• Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na to, aby sme mohli začať rokovanie 43. schôdze. Národná rada musí byť uznášaniaschopná. Preto žiadam všetkých poslancov o účasť na hlasovaní.

    Prosím pánov poslancov o účasť na hlasovaní. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

    Páni poslanci... Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej sály. Otváram rokovanie 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odkladám rokovanie o hodinu. Páni poslanci, rokovací poriadok.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

  • Hlasovanie.

  • 91 prítomných.

    Národná rada je uznášaniaschopná. Chcem vás informovať, že overovateľmi na 43. schôdze budú poslanci Gábor Gál a Pavol Abrhan, ich náhradníkmi Beáta Brestenská a Jaroslav Jaduš. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Arvay, Danko, Plháková a pani poslankyňa Štrofová.

    Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 32 poslancov. Poslanci na tejto schôdzi žiadajú prerokovať

    návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky (tlač 1161).

    Podľa článku 88 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač 1161. Uvedený návrh som podľa § 109 odseku 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že gestorský výbor bude výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Poprosím teraz povereného člena skupiny poslancov pána poslanca Dušana Čaploviča, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva. Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť odôvodnenie návrhu uznesenia na odvolanie (pána) ministra školstva Slovenskej republiky, pána Martina Fronca.

    Martin Fronc vo funkcii člena vlády Slovenskej republiky poverený riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky nezvládol rezort školstva. Nesie nielen politickú, ale aj vecnú a odbornú zodpovednosť za viaceré nedostatky, ktoré sa v rezorte vyskytli a negatívne ovplyvnili úroveň vzdelávacieho a výchovného procesu v Slovenskej republike. Nesie zodpovednosť aj za niektoré neriešené problémy v oblasti športu a mládeže, ktoré kompetenčne spadajú pod rezort školstva. Jeho riadiaca práca prinášala a prináša do rezortu veľa nervozity, nenapomáha skvalitnenie vyučovacieho procesu. Pán Martin Fronc nie je schopný organizovať prácu tak, aby bolo v nej cítiť viac systémovosti a koncepčnosti a menej operatívnych aktivít, aby sa každodenná operatíva z ministerstva neprenášala na priamo riadené organizácie a tam vytláčala potrebnú systémovú a koncepčnú prácu v oblasti školstva, ktorú rezort ministerstva školstva potrebuje. Ministrovi školstva Martinovi Froncovi chýba schopnosť koncepčne usmerňovať rezort, vytvárať podmienky pre prepojenie úloh medzi jednotlivými odbornými sekciami a taktiež dokázať komunikovať s predstaviteľmi iných koncepcií a pohľadov na riešenie problémov v rezorte, vo výchove a vzdelávaní, hľadaní spoločných východísk, ktoré spájajú a nie rozdeľujú. Najmä preto boli a sú v tomto rezorte vzťahy často zbytočne napäté a veľmi často medializované.

    Minister školstva pán Martin Fronc sa v skutočnosti vo svojom rezorte nevyzná a to aj napriek tomu, že v ňom pôsobil sedem rokov, štyri roky vo funkcii štátneho tajomníka, podčiarkujem, a takmer tri roky vo funkcii člena vlády Slovenskej republiky povereného riadením tohto rezortu. Venuje sa len niektorým oblastiam, predovšetkým vysokému školstvu a cirkevnému školstvu. Chybou je, že za posledné takmer tri roky vo funkcii ministra nevenoval dostatočnú pozornosť takzvaným štátnym, respektíve verejným školám, na čo práve poukazujú predstavitelia ZMOS, ktoré postupne prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, miest a vyšších územných celkov. Problémy týchto škôl od konca roku 2002 sú stále viac a viac marginalizované a vysúvané na okraj záujmu rezortu. Minister nedokáže prezentovať konkrétne reformné kroky. To je jeho veľká chyba, len o nich hovorí a často ich necháva v rétorickej podobe a ani ich nemôže prezentovať, pretože sú často zamerané na okázalú formu a nie na potrebný a žiadúci obsah. Najnovším dôsledkom tejto nekoncepčnej práce, veľmi často skryto ideologizovanej, bol škandál okolo externej časti takzvaných nových maturít, predovšetkým testov z matematiky v kategórii náročnosti A. Organizačných a obsahových nedostatkov v doterajšej príprave a priebehu maturít v školskom roku 2004 až 2005 bolo viac, uvediem ich v závere odôvodnenia predkladaného návrhu.

    Rozhodnutie pána ministra školstva opakovať testy pre všetkých študentov z matematiky v teste A poškodilo predovšetkým študentov, ale veľmi negatívne zapôsobilo na všetkých terajších, ba i budúcich maturantov na našich školách. Rozhodnutiami pána ministra školstva boli trestaní nevinní dokonale stresovaní študenti a naopak, vinní zostali sedieť na ministerstve.

  • Potvrdili sa naše predchádzajúce pochybnosti z doterajšej práce rezortu školstva, ktoré sa týkali práve koncepčnosti práce pána ministra efektívne a citlivo riešiť náročné problémy tohto rezortu. Často pán minister na tieto nedostatky bol upozornený prostredníctvom interpelácií poslancov tu v Národnej rade, ale aj na hodinách otázok, ktoré tu prebehli. Žiaľ, náprava sa v mnohých oblastiach nekonala.

    Minister školstva Martin Fronc hovorí o tom, že realizuje reformu školstva, ale v podstate ide skôr o formálne kroky a nie o zásadnú obsahovú zmenu, ktorá je, samozrejme, najťažšia, či sa to už týka regionálneho školstva alebo vysokého školstva. Veď skutočná reforma nie je len o prerozdelení finančných zdrojov prostredníctvom normatívov na žiaka, respektíve na študenta, aj keď často pán minister hovorí o jeho spravodlivosti a transparentnosti. Skutočná reforma nie je len o presune, respektíve zbavení sa kompetencií zadĺženého školstva na obce, mestá a vyššie územné celky. Skutočná reforma nie je len o zvyšovaní platov učiteľov a školských zamestnancov. Reforma je reformou - a to systémovou reformou - až vtedy, keď je programová a najmä obsahová. Čo sa, žiaľ, na Slovensku neuskutočňuje. Určenie normatívnou na jednotlivých žiakov či študentov v súčasnom období výrazne poškodilo po prvé obchodné akadémie, ktoré sa považujú za odborné, a nie všeobecnovzdelávacie školy, ktoré sú učebným plánom, učebnými osnovami charakterom vyučovania a štruktúrou predmetov, množstvom výučby, praktických činností a zručností odbornými školami, čo sa stalo nariadením vlády Slovenskej republiky 758/2004 Z. z., ktoré vyčlenilo obchodné akadémie zo skupiny stredných odborných škôl. Ďalej výrazne poškodilo celé odborné školstvo, náročné na materiálne a personálne zabezpečenie, ale aj financovanie umeleckých škôl, materských škôl ako aj ďalších školských zariadení. Minister Martin Fronc nevenoval a nevenuje pozornosť financovaniu odborného školstva napriek tomu, že práve reforma odborného školstva je jedným z výrazných ukazovateľov prepojenia vzdelania a praxe v slovenskom a európskom priestore, vzdelávacom priestore, a že po príchode zahraničného a modernizujúceho sa domáceho kapitálu nie sme schopní na Slovensku zabezpečiť odborne kvalifikované profesie cez moderný vzdelávací proces na našich odborných školách a učilištiach. Minister školstva pán Martin Fronc vidí svoju reformu, v úvodzovkách, „systému vzdelávania“ tak, že realizuje,

    1., rýchlu, obsahovo a organizačne nepripravenú takzvanú novú maturitu,

    2., zavedenie povinného zavedenia náboženstva v alternatíve s etikou od prvého stupňa základnej školy,

    3., jednostrannú podporu prípravy a financovania učebníc náboženstva a nedostatočne podporuje prípravu učebných textov, respektíve učebníc etiky a ďalších učebníc, predovšetkým - a to podčiarkujem -, práve pre spomínané odborné školy, kde veľmi naše učebnice chýbajú.

    4., programovú likvidáciu materských škôl a to tým, že súhlasí s ich zaradením do školských zariadení s neistým financovaním a ich presunutím do originálnych kompetencií s výsledkom, že kým v roku 2002 - a to podčiarkujem -, bola zaškolenosť detí v predškolských zariadeniach okolo 91 %, v roku 2004 je to len okolo 72 % a ďalej toto číslo klesá, konkrétne na východnom Slovensku niektoré okresy majú len 60- a 70-percentnú zaškolenosť. Podčiarkujem, nedávne výsledky monitoru PISA z roku 2003 konštatovali veľkú dôležitosť zaškolenosti v materských školách, pretože práve u tých pätnásťročných detí, tie, ktoré neboli zaškolené v materských školách, mali výsledky ďaleko slabšie ako u detí, ktoré v minulosti boli zaškolené.

    5., postupný útlm verejných materských škôl a základných umeleckých škôl a to tým, že ich financovanie sa realizuje prostredníctvom rozpočtov obcí a miest, kým súkromné a cirkevné materské školy a základné umelecké školy sú financované prostredníctvom normatívov cez kapitolu ministerstva školstva.

    6., postupnú likvidáciu slovenského školstva, najmä základného školstva z časti na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky, a to tým, že základné školy s vyučovacím jazykom maďarským majú zvýšený normatív na žiaka o 8 %, čím znevýhodňuje slovenských žiakov a slovenské školy s rovnakým počtom žiakov v triedach v tomto prostredí na juhu Slovenska.

    7., svojimi krokmi útlm odborného školstva, stredných odborných škôl, stredných odborných učilíšť a učilíšť, napriek tomu a znovu to podčiarkujem, že spoločenská potreba narastá práve na tento druh škôl a aj absolventov, a aj dokumenty a odporúčania Európskej únie hovoria o potrebe výrazne podporiť odborné vzdelávanie. Pán minister školstva Martin Fronc nerealizuje kompletný projekt otvorená škola aj tým, že neiniciuje a nesnaží sa vytvárať legislatívne podmienky na vytvorenie financovania škôl tak, že získané mimorozpočtové zdroje z tejto činnosti ostanú na danej škole s orientáciou na jej ďalší rozvoj a plnenie vzdelávacích a výchovných úloh.

    Po ďalšie, neiniciuje legislatívne opatrenia zamerané na to, aby vyraďovanie škôl a školských zariadení zo siete navrhovaných samosprávami v Slovenskej republike sa neuskutočnilo s cieľom vyradiť len tie, ktoré majú kvalitné budovy, vybavenie, školské pozemky, školské dielne, tak ako sa to uskutočňuje v niektorých regiónoch, a, naopak, len účelovo konkrétne v záujme lukratívnej privatizácie s tým, že deti, žiaci a študenti, učitelia a školskí zamestnanci sú presúvaní do škôl so starými budovami, nedostatočným vybavením a havarijným stavom. Nielenže nezvláda tento legislatívny proces, ale porušuje aj zákony a vlastné vykonávacie predpisy, keď takéto zistenia a informácie máme z niektorých krajských školských úradov. Týka sa to najmä pri vyraďovaní a zaraďovaní nových škôl do siete Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Napríklad v rámci Košického kraja, nielen v tomto je veľa prípadov, keď pri zaraďovaní do siete súkromných a cirkevných škôl chýbajú potrebné doklady, krajský školský úrad dáva negatívne stanovisko, alebo sa zaradí toto konanie len v skrátenom termíne. Pozor však. Tu pán minister porušuje predpis, pretože termín zaradenia môže skrátiť iba vtedy, ak to nezakladá nároky na štátny rozpočet, čo minister školstva pán Martin Fronc v prípade najmä súkromných a cirkevných škôl bežne porušuje a rozhodne v skrátenom termíne, aj keď sú požadované financie zo štátneho rozpočtu.

    Ďalší problém je, že vyraďovanie škôl zo siete je pod tlakom rôznych skupín, ktoré majú záujem o pozemky, ako som podčiarkol, objekty, dielne, školské sady. Napríklad najnovšie v Bratislave Stredné odborné učilište nábytkárske na Ivánskej ceste 15 má byť zrušené a presunuté do starých a nevyhovujúcich objektov bývalej základnej školy Pavlovičova, teraz združenej strednej školy bez jedálne. Poukážem, že, dokonca si myslím, že rozhodnutie pána ministra, ktoré by malo ísť k tomu, že vyradené podpisuje pán minister, a myslím si, že takýto papier by mal podpisovať pán minister, ale podpisuje ho inžinier Ján Moroň, generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva. Tu je dokument.

    Pán minister nie je schopný zvolávať pravidelné porady štvrťročne, predtým s vedúcimi odborov školstva krajských úradov a okresných úradov, od roku 2004 s prednostami krajských školských úradov. Prvá a posledná porada s prednostami krajských školských úradov bola pred viac ako rokom.

    Po ďalšie, nebol schopný za takmer 3 roky predložiť moderný zákon o výchove a vzdelávaní, preto je naďalej platný viac ako 20 rokov starý zákon z roku 29/1984 Z. z., ktorý prežil už 19 noviel a taktiež nebol schopný pripraviť nový zákon o pedagogických pracovníkoch, kým v susedných štátoch, konkrétne v Českej republike a v Poľskej republike takýto zákon už prijatý bol. Nedokázal vytvoriť funkčnú kurikulárnu radu pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, aj keď má jej návrh už viac ako dva roky na stole, ktorá už mohla systematicky, podčiarkujem, systematicky a cielene pracovať na novom zákone o výchove a vzdelávaní, rámcových či štátnych a školských vzdelávacích štandardoch. Dokázal niekoľkokrát predložiť návrh zákona o študentských pôžičkách, ktoré sú kontroverzné a vyvolávajú a vyvolávali v spoločnosti napätie, odmietavé stanoviská, pričom jeho najnovší návrh v parlamente vyvolal už okolo sto často zásadných pozmeňujúcich návrhov od koaličných a opozičných poslancov. Nebol schopný realizovať obsahové a organizačné zmeny vo verejnom vysokom školstve, aj keď možnosti mu poskytoval a poskytuje terajší a koncom roku 2003 novelizovaný zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z., nedokázal vytvoriť lepšie podmienky pre prienik vedy a výskumu do prostredia verejných vysokých škôl. Nebudem teraz hovoriť o poslednej aktivite, áno, beriem ju ako veľmi významnú, pretože zákon o podpore vedy sa pripravoval, konzultoval so všetkými odbornými pracovníkmi v oblasti Slovenskej republiky a keby sa takto pripravovali a konzultovali zákony aj z inej oblasti, boli by podobne prijímané a nemali by toľko problémov, ako má problémy s inými zákonmi, ktoré sú predkladané do parlamentu. A nakoniec nebol schopný, respektíve nepobil sa doslovne a nezabezpečil dokončenie rozostavanej investície Centra vedecko-technických informácií a jeho sprístupnenie odbornej a vedeckej verejnosti, najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, čo považujeme za prioritné.

    Posledným vyvrcholením nekoncepčnej práce rezortu školstva pod vedením pána ministra boli udalosti okolo maturitných testov z matematiky. Sú dôsledkom nekvalitnej organizačnej prípravy a nepoučenia sa z nedostatkov v rámci monitoru, experimentu externej časti maturity, najmä z matematiky v minulom roku. Boli taktiež dôsledkom neakceptovania pripomienok, že nová maturita nie je kvalitne pripravená, po zavedení novej maturity vyhláškou č. 510/2004 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a ukončovaní prípravy odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách zo septembra minulého roku pre školský rok 2004/2005. Toto rozhodnutie bolo neetické vo vzťahu k študentom, ak nie až retroaktívne. V slušnej a demokratickej spoločnosti sa zákony a iné zákony a zákonné normy prijímajú do budúcnosti a nie so spätnou účinnosťou. Tento jeho čin spôsobil mnohé stresové situácie študentom, negatívne sa podpísal do ich povedomia. Pán Martin Fronc, minister školstva, za toto zlyhanie a veľký spoločenský škandál nesie nielen politickú, ale aj vecnú a odbornú zodpovednosť. Podľa tejto vyhlášky 510/2004 Z. z., citujem: „Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.“ Podčiarkujem, v § 7 ods. 1, teda nie Štátny pedagogický ústav. Po druhé, ústredná maturitná komisia odporúča na schválenie ministerstvu konečné znenie písomnej formy externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, § 18 ods. 2, čo sa neuskutočnilo. Minister pán Martin Fronc na gestorskom výbore Národnej rady, teda na našom výbore pre školstvo a kultúru priznal, že predsedom ústrednej maturitnej komisie bol pán Moroň, generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva a jej podpredsedom László Szigeti, štátny tajomník ministerstva, ktorý zodpovedá za regionálne školstvo. Teda celá maturita bola predovšetkým, podčiarkujem, v rukách ministerstva. Ako je možné, že ešte dnes sedia mnohí títo zodpovední na svojich stoličkách?

  • Aj na nich mieri list Slovenskej rady rodičovských združení. Predseda a podpredseda ústrednej maturitnej komisie nesú takisto plnú zodpovednosť, veď ak by niečo prasklo na škole, podčiarkujem, odniesol by to riaditeľ a predseda maturitnej komisie. Tuto to prasklo na Ministerstve školstva Slovenskej republiky.

    Podľa spomínanej vyhlášky mala konečnú podobu testov najskôr prebrať ústredná maturitná komisia. Končenú, bez ďalších zásahov, bez písaných výsledkov. Takúto podobu originálu mal dostať na stôl minister školstva. Schválené testy ministrom školstva boli uložené v trezoroch, v jednom z trezorov pána ministra. Originál testov však nebol signovaný pánom ministrom, čo bolo tiež jeho veľkou chybou. Až takýto test mohol opustiť ministerstvo a dostať sa na rozmnoženie. Žiaľ, nestalo sa tak a pán Martin Fronc, minister školstva, si ešte dovolil pri takomto nepripravenom akte maturít, spustenia maturitných testov, odcestovať na zahraničnú pracovnú cestu do Mexika.

    Uvediem konkrétne dva testy. Takéto testy išli na slovenský jazyk, bez hlavičky, bez označenia, to máme z Košíc. A takto označené išli texty externej časti matematiky, s hlavičkou Štátneho pedagogického ústavu a označením Európskeho sociálneho fondu. Neviem, čo v tejto oblasti mal robiť Európsky sociálny fond.

    Dodatočne sme sa dozvedeli, že konečnú podobu testov nevidela ani časť ústrednej maturitnej komisie a jej členovia údajne na ministrovo odporúčanie prijali iba formálne uznesenie s vedomím, že na testoch sa ešte, v úvodzovkách, „dotiahnú drobnosti“. To znamená, že takýmto spôsobom bola predmetná vyhláška, ktorú spomínam, 510/2004 s vedomím pána ministra niekoľkokrát porušená. Podľa informácií boli chyby aj v testoch cudzích jazykov, slovenského a maďarského jazyka. Opakujem, za tento stav, ctené kolegyne, vážení kolegovia, nesie nielen politickú, ale aj vecnú zodpovednosť ministerstvo školstva a menovite jeho štatutár, ktorým je pred spoločnosťou jeho minister pán Martin Fronc.

    V koncepcii nových maturít pána ministra školstva, ak študent z jedného predmetu neurobí maturitu, môže ju opakovať až o rok. V starej maturite mal možnosť opravného termínu ešte v septembri toho roku. Dnes keď študent napríklad strednej odbornej školy alebo stredného odborného učilišťa neurobí cudzí jazyk, čo môže byť veľmi veľký počet a veľký problém, popri tom, že je dobrý vo svojom odbore, je celý rok bez maturitného vysvedčenia. A ak získa zamestnanie, v nekvalifikovanom postavení. Čaká na opravnú maturitu. A veru budú po skončení maturít v júni ďalšie a ďalšie problémy. Zapamätajte si to, keď sa budeme v júni stretať na pléne Národnej rady, budeme o nich hovoriť.

    Pán minister, v novej vyhláške ste nechali zrušiť na hotelových školách, respektíve združených stredných školách udeľovanie výučného listu hneď po skončení trojročného štúdia a odbornej prípravy praxe. Výučný list bol akceptovaný doma i v zahraničí. Dostali sme množstvo listov od riaditeľov týchto škôl, od rodičov, rodičovských združení, ktorí poukazujú na to, že to bolo nesystémové rozhodnutie, pretože po troch rokoch študenti na týchto školách mali v rukách aspoň výučný list, ktorý bol akceptovaný aj doma, aj v zahraničí.

    Pán minister, spôsobili ste veľké zmätky okolo nezdôvodnenia A, B úrovne externej časti textov. Na internete sa vaša vyhláška, ktorá nadobudla platnosť 15. 9. minulého roku, objavila až v poslednom týždni októbra minulého roku. Prihlasovanie žiakov na A, B úroveň sa tak presunulo do 30. októbra. Žiaci a učitelia mali na prípravu ani nie 5 mesiacov. Niekoľkokrát pán minister bol na našom výbore, kde sme poukázali, že študenti nevedeli, prečo sa majú prihlasovať na A test alebo na B test. Až potom sa dozvedeli, že A bude akceptovaný, keď už boli prihlásení, a už sa nedalo nič zmeniť, že bude akceptovaný verejnými vysokými školami v rámci prijímačiek. Učitelia v tomto vzrastajúcom chaose doslovne za pochodu vypracúvali maturitné zadania, konkrétne, napokon sľuby a odmeny za prípravu experimentu s novou maturitou pred rokom zostala v polohe presunu týchto nových úloh len do náplne práce.

    Pán minister, generálka novej maturity bola len z anglického jazyka, nemeckého jazyka, z matematiky. A odrazu sme vhupli bez akejkoľvek prípravy a generálky do slovenčiny, síce interná maturita, ale A, B variant s externým predsedom a komplikovaným hodnotením plus externe zadaná písomka s bodovaním práce. Mnohé poznatky sme získali z gymnázií. Aj ja osobne, keďže chodím veľmi často do terénu. Z Bratislavy, zo Senice, nehovorím o tej poslednej informácii, včera som rozprával s pani riaditeľkou v Senici z obchodnej akadémie, z Trnavy, z Banskej Bystrice, z Krupiny, z Liptovského Mikuláša, Považskej Bystrice a Púchova, ale aj z odborných škôl - Púchov, Bratislava, Žilina, Trenčín a Trnava.

    Vymenujem ďalšie problémy a konkrétne chyby v súvislosti s nekvalitnou prípravou nových maturít. Školenie učiteľov sa robilo za pochodu. Dokonca ešte v marci tohto roku sa upravovali maturitné otázky. Slovenčinári, tu ide konkrétne o slovenský jazyk, kde bolo veľa problémov, slovenčinári, ktorí nemali šťastie dostať sa na prvé školenie koncom septembra, neverili, že bude aj zmena v maturite zo slovenského jazyka, lebo ďalšie školenie bolo až v mesiaci začiatkom novembra.

    Podľa materiálu Štátneho pedagogického ústavu, ktorý máme k dispozícii, externý predseda maturitnej komisie mal absolvovať funkčné školenie, dostal však iba manuál. Predsedovia školských maturitných komisií, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť, doteraz nemali žiadne školenie. Ohlásené bolo až na tento týždeň, avšak prvá časť maturít je už za nami.

    Veľký chaos bol s tlačivami. To je kapitola sama osebe. Uvediem jeden príklad. V septembri v roku 2004 boli školy informované, aby si už staré tlačivá neobjednávali, pretože na všetko budú nové. Napokon do skúšok neprišli, konkrétne pre slovenský jazyk a literatúru. Školy si ich samy kopírovali z mizivého zvyšku starých. Podobe aj protokoly o administrácii, ktoré mali prísť v januári. Zásielka prišla 13. apríla roku 2005, počas testov.

    Pripomínam odlišné pokyny pre nové maturity pre koordinátorov, administrátorov a predsedov maturitných komisií. Uvediem ešte poznatky z maturitných písomiek. Pán minister nehovorí pravdu, keď do médií tvrdí, že okrem zlyhania ľudského faktoru na testoch z matematiky neboli vážnejšie problémy. O mnohých som už hovoril. Všetky skúšky boli chaotické a nebyť učiteľov, ktorí, obrazne povediac, poviem to trošku nadsadene, ale myslím si to, s nasadením vlastného života zachraňovali, čo sa dalo, bolo by to ešte väčšie fiasko. Konkréte slovenský jazyk a literatúra, prvá téma úvaha, nejednoznačnosť zadania. Dva citáty. Rozhodnutie na seba zobral predseda maturitnej komisie. Druhá téma, diskusný príspevok Tatry, bez oporných podkladov túto tému nemá šancu nikto spracovať. Štvrtá téma, beletrizovaný životopis. Aký alebo čí? Vlastný? Nejednoznačnosť zadania. To už nehovoríme o veľkých rozdieloch v náročnosti zadaní. Dve témy ťažké a dve školácke.

    Anglický jazyk, zlé cédečka. Nejednoznačnosť odpovedí v testoch. Nemecký jazyk, gymnázium v Považskej Bystrici vôbec nedostalo testy pre úroveň A, na obálke síce štítok bol áčkový, ale po odpečatení tam boli B testy. Pani riaditeľka v priebehu niekoľkých minút zohnala testy v susednej škole a žiaci nemali ani potuchy, čo sa deje. Náročnejšia jedna časť, teda hovorím o nemeckom jazyku, v B úrovni ako v A úrovni. Boli tie testy vymenené? Nezrozumiteľnosť veľkej časti nahrávky, ktorá zadávala úlohu. Francúzsky jazyk. V oboch testoch otázka, ktorá mala dve správne odpovede. 27. apríla bola porada riaditeľov a koordinátorov na krajskom školskom úrade tak v Trenčíne ako aj Žiline, k vypĺňaniu tlačív na ústne maturity, pričom sa zistilo, že viaceré školy niektoré dôležité tlačivá vôbec nedostali. Pričom na mnohé veci školitelia nevedeli odpovedať, ktorí tam pripravovali to školenie, vraj počkajte na pokyny. Pracovníčky sa deň predtým zúčastnili školenia v Bratislave, ale kompetentní, ktorí im mali dať informácie, neprišli na toto školenie.

    Jazyky a matematika sa majú prepočítavať na percentá. Ako? Ešte nikto nevedel ani ďalšie informácie, ktoré prichádzali z ministerstva školstva, a potom neskôr prichádzali iné informácie zo Štátneho pedagogického ústavu.

    Financovanie maturitných skúšok je zatiaľ tabuizované. Vieme len, že náklady rapídne narástli. A to nás čaká ešte ústna časť maturity. Zaujímavá bude maturita predovšetkým z odborných predmetov na konci mája a začiatkom júna tohto roku.

    Aký môžeme mať z uvedeného organizačného chaosu, vážený pán minister, záver. Ak to učitelia zvládnu, bude to váš úspech, ak nie, nezvládnu to páni učitelia, riaditelia škôl, bude to ich neschopnosť. Zámerne nehovorím o piatom predmete z prírodných vied na gymnáziách. Uvidíme, čo nám koniec mesiaca máj, ako som spomenul, a začiatok júna prinesie. Ako dopadnú odborné predmety na odborných školách, prečo študenti maďarskej menšiny mali v slovenskom jazyku aj C verziu, veď C verzia v jazykoch bola určená len pre cudzie jazyky. Všetci žiaci sú občanmi Slovenskej republiky a je to ich úradný jazyk, nie cudzí jazyk.

    Minister školstva Slovenskej republiky Martin Fronc spôsobil značný útlm činnosti dobrovoľných združení, telovýchovy a športu Slovenskej republiky. Nepodnikol rozhodné kroky, hoci som ho niekoľkokrát vyzval aj ja osobne, aj na našom výbore, teda riešenie kauzy Športka, a. s., a Tipos, a. s., ktoré sa výrazne dotkli financovania športu Slovenskej republiky a nič nekoná okolo využívania, môžem povedať už často zneužívania -nie pre šport - Národného tenisového centra, najmä mládežnícky tenis, aj keď z tohto titulu, mnohí poslanci ste tu sedeli v Národnej rade v minulom volebnom období, boli pre Národné tenisové centrum uvoľnené verejné zdroje zo štátneho rozpočtu na stavbu tohto objektu. Nezískali ste prirodzenú autoritu v športovom hnutí, ktoré vo veľkej miere necíti, že ste aj jeho minister, že obhajujete jeho záujmy, nielen niekoľkých funkcionárov, že sa môže na vás kedykoľvek ktokoľvek z tohto športového zväzu obrátiť.

    Práve počas vášho pôsobenia vo funkcii ministra školstva sa narušila rovnováha a partnerský vzťah medzi ministerstvom školstva a občianskymi športovými a telovýchovnými združeniami. Tolerujete, že štátni úradníci namiesto toho, aby vytvárali podmienky a ľudské prostredie na riešenie vzniknutých problémov, robia veľké a veľké komplikácie. Práve z vašej sekcie často nad rámec svojich kompetencií zasahujú do rozhodovacích právomoci volených orgánov. Nepovažovali ste za potrebné o mnohých problémoch verejne komunikovať a na rokovania do gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky a k pánovi prezidentovi ste poslali namiesto seba štátneho tajomníka. Konkrétne ste dokonca vyzvali ministra vnútra Slovenskej republiky, aby preskúmal, či by sa konkrétne Slovenské združenie telesnej kultúry nedalo zrušiť zo zákona. Materiály k tomu existujú. Aj váš list. Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky je evidovaných niekoľko sto občianskych združení, ale po roku 1989 takýto podnet nebol podaný ani na jedno z nich. Namiesto podpory a hľadania východísk ste doslova odpísali najväčšie občianske združenie športu, čím ste mu spôsobili nemalé škody. Poznám a iste aj vy poznáte výzvu športovcov vláde a parlamentu na záchranu Areálu snov. Podpísali ju významní športovci Slovenskej republiky a Českej republiky a bývalej Česko-slovenskej republiky. A čo sa udialo. Slovenský šport prišiel o jediné strediská pre prípravu športovcov. Hotel FIS na Štrbskom Plese a Športcentrum v Bojniciach. Najnovšie ste sa zasadzovali za nový zákon o športe. Prečítal som si, aj keď mi nebola ponúknutá ani účasť na príprave tohto zákona, hoci sa o to pán kolega Mikloško usiloval, to mu musím uznať. Prečítal som si paragrafové znenie na 115 stranách. Nedostal som sa k nemu ako poslanec a člen gestorského výboru, ale potajomky cez ľudí, ktorí majú ešte záujem o kvalitné prostredie pre šport a ktorí sa na tom zákone sčasti aj podieľali.

    Verejne vyhlasujete, že nový zákon všetky problémy nášho športu vyrieši. Žiadny zákon nie je všemocný. Zákon má vytvoriť isté rámce, isté pravidlá hry. Z návrhu cítiť vietor direktívneho riadenia športu Slovenskej republiky. Keby ste ho dostali, páni poslanci, do lavíc, dali by ste mi zapravdu. Konkrétne tento čudný zákon, predstavte si, predpokladá vytvorenie agentúry, prostredníctvom ktorej štát bude riadiť občianske združenia. To nepotrebuje komentár. Nevytvára podmienky, aby si športové organizácie vytvorili vlastnú strešnú organizáciu, ako je to bežné v demokratických, vyspelých štátoch Európy. Tento zákon ide ešte ďalej, doslovne predpisuje klubom a zväzom, aký názov majú niesť, aké úlohy majú plniť, koľko členov majú mať volené orgány. Z médií vieme, že predseda vlády iniciuje reformu v športe a že vo svojom úrade vytvoril funkciu poradcu pre šport. Je to nezvyklé, ale držím mu palce v tejto oblasti, aby predseda vlády riešil problémy, ktoré patria do jednotlivých rezortov. Akoby vám neveril, akoby vám týmto krokom, pán minister školstva, vyslovil nespokojnosť, nespokojnosť s tým, ako riešite športovú problematiku vo vašom rezorte, športovou terminológiou vám ukázal žltú kartu, teraz si už zaslúžite asi len červenú.

    Záverom k tejto vami nezvládnutej problematike opakovane pripomínam, v športovom hnutí sa zvyšuje nespokojnosť s rozhodnutiami Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktoré sa prijímajú bez žiaduceho dialógu so spolkovou sférou. Sú tam nominovaní niektorí páni, ktorí často nemajú oficiálnu, by som povedal autoritu v tejto spolkovej sfére. Minister školstva Martin Fronc nevníma niektoré javy okolo problémového a netransparentného financovania mládežníckych organizácií, čím je napríklad diskriminovaná jedna zo strešných organizácií, Radam, taktiež republikové centrum zväzu telesne postihnutej mládeže, teda nereagoval na mnohé upozornenia viacnásobného porušovania inovovanej smernice ministerstva školstva o uznávaní a podpore celoštátnej organizácie práce s deťmi a mládežou. Represie voči týmto mládežníckym organizáciám vzrastajú, multiplikatívne sa nabaľujú. Napokon boli nekompromisne vyhodení z budovy na Pražskej 11. Veru, tak nekvalitne boli za pána ministra pripravené a schválené v parlamente zákony. Útoky proti druhej najväčšej strešnej organizácii detských a mládežníckych organizácií Radam pokračujú, stráca sa rovnosť príležitostí pre všetkých, pre deti a mládež. Pán minister, vy viete, informovali ste sa na odbore detí a mládeže vášho ministerstva, ako pracujú, ako sú diskriminované niektoré organizácie detí a mládeže na Slovensku? Poznáte tie listy, ktoré vám tieto organizácie poslali? Na ktoré ste im ani neodpovedali prostredníctvom vašej sekcie, keď už nie vy? Viete, že počas jedného roka budovu na Pražskej 11 museli dobrovoľne, nasilu alebo výpoveďou opustiť všetky členské organizácie Radam? Pomoc neprišla, len mlčanie zo stranu odboru detí a mládeže, ak neuvediem alibistické konštatovanie, že nemajú možnosť zasahovať do týchto vzťahov. Pýtam sa, načo je tam taký odbor, keď nemá už vôbec žiadne kompetencie, treba ho zrušiť. Čudné je aj to, že zástupcovia Ministerstva školstva Slovenskej republiky tvoria jednu tretinu správnej rady a majú právo veta v Nadácii mládeže Slovenska, pričom hlavný predstaviteľ tejto nadácie je predseda Rady mládeže Slovenska. Je to asi tak, že mnohé rozhodnutia, zjednodušene, bude s veľkým majetkom robiť, respektíve už robí jedna osoba, právnická osoba a Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa bude napriek tomu, že tam má svoje zastúpenie, iba prizerať. 1. 9. 2004 bola prijatá nová smernica Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorá stále nezohľadňuje ani jedno odporúčanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ešte z roku 2002. Dopad je voči časti detských a mládežníckych organizácií tým pádom viac menej likvidačný a vy, pán minister, stále mlčíte a nekonáte.

    Minister školstva Martin Fronc nie je schopný vytvoriť podmienky pre čo najkomplexnejšie uplatnenie práva občana na všestranné, kvalitné vzdelanie pre každého. Nepochopil dôležitosť a takmer nič neurobil, opakujem teraz, pre odborné vzdelávanie, ale aj alternatívne školstvo a pre prepojenie výchovy a vzdelávania aj s dôrazom na predškolskú prípravu a tvorivo humanistickú a umeleckú výchovu, pre výraznejšie vnímanie špeciálneho školstva, osobitne pre deti tvorivo nadané. Ďalej pre zdravotne postihnutých. Veľmi často musíme až vo výbore opravovať mnohé návrhy zákonov, kde sa na týchto zdravotne postihnutých občanov zabúda. Pán minister nevenoval dostatočnú pozornosť sociálnym službám v školstve, predovšetkým klubom detí a školskému stravovaniu, ktoré je vytláčané. Ponechal na zánik najmä prenosom kompetencií mnohé školy v prírode, nepochopil moderné prístupy vo vzdelávaní, ktoré by mali byť prepojené najmä na rozširovanie jazykovej a počítačovej gramotnosti, ale aj etiky a výchovy k občianstvu pre všetkých a náboženstva na princípe dobrovoľnosti, nevytvoril podmienky pre náboženskú neutralitu na našich školách a podpísal sa pod posledný škandál s novými maturitami. Doterajšia práca ministra školstva Martina Fronca brzdí predovšetkým obsahovú reformu školstva, neplní vládou schválenú koncepciu vzdelávania Milénium.

    Pán Martin Fronc vo svojej terajšej funkcii člena vlády, povereného riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky, politicky a odborne zlyhal. Na základe uvedených skutočností navrhuje skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť ministrovi školstva Martinovi Froncovi v zmysle čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s § 109 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nedôveru. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Poprosím teraz povereného člena výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Mikloška, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Skôr ako začnem, by som len poznamenal, že po takom dlhotrvajúcom prejave potlesk aj vlastnej strany bol dosť krátky, že zrejme aj vlastná strana už bola unavená tým dlhým prejavom.

    Pán predseda, kolegyne, kolegovia, prečítam správu výborov Národnej rady, všetkých, čiže nebudem ich vymenúvať. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1160 z 5. mája 2005 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov s termínom prerokovať ihneď. Ako gestorský určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a predložiť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky vo výboroch, sú nasledovné: predložený návrh skupiny poslancov jednotlivé výbory prerokovali s termínom ihneď, ale žiaden výbor uznesenie neschválil, nakoľko v zmysle čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je na prijatie uznesenia potrebná podpora nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Máte túto správu v laviciach, preto ja nebudem čítať všetky výbory, kde je povedané to isté, ako príklad uvediem len ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený návrh do 10. mája 2005, uznesenie neprijal, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Toto platí o všetkých výboroch, takéto isté znenie máte uložené v laviciach.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 381 z 11. mája 2005 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Súčasne určil poslanca Františka Mikloška za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, po prvé, predniesť správu výborov o výsledku prerokovania uvedeného návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čo práve robím, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe správy. Bratislava 11. mája 2005, návrh uznesenia je štandardný: Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Čiže o takomto uznesení budeme hlasovať a pán predseda zrejme bude znovu informovať, že takéto uznesenie potrebuje 76 hlasov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa za poslanecké kluby prihlásili traja páni poslanci, pán poslanec Ševc, Albert a poslankyňa Brestenská. Ďalej sú prihlásení písomne do rozpravy poslanci a poslankyne Bollová, Mušková, Kondrót, Maxon, Jarjabek a Angyalová. O vystúpenie požiadal pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom vlády k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva. Je len o niečo dlhšia, ako bola správa zástupcu navrhovateľov, takže myslím, že to zvládneme v krátkej dobe. Chcel by som povedať na úvod, že vláda prijala jednohlasne svoje stanovisko a ak by parlament začal o niečo skôr, tak by ho predniesol predseda vlády, ktorý tu bol, ale požiadal ma, aby som v jeho zastúpení oznámil v parlamente stanovisko vlády.

    Chcel by som veľmi stručne uviesť výsledky ministerstva školstva za dva a pol roka pôsobenia súčasného ministra. Vládny program uvádza: hlavným a dlhodobým cieľom vlády v oblasti výchovy a vzdelávania je transformácia tradičného školstva na moderné školstvo 21. storočia, ktoré spolu s ostatnými zložkami systému celoživotného vzdelávania bude pripravovať ľudí pre život a prácu v nových podmienkach.

    Zameriam sa na dva ciele reforiem, na oblasť regionálneho školstva a oblasť vysokého školstva. V oblasti regionálneho školstva bolo cieľom podporiť viaczdrojové financovanie regionálneho školstva a jeho vyššiu efektivitu, znížiť decentralizáciou administratívnu náročnosť správy škôl a vytvoriť podmienky na postupnú realizáciu obsahovej prestavby výchovy a vzdelávania. V oblasti vysokého školstva týmito cieľmi bolo zabezpečiť postupne možnosť prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu pre všetkých občanov, ktorí oň prejavia záujem a budú spĺňať podmienky na prijatie. Podporiť rozvoj základného aplikovaného výskumu na vysokých školách a takisto účinne riešiť problém dlhodobo neadekvátneho podfinancovania vysokého školstva. Kľúčovými krokmi k naplneniu týchto cieľov bolo v oblasti regionálneho školstva zavedenie transparentného normatívneho spôsobu financovania škôl. To znamená, po prvýkrát sa zaviedol spravodlivý model financovania škôl na základe počtu žiakov. Takisto sa transformovala štátna správa v regionálnom školstve a pripravuje sa obsahová reforma regionálneho školstva. V oblasti vysokého školstva transformácia vysokého školstva prebehla podľa nového zákona o vysokých školách a pravidelne sa medziročne zvyšovali dotácie zo štátneho rozpočtu do vysokých škôl. Po uskutočnení zmeny financovania a systému štátnej správy v oblasti regionálneho školstva ministerstvo intenzívne pracuje aj na vytvorení podmienok pre obsahovú prestavbu v regionálnom školstve. Jej základom bude nový zákon o výchove a vzdelávaní, ktorého predloženie na verejnú diskusiu sa predpokladá v priebehu druhého polroku roku 2005. V oblasti regionálneho školstva spomeniem skôr heslovito aj niektoré ďalšie reformné aktivity.

    Novela vyhlášky o prijímaní na štúdium umožňujúca uchádzať sa o prijatie na viacero stredných škôl, aby absolventi základných škôl mali väčšiu možnosť výberu. Opakované celoslovenské testovanie žiakov, zlepšenie odmeňovania učiteľov s dôrazom na mladých zamestnancov, aby naše školstvo bolo atraktívne pre mladých absolventov a aby sa obmedzila fluktuácia, ktorá v školstve je. Je to aj prejav spoločenského ocenenia mimoriadne kľúčovej profesie pre budúcnosť národa, profesie učiteľskej.

    Takisto by som spomenul heslovito niektoré ďalšie zmeny v oblasti vysokého školstva, ktoré boli podrobne prezentované v tejto snemovni v apríli minulého roku v osobitnej správe. V akademickom roku 2004/2005 prišlo k najväčšiemu medziročnému nárastu počtu študentov vysokých škôl, ktorých celkový počet po prvýkrát v našej histórii prekročil hranicu 150 000, po prvýkrát prekročil počet novo nastúpených študentov na vysoké školy hranicu 50 % populácie devätnásťročných. Veľký kus práce sa vykonal v oblasti kvality, kde nová akreditačná komisia od 1. septembra 2002 do 8. apríla 2005 na svojich zasadnutiach posúdila takmer 2500 nových študijných programov a tie, ktoré spĺňali stanovené kritériá, odporučila ministrovi akreditovať.

    Taktiež sa radikálne zlepšilo financovanie vysokoškolskej vedy a techniky. V rámci výdavkov na vysoké školy v štátnom rozpočte tieto stúpli zo 606 miliónov v roku 2000 na 948 miliónov v roku 2005, čo predstavuje nárast o 56,3 %. Od roku 2001 sa napĺňa aj cieľ zvyšovania objemu finančných prostriedkov poskytovaných vysokým školám zo štátneho rozpočtu. Príspevok zo štátneho rozpočtu dnešným verejným vysokým školám stúpol z viac ako 5 miliárd v roku 2000 na viac ako 10 miliárd v roku 2005, teda o 102,6 %. V roku 2004 dokázalo vyrovnane aj vďaka týmto zmenám hospodáriť 15 z 20 verejných vysokých škôl. V roku 2002 to boli len dve vysoké školy, čo je nepomerný úspech reformného úsilia v oblasti vysokého školstva. Nový moderný zákon o financovaní výskumu a vývoja podporilo v tejto snemovni 142 zo 144 hlasujúcich poslancov a ministerstvo spravodlivosti po schválení legislatívneho zámeru má pripravený aj návrh zákona o športe.

    Dovoľte mi teda sumarizovať a na záver sa vyjadriť aj k oblasti maturít. Vzhľadom na vládny program ministerstvo školstva realizovalo najdôležitejšie zmeny nášho školstva v posledných pätnástich rokoch. Základné školy išli do gescie obcí, stredné školy do gescie samosprávnych krajov. Zaviedlo sa financovanie na žiaka, spravodlivý systém financovania, ktorý posilňuje konkurencieschopnosť základných a stredných škôl a zabezpečuje, aby každý rodič, ktorý platí tejto krajine dane, dostával od štátu približne rovnakú sumu na vzdelávanie svojho dieťaťa. Kvôli tomu sú rovnocenne financované všetky typy škôl, štátne, súkromné aj cirkevné. Ministerstvo zabezpečilo výrazné zvýšenie platov učiteľov, aby som podčiarkol, najmä mladých, začínajúcich učiteľov.

    Dovoľte mi vyjadriť sa na záver aj k otázke maturity. Nová maturita sa zavádza preto, aby v budúcnosti nemuseli byť prijímacie pohovory na vysoké školy, aby každý študent maturant išiel podľa rovnakého metra, aby neboli rozdiely v kvalite jednotlivých maturít podľa jednotlivých stredných škôl. Samozrejme, pri teste z matematiky sa stala chyba. Treba túto chybu priznať a ona nastala v dôsledku zlyhania ľudského faktora. Viem si predstaviť, že pre maturantov nebolo ľahké opakovať test z maturity. Viem si to predstaviť možno o to viac, že si z členov vlády asi najlepšie pamätám vlastnú maturitu. Určite to bolo stresujúce, ale musím zdôrazniť, že písomný test opakovalo 2 700 z celkového počtu 65 000 maturantov. To opakovanie bolo však nevyhnutné, pretože inak by bola spochybnená dôveryhodnosť maturity. Právne riešenie, iné ako zvolil minister školstva, by bolo za každých okolností spochybniteľné. Ak by sme išli do diskusie, kto má maturity opakovať, či len tí, ktorí odovzdali vyplnené testy, alebo tí, ktorí ich mali k dispozícii desať minút, pätnásť minút, dvadsať minút, nevedeli by sme urobiť jasnú deliacu čiaru a bolo by to vždy veľmi arbitrárne, svojvoľné posudzovanie tých prípadov, kde maturity opakované byť musia a kde byť nemusia. Ak sme nechceli vystaviť pochybnosti maturantov, ktorí robili náročnejší variant matematickej maturity, tak rozhodnutie ministra školstva bolo jediné správne a bolo aj v súlade s vyhláškou, pretože maturita s vyplnenými testmi bola maturitou nulitnou. Tá chyba nastala však aj preto, že malý okruh ľudí poznal obsah maturitných testov a ten malý okruh ľudí bol preto, aby sa obsah maturitných testov neprezradil. Preto ich videlo len tak málo ľudí, aby nemohli byť ovplyvnené, aby bola garantovaná čo najväčšia transparentnosť celého maturitného procesu, preto ich organizáciu zabezpečoval Štátny pedagogický ústav, ktorého riaditeľ bol odvolaný. Z toho dôvodu, napriek nepríjemnej chybe, ktorá sa stala, myslím si, že postup ministra školstva bol promptný a bol správny. Ak by každý minister, či minulej, dnešnej, alebo budúcej vlády bol odvolávaný pre prípad, kedy dôjde k zlému nafoteniu testov, tak sa obávam, že by žiaden minister, či teraz, alebo v budúcnosti vo svojej funkcii nezostal viac ako niekoľko dní. Nie je to chyba, ktorá je zanedbateľná, ale ktorá je objektívna a ktorá sa stane, a dôležité je, že bola vyriešená a dnes všetci maturanti z matematiky majú zabezpečené to, že sa na ich testy bude prihliadať aj pri prijímacích pohovoroch na vysoké školy a že ich nikto ani dnes, ani v budúcnosti nebude môcť spochybniť.

