• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní Národnej rady písomne požiadali poslanci Antošová, Devínsky, Paška, Zmajkovičová a Eva Rusnáková, ktorá bude neprítomná iba v dopoludňajších hodinách. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Irena Belohorská, Ján Figeľ a Vojtech Tkáč.

    V rokovaní 8. schôdze Národnej rady pokračujeme

    návrhom na voľbu členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a návrhom na voľbu členov Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Návrh vlády na voľbu zástupcov štátu do samosprávnych orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne ste dostali ako tlač 124. Návrh výboru pre zdravotníctvo na voľbu zástupcov poistencov a zástupcov zamestnávateľov do týchto orgánov ste dostali ako tlač 138. Správu o výsledkoch prerokovania oboch návrhov vo výbore pre zdravotníctvo máte ako tlač 138a.

    Teraz dávam slovo ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu a uviedol návrh vlády. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dôvodom návrhu na zvolenie zástupcov štátu do funkcie členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zástupcu štátu do funkcie člena Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne je ukončenie štvorročného funkčného obdobia samosprávnych orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne podľa § 41 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 v znení neskorších predpisov.

    Funkčné obdobie samosprávnych orgánov zo zákona uplynie pri dozornej rade 25. februára a pri správnej rade 30. marca 2003. V súlade s § 42 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zvolenie zástupcu štátu do funkcie členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to doc. MUDr. Jána Porubského, CSc., Ing. Moniku Jávorkovú, MUDr. Svätopluka Hlavačku, MBA, MUDr. Mária Lužinského a Ing. Vlastu Feješovú. A v súlade s § 43 ods. 2 citovaného zákona Ing. Petra Pažitného za zástupcu štátu do funkcie člena Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Navrhovaní kandidáti nemajú výhrady k zvoleniu do správnej a dozornej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo predsedníčke výboru pre zdravotníctvo poslankyni Anne Záborskej a prosím ju, aby uviedla návrh výboru a, samozrejme, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo podala správu o prerokovaní tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložila správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo k návrhu vlády na zvolenie zástupcov štátu do funkcie členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Samosprávnymi orgánmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne sú podľa § 41 ods. 1 zákona Národnej rady č. 273 o zdravotnom poistení Správna rada a Dozorná rada. Funkčné obdobie samosprávnych orgánov je štvorročné. Pri terajších samosprávnych orgánoch funkčné obdobie uplynie dozornej rade 25. februára 2003 a správnej rade 30. marca 2003.

    Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa skladá z piatich zástupcov poistencov, navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, z piatich zástupcov zamestnávateľov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov a z piatich zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

    Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne je zložená z piatich členov, ktorí sú odborníkmi v oblasti financovania zdravotného poistenia a odborníkmi v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrhy na členov dozornej rady predkladajú príslušné reprezentatívne orgány zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, príslušné reprezentatívne orgány zamestnávateľov a vláda Slovenskej republiky.

    Členov správnej a dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky príslušné reprezentatívne orgány zamestnancov, záujmových skupín a združení občanov a reprezentatívne orgány zamestnávateľov predloží v zmysle § 42 a § 43 zákona Národnej rady č. 273 návrhy svojich kandidátov na voľbu zástupcov do Správnej rady a Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval jednotlivé návrhy na kandidátov do správnej a dozornej rady na základe rozhodnutia predsedu z 27. januára 2003 dňa 17. februára 2003. Výbor ich posúdil a preskúmal, či návrhy spĺňajú všetky náležitosti predloženia na voľbu kandidátov do samosprávnych orgánov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Výbor pre zdravotníctvo skonštatoval, že návrhy boli predložené v súlade s § 41 ods. 9 a 10, § 42 a § 43 uvedeného zákona:

    A. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo hlasoval o kandidátoch na voľbu do Správnej a Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne takto:

    - Kandidáti do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zástupcovia štátu MUDr. Svätopluk Hlavačka, Ing. Vlasta Feješová, Ing. Monika Jávorková, MUDr. Mário Lužinský a MUDr. Ján Porubský. Výbor odporúča neschváliť návrh kandidátov na voľbu Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    - Kandidát do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zástupca štátu Ing. Peter Pažitný. Výbor odporúča schváliť návrh kandidáta na voľbu do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    B. Výbor Národnej rady hlasoval o kandidátoch na voľbu do správnej rady a dozornej rady, ktorí boli navrhnutí reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov takto:

    - Kandidáti do správnej rady zástupcovia poistencov MUDr. Milan Dragula, Mgr. Miroslav Gazdík, Andrej Kučinský, MUDr. Mária Orgonášová a Ľubomír Vopravil. Výbor odporúča schváliť návrhy kandidátov na voľbu do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    - Kandidáti do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zástupcovia poistencov MUDr. Vasilij Demidov a JUDr. Alojz Marsina. Výbor odporúča schváliť návrhy kandidátov na voľbu do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    C. Výbor Národnej rady hlasoval o kandidátoch navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnávateľov:

    - Kandidáti do správnej rady Ing. Ján Báňas, Ing. Peter Čičmanec, MUDr. Marián Petko, Ing. Michal Rumanský a Ing. Kamil Majerník. Výbor odporúča schváliť návrhy kandidátov.

    - Kandidáti do dozornej rady zástupcovia zamestnávateľov Ing. Tibor Gregor a Ing. Peter Murín. Výbor odporúča schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporúča Národnej rade uskutočniť voľbu členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Dozornej rady tajným hlasovaním v súlade s § 39 ods. 8 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň ma poveril, aby som predniesla na schôdzi Národnej rady správu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Malchárek ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Pán poslanec, len procedurálny návrh máte? Tak nech sa páči, môžete aj z miesta.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, podávam procedurálny návrh v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku, aby sa o kandidátoch do Správnej rady a Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne hlasovalo verejne, a to osobitne do Správnej rady a osobitne do Dozornej rady podľa jednotlivých navrhovateľov v blokoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem a týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Takže by sme mali pristúpiť k hlasovaniu. Pán poslanec Malchárek podal procedurálny návrh, aby sme o návrhu na voľbu členov Správnej rady a Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne hlasovali verejne. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 113 poslancov, za 93, proti 9, zdržalo sa 8, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda, dajte hlasovať o kandidátoch do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zástupcov štátu: MUDr. Svätopluk Hlavačka, Ing. Vlasta Feješová, Ing. Monika Jávorková, MUDr. Mário Lužinský a MUDr. Ján Porubský.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 108, proti 8, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcov štátu.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Kandidát do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zástupca štátu Ing. Peter Pažitný. Pán podpredseda, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 110, proti 6, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za člena Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcu štátu pána Petra Pažitného.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz dokončíme hlasovanie o celej Správnej rade, čiže kandidáti do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zástupcovia poistencov: MUDr. Milan Dragula, Mgr. Miroslav Gazdík, Andrej Kučinský, MUDr. Mária Orgonášová, Ľubomír Vopravil.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za 114, proti 5, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcov poistencov Milana Dragulu, Miroslava Gazdíka, Andreja Kučinského, Máriu Orgonášovú a Ľubomíra Vopravila.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o kandidátoch do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne zástupcov zamestnávateľov Jána Báňasa, Petra Čičmanca, Mariána Petku, Michala Rumanského a Kamila Majerníka.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 111, proti 3, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila za členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcov zamestnávateľov Jána Báňasa, Petra Čičmanca, Mariána Petka, Michala Rumanského a Kamila Majerníka.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o kandidátoch do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcov poistencov MUDr. Vasilija Demidova a JUDr. Alojza Marsinu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za 110, proti 4, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila členov Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcov poistencov Vasilija Demidova a Alojza Marsinu.

  • Pán podpredseda, dajte ešte hlasovať o kandidátoch do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcov zamestnávateľov Tibora Gregora a Petra Murína.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za 106, proti 5, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila členov Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcov zamestnávateľov Tibora Gregora a Petra Murína.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne v tomto znení:

    Národná rada Slovenskej republiky zvolila podľa § 42 ods. 3 a § 43 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov z navrhnutých kandidátov týchto členov:

    - do Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcov poistencov Milana Dragulu, Miroslava Gazdíka, Andreja Kučinského, Máriu Orgonášovú, Ľubomíra Vopravila,

    - za zástupcov zamestnávateľov Jána Báňasa, Petra Čičmanca, Kamila Majerníka, Mariána Petka a Michala Rumanského,

    - za zástupcov štátu Svätopluka Hlavačku, Vlastu Feješovú, Moniku Jávorkovú, Mária Lužinského, Jána Porubského a

    - do Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za zástupcov poistencov Vasilija Demidova a Alojza Marsinu, za zástupcov zamestnávateľov Tibora Gregora, Petra Murína a za zástupcu štátu Ing. Petra Pažitného.

    Môžete dať hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za 107, proti 9, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia.

    Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pani spravodajkyni.

    Vážená Národná rada, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 105. Informáciu o výsledku rokovania výborov máte v tlači 105a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedujúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa opätovne predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Ako som už spomenul pred prvým čítaním, tento návrh zákona bol schválený Národnou radou v minulom funkčnom období, ale kvôli uplatneniu suspenzívneho veta prezidentom republiky následne v opätovnom rokovaní nebol schválený.

    Cieľom návrhu zákona je sprehľadniť činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva vrátane možnosti kontroly jeho činnosti a doplniť jeho činnosť o monitorovanie a hodnotenie implementácie dohovorov Európskej únie a OSN ratifikovaných vládou Slovenskej republiky, týkajúcich sa ochrany ľudských práv a slobôd vrátane práv dieťaťa. Vláda Slovenskej republiky otázky transparentnosti činnosti strediska vrátane možnosti kontroly jeho činnosti, ktoré upravuje návrh predloženého zákona, naďalej považuje za principiálne.

    Gestorský Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti, postavenie žien rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a neschválil spoločnú správu. Ako zástupca predkladateľa súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v informácii gestorského výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister a podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien poslankyni Márii Sabolovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada – máme pracovný úraz asi –, predkladám informáciu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien vzhľadom na to, že výbor neprijal platné uznesenie.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 87 z 3. decembra 2002 pridelila vládny návrh zákona do nasledujúcich výborov: ústavnoprávneho výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, zahraničného výboru a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ako gestorský výbor určila výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 72 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku. Predmetný vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu, zahraničný výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ako aj ústavnoprávny výbor. Z uznesení uvedených v bode III vyplývajú nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte predložené v informácii. Tieto čítať nebudem.

    Gestorský výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien rokoval o stanoviskách výborov, ktorým návrh zákona bol pridelený, 24. februára tohto roku na svojej 6. schôdzi a neschválil spoločnú správu. Počet členov výboru je 12, prítomných bolo 8, za návrh hlasovali 4 a nikto nebol proti, 4 sa zdržali.

    Uznesením č. 37 výbor poveril spravodajkyňu Máriu Sabolovú informovať Národnú radu o priebehu a o výsledku rokovania výborov, predložiť návrh na ďalší postup podľa § 80 ods. 2 a v zmysle rokovacieho poriadku, využívam oprávnenie, ktoré spoločnému spravodajcovi výborov vyplýva z § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku, a predkladám návrh na ďalší postup pri hlasovaní o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v informácii.

    Navrhujem hlasovať samostatne o bodoch 1 s odporúčaním prijať, o bode 2 s odporúčaním prijať, o bode 3 s odporúčaním neprijať. O bode 4 – nechávam na voľnú úvahu poslancov – odporúčam, aby ostalo pôvodné znenie, pretože slovo „najmä“ rozširuje možnosť správnej rady v prípade potreby rokovať aj o ďalších náležitostiach, tak ako je to uvedené vo vládnom návrhu zákona. A o bodoch 5, 6, 7, 8, 9 a 10 hlasovať spoločne. Ide o legislatívnotechnické pripomienky odboru Národnej rady, kde sa aj upravuje dátum účinnosti zákona, pretože lehotu 1. marca nie je možné naplniť. Toto je návrh zo spoločnej správy. V prípade, že budú ostatné pozmeňujúce návrhy, v záverečnom slove sa k nim vyjadrím.

    A prosila by som pána predsedajúceho, aby som mohla vystúpiť v rozprave ako prvá. Hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu, ale chcem sa opýtať, pani spravodajkyňa, či, lebo tu ste zapísaná za klub. Ak chcete vystúpiť za klub, tak, samozrejme, idete ako druhá, lebo prvý je pán poslanec Madej. Ale ak chcete vystúpiť ako spravodajkyňa... Áno?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Tak potom áno, samozrejme, nech sa páči. Takže najprv vystúpi pani spravodajkyňa poslankyňa Sabolová a potom za klub Smer pán poslanec Madej a potom dám možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dôvod môjho vystúpenia je krátko popísať a predniesť dôvody, prečo Národná rada dnes rokuje o tomto návrhu zákona a aké sú skúsenosti a niektoré náležitosti, ktoré neboli predkladateľom spomenuté. Na začiatku svojho vystúpenia chcem odporučiť, vzhľadom na to, že je predložená len informácia a v informácii v spoločnej správe nie je návrh na uznesenie, aby Národná rada sa uzniesla, že odporúča schváliť tento návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi pripomienkami, aby sme mohli hlasovať vlastne o záverečnom uznesení.

    Chcem predložiť niekoľko informácií, a to dôvody, prečo Národná rada dnes rokuje o tomto návrhu zákona. Vedú nás k tomu asi dve základné a vážne príčiny. Mne ako poslancovi už dlhšie pracujúcemu v tomto parlamente nie sú jasné a nie sú čitateľné, nie je čitateľná práca strediska. Ak ste mali možnosť pozrieť si výročnú správu z roku 2002 a z 2001 tohto strediska, je príliš jednostranná. Bohužiaľ, nerobí si ani problémy s tým, že keď čítate text, je úplne totožný dva roky za sebou, ešte ani v slovoslede si v správe neupravujú text, čiže sa mi zdá, že stredisko je málo výkonné a je málo efektívne na to, aby organizovalo len semináre a stretnutia a plus nejakú právnu pomoc, ktorú odporučia na ďalšie rokovanie, je tá práca strediska málo efektívna.

    Z tohto dôvodu na základe vyžiadaného materiálu, spracovaného Parlamentným inštitútom, si dovolím odcitovať aj niekoľko viet. Ako zdôraznila komisia pre ľudské práva vo viacerých svojich rezolúciách, konkrétny právny akt, ktorým sa táto inštitúcia zriadi a vymedzí sa jej kompetencia a štruktúra, má vychádzať z potrieb jednotlivých štátov. Rozlišujeme dve inštitúcie v rámci týchto komisií, a to je ombudsmanského typu, to máme, ale aj komisie, ktoré sledujú celkový stav ľudskoprávnej legislatívy, predkladajú návrhy na zlepšenie vládam a parlamentom a sledujú dodržiavanie medzinárodných záväzkov štátov.

    Ja som sa za moje celé obdobie nestretla, aby stredisko predložilo vláde a parlamentu nejaký legislatívny návrh na zlepšenie alebo na to, aby boli oveľa lepšie dodržiavané ľudské práva. Vo svojej správe to len konštatuje, že sa vyskytujú také a také problémy. Čo je pre mňa ako veľmi rozhodujúce a pre výbor aj pri hlasovaní je, že prvoradé hľadisko či pôsobenie národných inštitúcií je národnou inštitúciou, spĺňanie kritérií tzv. parížskym princípom. Úrad vysokého komisára pri posudzovaní súladu pôsobenia inštitúcií, a teda aj tej našej, s parížskymi princípmi považuje za autoritatívne stanovisko Medzinárodného koordinačného výboru národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv, t. j. či akreditoval tú-ktorú inštitúciu. Tím vysokého komisára pre národné inštitúcie plní úlohu aj sekretariátu. O žiadosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva o akreditáciu rokoval v apríli 2002 a žiadosť zamietol. Naše stredisko vlastne funguje od roku 1993. O dôvodoch zamietnutia nie sú verejnosti známe podrobnosti, ale podľa stručnej informácie od zástupcu sekretariátu dospel k názoru, že pôsobenie strediska nie je v súlade s parížskymi princípmi, pretože stredisko, pokiaľ ide o jeho štruktúru a činnosť, pôsobí skôr ako mimovládna organizácia a nie ako národná inštitúcia. Čiže toto sú upozornenia nielen tie, ktoré my vlastne sledujeme v rámci Národnej rady a práce strediska, ale ktoré konštatovala aj medzinárodná inštitúcia.

    Na záver ešte by som chcela podotknúť a pripomenúť jednu vec. Nie je to vzťahované osobne voči mojej osobe, ale 6. novembra minulého roku predseda Národnej rady v zmysle zákona a štatútu strediska vymenoval do správnej rady strediska mňa ako zástupcu Národnej rady. Existuje korešpondencia expedovaná z Národnej rady, ktorá však do dnešného dňa, tak sa tvária zástupcovia strediska, do strediska nedošla. A je to pre mňa veľmi smutný fakt, ak čítate správu z januára 2003, kde je zloženie správnej rady, kde medzitým bolo stretnutie s pánom výkonným riaditeľom, kde bolo stretnutie s pánom predsedom správnej rady, kde počas rokovania v decembri správna rada, ktorá zrejme vykonala aj mnohé vnútroinštitucionálne zmeny, vlastne nepozvala zástupcu Národnej rady na rokovanie správnej rady a ani ho neuvádza ako oficiálneho zástupcu Národnej rady v zložení správnej rady. Zdá sa mi to neseriózne, nie preto, že ide o moju osobu, ale o vzťah Národnej rady voči stredisku a vzťah strediska voči Národnej rade. Preto si myslím, že zákon, ktorý je teraz predložený do Národnej rady a jasne stanovuje a garantuje isté pravidlá štruktúry strediska, ktoré nie je tak jednoducho možné zmeniť, myslím si, že dá skutočne nezávislosť stredisku, transparentnosť stredisku a nebude možné v prípade, že sa mení správna rada, hovoriť o tom, že dochádza k nejakým nekalým personálnym vzťahom vo vnútri strediska, pretože zákon striktne stanovuje, aké má byť zloženie správnej rady.

    Myslím si, že tento návrh zákona, ako bol prerokúvaný a ako má splniť svoj účel, je dobrý, a preto prosím o podporu. V záverečnom slove, prípadne, že budú predložené návrhy, sa ešte vyjadrím a je iste možné niektoré kozmetické úpravy, ktoré tento návrh zákona vyžaduje, urobiť, ale tak, ako je predložený, myslím si, s odporúčaním výboru, je dobrý. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Madej za poslanecký klub Smer.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladateľ predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 308/1993 Z. z o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Predložený zákon vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, či je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návrh zákona musí spĺňať požiadavku čl. IV ods. 4 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že, citujem, „zákon musí byť v súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv a iných medzinárodných dokumentov“. Vzhľadom na tieto dôvody, ktoré neskôr presne pomenujem, si dovoľujem dať procedurálny návrh, ktorým by Národná rada Slovenskej republiky vrátila predloženú novelu na prepracovanie predkladateľovi. V prípade, ak tento návrh nebude schválený, dovoľujem si podať a odôvodniť pozmeňujúce návrhy, ktoré môžu riešiť naskytnuté problémy.

    Tak, ako je to v spoločnej informácii, ako to prešlo Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, sa asi všetci zhodneme, že finančná kontrola strediska a prostriedkov štátneho rozpočtu musí existovať, jednoznačne musí, na tom sa zhodneme asi všetci. Podľa projektu OSN č. SLO94AH2 o zriadení strediska schváleného uzneseniami vlády sa však deklaruje mimoriadny význam nezávislého postavenia strediska tak, ako to dokumentuje dokument OSN Parížske princípy. Parížske princípy jasne ustanovujú o národných strediskách, citujem, „aby boli takto nezávislé od vlády a aby nepodliehali finančnej kontrole, ktorá by mohla ovplyvňovať ich nezávislosť“. Projekt OSN a nadväzujúce Parížske princípy teda chápeme ako medzinárodný záväzok, o ktorom Ústava Slovenskej republiky v čl. I ods. 2 ustanovuje: „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a ďalšie svoje medzinárodné záväzky.“ Podľa § 44 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Podľa § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je definovaná kontrola len pri orgánoch verejnej správy. § 3 toho istého zákona ustanovuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky za ústredný orgán štátnej správy pre finančnú kontrolu a vnútorný audit. Z uvedeného vyplýva, že zákony č. 303/1995 Z. z. a 502/2001 Z. z. nevyhovujú požiadavke nezávislej finančnej kontroly od vlády. Pre kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami strediska preto vyhovuje iba Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako nezávislý orgán kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. Preto prosím o podporu bodu 1 pozmeňujúcich návrhov v informácii.

    V zmysle čl. III písm. d) Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a OSN o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva Slovenskej republiky zabezpečí vláda právnu a prevádzkovú nezávislosť strediska. Podľa projektovej dokumentácie má pochádzať iba približne 1/3 členov správnej rady zo štátnych kruhov. Štyria z deviatich členov vymenovaných vedúcim Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, predsedom vlády Slovenskej republiky, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, štyria je teda počet, ktorý ďaleko prekračuje požiadavku 1/3 členov pochádzajúcich zo štátnych kruhov. Tento počet rovnako narúša princíp nezávislosti od vládnej moci.

    Z uvedených dôvodov nie je možné, aby v bode 6 v § 3a ods. 1 písm. i) sa nachádzal zástupca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a bol členom správnej rady, rovnako ako nemá zástupcu ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava nahrádza môj pozmeňujúci návrh, zástupcu tohto ministerstva za zástupcu Slovenskej advokátskej komory, ktorá ako samosprávny orgán spĺňa tak odborné predpoklady inštitúcie, ako aj predpoklady nezávislosti od vlády. V rámci zabezpečenia právnej a prevádzkovej nezávislosti strediska podľa dohody je nevyhovujúce, aby do činnosti orgánov, konkrétne do činnosti správnej rady, zasahoval minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako člen vlády Slovenskej republiky. Práve preto, aj keď ide o prvú ustanovujúcu schôdzu správnej rady, nemožno pripustiť, aby ju zvolával sám člen a podpredseda vlády. To je absolútne v rozpore s funkčnou nezávislosťou strediska od vlády.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to sú dôvody, pre ktoré predmetný návrh novely zákona nemôžem v takejto podobne, ako bol predložený, podporiť. Vláda Slovenskej republiky prijala záväzok, ktorý musí, či chce, alebo nie, dodržiavať. Inštitúcia, ktorá má monitorovať stav dodržiavania ľudských práv v našej krajine, nemôže byť personálne tak závislá od vlády, ako by si to niektorí predstavovali. Preto prosím o vašu podporu mojich a ďalších pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pani podpredsedníčka Národnej rady Martináková ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Pani podpredsedníčka, nech sa páči, máte slovo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem podať jeden malý pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, k tejto novele. Týka sa § 3b. V tlači, v ktorej vám bol rozdaný tento pozmeňujúci návrh, je malá technická chyba, je tam len § 3. Je to § 3b a hovorí o tom, aké musí spĺňať predpoklady uchádzač o funkciu výkonného riaditeľa Strediska pre ľudské práva. Pozmeňujúci návrh znie, teda § 3b ods. 2: „Výkonný riaditeľ je štatutárnym orgánom strediska. Za výkonného riaditeľa môže byť zvolená bezúhonná osoba, ktorá dosiahla vek 35 rokov, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je činná v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd“, a teraz nasleduje môj pozmeňujúci návrh, ktorý som oproti tomu, ktorý vám bol rozdaný, po dohode s pánom ministrom len legislatívnotechnicky poopravila a znie, „je činná v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd alebo v oblasti ochrany práv detí“ a potom pokračuje ten paragraf v pôvodnom znení.

    Ako odôvodnenie tohto návrhu by som chcela spomenúť niekoľko faktov. Plne sa stotožňujem s vystúpením pani spoločnej spravodajkyne, pani poslankyne Sabolovej, ktorá veľmi stručne, ale jasne charakterizovala doterajšiu činnosť strediska, aj tie hlavné problémy. Veľmi som uvítala v tejto novele hlavne to, že stredisko dostalo do pôsobnosti oblasť práv detí na Slovensku. Aj v tejto snemovni sedí niekoľko poslancov a predovšetkým poslankýň, ktoré sa dlhodobo venujú oblasti práv detí a poznajú veľmi dobre túto problematiku. Vedia aj to, že ani inštitucionálne nemáme dobre zabezpečené to, aby tu bola inštitúcia a ľudia, ktorí sa veľmi zodpovedne, cieľavedome budú venovať oblasti ochrany práv detí, budú mať na to kompetencie a budú predkladať návrhy, čo v tejto oblasti treba na Slovensku zmeniť a prijať. Preto si myslím, že by sme mali využiť túto možnosť a zároveň s tým, že sa stredisko bude venovať tejto oblasti, dbať aj na to, aby človek, ktorý bude stáť na čele tohto strediska pre ľudské práva, agendu práv detí dobre poznal. Poznal medzinárodnoprávne záväzky, ktoré Slovensko má v tejto oblasti, a aby sme naozaj jeho činnosť aj zaregistrovali. Veľmi pekne by som vás chcela poprosiť o podporu tomuto malému pozmeňujúcemu návrhu, pretože si myslím, že činnosť strediska týmto smerom by mohla byť mimoriadne užitočná.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa páni ministra, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadril by som sa k pozmeňujúcim návrhom predloženým teraz na pléne v rámci druhého čítania.

    Po prvé, tu bola pochybnosť o súlade návrhu zákona s medzinárodnými záväzkami. Musím povedať, že ešte pôvodný návrh novely bol konzultovaný aj s Komisiou pre ľudské práva OSN, nevzniesla žiadne výhrady. Takisto mi nie je celkom zrejmé, ako môže byť správna rada strediska, ktorá má 9 členov, z ktorých len 2 vymenúva exekutíva, ako môže byť ovládaná exekutívou.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, súhlasím s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložila pani podpredsedníčka Martináková, ale nesúhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Madej. Spomeniem prečo. Myslí si, že je dôležité, aby minimálne jedna osoba v správnej rade sa venovala ochrane práv detí, pretože to bude spadať pod gesciu strediska. A práve na ministerstve práce je zriadený výbor pre ochranu práv dieťaťa, takže z toho dôvodu minister práce je oprávnenou osobou na vymenovanie, tak sa navrhuje, jedného člena správnej rady.

    Čo sa týka zvolávania ustanovujúcej schôdze, musím povedať, že nie je podstatné, kto bude zvolávať ustanovujúcu schôdzu, môže to robiť aj ústavnoprávny výbor, ale čo je podstatné, je, aby parlament mal dosah na tú osobu, ktorá bude ustanovujúcu schôdzu zvolávať. Má dosah na výbor, má dosah na člena vlády, ale na dnešného predsedu správnej rady dosah parlament žiaden nemá, takže si myslím, že by bolo nešťastné, keby sa tento pozmeňujúci návrh schválil. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa pani spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko by som chcela reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

    Nie som presvedčená o tom, pán poslanec Madej, že tento návrh zákona nespĺňa náležitosti, ktoré vyplývajú z dohody, ktorá bola podpísaná medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov, že nespĺňa náležitosti Parížskych dohovorov. To som vlastne konštatovala v tej správe, že stredisko tak, ako pracuje, nespĺňa tieto dohovory a myslím si, že novela zákona, ak sme zákonom zriadili stredisko, má právo Národná rada ako najvyšší zákonodarný orgán aj určiť mu isté vnútorné pravidlá. Počas celého jeho výkonu do toho Národná rada nevstupuje.

    Súhlasím s vami plne, s tým bodom 1, že Najvyšší kontrolný úrad je orgán, ktorý kontroluje nakladanie s finančnými prostriedkami štátu. Ak by sme chceli hovoriť už o rozpočtových pravidlách, už by sme hovorili o tom, že sa musí riadiť aj vo vnútri štruktúra organizácie istými finančnými pravidlami, čiže preto som odporučila bod 1 schváliť. Myslím si, že máme orgán štátu, ktorý bude kontrolovať pridelené prostriedky z rezortu.

