• Vážená Národná rada, prichádza prezident Slovenskej republiky.

  • Príchod prezidenta Slovenskej republiky do rokovacej sály.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, Vaša Excelencia – vážený pán prezident, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vzácni hostia, členovia diplomatického zboru, otváram rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera, predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu, členov vlády, predstaviteľov diplomatického zboru členských štátov Európskej únie, ako aj ďalších hostí.

  • Schôdzu som zvolal za účelom prerokovania

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Iniciovaním referenda chcú politické strany a politické hnutia zastúpené v Národnej rade dať možnosť občanom, aby sa k otázke vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vyjadrili priamo.

    Prosím vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste sa pre zistenie prítomnosti počtu poslancov na schôdzi Národnej rady prezentovali.

    Prítomných je 134 poslancov. Národná rada je schopná uznášať sa.

    Na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Eduard Kolesár a Ľubica Navrátilová. Náhradníkmi poslanci Jozef Šimko a Maroš Kondrót.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne páni poslanci Hopta a Ľubomír Vážny. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Belohorská.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 6. schôdze s jediným bodom programu, ako ste ho dostali v pozvánke. Pristúpime teraz k schvaľovaniu návrhu programu 6. schôdze.

    Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či má niekto doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy k programu 6. schôdze Národnej rady, ako ho máte uvedený v pozvánke. Konštatujem, že nie je to tak. Pristúpime k schvaľovaniu programu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 141, proti 1.

    Konštatuje, že program 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Teraz poprosím pána podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára, aby viedol ďalšie rokovanie 6. schôdze Národnej rady.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Návrh ste dostali ako tlač 133. Bola vypracovaná spoločná správa o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch pod tlačou 133a, ktorá vám bola rozdaná.

    Prosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Pavla Hrušovského, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Vaša Excelencia – vážený pán prezident, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, ctení hostia, je pre mňa veľkým potešením, že ma skupina navrhovateľov poverila predložiť dnes na rokovaní Národnej rady návrh, ktorý považujem za historicky dôležitý pre budúci osud našej krajiny.

    Skupina poslancov už svojím zložením hovorí o význame materiálu, ktorý pripravila parlamentu na posúdenie. Šesť predsedov a jedna podpredsedníčka zastupujú všetky parlamentné politické strany, ktoré dostali najväčšiu dôveru občanov Slovenskej republiky. Ide o prvý prejav takéhoto širokého konsenzu v histórii Národnej rady. Na návrh Vladimíra Mečiara, predsedu Hnutia za demokratické Slovensko-ľudovej strany, Zuzany Martinákovej, podpredsedníčky Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, Roberta Fica, predsedu strany Smer, Bélu Bugára, predsedu Strany maďarskej koalície, Pavla Ruska, predsedu Aliancie nového občana, Jozefa Ševca, predsedu Komunistickej strany Slovenska, a Pavla Hrušovského, predsedu Kresťanskodemokratického hnutia, dnes budeme rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie.

    Po rokoch úsilia a množstve politických rozhodnutí máme možnosť pridať sa k rozvinutým európskym demokraciám, na ktoré sme dlhé desaťročia hľadeli s otázkou, či niekedy dostaneme šancu žiť rovnako slobodne. Dnes po trinástich rokoch slobody sa náš pohľad na integrujúcu sa Európu mení. Priveľmi často v diskusii dominuje len otázka prosperity. Pri našom dnešnom rozhodovaní by sme preto nemali zabudnúť na zakladateľskú ideu európskej integrácie – spoluprácu, ktorá predchádza spory medzi národmi, spoluprácu, vďaka ktorej môžu občania Európskej únie zažívať viac slobody ako bez nej.

    Nie je dobré zúžiť rozhodovanie, ktoré nás čaká, len na ekonomický rast, dotácie či kompenzácie. Boli sme stvorení pre slobodu a spoluprácu a Európska únia je projektom, v ktorom chceme tento zámer realizovať. Určite nie je dokonalým spoločenstvom, to však nemôžeme očakávať od žiadnej z ľudských inštitúcií. Verejná diskusia, ktorú treba zintenzívniť, odkryje pozitíva aj negatíva členstva v únii. Je to správne, pretože čím lepšie budú občania informovaní, tým väčšiu váhu budeme môcť prikladať výsledku referenda a tým zodpovednejšie budeme môcť sami podnikať všetky nevyhnutné záverečné kroky pri napĺňaní strategického cieľa našej krajiny.

    Po páde železnej opony sa Európa stáva jednotným priestorom slobody. Členstvo v únii bude pre nás prostriedkom, ako pád komunizmu zavŕšiť aj formálne. Očakávaný vstup tak bude aj uzavretím jednej kapitoly našej histórie. Európska únia otvorí novú.

    Po desaťročiach obmedzených možností rozhodovať čo i len o sebe samých budeme mať možnosť formovať rozhodnutia ovplyvňujúce celý kontinent. Príležitosť vstúpiť do Európskej únie nás zastihla vo zvláštnom rozpoložení, len desať rokov sme plne suverénnou krajinou. Vstup do únie si však vyžaduje, aby sme výkon časti svojich práv odovzdali Európskemu spoločenstvu. Preto je správne, že toto rozhodnutie dávame do rúk občanom. V tomto prípade je skutočne opodstatnená žiadosť, aby v zastupiteľskej demokracii prebral rozhodovanie prvotný nositeľ štátnej moci.

    Referendum je inštitút, ktorý bol v krátkej histórii Slovenskej republiky často zneužívaný na vnútropolitické zápasy. Vyhlasovali sme ho príliš často aj v takých prípadoch, ktoré si to nezaslúžili. Dnes preto stojíme pred otázkou, či nám ľudia uveria a či prijmú našu výzvu, aby uplatnili svoju suverenitu a vyjadrili svoj názor. Preto považujem za veľmi dôležitú tú skutočnosť, že práve na pôde Národnej rady sme dokázali nájsť zhodu všetci a že sme našli vôľu postupovať spoločne. Svedčí o tom aj fakt, že návrh na vyhlásenie referenda skupinou poslancov jednomyseľne podporila aj vláda Slovenskej republiky.

    Ak dnes návrh prijmeme, obrátime sa tak spoločnou vôľou parlamentu a vlády na prezidenta republiky so žiadosťou, aby referendum vyhlásil. Je len jeho výslednou kompetenciou, aby stanovil dátum konania referenda. Som však veľmi rád, že po spoločných konzultáciách pán prezident podporuje dohody, ktoré v tejto otázke dosiahli politické strany.

    Dnes tak máme veľkú šancu vyslať posolstvo občanom Slovenskej republiky, aby v referende prišli odpovedať na otázku, ktorá na dlhé roky najsilnejšie ovplyvní budúcnosť našej krajiny: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“

    Je to otázka kľúčová, od ktorej sa odvíja všetko ostatné. Každý občan bude môcť povedať svoj názor – áno alebo nie. Od odpovede každého jedného z nás pritom závisí, ako sa bude vyvíjať nielen naša osobná budúcnosť a budúcnosť našich rodín, ale aj osud Slovenska a tiež Európy.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia, Slovensko má dnes veľkú šancu stať sa plnoprávnym členom spoločenstva slobodných a vyspelých krajín, spoločenstva zjednocujúceho Európu tak, ako sa jej to nepodarilo nikdy v histórii, na základe slobodného rozhodnutia krajín, ktoré ju tvoria. Je preto nevyhnutné, aby o takomto závažnom rozhodnutí, ktoré je do istej miery nezvratné, hlasovali všetci občania. My im to máme umožniť.

    Ja sám preto budem dvakrát hlasovať áno: dnes za vyhlásenie referenda a v máji za vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Prosím vás, aby ste urobili to isté.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Teraz dávam slovo predsedníčke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre Európsku integráciu poslankyni Monike Beňovej a prosím ju, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vaša Excelencia – vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, členovia vlády, ctení hostia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, prerokovanú Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky a Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý ste dostali ako tlač 133.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 112 zo dňa 15. januára 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 13. schôdzi prijal uznesenie č. 67, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. c) ods. 2 a čl. 95 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky schváliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 7. schôdzi prijal uznesenie č. 14, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na svojej 5. schôdzi prijal uznesenie č. 8, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Predmetná správa o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu č. 9 zo dňa 20. januára 2003.

    Na základe prerokovania predmetného návrhu vo výboroch gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. c), čl. 93 ods. 2 a čl. 95 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uznesením, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie s touto otázkou: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie? Áno – Nie“.

    Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov v tomto poradí: za Komunistickú stranu Slovenska vystúpi pán poslanec Jozef Ševc, za Kresťanskodemokratické hnutie vystúpi poslanec Ján Figeľ, za Alianciu nového občana vystúpi poslanec Imrich Béreš, za Stranu maďarskej koalície-MKP vystúpi poslanec Gyula Bárdos, za Smer vystúpi poslanec Robert Fico, za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu vystúpi podpredsedníčka Národnej rady poslankyňa Zuzana Martináková a za Hnutie za demokratické Slovensko vystúpi poslanec Vladimír Mečiar.

    Takže teraz dávam slovo pánu poslancovi Ševcovi, ktorý vystúpi za Komunistickú stranu Slovenska. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážená vláda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, všetko podstatné, všetko, čo rozhodujúcim, respektíve významným spôsobom ovplyvňuje náš život, vzniká v určitom čase a za určitých podmienok. Platí to aj o dejinách národa, krajiny. Čo inokedy pokojne tečie, skoncentruje sa do jediného okamihu, ktorý predznamená a rozhodne o všetkom. Jediné „áno“, jediné „nie“ a mnohé pokolenia už nemôžu túto chvíľu odvolať. Určí život všetkých príslušníkov komunity, národa, krajiny na celé desaťročia a stáročia.

    K takým zriedkavým dramatickým a osudovým chvíľam o rozhodnutí bezpochyby patrí rozhodnutie o vstupe do Európskej únie. Sme preto presvedčení, že o tomto nemôže rozhodnúť nikto s krátkodobou delegovanou právomocou, len jediní nositelia originárnej právomoci v štáte – a tým sú občania. Preto KSS a jej poslanecký klub bez výhrad a pripomienok bude hlasovať za konanie referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie s otázkou, ako je uvedená v návrhu. KSS je v zásade aj za členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Vychádza pritom zo skutočnosti, že si Slovensko nemôže dovoliť nebyť súčasťou spojenej Európy. Už aj teraz nemálo platíme za zjednocovanie Európy. Postavenie outsiderov v spojenej Európe bude ešte zložitejšie a ťažšie.

    Bolo rozhodnuté, že sa Európska únia v krátkom čase rozšíri o desať nových členov. Záverečnú etapu rozširovania ešte môže skomplikovať ratifikačný proces. Vychádzajme z predpokladu, že všetko sa bude vyvíjať podľa scenára, svadba teda bude, aj keď u Poliakov, Čechov a Slovincov už samotné zásnuby ochladli a ich nadšenie pre vstup do Európskej únie, dekórum bolo zachované. Inak to ani nemohlo byť.

    Je najvyšší čas, aby aj Európa definovala a zaujala to miesto za stolom svetovej politiky, ktoré jej oprávnene patrí. Európski politici sa zaviazali na samite v Lisabone urobiť z Európy najdynamickejší a konkurencieschopný región na svete do roku 2010. Nie je až také ťažké si predstaviť, čo treba urobiť, aby tento pozoruhodný cieľ, resp. zámer nevošiel do učebníc histórie ako nenaplnený sen. Lisabonská rezolúcia stanovila cieľ, na splnenie ktorého je potrebná jasná vízia, aby pomohla zlikvidovať bariéry, ktoré sú na ceste zjednotenia supernárodnej Európy. Toto úsilie často naráža na neochotu ekonomických reforiem. Dôsledkom je upieranie práva Európanom na lepšie výrobky za nižšie ceny, ktoré by mal zabezpečiť zjednotený trhový priestor. Sme svedkami opakujúcich sa medzinárodných zasadnutí na pôde Európskej únie, kde dominujú krátkodobé národné a skupinové záujmy nad želaním a potrebami európskych občanov. Skutočnosť, že európsky legislatívny proces je často iba v rukách niekoľkých odborníkov, je na škodu veci. Veľké členské štáty, hlavne tradiční lídri európskeho zjednocovacieho procesu, neprejavujú potrebnú vôľu prispôsobiť neflexibilný európsky trh pracovných síl a neefektívny sociálny systém. Európska únia je aj naďalej zajatcom úzkych egoistických záujmov svojich 15 členov. Transparentne sa to prejavuje najmä v blokovaní dôležitých otázok pre celú úniu jednotlivými členskými štátmi.

