nebudeme mať z čoho žiť. Ja musím byť solidárny aj s tými, ktorí vidia, ako sa narába s tými prostriedkami v systéme, ktorý sme tu zdedili a ktorý sme tu 10 alebo 12 rokov pestovali. V systéme, ktorý určite patrí medzi najkorupčnejšie, aké vôbec máme.

    Som presvedčený, že istá miera slobody a vysoká miera zodpovednosti sú oveľa lepšie ako centralizmus, dirigizmus, zavádzanie poriadkov a ústredné všelijaké orgány. A skončím citátom Tonyho Blaira, je to socialista hodne, hodne napravo od nás, čo sa hlásime, že sme pravicoví, ktorý povedal: „Vláda je tu na to, aby kormidlovala, nie na to, aby veslovala.“ A reforma zdravotníctva bude reforma, aby zdravotníctvo slúžilo občanom, lebo pre nich je tu, aby im poskytovalo kvalitné služby v tom balíku, na ktorý spoločnosť má peniaze a na ktorom sa spoločensky dohodne, a nie na to, aby tu vláda s ním „kafrovala“, kšeftovala alebo, nedajbože, politicky chytráčila. A táto novela je to šesťnovela, nakoniec to všetci viete, je prvým krokom k tomu, aby sme na rozdiel od minulosti neotáčali toky „řek“, ale aby sme povedali len to, čo je pravda v celej modernej Európe: 2 a 2 sú 4. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctená snemovňa, veľmi pozorne ako spoločný spravodajca som počúval rozpravu, ktorá sa tu tiahne počas dvoch dní, počúval som argumentáciu rečníkov, evidoval som všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, procedurálne návrhy, ku ktorým sa ešte vyjadrím, aby ste vedeli asi zhruba, v akom poradí pôjdu, v akom budeme hlasovať.

    Pôvodne som chcel vo svojom vystúpení reagovať na rozpravu, reagovať na vystúpenia rečníkov, reagovať na ich argumenty a azda poskytnúť trošku iný uhol pohľadu, trošku iné argumenty, ale neurobím tak, lebo zbytočne by som vás zdržiaval a mnohí z rečníkov, ktorí vystúpili v rozprave, tu už vlastne ani nie sú. Ale ak dovolíte, skúsim povedať 12 argumentov, 12 malých pozitív, ktoré vo vládnej novele zákona č. 277/1994 o zdravotnej starostlivosti vidím ja. Môžete so mnou nesúhlasiť, môžete mať iný názor, ale napriek tomu si dovoľujem to povedať.

    Po prvé. Navrhovateľ si novelou kladie za cieľ realizáciu stabilizačných opatrení v rezorte zdravotníctva, ktoré budú mať pozitívny dosah na hospodárenie zdravotných poisťovní. Iste viete, že sa tam uvádza asi 1,5 mld., čo sa týka hospodárenia zdravotných poisťovní, a objem asi 1 mld., čo sa týka zdravotníckych zariadení. Treba úprimne priznať, že novela spomalí rast dlhu verejných financií v rezorte zdravotníctva, ale nezastaví ho. Bohužiaľ, nezastaví ho. Napriek tomu považujem za pozitívny fakt, že sa pokúšame legislatívne riešiť narastanie dlhu v rezorte, ktorý by mal dosiahnuť tento rok asi 8 – 9 mld.

    Po druhé. Zákon moderným a čistým spôsobom definuje pojem zdravotnej starostlivosti a zavádza pojem služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré sa budú spoplatňovať. Uvedené spoplatnenie by malo viesť k zníženiu zneužívania zdravotnej starostlivosti, ktoré je na Slovensku, a to konštatujem ako praktizujúci lekár, konečne tu to v rozprave odznelo mnohokrát, pomerne časté. Spoplatnením služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, a o tom som pevne presvedčený, nezhoršíme štandard zdravotnej starostlivosti. Práve naopak, tým, že obmedzíme plytvanie, ušetríme prostriedky na kvalitnú zdravotnú starostlivosť tam, kde je to naozaj potrebné.