    Dovoľte mi na záver už len jednu poznámku. V parlamente sa dnes argumentuje - a teraz to myslím na všetky strany, ktoré sa k tomuto návrhu tým alebo oným spôsobom pripojili -, sa argumentuje tým, že minister školstva nezvládol reformu a že nie je schopný vo svojom rezorte ďalej pôsobiť. Myslím si, že tak deliaca čiara, úprimne, nie je. Nie je to o schopnosti a neschopnosti, je to o momentálnej popularite alebo nepopularite, pretože akcie, ktoré boli následne organizované, mediálne, vyvolali zdanie nepopularity ministra a k tomu sa pripojili strany opozície a, žiaľ, nielen! Takže, deliaca čiara v tomto prípade nie je medzi schopnosťou a neschopnosťou, pretože minister školstva patrí k významným ministrom vo vláde, tá deliaca čiara je medzi popularitou a nepopularitou, a preto považujem návrh skupiny poslancov z tohto dôvodu za návrh, ktorý je čisto populistický, a mrzí ma, že skupina poslancov k takémuto záveru prišla a návrh predložila.

    Záverom chcem povedať, že vláda ako celok odmieta návrh na vyslovenie nedôvery, hodnotí ho ako neobjektívny, tendenčný a účelový. Ďakujem, pán predseda.

  • V rozprave budeme pokračovať. O slovo požiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský.

  • Hlasy v sále.

  • Ospravedlňujem sa, to je moja prekážka, ja som to spôsobil. Pán predseda, ospravedlňujem sa. S faktickými poznámkami, ako prvá pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mečiar, Cabaj, Bollová a pán poslanec Maxon ako posledný. Končím možnosť s vystúpením s faktickými poznámkami, aj s prihláškami, ako prvá pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, v úsmevnom stanovisku vlády chýbalo jedno reálne konštatovanie, že pán minister nepozná právne predpisy svojho rezortu a nepostupuje podľa nich. Príklad: zadávať testy nemal žiaden výskumný ústav, ale malo ministerstvo. § 7 vyhlášky ministerstva z 23. augusta 2004 jasne hovorí, že písomnú formu maturitnej skúšky zadáva ministerstvo. Po prvé. Ďalšie právne pochybenie pána ministra sme zažili v parlamente, keď pán poslanec Mečiar ho interpeloval za to, že ruší slovenské školy a zakladá maďarské. Pán minister nás všetkých tu presviedčal, že on za to nemôže, pretože je to kompetencia samosprávy. Pán minister, nechcem hodnotiť z morálnej stránky toto, ale ak ste to mysleli úprimne, hrubo, ale hrubo nepoznáte vysokoškolský zákon, ktorý ste sám predkladali, pretože v zmysle vysokoškolského zákona samospráva len navrhuje zrušenie škôl a vy ich rušíte, alebo nerušíte. Čiže, pán minister, nepoznáte právne predpisy, nepostupujete podľa nich a bolo by možné uviesť viac príkladov, čo si nechám na moje vystúpenie v rozprave.

  • Veľmi pozorne som počúval. Počul som slová, nie argumenty a pretože horšie rozumiem, tak by som najväčšieho ministra za KDH poprosil, či najlepší minister za KDH už tie reformy skončil, alebo či bude ešte horšie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ak ste tu hovorili, že tento návrh je o tom, či je popularita alebo nepopularita, vy ste si aj sám odpovedali. Veď vy ste tu sám povedali, že to nie je deliaca čiara medzi koalíciou a opozíciou. Síce vy ste povedali: Žiaľ, ale to už je váš problém, nie náš, v tomto parlamente. Takže vy ste predkladali stanovisko vlády, ja som čakal, že skutočne v tomto stanovisku vlády budú také argumenty, ktoré budú podporovať realizáciu tých krokov, ktoré sa na ministerstve robia, ale zatiaľ to bolo v konštatačnej rovine a v konštatovaní, ako v tom, čo si vôbec tento parlament dovolil, že uplatnil svoje právo a predložil návrh na vyslovenie nedôvery. Viete, pred pár dňami sa tu hlasovalo o dôvere ministrovi Froncovi, vtedy ho podržalo zopár nezaradených poslancov, ako že dostal dôveru, ale čas ukázal, ani nie tak veľa, o necelé dva mesiace je tu návrh na nedôveru ministrovi Froncovi, a už vy sám ste povedali, že, žiaľ, nie je to len opozícia. Takže asi niekde tá chyba bude, aj keď si to nechcete priznať a ono zrejme asi na Slovensku platí to typické slovenské, že Jánošíka si obesíme sami. Pred rokom sme vstúpili do Európskej únie. Ak by sme sa trochu poučili z fungovania demokracií v tých krajinách, ktoré už v Európskej únii pôsobili, tiež v jednom štáte padol most, ktorý nestaval minister dopravy, a minister dopravy podal demisiu, to je politická kultúra.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády Lipšic, s úctou k vašej odbornosti vyjadrujem sklamanie nad vaším dnešným vystúpením. Vaša rigorózna a neargumentačná záštita vychádza z toho, že ste zrejme nepočúvali predkladaciu správu. Skupina poslancov nenavrhuje vysloviť nedôveru pánovi ministrovi Froncovi pre zle nafotené maturitné testy. Dôvodov je oveľa viac a sú oveľa závažnejšie. Predpokladám, že ak ste čítali text, ktorý vám pripravili, to moje prvé obvinenie asi nepatrí na vašu adresu, tak aspoň dúfam, že si teraz tu opakovane vypočujete množstvo dôvodov, ktoré poslanci majú k tomuto návrhu v prebiehajúcej rozprave. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. A, vážený pán podpredseda vlády, to, čo ste pred chvíľočkou predviedli, to bola typická ukážka manipulácie, manipulácie v tom zmysle, že celkom na úvod ste oznámili, že ste splnomocnený a dokonca požiadaný predsedom vlády Slovenskej republiky predniesť tu v snemovni stanovisko vlády. Vážený pán podpredseda vlády, my to stanovisko vlády písomne máme. To stanovisko bolo prijaté uznesením č. 360 z 10. mája. To, čo vy ste hovorili, to boli vaše osobné názory. Zo stanoviska vlády ste prezentovali len veľmi úzku časť. Takže, pán podpredseda, neinformujte poslancov Národnej rady, že predkladáte stanovisko vlády, keď tlmočíte svoj osobný pohľad na vec. Opäť zdôrazňujem, je to typická manipulácia, ktorú tu v parlamente pravidelne predvádzate.

  • O slovo požiadal pán minister v reakcii na faktické poznámky. Zapnite mikrofón, prosím vás, pánovi ministrovi. Pán minister Lipšic. Reakcia na faktické.

  • Ja len veľmi stručnú reakciu na pána poslanca Maxona. Ja som v úvode môjho vyjadrenia hovoril o stanovisku vlády a to som prečítal takmer celé, má dve a pol strany, pán poslanec, a potom som povedal svoj názor na reformy na ministerstve školstva a svoj názor na otázku maturít, ktorá bola spúšťacom mechanizmom tohto návrhu. Pán poslanec, po včerajšku, kde ste sa snažili obmedziť slobodu prejavu predsedu parlamentu, to robíte znovu dnes. Veľmi ma mrzí, že v tejto snemovni takýmto spôsobom vystupujete, ubezpečujem vás, že veľkú vec si z toho nerobím.

  • Teraz vystúpi predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predtým, ako zaujmem krátko stanovisko k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva, chcel by som pánovi poslancovi Cabajovi povedať, že bola tu jedna vláda a nie minister, ktorá bránila tomu, aby Európska únia rešpektovala Slovensko ako jednu demokratickú krajinu, a neodstúpila. Až občania Slovenskej republiky rozhodli vo voľbách o tom, že jej tento mandát odobrali ďalej. Odobrali. Pán poslanec, ale o tom nebudem polemizovať. Takže buďme k sebe korektní, úprimní a nerobme z tohto vážneho rozhodnutia demagógiu a bol by som nerád, keby sme v takejto vážnej, naozaj, atmosfére, ako je odvolávanie ktoréhokoľvek člena vlády, považujem za vážny ústavný krok a bol by som rád, keby sme aj pri dnešnom rokovaní sa takto jeden voči druhému správali bez ohľadu na to, ktorý minister a z ktorej strany je odvolávaný. Ja považujem návrh na odvolanie za legitímny ústavný nástroj opozície a vôbec sa nečudujem, že ho opozícia využíva a že ho využíva aj teraz voči ministrovi školstva. Pozorne som si vypočul dôvody, ktoré predkladateľ za skupinu poslancov uviedol. Nebudem polemizovať s nimi, predpokladám, že sú tu oveľa lepší odborníci na problematiku školstva, ktorí vyjadria svoj postoj, a je tu nakoniec pán minister, ktorého považujem za najkompetentnejšieho, aby sa sám osobne k veci vyjadril. Uznávam, že je to práve parlament a ja som to sám niekoľkokrát hovoril, miestom na to, kde máme vyjadriť svoje politické stanoviská k práci ministra, ku ktorémukoľvek rezortu, môžeme ho chváliť, môžeme ho kritizovať, ale mali by sme byť pri tom naozaj korektní a otvorení, mali by sme vždy v prvom rade hľadieť na vecnú stránku problému ako na politickú. Ako predseda KDH chcem povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie v plnej miere podporuje ministra školstva a má jeho dôveru. Vážime si jeho statočnú prácu a podporujeme ho vo všetkých krokoch, ktoré vo svojom rezorte urobil. Na začiatku volebného obdobia, keď sme preberali tento rezort, sme vedeli, že to bude jeden z najťažších na uskutočnenie reforiem. Ale boli sme si vedomí aj toho, že tak ako v zdravotníctve, v justícii, v podnikateľskom prostredí či v sociálnej oblasti, aj školstvo musí prejsť zásadnými zmenami. Boli sme a stále aj sme odhodlaní investovať všetky naše sily do kvalitného vzdelávania, pretože vzdelaní ľudia sú naším najväčším bohatstvom a sú bohatstvom každej jednej krajiny.

    Dobre a kvalitne vzdelaní ľudia majú viac možností a príležitostí žiť lepší život. Som presvedčený, že Martin Fronc na ceste za týmto cieľom nezaváhal a považujem ho za jedného z najreformnejších ministrov školstva, aké Slovensko od roku 1989 malo. Všetci si uvedomujeme, ctené kolegyne a kolegovia poslanci, politické súvislosti tohto návrhu. Všetci vieme, že jeho podstatou nie sú opakované maturity ani prípadné kritické slová a možno aj niektoré chyby, ktorých sa či už ako ústavní činitelia, ako ľudia, môžeme dopustiť. Napriek tomu, ak táto diskusia bude skutočne o školstve, túto diskusiu vítam. Vítam, že, verím, že pán minister obháji svoju pozíciu a vysvetlí reformy, ktoré urobil a ktoré postavili školstvo z kolien na nohy.

    Na záver mi dovoľte jednu osobnú poznámku. Martin Fronc je pre mňa úspešný, pracovitý, slušný a obetavý človek. Poznám ho, a preto viem, že dnes v tejto sále nebude vykrikovať, nebude robiť gestá ani ironické poznámky. Bude trpezlivo počúvať a odpovedať na vaše otázky. Možno tichšie, ako ste u iných ministrov zvyknutí. Ale myslite, prosím, pritom na citát klasika, že aj v tichom človeku silno búcha srdce. Ja viem, aké veľké srdce, aké veľké miesto v srdci Martina Fronca zaberá zodpovednosť za vzdelanie detí, mladých ľudí a ďalších generácií Slovenska. Preto mu verím a verím aj tejto snemovni, že Martina Fronca vypočuje a ponechá ho vo funkcii ministra školstva, aby svoju víziu mohol úspešne dokončiť. Ďakujem pekne.

  • Dostal som informáciu, že nefunguje zariadenie, ktoré označuje prihlášky s faktickými poznámkami. Namiesto F ako faktická poznámka, už sa to objavilo u pána Cupera a predchádzajúci kandidáti na prihlášku s faktickou, pán Cabaj, Tóthová, pán Mečiar, pán Cuper sú označení ako procedurálny návrh. Takže s faktickými poznámkami pán Cabaj, Tóthová, Mečiar, Cuper. Končím ďalšie prihlášky. Pán Cabaj ako prvý.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, nerád sa v týchto veciach sporím, pretože mnohé veci si máme možnosť vydiskutovať, ale ak hovoríte o skutočnosti, že v 98. občania rozhodli o našej vláde, že ju nechcú, tak nemáte pravdu. Bola to práve Ľudová strana HZDS, ktorá voľby vyhrala a len zákulisnými ťahmi sa uhralo to, čo sa uhralo, že nejaká vláda sa tu postavila. Tá nejaká vláda fungovala na antimečiarizme, ktorý mali zakódovaný ako svoj hlavný program. Postupom času tento program im odišiel a je situácia, že tá vláda, ktorá vznikla, dnes funguje tak, že má menšinu, a len vďaka tomu, že poslanci, ktorí sa na chrbte strán dostali do parlamentu, teraz sa tvária akože nezávislí alebo nezaradení, držia vôbec túto vládu. Takže nie občania tak rozhodli, ale svojvoľne niektorí poslanci.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu, nehnevajte sa na mňa, ale nepovažujem vašu poznámku ku vláde Vladimíra Mečiara za korektnú. Konečne už jasne treba povedať a zdôrazniť, že Európska únia zmluvu o začatí prístupového rokovania podpísala s predsedom vlády Vladimírom Mečiarom. Ak by bolo také stanovisko, ako ste vy naznačili, samozrejme by to neurobila. Prijatie do Rady Európy bolo v období vlády Vladimíra Mečiara. Všetci komisári, ktorí prichádzali, konštatovali, že ľudské práva na Slovensku sú plne zabezpečené a že Slovensko je krajina, ktorú možno prijať do Európskej únie.

    Tretí argument. Americký kongres začiatkom roku 1999 na návrh kongresmana Bara Stupaka prijal uznesenie, kde poďakoval vláde Vladimíra Mečiara, že navigovala vývoj Slovenska k demokracii. Opakujem, poďakovala vláde Vladimíra Mečiara, že navigovala vývoj Slovenska k demokracii. Čiže to, čo ste tu povedali, je v príkrom rozpore s realitou a je výsledkom manipulácie médií, ktoré to s určitým cieľom zabezpečovali. Preto vás žiadam, aby ste nabudúce už takéto výroky v tejto snemovni nemali. Ak nechcete veriť, môžete si túto rezolúciu pozrieť, je zachytená v stenozáznamoch amerického...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mečiar.

  • Nemôže poznať pravdu o dnešku, kto falšuje históriu minulých rokov. Robiť to a pokračovať v tom ďalej je nedôstojné a hlúpe. Sú tu dva dojmy, ktoré mám. Jeden z toho, čo som počul cez uši, veľmi dojímavý z toho, čo hovoril pán predseda KDH a predseda parlamentu, ale pred sebou mám aj papier, ktorý tie jeho slová popiera. Je to uznesenie úradu špeciálneho prokurátora vo veci oznamovateľa na ministra školstva Slovenskej republiky Martina Fronca a spol. pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), c) ods. 2 písm. a), b), c) Trestného zákona a ďalšie trestné činy, pričom generálny prokurátor alebo úrad špeciálneho prokurátora rozhodol, že zruší zastavenie konania vyšetrovateľmi a nariadil v trestnom konaní pokračovať. Takže ako, pán predseda? Čo je pravda? Voľáko sa mi tieto dva dojmy, jeden očný, čo vidím, a druhý ušný, čo počujem, nezlučujú.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.

  • Počkám pán predsedajúci, kým sa prestanú smiať. Pustite mi opätovne čas.

  • Dajte ešte raz čas pánovi Cuperovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem mojim priateľom z KDH povedať, že pokladám to za ich osobnú tragédiu, že sa neustále odvolávajú na tie komédie, ktoré v deväťdesiatom siedmom alebo ôsmom roku povymýšľali aj oni sčasti, lebo nielen oni. A ja o tom niečo viem. Za toho dva a pol roka, čo som tu nesedel, som každý deň, takmer každý deň študoval obsiahle, tisícstranové spisy spravodajských hier, ktoré boli menej primitívne alebo viacej primitívne urobené práve z popudu alebo z podnetu politikov dnešných vládnych strán. Okrem nich ešte boli tu čierne knihy a všeličo iné. Ja by som vám naozaj odporúčal, ak tu nechceme zažívať tieto trápnosti, pretože aj ja môžem začať citovať z toho, čo ste tak vehementne utajili, a potom naozaj bude veľká zábava v tomto parlamente, aby ste na to zabudli a venovali sa radšej budúcnosti. Nechajme to, čo bolo. Dostali ste sa k moci tým, že ste ľudí oklamali rôznymi spravodajskými hrami a vykresľovali ste politikov Hnutia za demokratické Slovensko vďaka úplatným novinárom ako nejakých zloduchov a antidemokratov, ale z toho sa stále žiť nedá. Tragédia pána Fronca, pán predseda KDH, nie je v tom, že je dobrý človek. Tragédia je v tom, že keby jeho srdce ešte bilo aj trochu po slovensky, ale celé ministerstvo, hovoria ľudia nezasvätení, bije maďarským srdcom, že sa tam už rozpráva väčšinou po maďarsky a že tam riadia väčšinu slovenského školstva maďarskí úradníci. Ja viem, že za prvej republiky národnostné školstvo si riadili tí starostovia, ktorí ich chceli mať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 43. schôdze Národnej rady. Vyhlasujem prestávku. Pokračujeme o 14.00 hodine, ako prvý sa do rozpravy za Klub Komunistickej strany Slovenska prihlásil pán poslanec Ševc.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Nie! A vystupuje potom pán poslanec Albert. Hodina otázok nebude, pretože toto je osobitná schôdza s osobitným programom. Áno, otázky, ktoré boli, sa považujú, ako keby neboli položené, tie čo boli položené.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím, keby sa do rokovacej sály dostavili navrhovateľ a spravodajca, je 14.00 hodín, aby sme mohli pokračovať v rokovaní 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Niekoľko minút ešte počkáme, aby zainteresovaní zaujali miesta, a pripraví sa do rozpravy pán poslanec Ševc a pripraví sa pán poslanec Albert.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 43. schôdze Národnej rady, navrhovateľ je na mieste, spravodajca v zastúpení na mieste. Ešte raz opakujem, vystúpi teraz v rozprave pán poslanec Ševc za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska a pripraví sa pán poslanec Albert za Stranu maďarskej koalície. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážení členovia vlády, vážený pán minister. Podporili sme návrh na odvolanie pána Fronca z funkcie ministra školstva a s jeho zdôvodnením súhlasíme, a preto nebudem opakovať jeho argumenty. Svoje meritórne stanoviská k jeho návrhu reformy, jeho kompetentnosti, respektíve nekompetentnosti sme už toľkokrát „artikulovali“ aj tu v Národnej rade, že už o nich aj vtáky čvirikajú. A ak nie vtáky, tak v každom prípade tisícky žiakov, študentov a občanov na Slovensku, s ktorými sa stretávame. Väčšina ľudí na Slovensku si myslí, že každý rozumný a slušný človek po všetkom tom, čo predviedol Slovensku pán Fronc na poste ministra školstva, by pokorne prišiel pred ministerstvo a pred parlament, poklonil sa a ako bohabojný kresťan ticho povedal: „Ľutujem, mrzí ma to, prepáčte,“ a odišiel zo svojej funkcie. Ako vidieť, ľudia sa mýlia. Pán Fronc nielenže neodchádza, ale sa drží a drží svojho kresla. Občania si kladú otázku, prečo je to u nás inak ako v ostatnom civilizovanom svete. Ono to možno ani nie je také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá. To, nad čím občan tak krúti hlavou, je najpravdepodobnejšie synergický dôsledok a výsledok viac príčin a okolností, ktoré stoja za zamyslenie. Na Slovensku je normou, že kritizovaní ministri bez akejkoľvek etiky a hanby sa arogantne vysmievajú do tváre občanom nielen z obrazovky, ale aj poslancom v Národnej rade, lebo sú presvedčení, že sa im ani vlas na hlave neskriví, nech by urobili čokoľvek. Súčasná vláda a celovládna koalícia až príliš svojsky uplatňuje kresťanské podobenstvo o jednom pastierovi a stáde. Beztrestne si robia s občanmi, čo len chcú. Všade na svete, keby minister pohorel so svojím návrhom reformy a mal za sebou podobné kauzy ako pán Fronc, považoval by za svoju elementárnu povinnosť a slušnosť odísť. Neodchádza, možno preto, lebo je presvedčený, že je geniálny, len iní o tom nevedia. Čosi sa v tomto smere už naznačilo, že pán Fronc je najlepší minister školstva po roku 89. Potom stojí otázka, akí to boli jeho predchodcovia. Možno, že by stálo za napísanie samotnej vedeckej práce, ktorá by nám pána Fronca v tomto smere nejako viac priblížila. A možno je to celkom inak, ako to povedal rabín Sáre v tom známom vtipe, v každom prípade počkáme na výsledok si hlasovania. Možno, že dopadne ako to predchádzajúce hlasovanie v tejto snemovni, samozrejme, dnes sa robí politika, blížia sa voľby, je to realita. Ostáva len dúfať, že to správne pochopia a spravodlivo ocenia občania, najmä mladá generácia, pri najbližšej vhodnej príležitosti. My za návrh budeme hlasovať. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi. Nikto viac. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Pán poslanec Ševc, vy ste mali neviem teraz koľko rokov a mám pocit, desať alebo dvadsať rokov alebo pätnásť, na Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska na starosti školstvo, vedu a výskum. Koľkí ministri školstva podali demisiu vtedy, keď urobili nejakú chybu, viete si spomenúť?

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Albert, Sándor. Pripraví sa pani poslankyňa Brestenská, Beáta.

    Sá. Albert, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, každá zmena je nepríjemná a nepohodlná, pretože odbúrava zaužívané stereotypy. Pokiaľ sa zmeny týkajú iných, tak s tým problémy nemáme. Problém vzniká až vtedy, keď zmena zasiahne nás samotných. Tak ako to bolo v prípade zdravotníckej alebo dôchodkovej reformy, a tak ako to je aj teraz v prípade školskej reformy. Aj preto reagujeme tak podráždene. Každý z nás vie, že zmena je potrebná. Potvrdzuje to aj opozícia. Susedné štáty reformu školstva už majú za sebou. V Českej republike na čele pracovnej skupiny, ktorá pracovala na reforme verejného školstva, stál slovenský odborník, bývalý hlavný školský inšpektor. Aj my sme sa rozhodli pre tento krok. „Deklarovali“ sme ho dokonca vo vládnom programe a minister sa rozhodol tento program realizovať a to napriek tomu, že vedel, do čoho ide. Vedel, že s týmto krokom nezíska sympatie akademickej obce ani študentov. Jeho predchodcovia sa na tento krok ani neodvážili. Búrku nevôle vyvolala najmä spoplatnenie štúdia na vysokých školách. Samozrejme, je to citlivá otázka, preto vyžaduje aj veľmi citlivý prístup. Treba si však uvedomiť, že v celej Európe sa financovanie vysokého školstva zabezpečuje z viacerých zdrojov. Vo väčšine štátov iba 75 % peňazí pochádza zo štátneho rozpočtu. 25 % sa zabezpečuje z iných zdrojov. U nás je tento pomer 95 % ku 5 % a to žiadny štátny rozpočet neunesie, ani slovenský. Musíme preto hľadať a nájsť ďalšie zdroje na financovanie vysokého školstva. Jednou z možností je aj spoplatnenie štúdia. Netvrdím, že je to najlepšie riešenie, ale riešením to je. Najmä keď sa vybuduje potrebná sociálna sieť, štipendiá, pôžičky, granty.

    V prípade maturitných skúšok, čo sa uvádza ako ďalší alebo hlavný dôvod na odvolaní ministra, je situácia obdobná. Väčšina z nás súhlasí s tým, že je potrebné inovovať maturitné skúšky, pretože celá Európa smeruje k dvojúrovňovým učebným osnovám a k dvojstupňovým maturitným skúškam. Samozrejme, o postupnosti reformy možno polemizovať. Možno inovácia maturitných skúšok mala byť zapracovaná do nového zákona o regionálnom školstve. Mala byť spustená až po prijatí spomínaného zákona Národnou radou. Problém možno bol v načasovaní tohto kroku a s jeho technickou realizáciou. Ale to vôbec neznamená, že reforma nemusí byť realizovaná. Problémy s maturitnými skúškami sme mali aj v minulosti. Boli roky, keď deň pred skúškami sa predávali otázky, respektíve úlohy na písomné maturitné skúšky. Bol to nedávno problém v Českej republike a dnes je to problém v Maďarskej republike. Včera večer vystúpil predseda rektorskej konferencie a v médiách vyhlásil, že vyše 30 000 žiakov bude musieť zopakovať maturitné skúšky z matematiky. Áno, v Maďarsku, samozrejme. Čiže nie je to ojedinelý jav, a preto nemôže byť ani dôvodom na odvolanie ministra.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, úlohou ministra školstva je dokončiť reformu regionálneho školstva aj reformu vysokého školstva. Dajme mu šancu a podporme jeho reformné kroky. Klub Strany maďarskej koalície jednoznačne podporuje naplnenie vládneho programu a podporuje aj zotrvanie pána ministra Fronca vo funkcii a preto nebudeme hlasovať za jeho odvolanie. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Čaplovič. Končím možnosť s ďalšími faktickými poznámkami. Pripraví sa pani poslankyňa Brestenská.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Albert tu hovoril, že zmena je potrebná. Čo sa týka reformy, áno. Každá reforma je potrebná, pokiaľ nie je formálna, ale pokiaľ bude obsahová a bude znamenať zásadné zmeny v obsahu vzdelávania, či už základného, stredoškolského, respektíve vysokoškolského. To sa, žiaľ, na Slovensku zatiaľ nedeje.

    Čo sa týka, že ste povedali, že na čele českej reformy stál pán docent Rosa, škoda, že pán minister nevyužije túto skúsenosť pána docenta Rosu a nepostavil ho už do čela kurikulárnej rady, keď sa vrátil z Čiech, respektíve keď skončil svoju funkciu ústredného školského inšpektora. A po tretie, čo sa týka ďalších zdrojov, neštátnych, žiaľ, v zahraničí sa financuje školstvo aj z neštátnych zdrojov, hovorili sme o tom pri prerokúvaní vysokoškolského zákona. U nás neštátne zdroje ťažko pôjdu do školstva, pretože v zahraničí a vo vyspelej Európe sú pre to vytvorené nové zákony, že sa oplatí investovať súkromným firmám do školstva. U nás, žiaľ, touto daňovou reformou tieto zákony a podmienky nie sú vytvorené. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Brestenská a pripraví sa pani poslankyňa Bollová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte aj mne vyjadriť sa k dnešnej situácii a povedať to z hľadiska človeka, ktorý dostal pozvanie do strany ANO ako človek, ktorý sa venuje školstvu celý život a ktorému naozaj záleží, takisto, ako povedal pán predseda Hrušovský, že nielen pán minister má srdce, ktoré mu bije pre školstvo, ale myslím, že viac nás tu sedí, ktorým srdce bije pre školstvo a moje, si myslím, bije od začiatku až doteraz hlavne pre školstvo. Takže to je taká, ja by som povedala, preto mám za úlohu povedať, tak ako ma tu vyzval pán predseda, že mali by sme zvážiť, aby sme boli korektní, otvorení a vecní v kritike. Som z koalície a vážim si koaličné dohody a napriek tomu, že mi bije srdce pre vzdelanie, neurobila by som to, že nevyjadrím sa otvorene a vecne a kriticky k veciam, ktoré s pánom ministrom zažívame spolu už skoro tri roky. Pán minister dobre vie, že chodím na ministerstvo školstva, že vo výbore, keď bol a keď sedíme a rokujeme, nikdy som nebola, ANO nebolo tou stranou, ktorá podrývala jeho autoritu a ktorá by brzdila jeho reformné kroky. Naopak, myslím si, že boli sme tí, ktorí mu podali ruku na spoluprácu, aj keď problémy v tej spolupráci, samozrejme, sú, ale neboli sme nikdy tým negatívnym elementom v koalícii pri reformách vzdelávania. O to viac ma mrzí, keď som si v dnešnej Pravde prečítala od pána Minárika: „ANO podľahla lacnému populizmu“ a dovolím si odcitovať konkrétne slová, ktoré sú naozaj pre mňa dosť vážnou výzvou, prečo som sa aj rozhodla vystúpiť. Pôvodne som nechcela vystúpiť v tomto pléne. Dovolím si to prečítať.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • No nech sa páči, len toto ma vyzvalo k vystúpeniu: „Rozhodli sa ANO bezprecedentne zneužiť budúcnosť tejto krajiny, jej mládeže a vysokých škôl. Aliancia na roky pokazí budúcnosť desaťtisícom mladých ľudí, tisícom pedagógov a ich rodinám. Zakonzervuje rozvoj vysokých škôl, zabrzdí medzi nimi konkurenciu. Aliancia pochová záujmy mladých ľudí strednej triedy bez kvalitných vysokých škôl, už nebudú mať budúcnosť generácie, schopnosť konkurovať v iných krajinách.“ So všetkým súhlasím, výborne. So všetkým súhlasím až na to, že keby som nebola človek, ktorému záleží na školstve, tak si poviem, no Aliancia asi chce naozaj populizmus. Nakoľko ma poznáte, som človek, ktorému záleží na školstve, a pán minister môže, myslím, čestne vystúpiť tu a povedať, ak som mu teda niečo zle urobila a čo som urobila, rada prijmem tú kritiku, ale myslím si, že veľa toho nemôže povedať, že som mu znepríjemňovala reformu.

  • Hlas v sále.

  • Musím povedať teraz konkrétne, vecné argumenty, ktorými chcem argumentovať, že my nie sme tí, ktorí zabrzdia rozvoj školstva a tí, ktorí si myslia, že práve rozbitím koalície vyriešime tento problém, ale myslím si, že sme ľudia, ktorí sú konštruktívni a kritickí a Aliancia je tá strana, ktorá hovorí o modernej spoločnosti a o modernom školstve. To nie sú slová, ktoré pán Lipšic čítal z programového vyhlásenia vlády, ktoré tam dalo KDH, ale ktoré tam dalo ANO. Musím povedať, lebo ANO od začiatku hovorilo a hovorilo práve mojimi ústami o premene tradičnej školy na modernú a mojou prácou tiež, vďaka ktorej som v ANO, tá reforma sa robí tiež, z tradičnej na modernú školu aj cez projekt Infovek a dovolím si tu povedať, že projekt Infovek existuje aj napriek ministerstvu školstva. Nie vždy s podporou ministerstva školstva a je mi veľmi ľúto po rokoch práce, že to, čo sa naozaj na školách deje, to je spolupráca nielen pána ministra a reformy, ale spolupráca naozaj všetkých ľudí, ktorí tieto reformné kroky podporujú, a myslím si, že ANO práve cez takých ľudí, ako ja som, a ďalších, ktorí aj školstvu rozumejú, v iných stranách, podporujú tieto reformy a bojujú za tú kvalitu, ktorú chceme dosiahnuť spoločne.

    No a poďme teraz k vecným veciam. Ohľadne financovania vysokých škôl. Pán Lipšic tu citoval, že financovanie vysokých škôl je na základe počtu študentov. Dovolím si povedať, že sa podarilo financovať na počty študentov. Tento model sa ukázal, myslím, nie najlepší. Dnes máme 25 univerzít, máme množstvo študentov a tie, ktoré majú najviac študentov, majú najviac peňazí. Neviem, či je toto správna cesta. Pri zákone o vysokých školách, keď sme ho schvaľovali, a ktorý sa aj teraz vlastne otvára pri spoplatnení, alebo teda už pri zákone o študentských pôžičkách, dodnes sa nezrealizovalo roztriedenie vysokých škôl alebo rozdelenie vysokých škôl podľa určitých kritérií kvality. Mne napríklad chýba a myslím si to a ako vecný argument dávam v rámci reformy vysokých škôl, prečo nemáme dve alebo tri výskumné univerzity na Slovensku, ktoré sú naozaj výskumné a ktoré nemusia mať 600, 800 alebo 1200 študentov, ale ktoré budú mať financie podľa toho, že robia špičkovú vedu a majú zároveň kvalitných študentov, z ktorých ťahajú aj na vyššie tie PhD štúdiá, a tí budú tí ďalší nositelia vedy na Slovensku, a potom nech máme univerzity, ktoré budú hlavne poskytovať vzdelávanie a budú mať veľké počty študentov a budú mať dobrých študentov, dobre financovaných, aby mali kvalitne pripravených, a potom máme bakalárske školy, ktoré budú mať takisto hodne študentov, ktorí budú priamo pripravení pre potreby praxe, ktoré, podľa trhu sa bude kvalita meniť týchto alebo teda zameranie týchto študentov a tak ďalej. Čiže nie je dobrý reformný krok, si myslím, že máme študentov platených, teda univerzity podľa počtu študentov.

    Bez prijímačiek na vysoké školy, bez prijímačiek sa chceme dostať, áno, tá externá maturita je veľmi dôležitá, že sa stala tá chyba, nikto nemôže viniť pána ministra, že to je to, že on mal stáť a sledovať testy a opravovať ich a tak ďalej, to určite nie. Ale on mal byť pritom, keď mal naozaj hovoriť a pozitívne ľudí motivovať a vysvetľovať, aby tá externá maturita dopadla dobre, a, žiaľ, musím povedať, aj my máme kontakty so školami a mne volali v ten deň, keď sa stali tie maturity, naozaj veľa ľudí a v dobrom slova zmysle povedali, vyriešili sme to, nemáme problém, nič vážne sa nestalo. Ja si myslím dodnes, že nič vážne sa nestalo, a myslím si, že zbytočne sa to nafúklo a z toho pozitívneho sme prešli do toho negatívneho a externá maturita v postoji študentov sú teda, že urobili, však oni nemajú problém, šikovní študenti nemajú problém urobiť druhý raz, aj tretí raz maturitu. Žiadny problém to nie je, ale problém je to, že vysoké školy napríklad neuznali tieto externé maturity. Myslím si, že pán minister mal viac urobiť pre to, aby vysoké školy presvedčil, že toto je tá správna cesta, že externá časť maturít bude uznaná na vysokých školách. To ma mrzí, že to nie to práve v tej reforme urobené a že chceme teraz práve v tom zákone, v ktorom je, dávať, aby niektoré mohli, niektoré nemuseli, načo to tí študenti robia. Prečo, akú majú motiváciu robiť tú externú časť, keď to nemá žiaden dopad, áno? To sú veci, ktoré, si myslím, treba diskutovať a riešiť a, žiaľ, zatiaľ sa nenašla tá odozva, ako riešiť tieto veci.

    Maturita, že to je už šľahačka, ktorá je na torte, alebo bonbónik na torte so šľahačkou, že to spustilo toto odvolávanie, dovoľujem si tvrdiť, že nie sme za odvolávanie za každú cenu a podobne, ale sme za kritické prehodnotenie svojej práce. Dovolím si povedať, že pán minister je slušný a čestný človek, vždy som to hovorila, vždy to hovoriť budem, ale, žiaľ, musím povedať, že je zlý komunikátor a naozaj manažment, žiaľ, nie je dobre riadený rezort pod jeho vedením. Zásada je, že ten, kto robí reformy, mal by prvý byť o nich hlboko presvedčený, a po druhé, mal by byť natoľko zapálený a komunikovať, že zapaľuje aj tých ostatných. Žiaľ, pán minister má dobré srdce, má veľa dobrých úmyslov, ale chýba mu možno naozaj tá ráznosť, čo pán predseda hovoril, že nemá, a potom snáď vzniknú aj tieto chyby, ktoré sa kopia, a idú, aj mnohé, ktoré nie sú na jeho triko, ale idú na jeho triko, lebo on je vedúci rezortu, on je hlava toho rezortu a to je jeho zodpovednosť. My sme sa chceli podieľať na tejto zodpovednosti, mali sme tam štátneho tajomníka. Všetci viete, že nakoniec tie konflikty tam narastali od začiatku. Zo všetkého môže byť obviňovaný aj v tomto článku, zase citujem pána Minárika: „Dvaapol roka spal ako Šípková Ruženka pán Tóth a naraz sa objavilo, teda zrazu ANO chce robiť problémy, že teda doteraz nič tam nebolo problémom.“ Pán minister môže zo všetkého obviňovať pána Tótha, čo len chce, ale určite ho nemôže obviňovať z toho, že nechcel robiť a nechcel zmeny. Ja si myslím, že on prišiel tam, aby robil zmeny. Že si nenašli k sebe ľudskú cestu, to ma veľmi mrzí, ale odborne pán Tóth bol garantom toho, že chcel reformu v regionálnom školstve, bol dobrý manažér, ktorý pripravoval mnohé veci, ktoré zostali, a neboli realizované alebo len čiastočne boli realizované.

    K stredným školám ešte by som si dovolila alebo k regionálnemu školstvu povedať niektoré výhrady, ktoré ja poznám zo svojej praxe, lebo som aj poslankyňa vyššieho územného celku a mám tú výhodu, že poznám teda, ako to beží od tejto legislatívy Národnej rady cez VÚC-ky až dolu do škôl. Vždy som sa snažila aj na tej úrovni, teda v rámci VÚC-ky prenášať tie zámery tých reforiem, aby sa kvalitne realizovali. Žiaľ, pán minister naozaj málo a nie dostatočne výrazne a silne komunikoval niektoré veci. Príkladom sú krajské školské úrady. Keď bol vo výbore, zriadení krajských školských úradov. Keď bol vo výbore pán minister, hovoril, že to bude prechodné obdobie, že skvalitnia tú finančnú stránku, bude to prehľadnejšie, lepšie a tak ďalej a tak ďalej. Realita je taká, že sú poštárom peňazí, ale zlým poštárom peňazí krajské školské úrady. Konkrétna vec sa stala v Bratislave, obvod III., IV, V, učitelia pri presťahovaní a tak ďalej, nedostali financie, problém bol s financiami, boli sme na poslaneckom prieskume u pána ministra, upozorňovali sme, boli to banálne veci, ktoré bolo treba zmenežovať a žiadať od tých, aby mali pripravené, keď pri tom prechode sa budú robiť veci. Žiaľ, na týchto banalitách padá mnohokrát aj autorita pána ministra.

    Pri racionalizácii siete škôl, tam majú veľkú úlohu práve samosprávy, to znamená vyššie územné celky a obce. Pán minister dostáva len podnety, tá rada pre racionalizáciu siete škôl dostala podnety, má sa nimi zaoberať, výsledky toho rokovania týchto samosprávnych častí, má sa nimi zaoberať, má sa k nim vyjadriť. Žiaľ, musím povedať, 1. septembra 2004 otvorili sa mnohé školy, ktoré sa nemali otvoriť, kde bola už racionalizácia siete škôl, ktoré mali byť zlúčené. Dekrét dostali až po 1. 9. a tá racionalizácia prebiehala už pol roka. Čo mňa osobne najviac trápi a poviem to z hľadiska profesionálneho, vecného, sú výsledky PISA. Ja neviem, či si to uvedomujeme, alebo či si to chceme uvedomovať, tie výsledky sú katastrofálne. Slovenské školstvo dopadlo pomerne zle. Zaznelo to tu nejako, bola tu informácia, vo výbore sme tiež mali nejakú informáciu, v novinách bolo hodne informácií o tom, žiaľ, ja som čakala, že toto je taká závažná výzva pre zmenu obsahu a kvality vzdelávania, práve tieto výsledky PISA a výsledky, ktoré robí Štátny pedagogický ústav priamo riadený ústav ministerstvom školstva aj podľa regiónov na Slovensku, kde sa ukazujú ešte väčšie rozdiely, čo sa týka kvality vzdelávania, financovania a podobne a ministerstvo školstva, žiaľ, nezmobilizovalo sily a nepovedalo, vážení, budeme robiť vážne kroky k vyriešeniu týchto výsledkov alebo k zrealizovaniu týchto negatívnych výsledkov PISA, aby sme ich zmenili na pozitívne. Mnohé krajiny dnes, ktoré sú v prvých líniách tých výsledkov PISA, sú tie, ktoré modernizovali školstvo posledných 10 rokov, ale modernizovalo v spojených nádobách, cez financie, obsah, motiváciu učiteľov a v jasné stanovenie, kam chcem ísť v tom školstve, čo chcem dosiahnuť v školstve. My sme začali financiami, to je veľmi dôležitý a potrebný krok, ale už na to malo ísť, nadväzovať, naozaj, s tými financiami mala byť spojená aj tá obsahová reforma. Musím to povedať, lebo ja si myslím, že naozaj, čo sa podarilo, a pán minister, mali to vo volebnom programe, zriadiť na školách povinne voliteľný predmet - náboženstvo. Zriadili sme, nebol žiaden problém. Parlament nemal s tým problémy, funguje to na školách a tak ďalej. Ale prečo nemáme odvahu povedať, že všade musia byť dva jazyky, že všade musí byť informačná gramotnosť, že musí byť obsahová reforma, ktorá bude implementovať nové technológie vzdelávania, bude vyžadovať nové metódy. Toto sú veci, ktoré nezazneli jasne spolu s financovaním. To je otázka aj reformy vysokých škôl, ktoré pripravujeme teraz, spoplatnenie, ale za nimi, kritizovali sme to a viete, že ja som tu vystúpila už minimálne dvakrát v pléne, že my sme od začiatku za spoplatnenie vysokých škôl. Sme za to, aby platili študenti za svoje vzdelanie, lebo to je najväčšia hodnota v ľudskom živote - vzdelanie, nikto vám ho nemôže zobrať, ani nikto vám ho nemôže dať. To je vlastníctvo, ktoré vlastníte a treba naozaj dobre si zaplatiť a vážiť si vlastníctvo toho vzdelania. Ale to musí byť spoplatnenie aj spolu s kvalitou.

    Žiaľ, ja môžem povedať, na fakulte, kde chodím a robím ešte v pondelky, že práve fakulty sú nositeľmi pokroku vedy a naozaj špičkovými, čo si myslím, je aj moja fakulta, som na ňu pyšná a hrdá, tie padajú dnes na nos, tie majú problémy s financovaním. Máme špičkového vedca, ktorý je jedným zo sto vedcov na svete, na našej fakulte sedí a má najnižší plat zo všetkých analytikov na Slovensku. Ako je to možné? Ktoré univerzity majú také krédum, kde je tá kvalita, kde sú tie európske kritériá priblíženia sa kvality univerzít? To sme čakali, že bude spojené s reformou, so spoplatnením vysokého školstva. Prečo si myslíme, že máme tak veľa nadaných a talentovaných ľudí. Že univerzity, ktoré majú, sú porovnateľné, však existujú európske weby, nech sa páči si ich pozrieť, kde sú naše univerzity? A ktoré sú, v ktorom poradí? Len u nás, pozriem si na štatistiky, tak tie najlepšie, ktoré sú v poradí od 500 do 1000 svetových univerzít, sú najhoršie platené u nás. Odchádzajú z nej ľudia, odchádzajú z nej študenti. Prečo? To je tá kvalita? No tí študenti odchádzajú za lepšou kvalitou, odchádzajú do Česka, odchádzajú na slabšie univerzity, lebo tam je to možno ľahšie, tam majú aj lepšie podmienky a podobne. Ja si myslím, že to nie je správna cesta. A moji kolegovia sa ma otvorene pýtajú na fakulte: Beáta, dokedy toto budeš podporovať, takúto kvalitu na vysokých školách? Dokedy sa budeš podpisovať pod to, že kvalita klesá? A ja sa chcem podpísať pod zákon, ktorý dá spoplatnenie vzdelávania spolu so zvýšením kvality vzdelávania. Pod tento zákon sa podpíšem zajtra, ale, žiaľ, to, čo sme zažili pri tomto spoplatňovaní, ako trikrát prišiel do parlamentu, mali sme kritiku, hovorili sme s pánom ministrom, pozmeňujúce návrhy sú tu, ale tá kvalita nie je za tým stále jasná. Boli otázky vo výbore, veľmi konkrétne, na ne odpovede neboli. Takže z tohto hľadiska dovoľte mi naozaj povedať, tieto kritické vystúpenia, aj keď si ja vysoko vážim dosiahnuté veci pána ministra, ale musím povedať, musím povedať, že to nie je výsledok len pána ministra a len KDH, to je výsledok aj ANO, aj keď sa v novinách píše, že my sme tí, ktorí teda brzdia všetky tie reformy, ja si myslím, že práve aj my a vo výbore sme tí, ktorí podporujú, a robili veľa dobrých zmien práve aj spoplatnenie regionálneho školstva, aj veda a výskum, ten zákon, ktorý je tu citovaný, že 442 pozmeňujúcich návrhov, práve 142 hlasmi tu prešiel a že ANO sa k tomu absolútne nevyjadrilo, no nevyjadrilo sa preto, lebo boli sme na ministerstve školstva, sedeli sme s pánom ministrom hodiny k tomu zákonu, sedeli sme vo výbore hodiny k tomu zákonu, dali sme pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli, 142 sa ich odhlasovalo a sme podporili kvalitu zákona o vede a technike. A nieže sme mlčali a nič nerobili, ako je písané v danom článku. Každý rok straty znamená znevýhodnenie a strašné niečo pre Slovensko.

