• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby sme mohli začať rokovanie 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím prítomných pánov poslancov, aby sa prezentovali.

    Páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 107 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás na začiatok prvej schôdze v tomto kalendárnom roku čo najsrdečnejšie pozdravil a s tými, s ktorými som ešte osobne nebol, poprial im veľa zdravia, úspechov a dobrej spolupráce v kalendárnom roku tohto volebného obdobia, a nám všetkým zaželal prijímanie len dobrých rozhodnutí v prospech občanov Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že na 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Iván Farkas a Jaroslav Jaduš. Náhradníkmi budú poslanec Federič a pani poslankyňa Brestenská. Ďalej vás chcem informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 5. schôdze Národnej rady písomne požiadali pán poslanec Bastrnák a pán poslanec Boris Zala.

    Pred začiatkom schôdze ste dostali návrh programu 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 5. schôdze. Chcem sa spýtať, či z prítomných pánov poslancov má niekto návrh na doplnenie programu 5. schôdze alebo na zmenu poradia jednotlivých prerokúvaných bodov, tak ako sú uvedené v návrhu, ktorý máte rozdaný v laviciach.

    Pán poslanec Hopta, pán predseda poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska, nech sa páči.

  • Pán predseda, ja len chcem uviesť, že máme dva rozdielne programy. V niektorom je pod bodom č. 15 vypísanie referenda alebo prijatie uznesenia a v niektorom je až pod bodom č. 22. Čiže tak to máme v laviciach, preto dávam do pozornosti, aby sme si zjednotili túto skutočnosť.

  • Pán poslanec, všetci máme rovnaké návrhy bodu programu s tým, že pod bodom 22 je uvedená poznámka, že tento bod budeme prerokúvať v stredu 15. januára o 14.00 hodine. Takže všetci poslanci majú jeden a ten istý návrh programu 5. schôdze Národnej rady. Konštatujem, že ďalšie návrhy na doplnenie, zmenu programu nie sú, preto pristúpime k hlasovaniu o programe schôdze ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 131, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že program 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom, pardon, ešte pred začatím rokovania o návrhoch zákonov pán poslanec Cabaj a pán poslanec Lintner.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia...

  • Prosím, zapnite mikrofóny.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený... stále nejde. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Chcem poďakovať za možnosť vystúpenia, tak ako sme sa dohodli v rámci poslaneckého grémia. Dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko nášho poslaneckého klubu, ktoré adresujeme predsedovi Národnej rady.

    „Vážený pán predseda, dovoľte, aby sme v prvom rade ocenili postoj, ktorý ste zaujali k medializácii informácií OKA o neúčasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej zasadnutiach a poďakovali sa vám za objektívnu obranu poslancov a parlamentu ako celku. Na našom ocenení a poďakovaní nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že dôvodnú obranu dobrého mena Národnej rady Slovenskej republiky a jej členov považujeme rovnako ako vy za vašu povinnosť. Žiaľ, na Slovensku si ešte stále rad subjektov nevie, alebo možno i nechce si osvojiť povinnosti, ktoré majú dané už z vlastnej existencie. Svedčí o tom spôsob spracovania a podávania naoko objektívnej informácie o neúčasti poslancov na zasadnutiach parlamentu samotným spracovateľom informácie a následne médiami. Pretože obidva spomínané subjekty majú zo svojej podstaty spoločenskú, teda funkčnú, ale zároveň i morálnoetickú povinnosť brániť pravdu a poskytovať spoločnosti objektívne informácie.

    Vážený pán predseda, považujeme za surovo dehonestujúce, ak prácu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, jeho mimoriadne náročnú a záslužnú práca pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky a jej reprezentácie v zahraničí a predovšetkým v štruktúrach európskeho a transatlantického spoločenstva vydávajú za zaháľanie, a poslancov, ktorí ju robia, za zaháľačov. Je vám, nám a taktiež verejnosti, ktorá má o činnosť parlamentu záujem a má byť dupľovane zástupcom médií a OKA, známe, že títo poslanci sú pri otvorení rokovania schôdzí uvádzaní ako poslanci vyslaní na služobnú zahraničnú cestu. Považujeme za nemorálne a vysoko neetické, ak je poslanec, ktorý absolvoval náročný a nebezpečný chirurgický zásah alebo sa liečil zo závažného a nebezpečného ochorenia označený diagnózou zaháľač. Takto to bolo skoro vo všetkých prípadoch poslancov vykázaných v informácii OKA na prvých desiatich miestach. Relatívne objektivizujúca poznámka, že vo výkaze je zahrnutá i ospravedlnená absencia, je za tejto situácie práve tou najzavádzajúcejšou skutočnosťou. Z pohľadu reálneho stavu by mala znieť tak, že vo výkaze je zahrnutá i neospravedlnená absencia. Skresľovanie informácií o práci ústavného orgánu určite nie je súčasťou úsilia a stabilizácie politických pomerov, úsilia o budovanie úcty k vyšším hodnotám či budovaniu úcty k ústavným inštitúciám. Nie je pre nás prvoradé, že v zozname bola uvádzaná politická príslušnosť jednotlivých poslancov, ale nie je to pre nás ani bezvýznamné, ak ide o poskytovanie skreslenej a deformovanej informácie. Ak v zmysle Ústavy Slovenskej republiky činnosť Národnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje predseda, v zastúpení podpredsedovia, tak takáto informácia dehonestuje a skresľuje i výsledky ich riadiacej a organizačnej práce. Sme toho názoru, že pomenovaný problém sa týka parlamentu ako celku. Sme súčasne, vážený pán predseda, toho názoru, že iba mediálna výmena stanovísk problematiku opakovaného skresľovania a deformovania výsledkov práce Národnej rady Slovenskej republiky nevyrieši, a preto vás vážený pán predseda žiadame, aby ste z titulu svojej funkcie, po prvé, zaslali dôrazné písomné stanovisko predstaviteľom organizácie OKO a redakcii denníka Národná obroda, ktoré sa najviac pričinili o existenciu uvádzaných negatív a požiadali ich o ospravedlnenie sa parlamentu a jeho dotknutým členom. Po druhé, zabezpečili, aby z Národnej rady Slovenskej republiky odchádzali informácie a iné výstupy určené verejnosti alebo na ďalšie spracovanie v takej podobe a štruktúre, aby bez skreslenia a manipulácie nemohli byť zneužité proti ústavnému orgánu alebo jeho členom. Po tretie, pokračovali vo vašom úsilí o zásadnú zmenu postavenia Národnej rady Slovenskej republiky vo vedomí spoločenstva i dôraznými opatreniami na ochranu jej dobrého mena v každom dôvodnom prípade. Tieto navrhnuté opatrenia nenahrádzajú a nemôžu odňať individuálne právo dotknutých poslancov na ochranu osobnosti zákonným spôsobom. Obraciame sa v spoločnom a celospoločenskom záujme pri riešení tohto závažného problému s prosbou o porozumenie a podporu na všetky kolegyne a kolegov a všetky poslanecké kluby. Obraciame sa so žiadosťou o pochopenie a prípadný ústretový krok i na reprezentáciu OKO a redakciu denníka Národná obroda. Obraciame sa však v prvom rade na vás vážený pán predseda ako reprezentanta tohto dotknutého orgánu.“

    Ďakujem pekne.

  • Chcem informovať, že na rokovaní poslaneckého grémia sme sa pred touto schôdzou zaoberali problematikou, ktorú pán predseda poslaneckého klubu HZDS teraz tlmočil. Požiadali sme ho, aby toto stanovisko bolo stanoviskom všetkých poslaneckých klubov parlamentných politických strán. Urobím všetko pre to, aby sa podobné dezinformácie, nepravdivé informácie a nekorektné informácie nedostávali do verejnosti, čo nevytvára dobrý obraz o práci jednak poslanca, ale aj o práci celej Národnej rady ako najvyššieho ústavodarného a zákonodarného orgánu.

    Pán poslanec Lintner.

  • Ja sa len teraz, samozrejme, pridávam k tomu, čo prezentoval pán poslanec Cabaj, lebo sa domnievam, že tá analýza absolútne nebola presná a nezobrala do úvahy jednoducho život parlamentu.

    Ale hlásil som sa úplne v inej súvislosti a moja vec nesúvisí s tým, čo prezentoval pán poslanec Cabaj.

    Pán predseda, v mene poslaneckých klubov SDKÚ, SMK a Aliancie nového občana vás žiadam o prestávku v trvaní 30 minút.

  • Pán predseda, dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu strany Smer pridal k obsahu vyhlásenia, ktoré prečítal pán poslanec Cabaj. Chcem dodať ešte aj to, že po uverejnení informácií v niektorých médiách sme požiadali o nápravu, o ospravedlnenie, k čomu, samozrejme, nedošlo. Preto vás chcem informovať, pán predseda, že v krátkom čase budeme iniciovať vytvorenie pracovnej skupiny v rámci Národnej rady, ktorej úlohou bude príprava novelizácie Občianskeho zákonníka v časti, ktorá sa týka ochrany osobností, pretože je dnes úplne zrejmé a evidentné, že médiá zneužívajú nedostatočnú právnu úpravu, pomalosť súdneho konania a ďalšie aspekty, ktoré sa pri ochrane osobnosti na Slovensku vyskytujú. V krátkom čase vám predložíme, pán predseda, určitý názor alebo návrh, ako by Národná rada mohla v tejto oblasti pokračovať. Čiže ešte raz sa pripájame k tomu, bolo to dehonestujúce, urážajúce a myslím si, že zbytočne budeme žiadať médiá o ospravedlnenie, lebo to nikdy neurobia. Okrem Národnej obrody by som takto chcel ešte, samozrejme, vyzdvihnúť aj Nový Čas.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, musím rešpektovať návrh troch poslaneckých klubov. Vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

    Rokovanie 5. schôdze začneme o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 13.28 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vám ospravedlniť jednak za prestávku, ktorú si vyžiadali poslanecké kluby. Nebolo dosť času, aby sme prerokovali pred rokovaním Národnej rady niektoré otvorené otázky, preto sa naozaj chcem ešte raz všetkým pánom poslancom ospravedlniť aj za to, že sme čas na rokovanie poslaneckých klubov nedodržali a nezačali sme o 14.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať prvým bodom schváleného programu 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je návrh vlády.

    Prosím pána ministra zdravotníctva, aby sa dostavil do rokovacej sály. Žiadam ministra zdravotníctva...

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 121.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Rudolf Zajac.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá na rokovanie návrh vlády Slovenskej republiky zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladá ho ako iniciatívny návrh vlády Slovenskej republiky na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky mimo plánu legislatívnych úloh vlády. Účelom predloženého návrhu zákona je začatie procesu postupného vytvárania stabilných podmienok na fungovanie činnosti v zdravotníctve, a to v prvom rade najmä zastavenie rastu dlhu a zabezpečenie vyrovnanej bilancie v systéme zdravotného poistenia. Obsahom návrhu zákona je najmä vymedzenie nového pojmu zdravotná starostlivosť a pojmu služieb s ňou súvisiacich, zavedenie čiastočnej úhrady za stravu a pobyt v nemocnici u tých, u ktorých je to možné, súčasne oslobodenie taxatívne vymenovaných skupín osôb, povinnosť tejto úhrady, zníženie poplatku z omeškania, ktoré môže zdravotnícke zariadenie predpísať zdravotnej poisťovni za oneskorenú úhradu faktúr z 0,1 percenta na 0,01 percenta, odstránenie aplikačných problémov, ktoré sa ukázali v praxi pri vymedzovaní zdravotníckych obvodov pri administratívnosprávnom riešení problémov s vydávaním povolení na poskytovanie činnosti, súčasne aj s aplikačnými problémami pri problémoch zaúčtovania aj bez návrhu správnej rady úhrady poplatkov z omeškania a sankcií voči zdravotným poisťovniam. Ďalej sme zapracovali plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, v ktorých sa zmluvné strany vzdali úhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú občanom jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany. Zavedením platieb a poplatkov za jednotlivé služby poskytujúce a súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a za služby poskytované s úhradou dopravnej služby pre občana očakávame dopad v priemere 53 korún na osobu a mesiac v prípade, že nepoklesne dopyt po týchto službách. Tento predložený návrh bude mať pozitívny dopad na zdroje zdravotných poisťovní rádovo vo výške 1,64 miliardy a zdravotníckych zariadení vo výške 1,09 miliardy.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Som presvedčený, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v návrhu, podporíte tento návrh a schválite ho.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády. Teraz poprosím pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o ďalšom odporúčaní pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 121.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh zákona zasahuje do štyroch súčasných platných právnych noriem, a to do zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zákona č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku, zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 105 z 23. decembra 2002 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 19. januára 2003 a gestorský výbor do 21. februára 2003.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásili štyria páni poslanci, ktorí chcú vystúpiť za poslanecké kluby, a ďalší traja páni poslanci. Za poslanecký klub KSS Ivan Hopta, za poslanecký klub HZDS Karol Džupa, za poslanecký klub Smeru Robert Fico a za SMK pani poslankyňa Klára Sárközy. Ďalej sú prihlásení poslanci Murgaš, Chovanec a pán poslanec Fajnor.

    Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Komunistická strana Slovenska si nikdy nerobila ilúzie o pravicovej politike súčasnej vládnej koalície. Tá bola, je a zrejme aj v budúcom období bude v hlbokom rozpore so záujmami a potrebami väčšiny občanov Slovenskej republiky. O tom svedčí nielen programové vyhlásenie vlády, schválený štátny rozpočet a s ním súvisiace novely zákonov, ale aj pripravovaná novela Zákonníka práce, ale predovšetkým vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Takto obsahovo koncipovanou a predloženou novelou zákona o zdravotnej starostlivosti vláda Mikuláša Dzurindu začala zrejme posledný útok na zvyšky sociálnych istôt, ktoré našim občanom zostali z čias socializmu. Deje sa tak v čase, keď väčšina našich spoluobčanov už na vlastnej koži pociťuje drastické zdražovanie, ktoré sa začalo 1. januára tohto roku. Mnohé naše rodiny nielenže už nemajú dostatok finančných prostriedkov na základné životné potreby, ako je strava, bývanie, vzdelávania či kultúra, ale tisíce a tisíce ľudí si už ani dnes nedokáže zaplatiť lieky, ktoré nevyhnutne potrebuje doslova na zachovanie svojho života. A akoby toho nebolo ešte dosť, vláda prichádza s novelou zákona z dielne politickej strany ANO, ktorá v rozpore s článkom 40 Ústavy Slovenskej republiky zaručujúcej bezplatnú zdravotnú starostlivosť ide zavádzať poplatky nielen za recepty, stravu a lôžko v nemocnici, ale prináša aj spoplatnenie ďalších lekárskych služieb, čo bude znamenať zrejme začiatok genocídy nášho národa. Áno, genocídy, pretože rozsah úprav zákona bude mať priamy dosah na skrátenie dĺžky života občanov, na zhoršenie zdravotného stavu mnohých občanov. Takto prijatá novela zákona bude príčinou aj mnohých zbytočných úmrtí spôsobených nedostupnosťou lekárskej pomoci, nedostatkom starostlivosti a neschopnosťou platiť za liečbu. V stručnosti povedané, mnohí ľudia zomrú len preto, že sú chudobní a nebudú mať peniaze zaplatiť za lekárske úkony či lieky.

    Preto v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska verejne vyzývam vládu Slovenskej republiky, aby stiahla z rokovania túto novelu zákona a nedala sa ďalej vydierať Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou.

    Zvlášť apelujem na poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí tak vehementne bojujú proti potratom, aby minimálne aspoň tak razantne bojovali za životy a zdravie už narodených ľudí. Myslím si, že je to nielen ich občianska, ale aj kresťanská povinnosť.

    Veď táto protiústavná, protiľudová a amorálna novela zákona vracia naše zdravotníctvo späť o niekoľko desiatok rokov. Pripomínam, že takto koncipované opatrenia v zdravotníctve nemala vo svojom predvolebnom programe žiadna zo strán súčasnej vládnej koalície. Preto Komunistická strana Slovenska túto novelu zákona chápe aj ako nehorázny podvod na občanoch Slovenskej republiky, ktorí sa stali obetným baránkom súčasných mocných. Vláda by si však mala uvedomiť, že aj trpezlivosť občanov našej republiky má svoje medze a nemala by ich svojou politikou aj v oblasti zdravotníctva zaháňať do kúta, pretože ľud tejto krajiny sa v histórii už neraz dokázal vzoprieť mocným a zmeniť spoločenské i politické pomery v štáte. Preto aj z tohto miesta chcem vyhlásiť, že Komunistická strana Slovenska podporí všetky protestné akcie smerujúce za lepšie životné podmienky občanov Slovenskej republiky, za zachovanie doposiaľ ešte existujúcich sociálnych istôt.

    Vážené dámy, vážení páni, od nástupu súčasnej vládnej koalície počúvame len to, že prakticky na nič nie sú peniaze. Zrejme to je aj hlavný dôvod, prečo sa vláda rozhodla predložiť túto novelu zákona. Ak opomeniem skutočnosť, že už trinásť rokov sa rozpredáva, respektíve drancuje majetok vybudovaný ľudom tejto krajiny a peniaze namiesto v štátnej pokladnici väčšinou končia vo vreckách vopred vyvolených jednotlivcov, tak sa verejne pýtam, prečo v čase, keď nemáme peniaze nielen na zdravotníctvo, ale aj na školstvo, vedu, kultúru či ďalšie oblasti nášho života, vynakladáme doslova desiatky miliónov korún na financovanie našich vojenských misií KFOR, SFOR, či dokonca ideme aj na tejto schôdzi predlžovať pobyt našej vojenskej jednotky v Afganistane. KSS je presvedčená, že je vhodnejšie tieto finančné prostriedky vynaložiť na zabezpečenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre vlastných občanov, než sa vojensky angažovať za záujmy USA. Myslím si, že už je najvyšší čas pozrieť sa pravde do očí a prestať podporovať militantnú imperialistickú politiku USA, ktoré pod pláštikom boja proti terorizmu prakticky bojujú len za svoje vlastné politické, ekonomické a vojenské záujmy a často to robia takým spôsobom...

  • Pán poslanec, toto budeme prerokúvať...

  • ... že sa stávajú najväčším svetovým teroristom...

  • ... v návrhu na vyhlásenie referenda.

  • ... nerešpektujúcim základné ľudské práva nielen občanov vlastných krajín, ale predovšetkým mnohých krajín sveta. To s tým súvisí.

    Vážené dámy, vážení páni. V mesiaci máji sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Komunistická strana Slovenska víta skutočnosť, že bude daná možnosť občanom Slovenskej republiky, aby sa k danej veci vyjadrili v ľudovom hlasovaní. Chcem len upozorniť vládu Slovenskej republiky i Národnú radu, že Komunistická strana Slovenska až v mesiaci marci sa na svojom zasadnutí ústredného výboru rozhodne, ako odporučí svojim členom a sympatizantom hlasovať v tomto referende. Už dnes sa však aj v celej našej spoločnosti ozývajú hlasy na bojkot tohto referenda. Vychádzajú pritom z toho, že vláda svojou politikou značne poškodzuje široké vrstvy obyvateľstva, vďaka čomu sa výrazne znižuje životná úroveň našich občanov, nespokojnosť vláde aj s podmienkami, za ktoré má naša krajina vstúpiť do Európskej únie. Žiadam preto vládu Slovenskej republiky, aby mala tieto skutočnosti na pamäti, pretože má byť vládou suverénnej krajiny, a nie vládou, ktorá iba slepo plní všetko, čo od nás Európska únia požaduje.

    Vážené dámy, vážení páni. V závere svojho vystúpenia mi dovoľte povedať, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zvolení za Komunistickú stranu Slovenska nemôžu podporiť a ani nepodporia túto novelu zákona o zdravotnej starostlivosti a k tomuto kroku vyzývame aj ostatných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň vyzývam pána Rudolfa Zajaca, aby zvážil svoje ďalšie pôsobenie vo funkcii ministra zdravotníctva (smiech v sále), nakoľko rezort zdravotníctva pod jeho vedením sa ženie do záhuby a podstatou všetkých jeho opatrení je len zavádzanie poplatkov, obmedzovanie zdravotnej starostlivosti, jej dostupnosti či rušenie zdravotníckych zariadení. To nie je rozvojový program, to je likvidácia slovenského zdravotníctva, s ktorou sa Komunistická strana Slovenska nestotožňuje a verejne ju odsudzuje. V prípade, že bude táto novela zákona prijatá, Komunistická strana Slovenska je ochotná v spolupráci s ostatnými opozičnými stranami predložiť ju na posúdenie Ústavnému súdu a zároveň bude informovať príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy o porušovaní základných ľudských práv v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Džupa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené dámy a páni. Predkladaná novela zákona č. 277 sa, samozrejme, týka aj všetkých troch základných zákonov pre zdravotníctvo, teda aj zákonov č. 98 a č. 273. Musím popravde priznať, že verzia, ktorú predložila vláda Slovenskej republiky, sa výrazným spôsobom líši od pôvodnej verzie, ktorú sme mali možnosť dostať ako tlač 100, ako verzia poslaneckého návrhu. Musím tiež povedať, že okrem toho, že je miernejšia, má svoje plusy a mínusy. Ak sa však pri prerokovaní v prvom čítaní mám vyjadrovať všeobecne, musím konštatovať. Predložená novela prináša zvýšené nároky predovšetkým na poistenca a zvlášť na poistenca v produktívnom veku, a to priamymi povinnými platbami, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že je potrebné priplácať za recept na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, za stravu, za návštevu u lekára primárnej a sekundárnej starostlivosti. Bolo vyčíslené, že ide o sumu zhruba 1 miliardy korún, ktorá by mala prísť do pokladníc zdravotných poisťovní a zhruba 1 miliarda korún pre zdravotnícke zariadenia. Kto si však podrobnejšie prezrel paragrafové znenie, je mu jasné, že uvedenú sumu, ktorú zdravotnícke zariadenie vyinkasuje za stravu, táto suma bude automaticky odpočítaná od sumy zdravotnej poisťovne pre daný a konkrétny prípad. Takže hovorme teda o dvoch, dvoch a pol miliardách korún, ale nehovorme, komu prinesie efekt. Teda to sú priame povinné zaťaženia poistenca. Ďalej prináša povinnosť pripoistiť sa v prípade, že poistenec si bude chcieť zachovať štandard zdravotníckych služieb na terajšej úrovni alebo na úrovni, na ktorú je momentálne zvyknutý. Ďalej prináša variabilitu priplácaných služieb od komodity lieky až po poskytovanie zdravotných starostlivostí, čo opäť znamená kombináciu plne hradenej služby so službou priplácanou. No a, samozrejme, poistenec úplne prevezme ťarchu svojho zaťaženia na časť služieb, kde na prvom mieste alebo ako príklad musím spomenúť dopravnú záchrannú službu.

    Domnievam sa tiež, že navrhované novelizácie spomínaných troch zákonov prinášajú aj diskomfort pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pretože predpokladaný zisk, ktorý prinesú priamo uhrádzané poplatky poistenca v lôžkovej či ambulantnej starostlivosti, budú podľa môjho názoru vyvážené zvýšením administratívnych činností týchto poskytovateľov, pretože rozptýlenie alebo nasmerovanie týchto peňazí do svojich vlastných zdrojov a na účty predovšetkým zdravotných poisťovní je nanajvýš jasné. Ale pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti prinesie zúženie efektívneho počtu poskytovateľov, a to v skupine služieb, ktoré budú plne alebo čiastočne hradené pri kombinácii povinného zmluvného alebo povinného zmluvného a pripoistenia. A toto sa už bude týkať niektorých kategórií zdravotníckych pracovníkov v oblastiach, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú výkonu zdravotnej starostlivosti v jej liečebnopreventívnej a v liečebnodoliečovacej časti a v súvislostiach. Potom tiež prináša určité nejasnosti a otázky, či poplatky, ktoré sa budú vyberať od poistenca, budú a v akej korelácii so súčasnou kapitáciou, či táto bude zachovaná, alebo bude odbúravaná kým, kedy a ako, a to je teda ďalší bod diskomfortu.

    Ďalej som toho názoru, že navrhované novely zákonov sú vyložene sanačné v prospech zdravotných poisťovní a zvlášť Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Jednak tým, že im poskytuje príjmy navyše, vláda priznáva sumu viac ako jednu miliardu korún mimo a nad rámec štátneho rozpočtu. Ale táto novelizácia prináša aj úľavu existujúcich záväzkov zdravotnej poisťovne. Domyslime si len zmenu poplatku z 0,1 percenta na 0,01 percenta, čo sa týka omeškania. Samozrejme, že prináša aj možnosť pripoistenia, čo predpokladám, že bude poskytnuté aj komerčným poisťovateľom, čo, samozrejme, so sebou prináša ďalšie sanačné prvky vo forme zvýšenia príjmovej stránky týchto zdravotných a ďalších poisťovní. K jednotlivým paragrafovým zneniam sa teraz, samozrejme, nemožno vyjadrovať. Predsa však musím povedať, z odbornoorganizačného, ale odborného hľadiska je z predložených návrhov a z predloženej novelizácie jasné, že sa oproti súčasnému stavu obmedzuje výkon a právo lekára rozhodnúť o zdravotných indikáciách svojho medicínskeho postupu, respektíve, že tento vzťah má byť nahradený zmluvným vzťahom medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou. Opäť záležitosť, na ktorú máme celkom iný pohľad a iný názor, pretože sme toho názoru, že predovšetkým zdravotná poisťovňa je na to, aby kryla požiadavky poistenca. Ďalej som toho názoru, že predložené návrhy a novelizácie inštitucionalizujú sanáciu dlhu zdravotnej poisťovni Perspektíva, o ktorom vieme, že rádovo narástol z pôvodných zhruba 2 miliárd niekoľkonásobne. Aj keď treba popravde povedať, že súbežne takto predložená novelizácia zamedzuje, aby sa niečo podobné, čo sa dialo okolo zdravotnej poisťovne Perspektíva v budúcnosti pri akomkoľvek inom subjekte, udialo. Za pozitívum predloženej novelizácie považujem priamu voľbu riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne parlamentom na návrh správnej rady. Pretože skúsenosti posledných rokov dávajú dostatočné množstvo dôkazov, že pravdepodobne v súčasnosti inej cesty nemáme. Rovnako, samozrejme, prislúcha aj Národnej rade ho odvolať za presne stanovených podmienok.

    Ďalej tiež musím oceniť, že v súvislosti s vytvorením alebo s požiadaním o licenciu zdravotníckeho pracovníka každého druhu a kategórie vypúšťa táto novela nutnosť viazanosti na obvod. Tiež treba veľmi pozitívne hodnotiť promptne zapracované prvky, ktoré sú blízke našim ambíciám vstupu do Európskej únie a smerom k medicínskym odvetviam týchto krajín Európskej únie. Súbežne však musím poukázať aspoň na niektoré riziká, lebo sa ich nemôžem nedotknúť. My si tiež myslíme, že predložený návrh je na hranici ústavnosti. Ja nemôžem ako človek s 25-ročnou praxou súhlasiť, aby nemocničné stravovanie bolo v korelácii s dietetikou. Disponujeme diétnym systémom pre nemocnice, ktorý má vysokú prestíž v odbornej verejnosti. Tiež musím poukázať na riziká, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že sa bude spoplatňovať recept 20-korunovou sadzbou. To, akým spôsobom sa bude presúvať medzi lekáreň a zdravotnú poisťovňu, teraz nechajme bokom. Ale zamyslime sa nad komoditami, ktoré poistenec bude musieť priplatiť 20 korunami. A čo z toho vyplynie, keď on zaplatí za recept 20 korún a priplatí za liek 20 korún, nebude mu výhodnejšie zaplatiť 40 korún, a čo s tým receptom, ktorý bol vypísaný alebo môže byť vypísaný, bude zaznamenaný v karte, ale možno do ruky pri „šikovnom“ manažmente sa do ruky poistenca vôbec nedostane.

    Tiež by som zvažoval skôr sankcionovať týmto spôsobom, ale berte to v úvodzovkách, ale spoplatňovať týmto spôsobom skôr lekársku službu prvej pomoci za určitej reciprocity zo strany zdravotných poisťovní.

    Čo sa týka dopravnej zdravotnej služby, čo sa týka závodnej prevencie, posudkovej činnosti, prináša vážny zásah do týchto komodít aj do oblasti, na ktoré naši klienti, naši pacienti boli zvyknutí. Novelizácia prináša vážne obmedzenia smerom ku kúpeľnej liečbe. Prináša veľmi vážny zásah a spoluúčasť pacienta pri úhrade zdravotníckych pomôcok a potrieb a opäť, ak si to dám do úvahy, ktorú som si dovolil prezentovať v súvislosti s platbou za recepty, opäť zakladá veľmi nebezpečné reťazenie aktivít, ktoré majú ďaleko od čestnosti alebo od medicínskeho ťahu.

    Za dosť nebezpečné považujem, že z poskytovateľov zdravotnej starostlivosti budú vyňatí iní odborní, myslím tým vysokoškolsky vzdelaní pracovníci v zdravotníctve. Opäť veľmi zložitá vec, pretože systém štátnych zdravotníckych zariadení, v ktorom sú hlavne inkorporovaní títo odborní, vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, bude mnohokrát v situácii, že odbornú garanciu poskytne lekár, ktorý má oveľa menšie praktické aj teoretické skúsenosti s predmetom činnosti jednotlivých odborov zvlášť v kategórii spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Zároveň si dovolím, pán minister, upozorniť, že môj názor na § 38 ods. 2 pri novelizácii zákona č. 273 je taký, že toto znenie je vyložene rozpočtové a odporúčal by som ho prepracovať.

    Z týchto dôvodov, vážené dámy a páni, keď dávame do celkom seriózneho uhla pohľadu prínos a výhody pre poistenca, pre poskytovateľov a pre platiteľov zdravotnej starostlivosti, mi vyplýva, že tá prvá kategória je, samozrejme, najviac postihnutá, že zisk pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pravdepodobne bude, ale nie taký výrazný, ako by si mnohí mysleli alebo očakávali, a že je to skutočne novelizácia sanačná, zvýhodňujúca zdravotné poisťovne. Z týchto dôvodov za klub poslancov Národnej rady Hnutia za demokratické Slovensko navrhovanú novelizáciu nemôžeme podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy za poslanecký klub strany Smeru je prihlásený pán poslanec Fico.

    Pán predseda poslaneckého klubu a predseda politickej strany.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené dámy a páni, mojou úlohou nie je naozaj teraz rozoberať odbornú stránku tohto návrhu zákona, k odbornej stránke budú vystupovať moji kolegovia, ktorí buď pracujú priamo v lekárskom prostredí, alebo inak profesionálne majú kontakty so slovenským zdravotníctvom.

    Chcem na úvod povedať, že poslanecký klub strany Smeru venoval príprave, pokiaľ ide o tento návrh zákona, veľkú pozornosť, a môžem hneď na úvod povedať, že po dôkladnej analýze návrhu zákona klub dospel k jednoznačnému záveru, že nemôže tento návrh zákona v žiadnom prípade podporiť.

    Rád by som sa vyjadril iba k dvom právnickým otázkam, ktoré súvisia s predloženým návrhom zákona. Samozrejme, iba Ústavný súd Slovenskej republiky môže povedať, či návrh zákona je, alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale poslanci Národnej rady sú oprávnení, pokiaľ ich je minimálne jedna pätina, obrátiť sa na Ústavný súd a žiadať, aby preskúmal, či niektoré ustanovenia sú, alebo nie sú v súlade so základným zákonom Slovenskej republiky. Máme preto názor a myslím si, že ho aj dostatočne odôvodňujeme, že niektoré ustanovenia predloženého návrhu zákona, najmä tie, ktoré zavádzajú konkrétne poplatky, sú v rozpore s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Ako vám je všetkým známe, tento článok garantuje každému občanovi Slovenskej republiky bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zaplateného zdravotného poistenia pod podmienkami, ktoré ustanoví zákon. Mal som tú česť 1. septembra 1992 hlasovať za Ústavu Slovenskej republiky. Veľa sme diskutovali aj o článku 40 a konštatovali sme, a to je vlastne úmysel zákonodarcu, že úroveň bezplatnej zdravotnej starostlivosti treba určiť okamžite v roku 1992. Aj preto po prijatí ústavy boli prijaté vykonávacie zákony a tieto zákony povedali, čo sme mali na mysli, keď sme prijímali ústavu 1. septembra spomínaného roku. Nemôžem preto súhlasiť s tým, že dnes obyčajným zákonom tento štandard, ktorý mal zákonodarca na mysli v roku 1992, znižujeme. V tomto duchu budeme preto argumentovať na Ústavnom súde v prípade, samozrejme, že návrh zákona bude schválený. Rovnako sa pokúsime pôsobiť aj na prezidenta Slovenskej republiky, aby v prípade schválenia návrh zákona nepodpísal a vrátil ho naspäť do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Druhá poznámka právnického charakteru, ktorú chcem urobiť, sa týka rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ja dúfam, že pán minister mi teraz potvrdí, že niektoré ustanovenia predloženého návrhu zákona budú potrebovať vykonávacie predpisy. Zoberme si napríklad novo formulovaný § 3a zákona o Liečebnom poriadku, kde sa hovorí o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zavádzame napríklad poplatok 30 korún za jeden deň ústavnej starostlivosti, za stravu a za lôžko 30 korún. Ak idem ďalej, tak tu nájdeme aj ďalšie poplatky, čo pôjde lekárovi, čo pôjde nejakej inej inštitúcii. Nato, aby sme vedeli zrealizovať tieto jednotlivé platby, potrebujeme vykonávacie predpisy. Ak predpokladáme konkrétny deň účinnosti tohto zákona, len čo bude zákon publikovaný v Zbierke zákonov, len čo nadobudne účinnosť, budú musieť zdravotnícke zariadenia pristúpiť k vyberaniu poplatkov, ktoré sú uvedené v zákone o Liečebnom poriadku od toho okamihu, ale neexistuje systém vykonávacích predpisov, ktoré presne povedia, ako treba postupovať a čo treba urobiť.

    Teraz mi dovoľte, vážený pán predseda, lebo bude to predovšetkým od vás, ako pristúpite k hlasovaniu o tomto návrhu, aby som odcitoval § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku. „Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.“ Jednoducho bez vykonávacích predpisov nie sú schopní lekári a zdravotnícke zariadenia realizovať návrh zákona, ak bude prijatý.

    Preto, vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme ukončili rokovanie o tomto bode programu, pretože návrh zákona predložený vládou Slovenskej republiky nespĺňa náležitosti uvedené v § 68 ods. 4.

    A úplne na záver si myslím, že návrh zákona má aj svoj morálny rozmer, morálny charakter. Kladiem si otázku, či máme morálne právo požadovať od občanov Slovenskej republiky platiť, pokiaľ nebudeme mať možnosť zastaviť šafárenie v zdravotníctve, pokiaľ neuvidíme, že sú tu iné mechanizmy, ako šetriť v slovenskom zdravotníctve.

    Takže podávame návrh na Ústavný súd a poprosím vás pán predseda, keby ste reagovali na procedurálny návrh, ktorý som predložil. Poslanecký klub strany Smeru za takýto pravicový iracionálny návrh zákona hlasovať nemôže.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, budeme pokračovať v rozprave po skončení rozpravy, pretože by bolo nekorektné voči ostatným pánom poslancom, ktorí sú prihlásení do rozpravy, aby sme im zabránili vystúpiť. Národná rada potom hlasovaním rozhodne, ako ďalej pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona aj o tom, či sú splnené, alebo nie sú splnené ustanovenia § 68 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

    S faktickou poznámkou pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem, pán predseda. So všetkou úctou voči vám si myslím, že rokovací poriadok nehovorí o korektnosti alebo nekorektnosti, rokovací poriadok hovorí jasne, ak bol daný návrh na hlasovanie, máte začať hlasovanie.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k predloženému vládnemu návrhu zákona č. 277 o zdravotnej starostlivosti. Poslanci Strany maďarskej koalície vždy hlasovali za reformné zákony, či išlo o zákon v sociálnej sfére, a takisto za zákony, ktoré budú nasledovať. Vždy sme sa vyjadrovali k tomu, že slovenské zdravotníctvo potrebuje reformu. Teraz tu máme na stole prvý návrh zákona, ktorý predkladá vláda. Musím na začiatok povedať, že poslanci za Stranu maďarskej koalície sú radi, že tento návrh zákona predkladá vláda, pretože si treba priznať, neboli sme nadšení, že to mal byť pôvodne v decembri poslanecký návrh zákona. Nebudem sa teraz vyjadrovať k meritu, pretože sme v prvom čítaní, samozrejme, že v druhom čítaní budeme podávať pozmeňujúce návrhy.

    Pán minister, ja by som chcela povedať to, že včera, keď sme sa stretli na pôde zdravotníckeho výboru, boli sme tam viacerí, bola to dosť búrlivá, ale podľa mňa dobrá diskusia. V tejto diskusii treba pokračovať. Aj včera sme sa tam viacerí poslanci obrátili na vás s viacerými otázkami, ktoré pre nás neboli úplne jasné a neboli úplne čisto formulované, takže ja vás prosím, aby sme sa k týmto veciam a otázkam vrátili, a som rada, že pán spravodajca na začiatku povedal, ktoré výbory dostanú tento návrh zákona na prerokovanie. Som rada, že sa to dostane aj sociálnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnosti, samozrejme, finančnému a ústavnoprávnemu výboru. Takže už aj z toho vidíme, že pán predseda Národnej rady pri rozdeľovaní tohto zákona myslel na to, že ide o dôležitý zákon.

    Chcela by som povedať, že tak, ako som uviedla, že je to prvý zákon, my by sme boli nesmierne radi, keby sme vedeli, ako tieto zákony budú postupovať. Aj včera sme vás vyzvali na stretnutí a myslím si, že pri druhom čítaní na pôde zdravotníckeho výboru alebo niektorého iného výboru budeme prijímať aj uznesenie, ktorým by sme zaviazali vládu prostredníctvom vás pán minister, aby sme dostali časový harmonogram o tom, ako tieto zákony budú za sebou nasledovať, pretože tento návrh zákona sa týka jednej časti, ale, samozrejme, za tým bude musieť nasledovať zákon o Liečebnom poriadku, zákon o poisťovniach a podobne.