    Pán minister už odôvodnil svoje stanovisko k predkladaným pozmeňujúcim návrhom. Ja ako spoločný spravodajca chcela by som odporučiť hlasovanie o týchto návrhoch a vyjadriť sa k nim. Keďže agenda ochrany práv detí je v úzkej súvislosti práve s rezortom ministerstva práce, sociálnych vecí, odporúčam, aby minister mal možnosť z rôznych – tam nie je napísané, kto to má byť –, čiže z rôznych inštitúcií, mimovládnych organizácií navrhovať. Ale nechám možno tento bod na zváženie, nie je rozhodujúci pre návrh zákona. Dovolím si však oponovať, že správna rada nemá dostatočný počet zástupcov, ktorí nie sú viazaní na štátne inštitúcie. Ani prezident republiky, ani predseda vlády nie je viazaný nejakým rozhodnutím, dokonca predseda vlády je zaviazaný z mimovládnych organizácií vybrať zástupcu, ktorého bude nominovať do správnej rady. Takže nemôžem súhlasiť s konštatovaním, že správna rada nepostihuje dostatočne objektívny výstup spoločnosti voči ochrane ľudských práv.

    Ešte azda k tomu bodu, prečo nie predseda správnej rady. Pán minister hovoril presne o tom, že Národná rada má dosah na ministra, pretože podlieha Národnej rade. Predseda správnej rady môže, teraz nechcem povedať, že môže zomrieť, môže odstúpiť, môže ho inštitúcia, ktorá ho nominovala, stiahnuť a nebude tu právny podklad na to, aby bolo možné zvolať správnu radu a nebudeme mať dosah na to, aby bol naplnený zákon a do 30 dní bola zvolaná správna rada. Ak minister nezvolá správnu radu zo zákona, je dosah naňho v zmysle právnych a legislatívnych predpisov.

    S návrhom pani Martinákovej, pani podpredsedníčky, po tejto úprave, kde hovorí o tom, že je tu spojka „alebo“, je možné súhlasiť, lebo rozširujeme vlastne možnosť výberu výkonného riaditeľa pre správnu radu. Čiže odporúčam hlasovať za tento návrh zákona.

    Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone.

  • Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • V informácii bol predložený procedurálny návrh pánom poslancom, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 113 poslancov, za 47, proti 61, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol prijatý. Nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • Môžeme teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli v informácii. Hlasujeme samostatne o bode č. 1, kde ide o hospodárenie strediska.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za 106, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod č. 1 z informácie sme prijali.

  • Prosím hlasovať o bode č. 2, kde ide o zmenu, aby prezident vymenúval členov správnej rady.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za 83, proti 29, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj druhý bod z informácie sme prijali. Nech sa páči.

  • Môžeme hlasovať o bode č. 3, kde je návrh, aby vláda vymenúvala.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 35, proti 36, zdržalo sa 46.

    Konštatujem, že tento bod Národná rada neschválila.

  • Môžeme hlasovať o bode č. 4.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za 95, proti 6, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že bod č. 4 z informácie Národná rada schválila.

  • Teraz poprosím hlasovať spoločne o bodoch 5, 6, 7, 8, 9 a 10. Sú to legislatívnotechnické pripomienky a plus účinnosť zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 5, 6, 7, 8, 9 a 10.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za 111, proti 3, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že spomínané body z informácie sme schválili. Nech sa páči.

  • Teraz pristúpime k pozmeňujúcim návrhom vyplývajúcim z rozpravy. Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Madeja na zmenu člena.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za 47, proti 49, zdržalo sa 18, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 49, proti 56, zdržalo sa 12.

    Konštatujem, že druhý návrh pána poslanca Madeja sme neschválili.

  • Môžeme hlasovať o návrhu pani podpredsedníčky Martinákovej s tou úpravou miesto slova „vrátane alebo“ „alebo oblasti“.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za 102, proti 11, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

  • Konštatujem, že návrh pani podpredsedníčky Martinákovej Národná rada schválila.

  • Pán predsedajúci, v zmysle oprávnenia, ktoré pre spoločného spravodajcu vyplýva z § 84 ods. 2, navrhujem hlasovať o tom, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za 85, proti 15, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že Národná rada schválila, aby sme tento návrh prerokovali v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za 69, proti 16, zdržalo sa 30.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Ďakujem pani spravodajkyni.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 115. Spoločnú správu máte v tlači 115a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný v nadväznosti na snahu o zoštíhlenie a zefektívnenie štátnej správy ako jednu z priorít vlády Slovenskej republiky, deklarovanú v programovom vyhlásení vlády.

    Obsahom predloženého návrhu zákona sú ustanovenia týkajúce sa zrušenia ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, prechod jeho kompetencií na ministerstvo hospodárstva, ako aj prechod ostatných práv a povinností, najmä z pracovnoprávnych vzťahov, na toto ministerstvo. Ďalej sa navrhujú presuny niektorých kompetencií medzi jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy. Otázky právneho nástupníctva, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov a otázky prechodu správy majetku štátu sú riešené v intertemporálnych ustanoveniach návrhu zákona.

    Návrh obsahuje úpravy legislatívnotechnického charakteru, ktorých potreba bola vyvolaná zmenami uskutočnenými najmä prijatím zákona o štátnej službe. Čl. II v návrhu zákona navrhuje doplniť § 163 zákona o štátnej službe, ktorý upravuje systemizáciu a limity počtov štátnozamestnaneckých miest na rok 2003. V roku 2002 totiž nebolo možné predložiť spolu s návrhom štátneho rozpočtu aj systemizáciu v štátnej službe vzhľadom na to, že predseda Úradu pre štátnu službu bol vymenovaný a samostatný úrad bol zriadený fakticky až v marci minulého roku.

    Predmetný vlády návrh bol prerokovaný v desiatich výboroch Národnej rady v zmysle uznesenia Národnej rady č. 114 zo 14. januára 2003. V rámci prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady bolo uplatnených niekoľko pripomienok tak legislatívnotechnickej podoby, ako aj pripomienok vecného charakteru, ktoré zasahujú do navrhovanej úpravy a menia ju v rozpore s tým, čo bolo schválené vládou Slovenskej republiky najmä v zmysle deľby kompetencií medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie tohto návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Miroslavovi Čížovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu vám predložil spoločnú správu výborov k prerokovaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako to máme v laviciach pod tlačou 115.

    Tento návrh zákona bol predložený výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ako aj výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Tieto výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Chcem zároveň povedať, že v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy gestorskému výboru do začatia rokovania.

    Ďalej chcem uviesť, že všetky výbory to prerokovali, prijali platné uznesenie, v ktorom súhlasia s predloženým návrhom v znení doplnkov a pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prílohou uznesení, okrem výboru pre pôdohospodárstvo, ktorý neprijal uznesenie, keďže navrhované uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku, kde z počtu členov výboru 11 bolo prítomných 10 poslancov, za návrh hlasovalo 5, proti 3 a 2 poslanci sa hlasovania zdržali. Súbor pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prijaté vo výboroch, máte v časti IV spoločnej správy.

    Dovoľte mi na záver uviesť ešte niekoľko skutočností v súvislosti s touto spoločnou správou. Predovšetkým chcem pripomenúť návrh hlasovania z gestorského výboru o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, pokiaľ by boli nejaké výhrady, treba uplatniť výhradu v rámci prerokovania v druhom čítaní. Ďalej mi dovoľte povedať, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády atď., odporúča Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť.

    Chcem vám len tiež oznámiť, že ma výbor poveril, aby som predložil návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Úplne posledná informácia: Spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 15 z 25. februára 2003. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Píšem si: pán poslanec Malchárek, pán poslanec Liška. Pán spravodajca, ako prvý alebo ako v zozname?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán poslanec Mikuš, pán poslanec Hamerlik, pán poslanec Gál a pán spravodajca. A pán poslanec Maxon, pardon. Takže 7 poslancov sa prihlásilo do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Malchárek – ako prvý. Pripraví sa pán poslanec Liška.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi niekoľko slov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Ide o tzv. novelu kompetenčného zákona. Podľa dôvodovej správy k tejto novele ňou vláda sleduje jednu zo svojich deklarovaných priorít, a to zoštíhlenie, zefektívnenie štátnej správy. Viaceré navrhované zmeny a doplnenia skutočne môžu prispieť k naplneniu základného cieľa tejto novely. Ide najmä o návrh na zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a presun časti kompetencií na ministerstvo hospodárstva, ako aj niektoré ďalšie návrhy.

    Ja by som však vašu pozornosť chcel upriamiť na body 10 a 18 tejto novely. V bode 10 návrhu zákona sa navrhuje doplnenie § 14 ods. 2 písm. b) kompetenčného zákona, ktorý zakotvuje pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí v oblasti riadenia zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje vyššie uvedená pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí o riadenie obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov. V bode 18 návrhu novely sa následne upravujú podrobnosti presunu týchto kompetencií formou prechodného ustanovenia. Navrhovateľ v dôvodovej správe k predmetným bodom novely odôvodňuje navrhovanú zmenu snahou o zjednotenie výkonu štátnej správy v oblasti zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí a jej zefektívnenie. Takéto riešenie však nie je možné považovať za optimálne, myslím si, že presný opak by sa týmto dosiahol. Riadenie obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraniční tradične patrilo a patrí do pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy zodpovedným za oblasť zahraničného obchodu. Navrhovanou právnou úpravou tak ostáva pôsobnosť ministerstva hospodárstva v oblasti zahraničného obchodu nedotknutá, ale presúvajú sa kompetencie v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov. Tieto oddelenia pritom predstavujú jeden zo základných výkonných nástrojov ministerstva hospodárstva na plnení úloh v oblasti zahraničného obchodu.

    Navyše podľa dôvodovej správy k návrhu zákona ide len o čiastočný presun kompetencií na ministerstvo zahraničných vecí, kde by malo prejsť personálne a finančné riadenie obchodno-ekonomických oddelení, zatiaľ čo ich metodické a operatívne riadenie by aj naďalej malo ostať v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Navrhované rozdelenie kompetencií v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení medzi dve ministerstvá sa javí ako maximálne neefektívne a kontraproduktívne. Je ťažké si predstaviť, že ministerstvo hospodárstva, ktoré zo zákona nesie zodpovednosť za oblasť zahraničného obchodu, by malo plniť svoje úlohy v tejto oblasti prostredníctvom zamestnancov iného ministerstva, ktorí mu priamo nepodliehajú. Príslušným zamestnancom by tak úlohy a pokyny na ich plnenie zadávali predstavení iného ministerstva, v pôsobnosti ktorého nie je oblasť zahraničného obchodu. Zjednodušene a zhruba povedané, ministerstvo zahraničných vecí by tak nenieslo zodpovednosť za výsledky práce niektorých svojich zamestnancov. Túto zodpovednosť by naďalej nieslo ministerstvo hospodárstva. Takýto status quo tak by skôr či neskôr viedol k vzniku kompetenčných sporov medzi dotknutými ministerstvami, pričom na túto skutočnosť upozorňuje aj vo svojom stanovisku legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady.

    Podľa navrhovaných prechodných ustanovení by mali práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí plnia úlohy v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení, prejsť na ministerstvo zahraničných vecí, v pôsobnosti ktorého má byť personálne a finančné riadenie predmetných oddelení. Keďže ide o štátnych zamestnancov, ich pracovnoprávne vzťahy sa spravujú zákonom o štátnej službe. Práva a povinnosti služobného úradu v zmysle zákona o štátnej službe vo vzťahu k vyššie uvedeným štátnym zamestnancom by podľa navrhovanej úpravy malo vykonávať výlučne ministerstvo zahraničných vecí. Títo štátni zamestnanci by boli povinní plniť úlohy, ktoré patria k služobným povinnostiam určeným služobnými predpismi ministerstva zahraničných vecí a prirodzene tiež plniť pokyny nadriadených štátnych zamestnancov ministerstva zahraničných vecí. Keďže štátni zamestnanci plnia úlohy štátnej správy, prípadne vykonávajú štátne záležitosti v príslušnom odbore štátnej správy a plnia pokyny svojich predstavených v rámci jedného služobného úradu, metodické a operatívne riadenie činnosti týchto zamestnancov zo strany ministerstva hospodárstva, to znamená druhého orgánu štátnej správy, by bolo v praxi nerealizovateľné a nevynútiteľné. Model riadenia, ktorý sa realizuje cez dva služobné úrady a prostredníctvom dvoch predstavených, jedným by bol vedúci zastupiteľského úradu a druhým riaditeľ príslušného odboru na ministerstve hospodárstva, je nepredstaviteľné. V praxi by tak navrhovaná právna úprava spôsobovala veľmi veľké problémy a komplikácie a rozhodne by neviedla k skvalitneniu práce obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Navyše predkladateľ v dôvodovej správe neuviedol žiadny relevantný argument, na základe ktorého navrhuje takúto nesystémovú zmenu v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Dôvodová správa neobsahuje ani porovnanie doterajšieho stavu s navrhovaným a s cieľom odôvodniť nevyhnutnosť, resp. efektívnosť navrhovanej legislatívnej úpravy.

    Okrem uvedeného je možné spochybniť aj jeden zo základných dôvodov pre navrhovanú právnu úpravu, ktorý navrhovateľ uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy. Podľa navrhovateľa je prechod personálneho a finančného riadenia do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí nevyhnutný v rámci zjednotenia výkonu štátnej správy v oblasti zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí. Tento argument však neobstojí, keďže na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí pôsobia mimo iných aj tzv. vojenskí a policajní pridelenci, ktorí zabezpečujú vojenské a bezpečnostné úlohy. Títo pridelenci podliehajú riadeniu príslušných rezortov, t. j. ministerstva vnútra a ministerstva obrany, a to aj z personálnej a finančnej stránky. Novela kompetenčného zákona ich postavenie nijakým spôsobom nemení. Argument zjednotenia výkonu štátnej služby v oblasti zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí sa tak javí ako minimálne nepresvedčivý.

    Na základe vyššie uvedených skutočností by som vás chcel požiadať o zváženie podpory týchto ustanovení predložených v novele kompetenčného zákona. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie schválil pozmeňujúce návrhy v tejto novele, ktorými sa body 10 a 18 návrhu zákona vypúšťajú. Drvivou väčšinou v spoločnej správe však gestorský výbor navrhuje tieto pozmeňujúce návrhy neschváliť.

    Chcel by som vás preto požiadať o podporu môjho návrhu na vyčlenenie – a týmto žiadam spravodajcu – predmetných pozmeňujúcich návrhoch, ide o body 3 a 11 zo spoločnej správy, na samostatné hlasovanie. Zároveň by som vás chcel požiadať, aby ste hlasovali za tieto pozmeňujúce návrhy a predišli tak k uzákoneniu právneho stavu, ktorý by v praxi viedol k problémom a zásadným kompetenčným sporom. Ďakujem pekne za pozornosť a za podporu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou – ako jediná pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem reagovať na slová pána Malchárka a nakoniec aj slová pána ministra, tiež vetu, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe tejto predkladanej novely. Píše sa tu, že „v nadväznosti na snahu o zoštíhlenie, zefektívnenie štátnej správy ako jednu z priorít vlády Slovenskej republiky“ je vlastne tento návrh predkladaný, povedal to rovnako pán Malchárek a takisto pán predkladateľ. Ja som v sociálnom výbore, pretože sme tento návrh prerokovali, položila jednu jednoduchú otázku zástupcovi štátnej správy, myslím, že to bol zástupca ministerstva, či existuje nejaká analýza, pretože si myslím, že efektívnosť je predovšetkým ekonomický pojem, či existuje nejaká analýza dosahov, okrem tej, ktorá sa uvádza v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. No, bolo mi povedané, že taká analýza vôbec neexistuje. A mňa teda zaráža, že sa tu uvádza, že ide o snahu o zefektívnenie, ale nevieme, aké dosahy to bude mať reálne na náklady. A to, že to ešte v tejto chvíli nevieme, to ešte dokážem pochopiť, že sa tu píše v dôvodovej správe, že nie je možné vyčísliť mzdové náklady v súvislosti s poskytnutím odstupného, lebo ešte nie je jasný počet zamestnancov, ale že vôbec taká analýza ani neexistuje, ani sa nerobí, to ma naozaj zaráža.

    Takže iba toľko som chcela povedať, ak pán minister mi dokáže odpovedať, či existuje taká analýza, tak by som bola rada. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Liška, pripraví sa pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, to máte v tlači 115.

    1. V čl. I zákon č. 575/2001 Z. z. navrhujem v bode 19, to je § 41a, za slová „v roku 2003“ vložiť slová „a v roku 2004“ a za slová „na rok 2003“ vložiť slová „a v roku 2004“.

    2. V čl. II zákon č. 312/2001 Z. z. navrhujem zmeniť doterajší text: § 163 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: „(3) Na účely systemizácie sa v roku 2003 a v roku 2004 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú počty štátnych zamestnancov, schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov rozpočtových kapitol.“ To je poznámka pod čiarou 34. Poznámka pod čiarou k odkazu 34 znie: „§ 41 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.“

    Ďalej ods. 4: „(4) Systematizácia podľa § 12 sa v roku 2004 neuplatní.“ Podklad na zostavenie návrhu systemizácie podľa § 12 predloží služobný úrad prvý raz totižto v roku 2004.

    Dovoľte mi odôvodnenie. Posunúť termín zostavenia návrhu systemizácie sa navrhuje s ohľadom na vecné a formálne zmeny, ktoré sa v roku 2003 a začiatkom roku 2004 majú realizovať na ústredných orgánoch štátnej správy a na miestnych orgánoch štátnej správy. V prípade neschválenia navrhovaného odseku 4 v § 163 strácajú opodstatnenosť zmeny navrhnuté v bodoch 1 a 2, preto vás ešte raz prosím o túto podporu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, prepáčte, že nebudem priamo reagovať na vystupujúceho, ale nemám inú šancu, lebo sa nemám ako prihlásiť.

  • Ale musíte, podľa rokovacieho poriadku nemáte inú šancu.

  • Ja len chcem povedať, že pán minister ma pred chvíľou nepočúval a tak vlastne nemám šancu...

  • Môžete to povedať v reakcii, to isté.

  • Smiech poslankyne.

  • Ďakujem. Takže moja otázka, že či existuje nejaká analýza úspor alebo vôbec nákladov, ktoré s tým budú súvisieť. Jediná položka, ktorá sa tam uvádza, je tých 200 000 korún, čo má súvisieť vlastne s presunom zamestnancov ministerstva privatizácie na iné ministerstvá. Píše sa v doložke tiež, že nie je zatiaľ možné vyčísliť, aká bude suma toho odstupného v súvislosti s presunom alebo odchodom zamestnancov. Ja sa to pýtam preto, lebo si myslím, že pojem efektívnosť je najmä ekonomický pojem, a myslím si, že s takouto novelou by sa mala spájať tiež vlastne pripojená analýza nákladov alebo úspor, ktoré s tým súvisia. A nakoniec si myslím, že je to aj dobrý impulz voči občanom, ak to má byť snaha o zoštíhlenie, zefektívnenie, tak potom by bolo treba aj ukázať, že ako sa dá na tom usporiť. Alebo minimálne teda, že nedôjde k zvýšeniu nákladov. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš, pripraví sa pán poslanec Hamerlik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi pár poznámok k predkladanému návrhu zákona.

    V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že bilancia zahraničného obchodu je mimoriadne dôležitý parameter ekonomiky krajiny, ktorý má priamu súvislosť s hospodárskym rastom, so stabilitou meny a so zamestnanosťou. Iste mi dáte za pravdu, že zamestnanosť je azda najväčším problémom, resp. nezamestnanosť, našej ekonomiky, a pokiaľ sa pozriete na vývoj pasívneho salda zahraničného obchodu, asi mi dáte za pravdu, že ten vývoj je katastrofálny. V roku 2001 to bolo vyše 100 mld. Pokiaľ sa nemýlim, 103,2 mld. pasívnych. To znamená, že sme viacej doviezli o 100 mld., než sme boli schopní vyviezť. Každá krajina, či je to krajina s transformujúcou sa ekonomikou, alebo je to krajina Európskej únie, alebo sú to Spojené štáty americké, alebo je to Čína, hľadá prostriedky a cesty, spôsoby, ako podporiť export vlastnej produkcie. Majú na to inštitúcie, ktoré sú veľmi podobné nášmu ministerstvu hospodárstva, alebo ministerstvá, ktoré sa volajú ministerstvá obchodu, alebo rôzne iné špecializované obchodno-ekonomické agentúry, ktoré sa snažia systémovo dlhoročne pôsobiť tak, aby podporovali akýkoľvek export domácej produkcie.

    Čo sa udialo u nás? U nás bolo zlúčené ministerstvo obchodu s ministerstvom hospodárstva. Netvrdím, že to bola chyba, vôbec nie, pretože boli zachované kompetencie a tie kompetencie a špecializované útvary, ktoré majú napomáhať exportu, dodnes na ministerstve hospodárstva existujú. To znamená, že je logické, aby toto ministerstvo malo aj kompetenciu za vývoj pasívneho salda zahraničného obchodu. Tú aj má. A ak má mať túto zodpovednosť, tak, samozrejme, musí mať aj možnosť príslušne pripravených pracovníkov, znalých pomerov v slovenskej ekonomike a znalých pomerov v hospodárstve krajiny, kde sú delegovaní, vysielať. To má mať ministerstvo hospodárstva.

    Čiže, vážené dámy a páni, ak chcete prispieť k tomu, aby sa pasívne saldo zahraničného obchodu nezvyšovalo, ale naopak, aby sa systémovými opatreniami obmedzovalo, aby bola naša mena stabilnejšia, aby sme prispievali k hospodárskemu rastu múdrymi rozhodnutiami a aby sme znižovali nezamestnanosť, je potrebné, aby delegácie pracovníkov na posty na obchodno-ekonomických oddeleniach, na posty obchodných radcov boli plne v kompetencii ministerstva hospodárstva, aby zostali tak, ako je to doteraz, pretože toto je, čo máme dnes, vyústením alebo logickým pokračovaním procesu, ktorý trvá niekoľko rokov. Presadenie sa na zahraničných trhoch v jednotlivých komoditách nie je otázkou mesiacov ani jedného-dvoch rokov. Býva to zvyčajne otázkou viacerých rokov, a preto akákoľvek nesystémová zmena a návrh prenosu kompetencií na ministerstvo hospodárstva je nesystémová zmena, tak takáto zmena iba poškodí ďalší možný vývoj zahraničného obchodu.

    Neprispejte preto k opatreniam alebo k zmenám, ktoré zásadne našej ekonomike škodia. Poprosím, podporte, aby naďalej zostala povinnosť a kompetencia delegovať príslušných pracovníkov zaoberajúcich sa možnosťami zvýšenia nášho exportu na ministerstve hospodárstva, ale zároveň aby ministerstvo zahraničných vecí poskytovalo potrebný servis, samozrejme, v závislosti od politických a kultúrnych a hospodárskych podmienok v danej krajine.

    Ešte jedna poznámka. Hospodársky výbor považujem naozaj za výbor, ktorý sa vecne zaoberá odbornými problémami a vecne diskutuje. V tomto výbore bola položená otázka jedným mojím váženým kolegom pani štátnej tajomníčke, ktorá tento, podľa mojej mienky, nezmysel obhajovala, a opýtal sa jej, aké dôvody viedli k tomu, aby bol daný návrh na zmenu právomoci delegovať príslušných pracovníkov na ministerstvo zahraničných vecí. Keby som nebol sedel, možno by som padol. Odpovedala, to sa dohodli na koaličnej rade.

    Vážení, prosím, pozrime sa na to bližšie. Nepripusťme, aby sa vnášalo politické rozhodovanie do čisto ekonomických a technických záležitostí. Vo výbore sme teda nepočuli žiaden argument, ktorý by bol povedaný v prospech tejto zmeny. Ja osobne som presvedčený, že žiaden argument ani neexistuje. Žiadna krajina, pokiaľ viem, by nepostupovala týmto spôsobom, ale naopak, väčšina krajín postupuje tak, že má buď ministerstvá hospodárstva, ktoré za túto problematiku zodpovedajú, alebo majú ministerstvá zahraničného obchodu, alebo ešte k tomu špecializované agentúry, ktoré napomáhajú exportu. Pozrite sa na Spojené štáty americké, mám s tým skúsenosť z minulého roku, tam je agentúra na podporu exportu a ministerstvá zahraničných vecí poskytujú servis, diplomatické krytie.

    Takže prikláňam sa k tomu, čo už môj predrečník pán Malchárek povedal. Treba, ak chceme pomôcť exportu, aby to zostalo tak, ako to je, a aby ministerstvo zahraničných vecí pomáhalo. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som vyjadriť súhlas so všetkým, čo povedal pán poslanec Mikuš. Ale spomenuli ste, pán poslanec, rokovanie na koaličnej rade. Myslím si, že všetkým je jasné, o čo tu ide. Ide o to, či tá alebo oná strana bude ovplyvňovať ekonomické pôsobenie našich zástupcov v zahraničí. Tento váš návrh, ktorý ste predniesli, by som ja vrelo podporila, ale prosím: Ako zabezpečíme, aby v takom prípade, keď ekonomických zástupcov bude vymenúvať ministerstvo hospodárstva, ako v takom prípade zabezpečíme, aby ministerstvo zahraničných vecí nebojkotovalo ich kreovanie do postavenia diplomatov? Či im bude vydávať diplomatické pasy a či tí ekonomickí zástupcovia na našich zahraničných zastupiteľských orgánoch budú pôsobiť tak ako ostatní diplomati. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi... Nech sa páči, pán poslanec Mikuš, môžete reagovať.

  • Áno, ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja to vidím veľmi jednoducho. Ministerstvá sú na to, aby slúžili dobrej veci, aby slúžili záujmom štátu. Aj páni ministri sú na to a pán predseda vlády je na to, aby príslušné príkazy udeľoval a vláda aby ich odobrila. To znamená, nevidím žiaden problém v tom, dokonca jednoducho neviem si predstaviť, že by ministerstvo zahraničných vecí bojkotovalo aktivitu, ktorá napomáha hospodárskym záujmom krajiny. Čiže je to len a len otázka funkčnosti danej inštitúcie, ktorá proces riadi, a to je vláda Slovenskej republiky. Osobne si myslím, že situácia, ktorej sa obávate, jednoducho nenastane. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hamerlik, pripraví sa pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, na úvod môjho krátkeho vystúpenia chcem uviesť iba toľko, že tak ako väčšina z nás všetkých, aj ja podporujem vládny návrh tohto zákona.

    Avšak v záujme jeho zlepšenia a spresnenia predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    K čl. I bodu 18 § 40b ods. 1 za druhú vetu vložiť novú vetu, ktorá znie: „Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vyčlení z hospodárenia štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica majetok, ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencií na úseku hydromeliorácií vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov na štátny podnik, ktorý zriadi Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.“

    Totižto podľa § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 o štátnom podniku v znení neskorších predpisov môže sa majetok štátnemu podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. V súvislosti s prechodom kompetencií vo vodnom hospodárstve na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v navrhovanom znení § 40b nie je riešená otázka prechodu majetku štátnych podnikov. Rozdelením Slovenského vodohospodárskeho podniku Banská Štiavnica na dva právne subjekty v súlade so zákonom o štátnom podniku by sa úplne narušila kontinuita procesov spojených s transformáciou majetku štátu závlahových a odvodňovacích zariadení. Uvedený majetok je svojím charakterom určený k efektívnejšiemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy. Preto navrhujeme jeho vyčlenenie z hospodárenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, Banská Štiavnica pred prechodom zakladateľskej pôsobnosti na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vyčlenený majetok Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky následne vloží do novozaloženého štátneho podniku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gál, pripraví sa pán poslanec Číž.

  • Pán predsedajúci, vážené panie kolegyne poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k prerokúvanému návrhu zákona. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 2, 6 a 9 zo spoločnej správy. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Cieľom môjho vystúpenia v rámci rozpravy malo byť zaujatie stanoviska k práve proklamovaným bodom 3 a 11 spoločnej správy, ktoré sa týkajú presunu riadiacej právomoci z doterajšieho ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí. Vzhľadom na to, že moji predrečníci v podstate vyčerpali celú tú problematiku v dostatočnom rozsahu, chcem len povedať jedno.

