• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram pokračovanie rokovania 42. schôdze Národnej rady.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Národnej rady: Anton Danko, Vladimír Ďaďo, Karol Džupa, Gustáv Krajči, Jozef Hrdlička, Jirko Malchárek, Karol Mitrík, Milan Murgaš, Diana Štrofová, Samuel Zubo, Pavol Paška, Ján Kovarčík a Renáta Zmajkovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Herman Arvay.

    Pani poslankyne, páni...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Nie, pokračujeme, ja už...

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    Návrhu koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. (tlač 1101).

    Pán podpredseda vlády a minister hospodárstva zaujal miesto pre navrhovateľov a pán poslanec Přidal zaujal miesto pre spravodajcov výborov. Keďže pokračujeme v rozprave, do rozpravy je písomne prihlásený ešte jeden poslanec, pán poslanec Fajnor a ja mu odovzdávam slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ctených hostí zatiaľ nemáme, ale keď prídu, aj tí sú vítaní, myslel som, že o železniciach budem môcť od začiatku do konca diskutovať s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Žiaľ, vrchným privatizérom, prvým „chmatákom“ aj majetku železníc bol určený podpredseda vlády a minister hospodárstva. Považujem za chybu takýmto spôsobom dehonestovať príslušného ministra v procese privatizácie, ale koalícia asi veľmi dobre vie, prečo v rámci novely kompetenčného zákona – pán minister, poviem to, nech sa páči, sadkajte si – presunula takéto výrazné právomoci na ministra hospodárstva Pavla Ruska. Za všetko sa platí a všetko so všetkým súvisí. Na druhej strane som ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií opakovane v rámci interpelácií navrhol, aby odstúpil z funkcie, ktorú nie je schopný z odborného hľadiska vykonávať, a žiadal som ho, aby dal priestor schopnému odborníkovi v oblasti dopravy. Aj z dôvodu, že problematika jeho rezortu zasahuje do ďalších rezortov, čo nie je schopný ani koordinačne zvládnuť, ale hlavným dôvodom je, že klame a zavádza občanov tohto štátu.

    Vrátim sa preto k mojim interpeláciám. V rámci nich som ešte v etape prípravy upozornil ministra dopravy, že k 1. januáru 2005 vláda pripravila rozdelenie Železničnej spoločnosti na dve akciové spoločnosti vykonávajúce činnosti v osobnej a nákladnej doprave s následnou privatizáciou nákladnej dopravy. Už vtedy bol známy jej názov Cargo. Krátko po nástupe tejto vlády som vyslovil obavy o transparentnosť krokov, ktoré uskutočňuje, a o skrytých zámeroch vlády v oblasti železničnej dopravy. Okrem iného v súvislosti s krokmi v doprave mi minister garantoval za vládu Slovenskej republiky, že bude vybraný taký spôsob transformácie, ktorý bude prínosom – pozitívny a výhodný pre občanov Slovenskej republiky. Výhodnosť pre občanov podľa ministra spočívala asi v tom, že rozdelením Železničnej spoločnosti sa zvýšila armáda nezamestnaných rôznych profesií. V tomto procese sa nedodržali kritériá hromadného prepúšťania, nedodržali sa príslušné ustanovenia Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy, nebola pripravená systemizácia jednotlivých pracovísk a personálne obsadenie funkcií, zamestnanci nemali informáciu o ich ďalšom zaradení a tak ďalej.

    Po zlom začiatku ešte horší koniec. Slovenská republika v zmysle koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, ktorú nám vláda predložila, príde v súlade s tézou novodobého sofistikovaného kapitalizmu, kde zisky sa privatizujú a náklady sa zospoločenšťujú, o ďalšie vysokoziskové odvetvie. Nedávno to totiž priznali aj samotní predstavitelia ministerstva dopravy a hovorca spoločnosti. Podľa nich sa má preprava v nákladnej doprave zvýšiť až o 50 %, vážené kolegyne, kolegovia, takže podľa koalície je to dobrý dôvod, prečo zobrať štátu sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia, a umožniť jej, aby túto činnosť vykonávala v prospech súkromného investora, samozrejme, určite za províziu, na občanoch tu vôbec nikomu nezáleží.

    Vo svojej bezcharakternosti a chamtivosti koalíciu vôbec nezaujíma, že na takýto krok budeme doplácať všetci. Čo je horšie, ona s tým priamo počíta. Ako inak by roky mohla zatiaľ beztrestne rozkrádať majetok tohto štátu?

    Musím povedať, že v porovnaní s privatizáciou železníc vo Veľkej Británii naši privatizéri železníc prijali ukážkový postup. Železnice rozdelili na tri spoločnosti. Prvá má na starosti dopravnú cestu, druhou je Železničná spoločnosť Cargo, o ktorej sa teraz bavíme, a tretia zabezpečuje osobnú dopravu. Vo Veľkej Británii sprivatizovali aj dopravnú cestu a stálo ich to štrnásť ľudských životov. Preto museli železnice opäť rýchlo zoštátniť. Ukázalo sa, že súkromný investor, aj keď akokoľvek strategický, samozrejme, otázka je, že pre koho, mal záujem iba na tvorbe zisku, a nie na kvalite a najmä na bezpečnosti dopravy.

    Naši privatizéri túto zodpovednosť preniesli paradoxne na občanov tohto štátu tým, že spoločnosť, ktorá má na starosti dopravnú cestu, bude plne v rukách štátu a bude plne dotovaná z peňazí našich občanov, podobne ako osobná železničná doprava, ktorá je všade na svete dotovaná z peňazí daňových poplatníkov, ale výrazné zisky z nákladnej železničnej dopravy odídu zo Slovenska. Opäť sa opakuje scenár predchádzajúcich privatizácií, keď táto a predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu bez štipky hanby uzurpujú si hodnoty štátu, ktoré nevytvorili, a okrádajú vlastných občanov.

    Doprava bola chápaná vždy ako krv ekonomiky. Žiaľ, do funkcií sa dostali diletanti a nemožno od nich čakať, že ich rozhodnutia budú strategické, odborné a hlavne výhodné pre väčšinu občanov Slovenskej republiky. Tak ako som úvodom uviedol, minister Prokopovič klamal, keď mi napísal, že transformácia bude výhodná pre všetkých občanov Slovenska. Aká je skutočnosť? Je výhodná iba pre úzku skupinu privatizérov. A úplne neprijateľné a zavádzajúce je vyjadrenie ministra, že ďalšie kroky a opatrenia budú smerovať predovšetkým k napĺňaniu celospoločenských cieľov, ku ktorým ho jeho funkcia zaväzuje. Ďakujem pekne za takýto celospoločenský cieľ, ktorým je táto privatizácia, ktorú považujem za jednu z posledných veľkých krádeží organizovaných vládnym zoskupením okolo premiéra Dzurindu. Urobiť z občanov Slovenskej republiky hlupákov, ktorí majú garantovať zisky privatizérom, je facka všetkým občanom našej republiky. Žiadam pána ministra, aby sa nám za toto verejne ospravedlnil.

    Do Železníc Slovenskej republiky, t. j. do tratí bude štát musieť investovať obrovské prostriedky. Takisto na dotovanie osobnej dopravy. Ďalšie prostriedky, ktoré budú musieť zaplatiť občania, je dlh, ktorý má železničná doprava. Scenár je rovnaký ako v prípade Slovenských elektrární.

    Uvediem, čo pripravil pre našich občanov podpredseda vlády pán Pavol Rusko. Publikovaná cena predaja dvoch tretín Slovenských elektrární 34 mld. pri odborne stanovenej nadobúdacej cene Slovenských elektrární 577 mld. Sk vzbudzuje hnev a rozhorčenie. Pritom úverová zadlženosť Slovenských elektrární vo výške 60 mld. ostane na splatenie odberateľom elektrickej energie na Slovensku, t. j. nám, vážení priatelia. K tomu treba pripočítať ešte likvidáciu troch dvojblokov jadrových elektrární v celkovej hodnote zhruba 210 mld. a značné náklady na úložište jadrového odpadu, čo všetko, samozrejme, budú musieť opäť zaplatiť slovenskí občania, a nie zahraniční privatizéri, ktorí budú z privatizovaných elektrární poberať len trvalé a značné zisky.

    Ale poďme späť k meritu veci. Prečo uvádzam tento príklad? Pretože dlh slovenských železníc, ktorý sa vyšplhal na 38 mld., opäť zostane na platenie občanom. Predložená koncepcia privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo o tomto dlhu vôbec nehovorí. Rád by som vedel, ako sa s týmito peniazmi naloží, sú to obrovské prostriedky.

    Okrem spomínanej skutočnosti riešenia dlhu uvediem ďalšie vážne pripomienky k predloženej koncepcii privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo. Predovšetkým ide o prvú veľkú privatizáciu železníc v strednej Európe. Prečo sa tak vláda ponáhľa? Zasa privatizuje len to, čo je ziskové? Očakáva sa, že Železničná spoločnosť i pri diletantskom riadení ukončí tento rok svojej existencie takmer so stomiliónovým ziskom. Musím odmietnuť cieľ takejto privatizácie, ktorým vláda prezentuje získanie investora, prostredníctvom ktorého bude možné dosiahnuť napríklad zvýšenie efektívnosti nákladnej železničnej dopravy, vyššiu efektivitu využívania dopravnej cesty a umožniť prístup k novým technológiám. A úplný nezmysel je v koncepcii uvedený cieľ, podčiarkujem, zníženie úlohy a zodpovednosti štátu v riadení a činnosti privatizovanej spoločnosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, potom komentujte, poprosím, keď skončím.

    Podľa koncepcie najúčinnejším spôsobom na nevyhnutné zvýšenie efektívnosti a udržanie konkurencieschopnosti štátnych spoločností je ich privatizácia. Mám iba jednu otázku: Čo tak zabezpečiť, aby tú efektívnosť dosiahol štát? Potom by sme nemuseli pchať zisky do rúk privatizérov a životná úroveň našich občanov by nepadala, naopak, by sa zvyšovala.

    Vážené kolegyne, kolegovia, z privatizácie sa očakáva príjem na úrovni 15, maximálne 20 mld. Sk. Prostriedky získané z privatizácie by sa mali použiť na sanáciu dlhovej služby a na pokrytie nákladov rozdelenia Železničnej spoločnosti, ku ktorému došlo k 1. januáru tohto roku. Takže občan vlastne zaplatí za tento diletantský krok dvakrát. V schválenej dopravnej politike do roku 2015 sa uvádza, citujem: „Dôvodom rozdelenia bola najmä skutočnosť odlišnej filozofie podnikania v osobnej a nákladnej doprave, ako aj vzájomný vzťah štátu. Osobná preprava je vo všeobecnosti zameraná na poskytovanie verejných služieb, pričom nákladná preprava je orientovaná podnikateľsky. Ich vznikom sa umožní v nadväznosti na privatizáciu Železničnej spoločnosti, prevádzkujúcej nákladnú dopravu, udržať si pozície na dopravnom trhu a dosiahnuť kladné výsledky hospodárenia.“

    Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že akýkoľvek komentár je zbytočný a študenti strednej priemyselnej školy dopravnej to napíšu oveľa lepšie.

    V súčasnosti má železničná nákladná doprava na slovenskom prepravnom trhu podiel viac ako 20 %, čo je oproti krajinám Európskej únie veľmi priaznivá hodnota. Konkurenčná výhoda však spočíva najmä v kapitálovej vybavenosti a v priamom prístupe k hlavným zákazníkom v európskom priestore. Nemožno sa diviť, že sa očakáva, že tender priláka veľký záujem finančných investorov, a počúvajte dobre, štátnych spoločností prevádzkujúcich železnice v susedných krajinách, tak ako na to upozornil britský denník Financial Times. Chcem povedať len jednu vec, u nás to nie je nič nové, my sme náš štátny majetok v prospech majetku iných štátov už zoštátnili, či to bol Gas de France, či to boli Deutsche Telekom atď.

    Záverom si dovolím zopakovať svoje stanovisko, ktoré som prezentoval v médiách. Odmietam privatizáciu nákladnej železničnej dopravy ako ekonomickú sabotáž voči tomuto štátu. Vyjadrenia ministra Prokopoviča, že súkromná firma bude lepšie pripravená na konkurenciu ako podnik v štátnych rukách, považujem za diletantské a účelové. Vládou odsúhlasená privatizácia je neprijateľná aj z dôvodu, že podľa Európskej únie sa do budúceho roka liberalizuje medzinárodná železničná doprava a o rok na to aj vnútroštátna. Potom budú mať najmä veľké podniky z okolitých krajín záujem voziť tovar po slovenských koľajniciach, čo potvrdil aj pán minister, ako som už uviedol, a očakáva zvýšené výkony takmer o 50 %. A tieto zisky opäť odídu zo Slovenska.

    Do železníc boli vložené obrovské sumy zo štátnych prostriedkov. Treba zabrániť, aby boli predmetom kupčenia záujmu úzkych skupín a zisky išli preč. Preto vás, vážené kolegyne, kolegovia, všetkých žiadam a dovolím si povedať aj prosím, ktorým osud Slovenskej republiky nie je ľahostajný, aby hlasovali proti tejto koncepcii. Ak napriek tomu dôjde k schváleniu predaja, zvážim v tejto veci trestné oznámenie za škody spôsobené občanom Slovenskej republiky, tak ako som ich uviedol.

    Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, nebolo to dlho.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť stanovisko môjho kolegu. Je vám, samozrejme, všetkým nepríjemné, resp. usmievate sa a mávate rukou nad tým, keď náš klub vystupuje tu v rôznych otázkach proti privatizácii. Ale myslím si, že na toto netreba ani vysokú školu ekonomickú, aby sme mohli posúdiť, že táto privatizácia, tak ako aj všetky ostatné predtým, samozrejme, sú totálne nevýhodné pre štát. Potom, vážení, neviem, ako rátate na ministerstve financií zisky štátu, ako ich chcete rozdeľovať? Samozrejme, že o chvíľočku vôbec nebudete mať čo. Ďakujem.

  • Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Vážny. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len chvíľočku. Dámy a páni, pán podpredseda, vážený pán minister, včera sme už chceli odložiť na jún tento bod, zdalo sa, že dosiahneme kompromis a uspokojenie všetci. Potom sme zistili, že v podstate v tomto pléne v tomto prípade sme len štatisti, pretože zákon o privatizácii hovorí, s charakterom prirodzeného monopolu, citujem: „Vláda vždy rozhoduje,“ – čo je správne – „a to po prerokovaní zámeru a postupu privatizácie.“ Čiže je tam len to prerokovanie, takže fakt sme len štatisti. Chcem len zdôrazniť to, že až potom som ja osobne na to prišiel, že aj úroveň toho materiálu, ktorá bola predložená, svedčí o tom, že sme len štatisti. Ja som sa sám pozastavil, že keď ideme privatizovať taký objem majetku a je to na troch stranách a je tam ešte veľa neprávd a nezmyslov napísaných. Ale to je ten včerajšok, nejdem komentovať. Materiál som v dostatočne veľkej hĺbke prezentoval včera na túto tému.

    Chcem len apelovať na pána ministra, na pána podpredsedu vlády, pána Ruska, samozrejme, aby vo svojej kompetencii presadil vo vláde to, aby nepodcenili tento proces. Nie sme proti privatizácii, ale proti nezmysluplnej sme, čiže chceme zmysluplný krok spraviť. Čiže nepodceňme ten proces, to, čo sme sa včera bavili. Zamyslite sa nad tým vo vláde, pretože ide o cca 20 mld. ročných tržieb v takej istej výške štátneho dlhu, teda zadlženosti, a hodiť tohto podnikateľa, ktorý to kúpi, do takéhoto nepripraveného prostredia znamená utopiť nákladnú dopravu na Slovensku, čo je teda nezmysel. Čiže treba ozaj analyzovať tie kľúčové riziká, ktoré tu sú, či už je to koncepcia štátnej dopravnej politiky, či už je to regulácia poplatkov, či už je to zriadenie štátneho dráhového úradu a všetky tie réžie, ktoré sú, si dať na papier, vyhodnotiť, a keď sa presvedčíme, analyzujeme, že toto je správny proces, tak teda postupujme aj týmto cieľom.

