• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 6. rokovací deň 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Cagala, Danko a Urbáni. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rokovaní 44. schôdze budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2004 (tlač 1140).

    Prosím predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Jána Langoša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Dobrý deň. A predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanca Lászlóa Nagya, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Rozpravu sme prerušili s tým, že na vystúpenie poslanca Heribana ako posledného z prihlásených do rozpravy sú s faktickými poznámkami prihlásení ešte poslanci: pani poslankyňa Navrátilová – nie je tu, pán poslanec Fajnor – nie je tu, pán poslanec Hopta je tu, nie, pán poslanec Ondriaš však je. Takže nech sa páči, faktická poznámka – pán poslanec Ondriaš.

  • Reakcia poslanca.

  • Vzdávate sa? Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Bola síce dlhšia prestávka, takže už trošku sme odbehli od témy, ale v rozprave zaznelo, že mali mnohí, teda že sme mali veľké množstvo agentov, rezidentov atď. Mnohí z nich sa v zoznamoch už dnes nenachádzajú, ako bolo konštatované, a možno práve tí by tam mali najviac byť. Hovorí sa im tiež aj „tie väčšie ryby“ a tieto boli asi menej v polohe vydieraných či znásilňovaných vtedajšou mocnou ŠtB, aby sa tam do toho zaangažovali. Dovolím si vysloviť názor, že práve v dôsledku nedostatku odvahy či zvyku, lepšie povedané zlozvyku, žiť v atmosfére strachu, ktorý sme vo vtedajšej spoločnosti desaťročia prežívali a boli sme na ňu zvyknutí, tak zrejme aj toto boli...

  • Prosím vás, zapnite ešte mikrofón. Nech sa páči, máte zapnutý mikrofón.

  • Na záver mi preto dovoľte položiť otázku. Nemali by sme oveľa skôr, myslím časovo, aj zodpovedajúcejšie, aj komplexnejšie nielen zoznamy ŠtB, ale aj všeličo iné, ak by sme v našej spoločnosti práve prostredníctvom poslancov ako zástupcov občanov boli schopní prijať pred skorším časom práve lustračný zákon? Pre mňa je správna odpoveď áno. Nie pre trestanie, ale pre novú šancu, pre novú nádej pre Slovensko, pre novú kultúru, pre novú spoločnosť. Ďakujem pekne.

  • Ďalej ešte s faktickou: pán poslanec Zubo tu nie je, pani poslankyňa Demeterová tu nie je. Takže na faktické môže reagovať pán poslanec Heriban. Nech sa páči. Nie? Ďakujem pekne.

    Takže týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená Národná rada, pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som stručne zhrnul a odpovedal na názory a otázky, ktoré ste položili k predloženej správe v rozprave.

    Vystúpenia poslancov mali rôzny charakter a ja som si ich dovolil zhrnúť do troch oblastí: Jedny vyjadrovali zásadný odpor voči zákonu o pamäti národa a voči existencii ústavu a voči úlohám a výsledkom plnenia úloh, zákonom uložených, ústavom. Druhé postoje a názory alebo druhú oblasť tvorili osobné útoky a v tretej časti alebo v tretej oblasti vystúpení poslancov sa poslanci zaujímali o tzv. zväzkovú agendu Štátnej bezpečnosti a o úlohu tajných spolupracovníkov, o to, či boli a neboli.

    Zaznelo niekoľko podnetov. Pán poslanec Heriban, ja som sa zaviazal už vo výbore, že sa ústav bude usilovať jasnejšie rozdeliť zverejnené registre zväzkov. Musím povedať, že je to veľmi zložitá technická úloha, je riešiteľná, ale nedá sa to urobiť z večera do rána, pretože sú zverejnené bitové mapy stránok a my musíme všetky záznamy vložiť do textovej databázy a tú potom organizovať. Takže je to riešiteľná úloha, ale bude trvať nejaký čas. Ja sa veľmi ospravedlňujem, že to takto časovo prišlo.

    Chcem ešte povedať svoje stanovisko ku kritike výdavkov alebo štruktúry výdavkov ústavu, ktorá tu odznela. Ústav pamäti národa má Správnu radu, má Dozornú radu, každoročný vykonávaný externý audit a účtovnú uzávierku predkladá ministerstvu financií, takže vlastne financovanie z hľadiska úloh ústavu, z hľadiska dohľadu, z hľadiska riadenia Správnou radou, ktorá je zvolená Národnou radou a vymenovaná prezidentom a vládou. V podstate my máme výsledky hospodárenia schválené štátnymi orgánmi a audítorom a myslím si, že účtovníctvo je úplne v poriadku.

    Dámy a páni, je mi ľúto, ale musím povedať k tej druhej oblasti názorov a postojov, že tzv. zväzková agenda produkovaná Štátnou bezpečnosťou, teda nielen Štátnou bezpečnosťou, ale aj ÚŠB, má pre historické skúmanie epochy nacizmu a komunizmu, čo je hlavná úloha Ústavu pamäti národa, v našich moderných dejinách marginálny význam. Iste je pravda, že udavačstvo v čase nacizmu a v čase komunizmu je považované verejnosťou za morálne odporné a vzrušuje verejnosť a zaujíma novinárov, ale hovorím, že skúmanie tohto denného vplyvu Komunistickej strany a jej politickej polície na spoločnosť sa stane predmetom záujmu odborníkov, až keď začnú skúmať každodenný život ľudí v epoche komunizmu. Táto činnosť Štátnej bezpečnosti vlastne pod politickým riadením Komunistickej strany znamenala každodenný dohľad nad spoločnosťou. Aj ako jedna z politických línií Komunistickej strany.

    Základnú evidenciu zväzkov ŠtB sme zverejnili ako prvú preto, lebo nám to ukladá zákon a registračné protokoly ŠtB sme prevzali od Slovenskej informačnej služby medzi prvými dokumentmi, a to v tom poradí, v akom sme ich spracúvali a zverejňovali – Krajská správa Košice, Krajská správa Banská Bystrica, Krajská správa Bratislava. A aj preto, lebo na Slovensku nebol vykonávaný lustračný zákon a ľudia podľa nášho názoru, ale aj podľa názoru zákonodarcu, v rozprave vedenej v roku 2002, majú právo poznať minulosť tých, ktorí im vládnu. To je základná téza, ktorá bola schválená slovenským parlamentom pri schvaľovaní zákona.

    Tieto protokoly ešte doplníme na internetovej stránke o register agentov z päťdesiatych rokov bratislavskej správy ŠtB, o registre pražskej centrály, teda centrály II. správy a X. správy ŠtB, Hlavnej správy vojenskej kontrarozviedky a Hlavnej správy rozviedky. Spracúvame ich. Zverejnili sme 75 000 záznamov krajských správ a v konečnom dôsledku, keď zverejníme ostatné registračné protokoly centrálnych správ, tento počet sa zvýši o približne 100 000 záznamov. Čiže konečná fáza naplnenia tohto ustanovenia zákona, tejto povinnosti, bude znamenať nárast o ďalších 100 000 záznamov. V dohľadnom čase uzavrieme túto zákonom stanovenú čiastkovú úlohu Ústavu pamäti národa.

    Chcem povedať, že hlavnou úlohou ústavu, a o tom sme hovorili, aj v správe je to dostatočne dokumentované, je odborná verejná činnosť na obnovení našej pamäti a pamäti ďalších generácií o takých významných historických skutočnostiach, ako boli deportácie obyvateľstva, ako boli veľké transfery majetku, teda informácie o arizácii a ďalších neskorších konfiškáciách súkromného majetku, údaje a historické fakty o väznení ľudí v koncentračných táboroch bez právoplatných rozsudkov, o politických procesoch a vraždách civilného obyvateľstva.

    Zámerom slovenského parlamentu v roku 2002 bolo a základnou úlohou ústavu je, aby osobné tragédie stoviek tisícov nevinných ľudí, ktoré spôsobil nacistický a komunistický režim, a ich mená a mená vinníkov zostali v našej pamäti a v pamäti budúcich generácií, aby sa také režimy už nikdy na Slovensku nedostali k moci. A ak budeme môcť toto rozšíriť aj na strednú Európu, aby sa v strednej Európe a v Európe nedostali k moci.

    Podľa môjho názoru najvýznamnejším nepochopením zámeru zákonodarcu, teda zámeru zákona a kľúčovej úlohy ústavu, bol názor vyslovený v rozprave, že v štvrtej časti správy, ktorá má názov Analýza pojmov a dokumentácia nacistických a komunistických zločinov, „je nezmyselný“, citujem, „exkurz do histórie, jedna z vedeckých prednášok Ústavu pamäti národa, vôbec sa netýka činnosti, o ktorej má podávaná správa hovoriť“. Preto sa za všetky ostatné nedorozumenia pokúsim vysvetliť skutočný zmysel a význam tejto zásadnej časti správy.

    Dámy a páni, po porážke nacizmu nastala predovšetkým v Nemecku, ale aj v iných krajinách doba denacifikácie spoločnosti, ktorá spôsobila, že celých 60 rokov je nacizmus ako zločinecká ideológia neobnoviteľný a ani neboli pokusy ho obnoviť v západnom svete. Pri vedomí zločinov spáchaných komunistickým štátom po roku 1945 je dôležité hovoriť, aspoň hovoriť o dekomunizácii ako obdobe denacifikácie. Po páde protiprávneho a nemorálneho komunistického režimu, obdobne ako denacifikácia po vojne, aj vyrovnanie sa s týmto režimom stojí na tom, či demokratický právny štát Slovenská republika splní základné predpoklady na obnovenie práva a spravodlivosti a či si zapamätáme zločiny a ich obete tak, aby sa už nikdy neopakovali.

    Sú to štyri predpoklady, na ktorých bola postavená aj denacifikácia:

    - rehabilitácia obetí,

    - reštitúcia majetku obetí,

    - odsúdenie vinníkov a

    - zákaz výkonu štátnych funkcií pre predstaviteľov totalitného režimu.

    Nemecký filozof Karl Jasper vo svojej zásadnej povojnovej práci Otázka viny definoval štyri druhy viny, a to vinu politickú, kriminálnu, morálnu a metafyzickú. Ústav pamäti národa zhromažďuje dokumentáciu o politickej a kriminálnej vine za spáchané zločiny, ktorých sa dopustil štát HSĽS a štát KSČ v čase neslobody, tak ako ich definuje medzinárodné trestné právo. Zopakujem zo správy, že „zločin proti ľudskosti znamená vraždu, deportáciu alebo násilný presun obyvateľstva, uväznenie alebo iné závažné zbavenie osobnej slobody, porušujúce základné pravidlá medzinárodného práva, mučenie, prenasledovanie akejkoľvek identifikovateľnej skupiny alebo kolektívu z politických, rasových, národnostných, etických, kultúrnych, náboženských dôvodov alebo z iných dôvodov, ktoré sú všeobecne uznávané ako neprípustné podľa medzinárodného práva a nedobrovoľné zmiznutie ľudí,“ a druhá časť definície, „ak bol spáchaný ako súčasť rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného proti civilnému obyvateľstvu s vedomím takého útoku podľa vopred dohodnutého plánu, teda osnovanie zločinov proti ľudskosti“.

    Aspoň stručne zmienim fakty o nacistických a komunistických štátnym režimom organizovaných a vykonaných zločinoch v čase neslobody na Slovensku, v Česko-Slovensku, a teda aj na Slovensku. Je ich tucet:

    1. Arizácia židovského majetku. Hodnota židovského podnikového majetku okolo 10 000 likvidovaných podnikov a 2 500 arizovaných podnikov sa odhadovala na 530 mil. Sk. Ďalej bol arizovaný domový, teda súkromný majetok Židov, ktorého hodnota sa odhaduje na 950 mil. Sk. Výška priznaných arizovaných bankových vkladov činila približne 350 mil. Sk. Na území slovenského štátu bolo okrem Bratislavy 8 872 obytných domov v úplnom a 143 v čiastočnom vlastníctve Židov. Arizovaných bolo aj približne 100 000 ha pôdy. Tento majetok predstavoval približne 38 % národného bohatstva. Zmenil majiteľa.

    2. Druhý zločin. Židovské a cigánske koncentračné tábory na Slovensku. V koncentračných táboroch v Jarabej, Ilave, Ústí nad Oravou, Hanušovciach nad Topľou, Revúcej, Nižnom Hrabovci a Dubnici nad Váhom bolo od roku 1941 sústredených 37 000 Rómov kočujúcich alebo usadených v osadách. Presnejšie vyčíslenie nie je možné, pretože v koncentračných táboroch boli internovaní ako asociálne živly. Židia boli internovaní v koncentračných táboroch v Žiline, Poprade, Seredi, Patrónke, Novákoch a Vyhniach. Po vypuknutí povstania boli Rómovia vystavení represáliám a likvidácii zo strany okupačných jednotiek. V Tisovci bolo popravených 44 osôb, v Čiernom Balogu 60 osôb, v Ilii-Kremničke bolo popravených 109 osôb. Hrubý odhad vypracovaný po vojne uvádza približne 11- až 16-tisíc zavraždených Rómov.

    3. Deportácia časti občanov z koncentračných táborov na územie ríše. V prvej vlne deportácií v roku 1942 bolo do ríše deportovaných okolo 57 000 Židov, v druhej vlne v roku 1944 bolo deportovaných približne 13 000 Židov. Takmer všetci boli zavraždení, takmer nikto sa nevrátil domov.

    4. Ľudia odvlečení príslušníkmi SMERŠ a NKVD v rokoch 1944 – 1945 do Sovietskeho zväzu. Po prechode frontu cez územie Slovenka bolo príslušníkmi SMERŠ a NKVD odvlečených do sovietskych koncentračných táborov 6 937 občanov zo Slovenska, z nich v Sovietskom zväze zomrelo 528.

    5. Odsun občanov nemeckej a maďarskej národnosti. V rokoch 1947 – 1949 bolo zo Slovenska deportovaných do Maďarska 89 660 Maďarov a v rokoch 1946 – 1947 bolo deportovaných 43 538 Maďarov do Čiech. Do konca októbra 1945 bolo zo Slovenska deportovaných 32 450 Nemcov, z Česko-Slovenska podľa nemeckých zdrojov bolo deportovaných 2 900 000 Nemcov, z nich 300 000 v dôsledku deportácií zahynulo.

    6. Koncentračné tábory po roku 1948. Medzi rokmi 1948 – 1954, pre jednoduchosť, bolo bez rozsudkov internovaných v koncentračných táboroch 80 000 ľudí.

    7. Akcia B. V tzv. akcii B bolo deportovaných ako nepriateľské osoby 4 739 osôb, ktoré žili v 1 838 rodinách. Bola to deportácia rodín.

    8. Politické čistky na vysokých školách. Po roku 1948 stratilo prácu viac ako 600 pedagógov. Akčné výbory vyhnali z vysokých škôl 10 000 poslucháčov. Ďalšie stovky tisícov uchádzačov nemohlo študovať pre zlý kádrový posudok.

    9. Likvidácia súkromníkov. Do roku 1953 sa ocitla polovica z 380 000 súkromných roľníkov v JRD. Podstatná časť nedobrovoľne. Na konci 70. rokov súkromne hospodárilo v Česko-Slovensku iba 3 000 ľudí. Vyhnaných bolo viac ako 2 000 roľníkov. Zaniklo niekoľko stotisíc živností, v roku 1949 bolo zatvorených 65 000 obchodov.

    10. Politické vraždy a politické súdne procesy. Popravených bolo najmenej 247 politických väzňov. Boli to justičné zločiny. Vo väzniciach skončilo z politických dôvodov viac ako 26 000 ľudí, mimosúdne bolo perzekvovaných 300 000 občanov. V táboroch a väzniciach dozorcovia umučili na smrť okolo 44 000 nevinných ľudí. Tajná polícia prenasledovala tisíce veriacich. Pri najväčšom záťahu na cirkev bolo v roku 1950 zatknutých 1 500 rímskokatolíckych kňazov. Boli zrušené rády a gréckokatolícka cirkev.

    11. Vraždy na hraniciach. Pri pokuse o emigráciu do slobodného sveta na hraniciach s Rakúskom a Nemeckom zahynulo najmenej 262 utečencov. 174 bolo priamo zavraždených pohraničnou strážou. Na elektrických drôtoch pod napätím 3 000 V zahynulo 80 ľudí. O život prišlo aj 645 členov pohraničnej stráže, mladých vojakov, pri stretoch s utečencami bolo zabitých 70, ostatní spáchali samovraždu alebo nedopatrením umreli na elektrických drôtoch a na mínových poliach. Dokumentovať, uchovať v našej pamäti a v pamäti budúcich generácií tieto tragické udalosti je hlavnou úlohou Ústavu pamäti národa.

    12. V roku 1968 bolo Česko-Slovensko vojensky okupované a až do roku 1990 bola na čele štátu kolaborantská komunistická vláda dosadená a udržiavaná cudzou okupačnou mocou.

    Podľa môjho názoru sa na Slovensku skončila vojna až pádom protiprávneho a nemorálneho komunistického systému v roku 1989 a odchodom posledného sovietskeho generála z územia Slovenskej republiky na jar v roku 1991.

    Dámy a páni, považujem za životne dôležité, aby sme my žijúci, ale aj budúce generácie vnímali hodnotu a cenu osobnej slobody a čo znamená jej strata pre nás osobne a pre celú spoločnosť a trvali na povinnosti štátu chrániť ju. Považujem za životne dôležité, aby sme vnímali hodnotu a zmysel štátnej suverenity, zvrchovanosti a nezávislosti republiky. Lebo to sú hodnoty, ktorých by sme sa nemali vzdať za žiadnu cenu.

    Dámy a páni, tieto strohé historické fakty odzneli prvýkrát na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a za túto príležitosť vám zo srdca ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa, či pán spravodajca chce mať záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Páni poslanci, to bolo záverečné slovo pána navrhovateľa a na to sa nedá reagovať. Nie, nie, nie, to už je koniec, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na štvrtýkrát sa nám podarilo ukončiť rozpravu o správe Ústavu pamäti národa. Ale podstatné je, že to bola vzácna príležitosť prvýkrát sa zaoberať komplexne činnosťou Ústavu pamäti národa od jeho založenia. Chcem sa poďakovať tým poslankyniam a poslancom, ktorí náležitým spôsobom využili túto príležitosť a vyjadrili sa k správe z vecného hľadiska a najmä vyjadrili sa k činnosti Ústavu pamäti národa.

    Je prvýkrát tiež v histórii nielen parlamentu, ale aj Slovenskej republiky, že dokumenty tajných služieb obidvoch totalitných štátov za posledných 80 rokov na území Slovenska sa dostali pod verejnú kontrolu. Pod verejnou kontrolou sú uložené v Ústave pamäti národa, kde sa spracúvajú alebo sú prichystávané na spracovanie odborníkom. Je to prvýkrát, a to hovorím ako repliku na mnohé útoky na Ústav pamäti národa počas rozpravy, je to prvýkrát, čo tieto dokumenty sú pod kontrolou a pod verejnou kontrolou. Tento parlament, náš parlament v takom zložení, v akom sme, zvolil pred tromi rokmi Správnu radu Ústavu pamäti národa. Pán prezident bol tiež jeden z tých, ktorí vymenovali svojho zástupcu do Správnej rady a Dozornej rady, ako aj vláda Slovenskej republiky. A samotný parlament predstavuje ako najvyšší ústavný orgán, kontrolný orgán, ktorý môže a má povinnosť kontrolovať prácu Ústavu pamäti národa. Táto trojnásobná alebo štvornásobná príležitosť teraz pre plénum Národnej rady bola iba sčasti využitá, iba niektorí poslanci využili možnosť, aby sa oboznámili s činnosťou Ústavu pamäti národa a aby sa najmä vyjadrili a hodnotili, akým spôsobom Ústav pamäti národa napĺňa zákon o Ústave pamäti národa.

    Naopak, chcem vyjadriť ľútosť nad tým, že niektorí poslanci zneužili túto možnosť na útoky, na osobné útoky smerované na osobu pána Langoša, na jeho rodinných príslušníkov, ale aj na ustanovizeň Ústavu pamäti národa bez toho, že by hodnotili činnosť a náležitosť plnenia úloh, ktoré vyplývajú zo zákona. Teda tejto skupine poslancov sa nechcem poďakovať, naopak, chcem vyjadriť ľútosť a úprimnú ľútosť nad tým, že zneužili ústavnú pôdu na osobné nenáležité útoky na ústav a na pána Langoša.

    Napokon na záver chcem položiť otázku, ktorá nebola zodpovedaná v rozprave. Ako napĺňa Ústav pamäti národa úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa? Či napĺňa náležitým spôsobom úlohy, alebo nie. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien od začiatku ako gestorský výbor sleduje činnosť Ústavu pamäti národa, sleduje činnosť v tom zmysle, že kontroluje, ako bola napĺňaná úloha zakladania Ústavu pamäti národa, ako boli vyberaní pracovníci Ústavu pamäti národa a napokon ako bol vypracovaný plán úloh a vedeckovýskumný plán úloh výskumu činnosti národa.

    Osobitne sme venovali pozornosť tomu, ako narába Ústav pamäti národa tou dokumentáciou, ktorá sa dostala do Ústavu pamäti národa z jednotlivých ozbrojených zložiek štátu, a dnes Ústav pamäti národa je ojedinelým a zvláštnym a vzácnym miestom na stráženie, na uchovanie, na narábanie a na vedecký výskum týchto dokumentov. Podľa našich skúseností, podľa skúseností poslancov, ktorí pracujú vo výbore pre ľudské práva, ústav napĺňa náležitým spôsobom zákon a táto správa o spôsobe nakladania s úlohami a napĺňanie úloh, táto správa hovorí o spôsobe realizácie týchto úloh. Keď sme naposledy rokovali vo výbore o tejto správe, jednomyseľne sme dospeli k záveru vo výbore, že ústav plní úlohy tak, ako mu ukladá zákon, a preto odporúčame plénu Národnej rady, aby túto správu zobralo na vedomie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj spravodajcovi, takisto aj navrhovateľovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla (tlač 1147).

    Dodatočne vám bol rozdaný aj dodatok k uvedenej tlači ako zásady nového návrhu na doriešenie financovania Slovenského národného divadla.

    Prosím teraz ministra kultúry Slovenskej republiky Františka Tótha, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a poverenú členku výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyňu Beátu Brestenskú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Pýtam sa pána ministra kultúry, či sa chce k predmetnému návrhu riešenia vyjadriť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, materiál Návrh riešenia dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla predkladá minister kultúry na základe bodu B.2 uznesenia vlády č. 94/2005 z 2. februára 2005. Základným zámerom predkladaného materiálu je oboznámiť vládu Slovenskej republiky a Národnú radu s možnosťami zabezpečenia novostavby Slovenského národného divadla v Bratislave tak, aby mohla záväzne určiť konkrétny spôsob riešenia a minimalizácie negatívnych dosahov na záujmy kultúry, rozpočet verejných financií, ako aj na verejnú mienku.

    Tento materiál bol predložený Národnej rade asi pred dvomi mesiacmi, následne bol doplnený o zásady nového návrhu na doriešenie financovania novostavby SND. Tento nový návrh sa snaží byť kompromisný medzi všetkými alternatívami, ktoré boli predtým do Národnej rady predložené, a snaží sa odpovedať na všetky otázky, ktoré sú pri tejto dostavbe akoby konfrontačné.

    Základnou prioritou nového návrhu ministerstva kultúry je, aby novostavba Národného divadla bola dofinancovaná z verejných zdrojov. Verejné zdroje plánuje ministerstvo kultúry získať tak, že predá nevyužitý štátny majetok, a to pozemky v okolí novostavby Slovenského národného divadla a budovu riaditeľstva a budovu DPOH.

    Ďalej navrhujeme, aby novostavba ostala naďalej vo vlastníctve štátu, aby novostavba bola dostavaná takmer na 99 % v pôvodnom architektonickom riešení, to znamená, aby neboli žiadne veľké architektonické zmeny. Čo sa týka využitia priestorov, navrhujeme, aby správcom budovy novostavby bola Správcovská spoločnosť, ktorá bude lepšie vedieť využívať majetok v čase, keď ho nebude využívať Slovenské národné divadlo. Slovenské národné divadlo bude mať, samozrejme, prednostne právo využívať toľko priestorov, koľko bude potrebovať v novostavbe, a navyše bude mať k dispozícii na plné využitie historickú budovu, ktorá ostane v jeho správe.

    Súčasťou tohto návrhu je aj to, že Slovenské národné divadlo ukončí svoju činnosť na Malej scéne. Malá scéna je majetkom školstva, čiže nie je predmetom potom tohto riešenia. Zároveň súčasťou návrhu je, že by sa malo zmeniť právne postavenie Slovenského národného divadla, to znamená, chceli by sme na jeseň otvoriť zákon a do zákona vniesť prvky samosprávnosti, ako Dozornú radu, Umeleckú radu, Správu radu, a tým postaviť divadlo ďalej od ministerstva kultúry a vytvoriť lepšie prostredie na operatívne fungovanie Slovenského národného divadla.

    Súčasťou tohto návrhu je aj harmonogram. Harmonogram dostavby by mal byť založený na tom, že ministerstvo kultúry si „požičia“ finančné prostriedky z ministerstva financií a začne urýchlene dostavbu novostavby Národného divadla a spätne vrátiť tieto finančné prostriedky potom, keď zrealizuje predaj nehnuteľností. Samozrejme, proces predaja takých veľkých nehnuteľností bude pár mesiacov trvať a dovtedy bude mať „požičané“ finančné prostriedky z ministerstva financií.

    Toto sú základné zásady návrhu. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni Brestenskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 20. júna 2005 č. 1221 pridelil dodatok návrhu na riešenie dostavby Národného divadla výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že výbor prerokoval tento dodatok návrhu na dofinancovanie novostavby divadla. Berie na vedomie dodatok návrhu na dofinancovanie Slovenského národného divadla s tým, že do konca roka 2005 predloží minister kultúry Slovenskej republiky Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá správu o realizácii dostavby Slovenského národného divadla.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov. Za klub Smer pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo. A potom je ešte prihlásený pán poslanec Jozef Heriban.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi moje vystúpenie začať touto myšlienkou.

    Kultúra je podľa môjho názoru najdôležitejším prvkom sociálnej štruktúry, a preto je žiaduce do nej investovať. Takto sa v súčasnosti vyjadrujú viacerí predstavitelia Európskej únie, najmä po jej veľkom rozšírení aj s väzbou na Lisabonskú stratégiu a správu Wima Koka k tejto stratégii, pretože je v záujme hospodárskeho rastu, aby sme sa celoživotne vzdelávali, kultúrne komunikovali, umelecky sa tvárnili a tolerantne sa správali.

    Ukazuje sa, že na dominantný rozmer kultúrnotvorných a politických mechanizmov sa zabudlo aj pri mohutnej stavbe celoeurópskeho zjednotenia, čo kriticky pripomenul krátko pred svojou smrťou jeden zo zakladateľov tejto stavby Jean Monet. Pokiaľ by som sa do toho pustil ešte raz, teda do konštrukcie Európskej únie, ktorú poznáme dnes, začal by pri kultúre. Toto všetko sa podpísalo aj pod súčasný stav v Európskej únii, aj na príprave Ústavnej zmluvy a dôsledkoch jej odmietania. Myslím si, že o to viac musíme venovať pozornosť kultúre, najmä po našom vstupe do Európskej únie, čo sa, žiaľ, už viac ako rok od nášho vstupu nedeje.

    Pre mňa je symbolické, že v čase, keď Slovensko nemalo ministra kultúry a keď bol poverený riadením tohto rezortu podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, jeden – musím povedať – z popravcov kultúry na Slovensku, vystupuje zo svojho dlhoročného dobrovoľného domovského azylu Milan Rúfus a príde si prevziať vyznamenanie ministra kultúry. Dlhé roky to neurobil, dlhé roky sa nevyskytoval, nevystupoval na verejnosti. Akoby chcel týmto činom protestovať voči pokračujúcej nevšímavosti, arogancii súčasnej moci ku kultúre, najmä krstného otca tohto vzťahu Ivana Mikloša, od ktorého prevzal aj vyznamenanie.

    V januári tohto roku pri prerokúvaní materiálu na mimoriadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky o dostavbe a prevádzkovaní novostavby Slovenského národného divadla som hovoril o protekcionizme v kultúre pre svojich blízkych, o diskriminácii tých druhých. Týkalo sa to aj predmetnej novostavby Slovenského národného divadla, vraví sa, použijúc myšlienku známeho múdreho, vzdelaného a kultúrne rozhľadeného Maxa Plancka: „Hodnota činov nespočíva v motívoch, ale v dôsledkoch.“ A na to by sme mali pamätať.

    Vieme, že motívy okolo rozsiahlej investície a jej ďalšieho využívania v kultúre a v umení sú rôzne, ktoré ovplyvňujú záujmy niektorých podnikavcov, ktorí sa pod rúškom populizmu začali premiestňovať do rezortu kultúry, o čom svedčí, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, aj najnovšia výmena ministrov za politickú stranu ANO. Pozorne som si prečítal dodatok k tlači č. 1147 pod názvom Zásady nového návrhu na doriešenie financovania Slovenského národného divadla. Aj keď niektorí moji kolegovia v gesčnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky sú dojatí nad nevídaným kotrmelcom a zmenou vo vzťahu k novostavbe Slovenského národného divadla, ja stojím zatiaľ na rovnej zemi a triezvo sledujem a budem aj ďalej monitorovať pohyby v tomto rezorte a vyhlásenia nového pána ministra kultúry. Slovom, dávam veľký pozor prečo. Pretože mám skúsenosť z dejín politiky a tej našej „slovenskej“ zvlášť, že to, čo politiku rozdeľuje, záujmy o majetky spojuje.

    Hovorí sa často o záujmoch občana, komunity, spoločenstva, ale za týmito záujmami sa skrývajú osobné interesy, prospech politikov či im blízkych skupín. Teda tento vred sa nedá z našej spoločnosti odstrániť, a preto to majme na zreteli aj pri nových návrhoch o dostavbe a budúceho prevádzkovania novej budovy Slovenského národného divadla. Myslím si, že predložený návrh, pre mňa osobne a s kolegami, s ktorými som hovoril, nie je najčistejší. Stále si myslím, že správu novostavby Slovenského národného divadla by malo mať vedenie divadla, konkrétne navrhovaná Správna rada, Dozorná rada, teraz nie už Kultúrna, ale Umelecká rada, ako povedal pán minister, a nie navrhovaná nová organizácia pri Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Tu pri zriaďovaní novej organizácie musíme byť a mali by sme byť vo veľkom strehu.

    Vážení prítomní, na súmraku kultúry sa svojimi krokmi podpisujeme sami, všetci, jedni pasivitou, vyčkávaním, čo sa bude diať, niektorí až prílišnou aktivitou, ktorá kultúre môže poškodiť. Tak v koalícii, ako aj v opozícii najmä tým, že sa často stávame nemými účastníkmi pokračovania istých deštrukčných krokov v našej slovenskej kultúre, že sa podpisujeme pod narastajúcou kultúrou chudoby, ako v jednom rozhovore hovoril pán Porubjak, a chudoby ducha. Na kroky k zamedzeniu týchto praktík som nateraz nedostal od nového pána ministra kultúry odpoveď. Všetci dobre vieme, že nemáme zreformovaný kultúrny sektor, ale nemoderný a strnulý je aj ekonomický sektor, na ktorý aj pán minister sčasti upozornil. Mnohí jeho predstavitelia rozmýšľajú v intenciách druhej polovice dvadsiateho storočia a vnímajú kultúru ako akýsi takmer zbytočný, okrajový segment života.

    Nový minister hovoril o vzťahoch medzi obcou kultúry a obcou ekonomickou na Slovensku, že sa bude snažiť tieto protirečenia mierniť a stanoviská zbližovať, prajem mu veľa úspechov v tom aj najmä pri dostavbe a prevádzkovaní novostavby Slovenského národného divadla, pretože tam tie kroky bude potrebné veľmi rázne uskutočňovať. Keby sa mu len to podarilo, už to by bol podľa mňa záslužný čin pána ministra kultúry. Treba si aj uvedomiť, čo chceme od priamo zriaďovaných kultúrnych inštitúcií na jednej strane a ako dokážeme zabezpečiť obligatórne výdavky, podčiarkujem, obligatórne výdavky na strane druhej v zmysle zákonov, ktoré sme prijali v Národnej rade, o jednotlivých inštitúciách v zmysle medzinárodných konvencií, napríklad v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Tam sme sa zaviazali a tieto záväzky by sme mali aj plniť.

    Vážení prítomní, od nového pána ministra kultúry som sa dozvedel o dostavaní novostavby Slovenského národného divadla z verejných zdrojov – ja hovorím k pánu ministrovi, tak by som prosil ho nevyrušovať – z verejných zdrojov cez pôžičku od štátu, dozvedel som sa o veľmi pozitívnej myšlienke o podpore slovenského filmu, audiovízie, dozvedel som sa o zmenách v odpolitizovaní grantového systému. Na jeho grantoch, že napríklad na knihu bude poskytnutý grant len vtedy, ak autor a vydavateľ zabezpečí konkrétny predaj ktorejkoľvek publikácie. Nedostal som však odpoveď – do roka, do dvoch ten predaj? Či piatich, desiatich rokov? Pripomínam, že predaj kníh, najmä napríklad zo spoločensko-vednej literatúry a pôvodnej tvorby, je dlhodobý a predovšetkým predaj braku, ktorý sa vyskytuje u nás, je krátkodobý. Určiť veľký záujem môže brak, napríklad Mojsejovci, môže určiť ľahký žáner, napríklad rôzne Angeliky, a niektorá populárno-vedná literatúra, ktorá reaguje na problémy súčasnosti, ako aj memoárová literatúra.

    Pevne verím, a to by som tu chcel pred naším osiroteným plénom Národnej rady povedať, že do kultúry bude vrátená jedna miliarda korún, ktorú vláda...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja hovorím všeobecne, prepáčte, pán kolega. ...ktorú vláda operatívne potrebovala na investičné stimuly pre Kia Motors, tak ako to vyhlásil pán poslanec Ľubomír Lintner na prvom stretnutí poslancov s občianskym združením Verejnosť za verejnoprávnosť. Ktorí sme sa tam zúčastnili, sme to počuli a pevne verím, že tá jedna miliarda minimálne bude naspäť vrátená v rozpočte slovenskej kultúre.

    Ešte stále mi znejú slová z rozhovoru v Pravde od pána Rybníčka, súčasného generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie, že si trúfa nahradiť svojou prácou a obsahom vysielania Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, že Slovenská televízia bude tým ministerstvom, tak to tam konštatoval v rozhovore pre Pravdu, ktoré už nebudeme potrebovať, podľa neho. Chvalabohu, že sa tak nestalo. Dnes by sme nemali nielen verejnoprávnu STV, ale ani ministerstvo kultúry.

    Pán premiér mlčí, mlčí aj pán minister financií a podpredseda vlády, mlčia aj ďalší ministri, ktorí pri tom rokovaní o predaji alebo o presunutí Slovenského národného divadla v decembri, novembri minulého roku sa snažili akýmsi spôsobom obalamutiť kultúrnu verejnosť. My sme mali v rámci prieskumu možnosť počuť vyjadrenia jednotlivých ministrov aj pána predsedu vlády pri našom prieskume, čo sa tam odohrávalo a čo povedali. Napríklad ma veľmi trápi to, že pán premiér doteraz neodpovedal na výzvu precízne položenými otázkami Kultúra a politika. Upozorňujem tu pána ministra kultúry, podpísanú všetkými členmi Činohry Slovenského národného divadla. Pokiaľ viem, táto petícia bola potom presunutá na ministerstvo kultúry a oni ešte nedostali odpoveď ani od bývalého ministra kultúry.

