• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím všetkých prítomných pánov poslancov, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla, páni poslanci.

    Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • 81 poslancov prítomných, zisťujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

    Chcem vás ďalej informovať, že overovateľmi na 45. schôdzi Národnej rady budú poslanci Jozef Šimko a Maroš Kondrót, ich náhradníkmi Zoltán Horváth a Eduard Kolesár. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci a poslankyne Abelovský, Antošová, Danko, Hanzel a pán poslanec Kiňo. Schôdzu som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, žiadosť o zvolanie schôdze ako aj návrh programu 45. schôdze ste dostali s pozvánkou. Poslanci navrhujú, aby sme prerokovali

    návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi (tlač 1221).

    Podľa čl. 88 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Páni poslanci, návrh ste dostali ako tlač ako 1221. Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelil na prerokovanie vláde Slovenskej republiky a všetkým parlamentným výborom s tým, že ako gestorský výbor som určil výbor pre financie, rozpočet a menu. Dávam slovo teraz poverenému členovi skupiny poslancov, pánovi poslancovi Ficovi, aby za skupinu navrhovateľov uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov, aby podali návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni, vážený predseda vlády Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, teda celej vláde Slovenskej republiky, ktorý v súlade s Ústavou Slovenskej republiky podávajú opoziční poslanci, nemá osobný charakter. Myslím to úprimne, sám želám predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Dzurindovi v osobnom a súkromnom živote všetko dobré. Návrh na vyslovenie nedôvery nebude ani suchým štatistickým prehľadom, hoci niektoré údaje, o ktoré sa vláda Slovenskej republiky tak rada opiera, treba skonfrontovať. Vážené dámy a páni, návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Dzurindovi je o zodpovednosti, o slove, ktoré predseda vlády vo formálnom význame tak rád a často používa. Chcem však dnes hovoriť o zodpovednosti inak. Nechcem zodpovednosť používať ako frázu, ale otvorene a v jej plnom význame a obsahu zhodnotiť, akú zodpovednosť má predseda vlády Slovenskej republiky za stav, v ktorom sa nachádza naša krajina a naši ľudia. Na takéto zhodnotenie máme právo, pretože sa končí tretí rok druhého vládneho obdobia predsedu vlády a posledné udalosti vo vládnej koalícii jednoznačne potvrdzujú, že už nemožno hovoriť o ucelenej vládnej zostave, ale len o svorke držiacej pohromade pre vidinu ľahkej koristi v podobe získania štátneho majetku.

  • Pán predseda vlády, ako vedúci predstaviteľ najmocnejšieho výkonného orgánu štátu zodpovedáte za najhlbšiu krízu v stave korupcie a klientelizmu, akou kedy Slovensko prechádzalo. Korupcia a klientelizmus patria medzi hlavné nástroje udržiavania politickej a ekonomickej moci na Slovensku. Svojou nečinnosťou a mlčaním ste vytvorili priestor, v ktorom sa úplatkárstvo a nezákonné zvýhodňovanie na úkor iných vyvinuli do tých najsofistikovanejších podôb. Stala sa z nich do slova a do písmena nová kultúra. Hoci podstatu zasahovania politických strán vládnej koalície do dôležitých finančných a hospodárskych rozhodnutí vysvetľuje takzvaná Gabova doktrína, podľa ktorej je jedno, kto vo verejnej súťaži alebo v privatizácii vyhrá, pretože politická strana vždy dostane svoj podiel, nie je dôvod zaoberať sa vaším prvým vládnym obdobím. Voliči rozhodli o kontinuite vášho vládnutia a my to rešpektujeme. Navyše, druhé funkčné obdobie vašej vlády nie je v porovnaní s prvým v ničom rozdielne a dnes máme dokonca k dispozícii oficiálne dokumenty potvrdzujúce alarmujúci stav v oblasti korupcie a klientelizmu v štátnej, hospodárskej a finančnej sfére. Viem, pán predseda, že ste alergický, keď vám citujeme správu o činnosti Slovenskej informačnej služby, o stave ekonomickej kriminality na Slovensku. Ale Slovenská informačná služba nie je krúžok ručných prác plný klebiet. Je to zákonom ustanovená inštitúcia s expertmi, technikou a takmer miliardovým rozpočtom a právomocami na zber a vyhodnocovanie informácií vrátane informácií o závažnej ekonomickej trestnej činnosti, teda najmä o korupcii a klientelizme. Čo teda hovorí na to poverená inštitúcia, o ekonomickej kriminalite? Dovoľte mi najskôr citát zo správy o činnosti SIS za rok 2003. Citujem: „Informácie spravodajského charakteru, ktoré SIS získavala a vyhodnocovala, indikovali závažné ohrozenia hospodárskych záujmov Slovenskej republiky“. SIS dokonca dodáva, že výsledky Slovenskej informačnej služby v oblasti ochrany ekonomických záujmov mohli byť výraznejšie, ak by služba disponovala prístupom k informáciám z iných inštitúcií, najmä zo Strediska cenných papierov, zo Sociálnej poisťovne a z komerčných bánk. Celkom oprávnene sa, pán predseda vlády Slovenskej republiky, pýtam, čo ešte viac mohla Slovenská informačná služba povedať o korupcii a klientelizme v štátnej sfére, keď po citovanom vcelku všeobecnom úvode prišli nasledujúce informácie. A opäť citujem: „Slovenská informačná služba v priebehu roku 2003 sústavne upozorňovala na tunelovanie spoločností a organizácií vo vlastníctve štátu a Fondu národného majetku“. SIS informovala napríklad o prípadoch tunelovania strategických energetických podnikov, v ktorých je majoritným vlastníkom štát, o tunelovaní železníc prostredníctvom nevýhodných zmlúv dodávateľov. SIS naďalej poukazovala na tunelovanie pri výstavbe diaľničného tunela. Poukázala na tunelovanie niektorých podnikov v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V oblasti privatizácie informovala - a to stále citujem -, „o netransparentnosti a nevýhodnej privatizácii viacerých podnikov SAD realizovanej pod trhovú cenu. SIS venovala pozornosť aj procesom výberových konaní na dodávateľov budovaných riadiacich informačných systémov v spoločnostiach ovládaných štátom. Niektoré z nich sprevádzala vysoká miera klientelizmu a korupcie. SIS v roku 2003 poskytla príjemcom aj informáciu, ktorá poukazovala na predaj obilia zo štátnych hmotných rezerv vopred určenej firme za nižšiu ako trhovú cenu“. Veď len tu je koniec citátu. Je hodné povšimnutia, vážený pán predseda vlády, že podstatná časť, ak nie takmer všetky informácie Slovenskej informačnej služby o ekonomickej kriminalite, sa dotýkajú rezortov, ktoré riadia ľudia nominovaní vašou politickou stranou. Správa o činnosti SIS za rok 2004 ako keby bola kópiou správy za rok 2003. Citujem teraz z časti, ktorú Slovenská informačná služba výslovne označila podnadpisom Tunelovanie: „V roku 2004 SIS príjemcov upozornila na zmanipulované výberové konania a predražené dodávky pri rekonštrukcii železničných tratí a výstavbe diaľnic a v niektorých štátnych energetických spoločnostiach. V oblasti zdravotníctva boli zistené prípady tunelovania nemocníc a zdravotných poisťovní. V oblasti boja proti korupcii a klientelizmu SIS najčastejšie informovala o korupcii členov manažmentu spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorí sa za úplatok podieľali na manipulácii výberových konaní a často neoprávnene zvyšovali konečnú cenu zadávaných objednávok. Úplatky požadovali aj za prednostnú úhradu faktúr jednotlivým dodávateľom. Zistený bol aj podvod pri čerpaní financií z fondu Európskej únie.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, boli a sú ľudia v Slovenských železniciach, diaľničných a energetických spoločnostiach s účasťou štátu a v ďalších spoločnostiach s účasťou štátu nominovaní opozíciou alebo stranami tvoriacimi vládnu koalíciu, lepšie povedané stranou, ktorej ste predsedom. Alebo nám chcete povedať, a tu by som vás chcel vyzvať k súdnosti k ďalšiemu pojmu, ktorý máte tak v láske okrem zodpovednosti, že s týmito ľuďmi nemáte nič spoločné a do manažmentu citovaných spoločností sa dostali na základe profesionálnych kvalít? Nechcite, aby som teraz citoval konkrétne mená v jednotlivých spoločnostiach a ich politické nominácie.

    Na správach o činnosti SIS je zarážajúce aj to, že v rámci ich prednesu riaditeľ Slovenskej informačnej služby poskytol informáciu, podľa ktorej na podnety prichádzajúce zo Slovenskej informačnej služby na jednotlivé ministerstvá konkrétni ministri nijako nereagovali, o predsedovi vlády nehovoriac. Keďže korupciu a klientelizmus neviete vysvetliť a nemôžete proti týmto dvom javom ani zasiahnuť, lebo ste plne v rukách finančných skupín zainteresovaných na javoch presne popísaných v správach SIS a nechcete vyvolať ešte väčšie napätie vo vládnej koalícii, prijali ste filozofiu mlčania. Veríte, že každá aféra trvá na Slovensku len tri dni, že najlepšie je nevšímať si ju, nech je akokoľvek závažná. Jednoducho ju nechať vyhniť ako vred. Musím uznať, vážený pán predseda, že vaša metóda je účinná. Až natoľko, že verejnosť vníma korupciu a klientelizmus a pre štát nevýhodné obchody ako bežnú, až prirodzenú súčasť politického života. Vaša zodpovednosť ako predsedu vlády je práve v tom, že svojou nečinnosťou ste takúto zvrátenosť umožnili. Od začiatku vášho druhého vládneho obdobia ste nechali prejsť veľa finančných škandálov mlčaním, čiže tolerovaním. Myslím, že o viacerých sa ešte dnes bude hovoriť. Spomeniem aspoň zníženie aktív v Slovenských aerolíniách o 200 miliónov korún, čo umožnilo bezproblémové ovládnutie nášho národného prepravcu cudzou leteckou spoločnosťou. Takýto skvelý biznis pre cudzinca sa nerobí len tak. Mohli by ste nám o ňom, pán predseda, povedať viac. Nielen vy, ale aj minister dopravy pán Prokopovič a sekčný šéf z jeho ministerstva pán Kvasnica. Mlčali ste a mlčíte pri vyťahovaní peňazí z SPP, akciovej spoločnosti, menšinovými vlastníkmi z Francúzska a Nemecka. Nebudem sa už teraz vracať k podstate privatizácie SPP, tejto krádeže storočia. Zaujímavé je, že váš dnešný minister hospodárstva Pavol Rusko úplne otvorene hovorí o tom, že SPP bol predaný pod cenu, že bolo kamuflážou tváriť sa, že sme predali len menšinu, keďže menšinový vlastník úplne ovládol SPP a že dnes štát prakticky nemá žiadny vplyv na dianie v SPP, akciová spoločnosť, hoci vlastní väčšinu akcií. Keď sme tieto stanoviská prezentovali v rokoch 2002 a 2003, obviňovali ste nás z demagógie, populizmu a insitnosti. Dnes, keď to hovorí váš minister, váš minister hospodárstva, tak mlčíte ako obyčajne. Prečo nekomentujete a nekonáte, pán predseda vlády Slovenskej republiky, ak je všeobecne známe, že Gaz de France a Ruhrgas si na základe zmlúv o poradenstve chcú vyplatiť takmer miliardu korún a len za prvé tri mesiace tohto roku si vyplatili 1,6 milióna eur za akési poradenstvo. Aké poradenstvo potrebuje SPP, firma s viac ako storočnou históriou? Poradenstvo potrebuje Ruhrgaz a Gaz de France. A za to, že berú od SPP rozumy, by mali platiť nám a nie my im.

  • Mlčali ste a mlčíte pri rozhodnutí Ministerstva obrany Slovenskej republiky pod gesciou SDKÚ predať 10 bojových lietadiel SU 25 po 800 000 korún za kus súkromnej spoločnosti, hoci tieto lietadlá boli po generálnej oprave a niektoré nemali nalietanú ani jednu letovú hodinu. Zaujímavé je, že firma predložila neskôr zmluvu o odpredaji lietadiel do zahraničia, už za 34 miliónov korún, čo je rozdiel 26 miliónov korún v porovnaní s cenou, za ktoré boli lietadlá odkúpené od ministerstva obrany. Aká bola skutočná kúpna cena v zahraničí, je zahalené tajomstvom. Experti však hovoria o obrovskej sume.

    Pán predseda vlády, dovoľte mi, aby som odcitoval z Programového vyhlásenia vlády. Citujem: „Osobitnú pozornosť bude vláda venovať zužovaniu priestoru pre korupčné správanie a represii tam, kde sa korupcia preukáže. Predovšetkým pri predaji nadbytočného vojenského materiálu bude postupovať tak, aby sa dodržala zásada transparentnosti a neboli ohrozené zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky“. Dúfam, že ste nepovažovali Programové vyhlásenie vlády v čase jeho schvaľovania v Národnej rade za obyčajný vtip. Mlčali ste a mlčíte pri rozhodnutí ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja prenajať si kancelárie v luxusnom Apollo biznis centre. Štát má dostatok nehnuteľností, napriek tomu ste akceptovali, že ministerstvo bude na desať rokov nájomcom v súkromných priestoroch za nájomné desiatky miliónov ročne. Už sa ani nechce veriť informácii, že ministerstvo platilo nájomné od polovice marca tohto roku, hoci sa do priestorov nasťahovalo až na začiatku júna. Vážený pán predseda, ako sa blíži koniec tohto volebného obdobia, zvyšuje sa aj arogantnosť a drzosť vaša a vašich ľudí. Z množstva prípadov, v ktorých sa priamo angažujú predstavitelia vašej strany, som si vybral prenájom Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach. Slovenské železnice sa rozhodli prenajať svoju Železničnú nemocnicu. Kto ovláda železnice? SDKÚ. Kto vyhral súťaž a získal prenájom tejto nemocnice? Aká náhoda, firma Železničné zdravotníctvo, ktorej sú spoločníčky manželka vášho poslanca Viliama Novotného a manželka šéfa poslaneckého klubu SDKÚ v košickom mestskom parlamente pani Laskovská. Na dokončenie celej transakcie im chýbajú už iba licencie od ministerstva zdravotníctva a ministerstva dopravy. Ak sa pozrieme na to, kto sú páni ministri zdravotníctva a dopravy, nemusíme sa obávať akýchkoľvek prieťahov pri získavaní týchto licencií. Dodať treba ešte jednu maličkosť. Celá nemocnica bola totálne zrekonštruovaná pred rozhodnutím o tom, kto ju získa do prenájmu. Doslova desiatky miliónov korún zo štátnych železníc boli preinvestované, aby noví prenajímatelia mohli spokojne užívať obrovský majetok získaný po straníckej línii. Ide o učebnicový príklad klientelizmu. Už sa ani len nesnažíte...

  • Už sa ani len nesnažíte zakryť transakcie podobného typu a s arogantnosťou typickou pre vás a vašich priateľov v SDKÚ si robíte, čo chcete. V tejto súvislosti vám, pán predseda, dám iba jednu otázku. Nehanbíte sa za také príklady klientelizmu? Keďže podobné úmysly...

  • Keďže podobné úmysly má so zdravotníckymi zariadeniami aj rezort obrany plne pod kontrolou SDKÚ, očakávame ďalší učebnicový príklad klientelizmu.

    Pán predseda vlády Slovenskej republiky, v boji proti korupcii a klientelizmu ste zlyhali nielen ako predseda vlády, ale aj ako predseda najsilnejšej politickej strany vo vládnej koalícii. Ak by som dnes konfrontoval vaše vyhlásenia týkajúce sa boja s ekonomickou kriminalitou a transparentnosti financovania politických strán, dopadli by ste ako s vyhlásením o dvojnásobných platoch alebo o existencii zbraní hromadného ničenia v Iraku. Nie sú ani platy a nenašli sa ani zbrane. V súvislosti s transparentnosťou politického života ste predsedovi Ľudovej strany - HZDS pánovi Mečiarovi pri viacerých príležitostiach jasne oznámili, že ho nepovažujete za dôveryhodného, pokiaľ nevysvetlí pôvod svojho majetku. Nakoľko môžeme brať vážne vaše vyhlásenia? Ako predseda vlády a predseda SDKÚ ste doteraz verejnosti nevysvetlili mŕtve duše, cez ktoré ste do straníckej pokladnice nalievali peniaze. Ba čo viac, odmietate odpovedať na absolútne legitímnu otázku, ktorá firma od SDKÚ prevzala dlh vo výške 22 miliónov korún. Zavŕšením tajuplných finančných operácií vo vnútri vašej strany je odpredaj straníckych priestorov na Medenej ulici v centre Bratislavy firme SOU, spoločnosť s ručením obmedzeným, za približne 20 miliónov korún, hoci v predaných priestoroch naďalej pôsobili politické organizácie blízke SDKÚ a nebolo známe, či a koľko platia za prenájom citovanej súkromnej spoločnosti. Samozrejme, že firma odmieta potvrdiť, že to bola ona, ktorá prevzala v roku 2003 od SDKÚ spomínaný dlh vo výške 22 miliónov korún. Skrývate sa za všeobecné vyhlásenia o dodržiavaní zákonov, ale mlčaním a pchaním hlavy do piesku sa plnohodnotne zaraďujete do šíku nedôveryhodných politikov. Do toho istého šíku, proti ktorému ste tak intenzívne bojovali od roku 1997, keď ste nastúpili do ťaženia proti vtedajšej vláde.

  • Pokiaľ uvedené skutočnosti nie sú porušením zákona, ktorákoľvek politická strana bude môcť v budúcnosti postupovať podľa rovnakého scenára a akékoľvek spochybnenie jej financovania bude chladne odbíjať argumentmi, že ide o intrigu, zlý úmysel poškodiť dobré meno strany, ako to tvrdíte vy v súvislosti s vašou stranou.

    Pán predseda vlády, nedá mi, aby som na záver tejto časti odôvodnenia návrhu na vyslovenie nedôvery nezopakoval konštatovanie z úvodu môjho vystúpenia. Ako predseda vlády a predseda najsilnejšej politickej strany vo vládnej koalícii plne zodpovedáte za najhlbšiu krízu v stave korupcie a klientelizmu, akou kedy Slovensko prechádzalo. Mlčaním a akceptáciou korupčných a klientelistických praktík, nech sú už dôvody vášho postoja akékoľvek, ste korupciu a klientelizmus zaradili medzi hlavné nástroje udržiavania politickej a ekonomickej moci na Slovensku. Svojou nečinnosťou a tichým súhlasom ste vytvorili priestor, v ktorom sa úplatkárstvo a nezákonné zvýhodňovanie na úkor iných vyvinulo do najsofistikovanejších podôb. Stala sa z nich do slova a do písmena nová kultúra. Toto je, vážený pán predseda, tá nová politická kultúra, o ktorej ste tak intenzívne hovorili na začiatku vášho druhého funkčného obdobia v roku 2002? Ja naozaj verím, že nie.

    Z vášho prostredia k nám prenikli informácie o tom, aké máte pripravené vystúpenie. Neprišli ste na túto mimoriadnu schôdzu ako predseda vlády zodpovedný parlamentu s cieľom vysvetliť všetky podozrenia a odpovedať na kladené otázky, ale s cieľom urobiť si propagandu o tom, ako vynikajúco vaša vláda vedie Slovensko k prosperite a k blahobytu. Odpovedajte na tento návrh na vyslovenie nedôvery, ako uznáte za vhodné. Ale ako jeden z členov zákonodarného zboru, kontrolného orgánu vlády Slovenskej republiky vás žiadam, aby ste vo svojom vystúpení bez vyhýbania odpovedali na nasledujúce otázky.

    Prvá otázka: Kto prevzal od SDKÚ 22-miliónový dlh a prečo odmietate uverejniť jeho meno? Je zlučiteľné s bojom proti korupcii a klientelizmu, ktorý deklaruje aj Programové vyhlásenie vlády, aby vládnuca strana, ktorej predstavitelia na rôznych úrovniach rozhodujú o štátnych zákazkách, prijala od niekoho dar vo výške 22 miliónov korún, a zároveň odmietla zverejniť jeho meno?

    Druhá otázka: Ako nazývate jav, vážený pán predseda, keď manželka poslanca Národnej rady za vládnu stranu - súčasne člena výboru NR SR pre zdravotníctvo - a manželka predsedu klubu poslancov za SDKÚ v košickom mestskom zastupiteľstve sú spoločníčkami v obchodnej spoločnosti, ktorá vyhrala súťaž na prenájom úplne zmodernizovanej Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach patriacej železniciam, pod plnou kontrolou SDKÚ a rezortu dopravy s ministrom nominantom SDKÚ.

    A tretia otázka: Je súčasný minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Rusko klamár, populista a insitný ekonóm, keď otvorene hovorí o predaji SPP pod cenu, že na dianie v SPP nemá štát vplyv a že zachovanie väčšinového balíka akcií v rukách štátu bola len kamufláž, keďže sme pri predaji odovzdali minoritnému vlastníkovi kontrolu nad celým strategickým podnikom.

    Samozrejme, tieto otázky dostanete aj v písomnej podobe.

    Vážený pán predseda vlády. Skôr ako sa dostanem k druhej časti návrhu na vyslovenie nedôvery týkajúcej sa reforiem, dotknem sa veľmi krátko témy, ktorá nesúvisí ani s korupciou, ani s protiľudovými reformami. Dotknem sa účasti Slovenska vo vojne v Iraku. Medzinárodné spoločenstvo a jeho predstavitelia vrátane generálneho tajomníka OSN jednoznačne potvrdili, že použitie vojenskej sily v Iraku bolo v rozpore s medzinárodným právom, osobitne Chartou OSN, ktorá oprávňuje použitie vojenskej sily ako krajného prostriedku na základe výslovnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Všetci si dobre pamätáme, vážený pán predseda, ako ste opakovali slovo za slovom dôvody pre začatie vojny v Iraku, ktoré ponúkala americká administratíva. Hovorili ste o existencii zbraní hromadného ničenia, o terorizme, o ohrozovaní medzinárodného mieru, ospravedlňovali ste tak nielen hrubé porušenie medzinárodného práva, na ktorom v počiatočnom štádiu vojny participovala aj vaša vláda, ale najmä desaťtisíce nevinných civilných obetí vojenského zásahu. Netreba zdôrazňovať, že žiadne zbrane hromadného ničenia sa nikdy nenašli a že sa nepreukázalo ani spojenie zvrhnutého režimu s terorizmom. Dnes je situácia opačná a Irak sa vďaka jednostrannej vojenskej akcii stal ohniskom napätia a skutočným nebezpečenstvom pre medzinárodný mier. Posledná správa CIA dokonca konštatuje, že súčasná situácia v Iraku vytvára nový typ islamských militantov, ktorí svojimi teroristickými akciami môžu ohroziť nielen daný región, ale aj celú Európu a Spojené štáty. Kladiem vám preto nasledujúcu otázku, vážený pán predseda: Kedy sa ospravedlníte za to, že Slovensko zatiahli do vojny na základe nepravdivých dôvodov a že ste Slovensko urobili spoluzodpovedným za skutočné hrozby, ktoré dnes po okupácii predstavuje Irak.

    V druhej časti odôvodnenia návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády je potrebné venovať sa zodpovednosti premiéra za nezvládnutie riadenia a koordinácie takzvaných reforiem a zodpovednosti za dôsledky zbabraných a protiľudových reforiem. Plne rešpektujem pravicové politické zmýšľanie ako nepostrádateľnú súčasť pluralitného politického systému. Rešpektujem ho však len vtedy, ak sa politici z presvedčenia hlásia k hodnotám pravicových politických prúdov, medzi ktorými určite dominuje ochrana súkromného vlastníctva a individuálna zodpovednosť. Vykonáva pravicová vláda Mikuláša Dzurindu takzvané reformy z pravicového presvedčenia o ich správnosti, alebo sú tu iné motívy, prečo tak postupuje. Privatizuje vláda Mikuláša Dzurindu hlava-nehlava preto, lebo verí vo väčšiu efektivitu súkromného vlastníctva, alebo sú to predovšetkým atraktívne výhody, ktoré prináša privatizácia pre predávajúcich a ktoré sú rozhodujúce pri úvahách, či predať, alebo nepredať štátny majetok? Budem úprimný a poviem, že neverím v skutočnú pravicovosť pána Dzurindu a jeho politických súputnikov. Odpoveď treba hľadať v zrozumiteľnej analýze jednotlivých rozhodnutí prijatých súčasnou vládnou koalíciou po roku 2002. Kto sleduje reformy vlády zvonku, mohol by im vyčítať predovšetkým nepripravenosť. Je absolútna pravda, že závažným rozhodnutiam v sociálnej sfére, v daňovom a v dôchodkovom systéme ako aj v zdravotníctve nepredchádzali žiadne dopadové štúdie. Reformy takto vyznievajú v skutočnosti - aj sú - ako experimenty na ľuďoch. Ich dôsledkami sú veľké regionálne rozdiely. Obrovské rozdiely medzi skupinami obyvateľov, nárast chudobných a sociálne odkázaných ako aj chaotické novelizácie prijatých reformných zákonov. Zvrátenosťou takzvaných reformných rozhodnutí vlády Mikluáša Dzurindu však je, že nikdy nesledovali ciele skutočných reforiem, to znamená efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami, obmedzenie vládnej spotreby, zlepšenie poskytovaných služieb obyvateľstvu a zlepšovanie životnej a sociálnej situácie ľudí. Reformy vlády Mikuláša Dzurindu vždy sledovali a budú sledovať len jedno - ďalšiu koncentráciu moci a peňazí v rukách najbohatších.

    Dôkazom takéhoto tvrdenia je dôchodková reforma. Verejnosť očakávala, že dôchodková reforma bude viesť k zlepšeniu sociálneho postavenia dôchodcov. Pán predseda vlády, určite neviete, že priemerná výška starobného dôchodku k 1. marcu tohto roku bola 6 996 korún a že z celkového počtu 913 000 vyplácaných starobných dôchodkov je 52 % vyplácaných dôchodkov nižších ako uvedená priemerná výška. 50 % starobných dôchodcov berie menej ako 6 900 korún mesačne. Dôchodková reforma bola a je však o niečom inom ako o úprimnej snahe vlády pomôcť dôchodcom. Neexistovala k nej žiadna dopadová štúdia. Je sprevádzaná chaosom a neospravedlniteľnými rozdielmi v dôchodkoch, nízkymi garanciami pre sporiteľov v druhom kapitalizačnom pilieri a predovšetkým neistotou, kde na tento systém zoberieme finančné prostriedky, keď existujúce nám majú vystačiť maximálne na 4 až 6 rokov. Dôchodková reforma nemala nikdy slúžiť ľuďom, ale finančným skupinám, ktoré ovládli dôchodkové správcovské spoločnosti.

  • Dôchodkové správcovské spoločnosti sú jediné, ktoré majú dnes istotu. Pravicová vláda im zákonom zabezpečila, že časť ľudí musí povinne odvádzať svoje peniaze na starobné dôchodky súkromným spoločnostiam. Druhú časť verejnosti, ktorá sa môže rozhodnúť, či do kapitalizačného piliera vstúpi, masívna reklama presviedča o obrovskej výhode investovania do druhého piliera. Tá istá reklama však len veľmi nenápadne pripomína, že nikto nemôže garantovať výnosy v týchto súkromných spoločnostiach orientovaných na zisk a že ani zákon neposkytuje ľuďom stopercentné garancie vrátenia peňazí, ak súkromná dôchodková správcovská spoločnosť skrachuje. A toto všetko, opakujem, platí za situácie, že časť obyvateľov musí zo zákona odvádzať 9 % z poistného na dôchodkové poistenie do kapitalizačného piliera.

    Poistné na dôchodkové zabezpečenie predstavuje obrovské, pravidelné toky financií, ktoré potrebovali finančné skupiny vytrhnúť z verejnoprávneho prostredia Sociálnej poisťovne. Prvoradým cieľom dôchodkovej reformy nie je preto vytvoriť vyvážený systém dôchodkového zabezpečenia a zabezpečiť vyššie dôchodky pre ľudí, ale presunúť toky peňazí zo Sociálnej poisťovne do súkromných spoločností. Nikto nepochybuje o tom, že stanovenie 9-percentného príspevku na dôchodkové sporenie spôsobí po vyčerpaní odložených prostriedkov z privatizácie SPP nedostatok financií v priebežnom systéme. Potom bude musieť existujúca vláda prijať opatrenia na zabezpečenie stability vo financovaní dôchodkového systému, keďže je garantom solventnosti tohto systému. Buď bude pravidelne prispievať prostriedkami zo štátneho rozpočtu, alebo zvýši príspevky, alebo zníži dôchodky. Toto vás, vážený pán predseda vlády, určite netrápi, lebo nikto z vašej vlády nebude odkázaný na starobný dôchodok. Hlavnú úlohu - presun peňazí zo Sociálnej poisťovne do súkromných dôchodkových správcovských spoločností - ste naplnili. Pýtam sa, čo je na tom to pravicové, keď aj viacerí pravicoví ekonómovia napádajú podstatu vašej skrytej privatizácie Sociálnej poisťovne. To, čo ste urobili s dôchodkami, nie je pravicové. Je to zvrátené. S plnou vážnosťou vám, pán predseda, kladiem piatu otázku: Uvedomujete si vôbec, pán predseda, akému riziku ste vystavili vyplácanie dôchodkov v nasledujúcich rokoch tým, že reforma slúži len a len finančným skupinám ovládajúcim súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, aby mohli disponovať s obrovskými finančnými prostriedkami plynúcimi z príspevkov na dôchodkové sporenie?

    Vážený pán predseda. Ani reforma zdravotníctva neslúži pacientovi a nikdy mu nebola ani určená. Vaša vláda a vy osobne slúžite trom cieľom: ťahať peniaze od pacientov, vytvoriť vhodné právne a ekonomické prostredie na privatizáciu zdravotníctva a zmeniť charakter verejnoprávnych zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti orientované na zisk. A tieto ciele, ktoré nemajú s pravicovosťou nič dočinenia, úspešne v prospech finančných skupín ovládajúcich zdravotné poisťovne napĺňať. Náklady na prevádzku zdravotných poisťovní boli do roku 2004 podľa zákona 4 % z príjmov zdravotných poisťovní, čo predstavovalo asi 2,4 miliardy korún. Teraz zákon zdravotným poisťovniam ako akciovým spoločnostiam neukladá žiadne pravidlá a verejnosť - keďže to nikto nesleduje -, nevie, aké sú náklady zdravotných poisťovní na ich správu. Viete to aspoň vy, pán predseda vlády Slovenskej republiky?

    Pokiaľ ide o vyťahovanie peňazí od pacientov, existujú tiež zaujímavé informácie. Kým platby občanov v roku 2002 boli 7 miliárd korún, v roku 2004 to už bolo 16 miliárd, čo je 128-percentný nárast. Zásadným spôsobom nerástli len platby občanov na zdravotnú starostlivosť, ale narástli aj odvody na zdravotné poistenie pre viaceré skupiny občanov. Sľubované zastavenie zadlžovania sa nekoná. Dlh je stále na úrovni 20 miliárd korún, a to aj napriek tajuplnej činnosti Veriteľa, akciová spoločnosť. Táto akciová spoločnosť hospodári so 17 miliardami verejných zdrojov, ale verejnosti nie je vôbec známe, ako s týmito zdrojmi nakladá. Nič nevieme ani o realizácii pôžičky zo Svetovej banky vo výške 3 miliardy korún, ktorá mala byť použitá na podporu reformy zdravotníctva. Skutočný efekt je však nasledujúci: Občania platia viac, dostanú menej. Zdravotníci dostávajú menej a musia dávať viac a za tento, v úvodzovkách, „reformný“ výsledok budú všetci splácať pôžičku Svetovej banke 3 miliardy plus úroky. Blahoželám!

  • Takzvaná reforma mala priniesť aj zníženie spotreby liekov. Zavedenie 20-korunového poplatku za výdaj lieku v lekárni bolo odôvodňované práve záujmom znížiť spotrebu liekov. Aká je realita? Oproti prvému štvrťroku 2004 za prvé tri mesiace tohto roku narástla spotreba liekov asi o 20 %. Je to teda úplné fiasko zámeru reformátorov, hoci, opakujem, že sledovali úplne iné ciele.

    Malo dôjsť aj k zlepšeniu kvality zdravotnej starostlivosti. Takzvaná reforma však priniesla zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre občanov. Zdravotné poisťovne si objednávajú obmedzené množstvo zdravotnej starostlivosti od poskytovateľov a výsledok je, že za 20 % poskytnutých a poisťovňami uznaných výkonov nedostanú poskytovatelia od poisťovní zaplatené, a tak musia pacientov preobjednávať a odsúvať. Znechutenosť takzvanou zdravotníckou reformou vedie k odchodu veľkého množstva kvalifikovaných sestier a lekárov do zahraničia. Údaje o odchode sestier nemáme presné, pán predseda, ale pokiaľ ide o lekárov, v roku 2004 odišlo 363 lekárov a k 15. júnu 2005 - 157 lekárov. Neviem, či je vhodné komentovať vyjadrenie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Zajaca, podľa ktorého to nevadí, pretože k nám môžu prísť lekári z Ukrajiny či iných nečlenských štátov Európskej únie.

    Aj súvislosti s takzvanou zdravotníckou reformou vám kladiem otázky a žiadam vás ako člen kontrolného zákonodarného zboru o konkrétne odpovede. Ako je možné hovoriť o úspešnej zdravotníckej reforme a obhajovať napríklad 20-korunové poplatky za recept, keď prakticky po necelých dvoch rokoch zisťujeme, že na lieky ide viac peňazí, že náklady sa neznížili a že spotreba liekov sa vracia na úroveň, akú dosahovala pred zavedením poplatkov.

    Ďalšia otázka: Je možné považovať odchod kvalifikovaných sestier a lekárov do zahraničia ako výsledok takzvanej zdravotníckej reformy za normálne? Súhlasíte s tým, aby boli podľa návrhu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky nahradení zdravotníckym personálom z Ukrajiny, Bulharska či Rumunska?

    Daňová reforma mala zavŕšiť proces koncentrácie moci a financií v rukách najbohatších. Vaša politika urobila, vážený pán predseda vlády, z bohatých bohatších a z chudobných chudobnejších. A tým bohatším ste ešte darovali aj zníženú daň z príjmu 19 %, čo v praxi u ľudí disponujúcich miliónovými príjmami znamená obrovské úspory. Vláda s potešením používa rôzne segmenty z daňovej reformy, aby ukázala, aká bola úspešná. Daňová reforma však nebola iba o zavedení 19-percentnej dane z príjmu pre právnické a fyzické osoby. Bola predovšetkým zvýšením spotrebných daní a zavedením jednej sadzby DPH na úrovni 19 %, čo znamenalo v praxi zdraženie obrovského množstva tovarov a služieb. Akosi mlčíte o tom, že v roku 2004, teda po zavedení 19-percentnej DPH a zvýšení sadzieb spotrebných daní sa na nepriamych daniach a DPH vybralo o 21 miliárd korún viac ako v roku 2003. Tu je čaro celej vašej reformy. Je nepopierateľné, že celkové daňové a odvodové zaťaženie občana s príjmom do 22 000 korún mesačne je po daňovej reforme vyššie, ako to bolo do reformy. Spýtam sa vás aj to, aký prospech malo zo zavedenia 19-percentnej dane z príjmu 1,6 milióna dôchodcov a 460 000 nezamestnaných. Absolútne žiadny. Práve naopak, ich životná situácia sa zhoršila vďaka zvýšenej DPH a spotrebných daní.

    To, že slovenská daňová reforma pomohla len vysokopríjmovým skupinám, potvrdil v apríli aj renomovaný denník The Financial Times. Neodpustím si citáciu neuveriteľnej reakcie ministerstva financií na informáciu výskumnej agentúry MVK, podľa ktorej len 7 % ľudí pocítilo zvýšenie svojich príjmov vďaka zavedeniu 19-percentnej dane z príjmu. Podľa tejto agentúry až 30 % ľudí tvrdí, že rovná, 19-percentná daň im príjmy znížila, a 40 % ľudí nepocítilo žiadne zmeny. Vážené dámy a páni, ministerstvo financií vydalo stanovisko, odcitujem ho z denníka Sme, v ktorom vyslovilo „...nesúhlas s tým, čo si o svojich príjmoch myslia ľudia“. Takýto nezmysel...

  • Takýto nezmysel z dielne ministerstva financií nepotrebuje žiadny komentár. Pravda je taká, že zamestnanec s minimálnou mzdou 6 500 korún získal na 19-percentnej dani z príjmu 205 korún mesačne. Mal však podstatne väčšie výdavky vďaka zvýšeniu spotrebných daní a DPH. Zamestnanec s priemernou mzdou 15 825 stratil 55 korún mesačne plus vyššie výdavky na nepriamych daniach. Ale ten, kto zarobil 50 000, zarobil na rovnej dani 2 606 korún mesačne a ľudia s príjmom 100 000 korún mesačne zarobili až 11 978 korún mesačne.

    Vážený pán predseda, to, že slúžite len najbohatším potvrdzuje aj zavedenie nulovej sadzby pri dani z dividend a podielov na zisku. Sme jediný štát v EÚ, ktorý takto vyšiel v ústrety milionárom a miliardárom. Objem dividend sa na Slovensku pohybuje rádovo v miliardách korún. Zdaňovaním dividend vyspelé štáty sledujú, aby zisky firiem zostali na ich rozvoj vo forme ďalších investícií. Investované peniaze odpočítavajú z daňového základu, teda nezdaňujú daňou zo zisku. Byť finančnou inštitúciou, zahraničným investorom alebo multimilionárom, každý mesiac vás oceňujem za daňovú reformu ako najlepšieho predsedu vlády vo vesmíre.

    V súvislosti s daňovou reformou vám kladiem ako poslanec Národnej rady túto otázku: Prečo ste nevyvodili politickú zodpovednosť voči ministrovi financií Slovenskej republiky, ktorý otvorene priznal, že k zvýšeniu spotrebnej dane s účinnosťou od 1. augusta 2003, pokiaľ išlo o pohonné hmoty, došlo preto, lebo bol zle pripravený štátny rozpočet príjmovej časti a výpadky bolo treba nahradiť príjmami od občanov v podobe vyššej ceny pohonných hmôt. Prečo máme v Slovenskej republike vyššiu spotrebnú daň na pohonné hmoty, ako je sadzba dane stanovená predpismi Európskej únie?

  • Občanov Slovenskej republiky ste dorazili opatreniami v sociálnej oblasti. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi účinný od 1. januára 2004 je absolútne reštrikčný a jeho cieľom nebolo nič iné, len výrazne znížiť počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke. Celkové výdavky na pomoc v hmotnej núdzi predstavovali v roku 2004 - 6,3 miliardy korún, čo je úspora 3,2 miliardy korún oproti roku 2003. Multimilionárom pridávate, vážený pán predseda, chudákom beriete, toto je vaša politika. Obdobne ste vzali ľuďom...

  • Obdobne ste vzali ľuďom aj na úseku kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, kde ste v roku 2004 usporili v porovnaní s rokom 2003 - 1 miliardu slovenských korún. Ak by som mal urobiť výpočet všetkých reštrikcií, ktoré ste v sociálnej oblasti urobili na najchudobnejších, hovoril by som veľmi dlho. Spomeniem aspoň to, že zákonom o sociálnom poistení došlo ku skráteniu doby poskytovania dávky v nezamestnanosti z maximálne 9 na maximálne 6 mesiacov. Vaša daňová a sociálna politika znamená pre nízkopríjmové skupiny nielen obmedzený prístup k verejným službám, ale predovšetkým zhoršenie sociálnej situácie. Celá Európa rešpektuje fakt, že zníženie dane z príjmu a zvýšenie spotrebných daní a DPH vedie k nárastu chudoby. Dosiahli ste niečo, čo sa dlhé desaťročia na Slovensku nepodarilo nikomu - návrat chudoby. Asi nie je náhoda, že najnižšiu mieru chudoby zo všetkých členských štátov Európskej únie má Česká republika, okolo 8 %, kým reformný tiger Slovensko má spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie chudobu najvyššiu, pohybujúcu sa na úrovni 21 %. Začínate siahať jednej pätine obyvateľov Slovenska rok po vstupe do elitnej ekonomickej organizácie, Európskej únie, na dôstojnosť ľudského života a staviate ľudí do neriešiteľných životných a sociálnych situácií. Za toto všetko nesiete, vážený pán predseda vlády, politickú zodpovednosť. Nikto z členov vlády a pravdepodobne ani minister vnútra Slovenskej republiky si neprečítal správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004, ktorú ste schválili vo vláde a v ktorej sa na strane 6 hovorí, že niektoré druhy trestnej činnosti úzko súvisia s narastajúcimi sociálnymi rozdielmi spoločnosti. Správa otvorene hovorí o výskyte takzvanej sociálnej kriminality. Až 52 % z objasnených prípadov celkovej kriminality páchajú nezamestnaní. Sociálna kriminalita v preklade znamená, vážené dámy a páni, že ľudia pristupujú k páchaniu trestných činov, pretože nemajú možnosť legálne uspokojiť svoje životné potreby. Je komické, že vláda popri fanfárach o fantastických ekonomických ukazovateľoch priamo schvaľuje údaj vracajúci Slovensko do 30. rokov minulého storočia. Za cenu ekonomického rastu likvidujete sociálnu spoločnosť a hodnoty, na ktorých je postavená celá Európa, na solidarite, sociálnej spravodlivosti a na rovnosti.

    Ekonomický rast je pre túto krajinu životne dôležitý, ale prospech z neho musí byť rozdeľovaný spravodlivejšie. Vo svetovej kampani o hospodárskom zázraku sa zdá ako nezrozumiteľná snaha vlády Slovenskej republiky za každú cenu držať minimálnu mzdu na úrovni pod 7 000 korún mesačne. Veď podľa vlády reálna mzda utešene rastie. V roku 2004 dosiahla priemerná nominálna mzda výšku 15 825 korún. Vláda však už nedodáva, že približne 70 % zamestnancov na Slovensku zarába menej, ako je priemerná mzda. Potom je úsilie vlády držať minimálnu mzdu na minimálnej úrovni pochopiteľné. Namiesto toho, aby vláda investovala do vzdelania, spoločnosti založenej na informáciách, o ktoré však iba propagandisticky hovorí, ako dôležitú komparatívnu výhodu pre lákanie investorov používa lacnú pracovnú silu.

    Vážený pán predseda, kto sadí lacnú pracovnú silu, berie úrodu v podobe nízkej životnej úrovne. Keďže ste predsedom vlády Slovenskej republiky už siedmy rok, ťažko sa dá vyhovárať na predchádzajúce vlády. Svojou politikou nesiete plnú zodpovednosť za najväčšiu chudobu a najnižšie platy v priestore Európskej únie. Za sedem rokov vládnutia sa vám nepodarilo zabezpečiť, aby sa životná úroveň ľudí priblížila obdobiu pred rokom 1989. Dúfam, že nemienite spochybňovať jasnú realitu, že priemerná mzda na Slovensku by musela byť viac ako 18 000 korún, aby sme mohli hovoriť o rovnakej úrovni ako v roku 1989. S neuveriteľnou ľahkosťou, usilovnosťou ste sa ponáhľali uverejniť štatistické ukazovatele za prvé tri mesiace tohto roku. Podľa vás všetko rastie, najmä životná úroveň ľudí, len oni si to akosi nevšimli. Nehovorte o trojmesačných obdobiach, ale o celom vašom vládnutí od roku 1998 a odpovedzte, pán predseda vlády, všetkým občanom Slovenskej republiky na nasledujúce tri otázky: Ako je možné, že v susednej Českej republike sa za 6 rokov vládnutia sociálnej demokracie zvýšila reálna mzda o takmer 30 % a to nerobili ani Kaníkovu, ani Zajacovu, ani Miklošovu reformu a na Slovensku v tom istom období počas vášho vládnutia došlo k poklesu reálnej mzdy o 0,6 %.

  • Nemusíte, vážený pán predseda, zvolávať pri hľadaní odpovedi na túto otázku mimoriadnu tlačovú konferenciu, ako ste urobili po návšteve predsedu vlády Českej republiky pána Paroutka. Môžete odpovedať priamo tu v Národnej rade.

    Ďalšia otázka je: Ako vysvetlíte, že je jeden z hlavných výsledkov vášho vládnutia je šíriaca sa chudoba, keď už viac ako 21 % ľudí na Slovensku musí čeliť tomuto neuveriteľnému stavu v 21. storočí v štáte, ktorý je členským štátom Európskej únie. Na túto otázku naozaj očakávam odpoveď. Ako je zlučiteľné vaše časté tvrdenie, že robíte zodpovednú ekonomickú a sociálnu politiku, aby ste nezaťažovali budúce generácie, so skutočnosťou, že od roku 1998, teda vášho nástupu do funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky do roku 2004 niekoľkonásobne stúpla zadlženosť Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide mieru nezamestnanosti, už nikto nevie, čo je pravda a čo je lož. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pravidelne informuje verejnosť o pretrvávajúcom poklese nezamestnanosti a v máji 2005 bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 11,33%. Všetkých by nás úprimne potešilo, keby sa Slovensko mierou nezamestnanosti približovalo k Českej republike a k ďalším krajinám Európskej únie. Čísla uverejňované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny treba však vidieť vo svetle nedávno odhaleného škandálu. Pracovníci tejto inštitúcie majú totiž presne naplánovaný pokles nezamestnanosti na jednotlivé mesiace, ako keby to nebola vec ekonomiky, ale ich, úradníkov v jednotlivých ústrediach, a dodržiavanie, respektíve nedodržiavanie tohto plánu je viazané na výšku odmien. Znižovanie nezamestnanosti ústredie dosahuje najmä administratívnymi opatreniami, teda vyraďovaním nezamestnaných z evidencie.

    Mám tu k dispozícii napríklad pokyn, v rámci Bratislavy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uložilo dosiahnuť k 30. júnu 2004 evidovanú mieru nezamestnanosti vo výške 3,2 % pre Bratislavu. To o tom rozhoduje ústredie, alebo o tom rozhoduje ekonomika? Tento cieľ je jedným zo sledovaných kritérií a bude mať dopad aj na prípadné odmeňovanie zamestnancov. List je k dispozícii. Rovnako vám môžem ukázať tabuľku, kde ste si, kde si naplánovalo ministerstvo, práce, rodiny a sociálnych vecí, ako má klesať nezamestnanosť, v januári, vo februári, v marci, presne napísané, koľko má mať napríklad Martin, koľko má mať Bardejov alebo Stropkov. A keď to úradníci nenaplnia, teda nevyhodia nezamestnaných z evidencie, nedostanú odmeny. Ako máme veriť, ako máme veriť tomu, že tieto údaje nie sú sfalšované. Je nespochybniteľným faktom, že iné inštitúcie, najmä Štatistický úrad a európske barometre pravidelne uvádzajú vo viac ako stotisíc nezamestnaných ako ústredie práce. Slovensko tak patrí ku krajinám k Európskej únie s najväčšou chudobou, najnižšími mzdami a najvyššou nezamestnanosťou. To je výsledok vášho vládnutia, vážený pán predseda.

    Vláda Slovenskej republiky pod vaším vedením robí hospodársku a sociálnu politiku, ktorá je v príkrom rozpore s článkom 55 Ústavy Slovenskej republiky. Hospodárstvo sa má podľa ústavy zakladať na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Totálne ignorujete sociálnu orientáciu trhovej ekonomiky, čím zo Slovenska robíte neštandardne neeurópske prostredie na život. Je to práve ignorovanie ústavných princípov zakotvených v článku 55 ústavy, v ktorej jednou z najlepších príčin súčasnej sociálnej situácie občanov a stavu štátu. Ak by ste ako predseda vlády ústavu v článku 55 rešpektovali, ak by ste primerane využívali nástroje, právne regulácie, ekonomické a finančné politiky štátu a v nevyhnutnej miere aj nástroje štátneho donútenia, aby všetky subjekty postupovali v súlade s ústavou, potrebné reformy sa mohli diať v inom ekonomickom a sociálnom prostredí a na prospech väčšiny. Nie na prospech najbohatších a finančných skupín.

    Pri pohľade na mieru korupcie a klientelizmu potvrdzovanej pravidelne príslušnými inštitúciami je otázna aj kvalita Slovenska ako právneho štátu.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, na úplný záver použijem slová vášho kolegu, dnes komisára Európskej komisie Jána Figeľa, ktorý na konci roku 2004 zdôraznil, že dobrá miera solidarity robí dobrú domovinu. Nesiete plnú morálnu, politickú a ústavnoprávnu zodpovednosť za to, že Slovensko sa pre veľkú časť obyvateľov nestáva dobrou domovinou. Je preto namieste, aby Národná rada Slovenskej republiky ako orgán, ktorému plne zodpovedáte za svoju činnosť, vyvodila voči vám patričné ústavnoprávne konzekvencie a vyslovila vám nedôveru. Ďakujem pekne. (Potlesk)

  • Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Mikušovi a prosím ho, aby ho informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky v jednotlivých parlamentných výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážení hostia, dovoľte mi, aby som ako poverený člen gestorského výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi, ktorú máme pod tlačou 1221 vo výboroch Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1230 z 22. júna 2005 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov s termínom prerokovania ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov sú nasledovné: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť vyslovil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčanie pre Národnú radu návrh neschváliť: Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Neprijaté platné uznesenia výborov Národnej rady neboli teda neboli prijaté uznesenia vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre sociálne veci a bývanie, vo výbore pre pôdohospodárstvo, v zahraničnom výbore, vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež, šport, kultúru a médiá, vo výbore pre zdravotníctvo, vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a neprerokované vo výbore, neprerokovaný návrh skupiny poslancov bol vo výbore pre verejnú správu a vo výbore ústavnoprávnom.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský svojím uznesením č. 641 z 24. júna 2005 schválil správu výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi a určil mňa ako spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť správu výborov na dnešnej schôdzi. Z uznesení výborov nevyplynuli ďalšie pripomienky a požiadavky, návrh uznesenia skupiny poslancov je priložený v spoločnej správe.

    To je všetko. Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal za poslanecké kluby dve prihlášky, Komunistickej strany Slovenska, Jozef Ševc, a poslaneckého klubu SDKÚ, Milan Hort. Ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy poslanci a poslankyne Hopta, Rusnák, Ondriaš, Čaplovič, Ivan Šimko, pán poslanec Jarjabek, Jozef Mikuš, Masácová, Kondrót, Devínsky, Angyalová, Banáš, Galbavý, Paška a pani poslankyňa Martináková. O vystúpenie požiadal pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Fico začal tým, ako ma má rád a ako ma vyzýva k zodpovednosti. Pán poslanec Fico, ja vás možno až tak rád ako vy mňa nemám, ale o to viac sa k tej zodpovednosti hlásim. A ak dovolíte, práve touto zodpovednosťou by som teda začal. Lebo naozaj sa domnievam, že človek vo verejnej službe by mal práve zodpovednosťou disponovať najviac. A tak sa teda pozrime na problém, alebo na dnešnú tému mimoriadnej schôdze Národnej rady, ktorým je návrh na moje odvolanie, najprv z tohto základného uhľa pohľadu. A to jen nepochybne vecný a politický rozmer takejto aktivity. Myslím, že môžem pokojne vyhlásiť, že základným záujmom každého zodpovedného politika by malo byť, aby krajina mala v každom čase vládu. Vládu kredibilnú, vládu s náležitým mandátom. Ak je táto téza pravdivá, tak si myslím, že hneď na úvod schôdze musí každému udrieť do očí, že pán poslanec Fico nám pripravil pomerne trápnu avantúru. Avantúru! Navrhuje, aby ma Národná rada Slovenskej republiky odvolala, teda aby padla vláda, ale pritom pán Fico žiadnu inú vládu pripravenú nemá. A neexistuje ani dohoda o predčasných voľbách. Ak by bol teda návrh pána poslanca Fica úspešný, ponúkal by Slovensku chaos a neistotu. Toto je dôkaz o miere vašej zodpovednosti, pán poslanec Fico. Teda prvý záver, ktorý vyplýva z návrhu na moje odvolanie, je ten, že predseda Smeru nie je zodpovedný líder, ktorému ide o krajinu, ale že je nezodpovedný hazardér, ktorému je milšia a drahšia vlastná reklama ako objektívny záujem štátu. Iný pohľad na návrh na moje odvolanie ponúka odôvodnenie tohto návrhu. Namiesto toho, aby navrhovatelia v odôvodnení uviedli, že sa vytvorila iná parlamentná väčšina, ktorá zostavila inú vládu, čo je v parlamentnej demokracii obvyklé a aj normálne, navrhovatelia ponúkajú vlastné, teda subjektívne hodnotenie toho, ako asi vláda plní svoj vlastný program. A trápi ich aj financovanie SDKÚ. Odvolávať vládu na základe pohľadu opozície na to, ako si vláda plní svoj vlastný program, je úplne nenáležité. Vláda a opozícia nemôžu mať už od prvého dňa po voľbách zhodný pohľad na plnenie vládneho programu už z povahy veci ako takej. Zrejme preto máme vládu aj opozíciu, že jestvujú rôzne programy strán, s ktorými sa uchádzame vo voľbách, programy ako rozvíjať spoločnosť. Ľudia z týchto programov vyberú a rozhodnú, ktoré programy sa stanú vládnymi a ktoré programy prejdú do opozície. Vláda získala mandát na plnenie svojho programu od voličov na štyri roky a iba voliči zhodnotia, ako vláda s týmto mandátom naložila. Financovanie politických strán rieši konkrétny zákon a konkrétne inštitúcie. Pán poslanec, týmito inštitúciami je v prvom rade vyžrebovaný, nezávislý audítor a potom príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, kde ste to nikdy neotvorili. Zákon presne stanovuje, aké informácie strany zverejňujú. Slovenská demokratická a kresťanská únia všetky povinné informácie doteraz zverejnila a zverejňuje. Každý rok v stanovenom čase posielame audítorom overenú správu do Národnej rady Slovenskej republiky zmienenému výboru. Ak si subjekt, ktorý s SDKÚ spolupracuje, neželá, aby sme údaje o ňom uverejnili, a ak nám to zákon neukladá, tak želaniu spolupracujúceho subjektu vyhovieme. A to je aj prípad uvádzaný v návrhu na moje odvolanie.

    Iný osobitný pohľad na moje odvolávanie ponúka prezenčná listina poslancov navrhujúcich moje odvolanie. Je evidentné, že hlavným spojencom Smeru sa stala Komunistická strana Slovenska, pokračovateľka totalitnej komunistickej strany. Bez hlasov za Komunistickú stranu Slovenska by počet poslancov žiadajúcich moje odvolanie dostatočný nebol. Pán poslanec, z vášho vystúpenia som, myslím, pomerne dobre pochopil, prečo sa najmä v poslednom období spájate s komunistami a prečo ste sa najmä o komunistoch opreli pri návrhu na moje odvolanie. Naplno som si to uvedomil, keď som počúval pasáže zo správy Slovenskej informačnej služby. Veľmi ma to prekvapilo, o to viac, že vy ste predsa právnik, pán poslanec. To, čo ste predviedli, svedčí o dvoch veciach, po prvé o tom, že Slovenská informačná služba je naozaj na vláde nezávislá - chvalabohu – a, po druhé, ste zamlčali, že zistenia Slovenskej informačnej služby, ktoré by mohli viesť alebo naznačujú spáchanie trestnej činnosti, slúžia a predovšetkým - ak nie výlučne - orgánom činným v trestnom konaní. Pán poslanec, veď vy ste docent práva. Vy predsa musíte vedieť, že orgány činné v trestnom konaní sú nezávislé na vláde! Vy predsa musíte vedieť, že povinnosťou každého štátneho orgánu, ak zistí informácie svedčiace o tom, že mohol byť spáchaný trestný čin, je tieto informácie odovzdať orgánom činným v trestnom konaní. Šéfa SIS som sa viackrát pýtal, či si túto zákonnú povinnosť nezanedbáva. Prečo sa neopýtate pána generálneho prokurátora, či tieto informácie nemá, prečo sa neopýtate prezidenta Policajného zboru, či tieto informácie nemá. Prečo tu šírite takúto nezmyselnú hmlu? Zistenia Slovenskej informačnej služby môžu, ale aj nemusia byť pravdivé. Nie ja, pán poslanec, ani vy, ale orgány činné v trestnom konaní, nezávislé na vláde, sú tou jedinou silou v každom demokratickom štáte, ktorá má takéto informácie preverovať. To, čo ste tu predviedli, ma veľmi, veľmi prekvapilo. Aj vzhľadom na to, že ste dlho v politike, aj vzhľadom na to, že ste právnik. Pán poslanec, v tej dojímavej pasáži ste hovorili o dvoch veciach, kde máte jedinečnú príležitosť ukázať, aký ste vy zodpovedný. Hovorili ste o úplatkárstve a hovorili ste, že som v rukách finančných skupín. Veľmi pekne vás prosím, vy odpovedzte Národnej rade, vy odpovedzte tomuto národu na dve otázky. Po prvé, koľko trestných oznámení ste podali na to úplatkárstvo a, po druhé, povedzte už konečne Národnej rade, v rukách akých finančných skupín sa ja sám nachádzam. Povedzte to už konečne. Ak to nepoviete, iste z toho je úplne jasné, že ste klamár.

    Ja vám chcem oznámiť len jedno, že sme nikdy nekryli žiadny trestný čin, práve naopak. A ak sa niektoré zistenia dostávajú na povrch, tak to svedčí o tom, že máme záujem na potieraní klientelizmu a korupcie, že máme záujem na boji s kriminalitou, nie na tom, aby sme ich zastierali, nebodaj podporovali. Pripomínam, panie poslankyne, páni poslanci, že pán poslanec Fico jeden jedinýkrát, keď bol konkrétnejší, prehral na súde civilnoprávne konanie s mojím vicepremiérom. Dnes máte fantastickú príležitosť byť opäť konkrétny. V rukách ktorých finančných skupín je predseda vlády v tejto krajine.

    Dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som zhrnul východiskovú pozíciu dnešnej debaty, a to v troch bodoch. Po prvé, navrhovatelia chcú dosiahnuť pád vlády, ale žiadna iná vláda pripravená nie je a neexistuje ani dohoda o predčasných voľbách. Po druhé, v návrhu na moje odvolanie nie je uvedené ani jedno moje osobné pochybenie alebo porušenie zákona. A po tretie, podstata návrhu na moje odvolanie spočíva v kritike toho, že vláda vykonala reformy a prijímala rozhodnutia v súlade s vlastným vládnym programom. Myslím, že tento základný pohľad na problém svedčí o tom, že Ficovi vôbec nejde o to, aby padla vláda, ale o to, aby si aj prostredníctvom inštitútu odvolávania člena vlády robil reklamu. Predseda Smeru sa zubami-nechtami snaží víriť vzduch, šíriť demagógiu, vyvolávať fámy a umelé škandály v nádeji, že preferencie porastú ďalej a že sa konečne dočká. A takto sa treba pozrieť aj na jeho dnešné vystúpenie. Pán poslanec sa snaží vykresliť Slovensko ako spustošenú krajinu, ako dielo zlej pravice a arogantných reformátorov.

    Tak sa teda pozrime, ako to vlastne v skutočnosti vyzerá. Ak chceme hodnotiť ktorúkoľvek krajinu, ak chceme hodnotiť stav, do ktorého sa dostala, mali by sme vždy opierať predovšetkým o vývoj. A tak teda uvádzam, že v roku 1995 dosahovala životná úroveň na Slovensku iba 39,6 % úrovne európskej pätnástky. Pritom po druhej svetovej vojne bola životná úroveň vo vtedajšom Česko-Slovensku vyššia ako v Rakúsku. Kto teda spôsobil za roky 1946 - 95 takýto ťažký prepad? Boli to azda ponovembrové vlády, pán poslanec, alebo moja vláda, súčasná vláda Slovenskej republiky? Myslím, že dnes každý súdny človek, aj malé dieťa vie, že to bol komunistický režim a že to bola komunistická strana, ktorá zbedačila ľudí aj ekonomiku. Vďaka rýchlemu ekonomickému rastu, ku ktorému výrazne prispievajú uskutočnené reformy, dosiahne naša životná úroveň v tomto roku 52,3 % úrovne priemeru Európskej únie. Teda z 39,6 v roku 95 na 52,3 v roku 2005. To, čo komunisti desaťročia ničili, sa snažíme napraviť, a je evidentné, že Slovensko napreduje. Aj keď v bolestiach a s ťažkosťami. A iste aj s chybami! Ale je úplne jasné, že dobiehame to, čo sme za komunistov stratili.

    V roku 2004, teda minulého roku slovenská ekonomika rástla tempom 5,5 %, čím sa v Európskej únii, v európskej dvadsaťpäťke zaradila na štvrté miesto. To sme na tom obraze spálenej zeme nenašli. V prvom štvrťroku tohto roku naša ekonomika rástla tempom 5,1 %, čím si v európskej dvadsaťpäťke toto štvrté miesto udržala. Pripomínam, že hrubý domáci produkt rástol v európskej dvadsaťpäťke v prvom kvartáli v priemere tempom 1,3 %. V Európe v priemere 1,3, na Slovensku 5,1. Temer presne štvornásobne rýchly hospodársky rast na Slovensku.

    Kolegovi Ficovi sa nepáčia naše reformy. Vraj zbedačili národ, ako som pred chvíľou počul. Nuž vďaka čomu máme dnes taký rýchly hospodársky rast? Vďaka čomu už vlani rástli reálne mzdy 2,5 %, reálne mzdy za minulý rok. A v prvom štvrťroku tohto roku reálne mzdy rástli už tempom 7,2 %. Pán Fico, v ktorej krajine Európskej únie tohto roku reálne mzdy rástli takýmto tempom?

    Tak ako to vlastne je, pán kolega, dobiehame, alebo zaostávame? Prvýkrát mu zlyhávajú nervy. Prvýkrát mu zlyhávajú nervy.

  • (Ruch v rokovacej sále.) Dobiehame, alebo zaostávame? Toto je základná otázka. Dobiehame najlepších, alebo sa od najlepších vzďaľujeme. Prečo chcete tento vývoj narušiť? A prečo sa pri tom, pán Fico, spájate s komunistami?

