• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán starosta Petržalky. Otváram rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 128 poslancov. Národná rada je schopná uznášať sa.

    Chcem vás informovať, že na 8. schôdzi overovateľmi budú poslanci Tomáš Galbavý a Milan Urbáni. Ich náhradníkmi budú pán poslanec Abrhan a pán poslanec Hrdlička.

    Podľa § 23 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a panie poslankyne: Antošová, Juščík, Paška a Zmajkovičová.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 8. schôdze Národnej rady tak, ako vám bol rozdaný pred začatím rokovania. Pýtam sa pánov poslancov, či má niekto návrhy na doplnenie alebo zmenu navrhnutého programu 8. schôdze Národnej rady.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Neviem, či ma je už počuť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja v zmysle už, bohužiaľ, teraz z tradície odporúčam hlasovať o tom, aby vedenie parlamentu začalo rokovať s vedením Slovenskej televízie. Vzhľadom na to, že je nové vedenie Slovenskej televízie, predpokladám, že budú aj nové pravidlá hry medzi vedením parlamentu a Slovenskou televíziou a že faxové správy ohľadom záznamov alebo prenosov už nebudú dostačujúce a skutočne príde k rokovaniu ohľadom priamych prenosov alebo záznamov, ako som informovaný zo Slovenskej televízie.

    Čiže buďte taký láskavý, pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby táto schôdza bola v zázname Slovenskej televízie a aby vedenie parlamentu naozaj prišlo s nejakými podnetnými návrhmi voči riaditeľovi Slovenskej televízie ohľadom istého systému práce v tomto smere.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Dávam návrh, aby sme doplnili program rokovania o bod, ktorý by sme zaradili ihneď po prerokovaní vládneho návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, čo bude 5. marca 2003. Tento bod by sa nazýval Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nezlučiteľnosti mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca Európskeho parlamentu. Obyčajným zákonom, ktorý budeme prerokúvať v stredu v prvom čítaní, nemôžeme obmedziť podmienky mandátu poslanca Národnej rady a myslíme si, že Národná rada by mala vyjadriť v tomto uznesení vôľu, že okamžite po schválení zákona o voľbách do Európskeho parlamentu prijme ústavnoprávnu zmenu a znemožní, aby poslanec Národnej rady bol súčasne poslancom Európskeho parlamentu. Prijatie tohto uznesenia je pre nás podmienkou, aby sme podporili návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v mene skupiny poslancov za predkladateľa sťahujem bod 29 z rokovania tejto schôdze. Je to návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 96.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Prvý navrhol pán poslanec Jarjabek, ktorý odporúča Národnej rade, aby Slovenská televízia robila z rokovania 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky záznam, ktorý odvysiela podľa možností a programovej štruktúry Slovenskej televízie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 71, proti 7, zdržalo sa 56, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Poprosím Kanceláriu Národnej rady, aby vyhotovila uznesenie o hlasovaní a zaslala ho ústrednému riaditeľovi Slovenskej televízie.

    Pán poslanec Jarjabek, váš druhý návrh smeruje k vedeniu parlamentu. Beriem si ho ako váš návrh, ktorý do budúcej schôdze vyriešime priamym rokovaním s ústredným riaditeľom Slovenskej televízie.

    Druhý návrh podal pán poslanec Fico, ktorý navrhuje, aby sme zaradili nový bod programu za bod 4, ktorý prerokujeme 5. marca, a to je návrh uznesenia Národnej rady o nezlučiteľnosti mandátu poslanca s mandátom poslanca Európskeho parlamentu.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov (potlesk), za návrh 131, zdržalo sa 7, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán poslanec Fico, poprosil by som vás, keby ste tento návrh uznesenia vypracovali čo možno najskôr a predložili mi ho, aby som ho mohol prideliť niektorému z výborov na prerokovanie, aby výbor potom informoval Národnú radu o stanovisku a dodržali sme tak procedurálny postup v zmysle rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže môj návrh prešiel, dávam ďalší procedurálny návrh, aby rokovanie parlamentu bolo prerušené dovtedy, dokým nebudú nainštalované kamery Slovenskej televízie.

  • Smiech a ruch v sále.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za návrh 52, proti 79, zdržalo sa 9.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky návrhy na zmenu a doplnenie programu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh pána poslanca Malchárka považujem za prijatý tým, že ako navrhovateľ v mene skupiny poslancov stiahol svoj návrh z rokovania 8. schôdze Národnej rady ešte predtým, ako sme pristúpili k hlasovaniu o programe ako o celku.

    Dávam teraz, páni poslanci, hlasovať o programe schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so schválenými zmenami a doplnkami ako o celku.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za návrh 138, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme návrh schválili, a tým aj celý program 8. schôdze Národnej rady.

    Pristúpime k rokovaniu o návrhu na schválenie utvorenia poslaneckého klubu - Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 161.

    Chcem ešte predtým, ako udelím slovo pánovi poslancovi Tkáčovi, ktorý bude odôvodňovať návrh za skupinu poslancov, informovať Národnú radu o výsledku rokovania poslaneckého grémia k tomuto bodu programu, ktoré sa uskutočnilo hodinu pred začatím rokovania 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanecké grémium žiada pána poslanca Tkáča, aby pred poslancami Národnej rady osvedčil, že poslanci, ktorí žiadajú Národnú radu Slovenskej republiky, nie sú v tejto chvíli členmi politickej strany Hnutia za demokratické Slovensko.

    Prosím pána poslanca, aby bral toto stanovisko poslaneckého grémia na vedomie a aby tak vo svojom vystúpení informoval plénum Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som uviedol za skupinu poslancov návrh, tlač č. 161, na schválenie utvorenia poslaneckého klubu - Klub nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa zákona o rokovacom poriadku v deviatej časti o poslaneckých kluboch v § 64 sa klub alebo skupina poslancov doposiaľ pôsobiacich v klube Hnutia za demokratické Slovensko rozhodla združiť do poslaneckého klubu, ktorý bude pracovať mimo poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. V zmysle § 64 ods. 3, ak sa chcú poslanci združiť do poslaneckého klubu iným spôsobom ako podľa ods. 1 alebo ods. 2, musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť Národná rada. V tejto súvislosti poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Abelovský, Jozef Brhel, Jozef Elsner, Ján Gabriel, Ján Mikolaj, Ivan Kiňo, Gustáv Krajči, Igor Pinkava, Vojtech Tkáč, Ladislav Polka a Rudolf Žiak dňom 7. februára 2003 ukončili svoje členstvo v Klube poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko a rozhodli sa združiť do Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Žiadame Národnú radu, aby zobrala túto skutočnosť na vedomie a zároveň aby schválila podľa § 64 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku utvorenie Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti odôvodnil tento postup. Chcem predovšetkým uviesť, že skupina poslancov pôsobila v poslaneckom klube Hnutia za demokratické Slovensko. Pôsobili sme zároveň v rôznych funkciách, máme za sebou aj politickú prax, aj štátnickú prax, viacerí sme pôsobili v medzinárodných inštitúciách. Rozhodli sme sa založiť vlastný poslanecký klub - Klub nezávislých poslancov z dôvodov vnútorných pomerov Hnutia za demokratické Slovensko. Z etických dôvodov nejdem a nechcem rozoberať vnútorné pomery, ktoré patria skutočne na stranícku pôdu. Hlavnými príčinami nášho postupu bola dlhodobá politická izolácia hnutia v zahraničí i na vnútornej politickej scéne, neschopnosť vedenia strany naštartovať proces sebareflexie a vnútornej obrody. Boli to nedemokratické kroky časti vedenia strany vo vzťahu k straníckym stanovám, absencia komunikácie s nižšími štruktúrami a absencia voľnej politickej súťaže v strane. V tejto súvislosti by som sa chcel odvolať aj na závery trnavského snemu v roku 2000, na základe ktorého došlo k transformácii Hnutia za demokratické Slovensko na Ľudovú stranu. Treba povedať, že program, ktorý bol trnavským snemom prijatý, bol orientovaný na aplikáciu princípov európskych demokratických strán, najmä Európskej demokratickej únie v zmysle Klesheimskej deklarácie, ktorá založila Európsku demokratickú úniu. Tento program bol orientovaný aj na euroatlantickú orientáciu hnutia a v tejto súvislosti trnavský snem mal pre Hnutie za demokratické Slovensko pozitívny rozmer. Žiaľ, boli prijaté stanovy strany, ktoré majú niektoré nedemokratické prvky, ktoré sa potom neskôr odzrkadlili na činnosti strany vo vnútri i navonok.

    Chcem predovšetkým ďalej uviesť, že Hnutie za demokratické Slovensko stráca voličský i koaličný potenciál. Porovnanie výsledkov parlamentných volieb v rokoch 1994, 1998 a 2002 dokumentuje negatívny vývoj voličskej základne HZDS. Parlamentné voľby v roku 1994 sa skončili víťazstvom hnutia, ktoré sa stalo aj najsilnejšou vládnou stranou. Hnutie volilo 1 005 488 voličov. Získali sme 61 poslaneckých kresiel. V roku 1998 volilo hnutie 907 103 voličov a získali sme 43 mandátov. Obrovský pokles podpory zaznamenali voľby v roku 2002, keď HZDS volilo len 560 691 voličov, čo je 19,5 percenta, a získali sme 36 kresiel. To znamená, že v priebehu ôsmich rokov HZDS stratilo 445 000 voličov. Odmietanie vnútrostraníckej diskusie po voľbách v septembri 2002 bolo tiež dôvodom na vystúpenie z poslaneckého klubu. Boli odmietnuté návrhy troch krajov na zvolanie straníckeho snemu, čím sa porušil jeden z inštitútov stanov. Podľa Stanov HZDS sa malo stretávať predstavenstvo v určitej frekvencii, čo tiež nebolo dodržané.

    V tejto súvislosti sme kritizovali aj financovanie strany. Chcem predovšetkým v tejto súvislosti uviesť, že z hľadiska kritiky vo vnútri strany došlo, samozrejme, aj ku vzťahom k nášmu pôsobeniu v politickej strane. Chcem vás v tejto súvislosti presne informovať aj v intenciách politického grémia, akým spôsobom došlo k zrušeniu členstva v HZDS zo strany vedenia alebo časti vedenia Hnutia za demokratické Slovensko. Chcem predovšetkým uviesť, že sa nekomunikovalo osobne ani z hľadiska jednotlivých platforiem, ale že sme dostávali písomné telegramy alebo písomné rozhodnutia o skončení členstva.

    Dňa 10. februára mi bol zaslaný telegram, pretože ja som ho dostal až v piatok podvečer, kde sa konštatuje: Vážený pán poslanec, oznamujem vám, že súčastné, ja som to vykladal, že súčasné členstvo v HZDS a v Klube nezávislých poslancov je vylúčené. Ak ste pri vstupe do Klubu nezávislých poslancov konali v omyle a chcete ho napraviť, žiadam, aby ste mi to do troch dní oznámili. Podpísaný je predseda HZDS.

    Zároveň v tej istý deň 14. 2. som dostal ďalší telegram, v ktorom sa hovorí, že vzhľadom na to, že ste sa nevyjadrili k telegrafickej výzve predsedu HZDS pána Mečiara zo dňa 10. 2., považujte, prosím, pozvánku na Republikové predstavenstvo HZDS na deň 15. 2. 2003 za bezpredmetnú. Podpísaná je ústredná tajomníčka Ing. Eva Antošová. Znovu opakujem, že vzhľadom na svoj pobyt v zahraničí v Medzinárodnej organizácii práce som oba telegramy dostal v piatok večer. Týmto spôsobom vlastne členovia poslaneckého klubu, ktorí vystúpili z tohto klubu, nemali šancu prísť na republikové predstavenstvo v sobotu. Republikové predstavenstvo prijalo uznesenie zo dňa 15. 2. v okrese Žilina. Okrem iného republikové predstavenstvo zobralo na vedomie, že dňom 7. 2. z poslaneckého klubu HZDS vystúpili poslanci, ktorých som už čítal, s úmyslom vytvoriť, budem citovať v bode C, s úmyslom vytvoriť iný politický subjekt mimo štruktúr strany - Klub nezávislých poslancov, respektíve politickej strany. V bode 4 uznesenia republikového predstavenstva, budem čítať bez štylistických a obsahových úprav presný text, sa konštatuje, a ak kolegom z poslaneckého klubu HZDS prekáža, čo hovorím, ja len rešpektujem vôľu politického grémia parlamentu. Republikové predstavenstvo HZDS konštatuje, že členstvo v HZDS a súčasne v iných politických subjektoch je vylúčené. Preto sa ďalej posudzuje tak, že nie sú členmi HZDS v rozsahu celého výkonu členských práv a povinností člena HZDS. Konštatuje tiež, že v súlade s čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, znovu citujem, v súlade s čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezastupujú voličov HZDS. Preto žiada, aby vrátili strane mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a umožnili tak obnovenie výsledku demokratických volieb v roku 2002. V prípade, že mandát nevrátia, pripojiť sa k iniciatívam iných strán na konanie predčasných parlamentných volieb. To je, prosím, časť uznesenia republikového predstavenstva, ktoré citujem z toho dôvodu, aby som naplnil požiadavku politického grémia Národnej rady.

    Ďalej. Republikové predstavenstvo vylúčilo členov strany s okamžitým pozastavením výkonu členských práv a povinností Petra Chudíka, Petra Tomečka a Moniku Krištofičovú pre podporu vytvárania politických štruktúr mimo strany a podporu úmyselného poškodzovania strany, nesprávnych informácií orgánov strany a verejnosti o stave a uzneseniach strany. Ďalej splnomocnil republikové politické grémium, aby tým štruktúram, ktoré nebudú podporovať túto výzvu, zastavili poskytovanie finančných príspevkov a podporili kluby a miestne orgány, o ktorých nie sú pochybnosti, o konaní podľa stanov. Okrem iného zvolilo republikové predstavenstvo aj delegátov, ktorí majú na starosti zvláštnym dekrétom organizáciu mimoriadneho snemu a výmenu vedení tých krajov a okresov, kde sa táto výzva nepočúva. Ďalej vyzvalo republikové predstavenstvo vládu Slovenskej republiky, aby uvoľnila zdroje aj pre opozičné strany na podporu vstupu do Európskej únie.

    V tejto súvislosti a znovu rešpektujúc vôľu politického grémia chcem ďalej uviesť, že sme tento text písomne nedostali a bol distribuovaný do jednotlivých okresných a krajských štruktúr. Až po konzultáciách s okresnými a krajskými orgánmi sme sa dostali k textu uznesenia, čiže pri výklade tohto textu sme od stredy alebo vo štvrtok a v piatok vlastne konštatovali, že nie sme členmi Hnutia za demokratické Slovensko. Bolo to jednoznačné rozhodnutie zo 7. 2.

    V tejto súvislosti chcem ďalej uviesť, že v piatok v čase, keď sme už konštatovali aj v médiách, že nie sme členmi HZDS, sa popoludní rozbehli faxy do krajských organizácií. Jeden takýto fax mám tu v rukách a volá sa rozhodnutie, ktorý je podpísaný predsedom HZDS a podpredsedom HZDS pánom Kovarčíkom. V týchto faxoch je rozhodnutie, ja budem znovu citovať, pretože rešpektujem vôľu politického grémia. Tento text má tri časti. Je to rozhodnutie, dôvody a poučenie o odvolaní. Rozhodnutie hovorí presne toto: Republikové predstavenstvo HZDS dňa 15. 2. v súlade s čl. 5 Stanov HZDS o zániku členstva v HZDS rozhodlo tak, že vaše členstvo v HZDS a súčasne v iných politických subjektoch je vylúčené, preto sa týmto dňom v nadväznosti na čl. 5 ods. 5 a 7 posudzujete tak, že nie ste členom HZDS v rozsahu celého výkonu členských práv a povinností člena HZDS. Dôvody, ktoré sú tu uvedené, nechcem citovať. Je to zbytočné. V každom prípade je to z politického i najmä právneho hľadiska mimoriadne bizarné rozhodnutie.

    Na záver mi dovoľte jasne vyhlásiť, že podľa takýchto rozhodnutí republikového predstavenstva a rozhodnutia predsedu strany i podpredsedu strany, mimochodom datovaného 17. 2., ktoré sme všetci dostali v piatok večer, nie sme členovia Hnutia za demokratické Slovensko. Z hľadiska právneho i politického tu nechcem riešiť právnu otázku platnosti či neplatnosti takýchto úkonov, či je tu platnosť takéhoto úkonu od samého začiatku alebo do dňa doručenia a podobne. V tejto súvislosti nie sme členmi Hnutia za demokratické Slovensko. Nemali sme možnosť sa na republikovom predstavenstve obhajovať a na republikovom predstavenstve i potom v písomnostiach zo strany vedúcich funkcionárov HZDS to bolo jasne konštatované.

    Na záver mi dovoľte vyhlásiť v mene skupiny poslancov, že v prípade schválenie Klubu nezávislých poslancov sme otvoreným klubom. Nechceme riešiť a vstupovať do pomerov vo vládnej koalícii. Rešpektujeme politickú realitu, ktorá spočíva v tom, že je tu koaličná zmluva. Chceme vystupovať ako konštruktívna opozícia a chápeme realitu v tejto oblasti.

    Ďalej chcem uviesť, že z hľadiska pomerov usporiadania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky chcem asertívne prispieť k tomu, aby sa v čo najkratšom čase pomery vo výboroch stabilizovali aj napriek tomu, akým spôsobom sa rozhodne Národná rada v súvislosti s rozhodnutím o vzniku samostatného klubu. Nechceme meniť politickú mapu parlamentu, chceme pôsobiť v prospech svojich voličov, v prospech tých členov Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí neuznávajú nedemokratické praktiky časti súčasného vedenia strany.

    Verím, že pochopíte našu motiváciu a že rozhodnete v prospech zriadenia Klubu nezávislých poslancov. Naše smerovania, naše kroky nie sú proti voličom ani proti členom Hnutia za demokratické Slovensko, ani proti žiadnemu politickému subjektu. Chceme to, čo nám voliči dali, a to, čo sme voličom sľubovali vo voľbách, naplniť konkrétnou prácou.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, pretože otvorím rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som písomne dostal tri prihlášky - za Klub Hnutia za demokratické Slovensko poslanec a podpredseda Národnej rady pán Veteška, za Klub Komunistickej strany Slovenska pani poslankyňa Bollová a do rozpravy sa prihlásil Karol Džupa, pán poslanec z HZDS.

    Ešte predtým pán poslanec Mikloško. (Hlas z pléna). Teraz nie, pre dodržanie procedúry, keď bude rozprava, potom môžete faktickú.

    Nech sa páči, pán podpredseda Veteška.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Rozhodnutie vystúpiť na dnešnom parlamentnom rokovaní paradoxne vzniklo už dávno predtým, ako som sa stal poslancom Národnej rady. Bol som pravidelným pozorovateľom rokovaní prostredníctvom televíznych záznamov a často som sa zamýšľal nad konaním parlamentných strán a aj jednotlivých poslancov. Porovnával som jednotlivé rokovacie vystúpenia s dopadom na reálny život a aj verejnú mienku. Otvorene hovorím, že som tak ako mnohí občania bol často roztrpčený nad špekulatívnymi vystúpeniami, špekulatívnou parlamentnou matematikou, vyjednávaním o dôvere a nedôvere jednotlivým členom vlády alebo vláde ako celku. Rovnako otvorene hovorím, že za mnohými čudnými postojmi a hlasovaniami bolo neodškriepiteľne vidno kšeftovanie s hlasmi, respektíve čudné lobistické počiny. Tomuto občania nikdy nerozumeli a ani rozumieť nebudú. Ale Národná rada vznikla z vôle občanov, a tým aj musí skladať svoje účty prostredníctvom svojich poslancov. Preto chcem teraz vysloviť názor na vznik nového poslaneckého klubu z pohľadu občana - voliča. Občana, ktorý už len účasťou vo voľbách prejavuje nádej, že odovzdáva hlas múdrejším a lepším od seba, inak by sám kandidoval.

    Hneď na začiatok chcem predostrieť, že vo svojom vystúpení nechcem nikoho poškodzovať, ak sa pokúsim veci nazývať pravými menami a v mnohom za pomoci hlasov našich voličov, s ktorými sa pravidelne stretávam. V žiadnom prípade tu nebudem na parlamentnej pôde zaujímať stanoviská k vnútrostraníckemu životu strany, ktorej som členom. To sem logicky nepatrí. Budem však hovoriť o politickej zodpovednosti, o politickej stabilite, a to nielen v parlamente, ale i v Slovenskej republike. Mám na mysli aj tvár našej republiky v duchu novoročného prejavu pána predsedu Hrušovského. Opierať sa tiež budem o stanoviská súčasnej koalície, keď bola ešte opozíciou.

    A teraz bližšie k veci. Komu a čomu pomôže vznik nového poslaneckého klubu? Komu a kedy poškodí, ak vznikne? Môže vôbec vzniknúť? V úvahe odpovedí musím povedať, že občanovi - voličovi nepomôže. Pomôže teda šachovaniu na politickej scéne? Áno, ale to tiež nepotrebuje náš spoločný volič. Na druhej strane poškodiť môže každej riadnej parlamentnej politickej strane v ktorejkoľvek zložitej politickej situácii v budúcnosti. Poškodiť môže občanom, ak takýto nevyprofilovaný klub zaujme v určitej situácii stanovisko bez zodpovednosti voči svojim priamym voličom. Áno, vzniknúť môže, ale legislatíva tiež nie je úplne jasná. Rokovací poriadok Národnej rady v § 64 toto upravuje. V odseku 2 sa však hovorí o rozdelení volebných koalícií alebo o zlúčení politických strán. To teda nie je dnešný prípad. V odseku 3 však je nedostatok v tom, že nie je určená lehota, v ktorej sa poslanci môžu združovať do klubov. Spravidla tak robia na začiatku volebného obdobia.

    Čo sa teda môže stať, ak vznikne nový klub? Musia sa meniť pomerné zastúpenia vo výboroch Národnej rady. Zostáva však otázka, za akú politickú stranu budú členovia nového klubu zaradení do výborov. Bude správne, ak prípadne nová politická strana bez účasti vo voľbách bude mať rovnocenné postavenie? Určite to nebude správne aj z pohľadu stability politickej scény, ktorú často a vehementne niektorí politici deklarujú. V danej chvíli je to politická nezodpovednosť, o ktorej som v úvode tiež hovoril. Na politický boj slúžia parlamentné voľby. Samotné rokovanie v parlamente má slúžiť na realizáciu volebných programov, na základe ktorých vznikli povolebné koalície. Vznikla teda ďalšia otázka. Dokedy budú o úspechu slabých a niekedy možno aj neschopných rozhodovať tiché konšpiračné hry s poslaneckými mandátmi? Teraz sa vyjadrujem vo všeobecnej rovine a nemám na mysli nikoho okrem historických poznatkov z predchádzajúcich parlamentov. Teda potrebujeme to teraz a do budúcnosti? Presne takéto argumenty mala koalícia, keď bola sama v opozícii. Už na svoje demokratické princípy zabudli alebo už neplatia?

    Som zástupca opozície a chcem jasne deklarovať, že chceme byť pre vládnu koalíciu čitateľní. To je naša pomoc k ich vládnutiu. Na druhej strane si však aj my zaslúžime čitateľnú koalíciu. Ak má koalícia krehkú väčšinu, musí pracovať obozretne, rozumne, čestne a cieľavedome. Ak sa nebojí, že presvedčí vlastných poslancov, načo potrebuje podporovať nový klub? Ak je to prejav vlastnej neistoty, tak to škodí Slovenskej republike a jej občanom.

    Vnikajú ďalšie otázky. Čo keď vznikne ďalší klub? Opäť budeme meniť zloženie výborov, účasť v orgánoch Európy a tak ďalej a tak ďalej? To bude tá tvár Slovenska, s ktorou sa chceme integrovať? Nebude príliš zjazvená? A chceme ju takú? Určite nie. Navrhujem, aby sme nastavili bariéru takémuto možnému vývoju a zanechajme príklady z minulosti. Využívajme svoje skúsenosti a buďme odvážni v záujme budúcnosti, v záujme stability a zodpovednosti. Je nás tu mnoho nových poslancov, pričom za seba chcem povedať. Nechcem sa ocitnúť v politickom balaste pre niektoré príklady z minulosti. Poznám však predpokladané stanoviská jednotlivých poslaneckých klubov. Úprimne sa priznávam, že mám strach, že dnes dáme šancu politickému šachovaniu pred principiálnym riešením klubovej poslaneckej problematiky v nadväznosti na volebné výsledky.

    Na záver predkladám návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky na tomto zasadnutí o vzniku Klubu nezávislých poslancov nehlasovala a učinila tak až po dôkladnom analytickom rozbore všetkých možných dopadov na niektorom z budúcich zasadnutí. Aj takto pomôžeme politickou zodpovednosťou k politickej stabilite a k politickej kultúre. Ak však môj návrh nebude prijatý, chcem sa verejne vyjadriť, že ja budem hlasovať spolu s ostatnými kolegami z Klubu Hnutia za demokratické Slovensko proti, ale využívam túto príležitosť na to, aby som teraz už bývalým kolegom z Klubu Hnutia za demokratické Slovensko zaželal úspechy, zdravie a šťastie, ak je toto ich šťastie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšia do rozpravy je písomne prihlásená pani poslankyňa Bollová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Klub poslancov Komunistickej strany Slovenska na svojom zasadnutí prerokoval žiadosť o utvorenie nového Klubu nezávislých poslancov. Berieme na vedomie vôľu skupiny poslancov zvolených za Hnutie za demokratické Slovensko do parlamentu i ich vyjadrenia nespokojnosti so stavom vedenia a činnosti materskej politickej štruktúry. Rešpektujeme i rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého § 64 ods. 3 im dáva možnosť predložiť svoju žiadosť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Považujeme však za principiálny nedostatok uvedeného dokumentu, že umožňuje vytvárať poslanecké kluby poslancom novo vzniknutých politických strán, ktoré do Národnej rady občania nevolili. Predpokladáme totiž, že uvedená skupina mieni založiť novú politickú stranu, pretože žiadna politická strana doposiaľ v parlamente nemala dva kluby.

