• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Džupa, Fico a pán poslanec Krajči, na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Angyalová.

    Budeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu Trestného poriadku (tlač 720).

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Gála, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Národná rada prerušila rokovanie o tomto bode programu na 36. schôdzi s tým, páni poslanci, že budú až do dnešného rokovania prebiehať rokovania medzi jednotlivými poslaneckými klubmi, na základe ktorých pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády zaujme k predloženému návrhu stanovisko. Spoločnú správu výborov máte rozdanú ako tlač 720a, súčasťou ktorej sú aj pozmeňujúce návrhy z výborov, ako aj návrhy, ktoré odzneli v druhom čítaní pri prerokúvaní v rozprave.

    Pán podpredseda vlády..., pán poslanec Hort.

  • Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, ale aj v súlade po dohode s predstaviteľmi opozície dávam návrh, aby sme prerušili rozpravu k tomuto bodu do 10.00 hodiny, aby sa mohli ešte tie veci, ktoré zatiaľ sú v rokovaní, dotiahnuť do štádia pozmeňujúcich návrhov tak, aby táto vážna novela mohla potom hladko prejsť. Ďakujem pekne.

  • Je všeobecný súhlas, páni poslanci?

  • Všeobecný súhlas.

  • Budeme pokračovať v rokovaní ďalšími bodmi programu podľa toho, ako sú zaradené v programe 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže pán minister Gyurovszky, ktorý je predkladateľom ďalšieho návrhu zákona, je v rokovacej sále prítomný, prosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1121.

  • Hlas zo sály.

  • Pani poslankyňa, nie je označený tento bod, pretože tento návrh prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, preto jeho zaradenie bolo podmienené tým, keď výbory prerokujú skrátené legislatívne konanie, ale je to za bodom 58. Máte rozdaný program 42. schôdze Národnej rady, kde máte zaradené zostávajúce body programu.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa novelizuje stavebný zákon, zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a tiež ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vypracovalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 260 zo 6. apríla 2005.

    Zámerom návrhu je urýchliť a zefektívniť vyvlastňovacie konanie, najmä zabezpečiť vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia vyvlastnení v prípade podania správnej žaloby na súde. Novelizácia sa vzťahuje výhradne na dva účely vyvlastnenia, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi. Na vyvlastnenie na účel uskutočnenia stavieb, ktoré sú významnou investíciou, a na účel výstavby diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Mení sa vecná príslušnosť na konanie vyvlastnení v uvedených prípadoch. Výkon pôsobnosti prechádza z obce na krajský stavebný úrad, respektíve neprechádza, ale vracia sa.

    V stavebnom zákone ako v osobitnom predpise sa upravuje postup riešenia námietok proti predpojatosti zamestnancov správneho orgánu. Zároveň sa vylučuje možnosť súdu odložiť vykonateľnosť právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Podmienky pre túto osobitnú úpravu sa vytvárajú novelizáciou príslušného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu uvedeného návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi, dávam teraz slovo Gáborovi Gálovi, poverenému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavenom poriadku (stavebný zákon).

    Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku podáva v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada svojím uznesením z 10. mája 2005 č. 1584 súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. mája 2005 č. 1600 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov odporúča Národnej rade schváliť výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 19. mája 2005 č. 573. Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu neprijali platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal uznesenie, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný. Podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady predložil stanovisko Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Platné uznesenie neprijal, nakoľko predložený návrh nepodporila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Iní poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona predložený, stanovisko gestorského výboru v určenej lehote nepredložili.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru uvedených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1974 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z dňa 19. mája 2005 číslo 805.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci. Pani poslankyňa Tóthová ústne do rozpravy, pred ňou je prihlásená pani poslankyňa Sabolová písomne. Končím možnosť ďalších. Nech sa páči, pani poslankyňa.

    M. Sabolová: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, chcem vystúpiť k dvom paragrafom tohto zákona, kde som predložila pozmeňujúce návrhy vo výbore pre ľudské práva a v ústavnoprávnom výbore. Keďže neprešli, chcem svoje výhrady predniesť v Národnej rade v druhom čítaní a potom vystúpi kolega, ktorý predloží aj pozmeňujúce návrhy.

    Ide o § 114 – o rozhodnutia o vyvlastnení. Navrhovala som vypustiť bod 2 § 114 a v súvislosti s tým aj článok 3, ktorý hovorí o Občianskom súdnom poriadku, a to z dôvodu, že navrhované zrušenie odkladu vykonateľnosti vo vyvlastňovacích konaniach je v priamom rozpore s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto ustanovenia garantujú efektívny prístup k spravodlivosti, v zmysle ktorého má právo každý aj na účinnú nápravu vzniknutého nezákonného stavu, čím sa myslí predovšetkým navrátenie do pôvodného stavu.

    Navrhované znenie, v zmysle ktorého sa ruší odklad vykonateľnosti rozhodnutia o vyvlastnení, má totiž nezvratné dôsledky. Osoba, v prospech ktorej sa vyvlastňovalo, môže realizovať plánovaný zámer, napríklad stavbu diaľnice a iných investícií na vyvlastnených nehnuteľnostiach, t. j. na pozemkoch a asanovaných stavbách už v čase, keď súd len rozhoduje o zákonnosti vyvlastňovacieho procesu a rozhodnutia. V praxi by to znamenalo, že v prípade nezákonnosti vyvlastňovacieho procesu a rozhodnutia by súd už nemohol iba konštatovať, že rozhodnutie bolo nezákonné. Nemohol by však zabezpečiť aj skutočnú nápravu, t. j. navrátenie do pôvodného stavu, napríklad znovupostavenie asanovaných stavieb, hoci účinná náprava je imanentnou súčasťou práva na prístup k spravodlivosti. Dôsledky nezákonného vyvlastňovacieho konania by boli totiž nezvratné. V súčasnosti totiž inštitút odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia v konaní pred správnymi súdmi umožňuje, že v prípade hrozby závažnej ujmy, čím sa nepochybne rozumie aj asanácia vyvlastnených stavieb, súd odloží vykonateľnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia až do času, kým rozhodne o zákonnosti samotného rozhodnutia o vyvlastnení. V konečnom dôsledku navrhované znenie znamená aj to, že o zásahu do základného práva garantovaného ústavou by v zásade rozhodoval len orgán štátnej správy, ktorý v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno považovať za nezávislý a nestranný. Súd, ktorý je nezávislým a nestranným orgánom by naproti tomu mohol skonštatovať len nezákonnosť procesu a rozhodnutia o vyvlastnení, nie však napraviť jeho dôsledky. Vyvlastnenému by teda nemohol poskytnúť účinnú a skutočnú ochranu jeho vlastníckych práv. Buď je možné vypustiť úplne tento paragraf a vôbec sa nezoberať ani novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku, alebo hovorili sme aj vo výbore a myslím si, že to bude aj pozmeňujúcim návrhom, aby sa skrátili lehoty pri vyvlastňovacích konaniach, ale aby to bolo rozhodnutie súdu vzhľadom na dodržanie ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv.

    A druhá zmena je možno nie taká podstatná, ale je praktická, pretože § 117 hovorí, že ideme posunúť výkon do pôsobnosti krajského stavebného úradu. Vo vzťahu k ostatným dôvodom vyvlastňovania v zmysle § 108 ods. 2 stavebného zákona je tento návrh nesystémový. Vyvlastňovanie vo všetkých ostatných veciach zostáva v kompetencii obcí a je účelový. Navrhované znenie ustanovuje osobitný režim pre úzky okruh dôvodov vyvlastnenia, pričom väčšina konaní o vyvlastnení zostáva naďalej v pôsobnosti obcí. Veď sme prednedávnom robili túto zmenu a posúvali sme veci do obcí.

    Navrhovaná novela negarantuje všetkým vyvlastňovaným účastníkom konania rovnaké procesné práva. Súčasťou vyvlastňovacieho konania sú totiž okrem iného aj ústne pojednávania, zákonné právo účastníkov konania nahliadať do administratívneho spisu a právo účastníkov vyjadrovať sa aj k jeho obsahu. Pre účastníkov sa tak stane neprimerane zaťažujúce, aby si svoje práva v určitých vybraných konaniach uplatňovali v krajskom meste, prípadne v prvostupňovom konaní, respektíve až na ministerstve výstavby, regionálneho rozvoja v Bratislave v prípade odvolacieho. Navrhované znenie by pre mnohých účastníkov predstavovalo neprekonateľnú bariéru pri obhajobe svojich ústavných práv a k prístupu k spravodlivosti. To je jeden moment.

    Návrh predkladateľov je v rozpore aj so zámermi decentralizácie verejnej správy a so zásadou približovania orgánov verejnej moci k občanom. Tento účelový a nesystémový presun pôsobnosti v niektorých oblastiach vyvlastňovania v obci na krajské stavebné úrady znamená aj zneprehľadnenie kompetencií medzi stavebnými úradmi, keď v rovnakom procese pri vyvlastňovaní rozhoduje v niektorých prípadoch obec a v iných zase krajský stavebný úrad.

    A tu je ešte jedna poznámka. Vládny materiál vyžaduje aj nárast štátnozamestnaneckých miest v orgánoch štátnej správy, pretože žiaden presun kompetencií sa nezaobíde aj bez tejto malej zmeny. To tiež možno nepovažujem za najzávažnejšie. Ale chcem ešte upozorniť na súčasné znenie § 123 stavebného zákona, ktorý hovorí: „Krajský stavebný úrad si môže vyhradiť právomoc stavebného úradu pri jednotlivých technicky náročných alebo neobvyklých stavbách, alebo pri opatreniach s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie v ich okolí.“ Čiže v zmysle citovaného, už dnes platného je možné, aby v určitých výnimočných prípadoch predovšetkým pri stavbách a opatreniach s rozsiahlymi účinkami aj na životné prostredie prešla rozhodovacia právomoc na krajské stavebné úrady a vzhľadom na to je navrhovaný nový paragraf a novela v tomto odseku, myslím si, že nadbytočná.

    Z toho dôvodu by som vás chcela poprosiť, hovorím § 117a, dobre, rozhodnime, ale myslím si, že meníme teraz svoje stanoviská v krátkom období, ale myslím si, že najzávažnejšie, prečo som vystúpila vo výboroch aj pre ľudské práva, pretože my by sme mali byť tým garantom, ktorý stráži Dohovor o ľudských právach a aj v ústavnoprávnom výbore, že nie je možné, aby sme vyvlastňovanie vykonali a potom, však sa súď občan, ak sa dosúdiš, tak nejako sa dohodneme, zbytočne nastávajú problémy. A myslím si, že nájsť nejakú lehotu troch, šiestich mesiacov, roka alebo nejakú zákonnú lehotu myslím si, že v územnom konaní, keď sa rozhoduje o veľkých investíciách, nemôže byť taký veľký problém. Ďakujem veľmi pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Hlas zo sály.

  • Áno, potom, pán poslanec. Pani poslankyňa Tóthová, pán spoločný spravodajca. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. S faktickou poznámkou pán poslanec Miklušičák. Zapnite pána poslanca Miklušičáka.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upresňujem len vystúpenie pani Sabolovej o rokovaní v ústavnoprávnom výbore, kde pozmeňujúce návrhy týkajúce sa spomínaných kontroverzných bodov boli schválené. Nebolo však prijaté na záver platné uznesenie, čiže pozmeňujúce návrhy boli schválené. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, moje vystúpenie sa bude veľmi podobať vystúpeniu, ktoré som pri skrátenom legislatívnom konaní už tu vyriekla a vlastne problémy, o ktorých budem hovoriť, som už v tomto vystúpení naznačila.

    Ďalej chcem povedať, že v mnohom sa budeme akosi stotožňovať s pani poslankyňou Sabolovou, a nech si novinári nemyslia, že máme uzavretú ďalšiu tajnú dohodu s KDH. Žiadne dohody nie sú, ale sú tu vecné argumenty ako vždy, keď podporujeme niektorý návrh, ktorý vyjde z dielne vlády, teda vládnej legislatívy, a takisto, keď sme proti niektorým legislatívnym návrhom, vychádzame z vecného hľadiska najmä z dopadov negatívnych, ktoré môžu mať pre prax. Tento legislatívny návrh podľa môjho názoru bude mať výrazné negatívne dopady pre prax a síce z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov občanov. Ja si myslím, že toto v takejto podobe s takou rýchlosťou nie je možné prijať, že tento legislatívny návrh by sa mal vrátiť na dopracovanie. Začnem jednotlivými paragrafmi, bodmi.

    Prvý bod. Otázka vylúčenia predpojatých osôb v konaní. Vážený pán minister, ak si vy myslíte, že zásada koncentrácie konania, čo by zrejme celý legislatívny tím vášho rezortu mal ovládať, je možné aplikovať na predpojatosť osôb v správnom konaní, tak je to veľký omyl. Otázka koncentrácie konania, ktorá môže byť vecná a časová, v tomto prípade ide o časovú, sa týka námietok vecných, hmotnoprávnych účastníkov konania, a nie procesnej otázky, ktorá musí byť aj z hľadiska orgánu verejnej správy až do konca konania v jej strehu a aj orgán konajúci v prípade, ak dodatočne, čo i tesne pred vydaním rozhodnutia zistí, že je predpojatý napríklad z toho dôvodu, že bol činný už v niektorých úkonoch v predchádzajúcich štádiách, tak je povinný sa konania zdržať. Čiže nie je možné otázku predpojatosti dať do ústneho konania, a keď si ju neuplatníte v ústnom konaní, už neskôr nemôžete. Dokonca otázka, že rozhodoval predpojatý orgán, to znamená, keď ja nenamietnem do ústneho konania, ale v skutočnosti ten pracovník je predpojatý a rozhodne, teda ak by sa toto aplikovalo, tak je to jeden z taxatívnych dôvodov na obnovu konania. Ex offo aj na návrh účastníka konania. Ako to rozmýšľate? Veď v momente, keď sa vydá právoplatné rozhodnutie, ide občan na obnovu konania. A máte dlhší proces, ako ho týmto zrejme chcete skrátiť.

    Čiže prvý bod je podľa mňa neprijateľný, ruší základné zásady správneho konania, pretože toto je vlastne individuálna rozhodovacia činnosť podliehajúca nielen špeciálnym procesným ustanoveniam vyvlastňovacieho konania, ale aj zákonu o správnom konaní. To je bod 1.

    Ak pokračujeme, tak bod 2 je tiež diskutabilný. Predo mnou pani poslankyňa už uviedla vo výbore pre ľudské práva, aké boli námietky, aké sú stanoviská, nuž, ja sa k tomu pripájam a pritvrdzujem. Nie je možné, nie je možné odobrať nielen účastníkovi právo namietnuť, v súdnom konaní požadovať odloženie vykonateľnosti rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia súdu, ale nie je možné aj súdu zabrániť, keď vidí z návrhu, že ide o evidentne nezákonný návrh, aby takéto opatrenie neprijal. Veď všade inde také opatrenie prijať môže. Vy máte záujem na výkone protizákonných rozhodnutí? To snáď nemôže byť v právnom štáte pravdou. Predsa súd musí mať to oprávnenie, ak zbežným preskúmaním spisového materiálu konštatuje alebo zistí, alebo má opodstatnené podozrenie, že tu ide o nezákonné rozhodnutie, tak je aj povinný pozastaviť výkon rozhodnutia. Nie, vy to tu rušíte. Je to nemožné, nesystémové v celej možnosti súdneho preskúmania, je to v rozpore s princípmi správneho súdnictva, o ktorom sa už veľa rozprávalo, a je to v rozpore s ochranou práv a právom chránených záujmov občanov, o čom tu už pani poslankyňa, moja predrečníčka spomínala dôvody, ja ich z hľadiska časovej ekonomiky nebudem opakovať. To je druhý bod. Tiež mám pripomienky.

    Tretí bod. Takisto pripomienky. To je otázka prenosu kompetencie vyvlastňovacieho konania opätovne na verejnú správu. Vážený pán minister, kde ste boli s vašimi legislatívcami a vôbec legislatívci vládnej koalície a poslanci, keď sa prijímal kompetenčný zákon. Budem trochu osobná, ale nedá mi to neuviesť. Ja som tu za týmto rečníckym pultom vás všetkých presviedčala, že prenos stavebného konania a vyvlastňovacieho konania na obce je krok nie správnym smerom, má viaceré riziká, že v praxi to bude vyvolávať problémy a neodporúčam to. Pamätám si ako dnes, redaktor na chodbe sa pýtal pána podpredsedu Bugára, ako pokračuje rokovanie a pán podpredseda parlamentu povedal: „Opozícia to zdržuje, Tóthová tam už hodinu reční.“

    Vážení, pozrite si stenografické záznamy, o čom tí zástupcovia opozície rečnili. O otázkach, ktoré dnes začínajú robiť problémy. Upozorňovali sme na to, ale hlas opozičného poslanca nie je hlas, ktorý môže ísť do neba. Preto som rada, že vystúpila moja predrečníčka z vládnej koalície, ktorá tiež upozornila na toto ustanovenie, že je nesystémové. Osobne sa prikláňam k tomu, aby vyvlastňovacie konanie ako celok sme opätovne dali do kompetencie orgánov štátnej správy, má to svoje dôvody, a stavebné konanie až na prípady jednoduchých stavieb taktiež do kompetencie orgánov štátnej správy. Nie je možné, aby sme mali 2 926 stavebných úradov. Vážení, to je choré, to nie je zvládnuteľné, tam je toľko postupov porušených, materiálnych predpisov už dnes, že súdy budú mať čo robiť, a taktiež orgány štátnej správy pri odvolacom konaní.

    A zopakujem námietku mojej predrečníčky, pretože nechcem, aby upadla do zabudnutia, že vlastne nepoznáme platný právny poriadok, pretože skutočne krajský úrad môže devolúciou kompetencie, teda atrahovaním si kompetencie v odôvodnených prípadoch privlastniť. Je to výnimočný prípad, ale je možný. To bolo k bodu 3.

    Ak to dobre sledujete, pán minister, zatiaľ všetky body, štvrtý bod je prechodné ustanovenie, sú spochybnené a bolo by treba ešte na nich popracovať a premyslieť si to. Preto by som bola veľmi rada, keby sme mohli, a dávam procedurálny návrh, hlasovať o vrátení, neviem, myslím si, že už bol daný. Nebol daný? Tak dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o vrátení tohto vládneho návrhu na dopracovanie, pretože v tejto podobe ho prijať nie je možné a poslanci Hnutia za demokratické Slovensko nebudú za tento legislatívny návrh z dielne vládnej legislatívy hlasovať. Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Mám tu pripravených viac pozmeňujúcich návrhov. Dovoľte mi, aby som ich predniesol.

    Prvý sa týka účinnosti zákona. Podľa predloženého návrhu účinnosť by mal nadobudnúť tento návrh 1. júna 2005. Vzhľadom na časové relácie prebiehajúceho legislatívneho procesu a v záujme zachovania ústavného práva prezidenta republiky a legisvakančnej lehoty treba účinnosť navrhovaného zákona upraviť, preto navrhujem v článku IV, ktorý by znel: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005.“ Týmto návrhom by aj prezident mal dostatočnú časovú pôsobnosť podpísať alebo nepodpísať tento zákon, rozhodnúť o tom a tiež tá dostatočná legisvakančná lehota umožní verejnosti zoznámiť sa s predmetnou právnou úpravou.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám so skupinou poslancov, sa týka práve tých bodov, o ktorých tu rečnili pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Tóthová. Ide o bod 2 článku I, ktorý ustanovuje, že rozhodnutia stavebných úradov nebudú mať odkladný účinok. Aj na pôde ústavnoprávneho výboru, aj na pôde celého parlamentu sa veľmi živo diskutovalo na túto tému aj s pánom ministrom a dospeli sme k názoru, že môže tu byť určitý problém, preto dávam pozmeňujúci návrh, to je v prvom bode v článku I sa vypúšťa bod 2. Ale na druhej strane máme tu problém, že celé vyvlastňovacie konanie môže zdržať jedna osoba, jeden subjekt hoci aj so štvorcovým metrom.

    Obrovské investície, obrovské stavby sa nemôžu uskutočniť, alebo sa odkladajú a potom sa možno ani nezrealizujú práve z toho dôvodu, že teraz platné procesné predpisy na vyvlastňovanie sú také zamotané, také ťažkopádne, že jeden jediný nespokojný môže držať celú stavbu, celé vyvlastňovacie konanie.

    Je nám všetkým jasné, že rozhodnutia správnych úradov musia byť preskúmateľné súdmi. Vychádzajúc z tohto faktu predkladám v druhom bode pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka článku III, zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: V § 247 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: „O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupe správneho orgánu rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do troch mesiacov od podania návrhu na vyvlastnenie.“ Týmto by sme zabezpečili to, že kým nerozhodne súd právoplatne, nemôžu orgány vyvlastňovacie konanie vlastne dokončiť a začať nejaké asanačné práce, čiže zachová sa status majetku, kým súd nerozhodne o tomto návrhu.

    Dúfam, že ešte do hlasovania budeme mať dosť času, aby sme prediskutovali medzi sebou tieto body a rozhodli sa hlasovaním správne. Ďakujem za slovo.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová a Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Návrh, ktorý dal pán poslanec, by bolo možné riešenie, upozorňujem však na nález Ústavného súdu, ktorý práve lehotu na rozhodnutie v otázke ochrany osobnosti, kde bola lehota do jedného roku povinnosť súdu rozhodnúť, zrušil z toho dôvodu, že súdu nemožno dať lehotu na vybavenie veci. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Pán poslanec, nesúhlasím s vami, že jeden prípad môže zdržať stavbu. Ak je dobre pripravená, predrokovaná, musí ten, kto ide realizovať stavbu, vedieť, kto nie je ochotný občianskoprávnou cestou riešenie prijať a treba dať návrh na vyvlastnenie. Vyvlastnenie je však výnimka, lebo súkromné vlastníctvo je ústavou chránené a musia byť splnené podmienky a ten, komu sa vyvlastňuje, musí mať právne garancie na ochranu. Bez toho to, prosím, nejde. Ale pri Kii bola druhá otázka, ktorá rezonuje na úrovni Európskeho súdu, či je možné vyvlastňovať v prospech súkromnej osoby. Tam bol problém, pretože Európa neuznáva právo vyvlastňovať v prospech súkromnej stavby, len v prospech stavieb, ktoré organizuje štát a je tam verejný záujem. Takže takto si myslím bola otázka a ja si myslím, že ak sa včas dá návrh na vyvlastňovanie tam, kde je to potrebné, treba nechať všetky procesné garancie, lebo je to zásah do ústavou chráneného práva súkromného vlastníctva.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len dve poznámky. Myslím si, že je veľmi dôležité začať investície pred územným konaním v dostatočnom čase, zvažovať kedy a ako je potrebné vyvlastniť, či je potrebné vyvlastniť, aké dohody uzavrieť, a preto je dôležité zachovať vlastnícke právo občana, pretože aj to bola snaha po roku 1989, aby sme skutočne vlastnícke právo občana, ktoré bolo potierané v niektorých prípadoch, zachovali.

    A druhá poznámka je k tej lehote. Tým sa možno aj trošku dotknem toho vystúpenia. Už aj dnes máme lehoty pri zverení napríklad dieťaťa do starostlivosti po rozhodnutí súdu, kde je obmedzená lehota. Myslím si, že nie je to problém, ktorý by obmedzoval, ale ktorý má určiť lehoty na to, ak ide skutočne o vážny investičný zámer, aby sme skrátili tie lehoty, ale nemôžeme vynechať súd ako nezávislý orgán na to, aby rozhodol a ja si myslím, že zas tých investícií a tých veľkých stavieb a tých líniových stavieb, trebárs diaľnic, nie je toľko konaní, aby nebolo možné v istej lehote naplniť toto vyvlastňovacie konanie rozhodnutím súdu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Gál, nechce reagovať. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Áno, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za rady, ktoré odzneli počas rozpravy, a myslím si, že pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané pánom poslancom Gálom, je možné akceptovať z našej strany.

    Chcel by som ale povedať niekoľko vecí k samotnému vyvlastňovaniu, aby tu teda nezaznel názor, že vyvlastňovanie je vecou, ktorá je vecne stanovená v ústave. Ústava jasne hovorí o tom, za akých podmienok je možné vyvlastňovať, ústava hovorí o tom, že vyvlastňovať je možné na základe zákona a za primeranú náhradu. To znamená, že nie je možné vyvlastňovať zákonom, ale na základe zákona, a nie je možné vyvlastňovať za ceny, ktoré nie sú primerané. Túto anomáliu, ktorá tu bola, myslím si do roku 2004, sme odstránili novelizáciou stavebného zákona, keď parlament schválil, že sa vyvlastňuje za, neviem, či to je úplne, vyvlastňuje sa v podstate za trhové ceny. To znamená, že za tie ceny, za ktoré sa predávajú pozemky v tom istom čase a na tom istom mieste, to znamená, že ten, komu je vyvlastnené, nie je ukrátený, čo sa týka finančne, oproti tým, ktorí túto možnosť využili, to znamená, že predali svoju pôdu.

    Taktiež by som vám chcel povedať, že vyvlastňovanie nie je také niečo, čo sa deje len vo vzťahu medzi súkromnou osobou a ďalšou súkromnou osobou. Po prvé, vyvlastňovanie je možné až vtedy, keď je schválený územný plán. Schvaľovanie územného plánu predpokladá účasť verejnosti a predpokladá účasť všetkých tých, ktorí sú dotknutí v tom, to znamená, že územný plán sa schvaľuje na úrovni zastupiteľstva buď mesta, alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, a to znamená, že územný plán už vyjadruje verejný záujem. Taktiež vo vyvlastňovacom konaní je to vlastne možné v prípade niekoľkých vecí, ktoré sú stanovené zákonom, jednak na výstavbu významných stavieb, líniových stavieb hlavne a potom na základe zákona, ktorým sa schvaľujú významné investície opäť na základe zákona, kde vláda môže rozhodnúť na základe jasne stanovených pravidiel o tom, že tá ktorá investícia je vo verejnom záujme, to znamená, že nejde o vyslovene súkromnú investíciu, ale o investíciu, ktorá je vo verejnom záujme.

    A taktiež by som chcel vyvrátiť aj tú domnienku, že okamžite po vydaní rozhodnutia o vyvlastnení tam nabehnú buldozéry a všetko zbúrajú. No, keď sa vydá vyvlastňovacie konanie, to znamená, až potom sa začína proces stavebného konania. To znamená, že v žiadnom prípade nemôžu na druhý deň prísť traktory a všetko rozbúrať, ale je tam ešte, samozrejme, čas, dokedy je vydané právoplatné stavebné povolenie. Ale myslím si, že to riešenie, ktoré bolo navrhnuté, vyhovuje aj z hľadiska rýchlosti vyvlastňovacieho konania, v žiadnom prípade nám nejde o to, aby sme nejakým spôsobom porušovali ústavu, ale ide nám o to, aby sme vyvlastňovacie konanie urýchlili a zefektívnili. A to chcem zdôrazniť, že hlavne do budúcnosti nepôjde skoro nikdy o nejaké stavby vo verejnom záujme, teda stavby významnej investície, ale pôjde o líniové stavby. Predpokladám, že poslanci, ktorí počúvajú, si uvedomujú to, že vláda ani táto a predpokladám, že ani budúca nepôjde do riskantných zmlúv vydaných investormi na pôde, ktorá nie je zaistená, nie je vysporiadaná. To znamená, že toto, čo sa teraz navrhuje, je preto, aby bolo možné stavať významné investície, aby bolo možné stavať diaľnice, líniové stavby a podobne. Takže toto je asi to, čo som chcel povedať k tejto veci. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Gál, nechcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dávam slovo teraz predsedovi ústavnoprávneho výboru a navrhovateľovi

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 850,

    aby uviedol a odôvodnil návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem. Dámy a páni, pokúsim sa vás nudiť čo najmenej a tiež hovoriť čo najkratšie, ale zase na druhej strane budeme hovoriť o zmene ústavy, a to sa vyslovene v pokluse obísť nedá.