    Už od vzniku Slovenskej republiky zápasíme s konštituovaním ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť zahraničného obchodu. Ako viete, Slovensko v rámci tých realít, ktoré vznikali, a s tou eufóriou, kde sme si mysleli, že štát v rámci hospodárskeho prostredia nemá využívať podporné mechanizmy na podporu exportu, tak sme v podstate redukovali úlohu orgánov štátnej správy pri podpore exportu, pričom dnes tá situácia je úplne jasná. Keď máme oveľa hlbšie poznatky o tom, ako vyzerá reálna správa štátov, ktoré sú iné, ja pokiaľ viem, v Japonsku okolo 15 000 ľudí v ústrednom orgáne štátnej správy pracuje od teoretických až po praktické otázky s cieľom jednoznačne vytvoriť priestor na zvýšenie exportu danej krajiny.

    Rovnako Slovensko, myslím, že sa nemusíme tu presviedčať, že reálne sú veľké výrobné prebytky a máme výrobné kapacity, ktoré jednoducho potrebujú podporu v rámci veľmi zložitej, dnes už aj globalizovanej situácie. A Slovensko, si myslím osobne, veľmi zanedbáva túto oblasť oproti iným krajinám, povedzme aj Európskej únie, kde aj dramaticky, a, demonštratívne sa uvádzajú opatrenia na podporu exportu, vyhodnocujú sa a ich neúspech má veľmi výrazné politické dosahy. No a našou snahou je v podstate ukončiť akékoľvek pôsobenie štátu v oblasti zahraničného obchodu, pretože presunúť úlohu ústredného orgánu štátnej správy pre zahraničný obchod na ministerstvo zahraničných vecí jednoducho objektívne nedáva predpoklady na činnosť obchodno-ekonomických oddelení, ktorých úloha je jednoznačne jasná a smeruje k celkom iným úlohám, ktoré patria ministerstvu zahraničných vecí. Dokonca si myslím, aj z etických a iných dôvodov nie je vhodné, aby sa zlučovala vzhľadom na to, že často aktivity obchodných zástupcov majú napríklad komerčný charakter.

    Na druhej strane objektívne cítim a dávam aj za pravdu v tom, že vznikajú isté problémy nepochybne aj ministerstvu zahraničných vecí, keďže šéf zastupiteľského úradu je prirodzeným šéfom misie, a teda aj obchodného zastupiteľstva, takže treba doriešiť ten vzťah. Ale vonku, ak pozeráme tieto vzťahy, ak sa o niečom hovorí, tak sa hovorí o doriešení mechanizmu medziministerskej koordinácie. To znamená hľadať mechanizmus, aby sa to doriešenie riadiacich vzťahov vo väzbe na diplomatické úlohy našlo, ale však takto isto pôsobia pridelenci aj v oblasti bezpečnosti, v oblasti kultúry a všade sú tieto problémy a základnou úlohou je doriešiť mechanizmus dvojitého riadenia. Ale riešiť to tým zjednodušeným prehadzovaním z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí, to je podľa mňa neriešenie problému. To je zľahčovanie problému a nevedecké riešenie problému. Toto je niekoľko zásadných poznámok.

    Druhá vec, ktorú by som chcel povedať pánovi podpredsedovi vlády aj ministrovi spravodlivosti. Očakával som vzhľadom na predchádzajúce vyhlásenia, ale aj povesť, pán minister, ktorá vás sprevádza, že budeme svedkami dramatického skvalitnenia legislatívnej práce. Ak takto vážnemu fóru, akou je Národná rada Slovenskej republiky, odôvodníte povedzme otázku presunu riadiacej pôsobnosti obchodno-ekonomických oddelení jednou vetou, kde hovoríte, že predmetné ustanovenie upravuje kompetencie v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení a metodické zostáva tam na hospodárstve, ústredný orgán štátnej správy pre oblasť zahraničného obchodu, a personálne, finančné riadenie prechádza do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí. To som si prečítal z dikcie návrhu zákona. Ale ako odôvodnenie je takéto odôvodnenie objektívne nedostačujúce. A chcem vás teda poprosiť, aby sme naozaj venovali pozornosť trošku aj dôvodovej časti; vychádza to nakoniec z legislatívnych pravidiel, aby dôvodové správy obsahovali aspoň elementárny, resp. hodnotový alebo vecný substrát, z ktorého mám posúdiť konkrétnu vetu. A do istej miery to nakoniec aj ukazuje rozsah, do akej miery sa navrhovateľ zákona s tými otázkami zaoberal. Ak je jednovetové alebo dvojvetové odôvodnenie v osobitnej časti, no pravdepodobne tu niečo nesedí.

    Rovnako tu už zaznel návrh na vyňatie bodov 2, 6 a 9. To je problém presunu kompetencií z oblasti životného prostredia v oblasti výstavby, teda z ministerstva životného prostredia na ministerstvo výstavby. Opäť, keď si pozriem, tak ako to uvádza dôvodová správa: „Kompetencie z oblasti stavebného poriadku a osobného konania sa navrhuje presunúť z pôsobnosti ministerstva životného prostredia na ministerstvo výstavby s cieľom zjednotiť kompetencie ústredných orgánov štátnej správy v oblasti výstavby.“ No pravdepodobne tu niečo nesedí.

    Nechcem viacej o tom hovoriť, len vážne by som poprosil, dodržiavajme legislatívne pravidlá, robme zákony tak, aby tá dôvodová správa mala aspoň elementárnu výpovednú hodnotu. Nehovorím o tom, že často sa o tie dôvodové správy opiera súdna prax a podobne. A jednoznačne signalizuje charakter aj dôvodovej správy, kvalitu zákonodarstva. A ak ju chceme naozaj aj reálne zlepšovať, tak potom takéto veľmi nekvalitné materiály netreba sem predkladať.

  • Alebo, pán minister, dikcia v ods. 8 § 10 písm. d) znie: „d) stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov“. Pre Kristove rany, no kto má skúšku z práva, tak ekologické aspekty i okrem ekologických aspektov, automaticky sa tu zakladajú nesmierne kompetenčné spory. Pretože kto to vyloží, čo sú to ekologické aspekty? Pričom evidentne existujú už konkrétne právne vyjadrenia termínov, že sa jednoducho musia pomenovať jednotlivé sféry ústrednej štátnej správy. Ide o také zásadné veci, že tam si nemôžeme dovoliť proste takéto chyby.

    Takže končím vystúpenie na túto tému, ale veľmi vážne, taká zásadná právna norma, ako je veľký kompetenčný poriadok, pravdepodobne má aj demonštrovať iný typ politickej kultúry na Slovensku, ako demonštruje tento návrh zákona.

    Už iba poslednú vec, ktorú by som chcel povedať k návrhu uvedenom v bode 2, ktorý sa aj vyníma na osobitné hlasovanie. Tu iba svoje osobné stanovisko. Som presvedčený, že územnoplánovacia dokumentácia z hľadiska charakteru ústredných orgánov štátnej správy a tohto rozdelenia kompetencií medzi ministerstvo výstavby a medzi ministerstvo životného prostredia naozaj asi patrí skôr na ministerstvo životného prostredia. Preto ja osobne podporujem ten návrh, ktorý je pod bodom 2 a gestorský výbor odporúča schváliť. Zvlášť preto, lebo zvýrazňuje tento moment, krajinno-ekologický aspekt ústredných orgánov štátnej správy. Pretože to ministerstvo životného prostredia pravdepodobne dokáže komplexnejšie a hodnotovo z vyšších hľadísk posúdiť proces vyššej územnoplánovacej činnosti s tým, že pravdepodobne ministerstvo výstavby, ktoré bude preferovať skôr pragmatické, ekonomické a iné aspekty rozvoja podnikania alebo výstavby. Takže opäť doriešme, prosím, medziministerskú koordináciu. Veď to je elementárne a hlavná úloha. Nájdeme mechanizmus dvojitého posudzovania. Stačí, aby vážna skupina odborníkov si sadla na týždeň, na dva a nie je problém takýto návrh nájsť. Ale riešiť to takýmto jednoduchým spôsobom, že si niekto sadne a za 10 minút načiara návrh a predloží a je to vybavené, no tak sa vrcholovo štát riadiť nemá. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave chce vystúpiť pán poslanec Maxon, ako posledný vystúpi teraz v rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, ja sa pokúsim možno trošku pomalšie zdôrazniť niektoré tie aspekty, ktoré si vo svojom vystúpení uviedol ty. A mám ambíciu ich zopakovať predovšetkým preto, že pán spravodajca prezentoval, že tento dokument je výsledkom politickej nekultúry. Tento dokument je výsledkom šlendriánskej roboty úradníkov, ktorí to pripravovali, a Národná rada o takejto závažnej veci má na základe takto nekvalitného dokumentu rozhodovať.

    Dámy a páni, rozhodujeme o vážnych kompetenčných zmenách v ústredných orgánoch štátnej správy. Toto je dôvodová správa.

    Prepáčte, pán podpredseda vlády, s takouto dôvodovou správou pri takých závažných zmenách máte odvahu ísť do parlamentu? Veď je to absolútne absurdné! A z toho pohľadu som presvedčený, že vlastne táto novela ani nenapĺňa obsahovú predstavu rokovacieho poriadku. Nuž a to, čo ste uviedli v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, tak to už je absolútne poburujúce.

    Pod bodom 1 uvádzate, že náklady na presťahovanie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku sa odhadujú približne vo výške 200 000. Pod bodom 2 „Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb“ – lakonická jednoduchá veta: „Nebude mať dopad.“ „Odhad dopadov na životné prostredie“ – lakonická veta: „Nebude mať dopad.“ „Odhad dopadov na zamestnanosť nie je v súčasnosti možné vyčísliť, keďže nie je známy počet zamestnancov, ktorí v rámci presunov kompetencií a zrušenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky prejdú na iné ministerstvá.“ Tak to už je absurdné, prepáčte!

    Tak celkom v úvode sa zdôrazňuje, že ambícia tohto návrhu je zoštíhlenie štátnej správy, a v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť uvádzate, že neviete to vypočítať. No tak keď to neviete vypočítať, tak si zoberte tento návrh pod pazuchu domov, vypočítajte to a prídite sa uchádzať o priazeň poslancov!

  • Vo vzťahu k tomu, čo povedal pán spravodajca, ale prepáčte, ešte niekoľko procesných poznámok.

    Prepáčte, že som trochu nahnevaný, ale veľmi v krátkosti vám budem prezentovať rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo, kde sa naozaj otvorilo veľmi veľa potenciálnych budúcich kompetenčných sporov a práve ambíciou tejto novely bolo, aby tieto kompetenčné spory definitívne vyriešila a odstránila. A prepáčte, ak teraz zdôrazním skutočnosť, že považujem za absurdné, že tu nesedia členovia vlády, ktorých sa táto kompetenčná, navrhovaná kompetenčná zmena týka. Mali by tu byť všetci a mal by tu byť aj ten, ktorý nám vo výbore sľúbil, verbálne nám vo výbore sľúbil, že napríklad potenciálny kompetenčný spor v súvislosti s vodným hospodárstvom a rybárstvom vyriešia odborníci príslušných ministerstiev. Keď minister vezme na seba na rokovaní výboru takýto záväzok, tak to považujeme za prirodzené, že tento záväzok aj splní. Moje informácie sú, že v tomto smere sa nič neudialo. A dovoľte mi v súvislosti s týmto, v súvislosti s vodami ešte niečo povedať.

    Aj v samotnom komentári k navrhovanej novele a aj v dôvodovej správe sa uvádza, že najzávažnejšou zmenou tejto novely je zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Nuž, prepáčte, to je púho púhe administratívne rozhodnutie vo väzbe na ten vývoj, ktorý na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku prebiehal vo väzbe na rozsah majetku, ktorý má byť ešte privatizovaný. Tu najrozsiahlejšia a najkľúčovejšia zmena je predovšetkým v presune kompetencií v oblasti vodného hospodárstva na ministerstvo životného prostredia. O tomto probléme sa v dôvodovej správe predkladateľ absolútne nezmieňuje. Ja v plnom rozsahu rešpektujem, že je to otázka, ktorá sa diskutuje v odborných kruhoch prinajmenej 10 rokov a v konečnom dôsledku rešpektujeme to, že začleniť oblasť vodohospodárstva pod ministerstvo životného prostredia je na 50 % otázka politického rozhodnutia a na 50 % otázka profesionálnej potreby a profesionálneho zdôvodnenia. A ak teda k takémuto rozhodnutiu ste dospeli, tak v princípe nemáme voči takémuto rozhodnutiu výhrady. Ale opäť platí to, čo povedal spravodajca, ak teda takáto kompetenčná zmena má prebehnúť, tak musí prebehnúť dôsledne.

    My keď sme navrhovali, aby do rezortu životného prostredia prešli aj ryby, tak sa argumentovalo tým, mám na mysli teda, pardon, chov rýb a rybné hospodárstvo, tak sa argumentovalo tým, že ministerstvo životného prostredia sa takýmto rozhodnutím stáva hospodárskym rezortom. No ministerstvo životného prostredia sa stáva hospodárskym rezortom pre iné rozhodnutia. Hospodárskym rezortom sa stáva predovšetkým preto, že teda celá oblasť vodného hospodárstva tam prechádza. A ak si zbilancujeme len odplatu za energetický potenciál vôd, tak okamžite ministerstvo životného prostredia vstupuje do hospodárskych vzťahov na tej najvyššej kompetenčnej úrovni. Asi sa všetci zhodneme na tom, že ryby bez vody nemôžu žiť. A dosiaľ rybári tvrdia, že vždy mali dobré vzťahy so správcami tokov, no dnes rybári zostávajú na ministerstve pôdohospodárstva a správa tokov bude pod ministerstvom životného prostredia. Prepáčte, ja naozaj musím povedať trošku nezdvorilo – veď sú to kompetenčné nezmysly!

    To bol dôvod, prečo sme žiadali pána ministra, aby si kompetenční sadli a tieto veci vyriešili. Mali sme naozaj predstavu, že dnes sa stretneme a že tieto veci budú vyriešené jednak zo strany ministerstva pôdohospodárstva, jednak zo strany ministerstva životného prostredia. Nestalo sa tak.

    Prepáčte, zabŕdnem teraz celkom ešte do politického zloženia ústredných orgánov štátnej správy. No, rozhodujúce kompetenčné veci sa tu presúvajú medzi troma ministrami za Stranu maďarskej koalície. Nuž, priatelia, prepáčte, dovolím si vás takto nazvať, no nemohli ste sa posadiť a nemohli ste si tieto veci úplne perfektne, presne vydiskutovať, aby to bolo čisté ako alabaster? Veď ak dnes by sme akceptovali ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán podpredseda výboru Hamerlik, tak je to ďalšia kompetenčná kolízia tohto zákona. Veď celá vodohospodárska oblasť prechádza pod ministerstvo životného prostredia a my zriadime nový štátny podnik pre správu v oblasti štátnej správy pre správu nad melioráciami. Obdoba je v oblasti stavebného konania a stavebného poriadku. Načo meniť to, čo sa ľudia v štátnej správe naučili a čo podľa môjho názoru profesionálne zvládli? Ja som dokonca presvedčený, že nebude to tak dlho trvať a ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja podstúpi takú zmenu, akú dnes podstupuje ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, lebo cítime, že je to istý apendix, ktorý nefunguje v tejto oblasti dobre. My nechcem tvoriť megalománske, veľké ministerstvá, ale ja som presvedčený, že celá táto oblasť je organickou súčasťou ministerstva, by mohla byť organickou súčasťou ministerstva hospodárstva, a to, čo nám funguje v oblasti stavebného poriadku, stavebného konania, tak to teraz rozdeľujeme legislatívne nepresne, to rovnako povedal pán spravodajca, a delíme to medzi dva rezorty.

    Ja naozaj mám ambíciu vás veľmi pekne poprosiť, aby sme vrátili tento návrh predkladateľovi na prepracovanie, nech všetky tie veci, ktoré boli prediskutované na výbore, nech všetky tie veci, ktoré odzneli aj tu v pléne, predkladatelia dajú do poriadku a potom bez akýchkoľvek problémov môžeme s čistým svedomím o tejto kompetenčnej alebo o týchto kompetenčných zmenách rozhodnúť.

    V súvislosti s tým, aby nevznikali isté napätia a pochybnosti, už dnes môžem teda na 99 % za poslanecký klub, alebo ak chcete, na 100 % za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko povedať, že tú principiálnu kompetenčnú zmenu vodné hospodárstvo a vody na životné prostredie podporíme, nemáme s tým problém. Ale máme problém s tými vážnymi kompetenčnými spormi, ktoré v súvislosti s inými ustanoveniami môžu vznikať.

    Iná alternatíva ešte existuje, že pokiaľ by sme teda tento návrh nevrátili, aby sme naozaj so všetkou vážnosťou prerušili rokovanie o tomto bode, sadnite si, prosím, kompetentní, vyriešte tie problémy, ktoré sú.

    A celkom záverom ešte naozaj chcem zdôrazniť, pán podpredseda vlády, vy ste zodpovedný za oblasť legislatívy, ste zodpovedný za oblasť legislatívy, predpokladám, aj z tej vecnej stránky, ale aj formálnej. Prosím vás pekne, majte úctu k ľuďom, ktorí majú záujem si študovať tie dokumenty, ktoré do Národnej rady dostávame, a nepredkladajte nám také zdôvodnenia a také dokumenty, ktoré jednoducho táto snemovňa z toho profesionálneho hľadiska nemôže stráviť, lebo sú neakceptovateľné. Mal som na mysli predovšetkým dôvodovú správu a tie záležitosti v oblasti finančného vyčíslenia tejto zmeny.

    Takže, pán spravodajca, veľmi pekne poprosím, môj návrh je vrátiť tento materiál vláde na prepracovanie za predpokladu, že ak tento môj návrh neprejde, tak prosím o prerušenie rokovania k tomuto bodu a tie kompetenčné veci a tie problémy, ktoré sa tu otvorili, aby predkladatelia vyriešili. Samozrejme, v tom prípade by museli ešte zasadnúť výbory, alebo minimálne gestorský výbor, ale nemáme s tým problém, aby sme výbory zvolali.

    Problém budeme mať, keď ten zákon prejde v takomto znení, ako je predložený. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Husár, nech sa páči.

  • Pán kolega Maxon, ja celkom nieže nesúhlasím s tebou, ale chcem ťa upozorniť a zároveň aj snemovňu, že ani v tom najprirodzenejšom prechode alebo prakticky likvidácii bývalého ministerstva privatizácie nie je všetko v poriadku. A možno, že je, aby som nepreháňal, preto sa opýtam pána podpredsedu vlády. Burian na mojom mieste by sa opýtal pracovníkov ministerstva privatizácie: „A čo takto, prosím vás, celý deň robíte?“ – ako sa to voľakedy opýtal Plachtu. A ja by som mu vedel aj odpovedať. V súčasnej situácii a ešte niekoľko mesiacov nič bude absolútne nič, pretože pri takej rozsiahlej novele, ktorú si vyžaduje na realizáciu tejto kompetencie novela zákona o privatizácii majetku štátu, by mala byť v materiáli dôvodovej správy aspoň informácia o tom, v akom stave je tento proces a kedy sa ho vláda a parlament od príslušného pána ministra dočká, pretože bez neho všetky reálne a výkonné kompetencie, vyplývajúce z tohto zákona, pracovníci ministerstva hospodárstva nemôžu vykonávať. A pokiaľ sa pre nich nenájde iná „užitočná alebo verejnoprospešná práca“ na ministerstve, tak v rámci tejto kompetencie ešte mesiace nebudú vykonávať nič.

    Preto vám položím, pán minister, otázku: V akom stave je príprava novely zákona o privatizácii majetku štátu a kedy sa ho parlament dočká?

  • Vážený pán podpredseda, chcem sa v plnej miere, hlavne čo sa týka kompetenčných vecí pôdohospodárstva a životného prostredia, pripojiť k rečníkovi pánovi Maxonovi. Mrzí ma, že sme neboli schopní prijať ani vo výbore plnohodnotné uznesenie. A hlavne chcem zvýrazniť tú časť, že aj ja považujem za urážku tohto parlamentu, keď sa takéto paškvily dostávajú na prerokovanie.

    Pokiaľ táto vláda si osobuje a chce sa schovať za to, že zoštíhlenie a zefektívnenie štátnej správy, a nevieme na druhej strane povedať, že koľko pracovníkov sa ušetrí, ja som presvedčený, že to bude opačne, bude to stáť štátny rozpočet niekoľko miliónov korún, lebo bude treba vyplatiť odstupné a zaplatiť hospodárske a finančné náklady so sťahovaním jednotlivých útvarov medzi ministerstvami. Čiže považujem tento návrh za neúplný a nedostatočne spracovaný. Také návrhy by v budúcnosti Národná rada nemala prijímať, keď vláda nie je schopná vyčísliť náklady na ich zmenu.

    Ako pán predseda vlády, tak aj pán predseda parlamentu sľúbili po voľbách, že takéto prípady sa nebudú opakovať. A len čo začíname úradovať, už sľuby neplatia. A vôbec robiť delimitáciu k 1. 4. je už nemúdre a nelogické. To je môj názor a podporne sa prikláňam k tomu, čo pán Maxon povedal, zvážte minimálne to, že sa dohodnete medzi sebou, ktorých sa to týka, prerušiť toto rokovanie a urobiť nejaké múdre uzávery, pokiaľ sa ešte dajú. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľký kompetenčný zákon sa vždy mení po voľbách, keď sa vytvorí nová vláda, a to je asi jediný okamih, kedy sa zmeniť môže, kedy sa...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, najmä vládna koalícia, pretože ide o usporiadanie exekutívy.

    ... dohodne na zmenách a posunoch v organizácii činnosti ministerstiev. Je to problém odborný, ale je to problém aj politický. Proste to je fakt a to preto povedala aj pani štátna tajomníčka vo výbore, čo spomenul pán poslanec Mikuš. To je proste fakt. Povedať, že to tak nie je, by nebolo pravdou. A po každých jedných voľbách prichádza novelizácia kompetenčného zákona. V roku 1994 sa nerušilo ministerstvo, ale vznikalo ministerstvo. Nie z dôvodov odborných, ale z dôvodov, musím povedať, výsostne politických, koaličných. Však? Takže, žiaľ, tam vstupujú do hry aj faktory politické, pretože ide o usporiadanie exekutívy.

    Čo sa týka otázky pani poslankyne Angyalovej ohľadom finančnej úspory, ktorá zahŕňa najmä zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, táto by mala byť v priebehu štyroch rokov len na mzdách vo výške 60 mil. korún. Samozrejme, že prišlo k zníženiu počtu členov vlády o jedného so všetkým, čo k tomu patrí.

    K otázke na pána poslanca Husára, v akom stave je návrh novely zákona o privatizácii majetku štátu, to musím zistiť u pána kolegu ministra hospodárstva a, samozrejme, dám vám promptnú odpoveď.

    Pán poslanec Maxon tvrdil, že v dôvodovej správe vláda nevie vypočítať presnú kvantifikáciu, čo budú znamenať jednotlivé presuny zamestnancov z jedného ministerstva na ministerstvo druhé. Ale ja viem jednu vec vypočítať. Vláda, v ktorej ste sedeli vy, pán poslanec, mala 19 členov. Vláda, v ktorej sedím ja, pán poslanec, má 16 členov. To viem vypočítať. Je to najužšia a najštíhlejšia vláda Slovenskej republiky po roku 1990. Čo si myslím, že je fajn a ten trend by mal ísť ďalej.

    Takže uvedomujúc si často háklivosť presunu kompetencií z jedného ministerstva na iné ministerstvo, háklivosť odbornú, háklivosť politickú, čo dokumentuje skutočnosť, že ani výbory neboli schopné sa zjednotiť na tom, k akému posunu kompetencií má prísť, najmä na tom, aká má byť kompetenčná súvislosť medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, bude teraz na vás posúdiť pozmeňujúce návrhy, aby boli čo najlepšie zo stránky odbornej. Ale myslím si, že návrh novely zákona je potrebné schváliť, pretože docieľuje okrem zmeny malých kompetencií aj zoštíhlenie štátnej správy. To si myslím, že by mal byť spoločný cieľ nielen vládnej koalície, ale aj opozície.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nechcem prirodzene nejako hodnotiť vecnú stránku diskusie, ale azda môžem za celú snemovňu, teda za celú Národnú radu, pán podpredseda vlády, povedať, že okrem vecných pripomienok vyslovila Národná rada aj zatiaľ neformálnu nespokojnosť s technickou kvalitou návrhu, a teda mohlo by byť záverom z tejto diskusie, že predpokladanému rozsahu uplatňovania legislatívnej iniciatívy bude venovaná potrebná pozornosť aj technickým náležitostiam predkladania návrhov. A prirodzene aj zrejme bude treba doriešiť otázku toho, že do akej miery možno predložiť do Národnej rady návrh zákona s takýmito zásadnými rozpormi vo vnútri vládnej koalície, dokonca vo vnútri vlády. Tak toľko k tým vecným a formálnym.

    Čo sa týka návrhov, ktoré odzneli v diskusii, dovoľte mi len malú rekapituláciu. Zaznel návrh podľa § 83 ods. 1, ktorý predložil pán poslanec Maxon, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým vracia návrh zákona na dopracovanie. Keď tento návrh prejde, tam celkom, pán Maxon, nerozumiem, čo to znamená to prerušenie, zrejme asi procedurálny návrh, nejaký iný, ale nie podľa rokovacieho poriadku, aspoň nie podľa § 83 ods. 1. V zmysle spoločnej správy na osobitné hlasovanie bola požiadavka na vyňatie bodov 2, 6, 9, 3 a 11. Boli podané dva komplexy pozmeňujúcich návrhov, jeden od pána poslanca Lišku a jeden od pána poslanca Hamerlika, o ktorých budeme hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pristúpime teraz k hlasovaniu. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete postupne uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Ako prvý zaznel návrh na vrátenie zákona navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme vrátili návrh na dopracovanie vláde.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 53, proti 68, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebo prijatý.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých bodoch podľa spoločnej správy v zmysle návrhu gestorského výboru...

  • Pán spravodajca, pán poslanec Maxon ešte podal ďalší procedurálny návrh. Hovoril, že ak tento neprejde, tak chce, aby sme hlasovali o tom, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Dobre som vám rozumel?

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči, môžete uviesť tento návrh.

  • Dajte hlasovať, pán predsedajúci.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 56, proti 63, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že ani tento procedurálny návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, môžeme pokračovať.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča body 1, 5, 7, 10, 12 a 13 schváliť en bloc.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie je za. Hlasujeme o bodoch 1, 5, 7, 10, 12 a 13.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, už tretíkrát to hovoríme, že odporúčanie je za. Po maďarsky je to igen.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 106, proti 9, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že spomínané body zo spoločnej správy sme schválili. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 4 a 8 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 4 a 8. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 2, proti 80, zdržalo sa 45, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že body 4 a 8 zo spoločnej správy neboli odsúhlasené, schválené. Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch 3 a 11, kde bola znesená požiadavka na vyňatie. Treba o nich hlasovať spolu. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 3 a 11 zo spoločnej správy s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 106, proti 15, zdržalo sa 6, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že body 3 a 11 sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať, pán predsedajúci, o bodoch 2, 6 a 9, kde bola vznesená tiež požiadavka na osobitné hlasovanie. Tiež treba o nich hlasovať. Body 2, 6, 9 – tak tomu rozumiem, lebo nemôžeme schváliť jeden a dva nie, pretože vzniknú problémy. Takže o bodoch 2, 6 a 9. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 30, proti 71, zdržalo sa 24, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali body zo spoločnej správy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prvý návrh bol, predpokladám, návrh pána poslanca Lišku. Máte v laviciach jeho pozmeňujúci návrh. Má dva body. Odporúčam o nich hlasovať en bloc.

  • Áno, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lišku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 73, proti 37, zdržalo sa 15, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Lišku sme schválili.

  • Posledným pozmeňujúcim návrhom, o ktorom treba hlasovať, je návrh pána poslanca Hamerlika.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hamerlika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 49, proti 50, zdržalo sa 29, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Hamerlika sme neprijali.

  • Pán podpredseda, tým sme ukončili hlasovanie o návrhoch, ktoré boli uvedené v spoločne správe alebo odzneli v rozprave. Dovoľte mi povedať vám, že mám splnomocnenie výboru a je možné hlasovať o tom, že prerokujeme uvedený vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Áno, ďakujem pekne. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či prerokujeme daný návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 128 poslancov, za 109, proti 6, zdržalo sa 11, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tým sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť záverečné hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 81 poslancov, za 71, proti 3, zdržalo sa 5, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

    Ďakujem aj pánovi podpredsedovi, aj pánovi spravodajcovi za vykonanú prácu a vám, páni poslanci, že ste hlasovali.