    Charles de Gaulle odpovedal takto na otázku: Kedy sa stane politik štátnikom? „Keď pri získavaní moci prejaví malosť, pri spravovaní moci a vecí verejných aj kultúrnych“, podčiarkol „svoju veľkosť.“

    Nemlčí, môžeme si povedať, zaplať Pán Boh, nový minister kultúry, ktorý pod taktovkou aj svojej politickej strany, samozrejme, sa snaží uskutočniť isté kroky, ktoré by mali doriešiť novostavbu Slovenského národného divadla, a pevne verím, aj isté zásadnejšie zmeny v rezorte kultúry.

    Slobodní občania slobodného štátu vyjadrili už svoju vôľu, o čom svedčí prieskum verejnej mienky a jeho závery sú podľa mňa v prieskume verejnej mienky, lebo je to plebiscit a v mnohých politologických literatúrach sa práve hovorí, že tieto prieskumy verejnej mienky, to sú plebiscity. Výsledkom tejto verejnej mienky je to, že Slovenské národné divadlo musí zostať majetkom slovenského štátu, resp. Slovenskej republiky a slovenského národa. A za tento cieľ sa oplatí v našom parlamente otvorene sporiť, úprimne sporiť, čestne sporiť a urobiť všetko, aby sme tento cieľ dosiahli. A budem držať pánu ministrovi palce, ale súčasne budem veľmi pozorne sledovať, či je potrebné zriaďovať ďalšiu organizáciu pri ministerstve kultúry a či pri, nazvem to, zmene zákona o Slovenskom národnom divadle má vzniknúť Správna rada, Umelecká rada a Dozorná rada. Podobný model poznáme napríklad na vysokých školách, kde však vysoké školy dostali majetky do vlastníctva zo správy štátu a, samozrejme, môžu s nimi rozumne nakladať. Sú tam isté mantinely určené, aj zo strany ministerstva, aj zo strany zákona, a treba, samozrejme, aj o tomto uvažovať. A stále som presvedčený o tom, že nielen správu, ale, samozrejme, aj nakladanie s celým tým majetkom – aj novostavby Slovenského národného divadla plus starej historickej budovy bývalého Mestského divadla v Bratislave, dnes Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí – by mal mať manažment a Správna rada, Dozorná rada, prípadne Umelecká rada Slovenského národného divadla.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Cuper. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nadviažem na tú časť vystúpenia pána Čaploviča, kde hovorí o tom, ako bude spravované budúce Národné divadlo, ktoré bude síce majetkom štátu aj naďalej, ale jeho správa bude mať podobu akejsi správcovskej spoločnosti, ktorá bude zrejme stanovovaná ministrom kultúry a nevedno kým celkom zjavne kontrolovaná. Takáto správa zrejme by vyhovovala terajším snahám o to, aby sa divadlo dostalo, ak už nie teraz pre odpor verejnej mienky, ale jeho národnoštátny charakter do budúcnosti vidím podľa môjho názoru celkom zahmlene. Takže ja by som sa teda prikláňal k pánovi Čaplovičovi a s ním by som tiež položil otázku pánovi ministrovi, aké podmienky tá správcovská spoločnosť bude mať na to, aby likvidovala budúci vlastnícky charakter štátu v tejto celonárodnej inštitúcii.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heriban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy, keď rozprávame o dostavbe novostavby Slovenského národného divadla, rozmýšľam, prečo Slovensku trvalo 18 rokov, kým sme sa tu dnes zišli a kým je na stole konkrétny návrh ministra kultúry, prečo sme nedokázali za tento dlhý čas Slovenské národné divadlo, novú budovu Slovenského národného divadla dostavať. Mám pocit, že odpoveď nie je taká zložitá, že odpoveď je jednoduchá. Podľa môjho názoru doteraz žiadnej vládnucej garnitúre na tejto dostavbe nejako zásadne nezáležalo. Žiadna vládnuca garnitúra nemala kultúru zaradenú medzi priority. Budovali sme materiálnu základňu našej spoločnosti. Snažili sme sa dobehnúť Európu v rámci legislatívy a nejako na duchovné hodnoty, na kultúru, na kultúrnosť nezostal priestor. Myslím si, že kultúra, kultúrnosť a duchovno boli podceňované a stále sú podceňované našou spoločnosťou.

    Ja by som si dovolil zacitovať niekoľko viet z vyhlásenia signatárov viacerých významných osobností kultúrneho a spoločenského života s názvom „1 000 slov o hodnotách a kultúre“, kde sa píše: „Prosperita a kultúrnosť sú ako spojené nádoby. Myslieť si, že najskôr si vybudujeme blahobyt, infraštruktúru, až potom príde na rad kultúra, je nezmysel. Prosperujúca ekonomika je motorom spoločnosti, nie jej podstatou.“ Ak si to neuvedomíme, o chvíľu už nebude čo zachraňovať. Dostavba novostavby Slovenského národného divadla nie je len otázkou kultúry a kultúrnosti, ja si myslím, že ide o budovanie dobrého mena Slovenska. Cez kultúru a špičkové umenie ide aj o propagáciu, ide o propagáciu Slovenska vo svete.

    Dnešný svet je svetom značiek. Milanská La Scala, parížsky Louvre, Opera v Sidney, Tretiakovská galéria sú značky. Tisíce cudzincov, tisíce turistov, tisíce ľudí z celého sveta prichádzajú do Francúzska, Talianska, Austrálie, Ruska a iných krajín, aby mohli navštíviť tieto vynikajúce priestory, kde je množstvo umeleckých diel, kde oni sami si budujú svoju kultúrnosť, svoju kultúru. A tento moment je možno zásadný nielen pre kultúru a kultúrnosť, ale, samozrejme, aj pre cestovný ruch. Krajiny, ktoré majú dobré meno, dobrú značku, majú vo svete úspech. A ja si myslím, že o to by malo ísť aj nám.

    Položme si otázku: Aké meno má Slovensko vo svete? Ako sa vyčleňujeme od iných krajín v Európe a na svete? Čím sme jedineční? Samozrejme, že v poslednom čase sa o Slovensku vo svete už oveľa lepšie píše. Zaznamenali sme zásadný obrat, čo sa týka nášho imidžu, a je to určite aj vďaka našej ekonomike, naším reformám, určite je to vďaka tomu, že investori prichádzajú na Slovensko, určite je to vďaka naším športovcom, ktorí nás reprezentujú vo svete, naším hokejistom, naším vynikajúcim tenistom. Ale ja si myslím, že v čom by sme sa mohli odčleniť, vyčleniť, v čom by sme mohli zaujať, ako by sme mohli reprezentovať nielen v Európe, ale na celom svete, že mohli by sme sa reprezentovať našou kultúrou. Mohli by sme využiť našich vynikajúcich umelcov, našich svetoznámych operných spevákov, výborných fotografov, hercov, architektov. Mohli by sme práve cez kultúru dosiahnuť naše jasné vyčlenenie sa, mohli by sme Európu zaujať práve našou výnimočnou, špecifickou, jedinečnou kultúrou. Práve dostavba budovy Slovenského národného divadla by mohla umožniť všetkým týmto našim výborným, vynikajúcim umelcom, aby sme túto myšlienku dokázali aj realizovať a presadiť.

    Nemali by sme aj zabudnúť ešte na ďalšiu špeciálnu situáciu. Bratislava má vynikajúcu geopolitickú pozíciu. Má výbornú pozíciu v rámci stredoeurópskeho priestoru. Viem si predstaviť, že ak sa budova Slovenského národného divadla bude dobre manažovať, tak toto divadlo môže byť jedným z centier európskeho kultúrneho života. Viem si predstaviť, ako budú prichádzať diváci z Viedne, Budapešti, Poľska, Prahy do Bratislavy, a potom to už nie je len nejaká podceňovaná kultúra, podceňované umenie, ale potom to už je o cestovnom ruchu, potom je to už o vážnej ekonomickej otázke. Pretože ľudia, ktorí sem budú prichádzať, ľudia, ktorí budú mať pocit, že v strednej Európe je krajina, ktorá má vynikajúcich umelcov, ktorá vie postaviť vynikajúce operné predstavenia, baletné predstavenia, výborné divadlo, tak títo ľudia, samozrejme, budú žiť v Bratislave, budú žiť na Slovensku. Budú tu zostávať a budú, „surovo povedané“, tu míňať peniaze, ktoré pomôžu nám všetkým, ktoré dokážu iniciovať rozvoj cestovného ruchu.

    Ja som tu už niekoľkokrát o tejto téme vravel a zopakujem to znovu, využijem túto príležitosť. Dúfam, že budúca vláda bude reformovať ministerstvo kultúry na ministerstvo kultúry, športu a cestovného ruchu. Podľa mňa to má absolútnu logiku a tieto tri oblasti sú jednoznačne prepojené a mali by sa podľa môjho názoru manažovať z jedného miesta, z jedného centra.

    Všetci si dobre pamätáme, aké vášne vyvolala táto téma. Je to citlivá téma, ktorá zaujíma celé Slovensko, a som rád, že minister kultúry predložil návrh, ktorý má tri základné znaky. Ja som vo svojich vystúpeniach tu v parlamente vtedy práve o týchto troch znakoch hovoril, a preto som rád, že nakoniec tento návrh prišiel.

    Po prvé, že dostavbu novostavby Slovenského národného divadla budeme robiť z verejných zdrojov.

    Po druhé, že budova zostane vo vlastníctve štátu.

    A po tretie, že sa budeme snažiť vytvoriť polyfunkčné centrum, ktoré sa bude využívať aj na výstavy, kongresy a sympóziá.

    Prajem pánovi ministrovi aj celému ministerstvu, aby sa táto predstava naplnila čo najrýchlejšie, čo najskôr, aby sme tu už nemuseli znovu stáť, sedieť a rozprávať o tom, ako dostaviame budovu Slovenského národného divadla.

    Na záver by som chcel povedať jednu zaujímavú úvahu, ktorá sa mi veľmi páči. V jednej televíznej relácii významného slovenského fotografa Karola Kállaya sa pýtali, ako sa robia dobré fotografie, ako sa robí dobrá fotka. Karol Kállay odpovedal, že to je veľmi jednoduché. Treba čítať dobré knihy, nielen Dostojevského, Hemingwaya, Márqueza, ale aj Dušana Mitanu, Laca Balleka. Treba chodiť do kina, a nielen na Felliniho, Bergmana a Tarkovského, ale treba chodiť aj na komédie, aj na historické filmy. Treba počúvať hudbu, a nielen Beethovena, Mozarta, ale aj Beatles a Stinga. Treba veľa cestovať, treba chodiť do divadla a potom je to už úplne jednoduché. Potom stačí, keď človek stlačí spúšť fotoaparátu.

    Tak ja by som nám všetkým želal, aby sme čítali dobré knihy, aby sme chodili viacej do divadla, do kina a na koncerty. A keby sme to robili, možno by sme nemuseli 18 rokov čakať, kým sa dostavia nová budova Slovenského národného divadla.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Jarjabek.

  • Všetko to, čo povedal kolega Jožko Heriban, všetko beriem, len preto, aby všetko v rámci toho veľkého kultúrneho duchovna, o ktorom pán poslanec tak hovoril, aby všetko okolo toho kultúrneho duchovna sme mohli všetci realizovať, musíme to aj realizovať kde. Preto si myslím, že už si všetci dobre uvedomujeme, že preto tzv. téza „trh vyrieši všetko“ neplatí a musí do toho jednoducho vstúpiť štát. Svojimi, no a keď chcete, teda vlastne našimi peniazmi. Pokiaľ do toho štát nevstúpi aj takýmto počinom, ako je dostavba Národného divadla, tak o tom budeme už iba hovoriť a možno už potom ani len hovoriť, pretože budeme smiešni. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán kolega, som rád, že ste zmenili názor na dostavbu, dofinancovanie novostavby Slovenského národného divadla, ale to naozaj bolo o dofinancovaní novostavby Slovenského národného divadla, no vy ste nás tu poúčali, čo je to kultúra. Ja by som vám chcel povedať, či by ste aj svojim straníckym kolegom mohli povedať, čo kultúra nie je. Že nie sú to ani také reality šou ako Mojsejovci a Big Brother. Dúfam, že aj ich presvedčíte o tom, čo to nie je kultúra. Ďakujem.

  • Pán kolega Heriban, vaše vystúpenie bolo pekné, z literárnej stránky naozaj pekné. Ale k problému veľa toho nepovedalo. Národné divadlo nedostaviame cestovaním, lebo väčšina Slovákov aj tak na to nemá. Ale chcem vám pripomenúť jednu myšlienku, ktorá zodpovedá tomu nášho národnému duchu, ako sa staviame v historickom kontexte k veciam vlastnej štátnosti.

    Keď iné národy si tú štátnosť vybudovali aspoň po tej revolúcii, ktorá tu bola po roku 1918, my sme ju ani vtedy nedostali. Nedostali sme ju ani za Štúra, ani za Hurbana. Ale „štát sa rovná kultúra“, to tvrdí Hegel. Francúzski encyklopedisti tvrdili, že „štát sa rovná civilizácia“. Teda len ten národ sa pokladá za kultúrny alebo civilizovaný, ktorý má vlastný štát. My ho máme nejakých necelých 15 rokov, opätovne po štyroch, čo sme ho mali predtým. A tak ako sme pristupovali k výstavbe vlastnej štátnosti, teda pomaly, liknavo, a skôr sme sa spoliehali na iných ako na vlastné sily a tí iní nikdy neprajú tým druhým, tak aj s Národným divadlom. Jednoducho dnes už všetci vizionári a svetoobčania, ktorí tento štát nechceli, a predsa mu dnes tak „úspešne“ vládnu, rozmýšľajú inak a tvrdia, načo bude Národné divadlo, ktoré by reprezentovalo národ a štát a jeho kultúru, pretože to je absolútne identické, alebo takmer absolútne identické. A práve preto sa tu vymýšľajú rôzne spôsoby...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Heriban, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Zareagoval by som na pána poslanca Přidala. Ja som nezmenil svoj názor. To, čo som teraz povedal, hovorím tri roky. Vždy, keď som mal možnosť aj tu v parlamente, som prezentoval presne tieto isté názory. Tieto isté názory som, samozrejme, prezentoval aj na pôde Aliancie nového občana a som rád, že pán minister podal ten návrh tak, ako ho podal.

    Súhlasím s pánom poslancom Cuperom, že musíme rozmýšľať o identite slovenského národa, že musíme urobiť všetko pre to, aby sme posilnili naše národné sebavedomie, aby sme využili naše možnosti, aby sme umožnili našim umelcom, aby o nich vedeli na celom svete, pretože máme vynikajúcich umelcov a máme, samozrejme, aj veľmi veľa kultúrnych ľudí, a keď budeme myslieť na kultúru, kultúrnosť a duchovno, keď budeme podporovať všetky tieto hodnoty, tak potom sa nebojím, že sa stratíme niekde v dejinách, že sa stratíme medzi ostatnými národmi Európy. Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Jarjabek ako prvý.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tiež prispel niekoľkými slovami do tejto diskusie. Som rád, že sa blíži finále tohto príbehu, som rád, že to bude finále optimistické, ktoré bude hovoriť aj o prevádzke toho objektu, o ktorom sme tu hovorili už veľmi dlho mnoho ráz a o ktorom vlastne bola celá mimoriadna schôdza, ktorá priniesla aj trošku iné pohľady na kultúru, ktoré sme počúvali doteraz, a možno bolo dobré, že tie pohľady na kultúru boli oficiálne a vyzneli v takom alebo v onakom zmysle. Dúfam, že nebude poslednou schôdzou na dlhé obdobie, ktorá bude hovoriť o kultúre, preto, lebo mám taký pocit, že je čo riešiť a tie všetky ďalšie, aj tie pragmatické zákony, ktoré schvaľujeme tu v parlamente, sa vlastne od tej kultúry nejako tak odväzujú.

    Som rád, že minister prišiel s novou úvahou o kultúre, s novou úvahou o dostavbe Národného divadla a na rozdiel od tých dvoch návrhov od doterajšieho ministra predovšetkým vítam, že úvaha smeruje k akceptácii všeobecne deklarovanej vôle, aby sme nové sídlo reprezentatívnej divadelnej inštitúcie dostavali z verejných zdrojov, aby zostalo v majetku štátu pri zachovaní účelu jeho výstavby, teda dominancie umeleckého využitia objektu. Za sporné a diskusiu vyžadujúce považujem už v tejto chvíli len to, že pán minister navrhuje, aby novostavba spravovala novovytvorenú príspevkovú organizáciu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. No táto, zase podľa toho prvého vystúpenia pána ministra kultúry mi nie je jasné, či táto tzv. správcovská spoločnosť sa bude týkať len novostavby Národného divadla, alebo sa bude týkať obidvoch objektov, to znamená novostavby Národného divadla, ale aj klasickej, starej, v tomto prípade Opery Slovenského národného divadla. Priznám sa otvorene, riešenie správcovskej spoločnosti, resp. tej novovytvorenej príspevkovej organizácie Ministerstva kultúry považujem za zbytočné, ale toto je všetko otázka do diskusie, ktorá ešte určite bude.

    Moje dôvody sú veľmi jednoduché. Načo nám bude nová príspevková organizácia, keď sa o využitie objektu dokážu postarať podľa môjho vedomia aj zamestnanci inštitúcie, ktorá bude objekt spravovať a využívať. Nejde predsa o nejaký multifunkčný objekt, v ktorom sa krížia záujmy jednotlivých užívateľov a nájomcov, ale o sídlo Slovenského národného divadla.

    Napriek tomu, že som s návrhom riešenia, ktoré prezentoval pán minister, v tejto chvíli spokojný, chcel by som skutočne kolegom pripomenúť, že na stoloch v tomto parlamente sme už neraz mali podklady na rozhodnutia v rádovo mnohokrát väčších objemoch, než predstavuje finančné vyčíslenie hodnoty novostavby Národného divadla. Prediskutovali sme ich, prijali väčšinové rozhodnutie a vláda ho realizovala. Problém nového Národného divadla sa však po niekoľkých mesiacoch od mimoriadnej schôdze vracia plénu v parlamente opakovane. Znamená to teda, čomu som rád, že ide o problém, ktorého riešením si chceme byť naozaj istí, než dáme vláde súhlas na jeho vykonanie.

    Myslím si, že dnes už sa netreba zaoberať rečami typu o hŕbe betónu, o bielom slonovi, dnes je nad slnko jasnejšie, že jediným rozumným riešením, ktoré bude znamenať zhodnotenie nominálne asi 5,5-miliardovej investície z daní občanov Slovenskej republiky, je dokončenie a sprevádzkovanie Národného divadla ako novej kultúrno-spoločenskej dominanty hlavného mesta tohto štátu, presne tak, ako to predpokladal projekt. Aby sme mohli teda konečne do tohto divadla prísť, vypočuť si všetko, čo je tam náležité vypočuť si, potešiť sa z výkonov popredných hercov, režisérov, dramatikov, scénografov, musí minister kultúry a vláda vyriešiť rébus dofinancovania tejto investície.

    Nikto dnes zodpovedne a prijateľne nevysvetlil pre mňa, ako je možné, že investičná priorita prvej Dzurindovej vlády v roku 2003 náhle stratila svoj význam a čo spôsobilo vlastne ten zvrat, že z priority sa stala zbytočnosť. V závere roku 2003 vláda od návrhu predať novostavbu cúvla a zaviazala sa, že bude hľadať alternatívne riešenia. Pravda, alternatívnosť si iniciatívne limitovala pohybom v priestore, v obmedzenom vyhlásení ministra financií, že z verejných zdrojov už nedá ani korunu. Je to fajn, ak minister financií je rešpektovanou autoritou a ostražitým strážcom štátnej kasy, musím sa však pýtať, prečo je taký neoblomný práve v prípade tejto stavby. Poznáme z našich najnovších dejín, predsa desiatky veľkých investičných projektov od diaľnic po Most Košická, ktorých financovanie bolo nevyhnutné aktualizovať a stáli nás napokon neraz oveľa viac peňazí, ako sa pôvodne predpokladalo. A je aj celkom normálne, pretože ak sa v priebehu výstavby zdvihne DPH na stavebné práce z 5 % na 19, ak niekoľkonásobne zdražujú stavebné materiály, ak sa musí aktualizovať projekt strojného a technologického vybavenia, pretože vedecko-technický pokrok sa nezastaví, ani rozhodnutie nášho ministra financií nemôže byť jednoznačné, potom sa nemožno čudovať, že výsledná cena takej stavby, ako predstavuje komplex Národného divadla, je úplne iná, než sa pred štvrťstoročím plánovalo.

    Okrem odborníkov nejeden z nás laikov vie z vlastnej skúsenosti, že to najhoršie, čo sa akejkoľvek stavbe môže pritrafiť, je jej dlhovekosť. Nové Národné divadlo teraz dva roky de facto stojí, a to, čo by v prípade kontinuálneho pokračovania stálo pol miliardy, bude teraz stáť už asi miliardu. Zase sa musím pýtať, kto bude za to vlastne niesť zodpovednosť?

    Ja by som sa vrátil, ak dovolíte, skôr ako dám návrh na uznesenie tomuto plénu, ešte k tej prevádzke a ešte k cieľom tej prevádzky. Predsa v rámci tej prevádzky musí byť jasné, kto bude tvorcom dramaturgického plánu. Pán minister kultúry hovoril o vytvorení nejakého konkurenčného prostredia v rámci Národného divadla, čo mi, priznám sa, v tejto chvíli nie je dosť jasné, ako to myslel. Je mi jasné, že priestor v Národnom divadle budú mať kolegovia z iných divadiel. Samozrejme. Opäť mi však nie je jasné, akou formou? Či formou prenájmovou, či formou festivalov, či formou.. – hovorím o tom z toho dôvodu, že je to všetko tiež záležitosť financií. A keď už hovoríme o tých financiách v tomto smere komerčnom, určite festival divadelný, resp. festival divadelníkov na Slovensku prezentovaný divadlami, ktoré na Slovensku sú, bude asi to najdrahšie, čo vôbec si vieme predstaviť, preto, lebo to skutočne s komerciou bude mať pramálo spoločné.

    Preto ma zaujíma v tejto chvíli len a len tá prevádzka. Ja si myslím, že z hľadiska prevádzky Národného divadla bude musieť nastať jeden profesionálny dialóg, trialóg, kvatrológ, ak chcete, v prvom rade s umeleckými riaditeľmi divadiel, ktorí budú musieť povedať svoje dramaturgické požiadavky, svoj dramaturgický zámer, a dramaturgia, ktorá bude vlastne hovoriť o tom, čo v tom novom Národnom divadle sa bude hrať. Potom, samozrejme, do toho musia vstúpiť dielne a opäť riaditeľ so svojou prevádzkou. Ja som to povedal aj vo výbore, to, že opona ide v divadle hore, o tom paradoxne rozhodujú tie tri traktory, ktoré vidíme po meste, tie tri traktory, ktoré vozia tie búdy a ktoré z hľadiska tých 36 kóji v dielňach Národného divadla vlastne predurčujú to, koľko hodín sa scéna v Národnom divadle stavia a búra. Takisto sklad tých dielní ostane tam, kde je, ktorý bude posilnený skladom v novovybudovanej budove Národného divadla, a presne budeme musieť vedieť, čo sa tam bude hrať. Hovorím o tom len takto náčrtovo z toho dôvodu, že tá situácia prevádzky vôbec nie je jednoduchá. Vôbec nie je jednoduchá a skutočne záleží v tejto chvíli na tých vyše 30 stavačoch, ktoré v tom divadle sú, budú musieť títo ľudia vedieť, aké veľké divadelné predstavenia náročno-nákladové v zmysle prestavby budú musieť stavať.

    Pán minister, berme vlastne toto všetko, o čom hovoríme, ako výborný začiatok, ale o tej prevádzke a o spoločnosti, ktorá tú prevádzku v zmysle toho, čo ste povedali, bude musieť zaobstarať, budeme sa tu skutočne musieť baviť veľmi dôležito, veľmi zložito a hlavne veľmi profesionálno-zodpovedne.

    Ja by som si dovolil navrhnúť uznesenia tomuto ctenému plénu na podporu návrhu pána ministra: „Národná rada Slovenskej republiky akceptuje zásady nového návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla a žiada ministra kultúry o spracovanie definitívneho návrhu na základe pripomienok poslancov.“ Druhý návrh uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky odporúča ministrovi kultúry žiadať vládu o uvoľnenie potrebných zdrojov zo štátneho rozpočtu, nakoľko uvažované zdroje z predaja nehnuteľnosti sú viazané na ukončenie presťahovania a spustenie pravidelnej činnosti Slovenského národného divadla v skolaudovanom objekte, roky 2006 – 2007.“

    Tiež sa budeme musieť baviť o tom v rámci prevádzky, kedy vlastne sa naplno spustí prevádzka v Národnom divadle a akým spôsobom sa zmení tá prevádzka, ktorá v súčasnosti existuje v starej budove Opery Slovenského národného divadla. Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, teším sa na ďalšie profesionálno-konštruktívne stretnutia s vami. Prajem vám veľa zdaru vo vašej práci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Banáš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako človek, ktorý sa tiež trocha pohybuje v hereckom prostredí, zopár poznámok, ktoré tu už možnože odzneli. Chcem len pripomenúť, že možno by sa to malo správnejšie nazývať Bratislavské národné divadlo, pretože silne pochybujem, že bratislavská herecká obec by tak mohutne bojovala za Národné divadlo, keby malo stáť povedzme v Banskej Bystrici alebo niekde v Prešove.

    Chcem však povedať to, čo sa tu už opakuje, že v podstate je to stavba, ktorá bola projektovaná v časoch, keď bolo všetko dotované. My sa síce, chvalabohu, posúvame, že Národné divadlo sa dostavia, ale dávame do rúk Čierneho Petra budúcej vláde, ktorá bude musieť riešiť to podstatné a to je prevádzka, ako Dušan Jarjabek povedal. Ja som možno trocha z recesie aj pánovi ministrovi navrhol, že najjednoduchším riešením by bolo predať tento objekt, ktorý už stojí, a za tržbu postaviť na pravej strane Dunaja Operu Národného divadla za štvrtinovú cenu a ešte ušetríme veľké peniaze. Len sa ukazuje, že nikto to nechce kúpiť práve z dôvodu, že jednoducho prevádzka bude veľmi nákladná.

    A ešte posledná poznámka k Dušanovi Jarjabkovi. Dušan, ty stále hovoríš o interpretoch, ale treba hovoriť aj o autoroch. A pozri sa, koľko je v tejto chvíli v Národnom divadle slovenských autorov, či v činohre, či v opere. Takže to je tiež veľmi dôležitý moment.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. O pol jedenástej, tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať o prerokovaných veciach, samozrejme, najprv o prerokovaných zdravotných zákonoch. Takže vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

    Zatiaľ prerušujem rokovanie na 5 minút a potom budeme hlasovať, teda pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, pána navrhovateľa, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľov, a postupne spravodajcov jednotlivých výborov k prerokúvaným návrhom zákonov súvisiacich so zdravotnou reformou.

    Poprosím poslancov poslaneckého klubu SDKÚ, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli začať hlasovať o prvom zo šiestich návrhov zákonov, ktorých prekladateľom z poverenia vlády bol pán minister zdravotníctva, to je zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1111, poradové číslo, pani profesorka Tóthová a kolegyňa, 49.

    Páni poslanci, ešte vás chcem poprosiť, požiadal ma pán minister vnútra, aby sme bod programu, ktorého je predkladateľom, správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004 neprerokovali na dnešnom rokovacom dni skôr ako po 16.30 hodine. Pán minister má neodkladné povinnosti a poprosil ma. Ja som konzultoval aj s predsedom branno-bezpečnostného výboru, aj so spoločným spravodajcom pánom poslancom Polkom, súhlasili s takýmto postupom. Je, páni poslanci, z vašej strany súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu vlády na zmenu a doplnenie zákona o zdravotnej starostlivosti. Pán poslanec Novotný, nech sa páči, máte slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, už čakáme desať minút. Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., tlač 1111.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime teda k hlasovaniu po druhom čítaní. Chcem vás informovať, že v rozprave k zákonu o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004, tlač 1111a, vystúpili celkom piati poslanci. Pán poslanec Paška podal tri pozmeňujúce návrhy, pani poslankyňa Černá štyri, pani poslankyňa Sabolová vybrala bod 6 spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Ďalší dvaja poslanci nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy. Musíme sa najprv vysporiadať s bodmi spoločnej správy, preto navrhujem, pán predseda...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Preto navrhujem, pán predseda, aby sme hlasovali o bodoch 1 až 5, 7 až 12 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 5, 7 až 12. Gestorský výbor...

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 93 za, 29 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy, ktorý pani poslankyňa Sabolová vybrala na osobitné hlasovanie. Bolo tam odporúčanie gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 108 za, 1 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

  • Teraz budeme, pardon, ostal nám ešte bod 13 spoločnej správy. O bode 13 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť nemožno hlasovať, pretože sme schválili bod 12 spoločnej správy. Týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy a prejdeme k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom z rozpravy. Ako prvý podal pozmeňujúce návrhy pán poslanec Paška. Sú celkom tri. O bode 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Pašku nemožno hlasovať, pretože sme schválili body 3 a 4 spoločnej správy.

    Pýtam sa pána poslanca, nevidím ho. Už sa hlási.

  • Nech sa páči, pán poslanec. Sťahujete.

  • Žiadal hlasovať o všetkých bodoch osobitne. Čiže dávam teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod bodom 2 pána poslanca Pašku.

  • Nie, o bode 1 nemožno hlasovať, lebo sa bije so spoločnou správou. Čiže o bode 2.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, ruším hlasovanie.

  • Dávaš námietku? Čiže musíme o námietke hlasovať.

  • Páni poslanci, teraz sa prezentujme a hlasujme o námietke pána poslanca Pašku, ktorý trvá na hlasovaní o prvom z troch podaných pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 45 za, 48 proti, 39 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Nebudeme hlasovať o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu.

    Budeme hlasovať o druhom.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 42 za, 30 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Posledný návrh pod poradovým číslom 3. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 41 za, 34 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Černej. Sú štyri. Navrhovala hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Černej.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 114 za návrh, 19 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Černej sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o posunutí zákona do tretieho čítania. Mám splnomocnenie výboru, aby sme zákon prerokovali ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 90 za, 38 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných pánov poslancov do rozpravy prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 90 za, 37 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Bastrnáka, ktorého poveril gestorský výbor, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z.

    Návrh prerokúvame ako tlač 1114 pod poradovým číslom 50. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie o príslušnom vládnom návrhu. V rozprave vystúpili šiesti poslanci, z toho traja podali pozmeňujúce návrhy a dvaja vyňali rôzne body na osobitné hlasovanie. Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločne zo spoločnej správy, a to o bode 1 až 4, 7 až 9, 12 až 19 a o bode 23 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4, 7 až 9, 12 až 19 a o bode 23.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 98 za, 2 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o tých bodoch, ktoré vyňali poslanci na osobitné hlasovanie. A najprv prosím vás, pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 6, čo vyňal pán doc. Bielik, pán poslanec Bielik, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za návrh, 46 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz, prosím vás, dajte hlasovať o bode č. 11, čo vyňala pani poslankyňa Sabolová na osobitné hlasovanie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 11. Jedenásť. Moment, páni poslanci, neupozorňujte pána spoločného spravodajcu.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 82 za návrh, 45 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • S týmto bodom súvisí bod č. 9, čo tiež vyňala pani poslankyňa na osobitné hlasovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Kedy? Pardon. Áno, áno, áno. Pardon, dobre, máte pravdu, prepáčte. Teraz budeme hlasovať o bode 20, čo vyňal pán poslanec Bielik na osobitné hlasovanie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, toto hlasovanie ruším. Pán spoločný spravodajca, pri prvom návrhu hlasovať o bodoch zo spoločnej správy ste navrhli: 1 až 4, 7 až 9, 12 až 19 a samostatne o bode 23. Poprosím vás, keby ste teraz dávali hlasovať postupne o tých bodoch, ktoré boli vyňaté na samostatné hlasovanie. Predpokladal som, že tak urobíte aj pri bode 5 a 6, 10 a 11 až po bod 23 preto, lebo sa môžeme dostať do neprehľadnej situácie pri hlasovaní, ak budeme o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy hlasovať tak, že preskočíme poradie, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Teraz navrhnite, o ktorom bode zo spoločnej správy budeme hlasovať.

  • Tak ideme tak, ako ste žiadali, pán predseda, to znamená, budeme hlasovať o bode 5. Odporúčanie gestorského výboru neschváliť.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 11 za, 5 proti, 118 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 5 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Dobre. O bode 10, čo by nasledovalo podľa poradia.

  • Nie, nie, nie, o tom nebudeme hlasovať, aby som to dokončil.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže o bode 10, čo by teraz nasledovalo, nemôžeme hlasovať, pretože sme schválili bod č. 9 a 11. To znamená, že teraz budeme hlasovať o bodoch 20 a 21, čo vyňal na samostatné hlasovanie pán poslanec Bielik, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 4 proti, 53 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže tento návrh sme schválili, o bode 22 nemôžeme hlasovať, je to bezpredmetné. Takže teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Najprv vystúpil v rozprave pán poslanec Paška, podal najprv 17 návrhov a potom ďalšie 2 pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o tých sedemnástich, ale zvlášť o bode 1, potom budeme hlasovať o bodoch 2 až 15 a potom osobitne o bode 16, ale tam sa budem pýtať, či dáte námietku, lebo by bolo bezpredmetné, dobre, a potom o bode 17. Tak aby sme vedeli. Dobre.

    Takže najprv, pán predseda, dajte hlasovať o bode 1.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 43 za, 21 proti, 70 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pozmeňujúci návrh pod poradovým číslom 1 sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz dajte hlasovať o bodoch 2 až 15 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 2 až 15 podaného pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 39 za, 16 proti, 76 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • O bode 16 je bezpredmetné hlasovať, pretože sme schválili v spoločnej správe bod 18. Pán poslanec, uznávate? Ďakujem. O bode 17 tiež, lebo sme schválili bod 22. Pardon, pardon, pardon, musím sa pozrieť. Nie, to sme neschválili, takže o bode 17 budeme hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o 17. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 63 za, 17 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz vás prosím, dajte hlasovať o posledných dvoch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Pašku spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 43 za, 12 proti, 79 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďalej, prosím vás, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 za, 3 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh pani poslankyne Muškovej.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, čo podal pán poslanec Bódy. Prosím vás, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 49 za, 5 proti, 80 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Prosím vás, teraz dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bódyho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 63 za, 5 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Bódyho.

  • Ďakujem. Keďže sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak prosím, mám poverenie výboru posunúť tento zákon. Prosím vás, dajte hlasovať o posunutí znenia tohto zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 89 za, 37 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 72 za, 42 proti, 14 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Majdovú, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1115.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Majdová

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1115.

  • Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpilo päť poslancov, traja predložili pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o návrhu zo spoločnej správy, a to takýmto spôsobom: o bodoch 1 až 42, 44 až 54 a 56 budeme hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 98 za, 37 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Teraz by sme mali hlasovať o bode 55, ale keďže sme pred chvíľou v spoločnom hlasovaní schválili bod 54 spoločnej správy, tak o tomto bode nebudeme hlasovať.

  • Ďalší návrh. Budeme hlasovať o bode 43 spoločnej správy, ktorý bol vyňatý na samostatné hlasovanie, musím však upozorniť, tento bod sa týka zvyšovania imania v akciových spoločnostiach a pán poslanec Bastrnák predložil lepší pozmeňujúci návrh, kde zostáva zachovaná 51-percentá účasť štátu. Odporúčanie výboru nie je žiadne.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 4 za, 31 proti, 95 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • To boli všetky návrhy zo spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave, v takom poradí, v akom boli podané. Čiže prvé pozmeňujúce návrhy sú návrhy pána poslanca Pašku, predložil tri okruhy pozmeňujúcich návrhov. Budeme hlasovať o prvom, ktorý sa týka § 29. Chcem upozorniť, že tento pozmeňujúci návrh ide nad rámec zákona, predkladateľ s ním vyjadril nesúhlas, čiže podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku by sa o ňom vôbec nemalo hlasovať.

