• Dobré ráno.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Danko, Devínsky, panie poslankyne Štrofová a Zmajkovičová.

    Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu Trestného zákona,

    ktorý ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1061.

    Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1061a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem sa snažiť byť stručný, pretože Trestný zákon je druhýkrát v druhom čítaní. Nepôjdem do minulosti, skôr sa zameriam na budúcnosť, to znamená na dnešné rokovanie a na prerokovanie návrhu Trestného zákona vo výboroch.

    Chcel by som sa najskôr poďakovať poslancom, ktorí vo výboroch diskutovali k Trestnému zákonu a ktorých snahou bolo vylepšiť navrhované znenie. Preto zostali naozaj nevyjasnené v Trestnom zákone len niektoré otázky, ktoré sú v spoločnej správe a ku ktorým by som sa chcel veľmi stručne vyjadriť.

    Jedna otázka sa týka bodu 5 spoločnej správy, ktorá navrhuje doplniť do účinnej ľútosti trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, čo by znamenalo, že zamestnávateľ kedykoľvek ak nevyplatí mzdu, napriek tomu, že má na to peňažné prostriedky, ktoré nepotrebuje na podnikanie, sa môže zbaviť trestnej zodpovednosti, aj keď o pol roka, o rok peňažné prostriedky zaplatí. Tu chceme zvýrazniť predsa len práva zamestnanca, pretože väčšina ľudí v tejto krajine má jediný príjem z pracovného pomeru. Ale verím, že sa nájde kompromisné riešenie prijateľné pre väčšinu snemovne.

    Druhý ťažiskový problém sa týka trestnej zodpovednosti právnických osôb. My sme už na základe diskusie, ktorá bola v minulosti pred niekoľkými mesiacmi, zúžili trestnú zodpovednosť len na tie trestné činy, kde máme záväzok z komunitárneho práva zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. A ja len veľmi telegraficky vymenujem, o aké oblasti ide. Ide o oblasť terorizmu, falšovania peňazí, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami.

    Ja som predsedom klubov aj zaslal listy našich veľvyslancov pri EÚ a pri OECD, ktorí nás upozorňujú na naše medzinárodné záväzky. Táto snemovňa pred týždňom rokovala o návrhu Ústavnej zmluvy a boli na ňu legitímne rôzne názory. Návrh Ústavnej zmluvy je však návrhom, ale niektoré záväzky už máme a je našou povinnosťou plniť aj z pohľadu ústavy naše medzinárodné záväzky, jednak medzinárodné záväzky, ale, samozrejme, je to aj vládny program. Vo vládnom programe sa k tomu hlásime. Vládny program obsahuje ustanovenie, podľa ktorého vláda vytvorí legislatívne predpoklady na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Čiže ide o jednak vládny program a jednak aj medzinárodný záväzok, ktorý je naozaj transponovaný v návrhu Trestného zákona. A určite aj viaceré krajiny EÚ budú vzhliadať na dnešné rozhodnutie slovenského parlamentu, pretože aj v iných krajinách EÚ sú pripravené podobné legislatívne iniciatívy.

    Nebudem ďalej hovoriť o tomto inštitúte, pretože o ňom prebehla diskusia na úrovni výborov. Ja som presvedčený, že ide o dobrý inštitút. A bol by som rád, keby v tomto minimalistickom variante, ako bol navrhnutý – my sme vnímali obavy snemovne –, keby v tomto minimalistickom variante bol schválený. Takže by som potom navrhol aj pánovi spravodajcovi, ak by to bolo možné, dať hlasovať samostatne o bode 9 a bode 27. Bod 9 sú právnické osoby.

    Bod 27 je problém, ktorý by som predsa len rád pár slovami ešte označil. Ide o zavedenie novej skutkovej podstaty, ktorá má reagovať na priestorový odposluch, s názvom: porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Ja si myslím, že ten cieľ je správny, ale pri tejto formulácii skutkovej podstaty môže zasahovať aj konania, ktoré by sme asi trestnoprávne nechceli postihnúť. Poviem dva príklady, jeden považujem za morálne čistý, druhý za morálne nesprávny. Ale Trestný zákon asi nemôže reagovať na každý morálny priestupok. Ten prvý sa týka situácie, keď Slovenská televízia skrytou kamerou nahrala mestských policajtov pri preberaní úplatku. Samozrejme, im bez ich vedomia bol zhotovený obrazový záznam, bola im spôsobená vážna ujma. Predpokladám, že sú trestne stíhaní. A teraz by sme podľa tohto ustanovenia mali trestne stíhať tých novinárov, ktorí túto korupčnú transakciu nahrali. Vidím to ako problém. Druhý príklad sa stal nedávno na ministerstve školstva jeho hovorkyni. Považujem konanie redaktorov v tejto situácii za morálne odsúdeniahodné. Ale nemyslím si, že by bolo na trestné stíhanie. A opäť došlo bez vedomia dotknutej osoby k zachyteniu záznamu a následnému sprístupneniu. Čiže ja chápem a podporujem myšlienku, ktorá je v tomto ustanovení zakotvená. Ale je tak široko formulovaná, že by sa mohla týkať aj konaní, ktoré by sme postihovať trestným právom zrejme nechceli. Na to si dovolím snemovňu upozorniť.

    Ďakujem veľmi pekne ešte raz za možnosť na úrovni výborov diskutovať, za podporu vo výboroch, ktorú dostal Trestný zákon, a chcel by som vás požiadať aj pred druhým čítaním o podporu Trestného zákona a jeho schválenie. Na Trestný zákon čaká 15 rokov táto krajina, jej justícia, jej polícia a ja verím, že sa nám spoločným úsilím podarí tento cieľ a toto očakávanie naplniť. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Abelovského, člena ústavnoprávneho výboru, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, a o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ako výbor gestorský k vládnemu návrhu Trestného zákona podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada uznesením z 15. 3. tohto roku pridelila vládny návrh Trestného zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu.

    Vládny návrh Trestného zákona podporili, odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, zahraničný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy. Tie sú uvedené všetky v časti IV pod bodmi 1 až 28. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27 a 28 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu Trestného zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 odporúča Národnej rade vládny návrh Trestného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu Trestného zákona vo výboroch Národnej rady bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady 5. mája pod č. 797.

    Týmto uznesením výbor poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja páni poslanci, pán spoločný spravodajca a pán poslanec Gábor Gál.

    Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

  • Vážený pán minister, pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, relatívne v krátkom čase sa druhýkrát stretávame pri prerokúvaní rekodifikácie Trestného zákona v druhom čítaní. Ja myslím, že ohľadne tejto právnej normy bolo už povedané aj z tohto miesta, aj prostredníctvom iných kanálov toho dosť, preto ja sa v podstate obmedzím len na predloženie ešte dvoch v podstate drobných pozmeňujúcich návrhov a vyjadrím sa veľmi stručne k úvodnému vystúpeniu predkladateľa, pána ministra.

    Čiže pozmeňujúci návrh prvý.

    Označím ho najskôr ako číslo 1, pretože aj na jednom, aj na druhom sú podpísaní iní poslanci, má vzťah k § 11 a vypúšťa sa z neho odsek 2.

    Odôvodnenie. Navrhujem vypustiť z § 11 odsek 2: „Podľa súčasného návrhu o zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca 5 rokov. Veľká skupina prečinov sa presúva medzi zločiny.“ Táto úprava nie je vecná správna a zaraďuje do skupiny zločinov tie trestné činy, ktoré tam nepatria.

    2. V § 47 ods. 2 slovo „164“ sa nahrádza slovami „164 ods. 3“, slovo „197“ sa nahrádza slovami „197 ods. 4“, slovo „208“ sa nahrádza slovami „208 ods. 4“, slovo „209“ sa nahrádza slovami „209 ods. 4“, slovo „217“ sa nahrádza slovami „217 ods. 3“.

    Odôvodnenie. Návrhom na spresnenie je skutková podstava postihovaná doživotným trestom odňatia slobody. Mali by byť zaradené v § 47 ods. 2 výlučne len kvalifikované skutkové podstaty, teda trestný čin podľa § 164 Ublíženie na zdraví, § 197 Lúpež, § 208 Znásilnenie, § 209 Sexuálne násilie. V opačnom prípade bude za trestný čin, ktorým je menšie spoločenské nebezpečie, uložený trest odňatia slobody na doživotie.

    Pozmeňujúci návrh druhý. Má vzťah k § 314 ods. 2, ktorý podľa tohto pozmeňujúceho návrhu znie: „Kto v rozpore s predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo s predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu a) získa pre seba alebo obstará pre iného chráneného živočícha alebo chránenú rastlinu alebo vo väčšom rozsahu obstará pre iného ich exemplár, b) pestuje, chová, spracúva, dováža alebo vyváža chránené rastliny alebo chránené živočíchy, alebo exempláre, alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí, c) zámerne odníme, sfalšuje, pozmení alebo inak neoprávnene použije nezameniteľné označenie chránených živočíchov alebo exemplárov, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 4 roky.“

    Ide o legislatívnotechnické upresnenie odseku 2 spočívajúce v odstránení dvojitej zmienky o väčšom rozsahu. Obsahová zmena pozostáva z vylúčenia trestnosti držania exemplárov, chránených rastlín alebo chránených živočíchov pre vlastnú potrebu bez akejkoľvek ďalšej dispozície alebo úmyslu obchodovania s nimi. Uvedeným návrhom sa predchádza neprimeranej tvrdosti sankcie za držbu napr. exemplárov mŕtvych chránených živočíchov, ktoré inak mohli byť získané v súlade so zákonom, napr. darovaním, dedením alebo podobne. Stupeň nebezpečnosti samotnej držby týchto exemplárov pre spoločnosť nie je natoľko vysoký, aby odôvodňoval ich trestnosť. Vzhľadom na nejednotnosť preukazovania úmyslu páchateľovi takéhoto trestného činu, resp. vôbec nejednoznačnosť identifikovateľnosti takéhoto páchateľa súdiť napr. všetky osoby žijúce v spoločnej domácnosti, kde sa takéto exempláre nachádzajú, sa tým predchádza možnému zneužitiu tejto skutkovej podstaty zo strany orgánov činných v trestnom konaní vyplývajúcom z príliš širokej interpretačnej voľnosti pri jej výklade. Trestnými naďalej ostávajú akékoľvek formy obchodovania alebo aktívnej manipulácie s týmito exemplármi, ako aj sankcie peňažného charakteru, ktoré príslušné orgány môžu uložiť páchateľovi v rámci správneho konania v režime platného zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, regulácii obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené sankcie dostatočným spôsobom postihujú držbu týchto exemplárov a ďalšia trestnoprávna ochrana príslušného spoločenského záujmu na ochranu týchto exemplárov je nadmieru represívna. Takýmto návrhom sa zároveň rešpektujú všetky záväzky vyplývajúce Slovenskej republiky z ratifikácie Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami uvedeného v zákone č. 572/1992 Zb.

    Myslím, že v podstate diskusia o Trestnom zákone a o tom, čo v ňom má byť, sa aj podľa vystúpenia pána ministra zužuje, dá sa povedať, už len na jeden viac-menej sporný alebo na dve viac-menej sporné ustanovenia. Prvým je, či má zostať v Trestnom zákone inštitút právnických osôb. Zo spoločnej správy vyplýva, že aj výbor gestorský schválil, doporučil teda plénu Národnej rade vypustiť z Trestného zákona toto ustanovenie. Čiže, samozrejme, je právom predkladateľa požiadať spravodajcu, aby bol vyňatý tento bod 9 na osobitné hlasovanie, čo zrejme sa teda udeje. Ja len chcem povedať, že skutočne nie je žiadna akútna potreba, aby ešte teraz v tomto čase toto ustanovenie náš Trestný zákon obsahoval. Nakoniec, určite neušlo ani vašej pozornosti, ja myslím, že to bolo minulý týždeň alebo dokonca začiatkom tohto týždňa, rokovanie pána ministra s ministerkou spravodlivosti Rakúskej republiky, kde v spoločnom komuniké, myslím, tiež vyslovila záujem pani ministerka na tom, aby takéto ustanovenie obsahoval aj Trestný zákon rakúsky, čo len dokumentuje, že ani krajina, ktorá je už niekoľko rokov v Európskej únii, ešte toto ustanovenie nemá. A bola poznačená jedným z argumentov, aby toto v Trestnom zákone bolo. Bola teda katastrofa, ktorá sa udiala v Rakúsku. A ešte ani tento, určite demokratický a vyspelý štát Európskej únie toto ustanovenie v Trestnom zákone nemá. Nevylučujem, že v budúcnosti sa tak môže stať. Súčasný stav vyvoláva vážne obavy, najmä tých, ktorí sa združujú v Únii zamestnávateľských zväzov, zo zneužitia tohto ustanovenia na boj s konkurenciou, na to, že sa nedôvodne bude začínať trestné stíhanie, ak teda bude taká možnosť daná v osobitnej časti Trestného zákona, čo môže značne škodiť. Ja nevylučujem, že v budúcnosti, možno o päť, o šesť rokov, keď už snáď budú fungovať aj ustanovenia nového Trestného poriadku, ktoré by sme mali na budúci týždeň schvaľovať, sa takéto ustanovenia do Trestného zákona dostanú. Som toho názoru, že nie je ešte taká doba, aby mohli byť zavedené teraz.

    Pokiaľ sa týka toho priestorového odpočúvania, tiež ústavnoprávny výbor ako výbor gestorský schválil aj toto ustanovenie. Myslím si, že obavy, ktoré predkladateľ predložil, nie sú takého rázu, aby takéto ustanovenie v Trestnom zákone nebolo a nechránilo občanov alebo funkcionárov pod trestnou sankciou, aby sa takéto odpočúvané záležitosti nezverejňovali a im teda týmto spôsobom neškodili.

    Takže pokiaľ sa týka mňa, určite podporím, aby bol schválený aj názor ústavnoprávneho výboru na vypustenie inštitútu právnických osôb aj aby zostalo ustanovenie o priestorovom odpočúvaní súčasťou Trestného zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi a prvému prihlásenému do rozpravy písomne.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Gálovi, ktorý je prihlásený do rozpravy za poslanecký klub SMK.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Nebudem sa vyjadrovať k Trestnému zákonu vo všeobecnosti, lebo to sme už spravili niekoľkokrát. Už v tom novom návrhu, v tom druhom návrhu sú zahrnuté všetky moje, naše zásadné pripomienky, sú tam už rasovo motivované trestné činy, osvienčimská lož, čo nám chýbalo v tom trestnom kódexe, a ďalšie podrobnosti, ku ktorým sa nejdem zmieňovať.

    Podrobnejšie by som sa chcel vyjadriť k trestnému postihu právnických osôb. Keď som prvýkrát počul o tom, že v navrhnutom novom trestnoprávnom kódexe bude trestnoprávny postih právnických osôb, tak som to prijal trošku odmietavo. Jeden z dôvodov bol, čo tu už avizoval pán kolega, že Európska únia hovorí o tom, že každá krajina má taký záväzok, aby boli postihované aj trestnoprávne právnické osoby, ktoré porušujú zákon. Ale netýka sa to všetkých krajín Európskej únie. Ešte z tej starej pätnástky mali krajiny trestnoprávny postih právnických osôb zakotvený vo svojich trestných kódexoch. Niektoré krajiny to majú, niektoré nie.

    A hlavne bola živá diskusia o tom, že dobre, treba sankčne postihovať právnickú osobu, keď poruší zákon, ale akou formou, či ísť cez správne delikty, či ísť cez trestnoprávny postih. Asi pred rokom sme potom dostali aj návrh Trestného zákona, kde bol zakotvený trestnoprávny postih právnických osôb, ale bolo to pre všetky trestné činy, ktoré pripadali do úvahy. No s týmto som sa už vôbec nevedel stotožniť, preto sme viacerí členovia ústavnoprávneho výboru a ja sám absolvovali rôzne rokovania na túto tému aj s kolegami zo zahraničia, z členských štátov Európskej únie. A živo sme diskutovali, vyplýva nám to zo záväzkov z Európskej únie, či fakt treba zaviesť trestnoprávny postih alebo nie. Párkrát sme boli odvtedy aj na návšteve v Českej republike. Od našich kolegov sme sa dozvedeli, že zastávali a zastávajú názor, že stačí sankčný postih právnických osôb cez právny delikt, netreba to zakotviť v trestných poriadkoch a v Trestnom zákone. Odvtedy však aj diskusia v rámci Európskej únie pokročila. Krajiny, ktoré nemajú zavedený trestnoprávny postih právnických osôb, pristupujú už k tomuto riešeniu, každá krajina avizuje, že je jej známa táto okolnosť, že ten záväzok skôr či neskôr musí spĺňať, ide len o rozsah trestných činov, za ktorý budú musieť právnické osoby postihovať, a okruh výnimiek. V tomto novom návrhu už trestné činy sa zúžili. Zúžili na sa tie skutky, ktoré sú nevyhnutné a ktoré nám vyplývajú zo záväzkov z Európskej únie. Čiže je to asi najužšia možná forma.

    Po týchto všetkých rokovaniach sme dospeli k záveru, že nevyhneme sa tomu, aby sme skôr či neskôr zaviedli trestnoprávny postih právnických osôb. Tu sa nastolila otázka, pán kolega spravodajca už avizoval predo mnou, že dobre, môže sa tak stať po piatich, šiestich rokoch, keď už tento nový Trestný zákon aj Trestný poriadok bude zabehnutý, ale my teraz máme na stole Trestný zákon aj Trestný poriadok, teraz to rekodifikujeme. Už keď teraz vieme, že o pár rokov to budeme musieť novelizovať, ja si myslím, že keď vieme, že nejakú tému treba riešiť, tak to riešme teraz, keď je to otvorené, keď je to na stole, keď je najväčší priestor pre diskusiu na túto tému.