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Toto je tá vaša nová, tretia cesta? Toto je alternatíva? Akú alternatívu pre Slovensko ponúkate, keď sa spájate s komunistami?

    Prekáža vám privatizácia. Celé roky vám leží v žalúdku privatizácia. Len ste nepovedali, čo navrhujete! Opäť kolektivizáciu? Počul som pred chvíľou celé pasáže, ako vám prekáža rovná daň. To chcete opäť „glajšachtovať“? To opäť chcete nivelizovať? To chcete opäť trestať tých, ktorí sú úspešní, lebo sa úspešnými stali vlastnou odvahou, schopnosťami a príčinlivosťou? Povedzte otvorene, ako sa volá vaša alternatíva tejto takzvanej pravicovej. Je to opäť socializmus, alebo už rovno komunizmus? Chápem, že sa vám to...

  • Páni poslanci, poprosím vás, aby sme sa navzájom, jeden druhého rešpektovali. Pán poslanec Číž!

  • Pán predseda poslaneckého klubu Smeru, chápem, že sa vám to ťažko počúva, že sa vám ťažko znáša to, že ten váš Smer načisto sčervenal.

  • Veľmi zlomyseľným heslom predsedu Smeru je téza, že robíme reformy iba pre bohatých. Ak v týchto dňoch Peugeot-Citroen pri Trnave zamestnáva ľudí a prijíma ich po stovkách, je to dobré pre boháčov, alebo najmä pre absolventov našich škôl. Pre veľké počty tých, ktorí dnes nemajú prácu. Pre koho je táto investícia najvýhodnejšia? Samozrejme, že tam nájdu miesto aj slovenskí inžinieri, manažéri, ale nájdu tam obrovské pracovné príležitosti stovky, tisíce mladých slovenských absolventov a zároveň veľké počty ľudí, ktorí boli doposiaľ nezamestnaní.

    V roku 2002, pán Fico sa tu pohráva s nezamestnanosťou. Môžete si zobrať ktorúkoľvek metodiku, jednu alebo druhú, ale zodpovedný človek skúma trendy, porovnáva porovnateľné. V roku 2002 bola v siedmich slovenských okresoch nezamestnanosť vyššia ako 30 %. To treba priznať! Ešte pred dvoma rokmi v tejto krajine sme mali sedem okresov, kde bola nezamestnanosť vyššia ako 30 %. Dnes takýto okres nemáme, podľa tej istej štatistiky. Pred dvoma rokmi bola nezamestnanosť vyššia ako 25 % v osemnástich okresoch, dnes už iba vo dvoch. Nezamestnanosť nad 20 % bola v 31 okresoch, minulý mesiac bolo takých okresov desať. A kým pred dvoma rokmi bola nezamestnanosť pod 10 % iba v jedenástich okresoch, dnes je takých okresov na Slovensku 35.

    Počul som pred chvíľou, že štátne inštitúcie falšujú údaje. Podali ste trestné oznámenie? Falšovanie údajov štátnou inštitúciou je trestný čin! Takže, pán poslanec Fico, toto všetko sme dosiahli pre bohatých? A aký je to vývoj? Negatívny, alebo náhodou pozitívny?

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, boli to predovšetkým reformy a schopnosť občanov Slovenskej republiky sa s nimi vysporiadať, ktoré privodili tento pozitívny vývoj. V bolestiach, s veľkými ťažkosťami, aj s našimi chybami, ale vývoj pozitívny. Vývoj, ktorý na rozdiel od demagógie dáva nádej. Viem, že reformy boli a aj sú bolestivé. A veľa chodím medzi ľudí a viem to veľmi dobre. Snažíme sa zmierniť dopad reforiem, ako sa len dá. Celé toto leto budeme premýšľať, ako tieto reformy doladiť, vylepšiť, upraviť a keď treba, aj opraviť, tam, kde bude treba, kde nám povedia ľudia, kde nám pomôžu odborníci. Je však nesmierne dôležité a vzácne, že máme tieto reformy za sebou a mali by sme urobiť všetko, aby ich nijakí populisti nemohli zbúrať. Aj vďaka reformám sme mohli zvýšiť dôchodky od 1. júla tohto roku takmer o 10 %. Ani toto som na tom obraze spálenej zeme nenašiel. Mohli sme rozhodnúť k letu tohto roku o zvýšení mzdových tabuliek pre učiteľov tak, že noví učitelia budú mať zvýšené platy až o vyše 2 000 Sk mesačne a pridané budú mať všetci učitelia. Ani toto som nenašiel na tom obraze spálenej zeme!

    Vďaka reformám prišli veľké investície, pribúda práce a záujem o tieto investície narastá. Aj vďaka reformám sme mohli v priebehu posledného roka zvýšiť príspevok na bývanie. Našli sme naň prostriedky a vy ste to schválili. Išlo v priebehu roku o 40-percentný nárast tejto podpory pre zhruba 65 000 domácností. Minulý rok sme zaviedli dotáciu na stravu pre základné a materské školy, vďaka ktorej sa dnes stravuje zhruba 80 000 detí zo sociálne najslabších vrstiev. Rovnako tak sme prišli so sociálnym prospechovým štipendiom pre sociálne slabších žiakov základných škôl do výšky 500 korún. Dnes toto štipendium vyplácame zhruba okolo 20 000 žiakom. Sociálne, prospechové štipendium až do výšky 1 200 korún sme zaviedli aj pre stredoškolákov. Uvoľnili sme pravidlá pre vyplácanie rodičovského príspevku vo výške viac ako 4 000 korún. Rodičia detí do troch rokov, ak je to pre nich nevyhnutné napríklad z finančných dôvodov, môžu obaja pracovať a o rodičovský príspevok neprídu. Sú to všetko rozhodnutia, ktorými sa snažíme pomôcť sociálne najslabším a zároveň je našou snahou robiť to adresne a motivačne. Taká je naša filozofia v celom sociálnom systéme. Každý nový nápad v duchu tejto filozofie preskúmame a posúdime. Ak budú zdroje, pomôžeme viac, ale dostávať pomoc by nemal byť životný štýl. My sa budeme hlavne usilovať, aby to nemusel byť životný štýl. Aby sa ekonomika vzmáhala a aby bola odmenená iniciatíva a príčinlivosť.

    Nuž potom, ak je takýto vývoj, vecne popísaný, pravdivý, otázka stojí tak, prečo toto všetko sa nepáči pánovi poslancovi Ficovi. A následne, čo ponúka ľuďom on okrem obrazu spálenej zeme. Čo ponúka on? Najmä teraz, keď sa spája s komunistami, aby ma odvolal. Predseda Smeru sa snaží ľuďom nahovoriť, že sa budeme mať lepšie aj bez reforiem. Toto je problém. Fico dlhé mesiace sa trpezlivo usiluje ľuďom nahovoriť, že je možná neuveriteľná rovnica, že sa budeme mať lepšie a pritom budeme menej pracovať. No ale potom je otázka, prečo takéto reformy chce robiť Európska únia, nijako nie pravicová dnes, prečo po reformách volá Veľká Británia, prečo takéto reformy sa snaží presadiť stále viacej štátov Európy.

    Inou oblasťou, ktorú som si vo vystúpení pána poslanca všimol, je nálepkovanie. Pán poslanec urobí súpis všetkých hrôz, ale nesnaží sa hľadať argumenty, polemizovať vecne, ale nálepkuje a podľa nálepky hneď aj odsúdi. Má to veľmi jednoduché. Zlá pravica, dobrá ľavica. Ďalšia vynikajúca formulka. Ďalší originálny vzorec na slovenskej politickej scéne. Zlá pravica, dobrá ľavica. Prečo potom však najväčším reformátorom v Európe je dnes britský premiér Tony Blair, líder ľavicovej strany? Prečo Blair rozhodol rok pred voľbami, že britskí študenti začnú platiť na univerzitách školné? Rozhodol v januári 2004, v máji 2005 mal voľby. Prečo ten istý Blair kritizuje krajiny, ktoré nie sú ochotné robiť reformy? Poviem prečo. Pretože podstata sporu nespočíva v tom, či je niekto pravicový alebo ľavicový, ale v tom, či načúva zdravému rozumu, alebo mu ide iba o vlastný krátkodobý prospech. Podstata sporu spočíva v tom, či vieme byť aj v politike zodpovední, alebo podľahneme ľúbivému populizmu.

    Predseda Smeru sa rozhodol vybrať ľahšou cestou. Vytiahne nálepku a odsúdi. Zlá pravica. Robí to presne tak, ako to robili komunisti po roku 1968. Títo komunisti hľadali...

  • Oživme si pamäť, priatelia. Títo komunisti hľadali, nachádzali a trestali pravicových oportunistov. Nepamätáte sa? Pravicových oportunistov. Rétorika pána Fica sa nápadne podobá rétorike komunistických normalizátorov. Spomínam si, ako Robert Fico sa videl istý čas v Tonym Blairovi. Ako s nadšením hovoril o Blairovej tretej ceste. Fico z tejto cesty zišiel náramne rýchlo. Pochopil, že reformy vyžadujú odvahu, znalosti a zodpovednosť. Pochopil aj to, že reformy bolia. Ony naozaj bolia. Nuž, zvolil si ľahšiu cestu. Zvolil si populizmus. Áno, reformy bolia. Boja sa ich aj vyspelejšie krajiny. Boja sa ich Nemci, Francúzi, aj iní. Ale ako bez reforiem vyriešiť základné hroziace dilemy? Napríklad dilemu na trhu práce. Obyvateľstvo starne, detí sa rodí čoraz menej, dôchodky sú nízke. Je to pravdivá rovnica na rozdiel od tých formuliek ľavica - pravica? Je to pravdivá formulka? Dá sa tento rozpor vyriešiť bez dôchodkovej reformy? Pred chvíľou pán poslanec dôchodkovú reformu skritizoval úplne načisto. Potom sa však pýtam, ako je možné, že tejto reforme občania veria? Ako je potom možné, že v druhom pilieri máme viac účastníkov, ako sme vôbec predpokladali? A hlavne som nepočul, čo s tým pán poslanec Fico chce urobiť. Mám tomu rozumieť tak, že ju chce zrušiť? Mám tomu rozumieť tak, že alternatíva tej zlej pravice je rušenie reforiem? Ako potom vyriešime túto nerovnováhu, že Európa starne, že sa rodí stále menej detí, a pritom nechceme dlhšie pracovať. Ako to urobíme bez dôchodkovej reformy? Roky sme hovorili a ľudia boli právom rozladení, že akoby sa niekedy nevyplatilo pracovať. Že často boli rôzne sociálne dávky v súčte lepšie ako výplata. A že sociálna dávka nebola viazaná na žiadne úsilie zmeniť svoj život. Nepočúvali ste to medzi ľuďmi? Nechodíte medzi ľudí? Ja som to počúval dlhé roky. Desať rokov! Sme po dvanástich rokoch existencie Slovenska prvou vládou, ktorá sa rozhodla zaviesť sociálny systém, ktorý rozlišuje, či je človek aktívny, alebo iba pasívny, alebo dokonca ráta s tým, že sa oňho vždy niekto postará. Tento princíp považujem za spravodlivý, tento princíp spravodlivý totiž je.

    Zoberme si iný príklad. Dlhé roky sme tolerovali také vyplácanie rodinných prídavkov, že rodinné prídavky sa prepili, deti nemali ani čo jesť, nemali na ošatenie a nikto ich neposielal do školy. Nepoznáte to? Najmä východniari alebo z južného Slovenska. Aj tomu sme sa mali ďalej dlhé roky prizerať? Neurobili sme dobre, že sme zasiahli tak, že dnes tieto deti majú čo jesť, majú si čo obliecť a že začínajú chodiť do základných škôl a stále viac aj do škôl stredných? Aj toto sme urobili zle? Evidencia je jasná. Dnes chodí do škôl viac detí ako predtým. A chodia aj deti z tých sociálnych skupín, z ktorých nikdy nechodili. Informácie hovoria, že klesá úžera, ubúda čiernej práce. Tak sa teda pýtam: Dalo sa to bez reformy sociálneho zabezpečenia? Vždy poviem, že sme to neurobili na sto percent. Vždy pripustím, že sme to mohli urobiť lepšie, kvalitnejšie. Ale, po prvé, ten, kto robí, urobí aj chybu a po druhé, nikdy sme neodmietli racionálny návrh. Nech už príde odkiaľkoľvek.

    Pán poslanec Fico nenechal nitku suchú ani na reforme zdravotníctva. Ak by len trošku chcel, tak by vedel, že dlh v tomto segmente narastal, ale kvalita sa znižovala. Dlhy nenarastali po miliónoch, ani po stovkách miliónoch, ale rovno po miliardách. A pritom nebolo ničoho. Dôvera pacientov bola na nule. Poisťovne neplatili. To sme sa mali prizerať, kým ten systém skolabuje načisto?

    Mohol by som takto pokračovať veľmi dlho. Skúmať mnoho príkladov, ale myslím, že budú hovoriť aj páni ministri. Napríklad hovoriť o tom, vďaka čomu sme práve my získali v tomto volebnom období dve najväčšie európske investície. Nie slovenské, európske. Automobilky v Trnave a pri Žiline. Nebolo to najmä vďaka reformám a toľko kritizovanej rovnej daní? Kvôli motivačnému podnikateľskému sektoru? Prečo prišli na Slovensko a neprišli do Čiech, neprišli do Poľska, neprišli do Maďarska. Je preto nielen veľmi nespravodlivé, ale aj veľmi krátkozraké robiť z vykonaných reforiem strašiaka. Pritom viem, že nie všetko, čo sme vykonali, čo sme urobili, sme urobili úplne na sto percent. A tak ako som povedal, viem aj to, že kto robí, robí aj chyby. Aj preto budeme celé leto diskutovať s občanmi, budeme ich počúvať, aby sme v ostatnom roku tohto volebného obdobia reformy doladili tak, aby ľuďom slúžili a aby sa životná úroveň občanov Slovenska zlepšovala a zrýchľovala. Všetko, čo sme robili a robíme, má jediný cieľ, spoločný prienik všetkých reforiem je jediný, aby bolo viac práce. Aby bolo stále viac lepšie platenej práce. A samozrejme, aby sa ľuďom žilo lepšie. A nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach, Prešove, vo Svidníku, v Rimavskej Sobote, aj na juhu našej vlasti.

    Veľmi dobre si uvedomujem, že zohnať prácu vo Svidníku nie je také jednoduché ako dnes v Trnave aj preto, že som tam pred dvoma týždňami bol. A som sa dlhé hodiny rozprával na námestiach s ľuďmi. Ale keď si pozriem vývoj, aj v tých najzložitejších okresoch, a buďte si istí, že som si to pozrel, vývoj vo všetkých okresoch Prešovského kraja, Košického kraja, aj Banskobystrického kraja, tak vidím, že sa situácia postupne, pomaličky zlepšuje a nožnice, povedzme medzi západom a východom sa mierne privierajú. Aj keď je to obrovský problém aj v krajinách Európskej únie. Urobíme všetko pre to, aby sa tieto nožnice privierali viac a rýchlejšie. Priemyselné parky pribúdajú aj východnom Slovensku. Pribudli v Humennom, pribudli v Spišskej Novej Vsi, Macushita trafila aj do Krompách, pribúdajú v Snine, pribúdajú všade tam, kde sú aj príčinliví a aktívni primátori a starostovia. Verejné investície smerujeme a budeme smerovať stále viac na východ republiky a do južných oblastí. Najväčšou diaľničnou investíciou bolo predsa Branisko. Rozhodujúce peniaze zo súčasne kohézneho fondu venujeme na budovanie spišských diaľnic. Robíme obrovský obchvat Košíc, dali sme do užívania nový letiskový terminál v Košiciach a v tomto trende významné, najvýznamnejšie prostriedky verejných investícií budeme naďalej smerovať do týchto regiónov východného Slovenska, južného Slovenska. Budeme používať ďalšie nástroje. Doteraz sme mali iba predvstupové nástroje, ISPA, SAPARD, PHARE. Teraz začíname používať povstupové nástroje. Uvediem, že len v decembri minulého roku, napríklad, sme podporili a Európska komisia vyhovela dvom obrovským projektom práve v Prešovskom a Košickom regióne. Povodie Bodvy a povodie Torysy, dohromady šesť miest, asi 50 obcí. 250 000 obyvateľov, 4,5-miliardová investícia. Aby ľudia mali aj robotu, ale aj lepšiu vodu, aby obce boli odkanalizované, aby boli čističky odpadových vôd, aby sa tam ľuďom jednoducho zdravšie žilo. A aj v tomto budeme pomáhať najmä tým starostom, ktorí sa nachádzajú v týchto okresoch východného a južného Slovenska. Spomeniem iba perličku, asi pred mesiacom som bol v maličkej dedinke pri Spišskej Novej Vsi, volá sa Lieskovany, možno 250 obyvateľov. Veľmi dobre mi padlo, keď prvé, čo mi udrelo do očí, bola tabuľka: Budujeme zariadenie s prispením fondov Európskej únie a uvedomme si, aké možnosti máme aj naďalej, samozrejme, za predpokladu, že sa budeme kvalifikovane správať. A keď hovorím o východe, nemôžem nespomenúť ešte jednu vec. Ukrajina, demokratická Ukrajina je dobrá šanca pre východné Slovensko. Rozvíjať obchod, rozvíjať turizmus, umiestňovať investície, vzájomne spolupracovať v celej šírke. A iste viete, že sme tomuto demokratickému vývoju na Ukrajine pomohli výrazne, pomáhame a pomáhať budeme. Pripomínam však, že riešenie takých tém, ako je znižovanie rozdielov, regionálnych, je výzvou, spoločnou, pre vládu, ale aj pre samosprávne orgány, pre mimovládne organizácie, pre podnikateľský stav.

    Dámy a páni, myslím, že základná otázka teda znie: Aká je alternatíva toho, čo sme temer tri roky budovali a čo vedie k rýchlemu hospodárskemu rastu, k novým investíciám, k rastu nových pracovných príležitostí, k rýchlemu rastu miezd a zvyšovaniu životnej úrovne občanov? Aká je alternatíva k takémuto vývoju? Myslím, že túto alternatívu dnes vidíme na hárkoch na moje odvolanie v spojenectve Smeru s komunistami. V pláne zničiť reformy a krátkodobej úľave. V krátkodobom rozhadzovaní peňazí a v návrate zadlžovania budúcich generácií.

    Takúto alternatívu v súčasnej vláde vidím aj v zahraničnej politike. Ficovi prekáža demokratický vývoj v Iraku. Ťažká, komplikovaná, ale predsa len evidentná modernizácia krajiny, taká dôležitá pre vývoj v celom regióne. Zahraničná politika a orientácia Roberta Fica je urážlivá voči Spojeným štátom americkým. Predseda Smeru mi neraz vyčítal, že som urobil zo Slovenska ostrov amerického vplyvu. Tak sa teda pýtam: Akú alternatívu pre Slovensko v zahraničnej politike ponúkate vy, pán predseda Smeru? Pre Slovensko - podľa môjho názoru - je životne dôležitá orientácia na Európsku úniu a na Severoatlantickú alianciu. Ale Severoatlantická aliancia, to je predsa Amerika a Európa! Aké iné spojenectvo, pán poslanec Fico, je pre Slovensko výhodnejšie?

    Obávam sa, že aj postoje poslanca Fica k Iraku je determinovaný jeho osobným charakterom a charakterom jeho politiky. Fico je číry populista, ktorého jedinou víziou je najbližší prieskum verejnej mienky. Najbližší prieskum verejnej mienky. Obávam sa však, že to nie je najlepšia výbava pre post, o ktorý sa tak zubami-nechtami usiluje. Bolo to veľmi, veľmi nekvalifikované, pán poslanec Fico, čo som počul pred chvíľou od vás v súvislosti s Irakom. Je úplne jasné, že ten vývoj je neuveriteľne, neobyčajne ťažký. Ale je rovnako jasné, akú veľkú príležitosť to ponúka nielen pre iracký ľud, ale pre celý tamojší región, pre bezpečnosť vo svete a teda aj pre bezpečnosť našej vlasti.

    Myslím si, panie poslankyne, páni poslanci, že Slovensko potrebuje aj naďalej poctivú a zodpovednú politiku. Aj po vstupe do Európskej únie. Alebo možno po vstupe do Európskej únie ešte viac. Politiku, ktorá je orientovaná na občana, na jeho bezpečnosť a na jeho životnú úroveň. Ale ešte viac na životnú úroveň budúcich generácií. Európa stojí pred ťažkými rozhodnutiami. Čo urobiť, aby obstála v globálnej konkurencii, aby sme neprehrávali v hospodárskej súťaži, nielen s Amerikou, ale aj s Japonskom, Kóreou, Čínou a stále viacej aj s Indiou. Myslím, že Európa ten podstatný recept nachádza. Volá sa reforma. Reforma európskej agendy, ale aj reformy národné. Niet pochýb, že v tých národných reformách je Slovensko v Európe na poprednom mieste. Aj preto sa zapája a bude sa zapájať stále viac aj do reformy agendy európskej.

    Využívam túto príležitosť na to, aby som sa poďakoval všetkým svojim spoluobčanom za to, že toto ťažké trojročné reformné obdobie vydržali. A ešte o čosi viac chcem sa poďakovať tým spoluobčanom, ktorí nás pri reformách podporovali a podporujú. Teším sa, že reformy prinášajú ovocie a som si istý, že budú prinášať ovocie ešte viac. Pre všetkých občanov, bez ohľadu na mieru ich podpory. A chcem sa poďakovať aj vám, panie poslankyne, páni poslanci. Bez vášho statočného postoja by sme takéto ťažké principiálne reformy nedokázali presadiť. Neraz to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, neraz toho bolo veľmi veľa. Je dobrá chvíľa vám povedať: Ďakujem.

  • Zároveň chcem poprosiť svojich spoluobčanov o spoluprácu aj v budúcom, nadchádzajúcom období. Teraz sa dostávame do štádia, keď chceme náš nový slovenský dom kolaudovať. Teda chodiť celé leto po Slovensku a počúvať, ako treba reformy doladiť. Aby dobre slúžili ľuďom. Aby to ovocie, aby ich zmysel pociťovali práve ľudia stále viac na svojej konkrétnej skúsenosti. Na jeseň chceme potom urobiť to, čo bude v jednotlivých sektoroch urobiť potrebné. Chceme tiež pripraviť kvalitný štátny rozpočet na budúci rok. Chceme sa pričiniť o to, aby Európska únia schválila rozpočet na roky 2007 - 2013, keď môžeme každý rok využiť na modernizáciu a rozvoj Slovenska v priemere až 50 miliárd Sk v čistom vyjadrení. To znamená po odpočítaní príspevkov, ktoré každá krajina do európskych fondov platí. No a budeme rozvíjať nový, veľký, zásadný a perspektívny projekt pre Slovensko, projekt Minerva. Projekt konkurencieschopného Slovenska so znalostnou ekonomikou. To jest s ekonomikou založenou na dobrom vzdelaní, kvalitnej vede, moderných technológiách a inováciách.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Myslím, že poznáme pre Slovensko dobrú a perspektívnu cestu. Najprv sme začali na Slovensku automobily iba montovať. Dnes už ich aj vyrábame. Pri Žiline budeme vyrábať už aj automobilové motory. No a budeme chcieť stále viac. Stále viac pridanej hodnoty. Budeme chcieť investície do rozvoja a výskumu. Aby mohli rásť platy a popritom aby sme si neohrozovali naše investície. Toto je cesta pre Slovensko, toto je náš projekt, ktorý chceme rozvíjať. Toto je cieľom projektu Minerva, takto chceme Slovensko nasmerovať do budúcich rokov. Toto je náš smer, páni poslanec.

    Ešte pred 16 rokmi sme vyrábali tanky pre celú Varšavskú zmluvu. Je to len 16 rokov, keď sme na Slovensku vyrábali tanky pre celý bývalý komunistický blok. Pritom sme nevyrábali žiadny osobný automobil. Do dvoch rokov budeme vyrábať do milióna osobných automobilov ročne. Tak veľmi sa zmenilo Slovensko. Mení sa rýchlo a mení sa k lepšiemu. Opäť však, podčiarknem, že viem veľmi dobre aj to, že sa mení v bolestiach. Že to nie je jednoduché. Ale takto to musí byť, ak chceme ísť dopredu. Vždy sa nachádzali a aj dnes sa nájdu a aj v budúcnosti sa nájdu takí, ktorí budú tvrdiť, že sa to dá aj bez bolesti. Ja to počúvam aj v iných krajinách. Dá sa napredovať aj bez bolesti, hovoria niektorí. Niektorí hovoria, že sa to dá aj bez námahy, v pohodlí. Tak ako som povedal. Že sa môžeme mať lepšie, a pritom budeme menej pracovať. Ale takéto rovnice podľa môjho názoru nefungujú. Strednodobo, dlhodobejšie určite nie. Môžu priniesť krátkodobý úspech vo voľbách, ale pre krajinu je to potom cesta do slepej uličky. A podľa môjho názoru toto je alternatíva, ktorú ponúka pán Fico a jeho populistická, permanentná kampaň.

    Takže, vážené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás na záver poprosil pri záverečnom hlasovaní o podporu vlády Slovenskej republiky, ktorej som predsedom. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána predsedu vlády chcú reagovať páni poslanci s faktickými poznámkami. Potom dám slovo pánovi navrhovateľovi. Poprosím technikov, aby na svetelnej tabuli zobrazovali poradie jednotlivých poslancov prihlásených s faktickými poznámkami. Ale poprosil by som, ak sa dá zobraziť posledný prihlásený, pán poslanec Hort, dvadsiaty tretí. Končím možnosť ďalšej prihlášky. S faktickou poznámkou pán poslanec Hrdlička.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán premiér, ja som si doposiaľ myslel, že vy zámerne klamete tento slovenský národ, občanov Slovenska, ale vidím, že vy ste svojmu vlastnému klamstvu naozaj uverili. Vzápätí musím povedať, že - a to vašou terminológiou - že naozaj ste vynikajúci herec a váš dogmatizmus, extrémizmus a populizmus naozaj nemá obdoby na slovenskej politickej scéne. Je úbohé, ak namiesto argumentácie, odborne podloženej, útočíte na Fica, na Smer a na komunistov. Správne ste konštatovali, že práve občania v budúcich voľbách urobia istý odpočet a budú hodnotiť vaše vládnutie. Ja len znesiem otázky, keď ste tak strašne hovorili, ako vaša vláda pomáha občanom Slovenskej republiky. Ja sa vás spýtam, ako ste pomohli baníckym invalidom, dôchodcom, ako ste pomohli mladým študentom a podobne. Musíte mať zrejme veľký strach z komunistov, keď ste už v koncoch a neviete argumentovať, neustále vyťahujete strašidlo komunizmu, extrémizmu a snažíte sa ním balamutiť ľudí. No chcem vám povedať jednu vec, dúfam, že mi vyjde čas. Asi pred týždňom som išiel v autobuse a vypočul som si rozhovor, vtipný rozhovor dvoch ľudí, kde sa jeden pýta druhého: Počúvaj, ty vieš, aký je rozdiel medzi Dzurindom a komunistami? A ten mu odpovedal: No vieš, komunisti viedli túto krajinu do zadnej časti tela 40 rokov a Dzurinda našiel skratku. Viete, aj keď s tou jednou časťou, samozrejme, nesúhlasím, lebo tí komunisti naozaj túkrajinu nedoviedli tam, kam ju vediete vy, pán premiér. A ja verím tomu, že naozaj tento národ bude veľmi reálne zhodnocovať svoj volebný lístok. Nie podľa toho, ako im budete sľubovať dvojnásobné platy.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán predseda, ja som taký umiernený etatista a myslím si, že k predsedovi vlády patrí aj istá formálna autorita, tak napriek tomu sa mi to veľmi tlačilo, lebo som dosť emotívny človek. Tak nepokúsim sa používať váš slovník na vecné argumenty. Jednoznačné otázky ste odpovedali tým, čím ste odpovedali. Neodpustím si však úplne niektorý ten bonmot, lebo po tom všetkom, čo ste tu navyprávali, si to zaslúžite. Viete, máme možnosť porovnávať premiérov od roku 89 a, samozrejme, my starší aj tých, čo boli predtým. Musím vám povedať, že, skutočne, takto sa táralo len do roku 89, to, čo sme teraz od vás počuli, tú neuveriteľnú znôšku demagogických nezmyslov, ale aj to iba tí netalentovaní. Keď si porovnám osobnosť profesora Colotku s vami, no nie je to pre vás najlichotivejšie. Ale hlavne, ja sa budem pokúšať k tým argumentom, ktoré ste tak talentovane predložili verejnosti vo svojom vystúpení, a teraz len veľmi krátko, pozrite si článok v dnešnej Pravde, napríklad o tej pôrodnosti, o ktorej ste tak nesmierne zaujímavo informovali, ako je to skutočne v tejto oblasti. Nehanebne porovnávate rok 95 a životnú úroveň s rokov 2005, kde už nie je európska pätnástka, ale dvadsaťštvorka, veľmi komplikovanými štatistickými údajmi a zmenami, samozrejme, v celkom inej polohe, ako to prezentujete vy a podobne. K tým ostatným sa vyjadrím. Pán premiér, je mi veľmi ľúto, predseda mojej strany je šéfom opozičnej strany v parlamente a v každom slušnom štáte a u politika, ktorý chce len trošku vážne hovoriť o demokracii, by sa patrilo seriózne a korektne odpovedať. Je to predseda politickej strany, ktorá má najväčšie preferencie v súčasnosti, a je váš partner a v súčasnosti vás ako člen parlamentu kontroluje. To vaše, tú reality šou a tie prvky, ktoré ste sem vniesli, sem naozaj nepatria. A urobte všetko preto, aby ste sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán premiér, mali ste dnes možnosť urobiť si reklamu oveľa lepšiu ako pán Fico. Mohli ste tu excelovať. Ale myslím si, že sa vám to nepodarilo. Pretože okrem toho, že sa nedali vaše argumenty vôbec počúvať, neviete sa ani slušne správať. Pán poslanec Fico vás oslovoval slušne a úctivo: Vážený pán premiér. Takže myslím si, že vaše Fico sem, Fico tam, sa asi sem nehodí. Nie je vás to hodné. Ďalej by som chcela poznamenať, že Komunistická strana Slovenska je reálna politická strana, ktorá podľa zákonov a výsledkov volieb sedí v parlamente. Prosím, aby ste to láskavo zobrali na vedomie a podľa toho korigovali svoje vystúpenia. Niekoľko poznámok.

    Predpokladám, že ste dostatočne starý na to, aby ste si pamätali, že voľakedy, za česko-slovenskú korunu boli dva šilingy. Keď už ste hovorili o tej vysokej životnej úrovni v Rakúsku. A spýtajte sa dnes napríklad Rakúšanov, ako sú spokojní so svojom životnou úrovňou? V informáciách o našom hospodárskom zázraku ste zabudli povedať, že ste jeho strojcom zrejme od narodenia. Keď ste napísali báseň o Víťaznom februári, sľúbili ste, že dáte celý život do služieb svojej vlasti a svojho ľudu. Len neviem, kde je vaša vlasť a ktorý je váš ľud. Akurát, že si pamätáte heslo Antonína Zápotockého: „Republice více práce, to je naše agitace“, a Brežnevove heslá o tom, že o chvíľu budeme žiť vo svetlej budúcnosti. To sa vám podarilo. Ak sa usilujete zvyšovať reálne mzdy, zabudli ste povedať, že ich nárast zabezpečuje rastúca armáda stoviek úradníkov, poradcov, hovorcov, ktorých viditeľne potrebujete , pretože vaši odborníci nie sú schopní vládnuť. Tie peniaze sa dajú použiť inak.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som rád reagoval na tie slová pána premiéra, kde sa dotkol financovania politických strán. Na podporu jeho slov mi dovoľte citovať dve pasáže, len dve krátke pasáže z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, je to číslo uznesenia 589 z 29. 4. 2005. Tam sa pod písmenom b) hovorí: Výbor vyzýva politické strany, u ktorých boli zistené nedostatky, v zmysle zákona č. 424/1991 o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, a vyzval na odstránenie nedostatkov tieto politické strany: Slovenskú národnú stranu, Pravú Slovenskú národnú strana, Slobodné fórum a SDĽ. Ďalej pod písmenom e) sa hovorí o tom, že výbor súhlasí s vyplatením ročnej splátky, vyplatiť ročnú splátku príspevku na činnosť politických strán, na činnosť tých politických strán, u ktorých doposiaľ neboli zistené nedostatky. Ja tie strany vymenujem, prosím pekne: Aliancia nového občana, Komunistická strana Slovenska, Kresťanskodemokratické hnutie, Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská demokratická a kresťanská únia, Smer - Sociálna demokracia a Strana maďarskej koalície. Okrem toho bol príspevok vyplatený ešte aj Hnutiu za demokraciu. Takže všetko, čo hovoril, je pravda, SDKÚ má financovanie v súlade so zákonom tak ako tieto ostatné politické strany. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán premiér, povedali ste že čo komunisti desať rokov ničili, to vy teraz naprávate. Pán premiér, nepoznám žiadny fakt, ktorý by to podporil. Ja vo svojom vystúpení vám uvediem tridsať faktov, ktoré budú potvrdzovať, že blúznite alebo máte vedomosti päťročného chlapca a keby ste si požiadali o školné, tak zo ZDŠ-ky vám to určite dajú. Pán premiér, ja si myslím, že keby za vami nestáli slovenské alebo zahraničné bandy špekulantov, tak by ste asi stále písali básničky o Víťaznom februári. Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán poslanec Fico, vo svojom vystúpení ste viackrát ostro napádali...

  • Je to v podstate reakcia na premiéra, chcel by som teda doplniť pána premiéra ohľadne toho, že pán premiér je v rukách finančných skupín, tak mi dovoľte ozrejmiť dva fakty. Po prvé, z finančnej správy Smeru za rok 2002 je zrejmé, že darcom Smeru je finančná skupina Penta group, to ste sa, teda, všetci dočítať mohli. Po druhé, Fedor Flašík v rozhovore pre Národnú obrodu z 26. 7. 2002, otázka: Ktorá banka vašej strane poskytla úver, a ako a čím za tento úver ručíte. Odpoveď pána Flašíka: Úver nám poskytla GNT Bank Praha vo výške 10 miliónov. Teda ja sa pýtam, kto je v rukách finančných skupín. Ďakujem.

  • Pán premiér, v jednej veci musím s vami súhlasiť. A to je v tom, že je skutočne tento termín odvolávania vašej osoby a tým celej vlády nie je správne načasovaný. Osobne a zrejme aj vy by ste si vedeli predstaviť iný termín. Na základe tých skúseností a vzájomného poznania sa snáď by to mohol byť ten február, kde by sme si na úvod takéhoto vystúpenia spoločne zarecitovali báseň Víťazný február a možno zaspomínali aj na tie krásne časy našej mladosti, ktoré sme prežili. Znova by sme si pripomenuli, že i tá modrá je dobrá, ale tá červená je krajšia. Ale to je už tak, niekto je červený srdcom a niekto rečami, keď sa mu to hodí. A rýchlo potom presedlá niekde inde, kde mu to pasuje. Pospomínali ste kadečo. Nechcem byť rozsiahly, ani nemôžem byť, lebo mám len dve minúty. A vy ste hovorili, koľko bolo treba. Ale predsa by som vás chcel odkázať. Prosím vás pekne, vy by ste hovorili o normalizačnom procese, opýtajte sa pána Šimka, on má vlastné skúsenosti s tým, čo to znamená, on vám zrejme povie. A čo sa týka toho vášho odkazu, že Slovensko potrebuje zodpovednú vládu, plne s vami súhlasím a preto vás prosím, odstúpte.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela predsedu vlády doplniť v tej časti, keď hovoril o zodpovednosti. Zodpovednosť je to, pán poslanec Fico, že keď hovoríte, že rešpektujete výsledky volieb, tak tu netrápte občanov každú chvíľu odvolávaním ministrov, vlády, alebo dokonca referendom o predčasných voľbách, ktoré bolo vyhodením peňazí daňovníkov na vašu vlastnú, nie celkom úspešnú prezentáciu. Zodpovednosť je to, že nestrkáme hlavu do piesku pred medzinárodným terorizmom a vyjadríme svoj principiálny postoj bez strachu, že sa pomýlime alebo nebodaj niekoho urazíme. Zodpovednosť je povedať, že chemické zbrane použité v Iraku Sadamom Husajnom proti vlastnému národu, proti Kurdom, je jasným dôkazom ich výskytu v Iraku. Zodpovednosť je povedať, že nízke dôchodky, 50-percentná výkonnosť ekonomiky voči Európskej únii sú dôsledkom neblahého obdobia rokov 45-89. Zodpovednosť je povedať, že hrubá zahraničná zadlženosť klesla z 56,2 % HDP v roku 98 na 49,8 %, čo vás, pán Fico, usvedčuje zo zavádzania o raste zadlženosti. Zodpovednosť je povedať, že práca hoc aj za nižšie mzdy je lepšia ako sociálna závislosť od dávok. Nič viac nekorumpuje ako závislosť. Zodpovednosť je pochopiť, že ekonomika nie je o pocitoch, ale o číslach. Ale napriek tomu niekoľko údajov Ústavu pre výskum verejnej mienky, čo si myslia občania. Slovenskú republiku ako úspešnú hodnotí v roku 2004 viac ako 3/5 opýtaných oproti 1/3 pred rokom. A ďalej, vývoj v roku 2005 ako lepší predpokladá dvakrát viac respondentov ako rok predtým. Zdá sa, že aj pocity občanov sa obracajú na stranu reforiem. Ste, pán Fico, z toho nervózny?

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán premiér. Už je samozrejmosťou každé vaše vystúpenie, ak sú, ste si privlastnili vojenskú terminológiu, že útok je najlepšia obrana. To už, samozrejme, pri každom vašom vystúpení je. A na kohože útočíte? Automaticky na prvom mieste sú komunisti. Ale nezastavili ste sa ani chvíľu nad tým, alebo vôbec ani ste sa možno nezamysleli, že práve vďaka privatizácii, rozkrádaniu majetku, ktorý bol vybudovaný a vytvorený v období socializmu a teda za pôsobnosti komunistov, ste ho rozpredali a rozkradli. A nie ste vstave odpovedať na otázky predkladateľa pána poslanca Fica. Pritom ste, na druhej strane treba povedať, zadlžili túto republiku nevídanie. Dlh 26,3 miliardy dolárov narástol nevídane. A to, čo hovoríte, že chodíte pomedzi ľudí, počúvate a s takou intenzitou ako vy hovoríte, ako ich rád počúvate a ako ich máte rád, tak na druhej strane by som chcel povedať, že aj my chodíme, aj my počúvame. A viete čo, tak trochu, aby sme neboli takí prísni, čo hovoria o vás všeobecne? Áno, je to vláda ministra Ivana Mikloša, ktorej predsedá Mikuláš Dzurinda. Tak to hovoria na druhej strane. Tak nielen to, čo vy chcete deklarovať, že možno aké chvály o vás. Hovoria aj ináč. Ubiedení, hladní, utrápení ľudia nechvália. Jednoznačne nadávajú. A to by ste si mali uvedomiť aj na dnešnej schôdzi. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Zmajkovičová...

  • Ďakujem za slovo. Pôvodne som, pán premiér, chcela reagovať na viacerý okruh otázok vášho vystúpenia, ale myslím si, že stačí úplne jedna veta. Práve ste úspešne absolvovali kasting do klubu demagógov. Slovenská republika má výborného demagóga, ale nie premiéra.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som nadviazať na predsedu vlády. Znelo tu, že je právo opozície navrhovať odvolanie predsedu vlády, členov vlády. Tento inštitút však opozícia, najmä Smer pána Fica veľmi často devalvuje. Ak si pozriete v zahraničí, tento inštitút sa používa zriedkavo, má svoju váhu, má svoju vážnosť. Blížia sa prázdniny. Chýbajú témy. Či možno chcete niečo zakryť? Snažíte sa často položiť ministra Mikloša, potom Kaníka, potom párkrát pána ministra Fronca, dnes predsedu vlády a isto viete, že 76 hlasov nemáte. Hľadáte si témy, chcete zakryť nie demagógiu pána Dzurindu, ale vlastnú. Chcete zakryť to, že sa spájate s komunistickou stranou, ktorú občania tohto štátu poznajú počas celých 40 rokov späť. A reformy, ktoré táto vláda dosiahla. Povedzte otvorene občanom, že ich chcete zmeniť, že ich chcete zahodiť. Nech počujú občania pravdu, túto, a nie tú, ktorou chcete zakryť svoje chyby a svoju nedokonalosť.

  • Vážený pán predseda vlády, doplním vaše vystúpenie o informácie vo vzťahu v oblasti zamestnanosti. Musím súhlasiť s vami, že pán Robert Fico je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou klamár ako docent práva. Pretože ak by seriózne narábal so štatistickými údajmi, čo teda musím povedať, že je jeho slabina, bude sa musieť výrazne v tomto zlepšiť, tak by nemohol šíriť skutočne, opakujem toto slovo, ktoré tu bolo povedané už niekoľkokrát , demagógiu a môžem povedať, že červenú demagógiu, výrazne červenú, ktorá sa leskne. Podľa zverejnených údajov Eurostatu nezamestnanosť na Slovensku v apríli tohto roku klesla na 15,6 %, pričom tento pokles patrí v porovnaní s krajinami Európskej únie k najdynamickejším. Zhodný pozitívny, klesajúci trend miery nezamestnanosti sa prejavuje aj vo vývoji mier v nezamestnanosti vykazovaných podľa rozdielnych štatistík, čo tu bolo pranierované, že teda sú to klamstvá. Chcem poukázať na to, že Eurostat, Ústredie práce, Štatistický úrad, ale aj kĺzavý priemer Ústredia práce očistený od sezónnych vplyvov hovorí jasne, že trend je klesajúci, že trend je klesajúci v tom smere, že interval klesania sa nachádza v rozpätí od 15,5 po 11,8 % miery nezamestnanosti. Čiže slová, ktoré tu hlásal pán premiér, sú pravdivé, že docent Fico je klamár.

  • Vážený pán premiér, pozorne som si vypočul váš prejav alebo vystúpenie a chcel by som nadviazať na to, čo nedopovedal kolega Číž. Viete, z hľadiska historických porovnaní váš prejav mi veľmi pripomínal prejav generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša z roku 1988, ktorý koloval medzi občanmi, ktorý na mnohé otázky verejnosti vtedy vôbec neodpovedal, hovoril si svoje. Váš prejav bol vzdialený realite podobne ako jeho. Bol naplnený klamstvom a demagógiou. Chýbalo len jedno, pán premiér, že ste nepovedali, že sa cítite ako kôl v plote. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, viete, kedy začalo Róberta Fica a stranu Smer zaujímať financovaniu SDKÚ? Myslíte si, že to súviselo naozaj s nejakými jeho konkrétnymi zisteniami? Vôbec nie. Róbert Fico a strana Smer začali o tejto téme hovoriť niekedy na jar. Bolo to po tom, čo strana Smer zorganizovala omylom jednu mimoriadnu úprimnú tlačovú konferenciu, na ktorej vyrátala, čo všetko chce zrušiť a zmeniť, ak by sa dostala k moci. Dalo by sa to zhrnúť pod výstižný slogan: Keď sa dostaneme k moci, zrušíme reformy. Okrem komunistov som však nepočul, že by takúto politiku nejaká strana otvorene privítala. Nečítal som v novinách ani jediný názor experta, ktorý by povedal, že plány strany Smer sú užitočné a že nebudú znamenať cestu späť a skok do neznáma. Práve naopak. Úprimnosť strany Smer o jej zámeroch zrušiť reformy spôsobila studenú sprchu. Otvorene sa k tomu prihlásili len komunisti. A aby celú vec zakryli, tak začali s novou témou, že išlo len o kampaň a kamufláž, o tom svedčí aj spôsob, akým to robili. Najskôr ohlásili, že navrhnú vysloviť nedôveru premiérovi v parlamente. Potom oznámili, že o tom budú rokovať v opozícii. Potom, že rokovať o rokovaniach. A od prvého oznámenia verejnosti po podanie návrhu prešlo presne 65 dní. Viete, načo slúžilo tých 65 dní a načo slúži dnešok? Aby pán Fico odviedol pozornosť od podstaty svojej politiky. Tú politiku vyjadrujú jeho slová, pána Fica, ktoré povedal pred pár rokmi v jednom rozhovore, citujem: „Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v novom živote nastal nejaký zásadný prelom“. A ja dodávam, pán Fico, že asi vo vašej hlave, žiaľ.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem k vystúpeniu pána premiéra, ktorý hovoril o jednotlivých reformách a pýtal sa, či nie sú dobré výsledky. Napríklad či nie je dobré, že už dávky, ktoré sa dávajú na výživné, sa neprepíjajú a dostávajú deti ošatenie, nakŕmenie. No treba súhlasiť, je to dobré. Lenže, pán premiér, vy ste to povedali ako vašu reformu, ja chcem podotknúť, že základ tomu dala legislatíva Mečiarovej vlády, ktorá toto začala aj realizovať, a myslím, že oveľa intenzívnejšie by sme to mohli dnes v praxi presadzovať. Takže toto bolo vlastné chválenie sa niečím, čo nebolo naštartované vašimi vládami.

  • Pán premiér, žiaľ, nie je to mojou rétorikou, ale dnes ju použijem. Ja som počítal s tým, že vo vašom vystúpení budete vecne reagovať na to, čo skupina poslancov predložila. Žiaľ, počas vášho vystúpenia sa tu v sále ozvalo asi toto: Dnes nie ste vo forme, pán premiér. A ja s tým plne súhlasím. Súhlasím, lebo si myslím to isté, lebo, aby som bol aj objektívny trošku, poviem váš názor. Skonštatovali ste, že tu je niekto nervózny. Prvýkrát si myslím, že ste to nervózny vy, lebo ste dnes skutočne reagovali na niečo iné, ako ste mali. V žalúdku vám leží socializmus, v žalúdku vám leží Komunistická strana Slovenska, v žalúdku vám leží niečo iné, ako bolo v návrhu na ukončenie, respektíve vyslovenie vašej nedôvery. Tak vám musím jednoducho pripomenúť, že v tejto sále kedysi vítali nejakého uja. Potom ste sa vy vraj stavili s ministrom, že poviete jednému z predstaviteľov, že to je výmysel nejakého starého uja. Ja dnes konštatujem a konštatujem to úplne vážne, aj keď nerád, že takého nervózneho a malého uja, ako ste vy, som tu ešte v tejto sále nevidel a dlho neuvidím.

  • Ďakujem za slovo. No, je tu taký nejaký zvláštny slovník, ktorý sa mi veľmi nepáči a ja sa rozhodne nebudem uchyľovať k nejakým osobným invektívam a už vôbec nie k nadávkam. Ale rada by som sa vecne pristavila pri jednej veci, o ktorej hovoril pán premiér, že prichádza čas, keď sa bude kolaudovať nový slovenský dom. Tento slovenský dom sa vlastne začal realizovať podľa projektu, za ktorý som zahlasovala, a myslím si, že ten projekt bol dobrý. Lenže k takémuto projektu okrem odvahy treba aj rozvahu. A ja som dospela k tomu, že tento projekt sa robí bez rozvahy. Budem uvádzať jeden príklad alebo dva príklady, pokiaľ mi čas dovolí. Hovoríme tu o raste miezd. Hovoril v tomto parlamente niekto, že nie je zdravé, aby mzdový medián a mzdový priemer boli tak ďaleko od seba? Hovoril tu niekto niekedy o tom a to myslím teraz na pána ministra práce, aké percento rastu priemernej mzdy tvorí posledný mzdový decil? Takúto analýzu sme nikdy nedostali a podľa mojej mienky je toto práve problém, pre ktorý dnes stoja tie sestričky pred parlamentom, lebo na to, aby sa nevytvárali sociálne napätia, treba seriózne analýzy a treba koordináciu reforiem. Ja si myslím, pán premiér, že vám nedávajú korektné informácie. Nie je pravda, že medziregionálne rozdiely sa znižujú, medziregionálne rozdiely sa zvyšujú. Ako je možné, že klesá nezamestnanosť, rastie zamestnanosť a počet poistencov v Sociálnej poisťovni to necíti. Tu sú nejaké rozpory v údajoch, ktoré dostávame a ktoré ma dávajú do strehu, že malo by sa postupovať s rozvahou, s analýzami a hlavne s koordináciou. Ďakujem.

  • Vážený pán premiér, tá dnešná schôdza je plná emócií. Ja nie som človek, ktorý by sa vyjadroval expresívne k niektorým veciam, skôr mám radšej vecné argumenty. Preto mi dovoľte, aby som len v niektorých veciach upozornil na ekonomické alebo sociálnoekonomické ukazovatele, na ktoré sa pozerám inakšie a vy ste ich uviedli aj vo svojom vystúpení. Hovorili ste napríklad o vývoji nezamestnanosti. Zoberme si teda naozaj trendy. Vy ste porovnávali rok 1995 s rokom 2005, ale vyskúšajme si zobrať aj politické trendy. Rok 1999 bol predsa nástupom staro-novej koalície. V roku 1999, 1. 1. bolo 317 000 nezamestnaných, koncom roku 2004 - 480 000, k 31. 3. - 461 000. Áno, hodnotím tento prvý kvartál kladne, ale z celoslovenských trendov za roky 1999 až 2005 hodnotíte vašu pozíciu staro-novej vlády za progresívnu v odstraňovaní základného ekonomického problému Slovenska v nezamestnanosti priaznivo? Hovorili ste o priamych zahraničných investíciách, že za rok 2004 prišli k nám priame zahraničné investície. Je potrebné povedať, že áno a ja si vážim zahraničných investorov a sú to ľudia, ktorí môžu pomôcť Slovensku a posunúť ho ďalej dopredu. Ale prečo prišli priame zahraničné investície trojnásobne viac do Českej republiky za rok 2004. Ak my vykazujeme iný systém zdaňovania, ktorým sa hrdíme a ktorým, hovoríme, že sme prilákali investorov. Neviem si to vysvetliť. Hovorili ste o tom, že u nás je rýchly ekonomický rast HDP - 5,5 %. Áno, je to jeden z dôležitých ukazovateľov, ako sa vyvíja naša ekonomika, ale porovnajme si ju cez medzinárodné porovnania HDP na obyvateľa pri prepočte pomocou bežnej parity kúpnej sily. U nás...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predseda vlády, dovoľte mi, aby som reagoval na tú vašu pasáž, ktorá sa mi páčila, že prioritou vašej vlády a činnosti vlády má byť občan. V prvom rade mi však dovoľte, chcem vás upozorniť, že tí ľudia, ktorí sú tu pred budovou Národnej rady, aby ste si nemysleli, že sú tu na vašu podporu. Kričali tam, chcú lepší život a nechceli vás, takže to náhodou, keď si budete sadať do toho bavoráku, aby ste nevystúpili niekde, že tam boli davy ľudí, ktorí vás podporovali.

    Druhým argumentom, ktorý by som chcel povedať, povedzte potom aj pánovi Mesežnikovi, keď hovoríte, že všetko ide tak lepšie. Pán Mesežnikov v publikácii Povolebné Slovensko v roku 2003 uviedol jeden štatistický údaj. Bývalý režim, rozumej socialistický, podporuje alebo považuje za lepší 66 % respondentov. Tento váš režim len 8 % respondentov, čiže ten režim založený musí byť na lži. Chcem ešte povedať, keď útočíte na tých komunistov, ja tak veľmi jemne to poviem. SDKÚ sa skladá z agentov ŠtB, bývalých členov KSČ a ten zvyšok, ktorý kľudne môžeme naložiť do autobusu, zaviezť na smetisko dejín a nepotrebovali by sme ani kĺbový!

    Ďalej by som chcel ešte kolegovi Blairovi, keď s ním budete, prosím vás, počúval som aj včera vaše vystúpenie, nech vám vysvetlí, čo je to rozdiel, aký je rozdiel medzi „leadershipom“ a „responsibility“, to by som bol veľmi rád a druhá vec, na ktorú vás chcem upozorniť. Železnice, ktoré sa za pani Thatcherovej sprivatizovali, musel pán Blair zoštátniť, pretože tam bolo 14 mŕtvych. Vy chcete ísť touto cestou? Áno, je to cesta, že si neváži vaša vláda ľudský život. Žiaľ, už mám málo času, ostatné vo vystúpení, vyprovokovali ste ma, prihlásim sa ústne do diskusie. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán premiér, ja som naozaj veľmi čakal, ako budete odpovedať na tú faktografiu, o ktorej hovoril pán poslanec Fico. Žiaľ, z toho sme sa akosi nič nedozvedeli. Povedzme si tak chlapsky a otvorene, ako to vy zvyknete tak často rozprávať, bol to taký nepodarený novoročný prejav, čo ste povedali vy. Slovo ľudia ste hovorili v niekoľkých súvislostiach, no skutočne neviem, s akými ľuďmi vy hovoríte, ale my sa tiež rozprávame s ľuďmi, či sú to iní ľudia, neviem, skutočne si to neviem vysvetliť a viete, vy ste hovorili o tých obrovských úspechoch, opäť sa musím spýtať, o ktorom štáte ste to hovorili, pán premiér? Slovensko to nebolo. Ďakujem za pozornosť.

  • Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán premiér, dnes stojíte, spolu s vami vaši ministri a, samozrejme, my koaliční poslanci, pred súdom, kde rolu prokurátora, žalobcu zobral najpopulárnejší politik Robert Fico. Ak by som mal brať vážne jeho vystúpenie, sme obvinení z genocídy. Nechcem byť expresívny, len stručne. Pán poslanec Fico vystúpil a hovoril veľmi dlho, nechcem reagovať na konkrétnosti a obvinenia, pretože nepovedal nič nové, ale čo považujem za dôležité podčiarknuť, že hovoril hlavne v záujme pudu sebazáchovy, pretože je jasné, že už budúce volebné obdobie nechce byť v opozícii a fabuloval preto, aby tomu uverili všetci v našej krajine. Toto je účel a cieľ tejto rétoriky a nástroj ako navýšiť preferencie pred voľbami. Tomuto rozumiem. Ale čomu nerozumiem, pán poslanec, pán prezident. Nemôžete nás podozrievať, že má záujem nám nahrávať, nedávno vystúpil v parlamente a jasne konštatoval, že Slovensko je krajinou akceptovanou, uznávanou, kredibilnou krajinou, ktorá sa podáva a často sa podáva ako pozitívny príklad v Európe a vo svete. Ako je možné, že vo vašom prejave ste nenašli aspoň jednu vetu či slovko, ktoré by logicky hovorilo o reálnom obraze našej krajiny, ako je možné, že vo vašom prejave ste nenašli jednu vetu alebo slovko, ktoré by pochválilo Mikuláša Dzurindu. Okrem úvodnej vety, v ktorej ste mu zaželali všetko najlepšie, pán poslanec, mám vážne podozrenie, že ani túto vetu ste nemysleli vážne. Všetko toto vo mne vyvoláva podozrenie, že ste sa nedokázali vyrovnať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, ale ste si pomýlili vaše vystúpenie, lebo musíte reagovať na premiéra, v polovici ste začali reagovať len na pána poslanca Fica, takže vás poprosím nabudúce. Pán poslanec Hort, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán premiér, milé kolegyne, kolegovia, určite nebolo a nie je možné v úvodnom vystúpení premiéra očakávať, že pomenuje a vymenuje všetky súvislosti, ktorými sa dá reagovať na to, čo tu odznelo v úvodnom vystúpení navrhovateľa. Ja chcem sa v krátkosti predsa len ešte dotknúť toho, čo treba povedať vo vzťahu k financovaniu strany SDKÚ, čo nepovedal premiér. Okrem tých konštatovaní, ktoré tu odzneli, že ani nezávislý audítor, ani výbor, ktorý je pre to určený, nenašli žiadnu chybu na tom, čo SDKÚ vo vzťahu k svojmu financovaniu predložilo a že je to v súlade so zákonom. Možno by bolo na tom výbore pre financie, rozpočet a menu upriamiť lúč pozornosti na inú správu a to je správa o financovaní strany Smer, kde by sa dalo zistiť, že ako mimoriadne sa musí dariť účtovníčke strany Smer, keď si mohla dovoliť darovať strane Smer dvakrát po 100 000 korún. Vraj ide o pani na dôchodku. Vyveďte ma, prosím, z omylu, že v tomto prípade nejde o fingovaného darcu, ak uvážim najmä tú zhodu mien. Ešte by mňa zaujímalo a nás všetkých určite, že utajované stretnutia tieňového ministra spravodlivosti strany Smer a podnikateľa a privatizéra pána Poóra tiež nesúvisia s financovaním strany Smer. A keď nie, tak teda o čom dve hodiny rokoval tieňový minister financií strany Smer s pánom Poórom. Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán premiér. Nech sa páči, máte dve minúty.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pre mňa bolo najdôležitejšie to, či sa v tých faktických poznámkach objaví odpoveď na základnú, podľa môjho názoru fundamentálnu otázku. Ak opozícia chce dnes odvolať vládu, aká bude vláda odzajtra? Aká bude alternatíva do parlamentných volieb a aká bude alternatíva prípadne po ďalších parlamentných voľbách. Na toto, myslím, bola tá rozprava veľmi dobrá, pretože, myslím, ukázala naplno, že alternatíva, ktorú ponúka predseda Smeru do parlamentných volieb, sa volá chaos. A alternatíva, ktorá sa črtá povedzme pre perspektívu, tak ako počúvam, ako reagujete, aj faktické poznámky ukázali, že touto alternatívou je spojenectvo Smeru s komunistami. Takže, pán poslanec Fico, vy ste aj vo svojom úvodnom vystúpení spomínali návštevu českého kolegu Paroubka a vzhľadom aj na to, čo som počul vo faktických poznámkach, som si uvedomil, že pred Paroubkom ste mali bývalého premiéra Grossa u seba, potom teda bol súčasný premiér, teraz celkom nedávno bol bývalý premiér Zeman, takže vám odporúčam, no nabudúce si už pozvite rovno Grebeníčka.

  • O slovo sa prihlásil navrhovateľ, pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda vlády, nebudem sa špeciálne venovať rôznym vyjadreniam, ktoré síce môžu mať nádych pikantnosti, ale majú predovšetkým nádych hlúposti a naozaj, dovoľte mi, aby som takéto veci opomenul. Predsa len musím v mojej reakcii predovšetkým reagovať na tvrdé vyhlásenie jedného pána poslanca z SDKÚ, ktorého nepoznám a v živote tu nevystúpil a neviem, kto to je, a povedal, že som klamár v súvislosti s údajmi ohľadne falšovania údajov o nezamestnanosti. Chcem zopakovať ešte raz, aby neboli žiadne pochybnosti, vážený pán poslanec, že som predložil list, v ktorom bolo jasne uložené konkrétnym úradom, aby prispôsobovali nezamestnanosť naplánovaným cieľom. Rovnako som predložil list, v ktorom je napísané, že to bude potom mať aj vplyv na odmeny, či tieto ciele, budú, alebo nebudú naplnené. Plus som povedal, že existuje zoznam okresov a ku každému okresu je napísaná miera nezamestnanosti, ktorú treba dosiahnuť v priebehu najbližších mesiacov. Toto je zvrátené. Ak máme takéto doklady k dispozícii a ich uverejňujeme, tak potom netvrďte, že niekto je tu klamár, alebo tu klamár je.

    Vážený pán predseda vlády, pokúsim sa veľmi stručne, pretože to, čo som mal povedať vo svojom návrhu, som povedal, akosi ste pozabudli, pokiaľ ste vystupovali a neustále pripomínali nejaké spojenectvá, pripomínali ste stále, že návrh predložili poslanci Smeru a komunistickej strany, že návrh na vyslovenie nedôvery podpísali aj nezávislí poslanci, ktorí sú dnes združení v Slobodnom fóre, a v tom je vaša tragédia, pán predseda, že vaši bývalí kolegovia, tí, ktorí išli v roku 2002 spoločne s vami do volebného súboja a potom aj do vládnej koalície, títo poslanci podpísali návrh na vyslovenie nedôvery vám. Takže tu teraz nejde o nejakú kombináciu Smeru a niekoho iného, ale o celkovú nespokojnosť opozície ako takej s činnosťou vlády. Ak sa nemýlim, ja dúfam, že Ľudová strana HZDS to potvrdí, dala jasné vyhlásenie, že tento návrh na vyslovenie nedôvery podporí. Čiže s výnimkou pár nezávislých poslancov, ktorí tu ako obyčajne nie sú, pretože sa im nehodí hlasovať proti predsedovi vlády z určitých dôvodov, celá časť, ktorá predstavuje opozíciu, je pripravená tento návrh podporiť.

    Nebudem sa vyjadrovať, samozrejme, k invektívam, ktoré ste na moju adresu používali, typu populista a podobne, pretože niekto iný tu hovoril o dvojnásobných platoch, a realita je taká, že za 6 rokov vládnutia vlády Mikuláša Dzurindu klesla reálna mzda o 0,6%. Toto je výsledok, o ktorom treba hovoriť. Porovnajme ho s výsledkom v Českej republike. V Českej republike za to isté obdobie došlo k nárastu reálnej mzdy o 30%. Tak potom kto je populista, kto používa populistické argumenty, keď jasne vieme preukázať štatistickými údajmi, že reálne za obdobie vládnutia Mikuláša Dzurindu mzda klesla, dole. Trošku som sa musel pousmiať, keď ste strašili, pán predseda vlády, tým, že my chceme len míňať a rozdávať, chceme pohodlne sedieť a nič nerobiť, ale veď som uviedol vo svojom vystúpení a nikto tento údaj nenapadol, že za obdobie vášho vládnutia sa niekoľkokrát zvýšilo zadlženie Slovenskej republiky. Tak teda kto míňa na dlh, kto tu jednoducho berie pôžičky, dokonca často pôžičky, ktoré nie sú transparentné. Ja som sa na jednu z týchto pôžičiek pýtal a to je pôžička Svetovej banky vo výške 3 miliardy korún plus úroky na zdravotníctvo. Chcel by som vám pripomenúť, pán predseda vlády, že inštitút odvolávania alebo inštitút vyslovovania nedôvery je inštitút upravený Ústavou Slovenskej republiky. Chcel by som vám pripomenúť aj to, že ste v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorej priamo zodpovedáte, nie ste ani na zasadnutí vlády, ani na mítingu SDKÚ, takže vás naozaj prosím, aby ste sa primerane tomuto inštitútu a jeho vážnosti správali.