    Poslanci Komunistickej strany Slovenska si neosobujú právo posudzovať príčiny rozhodnutia uvedenej skupiny, ale zamýšľajú sa nad tým, či uvedení poslanci až teraz zistili, že im vedenie hnutia nevyhovuje a nestotožňujú sa s jeho praktikami, označujúc ich za demokratické napriek tomu, že mnohí z nich boli členmi vedenia tohto hnutia.

    Nepovažujeme ich konanie za prejav novej politickej kultúry, o ktorej často hovorí pán predseda parlamentu, a dovolíme si ho prirovnať k rozhodnutiu horolezca, ak po výstupe odhodí lano na hlavu tomu, ktorý ho od začiatku zaisťoval.

  • Vyjadrenie stanoviska Klubu poslancov za Komunistickú stranu Slovenska nevychádza zo žiadnych mimoriadnych sympatií k politickému subjektu Hnutia za demokratické Slovensko, z ktorého sa časť poslancov rozhodla k uvedenému kroku. Poslanci za Komunistickú stranu nemajú pre podobný vzťah zvláštny dôvod. Krok poslancov z radov bývalých členov HZDS-Ľudovej strany však považujeme za nekultúrny, necharakterný, a preto vznik ich Klubu nezávislých poslancov nepodporíme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Hopta s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ja len chcem povedať, že poslanci novo vznikajúceho klubu nás požiadali o stretnutie. My sme pánovi Tkáčovi mailom, pretože sme nevedeli telefónne číslo, oznámili dátum i hodinu. Žiaľ, neprišli na stretnutie, takže svojím spôsobom je nám ľúto, že sme sa nemohli konkrétnejšie o týchto otázkach porozprávať. My sme dokonca zrušili pre nich aj niektoré akcie, pretože, ako všetci veľmi dobre viete, dnes je 55. výročie Víťazného februára (smiech a ruch v sále), pre nás je to veľký sviatok. Takže v tento deň, keď vzniká tento klub, želám im, nech sa im darí.

  • Pán poslanec Džupa ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, pán predseda Národnej rady, páni poslanci, pán minister. Posudzovanie dôvodov na utvorenie nového poslaneckého klubu a rozhodovanie o jeho vzniku má rôzne uhly pohľadu. Chcem pripojiť názor za tých, ktorí udalosti rokov 1989, 1990 vnímali ako jedinečnú príležitosť vytvoriť také podmienky, pravidlá, zákonné a spoločenské normy v krajine, ktoré by každému a bez ohľadu, kde je a kam, napríklad, i politicky patrí, poskytovali jedinečnú možnosť uplatniť sa bez toho, aby bola jeho ambícia, schopnosti a profesionalita v bežnom živote viazaná na politické áno alebo nie. Vtedy sme štyridsiatnici plní elánu a entuziazmu hľadali jednoznačné, ale hlavne pre každého rovnaké a záväzné kritériá, normy a v každej oblasti života spoločnosti vrátane politiky verili, že ich presadením v praxi vytvoríme zároveň nezvratné mechanizmy, ktoré definujú nielen kvalitu fyzickej a duševnej hodnoty každého obyvateľa a bez rozdielu v práci, rovnako aj v myslení a konaní. Rovnako tiež posunú politiku a politikov na celkom inú, ale zásadne kvalitatívne a hodnotou vyššiu hranicu, aby kolobeh udalostí a dejín mal stále narastajúci hodnotový rebrík. Vedeli sme, že iná cesta nie je, aj keď išlo, ide a naďalej pôjde o proces dlhodobý a vonkoncom nie jednoduchý. Napriek tomu sme verili a stále veríme, že je jedinou alternatívou a najvyššou hodnotou historických chvíľ, pri ktorých sme mohli byť. Retrospektívny pohľad dokumentuje, že mnohé sa podarilo zrealizovať alebo aspoň naštartovať, ale zďaleka nie všetko. Z hľadiska posudzovania, čo sa podarilo a čo nie, zhodnocujem aj to, do akej miery sa to, čoho sme svedkami v každodennom živote, tento proces posúva dopredu, brzdí ho alebo ho v základných princípoch viac alebo menej predsa však ohrozuje.

    Vážené dámy a páni. Dianie v poslaneckom klube HZDS za obdobie po parlamentných voľbách 2002 z hľadiska vyhodnocovania ostatnými politickými stranami na domácej politickej scéne vrátane parlamentnej muselo byť do týchto chvíľ len vítané. Akýkoľvek prejav nespokojnosti a snahy o vnútorné štiepenie HZDS prinášal automaticky zisk ostatným politickým súperom. Priamy v podobe eventuálnej priazne doterajších sympatizantov HZDS, nepriamo s oceňovaním presvedčenia tých svojich. Rovnako aj tým, že odpútaval najmä pozornosť občianskej verejnosti iným smerom než prípadne k problémovým okruhom vlastného politického subjektu. HZDS na uvedené aktivity časti svojho poslaneckého klubu, a som o tom pevne presvedčený, adekvátne reagovalo nielen na centrálnej úrovni a v systéme svojho funkcionárskeho zázemia, ale a hlavne medzi svojimi členmi a priaznivcami. Preto nám je dnes známe a jasné stanovisko rozhodujúcej časti členskej základne i priaznivcov, a to v rovine kvantitatívnej i čo intelektuálneho potenciálu a na celom území Slovenska. Vyjadrený názor je dnes zároveň potvrdený aj mandátom členskej základne a priaznivcov ohľadom ďalšieho postupu. Niet najmenších pochýb, že v rámci aktivít členov časti poslaneckého klubu dovnútra strany tieto nezískali nimi očakávanú a pre zmenu stavu vo vnútri strany, mimo a nad systém riadneho vnútrostraníckeho postupu potrebnú odozvu, nieto podporu. Neboli prijaté a ani akceptované ich požiadavky, ani vynucovanie si pravidiel hry, ktoré mnohokrát až kategoricky a imperatívne, či priam ultimatívne vyžadovali. Celistvosti strany tieto snahy neublížili. Skôr naopak. Do týchto chvíľ boli aktivity časti poslancov poslaneckého klubu HZDS výsostne vnútornou záležitosťou našej strany. Nebol preto najmenší dôvod z neho prezentovať viac, než bolo nutné alebo potrebné. Presadzovanie svojich úzkych individuálnych a skupinových záujmov prostredníctvom samostatného klubu v Národnej rade a akokoľvek obratne obalených do fráz je okamihom, keď ho už môžeme uvoľniť pre širšiu politickú diskusiu. Aj vďaka už spomínanému mandátu a dnes aj záväzku, ktorý nás ostatných členov poslaneckého klubu HZDS zaviazali naše politickooorganizačné štruktúry najmä na okresnej a nižšej úrovni. Dnes od nás žiadajú ho verejne prezentovať vrátane zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Na výsostne politickej úrovni, ktorou parlamentná pôda bezpochyby je, sa problémom musíme nielen zaoberať, o ňom rozhodnúť, ale ho aj zhodnotiť v širších súvislostiach a nadväznostiach, lebo v tomto okamihu už môže, o čom som presvedčený, mať širšie a dlhodobejšie dôsledky než aktuálnu a pre mnohých hádam aj vítanú parlamentnú stratu HZDS alebo zisk iných politických subjektov. Pritom už zďaleka nejde o skupinu poslancov alebo o každého jednotlivca v nej. Oficiálnym uchádzaním sa o parlamentnú či nadstranícku platformu mimo a nad rámec mandátu voličov na báze nového poslaneckého klubu sa historicky definitívne zaradili. S najväčšou pravdepodobnosťou tiež dosiahli strop svojho tvorivého politického potenciálu navyše deštruktívnymi metódami. A takto to je alebo bude historicky vyhodnotené. Domnievame sa, že nielen v rámci HZDS, lebo pravidlá v politike súčasného európskeho typu nevznikli na Slovensku, naša politická garnitúra ju neurčuje ani principiálne ovplyvňovať aspoň zatiaľ nebude. Pri vyhodnocovaní krokov časti poslancov musíme tiež na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a z hľadiska trvania priebehu súčasného volebného obdobia analyzovať ďalšie aspekty. Vznik elitárskeho, sťaby elitného poslaneckého klubu môže a s najväčšou pravdepodobnosťou aj prinesie v krátkej budúcnosti svoje dopady na ďalšie politické subjekty zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Akokoľvek sa dnes budú chlácholiť, že to, čo sa deje v HZDS, podporme, a keby, nebodaj, sa tak v budúcnosti stalo v našej strane, potom to budeme riešiť a nejako vyriešime. Za príkladmi naozaj nie je potrebné sa vracať veľmi ďaleko. Založenie precedensu politickej akceptácie variability zaradenia jednotlivcov a subjektov súčasnej Národnej rady Slovenskej republiky nad a mimo rámec výsledkov riadnych a demokratických volieb už totiž dnes nemôžeme hodnotiť len z hľadiska krátkodobého efektu či zisku jednotlivých v danom okamihu priamo nezainteresovaných politických strán. Rovnako ani na základe hodnotenia či lepšie povedané sebavedomia opodstatneného či nezdravého, potenciálnych členov jednotlivcov či úzkych záujmových skupín takýchto zoskupení. A to nielen preto, že de facto ignorujú výsledky demokratických a slobodných volieb realizovaných v intenciách noriem súčasnej svetovej politickej praxe. Lebo dnes sa navyše pridružuje, a to chcem veľmi zvýrazniť, aj konkrétna politická skúsenosť z vývoja po novembri 1989 v našom priestore i počas desaťročia samotnej Slovenskej republiky. V priamej nadväznosti na principiálne, najmä zahraničnopolitické kroky Slovenskej republiky, ktoré sa majú zavŕšiť práve v priebehu terajšieho obdobia medzi parlamentnými voľbami. Sumár výsledkov parlamentných volieb 2002 čiastočne a skôr nepriamo aj komunálnych si opodstatnenosť takejto analýzy a povinnosť ju realizovať vyžaduje jasnými a konkrétnymi číslami. A tie sú zreteľné, takpovediac nepustia. Napriek tomu, že sa tvárime, že ich pokojne môžeme prehliadnuť alebo momentálne nepredstavujú žiadnu závažnú hrozbu. Povedané ináč. Rok 2003 nie je rokom 1989, 1991, 1993, 1994, 1998 ani 2002. Aktivity časti poslancov ľubovoľného poslaneckého klubu nie sú ničím novým, originálnym. Sme svedkami niečoho, čo už tu bolo, čo už nielen politici, politológovia, ale najmä občania vyhodnotili. Ale v zásade sme dnes v inej politickej situácii, vnútornej aj zahraničnej, a na inej úrovni sociálno-ekonomického pozadia a následných súvislostí, lebo čas a udalosti letia.

    Na určité tendencie vývoja novodobej histórie samostatnej štátnosti smerom od volieb k voľbám v predchádzajúcom období poukazovali teoretici, analytici, prognostici a varovali pred politickými chybami. Poukazovali hlavne na tie, ktoré s cieľom dosiahnuť momentálny a krátkodobý politický prospech vytvárajú podhubie na vznik či obnovenie celkom iného druhu politiky a politickej garnitúry. Mnohí, najmä praktici, tieto analýzy a varovania brali s rezervou. Dnes už úvahy a vývody teoretikov majú celkom jasné kontúry v podobe čísel výsledkov volieb, vývoja preferencií a podobne. Nie je preto ani veľmi zložité dospieť k praktickým záverom, ktoré tie teoretické potvrdzujú. Pre niekoho žiaľ, pre iného chvalabohu. Krátkodobý prospech a zisk politických subjektov, ktorý vyplýva z akceptácie nerešpektovať výsledky demokratických volieb, prispel k zmenám pomerov síl v Národnej rade Slovenskej republiky. Spôsoboval, tvoril a bude vytvárať priestor na nástup radikalizujúcich názorových a politických tendencií medzi občanmi rovnako ako medzi politikmi a politickými stranami vrátane vytvárania priestoru pre názorový a politický extrémizmus pravicového či ľavicového typu vrátane hraníc a jasných kontúr želaného a nimi očakávaného ďalšieho vývoja. Dnes teda už nie iba v polohe hypotetickej či teoretickej, ale praktickej plus-mínus vysoko pravdepodobnej. A neskôr po zavŕšení štvorročného cyklu medzi voľbami aj s konkrétnym vyjadrením zmeny politických síl. Zažívame to na našej politickej scéne. Za príkladom si môžeme zájsť aj do susednej Českej republiky, ktorej občania sú nám historicky, kultúrne, ale aj mentálne veľmi blízki, aj keď nie sme identickí. Preto z toho hľadiska s prihliadnutím na míľniky vývoja Slovenskej republiky po roku 1989 už nemôžeme ďalej ignorovať takúto hrozbu reálnej zmeny štruktúry politickej scény a priorít jej politiky, ani ju bagatelizovať. Ani pre ňu vyrábať podhubie aj z dôvodu, že naozaj nebudeme ako štát a ani ako hociktorá politická strana lídrom európskej či svetovej politiky. Dôsledky takéhoto vývoja by kruto doľahli na nás všetkých vrátane všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, a to všetko už v súčasnosti nie je úvaha o ideológii, o politickom boji, ale o pragmatizme a zodpovednosti ponovembrovej politickej garnitúry. Dnes si teda ani v teoretickej či hypotetickej úvahe nemôžeme zahrávať s návratom tých ambícií, ktoré si osobujú právo vytvárať priestor na ohrozenie či spochybnenie vývoja v našej krajine po novembri 1989. Hovorím teraz o nepriamej ceste pre takéto tendencie. Opäť máme k dispozícii za priehrštie najrôznejších príkladov. Pokiaľ vieme, chceme alebo dokážeme oddeliť kúkoľ od zrna, naozaj závažné udalosti domáceho politického diania od balastu, mediálne tak veľmi pýtaného. Ako príklad môžu posúdiť aj ambície nasadenia a vynaložená, respektíve nevynaložená energia niektorých politických subjektov smerom ku komunálnym voľbám 2002. Pokojne si dovolili vybrať oddychový čas, lebo maximálne sústredenie bolo a je postavené na celkom jasné a iné ciele, hlavne na celoštátnej úrovni. Preto je práve tu a teraz namieste výzva pre lídrov, analytikov a stratégov všetkých politických strán a nielen na parlamentnej úrovni sa nad týmito otázkami zamýšľať, ale ich aj konkrétne a na obdobie najbližších rokov rozpracovať. Rovnako nie s malým, naopak, s väčším dôrazom prevzatia zodpovednosti za konečné politické dopady je tiež s väčším podielom zodpovednosti, ak prepáčite prisilnú formuláciu, na bedrách vrcholových predstaviteľov vládnych politických strán, ktoré disponujú momentálnou parlamentnou väčšinou. Keď v tejto chvíli nenájdu alebo neprijmú argumentáciu na zablokovanie separátnych elitárskych ambícií, potom nech tento fakt vyhodnotia ako výrazný podnet urýchlene a s plnou vážnosťou vrátane dlhodobých dopadov tieto aspekty v súvislostiach zhodnotiť.

    Z dôvodov, ktoré som uviedol, a opäť to musím zopakovať, s ohľadom na aktuálne podmienky na celkom konkrétny geopolitický priestor, domáci a medzinárodný politický vývoj, sociálny a ekonomický stav štátu a spoločnosti, dynamiku politického vývoja, jeho vyhodnocovania zo strany najmä občianskej vierohodnosti a na ich pozadí aj s prihliadnutím na špecializovanú analýzu výsledku posledných volieb, ale aj ďalšie súvislosti, dnes musíme naozaj nie iba z hľadiska aktuálnej parlamentnej politiky, ale zvlášť s výhľadom stredne dlhej perspektívy zvažovať skutočne, obrazne povedané, na laboratórnych váhach. Robiť zároveň všetko pre to, aby balansovanie politikov, no najmä určitej, dnes už jasne postrehnuteľnej a, žiaľ, aj silnejúcej časti voličskej základne smerom k pravicovému alebo ľavicovému radikalizmu nemala vytvorený priestor na lacné politické zisky. Ale najmä nebujnela smerom k ich krajným extrémnym formám. V konečnom dôsledku sa totiž nezáujem či neochota zaoberať sa týmito tendenciami, a to bezpochyby, vráti v podobe bumerangového efektu. A to nie iba na škodu dnes existujúcich politických subjektov oboch základných parlamentných táborov koalície a opozície, ale celého politického spektra s reálnymi a lacno silnejúcimi tendenciami smerom ku kritike spochybnenia celkovej orientácie štátu, k smerovaniu jeho vnútornej a zahraničnej politickej i ekonomickej orientácie. Stručne povedané, s priamym spochybnením, následne revíziou základného princípu vnútorného a zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky, ktorý bol založený v roku 1989. Preto dnes naozaj pri formovaní klubu poslancov Národnej rady mimo politiky vo voľbách a legitímne v parlamente etablovanej politickej strany mimo mandátu získaného na základe príslušnosti k tejto politickej strane je príležitosť uvažovať nielen o krátkodobom prospechu či aréne politického súperenia. Lebo momentálne ide o ten či iný subjekt, v danom prípade o Hnutie za demokratické Slovensko. Skôr diskutovať o takej zmene zákonnej normy, ktorá bude fixovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na výsledky volieb a politický subjekt na kandidátke, ktorý ho dosiahol a zamýšľať sa nad dôsledkami chaosu v politických stranách v dôsledku preskupovania politických klubov na základe uplatnenej ambície úzkej či väčšej záujmovej skupiny. Lebo po tomto prípadnom dnešnom vzniku nového poslaneckého klubu prídu ďalšie iniciatívy. Skúsenosti aj z posledného volebného obdobia sú plné konkrétnych príkladov.

    Znova totiž musím zdôrazniť. Z principiálneho hľadiska iniciatíva skupiny poslancov, bývalých poslancov nášho klubu, nemá nepriaznivý dopad na stabilitu strany ani na skupinu stabilných voličov HZDS, lebo v bledomodrom robia niečo, čo tu už za posledné roky v parlamente bolo. Preto si dnes aj človek, ktorý sa priveľmi o politiku nezaujíma, na to svoj názor vytvoril. Stotožnil sa a zovšeobecnil, že okamihom uplatnenia oficiálnej žiadosti o zriadenie nového poslaneckého klubu nad a mimo rámca ľubovoľnej politickej strany dosiahli jeho signatári nielen strop svojej politickej kariéry, ale aj podpory verejnosti. Drobenie našej politickej scény v procese kryštalizácie politických subjektov, politickej scény v súvislosti s tvorbou principiálnej vnútornej či vonkajšej orientácie Slovenskej republiky v prvých rokoch existencie samostatnosti štátnosti bolo o niečom inom, ako keď sa tak deje v priestore a čase, v ktorom má súčasná politická garnitúra a Slovenská republika tieto vyprofilované princípy zavŕšiť.

    Z týchto dôvodov sme povinní o tom nielen uvažovať, ale aj rozhodnúť. A teraz už naozaj nejde len o osoby či subjekty, ale o väčšiu mieru zodpovednosti, lebo v hre sú dnes, žiaľ, aj základné princípy vývoja našej krajiny po novembri 1989 a jej kontinuity. Preto som si dovolil svoj apel adresovať najmä lídrom, analytikom a stratégom politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky. Takmer všetci majú s tendenciami, ku ktorým sa vo svojom príspevku vyjadrujem, svoje osobné stranícke skúsenosti počas vývoja pri vzostupoch a pádoch svojich politických subjektov v čase vládneho i opozičného pôsobenia.

    Preto verím, že po odstránení povinného politického pátosu budú musieť tento staronový aspekt súčasného funkčného pôsobenia parlamentu, ale zásadne v inom politickom priestore a súvislostiach prinajmenšom analyzovať. Rovnako som presvedčený, že v záveroch sa naše stanoviská, keď sa nebudú prelínať, potom aspoň budú veľmi podobné až blízke.

    Niet preto najmenších pochýb, že zo zásady vznik nového klubu nepodporíme. Preto sa bude opierať o súhlas najmä poslancov vládnej väčšiny. Napriek tomu, keď už ste rozhodnutí a podporíte ich požiadavku, potom chcem svojím príspevkom aspoň dosiahnuť, aby sme si všetci a s plnou vážnosťou uvedomili, že ďalšie odkladanie principiálneho riešenia tejto modelovej situácie už dnes nie je možné. Súhlasom na vznik samostatného parlamentného subjektu mimo a nad rámec výsledkov volieb bude presadzovanie zakotvenia zákonných noriem zabezpečujúcich stabilné pomery v parlamente v súlade s výsledkami demokratických volieb a v priebehu celého volebného cyklu na parlamentnej úrovni oveľa zložitejšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Banáš. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V Národnej rade Slovenskej republiky sedia politické strany, ktoré reprezentujú isté hodnoty od ľavice cez liberál až po konzervatívne strany. Je nám všetkým jasné, že toto je mimoriadne dôležité z hľadiska nášho budúceho zakotvenia v Európskom parlamente. Ja som sa chcel spýtať pána kolegu Džupu, či by nám mohol nejako povedať, aké hodnoty, či sociálnodemokratické alebo konzervatívne, predstavuje Hnutie za demokratické Slovensko i z hľadiska, ako som povedal, zaradenia do Európskeho parlamentu, a tú istú otázku by som chcel položiť aj pánovi Tkáčovi, keby eventuálne vo svojom súhrne ako spravodajca nám mohol povedať, akú politiku, aké hodnoty chce robiť eventuálne nový klub.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Džupa chce odpovedať na otázku pána poslanca, alebo nie? Áno.

    Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

  • Budem veľmi rád, pán poslanec, keď prijmete pozvanie na naše programové konferencie, pretože dve minúty na takú závažnú otázku vyložene nestačia. Aby som sa mohol vyhnúť alebo vyhol by som sa tým nejakému povrchnému alebo skoro plytkému vyjadreniu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Mikloško, Maxon, Cabaj, Kozlík. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Volebný zákon hovorí o tom, že do volieb idú politické strany alebo politické hnutia. Je tu však ústava, ktorá hovorí o tom, že mandát poslanca je proste najvyššie postavený a na tom je postavené vlastne svedomie, svedomie poslanca je postavené najvyššie a na tom je vlastne založená aj celá demokratická, by som povedal, parlamentná prax. Z tejto stránky a v tomto zmysle aj rokovací poriadok podľa mňa odvodený z ústavy umožňuje vytvorenie nového poslaneckého klubu, čo sa v dejinách slovenského parlamentarizmu stalo veľakrát. Preto ja a my poslanci za KDH nemáme problém podporiť vznik nového poslaneckého klubu, lebo rešpektujeme vôľu ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom rozhodli odísť alebo už nie sú členmi strany. Mám tu však jeden problém, a to je moja otázka na pána poslanca Tkáča.

    Pán poslanec, vy nie náhodou ste zrejme analyzovali celý stav, ako prebiehal vnútri hnutia, a aj ste konštatovali, že v zmysle toho vy nie ste členmi strany, pretože ste boli odtiaľ vylúčení. Nakoľko som to však ja pozorne počúval a nakoľko som tomu rozumel, predpokladám, že vy sa ešte nejakým spôsobom odvoláte na rozhodcovský súd strany. A tu kdesi mám trošku malý problém. Pretože ja si myslím, že zase patrí k politickej kultúre parlamentu, že jedna strana by nemala mať dva kluby. To je úplne logické. Ja sa len pýtam, ja som pripravený dnes podporiť vznik vášho klubu, lebo je to, ako som povedal, úplne samozrejmé, vyplýva to z ústavy a rokovacieho poriadku. Ale čo nastane vtedy, keď vy svoj spor na základe rozhodcovského súdu vyhráte, čo si osobne myslím, že je dosť vysoko pravdepodobné, lebo neviem, či podľa stanov, veď bola o tom reč v novinách, teda ste boli právom vylúčení. Totiž potom aj moje hlasovanie, aj naše hlasovanie zostane trošku v komickej polohe, že vlastne vy vyhráte a budú tu dva kluby HZDS. Keby ste mi na toto mohli odpovedať. Riešením by bolo, keby ste, samozrejme, vystúpili, potom už nemám dôvod vôbec váhať o hlasovaní. Samozrejme, že ja chápem istým spôsobom váš vnútrostranícky zápas, že pokiaľ by sa dokázalo, že vedenie hnutia porušilo stanovy, tak je to istým spôsobom aj vnútri hnutia istá porážka tých a zase víťazstvo vás, čiže chápem to, len nerád by som sa dostal do situácie, že tu zrazu budú dva poslanecké kluby HZDS, a čo potom ja a ako ja budem aj pred médiami, aj pred verejnosťou odôvodňovať toto svoje hlasovanie. Čiže chcel by som, aby ste sa k tomu dopredu vyjadrili, čo bude potom, keď rozhodcovský súd vašej strany rozhodne, že ste ďalej členom strany, čo potom my máme robiť? Máme zrušiť váš klub, alebo čo máme robiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon je ďalší prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ. V úvode by som si dovolil zareagovať, pán Mikloško, na vás. No pokiaľ by vás bolo viac, tak si tiež môžete spraviť dva kluby, a keď sa rozhodnete, tak v budúcnosti opäť z toho môže byť jeden klub. Matematicky to vám však nevychádza. Tu vaša kolegyňa v prvom rade povedala, že my ešte môžeme podstúpiť v konečnom dôsledku tri takéto budúce štiepenia, lebo ešte stále nám to matematicky vychádza, čo ja pevne verím, že sa nestane.

