• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram pokračovanie 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Anton Danko.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1159).

    Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona je zapracovať príslušné ustanovenie článku nariadenia Európskeho spoločenstva č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie č. 681/2001, ktorým sa usmerňuje implementácia uvedeného nariadenia.

    Návrh zákona upravuje najmä práva a povinnosti organizácií sídliacich na území Slovenskej republiky pri ich registrácii upravenej osobitným predpisom, akreditáciu environmentálnych overovateľov a dozor nad činnosťou environmentálnych overovateľov, pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach environmentálneho manažérstva a auditu, zodpovednosť za porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom osobitným predpisom.

    V návrhu zákona sú zároveň premietnuté skúsenosti a požiadavky, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona č. 468/2002 Z. z. o systéme EMAS v praxi. Návrh zákona nepredpokladá ekonomický dopad na štátny rozpočet a má pozitívny vplyv na životné prostredie.

    Verím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že podporíte návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody poslankyni Ivete Henzélyovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1159) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1177 z 24. mája 2005 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 7. septembra 2005 a gestorský výbor v lehote do 9. septembra.

    Pán predseda, ďakujem, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1167).

    Znovu prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászloá Miklósa, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vypracovanie predkladaného návrhu zákona vyplynulo z potreby zabezpečenia príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia.

    Účelom návrhu novely zákona je prebrať do slovenského právneho poriadku ustanovenie čl. 4 smernice a prílohy 2 uvedenej smernice. Návrh novely zákona sa predkladá do legislatívneho procesu aj vzhľadom na snahu Slovenskej republiky ratifikovať v roku 2005 Aarhuský dohovor, ktorého druhý pilier tvorí Smernica 2003/35/ES. Podľa čl. 6 smernice musia členského štáty Európskej únie uviesť do platnosti zákon a iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou najneskôr do 25. júna 2005.

    Predmetom návrhu zákona je predovšetkým zakotvenie pozície účastníka konania v integrovanom povoľovaní prevádzok pre zainteresovanú verejnosť rozlišovanú v troch formách. Návrhom zákona sa na jeho účely definuje aj súvisiaci pojem verejnosť. Požiadavka smernice zakotvená v dotknutej verejnosti práva na prístup k spravodlivosti sa takýmto legislatívnym riešením preberá v plnom rozsahu. Zainteresovaná verejnosť bude mať ako účastník konania právo na odvolanie aj právo žiadať, aby súd preskúmal zákon od právoplatného rozhodnutia vydaného v integrovanom povoľovaní a zákonnosť postupu správneho orgánu v takomto konaní.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci, verím, že podporíte aj tento návrh novely. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody poslankyni Libuši Martinčekovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1167) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1178 z 24. mája 2005 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 7. septembra 2005 a gestorský výbor v lehote do 9. septembra 2005.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte rozpravu o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem aj ja, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Pán poslanec Cuper sa hlási. Do rozpravy, pán poslanec? Pán poslanec Cuper je ako jediný prihlásený do rozpravy. Nikto viac, končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja som iba chcel pánovi ministrovi povedať, že istý dánsky filozof Soren Kirkeggörd definuje verejnosť ako monštrózne nič. Ja len dúfam, že takáto definícia nie je aj v tom zákone o verejnosti, lebo potom tu bola ešte verejnosť proti násiliu a toto bude verejnosť na ochranu prírody, predpokladám. To je všetko, ďakujem.

  • Pán minister, budete sa musieť porátať s týmto obsažným diskusným príspevkom.

  • Končím rozpravu. Pán minister, nech a páči.

  • Áno, keďže sme v takej dobrej nálade, dovoľte mi sa k tomu vyjadriť. Áno, Kirkeggörd povedal takéto niečo, a skoro je to tak aj vo všeobecnosti, ale veľmi vážne vám musím povedať, že žiaľbohu alebo chvalabohu verejnosť je v Európskej únii definovaná tak, že to môže byť aj jeden človek, ktorý povie, že je verejnosť a je dotknutý a kým orgán nedokáže, že nie je dotknutý, tak je verejnosťou.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani spravodajkyňa, chcete dodať niečo k tomuto? Vy nie. Dobre. Tak budeme pokračovať. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o krajine.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač č. 1081, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1081a.

    Návrh vlády odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky pán László Miklós.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Európsky dohovor o krajine je dohovorom Rady Európy a jeho účelom je celkové posilnenie významu krajiny, jej ochrany, manažmentu, plánovania a starostlivosti v celom rozhodovacom procese a tiež v oblasti medzinárodnej spolupráce a je v záujme Slovenskej republiky iniciatívne ho ratifikovať.

    Európsky dohovor o krajine nadobudol platnosť 1. marca 2004. V súčasnosti zo 46 členských štátov Rady Európy ho k 29. 4. 2005 podpísalo 29 krajín, 17 ho ratifikovalo a v týchto krajinách aj nadobudol platnosť. Slovenská republika dohovor podpísala dňa 30. mája 2005 prostredníctvom veľvyslankyne Slovenskej republiky pri Rade Európy v Štrasburgu.

    Dohovor je multilaterálnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy a na jej vykonanie je potrebný zákon. Podľa č. 7 ods. 4 ústavy sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, verím, že podporíte aj vyslovenie súhlasu Národnej rady k Európskemu dohovoru o krajine. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Henzélyovej.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o krajine (tlač 1081) informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a o stanoviskách gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe (tlač 1081a). Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 228 dňa 21. júna 2005.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o krajine pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1186 z 1. júna 2005 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali materiál v určenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 355 zo 14. júna 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 311 z 9. júna 2005 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o krajine. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 225 zo 7. júna 2005 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o krajine a po druhé, zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1211 z 21. septembra 2004 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine.

    Vážený pán predsedajúci, skončila som, ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Ústne kto sa hlási k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme teraz pokračovať bodom číslo 24 tlač 1151. Je to

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prístup Slovenskej republiky k „Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum (CERN)“.

    Prosím ministra školstva pána Fronca, aby predmetný návrh odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo školstva ako odborný garant za spoluprácu s CERN-om predložilo na rokovanie vlády návrh na prístup Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum. Návrh bol prerokovaný vo vláde 16. 3. 2005 a bol prijatý uznesením č. 200/2005. Na základe tohto ma vláda poverila odôvodniť tento návrh.

    Protokol o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

    Vláda odporučila Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že protokol má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Protokol je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnými právami Slovenskej republiky a je takisto v súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov. Ide o rozšírené uznanie medzinárodného postavenia tejto organizácie. Protokol bol prijatý podľa čl. 9 dohovoru CERN z 1. júla 1953, ktorý nadobudol účinnosť 29. septembra 1954 a bol zmenený a doplnený 17. januára roku 1971. Protokol je dôležitý pre organizáciu CERN na vykonávanie jej poslania a bol zaslaný prostredníctvom Stálej misie Slovenskej republiky v Ženeve na ministerstvo zahraničných vecí a postúpený na ministerstvo školstva s odporúčaním postupovať podľa čl. 23.

    Chcel by som zdôrazniť, že k 19. decembru 2004 podpísalo protokol 12 členských štátov a podľa čl. 23 ods. 1 môže štát, zmluvná strana dohovoru o založení tejto Európskej organizácie pre atómový výskum k predmetnému protokolu v zmysle tohto článku pristúpiť. Slovenská republiky ako členský štát CERN-u, ktorý využíva viaceré programy aj vzhľadom na významný prínos tejto medzinárodnej organizácie pre Slovenskú republiky preto iniciuje prístup k procesu pristúpenia k protokolu.

    Veľmi stručne. Protokol svojím štýlov a podstatou vlastne zodpovedá štandardu pre otázku postavenia udeľovaného medzinárodným organizáciám, je aj v súlade s dohodami hostiteľského štátu, t. j. so Švajčiarskom a Francúzskom a zodpovedá protokolu, ako majú niektoré iné organizácie, napríklad European Space Agency, teda Európska organizácia pre kozmický výskum. Tento súhlas sa týka okrem iného uznania medzinárodnej právnej subjektivity organizácie, vyňatia zo súdnej právomoci, daňových a colných dojednaní a výsad a imunít obmedzeného množstva zástupcov zmluvných strán protokolu, t. j. generálneho riaditeľa a niektorých ďalších v rozsahu potrebnom na nerušené fungovanie organizácie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, chcem vás požiadať o podporu a schválenie tohto návrhu. Ďakujem.

  • Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prístup Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum (CERN), tlač 1151, vo výboroch Národnej rady.

    Tento návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prístup Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum (CERN), tlač 1151, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 3. júna 2005 č. 1195 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady.

    Súčasne výbor určil poslanca, konkrétne mňa, za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania vo výboroch. Určené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote a v prijatých uzneseniach zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas. Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktorý predkladaný návrh prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s návrhom na prístup Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum (CERN) a po druhé, rozhodnúť o tom, že protokol o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum CERN je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy, ktorú máte, páni poslanci, na laviciach. Predmetná správa o výsledku prerokovania predkladaného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, teda v gestorskom výbore zo dňa 21. júna 2005 pod č. 404.

    Ďakujem veľmi pekne a prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám žiadne predložené. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy ústne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie).

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1176. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1175.

    Návrh zákona nám teraz prednesie pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, už druhýkrát predkladám návrh zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby, skrátene zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie. Účelom navrhovaného zákona je prešetriť privatizáciu a reštitúciu majetku štátnych podnikov, družstiev, rozpočtových a príspevkových organizácií, spoločenských organizácií a národných výborov na fyzické alebo právnické osoby po 1. januári 1990.

    V úvode by som chcel zdôrazniť, že väčšina politických subjektov pred voľbami vždy má vo svojom programe prešetriť privatizáciu. Paradoxne, keď som tento návrh zákona predložil, tak žiadni koaliční poslanci to nepodporili. Zákon nesmeruje proti základným princípom privatizácie a reštitúcie, ale rieši prípady ich realizácie, keď sa tak stalo v konaní v rozpore so zákonnosťou. Jedným z nástrojom zahraničnoekonomického ovládania Slovenska po prevrate v roku 1989 bola netransparentná privatizácia majetku vo všeľudovom vlastníctve. Privatizoval sa na domáce, ale hlavne na zahraničné fyzické a právnické osoby. Všetci vieme, ako privatizácia prebiehala. Ja ju veľmi stručne pripomeniem.

    Po roku 1989 sa vytvárali manažmenty podnikov na ich privatizáciu, pričom majetok štátnych podnikov a organizácií sa často preceňoval na nižšie hodnoty. Často sa vyraďoval a často aj postupne vykrádal. Vytváral sa takzvaný dubiózny majetok, o ktorý sa vedome znižovala hodnota podnikov pred privatizáciou. Výroba v takýchto podnikoch sa postupne zastavovala, výrobné podniky zanikali, niektoré sa zmenili na predajne alebo sklady zahraničného tovaru a následne sa privatizovali. Špekulantom sa za úplatky poskytovali nedobytné úvery v bankách najmä na privatizáciu. Zákony na reštitúciu a privatizáciu štátneho majetku sa schvaľovali postupne a cielene v prospech záujmových skupín a zahraničného kapitálu. Majetok sa prevádzal z vlastníctva štátu a iných právnických osôb nielen reštitúciou a privatizáciou, ale aj cez konkurzné konania a likvidáciu podnikov. Podľa zákona o malej privatizácii sa predával majetok špekulantom takzvanou holandskou dražbou, často hlboko pod cenu, niekedy aj mafiánskou formou, keď niektorí záujemcovia boli donútení z dražby odstúpiť.

    Vytvoril sa Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond, ktorým sa zveril majetok štátu a majetok neznámych osôb, za ktorý nebol nikto dostatočne zodpovedný. Dochádzalo k obohacovaniu sa na privatizačných projektoch a znaleckých posudkoch v reštitúciách. Takticky sa menil spôsob privatizácie z kontrolovateľnej výberovým konaním na nekontrolovateľnú priamym predajom často cez politické strany. Vytvárali sa akciové spoločnosti s tým, že do podnikov vstúpil zahraničný kapitál často v nevýhodnom pomere pre štát. V mnohých prípadoch hodnota zahraničnej technológie ako akciový podiel zahraničného investora bola oveľa nižšia ako budovy a infraštruktúra privatizovaných podnikov.

    Takto sa privatizovali niektoré podniky v neprospech štátu a v prospech zahraničného investora. Podniky, ktoré upadli do konkurzov, sa nekontrolovateľne likvidovali. Doklady o tom sú buď minimálne, alebo žiadne. Vytvorili a vytvárajú sa tiché spoločnosti, do ktorých vkladajú svoj kapitál novodobí zbohatlíci, politici a zahraniční investori a tí potom podnikajú, prípadne prepierajú aj špinavé peniaze.

    Veľká privatizácia takzvaných strategických podnikov prešla do formy privatizovania spoločného majetku zahraničným investorom. Aj tu došlo k vážnemu podozreniu z korupcie, klientelizmu, uzavretia zmlúv v neprospech štátu a k výplate vysokých odmien zahraničným poradcom. Veľké rozdiely medzi účtovnou hodnotou sprivatizovaného majetku a jeho kúpnou cenou dokladá dokonca aj správa Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

    Uvediem aspoň niektoré čísla zo správy. V roku 1994 účtovná hodnota sprivatizovaného majetku bola 21 miliárd korún a kúpna cena bola len 8 miliárd korún. Zisk niekoho bol 13 miliárd korún.

    V roku 1995 účtovná hodnota sprivatizovaného majetku bola 37 miliárd korún a predal sa za 10 miliárd korún. Zisk pre niekoho bol 27 miliárd korún.

    Účtovná hodnota sprivatizovaného majetku v roku 1996 bola 43 miliárd korún, kúpna cena 12 miliárd korún a zisk pre niekoho bol 31 miliárd korún.

    V rokoch 1997, 1998 to podobne pokračovalo. Mnohé akcie Slovnaftu, VSŽ Košice, Nafty Gbely a ďalších podnikov boli predané za menej ako 30 percent účtovnej hodnoty.

    Po roku 1998 sa začali privatizovať strategické podniky, čím sa oslabila ekonomická suverenita Slovenska, a tým aj jeho bezpečnosť. Slovensko sa dostalo takmer do úplnej ekonomickej závislosti od zahraničia, výsledkom čoho sú veľké ekonomické straty. Napríklad privatizáciou SPP, ktorý každoročne odovzdáva miliardy korún do štátneho rozpočtu, prichádzame o značné sumy a tak ďalej, myslím si, že všetci to poznáme.

    V dôsledku zlých úverov v bankovom sektore sme prišli o viac ako 180 miliárd korún. Nikto nevie, kto to spôsobil, kto sa obohatil a ako boli vinníci potrestaní. Oddlžili sa banky a iné finančné ustanovizne z peňazí daňových poplatníkov od nedobytných úverov. Sporné pohľadávky z úverov sa predávali pod cenu zahraničným záujemcom alebo fiktívnym procesom zanikli na tento účel vytvorenou Konsolidačnou bankou.

    Slovenské banky sa predávali do zahraničia často v nevýhodnom pomere pre Slovensko. Desiatky miliárd korún sa použili na ozdravenie bánk, ktoré boli potom lacno predané do zahraničia. Napríklad najväčšia slovenská komerčná banka Slovenská sporiteľňa bola predaná rakúskej spoločnosti za 18,4 miliardy korún. Aby ju bolo možné predať, predtým štát vynaložil takmer 40 miliárd korún na jej ozdravenie.

    Rozmáha sa ďalej klientelizmus a korupcia v štátnej správe a samospráve. Predstavitelia miestnej štátnej správy, primátori, starostovia vzali vysoké pôžičky na budovanie miest a obcí, pričom často založili majetok miest a obcí. Výstavbu často realizujú a realizovali vlastnými alebo nastrčenými firmami.

    Podporil sa rozklad poľnohospodárskych družstiev, následkom straty pôdnej základne mnohé družstvá zanikli. Majetok, ktorý nebol vrátený pôvodným vlastníkom, sa stal ľahkou korisťou špekulantov cez reštitučné konanie.

    Realizovali sa aj protiprávne reštitúcie a vyplácanie náhrad za pozemky, ktoré ani podľa tejto legislatívy nebolo možné vydať a špekulanti reštituovali aj majetky, ktoré prepadli v prospech štátu v dôsledku neplnenia daní, prostredníctvom reštitučného konania si privlastnili aj takzvané odúmrte, t. j. majetky, ktoré nadobudol štát po osobách, ktoré nemali dedičov, ale aj iný majetok, ktorý bol vo vlastníctve neznámych osôb a starších osôb, u ktorých bol predpoklad, že sa nebudú môcť brániť.

    Výsledkom netransparentného privatizačného a reštitučného procesu, pri ktorom sa mnohé fyzické a právnické osoby neprávom obohatili v neprospech štátu, sú veľké škody v hospodárstve Slovenska. Napríklad produkcia v poľnohospodárstve po roku 1989 klesala a v roku 2002 klesla na 58 percent produkcie z roku 1989.

    Podobný je výsledok privatizácie a reštitúcie v stavebníctve, kde jeho produkcia po roku 1989 klesala a v roku 2002 klesla na 38 percent produkcie z roku 1989.

    Straty privatizácie v priemysle od roku 1989 do roku 2004 v cenách 2004 sú okolo tritisíc miliárd korún.

    Výsledkom netransparentného privatizačného a reštitučného procesu sú nízke reálne mzdy, ktoré sú nižšie, ako boli v roku 1989, nižšie dôchodky a musíme spoplatňovať školstvo a zdravotníctvo, aby mohlo fungovať.

    Cieľom návrhu zákona je napraviť neprávosti privatizačného a reštitučného procesu po roku 1989. Teraz by som vás stručne oboznámil s návrhom zákona.

    Návrh zákona ustanovuje postup orgánov verejnej moci pri zisťovaní spôsobu prevodu majetku vo vlastníctve štátu na iné právnické osoby, na iné fyzické alebo právnické osoby po roku 1989 a opatrenia voči tým osobám, ktoré ho nadobudli v konaní v rozpore so zákonnosťou.

    Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých sa majetok fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá ho získala v rozpore so zákonnosťou, prevádza späť do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby. Popíšem aspoň tri základné pojmy z návrhu zákona.

    V súčasnosti neexistuje centrálna podrobná evidencia ani kompletné štatistické údaje o prevedenom majetku pred a po 1. januári 1990. Neexistuje ani podrobná archívna dokumentácia spojená s jednotlivými prevodmi majetku po roku 1989. Taktiež často chýbajú údaje o tom, kto sa na týchto prevodoch zúčastnil ako vlastník alebo správca a kto bol za tieto prevody z titulu vtedajšej funkcie zodpovedný. Preto v návrhu zákona sa vytvára pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zoznam. Tento zoznam bude nielen dôslednou pasportizáciou prevedeného majetku, ale aj právnym podkladom pre prípadné súdne konania, správne konania a trestnoprávne konania. Zoznam majetku bude napríklad obsahovať súpis majetku štátu a inej právnickej osoby, cenu majetku, meno vlastníka, názov správcu majetku a presne označené hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ich majetkovú podstatu, ako aj iné majetkové práva, licenčné práva a duševné práva k nim v čase k 31. decembra 1989.

    Zoznam bude obsahovať mená a funkcie štatutárnych osôb právnych subjektov, ktoré uskutočnili prevod majetku. Zoznam bude obsahovať právnu formu a právny titul prevodu vlastníctva a podmienky, za ktorých došlo k prevodu vlastníctva. Zoznam bude obsahovať osobu, na ktorú prešlo vlastníctvo majetku. Bude obsahovať cenu majetku s uvedením položiek, z ktorých sa skladal v čase prevodu vlastníctva. Zoznam bude obsahovať výšku, účel a druh úverov poskytnutých osobe, ktorá nadobudla majetok v súvislosti s prevodom vlastníctva a dátumy a sumy úhrad úverov. Zoznam bude obsahovať daňové nedoplatky, ktoré vznikli v súvislosti s jednotlivými prevodmi vlastníctva. Zoznam bude obsahovať nedobytné úvery aj iné nedobytné pohľadávky vzniknuté pred prevodom a po prevode vlastníctva k majetku a tak podobne.

    Návrh zákona definuje konanie v rozpore so zákonnosťou. Uvediem niektoré príklady konania v rozpore so zákonnosťou. Keď majetok prešiel z vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby do vlastníctva súkromnej alebo právnickej osoby v dôsledku zmluvy uzavretej za nevýhodných podmienok v neprospech štátu alebo inej právnickej osoby, keď zmluvou o prevode vlastníctva sa uviedol do omylu zástupca štátu, keď sa neplnia podmienky zmluvy o prevode vlastníctva majetku, keď sa neuhradil úver banke alebo inej finančnej inštitúcii z dôvodu nedobytnosti úveru, ktorým bola zaplatená cena alebo časť ceny majetku, keď sa zmenili podmienky zmluvy o prevode vlastníctva v neprospech štátu. Napríklad, keď bola znížená cena prevedeného majetku o viac ako 10 percent, alebo doba splácania úveru sa posunula o viac ako päť rokov oproti pôvodnej zmluve. Keď zmluva o prevode vlastníctva bola uzavretá na základe vplyvu zneužitia právomoci verejného činiteľa alebo na základe úplatkárstva v neprospech štátu.

    Návrh zákona vytvára fond spoločenského vlastníctva Národného majetku Slovenskej republiky, ktorému by mal byť zverený do držby a správy majetok štátu, ktorý bol získaný od osôb, ktoré ho nadobudli v konaní v rozpore so zákonnosťou.

    Na záver by som dodal, že cieľom navrhovaného zákona je prešetriť privatizáciu a reštitúcie s ohľadom na dodržiavanie zákonnosti. Predložený zákon má taktiež prispieť k nastoleniu verejného poriadku, rovnosti pred zákonom a rovnosti šancí v podnikateľských aktivitách. Verím, že poslanci, ktorí na volebných mítingoch často zdôrazňovali, že sa budú zasadzovať o prešetrenie privatizácie, podporia môj návrh zákona. Verím, že poslanci, ktorým ide o to, aby na Slovensku vládla spravodlivosť, podporia môj návrh zákona.

    Samozrejme, môže sa stať, že niektorí poslanci nepodporia môj návrh zákona. V tomto prípade hlasovaním vyjadria postoj, že ochraňujú ľudí, ktorí prišli k majetku počas privatizácie v konaní v rozpore so zákonnosťou, že títo poslanci sú vlastne predstavitelia týchto fyzických a právnických osôb v parlamente.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ja verím, že nezastupujete v Národnej rade Slovenskej republiky slovenských špekulantov, ktorí privatizovali náš a váš majetok v konaní v rozpore so zákonnosťou, ale zastupujete občanov, ktorí chcú prešetriť nezákonnú privatizáciu a reštitúcie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, verím, že vám ide o to, aby sa na Slovensku konečne mali lepšie poctiví a slušní ľudia ako podvodníci, a preto podporíte môj návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie si vám dovolím podať v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby (tlač 1176).

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, po rozprave odporučím Národnej rade, aby nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, to je všetko, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal. Ústne kto sa hlási k tomuto bodu programu? Ivanko Alexej. Nikto viac. Končím prihlášky do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu kolegu poslanca Národnej rady Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník s názvom zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie.

    Pozorne som si prečítal tento návrh. V úsilí o dosiahnutie potrebnej kvality návrhu zákona som nadobudol dojem, že pri jeho koncipovaní sa autor inšpiroval zásadou „všehochuti“, tak ako píše Josef Čapek vo svojej knihe Dajme doňho zo všetkého trochu, čo kto má rád a bude to skvelé.

    Ale pri tvorbe právnych predpisov nie je možné takto postupovať. Súlad právnych predpisov korešponduje s požiadavkou jednoty právneho poriadku. Nedostatkom jednoty právneho poriadku je aj dupľovanie obsahu právnej normy vo viacerých právnych predpisoch.

    V právnom predpise musí byť vyriešený jeho vzťah k iným právnym predpisom a jeho vzťah k systému právneho poriadku ako celku a k jednotlivým jeho čiastkam. Bez rešpektovania týchto požiadaviek aj najväčšie úsilie o prijatie právneho predpisu je zbytočné. Len kvalitná, premyslená, včasná, overená, efektívna právna regulácia môže priniesť požadovaný výsledok, ktorý od neho my poslanci, ale aj celá spoločnosť očakávame.

    Podľa § 1 návrhu zákona je účelom zákona náprava zákonnosti. Domnievam sa, že netreba naprávať to, čo bolo vykonané v súlade so zákonom, ale to, čo je v rozpore s ním, a teda to, čo je nezákonné.

    Otázne je však, či budeme vždy prijímať zákon, ktorým budeme zisťovať, či sa postupovalo tak, ako ukladá iný zákon. Dalo by sa povedať, či budeme v budúcnosti prijímať zákon, ktorým budeme určovať, ako postupovať pri právnych úkonoch a iným zákonom povieme, ako budeme kontrolovať, či sa postupovalo podľa predchádzajúceho zákona.

    Takýto postup mi pripadá schizofrenický a nezmyselný. Ak nie je konanie v súlade so zákonom, tak nemôžem hovoriť o zákonnosti nadobudnutia majetku, ale o jeho nezákonnosti. Už teraz podľa platného právneho poriadku je možné postihnúť všetko, čo bolo konané v rozpore so zákonom, a to či už napadnutie tohto majetku podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka napríklad ako bezdôvodné obohatenie, alebo podľa ustanovení Trestného zákona označované ako skutkovú podstatu trestného činu.

    Už zákon o veľkej privatizácii, teda zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov umožňuje, aby generálny prokurátor dal podanie na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Ak teda ide o porušenie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, tak prečo nepostupovať tak, ako to dovoľuje aj v súčasnosti platný zákon. Myslím si, že podstata toho, prečo sa navrhuje tento zákon, tkvie v tom, že chceme, aby konanie, ktoré v tom čase platné právo dovoľovalo a bolo v súlade s nim, chceme dodatočne spätne označiť za nezákonné. Spätné pôsobenie zákona v našom právnom poriadku nie je v zásade prípustné a je možné ho označiť ako rozporné s ústavnou zásadou právnej istoty, ktorú možno odvodiť od čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že Slovenská republika je právny štát v súlade s doterajšou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Preto aj z tohto dôvodu nesúhlasím s navrhovaným zákonom. Už raz pri reštitúciách majetku bola prelomená zásada spätného pôsobenia zákona z dôvodov nápravy krívd spôsobených minulým režimom.

    Navrhujete osobitné konanie o zisťovaní zákonnosti prevodu majetku oprávnených osôb na povinné osoby. Neviem, aký druh konania máte, pán kolega, na mysli, procesné, trestné alebo osobitný druh správneho konania, respektíve finančné? Ak ide o konanie pred súdom, tak ako to uvádzate v § 11, teda o civilné procesné konanie, tak táto úprava osobitného druhu civilného konania patrí do Občianskeho súdneho poriadku, pretože je potrebné subsumovať na konanie všetky zásady civilného procesu, ktoré sa majú v zákone použiť.

    V samotnej úprave konania absentujú. To, čo som povedal, že v návrhu zákona nie je vyriešený vzťah k iným právnym predpisom, sa nielen v tomto prípade, ale aj v iných súvislostiach ukazuje ako vážny problém. Zákon nevyriešil svoj vzťah k Trestnému poriadku, v oprávnenosti konania finančnej polície, k Občianskemu súdnemu poriadku v súdnom konaní, exekučnému poriadku v exekučnom konaní. To sú všetko negatíva predloženého poslaneckého návrhu. Jednoducho bez vzájomnej súvislosti s týmito zákonmi sú v návrhu zákona upravené tieto postupy ako nepriame novely týchto zákonov, čo je neprípustné. Takýto postup zavádza chaos do nášho právneho poriadku a nie je možné ho ospravedlniť ani účelom, ktorý návrh zákona sleduje, pretože kvalitou zlý zákon sa nedá vyriešiť. Alebo asi áno?

    Ak chceme budiť dojmy o nápravu veci, a nie o vyriešenie veci, aj tak sa dajú niekedy zbierať body. Som za úpravu, ale v súlade s právnym poriadkom a s kvalitným zákonom, ktorý nielen deklaruje svoj úmysel, ale ho aj vie právne vyriešiť.

    Podotýkam, že tento návrh je neopraviteľný v druhom čítaní. Takýto hazard s dôverou občanov, myslím si, že je každému jasný, nie je možný. Ešte raz zdôrazním, že len kvalitná, premyslená, včasná, overená a efektívna právna regulácia môže priniesť požadovaný výsledok, ktorý od neho nielen my poslanci, ale aj celá spoločnosť očakáva.

    Toľkoto, pán kolega, k vášmu návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Fajnor, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Ďaďo. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Fajnor ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na predrečníka, na kolegu Ivanka. Hovorí o dôvere občanov. Začnem od tej dôvery. Keď nastupovala prvá Dzurindova vláda a bola volebná kampaň, keď dostali otázku, ide vám len o privatizáciu a rozkradnutie národného majetku, tak povedali: Kopete do otvorených dverí. Ak chcem hovoriť o tej dôvere ďalej, keď sa končilo predchádzajúce volebné obdobie, tak prijali 24 sociálnych zákonov, ktoré po nástupe novej vládnej koalície ste veľmi primitívne jednoducho zhodili zo stola a o morálke a dôvere občanov ste vtedy absolútne nerozprávali.

    Chcem vám povedať jednu vec. Po rozdelení federácie vyšla zaujímavá, nie je to štatistika, je to jedna medzinárodná, vysoko uznávaná ratingová spoločnosť, ktorá zisťovala mieru chudoby, tak budete prekvapení. Najnižšia miera chudoby vo svete je v Českej republika, vážení, bolo to publikované v Pravde. Slovensko patrí za tých 15 rokov medzi krajiny s najvyššou mierou chudoby, a to sme spolu začínali na jednej úrovni, totižto plat vo VSŽ Košice bol presne taký istý vo funkcii taviča ako plat vo VSŽKG v Ostrave a tak ďalej. Ja chcem povedať, dnes nám jedna tretina detí žije v chudobe a tu sa kolega vedľa na mňa usmieva, to nie je na smiech, to je na plač, pán kolega z SMK, je to, žiaľ, aj vaša robota. Chcem povedať ďalšiu vec. Čo sa týka HDP, je veľmi zaujímavé, chválite sa, že HDP je už vyššie ako v roku 1989 o päť, sedem percent. Ako je možné, kam odišli tie prostriedky, keď nie ste schopní financovať nič.

    A posledné, čo chcem povedať, nielenže ste rozkradli tento majetok, ale zadlžili ste túto republiku na neuveriteľnú sumu, ktorú budú splácať deti našich detí...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Ivanko, hovoríte, že návrh kolegu Ondriaša je schizofrenický. Vyjadrili ste, že čo bolo konané v minulosti v súlade so zákonmi je nesporné a zrejme podľa vás i nemenné. Spätné pôsobenie zákona je neprípustné, hovoríte. Ak sa vám návrh hodí, je retroaktívny, protiústavný je, ak sa vám nehodí. Myslíte si, že všetky tie hurá privatizácie a prichmatizácie boli v poriadku? Ak áno, vôbec vám nevadí, že sa nikto z vás ani len nepokúša napraviť chyby a neprávosti spôsobené občanom i Slovenskej republike na majetku Slovenskej republiky dodnes od roku 1989. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, je pätnásť rokov od takzvanej malej privatizácie. Je mi pochopiteľné, že niektoré veci je z hľadiska súčasných právnych noriem veľmi ťažko naprávať, ale politickú zodpovednosť, či chcete, či nechcete, nesiete a budete niesť pred týmto národom veľmi dlho, pokiaľ sa s ňou nevyrovnáte.

    Po prvé. Štátne banky v tomto období dávali úvery bez akýchkoľvek záruk toho, či sa majetok vráti, či nie, či cena danej nehnuteľnosti bude o 100 alebo 200 percent vyššia a nebolo možné ani len počítať s tým, že podnikateľ je schopný túto sumu zaplatiť.

    Po druhé. Záložné práva boli len formálnymi, pretože banky, ak ste si zobrali 3 milióny úver a zaplatili ste 2 400-tisíc a na úrokoch ste už preplatili ten 3-miliónový úver, tak chceli ešte, ak aj ten podnik nešiel, ďalšie úroky z úrokov, nie to, aby si vybudovali záložným právom predaj nehnuteľnosti. To je ďalšia záležitosť.

    Legislatívny proces od začiatku nesie politickú nezodpovednosť, pretože právo má byť rovnaké pre každého občana. Je rovnaké právo pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorú ste schválili v tomto období? Nie. Právnické osoby likvidovali fyzické osoby, likvidovali ich tak, že robili podvody a dnes sú z toho ďalšie dlžoby a ostatné záležitosti. Ideme hovoriť o ďalšej politickej zodpovednosti. Je a bude.

    Pri tvorbe právnych predpisov, tak ako ste pán kolega povedali, tak ste konštatovali, že je potrebné hovoriť nie ako Čapek, áno, presne tak aj vy ste tvorili tie zákony vtedy ako ten Čapek hovoril, a ak niečo je v súlade so zákonom a nie je možné to trestať, tak potom nemôžete trestať ani to, čo sa robilo kedysi pred rokom1989, lebo všetko bolo v súlade so zákonom a platným vtedy zákonom. Škoda, že nie...

  • Prerušenie časomierou.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ivanko chce reagovať.

  • Ďakujem pekne kolegom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami na moje vystúpenie. Ja som sa nevyjadroval politicky, ja som sa vyjadroval ako právnik k návrhu kolegu poslanca Ondriaša. Tento jeho návrh je legislatívne neopraviteľný, preto nie je možné ho ani v druhom čítaní vylepšiť pozmeňujúcimi alebo doplňujúcimi návrhmi, takže zbytočne si tu budeme hovoriť o niektorých veciach, keď v zákone to nie je možné urobiť. A ešte raz zdôrazňujem, z právnej stránky je tento zákon chybný, preto som takto vystúpil. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ chce zareagovať na vystúpenia poslancov. Nech sa páči.

  • Vážení prítomní, ďakujem za slovo a ďakujem aj za diskusiu. Najskôr by som odpovedal pánovi poslancovi, spravodajcovi Janišovi, že on uviedol, že zákon spĺňa všetky legislatívne kritériá na predkladanie zákonov a odporučil nepodporiť ho do druhého čítania, a pritom mohol uviesť aspoň jeden dôvod.

    K pánovi poslancovi Ivankovi. Kritizovali ste nedostatky návrhu zákona a povedali ste, že v druhom čítaní sa to nedá opraviť, samozrejme, ja to pokladám za alibistické, mohli ste ho posunúť do druhého čítania a tam vysvetliť, ktoré paragrafy sú zlé a prečo. Lebo takto ja mám dojem, že ozaj je to len alibistické vyhlásenie. Niečo ste hovorili, že zákon je zlý a potrebujete lepší zákon na prešetrenie privatizácie, tak pripravte zákon o prešetrení privatizácie vy. Hovorím vám to kvôli tomu, že vaši predchodcovia v rokoch 1998, 1997, 1996 rozprávali dennodenne o nezákonnosti privatizácie, dennodenne v novinách, v Slobodnej Európe, v Hlase Ameriky, aké podvody sa u nás robia v priebehu privatizácie, a nielen to. Dokonca o tom je oficiálna správa ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ktorá hovorí, že napríklad v roku 1997 majetok s účtovnou hodnotou 15 miliárd korún sa sprivatizoval za 3 miliardy a niekto ukradol 12 miliárd. Toto sú oficiálne dokumenty a vy tu teraz rozprávate, že všetko išlo podľa zákona.

    Tú podstatnú vec, vy žijete z nezákonnej privatizácie, vy sa bojíte otvoriť túto našu strašnú historickú negatívnu vec, čo sa u nás stala. Ja vám poviem pár údajov, ktoré hovoria o výsledku tejto zlej privatizácie, a hlavne privatizácie do zahraničia.

    Najprv by som povedal, že vy ste vlastne zmenili majetok vo všeľudovom vlastníctve na kolonizačný majetok. Posledných sedem rokov hrubý domáci produkt v stálych cenách stúpol okolo 26 percent v stálych cenách, vyrobili sme navyše 900 miliárd korún hodnotu tovaru. Výroba navyše 900 miliárd korún sa neprejavila vo zvýšení reálnej mzdy, ostala rovnaká za sedem rokov, vo zvýšení podpory dôchodcov, zvýšení podpory sociálnej sféry a dokonca po stúpaní hrubého domáceho produktu o 24 percent, to je o štvrtinu viac, ako bol za 40 rokov socializmu, musíte spoplatňovať školstvo a zdravotníctvo. Jednoducho len za posledných sedem rokov niekto ukradol na Slovensku navyše 900 miliárd korún a toto je výsledok nezákonnej privatizácie.

    Posledný rok a dva mesiace si Slovensko požičiava 4 miliardy korún týždenne. Takto rastie náš zahraničný dlh. Koncom februára náš zahraničný dlh bol 26,6 miliardy dolárov. Na začiatku prvej Dzurindovej vlády bol 13 miliárd dolárov. Keby sme si nepožičiavali za rok aj dva mesiace 4 miliardy týždenne, čo je okolo 200 miliárd tak, bohužiaľ, by museli možno zomrieť od hladu všetci dôchodcovia.

    Ešte raz by som na záver chcel povedať, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky by mali hájiť záujmy občanov, a nie privatizérov, a nie špekulantov. A občan Slovenskej republiky by mal mať pocit, že poslanci Národnej rady obhajujú jeho záujmy a ja verím, že raz to v Národnej rade Slovenskej republiky aj tak bude, doteraz to tu tak nebolo. Ďakujem vám za pozornosť a šťastnú ruku pri hlasovaní.

  • Pán poslanec Janiš, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať

    návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 1182. Návrh na jeho pridelenie máte ako správu č. 1181.

    Nech sa páči, pán poslanec, poprosím vás o uvedenie a zdôvodnenie vami predkladaného návrhu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás len veľmi v krátkosti oboznámil s návrhom zákona, ktorý je v podstate určitým krátkym návrhom, ktorý rieši nasledovnú vec.

    Tento návrh zákona, ktorý mení zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zmena zákona odstraňuje možnosť výkladu zákona a následne jeho využitia v praxi v neprospech vlastníkov malých bytov, kde bolo možné podľa predchádzajúceho znenia zákona platiť preddavky do fondu údržby a opráv aj inak ako podľa spoluvlastníckeho podielu, pričom určovanie preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa spoluvlastníckeho podielu, ktorý je určený podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome je najspravodlivejšie a každopádne predchádza diskriminácii vlastníkov bytov s menšou podlahovou plochou bytového priestoru.

    V praxi to znamená, že sa stávali prípady, kde dvojtretinová väčšina spoluvlastníkov bytov odsúhlasila iné platby do fondu opráv a údržby, ako boli rozlohy plôch bytov, a bolo to viac-menej na úkor menšinových vlastníkov bytov alebo bytov, ktoré boli s menšou plochou výmeru. A títo v podstate nemali šancu iným spôsobom sa brániť. Myslím si, že týmto spôsobom by sa dala odstrániť táto diskriminácia.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani rozpočty územnej samosprávy, na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava je porovnateľná s právnou úpravou Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

  • Poprosím teraz pani poslankyňu Demeterovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o stanovisku výboru k predloženému návrhu pána poslanca Buriana. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 58. schôdzi ma určil vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona.

    V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ide o krátku novelu zákona, ktorá sa pokúša odstrániť možnosť výkladu zákona v neprospech vlastníkov bytov. Návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet a rozpočty územnej samosprávy, na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona (tlač č. 1182) na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci, k tomuto bodu programu. Pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda, zároveň predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne tejto snemovne. Toto bude moje najkratšie vystúpenie v Národnej rade.

    Pán predkladateľ, som rád, že ste navrhli takúto novelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pretože ja som v našom bytovom spoločenstve na Búdkovej 32 a 34 takúto praktickú úpravu presadil už pred tromi rokmi a môžem vám vrelo odporúčať, mám s ňou veľmi dobré skúsenosti. Ďakujem za pozornosť. Teraz to bude mať aj zákonný podklad, takže budem im to môcť predložiť, ak to schválime. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, to, s akými problémami sa boria občania, ktorí bývajú väčšinou v panelových bytoch, keď sa majú dohodnúť na elementárnych veciach, je všeobecne známe. Znenie zákona č. 182 umožňuje jednu vec, ktorá sa začala v praxi aplikovať. Totiž tí takzvaní bohatší v tom dome vytvárajú také náklady tým takzvaným chudobnejším, že začína vznikať časť vlastníkov bytov v domoch, ktorí nevládzu platiť náklady spojené s bývaním. Iste viete o tom, že existuje právna možnosť, podľa ktorej sa spoločenstvo pri neplatení poplatkov môže dohodnúť na tom, že toho človeka akosi dostanú z toho bytu. Moja obava a dlhodobá obava už je práve v tom, že dostávam kopu listov, kde ma ľudia upozorňujú na to, že pravdepodobne sa budú musieť z toho bytu vysťahovať.