    Poslanci za Stranu maďarskej koalície budeme hlasovať za tento návrh zákona v prvom čítaní, ale v druhom a treťom čítaní budeme hlasovať vtedy, keď budeme vedieť, kedy, v akom harmonograme budú dané do parlamentu tie ostatné zákony, a po druhé, keď sa nám technicky podarí zvládnuť tie problémy, ktoré sa včera pri prvej diskusii vynorili.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Murgaš, nech sa páči, ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Dámy a páni. Vo vyspelých krajinách sa v posledných rokoch sústreďuje pozornosť na zdravotníctvo najmä pre stály rast výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Týka sa to všetkých krajín bez ohľadu na to, aký model zdravotníctva sa v príslušnej krajine uplatňuje. Ani slovenské zdravotníctvo sa nevyhlo trendu permanentného rastu výdavkov, naopak, tento rast bol veľmi dynamický. Veď ak výdavky na zdravotníctvo v roku 1993 tvorili niečo okolo 17 miliárd Sk, v roku 2002 sa vyšplhali na sumu viac ako 60 miliárd Sk. Za obdobie necelých desať rokov ide teda o tempo rastu viac ako 350 percent, no a keby sme do tejto sumy zahrnuli aj výdavky, ktoré sú skryté v tieňovej ekonomike zdravotníckych služieb a vonkajšiu zadlženosť poskytovateľov zdravotníckych služieb, tempo rastu výdavkov na zdravotníctvo by bolo za sledované obdobie viac ako 540 percent. To je skutočne nevídaný rast aj vzhľadom na vývoj inflácie v Slovenskej republike.

    Hrozivé ale pritom je, že tento rast výdavkov len v malej miere koreluje s rastom kvality a dostupnosti zdravotníckych služieb, ba čo viac, v niektorých segmentoch dokonca dostupnosť zdravotníckych služieb začala v posledných rokoch klesať. Považujem preto za správne, že minister zdravotníctva sa začal týmto mnohorozmerným problémom zaoberať s cieľom zastaviť a zvrátiť tento nebezpečný trend a ako profesionál dlhé roky sa zaoberajúci ekonómiou zdravotníctva a manažmentom zdravotníctva ho v tejto snahe podporujem.

    Otázne je však, či prístup, ktorý pán minister zvolil, možno považovať za systémový, efektívny a nádejný na dosiahnutie stanoveného cieľa. Tu si dovolím s pánom ministrom polemizovať a uviesť niekoľko zásadných výhrad. Nemocnice a podobné zariadenia sú najvýznamnejším spotrebiteľom zdrojov v sektore zdravotníckych služieb, preto snaha o zastavenie prudkého rastu výdavkov na nemocničné služby je zároveň snahou o zastavenie prudkého rastu výdavkov na zdravotnícke služby všeobecne.

    Z hľadiska ekonomickej teórie a praktických manažérskych poznatkov možno povedať, že kľúčovým problémom, ktorý je potrebné v súvislosti s rastom výdavkov na nemocničné služby riešiť, je racionalizácia a kontrola výdavkov. To je možné na základe využitia troch systémových prístupov. Po prvé, administratívne nástroje racionalizácie ponuky, po druhé, nástroje použité v procesoch financovania nemocničných zariadení, po tretie, vytváranie konkurencie a interného trhu zdravotníckych služieb. Pokiaľ ide o administratívne nástroje racionalizácie ponuky, prax vyspelých krajín pozná rôzne riešenia od preukazovania opodstatnenosti rastu kapacít cez reštruktrualizáciu nemocničných zariadení, definovanie hornej hranice príjmov nemocničných zariadení, obmedzenie počtu lekárov až po priamu kontrolu výšky nákladov financujúcou stranou. Poviem otvorene, že sám nie som prívržencom využitia administratívnych nástrojov, pokiaľ nie sú kombinované s finančnými nástrojmi a vytváraním konkurencie. Za rozhodujúce pre racionalizáciu a kontrolu výdavkov nemocničných zariadení považujem nástroje použité v procese financovania nemocničných zariadení a vytváranie konkurencie a interného trhu zdravotníckych služieb.

    Dámy a páni, tradičná predstava v ekonomike je, že nároky spotrebiteľov vznikajú z ich potrieb a želaní na základe ich vlastných hodnotení. Existuje množstvo dôvodov, prečo takéto chápanie spotrebiteľskej suverenity zdravotnej starostlivosti neplatí. Ak vychádzame z koncepcie, že dopyt vzniká na základe potreby niekoho po niečom za určitým účelom, potom platí, že v zdravotníctve vznikajú nasledovné charakteristiky. Po prvé, neschopnosť pacienta objektívne posúdiť primeranosť zdravotníckych výkonov, a tým aj nákladovú stránku poskytovania zdravotníckych služieb. Po druhé, neschopnosť pacienta kvalifikovane posúdiť prínosy vyplývajúce z poskytovania zdravotníckych služieb, a to aj vo vzťahu k vlastnej osobe. Po tretie, pacient pri výbere zdravotníckych služieb väčšinou nerozhoduje sám, ale prenáša svoje právo na zdravotnícky personál alebo zdravotnú poisťovňu. Po štvrté, pacient nemá reálne trhové preferencie, ako to zo zákona vyplýva, pretože spotreba zdravotníckych služieb má často vynútený charakter vyplývajúci zo zdravotného stavu pacienta.

    Z týchto charakteristík jednoznačne vyplýva, že vznik potrieb a dopytu po zdravotníckych službách preferuje nie pacienta, ale preferuje poskytovateľa, ktorý má potrebné odborné vedomosti, aby posúdil opodstatnenosť výkonu určitej služby. Poskytovateľ sa teda nachádza v pozícii, keď môže určovať náklady a prínosy alternatívnych možností spotreby zdravotníckych služieb a vyjadriť ich v prípade, že si to želá aj na úkor pacientovej ochoty platiť za spotrebúvané služby.

    Dámy a páni, prečo toto všetko uvádzam. Uvádzam to z jedného podstatného dôvodu, aby sme pochopili, že nie pacient je ten, kto je rozhodujúci pri vytváraní dopytu po zdravotnej starostlivosti, ale že rozhodujúci je poskytovateľ. Ak sme túto logickú súvislosť pochopili, kladiem otázku, prečo v navrhovanom zákone neriešime problém prudkého rastu výdavkov racionalizáciou ponuky zdravotnej starostlivosti na strane jej poskytovateľa, tak ako to vyplýva z logiky zdravotníckych služieb, ale naopak, nesystémovo prenášame bremeno riešenia na toho, ktorý ho fakticky riešiť nemôže. A tým je pacient. Nie som presvedčený o tom, že navrhované platby za pobyt v nemocnici prispejú v rozhodujúcej miere k obmedzeniu dopytu po nemocničných službách. Takýto prístup nielenže nebude motivovať nemocnice na minimalizáciu nákladov na pacienta a na rast efektívnosti, ale naopak. Tým, že do systému pritečú ďalšie zdroje bez spojitosti s kvalitou poskytovaných služieb, môže a pravdepodobne aj dôjde k opačnému efektu. A týmto efektom bude ďalšie zníženie efektívnosti nemocničných služieb.

    Dámy a páni, možno, že niektorí z vás si povedia nuž čo, veď naši občania pacienti znášajú to, že ich štát prinútil zákonom, aby povinne odvádzali zo svojich príjmov dodatočnú daň v podobe platieb do poistných fondov, aby potom nemuseli platiť za zdravotnícke služby, keď ich budú potrebovať. Tak znesú aj to, že si popri povinnom zdravotnom poistení budú povinne platiť aj ďalšie sumy, ak chcú, aby im boli poskytnuté zdravotnícke služby. Osobne s takýmto postojom nesúhlasím. Nie som a priori proti ďalším zdrojom, ktoré by mali byť použité v zdravotníctve. Som však zásadne proti nesystémovým riešeniam v situácii, keď v zdravotníctve nikto z kompetentných nehovorí o skutočnej racionalizácii spotreby. Z profesionálneho hľadiska som presvedčený, že ak sa nezačneme zaoberať takými otázkami, ako je vytváranie konkurencie, zmena systému financovania zdravotníckych služieb, objektívne hodnotenie kvality zdravotníckych služieb, evaluácia a akreditácia poskytovateľov, štandardizácia liečebných postupov a ďalšími už úspešne v zahraničí vyskúšanými prístupmi, zadlžovanie zdravotníctva nezastavíme. Hľadanie špecifickej cesty pre Slovensko aj tu považujem za minimálne problematické, ak nie škodlivé. Problém prudkého rastu výdavkov na zdravotníctvo spôsobmi navrhovanými v zákone nevyriešime a ešte viac sťažíme prístup občanov Slovenskej republiky k zdravotníckym službám.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť. (Potlesk).

  • Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Chovanec.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni. Od nastúpenia nového vedenia ministerstva uplynul len krátky čas a ešte stále teoreticky môžeme očakávať predloženie naozajstných systémovo reformných zmien, ktoré, ako som zdôraznil pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády, poslanecký klub Smeru je pripravený podporiť. Doterajšie návrhy zákonov týkajúce sa zdravotníctva však v žiadnom prípade neriešia tie najzávažnejšie disproporcie v systéme. Navyše vlastne ani jedna predloha zákona nebola prijatá, respektíve, ak bola prijatá, mám na mysli zákon o preberaní záväzkov skrachovanej poisťovne Perspektíva, prijatá bola v úplnom protiklade s pôvodne navrhovaným znením, ktoré sme oprávnene kritizovali. Zákon o verejnej službe odmietol podpísať prezident, jeho pozmeňujúci návrh týkajúci sa riešenia mzdových záležitostí si osvojilo i vedenie ministerstva a napokon zákon nebol vôbec prijatý. Spomeňme si, ako vláda i vedenie parlamentu presviedčalo nás i verejnosť, že neprijatie ktoréhokoľvek zákona prerokúvaného v skrátenom legislatívnom konaní ohrozuje prijatie zákona o štátnom rozpočte, div nie rozvrat spoločnosti. Ďalší návrh zákona sa stiahol skôr, ako sa vôbec stihol predložiť.

    Dovoľte mi malé odbočenie. Politici, verejnosť i novinárska obec konštatujú, že sa zmenila kultúra rokovania v parlamente. Parlament si hádam predsa len získa väčšiu odbornú i spoločenskú akceptáciu. Ku kultúre rokovania však podľa mňa patrí aj nepomerne väčšia akceptácia oponenta, jeho vecných pripomienok, ktoré doplňujú alebo zlepšujú predložené návrhy. Ak vzájomnú akceptáciu rešpektovania a kultúru rokovania hodnotíme z uvedeného pohľadu, výsledný dojem sa dostáva do inej roviny. A je paradoxné, že niektoré intrakoaličné kroky sú rozporuplnejšie ako vzťahy medzi koalíciou a opozíciou.

    Vrátim sa však k predloženej novele zákona. Pán minister si pri jednej príležitosti postavil otázku, kde je vlastne začiatok kruhu pri riešení problémov v zdravotníctve a polemizoval s niektorými oponentmi jeho doterajších krokov o tom, kde je začiatok a koniec reformy.

    Dovolím si vyjadriť presvedčenie, že ten kruh je v zdravotníckom systéme veľmi nehomogénny. Je tvorený z prvkov, ktoré zďaleka nie sú identické, nemajú rovnovážnu povahu, a už vôbec nie rovnaký vplyv na súčasný stav zdravotníctva. Z uvedeného dôvodu sa domnievam, že nie je vhodné začať s nápravou chýb na ktoromkoľvek mieste povestného kruhu. Ak chceme začať stabilizáciou v systéme a nemôžeme prijať okamžité takzvané systémové kroky formulované v nových zákonoch, domnievam sa, že je potrebné prijať také novely zákonov, ktoré narovnajú najväčšie disproporcie v ňom a zastaviť alebo aspoň obmedziť vplyv prvkov, ktoré sa na deformovaní systému vrátane narastania dlhov najviac podieľajú. Mám na mysli predovšetkým zreálnenie počtu a rozloženia zdravotníckych zariadení v jednotlivých oblastiach Slovenska, osobitne v Bratislave. Zreálnenie počtu zdravotníckych pracovníkov v nich, odstránenie deformácií v mzdovom hodnotení s prihliadnutím na množstvo a kvalitu odvedenej práce, a to nielen v rámci jednotlivých zdravotníckych zariadení, ale aj nepochopiteľné viacnásobné diferenciácie medzi lekármi v ambulanciách a v nemocniciach. Takzvané kapitačné platby vedú časť lekárov viac ku zhromažďovaniu kariet ako ku kvalitnému poskytovaniu služieb. Porovnajte si, prosím, príjmy týchto lekárov s príjmami prednostov oddelení, kliník, ale predovšetkým porovnajte si zodpovednosť, odbornosť a charakter práce týchto dvoch kategórií zdravotníckych pracovníkov. Poukázaním na tieto disproporcie vôbec nemám na mysli kritizovať príjem a prácu ambulantných, takzvaných privátnych lekárov, ale predovšetkým neskutočné nedocenenie práce lekárov a zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach. Dúfam, pán minister, že článočky v niektorých novinách o nemiestnych nárokoch lekárov ste prijali s takou nevôľou ako všetci rozumní ľudia.

    Ďalej. Pretrváva uzatvorenie ambulantnej siete. Časť lekárov tvrdo pracuje na tom, aby to tak zostalo naďalej. Pretrvávajú neúnosné rozdiely v možnostiach zariaďovania, vybavovania poisťovne v porovnaní s priamymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Stačí nahliadnuť do ich priestorov, ako aj do rozpočtu poisťovní, s ktorými sme sa mali možnosť zoznámiť koncom roka 2002. Nehovoriac už o jeho vzťahu a postavení medzi pacientom a zdravotníckym zariadením. Časť zdravotníckych zariadení, vlastne podstatná časť, prešla pod VÚC, alebo akoby sa sprivatizovala. Noví zriaďovatelia majú v správe zariadenia presne v takom stave, v takom systéme, ako bol predtým. Neodstránili sa mechanizmy, ktoré viedli každý mesiac k miliónovým dlhom, a samotný presun pod VÚC situáciu určite nevyrieši. Presun nič nerieši na tom, že v tých nemocniciach, ktoré nemajú dostatočne veľké spádové územie, predpoklady na dostatočný počet indikovaných hospitalizácií, výkonov, operácií budú naďalej prijímať pacientov, ktorí by mali byť riešení ambulantne, alebo vôbec neprijatí. Poisťovne budú hospitalizácie v pohode ďalej preplácať. Zodpovednosť za ich existenciu sa však presunula. Domnievam sa však, že ministerstvo zdravotníctva sa nemôže zbaviť zodpovednosti nielen za poskytovanie liečebnopreventívnej starostlivosti v žiadnom zdravotníckom zariadení, ale ani istého koordinujúceho vplyvu na počet a charakter zdravotníckych zariadení. Má predsa k dispozícii hlavných odborníkov, krajských odborníkov, krajských a okresných štátnych lekárov a práve oni by mali mať svoj podiel na rozhodovaní v spolupráci s poisťovňami a zriaďovateľmi. Tie tri a pol miliardy, ktoré sa majú dať na oddlženie, je len malý pozostatok grandióznej reformy a činnosti predchádzajúcich vlád. Daň za to, že sa nekonalo. Škoda, že žiaden člen vlády vrátane pána premiéra nepociťoval potrebu ukázať občiansku odvahu a podniknúť kroky, ktoré by zastavili alebo aspoň obmedzili škody, o ktorých všetci veľmi dobre vedeli. Navyše, celkový dlh je nepomerne väčší ako tri a pol miliardy. Veľmi úprimne si želám, aby opatrenia, ktoré sú prijímané v tomto období, mali v konečnom dôsledku pozitívny dopad, preto si dovoľujem poukázať na podľa môjho názoru nie vždy adekvátne kroky. Nekritizujem preto, aby som sa zaradil k reformátorom či už v úvodzovkách, alebo bez nich. Pociťujem potrebu poukázať, že naďalej platia všetky nenormálnosti v systéme. Neprijímame kroky, ktoré by viedli k zreálneniu činnosti v zdravotníckych zariadeniach, k zreálneniu výkonov, neprijímame kroky, ktoré vedú k adekvátnym spätným väzbám medzi zdravotníckymi zariadeniami, pacientmi a poisťovňami.

    Vážený pán minister, tieto a ďalšie disproporcie, o ktorých sa zmienim nižšie, pokladám za neporovnateľne závažné, závažnejšie a prioritnejšie na riešenie ako niektoré z tých, ktoré navrhujete riešiť v predkladanom zákone. Môj názor nie je ovplyvnený tým, že sedím v opozičnom zoskupení, to by som chcel osobitne zdôrazniť. Dospel som k nemu po zhodnotení mojich klinických, odborných a organizačných skúseností, ktoré som získal pri riadení oddelenia, pri výkone funkcie krajského odborníka, pri v nedávnej minulosti vykonávanej funkcii krajského štátneho lekára. Dovolím si zopakovať to, čo som vyslovil aj vo výbore pre zdravotníctvo za vašej účasti. Úprimne si prajem úspešnú reformu zdravotníctva. Úspech reformy budem vnímať ako môj nepatrný prínos, jej neúspech aj ako môj podiel na ňom. Obávam sa však, že ak už na začiatku reforma naráža na kontroverzné hodnotenie zo strany zdravotníckych pracovníkov, ako aj občanov, vlastne aj politikov, a to nielen z opozície, má len veľmi malú šancu uspieť. Viem, že nikdy nebudú všetci spokojní, nikdy jej nebudú všetci tlieskať, lebo musí byť bolestivá, ale som presvedčený, že podstatná časť ľudí jej musí pomáhať, akceptovať ju a podporovať ju. Obávam sa, že tomu tak doteraz nie je. Reforma v zdravotníctve, všetky jej dopady na občanov musia byť vykonávané v kontexte s ostatnými reformami a celkovou sociálno-ekonomickou situáciou. Ponechám na právnikoch posudzovanie ústavnosti návrhov. Excelentne ste zaviedli príplatky za poskytovanie služieb, nie za poskytovanie liečebnopreventívnej starostlivosti, ale za služby. Dovolím si uviesť ďalšie služby, ktoré nie sú v priamej súvislosti s výkonom liečebného procesu podľa kritérií, ktoré ste použili v zákone - prevoz pacienta na operačnú sálu a späť, prenesenie informácií z anamnézy a vyšetrenia do chorobopisu, vypísanie prepúšťacej správy, prenesenie informácie z vizity do dekurzov, mnohé a mnohé ďalšie.

    Ak sa vám tieto návrhy nepozdávajú, nuž presne ten istý pocit mám ja z niektorých služieb, ktoré sa majú spoplatňovať. Ďalej prečo 20 či 30 korún? Prečo nie 5 alebo 50 korún? Opakovane ste konštatovali, že nejde ani tak o peniaze, ale o to, aby pacient nezneužíval zdravotnícke služby. Opakovane si vám dovoľujem zdôrazniť, že o dĺžke hospitalizácie rozhoduje primár oddelenia. Primár oddelenia rozhoduje, či pacientke odporučí operáciu, alebo nie. Primár oddelenia rozhoduje o spôsobe liečení, o prepustení a podobne. A v tom je, pán minister, jeden z hlavných problémov. Zariadenia, ktoré nemajú dostatočné veľké spádové územie, nemajú dostatočný počet výkonov, prijímajú občanov, preklasifikujú ich na pacientov, aby dokazovali svoju opodstatnenosť. Porovnajte si, prosím, priemerný ošetrovací čas. Porovnajte si počet výkonov s počtom pracovníkov a opodstatnenosť oddelenia i zdravotníckeho zariadenia aj na svete. Bez toho, aby sme museli pacienta, skutočného pacienta zaťažovať dajakými príplatkami, nielenže ušetríme, ale zabránime zneužívaniu a zaťažovaniu občanov i zdravotníckeho personálu, ak neodstúpime od požadovaných poplatkov aj úradníckeho personálu pri ich spravovaní. Kedysi ste sa vyjadrili, že pacient sám rozhodne o potrebe zariadenia a vyberie si to najlepšie.

    Dovoľte mi, prosím, aby som vyjadril malé spochybnenie. Pacient má len obmedzené možnosti pôsobiť ako trhový prvok pri tomto rozhodovaní. Pacient môže posúdiť, ale len isté vonkajšie prejavy, ale posúdenie odbornosti výkonu a komplexnej starostlivosti môže len tím kompetentných, ktorých má ministerstvo i noví zriaďovatelia k dispozícii.

    Predkladaná novela zákona navrhuje spoplatnenie návštevy lekára. Tento krok by som možno aj akceptoval, ak by sa prijímal po vykonaní takých reformných krokov, ktoré zabránia zneužívaniu tých finančných prostriedkov, ktoré občania odovzdávajú v rámci zdravotného poistenia. Z uvedeného je zrejmé, že k ich znehodnocovaniu dochádza zbytočnou hospitalizáciou, neodôvodnenou prevádzkou niektorých zdravotníckych zariadení a podobne. Ak odstránime tieto existujúce formy plytvania finančnými prostriedkami občanov, až potom argumentácia o zneužívaní lekárskej starostlivosti občanov môže byť hádam akceptovateľná. Argument, že nič nemôže byť zadarmo, toho času zrejme tiež neobstojí. Veď ak zo zdravotného poistenia nemá mať občan právo navštíviť lekára, poradiť sa s ním, žiadať odbornú pomoc pri ochorení, môže sa právom cítiť poškodený, navyše, ak pozná absurdnosti v systéme, ktoré som už spomenul.

    Ak je niečo nemorálne, tak je to skutočnosť, že štát stále požaduje ošetrenie a liečbu za občanov, za ktorých sa zaviazal hradiť poistné, avšak vo výške, ktorá je nepomerne nižšia, ako to musia uhradiť iní občania. Argument, že štát na to proste nemá, budem akceptovať vtedy, ak štát vykoná také kroky v zdravotníckom systéme, ktoré zabránia mrhaniu prostriedkov, ktoré občan vkladá, ak štát prestane mrhať prostriedkami v iných systémoch, ak odstráni neskutočnú byrokraciu, narastanie administratívy, ak zabezpečí zabránenie rozkrádaniu všade tam, kde je jeho zodpovednosť nespochybniteľná. Potom budete mať právo ako pán minister zdravotníctva žiadať a apelovať na občanov o pochopenie a akceptáciu skutočností, že zdravotníctvo nie je schopné z finančných príspevkov zdravotného poistenia zabezpečiť viac.

    Chcem sa vyjadriť i k textu novely, ktorá hovorí o in vitro fertilizácii. Vnímam ho možno citlivejšie a osobnejšie, pretože už v roku 1982, keď o problémoch o takzvanom umelom oplodnení alebo oplodnení v skúmavke sa písalo len v kuriozitách spoločenských časopisov, som mal pridelenú atestačnú prácu práve na túto tému. Navyše niekoľko rokov som viedol poradňu pre sterilné manželstvá a teraz vediem oddelenie, ktoré veľmi úzko spolupracuje s fertilizačnými centrami na Slovensku i v Čechách. Je pre mňa len veľmi ťažko akceptovateľné, aby sa táto liečebná metóda zaradila medzi nielen nehradené výkony, prípadne významne finančne obmedzene hradené, ale navyše medzi skupiny výkonov, ako sú interrupcia, sterilizácia, kozmetické operácie. In vitro fertilizácia je predsa liečebný výkon. Je to terapeutická metóda, ku ktorej sa uchyľujeme vtedy, keď všetky jednoduchšie terapeutické postupy zlyhali. Úplne vyradenie z hradenia, respektíve zaradenie pod uvedené výkony je podľa môjho názoru absolútne nevhodné a neuvážené. Netreba byť špecialista v tomto odbore na uvedomenie si toho, čo všetko musí žena, rodina prekonať, kým sa dostane k úvahám o takomto spôsobe oplodnenia. Toto ochorenie, lebo neplodnosť ochorením nepochybne je, postihuje nielen ľudí, ktorí sú si schopní uvedený výkon hradiť, ale postihuje predovšetkým ľudí, ktorí k tak vysokým finančným sumám majú veľmi ďaleko, navyše prekonali značné fyzické, ale predovšetkým psychické útrapy. Pri zistení, že ich sen mať svoje vlastné dieťa sa nenaplní preto, lebo nie sú schopní získať, a opakovane, niekoľko desaťtisícové finančné prostriedky, sa ich postavenie zhorší ešte viac. Nehovoriac už o tom, že ak prijmeme navrhovanú novelu, Slovensko sa nemá šancu dostať už aj tak z nelichotivého postavenia pri porovnaní rozvoja tejto metodiky s inými nám blízkymi a porovnateľnými krajinami. Aj keď mi je jasné, že z demografického hľadiska táto metóda určite nezohrá rozhodujúcu úlohu, predsa si dovolím pripomenúť, že manželské páry odkázané na túto liečebnú metódu majú všetky predpoklady starať sa a vychovávať slušného občana našej vlasti. Verím, že sú pripravené návrhy na riešenie a zmeny k predloženej novele.

    Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám aj na tomto mieste úprimne poďakoval za váš záujem oboznámiť sa a dúfam, že aj riešiť ďalšiu neskutočnú absurdnosť, ktorá v rezorte, ktorý toho času riadite, dlhodobo existuje. Je to problém s darcovstvom krvi a so znehodnocovaním plazmy. Nanášam ho z troch dôvodov. Po prvé, s nádejou akcelerácie jeho riešenia, to predovšetkým. Po druhé, s nádejou akceptácie môjho v druhom čítaní predneseného pozmeňujúceho návrhu, v ktorom budem požadovať odpustenie príplatkov pre mnohonásobných darcov krvi, a po tretie, ako dôkaz toho, že ten kruh naozaj nie je zďaleka homogénny, že jednotlivé prvky majú značne rozdielnu závažnosť, a teda podľa môjho názoru aj rozdielnu prioritu v riešení. Opakujem, pán minister ihneď po oboznámení sa s problémom prejavil záujem problém riešiť. Dúfam, že v krátkom časovom horizonte aj s príslušnými legislatívnymi návrhmi.

    Vážené kolegyne a kolegovia, všade na svete je darovanie krvi požadované za jednu z najhumánnejších činností, ktorú ľudia vykonávajú. Je veľmi chvályhodné, že i vy poslanci Národnej rady ste sa zúčastnili, vlastne už tradične sa viacerí zúčastňujete odberov krvi, ktoré vám umožňujú pracovníci hematologicko-transfúziologickej kliniky absolvovať priamo na pôde Národnej rady. Aj táto skutočnosť ma napĺňa nádejou, ale nielen mňa, ale hlavne transfúziológov a darcov krvi, že budete nápomocní pri riešení situácie, ktorá sa postupne vyvinula v darcovstve a v transfúziológii. Prijatím Zákonníka práce v minulom období sa povinnosť refundácie mzdy pre bezpríspevkových darcov krvi za deň, keď sa zúčastnili darovania, posunula z povinnosti zamestnávateľa na nemocnicu. Nuž, ktože už u nás má viac peňazí ako nemocnice? Problémy s refundáciou sa budem snažiť navrhnúť riešiť pri novelizácii Zákonníka práce, ak nebudú v predloženej novele. Problémy so zvýhodnením mnohonásobných darcov krvi sa pokúsim navrhnúť riešiť pri prerokovaní tohto zákona po jeho posunutí do druhého čítania. Už teraz si však dovoľujem zdôrazniť, predovšetkým poslancom z koaličného zoskupenia, že tento problém ako, pochopiteľne, mnoho a mnoho ďalších nemá rozmer ani koaličný, ani opozičný, a preto verím v podporu môjho návrhu.

    Ako tretí dôvod informácie o týchto skutočnostiach na pôde parlamentu je ten, že chcem ďalším príkladom dokumentovať, že ten povestný kruh je tvorený naozaj z nehomogénnych prvkov. Dlhodobým znehodnocovaním plazmy, jej nespracúvaním, nevyužitím na prípravu liečebných produktov stráca zdravotníctvo desiatky miliónov korún každý jeden rok, nehovoriac už o amorálnom prístupe k daru, ktorý občania darovaním krvi nie zdravotníkom, nie zdravotníctvu ako systému, ale svojim spoluobčanom poskytujú. Krv sa v kultivovaných krajinách považuje za národné bohatstvo. Ak by jej nebolo, musela by sa proste nakupovať z tých krajín, kde sú pomery medzi občanmi a zdravotníctvom vlastne štátom na normálnej, vzájomne sa akceptujúcej úrovni. My časť krvi znehodnocujeme a pri hľadaní rezerv v zdravotníctve zaťažujeme občanov desiatkami korún namiesto toho, aby sme najskôr hľadali možnosti na zabránenie mnohomiliónových strát a bez rozmyslu vyhadzujeme peniaze do činností, ktoré nie sú opodstatnené, alebo ako v prípade plazmy ich proste spálime.

    O týchto problémoch aj s návrhom riešenia oboznámila pána ministra hlavná odborníčka pre transfúziológiu doktorka Fehervízyová a aj podľa jej vyjadrenia, ale aj podľa mojej skúsenosti pri rozhovore s pánom ministrom je predpoklad, že týmto problémom sa pán minister naozaj bude zaoberať, a hlavne v rámci svojej kompetencie a možnosti aj riešiť. Mám však skúsenosť z roku 1997, keď som navštívil vtedy úradujúceho ministra a žiadal som ho ako prezident Slovenského Červeného kríža o informáciu o riešení, lebo už vtedy problém s nevyužívaním a likvidáciou plazmy existoval. Informáciu som chcel predložiť na snem Červeného kríža. Dozvedel som sa, že problém bude riešený v priebehu niekoľkých týždňov. Bolo to v roku 1997. Hádam nebudem trúfalý, ak vyjadrím nádej, že časový horizont riešenia bude niekoľkomesačný.

    Zmyslom môjho vystúpenia bolo poukázať na nepomerne závažnejšie problémy, ktoré v systéme zdravotníctva existujú, ktoré sú vhodné prioritnejšie parciálne riešiť s nepomerne priaznivejším dopadom, ako sú navrhované poplatky v predloženej novele zákona.

    Tie, ako sa i pán minister opakovane vyjadril, finančne systému nepomôžu a ja si dovolím zopakovať, že morálne právo žiadať občanov o participáciu môžeme mať až vtedy, ak sa v systéme napravia tie deformity, ktoré tam existujú, ak sa zastaví bohapusté šafárenie a nevyužívanie a znehodnocovanie zdrojov, ktoré v zdravotníctve bezpochyby sú. Na niektoré z nich som poukázal, na mnohé nie. Vôbec som nehovoril o nezmyselnosti pôsobenia viacerých poisťovní pri tých rozpočtových pravidlách, ktoré existujú doteraz, o legislatívnom chaose, v ktorom pôsobia, ani o ďalších deformitách, ktoré v poisťovníctve existujú.

    S nádejou očakávam nový zákon, ktorý bude poisťovníctvo riešiť. Verím, že aspoň niektoré podnety vyvolajú úvahy kompetentných či už pri zakomponovaní pozmeňujúcich návrhov, alebo pri príprave ďalších parciálnych noviel zákonov, alebo pri príprave nových zákonov. Mojím vystúpením som nenapĺňal žiadnu inú, tobôž reformátorskú ambíciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Džupa.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, z vystúpenia pána poslanca primára Chovanca by som chcel zdôrazniť alebo zvýrazniť tú pasáž, s ktorou sa stotožňujem a ktorá je, žiaľ, v neprospech súčasného ministra zdravotníctva, že odhalil, čo všetko sa neudialo alebo dialo zle v období 1998 - 2002 a čo jasne, v zdravotníctve podotýkam, a čo jasne prináša špatné, keď nie zlé východiskové posty a situáciu súčasného ministerstva zdravotníctva. Upozorňovali sme na to a pán primár Chovanec mnohé z týchto upozornení aj jasne konkretizoval.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fajnor za KSS.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážení páni podpredsedovia, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Každý minister zdravotníctva po roku 1989 prichádzal s rôznymi návrhmi na zmeny v zdravotnej starostlivosti o občanov republiky. Všetky tieto návrhy, ako ukazuje prax, išli a idú proti všetkým ľuďom, okrem tých bohatých, ktorí bezplatnú zdravotnú starostlivosť aj tak nepotrebujú. Môžu si ju hravo zaplatiť. V každom štátnom rozpočte od roku 1989 sa rôznymi metódami a fintami znižujú finančné prostriedky do zdravotníctva. Aj keď sa niekedy zdá, že sa navyšujú, súčasne sa v tom istom rozpočte prudko znižujú. Vy páni poslanci, panie poslankyne veľmi dobre viete, o čom hovorím. Hovorím o tom, ako sa súčasne zvyšujú ceny liekov, mnohé z bezplatných sa stávajú takými, že si za ne musí pacient zaplatiť alebo doplácať. Aj do zdravotníctva sa zvyšujú vstupy všetkého o ceny elektrickej energie, plynu, vodné, stočné cez vyššie ceny za prístroje či dopravu. Skrátka, zvyšujú sa ceny všetkého, čím sa automaticky zmenšuje rozpočet do zdravotníctva. Ešte sa nenašiel minister zdravotníctva, ktorý by pre ľudí urobil niečo dobré. Aspoň viditeľnú maličkosť. Naopak, šetria na občanoch, ich prevencii a pacientoch či chorých zvlášť. Neviem, čo je to za lekára, ktorý hovorí, že treba šetriť pre onkologické či srdcovo-cievne ochorenia, ako by iné choroby neboli, alebo sa na ne nezomieralo. Nuž čo na to povedať?

    Pozrime si príklad, čo sa udialo v stomatologických službách. Polovica našej populácie, najmä mladej a strednej, bude o chvíľu bez zubov. Skončili sa preventívne prehliadky v školách, čo bolo samozrejmé. Ceny ošetrenia zubov rapídne stúpajú, na čo už v mnohých rodinách nemajú. Takto do Európy pôjdeme s bezzubým úsmevom. Zdravotné poisťovne stanovia stomatológovi limit na mesiac, a keď ho vyčerpá, tak okrem bolestivých prípadov už bezplatnú prevenciu nerobí. Takto sú lekári prvej línie až po odborných a nemocničné oddelenia odsúdení na polovýkony. Pritom nemôžu svoju pracovnú kapacitu využiť tak, ako sú schopní. A pacienti na operácie či na zákroky čakajú v rade a čase tak, ako sa za socializmu stálo na banány. Ale od ich nedostatku ľudia nezomreli.

    Nie, páni poslanci, pani poslankyne, nie je to, čo hovorím, demagógia či populizmus, ktorý by ste mi chceli náhodou pripísať. Kto by tak urobil, bol by to ľudský hyenizmus, ktorý nemá žiaden cit a spolupatričnosť s chorými, ktorí v bolestiach a beznádeji prežívajú svoj život. V poslednom desaťročí sa ešte nenašiel ani jeden minister, ani jedna vláda či parlament, ktorý by pre zdravie občana niečo pozitívne urobil. Iba rôzne reštrikcie, balíčky, reorganizácie, obmedzovanie zdravotníckych služieb. Ale na toho, kto je predmetom zdravotnej starostlivosti, teda človek, na toho nemyslí a nemyslel nik. Naopak, v mene akéhosi pofidérneho šetrenia ho neustále ožobračujeme. Lekári a zdravotné sestry sa ostro postavili proti ministrovým návrhom na zneváženie ich profesionálneho a spoločenského postavenia práce, ktorú v prospech ľudí robia. Zvýšiť ich základný plat na 10 000 a 12 000 korún u lekára a na 5 000 až 7 000 korún u sestier ich vyhnalo do ulíc i pred jeho ministerstvo. A on vie, čo znamenajú bratislavskí lekári. Oni s kolegami na Slovensku sa nedajú urážať ani vládou, ani ministrom. Vďaka zhode okolností mu jeho dehonestujúci návrh neprešiel ani v parlamente. Aj za tú maličkosť patrí tým poslancom KDH, ktorí, i keď vo svojom záujme, ho odmietli, patrí vďaka. Ale kde majú ísť štrajkovať pacienti? Ľudia, ktorí sú odkázaní na zdravotnú starostlivosť i ostatní občania, ktorí budú musieť raz objektívne prísť pred lekára. Majú ísť do ulíc, pred ministerstvo zdravotníctva či pred zdravotnú poisťovňu? To musia oni rozhodnúť, či sa podriadia týmto permanentným drastickým opatreniam, alebo ako sa hovorí, keď nejde o život, nejde o nič. Ale teraz už ide o život, páni poslanci. A to je iné, ako zvýšiť daň z pridanej hodnoty na cigarety. To, čo predložil minister zdravotníctva pán Zajac, považujem za nehoráznosť a pľuvanec do očí našim občanom. Jeho ďalšie predložené návrhy sú ďalším ošklbávaním ústavného práva občanov, ktoré hovorí o bezplatnej starostlivosti. Z toho zákona, našej ústavy ostávajú už len zdrapy bezcenného papiera. Je to neúcta rovnako k občanovi a jeho právam, ako i k našej ústave. S tým treba konečne niečo urobiť.

