• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram 4. rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a páni poslanci Antošová, Cabaj, Džupa, Kolesár, Paška, Zmajkovičová, Belohorská. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Figeľ a pán poslanec Tkáč.

    Podľa schváleného programu 8. schôdze Národnej rady budeme pokračovať bodom programu

    správa o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh jej ďalšieho postupu.

    Správu ste dostali ako tlač 166, spoločnú správu výborov máte ako tlač 166a. Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky minister zahraničných vecí pán Eduard Kukan uviedol tento bod programu. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky v utorok tento týždeň, to znamená 25. februára, prerokovala a schválila správu o výsledkoch prístupových rokovaní medzi Slovenskou republikou a NATO a návrh ďalšieho postupu.

    Táto správa sa nachádza pred vami a zároveň z vlastnej iniciatívy vláda rozhodla o jej predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na úvod sa mi dovoľte ospravedlniť za krátkosť času, ktorý mali poslanci Národnej rady na detailné preštudovanie predkladanej správy a oboznámenie sa s ňou. Tento postup vlády je odôvodnený jej záujmom aktuálne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch prístupových rozhovorov, ktoré sa skončili iba nedávno, a transparentne predstaviť postup vlády Slovenskej republiky v najbližšom čase v procese vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie.

    Panie poslankyne a páni poslanci, v nasledujúcom mesiaci podpisom prístupových protokolov pozvaných ašpirantských krajín v Bruseli vyvrcholí prvá fáza prístupového procesu do Aliancie. Vláda Slovenskej republiky chce informovať Národnú radu o výsledkoch tohto procesu, okrem iného aj preto, že v nasledujúcej fáze, teda v ratifikačnej, bude aj Národná rada Slovenskej republiky oveľa užšie zapojená do celého procesu. Budú to poslanci členských štátov Aliancie, teda vaši partneri, ktorí budú rozhodovať o tom, či schvália spomínané prístupové protokoly, a budete to vy, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa čoskoro budete rozhodovať, či schválite návrh vlády Slovenskej republiky na pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Ja verím, že sa budete rozhodovať aj na základe dnes predkladanej správy a na základe informácií, ktoré si vláda Slovenskej republiky kladie za povinnosť Národnej rade aj naďalej poskytovať.

    Správa bola vypracovaná na záver prístupových rozhovorov medzi Slovenskom a NATO o členstve v Aliancii. Rýchlosť, s akou vláda tento materiál pripravila, verne kopíruje rýchlosť, nie však jednoduchosť rozhovorov o vstupe Slovenska do Aliancie. Tieto rozhovory, ktoré za Slovenskú republiku z poverenia vlády viedol tím na čele so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí pánom Korčokom, boli rýchle aj vďaka našej niekoľkoročnej príprave na tento akt. Nie z viny NATO sa na vstup do Aliancie pripravujeme už niekoľko rokov, zatiaľ čo naši susedia už plne užívajú výhody a možnosti, ktoré členstvo v NATO ponúka, a, samozrejme, plnia si aj svoje spojenecké povinnosti. Je to zásluha celej spoločnosti, že sa Slovenská republika vrátila na cestu demokracie a že Slovenská republika svojím konaním, svojou vierohodnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou potvrdzuje oddanosť princípom, na ktorých stojí NATO a celý demokratický svet.

    Rýchlosť, s akou vláda Slovenskej republiky odsúhlasila predkladanú správu, je zdôvodnená tým, že ak by tento materiál nebol včas odsúhlasený, ak by vláda Slovenskej republiky nezaslala včas generálnemu tajomníkovi NATO list, ktorým formálne opätovne potvrdí pripravenosť a ochotu prijať pozvanie na vstup do aliancie, teda takzvaný „Letter of Intent“, členské krajiny NATO by nemohli podpísať protokol k Severoatlantickej zmluve. Nemusím vám zdôrazňovať, že premeškanie tejto chvíle by znehodnotilo nielen celé úsilie niekoľkých vlád Slovenskej republiky, ale postavilo Slovensko aj do svetla nedôveryhodného ašpiranta, ktorý vlastne nevie, čo chce a aké má ciele. Je to teda politická zodpovednosť a povinnosť vlády Slovenskej republiky plniť strategické priority štátu, napĺňať životne bezpečnostné záujmy krajiny a realizovať mandát, ktorý vláda dostala od Národnej rady Slovenskej republiky. Spomínaný list, „Letter of Intent“ obsahuje opätovné potvrdenie záujmu vlády Slovenskej republiky prijať pozvanie na pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. Návrh listu, ktorý musí spĺňať aj určité formálne požiadavky zo strany Aliancie, je v prílohe č. 1 predkladaného materiálu. Prílohou tohto listu je časový plán plnenia reforiem, uvedený v prílohe č. 2, ktorý sa vláda Slovenskej republiky politicky zaväzuje plniť, a to aj po nadobudnutí plnoprávneho členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii. Zmyslom tohto plánu je potvrdiť pokračovanie v implementácii reforiem spoločnosti, ekonomiky a ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ide o individuálny zoznam záväzkov, ktorý má jednostranný charakter, a podobný špecifický zoznam vypracúva každá jedna pozvaná krajina.

    Predkladaný zoznam záväzkov bol vypracovaný vládnym výborom PRENAME po diskusii aj s členskými štátmi Aliancie v polovici februára tohto roku. Ide o relatívne stručný, ale komplexný materiál, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády a zo známych krátko- a dlhodobých plánov vlády Slovenskej republiky. V piatich častiach, ktoré vychádzajú z piatich kapitol akčného plánu pre členstvo v NATO, je zakomponovaných 38 všeobecne formulovaných cieľov. V politickej a ekonomickej oblasti je tých cieľov 10, v obranno-vojenskej 16, v oblasti zdrojov 4, v oblasti ochrany utajovaných skutočností 6 a v právnej oblasti 2 ciele. Upozorňujem, že ide o 38 cieľov, nie konkrétnych úloh. Výber záväzkov reflektuje nielen záujem Aliancie, ale náš vlastný záujem pokračovať v reformách v naznačených oblastiach, ktoré z pohľadu prípravy na členstvo v NATO považujeme za kritické. Sú to jednoducho záväzky, ktoré vychádzajú z existujúcich a potrebných reforiem celej našej spoločnosti. Pri plnení viacerých cieľov sa vláda Slovenskej republiky bude uchádzať o podporu Národnej rady. Spomeniem napríklad boj s korupciou, realizovanie reforiem v oblasti obrany, potreba zaistenia kredibilného a fungujúceho systému ochrany utajovaných skutočností a podobne. Podobne kritickým záväzkom, ktorého plnenie závisí aj na rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky pri každoročnom schvaľovaní štátneho rozpočtu, je udržanie výdavkov na obranu vo výške 2 % hrubého domáceho produktu.

    Ešte niekoľko slov k ďalšiemu postupu v prístupovom procese. Po podpise siedmich protokolov k Severoatlantickej zmluve veľvyslancami členských štátov NATO v Bruseli dňa 26. marca tohto roku bude nasledovať ratifikácia týchto protokolov parlamentmi 19 členských štátov NATO. Zároveň sa pozvané krajiny budú pripravovať na odsúhlasenie pristúpenia k Severoatlantickej zmluve tak, aby celý proces uloženia ratifikačných inštrumentov pozvaných krajín depozitárovi Severoatlantickej zmluvy, ktorým je vláda Spojených štátov, bol ukončený najneskôr do polovice mája 2004 s cieľom zúčastniť sa už ako členovia NATO na najbližšom samite Aliancie, ktorý sa bude konať koncom mája roku 2004 vo Washingtone. Pristúpenie k Severoatlantickej zmluve bude v prípade Slovenskej republiky prebiehať ako v prípade pristúpenia k takzvanej prezidentskej zmluve. Slovenská republika musí túto ratifikáciu časovo pripraviť tak, aby sama nebola prekážkou vlastného vstupu do Aliancie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, členstvo Slovenskej republiky v NATO nemá inú bezpečnostnú alternatívu. 26. marca tohto roku sa Slovensko ocitne v pozícii, keď členstvo už bude skutočne na dosah. Vláda Slovenskej republiky v procese vstupu Slovenskej republiky do NATO potrebuje stálu podporu Národnej rady Slovenskej republiky a ja verím, že túto podporu od vás aj dostane. Odporúčam, aby ste predloženú správu zobrali na vedomie. Pán predseda, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie správy. Teraz poprosím pána poslanca Béreša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu v gestorskom výbore. Nech sa páči, pán poslanec Béreš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, prajem vám príjemné predpoludnie. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma svojím uznesením č. 22 zo dňa 27. februára 2003 určil za spoločného spravodajcu k správe vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu. Správu vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu, tlač 166, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 152 zo dňa 26. februára 2003 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na svojej mimoriadnej schôdzi prijal uznesenie č. 40, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu, tlač 166. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 11. schôdzi prijal uznesenie č. 21, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu, tlač 166. Predmetná správa o prerokovaní správy vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 22 zo dňa 27. februára 2003. Na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu vlády na vedomie.

    Kolegyne, kolegovia, ďakujem za vašu ctenú pozornosť. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o správe vlády, prosím panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí budú mať prípadné pozmeňujúce návrhy alebo doplňujúce návrhy, aby mi ich odovzdali písomne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Ondriaša z klubu Komunistickej strany Slovenska. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci. Úvodom by som chcel povedať, že klub Komunistickej strany Slovenska nepodporí predloženú správu, lebo Komunistická strana Slovenska je proti vstupu Slovenska do NATO. Komunistická strana Slovenska má inú filozofiu o ekonomických a politických vzťahoch medzi štátmi a inú filozofiu o spolunažívaní a bezpečnosti sveta. Nesúhlasí s kapitalistickou doktrínou maximálneho zisku, ktorej súčasťou je aj NATO.

    Svet sa v súčasnosti delí na jednu miliardu bohatých, ktorých väčšinu ochraňuje NATO, a štyri miliardy chudobných, ktorí sú ekonomicky a politicky závislí od bohatých. Keď si zoberieme štatistiku Svetovej banky alebo OSN, tak zistíme, že chudobné štáty sú zadlžené u bohatých štátov a splácajú permanentne dlh a úroky. Ja by som len pre zaujímavosť ukázal, koľko platí Višegrádska štvorka. Tak Slovensko splatilo zahraničný dlh v roku 1999 - 1,7 mld. dolárov, Česká republika 3,6 mld. dolárov, Poľsko 8,4 mld. dolárov, Maďarsko 7,5 mld. dolárov, pre zaujímavosť Brazília 67,5 mld. dolárov, viac ako miliardu dolárov týždenne. Podobne by sme zistili, že takto platí asi sto chudobných krajín bohatým. A dlh týchto chudobných krajín neklesá. Môžeme vidieť príklad - Slovensko, ktoré má v súčasnosti asi 12 mld. dolárov zahraničný dlh. V dôsledku tohto permanentného splácania dlhov a úrokov rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje, pričom NATO stabilizuje súčasnú sociálnu nerovnosť vo svete a nerovnomerné rozdeľovania zdrojov. Podľa správy OSN z roku 1999 podiel príjmu 20 % najbohatších k príjmu 20 % najchudobnejších bol v roku 1960 – 30:1. V roku 1999 tento pomer bol už 74:1. Toto je výsledok fungovania demokracie kapitalizmu. Aby sa tento nerovnovážny stav udržal, bohatí si svoje dominantné postavenie musia chrániť vojensky, a preto potrebujú NATO. Výsledkom týchto kapitalistických ekonomických a politických vzťahov sú vysoké náklady na zbrojenie.

    Ja by som pre zaujímavosť uviedol zo správy OSN Human Development Report z roku 1998 niektoré zaujímavé údaje. Na vzdelanie pre všetkých, na základné vzdelanie pre všetkých obyvateľov planéty treba ročne 6 mld. dolárov, ale náklady na zbrojenie v tom roku boli 780 mld. dolárov. Základné zdravotníctvo a potraviny pre všetkých stoja ročne 13 mld. dolárov. A ja to stále budem porovnávať so zbrojením, čo je 780 mld. dolárov. Pre zaujímavosť by som chcel povedať, že výdavky na alkoholické nápoje v Európe sú 105 mld. dolárov, čo je zhruba desaťkrát viac ako náklady na zdravotníctvo a potraviny.

    Ďalej by som uviedol zo správy časopisu Science, ako bohaté štáty mrhajú energiou, a poviem dva príklady. Na konzervu kukurice v obchode v Spojených štátoch, ktorá má hodnotu 270 kalórií, sa vynaloží 2 790 kalórií. Na 100 g hovädzieho mäsa v obchode, ktoré má hodnotu tiež 270 kalórií, sa v Spojených štátoch vynaloží 22 000 kalórií. Keby celý svet vyrábal tak nákladne potraviny, tak by sa celosvetové zásoby ropy vyčerpali za 11 rokov.

    Pre tieto dôvody a ďalšie dôvody, ktoré nebudem menovať, komunistická strana je proti vstupu Slovenskej republiky do akéhokoľvek agresívneho vojenského paktu. Chceme presadzovať, aby celoeurópska bezpečnosť bola súčasťou celosvetovej bezpečnosti pod patronátom OSN. Považujeme OSN za významný nástroj celosvetového kolektívneho politického rozhodovania, sme za posilnenie jeho váhy pri riešení konfliktov na zásadách vzájomného rešpektovania a kolektívnej bezpečnosti. OSN musí byť suverénna organizácia a nesmie byť pod vplyvom žiadnej mocnosti. Podporujeme rozhodujúcu úlohu OSN v boji s medzinárodným terorizmom v súlade s Chartou OSN. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Banáš, chcete s faktickou poznámkou, alebo do rozpravy? Pýtam sa aj ostatných pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Masácová, pán poslanec Banáš, pán poslanec Hopta. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Banáš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja som chcel len kratučko informovať snemovňu o aktivitách stálej delegácie Národnej rady pri Parlamentom zhromaždení NATO, no dovoľte, aby som tak neplánovane trošku zareagoval na vystúpenie pána kolegu Ondriaša. Povedal takú zaujímavú vetu, že NATO je na to, aby ochraňovalo záujmy bohatých. Ja nie som bohatý, ale mám taký vnútorný pocit, že potrebujem NATO, z takého prozaického dôvodu, vnútorného, že bol by som nerád, keby sa Slovenská republika, ak by sa do NATO nedostala, ocitla v priestore, ktorý by nás mohol vrátiť späť. A ešte jednu poznámku by som povedal v súvislosti s tým, čo sa teraz deje v Iraku a čo poznačuje aj názor verejnej mienky na náš vstup do Aliancie. Viete, je to samozrejme legitímne a zrozumiteľné, všetky protestné pochody ľudí, ktorí nechcú vojnu, a nechce ju, myslím, že nikto z nás, no ja by som len chcel poukázať na takú historickú paralelu, nie je to moja myšlienka, len identická, včera to veľmi dobre popísal Fero Šebej v Domino fóre, lebo je to dobrý príklad. Keď pred 2. svetovou vojnou robili britskí pacifisti manifestácie a protestné pochody v Británii a posielali Hitlerovi listy, kde apelovali, aby pribrzdil, jedine Winston Churchil hovoril: „Treba urýchlene dozbrojiť britskú armádu“, a bol považovaný za vojnového štváča. A keď sa v roku 1938 vrátil Chamberlain z Mníchova a mával tým známym papierom, že: „Zachránil som mier,“ tak bol hrdina, ale nakoniec história ukázala, že to bolo presne naopak. Ale nechcem zachádzať teraz do analýz okolo Iraku, len som tak pociťoval potrebu povedať tieto dve poznámky.

    Dovoľte, dámy a páni, aby som vám z titulu mojej funkcie vedúceho stálej delegácie Národnej rady pri Parlamentnom zhromaždení NATO povedal zopár vecí, ktoré si myslím, že by mali tu zaznieť. Prvá, taká osobná je, som rád, že Slovenská republika dotiahla rokovania do toho stavu, kde sa dnes nachádzajú, že sme tesne pred vstupom do Aliancie, a som pevne presvedčený, že napriek všetkým turbulenciám sa tam dostaneme. A považujem za istú aj takú osobnú satisfakciu opäť poďakovať tým ľuďom, ktorí majú na tom podľa môjho názoru výraznú zásluhu, samozrejme, ľudia z ministerstva zahraničia, pán minister, pán štátny tajomník Korčok, ale určite aj pán štátny tajomník Káčer z ministerstva obrany, pán veľvyslanec Burian pri NATO, a dovolím si povedať, aj môj predchodca František Šebej.