  • Vznáša námietku pán poslanec. Hlasujeme o námietke pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 44 za, 50 proti, 38 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím vás o ďalší návrh na hlasovanie.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Pašku obsahuje celkovo tri body. Všetky tri body sú nad rámec zákona. Pán minister...

  • Má námietku. Páni poslanci, hlasujeme o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu s tým, že pán poslanec vzniesol námietku k vyjadreniu navrhovateľa, ktorý vyjadril svoje stanovisko, že idú nad rámec predloženého vládneho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 43 za, 54 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Pašku obsahuje celkovo 34 bodov, okrem bodov 29 a 30 idú všetky body nad rámec novely zákona. Ak sa nemýlim, predkladateľ vyjadril nesúhlas so všetkými.

  • Pán poslanec. Hlasujeme, páni poslanci, o námietke.

  • Pardon, ešte pán poslanec žiadal hlasovať samostatne o niektorých bodoch, čiže...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, budú bezpredmetné ďalšie návrhy, ak nevyhovieme požiadavke pána poslanca, ktorý žiada hlasovať o bodoch pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 43 za, 50 proti, 33 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Neschválili sme námietku.

    Budeme hlasovať o bodoch 29 a 30, teda o pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod...

  • Tu však treba povedať, že bod 29 je zmätočný, pretože to, čo navrhuje pán poslanec, je inak formulované v návrhu novely.

  • Pán navrhovateľ súhlasí s vysvetlením pani spoločnej spravodajkyne, zostáva nám hlasovať o bode 30.

  • O bode 30, ale schválili sme v spoločnej správe bod 31, čiže o tomto bode by sme nemali hlasovať, nemôžeme hlasovať.

  • Súhlasí pán navrhovateľ. Prosím ďalšie návrhy.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Bastrnák, týkajú sa zvyšovania majetku. Čiže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka, ktorý lepšie upravil bod 43 v spoločnej správe a ponecháva 51-percentnú účasť v akciových spoločnostiach.

  • Poprosím médiá, aby v tejto chvíli opustili rokovaciu sálu. Páni poslanci, nedávajte rozhovory teraz počas rokovania schôdze Národnej rady. Upozorňujem dôrazne kameramanov Televízie Markíza, aby sa podobné prípady viacej neopakovali.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Majdová.

  • Pán predseda, dajte hlasovať, prosím, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 123 za návrh, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Posledný pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať, podal pán poslanec Vážny. Tento pozmeňujúci návrh podľa predkladateľa ide nad rámec predkladanej novely, a teda podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku by sme o ňom nemali hlasovať.

  • Reakcia poslanca.

  • Námietku. Páni poslanci, hlasujeme o námietke pána poslanca Vážneho, ktorý trvá, aby Národná rada hlasovala o podanom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 50 za, 39 proti, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave, mám poverenie gestorského výboru postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 90 za, 38 proti, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 720/2004 Z. z. o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 90 za, 38 proti, 6 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh zákona schválila.

    Poprosím pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo Národnej rade predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu vlády na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona o poisťovníctve, tlač 1112, poradové číslo 52.

    Pán poslanec Novotný.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., tlač 1112.

  • Ďakujem pekne za slovo. Bude tu trochu viacej hlasovaní. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to spoločne o bodoch 1 až 13, 15 až 33, 35 až 41, 43 až 45, 47 až 49 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 96 za, 2 proti, 38 sa zdržalo.

    Schválili sme body zo spoločnej správy, tak ako ich navrhol pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 34, ktorý pán poslanec Bielik vybral na osobitné hlasovanie, gestorský výbor ho odporučil schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 34.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 71 za návrh, 11 proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 34 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o bode 42 spoločnej správy, ktorý vybral pán poslanec Džupa na osobitné hlasovanie a podal k nemu lepší pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 4 za, 22 proti, 109 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 42 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o bode 46 s pôvodným odporúčaním gestorského výboru schváliť, ktorý vybral pán Džupa na osobitné hlasovanie, pretože podal zlepšujúci pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 4 za, 19 proti, 113 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 46.

  • To boli všetky body s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Teraz by sme mali hlasovať o bode 14 s odporúčaním neschváliť, ale nemožno o ňom hlasovať, pretože sme schválili bod 15 spoločnej správy. Týmto sme vyčerpali všetky body zo spoločnej správy.

    V rozprave ako prvý vystúpil pán poslanec Paška, podal veľmi rozsiahly pozmeňujúci návrh. Najprv prečítam body, ktoré kolidujú so schválenými bodmi spoločnej správy, čiže bod 3, nemožno o ňom hlasovať, lebo koliduje s bodom 13. Bod 5, nemožno o ňom hlasovať, lebo koliduje s bodom 15 spoločnej správy. Bod 10, nemožno o ňom hlasovať, lebo koliduje so schválenými bodmi 17, 19, 20. Bod 11 koliduje so schváleným bodom 21. Bod 15 koliduje s bodom 26. Bod 17, nemožno o ňom hlasovať, lebo koliduje so schváleným bodom 28. Bod 23, nemožno o ňom hlasovať, lebo sme schválili bod 31. Bod 24, nemožno o ňom hlasovať, lebo sme schválili bod 32. Bod 27, nemožno o ňom hlasovať, lebo sme schválili bod 34. Bod 32, nemožno o ňom hlasovať, lebo sme schválili bod 42 spoločnej správy.

    Pýtam sa pána predkladateľa, či s tým súhlasí, aby sme o týchto bodoch nehlasovali.

  • Čiže budeme teda hlasovať o tých bodoch pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Pašku, ktoré nekolidujú so spoločnou správou.

  • Nie, nie, on označil, o ktorých chce samostatne a o ktorých môžeme v skupinách. Čiže najprv, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 1 pána poslanca Pašku.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prvom podanom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 43 za, 8 proti, 85 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o bode 2 a 4 spoločne. Však?

  • Hlasujeme o bode 2 až 4, 2 a 4, pardon.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 43 za, 1 proti, 91 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme bod 2 a 4.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Pašku 6 až 9, 12 a 13 spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 6 až 9, 12 a 13, spoločne o týchto bodoch. Pán poslanec Hort, sadnite si.

  • Reakcia z pléna.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 42 za, 2 proti, 89 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrhy.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku pod č. 14 samostatne.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 43 za, 15 proti, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pod poradovým č. 14.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 15, 16 a 18 spoločne.

  • Reakcie z pléna.

  • Pätnásť ste hovorili, pán spoločný spravodajca, že koliduje.

  • Áno, ospravedlňujem sa, ďakujem pánovi poslancovi Džupovi. Čiže opravujem, dajte hlasovať o bodoch 16 a 18.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 42 za, 18 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrhy pod č. 16 a 18.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pod č. 19 až 22, 25, 26, 28 a 29 spoločne.

  • Pardon, pardon, vznáša tam námietku pán predkladateľ. Ako?

  • Reakcia poslanca.

  • Čiže o 19 až 22 hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 41 za, 11 proti, 81 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 25, 26, 28 a 29.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 42 za, 14 proti, 80 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Pán navrhovateľ pozmeňujúcich návrhov, sú nejaké? Nie. Nech sa páči.

  • Pán predseda, treba nám ešte hlasovať o bode 30 a 31 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Pašku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 42 za, 18 proti, 75 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

  • Ako ďalší v rozprave podal pozmeňujúce návrhy pán poslanec Bódy. O druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bódyho nie je možné hlasovať, pretože sme schválili v spoločnej správe bod 26.

  • Pán poslanec Bódy, súhlas s vysvetlením pána spoločného spravodajcu? Netrváte na hlasovaní?

  • Reakcia poslanca.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o námietke pána poslanca Bódyho. K bodu 2, resp. k druhému pozmeňujúcemu návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 49 za, 26 proti, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o prvom podanom.

  • O prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bódyho.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 66 za, 7 proti, 64 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ako ďalší bod... Dal pozmeňujúce návrhy v rozprave pán poslanec Džupa. Body zo spoločnej správy, ktoré vyňal na samostatné hlasovanie, sme neschválili, takže môžeme hlasovať o jeho pozmeňujúcich návrhoch pod číslom...

  • Reakcia z pléna.

  • Aj o tom ďalšom? Čiže podal dva pozmeňujúce návrhy, v jednom je päť bodov, v druhom je jeden bod. Navrhuje, aby sme o nich hlasovali o všetkých naraz, spoločne.

  • Teda uvedené pod poradovým číslom 1 a 2.

  • Jeden a dva, áno. Veľká jednotka, veľká dvojka.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 za, 1 proti, 8 sa zdržalo.

    Schválili sme pozmeňujúce návrhy pána poslanca Džupu.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, aj tie, ktoré vyplynuli z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme prešli ihneď do tretieho čítania. Prosím, dajte hlasovať o posunutí zákona do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 93 za, 39 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Novotného, pardon.

    Otváram rozpravu, páni poslanci, k vládnemu návrhu zákona. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 90 za, 39 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste z poverenia výboru predložili Národnej rade návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., tlač 1113, poradové číslo 53 v programe 44. schôdze.

    Pán poslanec Novotný.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., tlač 1113.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k tomuto zákonu vystúpili štyria poslanci. Pán poslanec Paška podal štyri pozmeňujúce návrhy, o ktorých navrhol hlasovať spoločne. Pán poslanec Biroš vyňal body 2, 11, 24 a 27 na osobitné hlasovanie. Potom podali ešte pozmeňujúce návrhy pán poslanec Bódy a Džupa. Vzhľadom na to budeme najprv hlasovať o bodoch spoločnej správy takto: spoločne o bodoch 3 až 10, 12 až 23 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, 3 až 10, 12 až 23.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 97 za, 12 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 1 spoločnej správy, ktorý vyňal pán poslanec Bódy na osobitné hlasovanie. Pôvodne tam bolo odporúčanie gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 99 za, 4 proti, 31 sa zdržalo.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy, ktorý vyňal pán poslanec Biroš. Pôvodný návrh bol schváliť, ale podal zlepšujúci pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 3 za, 15 proti, 112 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 11, ktorý vyňal pán poslanec Biroš, s pôvodným odporúčaním schváliť, ale podal zlepšujúci pozmeňujúci návrh.

  • Hlasujeme. Bod 11 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 1 za, 11 proti, 118 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o bode 24, ktorý je s odporúčaním schváliť, s tým, že ho vyňal pán poslanec Biroš a dal lepší pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 2 za, 8 proti, 122 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • A ešte máme hlasovať o bode 27, ktorý vyňal pán poslanec Biroš.

  • Hlasujeme o bode 27 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 4 za, 9 proti, 120 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, zo spoločnej správy nám ešte ostali body 25 a 26, navrhujem o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch 25 a 26.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 40 za, 24 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body 25, 26 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Týmto sme vyčerpali všetky body spoločnej správy. Ako prvý v rozprave predložil pozmeňujúce návrhy pán poslanec Paška, sú celkom štyri. Predložené návrhy však idú nad rámec návrhu zákona, na čo musím upozorniť, a podľa § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku možno takéto návrhy podávať len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas, mení sa to pred hlasovaním.

  • Pán predkladateľ podáva námietku, o ktorej budeme hlasovať.

  • Takže hlasujeme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 44 za, 48 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalšie pozmeňujúce návrhy.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Biroša pod číslom 1 až 6, keďže sme neschválili tie body spoločnej správy, ktoré on vyňal...

  • Ruch v sále.

  • Môžeme o nich hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Biroša, spoločne o všetkých šiestich pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 94 za, 26 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Biroša sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ako ďalší v rozprave podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Bódy. Nemožno však o ňom hlasovať, pretože sme schválili bod 1 spoločnej správy, s ktorým koliduje.

  • Súhlasí pán predkladateľ, pán poslanec Bódy.

  • Ako ďalší v rozprave podal dva pozmeňujúce návrhy pán poslanec Džupa. Navrhujem o nich hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Džupu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 92 za, 10 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Mám splnomocnenie gestorského výboru prejsť do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, a poprosím všetkých, ktorí telefonujú v rokovacej sále, aby prestali telefonovať. Pán poslanec Tóth.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 86 za, 37 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 119/2004 Z. z.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných pánov poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 89 za, 39 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre zdravotníctvo, ktorého poveril výbor, aby bol spoločným spravodajcom výboru a predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, živnostenskom podnikaní a zákon o reklame, tlač 1116, poradové číslo 54.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1116.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si uvádzať návrhy hlasovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona. V rozprave vystúpili celkovo štyria poslanci. Pán poslanec Paška nepodal pozmeňujúci návrh, pán poslanec Džupa vystúpil len s faktickou, nepodal pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Varga a pani poslankyňa Navrátilová. Pani poslankyňa Navrátilová vystúpila aj s procedurálnym návrhom, aby body 3, 4 a 9 boli vyňaté na samostatné hlasovanie.

    Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to spoločne o bodoch 1, 2, 5, 6, 8 a 10 s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 97 za, 2 proti, 34 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať samostatne o vyňatých bodoch podľa návrhu pani poslankyne Navrátilovej, a to o bode 3. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 87 za, 7 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať taktiež o vyňatom bode 4 s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 89 za, 10 proti, 33 sa zdržalo.

    Bod 4 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 9 zo spoločnej správy s odporučením gestorského výbor schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 91 za, 7 proti, 36 sa zdržalo.

    Schválili sme bod 9 zo spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 7, k tomuto bodu gestorský výbor nezaujal stanovisko.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 95 za, 2 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vargu. Predkladateľ s daným vyslovil súhlas.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili. Hlasujeme o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, pán poslanec Varga predložil návrh. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 110 za, 25 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Vargu sme schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda, o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Navrátilovej nemôžeme...

  • Ruch v sále.

  • ... nemôžeme dať hlasovať, pretože sme schválili bod 9 zo spoločnej správy.

  • Súhlasí pani navrhovateľka, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Mám poverenie gestorského výboru prejsť do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 95 za, 20 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa z prítomných pánov poslancov chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, živnostenskom podnikaní a zákon o reklame ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňovacími návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 97 za, 29 proti, 9 sa zdržalo.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby z poverenia výboru predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej

    výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2004 (tlač 1140).

    Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie správu o činnosti Ústavu pamäti národa.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2004.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 80 za, 15 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Biroša, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo predložil Národnej rade návrh uznesenia k prerokúvanému

    návrhu správy o hospodárení s fondami a účtovnej uzávierke Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2004, tlač 1163, poradové číslo 82.

    Nech sa páči, pán poslanec Biroš.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu správy o hospodárení s fondami a účtovnej závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2004:

    „Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh správy o hospodárení s fondami a účtovnej závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2004 bol predložený v súlade s § 42 ods. 7 a § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní...“

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ešte vás poprosím, pán minister, chápem vašu radosť zo schválených návrhov zákonov, ale...

  • Smiech v sále.

  • „... v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 68a a § 81 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosť a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

    B. schvaľuje správu o hospodárení s fondami...“

  • Pán poslanec, poslanci majú písomne rozdaný návrh uznesenia. Predpokladám, že každý si jeho obsah prečítal. V rozprave neboli žiadne návrhy na jeho zmenu, preto odporúčam, aby sme pristúpili k návrhu uznesenia a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 88 za, 21 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz obedňajšiu prestávku, keďže je desať minút pred dvanástou. Chcem vás informovať, že po obedňajšej prestávke o 14.00 hod. bude pravidelný bod programu hodina otázok. Ak by sme aj rokovanie 44. schôdze dnes pred 19.00 hod. skončili, odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní 45. schôdze zajtra ráno o 9.00 hod. Takže toľko, ak by sme skončili. Ja som povedal, pán predseda, pred 19.00 hodinou, aby sme túto informáciu zobrali na vedomie, aby neboli nejaké ďalšie návrhy. Dnes o 17.00 hod. budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Páni poslanci, vyhlasujem... Nech sa páči, pán predseda zahraničného výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem požiadať kolegyne a kolegov zo zahraničného výboru, aby sme sa stretli o 12.00 hod. na schôdzi výboru v miestnosti č. 149. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka, predseda sociálneho výboru.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám oznam pre členov výboru pre sociálne veci a bývanie. Zvolávam rokovanie výboru na 12.00 hod., teraz. Rokovanie výboru na dvanástu hodinu.

  • Páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.50 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Šiesty deň rokovania

    44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 44. schôdze Národnej rady. Na programe je bod

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram.

    Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí – aj poslankýň, áno, pani poslankyňa Tóthová –, ktorí (a ktoré) nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.

    Prosím teraz pána predsedu vlády, pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám.

  • Dobrý deň.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dnes bude neprítomný pomerne vysoký počet ministrov, pretože páni ministri Kukan, Liška a Palko prijímajú práve teraz generálneho tajomníka NATO. Pána Kukana zastúpi pán vicepremiér Csáky, pána Lišku pán vicepremiér Lipšic, pán Palko otázku nemá. Neprítomní budú aj pán minister Zajac, ktorý sa vybral na pracovnú cestu, pán vicepremiér Mikloš do Nemecka, v zahraničí je pán minister Kaník a pán Miklós László, pán minister Miklós László je tiež na pracovnej ceste, ale otázku nemá.

  • Ďakujem.

    Pán predseda vlády, teraz budete mať k dispozícii 15 minút, aby ste odpovedali na vyžrebované otázky.

    Prvú otázku vám položila pani poslankyňa Diana Štrofová a je tohto znenia: „Vážený pán premiér, ako vy osobne hodnotíte priebeh a výsledky maturitných skúšok?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, po prvýkrát v histórii nášho školstva sme realizovali pomerne rozsiahlu reformu v spôsobe ukončenia štúdia na stredných školách. Reformu, ktorá je kompatibilná s krajinami Európskej únie. Tým, že sme okrem iného zaviedli externú časť maturitných skúšok, ktorá je centrálne zadávaná a vyhodnocovaná, sa naša maturitná skúška stala objektívnejšou a vysvedčenie o maturitnej skúške získalo patričný kredit. Tohtoročné maturitné skúšky boli v mnohých ohľadoch štandardnými skúškami, ale zároveň ich sprevádzalo niekoľko udalostí, ktoré, žiaľ, štandardné neboli.

    V prvom rade si myslím, že nábeh na nové maturity bol ešte pred ich konaním tak trošku predramatizovaný, čo zbytočne traumatizovalo mladých adeptov na maturitu. Zároveň ma však práve kvôli nim veľmi mrzí, že tohtoročné maturity sprevádzal rozruch a aj istá dezorganizácia spôsobená zlyhaním a chybami zodpovedných pracovníkov. Netajím sa ani tým, že som zástancom skvalitnenia stredoškolskej prípravy a zavedenia nových maturít, zároveň ale sa netajím ani tým, že som mal vážne výhrady k spôsobu vykonania maturitnej skúšky z matematiky, ktorú museli opakovať aj maturanti, ktorí nijakým spôsobom neboli v pôvodnom termíne zvýhodnení a absolvovali skúšku za regulárnych podmienok. V dôsledku administratívnej chyby teda museli žiaci vykonať opakovanú externú časť maturitných skúšok úrovne A, keďže došlo k distribúcii nesprávnych tlačív, a tak bol zmarený účel vykonania tejto časti maturitnej skúšky, čo vyvolalo v radoch študentov, ale aj, myslím, medzi spoluobčanmi značnú nespokojnosť. Aby bolo vysvedčenie o maturitnej skúške pre týchto študentov nespochybniteľné, pán minister školstva rozhodol v súlade so svojou kompetenciou o opakovaní skúšky tak, ako to sám uznal za vhodné a správne.

    Tohtoročným novým maturitám predchádzala dlhodobá prípravná fáza, ale nemyslím si, že by som to mal nejako siahodlho čítať, lebo si myslím, že tá podstata vašej otázky cielila tam, kde som sa snažil na ňu odpovedať. Zhrniem len dvomi vetami, že som navštívil pred tohtoročnými maturitami mnohé gymnáziá – možno 10 tohto roku, možno 15 vlani – a veľmi som sa zasadzoval za to, aby sa nebáli gymnazisti nových maturít, lebo som presvedčený, že sa im to vráti, že sa im to vráti v kvalite. No, ale o to viac ma potom mrzeli tie chyby, ktoré som aj spomenul, a ktoré, myslím, mrzia aj ministra školstva a nás všetkých. Verím, že sme sa z toho poučili a na budúci rok to už pôjde hladko.

    Všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, ak chcete mať doplňujúcu otázku, tak by ste mali stlačiť také malé tlačidlo. Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, zabudla som.

    Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. Myslím si, že ozaj vás mrzí táto vec. Nie som si úplne istá, že môžete povedať za pána ministra, že ho mrzí, že dopadli maturity tak, ako dopadli, lebo v jeho vyjadreniach takéto poľutovanie zatiaľ nezaznelo.

    Musím povedať, že naozaj reforma v školstve bola potrebná, bola potrebná, ale správne načasovaná a myslím si, že bola predčasne spustená. Moja otázka, teda ešte doplňujúca, bude znieť tak, že tie neštandardné udalosti, ktoré nastali, viedli k tomu, že boli naozaj výsledky maturitných skúšok veľmi zlé alebo horšie v porovnaní s tými minuloročnými. Nemyslíte si, že by malo dôjsť k nejakému odškodneniu týchto študentov?

  • Najprv ak dovolíte, v odpovedi na vašu doplňujúcu otázku by som chcel uviesť, neviem presne, ja som všetky výroky pána ministra nepočul, ale myslím si, že ho to mrzí tiež. A myslím si to preto, lebo som sa, samozrejme, s ním o tom viackrát zhováral. Neviem, či som povedal ja verejnosti, ale hneď večer, keď sa to stalo, v noci mi telefonoval do úradu, vracal sa z pracovnej cesty, neviem z Mexika, čiže hneď mi volal, že sa niečo veľmi zlé stalo, že na noc zvoláva štáb svojich najbližších spolupracovníkov. No, nemal som ten pocit, že by to podcenil alebo nejakým spôsobom, že by ho to nemrzelo a myslím si to aj preto, že ma učil a dlhé roky ho poznám. Na vysokej škole ma učil.

    A čo sa týka tej vašej druhej otázky, tak mi pripravili moji kolegovia aj čísla, ktoré hovoria o tom, koľko študentov maturovalo, aké boli výsledky, koľko ich bolo na gymnáziách, na odborných školách, na odborných učilištiach.

    Viem napríklad, že z celkového počtu maturantov neprospelo 5,39 % študentov, z toho na gymnáziách 2,25 a tak ďalej. Oproti minulému školskému roku neprospelo o 2,08 % viac študentov. Čiže, nie som si celkom istý, či som presne vystihol vašu dodatočnú otázku, ale čítam napríklad aj to, že v Poľsku bola napríklad neúspešnosť na gymnáziách až 9 % napríklad, ako som už povedal na Slovensku 2,25. Mám informácie, pomerne obsiahly prehľad, že isté problémy boli aj v okolitých krajinách, aj v Maďarsku, aj v Poľsku, aj v Čechách, čo nemá byť nejakým spôsobom barlička alebo ospravedlnenie, ale, povedzme, toto číslo, ktoré hovorí, že oproti vlaňajšku neprospelo 2,08 % viacej žiakov alebo študentov, svedčí o tom, že by sme nemuseli tieto výsledky takto dramaticky hodnotiť.

  • Ďakujem.

    Pán premiér, druhú otázku vám položila pani poslankyňa Podracká: „Nenašli by sa v rezerve vlády finančné prostriedky na zakúpenie Štefánikovho lietadla Caproni CA-33, aby zostalo na Slovensku a stalo sa symbolom zložitej cesty Slovákov k vlastnej štátnosti?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, replika Štefánikovho lietadla Caproni CA-33 je naozaj skvostom leteckej histórie a veľmi ma teší, že verejnosti bola včera sprístupnená práve v rámci výstavy Obrazopis Milana Rastislava Štefánika, nad ktorou som koniec koncov zobral záštitu a zrejme vás inšpirovala k tejto otázke. Zároveň ma ale kompetentní informovali, že žiadne prostriedky na zakúpenie lietadla už nie sú potrebné. Nádherná replika tohto lietadla je totiž niekoľkoročným dielom slovenských inžinierov z Leteckých opravovní Trenčín. Tento dvojplošník je dnes súčasťou piešťanskej expozície Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Slovenskej republiky a dočasne zapožičaný do Bratislavy. Toto mi napísali zodpovední, kompetentní a môžem len dodať, že som naozaj rád, že vašou otázkou otvárate jednu z nedopísaných kapitol našej histórie. Práve život, pôsobenie, ako aj posledný let generála Milana Rastislava Štefánika boli pred niekoľkými rokmi ešte súčasťou, takpovediac, zakázanej histórie. Štefánikovi spolu s Hodžom, Osuským, ale aj Hlinkom a ďalším by sme mali splácať historický dlh za predchádzajúce obdobie. Rovnako pred nami zostáva úloha splatiť dlh voči sebe samým. Myslím si, že začíname tak robiť aj vystavením repliky Štefánikovho lietadla, jeho sprístupnením širokej slovenskej, aj zahraničnej verejnosti najprv na Západnej terase Bratislavského hradu, a potom v Piešťanoch v expozícii Vojenského historického ústavu.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán premiér, som rada, že ste to takto osvetlili, lebo keď sme boli včera pozerať s pánom poslancom Škodom toto lietadlo, tak sme sa rozprávali a práve z nášho rozhovoru vyplynulo, že údajne majú o to lietadlo záujem aj Taliani, aj Francúzi a že nie je dostatok záujmu práve zo slovenskej strany a hrozí, že by to lietadlo mohlo odísť zo Slovenska. Keďže poznám problém, ktorý vznikol v roku 1999 s takým veľkomoravským kostolíkom z 11. storočia, ktorý bol tiež na nádvorí Bratislavského hradu a boli tam klenoty slovenského písomníctva uložené, ale napriek tomu, že to bol tiež takýto orbis pictus a skvost, nakoniec skončil v garáži a bol predaný ako zostatkové drevo, rezivo. Tak som sa chcela ubezpečiť a som rada, že teda ste prebrali nad tým osobný patronát a zostane lietadlo na Slovensku.

    Nemám doplňujúcu inú otázku.

  • Navzdory tomu by som ešte chcel kratučko zareagovať, pani poslankyňa, lebo rád by som vám povedal aj to, ako mi nesmierne záleží na sprítomňovaní a prehlbovaní odkazu takých ľudí, ako je generál Štefánik. Viete, že pred 3 rokmi sme napríklad previezli na Slovensko pozostatky Milana Hodžu. Viete, že tohto roku som prvýkrát so svojimi kolegami organizoval Dni Hodžu, štyri dni na Turci, a myslím si, že by sme mali robiť viac aj pre Hodžu, aj pre Štefánika, aj pre Osuského, aj pre Rázusa, aj pre Andreja Hlinku. Dať týmto ľuďom presné a pravé postavenie v našej histórii, v našich dejinách. Z úcty ku Štefánikovi som tohto roku vybehol na Bradlo.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Tretiu otázku vám položila pani poslankyňa Katarína Tóthová tohto znenia: „Považujete za správne, že štátne orgány – najmä ústredné – vydávajú značné peniaze na nájmy kancelárskych priestorov a pritom v budovách v štátnom vlastníctve sú voľné priestory a budovy sa predávajú za second handové ceny?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, každý štátny orgán si sám zhodnocuje, aké riešenie svojho umiestnenia považuje za hospodárne. Aj pri nájme kancelárskych priestorov je možné dohodnúť lepšiu cenu, než by bola suma, ktorú by musel štátny orgán vynaložiť na obstaranie a ďalšiu prevádzku novej budovy.

    Iste viete, že podľa príslušného zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov musí každý správca majetku štátu ponúknuť prebytočný majetok, napríklad budovy, prednostne do správy iným štátnym rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám, a až po neúspešnom pokuse, po neúspešnom ponukovom konaní je možné tieto budovy predať. Rovnako sa postupuje aj pri dočasne prebytočnom majetku štátu, ktorým sú aj voľné kancelárske priestory. Tieto je možné dať do prenájmu alebo výpožičky. Tento zákon ustanovuje aj presné pravidlá, podľa ktorých sa uzatvára nájomná zmluva alebo zmluva o výpožičke.

    Nemyslím si, že sa dá súhlasiť s názorom, že budovy vo vlastníctve štátu sa predávajú, ako ste povedali, za second handové ceny. Podľa citovaného zákona o správe majetku štátu je možné nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu po neúspešnom ponukovom konaní predať iba na základe osobitného ponukového konania, ktoré zahŕňa vytvorenie súťažného prostredia zverejnením ponuky na predaj majetku štátu a výber potenciálneho kupca iba na základe najvyššej cenovej ponuky. Predajná cena však nemôže byť nižšia ako cena zistená súdnym znalcom.

    No mám tu ešte celý rad takých múdrych viet, ktoré by mali svedčiť o tom, že túto oblasť nijako nepodceňujeme a nehrozí, že by sme, povedzme, budovy vo vlastníctve štátu predávali naozaj za také nejaké nízke ceny, nenáležite nízke ceny.

    Všetko, pán predsedajúci.

  • Áno, ďakujem.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda vlády, ďakujem za odpoveď. Je to vlastne to, čo je aj v právnych predpisoch. Ja som viac chcela vedieť váš názor, pretože dozaista je vám známe, že neviem, ako dnes pracuje dislokačná komisia pri ministerstve vnútra, ale keď som bola členkou vlády, táto dislokačná komisia veľmi dôsledne riadila tieto presuny, keďže sme robili aj zmenu územného členenia, museli sa tieto otázky riešiť a nebolo možné vydávať finančné prostriedky tam, kde bolo možné riešiť veci inak a dislokovať do priestorov, ktoré sa uvoľnili. Vám musí byť známe, že 30 miliónov sa v Banskej Štiavnici dalo na úpravu nového rekonštruovaného sídla, áno, rezort ministra Kaníka. Vám musí byť známe, aké ťažké milióny dalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na vylepšenie svojich priestorov a taktiež máte informácie, že napríklad v budove Slovenskej televízie sú veľké priestory, ktoré by mohli slúžiť. Predsa nemusia mať všetci kožené sedadlá a hypermoderný nábytok, keď napríklad školy a iné zariadenia, môžem povedať v Martine Detský domov – dezolátny stav. Nie sú peniaze. Ďalej v Michalovciach škola – dezolátny stav, azbest – v zdravotne nevyhovujúcich priestoroch deti sa musia učiť. Školy, kde nie sú toalety v rámci budovy. Deti musia v zime ísť. Toto by sa všetko mohlo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, o Štiavnici neviem, ale o ministerstve výstavby viem a myslím, že minister Gyurovszky práve predvčerom v rámci mimoriadnej schôdze Národnej rady veľmi podrobne odpovedal na túto otázku. Takže, aj mi to pripravili moji kolegovia, lebo som tak predpokladal, že možno sa budete zaujímať o toto ministerstvo, ale myslím si, že minister Gyurovszky bol veľmi konkrétny. Na tú Štiavnicu sa opýtam.

    Viem aj sám, cestujem po Slovensku a vidím, že tu a tam máme nový daňový úrad alebo máme novú budovu inej štátnej inštitúcie a netvrdím, že naozaj na sto percent... Prosím? Nech mi je dovolené povedať, že nečítam. Povedia mi, čo tam je, ale nemyslím to voči vám v zlom, ale... No popýtam sa. Ale funguje to tak, ako som popísal, ako hovorí zákon, ako to fungovalo za vás, ako hovoríte, je dislokačná komisia. To všetko naozaj funguje. A keď sa nejaký priestorový problém rieši, tak sa to rieši presne takýmto postupom so snahou o maximálne efektívne vynakladanie prostriedkov, pričom naozaj nedokážem na sto percent garantovať, že vždy a všade sme na sto percent efektívni, ale tá snaha tu je, pani poslankyňa, aj bude.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Čas určený na odpovede premiéra na otázky poslankýň bol vyčerpaný.

    Takže budeme pokračovať teraz odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia – a pani poslankyňa Tóthová fakt má pravdu – na otázku poslankýň, lebo dnes otázky dávali len poslankyne.

    Takže prvú otázku položila pani poslankyňa Podracká ministrovi kultúry Slovenskej republiky Františkovi Tóthovi tohto znenia: „Aká je vaša predstava, pán minister, o motivačných pravidlách pre organizácie, ktoré by si mali hľadať vlastné zdroje?“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vážená pani poslankyňa, priamo riadené organizácie v rezorte kultúry fungujú v podstate na dvoch zákonných pilieroch financovania. Jeden je, samozrejme, štátny rozpočet, a potom vlastné zdroje. Motivácia pre vlastné zdroje je trochu determinovaná tým, aká je istota finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ak tieto organizácie nemajú istotu, ale každý rok sa štátny rozpočet smerom k nim mení, tak potom nie sú motivované vytvárať vlastné zdroje, pretože sa obávajú, že keď priznajú, že si chcú vyrobiť, že si vedia vyrobiť viacej vlastných zdrojov, tak ministerstvo kultúry im na ďalší rok zníži príspevok štátu.

    Čiže, chcel by som túto antimotiváciu vyriešiť tak, že by tieto organizácie dostali jasné pravidlá financovania zo štátneho rozpočtu, jasnú istotu, aby mali stopercentnú istotu, že keď ukážu, že si dokážu zarobiť viacej vlastných prostriedkov, nikto im zo štátu už nezoberie menej a, samozrejme, so všetkým, čo si zarobia, môžu si nakladať tak, ako uznajú, samozrejme, v zmysle zákona, ale nebudeme im do toho hovoriť, ako s tým majú naložiť. Čiže, základná tá motivácia je dať jasné pravidlá zo štátneho rozpočtu, aby sa nemuseli strachovať, že na budúci rok nový úradník, nový minister, nová politická garnitúra by im z nejakého dôvodu znížila štátny príspevok.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón pani poslankyni Podrackej. Nech sa páči, už.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, chcela by som opýtať ďalej, keď sa už vytvoria tie legislatívne pravidlá pre hospodárenie s finančnými prostriedkami, či pôjde v týchto prípadoch o nejaký finančný doplnkový pilier s určitými daňovými výhodami, ak si budú sami zabezpečovať perspektívne zo sponzorských dotácií, pretože tak by to bolo motivačné aj pre tú druhú stranu, to znamená pre tých, ktorí budú poskytovať financie pre kultúru.

  • Nech sa páči, pán minister, ak chcete odpovedať.

  • Samozrejme, dnes sú tie možnosti tej 2-percentnej daňovej asignácie. A čo sa týka nejakých iných možností, že by to bola priamo odpočítateľná položka z daňového základu alebo niečo také, priznám sa, centrálne na úrovni vlády sa momentálne neuvažuje s takouto nejakou možnosťou, len tie asignácie, prípadne nejaké iné služby. Ale, samozrejme, tieto organizácie majú možnosť robiť svoje vlastné aktivity pod hlavičkou vlastnej činnosti, a keď je to ich hlavná činnosť, vlastná činnosť, táto činnosť nie je nejakým spôsobom zdaňovaná a je to ich hlavný príjem v rámci viaczdrojového financovania.

    Ďakujem.

  • Druhú otázku položila pani poslankyňa Diana Štrofová ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi. Bude odpovedať na túto otázku pán premiér: „Vážený pán minister, som rada, že vnímate rezervy našej diplomacie a to, že môže byť obsažnejšia a aktívnejšia. Vyzvali ste veľvyslancov k zvýšeniu kvality práce, veríte, že na zlepšenie postačí len táto výzva? Nemyslíte, že by bolo treba spraviť audit v rezorte a možno na základe výsledku aj reformu MZV.“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Pani poslankyňa, sú dva dôvody, pre ktoré som sa postavil opäť za pult ja.

    Po prvé mešká vicepremiér Csáky a po druhé myslím, že tak trošku môžem odpovedať, lebo včera ráno pred rokovaním vlády som sa s naším zastupiteľským zborom stretol.