    Problém, o ktorom tu teraz rokujeme, sa, prirodzene, týka každého člena poslaneckého Klubu Hnutia za demokratické Slovensko a týka sa, samozrejme, aj mňa osobne, a to, čo som si v dôvodovej správe pána predkladateľa mal možnosť vypočuť, je podľa môjho názoru bezprecedentná vec v Národnej rade Slovenskej republiky. Bezprecedentná v tom smere, a to je dôvod, prečo tu stojím, pretože jednoducho ja cítim, že musím obhajovať česť 25 mojich kolegov a aj svoju. Vystúpenie bolo bezprecedentné aj v tej analýze. Ja sa k nej nebudem vracať a nebudem hovoriť o tom, kde bola nepresná, kde bola nesprávna, ale jednoducho, ak sa predkladateľ vo svojom vystúpení odvoláva na to, že má politickú prax, tak sama politická prax predurčuje k tomu, aby sme mali aspoň všetci základnú úctu k svojej politickej minulosti. A táto základná úcta k svojej politickej minulosti u predkladateľa jednoducho chýbala.

  • Som veľmi prekvapený aj konštatovaním, že 11 poslanci, ktorí sa rozhodli založiť poslanecký klub, sa odvolávajú už na to, čo som povedal, na politickú prax, ale aj štátnickú prax. No naozaj spoločne by sme si mohli položiť otázku, ako sa dá získať štátnická prax a čo to je štátnická prax, ale jedným dychom môžeme dodať, že kto má naozaj mandát a reálnu štátnickú prax, tak nemôže s neúctou pristupovať k tomu, čo robil desať rokov dozadu. To je to, čo som jasnými slovami povedal už v predchádzajúcom konštatovaní. Je to, samozrejme, aj vec, ktorá sa nás týka osobne, týka sa našich priateľských vzťahov, týka sa našej profesionálnej spolupráce a svojím spôsobom to určite poznačí budúci vývoj v Národnej rade Slovenskej republiky, ale čo mňa teda veľmi prekvapilo, že jedenásti naši bývalí kolegovia sa rozhodli byť asertívnym poslaneckým klubom. Nuž naozaj mi nedalo a utekal som po slovník cudzích slov a asertivita, dámy a páni, znamená metóda nácviku, tréningu správania sa primeraným nekonfliktným spôsobom a v inom význame znamená aj sebapresadenie.

    Na jednej strane hovoríte, že budete konštruktívna opozícia, na druhej strane hovoríte, že budete asertívnym klubom, no prepáč pán kolega predkladateľ, budeš sa môcť zrejme k tomu vyjadriť v záverečnom slove, ale sú to jednoducho pojmy, ktoré ja neviem stráviť a neviem ich akceptovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    Bol som veľmi prekvapený už vo väzbe na to, čo som povedal, že asertivita znamená bezkonfliktnú prácu, bol som veľmi prekvapený už tým, že do konfliktu vstupujete svojím vystúpením. Nechcem teda túto tému naozaj zľahčovať, ale poslancom poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska ste dokonca znemožnili oslavovať Víťazný február alebo februárové víťazstvo pracujúceho ľudu. Neviem, akým spôsobom chcete pracovať ako konštruktívna opozícia, keď ste vo svojom vystúpení zobrali na seba záväzok alebo proklamatívne, pán predkladateľ, si prezentoval, že nebudete rozbíjať vládnu koalíciu. Ja nehovorím, že opozícia sa má usilovať o rozbitie vládnej koalície, ale vy ste dali istý predbežný prísľub, ako sa budete správať, a ten predbežný prísľub je pre mňa osobne naozaj znepokojujúci. Ale čo je kľúčové a čo chcem povedať. Profesionálne skúsenosti a vedomosti sa mnohí z nás rozhodli využiť rôznym spôsobom. My sme sa rozhodli predovšetkým prostredníctvom našich politických strán využívať svoje profesionálne skúsenosti a vedomosti, tieto naše profesionálne vedomosti a skúsenosti presadzovať do programových cieľov strany a tieto programové ciele strany potom presadzovať a obhajovať pri plnení programových cieľov strany. Postupovať a pracovať touto prirodzenou metódou, a to mi dovoľte, dámy a páni, zdôrazniť, postupovať a pracovať touto prirodzenou metódou mi nikto nikdy v Hnutí za demokratické Slovensko nebránil. Naopak, bol som presvedčený a som presvedčený, že aktívna programová politika má v našej strane podporu. Nie som fundamentalistický straník. Cítim sa ako človek, ktorý si vie presadzovať svoje záujmy, ale cítim sa aj ako človek, ktorý má dostatočný priestor v Hnutí za demokratické Slovensko na demokraciu.

    Neprichodí mi, aby som reagoval aj na to, čo odznelo v niektorých faktických poznámkach. Aj mňa osobne bude zaujímať, aké je budúce programové smerovanie klubu, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne, ale pán poslanec Banáš, naša strana má tri piliere - národný, kresťanský a sociálny. Je paradoxom, že sa pýtate práve vy na to, lebo všetky tieto tri piliere vašej strane v jej programových cieľoch chýbajú. Ak hovorím, že som demokrat a cítim sa byť demokratom, tak práve toto sú tie tri základné fundamenty, ktoré som sa snažil a snažím sa s mojimi kolegami v politike našej strany presadzovať.

    Dámy a páni, možnože by bolo namieste povedať aj niekoľko osobných a ľudských pocitov. Tie s najväčšou pravdepodobnosťou však odznejú v kuloároch tejto budovy. Nie je v takomto rozhodovaní príjemný pocit, mieša sa pocit úzkosti, mieša sa pocit hnevu. Rozhodne treba skonštatovať, že keď sa rozhoduje o takýchto veciach v Národnej rade, tak by tam mal byť aj kus racionálneho myslenia, ale mali by sme do toho dať aj istú dávku pocitov, tak ako to naozaj cítime.

    Je možno naivné, aby som vás teraz požiadal o to, aby sme problematiku riešenia vzniku nezávislého klubu poslancov oddialili, ale napriek tomu sa s touto prosbou na vás obraciam. Zvážme ešte všetky možné dôsledky, zvážme aj parlamentné prepočty. Tí, ktorí sa tak rozhodli, svoje rozhodnutie nepochybne nezmenia, ale týždeň alebo štrnásť dní na našom rozhodnutí nie je takým termínom, ktorý by zásadným spôsobom mohol ovplyvniť budúce fungovanie nezávislého klubu poslancov.

    A celkom na záver mi dovoľte povedať alebo požiadať predkladateľa, aby naozaj jasne a zrozumiteľne deklaroval to, o čo ho žiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky, o čo ho žiadal kolega poslanec pán Mikloško.

    Pán predkladateľ, vyhláste všetci, že nie ste členmi Hnutia za demokratické Slovensko.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jarjabek s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Mne v súvislosti so slovami pána poslanca Maxona napadla iná myšlienočka. Určite nikto nepopiera, že vznik klubu môže byť legitímny. Avšak je pre mňa absolútne nelogický v tejto konštelácii Národnej rady z toho dôvodu, že sa menia pomery v Národnej rade, a toto musí byť jasné určite aj koalícii, keďže je to jasné opozícii. A ja sa v tejto chvíli pýtam, či ctení kolegovia z opozície si uvedomujú, koho v budúcnosti pri dôležitých hlasovaniach bude nahrádzať, legitímne nahrádzať v rámci takzvanej konštruktívnej opozície takzvaná platforma pána Tkáča. Bude to KDH, bude to ANO alebo bude to SMK, lebo o nahradzovaní SDKÚ som ešte nepočul. A preto sa pýtam ctených kolegov z koalície, či si uvedomujú aj tento problém, ktorý je absolútne iný, o akom sme teraz hovorili. Menia sa počty v parlamente, menia sa názory na nové zákony, ktoré prídu do tohto parlamentu. V tejto chvíli už existuje opozícia v opozícii a takzvaná konštruktívna opozícia naklonená istej časti koalície preto, lebo ona bude vždy naklonená istej časti koalície, lebo jednoducho to pre ňu bude výhodné. A to je moja otázka vám vážení koaliční kolegovia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi predniesť niekoľko faktov k problematike, ktorú prerokúvame. Máte pred sebou tlač 161 - Návrh na schválenie utvorenia poslaneckého klubu - Klubu nezávislých poslancov Národnej rady. Ja chcem len niektoré fakty spresniť, aby nám bolo všetkých jasné, o čo v tomto parlamente išlo, pretože z vyjadrení, ktoré odzneli v médiách o tom, ako sa zubami nechtami budeme držať v strane, ako sa už necítime, potom sa zas cítime a možno ešte nebudeme cítiť, tak chcem povedať niekoľko faktov.

    Po prvé. Pod tlačou 161 máme pod, aby to bolo jednoduchšie, pečiatkou predsedu sekretariát predsedu Národnej rady poradové číslo 204 oznámenie o vytvorení poslaneckého klubu, ktorý vznikne na pôde Národnej rady. Len keď si to pozornejšie prečítate, máte tam aj môj list, ktorým oznamujem predsedovi Národnej rady, že desiati poslanci dnešným dňom prestali byť členmi nášho poslaneckého klubu, ten je zo 7. 2., a pozrite si poradové číslo v sekretariáte predsedu Národnej rady poradové číslo 205. Najskôr predseda Národnej rady mal totižto materiál, ktorým žiadajú zriadenie poslaneckého klubu, a až potom vôbec oznámenie, že im zaniklo členstvo v rámci poslaneckého klubu, ale to je len jedna taká maličkosť.

    Po druhé. Druhá je v zápisnici z ustanovujúcej schôdze novovytvoreného poslaneckého klubu, tých, ktorí to nepostrehli, chcem upozorniť pod poradovým číslom 10 Ladislav Polka. Ak si to pozriete, všetci sú v abecednom poradí, to bol posledný, koho sa podarilo zlomiť a ktorý pribudol a je dopísaný ako desiaty v tejto zápisnici mimo abecedného poradia. Ďalej nie je v tejto zápisnici Rudolf Žiak, ktorý pod dátumom v Bratislave 7. 2. 2003 oznamuje pánu Hrušovskému, že vystupuje z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko dňom 7. 2. 2003. Len takú perličku, tento list bol posielaný zo Starej Ľubovne dňa 12. 2. a do Národnej rady prišiel a je opečiatkovaný pečiatkou 14. 2. 2003, kde oznamuje, že 7. 2. vystupuje z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Takže to je niekoľko informácií k faktografii. Samozrejme k otázke, či zostávajú členovia alebo nezostávajú, stále zastávam názor, že zostávajú členovia nášho hnutia, a to z jednoduchého dôvodu, pretože pod bodom 7 v stanovách, a bol som ten, kto bol na republikovom predstavenstve, kde sa prijalo pozastavenie výkonu funkcie, a keďže vás tu už pán Tkáč školil so stanovami, nedá mi, aby som nepovedal, tak ako je to v stanovách napísané, to znamená, že v naliehavých prípadoch, ktoré vyžadujú okamžitý zásah, môže miestna organizácia alebo príslušné predstavenstvo pozastaviť výkon jeho členských práv a povinností. Stalo sa, uznesenie predstavenstva je, že majú pozastavený výkon práv a povinností. Ale článok pokračuje - toto rozhodnutie je súčasne návrhom pre príslušnú rozhodcovskú komisiu na konanie o vylúčení z členstva. To znamená, už tu je jasne povedané, že o tom definitívne rozhoduje rozhodcovská komisia, ktorá toto buď potvrdí, a tým je vylúčený z členstva ten, ktorého sa to týka, alebo toto nepotvrdí a zostáva členom. To znamená, ak dnes z blahosklonnosti, tak ako som to počul, sa vyjadrovali jednotliví zástupcovia klubov, že podporia vznik tohto poslaneckého klubu, zajtra predkladám návrh, aby 25 poslancov klubu HZDS bolo rozdelených do troch poslaneckých klubov. Presne podľa tejto istej logiky, ktorú ste tu momentálne predložili, pretože stále sú ešte členovia Hnutia za demokratické Slovensko.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som rád, že to potvrdzujete, pretože s tým bol najväčší problém a o tom sa hovorilo v poslaneckom grémiu, kde vyšla požiadavka, aby jednoznačne deklarovali, či sú členovia HZDS alebo nie sú. Tak ako ste tí, čo počúvali pána Tkáča, on tu predniesol. „Podľa tohto nie sme členovia HZDS.“ Predniesol niekoľko materiálov, ktoré tu prečítal a ktoré spochybňoval o ich právoplatnosti od prvopočiatku. To znamená, ak ich spochybňoval, ako sa potom na tieto papiere môže odvolávať a hovoriť, že je to takto. To znamená, že potom túto snemovňu zavádzal a neodpovedal na to, čo bola požiadavka predsedov poslaneckých klubov, aby bola jednoznačná odpoveď, ako to je, či jedna strana môže mať alebo nemôže mať viacej poslaneckých klubov. Ak z klubu SDKÚ kričali, že podporíte rozdelenie klubu HZDS na tri ďalšie, nech vám to predseda vysvetlí, o čom bola diskusia, kde všetci prítomní zastávali názor, že jedna politická strana nemôže mať v parlamente viacej poslaneckých klubov. Takže otázka je o niečom inom.

    Ďalej. Ak dovolíte, chcem upozorniť na ďalšie veci, ktoré sú pred nami a ktoré z toho vyplývajú. Ak povieme prvý krok alebo povieme a, musíme povedať b, c a tak ďalej, to znamená tým, že títo jedenásti vystúpili z poslaneckého klubu HZDS, automaticky zmenili pomery vo výboroch na kontrolu Vojenského spravodajstva a kontrolu SIS, pretože tieto sú konštituované na základe pomerného zastúpenia poslaneckých klubov, kde sa jasne hovorí, ak poslanec vystúpi z poslaneckého klubu, zaniká mu členstvo. To znamená vo výbore na kontrolu SIS a Vojenského spravodajstva títo členovia už nie sú. To znamená pán Gabriel a Krajči v Osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, pán Elsner a Polka vo výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Tým však vyplýva povinnosť pre Národnú radu, keďže sa tu odvoláva priamo z rokovacieho poriadku na pomerné zastúpenie, to znamená, že pomerné zastúpenie je úplne iné bez ohľadu na to, že na úkor HZDS si posilní pozíciu vládna koalícia alebo teda opozícia a koalícia, ak z tohto vychádzam. Takže to je otázka postavenia týchto dvoch výborov.

    Ďalšia vec, ktorá je pred nami a ktorou sa musí veľmi rýchlo Národná rada zaoberať. Mandátový a imunitný výbor vzniká presne podľa § 7 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Členovia mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa volia na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade. To znamená znova zmena pomeru v Národnej rade, pretože predstavitelia politických strán, ak by som bral akceptáciu toho, čo hovoril pán Tkáč, že nie sú členovia HZDS, to znamená, 139 poslancov tohto parlamentu sa môže podieľať na práci mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií alebo ako my to hovoríme konflikt záujmov. Takže to je ďalší problém, ktorý je pred nami. Navyše chcem upozorniť na ďalšiu skutočnosť, že týmito zmenami dochádza aj k iným počtom, pretože ak pred ustanovujúcou schôdzou Národnej rady sa stretli predstavitelia politických strán, tak hľadali pomery a nezatajujem to, že často sa hľadalo tak aj v minulosti, aj teraz, že koalícia udáva obyčajne tón, tak hľadala aj počty výborov zložiť tak, aby matematické zaokrúhľovania nasvedčovali niekedy dva, niekedy tri pri počte zástupcov tohto výboru, aby teda zostalo zachované určité pomerné zastúpenie ako výsledok volieb v Národnej rade. K tomuto takisto dochádza, pretože ak máme 12 základných výborov a 11 poslancov odišlo, tak dochádza k prerozdeleniu v tom, že sa bude treba veľmi rýchlo zaoberať touto otázkou, pretože už títo poslanci nereprezentujú poslanecký klub HZDS, to je oficiálne a to je realita, ktorá vyplýva z rokovacieho poriadku, a preto je v právomoci HZDS a poslaneckého klubu, aby si tieto zmeny vykonalo, pretože ich delegovalo na základe dohôd medzi politickými stranami ako zástupcov HZDS. Teraz už HZDS nezastupujú, tak sa bude treba touto otázkou zaoberať, tak kompletne, nechcem to ľudovo povedať, ale treba preorať všetky výbory, pretože sa teraz vytvára úplná iná konštelácia politických síl, tu hovorím o faktoch. Takže to je ďalšia skutočnosť, ktorá je momentálne pred nami a ktorou sa bude treba veľmi rýchlo zaoberať a hľadať riešenie, ako usporiadať pomery v parlamente, pretože už k zmene pomerov došlo. No a, samozrejme, nedá mi nespomenúť ešte jednu vec, keď už hovoríme o tom, že hovorme si pravdu, tak Vojto, treba si pravdu povedať, že každý sa takýmto spôsobom rozhodne, ako sa rozhodne a ako bude pokračovať ďalej. Mal som tú smolu v živote, že už som to raz zažil a zažil som to v roku 1994, keď nám odchádzali poslanci z nášho poslaneckého klubu a môžem povedať, že HZDS sa ešte viac posilnilo a nepadlo na kolená pre to, že niektorí odišli, ale hovorím, to je výsostné právo každého, ale nielen mňa, ale aj ľudí, s ktorými sa stretávam, veľmi trápi jedna vec. Prečo to títo ľudia neurobili pred voľbami a neuchádzali sa o dôveru voličov v takomto ponímaní, ale urobili to pomaly dva týždne po voľbách, najmä keď boli dosadení do funkcií, ktoré bolo treba obsadiť, a keď zložili poslanecký sľub, možno, aby boli vyriešení v inej súvislosti. Takže aj to nasvedčuje tomu, aká je v podstate tá takzvaná nezávislosť.

    Ale ja nerád prepieram špinavú bielizeň na verejnosti, ale keď už si hovoríme o tej pravde, tak treba tú jednu pravdu povedať. Ak si sa odvolával na to, že zastúpenie, ktoré máme v zahraničných inštitúciách, do Rady Európy za člena ťa delegoval poslanecký klub HZDS. Ja som bol ten, kto to aj predkladal, prečo som to aj obhajoval. V minulom funkčnom období si pôsobil ako náhradník na člena PZ Rady Európy, teraz si išiel za člena za náš poslanecký klub. To znamená, ak si z poslaneckého klubu odišiel, minimálne čestné je vrátiť túto pozíciu poslaneckému klubu HZDS, pretože, samozrejme, je aj iné politické zoskupenie, kde sa pohybujeme alebo nepohybujeme a ja tu musím úplne otvorene povedať o jednej veci, a to je súvislosť s akceptáciou, respektíve podporou našich zástupcov. Ak v minulosti nebolo HZDS prijaté do EDG, ale boli ste traja individuálni členovia, ktorí ste pôsobili, pani Belohorská ako poslankyňa, členka v Rade Európy, pani Keltošová a pán Tkáč ako zástupcovia nášho klubu v úlohe náhradníkov v Rade Európy, tak ste boli individuálni členovia EDG. Bol som pri tom, keď sa riešila otázka, mali sme požiadavku od predsedu politického klubu EDG v rámci Rady Európy, že je vyhradené miesto pre podpredsedu tohto klubu ako zástupcu Hnutia za demokratické Slovensko. Keď som to predniesol v politickom orgáne - republikovom grémiu, zhoda bola urobená v tom, že grémium do tejto funkcie odporučilo pani Belohorskú. Zodpovedný podpredseda pre túto oblasť - zahraničnú politiku - pán Žiak mal toto oznámiť tak, aby ste takýto návrh predložili. Nakoniec pani Keltošová predložila návrh, aby podpredsedom klubu bol pán Tkáč napriek tomu, že politický orgán odporučil niečo iné. Napriek tomu sme sa povzniesli nad tým, ocenili sme, že je tam zástupca HZDS, pretože pre HZDS toto bolo vyčlenené, a napriek tomu a týmto skutočnostiam sme boli tí, ktorí ťa znova navrhli, aby si v Rade Európy pôsobil. Treba si však povedať aj takéto veci, ktoré sa stávali, ak sa teda odvolávaš na demokratickosť, nedemokratickosť stanov. To znamená, ak niekto nerešpektuje rozhodnutie najvyššieho orgánu, tiež by malo byť postupované trochu iným spôsobom, ale to spomínam len ako jednu perličku z toho bohatého života, ktorý sme spolu zažili.

    Ja takisto všetkým bývalým kolegom, ak sa rozhodnete ich podporiť, že budú pôsobiť v rámci poslaneckého klubu, želám, aby patrične ocenili tento ich krok aj voliči. A tak, ako sa hovorí, že božie mlyny melú pomaly, ale isto.

    Ďakujem pekne.

  • Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril na margo tohto bodu. Očakával som od navrhovateľa, ale aj od celej skupiny odchádzajúcich z Hnutia za demokratické Slovensko jasnú politickú líniu a jasnú programovú pozíciu. Myslím si, že to by bol korektný prístup, keď by dali parlamentu jasnú správu, pretože parlament je výsostne politický orgán, ktorý na základe politických prezentácií, politických platforiem realizuje politiku, pánboh daj, v prospech občanov. Je tu skupina poslancov, ktorí opustili spoločnú domácnosť a namiesto jasnej správy, ako chcú žiť ďalej, ako chcú pokračovať, aká má ich byť platforma, politické zameranie, tak to jadro vystúpenia pána Tkáča bolo vlastne špinenie do vlastného hniezda, do domácnosti, ktorú opustili, v ktorej sa politicky zrodili, kde roky pôsobili v najvyšších funkciách, dá sa povedať, že v skupine poslancov, ktorí odchádzajú, je zastúpená väčšina politického grémia, keby sa to spočítalo, možno prídeme až k väčšine politického grémia, to znamená, že výroky o tom, že je tu skupina alebo časť vedenia, ktorá pôsobila nedemokraticky, pomaly mám pocit, či to nie je vlastne tá skupina, ktorá odchádza, pretože skutočne pozícia viacerých odchádzajúcich členov v politickom grémiu dlhodobo bola vysoká a mala jasný, veľmi silný rozmer. Mohli bezprostredne politiku HZDS ovplyvňovať. V tomto smere teda prezentáciu mediálnu, politickú tejto skupiny, pán Tkáč vás osobitne, pokladám za politické chrapúnstvo. Odišli ste, vyrástli ste v istej politickej skupine, skutočne nie je možné vám brániť, aby ste zmenili, keď máte taký názor, svoje politické postoje, ale robte to profesionálne, robte to na báze programovej, politickej, nerobte to špinením ľudí, s ktorými ste roky spolupracovali, nerobte to tým, že zavádzate voličov. Ste profesionáli, ja pevne verím, že ste profesionáli, že ste spočítali svoje politické východiská, to, čo teraz hráte a naťahujete čas, znamená, že možno z členskej základne Hnutia za demokratické Slovensko odíde nie 300, ale 350 členov a že možno percentuálne nová strana alebo platforma, alebo čo to bude, získa v rámci politických preferencií nie jedno, ale možno 1,3 percenta. Takže ak o tomto má byť tá hra, je škoda, že strácate svoj kredit, predovšetkým vo voličskej a členskej základni HZDS. Ale to je politická dimenzia, ja by som sa dotkol toho, že v minulosti sme tiež boli svedkami odchodov poslancov z politických klubov, stačí si spomenúť na rozpad klubu SDK - Slovenskej demokratickej koalície, pripomeniem odchod Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré odišlo za svojou názorovou platformou, politickou platformou, ale bez dehonestácie a znevažovania tej lode, na palube ktorej do parlamentu vošli, čo bol klub alebo strana SDK. Takže hovorme teda, ak hovoríme o politickej kultúre, hovorme aj v tomto rozmere o politickej kultúre.

    Treba tiež hovoriť o tom, že vzniká vážny precedens a možno, pokiaľ ide o drobenie a oslabovanie HZDS, všetko je dobré aj pre médiá, aj možno pre tento parlament, ale skutočne pokiaľ nebude jasná prezentácia postoja Tkáčovej skupiny k Hnutiu za demokratické Slovensko a bude toto paberkovanie ohľadne toho, či sú, nie sú členovia, tak skutočne môže vzniknúť paradoxná situácia vytvorenia dvoch klubov HZDS na pôde tejto Národnej rady a nesporne táto jasná deklarácia, prezentácia základného politického postoja členov nového klubu by mala byť zreteľná, ináč z parlamentu ako politického orgánu, politickej platformy robíme kocúrkovo a hypoteticky o mesiac tu môžeme rokovať o premenovaní tohto klubu na klub akejsi novej politickej strany, nazvime ju trebárs Demokratická ľudová strana alebo nejako inak, ale tento problém môže vzniknúť aj vtedy, keď vznikne nezávislý klub poslancov, pretože takisto s nejakým časovým oneskorením tu môžeme byť svedkami toho, že sa bude tento klub potom v ďalšom časovom horizonte transformovať, a nie že môžeme byť, určite budeme transformovať na nejaký klub novej politickej strany.

    Takže ja sa pýtam, ešte pri ďalšom hypotetickom predpoklade, ktorý už tu bol prezentovaný, že podobne, ako sa tu môže sformovať nezávislý klub poslancov, môže hypoteticky aj v iných politických stranách vzniknúť iný nezávislý politický klub, budeme tu mať nezávislé kluby č. 1, č. 2, č. 3, hovorím to v hypotetickej rovine, ale to je vážny precedens, pretože život sa dnešným hlasovaním nekončí, pôjde ďalej, o rok, o dva, o päť môžeme dospieť opäť k takémuto problému a môže byť násobený počtom klubov alebo počtom pohybujúcich sa poslancov.