    Preto vítam túto iniciatívu, ktorá vlastne dáva zákonné pravidlá na to, akým spôsobom sa budú tvoriť poplatky spojené s užívaním bytov a odstránia túto potenciálnu možnosť vytvárania bezdomovcov. Ďakujem.

  • Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím teraz pána poslanca Opaterného, aby z poverenia skupiny poslancov v Národnej rade uviedol a odôvodnil

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1186.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v posledných týždňoch rezonuje v spoločnosti problém takzvaných registratúr podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Tento zákon neprimerane zaťažuje a šikanuje podnikateľov, ukladá im neprimerané administratívne povinnosti. Ide o značný zásah štátu do práv a ústavou garantovaných slobôd občanov a celkovo prispieva výrazne k zhoršovaniu podnikateľského prostredia.

    Podľa ods. 16 pôvodca registratúry je právnická alebo fyzická osoba, z činnosti ktorej vzniká registratúra. Podľa ods. 14 registratúra je súbor všetkých registratúrnych záznamov evidovaných pôvodcom registratúry. Zákon podľa nášho názoru zmätočným spôsobom definuje pôvodcu registratúry a zároveň neprípustným spôsobom zasahuje do osobných slobôd a právd súkromných osôb. Ani vyhláška ministerstva vnútra nemôže tento stav napraviť posunom sankčných lehôt za nedodržiavanie zákona. Jediným riešením je jeho novela.

    Podľa nášho návrhu treba tento problém riešiť tak, že pre účely tohto zákona sa za pôvodcu registratúry budú považovať orgány štátnej správy, štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, samosprávne orgány obcí, miest a vyšších územných celkov, právnické osoby zriadené zákonom a tie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré o to dobrovoľne požiadajú. Tento zákon bol prijatý ešte za minulého volebného obdobia v lete roku 2002 a pri jeho schvaľovaní sme sa mohli v doložke vplyvov dočítať: „Návrh zákona nemá vplyv na životnú úroveň obyvateľstva, svojím obsahom nesúvisí s utváraním podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít a nepatrí do oblasti hospodárskej politiky.“

    Kto túto informáciu do dôvodovej správy napísal, buď klamal, alebo nevedel, čo píše. Náklady, ktoré budú mať s uplatnením zákona dokopy všetci živnostníci, malé aj veľké firmy, samosprávy či telovýchovné zväzy, nadácie a tak ďalej, budú rádovo prinajmenšom v stovkách miliónov korún. K takejto sume možno prísť jednoduchým vynásobením počtu povinných subjektov, čo predstavuje vyše pol milióna, a ceny, za ktorú si registratúrnu povinnosť splnia. Tú možno odvodiť napríklad aj z komerčnej ponuky poradcov, ktorí si za pomoc registratúrou úspešne účtujú bežne v tisíckach korún. Navyše, ak sa pozrieme do vzorového plánu registratúrneho plánu pre samostatne podnikajúce fyzické osoby, vidíme, že by podľa tohto zákona boli napríklad povinné archivovať päť rokov záznamy z pracovných stretnutí a pracovných ciest, osobné spisy zamestnancov do sedemdesiateho roku od narodenia zamestnanca, stravovanie zamestnancov, zabezpečenie, všetka dokumentácia ďalších päť rokov.

    Pripomínam, že na všetky potrebné dokumenty týkajúce sa rôznych daňových, účtovných dokladov už máme zákony, napríklad zákon o účtovníctve, ktoré jasne hovoria, aké doklady a akým spôsobom majú byť archivované.

    Na záver by som sa ešte vyjadril k tlačovej správe, ktorá prebehla našimi médiami, myslím si, že minulý týždeň v piatok alebo v sobotu a dozvedeli sme sa, že poslanci Aliance nového občana chceli pôvodne predložiť v septembri podobnú novelu zákona, konkrétne pán minister hospodárstva Rusko povedal, citujem: „Na náš návrh sme sa v koaličnej rade dohodli, že v septembri pripravíme novelu, ktorá túto absurdnú povinnosť registratúry pošle tam, kam patrí, na smetisko dejín.“ Som veľmi rád, že sú poslanci, ktorí majú podobný názor ako my, len chcem poprosiť, pri hlasovaní o tomto zákone dajme nabok nejakú samoľúbosť, dajme nabok to, či to navrhuje opozičný poslanec, alebo koaličný poslanec, ide o zlepšenie podnikateľského prostredia. Ak dnes odmietneme túto novelu, nebudeme sa môcť k nej v septembri vrátiť. My si neprivlastňujeme patent na rozum, a ak poslanecká snemovňa dôjde k názoru, že niektoré subjekty, ktoré navrhujeme, z registračnej povinnosti treba vyhodiť, alebo, naopak, sme na niekoho zabudli, taký názor určite uvítame. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dal by som veľmi rád slovo spravodajcovi, ale už je tu, ďakujem pekne, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, poslancovi Pavlovi Abrhanovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov (tlač 1186). Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2005 č. 1187 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 7. septembra 2005 a gestorský výbor do 9. septembra 2005.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch („čierne listiny“) a ich rodinných príslušníkov (tlač 1198).

    Dávam slovo poslancovi Gustávovi Krajčimu, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, pred dvoma rokmi som na pôde tohto zákonodarného zboru predkladal návrh zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch, takzvaných čiernych listinách, a ich rodinných príslušníkov.

    Ako už dnes mnohí viete, ide o skupinu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa počas normalizačného obdobia v rokoch 1968 až 1989 aktivizovali v rôznych záujmových skupinách a svojou činnosťou bojovali proti komunistickej totalite. Ich spoločenské hnutie vzniklo ešte pred reformným obdobím takzvanej Pražskej jari, ktoré bolo práve vyvrcholením ich demokratizačných úsilí nielen v rámci Komunistickej strany Československa, ale v rámci celej československej spoločnosti. Títo občania, ktorých mená sú evidované na čiernej listine komunistického režimu, sa podieľali na formovaní hnutia Socializmus s ľudskou tvárou, ktoré ocenili viaceré demokratické štáty vtedajšej západnej Európy.

    Dôkazom toho sú napríklad akademické ocenenia pre nositeľa týchto myšlienok Alexandra Dubčeka od viacerých talianskych univerzít. Toto obrodenecké hnutie bolo pozitívne vnímané západnou Európou, ktorá bola ochotná zreformovanému Československu hospodársky i politicky pomáhať. Tento vývoj sa stal nebezpečný pre východný blok, ktorý bol pod vplyvom Sovietskeho zväzu. Sovietski komunisti brežnevovského typu oprávnene nadobudli strach, že pole pôsobnosti ich politického vplyvu sa zmenší, ak sa v Československu dovŕšia spomínané zmeny. Preto nastúpila politika sily a v priebehu jednej noci z 21. augusta na 22. augusta 1968 Československo obsadili vojská Varšavskej zmluvy porušením medzinárodných zmlúv a dohôd. Okupácia bola jednoznačne vojenskou intervenciou, keď Československo a jeho armáda nemali šancu možný vojenský konflikt odvrátiť. Západná Európa aj Spojené štáty americké uznali na základe povojnových dohôd, že Československo patrí do východného bloku a ticho sa prizerali porážke demokratizačných síl v tejto krajine. Po vpáde sovietskych vojsk sa moci uchopili spiatočnícki predstavitelia komunistickej strany a odštartovali chmúrne 20-ročné obdobie takzvanej normalizácie. Veľmi dobre si pod taktovkou KGB a ŠtB uvedomovali, že reformy vznikli vo vnútri KSČ, a preto si stanovili nepriateľa číslo jeden, ktorým boli predovšetkým nositelia reformných myšlienok. V roku 1971 vytvorili jednotnú evidenciu predstaviteľov, exponentov a nositeľov pravicového oportunizmu, organizátorov protistraníckych a protisocialistických kampaní. Poslúžila im na to trestná smernica, ktorú schválil najvyšší orgán KSČ, vtedy ústredný výbor. Tak vznikla takzvaná čierna listina komunistického režimu, o ktorej sa dnes bavíme. Odtajnené stranícke dokumenty, ktoré majú k dispozícii slovenské štátne orgány, ktoré sú nespochybniteľné a pravé, potvrdzujú, že Predsedníctvo ÚV KSČ vo februári 1970 schválilo návrh na vypracovanie a vedenie tajnej evidencie nositeľov oportunizmu a protistraníckych aktivít.

    V januári 1971 tento najvyšší stranícky orgán prijal k tomu už konkrétnu prísne tajnú smernicu a schválil aj prvý základný zoznam predstaviteľov protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií. Smernica predpisovala jednotný izolačný postup voči týmto občanom na celom území štátu s cieľom odstrániť ich z pôvodných funkcií, zamestnaní či profesií. Komunistická strana a na jej pokyn celý štátny aparát aktívne zabezpečovali tento odsun pre nich nebezpečných ľudí na perifériu občianskeho života, čím im, ale aj ich rodinám za dve desaťročia spôsobili vážne morálne i materiálne škody. Ústredný výbor KSČ zaradil do jednotnej evidencie v celej Československej socialistickej republike 10 504 osôb. Neskôr údaj upravil na 6 335, z toho na Slovensku takto preukázateľne evidovali 1 212 osôb. Väčšinou išlo o významných pracovníkov a odborníkov z rôznych oblastí spoločenského a hospodárskeho, vedeckého a kultúrneho života, predstaviteľov slovenskej inteligencie.

    V krátkosti uvediem, že sledované osoby boli perzekvované počas nasledujúcich dvadsať rokov morálne, spoločensky i hospodársky. Morálne tým, že boli dvadsať rokov považovaní za zradcov socializmu, spoločensky tým, že nemohli pôsobiť na pracovných pozíciách, na ktoré mali vzdelanie i predpoklady, a hospodársky tým, že pri výkone robotníckych povolaní, kde boli zaradení, zarábali evidentne menej, nehovoriac o tom, že platové maximá im vymeriavali okresné stranícke štruktúry a štátne štruktúry. Po nástupe do dôchodkového veku boli ich vymeriavacie základy nižšie, a preto im stanovili nízky starobný dôchodok.

    Zákon, ktorý predkladá skupina poslancov, nie je len o finančnom odškodnení. Dvadsať rokov života na periférii sa nedokáže nahradiť ničím, ani žiadnymi finančnými odškodneniami. Ide predovšetkým o morálnu a spoločenskú rehabilitáciu občanov z čiernej listiny, ako sa konštatuje v § 2 návrhu zákona. Okrem toho na morálnu a spoločenskú rehabilitáciu majú občania z čiernej listiny i zákonné právo. Ich desaťročný boj o plnú rehabilitáciu sa začal práve prijatím zákona č. 87/1991 Zb. a zákonom č. 125/1996 Z. z. V preambule významného zákona č. 125/1996 Z. z. sa hovorí, že občania z čiernej listiny sú významnou časťou protikomunistického odboja a majú právo na morálnu a spoločenskú rehabilitáciu osobitným zákonom.

    Doteraz sa v Národnej rade Slovenskej republiky nenašla politická vôľa takýto zákon prijať, a preto ho predkladáme po druhý raz v rámci tohto volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Slovenská republika a jej politika odškodňovania protikomunistických odporcov je legislatívne rozvinutá a obsahovo obšírna. Na kompenzácie sa vyplatila už bezmála miliarda korún. Odškodnené boli všetky kategórie antikomunistov, od politických väzňov až po prenasledované rehoľné sestry. Každý z nich si vytrpel svoje a rehabilitácia a finančné odškodnenie je namieste.

    Pri poslednom odškodňovaní konkrétne politických väzňov Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 2364 z 9. júla 2002, aby vláda zabezpečila odškodnenie všetkých kategórií protikomunistického odboja práve podľa zákona č. 125/1996 Z. z. Je preto nepochopiteľné, prečo štát doposiaľ nechce rehabilitovať skupinu osôb z čiernej listiny. Dôvody i záväzky na to má. Dôvodom je predovšetkým historická skutočnosť, že občania z čiernej listiny boli súčasťou protikomunistického odboja a záväzky mu vyplývajú zo zákonov č. 87 a č. 125 a z uznesenia Národnej rady č. 2364.

    Naplňme teda literu zákona a morálnu povinnosť odškodniť staršiu generáciu našich spoluobčanov, ktorí sa nebáli verejne postaviť proti diktatúre, na čo potom aj doplatili. Je to povinnosť nás poslancov urobiť tento krok vo vzťahu k uznaniu a potvrdeniu historických skutočností. Ak to urobíme skôr, tým viac oprávnených osôb sa toho dožije, pretože podľa štatistík Sociálnej poisťovne z celkového počtu 1 212 evidovaných Slovákov žije dnes už len 360. Od konca minulého roku 2004, keď sme začali proces zdokonaľovania legislatívnej predlohy tohto zákona, zomreli ďalší štyria občania. Priemerný vek evidovaných sa dnes pohybuje medzi 70. až 80. rokom života.

    V nasledujúcej časti môjho vystúpenia sa vrátim k faktu, že pred dvoma rokmi Národná rada Slovenskej republiky zastavila návrh zákona už v prvom čítaní. Z celkového počtu 135 poslancov bolo 53 za, 3 proti a 77 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Z výsledku hlasovania je zrejmé, že jednoznačne sa proti návrhu postavili len traja poslanci. Tí, ktorí sa zdržali, síce návrh nepodporili, ale nevyjadrili odmietavé stanovisko. Preto sme sa rozhodli dôkladne zanalyzovať politické postoje jednotlivých strán, vtedajšiu politickú klímu, vystúpenia poslancov v rozprave, výhrady Legislatívnej rady vlády, výhrady uvedené v stanovisku ministerstva financií, výhrady ministerstva spravodlivosti, ktoré má na starosti politiku rehabilitácií.

    Priebežne sme celé dva roky pracovali na zdokonaľovaní návrhu zákona z formálnotechnickej a obsahovej stránky. Ako predlohy nám slúžili už prijaté návrhy zákonov, ktoré hovorili o odškodňovaní iných kategórií antikomunistov. Konkrétne uvediem, že predlohovo k vzťahu obsahu paragrafov hovoriacich o finančnom odškodnení bol zákon o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom a ich manželkám, ako aj jeho následné úpravy.

    Rovnako predlohou osvedčenia bolo osvedčenie zo zákona o vojnových veteránoch.

    Naším zámerom bolo predložiť návrh zákona, ktorý bude dôkladný a nebude musieť byť vzápätí novelizovaný z dôvodov formálnych alebo obsahových nedostatkov. Verím, že sa nám podarilo vypracovať takýto návrh zákona.

    Chcem ďalej zareagovať na najzávažnejšie argumenty odporcov tohto návrhu zákona spred dvoch rokov, ktoré niekoľkokrát zazneli v rozprave. Predovšetkým poslanci KDH poukazovali na to, že otvára Pandorininu skrinku o odškodnení po historickom období 1968. Podľa nich bolo vtedy vylúčených z KSČ a vyhodených z pôvodného zamestnania omnoho viac občanov, ako je evidovaných len 1 212 na čiernej listine. Myslím si však, že v roku 2005, teda 37 rokov od augusta 1968 máme morálne právo hodnotiť udalosti historického charakteru, ktoré sa udiali. Máme právo poukázať na tých, ktorí boli prenasledovaní a perzekvovaní. Toto právo vyplýva z historických dokumentov, ktoré boli konečne odtajnené z archívov KSČ a ŠtB. Všetky historické dokumenty súvisiace s čiernou listinou a týmto návrhom zákona sú verefikovateľné, reálne, archivované a potvrdené oprávnenými inštitúciami v Českej i Slovenskej republike. To znamená, že zoznam sme si nevymysleli my, ale konkrétni komunistickí politici, ktorí sú na tomto dokumente podpísaní. Z uvedených mien chcem povedať, že na takomto zozname sa nachádzajú veľmi významné osobnosti vtedajšieho kultúrneho a spoločenského diania.

    Chcem povedať, že obavy poslancov KDH, ktorí sa vtedy vyjadrovali v rozprave, sú zbytočné. Majú pravdu síce v tom, že po roku 1968 bolo z pôvodného zamestnania prepustených viac ako 1 212 Slovákov, avšak títo ľudia sa nezapojili aktívne do protikomunistického odboja. Netrávili hodiny na výsluchoch v budove ŠtB na Februárke, nestretávali sa tajne a nekritizovali systém. Nešírili kontrarevolučné myšlienky o neschopnosti komunistických politikov medzi príbuznými a priateľmi. Mnohí z nich 20 rokov odolávali a nepodpísali žiadnu spoluprácu s komunistickým režimom. Zoznam 1 212 mien i zoznam ľudí, ktorí niečo vtedy znamenali a nebáli sa svoj názor nahlas vysloviť na verejnosti. Preto boli prenasledovaní a perzekvovaní. Rozprávame sa o konkrétnom zozname osôb, ktoré boli považované za nepriateľov systému. Isteže omnoho viac ľudí bolo prepustených z práce, možno sa však vzdali, kapitulovali, dostali strach, alebo jednoducho len potichu žili vo svojom vlastnom svete. Aj títo si zaslúžia našu úctu. Jednoducho sa však prispôsobili.

    Naopak, občania z čiernej listiny odolávali a boli postihovaní i v 80. rokoch, keď ich deti nemohli študovať na vysokých školách, ktoré si zvolili, alebo nemohli cestovať do Juhoslávie, alebo len bez detí, ktoré ostali doma ako garancia ich návratu späť do vlasti. Je preto rozdiel medzi celkovým počtom postihnutých po auguste 1968 a počtom postihnutých a následne perzekvovaných zo zoznamu. Preto si myslím, že pomyselná Pandorinina skrinka sa neotvorí, lebo prepustenie zo zamestnania a vyhodenie zo strany nie je dôvodom na historickú rehabilitáciu.

    Prekročme svoj tieň, pozrime sa bližšie do mladšej histórie a nehľadajme chybičky krásy, ktoré spochybňujú povinnosť vyrovnať sa s tými, ktorí nahlodávali režim a vo svojom okolí šírili demokratizačné názory. Nie náhodou práve väčšina občanov z čiernej listiny sa ešte 16. novembra 1989 na Hviezdoslavovom námestí pridala na stranu štrajkujúcich študentov a stali sa protagonistami Nežnej revolúcie. Mnohí z nich sú dnes politikmi, sedia dokonca aj medzi nami, mnohí z nich sú novinármi, iní sa vrátili k umeniu, literatúre, pedagogike. Dnes mnohí z nich niečo znamenajú, napríklad Ladislav Ťažký alebo Dominik Tatarka. Myslíte si, že spomínaní dvaja neboli oprávnenými odporcami komunistického režimu? Verím, že nie.

  • Pán poslanec, môžem vás poprosiť o dve minúty, o 10.50 hodine musím prerušiť rokovanie. Takže neviem, či do toho času skončíte. Potom by ste museli pokračovať až poobede. Dobre, tak nech sa páči, ešte do 10.50 hodiny a potom prerušíme rokovanie. Ďakujem za pochopenie.

  • Ďalšou výhradou, povedal by som politickou, je obvinenie, že občania z čiernej listiny boli pred augustom 1968 komunistami. Áno boli, ale nie všetci. Podľa štatistík až 30 percent evidovaných neboli nikdy členmi KSČ. Boli medzi nimi kňazi, nestraníci a členovia iných politických zoskupení.

    Na záver by som sa chcel ešte vrátiť k stanovisku ministerstva financií, ktoré predložil František Palko, generálny riaditeľ sekcie rozpočtovej politiky ministerstva financií. Vzhľadom však na čas, ktorý je neúprosný a čakáme na vystúpenie pána prezidenta, dovolil by som si prerušiť moje vystúpenie a budem pokračovať poobede. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za pochopenie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie, budeme pokračovať o 11.00 hodine, keď príde pán prezident a prednesie svoju správu, preto vás vyzývam, aby ste sa pomaličky vrátili na svoje miesta. Ďakujem za pochopenie.

  • Prerušenie rokovania o 10.50 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11. 00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prichádza prezident Slovenskej republiky.

  • Zaznievanie prezidentských fanfár a príchod prezidenta SR Ivana Gašparoviča do rokovacej sály v sprievode predsedu NR SR Pavla Hrušovského.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, dovoľte mi, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča.

  • Pán prezident podľa čl. 102 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky využíva svoje ústavné právo a pred Národnou radou vystúpi so správou o stave Slovenskej republiky.

    Vítam členov vlády Slovenskej republiky a ďalších hostí. Poprosím vás teraz, pán prezident, aby ste so správou o stave Slovenskej republiky pred Národnou radou vystúpili. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, vaše excelencie, vážení prítomní, využívam svoje právo dané mi Ústavou Slovenskej republiky, vám a našim spoluobčanom predkladám správu o stave republiky. Chcem v nej poukázať na tie skutočnosti, ktoré charakterizujú súčasný stav našej spoločnosti a zároveň načrtnúť aj určité pohľady a možné východiská do budúcnosti. Svoje postoje, názory a stanoviská opieram o analýzy odborníkov, o poznatky z listov našich občanov, zo stretnutí s nimi, s poslancami Národnej rady, predstaviteľmi vedeckých inštitúcií, ale aj obecných a mestských zastupiteľstiev. Bol by som rád, aby ste moje názory chápali ako odporúčania a podnety na zamyslenie.

    Vo viacerých smeroch sa iste stotožňujem s aktivitami vlády a činnosťou Národnej rady Slovenskej republiky. To však neznamená, že sa zhodujem vo všetkom. Nie je to možné a nebolo by to ani správne.

    Hneď na začiatku si dovolím konštatovať, že doterajšie výsledky nášho vývoja sú dielom mnohých činiteľov nášho spoločenského života. Mám na mysli prácu vás poslancov, členov vlády, orgánov územnej samosprávy, profesijných zväzov, spoločenských združení a nadácií, podnikateľov, firiem a všetkých pracujúcich ľudí. Ďakujem každému, kto priložil ruku k nášmu spoločnému programu, ktorým sledujeme lepší život našich občanov.

    Patrí sa začať od seba, preto chcem zdôrazniť, že hlavnú líniu a vlastne aj stratégiu môjho pôsobenia určuje Ústava Slovenskej republiky. Mojou prioritou bolo a naďalej je dodržiavať ducha ústavy a ústavné princípy, ktoré sa premietali do mojich aktivít smerom k našej zákonodarnej, výkonnej a samosprávnej moci a, samozrejme, k občanom i vo vzťahu k zahraničnej politike.

    Po týchto slovách by sa mohlo zdať, že všetko je v poriadku a nemáme o čom hovoriť. Ale tak to nie je. Žiada sa povedať pravdu o živote, o problémoch občanov, o východiskách zo zložitých situácií a našich perspektívach.

    Čakajúc na toto moje prvé vystúpenie v parlamentnom prostredí, ktoré je mi dôverne známe, vyjadrili viacerí naši politici aj poslanci očakávanie, že od prezidenta chcú predovšetkým počuť, kde sa Slovensko práve nachádza a či sa vyvíja pozitívnym smerom. Odpoviem krátko. Reprezentujem Slovensko, ktoré je už etablované v demokratickom medzinárodnom spoločenstve ako krajinu čoraz vyššieho kreditu svojej politiky. Práve toto ma oprávňuje skonštatovať, že naše pozitívne smerovanie je očividné, a tým aj povzbudzujúce.

    Vážená Národná rada, pri nástupe do funkcie hlavy štátu som si uvedomoval, že najprestížnejší a najťažší boj krajiny počas jej samotnej existencie bol v zásade vybojovaný. Získali sme plnoprávne členstvo v euroatlantických integračných zoskupeniach, čo boli dlhoročné priority našej zahraničnej politiky i diplomacie. Naša zahraničnopolitická orientácia je pozitívna a nezvratná. Vo vlastných rukách máme aj nástroje nadväzovania kontaktov a spolupráce či riešenia prípadných problémov s partnermi mimo našich integračných zoskupení. V tomto smere chcem naďalej napomáhať našej diplomacii, ako som sa o to usiloval od nástupu na svoj terajší post, keď ma nezvyklá dynamika medzinárodného vývoja od počiatku vtiahla do významných rozhodovacích procesov. Spomeniem len prvú časť a účasť slovenského prezidenta na Valnom zhromaždení OSN či prvú plnoprávnu účasť slovenskej delegácie, ktorú som viedol na vlaňajšom samite atlantickej aliancie v Istanbule. A pri všetkej skromnosti tu treba spomenúť aj hostiteľské povinnosti hlavy štátu počas bratislavského samitu predstaviteľov Spojených štátov amerických a Ruskej federácie. Prezidenti týchto veľmocí boli zároveň našimi hosťami na ich historicky prvých návštevách Slovenskej republiky. Nie náhodou sa zakaždým pri týchto, pre našu zahraničnú politiku výnimočných udalostiach hovorilo s rešpektom a uznaním o úspešnom príbehu Slovenska.

    Spomenúť by som chcel i moju minulotýždňovú návštevu Svätej stolice. Bol som iba tretím prezidentom, ktorého Svätý Otec prijal. Aj to svedčí o miere akceptácie tejto krajiny. V srdečnom rozhovore Svätý Otec ocenil ústavnoprávne zabezpečenie postavenia cirkví na Slovensku, ako aj dobré vzťahy štátu a cirkvi. Pri tejto príležitosti som navštívil i sídlo Rádu maltézskych rytierov, ktorý svojou charitatívnou činnosťou rozvíja i na Slovensku svoje úlohy.

    Veľké príležitosti pre slovenskú diplomaciu a zahraničnú politiku núka nadchádzajúce obdobie, keď sa s veľkou pravdepodobnosťou ujmeme na dva roky pozície nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Bude to, ako dúfam, nielen čas na realizáciu jej očakávanej reformy, ale aj na stabilizáciu pomerov a posilnenie bezpečnosti v početných konfliktných zónach sveta.

    Ak medzinárodné demokratické spoločenstvo má docieliť posilnenie bezpečnosti a stability na celom svete vrátane ohnísk terajších konfliktov, musia sa jeho členovia zhodnúť prinajmenšom na využívaní tých nástrojov, ktoré sa osvedčili. Takto možno definovať aj účinkovanie Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne rámcované obranou hodnôt ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, právneho štátu i medzinárodného práva. Aj preto pripomínam, že osobné priority prezidentského účinkovania, ako som ich definoval vo svojom inauguračnom prejave – bezpečnosť, prosperita a identita Slovenska – plne korešpondujú nielen s dávnejšie vytýčeným prointegračným smerovaním našej krajiny, ale aj s našou terajšou pozíciou a možnosťami na medzinárodnej scéne.

    Aj naši občania vedia doceniť politický a praktický ekonomický prínos nášho pôsobenia v NATO a v Európskej únii. Najmä ak si položia otázku, aká by bola naša pozícia garancie našej bezpečnosti, ba aj prosperity, keby Slovensko zostalo mimo týchto zoskupení. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj našu vojenskú účasť v Iraku, a to aj po poslednom teroristickom útoku na budovu Veľvyslanectva Slovenskej republiky. Naši vojaci v Iraku plnia úlohy v súlade s bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky. Ich predčasný odchod by neprospel ani našim zahraničnopolitickým záujmom, ani stabilite v Iraku a na Blízkom východe. Ale aj tu bude potrebné, aby sme v budúcnosti akceptovali medzinárodné dohody a zmluvy.

    Využívam túto príležitosť, aby som sa poďakoval Národnej rade Slovenskej republiky aj za jej konštruktívny prístup k nedávnemu schváleniu ústavnej zmluvy Európskej únie. Iste viete, že sám patrím medzi kritikov, možno umiernenejších, tohto dokumentu, lebo okrem iného napríklad neponecháva dosť miesta národným parlamentom v procese prípravy rozhodnutí Únie. V súčasnosti po výsledkoch referend o ratifikácii Zmluvy o Ústave pre Európu vo Francúzsku a Holandsku i po neúspešnom pokuse odsúhlasiť budúci sedemročný rozpočet Európskej únie na samite Európskej únie minulý týždeň. Bude potrebné analyzovať danú situáciu a hľadať východiská a postupy, ktoré neohrozia proces integrácie. Nemáme ani na Slovensku recept na riešenie vzniknutej krízy Európskej únie, ale dovoľte mi v tejto situácii len jednu poznámku.

    Ešte na začiatku osemdesiatych rokov stála Európa na prahu jadrovej vojny. V porovnaní s výdavkami, čo nás stála táto bipolárna Európa, je tých pár miliárd eur, o ktoré sa dnes sporia európski lídri, malá suma. Preto plne podporujem krok nových členských krajín akceptovať i menší objem príspevkov z fondov Európskej únie a dovolím si navrhnúť aj kolegom politikom bohatších európskych krajín, aby uvažovali podobne ako my, nové krajiny Európskej únie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak konštatujem, že Slovenská republika dospela a jej diplomacia dozrela, za veľa z toho vďačíme aj vyspelosti našich občanov v podpore medzinárodných ambícií svojej vlasti. Mali by sme sa spoločne pričiniť, aby Slovensko zostalo dôveryhodným činiteľom a čitateľným a rešpektovaným partnerom ako vnútri integračných zoskupení, tak aj voči ďalším krajinám a medzinárodným organizáciám, s ktorými máme záujem rozvíjať spoluprácu.

    Veľa práce nás čaká aj v prebiehajúcej reforme ozbrojených síl. Zmena charakteru ozbrojených síl, ako ho predpokladá Model 2015 v súlade s požiadavkami aliancie, ako i budovanie potrebných kapacít na využitie v rámci potrieb Európskej únie si vyžiada ešte niekoľko rokov tvrdej práce.

    Ako hlavný veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky mám eminentný záujem na tom, aby sa naše ozbrojené sily stali plnohodnotným, rovnocenným a vážnym partnerom v rámci armád členských štátov NATO a Európskej únie.

    Zároveň využívam túto príležitosť, aby som sa poďakoval príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky za ich dôstojnú a profesionálnu reprezentáciu Slovenskej republiky v zahraničných misiách a vzdal česť tým, ktorí obetovali to najcennejšie - svoje životy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, po roku 1998, ale najmä po roku 2002 sa na Slovensku začali uskutočňovať významné reformy vo viacerých oblastiach. Realizácia týchto reforiem predstavuje významný zásah do spoločenského mechanizmu i do sociálnej sféry. Slovenská ekonomika zaznamenala od roku 1993, keď vznikol samostatný slovenský štát, dynamický rozvoj registrovaný aj s problémami.

    Pozitívne možno hodnotiť budovanie infraštruktúrnej siete, i keď sme sa zaťažili pomerne rozsiahlym blokom úverov. Dobudovanie diaľničnej siete a rýchlostných komunikácií je základným predpokladom na rozvoj v zaostalejších regiónoch Slovenska, aby sa aj tieto stali zaujímavé pre zahraničných investorov.

    Výsledky investícií do infraštruktúry sa už pomaly stávajú viditeľnými. Kým v rokoch 2002 a 2003 ohlásili príchod na Slovensko predovšetkým automobilky, či už ide o projekt PSA Peugeot-Citroen pri Trnave, alebo projekt Kia Motors v Žiline, v súčasnosti sú to aj stredné a veľké podniky, ktoré vytvárajú významné zázemie pre prichádzajúce automobilky.

    Dôvodom optimistického výhľadu do najbližších rokov je logistická náročnosť výroby automobilov, ktorá si vyžaduje zabehnutú sieť dodávateľov. Predpokladajme, že nevýhody koncentrácie automobiliek budú vyvážené výhodami. Očakávam, že automobilky pomôžu zreštrukturalizovať a zrevitalizovať rozhodujúce sektory nášho priemyslu. Ich vysoké nároky na kvalitu pomôžu slovenským podnikom zvládnuť požiadavky aj iných svojich zákazníkov.

    Hoci nás vplyvné zahraničné médiá označujú za investičný raj, v skutočnosti firmy a banky z cudziny u nás investujú menej ako v Česku, Maďarsku alebo v Poľsku. Veľká časť investícií má stále len formu ohlásených investícií a na ich príchod musíme ešte čakať. Treba tiež otvorene povedať, že zahraničných investorov k nám láka predovšetkým lacná pracovná sila. Na nej totiž získavajú oveľa viac ako na nízkych daniach.

    Bola prijatá stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, takzvaná Národná lisabonská stratégia. Obsahuje celý rad veľmi dobrých zámerov, cieľov a predsavzatí, no bez reálneho finančného krytia to však bude len teoretická koncepcia správnych riešení.

    V súčasnosti nemožno obísť radikálne zmeny nielen u nás, ale vôbec vo svete vyvolané procesmi globalizácie. Sociálne, politické a ekonomické vzťahy a procesy prekračujú hranice jednotlivých štátov a regiónov a zásadným spôsobom ovplyvňujú osud ich obyvateľov. Miestne udalosti sú vo veľkej miere formované udalosťami odohrávajúcimi sa veľmi ďaleko a naopak. Globalizácia utvára nový typ hospodárstva, produkcie a obchodu. Výrazne sa mení aj charakter práce a celkový život ľudí.

    Globalizácia zasahuje aj životné prostredie. Každý štát prispieva odlišnou mierou ku globálnej degradácii životného prostredia. Globálne klimatické zmeny a znečistenie ovzdušia, vody a pôdy sú reálnou hrozbou pre kvalitný život, zdravie a prosperitu. Musíme si uvedomiť, kým nie je neskoro, že prírodné zdroje sú vyčerpateľné, životné prostredie zničiteľné, zdravie a život ľudí ohrozené a poškodené.

    Slovenská ekonomika bude v najbližšom období tvrdo konfrontovaná nielen s dôsledkami globalizácie, ale aj so zrýchľujúcim sa prechodom k informačnej spoločnosti, vytváraním digitálnej a poznatkovej ekonomiky, elektronickým obchodovaním, administrovaním a hľadaním ciest trvalo udržateľného rozvoja.

    Životná úroveň obyvateľov sa stále viac stáva závislá od toho, čím prispievajú do svojej ekonomiky, od ich kvalifikácie a znalostí. Ekonomika založená na vedomostiach, zohľadňujúca environmentálne a sociálne aspekty rozvoja, bude napredovať a získavať rozhodujúce miesto. Preto budú nevyhnutné investície do ľudských zdrojov. To znamená do vzdelania, výskumu, vývoja a realizácie moderných technológií, investičných a obchodných inštitúcií. To je cesta, po ktorej musíme kráčať a musíme byť na ňu pripravení.

    Najzávažnejším sociálnym problémom Slovenska je stav a vývoj nezamestnanosti. Úroveň nezamestnanosti je stále vysoká. Jej pokles v priebehu minulého a tohto roka v prevažnej miere nezaznamenal reálne umiestnenie nezamestnaných na pracovné miesta. Nepodarilo sa vyriešiť ani zvyšujúci sa podiel dlhodobo nezamestnaných. Okrem toho zostávajú zachované aj výrazné regionálne disparity. Tie sa pohybujú v rozpätí od 6 percent v Bratislave až do 30 percent nezamestnaných v niektorých regiónoch južného, východného a severného Slovenska. Tieto konštatovania nespochybňujú štatistické zisťovania, ktoré naznačujú, že trend nezamestnanosti je klesajúci. Nedá sa poprieť, že postupne sa ukazujú isté záblesky riešenia problému nezamestnanosti.

    Podporu potrebujú aj malé a stredné podniky. Práve malé a stredné podniky sú rozhodujúce nielen pre vlastný zdravý vývoj našej ekonomiky z hľadiska rastu hrubého domáceho produktu, ale predovšetkým na riešenie problému nezamestnanosti a na udržanie sociálnej stability.

    Významným, ale negatívnym aspektom doterajšieho vývoja slovenskej ekonomiky sú značné regionálne rozdiely. Vyššia životná úroveň v Bratislave ostro kontrastuje s ostatnými časťami našej krajiny. Ide predovšetkým o oblasti južného a východného Slovenska a sčasti aj severného Slovenska. Niektoré regióny na Slovensku sa stali dlhodobo regiónmi chudoby a biedy a nie sú schopné vlastnými silami sa z tejto situácie vymaniť. Regionálne rozdiely v kvalite života sú popri nezamestnanosti najzávažnejším sociálno-ekonomickým problémom Slovenska.

    Štát postupne preniesol rad kompetencií najmä v oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy či životného prostredia na územnú samosprávu. Zároveň sa začal, a myslím si, že oneskorene, aj proces finančnej decentralizácie. Isté princípy vecnej a fiškálnej decentralizácie sú správne, avšak úskalím tejto reformy sú najmä dva nasledovné bloky problémov.

    Na kompetencie, ktoré boli presunuté na územnú samosprávu, bol viazaný výrazný vnútorný dlh, ktorý vznikol už len tým, že štát posledných 15 rokov neinvestoval do modernizácie a údržby škôl, zdravotníckych zariadení a že existovali značné dlhy v oblasti údržby ciest či v oblasti ekológie. Tieto dlhy boli presunuté spolu s kompetenciami na samosprávy. Je pravda, že časť týchto dlhov bola vládou postupne orgánom územnej samosprávy uhradená. Približne 60 percent týchto dlhov však naďalej zostáva na pleciach miest a obcí.

    Jediná možná cesta na dosiahnutie vyrovnaného priebežného hospodárenia miest a obcí vedie cez daň z príjmov a daň z nehnuteľnosti. To má ale zase značný dopad na podnikateľský sektor i na obyvateľstvo.

    Druhým problémom tejto reformy zostáva veľkostná štruktúra slovenských sídiel. Stále najvyšší podiel obyvateľov žije v najmenších obciach do 2 000 obyvateľov, ktorých je najviac. Pritom podľa nastavených parametrov reformy verejnej správy reálne môžu byť schopné prežitia iba sídla, ktoré dosahujú viac ako 5 000 obyvateľov.

    Zatiaľ je síce zavčasu hovoriť, nakoľko pozitívne, či negatívne sa vecná a fiškálna decentralizácia prejavila aj na reálnych efektoch pre občana. Na výsledky si budeme musieť ešte počkať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, z uvedeného vidieť, že vývoj na Slovensku je dynamický, ale aj značne vnútorne rozporný. Zmeny po roku 1989 rozhýbali našu bezkonkurenčne strnulú mzdovú diferenciáciu. V súčasnosti je na príjmovej a mzdovej diferenciácii znepokojujúce to, že transformácia priniesla aj rozdiely, ktoré v očiach obyvateľov nie sú pokladané za legitímne a odôvodnené.

    Obmedzenie sociálnych dávok pri súbežnom relatívne pomalom raste miezd, a dokonca v rokoch 2002 a 2003 aj pri poklese reálnych miezd, prehĺbilo sociálnu a príjmovú stratifikáciu obyvateľstva. Okolo 15 percent domácností na Slovensku je v pásme sociálnej odkázanosti a približne 30 percent domácností žije s nízkym príjmom. Tým je ohrozovaný nielen základný princíp štruktúry sociálne orientovaného trhového hospodárstva, ale dochádza aj k výraznému ohrozeniu medzigeneračnej solidarity.

    Výrazné prehĺbenie príjmovej diferenciácie stavia pred jednotlivé reformné stratégie novú bariéru. Pokiaľ prevažná väčšina obyvateľov má relatívne nízke mzdy, potom je ťažko dosiahnuť podstatné zvýšenie spoluúčasti obyvateľov na dôchodkovom a zdravotnom poistení i na výdavkoch spojených so vzdelávaním detí.

    Možno pochopiť, že bolo nevyhnutné obmedziť zneužívanie sociálneho systému, najmä neoprávnené poskytovanie dávok. Ak však došlo k sprísneniu podmienok na poskytovanie sociálnych dávok s cieľom prinútiť ľudí hľadať si prácu, musíme si uvedomiť, že sú regióny, kde sa práca veľmi ťažko nájde a aj počet miest pre aktivačné práce je obmedzený. Ľudia sa ocitli v chudobe a nemajú reálnu možnosť vytiahnuť sa z nej. Logickým výsledkom spomenutého vývoja je aj nárast šedej ekonomiky a výrazné zvyšovanie odchodu občanov za prácou do zahraničia.

    Značná časť obyvateľstva na Slovensku žije z podstaty, ľudovo povedané „od výplaty k výplate“. Reálna sociálna únosnosť jednotlivých realizovaných reforiem sa podľa môjho názoru pohybuje na kritickej hranici.

    Podľa niektorých odborníkov je realizovanie reforiem únosné a dokonca už aj vedie k zlepšovaniu situácie. Takéto zjednodušené hodnotenia vôbec neberú do úvahy však reálne rozdiely v jednotlivých regiónoch. Takže to, čo vzniká štatisticky ako priemerný pozitívny posun sa v skutočnosti týka niekoľkých veľkých mestských aglomerácií.