    Každý rok všetci veľvyslanci na Slovensko prichádzajú a na ministerstve majú obsiahle rokovania. Takže, včera sme sa hodinu spolu rozprávali v prítomnosti ministra zahraničných vecí, a tak ako on, aj ja si veľmi želám, aby naše zastupiteľstvá vykonávali svoju rutinnú prácu štandardne bežne, kvalitne, ale chceme o mnoho viac. Chceme, aby boli aktívni a chceme, aby boli invenční. Chceme, aby sa naša diplomatická služba stále viac ekonomizovala, aby sme získavali stále viac investícií, aby vyhľadávali potenciálne možnosti spolupráce, aby propagovali Slovensko ako turisticky atraktívnu destináciu krajín. Takže, v tomto zmysle slova nepochybne tie predpoklady tú sú, alebo isté rezervy. Ale aj keď by ste pýtali každého veľvyslanca, tak vám povie, že má málo diplomatov, málo ľudí, ale myslím si, že to východisko alebo to riešenie je v kvalite, v tom, aby sme posielali do diplomacie na diplomatické posty kvalitných ľudí.

  • Pani poslankyňa Štrofová, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem, pán premiér. Keďže ste sa takto pekne obetovali za podpredsedu Csákyho a takisto za ministra Kukana, ja vás nebudem ďalšími otázkami trápiť. Ďakujem.

  • Ďakujem za pochopenie aj ja. A tak isto za pomoc pánovi premiérovi a, samozrejme, pán podpredseda Csáky dlží Národnej rade niečo.

    Tretiu otázku položila tiež pani poslankyňa Štrofová pánovi ministrovi obrany Slovenskej republiky Jurajovi Liškovi. Namiesto pána ministra bude odpovedať pán podpredseda vlády Daniel Lipšic. Otázka je nasledujúceho znenia: „Vážený pán minister, v médiách som zachytila správu o audite v rezorte, na základe ktorej budete uskutočňovať viaceré zmeny v rezorte a reformovať reformu. Zaujíma ma, akým spôsobom a či to neovplyvní nezamestnanosť?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, dovoľte mi v mene ministra obrany v prvom rade zdôrazniť, že v prípade auditu na ministerstve obrany nejde o reformu reformy. Je potrebné to považovať za jednu z podporných činností, ktorou je naplnená obsahová stránka reformy v ozbrojených silách. Treba jasne tiež povedať, že audit nie je primárne o redukcii počtu zamestnancov. Hlavným cieľom auditu je zmeniť princíp riadenia rezortu ministerstva obrany. Audítorská firma spolu s odborníkmi z ministerstva obrany navrhla novú štruktúru ministerstva, nový organizačný poriadok, nový systém plánovania a financovania. Audit jasne zadefinuje kompetencie jednotlivých organizačných zložiek. Samozrejme, na základe novej štruktúry dôjde aj k redukcii počtu zamestnancov a útvarov. Približný odhad zníženia počtu zamestnancov je 8,6 %, čo si osobne myslím, že je správne, pretože by sme nemali asi riešiť zamestnanosť posilňovaním štátnej byrokracie.

    Na druhej strane audit aj poodhaľuje zložky, ktoré sú poddimenzované. A nový princíp riadenia má byť postavený na tom, aby ľudia, ktorí odvádzajú kvalitný výkon s progresívnym prístupom, zostali na ministerstve aj naďalej. Cieľom auditu a reformy je ministerstvo, ktoré bude nielen plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zverených kompetencií a programového vyhlásenia vlády, ale bude spĺňať všetky podmienky efektívnosti a transparentnosti, kde budú jasné pravidlá hry, určená zodpovednosť jednotlivých zložiek, ako aj konkrétnych ľudí, kde sa kompetentnosť a efektivita stanú súčasťou každodennej práce a kde prostredie motivuje schopných a pracovitých a netoleruje nezodpovednosť a neprofesionalitu. Nové ministerstvo obrany by malo stáť na týchto princípoch.

    Ekonomické riadenie rezortu, ako jeho obslužné procesy budú centralizované. Rozhranie procesu medzi samotným ministerstvom a Generálnym štábom bude jasne definované, čím by sa mala odstrániť nežiaduca duplicita. Procesy strategického rozhodovania výkonu a kontroly budú od seba oddelené. Kompetencie sa presunú na nižšie stupne riadenia a každý, kto bude dosahovať výsledky, musí byť za ne aj adekvátne ohodnotený. Realizácia auditov vo verejnej a štátnej správe sa stáva nevyhnutnosťou. Naším spoločným cieľom musí byť dosiahnutie efektívnejšieho a zmysluplnejšieho fungovania týchto inštitúcií. Preto je kolega Liška, minister obrany presvedčený, že cesta, na ktorú sa vydalo ministerstvo obrany, je nielen správna a nevyhnutná, ale najmä nezvratná.

  • Pani poslankyňa Štrofová, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Celkom by som povedala, že súhlasím s odpoveďou, aj keď ešte sú tu niektoré otázky, ktoré by som pánovi ministrovi Liškovi rada položila, ale keďže tu stojí pán podpredseda vlády, nebudem ho tiež veľmi otravovať. Len poviem taký krátky komentár, že určite chcem dúfať, že aj ten audit, ktorý bol vykonaný, je to svojím spôsobom reforma reformy, lebo tá forma reformy sa mení a menia sa ciele načasovania a podobne, ale že toto všetko bude viesť k naplneniu tých zásad a sľubov, ktoré vyplývajú z tých dokumentov a dohôd, ktoré sme s alianciou NATO uzavreli. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán podpredseda.

  • Pani poslankyňa, podľa našej ústavy sa Slovenská republika zaviazala plniť a ctiť svoje medzinárodné záväzky a som presvedčený, že tak bude robiť aj v oblasti obrany a našich záväzkov k NATO.

  • Ďakujem.

    Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Podracká ministrovi kultúry Slovenskej republiky Františkovi Tóthovi: „Mysleli ste to vážne, pán minister, že žiadateľ o grant bude musieť vydokladovať, či niekto knihu čítal?“

    Nech sa páči, pán minister. No, pán minister, dúfam, že tu nám nebudete čítať knihy. Máte 32 minút.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená pani poslankyňa, samozrejme, myslel som to trošku obrazne, ale myslel som to tak, že keď dávame finančné prostriedky na knihy, nemôže nám byť jedno, že zaplatíme honorár autorovi, zaplatíme kompletné náklady na tlač tej knihy a ďalej nás vôbec nezaujíma, či tá kniha skončí niekde na polici a či sa dostane ku konečnému užívateľovi, čitateľovi. Ako príklad som si doniesol všetky tieto časopisy, 70 titulov v hodnote 43 mil. korún z ministerstva kultúry ich sponzorujeme, a naozaj nemôže byť pre nás ľahostajné, keď sponzorujeme 70 titulov časopisov, či naozaj tie časopisy aj niekto číta alebo len honoráre jednotlivým prispievateľom sú vyplatené, len distribučné náklady sú vyplatené. Čiže, naozaj budem dbať o to, aby sme v každej tejto oblasti zacielili naše merateľné ukazovatele na toho konečného užívateľa.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja som konzultovala túto otázku s niektorými spisovateľmi, pretože sa zhrozili, že aj to, čo povedal pán Chovanec, riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ, ktorý by mal vydávať pôvodnú literatúru, keďže sa vyjadril, že netreba vydávať vysokú literatúru, pretože má náklad iba 200 kusov, a to je vlastne pre trh nerentabilné a na čo vlastne taká literatúra je. Takže, stretlo sa to s veľkým odporom. Som rada, že ste to mysleli ako len tak, povedzme, napoly vážne, pretože vysoká literatúra nemôže mať vyšší náklad. Potom by som skôr, keby som mala ja byť tak napoly vážna a humorná, mali by sme s tým jednoducho skoncovať, pretože práve posolstvo vysokej literatúry je znakom duchovnej úrovne štátu.

    Ako príklad uvediem maďarského ministra kultúry, ktorý pred niekoľkými rokmi do Frankfurtu na knižný veľtrh priniesol stovky maďarských kníh preložených do svetových jazykov a vyvolal boom maďarskej literatúry a následkom toho je napríklad, že Imre Kertész dostal Nobelovu cenu alebo Sándor Márai bude filmovaný režisérom Milošom Formanom. Keby sme my používali takéto kritériá, že by tá vysoká literatúra mala byť nejakým spôsobom vyčíslená, koľko ľudí ju číta, tak by sme si takýto boom nemohli nikdy dovoliť a bola by som rada, keby takéto niečo sa podarilo aj nám. Takže, bola by som rada, aby ste sa stali garantom, či gestorom aj takýchto vysokých myšlienok v záujme vysokej literatúry, ale som aj rada, že ste to teda nemysleli vážne.

  • Samozrejme, som za diferencovaný prístup. To znamená, samozrejme, okruh čitateľov niektorých publikácií, ktoré my sponzorujeme alebo pomáhame ich vydaniu, je určite malý. Náklad je malý – 200 kusov, 300 kusov, v detskej literatúre je to 500, 750, prípadne 1 000 kusov. Samozrejme, budeme podporovať aj takéto náklady, ale vždy musíme vedieť, pre koho je určený, aký je cieľ a či ten cieľ je naplnený. Ak cieľ je 200 kusov a nájdeme tých 200 čitateľov alebo aspoň 150 čitateľov, budeme spokojní. Ale ak cieľ je 200 a nájdeme len 15, budeme z toho nespokojní, a potom budeme hovoriť, že treba na to nejaké iné priority, iné spôsoby podpory atď., čiže, samozrejme, súhlasím s vami, som za diferencovaný prístup. Nie všetko je masová literatúra, absolútne súhlasím.

  • Ďakujem pekne.

    Ale, pán minister, ani odchádzať nemusíte, lebo pani poslankyňa Tóthová položila otázku ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi a vy ste určený, že zaňho budete odpovedať na otázku: „Pán minister, keď ste navrhovali zdravotné reformné zákony, nekládli ste si otázku, čo musí ostať v kompetencii ministerstva, aby štát mohol plniť úlohu, ktorej sa nemôže zbaviť, t. j. zbaviť sa zodpovednosti za zdravie občanov?“

    Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som tu prečítal pripravenú odpoveď pána ministra Zajaca.

    Úlohou rezortu zdravotníctva v súlade s programovým vyhlásením vlády je vytvoriť stabilné podmienky na činnosť v zdravotníctve. Zastaviť rast dlhu a zabezpečiť hospodárením vyrovnanú bilanciu v celom zdravotníctve. Reformné zdravotnícke zákony nadväzujú na vládou schválenú koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Koncepcia definuje, že bez ohľadu na štruktúru musí verejná správa rešpektovať všeobecne platné požiadavky, medzi ktoré patrí najmä jasná deľba pôsobnosti, právomoci a zodpovednosti inštitúcií verejnej správy vo vzťahu k občanovi. Prínosom decentralizovaného systému verejnej správy je posilnenie fungovania inštitútov demokracie, zabránenie návratu totalitných a autoritatívnych režimov vertikálnou deľbou moci v štáte a zabránenie ďalšiemu prehlbovaniu krízy medzi centrálnou vládou a občanmi.

    Zdravotnícke zákony boli vypracované v súlade s koncepciou decentralizácie a vyváženým spôsobom ponechávajú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva všetky potrebné kompetencie, ktoré je nevyhnutné zachovať na centrálnej úrovni a v záujme určovania zdravotnej politiky štátu. Do výlučnej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva ako ústredného orgánu štátnej správy patria rozhodujúce kompetencie ako napríklad stratégia a manažment zdravotníctva, výkon štátneho zdravotného dozoru, tvorba cien a regulácia liekov. Kompetencie ministerstva zdravotníctva, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 45 zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, plne umožňujú ministerstvu zdravotníctva určovať stratégiu zdravotníckej politiky štátu a sú garanciou plnenia úloh štátu v oblasti starostlivosti o zdravie občanov.

  • Pán poslanec Galbavý, ak budete vyrušovať rokovanie ešte raz, tak podľa rokovacieho poriadku budem vás musieť upozorniť.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete položiť otázku.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister, chcem vám poďakovať, že ste sa zhostili úlohy pána ministra zdravotníctva. Škoda, že tu nie je, pretože by som mu povedala, že s jeho všeobecnou, takpovediac, dosť vatovou odpoveďou, vôbec, ale vôbec nie som spokojná. Ja som mu dala konkrétnu otázku, či boli vytypované pred decentralizáciou tie úlohy, ktoré majú ostať na štáte. Myslím, že celá legislatíva, na ktorej sa zúčastňuje každý rezort, pri decentralizácii bola pochybená, pretože nebolo vytypované, čo musí ostať v kompetencii centra, aby si štát mohol plniť svoje úlohy, teda rezort zdravotníctva, aby vedel niesť zodpovednosť za zabezpečenie zdravia občanov a toto sa, žiaľ, nestalo. Potom sme v situácii, že dávam otázky – napríklad Bratislava má jedinú detskú pohotovosť, kde sa tesnia matky s deťmi s vysokými teplotami a pýtam sa ministra, čo bolo v minulosti, čo mieni s týmto alarmujúcim stavom urobiť, ako môže zasiahnuť. A on mi dá v plnom rozsahu za pravdu, ale vzápätí povie, ja nemám v tomto ohľade žiadnu kompetenciu.

  • Šum v sále.

  • Ďalej potom sa ho pýtam, ako je to s izbami opilcov, aby sme mohli riešiť domáce násilie, ktoré je legislatívne zakotvené. Nemám kompetenciu. K zdravotným sestrám – nemám. Tak ako sme to robili tie zákony?

  • Pán minister kultúry, nech sa páči, môžete odpovedať na to, ako sme robili zdravotné zákony.

  • Myslím si, že zodpovedne, ale všetky vaše výhrady, pani poslankyňa, tlmočím pánovi ministrovi Zajacovi.

  • Tak ďakujeme pekne za pochopenie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, končím bod hodina otázok, vzhľadom na to, že dnes položili otázky len panie poslankyne a na poslednú otázku už teda odznela odpoveď.

    Zároveň prerušujem na 5 minút rokovanie schôdze, lebo zvukári majú nejaký problém, a potom hneď budeme pokračovať interpeláciami. Takže 5-minútová prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 14.41 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.47 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ďalší bod, a to

    písomne odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 27. mája 2005, ktoré ste dostali ako tlač 1208.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1208 nachádza.

    Otváram rozpravu a zároveň sa pýtam, či chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam. Ako vidím, jediný pán poslanec Džupa. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy a, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, uplatnil som interpeláciu na pána ministra vnútra Slovenskej republiky doc. Palka. Dostal som 17. júna 2005 odpoveď pod číslom KM-65/NR2005 a v tlači, ktorú sme dostali, je evidovaná táto odpoveď pod číslom 25.

    Na úvod chcem povedať, že musím oceniť, že pán minister dal odpoveď na moju interpeláciu, no pravdepodobne sa mi nepodarilo dostatočne jasne a zreteľne pomenovať problém, ktorý som chcel riešiť v uvedenej interpelácii, a z tohto dôvodu som nie celkom spokojný s obsahom odpovede pána ministra vnútra. Ozrejmím, o čo v mojej interpelácii išlo.

    V rámci pravidelnej politickej práce poslanca Národnej rady som na sklonku minulého roku navštívil obec Bystrany v okrese Spišská Nová Ves. Vyhovoval som požiadavke občanov obce, občianskych združení a zúčastnil som sa stretnutia, na ktorom bolo, odhadujem, 200-250 obyvateľov tejto obce. Hlavným problémom obyvateľov obce bola nasledujúca skutočnosť.

    Postupom rokov a vývoja sa stalo, že počet Rómov bývajúcich v tejto obci prevýšil počet ostatných obyvateľov Nerómov tejto obce, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo v zmene pomeru síl voličov a v zmysle zásad a zákonov našej republiky sa to odzrkadlilo pri voľbách skutočnosťou, že starostom obce sa stal obyvateľ obce Róm. S týmto faktom, samozrejme, nepolemizujeme, musíme ho akceptovať ako prejav slobodnej vôle voličov. Nastali však problémy, ktoré začali vyhrocovať situáciu v tejto obci až do konfliktných stavov a problémov a vyvolali značné a vyvolávajú značné napätie medzi rómskou a nerómskou časťou obyvateľstva alebo, presnejšie povedané, medzi nerómskou časťou obyvateľstva a medzi vedením obecného úradu a starostom. Nasledovalo množstvo podnetov, iniciatív zo strany obyvateľov smerom k orgánom činným v trestnom konaní, smerom k predstaviteľom štátnej správy, regionálnej samosprávy, ale ak bolo potrebné prijať riešenie z toho dôvodu, že ide o veľmi citlivú otázku, ako je súžitie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva, nenašla sa inštitúcia, orgán ani osoba, ktorá by dokázala zaujať jednoznačné stanovisko. Spôsobilo to všetko, že rozpor a napätie medzi obecným úradom, jeho reprezentantmi a nerómskou časťou obyvateľstva sa len prehlboval a prehlbuje naďalej a dnes je vo veľmi zložitom, ťažkom stave, z ktorého bude potrebné sa nejakým spôsobom dostať do normálnych koľají.

    Vypočul som si teda množstvo výhrad, mnoho z nich bolo subjektívnych a poukazovali na jeden zložitý problém, a to, že ide o diskrimináciu nerómskeho obyvateľstva rómskym predstaviteľom starostom so zneužitím funkcie verejného činiteľa starostu obce. Priznávam, a to som aj uviedol v prvej časti svojej interpelácie, že je to veľmi vážny, citlivý problém a určite ho nevyrieši jeden rezort ani jeden minister, ale že ho bude potrebné riešiť a z tohto hľadiska som možno nie celkom jasne vyjadril to, že na pána ministra vnútra sa obraciam nielen ako na vrcholového predstaviteľa rezortu, ale na člena vlády Slovenskej republiky. Teda na predstaviteľa exekutívy, ktorá svojím spôsobom podlieha parlamentu, ak berieme do úvahy princíp parlamentnej demokracie.

    V druhej časti mojej interpelácie som poukázal na niekoľko podnetov od občanov, ktoré minimálne svedčili o tom, že v uvedenej obci mohlo dôjsť k porušeniu zákonov Slovenskej republiky, počnúc s nakladaním s obecnými financiami cez nakladanie s obecným majetkom až po rôzne administratívnorozhodujúce procesy obecného úradu, ktoré nemusia byť v súlade so zákonom. Ako poslanec Národnej rady som tieto požiadavky obyvateľov obce Bystrany vypočul, ale nie je v mojej kompetencii ani sile zistiť, nakoľko sú tieto oprávnené. Zaujímavé bolo, že stretnutia sa zúčastnil aj pán starosta, a pre mňa bolo tiež zaujímavé, že k prevažnej časti týchto výhrad sa nevyjadril. Nepotvrdil ich ani nevyvrátil. A z toho teda plynula moja interpelácia, v ktorej vlastne požadujem dve zásadné veci.

    Prvá je skutočnosť, že obec Bystrany, čo sa týka rozloženia obyvateľstva na rómsku a nerómsku časť, nie je ojedinelá nielen v okrese Spišská Nová Ves, ale trúfam si povedať, aj v ďalších mnohých okresoch východného Slovenska. A problémy, ktoré vznikajú z toho, že sa starostami stávajú predstavitelia Rómov, zrazu vytvárajú veľmi nebezpečnú situáciu. Totiž nevzniká napätie medzi Rómami a Nerómami, oni vždy v tomto regióne, v tejto obci, v iných obciach žili, navzájom sa poznajú aj podľa krstných mien, ale zrazu vzniká problém medzi predstaviteľmi tejto obce a nerómskymi obyvateľmi tejto obce. Ony sú problémy aj smerom od predstaviteľov vedenia obce Rómami smerom k vlastným Rómom, ale rómska komunita diskrétne či z iných dôvodov o týchto problémoch nehovorí. Na koho iného je možné sa obrátiť, aby riešil, aby hľadal a našiel komplexné riešenie tohto problému, ako na vládu Slovenskej republiky, ako na ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Druhú vec, ktorú som zaradil do interpelácie, je, že sú dôvodné podozrenia s minimálne nehospodárnym, ba dokonca s nezákonným nakladaním s obecným majetkom. Opäť ako poslanec Národnej rady nemám právo ani možnosť viesť nejaké vyšetrovanie, pretože v žiadnom prípade iniciatíva od občanov ešte neznamená, že táto iniciatíva sa zakladá na pravde. Ako ináč využiť svoj mandát poslanca Národnej rady ako tým, že sa obrátim na člena vlády Slovenskej republiky, ktorý stojí v čele rezortu, ktorý má oprávnenia, zákonné oprávnenia konať v tejto oblasti.

    Z tohto hľadiska mi pán minister dal odpoveď vcelku, ak by som – nechcem ju tu čítať, je súčasťou tlače –, ale ak by som ju mal stručne zhrnúť, asi v takomto zmysle, že toto nepatrí do kompetencie jeho rezortu. S ďalším som sa mal obrátiť na ministerstvo financií v prípade, že ide o verejné financie, s ďalším som sa mal obrátiť na ministerstvo regionálneho rozvoja alebo neviem aké iné.

    Chcem preto zdôrazniť, obrátil som sa na ministra vnútra a člena vlády Slovenskej republiky. Uvedomujem si tiež, že sa pohybujem vo veľmi krehkom prostredí a na tenkom ľade, pretože naozaj je problematika súžitia Rómov a Nerómov aj z politického hľadiska, aj s vedomím si toho, že sa blížia voľby, lebo vždy na Slovensku máme nejaké voľby, veľmi chúlostivou záležitosťou. Znova preto zdôrazňujem, nechcem tu predstupovať pred Národnú radu Slovenskej republiky s tým, aby som vytváral problém Róm – Neróm alebo Neróm – Róm, ale s tým, že existujú rovnako ako medzi Nerómami, tak aj medzi Rómami funkcionári, ktorí môžu nezákonným alebo protiprávnym konaním poškodiť meno obyvateľom svojho etnika. Rovnako to platí aj pre nerómsku časť obyvateľstva.

    Takže z tohto dôvodu som nespokojný s odpoveďou pána ministra vnútra a ponúkam nasledujúce riešenie, dúfam, že to bude akceptovať. Chcem požiadať pána ministra, aby sa interpeláciou ďalej zaoberal v jej vecnej rovine, ale aj z hľadiska komplexného riešenia problému, ktorý je možné zovšeobecniť. Po druhé, žiadam pána ministra, aby sme sa k uvedenej konkrétnej problematike stretli, verím, že nájdeme východiská a riešenia, ktoré z vecného hľadiska dáme na správnu mieru. A verím, po tretie, že na základe konzultácie a riešenia jednotlivého prípadu nájdeme témy, minimálne témy na zovšeobecnenie, ktoré by mohli poslúžiť ako základ na komplexné riešenie, pretože – teraz to odôvodnenie – tváriť sa, že tento problém neexistuje, klamať sa, že ho môžeme posúvať alebo že ho azda ešte nemusíme riešiť, nemusí byť z hľadiska krátkodobej aj vzdialenej budúcnosti pre Slovensko tým najlepším.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do tohto bodu. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. A vyhlasujem zároveň aj tento bod programu za skončený.

    V rokovaní budeme pokračovať

    interpeláciami poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Žiadnu písomnú prihlášku som nedostal, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu, to znamená, kto chce predniesť svoju interpeláciu? Piati. Končím možnosť sa prihlásiť do tohto bodu.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, ako prvá, potom pán poslanec Fajnor, Ďaďo, Zubo a Vajda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, mám dve interpelácie. Jednu opätovne na pána podpredsedu Csákyho a jednu na pána ministra školstva Fronca.

    Pánovi podpredsedovi Csákymu už tretíkrát budem klásť jednu a tú istú otázku, a to v minulosti som už položila otázku na hodine otázok, nedostala som odpoveď. Ďalej som mu položila tú otázku, ktorú o chvíľu prednesiem ako interpeláciu, dostala som od neho odpoveď, ale odpoveď nebola na to, na čo som sa pýtala. Zo svojej pôvodnej, teda minulej interpelácie prečítam, že mojou základnou otázkou bola otázka: Ako vníma roky trvajúci problém umiestnenia súsošia patrónov Európy.

    Dostala som odpoveď, že umiestnenie súsošia je v kompetencii samosprávy, čo som mu vo svojej interpelácii výslovne uviedla, že si uvedomujem, že to je kompetencia samosprávy, že to vnímam, že v tom nie je problém, ale že sa pýtam na niečo iné. Žiaľ, dostala som odpoveď, že to je v kompetencii samosprávy. Ďalej odpoveď bola v tom, že nebol dodržaný postup zákonom stanovený. Znovu som upozornila vo svojej minulej interpelácii, že táto otázka nie je predmetom, pretože Matica slovenská urobila všetko, čo jej predpisoval zákon, len k tomu potrebovala stanovisko primátora mesta, ktorý jej to stanovisko nedal. A práve na toto sa pýtam, ako vníma túto pingpongovú odďaľovaciu hru pán podpredseda vlády, ktorý vlastne ako ústavný činiteľ má národnostné otázky v kompetencii, ktorý sa angažuje práve pri otváraní a pri inštalovaní takýchto sôch, naposledy hunského vodcu Attilu v Číčove a pri ďalších príležitostiach.

    Vážený pán podpredseda vlády, opätovne vás interpelujem a znovu zdôrazňujem, že moja základná otázka, na ktorú čakám vašu odpoveď, je: Ako vnímate ako podpredseda vlády tento už roky trvajúci problém? Buďte taký láskavý, už mi neodpovedajte na to, na čo sa nepýtam, buďte taký milý, nedávajte mi poučenia v koho kompetencii to je, lebo už minule som vám napísala, že viem, v koho kompetencii to je, ale ja sa pýtam na vaše vnímanie, a preto vás prosím, len na toto mi odpovedajte. To je prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia je na pána ministra Fronca. Dovoľte mi, aby som ju prečítala. Vážený pán minister, interpelujem vás na základe získaných signálov od občanov, že ste bez akýchkoľvek podkladov dali na Katedru fyzikálnej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie v Bratislave, t. j. na katedre, na ktorej je váš syn v doktorandskom štúdiu, 15 miliónov korún na prístroj, keď takýto prístroj má iná katedra tej istej fakulty. Podľa informácie občanov, ktorí poznajú situáciu na uvedenej fakulte, moderný prístroj toho istého druhu dostala iná katedra pred dvomi rokmi z Kanady a tento prístroj môže pokryť potreby aj ďalších katedier. Za biednej finančnej situácie, aká je v rezorte školstva, keď niektorým školám zateká do učební, keď niet peňazí na vybudovanie štandardných splachovacích toaliet a pod., podľa môjho názoru je neefektívne posúvať financie tam, kde si situácia nevyžaduje urgentné riešenie.

    Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žiadam vás, pán minister, aby ste mi odpovedali na nasledujúce otázky. Opätovne prosím pána ministra, aby odpovede boli na otázky.

    Prvá otázka. Považujete uvedených 15 mil. Sk za účelne investované peniaze?

    Druhá otázka. Je veľkou náhodou, že sa takáto štedrosť prihodí práve katedre, na ktorej má váš syn doktorandské štúdium?

    Tretia otázka. V procese rozhodovania o pridelení uvedených financií na katedru fyzikálnej chémie bola známa informácia, že takýto prístroj má iná katedra tej istej fakulty a dostala ho pred dvoma rokmi z Kanady?

    Otázku, či ste vy dali tých 15 miliónov, som vám ako priamu otázku nedala. Predpokladám, že budete na ňu reagovať, keďže ste už v tlači reagovali a vašu odpoveď poznám, takže asi dostanem tú istú informáciu, preto vám kladiem tieto tri konkrétne otázky.

    Vopred obidvom členom vlády ďakujem za ich, zdôrazňujem, konkrétne odpovede a odpovede na priamo položené otázky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Fajnorovi. Nech sa páči, môžete interpelovať.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, 18. mája 2005 vláda schválila rozpracovanie opatrení Akčného plánu rizikového kapitálu Európskej únie na podmienky Slovenskej republiky. Odvoláva sa na plnenie cieľov Lisabonskej agendy. Súčasťou úloh, ktoré prijala vláda, je návrh z dielne ministerstva hospodárstva na odstránenie legislatívnych bariér, preinvestovanie inštitucionálnych investorov do fondov rizikového kapitálu. Vláda tak otvára priestor na prehodnotenie súčasného zákona o poisťovníctve tak, aby mohli investičné portfóliá dôchodkových fondov obsahovať aj fondy rizikového kapitálu. V súčasnosti totiž môžu dôchodcovské správcovské spoločnosti, resp. budúce doplnkové dôchodkové spoločnosti nadobúdať do majetku v dôchodkových fondoch len zákonom definované finančné zdroje. Je mi známe, že vo vyspelom finančnom svete zdrojom financovania hospodárskeho rozvoja je rizikový kapitál. Tiež viem, že dôchodkové fondy a poisťovne sú významným investorom v rizikových projektoch a fondoch rizikového kapitálu. Toto ma vo vašej odpovedi však nezaujíma. Zaujíma ma iná skutočnosť. Môže sa totiž to tak konať iba vďaka vyspelosti trhu, na ktorom pôsobí rizikový kapitál. Vaša vláda sa však pustila opačnou cestou. Chcete, aby dôchodkové fondy a poisťovne, ktoré ste len teraz rozbehli, použili zverené prostriedky občanov na účely rozvoja trhu. V tomto prípade robíte spätné postupy a každý odborník v oblasti rizikového kapitálu vám povie, že tu nejde o riziko, ale doslova o hazard.

    Žiadam vás, aby vláda prijala čo najskôr záruky, ktorými bude zabezpečené, že občania, ktorí vložili svoje prostriedky do týchto spoločností, neskončia ako pri finančných aférach nebankových subjektov. Aby sa nestalo, že namiesto dôchodkov našim dôchodcom zostanú, žiaľ, len oči na plač. Žiadam vás, aby vláda zaručila istý stupeň zhodnotenia vložených financií do spoločnosti, aby občania dostali vyplatený aspoň minimálny zisk. Žiadam vás, aby ste zabezpečili, aby občania dostali aspoň minimálny výnos.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ďaďo, ďalší, ktorý vystúpi s interpeláciou, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. V zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

    Moja interpelácia znie: Vážený pán predseda vlády, zákon č. 320/2002 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2002. Svojou interpeláciu vám dávam na vedomie, že od času účinnosti, t. j. od 1. 7. 2002, dokedy sa mali výsluhové dôchodky zvýšiť trikrát najneskôr k 1. 12. každého roku, došlo k zvýšeniu len v roku 2003, čo znamená, že v rokoch 2002 a 2004 neboli zvýšené. Je mi veľmi dobre známe, že riešenie tohto problému sa stalo horúcim zemiakom v rukách ministra obrany a ministra financií Slovenskej republiky. Návrh na riešenie bol podľa záznamu rokovania vlády, podľa záznamu 120. rokovania vlády stiahnutý a bolo uložené ministrom obrany a vnútra predložiť na rokovanie vlády analýzu hospodárenia osobitných účtov. Uvedený materiál bol v lehote spracovaný a na rokovanie vlády predložený. Vláda ho však na svojom 127. rokovaní z programu vypustila.

    Pýtam sa vás, vážený pán predseda vlády, dokedy bude definitívne tento problém vyriešený a dôchodcom budú výsluhové dôchodky vyplatené tak, ako im to v zmysle zákona prislúcha?

  • Pán poslanec Zubo, nech sa páči, ďalší s interpeláciou.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zmysle platných právnych predpisov predkladám jednu interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu v takomto znení:

    Vážený pán predseda vlády, ako je všeobecne známe, k 1. januáru 2005 došlo k rozdeleniu Železničnej spoločnosti Slovenskej republiky na dve štátne akciové spoločnosti, a to

    1. Železničná spoločnosť Slovensko na zabezpečenie osobnej prepravy a

    2. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia na zabezpečenie nákladnej prepravy.

    Takýmto rozdelením železníc vznikla potreba pre Železničnú spoločnosť Slovensko riešiť prevádzkové otázky v oblasti technickej vybavenosti a údržby vozového parku a lokomotív. Logicky z týchto skutočností vyplýva, že na zabezpečenie potrebných služieb pre Železničnú spoločnosť Slovensko v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní bude vypísaná verejná súťaž, prostredníctvom ktorej sa nájde pre spoločnosť najvýhodnejší dodávateľ požadovaných služieb. Skutočnosť je však iná. Podľa môjho názoru v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní realizáciou úloh súvisiacich so zabezpečením technických potrieb spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, jej potreby, predovšetkým prenájom ťažných rušňov, opravy prostriedkov vo vlastníctve Železničnej spoločnosti Slovensko a celý rad ďalších, sú zadávané formou priamych objednávok bez výberového konania spoločnosti Cargo Slovakia.

    Vážený pán predseda vlády, dovoľte, aby som vám v súvislosti s uvedenými skutočnosťami položil niekoľko otázok:

    1. Popierate skutočnosť, že pri rozdelení železníc Slovenska došlo k účelovému rozdeleniu, na jednej strane stratová časť ostala vo vlastníctve štátu a zisková časť, počíta sa s ňou, že bude privatizovaná, a k tomu všetkému táto dostala ešte aj bonbónik na tortu v podobe železničných dép a ďalších zariadení, bez ktorých štátna spoločnosť Železničná spoločnosť Slovensko nie je schopná zabezpečiť prevádzku?

    2. Sú to len klebety a či závistlivé reči, ktoré tvrdia, že v novovzniknutom lukratívnom súkromnom podniku, s ktorým sa počíta, že teda bude privatizovaný, Cargo Slovakia, od ktorého služieb a technického vybavenia závisí prevádzka Železničnej spoločnosti Slovensko, jedným z rozhodujúcich riadiacich pracovníkov je váš brat?

    3. Čo viedlo vládu k tomu, že zo siete štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko boli vyčlenené pre ňu nevyhnutné potrebné rušňové depá a opravárenské dielne a tieto boli pričlenené do spoločnosti Cargo Slovakia určenej na privatizáciu s vedomím, že po privatizácii Cargo Slovakia štátny podnik Železničná spoločnosť Slovensko bude odkázaná s bežnými a strednými opravami svojho vozového a lokomotívového parku na dobrosrdečnosť a či ochotu súkromnej spoločnosti Cargo Slovakia?

    4. Nemáte pocit, že ide o vytvorenie lukratívneho obchodu pre súkromnú spoločnosť Cargo Slovakia na úkor daňových poplatníkov Slovenskej republiky?

    5. Skutočne nemáte pocit, že v celej tejto záležitosti je až neuveriteľne veľa náhod a nedorozumení, ktoré jednoznačne smerujú v neprospech daňových poplatníkov Slovenska a v prospech spoločnosti Cargo Slovakia, v ktorej, ako sa tvrdí, pracuje aj váš brat?

    Ďakujem.

  • Ako posledný s interpeláciou vystúpi pán poslanec Vajda, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku interpelujem ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona.

    Vážený pán minister, Beša je malá obec v okrese Michalovce, kde pôsobí poľovnícke združenie ERENA. Má 23 členov a dosiaľ v tejto lokalite malo revír s výmerou 3 140 ha, o ktoré sa združenie vždy vzorne staralo a čestne vyhlasujem, že si ctili zákony, dodržiavali plány lovu a vzorne sa starali o zver. Dlhodobo dosahovali nadpriemerné výsledky a posledné štyri roky boli vyhlásení ako najlepšie poľovnícke združenie v okrese. Sú to výsledky dlhodobej cieľavedomej práce členov združenia. Patričnú pozornosť venujú aj výchove dorastu a družstvo mladých poľovníkov sa v roku 2004 umiestnilo v celoslovenskej súťaži na druhom mieste. 16. januára 2005 im skončila zmluva o prenájme revíru. Z toho dôvodu včas pripravili aj podali žiadosť na obvodný lesný úrad o uznanie revíru, aby mohli uzavrieť nájomné zmluvy s vlastníkmi pôdy. Prácne zabezpečili doklady preukazujúce vlastníctvo k pôde a v žiadosti o uznanie revíru verifikovali vyše 900 ha pôdy s tým, že zvyšok revíru žiadali pričleniť. Hranice revíru prísne rešpektovali.