    Pán minister, možno by som ešte na vás tak trošku apeloval, lebo sú teraz rôzne mediálne informácie, že vláda Spojených štátov možno, ja to mám len z médií, bude presúvať nejaké jednotky do Poľska, Česka, sa hovorí, azda by stálo za úvahu popremýšľať, možno zalobovať, aby nejaká jednotka možno bola aj na Slovensku, určite by to prospelo aj nejakej medzinárodnej prestíži Slovenska.

    Dovoľte, aby som povedal niečo o našich aktivitách. Parlamentné zhromaždenie NATO je inštitúcia, ktorá od roku 1955 plní vážnu funkciu pri vypracúvaní rôznych odporúčaní, deklarácií, a tak ďalej, pre samotné NATO, a mnoho z týchto deklarácií ovplyvnilo potom finálne rozhodnutia samotnej Aliancie. Ja len pripomeniem deklaráciu, ktorá bola prijatá vlani na jeseň v Istanbule, kde Parlamentné zhromaždenie NATO vymenovalo tých sedem krajín, ktoré by mali byť prijaté. Myslím si, že slovenská delegácia funguje v tomto zhromaždení veľmi dobre, sme zložení z koalície a opozície, pani Masácová, pani Dubovská, pán Kaliňák a ja, a nazdávam sa, že prácu, ktorú tam robíme, je veľmi dobrá. Nebudem teraz vymenúvať všetky aktivity, ale chcem poukázať na jednu veľmi dôležitú, ktorú som už aj spomenul na našom spoločnom výbore. Na jar 2004 sa bude konať v Bratislave Parlamentné zhromaždenie NATO. Dámy a páni, ja chcem upozorniť - a nemajte mi za zlé, budem využívať každé fórum na to, aby som pripomínal, že toto bude jedna z najväčších politických akcií, ktorú Slovenská republika usporiadala doposiaľ, zdôrazňoval to aj prezident Parlamentného zhromaždenia NATO americký kongresman Doug Byreuter, ktorý tu bol minulý týždeň na návšteve, iste ste to postrehli, spolu s generálnym tajomníkom Parlamentného zhromaždenia Simonom Lanom. Pri každej príležitosti, či to bola návšteva, teda prijatie u prezidenta republiky až po prijatia na úrovni výborov Národnej rady, bolo zdôrazňované to, že táto akcia sa môže stať pre Slovensko alebo akciou, ktorá nás takpovediac preslávi a prezentuje Slovensko ako krajinu, ktorá je schopná usporiadať špičkové medzinárodné podujatia, ale bolo cítiť aj isté obavy z toho, že by to nemuselo dopadnúť dobre. Nehovorím teraz, že obavy z toho, že by to neboli schopní zvládnuť na základe ľudského potenciálu, ale predovšetkým na základe toho, že nemáme zodpovedajúce priestory na takúto akciu. Využívam túto príležitosť veľmi cielene na to, informoval som už aj predsedu parlamentu, že pripravíme istý materiál, ktorý, bol by som rád, keby sa dostal do vlády, pretože urobiť túto akciu v priestoroch Reduty, ktoré sú síce veľmi pekné, je to však len také náhradné riešenie, máme tu však ideálny priestor, ktorý sa nám črtá v podobe skorého dobudovania a dokončenia výstavby novej budovy Slovenského národného divadla. Ja možno tak trošičku zaprovokujem, ale viete, myslím si, že Slovenská republika je na prahu historických zmien, ideme do NATO, ideme do Únie, a my nemáme na Slovensku jediný priestor, kde by sme mohli dôstojne usporadúvať medzinárodné fóra. Treba si uvedomiť, že tu budú bývať od najmenších rôznych vorkšopov cez podvýbory, výbory a pravdepodobne až samity, a my na to nemáme v tejto chvíli priestor. Nazdávam sa, že peniaze, ktoré sú potrebné na dofinancovanie Národného divadla, je to zhruba asi 300 miliónov korún, ktoré majú ešte byť na budúci rok rozpočtované, ak by boli teda posunuté do tohto roku, tak nás ubezpečujú tí, ktorí to divadlo stavajú, že sa to môže dorobiť a Parlamentné zhromaždenie NATO v čase, keď už pravdepodobne budeme členom Aliancie, by sa mohlo už v týchto nových priestoroch konať. Ja len tak dávam na zváženie takú myšlienku, dá sa, samozrejme, o nej diskutovať, prečo by Bratislava nemohla mať nejaké kongresové centrum Slovensko, alebo kongresové centrum Slovakia, v ktorom by sa samozrejme hralo aj divadlo, ja viem, že ten priestor už je upravený na divadlo, ale, jednoducho, z pohľadu toho, ako som povedal, že ideme konečne zakotviť do vážnych inštitúcií, potrebuje Slovensko mať nejaký dôstojný priestor, a ja to vidím v tomto, pracovne to nazývam v kongresovom centre Bratislava. Prosím vás potom prípadne vo vašich úvahách, keby sme sa o tom „bavili“, aby ste toto podporili. Ďakujem vám pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Banáša štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Banáš, veď americká armáda u nás už prítomná je. Vojenský priestor Záhorie je poskytnutý cvičeniam s americkými raketami a bombami až do 495 kg. Letisko v Kuchyni je dané na cvičenie amerického letectva, dohody, či memorandá o tom sú datované ešte v roku 1999. Je v nich i to, že vojenské stíhačky môžu nad obcami Leváre a Studienka lietať vo výške asi 1000 m. Aj o týchto dohovoroch by ste mali občanov informovať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel povedať, že kto porovnáva, alebo kto robí paralelu medzi vývojom hitlerovského Nemecka a vývojom v Iraku, nepozná históriu. Ďakujem.

  • Pán Banáš, hľadám logickosť vo vašich nelogických úvahách. Ja by som sa chcel opýtať len s takou skromnou poznámkou. Prosím vás pekne, už ste podpísali pozývací list?

  • Pýtam sa len preto, ak sa spoločnosť Slovenska vráti do normálnych koľají, aby sme vedeli, koho brať na zodpovednosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi ako členke delegácie poďakovať sa predsedovi za pochvalu, ktorú nám udelil ako členom delegácie. Chcem ho podporiť v jeho myšlienkach, ktoré tu boli povedané, len chcem vysloviť aj zároveň svoju vieru v to, že peniaze, ktoré budú investované aj do konania tejto konferencie, nebudú súčasťou takzvaného 1,89 % HDP schváleného pre financovanie našich integračných ambícií, čo sme sa zaviazali každoročne dodržať pre náš vstup do NATO. A práve pri tejto príležitosti mám takú poznámočku k pánovi ministrovi, keďže v tomto materiáli, je to tiež súčasťou, v kapitole 3 otázky zdrojov na strane 12, kde to začína ako cieľ 2, makroekonomická dostupnosť a udržateľnosť. Tam sa spomína, že v roku 2003 sa očakáva nárast celkovej ročnej miery inflácie na 8,8 % z očakávanej úrovne 3,4 % v roku 2002 a inflácia by mala zostať na tejto zvýšenej úrovni v roku 2004 aj vďaka očakávaniu vyrovnania cien potravín po vstupe do Európskej únie. Sú to ekonomické štúdie, z ktorých sa vychádza, ale neviem, či je to dodržateľné a udržateľné a teda ak na základe takýchto, prepáčte, ale podľa mňa na vode plávajúcich údajov, stavať náš záväzok a vlastne dávať „všanc“ a hazardovať s naším dobrým menom, ktoré sme sa zaviazali práve v našich záväzkoch dodržať, nechcem uraziť dopredu, ale chcem len vysloviť vieru, že bude dodržané. A naozaj, do armády pôjdu čisté zdroje 1,89 a od 2004. roku 2 % HDP, tak, aby sa mohla armáda „kompatibilovať“, modernizovať a reorganizovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Banáš chce odpovedať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ja len krátko, lebo ja mám, samozrejme, v zásobe dostatok sarkazmov, pán kolega Zubo, ale neviem, prečo by som ja mal písať pozývací list, k tomu možno nie vy osobne, ale niektorí z vás máte bližšie, ale ja som myslel, pani kolegyňa Bollová, prítomnosť nejakej, ja som nemyslel teraz len na vojenskú jednotku. Poviem príklad. My sme v 90. roku, keď som bol vo Viedni, tak sme prišli s návrhom, aby sme posilnili postavenie vtedajšieho Česko-Slovenska, respektíve aj Slovenska, aby v Bratislave bolo nejaké pracovisko medzinárodnej organizácie. Dotiahlo sa to do toho stavu, že sa uvažovalo, veľmi vážne, že v Bratislave bude chemické laboratórium OSN. Dokonca vtedy vystúpil s tým na Valnom zhromaždení OSN aj minister Dienstbier, ale nakoniec teda sa Česko-Slovensko rozpadlo, čiže nič z toho nebolo, ale ja skôr mám na mysli to, a som o tom presvedčený, že keď tu bude nejaká medzinárodná inštitúcia, či to bude NATO, či tu bude nejaký administratívny stav, či tu bude Európska únia, určite to bude na prospech Slovenskej republiky. A som presvedčený, že ak tu bude v Kuchyni nejaká vojenská jednotka, tak tiež to bude na prospech Slovenskej republiky.

  • Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Masácová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Technickým nedopatrením prišlo k vynechaniu časti uznesenia k prerokúvanej správe, ja by som si len dovolila predniesť doplnenie návrhu uznesenia v znení: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na pristúpenie k Severoatlantickej zmluve po podpise protokolu o pristúpení k Severoatlantickej zmluve veľvyslancami členských krajín NATO.“ Ďakujem.

  • Pán poslanec Hopta ako posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni. Stále viac a viac v tomto parlamente nadobúdam dojem, že najväčšími obhajcami NATO, respektíve nášho vstupu sú tí, čo kedysi pôsobili v Komunistickej strane Česko-Slovenska a v Štátnej bezpečnosti a dnes sú na druhej strane politického spektra. Je mi to naozaj ľúto, lebo naozaj neviem, kedy hovorili pravdu, či do roku 1989, keď obhajovali Varšavskú zmluvu a socialistický systém, alebo teraz.

    Vážené dámy, vážení páni, pán minister nás informoval, že vláda zrejme nebude čakať na uskutočnenie referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Čiže najväčší princíp demokratickosti zostane bokom a vláda sa rozhodne sama a rozhodne sa sama aj napriek tomu, že v súčasnom období je za vstup Slovenskej republiky do NATO len zhruba 38 % občanov Slovenskej republiky a viac ako 50 % je jednoznačne proti vstupu Slovenskej republiky do NATO. Chcem tým povedať len to, že je to hlboko v rozpore s tým, čo súčasné vládne strany deklarujú, myslím princíp demokracie, princíp všeľudového hlasovania, pretože tam, kde sa im hodí, sú za, a kde sa im nehodí, sú proti. Mám vážnu obavu, že ak vláda Slovenskej republiky urobí tento nehorázny podvod na občanoch Slovenskej republiky, že referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie nemusí byť platné a že mnohí tí, čo sa chceli zúčastniť referenda o vstupe do Európskej únie, na základe tohto volebného alebo referendového podvodu sa jednoducho referenda nezúčastnia. Ja osobne chcem vyhlásiť, hovorím teraz za seba, že ak vláda naozaj urobí to, že bude súhlasiť s naším vstupom do NATO a potom následne parlament to schváli a nepočká s referendom o NATO, pretože podpisy sa už blížia k potrebnej hranici, ja osobne sa referenda do Európskej únie nezúčastním. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť, nech sa páči pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi stručne k tej rozprave, ktorá tu odznela. Ja som si vypočul vystúpenie pána poslanca Ondriaša, ktoré bolo vedené vo vecnej rovine, je to iný pohľad, iná filozofia, s ktorou nesúhlasím, ale proste rešpektujem, že to stanovisko vašej politickej strany, iba dve poznámky k tomu, akú úlohu má zohrávať OSN vo svete a v budúcich podobných konfliktných situáciách, prirodzene, že Organizácia Spojených národov je jediná univerzálna organizácia, ktorej patrí vážne a rozhodujúce miesto pri budúcich konfliktných situáciách, lenže treba vedieť to, že OSN sa skladá z jednotlivých štátov. OSN je inštitúcia, ktorá sa rozhoduje na základe toho, akým spôsobom sa rozhodujú jej členovia. A prirodzene, bolo by v záujme celého sveta, aby sa všetky vážne rozhodnutia prijímali na jej pôde, na pôde Bezpečnostnej rady, ktorá jediná môže prijímať záväzné rozhodnutia pre všetky členské štáty, ale je to aj výzva pre samotnú organizáciu OSN, aby sa týchto výziev vedela zhostiť ona sama, aby teda dokázala tie veci riešiť tak, aby sa konflikty nepredlžovali alebo neprehlbovali.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Hopta iba toľko, pán poslanec vy tu v Národnej rade, vy budete rozhodujúci. Vláda pošle „Letter of Intent“ generálnemu tajomníkovi OSN, tie prístupové protokoly budú podpisovať členské štáty Severoatlantickej aliancie a potom sa to bude ratifikovať tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Nehovorte stále iba o vláde, rozhodujúce bude hlasovanie tu v parlamente. A potom, ak vysloví súhlas Národná rada Slovenskej republiky, tak tie ratifikačné listiny bude podpisovať prezident republiky a tým sa vlastne ratifikačný proces u nás doma ukončí a zavŕši, takže nebude to vláda sama, bude to Národná rada Slovenskej republiky, ktorá sa k tejto otázke vysloví a jej rozhodnutie bude potom určujúce pre to, aký bude ďalší postup ratifikačného procesu. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za stanovisko k rozprave. Nech sa páči. Áno, samozrejme. Aj pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som tiež len zopár vetami reagovať na svojich kolegov, ktorí vystúpili v rozprave. Pán Ondriaš, použili ste formuláciu chudobní platia bohatým. Tu treba povedať, že každý úverový vzťah je založený na tom, že kto má peniaze, požičia tomu, kto potrebuje, a platí za to istý úrok. Bolo to tak aj za socializmu, pokiaľ sa pamätáte, a bude to aj do budúcnosti tak, nikdy sa peniaze nepožičiavajú len tak, pre nič za nič. Ako ste si ráčili všimnúť, G 7 ročne odpúšťa stovky miliónov dolárov chudobným krajinám, jednoducho, lebo tieto krajiny to nestíhajú splácať. Takže to je tiež istý prístup týchto krajín k chudobnejším krajinám, ako im chcú pomôcť. Ale ako sa hovorí, kamaráti buďme, dlhy si plaťme. Tieto krajiny, ktoré sú vysoko zadlžené a sú chudobné, nesú, žiaľ, politickú daň za to, že tam boli diktátori, že sa tam tunelovalo, kradlo zo štátneho. Proste toto je ten problém, s ktorým sa krajiny budú musieť vysporiadať. Za socializmu Sovietsky zväz platil za export svojej politiky a za akúkoľvek cenu bez ohľadu na to, koľko ľudí zomrelo hladomorom, len preto, aby dotoval ceny. Tak sme si prejedli včera to, čo sme mali na zajtra.

    Krátko k pani poslankyni Bollovej. Chcem sa vás spýtať, kde ste boli, keď sa devastoval Sliač ekologicky a Ružomberok prítomnosťou vojenských jednotiek? Ja som nevedel, že ste aj zástankyňou Greenpeace, je to pre mňa nové poznanie. Čo sa týka pána poslanca Hoptu, podvod na občanoch je to, že tu bol 50 rokov socializmus.

  • Prosím, pán poslanec, keby ste teraz uvádzali návrhy na hlasovanie na prijatie uznesenia k prerokúvanému bodu programu. Najskôr o uznesení, ktoré odporúča prijať gestorský výbor, potom o uzneseniach, ktoré boli podané v rámci rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, ktorí predložili jedno doplnenie návrhu uznesenia, ktoré prečítam. Doplnenie návrh uznesenia k bodu Správa o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej aliancie a návrh ďalšieho postupu, tlač 166a: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve po podpise protokolu o pristúpení Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve veľvyslancami členských krajín NATO.“ Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem. Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 104 za návrh, 9 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Vážená Národná rada, predkladám návrh na uznesenie zo dňa 28. februára 2003 v správe vlády o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu, tlač 166: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu.“ Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme o návrhu druhého uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 109 za návrh, 10 proti.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Banášovi.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o pamäti národa,

    ktorý sme včera prerušili pred rozpravou. Poprosím teraz pána poslanca Miklušičáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Nagya, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásili písomne za poslanecké kluby Komunistickej strany Slovenska pani poslankyňa Bollová, za Poslanecký klub strany Smer pán poslanec Čaplovič a ďalší páni poslanci, Madej, Ondriaš a pán poslanec Krajči.