    Začnem trošku zoširoka. Ústava a jej zmena to je vec, ktorá vám mnohým môže pripomínať svätokrádež. Čiže pokladám za nevyhnutné vysvetliť, ako to je vlastne s platnou Ústavou Slovenskej republiky. Ústavné právo a ústava v tomto štáte sa vždy ponímali ako text, ktorý patril do vitríny na nejaké miesto, pripomínam, že ju máme aj tu dole vo vestibule reprezentačne vystavenú, ale nebol to text, ktorý by sa mienili vážne uplatňovať.

    Len ako príklad. Prvá Ústava Česko-Slovenskej republiky, teda ústava z roku 1920 zaviedla obmedzenie výkonu funkcie prezidenta na dve obdobia po sebe. Toto isté obmedzenie sa v Spojených štátoch zaviedlo v roku 1951 a svet je do dnešného dňa hrdý na to, na čo v Spojených štátoch prišli v roku 1951. My sme na to prišli o 31 skôr. Akurát, že nikto o tom netuší, pretože sa to neuplatňovalo.

    Takýmto spôsobom by sme mohli pokračovať cez rad ústav, ktoré v tomto štáte boli. Máme platnú ústavu, ústavu z roku 1992, ktorá je vybudovaná na základoch nášho postoja k ústave. To znamená, ústava, ktorú máme, má obrovské množstvo nedostatkov. Ja si osobne myslím, že jediná možnosť zásadného vyriešenia problémov s ústavou ako skutočne základným právnym štátom je prijať celkom novú ústavu. Len taký postup sa obávam, že nie je dnes možný alebo nie je v týchto rokoch uskutočniteľný, lebo si myslím, že nemáme ujasnené ani predstavy o tom, čo všetko by vlastne v takej ústave naozaj malo byť. Takže s prihliadnutím na túto skutočnosť nezvyšuje nič inšie, než posúvať ústavu dopredu metódou takých občasných skokov, v ktorých sa nejaké veci vyriešia.

    Vlastne s týmto zámerom predkladám návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je tu pred vami všetkými na stole. Môj návrh sa snaží vedome vyhýbať veciam, ktoré by mohli byť politicky problematické. Ako názorný príklad referendum. Určite nemáme vôbec vyriešenú otázku, nakoľko chceme referendum a čo od neho očakávame, ak pristupujeme na tú možnosť, že ho máme, ale túto otázku nechávam stranou. Iný okruh problémov, ktorý by sa mal riešiť, to je otázka vzťahov k Európskej únii, našich inštitúcií a inštitúcií Európskej únie. Žiaľ, na túto tému sa u nás zatiaľ nezačala ani odborná diskusia. Nemáme vytypované ani otázky, na ktoré by sme mali hľadať odpovede.

    Pokiaľ ide o to, čo v skutočnosti leží pred vami na stole, je to návrh, ktorý smeruje k skvalitneniu ústavnoprávnej úpravy vlastne v dvoch okruhoch vecí. Je to predovšetkým o právnom štáte a vytvorení vyšších predpokladov pre právnosť tohto štátu. Bez ohľadu na to, ako si to priznáme, alebo si to nepriznáme, máme isté problémy s kvalitou právneho poriadku. Okruh subjektov, ktoré dnes môžu namietnuť porušenie právnych zásad alebo porušenie základných práv a slobôd, je relatívne úzky v porovnaní s realitou. Môj návrh smeruje k tomu, aby sa rozšíril okruh osôb alebo okruh subjektov, ktoré by mali právo predložiť svoju vec Ústavnému súdu na rozhodnutie. Navrhujem, aby osoby, či už fyzické alebo právnické, za predpokladu, že ich základné právo je porušené všeobecne záväzným právnym predpisom, mali možnosť dať túto vec na rozhodnutie Ústavnému súdu. Poznamenávam len toľko, že takáto možnosť je zabezpečená vo vzťahu k medzinárodným inštitúciám, pretože existuje v Rade Európy, je v Európskej únii, nemáme vnútroštátny prostriedok vlastnej ochrany štátu pred tým, aby sa rad vecí, ktoré sa dajú vyriešiť vnútroštátne, išli rovno von.

    Rovnaké právo na predloženie návrhu na preskúmanie súladu právneho poriadku navrhujem priznať Súdnej rade v rozsahu jej právomocí, to znamená v rozsahu vecí, ktoré sa týkajú organizácie súdnictva a postavenia sudcov, respektíve, ktoré sa týkajú organizácie prokuratúry a postavenia prokurátorov, a napokon navrhujem, aby rovnaké právo dostal verejný ochranca práv zase vo vzťahu k základným právam a slobodám.

    Druhý okruh problémov, ktoré sa pokúšam riešiť, to je otázka inštitúcií. Základom každého štátu sú inštitúcie. My máme niekoľko orgánov štátu, ktoré nemajú dostatočne vymedzené alebo náležité právne postavenie, aby mohli plniť tú úlohu, pre ktorú sú vytvorené. Na úrovni ústavou vytvorených inštitúcií ide o Súdnu radu Slovenskej republiky a ide o verejného ochrancu práv.

    Pokiaľ ide o Súdnu radu Slovenskej republiky, tá bola vytvorená v roku 2001 pri novelizácii ústavy ako orgán so značne slabým postavením vlastne len preto, že si Európska únia vynútila vytvorenie Súdnej rady pod podmienkou, že v opačnom prípade nebude pokračovať v prístupových rokovaniach. Vytvorili sme teraz Súdnu radu bez chuti a zápachu. Súdna rada Slovenskej republiky v tomto okamihu je jediný ústavou vytvorený orgán, o ktorom ústava ani nehovorí, na čo vlastne ten orgán je. To sa potom premieta do právomocí Súdnej rady a do jej nemožnosti priamo plniť úlohy pri uplatňovaní zodpovednosti voči sudcom, hoci to je jedna z dvoch úloh, na ktoré Súdna rada v každom štáte je vytvorená. Presne to sa týka aj verejného ochrancu práv. Existuje, ale vlastne bez ústavou priznaných právomocí.

    Zvýšenie kvality právneho štátu a skvalitnenie inštitúcií štátu, to sú teda základné dva smery návrhu na zmenu ústavy. K tomu pribúda niekoľko „drobností“. Napríklad podľa čl. 120 ods. 2 platnej ústavy, ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2. Platná ústava teda v tejto chvíli obsahuje ustanovenie, ktoré je fixované na čas pred 1. májom 2004. V tomto okamihu je takéto ustanovenie nadbytočné, na druhej strane je potrebné riešiť možnosť vydávania nariadení vlády v Slovenskej republike ako v členskom štáte Európskej únie. A teda k riešeniu tejto otázky tiež smeruje návrh, ktorý som predložil. Zatiaľ na úvod, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru za odôvodnenie návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky a poprosím pána poslanca Miklušičáka, ktorého poveril ústavnoprávny výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru, ako aj o stanoviskách iných výborov k predloženému návrhu pána predsedu ústavnoprávneho výboru na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších prepisov (tlač 850) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len gestorský výbor) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2004 č. 1176 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona – § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po tretie. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 850) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 748 z 9. marca 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 280 z 28. septembra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 436 z 13. októbra 2004. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijali platné uznesenie – návrh ústavného zákona schváliť, lebo nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval návrh predmetného ústavného zákona, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný – § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po štvrté. Obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vzišli z rokovania výborov. Je ich dovedna 14. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 14 spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 850) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač č. 850) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

  • Ďakujem pánovi poslancovi a spoločnému spravodajcovi Miklušičákovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa hlási pán poslanec a predkladateľ Drgonec. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Prosím vás, teraz len na vysvetlenie, na úvod vystupujem v úlohe kaskadéra, pretože skupina poslancov predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka ustanovenia čl. 148e a čl. 148f.

    Čl. 148e znie: Odsek 1. „Súdna rada Slovenskej republiky zabezpečuje nezávislé postavenie súdnictva vo vzťahu k iným orgánom verejnej moci.“

    Odsek 2. „Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú po a traja občania, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky; po b traja občania, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky; po c traja občania, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky; po d predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky.“

    Odsek 3. „Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“

    Odsek 4. „Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa ods. 2 písm. a) až c) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie, je najmenej 15 rokov činná v právnickom povolaní a nie je sudcom ani prokurátorom.“

    Odsek 5. „Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Funkčné obdobie všetkých členov Súdnej rady Slovenskej republiky začne plynúť v deň, keď každý navrhovateľ ustanoví svojich zástupcov. Ak počas funkčného obdobia zanikne členstvo v Súdnej rade Slovenskej republiky, funkčné obdobie nového člena Súdnej rady Slovenskej republiky sa skončí zároveň s ostatnými členmi Súdnej rady Slovenskej republiky.“

    Článok 148f ods. 1. „Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí písm. a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov vrátane návrhov na vymenovanie sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa čl. 145 ods. 3 a návrhy na odvolanie sudcov; písm. b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov; písm. c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie; písm. d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch; písm. c) vykonávať v disciplinárnych senátoch disciplinárne konanie voči sudcom; písm. f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu; písm. g) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.“

    Odsek 2. „Súdna rada Slovenskej republiky si ustanoví trojčlenné disciplinárne senáty zložené z členov Súdnej rady Slovenskej republiky zvolených sudcami a z členov Súdnej rady Slovenskej republiky ustanovených podľa článku 148 ods. 2 písm. a) až písm. c). O odvolaní disciplinárneho senátu rozhoduje Súdna rada Slovenskej republiky. Disciplinárne konanie sa začína na návrh osoby oprávnenej podľa zákona, ktoré ustanoví aj podrobnosti o podmienkach disciplinárnej zodpovednosti sudcov a o disciplinárnom konaní.“

    Odsek 3. „Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov.“

    Odsek 4. „Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti a organizácii, o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon.“

    Pokiaľ ide o odôvodnenie, zachováva sa Súdna rada Slovenskej republiky ako orgán verejnej moci zabezpečujúci nezávislosť všeobecného súdnictva bez kompetencií voči prokuratúre a prokurátorom. Mení sa postavenie Súdnej rady v oblasti disciplinárnej zodpovednosti sudcov tak, aby sa Súdna rada stala rozhodovacím orgánom.

    Bod 2 tohto pozmeňujúceho návrhu. Článok 154b odsek 4 znie: „Na členov Súdnej rady Slovenskej republiky ustanovených do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sa ustanovenie článku 148e odsek 4 nevzťahuje.“ Je to prechodné ustanovenie, ktoré rieši personálne obsadenie súčasnej Súdnej rady.

    Bod 3 pozmeňujúceho návrhu článok III znie: Článok III. „Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby uviedol druhý návrh, ktorého je predkladateľom spolu so skupinou poslancov, a to je

    návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1060 pod poradovým číslom 70.

    Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1060a.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, v mene ústavnoprávneho výboru v tomto okamihu predkladám návrh na zmenu zákona o Súdnej rade. Rozsahom určite nejde o zásadnú zmenu, ústavnoprávny výbor navrhuje zmeniť zákon o Súdnej rade po prvé takým spôsobom, aby sa zrušila funkcia podpredsedu Súdnej rady nie z dôvodu predpojatosti voči podpredsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky, ale z toho dôvodu, že Ústava Slovenskej republiky nepozná funkciu podpredsedu Súdnej rady. V rade iných prípadov, kde ústava pri ústavnom orgáne zriaďuje aj podpredsedu tej ktorej inštitúcie, je to vždy výslovne uvedené v ústave. Z toho možno usudzovať, že existencia funkcie podpredsedu Súdnej rady vytvorená zákonom je funkcia, ktorá je prinajmenšom vážne podozrivá z nesúladu s ústavou.

    Značne podľa môjho názoru nezaslúženú pozornosť si získala tá časť návrhu ústavnoprávneho výboru, ktorou sa navrhuje vytvoriť funkciu člena Súdnej rady Slovenskej republiky ako funkciu platenú. Musím pripomenúť predovšetkým, že členstvo v Súdnej rade Slovenskej republiky je dnes bezplatné. Ide o jediný ústavou vytvorený orgán, v ktorom možno pracovať, ale nie je možné dostať za to odmenu, pretože právny poriadok takú možnosť nezakladá. Ja musím pripomenúť aj toľko, že v tomto štáte existuje rad inštitúcií, v ktorých za pôsobenie v tom ktorom orgáne je priznávaná mesačná odmena, ktorá je vždy vyššia alebo prinajmenšom aspoň taká, aká je v návrhu ústavnoprávneho výboru. Je to činnosť, ktorá tiež nie je každodenná, ktorá závisí od problémov, ktoré ten ktorý orgán má riešiť, ktoré dostáva na rozhodnutie. Dokonca v mnohých prípadoch tie orgány, ktoré sú zo zákona odmeňované alebo ktorých členovia sú zo zákona odmeňovaní, sa stretávajú v praxi oveľa zriedkavejšie, než zasadá Súdna rada Slovenskej republiky.

    Napokon musím pripomenúť ešte aj tú skutočnosť, že činnosť v Súdnej rade sa naozaj nedá stotožniť len s okamihom, keď Súdna rada zasadá. Každý člen Súdnej rady, ak nakladá zodpovedne so svojou funkciou, sa pred každou schôdzou musí zoznamovať s materiálmi, ktoré sú predmetom jej rokovania, a rad rozhodnutí Súdnej rady sa uplatňuje dlhodobo a nie s malými ťažkosťami. Ja musím ako príklad uviesť: Konanie, ktoré sa vedie pred disciplinárnym senátom Najvyššieho súdu, v ktorom Súdna rada vystupuje ako žalobca proti sudcovi Mojšovi s návrhom na vylúčenie z radov sudcov. Toto konanie trvá už dva roky alebo približne dva roky a je to naozaj o spore právnej povahy, o právnej argumentácii, ktorú treba pripraviť, ktorú nie je možné len tak žonglérsky vyťahovať z rukáva v priebehu súdneho konania. Takže hovoríme o činnosti, ktorá nie je nenáročná ani jednoduchá. V podstate zrejme dochádza k značnému skresleniu verejných predstáv a v dôsledku toho aj verejnej mienky o Súdnej rade, pretože vždy, keď Súdna rada rozhodovala alebo z toho, čo Súdna rada rozhodovala, sa mediálne prezentovali vlastne len tri záležitosti. Najprv to boli tí, ktorí si zvolili Harabina za predsedu Najvyššieho súdu, hoci to podľa verejného presvedčenia urobiť nemali, potom to boli tí, ktorí dlhodobo nezvolili predsedu Najvyššieho súdu a napokon do tretice z hľadiska mediálneho prezentovania Súdnej rady sú to tí v podstate zločinci, ktorí si dovoľujú prenasledovať dobromyseľného sudcu Mojša. To, že medzičasom Súdna rada veľakrát rozhoduje o rade iných záležitostí, to pozornosti uniká. Ďakujem v tomto okamihu za vašu pozornosť.

  • Nech sa páči, pán podpredseda poslanec Miššík ako spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením z 15. marca 2005 pod č. 1517 pridelila návrh ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 792 z 27. apríla 2005 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 349 z 26. apríla 2005. Výbor pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené a sú uvedené v článku IV. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1, 2, 3 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánovi spoločnému spravodajcovi. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Miklušičák. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh v mene skupiny 15 poslancov k návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1060).

    Body 6 a 7 návrhu sa vypúšťajú. K vypusteniu bodu 6. Doplnenie dôvodu na odvolanie člena Súdnej rady Slovenskej republiky, tak ako sa navrhuje, by v praxi znamenalo, že člena Súdnej rady Slovenskej republiky nie je možné odvolať z iného dôvodu ako na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Je otázne, nakoľko je navrhovaná dikcia ústavne konformná, keďže Ústava Slovenskej republiky v článku 141a ustanovuje dôvody na odvolanie člena Súdnej rady Slovenskej republiky, keď odvolanie je možné aj bez udania dôvodu a splnomocňuje zákon len na úpravu spôsobu ustanovovania členov Súdnej rady Slovenskej republiky do funkcie. Navrhovaná úprava zužuje ústavné právomoci jednotlivých orgánov verejnej moci, ktoré sú oprávnené odvolať členov Súdnej rady Slovenskej republiky, čo považujem za neprijateľné.

    Bod 7 návrhu považujem za nadbytočný, pretože ustanovuje duplicitnú zákonnú úpravu vzťahu k ústavnému článku 141a odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Chcem len poznamenať, že ani navrhovanou novelou ústavy, ktorú sme pred chvíľou prerokovali, by sa nemenila možnosť vymenovania a odvolania sudcov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Nakoľko pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca. Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším

    návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1038).

    Návrh zákona odôvodní poverený člen skupiny poslancov pán poslanec Ján Pataky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, skupina poslancov Národnej rady vám predložila a ja odôvodňujem návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    V minulom období dochádzalo v ústavnopolitickej praxi zo strany príslušných štátnych orgánov nezriedka k necitlivým zásahom do existujúceho územného usporiadania, v dôsledku ktorých administratívnym rozhodnutím štátu dochádzalo k zrušeniu historicky sformulovaných obcí, prípadne k ich umelému pričleneniu, zlúčeniu k iným obciam.

    Platná právna úprava rozdeľovania obcí fakticky neumožňuje obnovenie pôvodných obcí, keďže viaže tento proces v praxi na prakticky nesplniteľné zákonné podmienky, a to aj v prípadoch, keď by bolo obnovenie pôvodnej obce v súlade s verejným záujmom koncentrovane vyjadrenom okrem iného aj vôľou obyvateľov žijúcich na jej pôvodnom území. Ide najmä o podmienku minimálneho počtu obyvateľov novo vznikajúcich obcí do 3 000 obyvateľov. Táto zákonná podmienka je vzhľadom na skutočnosť, že obce s počtom do 1 000 obyvateľov tvoria drvivú väčšinu obcí v Slovenskej republike.

    Vychádzajúc z uvedeného tento osobitný postup predkladateľov liberalizuje všeobecné zákonné podmienky na rozdelenie obce len o dve fakticky nesplniteľné podmienky. Podmienku počtu obyvateľov novo vznikajúcich obcí a súhlas obce vyjadrený prostredníctvom výsledku hlasovania obyvateľov celej obce, pričom druhá z nich je nahradená predložením petície požadujúcou rozdelenie obce, respektíve obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorú podpíše najmenej 75 percent obyvateľov obce s trvalým pobytom na území pôvodnej obce.

    Navrhovaná zákonná úprava rešpektuje a napĺňa právo na výkon územnej samosprávy vyjadrené v Ústave Slovenskej republiky. Schválenie návrhu zákona bude mať len minimálny dopad na štátny rozpočet, a to v súvislosti s nákladmi potrebnými na prípravu príslušného rozhodnutia vlády a následne na vykonanie príslušných územných zmien v katastri. Schválenie zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet územnej samosprávy ani na pracovné sily.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gestorského výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Karolovi Mitríkovi, aby oboznámil Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1038) vo výboroch Národnej rady.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie uvedeného zákona podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie uvedeného zákona prerokovali všetky uvedené výbory v Národnej rade nasledovne: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporúča tento návrh zákona schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprijal platné uznesenie a podobne aj ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny.

    Z uznesení výborov pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne pod bodmi 1, 2 a 3. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave ho odporúča schváliť. Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu v zmysle rokovacieho poriadku. Spoločná správa o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady na vydanie uvedeného zákona bola schválená uznesením výboru pre verejnú správu č. 290 10. mája.

    Pán predsedajúci, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán spravodajca ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán spravodajca, pán poslanec Mitrík, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predloženým návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa navrhuje prostredníctvom zákonnej úpravy ustanoviť osobitný postup na rozdelenie obce Kvakovce, a tým obnoviť pôvodne samostatnú obec Dobrá nad Ondavou. Návrhom zákona sa umožňuje, aby vláda mohla pri splnení taxatívne ustanovených podmienok rozhodnúť o rozdelení obce aj bez súhlasu obce. Ako dôvod navrhovatelia uvádzajú nemožnosť obnovenia pôvodnej obce, pretože pre proces rozdelenia sú v súčasnej platnej právnej úprave ustanovené nesplniteľné podmienky, najmä podmienka minimálneho počtu obyvateľov žijúcich na pôvodnom území. Spôsob, akým sa navrhuje rozdelenie obce Kvakovce, možno na tomto základe považovať za neštandardný. Vstupom do § 2 sa narúša filozofia tohto ustanovenia o zlučovaní a rozdeľovaní obce na základe dohody o zlúčení alebo rozdelení obce. Spôsob rozdelenia obce bez splnenia zákonných podmienok podľa súčasnej právnej platnej úpravy odsek 5 sa umožňuje na základe zákona len jednej obci, čím sa ostatné obce dostávajú do nerovnakej pozície. Navyše sa navrhuje obmedziť nakladanie s nehnuteľným majetkom obce, ktorý sa nachádza na katastrálnom území pôvodnej obce Dobrá nad Ondavou ešte pred samotným rozdelením obce Kvakovce napriek tomu, že podľa § 2 odsek 1 sa neumožňuje iný postup ako ten, že zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy.

    Z tohto dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh k uvedenému návrhu skupiny poslancov s tým, aby úvodná veta v čl. I sa uvádza bez poradového čísla a znie: V § 2a sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: „V tejto súvislosti sa vypustí odsek 7 z návrhu zákona a upraví text. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.“ Dôvod. Vypustenie odseku 7 sa navrhuje, pretože nespĺňa požiadavku normatívnosti zákona, keďže sa jeho účinky majú vzťahovať iba na jeden subjekt práva, na obec Kvakovce a obec Dobrá nad Ondavou.

    Z uvedeného, keďže predkladám tento pozmeňujúci návrh, žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 2 zo spoločnej správy.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    návrhom poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 1062).

    Dávam slovo pani poslankyni Sabolovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, kratučko uvediem malú novelu, ktorá by mala odstrániť a zmierniť sociálne dôsledky zdravotného postihnutia so závažnou diagnózou cystická fibróza. Ide o geneticky podmienené ochorenie, ktorého výskyt v populácii je malý. Ide asi o 300 až 350 obyvateľov. V detskom veku správna výživa a dobrá liečba umožňuje predĺžiť vek týchto pacientov skutočne z 5 až 10 rokov, ktorých sa pôvodne dožívali, pri dobrej liečbe na 40 až 45 rokov.

    A preto vás chcem poprosiť, aby sme malú úpravu prílohy, ktorá jasne zadefinuje nárok alebo možnosť príspevku na stravovanie týchto pacientov, keby ste boli takí dobrí a podporili ju. Potom v rozprave, pretože viem, že vo výboroch boli predkladané pozmeňujúce návrhy, sa v rámci rozpravy k zákonu vyjadrím a chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. podáva túto spravodajskú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1521 zo 16. marca 2005 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 1062) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona o rokovacom poriadku.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesenie z 19. apríla 2005 pod č. 580 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesenie z 5. mája 2005 pod č. 344 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie z 26. apríla 2005 pod č. 788. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte rozdané na stoloch.

    Pán podpredseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Ako jediný pán poslanec Bódy. Ešte predtým, čo by som vám dal slovo, pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium ihneď. Takže prosím všetkých členov poslaneckého grémia, aby sa zúčastnili na tomto rokovaní.

    Nech sa páči, pán poslanec Bódy, máte slovo a môžete vystúpiť v rozprave. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Bódymu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, vážená pani predkladateľka, rád by som vedomý si toho, že môj pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz chcel podať, bude nad rámec novely zákona, ktorú predkladáte, požiadal, aby boli moje pozmeňujúce návrhy akceptované.

    V bode 1 v čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 8, ktoré znejú: V § 58 ods. 11 sa slová „vo výške 55 Sk“ menia na slová „vo výške 70 Sk“. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa od roku 2002 totižto nevalorizoval a ani sa tieto príspevky nevalorizujú. Počet osobných asistentov klesá z dôvodov náročnosti vykonávanej práce bez adekvátneho finančného ohodnotenia a občan s ťažkým zdravotným postihnutím má čoraz väčšie problémy si za sumu 55 korún zabezpečiť osobného asistenta. Upozorňujem ctenú poslaneckú snemovňu, kolegov a kolegyne, že 55 korún sa počíta v hrubej sume.

    V bode 3 v § 57 ods. 12 sa slovo „trojnásobok“ mení na slovo „štvornásobok“. Slovo „trojnásobku“ sa mení na slovo „štvornásobku“ a slovo „trojnásobkom“ sa mení na slovo „štvornásobkom“. Navrhuje sa zvýšiť hranicu príjmu, pri ktorom občan s ťažkým zdravotným postihnutím neprispieva na úhradu peňažného príspevku na osobnú asistenciu na štvornásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.

    V bode 4 v § 59 ods. 1 sa na konci vypúšťa „bodka“ a vkladajú sa slová „s výnimkou druhého mechanického vozíka a elektrického vozíka“. Tu je tiež odôvodnenie nasledovné: Nová kategorizácia liekov a zdravotníckych pomôcok z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vylúčila zo zoznamu plne hradených zdravotníckych pomôcok kvalitné invalidné vozíky prispôsobené miere a druhu zdravotného postihnutia, ale i veku a spôsobu života so zdravotným postihnutím. Len na dokumentáciu chcem povedať, že vozíky plne hradené sú do výšky 12 800 korún a vozíky, ktoré sú ako-tak štandardné stoja okolo 36 800 korún. Z toho si musí postihnutý človek doplatiť sumu zhruba 16 800 korún.

    V bode 5 v § 61 ods. 5 sa slová „najmenej dvakrát do týždňa na účely prepravy do zamestnania, do školského zariadenia alebo do zariadenia sociálnych služieb“ menia na slová „na účely prepravy do zamestnania, do vzdelávacieho zariadenia, na občianske aktivity, do zariadenia sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení“. Tu navrhujeme zmeniť podmienky na priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, a to na účely, ktoré som vymenoval. Sú totiž obce a mestečká, kde neexistujú taxíky a príspevok na prepravu takto postihnutých osôb je neakceptovateľný. Rodičia s ťažko postihnutými deťmi sa nedostanú pomaly ani za brány vlastného domu bez motorového vozidla.

    V bode 6 v § 64 ods. 5 sa slová „700 Sk“ menia na slová „950 Sk“. Ono totiž náklady na prevádzku motorového vozidla rastú súbežne s rastom pohonných hmôt cenou náhradných dielcov a neustále sa zvyšujúcou cenou zákonného poistenia. Suma peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla bola zvýšená naposledy v roku 2003. Keď si to tak zoberieme, tak vlastne zákonné poistenie už dnes je v takej sume, že nestačí suma 700 korún ako kompenzácia ani na zaplatenie tejto pohľadávky.

    V bode 7 v § 64 ods. 10 sa slovo „dvojnásobok“ mení na „trojnásobok“. Dvojnásobok životného minima na priznanie peňažného príspevku v tejto časti kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých je diskriminačný voči samostatne žijúcim osobám, preto je nutné upraviť priznanie takéhoto peňažného príspevku limitom zodpovedajúcim reálnym potrebám občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali, ešte raz vyzývam všetkých účastníkov poslaneckého grémia, aby išli do rokovacej sály, niektorí chýbajú a, samozrejme, nie je možné rokovať, aby sme potom mohli pristúpiť k ďalším bodom aj k hlasovaniu.

    Ďakujem za trpezlivosť, pán poslanec Bódy, nech sa páči.

  • A teraz ešte bod 8. Za § 110p sa vkladá nový § 110q, ktorý znie: „O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzácie, o ktorých príslušný orgán nerozhodol do 30. júna 2005, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. júla 2005.“ Ako ste si všimli, vážené kolegyne a kolegovia, predložil som dva identické, teda pozmeňujúce návrhy, ktoré sú rozdielne len v dobe nadobudnutia účinnosti jednotlivých týchto pozmeňujúcich návrhov. Preto pri záverečnom hlasovaní by som poprosil, aby sme bod 3 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie.