    Pre mňa a pre nás, ktorí zastávali ten podobný názor ako ja, zostal už len jediný problém, čo sa týka trestnoprávneho postihu právnických osôb. A to je okruh výnimiek. V tom pôvodnom návrhu výnimku spod trestnoprávneho postihu robil štát, štátne orgány, Národná banka Slovenskej republiky, obce a vyššie územné celky. Navzdory tomu, že časť odbornej verejnosti trestnoprávny postih právnických osôb absolútne odmietala, v tom novom návrhu už sa zúžil okruh výnimiek len na štát, štátne orgány a Národnú banku Slovenska. Obce a vyššie územné celky z toho vypadli. Ak vychádzame z filozofickej teórie, že štát vzniká alebo vznikol na základe zmluvy občanov, ktorí sa vzdávajú sčasti svojej suverenity, sčasti svojej slobody v prospech štátu, aby štát zabezpečoval ich potreby, medzi nimi aj spravodlivosť, je celkom zrejmé, že štát nemôže byť trestnoprávne postihnutý. Však v mene republiky, v mene Slovenskej republiky sa vyhlasujú rozsudky nad obžalovanými. Ale keď tú filozofickú teóriu troška rozvinieme do širších súvislostí, aj samosprávy či komunálne alebo na vyšších územných celkoch, to je tiež určitá zmluva občanov, časti svojej suverenity sa vzdávajú v prospech samospráv. Samosprávy sú tu pre občanov, sú to zložky, kde idú z volieb. A priori neviem si predstaviť, že by sme ich trestnoprávne postihovali, objektívne stíhali za trestné činy.

    Preto navrhujem v § 122 ods. 2 Trestného zákona, ktorý hovorí o výnimkách, aby táto výnimka sa vzťahovala aj na obce a vyššie územné celky. Čiže § 122 ods. 2 by znel: „Trestná zodpovednosť právnických osôb sa nevzťahuje na štát, štátne orgány vrátane Národnej banky Slovenska, obce a vyššie územné celky.“

    Nadväzuje na to potom ďalšia norma, ktorú musíme vypustiť. V § 125 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).

    Ja viem, že bude živá diskusia ešte aj po ukončení rozpravy na tému, či trestnoprávny postih právnických osôb, okruh výnimiek, okruh trestných činov, na ktoré sa to má vzťahovať, podporiť alebo nie, no dnes vieme, že skôr či neskôr to budeme musieť zaviesť. Sú názory, aby sme počkali, kým fakt nám už nebudú klopať na dvere z Európskej únie, že no už máme poslednú šancu, aby sme to zaviedli, alebo to zaviedli teraz, keď robíme reformu Trestného poriadku a Trestného zákona. Ja si myslím, že by to bolo lepšie teraz. Ďakujem za slovo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa pán poslanec Miklušičák, pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť krátky doplňujúci návrh k vládnemu návrhu Trestného zákona.

    Doterajší text § 446 za označuje ako odsek 1 a § 446 sa dopĺňa novým odsekom 2, ktorý znie: „Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vyhlásených do účinnosti tohto zákona používa pojem „obzvlášť závažný trestný čin“, rozumie sa tým zločin podľa tohto zákona.“

    Pre účely ostatných všeobecných právnych predpisov treba upraviť prechodné ustanovenie, ktoré určuje, že za doteraz používaný pojem „obzvlášť závažný trestný čin“, t. j. trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby aspoň 8 rokov, sa bude považovať zločin podľa tohto zákona, t. j. trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby nad 5 rokov (diel Trestné činy s trestnou sadzbou 2 až 8 rokov a vyššou). Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi uviesť krátky pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu Trestného zákona. Dotýka sa toho paragrafu, ktorý je pomerne často kritizovaný najmä zo strany niektorých podnikateľov.

    A ja navrhujem, aby v § 86 sa za písmeno b) vložilo nové písmeno c), ktoré znie: „c) nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 223, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu“. Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená d) až f).

    Krátke odôvodnenie. Do ustanovenia účinnej ľútosti sa dopĺňa možnosť zániku trestnosti aj ohľadom trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného v prípade, ak páchateľ povinnosť vyplatiť tieto finančné nároky splní dodatočne, a to najneskôr v tej lehote, ktorú som uviedol, to znamená do 60 dní od dokonania trestného činu.

    Ja ešte ďalej by som chcel dať návrh vzhľadom na to, čo pán predkladateľ chcel, aby sa niektoré sporné body zo spoločnej správy, s ktorými nesúhlasím, vyňali na osobitné hlasovanie. A pán spravodajca to síce spomenul, ale nevyňal zatiaľ na osobitné hlasovanie. Tak žiadam, aby sa osobitne hlasovalo aj o bodoch 5, to už je navrhnuté, 9 a 27, to znamená 9 a 27. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

    Ak je dobrý ten návrh, aj vám ho podpíšem, keď vám chýbajú podpisy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa niekoľkými myšlienkami zapojila do diskusie o Trestnom zákone, ktorý má dosť podstatné zmeny. A keď budem citovať názor generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, že po nadobudnutí účinnosti tohto nového variantu Trestného zákona budeme sa musieť všetci takmer znovu učiť trestné právo, tak skutočne si musíme uvedomiť dôležitosť tohto legislatívneho návrhu.

    Už v predchádzajúcom prerokovávaní boli zo strany Hnutia za demokratické Slovensko tlmočené viaceré pripomienky, niektoré boli akceptované, niečo sa vylepšilo. Myslím, že otázka, ktorá najviac rezonovala a za ktorú poslanci boli akosi nepriamo obvinení, že podporujú organizovaný zločin, predsa len dostala lepšiu variáciu a do Trestného zákona sa dostala presná špecifikácia, ktorá pomôže v praxi a vylúči určité zneužívanie, pretože už toto ustanovenie nie je tak gumové. Takže myslím, že toto je prínosné.

    Žiaľ, ešte stále hovoríme o trestnosti právnických osôb, aj keď v zúženej podobe. A opätovne z tohto miesta chcem upozorniť, že správne právo, konkrétne správne právo trestné má na to páky, že Európska únia pokiaľ vyzvala, aby bola vyvodzovaná aj zodpovednosť právnických osôb, týkalo sa to predovšetkým tých štátov, ktoré v rámci verejnej správy nemajú úpravu tzv. administratívneho alebo, ak chcete, správneho konania (správny poriadok) a nemajú rozvinuté trestné právo správne, Slovensko je krajina s veľkou históriou trestného práva správneho. A osobne sa domnievam a opätovne to v tejto snemovni tlmočím, že verejná správa má všetky páky na vyvodenie zodpovednosti právnickej osoby. Trestné právo z právnickej osoby má volať na zodpovednosť konkrétne subjekty, ktoré môže aj za čin, ktorý spôsobila právnická osoba, volať na zodpovednosť. Konanie v oblasti verejnej správy je oveľa pružnejšie, za 30, 60 dní môžete urobiť postih právnickej osoby, ktorá porušila určitý spoločensky chránený objekt alebo záujem, zatiaľ čo súdom to trvá rok, dva roky. Čiže pružnosť vyvodenia zodpovednosti je v oblasti správneho práva väčšia.

    Ďalej chcem upozorniť, že ešte stále Trestný zákon má svoje úskalia, má viaceré formulácie, ktoré budú vyvolávať dvojaký výklad, ale ja sa obmedzím na dve zmeny.

    Prvou je otázka sexuálneho zneužívania. Pán predseda parlamentu, vy ste mi pred chvíľou povedali, že podporíte tento legislatívny návrh. Tak ja myslím, že ako kresťan katolík by ste to mali podporiť, pretože vlastne nový Trestný zákon by v praxi znížil ochranu detí, hovorím o deťoch, pretože v Dohovore o právach dieťaťa fyzická osoba do veku 18 rokov je považovaná za dieťa. Opakujem, nový Trestný zákon navrhuje znížiť spoločenskú ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním z 15 na 14 rokov veku. Znovu sa vraciam k myšlienke, pán predseda, že vy ako kresťan katolík by ste mali mať záujem na tom, aby spoločnosť neakceptovala takéto konanie, aby sa neznižovala hranica trestnej zodpovednosti, pretože treba domyslieť aj dopady do praxe. V určitých častiach nášho štátu by nám začali rodiť 15-ročné matky, áno, keď vo veku od 14 rokov nie sú chránené, 15-ročné matky s 15-ročnými otcami.

    Pokiaľ si pozrieme úpravu tejto otázky v okolitých štátoch, tak zistíme, že vlastne výška hranice veku je stanovená spoločenskou dohodou, spoločenským konsenzom ako tá, pri ktorej spoločnosť mieni akceptovať povolený pohlavný styk, v Českej republike 15 rokov, vo Veľkej Británii 16 rokov, v Nemecku 16 rokov. K zníženiu vekovej hranice došlo len v Maďarsku, na 14 rokov. Dokonca chcem uviesť, že v Čechách minister spravodlivosti Němec tiež prišiel s takýmto návrhom, taktiež ho zdôvodňoval ako náš pán minister Lipšic, tým, že keď sa znižuje veková hranica trestnosti, musí sa znížiť aj hranica ochrany pred sexuálnym zneužívaním. A čuduj sa svete, zatiaľ čo na Slovensku táto katolícka krajina ostala úplne apatická voči tomu, nepovšimla si to, v Českej republike tento návrh vyvolal veľmi ostrú diskusiu, veľa negatívnych stanovísk, viacerí psychológovia otvorene sa postavili proti tomu. Uvádzali, že je pravdou, že fyzické dospievanie našej mládeže je skôr urýchlené, znižuje sa vek fyzickej vyspelosti, ale sociálna vyspelosť sa, žiaľ, posúva na 20 až 25 rokov veku. To znamená, že sociálna podmienka zmeny tohto ustanovenia z 15 na 14 rokov veku nie je splnená ani v Čechách a, dovolím si povedať, ani na Slovensku.

    Minulý týždeň v hoteli Devín sa konala medzinárodná konferencia na tému Ochrana práv a slobôd v trestnom práve. Bola to medzinárodná konferencia za účasti z Poľska, Českej republiky, Maďarska. A myslím, ešte tam boli aj z Nemecka. Vystúpila som s touto témou, bola živá odozva a ak mi, pán minister, neveríte, informujte sa, väčšina prítomných, drvivá väčšina prítomných bola toho názoru, že niet dôvodu znížiť hranicu a že zníženie trestnosti na 14 rokov veku nie je spojené ani zviazané so znížením hranice sexuálnej zodpovednosti. Akonáhle by sa aj dvaja 14-roční dopustili sexuálneho styku, sú obaja trestní napriek tomu, že obaja sú chránení.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, rozmýšľajme. Rozmýšľajme, či chceme, aby beztrestne pri cestách, pri diaľniciach už 14-ročné dievčatá ponúkali sexuálne služby. A my vlastne im to týmto umožníme, pretože styk so 14-ročnou, resp. s osobami pod 15 rokov veku, ak dodnes to bolo trestné, neprípustné, prijatím pôvodného znenia sa to stane legálnym.

    Preto predkladám legislatívny návrh, § 210, ktorý bude znieť:

    Odsek 1: „Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako 15 rokov alebo kto takúto osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na 3 až 10 rokov.“

    Odsek 2: „Odňatím slobody na 7 až 12 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe alebo c) z osobitného motívu.“

    Odsek 3: „Odňatím slobody na 12 až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.“

    Odsek 4: „Odňatím slobody na 15 rokov až 20 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí smrť alebo b) za krízovej situácie.“

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si vás ubezpečiť, že toto je zhodné znenie so znením a sankciami v navrhovanom texte Trestného zákona. Jediná zmena, ktorá je urobená, je zmena, že namiesto veku 14 rokov je v texte vek 15 rokov. To je môj prvý pozmeňujúci návrh s potrebným počtom podpisov poslancov.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh sa týka § 431 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia, kde opätovne uvádzam znenie, ktoré už v predchádzajúcom čítaní bolo v hre, a kde sa vlastne trestnosť hanobenia pod písmenom b) rozširuje aj na skupinu osôb pre ich politické presvedčenie. Osobne sa domnievam, že ak je trestné niekoho hanobiť pre vyznanie a nie je to obmedzovanie slobody prejavu, tak potom musí byť trestné aj hanobenie pre jeho politické presvedčenie. Vo svete sme sa už viackrát presvedčili, že hanobenie práve pre politické presvedčenie a zároveň aj niekedy pre náboženské vyznanie vyvolalo nepokoje, ktoré sa riešili až strelnými zbraňami.

    Nesúhlasím s námietkou ministra Lipšica, viackrát uvedenou v médiách aj v tejto ctenej snemovni, že ak bude takéto ustanovenie v Trestnom práve, tak na Slovensku nebude sloboda prejavu. Totiž takéto ustanovenie je zhodné s trestným právom Českej republiky. A ja sa pýtam pána ministra, ktorý ma momentálne nepočúva, či je toho názoru, že v Českej republike nie je sloboda prejavu. Veď predsa keď to platí, tak to musí platiť v každom štáte. A v Českej republike nikto nevyšiel v diskusiách ani v literatúre s tým, že by existencia tejto skutkovej podstaty trestného činu znamenala neslobodu prejavu. Osobne sa domnievam, že každá sloboda musí mať svoje mantinely, musí byť povedané, potiaľto je to sloboda a odtiaľto je to už zneužívanie. A takýto mantinel musí mať aj sloboda prejavu.

    A preto navrhujem nasledujúce znenie § 431 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia.

    Po prvé, odsek 1: „Kto verejne hanobí a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu alebo b) skupinu osôb pre jeho politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody až na 1 rok.“

    Odsek 2 je úplne zhodný so súčasným navrhovaným znením Trestného zákona.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť a vopred ďakujem, že tieto legislatívne návrhy podporíte. Nič sa tým nepokazí, podľa môjho názoru sa len predložený legislatívny návrh vylepší. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola posledná prihlásená do rozpravy, ktorú vyhlasujem za skončenú.

    Ešte predtým s faktickými poznámkami chcú reagovať pán poslanec Chovanec a pán poslanec Polka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Chovanec.

  • Nie z právneho, ale z odborného hľadiska by som sa chcel dotknúť problematiky, ktorú nastolila pani poslankyňa Tóthová v zmysle zníženia trestnej zodpovednosti mladistvých na 14 rokov veku. Máme dve rozsiahle štúdie na oddelení, jednu spred 20 rokov a jednu teraz poslednú. A naozaj potvrdzuje sa skutočnosť, že zásadný problém je predovšetkým sociálno-ekonomický a, povedal by som, sociálno-spoločenský, to nie je problém zdravotný.

    Chcel by som navrhnúť, aby právnici zvážili, či naozaj štát rezignuje na možnosť uplatnenia práva chrániť mladistvé 14-ročné dievčatá pred sexuálnym stykom. Tento problém nie je len ten, čo spomínala pani poslankyňa, že niektoré stoja na ulici, lebo problém vidím aj v tom, že mnohé sú zneužívané v rodine, v spoločnosti a v komunitách, v ktorých žijú. Ja viem, že samotným zákonom to nedokážeme nejakým spôsobom ovplyvniť a rozhodujúcou mierou je výchova, výchova v rodine a proste osobnostná výchova. Na druhej strane chcem povedať, že ak sa nezníži táto veková hranica na 14 rokov, v podstate sa zabráni možnosti užívania antikoncepčných prostriedkov pre dievčatá vo veku 14 až 15 rokov. Poviem úprimne, nemám na to jednoznačný názor, ale chcem na tento problém upozorniť a chcem, aby predovšetkým právnici zvážili možnosť a schopnosť štátu do tejto problematiky zasahovať. Z medicínskeho hľadiska určite nie je to najvhodnejšie, aby mladistvé rodili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som podporil návrh pani poslankyne Tóthovej, pokiaľ ide o zakotvenie trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia, i keď akceptujem stanovisko ministra spravodlivosti, že je tu istý zásah do slobody prejavu. Myslím si, že naša spoločnosť dennodenne dokazuje, že ešte sme nedorástli tak ďaleko, aby sme boli natoľko veľkorysí, aby sme niekedy prejavy ľudskej hlúposti alebo prejavy neznášanlivosti nesankcionovali aj v Trestnom zákone. Pred niekoľkými málo rokmi sme vypustili verbálny útok na štátny orgán. Ja neviem, čo je na tom pozoruhodné a dobré, ak príde ktokoľvek vybavovať ja neviem na úrad životného prostredia a spustí kýble nadávok a špiny na úradníčku, ktorá si plní svoje povinnosti. Rovnako nerozumiem, ja neviem, ako ich nazvať, ľuďom, ktorí si potrebujú vyjadriť svoje politické presvedčenie na Slavíne alebo na židovských cintorínoch. Tak som presvedčený, že takýto trestný čin ešte má v našej spoločnosti, bohužiaľ, miesto, ak je našou povinnosťou naň primerane reagovať. Myslím si, že početnosť týchto skutkov postupne sa zmenšuje, ale je potrebné, aby sme na ne dopredu mysleli, aby sme mali tú prípadnú potrebnú palicu na takých, ktorým nestačí hrozba sankciou alebo kam nesiaha zdravý rozum. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Rada by som poďakovala tým, ktorí reagovali na moje vystúpenie.