    Pán poslanec Malchárek, chcete... Nech sa páči, ako prvá je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Bollová. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi vysloviť stanovisko Klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska k obsahu prerokúvaného bodu programu.

    Nik zo súčasných členov KSS nemá problémy, aby vyjadril súhlas s jestvujúcim zákonom č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 - 1989. Myslíme si však, že bude treba sprístupňovať i spisy Bezpečnostnej informačnej služby a Slovenskej informačnej služby až po súčasnosť, respektíve budúcnosť, a dovolíme si požiadať, aby prístup k daným spisom bol umožnený iba žiadateľom o konkrétnu zložku, týkajúcu sa menovite osoby žiadateľa. Ak sme dnes svedkami káuz a afér s nezákonným porušovaním súkromia občanov formou nelegálnych odpočúvaní telefónnych hovorov rôznych osôb s rôznym cieľom, ponúka sa logická obava, že údaje z archívu sa stanú predmetom kupčenia a politického či iného vydierania. Výhradu máme k honosnému názvu Ústav pamäti národa. Pamäť národa predstavujú historické a kultúrne pamätníky, filmové a literárne diela, ktoré treba zachovať pre budúce generácie, ale najmä významné osobnosti našich dejín, ktoré by bolo treba zvečniť sochami a reliéfmi v našich mestách, napríklad v budove Národnej rady Slovenskej republiky popri pamätnej doske na pamiatku protikomunistického odboja by bolo načim inštalovať i dosky obetiam národného povstania z roku 1848, oboch svetových vojen, Slovenského národného povstania, ale aj historickej udalosti, vzniku prvej Slovenskej národnej rady, či autorom slovenskej hymny, alebo zakladateľom prvého štátneho útvaru Slovanov na našom území. Vtedy by bolo možné vznešené meno ústavu rešpektovať.

    Ďalšia naša výhrada k predloženému návrhu sa týka inštituovania dozornej a správnej rady ústavu. K odmeňovaniu ich členov zaujíma negatívne stanovisko i odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa nášho názoru tieto štruktúry nepomerne svojej dôležitosti budú zaťažovať štátny rozpočet požiadavkami na mzdové prostriedky, priestorové a technické vybavenie.

    Myslíme si, že spomenutý Ústav pamäti národa s jeho súčasnou úlohou by bolo možné zameniť jedným z oddelení ministerstva spravodlivosti, ktoré by bolo schopné vybavovať žiadosti občanov o vydanie vlastných zložiek.

    Pýtam sa predkladateľov novely: Môžete informovať, prosím, Národnú radu Slovenskej republiky o tom, koľko pracovníkov má v súčasnej dobe daný ústav a koľko vybavil žiadostí za dobu svojho jestvovania? Ak už vôbec jestvuje a pracuje. Ustanovený bol pred koncom minulého volebného obdobia zákonom.

    Závažnú pripomienku vznášame k tej časti novely, ktorá hovorí o podmienkach personálneho obsadzovania pracovných miest ústavu, vylučujúc, vlastne diskriminujúc skupiny osôb, ktoré v minulosti pracovali ako funkcionári v organizácii Národného frontu. Veď tam boli, prosím vás, i požiarnici, zväz žien, rybári, poľovníci a tak ďalej. Väčšina z tu prítomných vie, že Národný front združoval mužov, ženy, mládež rôznych organizácií aj podľa záujmových oblastí. S úmyslom odstrániť diskriminačné prvky v personalistike bola pred časom zrušená i povinnosť predkladať lustračné osvedčenia, hoci napriek tomu obsadzovanie postov v štátnej správe, v správnych radách bankovníctva, poisťovníctva, v manažmente významných podnikov sa naďalej deje, obsadzovanie postov, na základe straníckej príslušnosti, zriedka rešpektujúc kritérium rovnosti šancí v závislosti od odbornej spôsobilosti. Ak by totiž deklarované kritérium platilo pri obsadzovaní postov v oveľa dôležitejšej štruktúre, ako je napríklad vláda Slovenskej republiky, nie všetci by v nej mohli sedieť.

    Ústav pamäti národa považujeme za umelo, násilne vykonštruovanú ustanovizeň, ktorá umožňuje vytvárať veľmi lukratívne posty pre odídených politikov asi z vďaky za ich vklad pri nastoľovaní súčasnej, prepáčte, pseudodemokracie, v ktorej sa i týmto spôsobom časť dravcov priživuje i na koži nevinných, ktorí nikdy nikomu neublížili. Pre uvedené dôvody, zdôrazňujem, nie zo strachu pred tým, že by sa snáď v archívoch nachádzali našej osobné spisy, nemôžeme podporiť predkladaný návrh, a navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala pozmeňujúci návrh, ktorý neskôr predloží pán poslanec Ondriaš. Veľmi vás prosím, aby ste si ten pozmeňujúci návrh pozreli a posúdili. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Prepáčte, ja som sa tak zapozerala do toho programu. Faktická poznámka pán poslanec Muránsky, ale nie je tu. Nie je tu, čiže stráca možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Prepáčte, pán poslanec, že sme vás...

  • Hlasy v sále.

  • To je ústna prihláška. Aha, takže vyhlásim potom možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Dám túto možnosť ešte pánom poslancom. Pán Čaplovič, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci, ctené dámy, vážení páni, ctená Národná rada. Keďže som nemal možnosť ako poslanec sa vyjadriť k obsahu zákona č. 553/2002 Z. z. v predchádzajúcom volebnom období a keďže v úcte k historickej pravde nemôžem mlčať, dovolím si zdôvodniť a podať jeden pozmeňujúci návrh. Týkať sa bude rozšírenia v zákone vymedzenej doby neslobody na našom území po zániku prvej Česko-slovenskej republiky, pretože historik nemôže mlčať, tobôž ak je poslancom a litera zákona sa dotýka tragédie našich najnovších dejín, a bolo by to veľmi neprofesionálne a bola by to nezodpovednosť, doslovne, pochopte to, zrada na vednej disciplíne, a opäť je tu falzifikácia dejín.

    Neviem, čo navrhovateľov viedlo k určeniu počiatku doby neslobody a s tým súvisiacich skutkov, zločinov proti mieru a ľudskosti a vojnových zločinov, utajenej činnosti represívnych orgánov, zodpovednosti za porobenie vlasti, vraždenia a zotročovania, lúpenia, ponižovania a tak ďalej a tak ďalej. V našich turbulentných dejinách minulého storočia dnes však nemôže byť len jeden právny akt, na ktorý sa autori zákona odvolávajú, 18. apríl 1939, to jest vládne nariadenie kolaborujúcej vlády s nacistickým Nemeckom č. 36, ktoré pojem židovského občana definovalo podľa konfesie, ktorým sa však v našich podmienkach začalo odsúdeniahodné, takzvané riešenie židovskej otázky v oblasti právnych úprav v duchu hrôzostrašných, takzvaných norimberských zákonov, nacistických zákonov a následného holokaustu.

    Ctené dámy, vážení páni, všetky zamlčané pravdy sa stávajú jedovatými. Mal som možnosť stretnúť sa ešte dávno-dávno s profesorom dr. Leonom Kieresom, dnešným prezidentom Inštitútu národnej pamäti, ktorý navštívil Slovenskú akadémiu vied, a ja som ho prijal ako podpredseda Slovenskej akadémie vied. Diskutovali sme o ich inštitúte, dozvedel som sa o mnohých faktoch, ako sa tento inštitút zakladal, ako je potrebný, plne som s ním súhlasil, nadviazali sme spoluprácu s odborníkmi našej akadémie a s pracoviskom tohto Inštitútu národnej pamäti vo Varšave.

    Z histórie však nie je možné robiť trhací kalendár. Princíp kauzality nie je možné popierať. V susednom Poľsku je počiatkom doby neslobody označovaný vojenský okupačný nacistický akt, napadnutie Poľska 1. septembra 1939. A pán profesor Leon Kieres mi povedal: „Ak vy na Slovensku ako nástupnícky štát Česko-slovenskej republiky nebudete považovať mníchovskú dohodu za diktát, ak nebudete považovať viedenskú arbitráž za diktát cudzích veľmocí, nemôžete sa cítiť ako národ. U nás, pokiaľ by bola napadnutá len jedna časť nášho územia 1. septembra 1939, bolo by to vyhlásené za deň neslobody na našom území.“ Vstup okupačných vojakov na územie Česko-slovenskej republiky alebo Poľskej republiky je zločin proti mieru, proti ľudskosti a nastolenie totalitného režimu.

    Z historického hľadiska za takýto akt je v našej národnej histórii považovaný akt a dôsledky mníchovského diktátu, jeho prijatie vládou prvej Česko-slovenskej republiky 30. septembra 1938, to znamená zánik prvej Česko-slovenskej republiky a vznik druhej Česko-slovenskej republiky. Od tohto obdobia sa vo vzťahu k nášmu územiu a na našom území konali skutky - a na tom sa zhodli všetci historici, slovenskí, českí, rakúski, nemeckí, poľskí, v rôznych komisiách, - sa konali skutky, ktoré neboli uskutočnené zo slobodnej vôle občanov. Na naše územie práve v dôsledku mníchovského diktátu a následnej viedenskej arbitráže vstúpili okupačné vojenské jednotky a na tomto území sa konal teror voči obyvateľom inak politicky zmýšľajúcim, etnicky a rasovo vraj odlišným občanom. Petržalka, Devín, neskôr celé územie južného Slovenska. Tento historický čas nie je možné z hľadiska historickej pravdy - a tej by sa mali držať predovšetkým politici - vyčleňovať toto obdobie z našich dejín. Ak sa tak deje, je to veľká chyba, v tomto prípade nás politikov. A keď mlčíme, ešte o to väčšia.

    V podstate sa plnili závery z mníchovského diktátu, kde v jednom článku je klauzula, ktorá hovorí, a tá sa nedá vymazať, o vyriešení česko-slovensko-poľských a česko-slovensko-maďarských sporov v otázke hraníc do troch mesiacov. A viete, aké to boli skutky. V záujme vecnosti niektoré uvediem.

    10. októbra 1938 nemecký Wermacht obsadzuje Petržalku – Engerau. Franz Karmasin založil Deutsche Partei.

    13. 10. 1938 na Železničnú stanicu Pribenik pri Kráľovskom Chlmci v noci vtrhli horthyovskí vojaci a do Maďarska odviekli troch železničiarov a troch vojakov, česko-slovenských vojakov. Respicient finančnej stráže bol pri prepade zastrelený.

    14. 10. 1938 vláda na Slovensku nariadila slovenským politickým stranám, že sa musia zlúčiť s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, stalo sa tak až 8. 11. 1938 s výnimkou Komunistickej strany Česko-Slovenska a Sociálnej demokracie.

    28. 10. 1938, to je zaujímavý dátum, k 20. výročiu vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky, v rámci postupnej totalizácie slovenského verejného a spoločenského života, takzvaného zjednodušovania politických pomerov, vydala vláda na Slovensku, ešte krajinská, nie autonómna, nariadenie č. 15, neskôr z 5. 12. 1938 nariadenie č. 70, ktorým legalizovala Hlinkovu gardu a súčasne s okamžitou platnosťou rozpustila všetky občianske organizácie - Sokol, Robotnícke telocvičné jednoty, Česko-slovenský orol a tak ďalej a tak ďalej. Na území slovenskej krajiny všetok ich majetok prepadol v prospech Hlinkovej gardy, ktorá sa zároveň podľa týchto nariadení stala „legitímnou“ brannou organizáciou na území celého Slovenska.

    2. 11. 1938 - Viedenská arbitráž. Na základe tejto Viedenskej arbitráže Slovensko stratilo viac ako 10 000 km2 územia s 853 670 obyvateľmi, z nich 503 980 bolo národnosti maďarskej, 272 154 slovenskej a českej národnosti, vyše 26 000 Židov, vyše 8 000 Nemcov, skoro 2 000 Rusínov a tak ďalej a tak ďalej. S výnimkou Bratislavy a Nitry Slovensko stratilo všetky mestá na juhu, ktoré boli prirodzenými strediskami vtedajšej slovenskej krajiny. Okupácia južného Slovenska horthyovským Maďarskom sa uskutočnila v dňoch 5. až 10. 11. 1938.

    4. 11. 1938 slovenská vláda zakázala premietanie filmov Sovietskeho zväzu, Spojených štátov amerických, Francúzska a Veľkej Británie. Predseda vlády Jozef Tiso nariadil odsun, „deportáciu nemajetných Židov“, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, na územia, ktoré mali pripadnúť Maďarsku. Neskôr sa nariadenie zmenilo a týkalo sa Židov, cudzích štátnych príslušníkov a bez štátnej príslušnosti. Akciu organizovala Hlinkova garda. Deportácie postihli približne 7 500 Židov, ale maďarská strana ich neprijala a väčšinu vrátila na Slovensko. V zemi nikoho, a o tom sa historici zmieňujú, len politici to nevnímajú, medzi novými slovenskými a maďarskými hranicami vznikli prvé, nazval by som to trestanecké tábory Veľký Kýr a Miloslavovo, v ktorých bolo do decembra toho roku okolo 700 Židov. O týchto pokusoch zbaviť sa slovenských Židov však slovenská dobová tlač mlčala, ale archívy hovoria a historici dejinnú pravdu nepopierajú a nechcú zamlčať.

    9. 11. 1938 vo večerných hodinách pricestovalo do Bratislavy deväť žiakov košickej reálky, ktorí pre svoje neskrývané slovenské cítenie boli v Košiciach ohrození na životoch. Išlo prevažne o synov z maloroľníckych rodín, ktorí mali maturovať, a tak svoje štúdium, ako aj mnohí ďalší z Košíc dokončili na bratislavskej reálke.

    12. 11. 1938 vo výkladoch niektorých bratislavských obchodov sa objavili vývesky so slovenskými a nemeckými nápismi: Toto nie je židovský obchod. Boli označené pečiatkou Hlinkovej gardy alebo Deutsche Partei. Aká paralela s nacistickým Nemeckom?

    22. 11. 1938 v tlači zverejnená údajná správa o poslednej úprave hraníc. Nacistickému Nemecku bude okrem iného odstúpená obec Devín pri Bratislave.

    3. 12. 1938 zo služieb Univerzity Komenského uvoľnení českí profesori a docenti. Dobrovoľne násilným spôsobom odišlo okolo 9 000 českých úradníkov. Tu je štúdia, ktorú by si mali prečítať politici, od Valeriána Bystrického, riaditeľa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, Vysťahovanie českých štátnych zamestnancov zo Slovenska v rokoch 1938 - 1939.

    18. 12. 1938 na území Slovenska sa konali voľby do Slovenského snemu, jedna kandidátka zostavená vedením Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, osobitne Jozefom Tisom a ústredným tajomníkom Martinom Sokolom, ktorý bol dezignovaný ako predseda snemu. Oficiálna kampaň sa konala pod heslom: Kto bude proti jednotnej kandidátke, je nepriateľom slovenského národa. Zavedené zoznamy, ktoré umožňovali menovité sledovanie účasti vo voľbách. Z niektorých volebných miestností odniesli príslušníci Hlinkovej gardy demonštratívne plenty, Židia, a v niektorých oblastiach aj Česi, volili oddelene.

    31. 12. 1938 zanikla rada novín a časopisov, zastavených bolo 125 slovenských a 69 inorečových periodík na Slovensku. Unikátna vec, unikátna vec! To je vyslovene totalitný čin. Všetky slovenské denníky nahrádza Slovák a Slovenská pravda.

    25. 1. 1939 zverejnenie nariadenia slovenskej vlády o rozpustení nielen komunistickej strany, ale aj sociálnej demokracie, židovských strán a ďalších strán.

    31. 1. 1939 stratila platnosť Hitlerova smernica zo 17. 11. 1938 o zákaze rokovať o odtrhnutí Slovenska. Ríšsky vodca sa rozhodol rozbiť Česko-slovenskú republiku a zriadiť zo Slovenska samostatný nárazníkový štát.

    Pre dokument tej doby, potom tie následné činy, ktoré sa konali aj s tým, v spojitosti s tým dátumom 18. apríla 1939, by som si dovolil zacitovať. Dal mi to ako podklad jeden mladý slovenský historik z Historického ústavu, a ide o vystúpenie z 5. februára 1939, Alexandra Macha a Karola Murgaša v Rišňovciach v hlohoveckom okrese, kde sa konalo zhromaždenie asi 2100 príslušníkov Hlinkovej gardy.