    Čo sa týka finančného krytia navrhovaných zmien, tie podľa môjho názoru by nemali zvýšiť deficit verejných financií, pretože v rozpočte kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú rezervy v položke peňažných príspevkov na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia vo výške 270 miliónov korún a príspevky na zmiernenie hmotnej núdze sú rozpočtované približne 2 miliardy viac, ako je skutočná potreba.

    Keď som videl záverečný účet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z roku 2004 a pozrel som si časť kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorá bola rozpočtovaná na sumu 5 miliárd korún, z tohto účtu vidieť, že bolo ušetrených 900 miliónov korún pri takom nastavení parametrov, ako je dnes uvedený v zákone č. 195/1998 Z. z. a jeho novele. Myslím si, že navýšenie v roku 2005 o 713 miliónov korún, teda na 5 713 miliónov korún pri rovnakých parametroch, aké by sme ponechali, by opäť vytvorilo rezervu minimálne vo výške miliardy korún.

    Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás úprimne o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ešte raz chcem zdôrazniť, že viem, že tieto pozmeňujúce návrhy sú nad rámec novely pani poslankyne Sabolovej, avšak chcem pripomenúť aj vyzvať kolegov z Kresťanskodemokratického hnutia, my sme tu raz mali na stole takzvaný interrupčný zákon, kde sme ochraňovali život nenarodeného dieťaťa aj dieťaťa, ktoré má genetické poškodenie. Chcem vás vyzvať, aby sme takýmto ľuďom umožnili práve kompenzáciami nielen narodenie, ale aj dôstojný život. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k tomuto vystúpeniu pána poslanca Bódyho. Chcem zdôrazniť, že ide nad rámec novely. Môj zámer bol minimálne upraviť kompenzáciu príspevku pre tú malú skupinu, o ktorej som na začiatku hovorila, tak to bolo predložené do vlády, tak to bolo stanovené v nárokoch na štátny rozpočet. Táto moja novela má nárok možno nejakých 400 000. Ak by sme prijali pozmeňujúce návrhy pána poslanca Bódyho, s ktorými môžeme a možno celá snemovňa vecne súhlasiť, pretože po skúsenostiach po účinnosti zákona, tak ako platí, možno zo skúseností zdravotne postihnutých, treba urobiť istú úpravu v zákone o sociálnej pomoci vzhľadom na skutočnosti, ktoré predniesol. Ale jeho pozmeňujúci návrh nehovorí o dopade na štátny rozpočet. Nie sú vyčíslené navýšené násobky na kompenzáciu, čiže má len stručné konštatovanie v závere, že sú niekde rozpočtované prostriedky, sú nejaké rezervy, je niekde v rozpočte nejaká finančná čiastka, ale nikde nie je ukázané alebo spočítané a myslím si, že sme mali na to mesiac, aby ja ako človek, ktorý môže posúdiť rozšírenie tejto novely, som mohla zistiť ten nárast, ktorý by bol na rozpočet rezortu ministerstva sociálnych vecí. Čiže nemôžem súhlasiť s tým, že len konštatujeme, že je niekde nejaká vata v rozpočte, ktorú podľa záverečného účtu z minulého roku predpokladáme aj pre tento rok.

    Konzultovala som tento poslanecký návrh aj s ministerstvom. Ani ministerstvo, pretože nie sú vyčíslené náklady, nesúhlasí. Chcem povedať moju záverečnú poznámku.

    V prípade, že prejde pozmeňujúci návrh pána poslanca Bódyho v rozsahu, ktorý je predložený s účinnosťou toho zákona, ktorý predkladám, stiahnem z rokovania návrh zákona, pretože ako poslankyňa, ktorá musí zvažovať, aký dosah budú mať všetky zmeny, aj potrebné zmeny na štátny rozpočet, ma núti k tomuto kroku.

  • Ruch v sále.

  • Preto vás chcem poprosiť, pretože som konzultovala túto vec s ministerstvom a kompetentnými pracovníkmi, ktorí pracujú na väčšej novele zákona o sociálnej pomoci, aby sme možno niektoré dôsledky, ktoré sa zistili v praxi, keď sa sprísnili podmienky pre zdravotne postihnutých, pretože pamätáme si z minulého volebného obdobia, keď boli mnohé prostriedky kompenzačné zneužité, potom sme išli do striktnejšieho zákona a dnes vidíme, že tá novela bola až príliš reštriktívna voči zdravotne postihnutým a z toho dôvodu vás ale chcem poprosiť, aby sme vlastne tým, ktorí dnes majú problém pri posudzovaní, rodičom, ktorí majú deti s cystickou fibrózou, občanom, ktorí majú cystickú fibrózu, aby sme nezabránili jednoznačný príspevok pre túto skupinu zdravotne postihnutých občanov. Ja sa určite pričiním o to, aby sme zmeny v tomto širokom zábere, ktorý predkladá pán poslanec Bódy, dostali do najbližšej novely, prípadne, ak pán poslanec Bódy predloží takúto novelu...

  • ... zákona, aby sme ju v tomto parlamente podporili, ale jedine s ekonomickým zhodnotením na dopad na štátny rozpočet a na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, páni poslanci, sadnite si na svoje miesta, nevyrušujte rokovanie.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa chcem vyjadriť len k spôsobu hlasovania. Pani predkladateľka nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Bódy, pretože sú nad rámec zákona, takže pri hlasovaní uvediem spôsob hlasovania, a to najprv budeme hlasovať o bodoch 1 až 2 spoločnej správy. Pán poslanec Bódy vyňal bod 3 na osobitné hlasovanie a potom snemovňa rozhodne ďalej. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Páni poslanci, päťminútová prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem vás informovať, že dnes o 9.15 hodine prezident Slovenskej republiky prijal demisiu člena vlády Rudolfa Chmela povereného riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Pre Národnú radu vyplýva z toho povinnosť. Pán minister kultúry sa stal touto hodinou a minútou poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a začal uplatňovať svoj poslanecký mandát.

  • Vítam pána poslanca Chmela medzi nami a prajem mu, aby sa tu cítil lepšie ako vo vláde Slovenskej republiky. Ďakujem zároveň aj pánovi, už bývalému kolegovi Vlastimilovi Ondrejkovi za prácu, ktorú ako poslanec Národnej rady vykonal (potlesk) počas výkonu svojho poslaneckého mandátu. Vyhlasujem teraz krátku technickú prestávku na vyhotovenie hlasovacej karty. Už netreba, už je vyhotovená hlasovacia karta. Poprosím vás preto, aby ste vytiahli svoje hlasovacie karty z hlasovacieho zariadenia a zasunuli ich pred hlasovaním naspäť.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 42. schôdze. Na základe dohody z poslaneckého grémia chcem vás informovať, že budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch okrem bodu 56, ktorým je vládny návrh zákona o premávke na pozemných komunikáciách, a bodu 60, ktorým je vládny návrh zákona o lesoch (tlač 1047) s tým, že o týchto dvoch návrhoch zákona budeme hlasovať dnes o 17.00 hodine. Ďalej ma predkladateľ návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky požiadal o odloženie hlasovania na 17.00 hodinu o bode programu 69, t. j. návrhu poslanca Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ako aj o bode 70 návrhu ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade.

    Panie poslankyne, páni poslanci, toľko k pokračovaniu rokovania 42. schôdze. Poprosím teraz pána poslanca Ivanka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil návrh hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1138. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1138 a.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivanko.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, skôr než pristúpime k hlasovaniu, najsamprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ondriaša, ktorý navrhol vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Ondriaša vrátiť zákon na dopracovanie navrhovateľovi.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 32 za, 32 proti, 58 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Neschválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Páni poslanci, prerokúvame návrh poslanca Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení Občiansky zákonník, tlač č. 1138, pod poradovým číslom 43.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivanko.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 51 za, 6 proti, 76 za zdržalo. Konštatujem, že Národná rada návrh uznesenia neschválila.

    Poprosím pána poslanca Richárda Hamerlika, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon) tlač 1030, poradové číslo 59.

    Nech sa páči, pán poslanec Hamerlik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem informovať, že v rozprave k tomuto návrhu zákona nevystúpil nijaký poslanec, takže vlastne neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Z toho vyplýva, že teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Sú obsiahnuté pod bodom IV od 1 až 25.

    Pán predseda, navrhujem o nich hlasovať spoločne. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 133 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie návrhy neboli.

  • Neboli, takže môžeme hlasovať o tom, aby sme prerokúvaný vládny návrh prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 120 za návrh, 2 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 123 za návrh, 2 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív schválila.

    Dávam slovo teraz poslancovi Oremusovi, aby z poverenia výboru pre životné prostredie v Národnej rade predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1031 pod poradových číslom 61.

    Pán poslanec Oremus, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, keďže v druhom čítaní neboli prednesené žiadne pozmeňujúce návrhy...

  • ... zo spoločnej správy, ktorú máte pred sebou, vyplýva, že pozmeňujúce návrhy pod bodmi 1 až 14 odporúča gestorský výbor schváliť, a preto poprosím o hlasovanie o schválenie, aby sme o všetkých týchto návrhoch hlasovali spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy pod bodom 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za návrh, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona neboli. Máte odporúčanie, pán spoločný spravodajca.

  • Aby sme dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním výboru...

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za návrh, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií schválila.

    Poprosím pani poslankyňu Beátu Brestenskú, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1044 pod poradovým číslom 62.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda. Najprv poprosím pána Petra Oremusa, aby si zobral kartičku naspäť, aby vedel hlasovať. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci k zákonu, ktorý predložili dva pozmeňujúce návrhy.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 28 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 134 za návrh.

    Národná rada body zo spoločnej správy schválila.

    Prosím, pozmeňujúce návrhy poslancov.

  • Prosím, dajte hlasovať, pán predsedajúci, v poradí, ako boli predložené, o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložila ja. Prosím, dajte hlasovať.

  • Môžeme spoločne o obidvoch, pani poslankyňa?

  • Môžeme spoločne, aj pán Hamerlik, áno, môžeme spoločne.

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyňa, ale o vašom. Teraz budeme ešte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hamerlika.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 za návrh, 1 nehlasoval.

    Schválili sme váš pozmeňujúci návrh.

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu...

  • Pána poslanca Hamerlika. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, tým sme schválili všetky body spoločnej správy i pripomienky a pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Mám poverenie gestorského výboru odporúčať hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 za, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Nikto z prítomných pánov poslancov sa do rozpravy nehlási, preto ju vyhlasujem za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za návrh, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1037) poradové číslo 63.

    Pán poslanec Horák.

  • Áno. Ďakujem, pán predseda, za slovo. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. To znamená, že nemáme iné pozmeňujúce návrhy. V spoločnej správe je spolu 19 pozmeňujúcich návrhov. Prosím, hlasujme o všetkých spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 19 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za návrh.

    Schválili sme body zo spoločnej správy.

  • Prosím, pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 132 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o tomto bode programu. Konštatujem, že vystúpiť v rozprave nechce nikto z prítomných pánov poslancov, preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Antošovú, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predložila Národnej rade návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmenných listov medzi Slovenskou republikou a závislým územiami na členských štátoch Európskej únie o uplatňovaní smernice Rady č. 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, ktorý prerokúvame ako tlač 1076.

    Chcem upozorniť Národnú radu, že na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady.

    Pani poslankyňa Antošová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, plénum Národnej rady Slovenskej republiky prerokovalo spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, číslo parlamentnej tlače 1076a.

    V rozprave nevystúpil žiadny poslanec. V uvedenej správe gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s uzavretím dohôd medzi Slovenskou republikou a závislými územiami na členských štátoch Európskej únie o uplatňovaní Smernice Rady č. 2003/18/ES vysloviť súhlas a aby rozhodla, že tieto dohody vo forme výmeny (tlač 1076) sú medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa pani poslankyňa Antošová.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou schválila.

    Teraz vás poprosím, aby ste predložili Národnej rade návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmeny listov medzi Slovenskou republikou ako členským štátom Európskej únie a závislými územiami na Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska: Kajmanskými ostrovmi, Montserrat, Britskými panenskými ostrovmi, Anquillou a ostrovmi Turks a Caicos týkajúcich sa zdaňovania príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, ktorý prerokúvame ako tlač 1117 pod poradovým číslom 65.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Áno. Vážený pán predseda, plénum Národnej rady Slovenskej republiky prerokovalo spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1117a. V rozprave taktiež nevystúpil žiadny poslanec. V uvedenej správe gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s uzavretím dohôd vo forme výmeny listov (tlač 1117) vysloviť súhlas a aby rozhodla, že tieto dohody vo forme výmeny listov sú medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložila Národnej rade z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu pani spoločná spravodajkyňa pani poslankyňa Antošová.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za návrh.

    Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Poprosím teraz pána poslanca Madeja, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1035 pod poradovým číslom 68.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, jeden pán poslanec podal pozmeňujúci návrh. Budeme však najprv hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to spoločne o bodoch 1 a 3, osobitne o bode 4, osobitne o bode 2 a ďalej osobitne o bode 5.

    Pán predseda Národnej rady, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, spoločne o bodoch 1 a 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte ďalej, prosím, hlasovať osobitne o bode 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 107 za, 21 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 2 zo spoločnej správy sme schválili.

    Budeme hlasovať o bode 4.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 35 za návrh, 49 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 4 zo spoločnej správy sme schválili.

    Zostáva nám hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy.

  • S návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 31 za návrh, 24 proti, 79 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 5 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blanára z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za návrh.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. To boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy. Mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh výboru pre európske záležitosti na zmenu a doplnenie rokovacieho poriadku ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 85 za, 2 proti, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o návrhu výboru pre európske záležitosti. Do rozpravy sa z prítomných poslancov nehlási nikto, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 86 za návrh, 2 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila.

    Poprosím pána poslanca Gábora Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1121.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci, pani poslankyňa Tóthová predniesla procedurálny návrh vrátiť návrh vláde na dopracovanie.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o procedurálnom návrhu pani poslankyne Tóthovej vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 54 za návrh, 34 proti, 43 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Procedurálny návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Keďže zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o mojich pozmeňujúcich návrhoch. Najprv o prvom, ktorý sa týka účinnosti zákona.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý rieši účinnosť zákona.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 121 za návrh, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o mojom druhom pozmeňujúcom návrhu. Týka sa novely Občianskeho súdneho poriadku.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gála, spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 119 za návrh, 1 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Už sme hlasovali o všetkých návrhoch. Keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime automaticky k tretiemu čítaniu.

  • Otváram rozpravu, páni poslanci. Do rozpravy sa nehlási z prítomných poslancov nikto, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za návrh, 26 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1038, poradové číslo 72.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil...

  • ... jeden poslanec, ktorý predniesol jeden pozmeňujúci návrh...

  • ... a zároveň aj návrh vyňať bod 2 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy pod bodmi 1 a 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 124 za, 1 proti, 7 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 2 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 8 za, 27 proti, 97 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme bod 2 zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 75 za návrh, 20 proti, 34 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec, ďalší návrh.

  • Ďalšie návrhy nemáme, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať, že Národná rada v zmysle rokovacieho poriadku postúpi návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 91 za, 4 proti, 31 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za návrh, 45 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh skupiny poslancov sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 1062).

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Prosím o pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Pataky a Kaliňák. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 131 za návrh, 2 nehlasovali, 1 sa zdržal.

    Schválili sme body 1 a 2 zo spoločnej správy.

  • Pán poslanec Bódy vyňal bod č. 3 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Budeme o tom hlasovať teraz s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 134 za návrh.

    Schválili sme bod č. 3.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Bódy, ktorý podal osem pozmeňujúcich návrhov, ale na konci rozpravy vystúpila navrhovateľka, ktorá nesúhlasí, pretože podľa § 94 ods. 2 sú nad rámec tohto zákona.

  • Pán poslanec Bódy vznáša námietku.

  • Ďakujem za slovo. V zmysle rokovacieho poriadku vznášam námietku, žiadam ctenú snemovňu, aby sme hlasovali o mojich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú v dvoch formách.

  • Pán poslanec, hlasujeme o vašej námietke.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 62 za, 18 proti, 39 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

    Neschválili sme námietku.

  • Vážený pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, mám odporúčanie gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

    P. Hrušovský, predseda NR SR:

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal.

    Schválili sme návrh.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Z prítomných poslancov sa nehlási do rozpravy nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslankyne Sabolovej ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť...

  • Hlasujeme.

  • 132 prítomných, 132 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní

    návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1055.

    Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Prosím, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil navrhovateľ pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda parlamentu, dámy a páni, ctené kolegyne, kolegovia, novelizácia zákona...

  • Páni poslanci, prosím, rešpektujme sa navzájom a zachovajme pokoj v rokovacej sále.

  • Novelizáciu zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii sme navrhli v presvedčení, že je úlohou slovenského zákonodarného zboru robiť všetky reálne opatrenia na ochranu detí a mládeže a zabezpečenie jej dospievania. Vieme dobre, že vpád moderných elektronických médií do všetkých domácností je natoľko masívny, že rodičia či vychovávatelia majú problém efektívne čeliť atraktivite televízií, ktoré sa usilujú získať a držať si pozície na reklamnom trhu ponukou programov, ktorých pôsobenie na mladistvých nemožno v nejakom prípade označovať ako pozitívne. Mládež si dnes...

  • Páni poslanci! Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Mládež si dnes nehľadá vzory správania v literatúre, v histórii či medzi poprednými predstaviteľmi spoločenského života. Jej vzormi sa stávajú propagovaní televízni hrdinovia a odtiaľ už je maličký krôčik k osvojeniu si takých mechanizmov správania sa, ktoré spôsobujú veľké výchovné problémy. Ochranu mladých ľudí pred negatívnymi vplyvmi médií naše zákony neriešia. Prax ale ukázala, že v právnych predpisoch nie je jednoznačne vyriešená otázka vylúčenia vysielania upútaviek relácie, ktoré sú síce podľa predpisov zaradené do vysielania už v nočných hodinách, pretože obsahujú scény reálneho násilia, avšak tie krátke reklamné šoty sa dostávajú na obrazovky.

  • Pán poslanec, keby ste chvíľu počkali. Páni poslanci, tí, ktorí sa chcete baviť, nech sa páči, ale mimo rokovacej sály. Páni poslanci, pán poslanec Pataky. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Čiže ochranu mladých ľudí pred negatívnymi vplyvmi médií naše zákony riešia. Prax však ukázala, že v právnych predpisoch nie je jednoznačne vyriešená otázka vylúčenia vysielania upútaviek relácie, ktoré sú síce podľa predpisov zaradené do vysielania až v nočných hodinách, pretože obsahujú scény reálneho násilia, avšak tie krátke reklamné šoty sa dostanú na obrazovky v priebehu celého týždňa či aj dňa, keď televíziu masovo sledujú aj deti a dospievajúca generácia.

    Navrhovanou novelou zákona chceme túto medzeru v právnych predpisoch odstrániť. V priamej súvislosti s navrhovanými doplnenými zákonmi je aj druhá navrhovaná zmena, keď navrhujeme doplniť vekovú kategóriu divákov do 15 rokov pri klasifikácii programov podľa vekovej hodnosti. Súdy budú stíhať v budúcnosti už aj 14-ročných páchateľov, ktorí často do praxe prenášajú, čo sa naučili z relácií, ktoré sledovali potajomky, aj napriek zákazu rodičov. Preto sa nazdávam, že ak sme schválili možnosť skoršieho postihu mladistvých, potom je našou mravnou povinnosťou napraviť svoju neúmyselnú chybu a do zákona vrátiť vekovú kategóriu do 15 rokov ako skupinu divákov, pre ktorých niektoré typy programovo nie sú vhodné. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelávanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni Erszébet Dolník, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorského výboru podala Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2005 č. 1547 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1055) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil uznesenie navrhnuté spravodajcom, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru podľa § 52 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatom uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a máte ich pred sebou. O týchto pozmeňujúcich návrhoch budeme potom hlasovať po skončení rozpravy.

    Vážený pán podpredseda, skončila som, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvá do rozpravy.

  • Áno, ďakujem. Otváram rozpravu, ako prvá sa hlási pani spravodajkyňa, potom ešte pani poslankyňa Tóthová, Podracká. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu, ku ktorému predložili určitú zmenu páni poslanci Jarjabek a Čaplovič.

    Ak si pamätáte, ja som pred časom v prvom čítaní pripomenula, že po rokovaní s predsedníčkou Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj s právnikmi sme dospeli k tomu, že samotný zákon o vysielaní a retransmisii potrebuje množstvo väčších, menších úprav. Využívam teda možnosť, keďže zákon je v tomto prípade otvorený, aby som predložila rad pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte pred sebou.

    Ešte predtým, ako by som ich predniesla, dovoľte mi, aby som upozornila, že po rokovaní s pracovníkmi legislatívneho oddelenia Národnej rady som dospela k tomu, že z mojich pozmeňujúcich návrhov prvý a piaty je zbytočný z legislatívneho hľadiska, keďže z ďalšieho bodu, čo navrhujem, potom prakticky vyplýva to, čo je obsiahnuté v týchto bodoch 1 a 5. Samotné pozmeňujúce návrhy, ak dovolíte, by som predložila.

    Teda ako bod 2, teraz už prvý pozmeňujúci návrh: V § 5 ods. 1 sa za písm. m) vkladá nové písm. n), ktoré znie: „Vybavovať sťažnosti adresované rade vo vzťahu k tomuto zákonu.“ Ako odôvodnenie: Pri vybavovaní sťažností postupuje v súčasnosti rada podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Počet sťažností na porušenie zákona č. 308/2000 Z. z. však neustále narastá. Procesné povinnosti, ktoré pri vybavovaní sťažností rade zákon o sťažnostiach ukladá, však zamestnávajú radu natoľko, že sa tým odďaľuje plnenie iných a zrejme aj dôležitejších funkcií rady.

    Vložením uvedeného ustanovenia do pôsobnosti rady by sa rade umožnilo upraviť procesný postup vybavovania sťažností interným predpisom odlišne od zákona č. 152/1998 Z. z., čím by sa mohlo vybavovanie sťažností výrazne urýchliť. Sťažnosti podľa navrhovaného ustanovenia by teda neboli sťažnosťami podľa zákona č. 152/1998 Z. z., ale na základe ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1998 Z. z. sťažnosťami upravenými zákonmi č. 308/2000 Z. z.

    Ďalší návrh: V § 30 ods. 5 sa za slovo „možný“ vkladá slovo „najmä“. Z praxe vyplynul poznatok, že taxatívny výpočet dôvodov nemožnosti vstupu vysielateľov na podujatie je nedostatočný. Z tohto dôvodu je potrebné do pôvodného znenia § 30 ods. 5 vložiť slovo „najmä“.

    Ďalší pozmeňujúci návrh: V § 39 sa vypúšťa ods. 4. Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 7. Dôvod: Ustanovenie § 39 ods. 4 zakazuje vysielateľom a výrobcom audiovizuálnych diel sponzorovať programy. Definícia sponzorstva uvedená v § 38 ods. 1 však vylučuje, aby tieto subjekty boli sponzormi, a to aj v prípade, že poskytnú akékoľvek plnenie, ktoré je určené na priame alebo nepriame financovanie programov na propagáciu mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo aktivít tejto osoby.

    Ustanovenie § 39 ods. 4 tak zakazuje konanie, ktoré ani nemôže nastať. Z tohto dôvodu je nadbytočné a prakticky obsolétne.

    Ďalší, teda piaty, ako som uviedla, je zbytočné, aby sme to predniesli.

    Ďalší: V § 53 za písm. i) sa vkladá písm. j), ktoré znie: „Uplynutím 60 dní odo dňa, keď vysielateľ s licenciou mal podať návrh na zápis právoplatnej licencie do predmetu svojej činnosti v obchodnom registri a neurobil tak.“ Ako dôvod: Navrhovaná zmena korešponduje so sankciou podľa ustanovenia § 62 písm. d). Jej zmyslom je teda zjednotenie možného zániku licencie vysielateľa so zánikom registrácie prevádzkovateľa.

    Ďalší: V ustanovení § 58 ods. 2 sa číslica 30 nahrádza číslicou 60. Ako dôvod: V prípade zamietnutia žiadosti o registráciu retransmisie a rozhodnutia o registrácie retransmisie by mala byť zjednotená lehota.

    Ďalší bod: V § 64 ods. 1 sa v písm. c) nahrádzajú slová alebo jeho časti slovami „a programovo naň obsahovo nadväzujúcich“. Dôvod: Navrhované znenie terminologicky zjednocuje znenie § 64 ods. 1 písm. c) s navrhovaným znením § 66.

    Ďalší bod: § 65 vrátane nadpisu znie: Oznam o porušení zákona. Povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona môže rada vysielateľovi uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s § 16 písm. a) až c), § 19, § 20 ods. 1, a to by som prosila opraviť „a“ na slovo „alebo“, došlo k drobnej chybičke, aby nedošlo teda k nejakému nedorozumeniu. Teda v § 20 ods. 1 alebo § 20 ods. 3 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tomto porušení dozvedela, rozsah, formu a vysielací čas určí rada. Dôvod: Problém súčasného znenia § 65 vyplýva z nejasného vzťahu medzi odsekmi 1 a 2. Zo súčasného znenia nie je totiž zrejme, či sankciu, oznam o porušení zákona je možné uložiť za akéhokoľvek porušenie zákona alebo len za porušenie ustanovení vymenovaných v odseku 2. Zatiaľ čo v § 65 ods. 1 je uloženie sankcie, oznamu o porušení zákona ponechané na správnu úvahu rady, ustanovenie § 65 ods. 2 už svojou dikciou ukladá rade povinnosť uložiť predmetnú sankciu, pričom uloženie tejto sankcie nemusí byť ani účelné, ani potrebné. Z praktických skúseností rady však vyplýva poznatok, že bude efektívnejšie ponechať uloženie tejto sankcie na správnu úvahu rady, a to výhradne za porušenia zákona, ktoré sú vymenované v § 65 ods. 2.

    Porušenia ostatných povinností vyplývajúcich zo zákona č. 308/2000 Z. z. sú adekvátne sankcionované inými ustanoveniami predmetného zákona. Z uvedených dôvodov je účelnejšie upraviť ukladanie sankcie o ozname porušení zákona v jednom ustanovení tak, aby nevznikali výkladové problémy pri jej aplikácii.

  • Pani spravodajkyňa, ak toho máte ešte viac, tak navrhujem, a máte viac, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a, samozrejme, potom budete pokračovať vo vystúpeniach s ďalšími bodmi, ktoré ste momentálne nemohli predložiť. Ďakujem pekne za pochopenie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine, tak ako to bolo v poslaneckom grémiu dohodnuté.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.08 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 42. schôdze vládnym návrhom Trestného poriadku. Poprosím pána ministra spravodlivosti, pána poslanca Gábora Gála, povereného spravodajcu. Pani poslankyňa, dohodli sme sa, že o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní Trestným poriadkom. Taká bola dohoda. Ja som rešpektoval odporúčanie poslaneckého grémia a dohodu, nepredpokladám, že rozprava k tomuto návrhu, keďže je ukončená, bude trvať, ak ju pán minister otvorí, neprimerane dlho a potom by sme, pán poslanec Jarjabek, pokračovali v rokovaní vaším návrhom, teda návrhom vás a pána poslanca Čaploviča o retransmisii a ďalšími bodmi programu, tak ako sú zaradené na rokovanie 42. schôdze.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, od februárovej schôdze sme rokovali o návrhu nového Trestného poriadku. Snažili sme sa nájsť riešenie prijateľné pre väčšinu snemovne v tých niekoľkých sporných bodoch, ktoré pri rokovaní boli otvorené. Takže chcem dať teraz priestor, aby tieto kompromisné návrhy mohli zaznieť, aby snemovňa mohla prijať, tak ako v piatok prijala, kódex hmotného práva, mohla dnes prijať kódex trestného práva procesného. Ďakujem, pán predseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister svojím vystúpením otvoril rozpravu. Páni poslanci Miklušičák, Abelovský, Polka, Vavrík. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, budem predkladať dva bloky pozmeňujúcich návrhov. Prvý blok je skôr technického charakteru, ktorý upresňuje predložený návrh z hľadiska zosúladenia niektorých jeho ustanovení. Druhý ide aj do merita veci. Chcem povedať, že hlavne v tom druhom bloku tento návrh sa rodil veľmi ťažko, je to kompromis strán vládnej koalície týkajúci sa hlavne činností pri vyhotovovaní obrazových a zvukových záznamov.