    Všetko bolo na dobrej ceste, kým starosta obce Beša pán Titka spolu so starostom obce Veľké Raškovce pánom Jakabom a občanom obce Oborín pánom Rezešom vytvorili nové združenie s názvom KOJONA. Žiadali taktiež uznanie revíru s výmerou asi 1 800 ha, čo zákon pripúšťa. Uvedeným pánom bolo ponúknuté členstvo v združení so zreteľom na zachovanie pôvodných hraníc revíru. Ponuku neprijali. Nasledovali správne konania o žiadostiach. Správny orgán poskytol protistrane dvakrát lehotu po tridsať dní, aby v týchto lehotách verifikovali výmeru najmenej 500 ha od vlastníkov pôdy. Čo je tá najmenšia možná výmera, ktorú žiadatelia mali preukázať priamo s podanou žiadosťou. Keďže obe tieto lehoty nesplnili a potrebnú výmeru nepreukázali, správny orgán konanie o uznanie revíru protistrane zastavil.

    Lenže do konania osobnou návštevou dňa 8. apríla 2005 na Obvodnom lesnom úrade v Michalovciach ste zasiahli osobne vy, pán minister. Protiprávne ste požadovali, aby tento orgán porušil zákon a žiadosti vyššie uvedeným vyhovel. Takže môžem smelo konštatovať, že ste zneužili svoje postavenie ministra. Na tej skutočnosti, že nebola verifikovaná zákonom predpísaná 500 ha výmera, sa však nič nemohlo zmeniť a rozhodnutie sa stalo právoplatným. Načo by bola protistrana oslovovala drobných vlastníkov, preukázala ich vlastnícke právo a cestovala po Slovensku zabezpečiť ich podpisy, keď cieľ mohli dosiahnuť aj iným spôsobom?

    Dňa 3. februára 2005 bola vyhotovená a 8. marca 2005 bola podpísaná zmluva o nájme medzi Slovenským pozemkovým fondom a zástupcom nového poľovného združenia OVRB Oborín. Zmluva bola zaregistrovaná na obvodnom lesnom úrade 4. apríla.

    Na celom Slovensku je prax, že v prípade záujmu viacerých vlastníkov o ten istý revír sa postupuje tak, že Slovenský pozemkový fond a štátne lesy uzatvárajú nájomnú zmluvu s tým vlastníkom, ktorý verifikuje najväčšiu výmeru konkrétneho revíru. V tomto prípade združenie ERENA verifikoval asi 900 ha a OVRB len 390 ha. Zásady sú zrejme na to, aby sa porušovali.

    Keďže žiadateľ okolo združenia OVRB Oborín neuspel so žiadosťou o uznanie revíru, tak využil svoje mocenské postavenie v Slovenskom pozemkovom fonde, ako aj v Lesoch Slovenskej republiky za vášho aktívneho prispenia, pán minister. Nájomná zmluva sa teda neuzavrela s väčšinovým žiadateľom, ale s menšinovým. Citovaná zmluva je toho jasným dôkazom. Slovenský pozemkový fond, združenie ERENA spravuje výmeru 890 ha a Lesy Slovenskej republiky 309 ha. OVRB Oborín sa tak stane väčšinovým nájomcom vďaka politickému a mocenskému požehnaniu.

    Pýtam sa, pán minister, prečo nebolo vyhovené väčšinovému žiadateľovi? Pred zákonom by mali byť všetci rovní, a teda aj v tomto prípade. Verím, že sa touto záležitosťou budete zaoberať s patričnou pozornosťou, a žiadam vás, aby ste ma informovali o výsledku písomne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný v interpeláciách, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla (tlač 1147).

    Prosím pána ministra Tótha, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a v zastúpení pani Brestenskej miesto pre spravodajcov zaujme miesto pani poslankyňa Dolník.

    V rozprave budeme pokračovať. Sú prihlásení ešte dvaja poslanci, pán poslanec Ondriaš ako prvý, pani poslankyňa Martináková posledná, ako druhá.

    Pán poslanec Ondriaš, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, vystúpim veľmi krátko. V podstate tu diskutujeme o návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla, je to tlač 1147. Ja mám len jednu poznámku, lebo pre mňa je neuveriteľné a stále ma fascinuje, že za 16 rokov nemôžete dostavať Národné divadlo z vlastných zdrojov. Keď si predstavím, že by sme my občania od vás chceli, aby ste postavili niečo také ako Východoslovenské železiarne z vlastných zdrojov na zelenej lúke za šesť rokov, tak nepoviem, tak môžeme o tom diskutovať, že kedy sa to dostavia atď. alebo že by sa mal postaviť nový Slovnaft na zelenej lúke alebo nová atómová elektráreň, ale tu hovoríme 15 rokov o dostavbe Národného divadla. Ja si myslím, že raz by sme mohli aj diskutovať o tom, že ako je to možné, že nie ste schopní postaviť na Slovensku nič.

    Ja by som vyzval pána ministra, ktorý je tiež bojovník proti socializmu, proti komunizmu, aby sa uňho prejavila nejaká sila mužnosti, aby si povedal ako chlap, že budeme lepší ako komunisti, a keď dokázali postaviť Východoslovenské železiarne za šesť rokov, tak my postavíme ešte lepšie železiarne za päť rokov a že to divadlo dostavíme za pol roka. Lebo keď si uvedomím, že hrubý domáci produkt na Slovensku v stálych cenách je už o 29 % vyšší, ako bol v roku 1989, že sa sprivatizoval majetok za 550 mld. korún, že sme si požičali ďalších 800 mld. korún a nemáme peniaze ani na dostavbu Národného divadla, tak je pre mňa neuveriteľné, čo sa to v tomto štáte deje.

    Pán minister, vaša správa by mohla mať aspoň jednu stranu o tom, ako je to možné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, považujem za takú svoju malú povinnosť vystúpiť k tejto téme v parlamente, pretože som bola jednou z iniciátoriek mimoriadnej schôdze k dostavbe Slovenského národného divadla a skutočne sme sa vtedy úprimne usilovali túto tému otvoriť vo verejnosti a poukázať na riešenia tejto veľmi citlivej kauzy. Po tom vývoji aj zmene na ministerstve kultúry dovoľte mi z tohto miesta konštatovať, že zdravý rozum a odborné argumenty zvíťazili nad záujmami a mocou peňazí. Nestáva sa to v politike často a chcem to z tohto miesta oceniť.

    Chcem oceniť aj to, že pán minister dostal celý problém, ktorý bol diskutovaný na rôznych fórach a na rôznych úrovniach, dostal do nejakého šíku, z ktorého sa už naozaj dá ten problém vylusknúť a do budúcnosti verím, že aj k spokojnosti mnohých, asi nie všetkých, ale mnohých zainteresovaných aj riešiť. Myslím si, že pán minister na základe všetkých odborných argumentov dospel k tomu, o čom sme sa my dozvedeli na poslaneckom prieskume, ktorého som sa aj ja zúčastnila, umožnili mi to kolegovia z výboru pre kultúru, vzdelanie, médiá, šport, ten dlhý názov, čo má výbor, a mohla som byť pri tom. My sme dostali na ministerstve kultúry podklady, ktoré sa týkali celého vývoja dostavby Slovenského národného divadla až po ten moment, keď sa objavilo riešenie v podobe zmluvou s Trudheimom, a zo všetkých odborných analýz, ktoré sme na tomto poslaneckom prieskume dostali k dispozícii, skutočne vyplývala jedna vec, že nielen s ohľadom na špecifickosť tohto problému, ale aj všetky ekonomické odborné analýzy hovorili o tom, že Slovenské národné divadlo treba dostavať z verejných zdrojov. Toto bol základný poznatok, ktorý sme na tomto poslaneckom prieskume dostali do rúk od všetkých odborníkov. Či to boli odborníci z ministerstva kultúry alebo nezávislá komisia, ktorú si ešte predchádzajúci minister Chmel zriadil na svojom ministerstve, a aj z ďalších úst odborníkov, ktorí neboli priamo v exekutíve do tohto problému zainteresovaní.

    Takže naozaj môžem teraz konštatovať, že toto odborné stanovisko sa dostalo na svetlo sveta. Ja tu mám k dispozícii materiál, ktorý sme k tejto tlači dostali, Dodatok zásady nového návrhu na doriešenie financovania Slovenského národného divadla a tu v predkladacej správe je uvedené, na čom sa všetci zainteresovaní zhodli a na čom sa nezhodli. A z toho, čo tu je uvedené, na čom sa všetci zainteresovaní nezhodli, z toho aj vyplýva nejaký ďalší postup, alebo to, kde môžeme ešte očakávať nejakú možno aj vášnivú diskusiu alebo rozpory. To je naozaj budúcnosť pozemkov v okolí novostavby. Tu sa uvádza, že navrhovaný je predaj, prenájom, štátne vlastníctvo. Nezhodujú sa zainteresované strany, kto bude prevádzkovateľom Slovenského národného divadla. Navrhovaný je súkromný i štátny prevádzkovateľ a nezhodujú so vo financovaní dostavby, teda navrhnuté sú verejné zdroje, súkromné zdroje a ich kombinácia. Dúfam, že toto už sa bude riešiť podľa toho, čo bolo povedané, že z verejných zdrojov.

    Nemyslím si, že máme celý problém dostavby Slovenského národného divadla za sebou. Tá súkromná spoločnosť bude určite budiť pozornosť aj nás a myslím, že pán minister si uvedomuje, že budeme celý proces sledovať ešte aj naďalej, aby sa nejaká, a teraz použijem názov Trudheim len ako príklad toho, že nevýhodná zmluva nerealizovala, ako to bolo v prípade Trudheimu, v podobe tej správcovskej spoločnosti, ale to je vec, ktorá je nejakým ďalším krokom, ktorá sa bude riešiť v budúcnosti, tak ako tu predo mnou povedal pán kolega Jarjabek a dal v tomto znení aj návrhy na ďalšie uznesenia.

    My sme, nielen ja, ale aj viacerí iní poslanci sme tvrdo atakovali nastupujúceho pána ministra ešte predtým, ako vstúpil, alebo teda ujal sa svojej funkcie a bol vymenovaný a dnes, myslím si, že všetci, aj pán Čaplovič, aj pán poslanec Jarjabek a ja to veľmi rada robím, môžeme konštatovať, že pán minister zatiaľ tie kroky, ktoré urobil, tak ich musíme oceniť. Nechcem sa ďalej okolo toho rozoberať, len som cítila naozaj potrebu z tohto miesta uviesť tieto veci. Budeme túto dostavbu aj financovanie sledovať aj ďalej, ale ja som naozaj veľmi rada, že sa podarilo upokojiť celú situáciu. A že sa podarila ešte jedna vec, že sa nejakým tlakom, ktorý sme aj tu vyvinuli v parlamente, hoci bola potrebná mimoriadna schôdza, že sa podarilo túto tému obnažiť, veľmi odborne analyzovať a že sa podarilo dospieť aj k nejakému riešeniu.

    Zvlášť v čase, keď sa naozaj ozývajú zo všetkých strán hlasy, aby sme sa vážne začali obracať k nejakým hodnotám v našej spoločnosti, lebo na to doplatíme. Lebo v každej etape vývoja spoločnosti by sme mali po sebe nejaké tie hodnoty zanechať. Je to pravda. Ja som od začiatku bola zástancom aj toho, aby sme zekonomizovali vzťahy v kultúre. Ja som to na tú tému mala naozaj vystúpenie, kde som hovorila o istej pridanej hodnote kultúry, s ktorou sa obchoduje v každej krajine, kde sú umelci naozaj nositeľmi tých, ktorí sa podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu, kde je kultúra naozaj aj spôsobom, ako lákať turistov do krajiny, ako aj inými službami na kultúre zarábať v dobrom zmysle slova. A myslím si, že pri dobrom manažmente Slovenského národného divadla, aj vrcholnej scény, aj našich ďalších vrcholných scén, by sme naozaj mohli dosiahnuť to, že tá kultúra by nebola považovaná iba za prívesok štátneho rozpočtu, na ktorý treba v každom štátnom rozpočte hľadať veľké zdroje peňazí a hovoriť, odkiaľ sa vezmú, ale aj na to, aby sme si ju vážili, aby sme mali naozaj svetu čo ukazovať a predávať.

    Ja som nedávno čítala veľmi dobrú kritiku na knihy Winstona Churchilla o dejinách Británie a ten kritik, neviem si spomenúť na jeho meno, nie je to podstatné, skonštatoval, že vlastne Winston Churchill vo všetkých svojich knihách, ktoré sú pomerne rozsiahle, každý, kto ich čítal, to vie, vlastne sa dostáva vždy k jednému bodu. Čo pomáha všetkým národom prežiť a čo sú to tie znaky, ktoré odlišujú jeden národ od druhého. A vždy ho budú odlišovať. A zistil, že je to veľmi jednoduché. Je to jazyk a kultúra. Je to také jednoduché, že ma to až zarazilo. Je skutočne pravda, je to jazyk a kultúra, ani nie ekonomické vzťahy, ani nie HDP, ani nie naozaj čísla, ani nie vstup nadnárodných koncernov, to už vôbec nie, ale je to práve jazyk a kultúra, ktorými sú Angličania Angličanmi od nepamäti a aj Slováci Slovákmi od nepamäti, a kým budú mať jazyk a kultúru, tak naozaj budú Slovákmi a budú odlíšiteľní od iných.

    Takže na záver naozaj by som chcela skonštatovať, že tá ochrana kultúry a hodnôt má svoje miesto v každodennej politike. Nemali by sme na to zabúdať pri každom riešení, ktoré sa pripravuje.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som sa poďakovať a zároveň nadviazať na pani poslankyňu Martinákovú, ktorá absolútne presne, absolútne presnou argumentáciou popísala ten stav, ktorý tu bol a vlastne v súčasnosti je. Absolútne presne, nakoniec ako vždy. Len na margo toho, viete, my nemôžeme byť ešte teda, vydržme s tým, vydržme s tým optimizmom ešte trošku preto, lebo naozaj je tu v tejto chvíli len chcenie ministra, ktoré sa bude musieť realizovať a ktoré môže naraziť na všeličo. My naozaj toto chcenie pána ministra chceme v plnej šírke podporiť, avšak žijeme v ovzduší nedôvery všeobecne v tejto spoločnosti a žijeme v tom ovzduší nedôvery na základe skúseností, čiže preto dôverujme opatrne, ale dôverujme.

    Mám taký pocit, že tá celá situácia ešte určite nadobudne mnoho diskusií, lebo prevádzka v tejto chvíli nie je jasná a to bude po dostavbe to najpodstatnejšie, na čom sa budú musieť odborno-profesijno-profesionálne kruhy, ktoré s touto problematikou pracujú, dohovoriť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k materiálu, ktorý ste predložili, mám tri pripomienky, o ktorých som informovala aj na zasadnutí nášho výboru. Dovoľte mi ich zopakovať.

    Samozrejme, tento materiál vytvára istý predpoklad na kompromisné riešenie, na hľadanie riešení, ktoré reagujú aj na to, čo vravela kultúrna obec, aj na to, čo vraveli poslanci. Treba však povedať, že národné divadlá obvykle vo svete fungujú ako verejnoprávne inštitúcie alebo ako akciové spoločnosti, alebo spoločnosti holdingové. Vy ste vo výbore informovali, že máte záujem zriadiť Slovenské národné divadlo pravdepodobne zo zákona ako novú verejnoprávnu inštitúciu. Dnes som sa dočítala, že v podstate rozmýšľate o tom, že by to mala byť nezisková organizácia. Medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou je veľký rozdiel, takže ja budem očakávať, k čomu sa nakoniec prikloníte.

    Chcem sama za seba v tejto chvíli povedať, poznajúc formu iných inštitúcií z tejto oblasti, že verziu verejnoprávnej inštitúcie považujem v každom prípade za lepšiu, pretože kontrolné mechanizmy zo strany štátu sú predsa len iné aj v súvislosti s nakladaním majetku. Určite bude veľmi dôležité, ako sa rozhodne vláda aj vo vzťahu k tomu, kto bude správcom novostavby. Ja si myslím, že túto budovu by malo spravovať Slovenské národné divadlo, a nie nejaká nová príspevková organizácia špeciálne na to zriadená. Prosím, keď dospejete k definitívnej verzii, aby ste nám ju predložili vo výbore pre vzdelanie a kultúru, aby sme o nej mohli ďalej diskutovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som na začiatok poďakovať za ocenenie k tomu návrhu. Samozrejme, teší ma, že poväčšine sa zhodneme a tie detaily, verím, že vydiskutujeme.

    K tým detailom by som chcel povedať, že chcel by som prelomiť tú nedôveru, ktorá tu zaznela k tej správcovskej spoločnosti. A vnímam to tak naozaj, že máme tu dve názorové platformy, jedných nazvem ekonómov, jedných nazvem kultúrnikov alebo kultúrnu obec, a každá vníma niečo iné. Ekonómom je naozaj jedno, kto vlastní ten priestor. Podstatné je, čo sa tam robí a za aké peniaze. Kultúrnej obci je absolútne bytostné, aby to vlastnil štát. Je pre nich veľmi ťažké, aby to vlastnil niekto iný.

    Preto som vyšiel v ústrety tomu, že bude to vlastniť štát, celú tú novostavbu. Ale zase ekonómom nie je ľahostajné, aká je motivácia na efektivizovanie tých priestorov, aká je motivácia na ďalšie prenájmy, a kultúrnikom je jedno, či to bude efektivizovať „správcovská spoločnosť“, alebo priamo SND samotné. Lenže zase tým ekonómom to nie je jedno, pretože si uvedomujú, že to SND nebude mať takú motiváciu na tú efektivizáciu. Snažil som sa medzi týmito protipólmi vyjsť v ústrety v tom kompromise, že som ponúkol to štátne vlastníctvo, ale zároveň som vyšiel v ústrety tým ekonómom, že to bude špecializovaná organizácia na to určená.

    Tá správcovská spoločnosť sa bude teda starať len o novostavbu. Historická budova bude plne v správe SND a správcovská spoločnosť s ňou nebude mať nič spoločné, bude sa starať len o to. Výhody vidím v tom, že bude špecializovaná, určená len na efektivizáciu toho priestoru a pripustí konkurenciu dovnútra, kultúrnu konkurenciu, umeleckú konkurenciu, ktorá bude zase hnacím motorom pozdvihnutia možnože úrovne v SND vo všetkých jeho oblastiach, pretože jednoducho bratislavskí diváci budú mať možnosť výberu, vybrať si také divadlo, takého poskytovateľa, čo bude vytvárať, samozrejme, tlak na kvalitu pre všetkých.

    Čo sa týka tej prevádzky. Samozrejme, rátame s tým, že v tej prevádzke budú aj také námety, ako ste povedali, pán poslanec, ako divadelné festivaly atď. A práve tu vidím v tom výhodu, že náklady takého divadelného festivalu nebudú nákladmi SND, ale budú nákladmi práve tej správcovskej inštitúcie a de facto tým budú nákladmi ministerstva kultúry. Pretože áno, bude to potom naša politika, že ako zabezpečíme divadlu z Nitry, že pôjde do Bratislavy hrať, a ako to prefaktúrujeme, prefinancujeme tej správcovskej spoločnosti, ale SND nebude mať s tým nič spoločné, pretože SND sa bude starať len o svoje hodiny, o svoje priestory, ktoré využíva, a toto všetko práve bude na ťarchu tej správcovskej spoločnosti.

    Na záver si dovolím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, všetkých vás pozvať v septembri 2006 na premiéru do novopostavenej budovy Slovenského národného divadla.

  • To je veľmi dôležitá poznámka, ktorú na záver pán minister povedal. Nemám právo komentovať a bodaj by sa to stalo, aby to Národné divadlo fungovalo. To si dovolím povedať, neporuším rokovací poriadok.

    Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a rád by som vás informoval o tom, že z hľadiska lepšej organizácie práce pri rokovaní, prerokúvaní dokumentov teraz prerokujeme za sebou dokumenty, ktoré predkladá minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Pavol Prokopovič. Bude to tlač 1169, za sebou, tam je spravodajca pán Köteles, potom je tam tlač 1166, spravodajca pán Stanislav Janiš, tlač 1216, spravodajca pán Janiš a tlač 1184, kde je spravodajca pán Farkas, a správu predkladá ešte aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Jasovský. Keďže pán Farkas tu ešte v tejto chvíli nie je, začneme materiálom a je to správa, pán minister, pre informáciu,

    správa o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2004.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 1169 a z poverenia vlády Slovenskej republiky to uvedie pán minister Prokopovič, v zastúpení za pána ministra Ruska uvedie pán minister Prokopovič. Všetko v súlade s predpismi...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa...

    Vystúpi pán minister Prokopovič. Koniec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uvádzam tlač 1169 v zastúpení pána podpredsedu vlády Ruska. Budem mu tlmočiť vaše vrelé požiadavky na jeho prítomnosť. Bol som požiadaný v zmysle rokovacieho poriadku, keďže má neodkladné záležitosti mimo Bratislavy teraz v popoludňajších hodinách.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2004. K vypracovaniu predmetnej správy pristúpil Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní atómovej energie. Správa Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2004 obsahuje hlavné činnosti Úradu jadrového dozoru, teda dozor nad bezpečnosťou jadrových zariadení v Slovenskej republike, plnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti využívania jadrovej energie, činnosti v oblasti havarijnej pripravenosti, významné aktivity v medzinárodnej spolupráci a pri informovaní verejnosti.

    V legislatívnej oblasti najdôležitejšou udalosťou bolo postupné schvaľovanie nového zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a príprava nových vykonávacích vyhlášok k tomuto zákonu. V oblasti posudzovania a hodnotenia Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky venoval veľkú pozornosť najmä dokumentácii týkajúcej sa modifikácií a zmien, ktoré sa realizujú v rámci modernizácie jadrovej elektrárne V 2, dokumentácii vypracúvanej pre odstavenie jadrovej elektrárne V 1, ale tiež aj iným projektom, ktoré sú pripravované pre našej jadrové zariadenia na prepracovanie rádioaktívnych odpadov.

    V rámci inšpekcií sa Úrad jadrového dozoru zameral na kontrolu plnenia zákonných požiadaviek, na kontrolu súladu medzi bezpečnostnou dokumentáciou a reálnym vyhodnotením, resp. skutočným uplatňovaním tejto dokumentácie. Na základe posudzovaných informácií a výsledkov z inšpekcií je možné vo všeobecnosti konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2004 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by mali neprimeraný vplyv na personál, obyvateľstvo alebo životné prostredie. Najvýznamnejšou udalosťou v oblasti plnenia medzinárodných záväzkov v roku 2004 bola ratifikácia Dodatkového protokolu k Zmluve o nešírení jadrových zbraní, ktorou sa Slovenská republika pripojila k požiadavke na transparentné a jednoznačné využívanie jadrovej energie iba na mierové účely.

    Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa zástupcovia úradu pravidelne zúčastňovali zasadnutí pracovných výborov a skupín Komisie a Rady. Úrad jadrového dozoru sa aj v minulom roku aktívne zapájal do spolupráce s medzinárodnými organizáciami a združeniami, ako sú Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Organizácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, Agentúra pre atómovú energiu pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ďalej spolupracoval s komisiami Európskej únie a ďalšími medzinárodnými odbornými inštitúciami. V rámci bilaterálnych kontaktov prebiehala spolupráca nielen so susednými štátmi, ale aj s USA, Spolkovou republikou Nemecko, Japonskom a Veľkou Britániou.

    Správa o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky za rok 2004 bola prerokovaná a vzatá na vedomie na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 371 z 10. mája 2005.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Žiadam teraz povereného člena výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Lászlóa Kötelesa, aby podal správu o prerokovaní dokumentu vo výboroch.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, pán predsedajúci, pán minister, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní správy o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 230 dňa 21. júna 2005. Vážená Národná rada, správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 24. mája 2005 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 584 z 9. júna a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 224 zo 7. júna odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne sa hlási pán poslanec Mikuš. Kto viac sa hlási ústne? Pána poslanca Mikuša zapíšte, prosím, lebo nemá kartu so sebou. Nikto viac sa nehlási ústne do rozpravy, takže končím možnosť podania prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán Mikuš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúcu, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte pár poznámok k predkladanej správe.

    Úrad jadrového dozoru kompetenčným zákonom č. 571/2001 preberá zodpovednosť štátu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Čiže je to predĺžená ruka štátu v tejto oblasti. Na záver poviem, ale aj na koniec, že predĺžená ruka štátu musí byť dostatočne silná, dostatočne personálne a technicky vybavená, aby túto mimoriadne dôležitú kompetenciu mohla spoľahlivo vykonávať.

    V správe je veľmi zaujímavé konštatovanie, že úrad vzhľadom na perspektívy využívania jadrovej energetiky na Slovensku, ktoré vyžaduje dostavba tretieho a štvrtého bloku a záväzok odstaviť elektráreň V 1 už v r. 2006 – 2008, nebude pravdepodobne schopný pri súčasnej štruktúre a vybavenosti tieto kompetencie, tieto zodpovednosti vykonávať. Čiže je veľmi potrebné, aby sa príslušní zamysleli pri zostavovaní štátneho rozpočtu na ďalšie obdobia, ako úrad posilniť. Je to teda v prvom rade otázka financovania.

    Ďalšia poznámka. Čo sa týka inšpekčnej činnosti, bolo by dobré, ak by správa v budúcnosti obsahovala aj informáciu o stratégii zvyšovania jadrovej bezpečnosti. Jadrová bezpečnosť je totiž problematikou, ktorá musí byť v centre pozornosti nielen prevádzkovateľa, ale, samozrejme, aj Úradu jadrového dozoru a stratégia zvyšovania jadrovej bezpečnosti sa odvíja od toho, ako spoločnosť pripravuje svoje investičné plány, ako spoločnosť vzdeláva a vychováva svojich pracovníkov, akým spôsobom sa prepracúvajú a kvalitatívne zvyšujú programy zaistenia kvality, akým spôsobom školstvo Slovenskej republiky reaguje na životné potreby Slovenska v tejto oblasti.

  • Ruch v sále.

  • Páni kolegovia, naozaj hovorím veľmi nudne a prepáčte, že si dovolím vás prerušiť, ale hovorím o veciach, ktoré sú naozaj životne dôležité pre Slovensko.

    Potom v tej oblasti všeobecnej dovoľte poznámku, myslím si, že by bolo dobré zvážiť pre budúcnosť prenos kompetencií, ktoré patria do iných rezortov a týkajú sa oblasti radiačnej bezpečnosti, prenos týchto kompetencií do Úradu jadrového dozoru. Ak má byť problematika jadrovej bezpečnosti komplexne dozorovaná, tak si myslím, že radiačná bezpečnosť tam potom logicky patrí.

    Ďalej v tejto správe by som ocenil – a predpokladám, že aj vy – informácie o výpustiach a expozičných príkonoch, pretože radiačné výpuste a expozičné príkony, ktorým sú vystavení či už pracovníci, alebo obyvateľstvo v okolí jadrových elektrární, jednoznačne ilustrujú úroveň jadrovej bezpečnosti našich prevádzok.

    Ďalšia vec, čo sa týka výpočtu zariadení, ktoré patria do pôsobnosti, do výkonu kontroly Úradu jadrového dozoru, predsa len si myslím, že tam logicky patrí aj cyklotrón, aj keď je tam určité množstevné obmedzenie, ale je to jadrové zariadenie. Takže myslím si, že zodpovední by sa mali nad týmto zamyslieť.

    Čo sa týka úradu samotného. Už roky má úrad veľmi vysoký rating v medzinárodnom meradle, úrad pôsobil aj ako školiace stredisko pre úrady jadrových dozorov iných krajín, avšak vidím pre budúcnosť naozaj určité ohrozenie vo funkčnosti, určité ohrozenie funkčnosti Úradu jadrového dozoru, pokiaľ úrad nebude dostatočne finančne nadimenzovaný. Ak porovnáme prostriedky, ktoré má úrad k dispozícii, nejakých 70 mil. korún, s prostriedkami, ktoré majú k dispozícii úrady jadrového dozoru či už v Českej republike, Maďarsku alebo Fínsku, tak prídeme k záveru, že náš Úrad jadrového dozoru má v násobkoch menej prostriedkov k dispozícii, v porovnaní s Fínmi až 15-násobne, pričom treba povedať, že rozsah úloh, ktoré má plniť, je porovnateľný.

    Záverom by som chcel povedať iba toľko, že slovenské jadrové zariadenia sú veľmi bezpečné, úrad k tomu prispieva. Ale aby mohol úrad aj v budúcnosti s ohľadom na nezastupiteľnú úlohu jadrovej energetiky v spoľahlivom zásobovaní Slovenska energiami zohrávať svoju rolu, tak je potrebné mu pomôcť. Pomôcť mu tým, že bude mať dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie svojej zodpovednej činnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Už je tu pán poslanec Csáky, takže budeme pokračovať... Ospravedlňujem sa, pán poslanec Pál Farkas. Ja sa ospravedlňujem, pretože...

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004.

    Návrh ste dostali ako tlač 1184. Stanovisko výborov, spoločnú správu ako 1184a a stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 1188.

    Pán minister, prosím pána ministra Prokopoviča, aby uviedol tento dokument.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 prerokovala vláda dňa 31. mája a prijala k nemu uznesenie č. 409. Týmto uznesením ma súčasne poverila, aby som návrh uviedol pri jeho prerokúvaní v pléne Národnej rady.

    K rokovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu pristupujeme po jeho prerokovaní v jednotlivých parlamentných výboroch a v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu, ktoré sa za účasti spravodajcov ostatných výborov uskutočnilo 20. júna. Výbory zodpovedne a z rôznych aspektov posúdili minuloročné rozpočtové hospodárenie vlády i celej verejnej správy. Prerokovali aj záverečné účty rozpočtových kapitol, ktoré sú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách súčasťou návrhu štátneho záverečného účtu. Na ich rokovaniach sa za prítomnosti zástupcov ministerstva financií, správcov rozpočtových kapitol objasnili mnohé skutočnosti a otázky. Aj napriek tomu predpokladám, že i v pléne bude k tomu dokumentu diskusia.

    Štátny rozpočet na rok 2004 schválený zákonom č. 598/2003 Z. z. obsahoval v sebe viaceré nové prístupy. Jeho podobu výrazne ovplyvnil vstup Slovenska do Európskej únie a všetky prebiehajúce reformy, konkrétne v oblasti sociálneho systému, školstva, zdravotníctva, reforma miestnej štátnej správy a napokon i samotná reforma štátneho rozpočtu spočívajúca v tom, že integrálnou súčasťou rozpočtového procesu sa stalo programové rozpočtovanie a prechod na viacročné rozpočtovanie.

    Makroekonomický rámec na jeho zostavenie vychádzal z predpokladu ďalšieho zvyšovania reálneho rastu ekonomiky vyjadreného tempom rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách o 4,1 %, priemernou ročnou mierou inflácie 8,1 % a mierou evidovanej nezamestnanosti 14,9 %. V skutočnosti sa rozpočtové hospodárenie v roku 2004 uskutočňovalo v priaznivejšom makroekonomickom prostredí. Výkonnosť slovenského hospodárstva sa zvýšila o 5,5 %, čím si Slovensko udržalo v rámci stredoeurópskeho regiónu prvenstvo v ekonomickom raste.

    Počet zamestnaných sa podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl medziročne zvýšil o 0,3 % a miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla aj v dôsledku sprísnenia kritérií na zaradenie uchádzača do oficiálnej evidencie uchádzačov 14,3 %.

    Priemerná ročná miera inflácie dosiahla 7,5 %. Vstup Slovenska do Európskej únie teda nepriniesol v cenovej oblasti žiadne výrazné zmeny. Bežný účet platobnej bilancie vykázal deficit 46,7 mld. korún a predstavuje 3,5 % hrubého domáceho produktu.

    Pozitívne zmeny na finančnom účte sa realizovali hlavne prostredníctvom priamych zahraničných investícií, keď čistá majetková účasť a reinvestovaný zisk zahraničných investorov v Slovenskej republike dosiahli 28,7 mld. Sk, t. j. takmer 841 mil. USD.

    Základné parametre štátneho rozpočtu na rok 2004 určené zákonom o štátnom rozpočte charakterizujú rozpočtové príjmy 232 mld. korún, výdavky 310,5 mld. korún a schodok 78,5 mld. korún. V príjmoch štátneho rozpočtu sú zahrnuté aj prostriedky z rozpočtu Európskej únie 14,2 mld. korún a vo výdavkoch odvody do rozpočtu Európskej únie 9 mld. Sk. Verejný rozpočet zostavený v metodike ESA 95 bol limitovaný výškou schodku 52 mld. korún, čo predstavuje 4,02 hrubého domáceho produktu.

    Pri súhrnnom hodnotení minuloročných výsledkov rozpočtového hospodárenia možno konštatovať, že boli lepšie, než sa rozpočtovalo, a to tak v samotnom štátnom rozpočte, ako aj v celom okruhu verejných financií.

    Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 242,4 mld. Sk, teda o 4,5 % viac, než sa rozpočtovalo, a výdavky 312,7 mld. Sk o 0,7 % viac, než sa rozpočtovalo. V dôsledku takéhoto priaznivejšieho plnenia príjmov, ako aj výdavkov je skutočne vykázaný schodok štátneho rozpočtu 70,3 mld. Sk, čo je o 8,2 mld. slovenských korún nižší, než bol určený zákonom o štátnom rozpočte na rok 2004.

    V štruktúre príjmov sa vysoko prekročili daňové príjmy o 14,2 mld. korún vo vzťahu k schválenému a o 6,1 mld. Sk vo vzťahu k upravenému rozpočtu. Nedaňové príjmy o 8 v prvom prípade, o 7,5 po úprave. Zvýšili sa aj príjmy zo splácania úverov pôžičiek a z predaja účastín.

    Výrazne, o 12,9 mld. Sk, sa však nesplnili rozpočtované granty a transfery, a to najmä v dôsledku nižšieho čerpania prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. V plnení príjmov sa pozitívne, aj keď ešte nie v plnom rozsahu prejavili výsledky daňovej reformy, ktorá sa začala realizovať od začiatku roku 2004. Zjednotenie daňových sadzieb a zámer presunúť daňové zaťaženie od zdaňovania výroby smerom k zdaňovaniu spotreby sa prejavili aj v zmene podielu príjmov z priamych daní a nepriamych daní na celkových daňových príjmoch. Kým v roku 2003 bol ich vzťah v pomere 35 % k 62 %, vlani sa zmenil na 29 % k 69 %. Pôvodne schválený rozpočet výdavkov sa vykonanými rozpočtovými opatreniami pomerne výrazne modifikoval a v úhrne sa zvýšil o 13,1 mld. Sk.

    Ustanovenie zákona o štátnom rozpočte, ktoré obmedzovalo výšku úprav na maximálne 5 % pôvodne rozpočtovaných výdavkov pri nezvýšení rozpočtového schodku, bolo však dodržané. Vo vzťahu k takto upravenému rozpočtu sa v skutočnosti vyčerpalo len 96,7 %, v tom formou bežných výdavkov 97,1, formou kapitálových výdavkov 80,8 % a prostriedky použité na pôžičky a účasť na majetku sa čerpali na 97 %. Rozpočtové kapitoly si v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách previedli na konci roku 2004 na osobitné účty dofinancovania programov 5 mld. slovenských korún, ktoré sa na pôvodný účel použijú v tomto roku.

    Aj keď si vývoj rozpočtového hospodárenia v uplynulom roku nevyžadoval zásadné vstupy zamerané na neprekročenie rozpočtového schodku, bolo potrebné zabezpečiť finančné krytie viacerých rozpočtových titulov, s ktorými sa pri príprave rozpočtu nepočítalo. Išlo najmä o výstavbu automobilky Kia-Hyundai, oddlženie zdravotníctva prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, úhradu úrokov a istiny redistribučného úveru na trvalo sa obracajúce zásoby pre akciovú spoločnosť Slovenská konsolidačná a návratnú výpomoc pre Železnice Slovenskej republiky. Spolu ide o 12,3 mld. Sk, ktoré sa zabezpečili z úspor výdavkov niektorých rozpočtových kapitol, zvýšením výdavkov nad plánované príjmy a použitím časti prostriedkov štátnych finančných aktív.