    Alexander Mach okrem iného povedal: „Dnes sa v Rišňovciach manifestuje za to, aby Slovensko bolo oslobodené od cudzích príživníkov. Zjednotili sme strany, koho sa nám nepodarilo zjednotiť, toho zjednotia dozorcovia koncentrákov.“ A náčelník štábu Hlinkovej gardy Karol Murgaš sa taktiež ráčil počuť: „Na Slovensku už nebude ani český, ani židovský režim. Upozorňujem a varujem vás, páni Židia, že tú gardu, ak ju budete provokovať, my na uzde neudržíme. My sme presvedčení, že naša slovenská vláda židovskú otázku rozrieši a my gardisti sa budeme hlásiť pre vykonanie tohto zákona.“ Toľko niekoľko citátov, ale tu je práca významného slovenského historika Eduarda Nižňanského, ktorý prednáša na nemeckých univerzitách a študoval v archívoch: Židovská komunita na Slovensku medzi česko-slovenskou parlamentnou demokraciou a Slovenským štátom v stredoeurópskom kontexte. Tam sú napísané všetky činy, ktoré sa konali za tých sedem mesiacov, ktoré nie sú uvedené v tomto zákone. Je to množstvo činov, a myslím si, že keď sme uviedli roky 1945 až 1947, zaradili sme ich prirodzene do tohto obdobia, tak rovnakým spôsobom, prinajmenej takýmto spôsobom, by malo byť zaradené obdobie od 30. septembra 1938 do konkrétneho dátumu 18. apríla 1939. Francis Bacon povedal: „Dôkazy sú protijedom určitých svedectiev.“ To platí nielen pre toto, ale aj pre toto spomínané obdobie po 30. 9. 1938.

    Verím, že to stačilo. Na tieto fakty nadväzovalo mnoho ďalších konkrétnych činov proti ľudskosti v rozpore s demokraciou, ale v zhode s totalitou a nadväzným individuálnym a kolektívnym terorom. Aj toto obdobie iste poskytne dostatok odsúdeniahodných skutkov pre dokumentáciu a hodnotenie Ústavu pamäti národa, v tomto prípade hodnotenia nacistických zločinov, zločinov proti ľudskosti, prenasledovania osôb, politických, etnických a rasových zločinov. A pokiaľ poznám tento materiál, ten sa netýka len vydávania rôznych potvrdení na základe otázok občanov, čo sa týka tohto úradu. Ale to je ústav, ktorý by mal byť v podstate vedeckým pracoviskom, ktorý má spolupracovať s akademickými pracoviskami, s vysokými školami a mala by sa zakotviť práve tá oblasť, ktorá je často tabuizovaná v slovenskej historiografii, za ktorú aj my historici nesieme istú zodpovednosť, to sú tie roky druhej Česko-slovenskej republiky a okupácie južného územia po Viedenskej arbitráži. To sú fakty a tie politici nemôžu z našich dejín vymazať. Ak sa tak dialo v nedávnej minulosti, tak práve dnes by sme sa mali vzdať čierno-bieleho videnia, myslenia my a oni. Preto zo spomenutých dôvodov navrhujem akceptovať tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú práve toho dátumu 30. 9. 1938. Navrhujem v preambule v piatej odrážke text „v dobe neslobody 1939 - 1989“, nahradiť textom: „v dobe neslobody od 30. 9. 1938 do 31. 12. 1989“. V čl. I v § 1 písm. d) v štvrtom riadku text „18. apríla 1939“ nahradiť textom „30. septembra 1938.“ Podobne v § 2 písm. g), v § 2 písm. j), v § 6 ods. 1, v § 8 ods. 1, v § 15 ods. 2 a v § 19 ods. 1 a v čl. III v druhom odseku a v treťom riadku text „1939 - 1989“ nahradiť textom „30. septembra 1938 - 31. decembra 1989“. V čl. IV. § 67a v znení písm. d) v prvom riadku textu „v dobe od roku 1939 do 29. decembra 1989“ nahradiť textom „v dobe od 30.septembra 1938 do 29. decembra 1989“.

    Odôvodnenie: ešte raz by som zopakoval, na základe historických faktov obdobie neslobody sa začalo bezprecedentným diktátom veľmocí voči Česko-slovenskej republike z 29. septembra 1939 v Mníchove. Súčasťou Česko-slovenskej republiky bolo aj územie Slovenska. My sme nástupnícky štát Česko-slovenskej republiky, preto tieto dejiny sú aj našimi dejinami. Po prijatí mníchovského diktátu vládou prvej Česko-slovenskej republiky, to jest 30. septembra 1938, abdikáciou prezidenta Beneša a tak ďalej, a tak ďalej sa skutky proti mieru a ľudskosti prejavili aj na našom území. Vznikom druhej Česko-slovenskej republiky sa spáchali vo vzťahu k nášmu územiu zo zahraničia zločiny voči mieru a ľudskosti na okupovaných územiach a na zvyšnom našom území sa aktívne začalo prostredníctvom našich orgánov, aj tajnej služby, aj oficiálne schválených orgánov prenasledovanie občanov najmä z dôvodov politických, etnických a rasových. Z uvedených dôvodov je žiaduce v záujme historickej pravdy posunúť počiatok obdobia neslobody od 30. 9. 1938, keď mnohé skutky sa už nekonali zo slobodnej vôle našich občanov a boli namierené proti ich základným ľudským právam a ľudskej dôstojnosti. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Do rozpravy sa písomne ďalej prihlásil... Pán Mikloško s faktickou poznámkou, prepáčte mi to.

  • Pán poslanec Čaplovič otvoril naozaj jeden veľmi vážny problém, ktorý, priznám sa, doteraz som ani ja celkom nereflektoval, kedy začína nejakým spôsobom totalita. V prípade komunizmu sme nad tým nemuseli rozmýšľať, pretože to bolo, ako povedal, implicitne zahrnuté do toho obdobia niekde od toho 1939, ale keby som mal aplikovať na komunizmus, tak bol to 25. február 1948, alebo bol to až nejaký prvý čin, lebo 25. februára 1948 sa dostala vláda v Prahe legitímne k moci, proste to všetci poznáme.

  • Tlieskanie.

  • Legitímne, ale násilne a bola potom veľmi už vulgárna, (Smiech.) alebo boli to slobodné voľby v roku 1946, keď vyhrali v Česku komunisti a keď potom zneužívali svoju moc ako bezpečnosti a keď už porušovali zákony. Alebo teda, opakujem, bol to nejaký až prvý násilný čin tej komunistickej vlády po roku 1948. Takisto je problém, už mám málo času, kedy nastáva obdobie totality, vlastne, tej prvej. Či to je 14. marec 1939, či je tento prvý akt, ktorý bol, alebo či to vlastne ide už odtiaľto, kedy nastáva vlastne úplne iná atmosféra. My musíme vedieť, že všetko, čo sa dialo, bolo pod tlakom Nemecka, tak ako všetko, čo sa stalo, bolo pod tlakom Sovietskeho zväzu. Nebyť Sovietskeho zväzu, milí priatelia tam zhora zľava, vy by ste tu neboli toľko šafárili, nebojte sa.

  • So smiechom.

  • Pán poslanec Hopta s faktickou poznámkou.

  • Myslím si, že pán Čaplovič otvoril tu veľmi vážny problém, ku ktorému sa zrejme bude musieť táto Národná rada vyjadriť. Som pevne presvedčený o tom, že je nehorázne považovať obdobie socializmu za obdobie totality v čase, keď životná úroveň bola oveľa vyššia, než je súčasná životná úroveň, keď boli zabezpečené základné ľudské práva ako právo na prácu, právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť, na bezplatné školstvo a iné záležitosti. Áno, pán Mikloško má pravdu, 25. februára 1948 sa ústavnou, parlamentnou a demokratickou cestou v bývalom Česko-slovensku dostali k moci komunisti. Môžeme debatovať o ďalšom vývoji v päťdesiatych rokoch. Len si myslím, že nemali by sme opustiť toto konštatovanie tým, že jedno obdobie je obdobím neslobody a obdobím, keď tu existovala len jedna politická strana, Hlinkova strana, tak sa považuje za obdobie slobody. Chcem len podotknúť, že za obdobie vami nazývanej totality tu existovali okrem komunistickej strany ďalšie štyri politické strany, dve v Českej republike a dve v Slovenskej republike, čiže ja plne podporujem, čo tu povedal pán Čaplovič, ja viem, že mnohým kresťanským demokratom niektoré otázky vzhľadom na ich stanovisko na bývalý Slovenský štát sú možno nepríjemné, nepríjemne bolo počúvať, ale sme pripravení o týchto otázkach debatovať a podporiť stanovisko pána Čaploviča.

  • Pán poslanec Drgonec s faktickou poznámkou a uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ja budem reagovať striktne právne. Ústavný zákon č. 185/1939 slovenského zákonníka, teda Ústava Slovenskej republiky je, až by ste neverili, nakoľko podobná Ústave Česko-slovenskej socialistickej republiky, ktorá bola prijatá v roku 1960. Čiže pokiaľ ide tie podobnosti, nemá veľký význam o tomto diskutovať. Ale nechcel som pôvodne hovoriť o tom, pretože si myslím, že vystúpenie pána doktora Čaploviča bolo oveľa závažnejšie. Slovenský zákonník aj v roku 1938 obsahoval také množstvo zvrhlých predpisov, pretože Slovenský štát bol striktne právny, všetko, čo sa dialo, sa dialo na základe zákonov, ale tie zákony boli natoľko zvrhlé, natoľko neľudské, že si myslím, že jeho návrh, aby sa počítalo obdobie neslobody už o niekoľko mesiacov skôr, teda od roku 1938, je absolútne opodstatnený.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na úvod prejaviť sklamanie nad tým, že sa v Národnej rade Slovenskej republiky stáva asi pravidlom, že zákony, ktoré prijímame, sú určené jednému človeku alebo malej skupine ľudí. V prípade novely tohto zákona to nie je asi inak. Návrh novely zákona o pamäti národa je určený pravdepodobne najmä pánu Langošovi, ktorý sa už tradične rád zaoberá lustračnými osvedčeniami a nemá asi inú robotu, najmä teraz, keď už nie je v parlamente.

    Vážené dámy a páni, dúfam, že nikto nebude mať pochybnosti o tom, že ja vzhľadom na svojej vek nebudem dotknutý predmetným zákonom. Dovoľuje mi to však objektívne zhodnotiť minulosť, keďže sa ňou necítim byť zaťažený alebo inak negatívne dotknutý. Myslím si však, že tento zákon má také vážené nedostatky, ku ktorým sa, hoci, ako aj mladý človek, musím vyjadriť. V prvom rade mi dovoľte povedať, že moje vyjadrenie nemá obhajovať socializmus alebo komunizmus ako režim. Podľa poznania súčasných historických súvislostí by som si určite neprial žiť v takomto režime. Určite, priznávam, že aj tento režim mal svoje nedostatky, či už napríklad v oblasti porušovania ľudských práv alebo slobody jednotlivca. Na druhej strane však nemôžeme porovnávať nekomunizmus, ale socializmus a nacizmus, a nie ako režim a nie ako zločiny, ktoré sa v našej krajine za týchto čias vykonali. Paragraf 3 ich spoločne zahŕňa a tým ich dáva na jednu úroveň. Tento zákon, hoci sa nedotýka priamo občanov, má jeho forma a obsah ako prejav vôle zákonodarcu veľmi veľký výpovedný význam. Vypovedá o tom, že obdobie posledných 40 rokov sa dá prirovnať k obdobiu 2. svetovej vojny, k fašistickej genocíde a k ďalším ohavným vlastnostiam nacizmu. Už pri úcte k svojim rodičom a všetkým starším ako ja, ktorí v týchto časoch budovali a vytvárali hodnoty, si nedovolím súhlasiť s takýmito tvrdeniami. Ďalšia je otázka bezúhonnosti, tak ako je definovaná v § 11 predmetného zákona. Bezúhonnosť je podľa synonymického slovníka slovenského jazyka: „Bezúhonný je ten, ktorý je bez morálnej ujmy, počestný, cnostný a poctivý.“ Najčastejšie sa teda bezúhonnosť v zákonoch vylučuje spáchaním trestného činu, čo pojmovo absolútne súhlasí. Tu sa asi opäť budem opakovať, hoci význam a dosah tohto zákona nie je veľký, zákonodarca týmto prejavuje vôľu, ako možno chápať historické súvislosti. Po 13 rokoch chápeme ľudí, ktorí boli členmi komunistickej strany, pomaly ako zločincov, nie bezúhonných, nie čestných, nie mravných, a pritom z vlastnej skúsenosti viem, že medzi nimi bolo mnoho múdrych a dobrých ľudí. V čase do roku 1989 bolo v komunistickej strane niekedy až do 10 % obyvateľstva, čo činí asi 500 000 nie bezúhonných občanov. Nemám pocit, že by všetci títo ľudia neboli bez morálnej ujmy alebo neboli čestní, poctiví alebo mravní. Čo je na tomto zákone ešte absurdnejšie, bezúhonní nie sú ani tí, ktorí boli členmi organizácií združených v Národnom fronte. Aby som to vysvetlil, organizáciami združenými v Národnom fronte boli napríklad včelári, záhradkári, poľovníci, Červený kríž a ďalšie. Doteraz to teda znamenalo, že žiaden vtedajší včelár alebo záhradkár sa nemôže považovať v súčasnosti za bezúhonného občana. Súčasný návrh novely zákona sa sústreďuje iba na funkcionárov týchto organizácií, takže iba kozmeticky zmierňuje možno tú morálnu krivdu, ktorú tento zákon takto spôsobuje. Čo na tom, že funkcionári včelárov, záhradkárov a ďalších boli vyberaní demokratickým spôsobom a ich náplň práce bola absolútne, ale opakujem sa, absolútne nesúvisela s vtedajším režimom. No a tá najabsurdnejšia vec iba prichádza. Pán poslanec Miklušičák, ktorý je predkladateľom, pri obhajobe novely tohto zákona v ústavnoprávnom výbore povedal, že ani on nebude podľa navrhovanej právnej úpravy sa považovať za bezúhonného v zmysle § 11 predmetného zákona. Bolo mu to vraj dostatočne vysvetlené ostatnými predkladateľmi a postačovalo mu to. Ja sa priznám, že ak by išiel do parlamentu návrh zákona, na základe ktorého by som sa ja nepovažoval za bezúhonného, asi by som sedel ticho v kúte a čakal, kým to prejde. Určite by som sa však nepodpísal ako predkladateľ tohto zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v našej krajine prekvitá korupcia, neustále sa zhoršuje ekonomické postavenie väčšiny obyvateľstva, mladí ľudia nám odchádzajú do zahraničia, pretože tu nenachádzajú uplatnenie, študentov externých štúdií na vysokých školách okrádajú nútenými a protizákonnými poplatkami a Národná rada Slovenskej republiky sa zaoberá vecami, ktoré sú už dávno za nami a neprinesú spoločnosti žiaden prospech. Dovolil by som si doplniť, mrzí ma, ako často plytváme čas nezmyslami, možno príkladom je toho aj včerajšia Hodina otázok s pánom premiérom. Každý národ a každá krajina sa musí vysporiadať so svojou minulosťou a po trinástich rokoch by mali byť časy pred rokom 1989 pre nás históriou. A my, ja si myslím, že by sme sa nemali večne boriť v bahne minulosti a tvrdiť, že zlé je to kvôli tým, ktorí boli pred nami, a mali by sme sa zaoberať budúcnosťou tejto krajiny.

    Ja osobne som sa s minulosťou vysporiadal a prosím všetkých,

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Prosím, pokoj v rokovacej sále! Páni poslanci, môžete reagovať faktickými poznámkami.

  • Ešte som neskončil, prepáčte. Sú na to faktické poznámky, podľa rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento príhovor nebol ani obhajobou, ale ani obžalobou minulosti. Bol kritikou niektorých ustanovení predmetného zákona, kritikou absencie vízie budúcnosti v parlamente a kritikou krátkozrakosti videnia dosahov aj u zdanlivo bezvýznamných zákonov. Ja nemám v zásade nič proti existencii inštitúcie, ktorá by v minulosti perzekuovaných občanov informovala o činnosti a aktivite bezpečnostných zložiek štátu voči týmto osobám. To nemám. Osobne si však myslím, že by sa tak malo diať na základe právnej úpravy, ktorá by posudzovala každého človeka dôstojne a najmä, najmä bez princípu kolektívnej viny. To boli asi dôvody, pre ktoré nebudem podporovať tento zákon ako celok, ani žiadnu jeho úpravu, okrem takej, ktorá by systémovo zmenila definície kritizovaných pojmov v zákone. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Páni poslanci, uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Madeja. Prvá faktická poznámka, pán poslanec Hrdlička.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým vážený pán poslanec Madej, skutočne skláňam klobúk pred týmto mladým človekom, ktorý povedal to, čo povedal. Úplne sa s tým stotožňujem aj ja a myslím, že má podporu celého nášho poslaneckého klubu. Chcem k tomu dodať...