    Čiže najskôr k bloku jeden. Môj prvý pozmeňujúci návrh. V § 27 sa na konci pripája táto veta: „Na účely tohto zákona sa zapisovateľom rozumie aj technický asistent.“ Zdôvodnenie: Podľa nového spravovacieho poriadku pre okresné súdy a krajské súdy technické zaznamenávanie priebehu úkonu, najmä hlavného pojednávania a verejného zasadnutia súdu bude zabezpečovať technický asistent, ktorý tým plní úlohu zapisovateľa.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V § 31 ods. 2 sa vypúšťajú slová „sudca pre prípravné konanie“ a „bodka“ na konci vety sa nahrádza „čiarkou“ a pripájajú sa slová „zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených“. Zdôvodnenie: Ustanovenie sa upravuje v súlade s platným právnym stavom, podľa ktorého nie je sudca, ktorý rozhoduje v prípravnom konaní, automaticky vylúčený zo súdneho konania.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V § 58 ods. 3 znie. Odsek 3. „O hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí alebo v iných prípadoch podľa úvahy predsedu senátu možno vyhotoviť rýchlopisný záznam alebo použiť iný vhodný technický prostriedok. O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného technického prostriedku sa prítomní upovedomia. Rýchlopisný záznam alebo nosič, na ktorom je zachytený priebeh úkonu, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone, ktorá obsahuje aj údaje podľa ods. 1 písm. a) až c). Ak sa záznam uschováva mimo spisu, treba v zápisnici poznačiť, kde je uložený. V zápisnici sa uvedie aj obsah vyhotoveného záznamu tak, aby poskytoval prehľad o vykonaných úkonoch, rozhodnutiach a vyjadreniach strán. Ak to nariadi predseda senátu alebo na žiadosť strany sa vyhotoví kópia záznamu alebo sa v nariadenom alebo požadovanom rozsahu prepíše do obyčajného písma. Náklady na vyhotovenie kópie alebo prepisu hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu alebo prepis požiadal.“

    Zdôvodnenie: Pozmeňujúci návrh skvalitňuje text návrhu tohto ustanovenia tým, že zakladá povinnosť v zápisnici o úkone súdu uviesť obsah záznamu, čo umožní lepšiu a pružnejšiu orientáciu v eventuálnom budúcom konaní vo veci. Zároveň sa sleduje zjednodušenie procesu vyhotovovania zápisnice o konaní pred súdom s tým, že celý zvukový záznam bude mať k dispozícii aj odvolací súd a kópiu záznamu na požiadanie možno poskytnúť aj stranám. Zrýchli sa tým pohyb spisu medzi súdmi, čo prispeje k zníženiu prieťahov v súdnom konaní pri zachovaní všetkých práv zúčastnených strán. Zároveň sa ponecháva možnosť strany požiadať o prepis záznamu do obyčajného písma.

    Štvrtý pozmeňujúci bod. V § 76 ods. 2 sa za slovo „15“ vkladá slovo „pracovných“. Zdôvodnenie: Ak v lehote 15 dní sa premietnu napríklad dva víkendy a nie je vylúčené, že zachytí aj tri víkendy, vo zvyšných pracovných dňoch deväť, respektíve jedenásť pracovných dní nie je možné v návrhu uvedenú lehotu dodržať a obvinený by musel byť iba z tohto procesného dôvodu prepustený na slobodu. Pozmeňujúci návrh chce tejto možnosti v situácii, keď dôvody väzby sú dané, zabrániť.

    Piaty bod. V § 220 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu“. Zdôvodnenie: Podmienka uzavretia dohody obvineného a poškodeného zapracovaná ako zákonná podmienka na podmienečné zastavenie trestného stíhania, kde na rozdiel od zmieru je vynútiteľná možnosťou pokračovania v trestnom stíhaní, ak dohoda nie je obvineným plnená. To však po uzavretí zmieru už nie je možné. Táto zmena posilňuje postavenie poškodeného.

    Bod šiesty. V § 232 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: „Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade alebo zhabaní vecí, postupuje prokurátor podľa § 236 odsek 1. Doterajšie odseky 6 až 9 sa označujú ako odseky 7 až 10.“ Zdôvodnenie: Treba upraviť možnosť postupu prokurátora v prípade, keď sa bude domnievať, že voči obvinenému je potrebné uložiť ochranné opatrenie, avšak nedohodne sa na tom s obvineným v konaní o dohode o vine a treste.

    Siedmy pozmeňujúci návrh. V § 232 ods. 6 písm. c) znie: c) „Druh, výmeru a spôsob výkonu trestu.“ Zdôvodnenie: Znenie predmetného ustanovenia v návrhu zákona vyvoláva podľa pripomienok odborníkov výklad, že v konaní o dohode o vine a treste možno vyjednať uloženie len nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo by enormne znížilo počet možných dohôd. Preto treba príslušné ustanovenie upraviť tak, aby sa takýto výklad odstránil.

    Ôsmy pozmeňujúci návrh. V § 395 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: Odsek 4. „Skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. Tento pozmeňujúci návrh vychádza z rezolúcie výboru ministrov Rady Európy z februára 2005, ktorá požaduje, aby členské štáty zvážili použitie obnovy konania v prípadoch, keď poškodená strana v trestných veciach spravidla obvinených znáša obzvlášť závažné negatívne dôsledky vnútroštátnych rozhodnutí v dôsledku porušenia základných ľudským práv alebo slobôd, ktoré nemožno dodatočne napraviť formou odškodnenia a dostatočne.

    Bod deviaty. § 563 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: Odsek 3. „Podrobnosti o tvorbe spisu vrátane číslovania listov a vyhotovovania jeho obsahu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti po dohode s ministerstvom vnútra.“ Tento návrh predkladám vzhľadom na povinnosť ustanovenú v § 72 ods. 4 vládneho návrhu zákona, podľa ktorého k návrhom týkajúcich sa rozhodovania o väzbe treba, citujem, „vždy pripojiť dosiaľ získaný spisový materiál s očíslovanými listmi a o prehľadnom obsahu spisu“, koniec citátu, sa navrhuje, aby boli všeobecne záväzným právnym predpisom určené podrobnosti ohľadom týchto skutočností. Tento predpis sa bude týkať tvorby spisu od začiatku konania, t. j. aj spisu v prípravnom konaní.

    Teraz druhý blok pozmeňujúcich návrhov, ako som spomenul, ten kontroverznejší.

    Bod prvý. V § 114 ods. 8 znie: Odsek 8. „Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí bez meškania orgán, rozhodnutím ktorého sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. To neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takejto informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.“

    Druhý bod . V § 115 ods. 3 sa v druhej vete za slová „účastnícka stanica“ vkladajú slová „alebo zariadenie“.

    Tretí bod. V § 115 ods. 8 znie: „Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 3, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí bez meškania orgán, rozhodnutím ktorého sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. To neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.“

    Štvrtý bod. Za § 565 sa vkladá nový § 566, ktorý znie: § 566. „Oznamovacia povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu podľa § 114 ods. 8 a § 115 ods. 8 vzniká vo veciach, ktorých bol vydaný príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov podľa § 114 ods. 2 a príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 3 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ Doterajšie § 566 až § 570 sa označujú ako § 567 až § 571.

    Zdôvodnenie k bodom 1, 3 a 4: V prípadoch, ak boli v obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamoch alebo vykonaním odpočúvania zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, takto vyhotovený záznam tvorí súčasť spisu a osoba uvedená v § 115 ods. 3 sa o tom môže dozvedieť nazeraním do spisu.

    § 69 ods. 1. Pri štúdiu spisu po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.

    § 208. Osobou uvedenou v § 115 ods. 3 je osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka. V prípadoch, keď sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistia skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, vyhotovené záznamy sa musia predpísaným spôsobom zničiť, o čom sa osoba uvedená v § 115 ods. 3, ktorá nemá prístup do spisu, upovedomí. Z upovedomenia zistí aj samotný fakt vyhotovenia záznamov, respektíve vykonania odpočúvania na základe súdneho príkazu. Osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telefonickej prevádzky týka a nemá prístup do spisu, sa o zničení záznamu neupovedomí, ak tomu bránia závažné dôvody, napríklad konalo sa v trestnej veci zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo na trestnom čine sa podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich vec nebola právoplatne skončená, oznámením odpočúvania a vyhotovovania záznamu by sa mohli poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch, jej bezpečnostné záujmy alebo by to mohlo viesť k vážnemu ohrozeniu práv alebo oprávnených záujmov osoby uvedenej v § 115 ods. 3. Rozhodne o tom orgán uvedený v ods. 8, to je ten, ktorý by inak mal pomôcť upovedomenie realizovať. Úpravu začiatku vzniku povinnosti vyplývajúcej zo zmeny tohto ustanovenia sa javí optimálnym datovať dňom nadobudnutia účinnosti nového Trestného poriadku vzhľadom na nemožnosť nerealizovania tejto povinnosti na už uskutočnené úkony, v platnom zákone nie je upravený novonavrhovaný mechanizmus zakladania zápisnice o zničení záznamu do spisu.

    K bodu 2. Zosúlaďuje sa terminológia druhej vety § 115 ods. 3 s prvou vetou. Ide o spresnenie obsahových záležitostí, ktoré musí obsahovať príkaz na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky.

    Na záver mi dovoľte, aby som stiahol môj celý štvrtý blok pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil pri predchádzajúcej časti rozpravy, a žiadam na samostatné hlasovanie bod 36 týkajúci sa § 58 ods. 3. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prosím pána spoločného spravodajcu, aby si poznamenal všetky pozmeňujúce návrhy. Nech sa páči pán poslanec Abelovský.

  • Pán predseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prakticky sa po štyroch mesiacoch znovu vraciame k Trestnému poriadku. Ja si myslím, že Trestný poriadok z hľadiska dopadov na občanov, ale aj na činnosť súdnej moci v štáte má väčší význam ako už schválený Trestný zákon, a preto musíme pri jeho schvaľovaní zvlášť obozretne pristupovať a zvážiť všetky veci, ktoré tu boli počas tej dlhej rozpravy, ktorá o tejto právnej norme prebiehala, aj polemík, či už tu v snemovni, alebo aj mimo nej, tak aby sme skutočne prijali normu, ktorá bude zodpovedať 21. storočiu a bude sa môcť aplikovať aspoň toľko, ako platil predchádzajúci Trestný poriadok alebo ten, ktorý je platný ešte dnes. Bez takéhoto zámeru, myslím si, že by nemalo zmysel prijímať nový Trestný poriadok, ak by tu hneď po jeho prijatí vznikol dôvod na jeho opätovnú novelizáciu alebo na jeho prehodnotenie.

    Chcem k takým štyrom veciam vystúpiť, možno, že sa budem trocha opakovať zo svojich predchádzajúcich parlamentných vystúpení, ale predsa chcem zadefinovať určité veci, ktoré sú jednak v spoločnej správe, jednak v jednotlivých poslaneckých návrhoch pripravené na schvaľovanie a ktoré by som charakterizoval ako návrhy, ale pozmeňujúce návrhy, ktoré pri ich schválení alebo neschválení budú determinovať môj postoj k zákonu ako celku a aj veľkú časť nezávislých poslancov.

    Chcem teda v prvom rade upriamiť vašu pozornosť na pozmeňujúce návrhy, ktoré jednak ústavnoprávny výbor niektoré schválil a sú obsiahnuté v spoločnej správe a zrejme sa bude o nich osobitne hlasovať, ak teda bude taká vôľa tejto snemovne, a jednak tie, ktoré vyplývajú už z predchádzajúcej rozpravy a ktoré som ako poslanec podal.

    Tak v prvom rade sú to ustanovenia, ktoré sa týkajú väzby. Tu viete, že ústavnoprávny výbor schválil môj pozmeňujúci návrh, ktorý skracuje oproti návrhu predkladateľa väzbu na 36 mesiacov prakticky vo všetkých trestných činoch a beriem na vedomie, že z ďalších ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že polovica tejto väzby sa týka prípravného konania a ďalšia polovica takzvaného konania súdneho. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že je to jeden z tých polemických bodov, kde predkladateľ trvá na tom, že väzba musí byť štvorročná, čo sa mi zdá neprimerane dlhá doba, pretože sa zmierňuje prakticky len o jeden rok oproti súčasnému právnemu stavu. Väzba je jednou z najzávažnejších zásahov zo strany štátu voči občanovi, keď sa obmedzuje jeho osobná sloboda zo zákonných dôvodov a na určitú dobu, a preto si myslím, že môže trvať len toľko, koľko je nevyhnutne potrebné a nesmie nahrádzať sankciu, ktorá hrozí zo strany štátu v podobe trestu odňatia slobody, alebo nemôže vytvárať predpoklady, z ktorých súd potom pri ukladaní trestu vychádza a ktorým je potom obyčajne dĺžka vykonanej väzby. Toto je požiadavka, na ktorej akosi zásadne musíme trvať, pretože doterajšia prax odôvodňuje tú obavu, že väzba je zneužívaná jednak na prejudikovanie rozhodnutia o treste, a jednak nevedie orgány najmä v prípravnom konaní k systematickému a sústredenému vyšetrovaniu vo veciach väzobných, pokiaľ má istotu, že obvinený je vo väzbe. Sám zo svojej niekoľko desaťročnej praxe viem potvrdiť, že ak akákoľvek zložitá, či už právne, alebo skutková vec sa nevyšetrí za jeden, prípadne dva roky, nevyšetrí sa ani za päť rokov, pokiaľ by mala byť riešená väzobným spôsobom.

    To sú zabehané stereotypy, ktoré vládnu v trestnom konaní a ktoré v podstate vyplývajú z toho, že práve tam, kde by sa malo sústredenie urýchlene konať, sa nekoná a títo ľudia prakticky bez toho, aby ich ktokoľvek navštívil, či už vyšetrovateľ, alebo prokurátor, prakticky niekoľko desiatok mesiacov nečinne sú vo väzbe, a pritom žiaden pokrok v tejto trestnej veci nie je.

    Len na ilustráciu dodávam, že veľká novela Trestného poriadku Maďarskej republiky, ktorá bola prijatá pred dvomi rokmi, bola zákonom schválená v Trestnom poriadku dĺžka väzby v trvaní len 24 mesiacov, mala za následok, samozrejme, masové prepustenie niektorých obvinených z väzby, ale myslím si, že takéto zásadné riešenie je dobré a dá sa z neho vychádzať.

    Chcem upriamiť vašu pozornosť na to, že som podal, myslím si, že kompromisný pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať, okrem toho, ktorý už bol schválený v spoločnej správe, a to, aby väzba vo všeobecne trvala len tých 36 mesiacov, to znamená tri roky, ale pri tých trestných činoch, kde hrozí výnimočný trest, to znamená doživotný trest, aby sme eliminovali možnosť náhleho prepustenia obvinených, ktorí sú dôvodne podozriví zo závažných alebo z najzávažnejších trestných činov, a tým by ohrozovali ostatných spoluobžalovaných v súvislosti s možným páchaním ďalšej trestnej činnosti, aby pri týchto trestných činoch obzvlášť závažných, kde je možné uložiť výnimočný trest doživotný, bola väzba štyri roky. S týmto som ako s kompromisným návrhom súhlasil a prosím, aby ste tento pozmeňujúci návrh pri hlasovaní podporili.

    Druhým takým neuralgickým bodom je ustanovenie doteraz platného Trestného poriadku o agentovi provokatérovi, ktorý prevzal aj predložený návrh rekodifikovaného Trestného poriadku. Ja som niekoľko ráz zdôraznil, že tento inštitút je pre mňa neprijateľný z dôvodu jeho, podľa mňa, protiústavnosti, ale aj preto, že umožňuje orgánom štátu za štátne prostriedky provokovať spáchanie trestnej činnosti, čo je z hľadiska existencie právneho štátu absolútne neprípustné.

    Český Ústavný súd bez toho, že by tento inštitút česká právna úprava obsahovala, vyhlásil v rámci odôvodnenia za protiústavný, kde konštatoval, že nech sú dôvody odhaľovania trestnej činnosti akékoľvek, nech spoločenská potreba je na nastolení práva v týchto oblastiach akákoľvek veľká, štát sa nikdy nesmie uchýliť k takejto argumentácii, že by on prostredníctvom štátnych úradníkov provokoval páchanie trestnej činnosti, aj keď len pri trestnom čine korupcie, o čom teda svedčí doterajšia platná úprava.

    Je tu pozmeňujúci návrh pána poslanca Gála, ktorý za určitých okolností možno akceptovať, pretože sprísňuje podmienky na to, aby najmä posudzovanie, či ten dotyčný je podozrivý, prípadne budúci obvinený už ide spáchať ten trestný čin korupcie, aby kontrola bola zo strany štátu a zo strany najmä prokuratúry zachovaná tak, aby sa dalo toto rozhodujúce obdobie preskúmateľným spôsobom posúdiť, pretože za súčasného právneho stavu sa tak nemôže udiať a prakticky vykonaný takýto dôkaz, ak bude v súdnom konaní pripustený, je prakticky nevyvrátiteľný.

    Ďalšou takou vecou, ktorá je z hľadiska môjho chápania demokratickosti trestného procesu, je pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil a ktorý spočíva v tom, že navrhujem, aby Špeciálny súd ako súd vytvorený zvláštnym zákonom z hľadiska vecnej príslušnosti bol na úrovni okresného súdu a o odvolaní rozhodoval potom krajský súd, čo zodpovedá aj ostatnej systematike, ktorá bude platiť v našej justícii od 1. januára, ak budú ostatné zákonné podmienky splnené a ktorých prakticky veľká časť trestnej agendy vrátane trestných činov, kde je možné uložiť výnimočné tresty, prejde na súdy okresné ako súdy prvej inštancie. Nevidím žiaden dôvod, aby o takýchto činoch, aké patria do právomoci Špeciálneho súdu, rozhodoval súd na úrovni krajského súdu. Je to nesystémové, pamätáte si na diskusiu, ktorá bola ohľadne zákona, ktorá sa na zjednodušenie volá optimalizácia súdnej správy a ktorá zaviedla práve túto nesystematiku, ktorá našla odraz aj vo vládnom návrhu Trestného poriadku, a to, že krajský súd rozhoduje ako Špeciálny súd.

    Ďalšou vecou, ktorou je evidentné, že veľmi krátka doba existencie Špeciálneho súdu už vyvoláva túto potrebu, je potom enormné zavalenie tejto agendy Najvyššieho súdu. Najvyšší súd prakticky v dvoch senátoch, ktoré ešte nie sú ináč ani dostatočne obsadené, je zahltený, doslova zahltený touto agendou, ktorá rozhoduje nielen o vine a treste, ale najmä o veciach, ktoré súvisia s prípravným konaním, s väzbami, s domovými prehliadkami a tak ďalej a samotná táto agenda prakticky zväzuje Najvyššiemu súdu rozhodovať o tom, o čom majú rozhodovať, teda najmä rozhodovať o mimoriadnych opravných prostriedkoch a zjednocovať súdnu prax.

    Ďalej bez poradia výhrad sú to všetky ustanovenia, ktoré sú ku spoločnej správe, lebo som ich podal, a týkajú sa obhajoby. Ja si myslím, že Trestný poriadok, ktorý by sme tu mali prijať, musí dbať na obhajobu ako na základný atribút zákonnosti a ústavnosti rozhodovania súdnej moci a akékoľvek obmedzovanie práv obhajoby, čo sa týka prípravného alebo súdneho konania, nemôžem akceptovať. Ja len chcem podotknúť, že aj existujúci Trestný poriadok, ktorý bol prijatý veľmi dávno v roku 1961 z hľadiska práv obhajoby bol demokratický a poskytol veľmi širokú možnosť obhajobe na pôsobenie v trestnom procese, a preto akékoľvek zužovanie je pre mňa absolútne neprijateľné. Čiže ak budeme hlasovať aj o týchto bodoch, tie pozmeňujúce návrhy chcem, aby boli zo strany snemovne, pokiaľ je to možné, akceptované.

    Mám jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má vzťah k ustanoveniu § 570 a znie: § 570 sa za slová „1. apríla 2005“ nahradzuje slovami „1. júna 2006“ s tým, že bod 173 spoločnej správy žiadam, aby bol vyňatý na samostatné konanie. Odôvodňujem svoj pozmeňujúci návrh tým, že touto dlhou diskusiou, ktorá, samozrejme, bola potrebná pre Trestný poriadok a bola nevyhnutná na to, aby sme prijali kvalitný zákon, neumožňuje dostatočným spôsobom sa o prijatej novele tých, ktorých sa to najviac týka, to znamená sudcov, prokurátorov, ale najmä vyšetrovateľov polície dostatočne pripraviť na to, aby mohli od 1. januára, lebo tak znie pozmeňujúci návrh uvedený v bode 173, začať úspešne uplatňovať túto reformu, ak Trestný poriadok bude prijatý. Nakoniec mal byť už prijatý od 1. januára tohto roku, všetko sa posúva, a preto si myslím, že ak chceme zabrániť tomu, aby tu skutočne nenastal kolaps od 1. januára 2006, je potrebné legisvakančnú lehotu posunúť ešte o pol roka.

    Myslím si, že neprekáža a nebude prekážať pre prax to, že paralelne bude pôsobiť už nový Trestný zákon, ak bude v tejto podobe podpísaný pánom prezidentom a nadobudne účinnosť 1. januára 2006. Preto prosím, aby ste zvážili, najmä brali na vedomie, túto moju výhradu adresujem aj prípadne predkladateľovi, aké sú počty v parlamente a možno budem špekulovať a budem sa zamýšľať aj ďalej, že ak by úplne náhodou túto normu, ktorú máme prijať – Trestný poriadok, vrátil pán prezident z nejakých dôvodov na dopracovanie, pretože pán prezident je docent procesného práva, či sa nájde v tejto snemovni potom, keď nebudú akceptované tieto pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, či sa nájde v tejto snemovni 76 poslancov na opätovné schválenie zákona. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Polka s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Rada by som podporila pána poslanca Abelovského v jeho návrhu na predĺženie legisvakančnej lehoty. Chcem povedať toľko, že sa prax skutočne musí zžiť s týmito novými ustanoveniami, a ešte chcem povedať, že som šokovaná, že pán poslanec Miklušičák s toľkými pozmeňujúcimi návrhmi vystúpil a má sa o sedemnástej hodine o tomto hlasovať. To snáď, vážení páni, nemyslíte vážne. Veď predsa tam každé slovo v Trestnom poriadku je veľmi dôležité. Už ani logiku neuznávate, že ide o vážny predpis, že si to treba preštudovať a neuznávate ani rokovací poriadok? Veď to je 24 hodín. To si snáď myslíte, že treba zdvíhať ruky tak automaticky, ako to niektorí robia? Veď podľa tohto sa bude v celej republike na všetkých súdoch v trestných senátoch postupovať. Veď to nie je žart. Tu aj pred chvíľou so zákonom o vysielaní a retransmisii vystúpi poslankyňa s množstvom pozmeňujúcich návrhov a tiež sa má hlasovať o sedemnástej hodine. Legislatíva nie je gombíček, to treba vážne brať a podpredseda legislatívy by si mal uvedomiť, že vlastne cez zákon sa reguluje činnosť v štáte a robí sa s ním aj chaos, a ten je už nevídaný, už si všetci z legislatívy v praxi robia vtipy.

  • Nech sa páči, pán poslanec Polka. Pani poslankyňa Mušková, čomu tlieskate? Nech sa páči, pán poslanec Polka, do rozpravy. Ja som len chcel vedieť, pani poslankyňa... Aj to je dovolené sa opýtať, nie?

    Nech sa páči, pán poslanec Polka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu Trestného poriadku. V prvom rade by som sa chcel stotožniť s poznámkami a stanoviskami kolegu Abelovského. V plnom rozsahu s nimi súhlasím, ale len niekoľko slov k väzbe.

    Viete, u nás sa z väzby stal nejaký mediálny a hovorcovský fetiš. Len čo médiá informujú o niečom, čo sa stalo, okamžite húfy hovorcov z jedného rezortu, a tam má sídlo pri Dunaji a v Policajnom prezídiu, prípadne na krajských riaditeľstvách zmetú oznámením a bol vzatý do väzby a hrozí mu až 15 rokov a možno, že aj doživotie a možno, že ho aj roztrhajú koňmi a možno, že bude lámaný v kolese. Nerozumiem tejto politike, ktorá sa z tohto policajného orgánu vynára. Som vždy za istú umiernenosť v tom, čo sa ešte udeje v ďalekej budúcnosti. Myslím si, že sa u nás veľmi zanedbávajú inštitúty, ako je sľub alebo kaucia. Kaucia sa tu spája s tým, že to je len pre bohatých, ja neviem, prečo by to malo byť len pre bohatých, pretože ide o financie, ktoré sú istou zárukou a garanciou, že ten človek sa nebude nikde skrývať a bude k dispozícii trestným orgánom a rovnako najmä pri trestných činoch trebárs v doprave si myslím, že človek, ktorý sa nešťastnou zhodou okolností, náhodou dostane do situácie, že skutočne mu hrozí vysoký trest a ten človek dovtedy žil normálnym životom, slušným spôsobom, došlo v jeho živote k nejakému intermezzu, prečo by nemohol byť doma a na základe sľubu, ktorý dá vyšetrovateľovi, byť k dispozícii. Väzba je jedno z najnešťastnejších obmedzení osobnej slobody, aké u nás existuje, a spôsob jej výkonu je skutočne drastický. Mal som česť byť niekoľkokrát za klientmi vo výkone väzby a absolútne nesúhlasím s tvrdeniami generála Lobodáša alebo jeho predchodcov, aké je to u nás v súlade s normami Európskej únie. Nie je to v súlade s normami Európskej únie, možno, že v tom širokom kontexte áno, ale skutočne budem apelovať na pána ministra, aby sa väzobný poriadok aj zákon o výkone trestu odňatia slobody dostal trošku do takých kulantnejších podôb. Vo väzbe sa hľadí na vás ako nevinného, ale nechcem vám hovoriť story, keď som išiel navštíviť jedného kolegu z bývalého hnutia a bol som ja ako advokát prehliadnutý a asi štyri jablká, ktoré som mal v taške, boli predmetom pomaly nejakého preskúmavania, čo advokát nesie klientovi za údesné veci v týchto jablkách.

    Druhá vec, ktorá súvisí s väzbou, je rýchlosť konania. Už to naznačil pán kolega Abelovský. Rýchlosť konania je takou signifikantnou črtou schopností orgánov činných v trestnom konaní niečo dôsledne realizovať. A rýchlo realizovať nielen z hľadiska toho časového postupu, ale je to aj taký signál navonok, v tomto štáte majú väzbu iba dva, tri roky, nie päť rokov, kde sa už vopred avizuje, že tie naše orgány sú pomalé a neschopné.

    No a, samozrejme, s tým súvisí, zdôrazňujem a dvakrát podčiarkujem efektívnosť konania. Pamätám si na mediálny atak jedného zo sudcov bratislavského súdu, nebudem to radšej konkretizovať, ktorý bol pomaly označený za mafiánskeho sudcu, pretože si dovolil prepustiť z väzby nejakého chlapa podozrivého neviem z čoho, ale sudca nahliadnutím do spisu zistil, že vyšetrovateľ sa ani neunúval pol roka tohto človeka navštíviť vo väzbe. Veď je vo väzbe, nech sedí, nech hnije. A to už nechcem hovoriť o odporných zásadách z päťdesiatych rokov, keď sa medzi eštebákmi údajne hovorilo, veď ho strčme do basy, však on už na niečo príde, aby sa nám k niečomu priznal. Takže skutočne som za to, aby sme túto väzbu posudzovali veľmi, by som povedal, na lekárnických váhach a tlačili predovšetkým na orgány činné v trestnom konaní, aby predovšetkým v tej prípravnej fáze konali rýchlo, zodpovedne a zákonne.