    Najzávažnejším dôsledkom demografického vývoja je zmena vo vekovej štruktúre obyvateľstva, ktorá sa prejavuje ako populačné starnutie. Následky starnutia obyvateľstva majú vplyv na ekonomiku, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie. Budú nepochybne patriť k najvýznamnejším spoločenským problémom 21. storočia. Jednou z kľúčových reforiem je preto dôchodková reforma práve v naznačenej optike tohto problému.

    Úpravou prvého priebežného piliera dôchodkového poistenia posilnením princípu zásluhovosti sa zatraktívnila aj výška dôchodkov. Na druhej strane sociálne nespravodlivá sa javí skutočnosť, na ktorú upozorňujú občania, a to krikľavé rozdiely vo výške dôchodku vo väzbe na to, či niekto odišiel do dôchodku pred spustením transformácie prvého piliera, alebo odchádza po jeho spustení.

    Dávam si sám pre seba otázku, aká je to reforma, keď rok po spustení zistím, že na ňu nemám zdroje a musia sa robiť vážne zmeny. Je to dôsledok snahy o rýchle riešenie? Nepoznanie a nesprávne zhodnotenie stavu veci? A pritom nechcem podrobne rozoberať aj problémy a zmysel a funkčnosť Sociálnej poisťovne s realizáciou takejto reformy.

    Zatiaľ sa nepodarilo nájsť a uplatniť vhodné kompenzácie k celkovému počtu viac ako 800 000 dôchodcov už poberajúcich dôchodky, ktorí na riešenie netrpezlivo čakajú. Najnovšie Národnou radou diferencované zvýšenie dôchodkov v jednotlivých veľkostných kategóriách je pokusom čiastočne napraviť chyby a disproporcie. Nie je však krokom, ktorým by principiálne riešil túto situáciu. Systémové chyby nemožno napraviť uplatnením nových nespravodlivostí.

    Slovensko má vytvorený nový dôchodkový systém, na ktorý je odložených 65 miliárd Sk z privatizácie SPP, ale na budúcich 20 rokov zostáva finančné vákuum v objeme niekoľkých 100 miliárd korún. Preto treba očakávať, že aj snahy o rýchle zavedenie eura narazia po roku 2009 na zásadný problém, t. j. možnosť plnenia Maastrichtských kritérií a zároveň sanovanie deficitu Sociálnej poisťovne. Tieto úvahy sú veľmi významné a môžu znamenať zásadné prehodnotenie pohľadu na mieru medzigeneračnej solidarity.

    Vážená Národná rada, ďalšou oblasťou, ktorá sa dotýka života, zdravia a budúcnosti nášho obyvateľstva, je zdravotníctvo a jeho úroveň. Je to sféra, kde sa kladie dôraz na zvyšovanie spoluzodpovednosti občana za vlastné zdravie. Občan sám od reformy zdravotníctva očakáva, že uskutočňované zmeny prinesú pre neho viac ľudskej dôstojnosti, rovnosti, solidarity, ale aj profesionálnej kvality, etiky a starostlivosti. Skutočnosť býva často úplne iná. Občanom sa prezentuje reforma len ako ekonomický problém, problém nedostatku peňazí, ale o zvyšovaní kvality zdravotného stavu občana sa temer nehovorí.

    Znovu si kladiem otázku, do akej miery je človek schopný sám zvládnuť starostlivosť o svoje zdravie a niesť zaň zodpovednosť. Kde sú hranice medzi osobnou zodpovednosťou občana a zodpovednosťou štátu za jeho zdravie, medzi schopnosťou občana sa o seba postarať a ochotou štátu poskytnúť občanovi určité sociálne istoty? Štát je tu aj na ochranu slabých, bezbranných a chudobných občanov.

    Na liberalizáciu a trhové prostredie sme v zdravotníctve ešte nedozreli. Tým narážam najmä na rozsah a dynamiku privatizácie. Zdravie je najvyššia hodnota. Nemôže sa obrátiť na trhovú položku. Preto musíme postupovať citlivejšie ako v iných oblastiach. Cieľom reformy zdravotníctva nemôže byť len ekonomická vybilancovať, ale najmä vyššia úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti, zdravie ľudí, zdravie budúcich generácií. Za zdravotnú starostlivosť populácie obyvateľstva v konečnom dôsledku zodpovedá štát. Je nešťastím, ak chorého pacienta označíme ako klienta solventného, menej solventného a nesolventného. Ako ho budeme liečiť, keď nie je solventný? Nakoniec štát nemôže pôsobiť na lekárov, aby porušovali sľub, ktorý dali Hippokratovi.

    Podobne je tomu aj v oblasti vzdelávania. Hoci prioritou roka 2004 mala byť pre rezort školstva príprava obsahovej reformy výchovy a vzdelávania, takáto právna úprava doposiaľ neuspela. Súčasný stav výchovno-vzdelávacieho procesu v regionálnom školstve jasne deklaruje nutnosť širokej a hlbokej obsahovej prestavby učiva, ale aj zmeny prístupov odovzdávania a preverovania znalostí na základných a na stredných školách. Situácia v základnom a strednom regionálnom školstve nie je dobrá. Problémy sa hromadia. Redukované a likvidované sú kluby detí, centrá voľného času a školské jedálne. Oslabilo sa vyučovanie, a to podčiarkujem, k občianstvu, vlastenectvu a všeobecným hodnotám etiky. Hodnotenie úrovne vedomostí naznačilo, že mýtus o kvalitnom vzdelávaní, na ktoré sme boli takí hrdí, je už minulosťou. Je tu teda problém, ktorý vyžaduje naliehavé riešenie v kontexte výziev našej doby.

    Do popredia by sa mala dostať aj otázka zdravého fyzického a duševného rozvoja mládeže a obyvateľstva vôbec. V našich školách sa vytráca pozitívny prístup k telesnej výchove či telesnej kultúre. Zo širšieho hľadiska sa musíme zamyslieť nad celkovou zdatnosťou nášho obyvateľstva, ktorá bude po zrušení brannej vojenskej povinnosti u mužskej časti obyvateľstva zoslabená. Treba hľadať riešenia, ako iniciovať a utvárať zo strany štátu podmienky pre pohybové aktivity obyvateľstva, aby sa rekreačný šport stal súčasťou životného štýlu našich občanov. Toto je trend, ktorý je nutné jednoznačne podporovať.

    V odborných kruhoch, ale i v povedomí širokej verejnosti už značnú dobu rezonuje záväzok vlády zaviesť čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ktorý sa rezortu školstva nedarí už od roku 2003 naplniť. Osobne nie som presvedčený, že je to cesta vyššej kvality štúdia na našich vysokých školách.

    Žiadna vysoká škola bez kvalitného vedeckého zázemia nemôže dobre prosperovať. Musíme v tomto smere podniknúť kroky, ktoré by plnohodnotne začlenili vedu do celoeurópskeho kontextu a priestoru. Priority Slovenska v oblasti vedy by mali korešpondovať s prioritami Európskej únie. Patria sem kategórie zdravia a výživy, nanotechnológie, biotechnológie, informačné a komunikačné technológie, materiálové a produkčné technológie, energie, životné prostredie. Osobitnú pozornosť treba venovať aj podpore spoločenskovedného výskumu najmä v oblasti historických, právnych a politických vied. Tým skôr, že veda je na Slovensku dlhodobo finančne poddimenzovaná a v období ostatných šiestich, siedmich rokov došlo k výraznému poklesu podpory vedy a výskumu. Dúfajme, že situáciu razantne zvráti nový zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, aj efektívnejší a pružnejší grantový systém. Je nevyhnutné, aby sa univerzity v nových podmienkach viac otvorili podnikateľskému prostrediu a prichádzajúcim zahraničným investorom.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, sociálne zisky takmer pätnásťročnej ekonomickej transformácie prichádzajú s veľkým oneskorením. Pretrvávajúci pesimizmus ľudí pramení z konfliktu medzi očakávaniami a realitou. Obyvateľstvo vníma ekonomické procesy cez ich výsledky v každodennom živote, a nie cez štandardné makroekonomické ukazovatele.

    Cesta k poznaniu sociálnej situácie a nálad rôznych skupín obyvateľstva vedie aj cez odpovede na otázky:

    Ako sa javí život na Slovensku občanom v regiónoch, kde niet pracovných príležitostí, v takzvaných hladových dolinách? Ako im padne decentralizácia miestnej štátnej správy, ktorá ich núti za každou vecou cestovať do rôznych od seba vzdialených miest, čo predtým nemuseli? Čo sa odohráva v hlavách zdravotne postihnutých ľudí a ich príbuzných, keď sa znižuje ich sociálna podpora, alebo sa necitlivým administratívnym metrom prehodnocuje stupeň ich invalidity práve v čase, keď došlo k nárastu cien a poplatkov? Ako občania reagujú na rušenie a obmedzovanie vlakových a autobusových spojov, najmä keď používanie vlastného auta je také nákladné, respektíve z vlastného príjmu si ho nekúpia.

    Sú to naliehavé otázky, na ktoré máme povinnosť nielen odpovedať, ale tieto problémy aj riešiť. Znovu opakujem, že reformy zatiaľ neprispeli k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov. Naopak, ešte ich prehĺbili. Reformami najviac dotknuté vrstvy obyvateľstva nadobudli pri zvyšujúcich sa sociálnych rozdieloch v spoločnosti pocit krivdy a presvedčenie, že politika sa rozchádza so záujmami občana. Nepreviazanosť a nesystémovosť reforiem spôsobujú občanom problémy.

    Ľudia z vlastného poznania nadobudli presvedčenie, že sociálne rozdiely medzi nimi nie sú vždy len výsledkom rozdielnych schopností a výkonu, ale špekulatívnosti a často aj kriminálneho počínania. Slovenská verejnosť považuje pokračujúce prehlbovanie majetkových rozdielov medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti za sociálne a ekonomicky neúnosné.

    Dnes je ťažké odhadnúť budúcu záťaž či už národohospodársku, sociálnu, výchovnú, zdravotnú, alebo demografickú spoločnosti, akú môžu uskutočnené reformy priniesť. Nemožno ani vylúčiť, že môžu vyvolať retardačný pohyb v niektorej spoločensky chúlostivej oblasti, ktorý sa nemeria v eurách a tempách hospodárskeho rastu, ale kvalitou života, ako sa to ukazuje na prípade školstva, zdravotníctva, vedy a kultúry.

    Vyrieknutie týchto slov vôbec neznamená, že som proti reformám. Bola by chyba váhať nad ich uskutočnením. Iba nabádam k triezvemu úsudku kritického rozumu a k oslabeniu eufórie niektorých politikov z hodnotenia vývoja spoločnosti. Každá zmena prináša isté obavy a averzie najmä zo strany tých, ktorých sa dotýka. Reformy nemôžeme jednoznačne hodnotiť teraz, hodnotiť ich môžeme až po uplynutí istého času. Reformám je potrebné dať čas, kým sa ich účinky prejavia.

    Pri presadzovaní reforiem sme si akosi prirýchlo začali osvojovať tézu, že „štát je zlý vlastník“. Musíme zmeniť nazeranie na štát. Štát má predsa zodpovednosť za reformy, stanovenie ich pravidiel a právneho rámca. Štát má aj celú škálu pozitívnych funkcií a rolí, ktoré sú nevyhnutné pre prosperitu celej spoločnosti. Ide o investície do ľudského kapitálu, stanovenie a uplatňovanie regulačných štandardov alebo budovanie inovačných kapacít.

    Vhodná štátna regulácia a zrušenie monopolov musí prinášať pre občanov viditeľné výhody, napríklad znížené náklady na živobytie. Privatizácia v oblasti energetiky a telekomunikácií, čiže v oblastiach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú životných nákladov, však na Slovensku nebola a nie je sprevádzaná prísnou reguláciou a likvidáciou monopolov. Dnes sa to týka aj Slovnaftu. Tie občanom pravidelne zvyšujú ceny bez akéhokoľvek pocitu ohrozenia.

    Občania sa sťažujú, že štát ich nechráni pred svojvôľou monopolov, ktoré vnucujú spotrebiteľskej klientele nerovnoprávne postavenie. Úprava cien pre spotrebiteľov ide len smerom hore. Snahou je dosiahnuť za každú cenu maximálny zisk, nehľadiac na sociálne dôsledky týchto krokov.

    Denne dostávam desiatky zúfalých listov od občanov, ktoré sú istým seizmografom našej situácie. Často sú to listy písané ľuďmi v ťažkých situáciách, listy nezamestnaných rodičov, ktorí prišli o prácu nie vlastnou vinou, ktorí nemajú na nájomné a hrozí im exekúcia. Sú to listy starších ľudí, ktorí sú chorí a nemajú finančné prostriedky na lieky, byt i stravu súčasne. Ich dôchodok im na to nestačí a hoci celý život poctivo pracovali, nevedia z neho vyžiť. Sú to listy plné zúfalstva. Listy slobodných matiek bez práce. Listy ľudí v hmotnej núdzi, ktorí denne počujú či vidia lesk nového prepychu. Mňa to trápi! Kladiem si otázky: Prečo je to tak? Nemajú štátne orgány, zodpovedné za kontrolu týchto oblastí podnikania patričné kompetencie? Prečo sa správajú ústupčivo? Verejnosti sa potom javia ako zbytočný prívesok štátnej správy, kde si politické strany dosadili svojich politických nominantov.

    V súčasnom období sa čoraz viac rozmáha vláda politických strán na úkor profesionalizmu v riadení štátu a veciach verejných. Pomer síl sa v Národnej rade Slovenskej republiky zásadne zmenil v dôsledku odchodu poslancov z väčšiny poslaneckých klubov. Vznikla situácia, keď ani pôvodná vládna koalícia, ani opozícia nemá väčšinu. Schvaľovanie zákonov, hoci s problémami, pokračuje s podporou niektorých nezávislých poslancov. Medzi poslancami sa objavili podozrenia na rôzne netransparentné získavanie politickej podpory, čo v očiach verejnosti určite znižuje autoritu a dôveryhodnosť nielen parlamentu, ale i ďalších orgánov reprezentujúcich štát.

    Jednou z úloh budúceho parlamentu by mala byť aj zmena volebného zákona, ktorý bol v programe už v tomto volebnom období. Nový volebný zákon by mal zabezpečiť najmä politicky stabilné zastupiteľské prostredie.

    Vážená Národná rada, kľúčovou otázkou pre Slovensko je okrem ekonomickej a sociálnej stability aj právna stabilita. Je potrebné hľadať vhodnú mieru právnej stability, aby vyjednávanie európskych noriem a ich následná implementácia do právneho poriadku Slovenska zachovali vyvážený a prehľadný právny poriadok zlučiteľný s právom Európskej únie. S tým súvisí aj uplatňovanie princípov právneho štátu, predovšetkým právnej istoty, ochrany občanov, bezrozpornosti právnych noriem a vymožiteľnosti práva.

    Kvalitný legislatívny proces a jeho výsledky sú nielen základom upevňovania princípov demokracie v Slovenskej republike, ale aj súčasťou procesu fungovania demokracie v rámci Európskej únie.

    Neoddeliteľnou súčasťou legislatívneho procesu je možnosť prezidenta využiť relatívne právo veta. Aj keď som už toto právo pri 22 zákonoch využil, chcem vás ubezpečiť, že som to neurobil s nadšením. Urobil som to v prípadoch, keď iný spôsob riešenia nebol možný, najmä vtedy, ak som mal pochybnosti o súlade niektorého ustanovenia schváleného zákona s duchom Ústavy Slovenskej republiky.

    Aj problém môjho stotožnenia sa s niektorými riešeniami v schválených zákonoch zastrešujúcich reformu zdravotníctva, na ktoré upozorňovali tiež mnohí odborníci, sa ukázal ako opodstatnený. Svedčia o tom vládne návrhy noviel všetkých zákonov zastrešujúcich zdravotnícku reformu, hoci tieto zákony nadobudli účinnosť len 1. januára tohto roku.

    Tým chcem zároveň upozorniť aj na problém častej novelizácie zákonov. Novelizujú sa zákony krátko po uplynutí nadobudnutia ich účinnosti, dokonca niektoré ešte pred nadobudnutím účinnosti.

    Takmer pravidlom sa stáva novelizácia viacerých zákonov jedným zákonným článkom, hoci podľa čl. 11 ods. 2 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov má ísť o výnimočný spôsob novelizácie. Treba tiež zdôrazniť nevyhnutnosť koordinácie tvorby zákonov medzi súvisiacimi oblasťami spoločenských vzťahov, čo si vyžaduje poznať podstatu spoločenských vzťahov, ktoré chceme riešiť.

    Závažným nedostatkom je ustanovenie dňa nadobudnutia účinnosti zákona často bez dostatočnej legisvakancie na to, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený.

    K právnej stabilite musí prispieť najmä reforma súdnictva zameraná na zlepšenie práce sudcov a skrátenie lehôt súvisiacich s riešením jednotlivých prípadov. Sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní pribúdajú, a to aj napriek tomu, že už niekoľko mesiacov platí na Slovensku legislatíva, ktorá mala súdne procesy urýchliť. Svedčia o tom aj prehraté súdne spory v Štrasburgu.

    Osobitne závažným problémom v našej spoločnosti je trestná činnosť. Naši občania sa oprávnene sťažujú na veľké počty útokov na zdravie a život ľudí, agresivitu, lúpeže, podvody, krádeže, vydieranie, vybavovanie si vecí medzi skupinami občanov týraním, vyhrážaním sa rodinám a nakoniec aj vraždami.

    Ďalej je tu trestná činnosť, ktorá bola vymenovaná v správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2004, o ktorej ste boli informovaní v máji. Nechcem túto správu rozvádzať, pretože ju poznáte. Bezprostredne sa spravidla nedotýka radového občana, ale je z hľadiska fungovania štátnej moci a ekonomiky osobitne závažná. Ide o tunelovanie spoločností a organizácií vo vlastníctve štátu, Fondu národného majetku, miestnej alebo regionálnej samosprávy, zmanipulované výberové konania a predražené dodávky, o korupciu a klientelizmus pri privatizácii, pri verejnom obstarávaní, prideľovaní štátnych prostriedkov a pri rozhodovaní štátnych a samosprávnych orgánov, o daňové a colné podvody, úverové, lízingové a poisťovacie podvody a podobne. Národná rada schválila nový Trestný zákon a Trestný poriadok. Prax ukáže, ako prispejú k eliminácii týchto vážnych protispoločenských a škodlivých javov.

    Trestná politika musí zabezpečovať právnu istotu a osobnú bezpečnosť najmä tých, ktorí dodržiavajú právne normy, poriadok a zásady morálky. Výkonná a súdna moc musia na základe zákonnosti dbať na včasnosť a rýchlosť celého konania vrátane vyhlásenia konečného rozhodnutia súdu a jeho výkonu. Má platiť zásada: „Kto spácha trestný čin, nesie trestnú zodpovednosť vrátane spravodlivej sankcie“ a naopak, „kto žije poctivo, má istotu, že mu nehrozí nebezpečie zo strany nespratníkov, ale ani zo strany represívnych orgánov“. Kriminalita na Slovensku má naďalej stúpajúcu tendenciu. Je to jednak dôsledok nových civilizačných javov, ale aj sociálno-ekonomickej situácie v štáte. Ak máme byť pri jej potláčaní efektívnejší, musíme zabezpečiť aj lepšie fungovanie a súčinnosť troch základných justičných zložiek, ktoré majú účasť na trestnom konaní, t. j. súdov, prokuratúry a polície. Stále však nemôžeme byť spokojní so situáciou v objasňovaní trestných činov. Príčina nedostatočného objasňovania trestných činov tkvie zrejme aj v personálnom poddimenzovaní vyšetrovacích činností. Nie je možné pripustiť taký stav, a mám také informácie, aby jeden policajt mal rozpracovaných okolo 150 trestných vecí v agende vyšetrovania. Je to jednoducho nezvládnuteľné.

    Podľa môjho názoru sú personálne poddimenzované aj súdy a prokuratúra. V ostatnom čase vnímam určitú pasivitu súdneho stavu. Je na sudcoch a ich organizáciách, aby sa nad tým sami zamysleli.

    Ak som uviedol potrebu kvalitnej, spravodlivej trestnej politiky, vôbec nepopieram princíp a prioritu sociálnej, ekonomickej, organizačnej, výchovnej a vzdelávacej prevencie. Aj táto úloha sa musí stať prioritou štátnych orgánov, samosprávy, ale aj cirkví, mimovládnych organizácií a ich pôsobenia medzi deťmi a mládežou. Prosím, aby sme si osvojili toto ušľachtilé poslanie, lebo formovanie osobnosti človeka patrí medzi hlavné úlohy každého, kto disponuje slovom, príkladom a priamym pôsobením na svoje okolie. Tu majú významné miesto aj športové a kultúrne aktivity vrátane pôsobenia základných umeleckých škôl.

    Najmä sociálna prevencia priamo spojená s ekonomickou situáciou v spoločnosti je hlavným predpokladom na zaradenie našich spoluobčanov do pracovného procesu. Ten nielen kultivuje, zmravňuje, ale aj zabezpečuje dôstojný život jednotlivcov a celých rodín. Je už čas pochopiť známu pravdu, že len samotný trest nevyrieši kriminalitu. To je možné len a len v súčinnosti tých faktorov, ktoré likvidujú nevzdelanosť, nízku úroveň morálky a kriminalizovanie ľudí.

    Vážené dámy, vážení páni, ako žije naša spoločnosť? Od novembra 1989 sme prešli viacerými zmenami. V mnohom sme nadviazali na spôsob života západnej spoločnosti, v ktorom dominuje individualizmus, liberalizmus, mravný relativizmus, ale aj konzumná politická apatia.

    Ľudia si pomaly zvykli na nové spoločenské usporiadanie. Väčšina zistila, že už nič nie je zadarmo. Postupne si stále uvedomujú, že práca za nimi nepríde, ale že musia za ňou cestovať. Začali si ju vážiť. Učia sa využívať miestne zdroje, širšie využívajú možnosti zamestnať sa v zahraničí.

    Okrem diferencovanosti životných podmienok nastúpila spolu s politickou slobodou a ekonomickým podnikaním aj diverzifikácia životných štýlov. Rozrástla sa paleta zdrojov obživy v dobrom aj v zlom. Pritom to druhé znamená nelegálne spôsoby, je to hospodárska a iná kriminalita, korupcia, daňové úniky a podobne. Na jednej strane to umožnilo rozvoj ľudskej kreativity, na strane druhej pozorujeme aj dekadentné tendencie – užívanie drog, prirýchly rast životného tempa ohrozujúci mentálne zdravie a spolužitie generácii, zdravie a vzťahy v rodine.

    Posuny v životnom štýle mladých ľudí sú také veľké, že vznikajú komunikačné bariéry voči generácii rodičov. Zo society mladých ľudí sa vyčleňuje pomerne veľká skupina takých, ktorí sú v pozitívnom zmysle slova mimoriadne ambiciózni, samostatní, cieľavedomí, niekedy až chladne racionálni. Áno, aj taká je podoba života v našej krajine.

    Obyvatelia sú konfrontovaní s nepriaznivými vývojovými trendmi, vysokou mierou rizika pri strate zamestnania, výrazným poklesom životnej úrovne. Pri riešení týchto problémov stále častejšie zlyháva rodina, vznikajú konflikty, domáce násilie. Zabezpečovanie dôstojného života rodinám s deťmi znamená dosiahnutie takých ekonomických a sociálnych podmienok, pri ktorých prijať a vychovávať deti neprináša hrozbu chudoby, ale ktoré umožňujú harmonický rozvoj rodiny, a tým aj celej spoločnosti.

    Rodina je najprirodzenejším prostredím pre výchovu detí, a ak má plniť svoje úlohy, musí sa zlepšiť sociálna, bytová situácia, posilniť flexibilita pracovnej doby, možnosti čiastočných pracovných úväzkov.

    Každý má právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a uplatniť sa v ekonomickom, politickom alebo sociálnom živote. Malo by to platiť aj v rovnoprávnom postavení žien v našej spoločnosti. Rovnosť príležitostí nech nie je len rodová agenda feminizmu. Je to celospoločenský záujem. Vyplýva z neho nutnosť vytvoriť inštitucionálny a legislatívny rámec, ktorý zaručí dôstojný život všetkým ženám a matkám.

    Na Slovensku výrazne stúpa sila médií najmä pri tvorbe životného štýlu, utváraní vedomia, takzvanej kultúry a preberaní informácií najmä z televízie. Ľudia pristúpili na zjednodušovanie reality, ktorá sa im sprostredkuje prostredníctvom elektronických médií do ich súkromia.

    Nie je zriedkavou praxou, že niektoré médiá sa využívajú v politickom boji bez ohľadu na zásadu objektívnosti politického spravodajstva. V honbe za sledovanosťou sa zanedbáva pôvodná tvorba a prednosť dostáva gýč a brak.

    Tu treba pochváliť Slovenský rozhlas, že sa vymyká z tejto oblasti. Namiesto výchovy kultúrneho občana, podpory duchovného rozvoja sa do vedomia dnešného človeka dostáva z niektorých relácií egoizmus, násilie, kultúrna plytkosť a nevkus. Spoliehame sa už spravidla len na pôsobenie trhu. Trh má nezastupiteľné miesto v ekonomických procesoch. Sloboda ako prázdny priestor nezaplnený hodnotami sa však nenaplní len tým, že ľudia budú dobre zarábať, budú žiť v komforte a budú cestovať. Trh nie je všemocný a duchovné potreby neuspokojí. Som za trhovú ekonomiku, ale nie za trhovú spoločnosť a jej trhovú morálku. Sú to veľké rozdiely.

    Treba pestovať väčšiu citlivosť k dianiu okolo seba a predovšetkým k vlastnému životu. Inak sa môžeme stať zajatcami úzkeho priestoru, v ktorom sa pohybujeme – práca, kariéra, majetok. Zatiaľ sme napriek pozitívnym zmenám v ekonomike svedkami, ako medzi ľuďmi rastie egoizmus a v politike hrubosť, ignorancia a veľká povrchnosť k sociálno-rozvojovým, kultúrnym, vzdelanostným a duchovným potrebám.

    Jedným z kritérií, podľa ktorých sa meria vyspelosť štátu a spoločnosti, je aj kultúrna úroveň občanov, vzťah ku kultúrnemu dedičstvu i postoj ku kultúrnym hodnotám súčasnosti. Kultúra je teda podstatným indikátorom stavu spoločnosti a kvality života každého jednotlivca v nej žijúceho. Slovensko je krajinou s nesmierne cenným a bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré nám zanechali generácie predkov. Uvedomujúc si nenahraditeľné kultúrne hodnoty vytvárané predchádzajúcimi generáciami prijala aj Národnej rada Slovenskej republiky v roku 2001 Deklaráciu o ochrane kultúrneho dedičstva. Niekedy mám pocit, že sme zostali iba pri deklaráciách.

    Musíme si kriticky priznať, že súčasné obdobie nie je priaznivo naklonené kultúrnemu rozvoju. Je preto naliehavou úlohou nás všetkých zodpovedných za spravovanie tejto krajiny, aby sme zamedzili úpadku kultúry, kultúrnosti a morálky na Slovensku.

    Iba národ vedomý si svojich duchovných a kultúrnych hodnôt, zveľaďujúci dedičstvo predkov a hrdý na svoj jazyk je schopný vytvoriť stabilne fungujúcu ekonomiku a silný štát.

    Napriek tomu, že sa v spoločnosti odohrávajú zmeny takmer závratným tempom, alebo možno práve preto, len sporadicky prepuká verejná diskusia odbremenená od stranícko-politického nánosu. Je len málo výnimiek. Ako príklad možno uviesť riešenie dôsledkov veternej smršti v Tatrách, alebo dostavbu Slovenského národného divadla. Absencia verejnej diskusie neveští nič dobré, nevytvára sa konsenzus, ktorý by vytváral spoločenský tlak rešpektovať najlepšie riešenia. Bez verejnej diskusie niet profylaktického účinku proti omylom a chybám, ktorým by bolo možné sa včas vyvarovať.

    Svoj podiel na absencii verejnej diskusie majú aj médiá printové či elektronické, súkromné či verejnoprávne. Chýba najmä poslanie verejnoprávnych médií, ktoré by mali mať účasť na hľadaní spoločne vyznávaných hodnôt spoločnosti. Tento problém sa neodkladne musí riešiť, lebo je v rozpore nielen so zákonom, ale pôsobí proti záujmu celej spoločnosti, keď myslíme na výchovné a kultivačné funkcie.

    Občanov znepokojuje ešte iný úkaz, ktorý však nie je typický len pre Slovensko. Médiá povýšili politikov i ministrov na takmer výlučných rezortných hovorcov a hovorcov verejnosti, kde dostávajú priestor, aj keď často nemajú čo povedať.

    Inteligencia sa až na malé výnimky stiahla do úzadia, istá jej časť sa aktivizuje v komercii. Úplne zaniká existencia skutočných autorít verejnosti stojacich mimo politiky. Nemá kto formulovať verejný záujem, tak to robia len politici. Preto je vo väčšine prípadov obsah verejného záujmu jednostranný, nevyvážený, a to je zlé pre nás i pre budúcnosť Slovenska. Verejnosť je však veľmi vnímavá a oceňuje, keď naši spoluobčania úspešne reprezentujú Slovenskú republiku na rôznych športových, kultúrnych, umeleckých, vedeckých či spoločenských fórach. Všetkým sa chcem úprimne poďakovať. Našim športovcom nech mi je dovolené osobitne sa poďakovať. Ich úspešná reprezentácia prispieva k upevňovaniu spolupatričnosti sebavedomia a hrdosti na vlastnú krajinu.

    Nemôžem obísť fenomén národnej, a tým aj štátnej identity. Keď sa na mape modernej Európy a sveta objavila 1. januára 1993 Slovenská republika ako slobodný, demokratický a nezávislý štát, bol to len začiatok cesty, ktorú musíme ako štátotvorný národ urobiť preto, aby svet porozumel, no najmä pochopil význam tohto dejinného skutku.

    Dôležitú a nezastupiteľnú úlohu pri výchove a vzdelávaní mládeže, pri upevňovaní jej národného povedomia a prehlbovaní znalosti histórie vlastného národa zohráva škola. Už som to spomínal, že v základných a na stredných školách sa ukazuje potreba klásť oveľa väčší dôraz na implementáciu kľúčových historických míľnikov a dejateľov nášho národa do učebných textov príslušných predmetov s ich jasnou interpretáciou.

    História je pamäť národa. Múdri sa z nej dokážu poučiť a určiť si správne smerovanie do budúcnosti. Urobme teda tak, zachovajme a zveľaďujme si to, čo nám v ťažkých časoch dôb minulých vydobyli naši predkovia, zachovajme si svoju národnú hrdosť a okolitý svet si nás bude vážiť.

    Rovnako je to aj s kultúrami spoločenstiev národnostných menšín a etnických skupín, ktoré žijú v Slovenskej republike. Obdobie po roku 1989 je charakteristické záujmom o menšinovú problematiku. V Slovenskej republike sa však ako menšinové problémy chápu najmä politicky motivované otázky súvisiace s maďarskou a rómskou menšinou.

    Často sa zabúda, že tu žijú komunity ďalších, menej početných národnostných menšín – karpatských Nemcov, Čechov, Moravanov, Chorvátov, Rusínov, Rusov, Poliakov, Bulharov, Židov, Ukrajincov, ktorých kultúra je rovnako zaujímavá, bohatá a jedinečná. Štát má povinnosť zabezpečiť všetkým menšinám rovnako primerané podmienky na existenciu, pretože všetky kultúry bez ohľadu na početnosť sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Nemôžeme uprednostňovať len jednu alebo dve kultúry či už z dôvodov početnosti, z politických, alebo iných dôvodov.

    Ochrana národnostných menšín a etnických skupín je v Slovenskej republike zabezpečená celým radom reálnych právnych nástrojov od medzinárodných multilaterálnych dohovorov cez medzištátne zmluvy, ústavu, špeciálne zákony a vládne nariadenia až po rôzne rezortné právne predpisy. Dovolím si povedať, že najmä s ohľadom na situáciu v niektorých iných štátoch Európy majú príslušníci národnostných menšín na Slovensku nadštandardné podmienky na rozvoj, čo je dobré.

    V tejto súvislosti mi nedá, aby som nepoukázal na nepomer medzi prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoré sú určené na rozvoj kultúry národnostných menšín, a nepomerne menšou sumou, ktorá je určená na kultúrne a vzdelávacie aktivity zahraničných Slovákov, našich krajanov. Aj naši krajania potrebujú na zachovanie vlastných kultúrnych tradícií a svojej identity pomoc z domoviny. Je načase, aby sa vytvorili efektívne štruktúry starostlivosti o spoluprácu s krajanmi v zahraničí.

    Vážená Národná rada, položme si otázku ako ďalej? Budúci vývoj na Slovensku bude ovplyvňovať samostatná pozícia v rámci Európskej únie. Slovenská ekonomika patrí medzi malé ekonomiky, a preto bude musieť voliť diverzifikovanú stratégiu pri určovaní svojej pozície v rámci Európskej únie, ako aj pri stanovovaní miery spolupráce s ostatnými členskými krajinami Európskej únie.

    Na Slovensku sa usídľuje stále väčší počet významných európskych aj globálnych nadnárodných korporácií, aj keď zatiaľ predovšetkým v automobilovom priemysle. Možno však konštatovať, že Slovensko vďaka reformám a zapojeniu zahraničných investícií do vývoja slovenskej ekonomiky sa rýchlo dostáva do hlavného trendu svetového globálneho vývoja. Tým sa zároveň pre Slovensko vytvárajú aj lepšie nástupné podmienky v rámci Európskej únie.

    Európska únia za jeden z hlavných cieľov vyhlasuje poznatkovú ekonomiku. Slovensko, ak nechce zaostať, musí sa k nej pripojiť. Samotná realizácia informačných technológií nemusí znamenať výrazný nárast nových pracovných miest, môže však zmeniť pozíciu teritória v rámci logistických reťazcov veľkých nadnárodných firiem.

    Udržanie zamestnanosti pri klesajúcom objeme sociálnych dávok sa stáva kľúčovým predpokladom na udržanie sociálnej solidarity a na udržanie pozitívneho smerovania reforiem. Ukazuje sa totiž, že pokiaľ sú zachované aspoň pracovné príjmy, časť obyvateľstva je schopná a ochotná sa uskromniť.

    Je nevyhnutné zefektívniť verejné zdroje najmä z hľadiska ich využitia a vynakladania. Odhaduje sa, že z celkového objemu nákladov, ktoré sú dnes vynakladané, by bolo možné dosiahnuť viac úspor, ak sa pristúpi k dôraznému využitiu systému štátnej pokladnice a k dôslednému uplatneniu princípu efektívnosti v činnosti verejnej správy. Zároveň by to znamenalo i pri celkovom objeme výdavkov verejného sektora zásadný posun možnosti presmerovania takto ušetrených prostriedkov na zachovanie väčšej sociálnej súdržnosti spoločnosti.

    Štát musí byť garantom sociálnej spravodlivosti v spojení s poctivou prácou a morálnym konaním jednotlivca a skupín. To nedokáže liberálny trh, je to úloha štátu v celom konaní spoločenských inštitúcií a v kodifikácii právneho poriadku. Štát musí byť aj garantom možnosti sebarealizácie jeho občanov v prospech nich aj spoločnosti na morálnom a etickom základe. Len spoločnosť založená na morálnych hodnotách je zárukou rovnovážneho sociálno-ekonomického rozvoja.

    Musíme mať vlastnú predstavu o svojom bytí, ďalšom našom smerovaní aj ako člena Európskeho spoločenstva. Nemôžeme sa stále len niekomu a niečomu prispôsobovať, ale musíme mať aj jasnú originálnu predstavu o svojej existencii, o svojej budúcnosti. Slovenská spoločnosť má princípy sociálnej spravodlivosti hlboko zakorenené vo svojom vedomí a bytí. To nie je obracanie sa k minulosti, ale je to fakt, že historicky sme spoločnosťou náročnej a poctivej práce za vlastné prežitie a lepšie životné podmienky. Princíp sociálnej solidarity a morálnych hodnôt formulovali aj naše národné tradície, vďaka čomu sme prežili i duchovne. Nikdy sme nikoho neovládali, nikdy sme nežili z cudzej práce.

    Jednou z mála možných ciest, ktorou by sa malo ísť v budúcnosti, je zachovať sociálne orientované trhové hospodárstvo, tak ako je to zakotvené v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky.

    Sociálna súdržnosť spoločnosti, rovnosť príležitostí a vytváranie ľudsky dôstojných podmienok života sa musia stať základným cieľom sociálnej politiky, a nielen tej. Ľuďom musíme vrátiť pevnú pôdu pod nohami, mladým zaručiť kvalitné vzdelanie, prácu a primeranú odmenu, podporu rodinám s deťmi a dôstojnú hmotne zabezpečenú starobu. To je a musí byť stratégia našej politiky.

    Presadenie rovnosti šancí predpokladá prístup k vzdelaniu, k zdravotnej starostlivosti na dostatočnej kvalitnej úrovni, prístup k pracovným príležitostiam, k bývaniu, k základným životným podmienkam. Rovnosť šancí znamená tiež nulovú toleranciu voči diskriminácii či už rodovej, alebo akejkoľvek inej.

    Nesmieme zabúdať na občanov znevýhodnených zdravotným stavom, vekom či starostlivosťou o deti. Takýto občania sa nesmú dostávať na okraj pracovných, ale i spoločenských aktivít a záujmov. Poskytnutie primeraných príležitostí najmä vo vzdelaní a v prístupe na trh práce je najlepšou formou boja proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe.

    Štát musí presadzovať takú sociálnu politiku vo vzťahu k svojim občanom, aby sa cítili pre spoločnosť užitočnými a cennými členmi.

    Najcennejšou hodnotou každého spoločenstva je žijúci človek, jeho fyzická zdatnosť a usporiadané duševné zdravie, jeho ľudská dôstojnosť. Preto starostlivosť o sociálne odkázaných a starých ľudí je aj jedným z ukazovateľov morálnej úrovne spoločnosti.

    Skúsme sa viac zamyslieť nad tým, ako nás vnímajú. Slovensku je neustále vytýkaná vysoká miera korupcie tak na štátnej úrovni, ako aj na úrovni územnej samosprávy, nízka vymožiteľnosť práva, rómsky problém, problémy pri riešení právnych sporov a celková slabá odhadnuteľnosť ďalšieho vývoja súvisiaca s častými zmenami pravidiel podnikania. Je potrebné sa s týmito otázkami vážne zaoberať. Korupcia je vážny problém, ktorý má svoje korene v minulosti, nie je to však problém neriešiteľný. Niektoré právne normy zabraňujúce alebo odhaľujúce korupčné správanie boli už u nás prijaté, iné sa pripravujú. Týka sa to otázok majetkových priznaní, preukázania pôvodu majetku, konfliktu záujmov, lobingu, zníženia imunity sudcov a poslancov a iných. Musíme si však uvedomiť, že len prijatím právnych noriem sa problém nevyrieši.

    Nemôžeme zabúdať ani na rómsky problém. Musíme si uvedomiť, že v našej krajine existuje značná časť obyvateľstva, ktorej životné a sociálne podmienky nezodpovedajú zvyklostiam a normám bežným na Slovensku. Riešeniu takzvaného rómskeho problému sa venuje zvýšená pozornosť už dlhodobo. Na tento účel bola vynaložená aj značná časť prostriedkov. Len z fondu Phare sa v rokoch 2001 až 2003 vyčlenilo vyše pol miliardy korún. Ďalšie prostriedky boli vyčlenené zo štátneho rozpočtu. Zdá sa, že efekt nie je viditeľný. Bolo by potrebné sa nad touto skutočnosťou zamyslieť a vážne sa ňou zaoberať.

    Za prioritné vo funkcii prezidenta považujem budovanie a posilňovanie právneho štátu založeného na úcte k ľudským právam a ich dodržiavaniu. Je povinnosťou štátu garantovať základné individuálne práva a slobody. To prinavráti dôveru občanov k štátnym inštitúciám, ich demokratickému kreovaniu a nakoniec aj vyššiemu záujmu o politické dianie.

    Základnou funkciou štátu je zaručenie bezpečnosti jeho občanov. Chcem tu povedať, že budem dbať v rámci svojich ústavných právomocí, aby silové zložky intenzívne pracovali pre zvýšenie bezpečnosti občanov.