    Ale za takýchto podmienok, ako sú nahodené a nepripravených všetkých súvisiacich aspektov, ktoré s plnohodnotným podnikaním súvisia, sa mi zdá, že rozdelíme nákladnú dopravu na tinakoridory, ktorú zožerú, s prepáčením za výraz, nadnárodné alebo iné medzinárodné spoločnosti, ktoré sú takisto štátne, a regionálnu nákladnú dopravu utopíme, pretože bude pre každého z nich nezaujímavá.

    Čiže ešte raz apelujem na vládu, nech to už dopadne dnes akokoľvek, či už bude moje uznesenie prijaté, alebo nie, ktoré hovorí o nesúhlasnom stanovisku s touto koncepciou Národnej rady a, samozrejme, bude vždy len štatistické, ale chcem apelovať znovu na vládu a na pána ministra, aby sa ozaj vážne zaoberali s tým problémom, aby sa snažili koncepčne doriešiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu bude

    návrh na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 1147.

    Materiál uvedie podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, poverený riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, materiál Návrh riešenia dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla predkladám na základe uznesenia vlády č. 94/2005 z 2. februára 2005 a príslušného uznesenia Národnej rady.

    Jeho základným zámerom je oboznámiť vládu a Národnú radu s konkrétnymi možnosťami zabezpečenia novostavby budovy Slovenského národného divadla v Bratislave tak, aby bolo možné záväzne určiť konkrétny spôsob riešenia dostavby a prevádzky budovy s minimalizáciou negatívnych dosahov na záujmy kultúrnej verejnosti, rozpočet verejných financií, ako aj na širokú verejnú mienku.

    Príprava materiálu vychádzala z jednotlivých analýz a odborných podkladov, ktoré ministerstvo kultúry spracovalo v roku 2002 až 2005, ako aj z odbornej diskusie, ktorá prebehla na úrovni pracovnej skupiny na preskúmanie východísk a hľadania alternatívneho riešenia prevádzkovania a dofinancovania novostavby, vytvorenej na základe občianskej výzvy Hlas pre kultúru, ako aj rokovania Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá dňa 4. 1. 2005. Pracovná skupina bola vytvorená zo zástupcov rezortov kultúry, hospodárstva a financií, členov kolégia ministra kultúry, vedenia Slovenského národného divadla, predstaviteľov divadelnej a kultúrnej obce, ako aj zástupcov samotnej občianskej iniciatívy.

    Pracovná skupina na svojich rokovaniach dospela k istému kompromisu medzi predstavami divadelníkov a reálnymi ekonomickými možnosťami. Sformuloval ho minister kultúry, ktorý rokovania pracovnej skupiny viedol, do základných východísk. V ďalších krokoch vychádzať z predpokladu, že novostavba ostane majetkom štátu, jej priestory by mali slúžiť predovšetkým pre divadelné, resp. širšie kultúrne účely, pre potreby súborov a vedenia Slovenského národného divadla, nie však výlučne potrebám Slovenského národného divadla. Požiadavky na využitie komplexu by mal rámcovo vymedziť rezort kultúry v spolupráci s vedením Slovenského národného divadla, ako aj ostatnými divadelníkmi a odbornou verejnosťou.

    Predložený materiál navrhuje postup v dvoch alternatívach, ktoré vo veľkej miere rešpektujú tak požiadavku na minimalizáciu dosahu na verejné financie v súvislosti s dostavbou a prevádzkou komplexu, ako aj kompromisné východiská odporúčané na základe rokovaní pracovnej skupiny a rozhodnutia ministra kultúry.

    Ministerstvo kultúry odporúča dokončenie novostavby ako divadelnej budovy s možným polyfunkčným využitím, a to v dvoch variantoch, ktoré sú rozvedené v predloženom materiáli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím poverenú členku výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyňu Beátu Brestenskú, aby podala informáciu o prerokovaní materiálu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, keďže náš výbor neprijal žiadne platné uznesenie, dovoľte mi, aby som predniesla informáciu o výsledku prerokovania návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla (tlač 1147).

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 27. apríla 2005 pod číslom 1153 pridelil návrh na riešenie dofinancovania novostavby Národného divadla Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. V zmysle uznesenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá z 9. mája pod č. 377 predkladám informáciu o výsledku prerokovania návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla.

    Výbor Národnej rady a) berie na vedomie návrh na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla a b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla.

    Pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Čaplovič za stranu Smer – Sociálna demokracia sa prihlásil za klub, potom je ešte jeden prihlásený písomne, pán poslanec Ondriaš.

    Tak ako prvý vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené dámy, vážení páni, keďže doteraz nie je riešené personálne preobsadenie ministerstva kultúry a považujeme za potrebné, aby pri tomto materiáli bol budúci minister kultúry, dovolím si predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto materiálu, aby sme prerušili toto rokovanie do júnovej schôdze s týmto návrhom uznesenia:

    „Národná rada Slovenskej republiky

    a) prerušuje rokovanie o návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla vzhľadom na personálne zmeny vo vláde Slovenskej republiky a

    b) žiada vládu Slovenskej republiky, aby do prerokovania tohto bodu na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky neurobila žiadne zásadné rozhodnutie vo vzťahu dostavby a budúcej prevádzky novostavby Slovenského národného divadla.“

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Ondriaš sa aj vzdal vzhľadom na to, že na poslaneckom grémiu bola takáto dohoda. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o predloženom návrhu uznesenia.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mali by sme teraz prerokovať ďalší bod programu v poradí označený ako 83, tlač 1085. Vítam pána ombudsmana. Práve som dostal správu, že bude meškať kvôli..., nebude meškať, ombudsman má byť načas medzi svojimi. Vitajte.

    Takže budeme prerokúvať

    správu o činnosti verejného ochrancu práv.

    Správu ste dostali ako tlač 1085.

    Prosím verejného ochrancu práv pána Pavla Kandráča, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, tak ako každý rok je mojou obligatórnou povinnosťou vypracovať správu o činnosti verejného ochrancu práv a jeho podiele na ochrane základných práv a slobôd a, samozrejme, predložiť ju Národnej rade na prerokovanie. Som strašne rád, že som to učinil načas a že môžem správu uviesť a upozorniť Národnú radu na niektoré skutočnosti. Vychádzam pri svojom úvodnom slove z toho, že všetci podrobne obsah správy poznáte, a tak ako vždy budem rešpektovať ekonomiku času.

    Správa je, tak ako po iné roky, originálna svojou formou aj obsahom. Vždy hľadáme takú formu a také výrazové prostriedky, aby sme čo najobjektívnejšie podali informáciu Národnej rade o tom, aký je podiel verejného ochrancu práv na ochrane ľudských práv, aký je stav v ochrane základných práv a slobôd a, samozrejme, aké sú problémy a ako by sa dali odstrániť.

    Dlho sme aj tento rok uvažovali, v akej podobe predložíme správu Národnej rade, pretože okrem toho, čo som spomínal, že by mala mať čo najväčšiu vypovedaciu silu, sme zvažovali to, že je určená tak odbornej verejnosti, ako aj verejnosti laickej. Isteže sme akceptovali aj obsah a zameranie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem zdôrazniť, že v správe nejde o účelové pranierovanie, ale o legitímne upozorňovanie na nedostatky, s ktorými sa stretávame, o ktorých sa dozvedáme z podnetov občanov a, samozrejme, aj z vlastného poznania.

    Z čoho sme vychádzali? Už som povedal, vychádzali sme predovšetkým z poznania obsahu podnetov občanov, ale aj z vlastného poznania ohľadne ochrany ľudských práv. Myslím si, že vyše 2 600 vyšetrovaných podnetov, vyše 6 100 poskytnutých právnych usmernení je veľmi dobrá a dostatočná reprezentatívna vzorka, o jej objektívnosti je len veľmi ťažko možno pochybovať. V správe sú obsiahnuté aj poznatky zo samitu ombudsmanov krajín V 4 a aj niektoré poznatky a informácie zo stretnutí komunity ombudsmanov na medzinárodnej úrovni.

    Na čo osobitne upozorniť? Predovšetkým, vážené panie poslankyne, páni poslanci, by som chcel upozorniť na to, a to som už niekoľkokrát urobil, že v Slovenskej republike sa masovo neporušujú základné práva a slobody. Do času vypracovania tejto správy verejného ochrancu práv to bolo 131 porušení, z toho bolo 111 zbytočných prieťahov v konaní. Z prieťahov v konaní prioritu majú súdne konania, nasledujú konania na orgánoch verejnej správy, či už na úradoch katastrálnych, úradoch práce a sociálnych vecí a rodiny a krajských úradoch. Často sa opakujú niektoré skutočnosti, a tým vlastne aj signalizujú, že ide o veľmi závažné nedostatky a vyžadujú zvýšenú pozornosť na riešenie. Je to predovšetkým oblasť zdravotná a sociálna. A, samozrejme, už som spomínal, je to oblasť zbytočných súdnych prieťahov. Vyskytujú sa aj nové poznatky, aj keď nepatria do právomoci verejného ochrancu práv. Napríklad sú sťažnosti na exekútorov, učiteľov, sú sťažnosti na Úrad pamäti národa a podobne. Svojou závažnosťou, početnosťou tieto problémy vyžadujú potrebnosť riešenia.

    Chcel by som aspoň v krátkosti, pretože v správe je to veľmi podrobne rozoberané, upozorniť na niekoľko skutočností, ktoré spôsobujú nedostatky vo vzťahu občan – orgán verejnej správy, vzájomne medzi orgánmi verejnej správy a často aj medzi ich predstaviteľmi.

    Na prvom mieste je to malá odborná spôsobilosť pracovníkov orgánov verejnej správy.

    Na druhom mieste je to nedostatočná legislatíva, ba niekedy v niektorých oblastiach až zlá.

    A nie menej závažným dôvodom je, že nevieme diskutovať, nie sme vecní, urážame sa, nie sme dostupní kritike a potom z toho pramenia závery, ktoré nie sú konštruktívne a podľa nás a poznania občanov je to veľmi zbytočné prichádzanie ku konfliktom, ktoré sa často riešia účelovo, spiatočnícky, ba možno aj v niektorých prípadoch politicky.

    V neposlednom rade je to aj veľmi závažná príčina, že v spoločenských vzťahoch, v spoločenských stykoch nerešpektujeme zásady etiky. A čo je to vlastne etika? Je to vlastne objektívne hľadanie pravdy, jej odhaľovanie a aj interpretovanie. Je to banálna vec, ale veľmi dôležitá.

    Takže to je to, čo by som chcel zdôrazniť. Ostatné príčiny sú podrobne rozobrané v správe.

    Ďalej by som chcel upozorniť, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, že okrem povinností, ktoré zákon verejnému ochrancovi práv ukladá, t. j. riešenie podnetov občanov, verejný ochranca práv realizuje svoju činnosť aj prostredníctvom vlastnej iniciatívy. Realizujeme to každodenne, ale raz ročne vyberáme určitý špecifický problém, ktorý je z hľadiska závažnosti pre spoločnosť veľmi významný. V minulom roku to bol práve Dohovor o právach dieťaťa a zistili sme, že vo verejnosti je nedostatočne známy, a to nielen v školskej, bežnej, ale aj na úradoch verejnej správy. Na základe toho, aby sme sa bližšie dostali k ochrane práv dieťaťa, sme usporiadali interdisciplinárnu medzinárodnú konferenciu o tejto problematike. Dovolím si vás upozorniť, že v prílohe správy je jej výsledok, a myslím si, veľmi konkrétny záver, a to návrh programu na uplatňovanie práv dieťaťa. Považujeme to za veľmi významné, pretože je to minorita, ktorá najmenej môže uplatňovať svoje práva. A práve tejto minorite treba venovať zvýšenú pozornosť vo všetkých smeroch.

    Keďže moje úvodné slovo sa pomaly chýli ku koncu, chcel by som ešte zvýrazniť skutočnosť, že podľa doterajšej činnosti verejný ochranca práv zastáva významné miesto v systéme orgánov ochrany práv. Dôkazom toho je, že prejavuje záujem o nás tak prokuratúra, súdy, advokáti a máme dobré ohlasy i v rámci medzinárodnej komunity ombudsmanov.

    Chcem ešte povedať, že táto správa má dostatočnú vypovedaciu hodnotu, analyzuje príčiny, hovorí o podmienkach a navrhuje aj opatrenia. Samozrejme, že je už na moci zákonodarnej, výkonnej, ale aj súdnej, aby systémové opatrenia na odstraňovanie nedostatkov realizovali. A to v tom duchu, že „hľadať spôsoby ako áno, a nie hľadať dôvody ako nie“. Čiže toto, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, si myslím, je veľmi dôležité, pretože si treba uvedomiť, že orgány verejnej moci slúžia občanovi, majú ho informovať o určitých konaniach, o určitých opatreniach zrozumiteľným spôsobom, nie nejakými zahmlievajúcimi cudzími slovami, nie nejakým bezduchým obsahom, ale jednoducho, jasne, tak, aby občan to vedel pochopiť.

    Úplne na záver by som vás chcel poprosiť a pozvať, vážení páni poslanci, keby ste prišli do Kancelárie verejného ochrancu práv, aby ste videli jeden deň jeho práce, poznali by ste jednak, s čím sa na nás obracajú občania, čo ich trápi v tejto krajine a, samozrejme, by ste našli určitým spôsobom aj odraz vašej práce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda, ďakujem za prednesenie správy, ako aj za pozvanie poslancov do vášho úradu. Ja osobne som už strávil jeden pracovný deň s vami, takže viem, aká ťažká práca vás každý deň čaká. Prajem vám veľa úspechov v nej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda, vážený pán verejný ochranca práv, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložiť vám informáciu o prerokovaní správy o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2004 (tlač 1085).

    Správa bola predložená v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady ju svojím uznesením č. 1093 pridelil na prerokovanie výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá správu o prerokovaní a pripraví návrh uznesenia Národnej rady. Iné výbory o správe nerokovali. Určený výbor prerokoval na svojej 46. schôdzi 3. mája 2005 správu a po diskusii jednomyseľne odporučil uznesením č. 307 Národnej rade zobrať predmetnú správu na vedomie. Uznesenie máte v prílohe našej správy výboru pre ľudské práva.

    Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni Sabolovej.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa z prítomných poslancov nehlási nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi predsedovi za účasť na rokovaní Národnej rady a prednesenie správy o činnosti verejného ochrancu práv. Prerušujem rokovanie.

    A poprosím teraz predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložila správu rady o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003.

    Vítam vás na rokovaní, pani predsedníčka, a zároveň vám udeľujem slovo, nech sa páči.

  • Rokovanie o správe Rady pre vysielanie a retransmisiu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (Ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti) za rok 2003, tlač 1079.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1460 zo dňa 1. februára 2005 vám predkladám správu o dodržiavaní § 19 o ochrane ľudskej dôstojnosti a ľudskosti zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003.

    Ide o uznesenie, ktorého návrh predložila pani poslankyňa Katarína Tóthová na februárovom zasadnutí a samotná správa mala byť prerokovaná už na marcovom zasadnutí Národnej rady. Rada pre vysielanie a retransmisiu však na svojom prvom marcovom zasadnutí nebola uznášaniaschopná. A kým sme stihli správu schváliť, vaše plenárne zasadnutie vtedy už skončilo. O príčine nedodania správy sme písomne informovali hneď po schválení programu marcovej schôdze pána predsedu Národnej rady. Rokovací poriadok našej rady totiž neumožňuje, aby takéto závažné dokumenty boli postúpené Národnej rade bez platného uznesenia Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Dňa 22. marca 2005 rada jednohlasne zobrala na vedomie predmetnú správu, ktorá bola v ten istý deň doručená do Národnej rady Slovenskej republiky. Musím konštatovať, že všetko na túto tému obsahovala aj výročná správa o stave vysielania a činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2003. Tak sme mohli v tejto osobitnej správe iba zaktualizovať stav súdnych sporov a konaní o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam rady o uložení sankcií za porušenie § 19. Pravdou je však aj to, že takmer všetky odvolania sa týkali rozhodnutí ešte za rok 2002.

