• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli otvoriť rokovanie 44. schôdze Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta.

    Otváram rokovanie 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • 116 poslancov prítomných. Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

    Chcem vás informovať, že na 44. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Jozef Heriban a Ľubica Navrátilová. Náhradníkmi poslanci Zoltán Horváth a Jozef Hrdlička. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 44. schôdze požiadali poslanci z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty: pán poslanec Sándor Albert, Edita Angyalová, Beáta Brestenská, Ferdinand Devínsky, Ivan Farkas, Jaroslav Jaduš, Vojtech Tkáč a Milan Urbáni.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku ste návrh programu 44. schôdze dostali pred začatím rokovania do lavíc. Teraz pristúpime k návrhom na zmeny a doplnenie programu 44. schôdze. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či má niekto návrhy na zmeny alebo doplnenie programu schôdze.

    Pán poslanec Ševc. Nech sa páči, pán poslanec Ševc.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, požiadal by som doplniť program zasadnutia Národnej rady o bod, aby minister zdravotníctva predložil správu o sociálnych dopadoch reformy zdravotníctva na obyvateľov Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šulaj, pardon, Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem doplnenie bodu programu. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým požiada vládu o predloženie zmlúv týkajúcich sa predaja podnikov, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu. Návrh uznesenia znie: Národná rada SR žiada vládu predložiť zmluvy týkajúce sa predaja podnikov, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu a sú uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, žiadam, aby bol program 44. schôdze Národnej rady rozšírený o ďalšie dva body programu, ktorými by Národná rada Slovenskej republiky dala spracovať Fondu národného majetku a vláde do septembrovej schôdze Národnej rady tieto dve správy. Prvá správa: správa o stave a vymáhaní pohľadávok Fondu národného majetku. Túto správu by mal vypracovať Fond národného majetku. Druhá správa: správa o variantnom postupe vlády Slovenskej republiky pri delení SPP, a. s. Túto správu by malo spracovať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Uvedené dva body navrhujem prerokovať ako prvé dva body programu dňa 23. 6. 2005, t. j. vo štvrtok.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som poprosil v mene poslancov pána Malchárka, pani Martinákovej, pána Lintnera a pána Čaploviča a mňa, aby do tejto schôdze bol zaradený nový bod programu, je to informácia ministra kultúry o plnení úloh verejnej služby, vyplývajúcich z prijatých zákonov pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, ktorú definovalo ministerstvo kultúry novými zákonmi. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením č. 357 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerušil rokovanie o vládnom návrhu zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín do obehu. Z toho dôvodu by som chcel požiadať o vypustenie bodu č. 49 programu tejto schôdze Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Drgonec. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Navrhujem vypustiť z programu schôdze bod č. 56. Ide o tlač 850, to je môj návrh na zmenu a doplnenie Ústavy Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Fico, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, Národná rada Slovenskej republiky dostatočne dlho vie o tom, kedy vystúpi v pléne prezident Slovenskej republiky so svojou správou o stave Slovenskej republiky. Považujeme za absolútne neštandardné, podľa nášho názoru za dehonestujúce, ak sa tohto vystúpenia nezúčastní predseda vlády Slovenskej republiky. Je to prvýkrát, čo sa takéto niečo stane. A ak si dobre pamätáme, pri vystúpeniach prezidentov v minulosti vždy bola prítomná celá vláda. A je to buď choroba, alebo mimoriadna udalosť, ktorá môže ospravedlniť neprítomnosť predsedu vlády Slovenskej republiky. Žiadna štandardná cesta do zahraničia nemôže oprávňovať predsedu vlády, aby takto ignoroval prezidenta. Preto navrhujem, aby sme ako o bode 1 hlasovali o uznesení Národnej rady: Národná rada žiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby sa zúčastnil vystúpenia prezidenta Slovenskej republiky so správou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďalšie návrhy na zmenu alebo doplnenie programu 44. schôdze nie sú, preto pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých podaných návrhoch.

    Pán poslanec Ševc žiada, aby minister zdravotníctva predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o sociálnych dopadoch prijatej reformy zdravotníctva na sociálnu situáciu občanov Slovenskej republiky. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 61 za návrh, 29 proti, 33 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Druhý návrh predložil pán poslanec Fajnor, ktorý žiada, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým požiada vládu, aby predložila Národnej rade správu o zmluvách o predaji podnikov, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 60 za, 30 proti, 37 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Šulaj predložil návrh, aby Národná rada požiadala vládu a Fond národného majetku o predloženie správ, a to Fond národného majetku správu o stave a vymáhaní pohľadávok Fondom národného majetku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 63 za, 5 proti, 58 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec ďalej požiadal, aby vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade správu o variantných riešeniach právneho oddelenia Slovenského plynárenského priemyslu. Pán poslanec Šulaj, poprosím vás, aby ste, resp. rozdelenie Slovenského plynárenského priemyslu, ale upresnite váš návrh. Zapnite pána poslanca Šulaja.

  • Ide o správu o variantnom postupe vlády Slovenskej republiky pri delení Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 63 za, 10 proti, 53 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Jarjabek v mene ešte ďalších štyroch poslancov žiada, aby minister kultúry Slovenskej republiky predložil Národnej rade informáciu o plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o verejnej službe Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou. Páni poslanci... Na základe prijatých zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 68 za, 2 proti, 52 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Maxon žiada, aby sme z rokovania 44. schôdze vypustili bod pod poradovým číslom 49. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 80 za, 10 proti, 40 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Drgonec požiadal o vypustenie bodu č. 56 (tlač 850) – návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 124 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Fico navrhol, aby Národná rada hlasovala o povinnej účasti pána predsedu vlády na zajtrajšom bode programu – správa prezidenta Slovenskej republiky o stave Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, chcem vás informovať o tom, že som osobne s pánom prezidentom hovoril. Pán prezident rešpektuje to, že pán premiér má dlhodobo plánovanú oficiálnu návštevu v Dánsku, a netrval na tom, a včera sme o tom spolu hovorili s pánom predsedom vlády, aby bol pán premiér osobne prítomný pri prerokúvaní, resp. pri prednesení tejto správy. O tomto vašom návrhu, žiaľ, podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku nemôžem dať hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej vás chcem informovať... Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím zacitovať ustanovenia, ktoré vám bránia o tomto hlasovať, pán predseda.

  • Ja by som poprosil vás, pán predseda, keby ste vy tak urobili, pretože ja viem dôvody, ktoré sú obligatórnou povinnosťou, a to je hodina otázok, interpelácie, byť prítomný osobne každému jednému členovi vlády na rokovaní Národnej rady. Nech sa páči.

  • Pán predseda, vláda Slovenskej republiky zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, toto je parlamentná demokracia a nie vládna demokracia, a keď si to vymôže Národná rada svojím uznesením, je povinnosťou predsedu vlády tu byť. Podľa nášho názoru máte dať hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie, zvolávam poslanecké grémium.

  • Prerušenie rokovania na zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Pokračovanie rokovania po skončení zasadnutia poslaneckého grémia.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci... Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico, keby ste zopakovali svoj návrh. Pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne. Doplním ešte, samozrejme, pán predseda, že podávame tento návrh podľa § 20 ods. 3 rokovacieho poriadku, kde je povedané, že na požiadanie Národnej rady sa člen vlády alebo iný vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi. Preto dávam návrh, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky požiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby sa zajtra osobne zúčastnil vystúpenia prezidenta Slovenskej republiky so správou o stave Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 45 za návrh, 33 proti, 23 sa zdržalo, 21 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej vás chcem upozorniť, že na základe výsledku rokovania poslaneckého grémia pred začatím schôdze sme sa dohodli, že body 5 až 8, to sú prezidentom vrátené zákony na opätovné prerokovanie, Národná rada prerokuje vo štvrtok 23. júna ako prvé body programu so začiatkom o 9.00 hodine. Ďalej body 50 až 55, predložené novely zdravotníckych zákonov, Národná rada prerokuje v stredu 29. 6. tiež ráno o 9.00 hodine a voľby do licenčnej rady budú vo štvrtok po hodine otázok. Takisto aj návrh na voľbu člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorú máte ako tlač 1203. Ďalej pred tým, ako dám hlasovať o schválení programu 44. schôdze, vás chcem informovať, že na návrh gestorských výborov správy a záverečné účty v súlade s príslušnými zákonmi uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Chcem vás informovať, aby predkladatelia mohli vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, preto navrhujem, aby sme tento súhlas udelili pri schvaľovaní programu 44. schôdze Národnej rady ako celku. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 91 za návrh, 1 proti, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Lintnera, aby podal správu výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám vám správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky František Tóth, ktorý kandidoval za Alianciu nového občana, bol vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom dňa 15. júna 2005 do funkcie ministra kultúry Slovenskej republiky. Podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uvedeným dňom sa jeho poslanecký mandát neuplatňuje. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát poslanca, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidačnej listine, pokiaľ nejde o nastupovanie náhradníkov, ktorí dostali aspoň 3 % prednostných hlasov.

    Aliancia nového občana listom predsedu Pavla Ruska zo dňa 16. júna 2005 určila, že na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha nastupuje náhradník Stanislav Kropilák, ktorý je uvedený na 18. mieste kandidačnej listiny Aliancie nového občana. Vzhľadom na skutočnosť, že postup pri nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Františka Tótha Národná rada Slovenskej republiky už raz riešila na svojej 41. schôdzi a schválila pod uznesením Národnej rady č. 1504, keď rovnako nastupoval na ním neuplatňovaný mandát náhradník Stanislav Kropilák, chcem pripomenúť spôsob výberu náhradníka za stranu Aliancie nového občana. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 bolo zvolených za Alianciu nového občana 15 poslancov. Ďalší v poradí na kandidačnej listine je na 16. mieste Michal Horváth, bytom Smyková 1, Bratislava, na 17. mieste kandidačnej listiny Aliancie nového občana nasledovala Dr. Marta Dachová, bytom Horný Smokovec. Obaja sa vzdali svojho miesta a poradia na kandidačnej listine Aliancie nového občana podľa výsledkov volieb do Národnej rady v roku 2002 písomným vyhlásením zo dňa 14. a 16. februára 2005, pričom pravosť podpisu obidvoch menovaných bola overená osvedčením notára.

    Na základe uvedeného Aliancia nového občana oznámila, že na neuplatňovaný mandát poslanca Františka Tótha nastupuje podľa aktuálneho poradia náhradník Stanislav Kropilák. Ing. Stanislav Kropilák sa narodil 10. júna 1955, pracuje ako generálny manažér AŠK Inter Slovnaft Bratislava. Býva v Bratislave, je ženatý, má jedno dieťa.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 21. schôdzi dňa 21. júna 2005 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky z 20. a 21. septembra 2002, že určený náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha je vedený v prehľade kandidátov na 18. mieste a že kandidáti vedení v prehľade na 16. a 17. mieste sa písomne vzdali svojho miesta a poradia na kandidačnej listine Aliancie nového občana podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníkov, platnosť ich nastúpenia a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných s funkciou poslanca podľa čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave schválila uznesenie v tomto znení:

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie,

    1. že 15. júna 2005 sa neuplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha;

    2. že podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha nastupuje dňa 21. júna 2005 podľa určenia Aliancie nového občana náhradník Stanislav Kropilák;

    3. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Poprosím pána predsedu výboru, aby ešte raz predniesol návrh, o ktorom budeme hlasovať. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky na základe skutočností, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky František Tóth v súvislosti s vymenovaním do funkcie ministra kultúry Slovenskej republiky dňom 15. júna neuplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, berie na vedomie:

    1. že dňom 15. júna 2005 sa neuplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha;

    2. že podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Tótha nastupuje dňa 21. júna 2005 podľa určenia Aliancie nového občana náhradník Stanislav Kropilák;

    3. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát.

    Môžete dať hlasovať.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán predseda mandátového a imunitného výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za hlasovalo 121.

    Samozrejme, tento návrh uznesenia Národná rada jednohlasne odsúhlasila.

    Prosím náhradníka pána Stanislava Kropiláka, aby sa dostavil do rokovacej sály.

    Teraz pristúpime k

    sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo „sľubujem“ a podaním ruky a svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Prosím náhradníka pána Kropiláka, aby pristúpil pred rečnícke miesto a zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub.

    Zároveň prosím pána podpredsedu Viliama Vetešku, aby prečítal text sľubu.

  • Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

  • Ďakujem. Želám pánu poslancovi Kropilákovi v mene nás všetkých veľa úspechov v Národnej rade.

    Vyhlasujem teraz krátku prestávku, aby mohli technici vyhotoviť hlasovaciu kartu pre pána poslanca Kropiláka.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Ešte predtým, ako by sme pristúpili k ďalšiemu bodu programu, vás žiadam, aby ste si vybrali z hlasovacieho zariadenia hlasovacie karty a znovu zasunuli naspäť, lebo ináč by vás stroj nepustil pri ďalších hlasovaniach vzhľadom na to, že došlo teraz k určitým úpravám vo vnútri systému.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, a to je

    návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh, ktorý bol vypracovaný na základe návrhov príslušných poslaneckých klubov, ste dostali ako tlač 1215 – nové znenie.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k hlasovaniu o tomto materiáli. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pristúpime k hlasovaniu, tlač 1215 – nové znenie, návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto materiáli. Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Tým, ktorým nejde karta, znovu odporúčam, aby vytiahli z hlasovacieho zariadenia kartu, znovu zasunuli naspäť, lebo tí, ktorí urobili 88 kusov, aj hlasovať mohli. Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto materiáli ešte raz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 110 poslancov, za návrh 104, proti 1, zdržalo sa 5.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, a to k rokovaniu o

    návrhu na odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo (tlač 1218).

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Klub poslancov Ľudovej strany HZDS navrhuje, aby sa o odvolaní poslanca Maxona z funkcie predsedu výboru pre pôdohospodárstvo hlasovalo verejne. O tomto návrhu dávam hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 114 poslancov, za návrh 82, proti 2, zdržalo sa 29, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili spôsob hlasovania, to znamená, že budeme hlasovať o tomto návrhu verejne.