    Ešte si dovolím koniec článku tu povedať a že liberáli naozaj sú, buď že KDH robí všetko preto, aby teda školstvo podporilo a bolo proti kváziliberálom alebo teda pseudoliberálom. Ja si naozaj myslím, že radšej, keď už sme tri roky počkali a mali sme čas asi, v úvodzovkách, lebo podpora bola, a nie nebola, ako pán minister hovorí, že sme ho stopovali od začiatku, podpora vysokých škôl bola, a tento rok naozaj dotiahnuť tie veci, aby to bol kvalitný zákon, ktorý príde a získa širokú podporu učiteľov aj študentov. A vtedy ten zákon bude naozaj reformný zákon. A nieže teraz sa robí ku koncu volebného obdobia a za každú cenu, lebo máme ho napísaný vo volebnom programe, ja si myslím, že volebný program nie je biblia, biblia je večná, ale volebný program sa mení a vyvíja a myslím, že práve ten volebný program môže nám ukázať, čo sme naozaj kvalitne urobili, kde máme rezervy a je mi len veľmi ľúto, že sme v tejto situácii, že musíme tu hovoriť o odvolávaní - neodvolávaní, my nebudeme pána ministra odvolávať, ale máme túto kritiku a chceli sme ju povedať a zákon naozaj nepodporíme v takejto podobe a je mi ľúto, že KDH neprijíma skôr tú sebareflexiu, ale musia to riešiť na tomto fóre, lebo si myslím, že každý z nás keď robí, robí aj chyby a každý z nás, kto chce zmeniť niektoré veci, musí nájsť spoluprácu. Je smutné, že na takom vážnom rezorte ako je ministerstvo školstva nenašli k sebe cestu minister a jeho štátni tajomníci, že nevieme spoločne, že vzdelanie pre mňa, milí moji kolegovia, je naozaj tá najväčšia hodnota v živote a pre nás všetkých politicky to je najzávažnejšia vec, ktorou oslovíme voličov, lebo všetci majú deti aj vnúčatá a všetci máme záujem o kvalitu vzdelávania. A nie o to, že pán minister a jedine KDH rozhodne si, že toto je správne a aj bez svojich spolupracovníkov a tak ďalej.

    Toto som si považovala za potrebné vystúpiť a ANO naozaj sa chce pripojiť k reforme, ale k reforme, ktorá donesie kvalitu. To je základ našej politiky a nie toho, či ideme za každú cenu búrať našu vládu a reformy, ktoré tu existujú. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami vystúpia páni poslanci a poslankyne Hamarčák, Muránsky, Fajnor, Sabolová, Lintner, Majdová. Ako posledný pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Hamarčákovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja som naozaj nemal v úmysle vystúpiť, ale trošku som získal inšpiráciu, takže iba pár poznámok. Predpokladám, že nikto z nás, panie kolegyne, páni kolegovia, nechcete spochybniť odbornosť Beáty Brestenskej, vysokoškolskej učiteľky, v tom, že naozaj má dostatok informácií o vysokoškolskom štúdiu, o vysokých školách, o systéme. To, čo povedala, si myslím, že treba akceptovať, pretože sú to skúsenosti človeka z praxe. Nechcem spochybňovať ani vyjadrenia predstaviteľov KDH, zvlášť pána kolegu Minárika, ktoré tu boli skoro odcitované, skôr ma vyprovokoval k tomu, že teraz hovorím. Jeho správanie sa predtým, teda v čase, keď pani poslankyňa začala rečniť, toto je naozaj dôkaz arogancie, pán kolega, nechcete ani počúvať to, čo vám chce kolegyňa povedať. Ja som vás pokladal a vždy, myslím, že ste slušný človek, ale naozaj, toto už nepatrí, takéto správanie sa, pre predsedu klubu poslaneckého. Pokiaľ ide o vašu odbornosť v školstve, možno určite máte odbornosť, ale v školstve asi trošku vám bude chýbať oproti pani kolegyni. Ak je obviňovaná Aliancia, ak je obviňovaná z toho, že jednoducho nehľadá komunikáciu a tak ďalej, ja si myslím, že zo strany minimálne pani poslankyne, ale aj pána štátneho tajomníka, boli dostatočne ústretové kroky, x-krát sa rokovalo o týchto veciach a myslím si, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Ja v žiadnom prípade nechcem spochybňovať odbornosť pani poslankyne, ani jej právo na kritiku, a to aj ako koaličnej poslankyne, aj keď ide o verejnú kritiku voči de facto svojmu koaličnému ministrovi, ale myslel som, že taktne pomlčíte o pôsobení pána štátneho tajomníka Tótha, pretože práve keď hovoríte o komunikácii, tak si myslím, že tu práve došlo k zlyhaniu komunikácie medzi štátnym tajomníkom a jeho ministrom. Vystúpenia na tlačovkách voči rezortu ministerstva školstva, voči vlastnému ministerstvu sú minimálne počudovaniahodné na štátneho tajomníka, ktorý prakticky má spolupôsobiť na rezorte ministerstva spolu so svojím ministrom. Takže ja neviem hodnotiť pána štátneho tajomníka, aký je to človek, či odborný alebo neodborný, či dobrý alebo zlý, ale určite komunikáciu nezvládol on.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel úvodom sa dotknúť kvality štúdia a spoplatnenia štúdia. Musím kolegyni Brestenskej povedať, že absolútne tieto dva parametre spolu nesúvisia. Máme tu výsledky zo stredných štátnych škôl a zo stredných škôl súkromných, ktoré sú spoplatnené. Ukázalo sa, že absolventi týchto stredných škôl, spoplatnených, mali nižšie znalosti ako absolventi štátnych škôl. Mohol by som to definovať v skratke asi takto. Bohatý tatíčko zaplatil za účasť syna na strednej škole, nejako ho tam preživili, ale výsledky to nedokazujú, to znamená, vyvraciam tým mýtus, že keď budeme platiť za školné, že tá škola bude kvalitná. Dovolil by som si vás upozorniť na stanovisko predsedu Slovenskej akadémie vied profesora Lubyho ohľadne doktorandských štúdií a ďalších štúdií, ktoré mi zaslal. Prosím vás, prečítajte si ho. Ďalej by som chcel povedať, že v čase, keď školstvo bolo štátne, tak z jednoduchých ľudí, ktorí došli na Slovensko z dedín, z lazov, sa stali vynikajúci inžinieri, vynikajúci lekári, ktorí študovali po večeroch, a mali sme vynikajúcu kultúru, postavili akadémiu vied a tak ďalej. Ja by som sa vás chcel opýtať, keď si tak vysoko vážite to vzdelanie, koľko ste vy zaplatili za túto najväčšiu hodnotu, keď druhým ľuďom, ktorí zo 7- alebo 14-tisícového platu majú týchto ľudí vychovať. Ja vám poviem, v čom je najväčší problém. Najväčší problém je v tom, že sme prehajdákali v ekonomike všetky zdroje, my dnes máme deficit štátneho rozpočtu 60 až 70 miliárd a vy to nemáte z čoho vyrovnať, preto musíte spoplatniť všetko, zdravotníctvo, všetko, pretože diletantstvo v dialektickej jednote so zlodejinou ste povýšili na metódu riadenia. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Brestenská, práve preto, že ste odborníčka a vystupujete skoro ku každému zákonu a ku každej téme k školstvu, čudujem sa vám, hlavne teda čudujem sa vášmu vystúpeniu v pondelok večer na TA3, kde ste jasne popreli všetky svoje predošlé vyjadrenia pri prvom čítaní o zákone o spoplatnení vysokého školstva a pôžičkách, kde ste hovorili, že podporujete programové vyhlásenie vlády, že podporujete spoplatnenie škôl, budete hlasovať za postúpenie zákona do druhého čítania a budete sa ho snažiť pozmeňujúcimi návrhmi dopracovať. Žiaľ, vaše vystúpenie v pondelok večer bolo o niečom celkom inom, bolo skôr politické ako odborné. Operujete kritériami kvality, množstvom vysokých škôl, aj ja mám výhrady voči tomu, koľko vysokých škôl je na Slovensku, ale vás ako odborníčky sa pýtam, prečo ste nedali návrh na zrušenie, ak sú nekvalitné školy, ak ich je veľa, ak sa vytvárajú, nepočula som, aby bol tu takýto váš návrh.

    A čo sa týka štátneho tajomníka, chcel robiť zmeny, áno, ale za rezort zodpovedá minister Fronc a nie štátny tajomník a tie zmeny a tá spolupráca musí byť v súlade s tým, kto ten rezort vedie. Treba si pozrieť pána ministra Zajaca, ktorý je z vášho politického subjektu, ktorý si jasne povedal svoju líniu a išiel aj proti všetkým ostatným. My sme túto reformu podporili a hľadá sa stále nejaký kompromis.

    A ďalšia vec, hovoríte tu o tých kvalitách školstva na Slovensku. Už skutočne pán minister nemôže zodpovedať za to, že deti nevedia, 15-ročné, čítať a nenaučí ich čítať a v tom bola tá, by som povedala, zhoršená kvalita toho, akú kvalitu máme na školách. Čiže vy to veľmi dobre viete, čiže neotáčajme veci, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. K dvom veciam ma inšpirovala pani poslankyňa Brestenská. Použila slovo manažovanie ministerstva a potom sa hovorilo o komunikácii. K manažovaniu hovorila tú skúsenosť konkrétnej školy, kde sa jej hlásil riaditeľ, že chybu zachytili a pripravili dobré podmienky.

    Pán predkladateľ ešte spomínal vyhlášku, ale nehovoril jeden bod vyhlášky, ktorá hovorí, že za maturity na konkrétnej škole je zodpovedný predseda maturitnej komisie a riaditeľ školy. To znamená, títo funkcionári urobili na tých školách, kde dostali zlé testy, všetko, aby pre študentov pripravili dobré absolvovanie maturity. Preto sa aj pýtam, na základe ktorého ustanovenia, na základe ktorej vyhlášky a ktorého zákona pán minister potom zrušil a ustanovil nový termín maturít. A komunikácia. Tu sa hovorí stále, že štátny tajomník vystúpil na tlačovej konferencii, ale nehovorí sa, že štátny tajomník predkladal nejaké veci, a tie sa sťahovali, o ktorých nikto nechcel komunikovať, na poradách ministra sa o nich nehovorilo. To sa nehovorí. Toto je nejaká komunikácia? To znamená, komunikácia nie je len o tom, že štátny tajomník, a nie na tlačovej konferencii, len mu nastrčili novinári mikrofón. On tam sedel. Čiže komunikácia nie je o tom, ako len štátny tajomník, ale aj ako minister. A keď mám spomínať obdobie štátneho tajomníka Martina Fronca z obdobia predchádzajúcej vlády, tak vo svojich vyjadreniach bol ešte tvrdší voči ministrovi Ftáčnikovi, dokonca chcel zbierať podpisy na jeho odvolanie.

  • Pani poslankyňa Brestenská, ja tri poznámky k vášmu vystúpeniu. Hovorili ste o tom, že minister školstva mal zabezpečiť, aby vysoké školy zohľadnili novú maturitu, určite viete rovnako dobre ako ja, že vysoké školy sú vo svojom rozhodovaní slobodné a je len na nich, či uznajú externú formu maturity, alebo nie a snáď nechcete, aby im minister nariaďoval, čo majú robiť. Otázka znie, osobná, spýtam sa vás, či na vašej škole budú externé maturity zohľadnené, ďalšia poznámka, hovorili ste o tom, že sa vás kolegovia, vaši kolegovia pedagógovia pýtajú, kedy už budú vysoké školy kvalitné. No ja sa pýtam: A kto robí kvalitu na vysokých školách, nie sú to v značnej miere aj pedagógovia? A posledná otázka, hovorili ste o tom, že nepodporíte zákon o študentských pôžičkách. Som veľmi zarazená z týchto slov, pani poslankyňa, pretože aj vaša politická strana sa podpísala pod programové vyhlásenie vlády, kde sa hovorí o tom, že sa pripraví zákon, ktorý zabezpečí aj iné financovanie vysokých skôl ako z verejných zdrojov, no a myslím si, že ak tento zákon neprejde vďaka hlasom ANO, tak som zvedavá, či sa ANO podpíše pod to, že vďaka neprijatiu tohto zákona sa pre študentov zo sociálne slabých rodín možno nadlho zablokuje prístup na vysoké školy, ďakujem.

  • Pani kolegyňa, vecná polemika je aj v rámci koalície dovolená, tie polemiky pri rôznych návrhoch zákonoch tu bežia a nikto sa, samozrejme, neuráža, trošku ale mi zaváňalo istou tendenciou, keď ste stále predstavovali Froncove zákony ako zákony KDH, ak dovolíte, to sú vládne návrhy zákonov, to bol návrh ministerstva školstva, ktorý dal do vlády minister školstva Fronca za KDH a potom schválila vláda a tak to išlo do parlamentu, čiže v tomto smere by som vás len chcel upozorniť, že to boli vládne návrhy zákonov.

  • Pani poslankyňa Brestenská v reakcii na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorý ma počúvali, a si to veľmi vážim, že ma počúvali a vyjadrovali sa k tomu, naozaj chcela som byť vecná. Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým veciam, čo kolegyne a kolegovia hovorili, ale chcela by som ešte povedať naozaj dve myšlienky. Samozrejme, že pán minister nemôže za to, že študenti nevedia čítať, v rámci PISA, ale tu nie je reč o čítaní, o hovorení, ale o spôsobe rozumieť čítaniu a tak ďalej, to sú iné zručnosti a vedomosti žiakov, to je o zmene obsahu kvality vzdelávania, to je zmena spôsobu vzdelávania! A ja si myslím, že naozaj nám chýba, ako v iných štátoch je, ministerstvo má mať jasnú víziu, aká má byť moderná škola, aké majú byť osnovy, vzdelanostné štandardy, kontrola kvality, a ostatné sa má aktívne diať na školách. Riaditeľ a vedenie škôl majú plnú kompetenciu urobiť to, čo ministerstvo má víziu. Nám vízia chýba, žiaľ, musím povedať, my ideme spoplatňovať, máme naozaj dobré zámery, ale to je len malý krok k tomu, čo má byť komplexne urobené, ja si myslím, že máme na to a môžeme urobiť túto víziu, ale len musíme, naozaj, mať lepšiu kooperáciu. A nie sú zákony, ja nehovorím, že sú to zákony KDH, sú to zákony, ktoré sme naozaj tu spoločne tvorili, vláda a parlament, a je smutné, že pán minister má zlú komunikáciu a manažment, o ničom inom nehovoríme. A nemyslím si, pani Majdová, že zabránime študovať deťom na školách, lebo keď sa nespoplatní tak, sa bude študovať ako sa študovalo, žiaľ, tá kvalita pôjde dole. My sme preto chceli spoplatnenie, aby to bolo s kvalitou spojené, to znamená, že študenti vedia, prečo študujú a štát vytvorí také podmienky, aby čo najviac mohlo študovať, a nie aby mohli, peniaze pôjdu na školy bez systému, bez garancii, bez požiadaviek na to, aby pedagógovia zmenili, s tým súhlasím, svoju kvalitu práce. A to môže ich motivovať práve cez financie. A...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Uplynul čas, pani poslankyňa. Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pani poslankyňa Bollová a pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister Fronc. Pri viacerých a opakovaných výhradách, pán minister, voči vášmu pôsobeniu na terajšom poste neraz - a už niekoľkokrát i dnes - zaznelo, že ste slušný človek. Ak je to tak a ja o tom nechcem pochybovať, iste vám nie je príjemné zúčastňovať sa procesu, akým je i dnešné parlamentné rokovanie, na ktorom budú znovu a opäť zaznievať výhrady - a vo veľkej väčšine opodstatnené - voči vami vykonávanej práci. Pán minister, vy nezodpovedáte za bezvýznamný prvok spoločenského procesu. Máte garantovať dokonalosť jedného z najdôležitejších z nich a k tomu nestačí iba byť slušný. Vami riadený rezort má zabezpečovať vrchol pyramídy pokroku, výchovu a vzdelanie a z nich prameniace rozumové, to jest diamo-etické cnosti vyrastajúce z učenia. Vy máte byť navrhovateľom zákonov tvoriacich základ dobra občanov i spoločnosti a tí navrhovatelia, ako hovorí Aristoteles, ktorí to nerobia dobre, minú sa cieľa. Napriek tomu, že ste boli označený predsedom vašej strany za najlepšieho ministra školstva od roku 1989, to ako keby pred tým rokom boli aj lepší. Nemyslím, že ste spokojný so stavom dobra v našej spoločnosti, nemyslím, že ste prispeli k víťazstvu nad zlom zvýšením úrovne výchovy a vzdelania v Slovenskej republike. Ste predstaviteľ štátneho orgánu, ktorého úloha má spočívať najmä v tom, aby - po prvé - finančne a personálne zabezpečoval riadny a nerušený výchovno-vzdelávací proces a po druhé, aby nedovolil... Keby ste sa, prosím vás, trošku tichšie mohli baviť, lebo ja síce mám dosť silný hlas, ale úplne mi to nejde. Ďakujem pekne. A po druhé, aby nedovolil zúčastňovať sa na ňom neodborníkom, diletantom, experimentátorom bez patričnej kvalifikácie a overenej vysokej odbornosti. Vychádzajúc z materiálov Ústavu informácii a prognóz školstva v Slovenskej republike a súhrnnej správy o stave spoločnosti v Slovenskej republike za rok 2004 dovolím si konštatovať, že ani jednu z tých uvedených dvoch hlavných úloh ministerstvo školstva, na čele ktorého stojíte, neplní. Svedčia o tom mimo iného výsledky merania, o ktorých hovorila pani kolegyňa Brestenská, ktoré začiatkom mesiaca december 2004 zverejnila OECD. Pre tých, ktorí ich nepoznajú, aspoň stručne uvediem. Naši 15-roční žiaci sa v rámci 29 krajín umiestnili v matematike na 18. mieste, Česi na 10., v čítaní na 27., Poliaci napríklad na 13., v prírodných vedách na 17., Česi na 6., v riešení problémov na 20. mieste a Česi na 12. Učitelia, medzi ktorými robil prieskum Ústav analýzy a prognostiky vášho ministerstva školstva, hodnotia politiku štátu voči školstvu veľmi negatívne, viac ako polovica učiteľov, pán minister, tvrdí, že vyučovanie je náročné, kvantita učiva potláča kvalitu, zvyšuje sa podiel slabo prospievajúcich a problémových žiakov, viac je hodnotená dokumentácia ako výsledky vyučujúceho. Nízku úroveň vzdelávania a výchovy zdôvodňujú nízkou úrovňou materiálneho zabezpečenia a riadiacej práce. Učiteľky materských škôl, ktorých počet klesol zo 4 052 v školskom roku 1989/1990 o takmer tisíc, tvrdia, že ich práca stagnuje v dôsledku zastaraných metodík, chýba im nová odborná literatúra, niet financií na aktivity učiteliek, ani na ich motiváciu. Na ilustráciu úpadku predškolskej výchovy a vzdelania uvádzam, že ešte v roku 1996 bolo zaškolených 3- až 5-ročných detí 223 575, v roku 2003 ich už bolo iba 165 959. Ja vychádzam z materiálu, ktorý spracoval ústav patriaci tomuto ministerstvu školstva. Úpadok zaškolenia 3- až 5-ročných detí nie je len z toho dôvodu, že sa znížila populácia. Podobne hodnotia úroveň výchovy a vzdelania učitelia základných škôl. Hovoria, že stagnuje dôsledkom nedostatku finančných prostriedkov, chýbajú pomôcky, údržba, celková vybavenosť škôl, chýba odborná literatúra, metodické časopisy. Úroveň práce v školách, hovoria učitelia, je taká, aké je naše školstvo, aký je celý náš štát. Za jediný citeľný reformný krok považujú učitelia základných škôl povinné vyučovanie náboženstva a etiky. Kontroverziu vyvolala skutočnosť, že na etiku neboli pre prvákov pripravené učebnice, pretože Štátny pedagogický ústav rozhodol, že sú nepotrebné. Okrem učebníc však chýbali a chýbajú učitelia etiky, vyučujú ju vo väčšine prípadov tí istí ako náboženstvo. Sekulárnej, teda svetskej etiky je na školách minimum. Potvrdzuje to i tabuľka o počte odučených hodín. Napríklad náboženstva podľa tabuľky z 28. septembra 2004 bolo odučených 3 437 hodín a etiky iba 1 453 hodín, to jest náboženstvo bolo 2,5-krát viac.

    Za významný proreformný krok považujete, pán minister, a spolu s vami vaši priaznivci, prechod na normatívne financovanie. Označujete ho dokonca za najväčší úspech vedenia ministerstva školstva Slovenskej republiky v reformách vzdelávacieho systému. Nebudem sa zaoberať znevýhodnením štátnych škôl pred súkromnými a cirkevnými, už sa to tu spomínalo, ktoré bolo spôsobené prijatím rozhodnutia o rovnakom financovaní. Uvediem iný príklad. Tento viditeľne odporuje vášmu tvrdeniu, že tento reformný krok bol mimoriadne úspešný. Týka sa stredných odborných učilíšť, rovnako financovaných podľa počtu žiakov. Toto nie sú údaje z materiálov ani z tabuliek, to je moja skúsenosť. Ak sa žiaci nezúčastňujú na odbornom výcviku, škola ich nevylúči, pretože by sa znížil počet žiakov, a tým i výška finančnej dotácie štátu. Majster odbornej výchovy nemá motiváciu, aby ich nútil na výučbu chodiť, pretože škole za každého žiaka prítomného na odbornom výcviku musí platiť. Dôsledok - žiak sa nezúčastňuje na odbornom výcviku, to jest jeho odborná príprava na výkon budúceho povolania je mizerná. Škola mu absenciu toleruje, lebo inak by znižovala prísun finančných prostriedkov od štátu. Učitelia stredných odborných učilíšť sú preto najvýraznejšou skupinou, ktorá považuje úroveň vyučovania za klesajúcu. Viete, pán minister, obhájiť vplyv normatívneho financovania na zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na stredných odborných učilištiach po tomto príklade?

    Učitelia na stredných školách sú znechutení, hovoria, že sú vyhasnutí. Nie sú schopní za daných podmienok zvrátiť úpadok disciplíny a znižovanie nárokov na žiakov. Odrádza ich aj spoločenské a ekonomické hodnotenie, cítia sa nedocenení a najmä starší veľmi ťažko znášajú všeobecný pokles autority a vážnosti učiteľa. Mladší pri vhodnej príležitosti odchádzajú, radšej idú pracovať do súkromných firiem alebo do zahraničia, hoci za podradnejšou prácou, ale za lepším zárobkom. Cítia, že učiteľské povolanie je v spoločenskom rebríčku neustále degradované. Viacerí dokonca v tom prieskume uviedli, že sa za svoje povolanie hanbia.

    Osobitne problematické sú dve oblasti, podiel učiteľov na riadení a samospráve školy a vzťah učiteľov k svojmu povolaniu. V oboch položkách prevažuje stále negatívna bilancia. Pritom ide o podstatné línie, na ktorých stojí a padá moderná demokratická škola. Tieto kľúčové oblasti, zrelé na riešenie, čakajú, pán minister, na skutočné reformy, ktoré ste neboli schopní nielen urobiť, ale ani začať.

    Úpadok kvality vyučovania je podľa názoru učiteľov dôsledkom dlhodobej politiky štátu, ktorý programovo zanedbáva školstvo. Tento nedostatok nemôžu učitelia a riaditelia škôl ani s čo najväčším nadšením a nasadením vyvážiť. To bola úloha pre vás, pán minister. Vy ste mali zmeniť filozofiu tvorby štátneho rozpočtu vo vzťahu ku školstvu, aby ste presadili skutočne, nie iba proklamačne, že vzdelanie má byť prioritou štátnej politiky. Predpokladám, že poznáte tvrdenia klasikov o tom, že bez vysokej intelektuálnej spôsobilosti, kvalifikovanej a vzdelanej časti spoločnosti a bez jej aktívnej účasti v procese rozvoja nemožno hovoriť o pokroku ani o slobode a demokracii, hoci týmito pojmami sa výdatne a vehementne pokúšate zaštítiť svoje pôsobenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem predísť prípadným vašim reakciám v zmysle: Ste dogmatici, ešte ste nepovedali, čo by ste urobili vy, vaša škola určite bola najlepšia a podobné poznámky. Komunistická strana Slovenska poverila skupinu svojich odborníkov krátko po zverejnení projektu Milénium, autorov Rosa – Turek - Zelina, spracovať návrh štátnej školskej politiky. Sledujeme štúdie, spolupracujeme s poprednými analytikmi a prognostikmi v oblasti školstva a máme vypracovaný projekt výchovy a vzdelávania zodpovedajúci požiadavkám doby v záujme porovnateľnosti s vyspelými krajinami i v záujme možnosti vedeckej spolupráce so svetom. Veríme, že vznikne potreba využitia i našich návrhov a konzultácií. V súčasnej konštelácii na hviezdnom nebi vládnej koalície z pochopiteľných dôvodov, kedy sme nálepkovaní ako neakceptovateľní partneri na spoluprácu, sú nepoužiteľné. Možno boli hodné povšimnutia, pán minister Fronc. Možno by bolo menej totálne negatívnych mediálnych výstupov na vašu adresu. Spomeniem iba niektoré.

    „Problémom nereformy je minister.“ Domino Fórum č. 15, stať vysokoškolského profesora tvrdí, že žiaci a študenti sa neučia to, čo by sa mali učiť, t. j. neučia sa tvorivo rozmýšľať, v dôsledku čoho sa nemôžu existenčne uplatniť v reálnom svete. Článok „2 637 argumentov,“ Domino č. 16, o zbabraných maturitách. „Minister Fronc zavádza a tají pravdu.“ Slovo č. 16. „Výpalníctvo v školstve.“ Extra Plus. „Vládny návrh. Študenti v rukách výpalníkov.“ Slovo č. 15. „Tisícky študentov žiadali odstúpenie ministra Fronca.“ „Študenti v uliciach žiadali Froncov pád.“ Oba Sme, 21. apríla 2005. „Kvalifikácia“ v úvodzovkách, Literárny týždenník 20. apríla, reagujúci na váš výrok, pán minister, v TA3, boli sme tam spolu, keď ste povedali, že síce sme mali bezplatné školstvo, ale zasa dnes už nemáme na hraniciach ostnaté drôty. Tento úplne „logický“, musím to hovoriť v úvodzovkách, samozrejme, výrok pre autora tohto článku bol už sám osebe dôvodom na vaše odvolanie.

    Posledný príspevok výrazne hovoriaci proti vám, ktorý uvediem, je uverejnený v Slove č. 14 a má nadpis „Solidarita ako humanistická podstata“. Týka sa totiž problému, ktorý popri vašom spornom rozhodnutí o opakovaní maturitných skúšok, bol, myslím, posledným klincom, ktorý by mal byť zatlčený do dverí vašej kancelárie na ministerstve školstva, aby ste sa tam viac nestrápňovali. Týka sa návrhu o spoplatnení vysokoškolského štúdia, čo vy vzletne nazývate zákonom o študentských pôžičkách. Spor o tomto vašom návrhu, pán minister, nie je lokálnym sporm medzi KDH a KSS, ani spor medzi ľavicou a pravicou. Je to spor, zápas o základné hodnoty. Tu musím oponovať kolegyni Brestenskej, hoci jej vystúpenie bolo inak fundované a profesionálne. Ide totiž o pomerne ľahostajne prijímanú likvidáciu prvkov solidarity. Ide o zápas s neoliberálnou politikou štátu, ktorá z neho robí neosobného démona vyhlasovaním: Štát sa nemôže o ľudí starať, deklaruje politický establišment, ktorého ste, pán minister, členom. Ale štát, to sme my. Všetci. My všetci musíme solidárne pristupovať k sebe navzájom. A teda musíme byť schopní a ochotní z našich spoločných daní financovať tých, ktorí dane platiť nemôžu alebo zatiaľ nemajú z čoho. A medzi nich patrí najmä mládež, študenti. O nich teraz ide. Hlavne o nich. Vy, pán minister, si žiaľ, myslíte niečo úplne iné. A okrem toho zostali ste dlžný svojmu vznešenému postu veľmi veľa. Spôsobili ste mnohé mravné i morálne škody. Dovoľte, aby som vám citovala jeden verš z básne Margites od Homéra, ktorý tak trošičku aj na vašu adresu hovorí: „Ani v oraní, ani v kopaní nedostal múdrosť od bohov, ani k inému cieľu.“ Možno ste, pán minister, múdry, podobne ako Táles, jeho však Aristoteles nazval síce múdrym, ale nie rozumným, pretože videl, že nepozná, čo mu je samému užitočné, a hovoril o ňom, že vedel síce veci neobyčajné, obdivuhodné, ťažko pochopiteľné a záhadné, ale nepotrebné, pretože neboli základom ľudského dobra. Ak by ste sa posúdili, pán minister, podľa kritérií filozofa, ktorého autoritu iste nespochybníte, ani tí ostatní, ktorým je to možno teraz smiešne, bolo možné predísť tomuto nepríjemnému rokovaniu. Neurobili ste to. Preto podporujem rozhodnutie nášho klubu hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová, končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, moja poznámka bude skutočne veľmi krátka. Pani poslankyňa sa zmienila o financovaní podľa počtu žiakov. Pán minister, myšlienka to nebola zlá, len skutočne, vy ste nedomysleli aj negatívne dopady, ktoré sú, nedali ste mantinely na zabránenie tým negatívnym dopadom a situácia je taká, ako pani poslankyňa naznačila. A navyše ešte nepovedala jedno, je to na úkor zníženia kvality výučby, pretože v dôsledku realizácie tejto zásady sú preplnené triedy a tam, kde je veľký počet žiakov, mohli ste si už v literatúre prečítať, vzrastá agresivita detí, učitelia ťažko komunikujú s deťmi a znižuje sa úroveň vzdelania detí. Takže toto je negatívny, výrazne negatívny dopad vašej reformy, ktorú ste skutočne nedomysleli úplne do reality a neurobili ste také opatrenia, ktoré by tieto negatívne javy zamedzili.

  • V súlade s rokovacím poriadkom teraz dávam slovo spravodajcovi, pánovi poslancovi Mikloškovi, ale aby som naplnil úplne rokovací poriadok, medzi tým, ako ukončili vystúpenia rečníci za poslanecké kluby pani poslankyňa Bollová bola prvá, ktorá už bola prihlásená písomne, takže ešte chcem upozorniť, že po tom keď skončia všetci rečníci prihlásení písomne, ešte otvorím možnosť ústnych prihlášok. Teraz má slovo pán spravodajca, pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, v prvom rade sa ospravedlňujem pani kolegyni Muškovej, že som bez toho, aby som jej to oznámil, ju predbehol, ale to je výsostné právo spravodajcu, pri najbližšom vašom spravodajcovaní môžete tiež kedykoľvek použiť.

    Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k dnešnému odvolávaniu ministra Fronca. Ak by som mal zhrnúť dôvody, pre ktoré má byť minister Fronc odvolaný, tak výrazne pre mňa z nich vyznieva najmä jeden: Na ministerstve školstva sa vlastne za tri roky nič neurobilo. Žiadna reforma sa neurobila, proste všetko je tam akoby zaspaté. Prepáčte, ak takéto niekto niečo tvrdí po tom, čo boli prijaté všetky decentralizačné zákony, čo sa týka stredného a základného školstva, ich financovania, čo bol prijatý zákon o vede a vo chvíli, keď zostáva do skončenia tejto formálnej reformy už len prijať zákon o pôžičkách alebo o financovaní vysokých škôl, či ak niekto po celom tomto procese formálnych premien, ktoré sa tu vykonali, chce povedať, že sa tam nič neurobilo, tak alebo tomu vôbec nerozumie a nedáva pozor, čo sa tam robí, alebo je naozaj obyčajný populista, a už nechcem použiť slovo, že je hlupák, pretože predsa táto snemovňa by mala mať svoju úroveň. Jednoducho fakty sú fakty a som rád, že toto nakoniec aj pani kolegyňa Brestenská povedala, že v reforme sa urobilo, v reforme školstva sa urobilo veľmi veľa.

    Jedna je pravda, že sa neurobil zákon, takzvaný školský zákon o výučbe, o spôsobe výučby. Dámy a páni, ale toto je najkomplikovanejší zákon, aký vôbec nás čaká. Po 40 rokoch totálnej degenerácie komunistickou mocou tu, myslenia a všetkého, čo tu bolo, vytvoriť nový, zaujímavý, tvorivý zákon štúdia, tak to nie je taká jednoduchá vec. Vytýka sa, že hovoríme, že minister Fronc je, bol najlepší minister, ponovembrový. Samozrejme, hovoríme v akejsi obrane nášho ministra a zároveň si to aj myslíme. Po novembri 89 po 40 rokoch komunistického marazmu nastúpil ako prvý minister minister Kováč, Ladislav, mal šesť mesiacov, nemal veľa času, ale v každom prípade urobil prvú vec a to bolo, že dal vysokým školám akademickú slobodu. To bolo niečo, čo tu 40 rokov neexistovalo, a prvý zákon, ktorý toto niesol a ktorý bol objavom pre všetkých, ktorí dovtedy museli v predklone a slušne stáť pred všemocnou komunistickou stranou. Okrem toho zosystematizoval hodnosti, vedecké, tak, aby tí, ktorí dostávajú docentúry a profesúry, ich nedostávali za to, že boli členmi komunistickej strany, poprípade majú zásluhy, ale aby boli riadne overené všetky tieto, by som povedal, ich vedecké práce, citáciami, monografiami a všetkým ostatným. Za šesť mesiacov toho stihol dosť.

    Druhý minister školstva bol minister Pišút, takisto vynikajúci minister, ktorý sa pustil do vytvárania alternatívneho školstva, absolútne nadstranícky, vysoko erudovane, ale kto si pamätá na obdobie rokov 90-92, na obdobie rozchodu základnej vládnej strany VPN a HZDS, na celé tie zápasy o zvrchovanosť a podobne, tak tento, každý si musí uvedomiť, že v týchto podmienkach, keď raz totálne takmer padla vláda, pretože bolo odvolaných 9 alebo 10 ministrov, v takých podmienkach za dva roky sa jednoducho toho veľa urobiť nedalo. Potom prišlo obdobie štyroch ministrov. Slobodník, ktorý v jednej, nebohý Slobodník, ktorý v jednej chvíli suploval aj ministerstvo kultúry a potom prešiel na kultúru, potom minister Kučera, potom minister Paška, ministerka Slavkovská. Nepamätám sa, možnože niečo, kto? Harach, pardon, áno. Ale všetkých, Harach bol 6 mesiacov, nebudem to teraz vypočítavať, nepamätám sa na veľké zmeny. Títo ľudia, nepamätám sa, že by tí, z ktorých strán oni pochádzali alebo z vládnych koalícií, že by urobili a pustili sa do nejakých zásadných zmien školstva. Nič nerobili, pokojne prežívali obdobie a preto neboli konfliktní. Potom prišiel minister Ftáčnik a ja mu chcem vysloviť úctu, že sa prvý pustil do reformy vysokého školstva aj s pomocou nášho štátneho tajomníka Fronca, v tom čase, ktorý mal na starosti vysoké školstvo, a dnes minister Fronc pokračuje v tejto reforme, ktorá sa začala vtedy, a prenáša ju na ďalšie a ďalšie, by som povedal, stupne vzdelávania. Takáto bola genéza a v tomto kontexte si absolútne stojíme za naším ministrom, ktorý mal tú odvahu do toho ísť. Čiže hovoriť, že sa tu nič neurobilo, môže naozaj len človek, ktorý alebo sa o to nezaujíma, alebo potrebuje demagogicky a populisticky vydať nejaký signál.

    Druhá vec, čo mňa pri týchto argumentoch zaráža, a ktorá sa objavuje aj v článkoch, v novinách a podobne, že minister Fronc neurobil nič okrem toho, že zaviedol povinne voliteľné náboženstvo na školách. Nuž tak v prvom rade chcem vám povedať, že ak tu máme demokraciu, tak demokracia je možnosť voľby a túto voľbu treba nechať v prvom rade na rodičov, aby sa rozhodli, či dieťa dajú na vyučovanie náboženstva alebo na etiku. A to je odpoveď na vašu, pani kolegyňa Bollová, ak ste porovnávali tie čísla, tak to je voľnosť voľby, to nie je rozhodnutie strany a vlády, ako to bolo v minulosti. Ale to, že všade sa zdôrazňuje, že v prvom rade jediné, čo urobil minister, že zaviedol povinne voliteľné náboženstvo, to mi tak trošku zaváňa komunizmom. Nakoniec nie náhodou asi jadro podpisov tvorí strana Smer a strana, komunistická. Školstvo odjakživa bola najcitlivejšia záležitosť v zápase, proste, o spoločnosť. To bolo jasné každému, že boj o mládež je boj o všetko. Ja si to pamätám, ja som chcel učiť, lebo pochádzam do niektorého kolena z učiteľskej rodiny. Mesiac po tom, ako som nastúpil na školu, som dostal podpísať sľub, učiteľský, kde bol záväzok, že budem učiť v ateistickom svetovom názore. Nepodpísal som, letel som. Čiže to bolo školstvo za komunizmu, kde sa takýmto spôsobom vyžadovala lojalita k danej a jednej ideológii.

    Dámy a páni, ale ešte aj ten komunizmus má nejakú noblesu. Môžete skákať do reči, ale ja mám výhodu, lebo mám mikrofóny a vy musíte hovoriť do vzduchu, takže nemôžete to vyhrať so mnou. Ešte aj ten komunizmus mal nejakú noblesu. Totiž ešte aj za toho komunizmu na Slovensku každý bol nejakého pôvodu. My sme mali najväčší problém, a to teraz neberte, pán Ševc, my sme mali najväčší problém s vaším svokrom, pánom Biľakom, lebo sme nevedeli, či je komunista gréckokatolíckeho pôvodu alebo komunista pravoslávneho pôvodu. Vedeli sme presne, že Husák a Colotka sú komunisti katolíckeho pôvodu. Vedeli sme, že Lenárt a Hruška sú komunisti evanjelického pôvodu a takto sa potom aj chodilo, samozrejme. Katolícki išli cez katolíckych komunistov, evanjelici cez evanjelických. Neviem, cez koho chodili, teda cez koho chodili, ale zrejme východniari chodili za pánom Biľakom, z okolia Svidníka. Niečo z toho zostalo aj dnes, len nie je také jasné. Je napríklad známe, že predseda strany Smer je bývalý komunista katolíckeho pôvodu, ale niekedy, pán poslanec Čaplovič, mám trošku problém s vami. Keď vidím, ako hlasujete, keď vidím, že nechcete evanjelickej cirkvi vrátiť ani jej majetok, ktorý jej normálne patrí, podľa slušnosti, keď vidím, že ani evanjelickej cirkvi nedoprajete, aby učila náboženstvo na školách ako povinne voliteľný predmet, tak si dovolím položiť otázku, ste vy bývalý komunista evanjelického pôvodu,

  • So smiechom.

  • alebo čo ste?

    Dámy a páni, bola tu reč aj o športovom zákone. Tento športový zákon sa pripravuje. Ja som ho ešte nevidel, ale ak tam sú tam náznaky centralizmu, tak je to z jedného jednoduchého dôvodu, že najväčší problém po novembri 89 bola neprehľadnosť v športe, neprehľadnosť finančných tokov a spýtajte sa ľudí naspodu, ako sa oni na to pozerajú, ako tie peniaze tečú v tejto takzvanej demokracii rozdeľovania peňazí, a koľko im dôjde dolu. Čiže je možné, ja som ho nevidel. O tomto zákone bude veľmi tvrdá diskusia, ale tá diskusia bude v prvom rade o tom, aby peniaze sa nestrácali po ceste a aby peniaze proste išli tam, kde naozaj majú ísť, to znamená na šport. Ale prosím, aj do tohto minister Fronc mal odvahu sa pustiť.

    Dámy a páni, každá zmena vyvoláva, samozrejme, odpor. Po 40 rokoch myslenia a výchovy, ja som takisto výplod komunistického myslenia. Ja takisto neviem, keby som dnes sa mal niekde zamestnať alebo hľadať, či by som dokázal s takou dravosťou sa do toho pustiť. Proste to si žiada iný typ človeka. Ja som tiež bol odchovaný a takmer do štyridsiatky pracoval v istom systéme. Samozrejme, školstvo a zdravotníctvo sú najcitlivejšie oblasti, pretože v zdravotníctve sa dotýka chudákov, teda ľudí ubolených, ľudí, ktorí trpia a ktorí teda, samozrejme, sú v znevýhodnenom postavení. V školstve je tiež veľmi citlivá otázka, pretože učitelia sú unavení, majú malé platy a okrem toho nemajú žiadne spoločenské postavenie. Nedokázali sme im dať doteraz spoločenské postavenie, čo súvisí, žiaľ, s dosť malými platmi a s ekonomickou situáciou. Ale učitelia sú v prvom rade ubití štyridsaťročným komunizmom. Ja si pamätám, čo boli starí profáci ešte spred štyridsiateho ôsmeho. To boli páni profesori. Učitelia za komunizmu museli stáť v predklone pred všemocnou komunistickou stranou a tam sa tento stav zničil. Pomaly, veľmi pomaly sa dáva týmto ľuďom nejaké sebavedomie a nejaký, by som povedal, nový honor. Teda reforma v školstve musela naraziť na odpor aj preto, že mladí ľudia sú prirodzene, by som povedal, dynamickí, sú prirodzene revoluční a bránia sa niektorým veciam, ktoré, spontánne, majú pocit, že idú proti nim. Ale minister Fronc mal odvahu do toho ísť, do tohto nepopulárneho prostredia, mal odvahu pokúsiť sa zmeniť toto štyridsaťročné myslenie a spôsob uvažovania a v tomto zmysle mu patrí môj veľký obdiv, považujem ho za vynikajúceho ministra a teším sa, že budem pod jeho vedením aj ďalej sa môcť pozerať na ďalší vývoj školstva, ako hovoria komunisti, našej drahej komunistickej vlasti.

  • Otváram faktické poznámky. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Bollová, Ševc, pán poslanec Ondriaš, Jaduš, Fajnor, Jarjabek, Zubo, Čaplovič. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá bude hovoriť pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Mikloško, nazvali ste túto reformu reformou formálnou. To po prvé, čo by som vám chcela pripomenúť, aby ste sa náhodou potom, ak budete mať možnosť, opravili. A to, čo som rozprávala, to neboli moje výmysly, to hovoria učitelia o tejto reforme, ktorú ste, podľa mňa, celkom dobre nazvali formálnou.

    Ďalšia poznámka. V školstve som, pán Mikloško, odpracovala 39 rokov. Medzi mojimi žiakmi je veľa odborníkov, ktorí zastávajú dnes i dnes dôležité posty. Vyprosujem si, aby ste si dovoľovali nazývať niekoho hlupákmi, ale ako som si všimla, pre vás je to charakteristické. Okrem vás všetci ostatní sú neschopní.

    Tretia poznámka. Po komunistickom marazme, ako ste ho nazvali, mňa pán minister Kováč okamžite vyhodil z miesta, pretože som neodovzdala stranícky preukaz. O dôvodoch som už tu hovorila, už sa mi to nechce opakovať. Tie dôvody boli tragikomické, takže ten marazmus pokračuje, ak ste ho tak nazvali.

    Ďalej. Nehovorila som, pán Mikloško, o možnosti voľby medzi náboženstvom a etikou. V poriadku, ja som hovorila o tom, že etika nebola pripravená. Neboli učebnice a nie sú dodnes.

    Ďalšia poznámka. Za socializmu, to nebol komunizmus, pán Mikloško, tristoosemdesiaty štvrtý raz opakujem, za socializmu nebol predmet ateistická výchova na školách. Vy ste predmet náboženská výchova dosiahli. Poznámka len taká drobná.

    A na margo celého vášho vystúpenia, pán Mikloško, tu nie je rozprava o príslušnosti k cirkvám, hovoríme o vážnych veciach, ale ako vidím, vy sa tejto téme skutočne rozumiete. Mohli by...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že je správne, keď je diskusia, výmena názorov. Samozrejme, že, teraz som pochopil, pán kolega Mikloško, kde mierite. Ak strácate argumenty a zrejme vo vašom vystúpení tento moment tu je, skĺzli ste do náboženstva, o ktoré vám zrejme vo vzťahu k pánu Froncovi aj ide. Samozrejme, je otázka KDH a vzťah ku cirkvi ako takej, ale to necháme potom na posúdenie histórie, ale patrí vám ku cti, že ste sa priznali, že ste výplodom komunistického degradovaného systému. Ak bol taký, potom ja sa pýtam, či ste ochotný vrátiť ten diplom ako majetok ľudu

  • Smiech v rokovacej sále.

  • a či ste schopný aj zaplatiť preto, aby tieto generácie, alebo táto mládež, dnešná, od ktorej sa žiadajú peniaze, aby mala aspoň na niečo. Bolo by dobré, keby všetci sme z toho systému zaplatili preto, aby tá mládež študovala tak, ako sme študovali my všetci. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, ja by som reagoval, pán poslanec Mikloško, na vašu vetu, že 40 rokov tu bolo degradácie vzdelania na Slovensku za komunizmu. Ja by som vám odpovedal ako doktor vied, ako absolvent postdoktorálneho štúdia na troch amerických univerzitách, ako spoluautor 27 vedeckých prác, ktoré vyšli v Spojených štátoch amerických, ďalších 28 v západnej Európe a tak ďalej. A odpovedám vám takto: Musel by som byť ozaj degenerovaný, aby som vaše tvrdenie prijal.