    Zásadnú zmenu pri tvorbe a realizácii štátneho rozpočtu v roku 2004 priniesol vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. V príjmoch sa to prejavilo tým, že ako transfer z Európskej únie sa rozpočtovali prostriedky spolu vo výške 14,2 mld. Sk, ku ktorým sa v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách rozpočtovali príslušné výdavky. Z výdavkov rozpočtu mala Slovenská republika odviesť do všeobecného rozpočtu Európskej únie 9 mld. korún. Spolu s nerozpočtovanými prostriedkami z predvstupových nástrojov a povstupového Schengenského prechodného fondu sa čistá finančná pozícia Slovenska voči Európskej únii predpokladala ako aktívna vo výške 17,3 mld. Sk. V skutočnosti dosiahla vrátane pohľadávky na priame platby aktívum 5,5 mld. Sk.

    Považujem za potrebné uviesť, že prostriedky, ktoré Slovenská republika z rozpočtu Európskej únie v roku 2004 nevyčerpala, môže v súlade s pravidlami platnými pre jednotlivé fondy čerpať aj v nasledujúcich rokoch.

    Schodok verejného rozpočtu v metodike ESA 95 dosiahol 43,9 mld. korún, čo vo vzťahu k hrubému domácemu produktu predstavuje 3,31 %, o 0,71 % percentuálneho bodu menej, než sa rozpočtovalo. I keď stanovené 3-percentné maastrichtské kritérium pre schodok bolo prekročené, tendencia poklesu percentuálneho podielu schodku verejných financií na hrubom domácom produkte sa udržala aj vlani, keď toto percento bolo o 0,15 percentuálneho bodu nižšie než v roku 2003.

    Absolútne bol vykázaný konsolidovaný schodok verejnej správy nižší o 8,1 mld. slovenských korún, než sa rozpočtovalo. Je to dôsledok skutočnosti, že aj keď celkové príjmy verejnej správy boli vo vzťahu k rozpočtu nižšie o 804 mil. korún, celkové výdavky boli nižšie až o 6,8 mld. Druhým faktorom je, že v skutočných konsolidovaných príjmoch a výdavkoch verejnej správy sú zahrnuté aj výsledky hospodárenia príspevkových organizácií a akciovej spoločnosti Veriteľ, ktoré v návrhu verejného rozpočtu boli obsiahnuté len prostredníctvom transferov a príspevkov z ústredných a miestnych rozpočtov a platieb zo zdravotných poisťovní do príspevkových organizácií.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že by nebolo účelné ďalej uvádzať ďalšie podrobné číselné údaje o dosiahnutých výsledkoch rozpočtového hospodárenia. Celú faktografiu obsahuje predložený materiál a aj s ohľadom na jeho prerokovanie v jednotlivých parlamentných výboroch sú vám tieto údaje iste známe.

    Ako som už uviedol, hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v uplynulom roku sa skončilo schodkom vo výške 70,3 mld. Sk. Vláda Slovenskej republiky spomínaným uznesením č. 409 prijala rozhodnutie uhradiť tento schodok vo výške 8,7 mld. Sk úvermi prijatými v roku 2004 a vo výške 61,6 mld. Sk vydaním štátnych cenných papierov a prijatím pôžičiek v roku 2005. Takáto štruktúra úhrady schodku, ktorá nie je viazaná len na vydanie štátnych dlhopisov, podľa nášho názoru umožní získať finančné zdroje na jeho krytie pri nižších nákladoch, než za aké by bolo možné emitovať štátne dlhopisy.

    Odporúčam, aby sa Národná rada stotožnila s týmto rozhodnutím vlády o krytí schodku štátneho rozpočtu vykázaného v roku 2004 a aby prijala uznesenie, ktorým schvaľuje aj návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 ako celok, tak ako bolo predložený.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto, prosím, pre navrhovateľov.

    A teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jána Jasovského, aby uviedol

    stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1188).

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister, Najvyšší kontrolný úrad v zmysle príslušných zákonov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2004 z hľadiska dodržiavania zákonov o štátnom rozpočte, o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve a ďalších zákonov a predpisov, ktoré súvisia s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu.

    Najvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku hodnotí najmä náležitosti návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2004, súhrnné výsledky rozpočtového hospodárenia, príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskej únie, výdavky štátneho rozpočtu na výskum a vývoj, programové rozpočtovanie, financovanie schodku štátneho rozpočtu, štátne aktíva a štátne pasíva, návratné finančné výpomoci a ostatné zložky verejného rozpočtu.

    Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rozpočtový rok 2004 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, v ostatných zložkách verejného rozpočtu. Vychádza z Národnej banky Slovenskej republiky, vychádza z výroku audítora v účtovnej závierke Národnej banky Slovenskej republiky za rok 2004 a vychádza, samozrejme, z údajov a informácií, ktoré sú poskytované Štatistickým úradom Slovenskej republiky a Štátnou pokladnicou.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe výsledkov kontroly hospodárenia a správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol a návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2004 konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 50 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách. V hospodárení štátneho rozpočtu vykázaného na hotovostnom princípe sa v roku 2004 dosiahli príjmy v objeme 242 444,4 mil. Sk, objem výdavkov 312 732,6 mil. Sk a schodok za rok 2004 predstavuje 70 288,2 mil. Sk.

    Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že údaje za jednotlivé druhy daní vykázané v evidencii daňových príjmov a vo finančných a účtovných výkazoch Daňového riaditeľstva a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zodpovedali stavom príjmových účtov vedených v Štátnej pokladnici a stavom vykázanom v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004.

    Daňová reforma, ktorá sa začala realizovať v roku 2004, mala vplyv na inkaso daňových príjmov. Jej realizáciou sa zvýšil podiel nepriamych daní na celkových daňových príjmoch o 7 % oproti roku 2003. Zavedením rovnej dane zo všetkých druhov a výšky príjmov a zjednotením sadzby DPH sa výber daní zjednodušil.

    Rozpočet výdavkov štátneho rozpočtu bol rozpočtovými opatreniami zvýšený o 4,22 % na sumu 323 547,8 mil. Sk, pričom skutočné výdavky v porovnaní so schváleným rozpočtom boli vyššie o 0,73 %, čo však bolo v súlade s § 2 ods. 2 zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Údaje uvedené v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 o krytí schodku štátneho rozpočtu sú v súlade s údajmi vykázanými v účtovníctve ministerstva financií k 31. 12. 2004.

    Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že štátny dlh sa oproti roku 2003 zvýšil o 82 455,8 mil. korún na sumu 523 669,7 mil. Sk. Objem zdrojov financovania štátneho dlhu v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 stanovený v sume 145 988,4 mil. Sk bolo možno v zmysle § 4 ods. 2 zákona o štátnom dlhu zvýšiť najviac o 20 % istín štátneho dlhu splatných v príslušnom rozpočtovom roku, to znamená o sumu 29 197,7 mil. Sk. Stanovený limit zvýšenia zdrojov určených na financovanie štátneho dlhu splatného v roku 2004 nebol prekročený.

    Vláda v zastúpení štátu ako akcionára začala aktívnejšie uplatňovať svoje práva na podiel zo zisku v spoločnostiach, v ktorých má štát svoju účasť, a to vo forme dividend, ktoré sa po ich vyplatení stávajú príjmom štátneho rozpočtu. Na výdavky štátneho rozpočtu v roku 2004 mali však nepriaznivý vplyv opakované porušovania zákonov a predpisov upravujúcich postupy hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, najmä porušovanie zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o verejnom obstarávaní a tiež aj zákona o účtovníctve. Prostriedky štátneho rozpočtu, konštatuje Najvyšší kontrolný úrad, neboli vždy vynakladané v súlade s princípom hospodárnosti a efektívnosti, teda len na zabezpečenie nevyhnutných potrieb jednotlivých kapitol. Pri dôslednom dodržiavaní rozpočtovej a finančnej disciplíny, najmä z pohľadu hospodárnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov, mohlo byť smerovanie k splneniu cieľa vládneho programu, ktorým je pokles deficitu verejných financií na úroveň neprevyšujúcu 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2006, dosiahnuté, resp. prejavené oveľa výraznejšie.

    Výsledky kontrol, ktoré za rozpočtový rok 2004 NKÚ Slovenskej republiky vykonal v 35 kapitolách štátneho rozpočtu a v 9 subjektoch verejného rozpočtu, ukázali na mnohé nedostatky, ktoré pretrvávajú aj z predchádzajúcich období. Možno by som spomenul aspoň to, že správcovia jednotlivých kapitol objednávajú u rôznych externých dodávateľov aj práce a služby, ktoré sú súčasťou činnosti vyplývajúcej z organizačných poriadkov jednotlivých organizácií, resp. z opisov štátnozamestnaneckých miest. Najčastejšie sú to rôzne právne služby, analytické činnosti, poradensko-konzultačné služby, servisné, čistiace, strážne služby atď. Tým sa obchádza stanovený limit pracovníkov alebo zamestnancov, ako aj limit mzdových prostriedkov.

    V oblasti verejného obstarávania pri obstarávaní tovarov a služieb organizácie využívajú v prevažnej miere najmenej transparentnú metódu verejného obstarávania, a to rokovacie konanie bez zverejnenia, pri ktorom nie sme schopní vylúčiť a nikto nie je schopný vylúčiť existenciu negatívnych javov, ktorým je napr. klientelizmus, korupcia a pod. Takýto postup však umožňuje nedokonalá legislatíva, na to upozorňujem Národnú radu Slovenskej republiky, a neodstránila ju ani novela zákona o verejnom obstarávaní.

    Zo strany správcov kapitol štátneho rozpočtu nebola vždy venovaná dostatočná pozornosť vedeniu účtovníctva v zmysle ustanovení zákona o účtovníctve a účtovnej dokumentácii z hľadiska komplexnosti náležitostí a dodržiavania účtovných postupov podľa účtovnej osnovy, čo je, samozrejme, dôležité v súvislosti s nutnosťou permanentného zabezpečovania transparentnosti a objektívnosti rozpočtového procesu.

    Dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad na záver konštatuje, že možnosti využitia pozitívneho vplyvu Slovenskej republiky alebo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie závisia najmä od schopnosti príslušných ministerstiev a ďalších štátnych orgánov Slovenskej republiky v maximálnej miere využiť finančné zdroje, ktoré boli Slovenskej republike poskytnuté z predvstupových a povstupových nástrojov Európskej únie.

    Hospodárenie verejnej správy, ktoré je vykázané v metodike ESA 95, sa v roku 2004 skončilo schodkom 43 868 mil. Sk, čo predstavuje 3,31-percentný podiel na hrubom domácom produkte v bežných cenách. Konsolidovaný dlh verejnej správy vykázaný k 31. 12. 2004 v sume 578 071 mil. Sk, predstavuje 43,6 % hrubého domáceho produktu, sa zvýšil oproti roku 2003 o sumu 66 301 mil. Sk.

    Dámy a páni, máte príslušnú tlač, ktorú ste si mohli preštudovať, tlač 1188, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. To stanovisko je oveľa podrobnejšie, obsahuje mnohé grafy, ktoré sme použili, predpokladám, že v budúcom období budeme tvoriť aj vyššiu analytickú činnosť v tejto oblasti tak, aby som správu podobného charakteru mohol predložiť aj v budúcnosti do Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánovi Jasovskému za prednesenie správy o stave záverečného účtu Slovenskej republiky za Najvyšší kontrolný úrad.

    Teraz dávam slovo pánovi Pálovi Farkasovi, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 a návrhy rozpočtov kapitol štátneho záverečného účtu za rok 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1158 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 15. júna 2005. Prakticky v tomto termíne všetky výbory prerokovali predložený návrh štátneho záverečného účtu a gestorský výbor takisto prerokoval tento návrh.

    Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2004:

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady rokovali výbory tak, ako to bolo pridelené, prerokovali a zobrali na vedomie: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Po druhé, prerokovali a schválili tento návrh, ktorý dosiahol príjmy, výdavky a schodok už v naznačenej výške, tieto výbory: pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, zdravotníctvo, obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Po tretie, súhlasili s úhradou schodku štátneho rozpočtu vykázaného v štátnom rozpočte na štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2004 už v naznačenej výške, tento schodok bude krytý spôsobom, ako to naznačil už aj pán minister a predseda Najvyššieho kontrolného úradu, nejdem to opakovať.

    Výbory odporučili tento návrh zobrať na vedomie tak, ako to máte uvedené na str. 3 a 4, kde sú uvedené aj jednotlivé kapitoly, ktoré boli prerokované v rámci rokovania výborov. Okrem toho gestorský výbor prijal aj uznesenie vo vzťahu k tejto spoločnej správe a schválil spoločnú správu osobitným uznesením zo dňa 20. júna a uznesenia č. 636. Súčasťou tejto spoločnej správy je, samozrejme, aj návrh uznesenia Národnej rady, o ktorom budeme hlasovať pri konečnom hlasovaní, a súčasťou tohto uznesenia je aj vyčíslený schodok, výdavky a príjmy a náš súhlas s formou úhrady tohto schodku v roku 2005.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil za klub poslancov strany Smer – Sociálna demokracia pán poslanec Šulaj. Písomne sa ďalej ani za kluby, ani nikto ďalší neprihlásil. Ústne potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, keď som išiel dolu schodmi, vôbec som uvažoval nad tým, či mám niečo povedať a či aj vlastne táto poslanecká miestnosť si uvedomuje dôležitosť tej chvíle, keď by sme mali hovoriť o štátnom záverečnom účte. Keď som sem nastupoval a pán predseda Národnej rady hovoril o tom, že by sa mala zvýšiť kultúra a zodpovednosť poslancov, a myslím si, že bola to veľmi správna veta, ale keď sa pozriete tu do miestnosti, a to patrí tak aj nášmu klubu, aj ostatným klubom, asi štátny záverečný účet nie je taký dôležitý ako zákon o fajčení, poprípade niektoré ďalšie zákony.

  • Reakcie z pléna.

  • Hovoril som aj o našom klube, aj o všetkých ostatných kluboch.

    Zároveň by tu však mali sedieť aj zástupcovia vlády, pretože je tu štátny záverečný účet ako jeden z najvyšších zákonov, ktorý sme schvaľovali, a to je zákon o štátnom rozpočte, zákon o verejnom rozpočte na tri roky, som rád, že tu sedí pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, považujem ho za naozaj ekonóma a koniec koncov pôsobili sme istý čas v Komore daňových poradcov. Ale chýba mi tu pán predseda vlády, chýba mi tu pán minister, ale môžeme si tu aj my sami tak medzi sebou hovoriť o tom, čo by všetko v tom štátnom záverečnom účte malo byť a ako sa vlastne správame k verejným financiám.

    Prvá výhrada, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá, metodika tvorby štátneho rozpočtu. Ak sa pamätáte, na predkladaný návrh, ktorý sme dostali, prvý predkladaný návrh štátneho a verejného rozpočtu na roky 2004 až 2006, tak prvá metodika hovorila, myslím, že o schodku 63 mld. korún. Následne vtedy bolo hovorené – a v tej prvej metodike, ktorú sme dostali k návrhu –, bolo povedané, že to bude schodok okolo 15 mld., ktorý bude súvisieť so vstupom Slovenska do Európskej únie. To sú tzv. intrakomunitárne operácie, ktoré vznikajú na dani z pridanej hodnoty a na spotrebnej dani. Takýto dokument ani nebol následne zapracovaný do štátneho rozpočtu a do verejného rozpočtu na rok 2004. Ja sa pýtam prečo? Veď ide o 15 mld. korún. Následne, iste, že nemohol byť ani vyhodnotený, pretože sme povedali, že nie 63 mld., ale 78,5 mld. korún. A ja sa pýtam, keď to boli také dôležité intrakomunitárne operácie, vyhodnotil ich niekto? Áno, ministerstvo financií ich vyhodnocovalo. Ale dostali sme to aj do tejto správy? Čo ak ten dosah bol 12 mld. korún, potom sme nemali mať schodok 78,5, ale 78,5 mld. mínus 12 mld. korún. Tak sa pýtam, k čomu sme sa vlastne dopracovali a ako hodnotíme štátny záverečný účet? Keďže to nebolo ani v schválenom verejnom rozpočte, tak to nevyhodnotil ani NKÚ. A ja osobne považujem správu NKÚ za veľmi dobrú a myslím si, že naozaj má vysokú vypovedaciu schopnosť. Ale takéto podstatné detaily mi tam chýbajú.

    Ďalej, aby som sa zaoberal trošku aj problémami, ktoré vznikli pri plnení verejných rozpočtov v roku 2004. Tak v správe – a ja sa k tomu potom aj následne dostanem – sa konštatuje, že okolo 10 mld. sme neplnili príjmy z rozpočtov Európskej únie. Všimol si niekto v priebehu rozpočtového roku, že je tento problém? Áno, ja som naň upozorňoval a vtedy som hovoril, nech vláda spracuje analýzu príjmov a výdavkov z rozpočtov Európskej únie. Teraz konštatujem, že na cashovom princípe nám niekde niečo chýba, ale keď nie je cash, tak sa ani nemôžu rozdeľovať peniaze. Hovoríme o aktuálnom spôsobe a pýtam sa: Dostaneme raz tieto peniaze? Veď to aj jednoduchý živnostník pochopí, že je rozdiel medzi pohľadávkou a jej zaplatením alebo bonitou pohľadávky hotovými peniazmi, ktoré máme. Ide o 10 mld. korún. Ale táto snemovňa vtedy povedala, že nechce vedieť túto analýzu, lebo máme dôležitejšie zákony, neviem síce, ktoré boli tie dôležitejšie. Myslím si, že o 10 miliardách sme mali hovoriť.

    Ďalej tu bolo spomínané, že posilnili sme programové rozpočtovanie. Súhlasím s tým, že musíme ísť systémom posilnenia programového rozpočtovania. Ale veď vy sa pamätáte, keď sme pred niekoľkými mesiacmi schvaľovali rozpočet, ktorý hovoril o programoch, že odhalíme 7 354 trestných činov, ale boli tam aj iné dôležité programy. Ja sa pýtam: Ako boli tieto programy vyhodnotené? Na jednej strane plánujeme programy, na druhej strane sa pýtam: Na tie programy bolo viacej alebo menej finančných prostriedkov alebo boli dobre alebo zle vyhodnotené tieto programy? Neviem. Je to dobré, že sme posilnili to programové rozpočtovanie, ale keď nemáme spätnú väzbu, tak si myslím, že ani nie je možná kontrola a ani následne hovoriť o efektívnosti a vynakladaní finančných prostriedkov je veľmi ťažké.

    Ak hovorím a budem hovoriť o niektorých problematických veciach, tak ma zaujíma, čo sa stalo v Slovenskej konsolidačnej, lebo niektoré veci a väzby som nepochopil, tak sa pýtam na ne, v roku 2004 a vlastne aj s financovaním štátneho dlhu. Keď si zoberiete materiál štátny dlh, vyskúšajte tam nájsť v tomto dokumente, nehovorím o iných dokumentoch, ktoré súvisia so štátnym záverečným účtom, vyskúšajte tam nájsť výšku štátneho dlhu. Medzitým sa menila aj metodika. Hovorí sa o verejnom dlhu 578 mld., hovorí sa o štátnom dlhu 523 mld., možnože som sa niekde trochu pomýlil, ale približne by takéto mali byť tieto cifry. Hovorí sa aj o tom, ako sa menila metodika. Mňa by zaujímalo aj prečo a z akého dôvodu.

    Takže poďme teraz trošku k štátnemu záverečnému účtu. Ospravedlňujem sa, že vás budem nudiť miliardami, ale viem, že čakajú aj iné dôležité zákony. Pokúsim sa byť stručný. V roku 2004 rástol HDP v skutočnosti vo výške 5,5 %. Takýto vývoj nebol zaznamenaný za 8 rokov od roku 1999, teda od nástupu staronovej vlády. Rast HDP bol však vyšší v rokoch 1994, 1995, 1996. Už v tomto období týchto rokov sme konštatovali, že je potrebné uskutočňovať reformy, aby ekonomika Slovenska sa vyvíjala zdravšie, aby dobiehanie európskych štátov bolo rýchlejšie. V tomto čase ešte občania Slovenska ani netušili o tom, že raz budeme v Európskej únie, aj keď sme mali túto snahu, alebo budeme členským štátom NATO. Pamätáme sa však aj na roky 1998, 1999, v ktorých boli občania tohto štátu presviedčaní o tom, že je potrebné prijať tzv. balíčky opatrení, ktoré boli vtedy prezentované pani Schmögnerovou a pánom Miklošom, definované napríklad ako posledné znižovanie životnej úrovne a zvyšovanie najmä DPH. V tom období sme hovorili o 10-percentnej DPH, že je to posledné zvyšovanie a že je to posledný balíček opatrení. Potom sme ju v roku 2003 vyrovnávali, daň z pridanej hodnoty, na 14 % a potom sme spravili reformu a máme 19-percentnú jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Namieste je teda otázka: Čo predovšetkým spôsobilo rast HDP, ak som hovoril o rokoch 1994, 1995, 1996? Boli to reformy alebo vstup Slovenska do Európskej únie a NATO?

    Uvedenú skutočnosť nedefinuje štátny záverečný účet priamo. Možnože medzinárodné porovnanie susedných štátov, ktoré mali iné postupy pri reformách, nám môžu dať odpoveď. V Českej republike neboli robené reformy a myslím, že nikto to ani nijakým spôsobom nepopiera. I napriek tomu má Česká republika silný sociálny dosah na občana a Česká republika v roku 2004 dosiahla rast HDP 4 %. Je to nižší rast HDP ako na Slovensku, a to i napriek politickým turbulenciám, ktoré u našich susedov boli politickou realitou. Podobne sa vyvíjala i poľská ekonomika, ktorá dosiahla nárast HDP vo výške 5,4 %.

    Nechcem hodnotil len prostredníctvom rastu HDP silu a zdravosť ekonomík susedných štátov. Je však na zamyslenie posúdiť i skutočnosť v ich vývoji a porovnať ich so Slovenskom. Slovensko, ako aj naše susedné štátny majú jeden dôležitý spoločensko-politický fenomén a to je vstup do Európskej únie. Následne od členstva v EÚ sa vyvíja pomoc Európskej únie málo rozvinutým krajinám. Táto skutočnosť sa pozitívne prejavila i vstupom priamych zahraničných investícií na Slovensko. Priame zahraničné investície boli, budú jedným zo základných ekonomických rozvojových faktorov. Sú umiestnené na Slovensku kvôli spoločnému európskemu priestoru a lacnej pracovnej sile. V opačnom prípade si neviem predstaviť rýchly vývoj našich susedov.

    A budem to dokumentovať aj na parite kúpnej sily. Je potrebné úroveň HDP porovnávať na obyvateľa pri prepočte pomocou bežnej parity kúpenej sily. V priemere sa v Európe za rok 2004 vytvorila na jedného obyvateľa hodnota 29-tisíc dolárov, v Nemecku 28 700 pri raste 1,6 %, vo Francúzsku 31 100 dolárov pri raste 2,4 %, v Rakúsku 33-tisíc dolárov pri raste 1,9 %, na Slovensku 15 400 pri raste 5,5. Čo to znamená? 0,8 % Nemecka je približne našich 5,5 % rastu. Je dobré, že sa vyvíjame rýchlejšie, ale dávajme do vzájomnej súvislosti aj iné trendy. To znamená, že Slovensko ako jedna z najchudobnejších krajín sa vyvíja rýchlejšie, no jej rast v absolútnych hodnotách parity kúpnej sily na obyvateľa nebol až taký rýchly ako v ekonomicky silných krajinách alebo v niektorých našich susedných krajinách, ako je napríklad Česká republika, pretože túto paritu sily mala Česká republika vyššiu, hoci trend vývoja bol len 4 % HDP.

    Rast HDP v stálych cenách na úrovni 5,5 % bol pri oslabení vplyvu čistého vývozu tovaru a služieb založený výlučne na prírastku domáceho dopytu tvoreného rastom konečnej spotreby a tvorby hrubého kapitálu. Takto sa to konštatuje v správe. Je pravdou, že v roku 2004 dochádza oproti roku 2003 k rastu konečnej spotreby domácnosti oproti konečnej spotrebe verejnej správy. Pamätáte sa na rok 2003, keď sme občanom vysvetľovali, že všetci si musíme uťahovať opasok, len rast verejnej správy, spotreby verejnej správy bol rýchlejší ako spotreby domácností. Vtedy sa politické garnitúry rozhodli, že v podstate nebudeme šetriť na verejnej správe, predsa tá musí prežiť, tá musí ísť ďalej dopredu a že budeme šetriť na občanovi. To bola vtedy realita.

    Skutočnosť je asi taká, že mali sme definovať, aj v čom bol rast konečnej spotreby a tvorby hrubého kapitálu. Zameriam sa predovšetkým na rast konečnej spotreby domácností. S čím súvisel? So zvýšením reálneho príjmu? Áno, aj. S nárastom spotrebiteľských úverov? Jednoznačne. Rástli okolo 36 mld. korún. S poklesom peňažných úspor obyvateľstva? No áno, o 14 mld. klesli aj peňažné príjmy obyvateľstva. Takže ak hovoríme o tom, že konečná spotreba domácností ťahala ekonomiku v roku 2004, analyzujme aj prečo. A toto mi v správe o štátnom záverečnom účte chýba.

    I napriek tomu, že je zaznamenaný pokles rastu konečnej spotreby verejnej správ v roku 2004, nemožno považovať vývoj verejných výdavkov za uspokojivý, ekonomicky a finančne zdôvodniteľný. I naďalej pretrvávajú neproduktívne finančné výdavky súvisiace najmä s vysokými nájmami, s vysokými odmenami verejnej správy, štátnych úradníkov, nakupovaním osobných automobilov. Reforma verejných výdavkov a efektívnosť nakladania z peňazí daňových poplatníkov je teda jednou zo základných ekonomických úloh súčasnej doby, ale aj budúcej doby. A tu mi práve chýba to vyhodnotenie programového rozpočtovania.

    Pozitívne hodnotím stav vývoja hrubého fixného kapitálu, ale na tomto stave vývoja má pozitívny trend aj Európska únia a pomoc málo rozvinutým regiónom a štátom. Slovenská ekonomika nevedela zvrátiť nepriaznivý vývoj v salde zahraničného obchodu. Mali sme saldo okolo 35,6 mld. korún., predpokladám, že novými priamymi zahraničnými investíciami raz v budúcnosti sa tento stav môže zlepšiť.

    Asi najväčším ekonomických a sociálnym programom bola nezamestnanosť. Viete, keď nastupovala staronová garnitúra v roku 2003, bola nezamestnanosť 17,5 %, v roku 2004, myslím, bola 18,1 a teraz, myslím v roku 2005, 31,3, alebo k 30. 4. je to okolo 17,4. Je dobre, že tento vývoj klesá, ale ja som upozorňoval, v roku 1999 bolo 317-tisíc nezamestnaných, v roku 2004 bolo 480-tisíc, teraz je ich 460-tisíc. Bodaj by sme sa dopracovali aj k číslu 317-tisíc.

    Najväčší problém, ktorý tu je, sú regionálne rozdiely. Zvyšuje sa nezamestnanosť predovšetkým v regiónoch, ktoré boli slabé:

    - banskobystrický región, budem hovoriť roky 2003 a 2004, z 23,8 na 26,6,

    - prešovský región z 20,4 na 22,9,

    - košický región z 23 na 25.

    Je teda namieste otázka, že tieto regionálne rozdiely sa za roky 2003 a 2004 nepodarilo vláde nejakým spôsobom zvládnuť, a to i napriek tomu, že sú tu pozitívne trendy vstupu Slovenska do Európskej únie.

    U koho vzrástla životná úroveň, kde a v akých regiónoch? Problematika sociálno-ekonomických disparít regiónov bola jedna z dôležitých tém, ktoré sa mi podarilo presadiť v Národnej rade Slovenskej republiky. Na základe môjho vystúpenia sa tu v polročných intervaloch hodnotí problematika regionálnych rozdielov a vláda by mala stanovovať aj kritériá alebo úlohy, ktorými chce regionálne disparity riešiť do konca volebného obdobia. V rámci napríklad takýchto správ sme sa dozvedeli, že zavedením rovnej dane sa regionálne disparity zmenšujú. Ja si myslím, že to nie je pravda, pretože zavedením daňovej reformy doplatili na daňovú reformu predovšetkým chudobné regióny – a takisto som túto skutočnosť vedel dokázať. Navrhoval som, aby vláda spracovala daňové a odvodové zaťaženie za roky 2003, 2004 a výhľadovo do roku 2005, 2006. Nestalo sa tak, takže môžeme hodnotiť zatiaľ na základe subjektívnych kritérií. Samozrejme, táto analýza u nás je spracovaná a vieme s ňou vystúpiť.

    Inflácia. Miera inflácie za rok 2004 dosiahla úroveň 7,5 %. V predchádzajúcom roku to bolo 8,5 %. Keď sa pozriete na infláciu z dlhodobého hľadiska, po Maďarsku, myslím, sme druhý štát. Áno, je pravda, že ceny potravín išli smerom nadol, ale zoberte si štatistiku inflácií za 10 rokov v rámci Eurostatu a prídete na to, že sme zaujali druhé miesto.

    Štátny dlh. K 31. 12. 2004 dosiahol štátny dlh, nehovorím o verejnom dlhu, štátny dlh 523 mld. korún. Od roku 2000 stúpol štátny dlh takmer o 300 mld. korún. Oproti roku 2003 stúpol štátny dlh o 80 mld. korún. Myslím si, že aj nad takýmito číslami by sme sa mali troška pozastaviť. V štátnom záverečnom účte, v štátnom dlhu mi chýbala ekonomická efektívnosť nakladania so štátnymi a finančnými prostriedkami. Asi by sa mali vyhodnotiť finančné prostriedky, ktoré súviseli s obhospodarovaním štátneho dlhu, pretože tvoria hodnotu takmer okolo 30 mld. korún. Myslím si, že je to značná finančná suma, ktorá je veľmi dôležitá aj pre posudzovanie štátneho rozpočtu, verejného rozpočtu, ale aj pre ekonomické nakladanie s finančnými prostriedkami daňovníkov.

    Ak hovoríme o daňových príjmoch. Mal som jednu vážnu výhradu, ktorá súvisela s intrakomunitárnymi operáciami a s ich vyhodnotením, keďže táto skutočnosť nie je v štátnom záverečnom účte, budeme hovoriť len o tých veciach, ktoré v štátnom záverečnom účte sú. Hovorí sa o tom, že daňové príjmy za rok 2004 boli vyššie o určitú hodnotu financií, peňazí a aj to viedlo k tomu, že schodok štátneho rozpočtu nebol 78,5 mld., ale 70,3 mld. korún. Vzrastali predovšetkým daňové príjmy na nepriamych daniach – na spotrebných dania a na dani z pridanej hodnoty. Bolo to okolo 21,5 mld. korún oproti roku 2003. Úbytok bol na dani z príjmov fyzických osôb okolo 5,6 mld. korún. Aj táto informácia svedčí o tom, že predovšetkým konečná spotreba bola zaťažená daňami. Ak vychádzame z daňovej reformy, ktorá tu v živote nebola v tejto poslaneckej snemovni prerokovaná, tak jednou zo základných téz daňovej reformy bolo, že nebudeme zdaňovať dvakrát určitú ekonomickú činnosť. Napríklad pri ziskoch pri dani z príjmu právnických osôb. Povedali sme, že zdaníme ich len raz 19-percentnou sadzbou a všetko to, čo je už čistý zisk, nebudeme zdaňovať viackrát. Asi sa pamätáte na moje vystúpenie, keď som hovoril, že teraz pri dani z príjmu zdaňujeme znova tantiémy 19-percentnou sadzbou a to je už čistý zisk. Takže odklonili sme sa od jednej zásady, ktorá bola veľmi dôležitá pre daňovú reformu. Ale keď vieme túto zásadu použiť pri priamych daniach, ja sa potom pýtam: Prečo zdaňujeme spotrebnú daň daňou z pridanej hodnoty? To je takisto dvojité zdaňovanie, vážení páni. To je takisto konečná spotreba, ktorá bola zaťažená dvakrát. Ak niekde pri dani z príjmov sme túto zásadu porušili, tak pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach sme ju zaviedli a nechávame ju naďalej takýmto istým spôsobom bežať ďalej.

    Výdavky štátneho rozpočtu. Nebudem o nich hovoriť, vyjadril som sa v programovom rozpočtovaní.

    Vzťahy Slovenskej republiky k Európskej únii. Hovoril som o 10 mld., ktoré v podstate nevieme analyzovať a nevieme ich vysvetliť. Asi to nemá význam vystupovať ďalej k tejto téme.

    Možnože by som chcel ešte upozorniť na jednu vec, ktorá ma metodicky trápila. Mesiac december. Ak sa pozriete na schodky štátnych rozpočtov, prídete na to, že tam stúpol schodok štátneho rozpočtu, myslím, o 37 mld. korún. Čo tak zrušiť mesiac december? Asi by sme deťom zobrali Vianoce, ale ušetrili by sme 37 mld. A potom sa pýtam: Ako vykazujeme jedenásť mesiacov? A ako sa vykazuje aj schodok štátneho rozpočtu v roku 2004? Môžeme hovoriť o tom, že ten schodok je vykazovaný správne? To sú všetko otázky, na ktoré asi sám osobne nebudem vedieť odpovedať. Možnože prídu ďalšie generácie, ktoré sa tým budú zaoberať, pretože súvisia s riadením tohto štátu a s podstatnými problémami.

    Ďakujem tým, ktorí si našli chvíľu času na to, aby si ma vypočuli a aby sa možnože zamysleli aj nad problémami, ktoré sú problémami celej tejto spoločnosti. Nechcem vás už ďalej zaťažovať číslami, verím, že raz sa kvalita nášho rozhodovacieho procesu posunie ďalej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán poslanec Blajsko, poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2004 a návrh obsahuje toto: súhrnné výsledky hospodárenia verejného rozpočtu, výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a výsledky rozpočtového hospodárenia ostatných zložiek verejného rozpočtu.

    Národná rada Slovenskej republiky v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu, rozhoduje o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.

    Po druhé. V súvislosti s návrhom štátneho záverečného účtu sa súhrnne charakterizuje ekonomický vývoj, ako aj rast HDP, priemerná miera inflácie, počet pracujúcich, teda podľa výberového zisťovania pracovných síl, ktorý dosiahol v minulom období 2 170,4-tisíc osôb s medziročným rastom o 0,3 %. Počet nezamestnaných podľa výberového zisťovania pracovných síl bolo 480,7-tisíc s medziročným rastom o 4,7 %. Počet disponibilných nezamestnaných podľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol 373,5-tisíc s medziročným poklesom o 7,4 %. Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl bola 18,1 % s rastom o 0,7-percentuálneho bodu oproti roku 2003. Miera evidovanej nezamestnanosti podľa úradu práce však bola vykázaná v hodnote 14,3 % s poklesom oproti 2003 o 0,9-percentuálneho bodu. Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 15 825 korún s medziročným rastom o 10,2 %, rast reálnych miezd bol 2,5 %, v roku 2003 z hľadiska jeho poklesu o 2 %.

    Po tretie. Rozpočtové hospodárenie v roku 2004 bolo ovplyvnené predovšetkým vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, reformou v oblasti verejných financií, v rámci ktorej sa výrazne zmenila najmä kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky presunom kompenzácií zo štátu na územnú samosprávu, trvaním na rozpočtových obmedzeniach bez vytvárania dlhov, uplatňovanie programového rozpočtovania a podobne.

    Po štvrté. V návrhu štátneho záverečného účtu sa konštatuje, že z hľadiska dodržiavania základných rozpočtových vzťahov vývoj rozpočtového hospodárenia si nevyžadoval v priebehu roka zásadné vstupy zamerané na neprekročenie rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu. Počas roka Ministerstvo financií Slovenskej republiky realizovalo však viaceré opatrenia zamerané na finančné krytie niektorých výdavkových titulov, s ktorými sa pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2004 vôbec nepočítalo. Ide o výstavbu automobilky Kia-Hyundai vo výške 1 037 mil. Sk.