    A ešte by som chcela dodať jednu myšlienku. Ak máme určitý trestný čin zakotvený v Trestnom zákone, tak už samotné zakotvenie má prevenčný účinok, účinok v tom, že spoločenské vedomie sa vlastne skvalifikuje v tom smere, že sa stáva zábranou už takéto znenie Trestného zákona. A ja myslím, že všetci tu v parlamente vystupujeme so snahou politickej kultúry s požiadavkou, aby politika bola kultúrna. Ale to sa nemôže týkať len najvyšších politických činiteľov, lebo mala by táto politika byť kultúrna na všetkých úrovniach. Tam, kde politika už kultúrna nie je, kde dochádza k osočovaniu, hanobeniu pre určité názory, vážení, ja myslím, toto tolerovať v spoločnosti nie je možné, pretože to vyvoláva vibrácie neželateľné v spoločnosti. A v prípade, ak to presiahne únosné hranice, treba, aby bolo možné volať takéto osoby na zodpovednosť. Možno o 10 – 20 rokov si môžeme povedať, že už takýto trestný čin nepotrebujeme. Okolité štáty takýto trestný čin vo svojich trestných zákonoch zahrnuté majú. Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najskôr by som sa chcel poďakovať poslancom za ich názory v rámci rozpravy a dovoľte mi, pán predseda, aby som sa stručne vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli.

    Prvý pozmeňujúci návrh bol návrh pána poslanca Abelovského, k § 11 ods. 2, ktorý zakotvuje pravidlo, že ak v kvalifikovanej skutkovej podstate je vyššia sadzba, tak ide o zločin, čo je aj prirodzené. Predsa ak niekto spácha podvod so škodou veľkého rozsahu nad 4,5 mil. alebo ak niekto perie špinavé peniaze a robí to v zločineckej skupine alebo spôsobí tým škodu veľkého rozsahu, to má byť prečin? Mne sa ten návrh zdá byť aj legislatívne nedomyslený. To znamená, že ak by zákonodarca urobil dve skutkové podstaty, malý podvod a veľký podvod, už by to bolo v poriadku, ale keď máme základnú a kvalifikovanú skutkovú podstatu, tak to v poriadku nie je? Ja si neviem predstaviť, že by sme prípady, ako je B. M. G., HORIZONT, riešili ako prečin v skrátenom vyšetrovaní. To nedáva žiaden zmysel. Predsa závažnosť deliktu zákonodarca vymedzuje tým, akú sadzbu preň navrhne, nie tým, či to je samostatná skutková podstata alebo kvalifikovaná pri inej základnej. To sa mi zdá byť naozaj neprijateľné riešenie.

    Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu, tam je navrhované, aby zo zásady „trikrát a dosť“ boli vyňaté trestné činy, kde je spôsobená ťažká ujma na zdraví, lúpež, znásilnenie, sexuálne násilie, týranie blízkej zverenej osoby, okrem prípadu, keď je spôsobená smrť. To znamená, ak niekto trikrát brutálne znásilní neplnoletú osobu, maloleté dievča, tak nebude podliehať sankcii výnimočného trestu. To nie je prijateľné. Ak chceme chrániť ľudí pred niečím tak to je pred násilným zločinom, ktorý ohrozuje život a zdravie. Násilný zločin spretrháva väzby, ktoré nás spájajú, a preto musí byť prioritou každej civilizovanej spoločnosti chrániť ľudí pred násilným zločinom. Nevidím dôvod, aby osoby, ktoré tretíkrát spáchajú ozbrojenú lúpež a spôsobia škodu veľkého rozsahu alebo tretíkrát brutálne znásilnia ženu, neboli vystavené výnimočnému trestu. Myslím si, že tento návrh je neprijateľný.

    Ten tretí návrh, k ekologickému deliktu, sa mi zdá, že je skôr legislatívnej povahy. K tomu sa neviem okamžite vyjadriť, ale myslím, že s ním nie je vážny problém.

    Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Gál, ktorý navrhol vyňať vyššie územné celky a obce z trestnej zodpovednosti právnických osôb. Bol to aj pôvodný návrh ministerstva spravodlivosti v pôvodnom prvom návrhu Trestného zákona. A chápem, že ak je na tomto zhoda, ak toto je najvyšší spoločný menovateľ, tých argumentov pre a proti je veľa, tak tento návrh akceptovateľný je.

    Pán poslanec Miššík navrhol kompromisné riešenie k účinnej ľútosti pri trestnom čine nevyplatenia mzdy. Takisto je to prijateľné, je to adekvátna ochrana aj dobromyseľného zamestnávateľa, ale aj zamestnancov, ktorí sú odkázaní pri svojom príjme na mzdu.

    Takisto prechodné ustanovenie pána poslanca Miklušičáka, jeho návrh je vylepšením a je pre prax takéto prechodné ustanovenie potrebné.

    Ako posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Tóthová, ktorá sa dotkla troch oblastí.

    Najskôr povedala, že nie je potrebné zavádzať zodpovednosť právnických osôb, pretože tú rieši správne právo. Pre vymedzené druhy deliktov, ale pre terorizmus, pranie špinavých peňazí, korupciu dnes právnické osoby nenesú žiadnu formu zodpovednosti ani v obchodnom práve, ani v správnom práve, no a, samozrejme, ani v trestnom práve. Poviem veľmi stručný príklad. Ak sa veľká právnická osoba, obchodná spoločnosť rozhodne, že bude korumpovať štátnych úradníkov pri verejných súťažiach a pošle svojho zamestnanca s úplatkom, chytíme toho zamestnanca, jeho aj odsúdime, ale právnická osoba, v ktorej prospech bol spáchaný delikt – nepáchal ho zamestnanec vo svoj prospech –, zostane nepostihnuteľná. Tá bude môcť korumpovať pri verejných zákazkách celkom veselo aj naďalej. No, myslím si, že už skončil čas, aby sme takpovediac vo veľkej firme nielen odstíhali toho posledného vrátnika, ale aby naozaj boli citeľne postihnutí aj tí, ktorí zodpovedajú za chod právnickej osoby a ktorí túto právnickú osobu vlastnia.

    Dve veci k oblasti vekovej hranice pre pohlavný styk a potom k hanobeniu národa rasy a presvedčenia.

    Tá prvá vec, je to vážna téma, aj keď sa mi zdá, že je to trochu veľa erotiky na túto snemovňu. Ja som pani poslankyni už vo výbore vysvetľoval právny problém. Ona sa odvolávala na kresťanské presvedčenie. Ja som sa odvolával na elementárnu logiku. Skúsim to vysvetliť aj plénu, o čo ide a akým spôsobom súvisí zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov s tým, že sa znižuje aj veková hranica pre sexuálny styk. Predstavme si, že máme dvojicu 14-ročných, 14-ročného chlapca a 14-ročné dievča. Ten 14-ročný chlapec zvedie 14-ročné dievča a majú pohlavný styk. Čo sa stane? No 14-ročný chlapec je trestne zodpovedný a vykonal styk s osobou mladšou ako 15 rokov, podľa návrhu pani poslankyne Tóthovej, čiže budeme ho trestne stíhať. No a, samozrejme, aj naopak, 14-ročné zvedené dievča je trestne zodpovedné, vykonalo pohlavný styk s osobou mladšou ako 15 rokov, budeme stíhať aj to dievča. Podľa mňa je to relatívne jasný logický problém. A priznám sa, že som trochu prekvapený, že pani poslankyňa Tóthová neprišla naň ani na túto súvislosť. Ja som pani poslankyni navrhoval riešenie, ktoré by nebolo systémové, ale ktoré by bolo logicky správne. Napriek tomu ona celkom tvrdohlavo zotrvala na tom, že ona bude presadzovať riešenie svoje. To nesystémové riešenie spočívalo v tom, že by sa zvýšila veková hranica pre legálny pohlavný styk na 15 rokov, ale pre trestný čin sexuálneho zneužívania by sa zároveň musela zvýšiť veková hranica trestnej zodpovednosti na 15 rokov. V takom prípade by to malo zmysel. A ja som to pani poslankyni priamo povedal vo výbore, dokonca aj cez jeden článok v jednom denníku, kde sme si dopisovali. Napriek tomu pani poslankyňa zotrvala na svojom návrhu, ktorý je logicky inkonzistentný. Takže nechcem apelovať na presvedčenie, ale skôr na takú elementárnu právnickú logiku. A napriek tomu, že mnohí právnici nemajú radi matematiku ani logiku, nemali by sme ju celkom tak zanedbávať pri presadzovaní právnych predpisov.

    Dovoľte mi zároveň veľmi stručne zareagovať na návrh pri trestnom čine hanobenia, národa rasy a presvedčenia. Považujem ho za nebezpečný. A keby to pre zástupcov našich médií nebolo ešte trošku priskoro o 10.00 hodine, tak by zrejme už museli biť na poplach, pretože považujem takýto návrh za výrazné obmedzenie slobody prejavu. Moje názory na slobodu prejavu sú známe. Je to najdôležitejšia sloboda v ústavnom systéme, pretože sloboda prejavu a jej obmedzenie zasahuje slobodu myslenia, to, čo si myslíme, o čom sme presvedčení, o čom sa necháme inými presvedčiť. Ja som z toho dôvodu v prvom návrhu Trestného zákona vypustil verbálne delikty, pretože ich považujem za nezlučiteľné so slobodou prejavu a sloboda prejavu chráni aj prejavy, ktoré sa nám nepáčia, ktoré sú šokujúce, ktoré sú škandalózne. Ak štátu dovolíme povedať, ktoré názory sú správne a ktoré sú nesprávne, a budeme za ich vyslovenie trestne stíhať, je to koniec slobody prejavu. Nám sa môže zdať niekedy, ak štát zakáže nejaký názor v nejakej knižke, že to je fajn, lebo tú knižku by sme si aj tak nechceli prečítať, je naozaj škandalózna, ja naozaj zlá, je naozaj zvrhlá, ale ak dnes dovolíme štátu zakázať knihu, ktorá sa nám nepáči, akú máme záruku, že nabudúce nepríde vláda a nezakáže nám čítať knihu, ktorú by sme si chceli prečítať? Preto som pri slobode prejavu principiálny. A zdá sa mi, že zakázať pod hrozbou trestnoprávnej sankcie hanobenie na základe politického presvedčenia, to znamená zakázať hanobiť niekoho preto, že je KDH-ák alebo HZDS-ák alebo Smer-ák, by bolo koncom slobody prejavu na Slovensku. Ak sloboda prejavu niečo chráni, tak chráni politický diskurz. To je základ slobody prejavu. Ak zasiahneme v Trestnom zákone do slobody politického diskurzu, tak si myslím, že sloboda prejavu má vážne problémy na Slovensku.

    Pani poslankyňa Tóthová spomenula Českú republiku, ktorá má paragraf, ktorý sme mali aj my z bývalého režimu v Trestnom zákone, a zatiaľ ho nevypustili. To je teda pravda. Ale to asi nie je dôvod, aby sme ho preberali a aby sme ho do nášho platného Trestného zákona, kde hanobenie na základe politického presvedčenia neexistuje, znovu vniesli. Ja to považujem naozaj za veľmi výrazné ohrozenie slobody prejavu, napriek tomu, že mi hanobiace prejavy nejako blízke nie sú. Ale napriek tomu budem robiť všetko preto, aby slobodou prejavu boli chránené. Ak sa štát rozhodne potlačiť nejaký názor pod presvedčením, že pravda ešte neprevládla, a teda iné názory musia byť potlačené, tak sa nám to môže javiť správne, ale implikuje to vážny problém. Implikuje to problém, že priznáme štátu povedať, kde sa pravda v diskusii nachádza. A to by nemala byť úloha štátu, ale to by malo byť vecou diskusie a vecou občanov a spoločnosti. Tým, že sloboda prejavu a jej obmedzovanie zasahuje vedomie každého z nás, zasahuje myseľ každého z nás, považujem za kľúčové, aby sloboda prejavu bola čo najmenej obmedzovaná a rozhodne čo najmenej obmedzovaná v prípade politického prejavu.

    Toľko k pozmeňujúcim návrhom.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na záver už len pár slov. V tejto snemovni prebieha často veľmi legitímna diskusia o tom, aké by mali byť priority štátu či v školstve, či v zdravotníctve, či v sociálnej oblasti. Ale zhodneme sa takmer všetci na tom, že absolútnou prioritou každého civilizovaného štátu musí byť chrániť život, zdravie a majetok vlastných občanov a najmä život a zdravie ako najvyššie hodnoty v našej spoločnosti. A práve voči týmto hodnotám útočí násilný zločin. A preto musí byť prioritou nás všetkých urobiť všetko preto, aby ochrana ľudí pred násilným zločinom bola maximálna. Ja verím, že sa nám to spoločným úsilím podarí a že Národná rada dnes prijme Trestný zákon, ktorý bude na jednej strane viac chrániť tých, ktorí zákony rešpektujú, a na druhej strane prísnejšie postihovať tých, ktorí zákony porušujú. Ďakujem veľmi pekne a ešte raz vás žiadam o podporu Trestného zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že keď sme pred pol druha rokom zhruba sa začali zaoberať problematikou Trestného zákona, tá batéria, ktorá nám bola predložená, a ja som si všetky tie exempláre uložil, a ten materiál, ktorý budeme o 11.00 hodine schvaľovať, sa nedajú porovnať. Myslím si, že tak ako v tej prvej verzii bol predložený Trestný zákon, prakticky z neho okrem základných východísk veľa nezostalo. Bol prakticky preoraný, prekopaný, pozmenený takým spôsobom, že je to úplne podľa mňa iný Trestný zákon, ako bol ten produkt, ktorý nám bol predložený niekedy v letných mesiacoch roku 2004.

    Zo záverečného vystúpenia pána ministra mi však chýbalo jedno, aby aj on ako predkladateľ si zadefinoval, pokiaľ, ak snemovňa schváli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, prekročiť ten Rubikon, ktorý akosi ho oprávňuje disponovať týmto návrhom, a príp. jeho znenie zobrať späť, ako to urobil asi pred dvomi mesiacmi, keď to skoro vyvolalo vládnu krízu.

    A ja si myslím, že na to, aby prešiel tento Trestný zákon, musí zahlasovať nadpolovičná väčšina tu prítomných poslancov, pretože ak zoberieme aritmetiku, aká je tu v tejto poslaneckej snemovni, bude to podľa mňa veľmi tesné. Takže ja si myslím, že ak chceme mať riadny Trestný zákon, ktorý tu skutočne nás prežije, bude platný aspoň toľko, čo bol platný ten z roku 1961, ktorý platí aj v súčasnosti, tak budeme musieť pri hlasovaní pristupovať zodpovedne. Teda ja sa prihováram za to, aby bolo urobené, aby sme teda schválili Trestný zákon, aby ste sa zamysleli aj nad pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložila opozícia, pretože to je asi pre ňu to východisko, ktoré by príp. ju oprávňovalo potom zahlasovať za zákon ako za celok, pretože ak nebude schválený, tak doterajšia 1,5-ročná práca na tomto zákone bola zbytočná. Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Odporúčam teraz aj po dohode s pánom ministrom, aby sme nepokračovali dnes v rokovaní o návrhu Trestného poriadku už aj z dôvodu, že hlasovanie ukáže, ako poslanci prijmú alebo odmietnu jednotlivé pozmeňujúce návrhy, ktoré si možno vyžiadajú ďalšie zmeny návrhu Trestného poriadku. Preto odporúčam, aby sme rokovať o Trestnom poriadku začali v utorok ráno o 9.00 hodine ako o prvom bode programu a aby sme hlasovali aj v utorok o návrhu Trestného poriadku.

    Teraz ďakujem pánovi ministrovi a navrhovateľovi a pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Prosím, aby pán minister a navrhovateľ a pán spoločný spravodajca opustili svoje miesta a uvoľnili ich pánovi ministrovi vnútra Palkovi a spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Ladányimu, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní rozpravou o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Chcem informovať, že do rozpravy o tomto bode programu sú prihlásení ešte poslanci Majdová, Janiš, Šimko, Novotný, Mitrík a Tóthová.

    Prosil by som teraz ešte navrhovateľov pozmeňujúcich návrhov k Trestnému zákonu, aby sa stretli s predkladateľom vládneho návrhu zákona Trestného, aby poprípade svoje pozmeňujúce návrhy, prípadné výhrady navrhovateľa k nim odkonzultovali ešte pred záverečným hlasovaním, aby nedošlo k zbytočným nedorozumeniam medzi navrhovateľom a predkladateľom pozmeňujúcich návrhov. Pán minister aj páni poslanci, máte k dispozícii rokovaciu sálu poslaneckého grémia. Pán minister, zoberte skupinu poslancov do tejto rokovacej sály.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Majdovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku predložila pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý prerokovávame.

    Pozmeňujúci návrh. V bode 45 § 129c navrhujem doplniť odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

    Odsek 3: „Do 30. júna 2006 vedú evidenciu podľa § 85 ods. 1 písm. a) a pôsobnosť pri vydávaní vodičských preukazov podľa § 77 až § 83 vykonávajú orgány Policajného zboru.“

    Odsek 4: „Do 30. júna 2006 sa informácie z evidencie dopravných nehôd podľa § 86 ods. 12 poskytujú Slovenskej kancelárii poisťovateľov v tomto rozsahu: a) meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia vodiča vozidla účastníka dopravnej nehody, b) údaje o požití alkoholických nápojov alebo užití iných návykových látok vodičmi vozidiel, ktorí sa zúčastnili na dopravnej nehode, c) pridelené evidenčné číslo, továrenská značka, typ a rok výroby vozidla, d) dátum, čas, miesto, príčina a následky dopravnej nehody, e) útvar Policajného zboru, ktorý dopravnú nehodu vyšetroval, a číslo, pod ktorým bola vec zaevidovaná.“

    K odseku 3 chcem povedať, že s cieľom zvýšenia efektívnosti vydávania vodičských preukazov, občianskych preukazov a cestovných dokladov boli v pôsobnosti Policajného zboru vytvorené jednotné pracoviská vydávania dokladov. Súčasná právna úprava však zveruje spôsob vo veciach evidencie vodičov a vo veciach vydávania vodičských preukazov priamo okresným dopravným inšpektorátom. Preto je vydávanie všetkých uvedených dokladov v súčasnej dobe v pôsobnosti okresných dopravných inšpektorátov. Nakoľko však agendy vodičských preukazov, občianskych preukazov a cestovných dokladov sú pomerne rôznorodé, je pre zvyšovanie kvality a včasnosti vydávania týchto dokladov potrebné, aby sa touto problematikou zaoberal špecializovaný útvar. Okresné dopravné inšpektoráty sú totižto útvarmi Policajného zboru, ktorých hlavnou náplňou činnosti je zabezpečovanie dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie dopravných nehôd, rozhodovanie v správnom konaní vo veciach priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vykonávanie skúšok žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia a dopravno-inžinierska činnosť. Vzhľadom na to je nevyhnutné, aby sa vydávanie dokladov vyčlenilo z pôsobnosti okresných dopravných inšpektorátov na špecializované útvary Policajného zboru. To však v súčasnej dobe nedovolil § 78 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., a preto sa navrhuje, aby sa prechodu správnych agend na orgány verejnej správy umožnilo zjednodušené a hlavne efektívnejšie vydávanie všetkých týchto uvedených dokladov osobitným špecializovaným pracoviskom Policajného zboru na vydávanie dokladov.