    Žiaľ, sen zjednotenej Európy stráca svoje čaro a stále viac naplňuje Európanov pocit odcudzenosti. Lídri strácajú víziu, čím by zjednotená Európa mohla a mala byť, čo by mala ponúknuť a dať občanovi. Nedokázali dať jasný signál, akým smerom by sa mala vydať Európa do budúcnosti. Mnohí Európania si nemôžu urobiť jasnú predstavu, čím všetkým zjednotená Európa chce a prispeje k zdokonaleniu ich života. Ak Európa skutočne má reálny potenciál, politické pochybnosti, „netečnosti“ by mali byť eliminované. Európa si musí vytvoriť jasnú predstavu, akou by mala byť jej budúca ústava, a vydať sa na cestu zmysluplných ekonomických reforiem.

    Základnou povinnosťou vlády a nás poslancov v procese objasňovania výhod a nevýhod vstupu do Európskej únie je povedať občanom, v čom je skutočný zmysel pre ich aktívnu účasť v referende o vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Musíme dať presvedčivú odpoveď kritikom, ktorí tvrdia, že proces zjednocovania Európy je na hony vzdialený obyčajným ľuďom a ich záujmom. Je nevyhnutné vysvetliť občanom, čo sa skrýva pod pojmom európsky federalizmus a zjednotiť sa na ňom. Mala by to byť moderná a otvorená štruktúra, ktorá by vznikla a zdokonaľovala sa z vôle občanov a slúžila ich záujmom a nie záujmom európskej byrokracii. Musia byť jasne stanovené kritériá rozdelenia právomocí medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi.

    KSS odmieta predstavu byť ovládnutí a ovládaní. Sme za to, aby sme si o našich problémoch rozhodovali sami tu, v Bratislave, na Slovensku. Je potrebné povedať ľuďom úplnú pravdu tak, ako to povedal v úvode pán Hrušovský, predseda Národnej rady, že Slovenská republika stratí veľa zo svojej suverenity – alebo málo? Obávam sa, aby sme v tomto náhlení nestratili aj niečo zo svojej zvrchovanosti a to by bolo už o inom Slovensku ako o tom, ktoré vzniklo pred desiatimi rokmi.

    Je potrebné vyviesť ľudí z ilúzií, že Európska únia je bohatý mesiáš, z ktorého štedrosti sa budeme mať lepšie. Ale že môže vzniknúť i reálna situácia, keď bude Slovensko vkladať do Európskej únie viac, než z nej prijímať, čo si málo informovaný občan zatiaľ nechce pripustiť. Európa nemôže byť ponechaná na svojvôľu Bruselu a už vôbec by sa nemala dostať do rúk krátkozrakých politikov, ktorí by rozhodovali v súlade so svojimi predstavami a záujmami.

    V súvislosti s naším členstvom v Európskej únii je potrebné, aby sme našim občanom vysvetľovali, že sme za to, a aby sme vstupovali do klubu skutočne ako rovný s rovným. Navyše sme presvedčení, že zjednocovanie má aj druhú stránku tejto mince, a to je obohatenie celku. Z rozšírením Európy by mala ísť hore nielen parita euro, ale aj prestíž Európy, jej sebavedomie. To je dôvod, prečo nechceme ísť do Európy a do Európskej únie chudobní a holí, zbavení svojej identity, ale – ako som povedal – ako rovný s rovným.

    Je našou ambíciou taká Európska únia, pre ktorú by vstup Slovenska znamenal obohatenie našou kultúrou, našou kvalifikovanou pracovnou silou a ďalšími hodnotami, ktoré sú súčasťou našej svojbytnosti. Považujeme za nevyhnutné zdôrazniť, že chceme byť v Európskej únii plnoprávnymi členmi, nie iba členmi so stopercentnými povinnosťami a štvrtinovými právami. Nikto dnes nemôže povedať, aká bude budúcnosť spojenej Európy. Sme presvedčení, že predpokladom jej stability a jednoty môže byť len rovnosť všetkých členov, vzájomná úcta a solidarita.

    V nádeji, že spojená Európa bude práve taká, ako si ju predstavujeme, v referende budeme hľadať východiská pre naše „áno“ práve v záujme mladej generácie a zvyšovania ekonomického potenciálu Slovenskej republiky. Sme za mierovú Európu, Európu bez vojen, národnostných či rasových nezhôd, Európu rovnoprávnych štátov, Európu spolupráce. Nech sa jej darí! Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Figeľ za Kresťanskodemokratické hnutie. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vaša Excelencia – vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, pán predseda vlády, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, vážení predstavitelia diplomatického zboru, ctení hostia, „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia, je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií“. Tieto slová nám pred vyše šiestimi rokmi adresoval priateľ Slovenska a osobnosťou azda najväčší Európan našich čias pápež Ján Pavol II. Sú to slová stále aktuálne, v tomto čase osobitne.

    Preto by som rád na tomto mieste vyslovil poďakovanie všetkým tým z generácií pred nami, ktorí boli vyznávačmi ľudskej slobody a dôstojnosti a ktorí sa aj za cenu najvyšších obetí nezastavili v zápase o pravdu, dobro a spravodlivosť. Ovocím týchto obetí a tohto úsilia bolo prekonanie najväčších omylov a zlyhaní Európy, ktorými boli totalitné režimy a totalitné ideológie 20. storočia, ale aj prekonanie dlhého bolestného rozdelenia nášho kontinentu.

    Dnes budeme v tomto parlamente rozhodovať o kroku vedúcemu k najdôležitejšiemu referendu v našej slobodnej histórii. Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie bude veľmi významným vyjadrením celej spoločnosti. Slovensko bude totiž v slobodných podmienkach patriť tam, kam vedome a aktívne bude chcieť patriť väčšina jeho občanov. A kam by mal patriť stred Európy, ak nie do centra spoločenstva slobodných národov a krajín, ktoré je najväčším mierovým a pritom reálnym projektom vo svetových dejinách? Najväčším prínosom Schumannovho plánu pre zjednotenú Európu bolo praktické vylúčenie možnosti vojny medzi zúčastnenými krajinami. Zjednotená Európa tým zažíva doteraz nevídane dlhé obdobie mieru. A mier, pokoj, to je za predpokladu duchovného povznesenia i za prínosu ekonomicko-sociálneho rozvoja. Pokoj je najvýznamnejším ovocím európskeho zjednotenia. Nedá sa merať peniazmi, ale prináša veľmi veľa. Slovensko dnes môže mať na ňom svoj stabilný a vážny podiel. Môže byť spolupodieľnikom na výnosoch stability, bezpečnosti a intenzívnej spolupráce v Európe.

    Osudy Európy boli aj našimi osudmi, v dobrom i v zlom. V dejinách Slovenska je veľa ťaživých stôp. Jednou z nich je aj početnosť a rozsah emigrácie obyvateľov Slovenska. Kardinál Jozef Tomko, ktorý tiež kedysi musel odísť z neslobodnej krajiny, hovorí: „Moderné dejiny Slovákov sú dejinami odchodu – odchodu za prácou, za slobodou a v nedávnej minulosti za obojím.“ Zaiste to rovnako platí o príslušníkoch maďarskej či rusínskej národnostnej menšiny. Integrácia do Európskej únie sa v tomto duchu môže stať pre Slovensko novou úspešnou kapitolou dejín príchodu. A to v skutočnom, ako aj v prenesenom zmysle slova. Príkladom takejto zmeny je vývoj v štátoch únie. A najlepším príkladom sú azda Íri. V prepočte na počet obyvateľov žijúcich v rodnej krajine tvoria najviac emigrujúci národ. Až po integrácii Írska do únie sa tento trend zmiernil, následne zastavil a teraz sa dokonca radikálne obrátil. Íri zaznamenávajú jednu z najväčších vĺn prisťahovalectva do krajiny.

    Kým odchod je symbolom konca, príchod je symbolom počiatku, novej nádeje a entuziazmu. Slovensko má nádej na nový historický počiatok, ktorý je pre veľkú časť slovenskej spoločnosti dnes už dlhodobým symbolom nádeje a perspektívy. Integrácia však nemôže byť chápaná ako únik z vlastných dejín. Integrácia je ich logickým a prirodzeným postupným vyústením. Slovensko nemôže a verím, že ani nechce vidieť svoje začlenenie len z pohľadu jednej, a to súčasnej generácie. Integrácia je aj o minulosti, ktorej omyly a rozdelenia treba prekonávať, ale aj o súčasných krokoch a o budúcej perspektíve. Týka sa celej spoločnosti i tých, čo prídu po nás.

    Európska integrácia je najkonsenzuálnejšou politicko-spoločenskou témou na Slovensku. Nesmie však zostať iba témou. Musí sa stať realitou. Realitou znamenajúcou lepšiu perspektívu pre celú krajinu a pre jej obyvateľov. Základom takejto reality musí byť politická stabilita a dôveryhodnosť inštitúcií právneho štátu, súlad právneho systému s európskym právom a jeho efektívnejšia vymožiteľnosť, konkurencieschopné a pritom sociálne trhové hospodárstvo s ekologickou zodpovednosťou a rozvoj regiónov.

    Ako hlavný vyjednávač vlády Slovenskej republiky pre rokovania o vstupe do únie by som rád pripomenul, že sme sa v roku 1998 vracali na európsku cestu s veľmi oslabenou dôverou, s dvojročným meškaním v rokovaniach oproti našim susedom. Naša stratégia však bola nielen ambiciózna, ale aj realistická. Začať rokovania čím skôr, pripraviť sa na vstup k roku 2004 a ukončiť rokovania v roku 2002 s rezervovaním súčasného roku 2003 na ratifikácie. Tento harmonogram sa neskôr stal spoločným európskym harmonogramom. Nepotrebovali sme ho meniť, nemuseli sme vo väčšom počte či rozsahu rušiť naše negociačné požiadavky. Slovensko vynegociovalo prechodné obdobia v súlade so svojimi pôvodnými požiadavkami. Dotýkajú sa tak dôležitých oblastí, ako sú slobodné poskytovanie služieb, slobodný pohyb kapitálu, hospodárska súťaž, poľnohospodárstvo, dane, energetika, životné prostredie. V osobitne citlivých sektoroch, ako sú dane a životné prostredie, patrí dokonca polovičná dĺžka prechodných období pre Slovensko k najväčším. V iných, napríklad v rozpočte a v poľnohospodárstve, bolo dosiahnuté maximum možného. Výsledky odrážajú naše základné záujmy a požiadavky a sú porovnateľné v niektorých prípadoch i lepšie ako u niektorých iných kandidátskych krajín. V troch oblastiach sme však prijali prechodné obdobia na strane štátov európskej pätnástky. Bolo to pri slobodnom pohybe osôb, poľnohospodárstve a doprave. Tieto obdobia sú však totožné s inými kandidátskymi krajinami. K politickým kompromisom sa radí aj rozhodnutie o skoršom odstavení dvoch starších blokov Jadrovej elektrárne V1 v Jasovských Bohuniciach. Bez rozhodnutia vlády o tomto kroku by Slovensko nebolo mohlo začať rokovania vôbec. Čiastočnou kompenzáciou budú finančné príspevky únie s prísľubom, že tieto budú pokračovať aj po roku 2006, keď sa končí súčasné rozpočtové obdobie únie.

