• Panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Pavelka, Ján Rusnák, Soboňa a Tibor Bastrnák.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov... Pán poslanec Cuper, dobré ráno, sadnite si a nevyrušujte. O

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov.

    Do rozpravy sa prihlásil ako prvý pán spoločný spravodajca Igor Šulaj. Nech sa páči, pripraví sa jeden písomne prihlásený a to je pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, programom 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je aj návrh zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových inštitúcií. Nejde o prvú novelu alebo o prvý návrh tohto zákona. Uvedený návrh zákona bol postúpený do druhého čítania. Ide o citlivý problém, ktorý sa týka priamo značnej časti občanov, ktorí boli poškodení takzvanými nebankovými inštitúciami a ich konaním. Pán navrhovateľ hovoril, že ide približne o 330 000 občanov vrátane ich rodinných príslušníkov, ktorí takisto boli dotknutí konaním nebankových subjektov, ktoré konali v určitom období na území nášho štátu. Druhá časť občanov, ktorá nebola zúčastnená v nebankových inštitúciách, sa však pýta, kto uvedenú náhradu škody zaplatí. Uvedený problém je potrebné posudzovať komplexne. Je preto potrebné odpovedať na nasledovné otázky: Po prvé, či bol štát zodpovedný za majetkové ujmy spôsobené netransparentným nakladaním s majetkom vkladateľov v nebankových inštitúciách a akým spôsobom vedel ochrániť občanov a ich majetok.

    Druhá otázka: Ak štát bol zodpovedný - a ja sa domnievam, že bol zodpovedný za nečinnosť a teda nepriamo aj za majetkové ujmy občanov -, je namieste otázka, akým spôsobom a v akej výške chce štát čiastočne odškodniť vkladateľov. Pri prvom okruhu problémov súvisiacich so zodpovednosťou staro-nových vlád za nekonanie, respektíve nečinnosť bude potrebné posúdiť celý rad problémov. Bude potrebné posúdiť, ako v obdobných, upozorňujem, nie totožných majetkových problémoch, postupovala staro-nová vláda. Veď napríklad pani Schmőgnerová, pán Migaš nevedeli vysvetliť, kam sa podel majetok Devín banky, akciovej spoločnosti, v objeme 12 miliárd korún. Riešenie sa našlo, zmenil sa zákon o Fonde na ochranu vkladov a tak občania ako aj podnikatelia musia ešte dnes uvedený rozdiel doplatiť a platíme to my všetci, ktorí máme účty v bankách. Podobným spôsobom sa pri tej istej pani ministerke oddlžovali banky, pri ktorých nedobytné úvery boli postúpené na Slovenskú konsolidačnú a následne daňoví poplatníci museli doplatiť uvedený rozdiel, ktorý vstúpil do štátneho dlhu a teraz je jednou zo súčastí štátneho rozpočtu a štátneho dlhu! Ak teda zástupcovia štátu, konkrétne pani ministerka financií pani Schmőgnerová vedela o nekalých praktikách nebankových inštitúcií, mala ako zástupkyňa rezortu, ktorý po metodickej stránke bol zodpovedný za nekalé finančné podnikanie nebankových inštitúcií, prijať také zákony, ktoré by zastavili činnosť nebankových inštitúcií a ochránili vklady občanov. Ak sa pamätáte, veľký zlom nastal v zákone o cenných papieroch, kde sme definovali problém nakladania s peniazmi, ktoré môžu obhospodarovať fondy, investičné spoločnosti, prípadne iné podnikateľské subjekty, ktoré v zmysle zákona môžu vykonávať takúto činnosť.

    Podobná situácia vznikla len pred niekoľkými mesiacmi, keď sme konštatovali, že za prehratý spor s Československou obchodnou bankou v praxi asi nemôže nikto, a i napriek tomu je potrebné zaplatiť 25 miliárd korún z prehratého sporu. Nekonanie štátu, ktorý vedel o probléme, je dnes zrejmé a asi nikto ho nepopiera. To znamená, že štát mal a má povinnosť vyvodiť zodpovednosť voči ujme, ktorú spôsobil občanom. Ak štát a verejné inštitúcie poberali dane a odvody z nekalej činnosti, je namieste otázka, prečo tak robili. Ak štát v súčasnosti popiera, že išlo o legislatívne čistú podnikateľskú činnosť pri nebankových inštitúciách, tak nemá právo ponechať si uvedené dane a odvody. To môže byť jedným z finančných zdrojov občanov, ktorí by mali byť odškodnení. Druhým zdrojom by mala byť konkurzná podstata majetku, ktorý po nebankových inštitúciách zostal. Aj pri tomto spôsobe sme mohli zákonom stanoviť pri nebankových inštitúciách iné zákonné možnosti postúpenia pohľadávok. Upozorňujem, nie v nominálnej hodnote, ale pod nominálnu hodnotu, napríklad 20, 30 %, ale toto je len filozofická úvaha. Z občana na štát, ktorý by potom následne svojou silou mohol koordinovať transparentnosť, rýchlosť a spravodlivosť konkurzného konania. Vtedy by štát mal právo vstupovať do konkurzného konania, mohol by využiť všetku silu, všetku administratívu, ktorú má, na to, aby sa tento proces konkurzu nepredlžoval, aby neboli odlievané majetky, ale aby konkurzná podstata zostala čo najvyššia a aby sa vyplatila v čo najväčšej miere poškodeným občanom. Uvedené riešenia však nie sú v legislatívnom procese predložené a problém je potrebné riešiť. Riešme ho s rozvahou a aj tak trochu so sociálnym cítením. Ide totiž o čiastočné, nie úplné odškodnenie a vo veľa prípadoch aj o vklady, ktoré súviseli s celoživotnými úsporami ľudí, ktorí poctivo pracovali pre tento štát, poctivo si platili dane a odvody. Aj preto by ich mal tento štát ochrániť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vystúpim veľmi krátko. Podám pozmeňujúci návrh, kde chcem posunúť účinnosť platnosti zákona. Predkladaný vládny návrh zákona navrhujem zmeniť a doplniť takto: Po prvé, § 5 znie: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2006. Odôvodnenie: Čiastočné odškodnenie vkladateľov do nebankových subjektov nebolo zapracované do štátneho rozpočtu na rok 2005, preto účinnosť zákona navrhujem posunúť na 1. 1. 2006. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Mečiar ako prvý, potom pán poslanec Muňko a Lintner. Pán poslanec Mečiar, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni, skôr pre zápis ako pre počúvajúcich. Otázka, ktorá sa tu rieši, má niekoľko problémov a niekoľko rozmerov. Je to problém politický, problém právny aj problém etický. Čelíme najväčšiemu podvodu minulého storočia a Národná rada má k tomuto podvodu zaujať stanovisko. Ak sa stal podvod, ktorý v podstate zmanipuloval sumu 60 miliárd korún, tak treba dať odpoveď na otázku prečo. Ako je možné, že po dlhú dobu v takom objeme peňazí takáto činnosť vôbec bola možná. Čo je príčina? Boli v tomto štáte zlé zákony, ktoré toto umožňovali a nevedeli staviť priehradu, alebo kopa ľudí na zodpovedných miestach, v inštitúciách výkonnej moci zlyhala, zneužila svoje funkčné postavenie, nevykonávala ho na prospech všetkých občanov tohto štátu. Celá propaganda a všetko, čo bolo doteraz povedané okolo nebankových subjektov, sa zužuje na vkladateľov, ktorí boli označení za špekulantov, ale vôbec sa neskúmajú vyberatelia týchto peňazí a užívatelia zdrojov tohto podvodu, ktorí prevzali na seba miliardy korún, v podstate za nič, užívajú svoje zisky pod ochranou vlády, pod ochranou parlamentu, ba aj pod ochranou médií, ktoré z nebankových subjektov sami sebe kúpili, a dnes vykonávajú ich politickú aj spoločenskú ochranu. A vyberajú si, ktoré subjekty budú v budúcej vláde, ktoré nebudú a robia politiku na ochranu nečestne získaných peňazí. Pokiaľ ide o otázky, ktoré sú s tým spojené, tak, samozrejme, aj z hľadiska činnosti celého štátu je tu postavených niekoľko vecí. Prvá, za obsah reklamy predsa zodpovedá, a orgán, ktorý vykonáva kontrolu nad reklamou, je štátno-obchodná inšpekcia. Prečo riaditeľ ŠOI-ky zneužil svoju funkciu a umožnil niekoľko rokov, aby podvodná reklama bola vysielaná vo všetkých elektronických médiách, aj v iných médiách, keď bol za túto kontrolu zodpovedný? Je jeho zodpovednosť aj trestná? Ja si myslím, že áno. Mali sme Radu pre transmisiu, ktorá mala kontrolovať, či médiá to, čo vysielajú, je elektronické, zodpovedá obsahom, pravde, skutočnosti a aj zákonným podmienkam. Napriek tomu, že zákon bol masovo porušovaný, táto rada celú dobu mlčala a nikdy nič neurobila. Mali sme najlepšiu ministerku financií pani Schmögnerovú, ktorá niekoľko rokov vedela, čo sa robí, a mlčala, alebo formálne síce sem-tam nejakú poznámku pustila, ale tú činnosť tolerovala! Mali sme daňové úrady, ktoré kontrolovali výber daní alebo vklady a poznali celý mechanizmus podnikania, a správy daňových úradov v podstatne nehovoria nič. Mali sme audítorov, ktorí vykonávali audity, tieto organizácie ho označovali za zákonný, a neurobili nič pre nápravu tohto stavu. Mali sme orgány spravodajskej služby, podľa jedných informácií podali informáciu predsedovi vlády aj prezidentovi republiky o tom, že je tu podvodné konanie, ale tí, ktorí z moci ústavnej boli povinní konať na prospech každého občana, teda i vkladateľov do nebankových subjektov, mlčali. Prečo. Prečo nezakročili, keď vedeli, že je to podvod, ktorý sa na ľuďoch pácha? Mali sme ministerstvo vnútra, aj máme ministerstvo vnútra, ktoré malo vykonať vyšetrovanie, a vyšetrovanie nielenže je povrchné, ale mnoho veci zakrýva a nedáva na ne vôbec odpovede, ako bolo nakladané s peniazmi, kto bol užívateľ peňazí, kde je majetok, z ktorého sa mala pohľadávka vkladateľov kryť. Kto ho rozkradol, rozpredal, kto ho podvodom preniesol na niekoho iného, alebo kto podvodný majetok legalizoval dodatočnými prevodmi inak. Teraz sa schvaľoval zákon o preukazovaní pôvodu majetku, všetci sú zásadoví, ale v tejto veci nie je zásadový nikto, hoci je to najväčší podvod tohto storočia. Máme generálnu prokuratúru, ktorá vo veci mala konať, a nekonala, dokonca činnosť označila v tom čase za zákonnú. Prečo? Kto zlyhal, ktoré štátne orgány a inštitúcie ešte treba vymenovať na to, aby sme preukázali, že sústava štátnych orgánov vytvorená na to, aby garantovala občanovi ochranu majetku, ochranu jeho práv, ochranu pred podvodníkmi, tak podvodníkom pomáhala.

    Pokiaľ ide o túto Národnú radu, nerobím si ilúzie, ale niekoľkokrát sme hovorili, urobme zákony, ktoré umožnia, aby Národná rada dala verejnosti odpoveď na to, či sú zlé zákony alebo zlý výkon štátnych orgánov, aby konala a preverovala podobné akty, a Národná rada mlčí, nechce. Tak kde má potom občan v tomto štáte ísť?