    Takže moja definícia súčasnej pozície Tkáčovej skupiny je, že nevedia, čo chcú a neprestanú, kým to nedostanú, samozrejme, to riešenie je v rukách parlamentu, myslím si, že bolo by možno vhodné, keby situácia vyzrela, keby jasne, pán Tkáč, bola daná jasná správa parlamentu, kde ste a čo vlastne chcete v novom klube politicky hrať v tomto parlamente, a pokiaľ takáto jasná správa nezaznie, je na tomto parlamente, aby skutočne rozumne rozhodol o tom, či prípadne neodložiť hlasovanie, pokiaľ nebude jasná a zreteľná takáto profilácia, aby sa predišlo veľmi, podotýkam, veľmi nepríjemným precedensom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Cabaj a pán poslanec Husár. Pán poslanec Krajči. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja chcem povedať len niekoľko poznámok k tomuto vystúpeniu, pretože v minulom funkčnom období sa hlasovalo na pôde tohto parlamentu o vytvorení klubu KDH. Ja budem veľmi rád a veľmi rád si pozriem hlasovanie terajších zástupcov SDKÚ, ktorí tvrdo hlasovali proti vytvoreniu a teraz sú už veľkí demokrati, pretože momentálne sa ich to netýka. V tomto parlamente už pôsobili také kluby, či to bola SDĽ alebo SOP, aj keď sa hovorí, že tí sú už dávno mimo, že tým by som mal dať pokoj, ale tí neboli ochotní v minulom funkčnom období podporiť v parlamente návrh na riešenie, aby tu neboli blúdiví Holanďania, poslanci, ktorí lietajú po parlamente.

    Pán Malchárek by mohol o tom niečo hovoriť, v koľkých kluboch pôsobil minulé funkčné obdobie, pretože existuje jedna realita. Ak je odhlasovaný poslanecký klub, po prvýkrát sa len o tom hlasuje v Národnej rade, na druhý deň ráno ktorýkoľvek poslanec príde za predsedom poslaneckého klubu alebo vôbec sa nebude unúvať prísť za predsedom klubu, ako to niektorí aj teraz spravili, a dá rovno predsedovi Národnej rady oznámenie, že vystupuje z poslaneckého klubu. Predseda klubu, z ktorého odchádza, je povinný oznámiť predsedovi Národnej rady, že tento poslanec ukončil členstvo v tomto klube, o dva dni vstúpi do ktoréhokoľvek iného poslaneckého klubu bez akéhokoľvek schvaľovania, jednoducho znova predseda nového klubu oznámi, že ten a ten poslanec vstúpil do tohto poslaneckého klubu bez čohokoľvek, že by sa to schvaľovalo.

    Takže toto je precedens, ktorý vytvárame, a priestor, aby takýmto spôsobom mohli poslanci behať okolo a preskakovať po kluboch.

    Pán predseda, keď som pri slove, ešte to stihnem, chcem v mene dvoch klubov HZDS a KSS požiadať pred hlasovaním o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa vám v mene poslaneckého klubu HZDS ospravedlnil za toto nechutné rozvodové divadlo, ktoré trvá už dve hodiny, ale, ale... ďakujem pekne, Ferko.

  • Smiech a ruch v sále.

  • Ale nebolo by k nemu došlo, keby pán kolega Tkáč bol verný svojim slovám a vete, ktorú povedal v úvode, že z etických dôvodov nebude prepierať špinavú bielizeň strany na verejnosti, a pochopte, že ďalšie reakcie našich kolegov v tomto prípade boli nevyhnutné.

    Ďakujem ešte raz a ospravedlňujeme sa.

  • Ďakujem pekne. Chcem reagovať na vystúpenie pána Kozlíka a sčasti sa dotknem aj vystúpenia pána Husára. Aj mne je nepríjemné a nechutné, že sa tu prepiera špinavá bielizeň, ktorá tu nemá čo hľadať. Po druhé, chcem povedať, že vystúpenia tých poslancov z Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí strašili túto snemovňu, že vzniknú dva kluby tej istej strany, môžem pokojne uspokojiť, že žiadne dva kluby tej istej strany nevznikajú, a teda nevzniká tu ani žiadny precedens. Už uznesenie, ktoré bolo takto naformulované, svedčí o systéme neprehľadnosti politiky HZDS, ktorá sa snaží zaviesť aj ľudí v tejto snemovni tak, aby mali určité pochybnosti. Nebudem o tom hovoriť, pretože som vyšiel naozaj z tejto liahne a patril som aj k funkcionárom v Hnutí za demokratické Slovensko, takže to veľmi dobre poznám. A po druhé, chcem povedať, že sa treba aj zamyslieť, prečo títo ľudia odchádzajú. Nielenže odchádzajú, ale prečo odchádzajú. A keď hovoríme o vysokých funkcionároch, je to naozaj tak. Mrzí ma, že napríklad Sergej vystupuje takýmto spôsobom, pretože viem o jeho nespokojnosti s metódami v HZDS, ale dnes je zas iná situácia, takže, samozrejme, ideme ďalej. Chcem vám teda poďakovať, aby ste triezvo zvážili svoje rozhodnutie, a ja za seba hovorím po tých listoch, ktoré som dostal, necítim sa členom HZDS.

  • Panie poslankyne, páni poslanci. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím pána poslanca Tkáča, navrhovateľa návrhu na zriadenie nového poslaneckého klubu, aby, ak chce, odpovedal na otázky, ktoré boli v rozprave adresované jeho osobe.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, a chcem povedať, že som rád, že žijem v krajine, kde je sloboda prejavu. Chcem predovšetkým povedať, že ide predovšetkým o otázky týkajúce sa naozaj politickej zodpovednosti. Ak verejne oznámené fakty o poklese voličskej základne politického subjektu sú prepieranie špinavej bielizne, tak potom naozaj neviem, akým spôsobom o politickej zodpovednosti je možné hovoriť aj na verejnosti. Chcel by som povedať, že boli aj prekrúcané niektoré moje slová. Musím reagovať na vystúpenie pána poslanca Maxona. Ja som hovoril o asertivite vo vzťahu k diskusiám, o tom, akým spôsobom usporiadať pomery vo vedení výborov. Nebudeme v tejto súvislosti po vašom schválení za poslanecký klub robiť žiadne problémy. Chcem v tejto súvislosti povedať tiež aj na margo volieb v Rade Európy, že pán Cabaj nehovorí pravdu, pretože republikové grémium malo rozhodovať o členstve a funkciách v EDG Europe democratic group o šesť hodín po tom, keď bolo treba predložiť kandidatúru.

    Chcem v tejto súvislosti povedať, že pokiaľ ide o hodnoty, a toto je podstatné aj z hľadiska orientácie poslaneckého klubu, ktorý z nezávislých poslancov by mohol vzniknúť, že som o týchto hodnotách jasne hovoril. Hovoril som o tom, že na trnavskom sneme boli zapracované hodnoty týkajúce sa euroatlantickej orientácie, hodnoty, ktoré uznáva Európska demokratická únia, citoval som doslova Klesheimskú deklaráciu, a chcem aj povedať, že pred niekoľkými doslova dňami som bol opätovne zvolený za podpredsedu Europe democratic group skupiny európskych demokratov Rady Európy, ktorá má svoj politický program a dokumenty HZDS v tejto súvislosti o týchto programoch hovorili. Práve náš protest proti časti vedenia HZDS je v tom, že sa tieto hodnoty nenapĺňajú.

    Zároveň by som chcel povedať jednou vetou, ak dovolíte, aj o otázkach, či sme niečo vedeli alebo nevedeli pred voľbami. Náš protest proti metódam bol najmä vo vzťahu k pôsobeniu vedenia HZDS po voľbách do Národnej rady. Seriál porušení stanov, vylučovanie Hnutia mladých za demokratické Slovensko a ďalšie kroky boli príčinami nášho postupu.

    Dovoľte mi veľmi zásadné vyhlásenie na záver. Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že mi je ľúto, ale pochybnosti o našom členstve či nečlenstve sú jasne zapísané v právnickom nezmysle, akým je uznesenie Republikového predstavenstva HZDS z 15. 2. a neskôr, akým spôsobom sa znovu so lžou dostali tieto závery z republikového predstavenstva do rozhodnutia, ktoré sme dostali v piatok minulý týždeň. Rozhodnutie republikového predstavenstva, a je mi ľúto, že niektorí kolegovia po mne vykrikovali, a preto nepočúvali, čo som citoval a snažil som sa maximálne vyjsť v ústrety rozhodnutiu politického grémia a predsedu Národnej rady, znovu opakujem, že v rozhodnutí republikového predstavenstva z 15. 2. sa konštatovalo, že sme vystúpili z poslaneckého klubu a v bode 4, budem to citovať: „Republikové predstavenstvo konštatuje, že členstvo v HZDS a súčasne v iných politických subjektoch je vylúčené. Preto sa ďalej posudzuje tak, že nie sú členmi HZDS v rozsahu celého výkonu členských práv a povinností člena HZDS.“

    Pán Cabaj, nikde sa tu nehovorí o pozastavení členstva, ani v jednom texte republikového predstavenstva. Na rozdiel od rozhodnutia, ktoré sme dostali v piatok, kde sa v rozpore s týmto republikovým predstavenstvom konštatuje, že v súlade s článkom 7 rozhodlo predstavenstvo aj o okamžitom pozastavení výkonu členských práv a povinností. To je lož. Republikové predstavenstvo rozhodlo, že členstvo v HZDS je vylúčené súčasne s inými politickými subjektmi, preto sa ďalej posudzuje, takže nie sú členmi HZDS v rozsahu celého výkonu členských práv a povinností.

    Pán Mikloško, pán kolega Mikloško, ak nie som členom HZDS, ako môžem potom dať opravný prostriedok proti vylúčeniu na rozhodcovskú komisiu. Vy ste to nazvali súd. Akým právom môžem v situácii, keď už nie som členom HZDS, dávať opravný prostriedok.

    Verejne vyhlasujem v mene celého klubu, nie sme členmi Hnutia za demokratické Slovensko, nemôžeme a nechceme dať opravný prostriedok proti nášmu nečlenstvu v HZDS.

    Ďakujem za pozornosť. (Potlesk)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zvolávam rokovanie poslaneckého grémia.

    Budeme pokračovať o 15.30 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 15.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.33 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, tak ako ho máte uvedené v tlači 161. Prosím pánov poslancov o prítomnosť na hlasovaní o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2003 takéhoto znenia: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 64 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku schválila utvorenie Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte predtým, ako budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia, pán podpredseda vo svojom vystúpení navrhol, aby Národná rada o vzniku Klubu nezávislých poslancov na tejto schôdzi nehlasovala, ale aby odložila rokovanie o tomto bode programu na niektorú ďalšiu schôdzu alebo iný deň rokovania Národnej rady. Takýto istý návrh v rozprave predniesol aj pán poslanec Maxon.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu... Ruším toto hlasovanie.

    Pán poslanec, prosím, choďte telefonovať mimo rokovacej sály.

    Pán poslanec, pán podpredseda Veteška dal návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky na tomto zasadnutí o vzniku Klubu nezávislých poslancov nehlasovala a učinila tak až po dôkladnom analytickom rozbore všetkých možných dopadov na niektorom z budúcich zasadnutí Národnej rady. Toto je návrh, ktorý predniesol v rámci rozpravy pán podpredseda Veteška.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za návrh 32, proti 63, zdržalo sa 39.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia, tak ako som ho prečítal. Ešte raz zopakujem. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 64 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje, respektíve podľa výsledku hlasovania neschvaľuje utvorenie Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za návrh 107, proti 30, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 64 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku schválila utvorenie Klubu nezávislých poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, budeme pokračovať rokovaním o ďalšom bode programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 136. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte ako tlač..., prosím o pokoj, páni poslanci..., máte ako tlač č. 119. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšic.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky vám dnes predkladá na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. Podpisom protokolu o Európskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov a jeho schválením zaviazala vláda Slovenskej republiky Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo novelizovať predmetný zákon v súlade s požiadavkami expertov Európskej únie pred jeho ratifikáciou v parlamente. Na základe posúdenia našej horizontálnej legislatívy, to jest citovaného zákona, expertmi Európskej komisie sa účastníci rokovania dohodli na doplnení a zmene niektorých ustanovení tak, aby sa dosiahlo zabezpečenie jednotného ponímania a súladu vo výklade technických predpisov, ktoré patria do sústavy nástrojov hospodárskej súťaže. Význam navrhovanej novely zákona treba predovšetkým vidieť v tom, že novelou právneho predpisu sa dosiahne vyšší stupeň zosúladenia s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a bude pôsobiť preventívne v záujme ochrany spotrebiteľov pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie či majetok.

    Návrh jednoznačne vychádza z požiadaviek a princípov obchodovania medzi Slovenskou republikou a štátmi Európskej únie, požiadaviek, ktoré Slovenská republika má spĺňať ako člen Svetovej obchodnej organizácie, ako aj záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z Európskej dohody o pridružení najmä z článku 75, ktorý zaväzuje našu republiku na dosiahnutie plnej zhody s technickými predpismi Európskeho spoločenstva, s európskou normalizáciou a postupmi posudzovania zhody. Prijatím novely zákona sa zároveň odstráni i prekážka realizácie implementácie ďalších smerníc Európskej únie do nášho právneho poriadku a ich prípadné zaradenie ako ďalších príloh protokolu, ktoré si vyžadujú právne precíznejšiu špecifikáciu niektorých pojmov priamo v horizontálnej legislatíve.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, ktorého poveril výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku a odporúčaní gestorského výboru o rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 60 z 18. februára 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení zákona č. 436/2001 Z. z., všetci tento materiál máte ako tlač 136. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu v tejto oblasti, o dôvode potreby novej právnej úpravy s európskym chápaním technických predpisov...

  • ... o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie zmien jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v legislatíve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená príslušnými smernicami, ktoré sú v tabuľkovej forme tiež priložené k návrhu zákona. Návrh sa týka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení v čl. 70 technické predpisy a normy a v čl. 75 upravujúcom oblasť technických noriem a z posudzovania zhody. Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup do Európskej únie, a to v časti slobodný pohyb tovaru. Uvedená problematika nadväzuje aj na Národný program acquis communautaire 2001 v kapitole 1 Slobodný pohyb tovaru. Po posúdení našej horizontálnej legislatívy, to jest zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov expertmi Európskej komisie, sa dopĺňajú a menia niektoré ustanovenia tak, aby boli dosiahnuté tri základné ciele.

    Prvý cieľ je, aby harmonizované slovenské technické normy boli identické s tými, ktoré boli publikované v úradnom Vestníku Európskych spoločenstiev.

    Druhý cieľ, aby sa zákon, ktorý hovorí o určovaní technických noriem vhodných na posudzovanie zhody, uplatňoval iba v neharmonizovanej oblasti a v tých sektoroch zahrnutých do protokolu, kde príslušná smernica EHS umožňuje používanie národných noriem na splnenie požiadaviek zhody, pokiaľ neexistujú žiadne harmonizované normy.

    Tretím cieľom je, aby sa zákon, ktorý upravuje uvedenie určeného výrobku na trh, ak neboli použité postupy posudzovania zhody, uplatňoval iba v mimoriadnych situáciách, pri haváriách alebo na experimentálne účely. Ide teda o snahu urýchliť zosúlaďovanie požiadaviek na výrobky s požiadavkami uplatňovaných krajín a Európskej únie tak, aby sa slovenský trh stal atraktívny pre prílev zahraničných investícií. Dôvody na vypracovanie novely zákona úzko súvisia s európskym chápaním technických predpisov, ktoré patria do sústavy nástrojov hospodárskej súťaže. Prijatím novely zákona sa zabezpečí predpisová základňa nevyhnutná na uplatňovanie princípov voľného obchodovania medzi Slovenskou republikou, Európskou úniou a krajinami európskej zóny voľného obchodu, čo je jedným zo základných predpokladov vstupu Slovenska do Európskej únie.

  • Pán poslanec, prepáčte, nerád to robím, ale toto v rámci rozpravy, ak by ste chceli. Teraz keby ste informovali, áno...

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. januára 2003 č. 119 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor v lehote do 11. apríla 2003.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam vás o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce vyjadriť v rámci rozpravy niekto ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem navrhnúť jeden procedurálny návrh, páni poslanci. Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti je predkladateľom ešte jedného návrhu z poverenia vlády Slovenskej republiky. Keby sme teraz prerušili rokovanie o tomto bode programu, pristúpili k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorého je predkladateľom, a po prerokovaní tohto návrhu hlasovali o obidvoch samostatne, keď sa skončí rozprava. Je všeobecný súhlas?

    Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 151.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil podpredseda vlády a minister spravodlivosti.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh novely Trestného zákona bol vypracovaný a je predkladaný na rokovanie Národnej rady v zmysle programového vyhlásenia vlády a plánu legislatívnych úloh na tento rok. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je sprísnenie trestov za spáchanie najzávažnejších násilných trestných činov. Uvedené sa docieli úpravou všeobecnej časti Trestného zákona, a to zavedením zásady trikrát a dosť, asperačnej zásady a trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. V osobitnej časti Trestného zákona dochádza k zmenám pri trestnom čine vraždy, kde sa podľa § 219 ods. 2 umožní súdu uložiť len výnimočný trest. Trestný zákon sa zároveň dopĺňa o nový trestný čin klonovania ľudskej bytosti a tiež sa sprísňujú v súlade s medzinárodnými požiadavkami trestné sadzby pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti. K zmenám dochádza aj pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy, pri korupčných deliktoch a pri trestných činoch úverového podvodu a poisťovacieho podvodu.

    Zásada trikrát a dosť predstavuje jednu z foriem prísnejšieho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie.

    Návrh predpokladá uloženie trestu takzvaného relatívneho doživotia, teda s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone 25 rokov trestu. Zásada trikrát a dosť je založená na predpoklade, že u predmetnej kategórie osôb je prevýchovný účinok trestu minimálny, ak vôbec existuje. Dôkazom tejto prezumpcie je fakt, že predchádzajúce dva právoplatné uložené tresty nemali na prevýchovu páchateľa žiaden vplyv. V týchto prípadoch teda musí nastúpiť iný, a to represívny účinok trestu spočívajúci v dlhodobej izolácii danej kategórie páchateľov.

    Podľa kriminálnych štatistík existuje v prevažnej väčšine štátov relatívne malá skupina osôb, ktoré sústavne páchajú násilnú trestnú činnosť. Táto malá skupina osôb sa však výraznou mierou podieľa na celkovom množstve násilnej kriminality v štáte. Štatistické ukazovatele vo viacerých vyspelých štátoch prichádzajú k záveru, že 6 percent delikventov pácha až 70 percent celkovej násilnej trestnej činnosti a 76 percent páchateľov, ktorí boli odsúdení viac ako trikrát, pokračuje po prepustení na slobodu v páchaní trestnej činnosti.

    Cieľom inštitútu trikrát a dosť je identifikovať túto skupinu recidivistov a dlhodobo ju od spoločnosti izolovať. Zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti týchto osôb by totiž malo viesť k výraznému poklesu násilnej kriminality.

    Podľa štatistických ukazovateľov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky by sa aplikácia zásady trikrát a dosť týkala v priebehu niekoľkých rokov celkom 1 124 osôb, ktoré už v minulosti spáchali dva závažné násilné delikty. Celkový počet osôb vo výkone trestu sa však zvýši iba o určitú časť z tohto počtu. Väčšina osôb, na ktoré sa po prijatí novely Trestného zákona bude vzťahovať tento inštitút, je totiž aj v súčasnosti po väčšiu časť svojej kriminálnej kariéry vo výkone trestu. Samozrejme s tým rozdielom, že počas pobytu na slobode medzi jednotlivými výkonmi väzenského trestu sa dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti. Účelom zásady trikrát a dosť je práve zabrániť páchaniu trestnej činnosti na slobode počas týchto „prestávok vo väzení“. Zásada trikrát a dosť vytvára zodpovednosť za vlastné skutky a znamená jasný a istý trest. Ak uvažujú rizikové skupiny mladistvých o kriminálnej kariére, tak ich práve aplikácia princípu trikrát a dosť môže od tejto cesty odrádzať. Ako príklad uvádzam, že po zavedení tohto inštitútu v štáte Kalifornia klesol počet vrážd a lúpeží približne o 50 percent a počet znásilnení o takmer 20 percent.

    Návrh novely zavádza do Trestného zákona takzvanú asperačnú zásadu, podľa ktorej súd bude mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie, teda v prípade, keď je spáchaných niekoľko trestných činov viacerými skutkami, zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho deliktu o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu a uložiť trest v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby.

    V súčasnosti v slovenskom trestnom práve sa pri konkurencii trestných činov uplatňuje takzvaná absorbčná zásada na ukladanie trestu, ktorá spočíva na princípe, že prísnejší delikt pohlcuje alebo absorbuje delikt miernejší. Táto zásada neumožňuje v žiadnom prípade prekročiť pri ukladaní trestu hornú hranicu trestnej sadzby za najprísnejšie sankcionovateľný trestný čin. Domnievame sa, že súd by mal mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie zvýšiť maximum trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o jednu tretinu. Súčasná právna úprava umožňuje situáciu, keď páchateľ, ktorý spáchal vo viacčinnom súbehu „x“ trestných činov, ktoré už odôvodňujú trest na hornej hranici sadzby najťažšieho deliktu, môže páchať ďalšie rovnaké alebo menej závažné trestné činy už de facto beztrestne. Beztrestné páchanie trestných činov v právnom štáte však považujeme za nespravodlivé.

    Návrh novely Trestného zákona zavádza aj ďalší druh výnimočného trestu. Trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, respektíve pri ich špeciálnej recidíve a v prípade, že osoba je opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie. V krajinách, ktoré dlhodobo aplikujú trest odňatia slobody na doživotie, sa vyskytli viaceré prípady, keď odsúdený na doživotie spáchal brutálne vraždy po podmienečnom prepustení z doživotného trestu. Jedným z najfrekventovanejších argumentov v neprospech trestu absolútneho doživotia je zvýrazňovanie obavy, že väznice nebudú môcť zvládnuť správanie odsúdených na absolútne doživotie, pretože títo už nemajú čo stratiť. Aj keď tento argument vyznieva logicky, prax štátov, v ktorých sa absolútne doživotie aplikuje, je úplne opačná. Odsúdení na tento trest sa v priemere správajú lepšie ako ostatní odsúdení v najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine. Navyše objekty väzníc sú prispôsobené na stráženie nebezpečných väzňov. Argument o potrebe prepustiť najnebezpečnejších zločincov, pretože ich potenciál páchať násilnú trestnú činnosť vo väznici je príliš vysoký na to, aby boli vo výkone trestu, je absurdný. Spoločnosť má v týchto prípadoch na výber z dvoch možností.

    Buď budú títo zločinci páchať trestné činy na slobode, alebo bude mať o niečo ťažšiu situáciu väzenská stráž. Ja sa skôr obávam ich správania na slobode.

    Návrh novely zákona zavádza aj osobitný, samostatný trestný čin klonovania ľudskej bytosti, keďže podľa platného právneho stavu je za takéto konanie možné uložiť len administratívnu sankciu zdravotníckemu zariadeniu. Návrh obsahuje zákaz klonovania na akýkoľvek účel. Nie je totiž možné robiť hierarchiu medzi rôznymi typmi klonovania a proces klonovania či na účely reprodukčné alebo terapeutické je identický. Som presvedčený, že vznik ani zánik ľudského života by nemal byť predmetom experimentu.

    V návrhu sa zároveň navrhuje pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy spresniť skutkovú podstatu tak, že sa výslovne dopĺňa určený čas neplnenia vyživovacej povinnosti tri mesiace, po uplynutí ktorého nastáva trestná zodpovednosť.

    K zmene prichádza aj pri korupčných trestných činoch, v ktorých sa v prípadoch pasívnej korupcie verejných činiteľov zvyšuje minimum trestnej sadzby odňatia slobody na tri roky, aby súd mohol v tomto prípade uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody. Som presvedčený, že pokiaľ sa nám podarí odhaliť niekoľko prípadov korupcie verejných činiteľov, tak je neadekvátne, aby súdy rozhodli o podmienečnom odsúdení, pretože tam potom akýkoľvek účinok generálnej prevencie neexistuje.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ide o veľmi zásadný návrh, ktorý zasahuje aj do všeobecnej časti Trestného zákona. Privítam diskusiu zo strany koaličných aj opozičných klubov k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona a nebudem sa brániť zlepšeniu niektorých ustanovení. Ale je potrebné si uvedomiť, že násilný zločin a strach, ktorý zločin vyvoláva, pôsobí deštrukčne na spoločnosť, obmedzuje osobnú slobodu a oslabuje väzby, ktoré nás všetkých spájajú. Preto prvou zodpovednosťou štátu je a musí byť zabezpečenie práva a poriadku. Bez práva a poriadku totiž nie sme skutočne slobodní.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Poprosím teraz pána poslanca Abelovského, ktorého poveril gestorský ústavnoprávny výbor, aby Národnú radu informoval o odporúčaní gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu novely Trestného zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. februára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 151. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh je predložený v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Navrhované ustanovenie § 43 vládneho návrhu zákona nie je v súlade s článkom 50 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Súd je jediným orgánom oprávneným rozhodovať o vine a treste za trestné činy u občana, ktorý bol postavený pred súd pri aplikácii zásady, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Citované ustanovenie je tiež v rozpore s článkom 40 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorej len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Prijatím takéhoto znenia navrhovaného ustanovenia § 43 Trestného zákona by bol trest vopred určený, pričom súd by nemohol určiť iný trest ako trest odňatia slobody na doživotie. Predložený návrh totiž nepozná žiadne výnimky ani s ohľadom na povahu činu, osobu páchateľa, ani s ohľadom na účinky zákonnej fikcie zahľadenia odsúdenia. Navrhované ustanovenie popiera historické princípy kontinentálneho trestného práva. Neprimerane zdôrazňuje úlohu trestnej represie a spoločenskej izolácie páchateľa. Citované ustanovenie je v zjavnom rozpore aj s článkom 7 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práva a slobôd, a článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ku ktorým pristúpila Česká a Slovenská Federatívna Republika a bol oznámený zákonom č. 209/1992 Zb., pretože uloženie doživotného trestu, ktorý predpokladá navrhovaná novela vo vzťahu k páchateľovi, bolo vnímané ako ponižujúce.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku z uvedeného dôvodu odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku odporučila uvedený vládny návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som dostal tri písomné prihlášky za Klub SMK pán poslanec Gábor Gál, za Klub Smer Robert Fico a ďalej je prihlásený za Klub SDKÚ pán poslanec Galbavý.