    Takže sa pýtam, kto je za návrh, aby Národná rada podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku odvolala poslanca Miroslava Maxona z funkcie predsedu výboru pre pôdohospodárstvo s tým, že zostáva členom tohto výboru. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 112 poslancov, za 61, proti 22, zdržalo sa 23, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že Národná rada odvolala poslanca Miroslava Maxona z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Pán poslanec, o slovo? Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Maxonovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som touto cestou veľmi pekne poďakovať mojim kolegom v pôdohospodárskom výbore za spoločnú prácu, ktorú sme robili. Novému vedeniu výboru prajem, aby sa im darilo aspoň tak ako dosiaľ. Dovoľte mi, aby som bol možno trošku netradičný, chcel by som na tomto mieste vysloviť istý obdiv nad veľmi precíznou prípravou na rokovanie výboru mojej kolegyne pani poslankyne Tkáčovej. Ďakujem pekne za spoluprácu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme v rokovaní pokračovať druhým a tretím čítaním o dvoch návrhoch medzinárodných zmlúv a chcem vás zároveň informovať, že po prerokovaní týchto dvoch návrhov, samozrejme, o každom budeme hlasovať.

    A potom chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme vždy hlasovali o piatej a ráno o jedenástej o prerokovaných návrhoch.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Zajtra, samozrejme, pán poslanec Mikloško, je rozdiel, lebo zajtra o jedenástej pán prezident prednáša svoju správu, to znamená, že zajtra o jedenástej nehlasujeme, ale hlasujeme o piatej. A ináč každý deň o jedenástej a piatej. Takže je všeobecný súhlas, ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi členskými štátmi Európskej únie a Bulharskou republikou, Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (tlač 1178).

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členské štáty Európskej únie) a Bulharskou republikou, Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (tlač 1178).

  • Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Pán minister, nech sa páči.

    Predtým ešte raz vás chcem upozorniť, že aj o tomto návrhu, aj o ďalšom návrhu hlasujeme teraz a o ostatných potom až o piatej.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, panie poslankyne a páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na uzavretie Zmluvy o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii. Podobne ako to bolo pri prístupovej zmluve, ktorá sa dotýkala Slovenskej republiky, účelom a predmetom zmluvy je prenesenie výkonu časti suverenity Bulharskej republiky a Rumunska na Európske spoločenstvá a Európsku úniu a prevzatie záväzkov vyplývajúcich z európskeho práva zo strany uvedených štátov. Zmluvu podpísali v Luxemburgu 25. apríla tohto roku zástupcovia všetkých členských štátov Európskej únie a potom sa začal jej rafitikačný proces. Predkladaný dokument sa považuje za medzinárodnú zmluvu, pri ktorej sa po podpise vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 7 ods. 4 ústavy a jej ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky.

    Zároveň sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že zmluva má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Ukončenie celého ratifikačného procesu sa predpokladá do konca roku 2006. Bulharská republika a Rumunsko by sa tak stali členskými štátmi Európskej únie od 1. januára 2007. Zmluva umožňuje predĺžiť dobu prístupu o jeden rok, to znamená do 1. januára 2008, v prípade, že pristupujúce krajiny nesplnia prístupové podmienky. V prípade vážneho rizika, ktorým by bola zjavná nepripravenosť Bulharskej republiky alebo Rumunska splniť požiadavky členstva, môže o jeho odklade rozhodnúť jednomyseľne Rada Európskej únie na základe odporúčania Európskej komisie.

    Vo vzťahu k Rumunsku obsahuje Akt o pristúpení prísnejší, kvalifikovaný režim. Podľa čl. 39 Aktu o pristúpení v prílohe č. 9 prijalo Rumunsko svoje osobitné záväzky najmä v oblasti ochrany hraníc (Schengenského akčného plánu), reformy súdnictva, boja proti korupcii, činnosti polície a potierania zločinnosti, kontroly štátnej pomoci a transformácie štruktúr oceliarskeho priemyslu. V prípade nesplnenia týchto záväzkov, ale aj záväzkov vyplývajúcich z Európskej dohody o pridružení Rumunska z roku 1994 môže Rada rozhodnúť o odklade členstva nielen jednomyseľne, ale dokonca aj kvalifikovanou väčšinou.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci a panie poslankyne, trošku väčší pokoj, lebo sa tu nedá rokovať. Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.

  • Z hľadiska aktuálneho vývoja treba uviesť, že Európska komisia dňa 10. júna 2005 písomne upozornila Bulharskú republiku a Rumunsko na oblasti, v ktorých nedosiahli štandard potrebný na vstup do Európskej únie. Komisia oba štáty upozorňuje na nedostatočný štandard v oblastiach práv duševného vlastníctva, poľnohospodárstva, životného prostredia, súdnictva a vnútorných záležitostí. Bulharskú republiku navyše upozorňuje na implementáciu opatrení v oblasti slobodného poskytovania služieb a Rumunsko aj na oblasti slobodného pohybu tovarov, konkurencieschopnosti a daňového systému.

    Treba ešte dodať, že Zmluva o prístupe Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii je pripravená tak, aby ju právne neovplyvnil proces schvaľovania Zmluvy o Ústave pre Európu. Termíny predpokladaného prijatia Zmluvy o Ústave pre Európu a nadobudnutia platnosti prístupovej zmluvy sú totiž časovo blízke. Zmluva o Ústave pre Európu zakladá odlišnú právnu formu pristúpenia, to je Protokol, ako súčasné európske právo, to je Akt o pristúpení. Zmluva o pristúpení preto počíta aj s tou možnosťou, že k termínu vzniku členstva Bulharska a Rumunska v Európskej únii nebude prijatá Zmluva o Ústave pre Európu. Tento predpoklad sa stáva pravdepodobnejším hlavne po nedávnom vývoji. Zmluva o pristúpení obsahuje príslušné právne mechanizmy v tom zmysle, že v platnosti zostane až do nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave vyššie uvedený Akt o prístupe. Treba zároveň zobrať aj do úvahy to, že zmluva z Nice ustanovuje pravidlá vo vzťahu k Únii zloženej z 27 členských štátov.

    Ratifikačný proces Zmluvy o pristúpení zatiaľ neuskutočnil nijaký z 25 členských štátov, čiže naša Národná rada bude priekopníkom svojím spôsobom, ak to dopadne dobre. Väčšina z nich však plánuje tento proces uskutočniť teraz v lete a na jeseň roku 2005. Podľa našich informácií ratifikačný proces v tomto termíne pripravujú v Dánsku, Grécku, Luxembursku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku, Veľkej Británii, vo všetkých troch pobaltských štátoch, na Cypre a Malte. V tomto čase plánujú ratifikovať prístupovú zmluvu aj štáty Vyšehradskej štvorky, čiže Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Ratifikácia Zmluvy o pristúpení zo strany Slovenska by bola kladným gestom a pozitívnym signálom Európskej únii.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, v tejto súvislosti si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vyslovila so Zmluvou o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska súhlas a zároveň rozhodla o tom, že je zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti poslanca Pavla Kuboviča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ako gestorský výbor k Zmluve o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (tlač 1178) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1204 z 3. júna 2005 túto spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil Zmluvu o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za gestorský výbor.

    Výbory rokovali o Zmluve o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii v lehote určenej rozhodnutím predsedu NR SR takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 823 zo dňa 14. júna 2005, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 184 zo dňa 15. júna 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č. 102 zo dňa 20. júna 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas so Zmluvou o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii, 2. rozhodnúť o tom, že Zmluva o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas so Zmluvou o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii a 2. rozhodnúť o tom, že Zmluva o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (tlač 1178) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 109 dňa 20. júna 2005. Výbor zároveň poveril poslanca Pavla Kuboviča, aby informoval o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a navrhol uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, dovolím si teraz prečítať návrh na uznesenie. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky: Po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska ako členskými štátmi Európskej únie a Bulharskou republikou, Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (tlač 1178) podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii a rozhodla, že Zmluva o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za... Pán poslanec, ale, no tak viete... Je s tým súhlas? Pán poslanec sa hlásil, ja som ho nejako nezbadal, jemu zas...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre.

    Takže, pán poslanec, nech sa páči, ako jediný, ktorý vystúpi v rozprave k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, bol som súčasťou oficiálnej delegácie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Dr. Pavla Hrušovského počas oficiálnej návštevy predsedu Bulharského parlamentu na pôde hlavného mesta Slovenskej republiky, na pôde parlamentu aj na pôde vlády Slovenskej republiky. Už v tomto období sa predseda parlamentu Bulharska uchádzal o našu priazeň a podporu integračných iniciatív Bulharskej republiky smerom k vstupu do Európskej únie. Aj ústami predsedu Národnej rady, rovnako aj členmi delegácie to bolo prisľúbené. Je preto potešením konštatovať nielen za skupinu Slovensko – Bulharsko Medziparlamentnej únie, ktorej som podpredseda, ale aj za tento parlament, aj v mene predsedu parlamentu, že v rekordne krátkom čase Bulharsko splnilo kritériá a dostalo pozvánku, ktorú dnes, verím, jasnou potrebnou väčšinou schválime. A preto považujem tento bod programu nielen za pracovný, ale aj svojím spôsobom slávnostný, pretože si nárokujem za nás členov skupiny Bulharsko – Slovensko aj za poslancov Národnej rady, že sme malým dielom prispeli k tomuto snaženiu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúcich sa zrušenia trestu smrti za každých okolností (tlač 1080).

    Pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si predložiť na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky Protokol č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ide o medzinárodnoprávnu normu, ktorá zakazuje uloženie trestu smrti za každých okolností. Protokol č. 13 priamo nadväzuje na známy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý predstavuje jednu z najvýznamnejších ľudsko-právnych noriem v európskom aj v celosvetovom meradle.

    Protokol č. 13 bol prijatý Radou Európy v roku 2002. Dňa 3. mája toho istého roku bol vo Vilniuse otvorený na podpis. Odvtedy ho ratifikovalo 30 štátov Rady Európy zo 46 a ďalších 13 štátov ho podpísalo. Protokol č. 13 nadobudol platnosť dňa 1. júla 2003. Prijatie protokolu bolo logickým dôsledkom vývoja v rámci členských štátov Rady Európy. Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 umožňoval uložiť trest smrti za najzávažnejšie trestné činy. Neskôr, v roku 1983 bol prijatý Protokol č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, umožňujúci uložiť trest smrti iba v čase vojny. Tento protokol prakticky platí s výnimkou Ruskej federácie a Monaka vo všetkých štátoch Rady Európy, teda aj na Slovensku. V roku 2000 Výbor ministrov Rady Európy prijal deklaráciu, ktorou vyhlásil teritórium, v tom čase 41 štátov Rady Európy, za „územie bez trestu smrti“. O dva roky nasledovalo prijatie Protokolu č. 13 týkajúceho sa zrušenia trestu smrti za každých okolností.

    Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uzavretím Protokolu č. 13 uznesením č. 677 z 19. júna 2002. Slovenská republika podpísala Protokol č. 13 dňa 24. júla 2002. Na univerzálnej úrovni, teda v rámci systému Organizácie Spojených národov, Slovenská republika svoj postoj k otázke zákazu trestu smrti potvrdila ratifikáciou Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorý sa týka všeobecného zákazu trestu smrti. Tým, že sa Slovenská republika stane zmluvnou stranou Protokolu č. 13, cieľom ktorého je posilniť ochranu práva na život, potvrdí svoj medzinárodný záväzok prevzatý pristúpením k Druhému opčnému protokolu. Nemusím zrejme pripomínať, aký význam prikladá tomuto protokolu Rada Európy.

    Vážený pán predsedajúci, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ako iste viete, v slovenskej legislatíve je zakotvený absolútny zákaz trestu smrti a v tejto súvislosti sa nepripúšťa žiadna výnimka. To znamená, že zákaz trestu smrti platí tak v čase mieru, ako aj v čase vojny. Podľa čl. 15 ods. 3 ústavy, citujem, „trest smrti sa nepripúšťa“. Súčasne v zmysle čl. 15 ods. 2 ústavy, citujem, „nikto nesmie byť pozbavený života“. Z tohto dôvodu Trestný zákon vo svojich ustanoveniach neuvádza nijaký trestný čin, pre ktorý by mohol byť v Slovenskej republike uložený trest smrti.

    Ratifikácia Protokolu č. 13 nezakladá pre Slovenskú republiku žiadny nový právny status. Bude iba potvrdením orientácie Slovenskej republiky na európsky hodnotový priestor. Na základe vyššie uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou predmetného medzinárodnoprávneho dokumentu.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslanca Jozefa Heribana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol podľa § 88 rokovacieho poriadku spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúcich sa zrušenia trestu smrti za každých okolností (tlač 1080) vo výboroch Národnej rady.

    Návrh rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1174 z 19. mája 2005 bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Uvedené výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporúčali Národnej rade vysloviť s ním súhlas a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Vychádzajúc z týchto stanovísk gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s návrhom a rozhodnúť, že Protokol č. 13 je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Hanzel. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja chápem to, čo ideme teraz robiť, a chápem, že určité veci naša republika musí spraviť, rôzne pristúpenia na medzinárodné dohody a podobne, ale takisto mi nedá, aby som povedal minimálne jednu vec. Chcem povedať toľko, že keby niekto vedome a násilnícky ublížil môjmu dieťaťu tak, že by mu privodil smrť, tak ho bez milosti zabijem. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca pani poslankyňa s faktickou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že to vystúpenie pána poslanca ako bolo krátke, tak bolo emotívne, ale ja by som k tomu ešte chcela dodať, že ak chceme hlasovať za všeobecný zákaz trestu smrti, mali by sme v prvom rade hlasovať proti všetkým vojnám. Ako je možné, že súhlasíme so zabíjaním, ak chceme vyhlásiť, že sme proti trestu smrti za každých okolností? To potom sa nevzťahuje ani na teroristov, ani na nikoho? Akože nik nemôže byť zabitý. V tom prípade by sa ten zákon musel asi upraviť alebo tento náš návrh uznesenia. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem, nebudem zaujímať stanovisko k rozprave, myslím, že nie je potrebné komentovať...

  • Tak potom čo tam hľadáte, pán poslanec? Tak potom čo tam hľadáte?

  • Smiech v sále.

  • Chcem vám navrhnúť spôsob hlasovania.