  • Vážené dámy a páni, aj keď je to smiešne, ale skutočne, vy ste tu tí, ktorí by ste sa mali, mali by ste si spytovať svedomie a vy by ste sa mali vysporiadať s minulosťou!

  • Výkrik v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, poprosím na jednej strane pokoj, na druhej, pán poslanec, faktickou poznámkou reagujete na predrečníka, nie na svojich kolegov.

  • Áno, samozrejme, ja reagujem na pána predrečníka. A skutočne na adresu pána poslanca Madeja chcem povedať len jedno, aby si tí páni poslanci, ktorí tu sedia a ktorí sú súčasťou vládnych garnitúr po roku 1989, uvedomili, že ich deformácia a dehonestácia histórie a práce mnohých generácií, ktoré tu budovali štát, míňa sa účinkom, pretože prichádza generácia, ako je pán poslanec Madej, ktorí nezaujato a objektívne budú posudzovať históriu...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • A aj podľa toho sa budú správať v budúcnosti pri ďalšom ovplyvňovaní vývoja v tejto spoločnosti. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloško, faktická poznámka.

  • Pán kolega, musím sa teraz samozrejme sústrediť, aby som hovoril rozumne. V prvom rade chcem povedať, že pán Langoš bol posledný, bol človek, ktorý Slovensko zaradil ako posledné medzi krajiny, ktoré mali odvahu, všetky postkomunistické krajiny, ktoré mali odvahu takýto ústav založiť. Všetky kultúrne krajiny, ktoré boli pod nadvládou komunizmu, už také niečo majú, čiže nie pre seba to robil. To ešte vôbec nie je isté, či toho on bude šéf a podobne, ale robil to pre kultúru tohto národa, čo asi niektorým ľuďom veľa nehovorí, toto slovo.

  • A pánovi kolegovi Madejovi by som chcel len povedať, lebo to sa ani nedá celkom uchopiť, čo on tu povedal. On sa narodil v roku 1981,v roku 1989, pokiaľ ešte mám nejaké matematické vedomosti, mal osem rokov. Som rád, že sa vyrovnal so svojou osemročnou minulosťou, ale ubezpečujem ho, že jeho osemročná minulosť je absolútne bezúhonná, a preto pokojne by som hlasoval zaňho, aby bol členom dozornej alebo správnej rady.

  • Pán poslanec Miššík, faktická poznámka.

  • Vážený pán poslanec Madej, ja budem veľmi stručný. Ja by som chcel povedať toľko, že vy pánovi Langošovi a ľuďom, ktorých v tejto súvislosti reprezentuje, nesiahate ani po členky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja sa tiež považujem za mladého poslanca, ale vy ste skutočne ešte naozaj veľmi mladý a predovšetkým v ponímaní politickej oblasti. Vy možno nemáte žiadnu minulosť ani žiadnu teda minulosť nemáte, nemáte sa s čím ani vyrovnávať, ale zrejme vám to písal niekto, kto má hlbokú minulosť, hlbokú komunistickú minulosť. Keďže také nezmysly, ktoré ste tu rozprávali, naozaj to treba vážiť prv a potom hovoriť. Keď nevieme, odkiaľ ideme, nemôžeme vedieť, ani kam ideme. Preto Ústav pamäti národa považujem za veľmi dôležitý a nie nejaké hĺbanie sa v nejakom bahne minulosti pred rokom 1989, ale naozaj, keď nebudeme vedieť svoju minulosť, nevieme ani svoju budúcnosť. A prosím vás, nebagatelizujte a nezosmiešňujte činnosť funkcionárov v Národnom fronte. To nebolo len tak. Ja by som to nebagatelizoval. Skutočne, treba sa na to pozrieť veľmi vážne a nezosmiešňujte sa, prosím, na začiatku svojej politickej púte v tomto parlamente.

  • Pani poslankyňa Navrátilová.

    Ľ. Navrátilová: Dve poznámky k pánovi poslancovi. Predovšetkým rozpráva s ľahkosťou, ktorá je asi spojená s jeho vekom, ale aj tak by som mu rada povedala niekoľko slov o porovnávaní socializmu a fašizmu. Obidve tieto zriadenia boli diktátorské, ale viete, ten socializmus mal jednu takú špeciálnu vlastnosť, kým fašizmus hubil cudzích, socializmus a komunizmus hubil vlastných a v tom je rozdiel!

  • A pravdepodobne vaša rodina celá nebola postihnutá týmto, ale mnohí z nás, ako tu sedíme, sme mali zavretých starých otcov a otcov. Takže my vieme, o čom to je. A chcela by som sa vás opýtať, nemáte vy náhodou úmysel prestúpiť do klubu komunistickej strany? Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Skutočne sme v obraze určitej udalosti, ktorá zrejme otvorí oči občanom tejto krajiny. Vo vystúpení pána Madeja vidím prístup mladej generácie, ako ona hodnotí históriu Slovenska, ako pristupuje k tomu, čo vy ste od 1989. roku s touto krajinou urobili. Vážení, uvedomte si, z čerešne treba ísť dole, trinásť rokov stačilo, už niet čo rozkrádať, už niet čo sľubovať. Vaše skutky budú predmetom posudzovania a hodnotenia občanov tejto krajiny. A vy sa spamätajte!

    Skutočne, je tu mladá generácia, ktorá hodnotí veci realisticky a reálne sa pozerá na obraz Slovenska, žiaľ, smutno do budúcnosti! Pretože žiaden základ pre jej budúcnosť ste tu nepoložili, len ste rozbili to pozitívne, čo tu bolo.

  • Myslím, že je to viac ako jasné.

  • Ja by som chcel povedať, že som bol veľmi pozitívne prekvapený múdrym a vyváženým prejavom poslanca Madeja. A ja mu za to ďakujem a ďakujem mu hlavne za odvahu, že konečne je tu niekto, kto sa nebojí povedať to, čo si myslí a ako si to myslí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel tiež vysloviť vlastne obdiv nad prejavom môjho kolegu. Myslím si, že to je naozaj zmýšľanie pekné, ktoré sa nezapodieva nejakou nenávisťou. Chcel by som sa však súčasne aj začudovať nad tým, že niektorí z nás tak strašne čierno-bielo rozmýšľajú, nevidia ani jedno, ani druhé. Smejú sa nad vecami, ktoré vôbec nezažili, a len si myslia, ako to bolo. Ja som v tom starom systéme naozaj bol perzekvovaný. Za mnou chodila Štátna bezpečnosť,

  • Výkrik v rokovacej sále.

  • ja som neušiel, mňa vysťahovali, pán Mikloško. Mňa vysťahovali z príkazu...

  • ...mňa vysťahovali z príkazu okresného tajomníka KSS preto, lebo som bol systému nepohodlný. Ja viem, že vy máte takúto minulosť, ale mnohí tu vôbec nemajú a nevedia, o čom rozprávajú. Preto by sme... To boli ľudia, čo to zneužívali.

  • Hlasy v sále.

  • Tak hovorím, snažme sa rešpektovať aj iný názor. Naozaj nie je všetko len čierno-biele. Ďakujem.

  • Predovšetkým chcel by som doplniť pána poslanca Madeja v tom, že naozaj som presvedčený o tom, že nová inštitúcia, ktorá vzniká, je nielen úplne zbytočná, bude nás stáť kopu peňazí, ale je predovšetkým dobrý flek pre skrachovaných politikov typu pána Langoša, ktorí sa asi zrejme nevedia iným spôsobom uplatniť, pretože ani ich dobrí priatelia im nejako nedohodili flek. To je jedna záležitosť. Po druhé, to, čo tu bolo zdôraznené a toľko kritizované, a pani Navrátilová sa vyjadrila, že ničili sme, je to v súvislosti s pánom poslancom Madejom, chcem len povedať, že až 70 % občanov Slovenskej republiky podľa výskumov, ktoré urobili americké agentúry, si myslí, že bývalý, socialistický režim bol lepší, než je súčasný, vážení páni, to je názor 70 % občanov Slovenskej republiky. Ste nejakí dnes hluční, zrejme sa tešíte na cestu domov, ale neviem, prečo ste neboli hluční v čase, keď tu pán Banáš vo svojom príspevku pozýval okupačné vojská Spojených štátov amerických na naše územie. To súhlasíte s jeho vlastizradou? Ďakujem vám za pozornosť.

  • Výkriky v rokovacej sále.

  • S reakciou pán poslanec Madej. Pán poslanec Banáš, uzavrela som možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ešte by som poprosil moje meno vyslovovať Madej bez zmäkčovania. Zareagujem na pána poslanca Mikloška. Pán poslanec, nemám naozaj nič proti tomuto ústavu a proti tomu, aby ľudia sa dozvedeli o tom, kto a ako ich perzekvoval. Ja som spomínal konkrétne rozpory niektorých ustanovení zákona. Pán poslanec Muránsky, vám môžem povedať len toľko, že naozaj ste mal urazili, ale urazili v tom zmysle, že ste spochybnili, že niečo takéto by som nenapísal sám. To, čo som písal, som naozaj písal sám a predniesol to tak, ako to cítim. No a pani poslankyni Navrátilovej a poslaneckému klubu KSS ďakujem za ich podporu, musím povedať, že ľutujem, ale neprestúpim do KSS. Ja osobne by som nikdy nechcel žiť v režime, komunistickom, ale na druhej strane to boli moje výhrady voči zákonu ako takému, ktorý som si naštudoval. Je to môj osobný názor a berte ho, ako chcete. Je to tak. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj za to upozornenie, aspoň konečne teda vieme, ako sa správne vyslovuje vaše meno. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni. Pri študovaní zákona č. 553/2002 o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 až 1989 o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov som bol nemilo prekvapený. Zistil som, že tento zákon je neúplný, neobjektívny, diskriminačný a nezodpovedá už vôbec historickej pravde. Poviem hlavné charakteristiky zákona, tie, ktoré ma zaujali. Zákon dáva „rovnítko“ medzi fašizmom a komunizmom na Slovensku. I napriek tomu, že komunizmus na Slovensku nikdy nebol, čo hovorí o hlbokej nevzdelanosti predkladateľov a zákonodarného zboru, ktorý zákon odsúhlasil. Na Slovensku bol socializmus, a nie komunizmus. Zákon mnohokrát zdôrazňuje „rovnítko“ medzi fašizmom a komunizmom. Napríklad v nadpise § 3, ktorý má názov nacistické zločiny a komunistické zločiny. A v § 3 ods. 1, v § 8 ods. 1 a tak ďalej. Zákon sprístupňuje dokumenty o činnosti bezpečnosti štátu v rokoch 1939 - 1989. A nie od roku 1938 po súčasnosť. Pamäť národa neobsahuje transformáciu, privatizáciu a fakty o úpadku spoločnosti počas budovania kapitalizmu na Slovensku po roku 1989. Neobsahuje históriu Slovenska ani činnosť jeho bezpečnostných zložiek po roku 1989. Ja len pripomeniem predkladateľom, že napríklad počet mŕtvol nájdených na Slovensku v kanáloch a na smetisku za posledných 5 rokov je okolo 200 ročne. To sú zločiny. Počet ľudí zavraždených za socializmu bolo okolo 60 ročne. V súčasnosti to máme 130 - 140 ročne. Len 13 rokov kapitalizmu vyprodukovalo o tisíc zavraždených ľudí viac ako socializmus za rovnaké obdobie. Počet ľudí, ktorí sa strácajú na Slovensku, 178 ľudí ročne sa stráca. To sú zločiny. Z čoho vyplýva, že len v tejto položke za posledných 13 kapitalistických rokov sa stratilo o 1664 ľudí viac ako za rovnaké obdobie socializmu. Len toto číslo je vyššie ako skutočné, aj vymyslené zločiny socializmu. Zákon hovorí, citujem: „...vlastenecké tradície boja slovenského národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom“. Musím povedať, že niečo tak morálne nízke som už dlho nečítal. Zákon nič nehovorí o klérofašistickom režime, ktorý tu vládol v roku 1939 do roku 1945. Pričom klérofašistický režim na Slovensku za 6 rokov má na svedomí okolo 65 000 obetí. Pričom socialistický režim na Slovensku za 40 rokov má na svedomí menej ako 1 % obetí klérofašistického režimu. Čo má zákon využívať? Má využívať dokumenty bezpečnostných orgánov nemeckej tretej ríše, Zväzu sovietskych socialistických republík a bezpečnostných orgánov štátu od roku 1939 až do roku 1989. Zákon nemá využívať napríklad dokumenty CIA a jej predchodkyne. Zákon nemá využívať dokumenty bezpečnostných orgánov štátu po roku 1989. V zákone ma ako perlička diskriminácie zaujala definícia bezúhonného občana, ako môjho predrečníka. V § 11 sa definuje, kto je bezúhonný. Ja to budem citovať, aby som si vychutnal tento morálny úpadok predkladateľov. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska, Komunistickej strany Slovenska, politických strán a organizácií združených v Národnom fronte, ani kto nebol príslušníkom, ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu, príslušníkom ľudových milícií, ani osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky. Je to zaujímavá uzákonená definícia bezúhonného človeka. Takže bezúhonným človekom na účely tohto zákona je aj mnohonásobný vrah, pedofil, díler drog alebo obchodník s bielym mäsom. Všetko je v norme, všetko je dobré, len nesmel byť členom komunistickej strany. Toto ja taktiež pokladám nielen za uzákonený prejav diskriminácie, ale aj za prejav morálneho úpadku predkladateľov a zákonodarného zboru, ktorý tento zákon prijal.

    Na záver by som sa ešte dotkol formulácie bezúhonného človeka ako celku. Prečo sa asi táto diskriminačná formulácia bezúhonného človeka dostala do uvedeného zákona? A vlastne prečo tento zákon vôbec existuje! Prečo sa stále predkladá občanom „rovnítko“ medzi fašizmom a komunizmom, medzi zločinmi fašizmu a zločinmi komunizmu. Prečo si my stále musíme odsudzovať socializmus? Je to z jednoduchého dôvodu. Lebo je to súčasť našej ekonomickej, kultúrnej a duchovnej kolonizácie po prevrate v roku 1989. Zákony tohto typu majú za úlohu túto kolonizáciu dlhodobo zabezpečiť. Majú zabezpečiť platenie desiatku v optimálnej výške, ktorý už 13 rokov úspešne platíme. Majú zabezpečiť kolonizátorom dlhodobý a bezpečný maximálny zisk zo Slovenska. Poviem príklad: Posledných 7 rokov Slovensko splácalo zahraničný dlh a úroky vo výške 1,32 miliárd korún týždenne! Za 7 rokov! A stále ho bude splácať, lebo náš zahraničný dlh neklesá. Stúpol na 12 miliárd dolárov. Pri prepočítaní 40 korún za dolár, len za posledných 7 rokov sme zaplatili 480 miliárd korún z dlhu, ktorý nám narástol – neklesol, - narástol na 500 miliárd. Len tieto splátky boli vyššie ako všetok náš sprivatizovaný majetok. To znamená, že západný kolonizátori ho dostali zadarmo. Občania sa často pýtajú, kde sú peniaze z privatizácie. Odpoveď je jednoduchá, nie sú, lebo nestačili ani len na splácanie zahraničného dlhu a úrokov. A to je jeden z dôvodov, že pri súčasnom hrubom domácom produkte, ktorý je už vyšší, ako bol za socializmu, nemáme peniaze na zdravotníctvo, školstvo, bytovú výstavbu a tak ďalej, ako boli za socializmu.

    Prečo takýto zákon existuje? To sa už pýtam druhýkrát. Slovenskí občania pracujúci na Slovensku v podnikoch, ktoré nám nepatria, prispievajú k vysokej životnej úrovni Západu. Príjem robotníka na Slovensku je len 5 až 30 % príjmu robotníka na Západe pracujúceho v tej istej firme, v tej istej profesii. To znamená, že 70 % mzdy odvádzajú do zahraničia. Koľko je to ročne? Je to 10 až 30 eúr za hodinu. Ďalšie štatistiky by som povedal. Vie sa, že produkcia hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa Slovenska dosahuje až 49 % produkcie v Európskej únii, prepočítané,

  • Hlas v rokovacej sále.

  • ja hovorím presne prečo tento zákon tu je, hovorím o tom. Máme 49 % produkcie Európskej únie na jedného obyvateľa, ale príjmy na jedného obyvateľa máme len 80 %. Ako je to možné, že máme len 80 % príjmu na jedného obyvateľa, keď vyrábame 49 % produkcie?