    Podstatne vitálnejšou náhradou za ekonomicko-sociálne dosahy bude celková perspektíva členstva Slovenska v únii, ale aj napríklad konkrétne pripravovaná investícia do výstavby nového automobilového závodu pri Trnave. Bez istoty členstva Slovenska v únii by tak silné a dôležité investície Slovensko jednoducho obchádzali. Vstup Slovenska preto treba vidieť v komplexe. Ucelený obraz má väčšiu výpovednú hodnotu.

    Všetky negociačné pozície boli vypracované s relevantnými ekonomickými a sociálnymi partnermi vlády. Aj keby jestvovali presnejšie dopadové štúdie v rokoch 1998, 1999, naše negociačné pozície by to nebolo zásadne zmenilo. O rokovaniach boli pravidelne informované zahraničný a integračný výbor parlamentu a parlamentné politické strany. Aj tento otvorený a korektný prístup sa podpísal na upevnení integračného konsenzu v našej krajine. Som rád, že táto zhoda pokračuje aj pri príprave referenda o vstupe do Európskej únie.

    Chcel by som na tomto mieste vysloviť poďakovanie nielen predchádzajúcej a súčasnej vláde, ale aj prezidentovi republiky, predstaviteľom parlamentných výborov a strán za ich priamu či nepriamu účasť v negociačnom procese, ktorý podpisom zmluvy v Aténach v apríli zavŕšime. Treba pamätať na mnohé kroky, ktoré sa v postupnom úsilí o približovanie sa Slovenska k rokovaniam o členstve realizovali v období uplynulých 10 rokov. Oceniť je potrebné aj príspevky aktivity ekonomickej a obchodnej sféry, samosprávy, odborov, akademickej obce, cirkví, mimovládnych organizácií a médií, ktoré sa na tomto procese podieľali rozvíjaním svojich vzťahov a upevňovaním dôvery v Slovensko. Ukončenie rokovaní musí znamenať ešte intenzívnejšie obdobie prípravy celej krajiny.

    V oblasti legislatívnej nás čaká ešte viac než 100 úloh predovšetkým legislatívnej povahy. Na základe dnes už definitívnych výsledkov rokovaní je potrebná príprava budúcoročného rozpočtu štátu už so zohľadnením spoluúčasti na rozpočte únie. Národný rozvojový plán pre účasť Slovenska na štrukturálnych a kohéznom fonde únie by sa mal už zakrátko stať ucelenou a koordinovanou stratégiou opatrení v doprave, v životnom prostredí, v priemysle, v službách, poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, v zamestnanosti, v cezhraničnej spolupráci. Rovnako dôležitá však je schopnosť jednotlivých subjektov pripravovať úspešné projekty. Podobne v poľnohospodárstve, v potravinárstve pôjde o celý rad opatrení, ktoré ešte chýbajú na realizáciu fytosanitárnych a veterinárnych štandardov, o vybudovaní integrovaného administratívneho a kontrolného systému na vyplácanie priamych platieb.

    V záležitostiach vnútra a justície to bude predovšetkým realizácia schengenských opatrení. Po podpise prístupovej zmluvy, t. j. od apríla, Slovensko získa štatút pozorovateľa. Už teraz treba k tomu prispôsobiť orgány parlamentu i ústredné orgány štátnej správy. V únii potrebujeme totiž nielen byť, ale predovšetkým v nej obstáť pri prezentácii a obhajobe našich oprávnených záujmov, pri riešení spoločných problémov, ale aj pri prekonávaní konkurenčných tlakov. Po vstupe sa naše negociácie istým spôsobom rozvinú znovu. Tentoraz pri tvorbe európskej legislatívy a pri spolurozhodovaní o európskych záležitostiach. Výhody členstva sa stanú reálnymi, ak na ne budeme pripravení. Podobne je to s rizikami. Riziká neprekoná ľahostajnosť alebo neschopnosť. Pre vyššie ciele si musíme klásť vyššie kritériá na samých seba, ale byť solidárni aj s tými, ktorí ich objektívne nemôžu splniť.

    Pre našu budúcnosť v spoločnej Európe budú ešte viac než doteraz dôležité susedské vzťahy. Spolupráca s Českou republikou môže obidvom krajinám poskytnúť väčší politický priestor v únii, než by hypoteticky bolo malo vnútorne oslabené federatívne Česko-Slovensko. Vyšehradský priestor, kompaktný vďaka Slovensku v jeho strede, môže byť veľmi dynamickým regiónom Európy pre celé 21. storočie. Vo veľkej Európe bude pre nás stredoeurópska identita cennou hodnotou. Schengenská vonkajšia hranica sa nesmie stať novou deliacou čiarou, ale líniou novej strategickej spolupráce, predovšetkým s Ukrajinou a Ruskom.

    V únii sa darí nie predovšetkým veľkým, ale predovšetkým schopným, pripraveným, aktívnym. A takým môže a má byť aj Slovensko. Bude sa nám to dariť, ak sa európske záležitosti stanú súčasťou nielen našej zahraničnej, ale aj vnútornej politiky. Stane sa tak, ak sa s Európou bude spájať vo vedomí občanov prívlastok „naša“ Európa. Toto vedomie spolupatričnosti je správnym východiskom pre vedomie a kultúru spoluzodpovednosti. Spoluzodpovednosti za ďalšie osudy nás i spoločenstva štátov zjednotenej Európy. Naším vstupom doň sa únia viac europeizuje, ale to isté sa bude diať aj so Slovenskom, bude sa viac europeizovať.

    Aj keď sme ešte stále len pred vstupom do spoločného domu, potrebujeme mať jasnú a konštruktívnu predstavu o jeho usporiadaní. Slovensko chce mať a bude mať možnosť spolurozhodovať o podobe budúcej ústavnej zmluvy. Európska únia potrebuje viac transparentnosti v rozhodovacích procesoch, efektívnosti pri dosahovaní cieľov. Chceme precíznejšie vymedzenie kompetencií únie na základe osvedčeného princípu subsidiarity, ale aj posilnenie jej úlohy v bezpečnosti vonkajších vzťahoch a v obrane, aby Európa bola schopnejšia čeliť novodobým výzvam a hrozbám i zohrávať aktívnejšiu úlohu vo svete. Únia bude silná, ak bude posilňovať jednotu rôznosti, ktorá neoslabuje národnú identitu, ale dáva jej nový priestor. Únia nemôže byť ani super štátom, ani obchodným spolkom zúčastnených krajín. Podporujeme, aby reformy posilnili charakter tohto politického spoločenstva zakrátko 25 krajín ako dobre zorganizovanej špecifickej kombinácie komunitárnej a medzivládnej formy spolupráce členských štátov.

    Vážený pán prezident, vážení členovia Národnej rady a členovia vlády, pravá jednota spočíva na zhode v základných hodnotách. Ak máme byť príspevkom pre pravú jednotu v Európe, musíme takúto jednotu vytvárať doma – vo vzťahoch, v zákonoch, v inštitúciách. Lebo môžeme dávať iným iba to, čo sami máme. Prejavom takejto jednoty je potom ľudskosť a solidarita, a to národná i medzinárodná. Takéto Slovensko bude dobrým domovom svojim vlastným občanom, dobrým susedom svojmu okoliu a bude vítanou a vitálnou súčasťou spoločnej Európy.

    Pre Kresťanskodemokratické hnutie je myšlienka európskej integrácie od začiatku výzvou i cestou hľadať a nachádzať rovnocenné a silnejšie medzinárodné postavenie demokratického Slovenska v Európe i vo svete. V tomto čase, na prahu dverí spoločného európskeho domu, chceme prijať budúce zásadné rozhodnutie spolu s občanmi našej republiky. Preto celý klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia bude hlasovať za prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie i za samotný vstup do Európskej únie v májovom referende.

    Vážení prítomní, dovoľte mi zakončiť toto vystúpenie parafrázovaním slov Konráda Adenauera, ktorý je považovaný za spolutvorcu projektu zjednotenej Európy: „Miesto Slovenska v jednotnej Európe bolo snom niekoľkých, stalo sa nádejou pre mnohých a dnes je nevyhnutnosťou pre všetkých.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Imrich Béreš za Alianciu nového občana, pripraví sa pán poslanec Bárdos. Pán poslanec Béreš, nech sa páči, máte slovo.

  • Vaša Excelencia, ctený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, pán premiér, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia, dnes rokujeme o otázke, ktorá patrí už vyše jedno desaťročie medzi kľúčové v živote našej spoločnosti. Azda netreba pripomínať, že už pri samotnom vzniku Slovenskej republiky sme prevzali právne záväzky vyplývajúce z Asociačnej dohody s Európskou úniou a otázka integrácie do Európskej únie sa stala prioritnou nielen pre zahraničnú politiku nášho štátu a jeho vrcholových politikov, ale i pre každého pragmaticky, racionálne, perspektívne a zodpovedne mysliaceho občana. Hoci sme si to nemuseli vždy uvedomovať, ale kroky, ktoré bolo nevyhnutné urobiť v záujme integrácie našej krajiny do Európskej únie, sa dotkli života aj tých, ktorí o tom vôbec nepremýšľali.

    Slovensko sa, podobne ako ostatné krajiny strednej a východnej Európy, ešte stále vyrovnáva s nahromadenými problémami zapríčinenými bývalým komunistickým režimom a chybami, ktoré boli urobené v rámci transformačných procesov v spoločnosti. Za súčasný stav životnej úrovne obyvateľstva teda nezodpovedá naša integrácia do euroatlantických štruktúr, ale ideologické programy a spoločenské systémy postavené na chybných predpokladoch.

    Som predstaviteľom politického subjektu, ktorý obhajuje a zastáva liberálne hodnoty, na ktorých je postavená západná civilizácia. Práve uplatňovanie liberálnych hodnôt, najmä práva na život, majetok a osobnú slobodu, priniesli západnému svetu slobodu, prosperitu a uznanie. Slovenská republika využila možnosť, ktorá jej bola ponúknutá zo strany Európskej únie integrovať sa do jej štruktúr. I preto sa musíme práve my prispôsobiť pomerom platným v jej rámci. Aj keď momentálne pociťujeme niektoré dosahy ťažšie a ešte mnohé budeme musieť prekonať, je to jediná schodná cesta, ak sa chceme priblížiť k štandardom Európskej únie. Iba takýmto spôsobom dokážeme vybudovať moderný štát a zabezpečiť prosperitu pre jeho občanov.

    Spolu s mojimi kolegami z Národnej rady, ale i s partnermi z ostatných európskych liberálnych strán združených v Európskom parlamente sa usilujeme uvádzať liberálne hodnoty do praktického života, aby každý jednotlivec dostal šancu využiť naplno svoje schopnosti. Jedine trh potom dokáže vyselektovať tých najlepších a najschopnejších a zabezpečiť, aby sa nepresadili tí, za ktorými stoja politické vplyvy, klientelizmus a rodinkárstvo. Na druhej strane však netreba zabúdať ani na tých, ktorí sú odkázaní na našu pomoc. Prispôsobenie sa pomerom platným v rámci Európskej únie neznamená, že by Slovenská republika nemala priniesť so sebou do Európskej únie aj určité obohatenie. Aliancia nového občana presadzuje víziu budúceho usporiadania Európy, ktorá je v súlade s európskymi trendmi, teda ideou budovania európanstva na jednej strane, avšak na druhej strane nezabúdame ani na nevyhnutnosť vytvoriť taký priestor v Európe, ktorý umožní uplatniť sa aj záujmom malých a menších krajín. Sme za prijatie jednotnej európskej ústavnej zmluvy, ktorá by mala presne vymedzovať deľbu kompetencií medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami, čo bude viesť k väčšej efektívnosti, transparentnosti a odbyrokratizovaniu Európskej únie, a tým sa stane celý proces pre jej občanov jednoduchší a zrozumiteľnejší.