    Nech sa páči, pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Návrh zákona chce riešiť problém recidívy v oblasti obzvlášť závažných úmyselných trestných činov. Táto úprava je veľmi potrebná, nakoľko z roka na rok sa stretávame s čoraz brutálnejšími trestnými činmi, ktorých počet neklesá a na ich páchateľov vôbec nepôsobí výchovne výkon trestu odňatia slobody. Sú takpovediac nenapraviteľní. Ich izolácia od spoločnosti je potrebná aj spravodlivá, nakoľko títo páchatelia svojím správaním, spáchaním tretieho závažného úmyselného trestného činu sa sami pričinili o to, aby sa na nich hľadelo oveľa prísnejšie. Preto súhlasíme s tým, aby v tejto oblasti došlo k sprísneniu právnej úpravy, k striktnejšiemu potrestaniu páchateľov. Súhlasíme aj s tým, aby inštitút trikrát a dosť postihol len páchateľov najzávažnejších úmyselných trestných činov, drogových dílerov a tak ďalej, ale pri posudzovaní tohto problému nemožno zovšeobecňovať všetkých páchateľov. Je potrebné ich súdiť v prvom rade za spáchaný trestný čin.

    Poslanci za Stranu maďarskej koalície sú pripravení podporiť daný návrh zákona v druhom a treťom čítaní pod podmienkou, že nami pripravované návrhy zmien, ktoré chcú odstrániť nechcenú prísnosť návrhu, budú prijaté. Tieto naše pripomienky budeme iniciovať s vedomím, že súhlasíme s cieľmi návrhu zákona, aby zákonom vymedzená skupina recividistov bola potrestaná oveľa prísnejšie, ako to umožňuje právna úprava doteraz a hlavne, ako to bolo súdmi zaužívané, ale zároveň chceme, aby sila zákona zasiahla len tých, ktorí si to naozaj zaslúžia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Fico.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni. Dovoľte mi na úvod, aby som povedal, že niektorým slovenským politikom treba zakázať cesty do Spojených štátov amerických. Buď sa vracajú domov odhodlaní ísť do vojny za cudzie záujmy, presne povedané ropu, alebo prichádzajú (ruch v sále) plní presvedčenia, že môžu doma úspešne namontovať do motora v škodovke karburátor zo starého amerického cadillacu, ktorý im bol na nejakom rýchlom kurze geniality predstavený ako to najlepšie, čo na svete existuje.

  • To druhé, našťastie, menej škodlivé pre Slovensko, sa stalo v prípade návrhu novelizácie Trestného zákona, ktorá sa prezentuje dobre že nie ako všeliek na boj s kriminalitou.

    Predložený návrh novelizácie Trestného zákona, vážené dámy a páni, je od roku 1990 dvadsiata štvrtá novelizácia Trestného zákona. Len v roku 2002, to znamená za vlády Mikuláša Dzurindu, bol Trestný zákon novelizovaný štyrikrát, čo svedčí o obrovskej koncepčnosti vládnej legislatívy a jej kvalite. Namiesto toho, aby sa vláda plne sústredila na predloženie kvalitného návrhu rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku, minister spravodlivosti prichádza pred nás s najúčelovejšou z účelových novelizácií Trestného zákona, akú sme kedy videli v Národnej rade Slovenskej republiky. Ťažko nájsť charakteristiku použiteľnú na opísanie obsahu tohto návrhu. Je to všehochuť úradníkov na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorej dominuje inštitút povinného uloženia doživotného trestu páchateľovi, ktorý trikrát spácha niektorý z taxatívne uvedených trestných činov. Dokonca by som povedal, že túto všehochuť si ministerstvo spravodlivosti mohlo aj odpustiť, pretože je úplne zrejmé, že účelom novelizácie je presadiť iba inštitút trikrát a dosť, ktorý Kresťanskodemokratické hnutie nevedelo presadiť v predchádzajúcom volebnom období pre odpor v radoch vládnej koalície, ktorej bolo súčasťou. Rád by som vyslovil presvedčenie, že poslanci vládnej koalície ani tentoraz nepodľahnú chybám rituálnych tancov Kresťanskodemokratického hnutia a celkom logicky, lebo nič iné sa s predloženým návrhom ani urobiť nedá, ho vrátia tam, kam z hľadiska ústavnosti a základných zásad trestného práva patrí, to znamená späť do šuplíkov na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Predtým, ako prídu na rad odborné argumenty, treba odpovedať na otázku, čo vedie ministerstvo spravodlivosti a vládu, keďže predloženie návrhu zákona umožnila, k takémuto kroku.

    Po prvé, ide určite o snahu zakryť skutočnosť, že v boji proti všeobecnej kriminalite je táto vláda úplne neúspešná a za posledných päť rokov nič nedokázala. Nakoniec to veľmi jasne dokazujú aj štatistiky. Takýto neúspech sa najlepšie zakrýva dobre medializovanými frázami o potrebe prísneho postihu páchateľov trestných činov a zvýšenia trestov v Trestnom zákone. Nuž kohože by, vážené dámy a páni, nepotešila informácia, že zavedieme inštitút trikrát a dosť, pozatvárame všetkých recidivistov na doživotie a bude nám hej. Vládu vedie určite aj snaha prekričať tienisté stránky svojho vládnutia. Určite je pre ňu lepšie hádať sa s opozíciou v médiách, či prijať alebo neprijať podobný právny nezmysel, ako verejnosti povedať číslo a majiteľa konta vo švajčiarskej banke, o ktorom hovoril jeden z blízkych rodinných priateľov vládnej koalície.

    Vážené dámy a páni. Vládna rada predkladá verejnosti tézu, že Trestný zákon je málo prísny, a preto ho treba sprísniť. Nebudem v tejto súvislosti pripomínať ministrovi spravodlivosti schválené východiská rekodifikácie trestného zákonodarstva. Pracovali na nich sudcovia, profesori, advokáti, prokurátori a zhodli sa na potrebe dekriminalizácie a depenalizácie. Ministerstvo spravodlivosti ich jednoducho ignoruje a ide neeurópskou cestou lacného, populistického zvyšovania trestných sadzieb, ako keby sme nemali dostatok poučení z minulosti. Zločinnosť nám nevyrieši zákon, nech je akokoľvek prísny. Zločinnosť nám vyriešia príslušné orgány, ak budú prísne zákony aplikovať a páchateľov chytať, obviňovať, súdiť a posielať do väzenia. Veľmi sme si v poslednom čase zjednodušili život na Slovensku. Máme problém? Jednoducho schválime zákon a tvárime sa, že všetko je v poriadku. Vláda namiesto toho, aby robila opatrenia na zabezpečenie vyššej efektivity práce orgánov činných v trestnom konaní, prichádza radšej s lacnými riešeniami typu trikrát a dosť.

    Vážené dámy a páni. Som asi posledný, u koho by ste mohli vyčítať nedostatok tvrdosti v boji proti zločinu. Som zástancom trestu smrti, a pokiaľ by jeho obnoveniu nebránili medzinárodné záväzky, ktoré Slovenská republika dobrovoľne prijala, určite by som sa snažil o novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky a návrat k tomuto trestu. Aj napriek tomu, že trest smrti nemáme, nie je pravda, že Trestný zákon by bol málo prísny. Súdy môžu páchateľom ukladať dlhoročné tresty odňatia slobody až do 15 rokov, poznáme aj výnimočný trest odňatia slobody nad 15 do 25 rokov či výnimočný trest odňatia slobody na doživotie s možnosťou podmienečného prepustenia až po 25 rokoch výkonu takéhoto trestu v tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine.

    Pokiaľ ide o recidivistov, teda osoby, ktoré opakovane páchajú trestné činy, proti ktorým má najmä smerovať prerokúvaný návrh novelizácie Trestného zákona, poznáme § 41 Trestného zákona o obzvlášť nebezpečnej recidíve. Jednoducho, ak páchateľ opätovne spácha obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už za takýto alebo nejaký iný bol v minulosti potrestaný, je považovaný za obzvlášť nebezpečného recidivistu. Nehovoriac o tom, že v takomto prípade sa u neho zvyšuje trestná sadzba o jednu tretinu a môžeme mu ukladať neuveriteľne prísne tresty podľa Trestného zákona.

    Rád by som toto svoje tvrdenie teraz preukázal na konkrétnom príklade. Zoberme si trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 6 Trestného zákona, ktorý sa takisto uvádza medzi trestnými činmi, ktoré ak páchateľ spácha opakovane, dopúšťa sa obzvlášť nebezpečnej recidívy a vzťahuje sa na neho prísnejšia trestná sadzba. Trestná sadzba pri krádeži, ktorou páchateľ spôsobí škodu veľkého rozsahu, je to približne 2,8 milióna korún, čo dnes nie je žiadny problém, je päť až dvanásť rokov. Ak ju páchateľ potom, čo už bol za podobnú krádež raz odsúdený, zopakuje, stáva sa z neho obzvlášť nebezpečný recidivista a horná hranica dvanásť rokov sa zvyšuje o jednu tretinu. Súd teda môže nie vrahovi, nie násilníkovi, nie niekomu, kto uniesol dieťa, ale zlodejovi uložiť trest odňatia slobody až pätnásť rokov, čo je absolútne maximálne trest, aký je vôbec možné uložiť za trestné činy takéhoto charakteru. Pätnásť rokov, vážené dámy a páni, je trest, ktorý si len ťažko vieme predstaviť, a to mám možno ešte oproti vám výhodu v tom, že ako člen väzenskej komisie pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady sme opakovane navštívili všetky väzenské zariadenia a som plne uzrozumený s podmienkami, v akých odsúdení vykonávajú svoj trest. U páchateľov násilných trestných činov, akým je napríklad vražda, lúpežná vražda, vražda spojená napríklad so znásilnením a podobne môže súd uložiť aj výnimočný trest odňatia slobody nad pätnásť do dvadsaťpäť rokov alebo dokonca doživotný trest, ktorý v roku 1990 nahradil trest smrti. Podmienky uloženia doživotného trestu sú dokonca menej prísnejšie, ako tomu bolo v prípade trestu smrti, čo dáva dnes súdom pomerne veľký priestor na ukladanie tohto trestu bez toho, aby boli nejaké splnené podmienky v rámci inštitútu trikrát a dosť.

    Opakujem preto, vážené dámy a páni, nie je problém v prísnosti trestov, ale v tom, že zlodejov nechytáme a dostatočne prísne tresty neukladáme. Čo na tomto konštatovaní, prosím vás, zmení fakt, že v Trestnom zákone sprísnime trestné sadzby. Absolútne nič. Navyše, a toto je veľmi dôležitý fakt z pohľadu návrhu zákona, ako ho predkladá ministerstvo spravodlivosti. Slovenská republika nemá problémy s násilnou trestnou činnosťou, na ktorú je najviac zameraný návrh trikrát a dosť. Práve naopak, tam sú štatistiky dobré a tam, kde sú veľmi zlé, to znamená v majetkovej, ekonomickej trestnej činnosti, sa ministerstvo spravodlivosti ani len nepokúša niečo navrhnúť. Vyzerá to tak, že ministerstvo spravodlivosti nepozná alebo sa vôbec neoboznámilo s trendmi vo vývoji slovenskej trestnej činnosti, čo je naozaj povážlivé, ak sa odhodlalo predložiť takýto návrh zákona.

    Dovoľte mi konkrétne čísla. Citujem z policajných štatistík. K 1. októbru 2002 bolo spáchaných 11 812 násilných trestných činov, pričom bola objasnenosť viacej ako 90 percent. Bolo 86 zistených vrážd, objasnenosť 87 percent, znásilnenia 110, objasnenosť 87 percent, mravnostná kriminalita 584 zistených trestných činov, objasnenosť 93,7 percenta. Prosím vás, načo zakladáme inštitút trikrát a dosť práve na tieto druhy trestných činov, kde je miera objasnenosti 90, 90, 90 a 93 percent. Otázka, ak sa na tieto trestné činy sústreďuje inštitút trikrát a dosť, aký to má význam? Jednoducho tresty sú dostatočne prísne a páchateľov dostatočne chytáme, lebo miera objasnenosti, ako som uviedol, je tu veľmi vysoká.

    Poďme však na tie trestné činy, kde vôbec nereaguje ministerstvo spravodlivosti na potreby boja s kriminalitou a pozrime sa na majetkovú kriminalitu. Majetková kriminalita k 1. 10. 2002 spáchaných 42 536 trestných činov, objasnenosť iba 30 percent. Poďme ďalej. Lúpeže. 1 061 zistených lúpeží, objasnenosť iba 60 percent, krádeže vlámaním 16 400 trestných činov, objasnenosť iba 30 percent. Krádeže vlámaním do bytov 2 052 vykradnutých bytov do 1. septembra 2002, objasnenosť iba 40 percent, a krádeže motorových vozidiel ukradnutých 3 800 motorových vozidiel, objasnenosť 27 percent. Na toto nehľadá ministerstvo spravodlivosti riešenie. Riešenie hľadá tam, kde sú vysoké miery objasnenosti a kde sú dobré štatistiky.

    Vecne nemá preto, vážené dámy a páni, návrh zákona zavádzajúci americký inštitút trikrát a dosť žiadne opodstatnenie. A to je len ten najmiernejší argument, aký existuje proti tejto novelizácii. Tie najzávažnejšie ešte len prídu. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje zaviesť do Trestného zákona, pokiaľ ide o inštitút trikrát a dosť, nový § 43. V tomto § 43, vážené dámy a páni, je štyridsaťjeden skutkových podstát rôznorodých trestných činov: nedovolené prekročenie štátnej hranice, všeobecné ohrozenie, ohrozenie bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku, je tam vražda, je tam znásilnenie, lúpež, hrubý nátlak, nebudem všetky tieto trestné činy čítať. Ak páchateľ spácha niektorý z týchto vymenovaných trestných činov, hoci už bol v minulosti za takéto trestné činy dvakrát odsúdený, a teraz dobre počúvajte, súd musí uložiť doživotný trest odňatia slobody, tak potom už rovno pošlime alebo povedzme našim sudcom, že budú obyčajní matrikári, ktorí budú písať do rozsudkov tresty a že nebudú mať žiadnu šancu sa rozhodnúť, či trest zodpovedá alebo nezodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu.

    Pán minister, toto by ste mohli vedieť, žiadny trest podľa Trestného zákona nemôže byť obligatórny. Posledný obligatórny trest, ktorý bol v Trestnom zákone, bol trest smrti v roku 1956. V roku 1956, pretože bolo množstvo ľudí popravených za politické delikty, sme tento obligatórny trest smrti museli odstrániť a nahradili sme ho fakultatívnym, čiže musí byť popri alebo muselo byť popri treste smrti aj nejaké iné ustanovenie o inom treste. V našom Trestnom zákone neexistuje a ja v podstate nepoznám európsku krajinu, kde by bol obligatórny trest, že sudca jednoducho nemá žiadnu možnosť, musí rovno uložiť doživotný trest odňatia slobody. Je to návrat do päťdesiatych rokov minulého storočia a som naozaj šokovaný, že takéto niečo predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Pozrime sa, vážené dámy, páni, ale aj na to, aký charakter majú jednotlivé skutkové podstaty, pri opakovanom naplnení ktorých musí súd pristúpiť k uloženiu doživotného trestu odňatia slobody. Pravda je jediná tá, že tu prichádza do úvahy podmienečné prepustenie po dvadsiatich piatich rokov výkonu tohto trestu. Pripomínam ale z tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. A zoberme si niektorý z trestných činov, ktorý je uvedený v § 43, za opakovanie spáchania ktorého môžeme osobu odsúdiť na doživotie. A teraz dobre počúvajte aký trestný čin. Zoberme si napríklad trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, ktorý je súčasťou tohto výpočtu. Jeho skutková podstata spočíva v tom, že páchateľ ako člen organizovanej skupiny alebo v úmysle zakryť, alebo uľahčiť spáchanie iného trestného činu pre iného zorganizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice alebo inému umožní, alebo pomáha nedovolene prekročiť štátnu hranicu. Ak by už bol páchateľ dvakrát za tento trestný čin potrestaný a opätovne ho spácha, súd mu musí uložiť doživotný trest odňatia slobody. To hádam nemyslíte vážne, pán minister. To je taký nezmysel, že už ani väčší nemôže v rámci Trestného zákona existovať. Alebo si zoberme ďalší trestný čin z tohto výpočtu - trestný čin lúpeže. Jeho skutková podstata spočíva v tom, že páchateľ proti inej osobe použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Spočíva to napríklad v tom, že niekto príde do obchodu so zbraňou v ruke a vynúti si vydanie tržby. To je klasická lúpež. Za tento trestný čin môže súd uložiť trest odňatia slobody na dva až desať rokov, čo je nielen dostatočne prísne, ale čo aj umožňuje súdu, aby trest prispôsobil okolnostiam trestného činu, ktoré môžu byť rôznorodé. Podľa súčasného stavu, teda toho, ktorý platí v Trestnom zákone, ak by páchateľ opakovane spáchal lúpež, hoci už za tento trestný čin bol v minulosti potrestaný, súd sa musí na neho pozerať ako na obzvlášť nebezpečného recidivistu a zo zákona mu musí zvýšiť hornú hranicu o jednu tretinu. A teraz rátajte so mnou. Ak by teda niekto spáchal dve lúpeže, súd mu musí uložiť trest odňatia slobody v trestnej sadzbe medzi siedmimi rokmi a dvoma mesiacmi a trinástimi rokmi a štyrmi mesiacmi. Je trinásť rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine, vážené dámy a páni, mierny trest? O čom tu, preboha, rozprávame. Takýto trest naozaj v žiadnom prípade nie je mierny. Práve naopak. Nehovoriac o tom, že navrhovaná právna úprava, ktorá núti sudcu uložiť len obligatórny doživotný trest odňatia slobody, nezohľadňuje špecifiká páchania jednotlivých trestných činov.

    Opäť poďme do praxe a zoberme si absurdity, ktoré môžu vznikať pri aplikácii tohto zákona. Predstavme si, že v roku 1990 mladý muž v Petržalke príde a zhodí chlapca z bicykla a zoberie mu bicykel. Má trestný čin lúpeže a je odsúdený za trestný čin lúpeže. V roku 1995 tento istý páchateľ vytrhne žene kabelku, ale žena sa trošku o tú kabelku myká, trestný čin lúpeže. Predstavme si, že sa píše rok 2003, tento zákon nadobudol účinnosť, a tento istý páchateľ strhne v autobuse niekomu retiazku z krku. Povinne doživotný trest odňatia slobody, možnosť prepustenia po dvadsiatich piatich rokoch. To hádam nemyslíte vážne, pán minister, a druhý pán minister, myslím si, že to sú návraty do dvadsiatych rokov, návraty do päťdesiatych rokov, a nie 21. storočie, kde Európa ide úplne opačným spôsobom.

    Najvážnejší argument, vážené dámy a páni, prichádza teraz. Možno som mal o tomto argumente hovoriť ako o prvom hneď v úvode môjho vystúpenia. Chcel som však poukázať aj na obsahovú nezmyselnosť predloženej zákonodarnej iniciatívy, najmä na jej absurdnosť. Tento argument nie že postačuje na odmietnutie návrhu novelizácie. Pri jeho existencii je našou povinnosťou návrh novelizácie odmietnuť, pretože hrubým spôsobom ignoruje ústavné garancie ľudských práv a princípy trestného práva.

    Opäť ma pozorne počúvajte, čo navrhuje vláda Slovenskej republiky. Vláda navrhuje zaradiť nové ustanovenie § 299a ods. 3 do Trestného zákona, ktoré znie takto: Ustanovenie § 43, teda inštitút trikrát a dosť sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 pred 1. septembrom 2003, to znamená dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 43 po 1. septembri 2003. Ja už krajší príklad z retroaktivity, zakázanej retroaktivity Trestného zákona jednoducho nepoznám. Čiže v roku 1990 prvá lúpež bicykel, v roku 1995 vytrhnutie kabelky, v roku 2003 retiazka - doživotný trest odňatia slobody.

    Vezmime do úvahy teoretickú situáciu, a ja verím, že tou teoretickou aj zostane, lebo tento návrh zákona by sme naozaj v parlamente prijať nemali. Navrhovaná zmena Trestného zákona by mala nadobudnúť účinnosť podľa predkladateľa 1. septembra 2003. Ak by teda páchateľ pred nadobudnutím účinnosti tejto novelizácie spáchal dva trestné činy uvedené v § 43, napríklad drobnú lúpež a nedovolené prekročenie štátnej hranice, v prípade, že by po nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie spáchal ešte jeden trestný čin z výberu, ktorý je poskytnutý v § 43, súd musí uložiť doživotný trest odňatia slobody. Nielenže je to absurdné, ale je to predovšetkým protiústavné.

    Rád by som pánovi ministrovi spravodlivosti a ministrovi vnútra pripomenul existenciu § 16 Trestného zákona, ktorý upravuje pôsobnosť trestných zákonov. Podľa § 16 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť trestného činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol spáchaný a podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Trestnosťou, a teraz citujem z judikatúry § 16 Trestného zákona, sa rozumie možnosť, že páchateľ bude pre určitý trestný čin odsúdený. Sú to teda všetky podmienky relevantné pre výrok o vine a treste. Tým, že navrhovaný § 299 ukladá súdu uložiť po nadobudnutí účinnosti novelizácie Trestného zákona doživotný trest odňatia slobody aj páchateľovi, ktorý dva z troch trestných činov spáchal ešte pred nadobudnutím účinnosti tejto novelizácie, dochádza k zakázanej spätnej retroaktivite Trestného zákona. Neskoršia právna úprava by nemala byť v neprospech tých odsúdených, ktorí spáchali trestné činy a boli za ne odsúdení pred jej nadobudnutím. V našom prípade takáto situácia vzniká a dochádza nielen k porušeniu zákazu retroaktivity Trestného zákona upraveného v citovanom ustanovení § 16, ale aj v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Dokonca, a v tomto je už návrh zákona úplne v rozpore s medzinárodným právom a s Ústavou Slovenskej republiky, umožňuje takýto postup aj voči mladistvému páchateľovi. Mladistvý páchateľ, to je osoba medzi pätnástimi a osemnástimi rokmi. Ak spácha na Slovensku trestný čin, za ktorý je možné uložiť výnimočný trest, môže takémuto mladistvému byť uložený maximálny trest päť až desať rokov. Ak však podľa dikcie tohto zákona mladistvý, ktorý má pätnásť rokov, spácha prvý trestný čin v roku pred nadobudnutím účinnosti novelizácie, aj druhý trestný čin spácha ako mladistvý pred nadobudnutím účinnosti novelizácie, ale tretí trestný čin spácha po nadobudnutí už ako dospelý, dostane doživotný trest. Absolútny rozpor napríklad s Dohovorom Organizácie Spojených národov o ochrane práv detí, absolútny rozpor s Európskym dohovorom o ľudských právach s čl. 3, ktorý zakazuje prísny, nehumánny a neľudský trest.

    Vážené dámy a páni, návrh novelizácie Trestného zákona neobstojí z obsahovej stránky. Pán kolega, keď sa usmievate, Generálna prokuratúra proti, Najvyšší súd proti, všetky právnické fakulty proti, advokátska komora, pán doktor Abelovský, proti. Ja nepoznám inštitúciu na Slovensku, ktorá by súhlasila s týmto návrhom zákona. Hovorím o inštitúciách, ktoré sa profesionálne zaoberajú trestným právom. Takže ja teraz neodkazujem na poľnohospodárske družstvá, neodkazujem na veterinárne stanice, ale odkazujem na inštitúcie, ktoré profesionálne robia s trestným právom a názory týchto ľudí si treba mimoriadne vážiť. A ja si ich v každom prípade vážim.

  • Návrh novelizácie Trestného zákona, ako ho predkladá ministerstvo spravodlivosti, neobstojí z obsahovej stránky. Je hrubo populistický a zakrývajúci nemohúcnosť vlády Slovenskej republiky v boji proti zločinu. Prijatím tejto novelizácie by nielenže nedošlo k žiadnej zmene v bezpečnostnej situácii, ale predovšetkým by nastalo bezprecedentné porušenie zákazu retroaktivity Trestného zákona upraveného v Ústave Slovenskej republiky alebo v medzinárodných dokumentoch.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Fico, ja som pozorne počúval to, čo ste rozprávali a predstavil som si, že by ste v tejto chvíli neskončili svoj príhovor, ale pokračovali v argumentácii obhajoby vášho trestu smrti. Veľmi by ma zaujímalo, už nehovorím také veci, že tam by ste ani nepoužívali zrejme argument päťdesiatych rokov, keď boli justičné vraždy, nepoužívali by ste 21. storočie, pretože trest smrti v podstate na celom svete odchádza. Zaujímalo by ma, aký by bol váš vnútorný prechod z tohto, čo ste rozprávali, k argumentácii, ktorou by ste podporovali trest smrti. Prepáčte, pre mňa nevychádza žiadny iný vnútorný krok alebo nejaké smerovanie okrem populizmu. Nič viac. Neviem si predstaviť argumenty po tomto, ktorým by ste podporovali trest smrti.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Pri prerokúvaní tohto bodu programu v poslaneckom klube HZDS v súvislosti s vystúpením pána Fica, ktoré na toto využívam, sme vo veľkej a podstatnej časti k stanovisku k tomuto návrhu prijali argumentáciu, ktorá je veľmi blízka alebo zhodná s argumentáciou pána Fica, ktorý, myslím si, prezentoval za poslanecký klub Smer. Preto ju nebudeme opakovať a z tých podstatných dôvodov, ktoré on uviedol, oznamujem, že poslanecký klub HZDS tento návrh nepodporí.