    K odseku 4 chcem povedať toľko, že pred časom sme v tejto snemovni prijali novelu zákona č. 91/2005 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a tiež zákon o premávke na pozemných komunikáciách. V zákone o premávke na pozemných komunikáciách bol zmenený § 86 ods. 12, ktorý upravuje poskytovanie informácií z evidencie dopravných nehôd Slovenskej kancelárii poisťovateľov. V súvislosti s touto zmenou, ako aj predchádzajúcimi zmenami však došlo k situácii, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nemôže poskytovať niektoré z údajov, ktoré sú uvedené v tomto § 86, pretože štatisticko-evidenčný systém dopravných nehôd neobsahuje v elektronickej podobe všetky údaje, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené. Preto ministerstvo vnútra v rámci legislatívneho procesu upozorňovalo na túto skutočnosť. Ale keďže jeho pripomienky neboli v plnom rozsahu akceptované, navrhujeme prechodné obdobie, v rámci ktorého sa predpokladá dobudovanie evidencie tak, aby sa mohli poskytovať údaje podľa § 86 ods. 12 v plnom rozsahu. Podľa tohto prechodného obdobia sa budú poskytovať tie informácie, ktoré zohľadňujú možnosti súčasného stavu štatisticko-evidenčného systému dopravných nehôd. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, úvodom možno tak opatrne povedať, že navrhovaná novela vylepšuje súčasný zákon. A opatrne to možno povedať preto, že nie všetko, čo by sa v zákone malo zmeniť, táto novela obsahuje. Novela ako v dobrom vylepšuje niektoré prvky bezpečnosti ako svietenie po celý rok, ochrana korčuliarov, povinnosť mať sedačku pre deti a tak ďalej. Súčasne sa však zavádzajú ďalšie prvky represie voči tým, čo sa nevedia správať na cestách a ohrozujú nielen seba, ale aj iných. A tu vyvstáva, a to úplne namieste, otázka, či sa rieši len zvyšovanie represie, zadržiavanie vodičských preukazov, pokuty, problémy nedisciplinovanosti na cestách. Sú v súčasnom zákone tak zadefinované pravidlá, aby sa dali „využívať“ aj zo strany polície, nedali zneužívať zo strany vodiča? Sú všetky postupy a pravidlá medzi vodičmi a policajtmi jasné, transparentné a vymožiteľné? Nepôsobia niekedy napr. umiestnenia radarov a hliadok skôr ako provokácia, než úprimný záujem riešiť na frekventovaných miestach disciplínu na cestách? Viem si predstaviť aj iný spôsob vyberania pokút. Viem si predstaviť inú centrálnu evidenciu vodičov, priestupkov on line, údaje z miesta priestupku on line a nezmazateľne. Mne v zákone chýba aj zadefinovanie používania skrytých radarov, kamier, jednoducho možnosť skončiť všetky tie informácie mediálne o možnom nesúlade používania týchto prostriedkov so zákonom o ochrane súkromia a definitívne tak vyfaulovať všetkých špekulantov, ktorí narábajú so skrytým používaním týchto technických prostriedkov. Chcem tým úplne úprimne a na rovinu povedať, že zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách potrebuje oveľa hlbšiu novela, ako je táto navrhovaná. Preto osobne považujem túto novelu a beriem ju ako medzikrok k oveľa hlbšej novele, ktorá bude riešiť všetky dnes známe problémy nielen policajtov, ale aj vodičov a v ktorej budú zadefinované a použité všetky prvky súčasnej modernej techniky vrátane prenosovej.

    Záverom si dovolím predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh, ktorý z pohľadu navrhovateľov vylepšuje navrhovanú novelu.

    Po prvé. V § 2 písm. j) sa za slová „na lyžiach“ vkladajú slová „alebo na skateboarde“.

    Táto úprava sa navrhuje, aby osoba pohybujúca sa na skateboarde mala rovnaké postavenie ako chodec, keďže chodcom dnes už je aj korčuliar, aj lyžiar na kolieskových lyžiach.

    Po druhé. Navrhujem vypustiť bod 5 návrhu.

    Odôvodnenie. Súčasne riešenie povinností prevádzkovateľa vozidla je postačujúce tak, ako je to uvedené v § 66 súčasného zákona.

    Po tretie. V bode 12 v § 54 ods. 2 v prvej a druhej vete navrhujem vložiť za slovo „korčuliach“ slová „alebo na skateboarde“.

    Odôvodnenie som povedal v bode 1.

    Po štvrté. Navrhujem vypustiť bod 14 návrhu.

    Súčasné riešenie dostatočne rieši zadržanie vodičského preukazu, to znamená nechať v § 66 slová „hrubým spôsobom“.

    Po piate. V bode 16 v § 66 ods. 1 písm. f) navrhujem nahradiť slová „§ 15“ slovami „§ 15 ods. 4“ a vypustiť slová „a na ostatných cestách o viac ako 50 km/h“ a písmeno h). Zároveň navrhujem na koniec písmena g) vložiť slovo „alebo“, v bode 17 zmeniť označenie písmena i) na písmeno h).

    Tento návrh predkladám s odôvodnením, že dôvody na zadržanie vodičského preukazu, ktoré súvisia s rýchlosťou jazdy mimo obce a s predbiehaním na miestach, kde je to zakázané, sú neprimerane prísne a prekročenie rýchlosti navrhujeme sankcionovať vyššími pokutami. Ďalšie zmeny v tomto bode súvisia s vypustením písmena h).

    Po šieste. V bode 18 navrhujem nahradiť slová „písmen a) až h)“ slovami „písmen a) až g)“ a zároveň vypustiť vetu: „A na konci sa pripája táto veta: „Odo dňa zadržania vodičského preukazu podľa odseku 1 nesmie jeho držiteľ viesť motorové vozidlo, až kým mu vodičský preukaz nebude vrátený alebo vydaný nový vodičský preukaz.“.“

    Zmena označenia písmen súvisí s bodom 4 a vypustenie textu sa navrhuje z dôvodu jeho nadbytočnosti, lebo súčasný stav zákona už rieši, čo všetko musí mať vodič, aby mohol viesť motorové vozidlo.

    Po siedme. V bode 19 navrhujem nahradiť slová „písmeno i)“ slovami „písmeno h)“.

    Je to z dôvodu zmeny v bode 4.

    Po ôsme. Navrhujem vypustiť bod 35 z návrhu.

    Súčasné znenie je postačujúce. Pritom podrobnejšia úprava je vo vykonávacom predpise.

    Po deviate. V bode 42 v § 122 ods. 1 navrhujem vložiť nové písmeno b) ktoré znie: „b) ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť podľa § 15 ods. 4 alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou v obci o viac ako 30 km/h a na ostatných cestách o viac ako 50 km/h“. Navrhované písmená b) až r) sa označia ako písmená c) až s). V novom označenom písmene j) navrhujem doplniť na konci slová „a nejde o prípad podľa písmena b)“. V novom označenom písmene r) navrhujem nahradiť slová „a) až o)“ slovami „a) až p)“. A v novom označenom písmene s) navrhujem nahradiť slová „v písmene p)“ slovami „v písmene r)“. V § 122a ods. 2 navrhujem nahradiť slová „g) až p)“ slovami „h) až r)“.

    Po desiate. V bode 42 v § 122 ods. 2 navrhujem nahradiť znenie týmto znením: „Za priestupok podľa ods. 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 20 000 korún a zákaz činnosti do 2 rokov. Za priestupok podľa ods. 1 písm. e) až g) možno uložiť pokutu do 10 000 korún a zákaz činnosti do 1 roka. Za priestupok podľa ods. 1 písm. h) a i) možno uložiť pokutu do 10 000 korún. Za priestupok podľa ods. 1 písm. j) až n) a s) možno uložiť pokutu do 7 000 korún a zákaz činnosti do 1 roka. Za priestupok podľa ods. 1 písm. o) až p) možno uložiť pokutu do 5 000 korún a zákaz činnosti do 6 mesiacov. Za priestupok podľa ods. 1 písm. r) možno uložiť pokutu do 4 000 korún.“

    Toto navrhujeme s odôvodnením sprísniť sankcie za najzávažnejšie porušenie pravidiel cestnej premávky.

    Pán predseda, to je všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dávam veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý znie: „Bod 2 sa vypúšťa.“

    Odôvodnenie: V bode 2 sa ustanovuje zavedenie povinného používania schválených zadržiavajúcich zariadení, a teda tento bod sa týka aj toho známeho problému detských sedačiek. Treba si uvedomiť, že v prípadoch umiestnenia viacej detí do automobilov nižších tried nie je možné technicky umiestniť viac ako dva bezpečnostné systémy. V súčasnosti sa pripravuje na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií návrh nariadenia vlády, ktorým sa majú upraviť technické požiadavky na zabezpečovacie zariadenia. Keď sa vyriešia tieto technické problémy v nariadení vlády, potom bude potrebné tento problém aj legislatívne dopracovať. Za skupinu poslancov ktorá podáva tento návrh, chcem povedať, že nechceme vnášať nejaký zmätok a starosti pre rodičov viacdetných detí. Neznamená to, aj keď včera tu odzneli už príspevky na túto tému, že sa nejako chceme vyhýbať tej väčšej ochrane detí vo vozidlách. Čiže bude potrebné sa vrátiť k tomuto problému. Ale myslím si, že ten stav, ktorý je teraz navrhovaný, asi nie je vyhovujúci. No a preto je aj ten návrh, aby sme tento bod vypustili. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť čo najstručnejší. Dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu novely zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

    Tento zákon ako v pléne, tak aj v poslaneckom klube SDKÚ vyvolal veľmi vážnu diskusiu. Zapojil som sa do nej ako zdravotník, ako lekár, nielen ako poslanec. A od začiatku som v tejto vážnej diskusii podporoval všetky ustanovenia o tomto zákone o premávke na pozemných komunikáciách, ktoré vedú alebo by mali viesť k vyššej ochrane zdravia a života osôb. Musím na chválu svojich kolegov povedať, že mi to nedalo veľa síl získať v poslaneckom klube SDKÚ úplnú podporu všetkých ustanovení v zákone o premávke na pozemných komunikáciách, ktoré sprísňujú a zvyšujú ochranu života a zdravia osôb.

    Nesmierne si vážim to, že predkladateľ mal odvahu dať to do tohto zákona, vpracovať to do tohto zákona a že zákon prináša novinky ktoré sú všade v Európe úplnou bežnosťou.

    Predovšetkým v bode 2 navrhovanej novely týkajúcom sa § 5 ods. 3 písm. f) keď si to dáte do súvisu s teraz s platným zákonom, z tohto paragrafu z tejto novely paragrafu vyplýva, že osoba s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou vodiča je povinná používať schválený a pre ňu určený bezpečnostný systém. Čiže toto ustanovenie zavádza autosedačky, o ktorých sme už včera začali veľmi vehementne diskutovať. Včera som to vo faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca aj povedal. A zopakujem to znovu. Podľa mojich vedomostí len dve asociované krajiny k Európskej únii nemajú vo svojej legislatíve povinnosť autosedačiek. A to je Slovenská republika a Turecko. Potom po svojom vystúpení vám ukážem niekoľko grafov. Sú veľmi jednoduché a ľahko čitateľné, ako sa zmenila situácia v počte smrteľných úrazov detí v jednotlivých krajinách Európskej únie po zavedení autosedačiek.

    Chcem tiež privítať ustanovenia pod bodmi 12 a 13 novely týkajúce sa § 54 a § 56, keď § 54 novelizovaný hovorí, že chodec mladší ako 15 je povinný pri pohybe na kolieskových korčuliach používať riadne upevnenú ochrannú prilbu na hlave, chrániče na zápästia, chrániče na lakte a chrániče na kolená, chodec mladší ako 10 rokov smie sa pohybovať na kolieskových korčuliach na ceste s výnimkou poľných ciest, lesných ciest a obytných zón len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobila, aby naňho riadne dozrela.

    Ďalej, ustanovenie v bode 13 týkajúce sa § 56 ods. 3 hovorí, že osoba mladšia ako 15 rokov je povinná počas jazdy používať riadne upevnenú ochrannú prilbu na hlave, počas jazdy na bicykli, ako to vyplýva z vyššieho znenia tohto ustanovenia. Znamená to teda faktické zavedenie ochranných prostriedkov, keď to tak môžem nazvať pre korčuliarov, skateboardistov a cyklistov. Myslím si, že všetci, ktorí chodíme do západnej Európy a pohybujeme sa tam autom, autobusom, hocičím po cestných komunikáciách, vidíme, že tam je to úplná bežnosť. Myslím, že vidieť cyklistu bez prilby v západnej Európe sa už málokedy podarí. Keď to porovnáme s tým, čo zažívame občas počas pohybu po našich dedinách vo večerných hodinách, keď bicykel nie je ani len osvetlený, nieto aby cyklista mal prilbu, tak som rád, že tento zákon má tú ambíciu zavádzať tento moderný bežný prvok v Európe do našej legislatívy.

    Teraz mi dovoľte chvíľu hovoriť ako lekárovi. Úrazy všeobecne sú najčastejšou príčinou úmrtí v detskom veku. Zároveň najmä úrazy mozgu sú príčinou dlhodobého, v niektorých prípadoch celoživotného neurologického deficitu. Predstavujú teda závažný medicínsky, etický, sociálny, tiež ekonomický problém pre spoločnosť. Z lekárskeho hľadiska úraz je choroba bez predchorobia, bez predchádzajúcich príznakov, ktorá začína v krátkom okamihu mimo zdravotníckeho zariadenia a často ohrozí samotné životné funkcie dieťaťa. Vyžaduje sériu po seba nasledujúcich medicínsko-organizačných úkonov, ktorých kvalita, adekvátnosť je určovaná nielen úkonom samým, ale i časom, v ktorom a za ktorý sa vykoná.

    Všeobecne sa prevencia úrazov, lebo o nej, nie o medicíne chcem teraz hovoriť, chápe ako nemedicínska oblasť. Veď ako ja ako lekár môžem ovplyvniť prevenciu úrazu, veď úraz príde ku mne, až keď som v nemocnici, teda keď už sa stal. Pacient sa stáva pacientom až po akte úrazu, kde je možná už len prevencia následného ďalšieho poškodenia mozgu, teda napr. nedostatkom kyslíka alebo opuchom. Tento prístup má svoju logiku, je argumentačný potenciál. Prevencia primárnej lézie, teda samotného úrazu mozgu je skutočne už za hranicami zdravotníctva v oblasti spoločenskej a politickej, aj preto teraz rečním. Efektivita akýchkoľvek riešení je však úmerná ich komplexnosti a systémovosti. Aby bol problém detskej neurotraumy komplexne riešený, musí byť komplexne pomenovaný. Prevencia primárnej lézie, teda samotného poškodenia nervového tkaniva je integrálnou súčasťou úvah na tomto mieste. Najsilnejšiu motiváciu otvoriť diskusiu o prevencii majú ľudia, ktorí kritické detské ochorenia, traumy ošetrujú, teda aj ja, ktorý som ako neurochirurg mal mnohokrát možnosť vidieť ťažké kraniocerebrálne poranenie, poranenie lebky a mozgu u detí. Veľa som ich predovšetkým v nočných službách aj operoval. A musím, žiaľ, konštatovať, že výsledky sú v dôsledku jedinečnosti mozgového tkaniva, ktorým je neregenerovateľnosť a nenahraditeľnosť, veľmi tristné. Deti často končia vo vigilnom stave, teda v stave, keď síce žijú, ale nemajú vedomý kontakt s okolitým svetom. A bohužiaľ, bohužiaľ, veľmi často končia tieto stavy aj smrteľne.

    Čo teda môžeme robiť v primárnej prevencii. Prevencia mozgových úrazov sa nedá oddeliť od prevencie všetkých úrazov. Preto keď budem hovoriť o smrteľných následkoch úrazov, tak budem hovoriť o všetkých úrazoch. Takmer každý detský úraz je preventabilný, teda dá sa mu predísť. Z tohto tvrdenia je možné vylúčiť, samozrejme, úrazy, ktoré vznikajú v súvislosti, povedzme, s prírodnými katastrofami. Priamym ukazovateľom úrovne prevencie v tej-ktorej krajine je úmrtnosť detí na úrazy. A to by som chcel ešte raz zdôrazniť, že tým priamym ukazovateľom úrovne prevencie v tej-ktorej krajine je úmrtnosť detí na úrazy. Mortalita švédskych detí na úrazy je v porovnaní so stredoeurópskymi, postsocialistickými, krajinami polovičná. Najefektívnejším prístupom k snahe znížiť úrazovosť je kombinácia zmeny prostredia s efektívnym edukačným programom.