  • To je v poriadku, ale, pán poslanec, chcem upozorniť ctenú snemovňu, že k tomu, aby sme schválili dokument, ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy, potrebujeme nadpolovičnú podporu, to znamená 76 poslaneckých hlasov. Preto pozývam poslancov, do toho času nepustíme hlasovanie, pozývam poslancov do rokovacieho priestoru, aby sme vôbec teda mohli pristúpiť k hlasovaniam tak, ako sme sa dohodli, o ostatných bodoch budeme hlasovať o 17.00 hod. Takže, pán poslanec ako spravodajca, potom dostanete slovo.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo. Pristúpime k prvému pokusu.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ale neodznel žiaden návrh, takže, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada

    A. podľa čl. 86 písm. d) ústavy vyslovuje súhlas s Protokolom č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti za každých okolností;

    B. rozhodla, že predmetný protokol je podľa čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča toto uznesenie schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 104 poslancov, za návrh 98, zdržali sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím teraz spravodajcu pána poslanca Kuboviča, aby uviedol spôsob hlasovania k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi členskými štátmi Európskej únie a Bulharskou republikou a Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska ako členskými štátmi Európskej únie a Bulharskou republikou, Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (tlač 1178).

  • Ďakujem za slovo. Ja som už pri čítaní spoločnej správy prečítal aj návrh uznesenia, ktorý majú poslanci rozdaný na svojich laviciach, takže budeme hlasovať o tom návrhu, ktorý majú písomne pred sebou.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť ctenú snemovňu, že aj v tomto prípade je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená 76.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 104 poslancov, za 102, zdržali sa 2.

  • Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s touto zmluvou.

    Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1046).

    Prosím ministra vnútra pána Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto aj spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Ladányiho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Pán minister sa hlási o slovo a tým otvára rozpravu, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže od prerokúvania tohto zákona už ubehol istý čas a už nie je aktuálna doba účinnosti od 1. júla, tak ju treba zmeniť, a preto týmto svojím vystúpením otváram zároveň rozpravu a umožňujem prednesenie návrhu na zmenu účinnosti. Ďakujem.

  • Pán minister otvoril rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Majdová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, v nadväznosti na to, čo uviedol pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka účinnosti predmetného zákona.

    Pozmeňujúci návrh znie: V čl. 4 slová „1. júl 2005“ žiadam nahradiť slovami „1. októbra 2005“. Navrhuje sa teda zmena účinnosti tohto zákona z toho dôvodu, že sa presunulo jeho prerokovanie na júnovú schôdzu, čiže aby sa vytvoril dostatočný priestor na podpísanie prezidentom republiky a na jeho publikáciu v Zbierke zákonov. Ďakujem za slovo.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pretože pani poslankyňa bola ako jediná prihlásená do rozpravy.

    Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, už dávnejšie sme prerokovali tento zákon v druhom čítaní a už si asi nepamätáte celkom návrhy, ktoré padli v rozprave, ale predsa len si dovolím vyjadriť sa k nim.

    Myslím si, že možno podporiť návrh pána poslanca Minárika. Čo sa týka návrhu pána poslanca Šimka, ktorý navrhuje vynechať povinnosť vodičov zabezpečiť sedačky pre deti, tak sú argumenty aj za, aj proti a nechám na ctenom parlamente, aby rozhodol. Prosil by som nepodporiť návrh pani poslankyne Tóthovej. Čo sa týka návrhu pána poslanca Mitríka, tak ja osobne s tým nemám problém, čo sa týka právomoci v dopravných záležitostiach mestskej polície, ale právnici hovoria, že ten návrh bol sformulovaný s istými právnymi chybami, čiže obávam sa, či by schválenie tohto návrhu nebol dôvod na vrátenie zákona. Toto dávam do pozornosti paniam poslankyniam a pánom poslancom. Čo sa týka veľkého komplexného pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Janiša, tak, priznám sa, skôr by sa mi páčilo pôvodné znenie zákona, ale ak to má byť cena za celkové schválenie zákona o premávke na pozemných komunikáciách, tak potom hovorím áno, treba to podporiť.

    Nech už prejdú pozmeňujúce návrhy v akejkoľvek podobe, v každom prípade, ak bude schválený zákon ako celok, tak bude posunutím veci dopredu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1194. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1196.

    Teraz prosím pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti má nahradiť v súčasnosti platný zákon o súkromných bezpečnostných službách. V predloženom návrhu sú premietnuté skúsenosti zo sedemročnej aplikácie tejto právnej úpravy. Aj keď viaceré inštitúty platného zákona sa osvedčili, prax poukázala aj na niektoré nedostatky, na ktoré je potrebné reagovať komplexnou právnou úpravou. Čiastkové zásahy formou novely sú totiž už z hľadiska spoločenských potrieb nepostačujúce.

    Návrh zákona člení súkromnú bezpečnosť na bezpečnostnú službu poskytovanú súkromnými bezpečnostnými službami a technickú službu na ochranu majetku a osôb. Z doterajšej strážnej služby a detektívnej služby vyníma ako samostatný druh bezpečnostnej služby odbornú prípravu a poradenstvo v strážnej službe a detektívnej službe.

    Osobám poskytujúcim bezpečnostné služby návrh zákona ustanovuje podmienky, ktoré musia splniť, a to nielen z hľadiska odbornej spôsobilosti, ale aj z hľadiska bezúhonnosti a spoľahlivosti. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa navrhuje ustanoviť tieto podmienky aj pre osoby poverené výkonom odbornej prípravy a poradenstva. Návrh zákona novo upravuje poskytovanie technickej služby a podriaďuje poskytovanie tejto služby pod režim tohto zákona. Tým sa pri povoľovaní, kontrole a výkone technickej služby odstraňuje doterajšia dvojkoľajnosť, pretože technická služba bola súčasne podriadená pod režim zákona o súkromných bezpečnostných službách a aj pod režim živnostenského zákona. Doterajšia právna úprava vykonávania štátneho dozoru alebo kontroly odkazovala na osobitné predpisy o kontrole v štátnej správe, čo nebolo postačujúce z hľadiska kontroly podnikania na úseku bezpečnostných služieb, a preto sa výkon štátneho dozoru a kontroly komplexne upravuje v navrhovanom zákone. Návrh tiež predpokladá sprístupnenie informácií o prevádzkovateľoch súkromnej bezpečnosti a ich zamestnancoch na internetovej stránke v rozsahu obdobnom živnostenskému registru. V súvislosti so zmenami oproti doterajšej právnej úprave súkromných bezpečnostných služieb sa navrhuje novelizovať aj živnostenský zákon a zákon o správnych poplatkoch.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi. Nech sa páči, prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 378 zo 14. júna 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o súkromnej bezpečnosti (tlač 1194). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júna 2005 č. 1196 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 7. septembra 2005 a gestorský výbor do 9. septembra 2005.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1196. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1197.

    Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona, ktorý vám predkladám v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005 na posúdenie, reaguje na skúsenosti z uplatňovania zákona č. 331 o voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj na potrebu zosúladiť ustanovenia zákonov upravujúcich konanie volieb a referenda.

    Novela oboch zákonov nezasahuje do systematiky zákonov, spôsobu vykonania volieb ani vecne nemení podmienky hlasovania z pohľadu aktívneho a pasívneho volebného práva, spôsobu zisťovania výsledkov a prideľovania mandátov. Ide teda o technickú úpravu niektorých ustanovení.

    V oboch článkoch návrhu zákona sa upravuje ustanovenie o vrátení kaucie politickej strany alebo koalícii strán s tým, že ďalším dôvodom na vrátenie kaucie je aj nezaregistrovanie kandidačnej listiny politickej strany alebo koalície.

    V čl. I sa ďalej ustanovuje jednotný spôsob číslovania volebných okrskov, skladanie sľubu zapisovateľa volebnej komisie, ustanovujú sa subjekty, u ktorých sa uplatňujú príslušné náhrady za výkon činnosti člena volebnej komisie, a lehoty, v ktorých tieto náhrady je potrebné uplatniť.

    V čl. II sa konanie volieb do Európskeho parlamentu ustanovuje na sobotu. Upravuje sa povinnosť členov okrskových volebných komisií zachovávať mlčanlivosť o spracúvaných osobných údajoch, upresňuje sa ustanovenie o aktívnom volebnom práve v súlade s § 2 zákona. Rieši sa aj prípad, keď volič nepreukáže svoju totožnosť – ako sankcia za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti sa mu neumožní hlasovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím Rady sa upravuje zverejňovanie výsledkov volieb.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu predkladaného návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Miklušičákovi.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov (tlač 1196). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, ani na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií. Nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority aproximácie práva podľa pozičných dokumentov uvedených v bode 3 písm. a) a b) prílohy č. 1 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1197 z 3. júna 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 7. septembra 2005 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2005.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Áno. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám žiadne. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec Cabaj, pán poslanec Heriban. Končím možnosť ďalších... To je, Tibor, do rozpravy, hej, lebo ešte to nepreregistrovali. Prosím, keby technici označili prihlášky do rozpravy pod značkou R a nie ako procedurálny návrh.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Cabaj. A ako som už povedal, končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Heriban.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dovoľte pri prerokovaní týchto návrhov zákonov zaujať jedno stanovisko, a to, že nie tak dávno, čo sme prijali nový volebný zákon – zákon o voľbách do Národnej rady. Veľa sme na tú tému diskutovali, keď sa tento návrh predkladal, dokonca ho vrátil prezident republiky na opätovné prerokovanie. Zákon bol prijatý aj so všetkými vecami, ktoré v ňom boli zahrnuté. A asi sme mali vtedy pravdu, keď sme na niektoré veci upozorňovali, pretože samotné ministerstvo vnútra, resp. teraz teda vláda predkladá návrh na novelu súčasne platného volebného zákona – zákona o voľbách do Národnej rady.

    Tak ako som mal možnosť vidieť, nemám výhrady k tým návrhom, ktoré sa tam objavili. Ale skôr ma trápi, že ak už jedným návrhom sa menia dva volebné zákony, a to zákon o voľbách do Národnej rady a zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, tak trochu ma trápi, že sa nevenovala väčšia diskusia tejto príprave, pretože nie tak dávno sme tu prijali zákon o voľbách do Európskeho parlamentu. Prebehli tieto prvé voľby a výsledky ukázali, že skutočne z praktických hľadísk má niekoľko nedostatkov a bude potrebné, aby sme sa v druhom čítaní touto otázkou zaoberali, aj keď je to trochu na hrane, pretože zákon o rokovacom poriadku hovorí, že nie je možné ísť nad rámec novely, jedine so súhlasom predkladateľa. Myslím, že bude priestor, aby sme si vo výboroch, pán minister, vydiskutovali tieto veci. Pretože pri prerokovaní návrhu zákona o voľbách do Národnej rady aj vy osobne ste tu súhlasili s možnosťou, ja neviem, dvoch, resp. troch, alebo teda aká otázka preferenčných hlasov pri kandidátoch pri voľbách do Európskeho parlamentu. A keďže sme prijali medzitým už zákon o voľbách do Národnej rady, kde sa zakotvilo 3-percentné kvórum na zmenu preferenčných hlasov, preto by možno bolo vhodné, keby sme zvažovali zosúladiť tieto volebné zákony, aby aj vo voľbách do Európskeho parlamentu bolo 3-percentné kvórum, keď už máme v jedných voľbách, aby sme to teda mali aj v druhých.

    Otázka do diskusie k ďalším veciam, ktoré by boli, a navyše, pán minister, možno ako taká domáca úloha porozmýšľať nad tým, že či by nestálo za úvahu skompletizovať nejaký, nechcem to teraz nazvať univerzálny volebný zákon, aby sme nemali pre každé voľby samostatné volebné zákony, a teda vždy hľadali riešenie, ako postaviť okrsky, ako hľadať riešenia pre toto zastúpenie pri orgánoch, ktoré vykonávajú voľby. A, samozrejme, aby sme trochu aj neplietli voličov, pretože každé voľby sa vykonávajú podľa iného zákona, dokonca ešte aj včítane referenda. Takže možno by stálo za úvahu, keby sme to nejakým spôsobom zosúladili a potom by sme zjednodušili prácu aj tým, ktorí sa podieľajú na práci.

    Samozrejme, vítam aj tú pozíciu, ktorá mení to, čo sa nám možno nie celkom dôsledným sledovaním podarilo dostať do zákona o voľbách, že sme zakotvili nedeľu ako volebný deň. Predsa na Slovensku tá sobota je skôr zaužívaná ako volebný deň. Takže ak máme aj voľby do Národnej rady na jeden deň – na sobotu, je možné, aby teda takýmto spôsobom aj voľby do Európskeho parlamentu, aj keď sú v dohľadnom čase až v horizonte ďalších 5 rokov, ale keď sa už tou otázkou zaoberáme, aby sme to takýmto spôsobom skompletizovali.

    Takže podporujem návrh zákona zaradiť do druhého čítania s tým, že potom by sme uplatnili niektoré pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Heriban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi krátko chcem zareagovať na predložený návrh zákona.

    Už v úvodnom slove pán minister povedal, že v podstate ide len o technické úpravy. Myslím si, že tak ako je to tam predložené, tak všetky tie úpravy majú svoju logiku a majú svoje opodstatnenie. Chcel by som však využiť túto príležitosť a upozorniť na niektoré nedostatky alebo niektoré drobnosti, ktoré sú v týchto dvoch návrhoch, lebo sú to dva návrhy, jeden je zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a druhým krokom sa mení zákon č. 331/2003 o voľbách do Európskeho parlamentu. Chcel by som upozorniť na také drobnosti, ktoré tam sú. Povedzme v rámci kaucií v jednom návrhu sa hovorí, že politické strany majú kauciu zložiť do 105 dní, a v druhom návrhu sa hovorí, že politické strany majú zložiť kauciu do 80 dní. Ja by som vlastne navrhol aj to, čo povedal pán poslanec Cabaj, že tie návrhy by mali nejako logicky kooperovať. Nevidím dôvod, prečo v jednom návrhu zákona je lehota 105 dní a v druhom je lehota 80 dní.

    Zdá sa mi nie celkom presné, aj návrh, ktorý hovorí v zákone č. 333/2004, kde by sa kaucia vracala stranám, ak dosiahnu 3 %, pritom v druhom návrhu sa kaucia vracia, keď strany dosiahnu 2 %. Z môjho pohľadu je dobré, keby aj v jednom, aj v druhom návrhu boli 2 %, pretože si myslím, že nie je celkom spravodlivé, ak strana, ktorá dosiahne 3 %, čo už je výborný volebný výsledok, 3-percentné strany sú relevantné strany a tieto strany by boli v situácii, že by im kaucia prepadla, a pritom nad 3 % už má strana štátny príspevok. Takže to sa mi zdá nepresné a že to obmedzuje aktivitu menších politických strán. Myslím si, že asi nikto nemá záujem, ani určite ministerstvo nemá záujem, aby na Slovensku existovali len veľké politické strany, pretože možno práve z menších politických strán v budúcnosti môžu vzniknúť oveľa silnejšie subjekty.