    V rokovaní 8. schôdze budeme pokračovať

    informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v druhom polroku 2002 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2003,

    ktorú ste dostali ako tlač 142. Povinnosť vlády informovať Národnú radu vyplýva z ustanovenia § 4 zákona č. 19/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Informáciu prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady.

    Dávam teraz slovo podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Danielovi Lipšicovi. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým bola novelizovaná naša ústava, zakotvuje v čl. 120 ods. 2 možnosť vydávať nariadenia vlády aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení, uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou.

    Podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády určuje zákon č. 19/2002 Z. z., ktorý tiež vymedzuje oblasti, v ktorých je možné takéto nariadenia vlády vydávať. Na základe zákona č. 207/2002 Z. z., ktorým sa citovaný zákon novelizoval, je vláda oprávnená vydávať aproximačné nariadenia aj v oblasti pôdohospodárstva. Zákon v ustanovení § 4 ukladá vláde informovať Národnú radu polročne o vydávaných aproximačných nariadeniach a o ďalšom zámere ich prijímania. Tento zámer zahŕňa aj značný počet aproximačných nariadení vlády týkajúcich sa problematiky z veterinárnej oblasti, s vydaním ktorých sa uvažovalo podľa Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2002, ale na ich vydanie chýbalo vláde splnomocnenie. Túto situáciu vyriešil jednak spomínaný zákon č. 207/2002 Z. z., ktorý pôvodne vymedzené oblasti rozširuje o oblasť pôdohospodárstva, a taktiež zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

    Súčasťou predloženej informácie sú dve prílohy, v ktorých sú spracované prehľady o požadovaných údajoch vo forme tabuliek. V tabuľke č. 1 sú uvedené už vydané aproximačné nariadenia vlády v druhom polroku minulého roku v počte 11. V tabuľke č. 2 sú uvedené v počte 49 plánované aproximačné nariadenia vlády, s vydaním ktorých sa uvažuje v prvom polroku tohto roku. Ide najmä o aproximačné nariadenia, ktoré majú byť predložené ministerstvom pôdohospodárstva a dotýkajú sa oblasti veterinárnej starostlivosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval túto informáciu 19. februára a zobral ju na vedomie uznesením č. 76.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste uvedenú informáciu taktiež vzali na vedomie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto materiálu vo výbore. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, výsledok rokovania vo výbore je takýto.

    Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v druhom polroku 2002 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 predložila vláda Slovenskej republiky podľa § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. Citované ustanovenie obsahuje kontrolné oprávnenie Národnej rady Slovenskej republiky z pohľadu, či vláda neprekročila svoje právomoci pri vydávaní aproximačných nariadení. Národná rada môže požiadať, aby vláda právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 3. februára 2003 č. 122 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávneho výboru s tým, že bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Ústavnoprávny výbor sa problematikou zaoberal 19. februára 2003 na svojej 15. schôdzi. Uznesením z 19. februára č. 76 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať predloženú informáciu na vedomie.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Pýtam sa, či sa chce niekto vyjadriť k tejto informácii. Konštatujem, že nie je to tak.

    Mali by sme teraz pristúpiť k hlasovaniu, ale pýtam sa, keďže pán minister a pán podpredseda vlády má ešte jeden bod, či by sme nemohli hlasovať o tomto prerokovanom návrhu, teda informácii naraz.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže ďakujem, pán spravodajca.

    A teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 137. Spoločnú správu máte v tlači 137a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Protokolom č. 11 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný dňa 11. mája 1994 v Štrasburgu, bol vytvorený Stály európsky súd pre ľudské práva, ktorý nahradil Európsku komisiu a Súd pre ľudské práva. V nadväznosti na nadobudnutie platnosti Protokolu č. 11 boli v rámci Rady Európy prijaté dva právne dokumenty: VI. dodatkový protokol k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy, ktorý zakotvuje výsady a imunity nových sudcov Stáleho súdu a Európska dohoda vzťahujúca sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorá vo svojich ustanoveniach poskytuje účastníkom konania pred Európskym súdom ich zástupcom, poradcom, svedkom či expertom určité imunity a oslobodenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie riadneho a spravodlivého prejednania veci pred Európskym súdom. Uvedená Európska dohoda bola prijatá v Štrasburgu dňa 5. marca 1996 a nadobudla platnosť dňa 1. januára 1999 po ratifikácii desiatimi členskými štátmi Rady Európy.

    Vláda Slovenskej republiky 19. júna 2002 súhlasila s podpisom a ratifikáciou dohody s tým, že dohoda nebude po podpise znova predložená, a odporučila prezidentovi Slovenskej republiky splnomocniť ministra spravodlivosti ako alternáta predstaviteľky Slovenskej republiky v Rade Európy na podpis dohody s výhradou ratifikácie. Slovenská republika podpísala dohodu dňa 4. septembra minulého roku.

    Vláda ďalej odporučila prezidentovi Slovenskej republiky ratifikovať dohodu po vyslovení súhlasu Národnej rady a uplatniť pri ratifikácii nasledovné vyhlásenie podľa čl. 4 ods. 2 písm. b) dohody: „Slovenská republika vyhlasuje, že ustanovenia čl. 4 ods. 2 písm. a) dohody sa nebudú uplatňovať voči občanom Slovenskej republiky.“

    Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá pred ratifikáciou prezidentom republiky vyžaduje súhlas Národnej rady. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďže ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Prosím určeného spravodajcu z gestorského ústavnoprávneho výboru pána poslanca Gábora Gála, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 125 z 5. februára 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva (tlač 137) pridelený, prerokovali v určenej lehote: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 79 z 19. februára 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 32 z 13. februára 2003. Obidva výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    1. vysloviť súhlas s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva s uplatnením nasledujúceho vyhlásenia Slovenskej republiky: „Slovenská republika vyhlasuje, že ustanovenia čl. 4 ods. 2 písm. a) Európskej dohody sa nebudú uplatňovať voči občanom Slovenskej republiky.“ ;

    2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva (tlač 137), vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslaneckého gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva s uplatnením vyhlásenia Slovenskej republiky v znení, ako sú formulované v predchádzajúcej časti tejto správy, a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 83 z 19. februára 2003.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov som nedostal. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Vážená Národná rada, mali by sme teraz hlasovať o týchto dvoch prerokovaných návrhoch, ale chcem upozorniť, že tento druhý návrh, keďže ide o charakter medzinárodnej zmluvy, potrebuje 76 súhlasných stanovísk poslancov. Preto sa chcem opýtať, či teraz pred obedom ešte skúsime hlasovať, alebo až potom po hodine otázok. Je súhlas s tým, aby sme hlasovali po hodine otázok o týchto dvoch prerokovaných veciach?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže ešte predtým, čo by som prerušil rokovanie do 14.00 hodiny, pán poslanec Vážny.

  • Nič, len som chcel, že prezentujme sa, možno to odhlasujeme teraz.

  • Pán poslanec, nechcem povedať, ale podľa mňa nie, ja odtiaľ vidím, že tých 76 zďaleka tu nemáme. Pán poslanec, pán predseda výboru Drgonec.

  • Prosím vás, jedno upozornenie pre členov ústavnoprávneho výboru. Nerád vás oberám o obedňajšiu prestávku, ale poprosil by som na niekoľko minút, keby ste hneď po schôdzi mohli prísť do priestoru ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

  • Prerušenie rokovania o 11.46 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.07 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bodom programu hodina otázok poslancov podaných členom vlády Slovenskej republiky.

    Prosím pánov ministrov, pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Najskôr pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky, položené predsedovi vlády Slovenskej republiky. Prosím teraz pána predsedu vlády, aby najskôr oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám. Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pani poslankyne, páni poslanci,

    neprítomný dnes by mal byť jediný člen vlády Pál Csáky. Nemá otázku, takže zastúpiť ho nie je potrebné.

  • Ďakujem pánovi premiérovi za oznámenie tejto skutočnosti.

    Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré poslanci predložili pánovi predsedovi vlády. Prvú otázku položil pán poslanec Madej, ktorý sa vás pýta: „Pán premiér, spoluprácu s pánom Palackom nazývate bojom proti korupcii?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať.

  • Vážený pán poslanec, vážim si a podporujem každú úprimne mienenú iniciatívu v boji proti korupcii. Vážim si každú konkrétnu aktivitu, ktorá má úprimný a pravdivý záujem bojovať s korupciou. A budem hovoriť o tom, ako si ja a celá vláda boj proti korupcii predstavujeme, aj keď mám isté pochybnosti, že vaša otázka sleduje ten istý záujem.

    Pripomínam vám, že kľúčovým nástrojom vlády na boj proti korupcii je Národný program boja proti korupcii. Jeho základnými piliermi sú eliminácia miest možného vzniku korupcie, zvýšenie rizika korupcie a napokon zvýšenie citlivosti verejnosti na tento negatívny fenomén. Po spustení tohto programu sme zaznamenali obrat v dovtedajšom negatívnom trende zhoršovania a dokonca aj čiastočné zlepšenie skóre v indexe vnímania korupcie, takzvaný CPI, ktorý je indikátorom rozšírenia a miery korupcie po celom svete a ktorý pravidelne zverejňuje napríklad Transparency International. Tento index CPI vyjadruje stupeň korupcie tak, ako ho vnímajú respondenti výskumov organizovaných renomovanými medzinárodnými inštitúciami. A pritom iné výskumy takýchto inštitúcií potvrdzujú, že naši ľudia majú viac, než iní sklon vnímať realitu v čiernych farbách.

    Jeden takýto prieskum bol zhodou okolností publikovaný minulý týždeň. Dôležité je povedať, že aj napriek tomu je v tomto hodnotení Slovensko na úrovni okolitých krajín Česka, Poľska, Maďarska. Samozrejme, nie sme a dlho nebudeme spokojní, ale nie sme ani žiadna výnimka v rade porovnateľných krajín a ukazuje sa tiež, že na rozdiel od niektorých porovnateľných krajín sa celkový trend na Slovensku zlepšuje.

    Podľa základných ukazovateľov vnímania korupcie má miera rozšírenosti korupcie na Slovensku klesajúcu tendenciu. A toto považujem za kľúčové. Výrazne pozitívne možno hodnotiť pokles vnímania korupcie v privatizačnom procese, bankovom sektore a v oblasti podnikania. K prijatým opatreniam zaraďujeme makroekonomickú stabilizáciu, reštrukturalizáciu podnikového a bankového sektora, zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o verejnom obstarávaní, reformu záložného práva a daňovú reformu. Nový model udeľovania dovozných a vývozných licencií, ktorý ruší automatické licencie a zavádza aukčný spôsob predaja týchto licencií. Ďalej, opatrenia na zlepšenie činnosti katastrálnych úradov, reforma administratívneho riadenia a financovania. Nechcem hovoriť dlho, aby bol priestor aj na ďalšie otázky, ale uvediem aspoň niektoré ďalšie oblasti, ktoré potvrdia trend, o ktorom som sa zmienil.

    Relatívne mierny pokles korupcie sa dosiahol na daňových úradoch, na úradoch práce a na živnostenských úradoch. Vnímanie korupcie je vysoké v sektoroch zväčša autonómnych voči štátnej správe. Zhoršenie, a to treba tiež povedať otvorene, zaznamenali súdy, polícia a školstvo. Aj v tejto kategórii sú však aj určité dobré trendy. Vláda schválila podstatné sprísnenie trestov za podplácanie a úplatkárstvo. Súdny manažment zrýchľuje súdne konanie a znemožňuje komukoľvek samostatne si prideliť vec. Parlament schválil zákon o ombudsmanovi a Súdnej rade ako nezávislom orgáne súdnictva. A dnes je v rukách súdnictva, sudcov, ako využijú svoju nezávislosť. Či ju využijú, alebo predovšetkým, či ju využijú na boj proti korupcii.

    Chcem len pripomenúť, pán poslanec, že pred niekoľkými mesiacmi sme vám predložili programové vyhlásenie vlády a vy veľmi dobre viete, že boj s korupciou je v tomto dokumente prierezovým zámerom, že je to jedna z našich rozhodujúcich priorít.

    Opýtali ste sa, čo nazývam bojom s korupciou? Takže mi dovoľte pripomenúť aspoň heslovito niektoré zámery našej vlády. Pripravujeme zákon o lobingu. Bude komplexnou právnou úpravou účasti záujmových skupín na rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci. Pripravili sme zákon o konflikte záujmov, ktorý podstatne sprísňuje celý režim konfliktu záujmov. Otvoríme otázku financovania politických strán. Dobre viete, že o tejto otázke sa diskutovalo pred voľbami a podľa môjho osobného názoru potrebujeme transparentnejšie pravidlá a sám som niektoré názory na túto vec už v minulosti tlmočil. V medzirezortnom pripomienkovom konaní je už zákon o špeciálnom prokurátorovi, ktorý by mal zriadiť jednak úrad špeciálneho prokurátora ako osobitnú súčasť generálnej prokuratúry s pôsobnosťou po celom území Slovenskej republiky, ale aj špeciálny súd so sídlom v Bratislave. Dostanete tento zákon na prerokúvanie o niekoľko dní. Bude to vážny nástroj a je vo vašich rukách, nakoľko bude aj účinný.

    Ďalej budeme pokračovať v implementácii licenčnej politiky. Zaviazali sme sa zaviesť princíp nulovej tolerancie pri všetkých právnických profesiách. Pri právoplatnom odsúdení za trestný čin korupcie by odsúdená osoba nemohla nadobudnúť bezúhonnosť zahladením odsúdenia. Výrazne protikorupčný efekt má aj spomínaný súdny manažment. V oblasti boja proti hospodárskej korupcii chce vláda dopracovať systém zameraný na kontrolu používania verejných prostriedkov, teda aj prostriedkov z fondov Európskej únie.

    V oblasti štátnej pomoci je cieľom vlády zaviesť register prijímateľov tejto pomoci, pomoci Európskej únie prostredníctvom rôznych fondov. V oblasti zdravotníctva bude vláda venovať zvýšenú pozornosť opatreniam na znižovanie miery korupcie. Napríklad spoluúčasť občana na úhrade niektorých úkonov alebo zdravotníckych služieb. Vláda navrhne aj nový systém transparentného financovania mediálneho prostredia.

    Vážený pán poslanec, vo svojej odpovedi chcem naznačiť, že boj s korupciou považujeme za prioritu, že vieme, ktoré rozhodnutia na strane vlády je potrebné urobiť a že ich aj urobíme. Som zástancom úprimného a pravdivého boja s korupciou. Pre mňa je pravdivým bojom s korupciou poctivosť aj v tom, ako o korupcii hovoríme, aby sme ju ani nepreceňovali, aby sme nedemobilizovali samých seba. Samozrejme, aby sme ju ani nepodceňovali, čo znamená konať konkrétne, prijímať konkrétne rozhodnutia. Tí, ktorí vedia o korupcii, ktorí majú dôkazy, musia konať smerom k orgánom činným v trestnom konaní. A tí, ktorí máme v rukách systémové nástroje, teda vláda, ale aj vy, pán poslanec, by sme mali zlepšovať systém ako-taký.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán premiér. Pán poslanec Madej chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Vážený pán premiér, verte, že moja otázka bola úprimná. Musím však povedať, že nie, vaša odpoveď mi nestačí, lebo všetko, čo ste povedali, boli samé všeobecné frázy, ktorými ste naozaj mrhali čas. Pýtal som sa na pána Palacku, či spoluprácu s ním chápete ako korupciu. Použijem vaše obľúbené slovné spojenie, že aj súdny človek pochopí, že sa tu deje niečo nekalé. Vo vyspelých demokraciách by asi po takejto kauze podala demisiu celá vláda, ale u nás sa ani lístoček nepohne. Keď ste sa vyjadrovali o mafiánskych praktikách, pýtam sa, či ste mali na mysli pána Palacku alebo pána Badžgoňa, alebo koho ste mali na mysli za tých mafiánov.

  • Ďakujem pekne.

    A na záver by som sa vás, pán premiér, spýtal, či nemáte náhodou najnovšie informácie, čo robí a aké nové účty otvára pán Badžgoň.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec. Touto otázkou ste demaskovali sám seba.

  • Smiech v sále.

  • Jednak ste ju čítali z notebooku. Ste mladý, nový poslanec a podali ste dôkaz, že vám nejde o vec, ale že otázka bola zlomyseľná. Aj tým, že ste čítali doplňujúcu otázku z notebooku, mali ste to pripravené, je to réžia. Nechcel som prispieť... (Hlasy v pléne.) Buďte pokojný, lebo ja som vás pokojne vypočul. Nechcel som ísť touto cestou, cestou zlomyseľnosti, ale usiloval som sa byť vecný. Neviem, čo je frázovité na tom, keď som vám povedal, že dostanete zákon o špeciálnom prokurátorovi. Neviem, čo je na tom fráza. To je konkrétny počin vlády, ktorý bude viesť k ďalšiemu zápasu s korupciou. Ale prosím, ja prijmem aj takto postavenú otázku, ako ste urobili vy. Potom ale v odpovedi na doplňujúcu otázku vám odpovedám, pán poslanec, najprv si pozametajte pred vlastným prahom.

  • A teraz konkrétne, o to viac, ak chcete robiť politiku na báze mafiánskych podvrhov a médií. Pripomeniem vám agentúrnu správu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Je to správa o tom, ako si ja osobne vôbec nepredstavujem boj proti korupcii. Je to správa, ktorá nabáda verejnosť podplácať. Je to správa, ktorú do dnešného dňa nikto nedementoval, hoci sa jej hlavný aktér dodatočne pokúšal jej obsah prekrúcať, zľahčovať alebo obracať na žart. Tá správa má názov Fico sa študentom v Trenčíne priznal, že podplácal.

  • A dávam teraz príležitosť na opätovný potlesk, lebo prečítam, odcitujem to, čo verejná tlačová agentúra zverejnila. Citát: „Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Robert Fico dnes študentom Trenčianskej univerzity prednášal o právnom štáte a boji proti korupcii. Na študentské otázky sa rozhodol odpovedať pravdivo a priznal sa, že už podplatil lekára“. Citát v samotnej správe TASR znie: „Mohol som vám povedať, že som najčistejší človek na svete. Čo chcete, aby som vám tu klamal, že som ešte toho lekára poslal do väzenia za to, že odo mňa niečo vypýtal?“ A ďalej správa informuje takto: „Vysokoškoláci ho kritizovali, že verejne bojuje proti korupcii a pritom robí to isté. Podľa Fica sa nič nezmení tým, keď jednotlivci nebudú dávať zdravotníkom úplatky.“ Koniec citátu, pán poslanec.

    Takto teda znie autentická správa. Žiadna fľaša, žiadna pozornosť. Otvorené priznanie, že niekto vypýtal a niekto dal. Pán poslanec Fico dal. Verejné priznanie politika, že podplácal. Verejné vyhlásenie politika, že sa nič nezmení, keď jednotlivci nebudú dávať úplatky. Pán poslanec, toto sú vaše praktiky, praktiky vašej politickej strany, od ktorej sa ja tvrdo a zásadne dištancujem.

    Toto si zaslúži dištanc všetkých, ktorí chcú úprimne bojovať proti korupcii. Toto je príklad toho najfalošnejšieho boja s korupciou, aký vôbec poznám. Takže summa summarum, urobte si poriadok doma a pozametajte si pred vlastným prahom.

  • Ďalšiu otázku položil pánovi predsedovi vlády pán poslanec Krajči, ktorý je prítomný v rokovacej sále, pýta sa vás, pán premiér: „Slovenská vláda poskytla USA a jeho spojencom vzdušný priestor, železničné trate a protichemickú jednotku, čím jednoznačne deklarovala spoluprácu pri prípadnom vojenskom útoku proti Iraku. Ako vláda zabezpečila bezpečnosť zdrojov pitnej vody voči možným teroristickým útokom chemickými zbraňami?“

    Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec,

    ochrana zdrojov pitnej vody si vyžiadala našu osobitnú pozornosť už po útokoch v novembri 2001 vo Washingtone, v New Yorku. Všetky vodohospodárske podniky a akciové spoločnosti na Slovensku prijali odvtedy rad opatrení na zvýšenie ochrany vodných zdrojov, vodárenských nádrží a podzemných vodných zdrojov pitnej vody. Mám len niekoľko sekúnd, preto vám ponúkam odpoveď v písomnej forme, ktorá sa končí tým, že otázke, na ktorú ste sa opýtali, sa intenzívne venuje krízový štáb a ponúkam vám konkrétne opatrenia, ktoré v ostatných dňoch prijal.

  • Zaznel zvuk časomiery oznamujúci uplynutie času vyhradeného na odpovede premiéra.

  • Čas vyhradený na položenie otázok premiérovi vlády a na jeho odpovede uplynul.

    Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré páni poslanci položili jednotlivým členom vlády.

    Prvému v poradí vyžrebovanému pánovi ministrovi Nemcsicsovi, ktorého sa pýta pán poslanec Burian, pardon, ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: „Vláda deklarovala v programovom vyhlásení vykazovanie schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95, ktorá abstrahuje od fyzickej výplaty záväzku štátu, avšak výdavkom štátneho rozpočtu sa stáva v okamihu vzniku záväzku štátu (rozdiel s metodikou MMF, kde výdavkom ŠR bola fyzická výplata záväzku). Žiadam o vysvetlenie úspory výdavkov štátneho rozpočtu pri predĺžení fyzickej výplaty štátnej prémie, ktorá zasahuje do nasledujúceho roka, keď podľa metodiky ESA 95 je výdavkom štátneho rozpočtu v čase vzniku záväzku, teda roku 2003 a nie roka 2004“.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, tá otázka je dlhá. Moja odpoveď bude krátka, pretože konštatovanie obsiahnuté vo vašej otázke je pravdivé. Ak by sme postupovali jednoznačne a definitívne podľa metodiky ESA 95 už v tomto roku, potom naozaj tá úspora, ktorá je dosiahnutá tým, že ak sa zníži štátna prémia od 1. 7. tohto roka, tak napriek tomu, že budú tie peniaze vyplácané v budúcom roku, úspora by mala byť účtovaná ešte do tohtoročného štátneho rozpočtu, pretože vtedy vznikne, vtedy sa zníži ten záväzok.

    Čiže je to tak, ako hovoríte vo svojej otázke, ale s tým, že my sme ešte v tomto roku nepristúpili 100 % k tvorbe štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95. Je to technicky dosť náročné. Čiže pristúpili sme podľa tejto metodiky len ku kvantifikácii najväčších položiek tak, aby to bolo jednoducho objektivizované čo najviac a aby sme si vytvorili priestor na definitívny prechod k tejto metodike od budúceho roku.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Som rád, pán minister, že ste v podstate vysvetlili tú metodiku v zmysle toho, ako ju vlastne chápem aj ja. V podstate mi išlo o to, že vykazovania v skrátenom legislatívnom konaní 930 mil., potom 100 mil. bolo dosť, povedal by som, také zavádzajúce. A ospravedlnením jedným z vašich citátov a vystúpení bolo to, že úspora vzniká tým, že sa predĺži lehota vyplácania a tým pádom, keď sa to predĺži z kvartálu na polrok, tak vychádza, že štátny rozpočet ešte viac usporí. Ono v zásade neusporí, lebo záväzok štátu vzniká dňom, keď žiadateľ štátnu prémiu už dostane, ak nedostane fyzicky, ten záväzok vzniká voči štátnemu rozpočtu. Čiže to predĺženie lehoty z kvartálu na polrok neprinesie úsporu štátneho rozpočtu. V tom zmysle bola moja otázka, že nie úspora, ale práve naopak, tie náklady budú vznikať bez ohľadu na to, či sa predĺžila lehota z kvartálu na polrok.

    Ďakujem.

  • Nechcem zaťažovať ostatných, lebo ide o dosť technickú záležitosť. Faktom je, že ak by sme sa bavili striktne v metodike ESA 95, tak máte pravdu. Ale zároveň som povedal, že v tomto roku ešte nie je rozpočet plne pripravený v metodike ESA 95. Čiže keď sme hovorili o úsporách, tak sme hovorili o úsporách vyčíslených vo vykazovaní v starej metodike. Máte pravdu, len ešte nie sme úplne v prechode na novú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Angyalová pánovi ministrovi hospodárstva Robertovi Nemcsicsovi a pýta sa: „Aký rozvojový program má vláda pripravený pre regióny ako napríklad Rožňava, kde v dôsledku prudkého zvýšenia cien energií hrozí zánik najväčšieho zamestnávateľa - firmy SIDERIT a tiež má dôjsť k zrušeniu okresného úradu, čím sa miera nezamestnanosti v okrese bude blížiť k 38 %?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážená pani poslankyňa,

    vláda zabezpečila vypracovanie národného rozvojového plánu, ktorého súčasťou sú aj sektorové operačné plány. Tento rozvojový plán obsahuje rozvojové programy pre jednotlivé veľké územné celky. To je aj pre veľký územný celok Košického kraja, ktorého súčasťou je dnes aj okres Rožňava. V rámci toho sa bude vypracúvať aj finančný plán.

    Problematika nezamestnanosti v okrese Rožňava je dlhodobejší problém a nespočíva len v tom, že by vláda nerobila nič, ale v tom, že v okrese Rožňava je aj nízka vzdelanostná úroveň a, samozrejme, že situácia v Siderite celkový stav nijako nezlepšuje. Ministerstvo hospodárstva realizuje niekoľko podporných programov zameraných na podporu malého a stredného podnikania. V tejto súvislosti uvádzam, že napríklad v rámci podporného úverového programu a mikropôžičkového programu, čo sú úverové programy určené práve pre malé a stredné podniky, nebol za II. polrok 2002 predložený z okresu Rožňava žiaden podnikateľský zámer. Vláda mapuje sociálno-ekonomickú situáciu v jednotlivých okresoch a zároveň navrhuje aktivity na zlepšenie tejto situácie vo všetkých okresoch rovnako, t. j. aj v okrese Rožňava.

    Okrem toho, keby okres Rožňava mal vypracovanú stratégiu regionálneho rozvoja okresu, mohol by napríklad uplatniť požiadavku na výstavbu priemyselných parkov. Dodnes to tak nie je. To hovorím ako jeden z príkladov. Ale riešenie celkovej sociálno-ekonomickej situácie v tomto okrese nespočíva len na ministerstve hospodárstva, ale na všetkých orgánoch štátnej správy, zamestnávateľoch atď.

    Rožňava je súčasťou Košického kraja. Z pohľadu základných ukazovateľov dlhodobo patrí Košický kraj medzi kraje s najvyššou mierou nezamestnanosti. Súhlasím, že v miere nezamestnanosti v rámci celého Košického kraja je Rožňava na prvom mieste, dnes je to 32,8 %. V tejto súvislosti treba uviesť to, že v Rožňave absolútne zlyháva snaha o rozvoj vzdelávania. V decembri 2002 sa neuskutočnil napríklad žiaden rekvalifikačný program, čo trošku svedčí aj o zlyhaní aktívnej politiky trhu práce Národného úradu práce, ktorý tieto aktivity má programovo rozvíjať. Celkovú zlú sociálno-ekonomickú situáciu Rožňavy dokresľuje aj fakt, že v Rožňave je mimoriadne početná rómska menšina, ktorá vytvára dlhodobú nezamestnanosť. Podľa údajov, ktoré mám, viac ako 5 800 osôb je nezamestnaných viac ako jeden rok a 1 200 osôb z celkového počtu evidovaných nezamestnaných nepracovalo štyri roky.

    Chcem upozorniť na to, že fiskálna decentralizácia sa na Slovensku dostáva do štádia svojej realizácie a finančné toky verejných zdrojov budú územne viazané. Vplyv štátnej správy na procesy v regiónoch sa postupne zmenší a zmenšuje a územné samosprávy budú musieť priamo ovplyvňovať ekonomický rozvoj, prípadne útlm niektorých aktivít vo svojej správnej jednotke. Základným predpokladom žiaduceho vývoja okrem iného je aj využívanie podporných prostriedkov Európskej únie na regionálny rozvoj. Do budúceho roku, to znamená do roku 2004, budú vypracované rozvojovo efektívne programy...

