• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Anton Danko, Karol Džupa, Gustáv Krajči, pani poslankyňa Diana Štrofová. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Herman Arvay.

    Panie poslankyne, páni poslanci, včera sme vykonali tajné hlasovanie o

    návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu,

    ktorý máte ako tlač 1103.

    Prosím povereného overovateľa, pána poslanca Jaduša, aby oznámil výsledok tajného hlasovania. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 24. mája 2005.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na novú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 123 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 123 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu každý poslanec odovzdal hlasovací lístok, zo 123 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 19 neplatných a 104 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe pána Petra Alakšu nehlasoval za žiaden poslanec, hlasovalo proti 55 poslancov, hlasovania sa zdržalo 49 poslancov, pána Pavla Hapáka hlasovalo za 30 poslancov, proti 39 poslancov, hlasovania sa zdržalo 35 poslancov, pani Evy Chudinovej nehlasoval za žiaden poslanec, hlasovalo proti 55 poslancov, hlasovania sa zdržalo 49 poslancov, pána Branislava Krála hlasovali za 2 poslanci, proti 53 poslancov a hlasovania sa zdržalo 49 poslancov, pána Viliama Kratochvíla hlasovali za 2 poslanci, proti 54 poslancov a hlasovania sa zdržalo 48 poslancov, pán Juraja Kukuru nehlasoval za žiaden poslanec, hlasovalo proti 57 poslancov a hlasovania sa zdržalo 47 poslancov, pána Jozefa Rydla hlasoval za 1 poslanec, proti 56 poslancov, hlasovania sa zdržalo 47 poslancov, pani Eleny Stroblovej hlasovalo za 8 poslancov, proti 52 poslancov, hlasovania sa zdržalo 44 poslancov, pán Ernesta Valka hlasovalo za 52 poslancov, proti 33 poslancov, hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu nikto zvolený, do druhého kola postupujú pán Pavel Hapák a pán Ernest Valko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že ani jeden z navrhnutých kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, nezvolili sme v novej voľbe v tajnom hlasovaní člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Preto novú opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu vykonáme po hlasovaní o 11.00 hodine. Ako to už oznámil pán poslanec, postupujú do nej pán Hapák a pán Valko.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000).

    Prosím pána poslanca Jarjabka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Galbavého, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Kondrót. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dobré ráno prajem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, podávam svoj pozmeňujúci návrh k tlači 1000, teda pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

    Najskôr legislatívnotechnické pripomienky k predloženému textu návrhu zákona.

    Po prvé. Obsah čl. II sa presunie do čl. I za § 8, pretože táto právna úprava nadväzuje na navrhované znenie. Slovo „odseky“ sa mení na slovo „písmená“.

    Po druhé. Čl. I sa dopĺňa ďalšími bodmi, ktoré znejú:

    V § 15 ods. 2 písm. c) sa slová „§ 8 ods. 1 písm. j)“ nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 1 písm. k)“.

    2. V § 15 ods. 2 písm. f) sa slová „§ 8 ods. 1 písm. f)“ nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 1 písm. g)“.

    3. V § 20 ods. 9 sa slová „§ 8 ods. 1 písm. i)“ nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 1 písm. j)“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá nadväzuje na 1. bod. Vzhľadom na to, že došlo k vloženiu nového písmena e), došlo k posunu vnútorných odkazov v ďalšom texte zákona.

    O bodoch 1 a 2 navrhujem hlasovať spoločne.

    Ďalej predkladám tieto pozmeňujúce návrhy k čl. I.

    Po prvé. V § 5 ods.1 písm. c) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „tento podiel sa musí dosiahnuť na každom programovom okruhu osobitne a najmä v čase od 6.00 hodiny rannej do 24.00 hodiny“.

    Odôvodnenie. Ide o zabezpečenie vysielania väčšinového podielu programov vo verejnom záujme na každom programovom okruhu zvlášť, najmä vzhľadom na rozdielne pokrytie územia jednotlivými programovými okruhmi.

    O tomto bode žiadam hlasovať osobitne.

    K bodu 2. V § 5 ods. 3 sa text ruší a nahrádza sa novým textom, ktorý znie: „Archív Slovenskej televízie je odborným pracoviskom Slovenskej televízie. Slovenská televízia je povinná do tohto archívu uložiť každý program, ktorý vyrobila, alebo program, ktorý vyrobila pre Slovenskú televíziu iná osoba a ktorý Slovenská televízia prvý raz odvysielala; na archivovanie programov sa primerane vzťahuje osobitný predpis9). Takýto program je archívnym dokumentom, ktorý nepodlieha výkonu rozhodnutia ani exekúcii, a nemožno naň zriadiť záložné právo alebo ho inak zaťažiť a ani ho predať alebo inak previesť vlastnícke právo k nemu či zveriť ho do správy inej osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak9a).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie: „9a) Napr. § 28 až § 31 zákona č. 395/2002 Z. z., § 31 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.“

    Odôvodnenie k bodu 2. Osobitné postavenie televízneho programu ako archívneho dokumentu si vyžaduje sprecizovanie právnej úpravy tak, aby bolo zrejmé, ktoré programy a odkedy sú tieto súčasťou archívu, a to najmä s ohľadom na všeobecnú právnu úpravu o archívoch, ktorá za archívny dokument považuje taký filmový alebo zvukový záznam, ktorý vznikol do roku 1950, alebo iný záznam, o ktorom sa rozhodlo, že má trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie dejín Slovenska a Slovákov. V kontexte ochrany audiovizuálneho dedičstva návrh upravuje zákonné obmedzenie nakladania s archívom. Nakoľko právne predpisy neupravujú prístup k archívom verejnoprávnych inštitúcií pre študijné účely a vedecké bádanie, rieši novelizácia aj tento problém.

    O tomto bode navrhujem a žiadam hlasovať osobitne.

    Bod 3. V § 8 ods. 1 písm. a) sa za slovo „úloh“ vkladajú slová „a povinností“.

    Po štvrté. V § 8 ods. 1 písm. e) sa ruší text a nahrádza sa textom, ktorý znie: „e) určuje priority verejného záujmu programovej služby Slovenskej televízie, ktoré sú záväzným východiskom programového konceptu vysielania Slovenskej televízie, schvaľuje programový koncept vysielania Slovenskej televízie a dlhodobé plány a koncepcie rozvoja programovej služby Slovenskej televízie predkladané generálnym riaditeľom podľa § 17 ods. 3 písm. a) a b), prerokúva a schvaľuje po oboznámení sa so stanoviskom dozornej komisie návrh rozpočtu Slovenskej televízie, účtovnej uzávierky, ako aj návrh na použitie rezervného fondu“.

    Po piate. V § 8 ods. 1 písm. f) sa na konci pripájajú slová „ako aj správu o činnosti obchodnej spoločnosti a o spôsobe výkonu práv spoločníka obchodnej spoločnosti, v ktorej má Slovenská televízia majetkovú účasť (podiel na spoločnosti) predloženú podľa § 17 ods. 3 písm. f)“.

    Po šieste. V § 8 ods. 1 písm. g) sa ruší text a nahrádza sa textom, ktorý znie: „g) schvaľuje po oboznámení sa so stanoviskom dozornej komisie návrhy predkladané generálnym riaditeľom podľa § 17 ods. 3 písm. e) súvisiace s podnikaním Slovenskej televízie“.

    Po siedme. V § 8 ods. 1 písm. i) sa za slová „dozornej komisie“ vkladajú slová „návrh generálneho riaditeľa na metódu a postup verejného obstarávania, ak súčet predpokladaných cien rovnakých druhov tovarov, služieb alebo prác je vyšší ako 3 mil. korún alebo ak predpokladaná celková hodnota samostatne uzavretej zmluvy na dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo uskutočnenie prác je vyššia ako 3 mil. korún, ako aj“.

    Po ôsme. V § 8 ods. 1 písm. j) a k) sa ruší text a nahrádza sa textom, ktorý znie: „j) poveruje dozornú komisiu kontrolou hospodárenia Slovenskej televízie alebo nakladania s jej majetkom vrátane verejného obstarávania tovaru, služieb a prác a k zisteniam, návrhom a stanoviskám dozornej komisie prijíma uznesenia, k) je oprávnená nahliadať do všetkých dokladov a dokumentov súvisiacich s činnosťou a podnikaním Slovenskej televízie vrátane hospodárenia, financovania a nakladania s majetkom, generálny riaditeľ umožní nahliadnuť do týchto dokladov a dokumentov členovi rady na požiadanie“.

    Po deviate. V § 8 ods. 1 písm. l) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „na postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností sa primerane vzťahuje osobitný predpis15a)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie: „15a) Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.“

    Odôvodnenie k bodom 3 až 9, ktoré som teraz predniesol. Dopĺňa a precizuje sa pôsobnosť rady najmä v oblasti určovania priorít verejného záujmu, kontroly nakladania s majetkom Slovenskej televízie a jej hospodárenia vo vzťahu k vlastným podnikateľským aktivitám. Upravuje sa postup podávania, prijímania, evidovania, vybavovania a kontroly vybavovania sťažností tak, že sa na ne vzťahuje zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

    O bodoch 3 až 9 navrhujem hlasovať spoločne.

    Po desiate. V § 15 ods. 2 písm. b) sa text ruší a nahrádza sa textom, ktorý znie: „b) predkladať rade stanoviská podľa § 8 ods. 1 písm. e) až i)“.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú opravu, ktorou sa odstraňuje nepresnosť pôvodnej úpravy a upresňuje sa rozsah predkladaných stanovísk.

    O bode 10 žiadam hlasovať samostatne.

    Po jedenáste, bod 11. V § 17 ods. 3 písm. e) sa ruší text a nahrádza sa textom, ktorý znie: „e) predkladá rade návrh na založenie obchodnej spoločnosti na podieľanie sa Slovenskej televízie na založení obchodnej spoločnosti alebo na účasť Slovenskej televízie či zmenu jej účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti podľa § 6 ods. 2 a návrh na zmenu či rozšírenie činnosti takejto obchodnej spoločnosti, ako aj návrh na združovanie prostriedkov podľa § 20 ods. 8, návrh podľa § 8 ods. 1 písm. a) alebo písm. i) a návrhy dokumentov podľa § 8 ods. 1 písm. d)“.

    Bod 12. V § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie: „f) predkladá rade správu o činnosti obchodnej spoločnosti a o spôsobe výkonu práv spoločníka obchodnej spoločnosti, v ktorej má Slovenská televízia majetkovú účasť (podiel na spoločnosti), a to spolu s výročnou správou o činnosti Slovenskej televízie podľa § 20 ods. 12 alebo na požiadanie rady“.

    Bod 13. V § 17 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Generálny riaditeľ je povinný rade, ako aj každému jej členovi poskytovať súčinnosť pre vykonávanie právomocí vyplývajúcich z § 8 ods. 1, najmä predložením všetkých podkladov, o ktoré rada alebo jej člen požiada.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

    Odôvodnenie k bodom 11 až 13. S ohľadom na súčasnú prax sa precizuje vzťah medzi generálnym riaditeľom a radou najmä v oblasti podnikania Slovenskej televízie. Predovšetkým sa tým vyrieši fakt, že zákon počíta s účasťou rady pri rozhodovaní o zakladaní spoločnosti Pro futuro, zatiaľ čo Slovenská televízia založila obchodné spoločnosti tesne pred nadobudnutím účinnosti zákona. Tým sa niektoré zásadné rozhodnutia týkajúce sa verejných financií dostali mimo kompetencie rady.

    O bodoch 11 až 13 žiadam hlasovať spoločne.

    Bod 14. V § 19 ods. 3 sa text ruší a nahrádza sa textom, ktorý znie: „Rada môže odvolať generálneho riaditeľa ak a) nevykonáva svoju funkciu najmenej 3 po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, b) rada počas 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov svojím uznesením najmenej dvakrát konštatuje, že Slovenská televízia neplní úlohy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, c) Slovenská televízia opakovane poruší povinnosť ustanovenú osobitným predpisom1) a radu na takéto porušenie povinnosti upozornila Rada pre vysielanie a retransmisiu32a), d) nesplnil povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. b), d) alebo e) pred tým, ako začal reálne konať vo veci, ktorá má byť predmetom návrhu, alebo nesplnil povinnosť podľa § 17 ods. 4, e) Slovenská televízia neplní niektorú z povinností podľa § 5 ods. 4, f) nesplnil povinnosť podľa § 17 ods. 3 písm. c) alebo f) alebo § 18 ods. 6.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 32a znie: „32a) § 5 ods. 2 písm. f) zákona č. 308/2000 Z. z.“

    Odôvodnenie. S ohľadom na súčasnú prax sa precizuje pôsobnosť rady vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi a zároveň ide o legislatívnotechnickú opravu nepresností pôvodnej úpravy (odvolanie riaditeľa za porušenie existujúceho ustanovenia zákona).

    O tomto bode žiadam hlasovať samostatne.

    Bod 15. Opravte si tu, prosím, je tam preklep, je to tam ako bod 16, má to byť bod 15. Za § 23 sa vkladá § 23a, ktorý znie:

    Odsek 1: „Generálny riaditeľ je povinný do 30 dní od účinnosti tohto zákona predložiť rade na schválenie podnikateľský zámer každej obchodnej spoločnosti, v ktorej má Slovenská televízia majetkovú účasť (podiel na spoločnosti).“

    Odsek 2: „Podnikateľský zámer podľa odseku 1 musí obsahovať najmä prehľad podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti a jej vecné a finančné vyhodnotenie, vyhodnotenie efektivity činnosti obchodnej spoločnosti vo vzťahu k úlohám Slovenskej televízie a jej rozpočtu, priebežné výsledky hospodárenia a prehľad aktuálnych záväzkov a pohľadávok a plán podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti na nasledujúce obdobie troch rokov. Prílohu podnikateľského zámeru tvoria všetky zmluvy uzatvorené medzi Slovenskou televíziou a obchodnou spoločnosťou s majetkovou účasťou Slovenskej televízie.“

    Odsek 3: „Ak rada s predloženým podnikateľským zámerom alebo s činnosťou obchodnej spoločnosti nevysloví súhlas, je generálny riaditeľ povinný najneskôr do 60 dní od prerokovania zámeru radou ukončiť účasť Slovenskej televízie v tejto obchodnej spoločnosti, ak rada neurčí inú lehotu. Obchodnú spoločnosť, v ktorej má Slovenská televízia 100-percentnú majetkovú účasť, je generálny riaditeľ povinný zrušiť.“

    Odsek 4: „Ak generálny riaditeľ niektorú z povinností podľa odsekov 1 až 3 nesplní, rada ho odvolá.“

    Odôvodnenie. Prechodným ustanovením sa upravujú vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto novely, a to v záujme zabezpečenia transparentnosti vzťahu medzi generálnym riaditeľom a radou v oblasti podnikania Slovenskej televízie.

    O bode 15 žiadam hlasovať samostatne.

    Čl. II: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005.“ To, čo je za tou čiarkou si, prosím, vyčiarknite.

    Čl. III sa vypúšťa.

    Odôvodnenie k čl. II a čl. III. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2005. Vzhľadom na úpravu účinnosti zákona v čl. II sa čl. III vypúšťa.

    K posledným pozmeňujúcim návrhom pripájam podpisy 20 poslancov a poslankýň a žiadam vás o ich podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Chcem sa opýtať, či sa ešte niekto hlási ústne do rozpravy, nakoľko pán poslanec bol posledný písomne prihlásený. Konštatujem, že nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa vám páči.

  • Ďakujem pekne slovo. Dámy a páni, dovoľte mi povedať len skutočne niekoľko slov na záver. Chcem sa poďakovať, všetkým tým, ktorí dali pozmeňujúce návrhy do tejto novely zákona. Opäť sme všetci, ktorí sme predkladali túto novelu, verbálne povedali jednu vec, že nebudeme sa brániť akémukoľvek otvoreniu tohto zákona aj z toho dôvodu, že množstvom aj tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré dneska sme si mali možnosť vypočuť a včera vlastne boli pôvodne návrhmi ministerstva kultúry, vlastne opäť sa dostávame do situácie, ako keby poslanci sanovali všetko to, čo ministerstvo kultúry do návrhu dalo a nemohlo dotiahnuť do konca. Čiže opäť je tu istá nadpráca poslancov za nefungujúce ministerstvo kultúry v tomto prípade. To treba z tohto miesta povedať.

    Chcem sa poďakovať aj za návrhy, ktoré opäť hovoria o pôvodnej slovenskej tvorbe, za návrhy, ktoré skutočne dávajú aj v tejto chvíli podľa môjho názoru Slovenskej televízií ako verejnoprávnej inštitúcii zmysel prezentovať pôvodnú slovenskú tvorbu v istom rozsahu. Samozrejme, o týchto návrhoch rozhodneme všetci hlasovaním. Ešte raz dovoľte mi poďakovať sa za záujem o túto oblasť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Možno len jednou vetou. Nechcem popierať právo našich predkladateľov na legislatívnu iniciatívu. Tento návrh zákona nie je v rozpore s rokovacím poriadkom, ale minimálne tento postup je nekorektný, pretože zákon v gestorskom výbore sa začal jednou vetou. Tá filozofia zákona bola založená na myšlienke preniesť právomoci na Radu STV, aby stanovila priority, čo sa týka programovej štruktúry a charakteru verejnoprávnej služby, a dnes v druhom a treťom čítaní tu padlo veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré naozaj menia celú filozofiu zákona o Slovenskej televízii. Ale ja neberiem toto právo, naozaj bolo by to nekorektné. Je to vaše výsostné právo, ale, znovu opakujem, tento postup by sme mali do budúcnosti obísť. Takže myslím si osobne, že všetky pozmeňujúce návrhy idú nad rámec tohto zákona, hoci to jediné právo, kto môže konštatovať túto myšlienku, je ten, kto zákon predložil. Ale ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1004).

    Spoločnú správu máte v tlači 1004a.

    Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vládny návrh vychádza z legislatívneho zámeru na vypracovanie návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej prevencii, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 730/2002. Od schválenia legislatívneho zámeru sa realizovali zmeny v oblasti sociálnej pomoci, pomoc v hmotnej núdzi a ďalšie sa budú realizovať v najbližšom období, ako je úprava sociálnych služieb, riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Z tohto dôvodu treba upravovať aj opatrenia sociálnej prevencie samostatne v súlade s cieľom nových právnych predpisov. Pôvodný zámer upraviť sociálnu prevenciu v jednom právnom predpise už presahuje cieľ predloženého návrhu zákona. Z tohto dôvodu sa navrhuje pozmenený názov, ktorý je výstižnejší a zodpovedá jeho obsahu. Návrh zákona však zdôrazňuje význam sociálnej prevencie osobitne pri úprave opatrení, ktoré treba vykonať najmä v záujme predchádzania krízovým situáciám v rodine a na zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov. Opatrenia upravené týmto zákonom tvoria osobitne usporiadaný systém, ktorý umožňuje vyberať a vykonávať opatrenia podľa povahy a závažnosti situácie, v ktorej sa dieťa, jeho rodina, mladý, dospelý a iná plnoletá fyzická osoba ocitla a ktorú je potrebné riešiť. Návrh zákona upravuje aj opatrenia primárnej sociálnej prevencie, ktoré sú zamerané na predchádzanie a odstraňovanie príčin vzniku sociálno-patologických javov.

    Navrhovaný zákon utvára právny základ na dôslednú ochranu práv každého maloletého dieťaťa, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky. Všetky ustanovenia návrhu zákona utvárajú podmienky na dodržiavanie ochrany práv detí a na implementáciu medzinárodných dohovorov z oblasti práv detí, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Zmeny oproti súčasnej právnej úprave sú najmä v úprave povinnosti ponúknuť psychologickú pomoc dieťaťu v prípade rozvodu jeho rodičov, v rozšírení možnosti pomoci ohrozeným deťom, rodinám, ako aj plnoletým fyzickým osobám, v úprave výchovných opatrení, v zavedení sociálnej kurately, v úprave výkonu opatrovníctva a poručníctva, v úprave repatriácie a pomoci maloletým bez sprievodu, v úprave zabezpečenia a účelu rozhodnutia súdu vykonávaného v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v novej úprave opatrení na zabezpečenie náhradného rodinného prostredia, v úprave vnútroštátnych pravidiel, pri medzištátnom osvojení detí, zapojení akreditovaných subjektov do sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti.

    Návrh zákona umožňuje vykonávať opatrenia v rôznych prostrediach, dáva možnosť voľby a kombinácie metód, techník a postupov prác v rôznych zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Upravuje však základné typy zariadení, ktorými sú detský domov, detský domov pre maloletých bez sprievodu, krízové stredisko a resocializačné stredisko. A zároveň upravuje aj základný rozsah ich činností. Návrh zákona upravuje aj opatrenia finančného charakteru orientovaného na podporu sanácie rodín, z ktorých boli vyňaté, na osamostatnenie mladých dospelých pri odchode z detského domova, ako aj na uľahčenie resocializácie mladistvých a plnoletých fyzických osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

    Návrh zákona nanovo upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov. Utvára podmienky na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neštátnymi subjektmi.

    Vzhľadom na závažnosť a charakter opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately návrh upravuje kvalifikačné predpoklady na vykonávanie niektorých opatrení s cieľom dosiahnuť odborný výkon metód, techník a postupov najmä sociálnej práce, ktorá je základom vykonávania opatrení podľa navrhovaného zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Júliusovi Brockovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, tento návrh Národná rada pridelila na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre verejnú správu. Všetky výbory prerokovali návrh v uvedenej lehote.

    Nedostali sme do gestorského výboru žiadne pripomienky alebo návrhy poslancov z iných výborov.

    S takýmito výsledkami výbory prerokovali uvedený návrh zákona.

    V Národnej rade ho schváliť odporúčajú výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre ľudská práva, národnosti a postavenie žien.

    Výbor pre verejnú správu návrh prerokoval a odporúča Národnej rade vrátiť predkladateľovi návrh na dopracovanie.

    Ústavnoprávny výbor návrh prerokoval, ale neschválil návrh uznesenia, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    Výbory, ktoré návrh prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy 1 až 102, ktoré máte v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča na základe stanovísk ostatných výborov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tento návrh zákona schváliť. Hlasovať odporúča nasledovne: o bodoch 1, 2, 4 až 48, 50 až 54, 56, 57, 59 až 79, 81 až 90 a 92 až 100 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o ostatných bodoch, t. j. 3, 49, 55, 58, 80, 91, 101 a 102 spoločne, kde návrh gestorského výboru je neschváliť ich.

    Vážený pán predsedajúci, to bola správa gestorského výboru. Môžete otvoriť rozpravu s tým, že sa prvý hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Ako prvý sa hlási pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážení kolegovia, je to nový zákon, je to aj zložitý návrh zákona, je to dôležitý návrh preto, že návrhy alebo argumenty preto, aby sme pre jeho isté nedokonalosti ho vrátili predkladateľovi, myslím si, nie sú úplne namieste, lebo je viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v smere vylepšenia toho pôvodného návrhu už aj v spoločnej správe. Ale aj v rozprave vystúpia viacerí páni poslanci, už som mal možnosť vidieť tie pozmeňujúce návrhy. Aj sám chcem predložiť jeden dôležitý a zložitý návrh zároveň. Čiže sú to návrhy, ktoré výrazne zmenia pôvodný charakter toho návrhu zákona, voči ktorému aj ja sám som mal v prvom čítaní vážne výhrady.

    Tá moja prvá pripomienka je tá jednoduchšia, skôr procedurálna. Keďže sme nerokovali o zákone na marcovej schôdzi v druhom čítaní, ale rokujeme o ňom až teraz na májovej schôdzi, tak pozmeňujúci návrh o účinnosti zákona, ktorý je uvedený v spoločnej správe, je vlastne už bezpredmetný, kde navrhujeme účinnosť väčšiny paragrafov od 1. júna a niektorých, ktoré sa týkajú nových podmienok, nových pravidiel a spôsobu financovania opatrení sociálnej kurately, od 1. januára budúceho roka.

    Čiže navrhujem pozmeňujúci návrh k účinnosti, aby zákon bol účinný od 1. 7. To je môj prvý pozmeňujúci návrh v čl. VI. Doslovne znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005 okrem § 87 ods. 1 písm. a), c) a d) a § 88, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.“

    Ten druhý pozmeňujúci návrh je trošku rozsiahlejší alebo dosť rozsiahly. To súvisí s tým, že dostali poslanci do nášho výboru aj poslanci, ktorí možno ste členmi iných výborov, návrhy z mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú tejto problematike a tejto oblasti. A upozornili nás na nevyváženosť toho návrhu v otázke financovania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí, a preto sme vo výbore pre sociálne veci a bývanie akceptovali ich pozmeňujúci návrh napriek výhradám ministerstva práce, sociálnych vecí. A ten návrh je obsiahnutý aj v spoločnej správe. Medzitým ale kým sme rokovali o tomto návrhu, teda od marca do mája, aj ministerstvo pristúpilo na isté kompromisy a rokovalo s mimovládnymi organizáciami o otázke financovania. A výsledkom tohto rokovania je aj pozmeňujúci návrh, ktorý je určitým na jednej strane kompromisom. Ale myslím si, že najmä určuje jednoznačné pravidlá a podmienky financovania vykonávania opatrení akreditovanými subjektmi a vyššími územnými celkami, čím zabezpečuje nielen vykonávanie týchto opatrení v požadovanom rozsahu, ale aj transparentné finančné zabezpečenie týchto opatrení. Tento návrh je podpísaný poslancami tak koaličnými, ako aj opozičnými. A prešiel teda rozpravou a diskusiou aj v gestorskom výbore. Čiže odporúčal by som vám, aby ste podporili tento návrh. Znamená to, že budem odporúčať v spoločnej správe vypustiť body 43, 88 a 92 tak, aby sme o nich hlasovali osobitne s odporúčaním neschváliť ich.

    A teraz musím prečítať ten pozmeňujúci návrh. Poprosím vás o trpezlivosť, lebo je trošku rozsiahly.

    Čl. I sa mení takto:

    Prvý pozmeňujúci návrh. V § 45 ods. 6 prvej vete sa za slová „podľa § 49“ vkladá čiarka a slová „§ 50, § 62 a § 63“.

    Druhý bod. V § 73 ods. 1 sa za písmeno c) vkladajú nové písmená d) až f), ktoré znejú: „d) schvaľuje priority v oblasti vykonávania opatrení pre určené orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa odseku 3 a pre orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa odseku 2 najneskôr do 31. mája na nasledujúci kalendárny rok a môže určiť v rámci týchto priorít opatrenia, metódy, techniky a postupy, ktorých vykonávanie zabezpečí podľa písmena e) pre tieto orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, e) vyhlasuje verejné obstarávanie podľa osobitného predpisu, f) oznamuje určeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí výšku priemerných bežných výdavkov na dieťa v detských domovoch a detských domovoch pre maloletých bez sprievodu zriadených určenými orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za predchádzajúci rok na účely poskytovania finančného príspevku podľa § 88 ods. 3“. Doterajšie písmená d) až p) sa označujú ako písmená g) až t). Poznámka pod čiarou k odkazu 58 znie: „58) Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších prepisov.“ Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 58 až 72 sa označujú ako odkazy 59 až 73.

    Bod 3. V § 73 ods. 2 písm. e) sa za 8. bod vkladajú nové body, 9. až 12., ktoré znejú: „9. ktorý vypracúva návrh priorít v oblasti vykonávania opatrení a návrh ich zabezpečenia za svoj územný obvod a za nasledujúci kalendárny rok a predkladá ich orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa odseku 1 najneskôr do 30. apríla, 10. ktorý vypracúva na základe priorít podľa ods. 1 písm. d) plán vykonávania opatrení pre svoj územný obvod, ktorého súčasťou sú aj podmienky a spôsob organizačného zabezpečenia vykonávania opatrení akreditovanými subjektmi, najneskôr do 30. júna na nasledujúci kalendárny rok. 11. ktorý vyhlasuje verejné obstarávanie podľa osobitného predpisu, 12. ktorý spolupracuje s určeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa odseku 3 pri vypracúvaní návrhu priorít v oblasti ústavnej starostlivosti, v oblasti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti a v oblasti zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu v zariadeniach a pri tvorbe plánu na zabezpečenie priorít v týchto oblastiach“. Doterajší 9. bod sa označuje ako 13. bod.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. V § 73 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa 4. bod.

    Piaty pozmeňujúci návrh. V § 73 ods. 3 sa za písmeno i) vkladajú nové písmená j) až n), ktoré znejú: „j) vypracúva prehľad o stave miest v detských domovoch a v detských domovoch pre maloletých bez sprievodu a o stave miest v krízových strediskách a resocializačných strediskách zriadených VÚC, obcou alebo akreditovaným subjektom určeným na vykonávanie rozhodnutí súdu vo svojom územnom obvode na účely vypracovania návrhu priorít v oblasti vykonávania ústavnej starostlivosti a v oblasti zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu v zariadeniach, k) vypracúva v spolupráci s ostatnými orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí vo svojom územnom obvode a v spolupráci s príslušným VÚC návrh priorít v oblasti vykonávania ústavnej starostlivosti, v oblasti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti a v oblasti zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu v zariadeniach za svoj územný obvod na nasledujúci kalendárny rok a predkladá ich orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa odseku 1 najneskôr do 30. apríla, l) vypracúva na základe priorít podľa ods. 1 písm. d) plán zabezpečenia v oblasti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, plán zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu v zariadeniach, ktorého súčasťou sú podmienky a spôsob organizačného zabezpečenia potrebného počtu miest v zariadeniach vrátane určenia počtu miest, ktoré treba zabezpečiť v zariadeniach zriadených vyšším územným celkom, obcou alebo akreditovaným subjektom pre svoj územný obvod najneskôr do 30. júna na nasledujúci kalendárny rok, m) vyhlasuje verejné obstarávanie podľa osobitného predpisu na účely zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu akreditovaným subjektom, n) uzatvára zmluvu o poskytovaní finančného príspevku s vyšším územným celkom, obcou a akreditovaným subjektom“. Poznámka pod čiarou k odkazu 59 znie: „59) § 37 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z.“ Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 59 až 73 sa označujú ako odkazy 60 až 74. Doterajšie písmeno j) sa označuje ako písmeno o).

    Šiesty pozmeňujúci návrh. K § 73 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie: „Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok ustanovených týmto zákonom môže zabezpečiť vykonávanie opatrení podľa tohto zákona prostredníctvom akreditovaného subjektu alebo môže vykonávať opatrenia v spolupráci s akreditovaným subjektom.“

    Siedmy návrh. V § 74 ods. 1 písm. h) sa na konci pripájajú slová „a oznamuje určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 73 ods. 3 počet miest určených v týchto zariadeniach na vykonanie rozhodnutí súdu“.

    Ôsmy návrh. V § 75 písm. e) sa na konci pripájajú slová „a oznamuje určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 73 ods. 3 počet miest určených v týchto zariadeniach na vykonávanie rozhodnutí súdu“.

    Deviaty návrh. Nadpis § 87 znie: „Finančný príspevok poskytovaný vyšším územným celkom a obcou.“

    Desiaty návrh. V § 87 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie...

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda, pán predsedajúci, mne je to ľúto, ja ho prečítam, len poprosím kolegov, aby sme sa neprekrikovali. Nedá sa tomu vyhnúť. Poprosím vás...

  • ... „Obec môže poskytovať akreditovanému subjektu a fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa § 71 písm. f) finančný príspevok na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona.“

    Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

    Jedenásty návrh. V § 87 ods. 4 sa slová „podľa odseku 1 upraví vyšší územný celok“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1 až 3 upraví vyšší územný celok a obec“.

    Dvanásty návrh. Znenie § 88 je: „Finančný príspevok poskytovaný orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“, ďalej:

    „1. Vyšší územný celok a obec a akreditovaný subjekt, ak sú zriaďovateľmi detského domova podľa § 49, detského domova pre maloletých bez sprievodu podľa § 50, krízového strediska podľa § 62 alebo resocializačného strediska podľa § 63, oznámia určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najneskôr do 31. marca počet miest v týchto zariadeniach určených na vykonávanie rozhodnutí súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a uložení výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu na nasledujúci kalendárny rok na účely vypracovania návrhu priorít v oblasti vykonávania ústavnej starostlivosti a v oblasti zabezpečenia a vykonávania rozhodnutí súdu v zariadeniach za jeho územný obvod.

    2. Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súlade so schválenými prioritami podľa plánu zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu vo svojom územnom obvode zabezpečuje potrebný počet miest v detskom domove podľa § 49 a v detskom domove pre maloletých bez sprievodu podľa § 50, ktoré zriadili akreditované subjekty poskytnutím finančného príspevku.

    3. Finančný príspevok na vykonávanie rozhodnutia súdu v detskom domove a v detskom domove pre maloletých bez sprievodu, ktoré zriadil akreditovaný subjekt, sa poskytuje vo výške preukázaných skutočných nákladov, najviac vo výške priemerných bežných výdavkov na každé dieťa, ktoré sa určia výškou priemerných bežných výdavkov na každé dieťa vo všetkých detských domovoch a detských domovoch pre maloletých bez sprievodu zriadených určenými orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za uplynulý rok.

    4. Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uzatvorí s akreditovaným subjektom zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na vykonanie rozhodnutí súdu v detskom domove a v detskom domove pre maloletých bez sprievodu, ktoré zriadil.

    5. Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytuje za podmienok ustanovených týmto zákonom finančný príspevok VÚC, obci a akreditovanému subjektu na vykonávanie rozhodnutí súdu v krízovom stredisku podľa § 62 a v resocializačnom stredisku podľa § 63, ktoré zriadil.

    6. Finančný príspevok na vykonávanie rozhodnutí súdu v krízových strediskách poskytuje určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa počtu miest určených v krízovom stredisku na vykonávanie rozhodnutí súdu najviac za 25 % miest z celkového počtu miest určených na vykonávanie činnosti krízového strediska pobytovou formou, ak sú tieto miesta určené na vykonávanie rozhodnutí súdu o nariadení predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu. Ak je to v súlade so schválenými prioritami a podľa plánu zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu potrebné, možno percento miest určené v prvej vete zvýšiť najviac o 25 %.

    7. Finančný príspevok na vykonávanie rozhodnutí súdu v resocializačných strediskách poskytuje určený orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately vyššiemu územnému celku, obci alebo akreditovanému subjektu na vykonávanie výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu, podľa počtu vykonávaných výchovných opatrení v resocializačných strediskách. Ak je to potrebné, môže určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť vykonávanie výchovného opatrenia v resocializačnom stredisku aj mimo svojho územného obvodu.

    8. Finančný príspevok VÚC, obci a akreditovanému subjektu sa poskytuje na dohodnutý počet miest v krízovom stredisku alebo podľa počtu vykonávaných výchovných opatrení v resocializačnom stredisku vo výške určenej podľa odseku 3.

    9. Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uzatvorí s VÚC, obcou alebo akreditovaným subjektom zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na vykonanie rozhodnutí súdu v krízovom stredisku, ktorá obsahuje počet miest sústavne vyčleňovaných na vykonávanie rozhodnutí súdu počas platnosti tejto zmluvy v krízovom stredisku.

    10. Podmienky poskytnutia finančného príspevku na vykonávanie výchovného opatrenia v resocializačnom stredisku dohodne určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s vyšším územným celkom, obcou alebo akreditovaným subjektom pred začatím vykonávania výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil dieťaťu pobyt v resocializačnom stredisku.

    11. Ak je určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámený vyšší celkový počet miest v detských domovoch alebo v detských domovoch pre maloletých bez sprievodu zriadených akreditovanými subjektmi ako určený počet miest podľa § 73 ods. 3 písm. l), ktorý treba zabezpečiť v týchto zariadeniach, vzťahuje sa na výber akreditovaných subjektov, v ktorých sa zabezpečí potrebný počet miest v detskom domove a v detskom domove pre maloletých bez sprievodu, osobitný predpis.

    12. Ak je určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámený vyšší celkový počet miest určených na vykonávanie rozhodnutia súdu v krízových strediskách zriadených VÚC, obcou alebo akreditovaným subjektom ako určený počet miest podľa § 73 ods. 3 písm. l) vzťahuje sa na zabezpečenie potrebného počtu miest v krízovom stredisku osobitný predpis.

    13. Ak je určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámený nižší celkový počet miest určených na vykonávanie rozhodnutia súdu v krízových strediskách zriadených VÚC, obcou alebo akreditovaným subjektom ako určený počet miest podľa § 73 ods. 3 písm. l), môže potrebný počet miest zabezpečiť podľa osobitného predpisu mimo svojho územného obvodu.

    14. Počet miest v krízovom stredisku na ktoré určené orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytujú finančný príspevok na zabezpečenie vykonávania rozhodnutí súdu, je najviac 50 % z celkového počtu miest určených v krízovom stredisku na vykonávanie činnosti krízového strediska pobytovou formou, ak sú tieto miesta určené na vykonávanie rozhodnutí súdu o nariadení predbežného opatrenia a uložení výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu.

    15. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 73 ods. 2 poskytne akreditovanému subjektu finančný príspevok na vykonávanie opatrení, metódy, techniky a postupu podľa tohto zákona v súlade s plánom vykonávania opatrení podľa § 73 ods. 2 písm. e) 10. bodu. Na výber akreditovaného subjektu podľa prvej vety sa vzťahuje osobitný predpis.

    16. Finančný príspevok akreditovanému subjektu podľa odseku 11 sa poskytuje vo výške preukázaných skutočných nákladov na vykonávanie opatrení, metódy, techniky a postupu podľa tohto zákona, najviac vo výške dohodnutej v zmluve uzavretej podľa osobitného predpisu.“

    Trinásty pozmeňujúci návrh. V § 89 ods. 2 sa za slovami „o pokutách“ vypúšťajú slová „o poskytnutí finančného príspevku akreditovanému subjektu podľa § 88“.