    Pokiaľ ide o rok 2003, aspoň stručne, keďže samotná správa o dodržiavaní tohto paragrafu obsahuje iba 4 strany. Riešili sme sťažnosť fyzickej osoby, podľa ktorej Slovenská televízia vo svojom programe Mravenisko propagovala fajčenie. Išlo o speváčku vo videoklipe, ktorá fajčila. Program však, a práve naopak, upozorňoval maloletých na škodlivosť fajčenia, takže sme ju uznali za neopodstatnenú.

    Fyzickou osobou boli rade adresované výhrady k národnostnému vysielaniu Slovenskej televízie, konkrétne k programu Maďari na Slovensku. Podľa sťažovateľa obsah programu napĺňal znaky propagácie fašizmu a podporu myšlienok separatizmu. Monitoring dotknutého programu však nepreukázal uvedené nedostatky.

    Prípad maloletého Kolomana z okresu Veľký Krtíš sa objavil aj v Novinách Slovenskej televízie, aj v Televíznych novinách Markízy. Išlo o chlapca z rómskej rodiny, ktorý následkom zanedbávania rodičmi prišiel o obidve predkolenia. Rada správne konanie v tomto prípade zastavila s odôvodnením, že televízie vlastne prispeli k záchrane života tohto chlapčeka, bolo by nespravodlivé ich za to ešte aj potrestať.

    Televízia JOJ dostala v roku 2003 dve pokuty, 20- a 30-tisíc korún, za porušenie § 19. V novinách bol odvysielaný príspevok o samovražde žiaka, ktorý svojím spracovaním zasiahol do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd v ňom zobrazenej osoby. 30-tisícová pokuta bola udelená JOJ-ke aj za príspevok v programe Črepiny s názvom Príbuzenské vzťahy. Išlo o jednu nitriansku základnú školu, kde reportéri objavili triedu, ktorú navštevovali iba rómske deti, a v zozname žiakov figurovali iba dve priezviská a na základe tohto faktu potom v programe Črepiny sa venovali incestu.

    Keďže o problematike ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti bude zmienka aj v správe za rok 2004, dovoľte mi požiadať vás o schválenie tejto správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani predsedníčka, za uvedenie správy.

    Dávam slovo teraz spravodajcovi výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Albertovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženej správe. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, uznesením Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá som bol poverený vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a oboznámiť vás so správou spomínaného výboru o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003.

    Správu Rady pre vysielanie a retransmisiu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. marca 2005 č. 1091 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenej lehote, vzali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003 vziať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu Rady pre vysielanie a retransmisiu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003.

    Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlásia páni poslanci, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Poprosím pani predsedníčku rady, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložila

    správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2004,

    ktorú prerokúvame ako tlač 1024. Pani predsedníčka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ešte raz, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hoci správa hovorí v prvom rade o stave vysielania, ja začnem činnosťou rady, ktorá má v tejto chvíli iba 8 členov, hoci podľa zákona má byť 9-členná. Dúfame však, že azda už na najbližšom zasadnutí parlamentu bude zvolený aj ten chýbajúci deviaty člen.

    Rada pre vysielanie a retransmisiu v roku 2004 zasadala 22-krát a celkovo prijala 736 uznesení. V minulom roku boli vytvorené administratívne, ako aj personálne podmienky na zlepšenie fungovania kancelárie rady. A na základe tejto skutočnosti aj rada sa mohla venovať celej škále úloh vyplývajúcich jej zo zákona s dôrazom na oblasť obsahovej regulácie, vysielania a kvantitatívnu stránku jednotlivých administratívnych spisov a postupov.

    V oblasti licenčnej politiky rada realizovala dve výberové konania na voľné frekvencie pre rozhlasové a televízne vysielanie a jedno výberové konanie v súvislosti so začatím digitálneho vysielania. Obdobný režim výberových konaní rada plánuje zachovať aj v tomto roku. Činnosť rady v oblasti monitoringu bola v roku 2004 ovplyvnená prezidentskými voľbami, voľbami do Európskeho parlamentu a v neposlednom rade aj zvýšeným počtom sťažností na obsah vysielania. Nárast počtu sťažností v porovnaní s rokom 2003 bol totiž takmer 80-percentný. Prvý polrok bol prakticky od polovice marca venovaný monitoringom volebných kampaní a priebehu volieb. V druhom polroku bol uskutočnený komparatívny monitoring spravodajstva televíznych staníc, a to Slovenskej televízie, Televízie Markíza, TV JOJ a TA 3. O realizácii tohto monitoringu rada rozhodla ešte v lete minulého roka, pričom realizáciu plánovaných monitoringov vysielania európskej produkcie a programov vo verejnom záujme presunula vzhľadom na kapacitné možnosti programového odboru kancelárie do Plánu práce na rok 2005.

    A tu sa hneď pristavím pri ďalších úlohách na rok 2005. Monitorovali sme 60. výročie skončenia 2. svetovej vojny v televíziách. Bude ďalší monitoring kampane pred voľbami do vyšších územných celkov, ako aj monitorovanie vysielania slovenských televízií a rozhlasových staníc na Silvestra s ohľadom na uplatňovanie štátnych symbolov v Slovenskej republike vo vysielaní. Iste si pamätáte, že naposledy na Silvestra boli všelijaké výčitky kvôli tomu, že ani len verejnoprávna televízia alebo verejnoprávny rozhlas o polnoci neodvysielali slovenskú štátnu hymnu, pritom tou polnočnou chvíľou sa začínal zároveň aj štátny sviatok Slovenskej republiky 1. január.

    Osobitne dôležitou úlohou rady v roku 2005 je plošný monitoring vysielania tzv. reality show, najmä s dôrazom na porušovanie § 19, a to je už tá v predošlej správe spomínaná ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti. V zmysle tohto paragrafu programová služba nesmie zobrazovať zásah do ľudskej dôstojnosti ani vtedy, keď dotknuté osoby s takýmto zobrazením súhlasili. No a tieto monitoringy kladú rovnaký dôraz aj na možné porušovanie § 20 zákona o vysielaní a retransmisii, teda na ochranu maloletých.

    V roku 2004 v oblasti ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a problematiky ochrany maloletých v televíznom vysielaní rada v správnom konaní rozhodla v 15 prípadoch, dve správne konania zastavila. Sankcie boli uložené trom vysielateľom: Slovenskej televízii, Televízii Markízy a Televízii JOJ. Celkovo bolo daným vysielateľom uložených 13 sankcií, pokút v celkovej sume 1 110 000 korún. Najproblematickejším z hľadiska ochrany maloletých bolo nesprávne uplatňovanie zásad jednotného systému označovania vo vysielaní plnoformátových televíznych staníc. Iste poznáte drobné piktogramy na obrazovke, ktoré signalizujú pre rodičov a vychovávateľov, pre ktorú vekovú kategóriu detí je to vhodné a je v ich právomoci rozhodnúť, či deti nechajú pri obrazovke, alebo vypnú televízor.

    Na úseku komunikácie s verejnosťou rada v roku 2005 plánuje skvalitniť svoju webovú stránku tak, aby jej obsah bol čo najaktuálnejší a vytvorili model, ktorý umožní čo najkvalitnejšie prijímať a spracúvať podnety verejnosti. V tejto oblasti vás žiadam o podporu našich zvýšených požiadaviek rozpočtu na budúci rok už teraz, aby sme mohli posilniť každý odbor minimálne o jedného zamestnanca, teda aby vybavovanie narastajúceho počtu sťažností sme stíhali včas vybaviť, keďže naša požiadavka, aby sme mohli sťažnosti vo vlastnej pôsobnosti vybavovať, včera neprešla.

    Ešte stručne o stave vysielania. Rádií na Slovensku – popri Slovenskom rozhlase, ktorý je vysielateľom zo zákona – máme tieto: 6 multiregionálnych, 15 regionálnych a 3 lokálne rádiá. Čiže spolu 25. Televízie sú tieto: celoplošný vysielateľ zo zákona, čiže Slovenská televízia, Markíza, JOJ a TA 3 plus ďalšie tri multiregionálne. Lokálnych a regionálnych televízií máme 74. Dokopy je to 81, z toho 11 vysiela dvojjazyčne, 10 televízií má iba videotext a 2 sa špecializujú na telenákup a reklamu.

    K retransmisii. K 31. 12. 2004 bolo v platnosti 132 registrácií retransmisie. Registrovaní prevádzkovatelia retransmisie zabezpečujú prístup k svojim službám prostredníctvom 766-tisíc prípojok, čo je o 36,5-tisíca viac, ako bolo v roku 2003.

    Spomeniem ešte krátko problematiku digitalizácie, keďže už na východnom Slovensku aj na strednom Slovensku funguje skúšobné digitálne vysielanie. Teraz v druhej polovici júna bude výberové konanie na obsadenie multiplexu tu v Bratislave, a tým sa spustí skúšobné digitálne vysielanie v celej Slovenskej republike. Pri Rade pre vysielanie a retransmisiu fungovala skupina pre digitálne vysielanie, ktorá mala za úlohu pripraviť skúšobné vysielanie digitálne. Táto skupina splnila svoje historické poslanie tým, že už je vypísané výberové konanie aj na bratislavský multiplex, preto sme navrhli ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby špičkových odborníkov z tejto skupiny on prevzal ako svoj poradný orgán, pretože, hovorím, historické poslanie pri našej rade už splnili.

    Musím podotknúť aj skutočnosť, že v správe sú dva nepresné údaje. Na jeden nás upozornilo ministerstvo financií. Ide o čerpanie rozpočtových prostriedkov, kde v položke 632 energie a komunikácie po zaokrúhlení vznikla asi tisíckorunová odchýlka, teda nie je to 499-tisíc, ale iba 498-tisíc. Veľmi sa ospravedlňujeme za tú chybu. Druhá nepresnosť je pravdepodobne v štatistických údajoch, ktorú nám zaslala Slovenská televízia. V tomto prípade však neviem presne uviesť, kde je a aký je ten rozdiel. Upozornenie prišlo totiž od vás, od poslancov, že štatistické údaje, ktoré dodáva Národnej rade Slovenská televízia, sú nie totožné s tým, ktoré poslali nám a my sme to dali do našej správy.

    Ešte v krátkosti, ak dovolíte, k novele zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá sa uskutočnila včera. My sme veľmi radi každej možnej novele, ktorá zákon zlepší, neviem však, ako sa vysporiadame s pozmeňujúcim návrhom, ktorý napokon bol prijatý, pani Kataríny Tóthovej. Tam išlo o reálne násilie, že vysielateľ nesmie zaraďovať do svojho programu reálne násilie. Keby bol prijatý aj návrh pani poslankyne Podrackej, možnože by to bolo bývalo trošku eliminované. Ten problém sa vyskytuje totiž pre nasledujúcu vec. Reálne násilie sa objavuje hlavne v spravodajských a publicistických reláciách. A to, čo je násilie vo filmoch, v rozprávkach, to je všetko fikcia, to nie je násilie. To nie je reálne násilie. A keďže to tam ostalo bez toho prívlastku reálne, ja neviem, či v budúcnosti, keď vstúpi do platnosti už novelizovaný zákon, či nebudeme musieť zakázať povedzme aj Dobšinského ľudové rozprávky, ktoré hojne obsahujú tiež násilie. Ospravedlňujem sa za kritiku, ale budeme sa s tým musieť nejako veľmi múdro vysporiadať, lebo nebol to príliš dobrý pozmeňujúci návrh.

    Toľko z mojej strany. Ešte raz vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani predsedníčke za prednesenie správy.

    A poprosím znovu pána poslanca Alberta, ktorý z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prednesie správu o výsledku prerokúvania správy o stave vysielania v Slovenskej republike za rok 2004. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá som bol poverený vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a oboznámiť vás so správou spomínaného výboru o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2004.

    Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 4. apríla 2005 č. 1097 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenej lehote, vzali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2004 vziať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2004.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Prosím technikov, keby nastavili program na možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nehlási sa nik z prítomných poslancov. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím pána predsedu Ústavu pamäti národa, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky

    výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2004 (tlač 1140).

    Pán predseda, vítam vás na rokovaní Národnej rady a zároveň vám udeľujme slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dámy a páni, sú to takmer dva roky, čo ma Národná rada Slovenskej republiky zvolila za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Dnes prvýkrát predstupujem pred vás, ako ma na to splnomocňuje zákon o pamäti národa, aby som predniesol výročnú správu o činnosti ústavu.

    Dámy a páni, dovoľte mi poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky, poslancom z predošlého volebného obdobia aj vám poslancom v tomto volebnom období za doterajšiu priazeň.

    V predošlom volebnom období bol návrh zákona o pamäti národa dvakrát posudzovaný vládnou legislatívou, dvakrát zamietnutý Legislatívnou radou vlády a vládou Slovenskej republiky. Napriek tomu ho Národná rada Slovenskej republiky po dôkladnej a rozsiahlej diskusii schválila. Bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster, v roku 1989 člen Predsedníctva ÚV KSS, ho odmietol podpísať a zákon vrátil parlamentu. V poslednom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne schválila, a to ústavnou väčšinou, hlasmi poslancov poslaneckých klubov všetkých politických strán, politických strán vtedajšej koalície aj vtedajšej opozície zastúpených v parlamente.

    Som presvedčený, že máme podporu prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Vedie ma k tomu aj osobná skúsenosť z najťažšej doby obnovovania našej slobody a demokracie, jeho iniciatívny a pozitívny prístup k všetkým ťažiskovým problémom, keď sme úzko spolupracovali, on ako generálny prokurátor ČSFR a ja ako federálny minister vnútra. A vyslovím prianie, aby si tento prístup zachoval aj pri plnení svojej dnešnej vysokej funkcie na rozdiel od Rudolfa Schustera.

    Dámy a páni, zákon o pamäti národa bol prijatý na základe širokej verejnej diskusie o potrebe vyrovnania sa s nacistickou a komunistickou minulosťou. V prvých dvoch rokoch po páde štátu KSČ, parlamenty Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijali viacero deklarácií odsudzujúcich komunistický systém, boli vykonávané rehabilitácie a reštitúcie, KSČ a Socialistický zväz mládeže boli zákonne zbavené majetku a bol prijatý zákon, ktorý mal chrániť vysoké štátne funkcie pred vydieraním alebo iným zneužitím osobami spätými s komunistickým režimom.

    Tento zákon nebol na Slovensku po roku 1993 štátnymi orgánmi vykonávaný a jeho účinnosť zanikla 31. decembra 1996. Bol to tzv. lustračný zákon. Vláda Slovenskej republiky končí proces odškodnenia obetí predchádzajúcich režimov, ale verejnosť dodnes nepozná mená predstaviteľov strany a štátu, ktorí nesú osobnú zodpovednosť za spáchané zločiny voči vlastnému civilnému obyvateľstvu.

    Návrh zákona o pamäti národa vychádzal zo skúseností nemeckého Gauckovho úradu, od jeho vzniku v roku 1990, českého Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu, poľského Inštitútu národnej pamäti, ktorý bol založený v roku 1998, a maďarského Historického archívu Štátnej bezpečnosti. V dnešnej dobe v Českej republike po našom vzore s obdivom pristupujú k riešeniu problematiky, ktorá je zakotvená v našom zákone, a s výrazným oneskorením pripravujú obdobnú právnu úpravu. Zo spomenutými zahraničnými inštitúciami sme už nadviazali úzke pracovné styky.