    Za dôležité považujem upevňovanie sociálnej súdržnosti spoločnosti. Súdržnosť nech je postavená na prosperite, ekonomickom raste, sociálnej solidarite a stabilite spoločenského poriadku. Prosperita a stabilita krajiny závisí vo veľkej miere od občianskych inštitúcií. Tu má veľkú úlohu aj kultúra, ktorá pôsobí ako tmel medzi spoločenskými a občianskymi záväzkami.

    Naším najväčším bohatstvom, panie poslankyne, páni poslanci, je ľudský kapitál. Z rôznych dôvodov sa naplno nevyužíva, čo má spätne nepriaznivý dopad na ekonomickú prosperitu, ale aj na šťastie ľudí a ich duchovný život. Preto je nesmierne dôležitý kvalitný rozvoj ľudského potenciálu, príprava odborníkov, výchova a vzdelávanie. To si bude vyžadovať zdroje, ale nepochybne sú investície do vzdelania a vedy najlepšie vynaloženými investíciami.

    Zostaňme sami sebou. Priniesli sme do rozšírenej Európy svoje hodnoty, svoju kultúru. Zachovajme tieto hodnoty a zveľaďujme ich. Národné a kultúrne tradície sú základnou stavebnou jednotkou slovenských dejín. V dnešnej dobe je ich zmyslom posilňovanie ducha v slovenskom národe, spoločenstvách národnostných menšín a etnických skupín, obnova mravnosti, moderného vlastenectva a nového sebavedomia občana Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda Slovenskej republiky, excelencie, možno niekto z vás, alebo aj niektorí spoluobčania očakávali, že v správe spomeniem aj iné problémy a ponúknem ich jednoznačné riešenia. Mnohé vážne problémy existujú aj v ďalších oblastiach života spoločnosti, ktorým som sa tu nevenoval, napríklad v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, v regionálnom rozvoji a rozvoji cestovného ruchu, kultúre, podpore športu. Nekládol som si ambície hovoriť o všetkých problémoch. Nie je tu ani možné dotknúť sa všetkých vecí, ktoré nás trápia. Chcel som byť kritický tam, kde je kritika namieste. Chvála nepomôže pri riešení problémov. Len konštruktívnou kritikou a dialógom pokročíme ďalej. Poukázal som, myslím si, na viacero otázok, ktorých riešenie očakávame od kompetentných orgánov. Dúfam, že vláda Slovenskej republiky bude napriek rôznym turbulenciám sledovať plnenie svojho vládneho programu, ktorý jej Národná rada schválila. Taktiež dúfam, že problémy, ktoré som tu spomenul, ale aj ďalšie sa budú rázne riešiť.

    Dovoľte mi tu ešte raz zopakovať niektoré hlavné úlohy, ktoré pred touto spoločnosťou stoja. Je to postavenie občana ako stredobod všetkých aktivít orgánov verejnej správy; skvalitnenie práce poslancov na všetkých úrovniach verejnej správy; príprava nového volebného systému zabezpečujúceho kvalitu zastupiteľských orgánov; uplatnenie odbornosti ako priority pred straníckosťou pri rozhodovaní v akýchkoľvek otázkach záujmu občanov a spoločnosti; zvýšenie kvality rozhodovacej a preventívnej činnosti súdov, prokuratúry a polície; vytvorenie podmienok na rozvoj vedeckého výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied a na vysokých školách; obsahová i formálna výstavba školstva na všetkých stupňoch; preventívna i terapeutická zdravotná starostlivosť štátu o dobré zdravie obyvateľstva a zvýšená starostlivosť najmä o starších ľudí; podpora cirkevných a občianskych organizácií formujúcich duchovný, humanistický, kultúrny profil človeka – občana.

    Pri svojich rokovaniach najmä s predstaviteľmi štátu a samosprávy sa chcem zaoberať aj týmito otázkami.

    Je to moja prvá správa, panie poslankyne, páni poslanci, o spoločnosti. Je namieste, aby som si na konci položil aj otázku, aká je slovenská spoločnosť? A tým by som aj potom skončil. Slovenská spoločnosť je spoločenstvo príslušníkov slovenského národa, národnostných menšín, etnických skupín, viacerých náboženstiev a vierovyznaní, zvyklostí, kultúr, mravov, tradícií, vyznávaných hodnôt, skupinových a individuálnych záujmov. Preto sa nemožno čudovať, že je to spoločnosť poznamenaná rozpormi, problémami, ťažkosťami a nádejami. Slovenská spoločnosť je vnútorne veľmi diferencovaná. Je to spoločnosť pestrá. Nemala by jej však chýbať jednota v principiálnych existenčných otázkach. Mám na mysli vzťah k štátu, štátnosti, vlasti, zodpovednosti právnej i mravnej, zodpovednosti za vývoj štátu vo všetkých oblastiach života. Nemá to však byť šablóna a uniforma, ale jednota mnohorakosti spojená rovnakými princípmi, láskou k vlasti a vlastenectvom.

    Spoločnosť, o ktorej hovoríme v súčasnosti, je na ceste formovania demokracie, humanizácie, slobody myslenia, podnikania, vytvárania nových vzťahov v politickom, ekonomickom systéme. Za všetkým treba vidieť človeka, jeho životné potreby, starosti, sociálne problémy, oprávnené záujmy i jeho túžby. V tom má zmysel aj práca každého z nás. Štát, to nie sú občania, ako sa to často vyhlasuje. Štát je produktom vôle a rozhodnutia občanov. Štát sú v prvom rade štátne orgány, prezident, Národná rada, vláda, iné ústredné orgány štátnej správy a orgány verejnej moci. Občania si vytvárajú politický systém i samotný štát na to, aby v ústavnom a právnom usporiadaní slúžili tieto subjekty celospoločenským, celonárodným, skupinovým záujmom, vytvárali relatívny pokoj, chránili ľudské práva, slobody, právne inštitúty, slobodu, istotu, ekonomickú prosperitu, aby každý žil v ľudsky dôstojných podmienkach.

    Celkom na záver mi dovoľte ešte výzvu a oslovenie vás, tu prítomných, i všetkých našich spoluobčanov na aktívne zapojenie sa do práce na programoch ekonomicko-sociálneho i kultúrno-duchovného rozvoja slovenskej spoločnosti. Každý svojím dielom, svojou poctivou prácou môže prispieť k ich naplneniu. Som presvedčený, že len spoločne za úzkej súčinnosti štátnych a samosprávnych orgánov, spoločenských i cirkevných spoločenstiev tieto programy naplníme. Práce na rozvoji slovenskej spoločnosti je dosť. Čaká nás všetkých, mňa, vás, každého z nás. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi prezidentovi za jeho vystúpenie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz vyhlasujem prestávku na obed.

  • Prerušenie rokovania o 12.16 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Pán poslanec je tu. Pán poslanec, budeme pokračovať. Ak ste pripravený, tak prosím, keby ste vo svojom úvodnom slove k tlači 1198 pokračovali. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem pokračovať vo svojom vystúpení a v tejto časti svojho vystúpenia by som sa chcel vyjadriť k stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré predložil František Palko, generálny riaditeľ sekcie rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky. Podľa nich nie je rozpočtový dosah návrhu zákona uvedený na tri nasledujúce roky, to je na roky 2007, 2008 a 2009. Vyčísliť rozpočtové dopady na tieto roky je irelevantné, lebo vo vzťahu k jednorazovému finančnému príspevku vo výške 80 000 korún pre oprávnenú osobu je pôsobnosť zákona podľa návrhu pri najpomalšom vybavovaní príspevku podľa navrhovaných časových lehôt v zákone do 30. apríla 2007. K tomuto dátumu sa vyplatí jednorazový príspevok pre oprávnené osoby, ktoré sa však musia prihlásiť a požiadať Sociálnu poisťovňu podľa návrhu zákona najneskôr do 30. októbra 2006, aby im bol finančný príspevok zaplatený. Lehoty v návrhu zákona sú totiž jednoznačné.

    Ako model vám predostriem proces vyplatenia jednorazového finančného príspevku pre oprávnenú osobu, ktorá vždy na poslednú chvíľu splní zákonné povinnosti. Účinnosť zákona je navrhnutá na 1. 1. 2006. Podanie žiadosti na osvedčenie na ministerstve vnútra musí podať podľa § 4 ods. 3 oprávnená osoba do 31. marca 2006. Ministerstvo vnútra ho musí vydať do 30 dní, t. j. do 30. apríla 2006. Oprávnená osoba potom podľa § 6 ods. 2 do 6 mesiacov, teda do 31. októbra 2006 požiada Sociálnu poisťovňu o vyplatenie jednorazového príspevku. Tento termín je zlomový. Ak si oprávnená osoba nestihne uplatniť v Sociálnej poisťovni nárok do 31. 10., nárok zaniká a nebude vyplatený, aj keď bola osoba osobou oprávnenou. Táto dikcia zákona predpokladá skutočnosť, že oprávnené osoby sa budú sami zaujímať o finančnú rehabilitáciu. Nikto a ani štát ich nebude kontaktovať a tlačiť do uplatnenia nároku. Ak sami nestihnú lehoty, finančný príspevok jednoducho nezískajú. Ak však lehoty nebude plniť konkrétny štátny orgán, nárok ostáva platný. Z toho vyplýva, že štát sa až presne 31. októbra 2006 dozvie, koľko finančných prostriedkov bude musieť uhradiť do konca roku 2006. Ak to stihne, tak môže Sociálna poisťovňa uhradiť všetko, respektíve koľko bude musieť v nasledujúcom rozpočtovom roku presne vyčleniť na finančný príspevok na rok 2007. Preto sme v návrhu nemohli taxatívne stanoviť rozpočtové dosahy na rok 2006 a 2007 a už vôbec nie na nasledujúce roky, kedy sa finančný príspevok vyplácať nebude. Ak Sociálna poisťovňa po uplatnení nároku dodrží zákonné lehoty, posledná koruna sa vyplatí najneskôr ku dňu 30. apríla 2007.

    Ďalšou nemenej závažnou výhradou ministerstva financií je konštatovanie, že rozpočtové dopady sú poddimenzované. V tomto zmysle sme v konečnej predpokladanej sume vychádzali zo skutočnosti, že 364 žijúcich by si uplatnilo nárok 80 000. Zákon sme pripravovali s konfederáciou občanov z čiernej listiny, ktorá už pôsobí na Slovensku od decembra 1992. Odvtedy sa snažili skontaktovať a zaktivizovať činnosť občanov z čiernej listiny. Dodnes komunikujú len so 107 občanmi z tohto zoznamu. Podľa nich je nepravdepodobné, že by ostatných 250 sa prihlásilo a uplatnilo si nárok. Mnohí z nich ani nevedia, že na čiernej listine sú. Predstavitelia konfederácie občanov z čiernej listiny nebudú takisto kontaktovať osoby na zoznamoch, aby si svoj nárok uplatnili. Jedným slovom, konkrétne rozpočtové dopady budeme môcť vyčísliť presne na korunu až 31. októbra 2006.

    Podotýkam, že po konzultáciách s predstaviteľmi Konfederácie občanov z čiernej listiny sme pripravení urobiť ústupky vo vzťahu k čo najnižším finančným dopadom na štátny rozpočet, respektíve oddialiť účinnosť zákona podľa potrieb ministerstva financií.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh zákona nie je o politických bodoch. Nikto z predkladateľov si na ňom svoju politickú polievočku nechce prihrievať. Nikto zákonom nechce niekoho iného diskreditovať. Návrh len napĺňa zákonnú a historickú povinnosť zhodnotiť podiel odporcov komunistického režimu v období od augusta 1968 do novembra 1989. Zhodnoťte návrh zákona v duchu vlastných kritérií a podporte jeho postup do druhého čítania, v ktorom sa môže ešte upraviť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, pánovi poslancovi Hermanovi Arvayovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch a ich rodinných príslušníkov (tlač 1198).

    Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách vrátane pripojenia doložky zlučiteľnosti, v ktorej sa konštatuje, že problematika zákona nie je v práve Európskej únie upravená. Návrh bol predložený v lehote určenej rokovacím poriadkom.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako výbor gestorský.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa za klub Smer – Sociálna demokracia prihlásil pán poslanec Čaplovič ako jediný. Potom sa písomne prihlásil pán poslanec Ondriaš a potom dám priestor na ústne prihlášky do rozpravy. Tak teraz vystúpi za poslanecký klub strany Smer pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok k návrhu zákona, ktorého som spolupredkladateľ. Väčšinu obsahu návrhu zákona uviedol pán kolega, pán poslanec Gustáv Krajči, preto nebudem opakovať, čo povedal nie na margo, ale na, by som povedal, kostru návrhu zákona, ani to, čo si môžeme prečítať v dôvodovej správe.

    Bude to len niekoľko príbehov ľudí, ktorých som mal možnosť poznať, ľudí, ktorých si budem vážiť, ľudí, ktorí dokázali povedať nie v čase, keď boli u nás okupačné vojská, sovietski, poľskí, východonemeckí, maďarskí a bulharskí vojaci, keď pásy tankov pošliapali suverenitu nášho štátu, ľudské práva, počiatky demokratizácie a slobody v Československu.

    A bolo to v čase, keď sa Západ na nás vykašľal, odvolávajúc sa na práchnivejúce dohody z Jalty. Opakovane tvrdili títo ľudia, že nastolená cesta do augusta 1968 bola správna, že to bola okupácia, a nie bratská internacionálna pomoc, že v Československu boli pošliapané základné ľudské práva spolu s medzinárodnou suverenitou štátu.

    Skúsme sa s istým predporozumením dostať do tejto doby, do tohto historického času a pochopme veľkosť činov týchto ľudí, ktorých sa až tak báli, že ich nová totalitná moc dala na čiernu listinu na základe uznesenia Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa 8. januára 1971, ktoré schválilo prísne tajnú smernicu, základný dokument na prenasledovanie občanov z čiernej listiny. Uvediem len niektoré body.

    Podľa bodu 6 písm. a) museli orgány sledovať pracovné zaradenie, pohyb a činnosť takto evidovaných osôb. Podľa bodu 6 písm. b) všetci evidovaní exponenti boli z funkcií uvoľnení a sledovaní, aby sa na pôvodné alebo podobné kvalifikované pracoviská nemohli vrátiť a podľa bodu 6, znovu opakujem, ale písm. d) museli orgány zabrániť, aby sa do všetkých dôležitých funkcií znovu dostali evidovaní odporcovia.

    Tento materiál je hodnoverný historický prameň, ktorý má veľkú vypovedaciu hodnotu, nie je ho v žiadnom prípade možné spochybniť. Je to viac ako 30 rokov a skutočne po mnohých analýzach historikov domácich, teda nielen slovenských, ale aj českých, ale aj zahraničných, je to prameň, ktorý je nespochybniteľný. Áno, je to len zoznam mien ľudí s dátumom narodenia, miestom bydliska a s pôvodným profesijným zaradením pred začatím totálnych perzekúcií. Avšak za každým menom je osud človeka, jeho vylúčenie zo spoločnosti väčšinou so stratou zamestnania a jeho umiestnením, jeho kvalifikácie dehonestujúcej pozícii, problémy s rodinou, problémy s deťmi, ktoré sa veľmi často na základe tohto rozhodnutia nedostali do škôl. Neboli to len stranícki funkcionári, ale boli tam z veľkej časti, keby ste si pozreli ten zoznam, učitelia, riaditelia škôl, lekári, redaktori, právnici, pracovníci z oblasti kultúry, inžinieri, technickí zamestnanci, umelci a podobne. Spomenul by som mená aj dvoch katolíckych kňazov Františka Minarovych, správcu rímskokatolíckej fary Koválov, a Michala Reštáliyho, rímskokatolíckeho farára v Trsticiach v okrese Galanta.

    Viac ako jedna tretina evidovaných, ako už tu povedal predkladateľ, z takzvanej čiernej listiny neboli členovia strany. Zo známych osobností by som spomenul meno režiséra Martina Holého, riaditeľa vydavateľstva Osveta v Martine Konštantína Horeckého, režiséra Juraja Jakubiska, spisovateľa Ivana Kadlečíka, novinára Romana Kaliského, vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov Miroslava Kusého, Milana Šimečku, Michala Dzvoníka, Františka Vartíka, Jána Ušiaka, Ivana Laluhu, Júliusa Strinku a Jána Uhera, vymenúvam ich aj preto, lebo mnohí boli moji vysokoškolskí učitelia, historika Ľubomíra Liptáka či Eugena Löbla, spisovateľa Ivana Mojka, literárneho vedca a novinára Juraja Špicera, literárnych vedcov Tomáša Štrausa a Imricha Sedláka, tu už spomínaných spisovateľov Dominika Tatarku a Ladislava Ťažkého, alebo možnože neznámeho a pre literárnu obec skutočne aj v oblasti kresťanskej literatúry známeho Vladimíra Uhlára z Ružomberka.

    Vážení prítomní, poznal som osobne osudy ľudí, ktorí pracovali so mnou v mojej profesii v kultúre, vo vede a v škole. Z Východoslovenského múzea v Košiciach spomeniem dvoch – Ladislava Olexu a Zdenka Nemca. Boli zaradení do dehonestujúcich postavení, vyslovene ako oprašovatelia, kustódi múzejných zbierok, prvý na fond historického nábytku, druhý na fond evidencie historických pohľadníc, nálepiek a známok. Poukazujem na to, že obaja boli absolventi vysokých škôl, jeden z Prahy, druhý z Brna, ktorí absolvovali oblasť výskumu v oblasti historických vied a sociálnych vied a, samozrejme, tým sa dostali do treťoradej kategórie. Navyše nemohli publikovať, ani článok o hríboch nemohli napísať, nieto o nimi spravovanom fonde. Rozbitý rodinný život, viete aj manželka jedného z nich rezignovala a rozviedla sa s takýmto človekom. Podobný bol aj osud Antona Točíka a som mu zaviazaný aj na tomto fóre ho spomenúť, medzinárodne uznávaného vedca z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, najsamprv nútený pobyt v Košiciach, ďaleko od centra archeologickej Nitry, potom dlhé roky život v ústraní, zákaz účasti na zahraničných konferenciách, zákaz účasti na mnohých podujatiach doma pri stretaní sa so zahraničnými partnermi. A jeho najmladšia dcéra Anička, ktorú postihlo to najtragickejšie z tohto obdobia, sa nedostala na vysokú školu, prečo pán docent Točík najviac trpel.

    Všetci boli finančne a odborne diskriminovaní, neustále sledovaní a perzekvovaní. Dovolím si povedať, že všetci z takzvanej čiernej listiny sa stali väzňami na slobode a poviem aj prečo. Keď môj otec bol v päťdesiatych rokoch zavretý a vrátil sa naspäť z väzenia v Leopoldove, tri roky hľadal zamestnanie, ktoré nemohol dostať, a tvrdil, že tie tri roky, keď bol na slobode bez zamestnania, že sa musel pozerať ako druhí robia, akí majú tí druhí rodinný život, bolo pre neho oveľa ťažšími ako tie roky, ktoré musel stráviť v Leopoldove medzi seberovnými väzňami. Bolo to ťažká doba a takisto táto ťažká doba doľahla aj na týchto ľudí.

    Teda boli to skutočne väzni na slobode, v určenom väzení obmedzeného pohybu a aktivít, čo sa podpísalo aj pod ich často schátraný zdravotný stav, ako ste sami počuli, veľká časť z nich už nie je medzi nami.

    Kolegyne a kolegovia, priatelia, poslankyne a poslanci, obraciam sa na vás s prosbou, skúste sa zamyslieť aj nad osudmi týchto ľudí, skúste sa odosobniť od doby, v ktorej žijeme, a pochopme osudy týchto občanov, ktorí vo chvíľach, keď mohli všetko odvolať, zostali stáť na svojej pravde a kráčali so svojím svedomím proti akémukoľvek násiliu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz s faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Fajnor, Bollová, Ševc. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som nadviazal na predrečníka v jednej veci. Ak povedal, že najtragickejšie na tom bolo nedostať sa na vysokú školu, tak ja mu musím povedať, že za najtragickejšie dnes považujem to, ak mladá absolventka vysokej školy s dvojročným dieťaťom vyskočí z okna z 10. poschodia v Hlohovci, aby skončila svoj život. Ak to má byť výdobytok demokracie, tak potom s kolegom zo Smeru, samozrejme, nemôžem súhlasiť. Inak ja mám rád vždy hrdinov na správnom mieste. Kolega pracoval ako člen ideologickej komisie Slovenského Ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže. Prečo vtedy títo hrdinovia nevystúpili? Pán kolega, ja by som si ťa veľmi vážil, pretože ja som skutočne vždy idealista, to ma učili rodičia, preto som komunista aj dnes, keď sa to nehodí, bojoval za sociálnu spravodlivosť a ľudské práva.

    Chcem povedať ďalšiu vec. Pán predkladateľ Krajči, som hrdý na jednu jedinú vec, že ty si nebol, pán predkladateľ, kolega funkcionárom komunistickej strany, pretože nás by skutočne zatvárali za to, čo si ty urobil ako minister, že sa nehanbíš za to, nevadí.

    Ja chcem povedať dve veci. Mne je veľmi ľúto, že takéto zoznamy boli a že toto sa dialo. Ja ako komunista to odsudzujem, ale musím povedať dnes tú závažnejšiu vec. Všetci tí ľudia, ktorí na tých zoznamoch boli, mali prácu, i keď možnože podceňovať dnes kustóda, mnohí nezamestnaní z tej armády 450 000 ľudí by radi robili dnes kustódov, mnohí, ktorí vyberajú dnes kontajnery a medzi nezamestnanými sú inžinieri, že vás to tak nemrzí, vážené kolegyne, kolegovia. Ja sa ospravedlňujem tým, ktorým bolo ublížené, pretože socializmus mal byť a bude oveľa lepším systémom ako ten, ktorý momentálne dnes budujeme. Chcem povedať jedno, dokonca bývalý prvý tajomník súdruh Lenárt sa staral o ľudí, aby mali prácu, aby mali byty, aby ich deti študovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vystúpenie pána kolegu Čaploviča, opäť musím zdôrazniť, že si ho vážim, bolo nielen fundované, ale zbytočne, myslím si, emotívne, citovo podfarbené. Rozprával nám tu príbehy ľudí, možnože konkrétnych, ja by som mohla tiež uviesť niekoľko príbehov ľudí, ktorých sa pokúšal vtedajší režim dostať na čiernu listinu, ale pracovný kolektív sa ich zastal tak, že sa tam nedostali.

    Pýtam sa v súlade s tým, čo povedal kolega Fajnor, čo ste robili hrdinovia, ako je možné, že z vášho stredu niekomu ubližovali a vy ste to dovolili. Vy ste sa tiež báli? Nebojíme sa len vtedy, keď niet nepriateľa? Nie je to tak, pretože ja som v tom čase bola predsedníčka ROH, keď nášho riaditeľa chceli vyhodiť zo školy a nedovolili sme to, ani sa tak nestalo. Zostal učiteľom, zostal na svojom mieste a do jeho smrti si ho všetci vážili. Takže nehovorte, prosím vás, že za všetko je zodpovedný nejaký zoznam, nejaká čierna listina. Tak ako dnes vystupujete s veľkými hrdinskými prejavmi, vtedy kde ste boli, vážení? Ako je možné, že ste vtedy proti nespravodlivosti nebojovali. Mne je to ľúto, že sa to dialo, ale dnes, keď sa deje niečo podobné, ba ešte často surovejšie, ja tu sedím a hovorím, že sa mi to nepáči. Vy ste to mohli hovoriť vtedy tiež. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ševc bude pokračovať s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja som za hľadanie východísk aj za hľadanie historickej pravdy, aj za nápravu krívd. Všetko v histórii, čo sa stalo, treba sa z nej poučiť, netreba opakovať chyby, ale chcem len pripomenúť, že história sa nedá zamknúť do nejakých predpisov a zákonov. A ak chceme, tak ja sa pýtam možnože aj sám seba, ale vás kolega Čaplovič, vy ste historik, ak nápravu krívd, tak potom komplexne a boli sme tu svedkami, keď sme predložili, aby pri obetiach boli odškodnené aj obete benderovcov. Táto snemovňa nenašla odvahu povedať, že aj tam sú mŕtvi, bývalí predsedovia národných výborov, jednotných roľníckych družstiev, a toto bolo odmietnuté. V rámci historickej pravdy nie je to úplne tak, veď spisovateľ Tatarka, jeho diela sa v osemdesiatych rokov vydávali, nielen Farská republika, ale aj ostatné, takže pravda je trošku niekde inde, ale chcem podotknúť, že by som vedel podporiť takýto návrh, keby bol rozšírený, aby navrhovatelia zaradili do svojho návrhu aj odškodnenie po roku 1989 i tých rodín, i tých obyvateľov, ktorí dnes nežijú práve preto, že odišli zo života zo sociálnej núdze. A už keď, tak si myslím, že tie dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu, by aj tieto návrhy tých dvoch miliónov, ktorí stratili prácu, by mohli byť odškodnení práve z týchto dôvodov...

  • Prerušenie časomierou.

  • Pán poslanec Čaplovič s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Predovšetkým by som chcel povedať pánu Fajnorovi, že ja som prišiel do Východoslovenského múzea pracovať z vysokej školy, keď títo ľudia už boli vyhodení a boli v týchto pozíciách, robil som ako nečlen strany v tom období všetko preto, aby sa im pomohlo. Urobil som veľa vecí, že bol rehabilitovaný pán Suláček, že pani Čeretková-Gálová mohla písať a tak ďalej, viem, čo som urobil a čo som mohol v rámci svojich možností urobiť napríklad pre Miška Slivku, ktorého vyrazili z fakulty, a bol som to jediný ja, ktorý som zaňho išiel v roku 1972 orodovať na fakultu a že sa napríklad na tú fakultu mohol vrátiť. Čiže ja som si svoju zástavu niesol čestne a presne a robil som pre týchto ľudí maximum, čo som mohol, nevyhýbal som sa im, stretával som sa s nimi, komunikoval som s nimi a bol som im istou oporou. To je po prvé.

    Po druhé, čo sa týka či zamestnaný, alebo nezamestnaný. No, v tom období do roku 1989 veľmi dobre viete, že akokoľvek kto by bol nezamestnaný, bol by automaticky vyhlásený ako príživník, vtedy musel byť každý zamestnaný. To znamená, každý jeden, ktorý, povedzme, v tom období by mal stratu zamestnania, musel to zamestnanie dostať, čiže museli mu nájsť nejaké zamestnanie, a toto zamestnanie mu aj našli. Ale je to naozaj katastrofa, keď musím povedať, že v tej oblasti, v ktorej robili, v ktorej sa profesionálne školili, napríklad čo napísal docent Olexa v Tieni šípových krížov s pánom Viplerom veľmi významnú prácu v šesťdesiatych rokoch, už ďalej nemohli pokračovať, čiže zostarli ako väzni na slobode a zostali v podstate mimo spoločnosti. A takýmto spôsobom by som prosil, aby sme pre tých pár, čo zostalo medzi nami, nejakým spôsobom to odškodnenie našli. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Ondriaš ako posledný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám len jednu poznámku k návrhu zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch, na čiernej listine, a ich príslušníkov (tlač 1198).

    Ako produkt zákonov prijatých od roku 1948 až do roku 1989 mnohí občania Slovenska boli prenasledovaní, čo bolo v príkrom rozpore s Chartou ľudských práv. Medzi nimi boli aj občania zaradení na takzvanej čierne listine. Mnohí títo občania boli odsunutí na perifériu občianskeho života, ako hovorí dôvodová správa, čo im, ale aj ich rodinám za dve desaťročia spôsobilo vážne morálne i materiálne škody. Opakujem, toto je výsledok pôsobenia zákonov, ktoré boli vtedy za socializmu prijaté. Musím povedať, že mi je to ľúto, že sa tak stalo a, bohužiaľ, už je to tak. Nedá sa to nejako odčiniť.

    Škoda, že dôvodová správa konkrétne neuvádza periférie života, na ktorej títo občania museli žiť. Neuvádza ani konkrétne morálne a materiálne škody, ktoré títo občania utrpeli. Ja predpokladám, že takýto občania, ako tu bolo spomenuté, a ich rodiny nemohli pracovať v adekvátnom zamestnaní, museli zmeniť výhodné zamestnanie za menej výhodné zamestnanie, mnohí nemohli študovať alebo zastávať niektoré funkcie v štáte. Ešte pripomínam, že takto poškodených občanov na listine bolo okolo 1 212. Ja len predpokladám, že ani jeden z postihnutých občanov evidovaných na čiernej listine nebol bezdomovec, nespával pod mostom, nemusel denne vyberať odpadky z košov, aby nejako prežil, a nemusel denne kradnúť, aby mal čo jesť. Posledných sedem rokov na Slovensku každý druhý deň nájdu na ulici, v poli alebo na smetisku mŕtveho človeka. Každý druhý deň.

    Teraz by som prešiel na súčasnú situáciu a budem hovoriť paralelne. Ako produkt zákonov prijatých po roku 1989 mnohí občania Slovenska po roku 1989 museli žiť život, ktorý je v príkrom rozpore s Chartou ľudských práv. Mnohí občania boli odsunutí na perifériu občianskeho života, čo im, ale aj ich rodinám spôsobilo a spôsobuje vážne materiálne i morálne škody.

    Fakty jednoznačne dokazujú, že týmto občanom po roku 1989 bolo neporovnateľne viac ublížené ako občanom evidovaným na čiernych listinách. A nielen to. Občanov, ktorým bolo po roku 1989 ublížené, je mnohonásobne viac ako 1 212 mien uvedených na čiernej listine. Ja tieto obete na čiernej listine nechcem obhajovať.

    Uvediem niektoré porovnania. Socialistický režim spôsobil, že 1 212 občanov evidovaných na čiernych listinách muselo odísť z výhodného zamestnania do menej výhodného zamestnania, a toto bol zločin komunizmu. Predstavme si, že by komunisti boli takí zločinní, ako sú súčasné kapitalistické vlády. Predstavme si, že by komunisti vyhodili zo zamestnania pol milióna ľudí na ulicu, nie do iného, menej hodnotného zamestnania. Ja sa pýtam: Keby to komunisti urobili, koľko zákonov by sme tu mali o odškodnení týchto občanov? Ja si myslím, že aspoň sto.

    Mám ďalšiu otázku. Prečo takéto zákony nemáme, ktoré by odškodnili občanov, ktorí žijú na periférii občianskeho života po roku 1989. Keď som ja podal zákon do Národnej rady Slovenskej republiky o nehumánnosti kapitalistického systému, ktorý by pripravil cestu na odškodnenie aj týchto občanov, tak koaliční poslanci sa tomu vysmiali. Zrejme ich humánne a morálne cítenie je veľmi nízke a možno žiadne.

    Boli tu osobne vymenovaní niektorí občania, ktorí boli za socializmu poškodení. Áno. Lenže viete si predstaviť, keby som ja začal vymenúvať pol milióna nezamestnaných, 240 000 detí, ktoré žijú v chudobe, alebo tých 1 500, alebo 3 500 ľudí, ktorí zomreli od roku 1989 a boli by žili, keby reformy neprišli na Slovensko.

    Ešte posledné porovnanie. Dôvodová správa k návrhu zákona hovorí, že socialistický režim spôsobil, že 1 212 občanov evidovaných na čiernych listinách bolo odsunutých na perifériu občianskeho života. Ja opakujem ešte raz, že je mi to ľúto a som, samozrejme, proti tomu, aby sa takéto veci stávali. Ale predstavme si ešte raz, že by komunisti boli takí zločinní, ako boli a sú súčasné kapitalistické vlády. Predstavme si, že by ako výsledok prijatých zákonov za socializmu komunisti vyhodili zo zamestnania pol milióna ľudí a súčasne by im zdvojnásobili poplatky za bývanie, elektrinu a teplú vodu. Predstavme si, že by komunisti takto odsunuli desiatky tisíc našich spoluobčanov, ak nie stotisíc našich spoluobčanov na perifériu občianskeho života, že by museli spávať pod mostom, živiť sa odpadkami z košov a kradnutím. To by boli zločiny komunizmu.

    Predstavme si, že by im komunisti spôsobili takéto vážne morálne a materiálne škody, ako im spôsobili súčasné kapitalistické vlády. Ja sa pýtam, keby komunisti urobili to isté ako súčasné kapitalistické vlády, koľko zákonov by sme tu mali o odškodnení týchto občanov? Ja si myslím, že ďalších tristo. Prečo takéto zákony nemáme?

    Na záver chcem povedať, že návrh zákona nerieši systémovo odškodnenie obetí, ktoré museli, alebo musia žiť na periférii občianskeho dôstojného života. Preto poslanci za Komunistickú stranu Slovenska sa zdržia pri hlasovaní o návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Přidal, Bollová, Lintner, Juščík, Ševc, Cuper, Ďaďo. Pán Ďaďo je posledný. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite mikrofón pánovi Přidalovi.

  • Pán kolega, ja na rozdiel od vás nemám nič proti tomu, aby bola odškodnená tá časť občanov z čiernej listiny, ktorí neboli členmi komunistickej strany. Zdá sa mi ale morálne zvrhlé, opakujem, morálne zvrhlé odškodňovať tých z čiernej listiny, ktorí boli členmi komunistickej strany, ktorú považujem a vždy som považoval za zločineckú organizáciu. Do KSS ich nikto nikdy nasilu neťahal. Pýtam sa, prečo títo vzdelaní ľudia – lekári, vedci, literáti, pedagógovia vstupovali do tejto organizácie, nevedeli, do akej strany vstupujú? Jednoducho diablovi slúžili a peklom sa im odmenil. Hádam nevedeli o tom, ako strany boľševického typu sa porátali s takými ľuďmi, ako bol Trockij, Slánský, Klementis aj Husák? Kto odškodní tých, ktorí nikdy do KSS nevstúpili, a preto boli druhoradí občania a nikdy nemohli dosiahnuť žiadne významné pracovné posty, ich deti nemohli študovať, nemohli cestovať alebo boli ináč prenasledovaní. Keď chcete, páni, odškodniť tých z čiernej listiny, nech adresátom, ktorý má vyplácať to odškodnenie nie je Sociálna poisťovňa, ale Komunistická strana Československa, respektíve jej hrdí pokračovatelia.

  • Ďakujem pekne. Ja by som si dovolila doplniť kolegu Ondriaša niekoľkými zamysleniami. Myslím si, že navrhovatelia vôbec nekonajú z popudu vlastnej cti a myšlienok humanizmu, ale iba len a len vedení súc žlčou nenávisti z toho, že napriek všetkým podľa vás ukrutnostiam, neprávostiam väčšina občanov Slovenskej republiky tvrdí, že sa im v zločinnom režime, ako ho nazývate, žilo lepšie. Napriek tomu stále sa objavujú iniciatívne skupiny prezentujúce stratu pamäti a, prepáčte, hlúposť. Rešpektujeme, že ľudská hlúposť je bezhraničná. Štát totiž ešte dlhuje odškodné, ktoré má byť vyplatené podľa skôr prijatých zákonov a nie je to peňazí málo. Odkiaľ, ako sa tu často pýtate nás, chcete zobrať peniaze na ďalšie odškodnenie? Mnohé prospešnejšie veci by sa mohli uskutočniť, ale ich nerobíte a, s prepáčením, chcete sa ukájať produkciou reakcií na rôzne zoznamy a vlastne nebudem oponovať navrhovateľom.

    Som si vedomá toho, že človek môže mať veľké vedomosti, a pritom nič nepoznať a ničomu nerozumieť. Sú isté hlúposti, ktorých sa môže dopustiť naozaj len takzvaný odborník. Jednoduchý človek so zdravým rozumom sa im vyhne a určite nebude hľadať ďalšie skupiny ľudí, ktoré treba odškodniť, hoci úprimne tých, ktorým bolo ublížené, je mi ľúto a som za to, aby odškodnení boli. Ďakujem.

  • Pán poslanec Lintner. Zapnite mikrofón, prosím vás, pánovi poslancovi Lintnerovi.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, keby ste si zvolili pri tej argumentácii odmietnuť alebo nehlasovať za ten zákon, obdobie od 3. januára 1968 do 21. augusta 1968, že to bolo obdobie, ktoré nebolo z hľadiska vášho myslenia nejako v rámci tých zákonov, tak by som to chápal, ale to vo vašej argumentácii nezaznievalo. Vo vašej argumentácii zaznieva neustále to, že porovnávate osudy tých ľudí, ktorí majú byť odškodnení a sú, alebo boli na čiernych listinách s osudmi ľudí po roku 1989. To sa jednoducho nedá porovnávať a z vašich slov opätovne len zaznieva demagógia, tak ako sme boli zvyknutí pred rokom 1989. To ma mrzí na tej argumentácii. Lebo povedzte otvorene, že obdobie od 3. januára 1968 do 21. augusta 1968 bolo proti zákonom vtedajšieho obdobia, brojilo proti socializmu, to by som si vážil, a nie to, čo rozprávate. Ja som dal svoj podpis pod ten zákon práve preto, že ide o ľudské osudy.

    Viete, aj pani poslankyňa Bollová povedala, že v konkrétnej škole zabránili tomu, aby odvolali riaditeľa a že prečo sa to nerobilo na iných pracoviskách. No, lebo ten systém bol vo vašej škole taký, že keď sa tam postavilo možno 15 pedagógov, neurobili to, lebo bol to možno riaditeľ nejakej konkrétnej školy, ale tisíce ľudí boli postihnutí a nenachádzali také uplatnenie, ako mohli. A boli postihnutí len zato, že videli možnosť iného spôsobu vývoja spoločnosti.

  • Pán poslanec Juščík bude pokračovať. Ešte čakáme, kým zapneme mikrofón pánovi poslancovi Juščíkovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som chcel na podporu rečníka, nášho Karola Ondriaša sa prihovoriť s tým, že vážení, my dnes hľadáme po 15 rokoch to, čo vy ste oveľa viac horšieho narobili ako za 40 rokov komunisti. To raz história potvrdí. Ja chcem len podotknúť a pridať, v priemere 700 samovrážd ročne. Tu Karol Fajnor povedal, vysokoškolsky vzdelaná žena vyskočí s deckom. A čo žena, ktorá vyskočí s dvomi deckami. A čo vážení, tí, čo si zobrali život z titulu neúnosnej sociálnej situácie, o tom nehovoríme, to nechceme povedať, to raz aj nám všetkým budú o hlavu obíjať?

  • Pán poslanec Ševc má procedurálny návrh? Ešte minútu, prosím vás, zapnite pánovi poslancovi Juščíkovi.

  • Ďakujem. Vážení, po roku 1989 sa koľko ľudí upálilo z titulu sociálnej situácie? Mlčíme, ticho sme, nikto nehovorí nič. Vážení...

  • Mikrofón vypadol znova pánovi Juščíkovi. Dajte mu ešte celú minútu, prosím vás, ak sa to dá nastaviť.

  • Ďakujem. Zopakujem. Po roku 1989 koľko ľudí nie už z len bývalej Československej republiky, ale i nás na Slovensku sa upálilo z titulu zlej sociálnej situácie. My mlčíme, ticho sme. My to dokonca neuverejníme preto, že sa upálil na protest proti tomuto systému, proti tejto biede. To nám je ako dobré. Ale prichádzame s tým, čo snáď nepopierame, že neurobila sa chyba. Urobila, ale nebola porovnateľná s tým, čo je dnes. A ja si myslím, že nad tým by sme sa mali aj my v tejto zasadačke skutočne zamyslieť, poslanci, že vlastne pre koho sme tu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ševc, procedurálny návrh? Tak, pán poslanec Ševc, mikrofón a dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja nechcem polemizovať ani vstupovať do tohto nejakého zápasu, ale chcem len vyjadriť ľútosť skutočne, tak ako povedal kolega Ondriaš, tým, ktorých sa to týka. Ide o morálnu stránku veci, treba zrejme nájsť nejaké východisko, ak na tom predkladateľom záleží, ale historici povedali o roku 1968 svoje a zrejme ešte aj povedia. My aj dnes, chcem povedať v KSS, zdieľame názor, že rok 1968 sa mal riešiť inak než tak, ako sa riešil. Či to bola okupácia, alebo nebola okupácia, zrejme asi ťažko dnes povie niekto, keď to bolo podľa dohody podpísanej v Bratislave aj pánom Dubčekom, že išlo o vec socializmu a obrana socializmu je vecou spoločnou a túto paralelu si zobralo aj NATO, keď pri 50. výročí vzniku NATO pri novej vojenskej doktríne použili tú istú formuláciu, že obrana NATO je vecou všetkých krajín, členov NATO.