    Keďže dnes hovoríme o novele zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, budem sa v ďalšom vystúpení venovať mozgovo-lebečným poškodeniam a ich prevencii v oblasti dopravných nehôd. Čo teda môžeme urobiť?

    Prvá vec je limitovať jazdnú rýchlosť. Nedodržanie limitov rýchlosti jazdy je príčinou jednej tretiny všetkých smrteľných dopravných úrazov. V Európskej únii je to 13 000 smrteľných úrazov detí ročne. Zníženie limitu jazdnej rýchlosti v husto obývaných oblastiach znižuje v danej oblasti výskyt dopravných nehôd o 50 % a počet smrteľných prípadov o 60 až 70 %, to sú štatistiky. Podstatné na znížení jazdného limitu je rešpektovanie tohto obmedzenia, ktoré závisí od kvality mediálnej kampane. Ako negatívny príklad slúži práve zníženie jedného limitu v niektorých oblastiach Bratislavy. Po vzniku dobre mieneného nariadenia sa doslova rozpútala mediálna protikampaň. Neozval sa ani jeden hlas, ktorý by verejnosti zrozumiteľne vysvetlil význam takéhoto opatrenia. Výsledok je evidentný, nikto nerešpektuje jazdné obmedzenia.

    Ďalším takýmto závažným krokom by mohli byť bezpečné chodníky pre chodcov i cyklistov, to je v západnej Európe úplná bežnosť u nás rarita skôr. Udáva sa, že vybudovaním bezpečných chodníkov je možné zabrániť 5 % všetkých dopravných smrteľných úrazov. Cyklistické prilby, ktoré máme ambíciu zaviesť týmto zákonom, správne upevnené redukujú riziko mozgového poranenia o 63 až 88 %. Čiže má to veľký význam.

    A na záver. Detské bezpečnostné prvky v autách. Ak sú správne používané, výrazne znižujú riziko úrazu, pričom riziko vážneho poranenia znižujú systémy fixujúce dieťa chrbtom, záhlavím v smere jazdy o 90 až 95% a systémy tvárou v smere jazdy o 60 %. Dámy a páni, obrázok, ktorý tam máte, ten graf ukazuje, ako sa zmenilo a ako sa znížil počet smrteľných úrazov v dôsledku použitia motorového vozidla, teda v motorových vozidlách u detí vo veku medzi 0 až 14 rokov v Rakúsku po zavedení autosedačiek. Autosedačky boli zavedené tam, kde je tá červená šípka zhora prichádzajúca. Takto to vyzerá v Španielsku. Takto to vyzerá v Českej republike. Ten efekt je jasný. Okamžite začal klesať počet smrteľných úrazov detí vo veku 0 až 14 rokov. A na záver, takto to vychádza v Grécku po zavedení autosedačiek. Myslím, že je to jednoznačné, nemusím znova o tom hovoriť. A tento graf možno nie je až taký prehľadný. Ale keď si všimnete, vo všetkých krajinách s výnimkou Slovenska, Slovensko je ten modrý graf, po zavedení autosedačiek je ten trend klesajúci. Na Slovensku je tá čiara horizontálna. Počet smrteľných úrazov detí vo veku 0 až 14 rokov je v podstate nemenný. Čiže myslím si, že aj toto je štatistický dôkaz na to, že autosedačky by bolo veľmi vhodné zakomponovať do našej legislatívy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že ste moje vystúpenie pochopili správne ako vystúpenie poslanca lekára s osobnou skúsenosťou s operáciami a následnou liečbou úrazov hlavy a mozgu v detskom veku. Veľmi pozorne som počúval aj vaše námietky proti zavedeniu ochranných prvkov, predovšetkým detských autosedačiek, ktoré odzneli aj v médiách. Pevne verím, že technické záležitosti dokáže elegantne vyriešiť aj vyhláška ministerstva vnútra.

    Na záver vás chcem požiadať, aby ste podporili všetky ustanovenia v zákone o premávke na pozemných komunikáciách, ktoré vedú k ochrane zdravia a života osôb. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktickú poznámku majú panie poslankyne Sabolová, Masácová, páni poslanci Ďaďo, Polka a panie poslankyne Bollová a Sárközy. Ešte niekto sa hlási do faktických poznámok? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, skutočne tie všetky zdravotné dôsledky akceptujeme, ale pokiaľ nebudeme aj na inej úrovni porovnateľní so štátmi Európskej únie alebo okolitými krajinami, kde väčšinou rodičia majú 2 autá vo viacdetných rodinách, a schopní vo viacdetných rodinách na Slovensku zabezpečiť povinnosť umiestniť autosedačky, ak už teda máme 4 deti, už je to problém. A preto si myslím, že nedá sa to vyriešiť ani vyhláškou, pretože ak zo zákona striktne určíme povinnosť, tak vyhláška nemôže ísť nad rámec zákona. Preto si myslím, že je potrebné na isté prechodné obdobie nechať túto zodpovednosť na rodičoch. Ak rodič vie a cíti, že to dieťa potrebuje a chce, a dnes to mnohí využívajú, dať do autosedačky, tak ho umiestni. Väčšinou spôsobujú dopravné nehody nie rodičia, ktorí vozia tieto deti, ale možno tí, ktorých treba oveľa silnejšie postihnúť. A sú to tí nebezpeční kaskadéri na cestách, ktorí ani sedačky, ani deti nemajú. Proste riskujú a tí to spôsobujú. Čiže zo zdravotnej stránke s vami súhlasím. Ale ak nebudeme prihliadať trochu aj na to, čo je schopná uniesť dnešná spoločnosť a dnešné rodiny, tak si myslím, že musíme byť tak v nejakom kompromise. Takže len to som chcela na podporu aj predošlého predrečníka povedať, prečo môžeme vypustiť tú povinnosť. Dnes to mnohí dodržiavajú aj bez tejto zákonnej povinnosti.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť kolegu Novotného, ktorý veľmi odbornými argumentmi prezentoval aj môj názor. Pani kolegyňa, by som na vás nemala reagovať, ale povedali ste, že mnohí si nemôžu dovoliť autosedačky. Ja si to nemyslím. Autosedačka z druhej ruky...

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, nereagujte na seba. Nech sa páči.

  • No ja ako počítam, tak počítam, 4 malé deti aj tak vzadu v aute by ísť nemali. Keďže naše autá sú, pokiaľ to nie je minivan, robené na 3 miesta vzadu. Takže akosi mi to nevychádza. Ale to je vec, ktorú skutočne by mali rodičia v záujme bezpečnosti svojich detí robiť. No, bohužiaľ, to nerobia. Moja dcéra išla v autosedačke už z pôrodnice, pretože ja som si skutočne nemohla dovoliť to, že nejaký nezodpovedný šofér náhodou do nás narazí a ja zraním svoje vlastné dieťa. Ale nie všetci rodičia sú takí. A ja si myslím, že každý návrh, ktorý prispeje k bezpečnosti detí, by sme mali jednoznačne podporiť. A teda nemali by sme hovoriť o financiách a o dvoch autách. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja skôr by som podporil názor pani kolegyne Sabolovej v reakcii na predchádzajúceho rečníka, pretože skutočne tá sociálna stránka nie je zanedbateľná v tejto situácii. Ale aby tu bolo trošku aj veselšie, tak sa prihlasujem na zrnko múdrosti do Markízy. Pán kolega, na tých kolieskových korčuliach keď sa musí nosiť prilba, tak sa pýtam: Čo keď ten chlapec spadne niekde na brucho alebo na niečo pod bruchom? Nemal by preto nosiť suspenzor a ešte pancierový k tomu?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som skutočne ocenil doslova exaktný príspevok MUDr. Novotného, zdôrazňujem, MUDr. Novotného.

    Chcel by som len trošičku povedať, že moji kolegovia, ktorí sa dotkli otázky sedačiek, pán Pavelka a pán Kaliňák, nespochybňovali nevyhnutnosť alebo potrebu sedačiek, ale zamysleli sa nad tou, by som povedal, právnou definíciou, čo to je, tá sedačka, príp. nad podmienkou certifikácie takéhoto zariadenia v aute.

    Tie diskusie o tom, či je to sociálne alebo nesociálne, sú trošku žartovné za situácie, keď si kúpi niekto auto za 1,5 mil., tak aby potom meditoval, či tam sedačku za 3 stovky má mať alebo nie. To je podobné ako debata o zimných pneumatikách, pretože celkom logicky pre mňa vyznieva argument, že keď už si kúpim dve súpravy, letnú a zimnú súpravu pneumatík, dvakrát toľko s nimi najazdím. Ale napriek tomu sme to nejako stiahli zo sveta.

    A ešte jedna poznámka. Pán doktor upozornil na skutočnosť, ktorá na Slovensku z neznámych príčin alebo možnože z ješitnosti niektorých činiteľov je nedoriešená. Často vidím v Českej televízii závery a stanoviská českého BESIP-u, to je Výbor pre bezpečnosť cestnej premávky. U nás tento orgán bol zrušený. Možnože preto, že bol za socializmu, sme ho zrušili. A dnes nemáme interdisciplinárny orgán, inštitúciu, ktorá by dávala do súvislosti a vyvodzovala závery aj z takýchto argumentov, ktoré uplatnil MUDr. Novotný a ktoré právnici málokedy chcú počúvať a ktoré už tobôž nemajú kde získať tí, ktorí o takýchto veciach rozhodujú priamo v cestnej premávke. Skutočne, zdôrazňoval som to vo svojom príspevku a opakujem to už možno naposledy, žijeme v 5. roku 3. tisícročia, podľa toho sa aj správajme a podľa toho...

  • Prerušenie rečníka časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Keď sme prerokúvali tento návrh vo výbore, tak tiež som mala podobné výhrady, o ktorých hovoril aj predrečník pán Novotný, že tie sedačky veľmi ťažko bude možné umiestniť do auta, ak má rodina viac ako dve deti. Chcem sa spýtať, či nepremýšľali navrhovatelia, že by sa znížila tá určená výška do 150 cm, lebo prinútilo alebo vyzvalo to vo mne taký úsmev, keď pán predrečník hovoril, že to má byť pre deti do 150 cm s výnimkou vodiča. Čiže ak má vodič menej ako 150 cm, mal by mať tiež nejakú detskú sedačku? Zrejme nie. Takže skúsme trošičku znížiť ten vzrast. A tým pádom aj znížime pravdepodobne počet detí v jednej rodine, ktoré majú menej, povedzme, ako 100 cm. Skúste nad tým porozmýšľať, lebo ešte ma napadla taká vec: Ak pôjdu deti na školský zájazd do výšky 150 cm, celý autobus bude plný detských sedačiek? Neviem si to predstaviť. Porozmýšľajte nad tým, že by sa znížilo tých 150, povedzme, na 100 maximálne 120 cm. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja som už aj pri prvom čítaní povedala svoj názor. Ale chcem reagovať na to, čo povedal pán MUDr. Novotný. Myslím si, že používanie jednak ochranných prílb, či už u cyklistov alebo u korčuliarov, jednak autosedačiek nemožno posudzovať len sociálne, pretože začali sme o tom hovoriť v tom duchu a je to podľa mňa veľmi populistické a nebezpečné. Len sme začali hovoriť o tom, že sa na Slovensku zavedú ochranné vesty, ochranné prilby a autosedačky povinne, pozrite sa na to, ako na to zareagoval trh. Pred rokom aj pol napr. cyklistické prilby pre deti stáli 800 korún, teraz ich bežne dostať kúpiť za 300 korún. Ale myslím si, že žiadna cena nenahradí život dieťaťa.

    Keď zachránime cyklistickými prilbami hoci život len 5 detí, už to má svoj zmysel, nehovoriac o tom, že teraz stojíme pred tou meditáciou, že čo robiť, keď má rodina 3 alebo 4 deti. Tak, po prvé, treba spraviť takú certifikáciu v spolupráci s ministerstvom dopravy, aby sa tie 3 sedačky zmestili do auta, po druhé, treba sa pozrieť na to, ako to robili v cudzine, veď napr. ani v Rakúsku nemá každá rodina mikrobus alebo 2 autá, keď má 3 deti. Takže to sú technické záležitosti, ktoré môžeme vyriešiť.

    A myslím si, že tie argumentácie, ktoré tu MUDr. Novotný, môj kolega, spomenul ako neurochirurg, ktorý sa tým dennodenne zaoberá, a to hlavne počas nočných služieb, stoja za to. Takže budem podporovať všetky tieto návrhy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Veľmi pozorne počúvam tú rozpravu a zareagujem trošku tak všeobecne. Je tu dilema voliť medzi zdravím a peniazmi, keď tomu dobre rozumiem, medzi cenami tých autosedačiek a sociálnou situáciou, či si to ľudia vedia dovoliť alebo nevedia dovoliť. Verte mi, že dieťa voľne sediace alebo hrajúce sa na zadnom sedadle v okamihu dopravnej nehody začne voľne poletovať v tej kabíne a narážať do vnútornej výplne tej kabíny, do sedadiel, do strechy, do okna, naspäť do sedadla, do dlážky. Detská lebka je mäkký orgán. Je to ako futbalová lopta, kosti ešte nie sú pevne zrastené a nie sú zosifikované dostatočne čiže zmenené na kosť, sú väčšinou len chrupavkou spojené. Viete, keby niektorí, ktorí nepoužívajú autosedačky a ktorým sa deti voľne hrajú na zadnom sedadle, videli to, čo som niekedy mal možnosť vidieť ja, mozog kypiaci z otvorenej rany, verte mi, tak tých 2 000 či 3 000 korún by za autosedačku určite dali najbližšie.

    Myslím si, že cieľ, ktorý by sme mali sledovať v týchto zákonoch, je, aby naše autá mali dobrý technický stav, aby boli obuté v zime v zimných pneumatikách, aby bola bezpečná premávka na našich cestách, aby boli všetci pripútaní bezpečnostnými pásmi a aby deti sedeli v autosedačkách. A to je vec zdravia, a nie peňazí.

    A pánovi poslancovi Ďaďovi poviem len jednu vec, veľmi jednoduchú odpoveď. Suspenzor na tú časť tela netreba, pretože kto absolvoval prvú atestáciu z odboru chirurgie, tak sa v traumatológii učil, ako prebieha patogenéza úrazu, to znamená, ktoré časti narážajú pri páde, povedzme, pri pohybe na kolieskových korčuliach. A sú to kolená, lakte a hlava, ktoré idú v prvej línii. Málokedy padáme dopredu bruchom. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mitrík ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol krátky pozmeňujúci návrh k uvedenej novele zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K tejto problematike som už vystúpil aj v prvom čítaní a vtedy som pripomínal, že podám pozmeňujúci návrh.

    Navrhujem teda v čl. III vypustiť celý text.

    Odôvodnenie. V súčasnej platnej právnej norme majú príslušníci obecných polícií právomoc objasňovať všetky priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z miestnej úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami. V prípade prijatia navrhovaného znenia novely zostáva príslušníkom obecných polícií sa len prizerať na niektoré priestupky na úseku dopravy, príp. oznamovať zistené priestupky dopravným inšpektorátom. Z uvedeného vyplýva, že v prípade nevypustenia čl. III citovaného zákona sa výrazne obmedzia právomoci mestských a obecných polícií týkajúce sa prešetrovania a objasňovania dopravných priestupkov.

  • Pani poslankyňa Tóthová ako posledná prihlásená do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už včera k tomuto zákonu bolo povedané, že je v ňom veľa dobrých myšlienok, ale nie všetky sú dobre dopracované.

    Osobne som včera už upozornila na jednu vec, že týmto zákonom vlastne sa novelizuje priestupkový zákon a vynímajú sa z priestupkového zákona priestupky a vkladajú sa skutkové podstaty priestupkov do tohto zákona. Vážení, vo verejnej správe je dlhoročná tendencia a snaha urobiť čiastočné kodifikácie z dôvodu prehľadnosti platného práva. Veľká snaha teoretického frontu po dlhých rokoch dospela k tomu, že sa mohol vypracovať jeden komplexný priestupkový zákon, kde sa sústredili priestupky z rôznych úsekov a odvetví. Tento zákon nesystémovo, proti snaženiu vo verejnej správe vytrháva priestupky, keď v čl. II bode 2 § 2 hovorí, že sa § 2 z priestupkového zákona vypúšťa a vkladajú sa všetky priestupky do tohto zákona. Nie je to dobrá tendencia.

    Navrhujem, v bode 2 § 3 aby bolo znenie: „Bod 2 sa vypúšťa.“

    Ďakujem.

  • Prosím pani poslankyňu, keby odovzdala pozmeňujúci návrh spravodajcovi, aby mohol byť rozmnožený a rozdaný do lavíc.

    Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na to, že bolo podaných viacej pozmeňujúcich návrhov počas rozpravy, odporúčam, aby sme dnes o tomto návrhu zákona nehlasovali, aby pán predkladateľ za prítomnosti navrhovateľov jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, poprípade ak predseda gestorského výboru zváži, či nebude treba prerokovať pozmeňujúce návrhy v gestorskom výbore, zvážil aj takúto možnosť, a hlasovali o návrhu až budúci týždeň v utorok. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Áno. Ďakujem pekne.

    Ďalej vás chcem informovať, že budúci týždeň v utorok budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine ako prvým bodom programu návrhom Trestného poriadku.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu Trestného zákona.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby zaujal miesto navrhovateľov, pána poslanca Abelovského, člena výboru ústavnoprávneho, aby zaujal miesto pre spravodajcov. A zároveň ho prosím, aby...

  • Hlasy z pléna.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v zmysle § 34 zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov po dohode troch poslaneckých klubov dávam návrh, aby ste dali hlasovať o bode 66, aby sme ho presunuli na rokovanie v stredu ráno. Ide o sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, kde sme našli diskriminačné záležitosti a chceme vytvoriť priestor ešte na opravu tohto zákona.