    Takže by som len chcel mojich kolegov, ktorí sú povedzme aj v ústavnoprávnom výbore, upozorniť na tieto drobnosti, nedostatky. Inak si myslím, že tie návrhy sú dobré a určite ich podporíme do druhého čítania. Ďakujem.

  • Pán poslanec Heriban bol posledný prihlásený v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť so svojím záverečným slovom? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz bude nasledovať prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o výkone trestu odňatia slobody.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1193. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1201.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o výkone trestu odňatia slobody sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe plánu legislatívnych úloh na rok 2005 a nadväzuje na schválené trestné kódexy.

    Schválením nového Trestného zákona a Trestného poriadku sa významným spôsobom zavŕšil dlhoročný proces rekodifikácie základných trestnoprávnych predpisov. Prijatím uvedených zákonov je položený základ v oblasti trestnoprávnych predpisov, na ktorý však musí nadväzovať a z ktorého musí vychádzať príprava a spracovanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich z vecného hľadiska s uvedenými trestnými kódexmi, medzi ktorými významné miesto patrí aj základným predpisom upravujúcim oblasť väzenstva.

    V súčasnosti platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody bol od roku 1965, keď bol prijatý, novelizovaný 8-krát, čím sa do značnej miery stal neprehľadným. V 90. rokoch minulého storočia sa niektorými novelami podstatným spôsobom zmenili existujúce inštitúty a zaviedli sa mnohé nové inštitúty. Predovšetkým novelou zákona z roku 1990 a potom z roku 1993 sa v dôsledku nových spoločensko-ekonomických a politických zmien prehĺbila vnútorná diferenciácia odsúdených vo výkone trestu a zmenilo sa zaobchádzanie s niektorými špecifickými kategóriami odsúdených, precíznejšie sa upravila oblasť právneho postavenia odsúdených a disciplinárnej praxe a v neposlednom rade sa prehĺbila humanizácia a demokratizácia výkonu trestu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

    V súčasnosti už zákon z roku 1965 však v mnohých smeroch nevyhovuje novým požiadavkám, ktoré sa kladú na výkon trestu a niektoré z nich sú predkladané aj medzinárodnými organizáciami, ako je Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, čo je poradný výbor Rady Európy. Taktiež uplatňovaním mnohých inštitútov v praxi si v dôsledku častých zmien a doplnkov vyžaduje poskytovanie opakovaných výkladov, stanovísk a právnych názorov z dôvodu, že pôvodný zámer zákonodarcu sa stal do značnej miery nejednoznačný v dôsledku neskôr prijatých noviel.

    Z týchto dôvodov pristúpilo ministerstvo spravodlivosti a následne vláda k vypracovaniu a predloženiu úplne nového zákona o výkone trestu odňatia slobody. Novou právnou úpravou sa odstraňujú z výkonu trestu také postupy a tiež niektoré inštitúty, ktoré splnili svoj účel v čase ich platnosti, avšak už sú neopodstatnené a prekonané vzhľadom na zmeny vo filozofii uplatňovania trestu odňatia slobody.

    Nová kodifikácia je v súlade s ústavou a s našimi medzinárodnými dohovormi a vychádza z rekodifikácie trestného práva hmotného a trestného práva procesného. Vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovanie jednotlivých inštitútov v rámci výkonu trestu a z dostupných poznatkov penologického výskumu a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch. Vládny návrh zákona upravuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody uloženého v trestnom konaní, práva a povinnosti odsúdených vo výkone tohto trestu a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

    Základnými cieľmi návrhu zákona je predovšetkým

    - zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd osôb vo výkone trestu,

    - prehĺbiť progresívnosť a diferenciáciu výkonu trestu vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených,

    - vytvoriť predpoklady na začlenenie sa odsúdených do spoločnosti po skončení výkonu trestu.

    Ale jedným z najdôležitejších cieľov zákona je zabezpečiť dostatočnú ochranu spoločnosti najmä pred páchateľmi obzvlášť závažných zločinov a recidivistami.

    Z uvedených dôvodov si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alexejovi Ivankovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením zo 14. júna 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o výkone trestu odňatia slobody (tlač 1193). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona je predložený podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.

    Navrhovaná právna úprava je súčasťou rekodifikácie predpisov upravujúcich oblasť väzenstva. Je bezprostredne spätá s rekodifikáciou trestnoprávnych predpisov, nadväzuje na ňu a je v súlade s jej filozofiou a úpravou jednotlivých inštitútov. Z výkonu trestu sa odstraňujú také postupy a inštitúty, ktoré splnili svoj účel v čase ich platnosti. V súčasnosti sú neopodstatnené a prekonané.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Účel výkonu trestu je formulovaný v súlade s § 34 nového Trestného zákona a jeho podstatou je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred odsúdeným tým, že sa mu bráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvárajú sa také podmienky, ktoré umožnia aktiváciu pozitívnych osobnostných rezerv za účelom resocializácie tak, aby bol po prepustení na slobodu schopný viesť riadny život.

    Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti stability a ekonomického rozvoja. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými dohovormi a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii a z materiálov o určení gestorstva na transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona. Problematika návrhu zákona a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, b) je upravená v práve Európskej únie.

    Predložený návrh zákona predpokladá čiastočné zvýšenie výdavkov zboru v rámci ozbrojenej časti rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky najmä v nadväznosti na humanizáciu podmienok výkonu trestu. Dosah na štátny rozpočet v súvislosti s personálnym a materiálno-technickým zabezpečením a investíciami predstavuje v roku 2006 zvýšenie výdavkov o 17 346-tisíc v štruktúre, ako ich uvádza dôvodová správa. Zvýšenie výdavkov sa predpokladá aj v nasledujúcich rokoch. Nemá dosah na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1201 z 3. júna 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 7. septembra 2005 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac? Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla niekoľko poznámok k predloženému legislatívnemu návrhu. Možno môj pohľad je trošku iný ako ostatných, keďže v rokoch 1992 až 1994 som vykonávala funkciu ministerky spravodlivosti a venovala som sa aj riadeniu Zboru väzenskej a justičnej stráže vrátane riadenia väzenstva a pripravovali sme aj určité legislatívne normy.

    Myšlienkou, ktorá sprevádzala vtedajšiu legislatívu, bolo čo najviac zapojiť odsúdených do pracovných aktivít. Keďže už v tom čase podniky nezamestnávali odsúdených a ich zamestnanie, poprípade manažérska činnosť ekonomických pracovníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže sa sťažila, tak, samozrejme, bola snaha ministerstva vytvárať čo najväčší počet pracovných príležitostí. Má to dvojitý zmysel: jednak odsúdení môžu prispieť na finančné pokrytie svojho pobytu v ústavoch pre odňatie slobody a jednak môžu si plniť svoje povinnosti, napríklad vyživovacie a podobne. Čiže táto snaha v činnosti rezortu mi chýba a, samozrejme, to nevyčítam tomuto legislatívnemu návrhu. Čo mi však v tom legislatívnom návrhu chýba, je potretie tých častí, ktoré sme po konzultovaní s orgánmi Európskej únie do bývalého zákona vložili, a to priestor na povinnú aktivitu, prácu nie v zamestnaneckom pomere. To znamená aktivitu, ktorá v rozpätí troch-štyroch hodín a podobne bola prospešná pre celý chod väzenstva. Poviem veľmi stručne. Napríklad museli sa zamerať na pestovanie určitých plodín, šampiňóny, chov domácich zvierať a podobne.

    Na túto činnosť pamätá § 42 pod názvom Stredisko vedľajšieho hospodárstva a vnútorná prevádzka, ale to nie je to, čo bolo predtým v legislatíve zakotvené. Tu aj keď sa uvádza, že nejde o podnikateľský charakter, predsa táto práca sa vykonáva na základe zmluvy, to znamená, iba tí, s ktorými sú uzavreté zmluvy. Ale v minulosti vývoj išiel ďalej v tom smere, že zo zákona vyplývala povinnosť pracovníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť pracovné aktivity pre odsúdených a odsúdeným vyplývala povinnosť zúčastňovať sa na takýchto aktivitách. Nie formou núteného zamestnania, ale formou určitého aktívneho prejavenia sa v celodennom programe. Preto by som nerada, pán minister, keby som dostala odpoveď, že § 42 toto rieši. Nerieši. Tu ide o iný vzťah.

    Ďalej by som chcela povedať, že z tohto legislatívneho návrhu mi chýba rozpracovanie výkonu trestu odňatia slobody mladistvým. Je tu § 69 a niekoľko, ktoré však nevytvárajú dostatočný priestor na variabilitu povinností, ktoré pred Zborom väzenskej a justičnej stráže stoja od prijatia Trestného zákona, keď trestná zodpovednosť vznikla od 14 rokov. Vážení, tu nám pôjdu do väzníc deti. Je pravdou, že zákon hovorí, že sú na to osobitné zariadenia. Je pravdou, že už „niekoľko“ týchto osobitných zariadení (niekoľko hovorím v úvodzovkách) máme, pretože sme na tom veľmi slabo, ale myslím si, že nemáme to, čo má už rozpracované zahraničie a čo by sa žiadalo aj do tejto legislatívnej úpravy.

    Nedávno v Českej televízii bola relácia, kde rozdiskutovávali, ako sa člení odňatie slobody mladistvých na skupiny, ktoré sú s mimoriadnym sklonom k brutalite, ďalej na skupinu, ktorá je drogovo závislá, aby bola oddelená, ďalej od skupiny, ktorá sa náhodou dostala do trestnej činnosti, ako sa hovorí, pošmykli sa a dostali sa na šikmú plochu, teda mladiství, ktorí v podstate sú prispôsobiví a dá sa s nimi ľahšie pracovať. Pre tieto povinnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže vo väzenstve pre výkon mladistvých nie sú týmto zákonom vytvorené podmienky.

    Ja si myslím, že nie je možné len interným aktom toto riešiť, že základ by mal dať zákon. Opakujem, do väzníc sa nám budú dostávať 14-ročné deti, kde budeme musieť myslieť na ich dovychovanie, na ich ďalšie zameranie na životnú dráhu, dať im určité remeslo, to všetko sa deje, ale myslím si, že by sa to malo diať premyslenejšie, na základe zakotvenia v zákone.

    Neviem, aké bude stanovisko pána ministra, ale ja aj výkon trestu žien v jednom paragrafe považujem za málo doriešené, pritom keď pozrieme, aká podrobná úprava je disciplinárnych konaní, sankcií a podobne, myslím si, že tieto otázky mali dostať väčší priestor v predloženom legislatívnom návrhu. Nemám žiaden procedurálny návrh. V prípade, ak pôjde do výborov, zúčastním sa prerokovania a v druhom čítaní sa budem snažiť navrhnúť niektoré svoje predstavy do procedurálnych návrhov. Áno, bola by som rada, keby tento legislatívny návrh išiel aj do výboru pre verejnú správu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa bola ako jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu... Ospravedlňujem sa, ešte požiadal o slovo predkladateľ pán podpredseda vlády, minister Lipšic.

    Nech sa páči, ospravedlňujem sa, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pani poslankyne, páni poslanci, veľmi stručne k niekoľkým vyjadreniam pani poslankyne Tóthovej. Niekedy mi pripadá, ako keby sme žili v dvoch rôznych svetoch, lebo vychádzame z úplne iných informácií, a niekedy sa mi zdá, že aj z iného textu návrhu zákona. Poviem, prečo som takto moje vystúpenie uviedol.

    Spomínali ste zamestnávanie odsúdených. V súčasnosti je najvyšší podiel, najvyššie percento zamestnaných odsúdených za posledné roky a každý rok ma stúpajúcu tendenciu. Práve včera sme rokovali na kolégiu pre väzenstvo, v minulom roku to bolo 66 % pri zvyšujúcom sa počte odsúdených. Jednoducho zbor napriek tomu, že sa zvyšuje počet odsúdených, je ťažká skladba odsúdených, každým rokom zvyšuje percento zamestnaných odsúdených.

    V rámci krajín V 4 má Slovensko najvyššie percento zamestnaných odsúdených, čo je, myslím si, vďaka veľkému úsiliu Zboru väzenskej a justičnej stráže a tých príslušníkov, ktorí majú v gescii svojej práce vytváranie pracovných možností pre zamestnávanie odsúdených. To ja považujem za obrovský úspech nášho väzenstva a som rád, že je to lepšie ako v rokoch 1992 a 1994. Pretože súhlasím s pani poslankyňou v tom, že v prípade, ak sú odsúdení zamestnaní, tak to má veľký vplyv aj na prevýchovu, aj na platenie trov výkonu trestu, aj na platenie výživného, aj na bezpečnosť ústavov.

    Pani poslankyňa povedala, že by mali mať odsúdení povinnosť vykonávať určité práce aj mimo zmluvy pre ústav, a povedala, že § 42 to nerieši – a mala pravdu, rieši to § 45 ods. 4, ja to pani poslankyni prečítam, aby sme si zosúladili texty, pokiaľ to je možné: „Odsúdený je povinný vykonávať práce pre ústav bezplatne v rozsahu najviac 4 hodiny denne.“ To je § 45 ods. 4, predpokladám, že pani poslankyňa má text rovnaký, a predpokladám, že týmto jednoduchým vysvetlením je jej námietka vyriešená.

    Čo sa týka výkonu trestu u mladistvých, tomu sa venuje celý druhý oddiel IX. hlavy návrhu zákona a tak, ako to je aj dnes, osoby, ktoré sú v kategórii mladistvých, vykonávajú trest odňatia slobody v Martine-Sučanoch, kde je zabezpečené aj vzdelávanie tým, čo nemajú ukončenú základnú školskú dochádzku. Musím povedať, že kapacitné problémy v Sučanoch nie sú žiadne, dokonca tam vykonávajú trest v niektorých oddieloch aj dospelí páchatelia, pretože mladistvých páchateľov je len niekoľko desiatok, takže nehrozí preplnenie kapacity. V tomto zmysle je rezort plne pripravený, plne pripravený na zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov.

    Na záver, nevidím veľký dôvod, prečo by návrh zákona mal byť pridelený aj výboru pre verejnú správu okrem toho, že jeho členkou je pani poslankyňa Tóthová, lebo väzenstvo s verejnou správu až tak veľmi nesúvisí, ale, samozrejme, nenamietam to a teším sa na diskusiu s pani poslankyňou vo výbore pre verejnú správu.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1192. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1200.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, aj druhý návrh zákona z oblasti väzenstva nadväzuje na schválené trestné kódexy a upravuje výkon väzby ako zaisťovací inštitút.