    Postavili ste aj niekoľko rôznych otázok, ale ja vám chcem pripomenúť, pán predseda, že nie vy vyslovujete nedôveru opozícii, ale opozícia podáva v súlade s ústavou návrh na vyslovenie nedôvery vám, preto vás ešte raz žiadam, vážený pán predseda, aby ste odpovedali na jedenásť absolútne konkrétnych otázok, ktoré som prečítal vo svojom vystúpení. Opäť sa vás pýtam, ako nazývate napríklad jav, keď manželka poslanca Národnej rady za vládnu stranu SDKÚ, súčasne člena Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a manželka predsedu klubu poslancov za SDKÚ v košickom mestskom zastupiteľstve sú spoločníčkami v obchodnej spoločnosti, ktorá vyhrala súťaž na prenájom úplne zmodernizovanej Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach patriacej železniciam, pod plnou kontrolou SDKÚ, rezortu dopravy s ministrom nominantom SDKÚ. Čo je na tejto otázke populistické, čo je na tejto otázke nepravdivé.

  • Pýtame sa jednoducho na údaje, ktoré sa objavili, a chceme počuť odpovede, rovnako sa jednoducho pýtame, či je možné napríklad hovoriť o úspešnej zdravotníckej reforme, keď sa ukázalo, že 20-korunový poplatok za výdaj receptu jednoducho nefunguje, je zvýšená spotreba liekov, dáva sa viac peňazí na lieky, je tu jedenásť konkrétnych otázok, neodpovedali ste ani na jednu z nich, toto dávam, samozrejme, do pozornosti, všetkým občanom, ktorí sledujú priebeh Národnej rady, médiám, aby kládli predsedovi vlády Slovenskej republiky otázky, na ktoré má opozícia, samozrejme, právo.

    Úplne na záver, napriek tomu, že nie tu sme na to, aby sme odpovedali na vaše otázky, predsa len na jednu otázku odpoviem: V čom je alternatíva. Určite nie ste jediná alternatíva, pretože výsledkom vášho vládnutia za posledných 6 rokov alebo 7 rokov je chudoba, ktorá tu nikdy nebola. 21 % ľudí na Slovensku je na hranici chudoby a sme z hľadiska chudoby najhoršia krajina v rámci Európskej únie, to je prvý výsledok vášho vládnutia. Hovorili sme niekedy o chudobe, vážený predseda vlády Slovenskej republiky od roku 1989, nehovorili sme, prvýkrát to boli medzinárodné inštitúcie, ktoré upozornili, že vaše reformy vedú k takýmto zámerom. Rovnako konštatujeme, že sme krajina nízkych miezd, pretože ten pokles miezd, reálnych, o 0,6% za posledných 7 rokov naozaj nastal a že sme naďalej krajina s vysokou mierou nezamestnanosti, pretože, zopakujem to, čo som povedal, že už nikto nevie, čo je pravda a lož, pretože ak si zoberieme údaje a porovnávame ich, tak nevieme, čo platí. Všetci by sme však privítali a teraz to myslím vážne, tak ako som myslel vážne, pán predseda, že v súkromnom a osobnom živote vám želám všetko dobré, a nemyslel som to v žiadnom prípade ani pejoratívne ani inak. Ústava Slovenskej republiky hovorí úplne jasne o tom, v čom má byť alternatíva vašej vláde, ktorá vedie k chudobe, k nízkym mzdám a ktorá vedie k nezamestnanosti. Tá alternatíva je v sociálne orientovanej trhovej ekonomike, aby hospodársky rast bol rozdeľovaný spravodlivejšie, jednoducho, je to sociálnodemokratická alternatíva, ktorá vám predovšetkým v Českej republike ukazuje, ako krajina môže fungovať. Nič viac, nič menej sa vašej otázke odpovedať nedá. Ja prosím ešte raz, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, odpovedzte na jedenásť konkrétnych otázok, ktoré sme vám postavili v našom vystúpení.

  • S faktickými poznámkami mi avizuje napríklad pán poslanec Mitrík. Hlásite sa, pán poslanec? Dajte ruky hore, tí, ktorí sa hlásia, pretože vraj je nejaký problém. Pán poslanec Mitrík, pán poslanec Kubovič, pani poslankyňa Plháková, však je prihlásená, pani poslankyňa Martinčeková, pani poslankyňa Tkáčová, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, tých, ktorých som navyše prečítal, prosím vás, aby ste doplnili pani poslankyňu Tkáčovú, pán poslanec Mitrík už tam je a pán poslanec Kubovič sa ešte hlásil. Takže pán poslanec Rusnák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo, ja som rozmýšľal, čo povedať, lebo si myslím, že v tomto parlamente by sme mali byť vždy slušní, lebo je to taká pôda, že sa to patrí, a niektorí poslanci si mýlia parlament s niečím iným, ale to je ich problém.

    Pán poslanec Fico, vy milujete Českú republiku, ja mám rád ľudí v Česku takisto ako vy, ale ja milujem v prvom rade svoju krajinu a nedopostím, aby na predstaviteľov našej krajiny niekto oplzlo nadával ako minule za vašej účasti, hanbím sa za to, že ste súhlasili s tým, čo tam bolo povedané, to je prvá poznámka. Druhá poznámka je o tom, že Česko si úspešne buduje čiernu dieru, môžete sa tam odsťahovať a potom pomôcť tú čiernu dieru odstraňovať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na úvod by som sa mala zrejme, pán poslanec Fico, predstaviť, keďže môjho kolegu s SDKÚ ste nepoznali. Som členka výboru pre ľudské práva, postavenie žien a národnosti, ktorého členom ste aj vy a ktorého rokovaní sa veľmi nezúčastňujete. Rada by som zareagovala aj na váš výrok, že v roku 1989 bola vyššia životná úroveň. Chcem vám preto dať legitímne otázky: Kam chce Smer doviesť slovenský národ, ak by bol vo vláde? Pred rok 1989? To predsa nemohlo byť myslené vážne, ale pokiaľ ide o Smer, je zrejme možné všetko, o čom svedčí aj spájanie sa s Komunistickou stranou Slovenska. Mne z toho vyplýva, že Smer chce oživiť nedemokratickú formu vlády. Asi zabúdate, že tento slovenský národ vyvolal nežnú revolúciu pre nespokojnosť s nedemokratickým režimom. Prepáčte mi, kolegovia a kolegyne z SDKÚ, ale za jednu vec musím politickú stranu Smer pochváliť. Vie skvele hrať divadlo, škoda len, že ho hrá na pôde parlamentu, lenže v podaní Smeru je to tragédia. Slovenský národ má šťastie, že túto tragédiu nehráte vo vláde a dúfam, že ani nebudete. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Martinčeková...

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela tiež reagovať na vystúpenie pána poslanca Fica. Pozorne som sledovala ja predchádzajúce jeho vystúpenie a chcela by som mu povedať, čo keby sa pozrel sám na seba. Ako chce vysvetliť svojim voličom, že vlastní miliónové majetky, vozí sa na drahých autách. Do pozornosti chcem dať aj jeho stretnutia, napríklad so známym privatizérom Vladimírom Poórom, ako túto skutočnosť chce vysvetliť občanom a svojim občanom. Na jednej strane kritizuje privatizáciu a na strane druhej jeho priateľmi sú najväčší privatizéri, pán Fico, nehnevajte sa, ale z môjho pohľadu váš prejav bol o tom, že vodu kážete a víno pijete. Pán premiér správne povedal, že ste obyčajný populista, s tým musím súhlasiť. A na záver, veď už ponúknite našim občanom lepšiu alternatívu, na čo čakáte? Ešte by som chcela reagovať na pána poslanca Číža, ktorý povedal...

  • Na vystúpenie pána premiéra, to súvisí, takto sa táralo do roku 89, mám tomu rozumieť, že mal na mysli za komunistov, nuž sa pýtam pána poslanca...

  • Pani poslankyňa, nemôžete sa pýtať pána Fica.

  • Prečo vaša strana sa spája s komunistami. Ďakujem.

  • Ani rečníckou otázkou nie. Pán poslanec Janiš, nech sa páči a zároveň upozorňujem poslancov, aby reagovali na predrečníka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Fico použil teraz v rozprave to slovíčko zvrátené v súvislosti s úradmi práce. Ja by som mu chcel povedať, že každý normálny, dobrý manažér dáva ľuďom motiváciu, dáva ľuďom motív, aby pracovali lepšie, aby robili napríklad väčší obrat, aby mali väčšie zisky. Úrady práce dostávali motív, aby zvýšili svoje úsilie a hľadali a pomáhali ľuďom nájsť si prácu. Čo je na tomto zvrátené! Toto vie každý, iba vy to neviete, pán Fico? Ak je pravda, čo ste povedali, tak potom je zvrátené to, čo ste povedali! Vy máte jednu perfektnú vlastnosť, ste vždy proti všetkému, ale za čo ste, to ste ešte nikdy nepovedali, lebo to neviete, ale jedno viete určite a presne, perfektne, že chcete moc, že chcete vládnuť.

  • Pán poslanec Mitrík... Skúste ešte raz pána poslanca Mitríka a jeho mikrofón hlavne, zapnúť. Nech sa páči, máte, pán poslanec, ale nestláčajte gombík, môžete hovoriť.

  • Nejde mikrofón. Vážený pán Fico, hovorili ste vo svojom úvodnom vystúpení, teda v tej krátkej pasáži, že ma nepoznáte, ja sa priznám, že som rád, že ma nepoznáte, pretože ja o takéto známosti s vami vôbec nestojím. V krátkej pasáži, teraz keď ste vystúpili, ako reakciu sa mi potvrdilo, že trafená hus zagágala, pretože na ostatných ste nereagovali, ale na moje vystúpenie ste reagovali, čo znamená, že vás to trafilo, že som len predsa hovoril pravdu, lebo ste v úvode povedali: Na invektívy reagovať nebudem, to znamená, že ja som invektívy nehovoril. Chcem vám len povedať k tomu listu, ktorý ste poukázali, na ktorý ste poukazovali, určite sú to motivačné listy, pretože ak šéf vidí, že sú rezervy dole u svojich úradníkov, tak určite dostanú befel, aby dvihli zadky a nezamestnanosť na základe stimulov aktívnej politiky práce využívali, aby sa chytili rozumu, chytili pák, ktoré majú, a aby pracovali, aby nesedeli doma v kancelárii. Čiže preto boli tieto listy vydané vonku a vôbec sa za ne netreba hanbiť. Ja ako šéf by som bol hrdý na takýto list, že som motivoval a nabádal ľudí, aby pracovali a nesedeli doma.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Fico, tvrdíte, že nie ste populista. Dobre. Tak si analyzujme obsah toho, čo ste povedali a tam sa sám z toho usvedčujete. Skúste mi vysvetliť, prečo ste dnes nespomenuli slovenských poľnohospodárov? Ak si ctení kolegovia všimli, ani pán prezident sa k nim nevyjadril. No preto, lebo dnes nie sú témou. Oni budú témou, keď sa tu bude bojovať o dotácie. Takže vy hovoríte to, čo ľudia počuť chcú, a tomu sa hovorí dogmatizmus. Takže, možno ste taký dogmatický populista.

  • Prosím vás, aby ste zapli pána poslanca Kuboviča, teda aby ste mu mikrofón zapli.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Fico, vy ste vo svojej reči si pochvaľovali podporu nezávislých poslancov združených v Slobodnom fóre, aspoň myslím, že tá skratka SF znamená to, že Slobodné fórum. Ja som si, samozrejme, dobre pozrel aj zoznam dnešných, tých, ktorí prví podpisovali túto vašu snahu, ktorú tu dnes predvádzate, a iniciatívu, a veľmi sa mi páči, že je tam také zoskupenie v poradí pán Fico, pani Martináková a pán Ševc.

    Myslím si, že to veľa vypovedá a všetci občania na Slovensku si urobia veľmi dobrý obraz o tom. Ale ja by som sa ešte vrátil k tej hodnotovej politike Slobodného fóra, ktoré tak máte radi. Myslím si, že od dnešného dňa vlastne bude dobré, aby sa Slobodné fórum premenovalo na Smer Fico.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fico, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Vážený pán predseda, odpoviem v dvoch minútach na faktické pripomienky, ktoré mali poslanci k môjmu vystúpeniu. Predovšetkým sa mi zdá, že v SDKÚ začal súboj o umiestnenie na kandidačnej listine, pretože...

  • ...poslanci majú svoje vystúpenie napísané ako cez kopirák, ale ja to rešpektujem. Predovšetkým chcem odpovedať pánovi poslancovi Rusnákovi, že privítal by som, keby na Slovensku bola taká ekonomická a sociálna situácia ako v Českej republike. Máme sa čo učiť, páni, pretože všetky ukazovatele, ukazovatele nezamestnanosti, ukazovatele inflácie, ukazovatele zahraničných investícií, ukazovatele miezd, cien, všetky sú lepšie, ako to je na Slovensku, a to neurobili pravicové reformy, ktoré sme dnes tu otvárali. Stojím absolútne za svojím vyjadrením, že priemerná mzda by na Slovensku musela byť 18 000 korún, aby sme dosiahli reálne úroveň roku 1989. To je štatistický údaj, za ktorým si absolútne stojím, a nie je na ňom nič. Ak vy v ňom niečo vidíte, tak je to, samozrejme, váš problém. No a na záver taká krátka otázka. To ste vy, pani poslankyňa, čo ste trestne stíhaná? Ďakujem pekne.

  • O slovo sa prihlásil pán minister vnútra,

  • Hlasy v pléne.

  • pán minister Palko, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda, vzhľadom na isté napätie, ktoré vládne tu v rokovacej sále, tak chcel by som začať tým, že želám všetko najlepšie v osobnom aj v pracovnom živote všetkým prítomným členom vlády aj všetkým prítomným poslancom, či už opozičným, alebo koaličným, alebo nezávislým.

  • A teraz už vážne a vecne. Predkladatelia návrhu na odvolanie vlády použili ako argument takzvanú sociálnu kriminalitu. Pán predkladateľ poslanec Fico dokonca citoval správu o bezpečnostnej situácii za rok 2004. Dovoľte mi, aby som tento spôsob argumentácie uviedol na pravú mieru a hodlám tak urobiť úplne vecne a bez akýchkoľvek politických tónov. Chcem povedať dve poznámky. Po prvé, správa o bezpečnostnej situácii za rok 2004, za chvíľu ju budeme prerokúvať, nehovorí to, čo nám predkladatelia chcú podsunúť, a síce nehovorí to, že snáď zlá hospodárska situácia spôsobuje automaticky nárast majetkovej kriminality, ktorú predkladatelia nazývajú sociálnou. Správa hovorí iba to, že môže existovať súvis medzi páchaním majetkovej kriminality a sociálnou situáciou. Toto je však skutočnosť, ktorá platí ako dnes tak pred desiatimi rokmi a takisto bude platiť aj o desať rokov. Pán poslanec Fico už viackrát v uplynulých mesiacoch v médiách používal tú skutočnosť nárastu evidencie majetkovej kriminality v roku 2004 ako argument proti ekonomickej politike štátu. Lenže správa, na ktorú sa odvolal, hovorí o inom vysvetlení. Hovorí o tom, že väčší počet evidovaných trestných činov, majetkových, v roku 2004 oproti roku 2003 súvisí s tým, že sme v Policajnom zbore odstránili faktory, ktoré dlhé roky motivovali policajtov v snahe neevidovať trestný čin. Takáto snaha bola dlhé roky prítomná. My sme ju odstránili zrušením čiarkového systému, ktorý tu bol celé desiatky rokov, čiarkový systém spočíval v tom, že všetky útvary, od okresov cez kraje až na celoštátnu úroveň boli hodnotené podľa toho, aký nízky nárast trestnej činnosti vykazovali. Čím menej, tak tým väčšie odmeny, tým kladnejšie hodnotenie a tak oni sa podľa toho dlhé roky zariaďovali. Výsledkom bolo to, výsledkom bola neochota evidovať najmä menej závažné trestné činy, čiže majetkovú kriminalitu. To je celé vysvetlenie. Tá zmena, to zrušenie čiarkového systému sa udiala po 1. 1. 2004 a to ovplyvnilo štatistiku a priviedlo jej zreálnenie. Toto vysvetlenie je v správe o bezpečnostnej situácii a to tu nebolo citované.

    Druhá moja poznámka sa týka toho, že dnes sú už nielen známe štatistiky kriminality za rok 2004, ale aj za prvých päť mesiacov roku 2005, takže už vieme, ako bude tento rok vyzerať. Vidno tam tri jasné trendy, po prvé, pokles evidencie násilnej kriminality. Toto je dlhodobý trend, ktorý trvá už minimálne štyri roky, to je dobré. Po druhé, nárast v počte evidovaných trestných činov ekonomických, ako sú sprenevery, podvody, tunelovanie a tak ďalej, ale aj veľký nárast objasnenosti takejto trestnej činnosti a toto, myslím, je aj správna odpoveď aj na správu Slovenskej informačnej služby, o ktorej hovorili predkladatelia návrhu. SIS hovorila o ekonomickej trestnej činnosti, ako sú podvody, sprenevery, tunelovania a rezorty vnútra a prokuratúry hovoria, že páchateľov takýchto trestných činov stíhajú. Vo väčšom počte ako za minulé roky. No a tretí jasný trend za prvých päť mesiacov tohto roku je výrazný pokles práve majetkovej kriminality, ktorú navrhovatelia nazývajú sociálnou.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z toho, čo som uviedol, je, myslím, zrejmé, že nad argumentáciou takzvanej sociálnej kriminality prinajmenšom visí veľký otáznik a rovnako otázna je aj úspešnosť používania takejto argumentácie, ak chceme ostať v medziach vecnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážené páni poslanci, konečne by sme mali pristúpiť k vystúpeniam tých, ktorí sa prihlásili písomne. Predpokladám, pán poslanec Ševc, že tie štyri minúty asi vám stačiť nebudú, takže odporúčam, aby sme prerušili rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 vystúpením pána poslanca Ševca.

    Ešte predtým, páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte, aby som vám teda prečítal jeden oznam. Dnes o 12.15 hodine sa uskutoční vernisáž výstavy Lesy a ľudia, príroda, lesy a umenie v hradnom paláci, v predsáli siene ústavy, pozývame vás na otvorenie tejto ústavy. Výstavu usporiada Národná rada Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky takisto v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva. Takže budete vítaní, ak tam prídete.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý vystúpi pán poslanec Ševc. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená vláda, ale ona už odišla, takže ani niet hádam o čom rokovať, ale to nevadí. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem, kde skončí táto diskusia, ale to, čo bolo doobeda tu interpretované, zrejme hovorí samo osebe, že je nielen spoločenská, ale aj politická kríza na Slovensku.

    Som hrdý, pán premiér, že som komunista. Vaše hanobenie KSS vydrží, aj keby to malo byť ďalšie volebné obdobie, čím viac budete na nás nadávať, tým viac sa budú ľudia zamýšľať nad tým, prečo sme v tejto Národnej rade a prečo sme dostali dôveru.

    Nebudem opakovať tie otázky, ktoré boli v predloženom návrhu, chcem sa zamyslieť skôr nad niečím iným, ale z iného pohľadu sa pozrieť na daný problém. Nechcem vám, pán premiér, pripomínať, že práve za socializmu chlieb stál 5,20, liter mlieka 2 koruny, maslo 8 korún, kilo hovädzieho 17, bravčového 24 a tak ďalej. Vidíte a žijete a ste došli až sem, že bezplatné zdravotníctvo, školstvo, kultúra, šport, že boli novomanželské pôžičky, ale to nech zhodnotia ľudia. Vám darmo argumentovať, pre vás argumenty, to je ako hrach na stenu hádzať.

    Ak budete takto diskutovať aj vy, páni kolegovia z koalície, tak celé Slovensko bude za chvíľu červené. I vaša kultúra svedčí skutočne o tom, že je kríza, ktorá zašla tak ďaleko, že si podaktorí predstavitelia strán vládnej koalície ani ruky nepodávajú a robia si najrôznejšie prieky. Vláda v Národnej rade nemá potrebný počet hlasov nielen na prijatie ústavných zákonov, ale ani obyčajných, ale vidíte, vládne. Umenie možného, tieto ako aj ďalšie skutočnosťou vládnej a celospoločenskej krízy sú natoľko notoricky známe, že ich nepopiera ani samotná vládna koalícia. Vznikajú dve opodstatnené otázky: Po prvé, čo spôsobilo túto vládnu a spoločenskú krízu? Po druhé, aké je možné východisko, respektíve východiská z tejto krízy? Podľa nášho názoru súčasnú spoločenskú a vládnu krízu spôsobila krajne pravicová hospodárska, sociálna politika vlády Mikuláša Dzurindu, ako aj jej servilná proamerická zahraničná politika. Žiada sa zdôrazniť, že Slovensko sa v dôsledku hospodárskej a sociálnej politiky súčasnej vlády stalo jedinou oázou na svete s extrémne liberálnym anglosaským ekonomickým modelom, kde na biede ľudu kvitne „zrúdny“ thatcherizmus. Predstavitelia vlády vyznávajú a uplatňujú vo svojej politike anglosaskú ultraliberálnu axiómu, podľa ktorej jediným východiskom zo súčasnej krízy je odbúravanie sociálnych vymožeností občanov a zvýhodňovanie zahraničného a domáceho kapitálu na úkor občanov, najmä na úkor sociálne najslabších a slabších vrstiev. My kategoricky odmietame ultraliberálny anglosaský model neobmedzeného trhového hospodárstva, ktoré pozná len jediného víťaza, robí bohatých ešte bohatšími, pracujúcich ešte chudobnejšími a ak majú prácu a sústavne reprodukuje bezohľadný spoločenský poriadok. To, o čom sa dnes hovorí v Európskej únii, nie je v skutočnosti tak spochybňovanie európskej ústavy, ale budúcnosť kapitalizmu. Európa prežíva strach z toho, že jej bude nanútený tento anglosaský ultraneoliberálny model hospodárstva, ktorý je pre ňu cudzí a neprijateľný. Chcem pripomenúť, prezident americkej nadácie ekonomických trendov Rifkin napísal, že čoraz viac Európanov sa pýta, čím lepšiu hospodársku budúcnosť sľubuje liberálny alebo sociálny trhový model, podľa neho referendá o ústave vo Francúzsku a Holandsku sa stali náhradnými fórami, na ktorých ľudia vyjadrili svoje ekonomické preferencie, nádeje a úzkosti. Bolo by načase, aby si aj naša vláda položila otázku, čo všetko spôsobila Slovensku svojou krajne pravicovou liberálnou politikou a svojou proamerickou klientelistickou zahraničnou politikou Slovensku a Európskej únii. Žiaľ, vláda Mikuláša Dzurindu to nedokáže. Nie je schopná sebareflexie a bráni jej v tom aj odmietavý postoj k dialógu s občanmi a parlamentnými stranami. To už nehovorím o našej, ktorú považujete za extrémnu stranu, pričom zabúdate, že ak niekto tu je extrémny, tak je to vaša vláda. Absolútna väčšina ľudí je presvedčená, že na Slovensku nevládnu normálne pomery. V normálnych pomeroch nemôžu vznikať situácie, aby jedna koaličná strana vyháňala z vlády druhú, najmä v čase, keď má vláda v Národnej rade menšinu. Príčin na odchod z vlády má zrejme každá koaličná strana dosť. Preto vzniká otázka, prečo za každú cenu zachraňujú túto vládu, prečo ju držia pri živote. Odpoveď je len jedna. Majú na tom vlastný, egoistický záujem. Inými slovami, zachraňujú túto vládu nie v záujme občanov, v záujme Slovenska, ale vo svojom straníckom a osobnom záujme. Podľa prieskumu verejnej mienky väčšina Nemcov si želá predčasné voľby. Želajú si ich, lebo sú presvedčení o užitočnosti a nevyhnutnosti zmeny. Kancelár Schrőder sa podriadil vôli väčšiny hlavne preto, že v Nemecku je demokracia. Tvrdí sa, že na Slovensku si ľudia neželajú predčasné voľby. Najpravdepodobnejšie preto, že už neveria v zmenu k lepšiemu. Sú sklamaní a otrávení z výsledkov a dôsledkov politiky súčasnej vlády a vládnej koalície. Bodaj by aj neboli. Stačí si len pripomenúť daňovú reformu s jej 19 % DPH na všetko, na lieky, na potraviny, na kultúru, takzvanú zdravotnícku reformu, ktorá je dokonca v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, škandalóznu dôchodkovú reformu. Vláda Mikuláša Dzurindu si už natoľko zvykla na účelové novelizácie zákonov, že to považuje za normálne. Keď potrebuje vyvlastniť pozemky pre zahraničný kapitál, jednoducho predloží návrh novely zákona, ktorý jej to umožní. Kašle na to, že to občania považujú za také zaobchádzanie s nimi, ako keby vlastníkmi neboli, ako keby si mohol štát robiť s občanmi, čo sa mu len zachce. Vy ste to minulému režimu vytýkali. Štát nechráni občana ani pred krajne agresívnou reklamou, ktorá ho veľmi nebezpečne ohrozuje ako spotrebiteľa. Opatrenia zo strany štátu sú také neefektívne, že sú až na smiech predstaviteľom všemocných obchodných reťazcov. Ešte horšia je situácia v oblasti cenovej tvorby, najmä u monopolných štruktúr. Ministerstvo financií pohrozilo Molu pokutou. Minister pán Mikloš to elegantne zahral do autu. Prečo? A vôbec, prečo sa bolo treba zbaviť takej ziskovej štruktúry, ako bol Slovnaft? Vytvoril sa tým kanál na drenážovanie desiatok miliárd zo Slovenska. Okrem toho sa stal prostriedkom na nehorázne okrádanie slovenských občanov a zdrojom doplňovania armády nezamestnaných. A vôbec, aké má Slovensko záruky, že nepríde o Slovnaft, tak ako prišlo o mnohé výrobné závody, len preto, že prevážila potreba rozširovania trhu pre nemecké, rakúske a iné výrobky.

    Rovnako škandálne si počína na Slovensku Deutsche Telekom v slovenskom Telekome. Dovoľuje si na Slovensku to, čo by si nemohol dovoliť v Nemecku. Tarifikuje abonentov už po niekoľkých sekundách volania, keď ešte nehovoria a nie je isté, či sa telefonát uskutoční. Vládu vôbec neznepokojuje, že príchodom zahraničného kapitálu sa naša pracovná sila stáva druhoradou, a tým aj smiešne lacnou. Vedenie zahraničných podnikov tvoria prevažne cudzinci, ktorých platy predstavujú desaťnásobky platov našich občanov. Je hanbou, ak naši občania vo vlastnej krajine sú druhoradí. Hovorí sa, že človek, ktorý si neváži sám seba, nemôže očakávať, že si ho budú vážiť iní. To platí aj o národe, štáte a akejkoľvek inej spoločenskej štruktúre. Keď si nevážime sami seba, nemôžeme očakávať, že si nás a našich ľudí budú vážiť iní. Potom naša mládež bude odkázaná na to, aby utierala s prepáčením zadky kde-komu na západe za mizerný groš, zatiaľ čo nebude mať kto podať pohár vody ich matkám a otcom. Ešte nikdy nebolo sebavedomie a sebaúcta jednotlivcov národa a štátu vystavené takej tvrdej skúške ako v poslednej dobe. Zrýchľovanie tempá vývoja nás núti hľadať odpovede na otázky, pre ktoré nie sú žiadne historické analógie. Dochádza k nevídanej erózii národného sebavedomia. Všetko, čo platilo odjakživa ako naše a len naše, bolo touto vládou odsúdené, aby sa stalo len cudzie, prípadne majetkom zbohatlíkov. Občan bol premenený na bezmajetkového niktoša, na žobráka odkázaného na milosť a nemilosť cudzincov a zbohatlíkov. Tlak na presadenie totálnej uniformity a vygumovanie pamäte národa sa stupňuje škandalizovaním nevinných ľudí. Sme opäť postavení pred otázku, čo je Slovensko? Čím má byť, respektíve čím musí byť, čím bude? Perifériou, komplementaritou koho a čoho? Odpovede na tieto a ďalšie dôležité otázky a skutočnosti sa sotva dajú extrapolovať z nekonečného oceánu výkalov, ktorými nás kŕmi oficiálny virtuálny svet. Mali by sme zostúpiť do hĺbok nášho vedomia, podvedomia a svedomia. Vytvoriť si tam našu pravú domovinu, aby sme mohli dobroprajne, bez závisti a žičlivosti pozerať na veľkosť iných, na ich šťastie a bez strachu do vlastnej budúcnosti.

    Po 11. septembri 2001 Bushova administratíva vyvíjala nátlak na všetky krajiny sveta, aby sa rozhodli, či sú so Spojenými štátmi, alebo s teroristami. Podľa tej pesničky: Kto nejde s nami, je proti nám. Biely dom konal bez ohľadu na to, čo si myslia iní a tí, čo sa rozhodli pre Spojené štáty, dnes platia vysokú cenu za svoju chybu. Už v tom čase vtedajší minister zahraničných vecí a terajší francúzsky predseda Villepin reagoval na túto výzvu slovami: Nerobte chybné rozhodnutia, výber je bezpochyby iba medzi dvomi víziami sveta. Týmito slovami zdôraznil rozdielne videnie sveta Washingtonu a Paríža. Žiada sa aj dnes zdôrazniť, že zďaleka nie všetky vlády na svete zdieľajú americkú víziu rozdelenia sveta a panstva. Žiaľ, Slovensko sa vďaka Dzurindovej vláde postavilo nielen jednoznačne, ale doslova ponižujúco a servilne na pozíciu Bushovho videnia sveta. Stojí nás to nielen stovky miliónov, ktoré sú vynakladané na naše žoldnierske služby v Iraku. Z jedného chomúta do druhého chomúta, tak kto sa tu nepoučil? Možno ešte viac škody sme tým spôsobili Európskej únii, keď sme sa ľahkomyseľne pripojili k tým, čo ju rozkmásali na starú a novú, na zúčastnenú a nezúčastnenú na agresii proti Iraku. Dnes sme ešte navyše hrdí, že ktosi Slovensko považuje za reformné laboratórium Európy. Mali by sme sa zamyslieť, kto a prečo nás chváli, mali by sme tiež hľadať odpoveď na otázku, ako to vnímajú iní členovia Európskej únie a naši občania.

    Tragédia spočíva v tom, že vláda Mikuláša Dzurindu, ako som už povedal, nie je schopná sebareflexie a kritickej reflexie svojej vnútornej a zahraničnej politiky. Namiesto kritickej analýzy svojho vládnutia arogantne odmieta akúkoľvek kritiku svojich nešťastných a často aj protiústavných reforiem. Jej ministri z televíznych obrazoviek sa arogantne vysmievajú do očí občanom, ktorí sa stali obeťami ich katastrofálnych, extrémne pravicových extrémistov. Takých hercov, ako sú páni Kaník a Zajac môže skutočne závidieť i Slovenské národné divadlo. Ak už hovorím o extrémne pravicových experimentoch, žiada sa povedať, že politika súčasnej vlády zneužíva Slovensko ako experimentálneho králika. Tak to vnímajú nielen naši občania, ale aj mnohí významní politici členských krajín Európskej únie včítane českého a francúzskeho prezidenta. Pre zahraničný kapitál náklady na pracovnú silu a na životné prostredie sú rovnaké ako iné náklady, na ktorých sa šetrí v záujme zvyšovania ziskov. Čo urobila táto vláda na ochranu záujmov svojich občanov a nášho životného prostredia pred dravosťou zahraničného kapitálu? Nielenže nič, ale ho dokonca chráni pred tlakom Európskej únie, ako to bolo aj v prípade US Steel. Vláda nielenže neurobila nič v prospech pracujúcich, ale dokonca odsabotovala aj tripartitu. Protisily, hlavne odborové hnutie bolo odstavené od sociálneho dialógu. Môžete si hovoriť, čo chcete, ale pravda je takáto, že odbory nepotrebujete, a ak, tak len tie poslušné. Na druhej strane podnikateľské štruktúry, ktoré sú aj podľa SIS-ky čím ďalej tým viac prepojené na mafiánske, sústreďuje na seba čoraz viac moci v štáte. Dnes v štáte niet adekvátnej sily na krotenie bezuzdnej kapitalistickej sily, ktorá sa vydala na cestu zneužívania moci a rabovania. Rozpory v súčasnej vláde majú oveľa hlbšie nepolitické príčiny umocnené mocenskými a finančnými záujmami, klientelizmom, vplyvom silným záujmových skupín a tam treba hľadať pravdu. Terajšie strany vládnej koalície chcú dovládnuť do konca volebného obdobia hlavne z dvoch dôvodov. Sú presvedčení, že súčasná vláda svojou protiľudovou politikou natoľko otrávi občanov voličov, že väčšina z nich nepôjde voliť po uplynutí volebného obdobia a nízku účasť voličov považujú za výhodnú pre seba. Po druhé si kladú otázku, prečo by sa nemali čo i len počas jedného roka podieľať na moci, ktorá je hlavne nie o službe občanom, ale o vlastnom prospechu. Súčasná vládna garnitúra nechce a nemôže pochopiť, že krajine nemožno vládnuť proti jej vlastnému obyvateľstvu. Preto je najvyšší čas, aby vypratala priestor pre nevyhnutnú zmenu. Jediným reálnym východiskom pre Slovensko je zavedenie modelu sociálnej solidarity a jeho postupné adaptovanie na naše pomery. To môže urobiť len vláda, ktorá bude predovšetkým a nadovšetko presadzovať záujmy Slovenska a jeho ľudu a nie záujmy zahraničného kapitálu. Ostáva len veriť, že národ, ľud tejto krajiny a história vám nikdy nezabudnú, ako ste ho obrali o všetko, čo vytvorili celé generácie a odovzdali na striebornom podnose cudzincom za 30 strieborných. Veď je to obrovská zvrhlosť, ak si garnitúra, ktorá príde k moci na jedno funkčné obdobie, uzurpuje právo na rozpredaj národného majetku. Veď príchodom k moci sa žiadna politická garnitúra nestáva vlastníkom krajiny, jej majetku, iba správcom. Namiesto toho, aby ste majetok krajiny spravovali a zveľadili na prospech jej ľudu, rozpredali ste ho tak nehanebne, že až ťažko o tom rozmýšľať. Stačí uviesť jeden z najčerstvejších škandálov, paroplynový cyklus, alebo to, čo sa deje okolo SPP.

    Je najvyšší čas, skutočne, aby sme aj na Slovensku konečne pochopili, že ľavica a pravica v podmienkach kapitalizmu sú komplementárne sily, ktoré môžu a musia neustále zabezpečovať rovnováhu medzi kapitálom a kolektívnou zodpovednosťou štátu. Štát, ktorý sa zbavil vlastníctva výrobných prostriedkov, musí predovšetkým chrániť záujmy spoločnosti ako celku. Kapitál má sám až príliš veľkú moc, aby si chránil svoje záujmy. To však nemožno povedať o občanovi, ktorý je sústavne pod tlakom kapitálu a sústavne závislý na ňom.

    Model sociálneho trhového hospodárstva, ktorý sa zrodil a hlboko zakorenil v Európe, v každom prípade musí mať prednosť pred anglosaským extrémnym a antisociálnym liberálnym thatcherizmom. Zopakujem to ešte raz, thatcherizmom. Pevne verím, že aj hnev sociálne slabších vrstiev, ktoré nakoniec odmietnu mlčať a s hrdosťou prijímať správy, že ich minister financií dostáva vyznamenania od bohatých za ich ožobračovanie a biedu, k tomu prispeje. Vtedy aj masmédiá konečne pochopia, že je nielen nedôstojné, ale aj veľmi nebezpečné upierať právo sociálne slabšej väčšine spoločnosti rozhodovať o tom, kto bude vládnuť na Slovensku. Slovensku skutočne môže pomôcť iba model sociálne spravodlivej spoločnosti. Ja som i dnes presvedčený, že je spravodlivejší, lepší systém, ako bol socializmus, ste nevymysleli a ani nevymyslíte. Ľudia začínajú chápať a časom pochopia i viac, o čo prišli a na čo boli zneužití.

    Dnes viem, že nie všetko bolo tak, ako to chceli naši predchodcovia, poučili sme sa, ak niekto pochopil historický vývoj, tak sú to komunisti. Vy opakujete a robíte nové chyby, ďaleko a neporovnateľne horšie. Vy ste sa nepoučili, vy len nadávate na minulosť, ale neviete sa z nej poučiť. Chcete ju zmeniť, ale to sa nedá ani zákonmi. Históriu treba pochopiť.

    Vážení kolegovia, kolegyne, celý návrh, ktorý je tu predložený, je o zmene štýlu vládnutia, zmene dopadu reforiem na obyvateľstvo. Obviňovať pána Fica a tých, čo podpísali návrh, je nízky prejav ducha. Pre tieto, ale aj iné dôvody budeme hlasovať za návrh a odchod tejto vlády. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, váš marxizmus-leninizmus a komunistická filozofia nieže nezoslabla, ale ešte zosilnela do takých rozmerov, ktoré sú nebezpečné pre Slovensko ako pre demokratickú krajinu patriacu do západnej civilizácie. Apropo, do tejto západnej civilizácie a demokratickej Európskej únie nás doviedla práve vláda Mikuláša Dzurindu, čo ocenila väčšina občanov Slovenska v referende. A ešte jednu vec vám poviem, vám to vadí najmä preto, že tu už nikdy, verím tomu, že nikdy vládnuť nebudete. A o tomto je dnešné odvolávanie premiéra.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy ste tu rozprávali niečo o histórii, ktorá nám nezabudne, alebo vám nezabudne, ja si vám dovolím pripomenúť, že práve v týchto dňoch si pripomíname, no smutné výročie, výročie popravy demokratickej političky doktorky Milady Horákovej, ktorá vďaka komunistickej strane, ktorú tu vy dnes reprezentujete a hrdo sa k nej hlásite, ktorá vďaka tomu, že mala iné názory a bola nepriateľom, vnútorným nepriateľom vášho režimu, vami bola popravená. Toto je história, na ktorú sa nezabúda, toto sú fakty, ktoré si treba pripomínať, a preto ľudia ako ona, ktorí bojovali za lepší a spravodlivý svet, a takí ľudia sú aj dnes tu, tak týmto ľuďom musí z vás ísť mráz po chrbte.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ševc, môžete odpovedať na faktické otázky alebo reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, myslím si, že ten mráz niekomu zabrzdil myslenie, ale nebudem sa ja tu nejako zmieňovať o tom, čo je politológia a čo je história, myslím si, že pán Miššík a pán Janiš zrejme treba vám ešte kurz politológie, aby ste pochopili súvislosti, čo je historické a čo je historizmus, ale to nechám na posúdenie iných. Vy o tej minulosti hovoríte, ale ja ešte raz opakujem, vy sa nechcete z nej poučiť a to je to najstrašnejšie. Históriu nemôžme zmeniť, tá je daná, konkrétna. Z histórie sa treba poučiť a o to vás prosím, buďte vnímateľní aj k tomu, čo hovoríte. Dávajte si pozor. Ďakujem.

  • O slovo sa hlási minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený predsedajúci, vážený premiér, vážené dámy a páni. Dovoľte mi na úvod krátko vystúpiť k úvodnému slovu poslanca Fica. Na úvod chcem povedať, že súhlasím s premiérom, že niet vážneho dôvodu na odvolávanie vlády a premiéra a myslím si, že naozaj nejde o pokus, v ktorom by opozícia, respektíve poslanci, ktorí podpísali tento návrh, chceli ustanoviť novú vládu, prípadne naozaj odvolať vládu, keďže naozaj nik sa neponúka, žiadna iná alternatíva. Chcem zareagovať na tri veci ohľadne vystúpenia pána poslanca Fica.

    Po prvé, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov sa do časti, ktorá sa zaoberala korupciou a klientelizmom, dostala budova ministerstva výstavby, ktorú má v prenájme od Apolla, naozaj by som bol rád, ak by z nejakého dôvodu pán poslanec Fico mal podozrenie, že tu v tomto prípade nastal nejaký prípad korupcie alebo klientelizmu, tak aby podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, naše ministerstvo a, samozrejme, aj ja osobne ochotne poskytneme všetky údaje, ktoré sú k tomu potrebné, a bol by som aj ja rád, keby sa toto podozrenie buď vyvrátilo, alebo sa potvrdilo. Takže tu teda vyzývam tu zastupujúceho pána poslanca, že keby tlmočil pánovi poslancovi Ficovi, že bolo by dobré, keby takéto trestné oznámenie bolo podané a keby sa táto vec vyšetrila, keďže to uviedol v časti, ktorá sa nazývala klientelizmus a korupcia vo vládnej koalícii.

    Len na vaše osvieženie pamäti niektoré základné fakty o tejto budove a o našom presťahovaní sa. Keď som nastúpil na ministerstvo, tam pracovalo 180 ľudí. V súčasnosti tam pracuje 320 ľudí, to znamená, že je to nárast spôsobený štrukturálnymi fondmi. V súčasnosti naše ministerstvo je v prenájme, vlastne bolo v prenájme v budove ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, odkiaľ sme dostali výpoveď k 1. januáru 2005, keďže potrebovali umiestniť svoje ďalšie zložky. Takže po takomto enormnom náraste sme hľadali riešenie ako umiestniť ministerstvo, ktoré v súčasnosti sídli na troch budovách, v troch budovách vo vzdialenosti asi 3 až 4 kilometre od seba, to znamená, že je znemožnená normálna funkcia ministerstva, sme skúšali cez dislokačnú komisiu, sme skúšali cez vládu, sme skúšali tým, že sa niektoré budovy, napríklad Bezručova a podobne prevedú do vlastníctva nášho ministerstva, avšak všade bolo potrebných 300 až 400 miliónov korún rekonštrukcie, čo jednoducho nebolo možné zaistiť zo štátneho rozpočtu. Preto som o tejto veci informoval vládu a vypísala sa verejná súťaž na základe Obchodného zákonníka na 7 500 m2. Došli tri ponuky, z týchto troch ponúk sme vybrali najlacnejšiu ponuku. Preto 10 rokov, lebo tým pádom sme získali dosť veľkú zľavu oproti pôvodným cenám a bolo to so súhlasom ministerstva financií. To znamená, že ja si myslím osobne, že som postupoval nanajvýš racionálne, postupoval som z toho dôvodu, aby ministerstvo mohlo sídliť v jednej budove, aby nebolo v troch budovách a vybrali sme najlacnejšie riešenie. Čo sa týka luxusu, pozývam každého z vás do tohto ministerstva, kde okrem stoličiek, stolov a skriniek neuvidíte žiadny iný luxus. To, že sa ukazuje vždy tá palma tam dole, to je jednoducho dekorácia vstupného priestoru. Naše ministerstvo nesídli pod palmami, naše ministerstvo sídli v obyčajných, v obyčajných priestoroch, v kancelárskych priestoroch.

    Druhé tvrdenie, ktoré tu zaznelo, že v rámci eurofondov sa vytvorilo nejaké korupčné prostredie. Chcem povedať, že systém hodnotení eurofondov a štrukturálnych fondov je nanajvýš transparentný, prešiel auditom Európskej komisie, tento systém prešiel auditom firmy KPMG a prešiel auditom protikorupčného odboru na úrade vlády pod vedením doktora Hrubalu. Všetky prípadné slabé body, slabé miesta, čo sa týka výberu, boli odstránené a všetko je, samozrejme, zdokumentované, to znamená, že tento systém, ktorý je vytvorený, vyhovuje všetkým možným kritériám, ktoré sú dané v rámci Európskej únie na výber a hodnotenie projektov v rámci štrukturálnych fondov. To znamená, že systém je postavený tak, že pred konečným rozhodnutím je vždy päť až šesť nezávislých hodnotiacich komisií, ktoré hodnotia čiastkové parametre týchto projektov a na základe týchto hodnotiacich kritérií sa pristupuje k výberu. Je to podobný systém, ako sa uplatňuje v každom štáte, ktorý poberá európske fondy. Samozrejme, to neznamená, že v tomto systéme nie je možné nejakým spôsobom niekoho zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, ale chcem povedať, že len za cenu hrubých porušení predpisov. To znamená, že ak niekto má podozrenie, že v niektorom prípade nastal takýto jav, tak opäť len prosím, aby oznámil buď mne alebo orgánom činným v trestnom konaní, aby takéto veci bolo možné vyriešiť, ale v zásade odmietam názor, že by v rámci štrukturálnych fondov bolo vytvorené korupčné prostredie.

    K tým všeobecným zisteniam, ktoré tu boli a ktoré sa odvolávajú na správy SIS, ktoré boli predložené Národnej rade. Poviem osobnú skúsenosť zo správy SIS, ktorú zrejme získa každá strana, ktorá sa skôr či neskôr dostane do vlády. Samozrejme, mne ako ministrovi tiež chodia správy SIS z rôznych oblastí. Väčšinou je tam napísané, že riaditeľ SIS nás žiada, aby sme mu prípadne napísali späť, že aká bola kvalita týchto informácií, aby si mohol overiť svoje zdroje. Môžem povedať, že úplne chápem riaditeľa SIS, že toto píše vo svojich listoch, že toto píše vo svojich listoch, aj keď nesúhlasím s tým, že by sme museli naspäť informovať, ako o to žiada v novom návrhu zákona o Slovenskej informačnej službe a tajných službách. Preto s ním súhlasím, že toto si pýta, žiaľ, informácie v trestnom konaní zostávajú, sú veľmi, veľmi chabej povahy. Sú to väčšinou klebety na pracoviskách, ktoré niekto napíše, nejaký informátor z pracoviska, pán riaditeľ sa podpíše a pošle to ministrom. Dal som si tú námahu, že každú jednu správu, ktorú som dostal, buď som preveril, alebo dal preveriť, alebo som podal trestné oznámenie. Za tie tri roky sa ešte ani jedno jediné tvrdenie nepotvrdilo. Samozrejme, konkrétnosti nemôžem hovoriť, keďže som viazaný mlčanlivosťou, ale hovorím vám moju skúsenosť, moju skúsenosť so správami Slovenskej informačnej služby, ktoré sa dostali ku mne. Je možné, že existujú nejaké správy, ktoré sú dôveryhodnejšie, ale moje skúsenosti, trojročná skúsenosť je jednoducho taká.

    Takže toľko som chcel povedať a dovoľte mi vás požiadať, aby ste tento návrh nepodporili. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými a potom ešte o slovo sa hlási aj navrhovateľ pán poslanec Blanár. Takže pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, vo vašom vystúpení mi chýbala jedna informácia, kde by ste povedali, koľko ročne ste sa zaviazali za ministerstvo platiť prenájom a ďalšie náklady s tým súvisiace v nových priestoroch. Podľa mojich informácií je to okolo 50 miliónov korún. Navyše ste sa zmluvou zaviazali, že tento prenájom bude počas obdobia desiatich rokov a to aj napriek úvahám zrušiť vaše ministerstvo, sú aj takéto názory. Napriek tomu, že táto suma počas desiatich rokov teda vystúpi do výšky skoro pol miliardy, ešte stále si dovolíte tvrdiť, že je to prenájom výhodný a oháňať sa aj súhlasom ministerstva financií. Pán minister, veľmi sa čudujem jednej veci, že minister spravodlivosti môže zriaďovať nový štátny úrad, a to centrum právnej pomoci, tiež pre veľké množstvo zamestnancov, a tvrdí, že v Bratislave priestory v rámci štátnych organizácií inštitúcií, že nájde, a vášmu ministerstvu sa podarilo nájsť len priestory, ktoré sú v rukách súkromných, nie štátnych. A to za veľmi tvrdé trhové ceny. Preto si myslím, že to rozhodnutie vôbec nie je ani transparentné, ani výhodné pre Slovenskú republiku, že ide o plytvanie peňazí a nie všetko sa, žiaľ, dá riešiť trestnými oznámeniami, pán minister, pretože hlúpe rozhodnutia sa trestne stíhať nedajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ak dovolíte, budem reagovať na vaše vystúpenie tromi poznámkami. Pán minister, ktorý vystupoval.

    Hovorili ste v závere o Slovenskej informačnej službe, ktorá je štátnou inštitúciou. Dovolím si doplniť, že je plná odborníkov, súčasných eštebákov, ktorí podľa vás pracujú oveľa horšie ako tí socialistickí, podľa toho, čo ste povedali. Ich informácie sú zlé, neopodstatnené a tak ďalej. Ďalej ste povedali, že tú budovu ste teda prenajali výhodne. Ja by som sa chcela spýtať, čia je tá budova, pán minister? Koľko ste zaplatili za výberové konanie, komu ste platili za konzultácie o tom, ktorú z ponúk máte vybrať?

    A na záver tretia poznámka. Som veľmi rada, neviem, či ste sa preriekli, alebo ste to povedali zámerne, že keď ste nastúpili na ministerstvo, bolo tam 180 ľudí, to je pred tromi rokmi, a dne ich je tam 320. Pán minister, nepamätáte sa náhodou, že v Programovom vyhlásení vašej vlády bolo znižovanie administratívy? Nemali ste to povedať, lebo myslím, že taký istý stav je na všetkých ministerstvách. Len by som sa potom chcela spýtať, načo sa zvyšujú stavy zamestnancov na ministerstvách, ktoré už pomaličky nič nespravujú. Ministerstvo hospodárstva prevzalo určitý štátny majetok, ktorý obhospodarovalo. Čo obhospodaruje dnes? Ministerstvo zdravotníctva, vaše ministerstvo, ministerstvo pôdohospodárstva a tak ďalej. Veď všetok majetok je už pomaly predaný, čo vy tam spravujete, keď sa tak rozrastáte početne? Ďakujem.

  • Vážený pán minister, toto je klasický prípad neekonomického hospodárenia. Tento váš pohľad, ktorý ste nám tu „deklarovali“, je len zrnko toho, čo sa dnes robí. Keď zoberiem, že štátnych budov, ktoré boli majetkom štátu, ich bolo dostatok. Vy dnes dávate za prenájom 50 miliónov korún, za 10 rokov je to 500 miliónov korún. Už nehovoriac o tom, že vo vládnom vyhlásení bolo, že budete znižovať stavy pracovníkov na každom rezorte. Samozrejmá vec, stavy pracovníkov nielen na vašom, ale na každom rezorte vzrástli. Keď si spomínam na prvú vládu pána Mikuláša Dzurindu, kde začal podpredseda vlády pán Mikloš robiť audit na ministerstve kultúry, nastal cirkus okamžite po tom, keď bolo treba znižovať pracovníkov. Namiesto toho znižovania pracovníkov vo verejnej správe veľmi pekne títo pracovníci narastajú, to je jedna vec. Nielenže narastajú, prenájom, keď zoberieme, že na jedného pracovníka treba 12 metrov štvorcových, keď vyrátame, koľko to je, tak nám z toho vyjdú aj nejaké náklady. Tieto neúsporné náklady zaplatia všetci daňoví poplatníci. Ďakujem pekne za to.

  • Nech sa páči, pán minister, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Vážený predsedajúci, vážení páni poslanci, panie poslankyne, samozrejme, som neočakával, že reagujúci teda budú počúvať to, čo som hovoril, keďže na väčšinu vecí, ktoré sa pýtali, som odpovedal. Odpoviem iba na tie veci, ktoré som nemal vo svojej reči. Po prvé, naše ministerstvo má vo svojej správe štrukturálne fondy a že pani poslankyňu Bollovú odporúčam naozaj sa informovať, že čo naše ministerstvo robí a že aké má svoje povinnosti. Po druhé, otázka bola, či sme platili za výberové konanie, konzultácie. Nie, za túto oblasť sme neplatili nič, robilo to naše ministerstvo samostatne. Čo sa týka administratívy, poklesol stav vo verejnej správe, celkovo poklesol. Naše ministerstvo zvýšilo svoje počty preto, lebo sme prebrali z agendy štrukturálne fondy od roku 2004 vstupom Slovenska do Európskej únie, pôvodné odhady, ktoré boli konzultované s komisiou, boli 360 pracovníkov a na ministerstve sa uskutočnil personálny audit a tento počet som znížil z 360 na 320. To znamená, že na našom ministerstve bol urobený personálny audit, boli urobené zmeny a bolo prepustených 34 zamestnancov bez toho, že by im boli ponúknuté voľné miesta. Takže si myslím, že takisto som hovoril o tom, že budova, v ktorej dnes sídlime, má presne takú istú rozlohu, ako sme mali, priestory, kde sme sídlili predtým. To znamená, že ak by sme podobnú budovu hľadali v Bratislave, toto bol asi ročný proces, keď sme takúto budovu nenašli. Budovu s rozlohou 7 000 metrov štvorcových. Pre vašu informáciu, každá takáto budova, ktorá existovala, potrebovala podľa odhadov rekonštrukciu 400 až 500 miliónov korún v priebehu dvoch rokov. Toto, čo sme teda urobili, bola nevyhnutnosť a myslím si, že dobre riešenie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. S reakciou na vystupujúceho ministra pán poslanec Blanár ako navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda vlády, milé dámy, vážení páni, páni poslanci, páni ministri. Keď som počúval vystúpenie pána ministra, tak mi napadlo niekoľko vecí, ktoré by som vám chcel povedať. Toto je asi typický príklad, to, čo ste predviedli, pán minister, ako to táto vláda robí. Povie, že všetko je v poriadku, je to v zmysle legislatívy, v zmysle platného práva. A my sa len pýtame a občania sa pýtajú, prečo je potrebné napríklad robiť personálny audit za 20 miliónov na ministerstve financií? Pán minister financií povie: „Lebo je to potrebné!“ Personálny audit za 20 miliónov korún. To je tiež jedna vec, ktorá je veľmi pekná a určite zdôvodniteľná, ale 20 miliónov je fuč. Potom povieme, že sme urobili výberové konanie, to výberové konanie bolo robené v zmysle zákona, ale to, že je to nehospodárne narábanie s majetkom štátu, to už sa nikto nepozerá na to, argumentuje sa tým, že budeme musieť do nejakej nehnuteľnosti dať povedzme 200 miliónov, ale nehovorí sa o tom, že tých 200 miliónov, to by už bolo do našej nehnuteľnosti, ktorá by už bola majetkom štátu. Takto to bude niekoho a nikdy to nebude patriť štátu. Toto sú typické argumenty, keď to vyhovuje mne, tak to takto poviem, a keď to nevyhovuje, tak to poviem inak.

    A poviem ešte jeden príklad. Pán predseda vlády keď bol v jednej relácii, bolo to, myslím, v Slovenskom rozhlase, kde sa ho pýtali novinári, prečo teda nechce zverejniť ten 20-miliónový dlh, že komu ho dal. Ale zároveň sa pýtali aj na majetkové priznanie a tam pán predseda vlády povedal: Všetko bolo v zmysle zákona, nie je problém potom, prečo by sme mali zverejňovať, keď je to v zmysle zákona. Vzápätí nato hovoril, že majetkové priznanie, ktoré som vyplňoval, nemalo kolónku, kde by bolo treba napísať, aký mám majetok, ale ja som to tam napísal, pretože chcem, aby to bolo transparentné. Čiže na jednej strane v zmysle zákona, ale na druhej strane, keď mi to vyhovuje, tak som nad mieru zákona. Tak buďte taký veľkorysý, pán premiér, a buďte aj tuto nad zákonom a zverejnite, toho komu ste dali tých 20 miliónov, pretože takto to vyzerá tak, že toto mi vyhovuje, ale toto mi nevyhovuje, tak to radšej nepoviem. A toto ste povedali vy, pán premiér, to nepovedal nikto iný, a ak si myslíte, že toto je práve ten populizmus, nechám to na vás. To je vaše vysvetlenie. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jediný pán poslanec Cuper. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

  • Jaj, aha. Pán predkladateľ vystupoval s faktickou? Dobre, ja som ho chcel iba doplniť, chcel som sa pána premiéra spýtať, že či sa zaoberal aj tým, aký je vzťah toho, kto spravuje Polus City Center, a myslím, že ten pán sa volá Gábor Zászlós a bol kedysi podpredsedom slovenskej vlády a trebárs Strana maďarskej koalície,

  • Hlas v rokovacej sále.

  • So smiechom.

  • ktorej exponent riadi ministerstvo pre výstavbu a regionálny rozvoj a ktorý si tam objednal tie priestory. Za koľko? 50, či 54 miliónov ročne? Firma Polus City Centrum má celkom dobrý príjem bez akýchkoľvek problémov zháňať drobných prenajímateľov, takto to má zo štátneho rozpočtu. Je tu pekné napojenie, pán premiér. Ja si myslím, že tu by som sa zhodol s mojím opozičným kolegom, že vláda sa mala zaujímať aj o to pozadie, akým spôsobom. Ja netvrdím, že je to korupcia, ale v každom prípade to zaváňa minimálne politickou korupciou a naozaj bolo teda rozumnejšie investovať 200 miliónov do novej budovy a bola by to stále budova tohto štátu ako platiť firme Polus City Centrum a peniaze sa odvedú do Kanady, pretože tuším majitelia sú tam. Gábor Zászlós iba tento maďarsko-kanadský kapitál spravuje, ktorý tam bol investovaný. Ďakujem.

  • O slovo sa hlási pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Dôvod, pre ktorý som dnes zvolal rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, považujem naozaj za mimoriadne vážny. Nestáva sa totižto často, aby parlament hlasoval o dôvere, respektíve nedôvere predsedovi vlády. Hoci opozícia od roku 1998 mnohokrát pripravovala odvolávania ministrov, len raz sa pokúsila hlasovať o premiérovi. Vážnosti dôvodu zvolania k tejto schôdzi som predpokladal, že aj navrhovatelia pristúpia vážne a že pán predkladateľ návrhu za skupinu poslancov a predseda strany Smer a pán kolega Fico predložia tejto snemovni a nám ostatným naozaj argumenty a dôvody, o ktoré opierajú svoj návrh na odvolanie pána predsedu vlády. Žiaľ, na moje veľké sklamanie v návrhu, ktorý máme k dispozícii a ktorý bol poslancom predložený, sa tak nestalo. Zahodili ste, páni poslanci, príležitosť ukázať autoritu a seriózny prístup. Návrh, ktorý nám bol predložený, ja považujem za viac ako slabý. Ak po týždňoch prípravy dokázali navrhovatelia napísať pol strany, nemáte nárok na úspech. Ak chce niekto premiéra odvolať, musí v návrhu dokázať, že to myslí naozaj vážne. Postoj bez autority sa stáva smiešnou pózou. S ľútosťou musím skonštatovať, že dnešné rokovanie bude zo strany opozície takouto pózou. Nechcem však spochybniť právo opozície takýto návrh predložiť. Konštatujem však, že dnes ide o prázdnu populistickú pózu a na pózu sa nedá reagovať širšie ako týmito slovami.

    Napriek tomu mi dovoľte, aby som využil túto príležitosť a aby som niekoľkými slovami uviedol skutočnosti, ktoré zo strany Kresťanskodemokratického hnutia považujem za potrebné povedať. Pre históriu, pre túto snemovňu, aj pre občanov Slovenskej republiky. Mikuláš Dzurinda viac ako dva roky vedie koaličnú vládu, ktorá si dala ambiciózne ciele. Dohodli sme sa práve kvôli ich naplneniu a som rád, že napriek obrovským problémom sme v pomerne krátkom čase dokázali mnohé z nich aj splniť. Kvôli odchodom poslancov z klubu SDKÚ a ANO sme sa ocitli v menšinovom postavení. V tomto postavení koalícia urobila tiež viacero chýb. Za jednu z najvážnejších považujem neexistenciu jasných dohôd s nezávislými poslancami o podpore niektorých reforiem a vládnych návrhov. Dodnes som presvedčený, že sme mali postupovať inak, a neskrývam, že v tomto sme mali s pánom predsedom vlády odlišné názory. Napriek tomu som presvedčený, že Slovensko má dnes vládu, ktorá urobila zásadné zmeny v mnohých neefektívne alebo zle fungujúcich systémoch našej spoločnosti. Verejné financie sú skonsolidované. Inflácia aj deficit pod kontrolou. Koruna sa pravidelne posilňuje oproti zahraničným menám, čo našim občanom prináša lacnejšie tovary a služby v zahraničí aj doma. Pravidelne klesá nezamestnanosť, stúpajú reálne mzdy, rastú nové investície do slovenského priemyslu. Polícia razantne bojuje s podsvetím, s mafiou aj s korupciou. Zaviedli sme spravodlivejšie financovanie v školstve, zreformovali slovenské súdnictvo a prijali modernú trestnoprávnu legislatívu. Reformou verejnej správy sme posilnili samosprávu a priblížili moc občanom. Doviedli sme Slovensko do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Urobili zásadnú reformu dôchodkového systému, dokázali sme zvýšiť podporu rodinám a tým, ktorí poctivo pracujú. Všetky tieto aj ďalšie zmeny boli potrebné, aby Slovensko malo šancu naplniť najčastejšie opakované želania občanov čo najrýchlejšie zvýšiť životnú úroveň, dobehnúť staršie členské krajiny Európskej únie v ich životnom štandarde. Ťažkosti sme predvídali a občanom o nich hovorili pravdu. Poctivo sme povedali, že reformy budú náročné, aby sa krajina mohla po nich rýchlejšie rozvíjať. To sa dnes deje a vláda musí v tejto práci pokračovať. Pri takých závažných a rozsiahlych zmenách sa nedali neurobiť chyby. Mikuláš Dzurinda a jeho ministri o nich vedia a sú pripravení ich odstraňovať.

    Ctené kolegyne, kolegovia poslanci, každý z vás vie, že medzi Mikulášom Dzurindom a Kresťanskodemokratickým hnutím existovali vážne spory. Nebudem zakrývať, že niektoré názorové rozdiely medzi nami naďalej existujú. Napriek tomu si Kresťanskodemokratické hnutie aj Mikuláš Dzurinda uvedomujú, že táto krajina potrebuje vládu schopnú riešiť množstvo problémov. Kresťanskodemokratické hnutie aj Mikuláš Dzurinda majú v tomto smere štátnickú múdrosť a na riešení problémov spolupracujú. Spolu sa totiž zhodujeme na tom, že konzervatívne riešenia založené na rešpekte k osobnej iniciatíve jednotlivca a slobodnom trhu sú lepšie a trvácnejšie ako iné návrhy. Preto sme sa uzavretím koaličnej zmluvy stali partnermi, rešpektujúci svoje priority. Uvedomujeme si potrebu našej spolupráce a uvedomujeme si aj hodnoty, ktoré táto spolupráca prináša. Kresťanskodemokratické hnutie ďalej cíti zodpovednosť za splnenie vládneho programu, ktorý sme podpísali. Je vecou našej cti dodržiavať uzavreté dohody. Preto dnes pätnásť poslancov Kresťanskodemokratického hnutia bude hlasovať proti vysloveniu nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána predsedu Národnej rady s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými, pán poslanec Zala.