    Dámy a páni, minulý rok, predovšetkým jeho záver, bol mimoriadne úspešný pre Slovenskú republiku a jej zahraničnú politiku z hľadiska napĺňania našich integračných ambícií. Okrem obdržania pozvánky do Severoatlantickej aliancie znamenal i dlho očakávaný posun v otázke integrácie do Európskej únie. Už októbrová pravidelná správa Európskej komisie a výsledky decembrového samitu Európskej únie v Kodani jednoznačne konštatovali, že Slovenská republika splnila kodanské politické a ekonomické kritériá. Máme fungujúce otvorené trhové hospodárstvo a dosiahli sme dostatočný pokrok v oblasti makroekonomickej stabilizácie. Ak budeme pokračovať v uskutočňovaní nevyhnutných reforiem, nepochybne budeme schopní čeliť konkurenčnému prostrediu Európskej únie. Tieto reformy nám umožnia vytvoriť vhodný politický, sociálny a ekonomický systém, ktorý bude schopný produkovať zdroje na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva, aby sme čoskoro mohli nadobudnúť pocit európskej spolupatričnosti a hrdosti, aký majú príslušníci ostatných národov prosperujúcej západnej Európy.

    Aby sme to dosiahli, nemožno sa spoliehať iba na rozhodnutia politikov, ale každý by mal začať sám od seba. Prijímané normy a rozhodnutia na najvyššej úrovni majú občanom iba vytvoriť určitý rámec, resp. prostredie umožňujúce ich sebarealizáciu. Iba sebazdokonaľovaním a tvrdou prácou dosiahneme lepšie miesto na slnku a budeme môcť byť i prínosom pre ostatné krajiny Európy. Neintegrujeme sa do Európy preto, aby sme boli odkázaní na jej finančnú pomoc, ale aby sme sa čo najskôr priblížili jej úrovni. Európska únia pre nás nemôže predstavovať iba akúsi sociálnu sieť. Naopak, je prostriedkom našej motivácie na zvyšovanie produktivity práce, konkurencieschopnosti našich výrobcov, zamestnanosti, miezd a možností pre saturovanie čo najširšej škály potrieb jednotlivca. Integrácia do Európskej únie je komplexnou problematikou, hoci občas dochádza k nesprávnej interpretácii, ktorá tento pojem zužuje len na čisto ekonomický rozmer.

    Mottom celého tohto procesu je dosiahnutie stavu, v ktorom európske národy navzájom získajú väčší pocit sebadôvery a spolupatričnosti. Život v pokoji, v mieri a spolupráca jednotlivých regiónov prispievajú k opätovnému oživeniu stavu harmónie v Európe. Na rozdiel od európskeho koncertu 19. storočia sa na súčasnej stabilite v Európe nepodieľajú len štáty s veľmocenským postavením. Po nedávnych smutných udalostiach na Balkáne sme si uvedomili, že stabilita v Európe závisí od všetkých – malých či veľkých štátov, súčasných, prizvaných i budúcich členov Európskej únie.

    Rok 2002 znamenal pre Slovenskú republiku nielen dosiahnutie zahraničnopolitických úspechov, ale za nemenej významnú považujem i skutočnosť, ktorá i takpovediac spečatila výsledok parlamentných volieb. Občania Slovenskej republiky svojou účasťou v parlamentných voľbách a počtom odovzdaných hlasov umožnili vznik stredopravej vlády, čím na jednej strane dali najavo, že podporujú kontinuitu v zahraničnom politickom smerovaní Slovenska a na strane druhej si uvedomujú potrebu pokračovať zvýšiť neraz nejednoznačné úsilie v naštartovanej ekonomickej a sociálnej reforme.

    Integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie je integráciou našej krajiny do spoločenstva štátov požívajúcich už celé polstoročie plody mieru, rozkvetu, slobody a prosperity. Proces integrácie neznamená stratu suverenity Slovenskej republiky, ktorá je nedeliteľná, ale iba prenos výkonu časti kompetencií na európske inštitúcie.

    V súvislosti so zavŕšením našich integračných ambícií do Európskej únie nás čaká podpis prístupovej zmluvy a jej následná ratifikácia v Národnej rade Slovenskej republiky i v parlamentoch členských štátov a v príslušných inštitúciách Európskej únie. Okrem toho nás v máji čaká referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Vysoká občianska podpora pre tento vstup napĺňa Alianciu nového občana presvedčením, že občania pochopili dôležitosť tohto kroku pre budúcnosť nášho štátu, ako i ich samotných, a že i tohtoročné májové referendum o tejto otázke nemôže dopadnúť inak než kladne.

    Dámy a páni, úlohou parlamentu je v tejto historickej chvíli prijať uznesenie o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Pritom je symbolické, že jeho predkladateľmi sú predstavitelia všetkých siedmich parlamentných politických strán. Tento moment je nielen pozitívnym signálom pre zahraničie, hovoriacim jasnou rečou o zahraničnopolitickej kontinuite Slovenskej republiky, ale najmä pre našich občanov, ktorí prejavia týmto významným nástrojom priamej demokracie svoju suverénnu vôľu.

    Táto chvíľa je výnimočná aj preto, že prvýkrát v histórii slovenskej štátnosti dochádza k naplneniu významu Svätoplukovho posolstva, ktorým je výzva k jednotnosti.

    Vyzývam vás, kolegov poslancov Národnej rady, k jasnému súhlasu s prijatím uznesenia o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, ktoré bude úvodom k budúcnosti Slovenska v Európe národov. Vás, občanov Slovenska, žiadam o účasť v referende a jasné „áno“ budúcnosti nielen nás, ale predovšetkým ďalších generácií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Gyula Bárdos za Stranu maďarskej koalície, pripraví sa pán poslanec Fico.

    Gy. Bárdos, poslanec: Vaša Excelencia – vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, členovia diplomatického zboru, ctení hostia, dovoľte mi, aby som na začiatku svojho vystúpenia jednoznačným spôsobom deklaroval v Národnej rade Slovenskej republiky, že poslanci poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície-Magyar Koalíció Pártja podporujú návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a budú hlasovať za návrh predloženého uznesenia.

    Klub Strany maďarskej koalície vysoko hodnotí prácu všetkých orgánov, skupín a jednotlivcov, ktorú vykonali na vnútropolitickej scéne a v zahraničí, s cieľom prinavrátiť možnosť Slovenskej republiky na plnú integráciu do európskych hospodárskych a transatlantických bezpečnostných zoskupení. Poslanci Strany maďarskej koalície oceňujú prácu všetkých tých, ktorí vytvorili priaznivé vnútropolitické, spoločenské, hospodárske a právne zázemie pre pracovné skupiny, ktoré viedli prístupové rokovania s Európskou úniou. Zároveň vyjadrujeme našu vďaku všetkým negociačným pracovníkom, negociačným tímom na čele s hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky pánom Jánom Figeľom, že úspešne využili zabezpečené možnosti a v priebehu dvoch rokov stihli vykonať tú prácu, na ktorú naši susedia mali štyri roky.

    V tejto súvislosti však treba vyjadriť vďaku nás všetkých a azda aj občanov Slovenskej republiky našim susedom, Rakúsku a členským štátom vyšehradskej skupiny, za pomoc a podporu, ktorú nám poskytli v procese prístupových rokovaní. V neposlednom rade však ďakujeme všetkým občanom Slovenskej republiky za obetavosť a trpezlivosť, ako znášali a znášajú nie ľahký proces transformácie hospodárstva a spoločnosti, ako aj za politickú vyspelosť, ktorou zabezpečili politickej reprezentácii štátu kontinuálnu rokovaciu pozíciu s Európskou úniou aj v ďalšom období.

    Milé poslankyne, vážení poslanci, som úprimne rád, že na dnešnom síce pracovnom, ale aj slávnostnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky rokujeme o návrhu uznesenia, ktorý vypracovali a predkladajú vedúci predstavitelia všetkých parlamentných strán a politických hnutí. Na slovenskej politickej scéne, žiaľ, je to ešte stále málo vídaný jav, i keď ide ozaj o budúcnosť republiky a všetkých jej občanov. Nechajme však minulosť minulosťou a využime v prospech nás všetkých občanov Slovenskej republiky túto vzácnu jednotu na to, aby parlamentom iniciované referendum bolo úspešné. Nemyslím pritom na úspešné referendum v zmysle ústavy a zákona, teda na počet účastníkov a náklonnosti akokoľvek malej väčšiny pre „áno“ na našu otázku. Myslím na to, že tú vzácnu jednotu by sme mali premeniť na jedno razantné, veľmi jednoznačné „áno“ na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od veľkej väčšiny všetkých oprávnených voličov. Môžeme to dosiahnuť. Môžeme, ak súčasťou proklamovanej a deklarovanej spoločnej kampane bude aj to, že parlamentné strany odložia bokom svoje žabomyšie vojny medzi sebou a skoncentrujeme svoje sily okrem výzvy na účasť v referende a podpore vstupu do Európskej únie aj na spoločnú legislatívnu prácu, na tvorbu tých zákonov a predpisov, ktoré sú potrebné na to, aby sme boli ozaj dobre pripravení na členstvo v Európskej únii.

    Som presvedčený o tom, že takáto forma kampane by bola dokonca účinnejšia ako deklarované podporné heslá, nehovoriac o tom, že by bola aj užitočnejšia, veď povedzme to úprimne, máme veľa práce v oblasti legislatívy, treba vytvoriť veľa nových zákonov, resp. mnohé musíme novelizovať, aby sme mohli povedať našim budúcim partnerom v Európskej únii: „Sme pripravení byť prínosom pre Európske spoločenstvo.“

    Bolo by dobré, keby referendum bolo úspešné, keby veľká väčšina občanov Slovenskej republiky povedala „áno“ vstupu do Európskej únie. Taký úspech, takáto jednoznačnosť by mohla presvedčiť našich budúcich partnerov, resp. občanov štátov Európskej únie, že sa nás nemusia báť, že nemusia mať obavy z nových členov. Sme totiž pripravení tvrdo pracovať na sebe, aby sme dobehli rozvinutejšiu časť Európy, sme pripravení prispieť k tomu, aby Európa bola v roku 2010 najdynamickejšie sa rozvíjajúcim hospodárstvom na svete, ako to obsahuje Lisabonská deklarácia.

    Takýto referendový úspech vyvolá aj dovnútra štátu dobrý signál a povzbudenie. Mohutné „áno“ pre vstup do Európskej únie by znamenalo totiž aj záväzok veľkej väčšiny občanov Slovenskej republiky žiť a konať podľa tých politických a spoločenských hodnôt, podľa tých pracovných a etických noriem, ktoré sú samozrejmosťou štátov únie a ktoré zabezpečili blahobyt veľkej väčšine občanov únie. A tento vnútorný záväzok by bol o to hodnotnejší, že by sme si ho dali navzájom, my občania Slovenskej republiky, my politici, úradníci, zamestnávatelia a zamestnanci, proste všetci tí, ktorí i keď rôznymi formami a prostriedkami, ale spoločne sme zodpovední za úspešné začlenenie sa Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýto záväzok by znamenal pre nás všetkých obrovskú zodpovednosť a zároveň nádej do budúcnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, milí prítomní, zodpovednosť a nádej, myslím si, že keď hovoríme o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, tieto dve slová sú kľúčové a musíme si to uvedomiť aj teraz, keď rokujeme síce pracovne, ale v slávnostnej atmosfére. Kvôli tej atmosfére mi dovoľte uviesť niekoľko príkladov na našu spoločnú zodpovednosť a nádej ohľadne vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Slovenská republika po vstupe do Európskej únie v období od roku 2004 do roku 2006 môže získať z fondov finančnú sumu, ktorú by sme nevedeli zabezpečiť z vlastných zdrojov azda ani v priebehu šiestich až ôsmich rokov. Sumu, ktorú môžeme použiť na rozvoj vidieka, na rozvoj tých regiónov Slovenska, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa je menší ako 75 % priemeru únie. Táto investícia do nášho vidieka dáva predpoklady na rozvoj takých rozmerov, aké dosiahla Írska republika, ktorá je doteraz najsvetlejším príkladom pozitívneho vplyvu členstva v únii pre konkrétnu európsku krajinu. Ale tie peniaze nemusíme, len môžeme získať.