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... a projekty, ktoré sa vstupom Slovenskej republiky do EÚ začnú realizovať. Za podstatné považujem, a to nielen pre rozvoj Rožňavy a okolia, predovšetkým dobudovanie dopravnej infraštruktúry. Myslím si, že najmä v poslednom čase sa o tomto probléme veľa začína hovoriť a vláda začína vyvíjať aktivitu správnym smerom.

    Zároveň musí byť uskutočnená fiskálna decentralizácia a naviazanie finančných tokov na územie tak, aby mohol byť reálne uskutočňovaný územný marketing. Keď sa sformujú priame väzby medzi umiestnením ekonomickej aktivity a finančným príjmom verejného sektora v podobe regionálne lokalizovaných daní, bude existovať aj väčšia motivácia regionálnych aktérov pritiahnuť do daného regiónu investície. Pritiahnutie investícií do regiónu potom už nebude mať pre regióny prínosy len v podobe zamestnania jeho obyvateľstva, čo je určite dôležité, ale aj v podobe daňových príjmov. Územná samospráva tak bude môcť spravovať a usmerňovať rozvoj svojej územnej jednotky s plným súborom kompetencií a nástrojov. To sú známe veci.

    Chcem však upozorniť aj na isté riziká. Tá pripravenosť jednotlivých regiónov a Slovenska, ak hovorím o regiónoch, tak o regióne, o ktorom je reč, to platí dvojnásobne ako o celku, na bezproblémový vstup do Európskej únie nesie v sebe riziko, ktoré je spojené s okamžitým čerpaním podporných prostriedkov na regionálny rozvoj. Tu je možné zaostávanie za optimálnym vývojom, čo je dnes reálny fakt.

    Najväčším problémom môže byť, alebo je to, že nebudú alebo nie sú pripravované projekty, ktoré by mohli byť prípadne spolufinancované zo zdrojov Európskej únie, ako aj kvalitné programové dokumenty potrebné na čerpanie podpory zo štruktúrnych a kohéznych fondov. V rámci môjho rezortu, v rámci našej rozpočtovej kapitoly na rok 2003 máme naplánované podporné programy na riešenie vami uvádzaného problému napríklad vo forme podpory transferu technológií, úspor energie a podobne. Treba však povedať, že ústredné orgány štátnej správy sa snažia riešiť uvedené problémy predovšetkým vytváraním vhodného podnikateľského prostredia, t. j. napríklad budovaním priemyselných parkov, budovaním infraštruktúry, ako aj podmienok na prílev zahraničných investícií, a nielen zahraničných investícií, ktoré sú jedným zo zdrojov umožňujúcich reštrukturalizáciu a zvýšenie konkurencieschopnosti.

    Podporu zaostalých regiónov rieši priamo aj zákon 231/1999, to je zákon o štátnej pomoci, ktorý výšku pomoci diferencuje aj od miery HDP v danom regióne a výšky miery nezamestnanosti. Predovšetkým toto sú oblasti, kde v súčasnosti ministerstvo sústreďuje svoje sily, výsledkom čoho môže byť aj postupná zmena situácie v regióne, ktorého je závod Siderit súčasťou. V tomto prípade si myslím, že je potrebné využiť všetky formy priamej a nepriamej štátnej pomoci, ako aj pomoci v rámci jednotlivých podporných programov, ktorých vyhlasovateľom je ministerstvo hospodárstva.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Angyalová chce položiť doplňujúcu otázku pánovi ministrovi. Nech sa páči.

  • Pán minister, ďakujem pekne.

    V prvom rade chcem povedať, že moja otázka nemala byť impertinentná. Naozaj sa pýtam preto, lebo dostávam k tomu niekoľko listov, teda množstvo listov, lebo som členkou sociálneho výboru a musím ľuďom aj čosi povedať. Je mi jasné aj to, že to nie je celkom iba vaša kompetencia, ale že je to v podstate taký medzirezortný problém. K tomu Sideritu som sa dostala takto. Som Košičanka. Teda rožňavskú problematiku poznám skôr preto, lebo som tam bola na výjazde a dohodli sme sa, že isté okresy budeme mať pod gesciou.

    Problematika Sideritu je napríklad aj v tom, že tam už bola raz pridelená štátna pomoc, len nestihla dôjsť. To asi viete, tú situáciu poznáte, lebo potom bol vyhlásený konkurz. Napriek tomu podnik v konkurze vyrába zisk. To je podľa mňa zaujímavá situácia. Ale nie k tomu. Podstatné je teraz v tejto chvíli toto. Povedzte mi, čo mám odpovedať žene, ktorá mi povie, že žije s dvoma deťmi, jedno ešte študuje, druhý syn pracuje, zarába 6 000 korún, ale keď poplatia všetko spolu, ona je takisto ako dcéra zaradená do sociálnej siete, ostane jej 1 600 korún na žitie na tri osoby. Čo jej mám odpovedať, prosím vás, povedzte mi.

  • Pani poslankyňa, odpovedajte jej podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Ale ešte raz vám hovorím, že odbiehame od otázky Sideritu. Je to problém, ktorý je oveľa plošnejší ako Siderit. Siderit je jedným z príkladov, keď efektivita výroby vzhľadom na rast cien energií je na takej úrovni, že nie je možné prevádzkovať fabriku ďalej. Ale tu som povedal celý súbor opatrení, ktorými z pozície rezortu hospodárstva môžeme ovplyvniť sociálnu situáciu, a to existuje jedine tak, že môžeme zlepšiť celkové podnikateľské prostredie tak, aby sa tu zvýšila zamestnanosť a to je základná odpoveď. Ak hovoríme o východoslovenskom regióne ako-takom, tak bez infraštruktúrnych programov, bez dopravnej infraštruktúry, ktorá tam musí prísť, je zásadný problém robiť akékoľvek veľkolepé rozvojové programy.

  • Ďakujem pánovi ministrovi Nemcsicsovi za odpoveď na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Angyalová.

    Pán poslanec Fico položil ďalšiu otázku pánovi ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: „Odvolávanie podpredsedu Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Hrabovského je revanšom za vyslovenie právneho názoru, na ktorý má podpredseda Súdnej rady právo. Je to aj pokračovanie ťaženia proti bývalému predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Harabinovi“. Otázka, pán minister: „Akú zodpovednosť voči sebe vyvodíte, ak JUDr. Harabin bude zvolený späť za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, vaša otázka sa skladá z dvoch častí. Prvá sa týka mojich úvah odvolať podpredsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Hrabovského. Dôvodom mojich úvah je výrok JUDr. Hrabovského, ktorý na margo uznesenia Ústavného súdu, ktorým Ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia Súdnej rady o zvolení kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu, uviedol, že neexistuje prekážka, ktorá by prezidentovi bránila vymenovať zvoleného kandidáta do funkcie už 11. februára. Odcitujem z rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý to povedal veľmi jasne: „Odklad vykonateľnosti znamená, že do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej nemôže prezident republiky vymenovať kandidáta navrhovaného Súdnou radou“.

    Vážený pán poslanec, sám patrím medzi zástancov široko chápanej slobody prejavu. Pred pár rokmi som bol toho názoru, že za škandalózne výroky nie je možné trestné stíhanie vášho bývalého kolegu pána poslanca Morica. Sám patrím medzi tých, ktorí podporujú odbornú diskusiu k rozhodnutiam súdov, aj diskusiu kritickú. Je to potrebné aj pre vývoj judikatúry. Ale v rámci odbornej diskusie vyslovovaním právnych názorov v kritike súdnych rozhodnutí, aj veľmi tvrdej kritike súdnych rozhodnutí musíme všetci dodržať dôležitú hranicu. Rešpektovať rozhodnutia súdov. Pre demokraciu a právny štát, pán poslanec, je rešpektovanie súdnych rozhodnutí nevyhnutnou podmienkou.

    Druhá časť vašej otázky, ktorú ste mi adresovali, dovolím si ju ešte raz zopakovať: Akú zodpovednosť voči sebe vyvodíte, ak JUDr. Harabin bude zvolený späť za predsedu Najvyššieho súdu?

    Po prvé chcem povedať, že budem rešpektovať akékoľvek rozhodnutie Súdnej rady. Ale nehnevajte sa na mňa, pán poslanec, v tejto časti vašej otázky chýba elementárna logika. Akú zodpovednosť môžem niesť za rozhodnutie orgánu, ktorého nie som ani členom? Dovoľte mi poznamenať, že otázku, akú zodpovednosť voči sebe vyvodia členovia Súdnej rady, ak JUDr. Harabin bude zvolený späť za predsedu Najvyššieho súdu, musíte adresovať členom Súdnej rady a zrejme nie prostredníctvom hodiny otázok v Národnej rade.

  • Pán poslanec Fico chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, v prvej časti vašej odpovede, ako právnik by ste mohli uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia nie je záväzné. To znamená, že podpredseda Krajského súdu Banská Bystrica a súčasne podpredseda Súdnej rady mal pravdu, pretože nič nebránilo po prvom rozhodnutí, keď Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť pána Kohúta, aby vymenoval pána Harabina za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prosím, nezavádzajme sa navzájom, pretože toto nebolo vo výrokovej časti rozhodnutia Ústavného súdu a bolo to iba v odôvodnení. Rovnako viete, že Ústavný súd, keďže sťažnosť nesmerovala proti prezidentovi Slovenskej republiky, nemôže obmedzovať ústavné právomoci prezidenta Slovenskej republiky. Jednoducho je to revanš, pretože pán Hrabovský má veľkú dôveru na rozdiel od vás medzi sudcami Slovenskej republiky.

  • A myslím si, že takýmto spôsobom sa zbavujete ľudí, ktorí majú veľkú autoritu a ktorí dokážu ovplyvňovať správanie sudcov Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o druhú časť vašej odpovede, takisto nie som s ňou samozrejme spokojný. Pán minister, bola to vaša strana a poslanci vládnej koalície, ktorí silou presadili novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Vy ste si vymysleli mechanizmus, ako nanovo voliť predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, lebo ste nechceli voliť predsedu Najvyššieho súdu v Národnej rade Slovenskej republiky. Ani jeden člen opozície nepodporil túto novelizáciu ústavy, bolo tu iba 90 poslancov Národnej rady za vládnu koalíciu. Namiesto toho, aby ste potichu akceptovali stav, že na základe vášho mechanizmu opätovne Harabin vyhral túto súťaž, tak ste vymysleli hru cez Ústavný súd Slovenskej republiky. Dúfam, že táto hra ešte bude mať aj nejaké dosahy. Som zvedavý, čo urobíte, ak opätovne bude pán Harabin, a to je moja otázka, zvolený, či ho budete trestne stíhať, alebo, akým iným spôsobom ho budete znemožňovať.

  • Pán poslanec, k tej druhej časti opakujem ešte raz, chýba tam absolútna logika pýtať sa na moju zodpovednosť v súvislosti s rozhodnutím Súdnej rady. To po prvé.

    Po druhé vykonateľnosť rozhodnutia Súdnej rady bola odložená vo výroku rozhodnutia senátu Ústavného súdu a v odôvodnení senát uviedol, aké právne účinky má odklad vykonateľnosti. Musím vám pripomenúť, pán poslanec, že naposledy som počul, že výrok niečo neobsahuje a je to len v odôvodnení, keď bolo zmarené referendum v čase, keď bol pán poslanec Krajči ministrom vnútra. Pokiaľ si pamätám, za tieto svoje výroky sa ospravedlnil.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sabolová položila otázku pánovi ministrovi Kaníkovi. Pán minister, pani poslankyňa sa vás pýta: „Ak dnes zriadi obec opatrovateľskú službu, má nárok na príspevok štátu? V akej výške?“

    Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem.

    Pôsobnosť obce vo veci poskytovania opatrovateľskej služby je samosprávna originálna pôsobnosť obce daná zákonom č. 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Pôsobnosť vo veci poskytovania opatrovateľskej služby občanom s nepriaznivým zdravotným stavom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyššie uvedeného zákona prešla do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov podľa zákona č. 416/2001 o prechode pôsobností v znení neskorších predpisov, avšak duálne koncipovanou právnou úpravou s účinnosťou od 1. 1. 2003. Takto koncipovaná právna úprava dávala právnu možnosť slobody rozhodovania príslušnej obci o prevzatí tejto pôsobnosti zo zákona od 1. 1. 2003. Ak sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť pre územný obvod tejto obce, prešla táto pôsobnosť do samosprávnej pôsobnosti samosprávneho kraja.

    S prechodom pôsobností podľa zákona č. 416/2001 súvisí aj právny nárok na poskytnutie decentralizačnej dotácie zo strany štátu za prenesenou pôsobnosťou. Po termíne prechodu pôsobností zo zákona vo veci opatrovateľskej služby pre občanov s nepriaznivým zdravotným stavom na príslušný samosprávny kraj, resp. obec, to je po termíne 1. 1. 2003, je možné prevzatie tejto pôsobnosti medzi samosprávnym krajom a obcou už len na základe vzájomnej dohody.

    Výška finančného príspevku štátu je možná len do finančného limitu schváleného v štátnom rozpočte v kapitole krajských úradov v rámci decentralizačnej kapitoly.

    Skončil som.

  • Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Moja otázka, pán minister, bola adresovaná práve preto vám, lebo ak vznikne opatrovateľská služba a vznikne ako nová služba, ktorá doteraz nebola zahrnutá v niektorej obci alebo v meste, vznikajú nároky vlastne na príspevok, ktorý patrí, dá sa povedať, v úvodzovkách „zo zákona“ tomu klientovi, ktorý túto službu požaduje. A ak tá čiastka presiahne limit, ktorý je dnes v štátnom rozpočte, či máme alebo budeme hľadať mechanizmus, ako pokryjeme túto službu. Pretože tak ako ste na začiatku povedali, táto služba patrí skutočne do pôsobnosti obce, lebo je najbližšie k občanovi a najlepšie postihne túto prácu. Čiže, či sa zamýšľame nad tým, ak obce, ktoré chceme, aby prevzali túto pôsobnosť, zriadia túto službu, či budú mať na to príspevok.

    A moja druhá otázka je, či sa uvažuje v novej vyhláške, pretože moje otázky sa týkali aj vyhlášky, či sa uvažuje o tom, aby sa prehodnotili kritériá na posudzovanie. Pretože výdavky, zoberieme si jednu inštitúciu, ktorá poskytuje trebárs takúto službu, kde, keď si zoberieme, priemerný náklad na hodinu služby je nejakých necelých 40 korún, priemerný príjem na hodinu služby, ktorý dostávajú, na nejakých 5 korún. Čiže, tak či onak tá obec je povinná a bude musieť hľadať zdroje. Teda treba zrejme zvážiť, či vyhláška, ktorá stanovuje príspevky nielen pre opatrovateľskú službu, ale aj pre iné služby sociálnej pomoci, nie je ťažkopádna. A napríklad v tejto službe nehovorí o tom, koľko hodín venujeme klientovi, ale dáva mu nejakú fixnú tarifu, ktorá vôbec nevystihuje a je nemerateľná od klienta, ani od obce.

  • Tým, že všetko, čo môžeme financovať tohto roku, je dané, samozrejme, schváleným štátnym rozpočtom, je jasné, že sa môžu vyskytnúť problémy, že zdroje nebudú dostatočné. Ale keďže štátny rozpočet je pre všetko, čo sa dá financovať zo štátu, záväzný, nevieme prekročiť tento limit a musíme zostať v rámci daných možností.

    Do budúceho roka, do budúceho obdobia, myslím si, môžeme toto riešiť len dôslednou decentralizáciou, aj finančnou decentralizáciou a prechodom všetkých súvisiacich činností na samosprávne jednotky aj spolu s financovaním, ktoré bude zabezpečovať tieto činnosti. Ale táto otázka je otázkou prípravy novej legislatívy a aj prípravy vyhlášky, ktorá by zohľadňovala a reagovala na tento vývoj. Ale v tomto roku, myslím si, že sa musíme pohybovať len v daných rámcoch, ktoré sú dané štátnym rozpočtom.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na položené otázky.

    Teraz poprosím pána ministra Lipšica, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ševca, ktorý sa pýta: „Zúčastnili ste sa na osobnom stretnutí so sudcom Sergejom Kohútom a s predsedom Ústavného súdu J. Mazákom pred termínom podania sťažnosti S. Kohúta na Ústavnom súde v súvislosti s kandidatúrou na post predsedu Najvyššieho súdu?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Skúsim odpovedať na otázku pána poslanca Ševca a ak dovolíte, aj na otázky pánov poslancov Kolesára, Arvaya, Fajnora, Fica, Krajčiho, Muškovej, Kaliňáka, Beňovej, Juščíka, Madeja, Ďaďa, Podrackej, Jaduša a pána poslanca Federiča.

    Otázka bola, či som sa zúčastnil na osobnom stretnutí so Sergejom Kohútom a predsedom Ústavného súdu Jánom Mazákom pred termínom podania sťažnosti Sergeja Kohúta na Ústavný súd v súvislosti s kandidátkou na predsedu Najvyššieho súdu. Ostatné dámy a páni poslanci túto otázku jemne modifikovali a pýtali sa ma, či som sa na tomto stretnutí zúčastnil v trojici.

    Vážené dámy a páni, nikdy som sa s pánmi Mazákom a Kohútom nestretol v trojici. S predsedom Ústavného súdu doc. Mazákom som sa ako väčšina z vás naposledy stretol na Slávnostnej schôdzi Národnej rady v starej budove Národnej rady 1. januára tohto roku. To bolo prvé a posledné stretnutie po 20. decembri, keď rozhodovala Súdna rada. Sudca Najvyššieho súdu Sergej Kohút ma predtým, než podal svoju ústavnú sťažnosť na Ústavný súd, informoval, že sa tak chystá urobiť. Opakujem, v trojici s pánmi Mazákom a Kohútom som sa nikdy nestretol.

    Dovoľte mi, aby som sa vám zároveň poďakoval, pán poslanec, za to, že ste mi položením tejto otázky umožnili túto nezmyselnú fámu verejne vyvrátiť. Ešte raz úprimne ďakujem.

  • Pán poslanec Ševc chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán minister. Tu ani nešlo, či ste sa stretli, alebo nestretli. Ľudia sa stretávajú a oni sa budú stretávať. Ale toľko nezmyslov, čo je v tlači v súvislosti s voľbou predsedu Najvyššieho súdu, ja sa v tom, úprimne vám poviem, nevyznám.

    Ale dôležité a pre mňa veľmi závažné je to, že z tejto hry bol veľmi pekne vyradený prezident republiky, ktorý menuje predsedu Najvyššieho súdu. Do akej miery tento problém je na Ústavnom súde kvalifikovaný ako odborný, to tiež nemôžem posúdiť, ale kladiem si otázku sám sebe vzhľadom na to, či sa tu nezakladá nejaký precedens určitého strachu vo vzťahu k sudcom. Mňa vedie táto myšlienka vo vzťahu, čo sa udialo k štrajku železničiarov, že sa našla nejaká sudkyňa, ktorá prijala taký záver, ako prijala a či sa znova nehľadá v tom, aby súdy boli poslušné. Preto si myslím, že treba, a to je v súvislosti s touto otázkou -, že ste povedali nie, pre mňa to, samozrejme, stačí -, ale bolo by potrebné povedať aspoň súdnej obci, prečo voľba predsedu Najvyššieho súdu sa tak udiala. Nepochybujem, že sudca Sergej Kohút je čestný človek a vysoko kvalifikovaný, ale preto mi je o to viac závažnejšie, že...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Váš čas na položenie doplňujúcej otázky uplynul. Pán minister, nech sa páči.

  • Ja musím povedať, že o kauze, kedy bolo podozrenie z porušenia ústavného práva, nerozhodovala ani vláda, ani ministerstvo spravodlivosti, ale súd. A súd, ktorý je povolaný rozhodovať o otázkach ústavnosti, a tým je Ústavný súd.

    A ako som spomenul u pána poslanca Fica. Ja si myslím, že je prípustné kritizovať rozhodnutia súdov, či všeobecných, či ústavného, aj ich kritizovať veľmi tvrdo. Robím to aj ja a niekedy využívam opravné prostriedky, ktoré mi zveruje zákon. Ale vždy, vždy som rešpektoval súdne rozhodnutie. A mali by sme sa zhodnúť v tom, že je potrebné rešpektovať aj rozhodnutie Ústavného súdu, či predbežné, či meritórne. To je, myslím si, pre právny štát najpodstatnejšie.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Ševca.

    Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Krajčiho, ktorý sa pýta: „Neuvažujete o demisii. Myslím si, že minister vnútra by mal mať pod kontrolou policajné útvary zaoberajúce sa odposluchmi. Ostatné dve kauzy odpočúvania sú dôkazom svojvoľnosti týchto útvarov a zneužívania právomoci. Ak neodstúpite, pán minister, čo s tým chcete robiť?“

    Nech sa páči, odpovedzte na otázku.

  • Vážený pán poslanec Krajči, predpokladám, že pod ostatnými dvomi kauzami odpočúvania máte na mysli odpočúvanie podpredsedu Národnej rady pána Pavla Ruska a údajných odpočúvaní pána Jána Badžgoňa. K týmto skutočnostiam celkom stručne. Spôsob, akým sa nahrávka rozhovoru podpredsedu Národnej rady dostala do systému odposluchov mobilných telefónov ministerstva vnútra, je predmetom znaleckého skúmania, ktoré v súčasnosti prebieha v rámci riadneho vyšetrovania. Toto vyšetrovanie nevedie ministerstvo vnútra, nevedú to vyšetrovatelia ministerstva vnútra, ale tím prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry. Preto k tomuto vyšetrovaniu sa ani bližšie nemôžem vyjadrovať.

    K údajnému odposluchu Jána Badžgoňa môžem uviesť len toľko, že doteraz vykonaným šetrením neboli zistené také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že uvedená osoba bola odpočúvaná príslušným útvarom ministerstva vnútra.

    Pán poslanec, ešte by som sa chcel zmieniť o tom, že v týchto kauzách ako minister vnútra som vždy urobil okamžite všetko to, čo bolo mojou povinnosťou a neurobil som nič, čo by bolo nesprávne, čo by sa nezlučovalo s mojimi povinnosťami a neprehrešil som sa ani nejakou nemiestnou nečinnosťou. Takže určite sa nebudem musieť v budúcnosti ospravedlňovať občanom za to, ako som funkciu ministra vnútra vykonával.

  • Pán poslanec Krajči nechce položiť, áno, nech sa páči.

  • Pán minister, možno bolo úsmevné zo začiatku to, či dáte demisiu, alebo nie, ale nebolo to až celkom také úsmevné, pretože ja som v tomto parlamente pred štyrmi rokmi ešte sedel ako minister vnútra a vy ako opozičný poslanec ste navrhovali moju demisiu napríklad v súvislosti s kauzou pedofila Dutroixa v Belgicku. Čiže vlastne za to, že v Belgicku bol prípad akéhosi pedofila, bol zodpovedný minister vnútra na Slovensku. Vy ste tu vtedy presadzovali, že nemáme prijaté dostatočné opatrenia v boji proti zneužívaniu mladistvých a podobne. A vy ako opoziční poslanci ste vystupovali s tým, že mám odstúpiť a podať demisiu.

    Takže, nie je to celkom až taký vtip, pretože tento problém sa stal vo vašom rezorte, ktorý riadite, vašimi podriadenými, ktorí riadia odposluchy. Tak možno na prvý pohľad to bolo smiešne, ale v skutočnosti to tak nie je.

    Ďakujem.

  • Pán minister, otázka položená nebola.

  • Otázka položená nebola. Pán poslanec, v čase keď ste boli ministrom vnútra, nebol som opozičným poslancom, nebol som poslancom Národnej rady. Aj v tomto ste mimo.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Ďakujem, pán minister. Ste spokojný s odpoveďou, pán poslanec?

  • Smiech a šum v sále.

  • Poprosím teraz pána ministra Prokopoviča, aby odpovedal na otázku, ktorú položil pán poslanec Vážny: „Tunel Branisko začína byť nočnou morou vlády aj Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ucelenú a záväznú predstavu o tom, kedy bude tento tunel, ktorý bude stáť štátny rozpočet 8,5 mld. Sk, odovzdaný do užívania verejnosti a koľko bude stáť jeho prevádzka?“

    Pán minister, nech sa páči, prosím o odpoveď.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, stavba tunela Branisko v dĺžke 4 822 m sa realizuje v rámci rozvojového programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest podľa nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a jeho pripravovanej aktualizácie. V aktualizácii je určený termín spojazdnenia tunela v polovičnom profile v tomto roku a tento termín je záväzný. Aký je aktuálny stav na stavbe? V súčasnosti sa dokončuje preberanie stavebnej časti s jeho plánovaným ukončením v marci tohto roku. Vykonávajú sa montážne práce technologických zariadení a ich priebežné odskúšavanie. Myslím si, že nemusím zdôrazňovať, že ide o veľmi zložité zariadenia a skúšky. Bezpečnostné opatrenia v tuneloch sú veľmi prísne a ich splnenie si vyžaduje mimoriadne úsilie a náročnosť z každej stránky.

    Tiež zdôrazňujem, že ide o prvý diaľničný tunel na Slovensku a v rámci jeho prípravy a výstavby sme museli aj za pochodu liečiť niektoré „detské choroby“. Komplexné skúšky ako nevyhnutná podmienka na uvedenie tunela do skúšobnej prevádzky sú v pláne uskutočniť najneskôr do konca júna tohto roku. V prípade, že počas skúšobnej prevádzky sa preukáže bezporuchová funkčnosť všetkých zariadení, bude možné odovzdať do prevádzky na používanie verejnosti od 1. 7. tohto roku. Postup prác je priebežne vyhodnocovaný a koordinovaný tak, aby rezort dopravy plánovaný termín uvedenia tunela Branisko do prevádzky splnil.

    K otázke prevádzkových nákladov tunela uvádzam, že tieto sa predpokladajú vo výške približne 60 miliónov korún ročne. A dovoľte mi ešte reagovať na otázku, ako sa začínala tou nočnou morou. Viete, existujú subjektívne a objektívne príčiny - tak som pochopil aspoň z vašej otázky, že tá nočná mora súvisí s tým, že táto stavba sa predlžuje a verejnosť očakávala, že bude odovzdaná skôr. Viete, subjektívna mora spočíva v tom, že v roku 1997, keď sa vyberal hlavný dodávateľ, bol za hlavného dodávateľa, cez ktorého dodnes ide fakturácia, lebo zmluva je nevypovedateľná, bola vybratá vtedajšou vládou firma, ktorá v živote žiadny tunel ani nič cestné nerobila. To je jedna nočná mora.

    Druhá nočná mora, že rozhodnutím tejto firmy sa začala, alebo vďaka tejto firme sa začala potom nezdravá, nekalá podnikateľská súťaž medzi ďalšími dodávateľmi a vyústilo to do toho, že niektoré firmy zobrali na seba v tom čase zákazky, na ktoré nemali vôbec opodstatnenie. Týka sa to prevzatia dodávky na technológie, ich montáže a podobne. To sú subjektívne príčiny, ktoré sme sa snažili hneď koncom roka odstrániť. Ja som na prvom kontrolnom dni v decembri minulého roku prijal konkrétne opatrenia na to, aby 30. 6. bol definitívny termín. Urobil sa nový harmonogram a každá firma, ktorá je momentálne na Branisku ako dodávateľ, podpísala dodatok k svojej zmluve, ktorá hovorí o penalizácii pri nesplnení termínov podľa harmonogramu.

    Chcem len na jednom fakte upozorniť, že ten harmonogram je skutočne „šibeničný“. Dali sme tam o niečo viac, o niekoľko dní viac ako 6 mesiacov. A napríklad len dodacia lehota na technológiu do tunela z Nemecka je 6 mesiacov. Skutočne, myslím si, že termíny sú teraz veľmi tvrdé, veľmi silné a firmy sú dostatočne opäť „motivované“, aby tieto termíny splnili.