    Zaistenie osoby na účely trestného konania prostredníctvom väzby predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do osobnej slobody jednotlivca, ktorý však predpokladá ústava v čl. 17, ktorá aj rámcuje dôvody, pre ktoré je možné obvinenú osobu pozbaviť slobody z dôvodov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon, to je v tomto prípade Trestný poriadok.

    V súčasnosti je spôsob výkonu väzby upravený zákonom č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby a vykonávacími vyhláškami k tomuto zákonu. Proces rekodifikácie trestnoprávnych predpisov, jeho zavŕšenie prijatím nových trestných kódexov, ako aj významné spoločenské trendy a zmeny v prístupe a filozofii zaobchádzania s väznenými osobami priniesli potrebu vypracovať nový zákon o výkone väzby, ktorý by na uvedené skutočnosti primerane reagoval. Z týchto dôvodov pristúpilo ministerstvo spravodlivosti a následne aj vláda k vypracovaniu úplne nového zákona o výkone väzby, ktorého vládny návrh máte pred sebou.

    Návrh zákona upravuje spôsob výkonu väzby osôb vzatých do väzby v trestnom konaní, práva a povinnosti obvinených vo výkone väzby a dozor a kontrolu nad výkonom väzby. Základnými cieľmi návrhu zákona je zabezpečiť ochranu práv obvineného vo výkone väzby, zaobchádzanie s obvineným tak, aby výkon väzby nebol vnímaný ako sankčný, ale ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania, vytvorenie právnych, ekonomických a personálnych podmienok na humánny prístup k obvinenému a takisto podmienky na účinnú kontrolu výkonu väzby orgánmi nezávislými od správy väzenstva.

    Keďže ide o návrh zákona, ktorý priamo nadväzuje na trestné kódexy, dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jánovi Cuperovi.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 1192. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z obsahu navrhovanej právnej úpravy možno usudzovať, že táto je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja. Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Doložka zlučiteľnosti spĺňa záležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii a z materiálov o určení gestorstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie.

    Predložený návrh zákona predpokladá dosah na štátny rozpočet. V roku 2006 zvýšenie o 50 617-tisíc Sk zahŕňa výdavky na personál a výdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky, tak ako sú rozpísané v dôvodovej správe. V roku 2007 a následne sa predpokladá dosah na rozpočet vo výške 15 576-tisíc Sk zvýšených výdavkov oproti súčasnému stavu. Tieto zvýšené výdavky, uvádzam vlastný názor, by mali teda prispieť k humanizácii výkonu väzby ako zaisťovacieho inštitútu voči osobám, ktoré nie sú odsúdené, ale ktorých podmienky vyšetrovania prípravného konania sú také, že majú byť izolovaní, či už ide o kolúznu väzbu alebo väzbu, keď hrozí značná výška trestu. Mám za to, že to značné zvýšenie výdavkov a dosah na štátny rozpočet – a to hovorím z vlastných skúseností –, že zákon za tých podmienok nebude podľa môjho názoru dostatočne humanizovať výkon väzby tak, ako by si to žiadali medzinárodné dokumenty. Mám výhrady najmä voči § 18 zákona, ale aj niektorým iným ustanoveniam, čo budem zrejme navrhovať v druhom čítaní v každom prípade, aby boli istým spôsobom pozmenené.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovala uvedený návrh zákona aj v druhom čítaní. Aj cez tie výhrady, ktoré som tu povedal, lebo sú môjho osobného charakteru a nie charakteru, ktoré by prerokoval ústavnoprávny výbor ako garančný výbor.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1200 z 3. júna 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 7. septembra 2005 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2005.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy pani poslankyňa Plháková. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rekodifikácia trestnoprávnych predpisov a významné spoločenské zmeny vo filozofii zaobchádzania s väznenými osobami priniesli potrebu vypracovať nový zákon. Ako členka komisie výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorá sa zaoberá touto problematikou, som na poslaneckých prieskumoch v zariadeniach na výkon väzby narážala často na problém, že zákon č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z. vzhľadom na spoločenské zmeny nepostačoval. Výkon väzby predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca a v súčasnosti má fakticky charakter skôr sankčný napriek tomu, že právny poriadok zakotvuje zásadu prezumpcie neviny a mal by slúžiť ako inštitút so zaisťovacím charakterom a obmedzovať práva obvinených a tiež ukladať im povinnosti len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie účelu väzby a umožnenie realizácie činnosti v orgánoch činných v trestnom konaní a súdu.

    Predložený návrh zákona vytvára moderný systém výkonu väzby porovnateľný s európskym štandardom, ktorý zohľadňuje spoločenské špecifiká Slovenska a zároveň rešpektuje príslušné medzinárodné konvencie. Návrh zákona poníma výkon väzby ako inštitút so zaisťovacím charakterom a plne zohľadňuje zásadu prezumpcie neviny. Podporuje udržiavanie vzťahov obvineného s primárnym sociálnym prostredím prostredníctvom návštevy bez priameho kontaktu alebo priamym kontaktom podľa toho, či sa výkon väzby uskutočňuje v štandardnom alebo v zmiernenom režime. Tiež prostredníctvom práva telefonovať v prítomnosti príslušníka zboru a v prípade, ak ide o nepočujúceho obvineného, odoslať textové správy z mobilného prostriedku. Obvinený má právo používať vlastný prenosný rádioprijímač a televízny prijímač. Môže tak získavať informácie o celospoločenskom dianí, od ktorého je nútene odtrhnutý na neurčitý čas.

    Predložený návrh už neobsahuje právo na prijímanie balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby. Ide o závažnú zmenu a vzhľadom na stále narastajúcu hrozbu prieniku nedovolených látok a nevynímajúc tiež hrozbu z uskutočnenia teroristických útokov veľmi potrebnú. Z ekonomického hľadiska aj z psychologického je významné zaradenie obvineného do práce. Počas výkonu väzby umožňuje obvinenému napríklad reagovať na prípadný výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a plniť si prípadnú vyživovaciu povinnosť. Rozširuje sa takisto okruh disciplinárnych trestov a v prípade, ak bude obvinený právoplatne odsúdený, rozsudkom podľa návrhu zákona bude povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby, čím by sa malo zabrániť narastaniu neuhradených pohľadávok zboru. Možno sa zdá, že okruh oprávnení obvineného sa týmto návrhom značne rozšíril. Nesmieme však zabúdať na zásadu prezumpcie neviny, teda že ide o obvineného a nie o odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ja by som len na jednu vec upozornil ešte v návrhu zákona a to je II. článok návrhu zákona, kde je jedno ustanovenie, ktoré možno ušlo pozornosti, ale považujem ho za dôležité, a to ustanovenie umožňuje, aby Zbor väzenskej a justičnej stráže vykonával stráženie miest zdravotníckych zariadení, kde sa vykonáva ochranné liečenie alebo detencia. To je veľmi dôležité, pretože v súčasnosti v prípade, ak napríklad pre nepríčetnosť nie je osoba trestne zodpovedná, ale môže byť nebezpečná, súd jej uloží ochranné liečenie. Takáto osoba vykonáva ochranné liečenie v civilných psychiatrických zariadenia, kde jednak je v priamom styku s pacientmi, ktorí nemajú uložené ochranné liečenie, ale zároveň ich môže ohrozovať, ohrozovať personál, nie je nijako strážená, môže utiecť z tohto zariadenia a v prípade, že nie je pod liekmi, tak môže predstavovať veľmi vážne nebezpečenstvo na slobode.

    Dosiaľ to nebolo nijako riešené. Rezort na to bol upozornený najmä psychiatrami, ktorí sú v kontakte s osobami, ktorým bolo uložené ochranné liečenie. Aby som to povedal tak plastickejšie, ide napríklad o osoby schizofrenikov, ktorí spáchali vraždy. Len z titulu nepríčetnosti nie sú trestne zodpovední, a teda namiesto trestu im bolo uložené ochranné liečenie. A oni ho vykonávajú v psychiatrickej ambulancii, ktorá je nestrážená, kde je civilný personál, civilní lekári, čo je v poriadku, sestry, ale nemajú nijakú ochranu a sú vystavení niekedy aj veľmi kritickým situáciám. Takže to zvýšenie prostriedkov, ktoré spomínal aj pán spravodajca, jeho väčšia časť ide práve na zabezpečenie stráženia zariadení, kde by sa mala vykonávať detencia a kde sa už aj dnes vykonáva ochranné liečenie.

    Len toľko som chcel ešte upriamiť pozornosť snemovne na toto ustanovenie. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Prepáčte, musel som prerušiť, mal som ešte jednu informáciu pre pána poslanca Mikloška, ktorý bude spravodajcom v nasledujúcom prerokúvaní. Teraz sa ešte pýtam, či pán spravodajca chce využiť možnosť záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1195. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1202.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí má za cieľ upraviť vzťahy týkajúce sa starostlivosti Slovenskej republiky o našich krajanov žijúcich v zahraničí, a to v troch hlavných smeroch:

    - Prvým je potreba zabezpečiť implementáciu čl. 7a našej ústavy, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporovať ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. V súlade s terminológiou obsiahnutou v ústave sa na mieste doterajšieho pojmu „zahraničný Slovák“ zavádza ústavný pojem „Slovák žijúci v zahraničí“.

    - Druhou zásadnou zmenou je rozšírenie okruhu osôb, ktoré sú považované za Slovákov žijúcich v zahraničí a upustenie od systému vydávania preukazov zahraničným Slovákom. Podľa navrhovaného zákona sa za Slováka žijúceho v zahraničí považuje štátny občan Slovenskej republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na jej území a žije v zahraničí. Vychádzame z presvedčenia, že štátno-občiansky vzťah je dostatočne silným vzťahom na to, aby Slovenská republika podporovala osoby, ktoré žijú v zahraničí a udržiavajú si štátne občianstvo Slovenskej republiky. Navrhujeme tiež upustiť od systému preukazov. Zákon by mal ustanoviť, ktoré osoby sú ex lege považované za Slovákov žijúcich v zahraničí bez toho, aby bolo potrebné tento status následne potvrdzovať vydaním preukazu.

    - Poslednou zásadnou oblasťou zmien je zjednotenie výkonu štátnej správy z tejto oblasti, ktorá je na jednotlivých ministerstvách, na Úrad vlády Slovenskej republiky. Predpokladá sa zjednotenie personálnych, finančných a ďalších materiálnych zdrojov do jedného orgánu na účel dosiahnutia vyššej efektivity pri výkone starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vládny návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov (tlač 1195) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 3. júna 2005 č. 1202 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládeže, kultúru a médiá. Za gestorský výbor bol navrhnutý výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením zo 14. júna 2005 č. 397. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním ma dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a ústavnými zákonmi Slovenskej republiky. Vyjadrenie, že nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, vyjadrenie dôvodov potreby novej právnej úpravy, vyjadrenie hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie atď.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam, aby vládny návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov v druhom čítaním bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, výbore pre financie, pre verejnú správu, v zahraničnom výbore a výbore pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa za klub poslancov strany Smer – Sociálnej demokracie prihlásil pán poslanec Dušan Čaplovič. Potom otvoríme možnosť na prihlášky ústne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi skutočne povedať niekoľko poznámok k predkladanému návrhu zákona.

    Všetci dobre vieme, že zákon je potrebný, a pripomínam, že jeho zmena je žiaduca aj v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie, o tom hovoril aj pán predkladateľ, pán podpredseda vlády a pán spravodajca. Teda summa summarum zákon je potrebné prijať. Druhá vec je jeho kvalita, či skutočne pomôže riešiť aktuálne problémy a potreby v oblasti štátnej politiky voči Slovákom v zahraničí – a o tom v nasledujúcom slove.

    Všetci dobre viete, že na potrebu nového zákona som v posledných dvoch rokoch neustále upozorňoval nielen prostredníctvom interpelácií, ale aj rozpravy k návrhom štátnych rozpočtov v kalendárnych rokoch. Už 16. apríla 2003 som interpeloval predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu v súvislosti s vytváraním podmienok na zlepšenie vzťahov medzi Slovákmi v zahraničí a Slovenskou republikou, ako aj finančného zabezpečenia Stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci, ktorá sa každoročne konávala začiatkom júla na Slovensku.

    Prečo hovorím v minulom čase? Pretože tohto roku sa prvýkrát konferencia neuskutoční. Kolegyne a kolegovia, len pred dvoma týždňami zasadal parlament zahraničných Fínov. Organizovala to fínska vláda. Podobné stretnutia sa konajú pravidelne takmer v každom kultúrnom štáte. Veď starostlivosť o diaspóru patrí ku kľúčovým úlohám nielen Európskej únie, ale aj jednotlivých národných štátov, pokiaľ sa správajú k svojim zahraničným krajanom zodpovedne. My tu dnes schvaľujeme potrebný nový zákon, ale niektoré skutky z našej starostlivosti nie sú práve najlepšie. A to je naša veľká, veľká chyba. Zlepšenie vzájomných vzťahov medzi Slovákmi v zahraničí a ich domovinou Slovenskou republikou, najmä čo sa týka systémovosti a kvality, si vyžaduje nielen urýchlené prijatie nového zákona, ale aj napĺňanie konkrétnych skutkov, ktoré sa prijatím zákona automaticky vždy nenaplnia.

    Zákon nie je, obrúsok, prestri sa. Mnohé pozitívne príklady máme v zahraničí, len neviem, prečo si stále vyberáme tie horšie príklady. Rada Európy túto problematiku permanentne sleduje prostredníctvom svojich osobitných výborov, a to pod odborným názvom Európania v zahraničí, v súčasnosti je evidovaných 135 mil. Európanov žijúcich na iných kontinentoch. Veľkú pozornosť venuje príbuzenským menšinám, t. j. menšinám v zahraničí, t. j. konkrétne, keď hovoríme o Slovákoch v zahraničí. V osobitnom dokumente odporúča pre budúcnosť vytvoriť Radu Európanov v zahraničí, v ktorej majú mať zastúpenie ich národné reprezentácie, t. j. generálne rady.

    Ako my budeme komunikovať so zástupcami našich príbuzenských menšín, keď pre ne nedokážeme raz do roka zorganizovať stretnutie a ich prijatie na Slovensku? – kladiem si túto otázku. Konkrétne so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, na čele ktorého stojí aktívna Generálna rada, s ktorou sa často aj tu s prítomným pánom Mikloškom stretávame, ktorej zástupcovia, najmä pán predseda Dušan Klimo, nás v minulosti dobre reprezentovali na mnohých európskych podujatiach.