    Dámy a páni, nádej a zodpovednosť – parlament, vláda, ústredné orgány musia urobiť všetko pre to, aby boli na Slovensku vytvorené také podmienky, ktoré akceptuje Európska únia a ktoré sú v súlade s jej regionálnou politikou. Projekty, konkrétne potreby na investície však musia sformulovať samotné regióny. Ony budú mať priamy vplyv na čerpanie prostriedkov a prostredníctvom pripravených projektov si budú môcť priamo realizovať priority regionálneho rozvoja a posilniť potenciál svojich možností.

    Nebudem uvádzať ďalšie obdobné príklady, len spomeniem oblasť životného prostredia, rozvoj infraštruktúry alebo dopravy. Mohol by som hovoriť o poľnohospodárstve, kde farmári majú nádej na také dotácie, o akých pred štyrmi-piatimi rokmi ani len nesnívali. Ale nová nádej aj v tejto oblasti sa stane skutočnosťou len zodpovednou prácou všetkých zainteresovaných, v tomto prípade ide – len pripomeniem všetkým známy fakt – o vybudovanie integrovaného kontrolného a administratívneho systému, ktorý je základnou podmienkou na poskytovanie dotácií.

    Už som spomenul tzv. lisabonský proces, vďaka ktorému sa chce Európska únia stať do roku 2010 najvýkonnejšou ekonomikou sveta. Slovenskú ekonomiku, sociálny systém, ale možno aj spoločenskú náladu najviac zaťažuje vysoká miera nezamestnanosti. Ak sa stane Slovensko členským štátom Európskej únie, automaticky bude súčasťou aj lisabonského procesu. A cieľom tohto procesu je aj dosiahnutie plnej zamestnanosti. Je to obrovská výzva, zodpovednosť pre Slovensko, je však aj nádejou pre občanov Slovenskej republiky momentálne nezamestnaných.

    Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, pán premiér, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia, Strana maďarskej koalície je pripravená k zodpovednej účasti na prípravách a priebehu ľudového hlasovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Budeme zodpovedne nabádať našich členov a sympatizantov, aby prišli k urnám a povedali svoje zodpovedné „áno“ na referendovú otázku. Strana maďarskej koalície sa zodpovedne pripravuje na členstvo v Európskej únii, je odhodlaná urobiť všetko, čo je v jej silách, aby v nasledujúcich mesiacoch vláda aj parlament pripravili dobré podmienky na vstup Slovenska do únie. Strana maďarskej koalície pevne verí, že zodpovednou prácou sa nádej nás všetkých môže stať skutočnosťou.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Teraz v rozprave vystúpi za klub poslancov Smeru pán poslanec Robert Fico. Nech sa páči, máte slovo. A pripraví sa pani podpredsedníčka Národnej rady Zuzana Martináková.

    Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Vážený pán prezident, vážené dámy a páni, politická strana Smer podpísala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Skoré, plnoprávne a najmä rovnocenné členstvo v Európskej únii považujeme za dôležitý medzikrok v procese plného začleňovania Slovenska do moderného európskeho priestoru. Aj preto bez používania akýchkoľvek nadnesených viet a prázdnych fráz sa predstavitelia Smeru referenda zúčastnia a podporia vstup Slovenska do Európskej únie. V tomto duchu budeme vplývať aj na členov a sympatizantov politickej strany Smer.

    Deklarovaním politickej podpory referendu však ešte nič nekončí. Práve naopak. Najväčšie obavy a riziká ešte len prichádzajú a našou povinnosťou je o nich hovoriť absolútne otvorene, aj keby mnohí privítali iba formálny a slávnostný charakter tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Európska únia a prístupový proces k nej nebol nikdy pre mňa a mojich kolegov v Smere nedotknuteľnou svätou modlou. Som si vedomý aj toho, že naša kritika uzatvorených kapitol oslabila Smer v septembrových voľbách, keď časť verejnosti prepadla ilúziám o razantnom zlepšení životnej úrovne, ku ktorej by malo dôjsť okamžite po vstupe do Európskej únie. O to slobodnejšie môžeme mnohé veci týkajúce sa Európskej únie a Slovenska dnes pomenúvať.

    Dnes už nemá žiadny význam sa vracať k vyjednaným podmienkam. O chvíľu na vlastnej koži zistíme, či slovenských vyjednávačov treba haniť alebo chváliť. V každom prípade oceňujem snahu o koordinovaný postup pri vyjednávaniach v rámci krajín V 4. Je škoda, že myšlienka spoločného postupu nebola dávnejšie zmluvne podchytená a že Slovensko ostalo spolu s Českou republikou osamotené. Egoistická filozofia bruselských vyjednávačov „zober, čo ti dávame, alebo nechaj tak“ mohla byť koordinovaným postupom a úsilím krajín V 4 vážne oslabená na prospech kandidátskych krajín.

    V každom prípade sú dve oblasti, kde má Smer vážne výhrady k vyjednaným pozíciám. Zanedbanie poľnohospodárstva a nevyužitie referenčného obdobia viedlo k takým rokovacím výsledkom, ktoré podľa expertov znamenajú pokles zamestnanosti v poľnohospodárskej výrobe, likvidáciu približne 20 až 30 % podnikov poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj časti spracovateľského priemyslu. Jednoducho Slovensko bude závislé od dovozu poľnohospodárskych prebytkov zo zahraničia. Druhou oblasťou je energetika, kde súhlas zatvoriť dva bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach bez riadnej náhrady skutočných strát likviduje našu energetickú sebestačnosť. Jednoducho Slovensko bude závislé od dovozu elektrickej energie, hoci dnes elektrinu vyváža.

    Vážené dámy a páni, dôležitejšia ako premárnená minulosť je nastávajúca budúcnosť. Aj v nej môžeme ešte veľa pokaziť a napraviť. Najväčšie riziko, ktoré vidíme v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie, je možný nezáujem verejnosti o referendum, ktoré má náš vstup do únie potvrdiť. Ak do májového referenda príde málo ľudí a bude neplatné, nehnevajme sa, prosím, na ľudí a na voličov. Politická scéna totiž iba zožne úrodu niekoľkoročného odmietania a ponižovania inštitútu referenda ako najvyššej formy priamej demokracie. Či to už bolo referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov, alebo referendum o predčasných parlamentných voľbách. Vyhlásenia niektorých politických strán, odhovárajúce ľudí od účasti v ľudovom hlasovaní, sú hlboko zakorenené v mysliach ľudí. Odhovárať človeka od ľudského práva, akým je právo zúčastniť sa referenda a vysloviť v ňom svoj názor, je ako odhovárať kohokoľvek od praktického používania ktoréhokoľvek iného základného ľudského práva. To je, ako keby sme občanovi odporučili neobracať sa napríklad na súdy so svojimi vecami, pretože súdy sú zavalené a rozhodujú v dlhých lehotách.

    Odhovárať ľudí od organizovania a účasti v referende o NATO považujem v kontexte životného záujmu na dobrom výsledku referenda o Európskej únii za jeden z najnezodpovednejších politických krokov. Tak ako mnohí politici dávajú do súvisu vstup do Európskej únie so vstupom do NATO, tak si aj verejnosť spája referendá o týchto odlišných veciach. Dá sa predpokladať, že naši spoluobčania sa pri rozhodovaní o tom, či majú alebo nemajú ísť v máji hlasovať, budú viac riadiť hodnotami ako existujúcou sociálno-ekonomickou situáciou. Napriek tomu nemožno podceňovať dosah, ktorý na rozhodovanie ľudí môžu mať necitlivé, často nesystémové sociálne opatrenia prijaté na začiatku tohto roku. Bezhlavé zdražovanie všetkého, neúspešný štart reformy v zdravotníctve, znižovanie sociálneho štandardu, sťažovanie cestovania do škôl, zamestnania, nezodpovednou likvidáciou regionálnych tratí. Toto všetko môže volič v slovenskej politike v máji dobre zrátať.

    Od nás všetkých, vážené dámy a páni, bez ohľadu na to, či sme v opozícii alebo vo vládnej koalícii, bude súčasný stav vyžadovať veľa úsilia presviedčať verejnosť, že ide o viac ako o úspech alebo neúspech jednej politickej garnitúry, ktorá celé doterajšie pôsobenie postavila len na integračných ambíciách.

    Tretí rizikový faktor, ktorý významne ovplyvní účasť voličov na májovom referende, je súčasný kvalitatívny stav vládnej koalície. Hádky o posty v Slovenských elektrárňach, v Slovenskej informačnej službe či na ministerstve vnútra, otvorené vyhrážky odchodu z vládnej koalície, to sú len niektoré z drahokamov, ktorými vládna koalícia obdarúva svojich voličov a celú verejnosť. Smer akceptoval požiadavku zvolať dnešnú schôdzu Národnej rady len na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie. O vstupe medzi štáty, kde vládnu piliere demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Prosím vás, povedzte nám, ako sa máme cítiť, ak nezvoláme ľudí do referenda aj o týchto pilieroch a v tento istý deň je zasadnutie koaličnej rady o odpočúvaní jedného predstaviteľa vládnej koalície druhým?

    Vyzývam vládnu koalíciu, aby prestala otravovať verejnosť svojimi vnútornými spormi. Ako opozičnú stranu by nás mohli, samozrejme, tieto spory tešiť. Koho v opozícii by nepotešilo, že po prvých sto dňoch vládnutia sú koaliční partneri rozhádaní, ako keby mali ponorkovú chorobu po dvadsaťročnom spolužití? Oveľa dôležitejšia ako škodoradosť rozhádanej vlády je však pre nás politická stabilita ako hlavný predpoklad úspešného vstupu do Európskej únie. Máme preto eminentný záujem na politickej stabilite, aby vládna koalícia vydržala prinajmenšom do vstupu Slovenska do inštitúcií, ako je Európska únia a NATO.

    Vážené dámy a páni, zdá sa, že prípadný neúspech májového referenda pripúšťajú aj samotní vládni predstavitelia. Prečo by už včera premiér hovoril o viere dostatočnej účasti voličov? A najmä prečo podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Csáky hovoril o parlamentných alternatívach, ktoré má vraj vláda pripravené pre prípad neúspechu májového referenda o Európskej únii? Takéto vyjadrenia sú absolútne nezodpovedné. To už rovno môže vláda povedať voličom: „Je úplne jedno, či prídete, alebo nie.“ Možno si vládna koalícia takto pripravuje pôdu ako prežiť, ak referendum bude neúspešné. Tu je namieste otázka: Ideme dôsledne za referendom a pozitívny mandát voličov považujeme za nevyhnutný na vstup do Európskej únie alebo je dnešná schôdza Národnej rady, milióny vyhodené na predreferendovú kampaň a na referendum iba divadlo?

    Vážené dámy a páni, aj keď si uvedomujeme úlohu a význam opozície v predreferendovom období, úspech alebo neúspech májového všeľudového hlasovania je predovšetkým v rukách vládnej koalície. Ak by sme mali hodnotiť stav k dnešnému dňu, značne opodstatnený záver je, že doterajšie pôsobenie vládnej koalície úspech referenda vážne ohrozuje.

    Vážené dámy a páni, na Slovensku radi hovoríme o minulosti a ešte radšej minulosť prekrúcame. Neviem, či existuje na svete krajina, kde by mali toľko rozdielnych výkladov tej istej historickej udalosti. Vstup do Európskej únie nás našťastie núti diskutovať o budúcnosti. Čo bude so Slovenskom po vstupe do tejto medzinárodnej štruktúry, vie len málokto. Významné štátne dokumenty, akým je napríklad Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o období po roku 2004, kedy by sme sa mali stať členom Európskej únie, nehovoria vôbec nič. Ako keby sa po vstupe do únie zastavil pre nás svet, ako keby všetky ťažkosti Slovenska mali prejsť po roku 2004 na bruselskú centrálu, ktorá si s nimi lepšie poradí ako my doma na Slovensku.