    My poslanci za komunistickú stranu odmietame návrhy ministra zdravotníctva, ktorý žiada protiľudové platby. Boli tu už spomenuté mojimi predrečníkmi, nebudem ich opakovať. Tieto a ďalšie návrhy hrubo zasahujú do rodinných rozpočtov, najmä mladých s deťmi, dôchodcov, ktorí sú odkázaní iba na ponižujúci dôchodok, z ktorého mu nekompromisne odoberajú zvýšené ceny za bývanie, elektrinu, plyn, vodu, cestovné, pričom o telefóne a strave ani nehovorím. Rovnako sa to týka 18 až 20 percent nezamestnaných či sociálne odkázaných, ktorí sa do tohto stavu nedostali vlastnou vinou, ale vďaka kapitalistickému systému, ktorý umocnený pravicovými stranami pôsobí u nás za posledných 13 rokov. Takto teda nie, pán minister. Tadeto cesta k občanovi nevedie. Myslíme si, že stačilo. A stačilo tak, že tento vládny návrh zákona stiahnete a predložíte nový, ktorý bude v prospech občanov. Ak máte charakter, tak to urobíme. Lebo to, čo nám predkladáte, je skutočne zlý sen. A za to sa musí v hrobe obracať i váš otec, ktorý bol vzorom humanistu a socialistu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Váš postoj sa prejaví už pri hlasovaní o návrhoch pána ministra Zajaca. Určite počas môjho vystúpenia sa vynorila otázka. Dobre, pán poslanec, kde na to vziať? Rozprávali sme o tom pri rozprave o programovom vyhlásení, ale hlavne o štátnom rozpočte. Nebudem sa opakovať. Vieme, kde tie zdroje vziať. Reforma, ktorú predkladá minister zdravotníctva, je preto podľa nás neprijateľná. Postavená je úplne opačne. Namiesto toho, aby slúžila občanovi a bola v súlade s ústavou, slúži záujmom štátnej moci, jej rozpočtu a jej nebezpečným liberalistickým záujmom. Namiesto toho, aby sa v štátne vytvárali zdroje pre zdravie občanov, reforma je postavená na finančnom odčerpávaní zo zdrojov občana. Preto je neprijateľná. Fakty z ministerstva, že nemocnice a ich jednotlivé oddelenia sú predimenzované personálom, sú falošné. Nemocnice a oddelenia v nich nie sú poloprázdne preto, že národ je zdravší, ale preto, že nemajú dostatok financií. Je to pravý dôvod, a nie to, čo dôvodí ministerstvo zdravotníctvo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, preto vás doslova prosím, odmietnite návrhy pána ministra Zajaca. Slobodne prejavte svoj charakter, svoju morálku, cit pre človeka i svoju česť v prospech občanov našej vlasti a odmietnite rozhodnutie vášho politbyra koaličnej rady, ktorá vám nariadila návrh podporiť. Verím, že zdravie ľudu je vám dôležitejšie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja by som bola rada, keby ste povedali, že kto a kedy zrušil preventívne prehliadky u školskej mládeže. To je jedna vec. A druhá vec, môžem vám povedať, že do dnešného dňa na Slovensku nemusel ani jeden pacient chodiť bezzubý preto, že nemal dostatočnú zdravotnú starostlivosť. Hovorím do dnešného dňa. Nehovorím o novom zákone.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko pán poslanec bol posledný písomne prihlásený. Pani poslankyňa Záborská. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci. Dovoľte aj mne niekoľko slov k prerokovanému návrhu zákona. Táto vláda začala v oblasti zdravotníctva svoj mandát v období výraznej nespokojnosti s jeho stavom, a to tak zo strany občanov, ako aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní. Každý vedel, že je najvyšší čas niečo zásadné reformné urobiť a ten, kto najucelenejšie predstavil svoju víziu, sa stal ministrom. Tento minister nám teraz predkladá zákon. Zásadný problém nášho zdravotníctva je vo financovaní, a to v neúmerne väčšom objeme poskytovanej zdravotnej starostlivosti či už opodstatnenej, ktorá vyplýva z doteraz platných zákonov, tak aj umelo navyšovanej v porovnaní so zdrojmi. Navýšenie zdrojov zdravotných poisťovní je minimálne v tomto roku nereálne a jedným z dôvodov, prečo sme to neurobili pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte, je aj spochybňovanie účelného a efektívneho využívania finančných prostriedkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Objektivizácia tohto tvrdenia nie je možná, pretože neexistuje objektívny audit zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, ako aj pre nedostatky revízneho systému zdravotných poisťovní a štátu voči poskytovateľom. Nie je možné nevšimnúť si nedostatočnú zainteresovanosť poistencov na kontrole čerpania finančných prostriedkov zo zdravotného poistenia, ako aj ich nedostatočná ekonomická zainteresovanosť na starostlivosti o svoje zdravie. Zatiaľ väčšina poistencov chce čerpať zo zdravotného poistenia čo najviac bez ohľadu na potrebu a nie je ochotná uvedomiť si priority napríklad medzi kúpeľnou liečbou a intenzívnou hospitalizáciou alebo medzi liečbou hypolipemikami a vekom a životosprávou. Nezáujem a nedostatočná motivácia lekárov o efektívne čerpanie zdrojov zdravotného poistenia vo všetkých oblastiach ich činnosti, či sú to zdravotné výkony, preskripcia, ordinácie svalzových vyšetrení, alebo indikácia hospitalizácie. Dokreslením týchto skutočností je nízka represívna hrozba pri porušovaní zákonov a všeobecne záväzných opatrení. Predpokladám, že tieto a ďalšie skutočnosti viedli ministerstvo zdravotníctva a vládu k predloženiu zákona, ktorý je novelou troch zásadných zákonov v rezorte napriek tomu, že aj v tomto zákone ide o nesystémový krok. Po zásadnej reforme v zdravotníctve som ako členka výboru pre zdravotníctvo v minulom volebnom období, takisto ako aj kolegovia v poslaneckom klube volali už v priebehu minulých štyroch rokov. Viacerí poslanci, ktorí tu sedia z minulého volebného obdobia, si spomínajú, že pri novele zákona o zdravotnom poistení som povedala, že pri novelách týchto zákonov sme vymieňali lustre na piatom poschodí a nebrali sme do úvahy expertízy statikov, ktorí tvrdili, že systém je na zrútenie.

    Ja si cením, ale na druhej strane vidím aj riziká, ktoré tento zákon v tej podobe, ako je predložený na stôl, môže priniesť. Musím povedať, že si cením snahu a ochotu pána ministra ďalej diskutovať o prípadných pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhoch a myslím si, že tak poslanci poslaneckého klubu KDH, ako aj Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorého som predsedníčkou, budú do druhého čítania tieto návrhy podávať. Ja sa neobávam prijatia tohto zákona a možno to bude jeden z prvých zákonov, kde sa stane to, po čom všetci voláme, že to bude spoločná práca vlády a poslancov Národnej rady a nebude to len otrocké prijatie zákona, ktorý nám predloží vláda.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Keďže ide o žiadosť o posunutie zákona do druhého čítania, nechcem sa venovať vecným problémom. Nechcem sa ani venovať vyjadreniu komunistických poslancov, ani ho nebudem nejakým spôsobom komentovať, keď sme sa dostali až po referendum o NATO. Chcem dať niekoľko systémových otázok. To, čo povedala predsedníčka zdravotníckeho výboru pani poslankyňa Záborská, je holý fakt. Budeme spolupracovať s parlamentnými odborníkmi ktoréhokoľvek klubu, výboru, svetonázoru a presvedčenia na zlepšení tohto zákona. Ale chceme povedať tri rozhodujúce veci. Tí, ktorí tu dnes spomínali ústavu, musím sa ich spýtať, či nie je náhodou v rozpore s dobrými mravmi, a nie ústavou, keď zo solidárneho spoločného balíka, ktorý garantuje ústava, ročne vyhadzujeme lieky za miliardy korún do koša. Iste ste zachytili naše údaje, že v roku 2001, čo zaujme iste aj komunistických poslancov, sme vyhodili 37-tisíc kilogramov liekov, to je jeden tank liekov v nominálnej hodnote jedna miliarda sto korún.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, bola možnosť sa vyjadriť.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Chcem ďalej povedať, pán poslanec Murgaš sa domáha systémových krokov a pán poslanec Chovanec hovoril o začiatku kruhu, čo je matematický problém, nie problém reformy. Chcem povedať jednu vec. Povedal som to verejne a bol by som rád, keby som mohol túto vetu povedať pred parlamentom. Áno. Táto novela, táto trojnovela je posledná z krokov, ktoré nazývame na ministerstve opatrenia. Je to novela, ktorá svojím spôsobom, i keď to nebolo dobre interpretované a dá sa to veľmi pekne preukázať, bude obmedzovať len tú nadbytočnú spotrebu, len tú spotrebu, ktorá je zneužívaná, len tú spotrebu, ktorá nemá filozofiu, len tú spotrebu, ktorú nazývame, keď už máme hovoriť ekonomicky, takzvaný indukovaný dopyt. Lebo dopyt a ponuka majú ešte jeden parameter, a to je jeho indukcia. Táto novela je posledná z noviel, kde sa dotýkame občana len preto, že vo frekvencii jeho zneužívania bude aj frekvencia jeho poplatkov. Ak vláda Slovenskej republiky nebude schopná a ja ako reprezentant rezortu zdravotníctva urobiť systémové zmeny vo výdavkoch za vládu, vo výdavkoch za štátnu správu, ak ministerstvo zdravotníctva, a súhlasím s pani poslankyňou Sárközy, že predložíme poslancom všetky plány, ktoré máme, aj s časovým harmonogramom, že budeme diskutovať aj o ekonomickom obsahu reformy, pretože niekto to zdravotníctvo aj musí platiť a ilúzia, že niečo platí štát, všetko to platia len a len občania, žiaľbohu, väčšinou ekonomicky aktívni. Ak neurobí vláda tieto kroky aj systémové, žiadna čiastková reforma akéhokoľvek systému, či je to sociálna sféra, školstvo, alebo zdravotníctvo, ani dokonca reparovanie článku 39, 40 a 41 ústavy, systém poskytovania služieb, pojem, ktorý sme zaviedli s Petrom Pažitným a ktorý sa, chvalabohu, úspešne ujal, nemôže fungovať. Je to krok, kde chceme občana viacej zapojiť nie do jeho medicínskeho rozhodovania, ale ako prvok, ktorý sa stáva, ako sme to správne včera pomenovali, aktívnym prvkom, a nie pasívnym a šikanovateľným a vydierateľným. Každý z vás vie, že keď ochorie, jeho prvá starosť je - nepoznáte niekoho v našej nemocnici? A nie čo mi je, ale kto ma bude liečiť. Veď to je choré na tom systéme. A dovolávanie sa Európskej únie len vtedy, keď mi je to výhodné, musí byť aj informácia, že 20 až 25 percent všetkých výdavkov na zdravotníctvo v krajinách modernej Európskej únie si priamo hradí občan. Nechcem už vôbec komentovať také holé nezmysly, ako je odstránenie prevencie a bolesti v stomatologických výkonoch, v zdravotníctve, kde hovoríme, že bude silne preventívne ladené. Ale nie prevenciou marxistického typu, to znamená odstraňovanie ideových protivníkov, ale prevenciou predchádzania chorôb.

    Dovolím si požiadať tento parlament, uznávajúc ťažkú úlohu opozície, lebo s každým poslancom, ktorý vystúpil, som diskutoval väčšinou verejne. Uvedomujem si jeho ťažkú úlohu na jednej strane kritizovať niečo, čo predloží vláda, lebo to je akosi výsostná funkcia a povinnosť opozície, a na druhej strane dosť ťažko hovoriť o systéme, o ktorom všetci vedia, že to nie je systém, ale iba obyčajný dezorganizovaný chaos za naše spoločné peniaze.

    Chcem povedať, že vidím aj snahu niektorých opozičných poslancov vecne zasiahnuť a všetky rozumné návrhy prerokujeme a považujem za sen, aby všetky pozmeňujúce návrhy išli ako návrhy zdravotníckeho výboru, a nie návrhy individuálnych poslancov. A myslím si, že budeme mať šesť týždňov na to, aby sme pracovali.

    Malá formálna pripomienka k predsedovi poslaneckého klubu pánovi Ficovi. V tomto zákone nepotrebujeme splnomocňujúce vyhlášky, ktorých sa domáha, pretože používame všeobecne právne platné predpisy. To znamená, keď hovoríme o riadne vyúčtovanej cene, vychádzame z Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, vychádzame zo zákona o účtovníctve a nepotrebujeme tieto zákony vnášať i tak do chaotických zákonov, ktoré my zdravotníci zatiaľ spravujeme.

    Som presvedčený, že toto je prvý krok a že strana, ktorá ma nominovala na funkciu, Aliancia nového občana, našla politickú odvahu postaviť sa nielen do parlamentu, to nie je až také ťažké, ale aj pred občanov Slovenskej republiky a povedať im, ak veci nepomenujeme pravdivo, ak vám nepovieme, v akom je to stave, a ak neurobíme tieto bolestivé kroky, nič iné nespravíme, len ten systém sa definitívne zrúti a tento systém, ktorý sa nám definitívne zrúti, budeme oveľa drahšie a oveľa bolestivejšie, oveľa drahšie a oveľa bolestivejšie reparovať. Nie je umenie, keď ministerstvo financií prizná s krížikom po funuse, to znamená za minulé fiškálne obdobie, že nebolo správne jedinečne peniaze z privatizácie dávať do systému, ktorý ich pohltil bez toho, že by koruna z toho fungovala, a išlo o desiatky miliárd korún z predaja spoločného majetku. Je umenie systém tak urobiť v tých dlhoch, v ktorých je, aby sme to už nikdy v budúcnosti nemuseli robiť, aby sme si povedali, toľkoto môžeme dať, lebo na to teraz tá spoločnosť má.

    A jedna osobná poznámka, pán poslanec Murgaš niečo hovoril o ekonómii a ekonomizácii. Hádam v parlamente sedí viacero ekonómov, ja som iba obyčajný komerčný urológ, keď to mám takto povedať, pán poslanec, ale takú nehoráznosť, ako hovoriť v percentách nárastu výdavkov, porovnávať neporovnateľné, nedať to v stálych cenách, nedať to k nijakému reálnemu rastu HDP v stálych cenách, kde vám preukážeme kedykoľvek, aj o polnoci, že máme zhruba rovnaké výdavky, ako sme mali, že inflačný rast je tam korigovaný, samozrejme, deflátormi, že máme zhruba 7,1 percenta HDP v stálych cenách na zdravotníctvo tak ako v roku 1994 a hovoriť tu o 540 percentách, od poslanca by som to zobral, od rektora Ekonomickej univerzity to považujem za mierny populizmus, a možno kontrola, po ktorej sa toľko žiada, by si vyžadovala trošku aj sebakontroly v takej chúlostivej otázke, ako je strašenie poslancov a strašenie občanov. Dúfam, že moju pripomienku zoberiete preto, aby sme ďalej pokračovali v plodnom ekonomickom dialógu, a nie vo vzájomnom strašení sa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Takže teraz pristúpime k hlasovaniu.

    Pán poslanec, nech sa páči. Boli podané aj procedurálne návrhy, takže najprv by sme mali o procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V rozprave v prvom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vystúpilo celkovo osem poslancov. Z rozpravy vyplynul jeden procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Fico. Obsahom tohto procedurálneho návrhu bolo, aby sme z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky stiahli tento vládny návrh zákona, pretože je v rozpore s § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, že Národná rada súhlasí s tým, aby návrh bol stiahnutý z rokovania. Je to návrh pána poslanca Fica.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 136 poslancov, za návrh 62, proti 72, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, môžeme pristúpiť k ďalšiemu hlasovaniu.

  • Z rozpravy už ďalšie pozmeňujúce ani procedurálne návrhy nevyvstali, takže prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 74, proti 60, zdržali sa 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec, ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 19. februára 2003 a gestorský výbor do 21. februára 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za návrh 108, proti 9, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán minister a takisto pán spravodajca.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 122, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v tlači č. 101.

    Prosím teraz pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby uvedený návrh odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predovšetkým mi dovoľte, aby som vám poprial do nového roku veľa zdravia, šťastia, pohody a hlavne veľkú trpezlivosť k nám, k členom vlády, ktorí vás budeme v tomto roku taktiež otravovať.

  • Smiech a potlesk.

  • Dúfam, že v tomto prípade, ale ja vás dlho otravovať nebudem a celkom iste si myslím, že tento návrh zákona nebude robiť problémy žiadnemu z poslaneckých klubov.

    Táto krátka novela zákona sa týka totižto jedinej veci, a to pomoci obciam, aby naozaj mohli rozbehnúť kompetencie v stavebnom poriadku. Len veľmi krátko odôvodnenie.

    Ako viete, od 1. 1. je stavebným úradom každá obec. U nás je okolo 3-tisíc obcí, ale doteraz stavebný poriadok na okresných úradoch v plnej šírke vykonávalo len 240 úradníkov. To znamená, že týchto 240 úradníkov by sa malo nejakým spôsobom rozdeliť na obce, respektíve ich pracovné miesta, a ich platy by sa mali presunúť na obce. To je mimoriadne ťažká úloha a najväčší problém miest a obcí bol práve v tom, že tento počet pracovných miest, tento objem peňazí nebude stačiť na výkon. S tým sme uzrozumení, a preto, aj nám keď celkom nepatrí, aby sme hodnotili, alebo aby sme zasahovali do krajských a okresných úradov, pretože je to v kompetencii ministerstva vnútra, napriek tomu chceme pomôcť, a preto sme si dovolili vypracovať túto malú novelu zákona.

    Podstata tejto malej novely tkvie v dvoch ustanoveniach. Prvé ustanovenie je, že zrušíme na okresnom úrade odvolacie konanie. A druhé, že z okresných úradov prejde na obce aj vyvlastňovanie. Tým sa uvoľnia ďalšie pracovné miesta a celkom je teda v tomto momente možné presunúť z okresných úradov na obce 440 pracovných miest aj s príslušným objemom miezd.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je podstata návrhu. Na jednu vec by som vás chcel upozorniť. Máme tu jeden problémik. My sme chceli, aby táto novela prešla alebo mala účinnosť od 1. 1. Žiaľbohu, nedalo sa to stihnúť. Preto tu bude určitý maličký problém - jeden mesiac medzi 1. marcom a 1. aprílom. Ale veríme, že okresné úrady aj obce pretrpia tento jeden mesiac a prosím, aby ste si túto maličkú, by som povedal, nečistotu, nejako nevšimli. Nijaké iné možné riešenie nevidíme, lebo naozaj by sme chceli, keď už politická dohoda bola taká, že stavebný poriadok bude v kompetencii obcí, aby naozaj tieto obce mohli stavebný poriadok aj vykonávať.

    Ďakujem pekne.

    Verím, že podporíte návrh do druhého čítania.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Jurajovi Blanárovi.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 122...

  • Pán poslanec, ak vás môžem poprosiť, mikrofón je trošku vyššie, lebo ani ja vám nejako nerozumiem. A zároveň, páni poslanci, pokoj v rokovacej sále, aby sme rozumeli pánovi spravodajcovi.

    Nech sa páči.

  • ... ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 101 z 20. decembra 2002 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. februára 2003 a gestorský výbor v lehote do 21. februára 2003.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som a odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte predtým, než otvorím rozpravu, pýtam sa, či by bol všeobecný súhlas s tým, aby sme ešte prerokovali ďalšie tri návrhy v prvom čítaní, až potom hlasovali, alebo po každom máme hlasovať samostatne.

  • Hlasy v sále.

  • No ja navrhujem, aby sme prerokovali všetky štyri v prvom čítaní, až potom by sme hlasovali.

  • Hlasy v sále.

  • Áno. Je súhlas. No okrem pána Maxona každý s tým súhlasí. Nie je všeobecný súhlas. V poriadku. Hlasovať o tom nedám. Takže otváram všeobecnú rozpravu. Nech sa páči, môžete sa prihlásiť. Písomnú žiadosť - prihlášku som nemal a nemám zatiaľ na stole. Tak sa pýtam, či sa náhodou niekto hlási ústne do rozpravy. Ani náhodou.

    Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam. Najprv by sme mali hlasovať podľa rokovacieho poriadku o tom, či Národná rada postúpi tento návrh zákona do druhého čítania.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže neboli žiadne vystúpenia v rozprave, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a o z mene a doplnení niektorých zákonov, tlač 122, v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za návrh 131, proti 1, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže sme hlasovaním rozhodli, že vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 101 z 20. decembra 2002 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 19. februára 2003 a gestorský výbor do 21. februára 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 133, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom. Určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte aj mne v mene poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, aby som poďakovala pánovi ministrovi za jeho prianie pre nás všetkých. Aj my vám prajeme do tohto roku veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a takých úspechov, ako ste to videli aj dnes, že veľakrát aj pravda, ktorú viete povedať, je akceptovaná aj poslancami opozície.

  • Ďakujeme pekne aj my všetci za pána ministra.

  • Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 105. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v tlači číslo 87.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby daný návrh odôvodnil.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Cieľom návrhu novely tohto zákona je sprehľadniť činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva vrátane možnosti kontroly jeho činnosti a doplniť jeho činnosť o monitorovanie a hodnotenie implementácie dohovorov Európskej únie a Organizácie Spojených národov ratifikovaných vládou Slovenskej republiky týkajúcich sa ochrany ľudských práv a slobôd vrátane práv dieťaťa do právneho systému Slovenskej republiky.

    Okrem návrhu nového znenia § 1 ods. 2 bol predložený návrh zákona schválený predchádzajúcim parlamentom, avšak bol následne vetovaný prezidentom republiky a v opätovnom prerokovaní vrátený zákon parlamentom nebol schválený. Vláda Slovenskej republiky otázky transparentnosti činnosti strediska vrátane možnosti kontroly jeho činnosti, ktoré upravuje návrh predloženého zákona, naďalej považuje za zásadné a principiálne. Na základe uvedeného sa rozhodla návrh zákona predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Súčasný právny stav, keď existuje právna konštrukcia, na základe ktorej správna rada rozhoduje o štatúte, ktorý určuje zloženie správnej rady, si myslím, že v právnom štáte nie je prijateľný. Tento predložený návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na zamestnanosť. Je v súlade s ústavou, s právnym poriadkom, ako aj s medzinárodnými dohodami, na základe ktorých bol Národnou radou prijatý zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Na základe uvedeného odporúčam Národnej rade predložený návrh zákona prerokovať a schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslankyni Márii Sabolovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ma svojím uznesením č. 18 z 9. januára 2003 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, tlač 105. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika nie je upravená a problematika návrhu zákona nie je ani prioritou podľa partnerstva pre vstup. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby návrh zákona bol predložený ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, zahraničnému výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor odporúčam alebo navrhujem Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Odporúčam, aby výbory predložený návrh zákona prerokovali v lehote do 19. februára 2003 a gestorský výbor do 21. februára 2003.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň vyzývam poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k hlasovaniu.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 118 poslancov, za návrh 71, proti 3, zdržalo sa 43, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Môžeme aj spoločne a ďalej, ako gestorský výbor určila výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a že určené termíny na prerokovanie sú v lehote do 19. februára 2003, gestorský výbor do 21. februára 2003.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za návrh 105, proti 1, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán minister.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 115, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 95.

    Prosím teraz znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby tento návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh novelizácie zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bol vypracovaný v nadväznosti na snahu o zoštíhlenie a zefektívnenie štátnej správy ako jedna z priorít vlády deklarovaná v programovom vyhlásení vlády. Obsahom predloženého návrhu zákona sú ustanovenia týkajúce sa zrušenia ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, prechod jeho kompetencií na ministerstvo hospodárstva, ako aj prechod ostatných práv a povinností, najmä z pracovnoprávnych vzťahov na toto ministerstvo. Ďalej sa navrhujú presuny niektorých kompetencií medzi jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy. Ide o presuny kompetencií v oblasti vodného hospodárstva z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia, stavebného poriadku a územného plánovania s výnimkou ekologických otázok z ministerstva životného prostredia na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, informatiky a informatizácie spoločnosti z ministerstva školstva na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, výroby stavebných látok z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na ministerstvo hospodárstva a nakoniec riadenie obchodnoekonomických oddelení zastupiteľských úradov v zahraničí z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí.

    V nadväznosti na presuny kompetencií bude potrebné vykonať zmeny v osobitných predpisoch, ktoré upravujú kompetencie a pôsobnosť orgánov štátnej správy v dotknutých oblastiach. Vláda preto svojím uznesením uložila príslušným členom vlády vypracovať a predložiť na rokovanie vlády novely dotknutých právnych predpisov tak, aby mohli byť predložené do parlamentu a nadobudnúť účinnosť spolu s účinnosťou tohto návrhu novely zákona. Otázky právneho nástupníctva, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov a otázky prechodu správy majetku štátu sú riešené v intertemporálnych ustanoveniach tohto návrhu zákona. Návrh obsahuje aj úpravy legislatívnotechnického charakteru, ktorých potreba bola vyvolaná zmenami uskutočnenými prijatím niektorých osobitných zákonov, najmä zákona o štátnej službe. Článkom 2 sa navrhuje doplniť § 163 zákona o štátnej službe o nový odsek, ktorý upravuje systemizáciu a limity počtov štátnozamestnaneckých miest na rok 2003. V roku 2002 totiž nebolo možné predložiť spolu s návrhom štátneho rozpočtu aj systemizáciu v štátnej službe, t. j. uplatniť postup podľa § 12 zákona vzhľadom na to, že predseda Úradu pre štátnu službu bol vymenovaný a samotný úrad bol zriadený fakticky až v marci predchádzajúceho roku. Je preto nevyhnutné, aby vláda schvaľovala limity počtov zamestnancov rozpočtových kapitol vrátane štátnych zamestnancov pre tento rok.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona a jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, poslancovi Miroslavovi Čížovi.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a tak ďalej. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšie náležitosti, ktoré sú určené legislatívnymi pravidlami. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o všetkých zákonom požadovaných skutočnostiach, rovnako je uvedená osobitná časť dôvodovej správy a návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Rovnako v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo dňa 17. decembra 2002 číslo 95, ako aj podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 19. februára 2003 a gestorský výbor do 21. februára 2003.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pán spravodajca, pristúpime k dvom hlasovaniam.

    Nech sa páči, môžete uviesť to prvé hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 117 poslancov, za návrh 113, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, ďalej vás prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom, ktoré som uviedol v predchádzajúcom vystúpení, a ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 19. februára 2003 a gestorskému výboru do 21. februára 2003.

  • Ďakujem, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 121 poslancov, za návrh 114, proti 1, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj pánovi spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 125, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí číslo 100.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec František Mikloško.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. V minulom volebnom období sme dvakrát hlasovali o tomto návrhu zákona alebo o tomto zákone už dnes, raz teda v riadnom hlasovaní, druhýkrát, keď nám ho vrátil pán prezident. Čas ukázal, že niektoré veci tam treba ešte dotiahnuť do konca, odhodlal som sa preto s ďalšími dvoma kolegami, žeby sme sa pokúsili tento zákon v štyroch bodoch zlepšiť. Nie sme uzatvorení vo výboroch, samozrejme, zlepšiť ďalšie veci.

    Prvý problém bol, že tento návrh zákona zavádza pojem zločiny proti ľudskosti, teda používa pojem, zločiny proti ľudskosti s tým, že tento pojem zločin proti ľudskosti je v trestnom práve riadne zadefinovaný, preto novelizujeme, navrhujeme, aby sa tu používal pojem zločiny proti ľudskosti na účely tohto zákona, čím sa nemyslí to, čo je všeobecne myslené.

    Druhý problém je, že v § 6 sa hovorí o dokumentoch Štátnej bezpečnosti a je tam omylom napísané a jej bezpečnostných zložiek. Má tam byť a bezpečnostných zložiek, pretože to, čo mala Štátna bezpečnosť, mala aj Vojenská kontrarozviedka podobne, čiže treba to rozlíšiť. Tretí moment je, kde sa hovorí o bezúhonnosti správnej rady a iných orgánov Ústavu pre pamäti národa, kde sa zahrnovali všetci, ktorí nejakým spôsobom boli zahrnutí v Národnom fronte, čo by znamenalo, že každý, kto bol v ROH, by tam nemohol byť, teda napríklad ani ja by som tam nemohol byť, čo, samozrejme, ma donútilo podať túto novelu zákona, a teda hovorí sa len o tých funkcionároch, ktorí boli v Národnom fronte. Potom posledná vec je, že sa prehliadlo, že poplatky podľa nejakého nového tarifného poriadku sú 50 korún za stranu, tu sa zavádza 2 koruny za stranu, čiže to sú tie štyri body, o ktoré sa budem uchádzať o vašu priazeň, aby prešli, čím by sa stal zákon takmer dokonalým a mohol prejsť do platnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslancovi Lászloóvi Nagyovi.

    Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ma svojím uznesením č. 19 z 9. januára 2003 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 až 1989 a o založenie Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkov v znení neskorších predpisov, tlač 125.

    V súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i iné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o hospodárskom a finančnom dopade a o vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika nie je upravená. Problematika návrhu zákona nie je prijatá podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení ani podľa Bielej knihy.

    Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci. V predchádzajúcom volebnom období Národná rada s presvedčivou prevahou schválila návrh zákona Národnej rady č. 553. Vyhovela tak významnej spoločenskej objednávke vyrovnať sa s tienistými stránkami našej minulosti, umožniť mnohým postihnutým obetiam dostať morálnu a inú satisfakciu za utrpenia, ktoré boli donútené znášať za obdobie neslobody. Zákon č. 553 túto možnosť otvára pre všetkých občanov Slovenska. Slovenská republiky takýmto spôsobom sa zaraďuje do skupiny bývalých socialistických krajín, akými sú Česká republika, časť súčasného Nemecka, Poľsko a Maďarsko, ktoré už dávnejšie otvorili túto možnosť pre svojich občanov. Predložená novela zákona odstraňuje niektoré formálne nedostatky zákona tak, aby Ústav pamäti národa svoju činnosť mohol začať vyvíjať zákonom stanovenom v pôvodnom termíne. Preto vás prosím o podporu tejto novely zákona.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ak sme už otvorili alebo otvárame novelou zákon č. 553, chcel by som avizovať, a to v súlade s tým, ako to aj pán predkladateľ hovoril, že v druhom čítaní bude treba alebo bude potrebné spresniť aj niektoré ďalšie otázky tohto zákona, napríklad otázky členstva v správnej a dozornej rade, ako aj platové náležitosti predsedu výboru ústavu. Avizujem aj skutočnosť, že na ďalšej schôdzi Národnej rady gestorský výbor predložený volebný poriadok pre voľbu členov orgánov Ústavu pamäti národa. Na základe potom schváleného volebného poriadku Národná rada bude môcť pristúpiť aj k samotnej voľbe orgánov tohto nového ústavu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený zákon prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory. Po prvé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, po tretie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, po štvrté, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, po piate, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ako aj Výbor Národnej rady pre kontrolu SIS. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Odporúčam, aby výbory predložený návrh zákona prerokovali v lehote do 19. februára 2003 a gestorský výbor do 21. februára 2003.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslancov. Konštatujem, že nie je to tak, nikto sa nehlási, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

  • Vážený pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za návrh 104, zdržalo sa 21, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom, tak ako som to čítal pred troma minútami.

  • Aj s lehotami, tak ako ste to uviedli.

  • Dobre. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za návrh 117, zdržali sa 9, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, páni poslanci.

    Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 119, spoločnú správu výborov máte v tlači 119a.

    Návrh vlády odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Ľudovít Kaník.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou neboli doteraz upravené žiadnym zmluvným dokumentom. Rakúsko ako náš najbližší sused zamestnáva niekoľko tisíc našich občanov, ktorí sú tam poistení a v prípade akejkoľvek sociálnej udalosti požadujú plnenie od rakúskej strany, ktoré však bez zmluvy nie je možné. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení po prvýkrát upravuje tieto vzťahy. Skladá sa z piatich častí. Z hľadiska osobného rozsahu sa zmluva vzťahuje na osoby, na ktoré sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo obidvoch zmluvných štátov, a tiež na iné osoby, ak odvodzujú svoje práva od poistencov. Vecný rozsah zmluvy sa vzťahuje na právne predpisy o nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení, zdravotnom poistení, zamestnanosti a odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania. Dávky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia budú hradené z prostriedkov Sociálnej poisťovne. Dávky v nezamestnanosti budú hradené z prostriedkov Národného úradu práce. Vecné dávky zdravotnej starostlivosti budú hradené z rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zmluva bola dňa 21. 12. 2001 podpísaná v Bratislave. Za slovenskú stranu zmluvu podpísal vtedajší minister práce a sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši a za rakúsku stranu minister sociálneho zabezpečenia a generácií Herbert Haut. Záväzky pre obe zmluvné strany sú rovnaké a vzájomne vyvážené. Predložený zmluvný dokument zakladá práva a povinnosti fyzických aj právnických osôb podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, preto odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyňu Kláru Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám...

  • Pani poslankyňa, chvíľočku. Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále, lebo nie je počuť, čo hovorí pani spravodajkyňa, a pani spravodajkyňa, mikrofóny trošku nižšie.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. decembra 2002 číslom 104 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 13. januára 2003 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili - ústavnoprávny výbor...

  • Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vysloviť súhlas s návrhom odporučili - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. januára 2003 pod číslom 64 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 13. januára 2003 pod číslom 55. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Kláru Sárközy informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 13. januára 2003 pod číslom 56. Súčasťou tohto návrhu je aj návrh na uznesenie.

    Skončila som, vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s touto zmluvou, ako potom pani poslankyňa uvedie, ale chcem pripomenúť, že podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Práve preto vyzývam všetkých poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, lebo schválenie aj tejto, aj ďalšej zmluvy, na to schválenie je potrebných minimálne 76 hlasov, pozitívnych hlasov poslancov.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení. Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení a rozhodla sa, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Môžete dať hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za návrh 132 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pán minister aj pani spravodajkyňa.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Československou republikou a Čínskou ľudovou republikou (Peking 27. marca 1957) vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 114, správu o prerokovaní návrhu vlády v zahraničnom výbore máte ako tlač 114a. Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ukončením platnosti Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Československou republikou a Čínskou ľudovou republikou vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou. Ide o politickú zmluvu, ktorá bola podpísaná v Pekingu 27. marca 1957 a ktorá je už neaktuálna, ale formálne doteraz platná. Táto zmluva obsahuje prekonané formulácie o bratskej spolupráci, záväzok radiť sa o všetkých dôležitých medzinárodných otázkach, ako aj iné záväzky, ktoré sú nezlučiteľné so súčasnými či očakávanými budúcimi záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z pripravovaného vstupu do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Ukončeniu zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Československou republikou a Čínskou ľudovou republikou predchádzali vzájomné konzultácie medzi slovenskou a čínskou stranou. Počas nich bol vyjadrený súhlas z oboch strán s ukončením platnosti tejto zmluvy. Bolo dohodnuté, že ukončenie platnosti bude po zavŕšení príslušného vnútroštátneho procesu potvrdené výmenou nót. Keďže ide o zmluvu, ktorá má charakter prezidentskej medzinárodnej zmluvy, na ukončenie jej platnosti je podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky potrebné schválenie prezidentom Slovenskej republiky po predchádzajúcom vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky bude návrh na ukončenie platnosti zmluvy predložený na schválenie prezidentovi Slovenskej republiky. Následne dôjde medzi slovenskou a čínskou stranou k výmene verbálnych nót obsahujúcich návrh na ukončenie platnosti zmluvy. Predkladaný materiál zodpovedá zahraničnopolitickým záujmom Slovenskej republiky aj v súvislosti s pripravovaným vstupom do Európskej únie a do NATO. Pre úplnosť by som chcel už iba poznamenať, že dvojstranné politické zmluvy Slovenská republika v súčasnosti už neuzaviera alebo úplne výnimočne. Uprednostňujeme právne zakotvenie politickej spolupráce na multilaterálnom základe.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s predkladaným materiálom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Teraz prosím predsedu zahraničného výboru poslanca Jána Figeľa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o ukončení platnosti Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Československou republikou a Čínskou ľudovou republikou z roku 1957 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou podáva Národnej rade podľa § 88 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto správu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 13. decembra 2002 pod číslom 94 pridelil návrh na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady s tým, že Národnej rade podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Gestorský výbor do 13. januára 2003 nedostal žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi zahraničného výboru. Podľa § 75 odsek 2 to patrí k správe o prerokovaní materiálu.

    Čo sa týka zahraničného výboru. Tento svojím uznesením odporúča Národnej rade v súlade s § 88 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o ukončení platnosti Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Československou republikou a Čínskou ľudovou republikou z roku 1957 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou vysloviť súhlas.

    Pán predsedajúci, toľko zo správy výboru.

    Nech sa páči, môžete otvoriť rozpravu k rokovaniu o tejto zmluve.

  • Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, chcem sa len spýtať, či to znamená aj zavretie všetkých čínskych reštaurácií v Bratislave, lebo rád do nich chodievam.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, predpokladám, že nechcete zaujať stanovisko k rozprave, ináč k tej jednej vete máte možnosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za podnetnú otázku a chcel by som ho ubezpečiť, že ukončenie platnosti tejto zmluvy, to bola politická zmluva a reštaurácie a ich činnosť patria do gastronomickej oblasti, kde čínska kuchyňa je určite svetovou raritou a bolo by chybou, keby sme nedovolili jej ďalší rozvoj u nás na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, predpokladám, že nie. Chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Ďakujem.

    Teraz pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť odporúčanie výboru.

  • Na základe rozhodnutia zahraničného výboru ako gestorského mi dovoľte predniesť návrh na uznesenie Národnej rady. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 15. januára 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady o ukončení platnosti Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Československou republikou a Čínskou ľudovou republikou vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou, tlač 114. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o ukončení platnosti Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Československou republikou a Čínskou ľudovou republikou z roku 1957 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou vyslovuje súhlas s ukončením platnosti Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Československou republikou a Čínskou ľudovou republikou vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou. To je všetko.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Znovu chcem upozorniť každého poslanca, že aj tento návrh potrebuje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za návrh 112, zdržali sa 12, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Ďakujem pán minister aj pán spravodajca za spoluprácu.

    Teraz by sme mali pristúpiť k ďalšiemu rokovaniu. Ďalej potrebujeme ministra obrany pána Šimka, ktorého tu ešte nevidím. Dobre, tak kým príde minister, pristúpime k ďalšiemu rokovaniu s tým, že pán poslanec Lintner, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som vám predložiť dohodu štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície, aby sa z programu stiahli návrhy zákonov, ktoré sú pod bodmi č. 9, 10 a 11 a po dohode s poslaneckým klubom Smer aj bod č. 12 a aby sa presunuli na ďalšiu schôdzu.

  • Nech sa páči. Je tu procedurálny návrh. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme z rokovania stiahli body č. 9, 10, 11 a 12.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 113 poslancov, za návrh 96, proti 2, zdržali sa 15.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol schválený, to znamená z rokovania sme vypustili body č. 9, 10, 11 a 12.

    Nevidím tu pána ministra, takže sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali ďalším bodom. Áno?