    Pokiaľ ide o návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, predpokladá čiastkové odškodnenie niektorých vkladateľov, ale je možný i iný variant tohto vývoja. Sú možné ďalšie dva, jeden cez sústavu štátnych orgánov, že občania, ktorým zatiaľ ani jeden súd na Slovensku nevyhovel v určení miery zodpovednosti štátu, každý odkladá konanie na neskoršie, sa obrátia na európske súdy a urobí sa to, čo je v Európe obvyklé, určí sa plná zodpovednosť štátu aj so zodpovednosťou za straty a škody, ktoré vznikli, ktorá bude niekoľkonásobne vyššia ako vklad. Potom budeme spokojní? To je reálne východisko. Je tu aj iný scenár, politický. Táto vládna koalícia po voľbách nebude a politické zoskupenie, ktoré príde, si zoberie za svoj cieľ, no tak tieto veci ideme preveriť, ideme ich usporiadať v súlade so zákonom a ideme sa pozrieť na všetkých, ktorí podvádzali, všetkých, ktorí ich kryli, a všetkých, ktorí z toho získavali. To sú nielen zdroje, ktoré išli do reklamy a do médií, to sú aj zdroje, z ktorých boli postavené viaceré médiá a kúpené viaceré médiá, ktoré pôsobili na prospech politických strán, a uisťujem vás, že nikdy ani jeden z nich nie na prospech HZDS, ani ekonomicky, ani politicky. Takže tí, čo z toho politicky ťažili, sa dnes tvária, že nebudeme predsa poškodzovať týchto občanov, ktorí majú zaplatiť, alebo z ktorých daní sa má zaplatiť táto náhrada, keď vzťah je iný, štát zodpovedá voči občanovi a občania si nesú spoluúčasť v tom, že si zvolili vládu a reprezentáciu, ktorá nie je ochotná plniť zákonom stanovené povinnosti pri ochrane majetku všetkých, všetkých, každého jedného občana, aj pri ochrane práva všetkých.

    Takže, dámy a páni, dnes sa má schváliť zákon, ale tento zákon je v podstate náplasť, ktorá môže celú kauzu odložiť, alebo ju môže ešte udržať pri živote. Budem hlasovať za zákon, ale s tým, že predkladám, že v tejto Národnej rade asi neprejde. Budem hlasovať za zákon aj s vedomím, že neodhaľujeme pravdu, že tú pravdu v tejto spoločnosti a v tomto štáte oficiálne miesto a oficiálne orgány poznať nechcú. Hľadajú pseudopravdy tých, čo tú veľkú pravdu hľadajú. Takže ako, Slovenská republika, ďalej? Koľko bolo takýchto podvodov urobených za posledných šesť rokov, koľko je zametených pod koberec a ku koľkým sa nechce nikto vyjadriť? To sú veľké bankové prevody, to sú veľké mimoprávne nátlaky na veľké prevody majetku iných organizácií, to sú akty bezprávia, ktoré boli vykonané voči vlastníkom mnohých nehnuteľnosti, to sú akty politického násilia, ktoré boli vykonávané voči mnohým osobám, i kriminalizujúce a podobne, to je táto moc, jej druhá tvár.

    Takže ak vystupujem v mene tých, ktorí boli poškodení, tak, preto, aby neboli poškodení za jedného ďalším podvodom ďalší, a aj za to, aby z tých veľkých práv sa aspoň jedna stala reálnou, obnaženou pred občanmi so všetkými dôsledkami, ktoré sa tu stali. Objem podvodu 60 miliárd, objem strát, doteraz vykázaných 14 miliárd na strane vkladateľov, ale kde je tých zostávajúcich 46 miliárd majetku, nevie nikto. Kde sú ďalšie miliardy strát, nehľadá nikto, ani to hľadať nechce. Veď máme svoju krásnu podtatranskú demokraciu. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko. Pán poslanec, dobre viete, že podľa rokovacieho poriadku je možné sa prihlásiť s faktickou poznámkou až do chvíle, kým neskočí predchádzajúci rečník. Do rozpravy už ťažko môžete.

  • Vážené dámy, vážení páni, predkladateľ, spravodajca, ale aj pán expremiér Mečiar podrobne popísali niektoré veci. Je úplne jasné, že v tomto prípade pri nebankových inštitúciách zlyhal štát. Zlyhalo ministerstvo financií, zlyhali daňové úrady, zlyhala finančná polícia, zlyhala Slovenská informačná služba a zlyhalo aj ministerstvo vnútra. Pán expremiér Mečiar tu povedal, že bola odovzdaná disketa, na ktorej sú nahraté veci. Tá disketa lietala po Bratislave pomerne dlho a ja sa k tej diskete vrátim. Neviem, či je to tá istá disketa, ale na tej diskete je povedané, ktorí ústavný činitelia tam mali vložené peniaze, ktoré 48 hodín pred krachom nebankového subjektu vybrali, je tam konkrétne povedané, ktoré, povedal pán Fruni, jeden z najvyšších ústavných činiteľov vybral 38 miliónov, je na tej diskete, vybral na úrokoch 6 miliónov 800. Zastupoval nebankové subjekty. Môžem hovoriť ďalej. Táto disketa lieta v bratislavských advokátskych kanceláriách. Preto, vážené dámy, vážení páni, pokiaľ by sme nechceli sa ďalej dopúšťať vecí, ktoré, občania boli podvedení, ešte sa vrátim k veciam, ktoré na tej diskete sú, lebo tam je presne povedané, a povedala to aj správa ministerstva vnútra, aké prostriedky išli do TA3, kto tie prostriedky preberal, aké prostriedky išli do iných televízií. Časť z toho bola povedaná aj v správe ministerstve vnútra a takisto v masovokomunikačných prostriedkoch. Je to nahraté pánom Frunim, hovorím, neviem, či je to tá istá, ale myslím si, že je to tá istá disketa, ktorá lieta. Pani Schmögnerová ako ministerka financií bola hodnotená ako vynikajúca, bola hodnotená nielen v tejto kauze, hodnotená vynikajúco, bola aj pri obchodnej banke, keď sa rokovalo s premiérom Zemanom o kauze obchodnej banky a pri predaji VUB-ky, ale to sa vrátim pri odvolávaní pána premiéra, pána Dzurindu. Ja by som vás chcel skutočne poprosiť, aby sme tento zákon prijali, a tak, ako to tu poslanec Ondriaš navrhol, zakomponovali do rozpočtu na rok 2006 a odškodnili tú sumu, ktorú štát vybral od nebankových subjektov na daniach. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Šimko.

  • Teda ja som tam mal aj procedurálny, ktorý som nechcel, ale faktickú tam mám taktiež, ale to som až posledný.

  • Pán poslanec, no tak treba potom zatlačiť to tlačidlo, ktoré znamená procedurálny, a je to veľmi jednoducho vyriešené. Pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem len veľmi krátko doplniť predrečníkov. Podvody v tomto štáte sú dlhšieho dáta. Nekonajú sa iba posledných šesť rokov, žiaľ, a myslím si, že to všetci vieme. A spoluúčasť občanov tým, že zvolili túto vládu, dokonca opakovane, je spôsobená i nami, vážená opozícia, pretože nie dosť argumentačne a nie dosť rázne voláme po pravde, je to veľmi slabo počuť, takže tú chybu trošičku viďme aj na svoj vrub. Ďakujem pekne.

  • Samozrejme, že pán Muňko vo veci Česko-slovenskej obchodnej banky niečo načal, ale nedokončil. Tá celá pravda celej strany okolo Česko-slovenskej obchodnej banky je v tom, že Slovenská republika bola podielnikom v ČSOB. Ak na konci roku 1998 rozhodla Česko-slovenská banka o navýšení podielu, Slovenská republika pod vedením ministerky, slávnej, Schmögnerovej, nenavýšila svoj podiel, čím znížila hranicu vlastníctva Slovenskej republiky, a keď sa Česko-slovenská obchodná banka predávala, tak nielenže nedostala tú časť kúpnej ceny, ktorá jej patrila, ale nečinnosťou spôsobila, že za základ právneho vzťahu boli prijaté normy českej vlády a Slovensko sa dostalo do strany a zaplatilo veľa miliárd korún za chybu štátneho úradníka, ktorý bude zastupovať Slovensko v medzinárodných organizáciách a tu spôsobil škody a podvody, za ktoré by každý iný niesol nie slávu, ale právnu zodpovednosť a dôsledky. Ak sa dnes vraví, že niet peňazí, tak vďaka takýmto štátnym úradníkom, vďaka takýmto štátnym funkcionárom, vďaka tomu, že ich tu voľakto celú dobu podporoval a protežoval a vyrábal hviezdy z nich vtedy, keď nie nosili, ale ťahali peniaze z vrecka občanov Slovenskej republiky. Takže všetky straty okolo ČSOB začínali a končili nenavýšením obchodného podielu Slovenskej republiky v dobe, keď o tom bolo všeobecné rozhodnutie, a nechali podiel, majetkovú účasť Slovenska padnúť. Keby boli postupovali inak, je zisk 20 miliárd korún.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že prerokúvaním tohto vládneho návrhu vyjdú najavo veľmi zaujímavé veci, a tí, ktorí sa tvária dnes ako nevinné, čisté ľalie, uvidí verejnosť, že nie sú takí čistí, a odhalia sa mnohé veci, dúfajme.

    Ale ja chcem ešte povedať jedno, dúfam, že Slovenská televízia pri prenose rokovania tohto návrhu zákona nevystrihne tie časti, ktoré nebude chcieť, aby verejnosť počula. Včera keď sme prerokúvali návrh zákona o horskej službe, tu boli prednesené vážne, kritické slová k legislatíve, ktorú robí táto vláda. Čuduj sa svete, bolo to vystrihnuté, išlo to ráno vo veľmi zaujímavom čase, prenos býva do pol ôsmej, tento zákon začal o trištvrte na sedem, bol by celý priebeh na očiach občanov, ktorí by si mohli spraviť pohľad na kvalitu riadenia tohto štátu. Vystrihli!

  • Vystrihli! A dali hlasovanie. Toto je k veci, pretože zdôrazňujem, že dúfam, že znovu nedôjde k takejto cenzúre, pretože to nemožno inak nazvať ako cenzúrou k rokovaniam.

  • Pani poslankyňa, k predrečníkovi musíte vystúpiť.

  • Veď ja predrečníkovi hovorím, že on naznačil vážne veci, a verím, že tieto vážne veci a ďalšie argumenty nebudú vystrihnuté z prenosu. To sa týka toho, čo tu odznelo, pán predseda. Nechcite ma umlčať, pretože skutočne takáto cenzúra nie je. Ďakujem za pozornosť.