  • O krátku reakciu na pána poslanca Mikloška. Pán poslanec, jasne som povedal, že Slovenská republika prijala medzinárodné záväzky, ktoré jej bránia vrátiť sa k trestu smrti. Ja som osobne za trest smrti, aj budem stále zaň. Mám dostatok argumentov, aby som to vyargumentoval, ale vážim si záväzky, ktoré Slovenská republiky prijala, a aj preto napríklad trest smrti nebol súčasťou kampane mojej osobnej ani politickej strany, kým návrh, ktorý predkladá dnes ministerstvo spravodlivosti, je v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovenská republika prijala, najmä s Európskym dohovorom o ľudských právach.

    Ďalšia informácia, pán poslanec, je, že nie je pravda, že trest smrti je na ústupe. Stále má väčšia časť krajín sveta trest smrti vo svojich právnych úpravách, ako sú tie krajiny, ktoré momentálne trest smrti nemajú. Ale myslím si, že trest smrti nás nemusí trápiť. Cesta k trestu smrti je zarúbaná. Jednoducho medzinárodné právo nám to neumožňuje. Použil som tento argument najmä preto, aby nikto nemohol spochybniť, či som alebo nie som za prísnosť trestných sankcií. Som, ale prísnosť trestnej sankcie má význam len vtedy, ak páchateľa chytíme a naozaj ho aj odsúdime. Takže ja nemám žiadnu vnútornú dilemu a naozaj, keby bola možnosť návratu k trestu smrti, určite by som s takýmto návrhom prišiel.

  • Posledný ústne prihlásený je pán poslanec Tomáš Galbavý.

  • No tak, budem to mať ťažké po mojom predrečníkovi. Nie som právnik, ale predsa.

    Pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k návrhu Trestného zákona. Na rozdiel od pána poslanca Fica chcel by som mu pripomenúť, či si ešte pamätá na kontúry vývoja farmárskeho zákona, keď odporúčal, aby si majitelia týchto políčok so zbraňou v ruke ich chránili, a keď bude potrebné, aj strieľali do páchateľov, ktorí si odnášajú práve vrece zemiakov na chrbte. V tomto prípade sa dá hovoriť o prísnosti v zákone.

    Staré dobré slovenské ľudové príslovie hovorí, že hlas ľudu je hlas boží. A tento hlas nám podľa prieskumov hovorí, že slovenská verejnosť popri vysokej nezamestnanosti ako veľmi vážny problém pociťuje vysokú kriminalitu. V týchto parlamentných laviciach nesedí ani jedna strana, ktorá by občanom vo svojom programe nesľubovala, že riešenie tohto problému sa pokúsi vyriešiť.

    Dnes tu teda stojíme pred prvým krokom, ktorým by mala byť novelizácia Trestného zákona. § 1 Trestného zákona hovorí, že účelom Trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti, ústavné zriadenie Slovenskej republiky. Hoci Trestný zákon v § 1 výslovne neustanovuje, pred čím majú byť uvedené záujmy chránené, je zrejmé, že ide o ochranu pred trestnými činmi taxatívne uvedenými v trestnoprávnych normách. Trestnoprávna ochrana spočíva v tom, že trestné právo určuje, ktoré zo spoločensky závažných konaní sú trestnými činmi a zároveň ustanovuje i tresty za ich spáchanie. Pritom si však treba uvedomiť, že ochrana trestnoprávnymi normami má vždy len subsidiárnu funkciu, a to pre prípad, že iné spôsoby ochrany nie sú dostačujúce. Pôsobenie trestného práva v spoločnosti smeruje k zabezpečeniu určitej stability spoločenských vzťahov nevyhnutnej na jej vývoj. Ak však dôjde k ich porušeniu alebo ohrozeniu, musí nastúpiť a nastupuje ochrana týchto vzťahov, a to aplikáciou sankcie, teda zodpovednostného následku. Trestné právo plní teda isté funkcie, ktoré vytvárajú zákonný rámec na ochranu vzťahov uvedených v § 1. Najdôležitejšou funkciou je regulatívna funkcia. Dôvodom, pre ktorý došlo k vypracovaniu novely Trestného zákona, je vysoký stav násilnej kriminality na Slovensku. Ide o najťažšie formy trestnej činnosti, ktoré, ako ukázala prax, nie sú na Slovensku dostatočne postihované a sankcie ukladané podľa súčasného znenia Trestného zákona nedávajú dostatočnú možnosť ochrany spoločnosti pred malým počtom páchateľov, ktorí sa podstatnou mierou podieľajú na najťažších a na najnebezpečnejších formách trestnej činnosti a trestnej súčinnosti, ako sú najmä násilné a drogové delikty.

    Predložená novela reflektuje na reálny stav v oblasti obzvlášť závažnej kriminality a potrebu jeho efektívneho riešenia, a preto okrem ďalších prvkov do Trestného zákona zavádza asperačnú zásadu, zásadu trikrát a dosť, trest absolútneho doživotia a sprísnenie trestu pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2.

    Cieľom predloženej novely Trestného zákona je teda vniesť také prvky, ktoré sprísnia tresty a zabezpečia účinnejšiu izoláciu najnebezpečnejších zločincov, respektíve tých foriem trestnej činnosti, ktoré podkopávajú podstatu princípov, na ktorých budujeme našu spoločnosť. Napríklad ochrana života a zdravia, a preto si zasluhujú mimoriadne odsúdenie. V tomto zmysle vnímam túto novelu ako úplne legitímny krok, od ktorého očakávam želaný prínos vo forme zníženia kriminality a zvýšenia ochrany spoločnosti pred najnebezpečnejšími a neprevychovateľnými živlami. Bezpečnosť spoločnosti je výzva, na ktorú musíme vždy reagovať i za cenu ešte väčšieho obmedzenia práv tých, ktorí absolútne neuznávajú a nerešpektujú práva spoločnosti a jej jednotlivých členov a voči ktorým bežné zákonné postihy už nie sú účinné.

    Čo sa týka asperačnej zásady, nemôžem úplne súhlasiť, že by ju táto novela zavádzala do nášho Trestného zákona, skôr by som povedal, že dochádza k rozšíreniu jej použitia. Prvky asperačnej zásady pri ukladaní trestov sa prejavujú v súčasnosti znením Trestného zákona, napríklad podľa § 34 písm. i) z dôvodu priťažujúcej okolnosti dochádza k určitému zostreniu postihu. Taktiež pri ukladaní trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 42 súd na základe Trestného zákona zvýši hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o jednu tretinu podľa § 42 ods. 1. Zásada trikrát a dosť predstavuje jednu z foriem prísnejšieho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie. Návrh predpokladá uloženie trestu relatívneho doživotia, to jest s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone dvadsaťpäť rokov trestu. Táto zásada je používaná predovšetkým v krajinách s anglosaských právnym systémom. Jej praktickým využitím však došlo k preukázateľnému poklesu najzávažnejších foriem trestnej činnosti.

    Treba si však uvedomiť, že nejde o prijatie zásady, ktorá by akokoľvek bola v rozpore s právnym systémom používaným na Slovensku. Vôbec napríklad nedochádza k narušeniu zásad ukladania trestov u nás. V našom trestnom práve sa používa absorbčná zásada, ktorá môže v niektorých prípadoch byť doplnená o sčítaciu zásadu. Napríklad za niektoré zbiehajúce sa trestné činy možno uložiť viac druhov trestov, táto horizontálna kumulácia jednotlivých trestných činov môže prispieť k tomu, že súd vyberie najvhodnejší trest na splnenie účelu trestu. Zároveň, ako som už spomínal, sa používajú i prvky asperačnej zásady. Zásada trikrát a dosť je vlastne iba krokom, ktorým spoločnosť reaguje na jednotlivcov absolútne ignorujúcich zákony a pravidlá, na ktorých naša spoločnosť stojí.

    Ja osobne by som videl zásah do našej právnej kultúry a systému vtedy, ak by sme napríklad zaviedli takzvanú sčítaciu zásadu, ktorá by umožňovala súdu udeliť odsúdenému trest odňatia slobody v trvaní napríklad stodvadsať rokov. Potom by sme mohli hovoriť o amerických prvkoch alebo o pokuse amerikanizácie nášho právneho systému. Samozrejme, potom by sme nepotrebovali však zásadu trikrát a dosť.

    Už v predchádzajúcich dňoch zaznela vo verejnej debate k tejto novele výhrada, že ak páchateľ pácha trestný čin tretíkrát a vie, že ak bude postihnutý a odsúdený, dostane doživotie, potom nemá čo stratiť a môže to zvýšiť jeho brutalitu. Nemožno vylúčiť v jednotlivých prípadoch i takúto reakciu jednotlivca, ale ťažko si viem predstaviť, že by sa nejaký páchateľ dopúšťal trestnej činnosti s vedomím, že ho chytia. Duševne priemerne zdravý páchateľ ráta s tým, že ho nechytia a v skratových chvíľach väčšinou nestíha kalkulovať so znením Trestného zákona. Skôr sa snaží podniknúť kroky na to, aby bol úspešný. A okrem toho musím pripomenúť, že páchateľ má vždy čo stratiť. Áno, súd bude povinný uložiť trest doživotia, ale relatívneho doživotia, to jest s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone dvadsaťpäť rokov trestu. Rovnako som počul výhradu, že rozdiel v spôsobe páchania trestných činov, napríklad či niekto ide do banky s drevenou pištoľou alebo ozajstnou, treba povedať, že z hľadiska súčasného znenia Trestného zákona tu rozdiel nie je. Pretože zákon hovorí, že trestný čin je spáchaný so zbraňou i vtedy, ak páchateľ použije napodobneninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby sa považovala za pravú. Zásada trikrát a dosť je založená na predpoklade, že pri opakovanej recidíve je prevýchovný účinok trestu minimálny. Dôkazom toho predpokladu je fakt, že predchádzajúce právoplatne uložené tresty nemali žiaden vplyv na prevýchovu páchateľa. V týchto prípadoch teda musí nastúpiť represívny účinok trestu spočívajúci v dlhodobej, prípadne i trvalej izolácii takýchto páchateľov. Nemali by sme však zabudnúť aj na to, že aplikácia inštitútu trikrát a dosť okrem represívneho účinku môže rovnako pôsobiť aj preventívne na potenciálnych páchateľov násilnej trestnej činnosti. Novela Trestného zákona zavádza trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia na slobodu pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, respektíve pri ich špeciálnej recidíve, a v prípade, že osoba je opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie. Ide o trestné činy uvedené v § 62 a tie úmyselné trestné činy, pri ktorých Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov. Ide o páchateľa, ktorý spáchal dva alebo viac obzvlášť závažných trestných činov. Naplnil súčasne dve alebo viac okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Spáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo bol už potrestaný za trestný čin uvedený v § 43. Skrátim to, lebo to už pán minister hovoril. Sprísnenie trestov sa dotkne aj trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2, pri ktorom sa vypúšťa možnosť uložiť trest odňatia slobody na dvanásť až pätnásť rokov a súd bude musieť uložiť ako trest výnimočný trest, a to je trest odňatia slobody nad pätnásť do dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Samotná vražda patrí k najhorším trestným činom. Objektom postihnutým trestným činom je totiž život a zdravie človeka.

    Čiže porovnávať trestný čin vraždy s nejakými majetkovými trestnými činmi sú dve neporovnateľné veci, avšak upravuje prípady, keď páchateľ naplní kvalifikovanú skutkovú podstatu, a to tak, že spácha trestný čin na dvoch alebo viacerých osobách. Obzvlášť surovým a trýznivým spôsobom opätovne na osobe mladšej ako pätnásť rokov. Na tehotnej žene, na inom pre jeho rasu, príslušnosť k etnickej skupine alebo spácha z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky. V týchto prípadoch ide o prípady, ktorých stupeň nebezpečnosti je veľmi vysoký alebo mimoriadne vysoký a ide o obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok. Prax ukázala, že napriek mimoriadnej nebezpečnosti páchateľov takýchto činov súdy pri ukladaní trestov často ukladali menej prísne tresty, ktoré dostatočne neodrážali ich spoločenskú nebezpečnosť a obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok. Preto považujem za správne, aby v týchto prípadoch nebol veľký priestor na rozhodovanie o výške trestu a bol udelený v primeranosti k nebezpečnosti spáchaného činu a jeho následku. Účelom Trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky. Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobil na ostatných členov spoločnosti. Ak nie sme schopní zabezpečiť ochranu spoločnosti a prevýchovu zločincov v súčasnosti dostupnými prostriedkami a nástrojmi, musíme použiť také opatrenia, ktoré takéto hrozby eliminujú, ak je to nevyhnutné, tak i natrvalo. Je to zodpovedné a nevyhnutné. Preto považujem túto novelu za dobrú, prínosnú a podporím ju. Verím, že rovnako ju podporíte aj vy.

    Pán predsedajúci, dovolím si na záver predniesť návrh z rozpravy. Navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada prerokovala návrh v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Páni poslanci, hlásite sa s faktickými poznámkami alebo do rozpravy. Pán Abelovský do rozpravy. Momentíček, ja musím dať priestor najskôr na faktické poznámky. Pán Polka do rozpravy, predpokladám, pani Beňová s faktickou poznámkou. Prosím, ešte kto sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou, aby to urobil. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Prvá faktická poznámka pani poslankyňa Beňová, druhá pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcela vyjadriť poďakovanie pánovi poslancovi Galbavému hlavne za vetu o hlase ľudu vox populi a chcela by som sa ho spýtať, ako rieši dilemu s reflektovaním toho vox populi, keď v prípade vyslania našich vojakov do irackej krízy takmer 90 percent verejnej mienky bolo proti tomu a pán poslanec Galbavý hlasoval za. Takže toto by ma zaujímalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovolím si len upozorniť aj predkladateľa na porušenie článku 50 Charty Základných ľudských práv a slobôd, ktorý hovorí o tom, že nikto nesmie byť v trestnom konaní súdený alebo potrestaný za čin, v súvislosti s ktorým už bol právoplatne oslobodený alebo odsúdený v rámci Únie v súlade so zákonom. O chvíľu budeme v Európskej únii. Mali by sme dodržiavať tieto zákony. Pretože tu sa vlastne do následného trestu zaratúva aj trest za predchádzajúce dva trestné činy, ktoré už raz boli naplnené väzbou.

  • Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať? To sú prihlášky do rozpravy. Prosím, keby ste sfunkčnili mikrofón pána poslanca Galbavého.

  • Ja by som predsa len využil príležitosť a mojej sympatickej predsedníčke vysvetlil alebo odpovedal na jej otázku v kuloároch, ak by to bolo možné.

    Ďakujem pekne.

  • Smiech a ruch v sále.

  • Pokračujeme, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave ústnymi prihláškami. Ešte dávam možnosť aj ďalším poslancom, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, aby tak urobili. V tejto chvíli uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne a odovzdávam slovo pánovi poslancovi Abelovskému.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ako spravodajca som predostrel dôvody, pre ktoré predložený návrh považujem za protiústavný. Nebudem to opakovať. A chcem len zdôrazniť, že ako poslanec Národnej rady sa nevyjadrujem k tomuto problému po prvýkrát. K problému trikrát a dosť som mal zásadné vystúpenie na plenárnom zasadnutí Národnej rady v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, kde som tento programový návrh zásadne odsúdil ako nekompatibilný, nesystémový legislatívny krok, ktorý nemá v našom zákonodarstve miesto. O zjavnej protiústavnosti som sa už zmienil. K následkom, ku ktorým predkladateľ vo svojom návrhu dospel, je predpoklad, že trest, a to trest doživotný je vopred určený a že súd nemôže uložiť iný trest, nemôže brať ohľad ani na výnimky ohľadom povahy trestného činu, ohľadom na osobu páchateľa ani s ohľadom na účinky prípadnej zákonnej fikcie o zahladení odsúdenia. Návrh ako taký v podstate popiera po stáročia vytvorené princípy trestného práva v kontinentálnom a najmä stredoeurópskom poňatí. Zjavne prepína úlohu represie. To, že súd nemôže prihliadnuť na spôsobený následok a výber skutkových podstát, kde hrozí doživotný trest, jasne naznačuje napríklad pri trestnom čine lúpeže aj pri nepatrnej škode a nepatrnom stupni násilia, dokonca aj u mladistvých páchateľov, postačí na uplatnenie tohto ustanovenia pri treťom odsúdení v konečnom dôsledku uloženie doživotného trestu, čo by nielen samotní páchatelia, ale aj zásadná časť verejnosti považovala za nespravodlivý trest.

    Som toho názoru, že sa týmto podrýva autorita trestného práva oveľa viac, než sa predkladateľ novely domnieva. Nakoniec preceňovanie trestnej represie je zrejmé aj z dôvodovej správy. Recidíva najzávažnejších trestných činov vedúca k strate života, teda najmä trestných činov teroru, vraždy, úmyselného všeobecného ohrozenia a tak ďalej, po tom, čo si ich páchateľ po odsúdení trest odpykal, je v praxi celkom výnimočná. Odôvodnenie návrhov zákona sa vo veľkej miere opiera o štatistické údaje a poznatky z USA a čiastočne z Veľkej Británie. Predpokladom na zavedenie takýchto podľa mňa nezmyselných represívnych opatrení v konečnom dôsledku, ako aj stanovenie rozsahu uplatnenia tejto zásady v slovenskom trestnom zákonodarstve by malo byť náležite odôvodnené a vychádza z náležitého rozboru a hodnotenia situácie v Slovenskej republike. Preto poznatky založené len na štatistických údajoch Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá je v dôvodovej správe, považujem za absolútne nedostatočný podklad pre takúto závažnú zmenu v našom zákonodarstve. Nakoniec aj výber skutkových podstát do nového ustanovenia § 43 nedostatočne berie do úvahy špecifiká slovenskej kriminality a jej postihu. O trestnom činu lúpeže som sa už zmienil.

    Rovnaká zásada platí aj pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 Trestného zákona alebo pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Trestného zákona. Páchatelia, o ktorých ide, a menej harmonické štruktúrované osobnosti sa často úporne snažia kontrolovať svoju zvýšenú popudlivosť a impulzívnosť. Napriek svojmu úsiliu sa počas života dopustia násilia, ktoré má za následok ťažkú ujmu na zdraví. Ide pritom o kvalifikáciu často len v dôsledku dlhšieho trvania poruchy zdravia, napríklad viac ako šesť týždňov, bez trvalých následkov. Odsúdenie potom na doživotie pri treťom spáchaní takého činu by bolo neprimerané najmä v prípade veľkých časových odstupov medzi jednotlivými odsúdeniami. Ide o typické krčmové ublíženia na zdraví, ktoré spočívajú, ja neviem, v bitke úderom pivovým pohárom po hlave, ktoré sa spravidla takýmto spôsobom právne kvalifikujú.

    Ďalej pri trestnom čine podľa § 242, teda sexuálne zneužitie, vôbec neberie do úvahy zníženie hranice začiatku sexuálneho života mládeže v súčasnosti najmä u rómskej populácie. Viete, že pri trestnom čine sexuálneho zneužitia sa odhalí spáchanie takého skutku najmä vtedy, keď maloletá poškodená je tehotná a vtedy sa odhalí, že mala pomer pred dovŕšením pätnásteho roku a obyčajne mladistvý páchateľ je postavený pred súd za trestný čin podľa § 242. Zoberme si do úvahy, že by sa tak stalo dvakrát. Pri treťom odsúdení, by som povedal, aj vo vyššom veku by nebolo podľa navrhovanej novely iné východisko, len takémuto páchateľovi uložiť trest doživotia.

    Rovnako je neadekvátne podľa môjho názoru zaradenie skutkových podstát, ako je obchodovanie s deťmi podľa § 216a, vydieranie podľa § 235, hrubý nátlak podľa 235b, ktoré ináč samy osebe stanovujú pri základnej skutkovej podstate odňatia slobody len do troch rokov.

    Prijatie novely v tejto podobe by mohlo mať aj iné nepredvídateľné dôsledky, z ktorých k najzávažnejším by patrilo značné zvýšenie miery krutosti páchateľov. Pri ohrození doživotných trestov už aj pri druhom spáchaní takého činu podľa navrhovanej úpravy možno predpokladať, že páchatelia by častejšie ako doposiaľ siahali k odstraňovaniu obetí. Nakoniec miera krutosti v spoločnosti je vždy priamo úmerná krutosti trestania. Navrhovaná úprava by nás podľa môjho názoru zaviedla niekde do 16., 17. storočia, teda do stredoveku. Niet pochýb, že túto dobu môžeme označiť za krutú dobu.

    Predloženú novelu preto považujem za krajne populistickú, ktorá vznikla bez serióznej diskusie o možnostiach zlepšenia Trestného zákona a lepšieho vymedzenia okruhov a úloh trestného práva. V legislatívnom procese, ktorý predchádzal tejto novele, je zrejmé, že žiadna sa nekonala. Predkladateľ odmietol všetky zásadné pripomienky, ktoré predložila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Slovenská advokátska komora a jednotlivé katedry trestného práva Univerzity Komenského aj Pavla Jozefa Šafárika. V každom prípade takáto zásadná zmena Trestného zákona môže byť uskutočnená ako výsledok diskusie pri dôkladnej znalosti pôsobenia trestného práva v spoločnosti, na základe dôkladnej znalosti vývojových trendov kriminality a ich zmien v súvislosti so zmenami spoločenskej klímy a zmien trestného práva.

    Predloženú novelu vnímam ako povzbudenie atavizmov, ktoré pôsobia v každom jedincovi. Trest ako pomsta a zásada zub za zub sú heslá, ktoré ľudí znepokojujú s nárastom kriminality, nepoznajúc mechanizmy pôsobenia trestného práva im ochotne načúvajú. To, že sa tu predostiera zásada takzvanej tvrdej ruky, ktorá aj podporou takýchto návrhov vedie vo svojich dôsledkoch k vytváraniu nebezpečenstva nového totalizmu, ktoré občania obyčajne prehliadajú. Malo by byť v prvom rade úlohou odborníkov pôsobiacich v orgánoch činných v trestnom konaní alebo zaoberajúcich sa trestným právom, aby proti týmto nebezpečným tendenciám argumentovali tak, aby trestné právo zostalo v medziach, ktoré mu prináleží, a to v medziach vymedzených zásadami subsidiarity a ekonómie trestnej represie.

    Veľmi stručne mi dovoľte sa vyjadriť aj k ďalším ustanoveniam, to je najmä k článku II a článku III predloženého návrhu, ktoré sú v navrhovanej podobe retroaktívne, čo je z hľadiska požiadavky ochrany právnej istoty a dôvery občanov v právny poriadok v zásade neprípustné. Preto v tomto smere poukazujem na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod číslom 36/1995 z 3. apríla 1996, podľa ktorého v ústavnom poriadku Slovenskej republiky je možný všeobecne zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ustanovení v odôvodnení článku 1 ústavy, podľa ktorého Slovenská republika je právnym štátom.

    K navrhovanému zavedeniu novej skutkovej podstaty podľa § 246a, teda klonovanie ľudskej bytosti, dodávam, že i pri tejto skutkovej podstate, ktorej cieľom by mal byť zákaz klonovania ľudí ako neprípustné experimentovanie s ľudským životom, ktoré je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a zasahuje do oblasti ochrany rodiny, nepredchádzala takmer žiadna vedecká diskusia, na čo právom poukazujú príslušné inštitúcie biológov, genetikov, prípadne bioetikov.

    Dôvodová správa neobsahuje žiadne komparatistické porovnanie existujúcej legislatívy tohto typu v iných krajinách. Určite namietam aj zákonné použitie takzvanej umelej zygoty, ktorá v praxi bude spôsobovať výkladový problém, nakoľko musí byť úplne jasné, že takzvaná umelá zygota je zygotou prirodzenou, s ktorou má byť popísaným spôsobom manipulované.

    Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci. O pätnásť mesiacov by sme mali byť členom Európskej únie. Ak by sme vstúpili do Európskej únie s obsahom takéhoto Trestného zákona, boli by sme absolútnou výnimkou a mám pochybnosti, kto by sa mal komu prispôsobovať, či Európska únia nám alebo my Európskej únii.

    Na poslednom zasadnutí ústavnoprávneho výboru v súvislosti s prerokovaním materiálov o legislatívnych úlohách ministerstva spravodlivosti pani štátna tajomníčka naznačila, že je veľmi pravdepodobné, že ministerstvo spravodlivosti do konca tohto kalendárneho roka predloží návrh rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Som presvedčený, že táto novela, ktorú predkladá predkladateľ, nemôže byť súčasťou rekodifikovaných trestnoprávnych kódexov, pretože by nebola kompatibilná s trestným právom platným v krajinách Európskej únie. Je preto otázne, či novelu je potrebné prijať na takéto krátke obdobie. Nechcem byť zbytočným prorokom, ale ak bude prijatá novela v predloženom znení najmä s najproblematickejším novým ustanovením § 43 a súdy ho budú musieť aplikovať, ešte v tomto volebnom období budeme musieť prijať novelu tejto novely, v rámci ktorej sa budú ľudia odsúdení podľa tohto návrhu rehabilitovať a tresty sa im budú musieť primerane skracovať, čo sme za posledných trinásť rokov zažili už niekoľkokrát. Vyhnime sa nekoncepčným atavistickým návrhom, ktoré so serióznym trestným právom nemajú nič spoločné a hlasujme podľa predloženého návrhu vrátenia celej novely na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Polka. Pán poslanec Polka ďalej vystúpi v rozprave.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, dámy a páni. Dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. V prvom rade by som chcel vyjadriť, že sa plne stotožňujem s vecnými argumentmi, ktoré tu odzneli v diskusných príspevkoch pána poslanca Fica a pána poslanca Abelovského, a mne dovoľte, aby som poukázal na trošku inú stránku veci, ktorá tu, samozrejme, v kontexte zaznela a chcel by som ju ešte zvýrazniť. Jednou z podmienok kvalitnej legislatívy je jej spoločenská objednávka a časová aktuálnosť. V aktualizovanom Komplexnom programe boja so zločinnosťou, ktorý budeme na dnešnom rokovaní ešte zrejme prerokúvať, je termín rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku určený na 30. september 2004 a je pripravená novelizácia Trestného zákona o inštitúte korunného svedka s termínom 31. 12. 2003. Každá politická strana vo svojich volebných programoch a v predvolebnom ťažení horlila, to pán poslanec Galbavý zdôraznil, horlila za bezpečnosť občanov a hlásila sa k aktuálnej rekodifikácii Trestného zákona a Trestného poriadku.