    Ďakujem.

    Je to návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, tlač 129.

    Podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov ústredného riaditeľa Slovenskej televízie volí na návrh Rady Slovenskej televízie Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 129 a správu výboru ako tlač 129a.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Františka Mikloška, aby informoval Národnú radu o prerokovaní návrhu Rady Slovenskej televízie vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 110 z 13. januára 2003 pridelil návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v termíne do 14. januára 2003 s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného návrhu spolu so svojím stanoviskom. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prerokoval uvedený návrh Rady STV na svojej 6. schôdzi a v prijatom uznesení č. 39 z 13. januára 2003 konštatoval, že návrh Rady STV je v súlade s § 11 ods. 1 zákona SNR č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, po prvé, v zmysle citovaného zákona o Slovenskej televízii voliť za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie navrhovaného kandidáta Richarda Rybníčka na prvé funkčné obdobie, po druhé, podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov voľbu uskutočniť tajným hlasovaním. To je všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, ja naozaj len veľmi krátko, lebo opäť sa dostávame do toho hektického stavu parlamentu v rámci verejnoprávnej Slovenskej televízie, keď máme veľmi zodpovedne rozhodnúť o tom, či zdvihneme, alebo nezdvihneme pomyselne ruku za nového ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Chcel by som vopred povedať, či to urobíme tak, alebo onak, aj tak je možné, že to v Slovenskej televízii bude úplne inak, ako sme si to vypočuli na rôznych sedeniach s pánom kandidátom na ústredného riaditeľa, a ak to bude naozaj v Slovenskej televízii inak, ako proklamoval on, nemusí to byť len vinou jeho, ale, pochopiteľne, aj vinou legislatívy. Vlastne parlament berie na seba zodpovednosť za ústredného riaditeľa, a pritom de facto neberie zodpovednosť za nič, čo sa v Slovenskej televízii eventuálne môže udiať. My sa naozaj v tejto chvíli môžeme spoľahnúť len na istú korektnosť ústredného riaditeľa proklamovanú na rôznych vypočutiach, môžeme sa spoľahnúť na to, že podmienky, o ktorých hovoril, budú realizované novým zákonom. Avšak teraz, či ho zvolíme, alebo nezvolíme, musíme si uvedomiť jednu vec, že naozaj aj nový ústredný riaditeľ čaká na nový zákon. V tejto chvíli podpisujeme bianko šek celkom nie preto, lebo ja som presvedčený, že počas roka nový zákon o Slovenskej televízii bude prijatý a vlastne ja beriem každého riaditeľa, ktorý bude zvolený za riaditeľa, do nového zákona o Slovenskej televízii. Každý riaditeľ prechádza vlastne skúšobnou lehotou. Skúšobná lehota podľa môjho názoru bude trvať rok, možno o niečo viac, je to skúšobná lehota pre riaditeľa a je to skúšobná lehota, samozrejme, aj pre novú Radu Slovenskej televízie, ktorá bude určite po prijatí nového zákona volená nanovo. Čiže preto môj strach z toho, či to vyjde, alebo nevyjde konečne po trinásty raz od roku 1992, respektíve 1989.

    Preto by som na záver môjho krátkeho vystúpenia chcel len veriť, že pán ústredný riaditeľ to, čo povedal včera vo výbore, myslel veľmi korektne a vážne a že Rada Slovenskej televízie navrhla tohto riaditeľa opäť múdro a vážne, a preto by som chcel odporučiť aj svojim kolegom, aby múdro a vážne tlačili za riaditeľa Slovenskej televízie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek bol jediný ústne prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nech sa páči, pán poslanec, samozrejme, môžete sa k rozprave vyjadriť.

  • K vystúpeniu pána poslanca Jarjabka len toľko, že ako katolík, ktorý uznáva Nový zákon, súhlasím s tým, čo povedal.

  • Takže panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete za, proti alebo zdržiavam sa hlasovania. V tajnom hlasovaní teda budeme postupovať obvyklým spôsobom. Teraz prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pýtam sa vás vážené pani poslankyne, páni poslanci, či ste sa už všetci zúčastnili tajnej voľby? Ešte nie? Tak nech sa páči, dávam možnosť poslednýkrát v tomto kole.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem tajné voľby za skončené a zároveň dáme prestávku do 17.50 hodiny. Je predpoklad, že za 15 - 20 minút budú mať aj výsledok členovia tejto komisie, takže budeme pokračovať o 17.50 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 17.30 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.45 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby poverený overovateľ informoval Národnú radu o výsledku hlasovania, o počte vydaných hlasovacích lístkov a o počte hlasov odovzdaných za, proti a počet hlasov, ktorí sa zdržali hlasovania v prospech navrhnutého kandidáta na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Teraz dávam slovo, nech sa páči, pán poslanec Galbavý, máte slovo.

  • Tak je to napínavé. Ktovie, ako to dopadlo, ale keď ma budete pozorne počúvať, vám to prezradím. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu Richarda Rybníčka za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, ktoré sa konalo 14. 1. 2003. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu Richarda Rybníčka za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 143 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu Richarda Rybníčka za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie neodovzdalo hlasovacie lístky 0 poslancov. Zo 143 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný. Zo 142 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri návrhu na voľbu Richarda Rybníčka hlasovalo za návrh 125 poslancov.

  • Proti návrhu bolo 9 poslancov, hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že Richard Rybníček bol zvolený za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Ja mu touto cestou ako prvý gratulujem a pevne verím, že to bude šťastie nielen pre Slovenskú televíziu, ale aj pre jej divákov. Takže ďakujem. Z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Galbavému a konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh Rady Slovenskej televízie v tajnom hlasovaní zvolila Richarda Rybníčka za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní bodom programu, ktorého predkladateľom je za vládu Slovenskej republiky pán minister obrany Ivan Šimko, o návrhu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane. Návrh súvisí s plnením úloh vyplývajúcich z vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom vláda vyjadrila pripravenosť všetkými spôsobmi spolupracovať v boji proti terorizmu. Od septembra 2002 pôsobí na letisku Bagram v Afganistane podporná ženijná jednotka ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte 40 vojakov. Slovenská ženijná jednotka plní úlohy rekonštrukcie pristávacej a vzletovej dráhy, úpravy ďalších letiskových plôch a budovania letiskovej infraštruktúry. Na základe kvalitného plnenia úloh ženijnej jednotky bola Slovenská republika požiadaná listami veliteľa leteckej základne v Bagrame a riaditeľa Štábu plánovania politiky hlavného veliteľstva USA o predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky do 31. augusta 2003, t. j. o šesť mesiacov. V súčasnom procese integrácie Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr narastá záujem Severoatlantickej aliancie o prostriedky a kapacity, ktoré môže Slovenská republika poskytnúť v oblasti udržiavania stability a bezpečnosti v rôznych regiónoch sveta. Z toho dôvodu je predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda veľmi vhodné. V tomto duchu 12. decembra 2002 vyslovila vláda Slovenskej republiky súhlas s pokračovaním pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane a podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky navrhla, aby súhlas s vyslaním vyslovila aj Národná rada Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som však uviedol aj vážnejší dôvod, než je ten, ktorý je uvedený v tomto úvodnom slove, ktoré mi napísali moji úradníci, a to je ten, že pri každom takomto prípade, keď Národná rada rozhoduje o tom, že naši chlapci alebo nakoniec aj dievčatá pôjdu ako príslušníci ozbrojených síl mimo hraníc Slovenskej republiky, by sme mali predovšetkým zvažovať náš slovenský bezpečnostný záujem. Viete veľmi dobre, že Afganistan sa stal krajinou, ktorá bola medzinárodným cvičiskom, priestorom, kde sa pripravovali teroristi toho najhrubšieho zrna, a dodnes nie je, bohužiaľ, ešte stabilnou krajinou.

    Ozbrojené sily viacerých demokratických štátov, ktoré pôsobia v rámci Trvalej slobody, zabezpečujú stabilizáciu tohto priestoru sveta, priestoru, ktorý donedávna bol ohrozením vlastne všetkých pokojamilovných občanov a ľudí žijúcich na tejto planéte, a tým bol aj ohrozením Slovenskej republiky. Preto pôsobenie slovenských vojakov v Afganistane je pôsobením, ktoré je v bezpečnostnom záujme aj našich občanov a aj našej vlasti. Jednotka, ktorá pôsobí v Afganistane, nie je bojovou jednotkou, je to ženijná jednotka, ktorá spolupôsobí pri obnovovaní letiska v Bagrame. Národná rada udelila súhlas na jej vyslanie v lete minulého roku. Vyslovila ho bez toho, aby časovo obmedzila pôsobenie tejto jednotky, ale vzhľadom na to, že v úvodnom slove vtedajšieho ministra obrany sa hovorilo o tom, že táto jednotka bude pôsobiť v Afganistane len šesť mesiacov, tak sme sa rozhodli napokon predložiť tento materiál Národnej rade, pretože nechcem, aby vznikol čo len tieň podozrenia z toho, že by táto jednotka, ak zostane dlhšie, ak takto Národná rada rozhodne, že by pôsobila dlhšie, než sa uvádzalo pri rozhodovaní parlamentu v minulom roku.

    Preto sa uchádzam o podporu tohto návrhu a verím, že zvážite predovšetkým to, že je to súčasťou nášho slovenského bezpečnostného záujmu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi Šimkovi. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi predsedovi Kaliňákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil a informoval vás o výsledku prerokovania návrhu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane. Máte to ako tlač č. 118.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 103 z 23. decembra 2002 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokoval na svojej schôdzi 9. januára 2003, kde v prijatom uznesení súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s predĺžením pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane.

    Pán predseda, poprosím vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rokovania rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyne Bollovej z klubu Komunistickej strany Slovenska.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci. Technicky najvyspelejšia krajina sveta sa rozhodla vykročiť na cestu zničenia terorizmu. Jeho akty však svojím správaním v medzinárodnej politike do značnej miery vyprovokovala. Odsudzujeme rozhodne terorizmus, ale nesúhlasíme, ak demokracia USA, ktorú charakterizuje okrem iného skutočnosť, že v 39 z 50 jej štátov i dnes je zákonnou formou trest smrti, aby nám takáto demokracia bola dávaná za vzor.

    Predseda vlády Slovenskej republiky nezabudne pri každom vystúpení konštatovať, že naša cesta do NATO je cesta medzi výkvet spoločenstva demokratických štátov. Najvyspelejší štát mobilizoval časť svojej najvyspelejšej armády, ktorá už druhý rok nie je schopná eliminovať v Afganistane centrum a veliteľov teroristických skupín. Nevdojak to pripomína vojnu vo Vietname, ktorá sa skončila bez víťazstva agresora. Boli to tie isté Spojené štáty americké. Dovolíte, aby som pokračovala?

  • O úrovni americkej armády hovorí denník Desert News, ktorý vychádza v Salt Lake City v štáte Utah. Tento denník konštatuje, že pri prehliadke rakiet na amerických základniach sa zistilo, to určite neviete všetci, že v palubných počítačoch je inventár komponentov rakiet a v ňom našla kontrola niekoľko tisíc chýb. Napríklad nepravdivé hodnotenie kvality komponentov, chýbajúce čísla ich sérií a ich nesprávne rozmiestnenie v raketách. Na základni Mainot v Severnej Dakote previerka 10 raketových pozícií zistila, že inštalované akumulátory nie sú schopné vyviesť raketu na štart. Na základni Malstrom v Tennessee a Woren v štáte Wyoming bolo zistené, že pre prvé stupne 200 kusov rakiet boli v počítačoch zadané nesprávne základné údaje. Alebo dovoľte mi v tejto súvislosti možno neadekvátne prirovnanie. Táto veľmoc nebola schopná ani sčítať hlasy v ostatných prezidentských voľbách.

    Vlani bola Slovenská republika požiadaná o pomoc pri ženijno-technických prácach v Afganistane a Národná rada Slovenskej republiky schválila vyslanie špeciálnej jednotky slovenských ozbrojených síl. Všimnite si, prosím, že už nemáme Armádu Slovenskej republiky s veľkým písmenom, ale ozbrojené sily s malým o. Je možné dedukovať niekoľko dôvodov, prečo tak vláda urobila spolu s Národnou radou. Po prvé, americkí vojaci nevedia alebo nechcú manuálne pracovať.

  • Smiech v sále.

  • Po druhé, americká armáda nemá dostatok prostriedkov na opravu vlastnými náletmi rozbitého letiska. Po tretie, vláda Slovenskej republiky dáva možnosť našim novodobým príslušníkom PTP pracovať, pretože doma im prácu nevie zabezpečiť. Po štvrté, vláde Slovenskej republiky veľmi záleží na reprezentácii nášho štátu na území, kde veľká miera obyvateľstva nemá ani potuchy, kde sa Slovenská republika nachádza. Po piate, vláda a parlament Slovenskej republiky dávajú prednosť investíciám do bojovej a technickej pripravenosti špeciálnych kománd pred investíciami do zdravia a vzdelania obyvateľov nášho štátu. Nebudem hovoriť o ďalších možných dedukciách.

    Prosím vás, aby ste si v predkladacej správe tohto návrhu všimli niektoré fakty. Naši vojaci opravujú a upravujú letisko a základňu v meste Bagram za peniaze slovenských daňových poplatníkov, ktorých suma do 28. februára 2003 bude predstavovať takmer 100 miliónov Sk. Teraz žiada predseda vlády Národnú radu Slovenskej republiky, aby odsúhlasila vyčlenenie ďalších 12 miliónov na polrok do 31. augusta 2003. Okrem konštatovania, že nárast výdavkov je hlboko podhodnotený, dávam do pozornosti, že uvedená suma 112 miliónov predstavuje napríklad cenu približne 3 miliónov dní nemocničného ošetrenia, ktoré sa dnes chystáme spoplatniť, alebo 6 miliónov receptov, alebo 12-tisíc počítačov pre projekt INFOVEK. Bolo by možné tiež financovať viacero zahraničných reprezentačných vystúpení orchestra a Zboru Slovenskej filharmónie alebo projektov na záchranu opustených a týraných detí.

    Hoci sa takéto a podobné body nachádzali medzi predvolebnými sľubmi súčasnej koalície, je zjavná a determinačná pre ňu základná skutočnosť. Na takéto projekty nepodpísala dohodu ani so Spojenými štátmi americkými, ani s NATO. Teda sľuby dané občanom i porušovanie ich ústavných práv sú pre pána premiéra a jeho vládu nepodstatné.

    Vážení kolegovia, premiér i vláda uviedli nepriamo Slovenskú republiku do vojnového stavu s moslimským svetom. Kto mal záujem a zoznámil sa s jeho históriou, vie, že v reakciách na tento počin nebude treba informovať napadnutých, kde je naša zemepisná poloha. Nie je nám však známe, aké opatrenia a zmluvy podpísali naši predstavitelia pre prípad, že by Slovensko potrebovalo ochranu. Ak nechceme byť spoluvinníkmi prípadnej kataklizmy, nemôžeme predkladaný návrh podporiť. Premiér a vláda vedome vystavujú vlastných občanov nebezpečenstvu straty života a zdravia pre výsostne cudzie záujmy. Dôvodia to dobrovoľnosťou, vraj na 9 miest v tejto ženijnej jednotke sa prihlásilo 60 záujemcov. Z 39 897 nezamestnaných absolventov všetkých typov škôl bolo možné predpokladať i vyšší záujem. Nejde tu teda ani o reprezentáciu Slovenskej republiky, ani o antiteroristické nálady našej mládeže, ale s výnimkou možného fenoménu túžby po dobrodružstve ide o jednu z mála vládou ponúkaných možností zlepšenia vlastnej finančnej situácie. A túto skutočnosť vláda hrubo zneužíva na naplnenie vlastného ambiciózneho želania vyslúžiť si pochvalu, prípadne odmenu za poslušnú službu.

    Pýtam sa, koľkí z členov vlády, koľkí z nás by boli ochotní prihlásiť svojho syna, vnuka či brata za člena tejto, s prepáčením, humanitárnej misie s názvom Trvalá sloboda, ktorú ponúka Biblia až v kráľovstve nebeskom. Až si na to, vážení, odpoviete, potom hlasujte za predložený návrh. Najprv si ho, prosím, pozorne prečítajte, aby ste zistili, s akou aroganciou až sarkazmom nám vláda vnucuje jeho schválenie. Národná rada Slovenskej republiky môže tejto vládnej avantúre zabrániť. Ak to neurobíme a prídu kovové rakvy alebo spadne nová budova Národnej banky, budeme sa musieť všetci zodpovedať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Bollovej pán poslanec Miklušičák. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda, pán minister. Vážená kolegyňa. Nepovažujem za aroganciu a nehoráznosť a sarkazmus zo strany vlády, že nás požiadala o vyslovenie súhlasu s predĺžením pobytu našej jednotky v Afganistane, ale považujem za aroganciu a sarkazmus z vašej strany porovnávať takéto vyslanie našej jednotky s prápormi PTP zriadenými tými, ku ktorým sa smelo hlásite.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra, či sa chce vyjadriť k vystúpenie pani poslankyne.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa Bollová. Nebudem reagovať na lekciu z demokracie, ktorú ste sa tu pokúsili predstaviť, ani na to, že vlastne to, k čomu sa vaša politická strana hlási, vytvorilo na Slovensku situáciu, že keby to obdobie nebolo, ku ktorému sa vlastne vy hlásite, tak by sme tých počítačov aj tých lôžok, aj všetkého mali podstatne viac.

  • Ale chcem povedať jedno a chcem zopakovať jedno, čo som povedal už vo svojom úvodnom slove. Afganistan sa stal výcvikovým priestorom pre medzinárodný terorizmus, ktorý ohrozil nielen Spojené štáty, ale ohrozil celú zemeguľu. A zasahoval bez akejkoľvek racionality všelikde, či už to bolo v Bali, a nikto nemôže vylúčiť, že takémuto zásahu alebo terčom takéhoto zásahu by sa mohlo stať aj Slovensko. A ak by sa terčom takéhoto zásahu stalo Slovensko, tak potom by ste sa možno aj vy pýtali, čo robila slovenská vláda a čo sme robili, akým spôsobom sme sa chceli dopredu vyhnúť takémuto nebezpečenstvu. Nedá sa mu vyhnúť úplne, ale je možné bojovať s medzinárodným terorizmom tak, že sa jednoducho zasiahnu tie centrá, tie ohniská toho, odkiaľ medzinárodný terorizmus vychádza. To je podstatou akcie Trvalá sloboda, a to, že sa Slovensko podieľa na tejto akcii, je, myslím si, skôr skutočnosťou, na ktorú môžeme byť hrdí. A ozbrojené sily Slovenskej republiky, ja som nezmenil ten názov a môžeme mať všelijaké názory na to, či bolo lepšie, keď sa to volalo armádou alebo ozbrojenými silami, je to vec vkusu a názoru, ale ozbrojené sily Slovenskej republiky nie sú s malým o, ale sú s veľkým O a myslím si, že to zodpovedá tomu, čo príslušníci týchto ozbrojených síl aj v Afganistane robia a čomu slúžia. Myslím si, že skôr na nich môžeme byť hrdí.

    Dámy a páni, uchádzam sa o vašu podporu tomuto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spravodajca? Nie. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na vyslovenie súhlasu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja iba dúfam, že bude aj vyslaným vojakom takisto veselo, ako nám bolo teraz. Hlasujeme o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vám teraz prečítam, keďže ho k dispozícii nemáte. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 15. januára 2003 k návrhu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane. Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pokračovaním pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane.

    Pán predseda, poprosím vás, aby ste o tomto dali hlasovať.

  • Páni, poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol termín.

  • Uznesenie zo 14. januára. Ja sa ospravedlňujem.

  • Panie poslankyne (reakcie z pléna), páni poslanci, kde je pätnásteho? Tam je štrnásteho. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za návrh 113, proti 10.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s návrhom vlády súhlas.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programe.

    Odporúčam, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme spojili tajné hlasovanie o ďalších dvoch bodoch programu schôdze Národnej rady, ktoré sú uvedené pod bodmi č. 14 a 15. Odporúčam taký postup, že by najskôr poverený spravodajca výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež a kultúru pán poslanec Jarjabek uviedol návrh na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. Otvoril by som rozpravu k tomuto bodu programu. Po skončení rozpravy by sme pristúpili k návrhu na voľbu kandidáta za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže, kde by návrh uviedol pán minister školstva. Po skončení rozpravy by sme tajným hlasovaním na dvoch farebne odlíšených hlasovacích lístkoch vykonali jednou tajnou voľbou obidve voľby do týchto orgánov. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím teraz, pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, iba prosím o spresnenie. Rozumieme tomu tak, že po skončení voľby skončíme dnes aj rokovanie, alebo budeme pokračovať ďalej ešte v programe? Pravdepodobne už skončíme.

  • Neskončíme, ale prerušíme do zajtra rána do 9.00 hodiny.

  • Myslím do zajtra.

    Ďakujem pekne.

    Takže nebude už potom ďalšia voľba.

  • Prosím teraz pána poslanca Jarjabka, ktorého poveril gestorský výbor, aby uviedol návrh na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, máte to pod tlačou 127. Národná rada Slovenskej republiky na svojej 4. schôdzi dňa 9. decembra 2002 prerokovala návrh na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci!

  • Na uprázdnené miesta bolo potrebné zvoliť troch nových členov na šesťročné funkčné obdobie v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. V tajnom hlasovaní boli zvolení dvaja z navrhovaných kandidátov, preto je potrebné uskutočniť novú voľbu, t. j. zvoliť jedného člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. rada má deväť členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Zvolením jedného kandidáta na šesťročné funkčné obdobie, ktoré sa začína dňom zvolenia, bude rada zastúpená v plnom počte. Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá sa listom z 10. decembra 2002 č. 1980/2002 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá návrh na kandidátov na členov rady.

    Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady: Valéria Agócs, klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMK; Ing. Jarmila Grujbárová, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Plus MEMO 98; Dr. Peter Škultéty, Rada pre vysielanie a retransmisiu; Dr. Marián Ostatník, Aliancia za etiku novinárov; Ing. Peter Alakša, Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska; Dr. Ing. Andrea Vasiľová, Asociácia nezávislých televíznych producentov a Ing. František Babuška, Asociácia nezávislých televíznych producentov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov za člena rady a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Kandidáti uvedení pod poradovým číslami 2 až 5 sa zúčastnili volieb v ostatných dvoch kolách, napriek tomu ich predkladatelia opätovne navrhli za kandidátov novej voľby. Toľko konštatácia výboru pre školstvo, vedu, kultúru a médiá, ktorá je iba konštatáciou a je stále v intenciách platného zákona.

    Gestorský výbor po zvážení uvedených skutočností v prijatom uznesení č. 35 z 9. januára 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé, zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 ods. 3 citovaného zákona jedného člena na obdobie šesť rokov, ktoré začne plynúť dňom zvolenia, po druhé, voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, po tretie, uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený žiadny člen rady z navrhovaných kandidátov, nakoľko nezískali potrebný počet hlasov. Toľko uznesenie.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili diskusiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa do rozpravy hlási niekto ústne, keďže som nedostal žiadny písomný návrh do rozpravy. Nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu na voľbu člena pre vysielanie a retransmisiu.

    Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi a prosím teraz pána ministra školstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil návrh kandidáta na voľbu za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže, ktorý prerokúvame ako tlač 130.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v súlade s § 11 ods. 2 zákona Národnej rady č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov vláda predkladá na schválenie Národnej rade návrh kandidáta na voľbu za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže na ďalšie štvorročné obdobie, ktoré začne plynúť 19. januára 2003. Vláda svojím uznesením číslo 1263 z roku 2002 z 20. novembra navrhla Národnej rade kandidátov do Rady Fondu detí a mládeže a Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

    Národná rada tajným hlasovaním na svojom 4. zasadnutí schválila do Dozornej rady Fondu detí a mládeže dvoch z troch navrhnutých kandidátov. Výsledky volieb boli schválené uznesením Národnej rady číslo 139 z 12. decembra 2002. Uznesenie konštatuje, že nakoľko vo voľbe, ktorá sa konala 12. decembra 2002, z troch navrhovaných členov do Dozornej rady Fondu detí a mládeže nebol zvolený jeden člen, jeho voľba sa vykoná na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom od 14. januára. Navrhujeme pána Petra Buláka a súčasne sťahujeme predchádzajúci návrh na kandidáta Martina Kuglu za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz prosím pani poslankyňu Rusnákovú, aby z poverenia výboru informovala Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru na voľbu člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

    Pani poslankyňa.

  • Ďakujem. V zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 189...

  • ... na základe zákona č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov sa dňom 18. januára 2003 končí funkčné obdobie členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže. Národná rada Slovenskej republiky na svojej 4. schôdzi 12. decembra 2002 prerokovala návrh na voľbu členov Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže. V tajnom hlasovaní však namiesto troch nových členov dozornej rady boli zvolení len dvaja členovia z navrhovaných kandidátov, a preto je potrebné uskutočniť novú voľbu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 107 pridelil na voľbu kandidáta za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže na prerokovanie Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport, mládež a kultúru do 14. januára 2003 s tým, že výbor predloží Národnej rade správu o výsledku prerokovania. Podľa § 11 ods. 2 zákona NR SR č. 189/1993 Z. z. vláda v tlači 130 navrhuje za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže kandidáta Ing. Petra Bulláka. Výbor v prijatom uznesení číslo 32 z 9. januára 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby zvolila Petra Bulláka za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré sa začne dňom 19. januára 2003. Návrh uznesenia je prílohou tejto správy.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov, pán minister pre navrhovateľov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pani poslankyni Rusnákovej.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch kandidáta na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a návrhu kandidáta na voľbu člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže. Prosím poverených skrutátorov, overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Otváram hlasovanie o návrhoch kandidátov na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a voľbu člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa opýtať, či už bol každý, alebo sa zúčastňuje tajného hlasovania. Či ste sa všetci zúčastnili.

    Nech sa páči, pán poslanec. Každý má ešte poslednú možnosť, keď chcete opravný termín.

    Nikto viac.

    Takže skončím tajné hlasovanie s tým, že prerušujem rokovanie do zajtra rána do 9.00 hodiny. Zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať. Samozrejme, budú nám oznámené aj výsledky tajného hlasovania a potom budeme pokračovať podľa programu.

    Takže prajem vám dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 18.40 hodine.

  • 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 15. 1. 2003 o 9.12 hodine ___

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás privítal na druhom rokovacom dni 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Včera sme rokovanie 5. schôdze prerušili po tajnej voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a tajnej voľbe kandidáta na voľbu za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže s tým, že overovatelia zatiaľ neoznámili Národnej rade Slovenskej republiky výsledok hlasovania.

    Ešte predtým, ako tak urobím, chcem dohodnúť ďalší postup dnešného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Celkom nám zostalo neprerokovaných 6 bodov, z toho 2 tajné voľby, medzinárodné zmluvy a návrh skupiny poslancov na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie a pravidelný bod programu schôdze, interpelácie a odpovede na interpelácie členov vlády.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Vavrík, chcete interpelovať.

    Odporúčam, aby sme dnešné rokovanie zahájili tajnými voľbami, teda návrhom na odvolanie a voľbu jednotlivých členov a funkcionárov Fondu národného majetku. Potom by sme pokračovali ďalšími bodmi programu. A v prípade, že by sme skončili skôr ako do 12.00 hodiny, budeme pokračovať o 14.00 hodine podľa dohodnutého programu rokovaním o návrhu na vyhlásenie referenda o vstupe do Severoatlantickej aliancie. Program schôdze by sme ukončili hodinou, nie hodinou, ale interpeláciami na členov vlády. Pýtam sa vás, či súhlasíte s takýmto postupom, pretože musíme zabezpečiť účasť členov vlády na interpeláciách. Vzhľadom na to, že dopoludnia sa vláda Slovenskej republiky zúčastní prijatia u pána prezidenta, tak nie je možná účasť členov vlády v dopoludňajších hodinách. O 13.00 hodine je zvolané rokovanie vlády, preto považujem za korektné, aby sme včas dali vláde vedieť hodinu, kedy sa majú ministri dostaviť do parlamentu na tento bod programu.

    Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, samozrejme, súhlasíme s takýmto postupom, len jedna prosba, aby sme opäť spojili tie dve tajné hlasovania, ako sme to urobili včera, aby sme ušetrili čas. Ďakujem pekne.

  • Áno, tak budeme postupovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pán poslanec Bastrnák a pán poslanec Zala. Na zahraničnej služobnej ceste sú páni poslanci Brocka, Kozlík a Murgaš.

    Prosím teraz povereného overovateľa, aby informoval Národnú radu o včerajšom výsledku tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu

    a

    návrhu kandidáta za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

    Nech sa páči, pani predsedníčka výboru pani poslankyňa Beňová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informovala o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 14. januára 2003.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na novú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok, zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.

    Zo 131 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe pani Valérie Agócs hlasovalo za 70 poslancov, proti 33 poslancov, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov, pani Jarmily Grujbárovej hlasovalo za 54 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 37 poslancov, pri Petrovi Škultétym hlasoval za 1 poslanec, proti 68 poslancov a zdržalo sa 62 poslancov, pre pána Mariána Ostatníka hlasovali za 4 poslanci, proti 65 poslancov, zdržalo sa 62 poslancov, za pána Petra Alakšu nehlasoval nikto, proti bolo 69 poslancov, zdržalo sa 62 poslancov, pre pani Andreu Vasiľovú nehlasoval nikto, proti 68 poslancov, zdržalo sa 63 poslancov a pri pánovi Františkovi Babuškovi hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 68 poslancov a zdržalo sa 62 poslancov.

    Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolená pani Valéria Agócs.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila z navrhovaných kandidátov Valériu Agócs za členku Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Prosím o oznámenie výsledku ďalšej voľby.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Teraz mi dovoľte, ctené kolegyne, vážení kolegovia, aby som vám prečítala zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže, ktoré sa konalo 14. januára 2003.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na novú voľbu člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.

    Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a zo 135 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe pána Petra Buláka hlasovalo za 92 poslancov, proti 14 poslancov a zdržalo sa 29 poslancov.

    Na voľbu člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže zvolený pán Peter Bulák.

    Blahoželáme, ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni a predsedníčke výboru za oznámenie výsledkov tajnej voľby.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Petra Buláka za člena Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh na odvolanie a voľbu viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky

    a

    návrh na odvolanie a voľbu členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Odporúčam, páni poslanci, aby sme tieto dva body, pokiaľ sa týka odvolania a voľby, spojili. Teda pán minister by z poverenia vlády uviedol návrh najskôr na odvolanie viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku, o tomto by sme otvorili rozpravu, po skončení rozpravy prerušili rokovanie o návrhu na odvolanie, potom by sme prerokovali návrh vlády na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku, znovu by bola rozprava, po rozprave o tomto bode programu by sme prerušili rokovanie a v tajnej voľbe uskutočnili návrhy na odvolanie uvedených členov a funkcionárov Prezídia Fondu národného majetku a potom by sme postupovali podobným spôsobom spojeným hlasovaním o návrhu na voľbu členov Fondu národného majetku. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja dokonca navrhujem tak, že by sme pokračovali, že by pán minister uviedol obidva body a bola aj spoločná rozprava, pretože svojím spôsobom obidva body spolu súvisia a potom je aj spoločné hlasovanie, nemusíme to prerušovať predkladaním, všetko spolu aby sme spravili.

  • Súhlasím, ak je všeobecný súhlas Národnej rady, ja osobne súhlasím. Prosím potom, predkladateľom toho druhého návrhu na odvolanie členov Dozornej rady je výbor, kde je spravodajcom pán poslanec Rehák.

    Teraz prosím pána ministra, aby uviedol návrh na odvolanie viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť úvodné slovo k materiálu návrh na odvolanie viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prezidenta, viceprezidenta a ďalších členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky volí a odvoláva na návrh vlády alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním.

    Predkladám návrh na odvolanie Pavla Hulíka z funkcie viceprezidenta Prezídia a odvolanie Ivána Farkasa, Ivana Pramuka, Dušana Jurčáka, Jozefa Zaťka, Ľubomíra Skaloša z funkcie členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predkladaný návrh 9. januára 2003 a uznesením č. 41 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odvolať viceprezidenta a 5 členov Prezídia Fondu národného majetku podľa predloženého návrhu.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Rehákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda parlamentu, pán minister, milé kolegyne, kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 126 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám Národnej rade Slovenskej republiky správu výboru k návrhu vlády Slovenskej republiky na odvolanie a voľbu viceprezidenta a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na odvolanie a voľbu viceprezidenta a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky rozhodnutím č. 109 z 9. januára 2003 na prerokovanie do 10. januára 2003 výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na svojom zasadnutí 9. januára 2003 v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie viceprezidenta a členov Prezídia Fondu národného majetku a svojím uznesením č. 41 z 9. januára 2003 výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odvolať tajným hlasovaním pána Pavla Hulíka z funkcie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku a Ivána Farkasa, Ivana Pramuka, Dušana Jurčáka, Jozefa Zaťka, Ľubomíra Skaloša z funkcie členov Prezídia Fondu národného majetku. Na základe návrhu vlády Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na svojom zasadnutí 9. januára 2003 prerokoval tiež návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu viceprezidenta a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 41 z 9. januára 2003 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov zvoliť tajným hlasovaním za viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Daniela Végha a ďalších 5 členov Prezídia Fondu národného majetku Juraja Plechla, Mikuláša Kačaljaka Milana Krajniaka, Stanislava Janotu a Františka Stana. Ďalšie návrhy výbor v období, keď prerokovával daný materiál, neobdržal.

    Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prezidenta Prezídia, viceprezidenta Prezídia a ďalších 7 členov Prezídia volí a odvoláva na návrh vlády alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada tajným hlasovaním.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval uvedené návrhy 9. januára a uznesením č. 41 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vykonať voľbu viceprezidenta Prezídia a 5 členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Následne rokoval gestorský výbor a gestorský výbor na základe svojho rokovania v súlade s § 126 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tajným hlasovaním, tak ako som už uviedol, odvolať Pavla Hulíka z funkcie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku a Ivána Farkasa, Ivana Pramuka, Dušana Jurčáka, Jozefa Zaťka, Ľubomíra Skaloša z funkcie členov Prezídia Fondu národného majetku – po uskutočnení tajného hlasovania výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia, ktorý je v prílohe č. 1 predmetnej parlamentnej tlače –, zvoliť za viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Daniela Végha a za členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Juraja Plechla, Mikuláša Kačaljaka, Milana Krajniaka, Stanislava Janotu a Františka Stana. Náležitosti potrebné k návrhu jednotlivých členov, teda čestné vyhlásenie, súhlas s kandidatúrou a profesijný životopis, sú uvedené v prílohe uvedenej tlače.

    Po uskutočnení tajného hlasovania o voľbe viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a ďalších 5 členov Prezídia Fondu národného majetku výbor odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala návrh uznesenia, ktorý je v prílohe č. 2 parlamentnej tlače.

    Správa výboru o prerokovaní návrhu vlády Slovenskej republiky na odvolanie viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku bola schválená uznesením výboru č. 43 z 9. januára 2003.

    Výbor poveril uznesením výboru č. 43 z 9. januára 2003 spravodajcu výboru predložiť Národnej rade správu výboru a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán predsedajúci, to je všetko z mojej strany, môžete otvoriť diskusiu k danému materiálu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Ale na základe našej dohody, ak dovolíte, teraz by som vás poprosil k tlači 128, aby ste nás informovali o návrhu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a na voľbu potom predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky s tým, že, tak ako sme sa dohodli, spojíme tie dve tajné hlasovania o odvolaní. A, samozrejme, k voľbe pokročíme až potom, keď budeme mať výsledok teda hlasovaní o odvolaní.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, tak ako vláda Slovenskej republiky, tak aj výbor Národnej rady, predmetný výbor, môže predložiť návrhy na obsadenie vo Fonde národného majetku či už Prezídia alebo Dozornej rady. Takže v tomto prípade Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 126 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výboru, ale aj návrh Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a zároveň predkladá návrh na voľbu členov Dozornej rady a predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na svojom zasadnutí 9. januára 2003 v nadväznosti na § 37 ods. 1 zákona 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prerokoval návrh aj podpredsedu vlády, ministra hospodárstva a ministra pre správu a privatizáciu národného majetku na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a zároveň aj výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Svojím uznesením č. 42 z 9. januára 2003 výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odvolať tajným hlasovaním členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a to Vladimíra Chleba, Andreja Finďa, Milana Gergelyho, Istvána Mázika a Antona Kubischa.

    Na základe návrhov poslaneckých klubov a návrhov podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ministra hospodárstva Slovenskej republiky a ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom 5. zasadnutí 9. januára 2003 prerokoval tiež návrh výboru na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 42 z 9. januára 2003 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť tajným hlasovaním za predsedníčku Dozornej rady Fondu národného majetku Martu Lobotkovú a ďalších 6 členov Dozornej rady Fondu národného majetku v nasledovnom poradí: Milana Fraňu, Lászlóa Hóku, Jaroslava Ivana, Jozefa Kriška, Ondreja Mateja a Pavla Pavlisa. Ďalšie návrhy výbor k rokovaniu neobdržal.

    Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predsedu Dozornej rady a ďalších 6 členov Dozornej rady volí a odvoláva na návrh výboru Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval uvedené návrhy 9. januára 2003 a uznesením č. 42 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vykonať voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a voľbu ďalších 6 členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe svojho rokovania v súlade s § 126 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tajným hlasovaním odvolať z funkcie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Vladimíra Chleba, Andreja Finďa, Milana Gergelyho, Istvána Mázika, Antona Kubischa – po ukončení tajného hlasovania výbor odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala návrh uznesenia, ktorý je v prílohe č. 1 parlamentnej tlače –, zvoliť za predsedníčku Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky Martu Lobotkovú, a 6 členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a to Milana Fraňu, Lászlóa Hóku, Jaroslava Ivana, Jozefa Kriška, Ondreja Mateja a Pavla Pavlisa. Náležitosti potrebné k návrhu jednotlivých kandidátov, teda čestné vyhlásenie, súhlas s kandidatúrou a profesijný životopis, sú uvedené v prílohe predkladaného materiálu.