    A teraz k tej objektívnej more, ktorá sprevádza výstavbu tunela Branisko. Práve po udalostiach vo Švajčiarsku a v Rakúsku v predchádzajúcich rokoch v oblasti bezpečnosti muselo sa za pochodu dôjsť k prepracovaniu projektovej dokumentácie a následne aj prác. Napríklad poviem len to, že v pôvodnom projekte v tuneli Branisko v dĺžke necelých 5 km boli tri únikové východy do šachty. Dnes je ich tam 17, každých 300 metrov, a to sa robilo za pochodu zmenou dokumentácie, zmenou prác. Napríklad hydranty na vodu boli od seba vzdialené niekoľko sto metrov, dnes je každých 90 metrov. Takže, to sú objektívne príčiny, ktoré predĺžili trošku aj výstavbu tunela Branisko. Ale ešte raz hovorím, podnikli sme patričné tvrdé kroky, urobili sa dodatky k zmluvám a ja osobne som presvedčený, že pokiaľ nedôjde k nejakej vis maior udalosti, termín 30. 6. na odovzdanie tunela Branisko bude splnený.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Pán minister, myslím si, že neobstojí tvrdenie a konštatovanie, že tender uskutočnili tí predchádzajúci. Samozrejme, je to tak, ale za posledných päť rokov Slovenskú správu ciest, ktorá je štátnym investorom tejto stavby, mala v rukách a ovládala súčasná vládna koalícia alebo strana súčasnej vládnej koalície. Chcem len tým poukázať na to, že výstavba tunela, je to, samozrejme, prvý tunel, je to náročná stavba, ale urobili sme z neho strašiaka pre budúce obdobia. Jednoducho, nemôže byť tunel takto dlho realizovaný. Pozrime sa na všetky zmluvné vzťahy, ktoré tam sú a snažme sa odstrániť chyby tak, aby sme verejnosti vedeli aj povedať ozaj záväzný dátum, kedy to už bude užívať. Toto som vás poprosil, aby tu zaznelo. Samozrejme, že je to ťažko povedať, lebo nevieme, ako sa skončí preberacie konanie a nevieme, aké budú dodržané bezpečnostné predpisy, ale radšej tam urobme nejaký čas rezervu a povedzme, že tunel bude otvorený vtedy, aby to ľudia vnímali a bude stáť toľko a toľko peňazí, zatiaľ je odhad na 8,5 miliardy.

    Bojím sa, že z tunela bude ozaj strašiak pre budúce obdobia na výstavbu iných tunelov na Slovensku, čo je veľmi nebezpečné v dopravných infraštruktúrach Slovenskej republiky. Čiže, je potrebné sa poučiť z toho, čo sa tam udialo, je potrebné sa poučiť aj za vlády súčasnej koalície, najmä tie zmluvné vzťahy a najmä vzťahy cez švajčiarske firmy a, samozrejme, je potrebné tunel zrealizovať a odovzdať do užívania v čo najkratšom čase.

  • Ďakujem. Súhlasím s vami, pán poslanec, s tou časťou otázky, v ktorej hovoríte o potrebe kontroly jednotlivých zmlúv. Presne to som urobil, pán poslanec, presne to som urobil a to bol aj dôsledok, teda penalizačné sumy boli dôsledkom kontroly týchto zmlúv. Ja som dal jednoducho dodávateľom na výber, alebo prijmete nový harmonogram, alebo ide miesto vás niekto iný práve na základe prehodnotenia tých zmlúv. Ja žiadne rezervy nedávam. Termín je pre každého z dodávateľov záväzný.

    A čo sa týka gestorovania Slovenskej správy ciest, ako hovoríte, ešte raz upozorňujem, všetky rozhodujúce zmluvy boli podpísané v roku 1997 a nie je možné ich vypovedať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na bod programu hodina otázok a odpovedí členom vlády vypršal. Ďakujem premiérovi aj ostatným členom vlády, ktorí odpovedali na otázky, ktoré položili páni poslanci. Prerušujem rokovanie na desať minút, budeme pokračovať o 15.20 hodine.

  • Rokovanie prerušené o 15.08 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, preto vás vyzývam, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 122. Spoločnú správu výborov máte v tlači 122a.

    Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým by som sa vám chcel poďakovať za podporu rezortu životného prostredia v predchádzajúcom kompetenčnom zákone. Len v súvislosti s územným plánovaním a stavebným poriadkom musím povedať, že čaká nás teraz spoločná práca znovu vysvetliť, čo sú to ekologické aspekty územného plánovania, keďže návrh výboru pre životné prostredie sa neprijal. V každom prípade sme otvorení na to, aby sme si vysvetlili, čo sú to ekologické aspekty územného plánovania.

    Čo sa týka predkladanej novely, myslím si, že nemusíme tráviť dlhý čas nad touto novelou. Ide tu predovšetkým o to, aby sme umožnili obciam naozaj začať s výkonom štátnej stavebnej správy. Takže všetky ustanovenia tohto zákona majú hlavný cieľ v tom, aby sa umožnilo presunúť na obce 440 pracovných miest. To je alfa a omega tohto návrhu.

    Chcel by som ešte jednu vec dodať, prosím vás pekne, aj keď je tu zmienka o vyvlastňovaní, ale nejde o zmenu princípu vyvlastňovania. Celkom iste sa vyvlastňovania dotkne novela zákona v neskorších fázach. V tomto momente ide len o to, že vyvlastňovanie prejde na obce. Netýka sa konkrétne spôsobu vyvlastňovania, ceny vyvlastňovaní, ničoho iného. Tak prosím, aby ste chápali návrh novely tohto zákona v tomto smere. Netýka sa podstaty vyvlastňovania, len presunu pracovných miest na obce.

    Myslím si, vážené poslankyne a vážení poslanci, že na vysvetlenie toľkoto stačí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca sa vyjadril k predmetnému zákonu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v tomto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedené ako tlač 122, ktorú máte pred sebou.

    Predmetná spoločná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122a), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, gestorský výbor, č. 23 dňa 25. februára 2003.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 142 zo dňa 14. januára 2003 pridelila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnenie niektorých zákonov (tlač 122), nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 71 z 19. februára 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 59 z 18. februára 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 11 z 19. februára 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 14 z 12. februára 2003.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 4 v časti IV spoločnej správy (tlač 122a). Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. Spôsob hlasovania navrhujem po rozprave.

    Vážené dámy a vážení páni, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením č. 23 zo dňa 25. februára 2003 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie v mene gestorského výboru navrhovať procedurálny postup rokovania a formu predkladania podkladov na hlasovanie v druhom a treťom čítaní. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

    Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Istvána Harnu. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo, až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, predkladám doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50, tzv. stavebný zákon.

    Môj návrh znie takto, aby v § 132 sa za ods. 1 vložil nový ods. 2, ktorý znie: „(2) Stavebný úrad poskytne príslušnému krajskému úradu a príslušnému samosprávnemu kraju za každý kalendárny mesiac vždy do 10 dní po skončení mesiaca údaje o počte bytov, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie.“ Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3. Toľko doplňujúci návrh.

    Niekoľko slov, prečo tento návrh predkladám. Doteraz, kým kompetencie v oblasti stavebného poriadku, teda stavebného zákona neprešli na obce zákonom č. 416, túto štatistickú informáciu poskytovali okresné úrady, odbory životného prostredia, to znamená stavebné úrady. A tým, že došlo k presunu kompetencií v oblasti stavebného zákona na obce, obciam sa dá ukladať povinnosť jedine prostredníctvom zákona, to znamená, že uznesenie vlády na to ako podzákonná norma nestačí. Je to potrebné aj z hľadiska toho, že kompetencie v oblasti stavebníctva budú zabezpečovať aj samosprávne kraje, a preto je potrebné, aby tak samosprávne kraje, ako aj ministerstvo malo k dispozícii čo najčerstvejšie a presné údaje o vývoji bytovej výstavby, preto by bolo potrebné, aby do § 132 sa inkorporoval spomínaný odsek 2 toho znenia, ako som to prečítal.

    Prosím vás, aby ste tento môj návrh podporili. Ďakujem za pozornosť.

  • Chcem sa opýtať, či niekto z prihlásených na tabuli sa prihlásil s faktickou poznámkou. Nie. Ďakujem pekne. Takže otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Píšem si: pán poslanec Horák, Vážny, Blanár, Číž. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Horák, nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Pán podpredseda, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že táto kompetencia, ktorú prenášame zo štátu na samosprávu, je prenesenou kompetenciou, kde štát bude hradiť jej výkon, ale zo zákona to nie je jednoznačné, tak si dovoľujem na základe § 82 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122).

    K čl. I bod 3: V § 117 ods. 1 v druhej vete sa za slovo „je“ dopĺňa slovo „preneseným“ a na konci sa pripája táto veta: „Náklady preneseného výkonu štátnej správy štát uhrádza obci priamo prostredníctvom príslušného okresného úradu.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, písomne to potom odovzdajte. Ďakujem pekne.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny. Pripraví sa pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v stručnosti sa chcem dotknúť stavebného zákona ako takého. Stavebný zákon je 50/1976. Tento zákon je už dávno prežitý. Jednoducho dnes je iná doba. A v stručnosti len chcem vyzvať vládu, samozrejme, súčasného ministra, dnes sme schválili aj prenos kompetencií na nového ministra, ktorý to bude mať v agende, aby vláda zaradila už na tento rok prípravu nového stavebného zákona, lebo toto je, myslím si, že dvanásta novela a údajne sa pripravuje na ministerstve ďalšia novela. A jednoducho už strácame aj tí, ktorí sme v tej stavebnej praxi doteraz robili, prehľad v tom, čo ten zákon vlastne chce novelizovať a ako má ísť.

    Čiže chcel by som vyzvať vládu, ako aj ministra životného prostredia, ako aj ministra výstavby a regionálneho rozvoja, aby začali pripravovať nový stavebný zákon a nie ďalšiu novelu. Nový stavebný zákon, ktorý zjednoduší proces stavebného konania, proces územného konania tak, aby ten, kto začal a pustil sa do slovenského dobrodružstva, t. j. do výstavby, aby netrpel hneď od počiatku. Aby bolo stavebné konanie transparentné, priezračné a vhodne realizovateľné.

    Mám ďalšiu drobnosť. Ministerstvo životného prostredia vydalo metodický pokyn vo svojom Vestníku, metodický pokyn ministerstva životného prostredia z 12. júna 2002 č. 2164/584/2002-42 pre krajské a okresné úrady k postupu prechodu pôsobnosti stavebného úradu na obce. V tomto metodickom pokyne sa v čl. 6 bode 6, zjednoduším to, je stanovené rozdelenie objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na oddelimitované pracovné miesta z okresov na obce. Takéto rozdelenie je podľa počtu obyvateľov obcí. Myslíme si, že je to nezmysel a je to nezodpovedné a nezodpovedá to pravde. Poviem príklad.

    V okrese Banská Bystrica, v ktorom žijem, je obec Hrochoť, ktorá možno je vám všetkým známa, má 1 200 obyvateľov a do roka má 2-3 rozhodnutia. Naopak, je obec Donovaly, ktorá má 100 obyvateľov a do roka má 30-40 rozhodnutí, pretože tam je čulý stavebný ruch a Donovaly sú momentálne „in“.

    Takže je potrebné podľa nášho názoru prehodnotiť takéto rozdelenie prostriedkov a prideľovať ich podľa počtu rozhodnutí, pretože tie malé obce sú diskriminované a jednoducho im to nepokryje ani minimálne náklady. Treba sa s tým len pohrať. A to dávam taký námet a takisto požiadavku na ministerstvo, aby ich metodický pokyn v tomto duchu upravilo.

    Ako posledné z môjho výstupu v rozprave mám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Tento pozmeňujúci návrh ste všetci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dostali. Ja len ho v stručnosti prejdem.

    1. Článok I: V § 16 ods. 2 vypustiť text „okresné úrady“.

    2. V § 20 ods. 2 navrhujeme, aby znel: „Zadanie prerokuje príslušný orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu s dotknutými obcami, s dotknutými samosprávnymi krajmi a s dotknutými právnickými osobami a dohodne ho s dotknutými orgánmi štátnej správy. Obec prerokuje zadanie pre územný plán obce a zadanie pre územných plán zóny s krajským úradom. Krajský úrad spracuje súhrnné stanovisko za všetky orgány štátnej správy v jeho pôsobnosti. Spôsob prerokovania zadania pre koncepciu územného rozvoja Slovenska určí ministerstvo.“

    3. V § 20 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová „ktorý svoje stanovisko spracuje v súčinnosti s okresným úradom“.

    4. V § 20 ods. 5 písm. c) sa slovo „okresný“ nahrádza slovom „krajský“.

    5. V § 20 ods. 6 sa medzi slová „ministerstvo“ a „krajský úrad“ vkladá slovo „a“ a vypúšťajú sa slová „a okresný úrad“.

    6. V § 20 ods. 8 sa vypúšťajú slová „okresného úradu“.

    7. V § 25 ods. 5 sa slovo „okresný“ nahrádza slovom „krajský“.

    Doterajší 1. bod a 4. bod sa označujú ako 8. až 11. bod.

    A v čl. III navrhujem v § 5 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová „a pri prerokúvaní územných plánov zón“. Doterajší 1. bod a 2. bod sa označujú ako 2. a 3. bod.

    Stručné odôvodnenie: Vzhľadom na zrušenie okresných úradov z časti všeobecný stavebný úrad a presun celej tejto agendy a pôsobnosti stavebného úradu vrátane vyvlastňovacieho konania z okresných úradov na obce sa navrhuje, aby prerokovanie a posúdenie zadania územného plánu zóny pre obce vykonával krajský úrad tak, ako je to pri posudzovaní územného plánu obce. Predkladateľ v navrhovanom znení novely opomenul skutočnosť, že okresný úrad už nemôže prerokúvať a posudzovať zadanie územného plánu zóny pre obce, keďže všeobecný stavebný úrad bol už oddelimitovaný alebo boli prenesené jeho kompetencie na obce. Týmto návrhom len odstránime drobnú chybu v novele stavebného zákona tak, aby postihovala všetky náležitosti, ktoré má mať. Ďakujem. Písomne odovzdám.

  • Ďakujem pekne. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár, spravodajca, a pripraví sa pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som chcel podporiť myšlienku môjho predrečníka a kolegu Vážneho, že skutočne je čas na to, aby vznikol nový zákon o stavebnom konaní a stavebný zákon, ak ho zjednodušene nazveme, pretože tie novely, ktoré už ho pozmenili, sú už dávno prežité a myslím si, že je potrebné, aby v tom zákone boli už zahrnuté aj budúce reality, ktoré vzniknú s dokončením a reorganizáciou štátnej správy ako takej.

    Chcem povedať jednu vec, že úmysel ministerstva uvoľniť pracovníkov, ktorí doteraz pracovali na okresných úradoch odboru životného prostredia, je skutočný dobrý, pretože úradovne, ktoré vznikajú, majú deficit týchto pracovníkov. Je pravda aj to, že tých pracovníkov je menej, ako bude vzniknutých úradovní, ale je zároveň pravda aj to, že nie všetci možno budú využití, pretože ten zákon jednoducho neumožňuje automaticky využiť týchto pracovníkov, lebo tie osobné kvalifikačné predpoklady sa odvíjajú od zákona č. 313, ktorý umožňuje prijať aj pracovníkov, ktorí nemajú ešte tieto predpoklady a môžu ich v nejakom časovom horizonte získať. Čiže ja len verím, že starostovia obcí a primátori budú naozaj k tomu zodpovedne pristupovať a budú predovšetkým uprednostňovať týchto ľudí, ktorých uvoľňujeme z okresných úradov, pred ľuďmi, ktorí budú predovšetkým im blízki, či už rodine, alebo nejako ináč. Je to predovšetkým pre nás pre všetkých, ktorí sa v stavebnom konaní pohybujeme, a myslím si, že tých je dostatok, pretože na Slovensku je v tejto oblasti práce ešte neúrekom.

    Rovnako by som sa dotkol jednej veci, o ktorej sa musím zmieniť. Pochopil som a my sme aj na túto tému rozprávali s pánom ministrom vo výbore pre životné prostredie, že skutočne sa netýka priamo vyvlastňovania a primeranej náhrady v súvislosti s týmto zákonom. Ale upozorňujem a chcem dať do pozornosti, že skutočne nielen ja, ale aj vy ste dostali množstvo e-mailov a debatovali ste s ľuďmi, občanmi, ktorí sú dotknutí priamo vyvlastňovaním, ktoré je takou citlivou oblasťou zásahu do občianskych práv, o čom hovorí aj naša ústava, že skutočne je potrebné sa týmto zaoberať v budúcnosti a nenechať to len tak pomimo plávať. Ja viem, že je to citlivá otázka aj v súvislosti so štátnym hospodárením. Ale jednoducho, ak existuje nález Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že primeraná náhrada týmto občanom patrí, tak si myslím, že je potrebné s tým niečo robiť a odpovedať týmto ľuďom, ktorí sú takto daní napospas veľkých investorov a možno aj štátu.

    Poslednú vec v mojom vystúpení, chcel by som požiadať o pozornosť pri pozmeňujúcom návrhu, ktorý chcem predložiť. Je to návrh, ktorý sa týka jednej zásadnej veci, a to úpravy platnosti tohto zákona, ktorú sme zistili až po uzavretí a schválení spoločného uznesenia gestorského výboru. Prečítam vám to v takomto znení: Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122).

    K bodu č. I. bod č. 4: V § 141 ods. 6 sa slová „1. januára 2003“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2003“. Zmenu účinnosti prechodného ustanovenia navrhujem vzhľadom na navrhovaný dátum účinnosti zákona, čím sa odstraňuje retroaktívne pôsobenie prechodného ustanovenia. Dátum účinnosti prechodného ustanovenia uvedený v návrhu zákona je zrejme dôsledkom časovo náročných príprav návrhu zákona a z nej vyplývajúceho opomenutia úpravy väzby účinnosti prechodných ustanovení na účinnosť zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi ako posledný prihlásený pán poslanec Číž. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte niekoľko krátkych slov k predloženému návrhu zákona.

    V podstate už tuším 4,5 alebo 5 mesiacov uplynulo od volieb a rozhodne viac ako 100 dní od konštituovania vlády, takže našou úlohou trošku je začať si plniť naše poslanecké povinnosti, no a, bohužiaľ, podkladov na túto našu činnosť nám zatiaľ vláda predkladá značný dostatok. Jeden z nich je aj tento návrh zákona. Už mám tu česť relatívne dosť dlho pracovať s materiálmi v parlamente, ale takú zložitú schizofréniu vo vzťahu k návrhu zákona som ešte nezažil. Objektívne je, že keď pán minister tento návrh predložil, tak sa pokúsil riešiť vážne systémové chyby v existujúcom stave reformy verejnej správy a pokúša sa zachraňovať aspoň to, čo sa ešte vôbec v tom priestore verejnej správy pri tomto type jej riadenia uskutočňuje. Práve dnes sme mu pravdepodobne zobrali práve túto sféru pôsobnosti, takže toto je jeho labutia pieseň. Takže za istých okolností, pán minister, som vám vďačný za tento návrh, ale napriek tomu sa vám nemohlo podariť v tomto systémovom prostredí predložiť návrh, ktorý je zmysluplný a ktorý pomôže veľmi zložitej, a to vážne chcem zdôrazniť, veľmi zložitej situácii v oblasti verejnej správy.

    Ako viete, realizujeme o dušu spasenú zákon 416, presúvame kompetencie, vytvorili sme VÚC, a ak je niečo absolútne transparentné, tak to je až neuveriteľný kompetenčný chaos a neustále už až zúfalé hlasy z prostredia obcí alebo aj VÚC vo vzťahu k tomu, aby sme konečne už niečo v tomto smere urobili, aby sme vyjasnili aspoň elementárne súvislosti, ktoré s výkonom štátnej správy, či už originárnej, alebo prenesenej, vznikajú.

    Najskôr sa však pristavím pri probléme vyvlastnenia, ktorý jednoducho tým, že je taká dikcia 416-ky a bola povinnosť previesť kompetencie, ktoré sú v zákone č. 50, nejakým spôsobom vo väzbe predovšetkým na skutočnosť, že vláda hodlá od 1. 1. 2004 pravdepodobne zrušiť okresné úrady, tak pán minister nemal inú možnosť, a keďže nenašiel iný subjekt, no tak musel presunúť aj vyvlastňovanie na obce. Každý, kto tu má právnické vzdelanie, ale použijem aj ten trošičku sprofanovaný pojem „súdny človek“, vie, že vyvlastňovacie konanie je jedno z najťažších, ktoré vo sfére verejnej správy existuje, ktoré neustále bolo vystavované útokom osobitne z pravicového prostredia, už vôbec k vyvlastňovaniu, k inštitútu ako takému, a bolo vystavované tomu, že všetky okolnosti, ktoré sprevádzajú vyvlastňovacie konanie, musia byť odborne, veľmi presne zistené a musia byť aspoň, nie aspoň, mimoriadne predpoklady na to, aby vyvlastňovacie konanie naozaj sa uskutočnilo tak, aby nedošlo k možnému výraznému zasahovaniu do práv majiteľov, práv vlastníkov, ale aj v realizácii verejného záujmu ako takého. Čiže v teoretickom prostredí nepoznám nikoho, ktorému by napadlo čo len na chvíľu, aby uvažoval o nejakých obciach, a ktorý rozmýšľa skôr o tom a skôr bol tlak, aby sme presunuli veci na súd ako orgán, ktorý má elementárne predpoklady. To znamená, sudca, ktorý posudzuje takýto zásah do vašich vlastníckych práv, musí mať právnickú fakultu, musí mať 3 roky praxe na súde a potom musí robiť justičnú skúšku a potom je oprávnený na to, aby rozhodoval o vlastníckych právach a o zásahu do nich.

    My týmto návrhom zákona, ale nie týmto, ten vlastne vykonáva iba 416-ku v konečnom dôsledku, takýto výrazný zásah do vlastníckych práv presúvame na obce. Ja chcem veriť, že obce s počtom povedzme 10-20 tisíc obyvateľov majú aký-taký aparát, kde povedzme aspoň v polovici vieme zaručiť, že ten, kto bude rozhodovať o vyvlastňovacom konaní, bude disponovať právnickým vzdelaním a bude poznať veľmi dôležitý súbor právnych predpisov, Občiansky zákonník a mnohé iné právne predpisy, a, samozrejme, celý súbor stavebných predpisov.

    A teraz tu robíme konštrukcie pre obce do 1 000 obyvateľov, ktorých je na Slovensku, prosím, vážení páni, však 2 000 a v ktorých je 1,8 až 1,9 mil. obyvateľov. Máme vyvlastňovacie konania, ktoré bežia, staviame diaľnice, staviame rôzne budovy vo verejnom záujme a možno očakávať, že mnohé úkony ešte budú dynamicky rásť. Viete si aspoň trošku predstaviť, ako vyzerá správny aparát v takejto obci? Ja pripúšťam, že medzi tými 2 000 obcami možno nájdeme 20, kde aké-také, neviem aké, predpoklady asi nájdeme, ale medzi tými ostatnými ja si to predstaviť neviem.

    Takže tento krok, kde je skutočne nevyhnutné z pohľadu ministerstva niečo takéto urobiť, ja osobne ako občan, už ako poslanec vôbec pochopiť neviem. Tragédia je, že nedá sa ani rekonštruovať tento stav. Takto sme rozmýšľali, že sa pokúsime prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu presunúť toto rozhodovanie na krajský úrad. Krajský úrad za istých okolností by mohol byť relatívne legitímnym orgánom, ktorý bude o veci rozhodovať. Vzniká otázka, kto bude odvolacím orgánom? Pretože okresný úrad nefunguje. A tu narážame už pri prvom probléme na čosi zásadné, systém miestnej verejnej správy, či už originárnej, alebo prenesenej, musí byť dvojstupňový a musí byť miestny, to znamená, nemôže zavádzať riadne odvolacie konanie do prostredia ministerstva. Ako tento problém vyriešime? Prečo teda problém rušenia okresných úradov nie je súčasťou koncepcie, ktorú vláda predloží do parlamentu, s ktorým sa budeme seriózne zaoberať, kde máme možnosť poukázať na všetky až nezmysly, ktoré z niektorých úvah vyplývajú, a pokúsime sa vytvoriť elementárne normálne prostredie pre spravovacie procesy v tomto štáte.

    Predložený návrh dokonca hovorí o tom, že každý pracovník stavebného úradu na to, aby mohol vykonávať svoju činnosť, musí podľa zákona o štátnej službe spĺňať predpísané náležitosti. Nehovoríme odkedy. Vieme si skutočne zas predstavovať, ako budú stavebné úrady vyzerať a koľko percent z tých stavebných úradov bude spĺňať túto náležitosť, náležitosť v tomto čase, keď sa tento zákon schváli? Uvedomujeme si elementárne dôsledky, že v civilizovanom štáte a u nás platí právna úprava, že existuje náhrada škody, pokiaľ štátny orgán rozhodne a spôsobí vám svojím rozhodnutím škodu? Kto bude zodpovedný v danom prípade za tú škodu? Hovoríme, že spoločné úrady pomôžu veci vyriešiť. Spoločné úrady, ktoré existujú na Slovensku, ktoré ja poznám, nie sú spoločnými úradmi a už vôbec nie podľa príslušného paragrafu zákona 369. Každý štátny úrad, a to vedia absolventi právnickej fakulty už pravdepodobne po tom, ako vykonajú skúšku zo správneho práva, musí mať nejaké náležitosti, musí mať právomoc, musí mať kompetenciu a musí mať materiálne náležitosti na to, aby mohol fungovať.

    Ak vytvorí 34 obcí napr. v Žiari nad Hronom akože čosi, čomu sa hovorí spoločný úrad pre stavebné konanie, to nie je žiadny spoločný úrad. Ony si len najmú 4 úradníkov, kde si určia pomerné náklady, kto ich bude platiť a prípadne náklady na miestnosti, ale už vôbec sa neurčí to, čo je primárne a určujúce na stanovenie správneho úradu – kto má právomoc, kto má kompetenciu a kto nesie zodpovednosť za výkon takéhoto rozhodnutia. Ak starosta si dá pripraviť takýto návrh rozhodnutia, je viazaný týmto rozhodnutím alebo nie je viazaný týmto rozhodnutím? Pokiaľ teda vznikne prípadne škoda, voči komu bude smerovať žiadosť o náhradu? Voči tým najatým úradníkom, ktorí budú vyhotovovať tie rozhodnutia, alebo voči starostovi obce? Veď to sú veci, kde jednoducho neexistuje, aby sa neriešili v rámci toho, čomu hovoríme reforma verejnej správy.

    Dalo by sa hrozne veľa o tom hovoriť, sme pripravení v rámci nášho výboru skutočne sa celkom inou akceleráciou reformy verejnej správy zaoberať, ale tento návrh hoci je potrebný, nie je rekonštruovateľný a to je tá schizofrénia, o ktorej vám hovorím. A jednoducho ja osobne zaň hlasovať nebudem a pôjdem niekde mimo, lebo neviem sa s tým nejakým spôsobom vysporiadať.

    Myslím si, že keď nikto iný, pán Brocka mi bude rozumieť, ktorý jediný v tomto parlamente otvoril otázku takú nevyhnutnú pre náš štát, ako je budovanie inštitúcií v rámci novej Európy. Ak Európa primárne hovorí, že výstupy, vlastný rozhodovací proces, uplatnenie práva, vymožiteľnosť práva, je to primárne, čo chce od verejnej správy ako takej – tak toto je to, k čomu máme smerovať?

    Nebudem ani ďalej hovoriť, asi to nemá význam. Chcem iba naznačiť, či už akceptujete, alebo neakceptujete tieto názory, vážne sa nad tým zamyslime, lebo ide o vážnu vec, ak destabilizujeme verejnú správu v štáte, destabilizujeme zásadným spôsobom aj štát. Veľmi vážnym spôsobom nad tým rozmýšľajme. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Janiš. Nech sa páči, máte slovo. A končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, nerobte zo samosprávy niekoho, kto je nemohúci. Samospráva sa vysporiadala od roku 1990 s oveľa ťažšími problémami, ako sú teraz. Aj v roku 1990 boli hlasy, že len štát vie a nikto iný nevie a čo sa stane, keď to bude robiť niekto iný ako štát. A samospráva dokázala za tých 10-12 rokov existencie, že sa vie postarať aj o ľudí, aj o majetok, aj o kompetencie.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, zbytočne sa hlásite, už som uzavrel rozpravu. Mali ste hneď reagovať. (Reakcie z pléna.) Ak je všeobecný súhlas, pán poslanec, ja s tým nemám problém. Nech sa páči, máte slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale, páni poslanci.