    V duchu akejsi posvätnej úcty k Európskej únii sa akosi nepatrí naznačovať aj nepríjemné stránky európskej integrácie. V takomto sebaklame žijeme už niekoľko rokov a potichu sme akceptovali stav, keď sa diskusia o Európskej únii zužuje len na povinné jazykové cvičenia o výhodách, historickej šanci Slovenska a o ďalších pozitívnych prívlastkoch, ktoré sú spojené so vstupom a členstvom v Európskej únii. Dopadové štúdie, vážené dámy a páni, sa rodia ťažko, ak vôbec, a ešte ťažšie sa z nich dostávajú na svet informácie typu, že Slovensko bude mať napríklad pri súčasnom tempe rastu priemernú životnú úroveň Európskej únie niekedy v rokoch 2030 – 2040. Alebo že Slovensko má s ďalšími deviatimi kandidátskymi krajinami spoločne nižšie HDP ako napríklad Holandsko.

    Zo vstupu do Európskej únie sa stal cieľ – ultima ratio cieľ. Pre nás je však vstup do únie len prostriedok, ako prežiť v európskom priestore plnom cudzích a rôznorodých ekonomických záujmov, z ktorých ani jeden nebude hľadieť na 5-miliónové Slovensko. Zaujíma, vážené dámy a páni, napríklad španielskych alebo francúzskych poľnohospodárov a politikov, čo sa stane so slovenským poľnohospodárstvom, keď po vstupe do únie dostaneme podstatne nižšie dotácie ako súčasné členské krajiny? Určite nie! A predovšetkým hľadia na svoje záujmy, pretože inak by bojovali za to, aby všetky členské štáty Európskej únie včítane tých nových mali rovnakú štartovaciu čiaru. Zaujíma nemeckých alebo britských výrobcov elektriny, že Slovensko po zatvorení dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach bude odkázané na dovoz elektriny, hoci doteraz ju vyvážalo? Ktorá z existujúcich členských krajín Európskej únie by takto v mene nových ohrozila svoju energetickú bezpečnosť? Odpoveď je veľmi jednoduchá, žiadna.

    Je zrejmé, že ak bude pokračovať súčasný vzťah exekutívy k slovenskému podnikateľskému prostrediu a potravinovej a energetickej bezpečnosti, v roku 2004 vstúpime na európsky trh ako krajina nekonkurencieschopná vo viacerých oblastiach. Povstupový šok bude okrem straty mnohých pracovných miest silnejší o to, že okamžite nenastane žiadna zmena v životnej úrovni, ako mnohí naivne pod tlakom mediálneho masírovania očakávajú. Ak nasledujúce mesiace vrátane predvolebnej kampane efektívne nevyužijeme na otvorenú a úprimnú diskusiu o skutočných pozitívach a negatívach vstupu Slovenskej republiky do únie, po vstupe do únie vzniknú na Slovensku všetky predpoklady na posilnenie extrémizmu. Extrémizmus nikto nechce a určite ho nechce ani Európska únia v novoprijatých členských krajinách. Hrozba zneužitia neinformovanosti verejnosti a povstupového šoku je podstatne vyššia, ako si mnohí pripúšťame.

    Vážené dámy a páni, vážnu diskusiu si zasluhuje aj charakter zahraničnej politiky, ktorú mienime presadzovať niekoľko mesiacov pred vstupom do únie a, samozrejme, dlhodobo po vstupe do tejto inštitúcie. Charakterizovať obsah a ciele súčasnej zahraničnej politiky je veľmi jednoduché. Chceme vstúpiť do Európskej únie a chceme vstúpiť do NATO. Iný svet ako keby pre Slovensko ani neexistoval. Čo bude obsahom slovenskej zahraničnej politiky, keď už budeme v únii a keď už budeme v Severoatlantickej aliancii? Staneme sa len nemohúcim objektom medzinárodnej politiky, ktorú Slovensko nebude mať nikdy šancu reálne ovplyvňovať? Alebo máme vyššie ambície? Slovensko ani ako horúci kandidát na členstvo v únii a NATO, ani ako člen týchto dvoch medzinárodných organizácií nikdy neovplyvní správanie veľmocí. Malo by však okrem plnenia povinností vyplývajúcich z členstva v EÚ a v NATO ukázať aj určitú zahraničnopolitickú originalitu.

    1. Čaká nás vážna dilema. Či ako člen Európskej únie budeme na strane Európy v súťaživosti s USA, alebo sa z nás ako z člena NATO stane jeden z malých ostrovov amerického vplyvu v Európe. Nateraz sa zdá, prinajmenšom politicky, že súčasná vládna koalícia sa prikláňa k druhej alternatíve. Je to legitímne rozhodnutie, ale má aj svoje dôsledky.

    2. Naša zahraničná politika ako členského štátu Európskej únie musí mať silný ekonomický rozmer. Musí podstatne efektívnejšie slúžiť na presadzovanie našich ekonomických záujmov všade tam, kde môžeme byť ako-tak úspešní. Musí, vážené dámy a páni, skončiť obdobie, keď naša diplomacia mlčky toleruje neuveriteľné mediálne a často aj politické útoky na ústavných činiteľov, ktorí sa odhodlajú navštíviť aj iné krajiny ako európske alebo USA. Napr. spochybňovanie cesty prezidenta Slovenskej republiky do Číny považujem za nemiestne, nestrategické a za dobrý príklad absolútneho nepochopenia svetovej reality. Slovensko hoci ako člen Európskej únie nemá šancu prežiť len v európskom priestore a musí otvárať svojou šikovnosťou dvere všade tam, kde je šanca na výhodné ekonomické vzťahy.

    Slovenská zahraničná politika musí jasne a zrozumiteľne formulovať aj odpovede na základné otázky týkajúce sa Európskej únie. Napríklad: Ako budeme reagovať na zreteľnú premenu Európskej únie z medzinárodného spoločenstva suverénnych štátov na nadnárodnú inštitúciu s nadradenosťou nad jednotlivými členskými štátmi? Ako ďaleko sme pripravení ísť pri zbavovaní sa vlastnej suverenity, ktorú sme získali iba pred 10 rokmi? Treba otvorenú a jednotnú Európu chápať tak, že po odstránení hraníc prirodzený priestor Slovákov s reálnym vplyvom na územie začne až od severnej hranice Nitrianskej kraja? Čo s naším parlamentom? Oslabíme ho na úkor Európskeho parlamentu alebo budeme presadzovať za každú cenu udržanie postavenia a právomocí národných zákonodarných zborov? Pôjde o vážne rozhodnutia, na ktoré zatiaľ nemáme mandát a zdá sa, že nemáme ani vlastný názor.

    Odmietam v tejto súvislosti argument, že slovenskí politici budú môcť v Európskom parlamente a v ďalších orgánoch únie prijímať akékoľvek rozhodnutia na základe mandátu získaného v septembrových voľbách do Národnej rady. My sa zatiaľ voličov len pýtame, či chcú Slovensko v Európskej únii. Nič viac a nič menej. A to sa ich pýtame neinformovaných, pretože neprevláda záujem povedať im viac o výhodách a nevýhodách vstupu do tejto inštitúcie.

    Ak môžem vysloviť osobný názor, neteší ma predstava európskeho superštátu riadeného z Bruselu a tlak na postupné obmedzovanie právomocí národných parlamentov. Verím, že postoje politikov k týmto závažným témam budú obsahom predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu v roku 2004 a že aj na ich základe si ľudia na Slovensku vyberú svojich poslancov v Európskom parlamente. Dúfam, že nebudeme počúvať len servilné vyhlásenia s cieľom zapáčiť sa, ktorých bolo za posledné roky nadostač.

    Vážené dámy a páni, hoci Smer ako opozičná strana môže mať iné názory na praktickú realizáciu slovenskej zahraničnej politiky, je zrejmé, že zahraničná politika po prvýkrát významne zjednocuje rozhodujúcu časť politického spektra Slovenska. Smeru záleží na úspešnej integrácii Slovenska do Európskej únie, a preto podporí všetky aktivity vládnej garnitúry, ktoré budú viesť k podstatnému zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia a k hľadaniu možnosti, ako úspešne umiestniť v zahraničí slovenské výrobky a služby. Za 15 mesiacov sa toho veľa stihnúť nedá. A Slovensko bude tak či tak vzhľadom na vážne zanedbanie našej prípravy na integráciu ťahať v Európskej únii za kratší koniec. Ešte dlhodobo budeme časťou únie s jednou z najlacnejších pracovných síl. A ak niekto považuje lacnú silu za komparatívnu výhodu, mal by si uvedomiť, že jej využívaním zakladá aj nízky životný štandard v našej krajine.

    Smer ako opozícia bude vždy trvať na rešpektovaní Ústavy Slovenskej republiky a na plnej realizácii ústavného modelu sociálne a ekologicky orientovaného hospodárstva. Súčasná vládna politika sa od tohto modelu úplne odklonila, pričom by si mala uvedomiť, že sociálny rozmer, záujem o slušný život a pomoc slabším sú len niektoré z najvýznamnejších hodnôt presadzovaných v Európskej únii. Teda v inštitúcii, v ktorej chceme Slovensko vidieť čo najskôr.

    Vážený pán prezident, vážené dámy a páni, chcem na záver vysloviť presvedčenie, že máme dosť skúseností, že máme dosť odvahy, aby sme zvládli spolu všetky rizikové faktory a predišli všetkým krízovým situáciám, o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení. Referendum musí byť úspešné. A za Smer môžem vyhlásiť, že urobíme všetko, aby to tak bolo. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za poslanecký klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Zuzana Martináková a pripraví sa pán poslanec Mečiar.

    Pani poslankyňa, podpredsedníčka, nech sa páči, máte slovo.

  • Vaša Excelencia – vážený pán prezident, pán predseda Národnej rady, pán premiér, panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, vážení a ctení hostia, Slovensko sa dostalo do rozhodujúcej fázy svojich integračných cieľov. Cieľ, o ktorom predchádzajúce generácie 40 rokov iba snívali a o ktorý sa táto generácia s menším či väčším úspechom usiluje už 13 rokov, je pred nami a musíme povedať, že takmer na dosah. Slovensko ako súčasť slobodnej, demokratickej a prosperujúcej Európy.

    Význam Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie, je niekedy relativizovaný tým, že ide o umelý projekt, ktorý by nikdy nevznikol bez bezpečnostného krytia Severoatlantickej aliancie a hospodárskej podpory, ktorú predstavoval po vojne Marshallov plán. Oba tieto procesy išli od začiatku ruka v ruke a každý z nich plnil svoju osobitú a nezastupiteľnú úlohu. Kým cieľom Severoatlantickej aliancie po vojne bolo udržanie bezpečnosti na starom kontinente, čo si vyžadovalo odsunutie Nemecka a jeho vojenskú izoláciu, cieľom európskej integrácie, naopak, bolo udržanie Nemecka v tomto procese. Dať mu perspektívu spolupráce a zaobchádzania na princípe rovný s rovným. Severoatlantická aliancia ako bezpečnosť, Európska únia ako príležitosť. Práve v tom spočívala príťažlivosť európskej integrácie po skončení studenej vojny aj pre postkomunistické krajiny.

    Európa svojou politikou otvorených dverí vytvorila perspektívu pre stabilitu, mier a prosperitu aj pre krajiny bývalého komunistického bloku. Podobne ako v povojnovom období, aj po páde komunizmu bolo jasné, že pre budúcu prosperitu v Európe je transatlantické spojenectvo kľúčové. Preto krajiny strednej a východnej Európy požiadali paralelne o členstvo v NATO aj v Európskej únii. Preto sme aj my vnímali tieto procesy 10 rokov komplementárne, a preto tvrdíme, že snahy o oddeľovanie európskej a transatlantickej integrácie sú alebo účelové, alebo nepochopením povojnového vývoja v Európe.

    Európska únia vznikla ako politický projekt zmierenia národov Európy. Je budovaná na demokratickej báze, ktorej základom je slobodné rozhodnutie každého národa, resp. štátu o tom, či sa k tomuto projektu pripojí. Naše referendum, pred ktorým stojíme, má v tomto smere kľúčový význam.