    To, čo som tu spomenul, boli najdôležitejšie aspekty prijatia zákona o pamäti národa v roku 2002. Teda Ústav pamäti národa bol zriadený zákonom ako verejnoprávna nezisková inštitúcia, na ktorú štát preniesol konkrétne úlohy stanovené v zákone. Najvyšším orgánom ústavu je Správna rada. Predsedu a štyroch členov zvolila v roku 2003 Národná rada Slovenskej republiky, dvoch členov vymenoval prezident Slovenskej republiky a dvoch členov vymenovala vláda Slovenskej republiky. Na plnenie úloh uložených zákonom štát prispieva ústavu každoročne dotáciou zo štátneho rozpočtu. Verejný dohľad nad činnosťou ústavu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Vo verejnej diskusii sa objavuje, a to aj v názoroch niektorých politikov demokratického a právneho štátu, obhajoba Štátnej bezpečnosti ako tajnej služby štátu a porovnáva sa jej činnosť s činnosťou Slovenskej informačnej služby. Takéto porovnanie môže spôsobiť len absolútna strata pamäti. Tajnou službou nacistického a komunistického štátu boli v rokoch 1939 až 1989 Ústredňa Štátnej bezpečnosti, zložky Národnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti komunistického štátu, ktoré boli riadené politickými príkazmi straníckeho mocenského centra obidvoch totalitných štátov. Mocenským politickým centrom štátu bol Ústredný výbor Komunistickej strany Československa, predovšetkým jeho Politbyro, neskôr Predsedníctvo, ktoré dávalo direktívy Zboru národnej bezpečnosti na likvidáciu vonkajšieho a vnútorného nepriateľa, nepriateľov v strane a v spoločnosti a na rozklad nepriateľských štruktúr v Česko-Slovensku a v kapitalistických štátoch.

    Zákony, ktoré upravovali činnosť Štátnej bezpečnosti, ustanovili, že Zbor národnej bezpečnosti, a teraz citujem, „pri plnení úloh vychádzal z cieľov a smerníc ustanovených Komunistickou stranou Československa, chránil socialistické spoločenské a štátne zriadenie, odhaľoval a zneškodňoval nepriateľskú činnosť zameranú proti Československej socialistickej republike a chránil občanov pred touto nepriateľskou činnosťou. Zbor národnej bezpečnosti bol ozbrojený a podľa vojenských zásad organizovaný zbor, ktorý plnil úlohy na celom území Československej socialistickej republiky a bol podriadený ministrovi vnútra. V rámci Zboru národnej bezpečnosti bola utvorená zložka tajnej služby Ústredného výboru KSČ – Štátna bezpečnosť.“ Toľko znenie vtedy platných zákonov.

    V roku 1990 a 1991 bola vo Federálnom zhromaždení ČSFR vedená zásadná parlamentná diskusia o činnosti a zameraní tajnej služby demokratického právneho štátu a bol založený Úrad na ochranu ústavy a demokracie, neskôr, keď boli z neho prepustení príslušníci bývalej Štátnej bezpečnosti a parlament zakázal pracovať s tajnými spolupracovníkmi bývalej Štátnej bezpečnosti, bolo vymenené vedenie a služba bola premenovaná na Federálnu informačnú službu.

    V júli 1991 bola zákonom zriadená Federálna bezpečnostná informačná služba, ktorá zanikla zákonom Federálneho zhromaždenia spolu so zánikom ČSFR.

    V roku 1993 bola zákonom Slovenskej národnej rady zriadená Slovenská informačná služba.

    Ak Štátna bezpečnosť mala postihovať akékoľvek prejavy slobody vlastného civilného obyvateľstva, likvidovať demokratické aktivity, brániť odchodu obyvateľov do krajín západnej demokracie, konfiškovať literatúru zo Západu, perzekvovať ľudí za vyslovenie názoru a tajnými prostriedkami sledovať a zastrašovať obyvateľstvo, tajné služby, ktoré boli zakladané demokratickými právnymi štátmi a Slovenskou republikou v roku 1993, u nás je to Slovenská informačná služba, získavajú informácie potrebné pre ústavných činiteľov, na ochranu ústavného demokratického režimu a ľudských práv a osobných slobôd obyvateľov pred činnosťou cudzích spravodajských služieb a terorizmu organizovaného predovšetkým z cudziny. Zásadne nemá hľadať nepriateľa medzi vlastným obyvateľstvom.

    Ústav pamäti národa do konca minulého roka prevzal do svojej správy takmer celú dokumentáciu vytvorenú zložkami Štátnej bezpečnosti na Slovensku a tzv. bezpečnostnú kópiu zväzkovej agendy I. správy ZNB, teda rozviedky, na mikrofišoch, ktoré od roku 1993 využívala ako súčasť svojho poznatkového fondu Slovenská informačná služba.

    Musím tu zdôrazniť, že Slovenská informačná služba od založenia ústavu sťažovala odovzdávanie dokumentov Štátnej bezpečnosti a bránila ústavu plniť zákonom uložené úlohy. Rôznymi podmienkami, ktoré kládla v rozpore so zákonom o ochrane utajovaných skutočností, spôsobila, že posledné dokumenty zväzkovej agendy ŠtB, ktoré mala vo svojich depozitoch, boli viac ako rok po zákonom stanovenej lehote uložené ešte v archívoch Slovenskej informačnej služby a rovnako viedla vo svojich archívoch aj neusporiadanú písomnú dokumentáciu, ktorú ešte vcelku ústavu neodovzdala.

    V súčasnosti preberáme dokumenty z archívov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, medzi ktoré patria najmä archivované personálne a kádrové spisy príslušníkov Štátnej bezpečnosti, fond 11. brigády pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, časť zmiešaného fondu Federálneho ministerstva vnútra ČSSR a archívne fondy zložiek Štátnej bezpečnosti pri krajských správach ZNB na Slovensku a ich predchodcov.

    Od delimitácie archívov ministerstiev vnútra v roku 1992 zostala v českých archívoch uložená časť dokumentácie federálneho ministerstva vnútra, personálne a kádrové spisy príslušníkov ŠtB, registračné protokoly a iné evidenčné pomôcky federálneho ministerstva vnútra a centrálnych správ ŠtB so sídlom v Prahe, časť zväzkov rozviedky ŠtB, úplná zväzková agenda II. správy ZNB, Hlavnej správy Vojenskej kontrarozviedky – III. správy ZNB a úplná dokumentácia spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády, ktoré boli vedené o slovenských občanoch alebo obsahujú údaje o území dnešnej Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, chcem poďakovať ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi za dobrú spoluprácu, ktorá nám umožnila dospieť k predbežným dohodám s ministrom vnútra Českej republiky a ministrom obrany Českej republiky o tom, že naše požiadavky môžu byť predmetom dodatkov a budú predmetom dodatkov k už platným medzirezortným zmluvám a že znenie dodatkov a riešenie technických otázok delimitácie navrhnú trojstranné pracovné skupiny zriadené partnerskými rezortmi a Ústavom pamäti národa. Na Slovensku sme v posledných mesiacoch v tejto veci ešte nedosiahli žiadne dohody.

    V priebehu minulého roka sa nám podarilo skrátiť až odstrániť časový sklz pri vybavovaní žiadostí o sprístupnenie dokumentov, ktoré má ústav vo svojom depozite, ktorý vznikol oneskoreným odovzdávaním Slovenskou informačnou službou. Za roky 2003 a 2004 evidoval Ústav pamäti národa celkom 6 216 žiadostí. Za rok 2004 sa s požadovanými dokumentmi oboznámilo 235 žiadateľov, pre ktorých bolo pripravených 18 600 strán kópií archívnych dokumentov, skenovaných a upravených tak, ako to ukladá zákon o pamäti národa. Na sprístupnenie je v súčasnosti pripravených aj ďalších 100 zväzkov, ktoré žiadatelia doteraz neprevzali, čo je ďalších vyše 20-tisíc preštudovaných a upravených strán archívneho textu.

    Ústav pamäti národa na základe uzatvorených písomných dohôd poskytuje informácie a sprístupňuje dokumenty pre potreby bezpečnostných previerok osôb, ktoré vykonávajú Slovenská informačná služba a Vojenské obranné spravodajstvo vo vlastnej pôsobnosti a Národný bezpečnostný úrad v celorepublikovej pôsobnosti.

    Ústav pamäti národa zverejnil na internetovej stránke vernú elektronickú kópiu registračných protokolov zväzkov, ktoré boli ako evidenčné pomôcky vedené štatisticko-evidenčnými odbormi krajských správ ZNB na Slovensku a personálny register príslušníkov Štátnej bezpečnosti, stav k 31. decembru 1989 v útvaroch na Slovensku. Tieto registre budeme postupne dopĺňať o ďalšie rekonštruované registre a registre Štátnej bezpečnosti uložené v českých archívoch spätne až do roku 1939. Túto úlohu považujeme dnes ideovo za splnenú, dopĺňanie bude technicky závisieť od postupu preberania dokumentov z Českej republiky.

    Dámy a páni, v tomto roku okrem zmienených úloh riešime predovšetkým tri úlohy:

    - Zverejníme pripravovaný register likvidovaného a arizovaného židovského majetku, ktorý obsahuje mená a priezviská 10-tisíc majiteľov podnikov so sídlom podniku, druhom podnikania a číslom rozhodnutia o likvidácii, menom likvidátora, ak existuje, a v registri arizovaného majetku aj meno arizátora.

    - Postupne zverejníme register 75-tisíc súdne rehabilitovaných osôb s menami sudcov, prokurátorov, vyšetrovateľov z pôvodných politických procesov a s údajom o mieste uloženia súdneho spisu.

    - Zverejním tiež register funkcionárov Hlinkovej gardy a Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska.

    V rámci bádateľskej práce na úlohách uložených zákonom pripravujeme pre verejnosť dokumentáciu o zločinoch, ktorých sa dopustil štát na vlastnom civilnom obyvateľstve, ako to ukladá a definuje zákon. Preto sme urobili analýzu pojmov zločiny nacizmu a zločiny komunizmu s ohľadom na skutkové podstaty zločinu proti ľudskosti, definovaných medzinárodným trestným právom. Vychádzali sme v tejto analýze predovšetkým z rozsudku Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva z 22. marca 2001 vo veci Streletz, Kessler a Krenz. Ide o posledného generálneho tajomníka ÚV SED verzus Nemecko, ktorým bola zamietnutá sťažnosť týchto troch odsúdených nemeckými súdmi za navádzanie na vraždy na hranici medzi Spolkovou republikou Nemecko a NDR. A v tomto rozsudku je vyslovený aj právny názor, že konanie, za ktoré boli sťažovatelia odsúdení, nepredstavovalo v čase spáchania trestný čin len podľa nemeckého práva, ale aj podľa medzinárodného práva.

    Skutkové podstaty zločinu proti ľudskosti boli v medzinárodnom trestnom práve definované už v roku 1945 v Štatúte Norimberského medzinárodného vojenského tribunálu a neskôr boli potvrdené viacerými rezolúciami Organizácie Spojených národov. V rozšírenej podobe sa stali v roku 1999 súčasťou aj Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Zločin proti ľudskosti sa stal medzinárodným verejnoprávnym zločinom, ktorého sa dopúšťa štát útokom na slobodu, práva a život osoby alebo skupiny osôb, ktoré buď nijako neporušili platné zákony, alebo boli za to potrestané tvrdšie, ako to vyžadoval vtedy platný zákon.

    Ústav pamäti národa teda zhromažďuje dokumentáciu, ktorá bude vlastne svedčiť o spáchaných zločinoch proti ľudskosti, a táto dokumentácia bude dokumentovať také konanie štátu, ktoré napĺňa tieto skutkové podstaty zločinu proti komunizmu definovaného v medzinárodnom trestnom práve:

    Prvý znak je „systematické alebo organizované konanie“ straníckych a štátnych orgánov zosobnené ich funkcionárom za navádzanie a priamymi páchateľmi.

    Druhý znak, „za účelom boja s vnútorným a vonkajším nepriateľom“ uzneseniami, verejnými prejavmi, zákonmi, vyhláškami, podzákonnými normami, rozkazmi, nariadeniami, pokynmi, inštrukciami.

    Tretí znak ako „útok proti civilnému obyvateľstvu“, ako bolo opustenie republiky bez súhlasu štátu, politická činnosť mimo povolených politických strán, činnosť náboženských spoločenstiev bez súhlasu štátu, verejné prejavy náboženskej viery, šírenie iných ako oficiálnych názorov.

    Štvrtý znak tejto skutkovej podstaty „s viacnásobným opakovaním trestných činov“ vraždy, zbavenia osobnej slobody, to boli rozsudky súdov, šírenie iných ako oficiálnych názorov a iné činy politickej represie.

    Ústav pamäti národa vyvíja poznatkový databázový informačný systém nad elektronickou kópiou archívu bezpečnostných zložiek, ktorý umožní rýchly výber, vyhľadávanie a rekonštrukciu poznatkov o represívnych aktivitách Štátnej bezpečnosti, prokuratúry a súdov v čase neslobody. Niektoré bloky tohto systému sú už vytvorené a využívame ich na plnenie niektorých úloh ústavu.

    Dámy a páni, Ústav pamäti národa požaduje na zabezpečenie plnenia úloh uložených zákonom podporu vlády v dvoch základných požiadavkách:

    Potrebujeme pre trvalé dôstojné sídlo a umiestnenie archívu, výstavného priestoru, stálej expozície, verejnej knižnice previesť budovu bývalých Hurbanových kasární v Bratislave zo správy Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Tu má byť v súlade s urbanistickým zámerom mesta v tejto lokalite umiestnený aj bratislavský archív. Máme na to už predbežný súhlas hlavného mesta a s týmto zámerom je oboznámené aj ministerstvo financií a na ministerstve obrany máme písomnú žiadosť o prevedenie tejto budovy.

    Druhá žiadosť je financovanie dobudovania Ústavu pamäti národa a plnenia všetkých úloh zvýšením dotácie zo štátneho rozpočtu podľa rozpočtového zámeru na rok 2006 vo výške 90 mil. korún.

    Len jeden príklad, v akých pomeroch pracujeme: V Ústave pamäti národa pracuje 75 zamestnancov, v obdobnom inštitúte v Inštitúte pamäti národa v Poľsku 1 200 zamestnancov, v nemeckom Gauckovom úrade 2 500 zamestnancov a naše úrady plnia približne rovnaké úlohy, ktoré nám ukladajú zákony.

    Dámy a páni, nakoniec chcem poďakovať médiám, občanom aj vám poslancom Národnej rady predovšetkým za rodiny obetí a za všetkých, ktorých viedla tajná polícia ako záujmové osoby a ktoré prenasledovala do roku 1989, a chcem vysloviť presvedčenie, že si ponecháte aj naďalej doterajšiu priazeň, že odoláte nebezpečne účelovým zmenám zákona o pamäti národa iniciovanými zištnými a neobjektívnymi osobnými záujmami niektorých vašich kolegov a že budete bez rozdielu na straníckosť a zaradenie v kluboch nápomocní pri realizácii úloh ústavu, ktoré majú smerovať k očiste spoločnosti.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pánovi predsedovi za prednesenie správy o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2004.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženej výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem vám, pán predseda Národnej rady. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda správnej rady, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložiť vám informáciu o prerokovaní výročnej správy o činnosti Ústavu pamäti národa.

    Správa bola predložená v súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ju svojím rozhodnutím č. 1126 pridelil na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá informáciu o prerokovaní a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o správe nerokovali. Určený výbor o správe rokoval na svojej 46. schôdzi 3. mája 2005. Po diskusii schválil uznesenie č. 318, v ktorom odporúčal Národnej rade zobrať predmetnú správu na vedomie.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda, sadnite si na miesto spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky: za poslanecký klub KSS pani poslankyňa Bollová a ďalej som dostal prihlášku pána poslanca Jozefa Banáša.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, dovoľte, aby som začala trošičku inak, ako som si to pripravila, lebo sme si tu vypočuli predkladanie správy, takže reagujem najprv na vystúpenie pána predsedu.