    Chcem ešte raz podotknúť, že viem pochopiť i predkladateľov, a len by som vás prosil, ak by to prešlo do druhého čítania, aby ste tam zapracovali, keď nie vy, tak my znova prídeme s návrhom o odškodnenie všetkých krívd, ktoré boli spáchané vrátané benderovcov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Ondriaš, mrzí ma, že ste načali túto tému a že vaša kolegyňa, dokonca sa nie celkom úctivo vyjadrila o nás, predkladateľoch návrhu tohto zákona. Chcem povedať v tejto snemovni, že nežil som ani za jedného režimu v nejakom blahobyte, ktorý by mi bránil rozmýšľať. Snažil som sa vždy zariadiť tak, aby som si vlastnú slobodu zabezpečil, najmä slobodu myslenia. Robil som to vtedy, robím to aj dnes. A keďže som si vybral ako povolanie byť právnikom a advokátom, osud chcel, že som sa musel zapojiť aj do politiky, lebo som chcel vlastný štát, myslím si, pán Ondriaš, na rozdiel od vás, že toto je o riešení minulých krívd, nie o riešení krívd, ktoré sa páchajú teraz. Súhlasím s vami, že by sa nemali páchať. Tie bude možno riešiť niekto iný. Ja som sa v tejto snemovni podieľal na riešení krívd minulosti, ktoré boli spáchané na slovenských kresťanoch, na slovenských Židoch. Som za to, aby sa riešili krivdy, ktoré boli spáchané aj na slovenských komunistoch. V tomto mi nemôžete zabrániť. Nijaká schizofrénia ma k tomu neviedla. Môžem celému poslaneckému klubu KSS odkázať, ale celkom zdravý rozum. Vždy som bojoval za spravodlivosť, či už v tom historickom význame, alebo v súčasnom, preto som aj advokátom, pán kolega Ondriaš, a vôbec sa nehanbím za to, že som sa podpísal za to, aby boli odškodnení ľudia, ktorým krivdil režim, ktorý sa stotožňoval, samozrejme, so štátom – bývalým Československom, ktorého republika...

  • Prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Ďaďo bude pokračovať s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Ja by som podporil aj predchádzajúce vystúpenie pána Cupera. Áno, treba hľadať spravodlivosť, ale počúvajme. Predkladatelia konštatujú asi toto. Vo chvíľach, keď mnohí mohli všetko a každého odvolať, pokračujem teraz ďalej ja, keď VPN mohla každého odvolať a ja som rok hľadal zamestnanie, pretože som bol komunista a nemohol som pracovať, mal by som tam asi byť. Nuž ale na Slovensku to je tak, že na niekoho sa môže, na niekoho nie.

    Ideme ďalej. Predkladatelia konštatujú. Nemohli pracovať na pracovných pozíciách, na ktoré mali vzdelanie a, samozrejme, budú mať menšie vymeriavacie základy pre dôchodok a omnoho nižší dôchodok. Je to pravda. Ale bude mať menší niekto iný, aj ja. A prosím jednu vec. Keď tam bude pán poslanec Ivan Šimko, ktorý odišiel z funkcie ministra, a bude mať menší vymeriavací základ, ako má teraz ako poslanec, tak vtedy budem súhlasiť aj ja. Lebo jeho predseda SDKÚ konštatoval, kto neplní stranícke uznesenia, nemôže byť vo funkcii, kde je. To je ďalší dôkaz. Ale na Slovensku je to tak.

    Základná organizácia alebo niekto ďalší si povie, že ospravedlníme sa Maďarom za to, že sme urobili v roku 1945 kolektívnu vinu. Ale ten istý poslanec tú kolektívnu vinu spravil na komunistickom režime, tak nech si zoberie ruksak a dá doň ten kameň a modlí sa každý deň pri ňom a spovedá sa, čo spravil a čo nespravil za kolektívnu vinu. Lebo jedna kolektívna vina je iná, ako je druhá kolektívna vina, to je veľmi čudné.

    Pán kolega Přidal konštatoval, že nemohol ísť vyštudovať a je inžinier. No, a pýtam sa na záver, aby som stihol, prečo tam nie je Mečiar, ktorého tu „strýco Marcin“ odvolal v tejto Národnej rade len za „drísty“, a nie o stave Slovenskej republiky, a prečo tam nie je Ivan Lexa, ktorého oslobodil súd zo všetkých káuz a tu ste ho spravili zločinca. Keď tam bude, potom budem aj ja súhlasiť.

  • Pán poslanec Ondriaš bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo. Ja ďakujem diskutujúcim. Odpovedal by som pánovi poslancovi Přidalovi. Pán poslanec, neodpoviem vám, ja viem, že je to zbytočné.

    Pán poslanec Lintner a pán poslanec Cuper, ja som hovoril o tom, že na Slovensku je odsunutých na perifériu občianskeho života teraz desať až stokrát, až tisíckrát viac občanov ako vtedy a hovorím, že navrhovaný zákon neponúka žiadne, ani náznakom systémové riešenie tohto problému.

    Ešte by som chcel povedať, že tie štatistiky Slovenskej republiky hovoria jednoznačne, keď berieme parametre, ktoré ste vy použili na zločinnosť komunistického systému, štatistiky Slovenskej republiky hovoria jednoznačne, že systém, ktorý je teraz, je desať aj stonásobne viac zločinný, ako bol predtým. To hovoria fakty. Ďakujem.

  • Vyčerpali sme diskutujúcich v rozprave aj faktické poznámky, s ktorými boli písomne prihlásení. Teraz otváram možnosť ústne sa prihlásiť k tomuto bodu programu. Hlási sa do rozpravy pán poslanec Cuper ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, nie, nebojte sa, nebudem tu prednášať celé to, čo som si pripravil. Pokladám to absolútne za zbytočné, pretože som nestihol dopovedať myšlienku, tak chcem ju ešte teraz dopovedať.

    Mňa pán Ondriaš ani pani Bollová nezaujíma ani pán Přidal, ani jeho názory na tento problém, pretože sú úplne mimo tohto problému. Vy hodnotíte dobu, ktorá je teraz. Zákon sa vzťahuje na dobu, ktorá tu bola. Tak ako som bol presvedčený, že sa robili krivdy na istej skupine, ktorá vyznávala istú ideológiu, to znamená, robili sa krivdy na kňazoch, robili sa krivdy na veriacich. Bohužiaľ, každý režim, ktorý má mocenské páky, je o tom, že za jeho pôsobenia sa môžu krivdy robiť. To história posúdila a povedala už dávnejšie. O tom tu nie je potrebné hovoriť. Takže sme odškodňovali, teda reštituovali historickú pravdu aj s odškodnením na kresťanoch. Odškodňovali sme tu občanov židovskej národnosti, našich občanov slovenských.

    Myslím si, že to bolo spravodlivé a takisto som vystúpil tu za týmto rečníckym pultom a obhajoval som tento zákon, tak ako si myslím, že sa diali krivdy aj týmto občanom, naozaj sa diali. Nemohli sa uplatniť, nevzťahujte to na seba. Vy ste strana, ktorá vznikla po novembri 1991. Snažte sa robiť takú politiku, aby ste ukazovali na problémy, ale nie brali na seba vy zodpovednosť za predchádzajúcu komunistickú stranu. Tú zodpovednosť musí na seba zobrať štát. Nesúhlasím ani s pánom Přidalom, aby odškodňovala nejaká politická strana týchto ľudí. Štát je vždy zodpovedný za to, čo sa deje za jeho režimu voči svojim občanom, pretože voči suverénnemu občanovi by tu mal stáť suverénny štát.

    Samozrejme, že vtedy do novembra 1989, či chceme, alebo nechceme, suverénny občan tu nebol. Neboli sme ani jeden suverénnym. Dnes sa môžeme aspoň občas tváriť, že sme suverénni. Samozrejme, ja chápem aj vás, že poukazujete na krivdy. Aj ja s nimi mám svoje skúsenosti, áno, aj ja by som mohol žiadať v mene môjho mandanta, aby sa tu ospravedlnili príslušní členovia politických strán, ktorí majú mocenské páky a ktorí toto všetko spískali. Možnože aj raz k tomu dôjde. Ja vás ubezpečujem, že dôjde a že to boli svinstvá, to som vám už z tejto tribúny raz rozprával o tom, že boli. Že boli to obyčajne politické svinstvá, cez ktoré sa mala likvidovať jedna politická strana a, žiaľbohu, sa dodnes likviduje a Ivan Lexa bol vybratý iba selektívnou justíciou, aby sa toto všetko uskutočnilo. Ale, bohužiaľ, selektívnou justíciou boli vybratí aj títo ľudia z čiernej listiny, aby sa nich uskutočňovala nespravodlivosť režimu.

    Takže buďme objektívni. Keďže dnešná doba nám umožňuje z nadhľadu posudzovať veci, a ja si myslím, že v tomto štáte, a som hlboko presvedčený, že aj keď poukazujete na skrivodlivosti aj Dzurindovho režimu, že táto doba umožňuje nám, aby sme z nadhľadu veci posudzovali. A ja si myslím, že toto, čo tu odznieva, toľko demagógie okolo jedného návrhu zákona, ktorým sa má riešiť historická skrivodlivosť, historická spravodlivosť, že nie je namieste, a dokonca ešte aj odsudzovať tých, ktorí sa mali odvahu pod to podpísať. Ja, pani Bollová, ja sa za to nehanbím. Ja budem šťastný, ak títo ľudia budú odškodnení, pretože sa im diala krivda. Ak vy prídete s iným návrhom, ktorý bude racionálny v prospech nejakej skupiny v tomto štáte, že sa má odškodniť, ubezpečujem vás, že vás takisto podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa prihlásili pán poslanec Ondriaš, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím, pán Ondriaš má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Cuper, ja to poviem priamo. Nám sa nepáči to, že posledných desať, pätnásť rokov sa stále odškodňujú občania, ktorým bolo ublížené za socializmu. My nehovoríme, že im nebolo ublížené, my hovoríme to, že v súčasnosti bolo ublížené v tých istých parametroch väčšej skupine občanov a že keď aj vy ste hovorili, že treba dať zákon. Predsa ja som dal zákon o nehumánnosti kapitalistického systému, kde sa už hovorí o odškodnení týchto občanov. A vy ste sa tomu vysmiali. Neviem, či konkrétne vy, ale koalícia sa tomu vysmiala. O tomto my tu hovoríme. My nehovoríme o tom, že krivdy, čo sa diali, že to neboli krivdy. My hovoríme o spravodlivosti, keď za socializmu, tak aj za kapitalizmu a pozerať na toho poškodeného občana rovnako. Lebo ja sa bojím, že o rok tu príde zákon, aby sme odškodnili občanov za socializmu, ktorí padli z bicykla. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán Cuper, ďakujeme za poučenie o tom, čo máme robiť. My skutočne neberieme na seba minulé viny. Vystupujeme iba v záujme spravodlivosti a s tým určite súhlasíte aj vy pán Cuper. Navrhli sme, ja som sa podpísala pod ten návrh, aby boli odškodnení účastníci protifašistického odboja až do roku 1948. Už tu spomínaní účastníci boja proti benderovcom, pretože až v roku 1948 vznikla vlastne Československá republika, ktorá mala na čele komunistickú stranu. Ale mám taký dojem, že vy ste tu ešte neboli v parlamente, čiže nemôžete teraz na to reagovať, či by ste to boli podporili, alebo nie. Skrátka parlament to nepodporil, čiže prosím vás, nepovažujte nás za dogmatikov a neviem koho všetkého možného, my naozaj hovoríme len o tom, ak odškodniť, tak spravodlivo a nepáchať krivdy ďalšie. Nič viac a nič menej, pán Cuper.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani Bollová, Ostab Bender, pokiaľ si ja dobre pamätám, bol Ukrajinec, je pravda, že tiahol cez Slovensko na Západ a páchal krivdy aj na Slovákoch, ale tu by bola skôr debata o tom medzinárodnom prvku, ktorý tu je vo vzťahu k odškodneniu alebo ospravedlňovaniu sa občanom alebo Maďarom, ktorí boli zo Slovenska vysťahovaní, alebo vôbec Maďarom ako etniku. Vy viete dobre, že som to rázne odmietol, pretože tam nielen ja, ale celý slovenský národ nejakú nevinu necíti a niet sa preto ospravedlňovať, a ak sa pán Mikloško potreboval, prosím, ja som mu povedal, že mu k tomu blahoželám, a tým sme skončili.

    Pokiaľ ide ale o odškodňovanie iných skupín, vždy sa tu pristupovalo tak, že sa posúdila historická vina a vy viete dobre, pani Bollová, že problém posudzovania spravodlivosti nie je taký jednoduchý. Treba si prečítať etiku Nikomachovu od Aristotela, ale ešte lepšie o tom, ako sa rieši historická spravodlivosť, je potrebné si prečítať Dostojevského poviedku Veľký inkvizítor a dozviete sa, ako ťažko sa riešili tieto historické skrivodlivosti, a potom budete chápať aj možno, prečo sme tento zákon podali do parlamentu. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. O slovo teraz požiadal pán poslanec Krajči v zastúpení navrhovateľov tohto zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nebudem rozprávať dlho, chcem len zaujať stanovisko k niektorým rečníkom, ktorí vystúpili v rámci rozpravy.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som rád, že táto rozprava už po druhýkrát v Národnej rade Slovenskej republiky prebieha, pretože jasne poukazuje na názorové rozdiely na jeden problém z histórie Slovákov, ktorý si raz musíme vysvetliť a ktorý jednoducho musíme raz prekonať.

    Bez ohľadu na to, či tento zákon bude, alebo nebude schválený, som presvedčený o tom, že kým nebude odčinená krivda čo len jedného človeka, o ktorej vieme, máme povinnosť ju odčiniť. Práve preto sme pripravili tento návrh zákona a práve preto sme ho predložili, pretože o tejto krivde vieme. Na túto krivdu existujú dôkazy, ktoré sme vám predložili, a záleží len na vás, ako sa rozhodnete.

    Extrémistické názory, ktoré zaznievali aj z jednej, aj z druhej strany nechcem komentovať, mrzí ma len, že niektorí poslanci skĺzli do takej argumentácie, ktorá skutočne už by tu nemala byť, myslím konkrétne pána poslanca Fajnora, keď hovoril, že pán poslanec Čaplovič bol v ideologickej komisii v SZM, tak ja sa chcem opýtať pána Fajnora, či nebol náhodou krstený v kostole, a keď bol, tak by mal asi vystúpiť z cirkvi, keď bol taký presvedčený komunista, a keď budeme takto argumentovať, tak sa dostaneme absolútne k nepodstatným veciam. Takže si myslím, že takéto invektívy tu nepatria.

    A čo sa týka zatvárania, že keby spáchali to, čo som spáchal ja ako minister, takže by vás pozatvárali, musím len konštatovať, že chvalabohu, už nie je tá doba, keď o tom, že koho zatvoria, alebo nie rozhodoval Ústredný výbor KSČ, ale rozhodujú o tom súdy.

    Čo sa týka vystúpenia pána Ondriaša, ja sčasti musím súhlasiť s tým, že páchajú sa krivdy aj dnes. Tieto krivdy, samozrejme, je potrebné naprávať v rámci možností, ktoré existujú, ale nesúhlasím absolútne s jedným, že ten systém, ktorý bol, myslím tým socializmus, bol ten najspravodlivejší, najlepší, ktorý zohľadňoval všetky práva a povinnosti občanov krajiny, v ktorej žili. Veď, pán Ondriaš, zamyslite sa nad tým, keď socializmus vládol skoro v polovici sveta a padol ako domček z karát, tak to nebolo preto, že to bola dobrá ideológia. To bolo preto, že mal chyby a nedostatky a v tejto súťaži ste prehrali a prehrali sme všetci. A sami dobre viete, že aj Nežnú revolúciu v roku 1989 dokonca podporovali a vyvolávali sami komunisti, ktorí už neboli spokojní s tým systémom, ktorý tu bol. Takže veľmi dobre viete, odkiaľ vietor fúka, a preto sa aj čudujem, že sa dnes vraciate a dokonca staviate na stranu tých komunistov, ktorí tu boli pred rokom 1989.

    Kde nás doviedol tento perfektný systém, to vidíte teraz a dúfam, že ten systém, ktorý nastúpil, bude oveľa lepší. Môžem osobne povedať, že som prežil obdobie, o ktorom hovorím, som prežil roky 1968 až dodnes a viem veľmi dobre porovnať aj to, čo som ja ako učiteľ, neskoršie ako funkcionár prežíval, a viem aj, čo prežívam dnes. Isteže, neboli to medové dni ani vtedy, ani dnes, ale taký už je život, a bol by som rád, keby sme sa takto nato dívali a snažili sa skutočne nájsť to spoločné riešenie, ktoré je v prospech tých, ktorí boli poškodení. Raz budeme možno prijímať zákony aj o iných, ktorí dnes trpia, a som presvedčený, že to sa môže rozhodnúť len vtedy, keď bude demokraticky vybraná taká vláda, také politické zastúpenie, ktoré bude mať iný názor a ktoré bude mať právo a moc toto rozhodnúť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Arvay, chcete sa vyjadriť? Nie. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi poslancovi Krajčimu ako predkladateľovi.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Muškovú, aby z poverenia skupiny navrhovateľov v Národnej rade odôvodnila

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Návrh prerokúvame ako tlač 1200.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, milí hostia, spolu s pánom poslancom Madejom predkladáme opätovne návrh zákona, ktorý novelizuje zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa v znení neskorších predpisov. Jeho účelom je zaviesť nový model pomoci mladým začínajúcim rodinám, ktoré plnia svoju najzákladnejšiu funkciu – funkciu rodičovskú.

    Návrh novely zákona predkladá zavedenie nového pojmu príplatku k príspevku, ktorý sa poskytuje pri narodení prvého dieťaťa. Výška pri príplatku by mala predstavovať sumu 6 000 korún, to znamená, že k existujúcemu príspevku, ktorý sa dáva dnes 4 320 korún a tento príspevok sa dnes poskytuje plošne všetkým deťom, by sa oprávnenej osobe poskytol v prípade narodenia prvého dieťaťa plus spomínaných 6 000 korún, čo je spolu 10 320 korún. Podľa štatistických údajov Slovensko sa začína priraďovať k štátom, ktoré vymierajú. Pretrvávajúca tendencia znižovania pôrodnosti je určite zapríčinená mnohými faktormi, ale jedným z najpodstatnejších je zlá ekonomická situácia, ktorá postihuje vo zvýšenej miere práve mladých ľudí a mladé rodiny.

    Práve z ekonomických dôvodov je rozhodovanie o založení rodiny čoraz častejšie odkladané na neskorší vek. Mnohí mladí ľudia, ak aj vstúpia do manželstva, nechcú mať deti hneď, často je vek počatia prvého dieťaťa až po 30. roku veku matky, čo z lekárskeho hľadiska nie je najvhodnejšie. Zvýšenie veku prvorodičiek často spôsobuje, že rodina zostáva iba pri jednom dieťati, čo je príčinou nezabezpečenia stabilnej reprodukcie občanov v Slovenskej republike. Pokles pôrodnosti od roku 1979 po rok 2004 dokumentuje tabuľka v dôvodovej správe predloženého návrhu zákona.

    Problém, ktorý som načrtla, samozrejme, komplexne môže riešiť iba vláda Slovenskej republiky. Predstavitelia štátu sú tí, ktorí by mali vytvárať priaznivé spoločenské, ekonomické a materiálne podmienky, aby mladí ľudia mohli realizovať svoju prirodzenú túžbu založiť si rodinu.

    K opätovnému predloženiu návrhu zákona na zvýšenie finančného príspevku pri narodení prvého dieťaťa pristupujeme aj z dôvodu, že naďalej pretrváva neúnosný stav, keď je štát dlžníkom voči rodinám s malými deťmi. Nejde pritom len o pomyselnú mravnú povinnosť štátu starať sa o najbezbrannejších, ale o faktický stav veci. Ako som už upozornila minule, napriek deklarovaným tvrdeniam o štedrosti štátu pri poskytovaní príspevku na deti a úľavy na dani pre pracujúceho rodiča, faktický stav je taký, že prídavky na deti neplatí štát rodinám s deťmi, ale prídavky na deti platia rodičia štátu, a to formou DPH za tovary, ktoré sú nútení dieťaťu kúpiť. Toto tvrdenie som doložila minule absolútne podrobnou analýzou nutných nákladov v prvom roku života dieťaťa vyčíslením DPH z týchto nákladov a porovnaním s prídavkami, ktoré na dieťa prispieva štát.

    Na občerstvenie pamäti uvádzam aspoň najpodstatnejšie údaje z predloženej analýzy. Nutné náklady na prvý rok života dieťaťa počnúc položkou 6 000 korún za ten najlacnejší kočík na trhu až po 14 000 Sk za jednorazové plienky či 20 000 Sk korún za výživu pre dieťa predstavujú spolu zhruba 80 000 Sk za rok, z čoho rodičia odvádzajú štátu DPH vo výške zhruba 15 000 Sk. Prídavky na deti a úľava na dani pre rodiča v súčasnosti predstavuje 900 korún krát 12 mesiacov je 13 800 korún. Z toho vyplýva, že rozdiel financií zaplatených vo forme DPH štátu a finančného príspevku poskytnutého na dieťa predstavuje za prvý rok života dieťaťa zhruba 1 200 Sk v neprospech rodiča. To som však započítala len najnutnejšie výdavky. K nim pribúdajú aj ďalšie, ktoré teoreticky nutné nie sú, ale prakticky áno, počnúc položkami na výživu a oblečenie pre tehotnú matku cez hračky až po minule nezarátaný trebárs 3 700-korunový doplatok za šetrnejšiu vakcínu povinného očkovania s menšími okamžitými vedľajšími účinkami. Tieto spolu predstavujú takmer 17 000 Sk, z čoho DPH tvorí približne 3 200 korún. Celkovo teda rodič odvedie štátu za dieťa za prvý rok života približne o 4 400 korún viac, ako mu štát na dieťa prispeje. Pripomínam, že ani ďalšie roky života dieťaťa nie sú pre rodičov finančne menej náročné a tok rodičovských peňazí do pokladnice štátu vo forme DPH sa nezastavuje.

    Vážení kolegovia, myslím si, že je neetické, ak štát z narodenia dieťaťa finančne ťaží, preto zvýšenie príspevku pri narodení prvého, iba prvého dieťaťa, ktorý prekladáme, je len minimom toho, čo sme ako poslanci rozhodujúci svojím hlasovaním o výške štátnej podpory na dieťa dlžní slovenským rodinám.

    Milí kolegovia, verím, že pochopíte, že zvýšenie príspevku aspoň pri narodení prvého dieťaťa, ktoré by pomohlo rodičom aspoň trošku zvládnuť obrovskú finančnú záťaž súvisiacu so zabezpečením existencie dieťaťa z uvedených dôvodov podporíte. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 58. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Novela zákona zavádza nový model pomoci mladým začínajúcim rodinám, ktoré sa pripravujú na plnenie najzákladnejšej funkcie rodičovskej povinnosti. Zo stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky vyplýva, že finančné dôsledky navrhovaného zákona na štátny rozpočet nie sú pokryté v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 ani v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub Smer prihlásil pán poslanec Madej. Ešte predtým chcem poprosiť členov poslaneckého grémia a zároveň im týmto oznámiť, že o 15.45 hodine zvolávam rokovanie poslaneckého grémia a poprosím všetkých, aby sa na určený čas dostavili na rokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predmetnému návrhu zákona.

    Chcem sa ešte vopred na začiatok, na úvod poďakovať pani poslankyni Muškovej za spoluprácu a za to, že môžem predpokladať tento návrh zákona spolu s ňou.

    Ide už, ako všetci dobre viete, o druhý pokus, takmer totožný pokus v rámci zákonodarnej iniciatívy, kde sa navrhuje zaviesť osobitný inštitút takzvaného príplatku, a tým pomôcť rodičom, ktorí majú prvé dieťa a ktorí sa pripravujú na rodičovské povinnosti. V súčasnosti je v Slovenskej republike, ako už bolo povedané, podpora vlastne pri narodení dieťaťa, teda príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 4 320 Sk, ktorý patrí rodičom pri narodení každého dieťaťa. Oproti tomu v porovnaní so Slovenskou republikou môžeme zobrať Českú republiku, kde výška tejto štátnej podpory je 8 000 Kč. Aký nepomer oproti tomu, čo v súčasnosti máme. Stav, ktorý je v rámci obyvateľstva, je už dávno známy. Je tu demografické starnutie obyvateľstva, kde sa priemerne rodí veľmi málo detí a oproti tomu máme vysokú mortalitu, natalita je nižšia, čo spôsobuje celkový úbytok obyvateľstva každoročne v Slovenskej republike. Mladí ľudia aj z dôvodu ich finančnej situácie odkladajú rodičovské povinnosti, rodičovstvo na neskorší vek. Veď vieme veľmi dobre, ako je pre mladý pár veľmi ťažké nájsť si prácu, zabezpečiť si teda živobytie a bývanie. Ja poznám obrovskú skupinu mladých ľudí, s mnohými sa stretávam, ktorí hovoria, že založiť si rodinu je obrovský problém. Prečo nám aj utekajú do zahraničia? Jednoducho z toho dôvodu, že z ekonomickej situácie, ktorá je na Slovensku, vyplýva to, že je veľký problém založiť si rodinu, a teda plniť rodičovské povinnosti aj takým spôsobom života, ktorý si predstavujú konzervatívne politické strany v tomto parlamente.

    Je to veľký problém, žiaľ, štát veľmi málo touto pravicovou politikou mladým ľuďom pomáha. Veľmi málo, aj čo sa týka bytovej otázky, štátnej podpory a ďalších politík, ktoré sú pre tieto dôvody určite nevyhnutné.

    Štát by mal určite mladým rodinám vytvárať priaznivé ekonomické podmienky a za tým účelom už po druhýkrát dávame návrh na diskusiu, aby v prípade mladých rodín, ktoré začínajú plniť rodičovské povinnosti, sa zvýšila podpora zo strany štátu. Okrem už súčasného príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 4 320 korún sa navrhuje, aby v prípade pri narodení prvého dieťaťa sa poskytol osobitný príplatok vo výške 6 000 korún, teda, aby podpora pri narodení prvého dieťaťa bola vo výške 10 320 korún. Ide o sumu, ktorá nemá motivovať k zvýšenej pôrodnosti, ale táto suma, ktorá je určená cielene pre mladé rodiny, ktoré majú prvé dieťa, ktoré si začínajú plniť rodičovské povinnosti, táto podpora má aspoň mierne zmierňovať aj tie ekonomické dopady, ktoré boli uskutočnené a boli spôsobené za posledné roky zdražovania, zvyšovania nákladov pre mladé rodiny. Desaťtisíc korún pre začínajúcich dvoch partnerov, manželov, ktorí majú prvé dieťa, je absolútne minimum a vôbec nepokrýva náklady pri prvom dieťati, ale sú to aspoň peniaze, ktoré im na začiatok vedia pomôcť, na rozdiel od 4 000 korún, za ktoré si nekúpia ani kočík a ďalšie desiatky iných potrieb, ktoré pre dieťa potrebujú.

    Finančná záťaž je pri prvom dieťati najvyššia. Ako aj pani poslankyňa uviedla pri predkladaní návrhu zákona, naozaj ide o množstvo potrieb, ktoré sú nevyhnutné pre toto prvé dieťa. Tieto potreby sú však veci a ďalšie môžu využiť aj pri ďalších deťoch, z toho dôvodu je návrh podporiť rodiny, ktoré majú prvé dieťa. Samozrejme, v prípade legislatívneho procesu, ak návrh zákona bude postúpený do druhého čítania, myslím si, že sme naozaj otvorení k diskusii, či táto podpora zo strany štátu by sa v istej forme nemala presunúť nielen z prvého, ale aj na druhé, prípadne tretie dieťa naozaj podľa politickej dohody.

    Ja osobne, dámy a páni, som zažil jedno veľké sklamanie v októbri minulého roku, keď sme rokovali a hlasovali o tomto návrhu zákona. Som sklamaný postojom politických strán, z ktorých mnohé majú v programe podporu rodiny, a osobitne postojom Kresťanskodemokratického hnutia, pretože väčšina politických strán predmetný návrh zákona neschválila.

    Pevne verím a som naozaj presvedčený, že dopady na štátny rozpočet vo výške 150 miliónov korún nie sú natoľko vysoké, aby ich nebolo možné pokryť z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Som presvedčený, že tento návrh zákona minimálne zmierni tie negatívne demografické ukazovatele a pomôže ich zmierniť, ktoré tu na Slovensku máme. Ak si predstavíme aj z dlhodobého hľadiska vývoj na Slovensku, je určite potrebné sa týmto vývojom zaoberať. Vláda Slovenskej republiky zatiaľ, žiaľ, v žiadnom návrhu zákona, ktorý by prišiel do Národnej rady za posledné tri roky, sa špeciálne týmto problémom nezaoberala.

    Z uvedeného dôvodu si myslím, že je určite potrebné podporiť návrh zákona, ktorý spôsobí, alebo ktorý tak zmierni negatívne dopady reforiem na mladé rodiny, podporí mladé rodiny, zabezpečí ich aspoň čiastočne finančne a umožní aspoň čiastočne zlepšiť podmienky, ktoré v súčasnosti mladí ľudia na Slovensku majú.

    Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona a pevne verím, že budeme môcť diskutovať v druhom čítaní o jeho konkrétnej a výslednej podobe. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľky, či sa chce vyjadriť. Nie. Pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pani poslankyňu Majdovú, aby prišla dolu z balkóna rokovacej sály od svojich detí zo Základnej školy Antona Bernoláka z Martina. Pani poslankyňa Majdová.

    Dávam slovo teraz pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby uviedla

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej a Petra Bódyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1201).

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, predkladáme s kolegom Bódym návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a predkladáme ho z toho dôvodu, že zákon, ktorý už bol dvanásť alebo trinásťkrát novelizovaný, nerieši dva, z nášho pohľadu veľmi zásadné problémy, ktoré komplikujú život tým najslabším skupinám obyvateľstva. Ide o občanov, ktorí poberajú invalidné dôchodky, ide o občanov, ktorí opatrujú svoje ťažko postihnuté deti a súčasťou našej novely je aj úprava sadzieb odvodov.

    Táto novela zákona reaguje na niektoré problémy, ktoré vznikajú pri jeho aplikácii. Súčasné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. obsahuje na rozdiel od právneho stavu, ktorý bol na začiatku reformy, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spôsobom, ktorý pre nás nie je celkom prijateľný. Preto upravujeme mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre výpočet invalidného dôchodku.

    Podľa § 263 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie nároku na invalidný dôchodok podľa podmienok zákona a poistencom, ktorých miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť klesla pod 40 percent, zanikol nárok na invalidný dôchodok vrátane invalidných dôchodkov, na ktoré boli prekvalifikované čiastočné invalidné dôchodky. Týmto bola podľa mojej mienky porušená právna prax, podľa ktorej sa nároky posudzujú podľa legislatívy účinnej v dobe vzniku, trvania a zániku nároku. Zo systému vyplácania dávok invalidného poistenia boli vylúčení občania, ktorí evidentne do systému patria. Pán minister Kaník verejne vyhlásil, že za tento stav je zodpovedný poslanec Peter Bódy. Napriek tomu, že to nie je pravda, poslanec Bódy predkladá týmto návrh, aby sa podmienky na posudzovanie invalidity vrátili do stavu platného pred 1. 1. 2004, čím bude podľa mňa aj pán minister Kaník spokojný.

    V tejto súvislosti zároveň predkladáme návrh, aby sa nedostatočné percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad hornú hranicu miery poklesu určenú druhom zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu z dôvodu závažnosti ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňujúcich mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšilo zo sadzby 10 percent na sadzbu 30 percent.

    Ďalej návrh upravuje dôchodkové poistenie osôb, ktoré sa osobne a celodenne starajú o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom. Platná právna úprava zabezpečuje zo strany štátu platby poistného do dôchodkového poistenia za fyzické osoby, ktoré sa starajú o takéto dieťa len po dobu siedmich rokov. Ide o osoby, ktoré sa celoživotne starajú o svoje postihnuté deti, vykonávajú tým spoločensky dôležitú úlohu a je nespravodlivé, aby sa po dovŕšení veku, ktorým je podmienený nárok na starobný dôchodok, ocitli v hmotnej núdzi. Matky a otcovia, ktorí opatrujú postihnuté deti doma a ich hlavným zdrojom príjmu je zvyčajne peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 6 000, respektíve 7 500 korún, šetria verejné financie až vo výške 10 000 korún mesačne. Totiž náklady za celodenné opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby dosahujú výšku 17 000 až 20 000 korún v zariadeniach sociálnych služieb.

    Lepšie dôchodkové zabezpečenie týchto osôb bude prejavom nielen solidarity s nepriazňou ich osudu, ale aj ocenením náročnej práce, ktoré vykonávajú. Podotýkam, Česká republika má vo svojej legislatíve úpravu, podľa ktorej títo otcovia a matky dostávajú príspevok na dôchodkové zabezpečenie do veku 18 rokov dieťaťa.

    Ďalej navrhujeme upraviť vylúčenie možnosti uplatnenia nároku na nemocenskú dávku z nemocenského poistenia, z ktorého nie je poistenec povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. Ide o prípady, keď poistenec je povinne poistený z dvoch alebo viacerých zamestnaní, alebo iných zárobkových činností a z dôvodu dosiahnutia hranice maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného do nemocenského poistenia nie je povinný platiť poistné z niektorej zárobkovej činnosti.

    Ďalej navrhujeme vzhľadom na skutočnosť, že fond nemocenského poistenia a fond poistenia v nezamestnanosti vykazujú dlhodobo prebytky znížiť sadzbu poistného do nemocenského poistenia za zamestnanca aj zamestnávateľa zo súčasných 1,4 percenta vymeriavacieho základu na 0,9 percenta vymeriavacieho základu a sadzbu 4,4 percenta povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na 3,4 percenta z vymeriavacieho základu a toto zníženie navrhujeme aj pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Sadzbu poistného na poistenie v nezamestnanosti navrhujeme znížiť na jedno percento vymeriavacieho základu. Vo fonde nemocenského poistenia bude do konca roka prebytok cirka 4 miliardy korún, vo fonde poistenia v nezamestnanosti viac ako 3 miliardy korún. Celkový výpadok poisťovne by po prijatí zmenených sadzieb bol cirka 6 miliárd korún.

    Navrhovaným znížením poistných sadzieb sa sleduje zníženie odvodového zaťaženia podnikateľskej sféry, a tým aj možné zvyšovanie zamestnanosti.

    Som si vedomá toho, že táto časť nášho návrhu bude predmetom asi širšej diskusie, či na to Sociálna poisťovňa má, alebo nemá. Som presvedčená, ak by Sociálna poisťovňa zvýšila úspešnosť výberu poistného z 95 na 97 percent, sú zdroje pre takéto navrhované zníženie určite zabezpečené.

    Na druhej strane musím povedať, že nemôžem súhlasiť ani s tým, aby sa odvodové zaťaženie znížilo pro forma, tak ako to navrhuje pán minister Kaník v materiáli, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Takéto riešenie je naozaj riešenie pro forma, pretože nepomôže ani zamestnávateľom, nepomôže ani zamestnancom, navyše prenáša povinnosť platiť dávky nemocenského poistenia na zamestnávateľa.

    Vážené dámy, vážení páni, poprosím vás o podporu tohto zákona, pretože neviem si predstaviť, prečo by sme nemohli byť natoľko solidárni, aby sme nepomohli matkám a otcom, ktorí opatrujú zdravotne ťažko postihnuté deti, a aby sme sa nepostarali o nápravu krívd, ktoré vznikli v aplikácii zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k invalidným dôchodkom. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Podľa rokovacieho poriadku nie je možné vyjadriť ani súhlas, ani nesúhlas hlasným spôsobom. Môžete kývať. Ďakujeme pekne. Takže dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie poslankyni..., hocijako čítam, tu mám inú pani poslankyňu, ale Zuzane Martinákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa. Mýliť sa je ľudské.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie aj dôvodovú správu. Novela zákona má za cieľ odstrániť niektoré aplikačné problémy, ktoré vznikajú pri aplikácii zákona o sociálnom poistení. Ministerstvo financií vo svojom stanovisku nesúhlasí s navrhovaným pokrytím finančných prostriedkov novely zákona z rozpočtu Sociálnej poisťovne a z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prideliť návrh zákona pod tlačou 1201 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Písomne, áno, pán poslanec Tkáč, nech sa páči. Ústne pán poslanec Bódy. Ďakujem. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Ako prvý pán poslanec Tkáč, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážená snemovňa, vážená pani predkladateľka, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, vážení hostia, dovoľte mi začať jedným ľudským príbehom.

    Desiateho mája 1981 v jednej Železorudnej bani v Spišskej Novej Vsi či v okrese Spišská Nová Ves došlo k pracovnému úrazu. Baňa bola prázdna, tak malá čata baníkov betónovala chodníky a cesty v železorudnej bani. Za jedným z baníkov sa roztrhol holender a betónová zmes tlačená kompresorom zasiahla baníka do hlavy zo zadnej strany hlavy. Pravé ucho mu zdevastovalo úplne, dnes je nepočujúci na 100 percent, na ľavé ucho je jeho počuteľnosť 50 percent. Tento pán temer zomrel, pretože betónová zmes mu poprerážala nielen ústrojenstvo ucha, ale dospela až k mozgu. V súčasnosti je tento bývalý baník, človek s dvomi prirodzenými inteligenciami na lôžku. V pondelok bol operovaný v Gelnici tiež ako dôsledok psychických vzťahov, do ktorých sa dostal vďaka zákonu, ktorý kolegovia poslanci teraz mienia napraviť.

    Po 24 rokoch sa objavil mesiáš z Banskej Štiavnice a vyhlásil, že tento človek je zdravý, že môže pracovať. Po 24 rokoch sa mu odňal invalidný dôchodok a po určitých zásahoch sa dostal tento baník do takejto situácie. Po návšteve kliník v Košiciach máme papier – písomné zdôvodnenie, ktoré podpísal jeden univerzitný profesor, kandidát vied, jedna pani docentka a jeden odborný asistent, teda traja ľudia, že tento človek zo štyroch dôvodov je trvale práceneschopný. Po konzultáciách mu bolo povedané, že ani napriek takémuto stanovisku jednoducho nemôže podľa súčasnej právnej úpravy byť invalidným. Tento človek je podľa pána Kaníka človekom, ktorý má možnosť pracovať. Odpadáva, stráca vedomie, má závraty a v súčasnosti je na lôžku.

    Nejdem hrať na city, len chcem hrať na rozum najmä koaličných poslancov, pretože ste naleteli jednému mesiášovi z Banskej Štiavnice a podporili ste zákon, ktorý nemá obdobu v demokratickej a slušnej spoločnosti.

    V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som vás oboznámil s apeláciou invalidných dôchodcov postihnutých aplikáciou zákona č. 461/2003 Z. z. na poslancov Národnej rady k prerokúvaniu novelizácie tohto zákona.

    Vážená Národná rada, teraz citujem, „účelovo prijatým zákonom č. 461 o sociálnom poistení a jeho aplikáciou spätne retroaktívne v § 263 príloha 4 štát ako taký dokonale znárodnil invalidné dôchodky. Spätná aplikácia zákona a jeho paragrafovaného znenia je protiústavná a je v rozpore so zásadami uplatňovania práva v právnom štáte. Dňa 15. 3. 2005 na základe našich oprávnených požiadaviek výbor pre sociálne veci a rodinu prijal uznesenie, v ktorom žiada ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby pozastavilo prehodnocovanie invalidných dôchodkov, kde rozhodnutia o dôchodku boli vydané do 31. 12. 2003.

    Ďalej žiada pripraviť urýchlene návrh na komplexné riešenie a objektivizáciu posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity vrátane komplexného prehodnotenia postavenia lekárskej posudkovej služby pre účely sociálneho zabezpečenia.

    Týmto účelovým zákonom ste spôsobili to, čo si nebudete vedieť predstaviť, a nie ešte zobrať na seba zodpovednosť. Neuvedomujete si, že Slovenská republika je členom Európskej únie, spoločenstva demokratických právnych štátov.

    Ste inštitúcia, ktorá má výsostné postavenie v štáte, pretože je tvorcom zákonov a zároveň i bašta dodržiavania ústavy a ústavných práv občanov Slovenskej republiky.

    Každý rok vo februári nezabudnete pripomenúť rok 1948, rok znárodnenia súkromného majetku v ČSR. Tam prebehlo znárodnenie fabrík od 50 zamestnancov a viac a zároveň 50 hektárov pôdy aj viac.