    Dovoľte mi trošku sa aj začudovať nad tou tvrdou diskusiou o otázkach súvisiacich s návrhom poslanca Vavríka a potom, ktorý sa dostal, myslím si, do kompromisného návrhu pána poslanca Miklušičáka, a to je zverejňovanie odpočúvania u tých osôb, ktoré neboli, alebo nie sú dôvodne podozrivé z trestnej činnosti. Súvisí to s článkom 13 Listiny základných ľudských práv, článkom 8 Európskeho dohovoru o občianskych právach a slobodách a samotne našou ústavou, tuším článok 16 a 21 alebo 22. Ale predovšetkým by som chcel apelovať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v kauze Klaus a Otters ešte z roku 1979, kde judikát z tejto kauzy jednoznačne stanovuje a zakotvuje, ale pozor, a to možno bolo problémom nášho návrhu, možno vytvára možnosť osobe, ktorá bola predmetom odpočúvania z dôvodov, ktoré sa natoľko nepreukázali, žiadať preskúmanie príslušným súdom. Myslím si, že by bolo vhodné na pôvodný návrh pána poslanca Vavríka nadviazať a zakotviť takúto možnosť. Samozrejme, súvisí to potom aj s asi ďalším rozmachom nášho správneho súdnictva, aby občan, takzvaná tretia osoba, ktorá bola v tomto smere nejakým spôsobom zainteresovaná, bola predmetom pozornosti orgánov činných v trestnom konaní, mala možnosť zákonnou cestou preskúmať zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Ale musí o tom, samozrejme, vedieť. Ako sa ja môžem dovolávať preskúmania rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, keď o tom neviem. Mal som česť byť predmetom takéhoto záujmu a do dnešného dňa asi päť rokov chodíme po súdoch a domáhame sa nápravy takéhoto rozhodnutia, pretože policajti sú viazaní mlčanlivosťou, nikto ich nechce zbaviť mlčanlivosti, zákonný sudca je viazaný mlčanlivosťou a spisy sa záhadne tratia v tejto republike.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som ešte predložil v mene skupiny poslancov a zdôrazňujem na základe prosby predsedu výboru na kontrolu Vojenského obranného spravodajstva, dnes neprítomného pána poslanca Cagalu pozmeňujúci návrh k § 10, ktorý znie: V § 10 sa ods. 8 dopĺňa písm. i). ktoré znie: „Poverený príslušník Vojenského spravodajstva v konaní o trestných činoch vyzvedačstva podľa § 327 Trestného zákona, ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 328 a § 329 Trestného zákona a ohrozenia dôvernej skutočnosti alebo vyhradenej skutočnosti podľa § 362 Trestného zákona spáchaných príslušníkmi Vojenského spravodajstva.“ Účelom tejto úpravy je vytvoriť špecializované orgány Vojenského obranného spravodajstva na odhaľovanie vyšetrovania trestného stíhania taxatívne vymedzeného úzkeho okruhu trestných činov spáchaných príslušníkmi Vojenského spravodajstva. Ubezpečovať, že ide o trestné činy, ktoré sa stávajú tak v počte dva až tri za päť rokov, ale mal by tu byť nejaký predpoklad inštitúcie, ktorá to bude riešiť. Na vytvorenie takéhoto špecializovaného orgánu Vojenského spravodajstva nadväzuje potom jeho právomoc, ktorá by bola zakotvená v § 200, ktorý by sa doplnil ods. 5, ktorý znie: „Vyšetrovanie zločinu a vyzvedačstva podľa § 327 Trestného zákona, ohrozovanie utajovanej skutočnosti podľa § 328 ods. 3 Trestného zákona vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. i) v rozsahu pôsobnosti uvedenom v tomto ustanovení.“ Tak ako som vysvetľoval, že je potrebné vytvoriť, alebo bolo by potrebné vytvoriť takýto špecializovaný orgán, tu sa zakotvuje jeho právomoc. A dopĺňam ešte v § 202, ktorý sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „Policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. i) vykoná skrátené vyšetrovanie o prečine, aj keď horná hranica prevyšuje tri roky v rozsahu pôsobnosti uvedenom v tomto ustanovení.“

    Ďakujem vám pekne za pozornosť a ešte jednu poznámku k tomu, čo hovorila pani profesorka Tóthová. Je staré známe řčení alebo úslovie, že politika je umenie možného. Pani profesorka, zákonodarstvo a legislatíva Slovenskej republiky je umením možného, prípadne aj dostupného v tomto parlamente. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Vavrík, nech sa páči. Posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pán generálny prokurátor, ctené kolegyne, kolegovia, dnes som sa prihlásil do rozpravy s tým, že som nevedel, že budem vôbec chcieť k tomuto vystúpiť, ale chcel by som bez prípravy a bez písomného podkladu vám povedať pár viet o tom, čo sa stalo za posledný mesiac a takú akúsi osobnú spoveď k tomu, čo som prežil za posledné týždne k práve prerokúvanému Trestnému poriadku.

    K Trestnému poriadku som podal pred tromi či štyrmi mesiacmi pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal odpočúvania, t. j. oblasti, ktorej sa dlhodobo venujem a dnes už možno aj profesijne vo výbore, ktorý bol na tento účel vytvorený. Preštudovaním rôznych odborných kníh od renomovaných autorov, ktorí pôsobia, povedzme, na Európskom súde pre ľudské práva, na súdoch, prokuratúre aj v policajných orgánoch som dospel k názoru, že pozmeňujúci návrh, ktorý som podal, v ktorom som žiadal, aby občan bol po ukončení odpočúvania informovaný o takomto hrubom zásahu do práva, ústavou chráneného práva na súkromie, aby bol ihneď informovaný, keď pominú dôvody odpočúvania. V pozmeňujúcom návrhu som tiež žiadal, aby občan, ktorý takúto informáciu dostane, aby mal právo obrátiť sa na príslušný súd, ktorý by mal možnosť preskúmať, či dôvody, ktoré uviedol navrhujúci orgán a sudca ich posudzoval, či boli zákonné, a tým či celé odpočúvanie bolo úplne v poriadku a v súlade so zákonom. Obdobné pravidlá totižto majú viaceré európske krajiny, ale aj krajiny v zahraničí, aspoň som sa o tom dočítal v odbornej literatúre. Fakt je ten, že práve moment okamžitého oznámenia občanovi, ktorým sa zistilo odpočúvaním, že nie je ničím zapojený do trestnej činnosti a jeho okamžitým oznámením o tom, že bol odpočúvaný, podľa tvrdení pána ministra spravodlivosti by mohlo dôjsť k úniku informácií a mohlo by byť marené trestné konanie vo veci, ďalej sme posledné týždne veľmi intenzívne diskutovali o hraniciach, čo je prijateľné, povedzme, pre poslanecký klub, ktorý postavil ministra Lipšica na tento post a zástupcovia poslaneckého klubu rokovali, ktorý ja dnes mám možnosť zastupovať alebo zastupujem v Národnej rade Slovenskej republiky a hľadali sme skutočne posledné dva týždne jeden, dvakrát za týždeň kompromis medzi naším videním tohto problému a medzi videním tohto problému pána podpredsedu vlády Lipšica.

    Musím povedať, že sa nevzdávam tej myšlienky, aby bol občan čo možno najskôr informovaný o tom, že bol odpočúvaný, musím však akceptovať aj isté argumenty ministra spravodlivosti, musím akceptovať realitu, že sme spolu v koalícii, a preto som sa snažil aj s mojimi kolegami v našom poslaneckom klube hľadať kompromis pre toto riešenie. Tento kompromis som predložil vo svojom pozmeňujúcom návrhu vo veci lehoty, dokedy môže príslušný orgán rozhodnúť o odložení informácie o tom, že bol človek alebo občan odpočúvaný, a dospeli sme k lehote 36 mesiacov. Musím povedať, že nie som spokojný s touto lehotou, ale tiež viem, že ani minister Lipšic nie je spokojný s tou lehotou. Ja sa domnievam, že by mala byť kratšia, povedzme šesťmesačná, pán minister sa asi vyjadrí sám, on sa domnieva, aby bola oveľa dlhšia. Preto sme našli kompromis 36 mesiacov.

    Dovolím si tiež povedať, že som mal isté pochybnosti o nekonkrétnom ustanovení o tom, že občan nebude vyrozumený vtedy, ak na to sú a existujú závažné dôvody. Tento dôvetok som považoval za taký, ľudovo povedané, gumený a našli sme spôsob, po vzájomnej dohode sme našli konštrukciu, ktorá je uvedená v poslednej vete pozmeňujúceho návrhu č. 2, ktorý predniesol poslanec Jozef Miklušičák.

    Jedna vec, kde sme nenašli konsenzus, je tá skutočnosť, že občan podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý aj ja priznávam a označujem za kompromisný návrh, to je ten návrh, ktorý predložil kolega Miklušičák, nezohľadňuje tú skutočnosť, že občan má právo domáhať sa na súde preskúmania, či príslušné odpočúvanie bolo zákonné. Priznám sa, že nemôžeme získať ani jeden, ani druhý všetko, preto si viem predstaviť, že dnes podporím Trestný poriadok s týmto kompromisným návrhom, ktorý som pred chvíľou spomenul, s tým, že veľmi vážne uvažujem aj so skupinou poslancov z nášho klubu, ale aj iných, že v skorej lehote podáme príslušnú novelu, pokiaľ začne platiť a bude účinný Trestný poriadok, a iste o tom budeme ešte veľakrát alebo často diskutovať aj s pánom ministrom spravodlivosti Lipšicom.

    Preto mi dovoľte na záver povedať ešte tieto vety. Veľmi pekne ďakujem za podporu vlastným kolegom poslancom z nášho poslaneckého klubu. Veľmi si vážim konzultácie s poslancami zo Strany maďarskej koalície a za ich podporu, takisto aj z koaličnej strany ANO. Samozrejme, vážim si aj oponentské názory, ktoré tlmočil za klub KDH minister spravodlivosti. Ale nemôžem nespomenúť, že si hlboko vážim aj podporu môjho pozmeňujúceho návrhu časti odborníkov v opozičných poslaneckých kluboch a v túto chvíľu, či už teda pochádzajú z Hnutia za demokratické Slovensko, zo Smeru, ba dokonca aj z komunistickej strany.

    Preto tým, ktorí podpísali môj pozmeňujúci návrh, sa teraz chcem ospravedlniť za to, čo v túto chvíľu hodlám urobiť, a to je akt, ktorým chcem stiahnuť pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil pred tromi či štyrmi mesiacmi, a všetkých, ktorí ma podporovali, chcem požiadať, aby podporili návrh, ktorý predložil kolega Jožo Miklušičák. Toľko z môjho vystúpenia a z toho, čo som vám chcel povedať bez papiera. Teraz, keďže došlo k istému technickému problému pri prepisovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil poslanec Miklušičák, predložím temer rovnaký pozmeňujúci návrh ako on. Fakt je ten, že sami zbadáte, že tam budú dve drobné zmeny, a aby to mohlo byť také funkčné a aby sme mohli zahlasovať za tú veľmi na hrane urobenú dohodu vo vnútri koalície, som povinný, aby som predniesol pozmeňujúci návrh znovu.

    Takže, pán predseda, podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu Trestného poriadku k tlači 720. Prvý pozmeňujúci návrh. V § 114 ods. 8 znie: Odsek 8. „Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovozvukových záznamov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez zmeškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí orgán, rozhodnutím ktorého sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. To neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.“

    Pozmeňujúci návrh číslo 2. V § 115 ods. 8 znie: Odsek 8: „Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 3, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí orgán, rozhodnutím ktorého sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. To neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takejto informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.“

    Odôvodnenia k bodom 1 a 2 sú takéto: V prípadoch, ak boli v obrazových, zvukových alebo obrazotvorných záznamoch alebo vykonaním odpočúvania zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, takto vyhotovený záznam tvorí súčasť spisu a osoba uvedená v § 115 odsek 3 sa o tom môže dozvedieť nazeraním do spisu, pozri § 69 ods. 1, pri štúdiu spisu po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania uvedeného v § 208. Osobou uvedenou v § 115 ods. 3 je osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky priamo týka.

    V prípadoch, keď sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistia skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, vyhotovené záznamy sa musia predpísaným spôsobom zničiť, o čom sa osoba uvedená v § 115 odsek 3, ktorá nemá prístup do spisu, upovedomí. Z upovedomenia sa zistí aj samotný fakt vyhotovenia záznamov, respektíve vykonania odpočúvania na základe súdneho príkazu.

    Osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telefonickej prevádzky týka a nemá prístup do spisu, sa o zničení záznamu neupovedomí, ak tomu bránia závažné dôvody, napríklad konalo sa o trestnej činnosti organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo na trestnom čine sa podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich vec nebola právoplatne skončená, oznámením odpočúvania a vyhotovenia záznamu by sa mohli poškodiť v záujme Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch jej bezpečnostné záujmy alebo by mohlo viesť k vážnemu ohrozeniu práv alebo oprávnených záujmov osoby uvedenej v § 115 odsek 3. Rozhodne o tom orgán uvedený v odseku 8, t. j. ten, ktorý by inak mal povinnosť upovedomenie realizovať.

    Úpravu začiatku vzniku povinnosti vyplývajúcej zo zmeny tohto ustanovenia sa javí optimálne datovať dňom nadobudnutia účinnosti nového Trestného poriadku vzhľadom na nemožnosť realizovania tejto povinnosti na už skončené úkony, v platnom zákone je upravený novo navrhovaný mechanizmus zakladania zápisnice o zničení záznamu do spisu. Toľko všetko z odôvodnenia. Prikladám podpisy šestnástich poslancov Národnej rady, aby sme splnili predpis daný rokovacím poriadkom.

    Pán predseda, to je všetko z môjho vystúpenia. Pri tom poďakovaní som zabudol ešte na skupinu nezávislých poslancov, najmä konzultácie, ktoré som mal s pánom doktorom Abelovským a s pánom doktorom Polkom, ktorých tiež zahŕňam do tej skupiny, ktorí mi výrazne pomáhali pri zostavovaní pôvodného pozmeňujúceho návrhu. To je všetko. Ďakujem pekne a prajem vám pekný deň.

  • Pán poslanec Vavrík bol posledný prihlásený do rozpravy k návrhu vlády na vydanie Trestného poriadku. Končím rozpravu.

    Pán minister, nech sa páči, chce sa k rozprave vyjadriť.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi stručne sa vyjadriť k otvorenej rozprave a najmä k návrhom, ktoré tu boli podané.

    Návrhy pána poslanca Miklušičáka reflektujú dobu, ktorá uplynula od februára, ale nielen to, aj požiadavky napríklad štrasburského súdu, aby dôvodom obnovy konania bol rozsudok štrasburského súdu, preto sa mi zdá byť kritika pani poslankyne Tóthovej nie celkom náležitá a prekvapuje ma, že ju nepociťovala pri svojich pozmeňujúcich návrhoch pri Trestnom zákone, ktoré dokonca boli tak zle formulované, že sme museli ešte otvoriť rozpravu tesne pred hlasovaním, aby neprišlo v trestnom práve k absurdným situáciám. Vtedy ste nenamietali, že vaše čerstvé pozmeňujúce návrhy pol hodinu pred hlasovaním prišli trochu neskoro. Teraz to namietate, ale beriem, že nie vždy každý z nás posudzuje rovnako konanie svoje a konanie iných. Toľko len na reakciu.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Abelovského. Najskôr sa vyjadrím k pozmeňujúcemu návrhu a potom aj k výhradám, ktoré sú predmetom už podaných pozmeňujúcich návrhov na februárovej schôdzi. Najskôr k účinnosti. No, podľa mňa je celkom samozrejmé, že účinnosť oboch nových kódexov musí byť naraz, teda aj Trestného zákona, aj Trestného poriadku. Spomeniem niekoľko vecí. Spomeniem potrebu bipartície na zločiny a prečiny. To znamená, pokiaľ Trestný zákon ustanoví bipartíciu od 1. januára, tá sa musí premietnuť aj do Trestného poriadku. Inak by bol veľmi zle aplikovateľný. Máme nové ochranné opatrenie – detenciu, ktorá tiež musí byť procesne upravená v Trestnom poriadku. Máme alternatívne tresty – trest domáceho väzenia, probačný dohľad, povinná práca. Ich výkon musí byť tiež upravený v Trestnom poriadku. To znamená, účinnosť oboch kódexov musí byť v jeden dátum a snemovňa schválila v piatok Trestný zákon s účinnosťou 1. januára, preto by som pána poslanca požiadal zvážiť pozmeňujúci návrh, lebo sa mi zdá byť, že je to v kolízii celkom evidentnej. Myslím si, že netreba o tom hovoriť ďalej.

    Vyjadrím sa stručne k tým najzákladnejším bodom, ktoré sú predmetom polemiky a ktoré kritizoval aj pán poslanec vo svojom vystúpení. Tesne predtým, ako som išiel do parlamentu, teraz poobede som dostal správu, že vďaka aktivite agenta, ktorý bol nasadený Federálnym úradom vyšetrovania amerického ministerstva spravodlivosti do bunky al-Káida, bol odhalený možný útok s bombou na civilný cieľ. Chcem tým povedať, že použitie agenta pri organizovanom zločine a pri korupcii, použitie agenta je nevyhnutné, ak chceme tieto formy trestnej činnosti odhaľovať, pretože ide o utajené formy trestnej činnosti a na utajené formy trestnej činnosti je potrebné použiť utajené prostriedky. Jeden môj bývalý kolega na to zvykol hovoriť, že na ťažkú chorobu nám nepomôže acylpyrín. Na ťažkú chorobu, ktorou je organizovaný zločin a korupcia, potrebujeme nasadiť ťažšie lieky, aj rôzne formy osobitných inštitútov, ako je napríklad agent alebo ako je korunný svedok, pretože sú kľúčové pri odhaľovaní týchto foriem trestnej činnosti.

    Čo sa týka väzby. Návrh Trestného poriadku skracuje dobu väzby a skracuje ju výrazne. Skracuje jednak v tom maximálnom poňatí z piatich na štyri roky, ale tým, že definuje užšie kategóriu obzvlášť závažného zločinu, teda len na zločiny s dolnou hranicou sadzby minimálne osem rokov, tak sa táto doba väzby týka oveľa menšieho počtu tých najnebezpečnejších zločinov, ako je tomu v súčasnosti. Mám aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva či vo veci voči Spolkovej republike Nemecko alebo Švajčiarsku, kde bola väzba okolo štyroch rokov, dokonca nad štyri roky a nebolo to porušením žiadneho ľudského práva. Navyše pripomínam, že štrasburský súd posudzuje väzbu len do prvostupňového rozhodnutia, nie až do rozhodnutia odvolacieho súdu. Ale situáciu, aby s výnimkou trestných činov, kde hrozí doživotný trest, bola možná len dvojročná väzba, a teda na prípravné konanie len ročná väzba, to je situácia, ktorá sa mi zdá byť málo prijateľná, pretože práve niektoré mimoriadne skutkovo a právne náročné kauzy pri všetkom úsilí nie je možné stihnúť vyšetriť v priebehu jedného jediného roka, aj keď dôvody väzby tam môžu celkom oprávnene existovať. Takže ten návrh, ktorý ministerstvo predložilo a ktorý skracuje a sprísňuje režim väzby je správny, ale treba dbať na proporcie, aby na druhej strane nebol frustrovaný záujem štátu odhaľovať závažné formy trestnej činnosti a záujem štátu, aby počas trestného konania neprišlo k jeho mareniu, napríklad ovplyvňovaním svedkov alebo spoluobvinených.

    Veľmi stručne k Špeciálnemu súdu. Zdá sa, že sa darí postupne naplniť, a preto ďalší krok zmeniť jeho postavenie a vecnú príslušnosť, vytvoriť akýsi ďalší odvolací Špeciálny súd na úrovni krajského súdu považujem za krok späť. Považujem za úplne štandardné riešenie podobné Španielsku, podobné Taliansku, kde o odvolaniach rozhoduje najkompetentnejší súd, a tým je Najvyšší súd.

    Dovoľujem si ešte upozorniť na jeden bod spoločnej správy, pretože pán poslanec Abelovský sa dotkol práva na obhajobu, ktoré je zabezpečené v návrhu Trestného poriadku, ale upozorňujem na bod 14 spoločnej správy, ktorý podľa mojej mienky ide nad rámec určitej rozumnosti. Tento bod 14 umožňuje, aby počas výsluchu obvineného sa obvinený mohol na súde radiť už aj na položenú otázku so svojím obhajcom. Neviem, v ktorej krajine takýto systém existuje. Takú krajinu ja nepoznám. Pretože...

  • Reakcia z pléna.

  • Takú krajinu tiež nepoznám, ktorá sa volá všade, a každý obvinený v právnom štáte má právo nevypovedať. To je jeho ústavné právo.

  • Reakcia z pléna.

  • Len čo sa rozhodne vypovedať, tak som nevidel ešte situáciu, že na položenú otázku sudcovi alebo prokurátorovi na súde povie, že moment, poradím sa so svojím obhajcom a potom vypovedá obhajca. Právo nevypovedať je právo absolútne. Ale právo počas výsluchu na súde sa radiť s obhajcom, to by sme naozaj prijali svetový unikát.

    Veľmi stručne ešte k pánovi poslancovi Polkovi. Beriem pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil vznik vyšetrovateľov Vojenského spravodajstva, beriem ho ako nesystémový. Bola už snaha SIS mať vlastné policajné orgány, vlastných vyšetrovateľov. Toto je v bledomodrom to isté. Považujem to za nesystémové riešenie, a preto si dovoľujem vyjadriť s týmto riešením nesúhlas.

    Dovoľte mi ešte jednu poznámku, ktorá nebola dnes predmetom rozpravy, ale bude predmetom zrejme veľmi rozporuplného hlasovania, a to je otázka existencie vojenskej justície. Totiž v rozprave je podaný návrh pána poslanca Kolesára, podľa ktorého by boli ozbrojené zbory vyňaté spod jurisdikcie vojenskej justície. Na úvod musím povedať, že ja mám vrelý vzťah k vojenskej justícii, lebo som vykonával základnú vojenskú službu na vojenskej prokuratúre, ale snažím sa k tomu pristupovať nezaujato. A nezaujato znamená, že vojenská justícia má tú výhodu oproti civilnej justícii, že je len v troch regiónoch Slovenska, to znamená, tie niekedy nadštandardné osobné väzby, ktoré môžu mať príslušníci ozbrojených zborov s miestnymi prokurátormi a sudcami, tieto väzby sú limitované, lebo nie je 45 okresných súdov, ale sú len tri vojenské súdy, rovnako prokuratúry a takisto je personálne dobre dimenzovaná, to znamená, vie v kratšom čase vyriešiť závažné prípady, ako je civilná justícia. Ale fakt je ten, že ak od roku 2006 bude mať Slovensko profesionálnu armádu, tak sú možné podľa mojej mienky len dve rozumné riešenia.

    Jedno riešenie je, že sa rozšíri jurisdikcia vojenskej justície aj na príslušníkov ozbrojených zborov, a druhé riešenie je, že sa vojenská justícia zruší. Lebo hovorme si pravdu, pokiaľ bude mať armáda 20 000 príslušníkov, čo je jedno malé mesto, tak nebudeme budovať pre malé mesto osobitnú štruktúru justičných orgánov. Čiže sú len tieto dve alternatívy, ale návrh v rozprave je vyňať spod jurisdikcie vojenskej justície príslušníkov Policajného zboru a iných ozbrojených zborov, a to považujem za riešenie nesystémové. Myslím si, že vojenská justícia preukázala počas svojej existencie aj od roku 1990 svoju opodstatnenosť.

    Na záver mi dovoľte sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ku ktorému sa vyjadroval pán poslanec Vavrík, ktorý sa týka informovania o použití informačno-technických prostriedkov. ITP sa používajú v situáciách, keď je odhaľovanie trestných činov iným spôsobom veľmi limitované, a preto na Slovensku je ich použitie viazané na jednoznačný súhlas súdu. Práve preto, že ide o dotknutie práva na súkromie. Z toho dôvodu sme dlho diskutovali o pozmeňujúcom návrhom a som rád, že sme našli kompromisné riešenie. Ako to býva pri kompromisných riešeniach, nikto s ním nie je veľmi nadšený. A ani ja ním nie som veľmi nadšený, ale ho rešpektujem. Totižto ide o stanovenie akejsi rovnováhy. ITP nie sú len odpočúvania, ale sú aj rôzne iné formy záznamov obrazových, zvukových, ktoré sa používajú pri odhaľovaní organizovaného zločinu. Vystavili by sme do rizika aj osoby, ktoré spolupracujú s políciou, ak by sme ich spoluprácu viazali na skutočnosť, že ich následná spolupráca, ak budú pri nej použité ITP, bude oznámená podozrivej osobe. To by som považoval za nebezpečné zvlášť pri organizovanom zločine, a preto sme organizovaný zločin z tejto povinnosti oznamovania vyňali. Je naozaj potrebné nájsť solídnu rovnováhu.

    Návrh Trestného poriadku, ak snemovňou prejde a bude prezidentom podpísaný, bude účinný od 1. januára 2006. To znamená, že vo veľkej časti svojej časovej pôsobnosti bude vykonávaný nie mnou, ale budúcim ministrom spravodlivosti, preto pristupujem k tomuto návrhu celkom nepredpojato. Ale môj záujem na odhaľovaní zločinu, organizovaného zločinu nie je viazaný na moju dnešnú funkciu, a preto chcem, aby akákoľvek bude vláda, akýkoľvek bude minister spravodlivosti, aby štát mal efektívne prostriedky odhaľovania organizovaného zločinu, ktorý je hrozbou pre celý štát, pretože sa snaží ho nahradiť a snaží sa získať si v ňom vplyv.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na záver sa ešte raz poďakovať za dlhotrvajúcu diskusiu, ktorá bola vo výboroch, v pléne, mimo pléna, a požiadať vás o podporu nového návrhu Trestného poriadku. Základným cieľom Trestného poriadku je zrýchliť trestné konanie, to znamená, postaviť obvineného čím skôr pred súd na rozhodnutie o vine alebo nevine a prípadne na rozhodnutie o treste. To je základný cieľ novej trestnoprocesnej úpravy. Pretože som presvedčený o tom, že ak má mať trest preventívny efekt, nemôže byť len spravodlivý vo svojej výške, ale mal by byť aj rýchlo uložený a rýchlo vykonaný a k tomu smeruje návrh Trestného poriadku. Z toho dôvodu si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za záverečné zhodnotenie rozpravy k návrhu Trestného poriadku. Pán spoločný spravodajca nechce vystúpiť k pozmeňujúcim návrhom pánov poslancov, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosil by som pána navrhovateľa pána ministra spravodlivosti, spoločného spravodajcu, poprípade predkladateľov pozmeňujúcich návrhov, aby do 17.00 hodiny posúdili pozmeňujúce návrhy, poprípade zvážili, či spĺňajú všetky náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok, aby sme mohli o 17.00 hodine, pani profesorka, hlasovať. Máte rozdané v laviciach už všetky, ktoré boli podané, takže môžete sa im do 17.00 hodiny venovať. Rokovací poriadok má svoje ustanovenia, ktoré umožňujú, pani profesorka, hlasovať.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím teraz pána poslanca Dušana Jarjabka, respektíve pani poslankyňu Dolník, aby každý zaujal svoje miesto, jeden pre navrhovateľov, druhá pre spravodajkyňu. Budeme pokračovať v rokovaní o návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii rozpravou, do ktorej bola prihlásená, ale jej vystúpenie bolo prerušené na obedňajšiu prestávku. Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči. Potom je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Tóthová a posledná pani poslankyňa Podracká. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pokračovala v prednesení svojich pozmeňujúcich návrhov, keďže posledný pozmeňujúci návrh, ktorý som začala, bolo vlastne rokovanie prerušené, takže z toho dôvodu, aby nedošlo k nejakým omylom, ak dovolíte, by som to ešte raz predniesla. Ide o § 66, ktorý vrátane nadpisu znie: Pozastavenie vysielania programu a programov naň obsahovo nadväzujúcich. Ak vysielať odvysielaním programu opakovane alebo závažným spôsobom porušil povinnosti podľa § 16 písm. b) a c), § 19, § 20 ods. 1 a tu podobne ako v predchádzajúcom bode namiesto „a“ prosím „alebo“. § 20 ods. 3. „Rada môže pozastaviť vysielanie tohto programu alebo programov naň obsahovo nadväzujúcich, a to najviac na 30 dní.“ Dôvod. Súčasné znenie § 66 ods. 1 ukladá rade povinnosť pozastaviť program pri opakovanom alebo závažnom porušení ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z., zatiaľ čo rozhodnúť o tom, či došlo k závažnému porušeniu zákona je na správnej úvahe rady, opakované porušenie ustanovenia zákona je objektívnou skutočnosťou. Ukladanie sankcie pozastavenia vysielania programu už pri druhom porušení jednej povinnosti je príliš prísnou sankciou, ktorej praktický dopad na vysielanie nemusí zďaleka zodpovedať závažnosti porušenia zákona zo strany vysielateľa. Navrhované znenie necháva použitie tejto sankcie na správnej úvahe rady.