    Ďalej oddlženie zdravotníctva prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s., vo výške 2 201 mil. Sk. Úhrada úrokov a istín úveru na trvalo obracajúce sa zárobky pre Slovenskú konsolidačnú, a. s., vo výške 7 911,8 mil. Sk. Vo vzťahu k uvedeným výdavkom sa konštatuje, že zdroje na ich krytie sa získali prostredníctvom výdavkom kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, Štátneho dlhu a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj zvýšením výdavkov z titulu vyšších príjmov, najmä daňových.

    V tejto súvislosti treba dať do pozornosti, že vzhľadom na rozsah zníženia výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rozpočte na rok 2004 celkom o 4 863,9 mil. Sk, dotýkajúce sa predovšetkým sociálnych dávok, významným zdrojom krytia výdavkov neuvažovaných v štátnom rozpočte sa takto stali úspory v sociálnom systéme, predovšetkým dávky v hmotnej núdzi. Zníženie výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky umožnilo pokryť takmer 40 % výdavkov, s ktorými sa pri príprave štátneho rozpočtu vôbec neuvažovalo.

    Po piate. Celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 242,44 mld. Sk, čo je 98,8 % upravovaného rozpočtu výdavkov, príjmov 3,02 mld. Sk. Oproti schválenému rozpočtu boli príjmy vyššie o 10,49 mld., v percentách je to 4,5 %. V porovnaní s rokom 2003 celkové príjmy vzrástli o 9,37 mld. Sk, čiže o 4 %. Celkové výdavky štátneho rozpočtu sa čerpali v sume 312,73 mld. na 76,7 % upravovaného rozpočtu. Úspora bola 10,81 mld. Sk. V porovnaní so schváleným rozpočtom boli skutočné výdavky vyššie o 2,28 mld., čiže o 0,7 %. Oproti roku 2003 vzrástli celkové výdavky o 23,69 mld. Sk, v percentách o 9,8 %. Skutočný schodok dosiahol 70,29 mld. Sk, oproti upravovanému rozpočtu je nižší o 7,79 mld., čiže o 10 %, a oproti schválenému rozpočtu nižší o 8,21 mld., čiže o 10,5 %. V porovnaní s rokom 2003 je schodok vyšší o 14,31 mld. Sk, čiže o 25,6 %.

    Po šieste. Z hľadiska štruktúry príjmov štátneho rozpočtu zameriame sa hlavne na daňové príjmy dotknuté realizáciou daňovej reformy. Daňové príjmy dosiahli 209,46 mld. Sk, oproti upravovanému rozpočtu boli vyššie o 6,07 mld., čiže o 3 % oproti schválenému rozpočtu, a vyššie o 14,22 mld., čiže o 7,3 %. V porovnaní s rokom 2003 daňové príjmy vzrástli o 9,31 mld. Sk, čiže o 4,7 %. Daň z príjmov fyzických osôb dosiahla 25,25 mld. oproti upravovanému rozpočtu. V porovnaní s rokom 2003 ide o pokles o 6,64 mld., čo možno považovať vcelku za vplyv daňovej reformy. Mám na mysli jednotnú daň 19 %, uplatnením daňového bonusu na deti, zvýšenie nezdaniteľného minima a podobne.

    Poznamenávame, že prekročenie rozpočtového daňového príjmu bolo v plnom rozsah zabezpečené daňou z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Príjmy z DPH dosiahli 99,58 mld. Sk, oproti rozpočtu viac o 1,88 mld., v porovnaní s rokom 2003 sú tieto príjmy vyššie o 15,78 mld. Sk. Spotrebné dane dosiahli sumu 43,4 mld., oproti rozpočtu viac o 2,5 mld. a rast v porovnaní s rokom 2003 bol zaznamenaný o 14,1 %.

    Daňovú reformu hodnotí vláda Slovenskej republiky ako úspešnú. Daňová reforma charakterizovaná rovnou daňou 19 % znamená výrazný presun daňového bremena z priamych daní na nepriame dane. Mám na mysli DPH a spotrebné dane. Pokiaľ sa súhrnne porovnáva zníženie dane z príjmov fyzických osôb oproti roku 2003 o 6,64 mld. Sk so zvýšením príjmov z DPH a spotrebných daní oproti roku 2003 o 21,13 mld., možno povedať, že zavedenie práve 19-percentnej dane z príjmov vrátane aj bonusov z hľadiska zníženia daňových príjmov je nielen plne kompenzovaná zvýšením výnosov nepriamych daní, ale zvýšenie výnosu nepriamych daní v rámci daňovej reformy značne prevyšuje zníženie výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Až takmer o 14,5 mld. Sk.

    Nespochybňuje sa daňová reforma, ale sa nastoľuje otázka, vážené kolegyne, kolegovia, či bolo potrebné takéto zvýšenie daňového zaťaženia občanov vrátane dôchodcov v oblasti nepriamych daní, mám na mysli DPH.

    Po siedme. Príjmy z rozpočtu Európskej únie v rámci zahraničných transferov v skutočnosti boli čerpané vo výške 4,52 mld. korún, čo je z rozpočtu 14,22 mld.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ja vás preruším na chvíľočku. Chcem oznámiť predsedom poslaneckých klubov, že predseda parlamentu zvoláva teraz na 17.00 hodinu poslanecké grémium do zasadačky, a kým bude výsledok rokovania poslaneckého grémia, budeme pokračovať v rokovaní. Výsledok poslaneckého grémia navrhne a určí ďalší postup, na čom sa predsedovia poslaneckých klubov dohodnú.

    Pokračujte, pán poslanec Blajsko.

  • V oblasti príjmov z rozpočtu Európskej únie ide o čerpanie len na úrovni 31,8 %. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny z rozpočtovaných 1 273,4 mil. Sk čerpalo len 88,2 mil. korún, čo je 6,6 %, čiže veľmi nízke percento čerpania.

    Po ôsme. Bežné výdavky štátneho rozpočtu boli čerpané v sume 263,86 mld. Sk s úsporou oproti upravovanému rozpočtu 7,9 mld. korún. V porovnaní s rokom 2003 vzrástli bežné výdavky o 16,37 mld. Sk. Výdavky na mzdy, platy a ostatné služobné vyrovnania sa čerpali v sume 32,6 mld., oproti upravovanému rozpočtu menej o 0,29 mld. Skutočný priemerný mzdový výdavok na štátneho zamestnanca dosiahol hodnotu 19 988 Sk. V roku 2003 bol v hodnote 18 338.

    Sociálne dávky sa rozpočtovali sumou 32,59 mld., z toho v rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 32,08 mld. Sk. Rozpočtovými opatreniami bola úroveň sociálnych dávok znížená na 28,4 mld., čiže o 4,55 mld. menej, ako pôvodne bolo v kapitole zapísané. V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 27,32 mld. Sk, čiže o 4,7 mld. menej. Skutočné vyplatené sociálne dávky dosiahli súhrnne 27,54 mld. s úsporou oproti upravovanému rozpočtu, o 0,5 mld. oproti schválenému rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, budem naozaj krátko hovoriť a je to záležitosť, ktorá sa síce týka štátneho záverečného účtu, ale predsa len je tu istý súvis s metodikou, s akou sa aj zostavuje štátny rozpočet.

    V tejto sále mnohokrát odznievajú slová o sociálnom cítení. Ja vždy tvrdím, že sociálne cítenie nie je merateľná veličina a že lepšie popísať vzťah k sociálnej problematike sa môže cez pojem – a teraz som zabudla aký. Dobre. Jednoducho, keď v štátnom rozpočte určujeme proporcie vo vzťahu k dávkam sociálneho systému, je to vlastne miera solidarity, akú táto poslanecká snemovňa má k tým, ktorí majú v živote menej šťastia, a k tým, ktorí napríklad nemajú zamestnanie. Na to sú rôzne účelové, nechcem povedať viazané prostriedky, ale účelovo vyčlenené prostriedky a ja som bola hlboko presvedčená o tom, že ak sú prostriedky vyčlenené účelovo, takže sa môžu používať len na tento účel. Ale opak je pravdou. Pretože najväčší pohyb v rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bol práve v účelovo viazaných prostriedkoch.

    Mne sa nezdá celkom normálne, aby sme naprojektovali v štátnom rozpočte na sociálnu inklúziu 31 mld. Sk, nakoniec vyčerpáme 26 mld. Sk, čo je vlastne nejaké 16-percentné šetrenie. Čiže moja otázka mala by byť na pána ministra financií, ale pevne verím, že pán minister dopravy ju fundovane odpovie, či považuje za správne, aby sa účelovo viazané prostriedky presúvali na iný účel, ako boli schválené. Pretože takto sa môžeme dožiť toho, že jedného dňa bude rozpočet ministerstva práce, ja neviem, 40 mld. Sk a na konci roku bude vyčerpaných len 20 mld. Sk. A tá sociálna situácia v štáte sa o 50 % nezlepší.

    Mňa dosť mrzí to, že keď upozorňujeme z tohto miesta na vatu v štátnom rozpočte, tak som bola označená za demagóga a za človeka, ktorý nevie, o čom rozpráva. Ukázalo sa, že tak ako bola vata v rozpočte v roku 2004, bude vata aj v rozpočte v roku 2005. Ak teda má štátny rozpočet slúžiť len tomu, aby sme niečo schválili, a potom sa to presúva medzi kapitolami, vo vnútri kapitoly, tak si myslím, že by bolo lepšie dať nám nakoniec sem jednu sumu, sumu príjmov, sumu výdavkov a schválime to a už potom nech sa deje, čo sa deje.

    Takže môj apel na vás, kolegyne a kolegovia, či by sme sa nemali zamyslieť nad tým, že účelové prostriedky budú účelovo viazané prostriedky, a či by štátny rozpočet, pokiaľ bude predkladaný, alebo zákon o štátnom rozpočte by mal obsahovať takéto nejaké obmedzenie, aby neprichádzalo k tomu, že na aktívnu politiku trhu práce vyčerpáme nakoniec pri nejakej 15-percentnej nezamestnanosti, alebo 14-percentnej, ani nie 60 % prostriedkov.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom –

    návrhom koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne poslankyne a poslanci, prosím pokoj v rokovacej sále. Materiál ste dostali ako tlač 1166, spoločnú správu výborov 1166a.

    Žiadam ministra dopravy pána Prokopoviča, aby uviedol predmetný dokument.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky zastúpená ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky predkladá na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1361 z 2. decembra 2004 na dnešné rokovanie materiál Koncepcia osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 377 z 10. mája 2005.

    Cieľom predloženej koncepcie je systémovo riešiť vykonávanie dopravných služieb vo verejnom záujme stanovením ich optimálneho rozsahu a efektívneho využitia verejných zdrojov na ich zabezpečenie. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií navrhuje také opatrenia, ktoré priaznivo ovplyvnia efektívnosť využitia verejných prostriedkov na úrovni štátu, vyšších územných celkov a obcí do oblasti verejnej dopravy:

    1. prechod kompetencií v oblasti regionálnej železničnej dopravy na vyššie územné celky,

    2. optimalizácia rozsahu objedávania výkonov vo verejnom záujme a

    3. zavedenie regulovanej súťaže verejného obstarávania ako nástroja na efektívne využitie verejných zdrojov.

    Prvým opatrením chceme odstrániť súčasný nedostatok v oblasti verejnej dopravy, keď obslužnosť samosprávneho kraja sa zabezpečuje prostredníctvom dvoch rôznych správnych orgánov – štátu v oblasti železničnej dopravy a samosprávneho kraja v autobusovej doprave. Tento stav nevytvára podmienky a predpoklady na optimalizáciu a harmonizáciu verejnej osobnej dopravy a nezabraňuje financovanie súbežných regionálnych vlakov a autobusových liniek. Ministerstvo preto navrhuje postupný presun regionálnej železničnej dopravy do úrovne vyšších územných celkov v rokoch 2007 až 2009. Rozsah presunu regionálnej železničnej dopravy bude výsledkom analýzy vyčíslenia finančných dôsledkov na rozpočty vyšších územných celkov na základe nájdenia optimálneho variantu. Finálnym cieľom je, aby bola celá doprava osobnými vlakmi presunutá na VÚC, čo v súčasnosti predstavuje 2/3 celkových výkonov vo verejnom záujme.

    Cieľom optimalizácie je stanoviť potrebný objem dopravných výkonov a dosiahnuť efektívny pomer medzi autobusovou a železničnou dopravou na zabezpečenie dopravnej obslužnosti. Takto stanovený objem podporený využitím moderných softvérových riešení bude základom na vypracovanie zmluvy vo verejnom záujme, respektíve pre verejné obstarávanie. Hlavnou podmienkou optimalizácie je plán dopravnej obslužnosti, ktorého spracovanie bude úlohou každého objednávateľa služieb verejnej dopravy. Základnými určujúcimi prvkami tohto plánu bude sieť dopravnej infraštruktúry v danom území a smery mobility obyvateľstva v regióne stanovené na základe výsledkov dopravno-sociologického prieskumu.

    Regulovaná súťaž vychádza zo zahraničných skúseností, ktoré ukazujú, že financovanie verejnej osobnej dopravy z verejných prostriedkov pri uplatňovaní verejnej súťaže vytvára podmienky na znižovanie nákladov dopravcov vo verejnej osobnej doprave a na zvyšovanie kvality prepravy. Naše ministerstvo preto navrhuje, aby pri objednávaní výkonov vo verejnom záujme sa postupovalo podľa pripravovaného zákona o verejnom obstarávaní.

    Otázky zabezpečenia financovania dopravných služieb vo verejnom záujme sú riešené na úrovni

    1. samosprávnych krajov a obcí v zákonoch fiškálnej decentralizácie, to znamená, v zákone č. 564/2004 Z. z., v zákone č. 582/2004 Z. z. a v zákone č. 583/2004 Z. z.;

    2. na úrovni štátu zmluvami o výkonoch vo verejnom záujme v železničnej doprave, t. j. v zmluve o výkonoch vo verejnom záujme, pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe na rok 2004 podľa zákona Národnej rady č. 164/1996 Z. z. o dráhach a v zmluve o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy podľa zákona Národnej rady č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že realizáciou uvedených opatrení dosiahneme kvalitnejšiu obslužnosť, efektívne využitie verejných zdrojov na zabezpečenie verejnej dopravy a podporou environmentálne prijateľných druhov dopravy znížime aj nepriaznivé vplyvy dopravy na životné prostredie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Janiša, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som vám podal informáciu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy atď. (tlač 1166).

    Predmetný materiál bol prerokovaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vo výbore pre verejnú správu. Výbory, ktorým bola tlač pridelená, prerokovali predmetný materiál takto: výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil návrh vziať na vedomie, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie zobrať materiál na vedomie, výbor pre verejnú správu odporučil Národnej rade návrh schváliť.

    Gestorský výbor na rokovaní o spoločnej správe výborov navrhoval odporúčanie – zobrať materiál na vedomie, avšak správu gestorský výbor neschválil. Preto využívam oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z citovaného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, a odporúčam, aby po ukončení rozpravy Národná rada zobrala predmetný materiál na vedomie.

    Pán podpredseda, to je všetko, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil, ústne sa kto hlási do rozpravy, prosím? Pán poslanec Vážny, pán poslanec Blajsko, končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý – pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa stručne a vecne vyjadril k materiálu, ktorý opäť nesie honosný názov koncepcia. Takýchto koncepcií z dielne vlády, ale aj ministerstva sme v Národnej rade prerokovali za posledných pár mesiacov niekoľko. Preto ma už vôbec neprekvapuje kvalita a úroveň tejto poslednej. Verte mi, že ozaj ma neprekvapila, aspoň nie v pozitívnom zmysle.

    Hneď v úvode materiálu sa konštatuje, že „pre verejnú osobnú dopravu je charakteristické postupné znižovanie prepravného výkonu a silnie trend individuálneho motorizmu“. Vysvetlenie tohto javu zo strany ministerstva, resp. vlády znie: nedostatočná podpora verejnej dopravy na jednej strane, zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva na strane druhej. Ani zmienka o tom, čo táto vláda robila za posledných šesť rokov, keď takto sama musí skonštatovať svoju slabú podporu verejnej doprave. Ak si niekto myslí, že miera záujmu štátu na jej zachovaní, na zachovaní verejnej dopravy, resp. rozvoji sa meria len výškou každoročne pridelených dotácií, treba mu pripomenúť, že ešte dôležitejšie ako pridelenie dotácie je efektívne, zdôrazňujem, efektívne vynakladanie týchto prostriedkov a v neposlednom rade aj efektívna liberalizácia a dôrazná regulácia dopravného trhu.

    Ak sa pri hodnotení súčasného stavu v koncepcii uvádza, že od 1. 1. 2005 došlo k úplnej regionálnej zodpovednosti samospráv za výkony vo verejnom záujme, ako aj zodpovednosti samospráv za cenovú reguláciu, nedá sa mi opýtať, aká bola doteraz zodpovednosť ministerstva dopravy, ktoré podpisovalo zmluvy o výkone vo verejnom záujme, ako si ministerstvo dopravy plnilo svoje základné úlohy, ktorými sú koordinácia dopravy, efektívna dopravná politika štátu, usmerňovanie rozvoja dopravy atď. Ako sa dosiaľ správala táto reformná vláda? Nech si páni ministri priznajú, že reformovali všetko možné, ale bez mihnutia oka vynaložili na podporu verejnej dopravy ako celku skoro 10 mld. ročne, ako napríklad v roku 2004, bez toho, aby mali spätnú väzbu o efektivite takto vynaložených prostriedkov.

    Odvolávať sa u Železničnej spoločnosti na kvantifikáciu rozsahu výkonov vo verejnom záujme na bežný rok je minimálne odvážne. Veľmi dobre vieme, že sa tým nik so zodpovednosťou za efektivitu vynaložených prostriedkov štátneho rozpočtu nezaoberal. A najspokojnejšia je nakoniec aj tak Železničná spoločnosť, ktorá bezprácne získa požadovaný balík peňazí. Menej spokojní sú však vzhľadom na kvalitu poskytovaných služieb cestujúci, ktorí okrem nie nízkeho cestovného prispievajú na dopravu aj zo svojich daní. Pod rúškom odvolávok na zákony klameme sami seba.

    S veľkou pompou sa v koncepcii tento materiál opiera o fakt, že je dodržaný zákon o cenách. Áno, dodržujeme síce zákon o cenách pri tarifných záväzkoch, ako aj vyhlášku ministerstva financií, ktorou regulujeme ekonomicky oprávnené náklady, ale efektivita nám ušla dostratena. Štát už dávno mal platiť len za to, čo sa skutočne vykoná, a nie za fiktívne výkony.

    Takto vyzerá reforma v oblasti dopravy? Prečo dodnes nebola zavedená adresnosť úhrad za výkony vo verejnom záujme alebo iné zmysluplnejšie vynakladanie týchto prostriedkov? Prečo sa štát doteraz nezaoberal harmonizáciou dopravy na celoštátnej úrovni? Myslí si vláda, že keď SAD-kám v roku 2004 nestačilo 1,379 mld. Sk, bude im v roku 2005 stačiť len 1,031 mld. korún, t. j. o 370 mil. menej?

    Reformovať verejnú dopravu nestačí len formou každoročných zmien a presunov v položkách výdavkov štátneho rozpočtu a jednoduchým presunom kompetencií. Považujem to prinajmenšom za neodborné, nesystémové riešenie, resp. riešenie nie hodné ministerstva dopravy, ktorého základnou náplňou je koordinácia dopravy, ako som už spomenul, usmerňovanie, spracovanie štátnej dopravnej politiky a efektivita v doprave. Len krátky čas po tom, čo vláda schválila rozdelenie kompetencií pri prevádzkovaní dopravy na dráhe medzi štát a samosprávne kraje, dnes tá istá vláda musí v predloženej koncepcii konštatovať, že toto riešenie nebolo výhodné a treba ho nanovo upraviť. Obdobný problém však môžeme v budúcnosti očakávať v prípade vzťahu samosprávnych celkov a miest. V koncepcii vláda definuje, čo všetko je potrebné vyriešiť pre zlepšenie služieb verejnej dopravy, tak akoby práve objavila Ameriku. Opäť sa však musím pýtať: Čo reformovali doteraz? Veď prijatím takýchto záverom vláda de facto potvrdzuje, že doteraz túto oblasť riadila zle. Kto je zodpovedný?

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím pokoj v sále.

  • Čo sa týka niektorých medzinárodných predpisov a odporúčaní, dnes Slovenská republika v rámci verejnej dopravy stále výrazne zaostáva v ich plnení.

    Vážené kolegyne a kolegovia, táto koncepcia, hlavne argumentácia, ktorou sa zdôvodňuje potreba jej prijatia, je jasným dôkazom toho, ako nesystémovo a s akým nezáujmom vláda k oblasti verejnej dopravy v minulosti pristupovala, a zdá sa mi, že pristupuje aj teraz. Potvrdzujú to aj fakty v nej uvedené: neefektívne, neadresné a nekontrolované vynakladanie prostriedkov na úhrady výkonov vo verejnom záujme, nezabezpečenie optimalizácie dopravnej obslužnosti územia a harmonizácie dopravy, prehodenie zodpovednosti za regionálnu dopravu na nižšie zložky, myslím tým najmä VÚC-ky, bez peňazí s tým súvisiacich, s logom, čo sa nepodarilo a neurobili sme my za posledných šesť rokov, spláchnime na VÚC-ky. Nevyvíjanie dostatočného tlaku na znižovanie prevádzkových nákladov a efektívnejšie využívanie kapacít, nízka úroveň služieb, dávno zabudnuté heslá o mobilite občanov, ktoré boli deklarované v programovom vyhlásení vlády. A takto by som mohol pokračovať ďalej.

    Pán minister mi iste môže a asi aj bude oponovať, že práve prijatím tejto koncepcie sa podarí všetky mnou spomínané problémy postupne odstrániť. Nebudem sa už viackrát pýtať, prečo tak doteraz nebolo možné konať aj z úrovne štátu. To jest úroveň tohto materiálu zďaleka nezodpovedá honosnému názvu koncepcia. Obsahuje rôzne nevyjasnené stanoviská a alternuje v rozhodujúcich veciach, resp. naznačuje rôzne scenáre. Tam, kde by malo byť jasné usmernenie, nerieši podstatu veci, opatrenia v koncepcii sú všetkým chronicky známe, ale nie sú doplnené ani o čas a zodpovednosť. Nekritizujem myšlienku presunu zodpovednosti za ďalšiu časť verejnej dopravy na samosprávne kraje ako celok. Len by som bol veľmi rád, keby už konečne rezorty aj ministri preukázali svoju schopnosť, aj keď je to ich zákonná povinnosť, efektívne využívať a spravovať im zverený majetok a prostriedky zo štátneho rozpočtu, aby už konečne do parlamentu prestali prichádzať návrhy na odpredaje majetku s odôvodnením, že ho nevieme alebo nechceme efektívne spravovať...

  • Ruch v sále.

  • ... s odôvodnením, že ho nevieme alebo nechceme efektívne spravovať, ale preto, že to môže ešte viac napomôcť k ich väčšej konkurencieschopnosti. Aby sa kompetencie prestali presúvať na nižšie stupne samosprávy z dôvodu, že si ústredné orgány štátnej správy nevedia s nimi poradiť, ale z dôvodu, že tieto sú plne konsolidované, prehľadné, vykonávané v jasnom legislatívnom prostredí. Keby to tak bolo pri tejto koncepcii, veľmi ochotne by som ju podporil. Keďže však v tomto prípade chce štát presunúť celé bremeno regionálnej železničnej dopravy na samosprávne kraje v stave, v akom sa momentálne nachádza, a chce sa tak podľa môjho názoru zbaviť zodpovednosti za jej budúci vývoj, predkladám preto, vážené kolegyne a kolegovia, návrh uznesenia Národnej rady, ktorý vám teraz v stručnosti prednesiem.

    „Návrh uznesenia Národnej rady k návrhu koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich. Národná rada Slovenskej republiky

    A. rozhodla, že vráti návrh koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich vláde Slovenskej republiky na dopracovanie;

    B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky prepracovanú koncepciu, ktorá bude obsahovať jasné stanoviská ďalšieho postupu, jasný scenár usmerňovania verejnej dopravy na Slovensku, detailný časový harmonogram, ako aj stanovenie konkrétnej zodpovednosti za plnenie úloh vyplývajúcich z tejto koncepcie.“

    Odôvodnenie: V pôvodnom návrhu uznesenia sa uvádza, že Národná rada berie túto koncepciu na vedomie. Mohli by sme nadobudnúť dojem, že ak nejde o jej schválenie, ale len o jej zobratie na vedomie, ide o bezvýznamný a formálny úkon. Treba však pripomenúť, že Národná rada zobratím tejto koncepcie na vedomie odobrí vláde Slovenskej republiky ňou navrhnutý postup. Odvolávajúc sa na schválenú koncepciu, bude vláda pripravovať novelizácie súvisiacich zákonov a bude postupovať podľa scenára v nej naznačeného. Predložená koncepcia obsahuje rôzne nejasné stanoviská, rôzne alternatívy riešenia rozhodujúcich problémov. Materiál naznačuje rôzne scenáre tam, kde by malo byť jasné usmernenie, nerieši podstatu veci, opatrenia v nej uvádzané sú všetkým chronicky známe. V koncepcii nie je uvedený časový harmonogram postupu a nie je stanovená zodpovednosť za plnenie úloh vyplývajúcich z koncepcie. Navrhuje sa preto, aby Národná rada vrátila koncepciu na dopracovanie vláde a požiadala vládu o predloženie prepracovanej koncepcie v zmysle navrhnutého uznesenia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor. Pripraví sa do rozpravy pán poslanec Blajsko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na predrečníka a vyjadriť mu moju plnú podporu. Keď sme tento dokument prerokúvali u nás vo výbore, veľmi podobne som argumentoval, dokonca som si dovolil povedať, že táto koncepcia je „dopravnou antikoncepciou“.

    Chcel by som povedať a potvrdiť ďalšiu vec. Je to skutočne presúvanie zodpovednosti z úrovne pozície vlády na úroveň vyšších územných celkov. Ale chcem upozorniť na to, že pán predseda Bratislavského vyššieho územného celku sa veľmi hrdil v médiách, ako vynikajúco tá regionálna doprava funguje, dnes sa tým už nehrdíme, doprava nám nefunguje a médiá sú o tom ticho.

    Preto pozmeňujúci návrh predrečníka podporím, v prípade, že nebude prijatý, budeme hlasovať proti. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás len informovať. Rozhoduje grémium o tom, aby sme potiahli rokovanie dnes tak a hlasovali zajtra, ale to bude dobrá správa preto, aby sme pružne rokovali, aby sme pružne mohli pokračovať v rokovaní. Ale prosím vás o to, naozaj je tu nedôstojné prostredie z pohľadu hluku a ten, kto si chce niečo vydiskutovať, pán Hopta, pán Galbavý, pani Plháková, vydiskutujte si to vonku. Ja nepustím to rokovanie ďalej, sami bojujete o nejakú dôstojnosť, tak ja sa tu na to dívať nebudem.

    Pán Blajsko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, návrh koncepcie bol vypracovaný v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1361 z 2. 12. 2004 k zabezpečeniu prepravy vo verejnom záujme v rokoch 2004 a 2005. Vcelku možno kladne hodnotiť, že sa vláda zaoberala koncepčnými otázkami osobnej autobusovej a železničnej dopravy, i keď sa koncepcia zameriava predovšetkým na financovanie výkonov vo verejnom záujme.

    Pokiaľ ide o koncepčné otázky osobnej autobusovej a železničnej dopravy, sme toho názoru, že tieto by mali byť previazané na dopravnú politiku štátu, resp. vychádzať z takéhoto dokumentu alebo byť v súlade s ním. Nie je jasné, aké väzby sú na dopravnú politiku štátu, či takéhoto dokumentu, či vôbec takýto dokument je aj schválený. Koncepcia sa má realizovať a touto koncepciou sa má realizovať aj presun zodpovednosti za výkony vo verejnom záujme na regionálnu samosprávu, čiže vyššie územné celky, čím by sa vytvoril systém úplnej zodpovednosti vyšších územných celkov tak za výkony vo verejnom záujme, tak na úseku autobusovej dopravy, ktorá prešla na vyššie územné celky od 1. 1. 2005, ako aj na úseku regionálnej železničnej dopravy.

    Systémovo by bolo možné súhlasiť s tým, že verejná osobná doprava regionálneho významu sa presunie do zodpovednosti vyšších územných celkov. Pre takéto riešenie je však potrebné vytvoriť podmienky v oblasti jej financovania. Koncepcia počíta s tým, že v prvých dvoch rokoch po presune v roku 2007 a 2008 sa financovanie bude zabezpečovať formou preneseného výkonu štátnej správy zo štátneho rozpočtu, od roku 2009 v samosprávnej pôsobnosti vyšších územných celkov v ich priamej finančnej zodpovednosti. Podľa informácií a poznatkov z financovania výkonov vo verejnom záujme v železničnej doprave možno predpokladať závažné problémy vo financovaní tejto časti verejnej osobnej dopravy predovšetkým z týchto hľadísk:

    V prvom rade ide o to, že základňou na presun prostriedkov na regionálnu osobnú železničnej dopravu majú byť vyčlenené prostriedky na zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme v rozpočte ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, čiže nepredpokladajú sa zvýšené finančné nároky na podporu verejných služieb. Druhým problém je, ako budú vyššie územné celky pripravené od roku 2009 niesť plnú finančnú zodpovednosť za poskytovanie verejných služieb v regionálnej železničnej doprave v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti. Ekonomická pripravenosť vyšších územných celkov niesť túto plnú zodpovednosť by si podľa nášho názoru vyžadovala oveľa hlbšiu analýzu, a to aj v nadväznosti na predpokladané plány dopravnej obslužnosti jednotlivých samosprávnych krajov. Vzhľadom na problémy s decentralizáciou financovania na samosprávu skôr by sme sa prihovárali za financovanie formou preneseného výkonu štátnej správy počas dlhšieho časového obdobia, teda nielen roky, ako je uvedené v koncepcii, 2007 a 2008.

    V súvislosti s financovaním prevádzky osobnej železničnej dopravy by sa žiadalo presne vymedziť zdroje financovania. Bez tohto vymedzenia zdrojov financovania sa môže totižto aj stať, že pri nedostatočnom zabezpečení finančných zdrojov nebude možné prevádzkovať osobnú železničnú dopravy z úrovne vyšších územných celkov. Presunom kompetencie na vyššie územné celky spojenej so zabezpečovaním prevádzky dopravy na dráhe súvisí aj otázka transformácie štátneho majetku dopravnej cesty regionálnej dráhy do majetku samosprávnych krajov. Sme toho názoru, že zo systémového hľadiska by sa mala táto otázka takisto komplexnejšie posúdiť.

    Za závažné otázky aj vo vzťahoch k financovaniu regionálnej železničnej dopravy považujeme jasné definovanie hranice medzi diaľkovou a regionálnou dopravou, ako aj spôsob prerozdelenia tej ročnej úhrady preukázateľnej straty z výkonov vo verejnom záujme z úrovne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na jednotlivé vyššie územné celky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje

    doplnenie zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie (tlač 1216).

    Materiál uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič, prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na doplnenie zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie, a to o majetkovú účasť na podnikaní spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., Letisko Sliač, a. s., Letisko Poprad-Tatry, a. s., Letisková spoločnosť Žilina, a. s., a Slovenské aerolínie, a. s. Materiál sa predkladá v súlade s § 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na podnikaní iných osôb v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje návrh uvedených zoznamov predkladať Národnej rade na prerokovanie.

    Malé letiskové spoločnosti boli založené 13. decembra 2004 z častí majetku bývalej príspevkovej organizácie Slovenskej správy letísk, v rozsahu samostatných účtovne oddelených organizačných zložiek spôsobom určeným zákonom č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. Tieto akciové spoločnosti vznikli 1. januára 2005 zápisom do príslušných obchodných registrov. Ide o akciové spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, kde v jeho mene koná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 447 zo dňa 8. júna 2005 schválila návrh spôsobu riešenia prevodu častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností bezodplatne na vyššie územné celky a mestá. Malé letiská zaradila do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, 66-percentnú majetkovú účasť štátu na podnikaní spoločnosti Letisko Poprad-Tatry, majetkovú účasť štátu na podnikaní spoločnosti Letisko Piešťany, 33-percentnú majetkovú účasť štátu na podnikaní Letisko Sliač, 66-percentnú majetkovú účasť na podnikaní spoločnosti Letisková spoločnosť Žilina.

    V zmysle citovaného uznesenia vlády ide o bezodplatný prevod vyššie uvedených majetkových účastí štátu takto:

    - Letisko Poprad-Tatry, a. s., v pomere 25 % na Prešovský samosprávny kraj, 25 % na mesto Poprad a 16 % na mesto Vysoké Tatry,

    - Letisko Piešťany v pomere 33 % na Trnavský samosprávny kraj a 33 % na mesto Piešťany,

    - Letisko Sliač v pomere 17 % na Banskobystrický samosprávny kraj a 16 % na mesto Zvolen,

    - Letisková spoločnosť Žilina, a. s., v pomere 33 % na Žilinský samosprávny kraj a 33 % na mesto Žilina.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 708/2004 schválila zaradenie celej majetkovej účasti štátu na podnikaní akciovej spoločnosti Slovenské aerolínie, a. s., do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb a zároveň poverila predsedu vlády predložiť zaradenie majetkových účastí štátu na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Spoločnosť Slovenské aerolínie pôsobí na trhu leteckej dopravy od roku 1996. Pôvodný projekt založenia tejto leteckej spoločnosti počítal, že ako národný letecký dopravca napomôže rozvoj trhu leteckej dopravy na Slovensku. Zámerom bolo nahradiť prázdne miesto na trhu po rozpade bývalej republiky, pretože pôvodný národný letecký dopravca ČSA bol prevedený do vlastníctva Českej republiky. Spoločnosť však následne nebola dostatočne kapitálovo vybavená na realizáciu rozvojových programov. To bola jedna z hlavných príčin záporných hospodárskych výsledkov, ktoré sa nepodarilo ani v nasledujúcich rokoch zvrátiť. Táto skutočnosť sa premietla aj do viacerých zmien v akcionárskej štruktúre tejto spoločnosti. Keďže sa vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k plne liberalizovanému trhu dopravy na Slovensku, predkladá sa na rokovanie do Národnej rady návrh na zaradenie celej majetkovej účasti štátu v tejto spoločnosti do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie. Predaj uvedenej majetkovej účasti štátu sa uskutoční formou výberového konania vopred určenému záujemcovi, resp. strategickému investorovi, ktorý preukáže finančnú spôsobilosť zrealizovať a udržať rozvojový podnikateľský plán.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pani poslankyňu Beatu Brestenskú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 122 z 20. júna 2005 pridelil daný doplnený zoznam majetkovej účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor o predmetnom materiáli rokoval na svojej 50. schôdzi 23. júna 2005 za účasti zástupcov ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a uznesením č. 611 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky doplniť zoznam majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie (tlač 1216) zobrať na vedomie. Správu výborov o výsledkoch prerokovania daného materiálu výbor uznesením č. 612 z 23. júna 2005 schválil. Súčasne poveril aj spravodajcu výboru predložiť Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu.

    Na základe rokovania Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade doplnenie zoznamu majetkovej účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie vziať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je prílohou správy.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa hlási niekto? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Minárik a kolegovia okolo vás, bude teraz hovoriť pán minister vnútra.

    Budeme prerokúvať

    správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004.

    Správu ste dostali ako tlač 1119 a spoločnú správu výborov ako tlač 1119a.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby správu uviedol, a zároveň opäť vyzývam poslancov, aby bol pokoj v rokovacej sále, pretože naozaj vyhlásim prestávku a...