    Ak chceme viesť korektný dialóg s občanmi, čo pre nás Európska únia znamená, nesmieme nikdy zabudnúť zdôrazňovať, že nejde len o ekonomický projekt, ale predovšetkým o úniu hodnôt. Prejavilo sa to už v roku 1993, keď Európska únia potvrdila svoju politiku otvorených dverí, ale súčasne stanovila okrem právnych a ekonomických aj politické kritériá na vstup. Dôkazom toho, že tvrdenie o únii hodnôt nie sú len prázdne slová, sa stala, bohužiaľ, naša vlastná skúsenosť. Pád a vzostup slovenských integračných ambícií dokazuje, ako to vážne myslí únia s pojmami ako sloboda, demokracia, vláda zákona, pluralita či ochrana základných práv a slobôd.

    Na tomto mieste mi dovoľte, dámy a páni, vyjadriť úctu a poďakovať sa našim občanom. Hoci prezident, parlament a vláda urobili v prístupovom procese maximum, boli to nepochybne občania Slovenskej republiky, ktorí pochopili význam tohto procesu a vrátili Slovensko na cestu integrácie a na návrat do Európy. Nepochybujeme o tom, že takto jednoznačne a demokraticky zaznie hlas našich občanov aj teraz, že svoj názor opäť prejavia v pravej chvíli a na správnom mieste svojou účasťou v referende.

    Dnes máme za sebou prístupové rokovania. V ich závere sa celkom pochopiteľne hovorilo predovšetkým o technických otázkach, o peniazoch, tonách cukru, litroch mlieka, prechodných obdobiach a priamych platbách v poľnohospodárstve. Sú to veľmi dôležité otázky a naši vyjednávači, som o tom presvedčená, obhajovali hodnoty a slovenské záujmy vysoko profesionálne. Ale dovoľte mi ešte raz zdôrazniť práve tie hodnoty, na ktorých Európa stojí a ktoré sú spojené s naším vstupom do únie. Hodnoty budú tým najcennejším dedičstvom, ktoré zanecháme svojim deťom a ďalším generáciám. V Bruseli o týchto otázkach rokuje Konvent o budúcnosti Európy, v Bratislave Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska. Z rokovania týchto fór je zrejmé, že Európska únia vstupuje, resp. do istej miery sa už dnes nachádza, do etapy politickej integrácie. Je teda nepochybné, že súčasné obdobie je zlomové nielen pre Slovensko, ale aj pre úniu samotnú. Ak chceme byť plnohodnotným členom únie, je potrebné, aby do tejto diskusie prispelo aj Slovensko. A osobitne to, dámy a páni, platí o Národnej rade, ktorá musí v tomto dialógu začať hrať zodpovedajúcu úlohu. Tým skôr, že postavenie národných parlamentov v budúcej európskej architektúre je jednou z hlavných tém diskusie.

    Často sme konfrontovaní aj z tohto miesta s otázkou či pochybnosťami, či vysvetľujeme občanom dostatočne výhody aj nevýhody nášho členstva v Európskej únii. Či sa nesústreďujeme len na pozitívnu kampaň. Chcem s plnou vážnosťou všetkých ubezpečiť, že pre Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu nie je väčšia priorita, ako viesť s občanmi otvorený a korektný dialóg na túto tému. V prvom rade preto, lebo – ako som už spomínala – vieme veľmi dobre, že to boli občania, ktorí v rozhodujúcich chvíľach svojimi hlasmi rozhodli o smerovaní krajiny. SDKÚ dala občanom záväzok, že dovedie Slovensko do NATO a do Európskej únie. A naplniť tento záväzok znamená hovoriť ľuďom pravdu. A napokon voliči a sympatizanti SDKÚ vo všetkých prieskumoch verejnej mienky vyjadrujú najsilnejšiu podporu nášmu vstupu do únie. Pohybuje sa okolo 95 %.

    Ale chceli by sme všetkých vyzvať, aby bol tento dialóg naozaj korektný. Aby sme nepripisovali akémusi diktátu Európskej únie to, čo robíme v záujme zdravej ekonomiky a čo by sme museli robiť bez ohľadu na vzťahy s úniou. Aby sme nehovorili ako o nevýhodách o tom, čo je súčasťou globálneho trhu a normálne fungujúcich spravodlivých vzťahov. Pretože to nie sú nevýhody únie, to je prirodzená súčasť prirodzeného poriadku v zdravo fungujúcej ekonomike.

    SDKÚ je najsilnejšou stranou vládnej koalície a ponesie najväčší diel zodpovednosti za celý proces integrácie. Stále zdôrazňujeme, že podpisom prístupovej zmluvy, jej ratifikáciou a referendom o vstupe sa integrácia nekončí. Čaká nás náročná etapa etablovania sa v únii, a to od politickej reprezentácie cez hospodárske subjekty až po jednotlivých občanov. Predreferendová kampaň o vstupe do únie by nemala na Slovensku ukončiť diskusiu o únii, ale presne naopak, naplno ju otvoriť. Treba však jednoznačne povedať, že Európska únia nepredstavuje federáciu socialistického typu, kde o všetkých otázkach rozhodovala jedna strana z jedného centra. Ide o politickú úniu rozhodujúcu na pluralitnej a demokratickej báze s rozsiahlou mierou decentralizácie. Princíp subsidiarity zabezpečuje, že na Európskej úrovni by sa malo rozhodovať len o otázkach, ktorým v podmienkach čoraz viac globalizovaného sveta Slovensko, rovnako ako ďalšie európske štáty, samo osebe nedokáže čeliť, resp. o otázkach, ktoré je vhodnejšie a efektívnejšie riadiť spoločne. Z nášho hľadiska je princíp subsidiarity o to dôležitejší, že jedným zo strážcov jeho uplatňovania by sa v zmysle prebiehajúcej reformy Európskej únie mali stať národné parlamenty, teda aj naša Národná rada Slovenskej republiky.

    Ak na tomto mieste hovoríme o politickom charaktere európskej integrácie, nedá sa obísť jedna aktivita, o ktorej sa v týchto dňoch intenzívne diskutuje a ktorá tiež súvisí s referendom o inej otázke – otázke vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. A často sa používa opäť aj z tohto miesta veľmi zjednodušená a veľmi nepresná schéma. Ak referendum o vstupe do únie, prečo nie aj o vstupe do aliancie?

    V prípade aliancie nejde o formu politickej integrácie. To, o čom sa rozhodne na pôde NATO, je konsenzus všetkých, a teda aj každý môže tento konsenzus zablokovať. Inými slovami, to, na čom sa dohodneme v Bratislave, to môžeme v aliancii presadiť, pretože každý hlas má presne rovnakú váhu vrátane práva veta. Navyše je na každej jednotlivej krajine, akým dielom a akým prispením sa rozhodne podieľať na spoločne dohodnutých rozhodnutiach v rámci aliancie.

    V prípade Európskej únie je potreba konsenzu a právo veta už obmedzené a obmedzené len na najcitlivejšie oblasti. Treba otvorene povedať, že v Bruseli môže byť prijaté rozhodnutie, ktoré nebude celkom v súlade s naším pohľadom na vec. Preto rozhodnutie o vstupe do únie musí byť rozvážnym a skutočne slobodným rozhodnutím všetkých občanov. Preto postupujeme v súvislosti so vstupom do únie takto, preto chceme rešpektovať ústavu, preto sme ako vládna strana urobili všetko pre to, aby sme dosiahli v tejto otázke širokú politickú dohodu.

    Táto otázka má však okrem vecnej a právnej aj silnú morálno-etickú rovinu. Referendum okrem toho, že je prvkom priamej demokracie, je nepochybne aj politickým nástrojom. Každý politický nástroj by mal byť používaný maximálne zodpovedne v záujme mobilizácie za niečo a nie proti niečomu. Ak vyhlasujeme referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie, dávame občanom príležitosť rozhodnúť sa, ale súčasne ho mobilizujeme, aby hlasoval za niečo, o čom sme presvedčení, že prinesie krajine úspech. Ak, naopak, niekto chce referendum, aby zmaril dlhoročné úsilie Slovenska o vstup do NATO, je úplne jasné, že ide o referendum proti niečomu, pričom občanovi iniciátori neponúkajú žiadnu alternatívu. Takéto snahy označujeme za vrcholne nezodpovedné.

    Z času na čas sa každý z nás stretáva s názorom, že Slovensko je síce krásna krajina, že má veľký potenciál na svoj rozvoj, ale je akési málo sebavedomé. Nevie sa dostatočne predať, poukázať na to, v čom sú jeho silné stránky. Podľa jedného zo sociologických prieskumov prispieva k takémuto pocitu presvedčenie občanov, že za ich vlastný osobný osud a postavenie, ale aj za postavenie celej krajiny nie sme zodpovední my sami, ale niekto iný, väčšinou ťažko definovaný, v prípade štátu nejaké cudzie mocnosti, ktoré aj tak rozhodnú, ako chcú. Som presvedčená, že tento v minulosti silný pocit sa začína meniť.

    Medzinárodnopolitické postavenie Slovenska sa upevnilo. Vláda robí sebavedomú a suverénnu politiku. Ale neexistuje, dámy a páni, v súčasnosti účinnejší nástroj na to, aby sa už nikdy nerozhodovalo o nás bez nás, ako je náš vstup do NATO a Európskej únie. Po vstupe do únie už budeme rozhodovať aj my a bude to rozhodovanie o nás s nami. Už rok po pripravovanom májovom referende o vstupe do únie budeme rozhodovať o tom, ktorí poslanci budú zastupovať našu krajinu v Európskom parlamente. Kvalita tejto voľby bude priamo úmerná kvalite zastupovania slovenských záujmov na európskom rozhodovaní.

    Vážený pán prezident, vážené dámy, vážení páni, veľké ciele, také, ktoré sa zapisujú do histórie štátu, môžu dosiahnuť len tí, ktorí im naozaj veria. My v Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii, naši predstavitelia vo vláde, v parlamente, v regiónoch, obciach a mestách, naši členovia a sympatizanti veria budúcnosti Slovenska v slobodnej a demokratickej Európe. Veria tomu rozumom i srdcom. Urobíme všetko pre to, aby bolo májové referendum úspešné.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave za klub poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Mečiar. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán prezident, pán predseda parlamentu, predseda vlády, dámy a páni, excelencie, Európa dáva ľudstvu mnoho poučení. Dáva mnoho dobra, dáva mnoho poznatkov, ale dáva aj mnoho poučení z vojen, bied a skazy, ktoré Európou prešli. Pri štúdiu histórie je najzaujímavejšie, že veľmi veľa ľudí v Európe zahynulo vo vojnách. Ešte viacej od chorôb a biedy. Ak teda pozeráme na Európu v budúcnosti, tak v súvislosti s globalizačným procesom vo svete a s nádejami a možnosťami, ktoré reálne v politike existujú dnes, integrácia Európy je proces objektívne nutný, objektívne podmienený a proces perspektívny. Ak Slovenská republika je účastníkom tohto procesu, je to v jej najvlastnejšom existenčnom záujme.

    Od budúcej zjednotenej Európy očakávame veľmi veľa. Očakávame, že tá Európa bude bezpečnejšia. Musíme však povedať, čo to je Európa. Je to Európa od Atlantiku po Ural vrátane a všetkých, ktorí v tomto priestore žijú. A bude bezpečnejšia v tom, že bude garantovať aj ochranu pred možným vznikom a rizikom vojny na báze krajín kooperujúcich a krajín členských, ale že bude minimalizovať riziko kriminálnych činností vrátane terorizmu i politického terorizmu, ale aj rôznych druhov mafiánskych aktivít a podobne.

    Ak hovoríme o Európe budúcnosti, hľadáme v nej posilnenie záruk bezpečnosti aj v tom, že Európa sama osebe a na seba prevezme väčší diel zodpovednosti ako doteraz a v rámci subsystému NATO bude garantovať svojim členom, ale aj celému kontingentu, ale aj celému okoliu a prostrediu väčší podiel na mieri a na bezpečnosti.