    Štrnásty pozmeňujúci návrh, to je posledný pozmeňujúci návrh. V § 102 sa za odsek 11 vkladajú nové odseky 12 až 16, ktoré znejú:

    Odsek 12: „Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytuje VÚC finančné príspevky na úhradu výdavkov na poskytovanie starostlivosti v zariadení pestúnskej starostlivosti podľa odseku 11, ktoré zriadil a v zariadení pestúnskej starostlivosti podľa odseku 11, s ktorým uzatvoril zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu podľa osobitného predpisu. Finančné prostriedky na nasledujúci kalendárny rok poskytuje určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe žiadosti VÚC podanej do 31. októbra. O poskytnutí finančných prostriedkov uzatvorí určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s VÚC zmluvu. Na určenie výšky finančných prostriedkov sa vzťahuje osobitný predpis. Poskytovaním finančných prostriedkov na úhradu výdavkov na poskytovanie starostlivosti v pestúnskych zariadeniach podľa odseku 11, VÚC, nie je dotknutá pôsobnosť vyššieho územného celku podľa osobitného predpisu.“

    Odsek 13: „VÚC, obec a akreditovaný subjekt, ak sú zriaďovateľmi krízového strediska podľa § 62 alebo resocializačného strediska podľa § 63, oznámia určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do 31. júla 2005 počet miest určených na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu na nasledujúci kalendárny rok v týchto zariadeniach na účely vypracovania návrhu priorít v oblasti vykonávania ústavnej starostlivosti a v oblasti zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu v zariadeniach za jeho územný obvod.“

    Odsek 14: „Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 73 ods. 2 a 3 do 31. augusta 2005 vypracujú návrhy priorít a návrhy ich zabezpečenia podľa § 73 ods. 2 písm. e) 9. bodu a 12. bodu a § 73 ods. 3 písm. k) a do 15. októbra vypracujú na základe schválených priorít plány podľa § 73 ods. 2 písm. e) 10. bodu a § 73 ods. 3 písm. l).“

    Odsek 15: „Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 73 ods. 1 schváli do 15. septembra 2005 priority podľa § 73 ods. 1 písm. d).“

    Odsek 16, posledný: „Ak sa vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona rozhodnutie súdu v detskom domove, ktorý zriadila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa podľa tohto zákona považuje za akreditovaný subjekt, poskytne jej určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančný príspevok na rok 2006 podľa tohto zákona na základe písomnej žiadosti podanej do 30. septembra 2005.“

    Doterajšie odseky 12 a 13 sa označujú ako odseky 17 a 18.

    Dámy a páni, ešte raz sa ospravedlňujem. Tento návrh nahrádza veľmi dlhý pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe. Preto som ho musel celý prečítať, keďže on nahrádza ten pozmeňujúci návrh, ktorý zamietneme. Ďakujem za podporu tohto návrhu aj za vašu trpezlivosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová tu nie je, takže, pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru, to bol tak rozsiahly návrh, ktorý ste predniesli, že ja si myslím, že ak sme len trochu zodpovední, tak by sme sa mali zísť a prejsť ho postupne a o ňom dnes nehlasovať. To sa nedá urobiť takto taký zásah do materiálu, o ktorom sme vlastne diskutovali mesiace. Preto chcem navrhnúť odložiť hlasovanie o tomto zákone na iný deň.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som mienil vystúpiť oficiálne, teda prihlásiť sa do rozpravy, ale po konzultáciách som sa rozhodol, že nevystúpim.

    Poviem zásadnú otázku. Tento zákon má vážne rozpory vo väzbe na určité kategórie detí. A po práve prerokovaní toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý aj pán kolega pred chvíľkou predložil, som našiel cestu na riešenie môjho zásadného problému, len chcem upozorniť, že daný zákon, ktorý teraz prerokovávame, má vážny problém v jednom. Ja nevidím kontinuálnosť tohto zákona vo väzbe na zákon o rodine a vôbec nie na to, čo má prísť, zákon o sociálnych službách. Ja stále budem tvrdiť, že je problémom, že preberáme tieto zákony individuálne. A vieme, že je spor aj na Ústavnom súde, trebárs vo väzbe na zákon o rodine, a tento zákon čaká tiež tortúra vrátenia od prezidenta. Ja neviem, či by sa nemal ešte vytvoriť nejaký priestor na diskusiu, lebo stále zostáva jedna kategória detí riešená ináč z hľadiska práva. Čiže rovnosť šancí nie je rovnaká. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, mám len jednu otázku: S tým veľkým balíkom pozmeňujúcich návrhov prečo ste neprišli skôr? Veď ja to neviem pochopiť, čo sa už v tomto parlamente robí, toľko pozmeňujúcich návrhov. Veď to je zákon, ktorý bude množstvo orgánov aplikovať. Tam na každom slove záleží. Kto má trochu vzťah, aby jeho práca bola dôsledná, tak ja neviem, ale ja sa neviem k tomu vyjadriť, to sa nedá preštudovať, to treba všetko pozrieť, či to ladí s inými ustanoveniami. Tak keby ste mi mohli povedať, prečo ste si to doteraz držali, pretože viacerí hovoria, že taký balík máte a nikomu do toho nedáte nazrieť. A to vraveli vaši koaliční. Že ste opozičným to nedali pozrieť, chápem.

  • Pán poslanec Brocka, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Najprv by som chcel ešte zdôrazniť, že keď som dal pozmeňujúci návrh na zmenu účinnosti, tak, samozrejme, treba vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod 100 a hlasovať o ňom s tým, že sme proti návrhu, lebo navrhol som lepší alebo teda iný pozmeňujúci návrh.

    Moja reakcia na pani poslankyňu Navrátilovú aj pani poslankyňu Tóthovú zároveň. Ja som v úvode povedal, že v spoločnej správe je veľmi rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý sme prerokúvali vo výbore a ktorý vzišiel ako návrh mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú doteraz otázke sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratele. A napriek nesúhlasu ministerstva práce sme vo výbore schválili tento rozsiahly pozmeňujúci návrh. A môžu si ho páni poslanci poštudovať v spoločnej správe. Ale keďže sme na marcovej schôdzi neprerokovali tento návrh zákona, lebo sme ho presunuli na máj, tak ministerstvo práce urobilo istý ústupový krok a rokovalo s týmito mimovládnymi organizáciami. A našli zhodu a navrhujú kompromisný návrh, ktorý má menší dopad na rozpočet štátu, zároveň rieši tento problém komplexne, stanovuje rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov v tejto sfére, rovnaké pravidlá transparentné. Čiže je to dohoda tých, ktorých sa to bude týkať, ktorí to budú vykonávať, aj príslušného predkladateľa. A je to návrh, ktorý preto ako spravodajca teraz predkladám. A navrhujem, aby sme neschválili ten návrh, na ktorom bola zhoda v gestorskom výbore. Mne je to ľúto, že ten návrh je rozsiahly. Ale je na ňom zhoda poslancov, teda myslím, nielen koaličných, ale aj opozičných.

  • Ďalej v rozprave vystúpi ako písomne prihlásený pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte na začiatku takú poznámku. Ja beriem to, čo povedal pán predseda výboru pán Brocka, len myslím si, že ešte ani ten pozmeňujúci návrh nemáme v laviciach. Takže oboznámiť sa s ním ani nevieme. Ja si myslím, že by mohlo stačiť to, že po prerokovaní tohto zákona by sme sa tí, ktorí majú záujem o riešenie tohto problému, stretli a minimálne prešli ten pozmeňujúci návrh.

    Vo svojom vystúpení chcem najprv prečítať pozmeňujúci návrh a dávam teda procedurálny návrh, aby sa vybral na osobitné hlasovanie bod 32 spoločnej správy.

    Prvý pozmeňujúci návrh. Bod 1 § 38 ods. 3 znie: „Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť fyzickej osoby, ktorá má záujem starať sa o deti pestúnstvom alebo ako osvojiteľ, sa vykonáva v rozsahu najmenej 26 hodín a) individuálnou formou, b) skupinovou formou.“

    Odôvodnenie. Navrhujem, aby sa fyzická osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom dieťaťa, sama rozhodla, akú formu prípravy si zvolí. Osoba taktiež poskytuje dôverné informácie o svojej rodine, anamnéze, o manželskom alebo partnerskom vzťahu a o svojich pohnútkach, postojoch, pocitoch. Skupinová forma prípravy nemôže zaručiť fyzickej osobe, aby jej dôverné informácie neboli zneužité, zverejnené ďalšími členmi v rámci skupiny. Podľa Ústavy Slovenskej republiky, Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane osobných údajov má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužitím údajov o svojej osobe.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V § 71 navrhujem doplniť nové písmeno d) tohto znenia: „d) centrum poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu“. Doterajšie písmená d) a e) navrhujem označiť ako písmená e) a f).

    Odôvodnenie. Centrum poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu funguje od marca 1991 ako celoslovenská sieť psychologických pracovísk pre jednotlivca, pár a rodinu. Tvorí ju 46 území a detašovaných pracovísk po celom území Slovenska so 170 pracovníkmi. Tento systém sa javí ako spoločensky efektívny, finančne úsporný a odborne vyspelý. Je spoločensky prospešné, aby sa táto sieť zachovala a nestratila svoje špecifické poslanie, jedinečné v republike a uznávané aj v krajinách Európskej únie. Táto sieť efektívne v sebe spája viacero aspektov, po prvé, vysokú adresnosť, pružnosť a prispôsobivosť požiadavkám občanov, rodín, inštitúcií pracujúcich s rodinami v danom meste a regióne zameraným na psychologické služby, na optimalizáciu psychosociálneho fungovania a na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov, po druhé, zabezpečenie jednotného odborného vedenia, odbornej garancie, supervízie, ako aj kontroly etiky odborníkmi vlastnej špecializácie, čo je pri organizačnom zaradení do príbuznej spoločenskej oblasti, ktorá má odlišné spôsoby práce, mimoriadne dôležité, po tretie, zachovanie primeranej autonómie a súčasne spolupráce s psychologickými pracoviskami. Táto primeraná autonómia je nevyhnutnou podmienkou účinnosti psychologickej činnosti. Ak má byť psychológ dôverným poradcom a terapeutom pre občana i inštitúciu, nemôže byť viacnásobne závislý od svojho pracovného zaradenia. Pritom pre rodiny v psychologickej núdzi neexistuje v Slovenskej republike iný psychologicky pomáhajúci systém. Túto podmienku možno splniť najlepšie pri zachovaní relevantnej autonómie psychologického pracoviska. Súčasne je odborne, a preto aj spoločensky dôležité zachovať spojenie jednotlivých pracovísk do koordinovanej siete.

    Po tretie. Navrhujem v § 73 ods. 1 písm. a) za slovo „kurately“ dať čiarku a vypustiť slová „a vykonávanie poradensko-psychologických služieb uskutočňované úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny“ a zároveň v ods. 2 písm. d) vypustiť 9. bod.

    Odôvodnenie. Legislatívna úprava nadväzuje na zmeny navrhované v bodoch 2 až 4.

    Po štvrté. Navrhujem doplniť šiestu časť zákona o nový § 76 „Centrum poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu“, ďalej:

    „1. Centrum plní vybrané úlohy na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v záujme zabezpečenia predchádzania krízovým situáciám v rodine, prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického a sociálneho vývinu a zamedzenia nárastu sociálno-patologických javov.

    2. Centrum vykonáva a) prípravu a posudzovanie spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom dieťaťa, na náhradnú starostlivosť alebo na náhradnú rodinnú starostlivosť, b) prípravu fyzickej osoby na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti alebo náhradnej rodinnej starostlivosti, c) prípravu dieťaťa na náhradnú starostlivosť alebo náhradnú rodinnú starostlivosť, d) poradensko-psychologickú činnosť pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu alebo rodinu, keď požiadajú o pomoc v riešení nepriaznivej životnej situácie.“

    Doterajší § 76 a nasledujúce navrhujem prečíslovať.

    Odôvodnenie. Centrum poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu funguje od marca 1991 ako celoslovenská sieť psychologických pracovísk pre jednotlivca, pár a rodinu, ktorú tvorí 46 území, 16 detašovaných pracovísk, spolu 170 pracovníkov. Myslím, že túto časť som dosť precízne odôvodnil už v predchádzajúcom znení pri odôvodnení pozmeňujúceho návrhu 2.

    Na záver môjho vystúpenia chcem sa pripojiť k pripomienke, ktorú adresoval poslanec Blajsko. Myslím, že ešte budú ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré teda budú prezentované. Myslím, že je veľmi dôležité, aby sme sa sústredili na tieto pozmeňujúce návrhy, a v prípade, že budú tieto pozmeňujúce návrhy pozitívne riešené, teda že budú prijaté, ktoré, si myslím, výrazne vylepšia daný stav, môžeme sa prikloniť k tomu, že budeme hlasovať alebo klub strany Smer je ochotný hlasovať za takýto potom vylepšený zákon. V prípade, že nebudú, nie sme ochotní za takýto návrh hlasovať.

    Chcem ešte povedať, že pozmeňujúci návrh, ktorý bol rozdaný v laviciach, § 77 nebudem prezentovať vzhľadom na to, že som ho stiahol. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi písomne prihlásená pani poslankyňa Angyalová. Nie je tu, stráca poradie.

    Ďalej v rozprave vystúpi písomne prihlásená pani poslankyňa Martináková. Nie je tu, stráca poradie.

    Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Takže ústne sa prihlásili štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Angyalová a pani poslankyňa Martináková stratili poradie. Takže vystupuje pán poslanec Horváth, potom pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Navrátilová a pani poslankyňa Černá.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhujem vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 51, 84 a 95. Vo všetkých troch bodoch je potrebné ponechať znenie vládneho návrhu zákona. Ďakujem, skončil som.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ruch v sále.

  • Ja to chápem, musíte spraviť poriadok. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, samozrejme, aj vážený pán minister, zákon, ktorý prerokúvame, má silnú sociálnoprávnu dimenziu, je podľa môjho názoru nezanedbateľným nielen svojimi dopadmi do praxe, ale aj svojím objemom. Už som vo faktickej poznámke vyjadrila poľutovanie, tak rozsiahle pozmeňujúce návrhy napriek tomu, že pán poslanec tu prezentoval, že sú prerokované s mimovládnymi organizáciami, že sú podávané tesne pred hlasovaním, čo, žiaľ, sa stáva v tomto parlamente zlým zvykom vedúcim k legislatívnym zmätkom. A vnímala som jeho odôvodnenie, že je to prerokované s mimovládnymi organizáciami. Pán poslanec, je to pekné, mne sa to ľúbi, ja to schvaľujem, že ste to prerokovali s mimovládnymi organizáciami, ale v tomto parlamente hlasujú poslanci. A ja ako poslanec chcem hlasovať zodpovedne, chcem hlasovať o tom, čo mám preštudované, nie aby som sa z tlače dozvedela, o čom vlastne som hlasovala a ako to vlastne vyzerá v konečnom dôsledku. Preto, keď ste to prerokovali s mimovládnymi organizáciami, musíte to prerokovať tu a dať priestor aj poslancom, aby si to mohli osvojiť a v tom rozsiahlom právnom predpise aby sa mohli zorientovať. O čo vlastne kráča, ja teraz neviem.

    Preto dávam procedurálny návrh, aby sa predmetný legislatívny návrh vrátil na prerokovanie do výborov. To je môj procedurálny návrh. Aká bude situácia zo strany poslancov, či s tým budú súhlasiť alebo nie, to je iná otázka.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k niektorým pozmeňujúcim návrhom. Podpísala som sa pod pozmeňujúci návrh aj plne súhlasím s takým pozmeňujúcim návrhom, kde sa žiada vláda Slovenskej republiky, aby zriadila Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre deti a mládež. Je neodškriepiteľné, že naša spoločnosť sa musí touto otázkou zaoberať.

    Neviem sa však stotožniť s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Martinákovej, je tu, takže bude mi môcť odpovedať, kde vlastne v legislatívnom návrhu vypracovanom ministerstvom sa dávajú niektoré práva pre rodičov a deti, ktoré sú významné sociálne práva s finančným pokrytím, kde samospráva za určitej situácie je povinná toto finančné pokrytie uskutočniť. A poslanecký pozmeňujúci návrh to dáva do polohy, že samospráva to môže, ale nemusí uskutočniť. To sa mi nepáči.

    Napr. konkrétne § 64, ktorý sa týka príspevku na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa, hovorí v odseku 1: „Na úpravu a zachovanie vzťahov medzi dieťaťom a rodičom,“ čiže ide o významný vzťah, na ktorom má naša spoločnosť záujem, „alebo osobou, ktorá sa stará o dieťa, ktorým bolo dieťa odňaté zo starostlivosti rozhodnutím súdu a umiestnené v detskom domove, a na podporu úpravy ich rodinných pomerov poskytuje sa a) príspevok na dopravu, b) príspevok na stravu.“ Čiže toto ustanovenie ja vnímam ako zámer legislatívca zlepšiť vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ktoré je umiestnené v detskom domove. A tu sa zaväzuje samospráva, aby poskytla peniaze tým, ktorí si chcú ísť pozrieť toto dieťa v detskom domove, finančné prostriedky, a v prípade, že dieťa príde opačne z domova do rodiny, aby táto rodina dostala na ten čas príspevok na stravu tohto dieťaťa. Je to striktné ustanovenie. Je to nová povinnosť, ktorá sa dáva samospráve. A, samozrejme, ďalší prenos kompetencie znamená v zmysle ústavy, že pokiaľ sa dáva kompetencia samospráve, musí sa aj dať príslušné finančné pokrytie, určité finančné prostriedky. Pani poslankyňa Martináková navrhuje, aby neznelo toto ustanovenie striktne, teda že obec poskytne tie finančné prostriedky ale navrhuje, aby to bolo fakultatívne, to znamená, že obec ich môže, ale nemusí poskytnúť. Vážení, poznajúc situáciu finančnú obcí, mám pochybnosti, či sa to bude v praxi realizovať tak, ako to zákonodarca zamýšľa. Je to oslabenie sociálnej situácie.

    A je pre mňa prekvapením, že práve poslankyňa, ktorú počujem v rôznych médiách, ako podporuje zlepšenie sociálnej situácie občanov, tu dáva opačný legislatívny návrh, niečo proti prúdu, proti tomu, čo ministerstvo navrhuje a čo je pre občanov podľa môjho názoru, a ja som hlboko o tom presvedčená, prínosné.

    Obdobne v § 64 navrhuje tiež formuláciu, ktorá je povinnosťou, zmeniť na formuláciu fakultatívnu teda možnosť. Mne sa takéto pozmeňujúce návrhy nezdajú. Je pravdou, že niektorí aj z nášho klubu podpísali tento pozmeňujúci návrh. Zrejme budeme diskutovať pred hlasovaním o tom. Ale ja som hlboko presvedčená, že návrh, ktorý vyšiel z dielne ministerstva práce a sociálnych vecí, je lepší, čo je teda unikum, pretože poslanecké návrhy väčšinou vylepšujú sociálnu situáciu občanov, aspoň snaha je taká, nie vždy to prejde v hlasovaní. Takže teraz by som jednoznačne chcela zdôrazniť, že pre občanov je výhodné podporiť znenie, ktoré dáva obciam povinnosť poskytnúť tieto finančné prostriedky. Tento pozmeňujúci návrh sa premieta potom aj do § 74, § 102. Ale stále buď sa mení na fakultatívnu možnosť, nie povinnosť, alebo sa obce z takýchto riešení vypúšťajú.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nemôžem súhlasiť ešte v § 74 „Pôsobnosť obce“, aby sa v ods. 1, kde sa ustanovuje kompetencia obce v tejto oblasti, písm. a) 4. bode, kde je povinnosť vykonávať opatrenia na osamostatnenie mladého dospelého pred jeho odchodom zo zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, vsunuli slová „podpora podľa možnosti rozpočtu obce“.

    Vážení, ja skutočne, neviem, ako to vy vnímate, vnímam ťažký osud, veľmi ťažký osud mladých ľudí, ktorí vlastne sú v detskom domove a dosiahnutím určitého veku povedia „dovidenia“. A ten človek nemá rodinu, nemá zázemie, nemá financie, nemá nič, v podstate ide na ulicu. Je toto želateľný stav?

    Ja som rada, že tu je ustanovenie, ktoré obciam dáva určitú povinnosť. A preto znovu nesúhlasím s pani poslankyňou Martinákovou, ktorá tam navrhuje vsunúť slová „podľa možností rozpočtu obce“, pretože obec v rámci rozpočtu vždy nájde niečo, čo bude považovať za potrebné, ako pomôcť takýmto mladým ľuďom. Tí nám potom ostávajú na ulici, dostávajú sa na šikmú plochu, poprípade zo zúfalstva začnú požívať alkoholické nápoje alebo drogy a spoločnosť potom náprava takéhoto jedinca, jeho liečenie stojí viac, ako keby sme mu pomohli dostať sa prostredníctvom financií obce buď k nejakému sociálnemu ubytovaniu, alebo k riešeniu jeho problémov.

    Opätovne apelujem, aby sme si uvedomili, že tu je skupina mladých ľudí, ktorá je odkázaná na pomoc spoločnosti nie vzhľadom na vlastné zavinenie, ale vzhľadom na ťažký osud, ktorý ich vlastne stihol. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia dve poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Demeterová.

  • Pani poslankyňa Tóthová, len by som chcela krátko ešte reagovať. Asi ste celkom nedopočuli pána predsedu nášho výboru Brocku, ktorý povedal, že nielenže to prerokoval s mimovládnymi organizáciami, ale že to je vlastne návrh, ktorý prijal gestorský výbor, a je upresnený, a takisto váš pán poslanec. A je podpísaný viac ako pätnástimi poslancami, ktorí sú s tým návrhom stotožnení. A aj váš pán poslanec Blajsko povedal, že tento návrh vlastne pomáha aj jemu určité problémy riešiť. Tým, samozrejme, nechcem spochybniť to, že máte právo ako poslankyňa sa s týmto návrhom oboznámiť, ak chcete hlasovať zodpovedne.

    A skutočne súhlasím aj s tou časťou vášho vystúpenia, v ktorej hovoríte o tom, že odchovanci detského domova majú mimoriadne ťažkú situáciu, keď opúšťajú detské domovy a vracajú sa do života. Tým však už aj samospráva sama iniciatívne vychádza s rozličnými návrhmi aj v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny budovaním rozličných domovov na pol cesty. A tí, ktorí sa touto situáciou dlhšie roky zaoberáme, vieme, že sa skutočne hľadá riešenie. Aj vo Fonde rozvoja bývania sme prijali pre túto kategóriu špeciálne zvýhodnené podmienky na podporu bývania. Ale súhlasím s vami, že treba venovať osobitnú pozornosť stále tejto kategórii vlastne mladých ľudí, ktorí si vlastne práve pri tom odchode z detského domova môžu poznačiť svoj budúci život tak, že už potom sú nenávratne stratení.

  • Len krátko by som zareagovala na pani poslankyňu Tóthovú kvôli tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ešte len podám. Ja ho hlbšie vysvetlím. Neteší ma podanie tohto pozmeňujúceho návrhu. Viem presne, o čom hovorí. A v spoločnej správe bod 57 hovorí o povinnosti obcí dávať, poskytovať tieto príspevky. A my sme, samozrejme, sedeli nielen so ZMOS-om, ale aj s jednotlivými starostami, primátormi, ktorí nás vážne upozornili na to, že majú na tento rok rozpočty schválené a veľmi napäté, niekde, teda by som povedala, až na posledný halier. A keďže tento zákon nadobudne účinnosť v polovici roka, tak ani nie sú schopní tieto podmienky podľa zákona napĺňať. Je to však širšia otázka, ako zabezpečiť vykonateľnosť tohto zákona tak, aby sme naozaj začali reálne robiť sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu. A to je širšia otázka, nad ktorou sa trápime aj týmto zákonom. Aj my vo výbore sme sa nad tým trápili už dlhší čas. Takže ja veľmi dobre rozumiem tomu, čo pani poslankyňa Tóthová k tomuto pozmeňujúcemu návrhu povedala. Ale myslím si, že financovanie v tejto oblasti sociálnoprávnej ochrany detí je komplexnejšou otázkou, ku ktorej sa budeme musieť postaviť niekedy v priebehu budúceho roka alebo niekedy v závere roka, keď sa bude pripravovať rozpočet a keď obce budú môcť tieto nové povinnosti a nároky zahŕňať do svojho rozpočtu. Nič viac tento pozmeňujúci návrh nesleduje, pretože naozaj je najlepšie, keď o tieto problémy sa stará obec. Ja s tým absolútne súhlasím.

  • Pani poslankyňa Tóthová, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    K pani poslankyni Demeterovej. Ja viem, že to príslušný gestorský výbor prijal. Ale to je úzky okruh poslancov a nehlasuje o zákone len gestorský výbor. Tu je 150 poslancov. A tí ostatní nemôžu hlasovať tzv. so zaviazanými očami.

    Po druhé k pani poslankyni Martinákovej. S tým, čo vravíte, nemôžem súhlasiť, pretože ak vy ste mali skutočne z toho obavu na tento rok, tento zákon sa neprijíma na tento rok, ale na dlhšie obdobie a účinnosť príslušného paragrafu mohla byť v prechodných a záverečných ustanoveniach stanovená od budúceho rozpočtového roku. Čiže zákon môže platiť tento rok, ale paragraf ten a ten, o ktorom som hovorila ja, môže platiť od januára 2006.

    A hovoríte, že budeme musieť komplexnejšie tieto otázky riešiť. Pani poslankyňa, kedy? Veď teraz ich komplexne riešime. Veď predsa nie je možné riešiť veci tzv. dolaďovaním, čo je vlastne oprava zákonov. Pozrime sa aj na Trestný zákon. Ešte nemá účinnosť a už vieme, že musíme niečo v ňom znovu doladiť.

    Takže v žiadnom prípade nepovažujem váš pozmeňujúci návrh za výhodný pre občanov, práve naopak, považujem ho za veľmi nevýhodný, sociálne nevýhodný a nevhodný. Ja to jasne hovorím. A chcela by som, aby znenie ostalo striktné, tak ako je to v pôvodnom návrhu, a nie na úvahu obce, ktorá vždy je tlačená financiami. A tá úvaha potom vyzerá tak, že nemáme financie aj štát musí dať, keď dá povinnosť, musí dať aj peniaze.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som sa dotknúť troch vecí.

    Prvá vec, ktorá tuná bola otvorená, hoci ten pozmeňujúci návrh ešte nebol ani prednesený, je, či povinnosti, ktoré sa ukladajú obci zákonom, majú byť obligatórne alebo fakultatívne. V tomto prípade musím povedať, že musíme brať do úvahy, že tento zákon súvisí aj s rôznymi inými zákonmi a súvisí predovšetkým so zákonom o rozpočtovom určení daní z príjmu. Ak nebude zmenený tento zákon, potom obligatórna povinnosť obce je vlastne nevykonateľná. Ak by sme sa mali my k niečomu vrátiť, a to práve v zákone o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov, mali by sme sa vrátiť k tomu, že určité povinnosti obcí by boli stanovené tak, že v tomto zákone by boli účelovo viazané peniaze na niektoré činnosti. Dnes je ten zákon postavený tak, že obec síce dostane podľa nejakých kritérií peniaze, ale môže ich použiť ľubovoľne. A tu ja vidím celé jadro problému. Takže ak dnes hovoríme o tom, že by to mala byť len fakultatívna povinnosť, vychádza to vlastne z toho, že my sme neotvorili zákon o rozpočtovom určení dane z príjmu. Tvrdím, že v takomto znení, ako navrhlo zákon ministerstvo, je nevykonateľný a bude spôsobovať obciam dosť veľké problémy.

    Druhá moja poznámka. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Brocku nemám na stole, doteraz ho nemám na stole. Nie je pravda, pani Demeterová, že sme to prerokovali vo výbore. Tento pozmeňujúci návrh sme neprerokovali vo výbore, my sme vo výbore prerokovali niečo úplne iné. A ja to neviem dnes porovnať. Ja neviem porovnať, čo je v tomto zákone a čo sme prerokovali vo výbore.

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte, teraz mám slovo ja.

    Tretia vec, o ktorej chcem v tejto súvislosti hovoriť, je, ako máme vlastne hlasovať. Preto chcem dať procedurálny návrh, aby sme dnes o tomto zákone nehlasovali, pretože sú tu nové pozmeňujúce návrhy a ja mám tiež určitý postoj k tomuto zákonu, ktorý by som chcela prejaviť hlasovaním. Ja nemám vedomosť o tom, čo vlastne budem schvaľovať. A preto by som žiadala o prijatie tohto môjho procedurálneho návrhu, aby sa o ňom hlasovalo. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Ja sa pani kolegyňa ospravedlňujem, ale pani Demeterová nepovedala, že sme o tom návrhu, ktorý som ja predniesol, rokovali vo výbore. Tak sa asi...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Brocka, skončili ste?

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som predniesť niektoré pozmeňujúce návrhy, ktorých predpolie sa vytvorilo vlastne vo výbore, keď sme už niekoľkokrát rokovali o tomto návrhu. Ja som vtedy prišla so sériou pozmeňujúcich návrhov, ktoré jednak trošku presnejšie určovali niektoré lehoty, ďalej upresňovali postupnosť jednotlivých opatrení, ktoré má orgán sociálnoprávnej ochrany vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je potrebné sanovať, a rodine, ktoré je potrebné sanovať a urobiť, tak aby ich postupnosť bola od tých najslabších až po tých najsilnejších a čo najefektívnejšie dodržaná vzhľadom na dieťa a na rodinu. A potom som takisto navrhovala pozmeňujúci návrh, ktorý by iným spôsobom definoval detský domov, ako miesto, ktoré je iba dočasnou náhradou pre dieťa, ktoré je vyňaté z rodinného prostredia. Cieľom týchto návrhov vtedy vo výbore pre sociálne veci a bývanie bolo najmä spružniť tento zákon vo vzťahu k sanácii rodiny.

    Tieto pozmeňujúce návrhy sme prediskutovali aj s ministerstvom a s jednotlivými poslancami a chcem sa poďakovať pracovníkom ministerstva, ale aj pánovi ministrovi, že bol ústretový a že sme niektoré z nich preformulovali tak, aby vyhovovali aj požiadavkám zákona z hľadiska legislatívy. Preto dovoľte, aby som ich teraz predložila.

    Takže prvý pozmeňujúci návrh. V § 14 ods. 2 sa za slová „sa pravidelne“ vkladá čiarka a slová „najmenej raz za dva mesiace“.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa doplniť ustanovenie upravujúce sledovanie účelov uloženého výchovného opatrenia tak, aby bola priamo v zákone upravená minimálna lehota na priebežné vyhodnocovanie plnenia účelu výchovného opatrenia. Predíde sa tak možnosti, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nebude dôsledne a pravidelne sledovať efektivitu výkonu výchovného opatrenia.

    Chcem sa ešte medzitým ospravedlniť, lebo je to trošku dlhé, ale potrebujem to prečítať vzhľadom na to, že je nevyhnutné z hľadiska zákona.

    Druhý bod. V § 15 odsek 1 znie: „Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zhodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení.“ Doterajšie odseky 1 a 2 sa označujú ako odseky 2 a 3.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa jednoznačne upraviť povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zhodnotiť po uplynutí lehoty určenej v rozhodnutí efektivitu výchovného opatrenia, pretože podľa výsledkov zhodnotenia musí podľa navrhovanej právnej úpravy a ďalších ustanovení zvoliť ďalší postup práce s dieťaťom a jeho rodinou a ďalšie opatrenia podľa tohto zákona.

    Bod 3. V § 15 odsek 3 znie: „Ak výchovné opatrenie, ktoré uložil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nesplnilo svoj účel, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a) môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, b) navrhne súdu uložiť výchovné opatrenie podľa osobitného predpisu10) alebo c) navrhne súdu prijatie iného vhodného opatrenia podľa osobitného predpisu11).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie: „10) § 37 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) Napr. § 44 zákona č. 36/2005 Z. z.“ Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 10 až 72 sa označujú ako odkazy 12 až 74.

    Odôvodnenie. Vládny návrh ustanovenia upravujúceho postup a povinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nejednoznačne upravuje postup orgánov v prípade, že výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel. Je potrebné vzhľadom na závažnosť situácií, ktoré sa riešia výchovnými opatreniami, upraviť dôsledne všetky alternatívy, ktoré má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately využiť v tomto prípade, t. j. alternatívu využitia iných inštitútov rodinného práva, nielen výchovných opatrení. Z právnej úpravy musí byť zrejmé, že pri nesplnení účelu výchovného opatrenia bude zachovaná jednoznačne gradácia, a to až po uplatnení krajných opatrení, akým je napr. odňatie dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov či iných osôb, ktoré sa o dieťa osobne starajú.

    Bod 5. V § 49 odseky 1 a 2 znejú:

    Odsek 1: „Detský domov je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a uložení výchovného opatrenia37).“

    Odsek 2: „Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzeného rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie.“

    Tu oproti vládnemu návrhu sa navrhuje zásadne nová úprava v podstate detského domova. Detský domov má dočasne nahrádzať prirodzené rodinné prostredie. Cieľom umiestnenia dieťaťa teda v detskom domove je vytvoriť priestor na sanáciu pôvodného prostredia alebo, ak to nie je možné, nájdenie vhodného náhradného rodinného prostredia. Preto je tam to slovíčko „dočasne“.

    Bod 6. V § 73 ods. 2 písm. e) 7. bod znie: „7. ktorý spisuje a podáva súdu návrhy a podnety vo veciach výchovy a výživy dieťaťa“.

    Tu ide o doplnenie slova „podnety“ a jeho rozšírenie do množného čísla na slová „návrhy a podnety“. Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj o kompetenciu podávať okrem návrhu aj podnety na súd vo veciach výživy dieťaťa, a to z dôvodu, že pri podaní návrhu sa navrhovateľ stáva účastníkom konania a v prípade orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by sa tým vylúčila možnosť vykonávať funkciu kolízneho opatrovníka.

    No a 7. bod. V § 73 ods. 2 písm. e) 8. bode sa na konci pripájajú tieto slová: „plnoletej fyzickej osoby a rodiny, pre ktoré vykonáva opatrenia podľa tohto zákona a evidenciu spisových dokumentácií“.

    Navrhuje sa v súlade s návrhom zákona doplniť aj do pôsobnosti úradov povinnosť viesť spisovú dokumentáciu všetkých osôb, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia podľa tohto zákona, a tiež viesť evidenciu týchto spisových dokumentácií. Tento 7. bod je upresnením, ktoré navrhlo ministerstvo z dôvodu, že toto znenie je presnejšie aj legislatívne, aj čistejšie z hľadiska zámeru.

    Kolegyne a kolegovia, ako som povedala, všetky tieto návrhy smerujú k tomu, aby deti, ak sú vyňaté z rodinného prostredia, boli iba dočasne umiestnené v detskom domove a aby naozaj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately hľadal najlepšiu možnú postupnosť krokov, tak aby to bolo čo najefektívnejšie, čiže aby to trvalo čo najkratší čas buď tak, aby sa sanovala rodina, alebo tak, aby bola tomuto dieťaťu nájdená náhradná rodinná starostlivosť. Chcem vás poprosiť o podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Martináková. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rámci rozpravy predložila dva návrhy. Jeden je pozmeňujúci návrh, jeden je návrh na uznesenie, pozmeňujúci návrh, o ktorom už hovorila aj pani poslankyňa Tóthová. Dovoľte teda na úvod, kým prednesiem tieto jednotlivé pozmeňujúce návrhy ešte sa k tejto téme krátko vyjadriť.

    Ja som vystupovala k zákonu o sociálnoprávnej ochrane detí z tohto miesta, keď sa prerokovával v prvom čítaní. A upozornila som, že akokoľvek dobre mienený je tento návrh zákona, že bude problém s jeho vykonávaním v praxi. Veľmi vážne som o tom hovorila, pretože vieme, aká je v teréne situácia, aká je reálna situácia v sociálnoprávnej ochrane detí, hlavne detí z ohrozeného prostredia, ktorých sa tento zákon predovšetkým týka. A keď sa v závere zákona hovorilo, že tento zákon si nevyžiada nároky na zvýšenie počtu pracovníkov a ani finančné nároky na zabezpečenie nových úloh, ktoré z tohto zákona vyplývajú, tak každému logicky musí byť jasné, že asi sa jednotlivé ustanovenia veľmi ťažko budú realizovať v praxi. Od tejto chvíle alebo od tohto momentu, ako sme dostali návrh zákona do výboru, tak väčšina mojich kolegov poslancov vo výbore vrátane pána predsedu intenzívne pracovala práve na tom, ako zabezpečiť výkon funkcií, ktoré tento zákon stanovuje, a zabezpečiť aj finančné prostriedky na ich realizáciu. Z tohto vznikajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú tu na stole, predovšetkým a z toho vzniká aj pozmeňujúci návrh, ktorý ja teraz predložím, kde som po dlhých, dlhých rozhovoroch so starostami, starostkami a aj zástupcami Združenia miest a obcí pristúpila k tomu, čo ma neteší, zopakujem to ešte raz, že obciam tú povinnosť neukladáme prísne, rigorózne, ale stanovujeme im možnosť podieľať sa na sanácii detí, ktoré sú z ohrozeného prostredia, a detí, ktoré majú trvalý pobyt v obci a sú umiestnené v detskom domove.

    Len pripomeniem pre tých pánov poslancov a dámy, čo nevedia, o čo ide, že obciam sa stanovujú nové povinnosti, financovať príspevok na dopravu pre rodičov, ktorí chcú navštíviť svoje deti v detských domovoch a, zatiaľ je to tak v návrhu, aby obce prispievali na zlepšenie a riešenie bytových problémov a úspor týchto detí. Takže aby ste vedeli, o čo ide, ja teraz predložím pozmeňujúci návrh, ktorý obciam túto možnosť ukladá fakultatívne, teda že môžu ju mať. A naozaj ide o to, že tento zákon aj nadobudne účinnosť v polroku tohto roka a obce už majú svoje rozpočty stanovené. Je to po dlhých úvahách.

    A opäť chcem ešte dodať jednu vec, že som pevne presvedčená, že celé toto financovanie a vôbec presun kompetencií v celej oblasti sociálnoprávnej ochrany detí nie je komplexne doriešený. Veľmi správne pani poslankyňa Tóthová povedala, že kedy to máme riešiť, keď nie pri tomto zákone. Ale tu stojíme pred otázkou, či prijmeme tento zákon v podobe, v akej sme schopní sa na ňom dohodnúť, alebo ho odsunieme zase na neurčito. Ale chcem upozorniť, že problém presunu kompetencií aj financií v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí nie je doriešený ani týmto zákonom.