  • Ruch v sále.

  • Pán Bárdos a všetci ostatní okolo, poprosím, pán podpredseda vlády Csáky, keď vy budete hovoriť, tiež vám bude dobre, keď bude pokoj.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, ktoré hľadalo spôsob, ako ďalej pokračovať v rokovaní 44. schôdze a prerušenej 45. schôdze. Žiaľ, nedošli sme k takému riešeniu, ktoré by dávalo šancu zajtra 44. a 45. schôdzu dokončiť, pretože nebola vôľa prijať istý návrh, aby sme zajtra ráno o 9.00 hod. hlasovali o prerokovaných bodoch programu. Preto dnes o 19.00 hod. preruším rokovanie schôdze, budeme zajtra pokračovať v rokovaní 44. schôdze a podľa času, keď skončí táto schôdza, by sme pokračovali v rokovaní prerušenej 45. schôdze možno až budúci týždeň. Toľko, panie poslankyne, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán minister Palko.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004 je zameraná nielen na hodnotenie účinnosti boja s jednotlivými druhmi trestnej činnosti, ale aj na úroveň vymožiteľnosti práva.

    Dôraz kladie na hodnotenie odhaľovania a vyšetrovania ekonomickej a finančnej kriminality, organizovaného zločinu, ako aj na hodnotenie znižovania dopravnej nehodovosti, zabezpečenia ochrany verejného poriadku a budovania štátnej hranice schengenského typu. Venuje pozornosť aj úrovni dôveryhodnosti Policajného zboru a pocitu bezpečia občanov.

    Jednotlivé časti správy sumarizujú realizované ťažiskové opatrenia a kroky rezortu na utlmenie jednotlivých druhov trestnej činnosti. V záverečnej časti správy sú vytýčené úlohy koncepčného charakteru na rok 2005.

    Rokovania jednotlivých výborov Národnej rady, ktorým bola správa pridelená na prerokovanie, vyjadrili podporu riešeniam efektívneho a úspešného boja s kriminalitou. Napriek tomu mi dovoľte, aby som správu doplnil o pár myšlienok. V roku 2004 bol zaznamenaný mierny pokles evidovaných násilných trestných činov. Mierny nárast bol zaznamenaný v počte objasnených mravnostných trestných činov a objasnených trestných činov domáceho násilia. Zvýšil sa počet evidovaných majetkových trestných činov, ktoré tvoria viac ako polovicu všetkých evidovaných trestných činov. Výrazný nárast bol zaznamenaný pri objasnených ekonomických trestných činoch pri počte objasnených trestných činov korupcie a pri organizovaných formách nelegálnej migrácie a prevádzačstva. Za päť mesiacov tohto roku dochádza k poklesu dohromady evidovaných trestných činov, je tu pokles viac ako 2 500 trestných činov, čo je nový trend oproti predchádzajúcemu roku. Takýto vývoj zaznamenávame aj pri majetkovej kriminalite, kde bol zaznamenaný nezanedbateľný pokles počtu evidovaných trestných činov...

  • Ruch v sále.

  • Prosím, keby bol naozaj pokoj v rokovacej sále. Nemôžeme to prerokovať, minister vnútra hovorí a tu sa všetci bavia, každý... Pán Minárik, váš minister hovorí, prosím vás pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Aj môj. Tak. Teraz je tu ticho, môžeme pokračovať.

  • Pri násilnej kriminalite pokračuje trend poklesu na rozdiel od vývoja mravnostnej kriminality, ktorá kopíruje stav v roku 2004. Pri finančnej a ekonomickej kriminalite sa potvrdzuje trend rastu z predchádzajúcich rokov. Tento nárast je možno považovať za pozitívny trend hlavne z dôvodu vysokej latencie ekonomických trestných činov.

    Vývoj následkov dopravnej nehodovosti v minulom roku je z dlhodobého hľadiska najlepším stavom v histórii Slovenskej republiky. Za päť mesiacov tohto roku môžeme konštatovať, že pokračuje ofenzíva Policajného zboru voči prejavom nedisciplinovanosti účastníkov cestnej premávky. Prejavilo sa to v poklese počtu usmrtených, ťažko zranených a ľahko zranených osôb.

    Páchatelia trestných činov využívali a v budúcnosti budú ešte intenzívnejšie využívať sofistikované formy predovšetkým ekonomickej a finančnej kriminality. Naznačuje to vývoj počas tohto roku, za prvých päť mesiacov narástlo viac ako 1 400 trestných činov. Je však potešiteľné, že Policajný zbor adekvátne reaguje na takéto formy kriminality. Celkovo bolo objasnených a dodatočne objasnených o 1 100 ekonomických a finančných trestných činov viac ako v rovnakom období roku 2004.

    V roku 2004 bola dominantným druhom kriminality majetková kriminalita. Tvorila takmer 59 % celkovej kriminality. Za päť mesiacov tohto roku došlo k nezanedbateľnému poklesu počtu majetkových trestných činov. Tvoria však dominantný druh celkovej kriminality. Predstavujú 52 % podielu na celkovej kriminalite. Aj napriek tomu, že nové trestnoprávne kódexy budú efektívnejšie riešiť majetkovú kriminalitu až v nasledujúcom roku, je možné konštatovať, že už prinajmenšom psychologicky ovplyvňujú páchateľov.

    Čo sa týka organizovaného zločinu, zločinecké skupiny mali prepojenie nielen medzi sebou, ale aj so zahraničím, páchali násilnú majetkovú a ekonomickú kriminalitu s úzkym prepojením na legálne formy podnikania, pod ktorými kryli svoje nelegálne aktivity a zisky z nich. Tieto aktivity prebiehali prostredníctvom účelovo zakladaných firiem a prelievaním takto získaného kapitálu do legálnych foriem podnikania sa stalo sprievodným znakom ich činnosti. Trendy z hodnoteného obdobia 2004 pokračujú aj v tomto roku. Zvýšenú pozornosť venuje Policajný zbor rozkladným opatreniam organizovaných skupín a utlmovaniu ich aktivít. O účinnosti boja s organizovaným zločinom je verejnosť priebežne informovaná.

    Čo sa týka medzinárodného terorizmu, vývojové tendencie v minulom roku naznačovali, že môže dôjsť k zneužitiu územia Slovenskej republiky na tranzit, materiálno-technickú podporu alebo na vytvorenie zázemia po spáchaní trestného činu terorizmu, resp. teroru medzinárodnými teroristickými organizáciami. Vo všeobecnosti je možné predpokladať, že územie Slovenskej republiky by sa nemalo stať v blízkej budúcnosti terčom teroristického útoku. Vylúčiť sa však nedá opakovanie takýchto aktivít, akým bol teroristický útok na našu diplomatickú misiu v Bagdade. Vylúčiť však nemožno ani aktivity na území Slovenskej republiky, najmä psychicky narušených osôb v bezvýchodiskových sociálnych situáciách, resp. osôb so záujmom o svoju medializáciu. Aktéri takéhoto kriminálneho konania by sa mohli usilovať vzbudiť dojem, že šlo o teroristický čin.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Policajný zbor na represívne formy práce nadväzoval celým radom preventívnych aktivít. Orientoval ich nielen na verejnosť, ale aj do vlastných radov. V spolupráci s rezortom školstva a organizáciami tretieho sektora sa venoval výchove a vzdelávaniu rizikových skupín občanov s dôrazom na mládež, na ženy, na drogovo závislé osoby a na seniorov, na čo využíva vlastné preventívne programy a projekty. V rámci technickej ochrany pred kriminalitou poskytoval poradenstvo a možnosť pripojenia na strediská centralizovanej ochrany. Policajný zbor preventívne pôsobenie do vlastných radov orientoval štandardne na stretnutia riadiacich pracovníkov s občanmi, na poskytovanie a sprístupňovanie informácií občanom v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám s cieľom vytvárať tlak občianskej verejnosti na kvalitu práce policajtov. Kládol veľký dôraz na dodržiavanie zákonnosti, ako aj plynulosti a kvality pri vybavovaní stránok, na prijímanie opatrení protikorupčného charakteru a na ich dôsledné plnenie. Na tieto preventívne kroky nadväzovali opatrenia v personálnej oblasti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených faktov mi dovoľte konštatovať, že Policajnému zboru sa darilo prekonávať ťažkosti a pokračovať v nastúpenom trende v boji s kriminalitou. Na záver vás chcem ubezpečiť, že Policajný zbor sa aj v tomto roku bude usilovať zúročiť výsledky, ktoré dosiahol v boji s kriminalitou za rok 2004. Naďalej bude pokračovať v prehlbovaní medzinárodnej policajnej spolupráce, ktorá je základom úspešného boja s organizovaným zločinom. Považujem za samozrejmé, že Policajný zbor svoju činnosť v budúcnosti zameria aj na riešenie „menej“ závažnej trestnej činnosti, s ktorou sa stretávajú občania a ktorá je mienkotvorným faktorom hodnotenia jeho práce.

    Chcem vysloviť presvedčenie, že aj tento rok bude úspešný a že s podporou zákonodarného zboru a ostatných štátnych orgánov bude možné o rok konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je stabilizovaná a že naši občania majú ešte vyšší pocit bezpečia ako v súčasnosti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz žiadam povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, stáva sa tradíciou, že s pánom ministrom Palkom sa stretávame v tejto osirotenej spoločnosti, takže dovoľte mi, aby som vás rýchlo a stručne oboznámil so správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1961 z 9. mája tohto roku pridelil túto správu na prerokovanie výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva a národnosti, postavenie žien a výboru pre obranu a bezpečnosť. Zároveň tento posledný menovaný určil za gesčný výbor a uložil mu pripraviť správu o výsledku prerokovania.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o bezpečnostnej situácii za rok 2004 pridelená, rozhodnutím predsedu Národnej rady vzali správu na vedomie a odporúčajú Národnej rade takisto ju vziať na vedomie. Iné výbory o správe nerokovali. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Otváram rozpravu. Ospravedlňujem sa, ale pán podpredseda Bugár mi dával ešte nejaké informácie. Písomne sa neprihlásil do rozpravy k tomuto bodu nikto. Ústne, pani poslankyňa Štrofová? Jediná. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, váš mikrofón.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pokúsim sa veľmi rýchlo povedať to, čo mám v pláne.

    Pán minister, dá sa vo vašom rezorte nájsť naozaj veľa chvályhodných vecí, ale tiež ešte aj veľa rezerv, o ktorých by sme mohli možno rozprávať. Ale v prvom rade by som sa rada venovala tomu najdôležitejšiemu. Vieme, že v poslednom čase sa u nás veľmi uplatnili a úspešne uplatnili, a nielen u nás, ale aj u našich susedov, akcie, ako je Jastrab a rôzni „sokolíci“ a pod., takže si myslím, že tieto preventívne akcie svojím spôsobom majú viesť k tomu, aby sa zvýšila bezpečnosť na cestách a viac sa dodržiavali predpisy a aby sa niektorí šoféri začali správať slušnejšie. Je to zrejme zamerané, ako veľakrát bolo povedané, na práve tých arogantných šoférov v tých veľkých limuzínach. Ja by som trošku chcela zazlievať týmto veciam jednu takú časť...

  • Ruch v sále.

  • Pán Madej, pán Ďaďo, pán Hrdlička... Hovorí žena, tak buďte disciplinovaní a slušní.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    ... a to je tá, že vlastne tento typ akcií by mal byť prevenciou a nie represiou. Ako je to v Čechách, Nemecku a v ďalších susediacich krajinách, ak chce polícia efektívne zapôsobiť na šoférov, vystupuje na cestách s označením „Polícia“, a nie v nejakých kamuflovaných úkrytoch alebo v nejakých kamuflovaných autách s čiernymi sklami a radarmi vnútri. Čiže ja by som skôr chcela vidieť našich policajtov tak, aby vystupovali ako tí pozitívni muži zákona, ktorí chcú pomôcť prevencii na cestách a chcú pomôcť tomu, aby naozaj si tí šoféri všimli a uspôsobili jazdu a možno do budúcnosti aj sa správali na tých cestách lepšie.

    Takže asi toľko a ďakujem, ak mi odpoviete v tejto veci, že ak náhodu do budúcna chcete tento typ akcií zmeniť a naozaj označiť našich policajtov, aby sa nemuseli sami za seba hanbiť. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, dovoľte krátko reagovať na vaše vystúpenie. Za slová uznania ďakujem. To uznanie patrí Policajnému zboru. Výhradu, ktorú ste spomenuli, toho typu, že policajti by mali pri dopravnobezpečnostných akciách zásadne vystupovať pod vlastnou značkou, pouvažujem o tom, s touto výhradou som sa prvýkrát stretol, len chcem podotknúť, že pri dopravnobezpečnostných akciách denne, nemyslím len pri tých celoslovenských typu Jastrab, ale krajských, okresných, denne sú nasadzované stovky policajtov, všetci sú, samozrejme, uniformovaní. Tam je jediná výnimka, to je osádka tých šiestich vozidiel, ktoré chodia po Slovensku a ktoré sa zameriavajú práve na tých najagresívnejšie jazdiacich šoférov na ťažkých autách. V okamihu, keď idú zasiahnuť, tak, samozrejme, už podľa zákona, presne podľa zákona o Policajnom zbore používajú označenie, to auto už je označené, oni sami potom sú v uniforme, čiže... Ale prosím, toto zvážim, porozmýšľam.

    A to je tak všetko z mojej strany. Ďakujem.

  • Pán poslanec Polka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Mám tu pripravených 15 strán, by som povedal, veľmi kritických poznámok na prácu polície a aj na prácu v rezorte ministerstva vnútra. Len tak na margo veci prvá poznámka: je 30. 6. 2005 a prerokúvame správu za rok 2004. To nie je problém asi rezortu, ale problém organizácie práce vlády a parlamentu. Ešte k tomu, boli tu prerokované správy ombudsmana, generálneho prokurátora a tam sa priamo táto správa žiadala, nechápem, prečo nebola zaradená.

    Pokiaľ ide o tie kritické poznámky, myslím si, že ste si mnohí prečítali stanovisko alebo polemický názor prof. Miroslava Kusého a potom následnú reakciu SME redaktora Javůrka, hovoria za všetko, pokiaľ ide o niektoré posledné zákroky polície. Tým, ktorí chcú viacej v tomto smere sa dopočuť, odporúčam, asi príde už do našich kín film V mene otca. Je to film o boji polície s organizáciou IRA z roku 1974 a mám vážne obavy, vyjadrujem vážne obavy, aby sa aj naša polícia nedostala do problémov, že by sa po 30 rokoch musel britský premiér ospravedlniť rodinným príslušníkom tých, ktorí prežili 15-ročné väzenie na základe vyfabrikovaných vypočúvaní aktérov týchto udalostí.

    Polícia pracuje skutočne v ťažkých podmienkach, v zložitej situácii, keď si mnoho bláznov mýli naše cesty so svojimi nejakými terénnymi, alebo teda so skúšaním svojich pretekárskych schopností. Viete, to, čo tu povedala kolegyňa, no tak ťažko situáciu hodnotiť, či má byť policajt v uniforme, alebo nemá byť v uniforme, keď ide blázon na 800-, 900-kubíkovej motorke a je v trenírkach, v tielku, s holou hlavou. Chcel by som odporučiť príslušným funkcionárom trasu Pezinok – Pezinská Baba – Malacky, kde v piatok, sobotu, nedeľu tzv. darcovia krvi robia všetko možné pre to, aby sa čo najskôr zabili. Policajtov je tam málo. Akcie Jastrab sú jednorazové, sú účinné samozrejme, klobúk dolu, ale vyčerpávajú nesmierne policajtov a potom ten efekt v ďalšom týždni je takmer nulový.

    Takže, dámy a páni, vzhľadom na túto málopočetnú, chcel by som vám dlho o tom rozprávať, ale nebudem vás s tým trápiť, tak mi dovoľte, aby som pri príležitosti 50. výročia narodenia ministra dopravy Pavla Prokopoviča svoju krátku anabázu ukončil.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme prerokúvať

    správu o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004.

    Správu vlády máte ako tlač 1173, spoločnú správu 1173a.

    Správu vlády uvedie jej podpredseda Pál Csáky. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám predložil na vaše rokovanie správu o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii za rok 2004.

    Od 1. mája 2004 sa Slovensko prostredníctvom účasti v pracovných skupinách, výboroch, radách ministrov zúčastňuje všetkých zasadnutí orgánov Európskej únie ako plnoprávny člen Európskej únie. O tom, akým spôsobom a akým rozsahom bolo toto naše právo podieľať sa na tvorbe legislatívy na úrovni EÚ uplatňované počas prvého roka nášho fungovania v Únii, prináša prehľad táto správa.

    Vláda Slovenskej republiky predkladá správu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Základným momentom pri príprave rád ministrov Európskej únie, na ktorých sú schvaľované legislatívne a iné dokumenty Únie, je účasť zástupcov vecne príslušných rezortov na expertných rokovaniach členských štátov, účasť na zasadaní COREPER a príprava odborných materiálov pre ministrov na samotné rokovanie Rady.

    Nariadenia a rozhodnutia sú všeobecne právne záväzné a priamo aplikovateľné na území každého členského štátu. Napriek tomu si v niektorých prípadoch vyžadujú určitú implementáciu, to znamená, je potrebné určiť orgán, ktorý bude mať nad ich realizáciu na národnej úrovni dohľad. Tým sa automaticky stáva rezort, ktorý sa zúčastňuje rokovania k danému právnemu návrhu na úrovni Európskej únie. Základ takého predkladaného dokumentu tvorí prehľad o činnosti ústredných orgánov štátnej správy, o vyvíjaných aktivitách na presadzovanie záujmov Slovenska na úrovni Európskej únie v oblasti tvorby legislatívy.

    Predkladaný materiál poskytuje informácie pre Národnú radu Slovenskej republiky. Celkovo možno konštatovať, že Slovenská republika v zásade dobre zvládla vstup do účasti na rozhodovacích procesoch Európskej únie. K zlepšeniu vzájomnej koordinácie medzi vládou Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky a poslancami Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku prispeli osobitné zasadnutia ministerskej rady vlády pre záležitosti Európskej únie za účasti poslancov Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a poslancov Slovenskej republiky v Európskom parlamente.

    Kľúčové momenty, ktorým sa bude treba venovať do budúcnosti, sú, aby bol dosiahnutý ešte lepší výsledok zapojenia sa do legislatívnych procesov Európskej únie, najmä v otázkach určovania gestorstva od momentu a od prvého návrhu dokumentu k dispozícii v reálnej tlačenej forme.

    Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som si dovolil požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s touto správou. Ďakujem pekne.

  • Prosím povereného člena výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ondriaša, aby podal správu o výsledku prerokovaného materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi oboznámiť vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 (tlač 1173).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ako gestorský výbor k správe o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1198 z 3. júna 2005 túto spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil správu o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za gestorský výbor.

    Po druhé. Výbory rokovali o správe o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre pôdohospodárstvo, ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre financie, rozpočet a menu, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky správu o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal platné uznesenie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 zobrať na vedomie.

    Po tretie. Spoločná správa o výsledku prerokovania správy o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 109 dňa 20. júna 2005.

    Pán podpredseda, to je všetko, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec sa hlási do rozpravy? Pán Maxon, nech sa páči. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celkom úvodom by som chcel skonštatovať, že Rada Európskej únie pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo považuje aj túto správu z formálnych a neformálnych rokovaní Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo v určitom smere za nedostatočnú a o problematike, ktorá sa týka Slovenskej republiky a je označená ako prioritná, rovnako za nedostatočnú.

    Otázky, ktoré aj podľa tejto správy boli prerokované na jednotlivých zasadnutiach Rady a ktoré sú zo strany Slovenskej republiky považované za podstatné, sú miestami zmienené len veľmi povrchne, bez toho, aby bol uvedený napríklad názov návrhu legislatívneho aktu, ktorý bol prerokovaný alebo k akému záveru a na základe čoho sa dospelo k takému záveru, ako je uvedený. Takže táto správa, ktorú máme, je rozsahom veľmi bohatá, ale dovoľte mi povedať niečo aj o obsahu a to do istej miery aj vypovedá o kvalite tejto správy.

    Dámy a páni, to, čo teraz chcem povedať, tak to je svedectvom toho, že si tu naozaj už z nás robíte „srandu“. Alebo si robíte potom „srandu“ zo Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda vlády, príloha č. 3 Priority jednotlivých ministerstiev z legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2005. K tým, samozrejme, prvým dvom prioritám, ktoré má Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, nemám absolútne žiadne výhrady a považujem ich za absolútne relevantné. Je to teda celá diskusia o spoločnom európskom trhu s cukrom, čo je nepochybne mimoriadne vážny agrárny problém celoeurópsky. Rovnako rozhodnutie Rady o strategickom smerovaní vidieckeho rozvoja na rozpočtované obdobie 2007 až 2013 považujem za veľmi dôležité pre Slovenskú republiku.

    Ale, pán podpredseda vlády, prepáčte, aby medzi našimi prioritami bolo nariadenie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 404/1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi, no tak to ako... Keď sme o tomto probléme hovorili na pôdohospodárskom výbore a žiadali sme vysvetlenie, prečo je to uvedené medzi prioritami Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, tak sme nedostali uspokojivé vysvetlenie, a to tam sedel štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva.

    No a aby sa to tými banánmi nekončilo, tak ďalšou našou prioritou v legislatívnom a pracovnom programe Európskej komisie na rok 2005 je návrh nariadenia Rady o financovaní spoločnej rybárskej politiky. Ja, samozrejme, rešpektujem to, že v európskom priestore spoločná rybárska politika a nakoniec možno aj ten trh s banánmi môže mať istú mieru vážnosti, ale, ak si Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na čele s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky po prerokovaní v Rade dá takúto prioritu, tak nech sa pán minister zoberie a nech do tej banánovej republiky ide robiť ministra pôdohospodárstva.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem len jednou vetou reagovať na pána poslanca. Samozrejme, táto pripomienka je relevantná. Pán poslanec, budem tlmočiť vaše slová pánovi ministrovi pôdohospodárstva. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Pán Ondriaš? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    správou o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1156).

    Správu vlády uvedie jej podpredseda Pál Csáky. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky schválila Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja dňa 10. októbra 2001 svojím uznesením č. 978/2001, v ktorom uložila jednotlivým ministerstvám, krajským úradom a okresným úradom rozpracovať zámery, priority a ciele Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja vo svojich strategických rozvojových a koncepčných dokumentoch.

    Správa o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja za rok 2004 bola vypracovaná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1989 z 3. apríla 2002. Predkladaný materiál vyhodnocuje úlohy, ktoré sa mali splniť v roku 2004, úlohy, ktoré sa mali čiastočne splniť aj v roku 2005, a tie úlohy, ktoré sa mali splniť od roku 2002, ale neboli splnené v stanovenom termíne. Tak ako to vyplýva z východísk Akčného plánu pre trvalo udržateľný rozvoj, aktuálny stav uplatňovania zásad trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky nie je vo všetkých detailoch uspokojivý.

    Z vyhodnotenia úloh Národnej stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj vyplýva, že je potrebné aktualizovať existujúce úlohy stanovené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 978/2001. Z toho dôvodu jednotlivé ministerstvá vypracujú Akčné plány pre trvalo udržateľný rozvoj na obdobie 2005 až 2010.

    Materiál bol koncipovaný v štruktúre uznesenia vlády na základe odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že pri spracovaní Akčného plánu pre trvalo udržateľný rozvoj na roky 2005 až 2010 dôjde k aktualizácii úloh včlenených do Národnej stratégie, pri predložení správy o plnení úloh Národnej stratégie na rok 2004 bude Národná rada Slovenskej republiky požiadaná o zrušenie úlohy vyplývajúcej z bodu B uznesenia Národnej rady č. 1989.

    Materiál, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, bol odsúhlasený vládou, bol prerokovaný na Rade vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a odporučený na schválenie plénom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Ježiš, ja som sa... Ospravedlňujem sa, to som uviedol bod programu, sú tri, pán podpredseda, ospravedlňujem sa. Áno, správne.

    Prosím povereného člena výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Kötelesa. Správne, ďakujem pekne, pán poslanec. Výborne. Pozornosť. To bola skúška.

    Prosím pána Kötelesa, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Ďakujem pekne ešte raz.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte, aby som na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní správy o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky za rok 2004.

    Uvedenú správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1167 z 3. mája 2005 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu dňa 7. júna 2005 na svojej 53. schôdzi a uznesením č. 220 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o plnení úloh Národnej stratégie a trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky za rok 2004.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Ďakujem. Už sa nepomýlim, lebo v tom hluku, čo tu robí to množstvo poslancov...

  • Smiech v sále.

  • Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pán podpredseda, dámy a páni, mám len jednu krátku poznámku. Budem citovať zo správy, že „Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj OSN schválila v roku 1996 v New Yorku ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja. Do súboru schválených indikátorov zaradila 130 ukazovateľov, z toho pre Slovensko je relevantných 125 ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja“. Bohužiaľ, správa hodnotí všetko na Slovensku veľmi všeobecne, hovorí: „úloha sa splnila“, „úloha sa plní“, „úloha sa zrušila“. Neprezentuje ani jeden ukazovateľ, a preto, bohužiaľ, my nemôžeme podporiť takúto správu. Ďakujem.

  • Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Končím možnosť podania prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme

    správou o systémovom riešení negatívnych dôsledkov prechodu na nový dôchodkový systém v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v Slovenskej republike (dôchodky vyberané k 31. decembru 2003 a po uplatnení zákona od 1. januára 2004).

    Správa je tlač 1204, spoločná správa výborov 1204a.

    Prosím podpredsedu vlády Pála Csákyho, aby z poverenia vlády správu uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, predkladaný materiál, ktorý dňa 8. júna 2005 vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 457/2005, predkladám na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1579 z tohto roku, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie predmetnej správy.

    Rozdiel vo výške dôchodkov priznaných za účinnosti zákona o sociálnom poistení a dôchodkov priznaných za účinnosti právnej úpravy sociálneho zabezpečenia vyplýva z toho, že dôchodkový systém platný do 31. decembra 2003 v porovnaní s novým dôchodkovým systémom založeným na postupne uplatňovanom princípe zásluhovosti dlhé roky nivelizoval priznávané dôchodky a mal demotivačný charakter.

    Požiadavku na prepočet dôchodku a jeho výhodnejšiu úpravu podľa objektívnejšieho spôsobu nového výpočtu dôchodku predkladá najmä skupina poberateľov dôchodkov s nadpriemernou zásluhovosťou počas pracovnej aktivity, ktorá podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebola premietnutá v plnej miere do výšky ich priznaného dôchodku. S cieľom riešenia problému tzv. starodôchodcov a novodôchodcov boli prijaté opatrenia na postupné zmierňovanie rozdielov v sume dôchodkových dávok a navrhnuté ďalšie opatrenia na riešenie dôsledkov prechodu na nový dôchodkový systém, ktorými sa predkladaný materiál zaoberá.

    Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, na rokovanie vlády sa predkladal bez rozporov a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá na základe uznesenia vlády, ktoré odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento materiál.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Prosím predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Júliusa Brocku, aby podal informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som predniesol správu výboru pre sociálne veci a bývanie k tomuto vládnemu materiálu. Predseda ho pridelil na prerokovanie iba nášmu výboru a tento ho prerokoval a prijal k nemu uznesenie. Uznesenie, ktoré odporúča aj Národnej rade vziať tento materiál na vedomie. Máte ho pred sebou. Ja sa, pán podpredseda, hlásim do rozpravy ako prvý. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil za... Takže poprosím, najskôr dostane prednosť za klub poslancov Jozef Burian a potom v rámci ústneho prihlásenia do rozpravy. Písomne ste neboli.

  • Reakcia z pléna.

  • Vždy máte prednosť? Vždy máte prednosť, naozaj?

  • Teda vždy nie, ale teraz áno.

  • Tak teraz ju máte, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja som si pripravil dlhé polhodinové vystúpenie. Pretože sme vo výbore, keď sme prerokovali tento materiál, tak všetci poslanci sme sa zhodli, že nemá význam diskutovať o tomto materiáli vo výbore, že aj tak je to vlastne najmä politická diskusia a že budeme o tom diskutovať na pléne. Ale keďže nevidím ani v pléne tých, teda aj z opozície okrem pani Navrátilovej a pána Blajska, ktorí určite budú mať svoje vystúpenie, ja sa toho svojho na dnešok zriekam, lebo nie je tu ani pán minister. A preto by som odporúčal kolegom poslancom, aby túto diskusiu sledovali, pretože predsa len rozdiel medzi reformou dôchodkovou a zdravotnou pozorujem jeden, ktorý je možno formálny, ale poviem aspoň to zo svojho pripraveného vystúpenia.

    Dnes sme odhlasovali 6 noviel zákonov zdravotníckej reformy. Tie zákony nepredchádzala takáto správa vlády o negatívnych dôsledkoch z prijatia zdravotnej reformy. To preto, lebo príslušný rezortný minister sám hovoril o tom, že treba isté veci zmeniť, lebo niečo sme nedomysleli, urobili sa isté chyby. Pri dôchodkovej reforme diskutujeme o tom, že treba niektoré veci zmeniť, ale pán rezortný minister hovoril o tom, čo sme my kritizovali, že to sú výhody nového systému, a to, čo je zlé, tak sa choďte sťažovať k tým, ktorí dôchodkovú reformu nedokázali zaviesť skôr.

    Keďže pán minister odolával tlaku nielen poslancov, či koaličných, či opozičných, ale aj verejnosti, že treba o tom nielen hovoriť, ale niektoré veci treba zmeniť, tak plénum na predchádzajúcej schôdzi si vynútilo takéto uznesenie. Návrhy, ktoré sú tu o zmenách, považujem skôr za kozmetického charakteru. A myslím si, že do toho zákona by bolo potrebné vstúpiť razantnejšie. Mám nejaké návrhy, už som o nich hovoril, a myslím, že budem aj na najbližšej koaličnej rade hovoriť v rámci prerokúvania zákona o sociálnom poistení.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, to, čo tu povedal spravodajca, je úplne pravda, že ten zákon treba zmeniť. Tak ako sme tu dnes prijali novely zdravotníckych zákonov, myslím si, že najprv bolo treba vydiskutovať si túto správu a vydiskutovať si o správe, čo sa týka dôchodkov. Ja tvrdím jednu vec, že tak ako je nastavená zdravotnícka reforma, nebude treba dôchodkovú reformu vôbec riešiť, lebo tí ľudia skôr zomrú. To je jedna vec. Druhá záležitosť je, čo sa týka tejto správy, táto správa nič nevystihuje. Žiadne analýzy, ktoré malo spraviť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a pripraviť jednu serióznu analýzu z hľadiska dôchodkového zabezpečenia, vôbec nie je. Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy sa teraz pán poslanec Burian prihlásil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, na začiatku by som chcel povedať, že je mi veľmi ľúto, že nie je tu práve minister práce a sociálnych vecí, ktorý, si myslím, je ten človek, ktorý je maximálne kompetentný za to, čo sa udialo v tomto systéme.

    Chcem povedať na začiatku, že šou pokračuje ďalej, „shou must go on“, myslím si, že vlastne tá správa, ktorú ste dostali, ktorú som inicioval, je len výsledkom toho, akým nesystémovým spôsobom sa pristupuje k tomuto zákonu. Faktom je, že v pripravovaných novelách zákona o sociálnom poistení, v štrnástej, pätnástej, sú ďalšie prechodné obdobia, ktoré v podstate nejakým spôsobom len takými kozmetickými úpravami riešia daný stav.

    Nebudem dlho rozprávať, myslím si, že tak ako je tento materiál nastavený, nezodpovedá reálnej skutočnosti. Jeden príklad za všetky: Ak si vezmete valorizáciu, ktorú dostane človek, ktorý bude mať vyššiu valorizáciu v roku 2004, o ktorej hovoríme, kompenzáciou dostane o 58 korún viac ako za normálnych okolností pri dôchodku na úrovni 4 000 korún. Myslím si, že je to výsmech celého systému. Nehovoriac o tom, že vysoké dôchodky budú rásť niekoľkonásobne viac. Myslím si, že ani jeden z týchto mechanizmov nie je systémovou zmenou, a pokiaľ nebude systémová zmena, tento zákon alebo tento princíp, ktorý je dnes postavený na dvoch pilieroch zásluhy, nemá efektivitu do budúcnosti. Takže tak ako strana Smer – Sociálna demokracia má k tomuto materiálu určite negatívny postoj, myslím si, nechcem zdĺhavo vysvetľovať to, čo som už niekoľkokrát definoval alebo deklaroval, že tento systém nie je efektívny a určite postavenie I. piliera na báze vyššej solidárnosti, ako je momentálne postavený, a II. pilier na báze zásluhovosti je to logickou odpoveďou na to, ako by mal postupovať tento systém. Ďakujem za pozornosť.

    Ešte jednu malú poznámku, prepáčte. Odovzdal by som to priamo ministrovi, jednu časť zákona, o ktorom stále rozpráva pán minister práce a sociálnych vecí, o zárukách v II. kapitalizačnom pilieri. Mal som to špeciálne preňho pripravené, lebo podaril sa ministerstvu neskutočný úkon, pred ministrom práce, sociálnych vecí doslova schovali zákon a nedovolili mu pozrieť doň, lebo jednoducho stále rozpráva od veci. Od veci preto, že jednoducho buď si neprečítal ten zákon, alebo na tom ministerstve to fakt robia veľmi dobre, že mu jednoducho neprečítali alebo schovali pred ním záruky v kapitalizačnom pilieri.

    Takže ešte raz, tu je § 121 zákona č. 43/2004, kde je jasne napísané, do akej výšky Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu, najviac do výšky 50 % zostatku rezervného fondu solidarity, ten je nulový a v budúcom období bude stále nulový. Ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu atď., nechcem to celé čítať, ale to treba raz a navždy povedať týmto ľuďom pravdu. Je to bohorovné zavádzanie! A o tom, že Sociálna poisťovňa ručí nejakými fondmi, nejakými nezmyselnými slovami zbytočne rozprávať. Tu je fakt. Ja by som poprosil, pán minister, aby ste to odovzdali, keď skryli pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí pred ním tento zákon.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Muňko, Blajsko, Navrátilová. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prvý pán poslanec Muňko.

  • Pán poslanec Burian to veľmi slušne vyjadril. Pán minister Kaník nemá „dunstu“, čo je vôbec dôchodková reforma. To, čo je dnes, že ručí Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa sa dostane do takej krízy, že vláda bude musieť riešiť druhý pilier. To nielenže druhý pilier, bude sa musieť vrátiť vôbec k prehodnoteniu dôchodkov pracovníkov ministerstva vnútra, ministerstva národnej obrany, lebo nebude mať. Odborníci, ktorí sú dnes na ministerstve práce, sociálnych vecí, ale aj naši odborníci odhadujú, že Sociálna poisťovňa sa dostane do sklzu 6 až 9 mld. A bude sa ďalej dostávať ešte do väčšieho sklzu. Ja som len naznačil problémy, ktoré Sociálnu poisťovňu dnes čakajú, a dovolím si tvrdiť, že tu, vážení páni poslanci, ktorí touto oblasťou sa zaoberáte, že k Sociálnej poisťovni a vôbec k tomuto zákonu sa budeme musieť absolútne korektne a seriózne vrátiť. Čo sa dá spraviť. Čo sa nedá spraviť pri iných zákonoch, ktoré sme už dnes prijali. Ďakujem pekne.

  • Chcem reagovať na predrečníka, ale takisto aj potvrdiť slová pána kolegu, predsedu výboru vo väzbe na to, že takisto som pripravený zhruba na 20 minút vystúpenia a zriekam sa tohto vystúpenia z toho titulu, že tu nie pán minister. Je trošku dehonestujúce, že si to vyžiadali poslanci tí, ktorí sú aj vo výbore aktívni v tejto oblasti. Pán minister o tomto materiáli vie, aj čo sme mu chceli povedať a navrhnúť. Mňa to uráža, a preto odmietam vystúpiť. A podporujem to, čo povedali obidvaja predrečníci predo mnou.