    Ak hovoríme o európskej integrácii, je to proces, ktorý začal kedysi vytvorením Spoločenstva uhlia a ocele, ktoré vytváralo 6 krajín. Prešiel vytváraním zóny voľného obchodu, menovej únie, ale aj rozpadom sveta poznačeného blokmi a v podstate je procesom pokračujúcim v likvidácii sveta založeného na výsledkoch druhej svetovej vojny. Preto je znovu poučenie pre nás, že vlastne rozšírením Európy a vytvorením novej Európy sa rúca aj spomienka, aj základ takéhoto delenia Európy na bloky a na viaceré štáty. Ak teda vzniká možnosť Európy novej, tak na báze hodnôt demokracie, slobody, ktoré sú dnes uznávané od Atlantiku po Ural.

    Pochopiteľne, všetci pozeráme na Európu ako na možný budúci hospodársky priestor. Priestor, z ktorého prídu impulzy, zdroje pre rozvoj a podobne. Každý jeden takýto impulz musí byť transformovaný orgánmi štátu a občanmi štátu. Inak sám osebe negarantuje nič. Vstup do Európskej únie, členstvo v Európskej únii tento priestor otvára ako priestor nielen príležitostí, ale aj priestor konkurenčný, v ktorom sa musí každý subjekt vedieť správať. A bude sa hodnotiť celá etapa prístupového procesu nielen z hľadiska toho, ako sme plnili kapitoly, ale aj ako sme sa pripravili na život v tomto novom priestore, konkurencieschopnosť a schopnosť presadiť sa ekonomicky.

    Pokiaľ ide o zavedenie voľného pohybu ľudí, vítame ho a chápeme ho ako pohyb ľudských a príležitosť k výmene kultúrnych hodnôt. Súčasne s tým však podčiarkujeme nevyhnutnosť vytvárať širšie európske povedomie medzi národmi a štátmi. Ak som občanom Slovenskej republiky, som súčasne Európanom. Ak hľadám hodnoty v kultúre vlastnej, chápem ju v hodnote vývoja kultúry európskej, ale ako jej súčasť. Len chcem, aby aj zostala vlastnou a súčasne aj európskou.

    Pokiaľ ide o Európu budúcu, očakávame, že sa zmení kompatibilita sociálnych systémov. Budú navzájom zameniteľné práve v súvislosti s voľným pohybom ľudí. Nielen tovary, ľudia predovšetkým budú sprostredkúvať kontakty.

    Ak hovoríme o Európe novej, tak treba povedať, že doterajší spôsob organizácie a činnosti Európskej únie tiež prežíva. Od organizácie medzivládnej prechádza k organizácii medzištátnej. Je to historická etapa, ktorá neznamená len rozšírenie čo do počtu subjektov, ale aj čo do obrovských kvalitatívnych zmien. A ak tieto zmeny majú byť urobené, musia byť predmetom diskusie a musí mať Slovensko jasné stanovisko k nim.

    Ak hovoríme, že bude to Európa medzištátna a organizácia štátov, nie organizácia vlád, tak potom sa dopracúvame veľmi blízko k názorom kancelára Nemeckej spolkovej republiky pána Schrödera, ktorý vidí budúcnosť Európy založenú na ústavnom systéme, kde budú jasne definované kompetencie vlád národných a vlád centrálnych, že to bude Európa založená na parlamentnom systéme dvoch komôr, kde jedna komora bude komorou predsedov vlád a druhá komora bude volených zástupcov všetkých občanov – a takéto voľby na Slovensku budú v roku 2004, príprava zákona a všetkého ostatného mohli byť ďalej.

    Ďalej vidíme, že tu budú založené ústavné pravidlá garantujúce súdnu ochranu, spôsob riešenia vnútorných konfliktov, ale aj kontrolu výkonnej moci, aj kontrolu aparátov v Európskej únii. Dnes eurobyrokrat je suberbyrokrat, ktorý v podstate nepodlieha nikomu.

    Pokiaľ ide o parlamentný systém moci, očakávame, že bude garantovať v sebe záruky ochrany malých štátov pred majoritou.

    Z hľadiska zahraničnej politiky mala by to byť zahraničná politika delená s delenými kompetenciami štátov a s delenými kompetenciami Európskej únie ako celku.

    Pokiaľ ide o otázky hlavy budúcej Európy, treba si zobrať dobré skúsenosti strednej a východnej Európy. Boli tu kolektívne hlavy štátov, prezídiá, sú preč. Bolo rotujúce prezídium v Juhoslávii a Juhosláviu zničilo. Pre systém upevňovania štátnej moci, centrálnej moci, treba riešiť aj otázku hlavy budúcej Európskej únie trošku iným spôsobom a tu mám aj iný názor ako vláda Slovenskej republiky, resp. ministerstvo zahraničných vecí.

    Ak hovoríme o rozšírení tohto priestoru a našom správaní v ňom, tak preberáme na seba zodpovednosť za seba medzi inými. Za seba v prostredí, ktoré je konkurenčné. Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, môžeme mať výhrady k organizačno-technickej príprave. Môžeme mať výhrady k spôsobu informovanosti o tom, čo to rozšírenie Európskej únie znamená a ešte sú tri mesiace na to, aby sa nerobila len tradičná reklamná kampaň, ale predovšetkým vysvetľovacia. Prevažná väčšina podnikateľov nevie, aké technické podmienky sa vstupom do Európskej únie menia a aké to bude mať dosahy na ekonomiku, zamestnanosť, sociálne systémy. Tie dosahy nebudú len pozitívne. V prvých okamihoch budú výrazne negatívne. Potvrdzuje to skúsenosť Švédska, potvrdzuje to skúsenosť Rakúska, že povstupový šok je realitou.

    Pokiaľ ide o právny systém, bude ho treba prispôsobiť a otvoriť aj v niektorých častiach zmenou Ústavy Slovenskej republiky. Zodpovednosť vlády je nezmazateľná. A my rozlišujeme činnosť vlády ako jednu oblasť našej politiky a integračné záujmy ako druhú oblasť našej politiky, kde hľadáme cieľ spojiť sa so všetkými v záujme cieľa. Čo si povieme doma, si povieme doma. Ale ten cieľ integrácie je taký, že tam by sme sa mali spojiť a nájsť spoločnú reč všetci nielen v parlamente, ale predovšetkým medzi ľuďmi, keď budeme stáť a hovoriť so všetkými.

    Takáto zjednotená Európa, ktorá bude zdieľať hodnoty všetkých, bude vytvárať priestor pre všetkých, bude to spoločný dom všetkých národov a štátov, tá je naším cieľom, takúto podporujeme a chceme. Chceme Európu, v ktorej budú občania všetci rovní. Nebudú rovní a rovnejší alebo nebudú prvoradí a druhoradí a nebudú nám chodiť komisári vyprávať, kto je alebo nie je voliteľný. Tam sa musia veci rešpektovať ako veci, ktoré sú naše vlastné záujmy.

    Ak kráčame do Európy, tak kráčame ako slobodní medzi slobodných a slobodne chtiacimi, v záujme seba i v záujme Európy a sveta chceme ísť dopredu. Preto integráciu, kroky, ktoré budú zavŕšením jednej historickej etapy v referende, bez výhrad podporíme a budeme k tomu vyzývať všetkých svojich členov, všetkých občanov a v záujme spolupráce k dosiahnutiu tohto cieľa sme pripravení podať ruku ku konštruktívnej spolupráci všetkým stranám v parlamente i mimo parlamentu. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vypočuli sme si diskusné príspevky poslancov za jednotlivé poslanecké kluby. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána predsedu Národnej rady, pána Hrušovského, či chce v mene navrhovateľov zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, nebudem zaujímať stanovisko k jednotlivým rečníkom, ktorí vystúpili v rozprave k prerokúvanému bodu programu, lebo taká bola politická dohoda. Chcem sa však poďakovať za kultivovanú diskusiu, ktorú sme mali možnosť tu pri prerokúvaní počuť. Táto diskusia predznamenala zrejme aj predreferendovú kampaň alebo postoje jednotlivých politických strán. Nebol by som rád, keby ktorákoľvek z politických strán využívala alebo zneužívala vstup Slovenskej republiky na získavanie svojej politickej popularity, pretože považujem vstup do Európskej únie naozaj za historický okamih, ktorý postihne nielen politikov, ale všetkých občanov Slovenskej republiky. Preto pripisovanie si úspechu nepovažujem za korektné, pretože ten úspech nebude úspechom len politikov a politických strán, ale v prvom rade bude úspechom všetkých občanov Slovenskej republiky. Po druhé, aj problémy, ktoré nás čakajú, nebudú len problémami, ktoré budú riešiť politici, ale budú problémy, ktoré budú musieť znášať všetci občania Slovenskej republiky.

    Preto chcem vás vyzvať, aby sme v duchu tohto historického záujmu naozaj pristúpili ku korektnému, otvorenému dialógu, aby sme sa aj kriticky vyjadrili o prípadných rizikách, ktoré nás čakajú po vstupe do Európskej únie, ale aby to bola diskusia otvorená, pravdivá, taká, ktorá naozaj občanom Slovenskej republiky ukáže cestu do budúcnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Beňová, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi na záver dnešnej rozpravy, prosím, ešte pár slov.

    Dnešným naším hlasovaním urobíme ďalší z krokov na ceste našej vlasti k členstvu v Európskej únii. Niektorým to možno príde len ako nevyhnutná formalita, ale osobne som presvedčená, že väčšina z nás má v tejto chvíli taký ten zvláštny a ťažko opísateľný pocit zodpovednosti za historické rozhodnutie, ktoré je dnes pred nami. Iste veľa ľudí nevie, čo nám vstup do únie prinesie a možno ľudská neinformovanosť býva často základom pochybností, nedôvery či obáv. Je však na nás, aby sme našim občanom vysvetlili a priblížili život v únii so všetkými jej výhodami i možnými rizikami, ktoré budeme pociťovať možno ako nie celkom optimálne. Ale nič nie je len čierno-biele. Svet je farebný, a preto je krásny. Jeho kolorit dotvárajú tak farby svetlé, ako tmavé. A práve v uvedomení si a akceptovaní celej tejto škály sa nachádza poznanie a porozumenie.

    Niektorá z prognóz tvrdí, že hospodársku a životnú úroveň, ktorú dnes majú členské štáty únie, dosiahneme skutočne až o 40 rokov. Ja osobne nie som veľmi dobrý počtár a ako som už spomínala, k číslam mám síce rešpekt, ale radšej sa na ne už nie veľmi spolieham. Akokoľvek to bude, možno si naši starí rodičia a pravdepodobne ani naši rodičia neužijú všetky výhody spojené so vstupom do únie v plnej miere, ale celkom určite nám budú držať palce, aby sme my a naše deti, tie, ktoré tak milujeme a pre ktoré všetci sebecky chceme to najlepšie, boli rovnocennou a plnoprávnou súčasťou zjednotenej Európy.

    Pred celou našou politickou reprezentáciou stojí veľká výzva hájiť čo najlepšie záujmy Slovenska a jeho obyvateľov. Bude to úloha neľahká, pretože Európa samotná hľadá svoju tvár. A my v nej budeme obhajovať naše životné, spoločenské, kultúrne i historické záujmy. Ale verím a som presvedčená, že na tejto ceste malé a hrdé Slovensko úspešne obstojí. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla návrh, o ktorom budeme hlasovať.

  • Vaša Excelencia – vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, ctené kolegyne, kolegovia, členovia vlády, vážení hostia, v úvode dnešnej schôdze som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, dovoľte mi, prosím, aby som prečítala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    „Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 21. januára 2003 k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie:

    Národná rada Slovenskej republiky na základe návrhu podaného poslancami Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. c), čl. 93 ods. 2 a čl. 95 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

    a) schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum s touto otázkou: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členských štátom Európskej únie? Áno – Nie“;

    b) Národná rada Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda s tým, aby do 30 dní od jeho prijatia vyhlásil referendum podľa časti A tohto uznesenia.“

    Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Ďakujem. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o navrhnutom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 147 poslancov, za návrh hlasovalo 147 poslancov.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky jednohlasne schválila uznesenie o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Vážený pán prezident, vážená Národná rada, vážená vláda, ctení hostia, chcem vám všetkým poďakovať za účasť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A týmto vyhlasujem 6. schôdzu za skončenú.

  • Rokovanie 6. schôdze NR SR sa skončilo o 15.07 hodine.