    Po ukončení tajného hlasovania o voľbe predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a ďalších 6 členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky gestorský výbor odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala návrh uznesenia, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 parlamentnej tlače.

    Správa výboru o prerokovaní návrhu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku a návrhu na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a ďalších 6 členov Dozornej rady Fondu národného majetku bola schválená uznesením výboru č. 44 z 9. januára 2003.

    Výbor poveril uznesením č. 44 z 9. januára 2003 spravodajcu výboru predložiť Národnej rade správu výboru a poveril ho zároveň právomocami podľa § 79 ods. 5 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    To je všetko k tomuto bodu, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predchádzajúcim dvom bodom.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Ešte prosím pána ministra, aby uviedol, samozrejme, aj návrh na voľbu viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku, lebo sme sa dohodli, že bude spojená rozprava a, samozrejme, voľby vykonáme oddelene, najprv odvolanie až potom voľbu. Takže, pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom k tomu, že je spoločná rozprava, ja som predpokladal, že návrh uvediem po hlasovaní o odvolaní. Ale keďže je zlúčená rozprava, dovoľte mi, aby som podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje, že prezidenta a viceprezidenta a ďalších členov Prezídia Fondu národného majetku volí a odvoláva na návrh vlády alebo výboru Národnej rady Národná rada tajným hlasovaním, navrhol Daniela Végha do funkcie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a voľbu Juraja Plechla, Mikuláša Kačaljaka, Milana Krajniaka, Stanislava Janotu a Františka Stana za členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz otváram rozpravu o týchto bodoch programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy nedostal. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o týchto dvoch bodoch programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ako aj členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Chcem pripomenúť, že hlasovacie lístky sú farebne odlíšené a že platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je pri každom mene a priezvisku zakrúžkovaná jedna z alternatív, t. j. „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“.

    V tajnom hlasovaní budeme postupovať obvyklým spôsobom.

    Prosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh tajného hlasovania a súčasne aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či ste sa všetci zúčastnili tajného hlasovania.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, nech sa páči, ešte máte možnosť.

    Vyhlasujem tajné voľby za skončené.

    Prosím všetkých overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnice o výsledkoch tajného hlasovania.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. To znamená, o 10.05 hodine sa pokúsime začať. To znamená, podľa mojich informácií za 10 minút je možné spočítať hlasy, tam dosť jednohlasné sú tie hlasovania, ale keby nemali výsledok overovatelia, tak, samozrejme, ja to včas oznámim. Skúsime pokračovať v rokovaní o 10.05 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím teraz povereného overovateľa, aby oznámili výsledky tajného hlasovania. Je to pán poslanec Iván Farkas.

  • Hlasy z pléna.

  • Zolo Farkas? Toľko Farkasov je tu? Takže prosím pána Zoltána Farkasa? (Odpoveď z pléna.) No preto, lebo...

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Pani poslankyňa, viete, je ťažké pomýliť Maďara, ale sa vám to podarilo.

    Pán Zoltán Horváth, takže, nech sa páči, máte slovo, môžete oboznámiť Národnú radu s výsledkami tajného hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám vyhlásil výsledky tajného hlasovania o návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Tajného hlasovania sa zúčastnilo 132 poslancov.

    Hlasovacie lístky odovzdali všetci poslanci, zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov 1 bol neplatný.

    Overovatelia zistili, že pri odvolaní bolo odovzdaných teda 131 platných hlasovacích lístkov.

    Pri odvolaní Pavla Hulíka hlasovalo za 121, proti 1 a zdržalo sa 9 poslancov, Ivána Farkasa hlasovalo za 124, proti 1, zdržalo sa 6, Ivana Pramuka hlasovalo za 125, proti nikto, zdržalo sa 6, Dušana Jurčáka hlasovalo za 124, proti nikto, zdržalo sa 7, Jozefa Zaťka hlasovalo za 125, proti nikto, zdržalo sa 6 a Ľubomíra Skaloša hlasovalo za 124, proti nikto, zdržalo sa 7 poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli odvolaní z funkcie viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Pavol Hulík, Iván Farkas, Ivan Pramuk, Dušan Jurčák, Jozef Zaťko a Ľubomír Skaloš.

    V tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa zúčastnilo 132 poslancov.

    Bolo odovzdaných 132 hlasovacích lístkov, všetky hlasovacie lístky boli platné.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli odvolaní z Dozornej rady Fondu národného majetku Vladimír Chlebo, hlasovalo za 124 poslancov, proti 2, zdržalo sa 6, ďalej Andrej Finďo, za 123 poslancov, proti 2, zdržalo sa 7 poslancov, Milan Gergely, za 125 poslancov, proti nikto, zdržalo sa 7 poslancov, István Mázik, za 125, proti 1, zdržalo sa 6, a Anton Kubisch, za 124, proti 2, zdržalo sa 6.

    Teda konštatujeme, že títo páni boli odvolaní.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán overovateľ.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní odvolala viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Takže teraz pristúpime k ďalšiemu tajnému hlasovaniu, a to o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ako aj predsedu Dozornej rady a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Pri voľbe členov Prezídia Fondu národného majetku sa navrhuje zvoliť jeho viceprezidenta a 5 členov, čo je uvedené aj na hlasovacom lístku, pri voľbe členov Dozornej rady Fondu národného majetku sa navrhuje zvoliť jej predsedu a 6 členov.

    Dovoľte mi ešte, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby som opäť pripomenul, že hlasovacie lístky sú farebne odlíšené a svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, to znamená buď „za“, alebo „proti“, alebo „zdržiavam sa“. Znovu by som vás chcel ale upozorniť aj na to, že hlasovací lístok sa neopravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý je prepisovaný alebo doplňovaný alebo ak pri niektorom mene nie je vyjadrená voľba zakrúžkovaním.

    Prosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh volieb a aby hlasovali ako prví.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás vyzvať, aby ste tí, ktorí ste sa ešte nezúčastnili tajného hlasovania, tak urobili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tajné voľby za skončené.

    Prosím teraz overovateľov, aby spočítali hlasy a, samozrejme, vyhotovili aj zápisnice o výsledkoch tajného hlasovania.

    Vyhlasujem prestávku do 10.45 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Teraz prosím poverených overovateľov, aby oznámili výsledky volieb.

    Najprv je to pán poslanec Gál. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky odovzdali všetci poslanci hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.

    Zo 128 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Daniela Végha hlasovalo za 99 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov, Juraja Plechla hlasovalo za 96 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov, Mikuláša Kačaljaka hlasovalo za 100 poslancov, proti 6 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov, Milana Krajniaka hlasovalo za 98 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov, Stanislava Janotu hlasovalo za 96 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov, Františka Stana hlasovalo za 99 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov.

    Na voľbu viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli zvolení do funkcie viceprezidenta Prezídia a členov Prezídia Fondu národného majetku Daniel Végh, Juraj Plechlo, Mikuláš Kačaljak, Milan Krajniak, Stanislav Janota a František Stano.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Gál.

    Ďalší overovateľ, ktorý nás oboznámi s výsledkami volieb, je pán poslanec Kolesár. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedníčky Dozornej rady a členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prezvali 130 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedníčky Dozornej rady a členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Všetkých 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo platných.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe Marty Lobotkovej hlasovalo za 128 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržali sa 2 poslanci, pri voľbe Milana Fraňu hlasovalo za 117 poslancov, proti bolo 5 poslancov, hlasovania sa zdržalo 8 poslancov, pri hlasovaní za Lászlóa Hóku hlasovalo za 116 poslancov, proti bolo 6 poslancov, hlasovania sa zdržalo 8 poslancov, pri hlasovaní za Jaroslava Ivana hlasovalo za 117 poslancov, proti boli 4 poslanci, hlasovania sa zdržalo 9 poslancov, pri hlasovaní za Jozefa Kriška hlasovalo za 117 poslancov, proti boli 4 poslanci, zdržalo sa 9 poslancov, pri hlasovaní za Ondreja Mateja hlasovalo za 120 poslancov, proti bol 1 poslanec, hlasovania sa zdržalo 9 poslancov, pri hlasovaní za Pavla Pavlisa hlasovalo za 120 poslancov, proti bol 1 poslanec, zdržalo sa 9 poslancov.

    Na voľbu predsedníčky Dozornej rady a členov Dozornej rady Fondu národného majetku je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia na základe toho konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli zvolení za predsedníčku Dozornej rady a členov Dozornej rady Fondu národného majetku pani Marta Lobotková, pán Milan Fraňa, pán László Hóka, pán Jaroslav Ivan, pán Jozef Kriško, pán Ondrej Matej a pán Pavol Pavlis.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec Kolesár.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila viceprezidenta Prezídia a ďalších členov Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a predsedu Dozornej rady a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Ďakujem všetkým overovateľom za spoluprácu a odvedenú robotu.

    návrh na voľbu zástupcu zamestnancov do Predstavenstva Národného úradu práce.

    Návrh ste dostali ako tlač 126, súčasťou návrhu je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím teraz poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyňu Kláru Sárközy, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítala správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu zamestnancov do Predstavenstva Národného úradu práce.

    Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie požiadal listom zo dňa 25. novembra 2002 prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky v súlade s § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov o predloženie návrhu na voľbu člena Predstavenstva Národného úradu práce v termíne do 31. 12. 2002 z dôvodu skončenia funkčného obdobia Jurajovi Blahákovi, členovi Predstavenstva Národného úradu práce a zástupcovi zamestnancov, dňom 18. januára 2003. Návrh na voľbu Juraja Blaháka, zástupcu zamestnancov do Predstavenstva Národného úradu práce predložila reprezentatívna organizácia zamestnancov Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky listom zo dňa 10. decembra 2002 spolu s osobitným prehlásením a charakteristikou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, do pôsobnosti ktorého patrí Národný úrad práce, prerokoval návrh na voľbu Juraja Blaháka, zástupcu zamestnancov do Predstavenstva Národného úradu práce, na 8. schôdzi dňa 13. januára 2003 a uznesením č. 54 súhlasil s predloženým návrhom Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Výbor vzal na vedomie skončenie funkčného obdobia Juraja Blaháka, zástupcu zamestnancov v Predstavenstve Národného úradu práce, dňom 18. januára 2003 a konštatoval, že návrh na voľbu Juraja Blaháka, zástupcu zamestnancov do Predstavenstva Národného úradu práce, bol predložený v súlade so zákonom č. 387/1996 Z. z . o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Výbor po prerokovaní návrhu na voľbu zástupcu zamestnancov do Predstavenstva Národného úradu práce uznesením č. 54 z 13. januára 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov zvoliť dňom 19. januára 2003 za člena Predstavenstva Národného úradu práce zástupcu zamestnancov navrhnutého reprezentatívnou organizáciou zamestnancov Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky Juraja Blaháka. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby voľba člena Predstavenstva Národného úradu práce sa konala verejným hlasovaním.

    Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcu zamestnancov do Predstavenstva Národného úradu práce bola schválená uznesením č. 54 z 13. januára 2003.

    Pán podpredseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne do rozpravy nie je prihlásený žiaden poslanec. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že do rozpravy sa ústne neprihlásil nikto.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie odporúča, aby sa voľba člena Predstavenstva Národného úradu práce konala verejným hlasovaním. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom, aby sa hlasovalo verejne. Áno. Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, ideme hlasovať.

    Prosím pani poslankyňu pani spravodajkyňu Kláru Sárközy, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči.

  • Dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 15. januára 2003 k návrhu na voľbu zástupcu zamestnancov do Predstavenstva Národného úradu práce:

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov zvolila dňom 19. januára 2003 za člena Predstavenstva Národného úradu práce zástupcu zamestnancov navrhnutého reprezentatívnou organizáciou zamestnancov Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky Juraja Blaháka.“

    Môžeme dať o tom hlasovať.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 123 poslancov, za návrh hlasovalo 121 poslancov, proti nehlasoval žiaden poslanec, hlasovania sa zdržal 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Juraja Blaháka za zástupcu zamestnancov do Predstavenstva Národného úradu práce.

    Skôr ako uvediem ďalší bod programu, chcem upozorniť všetkých členov poslaneckého grémia, že o 12.00 hodine predseda parlamentu zvolal politické grémium, treba prerokovať nejaké otázky. Prosím o 12.00 hodine, aby všetci členovia politického grémia boli v zasadačke u pána predsedu.

    návrh Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh, ktorý vypracoval zahraničný výbor, vám bol rozdaný ako tlač 109. Súčasťou materiálu je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím povereného člena zahraničného výboru pána poslanca Imricha Béreša, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 9 z 9. januára 2003 ma určil predložiť návrh Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Táto smernica upravuje postup pri navrhovaní, schvaľovaní, koordinovaní a poskytovaní náhrad, vyúčtovaní a hodnotení zahraničných pracovných ciest, ktoré súvisia s výkonom funkcie poslanca Národnej rady alebo ktoré súvisia s výkonom práce zamestnanca Kancelárie NR SR. Doteraz boli tieto záležitosti upravované smernicami o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov a zamestnancov Kancelárie Národnej rady, ktorá bola schválená uznesením Národnej rady č. 292 z 13. mája 1999.

    Dôvodom pre zmenu smernice bolo prijatie zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý nahradil pôvodný zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Významným motívom bolo upraviť smernicu v zmysle hospodárneho, efektívneho a účinného vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Zásadnými zmenami v navrhovanej smernici sú zmena schvaľovacieho procesu pri zahraničných pracovných cestách poslancov a zamestnancov. Na základe výsledkov porady vedenia Národnej rady sa zmenil čl. 6, t. j. návrhy na zahraničné pracovné cesty. K návrhu zahraničnej pracovnej cesty poslancov sa musí vyjadriť o. i. predseda príslušného poslaneckého klubu, vedúci stálej delegácie a vedúci kancelárie. Čl. 7 sa zmenil schvaľovací proces týchto ciest, a to v tom, že sa rozlíšil proces schvaľovania ciest poslancov a zvlášť proces schvaľovania ciest zamestnancov Kancelárie Národnej rady. V doterajšej smernici nebola upravená neprítomnosť povereného podpredsedu Národnej rady a tiež predsedu Národnej rady. Čl. 7 ods. 4 rieši tento prípad, kde v prípade neprítomnosti povereného podpredsedu a tiež aj predsedu Národnej rady schvaľuje zahraničnú pracovnú cestu zastupujúci podpredseda Národnej rady. V tomto – čl. 7 – bol doplnený ďalší odsek 8, kde komisia schvaľuje pri každej predloženej zahraničnej pracovnej ceste spôsob dopravy, v prípade leteckej dopravy posudzuje použitie cenovej triedy a schvaľuje cestu v triede business alebo economy. Nóvum priniesol čl. 11 ods. 1 pod písmenom f), ktorý pojednáva o použití súkromného motorového vozidla na služobné účely. Používanie súkromného vozidla sa použije len výnimočne, len ak Kancelária Národnej rady nemôže zabezpečiť dopravu iným spôsobom.

    Veľmi citlivým a diskutovaným bodom sú služobné cesty leteckou dopravou. V čl. 11 sa zásadným spôsobom zmenil odsek 2, a to z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov z rozpočtu na leteckú dopravu. Pri zahraničnej pracovnej ceste majú nárok cestovať a) predseda a podpredsedovia Národnej rady v cenovej triede business, doteraz to bola I. trieda, b) ostatní poslanci a zamestnanci v cenovej triede economy pri letoch v rámci európskeho kontinentu, doteraz to bola trieda business. Samozrejme, ak nebude dostatočný časový priestor na technickú realizáciu zahraničnej pracovnej cesty a bude nedostatok leteniek v triede economy, zabezpečí sa letenka v cenovej triede business. Ak rozdiel medzi cenou economy a business je do 5 000 korún, možno uprednostniť letenku v triede business. Ďalej sa rieši oficiálna delegácia predsedu a podpredsedov, kde členovia týchto delegácií vrátane sprievodu letia v tej istej cenovej triede. Menujem a citujem to vzhľadom na to, že sú to veľmi citlivé otázky, ktoré boli trikrát citlivo prediskutované. A nebol by som asi rád, keď by sa to opäť vrátilo do výboru.

    Nový bod je účasť na seminároch v zahraničí. Bol vytvorený nový článok, ktorý sa týka pozývaní poslancov na semináre v zahraničí. Pozvania rozlišujú dvojitý druh, a to súvisiac s našimi integračnými snahami do Európskej únie a NATO.

    Ďalší bod je stanovenie limitov a výdavkov na ubytovanie. Doposiaľ táto problematika nebola riešená. Je tu dosť dôsledne a dôkladne tento problém navrhnutý a vyriešený.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za vašu pozornosť, aj vám, milí kolegovia. Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu o návrhu smernice. Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, ktorí budú mať prípadné pozmeňujúce návrhy, aby mi tieto odovzdali písomne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že do rozpravy sa nikto neprihlásil, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, pán poslanec Drgonec sa hlásil, ale zlyhalo technické zariadenie, ako mi tu hovorí. Tak neviem, kde je chyba. Ale v každom prípade dávam slovo pánovi poslancovi Drgoncovi. Chyba bude zrejme v technickom zariadení. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dámy a páni, pán poslanec Béreš zdôrazňoval otázku citlivého prístupu k navrhnutému materiálu. Napriek tomu avizujem, že zrejme vystúpim necitlivo. Vystúpim necitlivo z toho dôvodu, že smernice sú predložené v intenciách dnes módnej tézy o poslaneckých výhodách, ktoré treba obmedzovať. Ja, samozrejme, nechcem presadzovať názor zavádzania alebo posilňovania poslaneckých výhod, ale napriek tomu si myslím, že nakladanie s právnym postavením poslanca Národnej rady Slovenskej republiky si zaslúži vyššiu citlivosť, než je práve módny trend.

  • My hovoríme o úsporách štátneho rozpočtu, o kurióznych úsporách, pretože z balíka štátneho rozpočtu sa peniaze rozdeľujú veľmi roztodivným spôsobom. Napr. nevládne organizácie dostávajú zo štátneho rozpočtu v súčasnosti miliardy, ktoré nie sú odkontrolovateľné v režime zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách alebo nie sú kontrolovateľné v medziach doslovného výkladu tohto zákona. Nechávame stranou miliardy, hovoríme o úsporách možno 2 mil., možno 10 mil., každopádne o úsporách miliónov. Ak je toto správny postoj, fajn, sústreďme sa na možnosti služobných ciest poslancov.

    Myslím si, že tento materiál by mal rozlišovať teda jednoznačne medzi služobnými cestami, ktoré sú v štátnom záujme a ako také sú potom zabezpečené aj finančne, a inými cestami, ktoré nie je dôvod financovať. Predložený materiál však vychádza z predstavy, že sú nejaké služobné cesty, na ktoré ide poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v mene Slovenskej republiky, ale nezabezpečuje sa mu doprava na letisko. Je to úplne absurdné.

    V tejto súvislosti predkladám primerane vážnosti tohto textu, tak ako ju ja vnímam, pozmeňujúci návrh, podľa ktorého nie je posledná veta „Kancelárii Národnej rady nevzniknú žiadne náklady spojené s účasťou poslanca na seminári, resp. na inom podujatí, ktoré organizujú zahraniční organizátori,“, ale je formulácia: „Kancelária Národnej rady zabezpečí služobný bicykel, na ktorom poslanec individuálnu dopravu vykoná.“

  • Podľa toho istého čl. 12 ods. 2 „Poslanec sa zúčastní na seminári, iba ak sa nekoná zasadnutie Národnej rady,“ – hovoríme o seminároch NATO, o seminároch Európskej únie – navrhujem doplniť text o odsek 3 v znení: „NATO a Európska únia nesmú organizovať seminár v čase riadneho zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky.“

  • Takýmto spôsobom by sa, samozrejme, celý návrh dal prepracovávať aj ďalej.

    Podstata môjho vystúpenia je v tom, že sa nazdávam, že tento text by sa napriek výzve na citlivý prístup mal necitlivo vrátiť do výboru na nové spracovanie tak, aby naozaj zodpovedal tomu, čo má byť v záujme a v mene Slovenskej republiky a čo nie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Béla Bugár.

  • Áno, ďalší, pán Hopta, pani Dubovská.

    Pán Bugár, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja sa trošku aj čudujem, že takýmto spôsobom vystupujete práve vy, lebo vy ste z toho klubu, ktorý najviac tlačil na to, aby určité možnosti, ktoré používali poslanci, sme okresali. To je jedna vec, to si treba uvedomiť.

  • Druhá vec. Zároveň ale musíte si uvedomiť aj ďalšiu vec. Ak niekto ide na seminár, povedzme, alebo na akciu, s ktorou Národná rada nič nemá spoločné, nemôžete chcieť, aby Národná rada, aj keď ste poslanec, robila servis. Ak si myslíte, že to treba urobiť, tak dobre, v poriadku, ale uvedomte si, že to znamená, že musíme prijať ďalších pracovníkov, ktorí takýto servis budú zabezpečovať. A uvedomte si, že to potom treba zdôvodniť, prečo napr. prijímame ďalších ľudí, prečo vydávame ďalšie peniaze. Takže o tomto je celá záležitosť.

    A ja si myslím, že čo sa týka všetkých zahraničných pracovných ciest poslancov, Národná rada sa snaží, aspoň to poviem tak, sa snaží, zabezpečiť tieto pracovné cesty dôstojne a dôstojným spôsobom pripraviť všetky náležitosti pre všetkých poslancov nezávisle od toho, či je to poslanec opozície alebo vládnej koalície.

  • Faktickú poznámku má ďalej pán poslanec Hopta.

  • Ja len chcem doplniť svojho predrečníka, že po stretnutí s delegáciou poslaneckého klubu KSČ, ktoré sme mali tento víkend, sme sa dozvedeli aj takú zaujímavú skutočnosť, že v Českej republike nejeden podpredseda zákonodarného zboru schvaľuje služobné cesty do zahraničia, ale je na to určený širší kolektív, či už poslanecké grémium, resp. určitý kolektív, kde sú zástupcovia všetkých politických strán, aby tieto služobné cesty boli rovnomerne rozdelené. Myslím si, že možno túto prax by bolo vhodné zaviesť aj do prostredia Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Prosím pánov poslancov, ak sa chcú prihlásiť, aby to ešte urobili, lebo mienim uzavrieť možnosť hlásiť sa do faktických poznámok. Takže uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani Dubovská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Keďže už v predchádzajúcom období som pracovala v zahraničnom výbore a bola zaradená v niektorých delegáciách, ktoré reprezentujú túto snemovňu a našu krajinu v zahraničí, mám s cestovaním isté skúsenosti. Chcela by som kolegov upozorniť naozaj, šetrime tam, kde je to účelné, reprezentujeme totiž našu krajinu, našich občanov a to musí byť dôstojné a plnohodnotné, nešetrime tam, kde budeme šetriť na našom imidži. Tieto zahraničné cesty nie sú dovolenkou, sú naozaj prácou od rána do noci, musíte zapnúť a veľakrát sa hráme na sponzorov našej krajiny.

    Chcem ešte upozorniť na to, že ubytovanie tiež musí byť dôstojné, tam prebiehajú tiež mnohé rokovania, večere pracovné. A keď chceme lietať economy, môžeme lietať economy, ale v prípade tom, že sa nepredĺži potom rokovanie, lebo ak sa predĺži rokovanie a nestíhame let, ako sa potom mám dostať domov. Niekde v noci na letisku zháňať nejakého zamestnanca Národnej rady, ktorý mi pomôže sa dostať domov, alebo si vymáhať spôsob dopravy späť, je dosť nepríjemné.

    Ja nechcem žiadny nadštandard, ale dávať tu nejaké kvóty pri zabezpečení ubytovania, ja som o tom už hovorila s pánom predkladateľom na výbore, nie je to tiež účelné. Veľakrát sú hotely už vybukované a nemáme inú šancu, len sa ubytovať drahšie. Takže šetrime tam, kde je to účelné, a nie neúčelné. Reprezentujeme našu krajinu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Husár sa ďalej hlási s faktickou poznámkou.

  • Ja, vážené kolegyne, kolegovia, chcem iba o jedno poprosiť pre budúcnosť, že aj takéto kroky by vyžadovali určitú serióznosť. Ja myslím, že seriózne by bolo, keby sme povedali v súlade s celospoločenskou pravdou, že treba šetriť a neoblepovať tento materiál frázami, ktoré nemajú opodstatnenie, teda frázami „v rámci hospodárnosti, v rámci efektivity“. Chcete povedať, že cesta pána, aby som nezačal od pána Tkáča, pána Figeľa alebo niekoho iného bude efektívna tým, že znížime náklady na leteckú prepravu o 3 000 alebo 4 000 korún? Ináč tie výsledky, ktoré donesú do republiky, sú neefektívne a neprimerané nákladom, ktoré na toto vynaložíme? Len o toto by som chcel poprosiť, pretože naozaj oblepujeme v predkladanom materiáli aj vo vystúpeniach tieto veci, pokiaľ niekto vie, čo je to efektívnosť, balastom.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel povedať jednu základnú myšlienku, že si treba jasne uvedomiť, že práca poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v organizáciách, ktorých je členom Slovenská republika, je regulárnou funkciou parlamentnej činnosti, patrí regulárne do jeho náplne práce a mala by byť takýmto spôsobom aj vnímaná.

    Navyše ešte tu prichádza do hry alebo do úvahy jeden faktor a to je to, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú vysielaní na reprezentáciu týchto európskych inštitúcií v ich mene. Mne sa to stalo teraz dvakrát od novembra do decembra a zostal som v klube flákačov, bol som jednoducho diskriminovaný verejne, diskreditovaný aj morálne. V tejto súvislosti by bolo dobré aj z hľadiska tej novej kultúry parlamentnej politiky, z hľadiska prezentácie týchto činností skutočne prezentovať, aké je vypätie poslanca, ktorý reprezentuje Národnú radu a ktorý pracuje v zahraničí v mene napr. Rady Európy. Je skutočne dehonestujúce, ak toto sa chápe ako nejaká zárobková činnosť a podobne.

    Chcel by som ešte uviesť, že sme napr. totálne nezvládli voľby tým, že delegácia, ktorá mala akreditáciu do januára tohto roku, vlastne od októbra neplnila povinnosti v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a vznikli tam úžasné problémy, napr. sme stratili kontinuitu koordinácie európskych Rómov cez výbor pre migráciu. Ako príklad vravím, rozpadla sa turecká delegácia, pretože sa v Turecku zmenila situácia, voľby, a Rada Európy bola paralyzovaná prakticky aj našou stranou. Takže v tejto súvislosti prechod medzi volebným obdobím a delegáciami bude treba zvládnuť, aby sa to v budúcnosti už nestalo.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Chcem len technickú poznámku povedať, skutočne. Prosím, upozorňujem na čl. 13, ktorý sa volá Stravné, a jeho prvý bod. Chcem sa len spýtať, či by bolo technicky možné, aby medzi prílohami tohto materiálu, bol aj text § 13 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, aby bol úplný skutočne, aby sa videlo, koľko je možné kde čerpať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nerada by som rozširovala diskusiu o tejto problematike. Viete veľmi dobre, že som Hnutie za demokratické Slovensko v predchádzajúcom volebnom období reprezentovala v 4 delegáciách. Bola to praktika, ktorá umožňovala veľakrát práve ušetriť prepojením rôznych aktivít medzi jednotlivými organizáciami. Hneď na začiatku tohto obdobia som ponúkla podpredsedovi parlamentu, že budem spolupracovať pri vypracovaní smernice, ak potrebuje vypracovať niektoré zabehnuté prvky, pretože s týmto sa stretávame každé volebné obdobie.

    Tretí raz v tomto parlamente na začiatku práce parlamentu preberáme a vždy chceme urobiť novú smernicu. Pritom naše zastupovanie vlastne v zahraničí sa nemení. Samozrejme, mohli by sme sa porovnať s Českou republikou alebo s Poľskom. Nedá sa to porovnať, pretože ak zoberieme zastupovanie českých poslancov, tak by ste videli, ako diametrálne sa rozlišuje smernica pre nich a pre nás, kde je podstatne väčšia dôvera voči poslancovi zo strany jeho Národnej rady, ale, samozrejme, musí to byť aj z tej druhej strany.

    Znovu zopakujem, že, samozrejme, som ochotná podpredsedovi parlamentu pomôcť. Myslím si, že skutočne by mala byť komisia zložená nielen z koaličných poslancov, ale aj z opozičných poslancov, aby sa podieľali na určení, ktoré aktivity sú dôležité a ktoré nie. Nemôže sa stať, že stretnutia s niektorými vysokými predstaviteľmi v zahraničí sú brané možno ako súkromná aktivita. Rešpektujem aj názor, že ak treba v štáte šetriť, nebudeme šetriť na dôchodcoch, ale v prvom rade budeme sa vedieť pozrieť aj na svoje aktivity.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fico, procedurálny návrh, predpokladám, máte. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem si iba uistiť, či to, čo povedal pán poslanec Drgonec, je procedurálny návrh, lebo nepredpokladám, že budeme hlasovať o jeho pozmeňujúcich návrhoch, pokiaľ ide o obsah, či záver svojho vystúpenia máme ako poslanecké kluby vnímať ako procedurálny návrh, to znamená vrátiť materiál naspäť na rokovanie zahraničnému výboru.

  • Hlasy v sále.

  • Ja som už rozpravu raz uzatvorila. Došlo k takému menšiemu technickému problému. Čiže ešte raz, aby bolo jasné, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, odznelo tu veľa zaujímavých názorov, podnetov, tento materiál bol trikrát v zahraničnom výbore, dvakrát bol prizvaný k nemu aj pán podpredseda Bugár, ktorý služobné cesty podpisuje. Debata bola plodná a výsledok hlasovania bol ten, že všetci členovia boli za, ani jeden proti, ktorí boli prítomní, samozrejme, ale, prosím, demokracia je taká, vypočuli sme si i rôzne názory.

    Čo sa týka nejakého módneho trendu. Nie je módny trend šetriť. V každej normálne fungujúcej spoločnosti a firme sa jednoducho pozerá na náklady. Materiál, ktorý bol schválený v predchádzajúcom období, neobsahoval špecifikáciu ekonomicko-technického charakteru. Tento materiál je len rozpracovaný do drobnejších úprav a na druhej strane dopĺňa tie veci, ktoré prináša život.

    Často sa tu hovorí o morálke. Páni poslanci a pani poslankyne, myslíte si, že je morálne letieť v inej cenovej skupine, keď robíme ekonomické reštrikcie voči obyvateľom, kde rozdiel medzi I. a II. triedou počas 2 hodín letu je 20 000 alebo 15 000 korún, za ktoré dostanete jeden pohár šampusu navyše? Ja si myslím, že nie. Na náklady sa treba pozerať, treba ich kontrolovať.

    K nákladom na ubytovanie, kde je 200 eur ako norma. Ak si pozorne prečítate tento článok, ten nikoho neobmedzuje, nie je to žiadna reštrikcia. Je tam len stanovená hranica, ktorá sa, keď si to prečítate, nemusí vždy dodržať z objektívnych príčin.

    Takže ja nechcem viacej zdržovať vzácne grémium, nakoľko je ešte jeden bod, ktorý by sme mali prejsť.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj, bola ukončená rozprava, ukončené faktické poznámky, pokračujeme ďalej.

  • Takže chcel by som dať hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Drgonca, o jeho návrhu vrátiť tento materiál na dopracovanie. Prosím vás, dajte hlasovať.

  • Áno, pán poslanec, ďakujem.

    Dávame hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Drgonca. Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Drgonca, ktorým je, aby sa vrátil tento materiál späť do výboru. Čiže hlasujeme za vrátenie alebo proti vráteniu tohto materiálu do výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 59 poslancov, proti hlasovalo 33 poslancov, hlasovania sa zdržalo 23 poslancov, nehlasovalo 15 poslancov.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Prosím pána navrhovateľa, aby dal hlasovať o uznesení.

  • Predkladám uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 15. januára 2003 k návrhu Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 109).

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v znení, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia.“

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 73 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia, schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

  • Pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom č. 12 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Návrh vlády ste, panie poslankyne a páni poslanci, dostali ako tlač 116, správu o prerokovaní návrhu vlády vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie máte ako tlač 116a.

    Návrh vlády odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič. Prosím ho, aby sa ujal slova. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Doplnkovým protokolom č. 12 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Zo zasadnutí spoločného výboru CEFTA, stretnutia ministrov poľnohospodárstva, ako aj zo summitu predsedov vlád krajín CEFTA vyplynula úloha, ktorá sa týka ďalšej liberalizácie agropotravinárskeho obchodu. V zmysle záverov z týchto stretnutí sa v roku 2002 uskutočnili rokovania medzi Slovenskou republikou a Českou republikou na jednej strane a Slovinskou republikou na strane druhej.

    Predkladaný materiál zahŕňa výsledky rokovaní expertov ministerstiev pôdohospodárstva a ministerstiev zodpovedných za zahraničný obchod. Jeho obsahom je zníženie colných sadzieb komodít, ktoré v rámci CEFTA doteraz liberalizované neboli a ktorých výška obmedzovala slovenským exportérom prístup na slovinský trh. Zároveň došlo k ďalšej liberalizácii v prípade niektorých komodít, na ktoré sa už predtým poskytovali preferenčné clá podľa Doplnkového protokolu č. 6 k CEFTA. Strany sa dohodli aj na odstránení exportných dotácií na dodávky realizované pri nulovej colnej sadzbe. Česká a slovenská strana z dôvodu existencie colnej únie dodržali spoločný postup pri rokovaniach so slovinskou stranou a dohodli sa na jednotných colných sadzbách.

    Vychádzajúc z dohodnutých koncesií možno v obchode so Slovinskou republikou očakávať ďalší nárast aktívneho salda obchodnej bilancie v skupine agropotravinárskych výrobkov. Slovensko od roku 1998 zaznamenáva v obchode s agropotravinárskymi komoditami so Slovinskom kladné saldo obchodnej bilancie, ktoré má rastúcu tendenciu. To bolo v roku 1998 vo výške 0,57 mil. USD, v roku 1999 vo výške 0,93 mil. USD, v roku 2000 vo výške 1,15 mil. USD, v roku 2001 vo výške 1,99 mil. USD a v prvom polroku 2002 vo výške 0,5 mil. USD.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1245 zo dňa 13. novembra 2002 súhlasila s uzavretím Doplnkového protokolu č. 12 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Jeho slávnostné podpísanie sa uskutočnilo dňa 5. decembra 2002 v Záhrebe pri príležitosti podpisu Dohody o prístupe Chorvátska k CEFTA. Tento protokol sa predbežne vykonáva od 1. januára 2003.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam aby ste vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom č. 12 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Jirka Malchárka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vyplývajúc z uznesenia č. 47 zo zasadania tohto výboru z 9. januára 2003, predkladám správu výboru o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom č. 12 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne ho určil, vyplývajúc z jeho kompetencie, za gestorský výbor.

    Výbor Národnej rady prerokoval pridelenú parlamentnú tlač ako gestorský výbor a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku správu výboru uznesením č. 47 z 9. januára 2003.

    Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali.

    Výbor uvedený návrh prerokoval 9. januára a uznesením č. 45 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas.

    Gestorský výbor súčasne v súlade s § 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku konštatuje, že ide o medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom č. 12 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Dúfam, že nezlyhalo technické zariadenie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spravodajcu, aby predniesol odporúčanie výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovolím si predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom č. 12 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom č. 12 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom č. 12 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.“

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Dávam hlasovať o prednesenom návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci a panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 108 poslancov, za hlasovalo 106 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada navrhované uznesenie schválila.

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 117. Správu o prerokovaní návrhu vlády vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie máte ako tlač 117a.

    Opäť prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Prokopoviča, aby návrh vlády uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Dohoda o prístupe Chorvátskej republiky k CEFTA zahŕňa výsledky bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní medzi zástupcami krajín CEFTA a Chorvátskej republiky. Jej podpisom sa zóna voľného obchodu rozširuje o Chorvátsko, ktoré v čl. 2 prístupovej dohody prijíma Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode CEFTA a bude ju uplatňovať v celom jej rozsahu.

    Slovenská strana vychádzajúc z Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou bude aj naďalej uplatňovať nulové colné sadzby v obchode s priemyselnými výrobkami. Poľnohospodárske koncesie zakotvené v pôvodnej bilaterálnej dohode o voľnom obchode s Chorvátskom sa premietli do prístupovej dohody. Pri niektorých agropotravinárskych komoditách sa úroveň liberalizácie prehĺbila. Ide o zníženie colných sadzieb a zvýšenie kvót na slovenský vývoz cukroviniek, margarínu, glukózy a fruktózy, ako aj ostatných čokolád. Na základe reciprocity sa zlepšili podmienky pre dovoz chorvátskych cukroviniek, čokoládových výrobkov, cedevity a vegety, čo nepochybne prispeje k obohateniu slovenského trhu.

    Chorvátsko doposiaľ nie je začlenené do systému paneurópskej kumulácie pravidiel pôvodu tovaru. Z tohto dôvodu zatiaľ nie je možné medzi krajinami CEFTA a Chorvátskom uplatňovať Protokol 7 Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode upravený v Doplnkovom protokole č. 11 k CEFTA. Zástupcovia krajín CEFTA a Chorvátska sa preto dohodli na kompromisnom riešení spočívajúcom v uplatňovaní princípu intra-CEFTA kumulácie. Podľa neho sa v obchode medzi Chorvátskou republikou a jednotlivými krajinami CEFTA budú uplatňovať pravidlá pôvodu tovaru stanovené v samostatnom Protokole 7a, ktorý bol konzultovaný so Sekciou pre pôvod tovaru Európskej komisie. Tento protokol tvorí neoddeliteľnú súčasť Dohody o prístupe Chorvátska k CEFTA a bude sa uplatňovať vo vzťahu k Chorvátskej republike do termínu jej začlenenia do systému paneurópskej kumulácie pôvodu tovaru a až následne voči všetkým krajinám tohto systému.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1218 zo dňa 6. novembra 2002 súhlasila s uzavretím Dohody o prístupe Chorvátska k CEFTA. Jej slávnostné podpísanie sa uskutočnilo dňa 5. decembra 2002 v Záhrebe. Dohoda sa bude predbežne vykonávať od 1. marca 2003.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby ste vyslovili súhlas s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím určeného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Ľubomíra Vážneho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vo výbore.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 88 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výboru o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (tlač 117).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode rozhodnutím č. 102 z 23. decembra 2002 na prerokovanie s termínom do 10. januára 2003 Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou prerokovania do 10. januára 2003.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval pridelenú parlamentnú tlač a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku správu výboru uznesením č. 48 z 9. januára 2003.