  • Podľa rokovacieho poriadku musíte svojím vystúpením dotknúť vystúpenie predrečníka a nie toho, čo robí STV alebo hocikto iný. Pán poslanec Ivan Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, ja som bol ministrom vnútra práve v tom období, keď sa začalo konať. Bol som krátko ministrom a keď som sa dozvedel, že je tam čosi podozrivé, hoci prebiehala reklama, hoci nikoho to v zásade ani nenapadlo a trvalo to už mnoho rokov, tak som dal pokyn orgánom činným v trestnom konaní, aby si konali svoju povinnosť, a vyústilo to k zásahu, ktorý sa uskutočnil hneď na začiatku roku 2002. Chcem však povedať, že neviem o žiadnej diskete, neviem o ničom takom, že by niektorí z ústavných činiteľov mali túto informáciu, kedy sa začne konať. Ja som, samozrejme, takúto informáciu nikdy nepodal, ja som to dokonca presne ani nevedel! To robili príslušné výkonné orgány, ktoré sa rozhodli pre čas a spôsob zásahu a chcel by som konštatovať, že tak ako aj ja pri nástupe, aj moji kolegovia vo vláde taktiež podľahli tomu klamu tej reklamy a boli zavedení do omylu tak ako státisíce občanov. To je však tiež dôvod, pre ktorý ja podporujem tento zákon, pretože si myslím, že keď sa mnoho ľudí dostalo do omylu preto, lebo tá klamlivá reklama tu existovala a dostali sa aj ústavní činitelia, tak je tu hodnota, ktorá stojí za to, aby sme tým ľuďom aspoň čiastočne ich škodu nahradili a tou hodnotou je dôvera v štát. Dôvera v štát vo chvíli, keď sa dostanú do problémov, preto ja tento návrh podporím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keď je tu reč už o pani exministerke Schmögnerovej, chcem povedať, že vládnu koalíciu, vtedajšiu, nezbavuje zodpovednosti nič, pán kolega Šimko, ale reagujem na pána predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave, ja v októbri, začiatkom októbra som položil pani ministerke, ktorej k najbohuľúbejším činnostiam v tomto parlamente patrilo pojedanie jabĺk tu na tejto stoličke, položil som jej na hodine otázok a odpovedí otázku, prečo nerobí nič, aby neboli ľudia klamaní, pretože AG banka a BMG Invest do pol roka skrachujú. Pardon, AG banka, AGV banka, aby som presný. Dostalo sa mi odpovede, že podá na mňa žalobu za ohováranie. Ja som jej povedal, že teším sa na súde. Dodnes som sa tejto žaloby nedožil, ale vo februári potom už aj pani ministerka, takmer päť mesiacov potom, keď som ju na to upozornil, že sa tu deje niečo, čomu sa hovorí pyramidálne hry a že bude podvedené obrovské množstvo ľudí, pani ministerka tiež vystúpila a vyzvala týchto ľudí, aby nevkladali do týchto inštitúcií svoje peniaze. Takže nech sa netvári vládna koalícia, že nevedeli, je to v archívnych záznamoch. Boli ľudia, ktorí o tom vedeli, ja tiež som nebol jasnozrivec, ale bol som upozornený ľuďmi práve z týchto inštitúcií a boli ľudia podvedení takým spôsobom, že jednoducho ani tí najlepší kamaráti, ktorých som mal, keď som ich upozornil, aby si tam nedávali peniaze, jednoducho mi povedali, že ja klamem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel reagovať na môjho kolegu poslanca Muňka. Hovoril o tom, alebo naznačoval, že určité peniaze sa dostali do masmédií. Tomuto by som sa chcel chvíľočku venovať. Chcel by som na úvod naozaj povedať, aby sme to pomenovali jasnými slovami. Išlo tu o jeden veľký, riadený, pod kontrolou, podvod. Podvod, ktorý masíroval podvedomie občanov, a my sme sa všetci prizerali a prizerali sa predovšetkým štátni úradníci, tí, ktorí sú zodpovední za to, aby to tu fungovalo. Za mnou prišiel priateľ, tak ako hovoril kolega Cuper a hovoril mi, vieš Juraj, ja som tiež tomu neveril, čo sa hovorí v tých reklamách, pretože 30-precentný zisk, to azda nie je možné, však som reálny. Ale presvedčilo ma, keď som si prečítal Parlamentný kuriér, v ktorom bola reklama, aké je to super. A tak si hovorím, však veď predsa to je taký oficiálny časopis Národnej rady. A vtedy som uveril. A vtedy som si zároveň uvedomil, aké je to obludné, ako to bolo krásne všetko zmanipulované, do posledných detailov, aj na tých intelektuálnych úrovniach, aby dokázali oblbnúť aj takýchto ľudí a muselo to byť podľa môjho názoru pod kontrolou úradníkov, ktorí boli zodpovední za toto všetko. Ale, žiaľ, dnes nenájdeme ani jedného zodpovedného a musím skonštatovať, že aj za toho môjho priateľa, za mnohých iných podporím tento zákon, pretože tu zlyhal štát, ktorý si mal plniť svoju funkciu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Lintner. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Kým začnem ešte k danej téme, musím reagovať alebo začnem reagovať na to, čo povedala pani profesorka Tóthová. Chcem aj ja povedať zo svojej strany, že to, čo sa udialo dnes ráno pri zázname z vysielania z Národnej rady, považujem za hrubý zásah, lebo bolo to ozaj vystrihnuté, keďže neskončilo to tak, ako to ráno zvykne končiť, že sa začne program a preruší sa záznam z rokovania. Tu bol strih práve z tej pasáže, kde boli pripomienky k procesnému priebehu a potom bolo hlasovanie. Takže Slovenská televízia hrubo zasiahla do záznamu z rokovania Národnej rady. Čo sa týka tejto témy, v koalícii je postoj, že nepodporí tento zákon, ale mne nedá, aby som sa k tomu nevyslovil. Predostriem vám niekoľko poznámok človeka alebo sumarizáciu človeka k tejto téme, ktorý bol ešte donedávna na vysokej pozícii v Policajnom zbore. Nedá mi, aby som sa nevyslovil práve preto, že viac ako dva roky sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí investovali v nebankových subjektoch. Základná línia toho celého problému je to, čo naznačili všetci moji predrečníci. Či štátne inštitúcie a orgány Slovenskej republiky boli upozornené a konali, alebo nekonali. To je základná línia a chcel by som, aby si tento aspekt, uvedomili všetci poslanci, keď sa budú rozhodovať pri hlasovaní o tomto zákone, lebo to je otázka, či zákonodarný zbor je tou platformou, ktorá môže istým spôsobom svojím rozhodnutím usmerniť niektoré veci a o niektorých veciach rozhodnúť.

    Dovoľte mi teda, aby som vám povedal sumarizáciu postrehov k tejto téme, človeka, tak ako som povedal, ešte donedávna bol na špičkovej pozícii v Policajnom zbore, bude to prepojenie niektorých vecí, ktoré tu boli konštatované už aj v správe predkladateľa, aj ďalších rečníkov.

    Od začiatku táto činnosť, spočívajúca pod rúškom tichých spoločníkov alebo zmlúv o pôžičkách či nakoniec o odkúpení akcií obchodných spoločností bola v rozpore so zákonmi, najmä o bankách. Vklad a výber peňazí od občanov, to jest špeciálna banková činnosť bola zákonom určená len pre licencované bankové subjekty. Tento rozpor kontrolné orgány ministerstva financií zistili veľmi rýchlo a ministerka pani Schmögnerová v roku 1999 a nasledujúcich niekoľkokrát písomne informovala Národnú banku Slovenska o svojom stanovisku, že ide o nedovolené podnikanie. Národná banka Slovenska sa s týmto záverom plne stotožnila a v roku 1999 a nasledujúcich odstúpila tieto zistenia formou trestného oznámenia generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky. Až do tejto doby sa veci riešili tak, ako sa riešiť mali, rýchle a odborne. Tu však nastáva prvý problém. Vtedajší generálny prokurátor, aj keď išlo o trestné oznámenie, ktoré malo byť pridelené orgánom činným v trestnom konaní, v danom prípade vyšetrovateľovi, odstúpil ho na priame vybavenie operatívnej zložke polície, a to finančnej polícii. Vtedajší riaditeľ finančnej polície Stieranka podcenil závažnosť tohto prípadu, nevytvoril zodpovedajúce organizačné a personálne predpoklady a trestné oznámenie odstúpil na košickú expozitúru, keďže tam bolo sídlo nebankových subjektov BMG Invest a Horizont Slovakia. Tu je druhý problém. Vec bola pridelená dvom príslušníčkam, ktoré v samej podstate išli správnym smerom, ale, a to je v poradí tretí problém, nevyužili zákonné prostriedky na komplexnejšie šetrenie a zhromaždenie dôkazného materiálu. Najzákladnejším nedostatkom bolo, že nevyužili svoje oprávnenie zaistiť kompletné účtovníctvo týchto nebankových subjektov a nepreverili vo väčšom rozsahu návratnosť vložených investícií do pochybných obchodných operácií. Ak by túto vec takto riešili, zistili by, že nebankové subjekty nevykonávali žiadnu obchodnú činnosť zabezpečujúcu ziskovosť v sľubovanej výške, takzvané výnosy sa občanom vyplácali zo získaných financií od nových klientov a nebankové subjekty sústavne podnikali so značnou stratou. Operatívne preverovanie trvalo skoro rok, než sa prvýkrát - a nie posledný - pokúsili predložiť zadovážený materiál vyšetrovateľovi a prokuratúre, aby vo veci bolo aspoň začaté trestné stíhanie a vykonávané vyšetrovanie. Stanoviská týchto inštitúcií boli zhodné: Za daného dôkazného stavu nie je možné ani začať trestné stíhanie vo veci. To je štvrtý problém, keďže predložený materiál bol na takéto rozhodnutie viac než dostatočný. Treba si uvedomiť, že nebankové subjekty počas operatívneho preverovania v rokoch 1999 až 2001 vzhľadom na disponibilné, značné finančné zdroje, získali v spoločenskom živote významné postavenie. Navonok pôsobili ako veľmi úspešné podnikateľské subjekty, kapitálovo vstupovali do rôznych finančne náročných podnikateľských aktivít a celú ich činnosť zvýrazňovala mohutná mediálna kampaň. Veď aj stála niekoľko sto miliónov korún a jej primárnym poslaním bolo zabezpečiť prílev ďalších financií od dôverčivých občanov tak, aby sa stroj na peniaze mohol ďalej točiť. Už v marci 2001 boli kompetentným známe varovné signály o blížiacej sa katastrofe. Krajský prokurátor v Košiciach pri osobnej návšteve generálneho prokurátora ho informoval o závažných poznatkoch prevodom značného objemu financií nebankových subjektov do zahraničia. Hrozil prepad dvoch miliárd korún značnému počtu občanov. O tomto hovoril generálny prokurátor s vtedajším šéfom kriminálnej polície pánom Angyalom. Keďže hra nebankových subjektov pokračovala ešte ďalší rok, je zrejmé, že ani po tomto stretnutí sa protiopatrenia neprijali.

    Niečo k samotnému odškodňovaniu. Základnou podmienkou pre prípadné prijatie zákona o odškodnení občanov dotknutých činnosťou nebankových subjektov je preukázateľné zistenie, že konkrétne štátne orgány si neplnili zákonné povinnosti, a to buď vôbec nekonali, alebo konali liknavo či nesprávne. Až po zistení a preukázaní takejto zodpovednosti bude možné určiť obdobie aj mieru zavinenia štátnych orgánov a z toho vyvodiť prípadný rozsah odškodnenia občanov. Keďže v plnom rozsahu a v danom prípade u všetkých nebankových subjektov išlo o podvodné konanie a za predpokladu, že občania, klienti svoje peniaze vkladali síce v dobrej viere v zákonnosť tejto činnosti, avšak vyplatený zisk formou úroku z vkladu bol získaný z nepoctivých zdrojov, treba zvážiť jeho vrátenie od občanov i na základe prípadnej novej právnej normy o predĺžení premlčania na 10 rokov. Rovnako by bolo treba precizovať legislatívu, aby činnosť Rady pre reklamu jednoznačne smerovala k zákazu klamlivej reklamy.

    Chcel som vám povedať týchto niekoľko postrehov, aby ste zvážili svoj prístup pri hlasovaní. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami siedmi. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Cuper ako prvý.

  • Pán kolega Lintner, každému ekonómovi muselo byť od začiatku jasné, že nejde o nijaké nedovolené podnikanie, ale o prasprostú pyramidálnu hru, ktorú bývalý česko-slovenský národohospodár Engliš popisuje vo svojich Základoch národného hospodárstva ešte z roku 1930, kde sa jasne hovorí, že prvých 30 % ľudí musí dostať svoje sľúbené úroky práve preto, aby ďalších 70 % o ne zákonite prišlo. To znamená, že nejde o nijaké podnikanie, ale o pyramidálnu hru, do ktorej ľudia vkladali jednoducho svoje prostriedky a vkladali ich na základe zmluvy o pôžičke. Takže ťažko týchto ľudí je stíhať aj za podvod. Bolo potrebné teda zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ale aj zo strany pani ministerky na to upozorniť a vytvoriť antikampaň. Samozrejme, a ľudí stíhať za nedovolenú hru, v ktorej okrádajú občanov. Takže v tomto smere vláda a orgány štátu neurobili takmer nič a práve preto si myslím, že zákon je namieste, aj odškodnenie týchto podvedených občanov v tejto pyramidálnej hre je namieste. Samozrejme, treba vytvoriť zákonný mechanizmus ako ich odškodniť a aký bude podiel štátu. Iste, súhlasím s vami, že nejaký diel zodpovednosti musia niesť aj samotní občania, ale nie celý. Ďakujem.

  • Trestné právo hovorí, že trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa môže vzniknúť tak, že koná v rozpore so zákonom, alebo nekoná, keď konať mal! A tu štátne orgány, zodpovední ústavní činitelia roky vedeli, a nekonali! Predsa nie je možné, že tolerovali nedovolenú činnosť subjektom, tolerovali obrovský podvod, zdanlivo hovorili, že sú proti nemu, ale fakticky nekonali a neplnili svoje povinnosti ústavných činiteľov.