    Chcel by som vám to jednoducho vysvetliť. Komunisti postavili napríklad 16 vysokých škôl na zelenej lúke. Vy ani jednu. 16 banánov je viac ako 0 banánov. Prepáčte mi za nediplomatické pokračovanie, ako doktor vied viem, že toto rozozná priemerne inteligentný šimpanz! Prepáčte mi, čo vám hovorím, ale tu ozaj sa už nedá o čom hovoriť. Komunisti postavili stovky stredných škôl, stovky základných škôl. Vy ani jednu. Mám vám to zas porovnať v banánoch?

  • Smiech v sále.

  • Prepáčte, komunisti postavili viac ako 15 000 miest na internátoch pre študentov. Vy ani jedno! Chcete to porovnať v banánoch? Pán poslanec Mikloško, keď som bol na študijnom pobyte v Spojených štátoch amerických, zo Slovenskej akadémie vied za socializmu, tam bolo sto absolventov CSc. Opýtajte sa ich, ako boli vzdelaní a povedia, že ten systém u nás bol taký fantastický, že v Spojených štátoch amerických konkurovali...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte jednu poznámku. Nie je mojou úlohou zasahovať pri vedení schôdze. Poprosím vás, keby sme vzhľadom k závažnej problematike skúsili orientovať svoje vystúpenia zásadne k téme. Ďakujem. Viac povedať nemôžem. Pokračovať s faktickou poznámkou bude pán poslanec Jaduš.

  • Vážený pán Mikloško, pán kolega, chcem sa vám do očí dívať, pretože myslím si, že má to svoj význam. Už odnepamäti každá dedinská komunita poznala tri rozhodujúce osobnosti, ktoré vplývali, myslím si, že veľmi pozitívnym spôsobom na ten život dedinskej komunity, a bol to starosta, farár a učiteľ. A mňa tak napadlo pri vašom obhajovaní školskej reformy, že ako chceme udržať život na vidieku a ako chceme podporovať život, rozvoj mladých rodín na vidieku, ak si mladí ľudia na dedine nevedia dnes nájsť prácu, ak sme z dediny vyhnali služby a kultúru a vďaka práve vašej školskej reforme, pán Mikloško, sme namiesto škôl dedine dali školské autobusy a učiteľov sme z tých dedín vyhnali. Tak aj takáto je vaša školská reforma. O to viac ma mrzí, pán Mikloško, že ju robí kresťanský demokrat.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Ja by som chcel sa vrátiť trošku do môjho detstva, kde, ktoré opísal náš predrečník. Ja by som chcel povedať, na ZDŠ-ke som bol vo štvrtej triede ZDŠ veľmi prekvapený, keď poobede mi súdružka učiteľka povedala, že ja nemusím ísť na túto hodinu a môžem ísť do družiny. Potom neskôr som zistil, pán Mikloško, normálne sa vyučovalo v poobedňajších hodinách. Narodil som sa v roku 54, pripočítajte si k tomu štvrtú triedu, sa vyučovalo náboženstvo. V tom strašnom režime, ktorý vy rozprávate. Potom chcem vám povedať jednu vec, keď sa mi, som skončil strednú školu, opäť zadarmo, mal som šancu ako všetci študenti, tak aj vy ste ukončili vysokú školu, zadarmo vyštudovať a tu chcem povedať a chcem hovoriť k téme. V Poľskej ľudovej republike, kde mi ten zlý štát, socialistický, platil 850 korún česko-slovenských ako každému, pozor, ako každému, mesačné štipendium. Ukončil som vysokú školu námornú a viete, aká bola moja perspektíva? Mohol som sa stať, ak budem na sebe makať, veliteľom česko-slovenskej námornej lode, čo sa dnes nemôžete stať, pán Mikloško. V tom je ten veľký rozdiel, pretože už žiadne nemáme, viete, a zlikvidovali ste ich vy po roku 89, ja vám poviem jednu vec. Aby toto ctené plénum vedelo, Česko-slovenská socialistická republika mala druhú najväčšiu flotilu námorných lodí zo štátov, ktoré nemali prístup k moru. A tu treba chápať veci komplexne, aby som povedal. No u vás je problém v jednom, vy ste s tým Jánom Čarnogurským sedeli v tom byte, čo postavili komunisti, pili červené víno, jedli klobásy a neviete, že Peter Colotka je luterán, tak kto študoval! Ďakujem!

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Budeme pokračovať, vážené panie poslankyne a poslanci. Ešte raz vás prosím, aby ste sa... Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jarjabkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Ja aby som si dovolil vrátiť sa z morskej flotily do parlamentu a chcel by som povedať dopredu, že ja si nesmierne vážim čierno-biele názory pána poslanca Ferka Mikloška, ale myslím si, že už také čierno-biele ani nemôžu byť. A chcel by som sa vrátiť k tej otázke, ktorú ste položili pánovi poslancovi Čaplovičovi, tej komunisticko-evanjelickej otázke, ktorou ste ho obdarili. Ja by som sa vás chcel spýtať, či nemáte pocit, že po otvorení zväzkov ŠtB tí niektorí bývalí komunisti boli v podstate lepší ako tí - a v tejto chvíli to berte tak s rezervou, ako to hovorím -, tí vaši disidenti. Preto, lebo dostal sa mi do rúk rozkaz ministra vnútra z roku 1990, pána ministra vnútra Sachera, a o tom tu bude ešte určite veľmi veľa rečí, lebo máme jeden taký bod programu, ktorý budeme prerokúvať. Čiže ja si v tejto chvíli naozaj myslím, Ferko Mikloško, že tá čierno-bielosť jednoducho už neexistuje. A z tohto pohľadu sa treba pozerať asi aj trošku všeobecnejšie na to všetko, čo sa tu deje aj v súvislosti so školskou reformou. Ďakujem za pozornosť.

  • Bude pokračovať pán poslanec Zubo.

  • Pán Mikloško, všeobecne je známe, že sa snažíte byť vtipný. A občas sa vám to aj podarí. No jeden pokus o vtip nemôžem brať vážne a zrejme sa vám aj nevydaril. Totiž hovorili ste o 40 rokoch degenerácie myslenia. Viete si uvedomiť, čo je to 40 rokov degenerácie myslenia? A to ja skutočne neviem, či toto kritérium a tento pohľad, tento názor ste získali na základe skúmania samého seba, na základe skúmania svojho okolia, na základe skúmania tejto Národnej rady alebo na základe skúmania tejto spoločnosti, v ktorej žijeme. Pretože 40 rokov je skutočne veľa a tá generácia zrejme musí byť značná. Ja však sa necítim byť degenerovaný, ja sa cítim byť normálny človek, asi tak ako tie milióny občanov na ulici. A ak hovoríte o degenerácii, tak si pozrite tie státisíce občanov, ktorí za socializmu získali bezplatne vysokoškolské vzdelanie, tie generácie, ktoré postavili továrne, školy, nemocnice a boli špičkoví odborníci vo svojom vo svojej profesii. To ich máte na mysli? Ja si myslím, že týmto občanom, občanom našej republiky by ste mali skutočne vysvetliť, koho ste mali na mysli.

  • Čo sa týka tej kontinuity, čo hovoril pán Mikloško. Môžem s ním plne súhlasiť, lebo tá diskontinuita sa týka každej zmeny na ministerstve školstva, pretože práve keby bola kontinuita, tak by sme nikdy nezačali v obsahovej prestavbe od nuly. A to, že začíname znovu od nuly, aj teraz, keď nadväzujeme na projekt Milénium, je aj tá skutočnosť, že do kurikulárnej rady nevedel pán minister nominovať ľudí, ktorí tu boli spomínaní, ktorí boli tvorcami Milénia. To bol pán Turek, pán Rosa a pán Zelina a dnes keby títo ľudia pôsobili v tejto rade, kurikulárnej, dávno by sme sa už aj po roku 2002 v obsahovej prestavbe pohli ďalej.

    Čo, sa týka toho vzťahu, toho kádrovania, ktoré je asi blízke pánu Mikloškovi, ja som kádrovanie nikdy neuznával, ani v minulosti, ani teraz. Musím povedať, že všetko, čo je násilné, sa mi bridilo aj v minulosti, aj teraz. Aj čo je povinné a povinné je hlavne vo vzťahu k prvým triedam základných škôl, aj keď je to v alternatíve. Ja som vždy presadzoval istý spôsob dobrovoľnosti, súhlasu a dopracovaniu sa k tým hodnotám cez poznanie a to je ďaleko pevnejšie v človeku, ako keď je to dávané povinnosťou. A čo sa týka toho majetku, áno, nesúhlasil som, povedal som to aj pánu generálnemu biskupovi, aj ďalším. Pokiaľ sa nedohodnete s ľudovou školou umenia, s konzervatóriom a so Slovenskou akadémiou vied, nemôžem súhlasiť. Nemôžem súhlasiť, aby tie budovy zákonom prešli. Tam, kde sa dohodli, čo sa týka Prešova, plne som to akceptoval. Ale naozaj riešme veci aj v tejto oblasti, aj návratu majetku dohodou, nielen zákonmi. Ďakujem.

  • Na záver vystúpi v reakcii na faktické poznámky pán poslanec Mikloško.

  • Ja už len stručne. Pani kolegyňa Bollová, ja som hovoril, pokiaľ som hovoril o formálnej reforme, tak som hovoril v tom zmysle, že nie obsahová reforma, to znamená po stránke formy a štruktúry. To aspoň tak ja chápem toto slovo. Dámy a páni, my hovoríme skoro celý deň dnes o zákone o spoplatnení vysokých školách alebo o pôžičkách, ale o tom budeme hovoriť zajtra. Prosím vás, buďte takí dobrí, dnes si to ušetrite, lebo ten zákon ešte nie je prijatý. My hovoríme dnes o zákonoch, ktoré minister už prijal, a o jeho pôsobnosti proste doteraz, ale nie o zákone, o ktorom sa bude ešte len diskutovať a ktorý snemovňa môže akokoľvek zmeniť, ak bude teda múdra a bude mať zaujímavé nápady. Tak nerozumiem, prečo dnes sa dáva ministrovi za vinu zákon, ktorý ešte „neni“ prijatý a ktorý sa len začne rozdiskutúvať. A už ani neviem, čo by som povedal pánovi Ondriašovi, snáď len to, že samozrejme, chápem, že tie banány spomínal, lebo banány si každý pamätáme, oni boli len pred Vianocami za komunizmu. To je dobrý príklad na to, aby človek pochopil tie čísla, vedel ten banán oceniť.

  • Skončili ste, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Mušková a pripraví sa pán poslanec Kondrót.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, vážení hostia, je tu už nepísaným pravidlom v tomto parlamente, že odvolávanie ministra školstva vlády pána Dzurindu je bodom programu v každom volebnom období. Sama sa pýtam, čím to je, že Slovensko nemôže riešiť vážne školské problémy v pokoji celé štvorročné obdobie s jedným ministrom bez toho, aby sme ho neodvolávali. Čím to je, že problematika vzdelávania, ktorá by mala byť prioritným spoločenským problémom, hovorím o skutočnej priorite a nie o priorite iba deklarovanej, problematika, od ktorej závisí vzdelanosť národa a hlavne múdrosť a rozhľadenosť mladej generácie, je vždy odkladaná na dobu, keď bude dostatok finančných zdrojov. Čím to je, že veda a výskum ako oblasť, ktorá vytvára zdravé prostredie vedeckej činnosti a ženie našu slovenskú vedu do spoločného európskeho vedeckého priestoru, a že problém športu, ktorý cez racionálne trávenie voľného času vedie mladú generáciu ku zdravej životospráve a zviditeľňuje Slovensko vo svete vynikajúcimi športovými výsledkami, nedokážeme na Slovensku riešiť v pokojnej atmosfére, bez emócií, v plnej zhode medzi koalíciou a opozíciou. Veď problémy, ktoré som teraz vyslovila, vôbec nie sú problémami tvrdej politiky strán a hnutí, lebo väčšina strán, politických, ktoré sú tu v parlamente, majú svoje volebné programy práve v tomto bode skoro podobné, zhodné. Odpoveď na túto otázku hľadám dlhšie. Núka sa mi niekoľko riešení tohto problému, ale najvážnejší vychádza problém nekompetentných, tých, alebo toho, kto by mal byť kompetentný. Na úvod vysvetlenia tohto môjho tvrdenia jedna síce malá, ale významná poznámka. O post ministra školstva pri rozdávaní trafík v koaličných vládach väčšinou nebýva veľký záujem. Spravidla je to post, ktorý sa dáva do počtu partnerovi, ktorý ťahá za kratší koniec, pripravovaný v koaličnej vláde. Podpora ministrovi školstva býva zvyčajne iba do schválenia programového vyhlásenia vlády a potom je už pán minister školstva v rukách pána ministra financií, ktorý má svoje priority hlavne v bankovom sektore, a školstvo, veda a šport sú mu absolútne ukradnuté. Dôležitejšie je preňho jeho hodnotenie svetovými bankami a tiež nedbá o kritiku OECD, že neplní podpísané protokoly a zmluvy z oblasti financovania školstva a vedy, kde Slovensko je stále na nelichotivom poslednom mieste.

    Z môjho vystúpenia to môže vyzerať, že sa pána ministra školstva Fronca chcem zastávať, ale nemám to dnes vôbec v úmysle. Nakoľko v rezorte školstva je veľa problémov a málo financií, bol to rezort, ktorý obsadzovala strana, a ja si to myslím, že to obsadzovala strana, ktorý nemá takých odborníkov, ktorí by boli ochotní svoj vedecký alebo pedagogický kredit dať do stávky politickým rozhodnutiam. Rozhodnutiam, ktoré sú veľakrát politicky účelové, nie vždy prospešné a riešiace daný problém a riešiace vecný problém. Ak aj sú sympatizanti alebo členovia strany rozhodnutí funkciu prijať, majú vnútorné problémy pracovať pod tlakom politickej vrchnosti a nie raz alebo raz z funkcie odchádzajú. A tak sa aj v roku 2002 pri rozdávaní korýt stalo, že ministerský post sa obsadil nie odborným odborníkom, ktorý sa do problematiky vlastne dostával za jazdy najprv ako štátny tajomník u pána ministra školstva Ftáčnika, a čo sa nestihol zaučiť za štyri roky, vlastne dobiehal teda za ministrovania, vlastného. Musím však povedať, že rozhľadenosť do problematiky a regionálneho školstva mu chýba aj dnes. Dnes na rokovaní parlamentu máme klasický príklad nekompetentnosti doplnenú o riadnu dávku arogancie, pri rokovaní s rezortom, ktorý riadi, doplnenú o nedôveru v praxi vlastných pracovníkov ministerstva. Tak sa stáva, že prednostne tvoria školské koncepcie a legislatívne predpisy ľudia z iných ministerstiev a iných inštitúcií za drahé peniaze, ktoré chýbajú vo vlastnom rezorte. Vážený pán minister, stratili ste dôveru rezortu, ktorý riadite, výhrady k vašej práci majú učitelia základných škôl, stredných škôl, vysokoškolskí a vedeckí pracovníci, športoví funkcionári sú na rozpočtovom historickom minime, ste v rozpore so študentmi stredných škôl aj vysokých škôl, mladí vedci odchádzajú do zahraničia za prácou. Stratili ste dôveru koaličných partnerov za nepripravenosť nového modelu maturít a zákon o pôžičkách vysokoškolských študentov pod vašim vedením nebude reformný. Nepovažovali by ste za správne aj vzhľadom na vašu stranu, aby ste v tomto čase, v tejto chvíli prehodnotili zotrvanie vo svojej funkcii? A takto sa vám dáva príležitosť odísť so cťou, ktorá úradu, ktorý zastávate, patrí. Obávam sa, pán minister, že ste ochotný, alebo ste uverili pánu predsedovi vašej strany, že ste najlepší minister od roku 1989. Môžem vám úprimne povedať, že ste ako minister nezložili reparát, prepadli ste pri skúške zo základov riadenia rezortu.

    Vysvetlite mi, pán minister, ako je možné, že ste už dlhodobo nedokázali využívať inštitút gremiálnych porád ministra, ktorých účelom je hlavne pripomienkovanie významných koncepčných a legislatívnych materiálov pracovníkmi jednotlivých sekcií ministerstva školstva. Väčšina z týchto pracovníkov jednotlivých sekcií sú v rezorte zamestnaní dlhšie ako vy a skúsenosti získané za túto dobu v rezorte sú vám ochotní poskytnúť formou rád a pripomienok. Výsledkom tohto neuváženého riadenia ministerstva, spomeniem len problémy, ktoré sú už mediálne známe a vrhali zlé svetlo na vami riadené ministerstvo. Niektoré tu už síce spomenul pán predkladateľ, pán poslanec Čaplovič, ale musím povedať, že sú to predovšetkým rušenia základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským na juhu Slovenska, znižovanie úrovne vzdelávania vyplývajúce z finančnej reformy školstva a nerealizovanie obsahovej reformy. Pre zlé systémové zmeny nemáte prostriedok, ktorým by ste strážili vzdelanostnú úroveň žiakov, ktorej zabezpečenie z ústavy patrí štátu. Žiak sa stal objektom tvrdého obchodu. Obchádzajú sa vyhlášky zabezpečujúce počty žiakov v triedach a nedodržuje sa psychohygiena žiakov. Učitelia základných škôl namiesto vyučovania, ako tu už bolo povedané, robia dozor. Ale aj namiesto prípravy na vyučovanie, žiaľ, musia robiť agendu ministerstva sociálnych vecí, naháňajú rodičov, aby si proti podpisu prevzali sociálne štipendiá svojich detí, ktoré neraz prepijú. A vy tento rezort nezastanete, neprotestujete, necháte, aby túto agendu robili vaši ľudia. Takisto poukazy školákov pre mimoškolskú činnosť sa stali tvrdým obchodným produktom, hoci sa sľubovaná vyššia suma poukazu znížila, napriek tomu je to biznis. Neprospela vám vaša tvrdohlavosť pri presadzovaní novej formy maturít, ktorá bola od začiatku kritizovaná ako nedostatočne pripravená a pre realizáciu v tomto školskom roku poškodzujúca a neurotizujúca maturantov, ale aj stredoškolských pedagógov. Nedokázali ste presvedčiť akademickú obec o prednostiach spoplatnenia štúdia na vysokých školách. Študenti stredných a vysokých škôl organizujú demonštrácie, chystajú sa na štrajk. Spoločenská klíma je napätá a negatívne dopadá na prácu v školstve. Naskytá sa otázka: Prečo predkladáte do Národnej rady koncepcie a legislatívne návrhy, ktoré musia poslanci vo výboroch a hlavne v tom našom pre školstvo, kultúru a šport prepracúvať a dávať množstvo pripomienkujúcich návrhov, ale aj legislatívno-technických zmien. Odpoveď všetci poznáme. Neviete komunikovať v koaličnom prostredí vedenia ministerstva. Na ministerstve dlhodobo panuje strach a nedôvera medzi pracovníkmi. Schvaľovanie každého rozhodnutia v troch politických centrálach - KDH, SMK a ANO - spomaľuje vybavovanie pošty nad rámec únosnosti, čo vyvoláva sťažnosti všetkých riadených zložiek rezortu školstva. Uprednostňujete, žiaľ, a myslím si, že aj na škodu strany, z ktorej vám a vašej strane vyplýva osobný politický prospech, lebo ju zle reprezentujete. Prepáčte mi, pán minister, aj môj trochu osobný názor. Nepáči sa mi ani vaša propagácia fajčenia fajky, ktorú ste viackrát vo svojich osobných rozhovoroch v novinách vyslovili. To, že sa vám lepšie darí pracovať s fajkou v ústach, určite nie je dobrý príklad pre mladých ľudí, ktorým vlastný minister má byť tak trochu aj vzorom. Váš kolega minister zdravotníctva predkladá tvrdé návrhy zákonov chrániacich nefajčiarov, žiaľ, vláda ich neprijíma, ale prestal sám fajčiť, prestal holdovať tomuto zlozvyku, o ktorom vy v tlači tvrdíte, ako vám pomáha.

    Vypočuli ste si a myslím ešte aj vypočujete dnes názory koaličných a opozičných kolegov na vašu prácu a dosiahnuté výsledky v rezorte, ktorý riadite. Opozícia nemá veľmi ťažkú argumentačnú pozíciu vysvetliť slovenskému národu, prečo máte byť z funkcie odvolaný. Stačí, ak použijeme vetu vášho koaličného partnera, ktorý povedal, trebárs o tom navrhovanom zákone, ktorý síce ešte neprešiel, ale hrozí. A dúfam, že teda nepríde, pretože ANO povedalo jasne, že tento zákon nepodporí s vysvetlením, že: „Je lepšie, ak sa zákon neprijme, ako by ho mal aplikovať neschopný minister.“

    Vážený pán minister, ak ani v tejto situácii neviete nájsť dostatok vnútornej odvahy a sám z funkcie nechcete odísť, hovorí to len o tom, že ste dosť výrazne zahľadený do vlastnej neomylnosti a nedokážete prijať vlastnú, osobnú prehru. Falošná útecha vyslovená vašimi politickými kolegami z KDH je pre vás omnoho viac než názor pracovníkov rezortu školstva, ktorých riadenie vám robí pre vašu neschopnosť problémy. Z vašich postojov, skutkov a rečí jasne vyplýva, že ste na túto funkciu mali ešte trošku dlhšie dozrievať. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili panie poslankyne Demeterová, Majdová, pán poslanec Hajduk, Ivančo, Jaduš, pán poslanec Mečiar, ako posledný pán poslanec Lintner. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prvá bude hovoriť pani poslankyňa Demeterová.

  • Vážená pani kolegyňa, ľudsky si vás veľmi vážim, vy o tom dobre viete, a tak som so záujmom začala počúvať, ako ste vo veľkom štýle začali analyzovať prácu pána ministra, a úprimne ma to tešilo, ale veľmi rýchlo ste skĺzli do politickej roviny. Pretože som myslela, že keď hovoríte o tom, ako pán minister školstva je závislý od ministra financií, že spomeniete aj to, že jeden z mála ministrov, ktorý postavil svoju vlastnú hlavu v štátnom rozpočte, aby 2,4 miliardy navyše oproti tomu, čo mu bolo teda ako pridelené, vydobyl pre tento rezort. A myslím si, že mali by ste objektívne zvažovať tieto fakty. A myslím, že tú spoluprácu, ktorú ste povedali, že ten minister by mal možno štyri roky pracovať riadne v spolupráci so všetkými zúčastnenými, že to by bola cesta, ako by sme sa z tejto situácie pohli, a nie potom skĺznuť do politických vývodov.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, len jednu poznámku. Hovorili ste o tom, neviem, či to dobre zopakujem, že minister školstva vlastne prinútil študentov vyjsť do ulíc a protestovať proti zákonu o študentských pôžičkách. No to je síce pravda, že študenti, sú aj študenti, ktorí protestujú proti zákonu o študentských pôžičkách, ale na druhej strane je pravda aj to, že dennodenne chodia na ministerstvo školstva a teda aj do médií podporné stanoviská jednak ministrovej osobe a jednak k zákonu o študentských pôžičkách. Za všetky spomeniem len stanovisko akademického, alebo časti študentskej, študentskej časti akademických senátov fakúlt manažmentu, fakulty matematiky a fyzicky, fakulty farmácie na Univerzite Komenského, potom ďalšie stanovisko Konfederácie politických väzňov, stanovisko Združenia kresťanských pedagógov a nehovoriac o tom, že organizácia, ktorá zastupuje všetkých rodičov, Slovenská rada rodičovských združení, ktorá v sebe združuje 1,5 milióna rodičov, podporila pána ministra a vyzvala teda aj poslancov Národnej rady, aby v žiadnom prípade nevyslovovali nedôveru, ale naopak, aby vyslovili ministrovi dôveru, aby ho podporili a aby ho nechali dokončiť reformy v školstve v strednom, základnom a vysokom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená kolegyňa, pani Mušková, ja veľmi rád si s vami o všetkých veciach s radosťou podebatujem, ale myslím si, že začať rozprávať o rozdávaní trafík a pri zostavovaní vlády, poslednej vlády, ktorej je KDH koaličným partnerom, a pritom vieme veľmi dobre, že rezort je finančne podhodnotený, tak to absolútne nesedí. Práve naopak, pán minister, ktorý v tomto rezorte pracoval ako štátny tajomník, vedel, do čoho ide, a zobral túto zodpovednosť a takto ju berie aj KDH v tejto vláde. A domnievam sa, že aj výsledok toho, že pre tento rok je 2,7 miliardy navýšenie štátneho rozpočtu, je vlastne priestor práve na to, aby sa odmenili mladí učitelia, aby sa proste dostalo viacej regionálnemu školstvu, vysokému školstvu, to je vlastne priestor, kde KDH sa zasadzuje, aby školstvo malo náležité postavenie, a ja si myslím, že práve cez ministra Fronca sa to deje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa dovolím dotknúť vystúpenia pani kolegyne Muškovej a tej časti venujúcej sa finančným zdrojom v školstve. Chcem podotknúť, že ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom financií pripravilo podľa môjho názoru veľmi dobrú reformu financovania regionálneho školstva, financovania založeného na princípe motivačnom, na princípe transparentného prerozdelenia zdrojov v regionálnom školstve. Treba si uvedomiť, že ide o zdroje vo výške viac ako 30 miliárd korún a výsledkom tohto prerozdeľovania, tohto nového a podľa môjho názoru, opakujem, skutočne dobrého systému je to, že my dnes už nepočúvame v médiách o tom, že školy majú problémy s prevádzkou. Mohli by sme dlho diskutovať o tom, či sú zdroje dostatočné alebo nedostatočné. Ale výsledkom toho je, že do zreformovaného systému prichádzajú peniaze, ktoré sú efektívne, a školy, zdôrazňujem, nehlásia problém s prevádzkou, nehrozia im nezaplatené faktúry tak, ako to bolo pred pár rokmi dozadu, keď médiá v novembri a decembri mali hlavú tému výšku nezaplatených faktúr za prevádzku škôl. Ďakujem pekne.

  • Vážení kolegovia a kolegyne, ja som sa v roku 89 zúčastňoval ako člen štrajkového výboru na vysokej škole, na ktorej som študoval, zápasu o demokratizáciu tejto spoločnosti a tejto krajiny. Boli sme a vtedy bol študentský stav a študenti vôbec boli tou rozhodujúcou silou, ktorá sa pričinila o všetky zmeny, ktoré nás vyviedli z komunistickej totality. Pamätám si na časy, keď sa moja mamka so slzami v očiach bála o to, ako to všetko dopadne a čo so mnou bude. A práve preto chcem tu na tomto mieste povedať, že si nepamätám, že by sme bojovali za drahé internáty, spoplatnené školstvo, za drahé učebnice. Nepamätám si na tieto ciele nášho študentského hnutia. A skutočne treba povedať, ak vtedy študenti bojovali o existenciu slušnej a demokratickej spoločnosti, ja som bol v Košiciach na demonštrácii, nikdy som to mediálne nezneužil, ani to nezneužijem, ale, žiaľ, videl som aj na základe prejavu týchto študentov, že oni dnes vychádzajú do ulíc v zápase o svoju vlastnú existenciu a v zápase o svoju vlastnú budúcnosť. Pán minister, ja som nikdy nepatril medzi tých, ktorí navádzajú ministrov odstúpiť na základe padnutých mostov alebo vrtuľníkov. To sa mi skutočne vysoko prieči. Ale možno by bolo dobre, keby ste aj vy na týchto prejavoch študentov boli, aby ste si ich zažili na vlastnej koži.

    A na margo kolegyne, aj keď na ňu nemám reagovať, chcem povedať, že skutočne bolo by vynikajúce, keby tých 1,5 milióna rodičov vyšlo do ulíc a bojovalo za školskú reformu pána ministra Fronca.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mečiar.

  • Viete, s tou podporou reformy pána ministra je to tak ako s tými slávičími miešanými konzervami. Jeden slávik, jeden slon. Slávik povie, že áno a slon povie, že nie. Tak je to aj s celou podporou. Počúvam to, k čomu to speje a kde to ide a môžeme, my všetci vieme, že minister odvolaný dnes nebude. Takisto môžeme si povedať, že tá diskusia obnažuje aj niečo iné, prečo mi je ministra ľúto. Počúvam dobre všetkých, všetko, čo hovoríte. Nie je medzi vami človek, ktorý by mu vedel poradiť, aby chyby nerobil, nie je medzi vami človek, ktorý by mu vedel pomôcť, keď chyby urobí, aby ich napravil, a nie sú medzi vami ľudia, ktorí by vedeli presvedčiť o svojej pravde iných. Izolujete sa vo vnútri koalície od opozície, s každým je nejaký konflikt. Pre nás ako opozíciu keď minister školstva zostane, je to dobré. Je to minister zjednotiteľ, dnes minister, ktorý najviac ľudí dostane do ulíc. To nie sú desiatky, to sú tisícky. Tu sú fotografie z tých stretnutí. Keby ste ich potrebovali vidieť a pripomenúť si, aká je miera odporu k ministrovi. Ak bude rásť, pre opozíciu je to dobré. Máme aj tému, aj človeka. Ale vývoj sa zastaví. Na ako dlho a za cenu akých strát? A v tomto sa nezhodneme. Vláda robí chyby, kresťanskí demokrati, ktorí berú absolútnu ochranu, robia chybu, obrovskú chybu a urobili ich aj v minulosti, aj dnes dosť a nemyslím, že by mali odvahu na tých veciach niečo zmeniť. Veď zástava je dôležitejšia ako to, čo sa robí pod ňou. Tak sa poznáme roky. Takže, pán minister, po dnešku zostanete. Bude to vaša škoda.

  • Pani poslankyňa Mušková v reakcii na faktické poznámky.

  • Pani poslankyni Demeterovej toľko, že som prešla do politickej roviny. Odvolávanie ministra je politická rovina. Ak som sa zmienila o tom, či pán minister je pod tlakom pána ministra financií, pozrime sa na tento návrh vysokoškolského pôžičkového fondu. Tu vlastne pán minister tiež ustúpil pánu ministrovi financií v tom, že pôžičkový fond, ktorý mal byť pôvodne štátny, a chcel to pán minister a čo teda beriem, (ja, samozrejme, by som to ani tak nepodporila v žiadnom prípade,) prešlo sa na pôžičky od bánk, na pôžičky, kde úroky začnú podpisom ministra nabiehať, teda ešte predtým, než môže dlh študent začať splácať. Samozrejme, s vysokým úrokom napríklad oproti pôžičkám na byt, čo je skutočne neuveriteľná úžera. Neviem pochopiť, že pán minister s tým súhlasil.

    Pani poslankyňa Majdová, ja som rada, že aspoň niektorí študenti podporujú pána ministra. Čo sa týka navýšenia rozpočtu vďaka pánu ministrovi, myslím si, že navýšenie rozpočtu bolo pre rezort školstva urobené najmä vďaka výboru pre vzdelanie a nakoniec potom vďaka Národnej rade, pretože Národná rada tu prijala uznesenie a zaviazala vládu, aby skutočne už do školstva dala peniaze a nehovorila stále len o priorite školstva, ale aby skutočne aj tam nejaké peniaze šli.

    Čo sa týka pána poslanca Ivanča, súhlasím, že bolo treba urobiť finančnú reformu, ale bez obsahovej reformy táto reforma robí obrovské škody a tie škody, kým sa začnú riešiť, žiaľ, budú mnohokrát nenapraviteľné. Mojim kolegom chcem poďakovať za podporu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, školstvo, priorita priorít. Tak to tvrdia všetky vlády od roku 1990. Dnes je znova jasné, že i táto vláda chápe školstvo ako prioritu len v deklaratívnej polohe. A preto školstvo, samozrejme, hlavne štátne, stále upadá. Chýba dostatočne široká celospoločenská diskusia a to najmä diskusia fundovaná. Priorita priorít nemá intelektuálnych lídrov. Nieže by sme nimi nedisponovali, skôr opak je pravdou. Ale po toľkých rokoch márnych pokusov a planej námahy postupne rezignovali, stali sa nedôverčivými. A to nedôverčivými v prvom rade voči straníckej partokracii. Vidia, ako táto hazarduje s ich intelektuálnym potenciálom i budúcnosťou vlastných občanov. Ani táto vládna koalícia nevybočila z tohto krátkozrakého rámca. Dnes sa hrá už len o to, komu zostane za tento fatálny neúspech v rukách čierny Peter. Ja vám poviem komu. Občanovi, našim deťom a našej budúcnosti, teda našej perspektíve. Ak sa ani pre túto vládu nestalo školstvo prioritou, tak sa pre ňu opäť nestal prioritou ani občan. Vysvetlím svoj názor. Vážené dámy, vážení páni, dnes už treba jednoznačne a nahlas povedať, že kľúčovým rezortom nie sú hospodárske, ba ani silové rezorty v istom slova zmysle, ani pozícia premiéra taká nie je. Kľúčovým hráčom, bežcom na dlhé trate sa stáva minister školstva. Obhospodaruje totiž jediný kapitál v pravom slova zmysle - ľudské zdroje. A preto nikto iný z nás nemá taký dosah na budúcnosť ako on. Ide o kľúčovú persónu v každej vláde a nie je podstatné, či to tak vláda, občania alebo i parlament chápe, alebo nie. On má priamy dosah i zodpovednosť za to, či sa postupne vymaníme predovšetkým z krízy morálnej a neskôr i z ekonomickej biedy. Minister školstva je kľúčom k tomu, či vôbec prestaneme byť národom sluhov, ako a kedy to tak bude. Kedy to teda bude? V prvom rade vtedy, keď minister školstva pochopí dynamiku doby v celej jej šírke a prekročí ideologickú obruč vlastnej strany či koalície. Keď sa oprie o všetkých, čo vedia a chcú pomôcť. Slovom, keď sa stane duchovným lídrom ambiciózneho, motivovaného a schopného tímu, ktorý žiarlivo nestráži svoju vedúcu pozíciu. Informatik by povedal, hľadá sa systémový integrátor.

    Vážení kolegovia, sme svedkami technologickej revolúcie. Každých desať až pätnásť rokov sa v priemysle technológie úplne vymenia alebo zásadne inovujú. Čo to znamená? Nuž to, že na generáciu vstupujúceho do školského systému budú na trhu práce kladené iné požiadavky, než aké boli kladené na zamestnancov v čase, keď do školského systému vstupovala. Z toho jednoznačne vyplýva potreba pružného a dômyselne prepracovaného školského systému s vysokokvalifikovaným a dobre zaplateným učiteľom na čele. Nutnou podmienkou tejto zmeny je komplexná kurikurálna reforma. Áno, toto je tá kľúčová reforma, na ktorej sú ostatné reformy závislé a ktorá na Slovensku po 15 rokoch mlátenia prázdnej slamy ešte ani nezačala. Koľkokrát že to zasadala kurikurálna rada, pán minister? Treba povedať nielen čo, kedy a ako učiť, ale treba aj povedať, čo treba vedieť. Čo učiť, teda aké vedomosti a zručnosti by mali byť vo vzdelaní ťažiskové, určia osnovy. Čo treba vedieť, určia štandardy a ako učiť, to vyplynie z inovovaných pedagogických metód s dôrazom na aktívne učenie, na prácu s informáciami, na tvorivosť a viacjazykovú prezentáciu. Efektivitu treba vyžadovať i v školstve a podľa mňa v prvom rade. To je totiž prvá skúsenosť občana so štátom. So všetkými dôsledkami, dnes, žiaľ, nedostatočne pozitívnymi.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, Slovensko nesmie rezignovať na tvorbu a postupné rozširovanie morálnej intelektuálnej elity. Tá je totiž kľúčom k nášmu úspechu v civilizačnej súťaži v budúcnosti. Toto je principiálny pohľad Smeru - sociálnej demokracie na súčasné i budúce výzvy a trendy. A tou poznatková ekonomika určite je. A je jediným dlhodobým a celospoločenským riešením tak súčasného stavu ako i budúcnosti. Preto sme tak dôrazne, trpezlivo a cieľavedome hľadali podporu pre zaradenie intelektovo nadaných detí do špeciálneho školstva. Talentov totiž nikdy nie je dosť a mrhať by sme nimi nemali. Spoločenská nevyhnutnosť kladenia dôrazu na školstvo je i hlavným dôvodom, prečo sme proti spoplatneniu vysokého školstva. Z nášho pohľadu je dostupnosť kvalitného vzdelania pre všetkých hlavná a zdôrazňujem, hlavná sociálna solidarita na jednej strane a na strane druhej najlepšia možná investícia štátu. Táto základná sociálna solidarita totiž nielenže zvyšuje objem spoločenských zdrojov na každý iný druh sociálneho vankúša, ale i znižuje počet odkázaných na tento vankúš. Nič iné totiž nestabilizuje spoločnosť tak dôkladne ako vzdelaný občan. Smer - sociálna demokracia má vyššie ambície ako budovanie hospodárskej závislosti na ekonomike iných krajín, či ešte horšie, nadnárodných korporácií, ktorých hlavným motívom pre investície u nás je extrémne lacná pracovná sila doplnená dostatkom z radov obrovského zástupu nezamestnaných. Hlavnou príčinou tohto neutešeného stavu je absencia premyslenej hospodárskej politiky vlády a pokračujúca živelná transformácia. Nie je dobrým vysvedčením pre všetky predchádzajúce vlády, ak sa našou hlavnou konkurenčnou výhodou stala chudoba. Mzdové náklady sú napríklad v Čechách o 50 % vyššie ako na Slovensku. Toto má byť ten stredoeurópsky tiger? Na záver chcem zdôrazniť. Pretože stratégia lacnej pracovnej sily okrem toho, že je nielen hlúpa a ponižujúca, je i dlhodobo neudržateľná a teda je prirodzene i súčasne jedným z dôvodov pre dnešné hlasovanie o ministrovi školstva. Jeho pozícia vo vláde, v spoločnosti i v odborných kruhoch, spôsob, akým vedie ministerstvo, je totiž debaklom v prvom rade koalície ako celku, nech sa už ostatní jej členovia vykrúcajú, koľko chcú. Výsledok hlasovania však môže byť debaklom celého parlamentu ako i dôkazom, že ani táto vládna zostava, podobne ako politbyro bývalého režimu nie je schopné ani minimálnej sebareflexie a potrebuje silný impulz zvonku. Impulz, ktorý súčasnej moci opäť po rokoch rázne ukáže, od koho je každý druh moci v štáte odvodený. Totiž od občana ako jediného suveréna, ktorého hodila moc opäť cez palubu.

    Vážený pán minister, áno, minister školstva, by mal integrovať koalíciu, opozíciu, dokonca i celú spoločnosť viac ako ktokoľvek iný. Nie však proti sebe. A vám sa to podarilo. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Maxon a pripraví sa nezávislý poslanec pán Jarjabek.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca. Celkom na úvod mi dovoľte dve - tri vety k procedúre. Dámy a páni, 6. mája 2005 pod číslom 666/2005-sekr. sme dostali pozvánku na stredu 11. mája 2005. Tou pozvánkou sme boli zvolaní na mimoriadnu schôdzu v súlade s rokovacím poriadkom a táto pozvánka bola realizovaná na základe žiadosti skupiny poslancov na zvolenie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom programu, ako je uvedené v prílohe. Dámy a páni, hlavička tejto pozvánky je predseda Národnej rady Slovenskej republiky, podpísaný je v zastúpení Béla Bugár vlastnou rukou. Prečo to hovorím. Nuž hovorím to preto, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa viac správa ako predseda Kresťanskodemokratického hnutia. Ja som v tomto pléne Národnej rady Slovenskej republiky nevolil pána Hrušovského ako predsedu KDH, ale ako predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak predseda Národnej rady nie je schopný v súlade s rokovacím poriadkom rešpektovať návrh skupiny poslancov a potrebuje, aby sa Béla Bugár v zastúpení podpísal pod túto pozvánku, dámy a páni, to hovorí o všetkom.

    Budem ešte veľmi krátko vo svojom úvode reagovať na to, čo prezentoval podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán minister Lipšic, kde ma teda priamo obvinil, že mám ambíciu upierať demokratické práva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako rešpektujem demokratické práva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, trvám na tom, aby boli rešpektované aj moje demokratické práva a mojím demokratickým právom je aj vo väzbe na to, čo sa udialo včera v snemovni, aj vo väzbe napríklad na túto pozvánku, aby som demokratickým spôsobom mohol prezentovať, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky nemá moju dôveru.

    Ak dovolíte, teda prejdem teraz k meritu veci. Pán minister školstva Fronc vo svojej funkcii zlyhal. Zlyhal, pretože nepochopil obsah reformy systému vzdelávania. Je totiž presvedčený, že na reformu systému stačí zaviesť vyučovanie náboženstva, zmeniť pravidlá maturitných skúšok a spoplatniť vysokoškolské štúdium. Verejnosť však pod reformou systému vzdelávania rozumie čosi úplne iné. Nový zákon o výchove a vzdelávaní, keďže ten doteraz platný ešte z čias komunizmu má dodnes - a viacerí ste to už konštatovali -, viac ako dvadsať noviel. Verejnosť pod reformou systému vzdelávania očakáva aj zmeny v obsahu vzdelávania a k tomu vypracované osnovy a učebnice, úpravu celého vzdelávacieho systému a tým dosiahnuť kontinuitu medzi jednotlivými stupňami vzdelávania od materských až po vysoké školy. Vážené dámy, vážení páni, minister Fronc však nie je schopný zvládnuť tieto úlohy, možno od neho očakávať len ďalšie chyby a nedostatky napriek tomu, že podľa slov predsedu Kresťanskodemkratického hnutia je to najlepší minister školstva, akého kedy Slovensko malo.

    Dovoľte mi ešte veľmi krátku poznámku. Tá poznámka sa bude týkať obsahu podania skupiny poslancov, respektíve dôvodov, ktoré sú v tejto prílohe uvedené. Nech mi je odpustené, ale opäť sa musím dotknúť vystúpenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Keď som ho počúval, tak som nadobudol naozaj presvedčenie, pán predseda, že tie dôvody, s ktorými sa ja stotožňujem, pán predseda Národnej rady nečítal. Dámy a páni, nikto z nás si nedovolil a predpokladám, že budeme natoľko korektní, ani si nedovolíme, aby sme povedali, že pán minister je zlý človek, nikto z nás tu nehovorí, že ministrovi nebije to správne srdce zanietene za isté ideály a ciele, ale, vážené dámy a páni, po Slovensku chodí tisíce dobrých ľudí s dobrým srdcom a nie sú ministrami. A nie sú ministrami školstva. Takže, dámy a páni, toto nie je diskusia o kvalitách v tom slova zmysle, o ktorých hovoril pán predseda Národnej rady, toto je diskusia o kvalitách manažéra, šéfa ústredného orgánu štátnej správy, v tomto prípade ministerstva školstva. Pán minister školstva sa zaoberá len zánikom alebo fúzovaním štátnych škôl a zakladaním nových, predovšetkým cirkevných a maďarských. Pán minister vojde do histórie slovenského školstva hlavne ako zakladateľ, v úvodzovkách, „povinnej voliteľnosti“ náboženskej výchovy v základných školách. Dámy a páni pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že som presvedčený, že nikdy nikomu neuškodí náboženstvo alebo výučba náboženstva na základných školách, ale ako demokrat požadujem princíp rovnosti, ak majú byť vytvorené dobré podmienky na to, aby sa mohlo vyučovať náboženstvo na základných školách, rovnaké podmienky očakávam pri výučbe etiky. Dámy a páni, som slobodný človek vychovávajúci svoje deti k slobodnému mysleniu. Považujem za svoju povinnosť nesúhlasiť s pomalou zmenou občianskeho štátu na štát s náboženskou doktrínou, ktorej nejde len o to, aby sa presadzovali hodnoty kresťanstva, ale aj o vplyv politickej strany a cirkvi na každodenný život štátu. Nespokojnosť s neexistenciou obsahovej reformy školstva prezentuje celá odborná pedagogická verejnosť. Rezort ministerstva školstva sa podľa nej zbytočne ponáhľal so zavedením maturitných skúšok podľa nových pravidiel. Dámy páni, nikto nespochybňuje potrebu inovácie maturitných skúšok hlavne v oblasti nového obsahu, v oblasti redukcie učiva na základe novej koncepcie, ale nie v oblasti formy a za cenu chaosu, ktorý spôsobila jej nepripravenosť. Nová maturita sa skladá zo starého obsahu, pribudol k nej test a ďalší predmet z prírodovedného bloku. Naozaj sa dá ťažko pochopiť fakt, že študent, ktorý sa chce po maturite venovať napríklad právu, využije v budúcnosti logaritmy alebo vzorce chemických zlúčenín. Nečudo, že to mnohí študenti i rodičia považujú za ďalšie zbytočné zaťaženie študentov. Nehovorím o tom, že ich minister Fronc presviedčal o tom, že nové maturity - a nakoniec už to tu bolo povedané -, že nové maturity budú základným kritériom prijímania na vysokú školu. Len nepovedal, dámy a páni, a nakoniec pani poslankyňa Brestenská sa tomu dostatočne aktívne venovala, len nepovedal, dámy a páni, kedy. Zbabrané maturity, stresy pre študentov sa uskutočnili v tomto roku a posudzovanie kritérií, podľa ktorých by prijímali študentov na vysoké školy, budú možno v roku 2006 alebo 2007. Vysoké školy totiž jedna po druhej oznámili, že výsledky týchto pokusov v tomto školskom roku nebudú brať do úvahy. Študenti teda maturujú po novom, hoci šancu dostať sa na vysnené univerzity budú mať rovnakú akú tí pred nimi. Minister ich dobehol a oni ešte pykali za chybu jeho úradníkov tým, že opakovali písomnú skúšku z matematiky. Pán minister sa naďalej vyhrieva na ministerskej stoličke a tvrdí, že im chce len dobre. Dámy a páni, v tejto oblasti pán minister pokazil všetko, čo sa len dalo, a dovoľte mi spomenúť takú krátku epizódu ešte z čias, keď bol súčasný pán minister Fronc štátnym tajomníkom na ministerstve školstva. Tým chcem do istej miery naznačiť tie manažérske schopnosti alebo manažérske neschopnosti pána ministra Fronca.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roku 2000 navštívil ministerstvo školstva guvernér Banky Rady Európy pán guvernér Almár, navštívil vtedy ministerstvo školstva v sprievode veľvyslankyne Slovenskej republiky pri Rade Európy vtedajšej pani poslankyne Evy Garajovej. Táto návšteva bola veľmi nádejná a mohla mať veľmi významný výsledok pre ministerstvo školstva, pretože pán guvernér Banky Rady Európy ponúkal finančné prostriedky na rozvoj školstva. Ja nebudem hovoriť o tej schéme, ako bolo možné tieto finančné prostriedky čerpať, ale nepochybne to boli veľmi výhodné zdroje. Dámy a páni, po 15-minútovej diskusii pána štátneho tajomníka ministerstva školstva pána Martina Fronca s guvernérom Národnej banky bol výsledok nulový, po skončení rokovania sa pán guvernér slovenského sprievodu opýtal: Prosím vás pekne, s kým som to rokoval? Prečo tento človek nepoložil jednu jedinú otázku? Prečo Slovenská republika nemá záujem čerpať finančné prostriedky, ktoré ponúka Banka Rady Európy? Dámy a páni, možno si pamätáte, aký bol potom výsledok. Nakoniec Banka Rady Európy poskytla nemalý objem finančných prostriedkov na rekonštrukciu Univerzitnej knižnice. Chcel by som však, dámy a páni, zdôrazniť, áno, Banka Rady Európy existuje, a chcel by som teda zdôrazniť, že nemalý objem finančných prostriedkov ponúkaný touto bankou sa použil na rekonštrukciu Univerzitnej knižnice, ale, dámy a páni, grant a všetky otázky s tým súvisiace, celú technológiu získania zdrojov realizovalo ministerstvo kultúry, pretože ministerstvo školstva nemalo o tieto finančné prostriedky záujem.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Rovnako patrí tá knižnica kultúre ako aj univerzite, ja rešpektujem, pán spravodajca, že je to kultúrna pamiatka.