  • Páni poslanci, je s tým všeobecný súhlas? Áno. Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda vlády sa pred hlasovaním prihlásil s možnosťou vystúpiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, veľmi stručne. Pri tej polemike, ktorá tu bola ohľadne znižovania vekovej hranice trestnej zodpovednosti, ja som riešenie navrhol. Nebolo v tom okamihu prijaté, ale ja som ho pánovi poslancovi Hortovi navrhol. A aby bol prijateľný návrh pani poslankyne Tóthovej, je potrebné znovelizovať aj § 22, čo mi pani poslankyňa potvrdí. Takže verím, že sa nám spoločným úsilím to podarí posunúť ďalej.

  • Pán minister svojím vystúpením otvoril rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, kto sa hlási do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Vypnite pána poslanca Lintnera. Pán poslanec Hort. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, tak ako odznelo z úst pána ministra, diskusiu, ktorá prebiehala k tomuto zákonu, ktorej výsledkom je aj pozmeňujúci návrh pani poslankyne Tóthovej, za ktorý sa prihováram, by som chcel doplniť pozmeňujúcim návrhom, ktorý vám teraz prečítam.

    Doterajší text § 22 sa označuje ako odsek 1 a § 22 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

    Odsek 2: „Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 210 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok veku.“

    Moje odôvodnenie. Zachováva sa týmto veková hranica 15 rokov pre konsenzuálny pohlavný styk, čiže ona sa neznižuje. Ďakujem pekne za porozumenie a prosím o podporu tohto návrhu.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu poslanca Abelovského, aby Národnej rade predniesol návrhy v hlasovaní k prerokúvanému návrhu Trestného zákona.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 1061a.

    Prosím pána spravodajcu, aby jednotlivé návrhy hlasovaní uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpilo 6 poslancov.

    Ako povedal pán predseda, budeme hlasovať najprv o bodoch pozmeňujúcich, doplňujúcich, ktoré boli schválené v spoločnej správe, okrem bodov 9 a 27, ktoré navrhol poslanec Miššík na osobitné hlasovanie. Len zopakujem pre poriadok, o ktorých bodoch budeme hlasovať spoločne. Bude to o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 28. Pán predseda, dajte hlasovať o týchto bodoch s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za návrh.

    Schválili sme uvedené návrhy zo spoločnej správy.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 64 proti, 73 sa zdržalo.

    Bod 5 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 9, ide o to, či v Trestnom zákone budú alebo nebudú uvedené právnické osoby, s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 70 za návrh, 10 proti, 51 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili, bod 9 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 27 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 27.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 117 za návrh, 22 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prvý som vystúpil v rozprave ja a predložil som dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Prvý má vzťah k...

  • Môžete ich len uviesť, pán poslanec, máme ich rozdané v laviciach. Poslanci obsah pozmeňujúceho návrhu...

  • Čiže dajte, pán predseda, hlasovať o tom prvom týkajúcom sa § 11 a § 47 ods. 2.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 30 za, 22 proti, 85 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať...

  • Druhý pozmeňujúci návrh som tiež predložil ja a má vzťah k § 314 Trestného zákona. Ide o tie...

  • Hlasujeme, páni poslanci, k § 314 ods. 2.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 109 za, 17 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Gála, ale keďže sme schválili bod 9 spoločnej správy, nemôžeme o ňom hlasovať.

    Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložil pán poslanec Miklušičák. Dajte, pán predseda, o ňom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Miklušičáka.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 84 za, 54 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Miklušičáka sme schválili.

    Pán poslanec Miššík podal ďalší pozmeňujúci návrh.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Miššíka.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Je to k § 86.

  • Je to účinná ľútosť pri nevyplatení mzdy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 134 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej, najprv zrejme o tom prvom, ktorý má vzťah k § 210.

  • Páni poslanci hlasujeme. Je to skutková podstata trestného činu sexuálneho zneužívania, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý má vzťah k ústavnému § 431.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 17 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Posledný návrh podal pán poslanec Hort.

  • Dajte, pán predseda, o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy.

    Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 118 za, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu Trestného zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 117 za návrh, 1 proti, 21 sa zdržalo.

  • Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh Trestného zákona schválila.

    Pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa poďakovať snemovni za schválenie moderného Trestného zákona, ktorý už nebude dávať viac šancu páchateľom, ale skôr tým, ktorí na Slovensku zákony rešpektujú. Chcel by som vám ešte raz poďakovať za podporu, za hlasovanie. A verím, že rovnako dobre skončí v utorok procesný kódex. Ďakujem veľmi pekne a prajem všetkým poslancom príjemný víkend.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte budeme pokračovať teraz v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu 42. schôdze Národnej rady.

    Najskôr budeme hlasovať o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím pána poslanca Mikloška, ktorého poveril výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby Národnej rade predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu zákona v prvom čítaní. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rozhodla, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 50 za, 22 proti, 47 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Ďakujem, pán poslanec Mikloško.

    Ešte ste spravodajcom pri

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1142).

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona posúvame do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 47 za, 52 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Prosím pána poslanca Horvátha, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predniesol návrhy hlasovaní k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 53 za, 36 proti, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Prosím Karola Mitríka, poslanca Národnej rady, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 1029 v druhom čítaní.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil nikto, preto, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, teda tak ako sú uvedené v spoločnej správe, návrh je spoločne schváliť body 1 až 32.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 32 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada postúpi tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu, páni poslanci, v treťom čítaní. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za návrh. 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované návrhy zákonov.

    Chcem vás informovať, že v utorok budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine prvým bodom rokovania, a to o vládnom návrhu Trestného poriadku. A po ňom budeme pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, páni poslanci.

    Dnes budeme rokovať do 14.00 hodiny bez obedňajšej prestávky.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili, budeme pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1138).

    Dávam slovo poslancovi Ficovi, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Vážení páni poslanci, ešte raz vás upozorňujem, aby ste nerušili rokovanie, pán poslanec Horváth, pán poslanec Kiňo, pán poslanec Jarjabek. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Ide o veľmi krátku úpravu ustanovenia § 620.

    A účelom tejto úpravy je zaviesť možnosť výroby, distribúcie, predaja tovarov, ktorých použiteľnosť je kratšia ako 2 roky.

    Navrhovaná právna úprava je v podstate podobnou, ako sa nachádza aj v českom Občianskom zákonníku, ktorý používa presne tie isté ustanovenia, ktoré navrhujem v § 620 upraviť spôsobom uvedeným v návrhu zákona.

    Tento návrh nemá žiadny vplyv ani na štátny rozpočet, ani vplyv na ústavu, nemá žiadne dopady na zamestnanosť, tak dúfam, že by nemal naraziť na žiadny odpor v snemovni. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Alexejovi Ivankovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1138). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať takisto dopad na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1136 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory vrátane gestorského predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám len krátku poznámku k prerokovávanej novele Občianskeho zákonníka.

    Súhlasím, že je potrebné právne ošetriť aj predávané veci, ktorých doba použitia je kratšia ako 2 roky, ale navrhovaná novela Občianskeho zákonníka do tejto problematiky vnáša určitú právnu neistotu a široký právny výklad pri aplikácii ustanoveného ustanovenia v praxi. Navrhovaná novela zákona dáva výrobcovi právo stanoviť záručnú lehotu na predávanú vec. Výrobca týmto môže stanoviť kratšiu záručnú lehotu, ako je napr. životnosť výrobku, ktorá môže byť aj kratšia ako 24 mesiacov. Preto si myslíme, že to môže byť v rozpore so zákonom zákonodarcu, ktorý chce ustanoviť inú záručnú dobu. Preto upozorňujem na existujúci problém, aby záručná doba bola vymedzená s väčšou určitosťou.

    Vzhľadom na uvedené navrhujem predložený návrh zákona vrátiť na prepracovanie v tomto znení: § 620 ods. 1 znie: „Záručná doba je 24 mesiacov. Ak použiteľnosť predávanej veci je kratšia ako 2 roky, záručná lehota skončí uplynutím tejto doby.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, len vás musím upozorniť, že to je prvé čítanie, tu ešte nemôžete dať konkrétny návrh. Vy ste dali procedurálny návrh vrátiť návrh na prepracovanie.

  • Ale ja som len navrhol znenie, ktoré by sme...

  • No áno. V poriadku, ja vám rozumiem.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, je to celkom zaujímavá logická koncepcia, ale dovolím si vás upozorniť, že v rámci tohto návrhu slová, ktoré ste povedali, že by mohli zneužívať takéto ustanovenie výrobcovia, nie je to pravda, lebo doba použiteľnosti by sa skrátila, tým pádom by si ju oni skrátili, ale po uplynutí tejto doby by tovar predávať nemohli. To znamená, túto dobu použiteľnosti nemôžu skracovať, ak svoj tovar chcú predávať. Je to veľmi logické a takáto navrhovaná právna úprava je aj v Českej republike a nerobí problémy, preto si myslím, že je dôvodné ju prijať. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ja ďakujem pánovi poslancovi Ondriašovi. Nečakal som, že niekto zareaguje na takúto právnu úpravu. Ale potvrdzujem slová, že je to návrh, ktorý plne zohľadňuje skúsenosti z Českej republiky, z českého Občianskeho zákonníka. Ja dúfam, že prax, ktorá v Českej republike je, sa plne osvedčí aj u nás na Slovensku. Ale, samozrejme, rešpektujem stanovisko pána poslanca Ondriaša. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon),

    ktorý ste dostali ako tlač 1030.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o krmivách vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zosúladiť inšpekčné postupy s postupmi pre úradnú kontrolu krmív v Európskej únii, upraviť označovanie rizika z krmív systémom rýchlej výmeny informácií a jeho prepojenie na systém rýchlej výmeny informácií pre potraviny a upraviť podmienky schvaľovania a registrácie krmivárskych podnikov.

    Predloženým návrhom zákona sa odstraňujú v porovnaní s Európskou úniou nadštandardné povinnosti výrobných a obchodných subjektov, upravuje sa zodpovednosť krmivárskych podnikov za bezpečnosť krmív uvádzaných na trh, vedenie evidencie a vyskladovateľnosť na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie.

    Účelom zákona je vytvoriť podmienky na zachovanie a zlepšenie úžitkovosti chovaných zvierat, ich zdravia a akosti výrobkov z ich chovu používaním vhodných krmív, ako aj ochrana zdravia ľudí a životného prostredia pred zdravotnou závadnosťou a inými nepriaznivými účinkami používaných krmív.

    V predloženom vládnom návrhu zákona sa predovšetkým upravuje schvaľovanie a registrácia výrobcov a sprostredkovateľov krmív, vystopovateľnosť krmív, vytvorenie jednotného kontrolného systému v rámci Európskej únie a vytvorenie podmienok na zaistenie bezpečnosti krmív.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočet vyšších územných celkov ani na zamestnanosť.

    Chcel by som poďakovať všetkým poslancom za iniciatívu pri prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona, ktorú uplatnili pri jeho prerokovaní v kontexte nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 183/2005 o hygiene krmív, ktoré bolo prijaté po vypracovaní vládneho návrhu zákona.

    Vzhľadom na potrebu predmetnej právnej úpravy a na ciele, ktoré si vládny návrh zákona kladie, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Richárdovi Hamerlikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1059 z 15. marca 2005 pridelila vládny návrh zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (tlač 1030) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre pôdohospodárstvo, ako aj výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila náš výbor, teda Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tí poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť v predloženom znení.

    Výbor pre pôdohospodárstvo s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť v predloženom znení.

    Pripomienky, resp. pozmeňujúce návrhy mali iba poslanci v našom gestorskom výbore a sú zapracované v spoločnej správe v časti IV pod bodmi 1 až 25. Gestorský výbor odporúča všetkých 25 pozmeňujúcich návrhov schváliť a odporúčame o nich hlasovať spolu.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o lesoch (tlač 1047).

    Prosím znovu pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby návrh zákona odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona o lesoch vychádza zo zmenených spoločensko-politických a ekonomických podmienok, keď súčasná právna úprava z roku 1977 po jej viacerých čiastočných novelizáciách sa stala neprehľadnou. Z dôvodu nárastu požiadaviek na mimoprodukčné funkcie lesov vytvára predpoklady na zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov. Upravuje postupy odborného a diferencovaného hospodárenia v lesoch, jeho finančného zabezpečenia, odstraňuje súčasnú legislatívnu roztrieštenosť lesníckej problematiky a upravuje aj oblasť štátnej správy lesného hospodárstva so zameraním na skvalitnenie jej činnosti.

    Navrhovaný zákon o. i. umožňuje lepšie reagovať na mimoriadne situácie v lesoch ako napr. pri všetkým známej veternej smršti z 19. novembra 2004 s jej dôsledkami, najmä na území Vysokých Tatier. Taktiež odstraňuje kontroverznosť súčasnej právnej úpravy lesného hospodárstva, zosúlaďuje ju s ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona rieši ústavnú povinnosť uhrádzať majetkovú ujmu z obmedzenia vlastníckeho práva a účasť štátu na zveľadení lesného hospodárstva, ktorá je potrebná z hľadiska zabezpečenia funkcie lesov v celospoločenskom záujme. Týmto sa o. i. zabezpečí ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie.

    Vládny návrh zákona o lesoch je zosúladený s vecne príslušnou legislatívou Európskej únie. Z hľadiska pozornosti, ktorú venuje požiadavkám na zachovanie biologickej diverzity, produkčnej a obnovnej schopnosti a funkčnej účinnosti lesov, je v úplnej zhode s celosvetovo presadzovanou koncepciou trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ako aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vzhľadom na to, že predložený vládny návrh zákona je svojím zameraním a rozsahom porovnateľný so zákonmi vyspelých európskych krajín v danej oblasti, prispieva k zosúladeniu práva Slovenskej republiky, a vzhľadom na akútnu potrebu jeho zavedenia do praxe dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie.

    Záverom by som chcel poďakovať všetkým poslancom za prejavený záujem a snahu vylepšiť predmetný návrh zákona.

    Vzhľadom na to, že návrh predstavuje zosúladenie viacerých záujmov, je potrebné rešpektovať túto skutočnosť a tie návrhy, ktoré tento koncepčný zámer narušujú, odporúčam neprijať. Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Miroslavovi Maxonovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o lesoch (tlač 1047) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1510 z 15. marca 2005 pridelila vládny návrh zákona o lesoch na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 571 z 19. apríla s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením č. 330 z 18. mája s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s uznesením č. 356 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 206 z 26. apríla s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady v uvedenom bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Dovoľte mi ešte, aby som vás informoval o procedúre, gestorský výbor odporúča o návrhu výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať tak, že o bodoch spoločnej správy 2, 3, 5, 6, 8, 10, 11, 15, 20, 21, 27, 32, 34, 36, 42 až 47, 49, 51, 53, 54, 55, 63, 64, 67 až 75 a 77 a 78 odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch spoločnej správy 1, 4, 7, 9, 12, 13, 14, 16 až 19, 22 až 26, 28 až 31, 33, 35, 37 až 41, 48, 50, 52, 56 až 62, 65, 66 a 76 odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Pán podpredseda Národnej rady, to je všetko.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomné prihlášky do rozpravy dvoch pánov poslancov, za klub HZDS pána predsedu výboru Maxona a potom ešte pána poslanca Hanzela.

    Takže ako prvému dávam slovo pánovi poslancovi Maxonovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcel by som teda uplatniť procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh je vládny návrh zákona (tlač 1047) o lesoch vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.

    Pokiaľ sa týka procedúry, odporúčam, aby body 22, 23, 24, 25, 26, 60, 61 spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

    Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o lesoch, teda k tlači 1047. Tento pozmeňujúci návrh predkladám po dohode s pánom poslancom Bódym, ktorý je chorý.

    Navrhujem v bode 1 pozmeňujúceho návrhu, aby v § 9 ods. 5 sa písmeno e) doplnilo a znelo: „e) stavby a zariadenia slúžiace zdravotne postihnutým občanom“.

    Dovoľte mi krátke zdôvodnenie. Zákon umožní zjednotiť prípravu a budovanie stavieb a zariadení slúžiacich zdravotne postihnutým občanom, najmä športovo-rehabilitačných centier a rekreačných zariadení.

    Len pre objasnenie. Teda ide o snahu tie zariadenia, ktoré majú slúžiť bezprostredne zdravotne postihnutým či už z hľadiska rehabilitácie alebo či už z hľadiska aj vrcholového športu, ak sa to tak dá nazvať, zdravotne postihnutých. Je niekoľko takých konkrétnych prípadov na Slovensku, kde zdravotne postihnutí majú vybudované takéto centrá a ďalšie budovanie je viazané predovšetkým na tú zákonnú podmienku úhrady odvodov za záber lesného pôdneho fondu.

    Dámy a páni, to boli teda dva procedurálne návrhy a jeden pozmeňujúci návrh. Teraz mi dovoľte povedať niekoľko slov k vládnemu návrhu zákona o lesoch ako k celku.

    Celkom úvodom by som chcel povedať niečo o procedúre schvaľovania tohto vládneho návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zákon prerokoval alebo rokoval o ňom, tak ako rozhodlo plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že teda sme dostali obrovské množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, rokovanie bolo prerušené. Ja som sa teda uchádzal o priazeň kolegov poslancov z výboru, aby sme našli spoločné riešenie v tom zmysle, aby sme sa dohodli na uznesení, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vracia predkladateľovi návrh zákona na prepracovanie. Tento pozmeňujúci návrh nenašiel podporu vo výbore. Potom som mal ambíciu, aby sme mali čas na kvalitné spracovanie a diskusiu o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme mali. Len v našom výbore, poviem pre vašu ilustráciu, odznelo 137 takýchto pozmeňujúcich návrhov, z toho 97 predkladateľ neakceptoval, a z tých 137 bolo približne 30 zásadných. Chcel som teda vytvoriť pre výbor časový priestor na to, aby bolo rokovanie o tomto zákone presunuté na júnovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Priznávam, že som zvolil nie celkom štandardný spôsob. A to je taký, že som sa rozhodol, že nezvolám rokovanie výboru a že nebude vyhotovená spoločná správa z rokovania výboru. V súlade s rokovacím poriadkom jedna tretina poslancov výboru ma požiadala o zvolanie rokovania výboru. Vo väzbe na rokovací poriadok to bola moja povinnosť. Takže výbor rokoval, tak ako som už uviedol, 18. mája a výsledkom rokovania výboru je spoločná správa, tak ako som vám ju uviedol.