  • Pán predseda parlamentu, chceli ste svojím úvodom povedať to, že ak by bol Smer predložil relevantné argumenty k odvolaniu premiéra Mikuláša Dzurindu, boli by ste sa na základe týchto argumentov pre jeho odvolanie, alebo ste už boli dopredu rozhodnutí, že sa tohto odvolania, samozrejme, nezúčastníte a budete proti a to bol dôvod, prečo ste sa pokúsili znížiť veľmi vecné a jednoznačné argumenty Smeru a znížiť ich hodnotu tak, aby ste samozrejme hlasovali za podporu premiéra Mikuláša Dzurindu. Ďakujem.

  • Pán predseda Národnej rady vo svojom vystúpení okrem iného povedal, že dnešné rokovanie bude akousi pózou. Áno, pán predseda, možno máte pravdu, bude to póza, pretože väčšina nezávislých poslancov dnes tu nie je prítomná. Rozbehli sa po všetkých kútoch Slovenskej republiky, len aby sa nemuseli zúčastniť hlasovania a vyjadriť svoje nie tejto Dzurindovej vláde. Ak by tu boli, tak by sa táto póza pre vás zmenila na hrôzu a na pád vašej vládnej koalície. Žiaľ, myslím si, že títo poslanci možno vylobovali niečo pre svoje regióny a som pevne presvedčený, že takýmto spôsobom vaša vládna koalícia by sa nemala ďalej udržiavať. Hovorili ste tu mnohí dnes, že už 16 rokov uplynulo od novembra 89 a aké svetové reformy sme tu urobili. Chcem len povedať, že výsledkom týchto svetových vašich reforiem je skutočnosť, že ešte sme nedosiahli životnú úroveň novembra 89. Trápime sa, trápime sa, a výsledok nám uteká. Dnes pred budovou Národnej rady štrajkovali sestričky, pretože pracujú ťažko a za svoje platy nemôžu vyžiť. A keď chceli ísť na druhú stranu, aby sa mohli odfotiť, pretože mnohé boli z celého Slovenska, tak jednoducho policajti zasiahli, ďalej ich nepustili. Ja si myslím, že aj tento prejav, by som povedal, zásahu polície voči týmto sestričkám, ktoré si dovolili prejsť cestu, nemá nič spoločné s demokraciou. Myslím si, že ani jedna z vás, ani jedna z týchto sestričiek nešla ohrozovať rokovanie parlamentu. Bola obedňajšia prestávka. Takže, vážení, budujeme tu policajný štát, ktorý sa udržuje len zásluhou polície pri moci.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda parlamentu, snažili ste sa tu vystúpiť s veľmi uhladeným a pekným príhovorom, ktorého hlavný zmysel bol poukázať na úspech tejto vlády, ktorá nás doviedla do NATO, vyvolávajúce neustále vojnové konflikty vo svete a priviedla nás do Európy. Na rozdiel od mnohých mojich súčasníkov a partnerov som mala aj za socializmu možnosť cestovať po svete a preto som vždy hovorila, že je veľká škoda, že nemôžu takto ľudia cestovať viac, lebo keby videli v Európe to, čo ja, tak by sa možno ani až tak veľmi nehrnuli. Navštívila som Švajčiarsko, vysnívanú krajinu, kde som v Zürichu videla narkomanský park po prvý raz v živote, bolo mi z toho zle štrnásť dní. Nikdy by som nechcela žiť vo švajčiarskom Zürichu, vtedy som si to uvedomila. Bola som v holandskom Amsterdame, kde ma poučili, že po ôsmej hodine s ľuďmi so skupinou na lode po kanáloch netreba ísť sa plaviť, lebo je nebezpečie na ulici. Medzitým okradli všetky zájazdové autobusy. Nikdy by som nechcela žiť v Amsterdame, keď som sa vracala domov, som si povedala. Bola som v Nemeckej spolkovej republike, vtedajšej, v meste Mníchov, kde som videla nespočetné bandy, bez prepáčenia, opilcov, ktorí spali po parkoch, na železničnej stanici a tak ďalej. Nikdy by som nechcela žiť v Mníchove, povedala som si, keď som sa vracala domov. Ja si myslím, že keby to videli viacerí ľudia, ešte viac by bolo tých, ktorí tvrdia, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán predseda, vaše vystúpenie ma prekvapilo z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je, že v kuloároch nevie Kresťanskodemokratické hnutie nájsť dobré slovo na SDKÚ a na predsedu vlády Slovenskej republiky. Bola to pravdepodobne kamera, ktorá vás prinútila, aby ste vystúpili s takýmto prejavom, ale spomeňte si na to, čo hovoríte, aké sú vzťahy medzi vami, ako sa k sebe správate, takže to nebolo práve najúprimnejšie, čo ste predviedli v súvislosti s vaším prejavom. Druhý dôvod, ktorý ma prekvapil, pán predseda, je ten, že ste spochybnili formálne spracovanie návrhu. Máte krátku pamäť. Tak sa teda pozrite, pán predseda, keď ste boli opozičný poslanec, aké návrhy po formálnej stránke sa podávali, ak sme dávali návrhy na odvolávanie ministrov z vlády pána Mečiara. Presne také isté. Ak ste si nevšimli alebo nepočúvali, pán predseda, takmer hodinu tu padali konkrétne argumenty. Bolo zostavených konkrétnych jedenásť otázok, z ktorých ani na jednu predseda vlády Slovenskej republiky doteraz neodpovedal. Takže trošku prekvapujúce, ale rešpektujem to.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda ako predrečník. Váš prejav, lepšie povedané príhovor, lebo prejav sa myslí niečo rozsiahlejšie a zásadnejšie, bol o tom, že teda KDH podporuje túto vládnu koalíciu, čo je celkom prirodzené, pretože je jej prirodzenou súčasťou. Ale nie na to chcem reagovať. Vo svojej výpovedi ste povedali, že táto vládna koalícia úspešne bojuje proti korupcii aj mafii. Dovoľte, moje osobné poznatky sú asi takéto. Mám taký pocit, že táto vládna koalícia bojuje hlavne, alebo zneužíva štátny aparát, donucovací, na boj proti svojim politickým oponentom. Je pravda, že Šátek bol odvolaný zo svojej funkcie, ale je pravda aj to, že jeho ablatusi pokračujú vo vyšetrovaní niektorých káuz takým spôsobom, že človek stále má z toho dojem, ako keby tu nebolo 21. storočie a demokracia, ale že tu ide o selektívnu justíciu, že najprv sa vyberie protivník, čo pán premiér urobil kedysi svojím zásadným prejavom, keď povedal, že treba potrestať nás, pretože údajne máme krvavé paprče, dodnes sa nič nepreukázalo. Dodnes sa ani nezastavili niektoré kauzy, ktoré sa nezmyselne vyšetrujú a pravda je niekde inde. Dodnes si dovolí jedna zo svedkýň, matka údajnej obete tvrdiť, že bola zamestnaná istým zamestnávateľom len preto, aby robila volebnú kampaň SDKÚ. Takže ja sa pýtam, prečo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej sa o slovo hlási pán minister zdravotníctva Zajac. Ešte predtým dovoľte, aby som uvítal na balkóne prezidenta Najvyššieho kontrolného úradu Ukrajiny. Buďte vítaní v parlamente Slovenskej republiky.

  • Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda a predsedajúci, že ste mi umožnili vystúpiť v tomto časovom horizonte.

    Pán poslanec Fico postavil niekoľko otázok týkajúcich sa zdravotníctva premiérovi. Musel by byť premiér univerzálny génius, aby mohol na špecifické otázky odpovedať, a dobrý premiér má ministra, ktorý na tieto otázky vie odpovedať. V tom sa líši dobrý premiér od iného. Chcel by som reagovať na otázky tak, ako boli kladené. Chcem sa spýtať z oblasti anatómie, čo povie poslancovi Ficovi, keď poviem veľká noha. Nič viac a nič menej. Nehovorím o človeku, v porovnávaní poviem veľká noha. Asi z takýchto argumentov je názor pána poslanca o raste nárastu liekov. Problém totižto je, že vy, musíme hovoriť o pomerných číslach. Ja som preto požiadal o vystúpenie, aby tá odpoveď bola čo najkonkrétnejšia. Pán predseda Smeru a poslanec Fico, tu máte tabuľku o počte liekov, o cenách liekov, o nárastoch. Chcem sa vás spýtať verejne, či viete, o koľko reálne narástli lieky v porovnaní s rokom 2002 a 2003. Číslo vám je k dispozícii, aby ste sa nemuseli trápiť. Absolútny nárast je rovný liekom roku 2003. To znamená, za posledné tri roky u nás napriek zvýšeniu DPH výdavky na lieky nestúpli. Vy len porovnávate neporovnateľné. Prvý štvrťrok, minulý štvrťrok. Náklady na lieky v mesiaci apríl a máj išli dole. Ale chcem vám povedať, na čo išli vyššie náklady. Na nové molekuly. Absolútne najväčší nárast na lieky sme zaznamenali v kategórii erytroproteíny. Nejdú cez malé lekárne. Je to 80-percentný nárast v absolútnej sume 60 miliónov. Pán poslanec Fico, pre ľudí s umelou obličkou. Myslím si, že za to nemožno trestať premiéra, keď zvyšujeme výdavky na žiadúce lieky. Ale aby sme pokračovali ďalej. Rád by som vedel, či viete, čo je to skupina antineoplastík, kde nárasty na lieky boli 117 % v absolútnej sume 30 miliónov. Mimochodom, je to na onkologických pacientov. Alebo čo keby ste mi povedali váš názor na nárast liekov na antichoenergiká, ktoré nejdú cez malé lekárne. A nárast bol o 20 miliónov. Alebo, ak chcete na antidiuretické hormóny, ktoré boli veľmi, veľmi nedostupné a nárast je 152 %. V absolútnych sumách nám výdavky na lieky, sú totožné s výdavky roku 2003. V každej inej okolitej, dokonca aj vo vami vysnívanej Českej republike nárasty na lieky išli 20 až 30 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Spomínali ste 4 % správneho fondu poisťovní. Každá z poisťovní, prinajmenšom jedna z dnešných štátnych bola schopná minúť aj 9 % z poistenia poistníkov za svoju prevádzku z takzvaného správneho fondu. Len treba tiež povedať, že neexistoval systém kontroly, ktorý štát nikdy nemôže dokonale vytvoriť s desiatimi úradníkmi. Preto na túto kontrolu sme zriadili Úrad pre dohľad, kde aj vaši ľudia sedia a zaručujú sa, že budú dohliadať spravodlivo a nestranne. Ten úrad totižto je výborným systémovým riešením, ktoré musí uznať každý. Spomínate Veriteľa, ale pritom akoby ste zabudli, pretože tu bola plná sála a hore stáli kamery, tak ste chytili istý veriteľský ošiaľ, ktorý vo vašej strane bol v minulosti tradíciou. Zabudli ste však na dve veci, po prvé, každého polroka parlamentu dávame správu. Po druhé, veľmi transparentne ukazujeme, akým spôsobom hospodári Veriteľ, pretože každé tri mesiace ide správa o hospodárení ako verejne dostupná na informáciu do vlády. Hovoríte, že dlhy zdravotníctva sú 20 miliárd. Viete, čo sa babe prisnilo, to sa babe zachcelo. Vážený pán predseda klubu poslancov Smeru, za minulý rok celý systém, celý systém vytvoril nový dlh 2,8 miliardy. Tento rok pri dobrej konštelácii to nebudú ani dve miliardy. Spomínali ste, o vzraste odvodovej povinnosti. Viete, ja nie som veriaci človek. Svojím spôsobom viem povedať jednu vec. Hmota nevzniká a nezaniká. To znamená, ak chcete viacej zdrojov do zdravotníctva, môžeme ich tam dostať iba z troch. Môžeme ich tam dostať od štátu, pokiaľ buď zvýši nejaké dane, ale proti tomu protestujete, lebo rovná, flexdaň, ktorú nám závidí pol Európy a celý svet, je pre vás nepriateľská, môžeme zvyšovať odvody, ale to kritizujete, alebo môžeme niekomu zobrať. Hovoríte, že stúpli odvody, tak treba povedať, že sadzba 3 000 korún pre živnostníkov platila vari od roku 96. A že vari už ani v Smere vedia, že nominálna mzda, reálna mzda a pomerná mzda sú čísla, ktoré treba rešpektovať, i keď je pravda, že samostatne zárobkovo činné osoby tento rok začali platiť, prinajmenšom z minimálnej mzdy, z toho, čo ľudia práce, ktorých sami zastávate, platia v podstate celý svoj život ako najmenej.

    Pozeral som, počúval som, skúmal som. Dali ste počty lekárov, ktorí odišli. Pán predseda, verejne sa vás pýtam, či by ste boli taký láskavý a odpovedali, koľko ročne vyprodukujú naše lekárske fakulty nových lekárov a ako ich budeme zamestnávať. Ale celý váš počet narátaných lekárov nie je ani tretina ročného skončenia škôl, pretože 600 až 700 ľudí u nás končí medicínu a bude o chvíľu problém ich zamestnať. Navyše hovorili ste o rumunských a bulharských lekároch, ako keby ste tu nehlasovali aj za to, aby Rumunsko a Bulharsko čo najskôr pristúpilo do Európy a ich diplomy budú rovnocenné našim diplomom a naše sú rovnocenné anglickým! Chcem povedať, že tejto vláde sa dá všeličo vytýkať a ja sám, keď budem raz písať pamäti, spomeniem si aj na chyby, ktoré som urobil. Lebo len ten, kto nerobí, nerobí chyby. Spomínam si na výrok jedného z vašich vzorov, že len debil povie, debil lekár povie, že budem vás tak liečiť, aby to bolelo. Je však tiež pravdou, že toto lekár ani reformátor, ani tí namyslení nikdy nepovedali. My sme len povedali, že reformy sú nevyhnutné a, žiaľ, pokiaľ to nebude inak možné, čiastočne to bude bolieť. My sme nezvyšovali bolesť a snažíme sa ju minimalizovať. So súčinnosti s vami sa to veľmi ťažko bude dariť. Pretože jedna vec je bolesť a jedna vec do rán soľ prisýpať. Nie je umenie používať sociálnu argumentáciu na nesprávnom mieste. Umenie je si sadnúť „fejstufejs“ a povedať: Mám tento vecný argument. Na tento eritropoint dávate veľa. Na tie antideuretiká ste nemali dať toľko, antibiotickú politiku robíte zle. To sa, samozrejme, však ťažko povie. Chcem povedať, že každá opozícia je potrebná. Nikto nesmie mať hore nos a každý musí svojím spôsobom mať kontrolu. A je výsostné právo každého dávať návrh na odvolanie premiéra. A ja myslím, že každý demokraticky zmýšľajúci človek to musí rešpektovať a že diskusia k tomu, koľkokrát bol, nebol v tomto parlamente, ani nie je dôležitá. Je len otázka, či sa s opozíciou dá spolupracovať aspoň na niektorých veciach, alebo nedá. Oceňujem slová predsedu parlamentu, ktorý povedal slovo, ktoré v tomto parlamente veľmi málokedy zaznieva a ktoré treba používať. O poctivosti. Poctivo sme hovorili občanom, že tá zmena nebude ľahká. Poctivo sme sa túto zmenu snažili robiť a budeme radi, keď v nej budete pokračovať. Tí, čo prídete po nás, pretože nikto to tu nemá vyárendované na večné veky. Ale tá poctivosť je aj v tom, že poctivo poviem, čo chcem spraviť do budúcna. Že nebudem raz zahmlievať, raz zľava, raz sprava, raz chceme zmeniť reformy, raz chceme zrušiť reformy, raz občanom sľúbime všetko. Poctivosť spočíva v tom, že im aj povieme, akej chyby sa dopustili predchodcovia, a ako vy tieto chyby odstránite. Pokiaľ ich nemáte možnosť, alebo odstraňovať teraz. Ale tej poctivosti mi tu akosi chýba. A poviem vám, v čom je to nepoctivé. Nepoctivé je to, že my si nevieme možno dobre nastaviť zrkadlo. S tým sa dá verejne súhlasiť. Ja s tým nemám žiadny problém. Ale zrkadlo musím nastaviť rovné tomu druhému. A nie krivé a spotvorené. A hovoriť: Pozri sa, toto si ty! Čo tu dnes zaznelo: Zlodej. Kradoš, privatizér. Pán poslanec Cuper má duševné problémy s nejakým Láslom Komlóšom, podľa hesla Sapér Vodičku: Každý Maďar môže za to, že je Maďar. Akurát, že oni nesedia v Polus centre. A Láslo Komlóš nie je podpredseda strany!

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Chcem povedať, poviem to úprimne, kedykoľvek, dnes, zajtra, pozajtra si sadnem s kýmkoľvek z vás včítane komunistov a podiskutujem s nimi. Dám argumenty, budem počúvať protiargumenty. Len na jeden argument nebudem počuť, že som podvodník, zlodej, vrah, likvidátor slovenského národa a genocíder slovenského národa. Na to ucho nepočujem dobre. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na pána ministra jedným skutočným príbehom, ktorý mi povedal jeden penzista. Áno, náklady na lieky sa znižujú. Penzista mi hovorí: „Pán Fajnor, mesačne dávam 1 500 až 1 600 korún na lieky, ktoré musím dávať štandardne. Teraz mám ďalšiu diagnózu, musím dať ďalších 800 korún. Do penzie mi chýba viac ako týždeň a ja mám 900 korún. Prosím vás pekne, poraďte mi, mám zomrieť od hladu, alebo od toho, že sa nebudem liečiť“. Takže aj takáto je, žiaľ, dnešná cesta. Že si ľudia, mnohí, lieky nevyberú a potom to takto končí, že sa nemôžu liečiť. Čo sa týka zadlženia. Ja vám chcem povedať jednu vec. Zadlženie nemocníc spôsobili tieto vlády. Ja nehovorím, že konkrétne vy. Vy ste málo vo vláde. Ale tieto vlády po novembri to spôsobili! Prečo spôsobili takýto diletantský prístup. Čo sa týka ďalšej veľkej kritiky, do roku 1989 som počúval, ako máme málo lôžok v porovnaní s rozvinutým zahraničím. Dneska tie lôžka likvidujeme. Dneska žiadne kapacity nebudujete, dokonca tie kapacity zatvárate. Chcel by som ešte povedať ohľadne dostupnosti. I keď už platíme dnes za zdravotnú starostlivosť, hoci to nie je v súlade s ústavou, podľa môjho názoru, choďte si pozrieť len v Bratislave, koľko sa zavrelo pohotovostí a v akých radoch tam musia ľudia čakať. Nie spokojne ako kedysi na banány. Tak bolo by dobre sa skutočne pozrieť pravde do očí. Ďakujem!

  • Pán minister Zajac, keby som tri roky nepoznal dojemnosť vašej rétoriky a výstupov a nepoznal podrobne, čo sa naozaj deje v slovenskom zdravotníctve, možno by sa mi tlačili slzy do očí, ale možno ste mohli byť o 12.00 na výbore pre zdravotníctvo, keď doniesla Komora sestier petíciu, ktorú podpísalo 28 600 sestier a členiek komory a keď sa im tisli slzy do očí, keď nám rozprávali o podmienkach, v ktorých tieto sestry dnes v zdravotníctve po tom, ako vaša reforma začala fungovať, pracujú. Ja viem, že s číslami sa dá narábať rôznym spôsobom, a zrejme ani nemá zmysel, pretože ohľadne nákladov na lieky, ohľadne nákladov rastu odvodového zaťaženia sme sa bavili niekoľkokrát. Ale chcem vám zodpovedať aj tu z tohto miesta na otázky, ktoré zazneli už aj od pána premiéra. Áno, ak dostaneme reálny mandát, to, čo vy nazývate reformou zdravotníctva, bude treba konkrétne zmeniť, alebo zrušiť. 91,4 % obyvateľov na Slovensku odpovedalo na otázku, ktorú z reforiem považuje za najnesprávnejšiu a ktorú treba prerobiť alebo zrušiť, reformu zdravotníctva. Tak keď to chcete počuť, áno, urobíme to. Ďakujeme pekne.

  • Pán minister, spomínali ste tu možnosti alebo dokonca akúsi vašu túžbu na spoluprácu s opozíciou s tým, že opozícia by mala byť zrkadlom, ktoré by bolo vhodné pre riešenie niektorých reformných vecí. Len na to treba vytvoriť predpoklady aj vo vládnej koalícii. Nemožno dopredu opozíciu a predovšetkým Smer postaviť do takej polohy, že jediný, kto má patent na rozum a na reformy, ste vy, a že jediné správne reformy sú tie, ktoré robíte vy. Ak vy to dopredu takto postavíte, automaticky ste akúkoľvek diskusiu zlikvidovali. Nie je o čom diskutovať. Pritom pravda je to, že aj my máme celkom jasné predstavy, ako by reformy mali vyzerať. Čiže nie sme protireformní, ako sa to snažíte nám zavesiť na krk, sme rovnako reformní, ale máme predstavu iných reforiem a inej alternatívy a o týchto alternatívach by sme, samozrejme, mohli diskutovať. A na margo pána premiéra. Čo mne najviac vadí. Áno, prebiehajú tu veľmi vážne reformy, ktoré my charakterizujeme ako pravicové, ale prosím, ak spomína pán premiér veľmi často v poslednej dobre Tonyho Blaira. Ja ho sledujem denne v televízii a predovšetkým v Britskom parlamente. Je tam každý druhý deň. Pri každom významnom reformnom zákone ho zdôvodňuje. Presviedča poslancov, získava si súhlas, konsenzus a zisťuje, akú má opozíciu, dokonca aj vo vlastných radoch a vo vlastnej strane, nemá poslancov ako hlasovaciu mašinériu. A toto ja vyčítam premiérovi, že také vážne reformy, ktoré sa dotýkajú tejto krajiny, nepríde zdôvodňovať silnými argumentmi a nečelí argumentom opozície, v ktorej by sme si mohli veci vyjasňovať. Tu je niekde, čo si myslím, že nie je dostatočne reformný postoj premiéra samotného. Ďakujem.

  • Ďakujem. Počúvala som pána ministra. Ja by som mala len jednu otázku. Bola som sa pozrieť tiež na stretnutie Komory sestier a tam padali veľmi vážne argumenty, ktoré boli obžalobou súčasného riadenia a riešenia ich situácie. Veľmi žiadali, pán minister, aby ste prišli medzi ne. Neprišli ste. Sťažovali si, že vás pozvali na svoj snem, neprišli ste. Ja si myslím, že treba tým ľuďom vysvetliť, že to nie je správny postoj. Ďalej, pokiaľ ste hovorili o tých liekoch, ja mám v rodine onkologického pacienta. Je pravda, že lieky na onkológiu sú bez doplatkov. Ale všímate si, aké vysoké doplatky sú na lieky, ktoré zmierňujú dopady onkologických liekov? Veď to je 2 až 3 000. korún mesačne, pán minister. Kto si toto môže dovoliť? Tak nehovorme, že na onkológiu a tak ďalej sa znižujú poplatky alebo sa neplatia. Pretože nutné je brať sprievodné lieky, ktoré sú veľmi drahé, ide cena hore, alebo, pán minister, myslíte si, že ten, kto na ne nemá peniaze, nech sa zvíja pri onkologických liekoch? Máte vy takú predstavu? Tá je predsa nehumánna. Takže nie je všetko tak, pán minister, ako ste to tu povedali.

  • Ešte s faktickou poznámkou pán navrhovateľ Kondrót, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, zaujímalo by ma, ktorá je tá druhá polovica Európy, ktorá nám nezávidí rovnú daň, a to nechcem spochybniť, či v Bangladéši alebo na Novom Zélande, v tom zvyšku sveta zelenejú závisťou, ale zaujíma ma tá druhá polovica Európy. Po druhé, súhlasím s tým, čo ste povedali, že kto nič nerobí, nič nepokazí. To je stará známa pravda, kto robí, robí chyby. Vy ste politickým tlakom presadili sedem zákonov zdravotníckej reformy koncom roku a po troch mesiacoch ste všetky novelizovali. Nie dva, nie tri, ale všetkých sedem. Takže trošku menej arogancie, trochu menej bohorovnosti znamená aj menej chýb zvlášť pri dopadoch na obyvateľstvo. Na novelizáciách sa odrazilo veľa z toho, čo opozícia pripomínala koncom roku. Ďakujem.

  • Pán minister, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Pánovi poslancovi Fajnorovi. Vieme o tom probléme, je to naozaj zložitý problém. Trochu daný aj preskribčnými návykmi a tým, že lekári nie vždy stíhajú. Zajtra možno v tomto parlamente schválite možnosť lekárnikov vymeniť liek za, pre občana výhodnejší. Očakávam hlasy všetkých poslancov Smeru. Pôjde o generickú substitúciu. Takto vám ukážem, kedy to príde.

    Pán poslanec Paška. Ja si vážim vaše názory, ale ako hovorí jeden môj starý kamarát: „Odtál potál“. Proste vy ste nemocnicu videli z rýchlika a chcete mne hovoriť, ktorý som ešte dnes ráno ambuloval, ako žijú sestry. Žijú strašne ťažko. Majú veľmi mizerné podmienky a slovenské zdravotníctvo leží na nich. Som autorom výroku: „Keby odišla polovica sestier, zbankrotujeme. Keby odišla polovica lekárov, ešte to ako-tak udržíme“. Tie sestry len nemajú dobré vedenie, pretože sa nevedia baviť so svojimi zamestnávateľmi. Oni musia vyjednávať v prvom rade. A oznamujem vám, všetkým poslancom, ste hlboko vítaní, v pondelok o 14.00 hodine bude vážne stretnutie riaditeľov všetkých zdravotníckych zariadení s účasťou štátu, tých najväčších, a s ich sestrami a budeme sledovať, ako budú vyjednávať. Ja do toho nemôžem zasiahnuť skôr, kým bude jasné, že dohoda nie je možná.

    Pani poslankyňa Tóthová, vás osobne budem odprevádzať, ak prídete.

    Pán poslanec Zala, vy máte po predkoch jednu vlastnosť. Vkladať niečo do úst, čo človek nepovedal. Buďte taký láskavý, reagujte len na to, čo som povedal, a len tým, čo som povedal. Polovicu z toho, čo ste povedali, ja som nepovedal, pretože vy ste to povedali. Ak tomu nerozumiete, to bol váš príspevok.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Ktorá je tá druhá polovica? Pán poslanec, tá, ktorá si myslí v Európe, že štát je dojná krava a hmota vzniká. Že to je nejaká hmota, matéria! Že mám tisíc korún v NBS-ke, oni sa mi v noci pomnožia a bude dvetisíc.

  • Smiech v sále.

  • Pán minister, dve minúty uplynuli. Takže ani minúty sa nedajú takýmto spôsobom rozmnožiť.

  • Ďakujem pekne za pochopenie. Ďalej v rozprave konečne vystúpi druhý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky,

  • So smiechom.

  • pán poslanec Hort za klub SDKÚ, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia. Spočítal som si, že keď v rokoch 1998 - 2002 sme zaregistrovali až 17 pokusov o odvolanie niektorého člena vlády a v tom dva pokusy o odvolanie Mikuláša Dzurindu a vlády ako celku, dnešný návrh je v období rokov 2002 - 2006 už siedmym v poradí, pričom všetkých sedem pokusov je z dielne strany Smer, konkrétne autorom všetkých siedmich návrhov je predseda Smeru pán kolega Fico. Keďže som sa dozvedel z prostredia poslaneckého klubu strany Smer, že toto má byť údajne posledný pokus tohto druhu v tomto volebnom období, dovoľte mi jedno krátke obzretie sa do minulosti, najskôr ešte do tej spred roku 1989. Pretože základným vybavením navrhovateľa je vykresľovať Slovensko doma, ale, žiaľ, i v zahraničí ako čiernu dieru a neustále vytvárať to, čomu Česi presne hovoria „blbá nálada“, a pretože pamäť nám už viacerým už nie veľmi slúži, nezaškodí z času na čas oprášiť si spomienky z ani nie takej dávnej minulosti. Spomínam si na neúspešný pokus družstevníkov z Pruského, to je dedina kúsok odo mňa, dostať sa v Calexe Zlaté Moravce cez slivovicu, syr a žinčicu k mrazničke pre potrebu svojich robotníkov na poli skôr ako za dva roky, taký bol totiž vtedy dlhý poradovník na mrazničky. Ale tiež sa mi vybavujú pocity radosti, ktoré som prežíval, keď sa mi podarilo pre moju, vtedy už početnú rodinu zohnať banány či pomaranče. S úsmevom sa mi dnes už vybavuje aj situácia, keď ma prvýkrát po návrate zo základnej vojenskej služby poslala manželka s naším prvým synom, vtedy „v kočári“ odstáť rad na mäso a ja po štyroch hodinách sústredeného čakania, aby sa mi aspoň aký-taký „flát“ mäsa ušiel, som sa síce vrátil s mäsom, ale syna „v kočári“ som pred obchodom zabudol. Ešte ako stredoškolák si spomínam na exkurziu v Zornici v Bánovciach nad Bebravou, kde som sa vtedy dozvedel, že košeľa, ktorej úplné vlastné náklady predstavovali 47 korún, vtedajších, a na našom trhu sa predávala za 110 korún, sa vyvážala do Sovietskeho zväzu za 27 korún. Obdobným prejavom neokolonializmu voči nám bol tiež spôsob tvorby cien na takmer sto percentách produkcie topánok z Partizánskeho či produktov strojárskeho priemyslu. Rovnako vývoz zbraní, ktorého nemalú časť sme museli zaplatiť z tých, oných 110 miliárd korún, ktorými sme nedávno sanovali banky, bol obyčajným vývozom revolúcie a to, čo sa naozaj podarilo predať, vôbec nevyvážilo objem, ktorý sme komunistickým diktatúram po celom svete darovali z našich daní. Mal som z toho obdobia aj iné skúsenosti. Výsluchy na ŠtB, od ktorých neuchránili ani moju manželku v tom čase v siedmom mesiaci tehotenstva, ale tiež priznanie môjho najstaršieho syna, že dostal od riaditeľa facku, od riaditeľa školy, iba za to, že nielenže mu prihláškou na náboženstvo pokazil úspešnú štatistiku na okresnom výbore strany, ale navyše nebol ani pionier. Moju rozhorčenosť schladil vtedy pokojom práve tento môj syn, ktorý konštatoval: Veď je to len taký chudák, ktorý si nevie rady sám so sebou. On chcel byť totiž prvý v okrese či v kraji, ktorý zrušil náboženskú výchovu na škole. No najväčším paradoxom tejto doby bola skutočnosť, že najväčší strach zrejme po osobných skúsenostiach Clementisa či Slánskeho z 50. rokov mali práve členovia komunistickej strany. Na obdobie po roku 1989 sme sa tešili pochopiteľne každý inak. Niekto na banány či pomaranče, iní na zrušenie poradovníkov na všetky tovary, ktoré boli vtedy označované ako luxus a niektorí na dôstojný život v slobode. Taký obyčajný, dôstojný život v slobode. Aj keď bolo jasné už v roku 1998, že každá postkomunistická krajina potrebuje zásadné reformy celého spoločenského diania, práve presvedčenie a snaha ukotviť Slovensko v slobodnom a bezpečnom svete určilo hlavné kroky a priority prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Naviac, akékoľvek rozmýšľanie o reformách bolo vtedy nepredstaviteľné aj v dôsledku vtedajšieho zloženia vládnej koalície. Kto z nás však vtedy veril, že do Európskej únie budeme vstupovať spolu s Poliakmi, Čechmi či Maďarmi? U mnohých, žiaľ, prezidentov nevynímajúc, sa často stretávame s názorom, ako keby tento úspech bol iba výsledkom akejsi diplomatickej ekvilibristiky. Ako keby domáca a zahraničná politika neboli spojené nádoby. Takouto schizofréniou našťastie netrpia tí, ktorí sa na nás pozerajú takpovediac z nadhľadu. Myslím tým veľvyslancov iných krajín na Slovensku, ale tiež renomované zahraničné inštitúcie. Aj keď reformy vždy boleli a bolieť budú, aj keď neexistuje žiadny návod, ktorý by sa dal jednoducho obkresliť a použiť ako odskúšaná skúsenosť, bola to práve zodpovednosť za našu súčasnosť, ale predovšetkým za našu budúcnosť, ktorá dala druhej vláde Mikuláša Dzurindu odvahu nastúpiť túto náročnú cestu, a nie sa iba viesť na úspechu, ktorý bol zavŕšený 1. mája 2004. Som presvedčený, že napriek objektívnym ťažkostiam, ktoré prežívajú mnohí naši občania, väčšina z nich vie, že inej cesty jednoducho niet. A ten, kto im sľubuje ďalšie bezbolestné rozdeľovanie podstaty, ktorú sme si už dávno prejedli, jednoducho klame. Od roku 1989 sme však na našej politickej scéne svedkami aj iného príbehu. Príbehu človeka, ktorý sa napriek najvyšším preferenciám vo vlastnej strane nestal jej predsedom, ba dokonca sa mu neušlo ani miesto v exekutíve. A pritom tak veľmi chcel. Chcel dokonca znásilniť ústavu, aby mohol byť aspoň generálnym prokurátorom. Keď nevyšlo ani to, založil si svoju vlastnú stranu. V presvedčení, že bude víťazom volieb, v roku 2002 neváhal vrátiť do politiky štýl, o ktorom sme si už mysleli, že je už minulosťou - urážky, invektívy a zosmiešňovanie politických oponentov sa stali jeho pracovnou metódou. Svojej túžbe po moci podriadil naozaj všetko. Dnes už siedmykrát zamestnáva spoločnosť návrhom na odvolanie, v porovnaní s inými parlamentnými demokraciami je to naozaj úctyhodné tempo. Robí tak napriek tomu, že v období, keď reformy na ľudí dopadali azda najviac, mu v referende 65 % občanov povedalo, že majú oveľa viac zodpovednosti ako on a že jeho chorobnú túžbu po moci jednoducho nepodporia. Naďalej však ohlupuje ľudí svojím nenapodobniteľným sociálnym cítením, ako keby nevedel pochopiť, že pre nikoho z normálnych Slovákov nikdy ľudia ako Flašík, Beňová, Široký či Poór nebudú garantmi žiadnej sociálnej spravodlivosti. Zrejme pre svoju pýchu si neuvedomuje, že je obyčajným produktom. Dovolím si totiž zacitovať priamo Fedora Flašíka, ktorý svojho času o ňom povedal: „Fico je veľmi dobrý produkt. Áno, politik je produkt pre reklamnú agentúru, ktorá sa zaoberá politickým marketingom. No a úlohou takejto agentúry je predať tento produkt.“ Čo si však pán Fico uvedomuje, je skutočnosť, že mu uteká vlak. Preto táto schôdza, preto ďalej častejšia nervozita. Niekedy až nekontrolovaná. A, žiaľ, aj vulgárne správanie. A hlavne voči tým, ktorí dokážu pokojne aj cez médiá reagovať na jeho skutočné pohnútky či ciele. To nie je dobrá vlastnosť u žiadneho človeka, nieto u politika, ktorý má také vysoké ambície. Škoda, že tu nesedí, ale viem, že to počúva. Pán kolega, keď som mal prvýkrát osobnú skúsenosť s takýmto vaším správaním, bolo to na prelome rokov 2003/2004, myslel som si že ide o momentálny skrat. Chcel som vám vtedy pri prvom stretnutí v Novom roku zavinšovať to, čo si ľudia pri takýchto príležitostiach želajú. Priznám sa, že aj pod vplyvom rečí o novej politickej kultúre bolo moje prekvapenie z vašich vulgarizmov a vyhrážok dosť veľké. Čas niečo vyliečil a ja som sa snažil zabudnúť aj preto, že v politike nie zriedka prežívame aj hektické chvíle. Keď ste ma však obdobným spôsobom takpovediac vrátili na zem po mojom návrate z inaugurácie nového Svätého Otca z Ríma, uvedomil som si, že túto skúsenosť si už nemôžem nechať pre seba, pretože išlo o osobné vyhrážky, ktoré som, priznám sa, nezažil ani v časoch komunizmu. Je len pochopiteľné, že rozhorčenosť tentokrát mojich dospelých synov som musel upokojovať ja. Veď je to iba taký, ktorý nevie dať sám si so sebou rady. Chcem vás, pán kolega ubezpečiť, že tak ako vyhrážky na mňa neplatili v starom režime, je mi strach cudzí pri poznaní týchto vašich spôsobov. Dovolil som si to spomenúť preto, aby bolo zrozumiteľnejšie, kto sa tu v tejto Národnej rade na čo hrá.

    Chcem dať ešte pár otázok pánovi Ficovi na záver môjho vystúpenia, ale skôr ešte budem reagovať na kolegu Fajnora. Viete, reakcia pána Fajnora, že by bolo dobré časť tejto snemovne znova niekam vyviezť, mňa až tak veľmi neprekvapuje. Je reprezentant strany, ktorá má za sebou históriu vyvážania, prevážania, odsunu nielen časti ľudí, ale celých národov. Ja ho chcem ubezpečiť, že už nič také nikdy nebude. V demokratickej spoločnosti to nie je možné, totižto. A teraz k tým otázkam. Viete, veľa som si tu vypočul o korupcii, klientelizme a napadla ma jedna skúsenosť. Hovorí sa o strane Smer, že má za sebou jadrovú loby. Keď svojho času bol odvolaný generálny riaditeľ Jadrovej elektrárne Jasovské Bohunice pán Šmíd, hneď ráno na druhý deň pán Fico bol na sekretariáte generálneho riaditeľa Slovenských elektrární pána Rapšíka. Ja sa pýtam pána Fica, či tam bol ako predseda Smeru, myslím teda v obave, že na základe toho, čo sa tu hovorí, príde strana Smer o podporu jadrovej loby, keď už tam nebude sedieť pán Šmíd, alebo tam bol ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen výboru pre práva menšín a postavenie žien. To by ma zaujímalo, čo ho priviedlo k tomu, že hneď na druhý deň ráno o pol ôsmej si urobil takýto poslanecký prieskum. Veľa som sa v tejto Národnej rade napočúval o privatizácii SPP. Viete, aj stredoškolsky vzdelaný študent vie, čo je to slovo politika, vo vzťahu k tomu ako vyzerá mena. Čo je to slovo politika nesprávne povedané vo vzťahu ku konkrétnemu problému. Ja sa pýtam tu dnes pána kolegu Fica, o koľko ste obrali rozpočet Slovenskej republiky tým, že v čase prípravy zmlúv so zahraničnými investormi ste strašili okamžitým znárodňovaním po tom, ako sa dostanete k moci. Hovoria niektorí odborníci, že asi o 30 miliárd. Ja si myslím, že to je možno aj málo. No a po tretie, čo by som sa chcel spýtať, viete, keď vyhral pán Flašík súd s IRB-čkou, údajne išlo o 104 miliónov korún. Opäť z prostredia poslaneckého klubu Smer som sa dozvedel, že sa na centrále Smer pilo a oslavovalo až do rána. Ja sa pýtam, pardon, k tomu nadštandardnému sociálnemu cíteniu strany Smer, či sa pilo zo žiaľu, že to budú musieť daňoví poplatníci zaplatiť, alebo či sa pilo z radosti. Aj na základe uvedených skutočností, ktoré by sa dalo pokračovať, by som chcel požiadať ctenú snemovňu, aby ste tento návrh nepodporili. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami, prosím technikov, aby posunuli trošku tabuľu, sa prihlásilo zatiaľ, posuňte tabuľu, aby som videl. Zatiaľ vidím 10, že? 10 poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Trinásť, ešte raz to posuňte, 14. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nieže musí byť posledný, nemal by sa zatiaľ ani hlásiť. Až potom. Pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hort, keď som vás počúval, tak som si predstavil, že by sme my komunisti boli zločinní, ako ste teraz vy, že by sme vás vyhodili zo zamestnania a s celou rodinou by ste chodili každé ráno vyberať odpadky z košov, poprípade v noci by ste chodili kradnúť a ženy by sa živili zatiaľ prostitúciou. Po 2-4 rokoch by ste zomreli na psychické a fyzické vyčerpanie niekde na smetisku. Takto na Slovenku zomrie každé dva dni jeden človek. Pán poslanec Hort, to by ste mali materiálu na rozprávanie. Aj knihy by ste mohli napísať. Ďakujem.

  • Pán poslanec, poznámka k problému očierňovania Slovenska, ktorá sa stala druhým novým propagandistickým heslom popri našom spojenectve s KSS, druhým heslom sa stáva očierňovanie Slovenska, treba povedať, že veľmi ďaleko sme od očierňovania Slovenska. Ak si ja pamätám trošku na históriu, tak očierňovanie Slovenska tu prebiehalo veľmi výrazným spôsobom počas fungovania Mečiarovej vlády. A ja som nemal a nemal by som nič proti kritike Mečiarovej vlády, tak ako nemám nič proti kritike žiadnej vlády a nebudem mať ani proti našej vlastnej, ak bude, ale očierňovanie prebiehalo v tom, že sa do zahraničia vynášalo nie to, čo robí vláda, ale súdy o Slovensku, že je Slovensko zaostalé, že je primitívne, že má sklony k autoritárskej vláde, že podporuje diktatúru a nemá demokratické tradície. To bolo očierňovanie Slovenska! Nie kritika vlády. A to, čo robí Smer, je obyčajné porovnávanie sociálnodemokratickej politiky českej vlády s politikou pravicovej vlády na Slovensku. Ale preto, že dopady tejto politiky nevyznievajú pre vás priaznivo, tak by ste to chceli preniesť do polohy, že je to očierňovanie Slovenska. Nie, to je komparácia dvoch rôznych politických a hospodárskych reforiem. A, žiaľ, pre Slovensko a dúfam, že, žiaľ, aj pre vašu vládu toto vyznieva pre Slovensko nepriaznivo. Takže nie je to očierňovanie Slovenska, je to len obyčajné porovnanie dvoch rôznych politík.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Hort, myslel som si a vôbec som bol presvedčený, že keď vystúpite na obhajobu premiéra, súkmeňovca, že budete obhajovať jeho, ale vy ste potvrdili, že ste v SDKÚ asi nakázaní rovnakým syndrómom, predovšetkým útokom na iných. Vy ste neobhajovali premiéra, vy ste proste útočili na úplne iných. Na tých, čo ani nemajú s tým, čo dnes prerokúvame, nejaký súvis. Doteraz ste neodpovedali, nikto z vás, ani žiaden minister, ani pán premiér, ani vy na to, ako tu boli položené, 11 otázok. Nikto z vás, ale jasné - útok. Či už na osobu alebo na stranu. Jasne, komunisti sú vám v oku tŕňom, ale to nič, z toho snáď sa aj vyliečite časom. Váš kolega tu ktorýsi povedal, že vidno, že sa zvolebnieva a že je tu boj o kandidátku. Viete, potvrdili ste si sami to, lebo váš začiatok vystúpenia bol najsamprv oslava seba, aký vy ste snáď trpiteľ a možno z vás bolo potrebné urobiť nejakého neviem martýra, ale žiaľ, tým martýrom ste ani neboli, ani nie ste a využívate potom útok aby ste seba asi na tú kandidátku niekde hore postavili. Zvážte, ale aj ďalší kolegovia, či zrovna útokom je stále sa dobre brániť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, veď my sa celkom dobre osobne poznáme, takže ja som.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Takže, ja som... Poznáme sa od tohto parlamentu. Je to zaujímavé, že toto sú práve poznámky, ktoré vás vedú k tomu, aby ste museli híkať, ale dobre. Takže ešte raz, my sa celkom dobre osobne poznáme a ja som od vás naozaj čakala trochu viac. A myslím to úplne úprimne. Vy ste tu povedali dva druhy argumentov. Jeden typ argumentu, ktorý nie je argumentom v skutočnom slova zmysle podľa pravidiel logiky, lebo ste hovorili, že hovorí sa, niektorí odhadujú, že 30 miliárd. Akože myslíte si alebo počuli ste, že sa pilo a oslavovalo až do rána. To bol jeden typ takzvaného argumentu. K tomu sa je ťažko vyjadriť. A potom druhý typ argumentu, ktorý sa zdal taký, mne floskulovitý, pretože to počujem od pána premiéra, počujem od väčšiny vašich predstaviteľov. A to už sa normálne dá dať do takých úvodzoviek, že toto určite odznie. To je „očierňovanie Slovenska, populizmus, nemáte alternatívu, chcete zrušiť reformy“. Toto počujeme od vás dokola. Celkom úprimne to myslím, že som dúfala, že keď vystúpite, keď už ste sa rozhodli v tejto diskusii vystúpiť, že poviete aj niečo iné. Ale nepočula som to.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Pán Hort, nepoznáme sa, ja som krátko v tomto parlamente, ale z toho, čo počúvam, tak si myslím, že ste žili asi v nejakej inej krajine ako na Slovensku. Ja som takisto žil tu na Slovensku, som sa narodil v roku 1950. Myslím, že možno som rovnako starý alebo možno starší ako vy, a nikdy som nenadával na Slovensko do roku 89 ani po roku 89 napriek tomu, že práve vaši kolegovia ma dostali z miesta, kde som robil poctivo a bez toho, že by som bol členom akejkoľvek strany. Dehonestujete Slovensko možno viac, ako ste obvinili toho človeka, ktorému ste adresovali váš príspevok. Dehonestujete ho tým, že zo Slovenska robíte krajinu, ktorá bola pred rokom 89 krajinou absolútneho útlaku alebo absolútnej neprávosti a tak ďalej. Ja sa vás pýtam, prečo neobviňujete sám seba, vášho otca, že ste nezorganizovali revolúciu skôr ako v roku 89, keď sa vám tak zle tu žilo, prečo ste čakali až na študentov, aby to urobili za vás. Je to neschopnosť a samoľúbosť, robiť takéto prejavy, ako ste teraz urobili.

    A ešte k tej jadrovej loby vám poviem jedno. V roku 98 vy, ešte vtedajšie SDK s vtedajšou opozíciou presadilo prijatie zákona o neprivatizovaní štátnych podnikov do roku 2004. Prvého mája 1999 to už nebola pravda, už ste boli pri moci a zrušili ste tento zákon okamžite a začali ste konať. Pán generálny riaditeľ Kinčeš, ktorý nastúpil na miesto generálneho riaditeľa SPP, je dôkazom toho, akým smerom sa uberala táto vaša iniciatíva. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Zmajkovičová...

  • Pán kolega, vo svojom vystúpení ste hovorili o stretnutí predsedu Smeru s riaditeľom elektrární, ale keď potom máte tak radi vo svojom poslaneckom klube stretnutia, tak ste mali vo svojom vystúpení povedať o stretnutí podpredsedu vlády, ministra financií Ivana Mikloša s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom na Donovaloch, ktoré bolo vo veľmi priateľskej atmosfére.

  • Pán poslanec Hort, prepáčte, že to budem hovoriť vám, určite starému, skúsenému a ostrieľanému kozákovi, ale chcem vám len pripomenúť, že máme schôdzu Národnej rady, na ktorej sa preberá bod návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery premiérovi Mikulášovi Dzurindovi, a nie preberanie problémov pomarančov, banánov a mäsa. Viete, veľmi ma mrzí, lebo snaha opozície bola, aby sa Národná rada Slovenskej republiky pokúsila odpovedať na otázku, v akom stave sa nachádza dnešné Slovensko v jednotlivých oblastiach života spoločnosti. A my sa tu bavíme o všetkom možnom inom, len nie o tom, aby vláda dala odpočet a dala odpoveď na otázky, ktoré tu boli nastolené. Je úplne zbytočné sa zmieňovať o tom, čo tu vy neustále hovoríte, o komunistickej strane, o bývalom režime, o zverstvách a podobne, ktoré tu vraj komunisti podľa vás urobili. Ale aby som nebol úplne nekorektný voči vám, skúste si spomenúť, pán poslanec Hort, na slová, ktoré kedysi, no nebudem hovoriť, kto vyriekol, že komunistov mali v roku 1989 povešať. Vy dobre viete, o čom teraz hovorím, a skúste sa nad tým zamyslieť. Toto je tvár vašej demokracie, vážení páni.

  • Vážený pán kolega, ja svojím spôsobom a musím to povedať nahlas, ste ma sklamali. Pretože osobne sa poznáme a vieme, kto čo dokáže povedať a čo dokáže aj vymyslieť. A tie otázky okolo banánov a pomarančov, uznajte sám, že to je už otrepaná fráza, o ktorej sme si viackrát hovorili, veci vysvetľovali i medzi nami dvomi, i v Prahe, keď sme boli na služobnej ceste, a argumenty sú argumenty, vtedy som vám povedal, pán poslanec, treba si zobrať štatistiku a pozrieť, koľko banánov, pomarančov sa predávalo za socializmu, koľko sa predáva teraz, ale nie v tom je problém. Problém je v tom, že tie rady boli, ale vtedy si každý mohol kúpiť na kilá, ale dnes choďte do tržnice a vidíte, ako mama ťahá dcéru, ako stará mama ťahá vnuka, pretože ten si chce kúpiť jeden banán, a nemá na to, aby si ten jeden banán pre svojho vnuka kúpiť mohla. Trošku originálnejšie to bolo s tým mäsom. Ja som počul trošku inú, obdobnú frázu o tom, asi v tej podobe, že tiež to bolo pred obchodom, ale reštauračným obchodom a nekupoval mäso, ale pivo s rumom a zabudol tam ten kočík aj s tým synom. No a stáva sa kadečo, ale k tej otázke z politickej strany, ktorá bola schopná a dokázala vysťahovať svoje národy, no posúďte sám, vysťahovať národy alebo povešať všetkých príslušníkov politickej strany. Čo sa vám viacej páči? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Nebudem vstupovať do žiadnej polemiky, len chcem povedať pánu kolegovi Hortovi, nie, my nechceme nikoho vyvážať a už vonkoncom sme nevyvážali, ak sa to týka Benešových dekrétov, je to otázka iná, ktorú nech posúdia historici. Chcem vás len uistiť, že budeme veľmi trpezliví a hovoriť s ľuďmi o ich problémoch a nie nastoľovať problémy, že sú tu nežiadúci. Reč ide o štýle riadenia dopadu reforiem. Ešte raz chcem povedať, že sme za reformy, ktoré sú k človeku, a nie od človeka. Tieto terajšie sú skutočne nepremyslené, kruté a idú na plecia občana. A ak hovoríme o občanovi, tak definujme ho. Je to ten, ktorý tvorí túto republiku, a tento štát ak je zlý vlastník a ak sa nevie postarať o svojho občana, potom nie je štát vinovatý, ani občan, ale táto vláda. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Hort, ak by žil vynikajúci severský rozprávkar Hans Christian Andersen, ktorého 130. výročie smrti si pripomíname tohto roku, tak by som ho požiadal, aby vám podal ruku a dlho, predlho vám ju potriasal, pokiaľ by bol, samozrejme, ochotný, pretože jeho rozprávky rozdávali radosť, z vášho nesúvislého bľabotania kričala iba nenávisť.

  • Vážení páni kolegovia, myslel som si a domnieval som sa, že diskusia sa bude niesť vo vecnej rovine a že budeme hovoriť o podstatných problémoch. Výroky, ktoré súviseli s tým, či sa niekde pilo, či sa nepilo, alebo či sa niekto stretol, alebo nestretol, sa mi zdajú príliš prízemné, ja vás, pán kolega, chcem ubezpečiť, že mňa hlava z takejto pijatiky nikdy nebolela, ale nechcem sa ani tomu venovať, lebo táto snemovňa si to ani nezaslúži. Otvorili ste však jeden veľmi dôležitý problém a to je nakladanie s majetkom štátu. Hovorili ste o škode približne 30 miliárd korún. Ak ste si taký istý, ak ste si tak vecne naozaj istý v tom, že ako sa predával tento majetok, prečo všetky zmluvy súvisiace s privatizáciou podstatných podnikov boli tajné. Pýtam sa, prečo sa chystajú ďalšie zmluvy o SPP, ktoré sú tajné. Sú tam pershingy, sú tam agenti SIS alebo z akého dôvodu? Hovorme teda o vecných problémoch, ktoré súvisia s riadením tohto štátu. Vy ste jeden začali. Pýtam sa, prečo nakladanie s majetkom štátu sa má uskutočňovať tajným spôsobom a prečo to vôbec takýmto spôsobom robíme?

  • Pán kolega Hort, prekvapili ste ma už len tým, že ste sa znížili k veciam, ktoré sa do tejto snemovne nepatrí. Môj kolega Zala tu povedal, že opozícia má právo a povinnosť kritizovať tie veci, ktoré sú zlé a ktoré koalícia zle robí. Pokiaľ však ide o veci, ktoré ste tu povedali, nedá mi, aby som nereagoval na niektoré veci. Nie Smer, ktorý nikdy nebol ešte vo vláde, nepísal čierne knihy, Slovensko neohováral. Kauzy, ktoré vznikli na Slovensku, či to boli vláčiky, alebo to boli kauzy, teraz NBÚ alebo kauzy s bankami, tie nevyfabrikoval vám Smer, tie ste si vyfabrikovali sami. A keď začnem menovať veci, ktoré ste tu povedali, že 30 miliárd škody, tak ja vám len o bankách poviem, koľko škody ste spravili. Navýšenie základného imania v Poštovej banke 2 miliardy, teraz žiadne navýšenie štátu, nie, dostala sa Poštová banka do súkromných rúk a môžem vám menovať jednu vec za druhou, pokiaľ ide o nakladanie so štátnym majetkom. Takže neviem, o čom tu hovoríte, o nejakých 30 miliardách. Nebudem hovoriť o kurzových stratách, nebudem hovoriť o privatizácii zváračského ústavu, nebudem hovoriť o ďalších veciach, pán Hort. Ja by som sa chcel vrátiť k veciam a, samozrejme, vo vystúpení, mojom, vám poviem konkrétne veci, ktoré mám na srdci a chcem, aby sa zlepšili, a už nehovorím o reformách, ktoré jednoducho nie sú. Smer má jasnú predstavu, ako by tie reformy mali vyzerať, ako má vyzerať zdravotnícka reforma, ako má vyzerať penzijná reforma alebo ako má vyzerať aj školská reforma. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som sa len vyjadriť skôr k tej pragmatickej alebo odbornej časti a vzhľadom na to, že som v mojom bývalom pôsobení pracoval v oblasti finančníctva, mal som tú šancu komunikovať s poprednými bankovými ústavmi. Chápem, že pri predaji takéhoto veľkého celku je problém politického rizika veľmi významný a môže z času aj ovplyvniť ako cenovú náležitosť. Chcem však veľmi upozorniť, že prečo práve rok pred ukončením volebného obdobia, v roku 2001, sa ponáhľala táto vládna garnitúra predať tento podnik, štátny, prečo za takýchto rizík bola ochotná vstúpiť do takéhoto predaja, ktorým podľa všetkého pripravila vraj štát o 30 miliárd korún. Ja si práve naopak myslím, nie práve výroky možno predsedu strany Smer alebo strany Smer, ale práve veľmi urýchleným a nepremysleným predajom, ešte pred vstupom do Európskej únie a nejasnou koncepciou práve prišiel tento štát, ja teraz neviem odhadnúť či o 30 miliárd a možnože o viac ako o týchto 30 miliárd. Fakt je, že podľa môjho názoru toto je nielen demagogické, ale by som povedal, len potvrdzujúce chybu a potvrdenie slova, možno ministra hospodárstva, ktorý tiež hovoril, že jednoducho sme to predali pod cenu. Čiže len v týchto, by som povedal invektívach, sa potvrdzuje to, že vlastne tou chybou bolo práve to, čo sa udialo. Malo sa selektívne počkať a normálne predať tento podnik za transparentných podmienok a myslím, že tým transparentným a netransparentným riešením, práve naopak, bolo to, že bol iba jeden kupujúci a práve ten jeden kupujúci určoval cenu, čo je ten zmysel toho, prečo to bolo. A ešte nechcem sa vyjadrovať k tomu, že tým, kabinetnou ukážkou, ako to bolo netransparentné, je aj kurzová strata 7 miliárd korún, ktoré, jasne viem, o čom hovorím, vzhľadom na to, že v tejto menovej pozícii alebo v týchto menových pozíciách som sa pohyboval vo svojom odbornom živote.

  • Pán poslanec Hort, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Vážení kolegovia, všetkým sa chcem poďakovať za reakcie. Už som pri svojich takýchto vážnejších vystúpeniach na ne zvyknutý. Pán kolega Ondriaš. O tom, čo bolo za komunizmu, akým spôsobom to tu fungovalo, niečo viem. Žil som vtedy, ale ak mi chcete nahovoriť, že treba mlčaním prejsť všetko to, čo sa vtedy dialo na ľudských osudoch, tak naozaj mi je ľúto z takejto vašej straty pamäti. Pán kolega Juščík, čím ste vy boli nakazený, si nedovolím tipovať, lebo nie som lekár. Pokiaľ ide o tých martýrov, ja som sa nikdy na martýra nehral a vy to dobre viete, ani sa naňho hrať nebudem nikdy v budúcnosti, za to, čo som zažil ja za komunizmu. Ale viete, kto boli martýri? Martýri boli tí, ktorí to neprežili, martýri, ktorí zomreli vo väzniciach, ich rodinní príslušníci, tí, ktorí si na ten režim spomínajú trošku inak ako vy a ktorým ešte tá pamäť slúži. Čo sa týka pani kolegyne Angyalovej, tak teší ma kvôli jej mladosti, že je taký vzťah ku mne, myslel som si, že to je iba vo vzťahu k ministrovi Palkovi. U pána Oremusa, no to mi je veľmi ľúto, ale presvedčil ma, že prepojenie medzi stranou Smer a komunistami je ešte užšie a vážnejšie, ako som si pôvodne myslel. Pokiaľ som pána Zuba sklamal, tak to ma naozaj teší, a pánu Kondrótovi a všetkým, ktorí si myslia, že pociťujem nejakú nenávisť, chcem odkázať, že to nie je pravda. Nepociťoval som ju ku komunistom ani vtedy, keď padol komunizmus a bol som primátorom Novej Dubnice a môžete sa ísť na to spýtať. Myslím, že ma vyhodnocovali ako spravodlivého. No a pokiaľ ide o kolegu Šulaja, čo malo byť, alebo nemalo byť povedané, to si každý v tejto snemovni zvažuje zvlášť. Osobitne a za seba. Pokiaľ som povedal to, čo som povedal, tak preto, lebo som to považoval za také vážne, že som chcel, aby to odznelo aj tu.

  • O slovo sa hlásil pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic a potom pán navrhovateľ alebo teda za navrhovateľov pán poslanec Fico. Nech sa páči. Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, napriek trochu emotívnej atmosfére v snemovni si dovolím byť vo svojom vystúpení vecný a urobiť relatívne stručný odpočet v oblasti, ktorá bola uvedená v návrhu skupiny poslancov a ktorá sa týka boja proti korupcii. Chcem s plnou vážnosťou povedať, že v oblasti systémových zmien boja proti korupcii táto vláda urobila najviac zo všetkých vlád po roku 1990. Už v decembri vznikol na Úrade vlády odbor boja proti korupcii, ktorý viedol súčasný podpredseda Špeciálneho súdu doktor Ján Hrubala, ktorý koordinoval protikorupčné opatrenia tejto vlády. Spomeniem heslovito kľúčové návrhy, kľúčové inštitúty, ktoré boli v oblasti represie vytvorené. Bola vytvorená Špeciálna prokuratúra a Špeciálny súd. Špeciálna prokuratúra funguje, Špeciálny súd začína v piatok. V Trestnom poriadku sme posilnili právomoci agenta pri odhaľovaní korupcie. Vytvorili sme nový inštitút spolupracujúceho svedka, zaviedli sme nulovú toleranciu pri právnických profesiách. Nulovú toleranciu, znamenajúcu, že ak sa ktokoľvek ako právnik, ako sudca, ako prokurátor, ako advokát dopustí korupčného konania, nikdy sa do svojej profesie nemôže vrátiť. Dva návrhy sme prijali aj v spolupráci s opozíciou, aj sme ich vypracovali spolu s opozíciou a následne boli aj prijaté. Išlo o ústavný zákon o konflikte záujmov a minulý týždeň schválený zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Na júlovej schôdzi bude novelizácia ústavy rozširujúca kompetencie NKÚ a dúfam, že v dohľadnej dobe aj novela ústavy zužujúca imunitu ústavných činiteľov. Je to správne. Tieto opatrenia považujem za správne, pretože boj proti korupcii nebude nikdy úspešný, ak bude iba bojom vlády proti korupcii, ale musí byť bojom proti korupcii celej spoločnosti. Po viacerých rokoch stagnácie nastal už posun aj v oblasti vnímania korupcie. V minulom roku už sa Slovensko posunulo v oblasti vnímania korupcie na vyššie priečky. Ide to pomaly a pôjde to pomaly, ale veľa sme urobili a veľa nás ešte čaká.