    Pán poslanec, môžete reagovať.

  • Pán predsedajúci, mne bolo dopredu jasné, že u vás zvíťazí ten veľký zmysel pre demokraciu, veľmi pekne ďakujem, že ste mi dali to slovo.

    K pánovi kolegovi. Nepochybne si nesmierne vážim samosprávu aj obrovské množstvo úloh, ktoré vykonala, len aby sa nám nestalo to, že dovedieme to leninské učenie o tom, že štát môže spravovať každá kuchárka, naozaj do dôsledkov. Nie je to dobré. Existuje minimálne 200 rokov, osobitne v západnej Európe, učenie o verejnej správe, o byrokracii, o mechanizme rozhodovacieho procesu, o požiadavkách na personálne obsadenie úradov, na kvalifikáciu a podobne. Tam, myslím si, že nemá zmysel o tom viesť polemiku. Viete, už tie pokusy, aby pracujúci po návrate z práce vykonávali štátnu správu, tie sme tuším spoločne v roku 1989 odmietli. A ak je niečo typické pre modernú spoločnosť, tak to je dobre fungujúci správny aparát. Poďme radšej rozmýšľať nad tým, ako vytvoríme situáciu, aby ten dobre fungujúci správny aparát bol aj v našom štáte. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem pekne za podnetné návrhy a pripomienky. Ak dovolíte, ja by som zodpovedal na niektoré.

    Čo sa týka vystúpenia, začal by som s tým, čo hovoril pán poslanec Číž, my sme si to vo výbore viac-menej veľmi podrobne prebrali, tie jeho pripomienky a problémy. S mnohými sme mohli súhlasiť. Len v závere aj on povedal a nakoniec sme sa zhodli v tom, že táto novela zákona nemôže riešiť tie problémy, ktoré on nadniesol. Jedna vec sa však tu rieši, a to odznelo aj v druhom vystúpení, že kto a koľko pracovníkov a v akom pomere sa presúvajú na obce. No, to je veľmi podstatná otázka, ale chcem povedať, že rozdelenie 440 pracovníkov štátnej stavebnej správy na viac ako 2 900 obcí je len teoretické. Ono sa nedá rozkrájať proste tých 440 pracovníkov v nejakom pomere na tieto obce. Takže ten podiel, či sa ten podiel robil podľa počtu obyvateľov alebo podľa iného kritéria, viac-menej má len teoretický význam, lebo v každom prípade sa budú vyžadovať jednoducho spoločné úradovne a združenie týchto pracovných síl.

    Keď by sme zobrali len taký príklad z okresu, ktorý má 50 tisíc obyvateľov, tak na tisícovú, a povedzme v tom okrese vykonávalo štátnu stavebnú správu len 5 pracovníkov, tak na obec s tisíc obyvateľmi pripadá jedna desatina pracovníka. Čiže to je len teoretické delenie, to nie je možné tak robiť.

    Druhá otázka je, že kto sa presúva, či tí pracovníci, ktorí v tomto momente pracujú na stavebných správach, alebo nie. Samozrejme, my ministerstvo životného prostredia ako metodicky zodpovedné, nie pracovnoprávne, ani nijako inak, pretože okresné úrady nepatria ministerstvu životného prostredia, takže metodicky sme chceli, samozrejme, aby vykonávali túto štátnu stavebnú správu odborne zdatní a spôsobilí ľudia. No, žiaľbohu, niektoré pracovnoprávne pomery nám nedovoľujú, aby sme do toho zasahovali, a jednoducho musím povedať, že je to aj rôzne na obciach. Niektoré obce tých stavebných úradníkov, ktorí boli, chcú a niektorých už ani vidieť nechcú. Takže v každom prípade ministerstvo životného prostredia do toho nemohlo zasiahnuť inak, len že sme predpísali určitú odbornú spôsobilosť. Čiže to je k tomu.

    Čo sa týka novely stavebného zákona. Áno, ministerstvo životného prostredia ešte do toho momentu, kým v plnej kompetencii ministerstva bol celý stavebný zákon, tak sme plánovali, že v tomto roku sa urobia nové zákony, a to buď 2, alebo 3, a to zákon o územnom plánovaní, zákon o stavebnom poriadku s vyvlastňovaním alebo dokonca osobitný zákon o vyvlastňovaní. Teraz sa situácia po dnešnom vašom hlasovaní trošku zmení, ale v každom prípade som za to, že sa budú musieť pripraviť nové zákony.

    Čo sa týka konkrétnych pripomienok, súhlasíme so všetkým, nemáme žiadne problémy ani s jedným. Jednu malú poznámku by som však mal k pozmeňujúcemu návrhu, čo predniesol pán poslanec Harna, ktorý hovoril o tom, aby podávali hlásenia obce. Ono povinnosť hlásenia spadá pod zákon o štatistike, kde každá obec je spravodajskou jednotkou a ona má predpísané spravodajské činnosti, v rámci toho aj to, čo požaduje pán poslanec Harna vo svojom návrhu. Dokonca ministerstvo životného prostredia vo svojej metodike výkonu verejnej správy na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku toto upresňuje obciam, túto povinnosť. Jediná zmena je, pán poslanec, že ty požaduješ, aby to robili mesačne, a v tom metodickom pokyne je štvrťročne. Takže keď budeš trvať na tom, tak my nemáme s tým žiadne problémy, ale v tomto momente zákon o štatistike toto predpisuje obciam, čiže tu by bolo jednak buď zdupľovanie, alebo keď sa špecifikuje, že to bude nie štvrťročne, ale mesačne, tak azda to má význam. Ale na druhej strane tých stavebných prípadov v obci, najmä v tých menších obciach, skutočne nie je tak veľa, že by azda bolo treba každý mesiac dávať hlásenie. Ale my s tým problémy žiadne nemáme. To je jednoducho otázka, akým spôsobom to prijmú obce alebo neprijmú obce. Ale ešte raz zdôrazňujem, že v zákone o štatistike táto povinnosť obciam daná je.

    Takže toľkoto. Rád by som sa poďakoval všetkým tým, ktorí podporujete tento zákon. Znovu by som chcel podčiarknuť, táto novela nič iné nerieši, len to, aby to mohlo začať fungovať, pretože pôvodne predpokladaných 240 pracovníkov na obce jednoducho nemohlo stačiť, ani tých 440 nie je veľa, ale predsa je to niečo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k hlasovaniu aj o tomto návrhu, aj o ďalších dvoch prerokovaných záležitostiach.

    Pán spravodajca, zatiaľ si môžete ešte sadnúť, lebo 5 minút potrebujeme na reštartovanie systému, servera a prekontrolovanie. Takže máme technické problémy, ale tých 5 minút budeme potrebovať akurát aj na to, kým prídu poslanci.

  • 5-minútová technická prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu, takže, pán spravodajca, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, navrhujem o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sme odporúčali v spoločnej správe, hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Avšak bod 2 spoločnej správy, podotýkam, tlač 122a, aby ste si pozreli, aby bol vypustený z textu návrhu zákona, citácia § 117 ods. 1 a pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka prednesený v rozprave dopĺňa vlastne tento text § 117 ods. 1, preto navrhujem, aby sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch v spoločnej správe okrem bodu 2 spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy okrem bodu 2, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 103 poslancov, za 102, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme prijali. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme dávať hlasovať v poradí o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch s tým, že som zaevidoval medzitým pozmeňujúci návrh pána poslanca Harnu, že je ochotný ho stiahnuť...

  • Pán spravodajca, ak vás môžem prerušiť, nehlasovali sme o bode 2. To vysvetlite.

  • Áno. Ja som spomínal, že v podstate ten bod 2 bude dostatočne nahradený pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Horáka. Čiže, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o bode 2 s odporúčaním neschváliť.

  • Reakcie z pléna.

  • Gestorský výbor, ja už som to spomínal na začiatku, odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 5, proti 93, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Takže, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, teraz budeme pristupovať postupne k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, máme ich celkom, z rozpravy vyplynuli štyri pozmeňujúce návrhy a budeme dávať hlasovať v poradí.

    Prvý pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Harna, dostal som vyjadrenie od neho, že ho sťahuje. To znamená, že...

  • ... týmto pozmeňujúci návrh č. 1 sťahujem a pristupujeme k druhému pozmeňujúcemu návrhu.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka, ktorý hovorí, že v čl. 1 bod 3 v § 117 ods. 1 v druhej vete sa za slovo „je“ dopĺňa slovo „preneseným“ a na konci sa pripája táto veta: „Náklady preneseného výkonu štátnej správy štát uhrádza obci priamo...“

  • Pán spravodajca, každý má tento návrh, návrhy sú rozdané. Takže...

  • Takže, pán predsedajúci, môžete dať hlasovať.

  • Áno, ďakujem pekne. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Horáka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 106 poslancov, za 105, proti 1.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Horáka sme prijali. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ľubomíra Vážneho, ktorý máte pred sebou.

  • Áno, nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Poslanca Vážneho s mojím odporúčaním za.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 109 poslancov, za 102, proti 2, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca bol prijatý. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu poslanca Blanára, čiže o mojom, ktorý máte takisto k dispozícii, s odporúčaním schváliť.

  • Pán spravodajca, nemôžete dávať odporúčanie, hlavne nie o svojom...

  • Smiech v sále.

  • Ale nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Blanára.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 110 poslancov, za 110 poslancov.

  • Už toto dávno nebolo, pán poslanec.

  • Teraz by som, pán predsedajúci, poprosil, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku.

  • No, pán poslanec, nie, mali by sme trošku ísť ďalej, to znamená, že postúpime zákon do tretieho čítania. Máte také splnomocnenie?

  • Áno, pán predsedajúci, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať, aby zákon postúpil do tretieho čítania.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 107 poslancov, za 106, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento zákon prerokuje v treťom čítaní.

    Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa niekto hlási v tomto čítaní do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči záverečné hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, chcel by som vás požiadať, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku, ktorý bol odsúhlasený v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za 114, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely stavebného zákona.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi, samozrejme, aj pánovi ministrovi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, budeme ešte v hlasovaní pokračovať o prerokovaných návrhoch.

    A to najskôr ešte dám slovo pánovi poslancovi Lintnerovi, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcel by som vás požiadať o prestávku do 17.00 hodiny v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ, SMK a ANO.

  • Súvisí to s hlasovaniami, pán poslanec?

  • Dobre, ďakujem pekne. Chcem sa opýtať, či by sme nemohli odhlasovať už prerokované a potom vyhlásime prestávku.

  • Súhlasná reakcia.

  • Áno, ďakujem pekne za porozumenie.

    Takže najskôr budeme hlasovať o

    návrhu uznesenia Národnej rady k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v druhom polroku 2002 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 (tlač 142).

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Áno, návrh uznesenia Národná rada, samozrejme, berie na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 106 poslancov, za 96, proti 5, zdržalo sa 5.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v druhom polroku 2002 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2003.

    Teraz prosím pána poslanca Gála, aby uviedol odporúčanie gestorského ústavnoprávneho výboru k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva (tlač 137).

    Chcem upozorniť poslancov, že v tomto prípade je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov, to znamená 76.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, gestorský výbor odporúča schváliť toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva (tlač 137). Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Európskou dohodou vzťahujúcou sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva s uplatnením nasledujúceho vyhlásenia Slovenskej republiky:

    „Slovenská republika vyhlasuje, že ustanovenia čl. 4 ods. 2 písm. a) Európskej dohody sa nebudú uplatňovať voči občanom Slovenskej republiky, a rozhodla, že Európska dohoda vzťahujúca sa na osoby zúčastňujúce sa konania pred Európskym súdom pre ľudské práva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

  • Ďakujem, pán poslanec ako spravodajca. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 107 poslancov, za 106, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem vám za trpezlivosť. Takže na základe žiadosti a požiadavky troch klubov vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 16.27 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.10 hodine.

  • Pátra sa po pánovi poslancovi Drgoncovi. Dobre, ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, nasleduje druhé...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj v sále, páni kolegovia, začíname rokovanie.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 95 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 95a.

    Nech sa páči, pán poslanec Drgonec, odôvodnite návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, vynasnažím sa hovoriť tak, aby moje vystúpenie nebolo dlhšie, než je navrhnutá novela zákona o Zbierke zákonov.

    Čiže z hľadiska predkladaného návrhu ide o dve úpravy. Ide po prvé o takú úpravu zákona o Zbierke zákonov, aby sa v nej bez právnych komplikácií dal zverejniť výsledok návrhu prijatého v referende, ide teda o realizáciu ustanovenia čl. 98 ods. 2 ústavy, podľa ktorého návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Z hľadiska skutkového stavu alebo z hľadiska platnej právnej úpravy dnes právna úprava výslovne nepamätá na uverejnenie návrhu prijatého v referende, čo by mohlo mať za následok nepríjemné komplikácie vo chvíli, keď po referende – a dnes jedno referendum už vyhlásené máme – by sa zrazu zistilo, že v súlade s ústavou a v súlade so zákonom taký návrh nie je možné vyhlásiť.

    Druhá záležitosť je novelizácia § 6 ods. 2 zákona o Zbierke zákonov, ja vám prečítam to ustanovenie: „Ak má medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi, súčasťou oznámenia o uzavretí medzinárodnej zmluvy je rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o tejto skutočnosti, prílohou oznámenia je doložka prednosti tejto medzinárodnej zmluvy pred zákonmi.“ Môj návrh je vypustiť formuláciu „prílohou oznámenia je doložka prednosti tejto medzinárodnej zmluvy pred zákonmi“, a to z toho dôvodu, že v Zbierke zákonov podľa legislatívnych pravidiel Národnej rady, ide o uznesenie č. 19/1997 Z. z., v čl. 4 ods. 1 sa uvádza, že právne texty majú mať normatívny obsah. Táto formulácia nemá normatívny obsah, ale mohla by mať závažné negatívne dosahy na uplatňovanie medzinárodných zmlúv na území Slovenskej republiky. Z toho dôvodu navrhujem túto časť formulácie vypustiť.

    Keďže som sľuboval, že sa budem usilovať nehovoriť dlhšie, než je samotný návrh zmeny zákona, v tejto chvíli, pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť vám aj všetkým a odovzdal by som slovo spravodajcovi výboru.

  • Ďakujem pekne za uvedenie návrhu.

    Poprosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Petra Miššíka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 95, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 a nasledujúcich o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 135 z 12. decembra 2002 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie citovaného zákona ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory: ústavnoprávny výbor uznesením č. 59 zo 14. januára 2003, zahraničný výbor uznesením č. 9 z 9. januára 2003, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 17 z 9. januára 2003.

    V článku IV tejto spoločnej správy máte pod bodmi 1, 2, 3 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ja dúfam, že je všeobecný súhlas, aby som to nečítal, pretože som spomenul, že tú tlač máte pred sebou.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • O týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne k bodom 1 až 3 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie tohto zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 65 zo 14. januára 2003.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Možnosti ústneho prihlásenia nevyužil takisto žiadny poslanec. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže nie sú žiadne návrhy, takže môžeme rovno pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

  • Reakcie z pléna a zaznievanie gongu.

  • Vyzerá to, že páni kolegovia sa pomaly už k nám aj po zvonkohre dostali, myslím, že nás je dosť.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v tlači 95a. Bod IV, a to pod bodmi 1, 2 a 3, pričom o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne. Body 1 až 3 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy chváliť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, dávam hlasovať. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 99 poslancov, za 98, proti nikto, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrhy pod bodom 1 až 3 zo spoločnej správy sme prijali. Nech sa páči ďalej.

  • Keďže mám splnomocnenie ústavnoprávneho výboru, žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o posunutí zákona do tretieho čítania.

  • Ďakujem pekne. Páni kolegovia, panie kolegyne, dávam hlasovať o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 101 poslancov, za 100, proti nikto, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh je v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa poslancov, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, kto sa hlási do rozpravy. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ako o celku.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 108 poslancov, za 108 poslancov.

    Teda schválili sme návrh poslanca pána Drgonca na vydanie novely zákona o Zbierke zákonov.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi aj predkladateľovi zákona.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 97 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 97a.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Drgoncovi, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Skôr než prehovorím v mene skupiny poslancov, dovoľte mi, aby som vám poďakoval za hlasovanie k predchádzajúcemu bodu.

    No a teraz už v mene skupiny poslancov. Návrh, ktorý je vedený pod č. 97, je návrh na zmenu zákona o správe daní a poplatkov v dvoch položkách.

    Po prvé smeruje k zavedeniu časového obmedzenia alebo určenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. To znamená, ide o odstránenie súčasného stavu, kde je časové neobmedzenie. Čiže inak povedané, daňová kontrola v tejto chvíli môže začať trebárs dnes, pokračovať podľa celého života toho, voči komu sa kontrola vedie, môže sa v rámci dedičského konania prenášať postupne na ďalšie pokolenia. A teda ad absurdum, ja neviem, trebárs o 1500 rokov za predpokladu, že vydrží daňový úrad, sa môže skončiť. Je to nielen nezmysel vecne, ale je to stav, ktorý nie je v súlade s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo je ústavou zaručené právo na území Slovenskej republiky. Tento nedostatok existujúceho stavu prekonáva predložený návrh v tom zmysle, že sa zavádza časový limit na vykonanie daňovej kontroly v trvaní 6 mesiacov s možnosťou za zákonom určených podmienok predĺženia, ale zase nie predĺženia na neobmedzený čas, ale teda predĺženie o ďalších 6 mesiacov.

    Druhá položka, ktorá by sa mala zmeniť v platnej právnej úprave, to je otázka majetkových priznaní...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pánov poslancov o väčší pokoj v sále.

  • Zdôrazňujem, že nejde o zrušenie majetkových priznaní tak, ako ich predkladáme my poslanci na základe ústavného zákona o konflikte záujmov, nejde o zrušenie majetkových priznaní sudcov, prokurátorov a ďalších verejne činných osôb. Ide „iba“ o zrušenie majetkových priznaní radových občanov. Tých občanov, ktorí v posledných rokoch boli viackrát zaťažovaní, minimálne administratívne zaťažovaní majetkovými priznaniami, ktoré keď sa naposledy robili na jeseň minulého roku, nezdalo sa, že priniesli významný efekt, pokiaľ ide o boj s organizovaným zločinom, lebo v jednej chvíli bývalá ministerka financií odôvodňovala existenciu majetkových priznaní ako prostriedok účinného diagnostikovania zločincov.

    A na druhej strane táto právna úprava, ktorá tu existuje, ktorá vyvoláva dlhodobé problémy, je v evidentnom rozpore s právom na súkromie tak, ako ho zaručuje Ústava Slovenskej republiky a ako ho zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, pretože v režime § 40 ods. 12 jeho poslednej vety v prepojení na § 15 ods. 1 a § 15 ods. 6 je možné, aby daňový úradník kedykoľvek prišiel a vykonával kontrolu správnosti majetkového priznania.

    V tomto štáte, keď policajt má vstúpiť do príbytku osoby, ktorá už je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu, potrebuje na to potvrdenie alebo potrebuje na to súhlas sudcu. Keď to má urobiť daňový úradník, tak je to postavené naozaj do neuveriteľného režimu, že zazvoní pri dverách a je vnútri. Tento nedostatok, druhý nedostatok z platnej právnej úpravy by sa mal odstrániť na základe predloženého návrhu.

    Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem aj ja, pán poslanec.

    Nech sa páči, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi pánovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený kolega predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 137 z 12. decembra 2002 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač 97). Tento návrh zákona bol pridelený dvom výborom Národnej rady, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady č. 511 o správe daní a poplatkov stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská s odporúčaním pre Národnú radu schváliť tento návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 50 zo dňa 9. januára 2003 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 61 zo dňa 8. januára 2003.

    Tých pozmeňujúcich návrhov je deväť. Ja ich nebudem teraz čítať, máte ich všetci v tlači 97a v spoločnej správe. Chcel by som k nim však doplniť, že v bode 2, 3 a 4 gestorský výbor návrh aj svojho uznesenia odporúča neschváliť a poveril ma ako spravodajcu riešiť sporný bod § 30a ods. 7 poslaneckým návrhom, ktorý predložím v rozprave, pretože gestorský výbor na svojom rokovaní o spoločnej správe prišiel na to, že existuje lepšie vyjadrenie sporného alebo navrhnutého § 30 ods. 7.

    Pán predsedajúci, skončil som a zároveň sa hlásim ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Hlásite sa ako spravodajca alebo ako poslanec? Dobre. Ako poslanec, tak potom dáme prednosť pánovi Maxonovi, ktorý sa hlásil aj-aj, teda vraj aj s faktickou, aj do rozpravy, ale keďže tam dominuje aj rozprava, tak poprosím k pultíku.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, tá prvá poznámka sa týka aj predchádzajúceho bodu.

    Prosím vás pekne, nie je možné rokovať o poslaneckých návrhoch, keď tu nie je príslušne kompetentný minister a člen vlády.

  • Áno, je to možné, ale je to v príkrom rozpore proti tomu, čo ste všetci proklamovali vrátane pána predsedu Národnej rady na začiatku tohto volebného obdobia. Ešte sme ho ani poriadne nezačali a my tu rokujeme o vážnych veciach a ani jeden člen vlády kompetentný za príslušný zákon v tomto prípade, v tom prvom prípade minister spravodlivosti a podpredseda vlády zodpovedný pre legislatívu a v tomto druhom prípade minister financií. To nie sú samoúčelné veci.

    Pán navrhovateľ tohto zákona, veľmi pekne vám ďakujem za to úvodné slovo. Vy ste v priebehu 10 minút povedali to, čo som ja pred troma rokmi vysvetľoval tejto snemovni 2,5 hodiny v súvislosti s majetkovými priznaniami. A dnes sme sa presne do tejto situácie dostali, že musíme reparovať zlé postupy predchádzajúcej vlády. Jednoducho aj tú atmosféru, aj ten proces je veľmi dôležité, aby ten príslušný zodpovedný minister jednoducho tu v Národnej rade strávil a absorboval tie názory poslancov. Lebo o rok alebo o tri roky zase vznikne nejaký legislatívny návrh, ktorý bude podobný legislatívnemu návrhu pani ministerky financií Schmögnerovej.

    Presne sme hovorili všetky tie veci súvisiace s nadštandardnými právami daňových úradníkov v súvislosti s domovými prehliadkami. Presne sme hovorili o účinnosti jasne a zrozumiteľne zdokumentovanú, čo sa týka majetkových priznaní bežných občanov. Administratívna náročnosť tohto úkonu, finančná náročnosť tohto úkonu sa ani zďaleka nerovná tým ambíciám, ktoré tu boli prezentované z hľadiska výsledku.

    Preto ja teda zdôrazňujem, aby tu členovia vlády boli, aby jednoducho na týchto príkladoch sa poučili, ako opatrne treba v týchto legislatívnych oblastiach pokračovať. Nehovoriac o tom, že nemali by sme a nebolo by dobré teraz vecne k tomu zákonu. A keby sme vôbec uvažovali, že by sa robili nejaké pardony ústavným činiteľom a poslancom, členom vlády a tak ďalej. To by naozaj nebolo správne, bol by to krok späť.

    Ale, dámy a páni, opäť platí to, čo bolo povedané pred troma rokmi, pred piatimi rokmi a nič sa v tom nepohlo. Ak nebude daňový informačný systém kompatibilne prepojený s colným informačným systémom, tento prepojený so systémom dôchodkového zabezpečenia, sociálneho zabezpečenia a zdravotného zabezpečenia, tak efektívnosť takýchto administratívnych podaní zďaleka nedosiahne to, čo od toho očakávame. Prirodzene, čo sa nás týka, tak to naše majetkové priznanie je skôr otázka politickej zodpovednosti a schopnosti prezentovať majetok, ktorý sme nadobudli. Ale ešte raz opakujem, ak tieto systémy kompatibilne nebudú prepojené, tak celý proces je neefektívny.

    Okrem toho je ešte jeden vážny problém a pôvodne som uvažoval, že k tejto predloženej novele sa pokúsim spolu s mojimi kolegami naformulovať pozmeňujúci návrh. Ale vzhľadom na náročnosť alebo teda obsahovú obťažnosť toho návrhu som nakoniec od toho ustúpil, ale dovoľte mi, aby som vám povedal, o čo ide.

    Vo všetkých civilizovaných krajinách správca dane postupuje tak, že ktokoľvek z nás, kto podá majetkové priznanie alebo daň z prírastku majetku, tak je identifikovateľný len po podateľňu. Po odovzdaní na podateľni príslušné majetkové priznanie alebo daň z prírastku majetku má šifrovaný identifikačný kód a nikto, kto preveruje formálnu správnosť tohto daňového priznania na daňovom úrade, nevie, koho sa to majetkové priznanie týka. Opäť sa to netýka nás politikov, pretože my máme dvojaký režim, čo sa týka majetkových priznaní, ale, dámy a páni, nie je to bezvýznamný problém, na ktorý poukazujeme.

    Vyskytlo sa na Slovensku niekoľko vážnych prípadov, keď majetkové priznania boli zneužité voči konkrétnym osobám. Takže ak máme postupovať efektívne v legislatíve, tak by sme mali dosiahnuť aj tento stav...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím kolegov o väčší pokoj v rokovacej sále.

  • ... aby ľudia, ktorí poctivo bez akýchkoľvek problémov na majetkových priznaniach zdokumentujú svoj majetok, neboli vystavovaní aj tomuto riziku. Ja, samozrejme, myslím, že môžem hovoriť aj za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, túto novelu v plnom rozsahu podporujem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Žiada sa mi dodať, že súhlasím s veľa vecami, ktoré ste povedali, a keďže tu nie je vláda, poskytneme jej prípadne nahrávku vášho vystúpenia, to je teraz v móde, možno si z toho niečo zoberú k srdcu.

    Nech sa páči, druhý poslanec pán poslanec Mikuš sa prihlásil takisto do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som spomínal v spoločnej správe, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý rieši terminológiu, resp. znenie § 30a odsekom 7, ale predsa sa mi len žiada povedať pár slov. To, akým spôsobom bol tento návrh zákona prerokúvaný v našom výbore, však podľa spoločnej správy vidno, že aj v ústavnoprávnom výbore sa zdá, že návrh zákona je praktický a dobrý. Návrh rieši problematiku termínov pri daňových kontrolách, ktoré podľa súčasného zákonného stavu môže daňová kontrola robiť teoreticky neobmedzene alebo nekonečne dlho. Predpoklad tvorcov zákona spred zhruba desiatich rokov bol, že u každého daňovníka bude daňová kontrola vykonávaná zhruba raz za tri roky, čo v súčasnosti je nerealizované alebo nerealizovateľné, a preto zrejme aj poslanci dávali tento návrh. Pri realizácii daňovej kontroly navyše v súčasnosti vyplývajú pre daňovníka určité obmedzenia. Príkladom je nemožnosť počas kontroly nakladať napríklad s daňovým preplatkom, ktorý zaplatil daňovník štátu.

    Návrh skupiny poslancov hovorí o stanovení hornej hranice na 6 mesiacov, výsledkom ktorého by malo byť sprísnenie podmienok na vykonávanie daňových kontrol a vytvorenie prijateľnejšieho postavenia medzi štátom a jeho občanmi. Dnes skutočne nemožno hovoriť o rovnocennom postavení, keďže daňovníci napríklad musia v stanovenom termíne zaplatiť dane z príjmov, lebo v inakšom prípade im hrozia pokuty zo strany štátu alebo sankcie zo strany štátu. Na druhej strane štát môže svojvoľne naťahovať daňové kontroly a vytvárať podnikateľom bariéry na nakladanie s ich vlastným majetkom. Stanovením termínov vykonávania daňových kontrol sa miera zvýhodnenia štátu voči jeho občanom výrazne zníži.

    Druhá časť návrhu rieši majetkové priznania fyzických osôb. Bolo tu už spomenuté aj pánom predkladateľom, ambície, ktoré viedli predkladateľov k tomu, a dôvody, aby sa tieto majetkové priznania zrušili. Ja za najzávažnejšiu považujem práve existujúcu neopodstatnenú právomoc daňových kontrolórov skúmať pri daňovej kontrole majetkových priznaní fyzické osoby, dokonca možnosť vniknúť im do bytu, čím získavajú ešte silnejšie postavenie ako policajti, ktorí môžu do bytu vniknúť len po rozhodnutí sudcu.