    Vážení prítomní, schvaľujeme nový zákon, ktorý je veľmi dôležitý pre dovŕšenie transformácie inštitucionálneho koordinovania starostlivosti o príbuzenskú menšinu Slovákov v zahraničí, konkrétne pre rozširovanie a skvalitňovanie vzťahov Slovenskej republiky a Slovákov v zahraničí. Je to úloha, ktorá vyplýva aj z čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky, a to v tom – a ja to tu musím zopakovať –, že Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.

    Pýtam sa: Zodpovedá obsah návrhu zákona týmto cieľom? Sú kroky tejto vlády v poslednom období v duchu napĺňania týchto cieľov? Prečo sa výraznejšie do prípravy návrhu – a to kladiem otázku predkladateľovi pánovi podpredsedovi vlády – nezapojili alebo či sa zapojili, ja neviem, zástupcovia Generálnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí? Však aj pre nich robíme tento zákon. A ja vždy hovorím, že je dôležité, aby sme v tejto snemovni prerokúvali zákony, ktoré by boli vopred konzultované s tou komunitou alebo s tou časťou našich občanov, alebo v tomto prípade príbuzenskou menšinou, ktorej sa konkrétne tento návrh, návrhy zákonov dotýkajú. Nie vždy to je tak, a preto si dovolím položiť otázku pánovi podpredsedovi vlády.

    Viem, že zákon a z našej strany podporovaný vznik Úradu, teda myslím zo strany politickej strany Smer, pre Slovákov, Úradu pre Slovákov v zahraničí ešte nie je predpokladom skvalitnenia a zefektívnenia transparentnej pomoci, jednak materiálnej, vecnej i metodickej v oblasti vzdelávania, kultúry a médií. Asi v tejto tripartite sa tá starostlivosť združuje. Avšak považujeme takýto projekt za potrebný a veľmi výkonný, najmä ak pracuje napr. ako Úrad pre Maďarov v zahraničí.

    Ctené dámy, vážení páni, pokúsim sa pripraviť do druhého čítania, to tu už dopredu hovorím, pozmeňujúci návrh o zriadení úradu a jeho postavení v štruktúre ústredných orgánov štátnej správy, a keď neprejde, dovolím si tu konštatovať, po voľbách musí byť v parlamente novela zákona, ktorá postavenie terajšieho Generálneho sekretariátu výraznejšie posilní, t. j. do Úradu pre Slovákov v zahraničí vo väzbe k prierezovým úlohám jednotlivých ministerstiev cez gesciu, a to podčiarkujem, cez gesciu jedného z podpredsedov vlády. Teda pri podpredsedovi vlády alebo na Úrade vlády by mal konkrétne pôsobiť takýto úrad.

    Táto vláda ruší fondy, ale keď chce, tak ich zakladá, návrh Pôžičkového fondu pre študentov pri ministerstve školstva. Táto vláda rada ruší úrady, ale keď chce, tak nové zakladá. Veru tak, kto chce veci riešiť, hľadá spôsoby, a kto ich nechce riešiť, hľadá dôvody. Ja viem, pán podpredseda vlády, že boli dve alternatívy, aj ten úrad bol ako alternatíva predložený do vlády. Tak ako rozhodla vláda, takýto materiál aj predkladáte do pléna Národnej rady.

    Nuž a toto je aj prípad, keď hovorím o tých dvoch alternatívach alternatívneho navrhovaného nového úradu, ktorý by sa pretransformoval z terajšieho Generálneho sekretariátu splnomocnenca vlády a po ktorom predovšetkým volajú predstavitelia Generálnej rady Slovákov v zahraničí a ďalších zložiek pri jednotlivých ministerstvách. Podobné inštitucionálne riešenie koordinovanej starostlivosti o svojich krajanov majú v susednom Maďarsku, Slovinsku, ale aj vo Francúzsku, Švajčiarsku či v Írsku, podobne to funguje v Grécku. Na úrovni ministerstva v Taliansku a Chorvátsku. Prečo sa nepokúsime aj na Slovensku o takúto aktivitu?

    Netreba zabúdať, že Slovákov v zahraničí bude každým rokom pribúdať najmä z mladej generácie. Už teraz je to nesporný fakt a tento fakt treba zobrať na známosť, a preto je nutné zo strany štátu predložiť a v parlamente schváliť dobrý a funkčný zákon, ktorý bude vytvárať rámcové podmienky na obojstranne prospešnú spoluprácu práve s tými, ktorí odídu, ktorí sa už nevrátia a budú vo významných pozíciách v zahraničí. A tak dennodenne im dokazovať, že ich štát na nich myslí, že sú vytvorené podmienky na kontakty s vlasťou, ktoré bude možné využiť v rôznych oblastiach len a len v prospech nášho štátu. Veď mnohí z odchádzajúcich Slovákov budú raz pôsobiť vo významných pozíciách, mnohí už teraz pôsobia, len ich treba osloviť, len s nimi komunikovať pri častých návštevách nášho predsedu vlády v zahraničí alebo jednotlivých ministrov, treba sa s nimi stretať, treba sa stretať s našimi vysokoškolákmi, ktorí študujú na zahraničných univerzitách, pri našich častých návštevách v zahraničí a takto udržiavať tieto kontakty. Žiaľ, ani v protokole, a podčiarkujem to, ministerstva zahraničných vecí tento fakt nikdy nie je zohľadnený na každú cestu nášho ministra a predovšetkým predsedu vlády alebo podpredsedov vlády stretnutie so zahraničnou komunitou. Toto robia Íri, toto robia Fíni, toto robia Maďari a ďalší a naozaj sa im to vypláca.

    Záver. Naši poslanci strany Smer – Sociálna demokracia podporia návrh zákona v prvom čítaní, uvedomujúc si zodpovednosť voči slovenským komunitám v zahraničí, aj vo vzťahu k tomu, že to je jeden z dôležitých, ešte chýbajúcich, nazvem to, eurozákonov. V priebehu druhého čítania sa pokúsime predstaviť nielen našu filozofiu takéhoto zákona, ale aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by výraznejšie posilnili inštitucionálnu transformáciu z terajších verejných zdrojov do nového jedného transparentného zdroja, nie nejakých 12 mil. Sk, v spojitosti s návrhom na vznik Úradu pre Slovákov v zahraničí na úrovni jedného z podpredsedov vlády Slovenskej republiky. Samozrejme, k tomu bude potrebné meniť aj isté kompetencie, ale o tom treba diskutovať. Toto bude naša hlavná úloha, ktorú predstavíme v druhom čítaní a v tomto prvom čítaní tento návrh zákona podporíme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec bol ako jediný prihlásený za klub. Písomne sa viac nikto neprihlásil. Ústne, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Hlásia sa pán poslanec Heriban, pani poslankyňa Podracká. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Heriban, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som nadviazal na slová, ktoré odzneli od pána poslanca Čaploviča. Myslím si, že asi všetci, čo tu sedíme, si uvedomujeme, aký dôležitý zákon ideme schvaľovať, aj keď nerieši možno nejaké základné ekonomické otázky alebo zložité právne otázky. Ja si myslím, že takýto zákon je veľmi potrebný, a je mi trošku smutno, že až na konci volebného obdobia sme sa dokázali možno dohodnúť, a tento zákon prichádza až tento rok, aj keď podľa môjho názoru sa o týchto veciach malo rozprávať nielen na začiatku volebného obdobia, ale možno aj vo volebných obdobiach minulých.

    Mimo Slovenska žije možno 2 mil. Slovákov, ktorí majú k Slovensku špeciálny vzťah, a mne sa zdá, že my túto úžasnú šancu, ktorú máme, veľmi slabo využívame. Všade na svete štáty a vlády a národy vedia, aké je dôležité správne komunikovať so svojimi prívržencami, ktorí žijú po celom svete. Znovu len zopakujem pána poslanca Čaploviča, rovnako chcem poukázať povedzme na Grékov, na Talianov, na Írov, na Francúzov, na Maďarov, ktorí fantastickým spôsobom vedia využiť svoje kontakty, svoje vzťahy a vedia – to bolo v dobrom zmysle slova, pán podpredseda parlamentu. Práve maďarská menšina vie úžasne lobovať za záujmy Maďarska a vie úžasne efektívne presadzovať záujmy tejto krajiny.

    To znamená, takýto zákon, ktorý pripravujeme, bezo sporu je veľmi potrebný a na druhej strane asi by sme mali urobiť všetko pre to, aby bol čo najlepší. To znamená, v druhom čítaní by sme mali byť otvorení. Asi by sme nemali vnímať, či ten návrh bude od koalície alebo od opozície, ale všetci by sme sa mali snažiť, aby ten zákon bol čo najlepší, aby vytvoril čo najlepšie predpoklady na dobrú komunikáciu. Lebo to, o čom rozprávam, tak to je v podstate o komunikácii. Slovensko bude musieť určite aj v budúcnosti a znovu čo najskôr začať rozmýšľať o týchto veciach, ako sa vyčleniť voči ostatným štátom v Európskej únii. My budeme musieť vytvoriť príťažlivý obraz o Slovensku, aby zahraniční turisti radi sem chodili, aby sme sa my tu dobre cítili, aby naši zahraniční kolegovia, zahraniční Slováci cítili určitú spolupatričnosť s nami, a táto obojstranná komunikácia bude určite veľmi dôležitá a prospešná nielen pre nás, ale aj pre nich. To znamená, takýto úrad podľa môjho názoru by mal vytvoriť veľmi dobré vzťahy medzi nami a zahraničnými Slovákmi a na druhej strane by táto aktivita určite pomohla Slovensku zlepšiť svoje meno, svoj imidž, svoje postavenie medzi európskymi krajinami a európskymi štátmi a ostatnými štátmi na celom svete.

    Takže ja by som len chcel vyzvať všetkých poslancov, ktorým je táto téma blízka, aby sa v druhom čítaní snažili ten zákon posunúť čo najďalej, aby sme vytvorili také predpoklady, že zahraniční Slováci už nebudú v budúcnosti mať pocit nejakého ukrivdenia, nedostatočnej komunikácie, zaznávania a že to, čo nám oni môžu dať, všetky ich kontakty, všetky ich schopnosti, dokáže Slovensko využiť v plnej miere pre seba.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Podracká. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem nadviazať na svojich predrečníkov a súhlasím s tým, že nový zákon sa mal prijať ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a Únia dlho upozorňovala, že máme takýto rest, takže je najvyšší čas, aby sa takýto zákon prijal. Rovnako súhlasím aj s tým, že ho treba dopracúvať. My ho, samozrejme, posunieme do druhého čítania, ale s tým, že máme k nemu nejaké vážne výhrady.

    Keby som to mala mantinelisticky pomenovať, tak tento zákon je viac o vláde Slovenskej republiky a pôsobnosti Úrady vlády Slovenskej republiky, o podmienkach, za akých sa vydávajú osvedčenia, na základe ktorých si Slováci budú môcť uplatniť práva alebo výhody, ďalej o podmienkach, za akých sa poskytujú dotácie, no a, samozrejme, je to aj zákon o prenose výkonu kompetencií z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky. Stručne povedané, keby sme to brali z tejto legislatívnej roviny, je to zákon pre novovznikajúci úrad, ktorý sa črtá, a aj pre jeho úradníkov a aj o úradovaní.

    Toľko už predo mnou bolo povedané v diskusných vystúpeniach, že by sme si mali brať príklad, ako sa napr. Maďari správajú k zahraničným Maďarom. Ja som si urobila čas a podrobne som si preštudovala tento zákon o zahraničných Maďaroch a je to skutočne perfektne pripravené. Samozrejme, je mi známe, že je to trochu nadštandardný zákon, aké boli okolo toho problémy, že Benátska komisia v roku 2001 dala stanovisko k tomuto zákonu a jednoznačne sa k tomuto vyjadrila vo vzťahu k teritorialite aj k presahovaniu extrateritoriálnemu vo vzťahu povedzme k Slovákom atď., nebudem to tu citovať, skôr sa zameriam na ten zákon vo vzťahu k § 5, o ktorom sa hovorí v tomto zákone, ktorý prerokúvame.

    V § 5, ktorý sa volá Oblasť štátnej podpory, sú vymedzené v podstate 4 oblasti, ktorých by sa mal zákon, a teda štátna podpora dotýkať, to je vzdelávanie, veda a výskum, kultúra, informácie a médiá. To, na čo zákonu stačilo 6 slov, to chcem podčiarknuť, že toto je 6 slov, tak na to ten zákon o zahraničných Maďaroch má 18 až 22 paragrafov v rozsahu, by som povedala, desať plne klepaných strán. Na ilustráciu uvediem, čoho sa tieto paragrafy týkajú, pretože nie je len dôležité, čo sa má podporovať, ale aj ako sa to má robiť, ako sa má teda zameranosť na vzdelávanie, kultúru, výskum, médiá atď., ako sa má realizovať v praxi, ale o týchto kompetenciách a možnostiach a akejsi metodológii tam nie je vôbec nič.

    Keď si vezmeme do ruky tento zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, samozrejme, výhoda, ktorá je tiež možno nadštandardná, je, že sa vzťahuje aj na osobu manželského partnera a maloleté deti, ktoré nie sú maďarskej národnosti, čo považujem za veľkorysé najmä z hľadiska rodinného a z hľadiska vychovávania nových generácií. Ale to, na čo nám stačilo tých 6 slov, tak oni v jednotlivých paragrafoch, môžem to potom ukázať aj ďalším, úplne podrobne rozpisujú, povedzme, keď by išlo o vzdelanie, kultúru a vedu, úplne rozpisujú, kde a ako majú právo využívať občania, teda zahraniční Maďari osvetové zariadenia, akým spôsobom sú im sprístupňované kultúrne hodnoty, pamiatky, vedecký výskum. Ďalej aké majú práva používať a využívať služby napr. v prevádzkovaných verejných knižniciach, kde majú právo bezplatne ich využívať. Tu sú celé odseky paragrafov v rozsahu 5 až 7 bodov, aké majú konkrétne možnosti na uplatňovanie tých svojich výhod, ktoré by podľa môjho názoru jeden seriózny zákon poskytovať mal v plnej miere.