    Zo súčasného znenia § 66 ods. 1 a 2 nie je zrejmé, či sa sankcia pozastavenie vysielania programu ukladá za akékoľvek porušenie zákona alebo len za porušenie ustanovení vymenovaných v ods. 2. Navrhované znenie umožňuje rade uložiť predmetnú sankciu výslovne len za porušenie taxatívne vymenovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. Súčasné znenie § 66 ods. 1 tiež výslovne neuvádza, či program, ktorý možno pozastaviť, je totožný s programom, ktorého odvysielaním bol porušený zákon. Túto skutočnosť však je možné logicky zo súčasného znenia vyvodiť. Tu však vyvstáva problém praktickej vynútiteľnosti pozastavenia takéhoto programu, keďže je diskutabilné, na základe akých kritérií by sa táto totožnosť programov určovala.

    Pri sériách programov za každý program sa od ostatných obsahovo líši a takisto názov alebo vysielacie časy nemusia byť rovnaké. Tento problém rieši navrhované vloženie slovného spojenia a programov naň obsahovo nadväzujúcich do ustanovenia § 66.

    Ďalší pozmeňujúci návrh: V § 67 ods. 1 sa suma „5 000 Sk“ nahrádza sumou „3 000 Sk“. Odôvodnenie: Znížením spodnej hranice pokuty pre prevádzkovateľov káblového distribučného systému s nízkym počtom prípojok sa rada snaží eliminovať negatívny dopad pokuty pre malých prevádzkovateľov, pre ktorých je výška 5 000 Sk a viac likvidačnou.

    Ďalší: V § 67 ods. 2 sa suma „10 000 Sk“ nahrádza sumou „5 000 Sk“. Odôvodnenie. Znížením spodnej hranice pokuty pre vysielateľov televíznej programovej služby lokálneho charakteru sa rada snaží eliminovať negatívny dopad pokuty pre malých vysielateľov, pre ktorých je výška 10 000 korún a viac likvidačnou.

    Trinásť, teda ďalší: V § 67 ods. 2 písm. a) znie: „Neuchová súvislé záznamy vysielania počas 30 dní odo dňa ich vysielania zodpovedajúcej kvalite alebo na vyžiadanie rady neposkytol záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči.“ Dôvod: Vzhľadom na to, že súčasné znenie písm. a) § 67 ods. 2 nepokrýva úplne povinnosť ustanovenú v § 16 písm. e), je potrebné presne vymedziť skutkovú podstatu za porušenie, ktorej je vysielateľ sankcionovaný tak, aby bola plne v súlade so stanovenou povinnosťou.

    Ďalší: V § 67 ods. 2 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie „písmená c) až l)“ sa označujú ako „písmená b) až k)“. Dôvod: Ustanovenie § 67 ods. 2 písm. b) ustanovuje skutkovú podstatu porušenia ustanovenia § 5 ods. 1 písm. m). Toto ustanovenie však vymenúva kompetencie rady, z čoho vyplýva, že zo strany vysielateľa ho nie je možné porušiť.

    Ďalší: V § 67 ods. 5 sa suma „100 000 Sk“ nahrádza sumou „10 000 Sk“. Dôvod: Súčasné znenie § 67 ods. 5 ustanovuje najnižšiu možnú sadzbu pokuty 100 000 korún, čo je pre regionálnych a lokálnych vysielateľov neúnosné. Pri rozhodovaní o výške pokuty je potrebné rozlišovať medzi vysielateľmi podľa územného rozsahu, v ktorom vysielajú. Navrhované zníženie dolnej hranice pokút umožňuje vo väčšej miere, ako je tomu pri súčasnom znení.

    A posledný bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V § 67 ods. 8 sa suma „50 000 Sk“ nahrádza sumou „10 000 Sk“. Znížením spodnej hranice pokuty pre osoby uvedené v § 2 ods. 2 a 4 sa rada snaží eliminovať negatívny dopad pokuty pre malých vysielateľov, pre ktorých je výška pokuty 50 000 korún a viac likvidačnou.

    V závere tam mám ešte uvedené, ak dovolíte, ako by sme mali hlasovať. Tu by som poznamenala, samozrejme, na základe toho, že som tie dva body 1 a 5 vypustila, tak nie je potrebné o nich hlasovať, to znamená, že tým sa, samozrejme, hlasovanie trochu mení.

    V závere, ak dovolíte, by som chcela upozorniť, že v mojich pozmeňujúcich návrhoch, ak ste si všimli, ide o niekoľko druhov pozmeňujúcich návrhov. Tie posledné, aby som začala od konca, ktoré sa týkajú súm pokút, tam ide hlavne o to, že samotná Rada pre vysielanie a retransmisiu cíti, že tie vysoké pokuty, ktoré majú možnosť udeliť, teda tá spodná hranica je neúnosná pre malých vysielateľov, lokálnych vysielateľov a podobne a, samozrejme, nie je ani naším záujmom, ani povinnosťou alebo záujmom Rady pre vysielanie a retransmisiu, aby sme tieto vysielače likvidovali. O ďalších, samozrejme, je možné diskutovať, ja by som prosila o vašu podporu. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Lintner. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, samozrejme, moja reakcia na vaše dosť rozsiahle pozmeňujúce návrhy by si vyžiadala vystúpenie v rozprave. Žiaľ, už bola uzavretá. Ja som váš pozmeňujúci návrh dával posudzovať, nebudem to skrývať, ministerstvu kultúry. Mohol by som ísť ku každému bodu, napríklad ustanovenie alebo ktoré navrhujete pod bodom 2 charakterizuje ako protiústavné s tým, že sťažnosti nemôže riešiť interný predpis. Bod 7 popiera princíp registrácie a znevýhodňuje žiadateľa. Bod 9, následne bod 10 je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. To sa týka toho, že rada bude môcť určovať, kde bude musieť vysielateľ odvysielať prípadné previnenie, nie je to v súlade s touto judikatúrou, čiže ja len za klub Aliancie nového občana hovorím, aby ostatní poslanci zvážili tento rozsiahly pozmeňujúci návrh. Ide podľa mňa nad rámec toho, čo mali predkladatelia za úmysel, s tým Aliancia pri podpore do druhého čítania nemala žiadny problém označovať ďalšiu vekovú kategóriu, ale jednoducho toto je taký rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý mení legislatívu a ešte je v rozpore s niektorými ďalšími vecami, že ho nemôžeme podporiť a apelujeme aj na ďalších poslancov, aby tento pozmeňujúci návrh nepodporili. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči, v reakcii.

  • Ďakujem, samozrejme, beriem vaše výhrady. Nemôžem ani nútiť nikoho, len maximálne prosiť o podporu. Podobne, ako ste vy dali posúdiť tieto moje pozmeňujúce návrhy právnikom, predpokladám, ja rovnako v úvode som povedala, že tieto pozmeňujúce návrhy v podstate odzrkadľujú problémy alebo majú trochu riešiť problémy, s ktorými sa borí Rada pre vysielanie a retransmisiu a takisto je jasné aj z formulácie, že ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré boli vypracované v spolupráci s právnikmi. Samozrejme, ako budete hlasovať, to je vaša vec. Môžem povedať, samozrejme, ja by som bola rada, keby ste aspoň niektoré z nich podporili, pretože nie všetky sú podľa mňa aj podľa vašich výhrad v rozpore s tým, čo ste hovorili a budeme hlasovať o nich viac-menej keď aj nie samostatne, ale v skupinkách. Ďakujem.

  • Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Tóthová vystúpi. Pripraví sa pani poslankyňa Podracká.

  • Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k tomuto legislatívnemu návrhu nemôžem nevystúpiť, pretože ide o problematiku, ktorú sledujem dlhšie obdobie, ešte za minulé funkčné obdobie, keď som bola vo výbore pre ľudské práva a národnosti, tak som viackrát k tejto problematike vystupovala verejne, aj legislatívne návrhy som dala, a ak si pamätáte, Radu pre vysielanie a retransmisiu som žiadala, aby doplnila správu o aplikáciu práve § 19, ktorý je poslaneckým návrhom doplňovaný, pretože zo správy, ktorú dala rada, bolo zrejmé, že tomuto ustanoveniu nevenovala pozornosť a aj doplňujúca správa poukazuje na to, že Rada pre vysielanie a retransmisiu pri aplikácii tohto paragrafu – ochrane ľudskej dôstojnosti nevenuje dostatočnú pozornosť. Preto som osobne rada, že vznikol legislatívny návrh, ktorý má za cieľ vylepšiť toto ustanovenie, vylepšiť ho v tom smere, aby skutočne zámer, ktorý je v zákone v § 19 mohol byť naplnený.

    K predkladanému legislatívnemu návrhu, ktorý sa vlastne skladá len z dvoch bodov, mám nasledujúce poznámky. Bod 2, kde sa v § 20 ods. 5 za číslo 12 vkladá číslo 15, ktoré vlastne označuje vek, podľa ktorého by mali byť analýzy aj odporúčania na vysielanie, považujem za dobrý, prijateľný a vhodný.

    Čo sa týka bodu 1, zámer predkladateľov bol, aby vlastne v § 19 v ponukách programov sme neboli svedkami toho, čo sa deje dnes. Dnes platná legislatíva vlastne zakazuje, aby sa v ponukách programov, respektíve do ponúk programov zahŕňali výňatky z diel, ktoré znázorňujú používanie strelných zbraní, devastácie životného prostredia a zábery, ktoré by navodili dojem skrytej formy propagácie alkoholizmu, fajčenia a používania drog, jedov, prekurzorov.

    Čoho sme svedkami, vážené kolegyne, vážení kolegovia? Nuž sme svedkami, že ponuky programov sa hýria scénami, kde všetko búcha, všetko horí, teda dochádza k devastácii životného prostredia, kde sa používaním strelnej zbrane realizuje násilie, kde z obrazovky na nás vždy mieri strelná zbraň. Ustanovenie nepomáha, nereflektujú na neho a Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako potom prídeme k správe, nedostatočne realizuje toto ustanovenie. Preto predkladatelia v snahe ešte viacej zvýrazniť túto povinnosť príslušného orgánu, na ktorý bol prenesený výkon štátnej správy, ustanovujú, že za slovo „zbraní“ sa vkladajú scény ešte „reálneho násilia“. K predmetnému textu mám pripomienku.

    Ak si pozriete ďalšie ustanovenia, teda ďalšie písmená § 19 zistíte, že pojem reálne násilie je legislatívny pojem. Je legislatívny pojem, ktorý je vymedzený v platnom zákone a je vymedzený tak, že vlastne ide o skutočný príbeh umierania. Čo sa tým má na mysli? Že do ponúk programov by sa nemohli vsúvať zábery zo skutočných bojov. Ale, vážení, ponuky programov, to sú filmy, to sú scény, to sú inscenácie a v tých nikdy nie je zobrazované reálne násilie, pretože reálne násilie v zmysle zákona, o čom hovorí ďalšie ustanovenie, je násilie, ktoré skutočne existuje, napríklad zábery zo skutočného umierania, nie z hraného umierania. A to je riešené. Preto mám pozmeňujúci návrh, aby v predloženom legislatívnom návrhu bolo vynechané slovo „reálne násilie“ a text by znel, mám aj podpis príslušného počtu poslancov, v § 19 ods. 2 písm. b) sa za slovo „zbrane“ vkladá „čiarka“ a slová „scény násilia“. Myslím si, že toto presne vystihne to, čo predkladatelia mali na mysli, ja som osobne o tejto otázke aj s predkladateľmi hovorila a porozumeli sme si, pretože vlastne ide o vec, ktorú treba podľa môjho názoru do tohto paragrafu ešte vsunúť, keďže tá prezentácia zbraní je násilie, ale toto je širšie podchytenie. A myslím tým, že upozorníme na tento text ešte s takýmto rozšírením povinnosti, tak prispejeme k tomu, aby sa v praxi už konečne, opakujem konečne začala realizovať táto povinnosť pri ponukách programu, lebo ponuka programu je vlastne reklama programu.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Dolník. Nuž, ja znovu opakujem, nie je možné, aby v druhom čítaní bolo predložených toľko pozmeňujúcich návrhov. Pán minister spravodlivosti, ktorý tu už momentálne nie je, prirovnával pozmeňujúce návrhy napríklad k trestnému procesu pána poslanca Miklušičáka k môjmu pozmeňujúcemu, jedinému pozmeňujúcemu návrhu, kde v ustanovení trestného činu sa číslovka 14 menila na 15 a čo nemalo žiadnu súvislosť s inými skutkovými podstatami.

    Vážení, túto prax tvorby legislatívy treba z tohto parlamentu vykúriť. Nie je možné, aby pred hlasovaním prišli takéto široké pozmeňujúce návrhy. To, čo tu prezentovala pani poslankyňa Dolník, prosím vás, neberte to ako útok voči vašej osobe, ale je to stanovisko človeka, ktorý robil v legislatíve, to je nestráviteľné. Predsa treba pozrieť systémové súvislosti, pojmové veci, to nie je možné prijať.

    Ja by som chcela napríklad len upozorniť, že k § 66 ste uviedli, že tu tie sankcie modulujete na úvahu rady. Viete si vy domyslieť, pani poslankyňa, čo to je? Ak vysielateľ opakovane alebo závažným spôsobom odvysielaním programu alebo jeho časti porušil povinnosti uložené zákonom, opakujem, porušil povinnosti uložené zákonom, aby sa uvažovalo, či v prípade porušenia zákona sa uloží sankcia, alebo nie, to je v právnom štáte neslýchané. To je neslýchané, len čo dôjde k porušeniu zákona, musí byť uložená sankcia. To je prvá pripomienka.

    Druhá pripomienka k tomuto. Už bolo v tomto parlamente povedané, v literatúre viackrát zdôraznené, že formulovať sankcie, respektíve ich uloženie na úvahu, je vytváranie priestoru na korupciu. Ja totiž ako realizátorka, dajme tomu aj pracovníčka štátnej správy, verejnej správy môžem posúdiť, či porušením zákona jednou televíziou a druhou televíziou, či dám jednej sankciu a druhej nie, nehnevajte sa, to je skutočne priestor na korupciu a v tomto štádiu vlastne našou povinnosťou je bojovať proti korupcii, nevytvárať proti nej priestor.

    Ak si pamätáte, nedávno pán minister Prokopovič v jednom zákone presne určil sankcie za tie ktoré činy. Boli úvahy, či to je správna cesta, prečo zrušil rozpätia. A pán minister Prokopovič z tohto miesta povedal: „Urobili sme to preto, aby sme zamedzili aplikujúcim orgánom úradníkom, aby sa mohli uchýliť ku korupciu, pretože ak podnikateľ má dostať sankciu od milióna do troch miliónov, tak ja neviem všimné niekoľko stotisíc korún mu stojí za to, aby dostal len milión, a nie tri milióny.“ Preto pán minister a táto snemovňa to prijala, presadil, že vo viacerých skutkoch, kde sú tie jednoduchšie prípady, bolo to z oblasti dopravy, ale ja to uvádzam ako príklad, jednoznačne stanovil presne sankciu. Čiže toto prijať, pani poslankyňa, podľa môjho názoru nie je vhodné, a preto navrhujem, aby váš pozmeňujúci návrh § 66 bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

    Ďalej súhlasím s faktickou poznámkou, ktorú tu už uviedol pán poslanec zo skupiny poslancov za ANO pán poslanec Lintner, ktorý poukázal na vaše zmeny pri vybavovaní sťažností. Vybavovanie sťažností je presne upravené platným právom a nie je možné pre určitú skupinu sťažností vylepšovať, zmäkčovať, zľahčovať, pozmeňovať právne predpisy. Tu už musia platiť určité reguly, aby sa v tom občania vyznali, a je to proti princípom tvorby práva.

    Vo mne vyvoláva určité nejasnosti aj vami navrhované rozpätie pokút, kde v každom prípade sa znižujú pokuty vzhľadom, povedali ste, na lokálnych vysielateľov. Ale ja mám otázku. Napríklad navrhujete znížiť pokutu zo 100 000 hranicu, kde od 100 000 do 5 miliónov dole až na 10 000. A hovoríte, že aj v prípade § 67 ods. 5, kde napríklad vysielateľ poruší podmienky na vysielanie reklamy a telenákupu. Nuž, nemajte mi za zlé, ale za reklamu sa platí, a pokiaľ budeme porušovať pravidlá vysielania reklamy, tak prečo takto znížiť pokutu? Prečo tak znížiť za porušovanie platného práva. Predsa malí vysielatelia si tiež musia uvedomiť, že sú tu nejaké pravidlá a dostanú dolnú hranicu. Predsa nie je možné znižovať pokutu len preto, aby to mohli porušovať, a to porušovanie ich nezlikvidovalo. Ja hovorím opačne, ak niekto porušuje predpisy, tak nech sa zlikviduje. Takých vysielateľov, ktorí porušujú predpisy stanovené zákonom, nepotrebujeme. Aspoň ja sa tak domnievam. A potom také rozpätie od 10 000 do 5 miliónov, nemajte mi za zlé, kde je záruka, že aj väčší vysielatelia nedostanú pokutu 5 000 korún. Veď nedištancujete ich na skupiny. Takéto veľké rozpätie vytvára zase priestor pre veľké korupčné správanie sa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som spomínala, mám ten pozmeňujúci návrh podpísaný potrebným počtom poslancov a odovzdávam ho pani spravodajkyni. Vám všetkým ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Heriban, Lintner, pani poslankyňa Dolník. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Heriban.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len krátko zareagoval na pani poslankyňu Tóthovú. Chcel by som podporiť veľa návrhov, ktoré ona dávala, respektíve spochybnila určité návrhy, ktoré sú predložené v pozmeňujúcich návrhoch. Chcel by som upozorniť na § 65, kde sa hovorí, že rozsah, formu a vysielací čas určí rada, keď sú porušené § 16, § 19 a § 20. Ja by som chcel upozorniť, že ak rada takto široko môže určovať, rozhodovať sa, tak vlastne môže sa stať, že môže zásadne vstupovať do vysielania vysielateľov a môže, povedzme, v hlavnom vysielacom čase nariadiť päťstranový text, ktorý vôbec do vysielania nepatrí. To znamená, neviem si predstaviť, aby takto široko boli koncipované možnosti zasahovať do vysielania a, samozrejme, to môže v niektorých prípadoch úplne poškodiť vysielateľa a tých, ktorí musia reagovať na nariadenia rady.

    Rovnako v § 66 len zopakujem to, čo už povedala pani poslankyňa. Takto, ako je koncipovaný tento paragraf, môže nastať korupcia, pretože rada v jednom prípade sa môže rozhodnúť a zastaví vysielanie, v inom prípade bude reagovať celkom inak a ja si myslím, že tak, ako je zákon postavený, tak práve všetky paragrafy sa snažili korupciu zmenšiť na minimum. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja teda skrátim vystúpenie, lebo to, čo som ja chcel reagovať na pani profesorku Tóthovú, vyslovil už v značnej miere pán poslanec Heriban. Ale som rád, že pani poslankyňa Tóthová analyzovala ten pozmeňujúci návrh, lebo v tej krátkej faktickej predchádzajúcej poznámke, čo som ja rozprával, som mal vo svojej analýze podobné postrehy, len rozsah faktickej poznámky neumožnil vysloviť všetko to, čo povedala pani profesorka Tóthová. Takže súhlasím s jej postojom a v tejto súvislosti by som chcel požiadať aj predkladateľa, aby sa vyjadril, či pozmeňujúci návrh pani poslankyne Dolník nejde nad rámec úmyslu predkladateľa.

    Ďakujem pekne. Dúfam, že ma obidvaja predkladatelia, ktorí diskutujú s predsedajúcim, počúvali. Lebo teraz diskutujú aj pán poslanec Čaplovič, aj pán poslanec Jarjabek.

    Pán poslanec Jarjabek, adresoval som ti jednu prosbu v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Dolník.

  • Vy budete, pani poslankyňa, vy budete hovoriť posledná na záver.

  • Hlas zo sály.

  • Áno. Na záver, na všetky faktické poznámky. Teraz pani poslankyňa Dolníková, pán Cuper.

  • Hlas zo sály.

  • Ak dovolí, pán poslanec Cuper, mal by si ctiť a vážiť zákony Slovenskej republiky. Podľa slovenských zákonov sa volám Erzsébet Dolník. Ďakujem.

  • Pani Dolník, rešpektujeme toto, len pán Cuper, chceli sme mu na chvíľu, ale už to necháme tak, pán poslanec, dobre? Už budeme pokračovať s faktickou poznámkou. Prosím nový čas pre pani poslankyňu Dolník.

  • Nech sa páči, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Ani nie je potrebné, aby som mala znova dve minúty, keďže môžem reagovať len na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Len toľko, celá analýza, samozrejme, nie je možné za tie dve minúty všetko zodpovedať. Len na tie posledné otázky, čo sa týka tých súm. Aby nedošlo k omylu. Tu vôbec nejde o to, že iným metrom chceme merať jednotlivé vysielače. Ide o to, že pri drobných a väčších chybách, ktoré môžu tieto vysielače urobiť, aby rada mala možnosť zvážiť, či udelí tú spodnú sumu, ale takisto môže aj tú najvyššiu sumu dať. To znamená, keď tam je uvedené, že povedzme namiesto 5 000 korún 3 000 korún, alebo v tých ďalších potom, samozrejme, sú aj väčšie rozdiely, to neznamená, že musia jednoducho nižšie pokuty dávať. Zámer bol taký, aby pri menších, drobných chybách mohli prípadne nižšie pokuty udeľovať. Nakoniec aj tak rada musí rozhodovať o pokutách, ktoré udelia. A len takú malú poznámočku. Samozrejme, radila som sa aj s predkladateľmi. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Chcem poďakovať za vystúpenia, ktoré nadviazali na moje vystúpenie k predloženému legislatívnemu návrhu.

    Pani poslankyni by som len toľko, že je to niekde neúmerné zníženie, pretože také rozpätie, ktoré má vrchnú hranicu 5 miliónov, aby malo spodnú hranicu stiahnutú na 10 000 korún, to ja také rozpätie v práve nepoznám.

    A potom ďalej by som chcela uviesť, že skutočne tieto všetky návrhy idú nad rámec predloženého návrhu, ktorý sa týka § 19 ods. 2 len prvého odseku, a to, čo ste vy dali, to je viacero pozmeňujúcich návrhov k viacerým ustanoveniam, čo by chcelo systémovú súvislosť preštudovať, a to nie je možné v krátkom čase. Preto ja som proti, aby sa v tomto parlamente takáto legislatívna prax už naďalej rozmáhala, pretože len paškvily potom môžu vyjsť, ktoré bude treba opravovať. A tieto návrhy majú na prvý pohľad určité chyby, a to ešte som sa hĺbkovo ani ostatní do toho nevložili. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, už v prvom čítaní som vystupovala k predkladanému návrhu zákona s tým, že sa pomerne často prekračuje miera v zobrazovaní násilia detí a mladistvých, ktoré sa pokúsili o samovraždu, alebo tých týraných detí a mladistvých, ktoré následkom týrania aj umreli a ktorým boli zobrazované časti tela, alebo aj celé telo zneužívajúcich ich psychický stav.

    Vystúpila som na obranu týchto detí, pretože ma zaujíma dieťa ako subjekt práva, nielen ako objekt v tom zmysle, aby bola zabezpečená jeho ľudská dôstojnosť, ako aj právo na vnútornú integritu. Je to právo, o ktorom už hovorí aj nová Ústavná zmluva pre Európu, a teda právo na vnútornú integritu v čase fyzického a psychického oslabenia alebo osobného zlyhania, a to aj napriek tomu, že dieťa súhlasilo s tým, aby bolo filmované, pretože si neuvedomovalo do dôsledkov, čo sa vlastne stalo.

    Uviedla som ako exemplum vysielanie televízie Markíza, ktorá v dňoch 14. februára a ešte v ďalších dvoch vysielacích dňoch zobrazila 8-ročnú Majku z obce Sucháň pri Veľkom Krtíši, ktorá sa pokúsila o samovraždu po hádke s bratom o bicykel. Ako som už spomínala, moderátor vošiel do veľkého detailu tváre, na ktorej bola zreteľná ryha po povraze a s dieťaťom viedol dialóg, poškodzujúc jeho povesť, samozrejme, dieťa o tom nemalo ani tušenia.

    O niekoľko týždňov bolo na oboch televíznych okruhoch zobrazené dieťa, ktoré následkom týrania zomrelo. Nemám tu presný vysielací čas, ale možno si to aj vy budete pamätať. Na obrazovke sme videli mŕtve dehydrované telíčko dieťaťa, dobité, s viditeľnými ranami a podliatinami so škandalóznymi vyjadreniami jeho rodičov, ktorí nepociťovali žiadnu vinu a nechápali smrť vlastného dieťaťa.

    Nevinné dieťa ako subjekt práva, znova to opakujem, nie ako objekt, aj keď už bolo mŕtve, vo svojej bezútešnej nahote stratilo aj tú poslednú byľku ľudskej dôstojnosti napriek svojej nevinnosti.

    Aj v správe o dodržiavaní § 19 v zákone o vysielaní a retransmisii, ktorú budeme počuť o niekoľko bodov neskôr, sa uvádza, že podnety na radu prichádzajú často práve vo veci týkajúcej sa samovrážd maloletých. V správe je uvedené, že povedzme z dvoch prípadov samovrážd jeden bol posúdený kladne v tom zmysle, že bola udelená pokuta, ale druhý nie. Preto sa nazdávam, že slovo samovražda alebo vyčistenie aj tohto problému by v § 19 malo byť. Okrem toho aj z toho dôvodu, že nielen vražda nabáda k opakovaniu, ale aj samovražda môže spôsobovať rovnaký psychický proces u detí, ktoré celkom nerozlišujú, kto je vlastne hrdinom a kto je mŕtvym hrdinom, nehovoriac už o tom, že aj v Dohovore o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Spojených národov v čl. 16 pod názvom Ochrana súkromia sa uvádza, že „žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť“. Toľko citácia.