    Ďalej je tu postavená ďalšia otázka. Čo sa tu ideme klamať! Vládna koalícia bude proti. Bude proti, pretože ľudia, ktorí tvoria pozadie tejto vládnej koalície, buď lobistické alebo mediálne, sú ľudia, ktorí koristili z týchto peňazí. Z týchto peňazí bola zriadená TA3 a spôsob, ako bola zriadená aj TV JOJ, bol taký, že sa dali peniaze ako pôžička, ktorá sa mala splatiť budúcimi reklamami. Nikdy splatená nebola a tí, čo médiá získali, ich ďalej predávali a médiá robili celú dobu politiku na prospech vládnej koalície! Veď čo robili pri volebnej kampani v roku 2002? Na prospech toho, aby sa udržali tí, ktorí im tieto zisky umožnili. Dnes sa zasa tieto isté tváre točia okolo tých a aj niektorých nových politických strán a zasa lobujú a miešajú karty, pár desiatok proti pár stotisíc. Veď to je 243 000 podvedených ľudí. Počítajme, krát tri, vyjde nám toľko podvedených občanov Slovenskej republiky pri nečinnosti štátu, pretože politické špičky sa boja pravdy a dôsledkom, ktoré táto pravda so sebou prinesie. Ale ak som ja mohol niesť politickú zodpovednosť za to, čo som neurobil, tak neste v tejto vládnej koalícii zodpovednosť za to, čo ste urobili. Neste ju všetci, ktorí máte zmysel pre zakrývanie takýchto vecí. Oceňujem vystúpenie pána Lintnera, jeho ostrý jazyk, na Slovensku je to tak...

  • Ďakujem pánovi poslancovi Lintnerovi, že ako koaličný poslanec našiel odvahu a pomenoval správne veci a dúfam, že pri hlasovaní o tomto zákone aj ostatní poslanci pochopia, o čo tu ide. Ďakujem pekne.

  • Ja by som chcel nadviazať na pána Lintnera. Slová, ktoré použil, „v rozpore so zákonom“, „podvodné konanie“ a mnoho ďalších a zároveň naväzujem na diskusiu, ktorú som mal tu s mojím kolegom právnikom, ktorý sa hneď na mňa otočil a hovorí: Prečo my, ktorí sme nepodnikali v týchto bankových subjektoch, by sme mali platiť tým, ktorí sa nechali oklamať, však to bola ich vec! Áno, bola by to ich vec, ak by si štát a štátni úradníci plnili svoju funkciu. To, čo majú robiť. A toto je rozdiel medzi videním pravicovej vlády a vlády, ktorá by mohla byť úplne iná, možno toho, čo reprezentujeme my v sociálnej demokracii, že my vidíme práve štát na mieste, kde má byť, aby si plnil svoje funkciu a mal zodpovednosť voči občanom. Ja si takisto myslím, že nie je možné odškodniť v plnej výške všetkých, ale je nutné minimálne definovať úroveň, ktorú spôsobil svojím konaním štát a príslušní štátni úradníci, ktorí sa dnes pohybujú medzi nami a tvária sa, ako keby sa nič nestalo. A toto je to trápne, čo sa stalo a toto je potrebné odstrániť. A oceňujem vystúpenie pána Lintnera rovnako ako moji predrečníci, pretože pomenoval veci pravým menom a to je potrebné v tomto prípade urobiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem tiež poďakovať pánovi Lintnerovi, lebo inak už niekoľkokrát, aj keď to, samozrejme, znamená, že v niektorých vzťahoch sa možno pohoršil jeho imidž, sa nebál tu postaviť aj pri iných dôležitých veciach a povedať svoj názor a postaviť sa na stranu veci, ktorej verí, bez ohľadu na to, či to predkladá opozícia alebo koalícia. Chcem povedať, že som mala priateľa, ktorý vložil do jedného nebankového subjektu nejaké peniaze a pol roka predtým, ako padol prvý z nich, som ho presviedčala na základe ekonomických argumentov, že by mal tie peniaze odtiaľ vybrať. Ten chlapec, mal vtedy myslím 27 rokov, bol to vysokoškolsky vzdelaný človek, veľmi inteligentný, veľmi úspešný vo svojej oblasti a mala som problém ho presvedčiť, pretože mi hovoril, že to kryje štát, že to musí byť v súlade so zákonom a že vidí isté ekonomické predpoklady, ako by sa na niektorých špekuláciách dalo zarobiť, takéto výnosy. Nepresvedčila som ho a o tie peniaze prišiel. Ale chcem tým povedať, že aj takýchto ľudí dokázala reklamná kampaň a to zastrešenie zo strany štátu presvedčiť, aby vložili peniaze aj do takéhoto podnikania. Stále sa tu vedie filozofický spor o tom, či sa majú tí, ktorí neuverili a ktorí boli poctiví, alebo neboli takpovediac chamtiví, ako to niektorí interpretujú, poskladať teraz na účty tým, ktorí akože chamtiví a akože hlupáci boli. Tento filozofický spor je jasný, ale chcem povedať jednu vec. Vidím istú reálnu cestu a to je predovšetkým v tom, že nie z daní sa ľudia pozbierali na istú skupinu príjmov, ktoré z týchto nebankových subjektov boli, predovšetkým z reklamy. Tak sa poďme baviť o tom, že spravíme sumarizáciu, koľko peňazí vlastne z reklamy získali a bavme sa o tom, ako slušným spôsobom, povedzme alikvótne, primerane tomu, koľko tí ľudia vložili a stratili, by sme im z takýchto príjmov z reklamy dali odškodnenie.

  • Ďakujem za slovo. My v Národnej rade sa tu vyrozprávame, uvedieme jednoznačné fakty mnohých neprávostí, ktoré sa stali, a uvedieme aj, ako to treba napraviť. Ale ja si myslím, že ten totalitný, korupčný systém, v ktorom žijeme, to neovplyvní. Je veľmi silný, koherentný a uvedomuje si aj svoju silu, domácu aj zahraničnú. A ja si myslím, že raz by sme ozaj v Národnej rade mohli sa zaoberať otázkou, aké nástroje sa dajú použiť, aby to takto nebolo a aby ozaj občan sa dovolal svojho práva. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som sa skutočne poďakovať poslancovi Lintnerovi, že tak vystúpil, ako vystúpil, že pomenoval priamo, priamou rečou niektoré veci, ale chcem predovšetkým zdôrazniť jedno, že viacerí, ale on tiež sa vyjadril ako o veľkom podvode. Podvod, ktorý zakrýva štát. A viacerí hovoríme, že tento podvod štát, štát ako taký. Vážení, ja si myslím, že zodpovední sú ľudia, ktorí sa skryli za štátnu moc. A my dnes, keď tento zákon prijmeme, urobíme prvý krôčik k tomu, aby sme týchto ľudí a ja to nazvem otvorene - podvodníkov -, keď o podvode sa hovorí, odkryli a začali riešiť týchto podvodníkov, aby títo podvodníci sa zodpovedali voči tým, ktorí boli postihnutí. Keď zomrie jeden človek alebo zahynie jeden človek, hovoríme, že je to tragédia. Keď zahynie viacej, hovoríme o katastrofe. Vážené kolegyne, kolegovia, koľkí, z tých ľudí, čo tam dali svoje životné úspory, odišli z tohto sveta na infarkt, na porážky, ktorí nezniesli to, čo sa vlastne stalo. Myslime na to, že boli postihnutí títo ľudia, ale po tých ľuďoch sú aj potomci. My odškodňujeme kdeakých, v zátvorkách, odškodnime aj týchto ľudí, urobme tento krok. Neváhajme. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, predovšetkým by som chcel poďakovať všetkým tým, ktorí v diskusii vystúpili, či to bol pán poslanec Šulaj, pán poslanec Mečiar, pán Muňko, respektíve pán Lintner, ako aj ostatným, ktorí svojimi krátkymi vystúpeniami doplnili tento návrh zákona. Skutočne, všetci ste potvrdili tie argumenty, respektíve tých trinásť dôvodov, ktoré som včera uviedol pre to, aby občania boli odškodnení, lebo na to majú právo. Veľmi si z faktickej poznámky cením i vystúpenie pána kolegu Šimka, pretože bol ministrom vnútra a jasne konštatoval dnes, dlhodobo, to je v zázname, dlhodobo táto situácia pretrvávala. Ja som spomínal jeden dátum. Dátum, rok 1999, kde pani Schmögnerová mala niečo konať, začala konať a kde to zaspalo. V podstate to isté potvrdil kolega Lintner. To sú fakty, ktoré sa nedajú vyvrátiť, lebo sú o tom záznamy, sú o tom protokoly určitých finančných kontrol, sú o tom protokoly Národnej banky Slovenska, sú o tom i uznesenia vlády Slovenskej republiky. Ten, kto moje vystúpenie chápal, že som povedal, že vláda nič nekonala, tak ho chápal zle. Ja som nepopieral žiadne konanie vlády v iných oblastiach, ja som konštatoval nekonanie vlády práve v tejto oblasti, alebo respektíve slabé konanie. Pán poslanec Mečiar tu citoval Trestný zákon. Áno, chce to niekto vyvrátiť? Že ten, kto nekoná, rovnako je zodpovedný ako niekto ďalší? Áno. Nekonalo sa a to je jednoznačne dnes preukázateľné. Preukázateľné je to, že nekonanie štátu je zrejmé. Je zrejmé v tom, čo bolo uvedené, je zrejmé z protokolov a z jednotlivých uznesení. Je zrejmé i to, že Slovenská republika, ktorú zastupuje vláda Slovenskej republiky ako kolektívny orgán exekutívy, brala z prostriedkov občanov, ktorí boli poškodení, finančné prostriedky. Je to zhruba suma medzi piatimi a šiestimi miliardami. Návrh zákona hovorí o odškodnení vo výške cca do 4 miliárd. Je teda zrejmé, že sme urobili chybu. Ak hovorím sme, tak nemyslím túto Národnú radu, ale myslím Národnú radu v predchádzajúcom období, pretože mnohí ste tu neboli, ktorí mali konať a mali možnosť prijať zákony k danému problému. Nikto nebránil legislatívnemu odboru vlády ako aj poslaneckej koalícii, respektíve iným poslancom, aby s legislatívnym návrhom prišli a aby sa konalo. Žiaľ, nestalo sa tak.

    Na záver chcem skonštatovať jednu záležitosť, čo som skonštatoval včera. Ak si niekto myslíte, že ide populizmus, ja som vás vyzval, podpíšte sa všetci 150 alebo predsedovia poslaneckých klubov a bude to vyrovnanie Národnej rady Slovenskej republiky v dlhoch voči občanovi tým, že konala tak, ako nekonala. Nespravili ste tak, ale ochotný som to rešpektovať i naďalej. Ide mi o jednu jedinú vec, aby sme my poslanci Národnej rady, aj keď máme tú dôveru takú, akú ju máme, slabú, nestratili dôveru ďalej, aby sme nestratili svoj kredit, svoje srdce a myslenie u občanov, ktorí nám dali vo voľbách dôveru. Bez rozdielu toho, ktorá politická strana to bola, pretože sme tu všetci zástupcovia nášho občana. A ten kredit môžeme stratiť jednoducho, a ťažko ho dostať naspäť. Ja vás chcem v mene skupiny poslancov a celej opozície požiadať, požiadať o to, aby sme sa skutočne s vážnosťou a plnou zodpovednosťou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky postavili k predmetnému návrhu zákona, aby sme dokázali to, že nám na občanovi nezáleží len budúci rok vo voľbách 2006, ale že dokážeme tak konať všetci, a ak tento návrh zákona by bol prijatý, čo som už počul, aký je názor koalície, tak by to bol výsledok jednoznačne celej Národnej rady, nie výsledok skupiny poslancov. Obraciam sa zvlášť na vás, nezávislí poslanci, ktorí tu síce nie ste. Ale časť z nich počuje a časť z nich v kanceláriách pracuje. Preukáže aspoň tu svoje svedomie, preukážte to, že ste tí poslanci, ktorí aj keď odišli z kandidátok svojich strán, na ktorých kandidovali, majú aspoň svedomie voči občanovi. Ja vám veľmi pekne ďakujem za prípadnú podporu. To je všetko.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na záver povedal ešte zopár svojich vlastných názorov, pripomienok ako spravodajca k uvedenému zákonu. Predpokladal som, že táto diskusia sa bude viesť vo dvoch oblastiach. Prvá je zodpovednou štátu, za to či konal, alebo nekonal, a tu musím konštatovať, že všetci poslanci, ktorí vystúpili, jasne hovorili o klasických, vecných veciach, kde štát nekonal, a teda spôsobil ujmu občanom tohto štátu. Nikto vecne nemal žiadne iné pripomienky a ak ich mal, mal ich povedať v pléne, pretože zastupujeme občanov tohto štátu. Druhá vec, ktorá ma možnože trápi trochu viac a ja som ju načal trošku v tom svojom úvodnom príspevku, ktorý som mal ako prvý poslanec, ktorý vystúpil v rozprave. Mohli sme sa baviť aj na tému, akou formou odškodňovať občanov, pretože ľudí zaujímajú vecné problémy, ako teraz to odškodnenie bude. Tá forma bola naznačená v zákone, to je jedna z tých foriem, ktorá tu bola, žiaľ, nevyužili sme možnosti hovoriť o druhých formách. Ja som hovoril napríklad o postupovaní pohľadávok, veď koniec koncov títo ľudia majú aj pohľadávky, ktoré vyplývajú z konkurznej podstaty. Hovoril som o možnože vyčísľovaní daňových a odvodových záležitosti, ktoré v podstate tiekli do štátu a do verejných inštitúcií a teda mohli sme zvažovať aj všetky tieto veci. Pokiaľ nemáme však iné možnosti riešenia, berme naozaj aj do úvahy ten spôsob riešenia, ktorý bol navrhovaný predkladateľmi tak, aby sme veci riešili v prospech ľudí tohto štátu, v prospech zodpovednosti štátu voči ľuďom a v prospech veci, ktorú chceme riešiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je druhé čítanie

    o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (tlač 1129).