    Novela by mala nútiť lekárov primárnej ambulantnej starostlivosti, tzv. obvoďákov, skvalitňovať svoju prácu a postupne sa meniť na skutočných rodinných lekárov, a nie ako je to mnohokrát v súčasnosti, ako to mnohokrát odznelo v rozprave, na zberačov zdravotných kariet. Veď naozaj, kto by zaplatil platbu 20 Sk za to, aby dostal výmenný lístok k špecialistovi bez predchádzajúceho kvalitného vyšetrenia lekárom PAS. Ako v primárnej ambulantnej starostlivosti, tak aj v špecializovanej ambulantnej starostlivosti bude 20 Sk za návštevu pacienta znamenať aj slušné zvýšenie mesačného príjmu ambulancie.

    Pozmeňujúci návrh by mal zrušiť odvádzanie polovice poplatku poisťovni. V priemernej ambulancii PAS sa to odhaduje na 10 – 12 000 Sk mesačne, čo považujem za pozitívne. Ak už nevieme zvýšiť kapitačnú platbu, tu so mnou nebude súhlasiť pán poslanec Chovanec, už vidím, pre lekárov PAS nevieme zvýšiť cenu bodu a limity na výkony pre lekárov v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, tak ambulanciám pomôžme aspoň týmto, aj keď nie veľkým, no predsa nie zanedbateľným príjmom.

    Piaty bod, piate pozitívum. Takisto platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ústavnej zdravotnej starostlivosti, t. j. v nemocniciach, zostávajú v celom rozsahu príjmom poskytovateľa, teda nemocnice. Vo veľkej nemocnici typu Rooseveltovej v Banskej Bystrici alebo vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Košiciach, odkiaľ prichádzam, by sa to mohlo pohybovať okolo 10 – 11 mil. Sk za rok, čo považujem za pozitívne. Sú to konkrétne peniaze, konkrétny plus príjem pre nemocnicu.

    Musím konštatovať, že poslanecký klub SDKÚ od samého začiatku prerokovania novely zákona vo výboroch presadzoval myšlienku, že ak už má pacient platiť za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, potom nech tieto platby zostanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nech pomôžu tam, kde ich pacient zaplatil. Aj pre pacienta je príjemnejšie vedomie, že jeho 20 či 50 Sk pomáha tej-ktorej konkrétnej ambulancii, ktorú navštevuje a tej-ktorej nemocnici, v ktorej sa lieči.

    Po šieste. Platby pri použití lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vo výške 20 Sk, ako aj platba 2 Sk za kilometer v dopravnej zdravotníckej službe by mali viesť k zvýšeniu zodpovednosti pacientov pri využívaní týchto služieb.

    Po siedme. Pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal výbor pre zdravotníctvo, tiež významne rozšírili skupinu občanov, ktorí budú od platieb oslobodení. Treba povedať, že táto novela nie je v žiadnom prípade antisociálna, práve naopak, vytvára široký priestor na poskytovanie sociálnej medicíny, t. j. oslobodzuje od platieb všetkých, ktorých by platba 20 Sk mohla limitovať v použití zdravotnej starostlivosti. Pozmeňujúce návrhy vyňali z platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti celú preventívnu medicínu a dispenzarizácie, čo hodnotím pozitívne. Od platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú na základe pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Bódyho z SDKÚ vo veľkom rozsahu oslobodení aj zdravotne ťažko postihnutí občania, čo považujem za prejav vysokého humanizmu. Zákon legislatívne dorušuje obvody, čo je pozitívne z pohľadu otvorenia siete a možnosti ľahšieho vydávania licencií pre lekárov – súhlasí so mnou aj pán poslanec Chovanec zo Smeru –, ktorí sa rozhodnú odchádzať z nemocníc, čo konečne od nich chceme, do ambulantnej sféry.

    Po deviate. Novela legislatívne ošetruje limity poisťovní pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, avšak pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi ošetrujeme aj nevyhnutnú a neodkladnú starostlivosť, ktorá ide nad rámec limitov. To považujem za rozumné ustanovenie.

    Desiate pozitívum. Zákon zavádza nové iniciatívy v liekovej politike. Pevná cena lieku a fixný doplatok pre pacienta by mali zabrániť špekuláciám s cenou lieku na trhu. Očakávam od toho pozitívny dosah na hospodárenie poisťovní. Myslím si, že filozofia sa zachováva aj po prijatí pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Záborskej, ktorý pri znížení predajnej ceny lieku zachová pomer doterajšej úhrady poisťovne a pacienta a určite aj trošku zmäkčí dosah na pacienta.