    Slovensko je za posledných 13 rokov v stave, že nadhodnota a zisky zo Slovenska odchádzajú a o toto všetko vyspelé kapitalistické krajiny prichádzali po dobu 40 rokov socializmu na Slovensku. Niet divu, že majú komunistov stále v žalúdku. A starajú sa, aby sa socializmus na Slovensko už nikdy neopakoval, aby nestratili pravidelný zisk zo Slovenska, a to je dôvod prijatia zákona o pamäti národa. Úplne samozrejmé, že za zločiny komunizmu na Slovensku sa pokladá zvýšenie hrubého domáceho produktu osemkrát za 40 rokov socializmu. Zločinom komunistov je taktiež, že za socializmu sme na Slovensku nepoznali nezamestnaných, žobrákov, bezdomovcov, výpalníkov, najatých vrahov, dílerov drog a detskú prostitúciu. Zločinom komunistov je taktiež, že za socializmu sa ľudia menej vraždili, menej si fyzicky ubližovali a menej sa okrádali ako za súčastného kapitalizmu, že mali psychickú a fyzickú bezpečnosť. Že menej ľudí potrebovalo k šťastnému životu psychiatra, legálne a ilegálne drogy alebo alkohol, že počet obyvateľov na Slovensku stúpol za 40 rokov o 1,8 milióna, pričom v súčasnosti sme začali vymierať. Aby som nezabudol na veľké zločiny komunistov, že za 40 rokov socializmu komunisti zvýšili produkciu v priemysle 23-krát, ktorú súčasné vlády dokázali zničiť. Ďalší zločin. Vybudovanie vyspelého poľnohospodárstva, ktoré zaručilo sebestačnosť v potravinách. Kapitalistické vlády dokázali aj toto zničiť. Ďalší zločin. Vybudovali Slovenskú akadémiu vied na zelenej lúke. Vybudovanie vedecko-technickej základne Slovenska, kde v roku 1988 pracovalo 64 000 pracovníkov. Teraz tam pracuje už len 22 000, to jest vrátili sme sa 35 rokov dozadu. Rozvoj kultúry. Počet pracovníkov kultúry sa zvýšil z 3 000 na 32 000. Počet pracovníkov v školstve dosiahol 150 000. Ešte v 80. rokoch sme natáčali okolo 18 celovečerných filmov ročne. Dnes sú to dva - tri. Ďalší zločin komunizmu. Hovorím o zločinoch komunizmu, ktoré do toho zákona treba dať. 90 000 detí ročne trávilo leto v pionierskych táboroch. Vybudovalo sa 4 000 škôlok, stoviek škôl, desiatky nemocníc a univerzít. Odovzdávalo sa 35 000 finančne dostupných bytov ročne.

  • Pán poslanec, mne je to veľmi ľúto, ale ja vás musím upozorniť, že skutočne nie je tu všeobecná rozprava, že by ste mali hovoriť k veci, k prerokúvanému zákonu a k prípadným pripomienkam, lebo skutočne veľmi dlho hovoríte úplne mimo toho, čo prerokúvame. Páni poslanci, pokoj, ja som nepovedala nič iné, iba to, že prerokúvame zákon a vystúpenia by sa mali týkať toho zákona.

  • Ja hovorím presne k zákonu a hovorím, ktoré zločiny komunizmu tam treba dodať!

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Tam sa hovorí zločiny fašizmu a zločiny komunizmu.

  • Hlas v sále.

  • Najväčší zločin komunistov, vybudovali Slovensko, a sčasti aj ich obyvatelia, za 40 rokov socializmu, vo všetkých oblastiach. Pretože neslúžili Západu len ako lacná pracovná sila a zdroj surovín. Všetko, čo sme si doma uvarili, sme si aj zjedli. Súčasné vládne garnitúry za 13 rokov mnoho z toho už zničili a nedokážu úspechy socializmu ani len zopakovať. A to je zločin, ktorý nám súčasní vládcovia nikdy neodpustia.

    Keď to poviem stručne, tak zákon má za úlohu zriadiť Ústav pamäti národa, aby si národ pamätal, že už nikdy na Slovensku nesmú vládnuť komunisti a už nikdy nie budovať sociálne spravodlivú spoločnosť. Podľa § 83 zákona Národnej rady, nebudem to celé čítať, predkladám navrhovateľovi na dopracovanie so zapracovaním 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Môžem uvedené návrhy prečítať.

  • Nie, pán poslanec, predneste vaše pozmeňujúce návrhy.

  • Tak prvý návrh. Navrhujem názov zákona v nasledovnom znení: „Zákon o sprístupnení dokumentov o porušovaní ľudských práv a slobôd a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov.“ Odôvodnenie: Ochrana ľudských práv a slobôd musí mať univerzálny charakter a musí tvoriť základ fungovania mechanizmu štátu a jeho právneho systému. Ľudské práva sú nielen občianske a politické, ale aj hospodárske, sociálne a kultúrne a tie sa teraz najviac porušujú. Ak má ochrana ľudských práv a slobôd spĺňať kritériá demokratického, právneho štátu, musí garantovať princíp humanity a medzinárodný štandard bez ohľadu na to, ktorá spoločnosť a kto ju reprezentuje. Dôkazy o tom, že tieto ľudské práva a slobody boli v štáte hrubo porušované, nemôžu byť selektované len na určité obdobie a musia tvoriť súčasť dejinného poučenia.

    Druhý návrh. Navrhujeme nasledovne nové znenia preambuly zákona: Národná rada Slovenskej republiky, majúc na pamäti dodržiavanie ľudských práv a slobôd na území Slovenska, povinnosti a zločiny proti mieru ľudskosti, vojnové zločiny a hrubé porušovanie ľudských práv a slobôd, povinnosť nášho štátu učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, ktorí porušovali ľudské práva a slobody a vlastné zákony. Povinnosť nášho štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov od roku 1938 po súčasnosť. Uzniesla sa na tomto zákone, dvojbodka. To je koniec navrhovanej zmeny. Odôvodnenie: Demokratický a právny štát musí nielen zabezpečovať dodržiavanie ľudských práv a slobôd, ale aj trestať tých, ktorí ich porušili, najmä zneužívaním moci a umožnili poškodeným okrem odškodnenia oboznámiť sa aj s činnosťou regresívnych orgánov od vzniku samostatného štátu Slovenska po súčasnosť.

    História Slovenska ani činnosť bezpečnostných zložiek sa nekončí v roku 1989. Pamäť národa o porušovaní ľudských práv a slobôd, možno i zločiny proti mieru, ľudskosti a vojnové zločiny, by mala tento stav postupne dokumentovať a sprístupňovať od roku 1938 po súčasnosť, bez ohľadu na to, ktorý politický systém mal alebo má moc v štáte.

    Tretí návrh. Navrhujem zmeniť znenie § 1 nasledovne. Predmet zákona. Tento zákon upravuje: a) Zriadenie Ústavu pamäti národa. b) Evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie dokumentov bezpečnostných orgánov cudzích štátov, najmä Nemeckej ríše, Maďarska a Zväzu sovietskych socialistických republík, Spojených štátov amerických a tiež bezpečnostných orgánov štátu Slovenska, ktoré boli vytvorené, zhromaždené od roku 1938 po súčasnosť a ktoré sa týkali zločinov páchaných na osobách národnosti slovenskej alebo iných národností. c) Spôsob konania pri odhaľovaní alebo stíhanie trestných činov podľa písm. b). d) Ochranu prenasledovaných osôb, § 5. e) Činnosť v oblasti verejného vzdelávania. Odôvodnenie: K porušovaniu ľudských práv a slobôd dochádzalo nielen za klérofašizmu v povojnovom období a za socializmu, ale dochádza aj po roku 1989 v rámci transformácie spoločnosti na kapitalizmus. Z hľadiska porušovania ľudských práv a slobôd, zločinov proti mieru, ľudskosti a vojnových zločinov proti občanom štátu sú zaujímavé napríklad aj bezpečnostné orgány Maďarska, hlavne v čase okupácie Slovenska, CIA a jej predchodkyne.

    Štvrtý návrh. Do § 2 navrhujem: a) v písm. a) za slová „Zboru národnej bezpečnosti alebo ich predchodcov“, vložiť slová: „a zložiek bezpečnostnej informačnej služby a Slovenskej informačnej služby“. b) v písm. d) za slová „štátnej bezpečnosti“, vložiť slová: „Bezpečnostnej informačnej služby a Slovenskej informačnej služby“. c) v písm. g) za slová „do 31. decembra 1989“, vložiť slová: „od 1. januára 1990 do 31. 12. 1990 a Bezpečnostnej informačnej služby a od 1. 1. 1993 Slovenskej informačnej služby“. d) Písm. j) navrhujem v tomto znení: Dobou neslobody, keď občania štátu nemali možnosť rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, keď akýmkoľvek spôsobom bola obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale a sústavne porušované ľudské práva. Odôvodnenie: Po prevrate v roku 1989 sa ukázalo, že aj Bezpečnostná informačná služba, ale najmä Slovenská informačná služba sa dopustila hrubého porušovania ľudských práv a slobôd a možno i zločinov proti ľudskosti. Viď smrť Remiáša. Preto je potrebné, aby aj jej archívy boli prístupné občanom Slovenskej republiky, samozrejme, okrem dôvodov osobitného zreteľa.

    5. Zmena v § 3. a) Názov navrhujem v tomto znení: Zločiny štátu a funkcionári štátu. b) V ods. 1 navrhujem na začiatku vety vypustiť slová „nacistickými a komunistickými“. Odôvodnenie: Zločiny štátu a zločiny funkcionárov štátu podľa tohto zákona nie je možné zúžiť len na nacistické a socialistické zločiny, pretože k nim dochádzalo a dochádza v sledovanom období aj v iných politických systémoch nášho štátu.

    6. Zmena v § 6.a) v ods. 1 navrhujem za slová „do 31. 12. 1989“ vložiť slová „a od 1. 1. 1990 bezpečnostnej informačnej služby a od 1. 1. 1993 Slovenskej informačnej služby“. b) v ods. 4 nahradiť slová „Slovenskej informačnej služby“ slovami „Ministerstva vnútra Slovenskej republiky“. Odôvodnenie: Predmetom sprístupnenia musia byť dokumenty aj bezpečnostných zložiek po prevrate v roku 1989, pretože i od tohto termínu dochádza k hrubému porušovaniu ľudských práv a slobôd občanov Slovenskej republiky.

    Siedma zmena. V § 8. a) V ods. 1 písm. a) navrhujem nahradiť týmto znením: „vykonáva nestranné hodnotenie doby neslobody a porušovania ľudských práv a slobôd, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty ľudských práv a slobôd a účasť na nich rôznych domácich a zahraničných ideológií“. b) v ods. 1 písm. h) vypustiť slová „o dobe neslobody 1938 až 1989“. Odôvodnenie: Ústav by mal poskytovať výsledky svojej činnosti za obdobie od roku 1938 do súčasnosti.

    Paragraf 11 navrhujem nahradiť týmto znením. Bezúhonnosť. Za bezúhonnú osobu sa pre potreby tohto zákona nepovažuje ten, kto a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný, obzvlášť závažný trestný čin § 41 ods. 2 zákona č. 140/161 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. b) Bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol odsúdený za trestné činy verejných činiteľov, trestné činy hospodárske, trestné činy všeobecne nebezpečné, trestné činy proti životu a zdraviu. Odôvodnenie: Bezúhonnosť osoby nie je možné stanoviť na základe členstva v nejakej organizácii, teda vychádzať z kolektívnej viny, ale na základe činov posudzovanej osoby.

    Deviata zmena. V § 12 ods. 4 navrhujem vypustiť písm. b), ktoré znie: b) schvaľovať odmeňovanie členov výboru a ostatných pracovníkov ústavu. Odôvodnenie: Odmeňovanie zamestnanca štátnej správy a verejnej správy upravujú osobitné predpisy.

    Desiata zmena. V § 15 ods. 2 navrhujem vypustiť slová „s dobou neslobody 1938 až 1989“. Odôvodnenie: Ústav by mal zabezpečovať svoju činnosť za obdobie od roku 1938 do súčasnosti.

    Jedenásta zmena. V § 17 a) v ods. 1 písm. a), c) a e) navrhujem nahradiť slová „Štátnej bezpečnosti“ slovami „bezpečnostnej služby“. Ods. b). V ods. 3 doplniť za slová „Štátnou bezpečnosťou“ slová „Bezpečnostnou informačnou službou a Slovenskou informačnou službou“. Odôvodnenie: Predmetom sprístupnenia musia byť dokumenty aj bezpečnostných zložiek po prevrate v roku 1989, pretože i od tohto termínu dochádza k hrubému porušovaniu ľudských práv a slobôd občanov Slovenskej republiky.

    Dvanásta zmena. V § 18 navrhujem vypustiť a) v písm. a) slová „Štátnej bezpečnosti a ostatných“. b) v písm. b) slová „Štátnej bezpečnosti a ostatných“. Odôvodnenie: Podľa tohto ustanovenia by mali byť sprístupnené fyzickej osobe staršej ako 18 rokov zväzky všetkých bezpečnostných zložiek po roku 1938.

    Trinásta zmena. V § 19 ods. 1 slová: „Štátnej bezpečnosti z roku 1939 až 1989“ nahradiť slovami „bezpečnostnej služby od roku 1938 po súčasnosť“ a na konci tohto ustanovenia slová „Štátnej bezpečnosti“ nahradiť slovami „bezpečnostnej služby“. Odôvodnenie: Evidenčné podklady o zozname personálnych spisov by mali byť zverejnené všetkých bezpečnostných služieb od roku 1938.

    Štrnásta zmena. V návrhu novely zákona Slovenskej republiky č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov navrhujem: a) vypustiť navrhované znenie § 11 ods. 3 písm. d). Vypustiť poznámku pod čiarou k odkazom 1 a 1a. Odôvodnenie: Ľudské práva a slobody boli a sú potláčané aj stúpencami náboženskej a kapitalistickej ideológie.

    Pätnásta zmena. Navrhovanú novelu zákona Slovenskej republiky č. 320/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v čl. 3 navrhujem v tomto znení: V sadzobníku správnych poplatkov sa v položke 2 na konci textu, oslobodenie, pripája táto veta: „Ak ide o kópie sprístupnených dokumentov vydané podľa § 25 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek od roku 1938 po súčasnosť a o založení Ústavu pamäti národa a doplnení niektorých zákonov zníži sa poplatok o 50 %“. Odôvodnenie: V návrhu znenia vychádzam z filozofie a účelu zákona mnou navrhovaných zmien a nevidím dôvod tak značne znižovať správny poplatok vyberaný v súvislosti s týmito úkonmi.

    Posledná zmena. V texte celého zákona navrhujem zmeniť slovo „komunizmus“ za slovo „socializmus“. Odôvodnenie: Komunizmus na Slovensku ani nikde vo svete ešte nebol. Zrejme predkladatelia zákona, poslanci, ktorí ho schválili, o tom vôbec nevedeli.

  • Výkrik v rokovacej sále.

  • Ja ďakujem všetkým prítomným za pozornosť.

  • Pán poslanec Banáš, vy ste chceli faktickú poznámku. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Banáš.

  • Dámy a páni, ja chápem tento zákon ako zákon, Hoď po mne kameňom, kto si bez viny. Preto mi je vždy ľúto a dnes sa to tiež stalo, keď povedzme kolega Hopta, keď už nemá argument, tak vytiahne minulosť z ŠtB, pretože na tomto zozname, pán Hopta, ste spolu so mnou aj vy. Ja by som chcel, priatelia, povedať zásadnú vec. Keď som išiel do politiky, tak som veľmi zvažoval, či do nej mám ísť, lebo vedel som, že príde otázka vysporiadania sa s minulosťou. Ale rozhodol som sa do nej ísť, lebo som si bol vedomý, a som o tom hlboko presvedčený, že sa dokážem s mojím konaním minulým aj dnešným z hľadiska morálneho vysporiadať. Viete, morálka je kategória univerzálna. Morálka nie je kategória opozičná alebo koaličná, alebo prednovembrová alebo ponovembrová. Pre mňa je nemorálny ten, kto kradol alebo tuneloval do novembra, aj ten, kto to robil po novembri, pre mňa je nemorálny ten, kto udával do novembra, aj ten, kto udával po novembri, alebo ten, kto odpočúval do novembra alebo po novembri. Ja som verejne zverejnil to a nepopieral som, že som spolupracoval s ŠtB, o tej forme môžeme debatovať. Ale chcem povedať jasne, stojím si za tým, že som nikomu neublížil a prehlásil som verejne, aby sa moje papiere otvorili, aby sa do toho pozrel, ktokoľvek chce a zároveň som povedal, že ak sa tam ukáže, že som konal nemorálne, položím poslanecký mandát, aby som mal istotu, že v snemovni budú sedieť morálni ľudia. Myslím si, že ak by takto premýšľali členovia tejto snemovne, bol by to veľký posun pre celý náš národ. Považujem tento zákon v jedinom bode za nedostatočný, že ak teda niekto nebude prelustrovaný, tak dostane len stanovisko, že neprešiel, čo považujem za chybu, mal by mať povedané, že...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vypršal vám časový limit, pán poslanec. Pán poslanec Fajnor, faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel zareagovať na doktora Ondriaša v tej pasáži, kde hovoril o tom o náraste obyvateľstva, v roku 1989 nás bolo takmer 5,7 mil., to znamená nárast bol takmer 80 % za 40 rokov. Bolo to totalitné, samozrejme, museli sa tie deti rodiť, v dnešnej demokracii sme tento trend zastavili a podľa vlády, tak ako som si to naštudoval na interne, vážení kolegovia, v roku 2050 nás má byť len 4,2 mil. Je to viac ako 1,5 mil. úbytok obyvateľstva. Musím pripomenúť, že takú genocídu nespôsobila ani prvá a druhá svetová vojna dokopy, ako ponovembrové vlády. Som veľmi rád, pán Banáš, že ste sa takto vyjadrili a v tomto, čo tu my bojujeme, bojujeme aj za vás, za starého áčkara agentiska, bývalého člena komunistickej strany, lebo aj my si myslíme, že máte právo, aby ste v tejto spoločnosti boli ako rovnocenný človek. Ďakujem pekne.