    Čiže podľa toho, čo som povedal v spoločnej správe, dovoľujem si navrhnúť znenie § 30 v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, prosím vás, neberte ako môj návrh, ale návrh skupiny poslancov, z ktorých podpísaných máte zástupcov všetkých politických strán, pretože bol jednomyseľný konsenzus na danom znení v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu. Zároveň si dovolím navrhnúť ešte dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú platnosti tohto zákona, keďže tento návrh bol stiahnutý z minulého zasadnutia schôdze parlamentu a v pôvodnom návrhu bola platnosť od 1. 3., tak navrhujem v pozmeňujúcom návrhu č. 2 a 3 alebo článok 2 a 3 platnosť tohto zákona od 1. mája, pardon, účinnosť, zle som povedal. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • No, počkajte chvíľku. Ďakujem pekne. Ešte sme neukončili rozpravu, keďže sa nikto neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Nie. Ďakujem pekne. Spravodajca si svoje povedal.

    Takže pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, dajte hlasovať. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči.

  • Takže z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh spravodajcu, ktorý je aj návrhom vlastne členov gestorského výboru. Zo spoločnej správy vyplýva, že body 1, 6, 7, 8 a 9 gestorský výbor odporúča schváliť. Body 2, 3, 4 a 5 odporúča gestorský výbor neschváliť s tým, že body 2, 3 a 4 rieši ten pozmeňujúci návrh skupiny poslancov.

    Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o tých bodoch, ktoré sa netýkajú účinnosti a ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť, a to znamená o bodoch v spoločnej správe č. 1, 6 a 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ďakujem pekne. Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o bodoch 1, 6 a 7, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Nech sa páči. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 102 poslancov.

  • Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte v hlasovaní.

  • Pán predsedajúci, teraz vás prosím, dajte hlasovať o bodoch 2, 3, 4 a 5, ktoré v spoločnej správe gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Nech sa páči, dávam hlasovať o bodoch 2, 3, 4 a 5 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 2, proti 85, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že body 2, 3, 4 a 5 sme neschválili. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o...

  • Neberte mi slovo, chvíľku musíte vydržať. Teraz budeme hlasovať zrejme o návrhu, ktorý vyšiel z rozpravy.

  • Ešte budeme hlasovať o bode 8 a 9, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť, ale vzhľadom na to, že bola posunutá schôdza, tak účinnosť tohto zákona je, že v tom druhom pozmeňujúcom návrhu, alebo teda v pozmeňujúcom návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy, alebo správa gestorského výboru bola jednoducho schvaľovaná 9. januára.

  • To znamená, že teraz budeme hlasovať...

  • Ako spravodajca odporúčam neschváliť.

  • Neschváliť, aha. To znamená, že budeme hlasovať o bodoch 8, 9...

  • ... áno, pri ktorých je posunutá účinnosť na základe poslaneckého návrhu.

  • Dobre. Nech sa páči, hlasujeme. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 3, proti 97, zdržali sa 2.

    Body 8, 9 zo spoločnej správy sme neschválili. Nech sa páči k návrhom z rozpravy.

  • Takže teraz si dovolím navrhnúť ten návrh, ktorý vzišiel z rozpravy, ktorý navrhla skupina poslancov z gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý má tri body.

    V článku 1 bod 2 v § 30a sa nahrádza novým znením odsek 7, ktorý znie...

  • Reakcie z pléna.

  • Máte na papieri. Druhý pozmeňujúci sa týka článku 1 bodu 5, kde sa posúva termín účinnosti na 1. máj a takisto v bode 3 k článku 2.

  • Takže hlasujeme o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 101, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme návrhy vyplývajúce z rozpravy prijali.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač 97) do tretieho čítania.

  • Dávam o tomto návrhu spoločného spravodajcu hlasovať. Nech sa páči, hlasujme. Konštatujem, že je ďalší úspech absolútnej zhody.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 102 poslancov.

    To znamená, že pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Ústne majú možnosť sa prihlásiť teraz. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku v znení schválených návrhov. Nech sa páči, pán spravodajca.

    J. Mikuš: Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone č. 511/1992 Zb. ako o celku.

  • Dávam hlasovať o zákone ako o celku. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 104 poslancov, za 104 poslancov.

  • Aj tretí zákon sme schválili absolútnou zhodou hlasov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie novely zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 99 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 99a.

    Dávam slovo poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 95/2002 Z. z. Už od začiatku...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, kolegovia a kolegyne, o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Už od začiatku účinnosti zákona č. 315/2001 o poistení zodpovednosti neumožňuje tento zákon tým, ktorí nepoužívajú svoje motorové vozidlo dlhší čas z rôznych dôvodov, napríklad dlhodobá oprava vozidla, odcestovanie majiteľa vozidla mimo republiky, ale predovšetkým tým, ktorí svoje mechanizmy ako právnické osoby používajú na podnikanie a podnikajú v oblasti sezónnych prác, aby...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Druhýkrát poprosím, počkajte, pán poslanec, poprosím vás, kolegovia a kolegyne, naozaj sa to ťažko hovorí, keď je tu taký ruch, špeciálne klub SDKÚ, aj keď je najväčší, nemusí robiť najväčší ruch. Nech sa páči.

  • ... aby tieto skupiny nemuseli mať počas tohto obdobia uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti, ako je to doteraz, čo po zvýšení poistného predstavuje dnes zaujímavé sumy pre vlastníkov týchto vozidiel. Takúto úpravu majú zavedenú v Európskej únii v rôznych obdobách, ale i v susednej Českej republike.

    Zatiaľ je možné sa vyhnúť bezdôvodnému plateniu poistenia zodpovednosti v zmysle tohto zákona vyradením vozidla z evidencie vozidiel podľa § 9, zánik poistenia zodpovednosti citovaného zákona č. 315/2001, čo je prakticky nepoužiteľné pre tú skupiny, ktorú som menoval, z finančného dôvodu, a preto to nikto nevyužíva. Navyše tým vznikajú ešte pre vlastníka držiteľa vozidla mnohé komplikácie s opätovným prihlásením do evidencie. Preto je potrebné dať do pozornosti rozdiel medzi vyradením vozidla z evidencie vozidiel podľa § 91 a 92 zákona č. 315/1996 a vyradením vozidla z cestnej premávky podľa § 103 toho istého zákona, čo je možné okrem iného i na žiadosť držiteľa vozidla. Čiže držiteľ vozidla môže požiadať o vyradenie vozidla z cestnej premávky.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 381/2001 Z. z. o poistení zodpovednosti, predkladám z dôvodu neriešenia práve vozidiel vyradených z cestnej premávky v tomto zákone, ale aj preto, aby ho mohli využiť i tie cieľové skupiny, ktoré vozidlá nevyužívajú z rôznych objektívnych či subjektívnych dôvodov. Opieram sa o fungujúci inštitút vyradenia vozidla z cestnej premávky v zákone č. 315/1996 Z. z. o prevádzke na pozemných komunikáciách, ktoré je zatiaľ masívne využívaný majiteľmi vozidiel, keď nemôžu vozidlo používať dlhší čas, aby nemuseli platiť cestnú daň. Potom si logicky myslím, že to môže byť použité i pre neplatenie poistenia zodpovednosti. O tom ma presviedča množstvo listov od občanov, ktoré som od prvého čítania získal nielen od občanov, ale aj od fyzických a právnických osôb a rovnako aj pracovníkov okresných úradov, odborov dopravy.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem vám ešte v krátkosti priblížiť, ako to funguje. Držiteľ na okresnom úrade, odbore dopravy, požiada na tlačive, ktoré tam má k dispozícii, o vyradenie vozidla z cestnej premávky s časovým ohraničením vyradenia. Ak je vozidlo vyradené z cestnej premávky, o čom je držiteľ tohto vozidla povinný podľa vyhlášky č. 116/1997 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o podmienkach prevádzky vozidiel na komunikáciách podľa § 111 ods. 3 do 30 dní odo dňa, keď bolo vozidlo vyradené z cestnej premávky, odovzdať príslušnému dopravnému inšpektorátu doklady od vozidla a tabuľky s evidenčným číslom do depozitu. Z uvedeného stavu je zrejmé, že takéto vozidlo nie je možné zo zákona používať v cestnej premávke, takže nie je ani možné, aby takéto vozidlo spôsobilo škodu svojou prevádzkou, čo je nemenej dôležité, že sa zamedzuje zneužitiu z pohľadu zákona č. 381/2001 o poistení zodpovednosti. Pretože ak takéto vozidlo majiteľ použije bez evidenčných čísel, dopúšťa sa prehrešku voči iným zákonom, ktoré to ustanovujú. Áno, sú aj takí majitelia motorových vozidiel, ktorí už aj teraz používajú svoje motorové vozidlo bez evidenčných čísel a porušujú tým i iné zákony. Nie tento predmetný, ale kvôli tomu predsa nebude diskriminovaná drvivá väčšina poctivých občanov.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona umožňuje zredukovať náklady výrazne pre také skupiny, ako sú poľnohospodári, ktorí svoje mechanizmy v 90 % majú nevyužité počas zimného obdobia. Robil som takú krátku štatistiku, kde som sa snažil dopracovať k nejakému výsledku, a len u poľnohospodárov, pokiaľ uplatnia túto možnosť, je možné ušetriť od 150 do 200 mil. Sk. Rovnako sa to týka stavbárov, ktorí robia taktiež sezónne práce a majú mechanizmy, za ktoré dnes musia platiť ročne až 30 000 korún. Rovnako je to u dopravcov, ktorí majú rôzne druhy dopravy, ale aj fyzické a právnické osoby.

    V roku 2001 podľa údajov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo vyradených z cestnej premávky 1 116 vozidiel a do 30. 6. 2002, keďže ešte štatistika za rok 2002 nie je k dispozícii, to bolo 586 vozidiel. Za všetky tieto vozidlá sú dnes ich vlastníci povinní bezdôvodne platiť poistenie zodpovednosti. Po schválení predkladaného návrhu zákona sa k nim pridajú i spomínané skupiny vlastníkov, držiteľov, ktorí tak môžu ušetriť nemalé finančné prostriedky, ktoré môžu použiť na iné účely. Zatiaľ čo dnes tieto financie bezdôvodne plynú do pokladní 8 poisťovní, pre ktoré je to čistý zisk bez rizika.

    Preto si na záver dovolím pripomenúť, že tento zákon už mal od jeho začiatku toto znenie obsahovať, ktoré teraz dopĺňam v návrhu môjho zákona. Takéto ustanovenie platí v Českej republike, znova podotýkam, a v Európskej únii, kam chceme vstúpiť, v rôznych podobách. Preto, vážené dámy a vážení páni, vás chcem požiadať úprimne o podporu môjho návrhu zákona ako príspevok pre občanov v čase, keď ich nárast poistného zodpovednosti zaťažuje. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby v krátkosti informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, predkladám vám spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní. Máte to ako tlač 99.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 138 z 12. decembra 2002 pridelila tento návrh trom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Uvedené výbory odporúčajú Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v tejto spoločnej správe.

    Sú tu dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú krátke, takže si ich dovolím prečítať.

    V názve zákona sa vypúšťajú slová „Národnej rady Slovenskej republiky“ a na konci sa pripájajú tieto slová „v znení zákona č. 95/2002 Z. z.“. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Čl. I znie: Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 95/2002 Z. z. sa dopĺňa takto: v § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie: „f) vyradením motorového vozidla z cestnej premávky“. Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie: „14a) § 103 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.“. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako je to uvedené v tlači 99, schváliť. Táto predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 49 z 9. januára 2003.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakuje, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil do rozpravy jeden poslanec. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Nikto. Končím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Prosím pána poslanca Bohumila Hanzela o jeho vystúpenie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že môj kolega poslanec Blanár predložil tento návrh. Odkedy som sa vrátil na Slovensko, mnohokrát som sa čudoval nad rôznymi nelogickosťami vo fungovaní štátu, štátnych orgánov, štátnych firmách alebo napríklad i v poisťovniach. Veľmi ma prekvapilo, keď som za poistku na moje auto vo Švédsku platil plnú poistku vo výške 5 000 švédskych korún, čo je zhruba 25 000 našich korún, a na Slovensku odo mňa hneď chceli 150 000 korún a nebolo možné to s nikým vykonzultovať či to upraviť. Veľmi ma prekvapilo i to, že poistka či poistky boli niekým určené a poisťovne ani vtedy, ani teraz nie sú ochotné o niečom diskutovať. Jedna z nehorázností je napríklad povinné zmluvné poistenie na obdobie celého kalendárneho roka bez ohľadu na to, či človek motorové vozidlo používa len ako sezónne alebo len určitú časť v roku.

    Dovoľte z vlastnej skúsenosti, ako to funguje vo Švédsku. Motorové vozidlo môžete kedykoľvek na akúkoľvek lehotu odhlásiť z používania, kvôli poriadku to treba robiť však vždy k začiatku mesiaca. Robí sa to písomne na tlačive, ktoré dostanete poštou spolu s registračnými číslami vozidla a dôvod netreba uvádzať. K tlačivu sa pripojí registračná nálepka čísla. Pri opätovnom prihlásení vám príde poštou nová registračná nálepka. Samozrejme, že všetky inštitúcie vám okamžite vrátia pomernú časť poplatkov z cestnej dane, z povinného i havarijného poistenia. A pozor, tu je opäť podobný systém, ako som už predtým opisoval pri vodičských preukazoch. Opäť upozorňujem na to, že túto agendu spracúva decentralizovane umiestnený štátny úrad, obyčajne v oblasti s vysokou nezamestnanosťou, čo, samozrejme, pomáha riešiť trochu nezamestnanosť.

    Ako a kedy sa toto využíva? Napríklad motocykle v zimnom období, napríklad niektoré sezónne poľnohospodárske stroje, niektoré účelové stroje, pretekárske vozidlá, kabriolety v zime, vozidlá napríklad i počas dlhšieho pobytu v nemocnici alebo počas dlhšej dovolenky napríklad v zahraničí, počas náročných opráv alebo keď vozidlo neprejde STK a treba s ním ešte niečo robiť.

    Myslím si, že uvedená logika je pochopiteľná pre všetkých, čo to počúvali. A verím, že tento rozumný návrh všetci podporíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Keďže v rozprave sa už nikto ďalší nevyskytuje, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete k nej zaujať stanovisko? Ach, bože môj! To sú len faktické pripomienky, lebo prihlásenie sa do rozpravy už bolo ukončené.

    Takže faktická poznámka, Malchárek Jirko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, je mojou povinnosťou, podotýkam, že veľmi milou, aby som vyjadril aspoň vo faktickej poznámke podporu tohto návrhu novely zákona, ktorý predkladá kolega Juraj Blanár. Prihlásenie na určitý čas je prirodzenou samozrejmosťou a právom motoristu, vlastníka motorového vozidla, ktorá bez prijatia tejto novely sa nedá uplatniť v praxi. Samozrejme, tomuto právu zodpovedá aj úhrada zákonného poistenia za obdobie, keď motorista, vlastník motorového vozidla, využíva aj službu zákonného poistenia. Táto novela odstraňuje diskrimináciu motoristov, ktorí takto nútene spôsobujú neoprávnené obohacovanie poisťovní, ako to umožňuje súčasný právny stav. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Druhá faktická poznámka – pán poslanec Jaduš.

  • Vážení priatelia, ďakujem za slovo. Chcem opäť podporiť aj zo strany opozície tento návrh, pretože skutočne, vyjmúc politikum tohto problému, je to vecná vec, každý z nás je motorista a treba si skutočne povedať pravdu. Nám sa nepodaril poistný trh, poisťovne s nami zamietli a treba jednoznačne podporiť tento návrh aj z toho hľadiska, že sú skupiny motoristov, resp. vlastníkov motorových vozidiel alebo týchto jednoúčelových strojov, ktoré jednoducho trpia, trpia na nedokonalosť zákona. Takže ešte raz za opozíciu, pripájame sa k tomuto návrhu a budeme ho jednoznačne podporovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zrejme k rozprave, ktorá bola ukončená, už nie sú žiadne pripomienky zo strany navrhovateľa ani spravodajcu. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Ak áno, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy, ktoré neboli.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k predmetnému návrhu zákona tak, ako vyplývajú zo spoločnej správy uvedené v tlači 99a.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, budeme hlasovať o návrhoch vyplývajúcich zo spoločnej správy. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 97 poslancov, za 73, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    To znamená, že návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

  • V zmysle § 84 ods. 2 navrhujem ako spoločný spravodajca, aby tento návrh zákona prerokovala Národná rada v treťom čítaní. Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, hlasujeme o posune zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 97 poslancov, za 93, zdržali sa 4.

    Takže pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, ústne tiež nikto. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Konštatujem, že rozprava je ukončená a prosím spravodajcu, aby dal hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto zákone ako o celku.

  • Nech sa páči, hlasujeme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 99 poslancov, za 78, zdržalo sa 21.

  • Prijali sme zákon a schválili sme zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovaním motorového vozidla.

    Ďakujem pekne.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 125 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 125a.

    Dávam slovo pánovi nestorovi poslaneckého života Františkovi Mikloškovi, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní. A vidím, že sa mu nechce, takže to bude, ako nestor má na to právo, takže to bude ním poverený bažant, teda, pardon, nie, mazák poslanec. Nech sa páči, pán poslanec. Neviem, či môžeme trpieť mazáctvo, ale pri pánovi Mikloškovi to budeme tolerovať.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa bude novelizovať zákon č. 553/2002 Z. z., skrátene zákon o pamäti národa.

    Prijatie zákona č. 553/2002 Z. z. (zákon o pamäti národa) predpokladal okrem iného aj kreovanie jeho orgánov, ako aj súčinnosť štátnych orgánov pri zriaďovaní Ústavu pamäti národa. Aplikačná prax však ukázala, že zákon potrebuje na jednoznačnejší výklad niektorých jeho ustanovení niektoré upresnenia. Zákon preto spresňuje definíciu zločinov proti ľudskosti v časti, ktorá sa vzťahuje k pôsobnosti ústavu a uvádza do súladu výklad pojmov a predmet sprístupnenia a zverejnenia. Spresňuje sa tiež definícia bezúhonnosti pre potreby zákona zúžením na funkcionárov organizácií združených v Národnom fronte, ktoré mali masový charakter, čo komunistický režim zneužíval na zastretie nedemokratického riadenia spoločnosti.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ku ktorým Slovenská republika dosiaľ pristúpila a ktoré sa dotýkajú upravovanej problematiky.

    A už len tak na záver a mimo predkladania, pán podpredseda, ja som trošku kratší mazák. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslancovi Lászlóovi Nagyovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi určeného gestorským Výborom Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Predmetný návrh zákona Národná rada pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Všetky výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej Národnou radou, iné výbory o návrhu nerokovali. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporúčali schváliť bez pripomienok výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre obranu a bezpečnosť. Osobitný kontrolný výbor pre kontrolu SIS, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúčajú návrh schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy spolu so stanoviskom gestorského výboru k nim.

    Gestorský výbor svojím uznesením č. 36 z 24. februára tohto roku schválil spoločnú správu vrátane návrhu postupu pri hlasovaní o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich z uznesení výborov. Zároveň gestorský výbor predkladá Národnej rade aj návrh uznesenia, ktorým sa má určiť, ktorý výbor bude plniť úlohy vyplývajúce z § 6, § 12 a § 14 zákona. Ide najmä o prípravu voľby funkcionárov a členov orgánov Ústavu pamäti národa a sledovanie procesu sprístupnenia dokumentov, na ktoré sa zákon vzťahuje. Chcem podotknúť, že takéto uznesenie musí Národná rada prijať bez ohľadu na osud súčasne prerokovanej novely, pretože predmetné úlohy vyplývajú už z účinného zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte zdôrazniť, že všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, aj keď je ich v porovnaní s rozsahom predloženej novely veľa, sledujú jedine uľahčenie aplikácie už účinného zákona v praxi a nijako nemenia podstatu a filozofiu zákona, ktorý bol v predošlom volebnom období schválený veľkou väčšinou hlasov poslancov vtedajšej koalície, ale i opozície.

    To je všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto, pán spravodajca.

    Ale chcem vás informovať, kolegovia, kolegyne, že by sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, pretože tu máme dva body. Body č. 33, 34, ktoré sú vyslovenie súhlasu so zmluvami. Máme tu ministrov a zajtra je tripartita, ani jeden z ministrov by zajtra nemohol prísť. Tak vás chcem poprosiť, aby sme mohli tento bod prerušiť a prísť so zmluvami, akurát tak do 18.50-18.55 hodiny stihneme a potom budeme pokračovať zajtra otvorením rozpravy k tomuto bodu programu.

    Takže, nech sa páči, prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov a budeme ďalej rokovať o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene článku 38 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie, podpísanej v Prahe dňa 29. októbra 1992,

    tlač 131, druhé a tretie čítanie. Návrh vlády ste dostali ako tlač 131, správu o prerokovaní návrhu vlády vo výboroch máte ako tlač 131a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister hospodárstva Robert Nemcsics. Prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene článku 38 zmluvy medzi týmito dvoma krajinami o vytvorení colnej únie, podpísanej v Prahe dňa 29. októbra 1992.

    Táto zmluva umožňuje v zmysle článku 38 jej písomné vypovedanie. V prípade výpovede by však zmluva stratila platnosť až 12 mesiacov po jej doručení druhej zmluvnej strane. S cieľom zachovať existenciu a výhody colnej únie až do termínu spoločného vstupu Slovenska a Česka do Európskej únie, a to aj v prípade, keby došlo k prípadnému posunu tohto termínu, vypracovalo ministerstvo hospodárstva a ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s Ministerstvom priemyslu a obchodu Českej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Českej republiky Zmluvu o zmene článku 38. Zmena sa dotýka ukončenia platnosti zmluvy v prípade, ak sa jedna zo zmluvných strán, resp. obe zmluvné strany stanú členskými štátmi Európskej únie súčasne. Vzhľadom na skutočnosť, že k vstupu do Európskej únie boli prizvané obidve zmluvné strany súčasne, skončí sa v zmysle navrhovanej zmeny článku 38 jej platnosť automaticky dňom vstupu Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie.

    Zmluva je prezidentskou medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorej ustanovenia nemajú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, avšak pred jej ratifikáciou prezidentom sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1203 zo 6. novembra 2002 vyslovila súhlas s uzavretím zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene tohto článku 38 zmluvy o vytvorení colnej únie, podpísanej v Prahe 29. októbra 1992. Zmluva bola podpísaná v rámci pracovného stretnutia predsedu vlády Mikuláša Dzurindu s predsedom vlády Českej republiky Vladimírom Špidlom v Bratislave 30. 11. 2002. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene článku 38 zmluvy bol prerokovaný a jednomyseľne odsúhlasený v Zahraničnom výbore Národnej rady dňa 5. 2. 2003 a vo Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie dňa 18. 2. 2003.

    Na základe uvedených skutočností odporúčam, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou a Českou republikou o zmene článku 38 zmluvy medzi oboma krajinami o vytvorení colnej únie, podpísanej v Prahe 29. októbra 1992. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím určeného spravodajcu z gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Stanislava Janiša, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Pán minister, sadnite si na miesto navrhovateľa.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene článku 38 Zmluvy o vytvorení colnej únie, podpísanej v Prahe 29. októbra 1992 (tlač 131).

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 88 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady predkladá Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene článku 38 Zmluvy o vytvorení colnej únie, podpísanej v októbri 1992 v Prahe.

    Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením z 18. februára 2003. Iné výbory Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: zahraničný výbor prerokoval návrh a uznesením č. 18 odporučil Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas; výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh a uznesením č. 57 odporučil Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 88 rokovacieho poriadku konštatuje, že návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou o zmene článku 38 zmluvy, že je to prezidentská zmluva medzinárodná všeobecnej povahy podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas so zmluvou.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomnú prihlášku do rozpravy nemám od nikoho. Ústne sa do rozpravy neprihlásil tiež nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády, prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol odporúčanie gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene článku 38 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie, podpísanej v Prahe 29. októbra 1992.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene článku 38 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie, podpísanej v Prahe 29. októbra 1992, vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene článku 38 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie, podpísanej v Prahe dňa 29. októbra 1992.“

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zmene článku 38 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení colnej únie. Nech sa páči, hlasujeme. Upozorňujem, že je potrebných 76 hlasov. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 86 poslancov, za 86 poslancov.

    Ďakujem.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili opäť jednohlasne.

    Páni poslanci, ďakujem pekne navrhovateľovi aj spoločnému spravodajcovi.

    Nasledujúcim bodom programu sú druhé a tretie čítania o troch návrhoch medzinárodných zmlúv, tlač 139, 140 a 141, ktoré za vládu odôvodňuje minister práce a sociálnych vecí a rodiny. Navrhujem, aby sme zlúčili rozpravu k týmto bodom programu s tým, že o každom návrhu budeme hlasovať osobitne. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Výborne.

    Dávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Kaníkovi a prosím ho, aby odôvodnil všetky tri návrhy vlády.

    (Rokovanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení (tlač 139),

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení (tlač 140),

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení (tlač 141).)

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, predkladám tri zmluvy: návrh zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení, medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom a medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení. Všetky tri zmluvy sú štandartného charakteru, ktoré uzatvárajú vzájomne jednotlivé krajiny a riešia vzájomné uznávanie občanov v rámci sociálneho zabezpečenia.

    Ďakujem za pozornosť. To je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo určenej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Edit Bauer, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o týchto návrhoch vlády.

    Ďakujeme za veľmi stručné a jasné vysvetlenie a zdôvodnenie pánovi ministrovi.

  • Ďakujem. Z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení (ďalej len „návrh“) podávam Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu.

    1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 4. februára pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    2. Gestorský výbor nedostal do 19. februára 2003 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený.

    3. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 19. februára č. 80 a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením z 19. februára č. 59.

    4. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

    5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení (tlač 139), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Toľko k zmluve so Spolkovou republikou Nemecko.

    K tlači 140 by som rada uviedla toto:

    1. Predseda Národnej rady rozhodnutím zo 4. februára tohto roka č. 123 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    2. Gestorský výbor nedostal do 19. februára žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený.

    3. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Ústavnoprávny výbor Národnej rady i Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    4. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

    5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Toľko k návrhu na ratifikáciu zmluvy so Španielskom.

    Tretia spoločná správa je o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení.

    1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 4. februára pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    2. Gestorský výbor ani v tomto prípade do 19. februára nedostal žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený.

    3. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    4. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

    5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom, vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených taktiež v III. časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustaveniami rokovacieho poriadku a podľa Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Môžeme prejsť do tretieho čítania.

  • Ďakujem pekne. Musíme ísť ešte k rozprave, pani poslankyňa.

    Takže otváram rozpravu. Písomne nikto, ústne nikto. Zatváram rozpravu.

    A ideme do tretieho čítania. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení.

    Prosím spravodajkyňu, aby uviedla odporúčanie gestorského výboru.

  • Predkladám návrh uznesenia Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení (tlač 139).

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení a rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Upozorňujem na 76-ku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 90 poslancov, za 90 poslancov.

    Konštatujem, že Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení sme prijali.

    Nasleduje hlasovanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení.

    Prosím spravodajkyňu, aby uviedla odporúčanie gestorského výboru.

  • Ďakujem. Predkladám návrh uznesenia Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení (tlač 140).

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení a rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Španielskym kráľovstvom o sociálnom zabezpečení a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi, a teda je potrebných 76 hlasov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 94 poslancov, za 94 poslancov.

    Uznesenie sme schválili.

    Ďalej prosím spravodajkyňu, aby uviedla odporúčanie gestorského výboru k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Predkladám návrh uznesenia Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení (tlač 141).

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení a rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom o sociálnom zabezpečení a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonom. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 92 poslancov, za 91, nehlasoval 1.

    Schválili sme navrhované uznesenie.

    Ďakujem pekne pani poslankyni.

    Zároveň mi dovoľte vás informovať, že rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo je o 7.00 hodine zvolané do rokovacej miestnosti výboru č. 143.

    Zároveň mi dovoľte prerušiť rokovanie Národnej rady. Zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať rozpravou k bodu č. 32 k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek a o založení Ústavu pamäti národa.

    Ďakujem pekne, majte sa. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.