    Ak ste, pán predseda, nezabudli uviesť, že bývalý prezident Rudolf Schuster bol v minulosti členom Ústredného výboru KSČ, neviem, načo ste to tu hovorili, tak sa chcem spýtať: Kým ste boli vy pred rokom 1989? Nepočuli sme o tom. Zrejme ste boli nula. Vo vašom veku, a ako sa na Slovensku hovorí, pri vašom vzdelaní ani ste iným nemohli byť.

    So značnou dávkou uspokojenia konštatujem, že možno i mojím pričinením podáva Ústav pamäti národa výročnú správu o činnosti Národnej rade, hoci mnou vyslovená požiadavka o potrebe takejto správy bola prednedávnom na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky pánom predsedom výboru zamietnutá ako nepotrebná. Len nerozumiem, či do správy Ústavu pamäti národa patrí vaše extempore, pán predseda, obsahujúce citácie zo znenia zákonov spred roka 1989. Myslím, že ste mali hovoriť o vašej dvojročnej činnosti.

    Ústav od svojho vzniku podľa zákona č. 553/2002 Z. z. z 19. augusta 2002 predkladá túto správu prvýkrát. Je potrebné oceniť, že na 71 stranách textu sa nás Ústav pamäti národa snaží presvedčiť o svojej nevyhnutnosti a dôležitosti práce, ktorú za rok 2004 vykonal. Napriek tomu, že je všeobecne známe stanovisko nášho klubu k jestvovaniu tejto ustanovizne i ku kvalite zákona, ktorým bola konštituovaná, so záujmom a skutočne pozorne som predloženú správu preštudovala. Už pri prvom zbežnom prečítaní a porovnaní so zákonom a s jeho čl. I § 1, ktorý vysvetľuje predmet zákona, môžem konštatovať, že v správe vykazovaná činnosť ústavu nezodpovedá úlohám zo zákona, ktorý hovorí, že, citujem: „Tento zákon upravuje

    a) zriadenie Ústavu pamäti národa,

    b) evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, spravovanie a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu,“ – zákon neuvádza ktorého – „ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989.“ Koniec citátu.

    Nie je mi jasné, ako má Ústav pamäti národa získať a využívať dokumenty Nemecka a Zväzu sovietskych socialistických republík, ako plánujú zabezpečiť materiály z archívov nejestvujúcich štátov predkladatelia zákona i tí, ktorí ho svojimi hlasmi schválili. Správa nehovorí ani o pokusoch získať spomínané dokumenty. Na stranách 38 a 39 sa totiž v správe vymenúvajú zahraničné kontakty a aktivity, zrozumiteľne povedané služobné cesty, z dôvodu, ako sa uvádza, užitočných pracovných kontaktov. Bolo ich celkom 17, z nich jedna cesta bola do Berlína s pracovným stretnutím so splnomocnencom STASI a ani jedna cesta do Moskvy či iných miest bývalého Sovietskeho zväzu. Ako teda spravuje a užíva dokumenty bezpečnostných orgánov napríklad Nemeckej demokratickej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík? Úlohu zo zákona v čl. I § 1 písm. b) teda ústav plniť ani nezačal.

    Napriek tomu, že do zákona o Ústave pamäti národa bol vsunutý § 4 odvolávajúci sa na vyhlášky a ustanovenie štátnych orgánov z rokov 1955, 1974 a 1988, ústav ich prijal celkom pokojne pre svoju prácu. Správa v časti A opakuje hlavné úlohy z § 8 zákona č. 553/2002 Z. z. bez ohľadu na to, čo hovorí zákon v § 1 a 4. V časti B o preberaní archívnych fondov sa ústav sťažuje na postup Slovenskej informačnej služby. Nakoniec to tlmočil pán predseda aj dnes, ktorá, citujem, „mala snahu riadiť sprístupňovanie a zverejňovanie dokumentov Štátnej bezpečnosti, hoci“ – iný citát – „predseda Správy rady Ústavu pamäti národa 30. októbra 2003 svojím rozhodnutím ruší utajnenie všetkých dokumentov v depozitoch Slovenskej informačnej služby“.

    Dávam do pozornosti, že predstaviteľ verejnoprávnej organizácie Ústavu pamäti národa odtajňuje dokumenty uložené v štátnej Slovenskej informačnej službe. Autorita verejnoprávnej organizácie je suverénne a nespochybniteľne povýšená nad Slovenskú informačnú službu. Nehovorím to preto, že by som bola nejaký veľký priaznivec a fanúšik Slovenskej informačnej služby, ale sú to fakty, ktoré citujem zo správy.

    Autorita, pardon. Kto by nepoznal úroveň textu zákona, ktorý pod politickým tlakom prijala táto Národná rada, by sa hádam čudoval. Dovoľujem si pri tejto príležitosti pripomenúť vhodnosť posúdenia možnosti zákon č. 533/2002 Z. z. zrušiť, resp. prepracovať, pretože jeho rešpektovanie môže spôsobiť nepredstaviteľné následky pre celú spoločnosť.

    Kolegyne, kolegovia, Ústav pamäti národa vlastní evidenciu vízových a ostatných cudzincov, evidenciu správy pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, ciest česko-slovenských občanov do nesocialistických štátov, usídlených cudzincov, vlastní archívne fondy ŠtB, federálneho ministerstva vnútra, sekretariátov ministrov, námestníkov federálneho ministerstva obrany, Vojenskej kontrarozviedky, agendu Východného vojenského okruhu, Spravodajstva Generálneho štábu Československej ľudovej armády atď.

    Venujte, prosím, pozornosť stranám 10, 11, 12 predkladanej správy a posúďte, komu, ale hlavne čomu má slúžiť toto monštrum požierajúce milióny zo štátneho rozpočtu.

  • Reakcia z pléna.

  • To predmet zákona ústavu neuložil, pán kolega. Pod písmenom b) už spomínaného § 1 sa uvádza právo či povinnosť evidovania, zhromažďovania, spracúvania atď. dokumentov štátu vytvorených od roku 1939 do roku 1989, ktoré sa týkali zločinov na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanov iných národností.

    Zločiny hľadá Ústav pamäti národa aj v evidencii vízových cudzincov a v archívoch sekretariátov ministrov a ich námestníkov a podobne? Objavili sa už podania na neznámeho či známeho páchateľa z týchto spisov a zložiek s podozrením na spáchanie zločinu? Ak áno, je činnosť Ústavu pamäti národa záslužná a chvályhodná, lebo pomáha odhaliť zločincov. Informácie o takých podaniach však tejto spoločnosti zatiaľ známe nie sú. Preto je možné považovať prácu Ústavu pamäti národa v týchto častiach, ktoré som citovala, za protizákonnú. Neriadi sa totiž ustanoveniami zákona č. 553, na základe ktorého jestvuje.

    Upozorňujem na ďalšiu anomáliu. Napriek množstvu zhromažďovania pôvodne utajovaných dokumentov a manipuláciu s nimi ústav nepotrebuje podľa oznámenia Národného bezpečnostného úradu bezpečnostnú previerku, ani jeho pracovníci. Toto oznámenie poslal Národný bezpečnostný úrad na SIS-ku dňa 21. júla 2003, na SIS-ku to poslal, hoci Ústav pamäti národa mal už od 1. 5., teda od 1. mája 2003 štatutárneho zástupcu a ústav uzatvoril so SIS-kou dohodu o spolupráci až 4. septembra. Otázka znie: Prečo Národný bezpečnostný úrad posielal takéto oznámenie na SIS-ku?

    Príčinou pochybnosti o logike a zákonnosti dokumentov Ústavu pamäti národa a Slovenskej informačnej služby je i odsek e) časti B, odsek 1.1. hovoriaci o problémoch pri preberaní dokumentov, najmä:

    a) stanovisko riaditeľa NBÚ oznamujúce riaditeľovi SIS, že Ústav pamäti národa je považovaný za legitímneho nástupcu pôvodcu utajovaných skutočností, ale

    b) odsek 2.1. správy na strane 13 uvádza, že Ústav pamäti národa nie je nástupcom žiadneho štátneho orgánu Slovenskej republiky ani jeho predchodcov.

    V časti správy Zväzky tajných spolupracovníkov na strane 16 sú vysvetlené názvy kategórií, pod ktorými sa občania nachádzajú vo zväzkoch takto:

    - písmenom „I“ je označovaný informátor a je tam vysvetlené, že bol zaviazaný spravidla na vlasteneckom základe,

    - pod písmenom „A“ alebo v zátvorke „TS“, čiže agent (tajný spolupracovník) plnil úlohy, a je tam napísané, „pri odhaľovaní, rozpracúvaní a dokumentovaní“ – hoci som presvedčená, že agent ani nerozpracúval, ani nedokumentoval, on iba oznamoval – „protištátnej trestnej činnosti, t. j. spolupracoval pri ochrane zákonnosti Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Československej federatívnej republiky, suverénnych, medzinárodne uznaných a rešpektovaných štátnych útvarov, s ktorými ostatné štáty udržiavali riadne diplomatické styky a uzatvárali medzinárodné dohody a zmluvy“.

    Neuvažujete, pán predseda, o tom, že Česko-Slovensko, už akokoľvek sa ten štát volal, a v tom i Slovensko od roku 1948 vyhlásite za nejestvujúce? Za fiktívnu krajinu, ktorá ani vlastne nebola?

    Ak sa niektorí predstavitelia týchto štátnych útvarov dopúšťali priestupkov, či dokonca trestných činov proti ľudskosti a osobným slobodám, je namieste podať proti nim trestné oznámenie. V opačnom prípade zverejnené zoznamy sú prameňom urážok, morálneho odsudzovania mnohých nevinných ľudí, ktorí ani nemôžu dokazovať svoju nevinu z technických dôvodov. Snaží sa ich napraviť úprava, novela, ktorá bola prednedávnom posunutá do druhého čítania a ktorú ste, pán predseda, s veľkou nevôľou prijali.

    Ešte väčšiu morálnu ujmu spôsobuje, že dokumenty vydávané Ústavom pamäti národa na určenie dôveryhodnosti a spoľahlivosti občanov na výkon určitých povolaní nemajú žiadnu právnu relevanciu. Ústav pamäti národa totiž nezaručuje ich pravdivosť ani mu takúto povinnosť neurčuje zákon.

    Na strane 17 správy graf zobrazuje počty tajných spolupracovníkov číslom 82 351. Osemdesiatdvatisíctristopäťdesiajeden. Ak Ústav pamäti národa zverejnil zväzky uvedeného počtu osôb, znamená, že je presvedčený o naplnení litery zákona č. 553/2002 a že z týchto vyše 80-tisíc občanov „mnohí spáchali zločiny na osobách národnosti slovenskej alebo na slovenských občanoch iných národností“ – to je formulácia z textu zákona – „alebo páchalo zločiny proti mieru či“, nebodaj, „vojnové zločiny“, ako ďalej hovorí zákon. „Alebo sa dopustili“ podľa citácie ďalšieho textu „represií z politických dôvodov proti slobode, demokracii a existencii“, ako hovorí text správy, „slobodného a demokratického Slovenska“, ktoré v rokoch 1939 až 1989 vôbec neexistovalo.

    Ak Ústav pamäti národa zverejnil zväzky bez akejkoľvek garancie o pravdivosti záznamov v nich, bez analýzy dôvodov, čerpajúc zo záznamov orgánov, ktoré považuje za zločinecké spolu s celým vtedajším zriadením, nemožno charakterizovať jeho činnosť ako protiprávnu?

    Zákon č. 553/2002 v § 1 bod c) ústavu ukladá, že „má konať pri odhaľovaní alebo stíhaní trestných činov z bodu b), t. j.

    1. nacistických zločinov,

    2. komunistických zločinov,

    3. iných zločinov,

    4. iných represií.“

    Pojmy „komunistických zločinov“, „iných zločinov“ a „iných represií“ nevykladá. Som rada, pán predseda, že ste tu sľúbili, že tieto pojmy už skoro budú vysvetlené. Okrem toho, že agenti a spolupracovníci či spoluúčastníci nacistických zločinov podľa správy nie sú ani evidovaní, ani zverejňovaní, ostatné pojmy nie sú právne vysvetlené, nemožno ani skutočnú, tobôž spochybniteľnú spoluprácu s ŠtB označiť za trestný čin, ani to zatiaľ nikto neurobil. Okrem toho, že mnohí občania nachádzajúci sa vo zverejnených zväzkoch odmietajú ich pravdivosť, ani zákon č. 553, ani žiaden iný zákon im nedáva možnosť žalovať Ústav pamäti národa za ohováranie a osočovanie, pretože ústav je verejnoprávna ustanovizeň, nie je právnická osoba, teda je trestnoprávne nepostihnuteľný. Kto je teda zodpovedný a kto bude zodpovedný za diskrimináciu a hanobenie cti mnohých občanov nachádzajúcich sa vo zverejňovaných zväzkoch odmietajúcich ich pravdivosť?

    Od bodu 4 strana 20 správy až po stranu 36, t. j. 16 strán, je exkurz do histórie, zrejme jedna z vedeckých prednášok Ústavu pamäti národa, vôbec sa netýka činnosti, o ktorej má podávaná správa hovoriť.

    Na strane 36 začína kapitola o verejnej činnosti Ústavu pamäti národa. Predpokladám, že ste si tento text aspoň niektorí prečítali. Iste ste si všimli i témy plánovaných tlačových konferencií. I toho, že z vyše 80-tisíc zverejnených mien za rok 2004 o sprístupnenie požiadalo 1 674 žiadateľov a z nich sa zo spismi zoznámilo 235 žiadateľov. Potvrdili ste to aj teraz, pán predseda, a myslím si, že to vôbec nenasvedčuje enormnému záujmu občanov o záslužnú a zmysluplnú prácu Ústavu pamäti národa. Máte, pán predseda, vedomosti o tom, koľko občanov podalo na rôznych inštitúciách sťažnosti na vašu činnosť?

    Možno ste tiež, kolegyne, kolegovia, zaevidovali, že pracovníci ústavu vykonali za rok 2004, už som spomínala, 17 služobných zahraničných ciest, na ktorých reprezentovali samých seba, ale na plnenie úloh určených zákonom mali prinajmenšom spochybniteľný význam a efekt. Ani pri jednej z ciest ústav neprezentuje, čo priniesla pre identifikáciu vinníkov temnej minulosti. Pritom v časti Komentár k ročnej účtovnej uzávierke je čerpanie výdavkov na cestovné na str. 64 suma 480 000 Sk. Okrem toho na str. 65 výdavky na prevádzku štyroch osobných áut suma 704 000 Sk. Spolu viac ako 1 000 000 korún.

    Tiež stojí za povšimnutie, že na str. 65 a 67 v kapitolách 633 a 713 sa duplicitne uvádzajú rovnaké položky pri čerpaní výdavkov na ten istý účel: výpočtová technika, prevádzkové stroje, telekomunikačná technika a súčet týchto výdavkov predstavuje 8 444 000 korún.

    Z iného, nie ekonomického hľadiska stojí za pozornosť str. 57 ods. s) s nadpisom Vedecká činnosť. Sú tam naplánované úlohy ako vytváranie databázy členom Ústredného výboru KSČ a ÚV KSS a nižších organizačných štruktúr KSČ a KSS, Ľudových milícií a členov Pacem in Terris. Vážení, k prepisu zoznamov zo zachovaných dokumentov treba podľa správy určite minimálne jeden, ak nie viac vedeckých titulov. Pretože to je vedecká činnosť. Nebudem ďalej podrobne rozoberať správu, lebo by to trvalo veľmi dlho. A jej požiadavky na nehnuteľnosti, techniku, dotácie do výšky 90 000 000 s vedomím dôležitosti Ústavu pamäti národa „na plnenie úlohy zachovať kultúrne dedičstvo národa“. To je citácia zo str. 59.