    Chcem povedať niekoľko základných argumentov na prospech tých vecí, ktoré už boli schválené. Za veľmi významné som považoval a dodnes považujem rozšírenie pôsobenia agenta pri odhaľovaní korupcie verejných činiteľov. Jednak sme zdvihli výšku trestnej sadzby, kde dnes je pri verejnom činiteľovi minimum tri roky a teda obligatórne nepodmienečný trest, ale práve rozšírením kompetencií agenta a možnosťou aktívnejšieho konania agenta pri odhaľovaní korupcie sa nám podarilo v uplynulých dvoch rokoch odhaliť väčší počet korupčných deliktov. Nie preto, že by ich bolo viac, ale preto, že tieto nástroje nám dávajú efektívnejšiu možnosť ich odhaľovať. A to, že heslo: Padni, komu padni, platí na každého, je preukázané aj tým, že mnohé strany či koalície, alebo opozície, sa nevyhli problémom aj s korupciou vlastných predstaviteľov. Ale to nie je preto, že by to tak nebolo v minulosti, to je preto, že máme efektívnejšie nástroje odhaľovania korupcie a orgány činné v trestnom konaní ich nasadzujú bez ohľadu na stranícku a politickú príslušnosť podozrivej osoby. Keďže priebeh korupčných deliktov je špecifický, pretože pri nich existuje dôkazná núdza, tak aj spôsoby odhaľovania korupcie musia byť špecifické a musia sa odlišovať od konvenčných spôsobov používaných pri iných druhoch kriminality. Inými slovami, na utajovanú trestnú činnosť je potrebné nasadiť aj utajované prostriedky.

    Je to správne a adekvátne, pretože vysoká miera korupcie oslabuje dôveru v štátne inštitúcie vrátane justičných a policajných orgánov a podkopáva hodnoty, na ktorých je založená naša demokracia. Som presvedčený, že všetci občania si zaslúžia právny systém, ktorý dáva šancu všetkým namiesto toho, aby ochraňoval úzke záujmy len niekoľkých. Aj v tejto línii išli vládne návrhy jednotlivých zákonov tak, ako som ich celkom vecne vymenoval.

    Som úprimne rád aj tomu, že parlament prijal hlasmi všetkých poslancov vládnej koalície minulý týždeň návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Tým sa na úrovni systémovej a legislatívnej takmer zavŕšil vládny program boja proti korupcii. Uvedomujem si aj to, že vytvoriť legislatívny systémový rámec je len prvý krok. Nevyhnutný, ale predsa len prvý krok. Niekedy je oveľa náročnejší krok aplikácia nových legislatívnych možností a nových právnych noriem. Ale ako sa ukazuje pri agentovi, ktorý bol mnohokrát kritizovaný, aplikácia sa v praxi často osvedčuje a myslím si, že by to mala byť spoločná snaha nás všetkých.

    Dovoľte mi na záver len celkom vecne sa poďakovať poslancom všetkých strán, ktoré podporovali nástroje boja proti korupcii, ktoré predložila táto vláda. Som veľmi rád, že väčšina z nich bola schválená, som veľmi rád, že sa nám spoločným úsilím veľa podarilo presadiť, veľa podarilo schváliť a napriek tomu, že nám niečo ešte zostáva, pretože sme len na polceste, verím, že v budúcnosti tú polcestu spoločným úsilím prekonáme.

    Nechcel som vystupovať emotívne, skôr sa mi zdá, že by sa diskusia mala dostať do vecnej úrovne. Pretože o tom by to malo byť, o odpočte v konkrétnych oblastiach, ktoré táto vláda naplnila. Vždy sa stanú aj chyby, to je samozrejmé. Kto robí, robí aj chyby a ja som rád, že v parlamente môžeme o nich diskutovať. Bolo by fajn, keby to bolo viac vecné a menej emotívne. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu vlády s faktickými poznámkami piati, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, dúfam, že bude zabezpečená aj prítomnosť pána premiéra. Pán minister, len aby tých chýb nebolo viac ako úžitku. Viete veľmi dobre, že naozaj hlavnú zásluhu na tom, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol prijatý najmä vďaka tlaku strany Smer - sociálna demokracia, samozrejme, s tým, že sme mali súhlasný názor, spoločne a myslím si, že je to dobré, že tam, kde sa dá nájsť konsenzus, áno, tam kde máme rozdielne názory, čakáme, čo kde sa stane a ako vyjdú vaše riešenia, ale tam, kde sa stanú chyby, na to treba poukázať. Vy, pokiaľ viem, ste aj predsedom legislatívnej rady vlády a vás by som sa chcel spýtať, ako je to možné, že pripustíte vy ako minister spravodlivosti a podpredseda vlády pre legislatívu, že sa zákony novelizujú štyrikrát ročne. Že sa prijme novela a potom sa táto novela zákona opravuje ďalšou novelou a spôsobia sa ďalšie chyby a ešte pred účinnosťou toho, ako nadobudne účinnosť prvá novela. Dlhujete ako podpredseda vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti, aby sa tu napĺňala istá samoľúbosť možno kolegov, že keď mi neprešiel zákon po dobrom, tak sa nalepí do iného zákona. Ďalšia chyba, ktorá, si myslím, že sa deje, že napriek tomu, že ste prezentovali váš osobný názor, že ste za to, aby politické strany boli financované Najvyšším kontrolným úradom a že ste za sprísnenie podmienok verejného obstarávania, nič ste nespravili preto, aby aspoň váš poslanecký klub, KDH, hlasoval za návrhy zákonov, ktoré sme dávali, preto si myslím, že dôveru treba ešte len získať.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel pripojiť k tomu, čo povedal môj kolega Madej, a pripomenúť pánu podpredsedovi, pánovi podpredsedovi a ministrovi spravodlivosti jednu skutočnosť, ktorá sa týka jeho vystúpenia. Hovorili ste o pánovi Hrubalovi, hovorili ste o vytvorení protikorupčného odboru na Úrade vlády. Ja som na začiatku tohto roku, tuším na marcovej schôdzi, predkladal uznesenie, kde sme chceli, aby pán Hrubala zdôvodnil, prečo vo svojej správe napísal, že je potrebné zmeniť obsadenie jednotlivých komisií, ktoré posudzujú europrojekty. Ani vaši kolegovia tu, ktorí sedia v tejto snemovni, nepodporili toto uznesenie, o ktorom som úprimne chcel, nič iné, len aby sme o tom diskutovali, v čom bol problém, prečo pán Hrubala poukázal na tento problém. Čiže na jednej strane oceňujem snahu, ak sa vieme dohodnúť na veciach, ktoré naozaj sú protikorupčné, a strana Smer - sociálna demokracia to má vo svojom programe a chceme, aby sme v tom pokračovali ďalej, ale na druhej strane nemôžem jednoducho prijať to, hovoriť o vytvorení o nejakých úradov, hovoriť o spolupráci pri boji a pritom ignorovať veci, ktoré sú okolo nás a vy, pán podpredseda vlády, ste k tomu nezaujali žiadne stanovisko. Absolútne ste v médiách, nikde som nezachytil, že by ste sa zaoberali tým, čo povedal pán Hrubala, a to sú vážne veci. Ďakujem.

  • Vážený pán minister, chceli ste, aby sme hovorili vecne, aj vy teda vecne, takže pri reforme súdnictva došlo k zrušeniu súdu v Námestove, to znamená, že najväčší okres na Orave, 60 000 ľudí, nemá súd, ale je v okresnom Dolnom Kubíne, ale ešte dočasne funguje aj v Námestove. Ale stávajú sa také veci, aby ste vedeli, že prídu advokáti zastupovať svojich klientov na Okresný súd do Dolného Kubína, ale predtým to bolo robené v Námestove, takže nemajú spis a súdny úradníci sadnú do auta a idú 32 km do Námestova, 32 naspäť po spisy a to znamená 64 km robia niekoľkokrát denne, alebo niekoľkokrát týždenne a tým sa vyhadzujú finančné prostriedky na nezmyselné mrhanie a čo spôsobila vaša reforma v súdnictve: chaos. Vecne toľko.

  • Ďakujem, tiež som chcela hovoriť o vašej reforme súdnictva, pán minister, ktorá je možno veľkým nešťastím. Väčším, ako keby bolo ostalo všetko bez zmeny a v zabehaných koľajach. Skutočne, v praxi, nemám čas v dvoch minútach vám povedať, koľko signálov prichádza o problémoch, ale chcela som povedať, že bolo veľmi dobré, že vo vystúpení ste sa nepochválili ako predseda legislatívnej rady, pretože nie je sa čím chváliť. Ak má vláda podpredsedu legislatívy, tak ho má preto, aby KOORDINOVAL, opätovne hovorím, koordinoval legislatívu jednotlivých odvetví. Vy ju vôbec nekoordinujete. Mlčky pozeráte, ako zákony za ťažké tisíce robia advokátske kancelárie, každé zo svojho videnia, takže neladia, že si protirečia, že ich treba meniť. Navyše nepriame novelizácie už sú boľačkou tejto legislatívy, pretože nie je skoordinované, je tu zároveň niekoľko predpisov, ktoré niekedy si protirečia, nie sú koordinované a to, čo sa stalo naposledy, to už hraničí so zákonnosťou. Prečo ste nezakročili ako podpredseda pre legislatívu, že nemožno do zákona o Horskej službe dať to, čo neprešlo v parlamente, lebo rokovací poriadok v § 96 jasne hovorí, že musí byť šesťmesačná lehota, a vy viete, že je to zákon a porušenie zákona robí to, čo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán minister. Ja by som sa chcela dotknúť dvoch oblastí a to legislatívneho procesu, ako podpredseda vlády pre legislatívu zodpovedáte za túto oblasť, čo už kolegovia hovorili, a takisto by som sa chcela dotknúť efektu prijímaných legislatívnych úprav, hlavne čo sa týka občianskeho súdneho konania a reorganizácie súdnictva. Myslím, že aj v poslednej dobe legislatívne normy, ktoré sa prijímajú, naozaj sú mnohokrát hneď novelizované, čo nesvedčí o stabilite právneho poriadku a nechcem sa opakovať, ale stotožňujem sa s tým, čo tu povedali kolegovia, že v rámci legislatívneho procesu naozaj treba na to dozerať, pretože asi taký chaos v právnom poriadku, ako je za toto volebné obdobie, asi ešte nebol a to mám niekoľko rokov právnu prax. Takisto čo sa týka ďalších právnych noriem, ktoré sme prijali v tomto parlamente na zefektívnenie a zrýchlenie súdneho konania, žiaľ, v praxi sa tieto výsledky nedostavili a takisto si myslím, že ani reforma súdnictva, ktorá mala priniesť zrýchlenie konania, takisto výsledky v praxi nepriniesla. Žiaľ, mňa mrzí, že nie sú dobré vzťahy medzi súdnou radou, sudcovskými radami, ministerstvom spravodlivosti, medzi prokuratúrou a ministerstvom spravodlivosti a tieto všetky veci, ktoré sú, sa potom odrážajú aj na tých výsledkoch, že stav justície, aký je, ako to ja pociťujem, v praxi nie je dobrý a naozaj, nesvedčí to asi o dobrom riadení. Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Veľmi stručne. Stav justície sa zlepšil, o čom svedčí, že sa zvyšuje počet vybavených vecí každý rok. To je absolútny ukazovateľ a za tým si stojím. Veľmi rýchlo k legislatíve. Áno, netešia ma časté novelizácie zákonov, ale legislatívna rada neposudzuje vecnú stránku zákonov. Vy ste na to možno boli zvyknutá, ja nie. Legislatívna rada posudzuje ústavnoprávne a legislatívne otázky. Nie vecné, nie vecné otázky. Ja som počul, pán poslanec Fico v úvode hovoril, že naša ústava vyžaduje sociálno-ekologicky orientované trhové hospodárstvo, a teda vlastne sociálnodemokratickú politiku. Nie! Naša ústava je neutrálna, nevyžaduje ani konzervatívnu, ani liberálnu, ani socialistickú politiku. Ja keď počúvam niekedy vyjadrenia predstaviteľov jednotlivých strán, tak si myslím, že naša ústava stelesňuje volebný program nejakej strany! Ja som preto napríklad bol za širšiu slobodu prejavu, mal som k nej liberálny prístup na rozdiel od liberálov, lebo si myslím, že to vyžaduje poctivý výklad ústavy. A to je aj s legislatívou.

    Záverečná poznámka k europrojektom. To nebola koncovka, pán poslanec. Veď ja som do vlády predložil materiál, ktorý riešil poskytovanie financií z eurofondov, ktorý riešil postup výberových konaní! A vláda ho aj schválila! A dávam ho k dispozícii, je na internete, nie je problém. Takisto odbor doktora Hrubalu urobil analýzu zverejňovania zmlúv, na základe ktorého vláda zverejňuje všetky zmluvy. Čiže kroky, ktoré urobil doktor Hrubala a jeho tím, ktoré sme spolu presadili, išli práve smerom k stransparentneniu verejného prostredia. Aj eurofondov.

  • Ďakujem. O slovo sa hlási pán navrhovateľ, pán poslanec Fico. Ešte pred tým mi dovoľte oznámiť, že pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na 17.00. Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som v krátkosti reagoval na dve vystúpenia. Jedno vystúpenie je predsedu poslaneckého klubu SDKÚ pána Horta a druhé vystúpenie pána ministra spravodlivosti.

    Pri vystúpení pána Horta som sa dobre pozabával, pretože naozaj mi poskytol perfektný psychologický obraz mojej osoby. Keby bol platný, tak by som ani občiansky preukaz nemohol mať, pán predseda. A chcel by som dodať aj to, že pánboh ochraňuj túto Národnú radu Slovenskej republiky, ak by sme mali viesť diskusiu v takej tónine a s takými pojmami. Očakával som, pán predseda, keďže ste vystupovali v mene poslaneckého klubu SDKÚ, že aspoň odpoviete na niektoré otázky, na ktoré neodpovedal váš pán predseda. Ale vám klásť nejaké otázky nemá význam.

    Využijem však prítomnosť ministra spravodlivosti. Pán minister, teraz to myslím smrteľne vážne. Máme rozdielne názory na mnohé, určite ideologické otázky. Ale považujem vás za jedného z mála ministrov v tejto vláde, ktorí majú čisté ruky. Chcem sa vás spýtať, ako vy nazývate jav, pán minister, a skúste byť statočný a odpovedať na takúto otázku, keď manželka poslanca Národnej rady za vládnu stranu SDKÚ, pani Novotná, súčasne člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej manželka klubu poslancov za SDKÚ v Košickom mestskom zastupiteľstve sú spoločníčkami v obchodnej spoločnosti, ktorá vyhrala súťaž na prenájom úplne zmodernizovanej Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach. Samozrejme, táto poliklinika patrí železniciam, ministrom dopravy je pán Prokopovič za SDKÚ. Železniciam šéfuje nominant SDKÚ. Poprosím vás, ako človeka, ktorého si vážim z hľadiska morálky, keby ste povedali, či to je v poriadku? Podľa nás to v poriadku nie je, túto otázku sme už šiestykrát dnes postavili, nikto nám na ňu neodpovedal, ani len pán poslanec Novotný, už by konečne mohol niečo povedať.

  • Asi budete mať šťastie, lebo pán poslanec Novotný sa hlási s faktickou poznámkou. Ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Pán poslanec, ja vás považujem za renomovaného právnika, docenta práva, ak som niekde porušil zákon, ak som niečo urobil, čo je v konflikte záujmov, ak som niečo urobil, čo nie je vhodné pre ústavného činiteľa, konajte, viete, čo máte robiť, ja vás to učiť nebudem. Ja som lekár a nie právnik. Len chcel by som vás poprosiť, aby ste sa aspoň držali faktov, keď už o tom hovoríte. Moja manželka nie je vo firme, ktorá vyhrala výberové konanie, respektíve nebola vo firme, ktorá vyhrala výberové konanie. Ja som sa oženil 11. júna tohto roku a výberové konanie bolo v lete minulého roku, keď bola vo firme pani Mariana Širáková. Žiadne výberové konanie som neovplyvňoval a to, že proces neovplyvňujem ani teraz, o tom svedčí skutočnosť, že ak čítate noviny, prosím, si ich prečítajte, táto spoločnosť ešte stále nemá potrebné licencie a povolenie od ministerstva zdravotníctva. Dúfam, že ma nepodceňujete, že som taký slabý, že by som takéto licencie a povolenia nevedel vybaviť. Takže aspoň sa držme faktov, ja nemenujem vašu pani manželku, ani sa jej nedotýkam, bol by som rád, keby ste mojej manželke, s ktorou žijem v spoločnom zväzku pred Bohom aj pred ľuďmi presne dva týždne, nechali na pokoji. Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda vlády, minister spravodlivosti tiež chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Fica.

  • Pán poslanec, mnohé informácie, ktoré aj čítam v novinách, ma nenadchýnajú, rozhodne nie. Ale samozrejme, keďže sme právnici, dôležité sú dôkazy a ja som spomenul vo svojom úvode, vo svojom príhovore, že dôkazy o korupcii sa nevyhli takmer žiadnej zo strán, dokonca ani strane, ktorej som členom. Ale to je dobre, pretože heslo: Padni, komu padni, musí platiť, ak chceme byť dôveryhodní pred občanmi. Áno, mnohé takéto informácie, hovorím to veľmi otvorene, sa mi nepáčia. Aké si mám z toho vziať ponaučenie? Že je manželstvo riziko? Neviem.

  • Smiech v sále.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu vlády s faktickou poznámkou pán poslanec Cagala. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán premiér, dámy, páni, krátko len chcem povedať jedno. Ak pán Fico nazval pána ministra spravodlivosti spravodlivým, tak to asi je mimoriadny jav tu v tomto parlamente, je to spolupráca, ktorá sa nehovorí na verejnosti a je isto utajovaná, bude asi pravdivá, lebo si myslím, že ovplyvňovanie súdov, ktoré robí pán minister spravodlivosti, je väčšie ako najväčšia korupcia na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa hlási o slovo pán minister práce a sociálnych vecí,

  • Ruch v sále.

  • ja viem, páni poslanci, že už čakáte asi šesť hodín, že sa dostanete k slovu a k mikrofónu, ale no tak to je jediné, zatiaľ, čo vám zariadiť neviem.

  • So smiechom.

  • Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Ten, kto sleduje slovenskú politickú scénu, zaiste vôbec nie je prekvapený, že po dlhších predohrách a váhaní pán predseda Fico prináša ďalší diel svojho politického predstavenia a že konečne prišlo po odvolávaní ministrov na rad aj odvolávanie premiéra a celej vlády. Samozrejme, bolo treba na to zrejme nazhromaždiť dostatočnú politickú odvahu. Tú poslednú kvapku politickej odvahy zrejme pán predseda Fico dostal od starého socialistu a stredoeurópsky významného bonmotistu pána expremiéra českej vlády Miloša Zemana, keď pred pár dňami Miloš Zeman oznámil čitateľom svojej knihy, že iba politický idiot robí bolestivé reformy a pána Fica označil za budúceho premiéra Slovenskej republiky. Potom sa pokojne venoval autogramiáde svojej knižky Jak jsem se mýlil v politice. Myslím si, že bude môcť napísať ďalší diel. Dámy a páni, väčšina z nás však má iný obraz o reformách, o reformnej politike, ale aj o záujme českej spoločnosti o naše reformy. Od chvíle, keď pokročila príprava a naše sociálne reformy sa dostali do parlamentu, som častým hosťom našich západných susedov a musím skonštatovať, že na oboch stranách politického tábora cítiť rešpekt a úctu k tomu, že sme sa k takýmto krokom odvážili. Napriek tomu, že z krátkodobého efektu, z krátkodobého hľadiska prinášajú obyvateľstvu aj obete a politikom riziká. Česká republika tak ako aj ostatné krajiny Európskej únie sa ešte len budú musieť zväčša vybrať touto cestou. Je jasné, že pri hlasovaní o dôvere vláde je väčšina tematických príspevkov zacielená predovšetkým na premiéra. Aj preto chcem zdôrazniť, že bez zásadného proreformného postoja predsedu vlády by všetky kroky novej sociálnej politiky neboli možné. Bol to predseda vlády, ktorý do veľkej miery niesol politické riziká z nepokojov, ktoré vyvolávali odbory pri Zákonníku práce, pri vyhrážkach o generálnom štrajku, pri blokáde diaľnic. Bol to predseda vlády, ktorý zásadným spôsobom podporil tvorbu najsilnejšieho, 9-percentného druhého piliera dôchodkovej reformy v rámci celej Európy. Bol to tiež predseda vlády, ktorý zaujal jasný postoj a v čase zložitej implementácie reformy sociálnych dávok držal jasnú a nespochybniteľnú líniu. Je doma aj v zahraničí nespochybniteľným faktom, že premiér Dzurinda vyviedol Slovenskú republiku na ceste demokratizácie, pokojnej integrácie do Európskej únie a euroatlantických štruktúr.

    Som presvedčený, že relevantné výsledky a pozorovania renomovaných inštitúcií dokazujú opodstatnenosť a našu povinnosť pokračovať ďalej v reformách, ktoré sme začali. Máme síce stále vysokú nezamestnanosť, 11 % je veľa, áno, je to pravda, ale pred tromi rokmi to bolo takmer 19 %. Môžeme pokojne diskutovať o tvorbe nových pracovných miest. Pred tromi rokmi sme ich nemali, rast zamestnanosti stagnoval, dnešný vývoj je najrýchlejší v rámci regiónu, ba môžeme povedať, najrýchlejší v rámci Európy. Životná situácia dôchodcov je ťažká, áno, je a môže za to predchádzajúci systém, na základe ktorého dostali také dôchodky a boli im vymerané také dôchodky, aké dnes dostávajú. Nemôže za to nová dôchodková reforma, pretože tá nerozhodla o výške ich dôchodkov. Napriek tomu, po rozbehnutí dôchodkovej reformy je priemerná výška dôchodkov o 1 500 korún vyššia, než sú staré dôchodky.

    Spustili sme tiež druhý pilier, ktorým dnes na základe dobrovoľného rozhodnutia, nie na základe povinnej účasti, ale na základe dobrovoľného rozhodnutia sporí už takmer milión občanov. Týchto milión občanov nikto nenútil do toho, aby do tohto nového systému vstúpili, napriek tomu tam išli a napriek tomu, že tento systém je dobrovoľný, v rámci prieskumu verejnej mienky 60 % ľudí tvrdí, že nový penzijný systém je dobrý a že má plnú dôveru týchto občanov.

    Kritika pána predsedu Fica, ktorá bola namierená voči dôchodkovej reforme, je stále opakujúca sa a ani dnes nepriniesla nové argumenty. Napriek tomu, že mnohokrát z tohto miesta, z iných miest, v rámci verejných diskusií som mnohokrát vyvrátil tvrdenia, ktoré zazneli, opätovne sa objavujú a sú stále tie isté. Chýbajúce garancie v danom systéme, aj keď voči zneužitiu a poškodeniu tento systém poskytuje absolútne garancie, také, aké neposkytuje žiadny iný finančný systém v tejto krajine a tak by sme mohli pokračovať ďalej.

    Sme kritizovaní za ťažkú reformu systému sociálnych dávok. Bola to, naozaj, musela na to byť politická odvaha, ktorá umožnila nahradiť neadresný, ťažkopádny systém pasce chudoby moderným motivačným systémom, v ktorom dnes na základe nových princípov, nových pravidiel, mesačne viac ako stotisíc nezamestnaných sa zúčastňuje aktivačných prác. Vďaka tomuto systému sa z tejto množiny dlhodobo nezamestnaných ľudí za minulý rok viac než 8 000 ľudí zaradilo do riadneho pracovného pomeru. Našli si riadne a trvalé zamestnanie, napriek tomu, že predtým boli dlhodobo v množine ľudí, ktorí patria medzi dlhodobo nezamestnaných.

    Nie sú to však len plošné opatrenia, ktoré prispeli k adresnej podpore ohrozených sociálnych skupín. Dotácie na stravu a školské potreby poberá 80 000 detí, ktoré predtým takúto podporu nemali. A táto podpora smeruje adresne k ich podpore, nie k podpore ich rodičov a smeruje k tomu, že naozaj vďaka nielen týmto podporám, ale aj novému systému rodinných prídavkov sa nám do školy opäť vrátilo množstvo detí z vylúčených sociálnych skupín a tým urobili prvý krok a otvára sa im brána k tomu, aby vybudovali svoju lepšiu budúcnosť na základe vzdelania, pretože jedine vzdelanie dáva nástroj do rúk pre lepšie sociálne postavenie.

    Nedá mi, aby som sa nedotkol aj takých zneužívaných, niekoľkých pojmov, s ktorými opozícia, komunistická strana a predovšetkým Smer a pán predseda Fico argumentuje. Už tu bolo hovorené o sociálnej kriminalite a myslím si, že pán minister Palko veľmi kvalifikovane popísal, ako to v skutočnosti je. Ja preto len doplním niektoré čísla, ktoré porovnávajú túto situáciu s okolitými krajinami. Mnohokrát totiž zaznie nejaké číslo a zdá sa, ako keby tu došlo k nejakému nepredvídanému a negatívnemu vývoju. Takže v Čechách, napriek tomu, že neprebehla žiadna väčšia sociálna reforma, je podiel majetkovej kriminality na celkovej trestnej činnosti 69,3 %, čo je značne viac ako na Slovensku. Maďarsko tiež na rozdiel od Slovenska zaznamenáva 413 trestných činov na 10 000 obyvateľov, kým na Slovensku je to len 243. Podobný údaj i v Rakúsku sa rovná 7 907 trestných činov na 100 000 obyvateľov a majetková kriminalita tvorí 72,46 % celkovej trestnej činnosti. Keď sa reálne pozrieme na takéto údaje z okolitých krajín, myslím, že v úplne inom svetle vyznievajú aj tie bombastické údaje a to bombastické svetlo, ktoré sa na ne pokúša pán predseda Fico vrhnúť.

    Takisto veľmi zaujímavé je porovnanie priemerných miezd alebo počtu celkového objemu miezd, ktoré sa nachádzajú pod úrovňou priemernej mzdy. Opäť sme viackrát zahŕňaní takým prekvapivým, akí sme chudobní, keď na Slovensku pod úrovňou priemernej mzdy je viac než 60 % ľudí, ktorí túto mzdu poberajú. No čo je na tom čudné? A v ktorej krajine je to významne inak, pýtam sa. A hneď vám aj teda odpoviem a ponúknem niekoľko konkrétnych údajov na porovnanie. Takže poďme hneď do takej bohatšej časti Európskej únie a pozrime sa na to, že vo Veľkej Británii je 50 % miezd pod priemernou mzdou, pod úrovňou priemernej mzdy. V Českej republike je to 66 %. A na Slovensku za rok 2004 - 60 %. Tak kde sú tie šokujúce údaje, ktoré by mali slúžiť ako doklad toho, že sa Slovensko nachádza niekde v prepadlisku biedy? Nehovoriac o tom, že neustále absolútne nesprávny a vytrhnutý údaj o 21-percentnej miere chudoby na Slovensku je absolútne nekorektne podávaný. Takže to je údaj, ktorý hovorí o riziku chudoby a keby sme o tomto ukazovateli chceli hovoriť, to som tiež už mnohokrát zopakoval, ale zrejme je to nutné opakovať neustále, tak Veľká Británia by bola vo väčšom riziku chudoby, ako je Bulharsko. Neviem, či toto je postačujúce na vysvetlenie naozaj deformovaného pohľadu a účelového pohľadu na túto problematiku.

    K ďalším aktivitám, ktoré podľa môjho názoru významne a hlavne dobudúcna zlepšujú sociálne pomery v najviac ohrozených lokalitách a v najviac ohrozených skupinách, by som mohol spomenúť aktivity v oblasti Európskeho sociálneho fondu či Fondu sociálneho rozvoja, kde síce prekonávame detské choroby z rozbehu týchto programov, ale snažíme sa čerpať čo najviac a čo najrýchlejšie tak, aby tieto peniaze mohli slúžiť v regiónoch. K dosahovaniu prosperity nevedú žiadne skratky. Každá vláda, ktorá nastúpi po voľbách v roku 2006, bude konfrontovaná s potrebou pokračovania v nastolenej ceste. Keď dnes pán Fico tvrdí niečo iné, je to len ďalší dôkaz toho, že jeho politika je politikou na jedno použitie, že nemá víziu ani dlhodobý cieľ.

    Našou úlohou dnes preto je presvedčiť našich občanov o zmysluplnosti nastúpenej cesty a myslím si, že zo dňa na deň čoraz viac občanov tento zmysel vidí, čo sa prejavuje aj v zmene ich pohľadu na budúcnosť a v zmene ich pozitívneho a rastu pozitívneho nazerania na budúcnosť našej krajiny.

    Sociálna politika, reforma sociálneho systému, ktorá je jedným z pilierov vládneho programu, je prirodzene a zrejme aj bude v centre pozornosti pána Fica, a je aj dôvodom, ktorý predkladateľ uvádza ako argumenty na odvolanie vlády. Dnes sme veľmi ďaleko od toho, aby sme mohli povedať, že sme so všetkým spokojní, že nie sú žiadne veci, ktoré by bolo treba zlepšiť a že netreba pokračovať v skvalitňovaní týchto krokov. Zatiaľ čo však väčšina z nás už vidí jasné svetlo na konci tunela, cez ktorý sme išli veľmi dlho, pán Fico nám chce zhasnúť lampáš a nechať nás tak padnúť do priepasti. Nie ináč, len tak môžem nazvať jeho chaotické pokusy meniť a rušiť jednotlivé reformy, verejné prehlásenia o tom, že po nástupe vlády zruší dôchodkovú reformu či Zákonník práce. A pokiaľ pán predseda Fico teraz bude hovoriť, že to nie je tak, že tu nejde o rušenie reforiem, stačí si prekontrolovať, alebo prehrať, alebo prečítať jeho úvodné vystúpenie, kde terčom jeho kritiky boli základné piliere tejto reformy a zmena v týchto základných pilieroch by neznamenala nič iné, len zrušenie tejto reformy.

    Kým v roku 98 parlamentné voľby boli o tom, či bude náš národ napoly slobodný alebo nie, v roku 2002 sme volebným výsledkom umožnili vrátiť Slovensko medzi vyspelé a prosperujúce krajiny. V súčasnosti stojíme pred otázkou, či zastaneme na polceste pred prosperitou alebo väčšine občanov prinesú dnešné reformy vyššiu životnú úroveň a vyššiu spokojnosť. Na to však je potrebné v tejto ceste vytrvať a odmietnuť takéto len politické pokusy o zaujatie verejnosti bez zásadného zmyslu a vízie ďalšej cesty. Každý politik by mal zvážiť nielen svoje dnešné rozhodnutie, ale predovšetkým zajtrajšie dôsledky takýchto rozhodnutí. Myslím si, že návrh skupiny poslancov vedených pánom Ficom smeruje k chaosu, je bez politickej prezieravosti a zodpovednosti a je to cesta, ktorá by viedla len k politickej kríze a sociálnej destabilizácii našej krajiny. Som presvedčený, že v tejto sále si to väčšina ľudí uvedomuje a že takým spôsobom dopadne aj konečné hlasovanie a tento návrh bude odmietnutý. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa prihlásili, posuňte mi to, technici, pani poslankyňa je, pred chvíľočkou iba deviati a potom tam bolo 15. Prosím vás, posuňte ten zoznam. Deviati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Páni technici, takže len deviati. Pán poslanec Fico ako prvý, nech sa páči.

  • Pán minister, vaše vystúpenie bolo presne také ako reklama na dôchodkové správcovské spoločnosti, teda nepravdivé. Tvrdíte, že existujú absolútne garancie v prípade skrachovania dôchodkových správcovských spoločností. Je to klamstvo, obyčajná lož. Po prvé, ak dôchodková správcovská spoločnosť bude zle hospodáriť, ale pritom neporuší zákon, ľudia nemajú žiadne garancie. Po druhé, ak dôchodková správcovská spoločnosť skrachuje a má zlý hospodársky výsledok preto, lebo porušila zákon, je pravda, že prichádza do úvahy garancia zo strany štátu, ale aká? Predovšetkým o náhrade škody musí rozhodnúť súd, súd, to môže trvať niekoľko rokov. Po ďalšie, len do výšky 50 % rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Takže nerozprávajte, pán minister, že sú tu garancie, ktoré zabezpečujú slovenskej verejnosti, že v prípade, že budú dávať peniaze do tohto druhého kapitalizačného piliera, vždy ich dostanú naspäť, ak tento pilier skrachuje.

    Rovnako ste zamlčali fakt, pán minister, že nie všetci občania Slovenskej republiky majú možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, či vstúpia, alebo nevstúpia do tohto piliera. Veď predsa je zákonom stanovená skupina obyvateľov, ktorí musia 9 % odovzdávať týmto súkromným spoločnostiam. Neurobili ste nič iné, len presúvate peniaze z verejnoprávneho prostredia Sociálnej poisťovne do súkromných spoločností, lebo viete, že ide o obrovské, miliardové toky a, samozrejme, týmito musí disponovať skupina finančná, alebo finančné skupiny a nie štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Nehovorili ste teda pravdu o garanciách. Opakujem ešte raz, garancie v zákone sú nedobré, slabé a toto je určite jeden z okruhov, ktoré bude treba okamžite zmeniť.

  • Pre predsedu vlády Mikuláša Dzurindu by bolo lepšie, keby minister Kaník mlčal a keby prestal riadiť svoj rezort. Myslím si, že ak premiér by chcel ešte ako-tak stabilizovať sociálnu sféru, tak by mal zastaviť akékoľvek rozhodnutia súčasného vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vážený pán minister, vy ste vstúpili do toho spolku rovnakým spôsobom ako časť závislých poslancov a drží sa táto vládna garnitúra len na základe pochybného hlasovania časti nezávislých poslancov a ešte tvrdíte, že nemáte alternatívu alebo že nikto iný alternatívu nemá. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že ste do sociálnej sféry vstúpili skutočne impozantne. To rozdávanie banánov pred 1. májom je nič proti tomu, čo ste povystrájali po voľbách v roku 2002, pretože pred voľbami v roku 2002 ste poprijímali obrovské množstvo sociálnych zákonov, rozdávali ste slovenské koruny ako vlastné, ako kedysi grófi hádzali mince poddaným z voza na zem. Potom ste nastúpili do vlády v roku 2002 a urobili ste najväčší sociálny a volebný podvod v histórii tejto krajiny. A ešte chcete hovoriť o reformách? Hlasovanie o zdravotníckych zákonoch pred rokom v tejto sále patrilo medzi najšpinavšie črty súčasnej demokracie na Slovensku vďaka určitej časti poslancov. Ešte stále chcete hovoriť len o reformách?

    Celý čas počúvam od rána dve barličky, po ktorých chodíte, aj keď vy barly ľuďom kradnete, pán minister, a už sa bojí aj lámač bariel v Piešťanoch, keď idete cez toto mesto. Sú dve barly. Jedna barla je reforma a druhá barla je Fico. O tie dve mená a dva pojmy sa viete oprieť a pritom devastujete tam, kde vaša noha vstúpi.

  • Ďakujem za slovo. Mne je veľmi nesympatické, ak niekto sa pozerá na tieto reformy len ako na reformy, ktoré nič nepriniesli. Určité reformy niečo priniesli. Ale rovnako mi je nesympatické, keď sa vykresľuje stav Slovenskej republiky v ružových okuliaroch. Takže, pán minister, ak je priemerná mzda v mediáne, to znamená polovica obyvateľov má mzdu nad priemerom a polovica má pod priemerom, je to zdravá spoločnosť. Ak sa však posúva priemer tak, že 63 až 65 % obyvateľov má mzdu nižšiu, ako je priemer, a to je jedno, či je to vo Veľkej Británii alebo je to na Slovensku, je to nezdravý jav. Čo je však horšie, tento trend sa neposúva. Ja som si urobila jeden prepočet, ako rastú mzdy v tých jednotlivých mzdových pásmach. Tak v prvej desatine v príjmovom pásme rástli mzdy o 5 %. Do polovice o 6 %, narástli o 8 %, ale posledná skupina, 10 % percent obyvateľov má rast miezd 12 %, čiže na raste priemernej mzdy sa výrazným spôsobom podieľajú vysokopríjmové skupiny. Tu ja nechcem hovoriť, že existujú priame možnosti vlády ovplyvňovať rast miezd a hlavne štruktúru miest. Ale nevykresľujme si v ružových okuliaroch, že toto nie je zdravý stav spoločnosti.

    Druhá vec. Pozrime sa aj na to, ako vlastne vyzerá tá nezamestnanosť, v kľude, sadnime si, ja vás verejne vyzývam, sadnime si a povedzme si, ako je to s tou nezamestnanosťou, lakmusovým papierikom na pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti je počet poistencov v Sociálnej poisťovni. A ten...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vyjadrili ste sa, že každá sociálna reforma má svojich víťazov a svojich porazených. Dokonca by som mohol povedať, že sociálne reformy, o ktorých vy hovoríte, prinášajú aj obete. Jedinou obeťou zlej, pravicovej sociálnej reformy môže byť len sama pravicová vláda, ktorá si myslí, že reformy môžu prinášať aj obete. Dôkazom toho je aj sila preferencií ľavicových strán. Ak hovoríme o adresnosti, ktorý bol cieľom sociálnych reforiem, potom sa pri vašich reformách tohto cieľa minula. 56 druhov sociálnych dávok zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti, zo zákona 461/2003 o sociálnom poistení a ďalších peňažných príspevkov vyplývajúcich zo zákona 195/1998 o sociálnej pomoci zneprehľadňuje a zaťažuje prístup sociálnej pomoci s motiváciou a motiváciami pracovať. Pri reformách, ktoré ste predstavili a presadili, je lacná práca drahá. A v rámci týchto reforiem sa v tomto spoločenstve pracovať neoplatí. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, keď ste hovorili o Zákonníku práce ako o vašom úspechu, musím povedať, že opak je pravda. Zákonník práce, ktorý bol prijatý, týmto zákonníkom ste urobili zo zamestnancov nevoľníkov a Zákonníkom práce, ktorý bol prijatý v tomto volebnom období, jeho novelou, sa Slovensko dostalo na úroveň krajín v rámci celého sveta, ktoré majú najliberálnejšiu úpravu pracovného práva, kde je najľahšie možné prepustiť zamestnancov, na úroveň krajín ako Spojené štáty, Tajsko, Bankok a ďalšie. Na druhej strane však máme krajiny v Európskej únii, ktoré nám majú čo povedať ohľadne sociálneho modelu a ohľadne ochrany práv zamestnancov, kde vy ste zo zamestnancov naozaj spravili novodobých otrokov. Je veľmi ľahké podľa nového Zákonníka práce zamestnanca prepustiť. Nedovoľuje perzekúciu zo strany, sú aj takí, toho horšieho zamestnávateľa a nechráni slabších, nechráni mladistvých, nechráni ženy a nechráni rodičov starajúcich sa o deti. V rámci svojej politiky ste navyše obrali ľudí v hmotnej núdzi, invalidov, dôchodcov, starodôchodcov o miliardy korún vo svojich rozpočtoch a na druhej strane tieto peniaze išli, nevieme kde, ale určite neboli využité účelne. Pán minister, v rámci tej politiky, ktorú robíte, ja vám osobne odporúčam, aby ste si sadli do tej, myslím, štátnej octavie, ktorú máte zaparkovanú v Banskej Štiavnici, a využite aspoň tieto štátne peniaze a štátny majetok na to, aby ste si cez ten víkend pojazdili po Slovensku, ako život na Slovensku vyzerá skutočne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, začnem vašimi slovami. Povedali ste, že ten, kto sleduje slovenskú politickú scénu, nie je prekvapený. Tak ten, kto sleduje slovenskú politickú scénu nie je prekvapený, že váš prejav bol plný floskúl, smerom ku nám takých nenávistných floskúl ako socialisti, populisti a demagógovia, to už som si strašne často vypočula na svoju adresu, keďže som členka Smeru. A smerom k vašej politike zase floskúl typu odvážne reformy, nevyhnutné obete a reformný tiger. Ale chcela by som vás upozorniť na to, a to už druhýkrát dala faktickú poznámku pani Navrátilová, či ste počúvali dobre, čo hovorila. A či viete, aký je rozdiel medzi mediánom a modusom v dôchodkoch. Či viete, aký je rozdiel na Slovensku v konkrétnych číslach, medzi mediánom a modusom, čiže najčastejšie sa objavujúcim číslom v príjmoch.? Či mi viete odpovedať na to, kde zmizlo tých x desiatok tisíc ľudí, ktorí vypadli z takzvanej evidovanej nezamestnanosti, ale nevošli do rastu zamestnanosti. Kde sú tí ľudia? Sú v lufte? Chcem sa vás spýtať, či viete, aký je rozdiel medzi vaším najoptimistickejším odhadom, koľko ľudí vstúpi do druhého piliera a potom aký to prinesie deficit a koľko doteraz vstúpilo. Ja som si pozrela dôvodovú správu. Bolo tam 600 000 ako optimistický variant. Už teraz tam je skoro milión ľudí. Som zvedavá, čo bude robiť tá vláda, ktorá, možno nie najbližšia, ale tá po nej bude musieť riešiť obrovský deficit Sociálnej poisťovne. Som vážne zvedavá, na toto by ste mohli odpovedať.

  • Ďakujem pekne. Nebudem sa dotýkať reforiem, zrejme ešte čas bude dobudúcna, že budeme o tomto hovoriť „nejaksi“ špeciálne, ale pani kolegyňa Navrátilová zrejme pomenovala jasné veci, ktoré o reformách je potrebné hovoriť už dnes. Každá práca sa chváli sama. Ja počkám, možnože ten úžitok o päť, o šesť rokov možnože príde, ale na reformy vášho kindermanažmentu zrejme bude doplácať budúcnosť. Budú o tri-štyri roky peniaze? Ku cti vám patrí, že ste povýšili vzdelanie na normu, ktorá je skutočne veľmi vážna, že dáva, budem parafrázovať vaše slová, že dáva do rúk nástroj pre život. Kladiem si však potom otázku, prečo sa vzdelanie chce spoplatniť a prečo štát, ktorý nič iné nemôže tej mladej generácii, len vzdelanie, nemá na to. Ja neviem, možnože sa mýlim, možnože ma opravíte, jedno riešenie sme už povedali, či by nebolo dobré urobiť fond pre vzdelanie cez dividendy z podnikov so zahraničnou účasťou, ktorú by garantoval štátny rozpočet. Možnože aj to by bolo jedno z riešení, ja nehovorím, že úplné a celé. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister, z vášho vystúpenia sme nedostali odpoveď ani na jednu z otázok, ktoré boli nastolené, ale mnoho silných slov bolo povedaných a ja sa chcem chytiť jedného slova, ktoré ste použili. Že sú veci, ktoré je potrebné naprávať. V tejto súvislosti sa vás chcem spýtať, ako chcete napraviť to a poviem teraz konkrétny prípad človeka, ktorý existuje. Je to Michal Šadibol z Novej Bystrice, ktorý je bez pravej nohy, stará sa o sedem detí a zobrali mu invalidný dôchodok. A na dôvažok mu ešte prišiel list, kde chceli od neho aj francúzske barly. Neviem, ako toto by ste chceli napraviť. A toto je jeden prípad ľudí, ktorých na Slovensku je strašne veľa, a obávam sa, že to už ťažko budete naprávať. Ak ste nedokázali odpovedať na otázky, ktoré boli nastolené, skúste aspoň na túto jednu. Určite si to radi vypočujú mnohí občania a povedal by som mrzáci, z ktorých ste urobili ešte väčších mrzákov.

  • Pán minister, mne je len ľúto, že o správnosti vašich reforiem nie sú presvedčení dôchodcovia a ľudia, ktorí sú v balíku sociálnych sietí. Ja budem citovať list alebo len pár, jednu vetu, ktorú som dostala od dôchodcov: „Vaša politika je tá najpodozrivejšia a najničivejšia, aká za posledných pätnásť rokov na Slovensku bola“. A preto a je to aj na pána premiéra, dôchodcovia píšu: „A preto sme za to, aby Mikuláš Dzurinda odišiel, pretože ľudia mu už nedôverujú“ To je citát.

  • Pán minister, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, ja sa pokúsim veľmi stručne odpovedať na tie vznesené poznámky.

    Smerom k pánovi predsedovi Ficovi, stále musím naozaj vysvetľovať a zotrvať a povedať, že pán predseda Fico sa veľmi, veľmi hlboko mýli, keď opakovane tvrdí to, čo tvrdí. A nemohol by to tvrdiť, keby si ten zákon prečítal celý. Nestačí prečítať si len paragraf, kde sa hovorí, že Sociálna poisťovňa ručí do výšky 50 % rezervného fondu. Ale treba si prečítať celý zákon, pretože by sa z neho dozvedel, že v prípade, teoretickom, keby nastal, že treba ručiť a tieto prostriedky sa vyplatia a zostane 50 % rezervného fondu, že v takom prípade okamžite nastupuje ručiteľ - štát, ktorý ručí za všetky základné fondy Sociálnej poisťovne bezo zvyšku do absolútna. Takže štát je ručiteľom do absolútnej výšky a štát ručí a Sociálna poisťovňa je zaručená štátom. Až ste teraz prekvapený, tak teda to sa čudujem, že ste prekvapený, a len to potvrdzuje moje tvrdenia, že vy tie zákony ani nečítate, ale hlavne veľmi kritizujete.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Nuž, stačí sa naučiť čítať.

    Z hľadiska presunu prostriedkov z verejných prostriedkov do súkromných správcovských spoločností. Kto nerozumie tomu, prečo sa tak urobilo, možno je taký prirodzený ten ľavicový základ, absolútna nedôvera ku všetkému, čo je súkromne organizované, riadené a spravované, aj keď všeobecne vieme, že štát včítane Sociálnej poisťovne, aké má výsledky, ako sa mu darilo, ako dokázal zabezpečiť kvalitu a životnú úroveň dôchodcov. Veď sa na to pozrime! Tí, dôchodcovia alebo ten list, ktorý čítala pani Zmajkovičová. To bol pán dôchodca, ktorý dostal dôchodok z nového systému, ktorý sme tu zaviedli? Alebo ten dôchodca, ktorý dostáva dlhé roky dôchodok z toho pánom Tkáčom velebeného štátneho systému.

  • Pán minister, čas určený na odpovede, žiaľ, ste vyčerpali. Takže ďakujeme. Pán navrhovateľ. Nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako som tu počúval pána ministra práce, sociálnych vecí a musím konštatovať, že z jeho vyjadrenia, z jeho úst vychádza, že sociálna reforma a vôbec sociálny systém na Slovensku, to je selanka, to je prechádzka rajskou záhradou, tu žiadne problémy jednoducho nie sú a všetko je v absolútnom poriadku. No musím povedať, že opakom je pravdou a jeho strašenie o tom, že po nástupe inej vládnej garnitúry jednoducho tu nastane chaos, no, musím pripomenúť, že tu chaos je. A nie malý. Ja neviem, akým spôsobom si mám vysvetliť to, že už asi 14 novelizácií zákona o sociálnom poistení a stále v zákonoch, ktoré s tým nesúvisia. Neviem, možnosť predstaviť to, že nový zákon o sociálnom poistení, ktorý na medzirezortnom pripomienkovom konaní dnes bude predstavovaný ako takmer nový zákon, ktorý je taký hrubý, taký zložitý a tak by som povedal, „menný terajšieho stavu“, že neviem si predstaviť väčší chaos, ako je to. A teraz konkrétne by som sa chcel vyjadriť k dôchodkovej reforme, o ktorej sa hovorí, že toto je, by som povedal systém, ktorý zachráni dôchodcov v Slovenskej republike. No myslím si, že po reforme prvého základného piliera a po excesoch, ktoré pán minister tu urobil, ja myslím, že na prvom mieste bolo, aby som urobil poriadok s ministrom, ktorý mi urobí toľko neprístojností. Myslím si, že zmysel reformy, ktorú možnože aj niektorí koaliční poslanci podporili, nemali celkom jasné, čo podporujú a akým spôsobom podporujú. Podporili to, že sme postavili, dá sa povedať raritný systém. Rarita je v tom, že máme prvý pilier zásluhový, máme aj druhý zásluhový. My sme postavili vlastne dva piliere na absolútne zásluhovej báze. A o čo lepšie a pikantnejšie je to, že vlastne sme... (Poškodený zvuk) ...ktorou by mal oplývať pán minister. Filozoficky to, že ľudia, ktorí odchádzali pred 1. 1. 2004, sa dostali do pozície rukojemníkov, rukojemníkov tých, že jednoducho nemajú šancu ovplyvniť tento systém a jednoducho pán minister si vytvoril nových dôchodcov, ktorí vstupujú po 1.1.2004, a po novele, dá sa povedať zákona, rodičovského zákona, po pozmeňujúcom návrhu máme tu ďalšiu kategóriu, ktorí budú posudzovaní podľa kategórie od 1. 7. 2004. Čiže ak toto je tu, by som povedal transparentný systém, jasný systém, ten, ktorý má doviesť Slovensko medzi vyspelú Európu, dovolím si povedať, že nie. Nie jednoducho preto, lebo si myslím, že už nielen to, že stredo-ľavý Smer - sociálna demokracia kritizuje tento prvý pilier, ale myslím si, že aj pravicoví ekonómovia sa ozývajú v tom, že ten prvý pilier mal mať filozofiu solidárnosti, tak ako bežne je a ten druhý systém by mal byť na filozofii zásluhovosti. Tá solidárnosť sa vytratila a my máme tu obrovské, paradoxné situácie, že ľudia, ktorí odchádzali pred 1. 1. 2004 a spoločenský význam práce bol podstatne vyšší, mali svoje postavenie, dnes dostávajú o 50 a viac percent nižší dôchodok ako ľudia, ktorí zastávali spoločensky nižšiu významnú prácu, pri nižšom vzdelaní, nižšom hodnotení a tak ďalej. Čiže toto ak je reforma, dovolím si povedať, skôr je to deforma, nie reformný systém. Už nehovoriac o tom, že ľudia, ktorí budú po roku 2006 odchádzať do dôchodku s minimálnou mzdou, ktorá je na úrovni niekde okolo 7 – 7 500 korún, sa budú dostávať do sociálnej záchrannej siete a nesystémovým riešením a doslova nesystémovými riešeniami, ktoré sú pripravované v návrhu novely zákona o sociálnom poistení, sa prechodné ustanovenia presúvajú na ďalšie obdobie, nevediac dokedy, jednoducho, to nie je systém, to je antisystém, ktorý rieši len nejakými prechodnými ustanoveniami niečo, čo nebolo došetrené a doprecizované v danom zákone. Totižto problém je to, že neexistujú žiadne dopadové štúdie.

    A teraz ku kapitalizačnému pilieru. Proste, jednoducho, pán minister, nie je pravda a keď treba, môžeme zobrať zákon o sociálnom poistení a môžeme si ho čítať od slova do slova a tam je jasne napísané to, čo povedal poslanec Fico, jasnou rečou povedané. A ja to nechcem opakovať, ale jasne povedané, že len do výšky 50 % zostatku Sociálneho fondu, tam sa nehovorí o tom, aký bude zostatok, momentálne je nulový a v budúcnosti očakáva sa, že všetky peniaze, ktoré budú potrebné na druhý pilier, budú zo Sociálnej poisťovne používané na krytie dlhu z druhého piliera.

    A teraz k číslam, aby bolo jasné, čo sme schválili v kapitalizačnom pilieri. Ak dnes je prihlásených do druhého piliera už takmer milión ľudí, tak ročne, a to je, by som povedal správa, ktorú dávalo ministerstvo financií, je jasné, že to bude stáť tento štát približne plus mínus cca 18 miliárd slovenských korún. Ak si to napočítame do 35 až 40 rokov, ako táto reforma bude prebiehať, tak si kľudne môžeme spočítať, že to bude viac ako 500 miliárd slovenských korún. Aby ste mali jasnú predstavu, príjmy štátneho rozpočtu sú na úrovni 260 miliárd slovenských korún. Je to dvojnásobná výška príjmov, ak by som vychádzal z príjmov v roku 2005, plánovaných príjmov roku 2005. Ten štát na to má odložené peniaze z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu vo výške 65 miliárd po zhodnotení peňazí v Národnej banke, aj keď si to myslím, že to je len prevod z jedného vrecka do druhého, kde si štát nejakým spôsobom na úkor straty Národnej banky zhodnocuje peniaze, jednoducho sa navyšujú o úrokovú sadzbu, ktorá tam je. Ale faktom je, že jednoducho my nemáme jasnú predstavu, akým spôsobom bude pokračovať a akým spôsobom sa bude zadlžovať Slovenská republika vo vzťahu k tomuto systému. Je jasné, chápem to, že je to vlastne implicitný dlh, ktorý vznikol v čase, to, že my sme prejedli vlastne dôchodky, ktoré dnes by sme mali vyplácať týmto dôchodcom. Strašenie demografickým vývojom v podstate je absurdné, lebo je jasné, že demografický vývoj nie je príčinou toho, či vytvoríme kapitalizačný pilier a jedine kapitalizačný pilier nie je záchranou dôchodkového systému, to je, čo je preukázané alebo matematicky a ekonomicky zdôvodniteľné. Čo je dôležité, je to, či cena, za ktorú budeme zhodnocovať tieto peniaze a o ktorú budú sa zvyšovať dôchodky v tomto kapitalizačnom pilieri u dôchodkových správcovských spoločnostiach, bude to vyššie zhodnotenie ako to, či by ekonomika generovala vyššie zhodnotenie, čo sa týka týchto peňazí, využitia pre rozvoj ekonomiky v rámci Slovenska. Je to transparentnosť postavenia na tom, či tieto peniaze použijem v kapitalizačnom pilieri a či viem ich transparentne využiť na zlepšenie kondície slovenskej ekonomiky. No musím povedať, že nie, lebo jednoducho podstatná časť pôjde mimo slovenskej ekonomiky a určite nebude priamou pomocou tohto štátu, ktorý, myslím si, že určite bude mať záujem alebo má záujem o to, aby sa investovalo v tejto krajine.

    Čiže musím povedať, že to, čo dnes je postavené v reforme, v dôchodkovej reforme, potrebuje absolútne, by som povedal vážne zmeny alebo vážne reformné zmeny, ktoré treba nastaviť tak, aby jednoducho prvý pilier bol, mal v sebe zakomponovaný aj ten impulz solidárnosti a druhý pilier treba nastaviť tak, aby jednoducho toto bolo aj z pohľadu bezpečnosti aj z pohľadu efektivity, bolo tak zabezpečené, aby Slovenská republika v konečnom dôsledku na tom neprerábala.

    Čo sa týka nezamestnanosti, no to, čo bola tu verejná výzva zo strany poslankyne Navrátilovej, myslím, že je absolútne namieste ten rozdiel viac ako 120 000 ľudí, ktorí sa neobjavujú v štatistických údajoch a objavujú sa teda, objavujú sa, ako keby bol prírastok v oblasti zamestnanosti a jednoducho v Sociálnej poisťovni nie sú vykazovaní, jednoducho tých 120 000 alebo viac ako 120 000, to je tá chiméra vylučovania týchto ľudí jednoducho na úrade práce a vytvorenia dojmu, že dnes sa absolútne zvýšila zamestnanosť. No keby sme prirátali týchto ľudí, tak sa pohybujeme niekde na nezamestnanosti, okolo 16-17 %, nie na úrovni 11 %, ako dnes sa chválime, lebo jednoducho sociálne výdavky sa z roka na rok neznižujú.

    A na záver by som chcel povedať. Ak si myslíme, že sociálna oblasť je významná v tom slova zmysle a dobrá, riešená tak, že my v štátnom rozpočte ušetríme viac ako 6,5 miliárd slovenských korún v sociálnej oblasti preto, lebo nevyplatíme tieto peniaze v oblasti hmotnej núdze a ušetríme viac ako 4,5 miliardy, jednoducho si myslím, že je to devastácia základného modelu sociálno-trhovej ekonomiky na Slovensku. Sociálno-trhovej ekonomiky o tom, aby sme pre ľudí zabezpečili nejaké normálne prežitie, prežitie, ktoré nie je možné pri týchto dávkach hmotnej núdze, ktoré sa hlavne dotýkajú regiónov, ktoré sú viac zaostalé, alebo regiónov, pre ktoré štát neurobil predpolie či už v infraštruktúre alebo v iných náležitostiach, aby zabezpečil jednak rast zamestnanosti a jednak zabezpečil určitým spôsobom vytvorenie pracovných miest, ktoré by boli nejakou, by som povedal, anabázou riešenia problému priemeru sociálnej záchrannej siete. V tejto sociálnej záchrannej sieti sa nachádza čím ďalej, tým viac ľudí a dnes v hmotnej núdzi a ľudí odkázaných na sociálnu záchrannú sieť je viac ako 22 %. Ak je toto meradlom riešenia sociálnej oblasti a miera chudoby, zvyšovania miera chudoby, ak je toto mierou, by som povedal, efektívnosti sociálneho systému, ak je toto, by som povedal, chválením sa, že sme vytvorili precedens výbornými reformami, tak ja si myslím, že práve naopak, my sa musíme vrátiť k tomu, aby sme tými reformami pomohli to, aby títo ľudia, aby ľudia teda by mali mať z týchto reforiem určite úžitok, nie ako je to dnes, že je to v podstate postavené na nevyváženosti z pohľadu štátu a z pohľadu ľudí. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, konečne prvý poslanec sa dostane k mikrofónu. Pán poslanec Hopta, chyťte mikrofón a rýchlo hovorte, lebo sa prihlási člen vlády a bude mať prednosť pred vami.

  • So smiechom.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne a kolegovia, vážený predseda vlády, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, veľmi dobre chápem rozčarovanie priaznivcov Mikuláša Dzurindu z návrhu na jeho odvolanie z funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky. Veď Mikuláš Dzurinda je nesporne najlepší rekreačný bežec spomedzi všetkých európskych premiérov. Nemá páru ani v našej novodobej histórii, prepáčte mi za výraz, ale taký pobehaj nám ešte nikdy nevládol. Jeho nadšený fanúšikovia iste žialia nad tým, že si s ním nezabehla trebárs aj nejaká kráľovná, ale inak má na triku, čo dúfam, že po budúcich parlamentných voľbách bývalý premiér, všetky významné osobnosti európskej a svetovej politiky. Tak ho pozná svet a história. Nesporne Mikuláš Dzurinda je lepší bežec ako Mečiar, Čarnogurský či Čič, ale je aj lepší predseda vlády Slovenskej republiky? Literáti a filozofi sa môžu vzhliadnuť k jeho dokonalosti, s akou dokáže použiť v každej situácii zo desať bonmotov, ktoré sa stali jeho zásluhou súčasťou zlatého pokladu slovenských fráz. Treba objektívne jeho školiteľom uznať, že z neho urobili majstra akcentov. Dokáže dať prízvuk na každé slovíčko, pri každej nepríjemnej otázke inam. Klobúk dolu, s čím premiér Dzurinda vystačil za desať rokov vo vrcholovej politike. Patrí k zanikajúcej slovenskej suverenite tento obrázok priemeru na čele našej exekutívy. Jeho príbeh je zaiste snom každého výpravcu malej železničnej stanice z východného Slovenska, o tom, ako sa v dnešnom kapitalizme dá uplatniť, ale jeho životný príbeh je najmä výrazom toho, že pre Slovensko je vhodný premiér bez výnimočného duchu, intelektu a možno aj vízie. V jeho mojsejovskej reality šou vyhral najmä preto, že je to bezpečný politik s hrošou kožou. Do ničoho sa nemieša, o ničom nerozhoduje. Zahraniční sponzori ho nominovali nielen preto, aby urazili slovenskú občiansku spoločnosť, ale najmä preto, že nimi draho vypiplaných reformátorov nechceli nasadiť do prvých ostreľovaných radov a ich časť plytvať behmi po petržalských hrádzach. Iste ich vyvolený prekvapil, prežil, čo sa prežiť vlastne pri trocha sebakritike ani nedá prežiť. Mikuláš Dzurinda prežil korupčné škandály kamaráta Palacku, vlastného brata, škandalózne podvody pri predaji plynu, elektrickej sústavy, podvodné konkurzy a krachy, neprehľadné hospodárenie jeho politickej strany, holokaust sociálnych a zdravotných reforiem, asi celý deň by sa dalo podrobne rozoberať desiatky ďalších a ďalších škandalóznych projektov, vďaka ktorým tučnie domáca oligarchia a bohatnú zahraniční investori. Iste by to bolo pre vás, pán premiér, poučné, lebo vy ako tvrdíte, o ničom neviete. Ozaj, skutočne o tom nič neviete? Bez obáv si na tomto základe dovolím povedať, že máte buď malé vedomosti, čím nechcem vôbec tvrdiť, že ste nejaký hlupák, alebo že sa nie vždy správate čestne, čím absolútne nechcem povedať, že ste nejaký podvodník. Aby som vás neurážal, vyberte si, prosím, sám, čím sa cítite byť. Slovensko sa počas vlády Mikuláša Dzurindu stalo pre zahraničie vzorom úspešného politického modelu, dokonca už ho aj sami vyvážame na objednávku sponzorom na Ukrajinu či do Bieloruska. Naši, Američanmi dobre platení Démešovci ako na bežiacom páse, škola farebných kontrarevolucionárov po celom svete. Keby však bolo Slovensko demokratickou krajinou, tak by sa pán premiér zodpovedal prostredníctvom parlamentu vlastnému ľudu, žiaľ, on sa zodpovedá jednej západnej ambasáde. Nedokážem si, vážené poslankyne, vážení poslanci z vládnej koalície predstaviť, že by ste pri odvolávaní Mikuláša Dzurindu tlmočili názor vlastných zbedačených voličov. Napríklad názor rodičov detí, ktoré po vysokej škole chodia utierať, prepáčte mi za výraz, zadky bohatým Američanom, tancovať do erotických klubov alebo umývať riady na zaoceánskych parníkoch. Zaujímalo by ma, čo by ste povedali v mene dôchodcov, invalidov a chorých, ktorým je odopieraná ľudská dôstojnosť. Áno, viem, budete argumentovať, že sú v našej spoločnosti aj ľudia spokojní, iste sú. Finanční špekulanti ocenili daňovú reformu, bratislavskí zamestnanci bánk a zahraniční investori o vašu podporu pri obhajovaní záujmov zahraničného kapitálu. Ani tak sa však nemôžeme domnievať, že týchto niekoľko desiatok tisíc spokojných ľudí vyjadruje vôľu všetkých občanov Slovenskej republiky. Sily, ktoré vládnu dnešnému svetu, však na vôľu občanov Slovenska zvysoka kašlú. Výsledok dnešného hlasovania je preto naprojektovaný inde než v tejto rokovacej sále. Na koaličnej rade ste zaiste už prebrali a vzájomne si potvrdili, aké je rozhodnutie tej ambasády, ktorá vás pri hlasovaní najviac zaujíma. Úloha dnešných vládnych poslancov a niektorých vraj nezávislých je teda jasná, nepopliesť si tlačidlá pri hlasovaní. Možnože v niektorých nezávislých poslancoch sa prebudí spomienka na vlastnú hrdosť a opustia rokovaciu miestnosť ešte pred hlasovaním. Aspoň trochu tak uľavia vlastnému ja, veď byť na záchode, keď sa rozhoduje, je vždy lepšie ako v ňom, keď sa hlasuje. Možnože raz príde doba, keď sa, vážené kolegyne a kolegovia, sami pozriete na vlastné ruky, zahľadíte sa do očí svojich blížnych a poviete si: Dosť. Až tak hlboko klesnúť už nechcem. Pýtam sa vás, prečo by sme nemohli mať na čele vlády niekoho, za koho sa netreba medzi vzdelanými a slušnými ľuďmi hanbiť. Nepochybne sa náš pán premiér za roky funkcionárčenia v americkej nomenklaltúre naučil jesť príborom na otváranie ustríc, decentnejšie mu pristrihávajú fúzy, ale, preboha, prečo nenájde vo vládnej koalícii človeka kvalít primeraných funkcii predsedu vlády. Veď na príklade pána prezidenta vidíte a iste by ste to mohli naznačiť aj na príslušnej ambasáde, že skrotiť je možné každého, dokonca aj vzdelaného a charizmatického politika. Nebolo by nám síce lepšie, ale aspoň by sme sa necítili takými hlupákmi. Humorne povedané, keby vládu napríklad riadila Katka Koščová, mali by sme istotu, že zodpovedá len za spev a nie za korupciu. Keby bol premiérom model, mohli by sme povedať, že sa náš premiér páči ľudu, aj keď politike nerozumie. Nemusíte ísť až do krajností, ale skutočne zvážte, či sa vo vládnej koalícii nenájde lepší nominant na túto funkciu. Pán premiér, prepáčte, že som málo hovoril málo o vašich pozitívnych činoch, pár nesplniteľných predvolebných sľubov, ktoré v Obchodnom zákonníku označujú sa ako podvod a majú za následok neplatnosť všetkých ďalších právnych krokov, by naozaj nestálo za reč. Verte, nebolo mojím cieľom vás urážať, myslím si však, že by ste niekde na železničnej stanici medzi Spišskou Novou Vsou a Košicami urobili pre Slovensko oveľa viac, užitočnejšieho, než robíte vo funkcii predsedu vlády. V ďalšom príklade, lebo ste sa dostali na program dňa, by som len chcel demonštrovať, ako hlboko klesáme vo vlastnej suverenite a cti, keď vás už sedem rokov nechávame vo funkcii predsedu vlády. Chcel som týmto svojím vystúpením aj verejne požiadať nemenovanú zahraničnú ambasádu, aby nás neponižovala nomináciami vášho typu a priznala našim domácim oligarchom možnosť rozhodovať o takých podružných veciach, ako je funkcia predsedu vlády relatívne nezávisle. Ubezpečujem ich, že aj napriek môjmu odporu voči celému tomuto režimu, ktorý vy, pán Mikuláš Dzurinda, reprezentujete, nebolo by to na úkor a cieľov a projektov, veď Slovensko už dávno nie je nezávislé a o nás sa už dávno nerozhoduje v Bratislave, ale niekde inde.