    Dámy a páni. Pred sebou máme tridsiatu piatu novelizáciu Trestného zákona a pripravujeme ďalšie. Dámy a páni. Čo chceme novelizovať. Dovoľte mi, aby som vám odcitoval z dôvodovej správy zákona č. 140/1961 Zb. z 29. novembra 1961: „Víťazstvo socializmu vytvorilo podmienky pre prekonanie všetkých prežitkov starej spoločnosti vo vedomí ľudí a pre všestranný rozvoj nových socialistických vzťahov medzi ľuďmi. V procese socialistickej výstavby sa formuje i morálna tvárnosť našej novej spoločnosti. Likvidácia vykorisťovateľských tried, naprosté víťazstvo socialistickej hospodárskej sústavy a existencia socialistického vlastníctva vytvorili pevný základ pre súlad záujmov jednotlivca a spoločnosti. V procese oslobodenej práce založenej na uvedomelej súdružskej spolupráci všetkých pre spoločnosť sa rodí nový socialistický človek. Súčasne s týmto procesom sa zvyšujú morálne požiadavky voči všetkým jej členom rastom socialistickej morálky. Pri presadzovaní socialistickej morálky má napomáhať spoločnosti ako jej najdôležitejší nástroj Trestný zákon.“

    Dámy a páni, táto dôvodová správa je neoddeliteľnou súčasťou normy, ktorú chceme tridsiaty piatykrát novelizovať a pripravujeme ďalšie novelizácie. Chcel by som skutočne x-krát zdôrazniť, sústreďme sa, prosím, na nový Trestný zákon, nový Trestný poriadok, v ktorom združíme všetky záujmy odbornej verejnosti i občianskej verejnosti a vyhovieme tak tomu, čo sme sľubovali vo volebných programoch.

    Pokiaľ som spomínal časovú aktuálnosť. Ja si myslím, že slovenské zdravotníctvo sa borí s takými vážnymi problémami, že na klonovanie im asi nezostáva čas. Osobne som presvedčený, že klonovanie i ľudských bytostí sa stane neoddeliteľnou súčasťou vedeckého rozvoja, vedeckého pokroku, stane sa jedným z prostriedkov záchrany ľudského života. Ale nemyslím si, že by to bol súčasný aktuálny problém slovenskej legislatívy, aby sme sa v pozícii lyonských tkáčov postavili k tomuto nezvratnému procesu a vopred ho zakázali. Prispôsobme sa Európskej únii, zosúlaďme naše právo s Európskou úniou a potom môžeme pokračovať v prerokúvaní takýchto návrhov zákonov.

    Preto sa pripájam k návrhu pána poslanca Abelovského na vrátenie návrhu zákona na prepracovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Chcel by som v súvislosti s vystúpením pána poslanca Polku povedať iba jednu poznámku, že ani jeden jediný právnik, ktorý je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, nevystúpil na obhajobu tohto návrhu zákona. Všetci právnici, ktorí tu boli, vystúpili proti tomuto návrhu zákona, čo len znamená, aký názor má právnická verejnosť na túto absurditu, ktorú ministerstvo spravodlivosti prostredníctvom vlády predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Na poslednú poznámku pána poslanca Fica musím povedať, že všetci právnici z opozície, ktorí k tomuto vystúpili, aby sme boli presní.

    Budem sa snažiť vecne reagovať na niektoré argumenty, ktoré v rozprave zazneli, z ktorých niektoré mali vecný charakter, niektoré vecný charakter nemali.

    Pán poslanec Abelovský namietol, že návrh novely je protiústavný, pretože podľa článku 50 ods. 1 ústavy rozhoduje o vine a treste súd. Ale to je jedno rozhodnutie. To nie je samostatné rozhodnutie o vine a samostatné rozhodnutie a treste. Koniec koncov obligatórne výnimočné tresty máme aj v platnom Trestnom zákone. § 94 ods. 2 trestný čin terorizmu, ktorý umožňuje uloženie len výnimočného trestu a len obligatórneho trestu prepadnutia majetku. § 259b zločin proti ľudskosti ods. 2 - takisto jediný možný trest výnimočný.

    Pán poslanec Abelovský aj pán poslanec Fico argumentovali, že obligatórne tresty, doživotné tresty sú neznáme v kontinentálnom právnom systéme. Pán poslanec Fico povedal, že nepozná krajinu, kde by bol obligatórny doživotný trest. To je presné, nepozná takú krajinu. Ale také krajiny sú aj v strednej Európe, len pán poslanec Fico nepozná ich trestné zákony.

    Zacitujem: „§ 211 ods. 1 nemeckého Trestného zákona. Vrah bude potrestaný doživotným odňatím slobody.“ Žiaden iný trest, obligatórny trest. Žiadna Amerika, žiadna Veľká Británia, Spolková republika Nemecko a podobne Rakúsko. Takže toľko k obligatórnosti trestu. Samozrejme, trestné sadzby sú vecou zákonodarcu. Ako sú široké a ako sú úzke.

    Je rôzny rozsah trestných sadzieb. Povedať, že uloženie obligatórneho doživotného trestu je protiústavné, ale ak by sme do § 43 dali, že v takomto prípade tejto špecifickej recidívy súd zvýši trestnú sadzbu od päťdesiat do šesťdesiat rokov, že to by už nebolo protiústavné, takýto argument je absurdný. Obligatórne tresty navyše podľa mojej mienky sú spravodlivé. Sú spravodlivé, pretože postihujú v rovnakých situáciách páchateľov a neumožňujú pri obrovských šírkach trestných sadzieb rôzne lavírovanie. A je fakt, že napriek tomu, že platný Trestný zákon v niektorých ustanoveniach umožňuje aj relatívne vysoké tresty, tieto tresty nie sú využívané a sú ukladané tresty, taká je prax, na samotných dolných hraniciach trestných sadzieb.

    Pán poslanec Fico povedal, že za vlády Mikuláša Dzurindu bol Trestný zákon novelizovaný štyrikrát. Zabudol povedať, že dvoma poslaneckými novelami pána poslanca Fica. Prvá z nich bola, to bola hneď prvá novela v roku 1999.

    Otázka zhody akademickej obce alebo odborníkov na týchto ustanoveniach. No musím povedať, že rekodifikačná komisia, kde sú spomínaní sudcovia Najvyššieho súdu, zástupcovia Generálnej prokuratúry, tak v legislatívnom závere rekodifikácie tieto inštitúty sú zakotvené. To znamená povedať, že je voči nim absolútny odpor, je podľa môjho názoru nepravda. Aj keď je fakt, že akademická obec u nás, ale aj v zahraničí prejavuje určitú tendenciu k humanizácii trestného práva, čo je pre mňa neprijateľné pri narastajúcej brutalite trestnej činnosti požadovať ďalšiu humanizáciu trestania vo vzťahu k páchateľom trestnej činnosti. Žiaľ, musím opakovať, že naša justícia nevyužíva rozpätie trestných sadzieb, že za viacnásobné a brutálne vraždy sú ukladané tresty v rozmedzí dvanástich – trinástich rokov, kde sú splnené podmienky aj dnes platného Trestného zákona na uloženie výnimočného trestu. Sú ukladané páchateľom, ktorí sú v dvadsiatich rokoch svojho života , ktorí môžu o deväť – desať rokov byť na slobode na podmienečnom prepustení a predstavujú obrovské riziko, obrovské riziko, že budú vo svojej trestnej činnosti recidivovať. A to je zámer, aby sme takejto recidíve zabránili.

    Pán poslanec Fico hovorí, že by sme sa mali zamerať na lepšie odhaľovanie trestných činov. Sčasti súhlasím, ale jeho výpoveď postráda elementárnu logiku, pretože o dve minúty neskôr povedal, že pri násilných trestných činoch je odhalenie veľmi úspešné - na 90 percent, ale veď táto zásada sa týka práve násilných trestných činov, len treba logicky smerovať svoju argumentáciu.

    Boli tu spomenuté aj absurdné prípady. Lúpež, keď chytí spolužiak pod krk druhého spolužiaka a zoberie mu škatuľku cigariet. Ale všetci dobre vieme, že naše trestné právo je založené na materiálnom ponímaní trestného činu, že existuje v trestnom práve hmotnomateriálny korektív, ktorým je spoločenská nebezpečnosť činu pre spoločnosť a že takéto triviálne konanie nie je vôbec kvalifikovateľné ako trestný čin. Aj keď pri rekodifikácii upustíme od materiálneho korektívu, pôjde sa na iný druh korektívu v trestnom procese na princíp oportunity. Takže strašiť tu absurdnými prípadmi podľa môjho názoru nie je náležité.

    Otázka retroaktivity. Nesúhlasím s tým, že návrh predloženého zákona je retroaktívny. Doživotný trest ako obligatórny bude trestom pre tretí trestný čin, nie pre dva predchádzajúce, len pre ten tretí, ale, samozrejme, bude tam sprísnený trest pre recidivistu, pre tú špeciálnu recidívu, ktorú navrhovaný § 43 predpokladá.

    Pani poslankyňa Belohorská spomínala, že je to v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach, ale veď podobnú zásadu aplikuje Veľká Británia a nikdy podľa mojich vedomostí nebola ani namietnutá táto právna úprava pred Štrasburským súdom.

    Pán poslanec Abelovský povedal, že navrhované znenia novely zvýšia krutosť páchateľov, zvýšia mieru krutosti páchateľov. Povedať, že musíme mať nízke trestné sadzby, pretože máme takých brutálnych páchateľov, že je nebezpečné, aby sme ich na dlho dali do väzenia, ten argument sa mi zdá byť absolútne nelogický až absurdný.

    Bolo tu spomenuté, že zásadné pripomienky neboli akceptované, Generálna prokuratúra nedala zásadné pripomienky a všetky pripomienky s nimi prekonzultované boli. Áno, je pravda, že Slovenská advokátska komora dala pripomienky, ktoré neboli akceptované, a napriek tomu, že si vážim advokátsku komoru, tak chápem príčiny, pre ktoré takéto pripomienky advokátska komora dala.

    Je možné mať mnohé výhrady k navrhovanej novelizácii, je možné mať mnohé výhrady k navrhovanému inštitútu trikrát a dosť, ale tie sú podľa mojej mienky vysoko prevážené v prípade, ak aplikácia tejto zásady zachráni niečí život, ak zachráni ľudský život, a preto si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti SR.

    Poprosím pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch vlády, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky bol podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšič.

    Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Poprosím pána poslanca Abelovského, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, a vzhľadom na to, že odznel prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Galbavého, ktorý navrhol a odporučil, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby bol zákon prerokovaný v druhom čítaní, navrhujem, pán predseda, aby ste dali o tomto návrhu ako o prvom hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil v rámci rozpravy pán poslanec Galbavý.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 111 poslancov, za návrh 70, proti 36, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Národná rada súhlasí s prerokovaním návrhu zákona v druhom čítaní.

    Prosím ďalšie návrhy, pán poslanec.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 129 zo 7. februára 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: po prvé, ústavnoprávny výbor, po druhé, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, po tretie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, po štvrté, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prideliť predložený návrh zákona výborom...

  • ... a určiť lehotu na prerokovanie návrhu gestorskému výboru, ako aj výborom, ktorým bol návrh pridelený.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za návrh 82, proti 13, zdržalo sa 21, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Abelovskému.

    Pána ministra prosím, aby zostal na mieste navrhovateľa.

    Pán poslanec Husár.

  • Pán predseda, požiadal by som o vysvetlenie, prečo prebehlo hlasovanie tak, ako prebehlo. V legislatívnom procese o postúpení návrhu nehlasujeme na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca, ale pretože to tak ukladá rokovací poriadok. Pred záverečným hlasovaním o postúpení návrhu sa malo predovšetkým hlasovať o procedurálnych a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tu boli prednesené, či už zo strany jedného, druhého alebo tretieho vystupujúceho. Ale tento proces, ktorý prebehol, absolútne nechápem, pretože si ho neviem dať dohromady s rokovacím poriadkom.

  • Pán poslanec, návrh, ktorý uviedol pán poslanec Abelovský z poverenia ústavnoprávneho výboru, bol totožný s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesli v rámci rozpravy aj ostatní páni poslanci, ktorí navrhovali vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. V rámci rozpravy vystúpil pán poslanec Galbavý, ktorý navrhol pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, ktorý predložil ústavnoprávny výbor. V zmysle stanoviska ústavnoprávneho výboru, ktoré je uvedené v podrobnejších pravidlách rokovania Národnej rady, ktoré máte všetci k dispozícii, sa uvádza, že na poradie hlasovania o podaných pozmeňujúcich návrhoch podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku sa vzťahuje ustanovenie štvrtej časti zákona podľa § 71 ods. 1, a to v tom, že ak boli k návrhu podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, hlasuje sa najskôr o nich v poradí, v akom boli podané. Takúto procedúru používa Národná rada vždy, ak sa v rámci prvého čítania podávajú pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia, ktoré prijíma ktorýkoľvek gestorský výbor. Takýto postup sme doteraz vždy uplatňovali.

    Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, nemôžem s vami súhlasiť, pretože § 82 rokovacieho poriadku hovorí, ak spoločný spravodajca odporučí Národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie, o tomto návrhu sa hlasuje najskôr. V § 82 rokovacieho poriadku bola porušená procedúra pri hlasovaní.

  • Pán poslanec, nemáte pravdu, pretože vy ste v ustanoveniach rokovacieho poriadku týkajúcich sa druhého čítania. Pán poslanec, citujete § 82 rokovacieho poriadku a § 82 sa týka druhého čítania.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o ďalšom prerokovanom návrhu zákona, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1994 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.

    Poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Rozprava bola ukončená, žiadam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za návrh 106, proti 1, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej, aby Národná rada Slovenskej republiky za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za návrh 106, proti 4, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi, pánovi ministrovi.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je vládny návrh ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorý ste dostali ako tlač 148.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona uviedol a odôvodnil minister vnútra pán Vladimír Palko.

    Chcel by som odporučiť Národnej rade, pán minister je z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladateľom troch návrhov zákonov, keby pán minister uviedol, vystúpil navrhovateľ, vykonali sme rozpravu k jednotlivým trom návrhom zákonov a potom sme o nich hlasovali a individuálne budeme potom rokovať o aktualizovanom Komplexnom programe boja so zločinnosťou. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

    Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. O spoločnej štátnej hranici z roku 1995 zhruba upravujem štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou. Súčasťou tejto zmluvy je aj platná hraničná dokumentácia priebehu tejto štátnej hranice. Na základe tejto zmluvy sú oba štáty povinné pravidelne desaťročne vykonávať spoločné preskúšanie štátnej hranice, teda kontrolovať, ako sa zhoduje jej priebeh v teréne s údajmi uvedenými v hraničnej dokumentácii. Pri preskúšaní uskutočnenom v rokoch 1994 až 1998 bolo zistené, že nastali zmeny v polohe koryta hraničného vodného toku Dunajec a nastali i ďalšie zmeny v dôsledku stavebných, poľnohospodárskych a lesných prác na štátnej hranici a v jej blízkosti. Tieto zmeny sú takej povahy, že bolo potrebné v súlade s čl. 6 zmluvy z roku 1995 uzavrieť o nich osobitnú zmluvu, ktorá bola podpísaná 29. júla minulého roku v Starej Ľubovni. Na zmenu štátnej hranice vyžaduje Ústava Slovenskej republiky v čl. 3 ods. 2 formu ústavného zákona, preto je nevyhnutné, aby Národná rada ústavným zákonom vyslovila súhlas so zmenami hranice, ktoré podpísaná zmluva dokumentuje. Po prijatí ústavného zákona bude naplnená ústavná podmienka na zmenu štátnej hranice, teda na ratifikáciu zmluvy prezidentom Slovenskej republiky. Súčasťou právneho poriadku nášho štátu sú už dva obdobné ústavné zákony, ktorými sa schvaľovali zmeny štátnej hranice s Českou republikou a s Maďarskou republikou.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti vám odporúčam, aby ste predložený návrh ústavného zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie ústavného zákona.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Dankovi, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vládneho návrhu v gestorskom výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní. Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa netýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa partnerstva na vstup. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. februára 2003 č. 136 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh ústavného zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z prítomných pánov poslancov ústne. Konštatujem, že nie, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi poslancovi Dankovi.

    Pristúpime k rokovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v prvom čítaní. Prosím teraz pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov reaguje na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda v časti vnútorná bezpečnosť zaviazala pripraviť postupné začlenenie justičnej polície, teda bývalej „vyšetrovačky“, do jednotnej štruktúry spoločne so službou kriminálnej polície. Predložená stručná novela zákona o Policajnom zbore vytvára právne predpoklady na splnenie tejto úlohy. Navrhovaná organizácia Policajného zboru zachováva doterajšie služby Policajného zboru a útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ponecháva tiež podriadenosť Policajného zboru ministrovi vnútra. Riadenie služieb a útvarov Policajného zboru návrh zveruje prezidentovi Policajného zboru, ak minister vnútra neurči inak. Takéto riešenie umožňuje flexibilitu riadiacich vzťahov, čo je aj jedným z predpokladov na splnenie uvedenej úlohy z programového vyhlásenia vlády. Návrh zákona okrem uvedeného obsahuje aj problematiku zavedenia menoviek na služobných rovnošatách príslušníkov Policajného zboru. Zavedenie menoviek je jedným z opatrení, ktoré smerujú k zníženiu korupcie v Policajnom zbore, a zároveň je opatrením, ktoré môže odstránením anonymity príslušníkov zvýšiť dôveru občanov k Policajnému zboru. Návrh zákona ďalej v nadväznosti na novelu Trestného poriadku vykonanú zákonom č. 432/2002 Z. z. zavádza v ustanovení o úlohách Policajného zboru inštitút skráteného vyšetrovania a v súlade so schválenou stratégiou dobudovania ochrany štátnej hranice schengenského typu rozširuje okruh úloh Policajného zboru aj o spolupôsobenie Policajného zboru pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené argumenty dovoľujem si vás požiadať o postúpenie tohto návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Pásztora, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o odporúčaní výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, vážené dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 35 z 21. februára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, tlač 152. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu vládneho zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. februára 2003 č. 132 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o návrhu zákona. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi poslancovi Pásztorovi a prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky v poradí ako tretí uviedol pán minister vládny návrh zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 153.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predložený návrh zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov má nahradiť doteraz platnú právnu úpravu zbraní a streliva, ktorá už nevyhovuje právnej úprave Európskeho spoločenstva v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené je návrh zákona zaradený medzi prioritné úlohy vlády vyplývajúce z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001. Návrh zákona upravuje oblasť strelných zbraní a streliva tak, aby bola v súlade s právom Európskeho spoločenstva a ostatnými medzinárodnými záväzkami a zároveň umožňovala štátu nevyhnutnú reguláciu v oblasti strelných zbraní a streliva najmä s ohľadom na zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti osôb. Navrhovaná úprava pri zachovaní povoľovacieho režimu novým spôsobom upravuje druhy a kategórie strelných zbraní a streliva, pričom vychádza zo Smernice rady č. 91/477 Európskych hospodárskych spoločenstiev o kontrole nadobúdania a držania zbraní. Rozdeľuje strelné zbrane z hľadiska možnosti ich nadobúdania do vlastníctva a držania podľa ich nebezpečnosti a účinnosti do štyroch kategórií: na strelné zbrane zakázané, ďalej podliehajúce povoleniu, ďalej podliehajúce ohláseniu a potom strelné zbrane ostatné. Táto kategorizácia a samotný povoľovací systém sú založené na splnení podmienok týkajúcich sa veku, spôsobilosti na právne úkony, bezúhonnosti, spoľahlivosti, odbornej a zdravotnej spôsobilosti a na dôvode nadobudnutia a držania strelnej zbrane. Návrh zákona ďalej ustanovuje práva a povinnosti držiteľov strelných zbraní a streliva, podmienky na vývoz, dovoz a prevoz strelných zbraní a streliva, ďalej podmienky zriaďovania a prevádzkovania strelníc a vystavovania strelných zbraní a streliva. V súlade s európskou legislatívou sa zavádza inštitút európskeho zbrojného pasu, na základe ktorého bude jeho držiteľ oprávnený pri cestách do iných členských štátov EÚ z dôvodu výkonu práva poľovníctva alebo športovej streľby mať so sebou strelnú zbraň, ktorú má v európskom zbrojnom pase zapísanú. Návrh zákona tiež upravuje prevádzkovanie informačných systémov na úseku strelných zbraní a streliva pri dodržaní zásad a podmienok zákona o ochrane osobných údajov a ustanovuje sankcie za porušenie povinností, ktoré vyplývajú zo zákona. Predložený návrh zákona obsahuje aj novelu živnostenského zákona, ktorou sa upravujú koncesijné živnosti na úseku strelných zbraní a streliva. Novelu zákona o správnych poplatkoch, ktorou sa reaguje na navrhované zmeny v konaniach na úseku strelných zbraní a streliva, a novelu zákona o priestupkoch, kde sa pod skutkovú podstatu priestupku proti verejnému poriadku zaradilo nosenie zbraní na verejne prístupných miestach.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste postúpili návrh zákona do ďalšieho legislatívneho konania, čím sa vytvorí aj predpoklad na dosiahnutie úplnej kompatibility nášho právneho poriadku s právom Európskej únie v tejto oblasti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Patakyho, ktorého poveril výbor pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu v gestorskom výbore v prvom čítaní.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 36 z 21. februára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 153.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 až v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. februára 2003 č. 133 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Dubovská.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja nebudem veľmi dlho zdržiavať ctené auditórium. Mám však jednu otázku, veľmi aktuálnu, čo sa týka aj mňa, takže aj k tejto téme. Chcela by som sa pána ministra opýtať vzhľadom na to, že tento zákon ideme poeurópšťovať, či aj vzhľadom na dodržiavanie základných ľudských práv je v ňom upravená aj ochrana osobných údajov, nakoľko v tom zákone, ktorý bol doteraz platný, zrejme nebola. Stalo sa mi v poslednom období, že jeden z bulvárnych časopisov uverejnil osobné údaje, moje osobné údaje, teda konkrétne zo zbrojného preukazu výpis zbraní, ktorých som vlastníčkou, či je to vôbec možné v našej demokracii a či v budúcom zákone bude upravené, že táto ochrana bude zabezpečená. A tiež by som sa rada dozvedela, kto sa bude zaujímať, či to bude ako doteraz okresné riaditeľstvo Policajného zboru, ktoré bude registrovať tieto zbrane, alebo to bude napríklad Colný úrad, ktorý bude potom neskôr prešetrovať, kde sa zbrane nadobudli.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák, posledný prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný. Ja som očakával od tohto zákona, že prinesie určité vyriešenie otázky, čo s nelegálne držanými zbraňami v Slovenskej republike. Podľa niektorých štatistík je dané, že počet nelegálnych zbraní sa dnes minimálne rovná počtu zbraní, na ktoré existuje legálne povolenie zo strany štátu. Tento zákon však takúto ambíciu nemá. Dokonca naopak, podporuje trh s nelegálnymi zbraňami predovšetkým tým, že úplne novým spôsobom rozdeľuje zbrane na zakázané a povolené. Dnes je už úplne jasné, že množstvo zbraní, ktoré na Slovensku dnes existujú pod legálnym povolením, po platnosti nového zákona budú zbraňami podľa tohto zákona zakázanými, respektíve podliehajúcim určitým výnimkám zo strany Policajného zboru. Buďme praktickí. Čo spraví držiteľ takejto zbrane. Poväčšine nahlási Policajnému zboru, že takáto zbraň sa stratila alebo podobná zbraň mu bola odcudzená a v tom horšom prípade ju predá na čiernom trhu.

    Na druhej strane sa zákon snaží o zakotvenie určitej možnosti udeľovať výnimku, čo, povedzme si na rovinu, prináša zväčšenie možnosti korupcie. Ak opätovne v ďalšom zákone dáme možnosť úradníkovi rozhodovať o tom od jeho vlastnej vôle, či povolí alebo nepovolí výnimku z daného zákona, opäť sme pri tej známej možnosti, ktorá robí krásnu zlatú cestu ku korupcii.

  • A čo sa ešte týka zosúladenia s legislatívou Európskej únie. Legislatíva Európskej únie nepozná poznámku vojenské zbrane. Náš zákon úplne neoprávnene hovorí o vojenských zbraniach, pretože tu ide predovšetkým o civilné zbrane, ktoré sú predmetom tohto zákona, takže tento zákon má niekoľko závažných nedostatkov. Myslím si, že nie je v tejto chvíli na Národnej rade, aby sme cestou mnohých úprav a mnohých pozmeňujúcich návrhov riešili chyby počas legislatívneho procesu.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Odpovedám na otázky, ktoré vzniesli ctení páni poslanci.

    Pani poslankyňa Dubovská sa pýtala na ochranu osobných údajov, či tento zákon obsahuje takéto ustanovenie. V § 64 sa definujú informačné systémy, ktoré Policajný zbor vedie, ktoré sa týkajú zbraní, streliva, strelníc a je tam vymenované od ods. 1 od písm. a) až po písm. l), o čo všetko sú tam údaje. Isteže sú tam aj osobné údaje v rozsahu údajov, ktoré sa uvádzajú na žiadostiach a v rozsahu údajov uvádzaných na tlačivách, ktoré sa uvádzajú v tomto zákone. Tento zákon neobsahuje však nič, čo sa týka ochrany osobných údajov, lebo to nie je potrebné, existuje osobitný zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a v § 64 sa v ods. 3 iba odvoláva, že pri ochrane osobných údajov sa podpisuje podľa toho zákona existujúceho o ochrane osobných údajov.