    Pýtam sa: Tvorcovia zákona a tí, ktorí sa všemožne usilujú napĺňať ním dané úlohy, máte, prosím vás, predstavu o tom, že kultúrne dedičstvo národa je niečo celkom iné? Nie zoznamy domnelých či skutočných donášačov?

    Správa sa ani slovom nezmieňuje o dôvodoch a príčinách nerešpektovania historického sledu udalostí. Teda o tom, prečo Ústav pamäti národa nezačal prácu zverejňovaním mien kolaborantov s nacistami, ktorí udávali napríklad, kto skrýval partizánov, na základe čoho boli vypálené a vyvraždené celé dediny. Nápis na pomníku v Kremničke, pán predseda, začína slovami „Pamätaj živý!“ Myslíte, že túto pamäť národ ignoruje?

    Vážení demokrati, liberáli, kresťania, ochrancovia ľudských práv – ja hovorím za seba, takže ich nebudem oslovovať, my to vieme, oni to všetci vedia, čo tu hovorím –, môžem pochopiť nenávisť a zášť ku komunistom a celému predošlému socialistickému zriadeniu zo strany tých, ktorí, vidiac subjektívne krivdy, iniciovali a prijali zákon č. 553/2002 o pôsobení Ústavu pamäti národa. Tým, ktorí stále cítia nevyrovnaný dlh voči predstaviteľom pôsobiacim v štátnej správe pred rokom 1989, pretože im ublížili, skutočne úprimne vyjadrujem ľútosť v mene členov nášho klubu, komunistov, ktorí na neprávostiach nemáme žiadnu vinu. Hovorím to zreteľne, verejne. Odovzdajte, prosím, moje vyjadrenie všetkým, ktorí o to stoja.

    Nechápem však hon na čarodejnice zo strany množstva socialistických pohrobkov, ktorí výdatne využívali a zneužívali štát, na ktorého riadení a správe sa zúčastňovali. Nechápem ani tých, ktorých predkovia sa v dávnejšej minulosti dopúšťajú a mnohí sa dopúšťajú i dnes minimálne takých priestupkov či trestných činov, za ktoré odcudzujú osoby zverejňované v zoznamoch Ústavu pamäti národa.

    Ak ste, vážení, hlasovali za zákon o zločinoch komunizmu, ktorý je právnym paškvilom a historickým nezmyslom, ak ste prijali zákon o Ústave pamäti národa, ktorý je všetkým iným, len nie ochrancom pamäti národa, dajte ústavnú povinnosť zostaviť zoznam vedúcich predstaviteľov Česko-Slovenska pochádzajúcich zo Slovenska, zoznam veliacich dôstojníkov ŠtB, KSČ a ostatných štruktúr, tých, ktorých sa to týka. Obviňte ich, postavte pred súd a v prípade dokázania viny za zločiny odsúďte a potrestajte. Ak ste o zločinoch bývalého režimu presvedčení a chcete svoju nenávisť niekde odventilovať, prečo ste tak dávno neurobili?

    Urobte to hneď, čo najskôr, pretože to, čo robíte prostredníctvom Ústavu pamäti národa, ktorého správu máme pred sebou, ako sa pokúšate odsúdiť celé vyše 40-ročné obdobie trvania štátu, ktorý niesol v názve socializmus a demokraciu, ako špiníte svojich predkov i seba, žiaden slušný, morálny a mravný človek neocení ako zásluhu pri očiste či vyrovnávaní sa s minulosťou. Zostanete v pamäti národa ako pôvodcovia traumatizácie a agónie spoločnosti. Ako nehumánni sudcovia celej generácie. A Správna rada či pracovníci ÚPN sa zapíšu do pamäti národa ako odiózne osobnosti, t. j. vyvolávajúce odpor a pohŕdanie všetkých procesov a pochybných pokusov o nastolenie demokracie.

    Ak ste ochotní uvažovať o predkladanej správe, o tom, čo spôsobuje zákon č. 553/2002 Z. z. i podľa neho jestvujúci Ústav pamäti národa, venujte, prosím, chvíľu času prečítaniu príspevku z pravicových novín Domino fórum č. 18 na str. 17 s nadpisom List Pánu Bohu zo záhrobia. Jeho autor, zrejme kňaz, nazval túto verejnoprávnu ustanovizeň Ústavom pomätenosti národa. Verím, že ak to urobíte, budete možno náchylní úvahám o zrušení ústavu, ktorého správu máme dnes posúdiť, ak nemáte za cieľ opakovanie situácie v starovekom Babylone. Táto veža, vážení, je zrelá na zrútenie. Čas a peniaze venované a vykázané v správe o činnosti Ústavu pamäti národa by bolo možné použiť na vyššie ciele v záujme civilizačných snáh o zachovanie pamäti národa a o rozvoj našej spoločnosti.

    Preto nemôžeme my poslanci klubu KSS predloženú správu prijať. A vyzývam vás, kolegovia, aby ste urobili podobne. Predpokladám, že poznáte slovenské príslovia, ktoré hĺbkou svojej pravdy, overenej generáciami, patria do pamäti národa. Jedno z nich hovorí: „Kto seje vietor, žne búrku.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško a končím možnosť podania ďalších prihlášok. A ešte pán poslanec Abrhan. Stihol.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Bollová, pána Langoša oznám viac ako 30 rokov. Povedať o ňom, že pred novembrom 1989 bol obyčajná nula, môže len bývalý komunista alebo bývalý a dnešný, resp. ten istý komunista s tou istou komunistickou dušou. Pán Langoš pracoval v Slovenskej akadémii ako úspešný človek, pán Langoš mal usporiadaný rodinný život a má ho dodnes. Pán Langoš bojoval proti zverskému komunizmu, vydával tajne samizdaty. Samozrejme, že v očiach bývalého komunistu, ako ste vy, je to nula, no to je, bohužiaľ, chyba osudu, že ten komunizmus, pre vás teda, že ten komunizmus v roku 1989 padol – a, už dúfajme, padol definitívne a padne na celom svete.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Bollová, nazvali ste Ústav pamäti národa monštrum, pritom tento ústav neurobí nič iné, nerobí nič iné, len zverejňuje dokumenty, ktoré Štátna bezpečnosť viedla o občanoch Slovenskej republiky. Ak niečo tu monštrum je, tak to boli pracovníci a to bol aparát Štátnej bezpečnosti. Chápem, že pre vás je to nepríjemné, lebo Štátna bezpečnosť bola riadená Komunistickou stranou a tá nesie plnú politickú zodpovednosť za tie činy, ktoré sa udiali v Štátnej bezpečnosti.

  • Pani poslankyňa Bollová s reakciou.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán Mikloško, ja som to zobrala do úvahy, že určite budete reagovať, lebo my sa tak máme radi, že to by ste si nemohli odpustiť. Chcela by som na margo toho imidžu pána predsedu Langoša povedať, že ja som o ňom nevedela, lebo aj ja som bola podobná nula. Ja som tiež nikde v žiadnych orgánoch nefungovala, tak som si myslela, že asi to bude aj on jeden z tých núl. Ale, myslím, nepovedala som to, že pán predseda Langoš nie veľmi si upevnil alebo skrášlil svoj imidž nedávnou príhodou o nejakých peniazoch atď., ktoré sa nakoniec zamaskovali, takže nemyslím si, že je taký čistý, že by mohol kádrovať, hodnotiť tisíce ľudí.

    Na pána kolegu Abrhana nebudem vôbec reagovať, lebo dosť som toho hovorila v tom vystúpení, aj o orgánoch, aj o tom monštre. Pretože za to potrebuje ústav novú budovu, neviem, či nebudeme musieť ešte aj niečo vystavať. Možnože aj Národná rada mu dá nejaké priestory, aby tie milióny papierov mal kde uložiť. Len neviem, kto a kedy a za akým účelom sa v tom bude hrabať a aký z toho bude prospech.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Pokračujeme v rozprave. Do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Banáš.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda správnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predseda, je to pre mňa tak trochu sviatok, že sa konečne s vami stretávam osobne. Veľmi oceňujem váš takt, že ste ma vo vašom vystúpení spomenuli len tak všeobecne, že som jeden z tých zištných kolegov, mohli ste ma pokojne rovno menovať, že som váš kolega agent Lotos, bolo by to aspoň také svižnejšie.

    Musím sa trošku ovládať, aby som zbytočne nevypustil moje emócie, ale pevne verím, že váš úmysel hľadať pravdu je skutočne úprimný, a v tomto kontexte musím povedať, že ma prekvapuje, že ste averzívne reagovali na moju novelu, pretože zmyslom tej novely nie je nič iné, iba tú pravdu hľadať. Ja pevne verím, že kroky Ústavu pamäti národa nie sú motivované len pravdou jednou, ktorú ste vy vytvorili.

    Ja som po čítaní vašej správy prišiel na mnoho otázok, ktoré som vygeneroval, pokúsim sa byť stručný, maximálne 10 minút, do nejakých dvadsiatich, ktoré vám dám, a budem vám veľmi vďačný, keď mi na ne a nám dáte odpovede. Viem, že riskujem a že som v istej polohe, ktorú, predpokladám, zajtra denník SME napíše na prvej strane, že Banáš a Bollová išli po Langošovi, ale čo už s tým mám narobiť?

    Pán predseda, niektoré otázky sa týkajú ústavu, niektoré vašej správy, niektoré vás osobne. Niektoré zodpoviete v pohode, niektoré budú ťažšie. Hovoríte, že ste kresťan katolík, ja chodievam tiež do kostola na omše, chodievam na omše vtedy, keď viem, že je tam dobrý kazateľ. Inak k tomu, aby som s Bohom komunikoval, nepotrebujem ísť do kostola. Ale viem, že podľa katolíckej liturgie v závere omše kňaz vyzve prítomných, aby vyprosovali milosť pre sestry a bratov, pre kňazov, pre biskupov, arcibiskupov a Svätého Otca. Vy ste mnohokrát povedali, že chodievate na omše, predpokladám, že, tak ako všetci prítomní, vymodľujete milosť pre arcibiskupa Jána Sokola, ktorého označil Cibulka za agenta ŠtB. Ja sa za Jána Sokola modlím tiež, pretože si myslím, a som o tom hlboko presvedčený, že Ján Sokol bol slušný a čestný človek. Vy ste však boli prvý, ktorý v tomto štáte v rozhovore pre Rádio Twist povedal dokonca, že Ján Sokol mal krycie meno Svätopluk. Chcem len pripomenúť, že Jána Sokola menoval do funkcie pápež, ktorý je zo svojej podstaty neomylný.

    Boris, buď taký láskavý, lebo toto sú celkom vážne otázky, ktoré by mal pán predseda počuť.

    - Pápež je vo svojej podstate neomylný, čiže moja otázka, pán Langoš, je: Veríte neomylnosti pápeža alebo veríte neomylnosti ŠtB?

    - Druhá otázka. V rozhovore pre Rádio Twist dňa 2. 2. tohto roku ste na otázku „Veríte tým zväzkom?“ odpovedali: „Ja verím v Boha.“ Teda vyhli ste sa priamej odpovedi. A moja otázka je, opakujem ju: Veríte týmto zväzkom?

    - Bod tretí. Tvrdíte neustále, že ŠtB bola zločinecká organizácia. Súhlasím s vami, ja som zažíval ten zvieravý pocit v žalúdku vždy, keď ma zavolali na Februárku alebo keď prišli na moje pracovisko, a vždy som si kládol len tu jednu otázku: Panebože, prečo si vybrali mňa? Ale ubezpečujem vás, že som v tejto skúške obstál a nemáte jeden jediný dôkaz na to, že som urobil niekomu zle. Urobil som dokonca dve veci. Vyzval som cez televízie, aby sa prihlásili tí, komu som ublížil. Nikto sa neprihlásil. Hovoríte, že ŠtB je zločinecká organizácia, zároveň však bezvýhradne akceptujete všetko, čo táto organizácia napísala, teraz to povedal aj kolega Abrhan, čiže vychádzate výlučne z faktov, ktoré urobila ŠtB. Môj zväzok má 77 strán. Nie je v ňom odo mňa ani riadok. Je tam jeden podpis Lotos, ktorý som ja nepodpísal, ktorý chcem vyvrátiť a vám sa to nepáči.

    Musím potvrdiť to, čo povedala kolegyňa Bollová, je neskutočné, keď v zákone je formulácia „zväzky ŠtB sú súčasťou kultúrneho dedičstva národa“. Už som to povedal minulý týždeň, že Boh ochraňuj národ, ktorého súčasťou nie sú zväzky a spisy básnikov, ale spisy ŠtB.

    - Ďalšia otázka. Čiže sa vás pýtam: Prosím vás, vysvetlite už konečne túto vašu zvrátenú filozofiu, že ŠtB na jednej strane boli grázli, na druhej strane všetko, čo povedali, je v poriadku.

    - Štvrtá otázka. V spomínanom rozhovore pre Rádio Twist uvádzate, že „hlavnou úlohou ÚPN je zverejňovať dokumentácie o činoch, ktorých sa dopustil komunistický režim“. Pán Langoš, systematicky vo všetkých vašich verejných vystúpeniach, a potvrdili mi to novinári, verejnosť, zatajujete, že úlohou Ústavu pamäti národa je sprístupňovať dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989. Dokonca tu boli na balkóne novinári, vážni novinári, ktorí toto vôbec nevedeli, ktorí boli už natoľko presvedčení o tej vašej rétorike, ktorú používate, že tu ide len o obdobie od komunistického puču.

    Chcem sa teda spýtať: Prečo to systematicky zatajujete? Prečo ste začali so zverejňovaním zväzkov ŠtB, keď obdobie totality komunistickej chronologicky ide až po období totality klerikálno-fašistickej? Pýtam sa, kedy – vy ste povedali, že budete zverejňovať. Pýtam sa vás, kedy budete zverejňovať zväzky pracovníkov a spolupracovníkov Ústredia Štátnej bezpečnosti? Vy viete dobre, že to bol predchodca ŠtB za slovenského štátu, čiže bola to ŠtB klérofašistického štátu, ktorý poslal na istú smrť 72-tisíc slovenských občanov židovského pôvodu a 22-tisíc občanov rómskeho pôvodu.

    - Ďalšia otázka. V § 11 zákona o ÚPN sa hovorí, pokiaľ ide o bezúhonnosť: „Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom Komunistickej strany Československa, Komunistickej strany Slovenska, politických strán a organizácií združených v Národnom fronte, v Ľudových milíciách“ a tak ďalej atď. Otázka je: Mám tomu rozumieť tak, že členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ale predovšetkým členovia Hlinkových gárd či Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd, ktorí vypaľovali Kľak či Ostrý Grúň, spĺňajú podľa tohto zákona podmienky bezúhonnosti?

    Ja viem, čo mi poviete. Vy mi poviete, že ten zákon schválila Národná rada 90-hlasovou väčšinou. Chcem vám však pripomenúť, že niektorí kolegovia z tých, čo tu sedia, ktorí to teraz schvaľovali, mi doslova povedali, že sa hanbia za tento zákon, pretože vaša argumentácia pri schvaľovaní tohto zákona nebola racionálna, ale bola vydieračská, lebo ste použili argument: A ty sa čoho bojíš? Ty sa bojíš toho, že budeš na tých zoznamoch?

    - Ďalšia otázka. V rozhovore pre Rádio Twist hovoríte: „Pán Banáš priamo realizoval špinavú komunistickú zahraničnú politiku proti slobodným a demokratickým krajinám.“ Prosím vás, potvrďte toto vaše tvrdenie relevantnými dôkazmi! A bol by som veľmi rád, keby ste mi v tejto súvislosti vysvetlili slovo „špinavý“.