  • Hlas v sále.

  • Dobre, v poriadku. Dámy a páni, v týchto dňoch začínajú tiež nepripravené ústne maturitné skúšky, zmätky pokračujú, vystresovaní sú nielen žiaci, ale aj pedagógovia. Maturity po novom mali priniesť väčšiu objektivitu, spravodlivý obsah a rovnocenné šance. Na veľké prekvapenie verejnosti začali najhoršie, ako mohli. Znevážila sa práca študentov a pedagógov, ktorí prípravám venovali určite nemalé úsilie, zodpovednosť je opäť na pleciach ministerstva školstva. Opakujem však, nejde o nový obsah maturít, ale len o chaotickú a dostatočne nepripravenú novú formu maturitných skúšok, formu nepremyslenú a formu zbytočne prekomplikovanú. Som presvedčený, že ústna časť bude mať ešte viac nedostatkov ako nedávne písomné maturitné skúšky, ktoré spôsobili škandál a podľa môjho názoru oprávnené štrajky na stredných školách.

    Dámy a páni, nedivím sa nespokojnosti študentov a pedagógov, musia sa totiž vyrovnať s tým, že budú maturovať inak, ako sa v priebehu štúdia pripravovali. Menenie pravidiel počas hry v neprospech občana je čosi, čo by malo byť v slušnom štáte nemysliteľné, práve to však obsahujú takmer všetky reformy, ktoré Dzurindov kabinet robí. Občana nepovažuje za svojho pána demokratického štátu, ale iba za jeho nahlúpleho poplatníka. Revolta študentov je prirodzená, pretože sa nedodržali pravidlá a porušili ste ich, pán minister, vy sám, vy sám ste nedodržali vlastný záväzný dokument pre maturity, vyhlášku o ukončení štúdia z roku 2004. Porušili ste jeden z princípov koncepcie, podmienky pre maturantov známe dva roky dopredu. Zanedbali ste svoje povinnosti, ktoré ste si stanovili, vážený pán minister, vlastnou vyhláškou. Najsmutnejšie však je, že všetci vaši koaliční priatelia vedia, že konáte nesprávne, ale napriek tomu vám nechávajú voľné pole, ako by si neuvedomovali nedozerné dôsledky vašej neschopnosti a vašich omylov. Reakcia maturantov, pán minister, na vaše reformy varuje. Štrajkujúci študenti totiž zvestovali nástup generácie, ktorá politikov nebude považovať za vrchnosť, ktorej sa treba slepo podriadiť, a za to im patrí, samozrejme, moja vďaka. Pán minister Fronc by mal v prvom rade zvážiť, či sú kauzy na školách spôsobené skutočne len reťazením náhod alebo či niečo zásadné na svojom ministerstve pán Fronc zanedbal. Pán minister, vy ste neboli nikdy príliš populárny a ak Kresťanskodemokratické hnutie niečo s vami nevymyslí, budete nepríjemným závažím na preferenciách vašej strany. Ja totižto nezdieľam názor vášho predsedu, ja si na rozdiel od neho myslím, že sme od revolúcie mali ministrov, ktorým možno všeličo vyčítať, ale taký neschopný, ako ste vy, pán minister, nebol ani jeden. Mňa irituje okrem iného i spôsob, akým dehonestujete najmä učiteľov, vysokokvalifikovaných odborníkov s dlhoročnou praxou. Myslím tým razantné, samozrejme v úvodzovkách, zvyšovanie ich platov. A čaká nás ešte i spoplatňovanie vysokoškolského štúdia. Možno sa vám to skutočne podarí, veď sa neustále oháňate tvrdením, že na vysokoškolské vzdelanie jedinca nemajú predsa prispievať všetci daňoví poplatníci. Pýtam sa, pán minister, a prečo nie? Štát buduje diaľnice, štát buduje protipovodňové systémy, či dokonca štát nakupuje zbrane aj z peňazí daňovníkov, ktorí ich nepoužívajú a nepotrebujú a dokonca ani nechcú. Ide totiž o verejný záujem, zveľaďovanie a bezpečnosť republiky. Lenže ukazovateľom kvality národa, respektíve občanov v štáte, je, samozrejme, aj stupeň vzdelanosti. Prečo by jeho rast nemal byť záležitosťou každého z nás, to znamená, všetkých daňových poplatníkov Slovenskej republiky? Pán premiér sa na to všetko, čo som tu uviedol, pozerá akoby z nadhľadu. Ide vraj o bežné spory a bolo vraj už aj horšie. Možno je rád, že sa zabudlo na najhorúcejšieho kandidáta na ministerskú defenestráciu Ľudovíta Kaníka. Aj vtedy sa koaličné strany zachovali koalične. Vo všeobecnosti to znamená, že v ministerskom kresle treba podržať, dámy a páni, kohokoľvek. Hoci aj totálne neschopného, hoci aj ministra, ktorému predkladatelia vecne vyčítajú množstvo problémov, ktorých sa dopustil. Dokonca sme sa stretli aj s konštatovaním, že výmena ministra Fronca z ministerského postu ministra školstva by spôsobila pád vlády.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte povedať: Ministrovi Froncovi nedôverujem a kým bude vo funkcii, nebudem veriť ani zákonom, ktoré do parlamentu prídu z rezortu ministerstva školstva. Očakávam len ďalšie jeho chyby a nepremyslené argumenty. Jeho kroky vyznievajú ako retušovanie politickej zodpovednosti.

    Dámy a páni, záverom by som chcel povedať, že naozaj cítim atmosféru, že s prácou ministra Fronca ako ministra školstva môžu byť spokojní len kresťanskí demokrati. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami vystúpia páni poslanci, pán poslanec Kahanec, to je faktická poznámka, však? Tak potom až v poradí. Prvý bude pán Bárdos, pán Mikloško, pani Brestenská, pán Šimko, pán Malchárek, pán Béla Bugár, pán Abrhan a naposledy zaradíte pána Kahanca. Takže prvému zapnite mikrofón. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami a zapnite mikrofón pánovi Bárdosovi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda výboru Maxon, nebudem reagovať na tú časť vášho prejavu, kde ste hovorili o práci pána ministra, kde ste to hodnotili, ale musím reagovať na tu časť, kde ste veľmi nekorektným spôsobom dali, ale vlastne je to úder pod pás predsedovi Národnej rady, že ste povedali, že nechcel podpísať, neakceptoval iniciatívu, podpisy poslancov Národnej rady a že preto to podpísal Béla Bugár. Pán predseda výboru, mali by ste sa informovať predtým, ak niečo takéto vyslovíte, alebo chcete vysloviť v Národnej rade, lebo mali by ste vedieť, že pán predseda Národnej rady Pavol Hrušovský bol na oficiálnej pracovnej služobnej ceste na rokovaní predsedov parlamentov Európskej únie. A zastupoval ho Béla Bugár. Preto on podpisoval túto pozvánku. Bolo to veľmi nekorektné z vašej strany.

  • Pokračovať s faktickou poznámkou, teraz vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Maxon, povedali ste jednu vetu: Pán minister školstva pokazil všetko, čo sa len dalo. Potom ste už rozprávali o pánovi Hrušovskom, o pánovi Lipšicovi, potom ste rozprávali o maturitách, kde ste si niekoľko vecí technicky naštudovali a o tom ste rozprávali. Vôbec ste sa nedotkli troch, štyroch, piatich zákonov, ktoré sa týkali veľmi zásadných reforiem školstva vo vede, pretože ste ich ani neštudovali, ani o nich neviete a predpokladám, že vás ani nezaujímajú, lebo váš odbor je kdesi inde. Samozrejme, že ak ste chceli vystúpiť a napadnúť a povedať, že nemá vašu dôveru, čo je vaše plné právo, tak ste potom si museli celý ten prejav, ktorý bol nekompetentný z hľadiska odbornej činnosti ministra školstva, zaobaliť do invektív. Tých invektív voči ministrovi školstva aj voči ostatným členom tu, predstaviteľom KDH, bolo dosť veľa a svedčia o tom, že napriek tomu že ste veľmi dobrý odborník v poľnohospodárstve, ako bývalý predseda družstva sa v tom vyznáte výborne, že ste boli výborný minister financií, že v poslednom čase veľmi dobre ovládate rokovací poriadok, kde by som nerád s vami súťažil, v odbore školstva máte značné medzery, čo je v poriadku, len prosím vás, nezaobaľujte ich do invektív, lebo pôsobí to trošku nedôstojne.

  • Ja by som chcela reagovať na vystúpenie pána Maxon z hľadiska... Tiež nemusím so všetkým súhlasiť, ale páčilo sa mi, že ako opozícia napriek tomu, čo povedal pred chvíľočkou pán Mikloško, nehanil pána ministra z hľadiska toho, že by sme ho pokladali naozaj za neschopného a zlého človeka a podobne. Ale veľmi sa snažil objektívne povedať, že sú určité chyby, ktoré treba si priznať. Neplatíme pána Maxona my ako ANO, že by bol náš, tiež náš spriaznenec, ale to sú veci, ktoré opozícia tiež sa snažila na niektoré poukázať, a niektoré, súhlasím s ním, ktoré vystúpil, sú práve tie veci, ktoré treba si priznať a povedať, že aj keď s veľkou snahou robí a seriózne robí, naozaj tie chyby sa môžu robiť a pedagogická verejnosť to vníma. O tom je to, či si zakrývame oči a budeme farizeji naďalej a budeme tvrdiť, že je to najlepší minister školstva, aj keď má najlepšie srdce, ale nemyslím si, že je najlepší doterajší minister školstva, a učiteľská verejnosť to dala jasne najavo. A ja si myslím, že je našou zodpovednosťou, čo tu sedíme, keď nemá tú dôveru, keď naozaj má problémy s tým aby manažoval svoj rezort, tak mali by sme si to priznať a hľadať riešenia, aby váha vzdelania v spoločnosti mala skutočne odozvu ku kvalite, a netvárme sa, že pán minister, ku ktorému sú výhrady, a my si to tu nechceme priznať a tvárime sa všetci, že sme spokojní a že všetky reformy sú vynikajúce. Tie reformy majú byť spoločné a spoločne budeme niesť aj zodpovednosť. Ale momentálne pán minister, tu zaznelo z KDH, má tú najväčšiu zodpovednosť za tie reformy a sú k nemu kritické pripomienky. Prečo ich prepočúvame, prečo sa tvárime, že nie sú? To ma najviac mrzí. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Skutočne, pánovi Maxonovi musím povedať, že začínam ho ako nepoznávať. Už druhý deň sa pohybuje v takej rovine, v ktorej som ho doteraz nepoznal. Už druhýkrát hovorí o strate dôvery predsedovi Národnej rady. Ako človeka, ktorý pôsobil v exekutíve a ako minister financií, tak myslím si, že musel veľmi dobre poznať, aké regionálne školstvo bolo tesne po roku 98, vlastne čo nám zanechala tá predchádzajúca vláda. Musím vám povedať ako jeden z tých predstaviteľov exekutívy na regionálnej úrovni, tak možno dva roky sme sa trápili s finančnými problémami, kým sme sa dostali na nejakú normálnu úroveň. Škoda, že takto musím sa vyjadrovať, ale viete, pán poslanec Maxon, ak mám nadviazať na vašu rétoriku, tak ja vám chcem tiež povedať, že som vás volil za predsedu výboru pre pôdohospodárstvo. A musím vám teraz oznámiť, že strácate aj u mňa dôveru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. By som chcel povedať, že vnímam túto schôdzu v dvoch rovinách. Jedna je, že si opozícia vybrala naozaj aj podľa nás najslabší článok vo vláde preto, aby spôsobili možno pád vlády a predčasné voľby. To je jeden uhol pohľadu, ale druhý je, že tie prejavy väčšinou aj zo strany predkladateľa, ale teraz predovšetkým zo strany pána poslanca Maxona, sú mimoriadne vecné a mimoriadne kompetentné. Hlavne v oblasti, ktorú spomínal pán poslanec Maxon, v oblasti školstva, v oblasti ideologických rozporov sa skláňam pred tým, čo tu bolo povedané, a stotožňujem sa s tým. Ďakujem.

  • Pán podpredseda Národnej rady Bugár.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ohľadne toho podpisu by som sa chcel vyjadriť, aby sme to teda dali do poriadku. Chcem povedať, pán poslanec Maxon, že ja som dostal už v stredu poverenie od pána predsedu na jeho zastupovanie na dni štvrtok, piatok a sobota, nakoľko pán predseda Národnej rady sa zúčastnil na rokovaní predsedov parlamentov európskych štátov a tým pádom, keď ste postúpili alebo keď tento návrh na odvolanie pána ministra Fronca bol postúpený až poobede vo štvrtok, to znamená, že musel som to podpísať ja. A bez problémov som podpísal návrh teda na zvolanie schôdze s tým, že som, samozrejme, konzultoval s pánom predsedom Národnej rady túto záležitosť. Takže ja som to považoval za nutné povedať, lebo ja si nemyslím, že takýmto nekorektným spôsobom by sme mali obviňovať predsedu Národnej rady. Konal tak, ako to zákon káže.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dnes už padlo na pôde Národnej rady veľmi veľa výhrad, výčitiek. Kladiem si však otázku: Sú všetky tieto výhrady opodstatnené? Je možné použiť výroky typu: „Pokazil všetko, čo sa len dalo!“ „Maturity zabezpečené najhoršie, ako mohli,“ ako objektívny pohľad či kritiku. Dovolím si ešte položiť pár otázok k výsledkom práce v rezorte školstva. Je zlé, ak sa v školách začína hospodáriť, racionalizovať prevádzka. Ak školy musia súťažiť o svoju značku kvality navzájom porovnateľnú v rámci Slovenska? Ak pedagógovia či riaditelia škôl sa budú svojou kvalitou presadzovať v sieti škôl na Slovensku? Ak sa prostriedky v rámci školstva majú používať transparentne, najmä čo sa týka externého vysokého školstva - a adresne - pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Je nespokojnosť, toľkokrát spomínaná, iniciovaná od študentov alebo od niekoho, kto ich k tomu povzbudil či viedol k tomu a komu na tom záležalo. Alebo to má byť náhrada za nespokojnosť odborov, ktorá v súčasnej dobe absentuje? Teda je možné, že niekde všetko funguje dokonale? Život a realita ma presviedča, že v živote mnoho vecí je potrebné meniť, upravovať, doplňovať a presviedčam sa o tom vo všetkých rezortoch, ktoré fungujú. A v bežnom živote vôbec. Nechápem, ako to niekto dokáže ináč.

  • Pán poslanec Maxon v reakcii na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som povedať niekoľko slov k tej procedúre. Ja som v žiadnom prípade nepovedal, že bol porušený rokovací poriadok alebo teda zákon o rokovacom poriadku. Ja som jednoducho skonštatoval to, čo som skonštatoval.

    A, pán spravodajca, ja som necítil v mojom prejave žiadnu dávku invektív. Ak vy hľadáte invektívy tam, kde nie sú, nie je to môj problém. Je to váš problémom.

    Pán poslanec Šimko, vy ste naznačili aj moje predchádzajúce pôsobenie. Nuž, dovoľte mi spomenúť možno jednu vec, o ktorej som nehovoril. Ja si neviem predstaviť, naozaj si neviem predstaviť, že niektorý ústredný orgán štátnej správy môže fungovať tak, aby dva mesiace nebola porada vedenia ministra. Vážený pán kolega, ja som mával každý týždeň poradu vedenia ministra, na ktorej som sa osobne zúčastňoval. A keď bol vážny problém, tak tie porady boli aj dva, aj tri dni. To nie sú moje indície. To sú veci, o ktorých sa všeobecne diskutovalo, a to je ten problém, o ktorom som ja hovoril. A ten problém naozaj spočíva aj v sile a schopnosti koordinovať, manažovať a komunikovať. Daňoví poplatníci Slovenskej republiky by sa mohli pýtať, na čo mal pán minister Fronc štátneho tajomníka, na ktorého boli vynaložené nemalé finančné prostriedky, keď po dvojročnom pôsobení musel skonštatovať, že jeho návrhy, jeho podnety, jeho iniciatívy...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Jarjabek bude pokračovať v rozprave a pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, aspoň jedna optimistická správa v tomto pesimistickom, smutnom odvolávaní, že Slováci vedú nad Kanaďanmi 2:1.

    No a v tejto chvíli by som sa rád vrátil k meritu veci. V prvom rade by som chcel povedať, že pán minister je slušný človek, už to tu niekoľkokrát zaznelo. Ale. V druhom prípade by som chcel povedať, že veľmi ma mrzí, že tento problém profesijný skĺzol do nejakého politického, parlamentnopolitického boja. Ale. A o tomto ale by som teraz chcel povedať niekoľko, možno súvislých, možno menej súvislých viet. Keby v týchto dňoch a týždňoch vznikal frekvenčný slovník slovenského jazyka, jazykovedci všetkých krajín by určite riešili rébus, prečo školstvo, maturita a Fronc patria proti všetkej logike k slovám s najvyšším výskytom v slovenskom jazyku. Dôvod je pritom neobyčajne jednoduchý. Pán minister Fronc sa totiž zaťal a tvrdohlavo si urobil po svojom, nech si hovorí, kto chce, čo chce, a to, samozrejme, nezostalo bez náležitej mediálnej pozornosti, presne podľa tej rozprávky: Ako sa Fronc zaťal. Tým skôr, že sa ukázalo, že všetky tie presviedčania, ktoré zazneli na adresu pána minstra a ktorých lajtmotívom bolo radšej opatrne počkať ako nasilu veci uponáhľať, neboli populistickými táraninami opozície, ale predvídavé a objektívne, situáciu hodnotiace názory. Náš pán minister však nepočúval ani poslancov, ani odborníkov, ani maturantov a ich rodičov a tak dnes musí vláda počúvať, čo sa nám v poznámkových blokoch nazbieralo za argumenty, ktorými odôvodňujeme návrh, aby rezort školstva a vedy po zvyšok volebného obdobia spravoval radšej niekto iný. Nazdávam sa, že ma nikto nemôže obviňovať z toho, že akýkoľvek krok vlády hodnotím z opozičného princípu negatívne. Viem, že situácia v jednotlivých rezortoch i v spoločnosti ako celku je zložitá, že zdrojov je výrazne menej než tých, ktorí pýtajú, a aj tých, ktorí pýtajú oprávnene a zaslúžene. Keďže transformácia je sama osebe neľahká a prináša množstvo problémov, neviem celkom pochopiť, prečo si pán minister Fronc ešte napriek, akoby masochisticky tú svoju pozíciu pri každej príležitosti komplikoval a sťažoval. Na tejto pôde už pred časom odznela rozsiahla diskusia o náboženstve ako o povinnom predmete pre najnižšiu vekovú kategóriu žiačikov a do tejto chvíle som úprimne a hlboko presvedčený, že toto individuálnym svetonázorom motivované rozhodnutie pána ministra len zbytočne skomplikovalo situáciu všetkým tým, ktorým pán minister v rámci transformácie praktické riadenie a financovanie škôl odovzdal - mestským a obecným zastupiteľstvám a riaditeľom jednotlivých škôl. Ako tvrdohlavé bazírovanie ministra Fronca na individuálnom presvedčení občana Fronca, že je dobre, ak sú deti od útleho veku vedené k takému či inakšiemu náboženskému presvedčeniu, cez povinnú účasť na príslušnej náboženskej výchove, pretože, povedzme si to otvorene, v konfesionálne prísne definovaných slovenských komunitách sú aj deti ateistov pod tlakom, aby pre pokoj v dome či v dedine pred „bezbožnou“ etikou dali prednosť náboženstvu. Bolo ešte iba letnou prechádzkou v porovnaní s túrou, na akú sa vydal, nabaliac si na chrbát nošu zvanú maturity. Dnes som vnútorne stotožnený s tým, že by maturita, ktorú som pred nejakými troma desaťročiami absolvoval ja sám, bola nejaká horšia než tá, ktorú mali za sebou moji rovesníci v iných európskych štátoch. Skôr si myslím, že úroveň slovenských a česko-slovenských stredných škôl bola výrazne lepšia, než na akú sa podarilo dostať školstvo v iných krajinách. Mohol by som tu začať sentimentálne spomínať, koľko z mojich spolužiakov, ktorí s rodičmi emigrovali, žilo v cudzine zo svojich maturitných vedomostí ešte dlho počas vysokoškolského vzdelávacieho cyklu. Pán minister Fronc sa rozhodol, že znalosti absolventov stredných škôl bude skúmať inak. Vraj presnejšie a objektívnejšie, než to vedeli tradičné maturitné skúšobné komisie. Inými slovami nám pán minister všetkým oznámil, že učitelia, ktorých je najvyšším predstaviteľom, sú u nás ľudia nespoľahliví a zrejme aj skorumpovaní, pretože sa nedokážu odosobniť a objektívne zhodnotiť stupeň vedomostí, ktoré maturant pri skúške preukáže. No pán minister si to všetko nielenže pred časom vymyslel, on sa navyše rozhodol, že sa takto bude maturovať práve tento rok. Čo na tom, že študenti boli prijatí na stredné školy, ktorých zverejnený študijný program predpokladal maturity v inej šírke, skladbe a technológii, než sa pán minister napokon rozhodol určiť. Študenti tu predsa nie sú na to, aby mali nejaké práva, ich povinnosťou je učiť sa a pán minister láskavo rozhodne kto, z čoho a ako ich bude skúšať. Ako to dopadlo, všetci dobre vieme. Z dôstojného aktu skúšky dospelosti, aktu, ktorého úspešným absolvovaním získava mladý človek de facto štatút zrelého človeka, schopného konať individuálne a zodpovedne, sa vďaka zmätkom v úrade pána ministra Fronca a úradoch s ním súvisiacich stala celoštátna fraška. Zmätočné testy, inojazyčné formuláre, sporné formulácie, to všetko je však iba vrchol ľadovca, pod ktorým sa skrýva tragické poznanie, že pán minister nedokáže zorganizovať ani len činnosť svojich podriadených tak, aby naozaj plnili svoje úlohy a povinnosti. Možno sa niektorým z vás bude zdať, že hovoriť v tejto súvislosti o umeleckom školstve je odťažité, veď maľovaniu, hre na hudobných nástrojoch či spevu sa venuje len časť školopovinných mladých ľudí. Lenže práve za obdobie, keď za chod rezortu školstva spoluzodpovedal pán Fronc ako štátny tajomník, a plne zodpovedá aj ako minister, sa podstatne zhoršila situácia niekdajšej pýchy našej školskej sústavy. Systém, keď mladé talenty podchytávali základné umelecké školy, rozvíjali ich konzervatóriá a takzvané ŠUP-ky a tým najtalentovanejším poskytovali vysokoškolské vzdelanie špecializované umelecké vysoké školy, sa práve za pána ministra Fronca desivo rozkývalo. Začalo to delimitáciou ZUŠ na obce bez toho, aby sa niekto v predstihu a kvalifikovane zaoberal kľúčovým problémom ich financovania. Pretože štruktúra ZUŠ nekopírovala sieť obvodov základných škôl, ale vznikali s pôsobnosťou pre rozsiahlejšie oblasti. Nik však nemyslel na to, ako do spádových zušiek dostať po delimitácii peniaze nielen z obce, v katastri ktorej škola stojí, ale aj z obcí, z ktorých jej služby deti využívajú. Kým panstvo na bratislavskom ministerstve riešilo rébus, ktorý si samo spôsobilo, zušky živorili, redukovali sa ich kapacity a odchádzali z nich vzácni pedagógovia. Pretože učiť kreslenie či spev, to sa nedá naučiť za jeden či dva semestre na pedagogike, na to treba mať zvláštny talent. A práve na citlivosti pedagóga, s ktorým mladučký talent príde po prvý raz do kontaktu, leží ohromná ťarcha zodpovednosti. Uhádne, kde drieme budúca umelecká osobnosť, dokáže jej pomôcť pri prvých krôčikoch? Nik nikdy nezráta, koľko mimoriadne nadaných ľudí na svete sa umeniu nevenovalo, pretože chýbal práve takýto okamih osudového stretnutia a porozumenia. Náš systém bol veľmi vysoko hodnotený odborníkmi zo zahraničia práve preto, že umožňoval relatívne plošné zachytávanie nadaných žiakov a ich usmernenie do príslušných tried ZUŠ. Lenže za plat na úrovni pomocníčky v kuchyni sa veru nedá čakať individuálny prístup k žiakom, ani individuálna obetavosť. Aj učiteľ hudby, divadla, či výtvarného umenia totižto je človek a pohybuje sa v trhovej ekonomike, teda nikto mu zadarmo nič nedá. To len rezort pána ministra Fronca bol pri reforme školstva presvedčený, že učiteľa zušky má hriať radosť z dobre vykonanej práce a nemá si myseľ zaťažovať malichernosťami typu, z čoho zaplatí pôžičky a nájomné a z čoho bude žiť. Cez triedy konzervatórií v Bratislave, Žiline a Košiciach prešli za povojnové desaťročia stovky študentov, z ktorých sa neskôr stali aj veľké hviezdy slovenských a svetových koncertných sál, divadiel, či výstavných expozícií. Majú však smolu. Froncovo ministerstvo sa pri svojich smelých projektoch orientuje len na hlavné línie: informatika, matematika, náboženstvo a cudzie jazyky, hoci možno nie práve v tomto poradí majú zelenú a nie práve v tomto poradí sa do nich investuje. To, čo zelenú nemá, to je pre pána ministra Fronca nezaujímavé dedičstvo minulosti, ktoré by asi malo postupne odumrieť, a teda netreba do toho investovať. Nuž a konzervatóriá majú tú smolu, že ani matematika, ani informatika tu hlavnú úlohu ani nehrajú, ani hrať nemôžu. Správne ťahať slákom, precízne sekať do kameňa, ovládať nesmelé koloratúry, to podľa tímu pána ministra Fronca nepatrí k vzdelaniu, na ktorom by spoločnosť mala záujem, a najlepšie by asi bolo, keby si takéto vzdelanie svojich detí rodičia pekne a v hotovosti zaplatili. Lenže od tejto zvláštnej logiky je už len krôčik k tomu, aby zasa inak, povedzme humanitne orientovaní daňoví poplatníci zaprotestovali, prečo majú zo svojich daní podporovať napríklad odborné či učňovské vzdelávanie inej časti mládeže, ktorá si predsa tiež osvojuje znalosti, ktoré sú iným nepotrebné a im samotným pomôžu nájsť si zamestnanie a zarábať si na živobytie. Veď predsa znalosti takého chemického laboranta, automechanika či kuchára sú rovnako špecifickými znalosťami ako hra na flaute, operný spev či grafika. Prečo teda vieme na úrovni štátnej správy nachádzať riešenia, ak ide o záujmy niekoľko tisícok budúcich zamestnancov zahraničných automobiliek, ale na pár desiatok možno budúcich hviezd slovenských a svetových javísk, koncertných sál a galérií sa díva rezort ako na čosi, čo zbytočne pohlcuje peniaze. Pán minister, boli ste počas svojho ministerského pontifikátu aspoň raz pozrieť sa, v akých priestoroch a podmienkach a s akým vybavením pracujú dnes slovenské konzervatóriá? Videli ste, ako sa tiesnia budúci herci, speváci, ako sa bez vlastného javiska, v obyčajných triedach pripravujú v javiskových disciplínach? Prepáčte, ale prichodí mi to, ako by sa povedzme operátori na výpočtovú techniku pripravovali majstrovaním na písacích strojoch s kliešťami, skrutkovačom a možno kladivom. Ani to by vás nevyviedlo z rovnováhy zrejme, aj vtedy by ste sa tvárili, že od okamihu delimitácie je to vec samosprávnych krajov a vy ako minister a váš úrad sa môžete iba prizerať.

    A čo naše umelecké vysoké školy? Jedna si ťažká viac ako druhá. Nečudo, veď na vzdelávacie inštitúcie zabezpečujúce vyslovene individuálne štúdium sa uplatňujú rovnaké kritériá ako na školy, ktoré produkujú veľké počty absolventov. Lenže sú predmety, vážený pán minister, ktoré možno prednášať v univerzitnej aule pre niekoľko stoviek poslucháčov, a sú zasa také, ktoré majú zmysel a plnia svoj účel iba vtedy, ak má pedagóg čas na jediného študenta. Systém, ktorý vymyslelo ministerstvo pána ministra Fronca, však v podstate núti umelecké vysoké školy, aby prijali povedzme 20 uchádzačov do študijného programu dirigovanie, pretože škola dostáva peniaze vo väzbe na počet študentov. Nik si nepoloží elementárnu a logickú otázku, načo nám bude po piatich rokoch sto dirigentov, keď toľko dirigentských príležitostí neposkytne ani celá Európa. Nikoho nezaujíma, že popri troch či piatich skutočne nadaných je tam trikrát toľko menej disponovaných. Čo však z toho, keď tu tento systém, ktorý existuje, vymyslel ktosi, je za to zodpovedný bez toho, aby len čosi trochu pochopil, nehovoriac o tom, aby pochopil viac. Vážený pán minister, viem, že je to prekvapujúce, ale zdá sa, že vy ste v tomto prípade ešte odvážnejší, ako boli architekti socialistického školstva, a masa je pre vás podstatne viac ako jedinec. Potrebujete konečne nejaké pozitívne čísla, nuž ste stavili na to, že do našich kapacitne nevyhovujúcich vysokých škôl natlačíte viac študentov. A robíte to takzvanými ekonomickými nástrojmi. Kto by chcel uprednostniť kvalitu pred kvantitou, zahynie na nedostatok peňazí. Lenže to je, dámy a páni, cesta do pekla.

    Dámy a páni, o pár dní sa tu na podnet pána ministra Fronca zasa budeme venovať jeho neodolateľnej túžbe spoplatniť štúdium na vysokej škole. Tentoraz vlka plateného školstva zaodel do rúcha baránka študentských pôžičiek a ako verklík už pár týždňov rozpráva o tom, ako sa študenti budú mať vlastne lepšie, než sa mali doposiaľ. Samozrejme, ešte ani raz sa nedal pristihnúť pri tom, aby svoju vidinu bezstarostného študentského požičaného chlebíka obohatil aj o predstavu mladého absolventa, ktorý rieši onakvejší rébus. Zaplatiť splátku na štúdium alebo hypotéku na byt, aby si mohol založiť rodinu. A inými slovami, vrátiť spoločnosti investíciu a pracovať v odbore, ktorý sa naučil, alebo chňapnúť po akejkoľvek výnosnej ponuke, pretože dlhov sa treba zbaviť a aj žiť by sa zišlo. Vážený pán minister, nože sa zachovajte ako reálny človek a dohovorme sa, že s návrhom na spoplatnenie vysokoškolského štúdia do tohto parlamentu prídete v deň, keď štatistický úrad skonštatuje, že mzdy v tomto štáte dosahujú, nebudem maximalista, povedzme 90% priemeru Európskej únie. Keď to bude tak, všetci oponujúci stiahnu argument, že vaša reforma je asociálna a obmedzuje prístup k vzdelaniu. Prefrčíte so svojím zákonom týmto parlamentom bez zástavky. No kým tu ľudia robia za zlomok ceny práce západných, južných i severných susedov, dovtedy je váš návrh zákona o spoplatnení vysokoškolského vzdelávania útokom na celú spoločnosť. Vy vyženiete tisícky ľudí za vzdelaním do štátov, ktoré ho poskytujú bezplatne. A oni neodídu v dobrom, na skusy, ale pôjdu preč ako tí, ktorých odtiaľto vláda vyhnala a ktorí nemajú dôvod vrátiť sa. Tisícky ľudí, ktorí majú nadanie a schopnosti, prinútite sedieť kdesi doma za pecou, pretože im zdravý rozum nedovolí nabrať si na plecia viac, ako dokážu zaplatiť, a namiesto mikrobiológov budeme mať možno maloroľníkov, namiesto konštruktérov opravárov, príštipkárov a namiesto operných hviezd možno plačky na pohreboch. To už je však iný príbeh.

    Vážený pán minister, vaša politická strana rada a často zdôrazňuje, že jej prioritou je rodina. Ako rodinám pomôže spoplatnenie školstva, ako rodinám pomohli vaše maturity? Ste v úrade, ktorého tradícia u nás siaha až k dvom patrónom Európy, k svätému Cyrilovi Konštantínovi a Metodovi, ktorý okrem biblie a slovienskeho písma priniesli k nám aj prax vzdelávať vyberaných mladíkov v rozličných vedách. Od chvíľ, keď pri Komárne prekročili Dunaj a začali plniť svoju historickú misiu, pred ktorou sa skláňa civilizovaná Európa, sa generácie slovenských i zahraničných pedagógov a vzdelancov pričinili o to, že naša vzdelanostná úroveň napriek neprajnosti dôb a mocných tohto sveta neustále rástla a že vzdelanie získalo čoraz viac ľudí najrozličnejšieho spoločenského statusu. Áno, na vzdelanie má človek právo, taká je naša historická skúsenosť a je hriechom odopierať mu ju. Prečo ste sa rozhodli, vážený pán minister, že vy vojdete do dejín ako muž, vďaka ktorému sa vzdelanie znova stane exkluzívnou výsadou takzvaných vyberaných mladíkov a nie službou, ktorú štát poskytuje svojim občanom. Ďakujem za pozornosť. A nielen pánu ministrovi.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mikloško, Demeterová, Ivančo, Tóthová, Hajduk, Majdová ako posledná, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami, ako prvý bude hovoriť pán poslanec Mikloško.

  • S úžasom konštatujem, ako sa každý rozumie školstvu v tejto sále a pritom každý hovorí len o maturitách, čo mi jasne dokazuje, že celé toto odolávanie je postavené len a len na obyčajnom populizme. Dokonca kolega Malchárek si dovolil povedať, že pán minister je najslabší článok vo vláde. Kolega Malchárek, obávam sa, že o školstve toho „moc veľa“ neviete. Keby ste povedali, kto je najslabší článok v nejakom tíme Ferrari, tak sa pokloním s úctou, ale hovoriť o problematike školstva je trošku odvaha z vašej strany.

    Kolega Jarjabek, ste sa pustili, samozrejme, do náboženstva, čo tiež nie je populárna záležitosť dnes, my sme dali ako možnosť voľby, to ste ani dokonca nepovedali, že tá možnosť voľby medzi, medzi etikou a náboženstvom a že to nie je iba pre katolícke náboženstvo, ale pre všetky, ale dobre, veď to ste neštudovali, tieto veci. Ale problém je v tom, že v samotnom umeleckom školstve máte veľké medzery. Umelecké školstvo je dnes na ďaleko lepšej úrovni ako predtým, to myslím veľmi vážne, ale veď kto môže za to, že konzervatívny...

  • Vážení kolegovia, poprosím, aby pokračoval vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Mikloško.

  • Dnes je dávané na umelecké školstvo viac peňazí a pán minister ti to povie v riadnych číslach. A to, že idú peniaze na žiaka, to zvyšuje kvalitu.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ak raz na jednej, ja to myslím vážne, pretože ak na jednej dedine niekto by dostal len od starostu peniaze a je tam zlý učiteľ, tak ten žiak môže ísť do druhej dediny alebo do mesta, ide za kvalitou, ale, samozrejme, no tak nehnevaj sa, tak to je. Ale veď pán minister na to bude odpovedať, celá tvoja rétorika bola zaujímavá len tým prednesom, ktorý, samozrejme, ako umelcovi priznávam, že bol doteraz najlepší zo všetkých príspevkov.

  • Smiech v sále.

  • priznám sa, že by som si s pánom kolegom radšej zaspievala, ako naňho reagovala, ale žiaľ, musím tak s nevôľou urobiť. Pán kolega, budem reagovať na tú časť, samozrejme, že môj prejav nebude taký brilantný ako váš a nebude najme taký dramatický, bude vecný, napriek tomu, že aj ja mám absolvovanú základnú umeleckú školu. A považujem za veľmi nekorektné, že túto problematiku prišívate na krk práve pánu ministrovi, aj spolu s pánom Čaplovičom, hoci veľmi dobre viete, že ja osobne s pánom Čaplovičom sme s Asociáciou umeleckého školstva navštívili pána ministra a práve pán minister vlastnou váhou presadil to, že nebolo základné umelecké školstvo financované z tých poukazov, pretože pôvodne to malo byť ako len taký, záujmové školstvo, ktoré malo byť financované z poukazov, taký bol návrh pôvodný. A práve pán minister a preto aj Asociácia základného umeleckého školstva, ktorá, vtedy sa na mňa obrátila, obrátila sa na mňa aj dnes s jeho podporou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi ma zaujalo dramatické vystúpenie pána poslanca Jarjabka, chcem si však všimnúť na jeho vystúpení tú inú vec a to je obsah, obsah týkajúci filozofie reformy maturitnej skúšky a vôbec ukončovania štúdia na stredných školách a tu si dovolím aj nesúhlasiť. Opis filozofie dehonestovať do úrovne toho, že ide o skorumpovaných učiteľov, si dovolím povedať, pán poslanec, je veľmi, veľmi ďaleko od merita veci. Nikto nikdy z vládnej koalície ani z ministerstva školstva nezdôvodňoval potrebu reformy tým, že sú učitelia skorumpovaní. Tá filozofia potreby reformy maturitnej skúšky a ukončovania štúdia je skutočne úplne, úplne inde. To, ako ste to pochopili vy, však súvisí asi s vašou vnútornou tragikomédiou, ktorú v poslednom čase hráte.

  • Ďakujem. Ak dovolíte, ja by som si požiadala nový čas. Znovu. Nedá sa. Nanovo by som prosila.

  • Prosím vás, dajte ešte raz čas pani poslankyni Tóthovej a prosím kľud v rokovacej sále. Prosím mikrofón pre pani poslankyňu.

  • Z vystúpenia pána poslanca Jarjabka vyplynulo, že pánu ministrovi školstva síce bije dobré srdce v hrudi, ako to povedal pán predseda parlamentu, ale, žiaľ, nie pre deti umelecky a humanitne orientované. Pokiaľ boli spomenutí vierozvestci svätý Cyril a Metod, tu mám jednu poznámku, že nikdy som v súvislosti s ich prínosom pre školstvo a vzdelanosť nepočula vyjadrenie pána ministra, ktorý by sa zasadil o dôstojné umiestnenie ich sochy v meste Komárno. A pokiaľ tu bola pripomienka, či sa niekto rozumie riadeniu školstva, alebo nie, alebo má hovoriť len o iných veciach, skromne si dovolím uviesť, že mám jednu monografiu o riadení školstva, a na základe poznatkov, ktoré som pri štúdiu týchto otázkach získala, môžem jednoznačne povedať, že pán minister nie riadi, ale „doriadi“ školstvo.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Budeme pokračovať, panie poslankyne, páni poslanci. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Hajdukovi na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne za slovo, ja pánovi poslancovi Jarjabkovi možno chcem len pripomenúť, že zdá sa, že mu unikli pri súvislosti s prípravou svojho vystúpenia niektoré základné informácie, a na o ho chcem trebárs aj týmto spôsobom upozorniť, totiž, pán poslanec, obsah učiva obsiahnutý v učebných osnovách jednotlivých predmetoch sa počas celého štúdia žiakov maturitných ročníkov nemenil. Podstatná časť sa týka formy skúšania, a to zloženia maturitnej komisie a počtu predmetov, z ktorých boli žiaci, mali konať maturitnú skúšku. Jedným z cieľov novej koncepcie je zobjektívnenie vedomostí a zručností žiakov, aby vysoké školy a iní odberatelia mali záruku, že vedomosti a zručnosti sú na maturitnom vysvedčení ohodnotené objektívne. Čo predchádzajúca koncepcia nezabezpečovala. Pre vašu informáciu, ministerstvo realizovalo nový model maturitných skúšok, schválilo v roku 2001. A prakticky v minulom školskom roku 2003/2004 vlastne uskutočnilo generálnu skúšku z niektorých predmetov externej časti v Žilinskom a Bratislavskom kraji. Takže ja si myslím, že ministerstvo naozaj testovalo túto novú reformu a je to úplne bežná vec, že môže dôjsť aj k nejakým drobným chybám, ale, jednoducho, postupne sa dolaďuje a ja si myslím, že zásadná reforma je dobrá a principiálna. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, na záver svojho vystúpenia ste sa pýtali, ako pomôže zákon o študentských pôžičkách rodinám. Pán poslanec, tak, že študenti zo sociálne slabých rodín dostanú sociálne štipendium vo výške 6 800 Sk a uznáte snáď sám, že sociálne štipendium, ktoré je vyššie o 4 000 korún, ako to súčasne je, je pomocou rodinám.

  • Reakciou na faktické poznámky pán Jarjabek...

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí skomentovali moje vystúpenie faktickými poznámkami, to som chcel povedať v prvom rade. Viete, tam, kde dochádzajú argumenty, reagujem teraz skutočne všeobecne, ale reagujem aj na to, čo tu bolo povedané napríklad kolegom Ferkom Mikloškom, tam, kde dochádzajú argumenty, tam sa začína hovoriť o populizme. Proste to tu v tejto chvíli naozaj, to nepatrí pre školstvo, kultúru, to je presne pre iné rezorty. Tam, kde nemáte čo povedať, drahí kolegovia, hovoríte o populizme a to je čosi, čo to nie je totižto proti argument, to je populizmus, pretože tam nemáte čo povedať. A to je demagógia, presne tak. Viete a všetci hovoríte,

  • So smiechom.

  • že pomaly každý rozumie školstvu, nuž rozumejú mu aj tí stredoškoláci, čo boli na ulici, rozumejú mu aj tí vysokoškoláci, rozumejú mu aj tí vysokoškoláci, rozumejú mu aj tí rodičia a rozumejú mu aj všetci tí, ktorí chodia na výbor pre kultúru, média a školstvo a sú tam často, však, pán poslanec Mikloško. A viete, ešte jednu vec, všetci, ktorí mi protirečíte ohľadne umeleckého školstva, poďte sa pozrieť na tie konzervatóriá, v akých podmienkach pracujú. Ja vás o to naozaj prosím, pretože som presvedčený, že 90 % z vás sa v živote nebolo pozrieť na nijakej umeleckej škole, ako to tam naozaj vyzerá. Skutočne, tie konzervatória dnes pracujú v ďaleko horších podmienkach, ako pracovali pred desiatimi rokmi, o umeleckých školách ani nehovoriac a o Akadémii umení v Banskej Bystrici už vôbec nehovorím, lebo to už by som chcel veľmi veľa, aby som vás poprosil o nejakú spolupatričnosť v tomto zmysle. No naozaj, choďte sa presvedčiť, potom sa budeme baviť o tých ostatných praktických záležitostiach. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal minister školstva pán Fronc, nech sa páči, pán minister.

  • Pán poslanec, celkom iste vám leží na srdci umelecké školstvo, ja by som len rád povedal pár faktov, ja som tie konzervatória navštívil a dokonca išli finančné prostriedky na ich výstavbu, dostavalo sa konzervatórium v Žiline, išli peniaze povedzme na konzervatórium v Košiciach a navštívil som aj iné, to je prvá vec. Druhá vec, hovoríte o normatívnom financovaní na vysokých školách, ako keby študent, ktorý na umeleckej škole dostával aj rovnaký objem peňazí, ako je povedzme na práve, ale tie finančné prostriedky idú rôzne, 25 000 ide na právnika a pomaly 200 000 sa šplhá na jedného študenta umeleckej vysokej školy. A tretia vec, o základných umeleckých školách, ja vám len uvediem dve čísla, aby sme povedali, aká je skutočnosť, počet žiakov ZUŠ v roku 2003 bol 89 988 a pričom na jedného žiaka sme dávali 8 071 korún. V roku 2005 je ich o čosi viac, 90 577 a dávame 12 151 korún. To je všetko. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Angyalová ako... Nefunguje klapka? Prosím, zapnite mikrofón pánovi Jarjabkovi, ale s faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči. Už to funguje.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za reakciu, ale toto, čo ste povedali, je otázka rôznej filozofie ohľadne normatívov, ktorú máte vy, ale ktorú mám ja jednoducho zo skúseností. Ja si myslím, že normatívy pri tomto type umeleckých škôl, o ktorých ste hovorili, nechcem to nazvať pejoratívne, ale je to jednoducho omyl. Skutočne, je to omyl. Z hľadiska toho praktického života umeleckých škôl. Ďakujem za pozornosť.