    Vážené dámy, vážení páni, bude mi cťou dnes hlasovať za odvolanie Mikuláša Dzurindu z funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky, aj keď vopred viem, že pán premiér prežije toto hlasovanie, pretože žijeme v krajine, ktorá stratila nielen vlastnú suverenitu a hrdosť, ale už aj posledné zvyšky morálky. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Mikuš, Jozef. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko, nechcem ani zdržiavať, ani sa nechcem vyjadrovať k obsahu toho, čo ste povedali, pán kolega. Len, chvalabohu, vy ste nedosadili premiéra tejto krajiny do kresla, respektíve ste ho tam nedali, ale dali ho tam občania tohto štátu, prvá vec a druhá vec, hovorili ste niečo, alebo vaši kolegovia hovorili o slušnosti, skúste si zobrať aj vy trošku ponaučenie od vlastných kolegov a do svojich prejavov dať trošku slušnosti. Ďakujem.

  • Vážený podpredseda, kolega Hopta nám tu predviedol primitívny politický fejtón, ktorý zrejme uverejňuje vo svojom periodiku Úsvit. Hovoril o hlúposti, ja sa ho len chcem opýtať, či náhodou nezabudol pozametať pred vlastným prahom, mám taký pocit, že niekde sa stala chyba.

  • Ďalej, ó, ešte predtým pán poslanec Hopta, chce reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Chcem povedať, že ak by sme rešpektovali vôľu občanov, tak predsedom vlády by bol niekto z HZDS a nie z SDKÚ. To, že vy ste vytvorili nový orgán moci, nejakú koaličnú radu, ktorá sa za všetkým chodí radiť na jednu nemenovanú západnú ambasádu, to je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nesnažil som sa nikoho urážať, ale snažil som sa možno trošku iným spôsobom podať, prečo by sme mali predsedu vlády Slovenskej republiky odvolať, pretože naozaj si myslím, Mikuláš Dzurinda neplní svoje predvolebné sľuby, neplní ani Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a to, čo už nám za posledných sedem rokov predvádza, to hovorí o tom, že občania Slovenskej republiky sú nespokojní so životnou úrovňou, ktorá pod jeho vládou tu existuje. Takže naozaj som sa nesnažil nikoho urážať, ale možno trochu irónie aj do tejto témy nezaškodí. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Rusnák, Ján Rusnák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pekný podvečer. Vážení páni poslanci, mali by sme si udržať tú slušnosť a pán poslanec Hopta ma trošku prekvapil, že v roku 2005 išiel do tejto roviny, ale dobre, to je jeho problém. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vážení hostia, novinári. Návrh na odvolanie premiéra opozície nie je ničím neobvyklým, poslanci za KSS a Smer majú právo o to požiadať, aj keď sú ich výčitky neopodstatnené. Už médiá majú právo požiadať o hlavu premiéra tí, ktorí sa ešte pred troma rokmi podpísali pod vládny program a sľúbili, že ho budú dodržiavať. A teraz, keď vidia, že vláda pokračuje úspešne v jeho napĺňaní, snažia sa jej zabrániť v ďalšom rozvoji krajiny. Zdá sa, že tým zopár poslankyniam a poslancom ich schizofrénna úloha ani trocha neprekáža. Ak by sa vláda odchýlila od vládneho programu a hnala krajinu inam, než sa zaviazala, nemohli by sme k návrhu opozície a časti nezávislých poslancov povedať ani slovo. Nie je to však už tento prípad. Ako ekonóm nebudem reagovať na kritiku týkajúcu sa zahraničnej politiky. Skúsim opozičným kolegom vysvetliť, prečo si premiér Mikuláš Dzurinda a kabinet, ktorý vedie, zaslúži absolutórium.

    Na začiatku volebného obdobia sme prosili všetkých o trpezlivosť, bolo nám jasné, že reformy potrebujú čas a výsledky prichádzajú postupne. V podstate je to pre vládu, ktorá začne robiť zmeny, vždy trochu samovražedná pozícia. Mikuláš Dzurinda spolu s jeho ministrami mohol zvoliť postoj: Kto nič nerobí, nič neskazí. Ponúkala sa mu možnosť začať štedrý život na dlh, bolo by preňho jednoduché zabezpečiť vyššie sociálne dávky a istoty pre obyvateľstvo. Je mi úplne jasné, že v takejto situácii by, naopak, opozícia vykrikovala, že vláda ujedá z blahobytu budúcich generácií a skrýva sa pred problémami, ktoré sú tu. Táto vláda sa však stavia zodpovedne nielen k terajším obyvateľom Slovenska, ale nie je jej ľahostajný ani osud Slovákov, ktorí tu budú žiť po nás. Pred problémami sa neskrýva, naopak, rozhodla sa ich riešiť. Spustila reformy, o ktorých politici v iných krajinách len diskutujú ako o nejakej možnej vízii, a inde, na otázku napríklad daňovej reformy, tú sa vôbec boja otvoriť. Táto vláda reformy spustila i za cenu toho, že tým vložila do rúk opozície možnosť kritizovať každý z jej mnohých reformných počinov. Zvolila si túto nepopulárnu cestu i napriek ťažkému terénu, však zatiaľ vedie krajinu správnym smerom. Je ľahké kritizovať, ťažšie je však odhodlať sa k činu a ešte ťažšie dosiahnuť želané výsledky. A tento vládny kabinet, i keď sa to opozícii nezdá, výsledky má. A už to nie sú len suché štatistické ukazovatele výkonnosti ekonomiky ako napríklad rast HDP, ktorý nepovie nezainteresovaným veľa o životnej úrovni obyvateľstva. Konečne však začínajú aj pre verejnosť zrozumiteľnejšie a jednoduchšie čísla ukazovať, že sa životné podmienky Slovákov zlepšujú. Reálne mzdy rastú dokonca takým tempom, až sa Národná banka obáva, že to bude znamenať hrozbu pre ekonomiku v podobe inflácie. Rastú dôchodky, to je nepopierateľný fakt, ktorý nemôže ani ten najväčší skeptik nebrať do úvahy. Ak k tomu pridáme stabilne nízku mieru inflácie, naozaj držia Slováci mesiac čo mesiac reálne vyššiu hodnotu peňazí ako ešte pred niekoľkými rokmi. Je jasné, že tieto čísla sú priemerom, čiže mzdy všetkých Slovákov zahŕňajú do jednej hodnoty. Sú to však dynamické ukazovatele, ktoré hovoria o tom, že priemerný Slovák si polepšil zhruba o 5 až 7 % v závislosti od toho, či bude brať celoročné štatistiky alebo porovnáme údaje za prvé štvrťroky tohto a minulého roka. Viem, priemerný Slovák neexistuje, respektíve je len málo takých, ktorí si polepšili presne o túto hodnotu. O tom sme však už predtým hovorili v mnohých diskusných príspevkoch. Väčšina je buď pod alebo nad priemerom. Takáto vysoká hodnota rastu reálnych miezd je však zárukou toho, že výraznej väčšine ľudí skutočne reálny zárobok vzrástol. A naďalej klesá počet tých, ktorým sa životná úroveň, či už z objektívnych, alebo subjektívnych príčin zhoršila. Ďalším takýmto jasným ukazovateľom je miera nezamestnanosti. Kým doteraz opoziční politici s obľubou poukazovali na údaje štatistického úradu, ktoré neboli také pozitívne ako výsledky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, posledné čísla im trochu zobrali vietor z plachiet. Nezamestnanosť klesá a už to nehovorí len minister Kaník, hovoria to aj nezávislí štatistici. A ak by nestačili výsledky domácich inštitúcií, pozitívny trend v nezamestnanosti potvrdil aj Štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Ten zaradil Slovensko medzi krajiny s najrýchlejšie klesajúcou mierou nezamestnanosti v rámci Európskej únie. Dá sa to však aj obrátiť. Nielenže klesá počet nezamestnaných na Slovensku, rastie aj počet zamestnaných. Čo je dôležitý údaj, ktorý hovorí o tom, že sa skutočne u nás vytvárajú nové pracovné miesta a naďalej nové pracovné miesta budú pribúdať. Nie je teda pravdou to, že táto vláda ma na svedomí chudobu v severných či východných regiónoch. Naopak, táto vláda začala problémy riešiť. A ak bude mať aj mimo Bratislavy stále viac ľudí možnosť pracovať, čomu pomáhajú nielen zahraničné investície, ale aj lepšie podmienky vytvorené pre domácich podnikateľov, začne životná úroveň týchto častí Slovenska dobiehať aj rozvinutejšie regióny. Stačí počkať, kým spustia svoje výroby automobilky, výrobcovia pneumatík či ďalšie podniky, ktoré oznámili či ešte len oznámia príchod k nám. Tu sa skutočne nedá nič „uponáhľať“, priemyselné parky sú už však pripravené, investori majú konkrétne projekty, nič im nebráni v tom, by k nám prišli. A ak budú mať aj zaručenú politickú stabilitu, budú k nám chodiť. Ostatné konkurenčné výhody sú v porovnaní s okolitými krajinami totiž na našej strane. Samozrejme, rozdiely medzi podmienkami života v jednotlivých regiónoch nie je možné zmyť okamžite. Nedá sa šibnúť čarovným prútikom a Košice budú zrazu na úrovni Bratislavy. Zatiaľ buďme radi, že sa Slovensku ako celku darí stále viac sa približovať českej ekonomike. Aj keď sme začínali na oveľa nevýhodnejšej pozícii, dokázali sme, že máme talent šprintérov, ktorí dokážu súperov popreháňať. Teraz ešte musíme dokázať aj naše vytrvalostné vlohy, aby sme dokázali, že vydržíme aj pri behoch na dlhú trať. Náš medzičas je vynikajúci. A to nie je samochvála. A stále častejšie sa toto hodnotenie ozýva aj zo západných krajín. Musíme však vydržať, aj keď opozícia by rada uvidela štafetový kolík vo svojich rukách. Táto zmena by Slovensku neprospela. Stále máme dosť síl, stále vieme, ako treba pokračovať v napredovaní, a vieme, že dokážeme Slovensko priblížiť k úrovni krajín nielen strednej, ale i západnej Európy. Vláda stále vládze, tak ju nechajme vládnuť. Jasným dôkazom je rast našej ekonomiky. Vývoj HDP na Slovensku je najlepší spomedzi európskych krajín a kým napríklad sociálna demokracia v Českej republike zavarila krajine neustálym životom na dlh, u nás sa nám darí napredovať aj bez zbytočného zadlžovania. Ak na Slovensko chodia politici vo výslužbe hlásať, ako sa Českej republike za vlády ich strany darí, stačí sa pozrieť na ich skrytú čiernu dieru, o ktorej som už hovoril, ktorú zatiaľ ukrývajú. Raz budú musieť deficit znižovať. A zasiahne ich to bolestnejšie ako nás, ktorí už sme z najhoršieho vonku.

    Vážení opoziční kolegovia, vážení nezávislí poslanci. Ak vám ani tento pozitívny vývoj Slovenska, pokrok, ktorý krajina v posledných rokoch urobila, nestačia na to, aby ste uznali, že vláda spustením reforiem urobila správnu vec, potom nie ste tí, ktorým ide o dobro krajiny. Skrývate sa len za stranícke záujmy a nedokážete uznať, že vláda uspela s presadenými reformami a že výraznou mierou pomohla rozvoju Slovenska. Návrhom na odvolanie premiéra si možno splníte normu, predpísanú kvótu, s ktorou sa potom budete chváliť na straníckych snemoch, zjazdoch. Hrdo budete členskej základni ukazovať, ako ste tvrdo stáli proti tejto zlej, vykorisťovateľskej vláde, ako tvrdo ste hájili záujmy vašich strán. V skutočnosti však takýmito návrhmi stojíte proti vlastnej prosperite, proti prosperite našej spoločnej krajiny. Pokusmi o odvolávanie jednotlivých ministrov či premiéra, pre ktoré máte len veľmi chabé a už dosť obohrané dôvody, zdržujete a bránite, aby prijímaním nových zákonov parlament mohol ešte vylepšiť podmienky na Slovensku. Ako som už povedal, je to vaše právo, zamyslite sa však nad tým, či jeho využívaním skutočne robíte to, čo krajine pomôže. Nech táto vláda dovládne, potom môžeme jej počínanie hodnotiť komplexne. Už teraz je však jasné, že činnosť tohto kabinetu priniesla Slovensku veľa pozitív a predseda vlády Mikuláš Dzurinda má aj preto moju plnú dôveru. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem, veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán kolega, ja som prvýkrát sa dozvedel, že ste ekonóm a ja som z toho ostal v šoku. Pretože od ekonóma predpokladám, že by mohol vystúpiť ekonomicky fundovane a nerozprávať nám tu rozprávky. Chcem povedať jeden fakt, ktorý nie je rozprávkou. Na konci marca bol dlh 28,2 miliardy amerických dolárov. Prepočítajte si to dnešným kurzom, je to hrubo nad 800 miliárd. My sme chudobní a už máme dlh. Rozprávate tu o takzvanom zadlžovaní, je mi veľmi ľúto, že neviete, o čom hovoríte, a je mi ľúto teda, že školu, ktorú ste skončili, pravdepodobne vaši profesori nebudú veľmi nadšení. Musím povedať niečo o reálnych mzdách. Tie reálne mzdy, sa priznalo a bolo opäť publikované v tlači, mohli by ste si to prečítať, sa zdvihli len preto, keď boli v Slovnafte a v ďalších bankách vyplatené vrcholovému manažmentu odmeny, pretože aj to ide. Vypočítajte si doma jeden stotisícový plat a koľko musí byť tých 8-9-tisícových, aby vyšiel ten priemer, ktorý oficiálne máme. A chcel by som vás upozorniť na jeden údaj, v roku 1993, keď vzniklo Slovensko. Dlh, ktorý sme prebrali, bol necelé 3 miliardy amerických dolárov. Dnes je to o 25 miliárd viac. Prosím vás pekne, bolo by dobre doštudovať a na záver ešte chcem povedať jednu vec. Pokiaľ hovoríme o raste HDP päť percent. V Číne je deväť, v Bielorusku za minulý rok to bolo desať. Ak my by sme dosiahli takéto výsledky, tak táto vláda asi od radosti len tancuje, nechodí už ani do roboty. Prosím vás pekne, rast HDP ešte neznamená, áno, je základ, ale neznamená vyššiu životnú úroveň a kvalitu života. Je to o spravodlivom prerozdeľovaní HDP a to tu nie je, v tom je problém. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v prvom rade sa chcem ospravedlniť pánovi Bugárovi, lebo som nesprávne uviedol, ministerstvo nesídli teda v Polus City Centrum...

  • Priznám sa, ja som tam v živote nebol a do supermarketov som vkročil možno štyri razy za celý svoj život, ale vraj v Business Centre, ale je to jedno, mám taký pocit, že to je dokonca jeden a istý investor, takže tak či tak,

  • So smiechom.

  • potečú peniaze do tej istej kasy, štátne peniaze, ale chcem reagovať na môjho priateľa kolegu Rusnáka a chcem mu povedať istú story. Za komunizmu tiež sa nikdy nezvyšovali ceny, vždy sa iba upravovali. Teraz sa nič takisto nezvyšuje, teraz sa iba robí reforma. Ja uvediem, docentský plat je 18 300 korún čistých a to v poslednom platovom pásme. Ak spočítam svoje výdavky za posledný, posledné tri roky na bývanie, tak je to zhruba nárast z 5 600 na 12 600, čo je slušná suma. Ak by som, pán kolega Rusnák, nerobil aj niečo iné a bol iba docentom na právnickej fakulte, bol by som na tom veľmi, veľmi zle, pretože by mi na živobytie ostalo ešte nejakých 5 000 aj nejaké drobné, za čo by som si musel zaobstarať všetko ostatné. Takže asi takto vyzerá reálne ten, kto robí len jednu prácu v Bratislave. Samozrejme, musí sa živiť aj niečím iným. Práve preto sa ľudia na vysokých školách musia živiť aj niečím iným. Reálne by bolo porovnávať, pán kolega Rusnák, koľko sa zvýšil počet príslušníkov strednej triedy za Dzurindovej vlády, to by boli objektívnejšie čísla. Ale k tomu ste sa nedostali. Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, začali ste hovoriť aj o ekonomike, dovoľte mi, aby som poukázal aj ja na niektoré trendy, ktoré sú z nášho hľadiska podstatné a na ktoré máme iný názor. Hovorili ste o raste hrubého domáceho produktu 5,5 %. Áno, je to rýchly rast, ale uvedomme si ďalšie skutočnosti. Našich 5,5 %, úroveň HDP na obyvateľa v prepočte pomocou bežnej parity kúpnej sily je 14 400 dolárov za rok. V Česku je to 18 500 pri 4 %, v Nemecku pri 1,6 % je to 28 000 dolárov a v Rakúsku pri 1,9 - 31 800. Kiež by sme tak dosiahli aspoň českých 4,0 percenta, čo je väčší prírastok na hlavu obyvateľa. Ak ste hovorili o trhu zamestnanosti a nezamestnanosti. Porovnajme si ju ešte raz z dlhodobého hľadiska. Ja som hovoril, 1. 1. 1999, keď nastúpila staro-nová vláda, bolo 317 000 nezamestnaných, v súčasnosti je 461. Áno, poznáte aj možnože ten film Marečku, podejte mi pero a Je tady první vlašťovka. Áno, je. Je dobré, že nezamestnanosť klesá. Ale vrátime sa aspoň k roku 1999 na 317 000 nezamestnaných? Hovorili ste o priamych zahraničných investíciách v Českej republike a u nás. Ja som tu už spomínal, u nás bolo, myslím, že okolo 27 miliárd, v Čechách bolo trojnásobne viacej. Ja im nezávidím tieto investície, ale skúmajme príčiny a vplyvy, prečo sem tie investície prišli a prečo prišli do Českej republiky. Asi v daniach to nebude, lebo je tam odlišný daňový systém. Takže pýtajme sa, kde a akým spôsobom ekonomika rastie a berme do úvahy aj určité objektívne fakty.

  • Ďakujem pekne. Ja chápem, že sú dva typy reforiem, dobré a špatné, aj chápem pána poslanca Rusnáka, ktorý volá po trpezlivosti a dávania šance, že reformy potrebujú čas. Je to pravda, ak ide o dobré reformy. Ten čas, samozrejme, vyrieši všetko, aj chyby a aj napraví tie chyby, aj s tým možno súhlasiť. Ale kladiem si otázku, prečo potom tá kritika toho, čo vytvorili generácie čestných, pracovitých ľudí a predáva sa to doteraz. Vy dopredu žiadate odpustenie prípadných budúcich chýb, ale odpustiť iným neviete. Ďakujem.

  • Pán poslanec, používate silné slová, keď hovoríte o tom, že opozícia nemá záujem seriózne, objektívne sa pozerať na situáciu a zhodnotiť ten vývoj na Slovensku, ktorý je. Ale to nie je také strašné. Je to váš problém, s tým sa musíte pobaviť trošku vy. Z môjho pohľadu horšie je to, že sa staviate do pozície nejakého objektívneho kritika a posudzovania všeobecnej pravdy! Jedine to, čo vy poviete, jedine to, čo si vy myslíte, to je správne, to je spravodlivé, to je objektívne. A to je strašne nebezpečné a zavádzajúce. A ak ste si dobre všimli a počúvali vystúpenia opozičných poslancov, tak potom musíte vedieť, že tu nikto nespochybňoval, že vláda výsledky má. Áno, sú tu obrovské výsledky vlády, žiaľ, negatívne. A tieto negatívne výsledky vlády kritizuje opozícia. S odstupom času čím ďalej tým viac a zreteľnejšie je vidieť, že reformy, ktoré boli robené, neboli na prospech radového občana, ale na jeho úkor. Že nepriniesli preňho zisk, výhody a ďalšie prehlbovanie sociálnych vymožeností, ale že o tieto vymoženosti ho odoberali. Takže tieto veci sú skutočne zarážajúce a ako ekonóm by ste sa mali zamyslieť nad tým. Kde sú tie pozitívne výsledky? Dlh, zahraničný, sa prehlbuje, obchodné saldo je mínusové, zadlženosť Slovenska rastie, životná úroveň nerastie, obyvateľstva. Čo sa stalo, čo sa stalo, že životná úroveň, priemerná životná úroveň na Slovensku je stále pod úrovňou roku 89, keď sú také vynikajúce výsledky, keď my máme takú neomylnú, vynikajúcu vládu a takého vynikajúce neomylného kormidelníka!

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som len pripomenúť to, že máme asi veľmi krátku pamäť. Moje poznámky vychádzajú z toho, že keď sa tu vlastne hovorí o raste hrubého domáceho produktu o významnú sumu 5,5 %, myslím, že zabúdame na pokles, na pokles v rokoch predchádzajúcich a ten je vlastne zapríčinený tým, že vlastne na Slovensko prichádzajú dnes investície, alebo v nejakom období, keď vidia jednak politickú stabilitu, o ktorej sa tu hovorilo, jednak vidia, by som povedal priamy, by som povedal, dôsledok toho, že na Slovensku je potenciál lacnej pracovnej sily a je potenciál na to, že vláda je ochotná vysokými dotáciami pre tento zahraničný sektor vlastne lákať zahraničných investorov. To je vlastne, by som povedal, nie priama výhoda, ale by som povedal, to je vlastne dôsledok toho, že za posledné obdobie tu fakt neprichádzali investície v takej výške, ako je tu, a nehovoriac o tom, že rast hrubého domáceho produktu u nás neustále zaostáva za okolitými krajinami nie vo výške percentuálnej, ale vo výške hrubého domáceho produktu v parite kúpnej sily na obyvateľa.

    Druhá vec. Ja si neviem predstaviť, akým spôsobom a to je vlastne aj vec do pléna, že za posledné obdobie od roku 99 zvýšila sa nám zamestnanosť o 6 000 pracovných miest a zároveň by mala byť zamestnanosť, znížila sa z 18 na 11 %. Myslím, že to je zase nejaký geniálny zázrak, ale skôr by som povedal papierový zázrak, nie reálny ekonomický zázrak. To vidíme aj v oblasti sociálnej alebo v oblasti nákladu na sociálne veci. A čo sa týka rastu reálnych miezd, tiež za posledné obdobie bol pokles o mínus 0,6 %, čiže mne to pripadá ako neseriózny pohľad na...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nech sa páči pán poslanec Rusnák, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Škoda, že niektorí kolegovia medzitým „odišli vonku“, takže nemôžem na nich reagovať priamo, ale chcem. Páni poslanci, viete ja nerád vystupujem v parlamente, keď sa hovorí tak všeobecne, lebo si myslím, že to je strata energie. O ekonomike však rozprávam rád na výbore. Mnohí z vás, ktorí sa zúčastnili mnohých sedení a mnohí z vás tu takí sedia, tí nemajú pochybnosti o tom, že sú to dišputy odborné, preto vás vyzývam všetkých, ktorí chcete hovoriť o reformách, aby sme sa zišli na hospodárskom výbore, ja pozvem ministra financií a iných ľudí, ktorých chcete, a budeme hovoriť i dva dni, keď to budete chcieť, seriózne, kde sa nebudeme demagogicky presviedčať o polopravdách. Porovnávať českú ekonomiku a slovenskú v polohe východiskovej základne je nezmysel a tu sa to nedá urobiť. Chcem vám povedať, že i na tento prípad som si pripravil ešte druhé vystúpenie, kde som chcel ísť v analýzach ďalej, ale keďže vidím, aký je obrovský záujem tu byť do polnoci, tak sa ho už hneď teraz vzdávam a použijem ho práve na tomto stretnutí, ktoré vám ponúkam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, prerušujem na päť minút rokovanie Národnej rady.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám oznámiť výsledok rokovania a dohodu z grémia. Dnes sa bude rokovať do 21.00 hodine bez prestávky a zajtra, samozrejme, asi neskončíme dnes, to už je vidieť, tak prerušíme túto schôdzu. Zajtra, tak ako sme sa dohodli, budeme pokračovať ráno o 9.00 tou predchádzajúcou schôdzu, kde sme sa dohodli, že zákony, zdravotnícke a keď dokončíme tú predchádzajúcu schôdzu, tak budeme pokračovať touto. Takže toto je dohoda z poslaneckého grémia. Dnes rokujeme do 21.00. Takže prosím, aby navrhovateľ a takisto aj spravodajca sa ujali svojich funkcií a zároveň dávam slovo pánovi poslancovi Ondriašovi ako ďalšiemu poslancovi, ktorý vystúpi v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo a prosil by som vás, keby ste zavolali pána premiéra a členov vlády, lebo ja som si to pripravil pre pána premiéra, nie pre poslancov, ktorí, ja si myslím, že takéto, poznáte, áno, samozrejme.

  • Páni ministri, členovia vlády a samozrejme aj pán premiér, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Aj, samozrejme, navrhovatelia.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, nech sa páči, za chvíľočku už tu budú všetci, ktorých ste žiadali.

  • Ďakujem za slovo, ja len verím, že pán premiér má dobré uši a že ma bude počuť. Lenže ja som chcel dokázať na faktoch, ako sa mýli v určitých svojich prehláseniach a ja by som prosil technika, aby zapojil premietanie.

    Vo svojom vystúpení budem veľmi krátko hodnotiť posledných šesť rokov vlády pána Dzurindu. Vlastne budem uvádzať len vecné fakty a odpovedať na pár prehlásení, ktoré tu povedal. Prvé prehlásenie, povedal, že sa všetko zlepšuje. Je štatisticky veľmi jednoduché zistiť, či sa v štáte niečo zlepšuje, alebo zhoršuje. Najlepšie parametre sú napríklad spotreba mäsa na obyvateľa. Vidíme, že po roku 1998 spotreba mäsa na obyvateľa klesla a je asi v roku 1970. Napravo ten stĺpček hovorí, priemerná spotreba mäsa na obyvateľa v 15 štátov Európskej únie. Pani poslankyňa, choďte do Európskej únie, do parlamentu a vysvetlite to tam.

  • Pán poslanec, nech sa páči, nereagujte na poznámky poslancov. Nech sa páči.

  • Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov po roku 1998 je veľmi nízka. Je polovičná, ako je v Európskej únii a polovičná, ako je zdravá. Keby sme sa opýtali tých ľudí, prečo je spotreba mlieka a spotreba mäsa taká nízka, tak povedia, že šetria. Rovnako spotreba masla na obyvateľa klesá po roku 1998. A museli by ste to veľmi, veľmi zlepšiť, aby ste dosiahli spotrebu masla, ako bolo pred pätnástimi rokmi alebo ako je v Európskej únii. Dokonca spotreba cukru klesá a je menšia ako v Európskej únii. Je zaujímavé, že po roku 1998 spotreba zeleniny v kilogramoch na obyvateľa klesla až do roku 1978. Zrejme po reformách občania Slovenska prestali kupovať zeleninu alebo kupujú menej zeleniny. Po roku 1998 začala klesať konzumácia ovocia. Žiaľ, štatistika neuvádza, koľko je v tom banánov, ale spotreba ovocia klesla pod rok 1989 a ja verím, že aj spotreba banánov. Spotreba klesla od roku 1998. Samozrejme, občania Slovenska musia niečo jesť a to je spotreba tukov, to je jediná spotreba, ktorá na Slovensku stúpla.

    Ja by som odpovedal pánovi Meč..., pánovi premiérovi, že čo, to komunisti desiatky rokov ničili a ako to teraz vy naprávate. Produkcia poľnohospodárstva po roku 1998 klesla mierne. A tam aj vidieť, ako ste to po roku 1989 začali naprávať, a dovolím si tvrdiť, keby na Slovensku vládol nejaký kmeň z Brazílie, z pralesa, tak to tak nezničí. Počet hovädzieho dobytka stále klesá a po roku 1998 klesá ešte rapídnejšie a máme oveľa menej hovädzieho dobytka ako v roku 1920. Počet ošípaných po roku 1998 stále klesá a asi chcete dosiahnuť úroveň roku 1918, čo sa vám asi za ďalšie štyri roky podarí.

    Stavebná produkcia, graf stavebnej produkcie ukazuje, ako ste to po roku 1989 naprávali. Stavebná produkcia od roku 1998 klesla. Konečne som našiel jeden graf, kde niečo stúplo. Je to priemyselná produkcia. Priemyselná produkcia v roku 2004 už bola vyššia ako 1989. Ale má to jeden veľký háčik, čo poviem neskoršie. Taktiež hrubý domáci produkt v stálych cenách v roku 2004 je už o 29 % vyšší ako v roku 1989. Sú to vynikajúce výsledky, pokiaľ si nepozriete, ako za to isté obdobie stúpala reálna mzda. Ja ten obrázok vrátim, lebo je to veľmi dôležitý obrázok. Po roku 1998 vaše stúpanie hrubého domáceho produktu sa neodrazilo na raste reálnej mzdy. Presne takéto výsledky dosahujú štáty v Afrike, v Ázii, ktoré sú kolonizované. Vyrábajú, každý rok vyrobia o päť, štyri percentá viac a reálna mzda je stále rovnaká. Tuná je to detailnejšie ukázané, že napríklad len od roku 1998 do 2004 hrubý domáci produkt v stálych cenách stúpol o 24 %, reálna mzda nestúpla. Len za toto obdobie, kumulatívne, sme vyrobili v stálych cenách 2004 - 850 miliárd korún, ktoré niekde zmizli. Páni koaliční poslanci a páni členovia vlády, keby ste zistili, kde vám zmizlo 850 miliárd korún, tak nemáte starosti.

    Pán premiér povedal, ako ide podporovať vedu a výskum. Podpora vedy a výskumu v percentách HDP od roku 1998 klesla. Toto sú fakty. Ďalej pán premiér veľmi pekne povedal, že nebudeme zadlžovať budúcu generáciu. Páni poslanci, táto vláda nás posledný rok tak zadlžuje, že možno len Argentína alebo nejaké krajiny v Afrike sa tomu môžu rovnať. Ja by som prečítal, že koncom februára 2005 bol zahraničný dlh Slovenska 26,6 miliárd US dolárov, pri 31 korún za US dolár je to 820 miliárd korún. Každý občan je zadlžený 155 000 korunami. Od 1.1.2004 do konca februára 2005 narástol náš zahraničný dlh o 8,6 miliardy dolárov. Za rok a dva mesiace o 250 miliárd korún. Slovensko si požičiavala za posledný rok 4 miliardy korún týždenne! Páni poslanci, keby si Slovensko toto nepožičiavalo, ja neviem, koľko ľudí zomrie hladom. Ja som sa to snažil vypočítať, môžem vám povedať, máme 1,2 milióna všetkých dôchodcov a na dôchodky za rok vyplatíme 100 miliárd korún. Rozpočet školstva je 45 miliárd, zdravotníctva 26 miliárd, ministerstvo práce a sociálnych vecí 48 miliárd. Toto všetko sa zmestí do sumy, ktorú ste si požičali. Nebudem hovoriť o splácaní totálnych dlhoch servisu, ktorý sa od roku 1998 zdvojnásobil. Keď vtedy bol 57 miliárd alebo 70 miliárd ročne, teraz je 140 miliárd ročne, čo sme zaplatili v cudzej mene niekomu a neviem komu. Hovorilo sa tu, že ľudia sa cítia bezpečnejšie, pán minister vnútra vystúpil a povedal, že ako všetko ide dobre. Keď si pozrieme vývoj trestných činov od roku 1998, vývoj trestných činov stúpa. Samozrejme je oveľa vyšší ako v roku 1989. Je zaujímavé, že stúpanie trestných činov sa prejavilo, že klesla objasnenosť trestných činov. Ja neviem, kde je základ neschopnosti, že objasnenosť trestných činov dosahuje 50 %. Samozrejme, že zlá sociálna situácia vytvára podmienky pre násilné trestné činy. Od roku 1998 násilné trestné činy stúpli. Posledný rok možno klesli. Parameter, ktorý hovorí o stave spoločnosti, sú aj škody, ktoré spôsobila kriminalita. V roku 2003 škody spôsobené kriminalitou na Slovensku boli 60 miliárd korún, v 2004 - 43 miliárd korún.

    Mám tu ešte graf, ktorý hovorí taktiež o stave spoločnosti, o tom, ako sa ľudia majú lepšie. Počet vyšetrení na psychiatrii stále stúpa a v roku 2002, to mám posledný údaj, stúpol na viac ako 1,4 milióna vyšetrení ročne. Choďte sa opýtať pacientov, ktorí chodia na psychiatriu, akí sú šťastní z reforiem a ako sa majú a ako sa u nich všetko zlepšuje.

    To je všetko, dámy a páni. Škoda, že tu nebol pán premiér, ja dúfam, že nabudúce, keď bude takáto téma, tu bude a konečne si uvedomí, že tie blúznenia, ktoré rozpráva, nestoja za nič a ja len tak hádam, odkiaľ to on berie. Ja neviem, asi má dobrých koaličných poslancov, asi má dobrých poradcov, asi má dobrých poradcov zo zahraničia.

    Záverom chcem povedať, všetko, čo som ukazoval, to sú fakty, ktoré máte v počítači, ten systém sa volá, som si to odpísal, Ekonomický informačný systém Slovenska, to si nájdite, spravte si graf a potom si kúpte aj štatistickú ročenku Slovenskej republiky, tam to všetko máte. To sú fakty, ktoré neviem, či sa vláda bojí nejako posúdiť alebo niečo o tom povedať. Samozrejme, média to taktiež ignorujú a keď ja prídem vystúpiť v parlamente, tak celá vláda aj s premiérom ujde. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Banáš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som dnes ešte nereagoval, tak to je moja dnešná premiéra. Pán kolega, vy ste vedec a človek faktov. Máte mimoriadne svojráznu optiku. Pokiaľ viem, ste istý čas pôsobili v Spojených štátoch, a myslím, že na vás presne platí tá téza, že ak chceš z niekoho urobiť komunistu, tak ho pošli do Ameriky, a ak chceš z niekoho urobiť antikomunistu, pošli ho do Moskvy. Ja som napriek tomu, že som bol diplomat za starého režimu, tíško závidel dnes predpoludním vašej kolegyni pani Bollovej, ktorá tu menovala západné krajiny, ktoré navštívila. Ja som nebol ako diplomat nikde ani päť minút, ale bol som v Moskve a tam som počul za Brežneva taký vtip, ktorý možnože symbolizuje to, čo ste povedali. Mužík ide po námestí a skáče od radosti, lebo má na nohe jednu čižmu a ide oproti nemu cudzinec a hovorí mu: „Ty počúvaj, si sa zbláznil? Ty skáčeš od radosti a jednu čižmu si stratil!“ On hovorí: „Ako stratil! Ja som našiel!“ Takže toto je asi rôzny prístup vo vašej optike. Ja skôr sa prikláňam k tomu cudzincovi, ktorý bol z toho smutný, že ten mužík mal iba jednu čižmu. Ale vám sa zdal ten mužík byť veľmi šťastný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím len krátku reakciu, pretože ja som z tej mladšej generácie. Musím povedať, že som až po vystúpení pána poslanca Ondriaša pochopil, prečo môj kolega Milan Hort tak dlho čakal v rade na mäso a na banány.

  • Ja k tej prvej časti vystúpenia pána poslanca by som chcel povedať, že tie grafy, on si musí už raz uvedomiť, že teda pokles červeného mäsa išiel preto dole, lebo, nie preto, že je červené, ale preto, že je nezdravé. Takisto maslo, pokles, pretože je nezdravé a sú iné rôzne substitúcie, ktoré sa dnes ako požívatiny, teda berú. Ja myslím, že to je klasický príklad toho, ako som to tu už raz povedal. To heslo v rámci toho, buď fit. Jedzte syry, jedzte maslo, budete ako... A tak ďalej a tak ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja len na margo faktov by som rád povedal krátku poznámku. Ja chcem len vyjadriť radosť, že dnes môžem narábať s určitými faktami. Nechcem komentovať, ako sa tieto fakty, ako komentujú a ako sa vykladajú. Ale pripomeniem časy, keď sme mali iné fakty a keď sa stala nešťastná udalosť na Ukrajine, keď vybuchol Černobyľ, tak prvá správa bola, že rádioaktivita je nulová. Krátko nato, zrazu bola už iba polovičná. Takže aj také boli fakty voľakedy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, vlastne ja som tieto štatistiky a tieto grafy videla tu, myslím, že druhýkrát. A keď ste ich prvýkrát zverejnili, tak mala som jedno vystúpenie, ktoré teraz zopakujem. Dúfam, že nebudem mojich ostatných kolegov nudiť. Medzi dvomi javmi, aj keď sú náhodné javy, môže vzniknúť z binárnej hypotézy korelácia. Hovorí to o tom, že je medzi nimi priamy vzťah. Keď jedno rastie, druhé rastie, keď jedno klesá, druhé klesá, alebo jedno klesá a druhé rastie. Ale je medzi nimi vzťah, ktorý sa dá popísať vzorcom. Tento vzťah môže byť užší, môže byť silnejší. A čo mne vadí na vašom vystúpení, že vy dávate do korelácie javy, ktoré môžu mať úplne náhodný jav, a ten náhodný jav je dokonca ešte, hovorí sa tomu technická závislosť dát. Náhodou je väčší počet dní, keď svieti mesiac a zároveň rastie počet zjedených banánov. Tie javy majú náhodný charakter. Ale len čo vykážu vysokú koreláciu, znamená to, že je tam technická závislosť dát. A v tomto si my dvaja nikdy neporozumieme. Ak kriticky popisujeme nejaký objekt, tak musíme hľadať javy, súvisiace. A nie javy, ktoré vykazujú technickú závislosť dát. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, môžete reagovať na faktické.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem aj za poznámky. Odpoviem všetkým naraz. Je jedna zásada. Keď sa niekomu nepáčia výsledky štatistiky, tak začne blúzniť. Toto je to, čo ste vy urobili. Normálne vy by ste mali povedať. Ten graf spotreby mäsa v roku 1980 nie je taký, neklesá, ale stúpa. Ja by som povedal: Áno, odkiaľ máte tie údaje? A poviem, ja ich mám odtiaľ a mohli by sme diskutovať. Ja viem, že tie údaje sú také hrozné a že hovoria o vašej neschopnosti a o tom, že tento kapitalizmus zatiaľ nesiaha ani po členky tým dátam za socializmu. A preto tu rozprávate o niečom, blúznite dokola, vtipy a tak ďalej, ale fakticky a vecne ste nič nepovedali. A ja dúfam, že sa pripravíte a nabudúce niečo poviete.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič. Pripraví sa pán poslanec Ivan Šimko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister obrany, kolegyne, kolegovia, vážená Národná rada. Svoje vystúpenie začnem v dvoch rovinách. Možno v tej prvej rovine pre mnohých netradične. Vážený pán premiér, pretože vaša odpoveď na moju interpeláciu v súvislosti s vaším mlčaním na vystúpenia niektorých predstaviteľov Strany maďarskej koalície a politických subjektov z Bavorska a z Maďarska, ktoré spochybňujú takzvané Benešove dekréty, ale aj Košický vládny program a ďalšie denacifikačné a defašizačné dokumenty, bude verejne prístupná, chcem sa vám poďakovať, že ste potvrdili aj stanovisko strany Smer - Sociálna demokracia a v odpovedi ste jasne konštatovali. Citujem: „Dektréty prezidenta republiky“, mysliac Eduarda Beneša, „a súvisiace dokumenty patria minulosti. Boli prijaté po druhej svetovej vojny ako súčasť balíka opatrení proti agresorom a kolaborantom, tých, ktorí sú zodpovední za hrôzy druhej svetovej vojny. Zmyslom opatrení bolo zabrániť ďalšiemu konfliktu v Európe ako aj ďalšiemu spochybňovaniu hraníc štátov strednej Európy. Tieto opatrenia splnili svoj účel a nie je možné ich v súčasnosti revidovať alebo meniť“. Toľko citát a plne sa s tým a chcem vám ešte raz za to poďakovať.

    Vážený pán predseda vlády. Keďže maximálne využívam verejné dopravné prostriedky, keďže viete veľmi dobre, po odchode pána Kozlíka, že zostal som spolu s pánom Mikloškom jediný ako nešofér z mužov v tomto parlamente, pri cestách, teda tými dopravnými prostriedkami, pri cestách za občanmi a mám časté neformálne, dopredu nepripravované stretnutia s našimi občanmi práve v týchto dopravných prostriedkoch, v obchodoch a na ulici i na staniciach, opakovane sa vás, a prostredníctvom vás aj vami milovaného pána, neprítomného podpredsedu vlády Ivana Mikloša pýtam, dokedy budeme klamať občanov nášho štátu o priemerných platoch? Ja som včera zažil v Tesku v Petržalke vyslovene tvrdý atak ľudí. Jednak od pokladní zamestnancov Teska, ale aj ďalších ľudí, ktorí vedeli, že som poslanec, ale si ma zle zaradili. Mysleli si, že som z SDKÚ a dobre sa na mňa vykričali práve preto, že sa tu skutočne klame s priemernými platmi a že nech pán predseda vlády a pán podpredseda vlády a minister financií príde do Teska v Petržalke a nech sa opýta zamestnancov Teska, aký majú plat. Každý deň ma prosia, aby som vám to povedal, a prestaňte skutočne už klamať a ukájať sa číslami Štatistického úradu, ktoré sú priemerom vďaka neskutočným platom tých, obrazne, horných desaťtisíc. Väčšina našich občanov žije z podpriemerných platov a viac ako 20 % skutočne je v súčasnosti v totálnej biede. To je nepopierateľné a o týchto veciach iste aj vy dobre viete, aj keď vaše stretnutia často sú organizované. Ja vám to nevyčítam, ste chránení ochrankou, veci sú pripravované a myslím si, že často by bolo potrebné prejsť sa po našej krajine. Možnože takým spôsobom, ako chodil Matej Korvín, a dozvedieť sa skutočnú pravdu, aký je život v našom štáte. Už vzhľadom na túto skutočnosť ste za takmer 7 rokov dokázali, že nie ste správny človek na správnom mieste. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO, tento váš čin, ktorý ste urobili, to treba hodnotiť pozitívne, no nemôže pokryť mnohé, obrovské prešľapy, ktoré ste v tomto období a hlavne v tých posledných obdobiach urobili. Nie je možné retušovať mnohé, ja si ich dovolím nazvať Mengeleovské experimenty tejto vlády na občanoch prostredníctvom reforiem. Škoda, že tu nie je prítomný pán minister zdravotníctva Zajac. Ja často chodím po nemocniciach, on chodí do Rakúska, ja chodím po slovenských nemocniciach, často, niekedy ako pacient a vnímam veľmi pozorne, čo mi hovoria nielen lekári, nielen sestričky, ale občania, ktorí tam čakajú na služby v oblasti zdravotníctva. Ďakujem veľmi pekne, pán minister zdravotníctva, že ste prišli. Áno, chodím po nemocniciach a počúvam veľké a veľké sťažnosti. A jednak na rozdiel od vás, ako aj vy pochádzam zo zdravotníckej, lekárskej rodiny a veľmi pozitívne vnímam mnohé veci, ktoré ste urobili a negatívne vnímam aj tie veci, ktoré ste urobili, ale negatívne vnímam aj tie veci, ktoré ste neurobili, a ktoré našu spoločnosť veľmi, veľmi traumatizujú.

    Dovolím si teraz trošku odbočiť, lebo som hovoril k pánovi ministrovi Zajacovi. Teraz by som sa vrátil k meritu veci, k pánovi predsedovi vlády. Chýba mi skutočne viacej tej ľudskosti, viacej empatie a možnože aj viac altruizmu, ktoré sú dôležité fenomény pre riadenie štátu, pre spravovanie štátu. A v tomto, si myslím, naozaj, pán predseda vlády, máte čo doháňať a mali by ste mnohé vaše kroky do budúcnosti aj zmeniť. Ono, dovolím si z tohto hľadiska aj zacitovať zo známej piesne, ale je to báseň Karla Kryla a jeho verše tesne pred smrťou v roku 1994, ktoré sú vyslovene nadčasové, a ktoré hovoria k dnešku: „Demokracie dozrává do žaludečných vředů bez poctivosti, bez práva a hlavně bez ohledu. Zdá se, že místo srdce břicho má a místo duše tlamu“. To je naša spoločnosť a, žiaľ, veľmi často aj mnohí predstavitelia našej vlády.

    Vážení prítomní, teraz mi dovoľte povedať tri rozsiahlejšie poznámky k návrhu na odvolanie predsedu vlády, dve kritické a jedna s otázkou, na ktorú čakám úprimnú a jasnú odpoveď predsedu vlády. Bude to dvanásta otázka. Pán predseda Fico dal jedenásť a ja dávam dvanástu.

    Poznámka prvá. Vážený pán predseda, nesiete obrovskú zodpovednosť za pokračujúci, absolútne dehonestujúci vzťah nášho štátu k slovenským komunitám, k Slovákom v zahraničí. Všade, kade idem, počujem len o vašich sľuboch a nenájdem čo len jeden váš pozitívny skutok, možno jeden - a to sú knihy a učebnice pre Slovákov na Ukrajine. V Poľsku ste sľubovali a nič ste nezariadili. Podobne to bolo a je aj v Maďarsku. Uvediem konkrétny príklad z minulého roku. Na moju interpeláciu, vážený pán predseda vlády, ste mi spolu s pánom podpredsedom vlády Ivanom Miklošom odpovedali, že peniaze už čoskoro pôjdu na sľubované podporné projekty pre slovenskú menšinu v Maďarsku. Konkrétne vtedy išlo o sľubovaných recipročných 11 miliónov korún v zmysle dvojstrannej medzinárodnej dohody uzavretej medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v roku 1995. Stále na ne, teda hovorím o tých peniazoch za minulý rok, čakajú naši Slováci v Maďarsku, zrejme márne. Avšak v tom istom období, keď som o tom hovoril, za 12 miliónov korún dokázal podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš uskutočniť na konci roka rekonštrukciu výťahov na ministerstve financií, len aby rozpočtované peniaze neprepadli. Nebolo lepšie tieto peniaze z tej rezervy dať na našich Slovákov v Maďarsku? Tých recipročných 11 miliónov slovenských korún? Podobná situácia vznikla minulého roku aj medzi Slovákmi v Srbsku, vo Vojvodine, konkrétne v Báčke, v Srieme a v Banáte. Po vzniku národnostných rád v republike Srbsku a Čierna hora dostali príslušníci tu žijúcich národností kompletné vybavenie vrátane finančnej podpory zo strany štátu Srbsko-Čierna hora na svoju činnosť, okrem osobného služobného auta, ktoré dostali jednotlivé národnostné menšiny ako dar od svojich materských vlád. Teda od vlády Maďarska, od vlády Chorvátska, od vlády Rumunska, od vlády Ukrajiny. Len naša menšina nedostala nič a keby neprišiel na oficiálnu návštevu medzi najaktívnejšiu slovenskú komunitu v zahraničí predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Hrušovský - mal som tú česť byť v tej delegácii -, asi by do dneška nedostala ani korunu. Musela poprosiť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o takúto pomoc. Až na jeho osobnú urgenciu dostali naši krajania tohto roku, nie však z rezervy vlády, ale cez zdroje pri generálnom sekretariáte splnomocnenca vlády pre Slovákov v zahraničí, požadované auto. Boli poslední z tých menšín, ktoré pôsobia na území Vojvodiny. V niektorých novinách som čítal výstižný komentár, ale hovorím o slovenských novinách v tomto prípade, o vašom stálom nezáujme pomáhať a podporovať našu menšinu v zahraničí pod názvom zahraničný Slovák, druh zrelý na vyhynutie. Svätá pravda. Stretávam sa s našimi krajanmi v zahraničí, ale aj pri návštevách doma na Slovensku a hanbím sa, že mám len sľubujúceho predsedu vlády Slovenskej republiky. Už 16. apríla 2003 som vás interpeloval v súvislosti s vytváraním podmienok pre zlepšenie vzťahov medzi Slovákmi v zahraničí a Slovenskou republikou ako aj ich finančného zabezpečenia. Konkrétne stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci, ktoré sa každoročne konávali začiatkom júla na Slovensku. Ctené dámy, vážení páni, prečo hovorím v minulom čase! Pretože tohto roku sa prvýkrát konferencia neuskutoční. S tromi výkričníkmi. Pred troma týždňami zasadal parlament zahraničných Fínov. Podobné stretnutia sa konajú pravidelne takmer v každom kultúrnom štáte, veď starostlivosť o diaspóru patrí ku kľúčovým úlohám nielen Európskej únie, ale aj jednotlivých národných štátov, pokiaľ sa správajú ku svojim zahraničným krajanom zodpovedne. A vy, pán premiér, veľmi často hovoríte o zodpovednosti. Tu sa však vaše slová o zodpovednosti dostávajú do protirečenia s vašimi skutkami. Nestačí nám len prijať zákon a to len preto, že je zaradený medzi takzvané eurozákony. My sme sa tohto roku aj vašou zásluhou či prispením na Slovákov v zahraničí doslovne vykašľali. Je to naša, ale predovšetkým aj vaša veľká hanba. Tohto roku sa nepočítalo v rozpočte so zdrojmi pre toto podujatie a financie boli zamietnuté aj z rezervy vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda vlády, veľmi často cestujete do zahraničia a stále neviem pochopiť, prečo si neviete osvojiť pozitívne príklady zo starostlivosti o príbuzenské menšiny, tak sa hodnotia tieto menšiny v zahraničí - príbuzenské a domovské menšiny. A domovské menšiny, to sú naše menšiny, ktoré žijú na Slovensku. Čiže neviete si nájsť pozitívne príklady zo starostlivosti o príbuzenské menšiny vo väčšine štátov, ktoré ste navštívili, napríklad svojho kolegu, ministerského predsedu v Írsku. Európa túto problematiku nezanedbáva, systematicky sleduje prostredníctvom svojich osobitných výborov, pod odborným názvom Európania v zahraničí, túto agendu. V osobitnom dokumente odporučila vytvoriť Radu Európanov v zahraničí, v ktorej majú mať zastúpenie ich národné reprezentácie, to je z generálnej rady. Takúto generálnu radu máme zriadenú aj z našich Slovákov v zahraničí. Ako my môžeme komunikovať so zástupcami našich príbuzenských menšín, keď pre ne nedokážeme raz do roka zorganizovať stretnutie a prijatie na Slovensku? Konkrétne so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, na čele ktorého stojí aktívna generálna rada, ktorá nás skutočne veľmi pozitívne reprezentuje na mnohých podujatiach a Európskej únie. A iste, nie je prítomný minister zahraničných vecí pán Kukan, vie, ako to bolo, keď táto generálna rada zasadala v Solúne, a akým aktívnym prínosom prispela k reprezentácii aj Slovenskej republiky. Pýtam sa, prečo sa nestretávate so zástupcami generálnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Prečo ako predseda vlády ich ignorujete. Prečo si do každej zahraničnej cesty nezaradíte stretnutie so Slovákmi v zahraničí v konkrétne navštívenom štáte, napríklad na veľvyslanectve. Teda nejde len o štáty okolité, ale povedzme v Spolkovej republike Nemecko, vo Veľkej Británii, vo Švédsku a tak ďalej a tak ďalej. Teda stretnutie so Slovákmi v zahraničí na jednotlivých našich veľvyslanectvách, tak ako to robia iní predsedovia vlád. Podobný prístup je potrebné voliť aj vo vzťahu k našim študentom na zahraničných univerzitách. Málokedy je to zakomponované do protokolu vašich zahraničných ciest stretnutie so slovenskými študentmi. Tieto stretnutia sa málokedy konajú, česť výnimkám. Stále nechcete, alebo neviete, alebo ľudia okolo vás nevedia pochopiť, že Slovákov v zahraničí bude pribúdať najmä z mladej generácie, už teraz je to nesporný fakt. A preto je nutné zo strany štátu vytvárať rámcové podmienky pre obojstranne prospešnú spoluprácu. A túto udržiavať. A takto systematicky dokazovať, že domovský štát na Slovákov v zahraničí myslí, že majú svojho premiéra v domovskej vlasti. Veď mnohí z odchádzajúcich Slovákov - a to som presvedčený -, mnohí už aj teraz pôsobia, budú pôsobiť vo významných pozíciách, funkciách v zahraničí. V tejto oblasti ste doteraz, vážený pán premiér, za sedem rokov úplne zlyhali a nesiete veľkú zodpovednosť za vlažné vzťahy medzi naším štátom Slovenskou republikou a príbuzenskými menšinami Slovákmi v zahraničí.

    Poznámka druhá. Od roku 2000 ste ako predseda vlády doslovne ignorovali Lisabonskú stratégiu, aj keď sme boli v prístupovom rokovaní pri vstupe do Európskej únie, ktorá sa týkala okrem iného aj významu vzdelanosti, vedy a techniky, respektíve dnes sa už hovorí podľa Európskej únie, výskumu a vývoja a rozvoja informačných technológií. Slovom, posledné dva roky vašej prvej vlády a prvé dva roky vašej druhej vlády, teda medzi rokmi 2000 až 2004 ste v tejto oblasti neaplikovali takmer nič. Bolo to len príležitostné lepenie rozličných dokumentov a proklamatívnych vyhlásení. Práve v týchto spomínaných rokoch 2000 až 2004 sme sa veľmi vzdialili od spoločnosti založenej na poznaní a vedomostiach, učiacej sa spoločnosti. Doslovne sme v tom súťažení so štátmi, nielen susednými v rámci V4, ale aj Európskej únie a vstupujúcimi štátmi do Európskej únie, prepadli. V tomto roku ste boli vyslovene - a ja som to už párkrát tu povedal -, dokopaný Európskou úniou k vypracovaniu dokumentu národnej správy k Lisabonskej stratégii. Čiže teraz sa postupne snažíte, všetka česť tomu januárovému stretnutiu v Carltone, kde sa zúčastnila aj opozícia, to kvitujem, teraz sa postupne snažíte dostať aspoň na úroveň roku 1998, ktorú ste vlastnou nevšímavosťou v rokoch 1999 až 2004 veľmi znížili, a dalo by sa povedať, v úvodzovkách, likvidovali. Nepomohli ani naše apely pri príprave rozpočtov v roku 2003 na roky 2003, 2004 a 2005, keď sme od roku 2002 začali pôsobiť ako parlamentná opozičná strana a každoročne som tu z tejto tribúnky pánovi podpredsedovi vlády, ministrovi financií doslovne opakoval, aby sme začali realizovať aj Lisabonskú stratégiu, aby sme začali výraznejšie podporovať vedu a výskum, aby sme výraznejšie začali podporovať vzdelanosť, kultúru a informačné technológie v Slovenskej republike.

    Ukazujú to, samozrejme, nesporne ukazovatele HDP. A tie sú jasné a tam vieme, kde ešte máme veľké rezervy a kde máme čo doháňať. Ale doháňame predovšetkým to, že za vašej vlády v tých spomínaných rokoch sa do tejto oblasti minimálne investovalo a Európa a susedné štáty nám doslovne ušli. Za tento stav nesiete veľkú zodpovednosť ako predseda vlády od jesene roku 1998. Ak by sme dokázali východiskový stav z roku 1998 udržať a naň pozitívne nadväzovať, dnes by sa nám inak pripravoval vami oslavovaný, a ja sa z neho teším, z toho projektu, z národného projektu Minerva, ktorý nesie názov Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Je to veľké zlyhanie, pretože v predchádzajúcom období sa veľká časť zdrojov z privatizácie ľudovo prejedla aj preto, že ste neboli schopný pochopiť aj s ľuďmi okolo vás význam toho, ak ich časť investujeme do vzdelania, vedy, výskumu a informačných technológií. Nepôjde o prejedenie, ale tieto peniaze v horizonte 5 až 10 rokov sa tomuto štátu, tejto spoločnosti desaťnásobne, dvadsaťnásobne vrátia. Dnes by Slovenská republika mala inú východiskovú situáciu, oveľa lepšiu. Zrejme by sa približovala k fínskemu a možnože aj k švédskemu modelu spoločnosti.

    Poznámka tretia, krátka, kritická a s otázkou. Vážený pán premiér, mám dnes skutočne ojedinelú príležitosť opýtať sa vás, čo ste dodnes od júna 2003 urobili pre to, aby sa už nikdy, podčiarkujem nikdy, v žiadnom zozname neoznačovali naši spoluobčania popri svojom mene a priezvisku aj podľa príslušnej konfesie, etnickej príslušnosti a rasy, tak ako to bolo v správe SIS z tohto obdobia roku 2003, keď sa pri mene a priezvisku jedného občana objavilo označenie Žid. Pýtam sa vás, to je tá dvanásta otázka, na ktorú žiadam od vás odpoveď.

    Vážený pán predseda vlády, koncom minulého týždňa ste sa zúčastnili dní Milana Hodžu v Martine, nad ktorými ste prevzali aj patronát. Všetka česť. Politickým súputníkom Milana Hodžu bol na Slovensku Martin Rázus, predseda súvekej Slovenskej národnej strany. Keď vstupoval do politiky, tak mu jeho sestra napísala báseň, ktorá niesla názov Čisté ruky, ktorá hovorí o tom, že len človek čistý robí čisté dielo, len čistý všetko riecť sa odváži, len čistý svetu účty skladá smelo, len za čistým je pravda, na stráži stráž! Po mnohých kauzách vo vašej vláde a nadväzujúc na obsah tvrdení tu už niekoľkokrát spomínanej a citovanej správy SIS, si ju celú dovolím, v tomto peknom obale, ktorý som pre vás kúpil, vám venovať, aby vás inšpirovala k inému hodnotovému nazeraniu na svet okolo nás.

    A ešte jeden dovetok. Hlásite sa k dielu odkazu Milana Hodžu, slovenského politika a štátnika. Mali by ste sa však prihlásiť k jeho odkazu v úplnej celosti, teda aj k jeho skutku, keď po ďaleko menšom prešľape, akých ste vy sa dopustili, prišiel k prezidentovi Tomášovi Garriqueovi Masarykovi ako minister a riekol túto pamätnú vetu, ktorá sa zapísala do slovenskej, v tom období česko-slovenskej politiky: „Vážený pán prezident, pred vami stojí poslanec Hodža“. Takto dobrovoľne abdikoval zo svojej funkcie. O tri roky sa stal predsedom vlády. Navrhujem vám, aby ste čo najrýchlejšie na tento skutok Milana Hodžu nadviazali u pána prezidenta Ivana Gašparoviča. Bude to najlepšie riešenie pre občanov a pre náš štát. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Horák, Škoda, Mitrík, Ivančo, Devínsky, Janiš. Pán poslanec Janiš posledný s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pána poslanca Horáka.

  • Pán poslanec, pán kolega Čaplovič, ja by som vám chcel len jedno povedať, vy ste medzi iným, čo ste hovorili, povedali, že sa hanbíte za pána premiéra, ako sa stará o zahraničných Slovákov. Tak ja vám chcem poradiť, netreba sa hanbiť, stačí si len doplniť informácie. Ja som bol tento víkend zhodou okolností v Sarvaši na slovenskej základnej škole, kde som niesol knihy, pretože som im tam pred rokom sľúbil, ale pani riaditeľka ma opakovane prosila, aby som tlmočil poďakovanie pánovi premiérovi za to, že sa významnou mierou podieľal na tom, že táto škola získala potrebné peniaze na svoju rekonštrukciu a modernizáciu. Takže stačí len, aby ste si doplnili informácie.