    Po jedenáste. Poplatky za recept by mohli spolu s už uvedenými opatreniami viesť k obmedzeniu zbytočného plytvania liekmi, čo považujem za rozumné opatrenie. V rámci pozmeňujúceho návrhu sa rieši aj problém deľby platby medzi lekáreň a poisťovňu, na, myslím, uspokojivých pre obe strany 5 a 15 Sk.

    A po dvanáste a na koniec. Zákon oživuje zmluvné pripoistenie a znižuje tak mieru solidarity poistného systému. Určuje zdravotnú starostlivosť, ktorá sa nebude poskytovať bezplatne alebo za čiastočnú úhradu z povinného zdravotného poistenia, ale sa bude poskytovať za celú úhradu, resp. zo zmluvného pripoistenia. Hodnotím to ako zaujímavý a vítaný komerčný krok. Iste je diskutabilné, či na základe zákonom vymedzenej zdravotnej starostlivosti za pripoistenie budú vedieť zdravotné poisťovne pripraviť zaujímavé komerčné produkty pre svojich klientov.

    Takže toľko, dvanásť pre mňa azda pozitívnych krokov, ktoré vidím vo vládnom návrhu novely zákona o zdravotnej starostlivosti a v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré prijal gestorský výbor.

    A teraz mi dovoľte ešte na záver zareagovať na rozpravu, resp. zhodnotiť rozpravu. V rozprave vystúpilo 25 poslancov, ktorí podali 4 procedurálne návrhy a 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Procedurálne návrhy podali pán poslanec Chovanec, pán poslanec Madej a pani poslankyňa Mušková, týkajú sa toho istého, vrátiť návrh zákona navrhovateľovi, teda vláde, na dopracovanie. A potom pán poslanec Ondriaš, ktorý navrhuje nepokračovať v rokovaní. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podal pán poslanec Chovanec. Jeho pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa čl. II bodu 2 rieši spoločná správa v bode 22 a pri tom sa ešte pristavím. Pani poslankyňa Záborská podala štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvý sa týka bodu 2 spoločnej správy, druhý sa týka bodu 22, tretí sa týka bodu 55, ktoré potom pri hlasovaní vyjmeme na samostatné hlasovanie, a okrem toho podala ešte jeden ďalší pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Urbáni podal dva pozmeňujúce návrhy. Prvý sa týka bodu 65 spoločnej správy a...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán spravodajca, máme to, pri hlasovaní si to ešte zopakujeme.

  • Dobre. Takže nepokračujem. Pri hlasovaní vám potom budem postupne predkladať tieto pozmeňujúce návrhy a vysvetľovať ich súvis so spoločnou správou. Takže skončil som. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Faktické poznámky už nesmú byť. Ale...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Lintner chce povedať niečo iné, tak mu výnimočne dám slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Cením si to, vrátim to príležitostne. Ja chcem oceniť všetkých tých, a je to asi pätina poslancov, ktorí tu zostali, oceňujem aj lekárov, ktorí zostali v pléne, aj ďalších poslancov a osobitne chcem oceniť pána spoločného spravodajcu, ktorý napriek tomu, že je tu iba pätina poslancov, sa snažil informovať plénum, ako budeme hlasovať.

  • Pán poslanec Hanzel, aj vy máte nejakú len takúto poznámku?

  • Smiech v sále.

  • Áno. Ja chcem len povedať, že zatiaľ to platí, že ja som podal tiež procedurálny návrh, a to nebolo menované.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, zajtra pri hlasovaní celkom určite dodržíme celú procedúru.

    Pani poslankyňu Gabániovú, prosím vás, ešte zapnite, keď už...

  • No a práve k tomu pozmeňujúcemu návrhu som sa ja pridala, k tomu procedurálnemu, pardon. A ešte ak môžem, keď už mám slovo, pán minister, ak ste...

  • Prosím vás, nemôžete už reagovať, je po rozprave. To už skutočne, už to musím veľmi rázne ukončiť. My sa naozaj vrátime k návrhom, o ktorých sa bude hlasovať zajtra.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu. Stretneme sa zajtra ráno o 9.00 hodine, budeme pokračovať v mimoriadnej schôdzi a po skončení mimoriadnej schôdze budeme hlasovať o novele zákona o zdravotnej starostlivosti.

  • Prerušenie rokovania o 19.56 hodine.