  • To bola posledná faktická poznámka. Teraz o slovo požiadal spravodajca, pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Jarjabek, využívam možnosť, že môžem vystúpiť kedykoľvek. Vzhľadom na to, že pri tých číslach, ktoré hovoril pán minister, si sa bavil, ešte raz ti ich prečítam. V roku 2003 bolo na Slovensku, moment, moment, prosím. Pardon, tu. V roku 2003 bolo na Slovensku 89 988 žiakov zušiek a priemerne išlo zo štátneho rozpočtu 8 071 korún. Počet žiakov zušiek v roku 2005 je 90 577 a priemerná suma zo štátneho rozpočtu na žiaka je 12 151. Prosím ťa, čo ešte chceš počuť? Čo ešte chceš počuť?

  • Pán poslanec Jarjabek, faktická poznámka. Končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami.

  • Ja myslím, že by sme si mali, Ferko, ujasniť, či hovoríme len o počtoch, alebo či hovoríme o kvalite štúdia. Áno, to je totiž veľký rozdiel. Choď sa pozrieť, prosím ťa pekne, do jedného konzervatória alebo choď sa pozrieť na akadémiu, či už v Bratislave alebo v Banskej Bystrici. Potom pochopíš, o čom hovorím. Takto hovoríme o dvoch rôznych veciach. Ja tam chodím každý týždeň. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Angyalová, posledná písomne prihlásená do tejto rozpravy...

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som si za to obdobie, odkedy sa začalo črtať, že by mohol padnúť návrh na pôde Národnej rady, že by mal byť odvolávaný pán minister, začala tak všímať, že aká je jeho argumentácia na jednotlivé tie argumenty za jeho odvolanie, a tak sa mi zdá, že by sa dali zhrnúť do troch bodov. Tak som ich vyčítala z toho množstva jeho reakcií, aj v médiách, printových, aj v televíziách.

    Jedna vec, ktorú hovorí, je, teda prvá vec, ktorú hovorí, že za chybu pri „maturách“ on vlastne vecne nemôže, takže urobil s tým, čo sa dalo, a nemá, toto nie je preňho dôvod, aby odstúpil. Druhú vec, ktorú hovorí, je, že reforma školstva prebieha hladko a dobre, akurát nerobí také isté veľké „píár“ okolo seba ako nejakí iní ministri, a tretí argument, ktorý hovorí, že to, že nedokáže reformu presadiť v parlamente, to nie je jednoducho dôvod na odstúpenie, že to je proste problém, ktorý sa vyskytol v koalícii a je v podstate mimo neho a že sa teda bude opätovne, opätovne snažiť. Prakticky asi v neobmedzenom počte tých pokusov.

    Tak som sa to rozhodla tak netradične poňať a som strávila asi tri hodiny na internete tým, aby som stiahla všetky možné prípady z internetu, informácie o tom, kedy a za akých okolností v západných kultúrach, ktorým verím, že sa chceme približovať, odstupovali ministri a pokúsila som sa z nich vyňať tie prípady, ktoré by mohli byť relevantné v tomto prípade pána ministra Fronca. Nebudem teda osobne hovoriť, ale určite si pamätáte, že kto tu na tomto mieste najmä na začiatku volebného obdobia povedal, že by sme sa radi približovali k tej politickej kultúre, ktorá je na západe, ja, naozaj, ju poľudštili a ja si myslím, navyše, že okrem toho, že to tu bolo povedané jedným konkrétnym človekom, tak navyše mám pocit, že by sme sa s tým do nejakej miery stotožnili všetci, ktorí sme tu. Alebo aspoň bola taká snaha na začiatku, takže tá západná kultúra.

    K prvému argumentu, že za chybu pri maturitách on vecne nemôže, a preto to nie je dôvod, aby odstúpil. V apríli 2004 vo Veľkej Británii ministerka pre emigráciu Beverly Huggisová odstúpila po tom, čo vysvitlo, že ľuďom z východnej Európy boli priznávané víza na základe falošných dokumentov, a to bolo možné preto, lebo ich, napriek upozorneniam ona dostatočne nereagovala, a podriadený, jej podriadený úrad jednoducho to nepreveroval.

    V Austrálii v októbri 2004 ministerka spravodlivosti Michael Robertsová odstúpila, keď zo súdu pri pojednávaní unikli štyria nebezpeční zločinci. Uniesli autá, pustili sa potom do kriminálnej jazdy a ona išla, napriek tomu, že už vedela o tom probléme, na jedno dohodnuté sedenie u zubára. Je to taká drobná paralela s tým Mexikom.

    Na Novom Zélande vo februári 2001 ministerka Marian Hopsová odstúpila po tom, čo bola podozrivá, že administratívne nedostatočne ošetrila svoju registráciu pri voľbách a že na základe tejto zlej registrácie si potom pýtala diéty, ktoré jej neprináležali, pričom tie administratívne veci nespôsobila naozaj ona.

    Potom v Belgicku, v Belgicku začiatkom roka 2004 pred časom utiekol z väzenia, konečne dnes už súdený, Marc Dutroux. Vtedy odstúpil belgický minister spravodlivosti aj šéf polície, hoci som o tom presvedčená, že vecne naozaj za to nemohol, že sa to stalo, a že to bolo v rukách polície. Tak toto bolo pár príkladov k tomu prvému argumentu.

    Západná kultúra v takýchto prípadoch, napriek tomu, bol tu ešte jeden prípad spomínaný, nech to poviem. Keď padol 116-ročný most, tak určite ho nestaval ten minister, ktorý vtedy odstúpil, ale jednoducho odstúpil, tak hovorí politická zodpovednosť. Takže to bolo k tomu prvému argumentu.

    K tretiemu argumentu a potom na záver k druhému.

    To, že nedokáže reformu v parlamente presadiť, tvrdí, že to, jednoducho, je otázka nejakých súvislostí a že sám vlastne za to nie je zodpovedný a že to nie je určite dôvod na odstúpenie. Tak v Izraeli vo februári 94 minister zdravotníctva Haim Ramon odstúpil, keď nebol schopný presadiť svoju verziu zákona o zdravotnom poistení. V Litve v roku 2000 premiér Andry Skele odstúpil po tom, čo mal nezhody vnútri vlastnej koalície o presadzovaných krokoch. V Portugalsku, v decembri 2004 Santana Lopéz, premiér rezignoval na svoj postoj po kritike prezidenta, že stratil kredibilitu po sérii administratívnych chýb. Mám ešte ďalej hovoriť?

  • Hlasy z pléna.

  • Mám tu strašne veľa tých prípadov, (Hlas z pléna: Hovorte!) keď v západných kultúrach ministri pochopili, čo je politická zodpovednosť, a išli preč. Strašne veľa.

  • Minister, ktorý je z tej strany, ktorá bola nositeľom tej myšlienky na začiatku volebného obdobia, že by sme mali poľudštiť kultúru, teraz takúto západnú kultúru si nechce vziať za vzor.

    No a k tomu druhému argumentu, ktorý som spomínala, že reforma školstva prebieha hladko a dobre a že jednoducho on len nie je taký človek, ktorý robí také silné „píár“ okolo seba ako ostatní ministri. Ja by som chcela jeden príklad z praxe. Napísala mi jedna pani učiteľka. Napísala mi o tom, ako podľa, ako z jej pohľadu, proste na tej škole, kde ona pôsobí, prebiehala maturita. Píše: „Maturitná reforma je pripravená nedostatočne technicky a metodicky. Ešte v septembri nebolo jasné, ako sa bude maturovať zo slovenčiny, z matematiky a z odborných predmetov. Vedelo sa o novej maturite z jazykov, ale úroveň A alebo B bola odporúčaná podľa dotácie hodín. Tak napríklad sa hovorilo, že náš typ školy pripravuje úroveň B a aj skúšať bude z úrovne B, ak si chcel dať žiak úroveň A, potom bolo povedané, že maturitu urobí na inej škole, napríklad na gymnáziu. Niektorí si dali úroveň A, počítali s tým, že pôjdu inde, iní cúvli a dali prednosť úrovni B, aby maturovali na domácej škole. A čo sa stalo? Asi v marci prišiel pokyn, že každá škola, v ktorej žiaci chcú maturovať z úrovne A, ich musí skúšať sama a my učitelia sme museli rýchlo pripravovať otázky pre úroveň A. Bolo to nefér.“ Potom píše o tom, ako je podľa nej riadené stredné školstvo, a aké z toho plynú problémy. Že sú to nasledovné orgány. Ministerstvo školstva ako ústredný orgán, krajské samosprávy ako zriaďovatelia, školské správy na krajských úradoch ako organizátori, inšpekčné centrá na krajských úradoch ako kontrolóri, štátny inštitút odborného vzdelávania ako odborno-metodická a pedagogicko-poradenská výskumno-vývojová a tak ďalej inštitúcia, štátny pedagogický ústav, ktorý sa má starať o všeobecnovzdelávacie predmety, ale zaujímajú ho len gymnáziá, a metodicko-pedagogické centrá, na východe je to napríklad v Prešove, ktoré organizujú školenia a doplnkové vzdelávania. A ona píše. Budem citovať, že čo podľa nej z toho vyplýva. „Kým prídu peniaze k učiteľom, rozdajú si ich všetci tí darmožráči a viem, že sú to teplé miestečká pre vyvolených a často dôchodcov.“ To nie sú moje slová, to sú slová učiteľky, konkrétnej, ktorá to nejako cíti, je z východu.

  • A potom ešte ďalej píše. A to je asi dôležitejšie, lebo toto boli silné, expresívne slová. „Okrem toho tieto úrady ako keby spolu nekomunikovali a maturitu si pohadzujú ako horúci zemiak.“ Toto je tiež jeden pocit. Konkrétneho učiteľa, ktorý konkrétne zažil maturitu. Potom píše v ďalšom bode, že o písomných maturitách je už aj škoda hovoriť, lebo to už je minulosť. Ale píše o ústnych maturitách. Píše: „Neviem, kto múdry vymyslel, že je možné kvalitne vyskúšať 24 žiakov denne. Tak je totiž postavená norma. Nikde však nie je presný pokyn, ako a kedy hodnotiť. Sú síce známe vzorce na výpočty známky, takzvaného váženého priemeru, ale nie je celkom jasné, ako k nej má trojčlenná komisia dospieť. Sú možné dva výklady. Zjednoduším to. Buď urobí „priemerku“ jeden konkrétny človek a potom sa spraví priemer všetkých troch, alebo, naopak, na začiatku povedia spoločne nejaké svoje predstavy, dohodnú sa o konkrétnych známkach. Aj tak sa robí priemer. Zdá sa to malicherné, že je to malicherný problém, ale žiak robí denne tri predmety a všade je presný časový rozpis. Preto ak by jedna komisia natiahla čas pri rozhodovaní sa o známkach, naruší sa celý časový systém. Vôbec nie je jasné, či máme maturity prerušovať, riešiť známku po jednom žiakovi, alebo po všetkých, keď už môžeme aj zabudnúť, aké známky sme im vlastne - a prečo - chceli dať.“

    Viete, pán, minister, zjavne už nemajú chuť poslanci ani počúvať, lebo už sa toho napočúvali teraz v tejto sále už dosť. Vážne si myslím, že problém, navyše, nielen vás ako ministra, ale dlhodobo je, že väčšina strán školstvo a aj kultúru, musím povedať, takým spôsobom podceňuje, že tam dosadzuje za ministrov ľudí, ktorí nespĺňajú minimálne jeden z dvoch, podľa mňa, dôležitých predpokladov. Prvý, aby ten človek bol dobrý manažér a druhý, aby bol zapálený srdcom pre vec, aby rozumel tomu, čo má robiť.

    Takže, viete, ja vážne, fakt, ako s úctou k vám ako k človeku, ja vážne sa na vás pozerám a ja si myslím, že vy nie ste človek, ktorý dokáže zapáliť niekoho pre vec, ktorý dokáže zapáliť niekoho, aby bola zmena!

  • Tak ako chcete zmeniť také skostnatené školstvo, aké skostnatené školstvo je? (Hlasy z pléna.) Ja som už povedala všetko, čo k tomu mám čo povedať. Takže ďakujem vám, že ste ma počúvali, že som vás aspoň zabavila.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Brestenská, Majdová, pani poslankyňa Tóthová, aj vy ste sa tam hlásili. Chcete, či nechcete? Nie? Končím možnosť prihlášok, s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikloško ako prvý. Kľud, prosím, v rokovacej sále.

  • Pani kolegynka, nepočúva ma. Pani kolegynka, viete, to je problém. Neberte moje slová v zlom, ale pán minister je taký ročník ako ja, štyridsaťsedmička. Nie každý má 25 rokov a je krásny, mladý ako vy, čiže ťažké je s tým zapálením. Vek neoklamete.

  • Viete, ja si myslím, že nie je to len v tom veku, ale ja by som dodala taký tretí dôvod, ktorý mne osobne stále prekáža, a neviem, je mi ľúto veľmi toho, že pán minister si mnohokrát neváži ľudí, ktorí, tiež svoje srdce dávajú do vzdelávania, a tých práve, spolupracovníka, k jedným patrím aj ja a dodnes, žiaľ, som nepočula od pána ministra, ani moji učitelia, s ktorými robíme, aj jeho učitelia, s ktorými robíme, že by poďakoval, že si váži prácu tých, ktorí robia aj navyše, a to je pre mňa tiež veľmi motív. Pána ministra som chcela tisíckrát poprosiť, na to školstvo, nemusí byť zapálený a vykrikovať, búchať do stola a byť emocionálny a podobne, ale musí naozaj dať najavo tým ľuďom, ktorých si váži a s ktorými chcel spolupracovať, aj keď sú iného politického trička, že sú jeho spojenci a ponúknutú ruku prijmú. Žiaľ, mne prekáža, že pán minister zatiaľ neocenil takýchto ľudí. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Angyalová, je dosť zvláštne porovnávať sedenie u zubára v čase, keď problém už existuje, a dosť vážny problém, so služobnou cestou, ktorá sa odohráva v čase, alebo ktorá je naplánovaná v čase, keď žiadny problém neexistuje. Okrem toho, ak som dobre rozumela, z tých prípadov alebo z väčšiny tých prípadov, ktoré ste spomínali, boli tam ohrozené aj ľudské životy a zdravie a toto rozhodne nie je ten prípad.

  • S reakciou na faktické poznámky kolegyňa Angyalová...

  • Tak najprv chcem pánovi Mikloškovi poďakovať za ten kompliment, pekný, a chcem vám však povedať, že asi by naozaj nebolo dobré porovnávať mňa s pánom ministrom, ale ja teraz vážne, úprimne. Keď sa pozerám na pána Palka, nech už porovnávam z vašej strany, alebo na pána Hrušovského, tak zďaleka viac dokáže zapáliť človeka ako pán Fronc. Vážne, pri všetkej úcte!

  • Potlesk. Ruch v rokovacej sále.

  • No ale ak by som ešte predsa mohla zareagovať aj na tie ďalšie faktické, tak áno, máte pravdu, pani kolegyňa Majdová, že asi je rozdiel medzi sedením u zubára a tou cestou do Mexika. Akurát je jeden problém, že aj médiá to tak uvádzali, a verím tomu, že to naozaj tak je, že totižto pán minister nezareagoval dostatočne skoro a rýchlo, aby sa z tej cesty vrátil. No a... A to je asi všetko. Ďakujem.

  • O slovo požiadal pán minister Palko. Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, prosím vás, som 25 rokov šťastne ženatý, mám tri dospelé deti. Už dosť, už dosť.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme v rozprave alebo vystúpili v rozprave všetci, ktorí boli písomne prihlásení. Pýtam sa vás, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tóthová, Hopta, Bielik, Lintner, Cuper, Madej, Majdová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Majdová je posledná a zároveň oznamujem, že pán predseda Národnej rady Hrušovský zvolal poslanecké grémium hneď teraz do rokovacej sály predsedu parlamentu. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Päť minút prestávku vyhlasujem, pretože nemôžete v takomto prostredí, pani poslankyňa, hovoriť. A výsledok, priebežný, poznáte, 3:3.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám oznámiť výsledok dohody z rokovania poslaneckého grémia. Po dohode všetkých predsedov poslaneckých klubov odporúčam, aby sme, ak dnešné rokovanie schôdze neskončí do 19. hodiny, pokračovali ďalej v rokovaní a 43. schôdzu dnes skončili. Poprosím teraz pani poslankyňu Tóthovú, poprosím pána poslanca Mikloška a pána poslanca Čaploviča, aby zaujali svoje miesta pre navrhovateľa a spravodajcu, a pani poslankyňu Tóthovú prosím ako prvú prihlásenú ústne do rozpravy, o vystúpenie, a pánov poslancov o pokoj v rokovacej sále a o vytvorenie dôstojného prostredia pre rokovanie Národnej rady.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní, dovoľte, aby som už vážne pokračovala v načatom probléme, pretože pre mňa ako pre vysokoškolskú učiteľku, ktorá dlhé roky strávila medzi študentmi a aj dnes sa s nimi stretáva a vníma ich stanoviská k ministrovi a vôbec k celému priebehu reforiem v školstve. Je to pre mňa vážna vec. Napriek tomu chcem povedať, že pani poslankyňa Angyalová, aj keď s humorom, ale predsa povedala jedno veľmi vážne rácio. Politik a ústavný činiteľ má byť len taký jedinec, ktorý nielen má vízie a plány, čo by i najlepšie - čo, žiaľ, nie je prípad pána ministra -, ale musí to byť jedinec, ktorý vie svoje vízie, plány a predstavy aj realizovať a presadiť do praxe. A v tom sa stotožňujem s názormi pani poslankyne Angyalovej.

    Skôr však ako by som telegraficky uviedla základné príčiny a dôvody, pre ktoré nebudem súhlasiť s ďalším zotrvaním pána ministra v kresle. Uviedla by som niekoľko vlastných poznatkov. A to poznatkov k anomálii slovenskej politickej scény, ktorá sa v súvislosti s pôsobením pána ministra Fronca vykryštalizovala. Nedávnu obhajobu pána ministra Fronca zo strany KDH som považovala za samozrejmú, kolegiálnu, politickú reakciu. Ak odznela zo strany KDH hrozba odchodu z koalície v prípade, ak by pán minister bol odvolaný, považovala som to za určité bu-bu-bu, mračno, z ktorého nezaprší, ale nedávne vyhlásenie predsedu KDH, že Slovenská republika od svojho vzniku nemala takého dobrého ministra školstva, ako je pán minister Fronc, považujem za politickú nenormálnosť, za zaslepenosť a nehnevajte sa na mňa, aj za ignoráciu názorov občanov. Ešte nikdy od vzniku Slovenskej republiky nebolo toľko mladých ľudí v uliciach. Ešte nikdy tak jasne nevyslovili svoje požiadavky ako v prípadoch súvisiacich s krokmi pána ministra Fronca. Pán predseda KDH asi nečítal heslá, ktoré títo študenti niesli. Ak áno, potom je skutočne slovenská politická scéna nenormálna. KDH nemá schopnosť sebareflexie a je to určitý prejav arogancie moci v esenciálnom vyjadrení. Dokonca pripomienky a využitie ústavného práva poslanca navrhnúť vyjadrenie dôvery v parlamente viedlo aj zo strany predsedu KDH k porušeniu procesných ustanovení platných v súčasnom období.

    Toľko k stručnému hodnoteniu situácie, ktorá nastala a ktorá v porovnaní s predchádzajúcim vystúpením pani poslankyne Angyalovej, ktorá len stručne, ale predsa uviedla príklady zo zahraničia, aké sú reakcie politikov na situácie, ktoré vzniknú v ich rezortoch, ešte vypuklejšie, myslím, dokumentujú tie konštatovania, ktoré som si dovolila tu načrtnúť.

    Ak dovolíte, moje dôvody, prečo budem hlasovať za odvolanie, som zhrnula do štyroch krátkych bodov aj vzhľadom na to, že sú ešte ďalší prihlásení, aj vzhľadom na to, že v tejto snemovni už viacerí vystúpili s pádnymi dôvodmi na odvolanie pána ministra. Chcela by som upozorniť, že Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko už v októbri 2004 poukázala na problémy riadenia a neplnenia si zákonných povinností ministra školstva. Chcem len oživiť pamäť, bol to prípad Základnej školy v Malackách, ktorého interpelácia vyústila aj do návrhu, teda odpoveď na interpeláciu, s ktorou som nebola spokojná, vyústilo to aj do návrhu na vyslovenie dôvery, teda parlamentný prieskum, či minister má dôveru. Ak by bol normálny postup a ak by skutočne vládna koalícia nedržala kvôli zachovaniu pospolu a bol by pán minister odstúpil, poprípade bol odvolaný z kresla, myslím, že Kresťanskodemokratické hnutie by si ušetrilo tie problémy, a dovolím si povedať, aj tú hanbu, ktorá bola spôsobená poslednými udalosťami v súvislosti s maturitami. Po druhé, som veľmi znepokojená aj tým, že minister školstva ruší školy s vyučovacím jazykom slovenským a zriaďuje školy na tom istom mieste s vyučovacím jazykom maďarským, čo konečne už bolo aj predmetom interpelácie pána poslanca Mečiara. Pán minister nebol schopný uznať si vinu, keď bolo mu vytknuté, že nie samosprávy, ale ministerstvo je tým subjektom, ktorý je kompetentný v zmysle zákona rušiť tieto školy. Ja pripustím, že to, čo povedal pán predseda parlamentu, že pán minister má dobré srdce, že jeho dobré srdce bije pre niektoré otázky školstva, ale, žiaľ, musím uviesť, že asi je tu nedostatočná vnútorná morálka, keď namiesto uznania si pochybenia, myslím v poznatku právnej kompetencie, zvaľuje prípady na samosprávu.

    Ďalej by som chcela poukázať, že pán minister nedostatočne asi ovláda platné právne predpisy, keď, čo som už vo faktickej poznámke naznačila, a že nerešpektuje platné právo. Podľa § 7 vyhlášky ministerstva školstva z roku 2004 externú časť maturitnej skúšky, ktorú tvorí písomný test, zadáva ministerstvo školstva. Nikde v zákone ani vo vyhláške sa neuvádza akákoľvek kompetencia Štátneho pedagogického ústavu, akú tento ústav mal pri súčasných maturitách. Ako je možné, pán minister, že vy si neplníte svoju kompetenciu zo zákona. Veď v právnom štáte ten, komu bola daná kompetencia, je nielen oprávnený, ale aj povinný ju vykonávať. Na základe čoho ste presunuli kompetenciu pri zadávaní a distribuovaní materiálov na písomnú formu maturitnej skúšky na Štátny pedagogický ústav? To mi je do dnešného dňa, pán minister, nejasné. Dokonca v prípade sťažnosti, tu ide o ďalší prípad, Prof. Ing. Vasila D. nebudem hovoriť meno, pretože ide prenos cez Slovenskú televíziu, čo bola moja posledná interpelácia, ste nedodržali lehoty, ktorú dáva platný právny predpis, odôvodnili ste s ľahkosťou, že vlastne novela, ktorá je v parlamente, už určuje dlhšiu lehotu, a nepriznali ste, že došlo k porušeniu platného práva. Totiž všetky inštitúcie sú povinné postupovať a dodržiavať lehoty, ktoré stanovuje platný právny predpis.

    Posledná poznámka. Problémy s maturitami pod vaším riadením, pán minister, nemajú konca-kraja. Pred niekoľkými dňami, ešte to nebolo v tejto snemovni spomenuté, vznikol ďalší problém. Obchodná akadémia v Senici dostala namiesto angličtiny k maturitným skúškam len kazety, kde boli detské koledy v slovenčine a v maďarčine. Prosím vás pekne, ako je možné, že k maturite na obchodnú akadémiu sa doručia aj takéto kazety? Je pravda, že v médiách bola úvaha, že možno je to zámer, aby vás niekto kompromitoval. Ja sa však potom pýtam, aká je pozícia vo vašom rezorte, aké sú pomery vo vašom rezorte, keď si príslušní pracovníci dovolia takéto kroky na vašu kompromitáciu. Nie je to dôkaz aj vašej zlej riadiacej práce a neporiadkov v rezorte, ktorý vediete a za ktorý ste zodpovedný?

    Na záver by som chcela prečítať veľmi krátky list, ktorý som dostala dnes ráno. Je podpísaný a ja prečítam len iniciálky vzhľadom na to, opakujem, že ide o priamy prenos. „Vážená pani poslankyňa, prosím vás v mene mojich žiakov, aby ste urobili, čo je vo vašich silách, a odvolali ministra Fronca z jeho postu ministra školstva. Zlu treba zabrániť v jeho zárodku, lebo potom môže byť neskoro. „Učiteľka angličtiny,“ prečítam len iniciálky, „B. J“.

    Vážené dámy, vážení páni, myslím, že v tejto snemovni bolo uvedené množstvo pripomienok k práci pána ministra školstva. Ja myslím, pán minister, že mali by ste skutočne zvážiť, či dobrovoľne neodstúpite, pretože kritika mladých ľudí nie je politická kritika, je to veľmi objektívna kritika. Hlasy, ktoré v tejto spoločnosti zaznievajú, sú početné, a názory a fakty uvedené v tejto snemovni nie sú zanedbateľné. Vzhľadom na uvedené budem hlasovať, pán minister, za vaše odvolanie, pretože, zopakujem to, čo som už viackrát povedala, vy nie riadite, vy „doriadite“ ministerstvo školstva. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk)

  • Bude pokračovať v rozprave pán poslanec Hopta, pripraví sa pán poslanec Bielik.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem na úvod povedať, že náš reprezentant nepremenil trestné striedanie, myslím, že to bol Pálffy, aj za to zodpovedný minister, lebo má na starosti šport, aspoň politicky. Ale teraz už vážne.

    Vážené dámy, vážení páni, trošku odľahčenia, mohol by som o rezorte školstva a o výsledkoch našich reforiem povedať asi toľko, že v našom školstve je anarchia a bordel riadený priamo KDH. Dovolím si tieto slová, možno trošku silné slová, trošku aj ozrejmiť. Predovšetkým myslím si, že za rezort školstva ako taký zodpovedá minister, ale všetky zákony, ktoré boli predložené do tohto parlamentu, boli schválené vládou Slovenskej republiky, preto politickú zodpovednosť nenesie len on, ale nesie celá vláda Slovenskej republiky, pretože ona súhlasila s týmito zákonmi, poslanci vládnej koalície hlasovali za tieto zákony a trošku mi to pripadá zo strany niektorých koaličných poslancov za alibistické, keď vidia, že sú v rezorte školstva problémy, a sami hlasovali za tieto zákony, tak teraz pred skončením volebného obdobia dávajú ruky preč od zákonov, za ktoré sami hlasovali. Osobne si myslím, že už samotné zloženie vedenia ministerstva nebolo práve najšťastnejšie. Poviem asi prečo. Minister za Kresťanskodemokratické hnutie mal záujem predovšetkým presadzovať cirkevné školstvo, štátny tajomník za SMK mal záujem predovšetkým maďarské školy a pán Tóth ako reprezentant súkromného školstva presadzoval predovšetkým záujmy súkromných škôl. Akosi mi chýbal na tomto rezorte človek, ktorý by sa zaujímal aj o štátne školy. Keď sa trošku pozrieme na výsledky reforiem, ktoré sme realizovali od nástupu tejto vládnej koalície, tak musím povedať, že sú niektoré veci naozaj na zamyslenie. Predovšetkým chcem povedať, že prvý stupeň našej školskej sústavy, predškolské zariadenia sú v stave, na pokraji svojho zániku. My sme síce regionálne kompetencie preniesli na obce a mestá, ale, žiaľ, tieto riadia nielen predškolské zariadenia, ale aj základné školy a buďme úprimní, najmä na malých obciach, kde starostovia, česť výnimkám, mnohí nemajú ani vysokoškolské vzdelanie, riadia priamo tieto školské zariadenia a tieto školské zriadenia sú naozaj, naozaj v stave, ktoré by si zasluhovali našu väčšiu pozornosť. Pán minister, váš rezort školstva prijal vyhlášku, ktorá zvýšila počet detí napríklad predškolských zariadení do jednej triedy. Tým pádom ste sťažili prácu nielen učiteľkám materských škôl, ale de facto svojím spôsobom máte zásluhu aj na tom, v úvodzovkách, že mnohé predškolské zariadenia sa rušia v dôsledku toho, že tých počty detí môžu byť väčšie. A nemyslím si, že je to na osoh výchovno-vzdelávacej práce v týchto školských zariadeniach. Mnohí naši riaditelia základných, stredných škôl a predškolských zariadení sa zmenili na obehávačov súkromných podnikateľov so žiadosťami, aby im poskytli príspevky, na ktoré im nestačia financie z rezortu školstva. Naozaj, v mnohých našich školách je situácia katastrofálna a ja si nemyslím, že tieto veci bolo potrebné riešiť tak, ako sa riešili. Ja si myslím, že vážnou chybou rezortu školstva a celej tejto vládnej koalície bolo to, že preniesla kompetencie školstva zo štátu na mestá a obce a, žiaľ, u mnohých našich starostov a primátorov školstvo leží akosi na pokraji záujmu. Po druhé, pán minister, nebudem alebo poviem konkrétne, napríklad v jednom okrese Snina, obec Dlhé nad Cirochou, suverénne jediná štátna škola, ktorá bola v tejto veľkej obci, tak pod tlakom farára a pod tlakom ďalších predstaviteľov cirkvi sa zmenila na jedinú cirkevnú školu. Čiže ľudia, ktorí vyznávajú inú ideológiu, respektíve nesúhlasili s tým, museli pod tlakom cirkvi, pani poslankyňa Sabolová síce hovorí, že nevyznávajú inú ideológiu, no ale čo už, chudáci, mali robiť, keď farár zavelil, že kríže boli v triedach, pani poslankyňa, ešte vtedy, pani poslankyňa, keď nebola cirkevná škola, a nieže a čo, v ústave je, že školstvo by sa nemalo viazať na žiadnu ideológiu, čiže ja si myslím, že to bolo nesprávne, bolo to nesprávne, a ak na jednej strane hovoríte, že umožňujete aj ostatným občanom, aby mohli dať svoje deti ľubovolne, do ktorých škôl chcú, tak teraz ste donútili práve občanov napríklad z tejto obce, aby chodili deti do Sniny alebo do Humenného.

    Alebo situácia na stredných školách. Situácia na stredných školách je taká, že do dnešného dňa na mnohých stredných školách si žiaci musia kupovať za 600 - 700 korún učebnice angličtiny, pretože 15 rokov od vašej „skvelej“, v úvodzovkách, revolúcie ste nedokázali vydať učebnice a žiaci, žiaci si ich musia kupovať, aj keď štát by im to mal zabezpečovať. Pán minister, ak môžem byť úprimný, páčila sa mi vaša snaha zabrániť na niektorých vysokých školách, aby sa neplatilo už teraz, keď zákon to nedovoľuje, ale aj to bolo, svojím spôsobom išlo na zmar, a chcem povedať, že mnohé vysoké školy naďalej vyberajú poplatky od svojich študentov cez rozličné nastrčené firmy, a ste so svojim spôsobom za to politicky zodpovedným. Čiže ak hodnotíme celé regionálne školstvo, musím povedať, že tá reforma dopadla tak, že štát sa zbavil kompetencií a situácia naozaj nie je lepšia, než bola predtým, než boli v rukách štátu. Vysoké školy, mnohé z vysokých škôl nedosahujú potrebnú úroveň, mnohé vznikli tu doslova na zelenej lúke, ja viem, že mnohé vznikli ešte pred touto vládnou koalíciou, ale myslím si, že ste neurobili nič podstatné, aby ste túto situáciu zmenili. Čiže naozaj mám vážne výhrady k vašej práci, aj keď chcem otvorene povedať, že je to záležitosť celej vládnej koalície, záležitosť aj ostatných politických strán, ktoré majú svojich nominantov na tomto rezorte, preto budem hlasovať za vaše odvolanie, aj keď viem, že známe komunistické heslo: Proletári všetkých krajín..., ste dnes zmenili na: KDH, nedajte si svojho najlepšieho ministra! Čiže mám pochybnosti, či budete odvolaný, ale svojím hlasom sa budem snažiť k tomu prispieť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Mikloško s faktickou poznámkou, končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Pán kolega Hopta, ja keď som vás počúval, tak ja sa už vôbec nedivím, že vás vylúčili z komunistickej strany. To naozaj, to sa nedalo počúvať.

  • Pán poslanec Bielik bude pokračovať v rozprave, pripraví sa, pardon, ešte musí reagovať pán poslanec Hopta na vystúpenie pána poslanca Mikloška.

  • Pán Mikloško, máte zlé informácie, ja som vystúpil sám, ja si myslím, že vy smerujete k tomu, že vás vylúčia z KDH.

  • Pán poslanec Bielik. Pripraví sa pán poslanec Lintner.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes prerokúvame návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Konrád Lorenz, rakúsky antropológ a sociológ, sa stal známy svojím dôkazom, že skupinové správanie sa niektorých druhov zvierat, a pozoroval s mimoriadnou obľubou husi, ale tiež aj rybičky, má podobné a v niektorých prípadoch dokonca totožné črty so skupinovým správaním sa ľudí. Taktiež dokázal, že na toto skupinové správanie nemajú podstatný vplyv žiadne iné parametre, akými sú napríklad pohlavie, vzdelanie, prípadne profesia.

    Immanuel Kant, nemecký filozof, o ktorom sa traduje, že celý život strávil na jednom mieste, sa stal napriek tomu autorom pojmu kategorický imperatív. Znamená to, že pravda je poznateľná a konanie v pravde je určené svedomím, ku ktorému nás vedie logický rozum. Svedomie ako prostriedok pri hľadaní pravdy je jedným z podstatných rysov, ktoré vedia eliminovať takzvané základné správanie sa skupiny tvorov, teda i ľudských bytostí, v hocijakých zoskupeniach. História poskytuje tisícky prípadov, pri ktorých pokiaľ bol tento atribút vedome či podvedome vytesnený z individuálneho alebo kolektívneho vedomia, znelo zborové: Ukrižuj!

    Po tomto úvode si dovolím komentár k návrhu na odvolanie. Návrh na odvolanie je formulovaný v odôvodnení návrhu uznesenia. Žiaľ, hoci tento materiál splnil všetky formálne požiadavky na jeho predloženie, má niektoré atribúty, ktoré znižujú jeho hodnotu. A hodnota materiálu by mala byť predsa len relevantná k významu veci, okolnosti a udalosti. Pravdepodobne z prílišného chvatu a nedostatočnej spätnej kontroly sa v texte objavujú štylistické chyby, z ktorých niektoré spôsobujú priam nemožnosť interpretácie zámyslu autorov. Napríklad posledná veta tretieho odstavca doručeného materiálu na prvej strane znie: „Minister nedokáže prezentovať konkrétne reformné kroky, len o nich hovorí a často ich necháva v rétorickej, povrchnej podobe a ani ich nemôže prezentovať, pretože sú často zamerané na okázalú formu a nie na žiadúci.“ Chýba tu teda jasné zakončenie, k čomu sa má priradiť slovo žiadúci. Na túto vetu teda platí v podstate všetko to, čím sa chceli autori vysloviť ministrovi. V prípade uplatenia parafrázy, by teda platilo, že autori návrhu nedokážu prezentovať svoju myšlienku, len o nej hovoria a to v rétorickej, povrchnej podobe, nedokážu ju jasne prezentovať, keďže bola zameraná na okázalú formu a autori jej nedokázali dať výslednú podobu. Samotný text svojou úrovňou je, dovolím si vysloviť svoje posúdenie, pravdepodobne na nižšej úrovni ako spracovanie maturitných tém zo slovenského jazyka a obávam sa, že tento text by mal asi vážne problémy uspieť pri hodnotení maturitnou komisiou, samozrejme, v hypotetickom prípade určenia tohto útvaru medzi maturitné témy. Napríklad v prvom odstavci by mali byť jasne vyznačené dôvody na odvolanie. Autori vyznačili tučne tlačeným písmom myšlienku, že minister nesie politickú, ale aj vecnú a odbornú zodpovednosť za viaceré nedostatky. Dovolím si vysloviť názor, že spomínané viaceré nedostatky asi nie sú dôvodom na odvolanie ministra. Formulácia teda nezodpovedá významu materiálu. Nerád by som sa dostal do polohy rozboru celého textu. Dovolím si reflektovať len na ďalšie dva momenty. Prvým je vyjadrenie, druhá strana, posledný odstavec, v ktorom sa hovorí, že rozhodnutie ministra školstva opakovať testy pre všetkých študentov z matematiky v teste A poškodilo predovšetkým študentov, ale veľmi negatívne zapôsobilo na všetkých terajších, ba i budúcich maturantov na našich školách. Dovolím si navrhnúť predkladateľom, že majú vynikajúcu možnosť dokázať toto svoje tvrdenie prospektívnou neramdomizovanou štúdiou počas obdobia ďalších aspoň piatich rokov. V prípade dokázania tejto, tohto času takzvanej nulovej hypotézy by na Slovensku vznikla nepochybne jedinečná štúdia, ktorá by autorom zabezpečila svetový ohlas v odbornej tlači so sprievodnými možno stovkami, ak nie tisícami citácií v uznávaných odborných, prípadne aj v politických časopisoch. Druhým momentom je nadväzujúce tvrdenie, že rozhodnutiami pána ministra školstva boli trestaný nevinní, dokonale stresovaní študenti. Pravda je taká, že títo dokonale stresovaní študenti to zvládli bez stresu, mnohí vo forme „happeningu“ ako prirodzenej študentskej reakcie. Neboli zaznamenané žiadne sťažnosti kvôli prípadnému i osobnému zlyhaniu. V tomto prípade asi študenti nepotrebujú lekársko-politickú diagnostiku, o ktorú, verím, ani nežiadali. Skôr sa dá hovoriť o mediálnom znásobení obrazu odozvy študentskej i laickej verejnosti, ba až vedomej deformácii reality v niektorých médiách. Dovolím si vysloviť sa aj k niektorým obsahovým aspektom. Autori návrhu ponúkajú tvrdenie, že minister sa venuje len niektorým oblastiam, predovšetkým vysokému školstvu a cirkevnému školstvu. Ako rodič detí, ktoré navštevovali základnú cirkevnú školu v Novom meste nad Váhom od jej založenia, ako člen rodičovskej rady, ako predseda Združenia svätého Petra Furiera, ktoré bolo založené v roku 1993 práve kvôli pomoci vzniknutej školy, s plnou vážnosťou konštatujem, že táto novodobá história pôsobenia cirkevných škôl bola zápasom o ich zrovnoprávnenie s postavením štátnych škôl. Nie je mi nič známe o prípadných protestoch štátnych škôl, ktoré by použili v argumentácii spomínaný princíp nerovnosti. Ak áno, nech prvé hodia kameňom. Autori tvrdia, že minister realizuje programovú likvidáciu materských škôl, ktorá sa má diať v dôsledku presunutia originálnych kompetencií, pôsobnosti na obce, čoho výsledkom je aj klesajúca zaškolenosť detí v predškolských zariadeniach. Podľa lokálnych skúseností sa prikláňam k názoru, že uvedený jav bude spôsobený prinajmenšom aj inými faktormi, predovšetkým poklesom pôrodnosti a klesajúcim počtom detí v predškolskom veku. Posledným momentom je navodzovanie situácie, že nie je dostatočne zabezpečené rozširovanie počítačovej gramotnosti. Pravdou však je, že vybavenosť škôl počítačmi, obrazne povedané, rástla každým rokom a v súčasnosti ju možno považovať za dostatočnú. Dámy a páni, Milan Rúfus vo svojej, pre mňa obsahovo najhodnotnejšej slovenskej básni Kontemplácia s podtitulom Ľuďom, ktorých mám rád, hovorí, že o múdrosť žeravú tvrdo sa zápasí. Tieto slová vyjadrujú zápas o hodnotu života, o hodnoty v živote, ktorých skutočné dosiahnutie a obsiahnutie bolo, je a bude zrejme podmienené len a len tvrdým zápasom. Minister Martin Fronc tento zápas podstúpil. Dovolím si vyjadriť presvedčenie, že v tomto zápase ho sprevádzal aj spomínaný kategorický imperatív. Svedectvo svedomia ako princíp je nepochybne viac ako jeden zápas. Tento zápas nás však núti vydať svedectvo o sebe samých. Verím, ako aj celý poslanecký klub Kresťanskodemokratickho hnutia, že tento zápas bude pre nás i pre pána ministra Fronca víťazný. Pán minister Fronc, bolo mi cťou vás poznať, bolo a je mi cťou sledovať vaše pôsobenie i tento váš zápas a bolo mi cťou zúčastniť sa na ňom aj týmto vystúpením.

  • Pán poslanec Cuper vystúpi v rozprave.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Ospravedlňujem sa, ale tak čo sa udialo, pán Lintner? (Hlas v rokovacej sále.) Aha, takže pán poslanec Cuper.

  • Hlas: Lintner, Lintner!

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Lintner, pán Cuper vám odovzdal informáciu, ktorú ste určite všetci vedeli a čakali na ňu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja budem v tomto vystúpení veľmi vecný, bez všelijakých sprievodných slov a budem dávať pánu ministrovi školstva nasledujúce otázky: Pán minister, kto pripravoval tézy školského zákona, ktoré ste prezentovali na tlačovej konferencii, keď kurikulárna rada stále nie je ustanovená, hoci personálny návrh už takmer dva roky existuje? Pán minister, na základe akých vyhodnotení ste zvýšili normatívy na žiaka o 8 % pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským? Hovorím, upozorňujem – gymnáziá -, aby to nikto nebral, že sa pýtam na základné školy. Pán minister, keď ste ustanovili vyšetrovaciu komisiu k priebehu maturitného testu z matematiky, prečo ste sa pri svojom rozhodovaní neopreli o jej výsledky, aby sme poznali jej výsledok skúmania? Prečo sme nepočuli vyjadrenie predsedu ústrednej maturitnej komisie? Pán minister, prečo ste nerešpektovali príslušné ustanovenie vyhlášky č. 510, ktoré konštatuje, že za priebeh maturity na konkrétnej škole zodpovedá predseda maturitnej komisie a riaditeľ školy? Napriek tomu, že napravili chybu ministerstva a pripravili maturity v korektnom priebehu, ste ich konanie nerešpektovali. Pán minister, na základe ktorého ustanovenia, vyhlášky či zákona ste zrušili vykonanie testov v úrovni A z matematiky a určili ste nový termín? Pán minister, prečo je v usmernení pre priebeh konania maturít konštatovanie, že skúška má byť zostavená z 25 tém, ale toto usmernenie sa odvoláva na ustanovenie vyhlášky, ktoré určuje 30 zadaní? Viete o tom, že sa maturuje na niektorých školách s dvadsiatimi piatimi a niekde s tridsiatimi otázkami? Sú to rovnaké podmienky, o ktorých ste hovorili?

    K partnerom z KDH len malá poznámka. Snažil som sa, aby sa veci, ktoré sa diali na ministerstve školstva, „vykomunikovali“. Mrzí ma tvrdohlavosť, ktorú prezentujete, preto odmietam tvrdenia, že náš postoj rozbíja koalíciu. Prosím, zvažujte dôvody, ktoré tu dnes odzneli. Majú objektívne racionálny základ. Ďakujem.

  • V rozprave budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Cupera. Pripraví sa pán poslanec Madej.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, priznám sa, bude sa mi ťažko hovoriť, keď tu sedí po pravici môj priateľ Fero Mikloško, ale len predsa mi nedá, aby som nepovedal aj ja pár slov k tomu, čo sa tu dnes deje a kvôli čomu sme sa tu zišli, to jest kvôli odvolávaniu pána ministra Fronca z postu ministra školstva.

    Keď som sa kedysi pred takmer troma rokmi vrátil na právnickú fakultu, tak si ma zavolal môj dekan a povedal mi, že niektorí rodičia našich študentov, orientovaní skôr na KDH a SDKÚ, si neželajú, aby učiteľ vysokej školy obhajoval Ivana Lexu. Samozrejme, ja som povedal pánovi dekanovi, že advokátsky zákon mi nielenže umožňuje, ale priam ukladá povinnosť, ak sa na mňa niekto obráti, aby som obhajoval nevinného človeka, aby som mu poskytol túto službu, tak ako kňaz nesmie odoprieť poslednú útechu k tomu, kto trpí a odoberá sa na druhý svet. Ale, pán minister, pred troma dňami som bol prekvapený, keď som počul z úst tých ľudí, ktorí nám nevedeli prísť na meno, že mi povedali: „Predpokladáme, že pána ministra odvoláte.“ Situácia sa teda zmenila, aj na vysokej škole. Ja chápem, pán minister, že ste pravicovo orientovaný politik a ja chápem, že sa možno aj riadite filozofiou anglického sociológa Ralpha Darendorfa, teda lorda Ralpha Darendorfa, ktorý tvrdí, že univerzity je potrebné zreformovať. Začínam vysokým školstvom, lebo je mi najbližšie, pôsobím v ňom 30 rokov. Áno, univerzity je potrebné podľa Darendorfa reformovať v tom zmysle, že im je potrebné dať slobodu. Naše univerzity naozaj dostali po roku 89 slobodu. Mám však taký pocit, že tá sloboda bola daná nielen univerzitám, ale aj fakultám. Za obidvoch Dzurindových vlád, netvrdím, že ste to urobili vy, ale boli zbavené slobody rozhodovania fakulty. A ja si myslím, že zaznieva opätovne požiadavka, aby fakulty dostali opätovne slobodu. V tomto zmysle tá reforma míňa svoj cieľ.