    Rok 2004 a znárodnenie invalidných dôchodkov je ale úplná devastácia všetkých demokratických práv a nároku občanov v právnom štáte. Účelovým ekonomickým zákonom v sociálnej oblasti zákon č. 461, jeho aplikáciou spätne ste znárodnili jediný zdroj príjmu zdravotne postihnutým občanom z titulu choroby z povolania alebo úrazu. Znárodnili ste ten dôchodok, ktorý im priznal ten istý štát, čiže Slovenská republika. Zákonom ste znegovali iné zákony, podľa ktorých boli priznávané invalidné dôchodky, ako je zákon č. 100/1988.

    Vážení poslanci, tento zákon bol schválený jediným hlasom v poslaneckej snemovni, následne podpísaný prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Šusterom. Viete si predstaviť, do akého svetla ste vystavili Slovenskú republiku?

    Tento zákon porušuje všetky demokratické atribúty, na ktorých je Európska únia postavená“. A teraz vám, poslancom, hlavne koaličným, citujem ďalej, „ktorí ste za tento zákon hlasovali, vysvetlíme, aby ste pochopili to, čo ste týmto schváleným zákonom spôsobili. Zákon č. 461 hovorí a nariaďuje prehodnocovať invalidné dôchodky priznané pred dobou prijatia tohto zákona a jeho vydania v Zbierke zákonov, t. j. k 1. 1. 2004. Po prehodnotení invalidný dôchodca, ktorý nespĺňa požiadavku danú týmto zákonom, dostane toto rozhodnutie“. Citujeme: „Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia – podľa § 71, § 112, § 263 odnímame vám invalidný dôchodok. Odôvodnenie. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky nie ste invalidný podľa § 71, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemáte pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 percent. V zmysle § 263 citovaného zákona po preskúmaní invalidity poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 40 percent, pričom zaniká právo a nárok na invalidný dôchodok vrátane invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zastavenia výplaty tohto dôchodku.“ Koniec citátu zo Sociálnej poisťovne.

    „Občan je naďalej invalidný, jeho zdravotný stav sa vekom zhoršuje, pričom sa prejavuje pri vašom prijatom zákone nová choroba – psychické týranie. Ako je to možné v právnom štáte prijať takýto účelový zákon v sociálnej oblasti? Ešte raz vám to zhrnieme,“ citujem ďalej z listu baníkov. „Občan zostáva naďalej invalidný; po druhé, diagnózy zostávajú nemenné; po tretie, zdravotný stav zostáva nemenný alebo zhoršený; po štvrté, aplikáciou zákona č. 461 došlo k znárodneniu jediného zdroja príjmu – invalidného dôchodku tým istým štátom, ktorým bol priznaný pred prijatím tohto účelového zákona 1. 1. 2004; po piate, dôchodok je znárodnený inou právnou normou.

    Vážení poslanci, rozmýšľajte nad svojimi voličmi, ktorí sú členovia alebo sympatizanti všetkých parlamentných strán. Úraz alebo choroba si nevyberajú ani politickú príslušnosť, ani náboženskú orientáciu. Na vaše rozhodnutie čakajú postihnutí invalidní občania a veria, že prejednávaná novelizácia zákona č. 461/2003 napraví všetku spáchanú krivdu týmto účelovým zákonom.

    Vážení poslanci, chceme veriť, že svoj hlas a prijatie tohto zákona ste dali v dobrej viere, že zákon bude aplikovaný po 1. 1. 2004. Stal sa opak. Paragrafované znenie zachádza pred rok 2004 a inou právnou normou neguje zákony pred rokom 2004, podľa ktorých boli priznávané invalidné dôchodky. Choroba, invalidita zostáva. Iná právna norma znárodňuje, zoštátňuje oprávnene priznané invalidné dôchodky v tom istom štáte, v Slovenskej republike.

    Vážení poslanci, prajeme vám pri vašom duchaplnom rokovaní pri novelizácii zákona č. 461/2003 Z. z., aby vám prišiel na rozum výrok Miluj svojho blížneho ako seba samého. Za postihnutých invalidných dôchodcov zákonom pán Karol Deli Prievidza, Karol Herceg Prievidza a Emil Sojka Prievidza.“ Toľko list baníkov.

    Na záver mi dovoľte uviesť návrh, ktorý predložila skupina poslancov. Je poľudštením toho, čo sa v tejto parlamentnej sieni nehumánne rozhodlo v minulosti. Vráti sa stav do pôvodnej oblasti, keď stovky neoprávnene postihnutých občanov dostanú znovu spoločenskú satisfakciu. Poprosím vás, aby ste pri hlasovaní brali do úvahy aj srdce, aj rozum, ale aj tie myšlienky, ktoré vám baníci mojím prostredníctvom tlmočili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bódy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi krátky exkurz do histórie, keď sme prijímali zákon o sociálnom poistení v roku 2003. Pán Kaník vstupoval do svojej funkcie s heslom adresnosti a s heslom – pracovať sa oplatí. V istom čase ma obvinil z toho, že práve mojimi pozmeňujúcimi návrhmi som spôsobil situáciu, ktorá dnes vylúčila zo systému poberania invalidných dôchodkov zhruba 6 800, snáď 7 000 ľudí. Pán Kaník zavádza a nehovorí celú pravdu.

    V prvom rade chcem povedať, že návrh jeho ministerstva smeroval k tomu, aby súbeh mzdy a dôchodku bol tak nastavený, aby dôchodok, ak človek pracuje, bol krátený o 34 percent. V tomto smere musím povedať, že pán Kaník sa spreneveril svojmu heslu – pracovať sa oplatí, pretože takto postavený zákon by hovoril o tom, že pracovať sa neoplatí.

    Veľmi stručne v číslach. Ak je priemerný invalidný dôchodok okolo 7 000 korún a priemerná mzda invalidného dôchodcu ďalších 7 000 korún, tak by invalidný dôchodca pracoval zhruba za necelých 4 000 korún. Nemohol som takúto normu prijať, a tak sme sa dohodli, že súbeh mzdy a dôchodku nebude krátený, v tomto prípade nebude krátený dôchodok.

    Pán minister Kaník však prišiel s návrhom, aby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na priznanie invalidného dôchodku, takzvaného plného bola na úrovni 75 percent a čiastočného 45 percent. Takže môj pozmeňujúci návrh smeroval k tomu, aby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na priznanie plnej invalidity alebo výpočet plného invalidného dôchodku bola 70 percent a čiastočného 40 percent.

    Nikto z nás poslancov nemohol tušiť, že sa preposudzovaním porušia základné princípy právneho štátu. Hovorím o právnej praxi, podľa ktorej sa nároky posudzujú podľa legislatívy účinnej v dobe vzniku trvania a zániku nároku. Veľmi dobre chápem, že existujú zdravotné postihnutia, ktoré sú liečené a liečiteľné. Veľmi dobre chápem, že posudkové komisie Sociálnej poisťovne môžu pozývať takýchto ľudí, ale v prípade, že sa stav nezmenil, mali ostať v režime zákona, podľa ktorého boli posúdení ako invalidní dôchodcovia a podľa ktorého im bol invalidný dôchodok prisúdený. Nechápem však, prečo boli pozývaní na preposudzovanie aj ľudia, pri ktorých trvalé následky zdravotného postihnutia, ako sú amputácie, miechové lézie, ťažké stavy kvadruparézy a tak ďalej a tak ďalej.

    Je tu jedna paralela, kde chcem vyzdvihnúť alebo poukázať na retroaktivitu tohto posudzovania. V tom istom zákone sme totiž schvaľovali aj vdovecké dôchodky. Vo výbore pre sociálne veci a bývanie som navrhol, aby vdovecké dôchodky boli aplikované aj na ľudí, ktorým manželky umreli pred nadobudnutím účinnosti zákona. Je to zhruba 70 000 dôchodcov, ale pán Kaník povedal a ministerstvo sa vyjadrilo, že by to bolo retroaktívne a len tí, ktorým umrú manželky po nadobudnutí účinnosti zákona môžu mať výhody z tohto zákona. Nuž, ale keď v jednom prípade retroaktivita nesmie platiť, potom sa pýtam, prečo platí v tomto prípade posudzovania invalidných dôchodcov.

    Pán Kaník síce tvrdí, že od januára tohto roku pripravuje novelu zákona č. 461 v zmysle novelizácie prílohy č. 4. Musím pripomenúť, že táto príloha č. 4 nerieši problematiku systémovo. Zohľadňuje len medicínske hľadisko zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Práve preto si myslím, že si pán Kaník mýli, čo je to miera funkčnej poruchy organizmu, ktorá je tiež prílohou č. 4, ale v zákone o sociálnej pomoci, a príloha č. 4 v zákone o sociálnom poistení, ktorá hovorí o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Niekoľkokrát to takýmto spôsob prezentoval v médiách a obávam sa, že neovláda základnú terminológiu vlastného ministerstva.

    Východiskom z tejto situácie je akceptácia viacerých hľadísk posúdenia invalidity, tak ako je to v medzinárodnej klasifikácii funkčnej schopnosti dyzability a zdravia. Odporúčam to do pozornosti poslancom Národnej rady, ale predovšetkým pánu ministrovi Kaníkovi. Klasifikácia nemodeluje proces funkčnosti a zdravotného postihnutia. Môže sa však použiť na opísanie procesu tým, že poskytuje prostriedky na mapovanie rôznych konštrukcií a domén. Umožňuje širokospektrálny prístup ku klasifikácii funkčnosti a porúch ako interaktívneho a evolučného procesu. Používateľom poskytuje základné jednotky na konštrukciu modelov a štúdium rozličných aspektov tohto procesu. V tomto zmysle je možné medzinárodnú klasifikáciu funkčnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť považovať za jazyk, texty, ktoré je ním možné vytvoriť, závisia od používateľa, od jeho kreativity, to je na adresu pána Kaníka a jeho ministerstva, samozrejme, aj vedeckej orientácie.

    Funkčná schopnosť jednotlivca v špecifickej oblasti je interakciou alebo komplexným vzťahom medzi zdravotným stavom a kontextuálnymi faktormi, t. j. faktormi prostredia a osobnými faktormi. Medzi týmito entitami sa odohráva dynamická interakcia. Tieto interakcie sú špecifického rázu a nedejú sa vždy predvídateľným spôsobom v dvojstrannom vzťahu. Interakcia sa deje dvojsmerne, prítomnosť zdravotného postihnutia môže dokonca modifikovať aj samotný zdravotný stav. Odôvodnenie obmedzených schopností vyplývajúcich z jedného alebo viacerých porúch alebo zníženie výkonu z jedného alebo viacerých obmedzení sa môžu zdať a často sa aj javia ako zmysluplné. Je však podstatné údaje o týchto konštruktoch zozbierať nezávisle a potom preskúmať asociácie a príčinné súvislosti medzi nimi.

    Na záver mi dovoľte vrátiť sa na začiatok, keď pán Kaník akceptoval moje pozmeňujúce návrhy, a teda povedal, že som za celú vec zodpovedný. Nuž ak mám teda takú silu, teda väčšiu silu ako pán minister a celé ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, verím, že všetci koaliční poslanci tento návrh zákona s radosťou podporia. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Bódyho s faktickou poznámkou pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja som rád, že sa prerokúva novela zákona o sociálnom poistení. Podobnú novelu som predložil Národnej rade už dvakrát a ja verím, že konečne teraz táto novela prejde aspoň do druhého čítania a môžem povedať, že poslanci za Komunistickú stranu Slovenska podporia novelu zákona, lebo si myslíme, že je ozaj veľmi potrebná. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Rada by som reagovala na vystúpenie pána poslanca Tkáča, ktorý tu uvádzal životné osudy niektorých, vlastne životný osud jedného z tých občanov, ktorým tento zákon uškodil, a na niektoré formulácie, ktoré boli v tom texte, ktorí invalidní dôchodcovia poslali.

    Hovorí sa tam o nehumánnosti tohto zákona. Preto ja sa musím vrátiť do dôb, keď som aj hlasovala za tento zákon, aby zase pán minister Kaník nepoužíval istý jazyk, v ktorom sa miešajú, aby som povedala klasicky, pojmy a dojmy, a aby sme teda uviedli vec na správnu mieru. To, že bolo treba urobiť dôchodkovú reformu, myslím si, že na tom sa zhodneme všetci, tak ako sme tu prítomní v parlamente. Spôsob, akým sa má urobiť táto reforma, samozrejme, že nemusí byť taký, ako predložil pán minister Kaník, ale za zásadnú vec, ktorú ja považujem a ktorú musím zdôrazniť, že konštrukcia tohto zákona nebola a nie je zlá.

    Čo je problematické pri každej reforme? Je prejsť od jedného stavu k druhému stavu a ošetriť prechodné obdobia. Keď sme posudzovali tento zákon, ktorý ma mimochodom už 300 paragrafov, nebolo v silách žiadneho poslanca a myslím si, že ani teraz nie je v silách žiadneho poslanca posúdiť, či prílohová časť tohto zákona a text, ktorý bol predložený do parlamentu, vytvárajú nejaké sociálne napätie.

    Keby bol ktokoľvek robil túto reformu, a to je zase obhajoba pána ministra Kaníka, bol by urobil chyby. Je to zásadná reforma, ktorú nie je také ľahké urobiť bez chýb. Ale len čo urobíme chybu, múdry človek sa snaží tieto chyby urýchlene odstrániť, a to predovšetkým v takej oblasti, ktorá sa bytostne dotýka niektorých skupín obyvateľstva odkázaných na jediný zdroj príjmu.

    Ak teda niečo vyčítam pánovi ministrovi Kaníkovi, nielen toto, je samotný fakt, že vieme o tomto probléme už veľmi dávno. On vlastne bol identifikovaný už začiatkom roku 2004, keď boli prvé preposudzovania a keď sme s hrôzou zistili, že zo systému nám vypadávajú ľudia, ktorí do systému patria. Opakujem, chybu môže urobiť každý z nás, ale odstrániť chybu je povinnosťou každého, ktorý túto chybu urobil.

    Druhá téma, o ktorej sa tu málo diskutovalo, pani kolegyne, hlavne teda pani kolegyne, pamätáte sa na tú vášnivú diskusiu o interrupciách? Rozprávali sme tu nekonečne dlho, bol z toho vlastne takmer vládny konflikt, či teda zakázať interrupcie, ale nie. Tie interrupcie sa vlastne týkali, poviem to, neviem nájsť vhodnejšie slovo, sa týkali plodov ľudských embryí, o ktorých sa vopred vie, že tie dedičky, keď prídu na svet, nebudú zdravé. Najprv sa tu snažíme zachovať každý ľudský život a potom, keď takéto dieťa príde na svet, tak my začneme trestať tie matky a otcov tým, že im neurobíme dostatočné sociálne zázemie.

    Ak chceme zachraňovať životy, našou povinnosťou je zároveň byť solidárny s týmito ľuďmi. A my sme ten princíp solidarity v tomto zákone potlačili. Ja sa pýtam, či táto spoločnosť nemá na to, a ide o 50 miliónov, pripomeniem, že investičné stimuly pre Kiu a Peugeot sú 770 miliónov korún za tri roky len na vzdelávanie a my nemáme 50 miliónov korún na to, aby sme zabezpečili dôchodky pre takéto osoby, naozaj si nemyslím, že táto spoločnosť nechce pomôcť týmto osobám. Táto spoločnosť je odkázaná na naše hlasovanie, a preto vás prosím, aby ste aspoň v týchto dvoch veciach tento zákon podporili. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Len ešte na záver chcem pripomenúť, že vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme mali jeden z bodov programu stretnutie s baníkmi z Prievidze, na ktorom sme s nimi diskutovali o tomto probléme. Tento zákon nerieši len ich stav, je všeobecnejší, rieši vôbec celkovú tú situáciu, ale my sme mali stretnutie s nimi, chcem to pripomenúť aj pre ostatných poslancov, my sme sa zhodli na záver tohto stretnutia vo výbore pre sociálne veci a bývanie, že majú v mnohých bodoch, o ktorých hovorili, pravdu a že tento stav treba meniť a zhodli sme sa na tom aj koaliční, aj opoziční poslanci. My sme s takýmto riešením prišli, myslím si, že doteraz neprišiel nikto iný s riešením okrem návrhov, ktoré tu boli z dielne poslancov komunistickej strany, ale ja som teraz mierila skôr k tým vládnym poslancom a k ministrovi práce, sociálnych vecí, takže ja by som len apelovala na tento záver zo stretnutia poslancov – členov výboru pre sociálne veci a bývanie, kde sme teda všetci prisľúbili, že budeme túto situáciu riešiť. Skutočne nebolo zámerom asi nikoho dostávať do neriešiteľných situácií.

    Ja poviem ešte jeden konkrétny prípad, s ktorým som sa osobne stretla. Človeka, ktorému bol odňatý invalidný dôchodok, bol mu priznaný, bol doslova donútený odísť do invalidného dôchodku, aj keď chcel pracovať, ešte neviem či nie v bývalom režime. Potom mu bol invalidný dôchodok touto novelou zákona, ktorú sme prijali, odňatý, ten človek chcel ísť naspäť pracovať a do práce, ktorú vedel robiť, späť do bane, do hocijakej práce ho nezobrali zo zdravotných dôvodov.

    My dostávame týmto systémom ľudí do neriešiteľných situácií. Posudkový lekár povie, že nemôže vykonávať tú prácu, o ktorú sa uchádza, ale z invalidného dôchodku, či čiastočného, či plného, ho vyradia, pretože nespĺňa kritériá. Nie je zmyslom žiadneho sociálneho systému na svete, ani pravicového, dostávať ľudí do neriešiteľných situácií.

    Predstavte si situáciu, že by tento mesiac, budúci mesiac nikto z nás nedostali výplatu, pretože by sa prijal zákon, že nemáme nárok na našu výplatu. Čo by sme robili týždeň po tom, ako by nám na naše účty neprišla výplata?

    Títo ľudia zo dňa na deň prichádzajú o príjem a my im vôbec žiadnu pomocnú ruku neposkytujeme na to, aby sme ich z tejto situácie dostávali, preto to tu teraz riešime touto novelou zákona veľmi zodpovedne. Podľa môjho názoru nie je zmyslom sociálneho systému dostávať ľudí do väčšej biedy, v akej boli, a do neriešiteľných situácií. Takže aj ja by som sa veľmi prihovárala za to, aby sme vedeli nájsť politickú vôľu na prijatie tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ďalším bodom, a to už druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku (tlač 1064).

    Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Veľmi stručne predložím návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, pretože touto alebo obdobnými verziami návrhu sme sa zaoberali na pôde Národnej rady niekoľkokrát.

    Návrh zákona stojí na nasledujúcich pilieroch. Osoba, ktorá nebude schopná pred súdom preukázať pôvod svojho majetku, samozrejme, dôkazné bremeno je špeciálne upravené ustanovením § 9, o takýto majetok príde za predpokladu, že bude väčší ako tisícnásobok minimálnej mzdy.

    Ďalším pilierom je, že v konaní, v ktorom súd bude rozhodovať, má civilný občianskoprávny charakter, a nie trestný charakter, teda že opatrenie, ktoré súd prijme, nemá charakter trestu, ale opatrenia v občianskom práve.

    Rovnako návrh zákona upravuje aj podmienky náhrady škody, ak osobe, ktorá je takýmto spôsobom postavená pred otázku legálnosti majetku vznikne škoda vzhľadom na to, že nemôže s majetkom nakladať, nemôže s ním disponovať.

    Chcel by som upozorniť, vážené dámy a páni, že po podaní tohto návrhu zákona boli dlhosiahle diskusie na tému, či návrh vyhovuje požiadavkám ústavnosti, či vyhovuje požiadavkám medzinárodného práva. Vznikol kompromis, niekoľko ustanovení, ktoré prednesie v rozprave pán poslanec Madej, na ktorých keby sme sa zhodli, tak by sme v podstate nahradili text návrhu zákona, ako je uvedený pod tlačou 1064 novým znením, súčasne by sme odmietli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe a bol by tu ucelený návrh, ktorý zodpovedná predstavám viacerých politických subjektov. Dúfam, že tento návrh už môže získať podporu, pretože ho potrebujeme na Slovensku. Z mojej strany všetko. Teším sa na veľmi zaujímavú diskusiu.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. marca 2005 č. 1519 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie o preukazovaní pôvodu majetku (tlač 1064) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 785 z 26. apríla 2005 a uznesením č. 785a z 5. mája 2005; výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 578 z 19. apríla 2005; výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 313 z 3. mája 2005. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijali platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 rokovacieho poriadku.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich spolu osem, nebudem ich čítať, nakoľko všetci máte v laviciach rozdanú spoločnú správu.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a osobitne o bode 8 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku vrátiť na dopracovanie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 5. mája 2005 č. 801. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predmetnému návrhu zákona. Osobne pevne verím, že návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku Národná rada Slovenskej republiky schváli, pretože ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý je veľmi potrebný najmä kvôli uplynulému obdobiu, aby bol prijatý v Slovenskej republike.

    Aj vzhľadom na to, aké bolo rokovanie, aký bol proces v rámci legislatívneho obdobia, ktoré už uplynulo pri tomto návrhu zákona do súčasného stavu, do druhého čítania mi dovoľte, aby som predložil a odôvodnil pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. Tieto pozmeňujúce návrhy by mali byť kompromisom k predmetnému návrhu zákona tak, aby návrh zákona bol schválený a bol v podobe, ktorá by bola vyhovujúca a dostatočne legislatívne kvalitná. V súvislosti s predkladaným pozmeňujúcim návrhom prosím, aby Národná rada Slovenskej republiky nepodporila žiaden pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, nakoľko predkladaný pozmeňujúci návrh nahrádza aj všetky body zo spoločnej správy, ktorú prijal gestorský ústavnoprávny výbor.

    Dovoľte mi teraz, aby som predložil pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Znenie ustanovení § 1 až § 6 návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa nahrádza novými ustanoveniami § 1 až 11, ktoré znejú:

    § 1. Účelom tohto zákona je upraviť podmienky a postup orgánov verejnej moci pri odnímaní nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku, bytov a nebytových priestorov, iných majetkových práv a iných majetkových hodnôt, peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene a v cudzej mene, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a v cudzej mene a vkladov v bankách so sídlom v zahraničí (ďalej len majetok) fyzickým a právnickým (ďalej len osoba), o ktorých súd v konaní podľa tohto zákona vyslovil, že majetok nadobudli z nelegálnych príjmov.

    § 2. Podľa tohto zákona sa postupuje aj v prípade, ak osobe bol uložený peňažný trest, trest prepadnutia veci, alebo ak súd rozhodol o prepadnutí časti majetku. Poznámka pod čiarou odkaz 1 osoby a táto vlastní ďalší majetok uvedený v ustanovení § 1, ktorý nie je možné postihnúť podľa Trestného zákona. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: 1) § 51 ods. 2, § 53 a § 55 Trestného zákona. Odôvodnenie: V porovnaní s pôvodným znením ustanovenia § 1 sa navrhuje vypustiť rozhodné obdobie a ďalšie úpravy tak, aby sa výslovne neoznačovali niektoré kategórie osôb a platil tento návrh zákona tak výslovne na právnické, ako aj fyzické osoby. V § 2 sa rieši problematika vzťahu návrhu zákona k Trestnému zákonu.

    § 3 odsek 1. Ak má orgán verejnej moci dôvodné podozrenie, že majetok osoby bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, je to povinný bezodkladne písomne oznámiť službe finančnej polície Policajného zboru (ďalej len finančná polícia). Ak skutočnosti podľa prvej vety zistí pri výkone svojich právomocí finančná polícia, začne konať podľa tohto zákona z vlastného podnetu.

    Odsek 2. Finančná polícia prijíma písomné oznámenia fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len oznamovateľ) o odôvodnených podozreniach nasvedčujúcich nadobudnutie majetku z nelegálnych príjmov v rozsahu stanoveným týmto zákonom. Z oznámenia musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, proti ktorej osobe smeruje a čo sa oznamuje. Oznámenie musí byť podpísané, a ak ho podáva právnická osoba opatrené odtlačkom pečiatky.

    Odsek 3. Finančná polícia overuje totožnosť oznamovateľa. Finančná polícia neprihliada na písomné oznámenia podľa ods. 2, v ktorých nie je uvedené po a meno, priezvisko a bydlisko alebo obchodné meno, alebo názov a sídlo oznamovateľa, alebo po b, proti ktorej osobe oznámenie smeruje a čoho sa týka.

    Odsek 4. Ak písomné oznámenie podľa ods. 1 alebo 2 bolo doručené inej službe Policajného zboru alebo inému orgánu verejnej moci ako finančnej polícii, tento bezodkladne postúpi vec finančnej polícii a upovedomí o tom oznamovateľa. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie § 3 má za cieľ upraviť podávanie oznámení na začatie konania podľa tohto zákona. V zmysle ustanovení ods. 2 a 3 musí byť takéto oznámenie jasné, adresné a musí byť z neho zrejmé, komu smeruje, kto ho podáva a jasné uvedenie dôvodov, ktoré nasvedčujú tomu, že osoba môže vlastniť majetok z nelegálnych príjmov.

    § 4 odsek 1. Finančná polícia na základe písomného oznámenia alebo z vlastného podnetu podľa § 3 preskúma príjmy, hodnotu majetku a spôsob nadobudnutia majetku osoby, proti ktorej podané oznámenie smeruje. Najmä obstaráva podklady, požaduje vysvetlenia, zisťuje a zabezpečuje dôkazy potrebné na podanie podnetu podľa § 6 a vykonáva iné potrebné opatrenia.

    Odsek 2. Pri preskúmavaní podľa odseku 1 spolupracuje finančná polícia s inými orgánmi verejnej moci, právnickými osobami a fyzickými osobami. Tieto orgány a osoby sú povinné poskytnúť finančnej polícii v určenej lehote potrebnú súčinnosť, najmä vybavovať jej dožiadania a oznamovať jej požadované údaje. Povinnosť vybavovania dožiadania sa nevzťahuje na fyzické osoby.

    Odsek 3. Finančná polícia je oprávnená požadovať vysvetlenie od každého, kto môže prispieť k objasneniu spôsobu nadobudnutia majetku. Vysvetlenie môže odmietnuť ten, kto by ním spôsobil sebe alebo blízkej osobe nebezpečenstvo trestného stíhania, alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok. O podaní vysvetlenia alebo o odmietnutí podľa vysvetlenia urobí finančná polícia úradný záznam.

    Odsek 4. Pri preskúmavaní podľa odseku 1 je finančná polícia ďalej oprávnená po a vstupovať do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta slúžiaceho na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť, ako aj do dopravných prostriedkov používaných na podnikanie na účely nazerania do dokumentov podľa písm. b). Po b nazerá do evidencie, účtovných písomností listín a iných dokladov, spisov a záznamov na technickom nosiči dát, robí si z nich výpisy, odpisy a kópie. Po c písomne žiadať od bánk a pobočiek zahraničných bánk správy, ktoré sa týkajú klientov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk, aj keď sú predmetom bankového tajomstva, odkaz č. 3.

    § 5 odsek 1. Plnenie oznamovacej povinnosti podľa § 3 odsek 1 a povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa § 4 nie je obmedzené zákonom ustanovenou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov, odkaz č. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

    Odsek 2. Oznamovacia povinnosť podľa § 3 odsek 1 má povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa § 4, ak sa na osobu nevzťahuje, ak ide o informáciu, ktorú získala o klientovi v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci podľa osobitného predpisu, odkaz č. 5.

    Odsek 3. Odmietnuť súčinnosť podľa § 4 môže aj osoba, ktorá by tým porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou zverená ústne alebo písomne pod podmienkou, že zachová o nej mlčanlivosť.

    § 6 odsek 1. Finančná polícia podá príslušnému prokurátorovi podľa ods. 3 na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie toho, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov až po preskúmaní príjmov hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia majetku podľa § 3 a § 4 a zistí, že hodnota majetku osoby presahuje najmenej o tisícnásobok minimálnej mzdy, odkaz č. 6, preukázateľné príjmy.

    Odsek 2. Podnet podľa ods. 1 obsahuje po a označenie orgánu, ktorý ho podáva; po b meno, priezvisko, adresu pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby (ďalej len identifikačné údaje), ktorej majetok má byť vyhlásený za nadobudnutý z nelegálnych príjmov; po c výsledok preskúmania príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia osoby; po d uvedenie skutočnosti a označenie dôkazov nasvedčujúcich tomu, že hodnota majetku osoby presahuje najmenej o tisícnásobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy; po e dátum a miesto podania; po f podpis oprávneného príslušníka finančnej polície.

    Odsek 3. Na konanie podľa tohto zákona je príslušný prokurátor, v ktorého obvode sa nachádza súd, ktorý je podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom príslušný na konanie o návrhu podľa § 8. Poznámky pod čiarou k odkazom 2 až 6 znejú: Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie: § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie: § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie: Napríklad zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie k navrhovaným ustanoveniam: Navrhované § 4 až § 6 majú za cieľ ustanoviť pôsobnosť finančnej polície v štádiu pred konaním na súde. Navrhuje sa, aby finančná polícia bola tým orgánom, ktorý preskúmava oznámenia podané na základe § 3 a vykonáva všetky potrebné zisťovania a získavania dôkazov, ktoré potvrdia alebo vyvrátia skutočnosti uvedené v oznámení. Pôsobnosť finančnej polície je obdobná ako napríklad pri činnosti v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

    § 7 odsek 1. Prokurátor preskúma najmä údaje a dôkazy podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d). Ak prokurátor považuje za potrebné podnet doplniť alebo vykonať ďalšie preskúmavanie príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia majetku osoby, požiada o doplnenie alebo ďalšie preskúmanie finančnú políciu. Finančná polícia je povinná žiadosti prokurátora v určenej lehote vyhovieť.

    Odsek 2. Prokurátor požiada osobu označenú v podnete o podanie vysvetlenia alebo predloženia dôkazov o tom, akým spôsobom nadobudla majetok uvedený v podnete. Táto osoba je povinná žiadosti prokurátora vyhovieť do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Vysvetlením sa rozumie najmä predloženie listín a označenie iných dôkazov potvrdzujúcich spôsob nadobudnutia majetku. Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie upravuje konanie prokurátora po doručení podnetu od finančnej polície. Prokurátor najmä posúdi skutočnosti, ktoré sú v danom podnete uvedené a rozhodne o podaní návrhu a doplnení podnetu.

    § 8 odsek 1. Prokurátor podá súdu na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov, ďalej len návrh, ak po a zo zistených skutočností odôvodnenie usudzuje, že hodnota majetku osoby označenej v podnete presahuje najmenej o tisícnásobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy, ktoré táto osoba mohla dosiahnuť a po b osoba označená v podnete nepodá vysvetlenie podľa § 7 ods. 2 alebo jej vysvetlenie prokurátor nepovažuje za dostatočné.

    Odsek 2. Návrhom sa prokurátor domáha rozhodnutia o vyslovení nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. V návrhu prokurátor okrem náležitostí podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom, odkaz 7, uvedie identifikačné údaje osoby, proti ktorej návrh smeruje (ďalej len odporca) a hodnotu majetku, ktorým má byť rozhodnutím vyslovený za majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov.

    Odsek 3. Súd môže na návrh prokurátora predbežným opatrením podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom, odkaz č. 8, uložiť odporcovi, aby nenakladal s určitým majetkom v hodnote uvedenej prokurátorom v návrhu. Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie: § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: § 74 až § 77 Občianskeho súdneho poriadku. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie upravuje podmienky podania návrhu na konanie pred súdom a náležitosti podania na súd.

    § 9. Ak prokurátor v konaní pred súdom preukáže existenciu rozdielu vo výške minimálne tisícnásobku minimálnej mzdy medzi preukázateľnými príjmami odporcu, ktoré mohol dosiahnuť, a jeho skutočným majetkom, súd rozhodnutím vysloví, že tento majetkový rozdiel uvedený v návrhu podľa § 8 ods. 2 odporca nadobudol z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu. Ak v konaní pred súdom odporca preukáže opak, súd návrh podľa § 8 ods. 2 zamietne. Odôvodnenie: Navrhuje sa zmena podľa dohody dôkazného bremena v tomto zákone.

    § 10 odsek 1. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa § 8 a § 9 sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdom, odkaz č. 9.

    Odsek 2. Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup prokurátora podľa § 7 sa použijú ustanovenia osobitného zákona, odkaz č. 10. Ustanovenia podľa osobitného zákona o vybavovaní podnetu sa nepoužijú.

    Odsek 3. Postupom podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby za protiprávne konanie postihnuteľné podľa osobitného predpisu.

    Odsek 4. Na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis, odkaz č. 12.

    Odsek 5. Ak po podaní návrhu podľa § 8 ods. 1 bolo začaté voči tomu istému odporcovi konanie pred súdom podľa osobitného predpisu, odkaz č. 13, ktoré sa týka spôsobu nadobudnutia majetku, voči ktorému návrh podľa § 8 ods. 1 smeruje, súd uznesením konanie podľa § 9 preruší až do právoplatného skončenia konania podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 9 znie: Občiansky súdny poriadok. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 10 znie: Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 11 znie: Napríklad zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 415, § 420 a § 451 Občianskeho zákonníka. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 12 znie: Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 13 znie: Zákon č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    § 11. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2005. Odôvodnenie: Navrhovaný § 10 obsahuje spoločné ustanovenia vo vzťahu k použitiu k osobitným predpisom tak na konanie podľa tohto zákona, aj vo vzťahu k náhrade škody a k súbehu konania podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, napríklad trestného konania.§ 11 obsahuje návrh, podľa ktorého by tento návrh zákona mal nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2005.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predkladám. Predmetné návrhy sú naozaj výsledkom konsenzu a dlhej práce a snahy o nájdenie dohody a čo najlepšieho variantného riešenia, preto vás prosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli v rozprave, a prosím o zamietnutie vzhľadom na uvedené pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli a sú uvedené v spoločnej správe. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ešte v rozprave chce vystúpiť pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som oceniť pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný a ktorý podľa mojej mienky výrazne vylepšuje návrh zákona a robí z návrhu zákona dôležitý nástroj boja proti latentnej kriminalite, ktorá sa ťažko odhaľuje, ale ktorá znamená obrovské majetkové zisky pre organizovaný zločin a pre iné prvky v kriminálnom prostredí. Práve organizovaný zločin svojou majetkovou podstatou – tým, že disponuje obrovským majetkom –, umožňuje páchanie ďalšej trestnej činnosti. Na tej podstate je organizovaný zločin založený.

    Myslím si, že sa veľmi dobre podarilo rozvrhnúť aj dôkazné bremeno v § 9 návrhu, kde bremeno tvrdenia, len bremeno tvrdenia by znášal prokurátor a len čo by ho uniesol, by sa dôkazné bremeno obrátilo a odporca by vyvrátiteľnú prezumpciu mohol vyvrátiť tým, ak preukáže legálnosť príjmov, z ktorých majetok nadobudol.

    Samozrejme, že najväčšie diskusie aj v prvom čítaní v snemovni boli, aj keď sa diskutovalo o vládnom návrhu zákona o dôkaznom bremene. Musím veľmi otvorene povedať, že v prípade, že by celé dôkazné bremeno znášal prokurátor, bol by zákon zbytočný. Ak prokurátor má dôkazy o konkrétnej nelegálnej transakcii, kriminálnej transakcii, z ktorej bol majetok získaný, tak môže začať trestné stíhanie pre konkrétny trestný čin. Na to máme Trestný poriadok. Taký zákon by bol úplne zbytočný a nemalo by žiaden zmysel takto zákon prijímať a aj preto považujem za neprijateľné niektoré návrhy, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy.

    Musím povedať, že diskusie, ktoré boli o tomto zákone vedené, neboli vedené vždy celkom korektne, pretože obdobné úpravy majú viaceré európske krajiny, či je to Taliansko, Írsko, alebo Veľká Británia. Keď sme pripravovali aj vládny návrh zákona, tak sme dlhé dni diskutovali o právnej úprave, o jej ústavnosti. O tom, aby zákon bol na jednej strane ústavný a na druhej strane aby bol efektívny, aby bol razantný. Samozrejme, že sa vždy voči radikálnejším nástrojom boja proti korupcii znesie vlna kritiky. V minulosti sa vlna kritiky zniesla napríklad pri agentovi, pri jeho širšom využívaní. Ale osvedčil sa a ľudia sú ochotní dnes spolupracovať s políciou na odhaľovaní korupcie. Zdá sa, že takto kritizované zákony môžu byť v praxi veľmi efektívne.

    Dovoľte mi na záver ešte odcitovať dva odseky zo známej Parížskej deklarácie, ktorá bola v roku 2003 prijatá viacerými veľmi významnými autoritami v oblasti najmä trestného práva. Túto deklaráciu podpísali traja nositelia Nobelovej ceny, podpísala ju bývalá Vysoká komisárka pre ľudské práva, bývalá írska prezidentka Mary Robinson, podpísal ju bývalý taliansky sudca Antonio di Pietro, španielsky sudca Baltasar Garzón, čílsky sudca Juan Guzman, bývalý hlavný prokurátor v Miláne Francesco Borrelli, jednoducho veľmi známe kapacity v oblasti boja proti zločinu. Tie odseky znejú takto: „Štáty musia zabezpečiť, aby verejní činitelia mali zákonnú povinnosť poskytnúť vierohodné vysvetlenie o pôvode svojho majetku a zabezpečiť prepadnutie aktív v tých prípadoch, ak nebudú vedieť k spokojnosti súdu poskytnúť rozumné vysvetlenie.“ Tento odsek veľmi zrejme hovorí aj o tom, ako má byť rozvrhnuté dôkazné bremeno.

    A na záver tejto deklarácie osobnosti trestnej justície píšu: „Naše generácie musia uskutočniť maximum na obnovenie dôvery v naše politické, ekonomické systémy a v tých, ktorí v rámci nich vykonávajú vysoké funkcie. Tie osoby, ktoré nás vedú v čase globalizácie, znášajú obrovskú zodpovednosť. Aby ostatní z nás mali nádej, musia byť tieto osoby mimo podozrenia a musia prijať kroky, ktoré sme načrtli, a to ako vec najvyššej naliehavosti.“

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, boj proti korupcii je vážna vec. Ak chceme, aby ho podporovali občania, musia ho najskôr podporovať politici. Preto vás chcem požiadať, aby ste podporili návrh zákona v znení pozmeňujúceho návrhu, ako ho predniesol pán poslanec Madej. Ďakujem.

  • Pán poslanec? Nie. Pán minister bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Áno, nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko. Je to kompaktný pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Madej. Jediná otvorená otázka, ktorá zostala vlastne aj po tomto pozmeňujúcom návrhu, je ten tisícnásobok minimálnej mzdy, že prokurátor bude postihovať len ten majetok, ten majetkový rozdiel, ktorý presiahne tisícnásobok minimálnej mzdy, čiže ten rozdiel je teraz podľa platného stavu 6 500 000 korún. Problém je, že povedzme aj tá polovica, že aj 3 000 000 nelegálneho majetku by mala byť postihnutá, ale keď uvážime, že treba niekde spraviť nejakú hranicu, kde je súdny postih ešte efektívny, adekvátny, tak nezostáva nám nič iné, ako túto mieru akceptovať a uvidieť, ako sa to v praxi potom uplatní, keď to prijmeme. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám oznámiť výsledok rokovania poslaneckého grémia. V poslaneckom grémiu došlo k dohode, že hlasovať sa bude až zajtra o 11.00 hodine a teraz pokračujeme v rokovaní druhými čítaniami. Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1100).

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister je tu, takže už aj prichádza.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, mikrofón je váš len na chvíľočku.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom návrhu zákona je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady o sprostredkovaní poistenia.

    Medzi najdôležitejšie ciele návrhu zákona patrí najmä zavedenie nových kategórií sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia pôsobiacich na slovenskom poistnom trhu. Zavádza sa inštitút registra sprostredkovateľov poistenia a zaistenia, ktorý umožňuje pôsobiť v iných členských štátoch, ako aj sprostredkovateľom poistenia a zaistenia z iných členských štátov pôsobiť na území Slovenskej republiky. Upravuje požiadavky na odbornú spôsobilosť sprostredkovateľov poistenia a zaistenia. Upravuje tiež podmienky dohľadu nad touto činnosťou, ktorý do konca tohto roka vykonáva Úrad pre finančný trh a od 1. januára 2006 prechádza vykonávanie dohľadu do pôsobnosti Národnej banky.

    Ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní, ktoré máme pod tlačou 1100.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona, tak ako aj ostatné výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v stanovenom termíne a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre zdravotníctvo svojimi uzneseniami odporúčajú Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi predmetný vládny návrh. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme v spoločnej správe, a je ich dokopy 16, s tým, že 14 odporúča gestorský výbor schváliť a 2 neschváliť.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Teraz otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlási sa sám pán spravodajca. Nikto viac sa nehlási, končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som informovať ctenú snemovňu, že v gestorskom výbore sa nám nepodarilo dotiahnuť niektoré veci tak, aby mohli byť zahrnuté v spoločnej správe, a preto si dovolím dať dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu.

    Jeden sa týka technickolegislatívnych pripomienok a jeden sa týka upresnenia práce, respektíve zmlúv maklérov s poisťovňami a vyriešenie tohto problému. Tento návrh, ktorý je pod č. 2, vznikol v spolupráci výboru a ministerstva financií a asociácie maklérov. Konkrétne návrhy.

    Pozmeňujúci návrh č. 1. V čl. I navrhujem vykonať zmeny. Po prvé, v § 1 ods. 2 písm. h) sa vypúšťajú slová „Európskej únie“. Odôvodnenie: Účelom úpravy je rozšírenie výnimky z uplatnenia zákona podľa § 1 ods. 2 písm. h) aj na členské štáty európskeho hospodárskeho priestoru.

    Po druhé, v § 10 ods. 5 sa slová „na celom území Európskej únie“ nahrádzajú slovami „na území členských štátov“. Odôvodnenie: Účelom úpravy je zosúladenie § 10 ods. 5 v znení § 1 ods. 2 písm. h).

    Po tretie, v § 13 ods. 1 písm. d) sa na konci „čiarka“ nahrádza „bodkočiarkou“ a pripájajú sa tieto slová: „Ak navrhovateľa po podaní návrhu na zrušenie zápisu v registri požiadal výlučný sprostredkovateľ poistenia alebo podriadený sprostredkovateľ poistenia, alebo ak sa skončila platnosť zmluvy a navrhovateľ s výlučným sprostredkovateľom poistenia alebo podriadeným sprostredkovateľom poistenia neuzavrel novú zmluvu, je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu týchto osôb v registri do 30. dňa odo dňa, po prvé, doručenia žiadosti výlučne od sprostredkovateľa poistenia a podriadeného sprostredkovateľa poistenia alebo, po druhé, skončenia platnosti zmluvy.“ Odôvodnenie: Účelom úpravy je doplnenie povinnosti navrhovateľa podať návrh na zrušenie zápisu výlučného sprostredkovateľa poistenia alebo podriadeného sprostredkovateľa poistenia, ak navrhovateľa o zrušenie zápisu v registri požiadali tieto osoby, alebo ak sa skončila platnosť zmluvy týchto osôb s navrhovateľom.

    Po štvrté, v § 21 ods. 1 sa slová „činnosť poisťovacieho makléra alebo poisťovacieho agenta podľa doterajších predpisov“ nahrádzajú slovami „sprostredkovanie poistenia v súlade s doterajšími predpismi“. Odôvodnenie: Účelom úpravy je upresnenie prechodného ustanovenia vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré podľa doterajších predpisov vykonávali sprostredkovanie poistenia.

    Po piate, v čl. II za doterajší bod 16 vložiť nový bod, ktorý znie: V § 63 ods. 2 sa slová „právnická osoba, ktorej bolo odňaté takéto povolenie“ nahrádza slovom „úrad“. Ďalšie body návrhu zákona bude treba náležite prečíslovať. Odôvodnenie: Úprava vyplynula z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 26 z 26. januára 2005 k návrhu opatrení na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku pod bodom 8.

    Po šieste, za doterajší čl. IX sa vkladá čl. X, ktorý znie: „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 95/1992 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 430/2003 Z. z. a zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 580/2004 Z. z., zákonom č. 645/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z. a zákonom č. 7/2005 Z. z. a týmto zákonom.“ Odôvodnenie: Účelom úpravy je doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia pre predsedu Národnej rady na vyhlásenie úplného znenia zákona, nakoľko tento zákon má už šesť noviel. Doterajší čl. X sa označuje ako čl. XI.

    A ten druhý pozmeňujúci návrh – v čl. I navrhujem vykonať tieto zmeny: V § 7 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Poisťovací maklér môže vykonať sprostredkovanie poistenia aj na základe zmluvy s jednou alebo viacerými poisťovňami. V tejto zmluve sa nesmie dohodnúť vykonávanie činnosti podľa § 2 písm. a) prvého bodu a druhého bodu na vykonávanie a vykonávanie činnosti podľa § 2 písm. a) tretieho bodu až šiesteho bodu, ak sú dohodnuté v zmluve s klientom.“ Odôvodnenie: Účelom je doplnenie možnosti pre poisťovacieho makléra vykonávať sprostredkovanie poistenia aj na základe zmluvy s poisťovňou. Tento spôsob vykonávania sprostredkovania poistenia poisťovacím maklérom sa na území Slovenskej republiky uplatňuje už viac rokov a neumožnenie pokračovania v tejto praxi by znamenalo vážne ohrozenie činnosti poisťovacích maklérov.

    V čl. II po prvé, v bode 2 v § 2 ods. 1 za slovami s výlučným sprostredkovateľom poistenia sa slovo „a“ nahrádza „čiarkou“ a za slová „poisťovacím agentom“ sa vkladajú slová „a poisťovacím maklérom“. Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie: 1c § 7 zákona č., ktoré ešte nemá číslo/2005 Z. z. Odôvodnenie: Účelom je v nadväznosti na úpravu čl. I § 7 ods. 1 doplnenie poisťovacieho makléra medzi subjekty, s ktorými poisťovňa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 95 uzaviera zmluvu, ktorej obsahom je sprostredkovanie poistenia.

    Po druhé, v § 2 ods. 1 sa doterajší odkaz 1c označí ako odkaz 1d, a po tretie, v bode 3 v § 2 ods. 2 sa novo označený odkaz 1d označuje ako odkaz 1e. Odôvodnenie: Ide o legislatívne úpravy v nadväznosti na bod 1, úprava v bode 3 súvisí s pozmeňujúcim návrhom č. 15 spoločnej správy výborov Národnej rady. To je všetko. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete na záver ešte slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1095).

    Spoločnú správu máte ako 1095a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh novely zákona o dani z príjmov nadväzuje na programové vyhlásenie vlády a je v súlade s koncepciou daňovej reformy. Zákon o dani z príjmov je jedným z kľúčových zákonov v daňovom systéme, jeho novelizácia je vyvolaná reakciou na potrebné zmeny najmä v oblasti sociálneho systému.

    V predloženom návrhu novely zákona o dani z príjmov je zapracované zvýšenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa z mesačnej sumy 400 korún na 450 korún, t. j. v súčasnosti platná suma daňového bonusu sa zvyšuje zo 4 800 na 5 400 korún ročne.

    Vzhľadom na účinnosť zákona od 1. septembra 2005 sa v tomto zákone osobitne rieši v prechodných ustanoveniach rok 2005, podľa ktorého si môže daňovník v roku 2005 uplatniť za stanovených podmienok daňový bonus na vyživované dieťa v sume 5 400 korún, a to za kalendárne mesiace január až august v sume 400 korún mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume 450 korún mesačne.

    Tento návrh zákona zakladá zvýšený nárok na štátny rozpočet, avšak nebude mať dopad na deficit verejných financií, nakoľko pri tvorbe rozpočtu verejnej správy sa s navrhovanou zmenou už uvažovalo. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancom Imrichovi Hamarčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1588 z 10. mája 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1095) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 630 zo 14. júna 2005 a odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 579 z 9. júna 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, pretože z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 6 poslancov, za návrh nehlasoval nikto, 1 poslanec bol proti a 5 sa zdržali hlasovania.

    Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, sú ich dovedna štyri. Budem odporúčam, aby body 1 a 2 boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru hlasovať tak, že o bodoch 1 a 2 sa bude hlasovať osobitne a o bodoch 3 a 4 taktiež.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 638 z 20. júna 2005. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa zatiaľ nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Fajnor. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán spravodajca Hamarčák a potom vystúpi pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Napriek tomu, že som povďačný za ústretovosť ministerstva financií, pretože tento návrh som predkladal aj na rokovanie výboru a ministerstvo mi prisľúbilo spoluprácu v tom zmysle, že sa pripravuje ďalšia novela tohto zákona a že môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh bude zapracovaný v tejto novele. Napriek týmto skutočnostiam som si dovolil urýchliť tento proces, pretože zákon je otvorený a nie je dôvod čakať na ďalšiu novelu.

    Prečítam pozmeňujúci návrh a potom zdôvodním, prečo tento návrh predkladám. Po prvé, v § 12 ods. 7 písm. c), ktorý momentálne znie: „Podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí“ sa nahrádza textom „podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo obdobnej právnickej osoby v zahraničí určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní“. Odôvodnenie k tomuto návrhu: Touto úpravou sa odstraňuje právna neistota pri interpretácii § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov pri posudzovaní pri zdanených položkách, ktoré môžu byť súčasťou vyplácaných dividend právnickým osobám. S cieľom predísť konfliktu so záväznou smernicou Európskej únie sa navrhuje táto zmena.

    Po druhé, text v § 3 ods. 2 písm. c) „podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnávací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení tichému spoločníkovi“ sa nahrádza textom „podiel na zisku (dividenda) vyplácaný obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo obdobnej právnickej osoby v zahraničí určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, vyrovnávací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi“. Odôvodnenie: Dôvody, ktoré sú uvedené v bode 1, ktorým sa rieši posudzovanie pri zdanených položkách, ktoré môžu byť súčasťou vyplácaných dividend právnickým osobám sa primerane uplatňuje aj na podiele zo zisku prijaté fyzickými osobami.

    Po tretie, v § 5 ods. 2 za slová „alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti“ vkladajú slová „s výnimkou príjmov podľa § 6 až § 8 za predpokladu, že dojednanie cien pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedá princípu nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5“. Posledná veta zostala nezmenená. Odôvodnenie: Ide o legislatívne upresnenie toho, že nie každý príjem, ktorý zamestnanec môže ako nezávislá osoba zmluvne dohodnúť a dostať od svojho zamestnávateľa, sa považuje za príjem zo závislej činnosti.

    Po štvrté, v § 17 ods. 5 sa vypúšťajú slová „zahraničnej“ a „zahraničných“ a pred poslednú vetu sa vkladá veta: „Rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi zahraničnými závislými osobami.“ Odôvodnenie: Ide o odstránenie nerovnakého princípu transferového oceňovania pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb a pri vzťahoch medzi tuzemskými nezávislými osobami.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, platné znenie zákona vyvoláva právnu neistotu v situáciách, keď v zisku, z ktorého sú dividendy a podiely na zisku vyplácané, je zahrnutý aj určitý druh príjmu, ktorý je v zmysle platnej legislatívy oslobodený od dane. Uvediem nasledovné príklady.

    Po prvé, slovenská spoločnosť vlastní zariadenie, z ktorého prevádzky sú príjmy oslobodené od dane z príjmov v zmysle § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Spomenuté zariadenie bolo uvedené do prevádzky v roku napríklad 2003. Podľa prechodných ustanovení zákona o dani z príjmov § 52 ods. 2 sa oslobodenia, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov uplatnia až do uplynutia doby, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenia vzťahujú. Spoločnosť je oprávnená využívať spomenuté oslobodenie od dane z príjmu po dobu piatich rokov počnúc rokom 2003.

    Po druhé, zahraničná spoločnosť realizuje príjem z predaja akcií. V zmysle daňovej legislatívy platnej v štáte rezidencie tejto spoločnosti je príjem z predaja cenných papierov oslobodený od dane z príjmov.

    Tretí príklad. Podľa smernice č. 90/435/EEC o spoločnom systéme zdanenia materských a dcérskych spoločností, takzvaný Parent – subsidiary directive, sú dividendy prijaté spoločnosťou jedného členského štátu Európskej únie od spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie oslobodené od dane z príjmov právnických osôb v štáte príjemcu a od zrážkovej dane v štáte vyplácajúcej spoločnosti. Slovenská spoločnosť ako tretia v poradí prijme dividendu od spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorej zisku sú zahrnuté aj prijaté dividendy oslobodené od dane.

    V uvedených ilustratívnych príkladoch je v zisku spoločnosti určenom na rozdelenie spoločníkom – akcionárom, zahrnutý aj príjem oslobodený od dane z príjmov. Z formulácie podiel na zisku vyplácaný po zdanení uvedenej v platnom zákone o dani z príjmov nie je zrejmé, ako má príjemca dividendy v opísanej situácii postupovať.

    Do úvahy v zásade prichádzajú tieto alternatívy daňového posudzovania prijatých dividend. Po prvé, predmetom dane je celá suma prijatých dividend, a to z toho dôvodu, že časť zisku nebola efektívne zdanená a nie je preto splnená podmienka, že sú vyplácané zo zisku po zdanení.

    Po druhé, predmetom dane je časť prijatých dividend určená v pomere príjmu oslobodeného od dane k celkovému zisku pred zdanením.

    A po tretie, predmetom dane nie je celá suma prijatých dividend, čo však pri doslovnom výklade môže byť posúdené ako porušenie § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov.

    V prvých dvoch uvedených scenároch by si každý akcionár bol povinný zistiť, či vyplácajúca spoločnosť efektívne zdanila celý zisk, z ktorého sa dividenda vypláca. Pri dividendách prijatých od zahraničnej spoločnosti by si to vyžadovalo oboznámenie sa v mnohých prípadoch s pomerne komplikovaným daňovým systémom štátu, v ktorom má vyplácajúca spoločnosť sídlo.

    Pri druhej alternatíve by akcionár bol navyše povinný požiadať vyplácajúcu spoločnosť aj o vyčíslenie príjmov oslobodených od dane z dôvodu kalkulácie pomeru, v akom by bol povinný zahrnúť prijaté dividendy do svojho základu dane. Obe tieto alternatívy interpretácie § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov by skomplikovali v konečnom dôsledku a podstatne obmedzili praktickú použiteľnosť tohto ustanovenia.

    Predpokladá sa, že toto nebolo zámerom tvorcu zákona, naopak, deklarovaným zámerom bolo zjednodušenie systému zdanenia príjmov. Podľa materiálu Koncepcia daňovej reformy 2004 až 2006 a dôvodovej správy k zákonu o dani z príjmov má byť postavený na zásade jedného priameho zdanenia. V súlade s touto zásadou výsledok hospodárenia spoločnosti, ktorý je určený na rozdelenie spoločníkom – akcionárom, t. j. podľa legislatívy štátu vyplácajúcej spoločnosti je považovaný za výsledok hospodárenia, po zdanení by viac nemal byť predmetom zdanenia.

    Dá sa predpokladať, že zámerom tvorcu zákona nebola formulácia podiel na zisku vyplácaný po zdanení negovať oslobodenie od dane z príjmov, ktoré boli daňovníkovi priznané zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov alebo legislatívou štátu, v ktorej je vyplácajúca spoločnosť daňovým rezidentom.

    Okrem uvedeného je tiež potrebné upozorniť na § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov, ktorý sa uplatňuje aj na dividendy prijaté slovenskou spoločnosťou od dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktorej zisk je sčasti alebo aj úplne tvorený dividendami oslobodenými od dane, tak ako som to už uviedol. Interpretácia citovaného ustanovenia podľa alternatívy jeden, respektíve dva by narušila systém zdanenia dividend uplatňovaný v rámci Európskej únie a predstavovala by porušenie spomenutej Parent – subsidiary directive. Táto problematika je riešená doplnením, respektíve zmenou § 12 ods. 7 písm. c), ktoré som uviedol. Dôvody uvedené v časti I sa vzťahujú aj na § 3 ods. 2 písm. c), ktorý sa týka fyzických osôb.

    Pozmeňujúci návrh na doplnenie § 5 ods. 2 predstavuje legislatívne upresnenie toho, že nie každý príjem, ktorý zamestnanec poberá od svojho zamestnávateľa, sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Napríklad úrokové príjmy plynúce zamestnancovi na základe úveru poskytnutého zamestnávateľovi sa nepovažuje za príjem zo závislej činnosti, ak dohodnutá úroková sadzba a ostatné podmienky úveru dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedajú tomu, na čom by sa dohodli nezávislé osoby v porovnateľnom obchodnom vzťahu.

    Ďalším príkladom sú rôzne motivačné schémy, ktoré zamestnávateľ pri obvyklom plate ponúka svojim zamestnancom, napríklad opcie nákupu akcií zamestnávateľa. Príjmy plynúce zamestnancovi z takto nadobudnutých akcií, dividendy, príjmy z predaja akcií a podobne by sa nemali považovať za príjem zo závislej činnosti, ak ceny vo všetkých vzájomných vzťahoch, ktoré medzi zamestnancom a zamestnávateľom v rámci týchto schém vznikajú, sa nelíšia od cien, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných vzťahoch. Ak je dodržaný princíp nezávislého vzťahu, dividendové príjmy plynúce od zamestnávateľa v rámci týchto schém by sa mali posudzovať rovnako ako dividendy prijaté nezávislou osobou, ktorá nie je zamestnancom, t. j. mali by byť vylúčené z predmetu dane z príjmov.

    Podľa platného znenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa princípy transferového oceňovania použijú iba pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb. Podľa dôvodovej správy zámerom pozmeňujúceho návrhu zákona o dani z príjmov bolo, aby sa tieto princípy použili aj vo vzťahoch medzi tuzemskými závislými osobami. Na dosiahnutie tohto zámeru je navrhnutá úprava § 17 ods. 5.

    Na záver chcem podotknúť, že návrh je zlučiteľný s právom Európskej únie. Vychádza zo smernice č. 90/435/EEC o spoločnom systéme zdanenia materských a dcérskych spoločností, takzvaných Parent – subsidiary directive a nemal by mať žiadny vplyv na štátny rozpočet a nekladie ani nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo a vás, páni kolegovia, panie kolegyne, by som chcel požiadať o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa teraz prihlásil pán poslanec Fajnor ako druhý a posledný. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcem vás poprosiť o pokoj v rokovacej sále, pretože nepatrí sa mi to povedať, ale mal som pocit, že vystúpenie pána Hamarčáka skoro nikto nepočúval. Tak dám prestávku a vybavme si veci, ktoré máme, ale zachovajme parlamentu určitú hodnotu na to, aby vystúpenia boli nielen počúvané, ale aby mali aj zmysel.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, môžem vás poprosiť, keby sme dali priestor na rokovanie v tejto sále, alebo ste zato, aby som dal prestávku? Nech sa páči, pán Fajnor.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov považujem za, žiaľ, čisto kozmetický, aj keď môže byť prezentovaný zo strany vládnej koalície ako dojemná starostlivosť a ústretové kroky vo zvyšovaní životnej úrovne rodín s deťmi a menej pozorní občania si môžu myslieť, že v sociálnej oblasti sa začína politika drobných úspešných krokov v prospech občana.

    Chcem zdôrazniť, že celý systém zdaňovania a daňových bonusov je nespravodlivý a v podstate ho pozitívne nepocíti žiadna príjmová skupina. Nízkopríjmové rodiny nebudú mať taký daňový základ, aby si vôbec mohli daňový bonus uplatniť. Rodiny patriace do vyšších príjmových skupín majú dosť možností krátiť daňový základ pri zdaňovaní významnejších súm, navyše zvýšenie daňového bonusu o pár sto korún ročne sa stratí napríklad už len pri zaokrúhľovaní. Čo sa týka dopadu návrhu na stredné vrstvy, uvediem príklad.

    Príjem obidvoch rodičov 120 000, inflácia prehnane optimistická, dajme tomu 4 percentá, ročná strata 4 800 korún, rozdiel medzi starým a novým bonusom 600 korún na dieťa. Takto si ja skutočne podporu štátu na vyživované dieťa nepredstavujem. Aj keď poznamenávam, že spojenie bonusu a inflácie nie je ekonomicky a fiškálne celkom v poriadku, ale umožňuje pripomenúť, že vláda dá omrvinku a zoberie celý bochník. Nemôžem súhlasiť s tým, že navrhovaných 50 Sk mesačne na jedno dieťa bude stimulom na hľadanie si zamestnania. Otázka je, či sa dá nájsť nejaké zamestnanie v chudobných regiónoch alebo stimulom na samozamestnanie pri súčasných nehoráznych povinných odvodoch.

    Vážení prítomní, vážené kolegyne, kolegovia, hlavne z KDH poprosím, pretože v rámci desatora vedia, o čom rozprávam. V záujme občanov žijúcich z priemerného a nižšieho platu návrh na zvýšenie hodnoty daňového bonusu, samozrejme, podporím. Zároveň však zdôrazňujem, že ide o sypanie prachu do očí drvivej väčšine rodičov. Preto predkladám pozmeňujúci návrh na jeho skvalitnenie. Ak má táto snemovňa skutočný záujem robiť politiku pre občana, ja verím, že môj návrh všetci podporíte. Preto mi dovoľte, aby som odcitoval môj predkladaný pozmeňujúci návrh.

    Podľa § 29 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1095). Navrhujem. V čl. I ods. 1 sumu 5 400 nahradiť sumou 6 000; v čl. I ods. 2 sumu 5 000 nahradiť sumou 5 400 a sumu 450 Sk mesačne nahradiť sumou 550 Sk mesačne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že vy všetci, ktorí ste ma pozorne počúvali a ktorí určite máte sociálne cítenie, ma podporíte. Dovoľte mi, aby som originál pozmeňujúceho návrhu aj s 15 podpismi odovzdal spravodajcovi. Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Tkáčovi a poprosím, pán poslanec Banáš, keby ste pracovali tak, aby mohli všetci pracovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som podporiť návrh, ktorý predložil pán poslanec Fajnor z viacerých dôvodov. Verím, pán podpredseda vlády a minister financií, že tie almužny, ktoré teraz budete postupne zapájať zrejme do legislatívneho procesu, neskončia ako to, čo ste predviedli pred voľbami 2002 a čo bol jeden z najväčších volebných a sociálnych podvodov v tejto krajine v histórii, keď ste 22 zákonmi rušili bez tripartity po roku 2002 po tom, čo ste prišli do vlády, väčšinu sociálnych opatrení, na ktoré vám ľudia naleteli, keď vám dávali hlasy pred voľbami 2002.

    Preto akýkoľvek sociálny pokus tejto pravicovej vlády je minimálne podozrivý a pripomína tu „prupoviedku“ o pastierovi, ktorý toľkokrát kričal, že ide vlk, až mu ľudia prestali veriť a vlk mu zožral ovce.

    Chcem ešte v tejto súvislosti uviesť, prečo podporím tento návrh. Keď som čítal návrh o sociálnej situácii obyvateľstva podpísanú vaším kolegom a predsedom pobočky ministerstva financií ministrom práce Kaníkom, že táto správa by u mňa neprešla ani na porade vedenia ministerstva práce. Tam sa hovorí o tom, že ako, koľko, počet poberateľov dávok sociálnej pomoci, ako to klesá. Ja, keď idem cez Piešťany a vidím tam barlolamača, tak si tam predstavím vždy ministra Kaníka, len rozdiel je ten, že piešťanský barlolamač láme svoju barlu a Kaník berie barly cudzím.

    V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že neexistuje komplexná rodinná politika zo strany súčasnej vlády a že aj podľa správy Rady Európy jedna tretina detí je v pásme chudoby. Preto plne podporujem návrh pána poslanca Fajnora a verím, že nová vláda mu ho nezoberie.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec Fajnor, chcem len povedať, že to, čo ste povedali v rozprave o tom daňovom bonuse, že si ho nízkopríjmové skupiny aj tak nemajú čo odpočítať, lebo že majú nízky daňový základ, svedčí len o tom, že neviete, čo daňový bonus je, s prepáčením, pretože daňový bonus je práve konštruovaný tak, aby aj tí, ktorí neplatia žiadnu daň, teda platia nulovú daň, dostali tento príspevok, tieto prostriedky od daňového úradu. Takže, samozrejme, kto má nulovú daň alebo tí, ktorí majú nižší daňový základ, ako je tá suma daňového bonusu, dostávajú peniaze vyplácané. Takže nie je to tak.

    Čo sa týka toho vášho návrhu, chcem povedať, že ten návrh na schválenie vyššej sumy nie je krytý v štátnom rozpočte, a teda, ak by takýto návrh prešiel, musel by som tento návrh vládnej novely zákona o dani z príjmu stiahnuť, a teda chcem len upozorniť, že všetci, ktorí budú hlasovať o vyššom príspevku, teda o vašom pozmeňujúcom návrhu, môžu týmto spôsobiť, že daňový bonus nebude zvýšený vôbec. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1118), spoločná správa číslo 1118a.

    Teraz prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom návrhu zákona je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskej únie o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov.

    Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, patrí najmä zjednotenie doterajšieho kótovacieho prospektu a prospektu cenného papiera podľa jednotného formátu platného v celej Európskej únii, zjednodušenie administratívnych postupov schvaľovania projektov, zavedenie európskeho pasu pre emitentov, väčšia flexibilita pri zostavovaní prospektov a predĺženie platnosti prospektu zo súčasných šiestich mesiacov na dvanásť mesiacov. Súčasťou tohto návrhu je aj vyvolaná novelizácia zákona o burze cenných papierov, tiež novelizácia zákona o dlhopisoch a novelizácia Občianskeho zákonníka. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Minárikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou, pretože ma výbor poveril za spoločného spravodajcu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nasledujúcu spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to: výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a ústavnoprávneho výboru. Všetkým týmto výborom bol tento návrh, ktorý máte ako tlač č. 1118, pridelený uznesením č. 1589 z 10. mája 2005.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne okrem ústavnoprávneho, ktorý tento návrh prerokoval až 20. júna 2005. Gestorský výbor do začatia svojho rokovania o tomto vládnom návrhu nedostal žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996.

    V časti III tejto správy sa hovorí, ako rokovali tie výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený. Prerokovali to v čase od 9. do 20. júna 2005 a všetky výbory odporúčajú Národnej rade schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Pozmeňujúce návrhy sú zosumarizované v časti IV pod bodmi 1 až 34 s tým, že budem odporúčať na základe uznesenia nášho výboru, aby sme o týchto bodoch hlasovali spoločne okrem bodu 21 s tým, aby sme tieto body schválili. Ak tieto body budú schválené, tak bod číslo 21, ktorý gestorský výbor navrhuje neschváliť, už sa hlasovať nebude, pretože je to vykryté bodom číslo 22.

    Gestorský výbor na základe prerokovania vo výboroch a na základe diskusie vo výbore v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, o ktorých som hovoril v časti IV.

    Zároveň ma svojím uznesením poveril za spoločného spravodajcu. Poveril ma predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Zároveň mi odporučil, aby som odporučil postúpiť do tretieho čítania ihneď po ukončení rozpravy a odhlasovaní návrhov v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Fajnor? Pán poslanec Fajnor, ústne sa hlásite do rozpravy?

  • Hlasy zo sály.

  • Takže do rozpravy sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme pokračovať v rokovaní. Chcem len upozorniť, že tlač 816a spoločná správa nie je hotová, tú nebudeme prerokúvať a teraz by sme prerokovali zákony, ktoré mal predložiť pán Rusko. V zastúpení pána ministra Ruska predloží tieto zákony v parlamente pán podpredseda vlády a minister financií. Tak aby som to uviedol, pôjde o druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1087) a spoločná správa 1087a.

    Pán podpredseda vlády Mikloš, prosím, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto zákonom sa implementujú do právneho poriadku Slovenskej republiky tie ustanovenia nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o detergentoch, ktorými sa toto nariadenie v podmienkach Slovenskej republiky vykonáva. Ide o povinnosti podnikateľov v oblasti detergentov všeobecne a úlohy Centra pre chemické látky a prípravky pri uvádzaní detergentov na trh Európskej únie vrátane Slovenskej republiky.

    Novela zákona vykonáva tiež niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré vzišli z aplikácie zákona v praxi. Zákon prináša aj zmenu vo veci postavenia centra, ktoré bude ako rozpočtová organizácia zapojená na rozpočet ministerstva hospodárstva.

    S pozmeňujúcimi návrhmi a odporúčaniami gestorského Výboru Národnej rady SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tak ako sú uvedené v spoločnej správe predkladateľa, sa ministerstvo hospodárstvo stotožňuje. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo pánovi Přidalovi, aby ako poverený člen výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predniesol stanovisko, odôvodnil návrh gestorského výboru.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi predniesť spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní v súlade s rokovacím poriadkom Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory predmetný návrh zákona neprerokovali ani poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol tento zákon pridelený a prijali uznesenia s návrhmi zákon schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v prílohe uznesenia s výnimkou ústavnoprávneho výboru, ktorý neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    V časti IV spoločnej správy je uvedených 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov a gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto bodoch spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Takisto gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade túto spoločnú správu a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy, prosím, k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1098, spoločná správa tlač 1098a. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona zohľadňuje skutočnosť, že na úrovni Európskej únie sa zásadne mení prístup k požiadavkám na jednotnú úpravu umiestňovania chemických látok, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok a obchodu s týmito látkami s tretími krajinami, ako aj ich umiestňovanie na vnútornom trhu Európskej únie.

    Vo februári 2004 bolo schválené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré upravuje podmienky na umiestňovanie chemických látok, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok, t. j. drogových prekurzorov na vnútorný trh Európskej únie. Toto nariadenie s účinnosťou od 18. 8. 2005 zruší smernicu Rady č. 92/109/EHS, ktorá túto problematiku doposiaľ rámcovo upravovala. Ide najmä o zadefinovanie orgánov štátnej správy konajúcich vo veci predmetného nariadenia a rozpracovanie podmienok kontrolnej činnosti určenia sankcií vrátane ponúk a tak ďalej.

    Predloženým návrhom zákona sa zabezpečujú požiadavky uvedené v uvedených nariadeniach. S pozmeňujúcimi návrhmi a stanoviskom gestorského výboru uvedeným v spoločnej správe sa ministerstvo hospodárstva stotožňuje. Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pani poslankyni Beáte Brestenskej a prosím ju, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky poverila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1098).

    Dňom 10. mája 2005 Národná rada uznesením č. 1586 pridelila vládny návrh na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre zdravotníctvo. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory zákon neprerokovali. V stanovenom termíne všetky tri výbory pridelený návrh zákona prerokovali, ústavnoprávny 14. júna 2005 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných; výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 9. júna 2005 pod č. 583 a prijal platné uznesenie, návrh zákona schválil so zmenami a doplnkami; Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona 15. júna 2005 uznesením č. 226 odporučil Národnej rade zákon prijať s pripomienkami a uzneseniami.

    V spoločnej správe gestorský výbor prerokoval takisto ten návrh zákona a vzniklo 24 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, ktorú máte pred sebou. Gestorský výbor navrhuje o bodoch 1a ž 24 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. Gestorský výbor zároveň na základe stanoviska výborov v súlade s § 79 ods. 4, § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Spoločnú správu výboru o výsledku prerokovania navrhovaného zákona a o zmene a doplnení tohto zákona (tlač 1098a) v druhom čítaní gestorský výbor schválil pod č. 608 z 20. júna 2005. Súčasne ma poveril ako spravodajkyňu predložiť návrh spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Kto sa ústne hlási do rozpravy, prosím? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, pretože som zaváhal, kto ho bude predkladať a v tom vošiel pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Lipšic. Takže uvediem druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z.

    Vládny návrh zákona je tlač č. 1091, spoločná správa je tlač č. 1091a.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uvedený vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o stručnú novelu zákona o Justičnej akadémii, ktorej cieľom je reagovať na problémy, ktoré sa vyskytli najmä v súvislosti s prijatím ďalších zákonov. Ide konkrétne o zákony, ktoré realizovali optimalizáciu súdnej sústavy, kde oproti pôvodnému návrhu vlády nebol zrušený Krajský súd v Trnave, kde sa predpokladalo sídlo Justičnej akadémie. Z toho dôvodu navrhujeme, aby sídlo Justičnej akadémie bolo presunuté do priestorov zrušeného Okresného súdu v Pezinku.

    Navrhovaná právna úprava sa dopĺňa aj o ustanovenie upravujúce hmotné výhody riaditeľa akadémie, upravuje dĺžku funkčného obdobia zástupcu riaditeľa akadémie a dopĺňa sa pôsobnosť akadémie, v rámci ktorej akadémia zabezpečuje databázu súdnych prípadov a databázu psychologických testov na výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu.

    Dovoľte mi, pán predsedajúci, sa veľmi stručne vyjadriť k spoločnej správe výborov s tým, že súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením z 10. mája 2005 č. 1590 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o Justičnej akadémii na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Justičnej akadémii odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 830 zo 14. júna 2005, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 612 z 13. júna 2005, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 364 zo 7. júna 2005.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy. Je ich celkovo šesť, nebudem ich čítať, spoločnú správu kolegovia majú v laviciach rozdanú.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 až 6 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Justičnej akadémii schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. júna 2005 č. 839. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil k tomuto bodu programu. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Končím možnosť ďalších prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších prepisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač č. 1108, spoločnú správu 1108a a teraz prosím podpredsedu vlády pána ministra Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o prvú právnu úpravu bezplatného poskytovania právnej pomoci osobám, ktoré sú v hmotnej núdzi.

    Návrh právnej úpravy ide dvomi smermi. Na jednej strane smerom k aproximácii smernice Rady z roku 2003, ktorá sa týka spoločných pravidiel právnej pomoci pri cezhraničných sporoch. Takisto sa ale snažíme riešiť otázku poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch, ktoré nemajú cezhraničný prvok, ktorým návrhom chceme zabezpečiť reálny prístup k ústavou deklarovaným právam občanov, ktoré sa týkajú práva na právnu pomoc. Návrh zákona tým komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám tak vo vnútroštátnych, ako aj v cezhraničných sporoch. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania a návrh stanovuje kritériá, na základe ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Tie podmienky sú jednak samotná hmotná núdza, ale aj situácie, ak nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva, teda ak nie je právo premlčané alebo zaniknuté.

    Takisto návrh určuje inštitucionálne zabezpečenie posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci. Upravuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosti jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

    Dovoľte mi ešte, pán predsedajúci, sa stručne vyjadriť k návrhom zo spoločnej správy, kde si dovolím vyjadriť súhlas so všetkými bodmi, s výnimkou bodov 2, 5, 8, 10 a 22 a stručne poviem dôvod toho nesúhlasu.

    V bode 2 spoločnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie bezplatnej právnej pomoci aj na sociálnoprávne veci. Musím povedať, že ide o prvý návrh zákona a napriek tomu, že ide o správny zámer, my dnes nevieme predpokladať, aký bude dopad návrhu zákona v budúcnosti na verejné financie. To znamená, chceme začať skromnejšie, s užším rozsahom poskytovania právnej pomoci a následne to eventuálne rozširovať. Ale tým, že nevieme kvantifikovať presný počet žiadateľov, presný počet vecí, kde bude poskytovaná právna pomoc bezplatne osobám v hmotnej núdzi, tak si myslím, že je adekvátne začať v obmedzenejšom rozsahu a len postupne podľa toho, aká bude situácia a prax ho rozširovať.

    Bod 5 navrhuje, aby sídlom centra na poskytovanie právnej pomoci bol Zvolen, a nie Bratislava. Tomu celkom nerozumiem, pretože centrum právnej pomoci bude inštitúciou ministerstva spravodlivosti a neviem, ako bol zdôvodnený Zvolen, lebo vo Zvolene sme okresný súd nechali. Čiže tam budovu rezort justície nemá voľnú. Jedine, že by sme zrušili zvolenský okresný súd, pán poslanec Abelovský by sa určite potešil, a potom by sme mohli centrum právnej pomoci presunúť do Zvolena.

  • Ruch v sále.

  • Ďalšie body, s ktorými nesúhlasím, sú body 8 a 10, kde nesúhlasím s obmedzením možnosti udeliť splnomocnenie na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci iba určenému advokátovi, ale myslím si, že je správne ponechať možnosť udelenia takého splnomocnenia aj centru v závislosti od konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom, alebo nie. Ak pôjde o jednoduché riešenie, ktoré je možné riešiť zaslaním stanoviska, tak si myslím, že to môže robiť aj centrum, aby sme zbytočne nezvyšovali administratívnu náročnosť a vôbec aj finančné náklady realizácie zákona o poskytovaní právnej pomoci.

    No a posledná vec v spoločnej správe sa týka bodu 22, ktorá sa týka novelizácie zákona o advokácii. Domnievam sa, že navrhovaný bod spoločnej správy je v rozpore s našimi komunitárnymi záväzkami. Totiž smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o umožnení výkonu právnického povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, požaduje, aby Európska advokátska spoločnosť mohla na území Slovenskej republiky zriaďovať organizačné zložky. Stanoviť, čo vyžaduje tento bod spoločnej správy, aby členmi Európskej advokátskej spoločnosti pritom museli byť len usadení euroadvokáti, to smernica neumožňuje. To znamená, že tento návrh, ktorý sa týka § 30 písm. i) bodu 1 advokátskeho zákona je v rozpore s komunitárnym právom a v prípade jeho prijatia by sme mohli byť vystavení konaniu pred Európskym súdnym dvorom a podľa vyjadrenia mojich kolegov by sme v tom konaní boli neúspešní.

    Takže si vás dovoľujem požiadať jednak, aby tieto body boli vyčlenené na samostatné osobitné hlasovanie a aby neboli potom v pléne Národnej rady hlasovaním podporené. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Teraz dávam slovo pánovi Miroslavovi Abelovskému zo Zvolena. Pán poslanec, prosím, keby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby ste odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ako výbor gestorský k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada svojím uznesením z 10. 5. 2005 pod č. 1591 pridelila vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní odporučil Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci aj výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    V časti spoločnej správy IV je 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré nebudem čítať vzhľadom na to, že relevantné výbory, aj výbor ústavnoprávny ako výbor gestorský, sa nimi zaoberali s tým, že o všetkých bodoch od 1 až po 27 navrhujú hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona o advokácii a o živnostenskom podnikaní schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákona o advokácii, zákona o živnostenskom podnikaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 20. júna 2005 pod č. 838. Bol som splnomocnený predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Majdová. Nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, chcem predložiť len krátky procedurálny návrh. Žiadam, aby sa zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie vyňali bod 2, bod 5, bod 8, bod 10 a bod 22. Ďakujem, to je všetko.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ďalším bodom a je to druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 1109), spoločná správa č. 1109a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už v prvom čítaní spomenul, návrh novely Občianskeho súdneho poriadku sleduje tri základné ciele.

    Jednak odstraňuje duálny režim núteného výkonu rozhodnutia, ktorý je dnes podľa Občianskeho súdneho poriadku a podľa Exekučného poriadku. Výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku však neúmerne zaťažuje súdy a vykonávacie konanie nerieši zámer realizovať súdne alebo iné rozhodnutie tak rýchlo a efektívne, aby práva subjektu, ktoré mu boli priznané, boli aj realizované. Preto navrhujeme, aby sa tento dualizmus odstránil, aby výkon rozhodnutia išiel podľa exekučného poriadku s výnimkou dvoch prípadov, jeden je samozrejmý, to je výkon rozhodnutia justičných pohľadávok, a druhý sa týka výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorý je upravený len v Občianskom súdnom poriadku.

    Druhým ťažiskovým dôvodom, ktorý novela Občianskeho súdneho poriadku sleduje, je posilnenie apelačného princípu v odvolacom konaní. Ide o to, aby sme obmedzili možnosti odvolacieho súdu zrušovať rozhodnutie prvostupňového súdu, a tým vytvárať priestor na predlžovanie súdneho konania. Ja som to nazval v prvom čítaní pingpong medzi súdmi a, žiaľ, nastáva veľmi často a, žiaľ, jeho následkom sú neúmerné súdne prieťahy.

    Určite sa zhodneme na tom, že dlhé roky najťaživejším problémom našej justície sú prieťahy v súdnom konaní. A napriek tomu, že neexistuje žiadne magické riešenie prieťahov v súdnom konaní, tak si myslím, že sa dajú nájsť legislatívne riešenia, ktoré urobia z civilného konania efektívnejší systém. A jednou z takýchto zmien je práve posilnenie apelačného princípu, pretože ak chceme vyjsť v ústrety účastníkovi konania, vyjsť mu v ústrety v tom, aby mal čím skôr v rukách právoplatné súdne rozhodnutie, tak by sa rozhodovanie našich súdov malo začať na prvom stupni a skončiť na odvolacom stupni a bodka. Keď sa budú prípady pohybovať hore dole medzi súdnymi inštanciami, niekedy aj niekoľkokrát, tak to práve spôsobuje tie najkrikľavejšie prieťahy v súdnom konaní.

    Takisto návrh novely výrazným spôsobom odstraňuje výkladové aplikačné problémy Exekučného poriadku, takisto som o nich podrobnejšie hovoril v prvom čítaní.

    Opäť zdôrazním, pre mňa osobne jedno z najpodstatnejších ustanovení, ktoré je v § 125 ods. 3 a ktoré dáva povinnosť exekútorovi v prípade, ak ide o predaj veci, ktorej cena je vyššia ako stonásobok priemernej mesačnej mzdy, čo je okolo jeden a pol milióna korún, aby termín dražby, súpis vecí, miesto konania dražby bolo uverejnené v Obchodnom vestníku. Jednoducho preto, aby dražobné konanie bolo transparentné, aby každý, kto má záujem, sa mohol uchádzať, aby neboli prípady takmer utajených dražieb, ktoré sú známe len vopred určenému záujemcovi. Toľko k Exekučnému poriadku.

    Dovoľte mi sa na záver ešte vyjadriť k bodom zo spoločnej správy, kde si dovoľujem vyjadriť nesúhlas s bodmi 3, 13, 17, 23, 32, 35, 43 a 52. Najmä schválením bodu 13 spoločnej správy by sa zmaril jeden z hlavných cieľov sledovaných vládnym návrhom zákona, a to je koncepcia posilnenia apelačného princípu, ktorá smeruje k zrýchleniu konania pred súdmi prvého a odvolacieho stupňa. Viaceré z návrhov majú vecné a zároveň aj legislatívnotechnické nedostatky a predstavovali by nie celkom systémový zásah do platného právneho poriadku.

    Spomeniem teda bod 13, ten sa, ako som povedal, týka zrušenia snahy posilniť apelačný princíp, a tým skrátiť súdne konanie.

    Bod 17 je trochu polemický z toho dôvodu, že dáva kompetenciu súdu rozhodnúť aj o výkone predbežného opatrenia, pričom ak odstránime dualizmus právnej úpravy a výkon rozhodnutia bude možný okrem výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí len podľa Exekučného poriadku, tak neviem, ako bude v praxi súd realizovať inú formu výkonu rozhodnutia pri predbežnom opatrení.

    Takisto bod 32, ktorý zavádza možnosť podať proti rozhodnutiu o námietkach odvolanie, je nesystémový. No, je to problém, pretože znamená to predĺženie exekučného konania. Náš zámer je skôr ho skracovať, lebo aj exekučné konanie je súčasťou súdneho konania v smere vymožiteľnosti práva.

    To isté platí o bodoch 35 až 43, podľa ktorých by nebolo možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej. Ale o tom, samozrejme, sa dá diskutovať.

    Toľko, pán predsedajúci. Je to dôležitá novela OSP. A ja by som chcel požiadať snemovňu o jej schválenie, pretože môže byť v mnohých prípadoch nástrojom rýchlejšieho rozhodovania našich súdov, nástrojom toho, aby účastník konania mal v rozumnom termíne právoplatné súdne rozhodnutie. Voči tejto novele OSP je veľký lobing, niektoré sudcovské združenia, advokátska komora. Vystavujem sa v tejto snemovni už opakovane možnému vylúčeniu z advokátskej komory, ale povedal som to už aj v ústavnoprávnom výbore, že, samozrejme, dlhé súdne konanie znamená viac úkonov, znamená vyššie odmeny aj pre advokátov, ale snemovňa ani vláda nezastupuje partikulárnu skupinu, ani sudcov odvolacích súdov, ani advokátov, ale občanov. A v tomto prípade legitímny záujem občanov je, aby mali čím skôr právoplatné súdne rozhodnutie. A ak toto je legitímny cieľ, na ktorom sa vieme všetci zhodnúť, tak si myslím, že by mohol byť vyjadrený v podpore novely Občianskeho súdneho poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávnemu výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Dámy a páni, spoločná správa vyzerá takto. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej budem hovoriť len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. marca 2005 č. 1519 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ide o tlač 1109, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Po druhé, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollová, ktorá nie je členkou výborov, ktorým bol zákon pridelený, oznámila v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k návrhu zákona a vo svojom návrhu uviedla. V čl. II vypustiť v § 237 ods. 2, 3, 5 a 6. Odôvodnením je rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky 10. januára vo veci PL US 49/03. Ústavnoprávny výbor sa týmto návrhom osobitne nezaoberal, nakoľko rovnaký návrh bol podaný aj v gestorskom výbore.

    Po tretie, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1109) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 837 z 20. júna 2005; výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 610 z 13. júna 2005; výbor pre verejnú správu uznesením č. 301 z 8. júna 2005 a výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien uznesením č. 332 z 15. júna 2005.

    Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je v úhrne 52 a odkazujem iba na to, že pred každým z vás v spoločnej správe všetky pozmeňujúce návrhy sú formulované. Keď zhrniem celý prehľad 52 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 32, 33, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52 s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Po b gestorský výbor odporúča osobitne hlasovať o bode 13 s návrhom gestorského výboru schváliť ho a po c spoločne hlasovať o bodoch 22, 30, 31, 37 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa hlási pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Laššáková, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Polka, pán poslanec Abelovský. Končím možnosť ďalších prihlášok. Posledný je pán poslanec Abelovský. Ako prvý vystúpi pán poslanec Miššík.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Máme to v tlači 1109.

    Bod 1. V čl. I sa za bod 108 vkladá nový bod, ktorý znie: X za § 352a sa vkladá nový § 352b, ktorý znie. § 352b ods. 1. Súd na základe žiadosti vydá osvedčenie o Európskom exekučnom titule podľa osobitného predpisu, odkaz 40, alebo takéto osvedčenie na základe žiadosti zruší. Podrobnosti upraví všeobecne záväzný predpis vydaný ministerstvom spravodlivosti.

    Odsek 2. Na vydanie a zrušenie osvedčenia o Európskom exekučnom titule podľa osobitného predpisu, odkaz 40, je príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutie, súd, na ktorom bol schválený o uzavretí súdny zmier a v prípade verejných listín krajský súd príslušný na vyššie overovanie listín podľa osobitného predpisu, odkaz 41. Poznámky pod čiarou k odkazu 40 a 41 znejú. „Odkaz 40 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 805/2004 zo dňa 21. apríla 2004), ktorým sa vytvára Európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ú. v. EÚ L 143 z 30. 4. 2004) odkaz pod 41, § 62 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 589/2003 Z. z. Odôvodnenie: Je to reakcia na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva v Európskej únii. Spomínané nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 805/2004 zo dňa 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára Európsky exekučný titul pre nesporné nároky. To je to ú. v. EÚ L 143 z 30. 4. 2004. V odseku 2 sa upravuje príslušnosť, to je veľmi dôležité, súdu na vydanie, prípadne zrušenie osvedčenia OEET. Procedurálny postup úpravy spravujúci poriadok. Skončil som, pán predseda.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Laššáková a pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister spravodlivosti, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka článku II prerokovaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Pozmeňujúci návrh sa týka exekučného poriadku a má dovedna 6 bodov. Teda v súlade s rokovacím poriadkom ho prečítam.

    Bod prvý. V bode 35 v § 37 ods. 3 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.“ Odôvodnenie. Jednoznačne sa upravuje povinnosť účastníka konania spolu s oznámením doložiť aj listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností. Explicitné zakotvenie tejto povinnosti v exekučnom poriadku urýchli pripustenie zmeny účastníka konania.

    Po druhé. Za bod 45 sa vkladá nový bod 46, ktorý znie: V § 44 ods. 6 znie. „Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.“

    Bod 46 sa označí ako bod 47 a bod 46 pôvodný, teda § 44 ods. 7 znie: „Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 6 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie vylúčeného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.“ Odôvodnenie k bodom 46 a 47: Platný exekučný poriadok umožňuje oprávnenému kedykoľvek v priebehu exekučného konania požiadať súd o zmenu exekútora s tým, že zároveň súdu oznámi meno exekútora, ktorý má v exekúcii pokračovať. Súd však nie je povinný žiadosti oprávneného vyhovieť a o zmene exekútora rozhoduje voľnou úvahou na základe konkrétnych okolností prípadu, pričom uznesením rozhodne, či žiadosti o zmenu exekútora vyhovuje, alebo či žiadosť zamieta. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Zamietnutie žiadosti a nemožnosť podania opravného prostriedku je obmedzením možnosti oprávneného rozhodovať o osobe exekútora, a to napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 29 exekučného poriadku exekúciu vykonáva exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávneným. V exekúcii je vymáhaná pohľadávka oprávneného exekútorom, teda spolupráca oprávneného s exekútorom je predpokladom uspokojenia pohľadávky v súlade s vôľou oprávneného. Obmedzenie možnosti rozhodnúť o osobe exekútora môže mať za následok neefektívne a nehospodárne vymáhanie pohľadávky.

    Ak oprávnený nie je spokojný s výkonom exekúcie povereným exekútorom a jediným spôsobom, ako zabezpečiť účinnejšie a rýchlejšie vymoženie jeho pohľadávky je zmena exekútora. Súd by mal byť povinný žiadosti o zmenu exekútora vyhovieť a vykonaním exekúcie poveriť nového exekútora navrhnutého oprávneným. Zároveň sa stanovuje lehota na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, nakoľko v praxi sa stretávame s prípadmi, keď súd o zmene exekútora nerozhodol ani v lehote jedného roka od podania návrhu.

    Ďalší bod 4. V 72. bode v § 125 ods. 3 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová „záložnému veriteľovi a tretej osobe, u ktorej je hnuteľná vec podliehajúca exekúcii v držbe, úschove alebo uložená s výzvou, aby všetci, ktorí sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, uviedli výšku svojich nárokov aj s príslušenstvom ku dňu termínu držby a preukázali ich listinami s upozornením, že inak sa bude na ich nároky prihliadať len podľa obsahu spisov“. Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že z výťažku dražby sa podľa § 128 ods. 2 bez ohľadu na poradie uspokojujú prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis, je nevyhnutné, aby exekútor poznal ich aktuálnu výšku.

    Novela Občianskeho zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2003 zásadným spôsobom zmenila právnu úpravu záložných práv. Prijaté zmeny Občianskeho zákonníka neboli legislatívne prenesené do exekučného poriadku najmä v oblasti zániku záložných práv a uspokojenia zabezpečených pohľadávok v prípade, že na zálohu viazne viac záložných práv. Občiansky zákonník v novelizovaných ustanoveniach rozlišuje zánik záložných práv v závislosti od ich výkonu prednostným záložným veriteľom a záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa. Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom sa záloh prevádza nezaťaženým záložným právom ostatných záložných veriteľov. Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.

    Ďalej 81. bod znie: V § 136 ods. 2 znie: „Pre poradie oprávneného na uspokojenie z výťažku exekúcie je rozhodujúci čas, kedy exekútorovi došiel návrh na vykonanie exekúcie spĺňajúci všetky náležitosti návrhu podľa § 39. V prípade opravy alebo doplnenia návrhu je rozhodujúci čas, kedy exekútorovi došiel nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravený alebo doplnený.“ Odôvodnenie: Navrhovaným znením sa v praxi odstráni rozpor pri určení rozhodujúce času v prípade, ak návrh pri prvotnom podaní síce nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, respektíve je nezrozumiteľný, ale na výzvu exekútora je oprávneným v stanovenej lehote opravený alebo doplnený.

    A posledný pozmeňujúci návrh. V 86. bode v § 139 ods. 6 sa za slová „exekútor môže“ vkladajú slová „so súhlasom oprávneného“. Odôvodnenie: Súhlas oprávneného s vypracovaním nového znaleckého posudku v prípade, že sa exekútorovi nepodarilo v lehote dlhšej ako jeden rok od prvej dražby predať nehnuteľnosť ani za cenu zníženú so súhlasom súdu je nevyhnutný z dôvodu, že oprávnený je jednak informovaný o ďalšom postupe pri predaji nehnuteľnosti a zároveň má možnosť rozhodnúť, či ďalej chce pokračovať v predaji nehnuteľnosti podľa nového ocenenia, alebo podá návrh na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti podľa § 145 ods. 2. V praxi sa tak predíde situácii, že súčasne so zadaním vypracovania nového znaleckého posudku exekútorom oprávnený podá návrh na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti, ak sa exekútorovi nepodarilo predať nehnuteľnosť v dražbe do jedného roka od vydania Exekučného poriadku.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Tóthová a pripraví sa pán poslanec Polka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto legislatívnemu návrhu som vystupovala už v prvom čítaní. Ja sa nebudem opakovať, pretože aj odpovede pána ministra pri minulom čítaní boli trošku mimo mojich otázok a ako bolo vidieť z predkladacej reči k materiálu, pán minister je presvedčený o vhodnosti riešenia tu navrhnutého, čo mu konečne nezazlievam, pretože inak by to asi nemal predkladať, keby nebol sám presvedčený.

    Ja však tak presvedčená nie som a nemyslím si, že otázka nového riešenia vybavovania odvolaní bude prínosná pre kvalitu rozhodovania súdov. Osobne si myslím, že bude aj problém so zvýšením nákladov. Nákladov predovšetkým účastníkov konania. Podľa § 200 totiž súd prvého stupňa predloží vec odvolaciemu orgánu do desať dní od uplynutia odvolacej lehoty. To znamená, že tam niet žiadneho priestoru na vykonanie prípadne, čo by bolo užitočné, dodatočných dôkazov navrhnutých, poprípade na vypracovanie kvalitného stanoviska prvoinštančného orgánu k podaným odvolaniam, pretože v praxi je veľmi zbežné, že viacerí účastníci podávajú odvolanie a nie vždy z tých istých dôvodov.

    To znamená, celé konanie až na výnimky stanovené myslím si, že v § 229, keď môže odvolací orgán vrátiť späť na nové prejednanie prvej inštancii, teda môže urobiť kasáciu, vždy bude rozhodovať odvolací orgán.

    Čo to znamená? Po reorganizácii súdnej sústavy, keď sa viacero súdov zrušilo, odvolacími orgánmi budú jednoznačne kraje a tieto kraje budú doplňovať konanie. Prevažne vždy je situácia taká, že účastníci navrhnú dôkazy k tým argumentom, ktoré tvoria podklad ich odvolania. Nuž, budú musieť cestovať svedkovia, bude musieť cestovať pracovník na rôzne obhliadky a podobne. Zvýši sa nákladovosť konania pre účastníkov, opakujem, a zvýši sa aj prácnosť, pretože doplniť konanie môže vždy lepšie ten, kto už vo veci má prehľad ako súd, ktorý sa oboznamuje so spisovým materiálom. Čiže tu mám určité rozpaky, či táto úprava nebude mať tie negatívne momenty, ktoré som pred chvíľou uviedla. Ja si myslím, že nemožno vylúčiť, že advokát chce dlho zastupovať, ale predsa aj súd môže v konaní postupovať tak, aby nebolo napriek tomu, že sa urobí kasácia, aby nebolo zdĺhavé.

    Ďalej jednu poznámku k legislatívnej úprave občianskosúdneho procesu. Mňa veľmi mrzí, že nedochádza ku koordinácii niektorých zmien. Je neuveriteľné, že k nepriamej novele občianskeho súdneho konania dochádza súčasne v inom zákone, v zákone stavebnom, keď je tu dosť rozsiahla novelizácia Občianskeho súdneho poriadku.

    Pán minister, predpokladám, že mi poviete, že stavebný zákon vypracúval iný rezort a tento legislatívny návrh tiež iný rezort. A ja sa pýtam. Načo potom vláda má podpredsedu pre legislatívu? Veď jeho úlohou je koordinovať, sledovať, čo je v jednotlivých zákonoch, čo sa navrhuje zmeniť a dať to do jedného návrhu, aby to bolo možné komplexne posúdiť a už vonkoncom je neprijateľné, že niektoré vládne návrhy majú dokonca aj protirečivé úpravy. Takže je mi veľmi smutno, že v iných zákonoch tiež dopĺňame OSP a dopĺňame tak „úspešne“, že pán prezident to musel potom vrátiť, pretože doplnenie bolo úplné a je nezmyselné. Znovu opakujem, nebudem hovoriť úvahy, ktoré som povedala v prvoinštančnom konaní. Ja osobne pre niektoré výhrady k niektorým ustanovenia zákon ako celok nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda, v mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície dávam návrh, aby sme bod 46, ktorý pravdepodobne by mal dnes prísť na rad, ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z., ktorý sme dostali ako tlač 1086, prerokovali v druhom čítaní zajtra po hodine otázok a odpovedí.

  • Ja podporujem toto stanovisko. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým členom.

  • Momentík. Musím rešpektovať, pretože minule sme mali vážny rozpor s pánom Čížom z toho dôvodu, či niekto nehlásil nejaký iný signál. Pán Číž, vyjadrite svoj názor. Nesúhlasíte s tým, aby sme to...? Takže nemôžem dať hlasovať o tomto, pretože nie sme uznášaniaschopní a ja sa ešte poradím aj s pánom predsedom parlamentu, aj s predsedami klubov, ktorí tento návrh dali, aby prerokovanie tohto zákona bolo dostatočne dôstojné. Teraz budeme pokračovať v rozprave. Pán Polka bude pokračovať. Pripraví sa pán Abelovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, k tomu, čo sa pán podpredseda pýtal, snáď by bola aspoň jedna vetička, lebo tri súvislé slová, prečo chceme nejaký zákon prerokovať inokedy, a nie vtedy, keď je plánované, ale to už je vecou štábnej kultúry tohto spoločenstva a tých, ktorí také návrhy predkladajú.

    Dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona. Ja plne chápem potrebu tejto legislatívnej úpravy. Na rozdiel od pani profesorky pravdepodobne s väčšou mierou pravdepodobnosti tento návrh zákona podporíme, ale dovoľte mi niekoľko poznámok, by som povedal, tak na tému kostlivca v skrini.

    Myslím si, že ministerstvo spravodlivosti je často vedené dobrou snahou riešiť všeobecný problém a budem sa venovať teda konkrétne problému prieťahov na súdoch, ale samo by si malo otvoriť skriňu a spraviť istý prievan v zatuchnutých skriniach rezortu spravodlivosti a mám na mysli, samozrejme vrátane súdov, ktoré sa tvária ako nezávislé, ale nerozumiem, aká nezávislosť je v konaní predsedu súdu, ktorý 13 mesiacov nevydá banálne rozhodnutie v občianskoprávnej veci. Myslím si, že išlo o vydanie nejakého kľúča od nejakého bytu a samosprávne orgány začnú konať po nejakých 10, 11 mesiacoch čakania o tomto podivuhodnom rozhodovaní. Išlo konkrétne o predsedu okresného súdu. Vydá rozhodnutie a napomenie predsedu okresného súdu. Ministerstvo spravodlivosti toto vezme na vedomie a ďalej sa nekoná.

    Aká je to nezávislosť súdov, keď banálne občianskoprávne veci, napríklad žaloby na ochranu osobnosti, skutočne zdôrazňujem, banálne, kde ide o jednoslovný alebo niekoľkoslovný výrok sa pojednávajú šesť, sedem rokov.

    Aká je to nezávislosť súdu, a tu budem reagovať na stanovisko takej šarmantnej úradníčky ministerstva spravodlivosti, ktorá odôvodňovala prieťahy v konaní a zdôvodňovala potrebu vydania novej vyhlášky o advokácii, o účtovaní advokátov, lebo tí darební advokáti, predstavte si, účtujú si aj stratu času, keď sa nekoná, keď sa čaká na niečo na súde a tak. Preboha, veď ak celý proces má v rukách sudca, čo ten advokát môže tam spraviť? Ja môžem dať sto návrhov, budem konkrétny. Asi pred niekoľkými mesiacmi na pojednávaní na jednom okresnom súde v Bratislave prišiel zástupca žalovaného a oznámil, že dotyčný pán žalovaný nemôže prísť, lebo má návštevu z Nemecka. Dnes už nebolo treba povedať či z východného, alebo západného, má návštevu z Nemecka a sudca pojednávanie odročil z mája na október tohto roku. To je nezávislosť súdov?

    Ako potom fungujú kontrolné mechanizmy ministerstva spravodlivosti? To je taký problém prísť a spraviť na okresnom súde previerku termínovníka, kalendára? To je taký problém, aby samosprávne orgány riešili problém kolegu sudcu tri, štyri roky a nikto voči tomu nezasiahne. Mám na mysli problém jedného nemenovaného sudcu z Veľkého Krtíša, ktorého rozvláčili všetky možné médiá a dodnes, myslím si, že hovorím pravdu, že nebolo žiadne právoplatné rozhodnutie disciplinárnych orgánov vydané.

    A nekoná ani ministerstvo a nekoná ani disciplinárny orgán. Ak disciplinárne orgány nekonajú často pod argumentom falošnej solidarity alebo falošného kamarátstva, treba tie disciplinárne orgány rozbiť. Treba ich nahradiť inou štruktúrou alebo novými ľuďmi, ktorí sú ochotní konať a ktorí sú ochotní aj svojho kolegu potrestať za to, či už teda na súde chľasce, alebo si postavil fľašu na pojednávaní, ako koná nemenovaná sudkyňa, myslím si, že oslobodená disciplinárnym senátom, bližšie to budete vedieť vy, pán minister, alebo keď koná sudca, dokonca iste viete, že sú takzvané práce doma, alebo ako sa tomu hovorí. Sudca má nerozhodnuté veci a on koná doma? Viete si predstaviť, ako môže konať a študovať spis doma, ktorý opäť nemenovaná sudkyňa zo Špeciálneho súdu spis nemôže poslať kompletne na Najvyšší súd, lebo sa zmestí na aviu. A to má Najvyšší súd konať z výpisov alebo z rešerší? Nerozumiem tomu. Čiže kostlivec je tu, treba otvoriť skriňu, vymiesť ho, zefektívniť prácu ako vnútornej kontroly, tak aj orgánov samosprávy v súdnictve a potom môžeme prijať zákony.

    Ešte jeden príklad, by som povedal, príčiny a to, za čo nás Štrasburg mláti a minister financií bude musieť asi založiť nový účet na to. Bolo napríklad jednoznačne stanovené Občianskym súdnym poriadkom vo veciach ochrany osobnosti do mesiaca začať, do roka skončiť. Ústavný súd rozhodol, že je to neústavné. V čom neústavné, že sudca koná a že si nejaké termíny vytýči, to je skutočne pre mňa záhadou, ale ostalo to tak.

    Pán minister, skutočne by som bol veľmi rád, keby ste dvere skrine otvorili a spravili riadny prievan. Zákon je možné podporiť, ale sú aj iné formy a metódy, ako zefektívniť prácu súdov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Ďakujem. Rada by som nadviazala na vystúpenie pána poslanca Polku k otázke študovania spisov doma. Neviem, čo je to za zlozvyk, ale pamätám si, že v roku 1992 a 1994, keď som vykonávala funkciu ministerky spravodlivosti, nebolo možné vziať spisový materiál z budovy inde. Predsa v spisových materiáloch sú verejné listiny. Sú dôkazy niekedy originálne, ktoré sa ťažko nahradia. Kde je oprávnenie na to, aby sudca mohol takéto materiály brať do priestorov, ktoré nie sú pôdou štátneho orgánu. Je to zlozvyk, ktorý aj spomaľuje konanie, pretože pokiaľ pracuje v kancelárii a sudcovia majú na viacerých súdoch svoje kancelárie, sú tam počítače, ak nie, treba ich dať a treba dať možnosť sudcom, aby pracovali na materiáloch. Doma navyše nie je zabezpečené, aby do súdnych spisov nenazerali osoby, ktoré sú nepovolané. Potom všetky ustanovenia, ktoré sú o nazeraní do spisu, kde každý sa musí podpísať a podobne, či má záujem a či nie, pokiaľ vezme sudca spisový materiál domov, všetky ustanovenia sú nanič, pán minister, pretože doma môže nazrieť do spisového materiálu ktokoľvek, lobujúce osoby, informácie sa roznášajú, veľmi sa čudujem, že tento nešvár vy mlčky...

  • Prerušenie časomierou.

  • Pán poslanec Abelovský bude pokračovať v rozprave.

  • Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, budem stručný. Z doterajšieho priebehu rozpravy k novele Občianskeho súdneho poriadku som nadobudol presvedčenie, že neuralgickým bodom sa javí byť bod 13 spoločnej správy, ktorý prakticky vo všetkých prípadoch a aj schválením gestorského ústavnoprávneho výboru vypúšťa novelu Občianskeho súdneho poriadku smerujúcu najmä k zmene ustanovení o odvolaní, a tým prakticky by som povedal, ten nosný bod zámeru predkladateľa spochybňuje. Myslím si, že všetci, ktorí sú členovia ústavnoprávneho výboru mi dajú za pravdu, že sme sa s tým veľmi podrobne a niekoľkokrát zaoberali v ústavnoprávnom výbore aj za prítomnosti povolaných, a to stavovských organizácií sudcov, ktorí boli prítomní na rokovaní, a hlasovaním sme rozhodli, že mohli aj vystúpiť v rozprave v ústavnoprávnom výbore, ktorí jednoznačne konštatovali, že prijatie takej novely, akú predložil predkladateľ, by znamenalo prakticky kolaps odvolacích súdov, teraz ešte za súčasnej platnej právnej úpravy aj Najvyššieho súdu, ale najmä súdov krajských ako súdov odvolacích.

    Myslím si, že aj z vyjadrení ďalších sudcov, ktorí neboli prítomní na rokovaní ústavnoprávneho výboru, jednoznačne vyplýva, že táto novela by nepriniesla žiaden, zdôrazňujem žiaden posun v smere zrýchlenia súdneho konania, naopak, znamenalo by to zareštovanie krajských súdov, ktoré ešte ako-tak z hľadiska vybavovania vecí v primeranej lehote fungujú.

    Preto som chcel len veľmi krátko vyjadriť svoj postoj, že ak bude plénum hlasovať o bode 13 tak, že neschváli rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, nebudem môcť hlasovať za zákon ako za celok. Ďakujem.

  • Pán poslanec Abelovský bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Pani Tóthová, faktická poznámka. Končím možnosť prihlášok s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na pána poslanca Abelovského, vlastne túto myšlienku som vravela aj ja, pretože som mala tieto pripomienky a moje stanovisko, že nemôžem pre niektoré pripomienky podporiť tento legislatívny návrh, boli práve body, ktoré sú v správe pod č. 13 a ktoré sú vlastne nielenže sťaženie a kolapsovú hrozbu krajských súdov, ale ja v tom vidím aj zdraženie súdneho konania práve pre občanov, a to sa mi zdá byť neúnosné, pretože aj advokáti budú účtovať cestovné a podobne, takže si myslím, že tu sa zhodneme s pánom poslancom.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Skôr ako dám slovo pánovi ministrovi, chcem vám oznámiť, že námietka voči návrhu pána predsedu klubu SDKÚ bola stiahnutá naspäť a bod č. 46, tlač 1086, sa prerokuje zajtra, tak ako bolo navrhnuté po hodine otázok. To je zajtra vo štvrtok. Prosím, keby ste to zobrali na vedomie. Teraz dávam slovo pánovi ministrovi spravodlivosti, aby sa vyjadril na záver k rozprave a k návrhom k prerokúvanému bodu programu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli v rozprave aj k vystúpeniu niektorých poslancov.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Miššíka, ten, myslím si, je spresňujúci aj oproti spoločnej správe, a myslím si, žeby bolo dobré ho schváliť.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Laššákovej, sú dosť rozsiahle na krátku reakciu a najmä rýchlu reakciu, že? S tým prvým, si myslím, že sa dá súhlasiť. Tie ďalšie dva sú dosť výrazné zmeny a zrejme by vyžadovali aj riešenie v ďalších ustanoveniach exekučného poriadku. Čiže bez ohľadu, aby som odmietal to vecné riešenie, tak sa mi zdá, že by bolo potrebné vstúpiť do iných ustanovení, a to sa týka aj bodu 4, ktorý rieši otázku záložného práva. Tam by bolo nevyhnutné vstúpiť aj do iných ustanovení, ak by sme nemali spôsobiť problémy v aplikačnej praxi. Čo sa týka bodu 81, teda bodu 5 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Laššákovej, ale bodu 81 návrhu zákona, návrhu novely exekučného poriadku, tak tam je doplnená len druhá veta, a zdá sa mi byť doplnená nie celkom koncepčne. Ale sú to skôr naozaj veľmi útržkovité a rýchle reakcie na pozmeňujúci návrh, ktorý som len pred malou chvíľkou dostal k dispozícii.

    Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, namietla dve veci. Jednak nákladnosť konania, to, že budú predložené v odvolacom konaní nové dôkazy a budú vykonávané podľa platného Občianskeho súdneho poriadku žiadne skutkové nóva pritom až na výnimočné prípady nemôžu byť navrhované. To sa nám už podarilo upraviť tak, aby si účastník konania nemohol nechávať dôkazy na odvolacie konanie, to už naozaj bola taká forma špekulácie na prieťahy v konaní, že niečo si nechá v zálohe, potom to povie na odvolacom súde a takýmto spôsobom môže natiahnuť konanie. To už možné nie je. Skutkové nóva už navrhovať možné nie je podľa platného OSP.

    Čo sa týka nákladnosti. Neviem, čo je pre účastníka konania nákladnejšie? Či keď pôjde na okres a potom na kraj a skončí, alebo či keď pôjde na okres, potom na kraj, potom znovu na okres, potom znovu na kraj. Neviem. Zdá sa mi, že logicky je rýchlejšie, keď to skončí na odvolacom stupni a nebude sa to posúvať tam a naspäť.

    Pani poslankyňa spomínala aj, že v stavebnom zákone bola nepriama novela OSP. Asi myslela priama, asi sa pomýlila, myslela priama novela len čl. II, kde bol otvorený aj Občiansky súdny poriadok. Samozrejme, že v prípade, ak otvorenie OSP súvisí priamo so základným zákonom, v tomto prípade išlo o vyvlastňovacie konanie, no tak to nemôžeme riešiť v inom zákone, v inej novele OSP, ktorá s tým nijako nesúvisí a ktorá možno neprejde a stavebný zákon prejde. No tak, to si neviem celkom dobre predstaviť. Žiaľ, v niektorých prípadoch, keď je nevyhnutné priamo z titulu zmeny základného zákona, napríklad aj hmotnoprávnej úpravy, novelizovať aj OSP, asi je to možné robiť len jedným hlasovaním, lebo inak by mohlo dôjsť k dosť kurióznej situácii, že by jeden zákon prešiel, ale naň nevyhnutne nadväzujúca procesná úprava už nie. Lebo hlasovanie v parlamente je slobodné, a to sa celkom dobre môže stať. Prezident ten zákon vrátil, pani poslankyňa, ale kvôli doplňujúcemu návrhu tu schválenému. Ako určite viete, nie kvôli dikcii vládneho návrhu zákona.

    Pán poslanec Polka mal v mnohom pravdu, musím povedať, a my sme sa už snažili urobiť prievan aj v disciplinárnom konaní, aj v zložení disciplinárnych senátov so striedavým úspechom aj neúspechom. Fakt je, že v disciplinárnom konaní často prevažuje falošná solidarita sudcov. Faktom je, že z členov disciplinárnych senátov, ktorých navrhlo ministerstvo spravodlivosti, Súdna rada akceptovala len 6 z 24. Iných neakceptovala, to isté pri parlamente neakceptovala niektorých a musíme to rešpektovať. Taký je náš ústavný stav. Nie som z neho nadšený, ale je taký.

    Čo sa týka ešte vystúpenia pána poslanca Abelovského a takej hrozby, že hrozí kolaps krajských súdov. Ja si pamätám vystúpenie pána poslanca v prvom čítaní, kde povedal, že súhlasí s posilnením apelačného princípu, že možno nie tak ďaleko, ale súhlasí. Len jeho pozmeňujúci návrh nejde o trochu späť, ale ruší posilnenie apelačného princípu, čiže zrejme tam došlo tiež k posunu v názoroch a faktom ale je, že všetci, ktorí boli prítomní v ústavnoprávnom výbore, boli sudcovia krajských súdov. Opakujem, to nie je novela proti sudcom krajských súdov a v prospech sudcov okresných súdov. To je novela v prospech občanov, ktorých nemusí zaujímať, či budú mať vec na okresnom súde, na krajskom, alebo ako to bude, ale kedy budú mať vec právoplatne skončenú. A faktom je aj to, že absolútna väčšina vecí, a tu mám štatistiky, aj som ich čítal v prvom čítaní, absolútna väčšina vecí v ťažiskových agendách civilnej, obchodnej je na okresných súdoch a my okresné súdy ďalej zaťažujeme tým, že posúvame vecnú príslušnosť z krajov na okresy, čo je koncepčné riešenie, s ktorým zrejme všetci v parlamente súhlasia. Ale ak to robíme, tak je potom logické, aby sa im tie veci nevracali, aby keď rozhodnú, to išlo na „odvolačku“ a tá rozhodla definitívne. Mne sa to zdá byť úplne logické a celkom elegantné riešenie, ktoré je v prospech občana, ktorý je účastný súdneho konania. Takže áno, bod 13 je kľúčový, je na samostatnom hlasovaní a myslím si, že so schválením bodu 13 by novela OSP príliš veľký význam nedávala. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste nepodporili schválenie bodu 13 a následne podporili celý návrh novely Občianskeho súdneho poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Pán minister, nemôžem si odpustiť dve poznámky, ku ktorým ste ma inšpirovali v rámci tohto diania alebo tohto bodu programu. Po prvé, týka sa to systému tvorby práva. Pani profesorka Tóthová namietla vec, s ktorou sa ja stotožňujem. Naozaj si myslím, že v krátkom čase realizované novelizácie jedného zákona by sa mali diať na báze toho zákona, a nie pri rôznych príležitostiach, tak ako je to teraz vo vzťahu k stavebnému poriadku na jednej strane a vo vzťahu k exekučnému poriadku na strane druhej. Argument o tom, že to musí ísť v jednom balíku, aby všetko prešlo, trochu prehliada prirodzenú inteligenciu poslancov. Pretože dôsledne vzaté aj tento návrh by sa mohol stať predmetom samostatných hlasovaní v čl. I a v čl. II a mohlo by sa prihodiť, že by bola schválená novela OSP a nebol by schválený exekučný poriadok alebo naopak. Čiže nie je to stopercentný argument v prospech novelizácií toho typu, ako je nasadený kurz. To je teda prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Pokiaľ ide o pôsobenie advokátov a ich účasť na prieťahoch v súdnom konaní. Uviedli ste to vo výbore, uviedli ste to dnes, že prieťahy v konaní sú výhodné pre advokáta. Musím zareagovať ako advokát a ako člen advokátskej komory nie preto, že by som chcel šplhať, ale pretože nesúhlasím so zásadou. Advokáti dostávajú svoje odmeny cez trovy konania na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Čiže čím dlhšie konanie, tým viacej úkonov, tak fiktívna odmena sa zvyšuje, ale faktická neexistuje, pretože je v nedohľadne, až súd povedzme o tých desať rokov rozhodne. S tou istou stránkou veci súvisí potom ešte to, že v súdnom spore vystupujú dve strany. Strana, ktorá je oprávnená, ktorá žaluje, lebo má dôvod na to, aby žalovala, tá prichádza cez prieťahy, ktoré spôsobujú súdy, k vyšším a vyšším nákladom, vyšším trovám. Viacej ich stojí uplatnenie svojho práva, ktoré majú priznané zákonom. A myslím si, že naozaj by to bol veľmi neseriózny advokát, ktorý by kvôli vlastným príjmom na trovách konania preťahoval konanie. Čiže je to už tá strana, u ktorej je vyhliadka na neúspech v konaní, ktorá sa snaží robiť prieťahy. Je to teda štatisticky povedané polovica advokátov, nie celý advokátsky stav. Ale bolo by pomerne malicherné, aby som reagoval na túto záležitosť, keby za ňou nebolo ešte niečo ďalšie. Určite aj advokáti prispievajú k zbytočným prieťahom v súdnom konaní. A preto si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby v rámci budúcich novelizácií OSP, ktoré sú zjavne nevyhnutné, ministerstvo zvážilo aj tú záležitosť, že vstúpi do úpravy občianskeho súdneho konania tým, že určí také podmienky alebo tie podmienky, ktoré dosiaľ neexistujú, ktoré by znižovali pravdepodobnosť, že advokáti budú spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte stihneme dve kratučké zmluvy, aby sme využili prítomnosť aj pána ministra Palka. Uvediem druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 1001 a spoločná správa je tlač č. 1001a.

    Prosím teraz, aby pán minister Lipšic uviedol tento návrh zmluvy a prosím, aby sa ujal slova. Kde sa nám stratil pán minister Lipšic? Vymeníme poradie, keď súhlasíte, keď pán Lipšic opustil na chvíľočku miestnosť, aby sme pružne využili čas.

    Pán minister Palko uvedie rokovanie druhé a tretie čítanie

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach z 21. decembra 1973 (tlač 1174) a spoločná správa 1174a.

    Nech sa páči, pán minister vnútra.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, súčasná zmluvná úprava slovensko-rakúskej štátnej hranice pôvodne určená Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach z 21. decembra 1973 je už historicky prekonaná a slovensko-rakúsku štátnu hranicu určuje ako hraničné úseky XI a XII bývalej československo-rakúskej štátnej hranice. Hraničné dokumentárne dielo je neprehľadné, vyhotovené zastaranými metódami a technológiami. Niektoré ustanovenia zmluvy nezodpovedajú novým politickým a spoločenským podmienkam v Európe.

    Predkladaný návrh dohody vytvorí právne predpoklady na vykonanie prác a činností súvisiacich so zmenou prečíslovania hraničných úsekov a hraničných znakov. Ďalej umožní vykonať nové zameranie štátnej hranice, pripraviť nové hraničné dokumentárne dielo, a tým aj prípravu novej zmluvy o štátnej hranici.

    Návrh rieši aj vyhotovovanie preukazov na prekračovanie štátnej hranice a ich vydávanie. Predkladaný návrh bude mať dočasnú platnosť do doby nadobudnutia novej zmluvy o štátnej hranici. Realizácia dohody si vyžiada výdavky v rokoch 2005 až 2007 v celkovej výške približne 7 600 000 korún.

    Návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, je súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami Slovenskej republiky. Prosím o vyjadrenie súhlasného stanoviska Národnej rady. Ďakujem.

  • Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Polku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných hraniciach z 21. decembra 1973, parlamentná tlač 1174.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o zmene Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o spoločných štátnych hraniciach z 21. decembra 1973 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1190 z 2. júna 2005 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodou zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade vysloviť podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s uzavretím dohody medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

  • Otváram rozpravu, písomne som nedostal žiadne prihlášky. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Nikto sa nehlási, končím možnosť prihlášok do rozpravy a uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu. Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci občianskych a obchodných veciach.

    Návrh ste dostali ako tlač 1001, spoločná správa výborov tlač 1001a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby uvedený dokument uviedol, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, už som si myslel, že nemôže byť iný highllght ako OSP, a preto som už odišiel. Je to štandardná zmluva o spolupráci v občianskych a obchodných veciach podpísaná medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou. V prvej kapitole sa upravujú všeobecné otázky vrátane predmetu jej úpravy, právnej ochrany občanov zmluvných strán v súdnom konaní, vzájomného styku justičných orgánov a používaného jazyka.

    Druhá kapitola upravuje vlastne otázky poskytovania vzájomnej právnej pomoci justičnými orgánmi zmluvných strán, otázku zjednodušenia pri overovaní zahraničných verejných listín pre potreby súdneho konania a procesné postavenie občanov druhej zmluvnej strany v súdnom konaní.

    Tretia kapitola rieši otázku podmienok vzájomného uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach.

    Štvrtá kapitola obsahuje záverečné ustanovenie. Ustanovenia zmluvy sa použijú prednostne ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam zákona v medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom tieto ustanovenia sú priamo vykonateľné bez potreby ich vnútroštátnej transformácie do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Navrhovaná slovensko-turecká zmluva doplní zmluvnú základňu medzi oboma štátmi v právnej oblasti a zabezpečí účinnejšiu ochranu práv a oprávnených záujmov občanov oboch štátov.

    Návrh zmluvy má charakter prednostnej prezidentskej zmluvy, preto podľa čl. 86 písm. d) ústavy sa pred ratifikáciou zmluvy prezidentom vyžaduje súhlas Národnej rady aj rozhodnutie o tom, či ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Teraz prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach, ktorú máme ako tlač 1001.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1199 z 3. júna 2005 na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Príslušné výbory prerokovali návrh v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 832 zo 14. júna 2005 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 185 z 15. júna 2005 s odporučením Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou o tom a rozhodnúť o tom, že je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach, a po druhé, rozhodnúť o tom, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a v obchodných veciach je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 840 z 20. júna 2005. V prílohe tejto správy je aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončila som, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému bodu programu..

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Kto sa hlási ústne, prosím? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem dnešné rokovanie 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine v súlade so schváleným programom rokovania Národnej rady.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.