    Iné výbory Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali.

    Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorému bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, uvedený návrh prerokoval 9. januára 2003 a uznesením č. 46 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas.

    Gestorský výbor na základe svojho rokovania v súlade s § 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku konštatuje, že ide o medzinárodnú zmluvu všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (tlač 117).

    Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie č. 48 z 9. januára.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poveril uznesením výboru č. 48 z 9. januára 2003 spravodajcu gestorského výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto správu, ktorú takto predkladám.

    Vážená pani podpredsedníčka, žiadam vás o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy a rozpravu vyhlasujem za ukončenú.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Prosím, aby pán spoločný spravodajca uviedol hlasovanie v treťom čítaní.

  • Ďakujem. Predkladám, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode vyslovuje súhlas s Dohodou o prístupe Chorvátskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.“

    Prosím vás, pani podpredsedníčka, o hlasovanie.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujeme o prednesenom návrhu uznesenia.

    Už včera ste boli upozornení, že na schválenie medzinárodných dohôd je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny parlamentu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 108 poslancov, za návrh hlasovalo 108 poslancov, proti nehlasoval žiaden poslanec, hlasovania sa nezdržal ani jeden poslanec, hlasovali všetci poslanci.

  • Konštatujem, že sme návrh tohto uznesenia schválili.

    Vyhlasujem prestávku.

    Pripomínam, že o 14.00 hodine budeme rokovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia o vyhlásení referenda o vstupe Slovenska do NATO.

    A ešte pripomínam, že na 12.00 hodinu predseda parlamentu zvolal poslanecké grémium.

    Pán poslanec Nagy, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Upozorňujem poslancov výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, že autobus k návšteve ombudsmana bude pristavený o 12.15 hodine pred budovou Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Chcel by som upozorniť členov výboru pre verejnú správu, že výbor, ktorý bol pôvodne zvolaný na 12.00 hodinu, vzhľadom na grémium, ktoré zvolal pán predseda na 12.00 hodinu, by sme spravili o 12.30 hodine. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem, páni poslanci.

    Prestávka do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.49 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram odpoludňajšie rokovanie 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa dohody v poslaneckom grémiu budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO.

    Návrh ste dostali ako tlač 120 a správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch máte ako tlač 120a.

    Prosím teraz pána poslanca Ondriaša, ktorého poverila skupina poslancov, ktorí predkladajú návrh na vyhlásenie referenda, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o dôvodoch návrhu, ktorým predkladajú do Národnej rady tento materiál. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím, keby ste svoju diskusiu preniesli mimo rokovacej sály a zaujali miesto, ktoré vám patrí.

    Pán poslanec Ondriaš, máte slovo.

  • Ďakujem. Dňa 21. novembra 2002 Slovenská republika na pražskom summite NATO dostala pozvanie na vstup do NATO. Vláda deklarovala, že má záujem o urýchlené a hladké prístupové rokovania a jej cieľom je, aby Slovenská republika sa stala riadnym členom NATO na summite tejto aliancie v máji 2004. Je to v súlade s jej programovým vyhlásením.

    Uvedomujeme si, že členstvo v NATO neznamená iba politickú účasť v tomto vojenskom kolektívnom zoskupení, ale najmä aktívnu účasť člena a prevzatie záväzkov vyplývajúcich z jeho účasti. Pristúpenie k Severoatlantickej zmluve je mimoriadny akt Slovenskej republiky s dlhodobým dopadom na jej členov. Členstvo v NATO sa po pražskom summite NATO spája s novým aspektom vo svetovom politicko-bezpečnostnom priestore, orientáciou NATO na boj s terorizmom a preventívnymi údermi súvisiacimi s mierou zodpovednosti na celosvetovom dianí členských štátov tejto vojenskej aliancie.

    Rozhodnutie o vstupe do NATO bude veľkou mierou ovplyvňovať budúci vývoj Slovenskej republiky a jej občanov po dobu niekoľkých generácií. Preto považujeme za nezodpovedné, aby rozhodnutie bolo prijaté politikmi spravujúcimi štát v 4-ročnom volebnom období, ktorých dôveryhodnosť v prieskumoch verejnej mienky sa pohybuje v rozmedzí 10 až 30 %.

    Podľa čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa referendom môže rozhodnúť o dôležitých otázkach verejného záujmu. Ako je teda uvedené, vstup Slovenskej republiky do NATO možno považovať za predmet verejného záujmu. Preto by sa malo umožniť občanom Slovenskej republiky, aby sa k tejto dôležitej a nesporne vážnej otázke vyjadrili.

    Referendu by mala predchádzať podrobná odborná a osvetová kampaň o kladoch a záporoch tohto úkonu. Až potom môže Slovenská republika prostredníctvom svojich ústavných orgánov zaujať jednoznačne stanovisko buď k zamietnutiu jej vstupu do NATO, alebo k zavŕšeniu jej prístupového procesu ratifikácie o vstupe do NATO.

    V zmysle uvedených skutočností vstup Slovenskej republiky do NATO svojím obsahom spĺňa podmienky referenda podľa Ústavy Slovenskej republiky. Na tomto základe v mene skupiny poslancov predkladám návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým žiada prezidenta Slovenskej republiky, aby vyhlásil referendum s predloženou otázkou.

    Dovoľte mi zároveň, aby som predniesol aj návrh znenia tohto uznesenia, je to krátke znenie.

    „Národná rada Slovenskej republiky na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. c), čl. 93 ods. 2 a čl. 95 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky A. schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum s touto otázkou – Súhlasíte so vstupom Slovenskej republiky do NATO? Áno – Nie –, B. predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda s tým, aby do 30 dní vyhlásil referendum podľa časti A. tohto uznesenia.“

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Ondriašovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Drgonca, predsedu ústavnoprávneho výboru, aby ako poverený spravodajca výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru k návrhu skupiny poslancov na vyhlásenie referenda o vstupe do Severoatlantickej aliancie. Pán poslanec a predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO (tlač 120) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO, ďalej budem hovoriť v skratke „gestorský výbor“, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky takto:

    1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 93 z 13. decembra 2002 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a napokon Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky tri výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 19 z 8. januára 2003 prijala k návrhu nesúhlasné stanovisko.

    3. O návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO výbory rokovali nasledovne:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 63 zo 14. januára 2003 konštatoval, že po prvé Ústava Slovenskej republiky v čl. 93 ods. 1 vytvára základ pre obligatórne referendum, ak Národná rada schváli ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z takéhoto zväzku, referendum, potvrdzuje cez schválenie ústavného zákona, sa musí konať. Ustanovenie čl. 93 ods. 2 ústavy je základom pre fakultatívne referendum. O akejkoľvek inej dôležitej otázke verejného záujmu sa referendum môže konať, ak sa splní jedna z podmienok v čl. 95 ods. 1 ústavy. Ustanovením čl. 93 ods. 3 sa určuje ústavné obmedzenie pre uplatnenie čl. 93 ods. 2. Základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet predstavujú tie dôležité otázky verejného záujmu, ktoré nie sú predmetom obligatórneho referenda ani nesmú byť predmetom fakultatívneho referenda. Naopak, všetky ostatné otázky, ktoré nie sú predmetom taxatívneho výpočtu čl. 93 ods. 3, môžu byť predmetom fakultatívneho referenda, ak majú povahu dôležitého verejného záujmu. Čl. 96 ústavy zakladá právne účinky v príčinnej súvislosti s čl. 93. Národná rada Slovenskej republiky bez pochybností má povinnosť schváliť uznesenie o vyhlásení referenda, ak jej od poslancov alebo vlády Slovenskej republiky dôjde návrh na vyhlásenie referenda o otázke ustanovenej v čl. 93 ods. 1. Ústavné postavenie Národnej rady Slovenskej republiky môže byť predmetom sporu v prípade návrhu na vyhlásenie fakultatívneho referenda. Potenciálny spor, či ide o povinnosť Národnej rady schváliť uznesenie o vyhlásení referenda na návrh poslancov alebo vlády Slovenskej republiky alebo či ide o oprávnenie rozhodnúť, možno vyriešiť výkladom, ktorý prihliadne na čl. 95 ústavy. Referendum vždy vyhlasuje prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky má podľa čl. 96 ods. 1 ústavy určenú povinnosť návrhom sa zaoberať, ale nie je povinná schváliť uznesenie o vyhlásení referenda na návrh skupiny poslancov. Zhodné ústavné postavenie má Národná rada aj vtedy, keď návrh na vyhlásenie referenda predloží vláda Slovenskej republiky.

    Po druhé. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO je v súlade s čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO rokovať a predložený návrh neschváliť.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 13 z 9. januára 2003 neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO.

    Napokon, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia neschváliť návrh skupiny poslancov nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v spojení s čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z celkového počtu 13 členov výboru bolo prítomných 10, z toho hlasovalo 5 za, 4 proti a 1 sa zdržal hlasovania.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade so zákonom Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO rokovať a predložený návrh neschváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 66 zo 14. januára 2003.

    Toľkoto spoločná správa výborov Národnej rady. Otvorte, prosím, rozpravu k bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Najskôr vystúpia poslanci, ktorí sa prihlásili za poslanecké kluby písomne, ako prvý za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Jozef Ševc, po ňom za poslanecký klub ANO pán Jozef Banáš.

    Pán poslanec Ševc, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada Slovenskej republiky, úvodom chcem vyjadriť uspokojenie i vďaku za zaradenie nášho návrhu na prerokovanie otázky o konaní referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO ako samostatného bodu programu. Dúfame, že zaradenie tejto naliehavej a mimoriadne dôležitej otázky ako samostatného bodu rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky bolo motivované nielen potrebou vyhovieť reglementu a kalkuláciou založenou na väčšine hlasov, ale predovšetkým a nadovšetko uvedomením si potreby s plnou vážnosťou posúdiť túto výsostne dôležitú otázku tak z hľadiska súčasných domácich i medzinárodných aspektov, ako aj z hľadiska možných ďalekosiahlych historických dôsledkov.

    Keďže v rámci tohto bodu programu Národná rada Slovenskej republiky má za úlohu posúdiť predmetný návrh a rozhodnúť o konaní referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO, obmedzím sa výlučne na túto otázku. Nebudem hovoriť o meritórnych aspektoch členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii, sústredím sa na dôvody, pre ktoré sme presvedčení, že konanie referenda o tejto otázke je nielen opodstatnené, ale aj nevyhnutné.

    Predstavitelia koalície a podaktorí predstavitelia opozičných strán v Národnej rade Slovenskej republiky odmietajú konanie referenda a súčasne zdôrazňujú potrebu prehlbovania demokratickej štátnosti na Slovensku. Svoje negatívne stanovisko opierajú o tvrdenie, že referendum nie je potrebné, pretože o vstupe Slovenskej republiky do NATO už rozhodli občania v septembrových voľbách v roku 2002. Vraj rozhodli tým, že hlasovali za ich volebné programy, ktoré obsahovali aj ich zámer usilovať sa o vstup Slovenskej republiky do NATO.

    Nechcem antagonizovať naše rokovanie, ale hľadať spoločné prijateľné východisko. Preto sa obmedzím v tomto kontexte na nasledujúce.

    Volebné programy kandidujúcich strán v septembrových voľbách 2002 zahrnovali široké spektrum akútnych problémov občanov, štátu a spoločnosti ako celku. Povedať s určitosťou, ktorý z programových bodov bol tým rozhodujúcim, pre ktorý občan hlasoval pre daný politický subjekt, je podľa nás nemožné. Možnože práve sľuby, pre ktoré sa občan rozhodol hlasovať za konkrétny politický subjekt, boli účelové a nebudú nikdy splnené. Tvrdiť, že občania voliči hlasovali v septembrových voľbách do Národnej rady za strany, pretože mali v programe vstup do NATO, je odvážne a v určitom zmysle aj zavádzajúce. Okrem toho všetci vieme, koľko z celkového počtu občanov voličov hlasovalo za strany súčasnej vládnej koalície. Vstup Slovenskej republiky do NATO patrí k takým významným historickým rozhodnutiam, keď jedno jediné „áno“ môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť nielen život terajších generácií, ale aj mnohých generácií, ktoré prídu po nás. Neváham dokonca povedať, že môže ovplyvniť aj svojbytnosť tejto krajiny, slovenského národa a ľudu tejto krajiny.

    Vyslovený názor zdieľajú aj mnohí významní činitelia slovenského politického, kultúrneho a spoločenského života, ktorí sa rozhodli iniciovať referendum občianskou cestou. Sú presvedčení, že rozhodnutie o vstupe do NATO je ešte dôležitejšie ako vstup do Európskej únie. Plne s nimi súhlasíme, tak ako aj mnohí iní občania. Preto vyhlásenia predstaviteľov niektorých parlamentných strán, že o vstupe Slovenskej republiky do NATO nie je potrebné hlasovať, pretože ide iba o prístup k medzinárodnej zmluve, ktorý sa nedotýka suverenity štátu, je krajne nezodpovedné a zavádzajúce.

    Považujeme za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o konaní referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO nepovažuje KSS za rozhodnutie o merite veci. O merite veci v takom prípade rozhodnú tí najkompetentnejší a tí, ktorým to jedine prislúcha, teda občania. Ak nastoľujeme túto otázku tak nástojčivo, robíme to preto, aby sme všetci pred svojím svedomím a pred celým svetom demonštrovali, že sme demokratický štát, že nielen slovami, ale predovšetkým skutkami upevňujeme a rozvíjame demokraciu, všetky formy aj priamu formu, ktorá umožňuje občanovi, aby sa sám a priamo vyjadril k závažným otázkam života krajiny a spoločnosti.

    Prekvapuje nás, keď cítime akúsi obavu z podtextu negatívneho stanoviska parlamentných strán ku konaniu referenda. Prečo sa koalícia a tie opozičné strany, ktoré ju v tejto otázke podporujú, obávajú o výsledok referenda? Veď už viac ako 3 roky všetky prieskumy verejnej mienky a vládni predstavitelia nás ubezpečujú, že už nad 70 % respondentov podporuje vstup Slovenska do NATO. Okrem toho na propagačnú kampaň prvá vláda Mikuláša Dzurindu vynaložila viac ako 100 mil. Sk. Veď referendum môže byť nielen verifikátorom stanoviska občanov Slovenskej republiky na vstup do NATO, ale aj ukazovateľom ako efektívne boli využité tieto prostriedky. Mali by ste otvorene povedať, z čoho máte obavy. Ak všetky parlamentné subjekty, ktoré sú za vstup do NATO, podporili občania vo voľbách hlavne preto, že ste mali vo svojich programoch vstup do NATO, čoho sa potom obávať?

    Opätovne chcem prehlásiť, že poslanci KSS v Národnej rade Slovenskej republiky budú rešpektovať vôľu slovenských občanov tak, ako ju vyjadria v referende.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súvislosti s 10. výročím vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa opäť dostala do popredia otázka konania, resp. nekonania referenda o výstupe Slovenskej republiky zo zväzku česko-slovenského štátu. Zrejme už nikdy nikto s definitívnou platnosťou nebude môcť povedať, či to bolo v súlade s vôľou väčšiny občanov alebo proti ich vôli. Proponenti vzniku samostatnej Slovenskej republiky argumentujú, že bola možnosť konania referenda, ale nebola využitá. Sme presvedčení, že by sme nemali pridávať ďalší iritant do našej novodobej histórie, ktorý by v budúcnosti ďalej prehlboval rozpoltenosť našej spoločnosti. Konaním referenda o vstupe do NATO by sme tomu predišli. Kladiem otázku, prečo by niekto mal brať na seba takúto mimoriadnu historickú zodpovednosť, keď je možnosť opýtať sa občanov, že čo je v súlade s ich záujmami. Veď táto republika nepatrí iba nám poslancom ani žiadnej politickej strane. My sme dokonca pevne presvedčení, že parlamentu neprislúcha ani rozhodovanie o vstupe Slovenskej republiky do NATO, to patrí všetkým občanom. Preto by všetci občania mali o tejto otázke rozhodnúť.

    A nakoniec. Aj predstaviteľ NATO verejne, a nie dvojzmyselne prehlásil, že rozhodnutie o konaní, resp. nekonaní referenda o vstupe Slovenska do NATO je len a len vecou samotného Slovenska. Ako viete, Slovinsko je zrejme nie menej demokratické ako Slovensko a vypísalo jedno spoločné referendum o vstupe do Európskej únie a NATO na 9. februára tohto roku. Teda nemajú obavu z ničoho nepredvídaného. Myslím si, že ani u nás by tak neprišlo k niečomu nepredvídanému, iba by to ukázalo vôľu občana. Dajme mu takúto možnosť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško a pán poslanec Galbavý chcú reagovať faktickou poznámkou. A zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. No ešte pán poslanec Zubo sa hlási a uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Ševc, ospravedlňujem sa vám, že som nečítal váš volebný program, volebný program KSS. Len chcem sa spýtať celkom vecne: Vy ste mali vo volebnom programe referendum o NATO? Keby ste boli taký láskavý a odpovedali mi?

  • Pán poslanec sa prihlásil, takže odpovie na záver všetkým.

    Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

  • Ja by som skôr mal otázku na pána predsedu Komunistickej strany pána Ševca, pretože kedykoľvek využíva príležitosť na to, aby porovnával systémy. Často počúvam, že ten bývalý bol lepší a demokratickejší, ako je terajší. A preto moja otázka znie: Ak by socialistická ústava poznala inštitút referenda, boli by ste za to, aby sa mohli občania vyjadriť, či vstúpime do Varšavského paktu alebo nie?

  • Ďalšia otázka, slovo má pán poslanec Zubo.

  • Ja by som len chcel potvrdiť, že skutočne Komunistická strana Slovenska mala vo svojom programe referendum o takej závažnej a dôležitej otázke, ako je vstup do NATO. Preto považujeme za povinnosť tento sľub dodržať.

    Doporučil by som ale, keď tie otázky padajú tuná zo strany pána Mikloška a pána Galbavého a chcú vedieť, ktorý systém bol demokratickejší a lepší a sociálne spravodlivejší, keď to oni necítia a nevedia, nech idú medzi občanov a opýtajú sa ich.

  • Pán poslanec Ševc, môžete reagovať ešte.

  • Ďakujem za možnosť. K tej prvej otázke. Áno, nielen sme boli za referendum do NATO, ale aj do Európskej únie. Takže my sme tieto dva problémy nerozdeľovali.

    Pán Galbavý, máte pravdu, ak by sme mali porovnať možnosť, je pravda a myslím si, že to je už historicky za nami, boli by sme za referendum aj v tom prípade, keby sme boli vtedy pri moci.

  • Smiech v sále.

  • Takže myslím si, že tuná nie je v tomto problém. Je iná historická doba, v mnohom sme sa poučili. Vy, vážení páni koaliční poslanci, nás stále vnímate ako starú KSS. Prosím vás, trocha sa zamyslite, my sme vznikli v roku 1992.

  • Hlasy z pléna.

  • Nebudem reagovať. Ďakujem.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále. Končíte, pán poslanec?

  • Áno, ďakujem, lebo s nimi sa nedá diskutovať.

  • Smiech v sále.

  • Prosím upokojiť situáciu v rokovacej sále. Ďakujem veľmi pekne.

    Ďalší sa do rozpravy za poslanecké kluby prihlásil pán Jozef Banáš z klubu ANO, po ňom pán Árpád Duka-Zólyomi z poslaneckého klubu SMK.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, kolegovia, vážení zástupcovia médií, svojho času sa novinári pýtali kaplána amerického Senátu pána Edwarda Hala, či sa občas za ctených pánov poslancov aj modlí. Pán Hale povedal: „Nemodlím sa, iba ich počúvam a potom sa modlím za Spojené štáty americké.“ Ja musím priznať, že, hoci som členom liberálnej strany, sa za svoju rodinu, za svojich priateľov a iných dobrých ľudí modlím. Mám pocit, že od okamihu, keď prišla myšlienka usporiadať referendum o vstupe do NATO, budem musieť do okruhu tých, za ktorých sa budem modliť, pribrať aj Slovenskú republiku.

    Dovoľte, aby som bol trošku osobný a nebudem používať tie známe argumenty, ktoré už boli mnohokrát medializované. Narodil som sa zopár mesiacov po vtedy Víťaznom februári a pár mesiacov pred procesom znárodnenia, ktorý ja nazývam jednou z najväčších zlodejín v histórii Slovenska. Spomínam si na uplakané oči našej učiteľky počas tryzny za súdruha Stalina a tiež na jej uplakané oči, keď ju vyhadzovali zo školy. Netušil som, že možno som k tomu prispel aj ja, keď som ju ako dobre vychovaný študent alebo žiak v kostole slušne pozdravil: Česť práci. Ako chlapec som netušil, prečo učiteľ v škole odsudzoval Ježiška napriek tomu, že mal robotnícky pôvod, a dedo Mráz napriek tomu, že nič nevyviedol, musel žiť až na Čukotke. Chápal som, prečo mi otec počas prechádzky na Devín na otázku, kto sú tí ujovia sediaci na strážnych vežiach, odpovedal, že naši vojaci, ktorí nás chránia proti imperialistom z NATO číhajúcim za hranicou. Nechápal som však už, prečo mi neodpovedal na otázku: A prečo sú potom obrátení smerom ku nám? Postupne som však chápať začal. Definitívne som chápal, keď som 21. augusta 1968 vášnivo debatoval s našimi nič nechápajúcimi mladými oklamanými okupantmi, keď som pochopil, že dočasný pobyt sovietskych vojsk sa zmenil na trvalý a po ukončení vysokej školy a nástupe do podniku zahraničného obchodu som nemohol ako zodpovedný referent za frankofónne krajiny cestovať na Západ, pretože som nebol členom KSČ. A tak som do nej ako 27-ročný vstúpil. Mohol som potom robiť prácu, ktorú som študoval, robil som ju a cítil sa ponížený, pretože tam, ale nielen tam, mi šéfovali ľudia, ktorých sme si nevážili, lebo nevedeli, lebo brzdili náš rozlet, lebo potláčali to najvzácnejšie, slobodný rozvoj človeka. Ponižovalo nás to a emigrovali sme sami do seba. Báli sme sa a azda sme sa aj hanbili.

    Nebol som disident, nemal som na to odvahu a môj príbeh nebudem rozoberať, pretože podobný má drvivá väčšina z mojej generácie, príbeh lámania chrbtov, charakterov a v horšom prípade zdravia a možno i životov a snov a túžob o zázraku, ktorý raz iste príde. A ten prišiel. V jeden novembrový deň, v čase zvonenia kľúčov na námestiach vzal ma pod pazuchu pod Michalskou bránou Ľubo Feldek a povedal mi: „Poď so mnou.“ Prišli sme do Academie Istropolitany. Feldek mi povedal, že sme v koordinačnom centre VPN a pokojne mi hovoril mená ľudí, ktorí sa tam schádzali. Niektorých som poznal osobne, iných zo Slobodnej Európy. Díval som sa na nich a odrazu som sa zľakol. Bol som vtedy riaditeľom tlačového a informačného strediska Federálneho ministerstva zahraničných vecí. Ľubo akoby vycítil, čo sa so mnou deje, stisol mi ruku a povedal: „Neboj sa.“ Neostal som vo VPN-ke, musel som chodiť do práce, ale za ten stisk budem Ľubovi navždy vďačný. Prestal som sa totiž báť a rozhodol som sa, že urobím všetko preto, aby sa už nemuseli báť ani moje deti a, dovoľte, aby som bol patetický, aby sa už nemuseli báť ani občania mojej vlasti. Viem, že je takmer heroická úloha vysvetliť národu, ktorý bol 50 rokov odrezaný od hlavných demokratických prúdov, kde slobodní ľudia slobodne súťažili, aby sa tento národ nebál. Vždy totiž ktosi rozhodoval za nás, vždy sme boli v zadných radoch. Náš vstup do Európskej únie a do NATO je o súťaži, a preto sa vstupu mnohí boja. Byť v únii znamená podieľať sa na tvorbe istých spoločných hodnôt a byť v NATO znamená podieľať sa na ochrane týchto hodnôt. Budeme tu azda po prvýkrát v histórii rozhodovať o sebe suverénne a slobodne, budeme mať totiž právo veta.

    Dovoľte, keďže považujem túto situáciu, ktorá vzniká, za ďaleko riskantnejšiu, ako si možno v tejto chvíli myslíme, aby som poukázal na niekoľko argumentov, ktoré sa v diskusii najčastejšie opakujú, v diskusii, ktorá zdôrazňuje, alebo v argumentoch, potrebu tohto referenda.

    Argument prvý: Nepotrebujeme NATO, stačí nám bezpečnostná garancia v rámci spoločnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, tzv. druhý pilier. Tu treba povedať, že tá je však v súčasnej podobe len doplnkom NATO, využíva nástroje a infraštruktúru tejto aliancie. Hlavnou silou NATO sú Spojené štáty a NATO bez ekonomickej a technologickej sily USA stráca prakticky zmysel. Chcem však položiť otázku: Kde berú tí, ktorí chcú Európsku úniu bez NATO, presvedčenie, že sa do únie dostaneme? Prečo by mala náš prístupový protokol do únie ratifikovať napr. britská Dolná snemovňa ako najbližší spojenec Spojených štátov, keby sme sami vyslali signál, že chceme len výhody, ale riziká odmietame, že chceme takpovediac chodiť na pivo, ale cech nech platí iný.

    Argument druhý: Nikto nás neohrozuje. Je to klasické chápanie konvenčné ohrozenia z čias spred 11. septembra. Ak niekto toto tvrdí po útoku na Svetové obchodné centrum, je, prepáčte, diletant a izolacionista. Inými slovami totiž tvrdí, že ostaňme takí nenápadní, zalezme do takej diery, kde si nás nikto ani nevšimne. Toto riešenie je, samozrejme, možné, ale za pecou si nás nevšimnú ani tí, ktorí sú alebo chcú byť našimi priateľmi.

    Argument tretí: Naši chlapci budú zomierať za iných. A iní mohli zomierať za nás? Celú modernú slovenskú históriu, vážení priatelia, zomierali za našu slobodu väčšinou iní: Rusi, Američania, Francúzi, Rumuni a isteže v časoch povstania, či už toho meruôsmeho alebo Slovenského národného v roku 1944, aj Slováci. Sami by sme si však slobodu nikdy nevybojovali, to azda uzná aj ten najväčší demagóg. Nemáte priatelia tak náhodou pocit, tí, ktorí predkladáte tento návrh, že ste tak trochu zbabelí, že by sme tak trochu mohli v prípade potreby vrátiť Američanom či Rusom to, čo oni mnohonásobne viac obetovali za našu slobodu? Úmyselne hovorím o Rusoch, pretože ani Moskva už nepovažuje NATO za nepriateľa, ale, naopak, za hlavnú oporu protiteroristických síl. Ak sa pozriete na mapu, ľahko zistíte, že práve Rusko, ktoré je stabilným partnerom NATO v rámci Stálej spoločnej rady NATO – Rusko, je jednou z tých krajín, ktoré sú svetovým terorizmom a militantným islamom najviac ohrozované.

    Argument štvrtý: My nie sme proti NATO, teda okrem kolegov z Komunistickej strany, ale sme za to, aby mohli občania prejaviť slobodne svoju vôľu. Ak je to tak, pýtam sa iniciátorov petície, nech už sú to komunisti bývalí či dnešní, disidenti bývalí či možno budúci, či budú teda počas kampane agitovať za vstup do NATO.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som položil zopár otázok tým, ktorí sú proti NATO: Prečo už teraz zneužívate nátlak Spojených štátov na Irak v záujme jeho odzbrojenia na strašenie našich občanov o možnom nasadení našich chlapcov v tejto krajine vykresľujúc dokonca prílety cínových truhiel? Nebolo to povedané dnes, ale tieto argumenty sa používajú. Vôbec nie je jasné, či k ozbrojenej akcii príde, či sa na nej Slovensko zúčastní, ak sa na nej zúčastní, v akej polohe to bude, či v mierových silách a podobne. Je to veľmi nebezpečné a účelové zneužívanie. Prečo počítate s tým, že ak sa referendum uskutoční, nebude to, zdôrazňujem, referendum o NATO, ale o náladách občanov, ktorí sú pochopiteľne na vládu nahnevaní.

  • Hlasy z pléna.

  • Dovoľte, aby som pokračoval. Toto je totiž tá najnebezpečnejšia a, nebojím sa povedať, najzákernejšia kalkulácia. Je predsa samozrejmé, že ľudia nad reformami a reštrikčnými opatreniami nejasajú a uvítajú referendum ako ideálnu možnosť odkázať vláde, aký majú vzťah k tomu, čo teraz robí. Súdny politik, a v tejto sále ich, chvalabohu, je veľká väčšina, vie, že reformy akokoľvek bolestivé sú nevyhnutné. Je vám, priatelia, jasné, že logickým vyústením nášho vlastného odmietnutia do NATO by musela byť rezignácia vlády a všetky súvislosti s tým spojené? Dve volebné obdobia bol hlavným motívom aktivít vlády práve vstup do EÚ a do NATO. Toto by bola absolútna prehra všetkých tých, ktorí na tom pracovali. Mám na mysli vysoko pravdepodobné definitívne skončenie akejkoľvek reálnej nádeje na zaradenie Slovenska do prvej ligy svetových krajín. A pýtam sa zásadnú otázku: Uvažovali ste nad tým, aká je alternatíva, keď tam nebudeme? Ja tu alternatívu pracovne nazývam: Priateľské objatie pána Lukašenka. Je vám tiež jasné, priatelia, že mladí vzdelaní ľudia, ktorí sa neboja konfrontácie, ktorí túžia po presadení sa, ktorí sa neboja rizika, aj tak do NATO a do Európskej únie pôjdu? Pôjdu tam, ale bez nás a doma ostanú len, prepáčte mi za výraz, ustráchaní zápecníci. Je tu ešte mnoho ďalších otázok, ktoré by som mohol položiť.

    Rád by som zdôraznil, že úloha opozície bola vždy jednoduchšia z prostého dôvodu, že neniesla zodpovednosť. Som veľmi rád, že tento stav sa v slovenskom parlamente začína citeľne meniť. Stanoviská opozície a koalície k nášmu vstupu do NATO sú až teda na výnimku spomínanú identické, pretože všetci spolu vieme a cítime bezpečnostné, hospodárske, hodnotové i ľudské riziká v prípade, ak by sme sa do aliancie nedostali. V tomto zmysle vlastne hovorím v mene 139 poslancov tejto snemovne a chcem všetkým za ich stanovisko v mene klubu ANO i delegácie Národnej rady Slovenskej republiky pri Parlamentnom zhromaždení NATO, ktorej som vedúcim, poďakovať.

    Poslancom KSS chcem povedať, že ich iniciatíva je nezodpovedná i z toho dôvodu, že problematika NATO je príliš emotívna, okrem dôvodov, ktoré som tu uviedol, i preto, že v generácii mojej a staršej ešte stále kdesi v hlavách máta dôsledok 40-ročného tréningu: NATO rovná sa náš imperialistický nepriateľ. Naviac, je to problematika príliš zložitá a veľmi odborná.

    Občanov by som chcel poprosiť, aby dôverovali politickým reprezentantom tých strán, ktoré vo svojej väčšine volili vstup do NATO.

    Dovoľte, aby som na záver povedal aj jednu osobnú poznámku. Vtedy, keď ma Ľubo Feldek vzal do VPN-ky, bol tam aj muž, ktorého som si veľmi vážil. Bol to Ján Čarnogurský. Muž, ktorý mi vtedy pomáhal nebáť sa a ktorého postoj mi dnes paradoxne začína naháňať obavu. Nie vždy a všetko, o čom rozhodol priamo ľud, bolo najlepšie a najspravodlivejšie. V Herodových časoch bol pravdepodobne najmilovanejším človekom v Izraeli Ježiš Kristus, ten, ktorého jeden z členov Komunistickej strany svojho času označil za prvého komunistu. Ani to mu nepomohlo a skončil na kríži na požiadanie Pontského Piláta na základe ľudového referenda. Nemali by sme na to zabúdať, ani komunisti, ani čestný predseda Kresťanskodemokratického hnutia, najmä však nie občania. Ďakujem.

  • Traja poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hopta, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, po vypočutí tohto diskusného príspevku by som si dovolil navrhnúť tomuto ctenému parlamentu, teda Národnej rade Slovenskej republiky, aby všetci diskutujúci v budúcnosti, ktorí budú sa snažiť tvrdo kritizovať bývalé obdobie na začiatku svojho vystúpenia, aby sme vedeli, s kým máme dočinenia, povedali, že nikdy neboli v Komunistickej strane, nespolupracovali so Štátnou bezpečnosťou, nikdy nepracovali na ústredných orgánoch štátnej správy Česko-slovenskej socialistickej republiky. A potom tá ich kritika bude pre mňa oveľa prijateľnejšia, než keď to budem počúvať z úst ľudí, ktorí sa síce v roku 1968 presvedčili o tom, že ten režim je zlý, ale do novembra 1989 mu slúžili do roztrhania všetkých síl.

    Čiže, vážené dámy, vážení páni, je to pre mňa svojím spôsobom trošku vystúpenie amorálne, pretože na jednej strane ak niečomu slúžime verne 20 rokov a potom sa spamätáme, že to, čo slúžime, zhodou okolností krachuje, tak rýchlo zmeníme farby a ideme slúžiť niečomu inému. Tak si myslím, že minimálne je to nedôstojné.

    Teda, vážený pán Banáš, z vašich úst mi tieto slová o tom, že ľud rozhoduje, tak ako rozhoduje, resp. by nemal rozhodovať, pripadajú trošku smiešne. Ak sa v súčasnom období modlíte, neviem, či ste sa modlili aj do roku 1989. Chcem vám pripomenúť, že aj pápež sa modlí, modlí sa za to, aby bol mier, aby nebola vojna voči Iraku. Čiže ja sa síce nemodlím, ale snažte sa...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Smiech v sále.

  • Dobre. Berieme to ako záver vystúpenia, čas vypršal.

    Pán poslanec Zubo sa ďalej hlási s faktickou poznámkou.

  • Na záver ale on ešte nebol, pretože čas bežal a ste mu ho zobrali.

    Ja ale k tej problematike, o ktorej hovoril pán Banáš, by som len toľko chcel povedať, že skutočne z toho ľudského hľadiska ako človek ja ho strašne ľutujem a súcitím s ním. Však v tom neľudskom režime, o ktorom tu hovoril v prvej časti svojho vystúpenia, tak musel trpieť, že tí podľa neho zlí komunisti vari mu nedali ukončiť ani základnú školu. A myslím si, že to bolo aj poznať z toho vystúpenia, z orientácie a hodnotových, povedal by som, ukazovateľov jeho vystúpenia, že skutočne niečo mu tam chýba. Začínam si ale vysoko vážiť jeho otca, podľa tých slov, ktoré povedal, teda skutočne on ho chcel zorientovať v tom živote, ale v tom mladom veku pán Banáš sa ukázal ako ťažko vychovávateľný človek.

  • Smiech v sále.

  • Nik z nás za to nemôže, aký sa narodí, to je pravda, ale mali by sme viacej na sebe pracovať. Preto mi dovoľte, že skutočne ja mu odpúšťam ako človeku, ktorý nevie a nemôže za to, čo činí.

  • Ak dovolíte, páni poslanci, ja len chcem upozorniť, že faktické poznámky majú smerovať k vystúpeniu, nie k životopisu pána poslanca a bola by som veľmi rada, keby ste dodržiavali tieto zásady, bolo by to veľmi dobré.

  • Ctená Národná rada, prosím vás, ja nechcem vás zdržiavať, len by som chcel poprosiť pána Banáša, on použil veľmi dosť silné slová. Neviem, či to patrí tu do takejto ctenej snemovne, že sme zbabelí. Neviem, kto je zbabelý, ale nebolo by prejavom kultúry tejto Národnej rady, keby sme požívali takéto silné slová. Ja vo svojom vystúpení nič podobného som nepoužil a nikoho som neobvinil. Ja som len žiadal, aby boli do demokratických prvkov vtiahnutí občania ako prejav priamej demokracie, aby rozhodovali o veciach. Ja som nehovoril o merite veci. Tak, pán Banáš, neviem, do akej miery čo vás sa dotklo z môjho vystúpenia, ale by som vás poprosil, aby ste boli pozorný, keď budem hovoriť. My chápeme, že do NATO sa nevstupuje, ale anektuje, ale my tejto anekcii nechceme slúžiť, preto nás toto trápi. Ďakujem.

  • Pán poslanec Banáš chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ja chcem krátko povedať. Samozrejme, tieto reakcie sa dajú očakávať. Dovoľte, ja vám môžem povedať môj životopis, rozmnožiť ho a vám ho predložím. Keď som bol v roku 1988 v Nemeckej demokratickej republike, lebo som bol ako diplomat pre Západ nevhodný, boli sme na jednej slepačej farme, kde nám predseda farmy ukazoval na diapozitívoch hrdo klietky so zavretými sliepkami a povedal: „Priatelia, výnosnosť sme mali minulý rok 100 %, teraz ju máme 200 %.“ Môj švédsky kolega sa opýtal: „Pán predseda, a ako ste to dosiahli?“ A on povedal: „No viete, vlani sme mali v tých klietkach 3 sliepky a teraz v nich máme 6 sliepok.“ Na to mu ten Švéd povedal: „Pán predseda, a nemáte pocit, že tie sliepky sa v tých klietkach cítia utláčané?“ A ten predseda povedal: „Môže to tak byť, ale my vieme, ako sa tie sliepky v našich klietkach cítia.“ To je všetko, čo som chcel povedať.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Ďalej vystúpi za klub SMK pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, po ňom za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Mikloško.

  • Pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, 21. novembra 2002 na pražskom summite Slovenská republika dostala pozvanie do Severoatlantickej aliancie, do NATO. Je to veľký úspech integračného úsilia Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr. Cesta bola rozporuplná a zložitá. Až intenzívna, premyslená systematická príprava predchádzajúcej a súčasnej vlády doviedla krajinu do úspešného cieľa, kde susedné krajiny sa nachádzali už pred 5 rokmi. Jednoznačné odhodlanie čo najrýchlejšie pripojiť Slovenskú republiku k NATO potvrdzujú aj v minulých rokoch vyvinuté aktivity ako napr. plnenie Akčného plánu pre členstvo, tzv. MAP program, či parlamentom prijatá Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky alebo ročne realizovaný Národný program prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO. Našou úlohou je teraz bez váhania a racionálne postupovať ďalej, dokončiť reformy.

    Pred nami je podpísanie Prístupového protokolu v marci 2003, potom ratifikačný proces a končí sa všetko vstupom Slovenskej republiky ako člena do aliancie v máji 2004. Z praxe vieme, že až potom sa začne skutočná tvrdá práca, nie s jednoduchými povinnosťami člena organizácie Severoatlantickej aliancie. Do tohto jasného postupu chcú zasahovať určité rušivé brzdiace elementy, niektoré politické sily a rôzni aktivisti. Takou iniciatívou je aj komunistickými poslancami predložený návrh na prijatie uznesenia Národnej rady o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO.

    Ústava dáva dve možnosti dosiahnutia referenda. Toto je prvý pokus a už aj druhý sa začal. Otázkou je načo, čomu to má slúžiť? Ústava Slovenskej republiky nepredpisuje žiadnu povinnosť uskutočnenia referenda. Vstup do NATO nie je vstupom do štátneho zväzku s inými štátmi, ale pristúpením k medzinárodnej zmluve prezidentského charakteru, ktorá má byť schválená poslancami Národnej rady v zmysle čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Referendum v tomto prípade nie je potrebné. Nejde o prenos časti suverenity. NATO na rozdiel od EÚ je organizácia, v ktorej členské krajiny rozhodujú konsenzom. Takže aj malé štáty môžu zablokovať rozhodnutia. Žiadne predpisy, pravidlá NATO, resp. prístupového procesu nedefinujú potrebu rozhodovania o členstve celonárodným referendom. Krajiny Severoatlantickej zmluvy spôsob pristúpenia považujú za vnútornú záležitosť daného štátu.

    Niektorí politici a niektoré politické sily sa snažia vsugerovať občanom odpor a strach z budúceho členstva a zo záväzkov v tejto politickej a obrannej organizácii odvolávajúc sa na neblahé spomienky vo zväzku Varšavskej zmluvy. Je to zavádzanie. Bipolárny svet zanikol, Varšavská zmluva sa rozpadla. Nie sú proti sebe 2 nepriateľské bloky. Severoatlantická aliancia za uplynulých 10 rokov prešla procesom hlbokých a dôkladných reforiem. Poslanie NATO nie je spojiť sily a bojovať proti niekomu a niečomu, ale v záujme niečoho, v záujme garancie istoty a stability vybudovať kolektívnu obranu, spoločne chrániť systém demokratických hodnôt, ľudské práva, hospodárske zriadenie a trhový mechanizmus. NATO je bezpečnostno-politické obranné zoskupenie, politická organizácia kolektívnej obrany. Ide o bezpečnosť tejto krajiny, o bezpečnosť Slovenskej republiky a o nič iné. Z toho vyplýva, že odpoveď na otázku skeptikov je a priori daná. Môžeme si predstaviť, že taký malý štát, ako je Slovenská republika, v strede Európy stojí mimo? Čo by znamenala taká izolácia? Sami by sme paralyzovali vlastný vývoj a budúcnosť. Preto o potrebe čo najväčšej bezpečnosti by sme nemali viesť spor. Je to v prvom rade špecifická a vysoko odborná otázka a rozhodovanie nepatrí do kompetencie verejnej mienky.

    Členstvo v NATO je záruka bezpečnosti Slovenskej republiky a nemôžeme uvažovať krátkodobo, a pritom myslieť si, že od nás na východ existuje jediný a jednoznačný scenár vývoja spoločnosti, a to lineárny vývoj k demokracii. Len tak sa môže Slovenská republika s konečnou platnosťou odpútať od potenciálneho nebezpečenstva minulosti, od neistej politiky Východu.

    V minuloročných parlamentných voľbách najväčšiu podporu dostali politické sily, ktoré programovo jednoznačne sú zástancami európskej a transatlantickej integrácie. Občania dôverujú nám. Navyše, všetky politické strany zastúpené v Národnej rade až na poslancov KSS podporujú vstup do NATO, a to bez podmienky referenda.

    Chcem upriamiť vašu pozornosť na to, že Strana maďarskej koalície, naši voliči a prevažná väčšina maďarskej komunity na Slovensku dlhodobo a trvalo podporuje členstvo Slovenskej republiky v NATO nezávisle od toho, či sme boli v opozícii alebo sme členom vlády. V tejto otázke sme presvedčení o jednoznačnej podpore našej voličskej bázy. Aj preto pokladáme referendum za zbytočné.

    Vláda a my máme mandát dokončiť úlohu, naplniť vládny program.

    Áno, treba robiť osvetu a vysvetľovať občanom túto jedinú možnú cestu, vysvetľovať im, že členstvo pozitívne vplýva aj na ekonomiku, priťahuje zahraničné investície a vytvára pracovné príležitosti. Zosilní sa vierohodnosť a spoľahlivosť krajiny.

    Vážená Národná rada, uvedené argumenty a úvahy potvrdzujú, že by bolo nezodpovedné pripustiť možnosť zavedenia parametrov neurčitosti, presnejšie riskantnosti do tohto procesu a vypísanie referenda by to znamenalo. Bolo by to politické spochybnenie záujmu Slovenskej republiky a nebezpečná hra s bezpečnosťou tejto krajiny. Zámer predloženého návrhu tejto iniciatívy, ako aj petičnej akcie je jasný odvolávajúc sa na rozhodovacie právo občana ako na najvyšší stupeň demokracie zaviesť neistotu. Veď predstavitelia KSS by robili antikampaň, agitovali by proti členstvu Slovenskej republiky v NATO. Cieľom návrhu skupiny poslancov za KSS nie je nič iné, iba zviditeľniť sa, za štátne peniaze viesť politickú propagandu. A pritom vedia, že sú odkázaní na neúspech, ako niektorí poslanci KSS sa už vyjadrili. Uvedomme si, konanie takého nadbytočného referenda je len odsúdeniahodné plytvanie finančnými prostriedkami štátu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver vyzývam všetkých kolegov, poslankyne a poslancov, aby triezvo a racionálne pristupovali k hlasovaniu a nepodporovali predložený návrh.

    Poslanci Národnej rady za Stranu maďarskej koalície budú hlasovať proti návrhu uznesenia Národnej rady o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • V rozprave ďalej vystúpi za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Mikloško, po ňom za poslanecký klub SDKÚ pani poslankyňa Petra Masácová.

    Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v týchto dňoch prebiehajú akoby 2 prúdy, ktoré hovoria o problematike referenda o NATO. Jeden je legislatívna aktivita poslancov za Komunistickú stranu, aby referendum bolo vyhlásené v parlamente, druhý je petičná akcia, ktorá beží už na uliciach. A poslanci Komunistickej strany alebo vedenie Komunistickej strany vyhlásilo, že pokiaľ by tu neprešlo referendum, že sa k tejto petičnej akcii pridajú. Čiže budem sa vyjadrovať naraz akoby k obidvom týmto pohybom. Robím to aj preto, že chcem poukázať na čosi podstatné, čo tento pohyb prináša.

    Ako vieme v tom petičnom výbore, ale aj medzi tými osobnosťami, ktoré podpísali, aby sa konalo referendum za NATO, sú ľudia, ktorí, a to už tu bolo povedané pánom poslancom Ševcom, pri rozdelení Česko-Slovenska ani neboli za referendum. My sme im to vtedy vytýkali, my sme chceli, aby referendum o rozdelení Česko-Slovenska bolo. Dnes je situácia opačná. Tí, čo boli pri rozdelení proti referendu, sú dnes za referendum a dnes my sme proti referendu. Tento zdanlivý paradox ale má svoje podľa mojej mienky hlboké príčiny a chcel by som ich veľmi stručne povedať.

    Ešte skôr, ako teda prejdem k tomu podstatnému, chcem povedať, nepriamo sa obyvatelia k otázke NATO vyjadrili vtedy, keď volili politické strany. Pán poslanec Ševc to trošku bagatelizoval, keď povedal, že ľudia nemajú čas čítať celé programy a tá problematika NATO v tom trochu zanikla. Chcem ale podotknúť, že v prípade 2 strán, a to je SNS a Pravá SNS, tieto dávali celý čas, čo boli minulé 4 roky v parlamente, výrazný signál, že sú proti vstupu do NATO, výrazný signál a napriek tomu sa do parlamentu nedostali. Čiže je to nielen postoj obyvateľstva k tým stranám, ktoré ho mali v programoch, ale aj postoj obyvateľstva k tým stranám, ktoré ho výrazne nemali v programoch.

    Chcem povedať ešte druhú vec, ktorá s týmto súvisí, že vstup do NATO je normálna medzinárodná zmluva, aké tu bežne riešime, to znamená, nemusím vás o tom poučovať, túto zmluvu uzavrie vláda a schvaľuje ju parlament. Hovorím to len preto, že takým istým spôsobom sa z NATO vystupuje, to znamená, ak nejaká strana si raz dá do svojho programu, že chce vystúpiť z NATO a potom získa takú väčšinu, že to presadí vo vláde a v parlamente, nikto nás tam držať nebude, ubezpečujem vás. Príkladom, aj keď nie celkom možno porovnateľným, je Francúzsko, ktoré v jednej chvíli vystúpilo a potom znovu vstúpilo do vojenskej zložky. Toto všetko sú ale veci, ktoré nepovažujem za podstatné.

    Za podstatné považujem, prečo som proti referendu a prečo je KDH proti referendu, toto. O veciach vojenských a o veciach vojny nemajú čo rozhodovať obyvatelia krajiny. Zodpovednosť za veci vojenské a veci vojny nech zoberú politici. Ak sa rozhodnú zle, politikov možno v úvodzovkách alebo aj priamo obesiť alebo brať na zodpovednosť. Ale ak ľudia sa majú rozhodnúť o veciach vojny a krajina je porazená, tak obesiť krajinu znamená, že krajina, páni, môže veľmi ľahko zaniknúť. A z tohto dôvodu, že v týchto vážnych veciach, o ktorých nikdy nevie človek, kde a ako môžu skončiť, musia tí politici, ktorí sú pri moci, zobrať na seba celú zodpovednosť a musia túto zodpovednosť uniesť aj pred prípadnými následkami, pretože preto sú politikmi, že by túto intuíciu a odhad mali mať. Toto je hlavný dôvod, prečo KDH nepodporuje referendum a prečo, samozrejme, referendum o takých otázkach, ktoré sa týkajú pokojného spolunažívania alebo rozdelenia krajín, sa konať má.

    Dámy a páni, už som povedal, že bežia dve akcie. KDH je stále akoby konfrontované s tým, aký je postoj KDH k NATO. Láskavo prosím všetkých, ktorí nám tieto otázky už niekoľko rokov dávajú, aby nám ich už nedávali, už niekoľko rokov každý deň odpovedáme, že sme za NATO, už sme z toho unavení. Sme za NATO, sme proti referendu o NATO a pri ratifikácii zmluvy o NATO v parlamente budeme hlasovať za vstup do NATO a už na túto tému nehodláme viac diskutovať, čakajú nás iné problémy, omnoho vážnejšie, ktoré s NATO možno nebudú súvisieť.

    Dámy a páni, teda...

  • Ešte som neskončil, ale myslím, že môj prejav bol tak výborný, že možno tlieskať aj v priebehu. (Smiech v sále.) To je vlastne všetko, čo som chcel povedať.

  • Ešte som chvíľku nechala priestor, či predsa len...

    Dvaja poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Faktickú poznámku ako prvý má pán poslanec Zubo.

  • Pán Mikloško, ja nebudem dávať otázky, ktoré nechcete, aby sme vám dávali, ale dám 2 otázky, 2 otázky preto, lebo nejaké nové veci sa vyskytli tuná vo vašom vystúpení a zrejme je potrebné to vysvetliť.

    Po prvé, držiac sa vašej metodológie, o ktorej ste hovorili, ako strany vystupovali pred voľbami a cez voľby, keď hovoríte, že SNS a PSNS mali priamo vo svojom programe nevstúpiť do NATO, a preto prepadli, držiac sa týchto vašich slov znamená, že komunisti v súčasnosti majú cez 50 % preferencií, a preto ich Focus nemôže zverejniť?

  • Hlasy z pléna.

  • No pretože cez 50 % občanov je proti vstupu do NATO.

    Druhá otázka. Je niečo nové vo vašich myšlienkových pochodoch, pretože vy ste začali hovoriť o otázkach vojny. V súvislosti s NATO-m som to prvýkrát počul. Boli by ste taký dobrý, mohli by ste niečo bližšie o tom povedať, aká vojna sa chystá? Ďakujem pekne.

  • Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Džupa.

  • Ďakujem. Aj keď pán poslanec Mikloško skončil svoj prejav s jemu vlastným nadsadením, predsa ho považujem za veľmi vážny a rád by som sa pripojiť k tej pasáži jeho príhovoru, kde zdôrazňuje, že nás tu naši voliči neposlali, aby sme si tu vytĺkali svoj osobný politický kapitál. Ale my sme celkom s vážnosťou a zodpovednosťou tu pracovali v ich prospech. A preto som tiež toho istého názoru, že aktivity, ktoré sa spúšťajú v týchto dňoch pre alebo proti nehája záujmy našich občanov, našich voličov, ale sú prostriedkom získavania lacnej osobnej politickej propagandy, agitácie cez záujem médií. Ďakujem.

  • S reakciou chce vystúpiť pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Zubo, ja sa veľmi ospravedlňujem, ale nepochopil som celkom zmysel vašich otázok. Ale naozaj tým nechcem sa vás dotknúť. Je možné, že som bol tak vyčerpaný po tom prejave, že som nebol pozorný.

    Ak som hovoril o vojne alebo vojenských otázkach, no tak veď NATO má vojenskú zložku, veď teda to je logická vec. Či bude alebo nebude nejaká vojna, na to sa choďte inde opýtať, ale nepýtajte sa na to mňa, ja som vo výbore pre kultúru a médiá. A, samozrejme, Slovensko ak vstúpi do NATO, tak bude plniť všetky záväzky aliancie, o tom niet pochybností.

    Ja hovorím v princípe, prosím pekne, o referende ako takom, či občania krajín sa majú vyjadrovať k takýmto otázkam. Ja tvrdím, že nie. A to je odvaha politikov, vziať na seba zodpovednosť a za prípadne zlé rozhodnutie niesť aj následky, ale neťahať do zodpovednosti ľudí, ktorí nemôžu dovidieť veci, kam až pôjdu.

  • Ďakujem.

    Pokračujeme v rozprave. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Petra Masácová za klub SDKÚ, písomne sa ešte do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Bollová.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, integrácia Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr bola prioritou všetkých vlád od vzniku Slovenskej republiky a je prioritou aj vlády súčasnej, ktorej táto Národná rada vyslovila dôveru. Všetky doterajšie národné rady v Slovenskej republike podporovali v tomto bode vládu a jej poslanci či už individuálne alebo kolektívne prijali niekoľko vyhlásení a deklarácií, v ktorých podporujú rýchly vstup Slovenskej republiky do NATO.

    Členstvo Slovenska v NATO je životným záujmom Slovenskej republiky, vyplýva to aj z Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, ktorú schválilo 115 poslancov, to je viac ako ústavná väčšina, dňa 27. marca 2001 v Národnej rade, teda tu v parlamente.

    O vstupe Slovenska do NATO je politický konsenzus rozhodujúcich politických strán na Slovensku. Túto skutočnosť potvrdili občania Slovenskej republiky v nedávnych parlamentných voľbách, kde zo 70 % právoplatných voličských hlasov iba 6,32 % občanov podporilo v parlamente zastúpenú politickú stranu, Komunistickú stranu Slovenska, ktorá presadzuje vypísanie referenda o vstupe SR do NATO.

    Dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v NATO je strategickou prioritou vlády Slovenskej republiky v oblasti zahranično-bezpečnostnej politiky, ktorá bola v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schválená Národnou radou. Národná rada tým vyslovila politickú dôveru vláde Slovenskej republiky a dala jej mandát na plnenie svojho programu.

    Z právneho hľadiska treba vstup Slovenskej republiky do NATO vnímať ako pristúpenie k mnohostrannej medzinárodnej zmluve, ktorou je v tomto prípade Washingtonská zmluva. V zmysle čl. 7 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa môže Slovenská republika s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených zmluvou zaradiť do organizácií vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Tento článok schválila Národná rada v rámci novely ústavy v roku 2001. Pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve nie je možné považovať za vstup do štátneho zväzku s inými štátmi, na čo sa vzťahuje obligatórne referendum v zmysle čl. 93 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vstupom do NATO Slovensko nikomu a ničomu neodovzdá časť svojej suverenity, ako je to v prípade Európskej únie. Slovensko nebude nikým a ničím nútené zúčastňovať sa na medzinárodných operáciách či už NATO alebo Európskej únie, OBSE alebo OSN, ak to nebude v jeho záujme. Z toho vyplýva, že neexistuje žiadna ústavná povinnosť uskutočniť referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Na tento akt má plný mandát Národná rada Slovenskej republiky tak ako v mnohých ďalších prípadoch, keď Slovenská republika pristupuje k tzv. prezidentským zmluvám, ktoré sú schvaľované nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady.

    Získanie pozvania Slovenskej republiky k prístupovým rozhovorom na pražskom summite NATO je ocenením záujmu Slovenskej republiky o členstvo v NATO a dosiahnutého pokroku Slovenskej republiky v procese prípravy na členstvo v aliancii.

    Vypísanie referenda v čase, keď sa majú podpisovať prístupové protokoly, v ktorých sa pozvaná ašpirantská krajina zaväzuje dodržiavať princípy NATO a vyjadruje pripravenosť splniť všetky záväzky a povinnosti vyplývajúce z členstva v NATO, politicky spochybňuje záujem Slovenskej republiky a doterajšie odhodlanie. Je to politický hazard s bezpečnosťou našej krajiny, ktorá nemá inú reálnu alternatívu, ako je vstup do efektívne pracujúcej organizácie, ktorá je schopná zabezpečiť kolektívnu obranu svojich členov. Argument, že NATO nemá v priestore strednej Európy žiadnu úlohu, svedčí skôr o politickom hazarde s dôveryhodnosťou štátu ako o snahe o efektívne zabezpečenie národnej suverenity, stability a prosperity.

    Náklady, ktoré Slovenská republika vydáva na svoju obranu a ozbrojené sily Slovenskej republiky, sú potrebné, či Slovensko vstúpi do NATO alebo nie. Údaje však jednoznačne potvrdzujú, že kolektívna obrana je finančne podstatne menej náročná ako samostatná obrana, pretože krajiny spolupracujúce v systéme kolektívnej obrany si môžu navzájom poskytovať kapacity, ktoré by ináč nemali.

    Pozadím iniciatívy skupiny poslancov za Komunistickú stranu Slovenska nie je vyvolanie vecnej diskusie o členstve Slovenska v NATO, ale realizácie svojho odporu voči tomuto kroku. Ani komunisti totiž nemôžu hovoriť, že priestor pre verejnú diskusiu k otázke členstva Slovenska v NATO nebol vytvorený alebo že by občania nemali možnosť sa vyjadriť k formulácii životných záujmov SR, tak ako sú uvedené napr. v Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky, v Programovom vyhlásení vlády SR, príp. vo volebných programoch politických strán. Naviac, Komunistická strana Slovenska neponúka žiadnu inú alternatívu zaistenia bezpečnosti Slovenskej republiky.

    Je teda plne v našich rukách, v rukách poslancov Národnej rady, aby sme zhodnotili svoj mandát daný v septembrových parlamentných voľbách, aby sme prevzali na seba politickú zodpovednosť za budúcnosť tejto krajiny, aby sme stanovili politicko-bezpečnostnú víziu krajiny, ktorá vedie k prosperite a stabilite štátu a k adekvátnemu postaveniu štátu v medzinárodnom prostredí. A tento cieľ splní iba vstup Slovenska do NATO a Európskej únie. V prípade neúspechu splnenia týchto cieľov budeme to práve my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí počas svojho volebného obdobia doviedli krajinu k sebaizolácii a ohrozeniu jej bezpečnosti. Preto je jednoznačné – referendum nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás v mene poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie požiadala o zamietnutie návrhu poslancov Komunistickej strany Slovenska. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Písomne sa ďalej do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Bollová. Zároveň je to posledná písomná prihláška.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Oslovujem vás milí kolegovia poslanci, milé poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v úvode vyjadrila nespokojnosť s úrovňou rozpravy k prednesenému návrhu. Počuli sme tu životopis, zážitky zo slepačej farmy, pán Mikloško nás strašil vojnou, teraz v poslednom vystúpení sme sa dozvedeli, že referendum je vlastne risk. My si to nemyslíme. Vystupujúci viacerí vysvetľovali, čo je NATO a prečo by sme tam mali vstúpiť a podobne. Zo všetkých vystúpení ale bolo cítiť strach zo straty moci, resp. z nemožnosti vzdať sa zodpovednosti za tento štát. Predložený návrh vychádza totiž nie iba z nášho volebného programu, ale hlavne z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá inštitút referenda definuje ako prejav vôle ľudu pri rozhodovaní o závažných otázkach štátu a jeho občanov. Vstup do NATO za takúto otázku považujeme.

    Moji predrečníci niektorí spomenuli, že vládna koalícia nezískala nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov Slovenskej republiky, ale iba 29,1 %. Preto chceme, aby bolo rešpektované základné demokratické právo všetkých občanov zúčastniť sa na správe štátu, v ktorom žijú. Ubezpečujem vás, že nám v žiadnom prípade nejde o lacnú popularitu. Myslím si dokonca, že hoci to hovoríte, sami tomu neveríte.

    Schválený štátny rozpočet na strane 26 ráta s výdavkom na referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO v sume 100 mil. Sk. Preto výhrady voči nárastu výdavkov rozpočtu sú irelevantné. Občianska iniciatíva za referendum, ktoré podporujeme a budeme ho sami financovať vo fáze tejto občianskej iniciatívy, prinúti prezidenta Slovenskej republiky, aby referendum vyhlásil.

    Ak Národná rada Slovenskej republiky neprijme náš návrh, dá občanom signál, že s nimi nesúhlasí, že vôľu ľudu neakceptuje a podporuje nesvojprávnu vládu, ktorá neobhajuje vlastný štát a záujmy jeho občanov. Národná rada Slovenskej republiky tak vyjadrí nesúhlas so snahou občanov uplatňovať svoje ústavné právo. Neprejaví tým vonkoncom svoju vlastnú nezodpovednosť, ak náš návrh prijme.

    Rozhodnutie o vstupe Slovenskej republiky do NATO je akt, za ktorý budeme niesť zodpovednosť nie iba pred históriou, ale pred slovenským národom i ostatnými občanmi Slovenskej republiky. Preto chceme, aby sami rozhodli o tomto závažnom štátoprávnom akte v rámci rešpektovania princípov demokracie. A udivuje nás iba to, že chce túto zodpovednosť prebrať na seba vláda, dokonca v tomto prípade i Národná rada. Žiadame, aby náš návrh bol posudzovaný s najväčšou zodpovednosťou bez ohľadu na politické ambície, aby bol, prosím, naplnením slovenský význam slov „demokracia“, čo je vláda ľudu, a „referendum“, čo je oznámenie toho, čo sa má stať. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Bollová bola posledná prihlásená písomne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Navrátilová má faktickú poznámku.

  • Chcem reagovať na pani Bollovú, pretože pôvodne som nechcela vôbec vystúpiť, pretože zdá sa, že spôsob rozmýšľania môj a pani Bollovej je natoľko odlišný, že sa nemôžeme zhodnúť v ničom, ale prinútil ma jeden výrok, že údajne máme strach zo straty moci. Ja vám zase, pani Bollová, tvrdím, že vaším motívom na vypísanie referenda je strach zo straty vplyvu na slovenskú spoločnosť, ktorý je síce teraz marginálny, ale po vstupe do NATO, keď sa ľudia vžijú s hodnotami, ktoré vyznáva spoločnosť v NATO, bude tento vplyv ešte marginálnejší. Takže moje stanovisko k vašim vyjadreniam je také, že motívy máme každý iné, ale tie vaše motívy sú založené na strachu. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Bollová bude reagovať, a tým aj končím možnosť reagovať faktickými poznámkami. Potom otvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa Bollová.

  • Veľmi kratučko by som chcela reagovať na to, čo sme si teraz vypočuli. Pani kolegyňa, dovoľte, aby som vyslovila presvedčenie, že nám nejde o strach zo straty vplyvu. Komunistická strana Čiech a Moravy hlasovala proti vstupu do NATO a má 18 %. My vieme, aké sú nálady v obyvateľstve, a preto chceme, aby tie nálady mohli v referende obyvatelia prejaviť, o nič viac a nič menej nám nejde. Ďakujem, to je všetko.

  • V tejto chvíli otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Panie poslankyne, páni poslanci, hláste sa, ak máte záujem ústne vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Hopta, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Figeľ. Dobre, zároveň teda v tejto chvíli uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Dubovská.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, dovoľte mi, aby som hneď v prvej vete upozornila na jednu vec. My sa tu síce dnes bavíme o istej petícii, ale chcem upozorniť na to, že dnes hovoríme vlastne aj o vstupe do NATO, o veci definovanej v programovom vyhlásení aj súčasnej aj predošlej vlády, tak ako aj v programe zrejme všetkých strán až na niektoré výnimky, ako životnom záujme Slovenskej republiky.

    Viac tu povedali už niektorí kolegovia, nechcem sa opakovať v argumentoch a budem o to stručnejšia a sústredím sa len na doplnenie už len spomenutých argumentov.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Dámy a páni, prosím o väčší pokoj v rokovacej sále. Prosím, venujte pozornosť programu.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. 1. 1. sa konala slávnostná schôdza, na ktorej vystúpil pán predseda Hrušovský, ktorý vo svojej reči hovoril o vážnych a dôležitých míľnikoch v histórii Slovenskej republiky. Ja by som sa chcela vrátiť práve k tomu míľniku, ktorý sa začal v roku 1989, keď začal proces začleňovania sa vtedajšieho ešte Česko-Slovenska medzi demokratické krajiny a potom neskôr samostatného Slovenska, ktoré sa vyjadrilo, že chce zdieľať s nimi spoločné hodnoty ako politické, ekonomické, kultúrne, ale aj bezpečnostné. Cieľom týchto všetkých našich snáh bolo OECD, Európska únia, NATO a iné organizácie, v ktorých sme vlastne túto našu snahu chceli inštitucionalizovať. K tomuto cieľu sme sa začali prepracúvať mravenčou prácou tímov a jednotlivcov, na ktorých chcem momentálne upozorniť, a patrí im veľká vďaka, lebo viem, že táto práca bola veľmi mravenčou. V minulom období, viem z vlastných skúseností, som presedela hodiny na plénach, kde pod každým pojmom, či už to bol pojem „terorizmus“ alebo to bol pojem „zásobovanie zbraňami“, alebo to bol pojem „biologické zbrane“, „chemické zbrane“, „zbrane hromadného ničenia“, bola skrytá obrovská agenda, ktorá bola nepostihnuteľná sedením počas dní. Investované hodiny tohto času, a neboli malé, podporili aj financie, ktoré tiež neboli malé. Chceli sme presvedčiť, že medzi tieto krajiny, ktoré zdieľajú spoločné demokratické hodnoty, patríme. Podporili sme to aj reformou armády, zároveň aj bezpečnostnou doktrínou, ktorá sa schvaľovala približne v tomto období minulého roku, keď sa schválili tri dokumenty. Bola to Bezpečnostná stratégia, Vojenská stratégia a Obranná stratégia Slovenskej republiky. Zároveň jednohlasne v tomto pléne prešiel aj ďalší dokument, ktorý sa volal Ozbrojené sily Slovenskej republiky 2010. Boli sme hodnotení ako krajina, ktorá pristúpila k svojej príprave na členstvo racionálne a reálne a začala sa na toto pripravovať.

    Chcem povedať, ako tu kolegyňa spomínala, že naša príprava a naše členstvo nás bude stáť veľa peňazí. Ja chcem, naopak, povedať, táto príprava síce nás momentálne isté investície stojí, ale v budúcnosti práve ňou ušetríme. Totižto naša armáda bude raz flexibilná, kompatibilná, interoperabilná, moderná a tým pádom aj menej nákladná.

    Napriek všetkému kampaň, ktorá bežala v médiách, a bolo do nej investovaných tiež nemálo finančných zdrojov, mala informovať občanov o tom, čo pre nich bude znamenať členstvo v NATO. Myslím si, že táto informácia bola k nim nedostatočne prenesená. Ja teda chcem zdôrazniť, že neodopieram ľuďom právo na to, aby sa vyjadrili k tak závažnej problematike, a teda k svojej budúcnosti. Ale ak ja sa chcem k niečomu vyjadriť, tak si k tomu najprv zozbieram čo najviac informácií, tak aby som sa potom čo najlepšie aj rozhodla. A preto si myslím, že práve iniciátori spomínanej petície, a teda aj neskôr referenda najprv mali informovať občanov o výhodách, o nevýhodách a dať im možnosť potom si vybrať, keď už museli.

    Ďalej by som chcela povedať, že referendum a petícia boli vyprovokované príliš narýchlo, a teda mám naozaj tiež pocit ako niektorí už kolegovia, ktorí to spomínali, že nejde o danie šance ľuďom na to, aby sa vyjadrili, ale skôr o lacné vytĺkanie si politického kapitálu na úkor nás všetkých.

    Ak sme tu rozprávali predvčerom alebo včera o vysielaní našej jednotky do misie do Afganistanu pod menom Trvalý mier, vystúpili tu kolegovia z Komunistickej strany a rozprávali o tom, že treba šetriť peniaze. Ale keď sa pozrieme, tak dnes práve touto petíciou a týmto referendom plným priehrštím peniaze našich občanov z vreciek ťahajú. Takže nechcem zneužiť tento argument, ale myslím si, že je to príliš drahý špás.

    A tiež musíme konečne jasne odpovedať na niektoré ďalšie otázky, ako ďalej a čo chceme. Ak teda jasne si odpovieme, že chceme ísť do NATO, musíme na seba za to zobrať jasnú zodpovednosť, je to totiž zaväzujúce.

    Ak ešte môžem ďalej podporiť argument, prečo vstúpiť do NATO a prečo nehazardovať s našou budúcnosťou, zatiaľ sme zistili, že jediná efektívna obrana je kolektívna obrana v rámci NATO. Individuálna obrana je príliš drahou záležitosťou, príliš drahým špásom.

    A na záver mi dovoľte odpovedať ešte na jednu vec. Som tu nielen za seba, a teda neprezentujem len svoj názor, ale na záver by som chcela povedať ešte názor strany Hnutia za demokratické Slovensko. Mali sme a máme v našom programe vstup do NATO. Tejto agendy sa mienime držať a mienime to ďalej podporovať. Rešpektujeme tú iniciatívu, ktorá vznikla, teda vypísanie petície, a následne referenda, ale pokladáme ju za zbytočnú iniciatívu, a preto našim voličom budeme odporúčať túto petíciu nepodporiť. V prípade ak by prešla, tak budeme iniciovať našich voličov a budeme sa uchádzať o hlasy našich voličov pre podporu pri vstupe Slovenska do NATO.

    A ešte ak dovolíte, taká P. S.: Rozhodnime sa, prosím, múdro. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Husár. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Husár.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že pani poslankyňa Dubovská vysvetlila náš postoj, ktorý chcem doplniť len o jednu skutočnosť. Skutočne pri hodnotení doterajšieho vysvetľovania vstupu Slovenska do NATO sme neurobili ani my ako politici, ani tí, ktorí sa tejto aktivity podujali, naozaj doposiaľ serióznu robotu. Silné emotívne pôsobenie dnes na občanov môže teoreticky priniesť aj záporný výsledok. A tí istí občania o rok, o dva roky za určitej situácie môžu veľmi tvrdo uvažovať o tých, ktorí ich do tejto pozície dostali. My preto, a o toto vás tiež žiadame, aby ste pochopili, hoci plne rešpektujeme právo občanov a aj právo Komunistickej strany na iniciovanie referenda, nechceme urobiť akýkoľvek krok, ktorý by hoci len hypoteticky ohrozil náš vstup do NATO.

  • Pokračujeme v rozprave. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Hopta, po ňom pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážené dámy, vážení páni, možno si ani dnes neuvedomujeme skutočnosť, ale dnes je naozaj historická chvíľa v tom, že po 13 rokoch od novembrových udalostí skladáme najväčšiu skúšku z demokracie. V jednej skúške, pri rozdeľovaní štátu, sme už prepadli na celé čiare. Dnes máme možnosť opraviť ju a urobiť reparát a dať občanom možnosť, aby zložili túto skúšku. Je na vás poslancov Národnej rady z koalície i z opozičných strán niektorých, aby ste sa rozhodli naozaj, ako povedala pani Dubovská, múdro, múdro, aby ste dali šancu ľuďom vyjadriť sa vo všeľudovom hlasovaní.

    Chcem len podotknúť, že možno si ani neuvedomuje skutočnosť, že pri dnešnom rozhodovaní rozhodujeme aj o budúcnosti. Rozhodujeme o tom, či možno niekedy na našom území budú okupačné vojská, či Slovenská republika bude zatiahnutá do bojov, nezmyselných bojov za záujmy určitého kapitálu.

    Vážené dámy, vážení páni, 70 % občanov Slovenskej republiky podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky požaduje referendum. A preto, že to číslo je také, aké je, výsledky nemohli byť v našej slovenskej demokratickej tlači zverejnené. Aj taká je to demokracia na slovenský spôsob.

    Nás všetkých 13 rokov presviedčate o tom, akí my komunisti sme nedemokratickí, akí my sme tí, ktorí porušujú základné ľudské práva. Vážené dámy, vážení páni, dnes máte možnosť nielen v teórii, ale aj v praxi dokázať, že naozaj ste demokrati, že naozaj tie základné ľudské práva, a medzi tie patrí možnosť vo všeľudovom hlasovaní sa vyjadriť o dôležitých otázkach ďalšieho vývoja štátu, dáte možnosť dodržať Slovenskej republike. Ja viem, mnohí čítate noviny, popíjate kávu, poskytujete rozhovory, táto téma je pre vás cudzia, vás nezaujíma, vás nezaujíma, čo si myslia občania Slovenskej republiky, ste tu...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, nezaujíma vás to, pretože 70 % občanov chce referendum a vy napriek tomuto číslu chcete niečo úplne iné. To je údaj z Ústavu pre výskum verejnej mienky.

    Vážené dámy, vážení páni, vyzývam vás ešte raz, buďte nielen v teórii, ale aj v praxi demokrati, dajte možnosť občanom Slovenskej republiky vyjadriť sa v hlasovaní. Veď demokracia, to je vláda ľudu. Od ľudu ste tu odvodení, od ľudu tu sedíte v parlamente a mali by ste rešpektovať hlas ľudu, hlas občanov Slovenskej republiky. Viem, máte veľmi veľké obavy z toho, aby ľud nebol múdrejší než vládna koalícia, aby ľud tejto krajiny nepovedal niečo iné, než si praje hŕstka poslancov a členov vlády Slovenskej republiky, aby nepovedal niečo iné, než ste sľúbili krajinám NATO, predovšetkým Spojeným štátom americkým.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem len podotknúť, že aj medzi členskou základňou vašich koaličných strán na východnom Slovensku sú členovia KDH, SDKÚ, ale aj HZDS, ktorí nám podpisujú petičné hárky.

  • Hlasy z pléna.

  • Aj členovia, áno, mám takéto informácie. Aj vaša členská základňa a vaši sympatizanti majú na mnohé veci iný názor než vy. Nebuďte odtrhnutí od života, zžite sa s realitou, aká je v Slovenskej republike, a podporte referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO.

    Bola tu reč a mnohí ste hovorili o spoločných hodnotách, ktoré zdieľajú krajiny NATO. Chcem vám povedať, že som sa o týchto spoločných hodnotách najviac presvedčil pred 2 rokmi v Juhoslávii. Boli to nádherné hodnoty, boli to zbombardované nemocnice, kde ohluchlo pri jednom výbuchu bomby 60 detí naraz. Boli to zbúrané domy, bolo to rozstrieľané čínske veľvyslanectvo. Dámy a páni, ja i komunisti sa k takýmto hodnotám nehlásime. My zdieľame predsa len iné hodnoty, hodnoty, ktoré vyhovujú väčšine občanov Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem povedať, že zavádzate skutočnosť aj o tom, keď hovoríte, že bez NATO nemôžeme ísť do Európskej únie. Romano Prodi vám 3-krát z televíznej obrazovky odkázal, nie, nie, nie, nie je to pravda, existujú aj krajiny Európskej únie, ktoré nie sú v NATO. A ich ekonomický rozvoj je normálny bez toho, aby boli v NATO.

    Ani vaše návrhy o tom, že prinesieme viac kapitálu, ak budeme v NATO, to tiež nie je pravda.

    Podstata všetkého, nechcem tu rozoberať plusy a mínusy NATO, je v tom, aby občanom tejto krajiny, ktorých my ako parlament reprezentujeme, dali sme možnosť, aby sa vyjadrili slobodne a ľudsky, či si želajú alebo si neželajú vstup Slovenskej republiky do NATO. Ja verejne prehlasujem, že som proti vstupu, ale na druhej strane, ako tu bolo povedané slovami predsedu našej strany, v plnej miere budeme rešpektovať rozhodnutie občanov Slovenskej republiky v referende. Buďte skutoční demokrati a dajte možnosť ľudu vyjadriť svoju vôľu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Beňová, chcete mať faktickú poznámku? Takže s faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Drgonec a ešte pani poslankyňa Demeterová a uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Najskôr teda pani poslankyňa Beňová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja iba takú veľmi priateľskú radu mám pre pána Hoptu, že na základe našich vlastných skúseností nenechajte sa celkom zavádzať prieskumami verejnej mienky. Ďakujem.