    V zmysle povedaného preto predkladám pozmeňujúci návrh tohto znenia: Navrhujem v § 19 ods. 2 za písm. e) vložiť písm. f), ktoré znie: f) „Programové služba a všetky jej zložky nesmú,“ a teraz ide pozmeňujúci návrh, „bezdôvodne alebo z komerčných dôvodov zobrazovať scény násilia, týrania, ako aj násilia voči sebe samému, ako sú samovražda či iné formy autodeštrukcie.“ Zdôvodnenie: Dieťa i dospievajúci je nielen objekt, ale aj subjekt práva, preto majú nárok na vnútornú integritu v čase fyzického a psychického oslabenia alebo zlyhania, a to bez zásahu médií tak, aby bola zachovaná ich ľudská dôstojnosť, aj keď si ujmu na zdraví spôsobili sami alebo následkom týrania, ktoré spôsobilo smrť. Ďakujem za pozornosť.

  • O slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči. Pán navrhovateľ vystupuje, to znamená, že otvára rozpravu, keď vystupuje.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som v tomto prípade zareagoval. Chcem sa, samozrejme, poďakovať všetkým, ktorí mali pripomienky, a dokonca aj novelizáciu k tomuto zákonu. Tá prax je naozaj taká, že tento zákon už bude mať skoro päť rokov a prax ukázala, že tento zákon jednoducho treba novelizovať. Ten praktický život tejto veľmi významnej Rady pre vysielanie a retransmisiu, predtým licenčnej rady, veľmi dôležitej rady v rámci duálneho systému na Slovensku, tá prax ukázala, že tento zákon naozaj treba novelizovať.

    Chcem sa poďakovať, samozrejme, aj všetkým, ktorí dali tieto pozmeňujúce návrhy, a hovoriť, že ten alebo onen ide nad rámec zákona, v tejto chvíli by bolo odo mňa nekorektné preto, lebo my sme povedali na začiatku aj s pánom Čaplovičom pri predkladaní, že budeme akceptovať akékoľvek pozmeňujúce návrhy v rámci tohto nového otvorenia zákona o vysielaní a retransmisii. Samozrejme, hlasovaním sa vyjadríme veľmi presne, kde budeme za, kde budeme proti, musíme si zosumarizovať všetky pozmeňujúce návrhy, lebo priznám sa, že som trošku prekvapený tým množstvom pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu.

    Viete, hovoriť, čo je nad rámec, by som zareagoval na pani profesorku Tóthovú, v tejto chvíli naozaj by som nechcel, čo je nad rámec a čo nie je nad rámec zákona, rozhodneme hlasovaním. My sme korektne povedali, že prijmeme všetky novelizácie v rámci tohto návrhu zákona.

    To, že niečo s týmto zákonom, dámy a páni, treba robiť, to všetci akosi pociťujeme a aj ja som vnímal tie návrhy tak ako spresnenie istých paragrafov, ktoré existujú, boli konzultované niektoré z týchto návrhov s členmi Rady pre vysielanie a retransmisiu, konkrétne aj s pani predsedníčkou Rady pre vysielanie a retransmisiu Agócs a predpokladáme, myslíme si, že naozaj treba spresniť a možno aj sprísniť prácu Rady pre vysielanie a retransmisiu, skonkretizovať ju tam, kde je málo konkrétna, lebo viete, v rámci duálneho systému my môžeme hovoriť čokoľvek, my môžeme hovoriť o akýchkoľvek sankciách, ale boli prípady, keď rada mohla rozhodnúť o zobratí licencie a nerozhodla preto, lebo ten paragraf je taký gumový, že mohla ísť od do. A predsa tu boli príklady z minulosti, keď televízie nekorektne ovplyvňovali politický boj, nekorektne ovplyvňovali dianie na politickej scéne, ono sa tak deje v podstate stále z hľadiska tej alebo onej politickej strany, to je otázka istého subjektivizmu tej alebo onej politickej strany, práve o to ide, aby ten zákon, respektíve paragraf v danom zákone bol čo najpresnejší v tom zmysle, aby sa rada rukolapne mohla oprieť o paragraf a na základe toho paragrafu aj zvoliť danú sankciu.

    Hovorím ešte raz, boli tu možnosti v rámci novodobej histórie Slovenska od roku 1995, odkedy existuje duálny systém, že rada mohla rozhodnúť o zobratí licencie súkromnej televízie, verejnoprávnej, samozrejme, nie, ale súkromnej televízie. Neurobila tak, dala pokutu. Dala pokutu, ktorá podľa niektorých bola malá, bola veľká a boli mnohé príklady, kde sa zneužil mediálny priestor, licenčná rada nemala možnosť, respektíve Rada pre vysielanie a retransmisiu nemala možnosť, respektíve bolo tu určité nechcenie zareagovať preto, lebo bola tu istá vôľa v rámci paragrafového znenia.

    Čiže o nič iného nejde, len o tom, aby sa tieto paragrafy spresnili, aby sa tam, kde treba, zjednoznačnili, možno aj sčiernobielnili a v tom prípade aj sprísnili a hlasovaním rozhodneme, táto ctená snemovňa väčšinou rozhodne, ktoré sú v rámci toho nášho spoločného chcenia, ktoré dáme do tej novely zákona, alebo nedáme. Ja si myslím, že novelizovať tento zákon treba ešte možno viac, ako sa novelizuje doteraz, ale predpokladám, že v tom ďalšom volebnom období tento zákon znova na základe aj toho prežitého života v rámci duálneho systému jednotlivých televízií a v rámci zachovania duálneho systému prejde ešte niekoľkými zmenami.

    Takže ja len toľko na dokreslenie, čo je nad rámec a čo nie je nad rámec, aby sme si v tomto boli zajedno. Ešte raz, ako predkladatelia sme sľúbili, že žiadny návrh zákona, ktorý príde do tejto snemovne, v rámci tohto zákona nejde nad rámec. Každý posúdime z hľadiska obsahového. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Gabániová, do rozpravy sa chcete prihlásiť? Tak ešte malý moment, najskôr s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová, potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Ďakujem. Ja súhlasím s pánom poslancom. Je právom predkladateľov, čo prijmú, ale je právom aj poslanca povedať, že to presahuje zvyklosť, keď k legislatívnemu návrhu, ktorý má jednu vetu v podstate, sa pričlenia pozmeňujúce návrhy, ktoré majú množstvo zmien, dosť výrazných, a niet času na posúdenie systémových súvislostí.

    Taktiež súhlasím, pán poslanec, s vaším názorom, že rada má právo rozhodnúť, či dá pokutu, alebo odníme licenciu. Tam má úvahu, môže vybrať zo zákona zakotvených trestov, alebo ak chcete, opatrení, sankcií, ktorú ona považuje za vhodnú. To je úvaha, ale nemôže uvažovať, to navrhuje pani poslankyňa Dolník, či uloží sankciu, alebo sankciu neuloží, ak dochádza k porušeniu zákona. Musí uložiť v právnom štáte, ale má úvahu, ktorú zo zákonov stanovených a zakotvených sankcií si podľa toho ktorého prípadu vyberie. Takže v tomto si myslím, že nemáme nejasno, ale ja trvám opätovne na tom, že nemôže byť v zákone úvaha, či sa, ak je zákonná povinnosť porušená, či sa u jedného uloží sankcia, u druhého nie. To nie je možné a má to tie negatívne javy, ktoré som sa snažila, keď som vystupovala, uviesť. Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy, kto sa hlási? Pani poslankyňa Gabániová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, a tým bude posledné vystúpenie v rozprave, potom už bude definitívne uzatvorená rozprava. Pán navrhovateľ, telefóny, prosím vás.

  • Vážené dámy, vážení páni, môžem však?

  • Nech sa páči, samozrejme, ja vás nevyrušujem, pán Jarjabek vás vyrušuje.

  • ... dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý bude doplňovať § 52 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Po prvé. V § 52 ods. 3 sa vypúšťa slovo „najmä“.

    Po druhé. V § 52 sa za ods. 3 dopĺňa nový ods. 4, ktorý znie: Odsek 4. „Na rozhodovanie o predĺžení platnosti licencie sa primerane vzťahuje § 47.“

    Po tretie. V § 52 sa doterajší „ods. 4“ označuje ako „ods. 5“.

    Po štvrté. V § 52 sa v novo označenom odseku „bodkočiarka“ mení na „bodku“ a vypúšťa sa text „na rozhodovanie o predĺžení platnosti licencie sa primerane vzťahuje § 47“.

    Po piate. V § 52 sa za novo označený ods. 5 vkladá nový ods. 6, ktorý znie: Odsek 6. „Rada platnosť licencie predĺži, ak vysielateľ s licenciou spĺňa podmienky podľa ods. 3 a 4 okrem prípadov podľa ods. 7 písm. a) a b).“

    Po šieste. V § 52 sa doterajší „ods. 5“ označuje ako „ods. 7“.

    Po siedme. V § 52 sa v novo označenom ods. 7 v písm. b) „bodka“ nahrádza „čiarkou“.

    Po ôsme. V § 52 sa v novo označenom ods. 7 dopĺňa písm. c), ktoré znie: c) „Vysielateľ s licenciou nespĺňa podmienky podľa ods. 3 a 4.“

    Po deviate. V § 52 sa doterajší „ods. 6“ označuje ako „ods. 8“. Odôvodnenie: Jednou z najdôležitejších právomocí Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len rada) v takzvanej licenčnej oblasti je predlžovanie platnosti licencií podľa § 52 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), v zásade možno konštatovať, že ide dokonca o dôležitejšiu právomoc, ako licencie udeľovať, pretože v rámci predlžovania platnosti licencie existuje riziko značných hospodárskych strát či už na strane vysielateľov s licenciou, alebo štátu. Taktiež zásah do práv vysielateľa je pri predlžovaní platnosti licencie oveľa závažnejší ako pri udeľovaní licencie. Podľa súčasného právneho stavu má rada právomoc predĺžiť, alebo nepredĺžiť platnosť licencie na televízne alebo rozhlasové vysielanie, ak dospeje k názoru, že vysielateľ s licenciou spĺňa, alebo nespĺňa podmienky podľa § 52 ods. 3 písm. a) až e).

    Splnením týchto kritérií, to znamená prínos k rozvoju kultúry a informovaniu verejnosti, priehľadnosť vlastníckych vzťahov, rozvoj pôvodnej tvorby, prínos k rozvoju mediálneho trhu, súlad činnosti vysielateľa s licenciou so zákonmi Slovenskej republiky, najmä so zákonom o vysielaní a retransmisii vzniká podľa nášho názoru vysielateľovi nárok na predĺženie platnosti licencie. Paradoxne, aj keď rada pri posudzovaní týchto kritérií dospeje k názoru, že vysielateľ spĺňa všetky z nich, má napriek tomu možnosť platnosť licencie nepredĺžiť. Naopak, aj keď rada dospeje k názoru, že vysielateľ nespĺňa ani jedno z uvedených kritérií, platnosť licencie môže predĺžiť.

    Účelom novely zákona je obmedziť v súlade s požiadavkou právnej istoty pôsobnosť rady v tomto zmysle, že zákon expressis verbis ustanoví povinnosť rady predĺžiť platnosť licencie, ak vysielateľ s licenciou spĺňa zákonom ustanovené podmienky, a nepredĺžiť platnosť licencie, ak tieto podmienky nespĺňa.

    K bodu 1. Kritériá ustanovené v § 52 ods. 3 podľa nás dostatočne charakterizujú správanie vysielateľa počas platnosti licencie. Navrhujeme teda z hľadiska právnej istoty vypustiť slovo „najmä“ a zmeniť tak demonštratívny výpočet kritérií na taxatívny.

    K bodu 2. Ide o legislatívnotechnickú zmenu. V záujme spresnenia a prehľadnosti sa obsah ods. 4 za bodkočiarkou presúva do nového odseku.

    K bodu 3. Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s pridaním nového odseku 4. K bodu 4 legislatívnotechnická zmena pozri text k bodu 2.

    K bodu 5. Zaradením tohto ustanovenia do zákona sa rade explicitne určí povinnosť predĺžiť platnosť licencie v prípade, ak zistí súlad činnosti vysielateľa s podmienkami uvedenými v ods. 3 a v § 47. Toto sa však nevzťahuje na prípady podľa novo označeného odseku 7 písm. a) a b), keď rada bude povinná z dôvodu dôležitého verejného záujmu nepredĺžiť platnosť licencie napriek tomu, že vysielateľ spĺňa vyššie uvedené podmienky.

    K bodu 6. Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s pridaním nových odsekov 4 a 6.

    K bodu 7. Legislatívnotechnická zmena súvisiaca s pridaním nového ustanovenia písm. c) v novo označenom odseku 7.

    K bodu 8. Zaradením tohto ustanovenia do zákona sa rade explicitne určí povinnosť nepredĺžiť platnosť licencie v prípade, ak zistí nesúlad činností vysielateľa s podmienkami uvedenými v ods. 3 a v § 47.

    K bodu 9. Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s pridaním nových odsekov 4 a 6. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Heriban.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Momentálne presne nastala situácia, o ktorej pred chvíľou rozprávala pani poslankyňa Tóthová. Dostali sme, respektíve ani sme nedostali doteraz návrh, ktorý je úplne zásadný, ako sa bude prideľovať licencia, ako sa bude odoberať licencia, ako sa bude predlžovať licencia. To je taká vážna téma a my sme sa tu teraz nakoniec diskusie takto voľne oboznámili so situáciou, ktorá potrebuje zásadnú právnu analýzu a všetky ostatné analýzy. Tak len by som chcel upozorniť všetkých prítomných, všetky poslankyne a poslancov, že takéto zásadné, závažné, úplne podľa mňa kardinálne zmeny sa z môjho hľadiska nedajú robiť v poslednej chvíli tesne pred hlasovaním bez toho, aby sme si veci mohli analyzovať, aby sme sa mohli so situáciou oboznámiť, aby sme mohli všetky vzťahy preskúmať, pretože to, čo tu teraz bolo predložené, to sú vzťahové záležitosti, ktoré zásadne môžu ovplyvniť mediálny priestor, tak ako hovoril pán poslanec Jarjabek. To znamená, ak takéto návrhy budeme dávať týmto spôsobom, tak potom veľmi ťažko môžeme ustrážiť náš mediálny priestor a veľmi ťažko budeme môcť nejako pozitívne aj ovplyvňovať duálny priestor na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1054, spoločnú správu výborov ako tlač 1054a.

    Pán poslanec, teraz máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol zákon o dani z príjmov, zákon č. 595/2003 Z. z. vrátane jeho ďalšieho návrhu, ktorý by mal zlepšiť podnikateľské prostredie a ktorý by mal precizovať podmienky, ktoré sa týkajú odpisovania majetku vo finančnom lízingu.

    Cieľom navrhovanej novely zákona je nie riešenie dôležitých politických, spoločensko-ekonomických skutočností, cieľom je spraviť taký zákon, ktorý by mal jasné podmienky, jasné kritériá v rámci svojich vlastných vnútorných paragrafov, ale ktorý by nadväzoval takisto aj na ostatné zákony.

    Cieľom uvedeného zákona je definovať cenu, hodnotu hmotného majetku tak, aby bola rovnaká so zákonom o účtovníctve. Zákon o účtovníctve totiž vo svojej jednej samostatnej časti definuje obstarávaciu cenu hmotného majetku, zákon o dani z príjmov, ktorého novelu predkladám, definuje odpisovanie hmotného majetku vstupnou cenou. Medzi obstarávacou cenou a vstupnou cenou sú, samozrejme, ešte ďalšie položky, ktoré sú rozdielne z hľadiska ekonomického vnímania určitých odborných záležitostí. Medzi obstarávacou cenou a vstupnou cenou je rozdiel predovšetkým v sprostredkovateľskej odmene za uzatvorenie lízingu, odstupnom pri postúpení lízingu, dane z pridanej hodnoty pri lízovaní osobných automobilov.

    Čo sa v podstate stalo a čo chceme riešiť, som už naznačil. Chcel by som ešte upozorniť na novely, ktoré sme prijali ku koncu roka 2004 a na problematické záležitosti, ktoré sa nachádzajú ešte v súčasnom zákone o dani z príjmov. V roku 2004 bol prijatý zákon č. 695/2004 Z. z., ktorým sme zmenili § 26 ods. 8, ktorý definuje odpisovanie hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu. Tu sme definovali vstupnú cenu, z ktorej sa takto odpisovaný hmotný majetok bude prenajímať. Následne sme v § 52 ods. 40, ktorý konštatuje, že takto definované odpisovanie majetku sa použije pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2004, upravili aj spôsob odpisovania za rok 2004, pretože všetky daňové priznania, ktoré sa podávali po 31. 12. 2004, zasahovali ešte obdobie roku 2004.

    Uvedený § 26 ods. 8 definuje odpisovanie hmotného majetku nasledovne. Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 percent hodnoty istiny podľa osobitného predpisu. To je už hodnota istiny alebo vstupná cena, o ktorej som hovoril, ktorá je v rozpore so zákonom o účtovníctve. Ďalej pri tomto § 26 ods. 8 je odvolávka na zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z.

    Možno, že si niektorí pamätáte, že len pred niekoľkými dňami som vystupoval tu v Národnej rade Slovenskej republiky takisto s novelou zákona o dani z príjmov, kde som chcel riešiť problematiku dôchodcov. Vtedy som tam navrhoval odpočítateľnú položku vo výške 80 832 korún, ktorá platila v roku 2004, v novom roku by to malo byť 87 000 korún. Nechcem znovu vystupovať s touto odpočítateľnou položkou i napriek tomu, že sa domnievam, že je tu určitý morálny ekonomický aj sociálny nárok týchto občanov, ktorí dosiahli dôchodkový vek, aby takisto mali odpočítateľnú položku. Rozlišujem teda medzi predkladanými návrhmi, ktoré sú sociálne, ekonomicky a politicky podložené, a rozlišujem medzi návrhmi, ktoré majú len podnikateľské a ekonomické postavenie.

    Preto vás prosím, ak chceme z tejto miestnosti odísť von a hovoriť o tom, že podporujeme zdravé podnikateľské vzťahy, keď chceme hovoriť o tom, že chceme mať zákony, ktoré sú čitateľné, jasné, spravodlivé, ktoré majú nadväznosť na iné zákony, aby ste pouvažovali o mojom návrhu zákona, aby ste, pokiaľ je to možné, ho vedeli aj podporiť. Za prípadnú podporu vopred ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Murgašovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Šulaj, môžeme? Pán poslanec Murgaš je prítomný? Nevidím ho.

    Budeme pokračovať. Pán poslanec Murgaš má predložiť správu výboru. Už je prítomný, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1065 z 23. februára 2005 pridelila návrh poslanca Národnej rady Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, máme ho ako tlač 1054, týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tieto výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslanca Igora Šulaja na vydanie zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po tretie. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, t. j. uznesenie č. 581 zo dňa 19. apríla 2005. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 543 dňa 27. apríla 2005. Po druhé. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: Po prvé. K názvu zákona. Názov zákona znie. Zákon, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to legislatívnotechnická pripomienka Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Po druhé. K čl. I. Čl. I znie: Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004, zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z. a zákona č. 68/2005 Z. z. sa mení takto: V § 26 ods. 8 sa slovo „istiny“ nahrádza slovami „obstarávacej ceny“. Podmienka má za cieľ znenie čl. I zosúladiť s viacerými ustanoveniami legislatívnych pravidiel tvorby zákonov Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Po tretie. V čl. II. Čl. II znie: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Ide o legislatívnotechnickú pripomienku výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Piata časť. Gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 1054, neschválil uznesením spoločnú správu. Výbor hlasoval o návrhu uznesenia. Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu bolo prítomných 9, za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1poslanec, 0 poslancov hlasovalo proti návrhu a 8 sa zdržalo hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Predseda výboru ma určil, aby som podľa § 80 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podal na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledkoch rokovania výborov k predmetnému návrhu zákona a podľa § 80 ods. 2 predložil návrh na ďalší postup.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto bodu programu žiadnu prihlášku do rozpravy. O slovo žiada navrhovateľ pán poslanec Šulaj. Nech sa páči.

  • Ja som si so záujmom vypočul všetky tie pripomienky, ktoré tu odzneli v pléne. Majú formálny charakter, nemenia obsah zákona. Ak chceme, aby táto miestnosť nebola len miestnosťou pocitov, vnemov, predstáv, aby sme neriešili možnože niekedy len problémy, ktoré sa týkajú fajčiarskych kútikov alebo sedačiek, poprípade iných problémov, ktoré podľa môjho názoru nie sú také podstatné, venujme sa, prosím vás, aj takým problémom, ktoré sú problémami v každodennom podnikateľskom živote. Vyskúšajme naozaj tento problém riešiť nie politicky, ale vecne. Ja som aj sám v diskusii hovoril, že nechcem do tohto podnikateľského problému zaťahovať ďalšie sociálno-ekonomické alebo politické záležitosti, ktoré by sa dali riešiť pri zákone o dani z príjmov. Ak mi niekto povie, že sa to bude riešiť v ďalšom období, tak ja poviem, že už v súčasnom období finančný spravodaj, ktorý toto riešil, to rieši nad rámec zákona a komplikovane. Teda nepchajme hlavu do piesku a netvárme sa, že problém nie je. Problém je a snažme sa zákon o dani z príjmov, ktorý by mal byť prvotný a o ktorom by tu malo diskutovať 151 poslancov aj s náhradníkom, riešiť v prospech podnikateľskej verejnosti, aby tieto veci boli jasné, presné a aby sme podnikateľskej verejnosti dali konkrétne pravidlá. Prosím vás, odhoďme politizovanie. Toto sú vecné problémy.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť v rámci rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa rozhodnutia poslaneckého grémia bolo prijaté rozhodnutie, že bod č. 76 bude prerokovaný na ďalšej schôdzi Národnej rady.

    Prikročíme k bodu č. 77. Je to druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1000 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 1000a.

    Dávam slovo poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, keď sme pred zhruba pol druha rokom prijali zákon o Slovenskej televízii, boli sme všetci presvedčení, že základnou príčinou dlhotrvajúcej širokej nespokojnosti s úrovňou vysielania verejnoprávnej televízie bude týmto legislatívnym krokom odstránená a že sa problémom Slovenskej televízie už nebudeme zaoberať tak často ako v predchádzajúcich rokoch. Toto očakávanie sa z rozličných dôvodov nenaplnilo a prax ukazuje, že dobrý úmysel zákonodarcu zavŕšiť proces takzvanej odluky televízie od štátu ešte má svoje rezervy.

    Nebudem v tejto chvíli otvárať diskusiu o mnohých naliehavých otázkach, ktoré sa v súvislosti s každodennými diváckymi skúsenosťami vynárajú v pamäti vari každého z nás. Pre náš návrh na novelizáciu zákona o Slovenskej televízii by nebolo dobré dať dôvod, aby sme tu zasa raz absolvovali maratón individuálnych výhrad k tej či onej relácii, ktorá sa na program Slovenskej televízie dostala. Pokúsili sme sa v novele vyriešiť jeden z problémov principiálne. Keďže o tom, čo je a čo nie je súčasťou verejnej služby, ktorú Slovenská televízia na rozdiel od komerčných televízií výmenou za koncesionársky poplatok poskytovať má a musí, sa vedú neustále polemiky a odborné diskusie. Navrhli sme, aby Rada Slovenskej televízie ako orgán, ktorý reprezentuje občana a koncesionárov raz za rok definovala priority verejného záujmu ako základnú programovú orientáciu na vedenie televízie. Aby sme nehovorili v hádankách. Ide o to, aby raz za rok, v čase, keď sa vedenie Slovenskej televízie začne venovať príprave na ďalšie obdobie, Rada Slovenskej televízie zasadla a sformovala spoločenskú objednávku, respektíve teda takzvanú spoločenskú objednávku, teda aby povedala, že je vo verejnom záujme, aby sa Slovenská televízia vo výraznejšej miere sústredila napríklad na vzdelávacie programy určené seniorom, alebo aby sa venovala hľadaniu mladých talentov, pretože v platnom znení zákona Rada Slovenskej televízie má síce zodpovednosť za podobu verejnoprávnej televízie, ale nemá nijako vykolíkovaný priestor na to, aby sa vedeniu Slovenskej televízie stala zreteľa hodným partnerom do diskusie o tom, ako sa televízia programovo profiluje.

    Predložený návrh zákona podľa názoru predkladateľov posilňuje a upresňuje kompetencie Rady Slovenskej televízie v súlade so zámerom zákonodarcu pri formulovaní zákona č. 16/2004 Z. z.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť a otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Nemôžem otvoriť rozpravu ešte, pán poslanec, musím dať slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Tomášovi Galbavému. Bez jeho stanoviska by to nebolo úplné, pán Galbavý, že? Nech sa páči, pán poslanec. Prosím, keby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol spravodajskú správu, spoločnú správu výboru pre vzdelanie, kultúru a médiá. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2005 č. 1445 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor na základe stanoviska výboru vyjadreného pod bodom III tejto správy a stanoviska poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 77 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky po a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000) v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe neschváliť; po b určuje mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca výborov a podal správu o výsledku jeho prerokúvania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá zo dňa 11. mája 2005 č. 382.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne som dostal prihlášky dvoch poslancov, pani poslankyňa Podracká a pán poslanec Kondrót. Vystúpi prvá pani poslankyňa Podracká, potom otvorím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď sa povie verejný záujem ako priorita, jedna z prvých inštitúcií, ktorá vojde človeku v asociačnom reťazci do vedomia, je verejnoprávna televízia a spolu s ňou sa vynára otázka, nakoľko verejnoprávna televízia napĺňa a uplatňuje verejný záujem v praxi.

    Z dlhého radu možností výkladu, čo všetko je a čo všetko nie je verejnoprávnosť, či chceme, alebo nie, musíme hovoriť aj o súčasnej programovej skladbe Slovenskej televízie. Pre mňa sa verejný záujem ako priorita v zmysle predkladaného návrhu zákona spája s pôvodnou tvorbou v čo najširšom zmysle a verejný záujem ako priorita je a bude predovšetkým podpora tvorivosti zvnútra umeleckej obce, ale aj smerom navonok v procese tvorivosti, ktorú odráža celé spoločenstvo ako zrkadlo.

    Predstava o verejnoprávnosti a verejnom záujme v programovej štruktúre sa môže zdať v našich podmienkach pomerne imaginárna, ale v iných televíziách je samozrejmosťou. Ako sa uplatňuje verejnoprávnosť v praxi uvediem britský systém, ktorý zaviedli len nedávno pred dvoma rokmi v BBC. Model sa zakladá na tom, že Rada guvernérov musí každý rok predložiť parlamentnému výboru programové vyhlásenie, kde sa veľmi konkrétne formulujú úlohy televízie BBC ako celku i jednotlivých televízií a rozhlasových kanálov podľa jednotlivých úsekov organizácie. Parlamentný výbor alebo statement ho buď schváli a potom ho zverejní ako programový záväzok BBC voči platcom koncesionárskych poplatkov, alebo ho vráti na dopracovanie so svojimi požiadavkami.

    Takéto programové vyhlásenie sa vypracúva na jeden rok, respektíve na jednu sezónu, ktorá zvyčajne zahŕňa obdobie jeseň až jún. Ako príklad napĺňania verejného záujmu ako priority v praxi, a je to aj podľa mojich predstáv, uvediem len veľmi krátky výňatok z vyhlásenia BBC o programovej politike na rok 2004 až 2005 a vybrala som si tieto tri konkrétnosti, lebo pre mňa je to predstava, ako sa verejnoprávnosť napĺňa v praxi.

    Tak napríklad medzi kľúčové priority služby BBC 2 patria tri. Prvá kľúčová priorita je podpora informovaného občana, kde vlastne ide o kombináciu spravodajských analýz, aktuálnej publicistiky a faktografických relácií najvyššej kvality, pričom nastoľuje medzinárodné, národné a regionálne témy a ich perspektívy nestranne, korektne a komplexne.

    Druhou kľúčovou prioritou sú tvorivé podnety a zveľaďovanie kultúrneho života štátu, pričom sa zabezpečuje, že k reflexii a rozvoju národného kultúrneho života sa pridáva rozšírená ponuka umeleckých programov a najmä teda originálnej, a ako oni hovoria, objavnej a pôvodnej tvorby vrátane komédie a drámy.