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, v druhom čítaní rokujeme o návrhu novely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov, ktorý máme ako tlač 1129. Dovoľte, aby som ho v krátkosti uviedla. Ide o krátku novelu, ktorej cieľom je legislatívne reagovať a upraviť výkladové problémy, ktoré v praxi vznikajú v súvislosti s uplatňovaním Obchodného zákonníka, ale hlavne, ktoré v praxi absentujú a ide o organizačné zložky podnikov, zahraničných osôb alebo zahraničných osôb, konkrétne v bode 1 a 2 riešim prípady, keď jednoznačne z Obchodného zákonníka nevyplýva, kto môže v určitých prípadoch za organizačnú zložku konať. V praxi sa vyskytli prípady, že je odvolaný vedúci organizačnej zložky, a obchodné registre odmietajú návrh na zápis do Obchodného registra, pokiaľ ten odvolaný vedúci organizačnej zložky nepodpíše návrh na zápis do Obchodného registra, pretože zápis vedúceho organizačnej zložky má konštitutívny a nie deklaratórny charakter, práve na toto reaguje moja úprava v bode 1, kde hovorím, že v týchto prípadoch môže za organizačnú zložku alebo za podnik zahraničnej osoby podpísať tá zahraničná osoba, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri, pretože vieme, že organizačná zložka je len súčasť podniku zahraničnej osoby. V ďalších bodoch riešim prípady, ktoré sa vyskytli v praxi, napríklad sú rôzne výklady a problémy, ak spoločnosti zanikajú a k návrhu na výmaz z Obchodného registra majú predložiť súhlas správcu dane. To ustanovenie § 68 ods. 10, ktoré momentálne je platné, dáva rôzne výklady a terajšie znenie, ktoré som ja navrhla, ale zároveň, ktoré aj v spoločnej správe je trošku upravené, dáva jednoznačnú úpravu spočívajúcu v tom, že návrh na výmaz, pokiaľ dáva návrh na výmaz z Obchodného registra, spoločnosť bude povinná priložiť aj súhlas správcu dane, to sa nebude vzťahovať na prípady, pokiaľ dôjde k rôznym fúziám alebo k zmene právnej formy spoločnosti, to znamená, že v prípade právneho nástupníctva, pokiaľ sa bude vymazávať pôvodná spoločnosť a zapisovať právny nástupca, nebude potrebný súhlas správcu dane. Je to zároveň aj v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov. V ďalších ustanoveniach sú viac-menej riešené skôr technické veci, takže myslím, že táto novela prispeje v praxi k riešeniu praktických problémov, ktoré momentálne sú. Návrh novely zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti podnikové právo. Návrh novely nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a účinnosť predloženej novely navrhujem od 1. augusta. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. mája 2005 č. 1622 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, odporúčal Národnej rade schváliť výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 590 z 9. júna 2005. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa rokovacieho poriadku

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú uvedené v spoločnej správe, ktorú každý má na stole. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 a 2 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslankyne Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. júna 2005 č. 841. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov, tlač 1129.

    Čl. 1, 2. bod znie: Bod 2: V § 21 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5., ktorý znie: ods. 5, citujem: „Podnik zahraničnej osoby a organizačná zložka zahraničnej osoby, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra, zanikajú výmazom z Obchodného registra. Návrh na výmaz podáva zahraničná osoba“, koniec citácie. Doterajšie ods. 5 až 7 sa označujú ako ods. 6 až 8. Zdôvodnenie: Dopĺňa sa, že podnikanie zahraničnej osoby a organizačná zložka zahraničnej osoby zaniká výmazom z Obchodného registra. Zároveň sa upravuje, kto takýto návrh na výmaz podpisuje. V doterajšej praxi takáto právna úprava chýbala. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej by som chcel ešte dodať, aby ste to vyňali na osobitné hlasovanie.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu... Pán poslanec, ste skončili? Rozpravu za skončenú. Chcete, pani navrhovateľka, sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Áno, krátko sa vyjadrím. Tento predložený návrh, ktorý dal pán poslanec Šulaj, v podstate vylepšuje toto znenie, ktoré je v mojom návrhu zákona, a jednoznačne teda upraví, že organizačná zložka alebo podnik zahraničnej osoby zaniká výmazom z Obchodného registra. Ja som to riešila, oprávnenie podnikať, ale sú to dve veci, takže prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň bude treba vyňať na osobitné hlasovanie ten bod 1 zo spoločnej správy. Ešte raz vás prosím o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať teraz druhým čítaním

    o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačnotechnických prostriedkov (tlač 1130).

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom navrhovanej novelizácie je odstrániť nedostatok, ktorý sa vyskytuje v praxi. Zákon o ochrane pred odpočúvaním vymedzuje orgány štátu, ktoré sú oprávnené používať informačnotechnické prostriedky a následne ukladá Policajnému zboru povinnosť technicky zabezpečovať použitie informačnotechnického prostriedku pre Železničnú políciu, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colnú správu. Vojenské spravodajstvo nemá k dispozícii všetky potrebné technické zariadenia používané ako informačnotechnické prostriedky, ktorých zaobstaranie a následne prevádzka by si vyžiadala značné nároky na rozpočtové prostriedky. Na základe uvedených skutočností nie je možné, aby Vojenské spravodajstvo ako oprávnený subjekt priamo zo zákona o ochrane pred odpočúvaním malo možnosť pri plnení úloh využívať všetky druhy informačnotechnických prostriedkov bez toho, aby ich iný oprávnený subjekt technicky nezabezpečil. Návrhom zákona sa teda zavádza nová povinnosť pre Policajný zbor, aby na základe žiadosti Vojenského spravodajstva technicky zabezpečil použitie informačnotechnického prostriedku. Ide teda o malú novelu zákona, ktorej prijatie však zabezpečí nekomplikovanú možnosť používať informačnotechnické prostriedky pre Vojenské spravodajstvo. Preto by som vás, pani poslankyne a páni poslanci, prosil o podporu tejto novely zákona. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážení pánovia podpredsedovia Národnej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám uviedol spoločnú správu k tlači 1130. Návrh zákona prerokovali tri výbory, ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý je zároveň výborom gestorským, a osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Všetky tri výbory odporúčajú Národnej rade predmetný návrh novely schváliť a v spoločnej správe sú taktiež uvedené dva pozmeňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou v tlači 1130a. Myslím, že v stručnosti stačí to, čo som povedal. Odporúčanie výboru celkovo je totožné, gestorského výboru, s tým, čo prerokovali výbory, ktoré som spomenul, a myslím, že teraz by bolo vhodné, pán predsedajúci, keby ste otvorili rozpravu k tejto tlači.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravu k tomuto bodu programu. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Končím, uzatváram rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1137),

    a spoločná správa, tlač č. 137a. Slovo má pani poslankyňa Brestenská a žiadam ju, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som veľmi stručne uviedla len to, čo už, myslím, všetci v prvom čítaní sme si ujasnili v zákone č. 5/2005, 1. februára nadobudol účinnosť, sa vsunul § 108a, ktorý zavádza sankcie 5 miliónov korún pre súkromné vysoké školy alebo právnické osoby, ktoré poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelanie na území Slovenskej republiky a nie sú vysokou školou podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona. Táto novela hovorí o tom, že mali by sme rozlišovať, nakoľko sme boli upozornení aj z Rady Európy aj z Európskeho parlamentu, Európskej komisie, že porušuje určitým spôsobom táto sankcia právo poskytovať vzdelávacie služby pre inštitúcie, ktoré majú akreditáciu, európsku, to znamená, na svojich územiach majú akreditované vzdelávacie služby a chcú pôsobiť na území Slovenskej republiky či formou cez vysoké alebo cez právnické osoby a chcú poskytovať študentom, slovenským študentom svoje vzdelanie, ktoré odovzdávajú, aj diplomy svojej univerzity, to znamená, že je to v rozpore s Európskym spoločenstvom, s § 43 až § 49 Zmluvy o Európskom spoločenstve. Prosím vás teda o podporu tejto novely zákona, nakoľko by v súvislosti, keby neodsúhlasili sme ho, mohli by byť aj právne dopady a sankcie voči Slovenskej republike. Ďakujem veľmi pekne.

  • Otváram rozpravu. Neotváram rozpravu. Vy ste ma pomýlili, pani poslankyňa. Prosím vás, na ľavú stranu, ako navrhovateľ sa posaďte. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Devínskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vám predkladám spoločnú správu výborov, ktorú gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 409 z 22. júna 2005 o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách. Tento návrh bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady. K návrhu zákona určené výbory v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou s tým, že o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a schváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v tejto správe. Súčasne ma určil za spoločného spravodajcu a dal mi oprávnenie aj pre tretie čítanie. Prosím, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Devínsky. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som si len dovolil informovať vás a doplniť to, čo povedala predkladateľka. Prvá časť je jasná, tento zákon rieši problémy okolo sporu s Európskou úniou a druhý problém, ktorý táto novela rieši, je možnosť poskytovania motivačných štipendií, teda štipendií za vynikajúce výkony v pedagogickej činnosti študentov, vedeckej, ale aj iných, napríklad za vynikajúce výkony študentov v kultúre či v športe. V podstate ide o to, aby bolo ministerstvo splnomocnené na účelové poskytovanie finančných prostriedkov na tieto motivačné štipendiá, aby ich škola nemohla použiť na iný účel. Súčasne, ale to chcem zdôrazniť, sa zachováva právomoc vysokej školy určiť pravidlá prideľovania týchto prostriedkov študentom. Ďakujem pekne. Čiže toto je doplňujúca informácia k tomu, čo pani predkladateľka uviedla. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želáte si vystúpiť? Nech sa páči, pani Brestenská.

    B. Brestenská: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela len požiadať tiež vážených kolegov a kolegyne o podporu tohto zákona spolu s pozmeňujúcimi návrhmi, lebo si myslím, že, samozrejme, treba ošetriť tam, aby sa nestalo, že vzdelávacie subjekty, ktoré pôsobia na Slovensku a sú slovenského pôvodu, tie jednoznačne musia, aby nebolo nedorozumenie, musia mať slovenskú akreditáciu, ináč nemôžu poskytovať vzdelávacie služby. To je tá prvá zmena, ktorá je tam vsunutá, a druhá, pôvodne bol dohovor, že sa nebude otvárať zákon, ale toto je motivačné štipendium a myslím si, že štát má mať záujem podporovať talentovaných, nadaných a výborných študentov, takže tie pravidlá si potom fakulty musia určiť samy. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2004, (tlač 1140).

    Prosím predsedu správnej rady pána Langoša z Ústavu pamäti národa, nevidím ho však nikde. Je tu prítomný?

  • Šum v sále.

  • So smiechom.