  • Vážený pán poslanec Čaplovič, zahraniční Slováci dostali oproti rozpočtu viac o 10 miliónov korún. Rozdeľovali to na Úrade vlády, splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny. Tieto peniaze rozdelili podľa žiadostí, ktoré na Úrade vlády boli v tom čase. Nie sú to však peniaze na konferencie a prejedanie. Vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien toto rozdelenie tiež bolo kontrolované. Zúčastnil som sa s pánom premiérom zahraničnej cesty na Ukrajinu a pán premiér bol otvárať školu, základnú a strednú a, samozrejme, veľmi srdečne sa stretol aj s našimi krajanmi. Táto škola je s vyučovacím jazykom slovenským, navštevuje ju tento rok viac ako sto žiakov. Významnou mierou sa pán premiér podieľal na vybavení tejto školy základnými prostriedkami, ktoré potrebovala, ale aj výpočtovou technikou. Týmto chcem dokázať, pán poslanec, že klamete a tieto informácie vaše sú veľmi zlé. Vidíme aj u pána Horáka, že takisto hovoril o tejto istej veci. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Čaplovič, prirovnávať vládu Slovenskej republiky a jej reformné aktivity k metódam Mengeleho, dovolím si tvrdiť, že to môže vzísť len v hlave človeka, ktorý skôr hovorí, ako rozmýšľa. Ste reprezentantom významnej inštitúcie, Slovenskej akadémie vied, myslím si, že dnes ste tejto značke značne zhoršili priemer. Použije na záver váš výraz: Je to dnes vaše veľké zlyhanie, myslím, pán Čaplovič.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím dotknúť sa vystúpenia pána kolegu Čaploviča, a to hneď jeho úvodu. Trošku ma zaujala, ale aj zarazila myšlienka, že premiér nepozná názory ľudí, lebo má návštevy pripravené. Ako poslanec som sa s pánom premiérom zúčastnil cykloturistickej trasy okolo Pienin, okolo Dunajca, kde sa uskutočnili mnohé neformálne stretnutia s občanmi, takisto som veľmi vnímal a pozorne počúval názory ľudí pri kostole vo Svidníku a v tomto smere skutočne ma zaujíma, ako ste to mysleli, pán poslanec, že návštevy sú pripravované. Snáď si nemyslíte, že ľudia na chodníkoch sú nejako filtrovaní. V tomto smere ma však aj zaujíma to, že ako pripravuje návštevy strana Smer pre svojho pána predsedu, aj keď na záver musím podotknúť, že neviem o žiadnych návštevách medzi ľuďmi, viem o mediálnych exhibíciách a na záver sa teda pýtam, kedy a kde sa poslednýkrát stretol pán Fico voľne s občanmi v regióne Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Čaplovič, ja som to už v tejto snemovni raz povedal, že keď sa raz povie A, bolo by dobré povedať aj B. A vy viete, že v odborných otázkach my vieme relatívne dobre komunikovať, preto by som rád doplnil to, čo ste nepovedali aj v súvislosti s napĺňaním Lisabonskej stratégie. Vláda plní aj túto svoju úlohu a vy to veľmi dobre viete, nielen prostredníctvom Minervy, ale aj tým, že poskytuje stále viac prostriedkov na rozvoj a podporu výskumu a vývoja. A viete, že v APVT je v tomto roku na podporu vedy určených 460 miliónov korún, no a v budúcom roku by to malo byť 630 miliónov a v roku 2007 až 1 miliarda. A len od nás, mám na mysli teraz túto poslaneckú snemovňu, teda aj od vás bude záležať, či parlament schváli návrh rozpočtu tak, aby aj podpora vedy a výskumu bola zabezpečená. A ak dovolíte, pán poslanec, pred hlasovaním o rozpočte ja si vám dovolím pripomenúť sa aj s touto vetou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dve také krátke poznámky na predrečníka. S kým sa stretáva premiér, ako má organizované akcie, ako ho chráni ochranka, ako sa izoluje od ľudí a tak ďalej, no asi pán Fico takto chodí medzi ľudí. Ja vám odporúčam absolvovať s pánom predsedom vlády jeden víkend a úplne zmeníte názor a zistíte, že ste strelili veľmi, veľmi ďaleko. Druhá taká pripomienka k dňom Milana Hodžu. Vy ako akademický funkcionár, historik a vzdelaný človek, mňa veľmi mrzí, ako ste skreslili a zdehonestovali odkaz Milana Hodžu v tých dvoch-troch vetách, ako ste ho použili na niečo také ako výzvu na predsedu vlády. Stačilo možno tak máličko, prísť cez víkend do Martina, zúčastniť sa vedeckej konferencie, zúčastniť sa predstavenia v divadle, stretnúť sa s ľuďmi a videli by ste, aká atmosféra tam bola a videli by ste, aký je skutočný odkaz Milana Hodžu. Kľudný, vľúdny, inteligentný, smerujúci dopredu, toto je odkaz Milana Hodžu, rozhodne nie to, čo ste tu predviedli dnes vy.

  • Pán poslanec Čaplovič v reakcii na faktické poznámky.

  • Budem sa snažiť byť stručný. K pánovi Horákovi, áno, ospravedlňujem sa, toto som nevedel, beriem to späť, čo sa týka Maďarska a konkrétne Sarvašu, ale išlo o tých 11 miliónov korún za minulý rok, ktoré neboli poskytnuté maďarskej menšine, ako to bolo dohodnuté v rámci tej rámcovej dohody. Rovnaký príspevok z Maďarska na Slovensko pre maďarskú menšinu a rovnaký, teda alikvótny príspevok aj pre Slovákov v Maďarsku. Sťažovali sa naši Slováci, nejde len o Sarvaš, žijú aj v iných oblastiach, že to nebolo poskytnuté. To isté hovorí aj pán Molitoris z Poľskej republiky, vy ste sa s ním tam stretli, ja som bol u pani Burianovej na konzuláte, keď sa na vás sťažoval.

    Takisto, čo sa týka tej Mengeleho metódy, išlo predovšetkým o zdravotníctvo. Ja skutočne ako človek, ktorý pochádza z lekárskej rodiny, veľmi trpím, čo sa deje s naším zdravotníctvom, ako naši občania sú skutočne viac-menej stavaní čoraz viacej a viacej na vedľajšiu koľaj a je o nich veľký nezáujem.

    Čo sa týka Lisabonskej stratégie, súhlasím s pánom profesorom Devínskym, áno, od roku 2005, beriem to, ja som povedal, až od roku 2005 sa výrazne navýšili prostriedky aj do rozpočtu agentúry pre vedu a techniku, teraz pre výskum a vývoj. Ale pýtam sa, prečo sa stiahlo, a to pán minister školstva je tu prítomný, 130 miliónov pre ministerstvo zdravotníctva. Potrebujem na to, samozrejme, jasnú odpoveď.

    Čo sa týka izolácie od ľudí, ja som nepovedal, že sa pán premiér izoluje, ale že ho ľudia, teda okolo neho, izolujú. Pán premiér sa, samozrejme, nechce izolovať, ale to je údel predsedu vlády, že takýmto spôsobom komunikuje a že je často izolovaný.

    A čo sa týka Milana Hodžu, mohol by som vám veľa hovoriť, pretože bol blízky priateľ našej rodiny, Šimkovcov v Senici, kde veľmi často chodieval za prvej republiky a mám kompletne dokumentáciu a viem, ako sa vyjadroval aj o takýchto prešľapoch, konkrétne doktorovi Ľudovítovi Šimkovi, môjmu starému otcovi. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadali členovia vlády, pán minister Zajac a podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Ako prvý vystúpi pán minister Zajac. A potom ešte vystúpi aj pán minister Fronc. Dobre.

  • Ak dovolíte, ďakujem pekne, že ste mi dali slovo. Toto nebude vecné, to bude tiež emotívne. Milujem, pokiaľ bývalý vysoký funkcionár strany v akadémii, ktorý krágľoval stovky a stovky poctivých vedcov, hovorí o Mengelem. To milujem. Ešte by mal hovoriť o Noltem, ešte by mal hovoriť o zločinoch komunizmu. Milujem, keď hovorí takzvaný luterán o luteránoch. Ak sa tu chcete, pán poslanec, sa baviť o Hodžovi, o Paulínym-Tóthovi, o Kutlíkovi, o Štefanovičovi, som vám k dispozícii, som ich bezprostredný potomok, nikdy som to v tejto miestnosti nepovedal, lebo ja si nepletiem stranícku plenárku so zasadaním parlamentu demokratickej republiky. Z vašich úst Mengele znie o to hrôzostrašnejšie, že vy ste sa vždy plichtili, viete, vy ste vždy kolaborovali s nejakou mocou. Vy to skúšate aj teraz. Ale na kolaborantov, pán poslanec, je iba jeden recept, nevšímať si ich v slušnej spoločnosti a v tej, ktorú vy považujete za slušnú, ich kynožiť. Nuž, neviem teraz, čo vám mám ponúknuť, ale človek s vaším výzorom, s vašou povahou, s vašou osobnosťou, človek, ktorý sa volá Čaplovič, podľa možností asi by mal byť ticho v tomto parlamente. Urobil by ďaleko lepšie, ako keď morfondíruje. „A dio“.

  • Pán Čaplovič, chcete s faktickou poznámkou vystúpiť na pána ministra, ako jediný? Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, zapnite mikrofón.

  • Veľmi krátko. Neviem, prečo ste reagovali, čo sa týka zdravotníctva, takýmto spôsobom, a to, čo ste povedali, je absolútna nepravda, pretože vášho brata Petra Zajaca som zachraňoval v akadémii, aj Dušana Kováča v tých ťažkých časoch, v tých ťažkých časoch! Opýtajte sa, keď mala byť akadémia likvidovaná Maticou slovenskou. To je pravda, však o tom sa písali celé romány na Slovensku v rokoch 95-96! Prečo o tomto rozprávate, nikdy som sa neznížil k tomu, že by som voči niekomu vystúpil. A mrzí ma to, že vy tiež, potomok takej významnej rodiny a ďakujem vám, že ste vydali spisy Štefanovičovi a ďalšie veci, Hodžu, ktoré ste vydali vlastným nákladom. Poznám ich, čítal som ich, ale viem o vás veľa vecí aj z inej stránky, ale neznížim sa v tomto parlamente o tom hovoriť. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k tomu, čo tu odznelo najmä z úst hlavného predkladateľa pána poslanca Fica, ale i k ďalším tvrdeniam, ktoré boli uvádzané. Po prvé chcem povedať, že jeho hodnotenie reforiem, jeho vystúpenia ma v ničom neprekvapili, pretože boli presne také populistické a demagogické, aké jeho vystupovanie v tejto oblasti vždy bolo. Na reformách nenašiel jedinú nitku suchú, všetko bolo len zlé, dovoľte mi preto povedať môj pohľad a pohľad vlády na to, ako to v skutočnosti bolo a je, prečo sme robili reformy, ktoré často boli a sú neľahké. Po prvé, ja viem, že ľudia sú už možno aj citliví na to slovo reformy, ale reformy znamenali urobenie poriadku, reformy znamenali urobenie poriadku v systémoch, ktoré boli neudržateľné z hľadiska fiškálneho, ale ktoré boli aj nespravodlivé a ktoré znamenali zbytočné míňanie často peňazí a ktoré sa míňali účelom v tých systémoch, ktoré fungovali dovtedy tak, ako fungovali. V daniach sme zmenu potrebovali a avizovali to nielen veľkí podnikatelia, ale aj malí živnostníci, malí a strední podnikatelia, pretože systém bol nestabilný, každý rok sa menil, bol zložitý, podnikatelia sa v ňom nevyznali, malí podnikatelia si museli najímať drahých daňových poradcov, umožňoval vysoké daňové úniky, neviedol a k aktivite, ale k špekuláciám a k pasivite. Dnes je daňový systém jednoduchý, neutrálny a je aj spravodlivý. Je aj spravodlivý, pretože ja osobne, ale aj vláda považuje progresívne zdanenie za nespravodlivé, pretože progresívne zdanenie je trestom za úspech. Jednoznačne treba povedať, že aj pri rovnej dani, jednej sadzbe sme zachovali progresivitu pre nízke príjmové skupiny, že daňové zaťaženie sa znížilo nielen pre vysoké príjmové skupiny, ale aj pre príjmové skupiny nízke, takže nie je pravda, čo tvrdíte, ak tvrdíte - a doložím to aj na číslach - a tvrdili ste, že daňové zaťaženie sa reformou znížilo len pre ľudí nad 22 000 korún, nie je to pravda, pán Fico.

    Čo sa týka zdravotníctva, tiež reforma bola potrebná a nevyhnutná, aj keď nebola ľahká, pretože zavádzala poriadok, pretože doterajšie fungovanie viedlo ku generovaniu nového dlhu, každoročne o 9 miliárd korún, tých 9 miliárd korún, to boli peniaze, ktoré musia platiť daňoví poplatníci, a ak je to dlh, tak ich budú musieť platiť budúce generácie a zároveň systém fungoval horšie a horšie, preto bolo treba urobiť v systéme poriadok a čísla, o ktorých hovoril aj pán minister Zajac, a ďalšie argumenty, ktoré hovoril na margo vašich tvrdení o zdravotníctve a o reforme v zdravotníctve, jasne potvrdzujú, že aj v tejto oblasti zavádzate a zavádzali ste aj na pôde Národnej rady.

    Taktiež v sociálnom systéme, ak sa dobre pamätám, vy osobne a Smer ste boli tí, ktorí kritizovali to, že sociálny systém je zneužívaný, ktorí kritizovali to, že značná časť ľudí žije zo sociálnych dávok a nielenže žije, ale že ich míňa na alkohol, cigarety, že neživí z nich svoje deti, že jednoducho sa vytvára pasca, vytvára sa pasca chudoby a vytvára sa pasca pasivity, že sa pestuje kultúra závislosti, že je to nespravodlivé, že sa na to míňa veľmi veľa peňazí, ktoré sa míňajú účinkom. Aj v sociálnom systéme sme urobili poriadok, ten poriadok znamená aj princíp zásluhovosti, aj to, že tí, ktorí sú aktívni, ktorí chcú sa o seba postarať, ktorí sú ochotní sa rekvalifikovať, prípadne sa zúčastňovať verejných prác, dostávajú viac ako tí, ktorí len pasívne čakajú na pomoc štátu.

    Kritizovali ste aj dôchodkovú reformu, pričom by ste mali vedieť, že dovtedajší dôchodkový systém bol neudržateľný. Že z dôvodov ekonomických a demografických by tento systém skolaboval a dôchodková reforma tak, ako je uskutočnená, práve rieši tento závažný problém.

    Takto by som mohol hovoriť o každej z reforiem a my sme vedeli, že reformy nebudú populárne, napriek tomu sme do toho išli, napriek tomu sme v programovom vyhlásení avizovali, že ich robiť budeme a že ich robiť chceme. Ten dôvod, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je ten, že sme zodpovední a že nechceme žiť ďalej na úkor budúcnosti, nechceme zaťažovať budúce generácie a chceme predovšetkým vytvoriť predpoklady pre vysoký a udržateľný ekonomický rast, pretože treba veľmi jasne povedať, že bez vysokého a udržateľného ekonomického rastu nemôže byť rast životnej úrovne a rast zamestnanosti. Reformy teda nie sú samoúčelné, reformy majú práve tento základný cieľ, že sú nástrojom práve zvyšovania životnej úrovne a zvyšovania zamestnanosti a už dnes výsledky, ktoré sú viditeľné, svedčia a dokazujú, že reformy prinášajú tento výsledok a že vytvárajú predpoklady na vysoký ekonomický rast a teda vysoký rast životnej úrovne a zamestnanosti. Z toho však zároveň vyplýva, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že každý, kto chce reformy rušiť, a vy, pán Fico konkrétne, ich rušiť chcete, že každý takýto politik ohrozuje budúci ekonomický rast a teda ohrozuje rast životnej úrovne a zamestnanosti. A vy, pán Fico, ich rušiť chcete, vaše konkrétne ohlásené aktivity v daňovej reforme, napríklad opätovné zavedenie progresivity, opätovné zavedenie viacerých sadzieb dane z pridanej hodnoty znamenajú zrušenie daňovej reformy. Znamenajú nižší ekonomický rast a nižší budúci rast životnej úrovne. Vaše návrhy v oblasti dôchodkovej reformy znamenajú zrušenie tých základných pilierov, na ktorých dôchodková reforma stojí. Vaše avizované zmeny v Zákonníku práce by znamenali zásadné zníženie pružnosti trhu práce, ktorý, práve jeho vysoká pružnosť je jedným z dôvodov vysokého ekonomického rastu, vysokého prílivu investorov a teda aj rastu zamestnanosti. Nie je náhoda a tie podpisy pod dnešným návrhom na odvolanie to potvrdzujú, že programové tézy, ktoré hlása, alebo zmeny rušenia reforiem, ktoré strana Smer hlása, bezvýhradné podporuje Komunistická strana. Nie je náhoda, že po ohlásených zmenách v daňovej reforme práve poslanci za Komunistickú stranu vyhlásili: „Áno, práve a presne toto chceme v daňovej reforme urobiť aj my“. Myslím, si, že tie podpisy, tak ako sú dnes zoradené pod návrhom na odvolanie, naozaj potvrdzujú, že z ružovej sa stala červená. Že z tretej cesty sa stala cesta kolektivistická, ceste nezodpovedného rozhadzovania a míňania.

    Treba veľmi jasne povedať, že všetko, čo navrhujete, znamená zrušenie reforiem, nakoniec svedčí o tom aj to, že vo vašom dlhom príspevku ste nenechali nitku suchú na žiadnej zo základných a zásadných reforiem, ktoré táto vláda uskutočnila. A treba veľmi jasne povedať, že zrušenie reforiem znamená alebo znamenalo by návrat k prekonaným problémom a zrušenie reforiem by znamenalo aj znehodnotenie doterajšieho úsilia vrátane znehodnotenia doterajšieho odriekania, aj nevyhnutného odriekania a nevyhnutných nákladov, ktoré s reformami spojené boli. A znamenalo by to potrebu prijímania nových, iných, nepopulárnych opatrení v budúcnosti. A myslím si, že je to veľmi, veľmi nezodpovedné aj preto, že to najťažšie už máme za sebou a že tie výsledky sa dostavujú a budú čím ďalej, tým viac viditeľné. Vyjadrovali ste sa v zdôvodnení vášho návrhu, je aj poukázanie na vysoké regionálne rozdiely. Politika vlády ich vraj podporuje. Predseda vlády uviedol veľmi konkrétne čísla o tom, ako sa vyvíjal počet okresov za posledné roky, ktoré mali nezamestnanosť nad 30 %, nad 25 %, nad 20 %, z ktorých veľmi jednoznačne vyplýva, že táto vaša argumentácia je falošná. Že dochádza k znižovaniu rozdielov v nezamestnanosti a aj v ekonomickej úrovni, postupne. Uvediem ďalšie čísla, ktoré to dosvedčujú. Kým rozdiel medzi krajmi najvyššou a najnižšou nezamestnanosťou bol v roku 2001 - 19,1%, v roku 2003 to už bolo 18,1% a v súčasnosti je to 16,6 %, čo tiež jednoznačne potvrdzuje, že nie síce rýchlo, ale dochádza k jednoznačnému a významnému poklesu rozdielov v miere nezamestnanosti, a tento ukazovateľ je práve kľúčový aj z hľadiska ekonomickej a sociálnej úrovne.

    Hovorili ste o ohrozených skupinách obyvateľstva a o návrate chudoby, ako keby chudoba v polovici 90. rokov, v druhej polovici 90. rokov, po roku 2000 na Slovensku neexistovala. Viete, že to nie je pravda. To, čo sa zmenilo, je to, že sa zvýšil tlak na motiváciu, že sa zúžil priestor pre zneužívanie sociálneho systému a že dnešný systém je omnoho spravodlivejší. 7,2 % obyvateľov poberá dnes dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam a v máji, pred mesiacom, oproti máju roka 2004 počet týchto poberateľov poklesol o 3 %. Zároveň výška priemernej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nim vzrástla k máju tohto roka oproti máju minulého roka o 11,1 %, pričom inflácia za to isté obdobie bola 2,4 %. To znamená, že dávka v hmotnej núdzi, priemerná dávka v hmotnej núdzi za posledný rok reálne, teda po odpočítaní inflácie vzrástla o 8,7 %. Všetky tieto dávky sa valorizujú, budú sa valorizovať znova, niektoré k júlu, niektoré k septembru budúceho roka a zároveň sa zaviedli mnohé ďalšie, ktoré sú omnoho adresnejšie a ktoré zabezpečujú napríklad ochranu pred tým, aby peniaze na dávky sociálnej pomoci boli minuté inak ako pre deti, pre ich stravu, ošatenie a vzdelanie. Bola tu o tom reč, hovoril o tom aj predseda vlády, aj minister práce a sociálnych vecí. Veľa tu bolo povedaného na vplyv reforiem na životnú úroveň. Dovoľte mi preto povedať, ako to v skutočnosti bolo, aké sú čísla, a to sú oficiálne čísla štatistického úradu Slovenskej republiky a Eurostatu, ktoré sú aj medzinárodne porovnateľné. Táto otázka je, samozrejme, veľmi často diskutovaná a je to prirodzené. Paradoxne však negatívny vplyv na životnú úroveň sme zaznamenali nie v roku 2004, ale v roku 2003, pričom väčšina reforiem bola spustených v roku 2004. To svedčí o tom, že ten najhorší vplyv alebo najvýraznejší negatívny vplyv mala úprava regulovaných cien, ktoré nijako s reformami nesúviseli a ktoré bolo nevyhnutné spraviť preto, že regulované ceny tovarov a služieb nedosahovali ani ekonomickú úroveň nevyhnutných nákladov a primeraného zisku. Na rozdiel od všeobecného vnímania, od toho, čo odznelo tu, reformy v roku 2004 už nepriniesli zhoršenie životnej úrovne u väčšiny obyvateľov. Prispeli k tomu, mimochodom, aj ceny potravín, ktoré od vstupu do Európskej únie klesli na rozdiel od toho, čo ste tvrdili aj vy, pán Fico, keď ste strašili obyvateľov Slovenska, že po vstupe do Európskej únie raketovo vzrastú ceny, najmä ceny potravín a že budeme mať slovenské platy a európske ceny.

    Najskôr sa teda pozrime na jednotlivcov, ktorí za svoju prácu dostávali iba minimálnu mzdu a hovorme o roku 2004 o roku reforiem. Pre nich, pre ľudí, ktorí zarábali iba minimálnu mzdu, sa čistý príjem v roku 2004 zvýšil o 11,7 % a ak od toho odrátame infláciu pre nízkopríjmové skupiny, ktorá bola vo výške 8,3 %, ktorá bola vyššia, ako bola priemerná inflácia, ale toto porovnanie je úplne presné a korektné, pretože porovnáva práve infláciu pre nízkopríjmové skupiny, tá inflácia bola 8,3 %. Pri 11,7-percentnom náraste príjmov v roku 2004. Dostávame teda reálny nárast 3,1 %. Rád by som zdôraznil, že v tom je obsiahnuté všetko, v tom je obsiahnutý aj vplyv zvýšenia regulovaných cien, v tom je obsiahnutý aj vplyv zvýšenia, zjednotenia dane z pridanej hodnoty, pričom napríklad zjednotenie dane z pridanej hodnoty znamenalo 1,9-percentný vplyv na rast inflácie.

    Ako je to s pracujúcimi za priemernú mzdu. V ich prípade bol rast čistého príjmu okolo 1 %. Samozrejme, vďaka daňovému bonusu, odpočítateľnej položke na dieťa, na nepracujúceho druha a v zmenách v prídavkoch na deti a nižším odvodom pre rodičov mohli rodiny získať aj viac, najmä tie rodiny, ktoré mali viac detí. Dá sa teda povedať, že pre pracujúcich, pre tých, ktorí pracovali, priniesol uplynulý rok už mierne zlepšenie. Ak by ste mali záujem, môžem povedať čísla aj za jednotlivé skupiny daňovníkov. Tak napríklad daňovník jednotlivec s minimálnou mzdou, ako som povedal, znížilo sa mu daňové zaťaženie o 3,4 %, pri priemernej mzde o 0,3 %, pri trojnásobku priemernej mzdy o 6,3 %. Pri daňovníkovi s nepracujúcou manželkou a dvomi deťmi, ktorý poberal minimálnu mzdu, sa priemerné efektívne zdanenie znížilo, daňová záťaž sa znížila až o 13,2%, pri takomto daňovníkovi s nepracujúcou manželkou a dvoma deťmi, ktorý poberal priemernú mzdu, o 8,9 % nižšie daňové zaťaženie a pri trojnásobku priemernej mzdy 7,7-percentné zníženie. Takže pri tomto type daňovníka, najväčšie zníženie daňového zaťaženia práve pre pracujúcich s minimálnymi mzdami. Nie je preto pravda, že to, čo pán Fico tvrdil, že daňové zaťaženie sa znížilo len tým, ktorí zarábajú viac ako 22 000. Tieto čísla jasne dokazujú, že to pravda nie je a že ten, kto to tvrdí, zavádza.

    Ako to bolo s dôchodcami? Hovoríme stále o roku 2004, o roku reforiem. V prípade starobných dôchodkov došlo dvakrát k valorizácii aj k jednorazovému príspevku 1 000 korún. To malo za následok rast nominálnych dôchodkov v priemere o 8,5 %, čo pri očistení od dôchodcovskú infláciu, ktorá bola vo výške 8,1 %, znamená zvýšenie reálnych príjmov starobných dôchodcov o 0,4 %. Opakujem, ide o dôchodcovskú infláciu, čiže to meranie je presné, pretože tá dôchodcovská inflácia bola, pravdaže, vyššia, ako bola celková miera inflácie. Toto boli teda dáta a čísla o tých, ktorí mali príjmy z pracovnej činnosti, ktorí majú prácu, o dôchodcoch. Teraz k zostávajúcim skupinám obyvateľstva, to sú nezamestnaní, sociálne prípady a tak ďalej. Samozrejme, že v ich prípade je toto porovnávanie zložitejšie, pretože v zásade platí, že u tých, ktorí sa zapojili do aktivačných programov, nemuselo dôjsť k zníženiu ich príjmov, ale zároveň platí, že tí, ktorí sa nezapojili do týchto programov, že u nich k zníženiu príjmov došlo. To je však záležitosť, s ktorou sa dopredu počítalo a ktorá je jednoducho cenou za spoliehanie sa na iných, pretože treba veľmi jasne povedať, že systém obsahuje poistky na zabezpečenie tých, ktorí sa z objektívnych dôvodov o seba postarať nemôžu, cez rôzne systémy sociálnej pomoci.

    Ak hovoríme aj o výdavkoch na zdravotne ťažko postihnutých, čo tu tiež bolo spomínané, je pravdou, že došlo k zníženiu týchto výdavkov, ale je pravdou tiež to, že za posledné roky tieto výdavky rástli geometrickým radom, a je pravdou tiež to, že v systéme bolo pomerne veľké zneužívanie tohto systému a že jednoducho bolo potrebné aj toto riešiť a vyriešiť.

    Čo nás čaká v roku 2005. V roku 2005 podľa všetkých prognóz a predpokladov - a nehovorím o prognózach ministerstva financií, ale o prognózach nezávislých inštitúcii -, nás čaká ešte výraznejší a viditeľnejší pozitívny vývoj v oblasti reálnych miezd, v oblasti reálnych dôchodkov, v oblasti ekonomického rastu aj v oblasti rastu zamestnanosti. Prognóza makroekonomického výboru, ktorý združuje odborníkov z vybraných bánk a vedeckých inštitúcií, predpokladá, že rast reálnych miezd v tomto roku, v roku 2005 by mal byť 5 %. Len pripomeniem, že vlani to bolo 2,5% a v roku 2003 to bol pokles mínus 2%. Tento rast reálnych miezd by mal byť zhruba udržateľný medzi úrovňou 4,5 až 5 % aj pre ďalšie roky. Reálne dôchodky by v budúcom roku mali vzrásť o 3,3 % a v roku 2006 až o 4,4 %. Opakujem, hovorím o reálnych dôchodkoch, teda o dôchodkoch očistených od vplyv rastu cien.

    Zamestnanosť by mala vzrásť až o 1,5 %. Doteraz, počas tohto funkčného obdobia bolo vytvorených 50 000 nových pracovných príležitostí naviac a dokonca volebného obdobia by zhruba také isté číslo malo pribudnúť, čo potvrdzuje to, čo tu bolo viackrát mojimi kolegami spomínané, že Slovensko má jeden z najvýraznejších, najrýchlejších rastov zamestnanosti a najvýraznejších poklesov nezamestnanosti. Je to druhé najvyššie číslo, druhý najlepší výsledok po Litve.

    Čo sa týka reálnej spotreby domácnosti a tá odzrkadľuje to, vlastne životnú úroveň, tak reálna spotreba domácnosti by mala vzrásť v tomto roku o 5,1 % a tento rast by mal byť zachovaný aj do budúcna. Všetky tieto prognózy sú však podmienené udržaním reforiem. Zrušenie reforiem, ako som spomenul na začiatku, by znamenalo ohrozenie ekonomického rastu a teda aj rastu životnej úrovne a rastu zamestnanosti.

    Dovoľte mi teraz prejsť k bodu, ktorý najmä pán poslanec Fico opakovane použil aj tu dnes, aj vo svojich iných vystúpeniach. A to je otázka porovnávania stavu a vývoja v Českej republike a v republike slovenskej. Po prvé, chcem povedať, že kľúčové je - a každý seriózny ekonóm to vie a uznáva, ale aj seriózny politik -, že dôležité je hodnotiť veci nie staticky a nie vytrhnuté z kontextu, ale v ich dynamike. Aj z hľadiska v minulosti dosiahnutej úrovne, ale najmä z hľadiska predpokladov, aké sa vytvárajú na budúci vývoj. A dovoľte mi tu povedať teda niekoľko faktov. Po prvé, porovnávať - a ešte staticky - Českú a Slovenskú republiku nie je korektné po prvé preto, že Česká republika mala historicky výrazne lepšiu východiskovú pozíciu. Česká republika bola ešte za Rakúsko-Uhorska najvyspelejšou časťou rakúsko-uhorskej monarchie, kým Slovensko jednou z najzaostalejších. Ale aby sme nešli tak ďaleko, tak treba vidieť a vedieť, že v roku 95, merané hrubým domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily, čiže medzinárodne rešpektovaným, porovnateľným údajom, Slovenská republika pred 10 rokmi, v roku 95, dosahovala 63 % úrovne Českej republiky, kým v roku 2004 to bolo už 76 %. Teda z hľadiska ekonomickej sily krajiny sa Slovenská republika doťahuje na republiku českú. A čo je ešte dôležitejšie, z hľadiska budúceho vývoja, podľa všetkých nezávislých prognóz, teda prognóz OECD, Medzinárodného menového fondu, iných medzinárodných inštitúcií, táto miera dobiehania, doháňania úrovne Českej republiky sa bude ešte zrýchľovať. A za predpokladov ekonomického rastu OECD, to, čo OECD predpokladá, rast do roku 2010 pre Slovenskú a pre Českú republiku, by Slovenská republika mala dosiahnuť 83 % úrovne Českej republiky v roku 2010. Opakujem, v roku 95 to bolo 63 %. A pri pokračovaní reforiem, ktoré samozrejme neboli bezchybné, každý, kto robí, robí aj chyby, ale pri ich udržaní, dolaďovaní vrátane aj opravovania, tam, kde neboli spravené optimálne, máme šancu, aby sa toto dobiehanie po roku 2010 ešte zrýchľovalo. Ďalej, v Českej republike za posledných 8 rokov výrazne vzrástol verejný dlh, v Slovenskej republike vzrástol oveľa menej a v rokoch 2001 až 2004 dokonca merané podielom na domácom hrubom produkte poklesol.

    Dovoľte, aby som sa tu taktiež zastavil, pretože tu padli viaceré konštatovania a tvrdenia, ktoré nezodpovedajú realite. Takže čo sa týka verejného dlhu, opakujem, meranie je korektné, keď sa to meria ako podiel na hrubom domácom produkte. Tento verejný dlh klesol v Slovenskej republike, merané týmto ukazovateľom, z úrovne zhruba 47 % na úroveň 42,3 % v rokoch 1999 až 2004. Teda v týchto rokoch, merané týmto podielom, na Slovensku klesol, kým v Českej republike výrazne vzrástol. Ten nárast v absolútnom vyjadrení bol asi taký, že na Slovensku vzrástol, teraz nie merané podielom na hrubom domácom produkte, ale absolútnym číslom, na Slovensku vzrástol verejný dlh o 29 %, v Českej republike vzrástol verejný dlh o vyše 130 %. Takže aj tu chcem ilustrovať, že nie je dôležitá len statická veličina, ale dôležitá je tendencia a z hľadiska tejto tendencie tie čísla jednoznačne hovoria v prospech Slovenska.

    Prognózy rastu hrubého domáceho produktu sú taktiež výrazne v prospech Slovenskej republiky, čo znamená, že Slovenská republika bude rýchlejšie ako doteraz dobiehať Českú republiku. Podľa prognózy Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj by Slovenská republika v ďalších rokoch mala dosahovať ekonomický rast okolo 5 %, kým Česká republika okolo 3 % a dokonca v roku 2010 aj pod 3 %.

    Prognózy vývoja zamestnanosti taktiež hovoria v prospech Slovenskej republiky. Na Slovensku klesá miera nezamestnanosti a rastie zamestnanosť, v Českej republike naopak, rastie miera nezamestnanosti a klesá zamestnanosť. Aktuálny aj prognózovaný vývoj reálnych miezd tiež hovorí v prospech Slovenskej republiky. Áno, je pravda to, že reálne mzdy doteraz v Českej republike rástli oveľa rýchlejšie, ako rástli na Slovensku, ale pravda tiež je, že Českú republiku ešte len čakajú mnohé ťažké zmeny a ťažké reformy vrátane tých reforiem, ktoré sme urobili my, ktoré my už máme za sebou a ktoré znamenajú aj dočasný pokles ekonomického rastu, aj dočasný pokles životnej úrovne, aj dočasný pokles reálnych miezd. Keďže my už máme toto najťažšie obdobie za sebou a ak budeme dostatočne múdri a zodpovední, ak reformy nezrušíme, tak aj vďaka tomu by sa to dobiehanie malo výrazne zrýchliť.

    Taktiež došlo k výraznej zmene v ratingoch. Ratingy ohodnocujú dôveryhodnosť ekonomiky. Neviem, či viete, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že v roku 1998 malo Slovensko u všetkých ratingových agentúr o 5 stupňov horšie ratingové hodnotenie. Dnes máme to isté ratingové hodnotenie, aké má Česká republika. Neviem, či viete, že iný ukazovateľ, ktorý hodnotí práve dôveryhodnosť a stabilitu ekonomiky, sú takzvané spredy, teda rozdiely v úrokových sadzbách, za ktoré si požičiava tá ktorá krajina oproti krajinám vyspelým. Tieto rozdiely boli enormné, obrovské v roku 1998, dnes máme lepšie spredy ako väčšina okolitých krajín.

    Ceny potravín klesajú na Slovensku rýchlejšie, ako klesajú v Českej republike. Napriek vyhláseniam pána poslanca Fica, že budú raketovo rásť. Medzinárodné finančné inštitúcie a nezávislí experti hodnotia slovenské reformy výrazne pozitívnejšie, ako je hodnotenie vývoja českej ekonomiky a hodnotenie reforiem v Českej republike. Odcitujem niektoré vyjadrenia, pretože myslím si, že vyjadrenia týchto inštitúcií nie sú motivované žiadnym politickým záujmom a vždy aj opozícia, aj koalícia môže byť obviňovaná, že vidí veci jednostranne, pretože má nejaký politický záujem. Myslím si, že medzinárodné inštitúcie, renomované, z tohto obviňované byť nemôžu, aj preto si myslím, že ich hodnotenie je dobrým sudcom z hľadiska toho, či tie reformy teda sú robené dobre, alebo sú robené zle.

    Európska komisia o reformách hovorí: Slovensko rázne pokračovalo v štrukturálnych reformách. Medzinárodný menový fond hovorí: Slovenská republika má obratný makroekonomický manažment a zlepšila podnikateľské prostredie. Svetová banka hovorí: Slovensko je popredným reformátorom v zlepšovaní podnikateľského prostredia. OECD hovorí: Slovenská republika na ceste ambiciózneho reformného procesu, rastu produktivity, zamestnanosti a dobiehania postupuje veľmi úspešne. The Financial Times hovoria: Slovenská republika rastie a priťahuje množstvo zahraničných investícií, ktoré by v minulosti išli inam. Pozrime sa prípadne na hodnotenie Európskej komisie, na odporúčania Európskej komisie, pretože sme - aj Česká republika, aj Slovenská republika -, sme členmi Európskej únie. Skúsme vnímať, ako hodnotia stav ekonomiky a aké sú odporúčania pre to, čo treba robiť ďalej, pre Českú republiku a pre Slovenskú republiku, odcitujem: Pre Českú republiku Európska komisia odporúča prijať rozhodnejší prístup na obnovenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a súčasne zvýšiť investície do infraštruktúry. Ďalej. Európska komisia Českej republike odporúča uskutočniť dôchodkovú reformu, ďalej odporúča urgentne stanoviť reformu zdravotníckeho systému a prijať opatrenia na redukciu fiškálneho rizika z rastúcich záväzkov. Ďalej navrhuje deregulovať nájomné, zlepšiť dopravnú infraštruktúru, urobiť reformu vysokého školstva a čím skôr uskutočniť opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia. Všimnite si, že Európska komisia teda navrhuje Českej republike robiť tie reformy a opatrenia v tých oblastiach, v ktorých my sme štrukturálne reformy urobili a aj vďaka tomu je zdravý a vysoký a udržateľný ekonomický rast na Slovensku, ktorý jediný umožňuje ťahať rast životnej úrovne a rast zamestnanosti. Odporúčania pre Slovenskú republiku sú nasledovné: Po prvé, pokračovať v riešení štrukturálnych problémov na trhu práce. Zdôrazňujem, pokračovať v tomto riešení. Doriešiť zostávajúce slabosti v podnikateľskom prostredí, najmä vymožiteľnosť práva, posilnenie systému súdneho a právneho výkonu. Ďalej posilniť regulačnú kapacitu na telekomunikačnom trhu a zvyšovať inovatívnu kapacitu. Čiže žiadna potreba zmeny reforiem alebo uskutočňovania tých základných štrukturálnych reforiem, pretože jednoducho už uskutočnené sú.

    Daňové a odvodové zaťaženie je na Slovensku výrazne nižšie ako v Českej republike a znížilo sa najmä v poslednom období. Daňové a odvodové zaťaženie merané príjmami z daní a odvodov na hrubom domácom produkte a čísla, ktoré budem hovoriť, sú oficiálne údaje Eurostatu za rok 2003, pre roky 2004 a 2005 budú tie čísla ešte lepšie a v prospech Slovenskej republiky. Pre rok 2003 malo Slovensko odvodové a daňové zaťaženie vo výške 30,7 % HDP pri priemernom čísle za európsku dvadsaťpäťku 39 %, kým v Českej republike to bolo 36,2 %. Slovenská republika v roku 2003 mala tretie najnižšie daňové a odvodové zaťaženie a pre ďalšie roky sa naša pozícia ešte môže zlepšiť, kým Česká republika až deviate najnižšie, a zároveň, Česká republika, od roku 1995 sa nezmenilo jej daňové a odvodové zaťaženie, kým v Slovenskej republike daňové a odvodové zaťaženie kleslo najvýraznejšie od roku 1995, najvýraznejšie zo všetkých krajín európskej dvadsaťpäťky. Daňové a odvodové zaťaženie v tomto období na Slovensku sa znížilo o 9,9 % hrubého domáceho produktu, čo inými slovami znamená, že sa zvýšila miera ekonomickej slobody a že ho oveľa vo väčšom nielen objeme, ale aj podiele prostriedkov dnes rozhodujú ľudia, rozhodujú jednotlivci, rozhodujú firmy. Že štát spotrebúva menej. Ak by sme nemenili tento podiel, tak by sme mali k dispozícii o desiatky miliárd korún viac na verejné výdavky, ale zároveň by sme nevytvárali také podmienky na vysoký a udržateľný rast, aké vytvárame aj tým, že znižujeme výrazne podiel verejných výdavkov. Vďaka zníženému daňovému zaťaženiu má Slovensko aj najnižšie zaťaženie práce a nižšie zaťaženie práce daňami ako Česká republika vo všetkých a to aj v nízkopríjmových skupinách. Aj efektívne zdanenie kapitálu máme najnižšie a aj preto je veľký príliv investícií, ktoré zase ťahajú ekonomický rast a rast zamestnanosti.

    K tomu dlhu verejnej správy ešte poviem konkrétne čísla. Pretože vtedy som ich, sa mi stratili tu z dohľadu, rád by som upresnil teda, pretože boli tu povedané rôzne cifry, či už pánom poslancom Ficom alebo pánmi poslancami za Komunistickú stranu. Takže v rokoch 98 až 2004 stúpol hrubý dlh verejnej vlády v absolútnom vyjadrení o 28,2 %, kým v Českej republike stúpol o 189,9 % . Ospravedlňujem sa, vtedy som povedal údaj 129, pretože som si to zle zapamätal. Čiže ešte raz, na Slovensku verejný dlh za toto obdobie stúpol o 28,2 %, v Českej republike o 189,9 %. No a ten základný problém je, že ak by sa schválili návrhy, ktoré tu často padajú a teraz ostanem pri návrhoch Smeru, ak by sa schválili návrhy Smeru, ktorými prichádza či už vo forme iniciatív na zmenu daňovej reformy alebo aj vo forme konkrétnych pozmeňujúcich návrhov na znižovanie daní, či už daní z pridanej hodnoty, alebo na znižovanie spotrebných daní, alebo realizácie zámerov, ktoré boli avizované, a zároveň ak by sa realizovali ďalšie opatrenia, za ktoré často hlasujete a horujete, ktoré by znamenali zvýšenie výdavkov, tak by to znamenalo rozvrat verejných financií. Jednoducho, na jednej strane kritizujete, že rastie verejný dlh, dlh verejného sektora, on absolútne rastie, pretože stále máme deficitné hospodárenie, merané podielom na hrubom domácom produkte, ale klesá, či kritizujete rast dlhu verejnej správy a zároveň navrhujete opatrenia, ktoré, ak by sa realizovali, tak by to znamenalo raketové zadlžovanie, raketový rast zadlžovania budúcich generácií. A to sa jednoducho nedá. Nedá sa mať všetko. Nedá sa mať nízke dane, obrovské verejné výdavky a neefektívne fungujúce sektory v ekonomike.

    Dovoľte mi ešte uviesť moje postoje a moje vyjadrenia k výrokom a tvrdeniam, ktoré zazneli vo vystúpení pána poslanca Fica, pretože on odôvodňoval ten základný návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Pán poslanec Fico tvrdil, že pán Rusko potvrdil, podpredseda dnešnej vlády, že predaj SPP mal byť kamuflážou. Pán Rusko povedal to, že pri predaji 49-percentného podielu sa predávala aj manažérska kontrola. Ale veď to nie je žiadne tajomstvo, veď to je to, čo sme otvorene hovorili pri privatizácii 49 % SPP, jednoducho z tohto dôvodu, že sme privatizáciou chceli získať strategického investora. Investora, ktorý využije svoje manažérske schopnosti, svoje know-how a svoju pozíciu na trhu na aktívne riadenie spoločnosti. Veď tým sa nikto netajil, veď to sme jasne hovorili, sme jasne hovorili, že ponúkame 49, môžem vám vytiahnuť tvrdenia v médiách, kde sme to verejne, opakovane hovorili. Že dnes hľadať senzácie v tomto je jednoducho absolútny nezmysel.

    Čo sa týka ďalších tvrdení pána Fica na adresu SPP, musím povedať, že je to len pokračovanie v jeho politike klamstiev a zavádzaní. Existuje dlhý rad lživých vyjadrení pána Fica na adresu privatizácie SPP, aj na adresu moju a na niektoré takéto vyjadrenia už existuje aj právoplatné rozhodnutie súdu o tom, sú lživé. Takže pán Fico nerobí nič iné, než pokračuje v demagógii a v lživom, nepodloženom obviňovaní. Stáva sa tiež pravidlom, že sa do médií vylievajú vedrá špiny, vyslovujú obviňovania, ale keď je ponuka na to, debatovať vecne, na odbornej úrovni, v odborných grémiách, ako bolo napríklad po privatizácii SPP, kde bola diskusia pre každého, kto má o to záujem, s poradcom SPP, kde sa diskutovali aj technické detaily, tak tí, ktorí najviac kričali a kritizovali, na takúto diskusiu ani neprišli. Asi vedeli prečo. Asi je ľahšie všeobecne obviňovať, očierňovať v médiách, ako prísť vecne diskutovať, najmä keď chýbajú argumenty.

    Pán Fico kritizoval dôchodkovú reformu. Názory môžu byť na dôchodkovú reformu, samozrejme, rôzne, ale ja by som zase postavil na druhú misku váh názor a odporúčanie Európskej komisie. Európska komisia vydala isté odporúčania, princípy dôchodkových reforiem a slovenská dôchodková reforma vyhovuje všetkým princípom týchto dôchodkových reforiem. Neviem, či pán Fico tlmočil aj názor pani poslankyne Angyalovej a ďalších poslancov, ktorí vedia o dôchodkovej reforme viac, ako vie on, a myslím si, že ich stanovisko nie je také zásadne odmietavé. Ono často stanovisko je, súvisí aj s mierou znalostí a vedomostí o tom-ktorom jave.

    Na kritiku reformy zdravotníctva reagoval, myslím si, veľmi jasne, veľmi kompetentne pán minister zdravotníctva. Znovu chcem zopakovať, že tvrdenie, ktoré pán Fico použil, že daňová reforma znamenala zníženie daňového zaťaženia len pre ľudí s príjmami nad 22 000 korún, je nepravdivé a lživé a doložil som to veľmi konkrétnymi číslami, ktoré obsahovali zhrnutie všetkých dôsledkov nárastu cien. To súvisí trochu s tým, nad čím sa pán Fico veľmi čudoval a považoval dokonca za absurdné, že 30 % tvrdí, že daňová reforma ich príjmy znížila a že ministerstvo financií si dovolilo tvrdiť, že nesúhlasí s tým, čo si ľudia myslia. To je, samozrejme, interpretácia pána Fica. My jednoducho nesúhlasíme s tým, že je to tak a zároveň všetky, existuje množstvo prieskumov, ktoré potvrdzujú, že ľudia subjektívne posudzujú vývoj v takých oblastiach, ako je vývoj cien, vývoj miezd, vývoj životných nákladov omnoho, omnoho pesimistickejšie, ako je skutočnosť. Vlani sme mali mieru inflácie okolo 7,5 %, robil sa prieskum, kde sa pýtali ľudí, koľko si myslia, že bola vlani inflácia, a priemerná odpoveď bola 30 %. Takže to, že 30 % ľudí si myslí, že im daňová reforma zhoršila životnú úroveň a príjmy, nemusí znamenať, že to tak je. Áno, to posudzovanie je všade na svete pesimistickejšie, ako je realita, u nás možno ešte viac a možno aj vďaka tomu, že neustále zaznievajú kuvičie hlasy a maľovanie na čierno, všetkého, zo strany opozície, najmä Smeru a najmä pána Fica, ako sme boli svedkami aj pri dnešnom pri rokovaní, o dnešnom bode. Veď si spomeňte na vyhlásenie o tom, ako sa budú vyvíjať ceny potravín po vstupe do Európskej únie, raketovo vraj vzrastú, dnes to môžeme konfrontovať s realitou, ceny potravín po vstupe do Európskej únie na Slovensku klesli.

    Taktiež ďalšie maľovania, už to, že pri hodnotení reforiem neostala nitka suchá, znamená, že, samozrejme, aj vďaka tomu, aj vplyvom toho, možno ľudia vnímajú svoju situáciu horšie často, ako je skutočnosť. Ja by som sa aj preto chcel poďakovať opozícii za to, že iniciovala tento bod, aby sme mohli o týchto veciach hovoriť, aby sme mali platformu na to, aby sme mohli poukázať na to, ako to v skutočnosti je. Čím opakujem, sme nikdy nechceli tvrdiť a netvrdíme, že reformy sú ľahké, a ani sme netvrdili, že ich robíme bezchybne. Nič, čo sa robí, najmä takého rozsahu, sa nedá robiť bezchybne.

    K sociálnej politike som sa čiastočne vyjadril, omnoho podrobnejšie o tom hovoril pán minister Kaník. Pán poslanec Fico spochybňoval údaje o poklese nezamestnanosti tým, že v jednej metodike je to omnoho viac a v inej metodike je to omnoho menej. Ale to je preto, že sú to rôzne metodiky. Dôležité je, že dochádza k výraznému poklesu v oboch týchto metodikách, a teda dochádza k výraznému, rýchlemu poklesu nezamestnanosti a rastu zamestnanosti.

    Čo sa týka investorov. Pán poslanec Fico s obľubou tvrdí, aj dnes to tu povedal opakovane, že investori k nám prichádzajú len preto, že máme nízku cenu pracovnej sily. Ja sa vás však potom pýtam, dámy a páni, aj pána poslanca sa pýtam, aj keď tu nie je, to je tiež príznačné, prečo neprichádzali tak masovo tí investori do roku 98. Veď do roku 98 sme mali ešte lacnejšiu pracovnú silu, ako ju máme teraz.

    No a dovoľte mi uzavrieť, lebo to veľmi dobre ilustruje spôsob argumentácie pána Fica a aj viacerých ďalších poslancov, dovoľte mi uviesť jeho tvrdenia o článku vo Financial Times. Je to naozaj veľmi výstižná ilustrácia. Pán Fico uviedol, že článok vo Financial Times mal potvrdzovať, ak sa dobre pamätám, zo 4. apríla, kritické hodnotenie a výhrady, ktoré mal on a opozícia voči daňovej reforme. Po prvé, ale áno, napísal to dokonca, napísal to dokonca vo svojom spoločnom článku s pánom Šulajom v Pravde. Je tam dátum, pozrite si to, pani poslankyňa. V tom dni žiadny taký článok nevyšiel, vyšiel článok o rovnej dani, ktorý všeobecne hodnotil daňovú reformu tak, že spomínal aj názory i priaznivcov, aj názory jej oponentov. Som citoval názory oponentov, čo pán Fico interpretoval aj s pánom poslancom Šulajom vo svojom článku, že toto je názor Financial Times. Je to nezmysel. V tom článku sa hovorilo a môžete si to pozrieť, môžete si to prečítať, že daňová reforma na Slovensku je veľmi inšpiratívna a že aj niektoré okolité, ďalšie krajiny ju chcú zaviesť, chcú zaviesť rovnú daň, konkrétne Poľsko a Česká republika a zároveň spomínal, ktoré sú argumenty, aká je argumentácia v prospech, a spomenul aj to, čo tvrdia kritici rovnej dane a daňovej reformy. Je to typický príklad, hovorím to aj preto, že aj dnes to pán Fico spomenul, aj preto, že je to typický príklad demagogickej argumentácie, je to typický príklad zavádzania, vytrhávania vecí z kontextu a účelových politických tvrdení a ohlupovania ľudí.

    Dovoľte mi teda uzavrieť toto moje vystúpenie tým, že pre mňa a myslím si, že pre každého súdneho človeka, ktorý hodnotí veci na základe faktov, nie vytrhávaných z kontextu, na základe argumentov a údajov, na základe hodnotenia vývoja tých tendencií a v perspektíve, pre každého podľa môjho názoru takto uvažujúceho človeka muselo byť vystúpenie pána poslanca Fica a ďalších opozičných poslancov zo Smeru a Komunistickej strany len ďalším dôkazom toho, že neponúkajú nič pozitívne a nič konštruktívne, že vedia len bezhlavo kritizovať, len vytĺkať politický kapitál z nevyhnutných nákladov, reforiem, ale neprichádzajú s ničím konštruktívnym ani s ničím pozitívnym. Pre mňa je to okrem iného aj potvrdením toho, že Smer, a je príznačné, že spolu s Komunistickou stranou znamená hrozbu pre pokračovanie reforiem, a teda znamená hrozbu pre rast ekonomiky, a teda aj pre rast životnej úrovne a zamestnanosti. Aj preto verím, že ten návrh na odvolanie predsedu vlády pána Dzurindu nezíska v snemovni podporu. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Číž, Burian, Jarjabek, Gábaniová, Muňko, Oremus a posledná pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť, ešte pán poslanec Mitrík, Ďaďo, Janiš. Najskôr faktické poznámky musíme vybaviť. Posledný je pán poslanec Janiš, posledný je pán poslanec Cagala, dosť! Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová.

  • Pán minister, skúsim na vás hovoriť jazykom čísel, lebo zdá sa mi, že to by mohol byť jazyk, ktorému by ste mohli rozumieť, lebo ste tvrdili, že naše argumenty ako také boli nepravdivé. Tak sa vás pýtam, čo je nepravdivé na tom, keď poviem, že najväčšie úspory na tom, že bola daň z príjmu znížená, mali, a to nielen absolútne ale aj relatívne, vysokopríjmové skupiny. Čo je nepravdivé na tom, keď poviem, že na zrušení dane z dividend mali najväčší zisk, najväčšie úspory práve tí, ktorí sú vlastníkmi majetkových podielov a to pravdepodobne nebudú nízkopríjmové skupiny. Čo je nepravdivé na tom, keď poviem, že keďže bol výpadok na dani z príjmov, tak sa to muselo niekde zaplniť a zaplnilo sa to z nepriamych daní. A čo je nepravdivé na tom, keď poviem, že spotrebný kôš nízkopríjmových skupín obsahuje ďaleko väčší podiel takzvanej, spotrebných tovarov, ktoré sú krátkodobého charakteru, to znamená, jedlá, bývania, ošatenia a že to znamená, že dopad zvýšenia spotrebných daní a vôbec nepriamych daní bol na nich v tomto zmysle relatívne vyšší. Na tom nie je nič nepravdy podľa môjho názoru.

    Dôchodkový systém. Ja som tu vystupovala, ja sa na to dobre pamätám, že v súkromnom rozhovore ste povedali, že v zásade súhlasíte s mnohými argumentmi, ktoré som povedala, bolo ich okolo dvadsať, keď sme odvolávali pána Kaníka, tak sa chcem spýtať, čo je nepravdivé na tom, keď poviem, že odhady počítali s prechodom približne 600 000 ľudí do druhého piliera, to spôsobí istý deficit v druhom pilieri a teraz reálne prešiel skoro milión! To znamená, že niekde o päť rokov nás čaká pomerne veľký deficit, ktorý z niečoho budeme musieť napĺňať. Chcem sa spýtať, čo je nepravdivé na tom, keď poviem, že v prvom pilieri je zlý model valorizácie, ktorý spôsobuje, že takisto budú vznikať obrovské deficity v prvom pilieri. Chcela by som vás poprosiť, aby ste vysvetlili pánovi Kaníkovi, aký je rozdiel medzi reálnou a evidovanou mierou nezamestnanosti, aký je rozdiel medzi modusom a mediánom, lebo vôbec neodpovedal na moje otázky, čo sa tohto týkalo.

  • Ďakujem pekne. Vážení, povedzme, že pán podpredseda vlády, pokiaľ si pamätám, Fico sa o vás vo svojom prejave, keď hovoril za skupinu tridsiatich siedmich poslancov, sa o vás ani nezmienil, to vás zrejme vyprovokovalo k týmto, zas mierne povedané tupým urážkam jeho osoby, bezprostredne a podobne, čo ma dosť prekvapuje, predsa len viem, že pochádzate z akademického prostredia, pravdupovediac, aj keď máme zásadné rozpory, názorové, som vás považoval za džentlmena. Tým pádom sa s vami nedá zaobchádzať ako s džentlmenom, takže dovoľte, pán podpredseda, aby som vám povedal, lebo diskusia nemá s vami význam, vedome klamete totiž, v tom je celý problém. Pretože z toho, čo ste povedali, ako elementárne rozmýšľajúci človek nemôžem akceptovať, zámerne ste sa vyhli veciam, ktoré sú problémové. Chcem vám povedať predovšetkým, pán podpredseda, vy osobne ste zlikvidovali strategický hospodársky potenciál krajiny tým, že ste prirodzené monopoly odovzdali tam, kam ste ich odovzdali. Predvádzali ste prednedávnom nesmierne trápne divadlo so Slovnaftom. Keď Slovnaft, politika, ktorú reprezentujete, netvrdím, že osobne, ktorý sme predali za 1,6 miliardy, vyťahuje z vrecka týchto ľudí možno 3,8 miliardy, tak sa uvádza, možno, niečo sú z nejakých iných zdrojov, len kedysi to mohli byť peniaze, ktoré mohli byť užívané vo verejnom sektore, ktoré tam nie sú. To sú pre mňa zásadné otázky. Vyprávate niečo o nejakom statickom a dynamickom, pričom sám absolútne zneužívate ten nesmierne nízky hospodársky základ, z ktorého vyratúvate tie vaše pseudopozitíva. Ja si pamätám z roku 98 z prejavu Kováča, kde jednoznačne povedal, rast hrubého domáceho produktu 5,3 %, nezamestnanosť 12 %, dolár okolo 31,20, v tom čase a v pomeroch. Bezostyšne tu vyprávate tieto nezmysly, znehodnocujete Českú republiku, len reálne príjmy ľudí tam vzrástli za šesť rokov o 30 %, a pozrime si stav u nás. Zoberme si chudobu tu a v Česku! No o čom sa vlastne reálne máme baviť? Je to škoda, lebo s takýmto prístupom zaniká slovenský parlamentarizmus.

  • Budeme pokračovať, pán poslanec Burian, pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, budem veľmi stručný. Vzhľadom na to, že veľa vecí tu bolo povedaných, tak po prvé, chcem povedať, že bolo tu spomínané, že progresívna daň je trestom pre úspešných, musím povedať potom, že takmer celá Európska únia je vlastne trestaná, pokiaľ ide o daňové a odvodové zaťaženie, musím povedať, že na HDP a na výpočty na báze HDP, teda porovnanie HDP a daňového a odvodového zaťaženia, musíme si povedať, keď to premietneme do drobných, tak pri priemernom zárobku musí zamestnanec zaplatiť, aj zamestnávateľ 59 halierov z každej vyplatenej koruny. Pri zárobkoch okolo 20 až 22 000 je to okolo 60 alebo takmer 60 halierov, nehovoriac o dani z pridanej hodnoty. Takže pokiaľ bude toto kritérium, potom sa môžeme baviť, lebo tam boli povýšené základy.

    Pokiaľ ide o spredy. Spredy v roku 96-97 tiež sa pohybovali niekde na úrovni, povedzme, keď Slovensko malo investičný rating na úrovni 3B-, sa pohybovali niekde pod 1 %o nad základnú úrokovú sadzbu a zbytočne kývate hlavou. Ja som zabezpečoval úverové riešenie, ktoré bolo za 0,7 percenta nad základnú úrokovú sadzbu, pokiaľ vám to hovorí, základná úroková sadzba. A ešte pokiaľ ide o, čo sa týka SPP, ja veľmi rád by som akože nejakú odbornú diskusiu na menovú problematiku, o ktorej celý čas hovoríte, o tom, akým spôsobom, transparentným, bolo riešené SPP. Ja vyzývam na verejnú diskusiu k tomu teda, akým spôsobom poradca, eventuálne Národná banka, hlavne ministerstvo financií prispelo k takej závažnej veci, že zabezpečilo to, že neurobilo prirodzený hedž, minimálne americký dolár a nemecká marka alebo euro. V prípade eura bola, bolo zavedené euro, neurobil klasický prirodzený hedž a zapríčinil takú, taký deficit alebo takú stratu, kurzovú, ako zabezpečil. A nehovoriac o tom, že toto je základný princíp, ktorý urobí, základný, človek, ktorý...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán vicepremiér, ja mám pre vás strašne smutnú správu. Ja som teraz šťukal po všetkých tých televíziách, vystúpili ste vo fantastickom, v hlavnom vysielacom čase, ja som šťukal po všetkých televíziách, po verejnoprávnej aj súkromnej, a vás nikto nevysielal! Mne to je tak strašne ľúto, lebo vy ste tak zaujímavo rozprávali, ja to proste, ja to jednoducho neviem pochopiť. Spravte si s tým poriadok! Vás nikto nevysielal! A vy ste vystúpili v takom...

    Pán premiér, no trošku tiež, trošičku, máličko, ale pán vicepremiér, ja skutočne neviem, veď takto vy ste to určite nemysleli. Naozaj, treba s tým niečo spraviť, lebo takéto vážne slová, ktoré povedal pán vicepremiér, ktoré sme tu s plnou vážnosťou počúvali, a už len tie čísla, koľko ich bolo, a kadejakých, myslím si, že to si zaslúžilo ďaleko väčšiu pozornosť médií a v tejto chvíli vám to naozaj nevyšlo. Neviem prečo, ale mali by ste nad tým porozmýšľať. Mne to je skoro jasné. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda vlády, ja nemám ekonomické vzdelanie, ale cena pracovnej sily nie je len mzdové ohodnotenie človeka, zamestnaného, ale aj jeho zabezpečenie, ktoré mu práve exekutíva zaručuje, ktoré je uskutočňované z jeho daní. O toto zabezpečenie vy škrtíte neustále zavádzaním svojich reforiem, ochudobňujete svojho občana, ale nenalievate to spätne tým daňovým, zmenšením daňového zaťaženia nenalievate to do jeho, prejavené v jeho mzde. On nebude schopný si to priplácať. Nie je schopný si priplácať ani svoje ošetrenie, liečenie, vzdelanie a podobné veci, lenže aj toto je cena práce, aj toto je istota, ktorú občan u nás nemá. Aj v tomto je podhodnotená jeho pracovná sila a aj v tomto by som chcela spomenúť Českú republiku, v ktorej žije najmenej obyvateľov v biede v Európskej únii, je tam najlepšia stabilita spoločenskej klímy tým pádom a nečudujem sa zahraničným investorom, že do takéhoto priaznivého prostredia a vzdelanej bázy investujú svoje peniaze!