  • Opäť chcem upozorniť, aby sme, páni poslanci, a platí to pre všetkých, nereagovali na kolegov, ale na predrečníka vo faktických poznámkach. Pán poslanec Pridal.

  • Přidal. Vážený pán kolega, som rád, že ste boli nemilo prekvapený návrhom tejto novely, to ma len ubezpečilo, že tento zákon je dobrý. Súhlasím s vami, že je otázne, čo bolo väčšie zlo, či fašizmus alebo komunizmus, vaša konštrukcia o tom, že pedofil, vrah a násilník je vraj podľa tohto zákona bezúhonný človek, je hodná logiky bradatých marxisticko-leninských filozofov a filozofov ševcov a krajčírov, pri všetkej úcte k remeselných povolaniam. Hovorili ste o tom, že komunisti vybudovali socialistické poľnohospodárstvo, chcel by som vám povedať, že ho vybudovala tak trochu i moja stará mama, ktorá 9 rokov robila v Spojených štátoch, prišla domov, nakúpila role a vaši otcovia jej ich skolektivizovali. To poľnohospodárstvo budovali aj roľníci z Kátloviec, socialistické, ktorí dávali svoj dobytok a polia do roľníckeho družstva, lebo ináč sa im komunistickí emisári vyhrážali, že keď nepodpíšu družstvo, tak im dolámu ruky.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Ondriaš, vy ste asi nepochopili, že najväčším zločinom socializmu a komunistickej ideológie bolo, že zničil morálne cítenie najmenej dvom generáciám, že vybil z nás pocit zodpovednosti za naše slová a činy, čo ste nakoniec demonštrovali aj vo svojom vystúpení, že prenasledoval a vraždil ľudí pre ich iné názory. Celú svoju argumentáciu ste postavili na zvyšovaní životnej úrovne za socializmu, ale nepovedali ste súčasne, že aj za Hitlera v Nemecku sa zvyšovala životná úroveň, že sa zastavila inflácia, že klesala nezamestnanosť, a hádam nechcete tvrdiť, že nacionálno-socialistický režim nebol zločinným režimom. Čiže takáto argumentácia podľa môjho názoru je úplne scestná. Vy dnes môžete povedať, že vy ste nestrieľali z Aurory, a teda celé sa vás to akosi viac-menej ani netýka. Len si musíte uvedomiť, že vy ste leštili ten lauf z Aurory a leštíte ho aj teraz. A bojíte sa, že zločiny komunizmu sa dostanú na svetlo božie, a hovoríte preto, že tento zákon nie. A ja preto hovorím, že tento zákon áno. Ďakujem.

  • So smiechom.

  • Za rímskej ríše existovalo otroctvo a prišla nová ideológia kresťanstva. Kresťanstvu trvalo 300 rokov, pokiaľ sa to prevalilo, a odvtedy kresťanstvo vládlo. V súčasnosti svet je rozdelený na moderných otrokárov a moderných otrokov, je to zhruba 1 miliarda a 4 miliardy. A miliarda je medzi tým. Tento systém moderného otroctva narúša filozofia socializmu, marxizmu, a preto marxisti, komunisti sú nebezpeční rovnako, ako boli tí kresťania, lebo oni zničili otroctvo, otrokársky systém. A toto je hlavný dôvod, ostatné argumenty považujem úplne za nerelevantné k tomu, čo som hovoril. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Krajči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rozdiel od niektorých predrečníkov, ktorí vystupovali, ja som bol v tomto parlamente v predchádzajúcom období, keď tu bola diskusia o tomto zákone, keď sme sa snažili nájsť istú formu riešenia veci, s ktorými sa vysporiadať musíme, a povedzme si otvorene, že naozaj vysporiadať sa s minulosťou sa snažia aj také krajiny, ktoré majú ďaleko horšiu minulosť, ako je Slovenská republika. Keď už hovoríme o Nemecku, ktoré rozpútalo 2. svetovú vojnu, ktoré malo na svedomí veľmi vážne historické udalosti, a dokázalo sa s týmito skutočnosťami vyrovnať, bolo by absurdné, aby sa Slovenská republika nedokázala vyrovnať so svojou minulosťou.

    Je isté aj to, že tento zákon nemôže riešiť všetky krivdy, ktoré boli spáchané, a, samozrejme, že nie všetci budú spokojní s tým, ako to vyriešime. Trochu ma však prekvapuje, že predkladatelia kvôli trom kozmetických úpravám rozpútali, alebo dali možnosť rozpútať túto rozpravu, ktorá, skutočne, pre mňa nepriniesla nič nové, a myslím si, že ani nič nevyrieši.

    Teda vrátim sa k novele zákone, ktorú predkladajú predkladatelia, a to v tej časti, kde sa hovorí o bezúhonnosti, a chcem povedať, že naozaj, keď sa ten zákon schválil je tu určitá pasáž, ktorú by sme mohli naozaj riešiť iným spôsobom. Týka sa to toho § 11, kde sa hovorí o osobách, ktoré sú bezúhonné pre účely tohto zákona. Vzhľadom na to, že sa tam hovorí aj o organizáciách združených v Národnom fronte, chcel by som upozorniť, že je to podľa môjho názoru nezmyselný okruh ľudí, ktorí takýmto spôsobom dostanú akýsi biľag, že sa podieľali na veciach, s ktorými nikdy nemali nič spoločné, či už to boli záhradkári, včelári, telovýchovné jednoty, Červený kríž a podobne, a touto navrhovanou novelou, kde hovoríte, že by sme tam napísali, že to budú len funkcionári, je znovu niečo, čo podľa môjho názoru nemá význam, preto navrhujem vypustiť všetky tieto organizácie združené v Národnom fronte.

    Teda podávam tento pozmeňujúci návrh: V § 11 sa za slová „politických strán“, dopĺňa „združených v Národnom fronte“ a vypustiť: „...organizácií združených v Národnom fronte“ a pokračovať v pôvodnom texte. Teda text by potom znel nasledovne: „Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom KSČ, KSS a politických strán združených v Národnom fronte, ani kto nebol príslušníkom, ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu, príslušníkom Ľudových milícií, ani osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky“.

    Zdôvodnenie. Zmenami, ktoré navrhuje predkladateľ, by boli postihovaní funkcionári organizácií združených v Národnom fronte, ako som už povedal, napríklad pokladník zväzu včelárov a podobne, čo je aj z pohľadu ústavnosti porušením ústavnej zásady rovného prístupu k funkciám. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som k tomuto pozmeňujúcemu návrhu povedala len kratučkú poznámku. Pán poslanec Krajči, počuli ste od predrečníkov, že členmi komunistickej strany bolo okolo 500 000 občanov. Všetkých týchto 500 000 chcete diskriminovať, sa pýtam? Predstavte si, že by v zmluve medzi Vatikánom a Slovenskou republikou bolo napísané, že pre určité organizácie sa za bezúhonných považujú iba príslušníci katolíckej cirkvi a evanjelici nemajú prístup do istých orgánov. Bolo by možné takúto zmluvu podpísať? Ďakujem.

  • Pán poslanec Juščík, faktická poznámka.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vrátili sme sa k niečomu, ako keby sme chceli hľadať a naháňať nových duchov. Zabudli sme na jednu vec, viac ako 25 000 komunistov položilo životy pri národnooslobodzovacom boji. Vďaka nim aj sedíme v takýchto priestoroch, ako dnes sedíme. Chceme za každú cenu tých komunistov nájsť ako tých najhorších vinníkov. Veď tá história už pamätá, že tí komunisti boli maľovaní s rohmi, s kopytami, s chvostom a neviem s čím. Náhodou nechcete dnes aj týmto prístupom pre budúce mladé generácie čosi zakódovať, aby takýto spôsob myslenia mali oni? Viete, nepodarí sa vám to, preto lebo aj tu mladý poslanec Madej, ktorý vystúpil, svedčí o tom, že neporastú vám tieto stromy do neba, „jak nikemu“. Ďakujem.

  • Ja môžem súhlasiť s pani poslankyňou Bollovou, keď hovorí, že nie všetci komunisti boli takí, na ktorých by bolo potrebné vzťahovať tento zákon, ale keby mi vedela poradiť, ako vyčleniť tých, ktorí boli dobrí a ktorí boli zlí. Neviem nájsť takýto mechanizmus a jednoducho, práve treba urobiť istú čiaru, od ktorej sa treba odraziť, a o tom sme sa už niekoľkokrát rozprávali. Takže môžem povedať aj druhú vec. Samozrejme, aj moja mama bola v komunistickej strane, to však neznamená, že chcem diskriminovať všetkých komunistov, ale kdesi musíme tú hranicu urobiť. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Malchárek.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja sa budem snažiť byť krátky a vzhľadom na niektoré možno vystúpenia, ktoré boli dlhšie, vynechám aj emócie. Predstúpil som pred vás s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý hovorí k čl. 1 ods. 1, v § 14 ods. 1 znie:

    1) Dozorná rada ústavu je najvyšším kontrolným orgánom štátu, má 3 členov. Jej členov volí a odvoláva na návrh určeného výboru Národná rada Slovenskej republiky. Dozorná rada si spomedzi svojich členov volí predsedu. Navrhovanou právnou úpravou sa mení spôsob kreovania dozornej rady ako jedného z troch zákonom ustanovených orgánov Ústavu pamäti národa. Podľa platného znenia § 14 ods. 1 zákona o pamäti národa sa na kreovaní dozornej rady podieľajú Národná rada Slovenskej republiky a minister spravodlivosti. Dve tretiny členov dozornej rady tak volí Národná rada na návrh určeného výboru a jednu tretinu členov, čiže jedného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti. Túto právnu úpravu nepovažujeme za predkladateľov za opodstatnenú, nakoľko nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by mal práve minister spravodlivosti vymenúvať a odvolávať jedného člena dozornej rady.

    Odôvodnenie tejto právnej úpravy nie je možné vyvodiť ani z dôvodovej správy k zákonu o pamäti národa, nakoľko pôvodný návrh navrhovateľa bol odlišný a predmetné ustanovenie bolo zmenené v rámci druhého čítania. S cieľom dosiahnuť čo najväčšiu nezávislosť dozornej rady ako najvyššieho kontrolného orgánu Ústavu pamäti národa, ktorý je verejnoprávnou ustanovizňou, navrhujeme, aby všetkých členov dozornej rady volila Národná rada na návrh určeného výboru. Voľba plénom Národnej rady predstavuje nepochybne transparentnejší spôsob kreovania kontrolného orgánu, než vymenovanie niektorých členov ministrom ako zástupcom výkonnej moci. Verím, že tento návrh je nekonfliktný a že bude podporený z vašej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte druhýkrát vystúpiť, ale skutočne veľmi krátko. Poprosím vás, respektíve poprosím aj predkladateľa, aj predsedu výboru a vás, že sťahujem vo svojom pozmeňujúcom návrhu zmeny v čl. 3 a v čl. 4, pretože idú nad rámec tohto zákona a ponechávam, aby sa hlasovalo len o preambule a čl. 1 ako o celku. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som predložil ešte jeden pozmeňujúci návrh k čl. 1. Bod 1 v § 21 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „Ods. 4. Ak ide o žiadosť o sprístupnenie dokumentov, ktoré vznikli činnosťou hlavnej správy rozviedky Zboru národnej bezpečnosti, je ústav povinný zistiť stanovisko SIS, či uplatňuje postup podľa § 6 ods. 4. V prípade uplatnenia postupu podľa § 6 ods. 4 sa lehota uvedená v ods. 2 predĺži o 60 dní“. Doterajší odsek 4 sa označí ako ods. 5. Cieľom tejto zmeny je zabezpečiť bezproblémové odovzdanie dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek ústavu a zároveň znemožniť sprístupnenie a zverejnenie dokumentov, ktoré by mohli poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch, jej bezpečnostných záujmov alebo viesť k vážnemu ohrozeniu života osoby. Ďakujem pekne.

  • Posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Hanzel.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia. Prihlásil som sa do rozpravy preto, lebo pred chvíľočkou som mal diskusiu na chodbe, kde sa ma jeden z poslancov pýtal, či som skutočne myslel to, čo som povedal. Vzhľadom na to, že som sa kedysi naučil, že za informáciu je zodpovedný ten, kto informáciu dáva, a nie ten, kto ju prijíma, tak sa pokúsim povedať, čo som myslel tým, čo som povedal, aby ste tomu rozumeli. Chcel som povedať to, že si vážim, ak mladý človek povie svoj názor. A mne to je jedno, aký ten názor je, v každom prípade si ho vážim a vážim si aj tú občiansku statočnosť, keď napríklad ten názor nemusí korešpondovať s tým, čo si niektorí z nás myslia. Ja som v mojom mladom veku niekoľkokrát prejavil svoj názor a x-krát som bol zaň prenasledovaný. V roku 1968 som sa prvý raz prihlásil ako dobrovoľník do armády proti sovietskym vojskám. Stálo ma to, samozrejme, celú kariéru, celú robotu, začal som sa túlať po stavbách s lopatou a so sekerou a napriek tomu si myslím, že to stálo za to, že som povedal svoj názor. V roku 1977 som opätovne podpísal chartu, stálo ma to opäť moju kariéru, robotu, už ma ani na tú stavbu nechceli zobrať, dokonca som musel ísť až do Prahy, aby ma tam zobrali do roboty, a ani tam ma ani na metro nezobrali robiť. Tak som sa nakoniec dostal medzi nejakú partiu pánov doktorov, profesorov, docentov, čo nakladali škváru na táčky a zasýpali jednu kotolňu, a to bolo moje posledné zamestnanie tu. Len preto, lebo som povedal svoj názor. Tak si myslím, že mali by sme, a ja osobne si budem vždy vážiť človeka, ktorý povie svoj názor, aj keď ten názor nemusí byť komformný a nemusí byť taký, ako by sme možno očakávali. V roku 1979 tu pán Mikloško spomínal, že prečo som ušiel. Ja som z mojej vlasti nikdy neušiel. Ja sa cítim byť vlastencom, ja som bol vysťahovaný. Taký pas, ako mám ja, ste pravdepodobne nikto z vás nevideli. To je česko-slovenský pas, stále ho mám doma, na prvej strane, vnútornej, je pečiatka, kde máte napísané vysťahovanie a pod tým vstup do česko-slovenskej republiky povolený len so súhlasom zastupiteľského úradu. V roku 1979 som sa vysťahoval, prvý raz mi povolili vstup do Česko-slovenska až v roku 1986. Takže ja som odišiel legálne, s dvoma malými deťmi, s ktorými som v podstate povedzme riskoval budúcnosť, lebo tie deti mali 4 a 6 rokov, keď som odchádzal, a už vtedy, keď som podpísal chartu, mi hovorili moji priatelia, že čo bláznim, že však budú mať deti problém so školou a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem vám opisovať celú históriu, lebo toho je naozaj veľa čo povedať. Ale chcem len apelovať na to, čo som hovoril predtým. Snažme sa byť k sebe tolerantní a snažme sa nevidieť čierno-biele všetko, snažme sa chápať, že sú ľudia, čo môžu mať iný názor, a nemusíme ich za to predsa odsudzovať, ktovie, či niekto raz nebude odsudzovať za náš názor aj nás. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som trošku pripomenul tejto Národnej rade, že často ja počúvam, že ma za socializmu vyhodili z roboty, musel som ísť k lopate, týždeň som nemal zamestnanie a tak ďalej. Predstavte si, že za kapitalizmu by vás nevyhodili k tej lopate, ale vyhodili by vás na ulicu a že by vás donútili zbierať odpadky z košov a že by vás donútili až tak nízko, že za dva roky zomriete na smetisku. Toto sa stalo tisícom, neviem presné číslo. Bol by som rád, keby ste rozmýšľali aj v týchto dimenziách. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanoviská k niektorým vystúpeniam. V prvom rade chcem sa poďakovať všetkým, ktorí vo svojej debate sa snažili o vecné zlepšenie toho návrhu, ktorý sme predložili, určite nie je to absolútna dokonalosť, preto ešte raz ďakujem. Pani Bollová sa vo svojom vystúpení pýtala, koľko pracovníkov má daný ústav a koľko žiadostí vybavil. Ak by čítala pozorne, jednak predkladaciu správu k tomuto návrhu zákona, jednak samotný zákon, určite by vedela, že a) predkladáme tú novelu práve kvôli tomu, aby Ústav pamäti národa mohol byť zriadený a mohol riadne fungovať. Čiže ani žiadosť žiadnu nemohol vybaviť. Taktiež predpokladá odovzdanie materiálov dotknutých orgánov, ktoré zatiaľ, keďže Ústav pamäti nie je zriadený a nefunguje, tak nemohli byť odovzdané. Čo ma trošku zamrzelo v jej vystúpení, bolo označenie tejto doby za pseudodemokraciu, za obdobie dravcov. Je zaujímavé, že neváha túto pseudodemokraciu využiť a nechať sa v takomto systéme voliť do Národnej rady, aby v tejto pseudodemokracii mohla šíriť svoje myšlienky a rozdávať nám svoje rozumy. Pán Čaplovič vystúpil podľa mňa s veľmi zaujímavým príspevkom, pre mňa aj v mnohom obohacujúcim, chcem sa mu poďakovať za doplnenie historických faktov, ktoré možno pre mnohých z nás neboli známe, no nie celkom môžem súhlasiť s jeho návrhom, pretože predmetom alebo zmyslom toho zákona, ktorý bol prijatý v minulom volebnom období, je sprístupniť dokumenty, ktoré u nás zbierala Štátna bezpečnosť. Je možno otázne, a to sa dá naozaj polemizovať, či to bol práve ten akt prijatia toho právneho predpisu, ktorý diskriminoval vlastne časť občanov Slovenskej republiky v tom čase a vylučoval ich zo spoločnosti, je to na polemiku. Ale napriek tomu by som odporúčal, teda ja nesúhlasím, ako predkladateľ využívam právo podľa § 94 písm. b) zákona, že toto ide nad rámec nami predkladanej novely a myslím si, že ten dátum, 14. marec, je dobrý dátum pre sledovanie činnosti zložiek Štátnej bezpečnosti či už za Slovenskej republiky alebo za komunistického režimu, pretože cieľom je sprístupniť tie dokumenty, ktoré sú tajné. Časť dokumentov, ktoré tu on spomínal, a určite mnohé ďalšie sú k dispozícii v Slovenskom národnom archíve a dá sa v nich študovať a skúmať. Najviac ma, aj keď rešpektujem to, čo povedal pán poslanec Hanzel, že naozaj si treba vážiť to, že môžeme vyjadriť svoj názor, aj to, že každý si svoj názor tu má právo alebo možnosť slobodne vyjadriť, predsa len nedá mi zareagovať na niektoré jeho slová. V prvom rade myslím si, že naozaj uráža aktivity pána Langoša, ak hovorí, že tento zákon a táto novela je o zákone pre jedného človeka. Ja by som to skôr povedal, že, žiaľ, iba za posledných 13 rokov on a možno ešte niekoľko ďalších málo ľudí sa snažilo niečo také v tejto spoločnosti presadiť a keby bolo skôr, trebárs aj takých ako vy, a ste mu v tom pomohli, takýto zákon už mohol byť prijatý pred piatimi - siedmimi rokmi. Ja si práve za toto úsilie veľmi vážim pána Langoša, som veľmi rád, že som mohol aj ja svojou troškou prispieť k tomu, aby sa tento zákon mohol uviesť do života.

    A ešte jednu vec, že podľa vás predložením tejto novely mrháme časom na nezmysly. No, žiaľ, musím skonštatovať, že to vaše vystúpenie, hlavne v kontexte s tým, čo ste odkazovali mne, že som povedal, že som mal tíško čušať v kúte, hovorí o tom, že vy ste radšej mali miesto tohto vystúpenia tíško čušať v kúte, pán kolega.

    Pán Ondriaš, vaše vystúpenie naozaj nemalo za cieľ skvalitniť, nemôžem sa vám poďakovať tak ako mnohým iným, skvalitniť predloženú novelu zákona, ale naopak, znemožniť ju a vniesť do nej ešte väčší chaos. Neviem, či ste si neprečítali, či už návrh zákona alebo samotný zákon, tak ako dnes platí, alebo ste mu jednoducho neporozumeli, ale naozaj ja považujem vaše vystúpenie za jedno síce úmyselné, ale veľké nedorozumenie, pretože to, čo ste vy tu hovorili, nemá s predmetným zákonom nič spoločného. Takisto preto uplatňujem výhradu podľa čl. 94 písm. b) zákona a nesúhlasím s týmito návrhmi. To bol pán Ondriaš.

    Ostatné vystúpenia boli vecné. K pánu Krajčimu, aj keď určite, veď samotné predloženie tejto novely svedčí o tom, že naša snaha je zmierniť to znenie, ktoré je v platnom zákone, ale nemôžem súhlasiť celkom s vami, pretože neboli to len včelári, ktorí boli združení v Národnom fronte, a poľovníci a záhradkári, boli tam takisto aj organizácie Zväzarmu, bolo tam SZM, ktorých predstavitelia, hlavne SZM, to bol predvoj budúcej komunistickej strany, čiže nemôžem celkom súhlasiť s tým, čo navrhujete paušálne, všetkých ostatných okrem komunistov a Ľudových milícií z Národného frontu vylúčiť. Čiže trvám na tom návrhu, ktorý je tak, ako je, v spoločnej správe výborov.

    Na záver chcem povedať, že s rozširujúcimi návrhmi, ktoré idú nad rámec nami navrhovaných zmien a doplnkov prijatými gestorským výborom v zmysle § 94 ods. 2, vyjadrujem súhlas. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca, áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte v krátkosti zaujať aj z hľadiska vecného, ale aj legislatívnotechnického, stanovisko k jednotlivým vystúpeniam, ktoré odzneli v rozprave. V prvom rade malú štatistiku, že vystúpili deviati poslanci v rozprave, a chcem sa tiež poďakovať za prínos najmä tým, ktorí vecne vylepšujú návrh zákona. Úplne na úvod chcem dve všeobecné poznámky urobiť. Prvá poznámka sa týka viacerých poslancov. Treba si uvedomiť, že aj keď neprijmeme nič z pozmeňujúcich návrhov, či ktoré už odzneli v rozprave, alebo ktoré odzneli a sú súčasťou spoločnej správy, zákon platiť bude. Aj keď prijmeme návrh niektorého poslanca, ktorý chce to vrátiť, dúfam, že neprijmeme na prepracovanie návrhu, treba si uvedomiť, že zákon platí a ústav podľa tohto zákona bude fungovať a budeme musieť nezávisle od toho, či niečo prijmeme, alebo nie, podľa uznesenia, ktoré predpokladám, že prijmeme na konci osobitné uznesenie, začnú fungovať orgány tohto ústavu, a preto by som k tejto prvej všeobecnej poznámke na záver chcel povedať, chcem vás poprosiť, aby v záujme optimálnejšieho, lepšieho fungovania budúceho Ústavu pamäti národa, aby ste podporili návrhy, ktoré sú v spoločnej správe. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka je na adresu pána poslanca Čaploviča, ale aj ďalších, najmä mladších poslancov. Chcem vás poprosiť, nehovorte, že nemali ste možnosť zasiahnuť do procesu tvorby a pripomienkovania tohto zákona. Aj keď ste členom výboru, ktorý nemal pridelený tento návrh, samozrejme, všetci poslanci majú podľa rokovacieho poriadku právo zasahovať do pripomienkovacieho procesu a zúčastňovať sa na ňom, alebo teda druhého čítania v iných výboroch a môžu aj písomne predložiť návrhy. Práve v prípade pána poslanca Čaploviča sa to nestalo a predkladal návrh, ktorý bolo a je potrebné upresňovať v poslednej hodine, dvanástej, a možno, že je to aj na kvalitu tohto zákona. To, čo pán poslanec Čaplovič urobil potom v druhej časti rozpravy, že stiahol dve časti svojho pozmeňujúceho návrhu, pôvodný návrh alebo časť tohto návrhu sa upravil v zmysle priechodnosti už z hľadiska legislatívnotechnického, takže je možné teda z hľadiska legislatívy návrh prijať. Iste, samozrejme, treba tu akceptovať návrh alebo stanovisko navrhovateľa, ktorý jeho návrh považuje a vyhlásil za návrh, ktorý je nad rámec tohto zákona.

    Dovoľte ešte všeobecnú poznámku o bezúhonnosti. Mnohí rečníci túto podmienku kritizovali, že pojem bezúhonnosti nezodpovedá tomu, čo vo všeobecnosti považujeme za bezúhonnosť. Chcem vás upozorniť veľmi jasne, je to formulované i v pôvodnom návrhu zákona, ale aj v upresnení podľa spoločnej správy, že bezúhonnosť my definujeme pre účely tohto zákona, a možno, že teda to je aj, to sa aj vzťahuje potom táto moja upresňujúca poznámka, aj pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Krajčiho, ktorý v odôvodňovaní svojho návrhu, kde chce vypustiť záhradkárov a ďalšie organizácie, ktoré boli zahrnuté do Národného frontu, chcel by som povedať, že to, čo v odôvodňovaní svojho návrhu hovorí, neobstojí, lebo byť členom správnej rady nie je to isté, na čo sa vzťahuje citovaná časť Ústavy Slovenskej republiky, to nie je to isté, ako keby sme hovorili o voliteľných a volených funkciách trebárs do samosprávy alebo do parlamentu, dovoľte, aby som priblížil absurdnosť tohto, je to bezúhonnosť v zmysle tohto zákona, je to kvalifikácia na členstvo v správnej rade, v dozornej rade a v orgánoch, to je také absurdné, keby sme inú kvalifikáciu, trebárs byť členom alebo riaditeľom správnej rady lekárskeho ústavu neviazali nejakou špeciálnou podmienkou, teda kvalifikáciou. Tu v tomto prípade je to, ak dovolíte, profesionálna kvalifikácia, byť bezúhonný v zmysle tohto zákona.

    To sú moje vecné poznámky k jednotlivým vystupujúcim. Nechcem rozpútať žiadnu, teda mojimi ďalšími poznámkami by som nechcel rozpútať žiadnu politickú diskusiu, lebo chcem zopakovať, že zákon tak či tak bude platiť, a tento zákon nebol o tom, či má existovať tento zákon, ale bol o tom, ako upresniť funkciu a budúcu prácu tohto zákona. Čiže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vám zopakovať spôsob hlasovania, ako budeme postupovať pri hlasovaní. Chcel by som ešte predtým, ako budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ondriaša, chcel by som vám zopakovať a navrhnúť spôsob hlasovania podľa spoločnej správy i podľa rozpravy a podľa tých návrhov, ktoré odzneli v rozprave.

    V súlade s uznesením gestorského výboru navrhujem najprv hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy takto: v bode 1, 2, 4, 6 až 18 spoločnej správy odporúčam hlasovať spôsobom áno, teda schváliť. Ešte raz, body 1, 2, 4, 6 až 18 odporúčam schváliť. Ďalej body číslo 3 a 5 odporúčam o týchto hlasovať spolu a neschváliť. Teda to je spôsob zo spoločnej správy a ešte predtým, ako pristúpime k tomuto hlasovaniu, budeme musieť hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ondriaša, ktorý navrhuje, aby sme vrátili navrhovateľovi na dopracovanie tento zákon.

  • Pán spravodajca, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. Dobre, najskôr budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím vás, aby ste hlasovanie... Nie, nie, pardon, áno, o procedurálnom návrhu. Prosím vás teda, aby ste to hlasovanie uvádzali.

  • Čiže pán Ondriaš navrhuje vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 111 poslancov, za návrh 16, proti 90 poslancov, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh neprijali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch č. 1, 2, 4, 6 až 18 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 113 poslancov, za návrh hlasovalo 96, proti 10, zdržali sa 5, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme prijali tieto pozmeňujúce návrhy.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 3 a 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prepáčte, že vyrušujem, ale chcem sa ospravedlniť, ja som sa pri tom prvom pozmeňováku pomýlil, veľmi ma to mrzí.

  • Ďakujeme. Pán spravodajca, prosím vás, ešte raz.

  • Ak dovolíte, pani podpredsedníčka, ešte raz, budeme teraz hlasovať o treťom a piatom bode spoločne zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme a prosím, pokoj, lebo sa pomýlite viacerí.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, 8 hlasovalo za návrh, 98 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme tieto návrhy neprijali.

  • Tým, že sme prijali aj bod č. 6 a bod č. 13 spoločnej správy, návrhy, ktoré predložili pán poslanec Krajči a pán poslanec Malchárek, sa stali bezpredmetnými, lebo sme schválili iný návrh zo spoločného výboru. Čiže nebudeme môcť už hlasovať o ich návrhoch. Teraz s návrhom, ktorý vyplýva, teda tým sme vyčerpali všetky návrhy zo spoločnej správy. Z rozpravy predložil pán poslanec Čaplovič pozmeňujúci návrh, tento je podľa navrhovateľov nad rámec, a teda podľa § 94 namietajú, nemôžeme o tom hlasovať.

  • Áno, nemôžeme o tomto návrhu hlasovať. Pán poslanec to nenamietol.

  • Nemôžeme takisto hlasovať o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Ondriaš. Čo sa týka pána Krajčiho, už som hovoril, pána Malchárka tiež, a zostáva jediný návrh z rozpravy, je to návrh, ktorý je uvedený pod menom pána poslanca Miklušičáka a ďalších. O tomto návrhu môžeme hlasovať. Čiže poprosím, pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miklušičáka a ostatných, je rozdaný...

  • Máme tento návrh rozdaný. Je jasné, o čom hlasujeme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Miklušičáka. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 100 poslancov, za návrh hlasovalo 35 poslancov, proti 7, zdržalo sa 55, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme neprijali tento pozmeňujúci návrh.

  • Tým sme, pani podpredsedníčka, vyčerpali všetky návrhy zo spoločného výboru ako aj z rozpravy. Chcem vám oznámiť, a plénu, že mám splnomocnenie gestorského výboru pokračovať aj v treťom čítaní, teda podľa § 83 ods. 3, 4 rokovacieho poriadku. Dávam návrh pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Ďakujem, pán poslanec, čiže pristupujeme... Návrh ste predniesli, čiže ideme hlasovať...

  • V súlade s uznesením gestorského výboru dávam návrh na hlasovanie o tom, že pristúpime k tretiemu čítaniu ihneď.

  • K tretiemu čítaniu. Páni poslanci, počuli ste, prezentujme sa a hlasujme o posunutí tohto návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za návrh 94, proti 11, zdržalo sa 7 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh posunuli do tretieho čítania.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 89 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov, zákon o pamäti národa, a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení schválených pripomienok.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • za návrh hlasovalo 93, proti 11 poslancov, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely zákona o pamäti národa.

    Panie poslankyne... Pán spravodajca.

  • Vážená pani predsedajúca, teraz by sme mali pristúpiť ešte k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré pripravil gestorský výbor a poslanci ho dostali písomne ako prílohu k tlači 125a, dovoľte mi, aby som prečítal text návrhu, ktorý som učinil aj v úvodnom svojom prejave.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa. Národná rada Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako výbor, ktorý bude plniť úlohy vyplývajúce zo zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a doplnenie niektorých zákonov, zákon o pamäti národa. Môžete o tom dať hlasovať.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto uznesení. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 109 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 100 poslancov, proti 6, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uznesenie prijali.

    Ďakujem, páni poslanci. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie parlamentu do utorka do 13.00 hodiny, keď sme si schválili rokovanie o novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Zároveň chcem upozorniť výbory, ktorým bol rozdaný návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, aby využili čas a prerokovali tento návrh zákona do stredy.

    Ďakujem pekne, dovidenia v utorok.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.