    My teda navrhujeme, čo kvitujem, vyznamenania, oni majú aj štipendiá. My to, samozrejme, možno nemusíme navrhovať v zmysle nových európskych a platných noriem, ale oni majú aj sociálnu a zdravotnícku starostlivosť, majú cestovné zľavy, majú vzdelávanie až po doktorandské štúdium a doškoľovacie rôzne spôsoby odborného zdokonaľovania, majú výhody pre študentov, zahraničných maďarských pedagógov, majú dislokáciu výučby, rôzne študijné podpory. Proste ide to ďalej až po úlohu verejnoprávnych oznamovacích prostriedkov, podporu organizácií za hranicami, pričom každý ten paragraf je presne vymedzený, ako sa to má robiť a za akých podmienok jednoducho to má prebiehať.

    Myslím si, že vo vzťahu k § 5 máme veľmi veľký nedostatok v tomto zákone, hoci v tých zvyšných častiach ho kvitujem a považujem ho za dobre vypracovaný. Ale tu sa nazdávam, že by ho bolo treba v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi nejakým spôsobom rozšíriť, zdokonaliť a vycezilovať tak, aby aj zahraniční Slováci boli naň hrdí.

    Takisto sa mi zdá, že 1. august ako doba účinnosti je úplne nereálny, myslím si, že sa druhé čítanie bude realizovať až v septembri, takže to sa tiež v druhom čítaní bude musieť opraviť.

    Toľko zhruba, ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Džupa. Nech sa páči, máte slovo. A zároveň končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

  • Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Podrackej, keď sa zamýšľa nad tým, akú normu chceme týmto zákonom vytvoriť. A z intelektuálneho hľadiska alebo z filozofického hľadiska vidím dva rozhodujúce body, ktoré tam musíme zapracovať:

    1. Vhodným spôsobom na dikcii zákona musíme prepojiť minulosť a súčasnosť smerom na budúcnosť.

    2. Poskytnúť priestor, aby sa koordinovali všetky oblasti spoločenského života spoločnosti Slovenskej republiky na tento zákon. Ale pozor, a tu aj súhlasím s ostatnými, ktorí diskutovali na tú tému, musíme zásadne akceptovať dva pohľady, ten náš na Slovákov, ktorí žijú v zahraničí, ale rovnako aj ich pohľad smerom k republike, ku ktorej cítia určitým spôsobom väčšiu či menšiu sympatiu, ale predsa je to zväčša minimálne ich rodiskom alebo minimálne rodiskom ich rodičov.

    Prečo to hovorím vo filozofickej alebo v teoretickej polohe? Pretože na môj vkus je nie celkom jasne, a myslím tým inštitucionálne, zapracovaný vplyv a význam Matice slovenskej na fakte kontaktu Slovenska so Slovákmi žujúcimi v zahraničí a naopak. A preto sa vynasnažíme v tom druhom čítaní, aby sme vhodným spôsobom bez toho, aby sme vytvárali kolíziu, tento fakt zakotvili do dikcie tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi stručne by som zareagoval, lebo naozaj ide o ťažkú problematiku aj o dôležitý zákon, pretože je legitímnym záujmom Slovenskej republiky, aby vykonávala starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí najmä na poli vzdelávania a kultúry. Na druhej strane asi by bolo chybou podliehať nejakému legislatívnemu optimizmu, že to vyrieši zákon, lebo to je tiež chyba. To vyriešia konkrétne projekty, konkrétne aktivity a konkrétni ľudia. Zákon len tomu môže dať základný rámec. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka je k tomu, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, k snahe vytvoriť samostatný úrad, čo asi bude predmetom diskusie v rámci druhého čítania. Poviem svoj názor. Pretože si myslím, že ide najmä o konkrétne projektové aktivity vo vzťahu k zahraničným Slovákom, tak si myslím, že vytvorenie samostatného úradu nie je potrebné. Niekedy podliehame ilúzii, že ak máme pred sebou vážny problém – a teraz máme vážny problém pred sebou –, že jeho riešenie spočíva vo vytvorení novej byrokracie. Nie som toho prívržencom. A naozaj už vzniklo „x“ rôznych štátnych úradov – Úrad pre štátnu pomoc, Úrad pre ochranu osobných údajov, Úrad pre štátnu službu – a potom výsledok je, že veľká časť prostriedkov ide na platy úradníkov, na byrokraciu a oveľa menšia časť ide na projektové aktivity.

    Čiže z tohto dôvodu som trochu skeptický k vytváraniu nových útvarov aj na vážne témy, skôr sa mi zdá, že treba hovoriť o obsahu, o obsahu starostlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom. Ale samozrejme, že o tom bude diskusia v druhom čítaní. Predstava vlády je, že by úlohy, ktoré dnes sú roztrúsené po viacerých ministerstvám, či to je na ministerstve kultúry, ministerstve zahraničných vecí, Úrade vlády, boli zjednotené, aby vedela ľavá ruka, čo robí pravá, aby to bolo koordinované, ale vytvárať novú štruktúru, novú úradnícku štruktúru, ktorá by pohltila možno značnú časť prostriedkov venovaných do tejto oblasti, že to možno nie je to najlepšie riešenie. Ale opakujem, to bude predmetom diskusie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, páni ministri, rád by som sa i ja vyjadril niekoľkými slovami.

    Nebolo celkom chybou vládnych garnitúr, že 15 rokov takýto zákon nevznikol. Mali by sme si uvedomiť, že práve éra, ktorú prežívame od novembra 1989, je érou veľkej zmeny aj v zložení a v štruktúrach zahraničných Slovákov. My môžeme dnes konštatovať, že v zahraničí končí jedna veľká, povedal by som, generácia zahraničných Slovákov, ktorá sa dokázala konštituovať a vytvoriť štruktúry, ktoré ukázali, že sú životaschopné. Mám na mysli Svetový kongres Slovákov, najmä ktorého zakladateľom bol Štefan Roman. Iné inštitúcie, ktoré pretrvali takmer celé 20. storočie, mali by sme si uvedomiť, ako Jednota Slovákov, ako Slovenská liga v Amerike a podobne vznikali skôr pre výhody a udržanie tých komunít v rámci amerického prostredia povedzme, alebo v rámci kanadského, rôzne dôchodkové zabezpečenia a podobne. Čiže aj to neboli celkom partneri takí, o ktorých by sa bolo takmer nejako treba starať, skôr teda história ukázala, že oni sa starali o nás počas celého 20. storočia,

    Čiže jedna éra končí, teraz generácia ľudí, ktorí odišli v roku 1968, treba povedať, že až tak veľmi sa často nehlásili k nám. Ja si pamätám, ako v rokoch 1990 – 1992 spolu s Jánom Čarnogurským, predsedom vlády, sme sa veľmi angažovali v tom, aby bola uznaná v Rakúsku menšina Slovákov, ale ukázalo sa, že oni sa tam už nehlásia, že prijali rakúske štátne občianstvo a nehlásia sa sami k slovenskej menšine tak, aby mohli mať výhody zo strany rakúskej vlády. Čiže to je ďalší faktor.

    A tretia vec, ktorú, myslím si, treba povedať, že nastáva obrovská zmena tým, že vstupujeme do Európskej únie a keď bude pohyb mladých ľudí, ale aj starších ľudí obrovský po Európskej únii aj v zahraničí. Čiže ja by som sa dokonca neprihováral za nejaký akoby dokonalý zákon. Ja si myslím, že ten zákon treba nechať otvorený pre život, pre dynamiku toho, akým spôsobom sa život zahraničných Slovákov bude vytvárať. Prihováram sa za akési jadro, s ktorým sa bude dať podľa potrieb v budúcnosti flexibilne nejako narábať. Ale v každom prípade tento počin vlády je tým počinom, aby sme sa konečne pokúsili uchopiť túto problematiku, lebo je najvyšší čas, v tých nových podmienkach a ktorá je už stanovená hranicami vstupom do Európskej únie a podobne, ktorá už je dosť zrelá na to, aby zákon vznikol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predtým ako budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode, dovoľte mi, aby som privítal pána Františka Tótha, nového ministra kultúry Slovenskej republiky, a, samozrejme, prajem vám veľké úspechy.

  • Dovoľte teraz, aby sme pristúpili k práci a k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov (tlač 1160).

    Prosím teda ministra kultúry Slovenskej republiky Františka Tótha, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v programovom vyhlásení sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že bude na báze vzájomného dialógu a rešpektovania úsilia o všeobecné blaho spoločnosti pokračovať v spolupráci s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Vláda si tiež predsavzala zdokonaliť transparentný systém financovania cirkví a náboženských spoločností. V tejto súvislosti prijala vláda Slovenskej republiky uznesenie č. 1143/2004 z 1. decembra 2004, v ktorom uložila ministrovi kultúry a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť novelizáciu zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanoví mechanizmus valorizácie platov duchovných.

    Keďže súčasná legislatíva neupravuje mechanizmus automatickej valorizácie platov duchovných v závislosti od vývoja životnej úrovne, predkladaná novela navrhuje stanoviť mechanizmus valorizácie základných platov duchovných o rovnaké percento a v rovnakom termíne, ako sa zvýši základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme. Zvolený mechanizmus navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako optimálne riešenie.

    Novelizácia zákona okrem zapracovania valorizačného mechanizmu navrhuje aj aktualizáciu niektorých ustanovení a vypustenie niektorých obsolétnych paragrafov platného znenia zákona. Predpokladaná miera valorizácie na rok 2006 je 6 %, na rok 2007 5 %, na rok 2008 5 %. Odhadované zvýšenie výdavkov by v prípade schválenia tejto novely zákona predstavovalo v roku 2006 19 mil. korún, 2007 37 mil. korún, 2008 41 mil. korún. Zmienený princíp valorizačného mechanizmu sa navrhuje zapracovať do zákona č. 218/1949 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý patrí medzi základné právne predpisy konfesného systému Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného zákona štát poskytuje cirkvám a náboženským spoločnostiam prostriedky na platy duchovných, odvody do fondov a čiastočne na prevádzku ústredí cirkví a biskupských úradov. Prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry je v roku 2005 vyčlenených na tieto účely pre cirkvi a náboženské spoločnosti celkovo 875 mil. korún. Priemerná mzda duchovného poskytnutá z prostriedkov štátneho rozpočtu dosiahne v roku 2005 cca 12-tisíc korún. V roku 2004 bolo z prostriedkov štátneho rozpočtu financovaných celkovo 3 209 duchovných.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás poprosiť o schválenie tohto návrhu zákona a posunutie do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, poslancovi Františkovi Mikloškovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená vláda zastúpená silovými rezortmi, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov, predseda Národnej rady dal na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady navrhol výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi k uvedenému vládnemu návrhu ma určil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Máte ich uvedené v správe, takže nebudem to znovu opakovať. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor odporúčam, aby bol určený výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a aby ho prerokovali do 7. septembra 2005.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

  • Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1197).

    Prosím teraz podpredseda vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prerokovala vláda na svojom zasadnutí 31. mája 2005 a schválila ho uznesením č. 420. Týmto uznesením ma súčasne poverila, aby som návrh uviedol pri jeho prerokúvaní v Národnej rade.

    Predmetom návrhu novely zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách je upresnenie niektorých ustanovení upravujúcich správu štátneho dlhu a správu štátnych záruk. V súvislosti s činnosťou Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity pri vykonávaní finančných operácií na domácom finančnom trhu a na zahraničných trhoch, prijímaním úverov, vydávaním štátnych cenných papierov a inými činnosťami súvisiacimi s riadením rizík štátneho dlhu je potrebné zmeniť niektoré ustanovenia a formulácie zákona z dôvodov zvýšenia transparentnosti a zrozumiteľnosti pri jeho uplatňovaní a kontrole jeho dodržiavania v praxi a tiež kvôli zabezpečeniu efektívnosti správy štátneho dlhu.

    Zásadnou zmenou v navrhovanej úprave je nový proces schvaľovania štátnych záruk tak, že navrhované projekty a rozsah štátnych záruk musia byť súčasťou zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok a následne budú žiadosti o poskytnutie štátnych záruk schvaľované vládou Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena v schvaľovaní štátnych záruk predstavuje priblíženie právnej praxi štátov s vyspelou ekonomikou. Z dôvodu zosúladenia zákona s predpismi Európskej komisie v oblasti štátnej pomoci sa navrhuje vypustenie definície okruhov, pre ktoré je možné poskytnúť záruku. Ďalším sprísnením schvaľovania štátnych záruk sa očakáva pokračovanie trendu znižovania ich rozsahu, a tým aj pozitívny vplyv na znižovanie štátneho dlhu.

    Ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vystúpil v zmysle zákona o rokovacom poriadku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1197), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, preto ho budem odporúčať na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 1152).

    Prosím znovu podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona zjednodušuje uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa v cudzine a zároveň znižuje duplicitné vyplácanie tohto príspevku, pretože táto dávka nepodlieha koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov v rámci Európskej únie. Súčasne sa navrhuje vyplácať zvýšený príspevok pri narodení dieťaťa ako jednorazovej štátnej sociálnej dávky aj rodičom, ktorým sa súčasne narodili dvojčatá, a to na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej sa zvýšený príspevok vyplácal len rodičom, ktorým sa narodili tri deti a viac detí súčasne.

    Ďalším dôvodom navrhovanej právnej úpravy je aj zabezpečenie poskytovania príspevku rodičom, ktorým sa v priebehu dvoch rokov narodia opakovane nielen dvojčatá, ale aj viac detí naraz, pretože v súčasnosti vzniká nárok na tento príspevok len tým rodičom, ktorým sa v priebehu dvoch rokov narodili opakovane dvojčatá, a nevznikol napríklad nárok rodičom, ktorým sa v priebehu dvoch rokov narodili dvojčatá a trojčatá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 58. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhovaná novela zjednodušuje uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ak sa dieťa narodilo v cudzine. Ďalej sa navrhuje skrátiť lehota na uplatnenie nároku a sprísňujú sa podmienky nároku v súvislosti s opustením dieťaťa matkou.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán podpredseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov (tlač 1175).