  • Vážený pán podpredseda, vytrhli ste niektoré veci z kontextu. Nechcem sa tu opakovať, to čo tu povedal pán kolega Burian alebo pani Angyalová. Ale chcel by som sa vrátiť k veciam. V roku 98 ste, vaša vláda, respektíve vláda pána Mikuláša Dzurindu preberala vládu od pána Mečiara. Pán Mečiar privatizoval zhruba za 130 miliárd. Vy ste sprivatizovali zhruba za 300 miliárd. Zadlženosť bola zhruba 170 miliárd, zadlženosť k dnešnému dňu je okolo 570 miliárd. Nechcem sa vracať k privatizácii bánk, nechcem sa vracať k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Všetky tieto privatizácie boli, sám dobre viete, veľmi zle spravené. Viete, aké sú dnes zisky po sprivatizovaní bánk, ktoré sme oddlžili, ktoré úvery sme presunuli do Konsolidačnej banky. Vieme, ako stojí, aký manažment je dnes v Slovenskom plynárenskom priemysle. Samozrejmá vec, zvýšenie cien, najprv 12 miliárd zisk, potom 22, dnes je to 30 miliárd zisku. A môžem vymenovať ďalšie veci, ktoré tu prebiehali. Nemôžeme porovnávať to, čo ste povedali, Českú republiku so Slovenskou republikou. Česká republika nerobila ani jednu reformu a dovolím si tvrdiť, že možno ešte 15 rokov vydrží aj bez toho, že bude robiť penzijnú reformu a bude ju robiť iste lepšie, ako ju robíme my. Povedali ste tu, čo sa týka zdravotníckych zákonov. Všetky zdravotnícke zákony, ktoré tu pán minister Zajac predložil, všetky boli už dnes novelou a dovolím si tvrdiť, že pán minister Zajac nevie vôbec, ako to v zdravotníctve, slovenskom, vyzerá. Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, pán podpredseda Mikloš, ja som už raz rozprával na tú tému alebo teda snažil som sa s vami komunikovať, na tú tému SPP. Vy ste to dnes otvorili. Vôbec nemám v úmysle sa k tomu nejakým spôsobom vyjadrovať, ale proste musím. Jednoznačne z toho, akým spôsobom bolo privatizované ČPP a ako bolo privatizované SPP. Za Slovenský plynárenský priemysel sme stratili minimálne 70 miliárd korún. Privatizoval sa zhruba taký istý objem majetku ako v ČPP, ale z našej strany iba polovica. Chcem povedať toľko, že načo nám bola privatizácia SPP, z akého dôvodu sme ju robili, keď vy ste v roku 98 v apríli prijali zákon, donútili ste predchádzajúcu vládu prijať zákon a tento parlament prijať zákon o neprivatizovaní strategických podnikov do roku 2004. K 1. máju 99 ste tento zákon zrušili. Okamžite sa nastúpilo na privatizáciu SPP. Urobili sme absolútne netransparentný tender. Vyberalo sa z jedného, od jedného záujemcu. Gaz de France a Ruhrgaz si požičali peniaze na to, aby mohli zaplatiť sumu 127 miliárd korún. Táto republika si nemohla požičať od bánk toľkoto peňazí, aby polovička z toho sa mohla prejesť a polovička sa držať v depozite na riešenie dôchodkovej reformy? Za päť rokov by sme to boli pri súčasných cenách mali naspäť. Alebo sme sa báli pred občanmi vyjsť s tým, že tú cenovú politiku budeme robiť inak, alebo to robiť nevieme tak, ako to spravili títo zahraniční partneri. Je klamstvom to, čo ste povedali vy, asi pred dvomi mesiacmi, keď ste hovorili, že občan sa podieľal na ziskoch SPP iba piatimi percentami. Poviem vám to podľa súvahy a výsledovky k roku 2004, ktorá sa dostala už...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády, ja si myslím, že naozaj je úplne legitímne, aby sme diskutovali o tom, aká nezamestnanosť v tejto krajine je a ja dobre viem, že existujú dve metodiky. Ale sú tu veci, o ktorých sa snažím rozprávať, a kladiem otázky, a nedostávam na ne odpoveď. Opakujem, ak rastie zamestnanosť, musí rásť počet poistencov v Sociálnej poisťovni. Nerastie. Minulý rok vzrástol o nejakých pár poistencov, ale k takému výraznému nárastu nedošlo. Druhá vec. Pri zostavovaní rozpočtu Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa vždy vychádza z nejakých veľmi konzervatívnych odhadov nezamestnanosti, vždy je to okolo, minulý rok to bolo, pokiaľ si dobre pamätám, 14,5 %. A tretia vec, ktorá ma naozaj zaujala vo vašom vystúpení, hovoríte, že reforma je urobenie poriadku. Súhlasím s vami. Prihlásiť sa k novej dôchodkovej ortodoxii bolo to najlepšie, čo sme mohli urobiť, ale považujete 13 noviel zákona o Sociálnej poisťovni, pripravovaná trinásta má 111 novelizačných bodov. Celý zákon má 300 paragrafov. Tu je už 107 právnych režimov, podľa ktorých sa priznávajú dôchodky. Mňa to hnevá, proste to sú nepremyslené kroky, ktoré sa robia, a keď sme to popísali, že je to pokus - omyl - náprava, vyvolalo to u vás všetkých veľmi negatívne reakcie. Ale všetky známky toho, že sa robí legislatívny pokus - omyl - náprava, tu sú. Nie je predsa možné zachovať duch zákona a zmeniť ho v tretine pri jednej novele!

  • Vážený pán podpredseda vlády, som rád, že ste kvalifikovane číslami argumentovali a štatisticky o vývoji ekonomiky v našej republike. Som rád, že ste sa dotkli aj oblasti nezamestnanosti, pretože tu koluje polemika, ktorá štatistická metóda je lepšia a ktorá je presnejšia. Ja hovorím, berme štatistiku Štatistického úradu, lebo tá je relatívne v číslach najhoršia, teda že tá nezamestnanosť klesá tam najpomalšie, ale ja nadobúdam taký pocit, že tu debatujeme o tom - a hlavne družina okolo pána Fica, akoby ju znervózňovalo, že tá nezamestnanosť klesá. Ja mám taký pocit. Nie aby sme sa z toho tešili a uvediem príklad. Žijem na Spiši. V roku 98 nezamestnanosť 30 %, ako primátora ma to strašilo, pracoval som aj na úrade práce, v tej komisii, v tej tripartitnej, a „hrúza“ nás chytala, keď sme preberali tie čísla. Dnes je na Spiši 17, podľa Štatistického úradu, nie podľa Ústredia práce, pretože tam je menej, okolo 14, beriem 17. Pýtam sa, 13 % za 7 rokov, to nie je úspech? Ak zoberiem číslo, že v okrese je zhruba 42 000 ľudí, ktorí by mali byť v aktívnom veku, a bolo 12 000 nezamestnaných, ak 12 % z tohto objemu klesne, keď nájdeme pre 4 000 ľudí zamestnanie, to nie je úspech? Ja sa tomu teším a treba podotknúť, že Spiš je a náš okres je postihnutý najväčšou koncentráciou rómskej populácie, kde sa skutočne ťažko pre nich hľadá práca, a dovolím si tvrdiť, že z tohto absolútneho čísla, tých 17 %, dnes určite polovica bude práve z tejto populácie, aj tam treba ešte hľadať východiská. Ale ja sa teším z týchto čísel.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja som predpokladal, že pri takom závažnom návrhu, ako je vyslovenie nedôvery premiérovi, budeme diskutovať vecne. Žiaľ, začiatok bol taký, že sme vecne nediskutovali a pokiaľ, skôr emotívne. Pokiaľ... Som si to predstavoval tak asi tak, ako to odpovedal pán minister Palko a Lipšic, ktorí sa snažili držať vecnej problematiky. Ja som v úvode skonštatoval, že, svojho vystúpenia, že nepatrí do mojej rétoriky také vystúpenie, ako som tu použil. Bolo mi nepríjemné, keď kedysi sa rečníkovi hádzali do pohára rôzne prášky a žuvačky, ako aj keď tu padali rôzne slová, ktoré som dnes i použil ja. Preto je mi snáď ľúto, že tu nie je sto poslancov, ale aj napriek tomu všetkému konštatujem, pán premiér, ja sa vám ospravedlňujem za svoje nemiestne výroky, ktoré som na vašu adresu použil.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády, vo veľmi takom krátkom čase ste poskytli množstvo hutných informácií a hutných faktov, ako povinné čítanie by som to dal každému, kto tu sedí, a hlavne tým, čo tu nesedia, aby si to dvakrát prečítali, čo ste povedali, lebo na krátkom čase veľa informácií. Ale čo mňa ako veľmi mrzí, je to, že tu nesedí navrhovateľ. Pán Fico tu je dnes prítomný, tak zhruba dve hodiny tu bol a rokujeme od deviatej. Neviem, čoho sa bojí, či sa bojí tej diskusie, ktorú vyvolal a ktorú nezvláda, lebo okrem kritiky a nenásytnej túžby po moci a spojenia sa s komunistami tu nič iné dnes nepredviedol. Potvrdzuje to, čo my tvrdíme od začiatku. Žiadne téma, žiadna alternatíva, len marketingový ťah. V čase kamier silácke reči a potom útek z bojiska, ale to je troška málo na ten post, po ktorom tak veľmi túži.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, ja len také dve malé poznámky mám. Isto by som aj s niektorými vecami súhlasil, čo sa týka investícií na Slovensku, aj ratingu, ale jedno nemôžem súhlasiť isto, že ste povedali, rating v roku 98 bol päťkrát tak slabší, ako je dnes. Poprosím vás, isto sám dobre viete, že rating robia organizácie, ktoré sú závislé na finančných silných skupinách, zahraničných. A samozrejme, keby sme my boli vtedy, v tej našej vláde, predali to, čo ste predali vy dnes, plynárenský priemysel, energetiku a bankový priemysel, rating by bol na Slovensku možno v roku 98 ešte vyšší, ako je dnes, lebo ekonomika hovorí jednou rečou, koruna slovenská bola pevnejšia v roku 98 ako koruna česká. Takže toto hovorí za všetko, takže poprosím vás, hovorte argumenty, ktoré sú pravdivé, nie nepravdivé. Ďakujem.

  • Pán minister Mikloš bude reagovať na faktické poznámky, dve minúty.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za váš záujem o moje vystúpenie, o ktorom svedčí aj vaša živá účasť vo faktických pripomienkach.

    Veľmi stručne. Pani poslankyňa Angyalová, veď ja som nehovoril, že, a to som o žiadnej reforme nehovoril, že sú dokonalé a že tam nie sú žiadne chyby. My sa možno aj na niektorých chybách zhodneme spolu, ale to, čo hovoril váš pán predseda, znamenalo spochybnenie základných pilierov, na ktorých dôchodková reforma stojí. Veľa otázok ste mi položili, že čo je nepravdivé na niektorých tvrdeniach. Napríklad je nepravdivé to, že daňová reforma musela znamenať len zvýšenie daňových príjmov, respektíve lepšie zlepšenie situácie vysokopríjmových, pretože napríklad pri daňovníkovi s dvomi deťmi a nepracujúcou manželkou pri minimálnej mzde bol rozdiel mínus 13,2 %, teda pokles daňového zaťaženia o 13,2 %. Pri priemernej mzde 8,9-percentný pokles a pri trojnásobku priemernej mzdy 7,7-percentný pokles. Samozrejme, u mnohých iných príjmových skupín došlo k väčšiemu zvýšeniu príjmov vysokých príjmových skupín, ale jednoducho, ja som povedal, že ja nepovažujem progresívne zdanenie za spravodlivé.

    K takým tým invektívam, ktoré tu zazneli, sa vyjadrovať nebudem. Ja som hovoril na základe čísiel a štatistických údajov. Pani poslankyňa Navrátilová, myslím, že sa zhodneme na tom, ja som to aj povedal, že nie všetko je dokonalé a že tam sú chyby, ktoré treba naprávať, viete, že ten systém je zložitý a ja s vami súhlasím aj v tom, že je príliš zložitý, že asi nie je ani dobrá cesta k neustále pridávaniu počtu dávok, pretože áno, budeme sa nad tým zamýšľať a budeme určite robiť zmeny tak, aby to fungovalo lepšie. A ten rating, pán poslanec Cagala, ten je proste o 5 stupňov dnes lepší, ako bol v roku 98. A nemrzí ma, že to vysielanie nebolo, som rád, že ste to počuli aspoň vy, pán poslanec Jarjabek.

  • Pán poslanec Šimko bude pokračovať, Šimko, Ivan, bude pokračovať v rozprave. Ja som vyhlasoval faktické poznámky, po dohode na grémiu, dobre, dve minúty. Dobre? Dve minúty po dohode na grémiu, dve minúty. Na grémiu sa dohodlo, že nebudete ako spravodajca vystupovať, len dve minúty, prípadne len pán navrhovateľ. Ja musím dodržiavať rokovací poriadok a dohody, ktoré sú. Nech sa páči.

  • Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Padla tu jedna filozofická otázka, či Smer chce zrušiť reformy alebo či ich chce vylepšiť. Vážení páni, ale veď vy ste už sami prinútení teraz ich vylepšovať. Hovorili ste o daňovej reforme, hovorili sme o tom, že jedným zo základných princípov alebo zásad daňovej reformy je nezdaňovanie podielov na zisku. Teraz sme mali zákon o dani z príjmov, tantiémy sa zdaňujú. Zahlasovali sme za to. To je narušenie daňovej reformy z vášho alebo z nášho princípu? Hovorili ste o sociálnej alebo o dôchodkovej reforme. Tak tá dôchodková reforma bola na určitých princípoch, princípoch zásluhovosti. Som zásadne niekedy proti tomu, ak asistentka profesora je zásluhou vyššie hodnotená ako sám profesor, ktorý išiel o dva mesiace neskoršie do dôchodku.

    Hovorili ste o vyrovnaných fondoch, keď ste nastupovali, že nebudeme presúvať medzi jednotlivými fondmi dôchodkového, nemocenského a tak ďalej. V dôchodkovom máme teraz mínus štyri miliardy korún, k 31, 12, 2004 sme zmenili zákon, porušený princíp. Hovorili ste o dvoch ukazovateľoch, že už teraz sa budú dôchodky vypočítavať na základe dvoch ukazovateľov, inflácie a priemernej mzdy. Ale veď nebyť toho, že vystúpi pani Sárközyová a s tým súhlasil aj pán Kaník, tak sa tento systém ani nezmení, ale on sa zmenil, takže aj vy opravujete, prosím vás, tieto reformy a pozerajme sa na to aj z tohto uhla pohľadu. Vy nás nútite, aby sme opravovali tie reformy a máme naň iný uhol pohľadu. Hovorilo sa tu o Českej republike a o Slovenskej republike. Len niekoľko čísiel. Schodok verejných financií za rok 2004, u nás, myslím, že to bolo k HDP 3,3, v Čechách 3 %. Štátny dlh u nás je okolo 523 miliárd korún, u nich je, myslím, že okolo 618 miliárd korún českých, isteže, česká koruna je inakšie posudzovaná, ale pozrime sa na to, aj kedy u nás rýchlejšie rástol a kedy u nich rýchlejšie rástol. Radšej by som splácal 618 miliárd korún českých. Hovorili ste o spotrebiteľských cenách a o náraste cien inflácie, že u potravín to kleslo. Áno, súhlasím, pán minister, kleslo, ale pozrime sa z hľadiska Eurostatu na dlhodobú infláciu, sme druhí v Európe.

  • Už som skončil. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán Šimko, Ivan, pripraví sa pán poslanec Jarjabek, Dušan.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, kolegyne, vážení páni, kolegovia, vážený pán premiér. Môj kamarát filozof Imrich Sklenka používa pekný obraz. Vo futbale sa dá ísť po lopte alebo po hráčovi. Ak idete po lopte, musíte oveľa viac tvoriť, musíte byť lepší ako súper a ešte aj tak je to aj vec šťastia. Ale bez ohľadu na to, kto vyhrá, ak sa hráči venujú predovšetkým lopte, býva to pekný futbal. Ale dá sa hrať aj inak. Nevšímať si príliš loptu, ale nemilosrdne dôsledne a stále atakovať protihráča. Toto môže byť efektívne pre výsledok, je to však odporný futbal. S podobnými prístupmi sa stretávame aj v iných oblastiach ľudského života, dokonca i v politike. Môžu súťažiť programy, idey a z nich si ľudia vyberú ten, ktorý sa im najlepšie pozdáva, ktorému vedia veriť. Vtedy je politika pekná a dokáže tešiť i toho, kto svoju predstavu celkom nepresadí. Ale môže sa, podobne ako v zlom futbale, hrať aj osobka na politických súperov, nevšímať si ich programy, ale hľadať všetko, čo by ich zdiskreditovalo, čo by roznietilo nenávisť voličov voči nim. Toto je efektívne, ale je to odporná politika. Roztáča špirálu nenávisti, ktorá rozdeľuje národ, oslabuje ho a zasahuje napokon so železnou logikou i toho, kto túto špirálu spúšťa.

  • Videli sme aj tu, najskôr bol Mengele, potom bol protiútok. Nepríjemný, odporný, tiež.

  • Po roku 1989 s tým máme bohaté skúsenosti. Nesmieme sa preto čudovať, že ľudia sú z verejného života znechutení, lebo okrem obrazu démonických súperov im v zásade nikto nič pekné a nádejné nepredkladá. Každý návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády je takýmto politickým forčekingom. Vždy je to vodopád slov o tom, aký je príslušný funkcionár bezcharakterný a neschopný. A funkcionár veľmi často túto hru prijíma a opláca rovnakou kartou. Usiluje sa vykresľovať obdobným spôsobom navrhovateľov, hrá sa o to, kto dokáže vo voličoch vyvolať väčší odpor a nenávisť voči tomu druhému. Ušľachtilé, však? Kto je v tom lepší, ten túto hru vyhrá, pretože výsledok hlasovania je spravidla dopredu jasný, matematika nepustí. Politické strany v parlamente si svoje mocenské pozície strážia a ku skutočnému odvolaniu dochádza až vtedy, ak sa mocenské pomery naozaj zmenia, to znamená, ak je už aspoň v mysliach zostavená nová vláda. Toto všetko sme viacerí, ktorí sme účastníkmi týchto zápasov, už roky zažili. O nič iné nejde ani dnes. Mikuláš Dzurinda odvolaný nebude, pretože sa mocenské pomery v Národnej rade nezmenili tak, aby mohla byť zostavená iná vláda. To tu vieme všetci. Hoci ani vládna koalícia už nemá väčšinu, nejestvuje žiadna iná väčšina, ktorá by bola spôsobilá podporiť nejaký konzistentný vládny program. Toto dnešné podujatie je jednoducho ďalšou kortešačkou pre odpor voči súčasnej moci a osobne voči predsedovi vlády. Treba však povedať, že súčasná vládna moc ponúka pre takúto hru veľa príležitostí. Vládne strany, ktoré pred niekoľkými rokmi zápasili za väčšiu slobodu, za statočnejší a dôstojnejší život, si už priveľmi zvykli na to, že im vo svätyniach moci každý otvára dvere. Už dávno stratili svoj výzor, ale i zmýšľanie skromných, demokratických ľudových strán. Dnes na ľudí pôsobia ako mocné a pyšné inštitúcie. Keď som odchádzal z vlády ešte ako minister obrany, ale už po mojom konflikte s predsedom vlády, som pri jednej príležitosti pripomenul biblický obraz o ľuďoch, ktorým stučnelo srdce. To sú tie situácie, keď sa už stráca skutočný zmysel vecí. To sú tie situácie, keď sa stráca i zmysel pre budúcnosť. Márne som sa vtedy usiloval apelovať, moc zastiera zrak. Zrazu sa z krásnych, veľkých plánov začne vytrácať skutočný dotyk s človekom. Je to veľké umenie, uniesť službu verejnosti tak, aby ľudia nestratili vieru v to, že vám, keď ste pri moci, ide skutočne o verejné dobro. Myslím si, že dnes sú preto dve základné skupiny dôvodov. Prvé je prílišné sebavedomie vládnych strán. Prišli s programom premeny Slovenska, ktorý je podľa nich založený na správnych zásadách a preto ho presadzujú stoj čo stoj. Ak sa to ľuďom nepáči, tak prechádzajú do protiútoku, označujú to za obranu starých poriadkov, predsa kapry si nenechajú vypustiť svoj rybník. Toto ľudia vnímajú ako aroganciu a majú pravdu, pretože i tie kapry kdesi musia žiť a kým nevieme kde, tak by sme im ten rybník celkom vypúšťať nemali. Ale ani to ešte nie je všetko. V tejto skupine dôvodov je potrebné spomenúť ešte jeden, tie zásady premien, alebo ak chcete reforiem v našej vlasti aj ja považujem za správne. Veď sú to staré pravdy, akou je napríklad tá, že by sme nemali spotrebúvať viac, ako vytvoríme, alebo je to výzva ku skromnosti, pretože len tak budeme postupne schopní spoločne tvoriť a budovať lepší život. Zásada poctivosti, v ktorej ten, kto sa usiluje, na tom bude lepšie ako ten, kto sa neusiluje, to sú zásady, ktoré pozná každý dobrý gazda. Tieto zásady sú podľa mňa celkom poctivo premietnuté do väčšiny reformných krokov, aspoň ako idey. Do zákonov, do iných rozhodnutí, do koncepcií. Ale kde sú od reality slovenského života! Na koho platia a kto sa im celkom otvorene vysmieva. Koľko úspešných mužov a žien pohŕda skromnosťou, spotrebúva evidentne viac, ako vytvorí, a darí sa im. Ale tiež ako má uveriť poctivý slovenský podnikateľ, že poctivosť sa vypláca, keď vidí, koľko musí investovať peňazí a námahy on tam, kde ktosi iný, napríklad nejaký strategický investor príde na hotové. Som presvedčený, že ak ako spoločnosť vydržíme, správne zásady sa napokon predsa aj samotné presadia, postupne budú zvoľu z reality života vytláčať, ale sme to schopní vydržať? Toto je otázka, ktorú by som si na mieste predsedu vlády asi kládol často. Lebo dnešný obraz je taký: Správne zásady, ale v skutočnom živote aj donebavolajúca nespravodlivosť.

    Toto bola však iba prvá skupina dôvodov súčasného sklamania mnohých očakávaní, ako to vidím ja, tá povrchnejšia. To, čo je však ešte vážnejšie, to je problém nielen Slovenska, ale stojí i za súčasnou krízou v Európskej únii a je to problém našej postmodernej civilizácie vôbec. Našou modlou sa stalo zlaté teľa. Všetko sa meria tým, čo vynašli Feničania. V honbe za lepšou životnou úrovňou sa život v slobode stáva džungľou, vyhrávajú tí, čo majú mocnejšie lakte a ostrejšie tesáky, za všetkým cítime sebectvo a chamtivosť. Tieto vlastnosti sa stali hlavnou hybnou silou, motiváciou aktivity spoločnosti. Do priorít štátnej politiky sa preto veľmi logicky hlboko zakorenila materialistická hierarchia hodnôt. Táto vychádza z idey, že najskôr musí fungovať hospodárstvo a až potom čakáme ostatné, a divíme sa potom, prečo je toľko nepoctivosti všade okolo nás. Nespomíname si náhodou na poučky, ktoré do nás vtĺkali ešte za komunizmu? Najskôr základňa a tou sa mysleli výrobné vzťahy, predovšetkým vlastnícke a až potom z nej sa mala utvárať akási, kvázi duchovná nadstavba. Som presvedčený, že nielen my, ale i západ v praxi dotiahol tento vzorec do dokonalosti a zrazu sme všetci v kríze. Toto však nie je iba problém Dzurindovej vlády, je to problém všetkých postkomunistických vlád na Slovensku a je to problém oveľa širší než len problém slovenský. Toto je však potrebné zmeniť. Ak sa chceme vrátiť k tomu, aby sme prekonali materializmus nenávistnej ideológie, musíme sa predovšetkým zbaviť materialistickej praxe. Musíme hľadať najskôr zmysel ľudského života, uvedomiť si našu zodpovednosť nielen za seba, ale aj za našich bratov a sestry, za našu obec, národ, i svoj diel spoluzodpovednosti za svet. Proti sebectvu a chamtivosti ako hybnej sile je nutné postaviť dôstojnejší a ušľachtilejší zdroj spoločenskej energie. Hľadať takýto program je však oveľa ťažšie ako podnecovať odpor voči nenávidenej moci. Myslím si, že by nebolo riešením zastaviť Dzurindovu politiku parlamentnou intrigou. Jednak to nejde, ale nebolo by to voči tejto politike ani spravodlivé. To, v čom je arogantná, v čom vládne strany prehliadajú ľudí, v čom toleruje rozdielne kritériá pre normy a prax a to, v čom je materialistická, to treba poraziť lepšou víziou budúceho života Slovenska a poctivo, vo voľbách. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Husár, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami, prosím, pán Husár.

  • Pán kolega Šimko ako už nejedenkrát pri vystúpeniach takých prebitých číslami, argumentmi a faktami vniesol do tejto rozpravy trochu filozofie. Pridám sa poznámkami k tomu aj ja. Vážené kolegyne, kolegovia, taký deň ako dnešný je pre mňa už trošku mementom, mementom pre bývalých, súčasných aj budúcich. Voľakedy ste bránili Markízu a demokraciu, dnes sa musíte brániť mnohí pred Markízou, lebo ona určuje, ktorí budú vyvolení a na ktorých sa bude poľovať. Voľakedy ste z privatizácie a tomuto národu ste privatizáciu predstavovali roky ako lúpež, ako krádež, ako najväčší podvod, ktorý sa tu udial. Dnes chcete, aby za to, že sú to iní, občania verili, že privatizácia je čestná a poctivá hra. A takýchto príkladov by boli stovky a stovky. Veľmi zvažujme, skutočne veľmi zvažujme pri hovorení pravdy, čo hovoríme. Zvažujme, pretože každý v tomto štáte, kto nastúpi do ktorejkoľvek funkcie, už do nej nastupuje ušpinený od hlavy po päty. Je to jedno, či je to prezident, predseda vlády a ktorejkoľvek vlády, ktorá na Slovensku existovala. Príklad, ktorý dávame tejto pospolitosti, osobnosti, ktoré by mali z týchto radov vychádzať, sa dostávajú degradované, pomaly i na dno tejto spoločnosti a je to náš spoločný výsledok a spoločná zásluha, preto to, čo povedal pán Šimko, v mnohom beriem a vážim si, ak skutočne aj pre budúcnosť politiku týmto spôsobom na slovenskej scéne bude robiť.

  • Vystúpi pán poslanec Jarjabek, pripraví sa pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri kolegyne, kolegovia. V prvom rade musím povedať, že mi nesmierne prekáža, že stojím takýmto spôsobom chrbtom pánovi predsedovi vlády, naozaj mi to prekáža, pretože sa rád rozprávam z očí do očí, ale ešte raz. Vážený pán predseda vlády, mohol by som z tohto miesta začať...

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne, tak to je gesto, pán predseda.

    No a teraz by sme sa mohli, pán predseda vlády, pýtať na tie špinavé paprče, čo poviete? Na tie špinavé paprče, o ktorých ste hovorili pred šiestimi rokmi, keď ste nastúpili, a to bol, myslím, jeden z prvých prejavov, pred siedmimi, pardon, pred siedmimi, keď ste nastúpili do tohto parlamentu a z tohto miesta ste hovorili o špinavých paprčiach. Ja som sedel tam, to bolo nejako štyri dni a veľmi som to vnímal pocitovo preto, lebo som si to nevedel vysvetliť. Bola tu istá atmosféra, ktorú ste vtedy spravili, a zaujímalo by ma teraz s odstupom času, celkom vážne, čo si o svojom vtedajšom prejave myslíte, či by ste dnes volili ten istý prejav alebo či by ste niečo korigovali aj vzhľadom na situáciu, ktorá nastala v rámci privatizácie, za ktorú ste vy zodpovedný a ktorá nie vždy je nám všetkým jasná. Mohol by som z tohto miesta hovoriť o pevneveričoch, ktorých je stále menej a menej, ktorí vám jednoducho verili, a dnes už celkom neveria. Mohol by som v tejto chvíli hovoriť z tohto miesta o hercoch, umelcoch, o mojich kolegoch v divadle či mimo divadla, ktorých vy občas pozývate na raňajky a ktorým vlastne vďačíte istým spôsobom za to, že ste sa dostali na miesto predsedu vlády a že ste sa dostali po tej zmene v tom roku 1998 do pozície, ktorú máte teraz.

    Využijem toto miesto a možno aj v mene niektorých, ktorí rozmýšľajú podobným spôsobom ako ja, budem hovoriť len o kultúre a o všetkom, čo s tým súvisí.

    Pred niekoľkými mesiacmi sme sa na tomto fóre zaoberali situáciou, ktorú spôsobilo úsilie niektorých členov vlády Slovenskej republiky zbaviť nás starosti o novú budovu Slovenského národného divadla. Vo viacerých príspevkoch sme sa zhodli na tom, že táto kauza je len vyvrcholením a stransparentnením neradostnej situácie slovenskej kultúry. Nie je asi náhoda, že prvý minister kultúry druhej Dzurindovej vlády Slovenskej republiky pomenoval stav rezortu stručne a jasne: Kultúra je v kríze. A odišiel. On na rozdiel od Milana Sládka a ďalších, čo je znepokojujúce najmä mladých a talentovaných, nie do emigrácie, iba do parlamentu. Svojrázny dedinský filozof v Jakubiskovom filme Tisícročná včela pomenúva prapríčinu vojen, sporov a konfliktov jasne: Peniaze, peňeži, peňáze. Iste je to aj o tom, mnoho problémov slovenskej kultúry, ale aj slovenskej spoločnosti vyplýva jednoducho z toho, že tento štát nie je dosť bohatý, aby mohol plniť celé spektrum služieb, ktoré štát občanovi má poskytovať, aby žili spokojne, radostne a plnohodnotne. Mnoho problémov vyplýva z toho, že napriek vierozvestcom úspechov transformácie v makroekonomických súradniciach sme ešte stále v období, keď jedny pravidlá už neplatia, a druhé ešte nemáme jasne definované a zavedené do praxe, a z toho, že naša ekonomika je stále príliš nevýkonná, že stále tvorí primálo zdrojov, aby sme mohli z verejných rozpočtov v potrebnej miere investovať do kultúry, ale aj do školstva, zdravotníckej starostlivosti, aby naši dôchodcovia neživorili a naša armáda mala na to, čo potrebuje na zabezpečenie zvrchovanosti a obranyschopnosti štátu. Sú tri pohľady na to, ako problémovú situáciu vyriešiť. Jednou možnou cestou je získať potrebné peniaze za cenu zvýšenia rozpočtového schodku. Pre rozhodnutie vydať sa po tejto ceste hovorí nesporne racionálny argument. Nevyriešenie problémov teraz neznamená totiž nič iné ako odloženie ich riešenia a každý minister, starosta, alebo hoci hlava rodinného rozpočtu vám povie, že zajtra budú problémy drahšie, ako by to stálo dnes. Prvého januára z ekonomických dôvodov zrušili v divadle Jonáša Záborského v Prešove orchester spevohry a Prešovský územný celok ušetrí ročne možno 7 miliónov korún. Zaplatíme to my, občania Slovenskej republiky, tým, že u nás definitívne zanikol žáner spevoherného divadla. Ak si ho raz, až bude tých peňazí dosť, bude chcieť táto republika v súlade s vkusovými preferenciami občanov znovu vybudovať, bude nás to stáť mnohonásobne viac prostriedkov. Druhou možnou cestou je redukcia výdavkov. Mnohí naši ekonomickí experti zalamujú mediálne rukami nad nevýkonnosťou a neefektívnosťou našich kultúrnych inštitúcii, rumázgajú nad tým, koľko peňazí kultúra vydáva na správu a rekonštrukciu svojich budov, koľko prostriedkov míňa na platy a podobne. Netvrdím, že sa v rezorte šetriť nedá, budem sa však prieť s každým, kto neprizná kľúčovú dlžobu štátu aj v tomto segmente, veď koľko zbytočne vyplatených platov odteká z kultúry len preto, že ekonómovia a právnici poldruha desaťročia po prevrate nedokázali vymyslieť taký model správy verejných kultúrnych inštitúcií, ktorý by aspoň smeroval k ich úspornej prevádzke. Nebudem tu pripomínať, že Dzurindove vlády neprejavili ani len náznak vôle správať sa naozaj demokraticky a podporovať pluralitu, že jej exponenti aj v rôznych sférach kultúry už siedmy rok usilovne prehlbujú tvrdé rozdelenie spoločnosti na tých, ktorí sú naši, a na tých iných, ktorých názory sú nezaujímavé a tvorba trpená. Na opodstatnené požiadavky reagujú kompetentní pokrčením pliec a pokusmi odvádzať pozornosť od súčasnosti poukazmi na dávnu či ešte dávnejšiu minulosť. Isteže, spoločnosť má svoj príbeh, svoje dejiny, svoj vývoj, kde jedno ohnivko nadväzuje na predošlé, ale čestnejšie by bolo občanom, voličom otvorene povedať: Zabudnite na to, že ste mali právo na vzdelanie, opateru, podporu, či kultúrny relax. Zabudnite, že žijete na pôde kontinentu, ktorý si rád hovorí kolíska kresťanskej, teda nesebeckej civilizácie. Zabudnite na to, že z vašich daní štát popri uspokojení svojich vlastných potrieb vyšetrí, vyberie aj na to, aby urobil niečo pre vás. My sme pravičiari a myslíme len na seba. Keby ste však otvorene povedali, že ste zvolili túto cestu, bolo by namieste pýtať sa, či na nakŕmenie štátnej byrokracie skutočne treba odvádzať 19 % našich príjmov, ak si v podstate všetko, čo potrebujeme, aj tak musíme buď zaplatiť, alebo aspoň si na to doplatiť zo svojich peňaženiek. Práve pre extrémnosť oboch uvedených spôsobov riešenia problémov väčšina európskych štátov volí tú tretiu cestu, ktorej správnosť potvrdzuje skúsenosti, zdravý rozum. Triezvo zhodnotia reálne možnosti a poskytujú občanom služby v miere väčšinovo akceptovateľnej ako primeranej. Je to možno menej revolučné a prináša to možno menej titulov, povedzme minister roka alebo euroreformátor, ako sa dnes u nás nosí, ale garantuje to spoločenský zmier a spokojný život ľudí.

    Dámy a páni, bolo by hrubou chybou nazdávať sa, že kríza kultúry je jediný problém, ktorý prezrel, ktorého riešenie je mimoriadne naliehavé, a vláda vrátane jej predsedu sa namiesto úsilia niečo urobiť iba prizerá. Mnohí kolegovia tu už hovorili a ešte iste budú hovoriť o veciach určite dôležitých a možno aj dôležitejších, rád by som vám však pripomenul dve veci a dva okruhy činností, v ktorých náš štát v ostatných rokoch zlyháva.

    Keďže sa už nejaký ten čas poznáme, určite môžete tušiť, že ten prvý okruh problémov, o ktorých sa nehovorí a ktorý sa nerieši, pred ktorým táto vláda strká hlavu do piesku a tvári sa, že sa jej to netýka, je zložité súkolie slovenského mediálneho priestoru. Ešte stále platí jeden zákon, ktorý podpísal prezident, na ktorého sa už asi ani mnohí v tejto sále nemôžu pamätať, a súčasne aj prvý tajomník neblahej pamäti Antonín Novotný. Nie je to pritom nejaká periférna legislatívna norma, ktorá by definovala, čojaviem, napríklad minimálnu hrúbku asfaltu na ceste, ale je to zákon o masových médiách. Pomaly to bude desať rokov, čo sa na pôde Slovenského syndikátu novinárov v spolupráci s odborníkmi vyslanými príslušnými európskymi inštitúciami po dlhých rokovaniach podarilo dospieť k návrhu, ktorý bol všeobecne prijateľný a ktorý definoval pravidlá pôsobenia v priestore printového a elektronického šírenia informácií. A to je zrejme jeho chyba. Niekomu asi veľmi vyhovuje, ak pravidlá neplatia. Ak sloboda nevyžaduje zodpovednosť, teda ak voda zostáva kalná a dá sa v nej dobre skrývať pravda.

    Vážené kolegyne a kolegovia, koľkokrát sme sa už a bez výnimky každý z nás stretli s tým, že sa čitatelia či poslucháči z médií nedozvedeli objektívne informácie o tom, čo sme urobili alebo povedali, ale čo niekomu vyhovovalo, aby si o našich skutkoch či názoroch myslel. Koľkokrát sa už stalo, že sme tu viedli zásadný spor o vážne hodnoty, no diváci, poslucháči a čitatelia médií museli mať pocit, že sme len bahniac sa v rozkošiach a nevediac, čo z roztopaše, prelumpačili zopár miliónov z ich daní. Pozri posledné názory v printových médiách o tom, čo vlastne znamená táto mimoriadna schôdza, koľko z hľadiska financií táto mimoriadna schôdza stojí a o koľko financií daňový poplatník vlastne príde. Mediálny priestor pred rokom 1989 patril pod drobnohľad ideológov, ktorí podľa vlastných kritérií rozhodovali o tom, čo sa bude vydávať za pravdu. No mediálny priestor po roku 1989 ovládli ekonomické záujmy jednotlivcov, skupín a skupiniek, ktoré zasa podľa vlastných kritérií určujú, čo pravda je. Aj bez prieskumu verejnej mienky vieme, že ideologické určovanie pravdy bolo chybou. Upretím práva na informácie a v mnohých prípadoch aj trestným činom či zločinom. Nie je rovnakou chybou upretím práva na informácie a v mnohých prípadoch aj trestným činom či zločinom, ak dnes v mediálnom priestore panuje arogancia svojvôle a beztrestnosť prekrúcania faktov? Celkom logicky sa preto pýtam premiéra tejto vlády, dokedy nám občanom Slovenskej republiky, členského štátu OSN, UNESCO, Európskej únie, ba i NATO chce brániť v slobodnom prístupe k objektívnym informáciám? Kedy položíte na tieto stolíky návrh nového tlačového zákona? Alebo naša nadštandardne dobre platená administratíva drieme vo svojich kanceláriách a čaká, že aj toto za vás urobí niekto iný, napríklad skupina poslancov z opozície?

    Vážení priatelia, tretie tisícročie ešte pred svojím zrodom dostalo prívlastok informačný vek. Nie je to náhoda, veď je to segment trhu, ktorý dnes dosahuje závratný rozvoj, prináša závratné zisky a umožňuje uskutočňovať závratné zmeny. Dokedy sa ešte vláda mieni tváriť, že Slovenska sa to netýka? Dokedy budeme realite slobodného sveta tretieho tisícročia čeliť legislatívnou normou z čias vlády jednej štátostrany? Presne z roku 1966 je táto mediálna norma, o ktorej hovorím. A keďže sa štát vážne nezaujíma o situáciu médií ako celku, môžeme sa potom čudovať, ak sa nám pred očami verejnoprávna televízia premieňa na jednu z mnohých komerčných staníc, naháňajúcich za každú cenu peniaze, neobzerajúc sa pritom na také maličkosti, ako je, prepytujem, verejný záujem.

    Dámy a páni, koľko sme sa už len na pôde nášho výboru napočúvali a koľko sme si prečítali informácií o tom, ako sa štát musí zbaviť budov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, aké sú nevýhodné a náročné. Dobre. Keď pred štvrťstoročím obe centrály verejnoprávnych médií ako účelové budovy vznikali, mali k dispozícii iné, na personál náročnejšie technológie, mali inú štruktúru a postavenie. Ale ak je dnes budova pre rozhlas priveľká, je pre štát najvýhodnejšie predať ju? Zaoberal sa niekto napríklad analýzou, či by nebolo vhodné a rozumné využiť jej kapacitu napríklad na vyriešenie dlhodobého problému, akútneho nedostatku výstavných priestorov Slovenskej národnej galérie? Veď nejde o objekt, na ktorý si rozhlas zarobil alebo ušetril z koncesionárskych poplatkov! Ide o budovu, ktorú dostal od daňových poplatníkov tohto štátu. A ak rozhlas budovu nepotrebuje a je mu na obtiaž, uvažujme o jej osude z pohľadu výhodnosti riešenia pre spoločnosť. Nie iba úzkoprso cez rezortné okuliare niektorých vládnych úradníkov. Riaditeľ Slovenskej televízie rovnako hovorí o zbytočnosti emblémovej, výškovej budovy televízie a už vypísal tender na jej predaj. Nuž prečo si nik z našich vynikajúcich vládnych ekonómov nesadol a nespočítal, koľko slovenských kultúrnych, ale aj iných inštitúcií platí mesiac čo mesiac ťažké státisíce za prenájom hoci len normálnych úradníckych kancelárií. Najnovšie je predsa známe rozhodnutie ministra životného prostredia prenajať si za 50 miliónov ročne administratívne priestory. Ak v Mlynskej doline máme z verejných zdrojov postavených 26 poschodí voľného priestoru, tak prečo tam nevyhradiť miesto pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá od svojho vzniku sídli v podnájme. No asi by to nebol kšeft pre niekoho. Prečo sa nediskutuje s rezortom školstva, či by objekt v susedstve študentského mestečka nepotrebovali napríklad na posilnenie ubytovacej kapacity, alebo či by sa do vežiaka Slovenskej televízie nemohla presťahovať nie zanedbateľná časť Univerzity Komenského, ktorá tiež sídli kdekade po meste. Pýtal sa niekto, či by nebolo, opakujem, pre štát, nie pre toho či onoho takzvaného reprezentanta štátu výhodnejšie ponúknuť pre televíziu nadbytočnú strechu nad hlavou napríklad Slovenskej akadémie vied, a to som stále iba na pôde kultúry a jej tesného susedstva, školstva a vedy a ani sa nepokúšam pýtať sa, či by pre štát, a teda v konečnom dôsledku pre každého daňového poplatníka nebolo výhodnejšie mať v Mlynskej doline povedzme sídlo Bratislavského samosprávneho kraja. No to by bola asi revolúcia. Alebo inej inštitúcie, ktorá je dnes v drahom prenájme. Nie, vy dnes máte tendenciu uspokojiť sa s tým, že ak niečo jedna inštitúcia financovaná z daní a v tomto konkrétnom prípade z koncesionárskych poplatkov vyhlási za nepotrebné, nik nehľadá riešenia, možno zložitejšie, ale výhodné pre spoločnosť a pre štát. Radšej sa toho sekondhendovo zbavíme. To je koordinácia rezortov, ako si to predstavuje táto vláda, ako si to predstavuje pán premiér.

    Dámy a páni, podobne to vyzerá aj v oblasti, v ktorej sa ešte považujem za nevyhnutné venovať, v oblasti umeleckého školstva. Myslím, že aj kultúrne najľahostajnejší človek musí uznať, že systém kontinuálnej možnosti umeleckého vzdelávania od základných umeleckých škôl cez konzervatóriá po umelecké vysoké školy má svoju logiku a efekt. Dokázal zachytiť a poskytnúť priestor pre rozvoj talentovaných ľudí, pripravil ich veľmi kvalifikovane či už pre náročný život profesionálneho umelca alebo pre vnímanie života v jeho plnosti, teda nielen cez optiku hmotného dostatku, ale aj duchovných hodnôt.

    Ako vyzerá táto niekdajšia pýcha nášho školstva dnes? Rovnako ako celý rezort - biedne. Umelecké školstvo je pre svojich súčasných zriaďovateľov vždy iba čosi navyše, čosi, čo pýta peniaze, ktoré chýbajú aj v rámci základu. Teda služby poskytovanej prioritne. A je jedno, či hovoríme o bývalých ľudových školách umenia, dnes základných umeleckých školách, ktoré spôsobujú bezsenné noci starostom a magistrátom, alebo či je reč o konzervatóriách v správe vyšších územných celkov. Alebo či sa pristavíme pri umeleckých vysokých školách, ktoré financuje ministerstvo školstva. Viem, že schopnosť hrať na klavíri alebo nakresliť obrázok nie je vo vašom vnímaní zaujímavá a speňažiteľná hodnota, páni ministri. Viem, že podľa názoru mnohých z vás je príprava na výkon profesie investíciou, ktorej výhodnosť alebo neúnosnosť si musí každý zvážiť individuálne a podľa stavu svojej peňaženky sa má rozhodnúť, či pôjde študovať, alebo či sa radšej vyučí. A že radi opakujete, že človek s vysokoškolským vzdelaním bude logicky zarábať viac a teda môže splatiť pôžičku na štúdium. Avšak v tomto štáte ešte stále logika celkom neplatí a ktorýkoľvek z vás by mohol dlho z vlastnej skúsenosti vyratúvať príklady zo svojho okolia, keď vysokoškolsky vzdelaní priatelia, známi či rodinní príslušníci žijú z ruky do úst a od výplaty k výplate, kým tí, ktorí sa možno sčasti z nevedomosti a sčasti z vrodeného zmyslu pre hazard úspešne orientujú v kalných vodách budovaného kapitalizmu, alebo tí, ktorí jednoducho v pravý čas boli na správnom mieste a v tom správnom straníckom tričku, problémy so zabezpečením svojej existencie, existencie svojich detí a ich detných detí nemajú a mať nebudú.

    Viete, že kultúrne organizácie sú na samom chvoste všetkých tabuliek priemerných príjmov, že mladý hudobník v orchestri, herec v mimobratislavskom divadle, historik umenia v Šarišskej galérii či knihovník v Rimavskej Sobote má problém prežiť. Naozaj je našou ambíciou uplatniť sa v Európskej únii iba ako dodávateľský štát, v ktorom sa azda aj narodia talentovaní ľudia, ale ak sa im náhodou podarí svoje nadanie rozvíjať, skončia naostatok na palubách výletných lodí ako lacní, nájomní gastarbajteri. Viem, že hoci minister Fronc bol pri tvorbe rozpočtu úspešnejší ako jeho kolega z rezortu kultúry, a napriek tomu, že vzdelanie je na rozdiel od kultúry medzi prioritami tejto vlády, napriek rečiam o vzdelanosti, ekonomike, slovom, napriek všetkým prísľubom a všetkému optimizmu, ktorý v akademických kruhoch vyvolával fakt medziročného zvýšenia podielu verejných investícií do školstva, realita je taká, že niektoré umelecké školy majú na rok 2005 reálne šance mať menej peňazí ako v roku predošlom. Pán minister im môže odpovedať, že metodika je jasná. Počet študentov je matematicky definovanou veličinou a indexy pre jednotlivé typy vysokých škôl...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Páni, trošičku tichšie, však odvolávame vášho ministra!

  • Hlasy v pléne.

  • Hlasy v pléne.

  • Môj mančaft ma v tejto chvíli vôbec nezaujíma, ale ja nemôžem kvôli tomu hluku rozprávať, páni poslanci.

  • No ak by som mal v tejto chvíli niečo zaspievať, pán predseda parlamentu, tak by to bola pesnička pre pána premiéra: Odíď, odíď, už stačilo. Neviem, či ju poznáte.

    Pokiaľ je rezort školstva úloha definovaná pri deľbe verejných zdrojov, aj zohľadniť špecifiká jednotlivých typov študijných programov priveľmi náročná a niet ochoty riešiť ju, potom asi naozaj nebude iná možnosť, než aby sme sa, ak bude väčšinová vôľa takýto typ štúdia v tomto štáte uchovať a rozvíjať, začali zaoberať návrhmi, ktoré tu pred časom ako inšpirácie z Poľska boli, teda presunu umeleckých škôl z pôsobnosti rezortu školstva do gescie ministerstva kultúry.

    Dámy a páni, priznávam, že som bol trochu v rozpakoch, keď som mal rozhodnúť, na čo upriamiť vašu ctenú pozornosť, nechcel som zneužívať vašu trpezlivosť, veď o mnohých problémoch sme tu hovorili, či už v spojitosti s problematikou novostavby národného divadla, keď nám tu rozliční ministri tejto vlády pána Dzurindu predkladali celkom protichodné koncepcie a o ďalších sme mali možnosť rozprávať v súvislosti so situáciou verejnoprávnych médií, ktorých postavenie síce vláda spečatila novými zákonmi, no pozabudla na drobnosť, že totiž každá služba čosi stojí a teraz sa tvári nezainteresovane, ba dotknuto, ak Slovenský rozhlas chce, aby štát svoj účet zaplatil. Nechcem tu už otvárať tému likvidácie štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a nefunkčnosť grantového systému, ktorý nezmyselne podporuje tlak na nárast administratívnych kapacít v rezorte, pretože normálne tvorivý človek nedokáže tie formuláre ani vyplniť, lebo na to nemá nervy, nieto ešte prelobovať ich úspech. Ani k projektu Obnovme si svoj dom sa radšej pre tie škandály, s ktorými je spojený, vyjadrovať nebudem.

    V januári sme sa na mimoriadnej schôdzi parlamentu naprieč politickým spektrom na základe pádnych argumentov dohovorili, že stavom kultúry v tomto štáte sa zaoberať musíme a že nám vláda predloží analýzu situácie, návrh, ako sa z krízy dostať. Nazdávam sa, že práve tu by sa mohol prejaviť aj pán premiér, ak je schopný vládu medzirezortne koordinovať. Veď dnes naozaj nejde iba o to, aby jedna či druhá inštitúcia dostala nové zdroje, ide o tie zásadné a koncepčné zložitosti, ktoré presahujú rámec jedného rezortu. Pán predseda vlády sa však stále tvári, akoby sa úloha týkala iba rezortného ministra a jeho záujem o kultúru sa prejavuje nanajvýš prítomnosťou na prezentácii knihy o jeho vlastnej letnej túre po Slovensku či kyticami na premiérach, ktoré sa rozhodol poctiť svojou prítomnosťou.

    Vážený pán premiér, viete aspoň popísať, ak už nie zrozumiteľne vysvetliť, vývoj vzťahu vašich vlád k novostavbe národného divadla? Ako je možné, že raz je to priorita vládneho programu, aj keď nesplnená, a potom hŕba betónu, ktorej sa štát musí zbaviť, aktuálne zasa stavba, ktorú slovenská kultúra potrebuje a ktorá sa má z verejných zdrojov dokončiť. Rád hovoríte o svojich konzistentných názoroch, ale čo je potom toto? Svedectvo nekonzistentnosti názorov vašich poradcov a spolupracovníkov, alebo absencia vlastného názoru?

    Dámy a páni, vysloviť nespokojnosť s výkonom úradu predsedu vlády je iste závažný krok. Hlasovať o jeho odvolaní z tejto funkcie je prejavom vyššieho stupňa takejto nespokojnosti. V bilancii Mikuláša Dzurindu ako najdlhšie úradujúceho poprevratového predsedu vlády sa nájdu aj svetlé okamihy a nik mu ich neberie. Ale tých situácií a procesov, ktoré nezvládol a ktoré pod jeho vedením vláda vyriešila zle, polovičato a nie na prospech občanov štátu, z ktorých vôle a pre ktorých by vláda mala pracovať, je nepomerne viac. Ak Mikuláša Dzurindu neprestala baviť hra na hasiča neustálych koaličných sporov, ak ho vnútorne napĺňa sústavné obháňanie podpory pre každé jednotlivé rozhodnutie menšinovej vlády, je to jeho problém a jeho zábavka. Spravovať veci verejné tak, aby občan mohol byť na svoju vládu pyšný, dôverovať jej a spoliehať sa na to, že splní úlohy, ktoré jej vo voľbách zveril, to však nie je hra. To vážna úloha a poslanie. Pán predseda vlády Slovenskej republiky ju opakovane a dlhodobo nezvláda a vláda pod jeho vedením prijíma rozhodnutia, ktoré spoločnosť väčšinovo odmieta. Iste tu niekoľko ráz budeme počúvať a už sme počúvali o tom, že koalícia dostala vo voľbách dôveru na štyri roky, že má na to právo a že na takýto čas si rozvrhla svoje úlohy, ba že teraz to už bude lepšie. Pán premiér, ale to sme už od vás tiež počuli. Už vieme, že to len zlá a netrpezlivá opozícia sa derie k moci, že najneskôr rok 2001, to ste povedali, bude rokom prelomu a budeme sa mať lepšie. Už máme dávno za sebou to avizované posledné zdražovanie, to ste tiež povedali. Už poznáme tú pesničku o reformách, ktoré už prinášajú makroekonomický efekt a občanova peňaženka to pocíti až o mesiac či o pol roka. To všetko tu už bolo. To všetko sme už od vás počuli, pri všetkých týchto rečiach ste sa tvárili podobne seriózne a vážne, ako by ste sa tvárili, keby ste tu sedeli. Ale vieme aj to, že sme stále

  • medzi najchudobnejšími v Európe, že máme vysokú nezamestnanosť, nízku cenu práce a minimum sociálnych istôt. Vieme, vážený pán premiér, že keby ktorýkoľvek z vašich obľúbených priateľov predsedov vlád a prezidentov v Európe i zámorí navrhol svojmu ľudu takú terapiou, ktorú ste naordinovali Slovákom a ostatným občanom tejto republiky, už by sa vo vládnom bavoráku či mercedese veru nepovozili. V demokratických štátoch totiž premiérov, ktorí nevládnu na prospech štátu a jeho občanov, netrpia a ani netolerujú. Jednoducho ich pošlú z úradu preč. A už vôbec tam neveria rečičkám o tom, že niektorá koalícia je jedine možná.

    Dámy a páni, nebude iste jednoduché ujať sa správy vecí verejných po skončení Dzurindovej éry. Nebude ľahké predovšetkým znovu presviedčať občanov, aby uverili, že vláda nemusí občanom škodiť a prijímať rozhodnutia, ktoré ťažko dopadnú na najpočetnejšiu skupinu tých najmenej solventných. Veľa driny bude treba vynaložiť na to, aby sa zjednodušila správa štátu, pretože za Dzurindu sa u nás stalo čosi nevídané. Pravica v príkrom rozpore s obsahom tohto politického pojmu vytvorila kafkovský labyrint štátnej administratívy. Vo vražednej kombinácii s obyčajou tejto koalície novelizovať zákony ešte skôr, ako vstúpia do platnosti, a najnovšie i nápadom novelizovať právne normy cez absolútne nesúvisiace zákony, ako vláda predviedla na príklade pokút za dopravné prostriedky, zamontovaných do zákona o Horskej službe, sa za sedem Dzurindových rokov podarilo čosi pre demokratický štát neuveriteľné. Veď pre občana tejto republiky, dámy a páni, je dnes malým dôvodom na oslavu získanie pasu, technického preukazu, výpisu z katastra, slovom absolvovanie jednoduchej operácie, ktorá by mala prebehnúť za desať minút. U nás si na to musíte brať dovolenku a pripraviť sa na hororovú tlačenicu. Aj to je, vážený pán premiér, iba detská nemoc reformizmu. Nie je to len jeden z množstva prejavov skutočnosti, že táto vláda sa prioritne koncentruje na seba samu a na udržanie svojich kresiel a na vládnutie samotné už jej veľa energie, času a vôle nezostáva?

    Dámy a páni, končím slovami, ktoré sa tu dnes budú skloňovať v mnohých pádoch. Premiéra a vládu, ktorá nefunguje, treba vymeniť. Každý deň odkladu spôsobí len ďalšie problémy a nepríjemnosti. To predsa vieme všetci. Tak teda nebuďme masochisti.

    Ďakujem vám za trpezlivosť, ale verím, že vaša trpezlivosť s pánom premiérom je už vyčerpaná. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja môžem len súhlasiť s tým, čo hovoril pán poslanec. Pán poslanec, chcem sa však spýtať, všimli ste si, že to gesto pána premiéra trvalo voči vám len jednu minútu a pán premiér potom hneď odišiel? Čo si myslím, že bolo skôr iné ako pozitívne gesto. Takže aj to hovorí o slušnosti toho, ako človek chce komunikovať tvárou v tvár. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš, ktorý sa vzdáva, pani poslankyňa Masácová sa vzdáva, pán poslanec Kondrót tu nie je, stráca poradie, pán poslanec Devínsky vraj sa vzdáva, pani poslankyňa Angyalová tu nie je, stráca poradie, pán poslanec Banáš, vzdáva sa? Áno, pán poslanec Galbavý, vzdáva sa, pán poslanec Paška tu nie je, stráca poradie, pani poslankyňa Martináková stráca poradie. Tak ešte raz. Pán poslanec Kondrót, nie je tu? Tým pádom vypadol. Pani poslankyňa Angyalová tiež, pán poslanec Paška nie, pani poslankyňa Martináková nie. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne?

  • Hlasy v pléne.

  • Ale dám vám slovo, pán poslanec. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu?

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz. Zrušte všetkých a znovu sa opýtam, lebo... Všetkých zrušte.

  • Hlasy v pléne.

  • Hlasy v pléne.

  • Pán poslanec, dohoda bola na grémiu, do deviatej budeme rokovať. Ja sa pýtam všetkých tých, ktorí sú tu. Takže ešte raz, kto sa hlási ústne do rozpravy? Ústne do rozpravy! Ôsmi. Páni poslanci, nehrajte sa.

  • Nie, nie, nič, buď trpezlivý, dobre, prečítaj...

  • Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Prečítame všetkých, ale už som skončil. To znamená, že tí, ktorí sa budú hrať, vypadnú, to je ich problém. Ešte raz. Skončil som možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Číž posledný. Takže čítam. Pán poslanec Čaplovič, Lintner, Murgaš, Cabaj...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Dám vám slovo s procedurálnym, samozrejme. (Ruch v sále.) No ale čítam ešte raz všetkých, do rozpravy. Pán poslanec Čaplovič, pán poslanec...

  • Hlas hlas z pléna: To je procedurálny!

  • Páni poslanci, moja trpezlivosť tiež končí pri určitom bode. Pýtal som sa jasne, ak sa chcete prihlásiť s procedurálnym návrhom, tak sa budete hlásiť potom! Takže ešte raz, zrušte všetkých, ešte raz, zrušte všetkých! Pán poslanec Číž, každý dostane možnosť, dokonca aj pán poslanec, ktorý vystupoval, pán poslanec Jarjabek, nestihol, ja mu dám slovo, aby mohol reagovať na faktickú. Aj vy dostanete možnosť, samozrejme, s procedurálnym, ale keď sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy, tak nech sa hlásia tí, ktorí sa hlásia ústne do rozpravy, a dodržujte rokovací poriadok. Nech sa páči, každý, kto sa hlási ústne do rozpravy, môže sa prihlásiť!

  • Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Trinásti páni poslanci. Čítam ešte raz.

  • Prosím vás pekne, dajte tam program na prihlásenie sa do rozpravy!

  • Nie, nie, nie, to je v poriadku. Ten, ktorý zatlačí dvakrát, tak raz je procedurálny, raz do rozpravy. Žiaľ, páni poslanci, keď tu budú sedieť 25 rokov, sa to nenaučia. Bodka. Ideme. Pán poslanec Horváth, do rozpravy? Áno! Pán poslanec Tkáč, do rozpravy. Pán poslanec Mikuš, do rozpravy. Pán poslanec Devínsky, do rozpravy. Pán poslanec Jaduš, do rozpravy sa hlásil, videl som, pán poslanec Šulaj, do rozpravy. Pán poslanec Janiš, do rozpravy. Nech sa páči, posúvajte ďalej.

    A čo mám prečítať, pán poslanec, to, čo nevidím?

  • Hluk v sále.

  • To už všetci padnutí na hlavu?

  • Hlas z pléna: To bolo takzvané koaličné gesto.

  • Tak. Pán poslanec Janiš, áno, pán poslanec Cabaj, do rozpravy? Aj, aj. V poriadku. Pán poslanec Muňko, do rozpravy. Pán poslanec Číž, do rozpravy. Procedurálny návrh, potom umožním, samozrejme. Pán poslanec Madej, do rozpravy. Pán poslanec Horváth? Do rozpravy a pán poslanec Čaplovič, v poriadku. Takže títo... Pán poslanec, nevyrušujte ma, tam máte miesto, nech sa páči. Pán poslanec Horváth už raz bol, pán poslanec Madej už bol, pán poslanec Mitrík už bol, takže prosím vás, aby ste všetkých tých, ktorí poprípade sú dvakrát, dali do poriadku a teraz dávam možnosť najprv odpovedať na faktickú poznámku pánovi poslancovi Jarjabkovi a potom procedurálne návrhy. Nech sa páči. Prosím vás, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jarjabkovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, skutočne, pán predsedajúci. Ja len by som odpovedal pánovi poslancovi jednou vetou. Viete, pán poslanec, to, že pán premiér odišiel, to ma netrápi, mňa skôr trápi, že sa vráti.

  • Nech sa páči, s procedurálnym návrhom pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, no, školíte nás o tom, že nevieme sa niečo naučiť. Chcem teda, ale bez konfliktu, zbytočne, nechcem nič eskalovať a pevne verím, že konáte v dobrej vôli a v presvedčení, že je to správne. Chcel som sa po skončení, keď sa zistilo, že 15 minút pred skončením sa vzdávajú štyria poslanci práva vystúpiť, tak som vás chcel v mene troch poslaneckých klubov požiadať o prestávku na päť minút, aby tí, ktorí sú, nepočítali s tým, ak prirodzene, normálne rozmýšľajú, tak odišli, lebo vedeli, že za 15 minút nestihnú hovoriť. Iste uznáte, že podľa rokovacieho poriadku mám nárok minimálne na desaťminútovú prestávku a možno aj na dvadsať, keby som bol žiadal. Napriek tomu ste zvolili taký postup, že najprv ste dali z ničoho nič prihlášky, ústne a potom odpovedal na faktickú otázku, pričom pán kolega Jarjabek, hoci logicky a organicky by bolo, keby najprv bol zodpovedal na faktickú otázku a potom by sme boli vybavili procedurálne otázky a potom by ste boli dali prípadne, no ale, prosím, verím, že sa to mohlo stať aj neúmyselne, len poprosím, ak je to ešte možné, my by sme potrebovali desaťminútovú prestávku, tak že by ste znovu nás dali prihlásiť do rozpravy, aby sme mohli zrealizovať naše rokovacím poriadkom garantované právo a pokúsiť sa ešte tých poslancov, ktorí oprávnene neočakávali, že prídu na rad, že ich pozveme, aby sa mohli aspoň prihlásiť do rozpravy ústne. Zdá sa mi to korektné.