  • Pán predseda, poďte zaujať miesto a teraz zároveň aj žiadam pána Lászlóa Nagya, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. V rozprave na 42. schôdzi už vystúpili poslanci, ktorí boli písomne prihlásení. Ústne sú ešte prihlásení poslanci pán Heriban, Hopta a Hanzel. Dávam slovo teraz pánovi poslancov Hoptovi, Heribanovi. Ako prvý vystúpi pán poslanec Heriban a pripraví sa pán poslanec Hopta. A pán poslanec Heriban tu je, alebo nie je? Nevidím prítomného pána Heribana. Pán poslanec Hopta. Stráca poradie. Pán poslanec Hanzel. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán poslanec Hopta a Hanzel, keď sa nedostavia, strácajú poradie. Keď ich druhý raz vyzvem, stratia poradie celkom k tomuto bodu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Langoš, informácia, ktorú Ústav pamäti národa poskytuje, je určite zaujímavá a poučná a myslím si, že aj potrebná. Vraví sa, že len poznaním svojej minulosti môžeme poznať budúcnosť. Nebudem filozofovať nad tým, do akej miery si Štátna bezpečnosť plnila svoje povinnosti a do akej miery robila svoje akcie skryté pod „záujmami štátu“ a často si aj vybavovala svoje vlastné záujmy, či už ekonomické, ľudské alebo susedské. Kto boli ľudia v zoznamoch a sú to všetci, čo spolupracovali? Na moje prekvapenie som sa ocitol na zoznamoch aj ja, síce ako preverovaná osoba, dátum zavedenia bol po Charte 77, ale pýtam sa, pán Langoš, ako je možné, že vysvetlenie tohto termínu nebolo jednoznačné, mohlo byť čítané napríklad ako preverovaná osoba pre prípadnú spoluprácu alebo ako preverovaná osoba pre svoj iný politický názor a tým ako nepriateľská osoba. Až v ďalšej informácii, keď si kliknete ďalej, sa dá nájsť pri mojom mene napríklad poznámka, že pravicový. Informácia bola zrejme taká nejasná, že ani kvalifikovaní spravodajcovia v televízii v prvej informácii to nepochopili a informovali, že v zoznamoch je i pán poslanec Hanzel. Pán Langoš, myslím si, že takéto podávanie informácie je hrozné a žiada si možnože aj vyvodenie zodpovednosti, lebo toto naozaj nie je celkom fér. Ja si myslím, že nemám záujem preverovať, kto ma kedy volal a ani kto na mne pracoval, prípadne kto za mňa dostal odmenu, i keď poznám funkcionárov KSS, ktorí dostali štátne vyznamenanie za ostražitosť a likvidáciu triedneho nepriateľa v súvislosti s mojou osobou. Ale myslím si, že to všetko je už minulosť a predovšetkým on a tí, čo sa snažili ublížiť, tí si to musia vysporiadať s vlastným svedomím. Ale, prosím, to sa týka i tých, ktorí im v tom pomáhali, i keď mali možno opačný názor, i keď oni nie sú uvedení v zoznamoch, vo zväzkoch Štátnej bezpečnosti.

    Trošku z minulosti. Keď som kedysi cestoval zo Švédska, tak som navštívil v prvom rade pána Dubčeka, i s hrozbou, samozrejme, že ma okamžite pošlú za hranice a vyhostia z republiky, potom pána kolegu Mikuša, až potom som išiel do Trenčína. Hovorím to preto, že mnohokrát pán Dubček nebol doma a bola doma pani Dubčeková, čo bola úžasná žena, s ktorou som sa mnohokrát hodiny a hodiny rozprával a ktorá mi napríklad opisovala aj sviečkovú manifestáciu v Bratislave, rozprávala mi, ako autá narážali do ľudí, a pýtam sa: Kto boli tí vodiči týchto vozov? Bol rozkaz ísť autami do ľudí? Bolo to vtedy v záujme štátu? Alebo to bola len vlastná iniciatíva? Keď hovorím o pani Dubčekovej, tak môžeme povedať, že navštívil som ju aj tesne pred jej skonom v nemocnici v Bratislave. A tiež môžem povedať, že ležala len na spojovacej chodbe medzi dvoma oddeleniami, medzi dvoma závesmi. A teraz sa pýtam znova: Kto to nariadil, kto boli tí ľudia, čo si trúfali urobiť niečo naviac! Nech mi nikto nehovorí, že systém, terajší systém prikázal nejakým zákonom, že takáto osoba má ležať na chodbe. Na chodbe nemocnice. Robili to ľudia z vlastnej iniciatívy? Tak, aby ich nemohol nikto obviniť napríklad zo slušnosti voči niekomu, kto nebol pohodlný štátu?

    Môžem povedať ďalšiu takúto príhodu. Dovoľte, aby sa to chápalo, teda dúfam, že to chápete pozitívne. Ale chcem povedať niekoľko takýchto príhod, aby sme si toho boli vedomí všetci. Raz som sa rozprával s pánom Dubčekom. Jedna z najväčších krívd, ktoré on pociťoval, bolo vylúčenie z odborovej organizácie ROH keď robil už na lesoch. Na lesoch. Nie to, že vylúčenie z odborovej organizácie, ale to, že všetci robotníci, všetci, ktorí robili s lopatami, so sekerami, prišli a všetci hlasovali za to, aby bol vylúčení z odborovej organizácie. Pýtam sa, bol to rozkaz štátu? A akým spôsobom si títo ľudia, ktorí mu spôsobili najväčšiu traumu, jednu z najväčších tráum v živote, akým spôsobom sú oni niekde vedení v nejakých zoznamoch, keď to boli obyčajní robotníci. A len z obyčajného strachu toto pravdepodobne urobili, alebo z vydierania. A títo teraz sú v poriadku a tí ostatní, čo sa niekde ocitli, nie sú? Keby títo sa boli ocitli na tých zoznamoch, čo by robili? Chcem len povedať, áno, áno, je to o režime. Ale je to aj o ľuďoch, to chcem povedať, nielen o režime.

    Po podpise Charty ma nikto nechcel zobrať do práce ani ako stavebného robotníka. Znova sa pýtam: Kto boli tí ľudia, čo pomáhali Štátnej bezpečnosti vo výkone ich vôle? Boli aj oni agenti, boli aj oni nejakým spôsobom zodpovední? Mimochodom, poznám jednu ženu na kádrovom oddelení, ktorá radšej odišla do dôchodku, ako by mala podpísať moje prepustenie z práce. Meno je pani Filová. Je niekde táto žena zaznamenaná, že robila niečo proti tomu režimu, ktorý existoval? Sú iní, ktorí to podpísali. Sú niekde zaznamenaní, že spolupracovali s režimom? Nie sú.

    Poznám tiež priateľa, ktorý odmietol nastúpiť na moje miesto po mojom vyhodení z práce. Určite tiež nie je v zoznamoch ako nepriateľská osoba štátu. Meno je pán Lipták, zodpovedný, slušný človek. Poznám tiež priateľa, čo ma prijal do zamestnania ako stavebného robotníka, i keď platil všeobecný zákaz a on si toho bol vedomý a konal proti vôli mocnosti. Je to nepriateľská osoba? Nikde nie je evidovaný. Meno - pán Knap. Kde sú vedení ľudia, čo mali odvahu mať vlastný názor, a kde sú vedení ľudia, čo mali odvahu odísť od lepšej práce k lopate, len aby si udržali svoje morálne zásady. Znova je to otázka: Kde sú vedení ľudia, čo napriek hrozbe straty zamestnania či straty možnosti dať deti do škôl, i napriek tomu si udržovali napríklad vieru. Poznám viacerých takých. Kde sú vedení napríklad tí účastníci sviečkovej manifestácie, čo mali odvahu vyjsť do ulíc? Teraz nemám na mysli organizátorov, ale ten dav, ktorý vtedy musel ukázať odvahu! Každý z nich musel ukázať odvahu a nebola to žiadna sranda, podotýkam.

    Vo zväzkoch som i ja vedený ako preverovaná osoba, ale to už som spomínal pánu Langošovi, že si myslím, že takéto veci by mali byť jasné. Malo by to byť tak, aby nemohlo dôjsť k nejakému zlému výkladu takýchto vecí.

    Spomínal som už predtým, že som v 68. kedysi, v 67. ako mladý, 19-ročný chlapec vstúpil do KSS, ale v 68. som sa ako dobrovoľník prihlásil do armády proti ruským okupantom. A nebál som sa k tomu nikdy, nikdy potom priznať, ani keď sa silne normalizovalo. Je pravda, že som pocítil tvrdú normalizačnú päsť a ocitol sa ako stavebný robotník na manuálnej výstavbe socializmu a v 70. rokoch som nosieval na klope saka Dubčekov odznak. Aj napriek tomu som sa dostal vyššie do riadiacich funkcií. Teda odvaha, keď bola na mieste, ona sa dala, dala sa. Zase hovorím, je to všetko o ľuďoch. V roku 72 som si zobral za ženu Dubčekovu neter a opäť som bol stredobodom záujmu príslušných orgánov, ale napriek tomu, že som sa často stretával s pánom Dubčekom a s ľuďmi z jeho okolia, ustál som si svoj názor aj pred názorom oficiálnym, normalizačným. Prepáčte mi, tí, čo tu boli naposledy, keď som hovoril, ja zopakujem niektoré slová. V roku 77 som sa pridal k Charte 77 a opäť som pocítil tvrdú normalizačnú päsť a ocitol som sa v kotolni fabriky. A neskôr úplne bez práce so zákazom zamestnať ma hoc aj ako stavebného robotníka, dokonca ani na pražské metro ma nezobrali. Až pomocou môjho nebojácneho priateľa sa mi nakoniec podarilo zamestnať sa, opäť na stavbe. I keď on sa nakoniec ocitol znova medzi tými neželanými, lebo bol v nejakých tých milíciách. Ako mi to opisoval, chodili si občas zahrať karty a zjesť guláš, ale ocitol sa na tom zozname. A potom ho za to samozrejme vyhodili z práce. Samozrejme, v tom čase som už bol pod prísnym dohľadom Štátnej bezpečnosti a vedeli o každom mojom kroku. Ostatne, signatárov Charty bolo na celom Slovensku asi desať, z toho v kontakte s Dubčekom asi dvaja. Zažil som lustrovačky, prehliadky, kontroly, odporúčania i rozhovory na Štátnej bezpečnosti a v jednom z tých rozhovorov ma náčelník ŠtB v Trenčíne podplukovník Jarjabka vyzval, dovoľte, aby som to povedal, nie Jarjabek, Jarjabka, aby som opustil túto republiku. Bolo to po tom, ako sa mi vyhrážal, že také živly ako ja oni, citujem, „cisárskym rezom vyrežú z tejto spoločnosti“ a že, citujem, „všetkých nás pozavierajú a keď bude treba, postavia nové väzenia“ a ešte všeličo iné. Prečo toto všetko spomínam. Nuž preto, že boli časy, boli, ale sa minuli, ale hlavne boli ľudia, čo silne zneužívali svoju moc, a boli ľudia, ktorí sa chceli na tom priživiť. Ale boli i ľudia, ktorí sa báli a boli ticho. Ešte aj doma hovorili o svojich iných názoroch len šeptom. Boli ľudia, čo si trúfali vydržať ten psychický tlak a vyhadzovanie zo zamestnania, ale boli ľudia, čo na to nemali, lebo, priznajme si, že nebolo ľahké postaviť sa voči moci. Vždy boli poruke rôzne argumenty ako strata zamestnania, strata postupu v zamestnaní, obmedzenie štúdia pre deti, sankcie voči partnerovi, sankcie voči rodičom, súrodencom, obmedzenia vo vašich záujmoch a tak ďalej. A toto všetko vyústilo do tlaku na vyvoleného aj najbližšími rodinnými príslušníkmi a budúcnosťou jeho detí.

    Pýtam sa: Máme právo jednoznačne a čierno-bielo odsúdiť týchto ľudí, ktorých si systém vybral za svoje predĺžené ruky? Ja by som to skôr delil na ľudí, ktorí vedome a z vlastnej vôle škodili, ubližovali a psychicky týrali občanov a na tých, ktorí sa v kole ocitli a snažili sa neškodiť a neubližovať. Myslím si, že by som mal plné právo morálne chrliť oheň a síru na tých, čo sú v zoznamoch, a žiadať čo najprísnejšie opatrenia a obmedzenia a tak ďalej. Ale myslím si, že ak by sme chceli trestať, tak sme to mali urobiť skôr. Teraz je skôr čas nezapodievať sa viac touto tematikou a prenechať vec historikom. A prenechať veci svedomiu tých, ktorých sa to týka. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Kahanec.

    Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Procedurálny návrh, pán poslanec Banáš? S faktickou? S faktickou poznámkou, hej, tak aj pán poslanec Banáš s faktickou poznámkou. Končím, posledný je pán Banáš. Ako prvá pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo úplne mimo témy, ktorú teraz prerokúvame, lebo prerokúvame správu, výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti. My sme tieto vaše historické exkurzy čiastočne počuli. Je dobré možná o nich hovoriť, ale myslím si, že by bolo dobré, aby sme sa vyjadrovali k tomu, čo ten ústav robí dnes, že robí kus dobrej roboty, a myslím si, že mapuje tú históriu, ale, myslím, že spomienky patria na trošku inú pôdu. Takže možno vďaka za to, že ste tu niečo povedali, ale bola by som čakala a čakám aj od kolegov vecné vystúpenia k tomu, čo prerokúvame.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Chcel by som tiež k tomu krátku poznámku. Plne chápem, že sa udialo v minulosti oveľa viac krívd. Skláňam sa pred tými, ktorí mali v pravom čase pravú odvahu, ktorí mali odvahu vysloviť svoj názor bez populizmu, na základe svojej hierarchie hodnôt, na základe žitých princípov. Fakt, vzdávam všetkým svoju úctu. Myslím si, že sa veľmi odlišovali od mnohých, ktorí na pôde Národnej rady Slovenskej republiky po celých tých obdobiach často využívali či využívajú a nemajú ani zábrany využívať kartu populizmu. Aj dnes sme toho boli svedkami.

    No a či sa to malo urobiť skôr. K tomu poviem tak. Máme už len ten zvyšok, ktorý sa nám uchoval. Medzitým sa mnoho minulo. Myslím si, že by nebolo dobre, keby sme si aj ten zvyšok, to málo, čo máme, dali vziať a rozpustiť i to málo, čo nám zostalo, dostratena. Prenechať to historikom, o tom sa dá pochybovať. Históriu veľmi často ovplyvňujú práve tí, ktorí vládnu. A tí píšu históriu prostredníctvom svojich historikov. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Banáš ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja už nechcem nejako siahodlho k tomuto hovoriť. Už sme, myslím, že diskutovali včera aj minulý týždeň dosť. Ja by som, skutočne, pán predseda Langoš, veľmi rád uvítal, keby bola nejaká možnosť v nejakom verejnom médiu korektne a férovo si sadnúť a podebatovať. A povedal by som vám prvú, základnú vec. Prvú, základnú vec, že ani vy ste neboli za starého režimu nejaký extrémny hrdina. Ja som sa vás tu niečo minule pýtal. Ste mi na to neodpovedali. Ale čo je podstatné. Priatelia, ja chcem zdôrazniť jednu podstatnú vec. Tu vzniká nejaký „obecný“ pocit, že ľudia sa do ŠtB hrnuli s nadšením a s radosťou, že boli nejaké patologické typy, ktoré prišli, na bránu ŠtB zaklopali a povedali: Súdruhovia, ja mám takú utkvenú túžbu z detstva, že by som chcel chodiť udávať, prosím vás, rád by som to robil. Veď odborníci hovoria, že zhruba 10 % ľudí to robilo za peniaze, 10 % ľudí za kariéru a 80 % ľudí z rôznych dôvodov, boli vydieraní, boli do toho nútení a tak ďalej. Podstatné je to, čo už niekoľkokrát povedal, citujem otca Srholca: Súďte ľudí podľa ovocia. Ak nemáte dôkazy na to, ako tí ľudia sa správali a čo tí ľudia robili, tak to naozaj považujem za nekorektné. Ja som pripravený a vidíte, ako sa správam, že úplne transparentne o týchto veciach hovorím i za cenu toho rizika, že keď sa povie Banáš, tak hneď sa k tomu prilepí ŠtB. Len mám pocit a obavu, že nie je tu nejaká veľká vôľa z druhej strany, pretože musím povedať, že aj to včerajšie hlasovanie bolo o hľadaní pravdy a, žiaľ, kto za to nehlasoval, tak neumožnil hľadať pravdu. Pán Langoš, som pripravený kedykoľvek s vami o tom otvorene diskutovať. Ďakujem.

  • V reakcii na faktické poznámky. Pán poslanec Hanzel a potom vystúpi pán spoločný spravodajca Nagy.

  • Ďakujem pekne. Ja sa teda ospravedlňujem, ak som povedal niekoľko príhod zo života, i keď si myslím, že napríklad také príhody, ktoré som porozprával o pánu Dubčekovi, mohli byť zaujímavé aj pre poslaneckú snemovňu, a určite sú zaujímavé pre celý slovenský národ, lebo málokto o tom vie, akým spôsobom on prežíval napríklad to, čo som v tejto snemovni spomínal. Mohol by som povedať mnoho, mnoho ďalších vecí. Možno, že to je trošičku od veci. Možno, že to trošičku od veci, čo sa týka samotnej správy, ale myslím si, že to nie je od veci o podstate tohto problému, a myslím si takisto, čo som hovoril k veci aj k tomu, že pán Langoš napríklad by mal dozrieť na to, aby niektoré veci, ktoré sú nie celkom správne registrované, že by mali byť registrované správne, lebo naozaj to zvádza k tomu, že sa dá vysvetliť niečo ináč. A toto predpokladám, že aj pán Langoš bez problému pochopil a myslím si, že to aj napraví a že by to mohlo byť prospechom toho celého môjho vystúpenia. A rád osobne porozprávam niektoré také zážitky, ktoré možno budú aj pre kolegyňu, ktorej to možno trošičku nebolo nieže príjemné, ale nebolo k veci, možnože to bude a pokiaľ niekto v tom zacítil nejaký populizmus, tak sa ospravedlňujem. No zažil som to, tak je to populizmus. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážené kolegovia, keďže podľa mojich informácií ešte dvaja kolegovia by mali vystúpiť v rozprave, chcel by som láskavo ich upozorniť na to, o čom som už hovoril v prvej časti minule v rozprave. Chcel by som upozorniť všetkých, ktorí ešte chcú vystúpiť, či už s faktickou poznámkou alebo aj s vystúpením, že rokuje sa o správe o činnosti Ústavu pamäti národa a nie o chrabrosti alebo o osobných vlastnostiach predsedu správnej rady Jána Langoša, nedajbože o tom, kto ako hlasoval včera pri nejakom inom zákone. Ale hovoríme a mali by sme rokovať o tom, čo obsahuje správa o pamäti národa, či je náležitým spôsobom odzrkadlená v tejto správe skutočnosť, ako pracoval tento ústav, napĺňa ústav alebo nenapĺňa ústav to, čo mu ukladá zákon. Prepáčte, že využívam svoje postavenie alebo úlohu spravodajcu, a som to považoval už aj z hľadiska ľudskej dôstojnosti za správne, aby som sa ozval. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami poslankyňa Angyalová, potom pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť s faktickými poznámkami. Pani Angyalová prvá.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, chcem vám povedať, v prvom rade, že vám rozumiem, čo hovoríte, ak chcete túto diskusiu obrátiť na vecnú diskusiu a keď ju chcete obrátiť na správu, ktorú prerokúvame. Ale súčasne vám chcem povedať, že tak ako pri minulom vystúpení vám povedali niektorí moji kolegovia, že táto logika je svojím spôsobom, nechcem použiť slovo zvrátená, lebo nenapadá ma lepšie v tejto chvíli, ale proste nie je úplne logické, čo vravíte, lebo takouto logikou potom môžeme povedať, že keď tu bol zákon o druhom dôchodkovom pilieri, tak by sme nemali hovoriť o tom, či je dobré takýmto spôsobom meniť dôchodkovú správu na Slovensku. Keď sú tu zdravotnícke zákony, tak by sme nemali hovoriť o tom, či zdravotnícke zariadenia fungujú dobre alebo zle. Takouto logikou by sme mohli hovoriť len o tých veciach, ktoré tie zákony a tie návrhy explicitne obsahujú. Povedzte mi, kde inde ako pri tejto diskusii sa otvára priestor na to, aby ľudia vyjadril aj svoj názor na fungovanie ŠtB, na minulosť, na to, či sa treba s ňou vysporiadavať, aký spôsobom sa treba vysporiadavať. Táto poslanecká snemovňa... Ja ešte raz chcem vám povedať, že rešpektujem, že chcete ísť v súlade s rokovacím poriadkom, ale táto poslanecká snemovňa svojím spôsobom má reprezentovať aj názory občanov, ktorých zastupujeme a proste ten diapazón názorov je rôzny. Takže ja by som bola rada, keby sa nebránilo takejto diskusii, napriek tomu, že niekedy naozaj skĺzava aj do vecí, ktoré úplne presne priamo nesúvisia s návrhmi. Nie je inde priestor na takúto diskusiu. Myslím si, že je práve tu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je mi ľúto, že rozprava k tomuto bodu programu bola rozdelená a tak trošičku, dovoľte mi vysloviť podozrenie, že zámerne. Tak sa aj stáva, že dnes už v rozprave vytýkate vystupujúcim, tu z pléna sa im vytýka, že sa odchýlili od podstaty veci. Ja som vo svojom vystúpení na minulej schôdzi vzniesla niekoľko výhrad, konkrétnych výhrad voči správe. Očakávam, že v záverečnom vystúpení predkladateľa sa dočkám reakcie, respektíve odpovedí na výhrady voči správe, ktorá tu bola prednášaná. Takže pokúšam sa týmto, touto svojou faktickou poznámkou prispieť k tomu, čo ste povedali, pán predseda, aby sme sa vrátili k reálnemu posudzovaniu správy. Budem veľmi rada, ak sa takého niečoho dočkáme. Ďakujem.

  • Pán poslanec Heriban bude pokračovať v rozprave ako posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne, aj vážení kolegovia, táto téma je výsostne ľudskoprávna a týka sa mnohých ľudí na Slovensku úplne priamo a týka sa aj ich rodinných príslušníkov. Všetci tí, ktorí zažili dobu pred rokom 1989 a ktorí mali skúsenosť so Štátnou bezpečnosťou, musia sa neustále s týmto obdobím vyrovnávať. Myslím si, že rovnako sa musia s touto dobou vyrovnávať agenti a rezidenti a držitelia konšpiratívnych bytov, ako aj tí, ktorí boli prenasledovaní Štátnou bezpečnosťou, preverované osoby a nepriateľské osoby, na ktorých ich kolegovia veľakrát zbierali materiály, v ktorých udávali. Už som o tom rozprával aj na výbore pre ľudské práva a znovu to teraz zopakujem, pretože si myslím, že to je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že na jednej strane bolo 65 000 ľudí, na ktorých Štátna bezpečnosť zbierala materiály. To boli preverované osoby a nepriateľské osoby a na druhej strane bolo 16 000 agentov, rezidentov a iných príslušníkov, ktorí zbierali na týchto 65 000 ľudí materiály, ktorí im veľakrát zničili život a nezničili život len tým, na ktorých zbierali materiály, ale veľakrát zničili život aj rodinným príslušníkom a možno aj priateľom, kamarátom a to, myslím si, je vážna vec. Chcel by som povedať jednu vec. Doteraz som si nevšimol, že by sa presne interpretoval spôsob, ako sa tí agenti získavali. Nemyslím si, pán predseda, že všetci títo agenti dobrovoľne začali spolupracovať, s nadšením a s nejakým vnútorným presvedčením. Som presvedčený, že mnohí z nich, možno väčšina, začala spolupracovať preto, že boli vydieraní. Ten proces, ako sa získaval agent, bol podľa mojich skúseností a vedomostí taký, že sa založil zväzok na nepriateľskú osobu alebo na preverovanú osobu, zbierali sa na týchto ľudí materiály, veľakrát tí ľudia boli vo väzení, veľakrát tí ľudia boli v disente, veľakrát to boli čestní ľudia, na ktorých Štátna bezpečnosť vyvíjala tlak a snažila sa ich zničiť. Zbierala na nich kompromitujúce materiály a keď mali dosť týchto materiálov, tak potom zaútočili a snažili sa toho človeka zlomiť. Ja si myslím, že my tu nemôžeme posudzovať ani jedného z tých ľudí, či to bol čestný, alebo nečestný človek, lebo si nevieme predstaviť, pod akým strašným tlakom bol. Nevieme, akým spôsobom boli títo ľudia vydieraní, či boli vydieraní cez deti, či boli vydieraní cez rodinu, či boli vydieraní cez starých rodičov alebo bratov, sestry a ja si myslím, že treba o tom rozprávať. Ja si myslím, že treba aj z vašej strany, aj zo strany ľudí, ktorí sa týmto otázkam venujú, že by mali tento problém otvoriť aj v tejto dimenzii. Otvoriť ten problém v ľudskoprávnej dimenzii, otvoriť ten problém v emotívnej dimenzii a doteraz nemám pocit, že sa táto téma dostatočne presne interpretuje.