    Ďalej, samozrejme, je potrebné povedať aj to, že Darendorf hovorí, že naozaj nastáva doba, keď štát nie je schopný utiahnuť financovanie vysokého školstva a budú sa musieť podieľať aj študenti alebo lepšie povedané súkromné zdroje. Vy ste o nich tu už hovorili raz. Tie súkromné zdroje môžu spočívať v tom, že vysoké školy si nájdu bohatých sponzorov, súkromných bohatých donorov alebo že teda bude škola vyberať poplatky. V tomto zmysle vám vysokoškoláci, ale aj pracovníci vysokých škôl kladú za vinu to, že vami navrhnutý zákon alebo predložený zákon do parlamentu, ktorým sa tu ešte budeme zaoberať, a ja predpokladám, že neprejde, lebo nie je dobrý, ktorý zavádza takzvané študentské pôžičky, a tie kladie ako na roveň toho, že budú tou nevídanou reformou, ktorá naše vysoké školstvo posunie medzi 500 vyvolených svetových univerzít, aspoň jednu z nich. Nemyslím, že by to bolo to správne riešenie, najmä ak na druhej strane vysoké školy prídu o zdroje zo štátneho rozpočtu, ktoré sa budú, samozrejme, primerane krátiť. Ale jedinou filozofickou úvahou týchto kupeckých počtov je to, pán minister, že chcete zrovnoprávniť opätovne súkromné univerzity so štátnymi univerzitami. Lepšie povedané, chcete im dať dodatočné zdroje zo štátneho rozpočtu, lebo prostriedky zo štátneho rozpočtu sú vždy najistejšie. A, samozrejme, že tie prostriedky môžu dostať, ak sa nenavýšia v štátnom rozpočte a oni sa nenavýšia, aspoň percentuálne nie, len tým, že sa ukrátia existujúce vysoké školy, tak ako sa ukrátili existujúce univerzity, keď sa zriadila maďarská univerzita v Komárne.

    Mimochodom, pán minister, nechápem, lebo keď idem peši hore schodiskom v prístavbe univerzitnej budovy, tak na dvoch poschodiach nepočujem iné ako maďarčinu a iba na ostatných dvoch poschodiach univerzitnej budovy počujem aj slovenčinu. Nechápem, načo ešte im bolo zriaďovať osobitnú univerzitu v Komárne, či až také veľké privilégiá je potrebné menšine dávať. Ale to už je na vašej úvahe.

    Pre túto nezvládnutú reformu vysokého školstva, lebo naozaj ona nie je dobrou reformou, to netvrdím len ja, to tvrdí možno 99 % mojich kolegov na právnickej fakulte a myslím si, aj na Univerzite Komenského, si želajú, aby ste ministrom neboli. Ale je to zase možno vaša tvrdohlavosť, ktorá vás k tomu vedie, aby ste to za každú cenu presadili. Neberte nám teda túto možnosť, aby sme sa, samozrejme, vyjadrili aj týmto spôsobom. Nakoniec študenti vám sami dali najavo svojimi štrajkami, že nie sú s týmto stavom a s takouto podobou reformy uzrozumení. Samozrejme, že aj západné univerzity budú prechádzať reformou. Len pán minister, bolo si treba pozrieť aj vystúpenie Tonyho Blaira, ktorý povedal, že tento model, ktorý vy chcete tu presadiť už dnes, že v Anglicku chcú dosiahnuť až v roku 2100. Takže snažia sa zreformovať to vysoké školstvo trocha pomalšie. Možnože je to tým, keď som bol svojho času na jednom študijnom pobyte v Londýne, tak som sa rozprával s istým pánom, ktorý bol poverený reformou anglického politického systému, a povedal mi, či si viem predstaviť, čo pokladá za najväčší úspech svojho života v štrnásťročnom pôsobení v tomto úrade. A ja hovorím, že nie. On mi hovorí, no to, že sa mi nepodarilo zreformovať tento systém dvoch politických strán, lebo si myslím, že ho zreformuje sám život. A vidíte, dnes už v Anglicku sú v podstate tri politické strany. Nasilu jednoducho nič nejde. Ja netvrdím, že nie je potrebné zvyšovať podiel súkromných peňazí na vysokých školách, ale mám istú predstavu, ktorú som tu už pred štyrmi rokmi prezentoval. Nechcem zdržiavať pre krátkosť času, pretože sa blížime k hlasovaniu.

    Pokiaľ ide o stredné školstvo, pán minister, ja som prešiel, aby som bol presný, osem gymnázií a učňovských stredných škôl na Slovensku od decembra. Môžem vám zodpovedne povedať, tak ako tu povedalo už množstvo mojich predrečníkov, nie je spokojnosť ani s reformou stredného školstva. Nie je spokojnosť najmä preto, ako som to počul aj na Obchodnej akadémii v Bardejove, pretože vaša reforma ich pripraví aj o tie chudobné zdroje, ktoré dostávali, alebo lepšie povedané o ich značnú časť. A tak ako proste im tie zdroje stačili aspoň na prežitie, teraz sa dostávajú do mínusových čísiel. To už nehovorím o tom, že tí žiaci si sťažovali, za akých ťažkých podmienok sa musia dostať do mesta Bardejova z odľahlejších dedín, kde sa zrušili autobusové spoje a kde sa teda jednoducho nepozerá na to, že nie sme ešte Francúzsko alebo Nemecko a že nie každý si môže dovoliť mať, nie každá rodina si môže dovoliť maž tri-štyri autá, aby mohla sama odviesť tie deti do školy alebo jednoducho im to auto poskytnúť. Takže, ale to sa netýka len vášho rezortu. To je rezort dopravy, tiež jeho bezhlavá takzvaná reforma, lebo tento názov sa mi strašne páči. Za komunizmu, keď sa zvyšovali ceny, tak nikdy sa nepovedalo, že sa ceny zvyšujú, ale že sa upravujú. Teraz keď sa niečo váľa na bedrá tých najchudobnejších, tak sa tomu hovorí moderne reforma. Ale jednoducho zreformovať sa všetko odrazu nedá. To už nehovorím o tej maturite. Pán minister, aj na vysokých školách sa robila reforma. Prechádzali sme na kreditný systém, ale férové na tej reforme bolo to, že sa nechali študenti, ktorí boli prijatí podľa starého systému na vysokú školu, nechali sa doštudovať podľa starého systému. Nenútili ich, aby v treťom, štvrtom alebo v druhom ročníka prechádzali na kreditný systém. Pretože to nie je férové, začať hrať zápas podľa jedných pravidiel a potom ho skončiť podľa pravidiel iných, desať minút pred koncom ich zmeniť. To vám vyčítali tiež študenti na tých stredných školách, na ktorých som bol. Ja neviem, naozaj neviem, prečo ste na tom tak tvrdohlavo nástojili, ja viem, že Ústavný súd povedal na tú sťažnosť, ktorú som na Ústavný súd poslal, že to nie je retroaktívne, ale ja na rozdiel od pána Mazáka si myslím, že toto vaše opatrenie bolo hlboko retroaktívne, pretože dnešné spoločenské pomery sa vzťahovali na spoločenské pomery, ktoré tu boli pre tých študentom pred troma rokmi jasné a zrozumiteľné. Ale budiž. Nepomohlo vám to, vidíte ako to v konečnom dôsledku skončilo, akou katastrofou, že študenti boli nútení ísť demonštrovať, do ulíc. Nebyť vašej tvrdohlavosti, možno by to bolo dopadlo aj trocha lepšie. Takže áno, zreformovať maturitné skúšky, ja nie som proti tomu, ale bolo ich treba začať reformovať pre tých študentov, ktorí nastupovali, a tí, ktorí študovali podľa starého modelu, bolo treba doštudovať. Ja nevidím, kde by sme sa takto museli ponáhľať. Naozaj, nebol absolútne nijaký dôvod sa v tomto smere ponáhľať. Tu ste si naozaj na príčine sám, pán minister. A to už nespomínam to, čo tu povedal pán Lintner. Áno, znova sa tu opakuje to, čo som už povedal, že vaše srdce bije trocha maďarskejšie ako možno slovensky. Pretože naozaj, slovenským školám na severe, a to majú pocit študenti aj učitelia, sa dáva menej, ako sa dáva na zmiešaných územiach. To nehovorím to tom, že ešte vypuklejšie sa to prejavuje v základnom školstve, pán minister. Tam tá situácia je naozaj neúnosná a práve ak bol nejaký dôvod, taký najpodstatnejší na vyslovovanie vám dôvery zo strany Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, tak to bolo práve tá reforma základného školstva, ktorá umožnila likvidáciu slovenského školstva na juhu a jeho značnú maďarizáciu, čo je nonsens, pán minister. Pretože už Parížska mierová konferencia sa tým zaoberala a povedala, že za prvú republiku bolo neuveriteľne a enormne pomaďarčené južné Slovensko, že etnickí Slováci v Maďarsku boli takisto maďarizovaní. A práve preto bola povolená jej výmena obyvateľstva. A práve preto ju aj spojenci schvaľovali. A práve preto boli aj Benešove dekréty. Situácia sa, žiaľ, opakuje, pán minister, nás to mrzí, naozaj nie sme zameraní protimaďarsky, ani nemáme záujem, aby sme tu nejakým spôsobom rozoštvávali obyvateľstvo na zmiešaných územiach. Každý má dostať to, čo mu patrí. Pán minister, zásada bola za prvej republiky taká. Lebo ministerstvo riadi základné školstvo a financuje, teda metodicky ho riadi a zodpovedá aj za jeho úroveň. A financuje ho štát. A každý, pán minister, a je to aj v Maďarsku aj vo Francúzsku a aj inde, každý štát dozerá na to, aby študenti a žiaci vedeli predovšetkým a zvládali štátny jazyk. Preto aj dáva štát peniaze. Mám taký pocit, pán minister, a často, občas, nie občas, ale dosť často sa s ním vo svoje pedagogickej praxi stretávam, že na južnom Slovensku je to naopak. Že čím ďalej sa tá situácia nezlepšuje, so znalosťou slovenského jazyka u absolventov maďarských stredných a základných škôl, naopak, zhoršuje sa. Za štátne peniaze, za peniaze slovenských daňových poplatníkov si vyrábame etnickú menšinu a pestujeme etnickú výlučnosť, čo nám vadí, pán minister. Pretože, áno, za prvej republiky ak chceli starostovia mať svoje školy v jazyku národnostných menšín, tak si za ne platili sami. Štát im prispieval iba vtedy, ak sa chceli učiť v jazyku štátnom. Tak je to aj v iných krajinách. Vaša reforma v tomto smere bola taká, že to umožňuje. Ja viem, budú naši kolegovia z maďarskej koalície protestovať, ale takisto oni protestovali proti tomu, keď pani ministerka Slavkovská zrušila dvojjazyčné vysvedčenia, lepšie povedané, ich nezaviedla. Takisto sa tu iskrilo v tomto parlamente a pociťovali to ako veľkú krivdu. Aj naši občania, ktorí nežijú na zmiešaných územiach, pociťujú ako veľkú krivdu to, že žiaci na národnostne zmiešaných územiach dostávajú viac ako žiaci na ostatnom Slovensku. A ešte k tomu dostávajú aj za to z Budapešti, že sa zapíšu do maďarskej školy. Čo je ešte ich ďalší bonus, ktorý žiak na severe Slovenska nedostane. A tie peniaze tiež idú zo slovenských zdrojov, pretože plynú napríklad zo Slovnaftu alebo u iných z Budapešti sprivatizovaných podnikov, čo tiež politici maďarskej koalície umožnili takýto stav.

    Pán minister, práve preto bola ta moja poznámka, ktorá sa tak promptne objavila aj médiách, práve preto som jej venoval aj vo svojom vystúpení pozornosť, aby nedošlo k nejakým dezinterpretáciám.

    Pán minister, všetko teda nasvedčuje tomu, že reformy sú potrebné. A my si myslíme, možno na rozdiel od nášho opozičného partnera Smeru, že sú, žiaľ, aj ťažko zrušiteľné. A práve preto ich dôsledky budú oveľa ťažšie. A práve preto za ich nie celkom dobre zvládnutie niekto musí niesť zodpovednosť. A tú zodpovednosť nesie minister. Takže nehnevajte sa, naozaj mne je pravicová politika sympatická, aj pravicové myslenie, ale budem hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jaduš, ako jediný sa prihlásil. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ja na rozdiel od svojho kolegu pána Cupera nebudem hovoriť o vysokom školstve. Budem hovoriť o tom, čo už je prijaté, čo sa už realizuje v praxi. Ak má byť základným cieľom reformy školstva zvýšenie kvality vzdelávacieho a výchovného procesu, treba skutočne povedať narovinu, že to tak nie je, pretože to, čo sa deje dnes v školstve, a ja som otcom detí, ktoré, jedno chodí do základnej školy, druhé do školy materskej, a môžem konštatovať na vlastnej skúsenosti, že sa znížila dostupnosť materských a základných škôl, čo určite nikoho neteší, a tým, že dnes v triedach základných škôl namiesto toho vysnívaného cieľa 15 - 18 detí máme dnes 30 - 32 detí, mi snáď nikto nechce povedať, že týmto spôsobom sa bude zvyšovať kvalita vzdelávacieho procesu. Ja som otec dieťaťa, ktoré podstúpilo zlúčenie dvoch tried do jednej. A viem, čo to znamená, a vidím to na výsledkoch v škole a na celom tom vzdelávacom procese. A čo som chcel povedať celkom na záver, bolo by čestné aj zo strany pána ministra, ale aj zo strany KDH a celej vlády povedať, že prvotným cieľom školskej reformy nebola kvalita, ale záujem vtesnať sa do finančných mantinelov reštriktívneho rozpočtu, ktorý určila vláda Slovenskej republiky, ktorý jednoducho nepustí. Pretože na školstvo, na zdravotníctvo, na sociálny systém jednoducho nie sú finančné prostriedky. Toto je ten dôvod, prečo takúto reformu musíme podstupovať a prečo sú dnes ľudia naštvaní a v študenti v uliciach.

  • Pán poslanec Madej. Posledná sa pripraví pani poslankyňa Majdová do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojil do diskusie v rámci tejto mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ja osobne si myslím, že dôvodov, tak ako už bolo povedané, na odvolanie ministra školstva Martina Fronca, je naozaj veľa. Vážený pán minister, osobne si myslím, že chyby robíte a bojujete až veľmi na všetkých troch frontoch, ktoré máte v rámci svojho rezortu. Chyby sa stali v rámci základných škôl, stredných škôl a tak aj vysokých škôl. Čo sa týka základných škôl, čo je dobré, mali sa zvyšovať platy učiteľom, ale v rámci fiškálnej decentralizácie sa nevytvorili dostatočné možnosti na to, aby mestá a obce, ktoré sú zodpovedné, na realizáciu tohto zákona mali dostatok finančných zdrojov na jeho realizáciu. Ja sa pýtam, to postihne najmä malé obce, ak naozaj prijmeme zákon, ktorý umožní zákonný nárok učiteľom na vyššie platy, tak prečo zo strany štátu nie je poskytnutá dostatočná pomoc na to, aby to obce a mestá zvládli. Osobne si myslím, že nepomáha rezortu ani prílišná ideologizácia, keď v tomto parlamente ste presadzovali povinnú, hoci len povinne voliteľnú, ale predsa fakticky povinnú výučbu náboženstva vo všetkých ročníkoch na základných školách.

    Čo sa týka stredných škôl, tak už boli dávno spomenuté tie sfušované maturity, ako sa to už obligátne hovorí. Veľmi dobre viete, ako sme všetci nesúhlasili s tým, ako sa povrchne a unáhlene, pán minister, zavádzajú tieto maturity v rámci vášho rezortu, zavádza tento systém. Robilo sa naozaj, čo sa dalo, vďaka patrí aj pánovi predrečníkovi pánovi docentovi Cuperovi. Ústavný súd však navrhovateľom v tejto veci nevyhovel. Stoj čo stoj však, za každú cenu ste, pán minister, chceli zaviesť veľmi rýchlo a nepripravene nový systém, aj keď sa to potvrdilo, že jeho príprava nie je dobrá. To, čo sa tvrdilo predtým, sa, žiaľ, naozaj hovorím úprimne, žiaľ, potvrdilo aj pri samotnej realizácii maturít. Pán minister, vašimi rozhodnutiami, aj tými a tými následnými ste obmedzili na právach 2 700 študentov, 2 700 mladých ľudí. Tí, ktorí sa mali skôr pripravovať na ďalšie pokračovanie štúdia, na ďalšie skúšky, ďalšie maturitné skúšky a mali sa pripravovať na prijímacie skúšky na vysoké školy, tak tí sa museli zaoberať zbabranými maturitami a opakovaním toho, čo sa stalo v rámci chyby vo vašom rezorte. Nepripravenosť maturít tak, ako už bolo spomenuté, nebola iba v matematike, v testoch z matematiky, ja osobne som chodil tiež po stredných školách a môžem povedať, že mne hlásili učitelia chyby tak v textoch z jazykov, a to v angličtine, v nemčine a počul som že chyby boli aj vo francúzštine. Musíte uznať, že nielen jedna, síce kardinálna chyba, ale aj ďalšie nadväzujúce, z iných predmetov, preukazujú to, že vaše kroky neboli premyslené, že boli unáhlené. Systém nebol zavedený dobre. Za to vy, pán minister, nesiete objektívnu zodpovednosť.

    My sme mali už aj v čase, keď sa chyba stala, a to si myslím, že je ďalší dôvod, tá arogancia moci, ktorá nasledovala potom, možno iné riešenie. Ponúkali sa iné možnosti. Dokonca jedna možnosť, neopakovať písomné testy maturít, s tým, že by sa na tento rok maturity z matematiky, písomné, akceptovať v rámci určitej novelizácie vyhlášky, veľmi rýchlej, samozrejme, v zmysle toho, právne by sa to dalo vyriešiť, by sa nemuseli vykonať. Žiaľ, tvrdohlavo nástojčivo boli obmedzení študenti na právach a ja osobne som veľmi zvedavý, keď prídu nároky, žiadosti na prerokovanie predbežného nároku s vaším ministerstvom, na náhradu škody. V rámci škody je to aj primerané zadosťučinenie za spôsobenú ujmu a nemajetkovú ujmu na právach, ako sa ministerstvo postaví, keď niektorí študenti a už som počul, že budú žalovať, v prípade, samozrejme, vášho nesúhlasu, budú žalovať ministerstvo o náhradu škody za túto ujmu spôsobenú vaším nesprávnym úradným postupom. A nezákonným, podľa mňa aj následne nezákonným rozhodnutím. Som veľmi zvedavý, ale jedno, čo ma mrzí, že pri súčasnom súdnictve, aké máme, neviem, či môžeme predpokladať, že ešte v rámci tohto volebného obdobia rozhodnutie súdu príde do skončenia tohto volebného obdobia. Bolo by veľmi zaujímavé, keby sme mali aspoň jeden prípade, keď študent poškodený na právach takým hrubým spôsobom, aký bol pri súčasných maturitách, či bude odškodnený. Naozaj ma to veľmi zaujíma.

    V tretej oblasti, ktorú som už podotkol, je to oblasť vysokých škôl. Pán minister, dva a pol roka, už to budú skoro tri roky, traumatizujete slovenskú spoločnosť, slovenskú verejnosť so spoplatnením vysokoškolského štúdia. Pán minister, spomeňme si, alebo skúsme si to vypočítať, koľký je to návrh zákona o študentských pôžičkách? Dvakrát to zastalo na vláde, raz to zamietol parlament, na štvrtýkrát to prišlo zas. Je to štvrtý a pevne verím, že neúspešný a štvrtý, zlý, nekvalitný, nesystémový návrh zákona, ktorý ste do parlamentu predložili. O to viac môžem tvrdiť, že na štvrtýkrát už dva a pol roka je táto spoločnosť traumatizovaná spoplatnením vysokoškolského štúdia. Navrhujete sociálny systém v rámci tohto zákona, ktorý, si dovolím naozaj tvrdiť, že je len nálepkou na oči tým pravicovým hrubým demagogickým tvrdeniam, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia sa nedotkne, negatívne nedotkne slovenských rodín. Mladí ľudia najmä z nízkopríjmových a zo strednopríjmových vrstiev vaším návrhom zákona, pán minister, budú týmto negatívne dotknuté. Obmedzíte prístup k vzdelaniu a keďže to navrhujete už štvrtýkrát, aj za toto ste plne zodpovedný. Aj za to, že ste si svoje chyby priznali už trikrát, pevne verím, že parlament neprijme zákon na štvrtýkrát, ktorý je rovnako veľmi zle pripravený. V rámci tohto zákona okrem toho, že obmedzujete na právach iných, zavádzate nesystémovo ďalšiu inštitúciu, akýsi pôžičkový fond pre študentov, pričom už máme existujúci študentský pôžičkový fond. Pýtam sa sám, či náhodou neplánujete tak trochu plytvať prostriedkami štátneho rozpočtu a verejnými financiami, keď už tu existuje inštitúcia, ktorá dobre a efektívne nakladá s peniazmi, ktoré sú určené pre študentov. Ďalšia systémová chyba, pán minister, ktorej sa vy osobne dopúšťate a ktorá bude stáť štát aj veľké milióny korún.

    Čo najviac ma mrzí, a teraz poviem, úprimne mrzí, lebo to je jedna aj tak trošku ľudská vec, že s tým návrhom zákona vy sám osobne nesúhlasíte. S jednou jeho časťou. Už niekoľkokrát ste to prejavili, že financovanie súkromných vysokých škôl je vec, ktorú ste do zákona museli akceptovať. Pán minister, ale ja to zopakujem znovu, ako poverený riadením ministerstva školstva beriete všetku zodpovednosť za to, aké návrhy zákonov od vás idú na vládu, a ďalej, aké budú schválené v Národnej rade Slovenskej republiky. O to viac by sa mal minister na takomto poste správať svojprávnejšie a návrhy, ktoré predkladá a ktoré idú z určitých lobistických skupín, by nemal do návrhu zákona akceptovať, pokiaľ s nimi, samozrejme, nesúhlasí. Vy zavádzate, respektíve ste neodolali týmto tlakom a súhlasili ste s tým, aby súkromné vysoké školy boli financované zo štátneho rozpočtu. Ja môžem povedať, naozaj, to sú teda naozaj dobré pravicové myšlienky, ak tu zavádzame skupinu podnikateľov, ktorá bude podnikať s prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoré bude mať na sto percent zaistené, a nebude mať starosť o každodenné prežitie na rozdiel od podnikateľov, iných. Preto si myslím, že aj niektoré časti, a preto aj odôvodňujem svoje vystúpenie spred niekoľkých týždňov, že som presvedčený, že niektoré časti tohto zákona vám nepísali na ministerstve školstva, písali ich skôr na ministerstve financií a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Vy ako minister školstva ste aj za tieto veci, všetky, ktoré predkladáte, hoci aj so svojou vnútornou výhradou, respektíve výhradou svedomia, ste za ne zodpovedný, či chcete, alebo nie.

    Vážený pán minister, tak ako som spomínal, problémy v základných školách, problémy na stredných školách a problémy v oblasti vysokých škôl, musím uznať, že to je naozaj umenie, vytvoriť si všetky tri problémové oblasti a problémy namiesto toho, aby sa v nich riešili, sa v nich problémy za fungovania vášho rezortu skôr vytvárajú.

    Dúfam, že toto vystúpenie neberiete osobne, pretože v prostredí, v ktorom sme, je potrebné si argumenty vypočuť. Ale, musím vás upozorniť, pán minister, na jednu vec. Čokoľvek, čo sa vo vašom ministerstve udeje, vy za to nesiete objektívnu zodpovednosť. Nie vy píšete maturitné testy, nie vy ste dostali do zákonov veci, ktoré sú naozaj nelogické a absurdné, ale ste to vy, ktorý zavádzate systém tak maturít, tak financovania školstva, a ste to vy, kto predkladá návrh zákona, kto odôvodňuje návrh zákona o študentských pôžičkách. Vy musíte byť s týmito návrhmi maximálne uzrozumený a musíte zaviesť systém, ktorý nezlyhá. Za to ste vy zodpovedný a nesiete objektívnu zodpovednosť. Nielen za svoje zlyhanie, vlastné, ale za zlyhanie všetkých, ktorí pod vami alebo s vami pracujú. O to viac, pán minister, musíte vy niesť zodpovednosť za hrubé chyby, ktoré sa stali ako dôsledok istej tvrdohlavosti, nezmyselnej tvrdohlavosti presadzovať nepripravené zmeny, ktoré však v žiadnom prípade nemožno považovať za reformy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedeného som aj ja toho názoru, že sú dané dôvody na odvolanie pána ministra školstva Martina Fronca, a verím, že aj väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh podporí. Ďakujem pekne.

  • Posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová.

  • Vážený pán premiér, vážený pán predseda Národnej rady, ctená snemovňa, so záujmom som si prečítala dôvodovú správu k návrhu na vyslovenie nedôvery ministra školstva Martina Fronca. Ak je pravda, že toto odôvodnenie písal niekto, kto je členom parlamentného výboru pre vzdelanie, tak potom si musím položiť otázku, trpí snáď autor tohto odôvodnenia krátkodobou stratou pamäti, alebo zámerne klame. Pretože čo iné sa mám spýtať, ak si prečítam v odôvodnení, že minister školstva za posledné tri roky nevenoval dostatočnú pozornosť verejným školám, že neurobil nič v oblasti obsahovej reformy školstva či v oblasti športu, prípadne že neurobil nič pre zlepšenie podmienok vedy a výskumu. Pýtam sa autorov odôvodnenia, či už skutočne zabudli na to, že ani nie pred dvoma mesiacmi táto snemovňa schválila zákon o vede 142 hlasmi zo 144 prítomných. Skutočne ste už zabudli, že práve pred rokom to nebol nikto iný ako minister Fronc, kto sa na vláde aj na koaličných rokovaniach veľmi tvrdo zasadzoval o to, aby sa prostriedky v štátnom rozpočte na školstvo zvýšili o 2,4 miliardy korún? A skutočne ste už zabudli aj na to, že len pred niekoľkými týždňami táto snemovňa schválila novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme? Do tohto zákona alebo do tohto návrhu zákona presadil minister Fronc nový systém odmeňovania učiteľov základných a stredných škôl. Tento návrh si v čase svojho prijatia tiež našiel svojich kritikov, ale pretože vyčítali ministrovi, že výrazne zvyšuje platy mladým učiteľom, a na tých, v úvodzovkách, „starých a skúsených“ zabúda, ale napriek tomu, že ja si vážim prácu všetkých učiteľov bez ohľadu na vek a skúsenosti, všetci vieme o tom, že problémom regionálneho školstva nie je to, že by nám z neho odchádzali starí a skúsení učitelia, ale problémom je, že nám doňho neprichádzajú noví, talentovaní, tí ktorí majú chuť do praxe uviesť obsahovú reformu školstva a celkovú modernizáciu školstva.

    Je pekné chcieť urobiť obsahovú reformu školstva alebo prijať zákon, ktorý túto obsahovú reformu umožní, ale na druhej strane takáto reforma je nám nanič alebo zákon o obsahovej reforme je nám nanič, ak v praxi nemáme mladých, šikovných ľudí, ktorí sú ochotní túto reformu a túto obsahovú reformu zrealizovať. Ja sa teda pýtam, páni poslanci a dámy poslankyne, chcete umožniť predloženie takéhoto zákona do parlamentu? Alebo nie.

    Navrhovatelia ďalej ministrovi vyčítajú zavedenie normatívov do financovania regionálneho školstva. No, dámy a páni, dnes predstavitelia samosprávy volajú po tom, aby sa takýto systém financovania zaviedol aj do iných oblastí prenesenej štátnej správy, pretože zistili, že takýto systém je oveľa spravodlivejší a prehľadnejší.

    Posledná vec, ktorej sa chcem vo svojom vystúpení venovať, je v týchto dňoch prerokúvaný alebo ešte len bude prerokúvaný návrh zákona o študentských pôžičkách. Predkladatelia návrhu na vyslovenie nedôvery kritizujú ministra Fronca za to, že k návrhu zákona bolo podaných okolo sto pozmeňujúcich návrhov. Prepáčte, dámy a páni, ale koľkože to pozmeňujúcich návrhov bolo podaných pri prerokúvaní zdravotníckych zákonov? Bolo ich 400 alebo viac. A koľko ich bolo podaných pri prerokúvaní iných zákonov. Veď právo podať pozmeňujúci návrh k akémukoľvek návrhu zákona je základným právom poslanca Národnej rady, podľa môjho názoru. A teda sa pýtam, dámy a páni, to si chcete obmedziť svoje základné právo? Alebo toto má byť argument, že zákon je zlý, pretože k nemu bolo podané množstvo pozmeňujúcich návrhov. Veď to mi pripadá tak, že chcete do tejto snemovne zaviesť nejaký nový mechanizmus schvaľovania zákonov, keď vám predstaviteľ vlády nadiktuje, ako má zákon vyzerať, a vy to už len bez pripomienok schválite. To, dúfam, nie je zámerom.

    Všimla som si, že predkladatelia návrhu na vyslovenie nedôvery prestali argumentovať v súvislosti so zákonom o študentských pôžičkách tým, respektíve stále argumentujú tým, že zákon o študentských pôžičkách znevýhodní strednú vrstvu obyvateľstva. Takže po prvé, som rada, že sa prestalo používať to, že zákon má znevýhodniť sociálne slabšiu vrstvu, pretože odporcovia reformy zrejme pochopili, že tadeto cesta nevedie, pretože systém, ktorý zavádza maximálne sociálne štipendiá, vyššie zhruba o 4 000 korún, ako sú tie dnešné, jednoducho nemôže byť pre sociálne odkázaných občanov nevýhodný.

    Po druhé, vo svojom vystúpení k prvému čítaniu zákona o študentských pôžičkách som hovorila o tom, že za strednú vrstvu pokladám tých ľudí, ktorých čistý mesačný príjem na rodinu sa pohybuje niekde medzi 17 000 až 30 000 korún mesačne. A poukázala som aj na to, že študenti z takýchto rodín, samozrejme, v závislosti od počtu členov rodiny, v závislosti od počtu vysokoškolských študentov v rodine a aj v závislosti od vzdialenosti miesta bydliska od školy, môžu získať sociálne štipendium. Pred pár dňami som sa však dozvedela jednu novú skutočnosť, ktorá je podľa mňa veľmi zaujímavá. Niektorý z kolegov v tejto snemovni si pozorne preštudoval tabuľku sociálnych štipendií a zistil, že on ako poslanec Národnej rady so svojím platom, s tým, že má nezamestnanú manželku a tri deti na vysokej škole, bude mať nárok, respektíve jeho deti budú mať nárok na sociálne štipendium vo výške 250 korún. Tak toto ja naozaj nepovažujem za znevýhodnenie strednej triedy. Okrem toho, možno mi poviete, že dobre, ale rodičia, ktorých príjem je 17 000 korún mesačne, majú jedno jediné dieťa, nebudú mať nárok na sociálne štipendium. No, možno nie, ale v každom prípade takéto dieťa bude mať šancu získať motivačné štipendium alebo prospechové štipendium a sami viete, že dnes takýto študent nemá nárok na sociálne štipendium, ale zároveň nemá ani len teoretickú možnosť získať akékoľvek iné štipendium, pretože iný systém štipendií, ako sú tie sociálne, vo výške 2 000 korún, neexistuje. Pre osvieženie vašej pamäti, dámy a páni, vám si dovolím pripomenúť kroky, ktoré minister Fronc počas troch rokov pôsobenia v rezorte presadil. Minister školstva zaviedol spravodlivejšie financovanie regionálneho školstva cez normatívy. Presadil nový, motivujúcejší systém odmeňovania učiteľov základných a stredných škôl. Presadil nový zákon o financovaní vedy a výskumu. Podarilo sa mu tiež spustiť systém nových a spravodlivejších maturít, pripravil a predložil do parlamentu zákon o študentských pôžičkách. Takto pred rokom presadil navýšenie rozpočtových prostriedkov pre regionálne školstvo o 2,4 miliardy korún. A pripravil aj návrh zákona o športe a tiež návrh zákona o vzdelávaní, ktoré je pripravený predložiť do tohto parlamentu. Všetky tieto návrhy a všetky tieto kroky majú podľa môjho názoru jednu úprimnú snahu, zaviesť do oblasti školstva, aj športu, aj vedy spravodlivosť a poriadok. Ako včera poznamenal autor jedného článku v jedných nemenovaných novinách, Martin Fronc sa podujal na dokončenie nežnej revolúcie v školstve. A táto snaha o dokončenie nežnej revolúcie narazila na odpor aj v tomto parlamente, ale našla aj svojich priaznivcov v radoch množstva ľudí. Médiá dennodenne prinášajú veľkými titulkami správu o tom, koľko odporcov má táto reforma a už menej pompézne a menej nahlas informujú o tom, že prichádza dennodenne ministrovi aj množstvo povzbudivých pripomienok a teda stanovísk, ktoré ho podporujú. Preto si dovolím mierne nahradiť úlohu médií a chcem vám oznámiť alebo chcem vás oboznámiť s tým, že v posledných dňoch podporu ministrovi Fronca a jeho reforme, vysokoškolskej, vyjadrili študentské časti akademických senátov Fakulty farmácie, Fakulty manažmentu, Fakulty matematiky a fyziky Univerzity Komenského, tiež študenti z ružomberskej univerzity a mnoho, mnoho ďalších. Jedno stanovisko, ktoré ja pokladám za veľmi výpovedné a veľmi dôležité, z toho vám chcem odcitovať, je to stanovisko výkonného výboru Slovenskej rady rodičovských združení. Výkonný výbor Slovenskej rady rodičovských združení ako zástupca rodičovských združení v počte 1,5 milióna rodičov, opakujem, 1,5 milióna rodičov, ktorému záleží, aby deti boli vychovávané a vzdelávané v intenciách Národného programu výchovy a vzdelávania, na základe získaných informácií vyjadruje svoje presvedčenie, že minister školstva Martin Fronc má zotrvať vo svojej funkcii, lebo nesie morálnu zodpovednosť za doriešenie reformy školstva Slovenskej republiky, za predloženie nového školského zákona a za využívanie i rozvoj vzťahov s inštitúciami, ktoré zastupujú rodičov, pedagógov a študentov. Výkonný výbor Slovenskej rady rodičovských združení ďalej hovorí o tom, že vidia veľké riziko v zmene na poste ministra školstva, pretože podľa nich - a ja s nimi súhlasím -, každý človek, ktorý by sa stal v tejto chvíli novým ministrom, potrebuje na svoju tvorivú prácu čas, aby ju úspešne v praxi realizoval, a podľa nich by niečo takéto mohlo ohroziť všetky reformy v školstve.

    Dámy a páni, nebudem vás ďalej zdržiavať, ale chcem sa vás opýtať, povedzte mi, kedy, povedzte mi jediný príklad kedy 1,5 milióna občanov vyjadrilo podporné stanovisko ktorémukoľvek ministrovi ktorejkoľvek slovenskej vlády.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ja myslím, že takýto príklad v slovenskej histórii neexistuje. Dámy a páni, ja vás vyzývam, aby ste dnes nezostali hluchí k hlasu 1,5 milióna obyvateľov a aby ste ministrovi školstva vyslovili dôveru. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami, pani poslankyňa Demeterová, faktickú. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Brestenská, Jarjabek, Mušková, Cuper, Bollová, Hopta, Jaduš, Tóthová, posledný pán poslanec Lintner. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Brestenská.

  • Vážená pani Majdová, vážim si, že ste vystúpili s podporou svojho ministra, a myslím si, že je to správne, ale napriek tomu, myslím si, že od školstva máte trošku ďalej. Ja beriem vaše mnohé návrhy alebo teda postrehy, ktoré sú možno emocionálne správne, ale obsahovo určite nie. Čo sa týka rozpočtu, môžem vám povedať, že v školskom výbore pán minister prišiel alebo dostal uznanie, že bol proti nízkemu rozpočtu v školstve, ale povedal A a nepovedal B. To B povedal výbor a povedala Brestenská, koľko treba navýšiť a koľko naozaj bojujeme za školstvo, a prosili sme pána ministra, aby bojoval vo vláde o tie peniaze!

    Čo hovoríte o zákone. Zákon, nepamätám, že by bol v tomto parlamente bol na tretí raz čo len jeden jediný zákon a na tretí raz bolo vyše 100 pozmeňovákov. Ani jeden tu taký nebol!. A je mi ľúto, ale práve týmto postupom, že pán minister nechodil a neargumentoval varianty, aby presvedčil ľudí na tretí raz, aby prijali jeho, akceptovali jeho pozmeňováky a ostatné pozmeňováky, tak, žiaľ, stratil dôveru a keď si myslíte, že stačí v školstve spravodlivosť a poriadok, ja si myslím, že treba kvalitu hlavne v školstve a potom príde spravodlivosť a poriadok.

    A nežná revolúcia, to je pekné v školstve, ale keď zoberiete Írsko a ďalšie krajiny, ktoré urobili kus zmeny v školstve, nerobili nežné revolúcie, robili radikálne, komplexné revolúcie vo vzdelávaní. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, pri všetkej úcte, s tou nežnou revolúciou ste to trošku prehnali, si myslím, lebo ešte dve takéto revolúcie a bude aj po revolucionároch, viete?

    No ale teraz celkom vážne. My si trošku nerozumieme. Nech by totižto pán minister spravil čokoľvek pozitívne, ako z pohľadu mnohých určite spravil, jednoducho by mal odstúpiť kvôli zbabraným maturitám, keď už kvôli ničomu inému. Tak to v každej spoločnosti, keď chcete, demokratickej, býva! Jednoducho, pán minister spravil organizačnú chybu a spravil ju o to viac, že verejnosť, poslanci, politici, keď chcete opoziční, to je jedno, ho upozorňovali na to, že takéto niečo sa môže stať. Pán minister napriek tomu všetkému išiel do tohto rizika, čiže musí za toto niesť zodpovednosť, to je logické! To nie je politický problém, to je podľa môjho názoru občiansko-spoločenský problém. A ten politický problém sa z toho robí len tu v parlamente, ja som to povedal niekoľkokrát, ako keby bolo nejakou slabosťou ministra odstúpiť. Ja si myslím, práve naopak. V tomto prípade je slabosťou ministra ostať. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Majdová, vy obhajujete zákon o študentských pôžičkách sociálnymi štipendiami. Ak by vám teda skutočne šlo, teda KDH, o sociálne štipendiá, mohli ste ich už zaviesť dávno, nebolo treba na to ani zákon a nebolo skutočne na to potrebné spoplatňovať vysokoškolské štúdium. Pretože ak tento zákon bude prijatý, tak vlastne školy budú mať oveľa, oveľa menší rozpočet, pretože návrh ráta s tým, že sa budú z rozpočtu platiť aj súkromné vysoké školy. Teda to, čo sa vyberie od študentov, bude len tento rozdiel zo štátneho rozpočtu sanovať, teda žiadne skvalitnenie vysokoškolského štúdia. Naviac, zruší sa dotácia na internát. To tiež odpočítajte zo sociálneho štipendia a ešte, sociálne štipendiá v plnej výške bude poberať skutočne veľmi mizivé percento študentov.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Majdová, vy ste sa vlastne zahrali na takú bohyňu spravodlivosti, keď ste dávali na jednu misku váh sociálne štipendiá a na druhú študentské pôžičky. Musím vás upozorniť, že, žiaľ, museli ste mať pritom zaviazané oči príliš hrubým šálom, absolútne nevidíte realitu. Vy tu argumentujete tým, že štipendiá pokryjú značnú časť strednej triedy. Tak dovoľte, aby som vám vysvetlil, ako je to s tou slovenskou strednou triedou, ktorú nazývame odborne „middle class“. Na Slovensku do strednej triedy by mali patriť robotnícka aristokracia a, samozrejme, biele goliere. Môžem vás ubezpečiť, že nie je ich viac ako 3,8 %, ani o mak viac. Ak toto pokladáte za zákon, ktorý má spravodlivo riešiť na Slovensku sociálnu situáciu niektorých študentov alebo lepšie povedané 90 % študentov, ktorí študujú na vysokých školách, tak to nie je najšťastnejšia obhajoba, pretože ja sa naozaj rozprávam s tými študentmi občas a oni pochádzajú z tých chudobnejších oblastí. Naozaj, z tých troch skupín, ktoré učím, sú len dvaja, ktorí si dovolia chodiť autami do školy, ostatní sú väčšinou z dedín, kde sú väčšinou nezamestnané rodiny. Sú to nadaní študenti, prečo by nemali oni mať možnosť študovať? Na Standfordovej univerzite štát nadaným študentom zaplatí - alebo lepšie povedané univerzita -, celé školné. A vy ich chcete obrať aj o to, alebo lepšie povedané, nechať im, aby si zobrali pôžičky, ktoré budú musieť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Majdová, keby som bola pán Mikloško, tak by som sa po vašom vystúpení spýtala, aká dlhá je vaša pedagogická prax, keď tak zanietene a odborne sa snažíte rozprávať o problémoch školstva. Ale to je len tak na odľahčenie. Pekne ste vymenovali všetky plusy, ktoré vykazuje pán minister za dobu pôsobenia na svojom poste, ale všetky sa týkali úprav v toku či rozdeľovaní peňazí. Neodvážim sa hovoriť o dôvodoch. Väčšina tu vystupujúcich však vytýkala pánu ministrovi niečo úplne iné. Aby som vám to pripomenula, v školách chýba odborná literatúra, ale hlavne výchova a vzdelávanie nemá obsah, nemá novú kvalitu. Toto si myslíme, že mal byť predmet reformy. Ďakujem.

  • Ja by som chcel reagovať troma poznámkami na svoju kolegyňu pani poslankyňu Majdovú. Predovšetkým chcem povedať, že tie poukazy, ktoré boli zavedené na žiaka, si myslím, nie sú príliš pozitívne v tom ponímaní, že niektoré školy majú dostatok finančných prostriedkov, niektoré, malé na obciach zanikajú z nedostatku finančných prostriedkov. Mnohí riaditelia škôl, najmä stredných odborných učilíšť sa zmenili na náborových pracovníkov, aby získavali žiakov za každú cenu.

    Po druhé, vaša poznámka, už reagoval, pán kolega Cuper, o nežnej revolúcii. Keď hovorím o nežnej revolúcii a o jej cieľoch, tak jedným z cieľov bola aj odluka cirkvi od štátu. K tomuto sa už akosi, kresťanskí demokrati, nehlásite.

    A tretia poznámka, hovorili ste o tom, že pána ministra podporuje ZRPŠ, ktoré hovorí v mene 1,5 miliónov občanov alebo rodičov. Chcem povedať, aby ste to upresnili, menej, 1 499 999, lebo ja sa k tomu nehlásim a som tiež rodič. Chcem len takúto poznámku. Viete, aj ÚV KSS niekedy hovorilo, do roku 1989 v mene celého národa a tiež padol. Čiže to nie je práve najlepší príklad, keď niekto hovorí, že hovorí v mene 1,5 milióna občanov, len tí občania, v mene ktorých hovoríte, o tom ani nevedia, ani netušia, že hovoríte v ich mene. Čiže bol by som rád, aby takéto poznámky v budúcnosti, podľa možnosti, alebo príklady ste nepoužívali, lebo je tu dosť rodičov, ktorí hovoria, že pán minister možno by mal naozaj zvážiť svoje odstúpenie. Ďakujem.

  • Ja už som dnes veľa hovoril, ale pani poslankyňa, pri všetkej úcte k vám, o nežnej revolúcii by ste mali menej čítať a viac sa obracať na ešte žijúcich veteránov, ktorí by vám ozrejmili ciele nežnej revolúcie, a, skutočne, kedykoľvek ma o to požiadate, som vám k dispozícii. A ten 1,5 milióna podporujúcich voličov, to je 1,5 milióna...

  • Prosím, keby ste nechali dohovoriť pána poslanca.

  • Tých 1,5 milióna podporujúcich rodičov, to je 1,5 milióna voličov, v budúcich voľbách to odhadujem na 35 až 40 %, pani poslankyňa, viete, ako ťažko sa ide do vlády s takým mohutným voličským potenciálom?

  • Beží vám čas, pani poslankyňa. Ja už nedám nový čas. Poďme, poďme, pracujme!

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Pani poslankyňa, vaša obhajoba so zvýšením financií na regionálne školstvo neobstojí. To bola zásluha poslancov Národnej rady. Ďalej výpočet činností. Bolo by veľmi smutné, keby pán minister za dva a pol roka absolútne vo funkcii nič neurobil, veď predsa bral plat a musel aj nejakú aktivitu vyvinúť. A nakoniec, podstata celého problému je skutočne v tom, že nenaslúchal petícii, ktorú podpísal veľký počet mladých ľudí, vyše 7 000 mladých ľudí sa naňho obrátilo, vrátane verejnosti, ktorá upozorňovala, že zavedenie maturít je nielen nemorálne, ale nepripravené a budú problémy, a napriek tomu tvrdohlavo išiel za svojím cieľom a skutočne spôsobil traumu nielen mladým ľuďom, ale ich rodičom, nehovoriac o morálnej škode. Čo si tí mladí ľudia o tejto našej spoločnosti budú myslieť?