    Dovoľte teda, prednesiem pozmeňujúci návrh. Zároveň poprosím pána spravodajcu o vyňatie bodu 57 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Tohto bodu sa týka pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh má 7 častí. Navrhujem potom hlasovať o nich spoločne, lebo spolu súvisia.

    V bode 1 v § 64 ods. 1 písm. a) navrhujem vypustiť 3. bod a upraviť text nasledovne: „a) obec môže 1. poskytnúť príspevok na dopravu, 2. finančne podporovať úpravu a obnovu rodinných pomerov dieťaťa“.

    Druhý bod. V § 64 sa vypúšťa navrhovaný odsek 4. Navrhované odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 4 a 5. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 6 a 7.

    Bod 3. V § 64 v novom odseku 5 v prvej vete navrhujem nahradiť slová „podľa odsekov 3 až 5“ slovami „podľa odsekov 3 a 4“, zároveň nahradiť slová „obec poskytuje“ slovami „obec môže poskytnúť“ a vypustiť druhú vetu.

    Bod 4. V § 74 ods. 1 písm. c) 3. bode navrhujem nahradiť slová „odsekov 3 až 5“ slovami „odsekov 3 a 4“.

    Bod 5. V § 74 ods. 1 písm. d) 4. bode navrhujem na začiatku doplniť slová „podľa možností rozpočtu obce“ a číslovku „6“ nahradiť číslovkou „5“.

    Bod 6. V § 102 v doplnenom odseku 14 navrhujem vypustiť slová „a poskytovať príspevok na tvorbu úspor dieťaťa podľa § 64 ods. 1 písm. a) 3. bodu“.

    A bod 7. V § 102 navrhujem v odseku 14 vypustiť slová „alebo obce“ a v odseku 15 vypustiť slová „a obec“.

    Tu ide o legislatívnotechnické úpravy. To zdôvodnenie som povedala v úvode. To je teda jeden pozmeňujúci návrh.

    Oveľa väčšiu dôležitosť pripisujem návrhu, ktorý teraz predložím a pri ktorom by som chcela túto snemovňu poprosiť, aby podporila tento návrh. A je to návrh, ktorý vyplynul z mnohých rokovaní, ktorých som sa zúčastnila ako poslankyňa, ale aj ako členka a predsedníčka komisie pre ochranu práv detí a potláčanie domáceho násilia, ktorá pracuje pri výbore pre sociálne veci a bývanie. Na pôde tejto komisie sme veľmi dlho hľadali, akým spôsobom v našej krajine upraviť spôsob komplexnej ochrany práv detí a komplexného riešenia problémov detí a mládeže, ktoré v našej spoločnosti sú. Myslím si, že sa všetci zhodneme v názore, že tento problém a táto otázka sa nedá riešiť pod gesciou jedného ministerstva. Navyše Dohovor o právach dieťaťa, ktorého sme zmluvnou stranou a ktorý už pán minister citoval aj pri predkladaní tohto návrhu zákona, hovorí, že krajina má zriadiť strešný a nadrezortný orgán, ktorý sa bude komplexne zaoberať otázkami práv detí a ich ochranou. Slovenská republika takýto orgán nemá. Komisia, ktorá pracuje pod ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, je poradným orgánom pána ministra a skutočne nemá právomoci vstupovať do rozhodovaní iných orgánov štátnej správy. My sme na pôde tohto parlamentu schvaľovali návrh zákona, ktorý sa týkal Strediska pre ľudské práva. A zakomponovali sme doň, že toto stredisko bude monitorovať, má povinnosť monitorovať situáciu v oblasti práv detí na Slovensku. Veľmi sme to všetci vtedy podporili. A ja osobne som sa tešila, že konečne budeme mať inštitúciu a orgán, ktorý nám bude dávať informácie o stave uplatňovania práv detí na Slovensku. Ale opäť chcem zdôrazniť, že to, čo nám chýba, je nadrezortný orgán, ktorý by naozaj pôsobil podľa môjho názoru pod exekutívou. Je to nevyhnutné. V komisii, ktorá pracuje pod výborom pre sociálne veci, pracujú odborníci z ministerstiev vnútra, zdravotníctva, školstva, spravodlivosti, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, neziskových organizácií, vyšších územných celkov, ZMOS-u. Je to jednoducho jeden orgán, ktorý ukazuje, kto každý sa musí podieľať na ochrane práv detí a sanácií toho rodinného prostredia, v ktorom vyrastajú deti, skôr ako sa teda stanú deťmi ohrozenými, o ktoré sa štát musí starať. Preto sme sa zhodli v názore, že v zásade je niekoľko ciest, ako dosiahnuť vytvorenie takéhoto nadrezortného orgánu. Je to požiadavka zriadiť detského ombudsmana. Ja s tým veľmi súhlasím. Len sa pýtam, či sme naozaj schopní prijať návrh zákona o zriadení detského ombudsmana a ten ombudsman ak bude mať podobné právomoci, ako má ombudsman, ktorého sme už zriadili v našej krajine, tak bude v podstate iba monitorovať a vyhodnocovať situáciu, ale tá jeho pôsobnosť v oblasti prevencie, tvorby zákonov a sanácie toho prostredia dole v teréne bude minimálna, dovolím si povedať, žiadna. Zhodli sme sa na tom, že pri prijímaní tohto zákona predložíme návrh na uznesenie, v ktorom budeme žiadať vládu, aby zriadila Úrad splnomocnenca vlády pre otázky detí a mládeže. Je to podľa mňa veľmi dobrý a správny krok, ako vytvoriť takýto nadrezortný orgán a dať mu pôsobnosť, ktorú potrebuje tak, aby splnomocnenec naozaj mohol zasahovať a dávať podnety a prijímať opatrenia, ktoré budú zasahovať rôzne rezorty, rôzne inštitúcie, aby sme to dieťa od prvej chvíle, ako začne mať problémy, vedeli posúvať až k vyriešeniu jeho problémov.

    Nebudem tu dlho rozprávať o tom, aká je situácia detí a mládeže dnes v našej krajine. Ja som priložila k návrhu na uznesenie takú dosť podrobnú dôvodovú správu. Máte ju rozdanú v laviciach. A každý, kto má o túto problematiku záujem, si tam môže prečítať, čísla, fakty, štatistiky. Uviedli sme tam niekoľko naozaj údajov, ktoré dotvárajú obraz toho, v akej situácii sa nachádzame. A ja by som chcela povedať, že naozaj sa nachádzame vo vážnej situácii. Ak nepodchytíme problémové deti, tak zostávajú v sociálnej sieti prakticky po celý svoj život. Je to ekonomiky náročné, na štát to zvyšuje iba nároky na vydávanie jeho financií, ale hlavne neriešime tým ľudské osudy v tej chvíli, keď to dieťa ešte ten svoj osud nemá plne vo svojich rukách, čo je aj otázka istej spoločenskej morálky a etiky.

    Dovoľte mi teda, aby som predniesla formálne návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1004): „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiada vládu Slovenskej republiky zriadiť Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre detí a mládež.“ Ešte raz opakujem, podrobnú dôvodovú správu, akým spôsobom sa to navrhuje zriadiť, máte priloženú v texte k tomuto uzneseniu. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hamarčák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som sa vyjadriť k návrhu pani poslankyni Martinákovej, ktorú naozaj v tomto smere chcem podporiť. A vyjadrujem teda súhlas s tým, čo predniesla. Dôvody pre to, aby som to povedal, sú, myslím si, dosť jasné. Tým, že štát v rámci fiškálnej decentralizácie preniesol viacero kompetencií, a teda aj financovanie na obce, zvýšil, samozrejme, zodpovednosť obcí za ich riešenie. Nie vždy sa presúvajú aj adekvátne financie. A napr. v sociálnej oblasti je evidentné, že opatrovateľská služba je poddimenzovaná, pokiaľ ide o financie. Tým, že by sa presunuli ešte ďalšie kompetencie, napr. v sociálnoprávnej ochrane detí, ako tu bolo hovorené, teda aj včítane starostlivosti o ubytovanie týchto maloletých alebo dospievajúcich detí, je to ďalšia kompetencia, ktorá si vyžaduje nemalé nároky. Ja chcem povedať, že zdá sa mi to ako taký plazivý presun ďalších kompetencií na obce bez dostatočného finančného krytia a štát sa týmto spôsobom chce zbaviť zodpovednosti, ktorá, samozrejme, mu prináleží. Myslím si, že tieto veci sa dajú riešiť postupne, keď samospráva bude mať dostatok aj financií a bude dostatočne silná, aby mohla túto oblasť pokryť. Ale v súčasnosti si myslím, že toto je nenáležité a nezodpovedajúce skutočnosti. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem za slovo. Krátko by som chcela zareagovať na tú poslednú časť vystúpenia, a to na tú otázku splnomocnenca pre deti. Myslím si, že žiadny nový úrad nevyrieši problémy, ktoré budú v tejto oblasti, podobne ako ani Úrad splnomocnenca pre rómske otázky nevyrieši ich problémy, lebo musia sa riešiť komplexne. Dnes vidíme, že ani dlhodobé fungovanie takého úradu nedoriešilo problém Rómov. A ja si myslím, že už na začiatku tohto obdobia volebného sme do zákona pre Stredisko pre ľudské práva dali kompetenciu sledovať, kontrolovať, monitorovať príp. vo všetkých oblastiach Dohovor o ochrane práv detí a dnes sa toto stredisko rozbehlo, po očistení celej jeho práce začína fungovať. A by som očakávala, že aj v tej vašej dôvodovej správe pojmete alebo budete hovoriť o tom, že zástupcovia Strediska pre ľudské práva, či už riaditeľka alebo odborný pracovník, sa budú na tej veci zúčastňovať. Myslím, že dnes netreba nový orgán, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je dnes funkčná nezávislá inštitúcia, ktorá môže byť aj dobrým detským ombudsmanom a bude môcť aj vstupovať do mnohých procesov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pokiaľ navrhovala pani poslankyňa zriadenie splnomocnenca, ja nie som proti tomu. Konečne, som podpísala aj ten návrh. Lenže skutočne, iba inštitúciou sa problém nevyrieši, pretože kompetencia je vo viacerých orgánoch.

    Ale, opakujem, pani poslankyňa, nemôžem súhlasiť s tým, že ak nie sú finančné nároky v závere zákona, tak že to nemôžeme dať ako povinnosť obciam. Ak ste mali takýto motív, tak myslím, že bolo rozumnejšie žiadať, aby sa do zákona dalo finančné vyčíslenie. Opätovne zdôrazňujem, že toto ustanovenie možno doplniť tým, že bude platné a účinné až od januára 2006. A potom odpadá vaša námietka. Ale rozhodne podľa môjho názoru je to dôvodné dať ako povinnosť.

    A ešte by som prosila, zabudla som pri svojom vystúpení požiadať, aby bod 57 išiel na osobitné hlasovanie, myslím, pán poslanec Brocka, bod zo spoločnej správy. Buďte tak dobrý, toto moje želanie, keď som ho zabudla povedať pri vystúpení, doplniť, pretože všetko, čo som uviedla vo svojom vystúpení, vlastne smerovalo k tomu.

  • Pani poslankyňa, môžete reagovať s faktickou len na predchádzajúceho rečníka.

    Pani poslankyňa Martináková, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Len krátko, lebo už si tu vymieňame dvojstranné názory. Ja akceptujem názor pani poslankyne Tóthovej v tejto veci. A myslím, že mu aj rozumiem. Budeme o tom návrhu hlasovať.

    Ja sa chcem pristaviť ešte pri tom návrhu na zriadenie splnomocnenca. Ja to považujem naozaj za inštitúciu, ktorá veľmi závisí od toho, kto týmto splnomocnencom bude. Zhodnime sa na jednej veľmi silnej osobe, ktorá bude túto tému naozaj pretláčať do verejnosti, a dajme jej aj kompetencie, to už je vec vlády a vládnej koalície, aby mohla vstupovať do rozhodnutí, a budeme mať funkčný orgán. Pri všetkej úcte Stredisko pre ľudské práva nemôže ovplyvňovať chod exekutívy v mnohých oblastiach.

    Ja som prístupná všetkým riešeniam a podporím naozaj akékoľvek riešenie, ktoré bude posúvať veci dopredu, ja som ale pevne presvedčená, že som navrhla riešenie, ktoré pomôže posunúť veci dopredu. Ja som o tom presvedčená. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážení kolegovia poslanci, aj tí kolegovia, ktorí dali v rozprave procedurálne návrhy k tomuto návrhu zákona, jeden, aby sme o tom rokovali opäť vo výbore, alebo návrh, aby sme dnes o návrhu nehlasovali, aj ostatní, ktorí nie sú členmi výboru pre sociálne veci a bývanie, pripomeniem, že o 12.00 hodine bude vo výbore pre sociálne veci a bývanie rokovanie a stretnutie aj s predkladateľom, aj s tými, ktorí majú záujem si vyjasniť niektoré veci ohľadom pozmeňujúcich návrhov k tomuto návrhu zákona. Myslím si, že môžeme...

  • Pán poslanec, to stačí, pozvali ste poslancov.

    Nech sa páči, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Najprv pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1055).

    Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči, ako spravodajkyňa máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som odporučila, ako budeme hlasovať jednak o spoločnej správe a tiež po vystúpení jednotlivých poslankýň, ktoré sa zúčastnili rozpravy. Zo spoločnej správy vyplývajú tri návrhy pozmeňujúce, o ktorých výbor navrhuje hlasovať, teda gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne en bloc s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Ďalej, v rozprave vystúpili štyri poslankyne vrátane mňa. A podali sme teda niekoľko pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme potom hlasovať. Ďalej, vo vystúpení pani poslankyňa Tóthová z mojich pozmeňujúcich návrhov navrhla o jednom hlasovať osobitne.

    Pristúpime teda najprv k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, kde gestorský výbor odporúča o troch bodoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za hlasovalo 135.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Z mojich pozmeňujúcich návrhov budeme hlasovať nasledovne. Body 1 a 5 som stiahla.

    To znamená, začneme s bodom 2. Budeme o ňom hlasovať samostatne. Nech sa páči.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 2 z návrhu pani poslankyne Dolník.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 60, proti 2, zdržalo sa 70 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Hlasujeme o ďalšom bode, o bode 3.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 88, zdržalo sa 47 poslancov.

    Bod 3 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 94, zdržalo sa 40 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento bod sme odsúhlasili.

    Nech sa páči.

  • O ďalších dvoch bodoch 6 a 7 prosím dať hlasovať spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 64, proti 1, zdržalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že body 6 a 7 sme neschválili.

  • Takisto o ďalších dvoch bodoch 8 a 9 prosím dať hlasovať spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 62, zdržalo sa 74 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani tieto body sme neschválili.

  • Ďalší je bod 10, ktorý žiadala pani poslankyňa Tóthová na osobitné hlasovanie. Súhlasím s tým, že teda zvlášť budeme hlasovať o ňom osobitne. Takže žiadam dať hlasovať o ňom osobitne. Takže nech sa páči.

  • Aj tak hlasujeme skoro o každom. Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 10.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 64, proti 5, hlasovania sa zdržalo 68.

    Konštatujem, že ani bod 10 sme neschválili.

  • O ďalších dvoch bodoch 11 a 12, prosím, žiadam dať hlasovať spolu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 11 a 12.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 94, zdržalo sa 41, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že body 11 a 12 sme odsúhlasili.

    Nech sa páči.

  • O ďalších dvoch bodoch takisto, teda o bodoch 13 a 14 prosím dať hlasovať spolu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 13 a 14.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 66, proti 1, zdržalo sa 70 poslancov.

    Konštatujem, že ani body 13 a 14 sme neodsúhlasili.

  • A o posledných dvoch bodoch 15 a 16 tiež prosím dať hlasovať spolu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto dvoch bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 94, zdržalo sa 43 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila body 15 a 16.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pristúpime k návrhu pani poslankyne Tóthovej, ktorá podala jeden pozmeňujúci návrh.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 71, proti 15, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Podracká.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Podrackej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 67, proti 10, zdržalo sa 59 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne sme neschválili.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podala pani poslankyňa Gabániová. Je ich spolu 9. Žiada hlasovať o nich spolu.

  • Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, sťahujem v svojom mene aj v mene podpísaných poslancov tento návrh.

  • Áno. Ďakujem pekne. Takže nebudeme o tom hlasovať.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy neboli, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, aby sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania, mám na to splnomocnenie výboru.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 107, zdržalo sa 30 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada postúpila návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani poslankyňa ako spoločná spravodajkyňa, pristúpime k záverečnému hlasovaniu s odporúčaním gestorského výboru...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 76, proti 1, hlasovania sa zdržalo 61.

    Konštatujem, že tento poslanecký návrh zákona sme schválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000).

    Pán poslanec Galbavý ako spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som uvádzal hlasovanie.

    Keďže spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené v rozprave. Pre informáciu uvádzam, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ako prvá vystúpila pani poslankyňa Podracká, jej návrh obsahuje dva body, o ktorých žiada dať hlasovať spoločne, druhý v poradí bol pán poslanec Kondrót, ktorého návrh obsahuje 18 bodov, z nich prvé dva sú legislatívnotechnické pripomienky, o ktorých žiada dať hlasovať spoločne, o ďalších návrhoch, ktorých je 16, navrhuje dať hlasovať osobitne, o bodoch 1, 2, 10, 14, 15 a 16, spoločne, o bodoch 3 až 9, a tiež spoločne, o bodoch 11 až 13.

    Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Podrackej, ktorá vystúpila ako prvá v rozprave. Žiada dať hlasovať o nich spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 57, proti 1, hlasovania sa zdržalo 77 poslancov.

    Konštatujem, že návrhy pani poslankyne Podrackej sme odmietli.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kondróta.

    Po prvé, hlasujeme o jeho legislatívnotechnických pripomienkach spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 39, zdržalo sa 97 poslancov.

    Návrhy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, hlasujeme osobitne o bode 1.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 37, proti 1, hlasovania sa zdržalo 98 poslancov, nehlasoval 1.

    Tento bod sme neschválili.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 51, zdržalo sa 86.

    Ani bod 2 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej hlasujeme osobitne o bode 10.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 38, zdržalo sa 97, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že bod 10 sme neschválili.

    Pán poslanec, mali by sme hlasovať o bodoch 3 až 9.

  • Ešte hlasujeme osobitne o bode 14.

  • To je jedno. To je v poriadku. Ale poradie...

  • Môžeme hlasovať spoločne o bodoch 3 až 9.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 3 až 9.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 36, hlasovania sa zdržalo 99, nehlasoval 1.

    Ani tieto body sme neschválili.

  • Hlasujeme spoločne o bodoch 11 až 13.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za návrh 35, zdržalo sa 99 poslancov, nehlasoval 1.

    Neschválili sme tento návrh.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 37, proti 2, hlasovania sa zdržalo 95 poslancov.

    Bod 14 sme neschválili.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 34, proti 2, zdržalo sa 94 poslancov, nehlasovali 3.

    Ani bod 15 sme neschválili.

  • Počkajte, kým to dokončím. Nech sa páči.

  • Hlasujeme samostatne o účinnosti zákona, je to bod 16, termín by mal byť 1. júl 2005.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 51, proti 1, hlasovania sa zdržalo 80 poslancov, nehlasovali 2.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, dajte, prosím, hlasovať o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 120, zdržalo sa 16 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, odporúčanie gestorského výboru je neschváliť návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 43, proti 28, hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.

    Konštatujem, že tento poslanecký návrh zákona sme neschválili.

    Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým, čo by sme pristúpili k novej opakovanej voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, chcem vám oznámiť, že včera na poslaneckom grémiu došlo k dohode, že dnes o 14.00 hodine začneme s interpeláciami poslancov a písomnými odpoveďami členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, opačne, ale to je v poriadku, najprv budú tie odpovede a potom interpelácie poslancov.

    Chcem vám tiež oznámiť, že návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku navrhovateľ navrhuje, aby sme presunuli na júnovú schôdzu Národnej rady. Chcem sa opýtať, či je s tým všeobecný súhlas.

  • Odpovede z pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    A ešte jedna otázka smerom na vás. Pristúpime o chvíľočku k tej novej opakovanej voľbe, ale pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme hneď potom ešte pokračovali v rozrobenom návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, o ktorom by sme mohli do 12.00 hodiny asi dokončiť rokovanie.

  • Odpovede z pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k

    návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu,

    ktorý máte ako tlač 1103.

    Ako už bolo oznámené, do novej opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, páni Hapák a pán Valko.

    Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta.

    Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Páni poslanci, prebieha opakovaná tajná voľba. Prosím vás, aby ste sa jej zúčastnili. Páni poslanci, vyzývam vás na účasť na nej.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dávam vám poslednú príležitosť, ak ste tak ešte neurobili, aby ste vyjadrili svoju vôľu v tajnom hlasovaní o kandidátoch na člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Páni poslanci, vyhlasujem opakovanú tajnú voľbu za skončenú.

    Prosím skrutátorov, aby zrátali hlasy odovzdané kandidátom.

    Teraz budeme pokračovať v prerokúvaní

    vládneho návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Černá.

  • Vážený pán predsedajúci...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, prepáčte. Páni poslanci, prosím, aby ste nevyrušovali kolegyňu poslankyňu. Pána poslanca Zalu so svojím kolektívom poslancov aj ostatných pánov poslancov pekne pozdravujem. Pani poslankyňa Černá, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, trošku mi je ľúto, že som nestihla tú debatu takú ucelenú. A preto, že vás je tu podstatne menej, v zásade to nevadí, pretože vždy sa hovorí, že v danej miestnosti sú tí, ktorí tu majú byť.

    Rada by som tiež okrem toho, že chcem predniesť niekoľko pozmeňujúcich návrhov k zákonu o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, chcela povedať, že v zásade je to nový zákon, ktorý nikdy predtým nebol. Upravuje mnoho vecí, o čom si myslím, že je pozitívne, ale v každom prípade sú v ňom veci, s ktorými nemôžem súhlasiť.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem, že ste takí zlatí a ste ticho. Nemôžete ísť na obed?

  • Ďakujem. Teda načala som problematiku ako posledná o tomto zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. A chcem vám povedať, že nie všetko v ňom, ako bol predkladaný, je práve to, čo by som podporila. Vlastne aj preto dávam niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

    Mnohí si pamätáte, že ešte v prvom čítaní som vystúpila s kritikou k tomuto návrhu, najmä v súvislosti s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu, čo je orgán, ktorý, zjednodušene povedané, má na starosti osvojovanie detí do zahraničia, ktorý u nás funguje približne od roku 1991, 1992. Ale v roku 2001 sa mu pridala agenda, ktorou vlastne pracuje štyri roky. Myslím si, že tá agenda na osvojovanie detí do zahraničia sa rozbehla celkom úspešne. V podstate sme to boli my, poslankyne Národnej rady, takmer za každú stranu, ktoré sme pred troma rokmi boli na veľkom poslaneckom prieskume v rámci celej republiky, čo sa týka tých osvojení domácich, ale i zahraničných. A myslím si, že práve toto centrum vtedy bolo predmetom našej veľkej kritiky, pretože sa nám zdalo, že keďže vzniklo v roku 2001 a v roku 2002 malo osvojené len nejaké tri deti, sme mali pocit, že je to pomerne dosť neefektívna práca. Musím však povedať, že museli sme potom našu kritiku deliť ešte asi dvomi, pretože sme mnoho skutočností, samozrejme, než sme nehovorili ešte s vtedajšou riaditeľkou pani Mátejovou, nevedeli, a to, že napr. každé porovnávanie s krajinou, kde chceme našim deťom nájsť rodinu, v právnych poriadkov trvá od šiestich do ôsmich mesiacov, čo je pomerne dosť dlhý čas. Takže sme, samozrejme, museli ubrzdiť v danej kritike. A chcem povedať, že k dnešnému dňu, to je viac ako 130 detí, ktoré našli svoju rodinu prostredníctvom tohto orgánu. A najmä, čo je najdôležitejšie, je skutočnosť, že centrum ako také má povinnosť skúmať každý štvrťrok, každý polrok a raz za rok, čo je s našimi deťmi, ktoré sa dostali do rodín v zahraničí. A myslím si, že toto je to podstatné, na čo by sme mali dbať, je to spätná väzba a kontrola. A preto okrem toho, samozrejme, to centrum nerobí len toto, robí tiež vymáhanie výživného zo zahraničia a riešenie únosov detí, ktoré sa dostali na pôdu inej krajiny bez toho, aby si to samy želali. Takže v tom prvom čítaní som argumentovala tým, že mám plnú dôveru k centru, že som presvedčená, a teda nielen ja, o tom, že centrum má dôvod byť na svete, tak ako je to dnes, že ho netreba nikam posúvať, brať mu kompetencie, že je to tradícia, ktorú by sme mali zachovať. Zdá sa mi nemiestne búrať niečo, čo sme stavali v roku 2001 na nohy, a dávať tomu nejaký úplne iný posun. Toto centrum je tak, ako je, registrované v Haagu. My sme pristúpili k Dohovoru o právach dieťaťa. A myslím si, že každá seriózna krajina by mala to, k čomu sa zaviazala, aj dodržiavať a nemeniť daný stav, ktorý teda, samozrejme, tam je evidovaný.

    Takže k tomuto vám budem čítať pozmeňujúci návrh.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa bude týkať § 44 ods. 6 v tomto navrhovanom zákone. Ten odsek 6 vidím ako problematický, a to nielen ja, mnohí z vás o tom vedia. Mnohí sa zúčastnili na konferencii, ktorú som robila 28. apríla a kde som pozvala viac ako 60 expertov na tému rodinnej politiky, s ktorými sme si povedali, kde tlačí topánka aj pri zákone o rodine. A myslím si, že mnohé z tých návrhov alebo nápadov tej pomoci, tých skúseností, ktoré tam odzneli, počúvam vlastne teraz, sa premietli do tých rôznych pozmeňujúcich návrhov, ktoré poslanci za rôzne strany dávajú.

    V tom § 44 ten odsek 6, ktorý chcem vypustiť, hovorí o tom, že je možné, aby akreditované subjekty robili osvojenia detí do zahraničia aj s krajinami, ktoré nikdy nepodpísali Dohovor o právach dieťaťa. Ja si myslím, že to bolo snáď zle odkomunikované na ministerstve, lebo neverím, že by naša krajina mala záujem robiť niečo také a vyvážať naše deti do krajín, s ktorými sme nikdy žiadne zmluvy nemali. Navyše chcem povedať, že v Dohovore o právach dieťaťa je jasne vymedzená aj tá skutočnosť, že ak príde k nejakej situácii, a je to naozaj pádny dôvod, dá sa dvojstrannými zmluvami aj na základe Dohovoru o právach dieťaťa pristúpiť k takejto zmluve. Takže si myslím, že navyše je to double. A navyše si nemyslím, že je dobré, aby sme si v takomto zákone niečo takéto dovoľovali s krajinami, ktoré nepristúpili k Dohovoru, lebo každá to môže urobiť. Ja v tom skôr vidím veľké nebezpečenstvo. Vždycky nemôžeme odkontrolovať všetky subjekty, ktoré v tom budú pracovať. A ja sa veľmi bojím, aby náhodou neprišlo k nejakému obchodovaniu s deťmi alebo k nejakým takýmto veciam, ktoré by boli neželateľné pre naše deti a našu krajinu ako takú, pretože cieľom toho Dohovoru ako takého bolo ochrániť tie deti. Preto ten Dohovor vznikol a preto ho podpísalo 60 krajín. Takže sa mi zdá nemiestne obchádzať ho nejakým bokom a tváriť sa, že je to v poriadku. Podľa mňa to nie je v poriadku.

    Tretí návrh, ktorý budem čítať, máte v laviciach rozdaný od pani poslankyne Rusnákovej, ktorý hovorí o tom, aby nielen rodiny, ale aj jednotlivci sa mohli starať o deti. Ale ja vám to ešte konkrétne prečítam.

    A ešte by som sa chcela vyjadriť k návrhu pána poslanca Buriana, ktorý bod 1 § 38 ods. 3 vyníma zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. A tam ide o skutočnosť, že doteraz keď ste mali záujem osvojiť si dieťa alebo ho zobrať do náhradnej starostlivosti, tak vám stačilo, keď ste išli na individuálny pohovor ku psychológom. Samozrejme, všetko je to veľmi vážna vec, však dobre viete, že sme to tu kritizovali, že je to všetko zdĺhavé. Ja mám taký pocit, že to, čo je navrhnuté v tej spoločnej správe, a preto podporí aj naša strana práve tento návrh pána Buriana, pretože sa tam zavádza možnosť, aby ľudia sa zúčastňovali nielen individuálnej, ale aj skupinovej prípravy na osvojovanie dieťaťa. Ja som presvedčená, že keď je to takto postavené, že ide o individuálnu a skupinovú prípravu na osvojovanie dieťaťa, tak minimálne porušujeme právo na súkromie ľudí. A mám taký pocit a som hlboko o tom presvedčená, nielen mám pocit, že to, čo Burian navrhuje, tá možnosť individuálnej alebo skupinovej prípravy, je práve tá lepšia cesta. Tým pádom neporušujeme právo na súkromie ľudí a nezdržujeme a robíme v podstate ten systém rýchlejší.

    Takže teraz prečítam tie návrhy.

    Moje dva návrhy máte zopnuté v lavici, jeden je označený jednotkou, druhý je označený dvojkou.

    Prvý pozmeňujúci návrh.

    V bode 1 v § 6 sa za slová „ďalej len orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately“ vkladajú slová „Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže“.

    V súvislosti s ponechaním existencie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí sa navrhuje doplnenie povinností dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozeniu alebo porušeniu práv dieťaťa aj vo vzťahu k tomuto centru.

    V § 44 ods. 1, 2, 3 sa slová „§ 73 ods. 1 písm. p)“ nahrádzajú slovami „§ 74“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá súvisí s ponechaním centra.

    V § 76 ods. 2 sa na konci pripájajú slová „a § 74“.

    Podľa návrhu zákona akreditáciu nie je možné udeliť na vykonávanie opatrení podľa § 73 ods. 1, čo zahŕňa aj to písmeno p). V súvislosti s ponechaním centra a jeho úpravou v § 74 je toto ustanovenie doplnené aj do § 76 ods. 2.

    V § 77 písm. a) bodoch 1, 4, písm. b) bodoch 1 a 7 sa slová „orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určenému na vykonávanie medzinárodných dohovorov47) a právnych aktov Európskej únie48)“ nahrádzajú slovami „Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže“.

    Podľa navrhovaného § 74 v bode 74 spoločnej správy je orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určeným na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, preto je tieto slová možné nahradiť.

    Ďalej, § 96 sa vypúšťa. Číslovanie ostatných paragrafov sa primerane upraví.

    V súvislosti s návrhom na vypustenie § 98 a § 99, teda v súvislosti s návrhom na ponechanie existencie centra je potrebné vypustiť aj § 96 návrhu.

    Toto bol návrh označený pod jednotkou.

    Ďalší pozmeňujúci návrh, na ktorom máte dvojku, k vládnemu návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V § 44 sa vypúšťa odsek 6.

    Odôvodnenie. Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach detí, ktorý doteraz ratifikovalo viac ako 60 štátov, z ktorých približne polovicu tvoria štáty, ktoré sú prijímajúce, viac ako 30 zmluvných štátov, ktoré sú viazané cieľmi Dohovoru vytvoriť záruky, aby sa medzištátne osvojenia detí uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa pri rešpektovaní jeho základných práv priznaných medzinárodným právom, zaviesť systém spolupráce medzi zmluvnými štátmi, ktorý zabezpečí, že tieto záruky sa budú dodržiavať, a tým zabrániť únosom, predaju alebo obchodovaniu s deťmi a zabezpečiť v zmluvných štátoch uznanie osvojení, ktoré sa uskutočnili na základe Dohovoru, do ktorých môžu byť osvojené slovenské deti, považujem za dostatočný a poskytujúci záruky ochrany dieťaťa a úspešnosti medzištátnych osvojení detí. Podľa čl. 21 ods. 1 písm. e) Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, podporujú v nevyhnutných prípadoch ciele tohto článku uzavieraním dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo zmlúv a v ich rámci sa usilujú o to, aby umiestnenie do starostlivosti v inej krajine uskutočňovali na to príslušné úrady alebo orgány. Vzhľadom na možnosť osvojenia slovenských detí žiadateľmi z viac ako 30 zmluvných štátov Dohovoru o medzištátnych osvojeniach, doteraz Slovensko nadviazalo spoluprácu s 9 štátmi, v ktorých sú už deti zverené do starostlivosti osvojiteľov, nepovažujem za nevyhnutné zo strany Slovenska uzatváranie dvojstranných medzištátnych zmlúv o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach detí. Dvojstranná medzištátna zmluva v oblasti medzištátnych osvojení detí má sama upraviť postup pri medzištátnom osvojení detí, ktorý si zmluvné štáty dohodnú. Preto ustanovenie odseku 6 považujem aj z tohto dôvodu za nadbytočné.

    A ďalej, v § 72 sa vypúšťa písmeno i).

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s týmto prvým bodom, ktorý som vám čítala.

    A tretí pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, je návrh poslankyne Evy Rusnákovej k tomuto istému zákonu. V § 53 ods. 3 sa na konci prvej vety pripájajú slová „alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnancom detského domova“.

    Odôvodnenie. Navrhované doplnenie upresňuje text ustanovenia tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že starostlivosť o deti v profesionálnej rodine môže zabezpečovať okrem manželského páru aj osamelá fyzická osoba.

    Ďakujem vám veľmi pekne a poprosím o podporu týchto návrhov.

  • Pani poslankyňa Černá bola posledná v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Pani poslankyňa Rusnáková, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni, že predniesla namiesto mňa návrh, pretože som bola u lekára, nestihla som sa prihlásiť medzi ústne prihlásených poslancov do rozpravy.

    Zdôvodnenie toho návrhu len veľmi stručne zopakujem. Profesionálna rodina vychováva dieťa tak, že sa obaja rodičia stávajú zamestnancami detského domova a vychovávajú ho vo svojom vlastnom rodinnom prostredí. Bolo obvyklé aj v terajšej legislatíve, že profesionálnym rodičom mohla byť aj jedna fyzická osoba, nielen rodina. Keďže z dikcie zákona to explicitne nevyplýva, dovolila som si to tam doplniť, aby aj fyzické osoby mohli byť profesionálnymi rodičmi, nielen rodina ako taká. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, želáte si vystúpiť k rozprave? Nech sa páči. Pán spravodajca Brocka vystúpi.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, v rozprave vystúpilo 8 poslancov, dvaja poslanci s procedurálnym návrhom vrátiť návrh zákona späť do výboru, to bola pani Tóthová, a jeden procedurálny návrh, aby sme dnes o tom nehlasovali, poslanci, ktorí majú tiež procedurálny návrh, ale na vyňatie bodov zo spoločnej správy na hlasovanie, boli štyria páni poslanci a jedna pani poslankyňa predložila návrh na uznesenie po schválení návrhu zákona.

    K jednému procedurálnemu návrhu sa chcem teraz jednou vetou vyjadriť. A to je procedurálny návrh pána poslanca Buriana na vyňatie bodu 32 zo spoločnej správy, pretože on má pozmeňujúci návrh k tomuto paragrafu. Myslím si, že môžeme pokojne schváliť pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, lebo v spoločnej správe tento pozmeňujúci návrh sa týka len zmeny číslovky 30 na 26. To je ten povinný počet hodín, ktoré musí absolvovať náhradný rodič. A v jeho pozmeňujúcom návrhu je takisto návrh na 26 hodín. Samozrejme, jeho návrh je širší. Čiže navzájom sa to nevylučuje. Čiže pokojne by sme mohli schváliť aj bod 32 zo spoločnej správy.

    Opakujem moju informáciu, že o 12.00 hodine bude spoločné stretnutie poslancov a predkladateľa návrhu zákona vo výbore pre sociálne veci a bývanie pre tých, ktorí si chcú vykonzultovať niektoré veci ohľadom pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené v rozprave, aby sme sa vyhli nedorozumeniam pri hlasovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, želáte si ešte vypočuť správu o výsledku opakovanej tajnej voľby k

    návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu?

    Áno.

    Pán poslanec Kolesár, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (nová opakovaná voľba) konanom 25. mája 2005.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (nová opakovaná voľba) bolo vydaných a poslanci si prevzali 126 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 126 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (nová opakovaná voľba) všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a 114 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Pavla Hapáka hlasovalo za 48 poslancov, proti 31 poslancov a hlasovania sa zdržalo 35 poslancov, kandidáta Ernesta Valka hlasovalo za 52 poslancov, proti 49 poslancov a hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený člen Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kolesárovi.

    Konštatujem, že Národná rada v novej opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní nezvolila žiadneho z kandidátov za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať písomnými odpoveďami členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady a potom budú samotné interpelácie poslancov.

    Prajem dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 10. apríla 2005 a interpeláciami poslancov na členov vlády Slovenskej republiky.

    Chcem informovať pánov poslancov o neprítomných členoch vlády na interpeláciách, ako aj o členoch vlády, ktorí neprítomných ministrov budú zastupovať. Budú zastupovať pána premiéra Dzurindu pán podpredseda vlády Mikloš, pána podpredsedu vlády Lipšica pán minister Palko, pána podpredsedu vlády Csákyho pán podpredseda vlády Mikloš, pána ministra Prokopoviča takisto pán podpredseda vlády Mikloš, pána ministra Simona pán minister Miklós, pána ministra Gyurovszkého takisto pán minister životného prostredia, pána podpredsedu vlády Ruska pán podpredseda vlády Mikloš a pána ministra Lišku pán minister Kukan.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní bodom programu, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. apríla 2005,

    ktoré ste dostali ako tlač 1150.

    Panie poslankyne, páni poslanci z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1150 nachádza.

    Chcem ďalej informovať, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku ak niektorý z poslancov vyjadrí nesúhlas s odpoveďou na interpeláciu a nebude ju považovať za uspokojivú, otvorím o tomto bode rozpravu, tak ako je to v zmysle rokovacieho poriadku.

    Zatiaľ mám do rozpravy písomne prihlásených k tomuto bodu programu pani poslankyňu Tóthovú a pána poslanca Mikloška. Pýtam sa teraz poslancov, či sa chce ešte niekto vyjadriť a zaujať stanovisko k písomným odpovediam členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady písomne podané predsedovi Národnej rady, ktoré ste ministrom vlády Slovenskej republiky položili do 10. apríla. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som reagovala na interpeláciu, teda odpoveď na interpeláciu pod bodom 8. Interpelovala som pána ministra školstva pána Fronca.

    Dňa 21. marca 2005 som na základe informácie postúpenej mi ako poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky interpelovala už spomínaného pána ministra školstva Slovenskej republiky Fronca vo veci udelenia štátneho súhlasu na pôsobenie súkromnej univerzity, konkrétne Slovanskej univerzity Majstra Pavla v Košiciach. Podstatou mojej interpelácie bolo poukázanie na porušenie § 47 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý pre vybavenie štátneho súhlasu ustanovuje šesťmesačnú zákonnú lehotu. A keďže uvedená lehota bez vybavenia uplynula, naviac, uplynulo bez vybavenia takmer ďalších 5 mesiacov, považovala som situáciu za nečinnosť, t. j. za porušenie platného práva, lepšie povedané, za nedodržanie platného práva a v nej ustanovenej lehoty. Spoločenskú závažnosť tohto prípadu dokumentuje aj skutočnosť, že tento prípad interpelovali v tom istom čase aj poslanci vládnej koalície pani poslankyňa Henzélyová z klubu poslancov ANO a pán poslanec Ivančo z klubu SDKÚ.

    Pán minister v odpovedi, ktorú podal mne, mi oznámil, že nie je oprávnený hodnotiť a vyjadrovať sa k názorom Akreditačnej komisie a že lehoty určené zákonom pre udelenie súhlasu sú krátke a navrhuje ich predĺženie. Chcem len podotknúť, že ide o právny predpis, ktorý bol vydaný ministerstvom školstva. Žiaľ, v odpovedi nebola zmienka o konštatovaní porušenia zákona ani zmienka o návrhu opatrení za porušenie zákona. Sú tam informácie, ktoré som sa vlastne dozvedela z odpovedí ďalším dvom poslancom, že sa medzičasom vybavovala sťažnosť, ktorá vlastne má samostatný život, samostatnú úpravu lehôt, samostatné pravidlá postupu, a vybavovanie sťažnosti nemá vplyv na plynutie lehôt stanovených zákonom pre vybavenie udelenia súhlasu.

    Pre zrejmosť mojej interpelácie chcem zdôrazniť, že predmetom interpelácie nebolo udelenie alebo neudelenie súhlasu. Ja som neinterpelovala v prospech alebo v neprospech v príslušnom konkrétnom prípade, ja som sa pýtala pána ministra, prečo dochádza k nedodržaniu zákonných lehôt.

    S odpoveďou pána ministra školstva v súradniciach jeho ďalších aktivít vyjadrujem nespokojnosť a vzhľadom na skutočnosť, že odpoveď ministra školstva Martina Fronca na interpeláciu prednesenú v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 17. 3. 2005 považujem za neuspokojivú, žiadam v zmysle § 130 ods. 6 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, aby sa hlasovalo o stanovisku k odpovedi ministra školstva Martina Fronca, a to tak, že sa vyjme na samostatné hlasovanie, a spojilo sa to s hlasovaním o dôvere tomuto členovi vlády Slovenskej republiky v zmysle čl. 80 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Príslušný počet podpisov poslancov prikladám a navrhujem uznesenie v nasledujúcom znení: „Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďou ministra školstva Slovenskej republiky Martina Fronca na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a vyslovuje dôveru ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy sa prihlásil pán minister školstva. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, naozaj vy ste sa pýtali čosi iné, ako sa pýtal poslanec Ivančo, a preto som aj ja vám odpovedal na niečo iné.

    Jednak fakt je ten, že navrhovateľ dal sťažnosť a žiadal o odloženie rozhodnutia o udelení, resp. neudelení súhlasu, pokiaľ sa prešetria jeho námietky. A tejto žiadosti bolo vyhovené, a tým sa predĺžila táto doba. To je prvá vec.

    Druhá vec. Fakt je takisto, že naozaj zákon hovorí o tom, že minister školstva v tomto smere a ani vláda nemôže zmeniť rozhodnutie alebo návrh Akreditačnej komisie. A v reakcii taký návrh Akreditačnej komisie zamieta, tak jednoducho rozhodnutie vlády je rovnaké. To je druhá vec.

    A tretia vec. Takisto je skutočnosťou, že vzhľadom na takto podávané sťažnosti je prvý prípad, tá doba určená na rozhodnutie o udelení štátneho súhlasu, resp. neudelení štátneho súhlasu krátka. A preto to bolo aj v návrhu zákona o vysokých školách navrhnuté tak, aby sa predĺžila.

    Nič viac k tomu. To sú fakty. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že je otvorená rozprava k tomuto bodu, vyjadrím sa aj ja. Minister školstva na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej odpovedal veľmi jasne a niet čo k tomu dodať, jasne a vecne. Ale vlastne o to ani nejde, pretože pani poslankyňa Tóthová už raz tuná použila to isté, § 130 ods. 6, a žiadala hlasovať o vyslovení dôvery ministrovi školstva. Dovoľte preto, aby som sa dotkol tejto záležitosti.

    Známy a slávny dnes už § 130 ods. 6. Najprv sa dotknem právneho aspektu tohto paragrafu. Podľa Ústavy Slovenskej republiky možno vysloviť nedôveru vláde alebo ministrovi vlády Slovenskej republiky 76 hlasmi čiže nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Dôsledok takéhoto hlasovania, pokiaľ 76 hlasov je, je pád vlády alebo pád ministra. Podľa Ústavy Slovenskej republiky môže vláda, je to čl. 114 ods. 2, 3 kedykoľvek požiadať o dôveru alebo spojiť hlasovanie o zákone s hlasovaním o dôvere. Vtedy vláda riskuje, hrá vabank a stačí 39 hlasov, pokiaľ by bolo v sále len 76 prítomných...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Tóthová, prosím, aby ste netelefonovali teraz.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Čiže zopakujem to, vzhľadom na to, že pani profesorka telefonovala alebo vypínala telefón. Podľa Ústavy Slovenskej republiky môže vláda, je to čl. 114 ods. 2, 3 ústavy, kedykoľvek požiadať o dôveru alebo spojiť hlasovanie o zákone s hlasovaním o dôvere. V takomto prípade vláda riskuje, ako som povedal, hrá vabank a pokiaľ je v sále prítomných 76 poslancov, tak stačí 39 hlasov na to, aby ju podľa čl. 115 ústavy prezident republiky odvolal. Je to krok, keď vláda môže žiadať o dôveru a, samozrejme, takáto dôvera je znížená, je spojená so zníženým kvórom.

    Rokovací poriadok v § 130 ods. 6 znie: „Na návrh vlády, interpelovaného alebo pätiny poslancov sa hlasovanie o uznesení môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde alebo jej členovi.“ Z § 130 ods. 6 je teda v súlade s ústavou len jediná jedna časť a to je, že na návrh vlády možno hlasovať o uznesení, a to v spojení s hlasovaním o dôvere vláde. Všetko ostatné, návrh o tejto dôvere, návrh, ktorý môže dať interpelovaný alebo pätina, to znamená minimálne 30 poslancov, nemá žiadny právny obsah a už vonkoncom nemá žiadny právny dosah, má len politický dosah, čo ale nemá so zákonom nič spoločného. O politike a dôsledkoch alebo dosahoch zákonov sa nemá čo hovoriť.

    Pani profesorka Tóthová, druhýkrát používate právny inštitút, ktorý je ničím obyčajný ako obyčajnou právnou tupinou. Pokiaľ by ste boli inžinierka práva, tak vás viem pochopiť, pretože inžinier vidí jamu a vie, že do nej treba nakydať betón. Tak tam dá dva fúriky betónu a je spokojný, lebo jama je plná betónu. Ale pokiaľ univerzitná profesorka sa dopúšťa takýchto lapsusov, že sa opiera o veci, ktoré sú naprosto smiešne a zo vzduchu, tak žasnem nad jej právnym vedomím, ale žasnem nad právnym vedomím aj ďalších právnikov alebo tzv. právnikov, ako je Robert Fico, Vladimír Mečiar, pani Laššáková a ďalší právnici, ktorí podpísali tento dokument, ktorý je naprostým smiešnym pamfletom.

    Pani profesorka Tóthová, ja si pamätám, s akou vážnosťou moji rodičia, ktorí študovali za Prvej republiky, hovorili o svojich univerzitných profesoroch, ako spomínali ich slová a vety do smrti, pretože to boli páni profesori univerzitní. Je mi hlboko ľúto, že keď si budem spomínať na vás ako na univerzitnú profesorku práva, vždy mi prídu na myseľ tieto tupiny, ktoré tu už donekonečna opakujem.

    Druhý problém je problém politický alebo logický. Pred dvomi týždňami sa hlasovalo o nedôvere ministrovi Froncovi. Nebola mu podľa slovenskej ústavy vyslovená nedôvera, a teda minister Fronc, samozrejme, zostal na svojom poste. Predstavujem si, že dnes mu nebude vyslovená dôvera. Čo to je? Veď to je jedna úbohá fraška, úbohá a trápna fraška. My sa už pamätáme na to, bolo to za koalície HZDS a SNS, keď poslanec SNS, nebudem ho menovať, lebo dneska neviem, či aj patrí do SNS, vstal, tam sedel a navrhol, aby sa hlasovalo o dôvere prezidentovi Kováčovi. Vtedy parlament akoby prijal uznesenie, že prezident Kováč nemá dôveru. Dnes s odstupom času pán prezident Kováč má svoju vážnosť a všetci, čo hlasovali za takú tuposť, sú dneska smiešni a trápni. Stačí čas na to, aby overil všetky tieto politické gestá, ktoré sa opierajú o tzv. právo.

    Ale ešte jedno slovo si dovolím povedať aj smerom k vládnej koalícii obecne. Vládna koalícia používa inštitút, že odíde demonštratívne zo sály vtedy, ak chce ukázať demonštratívnu silu, a napr. opozícia, pretože, samozrejme, predpokladá sa, že má 30 poslancov, zvolá mimoriadnu schôdzu, vládna koalícia nepríde a ukáže sa, že opozícia má krátke rukávy. Samozrejme, ak vládna koalícia demonštratívne opustí sálu a sála zostane uznášaniaschopná, je to prejav slabosti vládnej koalície alebo v tom lepšom prejave prejav politickej úbohosti. To hovorím na adresu tých, ktorí by náhodou chceli v tomto prípade a v tejto fraške poprípade demonštratívne opustiť túto sálu alebo sa neprezentovať. Dámy a páni, hlasujte.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Mňa mrzí, že takému starému matadorovi v tomto parlamente treba hovoriť, čo je rokovací poriadok, pretože, keď by to hovoril niekto po dvoch týždňoch pôsobenia v parlamente, tak by som chápal, že ešte nemal kedy si ten rokovací poriadok naštudovať. Ale mne len potvrdzuje realitu, že keď bol pán predseda Mikloško, tak vtedy pracovala na rokovacom poriadku Národná rada, zrejme nemusel sa on mu venovať, čo mu napísali, podľa toho pokračoval ďalej. Takže do konkrétnych vecí sa nedostal. A ma celkom prekvapuje, že teraz sa púšťa do slovného súboja s rokovacím poriadkom.

    Ak hovoril tu o nejakej právnej tupine, mrzí ma, pán predseda Národnej rady, že sa neobrátil na vás s týmto, pretože vy ste boli predseda komisie, v ktorej som aj ja sedel a ktorá robila a pripravovala zmenu rokovacieho poriadku. Mnohé veci sme v tej komisii prediskutovali a len vďaka tomuto parlamentu a možno, pán Mikloško, aj vďaka vám potom tento rokovací poriadok neprešiel. Takže ono by to bolo treba asi adresovať niekde inde, nie tým, ktorí postupujú podľa rokovacieho poriadku, pretože ten v tejto Národnej rade platí.

    A musím povedať jednu vec. Ak ste tu hovorili o veľkom hrdinovi Michalovi Kováčovi, že akú mal popularitu, ako fungoval, keď tuto v parlamente sa zahlasovalo o tom, a ja som tiež bol ten, kto hlasoval za vyslovenie nedôvery jemu, tak v tých voľbách, keď bol taký populárny, prečo nebol úspešný? Skončil ako absolútny posledný kandidát po funkcii prezidenta, v ktorej pôsobil 4 roky, a skončil totálne porazený. To znamená, ak mal takú dôveru občanov, neviem, čo poviete potom na adresu poslancov, ktorí sa k tomu vyjadrovali.

  • Pán kolega Mikloško, chcem ti povedať, obidvaja sme tu v tomto parlamente zošediveli a zažil som tu hocijaké právne tupiny, napr. najväčšiu, keď si organizoval tú demonštráciu okolo Ivana Lexu a pobehovali ste s tými trápnymi transparentíkmi okolo tejto tribúnky a pán exminister kultúry Kňažko mu dokonca do pohára pľuval žuvačku. To bola pre mňa najväčšia právna tupina, ktorú som v tomto parlamente zažil, ale nevykrikujeme vám ju často, ale občas vám ju treba pripomenúť.

    Nechcem obhajovať pani profesorku Tóthovú, ona sa obháji aj sama, ale tento inštitút dôvery spojený s tým, čomu sa hovorí odpovede na interpelácie, popisuje mimo iných napr. Bohumil Baxa vo svojej knihe o parlamentarizme a mohol by som ti doniesť aj množstvo inej vedeckej literatúry. Je to starý demokratický inštitút parlamentný, keď minister prichádza do parlamentu so svojou odpoveďou na interpeláciu poslanca a zároveň s ňou teda žiada, aby sme mu o nej hlasovali. To znamená, žiada, aby sme s ňou súhlasili a tým jemu potvrdili dôveru, či ešte mu tento parlament dôveruje. Dôsledky sú presne také, aké si popísal. To znamená, hlasuje sa prostou väčšinou a pán minister po nevyslovení dôvery jemu by mal ísť za pánom prezidentom a požiadať ho, aby ho uvoľnil z funkcie. Tak to bolo vždy počas 200 rokov parlamentarizmu, ktorý začal v Anglicku, pokračoval vo Francúzsku a ktorý zobrala celá demokratická Európa. Ja by som sa na tvojom mieste pani profesorke nevysmieval, ospravedlnil by som sa jej. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pokiaľ pán poslanec má obavy o môj imidž, tak ja si myslím, ja som si ho 40 rokov budovala a nič sa na ňom nezmení.

    A pokiaľ hovorí o právnych tupinách, tak by som chcela povedať, že v právnom štáte ústava je niečo, Ferko, ako Písmo sväté, ako vaša Biblia, resp. naša Biblia. A ústava v čl. 80 ods. 2 hovorí: „O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere.“ Ak toto hovorí o dôvere ústava, tak si dovolím tvrdiť, že v právnom štáte v ústave nie sú právne tupiny a že ak toto ustanovenie, tento článok ústavy doteraz sa neuplatňoval, nič nemôže brániť tomu, aby sa neuplatnil dnes. Ja som splnila všetky zákonné podmienky, ja som konala v súlade s právom, ja som prejavila svoj názor, na ktorý mám plné právo ako poslanec Národnej rady, pripojil sa k môjmu názoru potrebný počet poslancov. A myslím, že teraz poslancom ostáva len hlasovať o uznesení, ktoré som navrhla. Ďakujem za pozornosť.

  • Ja len veľmi stručne. Je fakt, že pán exprezident Kováč nebol v druhých voľbách úspešný, ale je to stále väčší úspech, ako byť v dvoch po sebe nasledujúcich voľbách neúspešný, ako je to prípad vášho predsedu. V tomto smere ja sa poučím a už druhýkrát kandidovať nebudem tam.

    Pán poslanec Cuper, ja jedine, čo si vážim, je, že si tento papier nepodpísal. A preto predpokladám, že si cítil...

  • Smiech v sále.

  • Podobne sa to stalo, keď pán predseda Gašparovič to nepodpísal, pokiaľ išlo o pána Gauliedera, že cítil, že tam čosi nie je v poriadku.

    Pani poslankyňa Tóthová, už ťažko diskutovať. Opakujem, pojem dôvery je spojený v ústave len s pojmom vlády, ktorá môže požiadať o dôveru, a to všetko ostatné nemá žiadny základ, je to naozaj, bohužiaľ, tupina.

  • O slovo požiadal predseda Národnej rady pán Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja sa budem snažiť byť vecný a stručný, pani profesorka a poslankyňa Tóthová. Ja neberiem žiadnemu poslancovi právo, aby využíval rokovací poriadok a Ústavu Slovenskej republiky na podávanie akýchkoľvek návrhov a uznesení v tomto parlamente, nakoniec je to ústavné a legitímne právo každého jedného z nás, ale ak cítime, že existujú právne nezmysly, ktoré naozaj sú tak, by som povedal, transparentné, tak by malo byť na nás, aby sme ako rozumní právnici a ako zodpovední poslanci nevyužívali nedokonalosť týchto právnych predpisov, ktorými sa tu v tejto Národnej rade máme my pri našom rokovaní riadiť.

    Chcem povedať jednu vec. Ústava Slovenskej republiky umožňuje vláde Slovenskej republiky, aby kedykoľvek okrem povinnosti do 30 dní, keď predstúpi pred Národnú radu, požiadala o vyslovenie dôvery. Ja by som vás poprosil, ak si môžem dovoliť jednu otázku, keby ste mi našli v Ústave Slovenskej republiky, kedy takéto právo patrí inému ako vláde Slovenskej republiky, to znamená aj 30 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ešte raz, pani profesorka, z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavy, nie z rokovacieho poriadku. Ja by som vás poprosil, keby ste mi ju ešte raz prečítali, že ide o právo poslancov. Čl. 80 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a ja ho tak interpretujem, hovorí o tom práve spojiť odpoveď člena vlády s hlasovaním o dôvere. Ale toto právo v zmysle iných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky má jediný a to je vláda Slovenskej republiky, nie jedna pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Žiaľ, akokoľvek by som chcel považovať váš návrh za ústavný, nie je ústavný a nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ja viem, že takýto názor má právo vysloviť jedine Ústavný súd, ale v tejto chvíli som to považoval za dôležité tu v tejto snemovni pripomenúť. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, som rád, že ste si odpovedali, že jediný, kto môže povedať, že či je to ústavné alebo nie je to ústavné, je Ústavný súd. Ja sa ale pýtam: Minimálne dvakrát na tú tému sa už v tomto parlamente hovorilo, dokonca prvýkrát bol porušený rokovací poriadok z vašej strany, keď sa tu rozhodovalo svojvoľne, ako sa bude narábať s týmto návrhom, ktorý bol predložený, pri druhom návrhu, keď bol predložený pánom Mečiarom konkrétny návrh uznesenia, už sa nedalo manipulovať s týmto návrhom uznesenia, ale jednoducho sa muselo o ňom hlasovať a tento parlament už hlasoval o takomto návrhu, to znamená, že chcete povedať, že všetci tí, ktorí vtedy podporili vášho ministra, nerozumeli právu, nerozumeli ústave, jednoducho hlasovali len politicky preto, že teda bolo to treba v koalícii urobiť? Takže to je ďalšia záležitosť.

    A, samozrejme, musím aj povedať ďalšiu vec. V roku 2001 sa prijala rozsiahla novela Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej ste robili. Sú tu viacerí poslanci, ktorí za ňu hlasovali. Ja som vtedy za tú novelu nehlasoval. Upozorňovali sme na mnohé veci, ktoré ste tam silou politickej vôle pretlačili a ktoré ste dostali do tejto novely ústavy.

    Takisto k rokovaciemu poriadku. Pôsobili ste tu ako podpredseda Národnej rady, teraz tu pôsobíte ako predseda Národnej rady. Keď to bolo také zlé, prečo nebol zmenený rokovací poriadok, prečo nebol minimálne predložený návrh? Ja musím pripomenúť tým, ktorí nepôsobili v tej komisii, ktorá mala na starosti novelu rokovacieho poriadku, že na túto tému sa hovorilo, ale prijala sa jedna zásada, že ak na tom bude zhoda všetkých, tak sa to podporí. Neviem, prečo nebola vtedy ochota prijať tento návrh, ktorý som tam v tejto komisii predkladal. Takže vlastne z toho, čo sa politicky zneužilo, teraz je len ovocie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, nemienim s vami diskutovať v tejto snemovni o ústavnosti alebo neústavnosti, lebo obidvaja sa zhodneme, že na to je príslušný iný orgán.

    Trvám na tom, že ústava jasne hovorí o poslancovi, buďte tak dobrý a prečítajte si celý článok ústavy.

    A po tretie, vás žiadam, aby ste dali hlasovať, ja som jasne formulovala text uznesenia, teraz je povinnosťou dať hlasovať o ňom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, nie je to nijaká ani právna, ani politická tuposť. Ústava jasne hovorí o tom, že takýto inštitút hlasovania o dôvere existuje, na ústavu nadväzuje rokovací poriadok. Načo my sa tu opätovne meníme na nejakých sudcov Ústavného súdu? Už sme tu boli absolútnymi vládcami, keď sme sa snažili hlasovaním o amnestiách rozhodnúť o tom, že rušíme niekoľko individuálnych rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a Ústavného súdu. Veď ale to, že parlament už nie je tým suverénom, čo býval v Anglicku po roku 1712, že mohol všetko, dokonca aj z muža urobiť ženu, ste vy sami popreli, keď ste povedali, že tento parlament môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, ktoré sú mu vymedzené. A takú právomoc parlament má v Ústave Slovenskej republiky, hlasovať o dôvere ministrovi v súvislosti s predkladaním odpovede na interpeláciu.

    Takže my nijakej politickej ani právnej ohavnosti, pán Mikloško ako tvrdil, sa dopúšťame. Na rozdiel od terajšej vládnej koalície nebehali sme ani okolo pána Mitra, ani okolo pána Pittnera s transparentíkmi, i keď vypočuli sme si ich správy, pretože my nerobíme štátne prevraty, my tu sa snažíme budovať demokratický a právny štát.

    Takže dajte o tom hlasovať, pán predseda. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Vyhlasujem aj tento bod programu za skončený.

    A otváram ďalší bod programu a to sú...

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie bude o 17.00 hodine. Sme sa na grémiu dohodli, že budeme hlasovať o 17.00 hodine.

  • Reakcia z pléna.

  • Ocitol som sa tu vedením schôdze za týmto pultom preto, že pán predseda parlamentu požiadal o slovo. Ja budem prezentovať to, kde boli všetci zástupcovia predsedov klubov a požiadali o to, že sme sa dohodli, že budeme hlasovať o 17.00 hodine, ja nič iné nebudem prezentovať.

    Ak má byť zmena, prosím, pán predseda, prevezmite riadenie schôdze v súlade s rokovaním, na ktorom sme sa dohodli, ja budem postupovať v súlade s rokovaním, na ktorom sme sa dohodli včera na poslaneckom grémiu.

  • Nemám čo viacej k tomu dodať, páni poslanci. Ak si želáte, aby sme hlasovali teraz, ja vám môžem vyhovieť, ale taká bola dohoda, ktorú som považoval za dohodu všetkých, a nerozumiem teraz pani poslankyni Tóthovej. Ale, prosím, ja môžem prerušiť rokovanie schôdze do 17.00 hodiny, môžeme hlasovať o 17.00 hodine alebo pokračovať v rokovaní ďalej preto, lebo včera Národná rada jednohlasne súhlasila, keď som sa opýtal, či je všeobecný súhlas s takýmto ďalším postupom rokovania, nikto nenamietal, že by s týmto návrhom nesúhlasil, páni poslanci. V zmysle tejto dohody som aj otvoril rokovanie odpoludňajšie a takto aj postupujem.

    Budeme pokračovať, páni poslanci, v rokovaní ďalším bodom programu, tak ako ho uviedol pán podpredseda Národnej rady a predsedajúci Viliam Veteška, ktorým sú

    interpelácie poslancov.

    Do rozpravy o tomto bode programu je písomne prihlásených 11 poslancov, poslanci Ondriaš, Čaplovič, Pavelka, Podracká, Tóthová, Kolesár, Mušková, Mikuš, Cuper, Fajnor a Cagala.

    Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka.

    Vážený pán minister, interpelujem vás, prešetrite možné porušovanie práv zamestnaných zdravotne postihnutých občanov v nasledujúcich 4 prípadoch.

    Firma A & B, spol. s r. o., IČO 35793163, Obchodný register Bratislava, a firma NICO WALTER, spol. s r. o., IČO 35884096, Obchodný register Bratislava, zamestnávajú zdravotne postihnutých občanov. Zdravotne postihnutí zamestnanci plnia plastové fľaše nealkom alebo vínom. Pracujú aj v zime v nevykúrenej garáži, neobdržali pracovný odev a aj v zime majú spoločné šatne v nevykúrenej unimobunke, pričom poberajú mzdu okolo 23 – 30 korún za hodinu.

    Druhý prípad. Firma AKTIVA, spol. s r. o., IČO 31330282, Obchodný register Bratislava, je to prevádzka na Bagarovej ulici v Bratislave, zamestnáva zdravotne postihnutých občanov pri skladaní lampičiek, avšak len na dohodu v zlých pracovných podmienkach, pričom dohoda o vykonaní práce neobsahuje výšku odmeny. Odmena by mala byť úkolová, avšak neexistuje príloha, kde by to bolo stanovené. Pracovníci dostávajú mesačnú mzdu maximálne 2 500 Sk. Je možné, že zamestnanci, pretože sú mentálne handicapovaní, neuvedomujú si možnú protiprávnosť zamestnávateľa.

    Tretí prípad. Firma ĽUDIB, výrobné družstvo invalidov, IČO 167452, Obchodný register Bratislava, prevádzka je na Bagarovej ulici v Bratislave, zamestnáva zdravotne postihnutých občanov pri šití paplónov a vankúšov. Mnohí zamestnanci pracujú bez zmluvy v zlých pracovných podmienkach, pričom dostávajú okolo 700 Sk mesačne.

    Štvrtý prípad. Firma WACKENHUT SLOVAKIA, a. s., IČO 35717793, Obchodný register Bratislava, prijíma do zamestnania veľa občanov z úradu práce, ktorých pri nedostatku práce prepúšťa bez vyplatenia mzdy.

    Vážený pán minister, za prešetrenie možného porušenia zákona v uvedených prípadoch vopred ďakujem. Ďakujem za pozornosť.

  • Písomne boli prihlásení k tomuto bodu programu, ja to ešte zopakujem, pán poslanec Ondriaš, ktorý vystúpil, poslanci Čaplovič, Pavelka, Podracká, Tóthová, Kolesár, Mušková, Mikuš, Cuper, Fajnor a ako posledný Cagala.

    Teraz vystúpi pán poslanec Čaplovič.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Budem mať dve interpelácie, jednu interpeláciu pánu ministrovi Froncovi a druhú pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Dzurindovi.

    Vážený pán minister, podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vás vo veci sťažnosti rodičov študentov a učiteľov hotelových akadémií a združených stredných škôl v Slovenskej republike, najmä Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera v Piešťanoch a Združenej strednej školy v Michalovciach, na nekvalifikované a neodborné konanie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, konkrétne vo veci zrušenia záverečných skúšok a možnosti získať výučný list pre absolventov tohto druhu stredných škôl. Veľmi dobre viete, že všetky hotelové akadémie v Slovenskej republike na základe skúseností z krajín Európskej únie, špeciálne bol to holandský model, od roku 1996 prispôsobili formy a systém štúdia, čo aj bolo ukotvené v základných dokumentoch pre tento typ stredných škôl, konkrétne profil absolventa, učebné plány a tak ďalej. Na základe pokynu ministerstva krajské školské úrady, konkrétne Krajský školský úrad v Trnave a jeho vedúca úradu pani RNDr. Anna Hechtová odmietli menovať predsedov, skúšobnej komisie pre Hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Pripomínam, že všetci absolventi štvrtých ročníkov splnili kritériá pre absolvovanie týchto skúšok a rozhodnutie ministerstva v študentskej obci a aj u rodičov sa stretlo so značným rozhorčením. Neumožnenie študentom získať výučný list v odbore kuchár čašník v značnej miere degraduje postavenie týchto druhov škôl, hotelových akadémií a združených stredných škôl, pokiaľ je tam hotelová akadémia, a znižuje možnosť uplatnenia ich absolventov na trhu práce.

    Vážený pán minister, keďže ide o vážny problém pre časť absolventov tohto druhu škôl a je známe, že sa na Ministerstve školstva Slovenskej republiky pripravuje novelizácia vyhlášky č. 510/2004 Z. z., prosím o riešenie tohto problému a taktiež vás láskavo žiadam o poskytnutie informácie, ako sa v tejto predmetnej veci bude na ministerstve a nadväzne na krajských školských úradoch v Slovenskej republike v najbližšom období pokračovať.

    Druhá interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vás vo veci vašej nečinnosti pri ochrane národnoštátnych záujmov v súvislosti s opakujúcim sa spochybňovaním povojnových denacifikačných a defašizačných dokumentov, konkrétne Košického vládneho programu a tzv. Benešových dekrétov. Upozorňujem najmä na niektoré nedávne vyjadrenia predstaviteľov Stany maďarskej koalície na zhromaždení v Komárne a vo verejnoprávnych médiách, napokon aj stanoviská zo zahraničia, v poslednom období najmä v súvislosti s odhalením sochy Eduarda Beneša v Prahe, konkrétne zo strany bavorského premiéra Edmunda Stoibera a sudetonemeckých landsmanšaftov, ale aj maďarskej vlády prostredníctvom svojho hovorcu Lászlóa Boglára.

    Vážený pán predseda vlády, v minulosti pri podobných vyjadreniach predchádzajúceho predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána , najmä vo vzťahu k tzv. Benešovým dekrétom, a to konkrétne k Slovensku, s vami a aj s nami solidarizovali premiéri Českej republiky Miloš Zeman a Poľskej republiky Jerzy Buzek, keď odmietli sa zúčastniť na zasadnutí Vyšehradskej štvorky v Maďarskej republike. S Českou republikou máme spoločné dejiny a útoky voči odhaleniu sochy druhého prezidenta Česko-slovenskej republiky sú spochybňovaním všetkých denacifikačných a defašizačných dokumentov, sú útokmi proti povojnovému usporiadaniu Európy, proti víťazným mocnostiam. Som presvedčený o tom, že je vašou povinnosťou, vážený pán premiér, vystúpiť s jasným stanoviskom a solidarizovať s českou a poľskou stranou, s občanmi týchto štátov, ktorých osud bol po porážke nacizmu a fašizmu v roku 1945 spoločný aj s našimi osudmi na Slovensku.

    Vážený pán premiér, očakávam vaše jasné vyjadrenia, podobne ako nedávno urobili Tony Blair v denníku Bild v obrane anglických národnoštátnych záujmov, aby Nemci nepestovali pocit obetí, pretože ich krajina bola za kruté dôsledky zodpovedná, alebo Gerhard Schröder, keď v Prahe v podstate zopakoval slová bývalého prezidenta Spolkovej republiky Nemecka Richarda von Weizsäzkera: „My však nesmieme a nemôžeme vidieť v konci vojny príčinu útlaku, vyhnania a neslobody. Táto príčina tkvie oveľa väčšmi v začiatku krutovlády, ktorá viedla k vojne, 8. máj 1945 teda nesmieme oddeľovať od 30. januára 1933.“

    Systematické otváranie a spochybňovanie Košického vládneho programu a tzv. Benešových dekrétov, ako aj ďalších povojnových denacifikačných a defašizačných dokumentov v Česko-Slovensku, a to aj vo vzťahu k následníckej suverénnej Slovenskej republike taktiež dáva priestor na jasnú odpoveď: Nie je možné oddeľovať povojnové a akékoľvek obojstranne bolestné obdobie rokov 1945 – 1948 od 2. novembra 1938, od agresie a okupácie južných území Česko-slovenskej republiky, konkrétne od veľkého utrpenia občanov nemaďarského pôvodu, tých, ktorí odmietli prijať občianstvo autoritatívneho Maďarského kráľovstva a neskôr nacistického režimu, najbližšieho spojenca nacistického Nemecka, najmä v období vyčíňania fašistickej organizácie šípových krížov – nilašovcov, napokon aj od vyhnania a prenasledovania Slovákov, Čechov, Židov a Rómov, Cigánov, na okupovanom území po Viedenskej arbitráži. Je známe, že veľká časť dnešnej pôdy neznámych vlastníkov na južnom Slovensku patrí deportovaným a vyvraždeným Židom, najmä po 5 apríli 1944, ako na to upozornili niektorí predstavitelia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku aj v liste vám, vážený pán premiér. Treba už raz jasne povedať, že kým Česko-Slovensko malo od začiatku vojny, t. j. od Mníchova svoj východný a západný odboj, ako aj Slovenské národné povstanie, Maďarsko bojovalo po boku nacistického Nemecka a fašistického Talianska do konca vojny, až do definitívnej porážky.

    Vážený pán predseda vlády, treba taktiež jasne formulovať stanovisko, že Nemci a Maďari po mníchovskej zrade a diktáte, na krutý Mníchov nadväzujúcej Viedenskej arbitráži ešte ako česko-slovenskí štátni občania sa dobrovoľne a podľa historických dokumentov aj radostne rozhodli prijať občianstvo cudzích okupačných mocností, občianstvo nemeckej ríše, občianstvo Maďarského kráľovstva. Dekrét prezidenta Eduarda Beneša č. 33/45 Zb. preto nevytvoril nový právny stav, len konštatoval stratu česko-slovenského občianstva týchto osôb. Nemci a Maďari boli teda po prehratej vojne cudzími štátnymi príslušníkmi na oslobodenom pôvodnom štátnom teritóriu Česko-slovenskej republiky. Konkrétne s maďarským štátom nebola ešte podpísaná mierová zmluva. Košický vládny program 5. apríla 1945 bol podpísaný aj prezidentom Eduardom Benešom v čase, keď Maďarsko bolo vo vojnovom stave s Česko-slovenskou republikou. Podobne aj dekréty Eduarda Beneša sa v týchto prípadoch nevzťahovali na občanov Česko-slovenskej republiky, ale na Nemcov a Maďarov ako cudzích štátnych príslušníkov, ako aj osôb štátne nespoľahlivých okrem tých, ktorí sa nijako neprevinili proti Česko-slovenskej republike a vedeli doložiť svoje antifašistické presvedčenie a konanie. Tieto opatrenia boli legitímne, legálne a spravodlivé, boli v súlade s vtedy platným medzinárodným i česko-slovenským právom, boli garantované víťaznými mocnosťami.

    Takto je potrebné v istom predporozumení pozerať sa na obojstranné bolestné dejiny, nechať ich historikom, nevracať sa do minulosti, rany nejatriť, ale liečiť aj tým, že sa naša spoločná minulosť naďalej už nebude otvárať. Preto bolo a je aj naďalej potrebné prijať stanovisko o nedotknuteľnosti denacifikačného a defašizačného zákonodarstva Česko-slovenskej republiky a jej povojnového usporiadania po vzore Českej republiky a českej snemovne z roku 2002. Napokon Slovenská republika je jedným z nástupníckych štátov Česko-slovenskej republiky po 1. januári 1993.

    Vážený pán predseda, verím, že v tejto oblasti prijmete zásadné vyhlásenie a odmietnete akékoľvek otváranie a spochybňovanie týchto dokumentov a znevažovanie osobností našej spoločnej histórie Slovákov a Čechov v strednej Európe.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra zdravotníctva pána Rudolfa Zajaca.

    Vážený pán minister, zaujímalo by ma, v akom časovom období bude vypísané druhé kolo výberového konania na vydanie povolenia na prevádzku ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

    Okres Námestovo veľmi urgentne potrebuje druhú ambulanciu záchrannej zdravotnej služby so sídlom v Zákamenom.

    Až po otvorení tejto druhej ambulancie záchrannej zdravotnej služby bude totiž možné konečne dodržať zabezpečenie zdravotníckej pomoci do 15 minút od prijatia hlásenia o potrebe takejto pomoci. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Moja interpelácia smeruje k predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi vo veci dlhodobého neriešenia problémov zahraničných Slovákov.

    Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás vo veci dlhodobého neriešenia problémov zahraničných Slovákov. Vyčítajú vám, pán premiér, že ste ich ako jediný ústavný činiteľ neprijali, aby vám osobne tlmočili svoje problémy a námety na ich riešenie, hoci predstavitelia Svetového združenia Slovákov v zahraničí vás viackrát o stretnutie písomne požiadali. Vyčítajú vám, pán premiér, že ste odmietli financovať tohtoročné Dni zahraničných Slovákov, ako aj Stálu konferenciu Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. Vyčítajú vám, pán premiér, že Slovenská republika ako jediná z postkomunistických štátov neposkytuje svojim občanom žijúcim v zahraničí možnosť voľného príjmu verejnoprávnej Slovenskej televízie. Vyčítajú vám, pán premiér, že nemajú v Slovenskej televízii ani v Slovenskom rozhlase vlastnú reláciu, prostredníctvom ktorej by informovali slovenskú verejnosť o svojom živote, kultúre a ostatných aktivitách. Považujú to za nedodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania s príslušníkmi národnostných menšín a komunít v zahraničí a cítia sa diskriminovaní.

    Zahraniční Slováci dlhodobo žiadajú aby vzťahy medzi nimi a Slovenskou republikou boli garantované na vrcholnej štátnej úrovni. Prečo nie je politická vôľa zriadiť Úrad pre zahraničných Slovákov ako centrálnej štátnej inštitúcie s právnou subjektivitou, v ktorej by sa sústredili všetky materiálne, ľudské a finančné zdroje rozptýlené po rezortoch? Za vzor nám kladú medzivládnu zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Vzťah maďarskej vlády k zahraničným Maďarom len na Slovensku predstavuje finančnú podporu vo výške 1 mld. forintov, čo je okolo 160 mil. Sk.

    Nespokojnosť predstavujú aj s pomalým legislatívnym procesom pri stále nepredloženom vládnom návrhu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, zákona, do ktorého vkladajú svoje nádeje na riešenie svojich problémov.

    Zahraniční Slováci si vážia navýšenie finančných prostriedkov o 10 mil. Sk v štátnom rozpočte na rok 2005. Očakávajú, pán premiér, však viac nielen po finančnej stránke, ale aj v rovine politickej, kultúrnej a ľudskej. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som interpelovala pána podpredsedu vlády Pála Csákyho.

    Vážený pán podpredseda, obraciam sa na vás s interpeláciou týkajúcou sa nedoriešenia umiestnenia súsošia vierozvestov svätého Cyrila a Metoda v Komárne. V tejto súvislosti by som uviedla moju interpeláciu nasledovne.

    Pred niekoľkými dňami ste boli patrónom a hlavným rečníkom pri odhalení sochy hunského vodcu Attilu v Číčove. Znamená to, že ako podpredseda vlády pre ľudské práva a národnosti sa zaujímate o takúto problematiku. Ak sa aktivizujete na akcii odhalenia pamätníka tak kontroverznej osobnosti, akou je podmaniteľ európskych národov, chcem sa opýtať, prečo sa nezaujímate aj o osud súsošia patrónov Európy svätého Cyrila a Metoda, ktorí sú nositeľmi historicky overených európskych kultúrnych hodnôt.

    Už na hodine otázok ste zaujali k tejto otázke stanovisko a povedali ste, že otázky umiestnenia pamätníkov sú vecou samospráv a vy ako podpredseda vlády nemáte v týchto veciach kompetencie. Samozrejme, toto, čo ste uviedli, je pravda. Pravdou je však aj to, že občania Číčova majú v demokratickej krajine právo stavať pamätníky, ako im to umožňuje zákon. Prečo však podobné demokratické práva upiera Matici slovenskej a upiera ich Mestské zastupiteľstvo v Komárne, ktoré neumožní jej umiestniť na dôstojnom mieste súsošie patrónov Európy svätého Cyrila a Metoda?

    Vážený pán podpredseda, interpelujem vás aj preto, že nie je celkom pravdou vaše tvrdenie na hodine otázok, že Matica slovenská porušuje zákon, keď si na priečelí svojej budovy umiestnila súsošie vierozvestov. Pamiatkový úrad a ostatné inštitúcie svoj súhlas na umiestnenie súsošia na budove Matice slovenskej dali, len primátor Bastrnák pol roka nezaujal k predmetnej veci stanovisko, hoci definitívny súhlas podmieňuje práve svojím stanoviskom. To je úžasná nelogickosť, keď niekto, kto vybavuje, povie, že nedá stanovisko, lebo určitý druh stanoviska, ktorý má dať on, nedá. Na základe tohto chýbajúceho súhlasu primátora Magistrát mesta Komárna udelil Matici slovenskej pokutu milión korún. Európski svätci teda nemajú právo stáť ani na vlastnom majetku Matici slovenskej? Ide o neuveriteľné obštrukcie magistrátu, ktorý vytvára okolo súsošia už roky začarovaný, zdá sa, politický kruh. V iných prípadoch, keď ide o sochy maďarskej mytológie, sa postupuje inak. Napr. vo Veľkých Kapušanoch na postavenie pomníka vtáka turula na verejnom priestranstve nebolo potrebné nijaké stavebné povolenie.

    Vážený pán podpredseda vlády, ste zodpovedný za menšinovú politiku v Slovenskej republike. Ako chcete medzi menšinami na Slovensku programovo vnášať ducha porozumenia a tolerancie v súlade s požiadavkami novej Európy, ku ktorej sa vo svojich prejavoch hlásite? Moja základná otázka, na ktorú čakám vašu odpoveď, je: Vážený pán podpredseda, ako vnímate roky trvajúci problém umiestnenia súsošia patrónov Európy ako ústavný činiteľ, ktorý sa osobne angažoval pri vztýčení trojmetrovej sochy hunského bojovníka? Aký máte názor na situáciu v Komárne, kde samospráva, ktorá je kompetentná rozhodnúť o tom, dodnes nerozhodla.

    Ďakujem za pozornosť a odovzdávam písomnú podobu interpelácie.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Zároveň upozorňujem aj ostatných kolegov a kolegyne poslankyne, aby svoje interpelácie v písomnom prevedení odovzdali predsedovi Národnej rady. Ja splním si túto úlohu, preberám ich a odovzdám ich.

    Budeme pokračovať, vystúpi pán poslanec Kolesár, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás v súvislosti s problémami financovania kompetencií prechádzajúcich na orgány samosprávy. Kompetencie, ktoré sú presúvané na orgány samosprávy, a z toho aj vyplývajúce povinnosti nie sú dostatočne finančne pokrývané. Nedostatočné zdroje spôsobujú problémy najmä v krajských mestách, kde dennodenne prichádzajú tisíce ľudí za prácou, vzdelávaním, ale i vybavovaním rôznych povinností a podobne. Využívajú, samozrejme, kompletne služby miest od verejnej dopravy, komunikácií cez verejnú zeleň bez toho, aby prispievali na verejnú dopravu, na údržbu komunikácií, verejnej zelene, zneškodňovanie odpadov a pod., a to prostredníctvom miestnych daní. Mestá potom nedostatočné prostriedky nahrádzajú z vlastných zdrojov, dochádza k problémom v rozpočtoch, presúvajú sa financie z iných oblastí života miest a tie potom zase chýbajú v týchto oblastiach.

    V kontexte uvedeného sa preto pýtam, akým spôsobom mienite riešiť problémy krajských miest. Pýtam sa, či dôjde k zmene koeficientov od januára 2006 tak, aby boli zohľadnené všetky rozhodujúce činnosti, ako aj rozsah služieb, a to najmä v oblasti verejnej správy, v oblasti dopravy, údržby komunikácií, komunálneho odpadu a v ďalších oblastiach. Pýtam sa, či mienite zohľadniť aj návrh na doplnenie kritérií pre rozdeľovanie daní z príjmu fyzických osôb o ďalšie kritériá, a to služieb poskytovaných pre návštevníkov miest podľa počtu lôžok v hoteloch a ubytovacích zariadeniach, ako aj služieb pre študentov podľa ich počtu na dennom štúdiu. Ďakujem za odpoveď.

  • Pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pán poslanec Mikuš.

  • Vážená Národná rada, vážený pán podpredseda, na základe podnetov od dotknutých interpelujem pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Vážený pán minister, moja interpelácia sa týka postupu Slovenských telekomunikácií, po novom Slovak Telecomu, voči niektorým občanom, poberateľom služieb tohto podniku, ktorého väčšinový vlastník je Slovenská republika.

    Slovak Telecom v poslednom čase rozposiela držiteľom pevných telefónnych staníc oznámenia o vybavení požiadavky na zmenu volacieho programu. Zároveň nové faktúry už obsahujú túto zmenu. Problém nespočíva vo financovaní alebo v inom financovaní týchto služieb, ale v tom, že títo občania držitelia telefónnych pevných staníc o žiadnu zmenu volacieho programu nepožiadali. Na otázku týchto občanov smerom k Slovak Telecomu dostali odpoveď, že je v Slovak Telecome zmluva s ich podpisom, že je teda podpísaná dohoda.

    Pán minister, ako je možné, a nie je to jeden takýto prípad, že bez vedomia držiteľov pevných telefónnych staníc existujú takéto dohody, ako je možné meniť bez vedomia držiteľa telefónnej stanice poskytovanú službu?

    Mám dôkazy o tom, že toto sa deje. A verím teda, že to kladne vybavíte, aby sa tento problém neopakoval. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Mikuš a pripraví sa pán poslanec Cuper.

    Pani poslankyňa Mušková, odovzdajte mi to písomne, prosím vás. Môžete mi to potom odovzdať, hej?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi interpelovať pána ministra zahraničných vecí v súvislosti so zavedením prechodných období obmedzujúcich voľný pohyb pracovných síl medzi jednotlivými členskými krajinami Európskej únie.

    Zaujímalo by ma, aké aktivity vyvinul a ešte plánuje vyvinúť, pán minister, vami riadený rezort realizovať s cieľom buď odstrániť, alebo aspoň minimalizovať prechodné obdobia, ktoré obmedzujú voľný pohyb pracovných síl zo Slovenska do iných štátov EÚ.

    Prechodné obdobia boli zavedené pre to, lebo niektoré členské krajiny sa obávali o svoj pracovný trh, obávali sa straty pracovných miest, obávali sa znižovania sociálneho štandardu svojich občanov. Niektoré krajiny, ktoré akceptujú voľný pohyb pracovných síl, skonštatovali, že prílev pracovných síl z nových členských krajín EÚ nieže nevplýva nepriaznivo na vlastný trh práce, ale naopak, že sa prejavil pozitívne na ekonomiku v daných krajinách v niektorých špecifických odvetviach.

    Výbory pre európske záležitosti krajín V-4 sa zaoberali touto problematikou na svojom spoločnom rokovaní v apríli tohto roku na Slovensku aj za prítomnosti poslankyne rakúskeho parlamentu, príslušného parlamentného výboru a zhodli sa na tom, že treba tlmočiť spoločnú výzvu krajinám európskej pätnástky, aby prehodnotili zavedenie prechodných opatrení. V novembri bude na túto tému usporiadaná celoeurópska, to znamená celá dvadsaťpäťka sa toho zúčastní, konferencia usporiadaná Poslaneckou snemovňou Českej republiky.

    Vážený pán minister, som presvedčený, že aktivity, ktoré vyvinie rezort zahraničných vecí, môžu pôsobiť ako významný nástroj, ktorý napomôže tomu, aby nezamestnaní a kvalifikovaní pracovníci, občania Slovenskej republiky získavali pracovné miesta v okolitých krajinách Európskej únie vo väčšom počte a rýchlejšie, než keby prechodné ustanovenia, prechodné opatrenia zostali vo svojej platnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Cuper, pripraví sa pán poslanec Fajnor.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som interpeloval ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.

    Vážený pán minister spravodlivosti Daniel Lipšic, interpelujem vás s otázkou, dokedy ešte chcete škandalizovať sudcov, ktorí nezávisle rozhodujú na základe zákona a voľného hodnotenia dôkazov, a nie na základe vašich údajne odborných, v skutočnosti politických direktív. Čím chcete odôvodniť tak obrovský nárast disciplinárnych konaní voči sudcom, ktoré vy ako minister za vaše krátke pôsobenie vo funkcii ste stihli iniciovať?

    Svoju otázku odôvodňujem nasledovnými zisteniami. Doteraz už tri roky nemôže vykonávať v plnej kompetencii sudkyne svoju funkciu sudkyňa Ľudmila Hatalová, ktorá sa zjavne previnila iba tým, že sa odvážila vrátiť žaloby podané Michalom Serbinom na Ivana Lexu pre nedostatok dôkazov späť do prípravného konania. Na váš pokyn bola táto sudkyňa podrobená disciplinárnemu konaniu, ktoré sa ešte stále neskončilo. Pritom sa však už skončili na súde niektoré prípady, ktoré ona vrátila do prípravného konania pre zjavný nedostatok dôkazov. Boli zastavené, lepšie povedané, bola v nich vyslovená nevina nášho mandanta alebo, lepšie povedané, skončili sa s tým, že sa skutok nestal. Lenže tejto sudkyni vy, pán minister, ste pozastavili výkon sudcu, hoci sa nedopustila žiadneho trestného činu. Tým ste naznačili, že podobne by mohli skončiť aj iní sudcovia, ak by nerozhodovali v súlade s vami prezentovanou vôľou potrestať Lexu na súde, hoci mu neviete dokázať, že by sa nejakého trestného činu dopustil. Pritom vami dosadený predseda Okresného súdu Bratislava III, nebudem ho menovať, na základe administratívnych opatrení zbavil Lexu zákonného sudcu v prípade triptychu a tento prípad si mimo rozvrhu práce sudcov pridelila podpredsedníčka súdu a predsedníčka senátu a rozhodla tak, ako rozhodla, šalamúnsky. Teda údajnú vinu v kauze triptychu voči Ivanovi Lexovi vyslovovala nezákonne ustanovená predsedníčka senátu.

    Pán minister spravodlivosti, a čo zistil súd, ktorý sa zaoberal týmito kauzami, kde sudkyňa Hatalová celkom správne rozhodla vrátiť ich do prípravného konania a bolo to za to takýmto administratívno-disciplinárnym postupom riešené? Väčšina pojednávaní dopadla tak, že sa Ivan Lexa nedopustil konania v rozpore s Trestným zákonom. Teda súd vo väčšine prípadov konštatoval, že sa skutok nestal. Veď si spomeňte na kauzu vyraďovania zbraní z arzenálu SIS či na tzv. mŕtve duše. Takže skončené sú aj ďalšie veci, až na štyri, ktoré nezmyselne v prípravnom konaní držia vyšetrovatelia zrejme na politickú objednávku, lebo je v nich absolútna dôkazná núdza. A nádejam sa, že v dohľadnom čase budú urobené spravodlivosti za dosť a orgány činné v trestnom konaní prestanú nezmyselne prenasledovať a perzekvovať bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

    Lenže vy, pán minister, ste sa rozhodli sudkyňu, ktorá videla už pri predbežnom prejednaní obžaloby, že žaloby sú výplodom človeka, ktorý tvrdí vážnou psychickou poruchou, navrhnúť na disciplinárne konanie a pozastaviť jej výkon sudkyne. Takéto konanie je síce vaším právom, ale ak ho nezneužívate na politické ciele a ak sa zároveň vďaka nemu nevytvára neúmerný politický tlak na sudcov. Svoje vedia už aj tí sudcovia, ktorí prišli s prípadmi Ivana Lexu do kontaktu a rozhodli sa konať nezávisle od výkonnej moci teda od vašej moci. Vy ste, pán minister, tento tlak pomáhali vytvárať, ba svojimi podaniami na disciplinárne konania a pozastavenie výkonu sudcu bez trestného stíhania ste ho až príliš často bezdôvodne uvádzali do praxe len z politických dôvodov za účelom perzekúcie politických protivníkov. A to nie je normálne v demokratických a právnych pomeroch.

    Ako minister spravodlivosti ste sa nečinne prizerali keď dokonca kanceláriu sudcu Najvyššieho súdu prehľadali kukláči. Len tak mimochodom podotýkam, že tento sudca Milan Lipovský už tiež raz rozhodoval o Lexovom prípade a neskorší vývoj mu dal za pravdu že rozhodoval správne, keď iné súdy potvrdili, že skutky, ktoré Lexovi pripisovali, sa vôbec nestali. Pritom Lipovského vyšetrovali pre údajnú korupciu, ktorá sa mala stať 2 roky predtým, a všetky relevantné sudcovské organizácie proti tomuto konaniu vyslovili naliehavý protest. Len vy ako minister spravodlivosti, ktorý by sa mal zasadzovať za spravodlivý postup pri vyšetrovaní údajnej trestnej činnosti sudcov, ste vyhlásili, že nikto nemôže byť imúnny, citujem, „voči podozreniu z korupčnej trestnej činnosti“. To je síce pravda, pán minister, ale indície nasvedčujú tomu, že toto podozrenie s vážnym politickým podtextom mohlo byť iniciované zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktorým šéfuje iný minister za KDH. Vážený pán minister, bolo by v záujme dôveryhodnosti politiky KDH, aby sa tieto indície nepotvrdili, lebo i šéf Združenia sudcov Slovenskej republiky Juraj Majchrák, ktorého sa nedá podozrievať zo sympatií k Ľudovej strane – Hnutiu za demokratické Slovensko či iným opozičným subjektom, hovorí, že ide o zastrašovanie všetkých sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Vaše konanie vo funkcii ministra spravodlivosti voči sudcom odsúdili už opätovne viacerí predstavitelia sudcovského stavu. Naposledy vám svoj názor na vaše konanie vyjadrilo aj 15 sudcov Krajského súdu v Žiline, ktorí napísali, že vaše konanie voči ich kolegovi považujú za bezprecedentný zásah výkonnej moci do nezávislosti súdov. Citujem z ich stanoviska: „Hrubé znevažovanie sudcu JUDr. Daniela Hudáka s 25-ročnou sudcovskou praxou „hovorcovým komentovaním“, podotýkam, že tým hovorcom bol váš hovorca, Richard Fides, ktorý takéto právo nemá, procesných pochybení, pre ktoré mal Najvyšší súd zrušiť rozsudok vo veci obžalovaného, sudcovia Krajského súdu Žilina hodnotia ako nekvalifikované a naivné. Svedčí to o nedostatočnej znalosti problematiky trestného procesného práva zo strany výkonnej moci. Spájať zrušenie rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky s odbornou spôsobilosťou JUDr. Hudáka, ktorý patrí profesionálne k najvýkonnejším sudcom Krajského súdu v Žiline s najnižším počtom zrušených vecí odvolacím Najvyšším súdom Slovenskej republiky, je flagrantným zásahom výkonnej moci do nezávislosti súdnictva. Tento postup ministra spravodlivosti podľa názoru 15 sudcov Krajského súdu v Žiline nemožno nechať na pochybnostiach žiadneho sudcu znalého problematiky v justícii o tom, že minister spravodlivosti sa rozhodol za každú cenu potrestať sudcu JUDr. Hudáka disciplinárnym konaním, pretože predchádzajúce skončilo pre JUDr. Lipšica, ministra spravodlivosti, neúspešne. Podpísaní sudcovia vyjadrujú s týmito konaniami ministra spravodlivosti osobitný nesúhlas.“

    A s takýmto vaším konaním nesúhlasím ani ja, pán minister. Preto ma zaujíma, kedy konečne s podobnými praktikami, ktoré svedčia o snahe politicky si podriadiť predstaviteľov súdnej moci, skončíte. Mohol by som tu vymenovať ďalší rad prípadov, napr. vaše spory s konkurznými sudcami či dehonestujúce vyjadrenia vášho hovorcu voči prokurátorom a vás samého, na čo už reagoval aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka. V každom prípade nielen mňa by teda zaujímalo, kedy už s tým politizovaním v justícii vy, pán minister, skončíte a začnete sa správať tak, ako sa má správať minister spravodlivosti v demokratickom štáte. V demokratickom a právnom štáte má byť zabezpečená nestrannosť a nezávislosť súdnej moci od výkonnej moci, čo sa, žiaľ, nedá povedať o Slovenskej justícii, ktorej už dve funkčné obdobia po sebe šéfujú ministri spravodlivosti za KDH.

    Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, dovoľte, aby som prečítal svoju interpeláciu na ministra vnútra Vladimíra Palka.

    Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky Vladimír Palko, dovoľte, aby som vás interpeloval s otázkou: Prečo ste prijali do Policajného zboru Slovenskej republiky Oskara Fegyveresa, ktorý spôsobil Slovensku nevyčísliteľné morálne a politické škody?

    Svoju otázku odôvodňujem nasledovnými zisteniami. Podľa slovenských médií z 29. a 30. septembra roku 2004 Oskar Fegyveres pracuje v Policajnom zbore Slovenskej republiky pod zmenenou identitou. Nebudem tu meno uvádzať. Niekto mu musel umožniť vstup do služieb ministerstva vnútra. Pokiaľ viem, pán minister do služobného pomeru prijímate príslušníkov vy osobne. Zároveň Oskar Fegyveres potvrdil, že nikdy nebol v režime chráneného svedka a teda nevystupoval ako údajný legálny svedok údajného zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Naopak, podľa vlastného vyjadrenia získal po roku 1995 v zahraničí politický azyl, ktorý mu pomohol vybaviť podľa zdrojov z protokolov o výsluchu svedkov exminister kultúry Milan Kňažko.

    Ako člen Policajného zboru Slovenskej republiky sa však stal štátnym zamestnancom, pán minister. A zamestnancom štátu sa stal dokonca so zmenenou identitou, čo je absurdné. Ako vieme, Oskar Fegyveres nebol na Slovensku prenasledovaný. Tým, že požiadal o politický azyl v zahraničí, však spochybnil dobré meno Slovenskej republiky. A dnes ju reprezentuje ako štátny zamestnanec?

    Podľa známych informácií, ktoré verejnosť získala od roku 1995, je verejne známe, že Oskar Fegyveres hrubo porušil prísahu agenta Slovenskej informačnej služby, diskreditoval Slovenskú informačnú službu, nepravdivým svedectvom svojich spolupracovníkov vystavil nebezpečenstvu trestného stíhania, čo samo osebe nenasvedčuje tomu, aby takýto človek mohol opätovne a bez zábran podpísať služobnú prísahu, lebo ak niekto raz zradí prísahu, tak je ju zrejme schopný za peniaze zradiť aj druhýkrát. Sám sa dobrovoľne vyhlásil za údajného chráneného svedka zavlečenia syna exprezidenta Michala Kováča, zrejme na žiadosť vtedajšej tzv. Pittnerovej nezávislej vyšetrovacej komisie, ktorá bola hlavným iniciátorom štátneho prevratu vo voľbách v roku 1998. Vďaka tejto téme sa nielen podarilo odvrátiť od moci vtedajšiu vládnu koalíciu vedenú Ľudovou stranou – Hnutím za demokratické Slovensko, ale aj úspešne prekryť jeden zo závažných podvodov na firme Technopol za 2,3 mil. dolárov, čo v tom čase predstavovalo sumu 69 mil. Sk. A v tom podvode bol exprezidentov syn väznený v Nemecku. Na slobodu bol prepustený až po zložení vysokej kaucie.

    Po návšteve vtedajšieho prezidenta Michala Kováča a predsedu KDH Jána Čarnogurského údajne na konferencii podnikateľov v Mníchove sa mníchovská prokuratúra rozhodla zastaviť stíhanie, lebo začala plynúť účinná ľútosť potom, čo obvinení zložili požadovanú sumu, o ktorú ukrátili nemecký štát na daniach. Na verejnosti bolo prezentované, že súd rozhodol o zastavení stíhania z dôvodu, že sa nedá očakávať odsúdenie, keď Michal Kováč nastúpil pracovať na ministerstvo zahraničných vecí a podľa Viedenského protokolu sa na diplomatov nevzťahuje trestné stíhanie. Zdalo sa, že pán prezidentov syn je zachránený. Ale nebolo tomu tak, lebo exprezident Michal Kováč sľúbil advokátom Ivana Lexu, že zverejní verdikt mníchovského súdu. Doteraz tak neurobil. Veď keď zaplatil požadovanú čiastku, o ktorú obrali nemecký štát na daniach, tak bolo mníchovskou prokuratúrou voči nim zastavené trestné stíhanie. Lenže na Slovensku nedošlo k vráteniu peňazí ako v Nemecku, ale na tento podvod im udelil Michal Kováč milosť.

    Nakoniec mi dovoľte, aby som odcitoval z oficiálneho textu, ktorý napísal sám prezident Kováč v milosti, ktorú udelil kumpánom v podvode na firme Technopol. Citujem z oficiálnej milosti: „Martin S.-M. a Michal K. spoločne s Mariánom K. v mesiaci december 1991 navštívili Petra K. v Mníchove v Spolkovej republike Nemecka, keď ho prehovorili na účasť na spáchaní podvodu voči akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že po vysvetlení, ako sa podvod uskutoční, mu vyvrátili jeho obavy z nereálnosti tohto fiktívneho obchodu prostredníctvom faxov s poukazom na to, že v akciovej spoločnosti Technopol Bratislava majú známeho človeka, ktorý je do celej veci zapojený a zabezpečí preplatenie fiktívneho tovaru cez Česko-slovenskú obchodnú banku, pobočka Bratislava. Pod vplyvom tohto stretnutia sa Peter K. rozhodol zúčastniť sa na spáchaní podvodu a v čase od 1. 2. 1992 do 5. 5. 1992 spoločne s Mariánom K. a Rudolfom van der W. zrealizovali podvodný dovoz neexistujúcich textílií v hodnote 2 308 902 USD z Holandska od firmy Introcommerce Inc. pre akciovú spoločnosť Technopol Bratislava, čím jej spôsobili škodu v sume 69 mil. Sk. Uvedenú podvodne vylákanú sumu vyše 2 mil. dolárov od akciovej spoločnosti Technopol Bratislava si rozdelili Rudolf van der W., Peter K., Marián K., Martin S.-M. a Michal K. podľa vopred pripraveného plánu.“

    Takže toto vlastnoručne podpísal Michal Kováč. To znamená, že s tým súhlasil, že takto všetko prebehlo. A vyšetrovanie tohto podvodu znemožnili prezidentské milosti od Michala Kováča vlastnému synovi a spol. Tento podvod prekrylo v médiách a v slovenskej politike údajné zavlečenie mladého Michala Kováča mladšieho do cudziny, ktoré nesie všetky znaky antimečiarovských spravodajských hier, v ktorých bol žalovaný Ivan Lexa a Slovenská informačná služba. Boli vybratí selektívnou justíciou zjavne z dôvodu, že konanie proti Slovenskej informačnej službe a jej riaditeľovi sa musí utajiť a tak sa v ňom ľahšie robia podvody, lebo občanom sa môže servírovať len to, čo chcú jeho organizátori, aby občania vedeli. Milióny korún, konkrétne 69 mil., vyčíslené v dolároch na sumu 2,3 mil. amerických dolárov prestali zrazu ako šibnutím čarovného prútika všetkých zainteresovaných vtedajších opozičných politikov proti vláde Vladimíra Mečiara zaujímať. A nezaujíma ich to ani dnes, keď sú vo vláde a keď požadujú zrušenie iba Mečiarových amnestií, čoho sme tu boli prednedávnom svedkami.

    Naopak, tých, ktorým k moci pomohli, odmeňujú. A zrejme za takúto odmenu sa dostal človek, ktorý požiadal o politický azyl v zahraničí, za člena Policajného zboru Slovenskej republiky a ešte k tomu pod zmenenou identitou, keď zradil prísahu člena Slovenskej informačnej služby, čo je samo osebe trestným činom, pán minister.

    Svedectvo z protokolov z výsluchov hovorí, že údajný korunný svedok Oskar Fegyveres sa sám prihlásil u vyšetrovateľa, a to za veľmi tragikomických okolností, keď bol o polnoci dovezený v kufri bavoráka istého pána advokáta do prezidentovej vily. Tu bol akože vypočutý a tu mu pán prezident odovzdal milión šilingov, čo nie je malá suma, o čom je svedectvo minimálne dvoch svedkov. Potom bol opätovne naložený do kufra advokátovho bavoráka, odvezený do Petržalky, blízko hraníc s Maďarskou republikou, preložený do iného auta a prevezený do Maďarska. Samo osebe toto všetko nielen zakladá ďalší trestný čin údajného svedka, ale aj, ak by nebol chránený imunitou pána prezidenta aj exprezidenta Michala Kováča, svedčí o amorálnosti tých, ktorí sa dnes opätovne snažia otravovať verejnú mienku Mečiarovými amnestiami, aby sa údajne dozvedeli občania pravdu. Ale pravda je, vážení páni, vážené dámy, niekde inde. Bez rušenia Kováčových milostí a odtajnenia spisov sa k nej nedopracujeme.

    Podľa vyjadrení svedkov prípadu Oskar Fegyveres dostal od prezidenta Michala Kováča milión šilingov. Za milión šilingov, čo vtedy predstavovalo sumu 3 mil. korún, sa dalo nájsť dosť dobrodruhov schopných všelijakých trestných činov ďalších. Prečo by sa nepriznal aj k spáchaniu trestného činu zavlečenia, ak zároveň dostal za tento čin milosť, azyl v zahraničí a milión šilingov, pán minister? Oskar Fegyveres dostal aj za svoje činy klamstva milosť od Michala Kováča, teda ho aj za jeho konanie ako bývalého pracovníka Slovenskej informačnej služby nemôže nik stíhať. Stíhať by mali zrejme však aj Michala Kováča staršieho. Je zjavné, prečo by ho mali stíhať – jednoznačne za podplácanie svedka. A tohto podplateného svedka, ktorý odišiel zo Slovenska, čím znemožnil vyšetrenie tzv. zavlečenia prezidentovho syna zo Slovenska, vyšetrovateľ nemohol výpoveď konfrontovať s inými svedkami. Oskar Fegyveres sa schoval v zahraničí a dnes, divte sa svete, je príslušníkom Policajného zboru z vôle ministra vnútra Slovenskej republika Vladimíra Palka, za čo nesiete vy, pán minister vnútra za KDH Vladimír Palko, plnú zodpovednosť.

    Vážené dámy, vážení páni, viem že vás to málo zaujímalo, aj tak vám ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Fajnor, pripraví sa pán poslanec Cagala.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

    Vážený pán predseda vlády, podľa informácie Národnej banky Slovenska hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky ku koncu februára tohto roka dosiahol neuveriteľnú sumu 26,6 mld. USD. V priebehu februára tohto roka vzrástol dlh o 2,6 mld. USD. Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu na obyvateľa Slovenskej republiky tak dosiahol úroveň 4 942 USD. Pri prepočte aktuálnym kurzom vychádza hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky zhruba 827 mld. Sk. Len nárast dlhu za február predstavuje sumu 81 mld. Sk.

    Na program tejto schôdze predkladáte vládny návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo, z ktorej očakávate v ideálnom prípade 20 mld. Sk. Rozdiel medzi nárastom dlhu a očakávanými príjmami z privatizácie nákladnej železničnej dopravy dokazuje, že vaša vláda má neuveriteľnú schopnosť prežierania a zadlžovania. To by sme museli mesačne predávať tri razy Železnice, aby sme boli na nule. Kade chodíte, tade sa chválite, čo ste dosiahli a kam ste to dotiahli. Občania musia vedieť, že túto republiku ste ožobráčili a dotiahli medzi vysoko zadlžené štáty. Ako som už povedal, dlh na občana dosiahol 4 942 USD, čo predstavuje zhruba 154 000 Sk. Chcem vám len pripomenúť, že pri delení federácie zdedila Slovenská republika dlh vo výške 2,9 mld. USD a aktíva zdedila vyššie, takmer 4 mld. USD. Z toho len v bývalom Sovietskom zväze to predstavovalo sumu 1,2 mld. USD. Pritom ste sa všetci radi fotografovali pred kopami deblokovaného uhlia a ďalších tovarov. Ešte aj pán prezident sa vozí na deblokovanom lietadle.

    Vážený pán predseda vlády, viem, aké zadlženie spôsobila Mečiarova vláda. A preto vás žiadam, aby ste mi vysvetlili, ako ste dokázali urýchliť zadlžovanie nášho štátu vy, pretože zahraničný dlh začal výrazne rásť za vašej predchádzajúcej a hlavne terajšej vlády. Chcem od vás vedieť, kde ste minuli miliardy stále sa zvyšujúceho dlhu Slovenskej republiky odkedy ste predseda vlády. A tiež mi odpovedzte, kde ste minuli za február 2,6 mld. USD, teda 81 mld. Sk. Dopredu vám však poviem jednu maličkosť, čo by s takouto sumou urobili komunisti. Určite by sme mali dokončené také rozhodujúce stavby ako diaľničný ťah Košice – Bratislava. A to by tam bol iba jeden tunel Branisko, dopravný, ten druhý, finančný, ktorý tam vytunelovala SDKÚ, ktorým ste okradli našich občanov, by sme tam určite nemali. Nemali by sme ani nezamestnanosť druhú najvyššiu v Európskej únii. Nemali by sme ani nižšie priemerné dôchodky ako v roku 1989 a nižšiu priemernú mzdu ako v roku 1989. Naša životná úroveň by rástla a nepadala. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vystúpi posledný písomne prihlásený, pán poslanec Cagala. Potom tam je možnosť na ústne prihlášky. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dovoľte, aby som interpeloval pána ministra dopravy Prokopoviča.

    Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 284 zo 14. apríla 1998 bola územne zakotvená v územnom pláne VÚC Trenčianskeho kraja rýchlostná komunikácia R2. Táto je taktiež zahrnutá v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja samostatného Trenčianskeho kraja, prijatom svojím uznesením zastupiteľstva č. 145 zo dňa 25. júna 2003. Rýchlostná komunikácia R2 je plánovaná od štátnej hranice slovensko-českej cez hraničný priechod Drietoma – Starý Hrozenkov, pokračuje smerom na východ cez Kostolnú, Svinnú, Bánovce, Nováky, Prievidzu, Handlovú, Žiar až na komunikáciu R1, ďalej cez Zvolen, Lučenec, Rimavskú Sobotu do Košíc. Táto komunikácia po ukončení sa stane súčasťou medzinárodnej európskej cesty E50, resp. E572.

    V nadväznosti na uvedenú skutočnosť a množstvo otázok týkajúcich sa výstavby rýchlostnej komunikácie zo strany občanov z tohto územia pýtam sa vás, pán minister, v akom štádiu je v súčasnosti príprava výstavby predmetnej rýchlostnej komunikácie a aké finančné prostriedky sú a budú vyčlenené na túto realizáciu. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Blajsko, pani poslankyňa Antošová, pán poslanec Jaduš, pán poslanec Ševc, pán poslanec Kovarčík, posledný ešte pán poslanec Mikuš Ján. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Blajsko.

  • Vážený pán predsedajúci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka.

    Vážený pán minister, prijímaním zákonov v roku 2005, mám na mysli zákon o rodine, zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a možno aj v krátkej budúcnosti zákon o sociálnych službách, v rozdielnych časových intervaloch spôsobuje určitú nesystémovosť a, čo je horšie, nerovnosť šancí pre vykonávateľov, ktorí tieto služby poskytujú, a taktiež nerovnosť a diskrimináciu klientov, ktorým sa tieto služby poskytujú.

    Ako, pán minister, mienite tento stav napraviť? Ďakujem vám.

  • Pani poslankyňa Antošová, pripraví sa pán poslanec Jaduš.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, na základe § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem týmto pána Lászlóa Gyurovszkého, ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V rámci tejto interpelácie sa pána ministra pýtam, či a akým spôsobom je zakotvený pojem vidiek v legislatíve Slovenskej republiky a následne aj v oficiálnych štatistikách. V prípade, že nie je, pýtam sa, ako a kedy chce tento problém riešiť a následne či je legislatíva a štatistika Slovenskej republiky dostatočne pripravená aj v takejto náležitosti reagovať na budúci rozvoj regiónov.

    Podnetom na moju interpeláciu je skutočnosť, že kohézna a vidiecka politika sa dostáva do centra pozornosti Európskej únie, ďalej, aj skutočnosť, že predstavitelia Vidieckeho parlamentu na Slovensku už dlhodobo upozorňujú na nedostatky v tejto oblasti. Na záver len pripomínam, že sa tento problém priamo dotýka viac ako 42 % občanov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jaduš, pripraví sa pán poslanec Ševc.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť dve interpelácie.

    Tá prvá je na ministra hospodárstva Pavla Ruska vo veci plynofikácie lokality Pieniny, obcí Haligovce, Veľká Lesná, Veľký Lipník, Stráňavy.

    Uznesením vlády č. 458/1998, ktorým bol schválený Program starostlivosti o Pieninský národný park, bola medzi inými vytýčená aj úloha zabezpečiť v spolupráci s orgánmi štátnej správy a samosprávami regiónu etapovité zavedenie alternatívnych zdrojov energie.

    Napriek potrebám regiónu, uzneseniu vlády a predovšetkým z dôvodov ochrany prírodného bohatstva Pieninského národného parku, ktorý má významný podiel i vo väzbe na cestovný ruch, sa táto akcia nedostala do zoznamu spracovaného ministerstvom hospodárstva.

    Zo strany SPP bol v Zamagurí v júni 2004 urobený prieskum, podľa ktorého záujem občanov o plynofikáciu aj naďalej trvá.

    Paradoxom je, že ministerstvo hospodárstva vypracovalo zoznam obcí, ktoré dostanú podporu, pričom jednotkové náklady na jednu prípojku sú i niekoľkokrát vyššie ako v zmienených 5 obciach Zamaguria.

    Dovoľte mi sa preto opýtať, po prvé, aké parametre boli použité pre výber investičných akcií v zozname ministerstva hospodárstva, po druhé, či zaradí ministerstvo hospodárstva tieto obce do programu podpory v najbližšej budúcnosti, po tretie, ak je prioritou ministerstva hospodárstva rozvoj cestovného ruchu, kde v prípade oblastí národného parku je predpokladom tohto rozvoja ochrana aj zachovanie prírodného bohatstva, prečo ministerstvo hospodárstva svoj deklarovaný záujem aj prakticky nerealizuje, po štvrté, či má ministerstvo hospodárstva pripravený program podpory alternatívnych zdrojov energie využiteľných v chránených územiach a ak áno, aký je a ako sa prakticky realizuje.

    Moja druhá interpelácia bude na pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa vo veci zabezpečenia realizácie Programu protipovodňových opatrení Slovenskej republiky.

    Dôsledkom klimatických zmien sa na území Slovenska čoraz viac vyskytujú prívalové dažde sprevádzané ničivými povodňami, ktoré sú hrozbou pre životy a majetok občanov. Škody dosahujú každoročne miliardové hodnoty. Zdá sa, že i napriek tomu vláda Slovenskej republiky nekoná dostatočne a zmysluplne v oblasti prevencie a na riešenie programu ochrany pred povodňami sú vynakladané prostriedky stále menšie než na náhrady za škody spôsobené povodňami, čoho sme boli svedkami aj pri schvaľovaní rozpočtu verejných financií tento rok.

    Pýtam sa, po prvé, aké sú priority vlády a aký je súčasný stav v oblasti zabezpečenia územia Slovenskej republiky pred povodňami, po druhé, aký je pomer medzi prostriedkami vynaloženými na realizáciu protipovodňových opatrení a celkovými náhradami za škody a skutočne vyčíslenými škodami a, po tretie, ako zmení vláda prístup v najbližšej budúcnosti v oblasti ochrany pred povodňami.

    Obom pánom ministrom za ich odpovede vopred ďakujem.

  • Pán poslanec Ševc, pripraví sa pán poslanec Kovarčík.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V zmysle rokovacieho poriadku podávam interpeláciu na pána ministra zahraničných vecí pána Kukana.

    A pýtam sa či je v súlade s dobrými mravmi spriatelených krajín, keď prezident USA pán Bush je ochotný poskytnúť 10 mil. proti verejnému činiteľovi, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky. Je podľa toho niečo nebezpečného v demokracii na Slovensku alebo ide iba o novinársku interpretáciu agentúrnej správy tendenčného charakteru? Ďakujem za porozumenie.

  • Pán poslanec Kovarčík a ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Mikuš potom.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, vážení ministri, vážený pán predsedajúci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku.

    Vážený pán minister, zaujímalo by ma, ako budete personálne riešiť letecké nešťastie havárie vojenského vrtuľníka M-21 v kontexte na niekoľko vážnych leteckých nešťastí v posledných rokoch v Armáde Slovenskej republiky, keď sme sa rozlúčili s mnohými špičkovými pilotmi a obslužným personálom letectva Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica.

    Vážený pán minister, za prípravu nového zákona o konkurze zaplatil rezort spravodlivosti 100 tisíc USD súkromnej nadnárodnej právnej spoločnosti Allen & Overy. Aj keď bola odmena vyplatená z grantu Svetovej banky, ktorý váš rezort získal na reformu bankového práva, je podľa vás platenie v prepočte miliónov Sk súkromným advokátom za prípravu zákona bežnou praxou? Nechce sa mi ani veriť, že na Slovensku nemáme žiadnu renomovanú národnú advokátsku kanceláriu, ktorá by bola schopná a spôsobilá pripraviť v súčinnosti s rezortom návrh zákona o konkurze. Podľa slov hovorcu vášho ministerstva rezort v období prípravy návrhu zákona nedisponoval potrebným počtom odborne pripravených pracovníkov pre danú oblasť, ktorí by prípravu takéhoto zákona zložitého teda zvládli. Teda je v súčasnosti vami riadený rezort už dostatočne personálne a odborne vybavený na to, aby v budúcnosti zvládol aj prípravu zložitých zákonov a nemusel by zákony kupovať od súkromných firiem?

    V tejto súvislosti si vás dovoľujem požiadať aj o odpoveď na otázku, kedy, akou formou a kde bolo vyhlásené výberové konanie na výber najvhodnejšieho spracovateľa zákona o konkurze a tiež z akého počtu prihlásených záujemcov bola vybratá na jeho prípravu práve spoločnosť Allen & Overy.

    Ďalšia interpelácia je na ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka.

    Vážený pán minister, už len niečo vyše mesiaca času zostáva podnikateľským subjektom na splnenie si povinnosti vyplývajúcej im zo zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky ministerstva vnútra č. 628/2002 Z. z. Podľa neho sú právnické osoby povinné do 30. 6. 2005 vytvoriť registratúrny plán a registratúrny poriadok, podľa ktorého budú narábať s dokumentmi. Takýto plán a poriadok musí schváliť štátny archív. Právnické osoby sa musia týmto poriadkom riadiť od 1. januára 2006. Sankcie vyplývajúce z tejto povinnosti sú nie zanedbateľné, od 100 000 až do 1 mil. Sk.

    Aj keď parlament teda schválil tento zákon v roku 2002, väčšina podnikateľov si túto povinnosť začína plniť až v týchto dňoch a štátne archívy sa dostávajú do časovej tiesne pri schvaľovaní, keď zo zákona je lehota na schválenie tejto agendy najviac 3 mesiace.

    Na Slovensku je evidovaných zhruba 100 000 právnických osôb, z toho je 17 000 evidovaných v Bratislave. Množia sa informácie, že niektorým štátnym archívom proces schvaľovania už v tomto období trvá vyše 3 mesiace. A dokonca tlačou prešla informácia, že z jedného štátneho archívu prišla právnickej osobe odpoveď, že vyjadrenie o schválení bude až v budúcom roku, teda roku 2006.

    Pán minister, asi takáto je situácia na Slovensku v súčasnosti, pričom do posledného termínu máme ešte 40 dní. Pýtam sa vás preto, ako priebežne hodnotíte kapacitné možnosti štátnych archívov a ich pripravenosť zvládnuť predpokladaný nápor koncom mesiaca jún.

    Zároveň by ma zaujímalo, či sa pripravujú z pozície ministerstva ešte nejaké vysvetľujúce kampane alebo návody prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, ktoré by uľahčili podnikateľom zaviesť do praxe zmenené pravidlá úschovy a narábania s podnikateľskými dokumentmi. Myslím si, že pri živnostníkoch a malých firmách sa vám to podarilo a internetové metodické návody sú pre nich teda dosť značnou podporou.

    Ďakujem za odpovede.

  • Nie je nikto viac prihlásený.

    Rozprava bola ukončená, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky bodom programu 78 a je to

    návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 1101.

    Materiál uvedie podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Pavol Rusko. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, uznesením vlády č. 270 z 13. apríla 2005 bol schválený návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, týmto uznesením vláda SR zároveň schválila zaradenie celej 100-percentnej majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.

    V nadväznosti na uvedené uznesenie vlády SR a v súlade s § 41 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov je návrh koncepcie privatizácie, zaradenie 100-percentnej majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia zahrnutej do privatizácie predkladaný na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Privatizácia spoločnosti sa uskutoční metódou priameho predaja investorovi, ktorý bude vybraný v medzinárodnom výberovom konaní. Zmyslom privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia je získať investora, prostredníctvom ktorého bude možné dosiahnuť všetky strategické ciele v oblasti nákladnej železničnej dopravy, a to predovšetkým zvýšiť efektívnosť prevádzky a úroveň riadenia, znížiť úlohy a zodpovednosť štátu v riadení spoločnosti, umožniť prístup k novým technológiám a metódam, ako aj zvýšiť technickú úroveň a prevádzkovú bezpečnosť nákladnej železničnej dopravy.

    Na základe snáh Európskej únie o liberalizáciu v sektore železničnej dopravy vznikne onedlho slovenskému nákladnému dopravcovi tvrdá konkurencia z dôvodu vstupu európskych licencovaných železničných podnikov na slovenský trh.

    V súvislosti s prebiehajúcou liberalizáciou, otváraním trhu rastie aktivita a trhový podiel súkromných prepravných spoločností v železničnej doprave. Najúčinnejším spôsobom pre nevyhnutné zvyšovanie efektívnosti a udržanie konkurencieschopnosti doteraz štátnych subjektov v oblasti nákladnej železničnej dopravy je ich privatizácia. Cargo Slovakia tak dostane tiež šancu včas sa zapojiť do očakávaného trendu globalizácie na európskom trhu v tejto oblasti.

    Dôležitým aspektom privatizácie 100-percentnej majetkovej účasti štátu v spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia je skutočnosť, že ponechaním určitej časti majetkovej účasti štátu v tejto spoločnosti by došlo ku konfliktu záujmov štátu ako tvorcu dopravnej politiky a zároveň akcionára jedného z podnikateľských subjektov.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, žiadam vás o podporu tejto koncepcie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Teraz žiadam pána poslanca Přidala, aby podal informáciu o prerokovaní materiálu vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predložil predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky zaradenie celej majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1145 z 25. apríla 2005 pridelil návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. (tlač 1101), Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor o predmetnom materiáli rokoval na svojej 46. schôdzi 10. mája 2005 za účasti podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ruska a uznesením č. 566 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., zobrať na vedomie. Správu výboru o výsledku prerokovania návrhu koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., výbor uznesením č. 567 z 10. mája 2005 aj schválil. Súčasne poveril spravodajcu výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania tohto návrhu a poveril ma právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Na základe rokovania vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie zaradenie celej 100-percentnej majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil za poslanecký klub strany Smer pán poslanec Vážny, potom sa písomne prihlásili do rozpravy pán poslanec Šulaj, pán poslanec Fajnor. Potom ešte dáme možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva, proces transformácie slovenských Železníc pod taktovkou súčasnej vlády môžeme popísať pár slovami nesystémovo rozdelené, keď sa dotkneme, samozrejme, tej histórie, nehospodárne spravované, môžeme to nazvať aj tunelované, ekonomicky výhodná časť pripravená na rozštiepenie a sprivatizovanie lukratívnej časti.

    Dňom 1. 1. 2002 bola na Slovensku rozdelená železničná doprava na dve spoločnosti, ŽSR, Železnice Slovenskej republiky, a Železničnú spoločnosť, akciová spoločnosť. V Smere sme už v tejto dobe upozorňovali na nedostatky tohto nesystémového rozhodnutia, dnes môžeme povedať, že reálny vývoj nám dal za pravdu a jednoznačne vyvrátil mýty o ekonomickej výhodnosti tohto procesu. Naše predpoklady aj varovania, že nároky rozdelených Železníc na štátnu podporu budú vyššie a kumulovaná strata ostane rovnaká, sa plne potvrdili. Zámery modernizácie Železníc boli naplnené len z malej časti, čo sa týka dopravnej cesty, ako aj mobilných prostriedkov, a na druhej strane vnútorných dlh naďalej rastie. Výsledkom takejto vládnej dopravnej politiky je stav, keď na tzv. koridorových stavbách nie je dokončený ani jeden medzistaničný úsek, pričom do týchto stavieb boli investované miliardy zo štátneho rozpočtu aj z Kohézneho fondu Európskej únie a štát nepriamo cez ŽSR investoval viacero miliárd do modernizácie a tieto prostriedky sú zmrazené bez efektu z ich využívania. Pýtam sa, ktorý podnikateľ, ktorý gazda by investoval na zmrazené peniaze a nevyužil ich viacej rokov. Veľká časť vozňových jednotiek je nespôsobilá plniť svoje funkcie na úrovni doby a reálna a systémová podpora Železníc zo strany vlády je skôr deklaratívna ako ozajstná. Tento stav je navyše dôsledne maskovaný zahmlievajúcimi organizačnými zmenami.

    Za tohto mimoriadne nepriaznivého stavu do procesu neobyčajne rýchlym tempom, akoby nepozorovanou zákulisnou formou mimo zraku odbornej a širšej verejnosti vstupuje rozdelenie ŽS, a. s., na nákladnú dopravu, tzv. Cargo, a osobnú dopravu, ZSSK Slovensko, od 1. 1. 2005. Tento podozrivo rýchly postup nasvedčuje tomu, že je tu záujem rýchlo konať. Je pozoruhodné, že vláda v januári 2004 schválením uznesenia č. 8/2004 sama konštatuje, že vo väčšine oblastí sa nenaplnili podmienky pre transformáciu Železníc, no o pár mesiacov schvaľuje ďalší postup transformácie napriek tomu, že v stave pripravenosti sa nič nezmenilo. Podstata a reálne motívy ležia, samozrejme, inde. Konkrétne podmienky procesu delenia v ŽS, a. s., dnes nasvedčujú tomu, že pravým cieľom ďalšieho delenia Železníc je len čistá snaha odčleniť časť nákladnej dopravy, ktorá vytvára zisk alebo je ako tak na vode, a túto spolu s ďalšími lukratívnymi majetkami predať, kým sa to dá ešte stihnúť.

    Pozrime sa, v akej kondícii vstupuje novozaložená spoločnosť do privatizačnej mlynice. Do nového roku 2005 vykročili obe spoločnosti v nových šatách reštrukturalizované s progresívnym procesným modelom riadiacej štruktúry. Základným východiskom pre privatizačný proces je, ako sa hovorí, zdravotný stav spoločnosti zameranej na vytváranie zisku v nákladnej doprave. Aké boli výsledky dosiahnuté v poslednom roku spoločného podnikania v ŽS, a. s.? Lepšie ako v roku 2003, ale stále ďaleko od plánovaných, konkrétny hospodársky výsledok predstavoval stratu vo výške cirka 1,5 mld. Sk, keď podnikateľský plán predpokladal stratu „len“ 318 mil. Sk. Taký negatívny výsledok spôsobilo najmä zvýšenie nákladov o 2,8 mld., keď dosiahli celkový objem tržieb 27,5 mld. Medziročný pokles výnosov bol o 11,3 % oproti plánu 6,63 %. Celkový prepad výnosov z tržieb za prepravu dosiahol 1,4 mld. Štát splnil svoje záväzky zo zmluvy o výkone vo verejnom záujme tak, že prevzal do štátneho dlhu časť úverov ZSSK, a. s., v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 550/2003. Celková zadlženosť klesla na 13,1 mld. Sk. Vlastné imanie spoločnosti predstavovalo 22,1 mld. Sk. Pomer práce, jeden základných ukazovateľov sledovaných Európskou investičnou bankou v súvislosti s úverovými podmienkami, sa medziročne zlepšil o 3,48 %, ale oproti plánovanej úrovni zaostal o viac ako 6 %. Celková likvidita spoločnosti je 0,62 a je ďaleko za predpísanými 1,5 až 2,5 a tak najlepšie sa darilo v redukcii zamestnanosti v tejto spoločnosti. Za rok 2004 spoločnosť opustilo viac ako 2 400 zamestnancov, čím bol plánovaný počet prekročený o 400 oproti plánu.

    Za tejto situácie je vlastne isté, že rozdelenie spoločnosti sledovalo práve vytvorenie podmienok na budúcu privatizáciu. Neprekvapuje teda počínanie vlády Slovenskej republiky, keď len 4. mája tohto roku celý materiál obsahujúci vyhodnotenie úsporných opatrení, vyhodnotenie koncepčných, sociálnych výdavkov a plnenie scenára ekonomického vývoja ZSSK na roky 2004 až 2008 jednoducho vzala na vedomie. Je to veľmi chabá konštatácia od reformnej vlády.

    Pre odborníkov v oblasti dopravy je nepochopiteľné, že v majetku Carga, teda nákladnej dopravy, ostali okrem mobilných prostriedkov aj lukratívne budovy a opravárenské dielne. Je viac ako zrejmé, že takýmto postupom sa už dopredu umelo vytvára silná závislosť štátom spravovanej osobnej dopravy od dopravy nákladnej, ktorá tieto komodity bude mať vo svojom majetku. Nový vlastník toto, samozrejme, „ocení“. Občania Slovenska ako užívatelia osobnej železničnej dopravy, ktorí priamo tento výnosný biznis cez svoje dane financujú, to už „ocenia“ menej.

    V Smere – Sociálnej demokracii považujeme v tejto súvislosti za potrebné opätovne zdôrazniť, že súčasná vláda, konkrétne ministerstvo dopravy sa opäť vydalo overenou cestou vyčlenenia toho, čo je lukratívne, a ponechania toho problematického, často stratového v rukách štátu. Konkrétne konanie, rozhodnutia a výsledky politiky súčasnej vlády jasne dokazujú, to, čo všetci vieme, že Železnice vždy predstavovali a stále predstavujú dojnú kravu pre politicky správne naladené subjekty. Bežným štandardom sú predražené stavby, služby a iné plnenia pod mottom: čím drahšie, tým lepšie a tým väčší profit pre vyvolených. Ak by však vláda išla cestou reálneho ozdravenia procesu železničnej dopravy, cestou efektívneho vynakladania verejných prostriedkov, postupovala by koncepčne systematicky, tak už dávno by mala vyriešenú harmonizáciu dopravy a v neposlednom rade by riešila adresnosť poskytovania úhrad za výkony vo verejnom záujme a boli by sme určite ďalej v procese ozajstného ozdravenia a zefektívnenia slovenskej železničnej dopravy v záujme občanov tohto štátu. Dzurindova vláda má však overené iné riešenia, svoju neschopnosť efektívne riadiť štátne podniky. A ich niekedy viac-menej sofistikované tunelovanie sa snaží zakrývať nesystémovými transformačnými krokmi s následnou privatizáciou ich lukratívnych častí.

    Okrem tohto zásadného problému a rozporu v otázke podstaty transformačného procesu Železníc považujeme v Smere za potrebné upozorniť na ďalšie nejasnosti a pochybnosti tohto procesu.

    Po prvé, otázka súladu s platnou legislatívou. Železničná spoločnosť, a. s., 1. 1. 2005 rozdelená na dve spoločnosti bola založená podľa zákona č. 259/2001 Z. z. o Železničnej spoločnosti. V § 18 tohto zákona sa hovorí, že pri privatizácii majetkovej účasti štátu v tejto spoločnosti musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu v rozsahu minimálne 51 %. Vláda na to, aby obišla toto zákonné ustanovenie, našla skutočne originálne riešenie. Pôvodnú spoločnosť založenú spomenutým zákonom bez likvidácie zrušila a vytvorila dve nové spoločnosti, osobnú a nákladnú dopravu, no len formou vládneho uznesenia. Na tieto nové spoločnosti sa však už konkrétne zákonné ustanovenie o 51-percentnom majetkovom podiele štátu, samozrejme, nevzťahuje. Na ceste k privatizácii 100-percentnej lukratívnej nákladnej dopravy už takto pred vládou nestoja žiadne prekážky, samozrejme, okrem etických a morálnych, s ktorými ale evidentne nemá problém. Za zmienku však stojí to, či vláda vôbec môže takýmto hrubým arogantným spôsobom obísť zákon a ignorovať tak zákonodarcov, ktorí prijali spomínaný zákon a, samozrejme, v ňom ustanovenie o 51-percentnom majetkovom podiele štátu, ktorý je nepredajný.

    Po druhé. Programové vyhlásenie vlády obsahuje deklaráciu, že vláda ukončí proces privatizácie za podmienok ekonomickej výhodnosti pre štát pri dodržaní podmienky transparentnosti a všetkých pravidiel. Pri privatizácii majetku štátu vyjadrenej hodnotou základného imania 11,5 mld. je obozretný prístup štátu iste potrebným, kľúčovým materiálom privatizácie Carga je návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti, o ktorom tu dnes rokujeme, predložený ministerstvom dopravy na rokovanie vlády, kde bol schválený a odstúpený do Národnej rady na prerokovanie s návrhom uznesenia: „Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov Národná rada berie na vedomie zaradenie celej 100-percentnej majetkovej účasti štátu na podnikanie spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.“

    Nazrime do uvedenej koncepcie a od nej odvoďme, do akej miery korešponduje predmetná privatizácia so záujmami štátu a so spomínaným programovým vyhlásením tejto reformnej vlády. Odlišne od všeobecne známej poučky, že privatizácia nie je cieľom, ale prostriedkom, sa v koncepcii argumentuje tým, že zmyslom, teda cieľom privatizácie Carga je získať takého investora, prostredníctvom ktorého bude možné dosiahnuť všetky strategické ciele v oblasti nákladnej, železničnej dopravy. Predkladateľ si síce vytýčil správne ciele, ale asi pozabudol, že ich dosiahnutie nebude možné, t. j. efektívnosť prevádzky a riadenia, to nie je otázka vlastníctva, ale organizačnej štruktúry riadiacich metód a tiež samotného manažmentu. Minimálne v otázkach štruktúry a riadiacich metód bola na tom ZSSK veľmi dobre aj v minulosti a nedosiahla viac-menej nič.

    Zakladateľ a súčasne jediný akcionár ministerstvo dopravy má podstatnú zásluhu na tom, ako nesymetricky bol rozdelený majetok ZSSK medzi osobnú a nákladnú dopravu, a nikdy neodpovedal uspokojivo na otázku: Prečo do Carga, do tej nákladnej, prešla prakticky celá servisná a logistická základňa? Možno preto, aby hodnota majetku určeného na privatizáciu presiahla 11 mld., alebo preto, aby si musela štátna spoločnosť, tá osobná, nakupovať služby a výkony od privátnej, tej nákladnej. Z uvedenej skutočnosti vyvstáva vážne riziko pre štát a jeho budúce záväzky z výkonov vo verejnom záujme. Ministerstvo tvrdí, že až po znížení úlohy a zodpovednosti štátu na riadení činnosti spoločnosti táto dosiahne lepšie parametre, vyššiu technickú úroveň, vyššiu bezpečnosť prevádzky a lepšiu ochranu prírody. S týmto možno súhlasiť iba s podmienkou, ak si ministerstvo súčasne prizná, že ZSSK riadilo zle a nevytváralo mu spravodlivé podmienky na dopravnom trhu, pretože za tieto úlohy bolo takisto zodpovedné predtým ministerstvo.

    Už dnešná štátna spoločnosť Cargo čelí tvrdej konkurencii autodopravcov a po otvorení európskeho trhu pribudne aj konkurencia železničných nadnárodných spoločností. To je skutočnosť. Ale položme si otázku: V akom stave štát vystavuje Železnice tejto konkurencii a prečo celé roky neharmonizoval podmienky podnikania na dopravnom trhu v nákladnej doprave? Lebo nevedel, lebo nechcel alebo nemohol? Teraz sa naivne spolieha, že to niekto vyrieši jednou ranou za nás a navyše v nás prospech?

    Celá tzv. koncepcia sa zmestí do jedinej vety. Predaj celej 100-percentnej majetkovej účasti štátu vybranému investorovi. Je to príliš málo na to, aby sme mohli hovoriť o koncepcii, skôr je to dopredu známe rozhodnutie, pre mnohých dokonca rozsudok, lebo nie je vôbec pravdivé tvrdenie z dôvodovej správy, že materiál nebude mať negatívny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv na hospodárenie podnikovej sféry ani na zamestnanosť. Práve naopak, v našich krajoch je najjednoduchšia cesta k vyššej efektívnosti vždy dláždená redukciou zamestnanosti, čo sa určite udeje v podobe masívneho prepúšťania. Čo je na tom, keď Kaníkom udávané čísla sa už tak veľmi nezmenia, resp. budú upravené? Vláda najskôr musí deklarovať svoje stanoviská ku kľúčovým rizikám a až potom stačí len zdôvodniť, prečo nemôže byť v konflikte záujmov ako tvorca dopravnej politiky a súčasne majiteľ.

    S definovaním kľúčových rizík si spracovatelia koncepcie nedali veľa práce, akoby štátna dopravná politika a zrovnoprávnenie jednotlivých druhov dopráv, nezávislá, čitateľná a transparentná regulácia poplatkov, licencií, prístupu ku kapacitám prepravnej cesty, liberalizácia, v súlade so smernicami Európskej únie zaručujúca Cargu rovnaké podmienky v zahraničí, ako budú mať zahraniční prepravcovia u nás, a schválenie koncepcie spoplatnenia dopravnej cesty bolo iba gombičkou bez plnohodnotného fungovania štátneho dopravného úradu ako regulátora železničnej dopravy.

    K termínu privatizácie Carga je jeho podnikanie dobrodružstvom, resp. nový vlastník bude využívať iba hlavné koridory v atraktívnych časoch a regionálna nákladná doprava pôjde do zániku.

    Osobne spochybniteľná je vládou do omrzenia opakovaná poučka o deformáciách voľného trhu štátnym vlastníctvom. Vo vládnom návrhu koncepcie transformácie sa uvádza: „Dôležitým aspektom privatizácie je, že v prípade ponechania majetkovej účasti na podnikaní spoločnosti by sa štát pri definovaní dopravnej politiky dostal do konfliktu záujmov ako tvorca politiky a akcionár jedného z podnikateľských subjektov. Takýto vzťah by mohol deformovať trhové prostredie a brániť plne liberalizácii trhu služieb, ktoré spoločnosť poskytuje. Preto ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií spolu s ministerstvom hospodárstva odporúčajú privatizáciu celej 100-percentnej majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Cargo metódou priameho predaja.“ V tejto súvislosti treba skonštatovať, že je pozoruhodné, že vláda v dvoch rôznych prípadoch, oboch zásadného spoločenského významu, používa diametrálne odlišný meter. V prípade štátneho vlastníctva akcií akciovej spoločnosti Slovak Telecom jej zjavný konflikt záujmov a deformácie trhového prostredia evidentne nevadia. To znamená, že aj tu je majiteľ a zároveň regulátor trhu. A to isté jej vadí v prípade Carga a Železníc. Smer tento rozpor na pôde Národnej rady otvoril, no vláda bez snahy o vecnú argumentáciu odpovedala, že v tomto prípade je všetko v poriadku.

    Vládnym ekonomickým expertom je teda potrebné opäť pripomenúť, že liberalizácia trhu nezávisí od otázky formy vlastníctva, ale od toho, ako sú stanovené rámce, pravidlá súťaže na trhu, ako sú dodržiavané čiže reálne vymožiteľné. Paušálny argument súčasnej vlády o tom, že štát je zlý vlastník, a preto treba podľa možností všetky štátne podiely a podniky odovzdať do súkromných rúk, ktorým vláda odôvodňuje svoju privatizačnú zaujatosť, prichádza na scénu, samozrejme, aj v prípade privatizácie nákladnej železničnej dopravy. Pýtam sa, prečo už dnes o nákladnú časť železničnej dopravy, o to Cargo prejavili záujem České dráhy, Maďarské dráhy, Poľské dráhy, ktoré sú čisto v štátnych rukách. Aj v prípade slovenskej železničnej dopravy platí, že produkuje stratu, a teda potrebu transferu z verejných zdrojov v roku 2004, je to 6,3 mld. a v roku 2005 až 8,3 mld. Sk. Už menej však vládni politici hovoria o tom, že nie abstraktný štát, ale nimi dosadení konkrétni manažéri dosahujú takéto „výhodné ekonomické výsledky“, často za asistencie nehospodárneho nakladania s prostriedkami a tunelovania.

    Plánovaný predaj ekonomicky lukratívnej nákladnej dopravy teda nie je možné vnímať inak, ako snahu týmto absolútne nevýhodným predajom zakryť škody, ktoré vznikli riadením súčasných manažmentov za tichého súhlasu zodpovedajúceho ministra. Národná železničná doprava je odvetvie, ktorého stav a prevádzka sa dotýka konkrétnych životných podmienok drvivej väčšiny občanov Slovenska, jej užívateľov a cestovateľov. Takisto sa bezprostredne dotýka rozvoja nášho národného hospodárstva, a teda rozvoja našej spoločnosti ako takej. Je preto zarážajúce, že transformácia, teda štiepenie a privatizácia slovenskej železničnej dopravy prebiehajú pod taktovkou súčasnej vlády tak nesystémovou, nejasnou, odborne spochybniteľnou a pre štát evidentne nevýhodnou formou.

    Na záver mi, vážené dámy a páni dovoľte, aby som predložil procedurálny návrh znenia: „Národná rada Slovenskej republiky A. nesúhlasí s predloženým návrhom koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., B. žiada vládu Slovenskej republiky koncepciu prepracovať a predložiť na septembrovú schôdzu s tým, že v novej koncepcii budú odstránené, resp. eliminované riziká,“ ktoré už som spomenul vo svojom príhovore.

    Chcem len zdôrazniť, že Smer – Sociálna demokracia dáva toto politické stanovisko nie preto, aby bolo vnímané, že privatizácia je pre Smer to, čo je pre býka červené súkno. Preto hovoríme, aby sme to vrátili, prijali koncepčné stanoviská a potom privatizovali, ak sa o tom presvedčíme, ak nám analýza ukáže, že toto je správny krok. Zdržíme proces možno o dva mesiace, ale, opakujem, nemáme základné predpoklady privatizácie, nemáme základné predpoklady toho, že ten sprivatizovaný subjekt bude na trhu fungovať plnohodnotne, a už chceme privatizovať a už chceme veci riešiť. Čiže opakujem, pri tom procedurálnom návrhu, ktorý som predložil, vás žiadam a prosím o podporenie. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Šulaj, pripraví sa pán poslanec Fajnor.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvame veľmi dôležitý bod programu a to je koncepcia privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. Možnože na základe tohto bodu programu ja osobne si vytvorím svoj vlastný názor, či vieme v tomto štáte posudzovať dôležité problémy a či sa k nim vieme postaviť aj v tejto Národnej rade, ja volám túto miestnosť akvárium, pretože sa pozeráme na umelé prostredie a myslím si, že niekedy sme vzdialení od vecných problémov ľudí.

    Keď som si prečítal tento materiál, tak ja osobne som si myslel, že to je len úvod a niekde sa stratil asi obsah. Hovoriť o 100 mld. korún v aktívach na štyroch stranách, o 43 mld. korún vlastného imania, teraz hovorím aj o Železničnej spoločnosti, a. s., aj o Železniciach Slovenskej republiky, a neprerokúvať to koncepčne, zodpovedne, to sa mi podľa môjho názoru zdá dosť také zvláštne.

    Predtým, než sa budem vyjadrovať ku koncepcii tohto materiálu a budem dávať určité konkrétne otázky, dovoľte mi, aby som v niektorých veciach sa špecificky opýtal jeho tvorcov na materiál, ktorý bol na štyroch stranách zhotovený a ktorý nám bol predložený.

    Tento dokument hovorí o tom, že proces prípravy detailného postupu, o prvých výsledkoch ktorého je vláda Slovenskej republiky informovaná prostredníctvom tohto materiálu, pripravovali odborníci. To je dobré, že sme si zavolali odborníkov na to, aby sme vedeli posúdiť, ako ďalej v rámci Železničnej spoločnosti, a. s.

    Následne na strane 2 sú definované následné myšlienky:

    „Zmyslom privatizácie je zníženie úlohy a zodpovednosti štátu v riadení a činnosti privatizovanej spoločnosti.“ Veď my chceme predať 100 % akcií, tu nehovoríme o znížení úlohy štátu v riadení, ale o jej úplnom odstránení, pretože podľa môjho názoru v takejto akciovej spoločnosti platí Obchodný zákonník. A asi všetci veľmi dobre viete, ktorí ste z podnikateľskej praxe, čo je to riadenia, kto môže vykonávať riadiace vzťahy a ako sa tieto riadiace vzťahy aplikujú. Nechcem vás poúčať, ale toto je realita.

    Ďalej: „Zmyslom privatizácie je aj naplnenie príjmov štátneho rozpočtu nielen jednorazovo z privatizácie.“ Vážené dámy, vážení páni, nehnevajte sa, možnože si sami zo seba robíme srandu. Pamätáte sa na štátny rozpočet roku 2003, keď sme ho museli jednorazovo zmeniť, keď sme mali schodok 60 mld. korún a následne sme ho mali 78,5 mld.? Z akého to bolo dôvodu? Pretože sme tam zahrnuli príjmy z privatizácie podnikov, ktoré nevstupujú do príjmov štátneho rozpočtu? Veď je to len zmena aktív. Máme účasť štátu a následne sa tá účasť štátu predá a zmení sa na peniaze. To je len politika v štátnych finančných aktívach. Takže ak chceme toto riešiť v rámci privatizácie, neviem, možnože to budeme riešiť nejakým netradičným spôsobom. Predpokladám, že to robili samí odborníci a analytici tak, ako v podstate táto koncepcia to predpokladá.

    Následne tento materiál hovorí, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií odporúča privatizáciu 100 % majetkovej účasti štátu na podnikaní Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., metódou priameho predaja vopred určenému záujemcovi, a to aj z toho dôvodu, že vznikne konkurenčné prostredie. Veď, pre živého boha, ale to konkurenčné prostredie už tu je, už tu môžu aj na našich dráhach podnikať aj iní prepravcovia. Takže, prosím vás, nenachádzajme to v budúcnosti, čo sa už v súčasnosti realizuje.

    Teraz mi dovoľte zopár poznámok majetkového a finančného charakteru, ktoré súvisia vlastne s koncepciou Železníc a s ďalším rozvojom Železníc ako takých alebo Železničnej spoločnosti.

    Hovoril som o tom, že sa bavíme o 100 mld. korún aktív. Železnice Slovenskej republiky k 31. 12. vykazujú aktíva 61 mld. korún, Železničná spoločnosť vykazuje 43 mld. korún aktív. Keď si to zoberiem s DPH, ktorá je najvyšší príjem v štátnom rozpočte, tá má okolo 99 mld., myslím, že príjmy sú tak okolo 250 mld. aktív. Takže bavme sa tu naozaj zodpovedne, pretože to je obrovský majetok, ktorý následne ideme podstatným spôsobom ovplyvňovať.

    Ak si zoberieme Železničnú spoločnosť, a. s., pretože tá sa delila od 1. 1. 2005 na dve spoločnosti, tak prídeme na to, že za rok 2003 Železničná spoločnosť dosiahla stratu mínus 4,8 mld. korún. Je to podstatná strata, je to dosť vysoká strata. A ja by som si vám dovolil zacitovať, aby sme neboli populisti, možnože niekto iný populisticky vytvoril rozbor hospodárenia Železničnej spoločnosti, a. s., za rok 2003, z príslušnej strany 4: „Železničná spoločnosť, a. s., dosiahla za rok 2003 stratu vo výške 4,8 mld. korún v porovnaní s plánom, ktorý bol 267 mil. zisku. Bol dosiahnutý hospodársky výsledok horší o 5 mld. korún.“ Pýtam sa, čo sa spravilo s tým vedením a aké sme vyvodili dôsledky. Myslím si, že 5 mld. korún zase nie je až taká malá čiastka a keď sa niekto sekne o 5 mld. korún, tak sa pýtam: Bol to odborník? Dobre sme to naplánovali? Zle sme to naplánovali? Minimálne sa nad tým ako ekonóm zastavím. A tu je povedané: „hlavne v dôsledku riešenia negatívnych dopadov delenia ŽSR na dve samostatné spoločnosti“. No comment, vytvorte si sami svoj vlastný názor.

    Teraz ideme zase Železničnú spoločnosť rozdeliť na dve spoločnosti. Nevzniknú ďalšie náklady? Áno, vzniknú, pretože každý ekonóm vám povie, že pokiaľ to máte v jednej spoločnosti, tak vnútropodnikové ceny sú robené na báze nákladovosti. Ak to máte v rámci dvoch spoločností, tak vám hovorí Obchodný zákonník: „Podnikanie je sústavná trvalá činnosť za účelom dosahovania zisku.“ To znamená, že aj jedna, aj druhá spoločnosť musí dosahovať zisk. Do svojej ceny si musia nabaliť aj zisk. Veď je to prirodzené.

  • Pán poslanec, ak dovolíte, by som vás prerušil. Pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na 16.45 hodinu a zároveň žiada pána poslanca Jarjabka a pani poslankyňu Martinákovú, aby prišli tiež, aby sa zúčastnili tohto poslaneckého grémia o 16.45 hodine. Ďakujem za vaše porozumenie. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • A teraz koncepčne k niektorým otázkam, ktoré tu zostali nezodpovedané a ktoré možnože v niektorom alebo v predchádzajúcom príhovore neboli plne riešené.

    Ja sa pýtam: Ktoré krajiny Európskej únie sprivatizovali nákladnú dopravu a aké ekonomické a sociálno-ekonomické dôsledky vyplynuli z uvedenej privatizácie? Podľa mojich názorov to bola len Veľká Británia, následne nákladná doprava bola spätne zoštátnená. Pýtajme sa: Prečo? Z akého dôvodu? Nie sme prví v rámci Európy? Chceme naozaj tento krok robiť európskym alebo naším zvláštnym spôsobom? Viete, v Anglicku vtedy vznikol jeden krásny pojem: fat cats (tučné mačky). Tak sa teda pýtam, čo vznikne u nás, ako budeme riešiť tento problém, ďalej, ako je možné, že rozdelením Železničnej spoločnosti na dve spoločnosti, Cargo, nákladnú dopravu, a samostatnej spoločnosti súvisiacej s osobnou dopravou bol znížený majetok o 9 mld. korún. Je to z dôvodu privatizácie?

    Vážený pán minister, teraz by som vás poprosil o odpoveď, možnože vy mi to budete vedieť veľmi dobre vysvetliť, na čo sa teraz opýtam.

    Základné imanie Železničná spoločnosť, a. s., mala k 31. 12. takmer 27 mld. korún, rozdelili sme ju k 1. 1. 2005 na dve spoločnosti, jedna má 11,5 mld. a druhá má okolo 6 mld. korún. Kde je, prosím vás, ten rozdiel? Pýtam sa: Spravili sme to v precenení majetku alebo sa niekde stratil? Prečo sme ten majetok precenili smerom nadol? Odpovedajte si aj vy tam smerom hore, ktorí by ste mali posudzovať demokraciu a ktorí by ste mali posudzovať aj vecné hľadiská: Prečo sme dvakrát preceňovali majetok? Prečo to vzniklo? Panebože, 9 mld. korún, aj o tom sa dá hovoriť. Ako je možné už v súčasnom období hovoriť o predajnej cene spoločnosti zaoberajúcej sa nákladnou dopravou, keď nie je k dispozícii účtovná uzávierka a výročná finančná správa? Ja som si chcel vytiahnuť účtovnú uzávierku za rok 2004 Železničnej spoločnosti, a. s., no zatiaľ ešte nie je, v zmysle zákona o správe daní a poplatkoch môže byť spracovaná do 30. 6. a ona aj bude spracovaná, je to všetko v zmysle platnej legislatívy. Ja sa pýtam: Ako je to možné, že už teraz niekto vie povedať predajnú cenu, ktorá by mala byť medzi 15 mld. a 20 mld. a my ešte nevieme hodnotu tej spoločnosti k 31. 12. 2004? Prosím vás: Kto a na základe čoho spracoval due diligence? Na základe čoho sme robili tieto predajné ceny? Pýtam sa na to aj kolegu Biroša.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem za podporu. Pritakáva. To znamená, že asi súhlasí. Domnievam sa, že je to tak. Takže neviem niektorí z nás tu majú sklenú guľu, niektorí to vedia spraviť iným spôsobom. Ja sa pýtam: Ako my to vieme spraviť, ako už vieme predajnú cenu toho a ideme to dať jednému teoreticky vopred známemu podnikateľovi?

    Záver hovorí o tom, že to bude priamy predaj. Vy o tom viete, pán minister. Akým spôsobom budú riešené úvery, ktoré boli garantované štátom v Železniciach Slovenskej republiky a v Železničnej spoločnosti, a. s.? Ako sa vyjadrili investori, ktorí poskytli úvery, predpokladám, na tak vysoké syndikované, resp. iné úvery? Nebude hroziť cross default, veď je tam vyše 38 mld. úverov, pýtam sa, ktoré boli garantované štátom? Ako sa investori k tomuto vyjadrili, lebo rozdelenie spoločnosti je podľa mňa ako podľa ekonóma jedna zo základných ekonomických vôbec problémov fungovania ďalej spoločnosti? Zrazu niekomu povieme, kto tam dal úver, ktorý je garantovaný štátom, že: „Viete čo, túto spoločnosť my rozdelíme na dve časti. Nie je to problém? Pre nás to problém nie je.“ Myslím si, že to všetko posúdili odborníci, predpokladám, nie populisti a že to boli dobrí odborníci, ktorí zvážili všetky ďalšie problémy.

    Ďalej sa pýtam: Ako sa privatizácia bude dotýkať zamestnanosti a hospodárenia iných podnikov, ktoré sú svojimi výkonmi naviazané na Železničnú spoločnosť? Napr. Železnice Slovenskej republiky vlastne predávajú výkony vo forme dopravnej cesty. Ako tento štvorstranový materiál bral do úvahy aj takéto následné skutočnosti? Veď toto nie je ani úvod do slabej diplomovej práce.

    Ďalej sa pýtam: Blíži sa volebný rok 2006, ako sa bude nakladať so štátnymi finančnými aktívami? Veď toto nie sú príjmy štátneho rozpočtu. Veď by sme o tom museli my rozhodovať. Nerobme zo seba jednoduchých ľudí. Aspoň ja k nim nechcem patriť. Pýtam sa teda: Ak sa získa finančná hodnota 15 mld. alebo 20 mld. korún, zníži sa štátny dlh, pôjde to na reformy alebo sa to použije na predvolebné výdaje, o ktorých my zase nebudeme rozhodovať ako poslanci? Bude to zhruba 15 mld. až 20 mld. korún a následne niekto povie, že je to tak, je to dobre. Koniec koncov, pri ČSOB keď som k tomu vystupoval, 5 mld. bolo použitých na Železnice Slovenskej republiky. Inakšie, taký krásny detail. Keď si zoberie hospodárenie ŽSR za rok 2004, tam bol zisk aj z toho dôvodu, že sme mali okolo 3,8 mld. korún mimoriadnych výnosov a odpúšťali sme záväzky. To by nebolo z podnikateľskej činnosti. A pozrite sa na fyzické jednotky, ako tam klesajú vlakokilometre od roku 2002.

    Ďalej sa pýtam: Prečo chceme odpredať 100-percentný balík akcií, nechce mať štát v tak dôležitej činnosti, ako je nákladná doprava, minimálnu kontrolnú pôsobnosť? Pán minister, pred mesiacom vláda spracovávala jednu správu o majetkových účastiach štátu Fondu národného majetku, kde sme hovorili, že dividendy idú rásť, a kde sme hovorili, že toto je progresívne, a teraz zrazu ideme predať 100 %. Pýtam sa: Bez ohodnotenia podniku, bez toho, aby sme ohodnocovali aj také vplyvy, že je tam manažment, ktorý je schopný riadiť, bez toho, že by sme hovorili, že je tam licencia, bez ohodnocovania ďalších skutočností? No mám na to svoj vlastný osobný názor.

    V tomto štáte asi chýba zodpovedanie takýchto otázok a chystá sa ďalší tunel. Vlak je už rozbehnutý a zvalcuje aj logické pripomienky, ktoré môžeme mať, hlavná vec je, že sme to prerokovali v Národnej rade.

    Preto z tohto dôvodu ja s týmto materiálom nesúhlasím, podporujem názor pána Vážneho, že je potrebné vrátiť celý tento materiál ešte raz na prepracovanie štátu. Veď nemôžeme hovoriť o roku 2004, keď ho ešte nemáme uzatvorený. Ako toto vláda vlastne mohla predložiť? Koniec koncov, asi dôsledky budú také, že keď oddelíme osobnú prepravu, ktorá bola sčasti ziskom alebo plánovaným ziskom, mala byť sanovaná z neinvestičných dotácií, budeme rozhodovať o tom, že tieto neinvestičné dotácie, teda výdavky štátneho rozpočtu budú rásť. Ja sa pýtam: Akým spôsobom to bude? Nikoho to netrápi? Sú to zase miliardy. Ja viem, vážení páni kolegovia, že nehovorím možnože pre všetkých zaujímavo alebo že by som to mal skrátiť, ale ide tu fakt o veľký balík majetku, o veľký balík finančných prostriedkov. My sme ho nevytvárali, vytvárali ho ľudia tohto štátu, a preto sa, prosím vás, k tomu aj takýmto spôsobom stavajme. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda vlády sa hlási o slovo...

  • Ja som to nemyslel zle, keď som hovoril o skrátení, lebo som videl, že najväčší šum robia kolegovia zo Smeru, ale asi majú pravdu, keď vás podporujú.

    Chcem len povedať jednu vec. Tak ako to je nastavené, nie je to nastavené dobre z pohľadu toho, že aj kolegovia sa pýtali, čo tu robím, kde je pán minister Prokopovič. No ja tu som preto, lebo je to postavené tak múdro, že zvyškové ministerstvo privatizácie je na ministerstve hospodárstva a ja zo zákona som povinný predkladať koncepcie, ktoré nespracovávam. Ja by som vedel odpovedať na niektoré otázky, ale na niektoré nie, priznám sa, lebo však, keď sa ma budete pýtať na energetiku, tak si myslím, že budem vedieť hovoriť o všetkom. Tu by som mal asi problém. A preto možno by bolo dobré obrátiť sa na príslušného pána ministra s týmito otázkami, nakoľko sa necítim kompetentný odpovedať na veci, ktoré výsostne patria do problematiky ministerstva dopravy.

    Pokiaľ ide o niektoré veci týkajúce sa dividend a pod., tak môže sa uvažovať aj o tom, pretože ak bude Cargo podnikom, ktorý bude a je výnosným, nie je ešte nikde rozhodnuté politicky, ani vo vládnej koalícii, že to musí byť za každých okolností 100 %. A dokonca si myslím, že možno sa na to názory nebudú zhodovať. Treba o tom diskutovať. Nie je to vec, ktorá by bola už nejakým spôsobom rozhodnutá.

    Detaily, o ktorých ste hovorili a ktoré sa viažu na fungovanie, vzťahy, väzby, kompetencie, zdôvodnenie, oceňovanie, preceňovanie prosím adresovať pánovi ministrovi, nie preto, že by som pochyboval, azda že sú tie otázky bez odpovedí, ale preto, že by mal odpovedať ten, kto je za to zodpovedný a komu to patrí a kto sa v tom orientuje. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra sa hlásia s faktickými poznámkami pán poslanec Šulaj, Rusnák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Šulaj.

  • Vážený pán minister, vážim si to, že ste vystúpili v rozprave a že môžem povedať aj na to svoj vlastný názor, lebo väčšina vašich kolegov vystúpi na záver s úsmevom človeka, ktorý vie v podstate všetko. Takže súhlasím s tým, že nemôžete odpovedať na všetko, ale naozaj prerokúvame tu veľmi dôležitý bod programu a možnože málo kolegov si to uvedomilo.

    Tá skutočnosť prerokúvania 100 mld. aktív, ktoré v rámci Železníc ako konsolidovaného komplexu sú, je tu a my musíme rozhodovať správne. Aj preto z toho dôvodu navrhujem, aby sme prerokúvali tento bod následne v septembri, pretože je rozsahovo, majetkovo veľmi rozsiahly a potrebujeme prijať dobré rozhodnutia v Národnej rade.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja neviem, či pán minister Rusko musí vedieť odpovedať na všetky otázky, ale asi nemusí, veď on tu nie je preto, aby na všetko vedel odpovedať.

    Keď si všímate, ja málo vystupujem v pléne, lebo si myslím, že hospodársky výbor je odborný výbor a jednoducho nemali by sa tu viesť politické dišputy o veciach, ktoré sú odborné. Samozrejme, toto nie je takýto problém, je to problém trošku aj iný. Preto my v hospodárskom výbore vytvárame dostatočné predpoklady na to, aby na všetky otázky tohto typu, a vedeli by sme aj o energetike tu rýchle rozprávať, sa stretávame, kde chodí aj minister, keď ho o to požiadame, sme dostávali odpovede. Čiže keď, páni poslanci, chcete, i k týmto a ďalším otázkam, ktoré sú iste závažné, viem zorganizovať, a som na to pripravený, odborné stretnutie, kde by sme odborne o týchto veciach diskutovali.

    Podľa miery poznania, ktorú v súčasnosti mám, si myslím, že tento proces je dobre naštartovaný. Samozrejme, môžeme detailne hovoriť o percentách a iných veciach. Takže nevidím dôvod tento materiál vracať na prepracovanie. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fajnor, obávam sa, že teraz už vám neumožním vystúpiť, lebo o 16.45 hodine musím prerušiť rokovanie, bude poslanecké grémium, kde aj podpredsedovia musia byť. Predpokladám, že budete hovoriť trošku dlhšie ako 3 minúty.

  • Odpoveď z pléna.

  • Určite. Dobre. Ďakujem pekne.

    Takže prerušujem rokovanie a budeme pokračovať potom hlasovaním o 17.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 16.42 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.11 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovania. Prosím, aby ste sa upokojili.

    Ešte pred hlasovaním, pán poslanec Čaplovič, pán poslanec Lintner, hneď vám dám slovo, dobre, ale počkáme kým prídu poslanci, lebo vidím, že procedurálne návrhy máte.

    Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. V súvislosti s návrhom na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla dávam procedurálny návrh, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla, ktorým Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o návrhu na riešenie dofinancovania novostavby Slovenského národného divadla vzhľadom na personálne zmeny vo vláde Slovenskej republiky a žiada vládu Slovenskej republiky, aby do prerokovania tohto bodu na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky neurobila žiadne zásadné rozhodnutia vo vzťahu k dostavbe a budúcej prevádzke novostavby Slovenského národného divadla. Tento návrh uznesenia bol predložený každému poslancovi do lavice a prosím dať o ňom hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, môžem to trošku upraviť, aby sme hlasovali o tom, že tento bod programu presunieme na júnovú schôdzu. Takto je to jednoznačné a...

  • Mne ide o to, že tam požiadať vládu...

  • Pán predseda sa hlási s procedurálnym návrhom. Nech sa páči, pán predseda Národnej rady.

  • Pán poslanec Čaplovič, o tomto návrhu, tak ako ste ho vy formulovali, môžeme dať hlasovať až vtedy, ak otvoríme rokovanie o tomto bode programu, nie predtým, lebo o tom my sme nezačali rokovať, to znamená, nemôžeme prerušiť rokovanie. My musíme ten bod rokovania otvoriť a potom po jeho otvorení môžete navrhnúť tento návrh uznesenia, o ktorom môže Národná rada rozhodnúť. Takto odporúčam, keby sme postupovali.

  • V poriadku. Preto som teda navrhol, aby sme to modifikovali. Ale sťahujete to teraz až dovtedy, kým sa to neotvorí?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Lintner, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mám dva procedurálne návrhy, jeden návrh, aby sme v rámci tohto hlasovania zaradili aj hlasovanie o uznesení 1179, opakujem, s novým znením, je to voľba do výborov, teda odvolávanie poslancov z výborov a začlenenie poslancov do výborov, a zároveň navrhujem, aby sa hlasovanie o bode 78 (tlač 1101), tento návrh je v mene troch poslaneckých klubov, SMK, SDKÚ a ANO, návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., presunulo na júnovú schôdzu.

  • Pán poslanec, ak ešte môžem povedať niečo k tomu. Ten prvý bod musíte tiež navrhnúť v mene klubov zaradiť do programu. Takže...

  • V poriadku. Pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas alebo dám o tom hlasovať. Áno?

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Tak sme zradili do programu voľbu do výborov, odvolávanie poslancov z výborov a zaraďovanie poslancov do výborov, a návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., sme presunuli na rokovanie júnovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1004).

    Pán poslanec Brocka ako spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • O slovo sa prihlásil pán minister, ktorý týmto, samozrejme, otvára rozpravu.

  • Z hľadiska rokovania gestorského výboru ma informovali, že je problém s účinnosťou zákona a je tu návrh na posunutie účinnosti. Takže ospravedlňujem sa, ale kvôli tomuto je potrebné otvoriť rozpravu.

  • Nech sa páči, otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Blajsko. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, po zhode v gestorskom výbore na zmene účinnosti navrhovaného zákona predkladám tento pozmeňujúci návrh.

    Čl. VI znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2005 okrem § 87 ods. 1 písm. a), c) a d) a § 88, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.“

    Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia lehôt v legislatívnom procese, ako i legisvakancie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé návrhy, o ktorých potom budeme hlasovať.

  • Vážený pán podpredseda, budeme najprv hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré boli podané v rozprave, okrem pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú tiež procedurálnymi návrhmi, a to na vyňatie bodov zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, o tých budeme hlasovať neskôr.

    Budeme najprv hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Tóthovej vrátiť návrh zákona do výborov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Pani poslankyňa Tóthová žiada vrátiť návrh zákona na dopracovanie vláde.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 56, proti 48, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Ďalší procedurálny návrh navrhla pani poslankyňa Navrátilová. A navrhuje nehlasovať dnes o predloženom návrhu zákona.

  • No ale čo to znamená, nehlasovať dnes. Pani poslankyňa o tom nemôžem dať hlasovať, lebo nemáte tam návrh, kedy sa má o ňom hlasovať.

  • Takže ak prepáčite alebo aj nie, tak o tomto, bohužiaľ, nemôžem dať hlasovať. Ďakujem veľmi pekne za porozumenie.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

    Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť. A sú to nasledovné body: 1, 2, 4 až 31, 33 až 42, 44 až 48, 50, 52, 53, 54, 56, 59 až 79, 81 až 83, 85 až 87, ďalej, 89, 90, 93, 94, 96 až 99 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Páni kolegovia, keďže v rozprave viacerí poslanci navrhli vyňať na osobitné hlasovanie z tej skupiny...

  • Ruším toto hlasovanie.

    Pán spravodajca, ale keď už som dal hlasovať, prosím vás, aby ste dodržali aspoň základné zásady rokovacieho poriadku.

    Takže ešte raz. Tak potom znovu prečítajte, o čom hlasujeme, keď chcete, môžete dopredu povedať, prečo hlasujeme, ale potom už hlasujeme.

  • Tak pre kolegov, pán poslanec Hurban, aj pre vás opakujem, body 32, 43, 51, 57, 84, 88, 92, 95 a 100 boli vyňaté v rozprave na osobitné hlasovanie.

    Čiže budeme hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Tie body som predtým prečítal. Mám ich zopakovať?

  • Odpoveď z pléna.

  • Nie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tých bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 134, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme osobitne hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

    Najprv budeme hlasovať o bode 32.

    Pán poslanec Burian ma...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 32 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 86, proti 25, zdržalo sa 24.

  • Moment.

    Bod 32 sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať spolu o bodoch 43, 88 a 92, to sú návrhy, ktoré som ja navrhol vyňať na hlasovanie, s odporúčaním neprijať ich, pretože v rozprave som navrhol lepší návrh, na ktorom je zhoda všeobecná.

  • Ešte predtým sa hlási pani poslankyňa Martináková s procedurálnym návrhom ohľadne hlasovania.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja som sa chcela s ním prihlásiť ešte predtým, ako ste hovorili o tých vyňatých bodoch. Sťahujem ten svoj prvý pozmeňujúci návrh a s tým súvisí aj to, že som žiadala vyňať bod 57 na osobitné hlasovanie. Tak prosím, aby sa o ňom hlasovalo, lebo sa tam našiel kompromis. Ďakujem pekne.

  • V poriadku. Pani poslankyňa Tóthová ale žiadala bod 57 na samostatné hlasovanie. Budeme samostatne hlasovať aj o tomto bode.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Čiže hlasujeme spoločne o bodoch 43, 88 a 92 s odporúčaním neschváliť ich.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

    Pán poslanec, ale odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich, akurát že ste informovali, že bol podaný lepší pozmeňujúci návrh.

  • Nebudeme ešte o tom hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 4, proti 108, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz hlasujme o bode 51, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Ale pán poslanec Horváth ho navrhol vyňať na osobitné hlasovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 51.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 17, proti 36, zdržalo sa 80, nehlasoval 1.

    Bod 51 sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Už teraz sa s pánom ministrom zhodneme.

    Teraz budeme hlasovať o bode 57.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 1, proti 92, zdržalo sa 42 poslancov.

    Konštatujem, že bod 57 sme neschválili.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 84.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 1, proti 94, zdržalo sa 38 poslancov.

    Bod 84 sme neschválili.

  • Teraz hlasujeme o bode 95. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 95.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 25, proti 64, hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

    Konštatujem, že ani bod 95 sme neschválili.

  • Teraz hlasujeme o bode 100 zo spoločnej správy, to je o účinnosti zákona. Gestorský výbor ho odporúča schváliť, ale v rozprave bol podaný lepší návrh.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bode 100.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, proti 116, hlasovania sa zdržalo 18.

    Bod 100 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Teraz budeme spoločne hlasovať o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. A sú to body 3, 49, 55, 58, 80, 91, 101 a 102.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 2, proti 84, zdržalo sa 48 poslancov.

    Tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán spravodajca, pozmeňujúce návrhy.

  • Pán podpredseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy.

    Teraz budeme hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prvé návrhy som predniesol ja.

    Ten prvý pozmeňujúci návrh, o účinnosti zákona, sťahujem, pretože pán poslanec Blajsko predniesol k účinnosti zákona návrh, ktorý viac vyhovuje.

  • Takže okrem prvého návrhu hlasujeme o návrhu...

  • Čiže budeme hlasovať o druhom mojom pozmeňujúcom návrhu. Je to jeden komplexný návrh jedným hlasovaním o spôsobe financovania...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 107, proti 4, hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Tento návrh pána poslanca Brocku sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Burian. Máte ich pred sebou.

    Budeme hlasovať najprv o návrhu pod bodom 1.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za návrh 134, proti 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Buriana sme schválili.

  • Ďalšie jeho pozmeňujúce návrhy 2 až 5 spolu súvisia a budeme hlasovať o nich spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch 2 až 5 pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 40, proti 14, zdržalo sa 74 poslancov, nehlasovali 4.

    Tieto návrhy pána poslanca sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesla v rozprave pani poslankyňa Angyalová. Sú to návrhy síce očíslované ako 1 až 7, ale je ich šesť, lebo návrh pod číslom 4 nepredložila. Môžeme hlasovať o nich spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Pani poslankyňa súhlasí s tým, aby sme o nich hlasovali spoločne. Hlasujeme o všetkých návrhoch pani poslankyne Angyalovej spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo všetkých 136 poslancov.

    Návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • S pozmeňujúcimi návrhmi vystúpila i pani poslankyňa Martináková, ale, bohužiaľ, o jej pozmeňujúcich návrhoch nemôžeme...

  • Reakcia z pléna.

  • Ste to stiahli. Pardon. Áno. Viem.

    Pán podpredseda, predsa len jeden bod sme zo spoločnej správy neodhlasovali, a to teraz práve návrh pani poslankyne Tóthovej. Ona takisto navrhla v rozprave vyňať na osobitné hlasovanie bod 57, o ktorom bol...

  • Pán poslanec, hlasovali sme o tom, ja to mám zaznačené, je to v poriadku, je to aj v stenozázname. Takže buďte kľudný, prísne ste sledovaný.

  • Tak som veľmi chcel, aby to prešlo.

  • Smiech v sále.

  • Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložila pani poslankyňa Černá.

    Najprv budeme hlasovať o prvých piatich, ktoré spolu súvisia, budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch pani poslankyne Černej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 134.

    Tieto návrhy pani poslankyne Černej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o ďalších dvoch jej pozmeňujúcich návrhoch, k § 44 a k § 72, spoločne.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 134, hlasovania sa zdržal 1.

    Aj tieto návrhy pani poslankyne Černej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Posledný návrh, ktorý predniesla, je pod názvom: návrh poslankyne Evy Rusnákovej. Ešte...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za návrh 134 poslancov.

    Tento návrh pani poslankyne Rusnákovej sme schválili.

  • Posledný návrh z rozpravy predniesol pán poslanec Blajsko. Je o účinnosti návrhu zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 118, proti 1, hlasovania sa zdržalo 16.

    Tento návrh pána poslanca sme schválili.

  • Pán podpredseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave alebo boli v spoločnej správe. Môžeme dať hlasovať o postúpení návrhu...

  • Nie, pán poslanec, návrh uznesenia.

  • Pani poslankyňa, ako sa vám to podarilo, že máte zapnutý mikrofón? To mi prezraďte.

  • Nezabudol som, pani kolegyňa, teraz som nezabudol.

  • Najprv budeme hlasovať o návrhu zákona, až potom môžeme hlasovať o návrhu uznesenia. Čo keby náhodou zákon neprešiel?

  • Takže budeme hlasovať o tom, že postúpime návrh zákona do tretieho čítania. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec, spravodajca, má odporúčanie výboru...

  • Odporúčanie gestorského výboru je schváliť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 100, proti 6, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči, uveďte záverečné hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.

  • So schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 98, proti 5, zdržalo sa 30 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh zákona aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi sme schválili.

    Vážené panie poslankyne, ešte budeme hlasovať o návrhu uznesenia.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1004) žiada vládu Slovenskej republiky zriadiť Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre deti a mládež.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 69, proti 6, zdržalo sa 56 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým, ako by sme pristúpili k ďalším hlasovaniam, pán poslanec Paška má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Žiadam v mene troch poslaneckých klubov, Smeru, KDH a KSS, o zaradenie nového bodu programu, ktorým je návrh na zmenu v zložení stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Ďakujem.

  • Pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas. Nie. Budeme hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 103, proti 4, zdržalo sa 24 poslancov.

    Návrh do programu schôdze sme zaradili.

    Ešte som videl ďalší procedurálny návrh. Pán poslanec Lintner? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím sa vrátiť k svojmu návrhu, ktorý som predtým prednášal, lebo chcem byť korektný k Národnej rade. Ja som navrhoval, aby sa bod 78, návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. (tlač 1101), presunul na júnovú schôdzu. Robil som to v dobrej viere vyriešiť situáciu, ktorá vznikla pri rozprave. Ale dostal som upozornenie, že zákon, ktorý rieši túto situáciu, hovorí, že ak sa Národná rada k tomu nevyjadrí do 30 dní, tak sa to berie, akože Národná rada s tým vyjadrila súhlas. Nechcem zavádzať Národnú radu, lebo si myslím, že ten predložený návrh je komplikovaný, preto sa treba s touto situáciou vysporiadať. Sťahujem pôvodný návrh späť.

  • Pán poslanec, sťahovať to môžete, ale Národná rada už, samozrejme, vyjadrila súhlas. To znamená, že je jediná možnosť, pán poslanec, v mene troch klubov navrhnite zaradiť znovu tento bod na toto rokovanie 42. schôdze.

    Pán poslanec Lintner, nech sa páči, procedurálny návrh znovu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov, SDKÚ, SMK a ANO, navrhujem do programu tejto schôdze zaradiť bod, ktorým je návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., za účasti ministra Prokopoviča.

  • Pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas. Nie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za 94, proti 13, zdržalo sa 17 poslancov.

    Konštatujem, že znovu sme zaradili pred chvíľočkou vyradený bod programu do rokovania Národnej rady.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Tóth, omyl, predpokladám. Áno.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu, a to o

    návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďou ministra školstva Slovenskej republiky Martina Fronca na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a vyslovuje dôveru ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi.

    Budeme teda hlasovať. Nech sa páči, prezentujeme sa a budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124, za 59, proti 56, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila to, že súhlasí s odpoveďou ministra školstva Martina Fronca na interpeláciu poslankyne Kataríny Tóthovej a že vyslovuje dôveru ministrovi školstva Martinovi Froncovi..

    Budeme hlasovať ešte o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. apríla 2005 (tlač 1150).

    Dávam hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 86, proti 3, zdržalo sa 39 poslancov.

    Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili, takže tieto odpovede berieme na vedomie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nakoľko sme znovu zaradili do programu schôdze

    návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. (tlač 1101).

    Znovu teda žiadam pána ministra Ruska, aby sa ujal ani nie slova, ale miesta určeného pre navrhovateľov, a pána spravodajcu Přidala, aby si sadol na miesto spravodajcu.

    Do tej doby, kým príde pán minister, pán poslanec Fico, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda, domnievam sa, že pred chvíľkou sme absolvovali veľmi dôležité hlasovanie, ktoré sa týkalo dôvery ministrovi školstva. Ja by som chcel poznať názor vedenia Národnej rady Slovenskej republiky, ako sa chce vysporiadať s tým, že minister školstva Slovenskej republiky nemá dôveru Národnej rady Slovenskej republiky a že mu jednoducho neprešli najvýznamnejšie zákony. Podľa nás by mal odstúpiť sám a nemal by robiť hanbu Slovenskej republike. A preto prosíme alebo žiadame pána ministra, aby to urobil, a vás, pán podpredseda, ako aj predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste zaujali postoj k tomu, čo sa bude teraz diať, keď nemá minister 76 hlasov. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, bude sa diať to, že budeme pokračovať v rokovaní, tak ako sme si to odsúhlasili. Ak máte pochybnosti o postupe, samozrejme, sú na to vytvorené inštitúcie. Ja si myslím, že priamo na odvolanie pána ministra je tu iná možnosť, ktorá už bola použitá nedávno.

    Žiadam pána ministra Ruska, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru, alebo žiadam vás o súhlas, aby sme mohli pokračovať s ďalšími bodmi programu. Je všeobecný súhlas? Nie je?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

    Ešte predtým pán poslanec Cuper, procedurálny návrh, ale procedurálny.

  • Áno, pán predsedajúci, ja som procedurálny návrh vlastne už povedal skôr pri vystúpení pána Mikloška, keď som povedal, že pán minister Fronc ak nedostane dôveru v tomto parlamente...

  • Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh.

  • ... má len jednu šancu, odcestovať k pánovi prezidentovi a vzdať sa funkcie. Ďakujem.

  • Vyhlasujem 10-minútovú prestávku do 18.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 17.50 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Nakoľko tu pán minister Rusko ešte nie je, a dokonca je v Trnave, takže nedá sa očakávať, že sa vráti, znovu navrhujem, aby sme začali rokovať o správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky. Pán generálny prokurátor už tu sedí tri dni. Pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas.

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k rokovaniu o

    správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1099).

    Prosím teraz generálneho prokurátora Slovenskej republiky Dobroslava Trnku, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za trpezlivosť, že ste sa mohli dočkať správy, ktorá relatívne by mala byť stručná, o činnosti prokuratúry za rok 2004.

    Správa o činnosti je vypracovaná na základe podkladov spracovaných jednotlivými okresnými prokuratúrami, krajskými prokuratúrami, vojenskými obvodnými prokuratúrami, Vyššou vojenskou prokuratúrou, ako aj na základe zistených poznatkov a analýz vykonaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Prvýkrát je súčasťou tejto správy aj správa o činnosti Úrad špeciálnej prokuratúry. Správa hodnotí činnosť prokurátorov na všetkých stupňov organizácie prokuratúry vrátane ich súčinnosti, spolupráce a spoločenských prístupov k riešeniu závažných trestnoprávnych zistení s ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä orgánmi Policajného zboru. Správa predstavuje informáciu o poznatkoch prokuratúry, o stave zákonnosti v Slovenskej republike tak, ako sú dostupné prostriedkami prokurátorského dozoru podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Poznatky prokurátorov vyplývajú predovšetkým z pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní a z výkonu dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená. Správa je koncipovaná tak, že na konci každej kapitoly sú uvedené údaje vojenskej súčasti prokuratúry, pričom na konci tohto zhodnotenia sú osobitne uvedené údaje Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sú uverejnené prvýkrát. Celkový obraz o činnosti prokuratúry je zrejmý po zrátaní všetkých troch údajov. Hodnotenie činnosti prokuratúry za rok 2004 vyúsťuje do návrhu opatrení na zlepšenie činnosti prokuratúry v roku 2005.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rok 2004 bol poznamenaný reformnou zmenou, pričom týmto nechcem poukazovať na svoju osobu, ale na významné organizačné zmeny útvarov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Bola vytvorená Sekcia vnútornej správy, ktorá v plnom rozsahu zabezpečuje výkon neprokurátorských činností, a bol významne posilnený jej ekonomický odbor, ktorý za desať mesiacov svojej činnosti vykonal postupne kontroly všetkých podriadených prokuratúr a dal do súladu so zákonom všetky finančné toky, pričom na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky boli vykonané dve rozsiahle previerky, resp. kontroly zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky a Najvyššieho kontrolného úradu. Môžem konštatovať, že závery týchto kontrol dopadli na prokuratúre pozitívne, pričom však, samozrejme, nemôžem hovoriť, že neboli zistené pochybenia v našej činnosti. Bol vytvorený nový prieskumný a kontrolný odbor, ktorého hlavnou náplňou je jednak realizácia sťažností pre porušenie zákona smerom k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a jednak kontrolná činnosť dovnútra rezortu. Postupne sa realizujú na okresných prokuratúrach hĺbkové kontroly zamerané na činnosť prokurátorov na trestnom a netrestnom úseku a zo zistených pochybení je vyvodzovaná osobná zodpovednosť jednotlivých prokurátorov v rámci disciplinárneho konania. Boli vytvorené základné podmienky pre praktickú činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, Justičnej akadémie a národného člena v Eurojuste. Zástupcovia prokuratúry sa angažovali pri dokončení návrhu nového Trestného zákona a návrhu nového Trestného poriadku.

    Aj v roku 2004 pokračoval nárast nápadu vecí na prokuratúre vo všetkých agendách. Tomuto už viacročnému nárastu však nezodpovedajú personálne a finančné opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť plynulý výkon pôsobnosti prokuratúry na všetkých jej stupňoch. Už v dôsledku doteraz vykonaných zmien v oblasti trestného konania a absencie adekvátnych opatrení zo strany štátu sú prokurátori a administratívni pracovníci zaradení na základných stupňoch enormne zaťažení. Určité riešenia boli v roku 2004 prijaté iba vo vzťahu k Úradu špeciálneho prokurátora. Ak súvislosti s aplikáciou nového Trestného zákona a najmä nového Trestného poriadku, ktoré ste prijali na tejto schôdzi, nebudú vypočuté naše žiadosti o reálne navýšenie tabuľkových miezd, nebude nové zákony možné plynulo aplikovať. Na základné zmeny je nevyhnutné prokurátorov, ale aj policajtov a sudcov riadne pripraviť, preto som dosť sklamaný z vášho rozhodnutia pri obidvoch schválených normách určiť ich účinnosť od 1. 1. 2006, nakoľko v tak krátkej legisvakančnej lehote je prakticky nemožné, aby sa orgány činné v trestnom konaní kvalitne pripravili na realizáciu týchto noriem. Ak na prokuratúrach prvého stupňa vládne enormná zaťaženosť, potom na zaťaženosť vyšetrovateľov polície v obidvoch formách vyšetrovania nemôžem nájsť adekvátny prívlastok. Prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, kde rozhodujúcim činiteľom pre kvalitu a rýchlosť prípravného konania je vyšetrovateľ. Na všetkých útvaroch vyšetrovania nie je dostatočný počet vyšetrovateľov a mnohí z tých, čo vo vyšetrovaní pôsobia, nemajú takmer žiadnu prax. Následkom je hromadenie rozpracovaných vecí, prieťahy v konaní, procesné pochybenia a neúčelné konania. Efektívnosť trestného konania nezáleží iba od jednej dobrej legislatívnej úpravy, ale jej rozhodujúcim faktorom je adekvátny počet odborne a technicky pripravených orgánov činných v trestnom konaní tak, aby mohli byť skutočne činnými orgánmi v trestnom konaní, a nie útrpnými orgánmi činnými v trestnom konaní. Ak sa pozriete na základné štatistické údaje, je jasné, že skladba spáchaných trestných činov sa v roku 2004 zásadným spôsobom nezmenila. Rozhodujúci podiel na trestnej činnosti majú aj naďalej trestné činy proti majetku, nasledujú trestné činy hrubo narúšajúce občianske spolužitie, trestné činy proti rodine a mládeži, kde sme zaznamenali najvýraznejšiu zmenu, a trestné činy proti životu a zdraviu a trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti. Za veľmi negatívny jav treba považovať tú skutočnosť, že v porovnaní s rokom 2003 vzrástol počet väzobne stíhaných osôb o 1 218, t. j. o 21,4 %.

    Chcel by som upriamiť vašu pozornosť aj na tú časť správy, ktorá hodnotí netrestnú oblasť činnosti prokuratúry, pričom je evidentné, že čoraz viac fyzických, ale aj právnických osôb sa domáha ochrany zo strany prokuratúry, čo signalizuje, že rozhodnutia jednak súdov, ale aj iných inštitúcií, obcí, samosprávnych orgánov a tak ďalej trpia právnymi vadami, ktoré musí v konečnom dôsledku konvalidovať až Najvyšší súd pri rozhodovaní o mimoriadnych dovolaniach generálneho prokurátora. Potešujúcim faktom v minulom roku bola činnosť registra trestov, ktorý spracoval a zaevidoval 1 220 218 dokladov, čo v porovnaní s rokom 2003 bolo zvýšenie o 432 000. Toto výrazné zvýšenie počtu bolo spôsobené najmä požiadavkami zákonov o štátnej a verejnej službe, pričom register trestov vykonával svoju činnosť v prijateľných materiálnych podmienkach a zrejme sa v budúcnosti nevyhneme jednak novelizácii zákona o registri trestov a jednak noriem na základe, ktorých sú registre trestov vyžadované.

    Dovoľte mi, aby som sa dotkol troška témy, ktorá nie je v správe o činnosti prokuratúry, nakoľko správu sme spracovávali až potom, čo bola kompletne odovzdaná do Národnej rady Slovenskej republiky. A je to zhodnotenie zistení prieťahov v súdnom konaní na základe opatrení zo správy o činnosti prokuratúry za rok 1999. Robím to, samozrejme, veľmi nerád, lebo hodnotím inštitúciu, za ktorú nie som zodpovedný, ale, bohužiaľ, sú to veci, ktoré by nemali trápiť len prokuratúru, ale aj celú verejnosť. A vás ako predstaviteľov celej verejnosti, ktorí ste vyšli z legitímnych volieb, by to malo trápiť tiež. K 15. marcu 2005 boli súdy Slovenskej republiky nečinné celkom v 1 601 veciach, z toho boli nečinné v 1 192 veciach prvostupňové súdy a v 409 veciach súdy odvolacie. Z tohto množstvo v 795 veciach súdy vôbec nekonali v obžalobách, pričom od prijatia obžaloby súdom vo všetkých týchto veciach uplynulo viac ako šesť mesiacov. Samozrejme, nie sú zaujímavé tie prípady, kde tá lehota je tesne nad šesť mesiacov, ale môžem vás ubezpečiť, že na súdoch sa nachádzajú také veci, kde sa nekoná päť až deväť rokov. Príčiny takéhoto stavu možno hľadať v dvoch bodoch, pričom prvý bod je objektívny stav, kde sudca nemôže vytýčiť pojednávanie, nakoľko svedkovia sa odmietajú zúčastniť pojednávania a nie sú využívané mechanizmy, ktoré by ich prinútili súdov sa zúčastňovať. V druhom bode je to neúmerná zaťaženosť prvostupňových súdov v jednotlivých veciach. Týka sa to takisto trestnej agendy, ako aj netrestnej agendy. A v konečnom dôsledku prichádza k tomu, že zložitejšie trestné veci sú odkladané takzvane do šuflíka, resp. sa posúvajú lehoty a radšej sa rozhoduje o jednoduchých veciach, ktoré vlastne takým čiarkovým systémom dokladujú činnosť sudcov. Samozrejme, toto nie je na všetkých súdoch a toto nie je u všetkých sudcov. Číselne najhoršie sú na tom okresné súdy v Trenčíne, ktoré prevzali agendu v rámci optimalizácie práva po Novom Meste nad Váhom, ďalej je to Okresný súd Prešov, ďalej je to Okresný súd v Martine, Okresný súd v Žiline, no a, samozrejme, Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou, ktorý tiež prešiel pod okres Trenčín, kde sa nám vytvoril 300-tisícový konglomerát s jedným okresným súdom, naopak, zostali zachované konglomeráty s počtom obyvateľov 12 000 až 17 000, ktoré takisto majú okresný súd.

    Nie som presvedčený o tom, že optimalizácia, ktorá bola prijatá od 1. 1. 2005, prinesie v najbližšej dobe adekvátne pozitívny posun smerom dopredu a že tieto tzv. reštančné veci sa dožijú v najbližšom období svojho riešenia. Nespomínam to len tak čírou náhodou, ale chcel by som poukázať na rozhodnutia štrasburského súdu z nedávnej minulosti, spred dvoch týždňov, kde Slovenská republika bola v jeden deň „neúspešná“, kde poškodeným sťažujúcim sa na prieťahy v konaní bolo priznané odškodné vo výške 800 000 Sk, samozrejme, v eurách. Ak to takýmto spôsobom pôjde ďalej, môžeme si byť istí, že v najbližšej budúcnosti si bude musieť pán minister financií vytvoriť osobitnú kapitolu, ktorá bude mať zrejme názov pokuty a náhrady škôd.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, na záver by som chcel uviesť opatrenia na zlepšenie činnosti prokuratúry, ktoré by sme chceli splniť v tomto a najmä v budúcom roku.

    Po prijatí a vstupe do účinnosti nových trestných kódexov musíme zabezpečiť odbornú pripravenosť všetkých prokurátorov na praktické zvládnutie trestného konania v nových podmienkach. To znamená, že máme učebný proces, na ktorý chceme využívať naše účelové zariadenia, kde by mali prejsť preškolení všetci prokurátori a právni čakatelia. V súčinnosti s Prezídiom Policajného zboru, nakoľko od ich práce sme najviac závislí, sa musíme podieľať na odbornej príprave aj týchto vyšetrovateľov a policajných orgánov, a to napriek tomu, že za nich nenesieme zodpovednosť.