    - Ďalšia otázka. Z preambuly zákona č. 553 vyplýva, že prvá hlavná úloha ÚPN je „vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody“. Pýtam sa: Akým spôsobom vysvetľuje ÚPN, najmä mladým ľuďom, dobu neslobody v spomínanom období? Koľko prednášok, verejných diskusií, seminárov a tak ďalej s cieľom vysvetľovania minulosti ste usporiadali? Len pripomínam, bol som asi pred troma mesiacmi v Televízii Markíza v Site, boli tam mladí ľudia, nevedel o tom nikto nič. Už rok a pol fungujete. Ďalšia otázka, čiže moja otázka je: O koľko sa od vzniku ÚPN zvýšilo vedomie národa o svojej minulosti?

    - Ďalšia otázka. V týždenníku Týždeň č. 52/2004 o zväzkoch ŠtB hovoríte, citujem vás: „Je to materiál ako hrom, využiteľný pre mocenské účely.“ Pokiaľ viem, ÚPN je organizáciou nezávislou od politických strán. Moja otázka je: Ako sa tieto materiály dajú zneužiť, keď najvyšší predstaviteľ ÚPN ste vy?

    - Ďalšia otázka. Dňa 7. mája 2004 robil so mnou rozhovor redaktor týždenníka Domino fórum, to bolo ešte Domino fórum vtedy, keď bol šéfredaktorom Štefan Hríb, a v tomto rozhovore mi kládol otázky jednoznačne na základe informácie z môjho spisu, 7. mája 2004. Redaktor tú skutočnosť ani nevyvrátil, že môj spis mal v rukách. Z ÚPN som však spis dostal až 13. 9. 2004, dovtedy – mám to od vás písomne – ste mi tvrdili, že môj spis nemáte. Moja otázka je: Vysvetlíte mi, prosím vás, ako je možné, že redaktor Domino fóra mal môj spis štyri mesiace predo mnou?

    - Ďalšia otázka. Denník SME uverejnil 11. januára toho roku obsiahle výňatky z môjho spisu. Otázka je: Je podľa vás korektné, že denník SME mal môj spis 11. januára, keď váš ústav zverejnil zväzky bývalého Bratislavského kraja až 18. marca?

    - Ďalšia otázka. V rozhovore pre týždenník Týždeň č. 52 hovoríte: „Od júla 1990 už nebolo ničené nič.“ Moja otázka je: Kto ničil do júla 1990 a odkiaľ viete, že ničil?

    - Ďalšia otázka je, v tajnom pokyne federálneho ministra vnútra Sachera – mám ho tu v taške – zo dňa 2. apríla 1990 sa okrem iného hovorí, vážení priatelia, toto je veľmi vážna argumentácia: „Z ústrednej evidencie štatisticko-evidenčného odboru organizačnej správy ministerstva vnútra sa majú vyňať evidenčné karty, ktoré sa týkajú prezidenta republiky, členov federálnej vlády, vlády Slovenskej republiky, vlády Českej republiky, poslancov Federálneho zhromaždenia a poslancov Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, ako aj predákov politických strán.“ Po voľbách v júni 1990 ste sa stali ministrom vnútra ČSFR po ministrovi Sacherovi. Pýtam sa: Vedeli ste o tomto pokyne, a ak áno, ako ste s tým naložili?

    - Ďalšia otázka. Pre médiá ste viackrát povedali, že musíte tieto mená zverejňovať, lebo tí ľudia, citujem, „sú vydierateľní“. Moja otázka je: Povedzte mi, prosím vás, ako alebo kým som ja vydierateľný?

    - Ďalšia otázka. Na jar roku 1978 som napriek hrubému nátlaku odmietol podpísať spoluprácu s ŠtB, keď už som bol nominovaný ako tlačový atašé do Rakúska. Prišli za mnou dvaja česky hovoriaci neznámi ľudia, zrejme z ŠtB, napriek ich nátlaku som to nepodpísal. Pýtam sa: Kedy mi sprístupnite moje materiály z českých archívov, kde toto musí byť doložené?

    - Ďalšia otázka, až takmer žartovná, mám to tu v taške opäť. Váš odborný poradca pán Pavel Žáček v časopise Plus 7 dní č. 4 hovorí o kategórii agent toto: „Pracovníci ŠtB nikdy za agentmi nechodili na pracovisko. Stretnutia prebiehali väčšinou v konšpiratívnych bytoch, agenti často cestovali aj do zahraničia. Pýtam sa: Ako je možné, že keď som bol podľa vás agentom, nedostal som sa ako diplomat za celej éry socializmu na Západ? A ďalšia otázka, v mojom spise, mám ho tu v taške, je 55 potvrdení od majora ŠtB, že sa so mnou stretával vo verejných miestnostiach, okrem iného v Kaviarni Tatra. Je teda podľa odborníka na ŠtB pána Žáčka Kaviareň Tatra konšpiratívnym bytom? Ako mi to vysvetlíte? Je teda váš poradca Žáček diletant, alebo som teda nebol agent. V tejto súvislosti by som už naozaj bol veľmi rád, keby mi konečne niekto, zrejme vy, povedal, čo som vlastne ako agent mal robiť. A dodnes neviem, čo som ja vlastne mal vykonávať.

    - Ďalšia poznámka, že 23. mája 1974 som vedený v spisoch ako tajný spolupracovník, to znamená už vlastne ako agent, ale o rok neskôr som v spise vedený ako kandidát tajnej spolupráce. Čiže vlastne som nižšie. Tomuto tiež nerozumiem.

    Ale dovoľte mi teraz prejsť ku kľúčovému bodu a to je zákon č. 553 § 26. Priatelia, toto je zásadný bod, ktorý som konzultoval s kolegami z iných parlamentov, dokonca z Gauckovho úradu. Dovoľte, aby som § 26 zákona odcitoval: „Ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok uvedených v ods. 2 sú presné alebo pravdivé.“ Priatelia, chcem povedať, že aj podľa názoru právnikov týmto paragrafom vlastne legálne demokraticky zvolená Národná rada rehabilitovala ŠtB a legitimizovala ŠtB. V tomto paragrafe je povedané, že nevadí, že sú tam klamstvá, treba uverejňovať. Treba kolektívne všetkých križovať na internet. Chcem sa teda... A zároveň však tento zákon prikazuje tieto veci zverejňovať. Čiže tu je filozofia, prepáčte, poviem to naplno, pán Langoš, toto je filozofia Pol Pota. Pol Pot, ktorý vyvraždil 3 mil. Kambodžanov, povedal: „Priatelia, pozabíjajte všetkých, ktorí majú okuliare, pretože môžu byť medzi nimi aj inteligenti.“ Toto je presne vaša filozofia. Tento paragraf je pre mňa dôkazom, že tvorcovia, vy ste boli jeho hlavným tvorcom, nemali a netvorili tento paragraf za účelom hľadania pravdy, ale za účelom vytvorenia kladiva na čarodejnice, ktoré sa tu bude kolektívne používať.

    Pýtam sa vás preto: Išlo o zámysel, o právnické diletantstvo? A pýtam sa, či vám neprekáža, ale musím povedať aj tým poslancom, ktorí za to hlasovali pod nátlakom, ktorých som tu spomínal, že rehabilitovali ŠtB?

    - Ďalšia otázka je trošku osobná, a kolega Mikloško tu už naznačil, podľa mojich informačných zdrojov ste v období reálneho socializmu pracovali na projektoch Rady vzájomnej hospodárskej pomoci socialistického tábora v Tesle Piešťany a v Kybernetickom ústave Slovenskej akadémie vied. Pýtam sa vás: Aké to boli projekty? A pýtam sa vás, či ste vy alebo ďalší pracovníci Kybernetického ústavu mali možnosť cestovať do západných krajín?

    - Ďalšia otázka. Tiež to tu bolo naznačené, ja okolo toho nebudem chodiť, lebo vy ste ku mne tiež veľmi citlivý, poviem to naplno. Podľa § 10 bod 2 zákona č. 553 sa hovorí, že „členovia orgánov ústavu musia byť bezúhonní“. Otázka, dňa 24. 4. 2003 bola vaša manželka o 22.30 hod. prepadnutá v Prahe, pričom mala v kabelke 2 mil. českých korún v hotovosti“. Citácia z médií. Na otázky novinárov, prečo sa vaša manželka prechádzala v noci Prahou s 2 mil. českých korún, ste dodnes nezodpovedali. Moja otázka je jednoduchá: Prečo mala vaša manželka v noci v kabelke, sama v Prahe, 2 mil. českých korún? A dodávam otázku, dodávam otázku, či tieto peniaze boli zdanené.

  • Reakcie z pléna.

  • Však sa pýtam pána Langoša. Však ja sa pýtam, čo mi na to povie.

    - 20. otázka: Aký bol váš celkový čistý príjem včítane odmien v roku 2004?

    - A posledná otázka, na zasadaní Národnej rady 18. 5. minulý týždeň som dal verejný prísľub, pán Langoš, že keď sa ukáže, že som klamal a môj údajný podpis v mojom spise ako agent Lotos na potvrdení o prevzatí finančnej odmeny od ŠtB je pravdivý, vrátim poslanecký mandát a odstúpim z funkcie. Zároveň som však uviedol, že ak sa ukáže, že ste klamali vy, obaja sme verejní činitelia, by ste mali odstúpiť vy. Ja sa vás tu pýtam, či tuto moju výzvu prijímate.

    Vážení priatelia, dovoľte, aby som na záver povedal – končím, dve minúty – ešte jeden príbeh. Najmä po tej relácii v Site mi napísalo veľmi veľa ľudí. Napísal mi aj istý dôchodca pán Lauko, ktorý mi píše, že je ako agent ŠtB vo zväzkoch pod nejakým krycím menom, a píše svoj príbeh, že mal dcéru chorú na leukémiu. ŠtB dlho naňho tlačilo, robil v nejakom chemickom závode, aby s nimi podpísal spoluprácu. Pán Lauko odolával, pretože nechcel. Nakoniec, keď sa dcérin stav vážne zhoršil, tak tú spoluprácu podpísal. Pán Lauko, chvejúcou sa rukou, píše vo svojom liste, že nikdy nikoho neudal, nikdy nikomu nič zlého neurobil. ŠtB, predstavte si, mu sľúbila, že mu totižto tie lieky proti leukémii zo Švajčiarska zoženie. Skutočne mu ich zohnala, bohužiaľ, bolo neskoro a jeho 18-ročná dcéra zomrela. Ja sa teraz pýtam, a tento človek je tiež na tomto zozname, ja sa pýtam, pán Langoš: Myslíte si, že pán Lauko je oprávnene označený za udavača?

    Dovoľte, aby som uzavrel moje vystúpenie otázkou otázok. Vy sa tu permanentne odvolávate na to, že vy za nič nemôžete, lebo sa riadite len zákonom, ktorý sa riadi § 26, ktorý som citoval, netreba hľadať pravdu, treba križovať, kolektívne. A že za nič nemôžete, lebo to vypracovala ŠtB. Vy vlastne robíte len to, že materiály, ktoré vám vypracovala ŠtB, posúvate ďalej bez toho, že by ste skúmali.

    Dovoľte, aby som preto položil na záver pre mňa otázku otázok: Zabíja ten, kto pištoľ vyrobil, alebo ten, ktorý ju používa?

    Pán Langoš, ja vám dávam tieto otázky tu písomne, budem rád, keď mi na ne zodpoviete, ak mi zodpoviete zodpovedne, tak zdvihnem ruku za schválenie správy o činnosti vášho ústavu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Sabolová, Abrhan, Miklušičák, Ondriaš, Majdová. Ako posledný pán poslanec Rusnák. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Zapnite mikrofón pre pani poslankyňu Sabolovú, prosím.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Banáš, vaše vystúpenie bolo množstvom všetkého možného a nemožného. Možno to som od vás minimálne očakávala. Ale chcem vám povedať, že ak chcete týmto spôsobom obhajovať seba, že ste nič nepodpísali, nespolupracovali, nikde neboli, tak si myslím, že ste používali veľmi trápne argumenty a skutočne nehodné jedného ústavného činiteľa.

  • Pán poslanec Abrhan. Ešte chcem upozorniť, pardon, dobre, povedzte, pán poslanec, aby som vám nebral čas.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Banáš, teraz rokujeme o bode správa o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2004, vy ste vo svojom vystúpení, žiaľ, tento čas zneužili na obhajobu svojho vlastného problému, prípadne na kritiku zákona č. 553, tvrdiac, že niektorí poslanci tento zákon schvaľovali pod nátlakom. Prosím, povedzte konkrétne mená poslancov, ktorí pod nátlakom schvaľovali takýto návrh zákona.

    Ďalej ste hovorili o neomylnosti Svätého Otca, upozorňujem vás, že táto neomylnosť sa vzťahuje na otázky viery a mravov.

    Ďalej ste hovorili o tom, že Ústav pamäti národa neinformuje, že sprístupnené dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z roku 1939 až 1989, ak by ste si prečítali predkladaciu správu, hneď v prvej vete sú tieto roky uvedené, takže nikde nikto to neskrýva a nezatĺka.

    Ďakujem.

  • Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Miklušičákovi, chcem si len vypýtať váš súhlas, že dokončíme tento posledný dokument, ktorý prerokúvame, a potom budeme spoločne hlasovať o všetkých, dobre? A tým bude už aj záver schôdze.

    Takže, pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Banáš, nemal som doteraz dôvod neveriť vášmu tvrdeniu, že podpis na inkriminovanom dokumente nie je váš. Žiaľ, konštatujem, že pre mňa vaše dnešné vystúpenie napĺňa predstavu o správaní sa typického eštebáka. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja hodnotím prejav pána poslanca Banáša ako inteligentný a vyvážený. Aj by som mu poďakoval, ale bojím sa, že to médiá zneužijú. Posledná poznámka, myslím si, že v rámci určitej tradície katolicizmu Ústav pamäti národa pre mňa predstavuje určitý moderný typ inkvizície. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Banáš, len dve poznámky. Prvá, už pred dvoma týždňami pri prerokúvaní európskej Ústavnej zmluvy ste preukázali hrubú neznalosť, pokiaľ ide o vedomosti, základné vedomosti o kresťanstve, pretože aj malé dieťa vie, že kresťanstvo založil Ježiš Kristus, a nie svätý Pavol, ako ste to pred dvoma týždňami tvrdili vy. Dnes ste túto neznalosť opäť preukázali. No to ste povedali vo faktickej poznámke, pán poslanec, pred dvoma týždňami, dobre si to pamätám. Dnes ste povedali, že pápež je neomylný, ako už môj kolega povedal, len vo veciach katolíckej vierouky a mravouky. Čiže, pán poslanec, prv než budete nabudúce ťahať pána Boha za nohy, tak si najprv doštudujte základné veci. A druhá poznámka, pýtali ste sa, prečo nie sú zverejnené zväzky zo slovenského štátu. Pán poslanec, sú prístupné v Národnom archíve, každý, kto má záujem, si ich môže pozrieť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Možno, že médiá teraz čakajú, že sa pustím do kolegu Banáša. Neurobím to, samozrejme, mám na to svoj osobný názor, ale ten si vieme povedať aj inde. Chcem len vyhlásiť, že nikto na mňa nerobil nijaký nátlak, keď sme tento zákon schvaľovali, som veľmi rád, že som ho podporil a podporil by som ho ihneď, vtedy, keď ho bolo treba podporiť, dávno predtým. Pána kolegu Langoša si vysoko vážim a pokladám ho za jedného čestného človeka. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No, ja som sa nechcel, ani som sa nikdy doteraz nevyjadroval k tejto téme. Chcem vám, vážení kolegovia, povedať, že považujem za osobnú povinnosť povedať k tomu niečo aspoň cez faktickú poznámku.

    Debata tohto typu aj táto správa v konečnom dôsledku mi spôsobuje čosi, čo ma dostáva do istej depresie, a doteraz mám tendenciu utekať od tejto debaty. Na jednej strane som presvedčený, že naozaj problém historickej spravodlivosti, problém ochrany spoločnosti pred istým typom správania sa, možno aj v kantovskom zmysle o tom, že nikdy nie pomsta, ale istý trest za nespravodlivé konanie musí byť súčasťou spoločenského poriadku. A na druhej strane zase aj absolútna nevyhnutnosť ctiť si princípy demokracie a právneho štátu a naozaj chrániť povesť každého človeka, pokiaľ veci nie sú jasné a pokiaľ nie sú stanovené inštitúty.

    Priznám sa, že správa pána predsedu a jeho vystupovanie k veci a jeho činnosť pre mňa osobne sa zdá, že nerešpektuje minimálne dva z týchto troch princípov. Je to fanatické, často sa to obracia nie do polohy štátneho úradníka, ktorý objektívne posudzuje stav spoločnosti, ktorý má empatiu k zásadným veciam, ktorý počúva, ale ako keby zabúdal na to, že už je 15 rokov od roku 1990, že máme všetci nejaké práva, pretože to je atribút demokracie a v tej demokracii sa objavujú rôzne názory, rôzne pohľady na vinu a na všetko. Tento pohľad nie je v správe pána Langoša, tam o nejakej spravodlivosti, objektivite, o ochote posúdiť všetky atribúty a naozaj ctiť to, čo je napísané v ústave aj vo väzbe na osobnosť, nie je.

    Čiže na jednej strane činnosť ako takú áno, ale existujúci stav, pre mňa osobne nedôvera, pre vážených kolegov z KDH, ja rozumiem, pre mnohých z vás je táto otázka osobne citlivá, len ak niekde cítim nezmysel tejto činnosti, to je práve vzťah k farárom a k situácii, ktorá tu bola do roku 1989. A tam...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem len povedať, že to, že ma kritizovali hlavne poslanci KDH, samozrejme, že sa to dalo očakávať. Pani kolegyňa Majdová, ja prvý raz počujem, že Ježiš Kristus bol zakladateľ kresťanstva, to mi, prosím vás, ukážte, kde sta na to prišli, on bol reformátor judaizmu, ak chcete vedieť. Ale chcem povedať, že na tú reakciu (potlesk), ako ste vy reagovali, mi je jasné, prečo by Ježiš Kristus nemohol byť nikdy členom KDH, maximálne by mohol u vás robiť okresného predsedu, aj to s veľkými ťažkosťami s jeho názormi. Ale čudujem sa tomu, čo povedal kolega Číž, že vy by ste mali prví vystúpiť, vy by ste mali byť na mojom mieste kvôli tomu množstvu katolíckych kňazov, ktorí sú tam podľa mňa naoprávnene. A vy tu sedíte a tvárite sa, akoby ste s tým celým súhlasili. To je všetko.

  • O slovo požiadal pán spravodajca Nagy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, preto som požiadal o slovo, lebo pán predsedajúci vás o chvíľu požiada, či niekto chce ešte vystúpiť v rozprave, alebo nie. Chcem zamedziť tomu, aby sa pokračovalo v tomto ovzduší a v tejto atmosfére a takýmto spôsobom, ako to bolo v dvoch diskusných príspevkoch našich kolegov. Chcem upozorniť vás všetkých, samozrejme, všetci to vieme a viete aj vy, že rokujeme o správe o činnosti Ústavu pamäti národa, a nie o osobných názoroch predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Nerokujeme o jeho minulosti, o jeho osobných vlastnostiach, hodnoteniach, o jeho rodinných príslušníkoch, manželke. Ja si myslím, že táto Národná rada by mala zachovať aj teraz, aj pri tomto bode istú úroveň slušnosti. Niekoho označovať za nulu a potom sa ospravedlniť nejakým iným spôsobom, že sám seba zaráta alebo teda bude považovať za nulu, nepovažujem za dôstojné. Nepovažujem za dôstojné ani zo strany môjho kolegu pána poslanca Banáša, ktorý je dotknutý touto správou, aby zneužil túto príležitosť, že rokujeme o správe, a zneužil to na osobné invektívy. Ja si myslím, že vec treba, pokiaľ má bárskto, ktokoľvek z vás nejaké názory alebo hodnotenie, ktoré potrebuje ozrejmiť, nie je to príležitosť rokovania o záverečnej správe, treba využiť na to iný priestor.

    Chcem vás teda poprosiť, pokiaľ chcete vystúpiť v ďalšej rozprave, aby ste sa sústredili iba na správu. A ak môžem, chcel by som poradiť predsedovi Správnej rady pánovi Langošovi, aby sa ani on nezaujímal, resp. neodpovedal na tieto osobné invektívy.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor, Bollová, Lintner. Končím možnosť prihlášok s faktickou poznámkou.

    Ako prvý – pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel len povedať, že absolútne ani bývalému režimu nešlo o žiadne nuly, tam bol človek človekom a faktom je aj to, že pán Langoš pracoval v Slovenskej akadémii vied. Ktorý komunista katolík, komunista luterán alebo komunista iný ho tam dostal? Veď mnoho detí komunistov sa nedostalo pracovať na Slovenskú akadémiu vied s vyššími titulmi, ako mal pán Langoš. Ja som totižto od pána Langoša nečítal žiadnu vedeckú prácu vtedy, nijaké vedecké publikácie nie. Proste skončil vysokú školu ako desaťtisíce a stotisíce iných. Takže pochváľme ten bývalý režim...

  • Ja by som vás poprosil, keby ste reagovali na...

  • Áno, reagujem práve na predrečníka ohľadne nuly. Nikto z pána Langoša nulu nerobil, ak ho dal na Slovenskú akadémiu vied. A som hrdý na ten režim, že dokázal mnohým ľuďom zabezpečiť zamestnanie napriek tomu, že dnes 300-tisíc mladých ľudí musí robiť mimo Slovenska, pán predsedajúci, a napriek tomu, že dnešná Armáda Slovenskej republiky, ktorá bude mať 25-tisíc ľudí, to znamená jedna divízia plus tankový prápor, ale plus budeme mať veľkú armádu, takmer pol milióna nezamestnaných. O tom by som rád – a ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán spravodajca, chápem vaše vystúpenie, vy ste v podstate slušný človek, ale dovolím si doplniť, resp. oponovať vašej prosbe. Ja si myslím, že ja som hovorila k veci, k správe. Ja som nečítala cestovný poriadok, ako sa to robí trebárs v americkom senáte, ja som sa vyjadrovala k správe. Takže by som vás aj prosila, aby ste tu neusmerňovali diskusiu, či niekto má ešte vystupovať, alebo nemá, dokonca nabádať pána predkladateľa, aby nereagoval na to, čo sa tu počulo. Veď tu sa, prosím pekne, diskutuje k správe, ktorú predložil. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vnímam vaše vystúpenie ako snahu o zamedzenie demokratickej rozpravy. Veď pán poslanec Banáš...

  • Reakcia z pléna, smiech a potlesk.

  • Iste, môžete sa smiať, koľko chcete. Pán poslanec Banáš reagoval na správu, ktorá predsa vznikala na základe uplatňovania príslušného zákona. To znamená, kde sa vychýlil oproti tomu, že nemal mať priestor na také postoje, ako mal? Mňa tiež zaujíma, ako príslušný paragraf konštatuje, že ÚPN si nemôže overiť pravdivosť zväzkov, a zároveň jeho predstaviteľ hovorí o tých zväzkoch ako jediných vysvetľujúcich činnosť. Však to je závažný fakt! A kde to mal teda pán poslanec Banáš povedať?

  • Bude reagovať na faktické poznámky pán poslanec Nagy.

  • Jednou vetou chcem, vážené kolegyne, vážení kolegovia, reagovať na vaše pripomienky. Ja som nehovoril, že sa nemá diskutovať ďalej, že nemá prebiehať ďalej rozprava, upozornil som a poprosil som vás, aby ste vecne, a nie osobne diskutovali. A poprosil som pána predsedu správnej rady, aby nereagoval na osobné invektívy a otázky, ale, naopak, reagoval na vecné otázky. To je všetko.

  • Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec Heriban, Hopta, Hanzel. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Už sme si postup odsúhlasili predtým, nebudeme to meniť podľa každej chvíle. Nech sa páči, poďte.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Heriban, alebo sa ujmete slova, alebo bude pokračovať niekto druhý.

    Pán poslanec Přidal – procedurálny návrh. Pán poslanec Přidal.

  • Mám procedurálny návrh, aby sme pristúpili teraz k hlasovaniu a až po hlasovaní pokračovali v rozprave.

  • Je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, pán poslanec Heriban, budeme hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako o prvom budeme hlasovať o

    správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1099).

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Lintner, ja som zaregistroval spontánny súhlas tejto Národnej rady. A budeme už pokračovať a prosím, keby pani poslankyňa Laššáková, spravodajkyňa k tomuto bodu programu, prišla predniesť návrh. Pani poslankyňa Laššáková, poďte si plniť svoju funkciu.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k predloženej správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Číž, keď neprerušíte vy, preruším ja schôdzu.

  • Veľký ruch v sále.

  • Prestávka.

  • Pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium a ja mám taký pocit, že keď tu nebude disciplína, v parlamente, čo je tiež jeden z prejavov úcty k rokovaciemu poriadku, môže to skončiť aj po 14.00 hodine. Ja som nič iné nechcel, len aby sme v súlade s rokovacím poriadkom pokračovali a ja toto budem dodržiavať bez akýchkoľvek osobných útokov aj na predsedajúceho, na kohokoľvek. Teraz zvoláva predseda parlamentu poslanecké grémium.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím vás, miesta, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Pani poslankyňa Laššáková, poďte uviesť k bodu č. 80.

    Zároveň mi dovoľte, aby som pozdravil poslancov Západoeurópskej únie, ktorí nás prišli navštíviť a sú hore na balkóne.

  • Je tam aj pán starosta Jasovský z obce Drahňov, aj toho vítame.

  • A ideme hlasovať. Pani poslankyňa, máte slovo, uveďte, prosím, hlasovanie k bodu č. 80, správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. V rozprave k prerokovanej správe o činnosti prokuratúry vystúpili dvaja páni poslanci, pričom pán poslanec Husár predložil aj návrh uznesenia. Teraz prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia gestorského výboru k správe o činnosti prokuratúry za rok 2004, ktorým sa navrhuje, aby Národná rada schválila správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prezentujeme sa, páni poslanci, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 96 poslancov, za 96 poslancov, proti 0, zdržalo sa 0.

    Uznesenie sme schválili.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Husár a ktorý majú všetci páni poslanci v laviciach, s tým, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky zohľadniť pri príprave štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2006 pre kapitolu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zvýšenie počtu systemizovaných miest prokurátorov a štátnych zamestnancov prokuratúry o 10 % a k tomu zodpovedajúce mzdové prostriedky. Prosím vás, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 97 poslancov, za 44, proti 0, zdržalo sa 45, nehlasovalo 8.

    Uznesenie sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu k bodu č. 81 programu rokovania,

    správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1052).

    Prosím pána poslanca Farkasa, aby nám uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom berieme na vedomie správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2004. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať, pán predsedajúci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 100 poslancov, za 94, proti 0, zdržalo sa 6, nehlasovalo 0.

    Uznesenie sme schválili.

    Áno, budeme teraz pokračovať hlasovaním o

    správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2004 (tlač 1078).

    Prosím pána Farkasa, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Aj v tomto prípade budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom berieme na vedomie správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2004 s tým, že sú vyčíslené výdavky, príjmy, ako aj negatívny hospodársky výsledok. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 99 poslancov, za 67, proti 1, zdržalo sa 31.

    Prijali sme uznesenie.

    Teraz budeme hlasovať o tlači 1101 –

    Návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s.

    Prosím pána poslanca Přidala, aby uviedol hlasovanie ako spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Poslanec Vážny dal návrh uznesenia, ktorým nesúhlasí s predloženým návrhom koncepcie privatizácie a žiada vládu dopracovať a predložiť túto koncepciu na septembrovú schôdzu. Ako prvé hlasovanie by sme mali hlasovať teda o tomto návrhu na uznesenie poslanca Vážneho.

  • Hlasujeme, prezentujeme sa a hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 99 poslancov, za 42, proti 1, zdržalo sa 43, nehlasovalo 13.

    Uznesenie sme neschválili.

    Uveďte, prosím, ďalšie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie tento návrh koncepcie na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 96 poslancov, za 55, proti 36, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Uznesenie sme schválili.

    Budeme pokračovať teraz hlasovaním o

    návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla (tlač 1147).

    Prosím pani poslankyňu Brestenskú, aby uviedla návrh na hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, predložil návrh pán Čaplovič, máte tento návrh uznesenia. Ďakujem pekne. Návrh uznesenia:

    A. Národná rada prerušuje rokovanie o návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla vzhľadom na personálne zmeny vo vláde,

    B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby do prerokovania o tomto bode na júnovej schôdzi Národnej rady nerobila žiadne zásadné rozhodnutie vo vzťahu dostavby a budúcej prevádzky Slovenského národného divadla.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 97 poslancov, za 95, nehlasovali 2.

    Uznesenie sme prijali.

    Prikročíme k hlasovaniu o

    správe o činnosti verejného ochrancu práv (tlač 1085).

    Prosím pani poslankyňu Sabolovú.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 99 poslancov, za 94, proti 1, zdržali sa 4.

    Prijali sme uznesenie.

    Prosím teraz, aby sme hlasovali o

    správe Rady pre vysielanie a retransmisiu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (Ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti) za rok 2003, tlač 1079.

    Prosím pána poslanca Sándora Alberta, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom berieme na vedomie správu Rady pre vysielanie a retransmisiu o dodržiavaní § 19 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii za rok 2003. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 97 poslancov, za 81, proti 0, zdržali sa 16.

    Uznesenie sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o

    správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2004 (tlač 1024).

    Prosím pána poslanca Alberta Sándora, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom berieme na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2004. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 98 poslancov, za 79, proti 1, zdržalo sa 18.

    Uznesenie sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, do programu 42. schôdze boli doplnené dva body, a to prvý bod – návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1179), druhý bod – návrh na zmenu v zložení členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

    Pán Mikloško, požiadali ste o slovo, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby po dvoch hlasovaniach o presunoch do výborov sme prerušili bod, aby sme bod programu správa o Ústave pamäti národa, aby sme prerušili tento bod a dali ho na budúcu schôdzu dokončiť ho.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Dobre, budeme o tom hlasovať. Kto je za to, aby sme tento bod podľa návrhu pána Mikloška presunuli na budúcu schôdzu Národnej rady? Prezentujte sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 94 poslancov, za 69, proti 9, zdržalo sa 15, nehlasoval 1.

    Návrh pána poslanca Mikloška sme schválili a bod programu správa o činnosti Ústavu pamäti národa dokončíme na budúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz budem pokračovať v tom, čo som už pred chvíľočkou uviedol. Zopakujem ešte raz. Máte pred sebou tlač 1179, týka sa to návrhov na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a máte pred sebou návrh na zmenu v zložení členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení...

  • Reakcia z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Návrh uznesení bol rozdaný. Máme informáciu, že bol rozdaný.

    Pýtam sa pána poslanca Lintnera, či chce uviesť návrh nového uznesenia.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie je potrebné. Dobre.

    Chce uviesť návrh druhého uznesenia pán poslanec Číž? Nie.

    Takže otváram rozpravu k týmto bodom programu. Kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať o

    návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte rozdaný ako tlač 1179.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 95 poslancov, za 93, proti 0, zdržali sa 2.

    Uznesenie bolo schválené.

    Teraz budeme hlasovať o

    návrhu na zmenu v zložení členov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, ktorý vám bol tiež rozdaný.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 96 poslancov, za 79, proti 2, zdržalo sa 5, nehlasovalo 10.

    Aj toto uznesenie sme schválili. Konštatujem, že návrh v zložení Stálej delegácie Parlamentného zhromaždenia bol schválený tak, ako bol predložený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem 42. schôdzu za skončenú.

  • Rokovanie 42. schôdze NR SR sa skončilo o 12.03 hodine.