  • Ďakujem pekne, no, vážená pani poslankyňa, ja som si myslel, že už ma dnes nič nevyvedie z miery viac ako prehra slovenských hokejistov, no musím vám povedať, že sa vám to podarilo teraz, skutočne, ste lepšia ako celé mužstvo Kanady, pretože, nehnevajte sa, hovoriť o tom, že 400 pripomienok je znakom demokracie a nie znakom nekvalitnej práce ministerstva a nekvalitnej prípravy celého zákona, tak to, nehnevajte sa, to je asi výsmech nás všetkých, ale úplný vrchol je povedať to, že jeden a pol milióna rodičov v tejto republike si želá, aby pán minister ďalej riadil rezort školstva, aby ich deti platili školné. Oni nie sú za to, aby ostal pán minister, oni sa, naopak, pýtajú vás všetkých, vážení kresťanskí demokrati, z čoho máme platiť školné, z čoho máme platiť internáty, z čoho máme platiť deťom stravu? Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa hovorili ste všelijaké argumenty, ale dosť veľkú časť ste venovali zákonom o študentských pôžičkách. A musím povedať, že mňa to prekvapuje, lebo som si myslela, že budete argumentovať vecami, ktoré už pán minister dokončil a presadil, a skrátka, nechcem byť zlým prorokom, ale, žiaľ, to vyzerá, že ani na tento pokus to nebude s tou reformou až také ružové, už tu bol trikrát a nepodarilo sa mu to a myslím si, že všetci poznáme politický cyklus a jednoducho, žiaľ, keď tvrdíte, že toto je fundamentálna vec, že to je fundament reformy, tak fundamentálnu vec z tejto reformy, ktorú minister pripravil, nevie presadiť. To je o sile, schopnosti presadiť veci a už sme na konci toho obdobia, keď sa reformy presadzovať dajú, takže ja neviem, prečo ste argumentovali niečím, čo ešte nie je presadené, naozaj to neviem pochopiť.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, hovorili ste, aby sme nerezignovali na pripomienky, alebo pozmeňujúce návrhy v parlamente, len viete, presne dôkaz toho zákona, ktorý ste spomenuli, je dôkaz o tej nekomunikácii ministra v rezorte školstva. Lebo tam sú pripomienky a pozmeňováky koaličných poslancov, ktorí sa jednoducho nedostali, pretože viete, tvorilo sa to a tvorí sa to tak, že to tvorí pán minister s riaditeľom sekcie, ktorý je tamto na balkóne, s pánom Mederlym, nemohol ani pán štátny tajomník Szighety dať pripomienky, ani náš štátny tajomník. Béla Bugár si to riešil po svojej linke a my ostatní teda vo výbore pre vzdelanie. To je jedna pripomienka, je to o nekomunikácii ministra v rezorte školstva. A potom, prepáčte, to na konci, tých 1,5 milióna rodičov, to ma tak urazilo, že už si neviem predstaviť väčšiu urážku. Kde boli rodičovské združenia, ktoré prijali toto uznesenie, kde sa uskutočňovali? Viete, pripomína mi to rok 89, keď študenti boli v uliciach, a ešte som čítal postoj šéfa odborov, ktorý v mene miliónovej armády odborárov hovoril o tom, že sa tu narúša socialistický režim.

  • Mohutný potlesk.

  • Pani poslankyňa Majdová v reakcii na faktické poznámky. Poprosím, kľud v rokovacej sále.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Nebudem reagovať na všetky, iba na niektorých. Pani poslankyňa Brestenská, ak hovoríte, že vy osobne ste vybavili 2,4 miliardy v rozpočte, navýšenie, tak nehovoríte pravdu. A pani poslankyňa, ak hovoríte, že minister Fronc je mojím ministrom, tak vás upozorňujem, že minister Fronc nie je mojím ministrom, ani ministrom KDH, minister Fronc je ministrom vládnej koalície, teda aj ministrom ANO.

    Pani poslankyňa Angyalová, ja som hovorila aj o dokončených veciach, o zákone o vede, o zavedení normatívov a o mnohých iných veciach, pán poslanec Lintner, hovoríte, že sto pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona je znakom nekomunikácie, nuž potom sa pýtam: A tých štyristo pozmeňujúcich návrhov zdravotníckych zákonov, to bolo čo, to bol príklad komunikácie? Pán poslanec Kolesár, vôbec ma nemrzí, že som vás vyviedla z miery.

  • Vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, o slovo požiadal minister školstva pán Martin Fronc, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vnímam, že je čas slov a čas činov, vo svojej práci ministra som možno menej používal čas slov a viacej čas činov, o ktorých som v prvom rade presvedčený, že sú potrebné a užitočné pre rezort, za ktorý zodpovedám. Pre žiakov, pre študentov a pre ich rodičov i pre učiteľov. Ale váš návrh na odvolanie ma vyzýva k času slov, slov, ktoré budú vychádzať z činov, ktoré som robil a ktorými som napĺňal prácu ministra. Ale skôr, ako budem vôbec hovoriť o mojej dvaapolročnej práci, musím odmietnuť predložený návrh najmä vo viacerých bodoch. Viete, argumenty typu, že nie som schopný organizovať prácu alebo komunikovať s predstaviteľmi inej koncepcie, či dokonca že za sedem rokov pôsobenia v rezorte sa ňom nevyznám, pán poslanec, na to nemienim strácať čas a slová, prepáčte, ale ja pokladám Národnú radu za príliš vážnu inštitúciu, aby som viedol v nej takúto trápnu polemiku. Keď som nastúpil na úrad ministra školstva, mal som víziu o tom, čo treba spraviť, aby naše školstvo bolo efektívne, kvalitné a aby sa aj škola stala príťažlivou inštitúciou, kde nebude len učenie, ale aj potešenie pre deti a vôbec pre celú školskú komunitu včítane rodičov, vychovávateľov a ďalších. A mal som a mám aj jasnú víziu, ako to dosiahnuť. Nakoniec, ideovo táto vízia bola aj premietnutá do programového vyhlásenia vlády. A dnes po dvaapol roku pôsobenia vo funkcii, hoci ma niektorí z vás chcú odvolávať, môžem s pokojným svedomím povedať, že tri štvrtiny z programového vyhlásenia vlády týkajúcej sa častí, ktoré patria do môjho rezortu, som splnil. Často sa - môžete sa pozrieť do minulosti -, z iných vlád ministrom nepodarí naplniť za celé štvorročné obdobie ani polovicu programu, ale poďme k faktom. Často sa hovorí, že sa venujem len vysokému školstvu. No najviac svojho času a najviac energie som venoval práve regionálnemu školstvu, ale predsa keď sa o tom hovorí, o tom vysokom školstve, áno, rozbehol som zásadnú reformu vysokého školstva ešte ako štátny tajomník a bola pripravená aj schválená vízia vysokého školstva a keď sa pozriete na tú víziu nazvanú Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, dočítate sa v nej - a bolo to schválené -, aj o poplatkoch a na základe tejto koncepcie bol pripravený vysokoškolský zákon, ktorý bol prijatý v apríli v roku 2002. Keď hovoríte o nekomunikácii, sám som dvakrát vtedy obehol všetky vysoké školy, kde som diskutoval s celou akademickou obcou o citlivých problémoch týkajúcich sa práve tohto nového vysokoškolského zákona, ktorý vychádzal z Bolonskej deklarácie prijatej v roku 1999, ktorá je istým spôsobom programovým dokumentom pre vývoj vysokého školstva do roku 2010 nie na Slovensku, ale aj v celej Európe. A o hlavných výsledkoch doterajšieho priebehu tejto rozsiahlej časti reformy vysokého školstva som vlastne tu hovoril vo svojej správe v apríli minulého roka, preto len pár najnovších skutočností. Aj o tom, ako sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády. V práve prebiehajúcom akademickom roku prišlo k najväčšiemu medzirezortnému nárastu počtu študentov vysokých škôl a prvýkrát sme presiahli v histórii hranicu 150 000, po prvýkrát, by som chcel zdôrazniť, po prvýkrát v histórii prekročil počet novo nastúpených študentov na vysoké školy 50-percentnú hranicu. Inými slovami, každý druhý 19-ročný Slovák vlastne nastúpil na vysokú školu. Ak hovoríte o kvalite. Ja často počúvam o kvalite a nikto z vás obyčajne nepovie, čo to je, ako to treba spraviť. A urobili sme jeden významný krok aj v rámci tejto reformy. Panie poslankyne, páni poslanci, viete čo, možno sa vám nepáči mnohým, ako funguje akreditačná komisia, ale za dva roky urobila veľký kus práce, taký, že od 1. 9. 2005 naozaj prejdú všetky študijné programy akreditáciou. A je to o posúdení približne 2 500 študijných programov. Ja nepoznám krajinu, ktorá sa odvážila na takýto projekt. Jednoducho, väčšina to urobila oveľa jednoduchšie, preklopila existujúce študijné odbory a vyhlásila ich za nanovo akreditované. Keď sa tu hovorí o financovaní, tak si myslím, že za to obdobie, ktoré som vo funkcii, naozaj sa aj darí účinne zvyšovať finančné prostriedky nielen do regionálneho školstva, ale aj do vysokého školstva. Za päť posledných rokov sa financie pre vysoké školy zdvojnásobili. Keď sa hovorí o vysokoškolskej vede, tak v roku 2005 na vysokoškolskú vedu budeme dávať takmer miliardu korún a keď hovorím o dopadoch tohto zákona, tak by som rád zdôraznil, za rok 2004 pätnásť z dvadsiatich vysokých škôl skončilo s kladným hospodárskym výsledkom, a to keď sa započíta? I zdroje na obnovu ich majetku. Nezabúdajme, že v roku 2002 to boli len dve vysoké školy. Áno, a k tomuto výsledku prispel aj ten systém normatívneho financovania, ktorý sme zaviedli, ktorý dodržuje aj kvalitu a dodržuje aj náročnosť jednotlivých študijných programov, ako som spomínal, pán poslanec Jarjabek, sú niektoré študijné programy za 25 000 Sk na študenta a sú také, ktoré sú za viac ako 200 000 Sk. Skúsenosti práve získané z reformy financovania vysokého školstva boli základom pre reformu financovania regionálneho školstva a ktoré bolo treba uviesť do života v priebehu niekoľkých mesiacov. Základom vlastne tejto reformy boli prijaté dva zákony a boli prijaté tu v tejto Národnej rade v roku 2003 takmer konsenzom. Mimochodom, tým poslancom opozície, najmä zo strany Smer, ktorí ma dnes odvolávajú, a ako uvádzajú, aj preto, že materské školy prešli do kompetencie obcí, musím pri tejto príležitosti pripomenúť, že za tento návrh týchto zákonov hlasovali takmer jednomyseľne, ale vrátim sa k reforme financovania, viete, systém, ktorý tu existoval v regionálnom školstve pre financovanie do roku 2003, bol neprehľadný, neefektívny a veľmi tomu nepomohol ani zákon 506/2001, ktorý bol, dovolím si tvrdiť, že v praxi takmer neaplikovateľný, a preto bol prijatý nový zákon o financovaní, o normatívnom financovaní a z večera na ráno ministerstvo školstva prebralo do svojej kapitoly viac ako 30 miliárd korún, ktoré boli pred tým roztrúsené v 9 rôznych kapitolách. Ale zároveň sme prebrali aj zodpovednosť za rozpísanie týchto prostriedkov viac ako na 15 000 subjektov. Ja si myslím, že keď sa vôbec financovanie rozbehlo takýmto spôsobom, že to bol v skutočnosti neuveriteľný výsledok, ktorý sa nám podaril. Áno, samozrejme, pri každom zavádzaní takejto zmeny sa objavia na začiatku problémy a aj preto bolo nastavené v tom zákone trojročné prechodné obdobie, aby sa postupne tie problémy vyladili. Ale v súčasnosti, keď chodíte po školách, tak musíte počuť a vidieť, priamo od tých, že oceňujú tento systém financovania, že sú s ním spokojní, pretože je prehľadný, je spravodlivý, dáva jasné pravidlá, každý môže vedieť, kto, prečo a nakoľko získava finančné prostriedky. A ja osobne za najväčšie ohodnotenie tejto reformy považujem stanovisko ZMOS-u, teda tých, ktorých sa to bezprostredne týka, ktorí pred pár mesiacmi vyhlásili, že oceňujú tento spôsob financovania regionálneho školstva a radi by ho uvítali, keby boli aj iné oblasti financované takýmto spôsobom.

    No a paralelne, so zmenou financovania sa uskutočnila aj transformácia systému štátnej správy v školstve, ale ktorá sa začala už v predchádzajúcom volebnom období prijatím zákona č. 416. Rozhodujúca implementácia tejto časti však sa udiala za môjho pôsobenia a len jeden obraz o tom, či fungujeme efektívne, alebo nie. Viete, výsledkom toho je, že systém fungovania, metodický, odborný, rozpisu finančných prostriedkov sa dial cez 90 odborov a oddelení školstva na krajských a okresných úradoch s viac ako 1 200 zamestnancami štátnej správy. No rád by som pripomenul, že dnes je vytvorených 8 krajských školských úradov, na ktorých pracuje 369 štátnych zamestnancov. Ja neviem, či sa takáto efektívna redukcia štátnej správy uskutočnila kdesi inde. Áno. Po uskutočnení zmeny financovania a systému školskej správy nastal čas aj na obsahovú reformu. A jej základom sa musí stať podľa môjho presvedčenia zákon o výchove a vzdelávaní. Ja som verejnosť informoval o hlavných princípoch tohto zákona a chcem veriť, že nie pod záujmami lobistickými či politickými záujmami sa tento zákon nakoniec neprijme a že, jednoducho, budeme aj proti tomu, aby sa deti stále učili toľko, teda nepodporíte to, aby sa deti učili stále predsa len nie také veľké množstvo ako v súčasnosti, aby sme vytvorili priestor pre tvorivosť, aby sme pomohli učiteľom v ich kariérovom raste, takže si oni budú formovať svoj kariérový rast, a aby sme mali prístup, naozaj, individuálny k deťom, ktoré na to majú potreby, či sú už hendikepované alebo mimoriadne nadané.

    Viete, aj ďalšiu systémovú zmenu som naštartoval, a to je v oblasti odmeňovania pedagógov. Áno. Zákon, ktorý ja uznávam a oceňujem, že prijala táto snemovňa, učiteľom od 1. 7. sa výrazne zvýšia platy. To sa za posledných 15 rokov takéto zvýšenie platov v regionálnom školstve neudialo. Mladí učitelia, ich nástupné platy sa zvýšia o viac ako 2 000 korún. A prečo som to takto robil, keď sa ozýva, že sú poškodení starší učitelia? Nuž, tých dôvodov je viac. Jednak ten učiteľský zbor u nás je „prestarnutý“ a my potrebujeme získať mladú generáciu učiteľov, pretože o chvíľu, keď tí starí odídu, nebude mať vôbec kto u nás učiť. Ale, samozrejme, že odmeňovanie treba zvýšiť aj preto, že ocenenie práce učiteľa je nedostatočné, ale to je aj krok k obsahovej reforme regionálneho školstva, pretože pokiaľ prijmeme zákon, tak každý takýto zákon robia ľudia. A potrebujeme mať učiteľov, generáciu učiteľov, takú, ktorá je pripravená učiť podľa požiadaviek súčasnej doby.

    Viete, mohol by som hovoriť o ďalších programoch, ktoré som rozbehol, od tej mojej idey, že škola nemá byť len miestom plnenia si školských povinností, ale že škola má byť aj miestom zmysluplnej zábavy a má dávať viac, stmeľovať dohromady komunitu žiaci, učitelia, rodičia. Kvôli tomu som ja naštartoval, pán poslanec, program Otvorená škola a myslím si, že v školách je tento program mimoriadne oceňovaný.

    Takisto ako pani poslankyňa Brestenská, ja oceňujem program Infovek, ale myslím si, že má mnoho problémov a že pokračuje úspešne aj vďaka tomu, že mám záujem, aby pokračoval, a keď ste vraveli, že som nikdy neocenil. Ja by som vám rád pripomenul, pani poslankyňa, že v Trenčíne na konferencii som verejne pred zhromaždením mnohých ľudí ocenil túto prácu. Ale, pamäť, ľudská, beriem, že je krátka.

    Viete, mohol by som hovoriť, že sme pomohli hendikepovaným deťom, že vytvárame špeciálne programy na podporu mimoriadne nadaných detí. Áno, rozbehol som aj systém novej štátnej maturity a to chcem a vrátim sa k tomu, prečo som to aspoň rozbehol, tu by som povedal. A potom k tej celej kauze štátnej maturity.

    Nuž, to nie je len dôvod, že vo väčšine európskych krajín takýto systém funguje, a jednoducho, keď ho nezavedieme, tak o chvíľu budú veľmi málo vypovedajúce a použiteľné maturitné vysvedčenia našich stredoškolákov, ale je to aj o tom, že zavádza spravodlivé hodnotenie. Rovnaké, spravodlivé pre absolventa školy vo Svidníku, v Bratislave alebo v Žiline, že odbúra korupciu, obvinenia z toho, že sú ovplyvňované maturitné komisie, ale čo takisto urobí, a som o tom presvedčený, že pomôže zjednodušiť prijímanie na vysoké školy a odbúra aj to, že mnohé deti a ich rodičia dnes platia neuveriteľné peniaze za prípravu na vysokú školu po maturite. A myslím si, že aj to sú tí, ktorí sú tými veľkými odporcami tejto novej štátnej maturity.

    No k vede nechcem hovoriť, pretože pred pár týždňami táto Národná rada prijala a schválila drvivou väčšinou, 142 hlasmi, mimoriadne dôležitý reformný zákon, ktorý zavádza spravodlivé, ale aj konkurenčné prostredie. Jednoducho, spravodlivé konkurenčné prostredie pre získavanie prostriedkov na výskumné projekty.

    Mohol by som hovoriť o ďalších veciach. O pripravovanom zákone týkajúcom sa reformovania športu, ale predsa len by som sa rád vrátil trošku aj do minulosti, keď sa tu spomína, čo som všetko vlastne zle urobil, alebo neurobil, prepáčte, pozrel som sa. Ja musím niektoré veci hovoriť preto, že sa v minulosti nerobili, že stáli. Pozrel som sa a v rokoch 94 a 98 za ministrovania pani Slavkovskej nebol prijatý žiadny, žiadny reformný zákon týkajúci sa oblasti školstva. No a táto krajina potrebuje aj v školstve reformy. Je na nich najvyšší čas. Ja viem, že sú nepopulárne, že vyvolávajú často odpor a že sú neľahké tieto zmeny, ale niekto musí zobrať zodpovednosť a vziať ich na svoj chrbát. A ja som ich urobil a rozbehol tieto reformy v presvedčení, že nie popularita a politické body či hmla okolo mojej osoby ako ministra, ale vecné riešenie problémov je prvoradou úlohou každého ministra a člena vlády.

    A teraz k tým skôr vecným dôvodom, pretože som sa vyjadril, na niektoré nemienim reagovať, ktoré sú uvedené v návrhu na moje odvolanie.

    Aj tu už som uvádzal, že prečo treba rozbehnúť štátnu maturitu, a ja, áno, verejne tu znova priznám, že stala sa vážna chyba, ale z druhej strany treba povedať, že takéto vážne chyby sa dejú aj v iných krajinách, aj tam, kde s tými testami majú skúsenosti. Testy sa opakovali vo Veľkej Británii, v Grécku, vo Francúzsku a najnovšie udalosti svedčia o tom, že problémy so zavádzaním štátnej maturity majú aj naši susedia. Mali problémy v Poľsku, vidíte, aké problémy sa udiali so štátnou maturitou v Maďarsku, tam bude opakovať viac ako 30 000 študentov testy a myslím si, že tá chyba, ktorá sa u nás stala, je predsa len istým spôsobom menej závažná ako to, že sa prezradili tie testy v Maďarsku a že sa dokonca podľa všetkého asi aj s nimi obchodovalo. Aj v Čechách majú problémy s touto maturitou. Súvisí to s dvoma dôvodmi. Viete, ja žasnem, koľko znalcov teraz je tu, ktorý vie, ako tie testy majú robiť. Že nemôžu byť chybné. No keby ste si prečítali o testovaní takých veľkých súborov odbornú literatúru, zistili by ste si, čo všetko sa pritom vyskytuje a môže bežne vyskytnúť. To, že pre otvorenú odpoveď sa občas sa nájde aj tretie riešenie, to je bežná situácia, ktorá sa stáva, a ten postup, ktorým sme to riešili v prípade anglického jazyka a nemeckého, je takisto štandardný postup. Ten problém je v tom, že takéto rozsiahle testy, ktoré sme tu robili, nemôžu mať takzvanú pilotáž. Pilotáž znamená to, že na malej skupine, povedzme 500 študentov by sa ten test nechal prebehnúť, overiť a vychytali chyby. No ale to by bolo prezradenie testov. Čiže tu sa tá pilotáž nedá urobiť. A to sú tie problémy časté. Keď poviem, že zo 65 000 testov bolo zhruba 1 500 v našom prípade chybných a opakovalo okolo 2 600 alebo 2 700 študentov testy, tak tá chybovosť v našom prípade nie je ani trojpercentná.

    A teraz pri tom rozhodovaní, mojom, o neplatnosti testu. Tak po prvé, rád by som povedal, tu zaznieva, že som bol na služobnej ceste. Okamžite, v Londýne, keď mi zavolali, som sa otočil a prvým lietadlom som letel nazad. Okamžite, ešte z letiska, som dal ďalšie pokyny na zriadenie komisie, ešte v noci som zvolal ľudí, z odborníkov, z právnikov, s ktorými som sa radil, a na základe toho som urgentne a veľmi rýchlo sa snažil urobiť rozhodnutie práve preto, aby sa to dlho neťahalo a urobil som rozhodnutie, o ktorom som presvedčený, že bolo správne toto rozhodnutie. A dnes výsledky tejto maturity. Keď títo študenti, ktorí si len zopakovali, boli úspešní viac ako na 80 %.

  • Nie 80 % bolo úspešných, ale počet bodov, ktoré získali, boli viac ako na 80 %.

  • Keď teraz nikto nemôže spochybniť ich maturitné vysvedčenie a je použiteľné pri prijímaní na vysokú školu, si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie. Tak ako som povedal. Dobre, nech je spochybňovaný minister, radšej nech je spochybňovaný, ako by malo byť spochybňované vysvedčenie týchto stredoškolákov. To nebolo o popularite. To bolo rozhodnutie podľa mňa neľahké. Ja vám poviem, že to bolo veľmi ťažké rozhodnutie pre mňa, ale pokladal som za správne urobiť a poďme k niektorým ďalším tvrdeniam, ktoré je v návrhu.

    Viete, tvrdenie, že sa venujem len cirkevným školám, no viete, toto tvrdenie sa začalo skôr šíriť, ako som si vôbec sadol na stoličku ministra školstva, a pokladám ho za nezmyselné a účelové zavádzanie verejnosti. Áno, v Programovom vyhlásení vlády bolo aj prijatie zmluvy so Svätou stolicou a dohody s nekatolíckymi cirkvami. Áno, aj s následným zavedením náboženstva v alternácii s etickou výchovou. Ale čo som týmto vlastne len urobil? Zaviedol som faktickú rovnosť šancí pre uznané cirkvi aj neveriacich.

    Viete, pán poslanec Maxon, ja by som len rád vám pripomenul, že túto alternáciu na druhom stupni ste zaviedli, keď bol štátnym tajomníkom pán Tarčák. Ja som to len rozšíril aj na prvý stupeň. Čiže ak hovoríte o tom, že kto to kedy urobil. Ak sa tu hovorí o tom, že nie sú učebnice, no viete, vy naozaj chcete a máte predstavu, že všetky predmety, ktoré majú výchovu, sa majú v prvom rade učiť? Etická výchova, a to nerozhodol ŠPÚ, na to sú odborné komisie, ktoré prijali stanovisko, ako v tomto smere pokračovať, ako to vyučovať, ale to je v prvom rade o pestovaní postojov a prijímaní istých hodnôt. A to, že máme dnes tieto výchovné predmety, tak ako aj výchovné predmety umelecké, pokladám za veľmi dôležité. Práve dnes, keď rastie agresivita mladých ľudí. Ja si myslím, že škola totižto nemá len dávať vedomosti a vzdelávať, ale má aj vychovávať.

    K tej obsahovej reforme by som sa len krátko zmienil. Ja si myslím, že to, čo sa udialo, je všeobecne známe, v príprave tohto zákona, a nechcem sa k tomu vracať, nechcem znova vyvolávať napätia, len musím povedať, že keď často počúvam kritiku, že nie je pripravená obsahová reforma, ja musím povedať, že nepočul som víziu a predstavy, ako by mala vyzerať takáto obsahová reforma. Ja si nemyslím, že obsahová reforma je len o materských školách, pán poslanec Čaplovič. A niekoľko argumentov, ktoré zazneli na moje odvolanie u predkladateľov. Financovaniu odborného školstva podľa predkladateľov nevenujeme pozornosť. Takže fakty. Priemerná suma do štátneho rozpočtu na žiaka odbornej školy stúpla z 29 720 v roku 2003 na 35 180 korún. Verejné základné umelecké školy utlmujeme, ja už nebudem opakovať tie čísla. Ja som ich povedal, takže myslím, že stačilo v tej mojej reakcii na pána poslanca Jarjabka, a k tým materským školám ešte jeden príklad, ktoré vraj utlmujem. Reálny stav je nasledovný: Priemerná suma zo štátneho rozpočtu na jedno dieťa stúpla z 29 100 korún v roku 2003 na 36 519 korún v roku 2005. Pritom počet detí vo verejných materských školách klesol oproti roku 2003 o 2 %, ale pokles populácie je okolo 5%. Alebo inak, súčasne v materských školách je väčšie percento detí ako predtým.

    Viete a predsa len myslím, že budeme o tom diskutovať, o vysokoškolskej reforme, o tomto zákone, ale pokladám za neuveriteľné zavádzanie zúžiť reformu len na poplatky, ako ste to spravili. Ja viem, budeme diskutovať a jeho prijatie závisí od tejto snemovne, ale tento zákon nie je o poplatkoch alebo len o poplatkoch, ako ste to nazvali, ale o nastavení nástrojov na efektívne fungovanie vysokých škôl. Či už ide o sociálne štipendiá, či ide o prospechové štipendiá, či ide o pôžičky na spoluúčasť alebo pôžičky na životné náklady a či ide o zvýšenie dostupnosti vysokoškolského štúdia. Tak k niektorým veciam, ako je športka, pán poslanec, táto záležitosť, viete, že to nepatrí kompetenčne pod ministra školstva. Predpokladám, že áno.

    O Národnom tenisovom centre, veď viete, že kľúčové rozhodnutie v tejto oblasti sa udialo za môjho predchodcu, a chcel by som sa ešte vyjadriť veľmi krátko k tomu systému podpory mládeže. Ja si myslím, že tento systém, ktorý je, je funkčný a prehľadný. A do Rady mládeže Slovenska nič nebráni vstúpiť žiadnej mládežníckej organizácii a platia pre jej podporu rovnaké pravidlá a ja sa pýtam, je naozaj lepšie vytvárať viacej nových strešných organizácií? Nám nestačia tie smutné skúsenosti, ktoré máme práve z dotovania v oblasti športu?

    Viete, váš návrh na moje odvolanie podľa mňa nie je o tom, že nerobím, alebo že neviem, čo robím. Ja to nevnímam, že je to natoľko o vecných problémoch ako skôr o politike. Prosím, politika má svoje záujmy a tento postup opozície je vcelku legitímny. Ale nemôžem súhlasiť s tým, že je maskovaný vecnými problémami. Ja si myslím, že to nie je ani poctivé ani úprimné. Viete, každý môže robiť svoju politiku, tak ako to vníma, ako ju pokladá podľa neho za efektívnu a správnu, ale ja si myslím, že taká politika je dosť krátkozraká a má život podenky. Podenka je tá mucha, ktorá sa ráno vyliahne z vajíčka a do večera je po nej. A robiť reformy je cesta tŕnistá. Ja som sa na tú cestu vybral, hoci je to cesta namáhavejšia a bolestivá. A to nielen pre samotného reformátora, ale aj pre všetkých tých, ktorých sa týka. Ja si to uvedomujem, že je to bolestivé pre študentov tá maturita že je bolestivá pre pedagógov mnohých škôl, ale chcem v nej pokračovať a presviedčať spoločnosť, že je správna. Správna v prvom rade pre ďalšiu generáciu našich detí, ktorú táto krajina potrebuje.

    Pán poslanec, hovorili ste, že viac-menej očakávate, ako dopadne hlasovanie. Ja neviem, ako dopadne toto hlasovanie, ale pokladám za správne a som pripravený ďalej bojovať za reformy, ktoré som rozbehol. Nemienim sa vzdávať v zápase a tu musím povedať, aj s niektorými inými, ktorí, s prekvapením hľadím, ako často manipulujú v médiách, a žasnem, že sa niekedy nehanbia ukazovať svoju tvár večer na obrazovke. Viete, som však rád, že sa nájde aj dosť spoluobčanov, pre ktorých hľadanie pravdy je naozaj vzácnou prácou. Tu kolegyňa poslankyňa Majdová hovorila čosi o spojení s nežnou revolúciou. Ja si nemyslím, že je dôležité dávať nejaké pekné prívlastky, ale čo pokladám za podstatné, je nebáť sa ťažkých zápasov o reformy a neotočiť sa v polceste, aj keď sa občas vyskytnú prekážky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú neprekonateľné.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ja som si naozaj veľmi pozorne vypočul vaše pripomienky, aj tie, ktoré boli kritické, a chcel by som aj poďakovať viacerým, ktorí naozaj tu povedali vážne slová. Musím povedať, že niektorí poslanci boli aj trošku pre mňa sklamaním, ale to už je moje osobné videnie, čiže na záver, páni poslanci, pani poslankyne, povedal som svoje krédo. Povedal som svoje videnie školstva aj ochotu pokračovať ďalej a rozhodnutie je vo vašich rukách. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Cabaj, Jarjabek, Mušková, Jaduš, Cuper, Čiž, Žiak a pán Maxon a Lintner je posledný. Koniec ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, dovoľte, aby som v troch veciach reagoval na vás. Po prvé, som rád, že ste ocenili zakladanie vysokých škôl, lebo vaši kolegovia, ktorí sedeli v parlamente, keď naša vláda zakladala vysoké školy a univerzity, nevedeli jej prísť na meno a strašne ju za to kritizovali. Nebyť týchto vysokých škôl, dnes by ste sa nemohli pochváliť, že je dostatočný počet vysokoškolákov, lebo majú kde študovať. Takže to je prvá poznámka.

    Druhá. Chcem sa vás spýtať, načo sú nám ešte krajské úrady štátnej správy, špeciálne teda v školstve, keď tie peniaze, ktoré sa dávajú na byrokratov, by sa vedeli použiť na výchovu našej mladej generácie. To je tiež vo vašom rezorte. Hovoríte o zvyšovaní platov k 1. júlu. Mne sa to tak zdá, že to je taký nejaký bonbónik, ktorý je pripravený pre pedagógov, len mám taký dojem, že ich trochu podceňujete, pretože síce sa zvolebnieva, ale oni si to tiež vedia zrátať, v akej pozícii sa ocitli a kam sa dostávajú, ale vedia si to aj zrátať tí, ktorí to majú momentálne na starosti, a to sú samosprávy. Totiž kompetencie ste presunuli na samosprávy, hovoríte o zvyšovaní platov, len v rozpočtoch samospráv tie peniaze sa nenachádzajú. To je problém, takže neviem, ako to majú tie samosprávy teraz doriešiť, a na druhej strane, hovoríte o tom, že neviete, ako dopadne hlasovanie. Tí, čo sedíme v parlamente dlhšie a poznáme parlamentnú matematiku, vieme, ako to dopadne, pretože niektoré rady sú uprázdnené, aby ten počet bol taký ako treba. Všetci vieme, ako to dopadne, len nevieme odpoveď, koľko to bude stáť a ako dlho tá dôvera zostane.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vy ste ma vo svojej záverečnej reči opäť nesmierne prekvapili jednou vetou, keď ste oficiálne priznali diskrimináciu starších učiteľov pri zvyšovaní platov. Pán minister, veď to je predsa útok, oficiálny útok z vašej strany na rovnosť šancí - a priznaný - a ja sa pýtam, je to v súlade so všetkými normami, ktoré poznáme v súčasnosti, a tieto normy sú rešpektované všade v civilizovanom svete. Veď niekedy ani v inzerátoch nesmiete priznávať vek a vy tu absolútne smelo, otvorene poviete to, čo ste povedali. Pán minister, ako by sa vám páčilo, keby som vám povedal, že ste pristarý na to, aby ste robili ministra školstva, že je to dôvod na to, aby ste odstúpili, že jednoducho vaša veková hranica presahuje priemer všetkých ministrov a jednoducho sa to prejavuje na vašej práci. Bolo by to korektné? Toto by som si, pán minister, však ja nikdy v živote nedovolil na rozdiel od vás. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, vy ste už druhýkrát zaútočili na vládu, v ktorej sedela pani ministerka Slavkovská, a tvrdili ste, že sa nič neurobilo. Chcem vám pripomenúť, asi ste vtedy nesledovali zákony, ktoré sa prijímali, že vtedy bol na Slovensku prijatý zákon o celoživotnom vzdelávaní ako v prvej z krajín Európy. Mňa však z tej veľkej chvály, ktorá z vašej strany zaznieva, trápi jedna vec. Stále sa tu hovorí o tohtoročnom navýšení financií z rozpočtu do rezortu školstva. Verejnosť a bojím sa, že aj poslanci môžu nakoniec nadobudnúť dojem, že slovenská vláda úžasne podporuje naše školstvo a vedu. Pán minister, chcem upozorniť, že naše školstvo a veda vo financovaní je na poslednom mieste zo všetkých štátov Európskej únie. Musím povedať, že ak tento rok bola školstvu hodená menej ohryzená kosť, je to pozitívne, ale povedzme si, ako boli vypočítavané napríklad normatívy pre regionálne školstvo. Určili sa peniaze najskôr do iných rezortov, školstvu sa potom odpočítalo na vysoké školy a z toho, čo zvýšilo, sa rozpočítavalo na normatívy na regionálne školstvo. A preto tak vyzerá aj regionálne školstvo, že živoria kluby, že majú problémy školské zariadenia, ale predovšetkým ma trápi vec, že sa rušia také triedy, ako je napríklad autistická trieda v Lopúšnych Pažitiach, ktorá bola experimentom ministerstva. Že sa tieto deti majú preložiť do školy, ktorá je v Žiline preplnená. Vôbec sa neberie ohľad na postihnuté deti, unikajú vám problémy, ktoré by vás skutočne mali zaujímať. Pán minister, vy sa orientujete viac na vysoké školy, ale ja sa bojím, že napríklad týmto zákonom, ktorý ste pripravili na zajtra, im viac ublížite.

  • Vážený pán minister, aj svojím vystúpením ste potvrdili, že ste skutočne ministrom vysokých škôl. Ak ste sa snažili hovoriť o zvýšení kvality, ani slovkom ste sa napriek tomu, že bolo o tom dnes hovorené, nezmienili o tom, ako chcete docieliť kvalitu a dosah výchovného procesu na deti v predškolskom veku, keď v dôsledku reformy ste zaviedli masové rušenie materských škôl a v dôsledku reformy ste spôsobili, že sa neúmerne zvyšujú náklady na umiestnenie dieťaťa v týchto materských školách. Ako chcete zvyšovať kvalitu výchovného a vzdelávacieho procesu žiakov základných škôl, keď ste v dôsledku reformy docielili zlučovanie tried a navyšovanie počtu detí v jednej triede. To znamená aj sťaženie vyučovacieho procesu zo strany učiteľov. A nehovorili ste ani o ďalšom fenoméne. Zavedením poukazov na mimoškolskú činnosť ste dali riaditeľom základných škôl nástroj na to, aby formálnym organizovaním krúžkovej činnosti na školách si nahrádzali nedostatkové zdroje pre chod školy, a tým ste priamo zapríčinili vážne problémy v organizovaní mimoškolských a športových aktivít organizovaných profesionálnymi športovými a kultúrnymi organizáciami. Takže toto sú výsledky reformy a predpokladám, že ani vy nie ste s nimi spokojní, aj keď o nich viete, a o nich ste, žiaľ, nehovorili.

  • Pán minister, ja mám taký pocit, že ste si v tom Londýne na Picadelli kúpili príliš ružové okuliare a že za každú cenu sa ich snažíte nasadiť nám tu a občanom Slovenskej republiky. Rozprávate tu o grandióznom zvyšovaní platov učiteľov. Pán minister, ale ruku na srdce, koľko rokov sa nezvýšili a zvyšovať sa budú najmä preto, lebo sa blížia voľby. Samozrejme, je to starý známy otrepaný trik. Pán minister, rozprávate, že ste promptne išli riešiť tú zbabranú maturitu stredoškolákov z Londýna, že ste sa neuveriteľne rýchlo ponáhľali. Pán minister, ale veď vy ste si ten trapas vyrobili sám a mohli ste si ho odpustiť, ale to, že tá maturita je zbabraná, je aj o tom, že rektor Univerzity Komenského reagoval na to tým, že povedal, že výsledky maturity sa nebudú hodnotiť ani desiatimi percentami, ako bolo doteraz na prijímacích pohovoroch, teda neguje celú maturitu a ja som presvedčený, že aj ďalší rektori vysokých škôl urobia detto. Takže, nehovorte tu, nereagujete alebo nereagovali ste vo svojich vystúpeniach na veci, ktoré sa vám tu kládli za vinu a jednoducho, cez ružové okuliare ste ich snažili vnútiť opačne nám ako pingpong. To nie je naozaj z vašej strany férová odpoveď na záver. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Nemyslel som, že dnes vystúpim, ale kým hovoril pán kolega Albert za SMK a spomenul takisto maďarský problém s maturitami a teraz to pán minister zopakoval, že vlastne o nič nejde, že taký problém majú v iných štátoch. Ja by som chcel upozorniť, pokiaľ mám dobré informácie, v Maďarsku je takisto požiadavka na odvolanie pána ministra, opozícia to isté žiada, takú mám z médií informáciu, možno sa mýlim, takže Fidesz a Orbánovci to isté žiadajú, takže to nie je nič iné. A budem veľmi pozorne sledovať vývoj situácie v Maďarsku prípadne aj v Čechách. Takže uvidíme, ako sa v iných demokraciách zachovajú.

  • Pán minister, skoro v závere svojho vystúpenia ste konštatovali, že vás aj teší istá miera podpory, ktorú máte, chcel by som teda zdôrazniť, že ak máte na myslí tých jedenapol milióna rodičov, tak z toho veľkú radosť nebudete mať, lebo sám uznáte, že je to nepochybne vaša fikcia a fikcia vašej kolegyne z poslaneckého klubu kresťanských demokratov. Ale zaujala ma predovšetkým tá záverečná myšlienka, že chcete vo svojej práci pokračovať a naďalej presviedčať poslancov o správnosti. Už nemám priestor, aby som kládol otázku, ale keď ste hovorili, že naďalej, tak sa pýtam, kedy ste presviedčali. Vy ste pred nás predstúpili s návrhom, ktorý ste považovali za jediný neomylný. Ja som nepočul od vás jeden monológ, kde by ste nás odbornými argumentmi tu v snemovni presviedčali. Pán minister, tak ako ste nás nepresvedčili a nepresvedčivo vystúpili vo svojej záverečnej reči, tak nepresvedčivo vykonávate aj funkciu ministra školstva.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, ak si žiadate slovo, teraz je pre vás príležitosť.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Poprosím o kľud, je to v súlade s rokovacím poriadkom, prosím.

  • Vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia. Myslím, že sa patrí v slušnej spoločnosti, v slušnom parlamente aj dať slovo predkladateľovi, tak ako ja počúvam často ministrov ako v záverečnom slove. Dovoľte aj, aby som mohol povedať ako predkladateľ nášho návrhu niekoľko slov a reagovať predovšetkým na slová pána ministra, ktorými odôvodňoval, čo v tomto našom návrhu je zlé, nepravdivé, nekonkrétne. Keď som prišiel dnes ráno do Národnej rady, zastavil ma redaktor slovenského vysielania BBC zo Slovenského rozhlasu a položil mi otázku, že kresťanskí demokrati tvrdia, že celý tento návrh, ktorý je pripravený, má rukopis môj a štátneho tajomníka pána Tótha. Nuž ja vám hovorím, presne to, čo som povedal do rozhlasu, že tento materiál má rukopis študentov, žiakov, rodičov, pedagógov a pedagogických zamestnancov Slovenskej republiky!

  • A teraz niekoľko poznámok, skutočne konkrétnych, pretože nie je pravda, čo všetko ste tu povedali, pán minister, ja si myslím, že treba viacej pokory a viacej trošku pohľadu aj k sebe, čo som urobil zlého, čo sme neurobili dobre aj v súvislosti s prípravou maturít. Myslím si, že u ministra zvlášť treba, aby mal istú sebareflexiu. Vy ste neodpovedali na všetky námety, konkrétne pripomienky, ktoré sú v našom návrhu, hlavne čo sa týka organizačnej prípravy novej maturity a takisto ste neodpovedali na tieto konkrétne návrhy, respektíve pripomienky ani na našom gestorskom výbore. Žiaľ, na tieto veci, na ktoré neviete odpovedať, lebo sa naozaj stali, naozaj sa stali konkrétne v tom vývoji, v genéze prípravy maturít, hlavne toho organizačného kolapsu a toho chaosu, na to, pán minister, odpovedať nechcete.

    Čo sa týka tých návrhov, treba povedať, že to, že majú, a toto poviem teraz prvýkrát v tomto váženom pléne, že majú naši mladí učitelia nárok na pôžičku, to nie je zásluha pána ministra školstva, to je zásluha pána nezávislého poslanca Polku, ktorý to navrhol v súvislosti s Fondom národného majetku ako konkrétny návrh, ktorý potom bol akceptovaný a bol zrealizovaný prostredníctvom tejto váženej snemovne. To, že učitelia majú mať zvýšené platy, že sa zvýšili finančné prostriedky do regionálneho školstva, to nie je len zásluha pána ministra, to je odporúčanie nielen gestorského výboru, ale to vyplýva z toho, že pred rokom v máji v tejto poslaneckej snemovni sme prerokúvali správu o stave nášho školstva, štátnej školskej inšpekcie a závery, ktoré boli odporúčané z nášho výboru, navýšiť do rozpočtu na regionálne školstvo okolo 3,5 až 3, 7 miliardy korún. Za to hlasovali poslanci či už opozície, či už koalície. To je ten počet 131, ktorý sa tu hovorí. Treba povedať, že to je to, čo sme očakávali, na jednej strane poslanci aj opozície vás podporovali vo vašich oprávnených požiadavkách a my z vašej strany sme očakávali, že pri príprave takých vážnych zákonov, či sa to týka terajšieho návrhu novely zákona o študentských pôžičkách, či sa to týka prípravy ďalších zákonov, že sa budú tieto veci pripravovať konzultatívne, že budeme o mnohých veciach diskutovať, že budeme ich spoločne pripravovať, lebo tieto zákony nepripravujeme do konca tejto štvorročnice, do budúceho roku, ale pripravujeme ich dlhodobo, pre slovenskú spoločnosť a Slovensko v Európskej únii. Žiaľ, istá zaťatosť a nejaká uzavretosť vám v týchto veciach nedovolí konkrétne konať. Čo sa týka odmeňovania pracovníkov, že sa tu prijal tento záver, že od 1. júla budú navýšené platy pedagógov a učiteľov, nuž treba povedať, že čo sa stane 1. júla, to bude ďalšia vážna situácia, pretože prídu a už teraz chodia na ministerstvo školstva listy riaditeľov základných škôl, začnú chodiť oznámenia od jednotlivých starostov, primátorov, že nemajú peniaze na to, aby sa platy tým pedagógom navýšili tak, ako to bolo navrhované. Uvediem len jeden alebo dva konkrétne príklady. Základná škola Stará Bystrica, to nie je veľká škola, napriek tomu jej bude chýbať 342 000 korún. Základná škola v Rakovej, bude jej chýbať 400 000 korún. To sú konkrétne veci a takýchto materiálov budete mať neúrekom. Pán minister, 20. až 21. apríla sa konalo stretnutie riaditeľov základných škôl v Piešťanoch. Neviem, akú máte z toho informáciu, ale väčšina - až na jedného riaditeľa - všetci nesúhlasili s tým, čo sa deje v našom školstve a boli veľmi kritickí. Odporučil by som vám, aby ste sa možnože preobliekli ako Matej Korvín a chodili medzi učiteľov a pedagógov, aby ste videli pravdu a skutočnosť, to, čo sa deje v našom školstve. Je tu chaos, za ktorý nesieme istú zodpovednosť, aj vy nesiete istú zodpovednosť a treba skutočne z toho vyvodiť aj konkrétne stanovisko, ktoré od vás očakávame.

    Keď prišla pani prezidentka Fínskej republiky Halonenová nedávno na návštevu, dostala otázku, ako to je, že Fínsko sa za desať rokov dostalo z toho chvosta vo vzdelanosti, aj v monitore PISA na prvé miesto v tých hodnoteniach. A ona povedala jasne, my nemáme školy pre bohatých a pre ostatných, my máme dobré školy pre všetkých. A takto sa treba k týmto školám správať a v tejto oblasti predovšetkým zo strany verejných zdrojov, ktoré sú v obrovskej výške presúvané vo Fínskej republike priamo do školstva, a aj tieto úlohy zabezpečiť.

    Napokon, myslím si, že sa zhodneme v tom, že hovoríme nie o zápase, ako hovoril váš kolega pán docent Bielik, ale hovoríme o spore. Ja nerád hovorím o zápase. O spore, ktorý tu je a ktorý si treba jasne vydiskutovať. Ale to, čo je konštatované v tých materiáloch, v tom predkladanom materiáli, to sa opiera o konkrétne fakty, ktoré sme dostali z oblasti školstva, ktoré poznáme, na ktoré sme upozorňovali pol roka, že sa tu niečo deje a nič sa v tej oblasti nerobí na ministerstve školstva. To sú konkrétne veci, pre ktoré, pevne verím, vážení poslanci a poslankyne, budete hlasovať za odvolanie pána ministra aj z toho dôvodu, že pochopíte, že sú to konkrétne dôvody a skutočne vyzlečiete stranícke dresy a budete hodnotiť prácu pána ministra po odbornej stránke, kde skutočne zlyhal. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk)

  • Dámy a páni, pán predseda, pán predseda vlády, napriek tomu, že som v mladosti nenavštevoval školu pre talentované deti, vo svojom prejave som povedal všetko, čo som mal povedať, preto navrhujem, pán predseda, aby sme išli hlasovať.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi. Prosím? Áno, nech sa páči, prečítajte, pán spravodajca, návrh uznesenia.

  • Návrh uznesenia je nasledovný: „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky.“

  • Aby nedošlo k nedorozumeniu, chcem povedať, že ten, kto chce vysloviť nedôveru, hlasuje za, kto je proti vysloveniu nedôvery, hlasuje proti. Podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • proti 54, zdržali sa 3, nehlasoval ani jeden.

    Konštatujem, že podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Tým sme program 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali. Ďakujem za účasť a vyhlasujem 43. schôdzu Národnej rady za skončenú.

    Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, na základe schváleného programu 42. schôdza bude pokračovať zajtra ráno prerokúvaním vládneho návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1065. Dovidenia.

  • Rokovanie 43. schôdze NR SR sa skončilo o 20.15 hodine.