    Predseda výboru pán Kaliňák hovorí, že zákon nerieši problematiku nelegálnych zbraní, čo pripúšťam a ani nevidím dôvod, prečo by takýto zákon mal riešiť problematiku nelegálnych zbraní. Držba nelegálnej zbrane je trestný čin, a to je problematika, ktorú rieši Trestný zákon. Je to druh trestného činu, ktorý sa Policajným zborom odhaľuje, vyšetruje v trestnom konaní, trestá a stíha.

    Čo sa týka korupcie, pripúšťam, že nebezpečenstvo korupcie tu existuje, samozrejme, vždy, ale ide o to, či proces udeľovania výnimiek bude popísaný presnými pravidlami, presnými internými predpismi, ak interné predpisy budú presne urobené, tak tam bude malý minimálny priestor na nejakú svojvôľu, a tým aj na korupčné správanie sa. Samozrejme, v druhom čítaní v tomto zákone možno ešte pristúpiť k nejakým drobným zmenám, pokiaľ páni poslanci, panie poslankyne budú mať konkrétne zlepšujúce návrhy, tak, prosím, môžeme o nich diskutovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných vládnych návrhoch, ktorých predkladateľom z poverenia vlády bol pán minister vnútra.

    Pán poslanec Pataky, prosím, aby ste zostali na mieste spravodajcu. Odhlasujeme prerokovaný návrh zákona o zbraniach a strelive.

    Poprosím vás, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy uznesení.

  • Keďže neboli podané žiadne písomné návrhy, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých predpisov v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za návrh 75, proti 32, zdržali sa 4, nehlasovali 3.

    Návrh sme chválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho uviedol pán poslanec Pataky, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za návrh 93, proti 5, zdržalo sa 16, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Patakymu.

    Poprosím teraz pána poslanca Danka, aby uvádzal návrhy na uznesenie k prerokúvanému návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorý prerokúvame ako tlač 148.

    Nech sa páči, pán poslanec Danko.

  • Pán predseda, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 112 poslancov, za návrh 99, proti 8, zdržalo sa 5.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Vážený pán predseda, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh ústavného zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie vládneho návrhu ústavného zákona výborom do 9. apríla 2003 a gestorskému výboru do 11. apríla 2003.

    Ďakujem.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhoch uznesení, tak ako ich predniesol pán poslanec Danko.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za návrh 109, proti 5, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Dankovi.

    Poprosím teraz pána poslanca Pásztora, aby z poverenia výboru uvádzal návrhy na prijatie uznesenia k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Policajnom zbore.

    Pán poslanec Pásztor, máte slovo.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 116 poslancov, za návrh 75, proti 29, zdržalo sa 12.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

  • Páni poslanci, prezentujme sa, hlasujme o návrhu na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 115 poslancov, za návrh 93, proti 9, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Pásztor.

    Teraz pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je aktualizovaný Komplexný program boja so zločinnosťou, ktorý prerokúvame ako tlač 134.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh uviedol a odôvodnil minister vnútra pán Palko.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Materiál, ktorý predkladám na rokovanie, bol schválený uznesením vlády 15. januára 2003. Bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pre financie, rozpočet a menu, pre verejnú správu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, v ústavnoprávnom a vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

    Je to jeden z hlavných koncepčných dokumentov týkajúci sa bezpečnostnej oblasti. Dokument rešpektuje princípy, ku ktorým Slovenská republika pristúpila v máji 1998 podpísaním predvstupového paktu o organizovanom zločine medzi členskými štátmi Európskej únie a kandidátskymi krajinami strednej a východnej Európy a Cypru. Ďalej reaguje na implementáciu, ktorou bol uznesením vlády č. 513/1999 schválený harmonogram implementácie predvstupového paktu o organizovanom zločine.

    Aktualizovaný Komplexný program nadväzuje na Komplexný program boja so zločinnosťou schválený uznesením vlády č. 483/1999 a zachováva jeho štruktúru. Aktualizácia bola vykonaná z podkladov subjektov, ktoré sú zainteresované na plnení úloh Komplexného programu po vykonaní revízie plnenia úloh v ich rezortných harmonogramoch boja so zločinnosťou v rokoch 1999 až 2001 a najmä po predložených návrhoch prijatia nových úloh. Aktualizované úlohy Komplexného programu boli zosúladené s prioritami vlády obsiahnutými v novom programovom vyhlásení vlády v oblasti spravodlivosť a vnútorná bezpečnosť. Zároveň pri spracovaní nových úloh bola zohľadnená nová spoločensko-bezpečnostná situácia. Domnievam sa, že ide o materiál, ktorý svojím rozsahom splní očakávania občianskej verejnosti.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu tohto materiálu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite, prosím, miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Roberta Kaliňáka, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vám predložil správu o výsledku prerokovania aktualizovaného Komplexného programu boja so zločinnosťou vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Máte ju predloženú ako tlač č. 134.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 116 z 27. januára 2003 pridelil aktualizovaný Komplexný program boja so zločinnosťou na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo a privatizáciu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský s úlohou pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedený materiál prerokovali v stanovenom termíne, zobrali ho na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať ho na vedomie. Iné výbory o tomto materiáli nerokovali. Stanovisko gestorského výboru: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia, ktoré je prílohou tlače, ktorú máte pred sebou, a ktorá znie: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie aktualizovaný Komplexný program boja so zločinnosťou.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia. Máme predložený takmer 20-stranový dokument, a hoci sa už dnes schyľuje k večeru, veľmi vás prosím, aby ste venovali pozornosť niekoľkým mojim pripomienkam.

    Tento dokument, ktorý má Národná rada zobrať na vedomie, obsahuje príliš veľkú škálu pojmov a úloh na to, aby bol zrozumiteľný, splniteľný a účinný. Jestvuje v mierne obmenenej podobe už od roku 1999, ale ochrana verejného poriadku, zaistenie vnútornej bezpečnosti, ochrana zdravia, života a majetku občanov i štátu podľa dostupných údajov štatistických ročeniek nemá tendenciu zlepšovania, skôr naopak. Od jeho vzniku sa neznížil počet narušiteľov verejného poriadku. Vnútorná bezpečnosť zo strany prieniku nelegálnych migrantov, drog, pornografie je ohrozovaná sústavne, ochrana zdravia a života občanov je ohrozená nielen zo strany kriminálnych živlov, ale i reštrikčnými vládnymi opatreniami s podporou i tohto parlamentu, majetok tisícov občanov v minulom roku ohrozili a zlikvidovali nebankové subjekty, ktorých pôsobenie schválili štátne orgány, a hoci podľa § 426 Občianskeho zákonníka štátny orgán zodpovedá za škody spôsobené nesprávnym rozhodnutím, nik občanov za ich straty neodškodnil. Majetok štátu už takmer nejestvuje, takže chrániť ho čoskoro nebude vôbec potrebné. V dokumente sa uvádza, že máme národný program boja s korupciou, národný program boja proti drogám, stratégiu prevencie kriminality, expertný koordinačný orgán na boj so zločinnosťou, multidisciplinárne integrované skupiny, prebieha legislatívny proces rekodifikácie trestnoprávnych kódexov a implementácia ustanovení medzinárodných trestnoprávnych dohovorov, vytvárame inštitút korunného svedka, pripravujeme špeciálny útvar Policajného zboru, špeciálneho prokurátora a špeciálny súd, máme vojenskú, železničnú, daňovú políciu a tak ďalej a tak ďalej.

    V protiklade s uvedeným však narástol počet trestných činov za rok 2002 v porovnaní s rokom 2001 o 1 255 a ich objasnenosť klesla za rovnaké porovnateľné obdobie zo 47,1 na 35,3 percenta. Ekonomická kriminalita vzrástla 2,3-krát, majetkových trestných činov bolo spáchaných viac o 233, vrážd o 3, lúpeží o 16 a tak ďalej. Dovolím si upozorniť na fakt, ktorý bol v posledných dňoch publikovaný v niekoľkých médiách: daňové nedoplatky predstavujú 71 miliárd Sk, čo je triapolkrát viac ako celý rozpočet ministerstva zdravotníctva. Radovému občanovi, ktorý neodvedie príspevok zdravotnej poisťovni v sume hoci len 10-tisíc korún, hrozíme exekúciou, pod prísnymi reštrikciami od neho vyžadujeme plnenie daňových odvodov. Ako je možné hodnotiť prácu v napĺňaní „x“ programov a „x“ orgánov predkladaných a schvaľovaných vo vláde Slovenskej republiky, ak stav našej spoločnosti uplatňovanie práva a spravodlivosti vôbec necharakterizuje. Komplexný program je základom, na ktorom vláda, ale i v dokumente uvedené subjekty zvyšujú svoje aktivity v boji so zločinom, uvádza sa v predkladanom dokumente.

    Jednou z najnovších aktivít, dovoľujem si poznamenať, že v úvodzovkách asi, sú i nové reklamné tabule s nápisom Korupcia nám pije krv, o ktorej sa v poslednom čase veľa popísalo, ktoré sú nechutné, trápne a smiešne. Z fondu PHARE niekto uhradil niekomu sumu 0,5 milióna eur. Je možné uveriť, že nám takáto reklamná kampaň pomôže v boji s korupciou? Samotná akcia zaváňa korupciou naďaleko. Niekoľkokrát sa v programe vyskytuje slovo prevencia bez konkrétneho výkladu. Prečo sa ani jedna z navrhovaných úloh netýka ministerstva kultúry, ktoré umožňuje v médiách i importovanej literatúre renesanciu násilia podporou pseudoumeleckých žánrov mizernej hodnoty, kde sa o umení dá hovoriť len s veľkým sebazaprením. Ide o literárny a filmový brak, ktorý možno nazvať kultúrou pre idiotov alebo idiotskou kultúrou. Jej nebezpečná expanzia šíri ideológiu násilia, brutality, bezprávia a ponižovania ľudskej dôstojnosti. Šíri sa rýchlo, je nenáročná, oslovuje v človeku nízke pudy, oslovuje menej vzdelané a sociálne slabšie vrstvy populácie. Stáva sa kompenzáciou za nerealizovateľné predstavy a ciele, je návodom k zjednodušeným riešeniam. Svojou primitívnosťou ohrozuje samotnú podstatu národných kultúr, nivelizuje a narúša mravné, civilizačné a humanistické hodnoty celého ľudstva. Ak sa nebudeme brániť tejto pakultúre, tomuto náporu idiotizmu, expanzii násilia a brutality, môže tento ideový jed ochromiť mravnú imunitu celých generácií.

    Navrhujem, aby do prevencie v rámci programu boja so zločinnosťou boli uložené konkrétne úlohy pre ministerstvo kultúry, aby sa pri vydávaní licencií pre činnosť médií, pri programových skladbách divadiel, kín, televízie, rozhlasu, vo vydavateľských plánoch vydavateľstiev a v organizáciách zodpovedných za import literatúry či mediálnych nosičov rešpektovali zásady podporujúce etiku a morálku a zamedzili šírenie prostriedkov modifikovanej manipulácie, ktorej dôsledkom je strata ideálov využívaná na vznik a upevnenie novej autority, to jest i autority násilia a zločinu.

    Komplexný program obsahuje 89 úloh. Vymedzuje zodpovednosť za ich splnenie pre desať ústredných štátnych orgánov, ministerstvá, pripomínam, že bez ministerstva kultúry, a ostatné orgány štátnej správy. Medzi zodpovednými sa nachádza Fond národného majetku, Národná banka Slovenska, orgány miestnej štátnej správy i samosprávy. Záber skutočne frontálny. Ak by boli do plnenia programu zaradené i futbalové kluby a záujmové organizácie, stávkové kancelárie či pekárne alebo automobilové opravovne, nič sa nezmení, dokiaľ nebude rovnako posudzované protizákonné konanie všetkých občanov bez rozdielu, dokiaľ vymáhateľnosť práva bude trvať desať i viac rokov, dokiaľ nezabránime zlodejovi kričať chyťte zlodeja.

    A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Pokiaľ sa neodstránia príčiny kriminality zo súčasného eurochaosu, ktorý táto i všetky predchádzajúce ponovembrové vlády nastolili a podporujú z dôvodu sebavedomia politickej naivity a arogancie, veľmi diskutabilná je i viera, že komplexný program, ktorý dnes zoberieme na vedomie, prinesie zlepšenie právneho stavu v našom štáte.

    Klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska si vám dovoľuje, pán minister, navrhnúť, aby ste uvedený dokument dopracovali s uvedením zodpovednosti i pre ministerstvo kultúry.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Kaliňák, predpokladám, že ste sa prihlásili do rozpravy.

    Pani Dubovská s faktickou poznámkou?

    Faktická poznámka aj pán Ondriaš s faktickou poznámkou, predpokladám. Kto sa ešte chce prihlásiť s faktickou poznámkou? Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Dubovská, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja len tiež kratučkú poznámočku k tomu, čo moja predrečníčka hovorila. Naozaj klobúk dole pred prejavom, ktorý predniesla. A chcem sa práve chytiť toho záveru, kde hovorila o istom eurochaose.

    Prednedávnom som sa zúčastnila na konferencii, kde zasadal sekretariát OECD spolu s ekonomickým výborom NATO. Reprezentovala som tam spoločne s pánom poslancom Devínskym Slovenskú republiku a prezentovala som tam naše pozície v tom, ako sme isté výčitky, ktoré nám organizácia FATF, ktorá je práve spomínaná v tomto materiáli, ktorá bojuje proti legalizácii príjmov z kriminálnej činnosti a praniu špinavých peňazí, dodržali. Pritom som prezentovala naše stanoviská, osem zmien, ktoré sme v krátkom čase legislatívne pripravili a niektoré už boli prijaté.

    Chcem povedať, že aj tamojší členovia ostatných krajín európskej komunity konštatovali, že sme naozaj príliš rýchli, a ak sme porovnávali ich možnosti uskutočňovania týchto zmien, hovorili o tom, že naozaj ani oni nie sú schopní, a bolo by od nás naivné od nich očakávať, tak rýchlo prijímali takéto isté zmeny. A pritom my nie sme členom organizácie FATF.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som tiež doplnil a budem citovať z Národnej správy o ľudskom rozvoji Slovenska, kde sa konštatuje. Citujem: „Kým do roku 1989 sa o otázku zločinov verejnosť takmer vôbec nezaujímala, dnes sa o svoju bezpečnosť bojí až 84 percent obyvateľstva.“ Citujem ďalej: „Kým do roku 1989 bola väčšia časť kriminality spôsobená len nedbanlivosťou a násilnými sklonmi, po roku 1990 bolo čoraz viac krádeží a vlámaní, čím sa kriminalita začala meniť na spôsob obživy.

    Ďakujem.

  • Ešte skôr, ako dám slovo pánovi poslancovi Kaliňákovi, pýtam sa pánov poslancov, či sa ešte niekto chce do rozpravy ústne prihlásiť. Ak nie, tak uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Kaliňák.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, pani kolegyne, kolegovia.

    Dá sa súhlasiť sčasti aj s pani poslankyňou Bollovou. Naozaj niektoré argentínske telenovely priamo útočia na naše duševné zdravie. Ale vráťme sa späť ku kriminalite. Určitý problém tento materiál má predovšetkým z pohľadu nejakej presnej koncepčnosti a rozpornosti niektorých údajov, ktoré sa dostávajú do parlamentu zo strany vlády. Mnohé z nich uvidíme vo forme návrhov zákonov v parlamente, takže konkrétne sa k nim budeme môcť vyjadriť v rámci legislatívneho procesu. Predovšetkým však na jednej strane pán minister spravodlivosti verejne prisľúbil rekodifikáciu trestnoprávnych kódexov tento rok na jeseň v septembri, to je rok 2003. Materiál určuje 30. 9. 2004.

    Takisto veľmi aktuálne pôsobí aj úloha pripraviť návrh zákona o používaní informačno-technických prostriedkov v závere tohto roka, keďže je to pomerne aktuálna informácia. Rovnako tak možno charakterizovať aj snahu tejto vlády bojovať s korupciou a s praním špinavých peňazí. Pamätám si, že pred tromi mesiacmi vláda vyhlásila, že bude bojovať čo najrýchlejšie a najaktívnejšie, ale zákon o preukazovaní pôvodu majetku navrhla prijať až v lete 2004, z čoho opäť vychádza, že slová sa s činmi pri tejto vláde veľmi, veľmi rozchádzajú.

    Čiže myslím si, že sa s aktualizovaným Komplexným programom boja so zločinnosťou ešte určite stretneme, pretože ho bude potrebné opätovne aktualizovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k rozprave? Áno.

    Pán minister vnútra.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci.

    Pani poslankyňa Bollová vystúpila s pomerne širokým prejavom. Hovorila aj o iných veciach, ktoré sa priamo netýkajú boja so zločinnosťou. Ja sa budem vyjadrovať len k tým veciam, ktoré sa týkajú boja so zločinnosťou. Áno, pani poslankyňa, tento program je obsiahly, zložitý, ale to neznamená, že je nesplniteľný, ako ste ho označili. Pani poslankyňa, veď aj vy páni poslanci, panie poslankyne ste dnes prispeli k tomu, že sa tento program plní. Tie body, ktoré sú spomenuté v Komplexnom programe vo forme návrhu zákonov, už boli predložené na rokovanie Národnej rady. V Komplexnom programe sa hovorí o legislatívnych zmenách. Dnes ste schválili novelu Trestného zákona a princíp trikrát a dosť, ktorý, nech ho kritizujú akokoľvek, ale faktom je, že umožní izoláciu nebezpečných recidivistov páchajúcich násilné trestné činy, ich izoláciu od slušných občanov.

    Národná rada schválila a posunula do prvého čítania novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá umožní inštitucionálne zmeny, umožní zlúčenie línie vyšetrovania, teda justičnej polície s kriminálnou políciou do jednotnej spoločnej štruktúry, tak ako to funguje už dlhé roky v krajinách na západ od nás. Dnešný systém už je príliš zložitý, príliš komplikovaný, príliš rigidným a musíme ho zmeniť. Formy zločinu sú rôzne, a preto sú rôzne aj formy boja proti nemu.

    Krátko k nebankovým inštitúciám. Myslím si, že je ťažké povedať, že nebankové inštitúcie povoľoval štát. Nebankové inštitúcie, bohužiaľ, vznikli na základe zákonov, ktoré tu existovali už dlhé roky. Ako minister vnútra môžem len prejaviť isté potešenie nad tým, že viaceré osoby a významné osoby, ktoré stáli na čele týchto nebankových inštitúcií, alebo osoby, ktoré neskôr potom prispeli k vykrádaniu, k tunelovaniu týchto nebankových inštitúcií sú dnes obvinené, sú vzaté do väzby. Trestné stíhanie pokračuje a speje k vzneseniu obžaloby.

    Súhlasím s vaším názorom, pani poslankyňa, že ak hovoríme o boji proti zločinnosti, tak musíme viac hovoriť aj o prevencii a musíme hovoriť aj o pôsobení v oblasti kultúry. Myslím si, že naozaj máme aj v tejto oblasti čo doháňať, ale, ak sa nespomína ako jedna z inštitúcií ministerstvo kultúry, tak aspoň chcem pridať k dobrému to, že sa robia aj kultúrne akcie v rámci tohto Komplexného programu, kultúrne akcie pre mládež, najmä tú časť mládeže, ktorá je ohrozená kriminálnym prostredím. Pred dvoma alebo tromi týždňami vláda schválila môj materiál, ktorý hovoril o vyčlenení 40 miliónov korún na tento rok na práve takéto akcie. Aj na iné akcie, ale aj na akcie kultúrneho typu pre mládež.

    Spomínali ste zaujímavé slovo eurochaos. Prosím, každý má právo na svoj názor. Európskej únii môžeme vyčítať všeličo, ale myslím si, že by prenikal zločin z Európskej únie k nám zo Západu na Východ, nie je to tak, bohužiaľ, zločin preniká k nám a ďalej potom do západnej Európy z Východu, či ide o nelegálnu migráciu, či ide o organizované štruktúry zločinu, či ide o drogovú problematiku a tak ďalej.

  • Hlasy v sále.

  • No tak mafie nie, pani poslankyňa, veď vo všeličom sa nezhodneme, ale v tom by sme sa mohli zhodnúť, že organizovaný zločin k nám neprišiel zo Západu. Ale chcem povedať, čo sa týka pornografie, áno, prišla zo Západu. Nie je to vinou strany, ktorú zastupujem, že táto poklesnutá forma nie je trestne postihnuteľná, pani poslankyňa.

    Pán predseda Kaliňák spomínal, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku by nemal byť predložený až v lete 2004. V tom s ním súhlasím. Ak je to v pláne práce takto zapísané, to ešte neznamená, že zákon nebude skôr predložený. Dúfam, že bude skôr predložený. Bude to potom veľmi zaujímavé. Ale chcem podotknúť aj to, že nie je jednoduchá úloha pripraviť takýto zákon, o čom sme sa presvedčili aj v minulom volebnom období, keď tu boli dobré zámery zo strany niektorých poslancov, ale to, čo bolo predložené, nie celkom spĺňalo skutočnú potrebu, ktorá je tu v dnešnej situácii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcete sa, pán spoločný spravodajca, vyjadriť k rozprave?

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím vás teda, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže ideme hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie aktualizovaný Komplexný program boja so zločinnosťou.

    Poprosím pani predsedajúcu, aby otvorila hlasovanie.

  • Ešte sekundu. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 98 poslancov, za uznesenie hlasovalo 71 poslancov, proti 9, zdržali sa 16, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uznesenie prijali.

    Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 147. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 137.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií SR pána Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona Národnej rady o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V súlade s programovým vyhlásením vlády a s uznesením vlády č. 318 z 27. marca 2002 tento návrh novely zákona má za cieľ sprísniť a spresniť postup správcov pri nakladaní s prebytočným a dočasne prebytočným majetkom štátu, a tak dosiahnuť efektívnejšie, hospodárnejšie nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu. Touto novelou sa reaguje aj na niektoré nové problémy spojené s prechodom majetku štátu na vyššie územné celky a obce v rámci reformy verejnej správy. Predchádzajúca novela zákona umožnila nájom vhodných administratívnych priestorov na výkon činnosti samosprávnych krajov a bezodplatný prevod hnuteľných vecí štátu do vlastníctva vyšších územných celkov a obcí na prenesený výkon štátnej správy.

    Tento predkladaný návrh umožňuje aj bezodplatný prevod hnuteľných vecí štátu na výkon samosprávnych funkcií obcí alebo vyšších územných celkov. Zjednocuje sa aj nadobúdanie a výpožička nehnuteľných vecí štátu na účely poskytovania všeobecne prospešných služieb. Návrh ukladá okresným a krajským úradom povinnosť previesť do majetku obcí alebo vyšších územných celkov dohodou aj taký majetok, ktorý pre rôzne administratívne prekážky neprešiel do majetku samosprávy.

    Návrh zákona ďalej transparentnejšie upravuje pravidlá osobitného ponukového konania a zavádza jednotnú primeranú cenu, za ktorú sa bude považovať všeobecná hodnota majetku vypočítaná podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ide o potrebnú novelu zákona, ktorá je pripravená v súlade s programovým vyhlásením vlády a na podporu reformy verejnej správy, a preto vás žiadam o prijatie tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jurajovi Liškovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, tlač 147, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Šulaj.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení poslanci, vážené poslankyne, vážený pán minister. Obsahovou náplňou dnešnej Národnej rady je i novela zákona o správe majetku štátu. Mňa osobne predovšetkým zaujala problematika prevodu majetku štátu na iné právnické a fyzické osoby, konkrétne ďalej i na obce a na vyššie územné celky. V zmysle § 8 tohto zákona je možné, budem citovať: „Ak obec alebo vyšší územný celok do 30 dní od doručenia ponuky nezašlú písomné stanovisko, v ktorom prejavia záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, môže ho správca previesť do vlastníctva alebo správy inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby“ a tak ďalej.

    Tu by som chcel predovšetkým upozorniť na problematiku legislatívnej úpravy finančného hospodárenia a nakladania s majetkom vyšších územných celkov. Asi všetci veľmi dobre viete, že sú momentálne naviazané na rozpočet a tento rozpočet v podstate aj schvaľujú v zastupiteľstve. Teda nie je veľmi možné z praktickej stránky v priebehu roka rozpočet meniť a prispôsobovať ho novým pravidlám v oblasti kapitálových výdavkov a bežných výdavkov. Preto sa ja osobne domnievam, že návrh zákona alebo táto novela zákona môže byť platná vtedy, ak vyššie územné celky dostanú väčšie finančné právomoci a ak v zmysle väčších finančných právomocí spracujeme naozaj dôslednú daňovú reformu, aby sa podielové dane a finančné zdroje prerozdeľovali spravodlivejšie na vyššie územné celky, aby mohli samostatne rozhodovať o svojom majetku, o jeho prírastku alebo o úbytkoch.

    Z dôvodu, že novela zákona je ešte trošku v rozpore, pretože by mala platiť od 1. júna 2003, so skutočným stavom o hospodárení vyšších územných celkov, ja osobne túto novelu nepodporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Prosím, pristúpime k hlasovaniu. Prosím vás pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, o jeho návrhu dajte hlasovať.

  • Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 95 poslancov, za návrh 63, proti 27, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali a že sa Národná rada uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 137 zo 7. februára 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 9. apríla 2003 a gestorský výbor do 11. apríla 2003.

    Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 101 poslancov, za návrh 77, proti 6, zdržali sa 16, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Radíme sa s pánom predsedom, či budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom, alebo budeme pokračovať zajtra.

  • Reakcie z pléna.

  • Myslím si, že môžem konštatovať všeobecnú zhodu.

    Prerušujeme rokovanie do zajtrajšieho dňa do 9.00 hodiny, kedy budeme pokračovať ďalším bodom programu.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

    Dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 18.43 hodine.