    A spomeniem aj poslednú tretiu kľúčovú prioritu, a to je budovanie učiacej sa spoločnosti, čo ma mimoriadne oslovuje, lebo napríklad v rokoch 2003 až 2004 v cykle big read ponúkli verejnosti nový štýl programovania kultúrnych udalostí, keď stimulovali divákov, aby si popri bežnom sledovaní jednotlivých seriálov všímali aj ich myšlienkový a ideový obsah. Spolupracovali so všetkými 4 200 knižnicami a inými inštitúciami Spojeného kráľovstva, čím vzniklo vyše 2 000 nových čitateľských krúžkov onoho big read, čiže veľkého čítania, a tak sa zvýšili výpožičky titulov, že aj to zaznamenalo obrovský rast a záujem o čítanie. Takýto spôsob presadzovania verejného záujmu ma fascinuje, pretože odrazu zvyšuje myslenie, čítanie aj tvorbu vlastných názorov a postojov.

    Uvedené ma vedie k tomu, aby som v súvislosti s pôvodnou tvorbou v televízii, ktorá podľa môjho názoru nie je dostatočne naplnená, predniesla nasledovný pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii k parlamentnej tlači 1000.

    Po prvé. Článok 1 § 5 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú: Odsek 4. „Slovenská televízia je povinná náležite ochraňovať a sprístupňovať programy archivované podľa odseku 3. Kópie týchto programov poskytuje za úhradu a umožňuje k nim bezplatný prístup na študijné a výskumné účely.“ Odsek 5. „Slovenská televízia je povinná zabezpečiť tvorbu, výrobu a šírenie programov podľa ods. 1 písm. b) najmä tak, aby ročne po a odvysielala dokumentárne, dramatické a animované diela a umelecké programy, ako aj žánrovo rôznorodé programy pre deti a mládež, a to v rozsahu najmenej 20 percent celkového vysielacieho času, pričom najmenej 20 percent takýchto programov musí byť vlastnej produkcie. Vlastnou produkciou je výroba programu podľa pôvodného autorského scenára vo vlastných výrobných kapacitách Slovenskej televízie a zahŕňa aj výrobu programu na jej objednávku alebo výrobu programu v koprodukcii s väčšinovým podielom Slovenskej televízie na výrobných nákladoch programu. Po b odvysielala v slovenskom jazyku najmenej 80 percent všetkých programov vysielaných Slovenskou televíziou po prvý raz. Do tohto objemu sa nezapočítavajú programy pôvodne vyrobené v slovenskom jazyku alebo v českom jazyku a programy podľa § 5 ods. 1 písm. f).“ A po c „podieľala sa na tvorbe a výrobe v rozsahu podľa § 21 ods. 4“.

    Odôvodnenie: Ustanovením sa vytvára priestor na zákonné vymedzenie povahy a pomeru jednotlivých programov, ktoré by mali zabezpečiť reálne napĺňanie poslania Slovenskej televízie. Celkový objem sa týka aj zahraničnej tvorby a objem vlastnej tvorby zahŕňa aj reprízy. Ustanovenie je schopná Slovenská televízia plniť i v súčasnosti. Otázka podielu slovenčiny vo vysielaní Slovenskej televízie zrovnoprávňuje televízie vysielajúce na základe licencie, ktoré majú v licenčných podmienkach povinný podiel dabingu so Slovenskou televíziou a zároveň jej vracia postavenie slovenskej národnej inštitúcie s tým, že stále umožňuje v nevyhnutnej miere používať vo vysielaní aj český jazyk. Zároveň ustanovenie odkazuje na § 21 ods. 4, ktoré rieši potrebu vytvárania nových diel.

    A ďalší pozmeňujúci návrh. V § 21 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: Odsek 4. „Slovenská televízia je povinná použiť príjmy podľa odseku 1 písm. a) tak, aby ročne investovala najmenej po d 15 percent týchto príjmov do tvorby animovaných, dokumentárnych a hraných audiovizuálnych diel. Z toho najmenej polovicu je povinná použiť na tvorbu v spolupráci s nezávislými producentmi 40a a z nej najmenej 50 percent je povinná použiť prostredníctvom nezávislých producentov.“

    Po e 5 percent týchto príjmov do výroby animovaných, dokumentárnych a hraných audiovizuálnych diel určených prednostne na distribúciu do kín. Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6. Zdôvodnenie: Ustanovením sa určujú podmienky na zabezpečenie minimálnej tvorby programov, ktoré sú z hľadiska služby verejnosti základnými, na plnenie ktorých má Slovenská televízia vynakladať príjmy z koncesionárskych poplatkov. Zmena spôsobu ustanovenia takýchto podmienok z percentuálneho určenia jednotlivých programov na naviazanie povinností na podiel prostriedkov, ktoré má Slovenská televízia k dispozícii, je reálnejší a spravodlivejší. Nemôže sa tak stať, že povinnosť tvorby bude neúmerne vyššia ako reálny príjem. Kritériá na hodnotenie verejnoprávnej úlohy Slovenskej televízie naviazaním na použitie príjmov z koncesionárskych poplatkov sú okrem iného nevyhnutné aj z hľadiska merateľnosti, efektívnosti hospodárenia a plnenia poslania Slovenskou televíziou a z dôvodu, aby plnenie tejto povinnosti ustanovenej zákonom nezakladalo dodatočné nároky na štátny rozpočet. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Kondrót, nech sa páči, ešte vystúpime do začiatku a potom prerušíme rokovanie na hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podávam svoj pozmeňujúci návrh k tlači č. 1000, je to pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

  • Ruch v sále.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať, lebo už sa tu pripravujeme na hlasovanie, aby to malo svoju postupnosť. Pristúpime k hlasovaniu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu Trestného poriadku (tlač 720).

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby zaujal svoje miesto, spoločného spravodajcu pána poslanca Gála, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženým pozmeňujúcim návrhom, k odporúčaniu gestorského výboru o spôsobe hlasovania, ako aj o návrhoch, ktoré boli podané poslancami v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, vážené...

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem mať dva procedurálne návrhy. Navrhujem, aby sa hlasovanie o bodoch – návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.( tlač 850) bod 69, návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky (tlač 1060) bod 70 a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších prepisov (tlač 1046) bod 56 preložilo na júnovú schôdzu v mene troch klubov SMK, SDKÚ a ANO.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je súhlas s návrhom?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem pekne. Keďže do návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii bolo dnes daných niekoľko širokých pozmeňujúcich návrhov, navrhujem, aby sa hlasovanie o tomto zákone posunulo zajtra na 11.00 hodinu opäť v mene troch klubov.

  • Zajtra budeme hlasovať o návrhu zákona o vysielaní a retransmisii. Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Predtým, ako pristúpime k jednotlivým bodom, tak chcem vás, vážené kolegyne a vážení kolegovia, poprosiť, že pôjdeme veľmi pomaly. Bude to veľmi komplikované hlasovanie, nie ako pri Trestnom zákone, nakoľko Trestný zákon sa vzal späť a potom medzi návrhmi sa dal naspäť do pléna. Takže je tu strašne veľa pozmeňujúcich návrhov jednak zo spoločnej správy, jednak z rozpráv predchádzajúcej aj dnešnej.

    V rozprave celkovo vystúpili ôsmi poslanci. Šiesti poslanci, pán Miklušičák, Kolesár, Vavrík, Abelovský, Laššáková, Polka, predložili pozmeňujúce návrhy. Pani poslankyňa Tóthová namietala, že v druhom čítaní teraz boli predložené pozmeňujúce návrhy, o ktorých by sme mali hlasovať až na druhý deň po ich rozdaní. Ja využívam svoje oprávnenie podľa § 83 ods. 3, ktorý mi umožňuje navrhnúť skrátenie tejto lehoty, o ktorom rozhodne Národná rada bez rozpravy.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca žiada hlasovať...

  • Aby sme hlasovali teraz hneď o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 88 za, 23 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pristúpime k spoločnej správe. Poslanec Miklušičák vyňal na osobitné hlasovanie body zo spoločnej správy nasledovne: bod 4, 5, 14, 15, 18, 19, 21, 22, 23, 26, 28, 31, 32, 35, 36, 40, 45, 49, 68, 70, 72, 78, 79, 80, 106, 115, 151, 155 a 161.

    Pán poslanec Miroslav Abelovský vyňal na osobitné hlasovanie body zo spoločnej správy nasledovne: bod 3, 17, 29, 34, 49, 78, 99, 117 a 173. Akurát nám ostal visieť bod 174, o ktorom tiež budeme hlasovať potom osobitne.

    Pán predsedajúci prosím, pristúpime k prvému hlasovaniu. Dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie, nasledovne: spoločne o bodoch 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 20, 25, 27, 30, 33, 37, 38, 39, 41, 42, 43, 44, 47, 48, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 69, 71, 73, 74, 75, 76, 77, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 91, 92, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 100, 101, 102, 103, 104, 105, 107, 108, 109, 110, 111, 112, 113, 114, 116, 118, 119, 120, 121, 122, 123, 125, 126, 127, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 136, 137, 138, 139, 140, 141, 142, 143, 144, 145, 146, 147, 148, 149, 150, 152, 153, 154, 156, 157, 158, 160, 162, 163, 164, 165, 166, 167, 168, 169, 170, 171, 172 a 175 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Panie poslankyne a páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za návrh, 1 nehlasoval.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Spoločne o bodoch 16, 24, 46 a 159 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 16, 24, 46 a 159. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 2 za, 119 proti, 18 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

  • O bode 124 nebudeme hlasovať, nakoľko sme schválili bod 123.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie nasledovne: o bode 3 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 3 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 107 za, 27 proti, 5 sa zdržalo.

    Schválili sme bod 3 zo spoločnej správy.

    Budeme hlasovať o bode 4.

  • S návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 4 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 90 za, 35 proti, 14 sa zdržalo.

    Bod 4 sme schválili.

    Hlasujeme o bode 5. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 88 za, 41 proti, 9 sa zdržalo.

    Bod 5 sme schválili.

    Budeme hlasovať o bode 14 zo spoločnej správy.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Pán poslanec Miklušičák podal pozmeňujúci návrh k bodu 14.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 40 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 14 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 15, 31, 32, ktoré spolu súvisia. Riešia vypustenie verejných obhajcov, ale je to nedokonalý návrh, je to návrh pána poslanca Miklušičáka.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • O bodoch 15, 31, 32 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 50 za, 73 proti, 16 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Budeme hlasovať o bode 17. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 89 za, 9 proti, 40 sa zdržalo.

    Bod 17 sme schválili.

    Budeme hlasovať o bodoch 18, 19 a 151. Gestorský výbor...

  • Odporúča schváliť ich, ale nakoľko trestná zodpovednosť právnických osôb bola z Trestného zákona vypustená, je nutné schváliť tieto body.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 18, 19 a 151.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Body zo spoločnej správy 18, 19 a 151 sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bodoch 21 a 22 a zároveň o bodoch 26 a 28, ktoré spolu súvisia. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Keďže sme schválili bod 22, o bode 23 nedám hlasovať. Budeme hlasovať o bode 29 s návrhom gestorského výboru...

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 29.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 32 za, 71 proti, 35 sa zdržalo.

    Bod 29 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 34. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 34 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 131 za, 3 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 34 sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 35 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť ho.

  • Pán poslanec Miklušičák podal pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje znenie uvedeného ustanovenia.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 27 za, 70 proti, 42 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 35.

    Budeme hlasovať o bode 36, gestorský výbor...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 52 za, 69 proti, 18 sa zdržalo.

    Bod 36 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 40, gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal.

    Schválili sme bod 40.

    Budeme hlasovať o bode 45. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 27 za, 45 proti, 66 sa zdržalo.

    Bod 45 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 49. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 49 za, 74 proti, 15 sa zdržalo.

    Bod 49 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 68. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 50 za, 32 proti, 57 sa zdržalo.

    Bod 68 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Hlasujeme o bode 70. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 55 za, 36 proti, 47 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 70 zo spoločnej správy.

    Hlasujeme o bode 72. Gestorský výbor odporúča...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 32 proti, 53 sa zdržalo.

    Bod 72 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Budeme hlasovať teraz o bode 78 s návrhom gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 99 za, 3 proti, 37 sa zdržalo.

    Bod 78 zo spoločnej správy sme schválili.

    Hlasujeme o bode 79. Gestorský výbor odporúča...

  • Pán predseda, nemôžeme hlasovať o bode 79.

  • Páni poslanci, prerušujem hlasovanie.

  • Nemôžeme hlasovať o bode 79, lebo je to v rozpore s bodom 78, ktorý sme schválili.

  • Nedám hlasovať o tomto návrhu. Budeme teraz hlasovať o bode 80 s návrhom gestorského výboru...

  • Schváliť ho. Páni poslanci, tento čas sa neráta, nie, páni poslanci. Teraz budeme hlasovať.

  • O bode 80 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 50 za, 45 proti, 41 sa zdržalo.

    Bod 80 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o bode 99 s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 20 za, 100 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 99 sme neschválili.

    Bod 106 spoločnej správy. Hlasujeme, páni poslanci. Gestorský výbor odporúča schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 za, 6 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 106 sme schválili.

    Budeme hlasovať o bode 115. Gestorský výbor...

  • Odporúča schváliť ho, ale je tu návrh pána poslanca Miklušičáka a ten je dokonalejší, lepší.

  • Bod 115, páni poslanci, s alternatívou lepšieho návrhu pána poslanca Miklušičáka.

  • Ide o ten istý návrh, len legislatívne je čistejší.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 24 za, 70 proti, 44 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

    Budeme hlasovať o bode 117, gestorský výbor nezaujal stanovisko.

    Hlasujeme, páni poslanci o bode 117.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 30 za, 55 proti, 53 sa zdržalo.

    Bod 117 sme neschválili.

    Bod 155 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 48 za, 73 proti, 18 sa zdržalo.

    Bod 155 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 161 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

    Hlasujeme, páni poslanci, o bode 161.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 139 za.

    Bod 161 zo spoločnej správy sme schválili.

    Hlasujeme o bode 173 – lehota účinnosti. Gestorský výbor odporúča schváliť ho.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 88 za, 5 proti, 45 sa zdržalo.

    Schválili sme bod 173.

    Zostáva nám zo spoločnej správy hlasovať ešte o bode 174.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon. Páni poslanci, ruším toto hlasovanie. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal stanovisko k bodu 174, o ktorom sme nehlasovali.

  • Nemôžeme, lebo v bode 173 sme schválili účinnosť od 1. januára 2006 a bod 174 tiež hovorí o účinnosti, čiže raz sme schválili jeho účinnosť.

  • Nemôžeme hlasovať o bode 174. Tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o podaných pozmeňujúcich návrhoch v poradí, tak ako boli podané. Prosím, aby ste ich uvádzali, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave na 36. schôdzi vystúpil najprv pán poslanec Miklušičák, ktorý navrhol štyri časti svojich pozmeňujúcich návrhov. Na dnešnej rozprave stiahol tú štvrtú časť svojich pozmeňujúcich návrhov, takže budeme hlasovať o časti 1, 2 a 3. Najprv o časti jeden.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3 prvej časti.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o prvej časti pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Miklušičáka.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 87 za, 38 proti, 10 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Pozmeňujúce návrhy pod číslom 1 poslanca Miklušičáka sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať...

  • O bode 4 prvej časti pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Miklušičáka.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 87 za, 28 proti, 19 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Bod 4 sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode 5, súvisí to s bodom 17 zo spoločnej správy, treba o nich hlasovať rovnakým spôsobom, čiže bolo by treba o tom hlasovať tiež pozitívne.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 87 za, 26 proti, 25 sa zdržalo.

    Bod 5 sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 89 za, 12 proti, 38 sa zdržalo.

    Bod 6 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 7 a 8, ktoré spoločne súvisia. Nadväzujú na bod 34 zo spoločnej správy, ktorý sme schválili.

  • Hlasujeme, páni poslanci, spoločne o pozmeňujúcich návrhoch pod poradovým číslom 7 a 8.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 91 za, 24 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body 7, 8 sme schválili.

    Pozmeňujúce návrhy pod poradovým číslom 7, 8 poslanca Miklušičáka sme schválili, zostáva nám hlasovať o poslednom bode 9.

  • To je bod 9 a potom ešte nasledujú ďalšie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 113 za, 1 proti, 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Bod 9 sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode 10.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 88 za, 1 proti, 48 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 10 sme schválili.

  • Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o bode 11.

  • Hlasujeme o bode 11 podaného pozmeňujúceho návrhu pánom poslancom Miklušičákom.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 94 za, 2 proti, 41 sa zdržalo.

    Bod 11 sme schválili.

  • O bode 12, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 88 za, 5 proti, 45 sa zdržalo.

    Bod 12 sme schválili.

    Budeme hlasovať o trinástom pozmeňujúcom návrhu.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 88 za, 3 proti, 47 sa zdržalo.

    Schválili sme pozmeňujúci návrh pod bodom 13 poslanca Miklušičáka.

    Teraz budeme hlasovať o časti dva pozmeňujúcich návrhov.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať spolu o všetkých bodoch 1 až 13, ktoré spolu súvisia.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 113 za, 4 proti, 22 sa zdržalo.

    Schválili sme navrhnuté pozmeňujúce návrhy.

  • Pán predseda, pristúpme k hlasovaniu o časti tri pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Miklušičáka. Môžeme o nich hlasovať spolu.

  • Teda o všetkých bodoch navrhnutých pod časťou tri pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 90 za, 1 proti, 47 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kolesára o bodoch 1 a 2, spolu súvisia.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 31 proti, 42 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže pán poslanec Vavrík svoj pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol na 36. schôdzi Národnej rady na dnešnom rokovaní, v dnešnej rozprave zobral späť, nebudeme o tom hlasovať.

    Pristúpme, prosím, k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Abelovského, ktoré sú rozdelené do štyroch častí označené 1, 2, 3 a 4. Najprv o časti jeden o bode 1 a 2.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 33 za, 35 proti, 71 sa zdržalo.

    Neschválili sme body 1 a 2 časti jeden pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Abelovského.

  • Časť jeden pozmeňujúcich návrhov pána Miroslava Abelovského mala ešte článok II a III. Minister uplatnil námietku, že nemožno o nich hlasovať, keďže idú nad rámec tohto zákona. Čiže nebudeme o nich hlasovať.

  • Pán poslanec Abelovský aj napriek tomu vznáša námietku. Budeme o námietke hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 52 za, 23 proti, 61 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh, preto budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch.

  • Časť dva, o tom tiež nemôžeme hlasovať, nakoľko sme schválili bod 78 zo spoločnej správy, ktorý sa týka tiež § 117 ods. 2.

  • Časť tri, môžeme o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o časti tri k § 76 ods. 6.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 30 za, 40 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o časti štyri a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil...

  • O bodoch 1, 2 nemôžeme hlasovať.

  • Môžeme dať hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 133 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 3 sme schválili.

  • O bode 4 nemôžeme dať hlasovať, nakoľko...

  • Schválili sme bod 41 zo spoločnej správy.

  • Pristúpme k hlasovaniu o bode 5.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 5.

  • Bod 5 súvisí s vypustením trestnej zodpovednosti právnických osôb, takže treba o tom hlasovať pozitívne.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 134 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Bod 5 sme schválili.

    Budeme hlasovať o bode 6.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 50 za, 30 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o bode 7. Hlasujeme, páni poslanci, o bode 7 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Abelovského.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 52 za, 45 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 7 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 8.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 52 za, 30 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 8 sme neschválili.

    Hlasujeme o bode 9.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Bod 9 sme schválili.

    O bode 10 nebudeme hlasovať, keďže sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Miklušičáka.

    Budeme hlasovať o bode 11. Pán poslanec Miššík.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 125 za, 40 proti, 69 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Bod 11 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 12 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Abelovského.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 49 za, 30 proti, 59 sa zdržalo.

    Bod 12 sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 13, ktorý súvisí s vypustením trestnej zodpovednosti právnických osôb. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 13 sme schválili.

    Budeme hlasovať o bode 14, páni poslanci, pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Abelovského.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 49 za, 25 proti, 64 sa zdržalo.

    Bod 14 sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Laššákovej.

  • Vzhľadom na to, že bod 2 vzala pani poslankyňa späť, dajte, prosím, pán predseda hlasovať o bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Bod 1sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Miklušičáka, ktoré predniesol v rozprave dnes. Pán poslanec Miklušičák sa hlási pred hlasovaním. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Beriem späť bod 1 a bod 3 svojho druhého bloku pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa § 114 a § 115 ods. 8. Ďakujem.

  • Teda budeme hlasovať o bode 2 a 4. Pán poslanec Miklušičák, môžeme hlasovať spoločne? Hlasujeme, páni poslanci. Pardon, páni poslanci.

  • Pán predseda, keďže máme hlasovať podľa poradia, ako boli tieto pozmeňujúce návrhy prednesené, tak v laviciach to máme rozdané opačne. Tam sú jednotka, dvojka opačne, čiže prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Miklušičáka sa týka v prvom bode § 27. Najprv budeme hlasovať o tomto a môžeme o všetkých deviatich bodoch hlasovať spoločne. Čiže...

  • 1, 2, 3, 4, 5, 6, nie tieto vzal pán poslanec späť. To sa týkajú druhého...

  • Druhej časti, áno. Páni poslanci, ešte raz, pán spoločný spravodajca, upresnite.

  • Budeme hlasovať, v laviciach to máte rozdané naopak. Čiže budeme hlasovať najprv o dvojke o všetkých bodoch 1 až 9. Takto to rozdali, bohužiaľ.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, pán spoločný spravodajca uviedol návrh hlasovania. Vysvetlil aj postup pri hlasovaní a poradie hlasovania o jednotlivých podaných pozmeňujúcich návrhoch. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 88 za, 1 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

  • Teraz pristúpime k druhému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Miklušičáka, ktorý sa začína s § 114 ods. 8, ale tu vzal pán poslanec body 1 a 3 späť, čiže budeme hlasovať o bodoch 2 a 4.

  • Hlasujeme spoločne o bodoch 2 a 4.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 85 za, 1 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme body 2 a 4 v časti dva § 114 ods. 8 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Miklušičáka.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh je pozmeňujúci návrh pána poslanca Abelovského prednesený v dnešnej rozprave, ale týka sa účinnosti, ktorú sme schválili pod bodom 173 spoločnej správy. Nemôžete o tom dať hlasovať.

    Pán predseda, prosím, preto pristúpme k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Polku v dnešnej rozprave hlasovať o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Polku.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 26 za, 29 proti, 81 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu pánom poslancom Vavríkom. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 134 za návrh, 5 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Vavríka sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, ako aj návrhy, ktoré podali poslanci v rozprave.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že postupujeme predmetný vládny návrh zákona o Trestnom poriadku do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasujeme.

  • 139 prítomných, 88 za, 19 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu Trestného poriadku. Pán poslanec Číž do rozpravy v treťom čítaní, nie. Máte procedurálny návrh. Po hlasovaní. Z prítomných poslancov sa nehlási do rozpravy nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu Trestného poriadku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 90 za, 22 proti, 27 sa zdržalo.

  • Vládny návrh Trestného poriadku sme schválili.

    Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti a spoločnému spravodajcovi, ako aj celej rekodifikačnej komisii, ktorá sa podieľala na príprave moderného trestného zákonodarstva a dávam teraz slovo podpredsedovi vlády, ministrovi spravodlivosti pánovi Lipšicovi.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa poďakovať, samozrejme, celej rekodifikačnej komisii, ale najmä vám poslancom všetkých strán, ktoré prispeli k tomu, aby Slovensko dnes malo schválenú modernú trestnú kodifikáciu. V piatok sme schválili Trestný zákon. Dnes ste schválili ústavnou väčšinou Trestný poriadok, ktorého cieľom je, aby trestné konanie bolo rýchle a efektívne a aby čím skôr mohol byť obvinený postavený pred súd na rozhodnutie o vine, alebo nevine.

    Chcem sa vám poďakovať, chcem sa poďakovať všetkým sudcom a prokurátorom, ktorí pracovali v rekodifikačnej komisii a ktorí pripravili trestné kódexy, ktoré považujem v súčasnosti za jedny z najmodernejších v Európe. Ďakujem veľmi pekne a želám rokovaniu snemovne ešte veľa podobných úspechov.

  • Páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu poslanca Igora Šulaja. Poprosím pána poslanca Murgaša, povereného spravodajcu pre financie, rozpočet a menu, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1054) poradové číslo 75.

    Ešte predtým dávam slovo pánovi poslancovi Maxonovi. Nie, pán poslanec Číž, nech sa páči.

    Zapnite pána poslanca Číža. Pán poslanec, máte kartu v hlasovacom zariadení? Hovorte, pán poslanec. Pán poslanec, presadnite si, zrejme je nejaká porucha na vašom mikrofóne alebo... Zapnite pána poslanca Pašku. Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Áno, ďakujem, pán predseda. Chcem len pripomenúť, že pán kolega Lintner predniesol dva procedurálne návrhy, o ktorých ste nedali hlasovať. Chcem len povedať, že v tej súvislosti, že jednoznačne sme v grémiu dohodli postup a aj tento postup ste oznámili v sále. Takže pokiaľ sa mení ten postup, ktorý bol dohodnutý, tak je potrebné dať o týchto návrhov hlasovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec, ja som sa opýtal poslancov, či je všeobecný súhlas s návrhom pána poslanca Lintnera v prípade dvoch zákonov, novely ústavy a zákona o Súdnej rade, ktorý predkladá ústavnoprávny výbor, bol všeobecný súhlas s takýmto postupom.

  • Reakcie z pléna.

  • A takisto aj zákon o vysielaní a retransmisii. Nepočul som ani z radov vašich poslancov, že by bol niekto namietal.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja by som bol v takom prípade dal hlasovať, ale naozaj nepočul som jednu námietku poslanca, ktorý by bol protestoval proti návrhu pána poslanca Lintnera. Pán poslanec Lintner navrhol, aby sme tieto dva prvé zákony odložili na rokovanie na najbližšiu 43. schôdzu a zajtra o 11.00 hlasovali o návrhu Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča. Tri zákony, veď ja preopakúvam to, čo sme už odsúhlasili. Takže, pán poslanec, žiaľ, v tejto chvíli nemôžem vrátiť späť svoje rozhodnutie a dávam slovo pánovi poslancovi Murgašovi.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto. Výbory prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Pán poslanec Murgaš, trošku si upravte mikrofóny, lebo zle...

  • Máte pred sebou pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo Výbore Národnej rody pre financie, rozpočet a menu a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Pán predseda, dajte hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré uviedol...

  • Odporúčanie výborov je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 130 za návrh, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby bol návrh zákona postúpený do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 126 za návrh, 1 nehlasoval, 6 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ešte ste neschválili zákon. Pán poslanec Kaliňák, usmernite poslanecký klub. Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási z prítomných pánov poslancov do rozpravy? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1054 so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi ako o celku. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, gestorsky výbor neprijal uznesenie k tomuto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 62 za návrh, 2 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu zákona o lesoch,

    ktorého hlasovanie sme presunuli z dnešného dopoludňajšieho rokovania. Poprosím pána predsedu výboru Miroslava Maxona, aby uvádzal návrhy hlasovaní k predloženému návrhu zákona o lesoch (tlač 1047). Páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili vrátane mňa štyria poslanci, ktorí podali niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Najskôr budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu – návrh zákona o lesoch vrátiť predkladateľovi na prepracovanie. Dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 43 za, 62 proti, 30 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pristúpime teraz k hlasovaniu o tých bodoch spoločnej správy, ktoré neboli dotknuté v rozprave. Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2, 3, 5, 6, 8, 10, 11, 15, 20, 21, 27, 32, 34, 36, 42 až 47, 49, 51, 53, 54, 55, 63, 64, 67 až 75, 77 a 78 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 132 za, 5 sa zdržali.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodo