• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne pani poslankyňa Antošová, Zmajkovičová, pán poslanec Pavol Paška.

    Ďalej vás chcem informovať, že po rokovaní s ústredným riaditeľom Slovenskej televízie vám oznamujem, že ústredný riaditeľ vzhľadom na programové, vysielacie a finančné možnosti Slovenskej televízie využil svoje právo a rozhodol, že odvysiela záznam z rokovania, resp. z rozpravy k bodu 22, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, a chcem vás ďalej informovať, že v priebehu krátkeho času som požiadal o stretnutie pána ústredného riaditeľa s vedením Národnej rady a so zástupcami jednotlivých poslaneckých klubov.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem za informáciu, pán predseda. Len chcel by som poznamenať, že nezdá sa mi to celkom v poriadku vzhľadom na to, že ide o väčšinové rozhodnutie parlamentu, ktoré hlasovalo a hlasovalo tak, že hlasovalo o celom priebehu tejto schôdze z hľadiska verejnej služby. Nie je to otázka ani finančná, ani otázka technického charakteru. Dá sa predsa použiť aj záznam, ktorý je v televíznom okruhu v parlamente. No a domnievam sa, že riaditeľ Slovenskej televízie nemôže svojvoľne povedať, z ktorého z bodov v rámci programu v Slovenskej televízii bude robiť záznam a z ktorého nie. Neviem pochopiť totižto tie kritériá, na základe ktorých sa riaditeľ Slovenskej televízie rozhodol a prečo pokladá nejaký bod, ktorý sa prerokúva parlament, za verejnú službu a iný bod nie. Proste riaditeľ Slovenskej televízie tu nie je na to, aby rozhodol čo verejnej služby patrí a čo nie. Je to v tejto chvíli porušenie princípu verejnoprávnej Slovenskej televízie. Nemôžem si pomôcť a budem veľmi rád, keď rokovanie s pánom ústredným riaditeľom prebehne čím skôr. Ale dovolím si protestovať proti takémuto názoru. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 154, návrh na jeho prerokovanie a pridelenie máte v rozhodnutí č. 138.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch a investičných službách, schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 5. februára 2003 uznesením č. 101 ako iniciatívny návrh so zámerom predísť vzniku možných problémov spojených so začiatkom činnosti centrálneho depozitára a s uvedením nového systému evidencie zaknihovaných cenných papierov.

    Predložený návrh zákona zjednocuje lehotu pre začiatok vykonávania činnosti centrálneho depozitára, lehotu pre vykonávanie prevodov zaknihovaných cenných papierov podľa nového systému evidencie, lehotu pre spustenie nového spôsobu zúčtovania a vyrovnania burzových obchodov a lehotu pre vznik mimoburzového obchodu s kótovanými cennými papiermi. Lehota pre všetky uvedené činnosti sa navrhuje stanoviť na 60 dní od udelenia členstva prvému členovi prvým centrálnym depozitárom.

    Okrem legislatívnotechnických dôvodov je dôvodom na vykonanie uvedených zmien zabezpečenie bezproblémového prechodu na nový systém evidencie cenných papierov, najmä z pohľadu ochrany investorov a práv majiteľov cenných papierov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

    Teraz prosím pána poslanca Mikuša, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania a odporúčania gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Bollová, máte procedurálny návrh? Nie, v poriadku, po otvorení rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (tlač 154) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Páni poslanci, konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy ani ústne, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani poslankyňa Bollová má pripomienku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcela by som sa len spýtať, či sme sa náhodou nezabudli prezentovať.

  • Nie. Včera sme sa prezentovali na celý čas 8. schôdze.

  • Ďakujem za pripomienku.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, prosím o návrhy uznesenia.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 95 prítomných, 83 za návrh, 5 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh do druhého čítania sme schválili.

    Prosím o ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 138 zo 7. februára 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokoval výbor do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 106 prítomných, 99 za návrh, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Teraz prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 155.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení aj zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 schváleného uznesením vlády.

    Dôvodom na vypracovanie bolo zosúladenie zákona so zákonmi v oblasti finančného trhu, najmä so zákonom o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalším dôvodom doplnenia zákona je rozšírenie oprávnení štátneho dozoru pri dozore nad nakladaním s prostriedkami zo štátneho rozpočtu z hľadiska prípadného neoprávneného používania štátnej prémie. Zároveň sa ustanovuje zodpovednosť stavebných sporiteľní za dodržiavanie podmienok poskytovania štátnej prémie.

    Predkladaný návrh zákona zároveň reaguje na trend postupného znižovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu úpravou sadzby percenta štátnej prémie z 20 % na 15 %, čím dôjde k zníženiu rendity stavebného sporenia asi o 1,4 percentuálneho bodu. Efektívne úročenie vkladov v stavebnom sporení pri základnom úročení 3 % tak dosiahne úroveň približne 7,7 %, čo znamená zachovanie diferenciácie úročenia vkladov stavebného sporenia v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou termínovaných vkladov v bankách, ktorá k novembru 2002 dosiahla z dôvodu zníženia kľúčových úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska úroveň 4,84 %. Pri súčasnom nezdaňovaní výnosov z úrokov z vkladov v stavebnom sporení tak zostáva stimulačný charakter efektívneho úročenia vkladov v stavebnom sporení zachovaný.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, schválila vláda Slovenskej republiky dňa 5. februára 2003 uznesením č. 102. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

    Teraz prosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v gestorskom výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 155, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, keďže reaguje na pozitívny trend všeobecného znižovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu, teda rieši svojím obsahom závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Predkladaný návrh vytvára zo strany štátu lepšie možnosti pre efektívny výkon kontroly, nakladania s prostriedkami fondu stavebného sporenia.

    Čo osobitne vítam, tento návrh zamedzí špekuláciám s viacnásobným prevodom zmlúv a zároveň jasným a jednoznačným spôsobom stanovuje sankcie za porušenie tohto zákona.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, pána poslanca Hanzela a pána poslanca Vážneho.

    Nech sa páči, pán poslanec Hanzel vystúpi ako prvý v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Poslednú novelu tohto zákona sme schvaľovali v Národnej rade Slovenskej republiky v polovici novembra minulého roku. Tá stanovila percentuálny podiel výšky štátnej prémie z vkladov stavebných sporiteľov na 20 % namiesto pre rok 2002 platného podielu 25 %. Argumentácia ministra financií sa opiera o pokles úrokových sadzieb a potrebu úspor zo štátneho rozpočtu. Dnes predkladaná novela používa tú istú argumentáciu s tým rozdielom, že nie je schvaľovaná na príslušný rozpočtový rok, ale len na polrok, čo znamená, že mení podmienky poskytovania výšky štátnej prémie už v priebehu roku. V histórii stavebného sporenia takáto zmena nemá obdobu nielen u nás, ale ani v žiadnej európskej krajine. Dôvodom, prečo sa všetky vlády pokúšajú udržať stabilné podmienky v poskytovaní štátnej podpory formou štátnej prémie, je predovšetkým nevyhnutná dlhodobosť vzájomného vzťahu sporiteľa a sporiteľne, resp. funkcia stavebného sporenia ako nástroja kapitálového trhu na tvorbu dlhodobých finančných zdrojov.

    Veľmi dôležité je uvedomiť si, že stavebné sporenie vytvára finančné zdroje len pre jeden účel použitia. A tým je výstavba a obnova bytového fondu. Bývanie v každej spoločnosti predstavuje primárnu životnú potrebu ihneď po potrave a pitnej vode. Preto je úlohou každého štátu umožniť občanom zabezpečiť si vlastné bývanie. Finančná náročnosť jeho obstarania je však v každej spoločnosti viac alebo menej vysoká v porovnaní s priemernými príjmami obyvateľstva. Financovanie bývania pomocou stavebného sporenia je v Európe najdlhšie známy systém podpory štátu pre občanov. Má viac ako 200 rokov a jeho hlavnou prednosťou je, že žiada od občana najskôr akumulovať vlastné financie a až následne na realizáciu svojho projektu bývania využiť stavebný úver zo zdrojov kumulovaných ostatnými sporiteľňami. Občan je stimulovaný štátnou prémiou na dlhodobé ukladanie a viazanosť jeho vkladov, čo umožňuje poskytnúť stavebnému sporiteľovi úver za veľmi výhodných podmienok, ktoré je väčšina občanov schopná splniť. Ak však štát mení podmienky v intervale 12 mesiacov alebo, ako je to práve v navrhovanej novele zákona o stavebnom sporení, za ešte kratší čas, nedá sa hovoriť o podpore tvorby dlhodobých zdrojov. Vplyvom častých zmien štátnej prémie v neprospech sporiteľov môžu občania Slovenska nielen stratiť možnosť s malou štátnou prémiou nasporiť potrebné financie na výstavbu alebo rekonštrukciu bytu v reálnom čase, ale stratou dôvery v dlhodobosť platnosti podmienok zmluvy o stavebnom sporení aj záujem vkladať svoje prostriedky do špecializovaných stavebných sporiteľní, a tak stratiť šancu riešiť svoje bývanie.

    Na Slovensku je viac ako 800 000 bytov v bytových domoch a takmer to isté množstvo rodinných domov. Väčšina z nich je dnes vo vlastníctve občanov a nespĺňa normatívne požiadavky napr. na tepelnú priepustnosť konštrukcií a spotrebu palív. Náklady na kúrenie sú preto neúmerne vyššie ako v krajinách Európskej únie. Nákup palív, pretože Slovensko viac než 90 % paliva dováža, zaťažuje zahraničnoobchodnú bilanciu krajiny. Riešenie zateplenia objektov je preto mimoriadne dôležité a práve stavebné sporenie je na realizáciu projektov obnovy a rekonštrukcie veľmi vhodným nástrojom. Redukcia zdrojov do výstavby a obnovy bytového fondu, ktorá bude logickým výsledkom vládnych návrhov na permanentné zmeny výšky štátnej prémie, prinesie aj nižšiu spotrebu stavebných materiálov, zariaďujúcich predmetov a, samozrejme, nižšiu potrebu pracovnej sily. Stavebné sporiteľne za celú dobu svojho viac ako 10-ročného pôsobenia na Slovensku poskytli na bývanie celkom 106 mld. korún, čo predstavuje cirka 75-percentný podiel na financovaní bývania na Slovensku a permanentnú tvorbu viac ako 100 000 pracovných príležitostí.

    Určite stojí za zmienku, že práve stavebníctvo je jedným z mála, ak nie jediným sektorom hospodárstva, ktoré je schopné poskytnúť pracovné príležitosti aj väčšiemu počtu Rómov. Ak v snahe ministra financií zjednotiť úrokovú mieru všetkých bankových produktov a hypoteticky usporiť niekoľko desiatok miliónov korún v štátnom rozpočte, ide pritom o zlomky percenta, 100 mil. korún predstavuje len 0,03 % zo štátneho rozpočtu na rok 2003, pripustíte opäť zmenu výšky štátnej prémie v stavebnom sporení v priebehu roka 2003, môžeme počítať s rastom nezamestnanosti, s negatívnym dopadom na príjmy štátneho rozpočtu a zhoršovanie životnej úrovne občanov Slovenska. Takýmto aktom určite zhoršíme podmienky pre riešenie celkovej situácie a postavenia napr. rómskych občanov na Slovensku. Všetci pritom vieme, akej kritike sme už dnes vystavení zo strany Európskej únie, resp. OSN. Je otázne, ako sa k tomuto problému postavia parlamenty európskych krajín pri ratifikácii prístupového problému, prístupového procesu Slovenska. Slovensko je navyše povinné začať plniť kritériá dohody členských krajín EÚ a jedným z nich je aj počet bytov na 1 000 obyvateľov. V tomto parametri zaostávame o celých 150 bytov na 1 000 obyvateľov.

    Napokon, čo sa týka šetrenia financií zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií propaguje stále viac používanie hypotekárnych úverov. Treba len zdôrazniť, že všade vo svete sa oba systémy, stavebné sporenie aj hypotekárne úvery, považujú za symbioticky pôsobiacich partnerov na trhu so schopnosťou akcelerovať zdrojovú potenciu občanov na rýchlejšiu realizáciu stavebných projektov. A skutočne sa tak aj k sebe správajú. Na Slovensku sa však, naopak, nástroje chápu ako silno konkurenčné a boj kto z koho vyúsťuje do redukcie štátnej podpory stavebného sporenia.

    V tejto súvislosti si dovolím upozorniť na článok Dušana Topoľského uverejnený v Hospodárskych novinách 28. januára 2003, v ktorom vyčísľuje výšku podpory na 1 hypotekárny úver na 81 000 korún ročne, čo počas 20 rokov splácania môže dosiahnuť až 1,6 mil. korún ročne. V stavebnom sporení bola maximálna štátna prémia v porovnateľnom období v roku 2002 len 4 000 korún na 1 zmluvu o stavebnom sporení ročne, čo pri kombinácii sporenia všetkých členov rodiny vychádzalo maximálne 16 000 korún ročne. Pri štandardnej maximálnej dobe sporenia 6 rokov znamená táto podpora štátu pre slovenskú rodinu maximálne 96 000 korún. Podiel možnej podpory stavebného sporenia z podpory dlžníka hypotekárnej banky je 5,8 %.

    Určite za povšimnutie stojí, že štátnu prémiu k stavebnému sporeniu získava priamo sporiteľ, kým podporu štátu pri hypotekárnom úvere získava príslušná hypotekárna banka. Vieme, že banky majú prebytok likvidity hlavne preto, že veľmi ťažkopádne poskytujú úvery do podnikateľskej sféry. Dnes je najjednoduchšie poskytnúť rôzne drobné spotrebné úvery a, samozrejme, ešte lukratívnejší pre banky je hypotekárny úver. Ručenie je obyčajne až do 200 %. Podpísané notárske a exekučné príkazy vás oberú o byt či dom obratom ruky pri porušení splátkového kalendára. Preferovaním hypotekárnych úverov na úkor stavebných sporiteľní vlastne opäť brzdíme bankové prostriedky do podnikateľskej sféry. Ešte raz poviem na porovnanie. Keby sme chceli postaviť okolo 10 000 bytov ročne a v prípade, že by si ľudia sporili a využívali štátnu prémiu a zbytok uhradili, potom by to stálo štát okolo 800 mil. korún na 6 rokov čiže menej ako 150 mil. korún ročne. Na druhej strane, v prípade kúpy 10 000 bytov pri hypotekárnom úvere s refundáciou štátu napr. 3 % vychádzajú náklady štátu až okolo 3 mld. korún ročne len za prvých 10 rokov. Predpokladaná cena bytu pritom je niečo cez 1 mil. korún. Treba však povedať, že tento príklad je teoretický a takáto jednoduchá matematika celkom neplatí. Dnes vo veľkej miere sa využíva stavebné sporenie na základnú rekonštrukciu bytov, panelákového bytového jadra, kúpeľní, okien a podobne. Práve týmto väčšinou mladým rodinám by novela tohto zákona ich sporenie urobila menej atraktívnym.

    Dámy a páni, verím, že uvedené myšlienky a argumenty sú dostatočne presvedčivé a uznáte nesprávnosť návrhu novely zákona č. 310/1992 Zb., kde ministerstvo financií navrhuje opäť zníženie štátnej prémie.

    Ubezpečujem vás, že stavebné sporiteľne ponúkli ministrovi financií matematický model adekvátny modelom používaným v krajinách Európskej únie, ktorý umožní stabilizovať čerpanie prostriedkov štátnej prémie zo štátneho rozpočtu a zároveň dlhodobo zabezpečí aj stabilitu systému stavebného sporenia bez potreby zasahovať doň v priebehu volebného obdobia. Zároveň umožní v danom rámci zachovať zamestnanosť a dynamiku rastu výstavby a obnovy bytového fondu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Čaplovič sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť: Nastoľte kultúru v tomto parlamente a počas rokovania tohto parlamentu poproste niektorých poslancov, nech sa nebavia. Počúvajme sa navzájom. Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vážny.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, v programovom vyhlásení vlády na strane 17 sa uvádza: „Vláda bude pokračovať v podpore bývania, bonifikácii úverov a v podpore stavebného sporenia s cieľom stimulovať súkromné investovanie do bytovej výstavby.“ Dnes nám vláda predkladá na schválenie novelu zákona o stavebnom sporení, v ktorom sa okrem zosúladenia tohto zákona so súvisiacimi predpismi v oblasti finančného trhu a rozšírenia oprávnení štátneho dozoru, čo je v poriadku, zároveň navrhuje znížiť percento štátnej prémie na 15 %, a to s účinnosťou od 1. 7. 2003. Takýto krok vlády, ktorý je v príkrom rozpore s jej programovým vyhlásením, opäť svedčí o nesystémovosti opatrení vlády a o tom, že vláda dostatočne nezvážila jeho dôsledky v systéme stavebného sporenia. Namiesto toho, aby sa snažila o stabilizáciu vhodne naštartovaného nástroja kapitálového trhu na tvorbu dlhodobých finančných zdrojov, ktorým stavebné sporenie bezpochyby je, navrhuje vláda prijať ďalší reštrikčný krok s priamym dopadom na občana sporiteľa. Mimochodom, do systému stavebného sporenia je v súčasnosti zapojených skoro 2 mil. občanov sporiteľov, čo je viac ako jedna tretina občanov Slovenska. O to citlivejšie by sme mali takýto reštriktívny krok, ktorý poskytne obrovské množstvo občanov sporiteľov, vnímať všetci, poslanci koalície aj opozície.

    Zníženie maximálnej štátnej prémie, ako aj zvýšenie vymeriavacieho základu pre jej získanie výrazne nepostihne stavebné sporiteľne. Štát usporí iba hypoteticky, ale občan sporiteľ na takýto návrh doplatí najviac a bude opäť jediný v tomto systéme, ktorému sa v priebehu roka zmenia podmienky k horšiemu už druhýkrát a ktorého sa dopad takejto novelizácie dotkne v plnej miere. Uvedeným konštatovaním chcem poukázať na to, že z takéhoto počínania vlády mám dojem, akoby bol zasa občan, v našom prípade sporiteľ, na poslednom mieste v rebríčku hodnôt predkladateľa tejto novely.

    Na konto nekoncepčnosti práce vlády chcem vyzdvihnúť ešte jeden moment z nedávnej minulosti. Vláda pred cirka pol rokom dôvodila pri jej snahe zrušiť Štátny fond rozvoja bývania argumentom, že tento fond považuje za nesystémový nástroj poskytovania prostriedkov na výstavbu bytov a za systémové riešenie považuje hypotéky a stavebné sporenie, ktoré mieni podporovať. Dnes namiesto podpory vláda svojím návrhom novely potiera stavebné sporenie, ktoré po plánovanom zrušení Štátneho fondu rozvoja bývania ostane jediným nástrojom poskytnutia prostriedkov pre široké menej majetné vrstvy občanov, ktoré nedisponujú majetkom vhodným na ručenie.

    Tiež argumentácia vlády o úspore v štátnom rozpočte odhadovanej na cirka 100 mil. korún neobstojí. Štátna prémia sa vypláca raz polročne. A na základe skúseností zo stavebných sporiteľní si dovolím tvrdiť, že snahou väčšiny sporiteľov v roku 2003 bude naakumulovať terajšiu v súčasnosti platnú maximálnu sumu v hodnote 15 000 korún do 30. 6. 2003 t. j. pred prípadnou účinnosťou novely, aby tak získali maximálnu prémiu už k tomuto dátumu. Takýto logický predpokladaný postup sporiteľov bude mať za následok povinnosť štátu vyplatiť maximálnu štátnu prémiu už k polroku 2003, čo môže spôsobiť úplne opačný efekt z hľadiska úspory pre štátny rozpočet, nehovoriac už o časovej hodnote peňazí, ktoré bude musieť štátny rozpočet vynaložiť začiatkom druhého polroku.

    Taktiež diskutabilná je úspora v štátnom rozpočte, ktorá zníži objem výstavby a obnovy bytov so všetkými súvisiacimi dôsledkami na pohyb tovaru, materiálov, ako aj zamestnanosti.

    Podľa môjho názoru je potrebné, aby vláda pristupovala k riešeniu problému podpory bývania zodpovedne, systémovo a komplexne, po dôkladnej analýze daného stavu, po zhodnotení vplyvu takýchto úprav na systém s návrhom riešení vhodných aj pre občana sporiteľa, t. j. aby vláda najmä navrhla zavedenie pevne určeného mechanizmu do stavebného sporenia, podľa ktorého by sa raz ročne stanovovala výška štátnej prémie a tento systém by sa tak stal transparentným pre občana, sporiteľňu aj štát, ďalej, aby vláda neprehliadala problém zneužívania hypotekárnych úverov, ktorých bonifikácia stojí štát ročne nemalé prostriedky, ďalej, aby vláda predložila súbor opatrení, aby sa zabránilo fiktívnym hypotekárnym úverom v rámci jednej rodiny, ktoré sa tak vlastne stávajú hotovostnými, dlhodobými pôžičkami s výhodným úrokom a vôbec neslúžia na podporu bytovej výstavby, ďalej, aby vláda zaviedla možnosť, aby úroky z úverov slúžiacich na bytovú výstavbu boli do určitej výšky odpočítateľnou položkou od základu dane, aby vláda riešila postupné odstraňovanie ďalších systémových chýb systému sporenia a rôzne ďalšie opatrenia. Toto je koncepčná práca.

    Takto predloženú novelu zákona preto pokladám za nekomplexnú, nesystémovú a konanie vlády hodnotím ako jej hazard nielen s dôverou občanov k systému stavebného sporenia, ktorý by mal byť založený na dlhodobej garancii štátu, ale aj s dôverou občanov k vláde ako celku. Mnoho občanov, ktorí sú v roku 2003 vplyvom rastu cien ťažko skúšaní a musia ešte viac rozmýšľať o použití každej koruny, nebude môcť zotrvať v pozícii sporiteľa, čím môže byť ohrozená tvorba disponibilných zdrojov stavebného sporenia v nasledujúcom období. Záverom vás, vážený poslanecký zbor, vyzývam, aby ste podporili môj nasledujúci návrh, že Národná rada Slovenskej republiky nedoporučuje návrh predmetného zákona prerokovať v druhom čítaní, Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vracia návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, predkladateľovi na dopracovanie s akceptovaním uvedených námetov. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Vážny bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa z prítomných pánov poslancov chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Burian. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Burian.

  • Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, na začiatok svojho vystúpenia chcem len pripomenúť, že asi pred 3 mesiacmi, chcem sa vrátiť do krátkej minulosti, pri schvaľovaní štátneho rozpočtu som vystúpil s tým, aby vo filozofii, ktorú vláda prijala pri štátnom rozpočte o znižovaní príspevku na hypotekárne a spotrebné úvery, boli hypotekárne a spotrebné úvery zosúladené s úrokovými sadzbami na slovenskom trhu. Bolo deklarované ministrom financií, že sa pripraví komplexný materiál, ktorý bude riešiť nielen tento pozmeňujúci návrh, ktorý som predkladal do Národnej rady, aby teda to nebolo len parciálne riešenie, ale ako systémové riešenie celého okruhu problémov, čo sa týka stavebnej prémie a hypotekárnych úverov. Bohužiaľ, je asi o 3 mesiace neskôr, dnes sa zase stretávame s materiálom, ktorý nerieši systémový prístup, ale jednorazové zníženie štátnej prémie. Táto komplexná novelizácia je, by som povedal, obrovskou chybou tohto nedotiahnutého systému vzhľadom na to, že takéto parciálne vytrhnuté riešenia v podstate len vzbudzujú nedôveru občanov k stavebnému sporeniu a vôbec k tomuto celému systému.

    V dôvodovej správe, ktorá je k tomuto materiálu pripravená, sa deklaruje: „Prijatím tohto zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. V závislosti od účinnosti schválenia zmeny výšky štátnej prémie je možné dosiahnuť úsporu prostriedkov štátneho rozpočtu do výšky 100 mil. korún.“ Chcem sa pri tomto bode pristaviť. Totižto ak toto nerieši a nemá negatívny vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, potom nie celkom chápem zmysel tohto riešenia, teda znižovania sadzby 20 % na 15 %. A chcel by som sa pozastaviť pri tých 100 mil. Mám taký dojem, že sa tu hádže obrovskými sadzbami a obrovskými číslami. Na začiatku to bolo 930 mil., ak si dobre pamätám, pri schvaľovaní zákona o stavebnom sporení sa v skrátenom legislatívnom konaní deklarovalo v dôvodovej správe, že prijatím zníženia z 25 % na 20 % sa usporí v štátnom rozpočte 930 mil. Dnes hovoríme pri znížení z 20 % na 15 % o úspore prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 100 mil. korún. Myslím, že tu sú tak diametrálne rozdiely, že dá sa povedať, že neobstojí ani filozofia a to, že sa predĺžilo stavebné sporenie alebo vyplácanie teda stavebnej prémie z kvartálu na pol rok vzhľadom na to, že keď ideme na filozofiu ESA 95 nie na filozofiu Medzinárodného menového fondu, tam sa vlastne ten záväzok deklaruje v čase, keď ten záväzok vzniká a to je už výdavkom štátneho rozpočtu.

    Ďalšia vec, ktorú by som chcel pripomenúť, je to, že vlastne týmto zákonom vlastne znovu nútime ľudí, aby prispievali do toho základu, ak chcú získať maximálnu štátnu prémiu, musia prispieť ďalej a ďalej. Aby som to deklaroval na príklade, ak sme začali od 25 %, tak sporiteľ musel sporiť na maximálnu štátnu prémiu 12 000 korún, pri 20 % to bolo 15 000 korún a pri dnešnom návrhu sporiteľ musí zaplatiť 20 000 korún, ak chce dosiahnuť maximálnu štátnu prémiu.

    Myslím si, že tento nesystémový prístup nie je dobrým signálom. A myslím si ďalej, že vláda by mala uvažovať o filozofii alebo modeloch, ktoré sú štandardom v Európskej únii a ktoré vychádzajú z úrokových sadzieb dlhodobo splatných cenných papierov. Ak teda prijmeme takúto, by som povedal, nesystémovú vec, ktorá bude riešiť polročné obdobie, a teda nezohľadňuje ani to, že teda v priebehu roka sa mení takýto cyklus, myslím, že dosť výrazne nieže nepodporíme, ale dosť výrazne zneistíme ľudí, ktorí majú záujem takto využívať takéto služby alebo takúto možnosť.

    Nesúhlasím celkom s tým, že rendita, ktorá sa znížila, teda je na úrovni cirka 7,5 %. Treba zvážiť aj ďalšiu vec, že ľudia toto sporenie využívajú hlavne preto, že následne si berú úver na stavebnú činnosť alebo na svoje stavebné aktivity, ktoré súvisia s tým, a treba zvážiť ďalšie poplatkové náležitosti, ktoré súvisia priamo so získaním stavebného úveru, či už je to 1 % pri zabezpečení si toho úveru alebo sú to ďalšie a ďalšie náležitosti. Nechcem teraz rozvíjať to, že polovicu peňazí musí ten sporiteľ vlastných dať, pri preklenujúcom úvere sa mu to zúročuje, aj tie peniaze, ktoré do toho vložil.

    Proste myslím si, že atraktívnosť tohto ďaleko sa znižuje, a ja osobne chcem povedať, že nepodporím takýto návrh, ktorý v plnom rade nie je systémovým riešením a nedáva dobrý základ alebo dobrý signál do budúceho riešenia takýchto náležitostí. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády a minister financií sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem všetkým, ktorí predniesli svoje príspevky. Ale musím povedať, že s nimi nesúhlasím, aj keď, samozrejme, dajú sa nájsť aj v tom, čo bolo povedané, aj veci, s ktorými súhlasiť môžem, ako je potreba systémovejšieho riešenia, riešenia, kedy by to bolo naviazané na jasne stanovený mechanizmus, tak aby nebolo potrebné v Národnej rade každý rok tieto percentá meniť. Na tomto panuje zhoda a na takomto systémovom riešení sa pracuje. Nie je to ale také jednoduché, pretože u nás neexistuje dostatočne dlhý základ, na základe ktorého sa to dá postaviť, napr. nejaké časové rady dlhodobých cenných papierov a tak ďalej. Ale napriek tomu na tomto systémovom riešení pracujeme.

    Dôvod na to, čo hovoril pán poslanec Hanzel. Naozaj tento zákon, najmä čo sa týka teda prémie, sme naposledy schvaľovali v novembri. A naozaj od novembra neuplynula dlhá doba, ale zároveň treba povedať, že od novembra potom, ako sme schválili to zníženie štátnej prémie, došlo k zásadnej zmene v tom, že po schválení zníženia z 25 % na 20 % došlo k zníženiu kľúčových úrokových sadzieb zo strany Národnej banky, k výraznému zníženiu, ktoré potom viedlo k zníženiu úrokových sadzieb na finančnom trhu. Ak by tento krok Národnej banky bol uskutočnený skôr, ešte pred schvaľovaním v novembri, tak by som bol prišiel s pozmeňujúcim návrhom ešte vtedy, aby toto zníženie prémie bolo výraznejšie. Čiže to je prvá vec z hľadiska toho dôvodu.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že nie je pravda, tak ako to tu pán poslanec Vážny hovoril, že potierame stavebné sporenie, že je to v rozpore s programovým vyhlásením. My v programovom vyhlásení hovoríme, že chceme ďalej podporovať bytovú výstavbu hypotekárnymi úvermi a stavebným sporením a týmto návrhom sa stavebné sporenie neruší, týmto návrhom sa dáva do súladu úroveň štátnej prémie s úrovňou úrokových sadzieb tak, že ostáva pozitívny rozdiel, a teda pozitívna stimulácia pre stavebné sporenie oproti investovaniu do bežných vkladov. Ja som ho vyčíslil. Pri rendite 7,7 % je dnes priemerná úroková sadzba z vkladov 4,84 %, čiže je to takmer 3-percentný rozdiel, ktorý je teda výrazný pri tých 2 číslach, ak ich takto porovnáme.

    Čo sa týka toho vyargumentovania toho zníženia, musím povedať, že som mal stretnutie s predstaviteľmi najväčších stavebných sporiteľní, ktorí akceptovali racionálnosť a vyargumentovanie tohto zníženia z hľadiska rozdielu medzi úročením stavebného sporenia a úročením bežných vkladov. Čiže dokonca tí, ktorí majú na tom eminentný záujem, aby tá prémia bola čo najvyššia, akceptovali, že naozaj tú logiku to má a že tá proporcia tam je. Druhá vec je, že v minulosti, v priebehu minulých 4 rokov sa nám nie vždy podarilo znižovať túto prémiu, tak aby bola v súlade s vývojom na finančnom trhu, aj preto, že stavebné sporiteľne, príp. stavební sporitelia vedeli využiť svoj vplyv aj tu v tomto parlamente.

    Čo sa týka toho, či pán poslanec Hanzel hovoril, že to nemá obdoby ani inde vo svete, že to je len u nás, nie je to tak, pán poslanec. V Českej republike schválili novelu, ktorá znížila túto prémiu na 10 %, práve v dôsledku zníženia úrokových sadzieb. A my sme sa dohodli so sporiteľňami, a myslím, že na tomto by mohla byť zhoda celková, že toto nie je síce úplne systémové riešenie, ale že treba nájsť ten mechanizmus, ktorý ste aj vy spomínali, tak aby nebolo potrebné každý rok toto číslo upravovať, ale aby to bolo viazané na vývoj úrokových sadzieb a aby tam istý pozitívny rozdiel vždy bol.

    Posledná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je tá úspora štátneho rozpočtu, lebo vznikajú tu nedorozumenia. Čiže rád by som to vysvetlil. V roku 2003 nepočítame so žiadnym dopadom na štátny rozpočet, a to z toho dôvodu, že je polročné vyplácanie. Čiže ten dopad tých 100 mil. korún bude až v roku 2004. Teda je to v súlade so štátnym rozpočtom schváleným pre tento rok a tá potenciálna úspora 100 mil. bude v roku 2004. Ten rozdiel, prečo to bolo viac predpokladané predtým, prečo je to teraz predpokladané menej, je práve v tom, že prvá úspora, ktorá bola v tej väčšej sume v minulom roku, vyplývala z prechodu od štvrťročného vyplácania k polročnému vyplácaniu. A druhý dôvod bol ten, že vtedy sme to menili na celý rok, zatiaľ čo teraz to meníme s účinnosťou len na pol roka a prejaví sa to v ďalšom roku. Takže tie kvantifikácie sú korektné a predpokladáme takéto dopady.

    A posledná vec, ktorú chcem spomenúť, ktorú spomínal pán poslanec Hanzel, je, že my nechápeme tieto veci konkurenčne v tom zmysle, že by sme chceli potierať stavebné sporenie, zvýhodňovať hypotekárne úvery. My ich chápeme naozaj ako doplňujúce a ako spolupracujúce, nazvime to tak. Skôr som mal pocit, že vo vašom vystúpení to bolo chápané konkurenčne, keď ste zvýrazňovali nevýhodnosť alebo menšiu výhodnosť hypotekárnych úverov oproti stavebnému sporeniu. Čiže skôr by sme chceli posilňovať to, čo ste aj spomenuli, že to stavebné sporenie je viac používané na rekonštrukcie a opravy a hypotekárne úvery predpokladáme že budú viac používané na výstavbu nových bytov a nových domov.

    Takže chcem zdôrazniť, že je to opatrenie, tento návrh novely zákona o stavebnom sporení je potrebný nielen preto, že znižuje, dáva do súladu úroveň štátnej prémie s úrovňou úrokových sadzieb na finančnom trhu, ale zároveň aj sprísňuje štátny dozor a zužuje priestor pre zneužívanie stavebného sporenia, ktorý dnes je, žiaľbohu, ešte príliš veľký, najmä tým, že sa zakladá viacero účtov na, ktoré sa čerpá viacero prémií. Takže toto by malo byť touto novelou eliminované a aj preto vás žiadam o podporu tohto návrhu novely zákona o stavebnom sporení. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Áno, nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, už nie sú faktické poznámky, pretože pán navrhovateľ a pán spravodajca vystupujú v záverečných stanoviskách k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán poslanec Vážny predniesol v rozprave návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vrátila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, predkladateľovi na dopracovanie s akceptovaním uvedených námetov. Prosím, pán predseda, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom návrhu zákona.

    Pán spoločný spravodajca predniesol ako prvý podaný pozmeňujúci návrh k prerokúvanému návrhu pánom poslancom Vážnym, ktorý neodporúča, aby Národná rada prerokovala návrh zákona v druhom čítaní, a žiada vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu ako o prvom.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 51 za návrh, 54 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte, pán predseda, o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní výboru prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 69 za návrh, 49 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 139 zo 7. februára 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003. Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec Hurban, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 85 za návrh, 9 proti, 27 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Hurban.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorého z poverenia vlády je predkladateľom pán podpredseda vlády a minister financií Mikloš, o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 156.

    Pani poslankyňa Záborská.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, v mene 4 poslaneckých klubov KDH, SMK, SDKÚ a ANO dávam návrh, aby bod 22, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o zdravotnej starostlivosti, sa prerokoval v utorok ráno ako prvý bod. Moje zdôvodnenie je precizovanie a doplňovanie spoločnej správy a ďalším dôvodom je aj to, aby sme vedeli presne povedať Slovenskej televízii, kedy má pripraviť svoje prenosové zaradenie. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, je všeobecný súhlas s návrhom? Áno. V utorok o 13.00 hodine sa začína schôdza Národnej rady, to znamená, ako prvý bod rokovania prerušenej schôdze v utorok bude návrh zákona o zdravotnej starostlivosti, zjednodušene povedané.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister financií, prosím o uvedenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novely zákona o daniach z príjmov ministerstvo financií predkladá ako iniciatívny návrh z dôvodu zosúladenia podmienok uplatňovania odpisu nedobytných pohľadávok s podmienkami uplatňovanými vo vyspelých krajinách a požiadaviek Svetovej banky pre poskytnutie druhej tranže pôžičky EFSAL, ako aj z dôvodov potreby ozdravenia podnikateľského prostredia. V súčasnosti zákon o daniach z príjmov umožňuje tvorbu opravných položiek zahrnovať do daňových výdavkov retroaktívne na všetky nepremlčané pohľadávky, ktorých splatnosť nastala pred 1. januárom 2002. Tento návrh novely zákona nahrádza tvorbu opravných položiek rozšírením možnosti uznania odpisu nepremlčaných pohľadávok do daňových výdavkov, a to nielen pre prípady, keď sú už využité všetky možnosti právnych predpisov pre vymáhanie pohľadávok a možnosti uplatnenia časti možnej úhrady podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka podľa súčasne platných ustanovení zákona o dani z príjmov, ale aj prípady mimosúdnej dohody veriteľa a dlžníka za stanovených podmienok uvedených v doplnených ustanoveniach navrhovanej novely zákona o dani z príjmov.

    Predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov umožňuje trvalý odpis nepremlčaných pohľadávok bez toho, aby bol na dlžníka vyhlásený konkurz. Takto definované podmienky pre odpis pohľadávky do daňových výdavkov umožnia trvalé vysporiadanie sa s neuhradenými pohľadávkami.

    Predkladaná novela zrušením ustanovenia § 25 ods. 1 písm. v) 4. bodu zákona o daniach z príjmov eliminuje negatívny dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu už v roku 2003. Eliminácia je realizovaná tým, že návrh novely zaisťuje, aby odpustený záväzok bol súčasťou príjmov dlžníka, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území SR, a rovnako tým, že odpis pohľadávok do daňových výdavkov je realizovaný rovnomerne počas 4 zdaňujúcich období.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, sa predkladá na rokovanie Národnej rady po schválení vo vláde.

    V čl. II predmetného zákona, ktorým sa mení zákon o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, sa rieši problematika v súvislosti s vládou schváleným projektom reštrukturalizácie bánk. Ide o financovanie realizácie osobitných záruk vlády, na ktoré boli poskytnuté návratné finančné výpomoci. Takto navrhnuté znenie umožní ministerstvu financií naložiť s pohľadávkami z týchto návratných finančných výpomocí aj formou ich kapitalizácie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Farkasa, ktorého poveril gestorský výbor, ktorého je predsedom, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda a minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (tlač 156), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najneskôr 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 8. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, po rozprave ako spravodajca odporúčam hlasovať a predkladám návrh uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) nášho rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Odporúčam tento návrh do druhého čítania prideliť okrem výboru pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému výboru aj ústavnoprávnemu výboru.

    Ďakujem pekne. Žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Šulaj. Je to ústna prihláška do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú. Pýtam sa, či ešte niekto z prítomných pánov poslancov chce vystúpiť v rozprave. Nie. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, vážený pán podpredseda vlády, na začiatku môjho diskusného príspevku by som chcel povedať jednu rozhodujúcu vetu, že ja osobne podporím návrh tohto zákona a budem hlasovať za i napriek tomu, že mám niektoré výhrady, s ktorými by som vás chcel oboznámiť. Odporučím takisto postupovať aj nášmu poslaneckému klubu.

    Na začiatok by som sa chcel poďakovať pánovi podpredsedovi vlády za jeho ústretovosť, pretože my sme už pri programovom vyhlásení vlády kritizovali niektoré skutočnosti týkajúce sa opravných položiek a hovorili sme, že v prípade, že by nebol tento zákon prijatý, nemuseli by sme sa vôbec baviť o zákone o daniach z príjmov. Osobne si totiž myslím, že podľa súčasne platného zákona o daniach z príjmov bolo možné napr. kúpiť 100-miliónovú pohľadávku za 1 korunu. A v prípade, že by spĺňala všetky náležitosti zákona o daniach z príjmov, bolo by možné vytvoriť k tomu opravnú položku vo výške až 100 mil. Sk, pričom súčasná novela v podstate tento paradox odstraňuje. My sme už v našom volebnom programe upozorňovali na túto skutočnosť i napriek tomu, že sa tu sťažujú trošku podmienky pre podnikateľskú sféru. Ale takisto sme mali v pláne v podstate tento zákon zmeniť. Takže prihlasujem sa za to a budeme v podstate podporovať tento zákon, čo sa týka opravných položiek.

    Novela zákona však sa dotýka aj rezerv napr. na opravu hmotného majetku. A tu je situácia trošku problematickejšia. Chcel by som upozorniť na súčasný stav rezerv na opravu hmotného majetku, ktorý by som deklaroval na nasledovnej situácii. Tieto rezervy sú v podstate u nás definované v 3 zákonoch. Je to prvý zákon č. 366/1999 Z. z., teda zákon o daniach z príjmov, ktorý mi v § 24 ods. 1 hovorí, že môžem do daňových nákladov zúčtovať náklady nevyhnutné na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmu, ak sú zaúčtované. Ďalej je tu zákon o rezervách č. 368/1999 Z. z., ktorý hovorí, že môžem vytvoriť rezervy a opravné položky na zistenie základu dane z príjmov, konkrétne napr. § 7 „Rezerva na opravu hmotného majetku“. No a 3. legislatívna norma je opatrenie pre postupy účtovania podnikateľov v podvojnom účtovníctve, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov a ktoré platí od 1. 1. 2003. Tieto 3 normy legislatívne sa vzájomne bijú pre podmienky roku 2003 a vzájomne sa vylučujú. Chcel by som povedať prečo a ako je to.

    Ak ideme na opatrenie ministerstva financií, v § 19 sa hovorí, že môžeme vytvoriť rezervy na riziká a straty. Čiže nemôžeme v podstate v podvojnom účtovníctve účtovať to o rezervách na opravu hmotného majetku, o zákonných rezervách. Zákon o daniach z príjmov mi zase hovorí, tak ako som to citoval v § 24, že môžem mať túto rezervu v daňových nákladoch v prípade, že je zaúčtovaná. Prosím vás, ako ju môžem zaúčtovať, keď mi to jedno opatrenie zakazuje a v podstate zákon o daniach z príjmov mi hovorí niečo iné.

    Ďalší problém vzniká pri zákone o rezervách. Tento zákon mi napr. hovorí, že rezervy sa rozpúšťajú do výnosov, je to samostatný zákon, opatrenie mi hovorí, že rezervy v roku 2004 rozpustíme do nerozdeleného hospodárskeho výsledku. Neviem teda, či máme posudzovať jednu platnosť zákona, jeden zákon alebo druhý zákon.

    Inakšie, k tomu nerozdelenému hospodárskemu výsledku. V prípade, že by sme neprijali túto novelu zákona, tak sme asi prvý štát na svete, ktorý vytvorí v nákladoch rezervu, potom ju hodí do nerozdeleného hospodárskeho výsledku. A ten by sme mohli ešte aj zrážkovou daňou zdaniť v roku 2004?

    Chcel by som však upozorniť na problematiku roku 2003. A chcel by som poprosiť v tomto prípade pána ministra financií, aby to riešil. Zákon o rezervách mi hovorí, že môžeme vytvoriť rezervu na hmotný majetok, na opravu hmotného majetku, ktorý sa odpisuje viac ako 8 rokov, to je § 7. Keď idem na zákon o daniach z príjmov, § 30 mi hovorí, že to, čo sme odpisovali 8 rokov, sa teraz odpisuje 6 rokov. Zákon o rezervách mi hovorí, že môžem vytvoriť tú rezervu v prípade rovnomernosti minimálne 2 rokov. Čo s takou rezervou, ktorá bola vytvorená v roku 2002 na 8-ročný majetok a teraz sa odpisuje už len 6 rokov? Bude to daňovým výnosom alebo nerozdeleným ziskom v roku 2003? To je moja otázka. Toto ešte nie je doriešené. Ďalej, pýtam sa: Ak vytvorím rezervu na opravu hmotného majetku napr. v roku 2002 na budovy, ktoré sa odpisujú, myslím, že je to okolo 40 rokov, poviem si, že v roku 2002 budem vytvárať miliónovú rezervu, v roku 2003 miliónovú rezervu, v roku 2004 zase miliónovú rezervu, ako môžem dodržať rovnomernosť, keď opatrenie mi hovorí, že pri takýchto rezervách nemôžem účtovať? Čiže ak som v roku 2002 vytvoril rezervu, čo s ňou spravím v roku 2003 a ako ju budem ďalej rozpúšťať? Takže ja by som poprosil pána ministra, aby zároveň riešili aj takéto veci a takéto problémy, ktoré v súčasnej legislatíve pri týchto 3 normách sú.

    Ďalšia vec ale, ktorá ma trošku trápi a pri ktorej asi vystúpime s naším návrhom, a je mi úplne jedno, či je to opozičný alebo koaličný návrh. Tu niekde by mala nastúpiť zdravá logika. A to, čo chceme spraviť, je otázka rozpúšťania týchto rezerv. V predkladanom návrhu sa hovorí v § 23 „Základ dane“, bod 28, že rezervy na investičný majetok, na opravu napr. investičného majetku a všetky zákonné rezervy sa rozpustia v roku, keď sa hodia do nerozdeleného hospodárskeho výsledku. Podľa súčasnej legislatívy je to 1. 1. 2004. Ja by som vás veľmi pekne chcel poprosiť, porozmýšľajte nad touto vecou. Tento paragraf pri takomto znení by spôsobil krach niekoľkých podnikov, pretože všetky tie rezervy, ktoré boli vytvorené niekoľko rokov, by sa museli rozpustiť v roku 2004, čo už nie je ekonomicky udržateľné. Ja odporúčam, aby sme tieto rezervy rozpúšťali v priebehu 5 rokov, a hovorím, je mi úplne jedno, ako sa budeme pri tomto zákone správať, správajme sa, prosím vás, logicky, správajme sa propodnikateľsky a tak, aby sme nerušili jednými normami to, čo v podstate sme budovali niekoľko rokov.

    Takže ďakujem za vašu pozornosť, ja nechcem na to odpoveď, ja radšej budem čakať na konkrétne veci, ktoré sa budú potom publikovať v legislatíve v priebehu roka. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády a minister financií sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Napriek tomu, že pán poslanec nechcel odpoveď, chcem mu poďakovať za, myslím si, veľmi konštruktívny príspevok. Tie veci ohľadne nesúladu tých 3 noriem a vzájomnej protirečivosti by som privítal, ak by som ich mohol dostať aj písomne, samozrejme, dám im preskúmať, aj tú záležitosť, ktorá sa týka rozpúšťania rezerv v 5-ročnom období, nie k jednému dátumu. Čiže preskúmame tie veci a v tej miere, v akej to bude možné zapracovať do tejto novely, samozrejme, som tomu otvorený. Zároveň pripravujeme, ako viete, úplne nový zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2004, čiže veci, ktoré sa nebudú dať doriešiť teraz tu, doriešia sa v tom ďalšom zákone. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru pán poslanec Farkas, chcete sa vyjadriť?

  • Možno jednou vetou, pán predseda. By som chcel pokračovať v tom tóne, ako sa vyjadril pán podpredseda vlády, že by som chcel ponúknuť aj pôdu gestorského výboru na diskusiu o týchto otázkach a prakticky sme otvorení na riešenie týchto problémových okruhov.

    Pán predseda, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) nášho rokovacieho poriadku na tom, že odporučíme tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 97 za návrh, 1 proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh do druhého čítania sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 134 zo 7. februára 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokoval výbor do 9. apríla a gestorský výbor do 11. apríla 2003. Prosím, dajte o tom hlasovať, pán predseda.

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 110 za návrh, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o poslednom bode programu, ktorého z poverenia vlády je predkladateľom pán podpredseda vlády a minister financií, a to o

    správe o zisteniach a postupe Ministerstva financií Slovenskej republiky podľa § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2001 Z. z.,

    ktorú prerokúvame ako tlač 146.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám správu o zisteniach a postupe ministerstva financií pri sledovaní dodržiavania zákona Národnej rady č. 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady v znení zákona č. 115/2001 Z. z. Správa je predkladaná v nadväznosti na povinnosť ministerstva financií vyplývajúcu priamo z citovaného zákona.

    Podľa stavu ku dňu 10. januára 2003 z 26 politických strán, ktoré kandidovali v parlamentných voľbách 2002, zaslalo ministerstvu financií správu o výdavkoch na propagáciu pred voľbami do stanoveného termínu 18 strán. Pritom 7 strán zaslalo správu oneskorene a 1 strana správu nezaslala. V priebehu januára 2003 bola ministerstvu financií doručená i posledná chýbajúca správa. Stanovený limit výdavkov na propagáciu pred voľbami do Národnej rady o viac ako 5 % prekročila 1 politická strana.

    Na základe týchto zistení vydalo ministerstvo financií dve rozhodnutia, a to SDKÚ za oneskorené zaslanie správy o výdavkoch na propagáciu pred voľbami vo výške 200 000 korún, pokuta bola ministerstvu financií už uhradená, a ANO na krátenie príspevku za hlasy vo výške 1 880 250 korún a 40 halierov za viac ako 5-percentné prekročenie stanoveného limitu. Sankcia už tiež bola zrealizovaná.

    Stranám, ktoré zaslali svoju správu po termíne, avšak im nevznikol nárok na príspevok za činnosť, pokutu ministerstvo financií neuložilo z toho dôvodu, že zákon neumožňuje uložiť nižšiu pokutu ako 200 000 korún, pričom ide o malé strany s nízkym predpokladom splnenia záväzku v stanovenej výške.

    Oznámenia o výške výdavkov vynaložených politickými stranami na propagáciu pred voľbami zaslalo ministerstvu financií 38 informačných médií, z nich 4 po zákonom stanovenom termíne. Tieto prípady boli v zmysle zákona odstúpené na ďalšie konanie Daňovému riaditeľstvu v Banskej Bystrici.

    Podľa správ politických strán o výdavkoch na propagáciu pred voľbami do Národnej rady v roku 2002 zaslaných ministerstvu financií boli na predvolebné zákonom limitované aktivity vynaložené prostriedky vo výške asi 86 mil. korún.

    Vzhľadom na nízku efektívnosť kontroly výdavkov na propagáciu politických strán vyplývajúcu z objektívnych v materiáli bližšie špecifikovaných dôvodov prijala vláda uznesenie: do 30. septembra 2003 predložiť na rokovanie vlády návrh na zrušenie zákona Národnej rady č. 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2001 Z. z. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k prerokúvanej správe vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v septembri minulého roka sa konali voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých sa o poslanecké mandáty uchádzalo celkom 26 politických strán a politických hnutí. Podľa § 3a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky každá politická strana, ktorá sa zúčastnila volieb, je povinná najneskôr do 30 dní od konania volieb do Národnej rady predložiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky správu o výdavkoch na propagáciu pred voľbami. Na základe tohto podľa § 5 ods. 1 Ministerstvo financií Slovenskej republiky spracovalo správu, ktorú je potrebné predložiť Národnej rade Slovenskej republiky najneskôr do 5 mesiacov od konania volieb.

    Po predložení správy do Národnej rady predseda svojím rozhodnutím č. 126 z 5. februára 2003 pridelil na prerokovanie uvedenú správu výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor predloženú správu prerokoval 18. februára 2003 a prijal k nej uznesenie č. 56, v ktorom konštatoval, že vo voľbách do Národnej rady v dňoch 20. a 21. septembra 2002 kandidovalo celkom 26 politických strán a politických hnutí, ďalej, podľa § 3a ods. 1 tohto zákona do 21. 10. 2002 správu o výdavkoch na propagáciu pred voľbami zaslalo do Národnej rady v stanovenom termíne 5 politických strán, po stanovenom termíne 4 politické strany a správu vôbec nezaslalo 17 politických strán, na ministerstvo financií zaslalo správu v stanovenom termíne 18 politických strán, po stanovenom termíne 8 politických strán s tým, že 1 politická strana zaslala správu až dodatočne na výzvu ministerstva financií. Ďalej, výbor v uznesení konštatoval, že zákonom stanovenú najvyššiu prístupnú sumu výdavkov prekročila 1 strana, a to Aliancia nového občana, o 940 125 korún a 20 halierov, čo je nad prípustnú 5-percentnú toleranciu.

    Výbor uvedenú správu zobral na vedomie a taktiež odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie.

    Ďakujem. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Brocka. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, toto je správa, ktorú berieme na vedomie. Mňa zaujal záver alebo posledná veta tejto správy, v ktorej sa navrhuje, aby sme zrušili limit výdavkov politických strán vo volebnej kampani. Dobre som tomu rozumel, pán minister a pán podpredseda? No priznám sa, že nie som v tejto chvíli presvedčený o tom, či to je správny záver. Samozrejme, my nebudeme teraz o tom rozhodovať, to sa musí zákonom, ale ja si myslím, že by sme mali o tom diskutovať predtým, ako by sme takýto návrh predložili. Pozrite sa, iste 12 mil. korún ako maximálne výdavky politickej strany vo volebnej kampani dnes pre niekoho nie je veľa a, iste, ceny rastú, náklady spojené s kampaňou sú veľmi vysoké. Čiže je namieste urobiť niečo s týmto limitom, na tom sa zhodneme. Ale ak by sme postupovali tak, že tento limit, pretože je ťažké kontrolovať výdavky politických strán, by sme zrušili, tak tento záver sa mi nezdá byť najsprávnejší, lebo ak by sme takéto postupy použili v iných oblastiach, že proste niečo nevieme zvládnuť nejakým spôsobom, a preto to prestaneme sledovať, to by asi nebol najsprávnejší záver, najmä keby som taký príklad použil napr. z rezortu ministerstva vnútra.

    Ja si myslím, že ak existujú isté hranice a isté limity v tejto oblasti, tak je to správne z viacerých dôvodov, že sme ľudia hriešni a že v tej kampani a pri našej práci sa stretávame aj s rôznymi pokušeniami. A ak sa my dohodneme, že je spoločensky prospešné, aby sme isté naše správanie ovplyvňovali želateľným spôsobom, to znamená, aby sa neplytvalo verejnými zdrojmi alebo prostriedkami daňových poplatníkov napr. v rámci volebnej kampane, aby sme tomu isté rámce proste vytvorili a udržiavali, tak ja sa s tým záverom, resp. to je len odporúčanie v tej správe, v tejto chvíli ešte nestotožňujem a navrhujem, aby sme predtým, ako sa taký návrh zákona do parlamentu predloží, o tom veľmi seriózne diskutovali. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Brocka bol jediný prihlásený ústne do rozpravy k prerokúvanej správe.

    Pán podpredseda vlády a minister financií, nech sa páči.

  • Ja len veľmi stručne k tomu, čo hovoril pán poslanec Brocka. Naozaj o tomto diskutovať budeme, pretože to je vlastne len návrh na vypracovanie vládneho návrhu na zrušenie, ktorý potom by prišiel tu. Ten dôvod je vlastne uvedený v správe nie preto, že by nemalo zmysel limitovať a kontrolovať výdavky na voľby, ale preto, že ten spôsob, ktorý je daný dnes platným zákonom, je z hľadiska toho zámeru, ktorý zákonodarca sledoval, proste neúčinný a zároveň sú spojené značné náklady s tým, s realizáciou tohto zákona. Nie sú tam jasne vydefinované pojmy, je ten zákon zameraný len na niektoré výdavky. Je celkom evidentné, že viaceré strany podľa trhovej hodnoty kampane, ktorú robili, tieto výdavky prekračovali, pritom nie je žiaden ani mechanizmus nejakých konkrétnych opatrení, nápravných opatrení alebo sankcií, ktoré by sa z tohto dali vyvodiť. Takže ide len o to, že účel to neplní, náklady to nesie, takže z toho dôvodu sme dospeli k záveru, že takýmto spôsobom to riešiť nie je účelné, nie je efektívne, čo neznamená, že sa nemôže hľadať iný spôsob. A nakoniec, v programovom vyhlásení vlády je zadefinované aj riešenie problematiky financovania politických strán a vlastne aj financovanie tým pádom kampane. Čiže nechce sa tým povedať, že sa problém nemá riešiť, hovorí sa tým, že toto riešenie, ktoré dnes platí, neplní účel. Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, prosím o návrh.

  • Pán predseda, odporúčam túto správu zobrať na vedomie.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, hlasujme o návrhu výboru, ktorý odporúča Národnej rade zobrať správu o zisteniach a postupe ministerstva financií podľa § 5 zákona č. 239/1994 Z. z. v znení zákona č. 115/2001 Z. z. na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 99 prítomných, 98 za návrh, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada vzala správu na vedomie.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalších o bodoch programu, ktorých z poverenia vlády predkladateľom je pán minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Prvý v poradí z týchto bodov je

    vládny návrh zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 157.

    Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády z roku 2002.

    Účelom návrhu zákona je určenie podmienok pre aplikáciu čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy tak, aby nedošlo k poškodeniu ani k ohrozeniu jednotlivých zložiek životného prostredia, zdravia ľudí, zvierat.

    Navrhovaný zákon zabezpečí najmä ochranu poľnohospodárskych pôd a vymedzených lesných pôd pred zvýšeným zaťažením rizikovými látkami, ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu pred nežiaducou kontamináciou v procese aplikácie čistiarenského kalu a dnových sedimentov a dôslednú kontrolu kvality čistiarenských kalov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkovými vzťahmi Slovenskej republiky. Prijatie návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov ani na nezamestnanosť.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplná zlučiteľnosť s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, a vzhľadom na potrebu jeho zavedenia do praxe dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Prosím teraz pána poslanca Hajduka, ktorého poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informoval o priebehu rokovania a odporúčaní gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 12 z 18. februára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Znenie návrhu zákona obsahuje dôvodovú správu a osobitnú časť dôvodovej správy, doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie právo obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi prioritné odporúčania v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 psím. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. februára 2003 č. 141 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali výbory v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Nie je to tak, takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu, príp. máme ešte jednu možnosť, ak bude s tým všeobecný súhlas, pán minister má ešte ďalší návrh zákona, by sme aj ten prerokovali a potom by sme hlasovali o týchto dvoch prerokovaných bodoch. Je s tým všeobecný súhlas? Áno, ďakujem pekne.

    Takže ďalším bodom je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, berúc do úvahy výsledky rokovaní medzi zmluvnými stranami o nových vzájomných poľnohospodárskych obchodných výhodách.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 165, spoločnú správu máte ako tlač 165a.

    Návrh vlády odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolt Simon. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, berúc do úvahy výsledky rokovaní medzi zmluvnými stranami o nových vzájomných poľnohospodárskych obchodných výhodách, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a ministerstvom zahraničných vecí.

    Predloženým protokolom sa upravujú obchodné aspekty v súlade s čl. 21 ods. 4 a 5 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej, podpísanej dňa 4.októbra 1993 v Luxemburgu, nadobudnutím platnosti od 1. februára 1995.

    Uplatňovaním tohto protokolu sa zvýhodnia obchodné podmienky pre slovenských producentov v oblasti poľnohospodárstva pri vývoze do Európskeho spoločenstva.

    Finálne znenie protokolu a návrh na jeho ratifikáciu schválila vláda Slovenskej republiky dňa 13. februára 2003 uznesením č. 116. Predkladaný dátum nadobudnutia platnosti protokolu bol 1. január 2003 podľa čl. 4 protokolu. Keďže do uvedeného termínu neboli ukončené schvaľovacie procedúry v Slovenskej republike ani v Európskych spoločenstvách, tento protokol nadobudne platnosť podľa druhej vety čl. 4 protokolu, a to 1. deň mesiaca nasledujúceho potom, ako zmluvné strany budú informovať o ukončení schvaľovacích postupov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, záverom vám ďakujem za konštruktívny prístup k prerokovaniu tohto návrhu a vyjadrujem presvedčenie, že pri hlasovaní vyslovíte súhlas s návrhom na ratifikáciu predkladaného protokolu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, ako poverený spoločný spravodajca predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, berúc do úvahy výsledky rokovaní medzi zmluvnými stranami o nových vzájomných poľnohospodárskych obchodných výhodách (tlač 165), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom, tak ako je uvedený v tlač 165, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 146 zo 17. februára 2003 na prerokovanie: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory ho prerokovali v určenej lehote.

    Výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený na prerokovanie, zaujali k nemu tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 18. februára 2003 a uznesením č. 68 vyjadril s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa čl. 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 18. februára 2003 a uznesením č. 11 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa čl. 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas.

    Spoločnú správu výborov gestorský výbor prerokoval a schválil 25. februára 2003 uznesením č. 17.

    Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a splnomocnil ma predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na základe rokovaní určených výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody, tak ako je v tlači 165.

    Skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko žiadna písomná prihláška mi postúpená nebola. Takže pán poslanec Muňko ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a vážení páni, dovoľte mi, aby som napriek tomu, že ten protokol bude schválený, povedal pár slov k rizikám poľnohospodárstva, ktoré naše poľnohospodárstvo v ďalšom období čaká.

    Keď zoberieme z toho protokolu, že priame platby z Európskej únie pre roky 2004 až 2006 budú 35 %, 40 %, 45 %, táto podpora je podstatne nižšia v Slovenskej republike, ako je v Európskej únii. Ďalej, treba doplňovať zdroje zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške minimálne 20 % ročne, ako na to má zdroje štátny rozpočet, ročná potreba 3 mld. až 4 mld.; 20 % zdrojov presunutých cez EGAB na projekty na podporu vidieka.

    Potreba bilancovania zo zdrojov Slovenskej republiky cez štátny rozpočet samosprávy, ročná potreba, je to minimálne 1 mld. korún. Samosprávy reálne nebudú mať na to zdroje.

    Podiel Slovenskej republiky zhruba 30 % nákladov na projekty. Európska únia zvyšuje zálohové platby pre kandidátske krajiny na 16 %. Čiže je potrebná záloha na podmienku spolufinancovania. Ďalej to bude mať asymetrický dopad na jednotlivé produkty, podpory, obilniny, olejniny, ohrozí zemiaky väčšiny severného Slovenska, ďalej hydinu, hovädzie mäso, chov dobytka v podhorských oblastiach. Podstatne tvrdší dopad to bude mať na stredné a severné Slovensko, kde nezamestnanosť je dneska vysoká. Dotácie budú len ziskovým subjektom, asi 40 % z celkového počtu.

    Stratové subjekty na strednom, severnom Slovensku budú bez dotácií už v roku 2003. Výsledkom bude zánik 30 % až 40 % subjektov v horizonte v rokoch 2003 až 2006. Hlavná časť však zanikne už dnes v problémových regiónoch. Treba dodať ešte k tomu, keď pripočítame dnešné vstupy energií a zákon o zvýšení DPH, poľnohospodárske podniky sa dostanú do neriešiteľných situácií. Pri prekročení kvót v Európskej únii dovolí Brusel vyviezť prebytky len za ceny rovnajúce sa nákladom, čiže to značí nulový zisk. Ceny potravín by mali vzrásť o 10 % až 15 %, čo by mohlo zvýšiť vyrovnanie na ceny v Európskej únii, ale dokončenie deregulácií cien energie a ostatných služieb infraštruktúry zvýši ceny vstupov o 20 % až 25 %, čo pohltí zisk rastu cien potravín. Doterajšie dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sú ročne vo výške 7 mld. až 9 mld. Priame platby plus dotácie zo štátneho rozpočtu od roku 2004 budú na úrovni 11 mld. až 12 mld. Dopad na jednotlivé subjekty vzhľadom na výrobnú štruktúru plodín, hlavne pokiaľ sa týka stredného a východného Slovenska, bude pomerne veľmi zlý, pozitívny ho bude mať západné a južné Slovensko.

    Od roku 2007 v rámci reformy Európskej únie dotácie budú podľa veľkosti podnikov z hľadiska výmery, limitu na jeden podnik (Fischerova reforma), bude do 100 ha plná pomoc, do 1 000 ha 35 % pomoci, nad 1 000 ha 25 % pomoci, priemerná veľkosť v Slovenskej republike tu je zhruba 1 100 ha. Limit na 1 podnik, to znamená 320 000 eur dnes bez limitu pomoci.

    Minimálne 40 % subjektov vzhľadom na klimatické zmeny bude musieť zväčšiť rozsah závlah, dneska máme závlahy u nás zhruba na 280 000 ha, budú sa musieť rozšíriť závlahy na 500 000 až 600 000 ha. To vyžaduje buď ďalšie vlastné alebo cudzie zdroje zhruba 20 mld. korún.

    Ďalej splnenie hygienických noriem z hľadiska Európskej únie, výroba mlieka, mäsa vyžiada ďalšie investície v období rokov 2004 až 2006. Pri hodnotení podnikov 4. skupiny, je to 6-ročný odklad, to bude mať za následok uzavretie podnikov. To sa týka i spracovateľského priemyslu hlavne pri menších prevádzkach, pokiaľ patria buď do samostatných subjektov, alebo do poľnohospodárskeho družstva.

    Takisto ďalší dopad to bude mať na cenu pôdy vo väzbe na pôdy v Európskej únii. Zvýšia sa nároky vlastníkov voči pôde a prenajímateľom, ako aj úroveň majetkových daní. To posunie blok fixných nákladov minimálne o 30 % až 40 % smerom hore bez ohľadu na cenové mapy.

    Ďalej absencia centier, služieb pre farmy zvyšuje priemerné náklady o 20 % až 30 %, čo pri nezamestnanosti a nízkej cenovej flexibilite pri vyrovnávaní cien s Európskou úniou a ekologických a iných normách výrazne limituje možnosť rastu zisku.

    Prechod na látky povolené v Európskej únii, ekológia a zavedenie nových ekologických noriem v rokoch 2004 až 2005 výrazne ovplyvní štruktúru látok používaných na ošetrovanie pôd. Bude pôsobiť i tlak Európskej únie na celkovú ekologizáciu výroby potravín, menej produkcií, viac ekológie čistej. Nízke mzdy nebudú kompenzovať rast nákladov z uvedených príčin.

    Po ďalšie. Stále absentuje systém úverovania vo väzbe na budúcu úrodu. Systém nie je taký, ako je v Európskej únii, kde sú špecializované banky na získavanie normálnych konvenčných úverov. Vzhľadom na situáciu u nás naše podniky nemajú šancu získať úvery za reálnych úrokových sadzieb.

    Udržanie priebežného financovania po zvýšení cien potravín vo väzbe na uvedené skutočnosti bude mať minimálne dopad na zánik ďalších subjektov. Dôsledkom toho hlavne v horizonte rokov 2004 až 2006 hrozí zánik až 30 % až 40 % našich subjektov.

  • Pán poslanec, môžem sa vás opýtať: Vy vystupujete k tej zmluve? Lebo...

  • Ja beriem, pán podpredseda, že tá zmluva bude aj podpísaná, ja len upozorňujem...

  • ... tam sú rôzne kvóty, clá a tak ďalej a vy hovoríte už o poľnohospodárskej politike.

  • Nech sa páči, máte slovo, len som nevedel, či náhodou nie je to omyl.

  • Nie. Ja hovorím k tomu, že tá zmluva, tak ako je ten protokol podpísaný, bude mať dopad v ďalších rokoch na naše poľnohospodárske podniky.

    A dovoľujem si tvrdiť, že hlavne stredné a východné Slovensko prakticky sa dostane do situácie, kde väčšina podnikov pôjde do krachu. A podniky, ktoré chcú pôsobiť a podnikať hlavne zo západného Slovenska, ktoré na to možno budú mať aj finančné zdroje, do týchto regiónov nepôjdu. Tam sa bude ďalej prehlbovať situácia v nezamestnanosti a bude vyššia, ako je dneska. Preto upozorňujem už dnes na tie veci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj za vysvetlenie, pán poslanec.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy k tomuto bodu programu, preto uzatváram rozpravu.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Brocka.

    Pán minister, pýtam sa vás, či chcete zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ja len v krátkosti. Som rád, že poslanci ponímajú problematiku spoločnej agrárnej politiky v Európskej únii s celkovou vážnosťou. Ja by som len chcel dodať, že tento protokol vskutku pojednáva o tom, že slovenskí producenti aj touto formou sa môžu ľahšie dostať na trhy už v súčasnej Európskej únii, ľahšie sa môžu uplatniť. Iste, bude tu ešte priestor, kde budeme sa môcť zaoberať spoločnou agrárnou politikou a smerovaním celého poľnohospodárstva na Slovensku, tam by som sa potom vrátil, bližšie som vám k dispozícii. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Teraz bolo by dobré, pani spravodajkyňa, keby ste uviedli odporúčanie výboru. A potom by sme pristúpili, samozrejme, aj k hlasovaniu.

  • Vážené dámy, vážení páni, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, berúc do úvahy výsledky rokovaní medzi zmluvnými stranami o nových vzájomných poľnohospodárskych obchodných výhodách (tlač 165), znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení, tak ako je uvedený v tlači 165, v treťom čítaní podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení (tlač 165).“

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem pekne.

    Pred hlasovaním chcem ešte upozorniť ctenú snemovňu, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Takže chcem vás upozorniť, že ak chceme, aby teda súhlas Národná rada s touto zmluvou vyslovila, to znamená, že minimálne 76 poslancov musí hlasovať za.

    Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom upravujúcim obchodné aspekty Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej, berúc do úvahy výsledky rokovaní medzi zmluvnými stranami o nových vzájomných poľnohospodárskych obchodných výhodách. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za návrh hlasovalo 86, proti 3, zdržalo sa hlasovania 25.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pani spravodajkyňa, ďakujem pekne.

    vládnemu návrhu zákona o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 157),

    ktorý sme pred chvíľočkou prerokovali.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniam.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za návrh 104, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán poslanec, ešte výbory a lehoty.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003. Prosím, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 115 poslancov, za návrh hlasovalo 109, hlasovania sa zdržalo 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem aj spravodajcovi, aj pánovi ministrovi.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 150, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 127.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ján Pataky. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila v roku 2001 v súlade s programovým vyhlásením návrh zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné a krajské úrady. Súčasťou tohto návrhu boli aj nevyhnutné čiastkové novely niektorých ďalších súvisiacich zákonov. Predmetný návrh zákona si kládol za cieľ oddeliť výkon štátnej správy zabezpečený útvarmi Policajného zboru od konkrétneho výkonu policajnej služby, a tým odbremeniť Policajný zbor od niektorých správnych činností. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné a krajské úrady v znení neskorších predpisov je účinný od 1. júla 2004. Presun niektorých pôsobností z Policajného zboru však nebol komplexný. Naďalej ponecháva zabezpečenie vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov na skúšobných komisárov policajtov. V súlade so svetovým trendom smeruje k postupnému odlúčeniu administratívnych činností od Policajného zboru a k ich presunu na orgány miestnej správy a samosprávy. Je nutné novelizovať zákon tak, aby aj z vykonávania skúšok žiadateľov z odbornej spôsobilosti o vodičské oprávnenie prešlo z Policajného zboru na iný subjekt, napr. ako je to v Spolkovej republike Nemecko, kde skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie zabezpečuje súkromná spoločnosť DEKRA.

    Rozhodne nie je opomenuteľná ani tá skutočnosť, že po 50 rokoch činnosti Policajného zboru by sa vzniesli do činnosti niektoré nové prvky do vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenia pri zachovanom štátnom dozore a kontrole štátnymi orgánmi a ich vykonávaní.

    Základným koncepčným zámerom na splnenie týchto úloh je oddeliť výkon štátnej správy zabezpečený útvarmi Policajného zboru od výkonu policajnej služby. Jeho účelom je zároveň dosiahnuť odbremenenie Policajného zboru od činnosti, ktoré vykonáva nad rámec policajnej služby, a sústrediť sily a prostriedky na plnenie náročnejších úloh Policajného zboru. Jednou z činností Policajného zboru je aj zabezpečovanie vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie v zmysle príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Navrhovanou zmenou zákona sa presúva zabezpečovanie vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti jedinej právnickej osoby, neštátnej organizácie, čo je nový kvalitatívny prvok vykonávania tejto činnosti. Licenciu na zabezpečenie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie neštátnej organizácii bude udeľovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zároveň bude vykonávať štátny dozor na tomto úseku, zabezpečovať skúšky žiadateľov o získanie preukazu skúšobného komisára a schvaľovať skúšobné testy na skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie. Poverená neštátna organizácia na vlastné náklady bude zabezpečovať vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok uvedených v licencii.

    Prijatím navrhovaného zákona zmenou vecnej pôsobnosti orgánov Policajného zboru a zmenou spôsobu platenia za vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie dôjde pomerne k podstatným zmenám príslušne všeobecne záväzných právnych predpisov. Je to dané skutočnosťou, že presúvané činnosti sú doposiaľ upravené iba internými predpismi v rámci Policajného zboru a tieto je potrebné ustanoviť vo všeobecne záväzných právnych predpisoch.

    Presun zabezpečovania vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie z pôsobnosti Policajného zboru do pôsobnosti poverenej neštátnej organizácie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a je zlučiteľný a porovnateľný so systémami, ktoré existujú v štátoch Európskej únie.

    Presunom kompetencie zabezpečovania skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenia na poverenú neštátnu organizáciu sa v rámci celej Slovenskej republiky predpokladá vytvorenie 120 nových pracovných miest, ktorým mzdové ohodnotenie zabezpečí táto neštátna organizácia.

    Prijatie novely zákona nevyžaduje organizačné zmeny v rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v Policajnom zbore. Predpokladá sa na Prezídiu Policajného zboru – štruktúrne služby dopravnej polície – zmeniť náplň činnosti 2 policajtov doteraz zaradených na úseku zabezpečovania skúšok. Štátny dozor krajského dopravného inšpektorátu by bol zmenený na kontrolu vykonávania skúšok so skúšobnými komisármi. Bol by zabezpečovaný bez zmeny systematizovaného stavu krajského dopravného inšpektorátu poverením policajtov popri vykonávaní inej systematizovanej činnosti. Pri tomto by bolo možné využiť skúsenosti najmä tých policajtov, ktorí sú držiteľmi preukazu skúšobného komisára. Parlament Slovenskej republiky schválil zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné a krajské úrady v znení neskorších predpisov. Tým sa vytvorili podmienky od 1. júla 2004 na to, aby sa 146 policajtov zabezpečujúcich prejednávanie priestupkov presunulo do priameho výkonu služby. V prípade presunov zabezpečovania skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie na poverenú organizáciu od 1. januára 2004 sa uvoľní ďalší počet policajtov pre výkon služby. Potom zostane 75 policajtov, s ktorými sa predpokladá, že budú vykonávať výmeny tabuliek s evidenčnými číslami a vykonávať potrebné úkony na evidenciu vozidiel.

    V návrhu novely zákona sa navrhuje, že za vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti bude žiadateľ platiť priamo poverenej organizácii. Táto platba by mala byť príjmom poverenej neštátnej organizácie na pokrytie všetkých prevádzkových mzdových nákladov, ako i nákladov na prevádzku novovybudovaných detských dopravných ihrísk, sídlisk, skúšobných centier. Doposiaľ platba za vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie sa vykonávala správnym poplatkom v kolkových známkach. Uvedený spôsob platby sa navrhuje zrušiť z dôvodu, že poverená neštátna organizácia nie je podľa zákona o správnych poplatkoch oprávnená vyberať správne poplatky.

    Výpadok z príjmovej časti štátneho rozpočtu bude čiastočne kompenzovaný tým, že sa predpokladá aj vytvorenie 120 nových pracovných miest bez nároku na výdavky na ich zriadenie. Za takto zamestnané osoby potom štát nemusí platiť povinné odvody a vynakladať ďalšie finančné prostriedky na vyplácanie príslušný úrad nezamestnanosti alebo sociálne zabezpečenie.

    A v poslednom rade nezanedbateľným je i skutočnosť, že po schválení nového zákona sa vytvoria podmienky na presun časti policajtov do priameho výkonu služby a nebude potrebné vytvárať nové pracovné miesta pre policajtov, čo by v tomto prípade predstavovalo náklady 96 mil. korún ročne zo štátneho rozpočtu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vás prosím o podporu tohto návrhu skupiny poslancov na novelizáciu zákona č. 315/1996 Z. z. Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Lajosovi Ladányimu. Pán poslanec Ladányi, nech sa páči, máte slovo.

    A prosím tých poslancov, ktorí sa prihlásili elektronicky, aby mali trpezlivosť, lebo mám 2 písomne prihlásených, ktorých najprv, samozrejme, nechám vystúpiť, až potom sa opýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 33 z 21. februára 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 150).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 127 zo 6. februára 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu, nakoľko sme len v prvom čítaní. Konštatujem, že som dostal písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, pána poslanca Blanára za poslanecký klub Smer a potom pána poslanca Hanzela tiež za Smer.

    Pán poslanec Galbavý, telefonuje sa vonku alebo vám zoberiem telefón.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, v pondelok pred zasadnutím 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme sa vo Výbore pre európsku integráciu Národnej rady Slovenskej republiky zaoberali správou o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosných úlohách z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky. Zo správy vyplývajú jasné úlohy, ktoré musí Slovenská republika splniť v legislatívnom procese pred vstupom do Európskej únie. Chcem vám pripomenúť, vážené dámy, vážení páni, že ide o celkom 109 úloh, resp. už len 106 úloh, keďže 3 úlohy už boli medzitým splnené. Predpokladám, že tieto skutočnosti sú vám známe, keďže o tejto správe budeme rokovať. A bola to tlač 112, ktorá je u každého prítomná.

    Dovolím si vám pripomenúť, že o vstupe našej krajiny do Európskej únie je v tomto parlamente zhoda všetkých parlamentných strán. Čiže nám záleží, aby sme tie legislatívne úlohy súvisiace s týmto integračným procesom i my podporovali, a nie ich komplikovali. Z tohto dôvodu nie celkom chápem poslaneckú iniciatívu súvisiacu s novelou predloženého zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorá by po schválení mala nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2004. Veď zo spomínanej správy o prístupových rokovaniach Slovenskej republiky s Európskou úniou v kapitole č. 9 doprava vyplýva, že musíme v rámci jednej z predvstupových úloh novelizovať spomínaný zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Je to uvedené na strane č. 64 v spomínanej správe o prístupových rokovaniach. Dokonca sa priamo v správe na strane č. 15 uvádza, že: „Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pripravuje návrh nového zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách (nie novela zákona č. 315/1996 Z. z.).“ Čiže sa pripravuje kompletne nový zákon, ktorý nahradí predmetný zákon č. 315/1996 Z. z. s predpokladanou účinnosťou od 1. 1. 2004, ako sa ďalej uvádza v správe. A tu je potrebné sa pozastaviť a všimnúť si, že oba legislatívne dokumenty, tak ako táto predkladaná poslanecká novela, ako i nový zákon z dielne vlády Slovenskej republiky, majú rovnaký dátum ich účinnosti.

    Chcem sa vás preto v tejto súvislosti spýtať, vážený pán zástupca predkladateľov, či predkladaná poslanecká novela zákona prispeje k splneniu nášho záväzku a úlohy v tejto oblasti pred vstupom do Európskej únie – podľa toho, čo som uviedol, zrejme nie –, či je táto novela koordinovaná s tým, čo pripravuje vláda Slovenskej republiky. Tu musím opäť konštatovať, že zrejme tiež nie.

    Vážené dámy, vážení páni, náš poslanecký klub strany Smer má záujem na tom, aby sme hladko a včas plnili všetky úlohy vyplývajúce z negociačného predvstupového procesu do Európskej únie, kde hlavné bremeno nesie na pleciach vláda Slovenskej republiky. Sme za vypracovanie nového zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý bude v súlade s legislatívou Európskej únie a ktorý bude riešiť i predloženú problematiku poslaneckého návrhu zákona, o ktorej sa potom dá diskutovať. K samotnej obsahovej stránke predloženého návrhu zákona v tejto situácii nemá význam sa vyjadrovať okrem toho, že ide o významnú zmenu, ktorá pri predkladanej filozofii oslabí štátnu ingerenciu na úkor súkromnej.

    Preto za poslanecký klub strany Smer odporúčam predkladateľom, aby na základe predložených argumentov bol návrh zákona stiahnutý z rokovania. V opačnom prípade pokladáme rokovanie o návrhu zákona za kontraproduktívne a nemôžeme ho podporiť, aby postúpil do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel, nech sa páči, ako posledný písomne prihlásený. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel povedať, či by ste náhodou nemohli zazvoniť na ten gong, aby boli ľudia tu v auditóriu, lebo neviem, akým spôsobom sa chcú vyjadrovať, ako chcú hlasovať, keď nebudú počúvať rozpravu.

  • Pán poslanec, nech sa páči, ja takto rýchlo plním vaše želania.

  • Podrobne som si prečítal návrh novelizácie zákona a, úprimne povedané, nestíham žasnúť nad trúfalosťou predkladateľov i nad tým, že to vôbec niekto odobril. Už na diaľku je cítiť veľký lobizmus a dokonca je nám i s príslušnou drzosťou predstavená tá firma, tá správna firma, čo by mala nahradiť tých „blbých policajtov“, čo to nevedia a čo dokonca spôsobujú svojou nevedomosťou ujmy na životoch. Takto sa dá text prečítať. Dokonca nám je predstavený i osobne pán Dr. Krause, zástupca pre strednú a východnú Európu, čo nás z našej nevedomosti dostane.

  • Dovoľte, aby som začal najprv týmito číslami. Predpokladám, že im bude rozumieť každý. Dnes údajne zabezpečuje túto činnosť, vodičské preukazy, plus zrejme vydávanie vodičských preukazov, lebo to tam vôbec nie je spomenuté, až 304 policajtov. Pán Krause však počíta so zamestnaním iných, výkonnejších odborníkov v počte 120. Potom sa pýtam, ako je to možné, lebo ak 120 stačí v tomto prípade, treba urobiť poriadok na polícii, a ak to nestačí, tak potom pravda to, čo sa predkladá, nie je. Ak 120 osôb stačí, tak by bolo najvhodnejšie ihneď preškoliť 120 z 304 policajtov hlavne v organizovaní práce a tých 184 zaradiť na posilnenie Policajného zboru. Mimochodom, ako to bude s vydávaním vodičských preukazov? Lebo, pokiaľ viem, na to sú tam zvláštni pracovníci a v každom okrese je jeden pracovník na to určený. To v tomto materiáli takisto nie je spomínané.

    Ďalšie čísla. V odôvodnení sa vraví: „Predpokladá sa, že za vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské preukazy bude poverená organizácia požadovať peňažné poplatky, ako sú vyberané v súčasnosti.“ Je tu termín „predpokladá sa“. Už viem, ako nám dopadli ceny energií po predaji, ceny za prenos energií po predaji a podobne. „Predpokladá sa.“ Ja by som predpokladal, že neštátna firma, napr. DEKRA, ktorá je tu uvedená, do krátkeho času ceny zdvojnásobí, ono dôvod sa už nejaký nájde, a príjem pôjde opäť do súkromného vrecka, a nie do našej chudobnej štátnej pokladnice.

    V roku 2002 bolo na Slovensku vykonaných 87 000 skúšok a 16 000 opravných skúšok. Podľa dôvodovej správy bol za skúšku poplatok 500 Sk, aj to nie za všetky, niektoré boli zľavnené, a spolu sa však vybralo 80 mil. korún. Milé kolegyne, kolegovia, nech počítam, ako chcem, 87 000 krát 500 je len 40 mil. korún. Takže je v tom evidentný rozpor.

  • Hlasy z pléna.

  • Do rozpočtu prišlo 88 mil. korún. Predkladatelia konštatujú, že s týmto príjmom sa už nedá počítať, ale nebudú ani náklady na tlačivá, nové testy, a dokonca kalkulujú s hodnotou ľudského života, napr. detského, ktorý by sa ušetril pri lepšom, kvalitnejšom školení firmy DEKRA. Toto už začína byť troška nehoráznosťou. Veď je to nepriame obvinenie našich policajtov, že môžu za životy osôb v dopravných nehodách. Školenia DEKRA nás snáď naučia, ako máme chodiť po prepchatých cestách, často neudržovaných, školenia DEKRA nás zbavia cestných pirátov a agresívnych ignorantov v cestnej premávke, školenia pána Krauseho nás zbavia roztržitých vodičov, cyklistov, chodcov a unavených vodičov kamiónov či opitých vodičov? A keď sme už spomenuli deti, áno, dlžíme našim deťom veľa, aj v oblasti dopravnej výchovy. Uvediem príklad z Holandska, kde sa dopravná výchova vyučuje ako predmet na základnej škole od prvého ročníka. Keby bola ochota pánov poslancov a ministrov, môžem uviesť čísla, že učebnice o dopravnej výchove pre 3 ročníky základnej školy, zhruba pre 200 000 detí, by nás stáli asi 5 mil. korún ročne. Pýtam sa: Je to moc? Máme právo povedať nie, ak to staviame do pomeru k jednému detskému životu?

    Ďalšie čísla z materiálu: „Nezanedbateľnou je i skutočnosť, že po schválení novely zákona sa vytvoria podmienky na presun časti policajtov do výkonu služby a nebude potrebné vytvárať nové pracovné miesta pre policajtov, čo by v tomto prípade predstavovalo náklady 96 mil. korún.“ To je ďalší nonsens. Otázka je: Čo je to časť policajtov? Zbavíme sa ich 304 a prijmeme časť policajtov. Akú časť? A sú to tí, podľa predkladateľov hlúpi, čo sa nevedia naučiť ani pravidlá cestnej premávky? A prečo nás len časť z nich bude stáť viac ako predtým celých 304. A ako to, že firme DEKRA stačí len 120 ľudí?

    V uvedenej dôvodovej správe sa viackrát spomína aj Švédsko ako referencia, ale už bez konkrétností.

  • Ruch v sále.

  • Ja môžem uviesť konkrétnosti, keby to náhodou zaujímalo niekoho aj tých, čo sa vyprávajú o inom. Konkrétne sa tu spomína len v Nemecku DEKRA a v Belgicku GOCA, ktovie, kto je v tom akcionár.

    Ale dovoľte, aby som vám povedal z vlastnej skúsenosti, ako je to vo Švédsku. Vo Švédsku je to podobne ako u nás, s malými rozdielmi. Napr. všetky administratívne práce s vodičskými preukazmi, registrácie, kontakt s občanmi, sú absolútne zjednodušené a minimalizované. Poviem príklad: Keď urobíte skúšku v autoškole, vyplníte potrebné tlačivo, odovzdáte fotografie, už sa viac nestaráte o administratívne záležitosti. V priebehu pár týždňov vám dôjde domov dobierkou vodičský preukaz, ktorý vám na pošte vydajú. To znamená, nemusíte ísť do žiadneho úradu a nikde sa doprosovať a nikde s nikým a dokonca niekoľkokrát komunikovať. Prídete na poštu, zodpovedná pracovníčka na pošte má právo otvoriť túto špeciálne označenú doporučenú zásielku. Vytiahne z nej váš nový vodičský preukaz, skontroluje vás podľa fotografie, máte tam podpis, ktorý je už zoskenovaný, skontroluje vás podľa iného dokladu a vydá vám pracovníčka na pošte váš vodičský preukaz. V prípade že tomuto vodičskému preukazu napr. vyprší platnosť po 10 rokoch, 2 mesiace pred ukončením platnosti vodičského preukazu vám znovu príde poštou oznámenie, kde vám príde tlačivo, ktoré máte vypísať, na ktoré sa máte podpísať, doplniť fotky, ktoré máte poslať na jeden úrad, odkiaľ vám to asi 2 alebo 3 týždne pred príslušným vypršaním príde znova na poštu, nikde nemusíte chodiť a znova na pošte si vyzdvihnete doporučenú zásielku za nejaký poplatok a máte nový vodičský preukaz. Toto je, páni poslanci, to priblíženie sa obyvateľom a našej voličskej základni.

    Dôležité na tom je aj to, že tá pracovníčka má právo toto urobiť, a nie, že to musí robiť niekde nejaký policajt. Toto je aj to zjednodušenie prístupu postupovania vybavovania záležitostí občanov, ako správne uvádzate v dôvodovej správe, čo vláda deklarovala v programovom vyhlásení, a nie prenesenie toho istého úkonu na inú súkromnú firmu aj s peniazmi, čo by plynuli do štátneho rozpočtu.

    A ďalšia novinka pre našich občanov i pre predkladateľov návrhu i pre pána Krauseho, zástupcu pre strednú a východnú Európu. Vo Švédsku je zriadený, spomínal som, centralizovaný štátny úrad. Môžem povedať, čo z toho napr. plynie. Tento štátny úrad sa dá umiestniť v ktorejkoľvek lokalite Slovenska, v našom prípade to znamená aj v tých Michalovciach alebo iných mestách, ktoré trpia vysokou nezamestnanosťou. Tento úrad nie je potrebné držať v Bratislave, na to nie je žiadny dôvod. Toto sekundárne spôsobuje zamestnanosť v oblastiach, kde máme problémy so zamestnanosťou. A to nie je len zamestnanosť ľudí na tomto úrade. To je zamestnanosť všetkého, čo s tým súvisí, pôšt a tak ďalej a tak ďalej. Takže toto je takisto nezanedbateľná vec. A treba si to uvedomiť, že tuná máme možnosť aspoň trochu riešiť zamestnanosť v tých oblastiach, ktoré nezamestnanosťou trpia.

    Mimochodom, tento vodičský preukaz slúži súčasne ako doklad totožnosti nielen vo Švédsku, ale aj v celej Škandinávii a ako vodičský preukaz v celej Európe. To znamená, že by sme opätovne takýmto niečím ušetrili na vydávaní občianskych preukazov a administratíve spojených napr. s občianskymi preukazmi.

    V materiáli sa ďalej uvádza: „Potom zostane 75 policajtov, u ktorých sa predpokladá, že budú vykonávať výmeny tabuliek s evidenčným číslom a vykonávať potrebné úkony na evidenciu vozidiel.“ Dovoľte, aby som sa spýtal, prečo policajti musia vykonávať výmenu tabuliek na autách. Opäť použijem príklad zo Švédska, možno vás to bude zaujímať, ale naozaj je to jednoduché a naozaj je to priblíženie k občanovi. Keď kúpite auto, vyplníte určité doklady, tak vám automaticky do 2 týždňov poštou na dobierku prídu čísla, na ktoré nepotrebujete policajta, ktoré si sami namontujete na to auto. Tieto čísla idú s autom až do šrotu. Čiže už nikdy nepotrebujete znova chodiť k policajtovi s tým, aby vám vymieňal v nejakom okrese čísla za čísla, aby vám policajt kontroloval čísla motora alebo ja neviem čo. To je predsa absolútny nezmysel. Na toto sú STK-áčky, kde majú napísaný presný prehľad toho, čo sa má na STK-áčke robiť. Jedna z prvých vecí je skontrolovať číslo karosérie, číslo motora a podobne. Takže na kieho otca to zavádzame. Našim policajtom, kvalifikovaným ľuďom dávame robiť výmeny tabuliek a kontrolovať čísla tabuliek. Však to sú absolútne nezmysly.

  • Ďakujem, lebo verím, že ste si to už tí, ktorí ste to predkladali, rozmysleli.

    Vážené kolegyne, kolegovia, môžem vám uviesť ďalšie a ďalšie príklady zo Švédska, ako to skutočne funguje s priblížením štátu k občanovi, lebo som v tom Švédsku dlhé roky žil. Nemusím to tak uviesť, ako tuná niekto to napíše na papier odvolá sa na Švédsko a nevie, nikdy tam nebol ani to nikdy nečítal, ako to tam funguje. Mohol by som vám uviesť príklady, ako to funguje s STK-áčkami, so všetkým okolo motorových vozidiel, ale predpokladám, že pokiaľ niekto bude mať o to záujem, tak ma skontaktuje a príp., pokiaľ bude mať niekto z odborníkov o to záujem, tak rád to vysvetlím a príp. aj materiály okolo toho získam.

    Dovoľte však, aby som povedal, že táto myšlienka odovzdať niečo súkromnej firme takéto dôležité – a myslím si, že je to dôležité, lebo ide o registráciu obyvateľstva – je zvrátená filozofia. Zbavili sme sa už skoro všetkých lukratívnych podnikov, zbavujeme sa finančných ústavov a systematicky sa chceme zbaviť všetkého, čo sa dá predať. Možno by som dokázal navrhnúť ďalšie lukratívne oblasti a tiež by som okamžite našiel záujemcu aj firmy, urobili by sme podmienky súťaže tak, aby to sedelo, napr. na mňa alebo niekoho z rodiny, a poďme do toho. Ako príklad uvediem. Navrhujem predať colnú správu. Pracuje tam okolo 5 000 zamestnancov, štát by sa o nich nemusel starať, argumentácia by bola podobná ako tuná, že výpadok zo štátneho rozpočtu by sa vyargumentoval tým, že nebudú náklady na tlačivá, autá, kancelárie a zo zisku by súkromná organizácia, napr. moja, platila daň. Navrhujem predať Daňové riaditeľstvo. Pracuje tam okolo 5 000 ľudí, štát by sa o nich nemusel starať, výpadok zo štátneho rozpočtu by sa vyargumentoval znova tým, že nebudú náklady na tlačivá, kancelárie a tak ďalej a súkromná organizácia, napr. moja, by zaplatila daň. Myslím, že by sa našlo viac záujemcov. Ono by sa dalo toho navrhnúť asi viacej.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, spamätajme sa. Štát má určitú funkciu, ktorú musí predsa plniť. Je to predovšetkým záujem všetkých občanov a my ho musíme plniť tak, aby to bolo v prospech občanov, a to, čo nám predkladajú predkladatelia, je obyčajný lobizmus. Už predloženie tohto návrhu je urážka Policajného zboru a nehoráznosť voči občanom. Keď chceme túto problematiku riešiť vecne, tak nech to spravuje príslušné ministerstvo, nech to spracujú tak, aby sa výkon štátnej moci priblížil k občanovi, tak, ako je to myslené v programovom vyhlásení vlády, tak, aby sme neochudobňovali už beztak chudobný štát, a tak, aby sa v našich materiáloch neobjavovali názvy súkromných firiem a mená, ako je pán Krause.

    Z tohto dôvodu dovoľte, aby som podal procedurálny návrh, aby v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady SR nepokračovala Národná rada v rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Verím vo vašu čestnosť a slušnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hopta sa hlási s faktickou poznámkou ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som chcel v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska plne podporiť predrečníka i jeho procedurálny návrh. Vychádzame z toho, že prijatím tohto návrhu by štát stratil 80 mil. korún, neriešila by sa korupcia v tejto oblasti, ale práve naopak, vznikal by priestor na zavádzanie novej a ešte väčšej korupcie, a, po tretie, myslíme si, že tie poplatky, ktoré boli v súčasnom období za vodičské preukazy, by sa oveľa viac zvýšili. Myslím si, že tak dôležitej kompetencie, ktorú má štát prostredníctvom Policajného zboru, by sa nemal zbavovať a dávať do rúk nejakej súkromnej firmy. Preto poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska jednoznačne je proti prijatiu tohto zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nakoľko pán poslanec Hanzel bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Malchárek a pán poslanec Minárik. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Malchárek, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, budem hovoriť veľmi krátko, lebo naozaj tu bolo všetko povedané, ale nedalo mi, aby v tejto oblasti som aj ja nevyjadril svoj názor, keďže mi táto problematika je veľmi blízka.

    Rozmýšľal som, ako začnem a napadajú má slová môjho straníckeho šéfa Paľa Ruska, ktorý keď s niečím nesúhlasí, tak povie: „Vy žartujete.“ Ale toto nie je na adresu predkladateľov, pretože tí zrejme boli zavedení tými, ktorí sa o toto usilujú už veľa rokov, a to znamená presadiť si absolútne individuálny záujem jednej súkromnej spoločnosti na slovenskom trhu. A doteraz sa im to nepodarilo a verím tomu, že sa im to ani nepodarí.

  • Už v § 71 ods. 1 je napísané: „Skúšky zabezpečuje jediná právnická osoba, ktorej ministerstvo vnútra na základe písomnej žiadosti,“ a tak ďalej. Už keď chceli byť tak dokonalí, už tam mohli napísať aj to meno tej spoločnosti, ktoré tu už viackrát odznelo. Myslím si, že by to bolo čitateľnejšie aj pre tých, ktorí v dobrom úmysle si s najväčšou pravdepodobnosťou prevzali na svoje plecia predkladanie tohto zákona.

    A v jedných z prvých viet od predkladateľa tu bolo povedané, že je to svetový trend, dokonca nejaký európsky trend možno. Iba v Nemecku pre vašu informáciu toto funguje a vychádza to z niekoľko 10-ročných tradícií. V iných štátoch Európy, nebudem ich všetky menovať, práve štát berie garanciu nad týmto spôsobom vykonávania skúšok.

    Okrem toho v tomto roku bude ministerstvo vnútra predkladať komplexnú novelu zákona č. 315/1996 Z. z., ktorá bude pojednávať aj o vodičských oprávneniach, aj o podskupinách a podobne.

    Veľmi pekne vás prosím, naozaj ani zo srandy tento zákon nepodporme do druhého čítania.

  • A podporujem to, čo už tu bolo, myslím, povedané v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), nepostúpiť tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, všetci ma vyzývajú, aby som tu bol veľmi krátko. Skutočne obmedzím sa len na 2 dôvody.

    V súvislosti s prechodom niektorých kompetencií z Policajného zboru na krajské a okresné úrady je daná účinnosť na júl 2004. Tento zákon mení niektoré paragrafy s účinnosťou od 1. 1. To znamená, že nastáva tu trošku legislatívny chaos.

    Druhý a vážnejší dôvod, ktorý chcem pripomenúť, je to, že skutočne predkladatelia navrhujú, aby zabezpečovala túto činnosť jediná právnická osoba. Ja by som sa odvolal na čl. 86 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení, ktoré zakazuje členským štátom prijímať alebo udržiavať v platnosti akékoľvek opatrenia, ktorými by boli udelené osobitné alebo výlučné práva verejnoprávnym alebo iným podnikom, ktoré sú v rozpore s pravidlami zakotvenými v tejto zmluve. Ja myslím, že keď chceme do tej Európy ísť, tak musíme ísť do nej dôsledne. A jednoducho udelenie monopolu jednej firme na 20 rokov bola prax monarchií európskych, a nie modernej budúcej Európy.

  • Ja myslím, že vzhľadom na to, že je to v svojej podstate mimoriadne neprávne, sa pripájam k tomu návrhu, aby tento návrh zákona nešiel do druhého čítania.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Keďže nie je všeobecný súhlas, vážené panie poslankyne, poslanci, sťahujem tento návrh skupiny poslancov Národnej rady.

  • Pán poslanec, ako predkladateľ tento návrh stiahol z rokovania, takže ďakujem pekne. Pán spravodajca, už ani vystúpiť nemusíte.

    Vážené dámy, vážení páni, pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme už nezačali ďalší bod programu schôdze pred obedom. Ak je, ďakujem pekne.

    Chcem vás informovať o tom, že po obede o 14.00 hodine budeme pokračovať rokovaním o bodoch 37 a 38. To je správa o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky a správa o doterajšom priebehu rokovaní Konventu budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

    Takže ďakujem vám pekne.

    Pán predseda výboru Lintner, nech sa páči.

  • Ja len chcem poprosiť poslancov za Alianciu nového občana, aby sa dostavili do miestnosti č. 76 teraz okamžite. Je to tu v budove na prízemí pri výťahu.

  • Chcel by som poprosiť členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že o 12.30 hodine začína schôdza výboru v zasadačke výboru pre verejnú správu.

  • Ďakujem pekne.

    Prajem vám dobrú chuť a pokračujeme o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 11.44 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze.

    Podľa schváleného programu, ktorý sme si schválili, v stredu 26. 2. 2003 o 14.00 hodine máme prerokovať 2 body, ktoré predloží minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

    správa o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.

    Bod programu ste dostali ako tlač 112 a spoločnú správu výborov ako tlač 112a.

    Materiál uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne a páni poslanci, integrácia do Európskej únie patrí medzi najvyššie priority tejto vlády a som rád, že môžem konštatovať, že Slovensko sa na tejto ceste pohybuje úspešne.

    Predkladaný materiál, správa o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky, je aktualizovanou verziou pôvodného materiálu, ktorý vláda schválila v novembri roku 2002 a následne predložila na rokovanie Zahraničného výboru Národnej rady a Výboru pre európsku integráciu Národnej rady. Pri prerokúvaní dokumentu v januári 2003 bola vznesená podľa môjho názoru plne legitímna a relevantná požiadavka Zahraničného výboru Národnej rady materiál aktualizovať vzhľadom na kľúčový vývoj v prístupovom procese a ukončenie negociácií na kodanskom summite v decembri minulého roku. Na spoločnom zasadnutí oboch výborov tento pondelok, teda 24. februára, bolo nové znenie materiálu jednomyseľne schválené.

    Materiál je informatívneho charakteru. Jeho cieľom je podať ucelený obraz o aktuálnom stave prístupového procesu Slovenska do Európskej únie a upozorniť na zostávajúce úlohy nosné z hľadiska plnenia záväzkov deklarovaných Slovenskou republikou v jednotlivých negociačných kapitolách. Materiál obsahuje celkový prehľad vývoja prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie od februára 2000 až po súčasnosť. Nosnou časťou materiálu je hodnotenie dosiahnutých výsledkov za každú negociačnú kapitolu, ide teda o 31 kapitol. Popisuje sa pokrok a splnené legislatívne úlohy v danej oblasti a identifikujú sa ďalšie potreby z hľadiska aproximácie legislatívy a zabezpečenia zodpovedajúcich administratívnych kapacít.

    Materiál takisto rozpracúva nedostatky identifikované v jednotlivých kapitolách na základe poslednej pravidelnej hodnotiacej správy, ktorú Európska komisia publikovala 9. októbra 2002, a transformuje ich do podoby konkrétnych úloh, najmä legislatívneho charakteru. Celkove ide o 109 úloh, ktorých zoznam je súčasťou tohto materiálu. Z tohto počtu boli splnené doteraz 3 úlohy.

    Úspešne sa s identifikovanými úlohami vyrovnáva napr. sektor finančnej kontroly, kde boli prijaté potrebné normy súvisiace s vnútorným auditom. Úlohy v kapitole spravodlivosť a vnútorné záležitosti, termínované na 1. augusta 2004, teda až po našom vstupe do Európskej únie, súvisia s aplikáciou acquis, ktoré začne platiť v Európskej únii až k tomuto dátumu. Plán budovania núdzových zásob ropy napr. bude podľa harmonogramu dohodnutého s Európskou úniou ukončený až v roku 2008. Obtiažnu východiskovú situáciu v oblasti životného prostredia, kde sú potrebné desiatky miliárd slovenských korún na uplatnenie európskych noriem, sa kvalitnými výsledkami prístupových rokovaní, ako je počet a dĺžka prechodných období, patria k najväčším medzi prístupovými krajinami, podarilo dostať do realistického rámca. Za minulý rok bol prijatý veľký balík zákonov v prakticky všetkých sektoroch ochrany životného prostredia. Kľúčovou je v súčasnosti problematika implementácie. Je často obtiažne získať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Na dobrej ceste je napr. posilnenie štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Zabezpečenie vecne kompetentných jazykovo zdatných a motivovaných ľudí na plnenie administratívnych úloh zostáva aj do budúcnosti jednou z hlavných výziev aj v ostatných oblastiach prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie. Oproti pôvodnému materiálu nové znenie obsahuje aj aktualizáciu nosných úloh v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, ktorý bol schválený v decembri roku 2002.

    Našou snahou je, aby sa včas a s dostatočným predstihom identifikovali oblasti, kde je potrebné vyvinúť zvýšené úsilie. Nie je naším záujmom, aby sa zákonodarný orgán Národná rada ocitol pod časovým tlakom a musel siahať k takým opatreniam, ako je napr. zvolávanie mimoriadnych schôdzí. Rýchlosť prijímania zákonov, ktoré umožnia náš vstup do Európskej únie, nesmie ísť na úkor kvality tak potrebných právnych zmien.

    Panie poslankyne, páni poslanci, záverečná fáza prístupových rokovaní s Európskou úniou bola v niektorých kandidátskych krajinách predmetom ostrej kritiky a nesúhlasu. Na Slovensku prevážila, až na niektoré hlasy, podpora a súhlas s ukončením rokovaní, čo svedčí o tom, že orientácia Slovenska na zjednocujúcu sa Európu stojí na pevných základoch vo všetkých významných politických silách v našej krajine. Ubezpečujem vás, že vláda Slovenskej republiky si túto skutočnosť váži a je si vedomá svojej zodpovednosti v tak dôležitej veci, ako je príprava na budúce členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Dovoľujem si vás preto v mene vlády požiadať, aby ste aj v nadchádzajúcom období prípravy prístupovej dohody a jej ratifikácie naďalej venovali pozornosť a podporili prijímanie zákonov, noriem a opatrení, ktoré vyplývajú z našich záväzkov z prístupových rokovaní. Dôležitými oblasťami, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, je zabezpečenie fungovania vnútorného trhu únie na území Slovenskej republiky, slobodný pohyb tovaru, osôb a služieb, ďalej poľnohospodárstvo, daňová politika, sociálna politika, koordinácia štrukturálnych nástrojov, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a zdravia. Takisto viacero úloh je potrebné splniť v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

    Slovenská republika ukončila prístupové rokovania v súlade so stanoveným harmonogramom a nachádza sa v záverečnej fáze prípravy na členstvo v Európskej únii. Počas nej bude zo strany EÚ kladený maximálny dôraz na monitoring plnenia prijatých záväzkov. Je preto žiaduce, aby v osobitne náročnom období počas ratifikačného procesu prístupovej dohody v roku 2003 vláda aj Národná rada Slovenskej republiky kládli prioritný dôraz na splnenie úloh vyplývajúcich z negociačného procesu. Odpočet plnenia záväzkov bude v priebehu roku 2003 priebežne monitorovať Európska komisia a výsledky jej hodnotenia budú spracované v súhrnnej správe. Tá bude na spôsob doterajších pravidelných správ Európskej komisie, ktorá bude publikovaná na jeseň 2003, teda zhruba 6 mesiacov pred naším vstupom do Európskej únie. V prípade neplnenia prijatých záväzkov zo strany pristupujúcej krajiny Európska komisia navrhne prijatie zodpovedajúcich ochranných opatrení. Je len samozrejmé, že nesplnenie našich záväzkov môže mať negatívny dopad na proces ratifikácie prístupovej zmluvy v jednotlivých členských štátoch únie.

    Panie poslankyne a páni poslanci, záverom mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že spoločnými silami sa nám podarí splniť zostávajúce úlohy, ktoré pred nami stoja a sú nevyhnutné z hľadiska naplnenia našich negociačných záväzkov. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby ste uvedený materiál podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím predsedníčku výboru pre európsku integráciu poslankyňu pani Moniku Beňovú, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosných úloh z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky (tlač 112).

    Správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky (tlač 112) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 99 zo dňa 19. decembra 2002 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predmetný materiál podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky takto.

    Zahraničný výbor Národnej rady na svojej 10. schôdzi prijal uznesenie č. 20, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na svojej 6. schôdzi prijal uznesenie č. 14, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.

    Predmetná správa o prerokovaní správy o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosných úloh z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu č. 15 zo dňa 24. februára 2003.

    Pani predsedajúca, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Irena Belohorská z HZDS. Nech sa páči, pani poslankyňa, dávam vám slovo, potom otvorím možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy, páni, vážený pán minister, ďakujem za možnosť, že ste nás po voľbách vlastne prvý raz uviedli do tejto problematiky a že sme nadviazali na dobrú tradíciu, ktorá bola predtým, že ministerstvo zahraničných vecí cez svojho hlavného vyjednávača informovalo výbor pre európsku integráciu, ako aj zahraničný výbor o stave vyjednávania a prakticky po každom prebehnutom kole sme boli náležite s vyjednávačom aj s jeho poradným tímom kompletne informovaní. Bola by som veľmi rada, keby sa v tom pokračovalo a mohli sme zo 106 stanovených úloh začať pomaly spolu v integračnom výbore odpisovať. Je pravda, pán minister, potvrdím, že orientácia Slovenskej republiky je na pevných základoch, možno na rozdiel od niektorých štátov, kde diskusia prebieha búrlivejšie. Ale dovolím si dať otázku, či je to preto, že nie je tak veľký záujem zo strany poslancov o jednotlivé dielčie časti tohto dohovoru, alebo či je to z kľudnej opozície, ktorá je rada, že momentálne sa vyjednáva, tak ako sa vyjednáva, a vlastne súhlasí na celej čiare.

    Dovolím si len podčiarknuť alebo dať do pozornosti, pán minister, jednu vec, kde by som vás požiadala, aby opozícia bola viac informovaná, aby dostala väčšiu príležitosť zúčastniť sa priamo na vyjednávaniach alebo pokračovaniach, príp. kontrole, pretože veľmi často sa o návšteve komisára alebo o návšteve takejto delegácie z EÚ, EK dozvedám, vlastne až keď delegácia odišla alebo z novín, že je tu. Myslím si, že nič nie je lepšie možno aj pre vás, ak práve aj pri týchto rozhovoroch majú možnosť opoziční politici povedať svoj názor, ktorý môže byť v mnohých rezortoch rozdielny a, myslím si, veľmi potrebný. Potrebný je preto, že nakoniec v konečnom štádiu rozhodnú v referende nielen voliči, ktorí podporovali koaličné strany, ale aj naši voliči.

    Ďalšia vec, na ktorú by som veľmi chcela upozorniť, je nakoniec aj priebeh diskusie, ktorý bol vo výbore pre európsku integráciu, že sa mi zdá, že kampaň v médiách je naprosto nedostatočná. Prijatie zákona je jedna vec. Veľakrát je zákon prijatý tu v snemovni a dovolím si povedať, že meritu vecí viac-menej rozumejú priamo poslanci, ktorí sa danému konkrétnemu zákonu rozumejú alebo spolupracujú vo výboroch na jeho pripomienkovaní. Ale myslím si, že naše členstvo v Európskej únii je členstvo nielen štátu, ale aj jeho občanov. V televízii a vo verejnoprávnych médiách je informovanosť obyvateľstva veľmi malá. Prijmem hru printových médií, ktoré sú súkromné a ktorých viacej možno zaujímajú sobáše hviezd alebo nejaké pikantérie zo života politikov, ale upozorňujem, že tieto zákony sa budú priamo dotýkať každého jedného občana. A myslím si, že verejnoprávna inštitúcia je zriadená práve na to, aby vlastne napomohla implementácii toho zákona, lebo nakoniec občan bude musieť naplniť znenie toho zákona, občan bude musieť konať a správať sa v medziach tohto zákona. Potom sa nemôže stať, že veľa ľudí povie, že ani sme nevedeli, že takýto zákon je a podobne.

    Pán minister, je to vlastne teraz prvý raz teraz po voľbách, keď sme dostali tento materiál, a treba poďakovať vlastne zahraničnému výboru, ktorý sa ujal tejto iniciatívy. Budem veriť, že sa dnes dohodneme a že sa jednak naplnia tie veci, o ktoré som vás požiadala, zatiahnutie opozície priamo do procesu, a nie aby sme boli svojím spôsobom, poviem to v dobrom, vydieraní, tým, že je to v zmysle aj našich cieľov, aj nášho volebného programu. Po druhé, žiadam, aby boli občania lepšie informovaní, a po tretie, aby sme si dohodli určitý pravidelný harmonogram, kedy sa budeme mať možnosť stretnúť vo výbore priamo jednak s vami, samozrejme, ale aj s ľuďmi, ktorí z ministerstva zahraničných vecí alebo z príslušných ministerstiev nám ozrejmia, kde sa momentálne pri plnení našich záväzkov nachádzame. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Angyalová má faktickú poznámku. Ešte niekto má faktickú poznámku? Nie. Takže uzatváram možnosť faktických poznámok. Dávam slovo pani Angyalovej a potom ešte otvorím možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja by som len chcela, aby jedna vec, ktorú pani Belohorská povedala vo svojom príspevku, predsa len nezanikla v tom celom šume. Ja viem, že sa veľmi ťažko počúva vlastne každý príspevok, ja to takisto absolvujem ako vy. My sme v integračnom výbore naozaj pozvali pána Csákyho, aby nám predstavil celú tú koncepciu, ako má vyzerať vlastne kampaň predreferendová. A ja naozaj neviem, koľkí z vás majú podobný pocit ako ja, ale niekoľko kolegov a nielen z opozície som kontaktovala a naša informovanosť ako poslancov o tejto kampani je podľa mňa malá. Nechcem, samozrejme, na nikoho útočiť, ide len o to, že sme boli vyzvaní ako poslanci tohto parlamentu, aby sa z nás každý jeden, každý jeden zúčastnil tejto kampani, pretože je dôležitá, a každá jedna zo strán tohto parlamentu si uvedomuje, že je dôležité, aby referendum dopadlo dobre. Preto som len chcela zdôrazniť tento fakt, ktorý povedala vlastne pani Belohorská v tomto príhovore. Ja by som bola za to, aby možno viacerí z nás žiadali o informáciu o tejto kampani, aby sme tak trochu tlačili na vládu, aby sme vedeli, o čom je táto kampaň a aký má harmonogram a ako sa môžeme do nej zapojiť, pretože môj názor je, že času už nie je tak veľa. Ďakujem pekne.

  • Ešte raz teda otváram možnosť pre ďalších poslancov prihlásiť sa ústne do rozpravy k tým prihláškam, ktoré zatiaľ sú. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Ondriaš.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, dámy a páni, správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky hodnotím mierne pozitívne, ale mám k tomu 3 pripomienky alebo skôr, by som povedal, 3 otázky.

    Prvá pripomienka. Čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky, odsek 2 hovorí, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Európska únia tvrdí, že sa opiera o trhové hospodárstvo a hospodársku súťaž, ale prijme do spoločenstva len tie štáty, ktoré majú trhovú ekonomiku. Avšak keď si zoberieme z predloženej správy časť o poľnohospodárstve, tak zistíme, že naše dohody s Európskou úniou nemajú nič s trhovou ekonomikou a ani s hospodárskou súťažou. Rôzne dotácie do poľnohospodárstva, určené výrobné kvóty pre jednotlivé krajiny to jednoznačne potvrdzujú. Takáto poľnohospodárska politika v Európskej únii je plánovaná, a nie trhová. Dokonca je reštrikčne plánovaná a takáto bude aj u nás. Zaujímavé je, že toto reštrikčne plánované poľnohospodárstvo zrazu nie je v rozpore ani s Ústavou Slovenskej republiky a ani s hospodárskymi princípmi Európskej únie, ako to bolo ešte na začiatku deväťdesiatych rokov, keď štátne plánované hospodárstvo Slovenska vraj bránilo jeho rýchlemu rozvoju. V predloženej správe mi chýba diskusia a záver k tejto otázke.

    Druhá pripomienka. Poľnohospodárske kvóty, ktoré sme dohodli s Európskou úniou, sú pravdepodobne historickým vyjadrením vzťahu západnej Európy k východnej Európe. Vysvetlím to na príkladoch. Prvý príklad sú kvóty na mlieko. Za socializmu Slovensko produkovalo v roku 1950 okolo 0,8 mld. litrov mlieka ročne. V roku 1970 to už bolo 1,5 mld. litrov a v roku 1988 to bolo už 2 mld. litrov mlieka ročne a boli sme sebestačný v potravinách. Po prevrate v roku 1989 a následnej kolonizácii Slovenska produkcia mlieka klesla a v roku 2000 dosiahla hodnotu 1 mld. litrov. A takúto kvótu sme aj od Európskej únie dostali. Nesmieme vyrábať viac mlieka ako 1 mld. litrov, čo je hodnota, ktorú socialistické poľnohospodárstvo dosiahlo už v roku 1960. To znamená, že kvóty vrátia našu výrobu mlieka o 30 – 40 rokov späť. Takto sa plánovane zakonzervuje naša výroba mlieka na úroveň šesťdesiatych rokov.

    Podobne by sme mohli diskutovať o ďalších poľnohospodárskych kvótach. Pre zaujímavosť spomeniem ešte 2 kvóty. Za socializmu počet oviec na Slovensku stúpal a v roku 1988 dosiahol stav 650 000 oviec. V roku 2000 to bolo už len 350 000 a kvóta, ktorú sme dostali na počet oviec a kôz dohromady, je okolo 300 000, čo je menej ako v roku 1936. A táto kvóta je porovnateľná so stavom oviec na Slovensku cez druhú svetovú vojnu. Preto je ťažké aj určiť, o koľko rokov táto kvóta posunie naše poľnohospodárstvo späť v tejto produkcii. A bude ho tam konzervovať. Podobne je to napr. aj s plochou vinohradov, ktorá sa u nás za 40 rokov socializmu zvyšovala a v roku 1988 dosiahla rozlohu 32 000 hektárov a v roku 2000 klesla na 22 000 hektárov. A také sme dostali aj kvóty. Plocha vinohradov, a tým aj výroba hrozna sa vrátila a zakonzervuje do pamätného roku 1968.

    Z uvedeného vyplýva, že mnohé poľnohospodárske produkty, ktoré sme tu so socialistickou ľahkosťou vyrábali, budeme dovážať, zvýši sa negatívne saldo pôdohospodárskej obchodnej bilancie, čo sa už aj deje, a pribudne nezamestnaných.

    V predloženej správe mi chýba diskusia o 2 otázkach, po prvé, aké ekonomické straty budú vyplývať z dodržiavania kvóty na mlieko, ktorá je len 50 % produkcie, ktorú sme boli schopní vyrobiť pred 14 rokmi, aké ekonomické straty budú vyplývať z dodržiavania kvót na počet oviec, plochu vinohradov a ďalšej poľnohospodárskej produkcie, po druhé, či pomoc a dotácie do poľnohospodárstva z Európskej únie budú vyššie alebo nižšie ako naše ekonomické straty v dôsledku prijatia poľnohospodárskych kvót.

    Tretia pripomienka. Európska únia vyžaduje, aby mnohé zákony a normy platili rovnako v štátoch Európskej únie. Ide až tak ďaleko, že štandardizuje zakrivenie uhoriek v predajniach a toto zakrivenie musí platiť rovnako vo všetkých štátoch únie. Pravdepodobne jediná oblasť, kde sa so štandardizáciou neuvažuje, sú platy pracovníkov pracujúcich v tej istej firme, ale v rôznych štátoch. Výška platov takýchto pracovníkov je diametrálne rozdielna v rôznych štátoch únie i napriek tomu, že pracujú v rovnakej firme a vykonávajú presne tú istú prácu. V predloženej správe mi chýba diskusia o nasledovnej otázke: Prečo platy pracovníkov z rovnakej firmy nie sú štandardizované ako zakrivenie uhoriek, ale závisia od štátu, v ktorom pracovníci pracujú, prečo sa určitý trhový mechanizmus uplatňuje v tomto prípade a neuplatňuje sa v poľnohospodárstve? Pre Slovensko by bola výhodná trhová ekonomika a hospodárska súťaž v poľnohospodárstve, to znamená zákaz dotovania poľnohospodárstva v Európskej únii a zrušenie kvót. Potom by sme sa ľahko presadili na trhoch v Európskej únii.

    Záverom by som chcel zdôrazniť, že v mojom vystúpení som spomenul len negatíva správy a nediskutoval som vôbec o jej pozitívach. Ako som už uviedol, celkove správu hodnotím mierne pozitívne.

    Nakoniec by som chcel poďakovať všetkým pracovníkom, ktorí sa podieľali na rokovaniach s Európskou úniou. Myslím si, že odviedli dobrú prácu, i keď v mnohých prípadoch to možno bolo v rámci možností, ktoré mali. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tkáčová sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Ondriaš, prosím vás, zabudnime už konečne na sebestačnosť a prikloňme sa k zásade konkurencieschopnosti. Konkurencieschopnosť vyžaduje vyššiu produktivitu a efektívnosť a to znamená, že sa tu nebudú konzervovať socialistické výrobné modely, ale z trhu odídu tí, ktorí vyrábajú so stratou a sú konzumentmi dotácií. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ondriaš sa hlási s reakciou na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som pani poslankyni len chcel pripomenúť, že so všetkým súhlasím, čo ste povedali, ale to by znamenalo, aby dotácie do poľnohospodárstva na jeden hektár pôdy boli rovnaké na Slovensku, vo Francúzsku, v Holandsku a v každej krajine. A o tomto som ja rozprával. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fico. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tomuto bodu programu, ktorý prerokúvame v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie.

    Ak si zoberieme program, ktorý máme schválený na rokovaní Národnej rady, nie je tam dôležitejší bod programu, ako je materiál, ktorý predložil minister zahraničných vecí. Pozrime sa však, vážené dámy a páni, v akej zostave, v akej atmosfére túto správu prerokúvame, hoci ide o materiál, ktorý hovorí o tom, ako bude vyzerať Slovenská republika v najbližších rokoch a čo všetko znamená pre túto krajinu vstúpiť do Európskej únie. Toto je veľmi dôležité.

  • Smer svoje podstatné stanovisko k Európskej únii už povedal, keď sme hovorili o referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Smer podporuje vstup Slovenska do Európskej únie, ale odmieta robiť z Európskej únie posvätnú kravu, ako sme toho svedkami od rána do večera v Slovenskej republike. Európska únia znamená, samozrejme, aj pozitívne stránky, ale znamená aj ohrozenie národných záujmov Slovenskej republiky. A je našou povinnosťou o týchto veciach hovoriť otvorene, bez zábran a najmä na pôde, ako je Národná rada Slovenskej republiky.

    Vystúpenie pána ministra ako obyčajne bolo diplomatické, to znamená, nepovedal nič. Iba povedal, že je správa podaná, že má nejaké kapitoly, že sú tam nejaké zoznamy zákonov a právnych predpisov, ktoré treba prijať, ale nešiel do podstaty. Podstata diskusie, ktorá by dnes mala prebiehať, by mala spočívať v tom, že si rozoberieme kapitolu za kapitolou a povieme si, aké dopady znamenajú tieto kapitoly pre slovenské hospodárstvo, poľnohospodárstvo, pre daňový sektor a pre ďalšie oblasti. Musíme, bohužiaľ, konštatovať, že vláda Slovenskej republiky nedisponuje takýmito dopadovými štúdiami, čo považujeme za hazard ísť do Európskej únie bez toho, aby sme nevedeli, čo to bude znamenať. Samozrejme, sme si vedomí niektorých dokumentov, ktoré napr. vypracovala Slovenská akadémia vied. Tento dokument nikto nespochybnil. A keď si v tomto dokumente prečítame, že Slovensko pri súčasnom tempe rastu hospodárskeho dosiahne úroveň krajín Európskej únie v roku 2050 až 2070, tak potom sa naozaj musíme zamyslieť, v akom stave vstupuje Slovenská republika do tejto inštitúcie.

    Vážený pán minister, vážené dámy a páni, správa naozaj by vyžadovala mimoriadne detailnú a ďalekosiahlu diskusiu. Nie sme na takúto diskusiu, žiaľ, v Národnej rade Slovenskej republiky pripravení, pretože vláda Slovenskej republiky nám nedala, lebo je to úlohou exekutívy, podklady, o ktorých by sme mohli vecne argumentovať a hovoriť. Napriek tomu sme sa pokúsili zasuplovať úlohu vlády Slovenskej republiky a dali sme jednotlivé kapitoly, ako boli predstavené v tomto súhrnnom dokumente, zoponovať rôznym odborným štruktúram, ktoré sa zaoberajú či už poľnohospodárstvom, energetikou, voľným pohybom osôb, daňovým systémom alebo ďalšími oblasťami, ktoré tvoria kapitoly uzatvárané pri vstupe Slovenska do tejto inštitúcie.

    Dovoľte mi, aby som sa pozastavil krátko iba pri dvoch kapitolách, ktoré sú mimoriadne dôležité pre Slovenskú republiku. O jednej z nich hovoril aj môj predrečník z Komunistickej strany. Je to kapitola 7. poľnohospodárstvo a potom by som rád ešte dodal niekoľko poznámok aj ku kapitole 14, ktorá sa týka energetiky.

    Pokiaľ ide o kapitolu poľnohospodárstvo, dnes je úplne zrejmé, vážené dámy a páni, a toto nie je, čo som si napísal dnes v noci alebo čo ma napadlo, to sú stanoviská ľudí z poľnohospodárskej komory, ľudí, ktorí robia v prvovýrobe, ľudí, ktorí robia v spracovateľskom priemysle, že Slovensko nezvládlo proces transformácie poľnohospodárstva a jeho prípravu na vstup do Európskej únie na takej úrovni, ktorá by zabezpečila efektívne využívanie produkčného potenciálu Slovenskej republiky, a tým zabezpečila aj potravinovú sebestačnosť v potravinách mierneho pásma. Neviem, kto hovoril, že zabudnime na sebestačnosť. To vôbec tak nie je, práve naopak, krajina musí všetko urobiť preto, aby sa využila produkčná schopnosť Slovenskej republiky. Toto je základ úspechu každej krajiny a takto to robia

  • , vážená kolegyňa, Nemci, takto to robia Francúzi, takto to robia Španieli. Robia všetko preto, aby si udržali svoje kvóty, aby si udržali svoje vlastné národné záujmy. Iba my jednostranne v týchto veciach ustupujeme.

    S nevyužívaním produkčného potenciálu je spojená aj vysoká agrárna nezamestnanosť, najmä vo vidieckom osídlení stredného a východného Slovenska, ako aj riziko vyľudňovania tohto územia. Veď ste tu poslanci z tohto územia, najmä z južnej časti stredného Slovenska, ste tu poslanci z východných okresov bývalého východného kraja. Veď sa pozrime, v akom stave sa nachádza jednoducho poľnohospodársky sektor, ktorý pred niekoľkými rokmi bol sektorom, ktorý sme mohli kľudne porovnávať s ktoroukoľvek krajinou v Európe. Je to tragédia, kde sme to dostali.

  • Strata potravinovej sebestačnosti, a je našou povinnosťou hovoriť o potravinovej sebestačnosti, pretože to je národný záujem Slovenskej republiky, má za následok aj prehlbujúci sa prepad obchodnej bilancie z nahraditeľných komodít. Pán minister, prosím vás, odpovedzte dnes poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aká je pasívna obchodná bilancia v bravčovom mäse, v hydine, v zelenine, teda všade tam, kde sme schopní produkovať tieto veci doma. Ste jednoducho šéfom rezortu, ktorý má na starosti o. i. aj vstup Slovenska do Európskej únie, tieto údaje sú životne dôležité pre Slovenskú republiku. Veď si to už konečne priznajme, sem sa dovážajú tisícky ton produktov, ktoré sme bežne v Slovenskej republike vyrábali. O akej konkurencii hovoríte, pani kolegyňa, neviem, kto teraz vystupoval, o konkurencieschopnosti? Prepáčte, myslel som, že ste to boli vy. Čiže naozaj bol by som veľmi rád, keby sme to vedeli. Možno to bude vedieť náš vyjednávač v Európskej únii pán Figeľ, aby nám takéto veci presne povedal.

    Pokiaľ ide o riziká súčasného stavu pripravenosti Slovenskej republiky v oblasti poľnohospodárstva, rád by som uviedol aspoň dve, po prvé, že liberalizácia obchodu zvýši dovoz a pasívne saldo obchodnej bilancie, čo vytvorí spolu s poklesom domácej kúpnej sily tlak na ďalšie obmedzovanie domácej produkcie. Rátajme s tým, že dôjde k ďalšiemu obmedzovaniu domácej produkcie v poľnohospodárskom sektore potom, čo Slovenská republika vstúpi a prijme podmienky Európskej únie. Druhé zásadné stanovisko alebo druhé zásadné riziko je, že je tu nízky stav pripravenosti vrátane administratívnych kapacít, slabá rozpracovanosť „manuálov“ na čerpanie zo štrukturálnych fondov a slabý prístup poľnohospodárskych podnikov k cudzím zdrojom a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Celkovo hovoria experti z oblasti poľnohospodárstva, že sme schopní pri súčasnej pripravenosti čerpať iba 15 % alebo 20 % zo zdrojov, ktoré by mali prísť na územie Slovenskej republiky. A za to musí niekto zodpovedať, lebo tu bola konkrétna vláda, konkrétni ľudia, ktorí mali urobiť Slovenskú republiku pripravenú.

    Pokiaľ ide o jednotlivé kvóty. Niečo už povedal aj predchádzajúci rečník pán Ondriaš z Komunistickej strany. Predovšetkým treba povedať, že vyjednaná výmera na ornej pôde bola v celkovej výške 1 003 453 hektárov. S nízkym referenčným výnosom je to ekvivalent iba približne 4,06 tony na 1 hektár. Ministerstvo pôdohospodárstva, toto je otázka pre ministerstvo pôdohospodárstva, nie pre ministra zahraničných vecí, musí povedať, čo urobí s ostatnou pôdou. Jednoducho čo s ňou urobíme? Zalesníme, zatrávnime ju? Jednoducho neexistujú žiadne dokumenty, ktoré by presne na tieto otázky odpovedali. Ďalej, je zrejmé, a môžem opakovať iba slová predrečníka, že produkčné kvóty na mlieko, ďalej produkčné kvóty na dobytok bez trhovej produkcie mlieka alebo na ovce sú naozaj veľmi nízke.

    Finančné prostriedky, vážené dámy a páni, a teraz nechcem hovoriť, že také isté podmienky dostali aj Česi, Poliaci, Maďari alebo niektorí, hovorím teraz o Slovenskej republike. Slovenská republika má 10-ročné prechodné obdobie. Od roku 2004 začne dostávať najskôr 25 %, potom 30 %, potom 35 %, potom 40 % a následne v 10-ročnom období po 10 % naviac, pokiaľ ide úroveň platnú v Európskej únii. Ak sme prijali tieto podmienky, potom vláda Slovenskej republiky musí povedať, ako mieni kompenzovať toto nevýhodné postavenie slovenského poľnohospodárstva napr. zo štátneho rozpočtu. Napr. by sme očakávali od vlády Slovenskej republiky, vážený pán minister, že vydá záväzné prehlásenie, že zabezpečí dofinancovanie do limitov na úrovni 55 %, 60 %, 65 % priamych platieb v Európskej únii tak, ako to urobili vlády v Českej republike, v Poľsku a v Maďarsku. Takéto isté vyhlásenie musí urobiť vláda Slovenskej republiky.

  • A, samozrejme, po roku 2007 treba umožniť plné dofinancovanie priamych platieb z národnej úrovne do výšky až 100 %. Samozrejme, treba otvorene hovoriť aj o druhej možnosti, a to o možnosti presunu do priamych platieb aj zo zdrojov štrukturálnych fondov, keď ich reálne čerpanie nepresiahne podľa expertov úroveň 15 % až 20 % limitov. Výška presunov by mohla zodpovedať minimálne 50 % rozpočtovaných zdrojov pre štrukturálne fondy.

    Uzatvorím, pokiaľ ide o kapitolu 7. poľnohospodárstvo, asi takýmto konštatovaním. Keďže v roku 2004 budú poskytované iba zálohové platby z európskych fondov a vláda Slovenskej republiky nedala zatiaľ jasne najavo, že nájde spôsob zvýšenia priamych platieb na možnú úroveň 55 % v roku 2004 a tiež, a to vyplýva z jej materiálov, sa vláda nechystá ani na rokovanie s Európskou úniou o možnom presune prostriedkov z fondov na použitie formou priamych platieb, ako si to vyjednala napr. Česká republika, vážený pán minister, vážené dámy a páni, odhad expertov na poľnohospodárstvo je, že riziko kolapsu agrosektora v roku 2004 je veľmi veľké. Toto treba povedať o kapitole poľnohospodárstvo, tak ako bola predložená.

    Dovoľte mi teraz, vážené dámy a páni, iba jednu poznámku ku kapitole 14 a to je kapitola energetika. Myslím si, že sme už toho veľa narozprávali o záväzku Slovenskej republiky zastaviť 2 bloky Jaslovských Bohuníc. Ja poviem iba jedno číslo. Na základe predmetnej dohody s Európskou úniou bude Slovenskej republike do roku 2006 poskytnutých nenávratne 180 mil. eur, ktoré sa majú použiť na určité práce súvisiace s odstavením a na náhradu škôd, ktoré nám budú spôsobené. Chcem povedať, že odhady, pokiaľ ide o ziskovosť 2 blokov, ktoré budú zatvorené, sú približne 10 mld. až 15 mld. korún ročne. Čiže za 10 rokov, vážené dámy a páni, táto republika príde o 150 mld. korún. To znamená, o takúto sumu prídeme tým, že zatvoríme Jaslovské Bohunice. A neexistuje žiadna správa Európskej únie, kde by bolo napísané, že Jaslovské Bohunice sú nebezpečné. Takáto správa jednoducho nie je, pretože sme investovali do Jaslovských Bohuníc, a dúfam, že pán poslanec Mikuš bude o tom hovoriť, približne 9 mld. korún na modernizáciu týchto blokov, ktoré sme teraz nenávratne zatvorili.

    Z tohto nám vyplýva, že kapitoly, ktoré boli uzatvorené v oblasti poľnohospodárstva a energetiky, sú vážnym ohrozením potravinovej a energetickej bezpečnosti, teda takej bezpečnosti, za ktorú sa bude o chvíľu viesť vojna v Iraku. A my jednoducho kľudne zatvárame naše energetické zdroje v mene cudzích záujmov, v mene záujmov krajín západnej Európy, kde je prebytok elektrickej energie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky majú pán poslanec Banáš, pani poslankyňa Navrátilová. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Banáš.

  • Chcel by som reagovať na vehementnú kritiku pána poslanca Fica, ale aj jeho predrečníka na adresu vládnej koalície. Povedal by som takú definíciu, že pre komunistov je kapitalizmus krava, ktorú treba zabiť, pre socialistov, kam teda rátam pána Fica, je kapitalizmus krava, ktorú treba dojiť, koľko sa dá, a pre liberálov je kapitalizmus krava, ktorú treba, samozrejme, aj dojiť, ale aj kŕmiť, aby toho mlieka dávala, koľko sa dá. Viete, ale kŕmiť ju môžete len s tým, čo máte k dispozícii, a toto nie je priestor, myslím si, na analýzu, prečo máme toho sena tak málo k dispozícii.

  • Tiež chcem reagovať na pána poslanca Fica, pretože ja vždy obdivujem formu, akou on rozpráva., ťažšie sa stotožňujem s obsahom, a preto mu chcem položiť 2 otázky.

    Ak z jeho možno 10-minútového vystúpenia bolo 30 sekúnd prehlásenia, že ideme do EÚ, a ostatok je len kritika, moja otázka znie: Naozaj chcete ísť do EÚ?

    A druhá vec sa týka sebestačnosti potravín. Pán Fico, ako chcete zabezpečiť sebestačnosť v banánoch, v pomarančoch, v citrónoch? Ďakujem.

  • Ja predpokladám, že nikto odo mňa neočakáva, aby som reagoval na banány, pomaranče a citróny, pretože pani poslankyňa podľa všetkého nemá šajnu o tom, o čom hovorí.

    Rád by som reagoval na pripomienku pána poslanca Banáša. Predovšetkým chcem povedať, že Slovenská republika mala referenčné obdobie rokov 1995 až 1999, v rámci ktorého sme nevyužili možnosti na zvýšenie produkcie v poľnohospodárstve. Otázka je: Bolo to náhodné alebo úmyselné? Tvrdím, že to bolo úmyselné, úmyselne sa nezvyšovala produkcia len preto, aby potom kvóty boli primerane nízke.

    A pokiaľ ide o ten liberalizmus, pre vás je krava predovšetkým prostriedok, ktorý treba predať. To je ten podstatný rozdiel oproti možno nám, ktorí by sme tú kravu radšej nechali na Slovensku.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Muňko.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, poslanec pán Fico tu načrtol niektoré veci z hľadiska poľnohospodárstva. Ja som hovoril dneska doobeda o poľnohospodárstve, my, samozrejme, chceme ísť do Európskej únie, ale nevyužili sme tie možnosti a nevyužívame ani v štátnom rozpočte na rok 2003, čo sme mohli, aby sme pomohli slovenskému poľnohospodárstvu tak, ako pomohlo české ministerstvo financií českému poľnohospodárstvu alebo ako to bolo v Poľsku alebo v Maďarsku. Nebudem sa vracať k poľnohospodárskej problematike, lebo tá už tu bola rozobraná, rozobrali to predo mnou rečníci.

    Chcel by som sa vrátiť k doprave. Dlhy zo zmluvy vo verejnom záujme Slovenská republika sa zaviazala uhradiť za Železnice pri vstupe do Európskej únie v máji v roku 2004. Ide o 18,7 mld. korún. Ako sa bude riešiť tento problém, pričom nemôže ísť o poskytnutie záruk na ďalšie úvery Železníc? V rozpočte týchto 18,7 mld. korún nie je. Okrem toho od roku 2005 sa budú musieť zmluvy medzi štátom a poskytovateľom služieb uzatvárať na 4 roky, a nie na 1 rok, ako je to doteraz, nebude teda možné ročne meniť prostriedky, ktoré bude Slovenská republika ochotná poskytnúť zo štátneho rozpočtu podľa momentálnej situácie.

    Ďalej by som sa chcel vrátiť k daniam. Vyjednané sú dane na prechodné obdobie v DPH, zníženie sadzby DPH na plyn, elektrinu, teplo, stavebné práce. Prečo sa potom v pripravovanej daňovej reforme s týmto nepočíta? Vzdávame sa tejto možnosti a zavádzame jednotnú sadzbu DPH, hoci to od nás nikto nepožaduje. Pritom prechodné obdobie je dohodnuté na 5 rokov, do decembra roku 2008, a mohlo by to urobiť únosnejšiu tendenciu rastu cien týchto služieb. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri hodnotení predkladaných úprav cien energií už pre rok 2003 to nezohľadnil. Upozorňujeme, že podľa pripravovanej reformy daní v Európskej únii, harmonizácie priamych daní, DPH, by materiálne zložky i súvisiace s alternatívnymi zdrojmi energie a úspornými energetickými programami mali mať minimálnu sadzbu DPH na úrovni 5 %. Ak sa vzdávame možnosti zaraďovať výrobky, služby do rôznych sadzieb DPH, je to, samozrejme, v kompetencii vlády, pri navrhovanom rozpätí 15 % až 22 % DPH strácame jeden z posledných nástrojov na zmiernenie dopadov inflácie a presadzovanie vlastných cien z rozvoja, štruktúry spotreby, bývania, výstavby bytov, úsporné programy. V návrhu daňovej reformy je uvedenie do života k 1. 1. 2004. Je to v priamom rozpore s tým, čo poskytuje Európska únia ako priestor národným vládam. Daňová reforma by mala využiť priestor, ktorý poskytuje Európska únia, pričom zavedenie rovnej dane na úrovni 20 % bude znamenať výpadok daňových príjmov na úrovni 25 mld. až 40 mld. Toto chceme nahradiť vysokou sadzbou DPH, jednotnou na úrovni 18 % až 19 %?

    Hodnotenie vstupujúcich štátov nie je z hľadiska vytvorených inštitúcií požadovaných Európskou úniou, ale z hľadiska ich reálneho vplyvu na ekonomiku a podnikateľského prostredia, napr. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je zriadený, ale jeho funkčnosť je minimálna.

    Blokačné klauzuly, hodnotenie každý polrok. Pokiaľ vstúpime do Európskej únie, budeme musieť plniť dohodnuté záväzky, klauzuly, a pokiaľ nie, Európska únia uplatní voči danej krajine blokačné klauzuly, proces začlenenia pozastaví.

    Rad pripravovaných vládnych návrhov je proti obsahu reforiem, ktoré realizuje Európska únia, ako harmonizácia priamych daní z DPH, reforma trhu práce, jednotný celoeurópsky penzijný trh. Formálne v záväzkoch Slovenskej republiky je zakotvené prijatie nových zákonov, ale pripravované v Európskej únii, ktoré by mali byť tvorené v období rokov 2004 až 2006, sú schvaľované úplne iné. Upozorňujeme na to, že tieto reformy, ako aj ich dôsledky majú byť základom plánov pre finančné obdobie rokov 2007 až 2013. Okrem toho v rade prípadov sú kroky slovenskej strany v rozpore so závermi summitu Európskej únie, napr. je to uznesenie o podpore železničnej dopravy či podpore vedy a výskumu. Za hlavný problém je možné považovať skutočnosť, ako obsahovo sú naplnené záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii, jednak obsahová stránka, ako aj využitie priestoru, čo pre Slovenskú republiku ponechala samotná Európska únia. Druhý problém je, že materiál len veľmi zbežne hovorí o požiadavkách konfinancovania domácich zdrojov. V rade projektov sú síce zvýšené zálohové platby zo 6 % na 16 %, ale na zvýšenie konfinancovania je potrebné zvýšenie na 30 % až 50 %. V štátnom rozpočte na rok 2003 ani minister pôdohospodárstva, ani minister hospodárstva, ale ani ďalšie rezorty, životné prostredie, resp. regionálny rozvoj, nemajú vytvorené prostriedky na konfinancovanie jednotlivých projektov a prakticky by malo byť vyčlenených minimálne 15 mld. korún na to, aby sme mohli čerpať prostriedky z Európskej únie. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Angyalová sa hlási s faktickou poznámkou.

  • No mne to nedá znovu nereagovať, pretože zase sa obzerám dookola a je to presne také isté ako pred chvíľou. Strašne by ma zaujímalo, koľkí z nás rozumeli a počúvali, čo pán Muňko povedal. Vyčítate pánovi Ficovi, že jeho vystúpenie je politické. To ja dokážem pochopiť, lebo však, áno, my sme opozícia, je iná strana, ktorá je v koalícii. Je to celkom pochopiteľné, že sme na 2 stranách opačných. Ale pán Muňko uvádzal veľmi veľa presných čísiel. Ja neviem, prečo sa pred tým skrývame. Realita je taká, to sú čísla. Mňa raz môj matematik na strednej škole naučil, že matematika nepustí. Všetci chceme ísť do Európskej únie, všetci, deklarujeme to, ja som si istá, že je to naozaj tak, len možno by sme mohli o veciach hovoriť trochu reálnejšie, nielen demagogicky a, keď to nebudem hovoriť tak tvrdo, tak jednoducho idealisticky hovoriť o tom, že orientáciou do Európskej únie je hodnotová orientácia a že sme vyjednali maximum, čo sme mohli. Naozaj mnoho vecí, ktoré sú vyjednané, nie sú pre Slovenskú republiku výhodné. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mikuš. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, ospravedlňujem sa, že vystúpim s tým, čo už hovorím prinajmenšom 4 roky, ale často mi môj hlas pripadá ako hlas volajúceho na púšti, pretože ani poslanecký zbor, bohužiaľ, nechce počúvať argumenty, ktoré by mohli zabrániť zhoršovaniu sa ekonomickej situácie na Slovensku. Ďalej si myslím, že každý má hovoriť o tom hlavne, čomu rozumie. A v tomto prípade ja si robím nárok, že budem hovoriť o tom, čomu rozumiem, takže prosím o pozornosť.

    Ideme do Európskej únie. Ja tento cieľ, samozrejme, podporujem. Ale, samozrejme, chcem ako občan tohto štátu, aby sme do Európskej únie vstupovali s fungujúcou ekonomikou, ktorá bude, samozrejme, zabezpečovať aj primeraný životný štandard každému občanovi. A ak má ekonomika fungovať, tak dovolím si tvrdiť, že musí fungovať energetika. Energetika je priemyselné odvetvie, ktoré determinuje funkčnosť celého štátu ako celku. Nie je to len otázka pohodlia a životného štandardu jednotlivého občana, je to otázka funkčnosti štátu ako celku. Ak chceme, aby nám fungovala energetika, tak je potrebné, aby bola schopná v dlhodobom časovom horizonte, ktorý sa počíta prinajmenšom na dve až tri desiatky rokov, v danej krajine schopnosť udržiavať sebestačnosť v dodávke elektrickej energie, schopnosť udržiavať vyrovnanú energetickú bilanciu a, ak, samozrejme, daná krajina má energetiku rozvinutú tak, že vie bezpečne a spoľahlivo elektrickú energiu vyrábať, prenášať a dodávať, tak, samozrejme, snažiť sa aj o export tejto elektrickej energie a snažiť sa, samozrejme, zužitkovať svoju geografickú polohu na tranzit elektrickej energie. Slovenska sa to týka určite. Ďalej je potrebné, aby energetika fungovala tak, aby minimalizovala vplyv na životné prostredie, zjednodušene, neohrozovala život, samozrejme, neprispievala k rozvoju globálnej zmeny. Energetika má ďalej fungovať tak, aby bola schopná poskytovať elektrickú energiu v okamihu vystavenia objednávky za optimálnu cenu. Ďalej má poskytovať v každej krajine aj primeranú zamestnanosť, v prvom rade občanom danej krajiny. Ďalej má energetika fungovať tak, aby zbytočne v krajinách chudobných na energetické zdroje, a, bohužiaľ, naše Slovensko je takou krajinou, chudobnou na energetické zdroje, neprispievala k zvyšovaniu pasívneho salda zahraničného obchodu, ktorého vývoj v poslednej dobe alebo v posledných rokoch je katastrofálny. No a, samozrejme, má energetika fungovať tak, aby aj plnila štátny rozpočet. Tieto ciele si kladie Európska únia ako celok a kladú si tieto ciele, samozrejme, aj jednotlivé členské štáty Európskej únie. Aby tieto ciele dosiahli a splnili, formuluje sa tzv. energetická politika.

    V prípade Európskej únie je vyhlásený cieľ, ktorý má, samozrejme, zabrániť zvyšovaniu efektov globálneho oteplenia alebo globálnej zmeny a zároveň riešiť energetickú sebestačnosť Európy ako celku. Energetická sebestačnosť Európy ako celku je postavená na pilieroch, ktoré sa volajú národná sebestačnosť. Vážené dámy a páni, na Slovensku tento cieľ, sebestačnosť, zabezpečený nie je, pretože neexistuje energetická politika. Vzhľadom na to, že zastupujem parlament v komisii pre privatizáciu Slovenských elektrární, ku ktorej by som sa vyjadril, ak bude priestor, inokedy, som znovu vzniesol požiadavku, ktorú ste vy, kolegovia, neakceptovali v čase, keď sme hovorili o programovom vyhlásení vlády. Snažil som sa vás presvedčiť, že nemáme energetickú politiku. Tento materiál som si žiadal na ministerstve hospodárstva. Dostal som niečo, čo je datované z roku 1999 a nazýva sa návrh energetickej politiky. Je to nekomplexný, nekonzistentný materiál, ktorý nerieši potreby krajiny v dostatočnom časovom horizonte a dostatočne kvalitne. K tomuto materiálu vláda prijala určité uznesenia, zadala určité úlohy, z ktorých mnohé neboli termínovo ani vecne naplnené. Vyhlasujem teda, že ideme do Európy, a pritom nemáme vypracovaný jeden zo základných dokumentov, o ktorý sa môže opierať krajina pri plánovaní svojho rozvoja, a to je dokument zvaný energetická politika. To, čo je snahou nazvať energetickou politikou, nespĺňa parametre na takýto závažný dokument. Čiže uvedomme si, že ideme niekam, kde nebudeme schopní sa sami o seba postarať, pretože energetickú politiku nemáme.

    V kapitole č. 14 je množstvo údajov, ktoré niekto sa snaží označiť za úspechy. Nechcem znižovať vôbec prácu tých, ktorí rokovali a ktorí rokovaniami boli poverení. Nemohli dosiahnuť viac než mali zadané. Keďže v tejto krajine chýbal akýkoľvek odborný dialóg o energetike a chýba dodnes, ešte nie je stále na príslušnej úrovni, tak hlasy odborníkov neboli zobraté do úvahy a v prístupovom procese sme utrpeli množstvo škôd.

  • Ja sa obmedzím na tú najväčšiu, množstvo škôd, ktoré možno nebudeme znášať my, ale generácie, ktoré prídu po nás, to určite budú znášať na svojich pleciach. A bolo by dobré, aby sme spravili, čo sa dá, aby sme škody, ktoré nám hrozia, napravili. Ešte je čas. Každý z vás nesie za to jednu stopäťdesiatinu zodpovednosti. Je to tak. Uzavreli sme kapitolu energetika za 17 mesiacov, pritom sme krajinou, ktorá má výborné know-how v oblasti energetiky, má vynikajúcu históriu v oblasti energetiky, sme schopní plniť všetko, čo sa od energetiky požaduje, či je to udržiavanie pomerov v elektrizačnej sústave, či sú to požiadavky na bezpečnosť a spoľahlivosť akéhokoľvek typu zdrojov, či ide o klasické alebo jadrové zdroje, sme prinajmenšom na tej istej úrovni ako iné európske krajiny.

    Vláda hlas odborníkov nepočúvala a nepočúva ho dodnes, a preto dosiahla taký katastrofálny výsledok, aký je uvedený v kapitole č. 14, a to je odstavenie jadrovej elektrárne V-1 v časovom horizonte rokov 2006 až 2008. Rozoberme si, čo to znamená. Ja som na tejto elektrárni začal pracovať pred 25 rokmi a dovolím si povedať, že ju poznám naozaj dobre, nielen z výkresov, nielen z bezpečnostných správ, ale aj fyzicky. Táto elektráreň bola podrobená takému rozsiahlemu preverovaniu ako možno žiadna iná elektráreň na svete. Len počas môjho pôsobenia do doby, keď som tam pôsobil, experti strávili v Bohuniciach 3 000 človekodní. Predpokladám, že zhruba 1 000 človekodní pribudol medzičasom za posledné 4 roky. Vážené dámy a páni, bolo tam zhruba 20 expertných misií, ktoré pozostávali z desiatok expertov z rôznych oblastí z rôznych krajín sveta, ktoré nikdy, hovorím nikdy, neidentifikovali príčinu, ktorá by mala viesť k odstaveniu tejto elektrárne. Sú na to listinné dôkazy. Napriek tomu výsledok, ktorý sme dosiahli s Európskou úniou, je dnes horší, ako dosiahlo Bulharsko alebo Litva. Dátumy odstavenia sú ďalej. Zhodou okolností tieto dve elektrárne takisto poznám osobne, poznám ich personál, poznám ich problematiku, poznám ich fyzikálnu podstatu, viem, ako boli prevádzkované, viem, čo sa približne na nich urobilo. Nedajú sa porovnávať s Bohunicami, ale dosiahli lepší výsledok. Viete prečo? Je to jednoduché. Lebo vlády týchto krajín deklarovali potrebu prevádzky tohto zdroja z dôvodov funkcie ekonomiky ako celku, z dôvodov primeranej zamestnanosti a z dôvodov primeranej ceny elektrickej energie a, samozrejme, z dôvodov nezávislosti od dovozu. Čo môže spraviť závislosť od dovozu alebo čo môže spraviť divoká deregulácia, to sme mali možnosť pozorovať nielen v Kalifornii, ale aj vo Veľkej Británii. Čo môže spraviť počasie, čo môže spraviť politická destabilita, to sme mali možnosť pozorovať v Británii, v Spojených štátoch amerických, v mnohých oblastiach Francúzska alebo Nemecka.

    Nemyslite si, že elektrická energia sa dá kedykoľvek, pri akomkoľvek počasí a v akejkoľvek politickej konštelácii dopravovať na akúkoľvek vzdialenosť. Zabudnite na to, nie je to pravda. Nie sú ani také voľné technické profily, aby dokázali dopravovať také množstvá elektrickej energie, aké budú tejto krajine chýbať v časovom horizonte 5 až 6 rokov, a to práve vplyvom činnosti bývalej vlády. Také profily voľné nie sú. Ak sa k tomu pridruží ešte politická nestabilita alebo nepriazeň počasia, tak môžu milióny občanov tejto krajiny ostať bez elektrickej energie. Ak totiž odstavíme elektráreň, ktorá spĺňa všetky bezpečnostné požiadavky, ktoré boli stanovené nielen slovenským jadrovým dozorom, ale aj odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, a zároveň nám vypadnú iné zdroje a zároveň nebudeme plánovito budovať ďalšie zdroje, môžeme sa dostať do 30-percentnej závislosti od dovozu. Aby ste si uvedomili, čo je 30 %. Keď sa krajina dostáva do 10-percentnej závislosti od dovozu, dostáva sa do diktátu dovozcov. To sme tu mali v rokoch 1997 – 1998, keď sme, samozrejme, realizovaním, dovolím si povedať, grandiózneho energetického programu dosiahli vyrovnanú energetickú bilanciu a keď sme dokonca boli schopní exportovať. Ale už vtedy sme sa dostávali pod diktát dovozcov. Ak to bude 30 %, nebude možné dosiahnuť také ceny, o ktorých tvrdia niektorí tzv. odborníci, že sú nižšie ako ceny, za ktoré sme schopní produkovať a predávať na Slovensku. Nie je to pravda. Nezamieňajme sezónny výpredaj s potrebou dodávky elektrickej energie na niekoľko mesiacov alebo počas celého roka.

    Uvediem ešte iné charakteristiky. Ako som povedal, táto elektráreň spĺňa všetko, čo má spĺňať bezpečná a spoľahlivá elektráreň v Európskej únii. Mnohé bezpečnostné charakteristiky, ktoré sú dôležité, má dokonca lepšie než iné elektrárne prevádzkované v krajinách Európskej únie, ktorých projekt pochádza z tej istej doby, to znamená, ktorých projekt je spred 30 až 40 rokov. Mohol by som uviesť príklady, mohol by som uviesť aj konkrétne charakteristiky. Nebudem vás tým zaťažovať. Chcem vás len presvedčiť, že to, čo máme doma, nie je o nič horšie ako to, čo je prevádzkované v mnohých iných krajinách, naviac, spravili sme, realizovali sme taký program zvyšovania bezpečnosti a spoľahlivosti, ktorý len do roku 1993 predstavoval vyše 1 000 projektových zmien, program, ktorý priniesol elektráreň V-1 do prvej polovice všetkých blokov, ktoré sú prevádzkované vo svete. Vo svete máme dnes v prevádzke vyše 450 jadrových blokov. Všetky slovenské jadrové bloky patria do prvej polovice, všetky, ak sa hodnotia podľa prevádzkových ukazovateľov. Naviac, táto elektráreň je schopná vyprodukovať ročne zhruba 5,5 terawatthodiny elektrickej energie. Pre predstavu, čo je 5,5 terawatthodiny, poviem, celé Slovensko má spotrebu ročnú zhruba 30 terawatthodín, je to teda zhruba 15 % až 20 % našej celoročnej spotreby. Ak to vyjadríme predajnou cenou, môžeme povedať, že je to cena od 12 mld. do 15 mld. ročne.

    Odstavením strácame zdroj, ktorý je bezpečný, spoľahlivý, ktorý vyrába lacnejšie ako iné zdroje, ktorý vyrába lacnejšie ako je dovoz, zdroj, ktorý zamestnáva tisíce našich ľudí. Krajina stratí ročne produkciu na tej úrovni, ako som povedal, a pribudne jej niekoľko 1 000 nezamestnaných. Tento krok nemá žiadne opodstatnenie. Je výsledkom iba politického tlaku, ktorému podľahla, samozrejme, politická moc, ktorá nediskutovala s odborníkmi. Hlasy na podporu slovenskej energetiky sa ozvali nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Podporili nás odborníci, podporili nás predstavitelia iných krajín, podporili nás členovia Európskeho parlamentu. Tí vedia o tom, že robíme alebo vláda robí nesprávny krok a prijala nesprávny záväzok.

  • Tento nesprávny záväzok, ktorý bude produkovať stratu takmer 15 mld. ročne, závisí to od predajných cien elektrickej energie a tie sa, bohu žiaľ, ale, samozrejme, z objektívnych príčin, budú pohybovať smerom hore, sa pohybuje na úrovni 15 mld. ročne. Bezpečnostné a technické charakteristiky ruských elektrární sú také, že umožňujú spoľahlivé prevádzkovanie pod dobu najmenej 40 rokov, najmenej 40 rokov. Ak bude mať niekto záujem polemizovať o tomto tvrdení, rád uvediem dôvody. Dnes tá elektráreň je v prevádzke 25. rok. Minimálne 10 rokov by mohla fungovať. Ak si jednoduchými kupeckými počtami dáme do súladu to, čo strácame, tvrdím, že tento nesprávny krok bude mať hodnotu 1 štátneho rozpočtu, ktorý stratíme. Ak nebudeme vyrábať v elektrárni, kde by sme mohli spoľahlivo vyrábať a predávať každý rok za 15 mld., pričom naše náklady z pohľadu dovozu jadrového paliva by boli zhruba vo výške 1 mld., tak celková strata bude 150 mld. prinajmenšom. Ak budeme chcieť tento zdroj nahradiť v tom časovom horizonte, budeme potrebovať minimálne 70 mld. Tá strata je potom ešte oveľa väčšia.

    Páni a dámy, kupecké počty majú železnú logiku a nedajú sa vyvrátiť. Je to jednoducho tak. Čiže, to čím sa tu hrdíme v kapitole energetika, tak to je strata, ktorá je vygenerovaná pre ďalšie pokolenia a má hodnotu prinajmenšom 1 štátneho rozpočtu.

  • Hlasy z pléna.

  • Rád vám to, pani kolegyňa, vysvetlím. Viem to vysvetľovať rôznym spôsobom, zatiaľ som presvedčil každého, kto chcel počúvať. (Smiech v sále.) Každého, kto chcel počúvať, áno. Pán kolega, nepochybujem o tom, že vás presvedčím. Len venujte ten čas, lebo dialóg neznamená len hovoriť, aj keď ja teraz hovorím, ale hlavne počúvať.

  • Opýtajte sa svojich odborníkov, ak neveríte mne ako členovi HZDS. Ich názor, ich argumenty sa nebudú odlišovať od mojich. V tom nie je totiž žiadne politikum. Pri obhajovaní národnoštátnych záujmov tejto krajiny, tam neplatí žiadna politika, len tvrdé technické a ekonomické argumenty.

    Európska únia prechádza momentálne aj fázou, snahou unifikovať a štandardizovať určité procesy, určité oblasti. Jednou zo snáh Európskej únie okrem, ako som už povedal, sebestačnosti v zásobovaní elektrickou energiou je aj vytvorenie súboru spoločných bezpečnostných štandardov pre celú Európsku úniu. Je to proces, do ktorého by sme sa mali veľmi intenzívne zapojiť, je to proces, do ktorého má Slovensko čo povedať. Máme prinajmenšom také skúsenosti a odborné kapacity ako krajiny, ktorých počet obyvateľov je rádovo vyšší a v ktorých aj prevádzkovanie zdrojov v jadrovej energetike je rádovo vyššie. Slovensko má naozaj tieto kapacity. Preto som optimistom, že ak budú vypracované spoločné štandardy pre bezpečnosť jadrových elektrární a ak sa k tomu pristúpi, nepochybujem o tom, že elektráreň V-1 bude schopná tieto štandardy splniť, a nepochybujem o tom, že to bude báza na to, aby sme diskutovali o ďalšej prevádzke.

    Ja nespochybňujem záväzok vlády, ktorý vláda prijala, ten si ctím. Ale som optimistom, v tom, že raz zvíťazí zdravý rozum a že raz politici budú ochotní diskutovať s odborníkmi, že si ich privolajú na rokovania a odborníci presvedčia svojich partnerov z Európskej únie o realite. Viete, počúval som množstvo názorov o tom, ako prebiehali rokovania. Ale dostal som informácie od nie príslušníkov, nie od našich občanov, ktorí mali možnosť tieto rokovania sledovať, a jeden z nich mi povedal zhruba toľkoto: „Z vašej strany nechodili ľudia odborne dostatočne pripravení na túto diskusiu. Boli tam ľudia, ktorí nevedeli rozoznať černobyľský typ elektrárne od tlakovodného. To je asi to isté, ako keby niekto tvrdil, že je odborník na motory a nevedel by, aký je rozdiel medzi benzínovým a dieselovým motorom. Zjednodušujem, ale je to niečo takéto.“ Viem aj, kto bol tento muž. A bol zamestnancom ministerstva hospodárstva v minulosti. Ďalej povedal ten pán, predstaviteľ Foratomu: „Nielenže nevedeli vaši ľudia technicky argumentovať, ale nemali ani snahu zastávať vaše záujmy ekonomické a dokonca ani nechodili na niektoré rokovania.“

  • Preto vás prosím, venujte pozornosť tejto problematike, ak neveríte mne, to ešte nič neznamená, obráťte sa na odborníkov z vašich politických strán, každá ich má dostatok, alebo prispejte k tomu, aby si sadli politici s odborníkmi za jeden stôl a aby naozaj realita o slovenskej jadrovej energetike bola jasná pre každého. Môžeme zabrániť obrovskej škode, obrovskej škode, ktorou inak zaťažíme budúce generácie. Som presvedčený, že našou úlohou je urobiť všetko preto, aby táto krajina prosperovala. Preto prosím, skúste pomôcť tomu, čo som vám povedal. Ďakujem.

  • Zároveň aj teraz uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Prvú faktickú poznámku má pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikuš, ja si vás vysoko vážim a pokladám vás za jednoznačne odborníka, čiže viesť teraz diskusiu na tému odbornú pred týmto širokým auditóriom by nebolo vhodné. My ale máme možnosť to urobiť na inej pôde, ktorá tomu prislúcha. A to je pôda hospodárskeho výboru, kde, ako dobre vieš, pán poslanec, sme zahájili činnosť komisie, kde sa deje presne to, o čom hovorí š ty. Stretli sa tam odborníci s politikmi, kde jednoducho diskutujeme na tieto témy.

    Chcem len oponovať v jednom. Slovensko má energetickú politiku, súhlasím s tebou v tej časti, keď hovoríš, že možno ju treba dopracovať, my ju poznáme, čo sme tu v tomto parlamente boli, v tomto období ty takisto, ako aj ja spoločne môžeme sa pričiniť sa o to, aby bola lepšia, ale jednoznačne treba povedať, že jadrovou cestou nepôjdeme. Tá cesta je prekonaná a ako to bude ďalej, o tom môžeme diskutovať ďalej v príslušnom výbore. Čiže ja sa teším na túto diskusiu, len nezavrhujme to, čo urobili iní, lebo to takisto nie je fér. Dôležité je hovoriť možno v číslach, ale i správne tie čísla treba dosadzovať, aby sme dostali výsledok. Takže diskusia prebieha, môžeš sa na nej plnohodnotne podieľať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Mikuš, niekoľkokrát si vravel vo svojom príspevku o škode. A všetka škoda išla na vrub tejto vlády. Ja si však myslím, že najväčšiu škodu sme utrpeli vtedy, keď Slovensko v rokoch 1995 až 1998 bolo vyradené z integračného procesu. A zatiaľ čo napr. krajiny V-4 vyjednávali, vy ste sedeli doma, lebo sa s vami nechcel nikto rokovať. To bola škoda.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, aj na základe vystúpenia pána kolegu Tibora Mikuša chcem pripomenúť kolegom z koalície, že dnes nevedieme spor, či vstúpiť alebo nevstúpiť do Európskej únie, ale za akých podmienok sa stať členom tohto zoskupenia tak, aby sme neutrpeli škody, aby sme do Európskej únie vstúpili dôstojne. Vážení páni, vy ste politiku povýšili nad hospodárske, teda ekonomické záujmy štátu a záujmy tejto krajiny vôbec. Ďakujem pekne.

  • Áno, za Komunistickú stranu Slovenska ja by som chcel podporiť poslanca pána Mikuša a sľubujem, že ihneď ako Komunistická strana Slovenska vyhrá voľby, budeme mať pripravené dekréty. A je to dekrét o mieri, dekrét o pôde a tretí dekrét je o predĺžení prevádzky jadrovej elektrárne do roku 2020. Ďakujem.

  • Ja by som len chcel povedať, že Európska únia vo svojom protokole podpísanom v Göteborgu zaujala jasné stanovisko k energetickej situácii v Európe. V roku 2010 bude Európa mať nedostatok energie. To, čo tu bolo povedané, v EÚ bude rozvoj jadrového paliva, ale takisto plynu, pokiaľ sa týka energetiky. Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že pri liberalizácii cien v západnej Európe nastal pokles energií o 90 % prvý rok. Za ďalšie 3 roky sa západná Európa znova dostala po liberalizácii cien tam, kde bola pred liberalizáciou, a bude mať nedostatok energie. Vyslovím kacírsku myšlienku. Až budeme v roku 2004 v Európskej únii, kde sa všetci snažíme dostať, som presvedčený, že Európska únia sa vráti k Jaslovským Bohuniciam, pretože nebude mať v roku 2008 dostatok energie ani ona sama. Ten protokol, ktorý bol v Göteborgu podpísaný, jasne hovorí, a energetická loby, keď tomu tak hovoríme, ktorá v západnej Európe je a ktorá si chráni svoje záujmy, som presvedčený, že prehodnotí túto situáciu.

  • Ďakujem pekne. Ja som síce lekár a energetickej politike až tak celkom dobre nerozumiem, ale ak naozaj hrozí to, čo povedal pán poslanec, že sa v budúcnosti môže stať, že milióny občanov Slovenskej republiky zostanú bez elektrickej energie, tak som naozaj rád, že som si prezieravo po babičke nechal jednu petrolejovú lampu, lebo sa mi určite ešte zíde. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem povedať, že je radosť počúvať odborníka v parlamente, ktorý sa niečomu rozumie. A v tomto prípade musím povedať, že pán Mikuš sa naozaj tej energetike rozumie a všetko, čo hovoril, je vecné. Bolo by dobré, aby sme tomu dali náležitú pozornosť. Škoda, že tu nie sú zástupcovia vlády, ale myslím si, že napriek tomu by bolo vhodné zvolať nejaký poradný zbor na tému okolo jadrovej energetiky, lebo skutočne tu hrozia veľké národohospodárske škody a toto naozaj nie je reč o politike, tu je naozaj reč o národnoštátnych záujmoch, a preto prosím, nepodceňujme to.

    Chcel by som ešte povedať, že tu niekto spomínal, že jadro nie je budúcnosť. To nevieme, momentálne sa na svete vedú vážne spory o tom, či energetika pôjde konvenčným spôsobom alebo spôsobom cez jadrovú energetiku. A myslím si, že je veľa názorov, aby sa pokračovalo cez jadrovú energetiku. Takže nezavrhujme to, lebo nie sme na to odborníci a neprináleží nám to.

    A ešte by som to možnože trochu odľahčil cez tú kravu, čo spomínal pán Banáš. Tak my sme si vychovali tie Bohunice a slušne ich dojíme, dojíme ich a máme z nich prospech, lenže do budúcna sa chystáme na to, že nielenže prestaneme užívať to mlieko, ale nepredáme tú kravu ani len na mäso, ale za úplatu ju zabijeme, aby sme mohli potom mlieko kupovať od suseda. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za všetky reakcie. Prinajmenšom ma to utvrdilo v tom, že členovia parlamentu berú aspoň niektorí túto problematiku vážne.

    Pán poslanec Rusnák, ja si veľmi vysoko vážim tvoj prístup k vedeniu nášho odborného klubu a k tomu, aké aktivity spolu rozvíjame. Naozaj je to niečo, čo malo fungovať aj v minulom volebnom období a nefungovalo. Ale neznamená to, že už to funguje tak, ako by to malo fungovať. Nemôžeme sa s tým uspokojiť.

    Znovu čo sa týka energetickej politiky, ak by mal niekto záujem, ja tu ten materiál mám, zhodou okolností som ho mal dneska v pošte. Je to návrh energetickej politiky, ktorý má dátum z roku 1999. Nová vláda energetickú politiku neaktualizovala. Podľa mojej mienky to bola jej povinnosť v novom volebnom období. Neurobila tak. Upozorňoval som vás na to vo svojom vystúpení, keď sme hovorili o programovom vyhlásení vlády. A ten návrh energetickej politiky, znovu hovorím, nie je konzistentný, nie je kompletný, nerozvíja strategické myšlienky, nezaoberá sa budúcimi potrebami tejto krajiny v plnej miere ani spôsobom ich pokrývania. Je to materiál, ktorý by sme mohli považovať za návrh do diskusie, ale vytvoriť energetickú politiku, to nie je otázka mesiaca ani dvoch mesiacov, nie je to otázka piatich ľudí, je to otázka na niekoľko mesiacov pre vysoko špecializovaný tím odborníkov. Táto aktivita nebola začatá, diskusia bola odmietaná. Je odmietaná dodnes. V situácii, keď nemáme energetickú politiku, chcú určité kruhy privatizovať Slovenské elektrárne, škoda bude ešte väčšia.

    Pán poslanec Janiš, ty si hovoril o škode aj ja som hovoril o škode. Tá škoda, to je reálny fakt, takto to bude. A to, čo sa udialo v rokoch 1995 až 1998, prosím, môžeme o tom diskutovať, ale ja som hovoril o realite, ktorá nám hrozí. A táto realita hrozí každému občanovi bez ohľadu na to, či podporuje niektorú politickú stranu v tomto parlamente alebo nie. Ja si myslím, že všetci sme tu na to, aby sme podporovali záujem občana. A záujmom občana je, aby škoda nenastala, aby sme jej zabránili. A tvrdím, že sú možnosti na to, ale na to musí zaznieť zo Slovenska jednotný hlas.

  • Pokračujeme v rozprave. Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, možno na úvod by som rád pár poznámkami zareagoval aj na viaceré odznené podnety.

    Viete, Európska únia má 50 rokov histórie od Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, cez Euratom a Európske hospodárske spoločenstvo. A dá sa na nej krásne čítať to, čo formovalo spoločenstvo až do dnešnej pätnástky. A nie je to socializmus, nie je to, o čo pán Ondriaš hovoril, o poľnohospodárstve, ale systém, ktorý vyhovuje všetkým tak, že funguje, darí sa aj priemyselníkom, aj poľnohospodárom, aj službám. A môžeme to porovnávať s čímkoľvek, ale v poľnohospodárstve musí byť predvídavosť, to nemôže byť len sezónnosť alebo z roka na rok nejaké zmeny. A preto 7-ročné rozpočtovanie v únii nie je socializmus, ale istá stabilita, predikcia, pravidlá, v ktorých sa pohybuje celé veľké spoločenstvo. Bolo to najprv riešenie nedostatku potravín po vojne, potom riešenie prebytkov, keď sa Európa pozviechala, dnes je to riešenie potravinovej bezpečnosti, problémov, ktoré poznáme v najrôznejších podobách tak, aby stále viac to bolo nielen o produkcii, ale aj o slušnom, serióznom rozvoji ľudského potenciálu aj na vidieku. Takže už sa to neráta až tak na tony, litre, ale skôr na iné parametre ľudského rozvoja. A to nachádza vyjadrenie potom aj v niektorých pravidlách, o ktorých zatiaľ sme negociovali, ale ktoré budeme spolu vytvárať.

    A nemyslím, že by naši poľnohospodári alebo iní nechceli mať takéto pravidlá aj u nás. Čím skôr a čím efektívnejšie budú, tým lepšie, čo, som presvedčený, osobitne platí pre potreby rozvoja vidieka ako takého. V produkcii sme už mali aj novinky, resp. veci, ktoré pred 30, 20, možno 10 rokmi naozaj na Slovensku neboli, ako je izoglukóza, vyrábaná ako sladidlo z kukurice, čo je veľmi dôležité. A priority boli vynegociované v rámci možného. Viacerí to tu aj ocenili, aj poznamenali, že to bolo v limitoch, ktoré boli možné. A na tie limity, samozrejme, má v Európskej únii vplyv stav v únii samotnej, ale aj stav u nás za 10, 20, 30 rokov. To vychádza z parametrov a z pravidiel, ktoré sú dohodnuté, napr. z referenčných období, ale aj z istej politickej vôle. A tu by som rád povedal jednu politickú poznámku, že keby sa možno rokovalo teraz, tak ten finančný rámec na rozšírenie, z ktorého vypočítavame napr. kvóty alebo priame platby, alebo iné záležitosti pre štrukturálne fondy, by bol ešte menší pre nezhody a pre stav dnes na európskom kontinente. A myslím tým, samozrejme, aj otázku Iraku. A tým chcem len naznačiť, že budúcnosť únie, budúcnosť toho, čo budeme spravovať spolu, ako, za akých podmienok, s akou otvorenosťou, závisí od súdržnosti, od jednoty v samotnej únii.

    Čo sa týka energetiky, je to politické rozhodnutie. Nebolo možné neprijať rozhodnutie, pretože Slovensko by nebolo rokovalo. Ak by nebolo prijaté prijateľné rozhodnutie, tak je to znovu o vzájomnej blokácii a nemohli by sme hovoriť dnes ani o ukončení rokovaní, ale ani o vstupe a resp. o investíciách, ako som už minule tu spomenul, s Citroenom, Peugeotom do toho istého regiónu, ako sú Bohunice, s možno podstatne širším budúcim dopadom na vývoj Slovenska, než je samotná jadrová elektráreň V-1. Ale už tu odznelo toho dosť, som presvedčený, že to je priestor na odbornú debatu pre koncepciu ministerstva hospodárstva a slovenskej energetiky a hlavne pre účasť Slovenska na európskej energetike, Slovenska ako schopnej krajiny reprezentovanej a naplno zapojenej do konkurencie v energetike.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok na margo toho, čo nás čaká. Pretože rokovania sú v podstate za nami, tento materiál by sa mal nazývať správa o výsledkoch rokovaní. Ale najdôležitejšie sú závery, ktoré stoja pred nami ako úlohy, pretože hodnotiť len samotné čísla kapitoly je málo. Totiž aj výsledkom rokovaní sú predpoklady pred nami, predpoklady, ktoré sa môžu stať sa majú stať realitou, aby Slovensko naozaj malo čisté pozitívne finančné saldo po vstupe, aby sa nestalo nejaké prekvapenie, aby monitoring alebo ochranné opatrenia únie neboli uplatnené preto, lebo Slovensko naozaj funguje, je schopné znášať všetky povinnosti členskej krajiny. V legislatíve to znamená relatívne veľký objem práce v oblasti slobodnej výmeny alebo pohybu tovarov, osôb. V poľnohospodárstve, v doprave, v životnom prostredí nám chýba viacero dôležitých opatrení. Vnútorná spravodlivosť je teda v spolupráci v týchto schengenských záležitostiach. Pre inštitúcie je tu obrovská výzva vytvoriť fungujúci administratívny a kontrolný systém pre priame platby, zmapovať celé územie Slovenska ortofotomapami, pri ropných zásobách Slovensko potrebuje vyčleniť každý rok viac než 0,5 mld. korún, aby dokázalo do roku 2008 vytvoriť to, čo samo potrebuje pre stabilitu cien, ale aj bezpečnosť svojho hospodárstva. Chýbajú zatiaľ investície do mnohých fytosanitárnych a veterinárnych opatrení na hraničných priechodoch. A po tretie, administratívne kapacity, to je asi najťažšie, lebo je to o ľuďoch. To prvé sa dá napísať, prijať, schváliť v tomto parlamente, vo vláde.

    Inštitúcie vyžadujú väčšiu námahu, a najdôležitejší sú ľudia. Ústredné orgány štátnej správy v minulom roku potrebovali a v tomto roku potrebujú asi 1 500 pracovníkov, ktorí budú schopní realizovať európsku agendu v podmienkach Slovenska na území Slovenska tak, aby sme naozaj boli kompatibilní a konkurencieschopní. Ale hneď s tým ide už aj súčasná správa Bruselu, ktorá hovorí o zastúpení jednotlivých nových členských krajín, kde Slovensko bude tiež mať v štruktúre napr. v komisii generálneho riaditeľa, riaditeľov dôležitých odborov a ďalších vedúcich predstaviteľov, čo znamená relatívne malú kvótu, pretože veľké štáty majú väčšiu kvótu, ale o to viac je to výzva na schopnosť, komunikatívnosť, spoluprácu s ostatnými, aby sme týmito nástrojmi vedeli rozvíjať svoje priority. Ak ich cítime v regionálnom rozvoji, aby tam sa dostali naši ľudia, ak to má byť v infraštuktúre, v poľnohospodárstve, v životnom prostredí, možno podporiť iných inde a našich tam, kde ich chceme získať. Je to aj o logistike, ktorá bude prepájať záujem Slovenska doma a v Bruseli. Je to aj o rizikách odlivu, pretože ak na jednej strane nebudú doma vytvorené podmienky, tak vonku ony budú. A práve nábor, ktorý bol v januári realizovaný Európskou komisiou, hovorí, že zo Slovenska sa prihlásil v prepočte, ale aj absolútne vzhľadom na veľkosť našej krajiny veľký počet ľudí, v prepočte najväčší. A to je na jednej strane o schopnostiach, na druhej strane o riziku, že mladí ľudia schopní nájdu svoje uplatnenie mimo Slovenska a tu bude skôr deficit ľudského potenciálu v týchto záležitostiach.

    Za najdôležitejšie teda z toho všetkého považujem schopnosti ľudí, to znamená administratívne kapacity ako termín, ale schopných ľudí, ktorí vyhovujú tým 4 kritériám, 4 K: komunikácii, koordinácii, konkurencieschopnosti a kontrole. V komunikácii je to o modernej komunikácii, včasnej, zrozumiteľnej, vystihujúcej podstatu, pretože nás zahltí obrovský priestor rozhodovania, informácií, postojov, ktoré budú veľmi dôležité pre budúcnosť Slovenska. Koordinácia postojov doma a vonku musí byť veľmi dobre zvládnutá, buď pod gesciou ministerstva zahraničných vecí alebo celkovo vo vláde tak, aby Slovensko samo seba dokázalo presadzovať v koordinovanom prístupe v zložitých štruktúrach únie, už či rady alebo parlamentu a ďalších orgánov. Konkurencieschopnosť, to je stále viac o znalostiach a schopnostiach. A kontrola, to je aj o postavení Národnej rady, o tom, ako naše výbory alebo európsky výbor bude kontrolovať a mandátovať ministrov, ktorí pôjdu každý týždeň do Rady Európskej únie pre rozhodnutia, ktoré už potom budú záväzné pre túto krajinu. Už ako sa tam rozhodne, to bude platné. A to prináša kredit alebo dôveryhodnosť, ak tieto schopnosti sú naozaj evidentné pre fungovanie štátu v spoločenstve.

    Je veľa rizík v nepripravenosti, ak by sme napr. nedokázali využiť vynegociované podmienky z hľadiska financií. Finančný stav Slovenska po rokovaniach je predpokladom, už som to povedal, je to tých 831 mil., ktorý môže byť za 3 roky v pluse pre nás. To znamená v prepočte asi 1 % HDP ročne pre krajinu. A mať takýto nárast, prírastok vo výdajoch alebo jednoducho v podpore rozvoja nie je zanedbateľné a môže to priniesť veľmi dôležité momenty už či pre infraštruktúru alebo pre regióny. Mali by sme byť naďalej sústredení možno o to viac teraz na implementáciu toho všetkého, čo prijal minulý parlament, ktorý bol viac integračný, tento, myslím, má byť o reformách, ktoré zatiaľ nenastali, neboli implementované, a, po ďalšie, čerpať skúsenosti. Dnes som mal možnosť s fínskym kolegom rozprávať o ich skúsenostiach, je to čerstvá krajina v porovnaní s ostatnými spolu s Rakúskom a Švédskom 7 rokov v únii, medzitým s predsedníctvom, keď pozvali aj Slovensko, pred vstupom do únie mali takú nezamestnanosť ako my v roku 1993, dnes ju majú na úrovni 8 % až 9 %, popredný štát z hľadiska telekomunikácií, informačných technológií. To všetko sa dá, ak sa vie a chce a krajina sústredí na to svoj potenciál. To je 5-miliónová krajina.

    Na záver mi dovoľte povedať, že podmienky Európskej únie musia vzniknúť tu na Slovensku, tie podmienky, ktoré negociujeme, o ktorých hovoríme, ktoré sa v mnohom spájajú s Bruselom, majú byť vytvorené doma. A to je aj o pravidlách, aj o vzťahoch, o povedomí, to je o tom, že integrácia naozaj začína doma, potom v susedstve a následne v Európe na kontinente. Verím, že tak ako európska integrácia bola konsenzuálnou témou doteraz, a aj tento parlament to nedávno osvedčil v januári pri hlasovaní o referende, že takou aj zostane a že to bude znamenať veľký vklad do budúcnosti krajiny v spoločenstve 25 silných ekonomík tak, aby sme v tej únii nielen boli, ale v tom všetkom aj v pozitívnom, dobrom obstáli. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Belohorská sa hlási s faktickou poznámkou.

    Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, využívam príležitosť, že už je na konci celá táto naša diskusia. A chcem vyjadriť poľutovanie, že takto dôležitého bodu pre budúcnosť Slovenska a všetkých jeho občanov sa nezúčastnil nikto z vlády, pretože myslím si, že všetky tie témy, diskusné príspevky, ktoré odzneli, sa najmenej týkajú ministerstva zahraničných vecí, že je tu niekto druhý, kto zodpovedá za jednotlivé rezorty, či už minister poľnohospodárstva, či už minister hospodárstva, minister financií a ostatní. Takže je mi veľmi ľúto, že tu napr. nie je podpredseda vlády, ktorý zodpovedá za kampaň, pretože vláda z rozpočtu a my z daní našich občanov sme uvoľnili 50 mil. na kampaň. Jeho vôbec asi nezaujíma stanovisko tejto poslaneckej snemovne. Ďakujem.

  • Faktickou poznámkou sa reaguje na predrečníka, ale beriem vašu poznámku, pani poslankyňa, na vedomie.

    Pán poslanec Mikuš sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Aby som nebol napomínaný, všetko so všetkým súvisí, preto odpoviem pánu poslancovi Novotnému. Očakával som serióznejší prístup, pán poslanec. Ale pokiaľ naozaj máte pochybnosti, môžu byť milióny občanov bez elektrickej energie, spomeňte si na poslednú zimu v Nemecku, vo Francúzsku, v Spojených štátoch, spomeňte si na situáciu v Londýne spred 2 rokov. To je prvá časť.

    Pán Figeľ, ja oceňujem vašu prácu, ktorú ste vykonali. Mám jednu poznámku. Môžeme dostať 1 % HDP. Nezabúdajme, že strata z V-1 je prinajmenšom 1,5 % HDP ročne, 15 mld., ak uvážime, že HDP je okolo 1 000 mld. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Panie poslankyne a páni poslanci, ja budem stručný. Ale aj tak žiada sa mi prispieť do tejto bez sporu živej a zaujímavej rozpravy. Preto budem reagovať iba na dve alebo tri otázky.

    Od pána Fica, ktorý povedal, že som diplomat, to beriem stále ako kompliment. Ale potom povedal, že som nič nepovedal. Nuž ja som poznámkami faktov uviedol tento materiál. Ale, pán poslanec, aj ja vám zložím kompliment. Vy ste vystupovali v štýle, ktorý je vám vlastný a ktorý používate na slovenskej politickej scéne, koniec koncov veľmi úspešne, pretože ste dlho najdôveryhodnejší politik v tých prieskumoch verejnej mienky, vyzeráte vždy veľmi dobre. Vy ste boli na rozdiel odo mňa hlučný, hrmotný, suverénny a vševediaci. Používali ste dramatický slovník, dramatickú terminológiu o ohrození, používali ste veľmi dramatické slová: kolaps, ohrozenie záujmov a podobne. Ja to zasa vidím ako zveličené, prehnané. A veľmi obratne, samozrejme, ste si pripravili niektoré veci. Ja naozaj neviem, ako pasívni budeme v bravčovom mäse a v niektorých ďalších komoditách.

    Nechcem to zľahčovať, ale na všetkých vystúpeniach bolo niečo pozitívne, v tom, že všetci vystupujúci povedali, že chceme ísť do Európskej únie a ak máme záujem na tom, aby sme tam išli so vztýčenou hlavou a v dobrých podmienkach, potom určite je to základ, na ktorom sa môžeme dohodnúť alebo na ktorom môžeme veľmi seriózne rokovať.

    K tým kvótam by som chcel povedať. Hovoril o tom pán Ondriaš aj pán Fico. Ja tomu dosť dobre nerozumiem, čo ste nám vyčítali alebo za čo ste nás kritizovali. Ja nebudem porovnávať poľnohospodársku produkciu v časoch socializmu a dnes. Ale pokiaľ ide o mlieko, to, čo sme vyrokovali, to je na úrovni dnešnej produkcie a to je na úrovni toho, ako žiadali naši poľnohospodári. Neviem, aká výčitka tu je. A pokiaľ ide o ovce a ovocie, to je omnoho vyššie, ako máme dnes situáciu. Čiže tu výčitky naozaj nechápem, pretože tu sme dosiahli presne to, čo chceli tí, ktorých sa to dotýka.

    K oblasti energetiky iba na pána Mikuša by som chcel reagovať. Vaše vystúpenie bolo veľmi pôsobivé, ale v jednej veci by som vám chcel oponovať, lebo nemali ste pravdu, odmietam výčitku.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja poviem, prečo to hovorím. Vy ste hovorili, že Bulhari a Litovčania dosiahli lepšie výsledky ako my, lebo tam politici diskutovali s odborníkmi a dali na nich. Nemáte pravdu. V Bulharsku prvé dva bloky Kozloduja ak sa zavrú v roku 2002 a ďalšie dva v roku 2006, to je lepšie ako u nás? My máme v podobnej situácii na to roky 2006 a 2008. Druhá vec je Ignalina v Litve, prvá časť sa zavrie v roku 2004, druhá časť sa zavrie v roku 2009. A vy, pán poslanec, veľmi dobre viete, že Ignalina je jediný zdroj výroby elektrickej energie v Litve a keď ju zavrú, nebudú mať nijaký zdroj. Tak toto odmietam, toto je zbytočná a nepravdivá výčitka tejto vláde a toto sú fakty, ktoré hovoria o tom, že v tejto jednej veci, pán Mikuš, ste nemali pravdu.

  • Hlasy z pléna.

  • No neviem, čo mi budete vysvetľovať, ale dobre.

    Chcel by som na záver ešte iba povedať, že ak tento materiál spôsobil alebo rozprúdil takúto živú diskusiu, tak je to dobré. Zdá sa mi príliš príkra výčitka, že tam tie kapitoly proste o ničom nehovoria. Je to skutočne faktografický materiál, analýza. Samozrejme, dáva možnosť diskutovať o ďalších veciach, aby ten zvyšok času, ktorý máme predtým, ako vstúpime do Európskej únie 1. mája 2004, sa využil tak, aby Slovensko naozaj do nej vstupovalo s najlepšími podmienkami a aby sme neboli nejakým spôsobom slabšími hráčmi alebo slabšími partnermi.

    Takže bez ohľadu na to, čo tu všetko odznelo, predsa len by som apeloval na vás, aby ste schválili ten návrh uznesenia, ktorý hovorí o tom, že tento materiál beriete na vedomie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ak dovolíte, chcela by som oceniť všetky príspevky, ktoré odzneli v rozprave. Mali skutočne, aspoň väčšina z nich, veľmi odborný charakter. A na rozdiel od pána ministra si myslím, že pán Mikuš mal pravdu v tom, čo hovoril o kapitole energetika.

    Myslím si, že v tejto chvíli napriek tomu je zbytočné, aby sme o tom dlhšie diskutovali, pretože my skutočne teraz budeme v uznesení hlasovať len o tom, že berieme na vedomie správu o tom, ako prebehol celý tento proces. Takže, pani predsedajúca, ak dovolíte, prečítam teraz návrh uznesenia.

  • Pristúpime teda k hlasovaniu.

    Prosím vás, pani spoločná spravodajkyňa, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som teraz prečítala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky:

    „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 26. februára 2003 k správe o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosným úlohám z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky.“

    Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za uznesenie hlasovalo 102 poslancov, proti 13, zdržalo sa 9 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme uznesenie k tomuto bodu programu prijali.

    Ďakujem pekne.

    Ďakujem, pán minister.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o

    správe o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

    Správu ste dostali ako tlač 163 a spoločnú správu výborov ako tlač 163a.

    Správu uvedie člen Konventu a predseda zahraničného výboru pán poslanec Ján Figeľ. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, ctení hostia, správa o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska je vlastne takou paralelnou reflexiou 2 dôležitých fór, na ktorých sa diskutuje o tom, čo súvisí aj s predchádzajúcim bodom rokovania a hlavne z celkovou budúcnosťou Slovenska v spoločnej Európe. To, že dnes môžeme o tom hovoriť, je veľmi dôležité, ale problém tejto krajiny je skôr v tom, že sme sústredení na otázky vstupu, referenda. A ako by nebolo dosť energie alebo pozornosti venovanej tomu, čo prichádza za tým a čo vlastne súvisí s tým, pretože reformy, ktoré Európska únia pripravuje, sú dôležité z dvoch dôvodov. Po prvé, rozšírenie o 10 krajín z 15 na 25 si žiada nový prístup v mnohých inštitúciách, za 10 posledných rokov, resp. od Maastrichtu reformy boli skôr čiastkové, neúplné alebo nedokončené s tým, že sa odkladali niektoré rozhodnutia na neskôr, teraz je tento čas tu, a po druhé, Európa sa nachádza v globalizujúcom sa svete a to si vyžaduje oveľa efektívnejšie politiky alebo postoje, mechanizmy, tak aby dokázala realizovať svoj vlastný záujem a zároveň aj spoluzodpovednosť za tento celkový medzinárodný vývoj.

    Impulzom pre zostavenie európskeho Konventu bol summit v Nice, ktorého deklarácia vyzvala na diskusiu v Európe o 4 témach, o zjednodušení zmlúv, o štatúte Charty základných práv v únii, o postavení národných parlamentov v európskej architektúre a o deľbe kompetencií medzi Európskou úniou a členskými krajinami. Každý z tých bodov je dôležitý, snáď deľba kompetencií znamená to podstatné, čo má vyčíriť priestor vzťahov, kto je za čo zodpovedný a ako to kontrolovať. Samozrejme, to súvisí aj so zjednodušením zakladajúcich zmlúv, pretože dnešný právny priestor je tak komplikovaný, že si vyžaduje veľmi hlboké znalosti, ak sa v ňom človek chce dostatočne zorientovať a príp. úspešne pohybovať z hľadiska svojich práv alebo záujmov.

    Na základe tejto výzvy bol o rok neskôr v decembri zriadený Konvent na summite v Laekene v Belgicku a začal fungovať pred rokom 28. februára. Je to také špeciálne fórum, nie je to ani medzivládna konferencia, nie je to ani parlament, je to kompozícia zástupcov národných parlamentov a vlád zároveň Európskej komisie a Európskeho parlamentu, má 105 členov a 105 náhradníkov, viaceré pozorovateľské inštitúcie a je to fórum otvorené.

    Metóda, ktorú Európska únia zvolila, je veľmi pozitívna, pretože na rozdiel od uzavretých technických alebo politických rokovaní predtým pri zmenách zmlúv toto je otvorené fórum, ktoré zároveň zahŕňa aj kandidátske krajiny, nielen tie, ktoré vstupujú, ale aj tie, ktoré sú v procese ďalších rozhodnutí. A všetci môžu ovplyvňovať výsledky s tým, že jediným limitom pre kandidátov je, že nesmú zablokovať konsenzus pätnástky. Ak sa vyskytne konsenzus, ktorý by bol v protipóle s názormi kandidátov, ten nie je možné zablokovať. Ale zatiaľ takáto situácia nenastala. Myslím, že takáto situácia ani nenastane, pretože za rok sme mohli pozorovať spoluúčasť jedných aj druhých v pracovných skupinách. V prezídiu je jeden zo zástupcov kandidátskej krajiny zo Slovinska, Lojze Peterle. Dnes sme vo fáze navrhovania konkrétnych článkov ústavného textu a všetci tam majú v podstate rovnocenný prístup. Nechcem tým predbiehať vývoj, ale povedať, že tento mechanizmus je oveľa transparentnejší a výhodnejší aj pre budúcich členov ako nejaké klauzúrne rokovania len medzi pätnástkou s tým, že by to mali byť reformy o nás bez nás.

    Slovensko bolo zastúpené v Konvente od počiatku delegáciou aj Národnej rady, teda aj vlády. V minulom období tam bol pán Hamžík, pani Belohorská a ja ako štátny tajomník s náhradníkmi. Dnes je to pozmenená zostava. Je tam pani Belohorská a ja, za vládu pán Korčok, náhradníkmi Zuzana Martináková a pán Boris Zala a veľvyslanec pri Európskych spoločenstvách Juraj Migaš. Už vtedy sme nadniesli tému vytvorenia pracovných skupín a takého štruktúrovaného dialógu. Tá priniesla ovocie v tom, že 11 pracovných skupín dnes zakončilo svoju činnosť. Ich výsledky, popis je v materiáli priložený. Nevidím za potrebné prechádzať materiálom. Je to vlastne informácia o doterajšom vývoji s tým, že naším želaním je, aby sa vytvoril ucelený názor, návrh a odporúčanie, čo by bolo základom pre budúcu medzivládnu konferenciu, ktorá by sa mala začať podľa pôvodnej dohody v roku 2004. Dnešný názor pätnástky a osobitne Talianska, ktoré začne predsedať únii od 1. júla, je, že to má začať už za Talianska. Dokonca sú názory, že to nemá byť dlhá konferencia alebo reforma. Náš záujem, aby som vám povedal aj explicitne, je byť plnoprávnymi členmi únie počas tejto konferencie a osobitne v jej záveroch, keď sa bude rozhodovať definitívne de iure. Na to je, samozrejme, potrebné nielen zvládať prístupový proces, ktorý je pred nami, ale aj všetko ostatné, o čom je Konvent a budúce reformy.

    V materiáli je popísaný aj návrh, ktorý je považovaný za taký jeden rozhodujúci alebo výrazný návrh, francúzsko-nemecký pre reformy inštitúcií. Ďalšie návrhy podali aj iné krajiny, napr. štáty Beneluxu, Holandsko, Belgicko, Luxembursko. Prichádzajú s nimi aj jednotlivé kandidátske krajiny. Som presvedčený, že je čas aj pre Slovensko, aby sa konkrétne a konzistentne, ucelene vyjadrilo k detailom. Nechcel by som teraz ísť k samotným detailom.

    Na Slovensku sme ako v prvej kandidátskej krajine vytvorili po summite v Nice Národný konvent. Prvýkrát sa stretol v máji 2001, čím vlastne ako keby predbehol vývoj v únii samotnej, ale diskusia o európskej budúcnosti Slovenska je potrebná v každom prípade. Konvent spája predstaviteľov politických strán, ekonomických, sociálnych aktérov, mimovládne organizácie, cirkev. Je to jeho silná, zároveň aj slabá stránka v tom, že je široko reprezentovaný a oveľa ťažšie sa hľadá výstup alebo konsenzus. Ale to, čo na 5 stretnutiach bolo zrealizované, tie vystúpenia, ktoré mali najvyšší ústavní činitelia Slovenska a aj predstaviteľ Predsedníctva európskeho Konventu, boli konkrétnymi príspevkami, ich závery sú tiež v prílohe materiálu a sú dobrým základom pre najbližší vývoj. Ďalšie stretnutie Národného konventu by malo byť v marci.

    Bude veľmi dôležité, aby predovšetkým politickí aktéri, a to znamená parlament, vláda a v ich rámci politické strany, mali jasný názor na všetky súvislosti inštitucionálnych reforiem Európskej únie, pretože na nás budú priamo dopadať, nech už dopadnú akokoľvek, a my môžeme byť spolutvorcami dobrých rozhodnutí. A to si vyžaduje mať názor, spájať ho a posilňovať s partnermi už či z Vyšehradskej skupiny, čo je veľmi dôležitý priestor pre trvalú komunikáciu a spoluprácu, ale aj širšie v rámci veľkej 25- až 28-člennej budúcej Európskej únie. Treba teda privítať diskusiu predvčerom vo výboroch a dnes na pléne Národnej rady. Je to o tom, že aj Národná rada by sa mala vyjadriť k istým princípom a väzbám pre budúce fungovanie v Európskej únii, pretože to nemôže byť len postoj jednotlivcov alebo reprezentácie ako takej, ale reprezentácie spoločnosti. Sme preto presvedčení, že čím skôr takáto ucelená pozícia vznikne, tým skôr ju budeme môcť aj úspešne presadzovať v štruktúrach európskeho Konventu.

    Dovoľte mi ešte pár poznámok na záver k tomu, že parlament doteraz skôr transponoval legislatívu, neskôr sa z hľadiska európskej integrácie ona bude tvoriť na európskej pôde a je preto potrebné, aby parlament ako kontrolný orgán vo vzťahu k vláde zohrával legitimizačnú úlohu smerom k postojom našich zástupcov k exekutíve. To, čo som pred chvíľou v inom vystúpení naznačil z hľadiska preferencie európskej legislatívy na Slovensku, tento moment, tento kontrolný mechanizmus bude veľmi dôležitý.

    V tejto dobe, v tretej fáze Konventu o počúvaní, o výstupoch alebo odporúčaniach pracovných skupín je teraz v európskom Konvente, ktorý pokračuje zajtra ďalším rokovaním, fáza navrhovania konkrétnych článkov ústavnej zmluvy. My sme presvedčení, že tento výraz je opodstatnený, pretože ide o zmluvu, ktorá by mala nahradiť doterajšie európske zmluvy, a ide o ústavnú zmluvu, lebo konštituuje orgány, ktoré už existujú, len im dáva v niektorých záležitostiach čírejšie alebo jasnejšie vymedzenie kompetencií a postavenia. Preto tento pojem môže len napomôcť dôvere, že tu nejde o zásadnú zmenu toho, čo má znamenať únia, ale o vylepšenie toho, čo únia pre členské krajiny už dnes znamená.

    Keďže som už aj povedal, že nechcem ísť do detailov, je to skôr úvod do veľmi rozsiahleho dialógu, ktorý by sme mali realizovať na pôde parlamentu. Som rád, že grémium a predseda parlamentu tento bod pripravili, schválili teda do rokovania. Chcem vyjadriť poďakovanie aj pracovnej skupine na ministerstve zahraničných vecí, kde sa schádzajú aj rokovania tzv. minikonventov na úrovni expertov, že mohla vzniknúť ucelená situácia, ktorá prešla aj vládou a dnes je v parlamente, a chcem vyjadriť nádej, že pravidelné rokovania integračného a zahraničného výboru budú postupne rozvíjať aj slovenskú pozíciu tak, aby bola nielen čitateľnou, ale postupne európskou, presadenou v tých rokovaniach, na ktorých už dnes môžeme participovať a neskôr úspešne ako členská krajina spolurozhodovať. Myslím, že medzi nami by mohol byť niekde prítomný aj zástupca vlády v Konvente pán Ivan Korčok. Ak by boli otázky, pokiaľ ide o samotný materiál alebo iné súvislosti, ktoré súvisia s európskym Konventom alebo Národným konventom, samozrejme, rád na ne ja alebo aj s pani kolegyňou Belohorskou, príp. ďalšími odpovieme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedníčku výboru pre európsku integráciu poslankyňu pani Moniku Beňovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, predniesť teraz správu o výsledku prerokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska (tlač 163).

    Správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 145 zo dňa 13. februára 2003 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady na svojej 10. schôdzi prijal uznesenie č. 19, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na svojej 6. schôdzi prijal uznesenie č. 12, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

    Predmetná správa o prerokovaní správy o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu č. 13 zo dňa 24. februára 2003.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som dostala tri prihlášky za poslanecké kluby Strany maďarskej koalície, ANO a HZDS.

    Ako prvý sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.

  • Pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred 53 rokmi, 5 rokov po ukončení 2. svetovej vojny, keď sa vytvoril bipolárny svet a Nemecko bolo rozštiepené, našla sa osobnosť, ktorá si realisticky uvedomila nevýhody tejto roztrieštenosti a rozdelenosti Európy. Bývalý minister zahraničných vecí Francúzska Robert Schuman vypracoval racionálny plán na vytvorenie prvého spoločenstva európskych krajín. O rok neskoršie, v roku 1951, táto prvá idea spojila 6 štátov nášho kontinentu. Bol to zárodok spoločnej Európy, dnešného spoločenstva európskych krajín, Európskej únie. Dokázalo sa, že myšlienka Roberta Schumana bola správna, toto spoločenstvo postupne sa rozširovalo a v roku 1995 sa počet krajín ustálil na 15.

    Zánikom socialisticko-komunistického spoločenského zriadenia krajín krajiny východnej a strednej Európy sa s veľkými predsavzatiami obrátili so žiadosťou pripojiť sa k spoločenstvu s demokratickým a dobrým hospodárskym základom fungujúcej Európskej únie. Tento stav automaticky vynútil urýchlenú potrebu vážne sa zaoberať otázkou rozšírenia EÚ a taktiež aj prípravou asociovaných, neskoršie už kandidátskych krajín. Na ruinách nezmyselného 40-ročného režimu nebolo jednoduché postaviť sa na nohy a teraz máme to na dosah ruky. Slovenská republika i okolité krajiny sú na prahu Európskej únie, mohol by som povedať vytúženej, a už desaťročia fungujúceho Európskeho spoločenstva, kde je základom stabilný a dlhodobý systém demokratických hodnôt, fungujúci trhový mechanizmus a prosperujúca ekonomika.

    Nových kandidátskych krajín úmerne súčasnému počtu členských krajín je veľmi veľa. Dalo sa očakávať, že prístupový proces nebude jednoduchý, bude komplikovaný a vynára sa hrozba pre členské krajiny a ich vedúcich politikov, či sa dá zvládnuť riadiť takýto kolos. Musí sa zmeniť štruktúra. Z toho vyplýva, že je potrebné vykonať reformu inštitucionálnej stavby a právneho rámca únie. Začali šiesti a teraz je ich 15. A čo nevidieť, bude ich 25, 4-násobne viac. Treba vykonštruovať mechanizmus taký, aby spôsob rozhodovania pôvodne pre hospodársku integráciu šiestich nestratil efektivitu v prípade 25 alebo viacerých krajín.

    Veľmi dôležitým medzníkom v tomto vývoji bol summit v Nice, ktorý deklaroval 4 základné postuláty budúcnosti Európskej únie: zjednodušenie zakladajúcich zmlúv Európskej únie, prijatie Charty základných práv Európskej únie, definovanie postavenia národných parlamentov a rozdelenie kompetencií medzi Európskou úniou a členskými krajinami.

    A ešte dôležitejším a v praxi významnejším medzníkom bol summit v Laekene v roku 2001, v zmysle deklarácie ktorého bol vytvorený Konvent o budúcnosti Európy, ktorého činnosť je sústavná od februára 2002. Konvent 105-členný, zložený z delegátov vlád a parlamentov členských a kandidátskych krajín, resp. členov Európskeho parlamentu a Európskej komisie, prvýkrát zvolali hlavy štátov a predsedovia vlád Európskej únie, hlavne preto, aby pripravili taký výstižný a stručný dokument, z ktorého prostý priemerný Európan pochopí, aké právomoci majú inštitúcie únie, ako sú ohraničené výlučné národné kompetencie, resp. kedy a akým spôsobom môžu realizovať spoločné legislatívne a exekutívne funkcie tzv. spoločenské a národné úrady. Úlohou Konventu je vypracovať návrh ústavnej zmluvy. Ako vieme, Konvent má len odporúčajúci mandát a závery nie sú záväzné pre medzivládnu konferenciu, ale dokument bude mať politickú váhu. Nie je jednoduchý tento tzv. pracovný svet Konventu.

    A jasne a otvorene sa vynára, že malé štáty sú vždy v nevýhodnej pozícii a musia zvážiť veľmi triezvo každý pohyb, každý krok veľkých krajín, ktorých účelom je, hoci skrytým spôsobom, zabezpečiť svoju dominantnosť. A silné krajiny sa taktiež dokážu navzájom prekvapiť. Takým typickým príkladom boli aj návrhy španielsko-britsko-francúzskeho triumvirátu, ktorý v bruselskom žargóne nazývajú ako triumvirát A-B-C, čiže triumvirát Aznar-Blair-Chirac. Podstatou ich návrhov bolo oslabenie a podrývanie ťažko vybojovanej pozície Európskej komisie. Pritom malé štáty práve v Európskej komisii vidia garanciu svojej rovnoprávnosti. Z tohto dôvodu bolo prekvapujúce spoločné vystúpenie Jacquesa Chiraca a Gerharda Schrödera s novými návrhmi, hlavne čo sa týka postu Predsedníctva Európskej rady, išlo by vlastne o prezidenta Európskej únie, podotýkam, že táto idea pochádza z duševného okolia Tonyho Blaira, ďalej čo sa týka predsedov Európskej komisie, predsedníctva v sektorálnych radách, vytvorenia jediného tzv. ministra zahraničných vecí Európskej únie, spojením vyššieho predstaviteľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a komisára pre vonkajšie vzťahy, ako sa hovorí, 2-klobúkového predstaviteľa pre vonkajšie vzťahy. A nakoniec, pokiaľ ide o návrhy, ktoré sa týkajú vzťahov a kompetencií Európskeho parlamentu a národných parlamentov, treba konštatovať, momentálne platným vodidlom je francúzsko-nemecký návrh.

    Vidno, že budovanie novej štruktúry Európskej únie, budúcnosti Európy je zložitá a rozporuplná cesta. Niekedy mám taký dojem, že s predloženými návrhmi reformy Európskej únie sú nespokojní všetci. Kto má víziu odbúrať národné štáty, nebude podporovať parciálne zmeny. Ostatní, naopak, majú obavy, že každá nová dohoda oslabuje štát ako celok a posilňuje bruselské centralistické snahy.

    Je veľmi dôležité, že kandidátske krajiny majú právo sa zapojiť svojimi predstavami do vytvárania obrazu budúcej Európy. A predsa, zdá sa mi, že niekedy je to málo, lebo nemajú právo rozhodovania. Podľa teraz platných pravidiel Konventu krajiny pripravené na vstup do Európskej únie nemôžu hlasovať proti návrhom, ktoré členské krajiny prijímajú. Prečo by nemohlo dostať plnú rovnoprávnosť v ústavodarnej práci tých 10 krajín, ktoré už v Kodani boli jasne oslovené a v apríli podpíšu prístupové dohody. Veď 10 ešte kandidátskych krajín, medzi nimi aj Slovenská republika, buduje budúcnosť Európy s plnou zodpovednosťou aj vo vlastnom záujme.

    Práca ide pomaly, ale napreduje. Doterajšia asi jedna tretina návrhu ústavy vzbudzuje dobrý dojem. Vypadáva nejasná formulácia, stále užšia, tesnejšia únia. Krajiny by nemali zaniknúť a ich kompetencie by sa nemali rozpustiť v únii. Malo by sa vytvoriť tzv. spoločenské vládnutie. A na druhej strane sa zachová rozhodujúca úloha národných krajín.

    Podľa môjho posúdenia v doterajších diskusiách Konventu sa rozuzľuje určitá syntéza medzi dvoma hlavnými spôsobmi riadenia záležitostí únie, medzi spôsobom spoločenským a medzivládnym. To znamená, že komisia navrhuje právne normy a parlament a členské štáty väčšinovým hlasovaním rozhodujú.

    Vážená Národná rada, na tomto mieste chcel by som poukázať na určitý nedostatok tak Charty základných práv Európskej únie, ako aj pripravovanej ústavnej zmluvy. Žiadna kapitola alebo paragraf nie je venovaný právam, resp. právnej istote národnostných menšín v krajinách Európskej únie. Pritom táto menšinová komunita v Európe nie je malá, je viacmiliónová. Je pravda, že všetko je v štádiu vývoja. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na dokument Rady Európy pod názvom Spolupráca Rady Európy v ústavodarnom procese Európskej únie, ktorý sme prijali na januárovej schôdzi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Tu sa konštatuje spomínaný problém a v uzneseniach sa navrhuje, aby Európska únia využila už existujúce dokumenty, ako je napr. Rámcový dohovor o ochrane menšín, Sociálna charta, Jazyková charta. My poslanci za SMK urobíme všetko, aby sa odstránil spomínaný nedostatok v pripravovaných dokumentoch Európskej únie a maximálne sa využili ponúkané možnosti Rady Európy. Preto v mene klubu poslancov za SMK predkladám návrh uznesenia tohto znenia: „Národná rada podporuje, aby princíp ochrany a princíp práva národnostných menšín boli zapracované do návrhu ústavnej zmluvy EÚ.“

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver ešte niekoľko slov k vzniku a činnosti Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska. Bol to ojedinelý predstihom načasovaný dobrý návrh. Zásluhou tohto fóra bola možnosť ihneď po výzve summitu v Nice pre široké spoločenské spektrum pripraviť sa na začatie konkrétnej činnosti európskeho Konventu po summite v Laekene. Okolité krajiny nemajú také alebo podobné fórum. Toto široké spektrum dáva možnosť prezentovať názory všetkých zložiek spoločnosti na proces rozširovania Európskej únie a na budovanie budúcnosti Európy. Je pravda, že toto fórum má pomerne malú efektivitu, ale jeho nosnou úlohou je dialóg a diskusia. Posledné 5. zasadnutie presne naformulovalo pozíciu a stanoviská Slovenskej republiky v zložitom procese prípravy ústavy a budúcej štruktúry Európskej únie.

    Vážená národná rada, predložená správa je vypracovaná prehľadne a naznačuje, že táto nastúpená cesta pre Slovenskú republiku je nevyhnutná. Možno je pomalá, ale v mene všetkých poslancov za SMK vyjadrujem nádej, že postupne, ale iste sa vykryštalizuje aj obraz budúcej Európskej únie, resp. budúcnosti Európy.

    Verím, že vízia a predsavzatia Roberta Schumana sa čoskoro naplnia. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Za poslanecký klub Aliancie nového občana vystúpi pán poslanec Jozef Banáš, po ňom vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, ja len chcem technicky pani predsedníčku poopraviť. Ja síce hovorím za náš klub. Vzhľadom na to, že mám jeden názor troška v nuanse odlišný, potom neskôr k tomu prídem, chcel som len na to upozorniť.

    Keďže nechcem, aby som bol ten, na ktorého padne ten čierny Peter, že spoľahlivo uspal našu snemovňu, dovoľte, aby som začal takou metaforou alebo príbehom, ktorý sa stal, myslím, v 15. storočí, keď bojovali proti sebe niektoré južné kantóny Švajčiarska a Milánske kniežatstvo. Vtedy boli tieto južné kantóny okupované a švajčiarski bojovníci dosahovali svoje malé víťazstva. Po jednom takom víťazstve v Levantínskom údolí v nadšení, že porazili Talianov začali strhávať všetky vlajky Milána a páliť ich štátne alebo kniežacie symboly. Medzi nimi bol aj drevený symbol Milána na jednej radnici, ktorý strhli dole, zastavili švajčiarskeho sedliaka so somárom, ktorý ťahal rebrinák, naložili tento symbol na rebrinák a išli ho v nadšení spáliť. Keď už tento symbol horel, tak hodili do ohňa v nadšení aj ten rebrinák a na záver niekto zvolal: „A už spáľme aj toho somára.“ Ale v tej chvíli ten chudák sedliak zvolal: „Prosím vás, somára nie, somár je Švajčiar.“ A toto somára zachránilo. Ja neviem, aké sú pointy z tohto príbehu, ale pre mňa je z toho asi taká pointa, že európske národy sa vo väčšine svojej histórie medzi sebou neustále bili. Bili sa posledných 1 000 rokov. Istá nádej tu nastala možno po Vestfálskom mieri, istá nádej tu nastala možno po Viedenskom kongrese v roku 1814 alebo po mieri medzi Francúzmi a Nemcami v roku 1870, ale nikdy sa nepodarilo, aby sa Európania prestali biť medzi sebou. Až posledných 50 rokov sa Európania konečne prestali medzi sebou biť. Mne to tak trošku pripomína vývoj v antickom Grécku, kde, vieme, boli neustále peloponézske vojny, ale prestali tieto až vo chvíli, keď vlastne do Grécka nastúpil Rím. A tieto nepokoje ustali.

    Ja sa nazdávam, že sú 2 faktory, prečo Európa od 2. svetovej vojny sa prestala biť. Podľa môjho názoru prvým je vojenská prítomnosť Spojených štátov v Európe a druhým je ten, o ktorom tu dnes hovoríme, ktorý už aj niektorí moji predrečníci spomenuli, keď francúzsky minister Schuman založil Európske združenie uhlia a ocele a Európa sa začala integrovať a namiesto bitia predstavitelia začali medzi sebou diskutovať. Nám môže byť iba ľúto, že v dôsledku toho 40-ročného oddelenia sme sa na procese utvárania Európy, žiaľ, nemohli zúčastňovať. Dnes od pádu berlínskeho múra sme všetci akýsi netrpezliví. Je to veľmi prirodzené, lebo máme taký vnútorný pocit, že to chceme dohnať. A ja mám taký dojem, že aj Maastricht v roku 1992 trošku tento proces umelo akceleroval.

    Pokiaľ ide o veci v ekonomike, spoločnú menu, je to v poriadku, len mám pocit, že dnes v Európe politika trošku za ekonomikou zaostáva. Myslím najmä na také oblasti, ako je hľadanie našej spoločnej európskej identity, hľadanie istej legitimity európskych inštitúcií. Je to všetko prirodzené, pretože tuná chýba jeden základný komponent, napr. na rozdiel od Spojených štátov, že tu nemáme jednotný európsky národ. Ale mám taký názor, že tento proces, ktorý tu prebieha už cez 50 rokov, je mimoriadne dôležitý pre Európu, chvála Bohu zaň, pretože vždy hovorím, že je lepšie, keď medzi sebou rokuje 50 000 európskych úradníkov, než keď sa medzi sebou bije 50 000 európskych vojakov. To je len zhruba môj komentár k tej všeobecnej časti.

    Dovoľte, aby som povedal zopár vecí k predloženému materiálu alebo k niektorým pracovným skupinám. Tu je bod, ktorý by som dal na zváženie aj našim zástupcom v Konvente, aj cteným členom poslaneckej snemovne. Hovorím o rotujúcom predsedníctve, mám pocit, že to tu už bolo niekde spomínané. Ja považujem otázku alebo návrh rotujúceho predsedníctva, ktorý je aj akoby podporovaný naším Konventom a našou vládou, za vec skôr pocitovú ako efektívnu. Nemajte mi za zlé, ale ja nepovažujem za veľmi imidžotvorné alebo za vec, čo má nejaký zásadný vplyv na prezentáciu sa štátu, keď sa dostaneme, prepáčte za výraz, k slovám „na 6 mesiacov raz za 12 rokov“. Chápem to, pretože my máme stále pocit, že tí malí by sa mali nejako združiť, aby sme mali väčšie slovo. Ale ja sa nazdávam, že pre Európu je prvoradá efektívnosť. A tu jednoducho treba brať do úvahy realitu. Sú tu veľkí hráči a sú tu menší hráči a sú tu najmenší hráči.

    A mne to tak trošku pripadá, že tu hovoríme o čomsi, čo nechce nikto nejako nahlas povedať, a to je náš vzťah a názor na Nemecko. Zdá sa mi to, už teraz hovorím o situácii, keď nás bude 25, akoby 25 chlapov chodilo do krčmy a popíjalo tam spolu pivo, ale vždy ten cech zaplatí ten, kto má najväčšiu peňaženku. Samozrejme, otázka je, dokedy to toho najväčšieho bude baviť, lebo my vieme, že Nemecko je ten štát, ktorý najviac prispieva do rozpočtu Európskej únie. Na jednej strane máme stále akési podozrenie voči Nemcom, stále chceme od nich peniaze, pamätáme si, koľko kriku bolo, keď 42 aj niečo mld. v ECU dohodnutých v Berlíne v roku 1999 potom bolo o čosi znížené. Ale treba si uvedomiť, že Nemecko je štát, ktorý má sám problémy. Vidíme, že HDP je vlastne stagnujúce, vidíme, aké problémy má pán Schröder. Uvedomme si, že západní Nemci pôvodní teda platia alebo platili vysokú solidárnu daň. A to všetko môže viesť k tomu, neviem, nemám v tom takú skúsenosť, že môžu tí Nemci jedného dňa povedať: „Chlapci, tak keď chcete vy stále rozhodovať, no tak si rozhodujte, ale prečo by sme my toto všetko mali prinajmenej v takej miere platiť.“

    Dovoľte druhú poznámku, k otázke prezidenta alebo predsedu Európskej únie. Ja som sa na túto tému bavil, samozrejme, v kuloároch aj s niektorými europoslancami a je tam veľmi cítiť, a to naši zástupcovia v Konvente určite potvrdia, že i na toto je veľa rozporných názorov. Nazdávam sa, že by sme možnože mohli zauvažovať, pán predseda, je to taký možno troška provokatívny návrh, ale prečo by sme nemohli o tom debatovať, prečo by Európska únia nemohla mať prezidenta, ktorého by volil Európsky parlament aj národné parlamenty. Bola by tým zvýšená jeho legitimita a on by svojím spôsobom bol najvyšším reprezentantom ako Rady, tak aj Komisie a nemusel by byť predseda Komisia. Ja to dávam len do úvahy, možnože z hľadiska právneho je to nezmyselné.

    Dovoľte ešte 2 poznámky k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Tu som dosť veľký pesimista a ten môj pesimizmus vychádza i z toho, že som mal v poslednom čase dosť veľa rozhovorov s predstaviteľmi NATO. Ale je to celé o tom, že jednoducho Európska únia môže síce vytvoriť nejakú spoločnú údernú silu jednotky rýchleho nasadenia vo veľkosti 60 000, ako sa uvažuje, ale je to vždycky o tom, že kto bude veliť týmto jednotkám. Budem veľmi lapidárny. Ja som sa spýtal jedného europoslanca, keď sme boli pred časom v Bruseli na jednom workshope, v kuloároch sme sa bavili na tému vzniku nejakej možnej nemecko-francúzskej jednotky: A kto bude tejto jednotke veliť? Nuž priznám sa, že keď mi povedal, že môže byť aj rotujúce velenie, tak som mal z toho nedobrý pocit, pretože naozaj si to neviem predstaviť, ako môže byť nejaká vojenská jednotka velená nejako striedavým spôsobom. Ja som presvedčený, že Európa by mala budovať svoju obranyschopnosť jednoznačne v spolupráci s NATO a opierať sa o pilier NATO.

    Chcem ešte kratučko k princípu subsidiarity povedať. Ja som to spomínal aj v našom integračnom výbore, možnože by stálo za to uvažovať nad implementáciou, majú to Briti, majú to Dáni, modelu, keď naši zástupcovia v Rade ministrov by povinne museli prísť do príslušného výboru Národnej rady predtým, než idú do Bruselu do Rady, aby informovali, v akom zmysle chcú nejaké svoje návrhy legislatívne normy a tak ďalej v Rade predkladať.

    Ešte si tiež myslím, že bolo by možné, a teraz hovorím zároveň k vzťahu Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ďaleko viacej využívať inštrument COSAC-u, ale je to zase na širšiu diskusiu, pretože COSAC, som to tiež vo výbore hovoril, v podstate predstavuje isté parlamentné zhromaždenie národných parlamentov a tam ja vidím veľkú možnosť posilniť úlohu národných parlamentov.

    Dámy a páni, dovoľte na záver moju takú malú definíciu nášho vstupu do Európskej únie. Ja to porovnávam, ako keď sa plavcom v bazéne, ktorí majú kúpacie kolesá, tieto kolesá idú odobrať. My máme tie kúpacie kolesá v tejto chvíli na sebe, čo nám garantuje, že sa síce nikto z nás neutopí, ale zároveň máme skoro istotu, že z tých, kto majú tie kúpacie kolesá, nikto medzi prvými do cieľa nedopláva. A ja si myslím, že ide o to, a to by sme mali aj občanom hovoriť aj v nastávajúcej kampani na referendum, že vstup do únie je o tom, že my musíme začať naplno plávať. My tie kolesá musíme odložiť, pretože ak ich budeme mať stále na sebe, tak budeme stále na jednom mieste. A to, sa nazdávam, nikto z nás nechce. Je to, samozrejme, o tom, že sa uplatnia tí najlepší, ale to je princíp a zásada trhu a to je princíp a zásada demokracie.

    Dovoľte, aby som na záver, myslím, že sa to patrí na pôde snemovne, poďakoval veľmi úprimne všetkým našim zástupcom v Konvente, poďakoval všetkým tým, ktorí urobili naozaj kus práce, pánovi hlavnému vyjednávačovi. Myslím, že treba spomenúť aj ľudí z rezortov, z ministerstva zahraničia, pána štátneho tajomníka Korčoka, pána Adamiša, pána veľvyslanca Migaša a ich ľudí, pretože naozaj posunuli Slovensko tam, myslím, kde ho všetci chceme čo najskôr mať. Ďakujem vám pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Murgaš ako jediný. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán kolega Banáš, vy veľmi rád používate také zvukomalebné prirovnania. Aj teraz ste použili nejaké. Len mňa šokuje vaša neznalosť európskych dejín. Každý maturant totižto vie, že v 14. a 15. storočí nebolo ani žiadne Švajčiarsko a neboli ani žiadne kantóny. Odporúčam vám preto, preštudovať si európske dejiny. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská za klub HZDS. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je mi znovu ľúto, a poviem to hneď na začiatku, že pri prerokúvaní takto dôležitej témy, ktorá sa bude dotýkať budúcnosti nás všetkých, budúcnosti Slovenska, keď dôjde k naplneniu nášho sna realizovaného v roku 1989, tu nie je nikto z členov vlády. Aj to je jeden obraz terajšej vládnej koalície, ktorá akoby už prevzala tú európsku aroganciu alebo byrokraciu, že jej nezáleží na parlamente. A vlastne aj to bol jeden z dôvodov, prečo vlastne zasadá Konvent, aby zmenil pomery nielen z dôvodu pristupujúcich 10 kandidátskych krajín, ale aby zmenil pomery v zmysle demokratizácie, pretože Európsky parlament skutočne je parlamentom, na ktorý, naopak, dopadajú rozhodnutia komisie a ktorý je vlastne až tým druhým článkom v procese európskeho práva alebo európskych odporúčaní.

    Ako som už povedala, európsky Konvent bol založený práve preto, aby po prvé zjednodušil, po druhé zefektívnil a po tretie zdemokratizoval život v Európskej únii. A Laekenská deklarácia začína takým veľmi pekným vyjadrením: „Európa je na rázcestí.“ Áno, Európa je na rázcestí, pretože prijať 10 kandidátskych krajín s ich históriou, ktorá bola veľmi poznačená, ale aj možno s odlišným chápaním ľudských práv a ľudských slobôd bude kus práce nielen pre úniu, ale aj pre nás. A práve preto sme dostali príležitosť zúčastniť sa na rokovaniach európskeho Konventu. A dovolím si len poopraviť kolegu pána Duku-Zólyomiho, že my tam nemáme právo hlasovať. Ale doteraz som nebola svedkom ani jedného hlasovania. Rozhodnutia, ktoré členské krajiny prijímajú, prijímajú vlastne v dohovore a musím povedať, že cez rôzne skupiny sa snažia zatiahnuť do týchto nariadení, do týchto odporúčaní aj členov kandidátskych krajín. A skutočne to závisí od každej zúčastnenej krajiny, ako sa cez svojich zástupcov v európskom Konvente bude snažiť realizovať svoju politiku, svoj národný lobing. Chcela by som povedať, že pripomienku, ktorú dal Árpád Duka-Zólyomi, nemusíme prijímať, pretože táto pripomienka je pripomienkou štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky pána Balázsa. Mám tú výhodu, keďže sme obidvaja začínajúci na B, sedí pri mne, takže presne viem, že takáto pripomienka z jeho strany išla.

    Mala by som možno niektoré pripomienky k môjmu predrečníkovi pánu Banášovi, ktorý tu bol predtým a hovoril o určitých diskrepanciách, ktoré momentálne sú v Európskej únii, a to je špeciálne obrana a bezpečnosť. Európsky Konvent zo začiatku predložil prvých 6 pracovných skupín, a to boli skupiny: princíp subsidiarity, inkorporácia Charty základných práv Európskej únie, pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právna subjektivita, národné parlamenty, doplnkové kompetencie, koordinácia ekonomických politík. Práve v tomto období som potom aj ja oslovila prezidenta Konventu a som ho požiadala, aby uvážil a aby boli ešte založené ďalšie pracovné skupiny a jedna z nich pracovná skupina špeciálne pojednávajúca o obrane a bezpečnosti. Po veľkom rokovaní v prezídiu boli otvorené alebo navrhnuté ďalšie pracovné skupiny a to boli: vonkajšie vzťahy, obrana. Poslednou navrhnutou ďalšou skupinou bola sloboda a bezpečnosť a spravodlivosť. Všetky tieto skupiny pracovali v pracovnom režime s jedným vedúcim. Pripomienky kedykoľvek máte možnosť podať alebo u mňa, alebo u pána Figeľa, alebo na najbližšom Národnom konvente. Nie je problém sa ku ktorýmkoľvek týmto materiálom dostať, aby ste videli, o čom vlastne pracovné skupiny rokovali.

    Znovu. Určitá skupina členov Konventu akosi vo svojich vystúpeniach viacej teraz deklarovala dimenziu ľudských práv a slobôd a zabezpečenie vlastne voľného pohybu osôb, pretože myslím si, že Európska únia má byť predovšetkým o ľuďoch. Európska únia nemá byť len o oceli, komoditách, teda neživých, alebo o dobytku, alebo o tom, ako sme tu počuli v predchádzajúcom bode, kde sa hovorilo o poľnohospodárstve, príp. o litroch mlieka, o kravách. Kdekoľvek ktorýkoľvek z nás stretáva sa s našimi voličmi, každý sa opýta, aby sme povedali, čo nám to prinesie, čo to donesie konkrétne občanovi Slovenskej republiky. Vlastne sme videli, že situácia mnohých aj v kandidátskych krajinách práve transformáciou aj ekonomiky sa veľmi mení a ja som bola jeden zo signatárov skupiny tzv. sociálna Európa alebo sociálnej pracovnej skupiny. Práve v tejto došlo k veľmi zaujímavým návrhom. A možno sa viacej o návrhoch budem zmieňovať v utorok, keď budeme prerokúvať naše slovenské zdravotníctvo, pretože dovolím si upozorniť na jednu vec, zabezpečenie voľného pohybu tovarov už vlastne prechádza všetkými kapitolami a vlastne aj všetkými uzavretými kapitolami, ktoré Slovensko malo možnosť uzavrieť a dohodnúť, a plynie nám z toho vlastne tých 106 nesplnených záväzkov. Ale slobodný pohyb osôb vlastne zatiaľ nie je garantovaný ničím. A začalo sa to akosi odkladať nabok pod jednou pracovnou skupinou aj vlastne skupinou tzv. zdieľaných kompetencií. Hovorí sa, že starostlivosť o občanov, čo sa týka napr. zdravotníctva, bude v rukách jednotlivých národných štátov.

    Treba ale upozorniť na jedno, že voľný pohyb osôb musí byť zabezpečený aj právami týchto osôb, základnými ľudskými právami, teda tými, ktoré sa viažu aj na zdravotnú starostlivosť, ale aj na sociálne a penzijné systémy. Je to špeciálne dôležitá kapitola pre nás a v tomto čase, keď naše penzijné systémy a nakoniec aj zdravotníctvo vidíme, že je v stave určitého chaosu a hľadá svoju cestu ďalej. Preto je veľmi dôležité, že máme možnosť zúčastniť sa aj týchto stretnutí, kde vidíme, akým spôsobom európske zdravotníctvo alebo európsky sociálny model bude pokračovať. Budete sa diviť, pretože ak sme do roku 1989 mali v našej ústave právo na prácu a dali sme to von, je to práve odporúčanie tejto pracovnej skupiny, aby cieľom bola plná zamestnanosť, upozorňujem, „cieľom“, pretože v zmluve z Nice, ktorá je platná od začiatku februára tohto roku je zatiaľ daná len vysoká úroveň zamestnanosti v jednotlivých štátoch. Diskusia okolo toho, takisto ako diskusia okolo názvu „sociálna trhová ekonomika“ alebo „trhová ekonomika“, alebo „otvorená trhová ekonomika“ bola veľmi dlhá. Hovorím tieto príklady len preto, aby ste si uvedomili, že tieto problémy momentálne nie sú len našimi problémami, ale sú vlastne aj problémami západných krajín.

    Samozrejme, hľadá sa aj model budúcej európskej obrany a dovoľte mi, aby som možno využila aj svoje skúsenosti. Mala som možnosť zastupovať slovenský parlament v obidvoch vojenských delegáciách v NATO a v Západoeurópskej únii. Treba povedať, že tento problém nebol vyvolaný ani naším budúcim členstvom, že tento problém si musí vyriešiť Európa. Nie je to určitým spôsobom vyjadrenie nedôvery, ako to tu môj predrečník pán Banáš chcel zjednodušiť, že sa Európania snažia o tzv. rotujúce členstvo. Sama som mala možnosť byť pri veľmi tvrdom rokovaní ministra obrany Francúzskej republiky pána Millona v roku 1997, kde jednoznačne trval na tom, že žiada, aby aj Francúzi mali možnosť veliť určitej časti jednotiek NATO. Keďže odpoveďou bolo, že Ústava USA nedovoľuje americkému vojakovi slúžiť pod iným velením, odpoveď bola jednoduchá, ani francúzska ústava to nedovoľuje. Čiže tam si aj my budeme musieť uvedomiť, ktoré časti našej ústavy a nášho zákonodarstva povoľujú napr., aby tieto jednotky boli v rukách iného velenia a podobne. Ak sa povie, že z 15 členských štátov Európskej únie je 11 členov NATO, tak potom sa dáva opačne otázka, prečo to museli byť práve Američania, ktorí iniciovali, ak to nazvem veľmi diplomaticky, misiu v bývalej Juhoslávii, prečo si Európa nevie urobiť poriadok na svojom území sama.

    Ak sa tu hovorilo o Nemecku, dovolím si povedať, že to skutočne nesúvisí s prerokúvanými kapitolami a s prerokúvanou problematikou európskeho Konventu, ale myslím si, že práve myšlienkou a hlavným mottom európskeho Konventu je, aby do budúcej Európskej únie nevstupovali štáty, ktoré nevedia nájsť dohodu samy medzi sebou. A práve francúzsko-nemecká dohoda je určitým preukázaním tohto vzťahu. A myslím si, že toto sú veci, ktoré by sme si aj my mali uvedomiť smerom k našim susedom.

    Bolo by ešte veľmi veľa problémov, ktoré by sa dali spomenúť o európskom Konvente. Chcem sa vám skutočne veľmi poďakovať za to, že som dostala túto príležitosť, pretože je to príležitosť, ktorá, myslím si, pre politika sa nebude opakovať a je nesmierne zaujímavá a pre mňa nesmierne poučná. Mať možnosť hovoriť s ľuďmi, mať možnosť napr. pracovať v Lamassourovej skupine, s ktorou som aj vypracovala mnohé pripomienky k prvým 16 článkom ústavy, je skutočne veľká príležitosť. Myslím, že všetci tí, ktorí by mali záujem, pretože možno mnohých poslancov tento problém až tak veľmi nezaujíma, majú možnosť zúčastniť sa na rokovaní Národného konventu, kde sú zástupcovia všetkých politických strán, zástupcovia rôznych iných inštitúcií a mimovládnych organizácií a kde vždy prebieha veľmi dobrá diskusia k dopredu pripraveným materiálom.

    Nechcem vás už veľmi zaťažovať, ale ak môj predrečník sa poďakoval tým, ktorí nám pomáhajú pri tejto práci, dovoľte mi, aby som z tohto miesta poďakovala aj tým, ktorí neboli spomenutí a ktorí práve pred voľbami sa zúčastňovali tých prvých 10 – 12 zasadaní. Z ministerstva zahraničných vecí to bola pani Lombardiniová alebo je to pani Wenigová, ktorá je v Bruseli a ktorej práca nám veľmi pomáha. A z tohto miesta môžem povedať, že takisto ohromným prínosom pre nás, ktorý vieme využiť, je práca poslancov, práca našich asistentov. Môžem vám povedať, že som pyšná na to, že moja asistentka by sa mohla postaviť k vám a vedela by odpovedať na všetky otázky, ktoré sa toho týkajú, pretože každý deň, a potvrdí mi to aj pán Figeľ, nás európsky Konvent zásobuje minimálne 70 až 100 stranami rôzneho materiálu. A ona vlastne je ten styčný dôstojník, čo najskôr tieto materiály preštuduje.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť a chcem vás požiadať, ktokoľvek z vás by mal nejaké pripomienky, samozrejme, budem veľmi rada počúvať a kedykoľvek ten materiál môžem poskytnúť ja alebo moja pani asistentka. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Figeľ, pán poslanec Hopta. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Figeľ nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hopta.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, chcel by som niekoľkými slovami vlastne nadviazať aj na to, čo odznelo, a nakoniec sa to patrí možnože aj v záverečnom slove, nadviazať na to, že to, o čom rokujeme, je skôr informácia. Zároveň však slovenský parlament je veľmi dôležitým aktérom. A myslím, že veľmi správne sme pojali svoju zodpovednosť za európsku budúcnosť Slovenska. V januári keď sa tu prevzala iniciatíva za referendum, bol to taký bezprecedentný výraz jednotného postoja. A to sa dobre aj odovzdáva a zároveň je to povzbudivé pre ľudí, pre budúce rozhodnutia, pomáha to aj dovnútra krajiny aj navonok. A som presvedčený, že Národná rada by mala byť takýmto aktérom a nositeľom posolstiev, postojov naďalej, nielen teraz, ale aj v budúcnosti a, rád by som povedal, stále viac, lebo tvoriť politiku znamená aj hovoriť, aj počúvať, ale aj zastávať isté konkrétne postoje. Je teda potešiteľné, že sme sa zhodli vo výboroch, že sa budeme tomu pravidelne venovať, že budeme pripravovať aj možno ďalšie rokovania pléna na túto tému, myslím, že to by malo byť tiež cieľom v najbližšej dobe, ale k niektorým princípom by sme mohli dnes zaujať postoje preto, lebo ony podľa mňa sú aktuálne a nemenné práve preto, že máme názor alebo obraz o mieste Slovenska v spoločnej Európe, o hodnotách, na ktorých by to malo fungovať, pretože dejiny Európy sú veľmi poučné a mnoho z toho tu aj zaznelo, čo je za nami.

    Chcel by som teda návrh uznesenia z výborov spomínaný pani spravodajkyňou predsedníčkou Monikou Beňovou doplniť o konkrétne formulácie, ktorými Národná rada by mohla podporiť momentálny proces na pôde európskeho Konventu a zároveň istým spôsobom dať mandát alebo postoj pre reprezentantov parlamentu, aby to neboli jednotlivé, osobné postoje, ale skôr spoločné, čo najširšie slovenské, podľa možnosti konsenzuálne postoje, a takisto aj vláda aby predložila ucelený návrh pozície Slovenska.

    Teda môj návrh je, prečítam ho a potom niekoľko viet k nemu poviem, návrh uznesenia k tomuto bodu doplniť o nasledujúci text:

    „Národná rada Slovenskej republiky podporuje a) prijatie novej ústavnej zmluvy o Európskej únii, ktorá zjednoduší súčasný právny rámec únie, zvýši transparentnosť a legitimitu jej rozhodovacích procesov, sprehľadní deľbu kompetencií medzi úniou a členskými krajinami a priblíži úniu k jej občanom, b) zakotvenie zmienky o Bohu ako zdroji základných hodnôt duchovnej jednoty a náboženského dedičstva spoločnej Európy, c) zachovanie výlučnej právomoci členských krajín únie v kultúrno-etických záležitostiach, d) posilnenie princípu subsidiarity zaručujúceho prijímanie rozhodnutí čo najbližšie k občanovi o. i. vytvorením mechanizmu v účasti národných parlamentov pri monitorovaní dodržiavania princípu subsidiarity v legislatívnom procese únie. Národná rada Slovenskej republiky ďalej žiada predstaviteľov Národnej rady a ich náhradníkov v Konvente o budúcnosti Európy presadzovať tieto postoje na rokovaniach Konventu. A Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady celkový návrh pozície Slovenskej republiky k budúcim inštitucionálnym reformám Európskej únie.“

    Dovoľte mi niekoľko poznámok k tým jednotlivým podporným bodom.

    Čo sa týka ústavnej zmluvy, myslím, že vyjadrenie nielen tohto pojmu, ale aj jeho obsahu a dosahu je hlavne v tom, že sa sprehľadní právny priestor, do ktorého vstupujeme, bude jasné, čo je primárnym právom, to bude oveľa stručnejšie než dnes vyše 1 000 strán textu primárneho práva Európskej únie, že sa zmenší počet mechanizmov, ktorými sa legislatíva prijíma, a tým vlastne vytvorí systém, ktorý je aj kontrolovateľnejší, aj bližší k ľuďom z hľadiska porozumenia a podpory. A to môže naozaj zvýšiť legitimitu rozhodovacích procesov. Je veľmi dôležité vyčleniť a vyjasniť kompetencie, ktoré sa teraz vykonávajú v spoločenstve, lebo vo viacerých prípadoch dochádza k nedorozumeniam, príp. až k súdnym sporom a tie súdne spory v Európskej únii sú naozaj zložité a drahé. A priblíženie únie k občanom, je to, čo potrebujeme aj my do našich budúcich rokov, aby nenastal problém v tom, že ľudia nielen budú sklamaní, ale nebudú cítiť, že to je ich únia, že to je naša Európa. A to odcudzenie môže mať potom vplyv na celkové postavenie a fungovanie Slovenska v spoločnej únii.

    Druhý bod je možno náročnejší a zložitejší na vysvetlenie, ale je to zakotvenie zmienky o Bohu ako zdroji základných hodnôt duchovnej jednoty a náboženského dedičstva spoločnej Európy. K základným hodnotám, o ktorých som presvedčený, že sa na nich zhodneme aj tu v tomto pléne, ktoré v Európskej únii by mali naďalej dominovať, patria ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, vláda zákona alebo právny štát a, samozrejme, aj úcta k ľudským právam. Čo však môže dať ľudskej dôstojnosti, ktorá by mala byť na prvom mieste, nielen vo výpočte, ale aj politike, vznešenejší výraz dôstojnosti než to, že človek a my všetci sme boli stvorení pre večnosť? To vlastne sa dá inak povedať, že život sa neodníma iba mení, že sme boli stvorení na Boží obraz a toho výrazom je dar rozumu a slobodnej vôle pre každého. Thomas Jefferson, jeden zo spoluzakladateľov Spojených štátov amerických, povedal, že Boh, ktorý nás stvoril, stvoril nás slobodných. A to je základ pre dnešné povojnové chápanie základných ľudských práv, ktoré sú nescudziteľné, neodňateľné nikomu. A že na prvom mieste je človek, nie štát alebo štruktúra, inštitúcia, a ľudská dôstojnosť, by aj v našom európskom ponímaní a v budúcnosti malo byť stále veľmi jasným cieľom a kritériom politiky zákonov, opatrení. A to znamená prednosť práva pred silou. To je aj to, čo tu odznelo, že radšej nech sa sporia alebo hádajú úradníci než vojaci. A práve menším, slabším krajinám sú takéto usporiadanie a prednosť práva a jasné pravidlá, clara pacta – boni amici, oveľa dôležitejšie než silným a veľkým štátom.

    Chcem povedať, že v tých základných hodnotách samy osebe niektoré naozaj nestačia. Demokracia je málo, ak je to len vláda väčšiny. Staroveké Grécko bolo príkladom. Právny štát, ktorým bol aj staroveký Rím, je ďalším príkladom. Je veľmi dôležitým, aby usporiadanosť, zákonnosť bola vyjadrená v občianskom princípe. Ale aj to je samo osebe málo. Aj sloboda môže byť slobodou zločinca a to je hrozba, to nie je tá pravá hodnota. Aj zákony bývajú všelijaké, zákony môžu byť aj chybné, deformované a to je o tom, že ľudské pozitívne právo by malo byť podriadené prirodzenému právu, ktoré funguje. A prirodzené zákony platia a či sa 150 poslancov dohodne alebo nedohodne, sú také zákony. To je celé o tom, že 20 storočí Európy znamená dnešné ovocie ťažkého zložitého prežívania, tragédií a poznávania. Jeho symbolmi alebo symbolmi tých 20 storočí sú také miesta, ako sú Jeruzalem, Atény, Rím, resp. kresťanské a židovsko-kresťanské dedičstvo, to je rímsky Kapitol, to je Akropola, kde budeme podpisovať prístupovú zmluvu v apríli, to je jeruzalemská Golgota. A toto dedičstvo je dnes evidentné, nielen na architektúre Európy, ale aj na hodnotách, ktoré vytvárajú dnešný rámec alebo vzťahy medzi národmi Európy. To sa nezrodilo ani rýchlo ani zo sna, ale cez veľmi zložitý vývoj a mnoho utrpenia.

    Chcem povedať, že jednoty v Európe nebude, ak to bude len o obchode, o obchodníkoch, o kvótach. Na to stačí zóna voľného obchodu alebo colná únia, v lepšom prípade. A tej skutočnej hodnoty, jednoty alebo jednoty medzi ľuďmi nebude, ak nebude duchovnej jednoty, to znamená porozumenia, spriaznenosti, vedomia spolupatričnosti. Ono to nebude fungovať, ak nebude zhoda v hodnotách a ak nebude medzi nami veľmi evidentná, viditeľná, produktívna spolupatričnosť kultúr. Jadro kultúry podľa mňa, a nielen podľa mňa, je to, čomu ľudia veria. To, čomu veríme, to považujeme za dôležité, to v živote presadzujeme, hľadáme a toho ovocie väčšinou aj nachádzame.

    Kultúra sa prejavuje najrôznejšími spôsobmi. V politike tu často hovoríme o potrebe vyššej politickej kultúry. Prejavuje sa v športe, v umení, ale jadrom kultúry je naozaj to, čomu veríme. U niekoho sú to peniaze, u niekoho je to kapitál, ktorý všade je, všetko môže, u niekoho boh s „b“, u niekoho Boh s „B“ ako živá osoba. Som teda presvedčený, že takáto zmienka bude mať veľký význam pre budúce vzťahy na európskom kontinente. Samozrejme, je dôležité, aby to bola vhodná a primeraná formulácia, ktorá nikoho nevylučuje, skôr inkluzívna formulácia, ktorá je tolerantná pre všetkých, aj pre tých, ktorí veria, aj pre tých, ktorí neveria. Hodnoty únie môžu a majú zahŕňať hodnoty tých, ktorí veria v Boha ako zdroj základných hodnôt, ale aj tých, ktorí takúto vieru nezdieľajú, ale rešpektujú už spomínané univerzálne hodnoty vychádzajúce z iných zdrojov. Tými zdrojmi môže byť filozofia, sekulárny humanizmus alebo iné.

    Viete, často sa hovorí aj o zrážke civilizácií, ako to celé bude, keď budeme posudzovať vstup, možno, za pár rokov Turecka, krajín s inou kultúrou, ako môžu takéto rôzne kultúry spolu prežívať. Som presvedčený, že práve zmienka o Bohu môže vytvárať priestor pre univerzálne bratstvo, nie etnické, nie rasové, nie sekčné alebo frakčné, ale všeobecné ľudské bratstvo. A zmienka o Bohu tomu môže dať pravý rozmer a pravý priestor aj vzhľadom na dominantný kresťanský charakter európskej kultúry dnes aj vzhľadom na židovské tradície, z ktorých vychádza a ktoré sa takisto rozvíjajú, ale aj vzhľadom na príspevok islamu už či v minulosti alebo v súčasnosti. Tento text, samozrejme, budú tvoriť členovia Konventu. Ten, ktorý navrhujem, je len zmienkou o tom alebo volaním po zmienke o tom. Ten môže byť s odvolaním sa na uznanie hranice ľudskej moci, na vedomie zodpovednosti pred Bohom a ľuďmi. Ak uznáme hranice ľudskej moci, tým zároveň odmietneme zotročenie človeka akýmkoľvek diktátorským systémom alebo diktátorom. Ak pripomenieme kultúrne náboženské a humanistické dedičstvo Európy, to môže jasne ukázať, že budúcu Európu nemožno zriadiť, dohodnúť, vytvoriť z ničoho, ale len na základe dlhej histórie, tradície a živých hodnôt. A ak to pojmeme, že sme zodpovední pred Bohom a ľuďmi stvorenstva, to vlastne znamená, že človek sa bude musieť zodpovedať aj mimo dosahu našich ľudských zákonov a justície. To je asi o tom, čo hovorí známe príslovie: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto.“

    Na záver tejto možno najnáročnejšej časti tohto príspevku chcem povedať, že môžeme svojím postojom vydať svedectvo. Možno iní vydajú iné svedectvo, možno sa Európa na tom nezhodne, ale my sa odvolávame na cyrilometodské dedičstvo v našej ústave. To dedičstvo by bez viery v Boha nebolo, nemalo by zmysel, nemalo by náplň, ktorá sa, samozrejme, cez vyše 1 000 rokov prejavila v mnohých pozitívnych dimenziách. Kto iný by mal hovoriť takýmto svedectvom aj jasnou rečou, ak nie tí, ktorí sú charakterizovaní takýmto štátnym znakom, ako je na čele tejto sály? Preto tento bod by mohol byť príspevkom Slovenska do diskusie o podobe budúcej ústavnej zmluvy.

    Bod c), ktorý hovorí o výlučnej právomoci členských krajín únie v kultúrno-etických záležitostiach, hovorí o zachovaní, nehovorí o ničom novom alebo prevratnom, ale o tom, aby to, čo vytvára základ národnej kultúry a identity a to najcitlivejšie pre rozvoj ľudského spoločenstva, ostalo v kompetencii štátov, a je na nich, ako budú riešiť otázky ochrany života, manželstva, rodiny alebo výchovy, vzdelávania, zdravotníctva, ktoré s tým súvisia. To nie je o tom, ako to riešiť, ale kde to riešiť. A to je vlastne dnešný stav zmlúv alebo primárneho práva v Európskej únii. Preto podporenie tohto znamená kontinuitu tohto stavu.

    A bod d) hovorí o tom, aby sme, tak ako je aj uvažované, mohli vážnejšie vstúpiť do prípravy európskej legislatívy, pretože, opakujem, ona po prijatí už má potom prednostné právo, prednostné postavenie pred národným právom a ten mechanizmus by mal byť prijatý tak, aby v dostatočne dlhej lehote, a pritom efektívnej lehote, ktorá by nebrzdila Európu samotnú, mohli národné parlamenty vstupovať do tvorby tohto práva a monitorovať dodržiavanie princípu subsidiarity, teda rozdelenia kompetencií. Týmto sa vlastne tento princíp môže ešte ďalej v spoločenstve posilniť, čo zároveň predpokladá, že budeme schopní takúto európsku legislatívu včas a kvalitne posudzovať. To je ďalšia úloha pre budúcu Národnú radu.

    A ten dodatok alebo záverečná časť uznesenia, ktorá hovorí o tom, že žiada predstaviteľov Národnej rady v Konvente, aby tieto postoje reprezentovali, je vlastne tým, aby takéto postoje alebo aj iné postoje v budúcnosti neboli jednotlivé, ale spoločné a zároveň aby vláda predložila na rokovanie, podľa mňa to môže byť aj na najbližšom rokovaní, ucelený návrh celkovej pozície, pretože tých detailov je tak veľa, už spomínaných množstvo strán dennodenne na rôzne aspekty návrhu ústavnej zmluvy, že to si vyžaduje obrovskú prácu, a, samozrejme, ten, kto bude niesť potom zásadnú zodpovednosť za ďalší vývoj, je vláda, ktorá bude aktérom pri medzivládnej konferencii, ktorá sa začne zrejme v tomto roku za talianskeho predsedníctva.

    Ďakujem pekne za porozumenie pre tento môj návrh uznesenia. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

  • Pán poslanec, predložili ste návrh uznesenia, ktorý má dosť zásadný charakter. Ja by som prosila, keby poslanci mohli dostať ten návrh uznesenia písomne. Ďakujem.

  • Už sa na tom robí, rozdajú sa tieto návrhy.

    Pán poslanec Zala, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som mal k tomu asi takúto poznámku. Vypočuli sme si tu správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu, o budúcnosti Európy a nášho Národného konventu. Téma, ktorú otvoril pán poslanec Figeľ, sa už dotýka obsahu ústavnej zmluvy Európskej únie. A myslím si, že toto je natoľko špecifická téma, že týmito článkami zmluvy by sa mal parlament zaoberať samostatne. Nie je možné v súčasnosti do správy o činnosti v rámci Konventu teraz otvoriť diskusiu o obsahu jednotlivých článkov tejto zmluvy, ktoré by mali byť predmetom samostatného parlamentného rokovania. Čiže myslím si, že by sme sa mali držať toho, čo bolo dané v správe, a vyjadriť sa o tom, či správu berieme na vedomie, a neotvárať diskusiu o obsahu článkov európskej ústavy. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Hopta. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, chcem ale povedať, že momentálne tu nie sú, na východnom Slovensku sú prázdniny, tak zrejme sú tam...

  • Hlasy z pléna.

  • Aha, ale ja som myslel, že budú tu vpredu. Takže, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, chcem v úvode povedať, aj keď to len sčasti s tým súvisí, že podmienky, ktoré sme vyjednali pre nástup do Európskej únie, podľa nášho klubu sú v ekonomickej oblasti pre nás nevýhodné a že len naivní si myslia, že 70 % voličov sa zúčastní referenda o otázke vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Dokonca chcem vyjadriť obavy, ak bude zmarené referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO, či sa vôbec zúčastní nad 50 % občanov Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Figeľ, predseda zahraničného výboru, tu predložil svojím spôsobom veľmi závažné záležitosti, o ktorých ja navrhujem, aby sa hlasovalo osobitne, aby o každom bode poslanci mohli sa vyjadriť zvlášť.

    Chcem povedať v mene poslancov Komunistickej strany Slovenska, že nám nerobí problém ak body b) a c) sa spoja a z toho vznikne vyhlásenie, že sme za zakotvenie rešpektovania národných, kultúrnych a kresťanských tradícií Slovenskej republiky vyplývajúcich z kladných všeľudských hodnôt. Síce vychádzame z toho, že slovenská ústava hovorí o tom, že sa neviažeme na žiadnu ideológiu, aj keď v jej preambule sa spomínajú cyrilometodské tradície, ale na druhej strane máme obavy, aby pod chápaním určitých etických záležitostí neboli zakomponované určité otázky, ktoré možno nepriamo súvisia. Čiže mne chýbalo vo vystúpení pána Figeľa jeho vyjadrenie, čo sa chápe pod kultúrno-etickými záležitosťami, aby sme mali presne predstavu, o čom budeme hlasovať, aby náhodou sa nemysleli tým určité záležitosti, ako sú interrupcie, aby sme tu určitým spôsobom neriešili otázky napr. eutanázie a ďalších záležitostí. Myslím si, že sú to tak zásadné otázky, ktoré jednoducho skryť pod nejaký jeden termín etických a kultúrnych záležitostí nie je možné.

    Čiže ešte raz navrhujem, aby sme po prvé vôbec nehlasovali o tomto materiáli, čiže aby bol stiahnutý z rokovania, aby Národná rada sa ním zaoberala zvlášť, myslím tým ten dodatok, čo predložil pán Figeľ, aby sme sa tým nezaoberali a, ak neprejde môj prvý návrh, aby sme o každom z týchto 4 bodov, ktoré tu predložil, hlasovali osobitne. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave k tomuto bodu programu, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem len povedať, že naozaj asi najlepšie bude na niektoré záležitosti, ktoré aj odzneli v diskusii o rotujúcom predsedníctve a tak ďalej, ak si vytvoríme časový a vecný priestor nabudúce a vo výboroch pred tým, lebo sú to veľmi zložité otázky na také rýchle reakcie. Niežeby som nemal názor, ale nechcem teraz ani polemizovať, ani nejako osobitne podporovať. A možnože je to aj to, čo hovoril pán Boris Zala, že nejdeme do článkov. A aj preto to, čo som navrhoval, nejde do článkov, to sú princípy, ktoré by sa mali vlastne pretaviť do postojov. A či to prejde potom do článkov alebo do preambuly, alebo do nejakých iných záležitostí, to už je vec vývoja v európskom Konvente. Preto opakujem, že nejaké zásadné reakcie na obsah by som nechal na budúce rokovania o týchto záležitostiach.

    Z hľadiska národnostných menšín problematika v Európskej únii je rôznorodá. Sú krajiny, ktoré nepoznajú tento termín alebo ho nemajú v legislatíve, ako je Francúzsko. Všetky štáty sú stranami Európskeho dohovoru o ľudských právach. A zároveň tým základným nástrojom pre problematiku je Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín. A to, čo v únii dominuje z hľadiska etnických otázok, je princíp nediskriminácie na etnickom základe. Ten bude určite jednou vážnou klauzulou v texte, už je aj navrhovaná, a preto základné riešenie tam bude. Ale to, čo bolo navrhované pánom Dukom-Zólyomim, ide za to, čo hovorím, za tento rámec.

    Chcem len dodať na záver, že všetky informácie, ktoré v Konvente vznikajú a sú spracúvané, idú potom do poslaneckých klubov, predsedovia klubov dostávajú základné najdôležitejšie informácie pravidelne. A je na vás, na stranách potom, ako s tým ďalej naložia, ale dôležité je, aby sa s tým zaoberali aj konkrétne výbory.

    Ešte pán Hopta sa pýtal, čo sú tie kultúrno-etické záležitosti. Ja som naznačil, možno dodám alebo zopakujem, to, čo táto Národná rada Slovenskej republiky, tento parlament, pomenovala ako kultúrno-etické záležitosti, ktoré sú dôležité nielen pre zachovanie porozumenia medzi členskými štátmi budúcej únie, ale aj pre zachovanie identity a kultúry a tradície, o ktorých ste hovorili. Zopakujem, že ide o záležitosti ľudskej dôstojnosti a ochrany života, manželstva a rodiny ako základnej jednotky spoločnosti, výchovy, vzdelávania, zdravotníctva, ktoré súvisia s tým, s týmito dvoma položkami. A to nie je o tom, či na Slovensku má byť taký alebo onaký zákon o interrupciách alebo či tu v budúcnosti má byť alebo nemá byť uzákonená eutanázia, to je o tom, že si o tom rozhodneme my, a nie Európska únia, to je o mieste a kompetencii, nie o obsahu politiky v týchto záležitostiach. Preto vás aj žiadam o porozumenie, že tá subsidiarita je vlastne princípom slobody, že všetko, čo si občan a národ môže riešiť dostatočne a efektívne vo svojom záujme, má zostať na jeho úrovni a len to, čo dokáže lepšie pre spoločenstvo riešiť únia na nadnárodnej úrovni, má význam posúvať do spoločných orgánov a vtedy to funguje aj transparentnejšie, aj efektívnejšie a podľa mňa aj správnejšie a spravodlivejšie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Takže pristúpime k hlasovaniu.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja vám veľmi pekne ďakujem, vážený pán predsedajúci. Pokúsim sa uviesť tie návrhy, tak ako boli predložené.

    Keďže tie doplňujúce návrhy pána Duku-Zólyomiho a pána Figeľa boli vlastne len doplnkami k tomu pôvodnému návrhu uznesenia, prečítala by som teraz, ak dovolíte, dámy a páni, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 26. februára 2003 k správe o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.“

    Keby ste dali hlasovať, pán predsedajúci, prosím.

  • Chcem ale ešte pripomenúť, že bol tu jeden procedurálny návrh pána poslanca Hoptu, o ktorom, samozrejme, nemôžeme ani hlasovať, lebo vy, pán poslanec, ste to nepodali podľa rokovacieho poriadku. To znamená, keby ste použili § 73, by sme mohli o tom hlasovať, ale takto nie. Vy ste povedali len toľko, aby Národná rada sa nezaoberala návrhmi pána poslanca Figeľa, to sa nedá.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu výboru uznesenia. Nech sa páči, prezentujme a hlasujme o pôvodnom návrhu.

  • Je to návrh výboru, že berieme na vedomie túto správu, pretože tie dva návrhy, ktoré prišli potom, sú vlastne doplnkami tohto návrhu.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja sa snažím vysvetľovať, pán Mikloško.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 117, proti 9, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

    Chcem sa ale opýtať, nakoľko bol tu ďalší návrh pána poslanca Hoptu aj pána poslanca Figeľa, že o každom návrhu by sme mali hlasovať jednotlivo, či počkáme na rozdanie tohto návrhu alebo stačí, keď pani spravodajkyňa prečíta každý návrh a potom budeme hlasovať. Je s tým súhlas? Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte teraz, aby som predniesla návrh na doplnenie uznesenia, ktoré bolo pred chvíľou schválené, návrh pána poslanca Árpáda Duku-Zólyomiho.

    „Národná rada Slovenskej republiky podporuje, aby princípy ochrany a práva národnostných menšín boli zapracované do návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie.“

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 95, proti 2, zdržalo sa 32 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho bol prijatý.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A teraz dovoľte, aby som prečítala jednotlivé časti návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Ján Figeľ.

    V bode a) Národná rada Slovenskej republiky podporuje prijatie novej ústavnej zmluvy o Európskej únii, ktorá zjednoduší súčasný právny rámec únie, zvýši transparentnosť a legitimitu jej rozhodovacích procesov, sprehľadní deľbu kompetencií medzi úniou a členskými krajinami a priblíži úniu k jej občanom.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 119, proti 3, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Figeľa bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. V bode b) Národná rada Slovenskej republiky podporuje zakotvenie zmienky o Bohu ako o zdroji základných hodnôt duchovnej jednoty a náboženského dedičstva spoločnej Európy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 85, proti 20, zdržalo sa 21 a nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že aj bod b) z návrhu pána poslanca Figeľa bol prijatý Národnou radou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V bode c) Národná rada Slovenskej republiky podporuje zachovanie výlučnej právomoci členských krajín únie v kultúrno-etických záležitostiach.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 94, proti 14, hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že aj bod c) sme prijali.

  • Ďakujem pekne. V bode d) Národná rada Slovenskej republiky podporuje posilnenie princípu subsidiarity zaručujúceho prijímanie rozhodnutí čo najbližšie k občanovi, o. i. vytvorením mechanizmu účasti národných parlamentov pri monitorovaní dodržiavania princípu subsidiarity v legislatívnom procese únie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 114, proti 13, hlasovania sa zdržali 3.

    Konštatujem, že aj bod d) tohto návrhu bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďalej Národná rada Slovenskej republiky žiada predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky a ich náhradníkov v Konvente o budúcnosti Európy presadzovať tieto postoje na rokovaniach Konventu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 104, proti 15, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali.

  • Ďakujem pekne. No a na záver Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky celkový návrh pozície Slovenskej republiky k budúcim inštitucionálnym reformám Európskej únie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 122, proti 3, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    A teraz vás požiadam, nakoľko všetky prednesené návrhy uznesenia boli schválené, aby ste dali ešte hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia Národnej rady ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 96 poslancov, proti 19, zdržalo sa 12, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k správe o doterajšom priebehu rokovaní Konventu o budúcnosti Európy a Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska.

    Ďakujem aj navrhovateľovi, aj pani predsedníčke výboru pre európsku integráciu za spoluprácu.

    Vážená Národná rada, budeme pokračovať ďalším bodom, a to prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Pán predseda Kaliňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba využívam možnosť, že je tu väčšina poslancov, rád by som iba oznámil, že zajtra ráno o 8.15 hodine je spoločná schôdza zahraničného výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, kde pán minister Kukan predloží správu o výsledkoch prístupových rozhovorov medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a návrh ďalšieho postupu. Takže prosím všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť, aby zajtra ráno o 8.15 hodine v rokovacej miestnosti 30a boli prítomní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja a sa ospravedlňujem, že sme prerušili začiatok rokovania v prvom čítaní.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 158, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu pod č. 128.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Tibor Tóth. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predloženého poslaneckého návrhu zákona je vytvoriť podmienky na zvýšenie záujmu investorov aj obcí o zriaďovanie priemyselných parkov, zvýšiť hospodárnosť, efektívnosť pri vynakladaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu i z rozpočtu obcí na vybudovanie technickej vybavenosti územia a inžinierskych stavieb nevyhnutných na zriadenie priemyselného parku, tzv. technickej infraštruktúry priemyselného parku a tiež odstrániť niektoré nepresnosti v texte doterajšieho zákona, ktoré spôsobovali problémy pri aplikácii zákona. Tieto ciele navrhujem vykonať zmenami v § 3, § 4 a § 5 v zákone o podpore na zriadenie priemyselných parkov, je to čl. I návrhu zákona, a zmenami v § 4 a § 24 zákona o daniach z príjmov, to je čl. II tohto návrhu zákona.

    Po prvé, § 3 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa, že dotáciu zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť aj na zriadenie vecného bremena nevyhnutného na vybudovanie infraštruktúry priemyselného parku. Týmto sa sleduje zníženie nákladov na získanie práva užívať pozemky alebo ich časti, ak nie je napr. na výstavbu elektrického rozvodu, rozvodu plynu, kanalizácie a pod. potrebné vykúpiť pozemok, ale postačí na vybudovanie tejto časti infraštruktúry zriadiť len vecné bremeno na uloženie podzemných rozvodov, na uloženie rozvodov na pätkách a stĺpoch a na zriadenie ochranných a bezpečnostných pásiem týchto rozvodov.

    Po druhé, zmeny navrhované v § 4 a § 24 zákona o daniach z príjmov, to je čl. II, nadväzujú na navrhovanú zmenu § 4 ods. 3 zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Zmena týchto ustanovení zákona o daniach z príjmov je nevyhnutná na to, aby § 4 ods. 3 zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov nebol nepriamou novelizáciou zákona o daniach z príjmov.

    Čiže veľmi stručne zhrniem: Z praxe pri zriaďovaní priemyselných parkov vyplýva, že obce, keď ich zriaďujú, musia často vykupovať úplne zbytočne veľké časti pozemkov, vynímať ich z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a na takto vykúpených pozemkoch riešiť líniové stavby. Doteraz zákon o líniových stavbách hovoril to, že prevádzkovatelia alebo vlastníci týchto sietí, teda plynári, elektrikári, vodári, mohli tu zriaďovať vecné bremeno, obec túto právomoc nemala. Kvôli zlacneniu výstavby priemyselných parkov navrhujeme v prípade priemyselných parkov, aby obec mohla postupovať podobným spôsobom ako správcovia týchto sietí.

    K tej druhej časti. Ako viete, v zákone o priemyselných parkoch je príspevok štátu definovaný vo výške 70 % celkových nákladov na zriadenie priemyselného parku, zvyšných 30 % má doložiť obec. Poznáte určite veľmi dobre finančnú situáciu samospráv a viete, že týchto 30 % obce nemajú. Na to myslel aj zákon o priemyselných parkoch pôvodný, č. 193/2001 Z. z., ktorý hovorí, že túto povinnosť obcí môže nahradiť investor, ktorý bude v priemyselnom parku investovať. To sa aj stáva vo väčšine prípadov. Problém je ale teraz s tým, ako vlastne tento investor si tieto prostriedky zaúčtuje do svojej ekonomiky, aby to bola teda nákladová položka preňho. Toto vlastne rieši táto novela zákona.

    To sú dva základné momenty, ktoré je potrebné riešiť, aby proste rozvoj priemyselných parkov mohol byť na Slovensku oveľa dynamickejší.

    Máme túto novelu prekonzultovanú aj s ministerstvom financií, ktoré študovalo hlavne dopad na štátny rozpočet. V rokoch 2003 až 2006 sa predpokladá výpadok vo výške tej dane vo výške len asi 6 mil. korún. Na druhej strane sa však podstatne zvýšia príjmy štátneho rozpočtu z daní z príjmov od fyzických osôb, teda z vytvorených nových pracovných miest i daní z príjmu právnických osôb alebo aj dovoz nových technológií, nábeh nových výrob u investorov v priemyselnom parku. Tieto výnosy, ktoré štát získa, budú podstatne vyššie ako tie jednorazové náklady, ktoré naozaj sú len vo výške tých 6 mil. korún.

    Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry ani na životné prostredie.

    Prijatím návrhu zákona sa vytvoria právne podmienky na rozvoj výstavby priemyselných parkov, prílev nových investícií do hospodárstva Slovenskej republiky, a tým aj na zvýšenie zamestnanosti.

    Návrh tohto zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi Slovenskej republiky.

    Včera návrh zákona prerokúvala Legislatívna rada vlády, ktorá prijala drobné úpravy legislatívneho charakteru, tieto budem, prirodzene, teraz upravovať a už do druhého čítania budú zakomponované do znenia návrhu zákona.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a zdvorilo vás žiadam o schválenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Stanislavovi Janišovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením z 18. februára ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 158).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie zmien jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Z hľadiska vecného konštatujem, že návrh novely zákona vychádza z praktických skúseností z uplatňovania súčasného zákona o podpore na zriaďovanie priemyselných parkov a dáva predpoklady na to, aby sa znížili a zefektívnili náklady na zriaďovanie priemyselných parkov a zvýšil sa záujem tak obcí, ako i investorov o zriaďovanie priemyselných parkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 7. februára 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Súčasne za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal jedinú prihlášku do rozpravy k tomuto bodu. Pani poslankyňa Plháková sa hlási písomne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nechcem vás zdržiavať rozsiahlymi a nič nehovoriacimi príspevkami, ale rada by som vás upozornila na potrebu nutnosti novelizácie zákona č. 193/2001 Z. z.

    Doteraz platný zákon o priemyselných parkoch síce umožnil obciam vytvárať podmienky pre prílev zahraničných investícií , no podľa podmienok v zákone je potrebné sa na financovaní potrieb pre zabezpečenie investovania podieľať 30-percentnou finančnou účasťou. Za súčasného stavu financovania miest a obcí je zatiaľ reálne jedinou možnosťou zabezpečenia tohto podielu obcou prefinancovanie príslušného objemu prostriedkov zo strany investora. V praxi sa však ukázalo viacero nedostatkov pri zaúčtovaní tohto podielu v účtovníctve investora. Investor poskytnutím 30-percentnej čiastky v celkovej výške investície za obec financuje cudzí majetok a táto investícia sa týmto nedá účtovne odpisovať. Do výdavkov na dosiahnutie svojho zisku ich investor nemôže zaúčtovať v zmysle súčasného znenia zákona o daniach z príjmu inak ako dar. Metodicky sa totiž neurčuje takýto výdavok ako nákladová položka. Zákon o DPH neumožňuje považovať za prijateľné zdaniteľné plnenie investora zabezpečenie podielu formou vystavenia náhradného dokladu, t. j. priamych úhrad za práce pre obec. Rovnako absencia pojmu zriadenie vecného bremena s identifikáciou pozemkov pre zriadenie priemyselného parku vytvára potrebu vlastniť pozemky na infraštruktúru obcou. A tým sa zvyšujú celkové náklady, a teda neefektívne čerpanie financií. Potreba zaúčtovania už preinvestovaných financií a deklarovanie možnosti uplatnenia týchto čiastok v nákladových položkách podmieňuje ďalšie rokovania s potenciálnymi investormi, ktorí chcú investovať ešte v tomto roku. Táto novela teda pomôže nielen ušetriť finančné prostriedky obciam, ale aj vytvoriť lepšie podmienky pre investorov, a teda zvýši možnosť prílevu zahraničného kapitálu, čo sa odrazí na vytváraní nových pracovných miest a tiež v rozvoji domáceho podnikateľského prostredia.

    Dúfam preto, kolegyne a kolegovia, že túto novelu zákona podporíte. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Madej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená milá slečna poslankyňa, ja by som si vám dovolil pogratulovať k prvému vystúpeniu v pléne Národnej rady za podnetný diskusný príspevok a dovoľujem si povedať, že s poľutovaním musím konštatovať, že ste ma predbehli, pretože ja plánujem svoje na zajtra. Takže ešte raz vám gratulujem.

  • My už dopredu gratulujeme aj vám

  • Potlesk a smiech v sále.

  • , ale bez urážky, pán poslanec, poznáte ma.

    Vzhľadom na to, že pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa písomne prihlásila do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto ešte ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na rozpravu k návrhu zákona vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 92 poslancov, za návrh 85, proti 4, hlasovania sa zdržal 1 a nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú pre verejnú správu, ďalej, aby Národná rada Slovenskej republiky za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

  • Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 96 poslancov, za návrh hlasovalo 95, hlasovania sa zdržal 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem aj pánovi navrhovateľovi, aj spravodajcovi za spoluprácu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 159, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 130.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Ján Drgonec. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v mene skupiny poslancov vám prichádzam prezentovať návrh zákona, ktorý by mal slúžiť na ochranu základných práv, predovšetkým práva na súkromie pri osobitnej časti činnosti mocenských štruktúr štátu.

    Odpočúvanie, lebo ono predovšetkým je predmetom činnosti, ktorá sa vykonáva prostredníctvom informačno-technických prostriedkov, je v technologickej spoločnosti nevyhnutným prostriedkom boja s organizovaným zločinom, na druhej strane je spôsobom zasahovania do sféry základných práv a slobôd, a preto v právnom štáte je predmetom jednoznačne určených právnych podmienok, za ktorých je dovolené.

    V Slovenskej republike v tejto chvíli platí 7 zákonov, na základe ktorých je možné odpočúvať jednotlivcov alebo právnické osoby. Ide o Trestný poriadok ako predpis, ktorý umožňuje vykonávať odpočúvanie v trestnom konaní, a ide o 6 ďalších zákonov, ktoré upravujú postavenie rôznych tajných služieb. Je to zákon o Slovenskej informačnej službe, zákon o Vojenskom spravodajstve a sú to potom zákony o rôznych ozbrojených zložkách, zákon o Policajnom zbore, zákon o Železničnej polícii, zákon o colnej správe a zákon Zbore väzenskej a justičnej stráže. V tomto štáte teda v tejto chvíli existuje 5 rezortov, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerstvo financií, ktoré majú vo svojej štruktúre zložky, ktoré podľa zákona môžu odpočúvať.

    To odpočúvanie sa vedie cez rozmanité právne režimy, niektoré štruktúry môžu odpočúvať samotné, majú teda technické vybavenie, niektoré ďalšie štruktúry môžu vykonávať odpočúvanie v zmysle zákona, ale tak, že ho vykonávajú nepriamo žiadosťou adresovanou Policajnému zboru. Policajný zbor na základe toho má možnosť vykonávať odpočúvanie v rozmanitých právnych režimoch podľa toho, či odpočúva sám pre seba alebo či odpočúva napr. pre colnú správu. Vytvára sa takým spôsobom absolútne neprehľadná situácia, ktorá aj v prípade, že sa zistí, že došlo k nezákonnému odpočúvaniu, v skutočnosti znemožňuje identifikovať pre koho práve a podľa akej právnej úpravy sa odpočúvalo, teda nakoľko zákonne alebo nezákonne.

    Problematika odpočúvania je problematika, ktorá nie je medzinárodne indiferentná, ide o činnosť, ktorá sa odvíja v rámci ochrany priznanej Európskym dohovorom o ľudských právach, presnejšie ide o ochranu prostredníctvom čl. 8 Európskeho dohovoru z titulu práva na súkromie. Európsky súd pre ľudské práva diagnostikoval rad znakov, ktoré má obsahovať právna úprava, ktorá zabezpečuje také podmienky odpočúvania, kde jednoznačne za istých okolností ide o činnosť legálnu a za iných okolností ide o činnosť porušujúcu dohovor. V rámci rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva sú rozhodnutia, ktorými konštatovali, že vo Francúzsku, vo Švajčiarsku alebo v Španielsku platia zákony, ktoré porušujú dohovor, lebo nedostatočne chránia právo na súkromie pred odpočúvaním. Tie isté znaky, ktoré Európsky súd takýmto spôsobom identifikoval v právnych úpravách Švajčiarska, Francúzska a Španielska, existujú v našej právnej úprave. Čiže, inak povedané, ak by sa táto záležitosť dostala do Štrasburgu a ak by sa ňou zaoberal Európsky súd pre ľudské práva vo vzťahu k Slovenskej republike bez zmeny svojich doterajších postojov, by nemohol Slovenskú republiku označiť za štát, ktorý vykonáva odpočúvanie alebo ktorého orgány vykonávajú odpočúvanie v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru. To je prvý moment.

    Druhý moment. Ide o činnosť, ktorá predstavuje zásah do režimu základných práv, tak ako ich chráni čl. 16 ods. 1 ústavy, čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ide aj o otázky súvisiace s právom na zákonného sudcu, to znamená, ide tu o ochranu cez čl. 48. Hovoríme teda o súbore základných práv, súbore ústavných práv, ktoré by mali byť náležitým spôsobom zabezpečené.

    Vzhľadom na to, že platná právna úprava dostatočnú ochranu neposkytuje, predkladáme návrh zákona, ktorý zjednocuje režim odpočúvania alebo zásahov do súkromia prostredníctvom odpočúvania bez ohľadu na to, ktorá štátna štruktúra odpočúvanie vykonáva alebo odpočúvať nechá. To je prvý moment.

    Druhý prvok našej právnej úpravy spočíva v tom, že určuje podmienky takého odpočúvania, ktoré sa má udiať bez súhlasu sledovanej osoby. To znamená, v prípade trestnej činnosti ja neviem napr. únosu dieťaťa, kde rodič požiada o odpočúvanie vlastného telefónu, nie je predmetom tejto úpravy, podčiarkujem, iba odpočúvanie bez súhlasu odpočúvaného.

    Po tretie, predložený návrh zákona stavia mimo zákona odpočúvania, ktoré by príp. vykonávali súkromné bezpečnostné služby alebo iné fyzické alebo právnické osoby spôsobilé alebo technologicky vybavené na to, aby odpočúvali, celý režim odpočúvania by teda mal prebiehať v režime podmienenom predchádzajúcim súhlasom sudcu, podčiarkujem, predchádzajúcim súhlasom sudcu a jedine predchádzajúcim súhlasom sudcu. Platná právna úprava totiž na báze 3 zákonov dneska umožňuje vykonávať alebo používať informačno-technické prostriedky s tým, že prvých 24 hodín sa môžu použiť bez súhlasu sudcu, čo vytvára príležitosť na obchádzanie zákona v tom smere, že ak by sa napr. začalo odpočúvať o 01.00 hodine v noci jedného dňa, odpočúvalo by sa do 24.00 hodiny, teda 23 hodín, nepodliehala by takáto činnosť režimu právnej úpravy a mohla by sa opakovať po hodinovej prestávke zase od 01. 00 hodiny trebárs do tej 24.00 hodiny. Teda tá právna úprava, ktorá umožňuje v zákonom určenej lehote použiť informačno-technické prostriedky bez súhlasu sudcu, umožňuje vlastne obchádzať celý zmysel právnej úpravy. Z tohto dôvodu navrhujeme legalizáciu použitia informačno-technických prostriedkov jedine za podmienky, že je tam predchádzajúci súhlas sudcu.

    Ďalší dôležitý prvok predloženej právnej úpravy, ktorý predstavuje novinku v platnom právnom poriadku alebo v porovnaní s platným právnym poriadkom, je zavádzanie výslovnej kontroly parlamentu nad činnosťou tých štruktúr, ktoré budú mať zákonnú možnosť použiť informačno-technické prostriedky. Tá kontrola parlamentu by mala spočívať v tom, že každá zložka, ktorá bude vykonávať odpočúvanie, bude povinne viesť evidenciu vlastne v dvoch položkách, jednak v žiadosti o odpočúvanie, kde bol súhlas sudcu, a v žiadosti o odpočúvanie, kde súhlas sudcu nebol udelený. Na základe takto vedených informácií sa budú predkladať správy parlamentu, ktoré sa v parlamente 2-krát ročne prerokujú a z ktorých sa vyvodia nejaké dôsledky. Právna úprava, tak ako je navrhnutá, umožňuje uplatňovať zodpovednosť voči tej osobe, tomu príslušníkovi mocenskej štruktúry, ktorý nezákonným spôsobom uplatní informačno-technický prostriedok.

    Toľkoto asi k základným bodom zmyslu a účelu predkladaného návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, zbavujem sa slova.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Romanovi Vavríkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán kolega predkladateľ, na základe pridelenia výboru pre obranu a bezpečnosť predsedom Národnej rady k tlači 159 podávam ako spravodajca spomenutého výboru v prvom čítaní informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré predpokladajú § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti, ktoré sú stanovené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení pre spravodajcu, ktoré vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučíme uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade už so spomenutým rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 7. februára 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň navrhujem aby bol gestorským výborom. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali výbory v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toľko zo spravodajskej informácie spravodajcu, teraz prosím pána podpredsedu, aby otvoril rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Dostal som jedinú prihlášku písomnú do rozpravy od pána poslanca Hanzela. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nachádzame sa v čase, keď sa nám objavujú viaceré kauzy okolo odpočúvania niekoľkých našich kolegov alebo iných nie oficiálnych osôb.

    Sám som zažil permanentné odpočúvanie mojej osoby v rokoch 1977 až 1979 hneď po podpísaní Charty 77. Pred vchodom do nášho paneláka sa nainštalovala tzv. odpočúvacia búdka a išlo to nonstop alebo podľa vtedajšieho vyjadrenia: „Bez zastavlenija.“ Bol som vtedy kategorizovaný ako nebezpečný živel rozvracajúci republiku a každá informácia bola dobrá. Keď som išiel do Prahy za pánom Hejdánkom, vtedajším hovorcom Charty 77, už večer si ma pozvali na Štátnu bezpečnosť a prehovárali ma, aby som sa nespájal s tými pražskými intelektuálmi, lebo že veď ja taký nie som. Pri akte vysťahovania z republiky sa dokonca ŠtB podarilo spracovať moju manželku, ktorá stiahla svoju žiadosť. No boli to krušné časy, ale musím povedať, že nemal som strach povedať čokoľvek do telefónu, lebo som nemal čo skrývať. Môj politický názor bol jasný, rodinné pomery som mal usporiadané, žiadnu trestnú činnosť som nevykonával, tak som si akurát robil z odpočúvania s prepáčením srandu. Ešte aj dodnes niektorí pracovníci ŠtB už vo výslužbe spomínajú na to, ako som si robil vtipy a ako som dokázal obhájiť svoj postoj.

    Dnes rozprávame o odpočúvaní v iných podmienkach. Ľudia sa ani nemusia báť povedať svoj politický názor, dnes sa nemusia báť povedať, že budú pozerať na Vianoce Soľ nad zlato alebo čo budú mať na Vianoce k večeri, či príp. nie hus či Husáka, a byť v podozrení, že útočia na 1. tajomníka KSČ. Kedysi ma vážne preverovali len kvôli tomu, že som údajne spieval ako muzikant v jednej reštaurácii pesničku Slovák som a Slovák budem. O čo sa dnes môžu ľudia báť pri odpočúvaní telefonických hovorov? Nedovolený biznis, nedovolené zneužívanie informácií zo štátu do podnikateľskej sféry, viď napr. telefonát pána Badžgoňa, podvody, trestné činy, príp. prípravu trestných činov, námety na vydieranie a opäť obchod, informácie, príp. mimomanželské vzťahy, klamstvo. Áno, chcem povedať, nedovoľme, aby sa systém zneužíval na rôzne nečisté ciele. Ale súčasne chcem povedať, snažme sa žiť čestne v rámci pravidiel, ktoré nám dáva tento štát, či podľa kresťanského Desatora. Potom sa nebudeme musieť báť všelijakých odposluchov a príp. kupčenia s nimi. Ďakujem vám za pozornosť, aj tým, ktorí ste nepočúvali.

  • Pani poslankyňa Bollová má faktickú poznámku. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len kratučko chcela reagovať na pána Hanzela, ktorého minulé vystúpenie bolo mimoriadne sympatické, ale teraz by som mu chcela odovzdať takú informáciu, že v rokoch 1977 až 1979 bol u nás úradným jazykom jazyk slovenský. A ak by u vás na tej odpočúvacej búdke bol náhodou ruský text, tak by znel: „Bez preryvno.“ Ďakujem.

  • Pán poslanec Hanzel, chcete reagovať? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ospravedlňujem sa za to, že neviem po rusky. Ďakujem.

  • Pán poslanec, nič si z toho nerobte, ani ja som sa nenaučil po rusky.

    Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Polka, pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predsedajúci, z vlády tu nemáme nikoho, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. Samozrejme, ide o jeho zaradenie do druhého čítania, preto len veľmi stručne sa vyjadrím k tej motivácii, pre ktorú by sme sa týmto zákonom mali zaoberať.

    Som členom branno-bezpečnostného výboru a výboru na kontrolu činnosti SIS a môžem vás ubezpečiť, že to, čo sme zistili len z predbežných výsledkov skúmania káuz súvisiacich s odpočúvaním, ma napĺňa úžasom nad tým, akým spôsobom bol predovšetkým rezort vnútra riadený v tejto oblasti. Skutočnosť, že sa zatĺkali informácie, ktoré boli na verejnosti známe, skutočnosť, že minister odvolal 2 funkcionárov, ktorí riadili tento špeciálny alebo špecializovaný útvar, skutočnosť, že minister istým spôsobom zavádzal verejnosť vo svojom verejnom vystúpení v súkromnej televízii a na druhý deň mu to ďalšie médiá museli dokazovať, že vyšetrovatelia boli odpálení z vyšetrovania tejto kauzy, skutočnosť, že generálny prokurátor musel rozhodnúť o tom, že vec bola odňatá ďalším vyšetrovateľom a vyšetrovaciemu tímu a priradená alebo prevelená do orgánov vojenskej prokuratúry, svedčí o tom, že je tu bezbrehý chaos.

    Ako právny zástupca nemenovaného klienta, ako sám, osoba, ktorá nemala síce búdku na odpočúvanie, ale bola predmetom záujmu istých policajných kruhov, môžem potvrdiť, že sa bohapusto kšeftuje s informáciami získanými i z legálneho odposluchu, pretože tá fáza, kde končí odposluch a vracia sa to späť k tomu, kto odposluch zadal, je absolútne nekontrolovateľná, absolútne nekontrolovateľná, nezvládnutá technicky, nezvládnutá právne a nezvládnutá personálne.

    Z tohto dôvodu plne podporujem návrh zákona, ku ktorému, samozrejme, možno mať celý rad pripomienok, ktorý možno vylepšiť, skonfrontovať s návrhom inej politickej strany, ktorý sa pripravuje, ale existujúci stav je v nevysloviteľnom rozpore s judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva a s formami zakotvenia týchto okolností v európskych štátoch. Musíme tento problém vyriešiť a budem skutočne rád, keď tento návrh prejde do druhého čítania, aby sme sa týmto vážne zaoberali. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len naozaj veľmi stručne sa vyjadriť k tomuto a podporiť takisto tento návrh zákona, lebo, viete, zaznelo veľa okolo odpočúvania v rozhlase, v médiách a tak ďalej.

    A mňa zarazila jedna veta samotného pána ministra Palka, ktorý povedal, že on si dáva veľký pozor na to, čo hovorí vôbec do telefónov a tak ďalej. Tak si hovorím, že keď už minister si dáva pozor na to, čo hovorí, tak čo má robiť obyčajný občan. A viete, som nový človek tu v parlamente a ja som si hovorila, že som občan, ktorý dodržiava zákony.

    A ako tu bolo aj povedané, môj predrečník hovoril, že mali by sme tak žiť, že dodržiavame zákony, a potom sa nemusíme báť ničoho. Možno ma odpočúvajú, možno nie, ja neviem, ale mám pocit sama v sebe taký zvláštny, že keď som bežný občan, ktorý dodržiava zákony, tak neviem prečo niekto by mal zneužívať moje informácie aj súkromné alebo aj ktoré pracovné používam a tak ďalej. Takže veľmi podporujem tento zákon.

    A ja si myslím aj k celým tým kauzám, ktoré sa okolo tohto točia. Nechcem vnášať politiku do tohto, ale to naozaj, si myslím, ohrozuje demokraciu, keď my vlastne sa budeme báť rozprávať si pracovné aj súkromné veci.

    A myslím si, že mali by sme veľmi razantne žiadať, aby boli dodržiavané tieto zákony o tom, že sa nebude zneužívať takýto zákon odpočúvania. Ak poruším zákon, nech sa páči, nech ma odpočúvajú. Takže prosím o podporu tohto zákona a myslím si, že je to v prospech demokracie tejto krajiny. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, mňa by urážalo, keby ma neodpočúvali, lebo patrím medzi 150 poslancov Národnej rady.

  • Smiech v sále.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k hlasovaniu.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 110 poslancov, za návrh hlasovalo 98, proti hlasovalo 8, hlasovania sa zdržali 4.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, uveďte lehoty a výbory.

  • Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a napokon výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň bude gestorským výborom. Ďalej, prosím, dajte hlasovať aj o tom, aby výbory, ktoré som uviedol, prerokovali tento návrh do 9. apríla a gestorský výbor aby ho prerokoval do 11. apríla tohto roku.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za návrh hlasovalo 116, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila tak gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 160, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 142.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Peter Muránsky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov v § 6 ods. 1 písm. a) až u) v minulosti definoval určitý okruh oprávnených osôb, ktorých majetok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, a týmto oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti späť. Práve v tomto § 6 nie je jednoznačne vymedzené ustanovenie, ktoré by riešilo aj prevod na štát na základe zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch. Zákonom o vojenských obvodoch sa násilnou formou a za zjavného porušovania ľudských práv a slobôd odoberali vlastnícke práva občanom Slovenskej republiky v rôznych oblastiach vojenských obvodov a tento zákon rieši oblasť Levočských vrchov v rokoch 1949 až 1956. Prevod nehnuteľného majetku bol ako obyčajne sprevádzaný všetkými formami nátlaku. Týmto spôsobom bolo zbavených vlastníckeho práva približne 30 000 obyvateľov severného Spiša. Zmiernenie majetkových krívd, ako aj definitívne vyriešenie tohto problému je možné dosiahnuť priznaním vlastníckeho práva a súčasne zriadenia vecného bremena tak, že účelové určenie nehnuteľností na obranu štátu bude zachované. Prijatím tejto novely sa ukončí dlhoročné snaženie pôvodných vlastníkov, ako sú fyzické osoby a lesné spoločenstvá, o prinavrátenie vlastníckych práv.

    Chcem upozorniť alebo chcem dať na vedomie, že aj v minulom volebnom období už táto snaha bola v tomto parlamente a asi o 1 hlas neprešla. Prosím vás všetkých, kolegovia, kolegyne, aby sa to druhýkrát neopakovalo a aby sme týchto občanov druhýkrát nesklamali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, Jarmile Tkáčovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 13 z 18. februára 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu v súvislostiach s inými zákonmi o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade na štátny rozpočet a rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých opatrení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 142 z 10. februára 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to výbory: ústavnoprávny, pre verejnú správu, pre obranu a bezpečnosť, pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali výbory v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu, a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani spravodajkyňa. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni, po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 vytvoril štát zákonné podmienky pre vysporiadanie majetkových vzťahov a krívd. Prijatím zákona o transformácii a reštitučného zákona sa vytvorili podmienky na navrátenie pôdy mŕtveho a živého inventára a majetkových podielov. Takto boli fakticky pripravené právne podmienky pre rozvoj súkromného podnikania na pôde. Čo však táto spoločnosť nezvládla, bolo dôsledné naplnenie týchto zámerov. Hovorím o tom, ako boli majetkové podiely v hodnote cirka 17 mld. korún zákonom zmenené na bezcenné podielnické listy, za ktoré ich majitelia ešte aj v tomto roku musia zaplatiť Stredisku cenných papierov za vedenie účtu. Hovorím o absencii sankčného zákona, ktorý napr. v Čechách rešpektovali skôr, ako ho prijal parlament. Na Slovensku zostalo nevydanie oprávnených reštitučných nárokov v zmysle zákona beztrestné.

    Na poznámku pána poslanca Fica, ktorý hovoril, že stav pripravenosti slovenského poľnohospodárstva a stav jeho transformácie je nevyhovujúci, musím poznamenať, že je to skutočne pravda, pretože tento rezort za 13 rokov bol riadený socialistickým spôsobom. Za týchto 13 rokov sa zákonom neošetrilo odovzdanie nehnuteľností a prinavrátenie vlastníckych práv vo vojenskom obvode Javorina fyzickým osobám a lesným spoločenstvám. I keď, ako pán poslanec predkladateľ povedal, v minulom volebnom období tomu chýbal iba jediný hlas. Pôvodní majitelia sa ale nevzdali a obrátili sa na poslancov nového parlamentu, aby sme v rámci súčasných možností a stavu zmiernili krivdy predošlého obdobia a vrátili im ich majetok. Na podporu svojich oprávnených požiadaviek zablokovali 14. januára 2003 pôvodní majitelia lesov z už neexistujúcej obce Blahov prístup ťažobných mechanizmov a dopravných prostriedkov do lesa, aby takto pokojnou formou demonštrovali, že sa nevzdávajú a že sa o svoj les chcú starať.

    Skupina poslancov, ktorá návrh novely reštitučného zákona predkladá, uvádza v dôvodovej správe formy nátlaku, ktorými bol násilný prevod majetku sprevádzaný, ako sú násilné odoberanie nehnuteľností za asistencie ozbrojených síl, vypaľovanie a likvidácia obydlia a hospodárskych budov, násilné zadržiavanie vo vyšetrovacích celách, psychický nátlak, vydieranie na deťoch a podobne. Podľa ústneho svedectva dnes už 80-ročného pána Vaľka z obce Blahov, ktorý zažil počas 2. svetovej vojny koncentračný tábor i násilné odoberanie lesa svojho otca, sa spôsoby vykonávateľov v obidvoch prípadoch nelíšili.

    V procese demokratizácie našej spoločnosti nemôžeme ignorovať krivdy predchádzajúceho režimu, preto vás, panie poslankyne i páni poslanci, nech už sedíte v ktorejkoľvek časti tejto rokovacej sály, prosím, aby ste uvedený návrh zákona podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nechcete sa vyjadriť k tomuto problému? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, môžete uviesť prvé hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za 99, proti 2, hlasovania sa zdržalo 11.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh skupiny poslancov na prerokovanie výborom Národnej rady, a to výborom: ústavnoprávnemu, pre verejnú správu, pre obranu a bezpečnosť, pre pôdohospodárstvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a že návrh skupiny poslancov prerokujú určené výbory v termíne do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 111 poslancov, za návrh hlasovalo 105, hlasovania sa zdržalo 6.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehotu na jeho prerokovanie jednotlivým výborom v druhom čítaní.

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 162, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 143.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie predseda výboru pán Farkas. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Skupina poslancov pri vypracovaní prerokovaného návrhu zákona vychádzala z poslednej novely, ktorá bola prijatá v minulom roku a je účinná od 1. januára 2003.

    Pri vypracovaní nášho návrhu sme sa zameriavali na riešenie 2 okruhov problémov. Prvý okruh sa dotýka § 23 tohto zákona, v ktorom sú stanovené kritériá a podmienky uplatnenia nadmerného odpočtu v príslušnom zdaňovacom období, a druhý okruh sa dotýka prílohy č. 1 zákona, kde sú vymenované jednotlivé položky so zníženou sadzbou dane.

    Pokiaľ ide o problematiku nadmerného odpočtu, podľa súčasne platného právneho stavu platiteľ v príslušnom zdaňovacom období môže odpočítať daň, ktorá je súčasťou kúpnej ceny hmotného investičného majetku a ktorá je vyššia ako 100 000 Sk a súčasne predstavuje viac ako 50 % celkovej dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie.

    Takéto znenie zákona hovorí o tom, že nadmerný odpočet uplatnený v príslušnom zdaňovacom období daňový úrad vráti do 30 dní od podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie iba takému podnikateľskému subjektu, ktorý si obstará hmotný investičný majetok na zabezpečenie a zlepšenie kvality predmetu podnikania v minimálnej cene za 600 000 Sk, pretože iba v takomto prípade daň z pridanej hodnoty presahuje viac ako 100 000 Sk, pričom táto daň musí predstavovať viac ako 50 % celkovej dane na výstupe za toto zdaňovacie obdobie.

    Skupina poslancov pri takomto riešení uvedenej možnosti nárokovania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vidí problém v tom, že táto možnosť je zákonom zabezpečená iba pri kúpe hmotného investičného majetku, ak cena 1 kusa hnuteľnej veci alebo investičného celku presahuje 600 000 Sk. Teda pri súčasnom právnom stave môže nastať taká skutočnosť, že podnikateľský subjekt, ktorý si zaobstará v záujme zabezpečenia svojich príjmov 2 kusy hmotného investičného majetku jednotlivo za 400 000 Sk, spolu teda za 800 000 Sk, je v nevýhode oproti podnikateľovi, ktorý si zabezpečil 1 kus hmotného investičného majetku za nižšiu cenu, napr. za 600 000 Sk. Tá nevýhoda sa viaže na termín vrátenia dane z pridanej hodnoty. Na jednej strane podnikateľ, ktorý vynaložil vyššie finančné náklady, napr. 800 000 Sk na nákup 2 kusov hmotného investičného majetku, bude môcť svoj nadmerný odpočet na DPH odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti iba v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, na strane druhej podnikateľovi, ktorý vynaložil nižšie finančné náklady, napr. za iba 600 000 Sk na nákup iba 1 kusu hmotného investičného majetku, daňový úrad takýto nadmerný odpočet vráti do 30 dní od podania daňového priznania.

    V záujme odstránenia tohto problému skupina poslancov navrhuje nové znenie § 23 ods. 2 písm. c) s tým, že nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní platiteľovi dane aj v prípade, ak súčet súm dane bude celkovo vyšší ako 100 000 Sk. Teda navrhujeme, aby táto forma vysporiadania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a hranica 100 000 Sk dane sa vzťahovala iba na 1 kus hmotného investičného majetku, ale aby sa vzťahovala aj na súčet súm dane za hmotný investičný majetok, t. j. aj za viac kusov hmotného investičného majetku.

    Druhý problémový okruh, ktorý skupina poslancov navrhuje riešiť, sa vzťahuje na prílohu č. 1, ktorá je súčasťou zákona o dani z pridanej hodnoty. Táto príloha obsahuje zoznam tovarov a služieb, pri ktorých sa uplatňuje sadzba dane 14 %. Takouto daňovou sadzbou sú ohodnotené predovšetkým základné potraviny. Ale pri zostavovaní tejto prílohy č. 1 asi zo strany ministerstva financií došlo nedopatrením k tomu, že do tohto zoznamu nebol zaradený tovar repkový olej so zníženým obsahom kyseliny erukovej pod položkou ostatné oleje. Podľa nášho hodnotenia repkový olej je základnou potravinou. V spotrebe obyvateľstva predstavuje jeho podiel viac ako 70 % aj v gastronomických službách je najrozšírenejším rastlinným olejom, ďalších 30 % spotreby obyvateľstva tvorí slnečnicový olej, sójový olej a stolové zmesové oleje.

    Na odstránenie uvedeného problému skupina poslancov navrhuje zaradiť do prílohy č. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty položku č. 151419 – Ostatné. Do tejto kategórie je zaradený repkový olej.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene skupiny poslancov vás žiadam o podporu nami predloženého návrhu. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Igorovi Šulajovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetom návrhu.

    Vážený pán predsedajúci, preto vás prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený predkladateľ, vážené dámy a páni, z hľadiska vecného k tejto predmetnej novele nie je potrebné sa vyjadrovať, pretože istým spôsobom dáva jasnejšie svetlo do princípu nepriamej dane z pridanej hodnoty.

    Chcel by som vás informovať, že táto predmetná novela bola dnes predmetom diskusie s podpredsedom vlády a ministrom financií Slovenskej republiky a predovšetkým vo väzbe na ten nedostatok, ktorý sa premietol do prílohy č. 1 zákona, odkiaľ tá jedna položka vypadla, ako vás informoval pán predkladateľ, a vo väzbe na to, aká bola dohoda s ministrom financií, chcel by som vás poprosiť, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, podotýkam, že je to v súlade s dohodou s podpredsedom vlády, alebo aby sa nehlasovalo zatiaľ. Ak dovolíte, skúsime sa dohodnúť potom.

    O čo ide, prosím vás. Pán minister financií dal predbežný prísľub, že vláda si tento návrh osvojí a že predloží Národnej rade Slovenskej republiky žiadosť o skrátené legislatívne konanie. Reparácia tohto problému nám totižto bude trvať 2 mesiace. Pokiaľ by vláda pristúpila k tomuto riešeniu, o čom sme sa predpoludním dohodli, tak vieme túto situáciu vyriešiť v priebehu tejto schôdze Národnej rady.

    Takže ja navrhujem, aby sme nehlasovali o tomto bode rokovania, aby sme prijali uznesenie, aby nám vláda urýchlene predložila návrh na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V krátkosti iba by som chcel zareagovať na názor pána kolegu Maxona. Ide o to, že je to riešenie v plnej kompetencii vlády a neodporúčam teraz prerušiť rokovanie. My môžeme hlasovať v prvom čítaní o tomto návrhu s tým, že vláda keď budúci týždeň sa bude zaoberať touto problematikou a prijme uznesenie, že podporuje prerokovať tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, tak sa to bude vzťahovať na termíny rokovania a budeme môcť v rámci druhého čítania tento návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní ešte, povedzme, vo štvrtok najskôr. Ale vláda musí prijať uznesenie a musí požiadať Národnú radu o prerokovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. Ako o prvom budeme musieť rokovať o tom návrhu na skrátené legislatívne konanie a keď potom prijmeme skrátené legislatívne konanie, môžeme pristúpiť k druhému čítaniu.

  • Chcem pripomenúť len toľko, lebo už nie sú možnosti reagovať po uzavretí rozpravy na pána navrhovateľa, že existuje jediná možnosť, ak by vláda prijala, povedzme, tento návrh a požiadala by Národnú radu o prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní, tak tento návrh, o ktorom rokujeme, musí byť stiahnutý a začneme o vládnom návrhu, tak ako nám to káže rokovací poriadok č. 350/1996 Z. z. Takže ak s tým súhlasíme, pán poslanec Maxon ukázal, že s tým súhlasí, to znamená, mohli by sme hlasovať dnes a tým by sme dnešnú schôdzu dokončili.

    Takže, pán spravodajca, nech sa páči.

  • Takže ak som to správne pochopil, pán Maxon stiahol svoj vlastný návrh? Dobre som to pochopil? V tom prípade vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Pán poslanec Maxon má procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja s týmto postupom súhlasím, ale v tom prípade prosím o podporu môjho návrhu, aby sme prijali uznesenie vo vzťahu k vláde, aby predložila návrh na skrátené legislatívne konanie.

  • Pán poslanec s tým je jeden jediný problém. Ak ho vláda nepredloží, tak my normálne pokračujeme v tomto. To znamená, že to ani nemusíme urobiť. My, samozrejme, poprosíme vládu a hlavne budeme hovoriť s pánom podpredsedom vlády, aby to urýchlili.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Takže môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu. Návrh je, aby Národná rada prerokovala tento návrh v druhom čítaní. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 116 poslancov, za návrh 115, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o druhom hlasovaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 137 zo 7. februára 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrhu okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 9. apríla 2003 a za gestorský výbor určiť výbor pre financie, rozpočet a menu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 113 poslancov, za návrh hlasovalo 112, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada, prerušujem rokovanie dnešnej schôdze a budeme zajtra pokračovať o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.