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, je upraviť právo na bytovú náhradu pri zániku nájmu dohodnutého na čas určitý tak, aby sa zabezpečila väčšia návratnosť služobných bytov, keďže podľa platnej právnej úpravy má nájomca právo na bytovú náhradu vždy, keď pred užívaním služobného bytu ukončil užívanie iného bytu. V prípade výpovede nájmu služobného bytu dohodnutého na čas neurčitý upravuje právo na bytovú náhradu Občiansky zákonník. Ak nájomný vzťah k služobnému bytu dohodnutý na čas určitý vznikol pred dňom nadobudnutia účinnosti predloženého návrhu zákona, právo nájomcov na bytovú náhradu sa bude spravovať podľa právnej úpravy platnej pred dňom nadobudnutia účinnosti predloženého návrhu zákona.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Márii Demeterovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ma k uvedenému návrhu zákona splnomocnil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 58. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 tohto zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Cieľom novely zákona je riešiť návratnosť služobných bytov, ku ktorým bol nájomný vzťah dohodnutý na čas určitý po účinnosti zákona. S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporučiť uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1185 z 1. júna 2005 prideliť návrh zákona (tlač 1175) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vás chcem informovať o tom, že s ďalšími bodmi nás oboznámi pán minister zdravotníctva Zajac, ktorý vraj už je aj v budove, takže odporúčam, aby sme naňho počkali. Inú možnosť aj tak nemáme.

  • Pauza pre neprítomnosť ministra zdravotníctva SR Rudolfa Zajaca v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu ministra zdravotníctva, takže budeme pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1110).

    Pán minister zdravotníctva, nech sa páči, máte slovo a môžete uviesť návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona o pohrebníctve z toho dôvodu, že Slovenskej republike chýba právna úprava, ktorá by komplexne upravovala práva a povinnosti fyzických osôb oprávnených na podnikanie, právnických osôb, ako aj orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku pohrebníctva. Preto bol vypracovaný predkladaný návrh zákona, ktorý komplexne túto problematiku upravuje.

    Úprava práv a povinností z etického hľadiska v tejto citlivej oblasti vychádza z tradície na našom území a snaží sa zohľadniť aj praktické potreby spoločnosti a zároveň aj náboženské cítenia a zvyklosti. Návrh zákona upravuje aj problematiku balzamovania a konzervovania ľudských pozostatkov, ktorá taktiež doteraz nebola v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená.

    Vzhľadom na to, že prevádzkovanie pohrebísk, pohrebných služieb, krematórií, ako aj vykonávanie konzervovania a balzamovania možno vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné novelizovať aj príslušné ustanovenia živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Karolovi Džupovi.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Konštatujem, že predložený návrh zákona spĺňa všetky náležitosti a je v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby po rozprave predmetný návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní s tým, aby bol v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovaný vo výboroch: Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbore Národnej rady pre verejnú správu, Výbore Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ďalej vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý by bol zároveň aj gestorským výborom.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1164).

    Pán minister zdravotníctva, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, návrhom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu potreby dôslednejšej ochrany nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ale hlavne z dôvodu dôslednejšej vymožiteľnosti práva.

    Súčasný právny stav nevytvára dostatočné podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavovaní nedobrovoľne. Ochrana pozostáva z jasne definovaných miest, kde je fajčenie zakázané alebo zákonom obmedzené. V druhom rade ochrana pozostáva z vymedzenia jasných a právne relevantných nástrojov, ktoré vedú k sankcionovaniu úkonov smerujúcich k porušeniu jednotlivých ustanovení zákona. Navrhujeme rozšírenie zákazu predaja tabakových výrobkov v zariadeniach spoločného stravovania a predajniach a stánkoch nachádzajúcich sa v areáloch zdravotníckych zariadení. Navrhujeme zákaz fajčenia v zariadeniach spoločenského stravovania s podmienkou umožňujúcou fajčenie vo vyhradenom priestore tak, aby ňou nemuseli prechádzať všetci hostia. V oblasti kontrol a ukladania pokút návrh novely zákona kladie dôraz na decentralizáciu a prenesený výkon kompetencií. Návrh tiež počíta so zvýšením pokút za nedodržanie tohto zákona a priestupky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Márii Majdovej, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte všetci ako číslo parlamentnej tlače 1164. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1168 z 13. mája 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 7. septembra 2005 a gestorský výbor v lehote do 9. septembra 2005.

    Pán podpredseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Hurban ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 2005 bol pridelený tento vládny návrh zákona výborom, ako uviedla pani spravodajkyňa. Keďže sa domnievam, že návrh zákona v tom znení, ako je predložený, by mohol mať vplyv na štátny rozpočet cez spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty, navrhujem alebo predkladám návrh prideliť tento vládny návrh zákona ešte aj výboru pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1122).

    Prosím znovu pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby z poverenia vlády návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona, ktorým sa novelizuje stavebný zákon a ďalších 19 osobitných zákonov sledujúcich zámer racionalizovať proces a znížiť administratívnu náročnosť pri povoľovaní výstavby.

    Predložený návrh zákona je vypracovaný v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy v intenciách zásad materiálov návrh racionalizácie postupov na nové riešenia. Navrhuje nové riešenie spolupráce dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných právnych predpisov, s orgánmi územného plánovania pri obstarávaní územnej plánovacej dokumentácie, ako aj so stavebným úradom v územnom konaní, stavebnom konaní a v ďalších konaniach podľa platného stavebného zákona.

    Cieľom navrhovaných zmien je odstrániť alebo minimalizovať administratívne procedúry, ktoré neprimerane predlžujú proces prípravy výstavby. Navrhované zmeny v stavebnom zákone a osobitných predpisoch neovplyvňujú obsah a záväznosť stanovísk vydávaných dotknutými orgánmi podľa osobitných predpisov a ani nezasahujú do ich vecných kompetencií. Ide iba o to, aby výhradne zjednodušili administratívnu náročnosť procesných postupov, ktoré prechádzajú povoľovacím konaním sledujúcich racionalitu a efektívnosť. Zavádzajú efektívnejšie riešenia postupov súčinnosti dotknutých orgánov v povoľovacích konaniach v prehĺbení miery zosúladenia procesu ustanovenia stavebným zákonom, ako aj osobitnými predpismi.

    Zásadnou úpravou smerujúcou k naplneniu týchto cieľov je nové vymedzenie pojmov ako dotknutý orgán a záväzné stanovisko pre účely konania podľa tohto stavebného zákona s premietnutím do osobitných právnych predpisov podľa čl. 2 až 20 návrhu zákona. Novelizáciou osobitných predpisov sa tak vytvárajú podmienky na efektívnejší postup znižovaním množstva správnych konaní, ktoré dosiaľ predchádzajú konaniam nasledujúcim podľa stavebného zákona.

    Vyňatím z režimu správneho konania boli na záväzné stanoviská zmienené rozhodnutia vydávané podľa zákona o ochrane zdravia ľudí, o zdravotnej starostlivosti, o veterinárnej starostlivosti, o lesoch. Na záväzné stanoviská vydávané mimo režimu správneho konania boli transformované niektoré rozhodnutia vydávané podľa zákona o pozemných komunikáciách, o dráhach o vnútrozemskej plavbe, ďalej podľa banského zákona, o vodách, o ochrane ovzdušia, o ochrane pamiatkového fondu. V zákone o ochrane prírody a krajiny sa zjednodušili postupy s dôrazom na priority mimo zastavaného územia, v zákone o odpadoch sa upresnili postupy vo vzťahu k stavebnému zákonu. Navrhované riešenia na efektívnejšie postupy súčinnosti dotknutých orgánov v konaniach podľa stavebného zákona boli pripravené so všetkými dotknutými rezortmi.

    Novelizáciou stavebného zákona sa tiež rozširujú možnosti realizácie stavieb na základe ohlásenia stavebnému úradu, t. j. bez stavebného konania. Zároveň sa riešia niektoré nepresnosti spochybňujúce výklad zákona, ktoré sú dôsledkom jeho viacnásobnej novelizácie, a niektoré potrebné odchýlky od všeobecnej úpravy správneho konania, zjednodušujúce procesné postupy a používanie stavebného zákona v praxi.

    Návrh zákona bol prerokovaný vo vláde dňa 20. 4. 2005 a na základe jej uplatnených pripomienok bol upravený. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Istvánovi Harnovi, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 564 z 10. mája 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1122). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnej aj právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskeho spoločenstva a právom Európskej únie. Problematika návrhu zákona nie je upravená v právach Európskeho spoločenstva ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2005 č. 1155 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 7. septembra 2005 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2005.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1153).

    Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Predložený návrh zákona predstavuje zmenu a doplnenie dvoch zákonov, zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov.

    V zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii sa upravuje definícia „významné investície“ v tom zmysle, že za významnú investíciu možno považovať aj stavbu na logistické zabezpečenie, vývoj a výskum. Návrh zákona reaguje tiež na skutočnosť, že Národná rada prerokovala a schválila dňa 9. septembra 2004 novelu zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov, uverejnenú pod č. 542/2004. Pri prerokovaní tohto návrhu boli prijaté v druhom čítaní dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkali diferenciácie podielu štátu a obcí na zriaďovaní priemyselných parkov podľa miery nezamestnanosti v príslušnom okrese.

    Ministerstvo hospodárstva sa s takouto úpravou stotožňuje, navrhujeme však, aby sa miera evidovanej nezamestnanosti posudzovala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na území okresu, a nie ako miera evidovanej nezamestnanosti podľa údajov Štatistického úradu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Stanislavovi Janišovi. Pán poslanec Janiš.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pardon.

    Pán poslanec Malchárek ako spravodajca určený výborom, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Janiš ma požiadal, aby som to zaňho zobral, tak to s radosťou urobím ako člen hospodárskeho výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 596 z 9. júna ma určil ako zastupujúceho spravodajcu k návrhu zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, máte to ako tlač 1153. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 2005 č. 1164 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 7. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2005.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, takže vás žiadam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných návrhoch zákonov.

    Poprosím teraz pána poslanca Ladányiho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol Národnej rade Slovenskej republiky návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1046).

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Prepáčte, pán spoločný spravodajca, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci! Pán poslanec Hamarčák Imro!

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili viacerí poslanci a podali pozmeňujúce návrhy a jeden procedurálny návrh. Aj z informácie výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vyplýva procedurálny návrh, v ktorom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo navrhuje prerušiť rokovanie o predmetnom návrhu zákona podľa § 82 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, dajte, prosím, najprv hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerušiť rokovanie o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 59 za, 34 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Nech sa páči.

  • Ešte, pán predseda, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Pavelku, v ktorom pán poslanec podľa § 83 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku žiada vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 65 za, 29 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, ďalej budeme hlasovať o bodoch informácie. Navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12 z informácie spoločne a o bodoch 5 a 9 osobitne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11 a 12.

  • Reakcie z pléna.

  • Spoločná správa, páni poslanci, k tomuto návrhu nie je. Máme iba informáciu výboru.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 117 za, 10 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Body, tak ako ich uviedol z informácie výboru pre obranu a bezpečnosť pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 5 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 17 za, 60 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh hlasovania.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 9 z informácie.

  • Páni poslanci, bod 9 z informácie, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 122 za, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie návrhy.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Najprv, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 87 za, 1 proti, 44 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Majdovej.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Majdovej.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 114 za, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Janiša.

  • Spoločne o všetkých, áno, pán spoločný spravodajca?

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 114 za, 14 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec...

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jozefa Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 74 za, 4 proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Áno. Pán predseda, dajte, prosím, ďalej hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mitríka.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále! Pán poslanec Mitrík podal ďalší pozmeňujúci návrh. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mitríka. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 45 za, 3 proti, 83 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Mitríka sme neschválili.

  • Áno. Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Pán predseda, jednak tento návrh pani poslankyne Tóthovej nespĺňa náležitosti rokovacieho poriadku, nemá odôvodnenie. To však nie je všetko, pretože je aj zmätočný. Tam je napísané k bodu 2. Čo k bodu 2? Paragraf 2 nevypúšťa, dvojka vôbec nehovorí o § 2, ale o § 22. Takže ja neviem, čo pani profesorka týmto chcela. Paragraf 2 zákona o priestupkoch definuje pojem priestupku a ten navrhovateľ nevypúšťa. Takže ten návrh je zmätočný.

  • Ja som chcel poprosiť pani poslankyňu Tóthovú, aby sa vyjadrila k návrhu, ktorý predložila. Naozaj, tak ako je predložený, sa nedá o návrhu hlasovať. Poprosím o ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.

  • Áno, ďalší návrh. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Majdovej.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Majdovej k lehote účinnosti zákona.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 99 za návrh, 1 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 66 za, 11 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Bola prijatá len informácia vo výbore, takže hlasujeme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 39 za návrh, 17 proti, 70 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona neschválila.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Poprosím teraz pána poslanca Jozefa Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), ktorý prerokúvame ako tlač 1194.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Abrhan, prosím vás, nevyrušujte teraz.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 112 za návrh, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 7. septembra 2005 a gestorský výbor do 9. septembra 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 120 za návrh, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokúvame ako tlač 1196.

    Poprosím pána poslanca Miklušičáka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov, tlač 1196.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, ale nepredniesli žiadne procedurálne návrhy. Dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 89 za návrh, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej aby gestorský výbor určil hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 7. septembra 2005 a gestorský výbor do 9. septembra 2005. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 118 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Ivanka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorý prerokúvame ako tlač 1193.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpila jedna poslankyňa. Nezaznel žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Preto poprosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 96 za, 1 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Áno, ďalší. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor a výbory, ktorým bol predložený vládny návrh zákona na prerokovanie, ho prerokovali do 7. septembra 2005 a gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny, do 9. septembra 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ivanko.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 114 za návrh, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Cupera, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1192.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci a pán predseda zároveň. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Tentoraz vám nebudem ukazovať, ako je zvykom v tejto snemovni, ako máte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 56 za návrh, 1 proti, 57 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďalej sa nepokračuje.

  • Poprosím teraz pána poslanca Mikloška, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov (tlač 1195).

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 113 za návrh, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 7. septembra 2005 a gestorský výbor do 9. septembra 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 114 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Mikloška, aby z poverenia výboru predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov (tlač 1160).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 75 za, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 7. septembra 2005 a gestorský výbor do 9. septembra 2005.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 86 za návrh, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov Aliancia nového občana, SMK a SDKÚ žiadam o 10-minútovú prestávku.

  • Páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, budeme pokračovať o 17.50 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 17.34 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.57 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o ďalších prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách, o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1197.

    Poprosím pána poslanca Hamarčáka.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov žiadam prestávku na polhodinu.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak do 19.00 hodiny s tým, že by sme pokračovali zajtra.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 44. schôdze. Zvolávam poslanecké grémium. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine bodmi programu, tak ako sú v poradí uvedené v návrhu programu 44. schôdze.

  • Prerušenie rokovania o 18.00 hodine.