    V súvislosti s prijatím nových trestných kódexov a neustálym nárastom agendy je potrebné, aby som požiadal vládu Slovenskej republiky o navýšenie tabuľkových miezd na každej prokuratúre v rozmedzí od dvoch až po troch prokurátorov, nakoľko musíte uznať jednu vec, prijatím nového Trestného poriadku prakticky celá zodpovednosť za trestný proces počnúc dokazovaním, realizáciou odklonov a počnúc dokazovaním na súde zostala ležať na pleciach prokurátora. Mali by ste sa alebo mali by sme sa spoločne zamyslieť, či za tejto situácie bude musieť ďalej pokračovať v neustálych debatách o tom, či prokuratúra má patriť pod ministerstvo spravodlivosti alebo nie.

    Ďalším bodom a ďalšou úlohou je pokračovať v personálnom a materiálnom dobudovaní Úradu špeciálnej prokuratúry a zabezpečiť jeho presťahovanie do Pezinka, čo sa momentálne deje. Samozrejme, názory na Úrad špeciálnej prokuratúry a Úrad špeciálneho súdu sú vo verejnosti, aj v laickej, aj v odbornej, rôzne. Ja sa ťažko môžem vyjadrovať k činnosti Špeciálneho súdu, ktorý vlastne doposiaľ žiadnu činnosť nevykonáva. Viem, aká je situácia na Úrade špeciálnej prokuratúry. Avšak musím skonštatovať, že sa skončilo obdobie personálneho náboru a budú naozaj pokračovať len výberové konania, a to len voči takým prokurátorom, ktorí naozaj budú mať absolútne schopnosti, aby mohli na tomto úrade pracovať. Jednoducho musíme pripraviť aj novelu zákona o prokuratúre, nakoľko v rámci sociálnej oblasti prešlo toľko zmien za 4 roky, že je veľmi nevyhnutné sa zaoberať týmito obidvomi normami. Bohužiaľ, ja pokiaľ nemám záruku v tom, že poslaneckými návrhmi sa pri prerokovávaní týchto zákonov nezmení ich podstata, tak s takýmto návrhom do parlamentu neprídem. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pá podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004, ktorú máte ako tlač 1099, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1106 z 19. apríla 2005 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorsky výbor.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 5. mája 2005 č. 795 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 3. mája 2005 č. 319 odporučili Národnej rade správu schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením z 3. mája 2005 č. 287 odporučil správu vziať na vedomie a požiadať vládu Slovenskej republiky zvýšiť počty systemizovaných miest prokurátorov o 3 a štátnych zamestnancov prokuratúry o 2 na každej prokuratúre Slovenskej republiky v systemizácii na rok 2006.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie z dôvodu, že výbor nebol uznášaniaschopný.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 19. mája 2005 pod č. 806.

    Skončila som, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Husár, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, dokonca tri, vážení kolegovia, vážený pán generálny prokurátor, chcel som k tejto správe povedať toho veľa, ale, bohužiaľ, nie je komu a podstatnú časť z toho, k čomu speje moje vystúpenie, povedal pán generálny prokurátor pravdepodobne lepšie, ako by som to dokázal ja. Napriek tomu si dovolím tlmočiť, že ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor pri prerokovaní tejto správy vyslovil pánovi generálnemu prokurátorovi uznanie za prácu prokurátora, a teraz nehovorím o generálnom prokurátorovi, ale o prokuratúre ako celku. Odviedla predovšetkým za veľmi relatívne krátke obdobie hladké zvládnutie problémov, ktoré súvisia s tzv. optimalizáciou súdnictva na Slovensku a mnohými a mnohými ďalšími vecami, ktoré pán generálny prokurátor spomínal. Dovolím si poznamenať, že pravdepodobne, keby tu možnosť mali mnohí občania Slovenskej republiky, toto uznanie a aj poďakovanie by tlmočili aj oni.

    Z dôvodov, ktoré uviedol pán generálny prokurátor, ktoré považujem za výsostne objektívne a predovšetkým z dôvodov, že už niekoľko rokov veľmi systematicky je Generálna prokuratúra v svojich oprávnených nárokoch naozaj odtláčaná do pozadia, niet, vážené kolegyne a kolegovia, inej cesty, ako požiadať o pomoc a podporu plénum Národnej rady. A myslím si, že každý poslanec, ktorý si prečítal správu, túto podporu dlho zvažovať nebude.

    Dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zohľadniť pri príprave štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2006 pre kapitolu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zvýšenie počtu systemizovaných miest prokurátorov a štátnych zamestnancov prokuratúry o 10 % a tomu zodpovedajúce mzdové prostriedky.“

    Odôvodnenie, myslím, vážené kolegyne, kolegovia, robiť netreba, pretože všetci ste boli pri prerokovaní prijatých nových trestných kódexov a všetci ste si určite pozorne vypočuli správu pána generálneho prokurátora. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa pripojiť k predrečníkovi a podporiť návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Husár.

    Dnes z predmetnej správy, ktorú prerokúva Národná rada, prišli najzávažnejšie informácie asi tie, že v roku 2000 napadlo na prokuratúry v Slovenskej republike vyše 90 000 vecí, v roku 2004 napadlo na prokuratúry v Slovenskej republike 139 384 vecí. Ide teda o nárast nápadu za posledných 5 rokov, nárast oproti roku 2000 o 54 %. Z toho vyplýva zaťaženie ľudí, otázka celkového personálneho obsadenia. Myslím si, že aj vzhľadom na to, že už 15 rokov nedošlo na prokuratúre k navýšeniu funkčných miest prokurátorov na okresných a krajských prokuratúrach, je potrebné reagovať na rast kriminality, ktorý na Slovensku je, a stále kriminalita sa zvyšuje, a ďalej je potrebné určite reagovať aj na novoprijaté trestné kódexy, ktoré Národná rada tento a minulý týždeň prijala. Ja tiež preto prosím o podporu tohto uznesenia. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, myslím, že by sme sa mohli pomaly oslovovať už aj po mene. A chcel by som poprosiť pán Cupera, keby sa presunul do radu opozície, aby bolo rovnovážne zastúpenie koalície a opozície, pretože sú tu niekoľkí...

  • Reakcie z pléna.

  • Mýliš ma. Chcel som totižto poprosiť vážených zostávajúcich niekoľko členov koalície, keby tlmočili pozdrav tuto hlavne členom tých dvoch neprítomných radov, význam pojmu optimalizácia, ktorý sme tu niekedy schválili. Som rád, že pán generálny prokurátor tento problém načal, otvoril a potvrdil, pretože to, čo sa tu volalo vznešene optimalizácia, je výsmech práce stoviek, možno tisícke sudcov, ktorí dnes sedia na zrušených súdoch, konkrétne na súde v Malackách, kde predseda, skutočne chudák nevie, čo je, pretože občania k nemu chodia, súd funguje ako detašované pracovisko a budúce archívne pracovisko. Ale, viete, niekomu v Rohožníku vysvetľovať, že súd, ktorý stojí v novej modernizovanej budove za niekoľko desiatok miliónov v Malackách, už nie je súdom v Malackách, ale súdom v Bratislave IV, ale koná sa súd potom v budove v Malackách, ale nie na Okresnom súde v Malackách, ale na štvorke. Myslím si, že Záhorčania to zvládnu. Ale myslia si svoje o nás, predovšetkým o nás, lebo my sme boli tí finalisti, ktorí dobehli do cieľa beh, ktorý odštartoval pán minister. No, viete, ono je to ťažké vysvetľovať, vy máte mítingy také, by som povedal, jednofarebné. Ja chodím na také viacfarebné mítingy a tam sa to veľmi ťažko vysvetľuje „nie my, to oni“. V roku 1999 sme tiež kričali to „nie my, to oni“ alebo bolo počuť „to nie my, to oni“. A dnes je to fifti-fifti. Pokiaľ ide o obžalovaných, ešte vedieme my, bývalí, na body, ale myslím si, že sa to o chvíľu dorovná.

    Plne podporujem návrh uznesenia, ktorý tu odznel a ktorý sa objavil aj v správe, pokiaľ ide o zvýšenie počtu prokurátorov. Ja priznávam istý taký vnútorný vzťah k prokuratúre, pretože som bol štipendistom Generálnej prokuratúry, pôsobil som krátko v orgánoch vojenskej prokuratúry. Takže nie je div, že človek ich veľmi pozorne počúva a sleduje aj ich potreby. Predo mnou povedali predrečníci, že niekoľko rokov sa nezvýšili stavy, počty, a pritom sa prokuratúra dnes pre mnohých ľudí stáva spoločne s Kanceláriou prezidenta a s Kanceláriou ombudsmana takým posledným útočišťom, kde hľadajú nápravu pred spôsobmi a správaním sa mocenských štruktúr, ktoré v tomto štáte vládnu.

    Pri prerokovaní správy o Slovenskej informačnej službe sme narazili na jeden vážny problém. Niekoľko stoviek príslušníkov SIS snorí, pátra a zisťuje, píše, odovzdáva správy. A mám taký pocit, že nielenže ich hádžu do koša, ale sa z nich aj smejú funkcionári, rezorty, ktoré dokonca sú zo zákona povinné s nimi kooperovať na podnety z oblasti verejného obstarávania. U nás sa tomu hovorilo medzi študentmi, že dávajú cesnakový salám, myslím, to sa asi pamätáš. No je skutočne neuveriteľné, aby jeden štátny orgán upozornil druhý, že tam sa pácha trestná činnosť alebo sú podmienky na páchanie trestnej činnosti, alebo sa ignoruje zákon, postupuje sa extra legem a ministerstvo sa usmieva a hovorí o tom, že zákon nebol porušený. Akurát desiatky a stovky miliónov sa valia do rozličných stavieb z pomedzia alebo z pohraničia, ako chcete, konkrétne z Kysúc, kde sa vybudovalo niekoľko mohutných, impozantných stavieb nie socializmu, ale raného kapitalizmu alebo raného slovakizmu v čase, keď sa obidva štáty usilovali o vstup do Európskej únie. A to, samozrejme, išlo smerom až po Čunovo, či čo to tu je dolu v týchto končinách, ktoré stále ešte celkom dobre nepoznám. Keď sme vybudovali tieto opevnenia, tak sme vstúpili do Európskej únie. A čuduj sa svete, nevieme teraz, čo s tým robiť. Je nám to málo, tak ideme budovať nové opevnenia takmer za 2 mld. korún na ukrajinskú hranicu, nie som odborník na túto problematiku, ale pri Juščenkovom tempe Ukrajina bude stáť na prahu Európskej únie a v NATO behom niekoľkých rokov, už pre nič iného, len kvôli veľkému susedovi a kvôli veľkému trhu. Ale to je vcelku logické. Čo sa potom stane s tými 2 mld., tými vybudovanými opevneniami, pozorovateľňami, ubytovňami, bytmi a tankami, a neviem, čo všetko sa tam má nakupovať za tie 2 mld., to je záhadou. A nikto vám na to nechce odpovedať. Ale v rámci verejného obstarávania tento rezort napriek upozorneniam zo SIS, z prokuratúry, z Úradu verejného obstarávania zadá priamym zadaním objednávku na 320 mil. Úrad ju zruší a opakovane ju s tou istou firmou, za tých istých podmienok obnovia. No tak, dámy a páni, v akom štáte to žijeme? Ja skutočne chcem oceniť prácu orgánov predovšetkým vojenskej prokuratúry, keď sme narazili na problém nelegálneho odposluchu, ako razantne do toho vstúpili aj za cenu osobných, by som povedal, príkorí, zosmiešňovania či už zo strany médií alebo zo strany niektorých štruktúr, ktoré sú povinné zo zákona, a to dvakrát zdôrazňujem, s nimi spolupracovať.

    Ešte jedna taká poznámka, napr. otázka poslaneckých prieskumov. Viete, mne je už trápne a smiešne zúčastňovať sa poslaneckých prieskumov, na ktorých prijmeme záver a odpoveďou nám je stanovisko hovorkyne, ktorá povie, že to nie je tak, ako tam nejakí poslanci čosi zistili, že to je úplne ináč.

    Ak nezačne Národná rada využívať svoje páky v podobe Generálnej prokuratúry, v podobe NKÚ, v podobe ďalších inštitúcií, ktoré tu majú oprávnenie konať, tak radšej na to zabudnime a seďme tu alebo sa začnime venovať voľbám. V tejto súvislosti skutočne si zasluhuje obdiv nemecký kancelár, ktorý po tvrdej porážke a po takej situácii, ako sa vyvinula v Nemeckej spolkovej republike avizuje predčasné voľby. Toto a toto v tých správach signalizuje skutočne potrebu asi predčasných volieb, lebo ináč to asi nebude možné.

    Je v príprave zákon o Slovenskej informačnej službe a môžem vopred sľúbiť, že budeme robiť všetko preto, aby sme dostali zákonnú povinnosť, aby sa orgány, ktoré získajú podnet zo Slovenskej informačnej služby, tým podnetom zaoberali a vyvodili z neho príslušné závery či už v podobe trestného oznámenia alebo v podobe nejakej sebareflexie, ako je napr. tu neznámy pojem odstúpenie ministra, ktorého úradníci spôsobia kiks. V Indii padne vlak a minister odstúpi. Tu skrachuje reforma a minister sa usmieva „no a čo“. Nerozumiem tomu, priznám sa.

    Hovorilo sa tomu všeobecný dozor. Chcel by som apelovať na pána generálneho prokurátora, neviem, či už nie som pojmom niekde v inom čase, aby sa tento pojem vžil, aby ste sa opäť vy stali pánmi situácie. Niekedy v sedemdesiatych rokoch som ako učiteľ z Vysokej školy ZNB bývalej prišiel z nejakých dôvodov na Obvodné oddelenie Verejnej bezpečnosti v Turčianskych Tepliciach. Našiel som tam asi 21 príslušníkov v úplnom strese, v hrôze, v panike a stála služba ma varovala, aby som radšej niekde zmizol, lebo že je tam prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine. Je, samozrejme, vecou aj osobného postoja k prístupu prokurátorov k tejto svojej práci, pretože dostal som niekoľko ako advokát pozoruhodných uznesení orgánov prokuratúry, už sme s pánom generálnym prokurátorom na tú tému debatovali, treba skutočne ísť novou metódou získavania kádrov, osôb, tak aby práca na prokuratúre bola cťou a poslaním prokurátora, nie zamestnaním, ktoré si vybaví za 8 či koľko hodín pracovnej doby, a ide po svojom.

    Chcel by som vysoko oceniť register trestov. Možno ste viacerí mali osobnú skúsenosť, prijali sme zákony, že pomaly aj na vybavenie občianskeho preukazu potrebujete register trestov, dokonca odpis z registra trestov. Tak v takej primeranej úcte k úradu a s takou časovou rezervou som sa tam doplazil. Bol som vybavený so žiadosťou o odpis, ktorú som si tam vyplnil, asi za 5 minút. Priznám sa, že som nestihol ani dokončiť debatu s náhodne známym, ktorého som tam stretol. Porovnajte to so situáciou na Kopčianskej, vážení páni Bratislavčania, na Dopravnom inšpektoráte, kde ľudia v podmienkach ako, nechcem to porovnávať s nejakými inštitúciami z druhej svetovej vojny, proste v hrozných stoja s vyplazenými jazykmi a čakajú, kedy ich ctihodný úradníček vybaví, ako stoja ľudia na pasy s 5-ročnými deťmi, pretože sme prijali zase v návale paneurópanstva povinnosť pre 5-ročné deti, ktoré sa musia prísť odfotografovať a potom si musia prísť prevziať pas 5-ročné deti. Pýtal som sa, ako sa ony podpisujú, a povedal mi jeden redaktor, ktorý tu stojí na chodbe, že troma krížikmi, pretože ako sa podpisuje 5-ročné dieťa, je mi záhada. Takže skúste tí, ktorí budete mať záujem hovoriť o situácii v niektorých rezortoch, ako to funguje na registri trestov. Pán generálny prokurátor, poďakujte im za robotu.

    Takže na záver. Chcel by som ešte raz oceniť prácu orgánov prokuratúry, popriať im veľa úspechov a ubezpečiť, že podporíme uznesenie, ktoré tu navrhli pán poslanec Husár a pán poslanec Madej. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán generálny prokurátor, chcem zareagovať na predrečníka pána Polku asi tak. Neviem, či je toto pôda a vhodný čas na to, aby si hovoril, pán kolega, o prestížnom postavení prokuratúry v minulom zriadení. Napriek tomu chcem vyjadriť podporu tomu a súhlas s tým, čo si povedal, a taktiež podporiť názor, že mnohé peniaze, milióny, ktoré dnes sa venujú činnostiam nezmyselným, ak by som mohla, tak by som určite presunula, aspoň časť z nich, na prokuratúru. A preto, aj keď tu náš klub nie je, ja som tu ako patrón, vyslovím podporu návrhu uznesenia, ktoré sa tuná prečítalo. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ja len krátko. Chcel by som sa vám poďakovať všetkým dvadsiatim siedmim, ktorí vlastne svojou prítomnosťou a diskusiou ste dali najavo, že vás nezaujímajú len jednotlivé veci, čo sa týka pikošiek vo forme Majského alebo blízko pána poslanca Mečiara alebo jednotlivých káuz, ktoré sú len mediálnym, nejakým spôsobom dávané vám do povedomia. Táto správa je činnosť za celú prokuratúru a za celý rok a postihuje to naozaj celý záber činností prokuratúry. Takže som rád, že aspoň vy ste to tuná so mnou vydržali.

    Na margo registra trestov. Register trestov dnes spĺňa v Slovenskej republike vysoký európsky štandard. A v rámci možného prepojenia celoeurópskeho registra trestov, kde v Európskej únii sa takéto niečo navrhuje, nie je vylúčené, že práve centrom by sa mala stať Bratislava ako hlavný nositeľ. Máme tendenciu vylepšovať aj priestory, ktoré sú tam na Kvetnej ulici. Takže v najbližšom období prebehne rekonštrukcia tejto budovy. Takže pre občana to bude ešte kvalitnejšie vybavenie. Ale upozorňujem na jednu vec, my naozaj dávame odpisy registra trestov v takých nezmyselných žiadostiach pre zamestnancov, pre podnikateľov a pod., že budem musieť prísť s návrhom na novelizáciu niektorých zákonov, ale, bohužiaľ, ich je strašne veľa. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave. Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je

    správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1052).

    Prosím teraz predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jána Jasovského, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, úvodné slovo mám pripravené pomerne obsiahle, ale vzhľadom na to, že si ctím a vážim môjho priateľa pána guvernéra Národnej banky, ktorý tiež si tu odsedel nejaký deň a chcel by ešte dnes vystúpiť, skúsim povedať len veľmi stručne niekoľko vecí.

    Správu ste dostali, dámy a páni, do svojich poštových priečinkov. Mohli ste si ju preštudovať, mohli ste sa na ňu pozrieť. Súčasťou tejto správy sú ešte aj ďalšie časti o výsledkoch kontroly za rok 2004, ktoré sú zverejnené na internete. Správu pre rok 2004 prednesenú v roku 2005 sme urobili trošku stručnejšiu, tak aby sme neminuli hory papiera na veci, ktoré nie vždy každý číta.

    Správa je členená, tak ako ju máte možnosť si pozrieť v oblasti príjmov, v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu. A osobitné zameranie v tejto správe je na zdroje, ktoré prichádzali z Európskych spoločenstiev. Je to nová kapitola, nová súčasť kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, a preto sme jej venovali osobitnú pozornosť.

    Treba povedať, že celý Plán kontrolnej činnosti vychádzal z Koncepcie činnosti Najvyššieho kontrolného úradu na roky 2003 až 2005 a, samozrejme, dotýkal sa Európskych vykonávacích smerníc pre kontrolné štandardy INTOSAI v nadväznosti, samozrejme, na vstup Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev ako takých.

    Výsledky kontrolných činností sú využívané a budú využívané pri vypracúvaní stanovísk NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. A budú, samozrejme, použité pri vypracovaní stanoviska NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006.

    Najvyšší kontrolný úrad vykonal 83 kontrolných akcií v roku 2004, z toho bolo zameraných 7 na kontrolu hospodárenia s prostriedkami Európskych spoločenstiev, 8 na príjmovú časť z rozpočtu a 68 na výdavkovú časť rozpočtu ako takého.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kontrolou správy majetku štátu v pôsobnosti colných orgánov sme zistili mnohé nedostatky v evidencii zaisteného, zhabaného a prepadnutého tovaru v prospech štátu. Samozrejme, s Colným riaditeľstvom sme všetky tieto veci prerokovali v záveroch jednotlivých kontrol.

    Vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu najväčšie nedostatky boli zisťované v dodržiavaní rozpočtovej disciplíny v správe majetku štátu a, samozrejme, ako vždy vo verejnom obstarávaní a vo vedení účtovníctva. Tak aj najvyšší počet porušení zákonov bol v oblasti zákona o účtovníctve, o rozpočtových pravidlách, v zákone o verejnej službe, v Zákonníku práce a už v spomínanom verejnom obstarávaní. Pri kontrolách výkonnosti, to znamená v kontrole hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti používania rozpočtových prostriedkov, boli zistené mnohé konania, ktorých výsledkom bolo nehospodárne a neefektívne použitie rozpočtových prostriedkov. Je zrejmé, že výsledky jednotlivých kontrolných akcií v závislosti od zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú uvedené na internetovej stránke Najvyššieho kontrolného úradu.

    Protokoly prerokovávame vždy so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov a takisto prijímané sú aj opatrenia na odstraňovanie zistených nedostatkov. Treba, aby som snáď povedal, že NKÚ oznamuje výsledky a problémy a najmä teda zisťuje nedostatky aj orgánu tomu, ktorý koná v mene štátu. Na základe medzinárodných štandardov vypracoval NKÚ aj tzv. odporúčania na riešenie zistených nedostatkov. V roku 2004 ich bolo celkom 19. Správy o kontrolných akciách sú predkladané výboru pre financie, rozpočet a menu a výborom, do pôsobnosti ktorých príslušné kontrolné akcie patria.

    Mohol by som hovoriť mnoho o porušení rozpočtových disciplín, o viazaní prostriedkov v súčinnosti s ministerstvom financií. Tu je snáď problém, ktorý by som rád poznamenal, že asi bude musieť dôjsť k mobilizácii určitých zákonov, pretože žiadna osobná zodpovednosť vo väzbe na viazanie zdrojov neexistuje. To znamená, neexistuje ani žiadna osobná zodpovednosť. A obyčajne v závere roka sú viazané prostriedky uvoľňované, tak aby rozpočet mohol byť čerpaný. A to znamená, že výsledky kontrolných akcií sú potom určitým spôsobom dehonestované.

    Spomínal som, aké stanoviská a závery vypracováva Najvyšší kontrolný úrad. Mohol by som hovoriť, samozrejme, ďaleko viacej k tomuto problému. Snáď len poznamenám, že Najvyšší kontrolný úrad vydáva ešte vyhlásenia a certifikáty, ktoré sa dotýkajú pomoci zo zdrojov Európskej únie. Takisto ako v minulom roku, len pre zaujímavosť, aj v tomto roku bude Najvyšší kontrolný úrad vyberať audítora pre Národnú banku Slovenskej republiky. Práve v tomto období tento proces prebieha.

    V rámci súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní bolo predĺžených 11 prípadov podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. Pre rok 2005 sme našli s pánom generálnym prokurátorom iný mechanizmus, akým spôsobom sa staviame k takýmto zisteniam. Niekedy inokedy možno môžem na túto tému hovoriť aj viacej.

    Oblasť medzinárodných aktivít je, samozrejme, oblasťou tiež veľmi dôležitou, o ktorej by som mohol hovoriť dlho. Snáď len pre vašu informáciu, minulý týždeň som sa stretol s prezidentom tzv. EUROSAI, čo je organizácia zlučujúca kontrolné inštitúcie Európy. Som celkom potešený, že slovenský Najvyšší kontrolný úrad dostal ponuku kandidovať do Predsedníctva EUROSAI, kde je 8 stálych členov. Bol by som osobne rád, keby na kongrese, ktorý začne v Bonne v nedeľu tento týždeň, sa Slovensko stalo členom Predsedníctva EUROSAI. Myslím si, že by to malo značný aj taký trošku zviditeľňujúci účinok.

    Možno ešte niekoľko slov, dámy a páni. Úrad, do ktorého som nastúpil pred asi 109 dňami, je úradom, ktorý je značne rutinným, a je veľká snaha jeho súčasného vedenia zmeniť organizačnú štruktúru, vytvoriť pružnejšiu organizačnú štruktúru, vytvoriť iný systém odmeňovania, čo, samozrejme, v závislosti od zákona o štátnej službe je nie celkom jednoduché. Ale bude veľkou snahou vedenia odmeňovať kontrolórov za pravdivosť, úplnosť, preukázateľnosť kontrolných zistení a za závery kontrol, ktoré vykonávajú. Bude snaha vytvoriť takú pružnú štruktúru, aby kontrolné skupiny boli vytvárané od prípadu k prípadu, aby dochádzalo k nejakému náhodnému výberu kontrolórov, ktorí sa budú zúčastňovať akcií. A, samozrejme, počet vykonaných akcií bude tiež určitým stimulom a podmienkou pre odmeňovanie, to znamená, bude nižšia základná zložka a vyššia, tá pohnútková zložka.

    Chcel by som, vzhľadom na to, že vystupujem na pôde Národnej rady, poznamenať, že ponúkam Národnej rade Slovenskej republiky ako orgán, ktorý podlieha Národnej rade, možnosť súčinnosti Najvyššieho kontrolného úradu pri vykonávaní poslaneckých prieskumov poslancov. Pracovníci NKÚ, ktorí sa môžu zúčastniť týchto prieskumov, môžu dodať punc odbornosti. Zároveň ponúkam všetkým predsedom výborov, aby predložili Najvyššiemu kontrolnému úradu a prerokovali s ním, samozrejme, budem to ochotný robiť ja tu na pôde Národnej rady, podnety pre Plán kontrolnej činnosti pre rok 2006. A ponúkam poslancom Národnej rady, aby sa zúčastňovali záverov kontrolných akcií, myslím si, že by sme dosiahli vzájomné, ďaleko väčšie prepojenie, než je to dnes.

    Vystupoval som na sneme ZMOS minulý týždeň, hovoril som o probléme kontroly samospráv, hovoril som o tom, že síce je pravdou, že samosprávy a mestá a obce majú možnosť vytvárania vnútorných kontrolórov, ale treba, aby ste vedeli, že je ich v rámci miest a obcí celkovo len 10 %. Takže systém vnútornej kontroly nie je bohvieaký a zdroje, ktoré tečú týmto smerom, sa rátajú v stovkách miliárd korún a štát na ne nemá dnes dosah.

    Iste ste mali na pôde Národnej rady debatu a diskusiu na tému, akou je kontrola politických strán. Poviem len jeden príklad. Český Ústavný súd zamietol možnosť kontroly politických strán vzhľadom na negáciu zákona o slobodnom združovaní sa občanov. To je tiež na debatu, ktorú by sme museli viesť dlhšie, a nie dnes o 18.45 hodine, keď ešte budem rád, keď vystúpi pán guvernér.

    Chcem len poznamenať, že štruktúra Najvyššieho kontrolného úradu bude zrejme po 1. 7. menená na horizontálnu štruktúru a bude sa počet sekcií meniť. Budem veľmi rád, ak Najvyšší kontrolný úrad sa podarí dostať do pozície poradného orgánu, orgánu audítorského, orgánu, ktorý bude mať iné kompetencie a inú najmä autoritu v rámci Slovenska.

    Bol by som celkom rád, keby sme tak ako napr. v Portugalsku, kde je tiež kontrolný orgán, predkladali so správou o vykonaní kontroly zároveň aj faktúru. Má to vážny vplyv potom na vykonávanie kontrol.

    Už len veľmi na poslednú chvíľu poviem, že sme absolvovali mnohé stretnutia, mnoho návštev sme dostali na Najvyšší kontrolný úrad. A treba, aby som povedal, že žiadna zbytočná pracovná cesta nebola vykonaná.

    Pán guvernér, budem rád, keď budeš mať miesto na vystúpenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, nech sa páči, ešte zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Zatiaľ rokujeme o vašom bode.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, táto správa bola predložená a prerokovaná vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vo výbore pre pôdohospodárstvo a vo výbore pre verejnú správu. Všetky výbory prijali platné uznesenie a všetky výbory ju zobrali na vedomie. Gestorský výbor okrem toho svojho uznesenia navrhol aj návrh uznesenia Národnej rady, v ktorom navrhujeme zobrať túto správu na vedomie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov ústne, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, a to

    správou o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2004 (tlač 1078).

    Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Ivana Šramka, aby správu uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo, že som sa teda dostal ešte k slovu. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi, aby som v súlade so zákonom o Národnej banke predložil správu o výsledku hospodárenia za rok 2004.

    Cieľom správy bolo zhodnotiť výsledky hospodárenia za rok 2004 a prezentovať správu nezávislého audítora.

    Pre operatívne riadenie menovej politiky používala centrálna banka v roku 2004 predovšetkým obchody na voľnom trhu. Priemerná denná sterilizačná pozícia voči bankovému sektoru dosiahla 226 mld. Sk. Centrálna banka vykázala v roku 2004 stratu v objeme 36,3 mld. korún, náklady dosiahli výšku 68,1 mld. korún a výnosy dosiahli výšku 31,8 mld. korún. Hlavným dôvodom vykázanej straty bolo posilňovanie slovenskej koruny voči euru a voči USD pri súčasnom náraste devízových aktív. Kurzové straty dosiahli celkovú hodnotu 29,8 mld. a boli v porovnaní s minulým rokom vyššie o 30 %. Koruna posilnila voči euru o 5,7 %, pričom v roku 2003 iba o 1,3 %. Sterilizácia nadmernej likvidity sa premietala v nákladoch na výkon menovej politiky v objeme 11 mld. korún. Úroky z vkladov ministerstva financií, Štátnej pokladnice, štátnych fondov boli vykázané vo výške 4,2 mld. korún. Na svoju prevádzku centrálna banka použila prostriedky v hodnote 1,96 mld., predstavujú celkom len 2,9 % z celkových nákladov.

    A chcem upozorniť na skutočnosť, že v uplynulom roku sme v Národnej banke efektívne vynakladali prostriedky na prevádzku, boli znížené oproti prostriedkom, ktoré boli použité v roku 2003 napriek tomu, že bola priemerná inflácia 7,5 % a zvýšená DPH. Národná banka podriaďuje hlavnému cieľu všetky svoje aktivity aj za cenu vytváranej straty. Takisto je to v okolitých krajinách aj v Európskej centrálnej banke.

    Na záver by som si teda dovolil vzhľadom na to, že som v časovom strese, prezentovať poslednú časť môjho príspevku. A to je, že teda výsledok Národnej banky overuje určený audítor Najvyšším kontrolným úradom. Bola to spoločnosť PricewaterhouseCoopers, ktorá pôsobí v centrálnej banke už druhé účtovné obdobie. Audítor vydal k účtovnej uzávierke centrálnej banky za rok 2004 správu s nepodmieneným názorom bez výhrad.

    Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov centrálnej banky v roku 2004 a doloženej správy nezávislého audítora zobrala Národná rada na vedomie výsledky hospodárenia, tak ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Zároveň si dovolím upozorniť, že detailnú správu sme dali plne k dispozícii. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prosím znovu pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán guvernér, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, uvedenú správu prerokovali výbory Národnej rady, a to: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo. A všetky výbory správu zobrali na vedomie. Aj gestorský výbor prijal platné uznesenie a okrem tohto uznesenia aj navrhuje gestorský výbor aj uznesenie Národnej rady, v ktorom berieme na vedomie túto správu a vyčíslime výnosy, náklady a hospodársky výsledok za predchádzajúci rok, dosiahnutý v Národnej banke. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že je prihlásený pán poslanec Ondriaš písomne. Pán poslanec, 5 minút vám bude stačiť? Nech sa páči, samozrejme, máte možnosť vystúpiť. Chcem vás ale upozorniť, že o 19.00 hodine končíme.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený guvernér Národnej banky Slovenska, vážené kolegyne, kolegovia, mám pár poznámok k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2004, je to tlač 1078.

    Prvá poznámka. Zo správ Národnej banky Slovenska za roky 2002, 2003 a 2004 vyplýva, že v roku 2002 Národná banka Slovenska vykazovala stratu 25 mld., v roku 2003 to bolo 31 mld. a v roku 2004 to bolo 37 mld.

    V správe sa vždy hovorí, že hlavným výsledkom boli kurzové straty. Čo viem, tak za tieto roky väčšina komerčných bánk na Slovensku bola zisková.

    Tretia poznámka. Za rok 2002 bola strata 24,8 mld. a už v správe za rok 2003 sa píše, že Národná banka Slovenska zmenila účtovné metódy a namiesto straty 24,8 mld. korún Národná banka Slovenska vlastne dosiahla v roku 2002 zisk 15,9 mld. korún. Tuná mám pocit, že ozaj, nie som odborník na bankovníctvo, v podstate keby som bol odborník na čarodejníctvo, tak by som to možno pochopil, ako je možné zmenou účtovnej metódy prísť k výsledku, ktorý sa líši o 40,7 mld. korún od pôvodného výsledku.

    Štvrtá poznámka. V správach Národnej banky Slovenska za posledné 3 roky sa píše, že strata Národnej banky Slovenska bude krytá z budúcich ziskov Národnej banky Slovenska a z ostatných zdrojov. Ostáva mi len veriť, že Národná banka Slovenska bude v budúcnosti aj zisková.

    Piata poznámka. Neviem, ako je možné, že Národná banka vykazuje také veľké straty, keď väčšina komerčných bánk za toto obdobie vykazuje zisky. Ja si uvedomujem, že hlavnou úlohou Národnej banky Slovenska je stabilita meny, a nie tvorba zisku. Ale aj napriek tomu rád by som vedel, či náhodou k týmto stratám neprispela aj možná neodbornosť pracovníkov Národnej banky Slovenska, pretože predpokladám, že keď vo finančných a kurzových operáciách medzi bankami jedna banka má stratu, druhá banka musí mať zisk. Jednoducho rád by som vedel odpoveď na otázku: Sú v komerčných bankách lepší odborníci ako v Národnej banke Slovenska?

    Posledná poznámka. Predložená správa Národnej banky Slovenska za rok 2004 uvádza, že prevádzkové náklady Národnej banky Slovenska boli 2 mld. korún. Ťažko povedať, či je to veľa alebo málo, ale ako pracovník Slovenskej akadémie vied konštatujem, že ročné prevádzkové náklady Národnej banky Slovenska boli 1,4-krát vyššie ako celý ročný rozpočet Slovenskej akadémie vied, ktorá má viac ako 3 000 zamestnancov a na svoju činnosť potrebuje veľmi drahé vedecké prístroje, drahé chemikálie a výkonné počítačové vybavenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Šulaj ako jediný sa hlási. Pán poslanec, ale 3 minúty máte, potom končím rokovanie. Takže, nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • Budem sa snažiť byť stručný, o miliardách sa vždy hovorí o desať sedem.

    Bolo už spomínané v správe pána guvernéra Národnej banky Slovenska, ako dopadla Národná banka v rámci hospodárenia, je tam mínusové vlastné imanie, mínus 54 mld. korún. Zase na druhej strane súhlasím s výrokom, ktorý je uvedený v správe o hospodárení, že úlohou Národnej banky nie je vykonávať podnikateľské aktivity, ale skôr udržiavať cenovú stabilitu a menovú stabilitu. Z tohto hľadiska sa môžem na túto stratu pozerať ako na stratu, ktorá plnila tieto dve základné úlohy.

    Problém skôr vidím v tom, že uvedená strata za rok 2004, podobne ako za predchádzajúce roky, zostala neuhradená, pričom sa predpokladá, že bude krytá z budúcich ziskov a z ostatných zdrojov. Je tu namieste otázka: Kedy a z akých zdrojov to bude? Následne je tu namieste otázka, či raz táto skutočnosť bude alebo nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Ak zoberieme do úvahy tú skutočnosť, že na udržanie cenovej a menovej stability je potrebné mať k dispozícii ekonomické nástroje, t. j. dostatok majetku Národnej banky Slovenska, tak musíme konštatovať, že každou stratou sa vlastné imanie znižuje, čím sa znižuje aj potenciálna miera zasahovania Národnej banky Slovenska do ekonomiky tohto štátu v záujme udržania stabilného ekonomického vývoja.

    Mohol by som hovoriť o kurzových stratách, bolo to tu už spomenuté. Na druhej strane spomínali sme tu už aj v predchádzajúcich rokoch, prečo v podstate taká pozícia je voči doláru a prečo sa rezervy, ktoré má Národná banka v takom objeme, museli držať voči doláru.

    Hovorilo sa aj o sterilizácii nadmernej likvidity bankového sektora, ktorá, myslím, spôsobila tiež stratu okolo 11 mld. korún.

    Možnože jedna z tých pripomienok, ktorú by som mal, je úverová angažovanosť voči malým a stredným podnikateľom. Nie je podľa môjho názoru na dobrej úrovni. V súčasnom období objem úverov pre živnostníkov Slovenskej republiky predstavuje okolo 1 % z HDP, pričom zase malé a stredné podnikanie je tým hybným stimulom ekonomiky, ktorý rieši aj jeden zo závažných sociálno-ekonomických problémov, a to je nezamestnanosť.

    Možnože ešte k úrokovej politike bánk. Veľmi sa mi páčilo vyjadrenie, len tak v rýchlosti, guvernéra Národnej banky v roku 2004, keď boli robené určité opatrenia zo strany Národnej banky, aby tá úroková sadzba bola určitým spôsobom nižšia, že i napriek tomu, že Národná banka robila určité kroky, tieto skutočnosti sa neprejavili v reálnej politike obchodných bánk. Možnože je tu otázka, ako postupovať ďalej a čo sa s tým bude robiť.

    Asi toľko v stručnosti. Viem, že doba je už napätá, je 19.00 hodín. Nechcem vás zdržiavať ďalej. Koniec koncov, blíži sa futbal, takže miliardy musia počkať.

  • Smiech a potlesk.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Tak potom preruším rokovanie, budeme pokračovať zajtra.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že pán guvernér sa vyjadrí ešte k tomu zajtra.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, keď chcete, tak, samozrejme, môžete s tým rátať, že potom zajtra by sme pokračovali s týmto bodom programu, ak pán guvernér sa teraz rozhodne, že chce k tejto veci ešte zaujať stanovisko.

    Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.