  • Dve poznámky. Pokiaľ ide o hodnoty rozstrieľaných budov v Juhoslávii, ja si pamätám na vlastnej skúsenosti na rozstrieľané budovy na Šafárikovom námestí, na Námestí SNP a neboli to americké zbrane, ktoré tie naše budovy rozstrieľali.

    Pokiaľ ide o druhú poznámku, Ústava Slovenskej republiky určuje počty poslancov, ktorí môžu schváliť zákon, ide o 39 ľudí, najmenej. Ide o 30 poslancov, ktorí môžu dať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom, ústava má nedostatok v tom, že nelimituje počet poslancov najmenej, ktorí sa musia zhodnúť na požiadavke vyhlásiť referendum. Dvaja z nás môžu predložiť návrh na to, aby sa konalo referendum. Je vecou zodpovedného nakladania potom s takým návrhom, aby referendum bolo naozaj vtedy, keď je opodstatnené. Tu beží spor medzi dvomi tábormi, či referendum má byť alebo nie. Ak naozaj 70 % občanov chce referendum, máme veľmi zjednodušenú úlohu, pretože tých 70 % požiada petíciou o vyhlásenie referenda a referendum bude.

  • Ja by som len chcela povedať, pôvodne mi nestálo za to, aby som reagovala. Ale chcem sa priznať, že patrím k jedným z tých, ktorí skutočne pri týchto vystúpeniach poslancov za Komunistickú stranu čítajú noviny, pretože tieto argumenty sa opakujú, nie sú konštruktívne, a musím otvorene povedať, že ak si nevedia títo poslanci uvedomiť, že sa proti referendu vyjadrujú aj poslanci z opozície za HZDS aj Smer, tak asi potom musíme čítať noviny.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, dám vám teda slovo, ale len upozorňujem, že keď aj chcete reagovať, tak aj vtedy sa prihláste. Ja som to zámerne takto nechala a prosím, keď chce ten vystupujúci reagovať na faktické poznámky, aby sa prihlásil. Takže ešte vám dávam možnosť reagovať.

  • Čiže veľmi stručne. Po prvé, pani Beňová, my naozaj tým prieskumom neveríme, pretože ak by sme im verili, tak by sme neboli v parlamente. Dávali nám o 50 až 100 % menej, ako sme v skutočnosti získali. To je po prvé.

    Po druhé, čo sa týka tých rozstrieľaných budov od pána Drgonca. Áno, zdieľame tie hodnoty a odsudzujeme to. Preto nechceme byť v NATO. To je ďalšia vec.

    A po ďalšie. Pani poslankyňa, nestálo vám to za to reagovať, tak dúfam, že na budúce budete čítať aspoň tie správne noviny. Ďakujem.

  • Pokračujeme v rozprave. Slovo má pani poslankyňa Belohorská, po nej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Figeľ ako posledný.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne vyjadriť sa k niektorým otázkam, ktoré sú tu nastolené práve v súvislosti s uvedeným návrhom na vypísanie referenda.

    Aj napriek tomu, že pani poslankyňa Dubovská vyjadrila svoj názor za poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, predsa len sa aj ja ujímam štafetového kolíka, nakoľko je pani poslankyňa práve v delegácii pre NATO a v predchádzajúcom období som Hnutie za demokratické Slovensko reprezentovala v tejto delegácii ja.

    Myslím si, že práve predrečník, ktorý použil také rôzne argumenty alebo argumenty z rôznych košíkov, ukázal, že prieskumov raz sa môžeme držať, raz sa nemôžeme držať, podľa toho, ako nám to vyhovuje. Obvinil len určitú časť politického spektra, t. j. koalíciu, ktorá je zodpovedná za všetko, čo by sa aj mne ako opozičnej političke mohlo hodiť. Ale v tomto prípade chcem povedať, že ak teda chceme nastoliť určitú politickú kultúru aj v tomto parlamente, ak chceme hovoriť o demokracii, toto sú chyby, ktorých by sme sa nemali dopúšťať.

    Veľakrát nás občania konfrontujú so situáciou v ostatných krajinách V-4 a vyčítajú nám, že Slovensko nedrží krok napr. s Českou republikou. Ale práve aj otázka nášho vstupu do NATO možno je práve jednou z týchto otázok, o ktorých by bolo dobré v spoločnosti hovoriť. Myslím si, že v dnešnom období Slovensko je konfrontované s ťažkou ekonomickou a sociálnou situáciou. A v prvom rade musí sústrediť všetky svoje sily na vyriešenie týchto otázok, ktoré sú mimoriadne dôležité, lebo sa dotýkajú skutočne väčšiny národa.

    Otázky sú, teraz by som sa obrátila práve na kolegov z Komunistickej strany, pri štúdiu určitých dejinných súvislostí. Bol to, myslím, práve Lenin, ktorý začal hovoriť o metóde hlavného článku. Ak dnes hlavným článkom spoločnosti a prioritou je práve sociálna situácia, ekonomická situácia štátu, bolo by dobré, tieto otázky, ktoré sú na diskusiu, aby sme si nechávali pre seba alebo, tak ako povedal pán kolega Mikloško, aby brala za ne zodpovednosť vládna koalícia. Nakoniec, všetky politické programy, ktoré išli do volieb, práve v otázke vstupu do NATO a do Európskej únie boli dosť jednoznačné. Takže myslím si, že občania si vybrali. Občania si vybrali volebné programy a ja sama som sa veľakrát pri stretnutiach aj v malých dedinách, aj od ľudí, od ktorých by som to nečakala, som sa stretla s vyjadrením: „Viete, pani poslankyňa, my sme proti vstupu do NATO, ale veríme, že to bude pre Slovensko dobré, keď to hovoríte práve vy alebo keď to hovorí hnutie, ktoré chceme voliť.“ Takže mali by sme pristupovať k občanovi s touto mierou zodpovednosti, aké máme my informácie, ako sa vyvíja situácia momentálne, či už v Európe alebo v svetovej politike.

    Treba povedať jednoznačne, že Európa chce prevziať dominanciu aj v otázke vojenskej. A práve v tom musí nájsť spoločnú reč Európska únia spolu s vedením alebo s krajinami NATO. Ale nemyslím si, že 5-miliónové Slovensko je to, ktoré dnes má čas a má možnosti viesť prím práve v týchto otázkach. Myslím si, že skôr, naopak, by sme sa mali učiť od tých okolitých krajín, ktoré už predsa určitý náskok aj v členstve v NATO majú, a pozerať sa na to, aké výhody vieme pre Slovensko aj z tohto členstva získať.

    Treba ale vedieť aj o tom, a práve tu cítim svoju zodpovednosť stáť pred vami, pretože som sa zúčastňovala všetkých zasadaní za uplynulých 8 rokov, že dnes nestoja pred nami otázky vojenské, dnes viac stoja pred nami otázky civilných hrozieb, civilných hrozieb, ktoré sú práve v spojení s terorizmom. Otázka biologických a chemických zbraní nie je otázka tankov a stíhačiek. Táto otázka práve súvisí s vybudovaním laboratórií s očkovacími látkami a s pripravenosťou štátu spolupracovať s okolitými krajinami. Som o tom presvedčená, že Slovensko v dnešnej situácii, v akej sa jeho zdravotníctvo nachádza, nie je schopné samo bez spolupráce práve s týmito krajinami nájsť odpoveď aj na tieto otázky.

    Ak hovoríme o tom, že 70 % obyvateľstva si žiada referendum, tak potom treba povedať jednoznačne, že všetci tí, ktorí nás volili, zmenili svoj názor 3 mesiace po voľbách? Nechce sa mi to veriť. Skôr by som verila, že určitá časť nás chce presvedčiť o svojej pravde, sú to poslanci zvolení za Komunistickú stranu. Myslím si, že zvolili si len trochu zlý termín.

    Nechcem upodozrievať pána Čarnogurského, ale dávam si otázku, či náhodou práve podpisová akcia za vypísanie tohto referenda nemá byť lakmusovým papierikom na získanie si informácií, koľko občanov by ho asi podporovalo v prezidentských voľbách.

    Považujem za trochu hazard vystupovať a spájať referendum o Európskej únii s otázkou nášho vstupu do NATO.

    Veľmi by som si priala, aby Slovensko sa začlenilo, tak ako Česko, Maďarsko a Poľsko, do celoeurópskej siete, do celoeurópskej spolupráce, aby Slovensko jednoducho v budúcnosti mohlo z tejto spolupráce pre svojich občanov získať určité výhody. Nechcem, aby Slovensko opúšťali mladí ľudia, ktorí nachádzajú práve v týchto členských krajinách svoju budúcnosť, chcem, aby sme to ako politici vedeli pre našich občanov zabezpečiť na Slovensku.

    Neviem, odkiaľ pán predrečník získal informáciu, že pán Prodi odporúča, aby sme nevstupovali do NATO. Jeho krajina, totiž Taliansko, je členskou krajinou NATO.

    A trúfnem si povedať, že ak sa spája náhodou vaša vízia s otázkou krajín bývalej Juhoslávie, tak vás chcem uistiť o tom, že v Juhoslávii ešte stále nie je kľud a pokoj, že je to práve aj slovenská jednotka, ktorá napomáha oddeliť ešte štáty bývalej Juhoslávie medzi sebou, že hranica tam nie je hranicou civilnou, ako ju poznáme my, že prechádzate cez colníkov, ale je to jednoducho hranica, kde sú vojská, je tam len zastavená paľba a ešte stále krajiny Juhoslávie hľadajú svoj priestor. Nechcem, aby Slovensko sa neustále zmietalo, aby v tomto priestore nemalo svoj kľud a svoju spokojnosť.

    A mrzí ma ešte jedna vec, že tejto problematike, ku ktorej, znovu opakujem, sa voliči vyjadrili vo voľbách, venujeme náš drahocenný čas a táto diskusia je dlhšia, ako bola včera diskusia k otázke reformy zdravotníctva, lebo tá sa dotýka každého jedného občana, skutočne každého jedného občana.

    Myslím si, že NATO v budúcnosti nie je NATO z minulosti. NATO dnes si konfrontuje samo svoje otázky k politike s Európskou úniou, konfrontuje si svoje otázky a svoju spoluprácu s Ruskom. Ak Rusko vedelo nájsť cestu a dohovor, tak myslím si, že Slovensko, a opakujem to znovu, aj keď má majstrov sveta v hokeji, aj keď má veľmi významných tenistov, nepotrebuje hrať prím v takej otázke, akou je otázka vojenských blokov. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Fajnor, pán poslanec Hopta a zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Fajnor, máte slovo.

  • Vážená pani poslankyňa, pán Prodi povedal jednu základnú vec: „Nespájajte dve veci, Európsku úniu a NATO, sú to dve rozdielne veci.“

    A chcel by som len jeden príklad povedať, nechcem už zdržovať. Nechoďme teraz na príklady do Juhoslávie, kde chodíte vy, poďme do susedného Rakúska. Rakúsko ako krajina je členom Európskej únie a nie je členom NATO. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hopta má ďalej faktickú poznámku.

  • Ja len chcem tiež doplniť jednu záležitosť. Došiel tu pán, ktorý sa hlási ku kresťanstvu, ku KDH, Marián Pivoň sa volá, je dolu na vrátnici, ktorý podporuje plne stanovisko klubu Komunistickej strany Slovenska.

  • Naopak, prišiel odsúdiť politiku KDH, ktorá sa hlási k NATO. Odkázal prostredníctvom mňa vám, že mali by ste byť prví, ktorí by mali zbierať podpisy za vypísanie referenda. Ďakujem. Je dolu na vrátnici.

  • S reakciou sa hlási pani poslankyňa Belohorská.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Belohorská sa vzdáva možnosti reagovať.

    Posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ján Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, referendum je naozaj výsostný inštitút priamej demokracie. My si ho ctíme a práve preto ho nechceme zneužívať.

    Dovoľte mi niekoľkými poznámkami možno doplniť to, čo odznelo, a viac-menej neopakovať argumenty, ktoré zazneli. Myslím, že to, čo pomáha demokracii, je jednoznačne otvorená konštruktívna diskusia. A na ocenenie na tomto bode rokovania je predovšetkým to, že sa diskutuje. Ale myslím, že to ostatné z tej iniciatívy a z návrhu zostáva skôr v tieni tohto jediného momentu, pretože diskutovať treba, ale treba aj niesť zodpovednosť za vážne rozhodnutia. A keby to bola len diskusia o procedúre, tak zostal by som aj ja pri procedurálnych záležitostiach. A chcel o tom hovoriť takto pán Ševc, ale povedal tam aj, že do NATO sa nevstupuje, ale sa anektuje. Takto som si to poznačil. Pán predseda Ševc mi v Štrasburgu povedal v novembri, ja to teraz poviem tak trošku nahlas, že nebudú organizovať nič, aj keď nesúhlasia s tým, že Slovensko týmto smerom ide, ale, v poriadku, dnes táto záležitosť tu je. Ja som to prijal skôr s takým potešením, že nebudeme musieť ešte prechádzať ďalšími takými vnútornými sebaskúškami, ktoré si sami naordinujeme, ale patrí to k podstate demokracie, tak budiž. A je to skôr prirodzené, že Komunistická strana s tým prišla. Bolo by asi neprirodzené, keby s tým nebola prišla. A teraz je na to čas. Hovorím to aj preto, lebo s referendom vo vzťahu k NATO prišli v Európe len ľavicové alebo stredoľavé vlády alebo strany. Tak to bolo v Španielsku, tak to bolo v Maďarsku, tak to je v Slovinsku, tak to mala v programe Strana demokratickej ľavice v minulom období, aj keď to do vládneho programu už nepresadila alebo nepresadzovala.

    K tým argumentom, ktoré hovoria o tom, že naše zahraničnopolitické ciele sa týmto napĺňajú. Mnohé ďalšie argumenty pritom len prebehnem, ale rád by som dodal 3, ktoré neodzneli a ktoré považujem za veľmi dôležité pre budúcnosť Slovenska. Je to, samozrejme, o stabilite a bezpečnosti, ktorá čelí stále novým sofistikovanejším hrozbám, už to nie je o štátoch, ako aktéroch, ale neštátnych aktéroch typu al-Káidy alebo organizovaného zločinu. To, že stúpne medzinárodná politická váha Slovenska, to sme mohli včera zažiť, aj keď tu mnohé veci idú tak veľmi zrýchlene, v politickej deklarácii, ktorú prijalo súčasné Slovensko, či nám dáva na vedomie našu orientáciu na NATO a Európsku úniu a očakáva, že to prispeje k mieru a stabilite v Európe. Túto medzinárodnopolitickú váhu Slovensko nejde zneužívať, ale, skôr naopak, využívať pre dobro svoje a okolia. Už odznelo, že je to medzinárodnoprávna zmluva, ku ktorej sa dá pristúpiť, z ktorej sa dá aj vystúpiť, ale to nehovorím preto, aby toto bolo odpoveďou na vážnosť týchto diskusií, skôr preto, že to nie je o odovzdaní suverenity iným krajinám, tak ako je to v prípade Európskej únie, kde sa zdieľa suverenita v spoločných orgánoch tak, ako sa dohodnú pravidlá v týchto orgánoch.

    To, že európska bezpečnosť nestačí, je evidentné napr. z 10 rokov vývoja na Balkáne, v juhovýchodnej Európe týchto čias, na konci 20. storočia. Prvá skúška európskej schopnosti zabezpečovať v nových podmienkach stabilitu a mier nastane teraz po dohode medzi EÚ a NATO v Macedónsku, keď Európska únia prevezme operáciu, ktorá v Macedónsku prebieha. To, že európska bezpečnosť nestačí, hovorí nielen Slovensko, ale aj pobaltské krajiny a Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Macedónsko, Albánsko, všetky štáty, ktoré sa hlásia o vstup do aliancie. Ja si dovolím povedať, že pribudnú tu aj ďalšie krajiny v budúcnosti. Samozrejme, to bude závisieť aj od nás, ale v tom zmysle charakteru aliancie do budúcnosti, jej ďalšej vízie a otvorenosti.

    Súčasná Juhoslávia sa prihlásila do Partnerstva za mier, to znamená do úzkej spolupráce s tým NATO, ktoré pán Hopta tu pomenoval, že videl hodnoty NATO. Ja som videl tiež tie spálené domy, ale toto je dôsledok, príčina, to neboli vojenské operácie aliancie, príčinou bola krvavá stopa jedného militantného nacionalizmu, ktorý sa na Balkáne rozvinul, a tá stopa vedie od Slovinska cez Chorvátsko, Bosnu až po Kosovo, žiaľ.

    Ten návrh, o ktorom rokujeme, vlastne nie je o referende akom takom a o priamej demokracii, ale o neúprimných postojoch, ktoré sa vlastne zaobaľujú do námetu návrhu na všeľudové hlasovanie a posilnenie diskusie.

    K tým 3 bodom, ktoré som chcel k tomu pridať. Ak sa Slovensko stane v dohľadnej dobe, v podstate za rok aj niečo, členom Severoatlantickej aliancie, vytvorí sa doteraz nevídaná homogenita v strednej Európe v slobodnej dobe, čím chcem naznačiť, že tu bola iná homogenita, nadiktovaná istým hegemónom, ale to nebolo o slobode.

    Vyšehradská spolupráca vo februári zavŕši 12 rokov svojej histórie a v podstate 13 rokov od doby, keď v Bratislave bola prvýkrát pomenovaná ako myšlienka a idea, návrh a následne vo Vyšehrade 1991 sformulovaná do deklarácie. Cieľom tejto vyšehradskej spolupráce boli 2 základné línie: demontovať mechanizmy doby neslobody, ktoré sa prejavili nielen vnútri štátov a národov, ale aj medzi nimi, a na druhej strane vytvoriť podmienky pre novú Európu. To prvé je v podstate za nami, to druhé nie je zavŕšené. Slovensko vstupuje do štruktúr novej Európy a euroatlantického sveta s oneskorením po susedoch, ale predsa, hlavne, aby bolo pripravené a nielen tam vstúpilo, ale aj zvládlo túto svoju zodpovednosť.

    Tým druhým bodom po Vyšehrade je euroatlantický priestor, v ktorom žijeme. Vlastne my sa po vyše 50 rokoch vraciame tam, kde sme mohli byť, keby... Ale to sú všetko hypotézy. V roku 1947 vtedajšie Česko-Slovensko muselo vycúvať z Marshallovho plánu na obnovenie vojnou zničenej Európy. Ovocím tohto plánu bola nielen hospodárska obnova, ale aj nová bezpečnosť, pričom vznikla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pre bezpečnosť to bolo NATO v roku 1949, a následne potom v päťdesiatych rokoch Európske spoločenstvá, dnes Európska únia. Súdržnosť medzi týmito inštitúciami je stále väčšia. Chcem povedať, že všetky štáty aliancie sú v OECD, všetky štáty Európskej únie sú tam tiež a že vlastne my týmto procesom završujeme návrat do slobodného euroatlantického prostredia, ktoré sa už rozrástlo do oveľa väčších dimenzií spolupráce. Európska únia a NATO tvoria dva základné piliere tohto priestoru a treba jednoznačne povedať, že neutralita je už dávno prekonaná. Samozrejme, svoju odpoveď musí nájsť na svoju špecifickú históriu a pozíciu aj Rakúsko, Švédsko, Fínsko, ale ich cesta ani v histórii, ani dnes nie je našou cestou. Vstup do aliancie nie je proti niekomu, ale je za niečo. A môžeme povedať a veľmi jasne vidieť, že dnes vzťahy napr. Ruska sú oveľa intenzívnejšie než mnohých krajín Európy s touto alianciou, so Spojenými štátmi americkými. Ukrajina v minulom roku prejavila oficiálny záujem o členstvo v aliancii. To, čo tu bolo v minulosti, treba prekonať nielen formálne, ale hlavne v myslení.

    A tretí dôvod alebo argument je skôr vo forme otázky. Vieme, milí kolegovia, kde žije najviac obyvateľov zo Slovenska, ktorí odtiaľto v rôznych emigračných vlnách odišli počnúc 19., potom 20. storočím? Najviac trebárs slovenských krajanov žije nie v Európe, ale v Spojených štátoch amerických a v Kanade. V marci minulého roku sa rôzne krajanské spolky konečne stretli po mnohých rokoch nedorozumenia alebo rozdelenia a veľmi jasne podporili a apelovali na podporu Slovenska pre začlenenie do aliancie vo vzťahu k svojej reprezentácii, ktorou sú kongresmani a senátori USA. Vlastne vstupom do aliancie Slovensko môže nielen symbolicky, ale aj kultúrne, tým geopolitickým významom spojiť dva brehy Atlantiku, spojiť rozdelené generácie do jedného spoločenstva slobodných demokracií.

    Teda záverom by som rád povedal, že vo vzťahu k vstupu Slovenska do aliancie nie je potrebné referendum, ale potrebná je diskusia, ale diskusia zmysluplná, konštruktívna a zodpovedná. Slovensko naozaj bude patriť tam, kde bude chcieť vedome a angažovane patriť väčšina z nás. V marci podpíšeme po rokovaniach Prístupový protokol so Severoatlantickou alianciou. Som presvedčený, že v tejto snemovni tento protokol získa výraznú väčšinu, viac, oveľa viac, než je ústavná väčšina Národnej rady. Ak by však bolo také referendum o NATO vyvolané, vypísané, Slovensko, som presvedčený, sa rozhodne dobre, pre seba, pre spoločnú Európu i pre euroatlantickú bezpečnosť a spoluprácu. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Zubo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už je to tak, dnešný deň je pre mňa plný prekvapení a len pekných pocitov zo strany vystúpení predstaviteľov Kresťanskodemokratického hnutia. Pán Figeľ, ja si vás vysoko vážim za skutočnosť, že ste ako jeden z prvých predstaviteľov Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý na tejto pôde konštatoval, že komunistická Čína je demokratickým štátom. Skutočne ďakujem vám za toto hodnotenie a vážim si vás za to. Len na porovnanie poviem. Takýto obrovský štát, kolos s 1,3 mld. obyvateľov, postup Číny ako by sme posudzovali a hodnotili, keby zaujala vo vzťahu trebárs k Taiwanu také stanovisko, ako Spojené štátu americké zaujali voči Juhoslávii, a keby svoje problémy riešila tak, ako boli problémy riešené v Juhoslávii? Len vďaka vám, ďakujem vám, som presvedčený, že nie ste posledný, ale prvý predstaviteľ KDH, ktorý reálne sa začína pozerať na svet a jeho vývoj.

  • Vážený pán Figeľ, ja len chcem vás upozorniť, že vojenský zásah NATO v Juhoslávii naozaj nič nevyriešil okrem toho, že vojská NATO postrieľali tisíce a tisíce ľudí, zbúrali tisíce a tisíce budov nemocníc vrátane kostolov a zavreli demokraticky zvoleného prezidenta Juhoslávie Miloševiča, namiesto ktorého v Haagu by mali sedieť vedúci predstavitelia krajín NATO. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Určite som nepovedal to, čo hovoril pán kolega Zubo, skôr som povedal to, že medzinárodná váha, vážnosť Slovenska vstupom do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie sa jednoznačne zvýši, čo bolo reflektované aj vo vyhlásení, ktoré podpísali predstavitelia, teda najvyšší predstavitelia Čínskej ľudovej republiky a Slovenskej republiky pri návšteve prezidenta v Pekingu.

    O tom, čo je demokratické a nedemokratické v Číne, treba nielen diskutovať, ale na to treba aj upozorňovať istým spôsobom tak, aby sa poukazovalo na to, čo je dôležité z hľadiska dôstojnosti každej ľudskej osoby, ľudských práv, ktoré tu boli spomínané aj vašimi kolegami, pretože tie sú veľmi dôležitým hodnotovým základom nielen pre našu orientáciu, ale pre pokoj a rozvoj vo svete.

    A čo sa týka tej výzvy, že NATO nič nezmenilo v Juhoslávii, pán Hopta, zásah aliancie zastavil exodus a genocídu, ktorá tam prebiehala, mala rôzne fázy. Ja som ich pomenoval ako krvavú stopu do Slovinska cez Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu až po Kosovo. Dnes sa, samozrejme, zložito, ale predsa nachádza vývoj tak, aby nielen vnútorná správa jednotlivých štátov, ale aj istá európska perspektíva vyrastala pre Balkán. A to je nový vývoj, ktorý nastal po roku 1999. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený predsedajúci, dámy a páni, ja ďakujem diskutujúcim za nové myšlienky a budem veľmi krátko odpovedať, ak to nebude k veci, tak, prosím vás, bude to rovnako nie k veci, ako ste hovorili vy.

    K poslancovi Banášovi veľmi stručne. On tu hovoril o modlení. Bohužiaľ, my sa nemodlíme, my podávame návrh na referendum.

    Ďalej tu bolo hovorené o plači za socializmu. A ja sa vás pýtam: Čo keby ste počuli plač tých 1 600 zavraždených, tých 240 000 detí, ktoré oficiálne majú porušený vývoj, lebo vyrastajú v rodine bezdomovcov? Čo keby ste počuli ten plač tisícov bezdomovcov, keď vyberajú odpadky z košov a nenájdu tam ani jednu fľašu.

    Niečo ste tu hovorili, že ste sa báli. Súčasná štatistika hovorí, 84 % obyvateľov sa bojí, boja sa o zamestnanie, boja sa, že im vykradnú byt, boja sa, že im znásilnia dcéru, a tak ďalej.

  • Hlasy z pléna.

  • Pozrite si správu z roku 1998 a následných rokov zo Štatistického úradu. Zoberte si správy, ako stúpa počet psychicky chorých ľudí, zoberte si správy, ako stúpa počet alkoholikov a narkomanov, kto sa tu bojí a koľko sa bojí.

    Hovorilo sa tu, že máme sa podieľať na obrane hodnôt. Tu treba vysvetliť, na obrane akých hodnôt sa máme podieľať. Máme chrániť podniky, ktoré nám nepatria? Máme chrániť banky, ktoré nám nepatria? Už to tu dvakrát bolo. Za Rakúsko-Uhorska na Slovenku väčšina majetku nám nepatrila. A vtedy slovenskí vojaci boli v takom zvláštnom, možno povedať, NATO a išli bojovať do 1. svetovej vojny za majetky iných. A stáva sa to už tradíciou, že počas bojov zmenili stranu a vyhrali vojnu. Prvú svetovú my sme vyhrali, lebo sme menili stranu. Keď si zoberiete 2. svetovú vojnu, my sme začali vojnu na jednej strane, v priebehu vojny sme zmenili stranu a zas sme ju vyhrali. No a my sa bojíme, že budeme v NATO, zas začneme vojnu, zmeníme stranu a zas ju vyhráme. Takže, to je o obrane hodnôt.

    Bolo tu hovorené, že ohrozujú nás teroristi. Komunistická strana má 3-bodový program, ako riešiť terorizmus. Je to veľmi jednoduché. Prvý bod je: Opýtajte sa teroristov, prečo robia teroristické činy. Pozeral som stovky diskusií v CNN, BBC, EURONEWS. Nikto sa ich to neopýta. Nikto to nevie ani z vás. Prečo to robia, je prvá otázka. Druhé, na čo treba sa ich opýtať, je, čo máme robiť my, aby tieto teroristické činy nevykonávali. Nikto sa ich to nepýta, možno by bola tá odpoveď veľmi jednoduchá a my by sme to vybavili. A máme 3. bod. Často sa hovorí, že ozaj treba zbrojiť, lebo teroristi sú tu. Keď Spojené štáty dávajú 260 mld. dolárov ročne na obranu, stačí zobrať z toho 10 % percent, 26 mld., a povedať teroristom: „Dáme vám 26 mld. dolárov ročne a vy zabezpečíte, že tu terorizmus nebude.“ A ja vám garantujem, že tu terorizmus nebude. Tak takto riešime terorizmus.

    Ďalej tu bola poznámka, že obyvatelia sú na vládu nahnevaní. A ja sa pýtam vás, páni poslanci, alebo vlády, prečo ste ich nahnevali, prečo sa nesnažíte, aby nahnevaní neboli. A potom sa môžete odvážiť kľudne vypísať referendum.

    Hovorilo sa tu, že sme zbabelí. Viete, zbabelosť sa dá aj tu veľmi dobre odmerať, napr. tak, že urobíme tajné hlasovanie o referende a potom spravíme verejné hlasovanie o referende a porovnáme výsledky. A budeme vidieť, kto je zbabelí a kto nie.

    Ďalej, bolo tu hovorené, že zaradíme Slovensko do 1. ligy svetových krajín. Bohužiaľ, keď pozeráte štatistiky OSN, ktoré krajiny sa majú dobre, nie je to tak, že sú to len krajiny NATO a krajiny, ktoré nie sú v NATO, sú niekde dole. Keď si zoberiete Turecko, tá životná úroveň a problémy, ktoré má, sú veľmi veľké. Máme tu Švajčiarsko, Rakúsko, Švédsko, Fínsko, ktoré nie sú v NATO.

    Ďalej by som prešiel na Árpáda Duku-Zólyomiho. Myslím, že pre krátkosť času nemusím ani nebudem odpovedať.

  • Tú noc sa hovorilo o hlasovaní, o referende. Predchádzajúci parlament už hlasoval za referendum do NATO v roku 1997. A niektorí poslanci hlasovali za. My by sme mohli porovnať aj to porovnáme, ako sa menia názory.

    Tu sa hovorí, že bude sa plytvať finančnými prostriedky štátu vo výške 200 mil. korún. Len kriminalita nás ročne stojí 16 mld. korún, za socializmu v roku 1989 to bolo 300 mil., teraz je to 16 mld.. Čo keby sme namiesto toho diskutovali o tom, ako tých 16 mld. odstrániť? Zadlženosť 500 mld., platenie dlhu a úrokov nás stojí týždenne 1 mld. až 2 mld. korún a dlh nám neklesá. A takto je to 5 rokov. Pozrite si štatistiku OSN, ktorá to vyhodnocuje, aj štatistiku Svetovej banky. Všetko sa dá nájsť na internete.

    Dotkol by som sa krásnej vety poslanca Mikloška: „O veciach vojny nemajú čo rozhodovať občania krajiny, ale politici,“ – a to je ten problém, keby posledných 200 rokov o veciach vojny rozhodovali občania, tak tu vojny nie sú, to je tá chyba

  • – „Komunistická strana získava lacnú politickú propagandu v tomto.“ Neviem, možno získava, možno nie, ale je to trhová ekonomika.

    Bolo tu konštatované, že Slovensko nebude nútené zúčastňovať sa niečoho, s čím nesúhlasí. Ja tak skoro aj napoly verím tomu, lebo my tam pôjdeme dobrovoľne, ako už boli sme v Afganistane a v Iraku. Je zaujímavé, že počas vstupu sovietskych vojsk do Afganistanu ako členovia Varšavskej zmluvy sme neboli požiadaní tam ísť ani sme tam nešli. A je zaujímavé, že všetky členské krajiny NATO nepropagujú, že pôjdu do Iraku. A my ako nečlenská krajina to propagujeme.

    Chcel by som povedať, že, ako tu poslankyňa, myslím, pani Belohorská spomenula, metódu hlavného článku – Lenin – naštudujeme si.

    Ďalej sa tu často hovorilo: „Volili nás občania, lebo chceli ísť do NATO a my sme mali v programe NATO.“ Toto by bolo správne pri jednej podmienke, keby celý váš volebný program mal jednu vetu: „Ak nás budete voliť, pôjdeme do NATO.“ A potom by sme mohli povedať, áno, bolo to ako referendum. Lenže tam by sa tiež muselo spočítať, koľko občanov vládnu koalíciu volilo, myslím, že 29,1 %.

    Ja vám ďakujem za podnetné myšlienky. Viac odpovedí nemám, lebo mi vyšiel papier a vôbec som nepočítal, že bude taká pekná a krásna diskusia. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Pokiaľ ide o vyjadrenie k rozprave, nemyslím si, že bolo nevyhnutné vyjadrovať sa v priebehu rozpravy k nej alebo že je nevyhnutné vyjadrovať sa k jej zhrnutiu zo strany navrhovateľov.

    Skôr na záver jednu možno myšlienku, možno vetu. Bez zámeru znevažovať všetky doterajšie hlasovania, ktoré sme od zloženia poslaneckého sľubu 15. októbra 2002 vykonali, nastavajúce hlasovanie bude najzávažnejšie hlasovanie, ktoré sme od začiatku funkčného obdobia urobili, najzávažnejšie preto, že rozhodnutie bude nezvratné a konečné.

    Národná rada Slovenskej republiky môže rozhodnúť o konaní referenda. Prezident Slovenskej republiky je povinný vyhlásiť referendum, ak Národná rada rozhodne o jeho konaní.

    Predmetom hlasovania je návrh rozhodnutia, návrh uznesenia skupiny poslancov KSS na vyhlásenie referenda. To znamená, že ten, kto sa nazdáva, že referendum o vstupe do NATO treba vyhlásiť, bude hlasovať za, ten kto sa nazdáva, že referendum o vstupe do NATO netreba vyhlásiť, bude hlasovať proti.

    Pán podpredseda Národnej rady, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predložili poslanci za KSS.

  • Pán spravodajca, bol by som rád, keby ste potom prečítali, prichádzajú ešte poslanci, návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať, a potom môžete k tomu uviesť aj stanovisko výboru, lebo výbor vás splnomocnil s tým.

  • Prosím vás, aby nedošlo k omylu. Stanovisko ústavnoprávneho výboru je návrh uznesenia neschváliť. Naopak, predmetom hlasovania nie je stanovisko gestorského výboru Národnej rady, ale návrh uznesenia tak, ako ho predložili poslanci za KSS. To znamená, návrh uznesenia je:

    „Národná rada neschvaľuje návrh na vyhlásenie referenda o vstupe do NATO.“

  • Nie, nie, nie. Nie, nie, nie. Pán spravodajca, prečítajte návrh uznesenia klubu KSS. Prečítajte len návrh uznesenia, my budeme hlasovať o ich návrhu uznesenia, bez odôvodnenia. Nech sa páči.

  • „Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje...“

  • Nie. Nie, nie, nie. Pán spravodajca, hlasujeme o návrhu uznesenia KSS. To prečítajte, návrh KSS prečítajte.

  • Dobre. Pokiaľ ja rozumiem, chcete, aby som prečítal ten návrh, ktorý predložili na hlasovanie.

  • Čiže návrh, ktorý je predmetom hlasovania, je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Návrh znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. c), čl. 93 ods. 2 a čl. 95 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky A. schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum s touto otázkou – Súhlasíte so vstupom Slovenskej republiky do NATO? Áno – Nie –, B. predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda s tým, aby do 30 dní vyhlásil referendum podľa časti A. tohto uznesenia.“

  • Takže o tomto budeme hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za hlasovalo 11 poslancov, proti hlasovalo 110 poslancov a hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

  • Konštatujem, že Národná rada návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO neschválila.

    Ďakujem aj pánovi navrhovateľovi, aj pánovi spravodajcovi.

    Pani poslankyňa Beňová má procedurálny návrh. Nech sa páči, máte slovo.

  • Nemám procedurálny návrh, pán predsedajúci, chcem len pozvať členov výboru pre európsku integráciu na rokovanie výboru, ktoré bude v pondelok o 15.00 hodine na Župnom námestí. Ďakujem pekne.

  • Ja len chcem povedať, že za chvíľu všetkých 11 poslancov Národnej rady za KSS podpíše petíciu a k tomu podpisu vyzývam aj ostatných poslancov Národnej rady. Ďakujem vám.

  • Ale, pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh.

    Pán poslanec Figeľ.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som pozvať za 15 minút, aby po skončení schôdze prišli členovia zahraničného výboru na rokovanie krátke k referendovému bodu na schôdzu do zasadačky.

  • Ďakujem pekne.

    V rokovaní budeme pokračovať bodom

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. decembra 2002,

    ktoré ste dostali ako tlač 132.

    Chcem upozorniť všetkých poslancov, že ešte rokujeme, to znamená, ešte sme neskončili.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému, ak sa niekto prihlási, do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli aj číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 132 nachádza.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Takže, páni poslanci, chcem vás upozorniť, že budeme hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. decembra 2002 (tlač 132), ktoré znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. decembra 2002.“

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 108 poslancov, za návrh hlasovalo 89 poslancov, hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme prijali, takže Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady podané predsedovi Národnej rady do 15. decembra 2002.

    Ďalej budeme pokračovať ešte bodom

    interpelácie poslancov.

    A to je posledný bod nášho rokovania.

    Žiadne písomné prihlášky pánov poslancov som do rozpravy nedostal, takže chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu ústne, či chce niekto interpelovať. Konštatujem, že nie je to tak, takže vyhlasujem tento bod programu tiež za skončený.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, je pre mňa prekvapujúca vaša otázka, či niekto z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky chce niekoho interpelovať, keď niet koho interpelovať. Podľa rokovacieho poriadku majú byť na bode interpelácie prítomní členovia vlády Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec, naša dohoda bola taká, ak sa niekto prihlási a budeme vedieť, že je záujem, prerušíme na 20 minút rokovanie a členovia vlády prídu. Nakoľko nikto sa neprihlásil, tak, samozrejme, nebudeme volať vládu, keď nikto nemá otázky.

  • Takže vyhlasujem tento bod za skončený.

    Program 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme vyčerpali, končím 5. schôdzu Národnej rady.

    Chcem vám ešte povedať, aby sme nezabudli, že budúci týždeň v utorok o 13.00 hodine budeme pokračovať ďalším rokovaním Národnej rady, a to k otázke veľmi vážnej, ako je integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie. Je to 6. schôdza tu v tejto budove, takže o 13.00 hodine vás očakávame.

    Ďakujeme a dovidenia.

  • Rokovanie 5. schôdze NR SR sa skončilo o 16.36 hodine.