    A teraz by som vám chcel navrhnúť to, čo už som vám vravel a to čo už tu bolo aj navrhnuté, chcel by som navrhnúť, aby Ústav pamäti národa zmenil softvér, ako sa objavujú na webe agenti, rezidenti, tí, ktorí zbierali materiály a tí, ktorí boli prenasledovaní. Teraz, keď sa napíše meno na webe, tak na jednej stránke sa zobrazia aj agenti, aj nepriateľské osoby, aj preverované osoby a ľudia sa neorientujú medzi NO, PO, KTS. Len odborníci vedia, že to je kandidát tajnej spolupráce, že to je agent, že to je nepriateľská osoba. Normálny, štandardný človek si myslí, že všetci, ktorí sa tam objavia, boli agenti. A z toho vznikajú veľké nedorozumenia, vznikajú z toho nedorozumenia, ktoré sa nedajú napraviť, lebo sa ohrozuje a deštruuje dobré meno každého človeka. Keď človek zažije, že je zdeštruované jeho dobré meno, tak niekedy trvá roky, aby sa táto deštrukcia podarila zmeniť a zvrátiť. A na druhej strane si myslím, že je to úplne nepotrebné, zbytočné, a preto vám navrhujem, aby sa na jeden strane zobrazovalo 15 000 agentov, rezidentov a držiteľov bytov a na druhej strane, aby novým kliknutím sa zobrazovali tí, na ktorých Štátna bezpečnosť zbierala materiály. Tí, ktorí boli prenasledovaní, tí, ktorí nemohli uplatniť svoj talent, nemohli v tej spoločnosti rozvíjať svoju kreativitu a to si myslím, že bolo najväčšie nebezpečenstvo a najväčší nedostatok socialistického zriadenia, že tisíce, státisíce ľudí nemohli slobodne žiť, nemohli ukázať, akí sú dobrí a nemohli rozvíjať svoj talent a svoju kreativitu. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslankyňa a poslanci Bollová, Cuper, Hanzel, Navrátilová, Fajnor, Hopta, Ondriaš, Kahanec, desiata, posledná, pani poslankyňa Demeterová. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Opäť by som sa chcela vrátiť k tej svojej predošlej poznámke. Pán poslanec Heriban, až sa podá návrh v tomto parlamente na zrušenie Ústavu pamäti národa alebo ak by ste náhodou boli požiadaný nejakou západnou propagačnou rádiostanicou, tak potom sa tu vyrečnite, tak ako ste to urobili teraz. S tou predkladanou správou to skutočne nemalo nič spoločné. Ja si dovolím pripomenúť, respektíve aspoň veľmi zhruba informovať kolegov, ktorí tu neboli, keď som vystupovala na minulom zasadnutí. Pýtala som sa v mojom vystúpení, ako je možné, že v správe sa hovorí o tom, ako Ústav pamäti národa získava materiály z NDR a Zväzu sovietskych socialistických republík, keď tieto štáty už vôbec neexistujú! Ako je možné, že sa tam hovorí o čerpaní vysokých súm na služobné cesty, ktoré neprispeli k plneniu úloh, ktoré dáva ústavu zákon. Ako je možné, že témy vedeckých konferencií sú uvádzané totálne primitívne. Je tam jedna napríklad, zostavovanie zoznamov pracovníkov ÚV KSČ a tak ďalej. Toto je téma vedeckej konferencie? Ďalej som sa pýtala prečo, ako je možné, že správa v dvoch kategóriách vykazuje čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na technické prostriedky a podobné konkrétne výhrady k predloženej správe. Ja si myslím, pán predseda Langoš, že to moje vystúpenie určite máte poruke a že budete naň reagovať, ja vás o to veľmi prosím, aj všetkých kolegov, aby ste neodvádzali celú diskusiu niekam do iracionálnych sfér o tom, o čom sme rozprávali tu aj včera a tisíckrát. Venujme sa správe a počkajme si na to, ako bude predseda na kritiku...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, chcem...

  • A prosím kľud v rokovacej sále, panie poslankyne!

  • Chcem povedať, pán kolega Heriban, že ja tento problém nevnímam ako problém ako problém mravný a etický, lebo tak ho nevníma celá slovenská spoločnosť. Každý, kto sa chcel stať agentom, sa ním stal, každý kto sa ním nechcel stať, mal tisíc možností, ako sa ním nestať. Ja som tiež bol neustále pod dohľadom a bolo mi ponúkané byť agentom, za čo mi bola sľúbená docentúra. Nikdy som to neprijal, trvalo to takmer 4 roky, odolal som, i keď, samozrejme, som za to niečím platil. Každý sa tak mohol rozhodnúť. Samozrejme, bola tu istá kategória ľudí, ktorých ste spomenuli, boli to tí, ktorí boli väznení a bol na nich vyvíjaný nátlak vo väzení. Prosím, budiš, ale dnešná slovenská spoločnosť, žiaľ, vníma agentov ako hrdinov. A nakoniec som sa musel sám často zamýšľať nad tým, že keby som bol tým agentom, mohol som byť možno aj hrdinom, aspoň v očiach niektorých ľudí. Takže ja to vnímam tak, že rozkladanie štátnych bezpečností alebo tajných služieb bolo, udialo sa aj za tejto vlády, treba to nechať podľa môjho názoru už tak, ako to je, netreba do toho investovať ďalšie finančné prostriedky, nech sa to v spoločnosti vstrebe a nech sa s tým spoločnosť vysporiada po svojom. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných zákonoch.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

    Pán poslanec Lintner, procedurálny návrh, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, môj procedurálny návrh súvisí s bodom 65, je to môj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z., vnímajúc stanovisko ministerstva financií, ktoré chce riešiť túto problematiku vo svojej novele, tak z tejto schôdze chcem stiahnuť tento návrh s tým, že ak by neprinieslo ministerstvo financií, tak v septembri by som opäť dal tento návrh.

  • Ďakujem, pán poslanec, berieme to na vedomie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam o prerokovaných bodoch tak, ako sme ich, v poradí, ako sme ich prerokovali. Najprv o budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok, tlač 1109. Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Drgonca, aby sa ujal slova. Ešte predtým pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti žiada o slovo a, samozrejme, tým pádom otvára aj rozpravu. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kvôli úprave pozmeňujúceho návrhu, skôr technickej, a vyňatiu na samostatné hlasovanie niekoľkých bodov si dovolím vystúpiť, aby bolo možné tieto dve korekcie urobiť. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Otváram možnosť teda sa prihlásiť do rozpravy a pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, budem veľmi krátky, žiadam len, aby sa samostatne hlasovalo aj o bodoch 3, 17, 23 a 32 zo spoločnej správy a o každom žiadam hlasovať osobitne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková...

  • Ďakujem pekne za slovo, v rámci rozpravy som predniesla pozmeňujúci návrh, ale po konzultácii s odborom legislatívy a aproximácie práva, aby pri konečnom prepise nedošlo k určitým zmätkom, tak navrhujem len krátke, ale fakt že sú to legislatívno-technické úpravy. V bode 2 v mojom pozmeňujúcom návrhom by malo znieť: „46. bod znie:“, to znamená, že za bod 45 sa vkladá nový, by bolo treba vypustiť a v bode 3 môjho pozmeňujúce návrhu, takisto je to len legislatívno-technická úprava, že za bod 46 sa vkladá nový bod 47, ktorý znie: „Dopĺňa sa odsek 8“. Inak obsahovo pozmeňujúci návrh je v poriadku a ešte tu v tom bode 3 len chcem povedať, že tam zrejme pri prepise došlo k chybe v poslednej vete, že trovy exekúcie vylúčeného exekútora, má byť trovy exekúcie pôvodného exekútora, ale to vyplýva z tohto textu. Takže poprosím o porozumenie v tejto veci a zároveň navrhujem, aby sa o mojom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo tak, že spoločne sa bude hlasovať o bode 1, 2, 3 a 6 a body 4 a 5 beriem späť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo a môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam o tomto bode programu.

  • Takže prosím vás, pripomínam toľko, že v rozprave v pléne vystúpilo 5 poslancov s tým, že dvaja z nich predložili pozmeňujúce návrhy a teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať najskôr spoločne o rade bodov, presnejšie o bode 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 33, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode programu, o týchto bodoch zo spoločnej správy, ako to máte aj v spoločnej správe, okrem bodov 3, 17, 23 a 32, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 132, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 46, proti 15, zdržalo sa 70 poslancov.

    Konštatujem, že bod č. 3 sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 13 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 13.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 47, proti 31, zdržalo sa 53 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani bod 13 sme neschválili.

    Pánovi poslancovi Kovarčíkovi, skontrolujte, či teda hlasoval, lebo tvrdí, že mu nefunguje karta, aspoň teda signalizácia nefunguje.

    Áno, za. Hlasovali ste, to znamená že signalizácia možnože nefunguje, ale ste hlasovali, pán poslanec. Takže ideme ďalej, nech sa páči...

  • Pokračujeme hlasovaním o bode 17 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 17.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za 45, proti 9, zdržalo sa 78.

    Konštatujem, že ani bod 17 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči...

  • Hlasujeme o bode 23 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 45, proti 24, zdržalo sa 73 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod číslo 23 sme neschválili.

  • Hlasujeme o bode 32 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 32.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 45, proti 27, zdržalo sa 60 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod číslo 32 sme neschválili.

    Moment, chvíľku by sme mali počkať, lebo pánovi poslancovi Kovarčíkovi asi zmenia kartu a dostane náhradnú, no to nie je maďarská karta, pán poslanec, verte mi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste si vybrali karty z hlasovacieho zariadenia, znovu zasunuli a technici musia prekontrolovať, či všetko je v poriadku, lebo systém signalizuje kartu pána poslanca a tá karta je už dávno vybratá zo systému. Takže pán poslanec Kovarčík, v poriadku? Pán poslanec, no vidíte, nemáte problémy len v Nitre, ale už aj tu.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Takže môžeme pokračovať, nech sa páči, pán predseda výboru. (Ruch v sále.) Ešte že som nepočul! (Ruch v sále. Smiech.) V Nitre my nemáme problémy, len pán poslanec Kovarčík.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, lebo ak budeme rozoberať jednotlivé okresy, tak sa nedostaneme domov ani v pondelok.

  • Takže prosím vás, vrátime sa k spoločnej správe. Budeme spoločne hlasovať o bodoch 22, 30, 31 a 37 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o týchto návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 1, proti 56, zdržalo sa 76 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Miššík.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miššíka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 128, proti 1 zdržali sa 3, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Miššíka sme schválili.

  • Napokon nám zostáva pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Laššáková.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o návrhu páni poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 133.

    Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Laššákovej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Mám poverenie výboru odporúčať postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania, ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 87, proti 5, zdržalo sa 44 poslancov.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní,

    preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku, aj s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 85, proti 19, zdržalo sa 31 poslancov.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 544/2002 Z. z. o horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z., tlač 1086. Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Abrhan, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpilo celkom 6 poslancov. Štyria predniesli pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím dajte hlasovať o 12 pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 70 poslancov.

    Vzhľadom na to, že opozícia si zdvihla kotvy, takže, páni poslanci, momentálne nie je vôľa a ochota hlasovať o tomto návrhu. Samozrejme, pani poslankyňa, ja tiež vidím viacej poslancov, ale nehlasujú a je to ich právo. No tak môžete skúsiť ich nejako prinútiť. Podľa mňa nebudete mať veľký úspech!

  • So smiechom.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec Abrhan ako spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, dvanástich, zo spoločnej správy. O dvanástich návrhoch, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 69.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie tejto schôdze. Budeme pokračovať v stredu o 9.00 hodine. Pán poslanec Nagy.

  • Prosím členov výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti 32 na schôdzu výboru. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.42 hodine.