    Dámy a páni, niekoľko slov. Napriek tomu, že nás je tu naozaj veľmi málo, ale považujem to za svoju povinnosť, aby som to prezentoval na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ja som presvedčený, že vládny návrh zákona o lesoch vôbec nespĺňa tie parametre, o ktorých hovoril pán minister v úvodnom slove. Rovnako som presvedčený, že predložený návrh zákona o lesoch nemá uspokojivú filozofiu a nie je vôbec v tej filozofii, ako znela predkladacia správa. Toto svoje tvrdenie môžem oprieť o stanoviská vlastne všetkých zainteresovaných. Chcel by som povedať, že ak predkladateľ chcel dosiahnuť stav, aby nikto, koho sa bezprostredne tento zákon týka, s týmto zákonom nesúhlasil, tak sa mu to na 100 % podarilo. A chcel by som povedať, že zásadne odmietavé stanovisko predložili mimovládne organizácie, občianske združenia ako napr. Lesoochranárske združenie VLK alebo Natura 2000. Rovnako zásadný nesúhlas predložila Lesnícka komora. A výrazne negatívne stanovisko predložila Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov, Združenie obecných lesov, Únia diecéznych lesov, Združenie vlastníkov spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja. Dámy a páni, všetky tieto samosprávne inštitúcie požadovali, aby bol vládny návrh zákona predkladateľovi vrátený na prepracovanie. Samozrejme, tie názory boli naozaj veľmi rôznorodé. Celkom iný pohľad na zákon má tretí sektor alebo teda mimovládne organizácie, celkom iný pohľad majú napr. súkromní vlastníci lesov alebo Združenie obecných lesov.

    Dovoľte mi ale povedať niekoľko pripomienok ešte k procedúre. Ja neviem to objektívne posúdiť, ale vlastne všetci zainteresovaní písomnou formou prejavili nesúhlas s procedúrou z hľadiska možností pripomienkovania tohto zákona. My sme teda na túto tému diskutovali aj s pánom ministrom pôdohospodárstva a nakoniec aj s generálnym riaditeľom Sekcie lesov, ktorý je tu na balkóne prítomný. A ich odpoveď bola, že aj teda tieto mimovládne organizácie mali príležitosť a nakoniec aj predstavitelia súkromných vlastníkov lesov mali možnosť zúčastniť sa pripomienkového konania. Ja vychádzam z toho, že písomne sme teda dostali podklady, že nemali túto možnosť. A pokiaľ teda ju mali, tak tým ich zásadným pripomienkam sa nevenovala pozornosť. Tieto organizácie to nazývajú alebo hodnotia ako neštandardný proces tvorby nového zákona o lesoch.

    Dovoľte mi povedať niekoľko vecných pripomienok.

    Po prvé. Pán minister v úvodnom vystúpení konštatoval, že sa zakladá ústavné právo vlastníkom lesov alebo tým, ktorí na lesnom fonde hospodária, uplatňovať si náhrady za obmedzený spôsob hospodárenia. Ja teda musím na základe aj odborných stanovísk konštatovať, že tu sa nezakladá vôbec ústavný nárok a dokonca ani nie zákonný nárok. Táto úhrada za obmedzenie hospodárenia by sa mala riadiť podľa tohto zákona čiže zákona o lesoch, ak to nevyplýva z iných zákonov, predovšetkým teda zo zákona o ochrane a prírode krajiny. Tu musím skonštatovať, že optimálne znenie tohto zákona si vyžadovalo vstúpiť do tohto zákona o ochrane a prírode krajiny, aby sa teda usporiadali aj tieto záležitosti. Ak pán minister tu hovoril, že vzniká ústavný nárok, tak pomerne veľkú časť úhrady za obmedzenia pre tých, ktorí hospodária v lesoch, by v budúcnosti malo platiť ministerstvo životného prostredia. Samozrejme, tie obmedzenia, ktoré vznikajú či už z hľadiska elektrifikačných sietí alebo plynovodov, ropovodov a tak ďalej, to je prirodzené, že ich bude znášať ten subjekt, na základe ktorého požiadavky sa tieto obmedzenia robia. Ale významná časť obmedzení bude vyplývať práve zo zákona o ochrane a prírode krajiny. A tu musím skonštatovať, že v rozpočtových dopadoch súvisiacich s týmto zákonom sa neuvažuje ani s korunou na takúto úhradu. Vieme, že už ministerstvo životného prostredia s týmito úhradami alebo náhradami, alebo ujmami má vážne problémy už aj v tomto období. Ak by sa malo naplniť to ústavné právo, ak nie ústavné, tak aspoň zákonné právo pre tých, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom obmedzovaní, a v konečnom dôsledku je obmedzované ich vlastníctvo, tak sa vyžadovalo, aby v štátnom rozpočte na takýto účel boli vyčlenené prostriedky, aby to explicitne bolo uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu.

    Na margo toho mi dovoľte, aby som skonštatoval, ako sa veľmi ľahkovážne s takýmito konštatovaniami narába. Sedí tu pán poslanec Muránsky ako jeden z hlavných predkladateľov zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, o vojenských obvodoch. Určite si pamätáte, že ide o navrátenie majetku vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina. Prečo to spomínam? Uvádzam to ako bezprecedentný príklad toho, ako sa veľmi jednoducho napíše v zákone, že jeho uplatnenie si nevyžiada žiadne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. A doslova citujem: „Predkladaná novela nebude vyžadovať prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtu obcí, práve naopak, zníži rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky v časti Výdavky na zabezpečenie činností štátneho podniku Vojenské lesy a majetky.“ No a aby to nebolo všetko ešte zhrnuté a podčiarknuté, tak predkladateľ je, samozrejme, povinný predložiť aj stanovisko odboru štátneho rozpočtu ministerstva financií. A v tomto stanovisku odboru štátneho rozpočtu k rozpočtovým dôsledkom návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorý som spomínal, v znení neskorších predpisov sa hovorí: „V dôvodovej správe predloženého návrhu sa uvádza: „Predkladaná novela nebude vyžadovať prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtu obcí.“ Odbor štátneho rozpočtu sa s uvedeným konštatovaním stotožňuje.“ Dámy a páni, alebo myslím si, že sú tu len páni, bolo by to v poriadku, pokiaľ by sme nedostali zhruba asi 2 týždne dozadu informáciu, že zo štátneho rozpočtu minister obrany bude požadovať na odmínovanie tohto územia čiastku približne 1,5 mld. Sk. Súčasne teda minister obrany skonštatoval, že nemôže presne definovať, či to naozaj bude 1,5 mld., že je potrebné ešte spraviť dôkladnejšie analýzy. Takže, dámy a páni, my bez akýchkoľvek problém schválime zákon, stotožníme sa s názorom predkladateľov, že tento zákon nebude mať žiaden dopad na štátny rozpočet, a po roku alebo po 14 mesiacoch sa začne diskutovať o tom, že to, čo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili, v konečnom dôsledku bude mať dopad na štátny rozpočet. A v tomto prípade naozaj hovoríme o čiastke presahujúcej 1 mld. Sk. Rovnako takýmto spôsobom sa s rozpočtovými dopadmi, nechcem povedať, manipuluje, ale konštatuje aj v zákone o lesoch.

    Ešte raz teda zdôrazňujem, významná časť obmedzení bude vyplývať práve zo zákona o ochrane prírody a krajiny. A na tento účel sa vo väzbe na tento zákon neuvažuje zo štátneho rozpočtu ani koruna. Pritom všetci veľmi dobre vieme, že tieto obmedzenia predstavujú približne tú istú čiastku, o ktorej som hovoril, 1 mld. až 1,5 mld. Sk ročne. Toto je teda, dámy a páni, minimálne dôvod na to, aby predložený vládny návrh zákona bol vrátený na prepracovanie, pretože ja som presvedčený, že nie, tak ako pán minister skonštatoval, sa zakladajú ústavné práva, ale porušujú sa ústavné práva vlastníkov.

    Dámy a páni, ak som hovoril, že pôdohospodársky výbor mal ambíciu sa hlbšie týmto problémom všetkým venovať, aj keď si nemyslíme, že je to, pokiaľ je to vládny návrh zákona, povinnosťou tohto výboru, tak sme chceli ten problém riešiť komplexne a chceli sme ísť do dôsledkov napr. v tom, že považujeme za správne politické rozhodnutie, že prístup do lesov bude umožnený verejnosti. Myslím si, že by bolo bezprecedentné, keby sa začalo uvažovať o tom, že verejnosť nebude mať prístup do lesov. Samozrejme, podľa môjho názoru zákon ani nie celkom jasne potom ukladá povinnosti, ako sa teda ten občan tam má správať. Ale čo chcem povedať? Je to správne, že občan Slovenskej republiky alebo turista aj zahraničný turista má právo vstúpiť do lesa aj za predpokladu, že je to teda súkromný pozemok, nemusí to byť len štátny pozemok, ale bezprecedentnosť spočíva v tom, že vlastník alebo užívateľ platí za tieto pozemky daň a platí za tieto pozemky daň tak ako sa platí za nehnuteľnosti, ktoré sú ohradené, kde naozaj nemá cudzia osoba možnosť prístupu, a v prípade že na takéto územie vstúpi, tak ten vlastník môže uplatniť zákonné práva na to, aby tá osoba, ktorá tam nemá čo robiť, jednoducho toto územie opustila. Čo tým chcem povedať? Na jednej strane dávame možnosť, čo je správne, verejnému prístupu do lesov, na druhej strane vlastník alebo užívateľ musí z tohto majetku platiť daň z nehnuteľnosti. Ak teda hovorím, že chceli sme ten problém vyriešiť komplexnejšie, tak hovorím predovšetkým v tom zmysle, aby sme našli konsenzuálne riešenie, ak teda vlastník má tú povinnosť verejnosť tam pustiť, tak súčasne by to malo byť zohľadnené v jeho daňových povinnostiach.

    A by som možno konkretizoval ešte niektoré výhrady v tom zákone. Jedna strana sporu, to znamená, mimovládne organizácie veľmi intenzívne chcú dosiahnuť stav, aby v III., IV. pásme ochrany nastupovalo hospodárenie ministerstva životného prostredia, druhá strana, samozrejme, vlastníci sa proti tomuto principiálne bránia. Prečo to uvádzam? Uvádzam to predovšetkým preto, že toto sú zásadné rozpory. Pokiaľ je predkladateľom vláda Slovenskej republiky, tak tieto zásadné rozpory mali byť vo vládnom návrhu zákona vyriešené, aj keď si, samozrejme, uvedomujem, že vyriešenie týchto zásadných rozporov je naozaj mimoriadne komplikované.

    Dovoľte mi pripomenúť možno ešte jednu takú maličkosť. A to je nie jediný prípad, ktorý vo vládnom návrhu zákona rieši. Tá jedna skupina, ktorá teda je zásadne proti tomuto zákonu, hovorí, že rieši to socialisticky. Ale tento prípad je naozaj podľa môjho názoru socialistickým prístupom. Dámy a páni, vyhotovenie lesných hospodárskych plánov, samozrejme, musí robiť licencovaná organizácia, ktorá má odbornú spôsobilosť na výkon tejto činnosti. A podľa § 40 ods. 5 takúto organizáciu vyberá orgán štátnej správy, to znamená príslušný lesný úrad, ale túto činnosť platí vlastník. Ja naozaj si kladiem otázku, pán generálny riaditeľ krúti hlavou, že to tak nie je, no v § 40 ods. 5 je to dostatočne jasne napísané. Ak dovolíte, ja budem citovať, aby to bolo úplne zrejmé, a ono to má potom ešte aj svoje pokračovanie, myslím, v § 40, § 41 ods., pokiaľ si dobre pamätám, 7, z § 40 ods. 5: „Príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva zabezpečí verejné obstarávanie na vyhotovenie plánu. S úspešným uchádzačom uzatvorí zmluvu o vyhotovení plánu najneskôr do 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom skončí platnosť plánu. Tieto skutočnosti oznámi vlastníkovi a tomu, kto na tom lese hospodári.“ Nuž čo je to iné ako istá tendencia koncentrovať tieto výberové konania pre orgán štátnej správy? Predsa ten, kto má takéto povolenie, kto má licenciu a splní odbornú spôsobilosť, by mal sa uchádzať o priazeň vlastníkov a vlastník, ktorý to platí, by mal o tomto rozhodnúť. Samozrejme, iný prípad je, pokiaľ by tieto lesné hospodárske plány platil štát prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ale ak to tak bude, tak to bude minimálny rozsah lesných hospodárskych plánov. A pokiaľ sa týka toho § 41 ods. 7, tak ten potom hovorí, že pokiaľ takáto organizácia 5 rokov takúto činnosť nevykonáva, tak automaticky jej licencia zaniká. Možnože bolo potrebné napr. aj o tomto probléme dlhšie diskutovať, pretože ten postoj a výklad odborníkov jednoznačne smeruje k tomu, že je to teda koncentrovanie kompetencií na orgán štátnej správy a prostredníctvom takéhoto zvyšovania kompetencií sa môže zvyšovať aj stupeň korupcie, ktorý s tým súvisí.

    Dámy a páni, okrem tých vecí, ktoré som uviedol, spomeniem, že aktuálne teraz zasadá, nemyslím teraz, v tejto chvíli, ale od kalamity vo Vysokých Tatrách, Vládny výbor pre Tatry. No ja teda mám isté informácie aj niektoré zápisy o rokovaní Vládneho výboru vo Vysokých Tatrách. A to, čo teda upravuje tento zákon, s tým, čo bolo predmetom záverov Vládneho výboru pre odstránenie tej kalamity, absolútne nekorešponduje. Ja, samozrejme, opäť sa necítim objektívnym rozhodcom na to, aby som mohol posúdiť, do akej miery by Vysoké Tatry mali ustúpiť rozvoju cestovného ruchu, ale, dámy a páni, ak budeme uplatňovať tento zákon v praxi, tak zase pôjdeme prostredníctvom desiatich, pätnástich alebo sto výnimiek. Z hľadiska možnosti výstavby môžeme teda dnes skonštatovať, že o tom by mal teda rozhodovať stavebný zákon. Ale ten stavebný zákon musí byť aj v súlade so zákonom o lesoch. Takže na jednej strane prezentujeme istý zámer vo Vysokých Tatrách, na druhej strane tento zámer sa nepremietne do vládneho návrhu zákona o lesoch.

    Opäť, dámy a páni, jedna zásadná vec. Na Slovensku uplatnením tohto zákona vzniká duálny systém z hľadiska odvodov za záber poľnohospodárskej pôdy a za záber lesnej pôdy. Ja rešpektujem tú skutočnosť, že na lesnej pôde je les. Ten les má to optimálne obdobie zrelosti zhruba 100 rokov. Takže nie celkom sa dajú porovnávať poľnohospodárska pôda a jednoročné plodiny s lesom, ale ten duálny systém podľa môjho názoru nie je dobrý. Pri poľnohospodárskom pôdnom fonde sme záber za poľnohospodársku pôdu zrušili, v tomto zákone sa ten záber uplatňuje. A podľa môjho názoru ale sa neuplatňuje objektívne. Ak teda mám veľmi v krátkosti skonštatovať, prečo sa neuplatňuje objektívne, tak dôvod, a ten je podľa môjho názoru legitímny, na uplatnenie odvodu za záber lesnej pôdy je vlastne náhrada za tie dreviny, ktoré sú tam. Tie tabuľky ale, ktoré hovoria o zábere, zohľadňujú všetko iné, len nie, by som povedal, tú hospodársku výkonnosť toho konkrétneho lesa, ktorý by mal byť predmetom záberu. A už keby sme teda aj rešpektovali stav, že dobre, v poriadku, je to inštitút, prostredníctvom ktorého chránime naše lesy, ja som presvedčený, že na ochranu lesného pôdneho fondu a lesov existuje dostatočne silná legislatíva, ale dobre, v poriadku, keď už sme sa rozhodli ísť touto cestou, tak kladiem otázku: Ten záber má byť centrálnym príjmom štátneho rozpočtu? Podľa môjho názoru to nemá celkom logiku. Ten záber by mal byť alebo tie prostriedky získané za záber by mali byť ako garantované zdroje do novej reprodukcie lesa. Ak si zoberieme programové vyhlásenie vlády, tak pokiaľ sa týka lesného hospodárstva, tak Lesov Slovenskej republiky úloha č. 1 v programovom vyhlásení vlády bola zrušiť všetky dotácie do lesného hospodárstva. Tým chcem ale povedať, že minimálne to, čo tvorí objem finančných prostriedkov za záber lesnej pôdy alebo teda odvod za tie porasty, ktoré sú tam, by malo byť predmetom osobitného garančného fondu. Nakoniec, pri diskusii s pánom ministrom sme na tú tému hovorili a zaznelo, že už je len kúsok od toho, aby takýto garančný fond mohol vzniknúť, čo je teda na jednej strane veľmi dobré. Ale na druhej strane treba povedať, ak takáto ambícia je a tento garančný fond by vznikol a nevznikol by teda z prostriedkov štátneho rozpočtu, ale z prostriedkov vlastníkov lesov za ťažbu a z časti odvodov tých, ktorí drevnú hmotu spracovávajú, tak sa pýtam, kde inde by mal byť takýto garančný fond legislatívnym spôsobom upravený ako v zákone o lesoch. Takže aj to je teda ďalší dôvod na to, prečo som naozaj presvedčený, že ten zákon nenapĺňa tie ambície, ktoré podľa môjho názoru by mal mať. Ja rešpektujem aj tú skutočnosť, že diskusia o zákone o lesoch prebieha približne 14 rokov. Z toho dôvodu teda tiež si sám pre seba kladiem otázku, že keď už sa tento zákon dostal do parlamentných lavíc, prečo bol vyvinutý taký maximálne veľký tlak, aby bol schválený čím skôr.

    Dámy a páni, okrem tých vecí, na ktoré sme mali možnosť a kapacitu prediskutovať v pôdohospodárskom výbore, existujú aj pozmeňujúce návrhy z iných výborov. A to už podľa môjho názoru naozaj bola spartakiáda. To, čo niektoré výbory Národnej rady s úplnou vážnosťou presadzovali, tak to ako boli pre mňa šokujúce veci. To, čo napr. presadzovali vo výbore pre obranu a bezpečnosť z hľadiska hospodárenia vo Vojenských lesoch a vo väzbe teda na ďalšie dôsledky, tak ten pozmeňujúci návrh by nám vlastne, pokiaľ by sme ho akceptovali, vyriešil všetky problémy a už by sme sa nemuseli ani zaoberať osobitným zákonom o zriadení akciovej spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, lebo jedným pozmeňujúcim návrhom by sa vytvoril precedens a Vojenské lesy by vlastne mohli hospodáriť na celom území Slovenskej republiky, samozrejme, na územiach, ktoré spadajú do územia Štátneho lesného fondu. Ja naozaj teda neviem posúdiť, či to boli záujmové lobistické skupiny alebo či to tí poslanci naozaj mysleli s týmito návrhmi vážne. Na druhej strane treba povedať, že bol priestor na to, aby možno sme riskovali a pár takýchto návrhov prešlo. A predpokladám, že pokiaľ by takéto návrhy prešli, tak by predkladateľ nieže chcel, ale bol nútený tento vládny návrh zákona o lesoch stiahnuť.

    Dámy a páni, ešte raz teda zdôrazňujem, že ani jedna inštitúcia, ktorej sa bezprostredne tento zákon z hľadiska aplikácie týka, nevyjadrila s týmto vládnym návrhom zákona súhlas a ani jedna z týchto zúčastnených skupín sa nezhodla na tom názore, ktorý prezentoval aj u nás vo výbore pán minister, že lepší je takýto zákon ako ten starý. Všetci sa zhodli na tom, že tento vládny návrh zákona treba predkladateľovi vrátiť na prepracovanie. To bol teda dôvod aj, prečo som ja takýto návrh predložil. Žiaľ, teda, je tu len málo poslancov na to, aby som vás mohol presvedčiť o tom, aby ste teda podporili tento návrh. Keď sa nám nepodarilo optimalizovať tú právnu normu za 14 rokov, tak nevidím dôvod, prečo by sme si nemohli dať timemal možno do konca roka alebo do konca tohto volebného obdobia a prečo by sme naozaj nemohli dosiahnuť v tých zásadných rozporných veciach konsenzuálny postoj.

    Ja som sa prihlásil do rozpravy za poslanecký klub Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko a chcel by som povedať, že tento poslanecký klub vládny návrh zákona o lesoch v žiadnom prípade nepodporí. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Pán poslanec Elsner, procedurálny návrh máte?

  • Hlasy v sále.

  • Ústne sa chcete prihlásiť do rozpravy? No tak potom sa vymažte a prihláste sa až potom, keď otvorím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Takže pán poslanec Hanzel ako posledný písomne prihlásený. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem len opraviť, ja nie som prihlásený za klub Smer, ja som prihlásený do rozpravy v mojom mene a v mene 17 poslancov prierezu celého politického spektra v Národnej rade.

    Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, chcel by som podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o lesoch (tlač 1047). Navrhujem, aby v predloženom návrhu boli vykonané nasledovné zmeny.

    Navrhujem vypustiť v piatom diele § 31 ods. 1 písmeno o), § 31 odsek 7.

    V dvanástom diele § 61 ods. 1 písm. l) navrhovaný text navrhujem nahradiť textom: „organizuje verejné telovýchovné, športové a turistické podujatia v rozpore s osobitným zákonom (zákon č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach)“.

    Odôvodnenie. Navrhované znenie § 31 ods. 1 písm. o) je v priamom rozpore s § 30 ods. 1, ktorý znie: „Každý má právo vstupovať na lesné pozemky.“ Tento zákaz je navyše nedostatočne definovaný, pretože nie je jasné, čo je to hromadné športové alebo iné podujatie obdobného charakteru. Rovnako je proti účelu samotného zákona definovanému v § 1 ods. 2 písm. a), ktorým je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, pričom podľa § 2 písm. f) má les okrem produkčných funkcií aj mimoprodukčné funkcie. Napr. mimoprodukčnými funkciami lesov sú ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú zdravotná, kultúrna, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia. Tento zákaz stavia organizáciu športových podujatí na úroveň iných zakázaných činností, ako sú napr. vykonávanie terénnych úprav a narúšanie pôdneho krytu, zakladanie ohňov, manipulácia s látkami nebezpečnými pre prírodné prostredie, státie a jazdenie na motorových vozidlách, zakladanie skládok, vypaľovanie porastov a podobne. Nie je zrejmé, čím má samotná organizácia športového podujatia neblahý vplyv na les, keď sa pri jeho uskutočnení dodržiavajú zákazy ostatných činností definovaných v predmetnom § 31 ods. 1.

    Ďalej, zákon č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach dostatočne definuje podmienky uskutočňovania verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí v § 3 ods. 5 mimo priestorov alebo verejných priestranstiev používaných na tento účel. Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu nezakážeme a priori všetky športové, turistické, telovýchovné a spoločenské podujatia, ako sú napr. orientačný beh, tzv. hon na líšku čo je obdoba orientačného behu pre rádioamatérov, dôchodcovské bingo, detské znalostné súťaže v lese, dokonca i bobríkov skautingu. Ostatné, ako mi povedal jeden priateľ, orientačný bežec nenarobí v lese ani toľko škody čo jeleň. Ďakujem za porozumenie a verím v podporu logiky tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Elsner ako prvý a pripraví sa pán poslanec Muránsky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene skupiny 20 poslancov predložil pozmeňujúci návrh k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o lesoch.

    A navrhujem, aby v § 9 ods. 3 sa vypustilo písmeno d).

    Navrhujem, aby sa doplnil § 9 novým odsekom 5, ktorý bude znieť: „Výška odvodu vypočítaná podľa odsekov 2 až 4 sa zvyšuje o 50 %, ak ide o trvalé vyňatie alebo dočasné vyňatie v okresoch Dunajská Streda, Senec, Šaľa, Galanta, Komárno a Trebišov.“

    Ďalej navrhujem, aby odseky 5 až 10 sa označili ako odseky 6 až 11.

    V § 9 v novooznačenom odseku 7 sa slová „odseku 5“ nahradzujú slovami „odseku 6“ a slová „odsekov 2 až 4“ sa nahrádzajú slovami „odsekov 2 až 5“.

    V § 9 v novooznačenom odseku 8 sa slová „odsekov 2 až 6“ nahradzujú slovami „odsekov 2 až 7“.

    V § 9 v novooznačenom odseku 9 sa slová „odsekov 2 až 4“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 až 5“ a slová „odseku 6“ sa nahrádzajú slovami „odseku 7“ v oboch prípadoch.

    V § 9 v novooznačenom odseku 11 sa slová „odseku 8“ nahrádzajú slovami „odseku 9“.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súbehov dôvodov zvyšujúcich základnú výšku odvodov za vyňatie lesného pozemku. Podľa znenia vládneho návrhu by sa základná sadzba odvodov v okresoch s nízkou lesnatosťou citovaných v § 9 ods. 3 písm. d) mohla zvýšiť iba o 50 % bez zohľadnenia ďalších dôvodov uvedených v písmenách a) až c) tohto ustanovenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Bolo spomenuté vo vystúpení predsedu výboru pôdohospodárskeho, ako mnohé organizácie aj ochranárske dali mnohé pozmeňujúce návrhy, nakoľko boli tak vypočuté v tomto výbore, ako boli vypočuté.

    Tak si dovolím navrhnúť vyňať niektoré body zo spoločnej správy na hlasovanie, ktoré sa týkajú tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré odporúčal výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a ktoré sú v tejto správe s návrhom gestorského výboru neschváliť ich. A ide o body 22, 23, 24, 25 a 26, kde by som navrhol, aby sa potom hlasovalo po vyňatí spoločne, a body 60 a 61 s návrhom hlasovať o týchto dvoch bodoch samostatne. Ďakujem to je všetko.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Pán predsedajúci, ďakujem. Dovoľte, aby som reagoval na niektoré časti vystúpenia. Skutočne sa budem pridržiavať len faktických problémov, ktoré boli prednesené k tomuto návrhu zákona.

    Návrh prednesený pánom predsedom výboru za pána poslanca Bódyho, doplnenie § 9 ods. 5 písmenom e), ktoré by znelo: „e) stavby a zariadenia slúžiace zdravotne postihnutým občanom“. Skutočne chápem záujem, kam smeroval navrhovateľ pri tomto návrhu. Chcel by som len upozorniť, že pokiaľ takéto ustanovenie sa dostane do § 9 ods. 5, všetky stavby, ktoré sa majú uskutočniť na lesnom pôdnom fonde, budú zdokumentované, že sú zariadeniami slúžiacimi pre tento účel. A totiž budú chcieť uplatniť si nulovú sadzbu na vyňatie z lesného pôdneho fondu.

    Návrh pána poslanca Hanzela, ktorý smeroval k zmene § 31 ods. 7 písm. o). Chcel by som dodať, že všetky hromadné športové alebo iné podujatia obdobného charakteru by mali byť schvaľované a povoľované. Riešenie, ktoré je v zákone č. 315/1992 Zb., ktoré ste, pán poslanec, navrhli, nie v plnej miere pokrýva všetky tieto oblasti. Mám za to, že návrh zákona o lesoch v § 31 ods. 1 písm. o) spolu s odsekom 7 už spomínaného paragrafu dáva dostatočný priestor na to, aby na športové využitie bolo možné využívať les ako verejné priestranstvo. Dovolím si zacitovať odsek 7: „Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže povoliť výnimku zo zákazu uvedeného v ods. 1 písm. o) vzťahujúce sa na športové aktivity na žiadosť organizátora, ktorú musí predložiť najmenej 30 dní pred dňom konania podujatia. V žiadosti uvedie miesto a termín konania podujatia a spôsob jeho organizácie, predpokladaný počet účastníkov a súhlas vlastníka alebo správcu.“ Vami navrhovaný spôsob riešenia neurčuje počet zúčastnených na tej aktivite. Totiž zákon umožňuje pre každého voľný vstup do prírody, teda do lesa. Pokiaľ niekto tam príde a bude chcieť si organizovať orientačný beh a bude sa tam takýmto spôsobom športovo vyžívať, nemáme proti tomu žiadny záujem a nemáme záujem mu brániť v tejto aktivite. Pokiaľ sa to má robiť ale hromadne, má sa toho zúčastniť niekoľko sto účastníkov, tak som presvedčený, že tých sto účastníkov dokáže urobiť viac neporiadku alebo viac škody ako ten jeleň, ktorý sa prebehne v tej prírode.

    Bolo tu vznesených niekoľko pripomienok.

    A myslím si, že pán poslanec Muránsky tiež sa vyjadril k spôsobu spravovania majetku štátu v ochranných zónach III., IV. a V. stupňa, kde evidentne existuje snaha, aby tieto územia boli spravované organizáciami založenými ministerstvom životného prostredia ako štátnou ochranou prírody. Chcel by som povedať, že uplatnenie takéhoto spôsobu nakladania by vnieslo netransparentnosť do správy ochranných území, nakoľko súčasný systém, kde štátna organizácia lesného hospodárstva vykonáva činnosť a štátna ochrana prírody vykonáva kontrolu a dozor, by po súhlase prechodu správy tohto územia stratil akýkoľvek spôsob kontroly. To znamená, ten, ktorý spravuje, ten by mal sám seba aj kontrolovať. Zdá sa mi to trošku kontroverzné. A z hľadiska výkonu štátnej správy a jeho účinnosti oddelenie správy a kontroly je efektívnejšie.

    Snáď toľko na tie pripomienky, ktoré tu boli vznesené.

    Chcel by som povedať, že ako predkladateľ nesúhlasím s návrhom, aby tento návrh bol vrátený späť, ani s kritikou, ktorá bola vznesená, že ministerstvo pôdohospodárstva sa nevysporiadalo s pripomienkovým konaním v zmysle platných právnych predpisov, pretože k tomuto zákonu v rámci pripomienkového konania sme dostali viac ako 800 pripomienok. S každým, kto právoplatne uplatnil svoju pripomienku, ministerstvo pôdohospodárstva rokovalo. Samozrejme, niekedy nie je možné akceptovať tie pripomienky.

    Vážení páni poslanci, poslankyne, dovoľte, aby som spomenul jeden príklad. Neštátny sektor žiada, aby v lesoch nad 50 rokov oproti lesnému hospodárskemu plánu sa nemohlo ťažiť ani o 1% viac, teda chce 0-percentnú toleranciu. Únia neštátnych lesov ju chce mať do 30 %. Ministerstvo pôdohospodárstva v tomto svojom návrhu navrhovalo 15-percentné možné prekročenie. Chcel by som dodať, že lesné hospodárske plány sú vypracované na základe odhadov, nie na základe skutočnosti, s toleranciou plus-mínus 15 %. To znamená, len štatistickú toleranciu, ktorú nám umožňuje zákon alebo technická norma pri vypracovaní lesného hospodárskeho plánu, sme premietli do tohto zákona. Pokiaľ by sme išli v intenciách neštátneho sektora, tak by sme vlastníkom a hospodáriacim subjektom v lese mohli uškodiť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister sa vyjadril aj k tej procedúre a, samozrejme, prezentoval nesúhlas s tým, aby bol predmetný vládny návrh zákona vrátený na prepracovanie.

    Dovoľte mi ešte uviesť jednu skutočnosť. V krátkom čase by mal byť dopracovaný, prerokovaný a schválený Národný lesnícky program. Tento Národný lesnícky program vypracováva Výskumný ústav lesnícky. Vážení páni poslanci, tento dokument podľa môjho názoru by mal byť základom na to, aby sme spracovali aj legislatívu. Ja na tomto príklade len chcem poukázať, že najskôr spravíme zákon a potom bude robiť Národný lesnícky program alebo koncepciu v tejto oblasti. Považujem to za absolútne neakceptovateľné.

    Ak som ešte teda neuviedol niektoré veci vo svojom vystúpení, čo ja považujem za nedostatočne riešené v zákone, tak to je skutočnosť, že všade vo svete farmár je súčasne považovaný za lesníka. To znamená, že ten človek, ktorý hospodári na tom území, je výkonný poľnohospodár a je aj lesník. A považujeme to za úplne prirodzené. U nás teda to obdobie ostatných 40 rokov spôsobilo, že to nepovažujeme za prirodzené. A ani zákon nezakladá podmienky na to, aby to v budúcnosti takto mohlo byť.

    A pokiaľ teda sa hovorí o tom, pán minister sa nevyjadril k tomu, čo som ja namietal, že tento zákon zakladá priamo ústavné právo na náhradu súvisiacu s obmedzením hospodárenia, tak ešte chcem dodať, že, ja som to interpretoval, v žiadnom prípade nezakladá ústavné právo. Sú pochybnosti o tom, či zakladá vôbec zákonné právo. Zatiaľ máme jeden jediný rozsudok, zhodou okolností teda rozsudok v prospech štátneho podniku, kde v súvislosti s obmedzením tento podnik na prvostupňovom súde by mal dostať teda ujmu 16 mil. Sk. Prečo to zdôrazňujem? Lebo všeobecne sa konštatuje, že tieto obmedzenia vyjadrené vo finančnej čiastke predstavujú čiastku 1 mld. až 1,5 mld. Sk. Prvýkrát máme precedens, že jeden podnik vysúdi 16 mil. korún. Pán minister na základe toho konštatuje, že tento precedens by sa mal stať základom na to, aby v budúcnosti táto majetková ujma dotknutým uhrádzaná. Veď je to postavené absolútne naruby. Nie tento precedens, ale tento zákon by mal ukladať právo tomu, ktorému je obmedzované vlastníctvo, aby túto ujmu mal uhradenú.

    Ja som presvedčený, že tento zákon je v istej kolízii s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, a to v tom, že tam sa uvádza: „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.“ Vážení páni poslanci, áno, ustanovuje to zákon o ochrane prírody a krajiny, ale rovnako explicitne a dôrazne by to mal upravovať aj zákon o lesoch. Na druhej strane v ústave v čl. 7 o medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách sa hovorí, do akej miery teda majú byť rešpektované. Súčasťou zmluvy o ľudských právach a základných slobodách je aj ochrana súkromného majetku, neprípustnosť jeho obmedzovania bez súhlasu vlastníka a bez primeranej náhrady včas zaplatenej, podotýkam, včas zaplatenej. Som presvedčený, že tento návrh, o ktorom diskutujeme, toto právo tomu vlastníkovi nedáva. Z hľadiska rozboru, ktorý mám k dispozícii vo väzbe na ústavu, sa dá predpokladať, že sú tam teda aj v iných veciach ešte isté kolízie, ale z tých vecných pripomienok.

    Zákon podľa názoru odborníkov vôbec nerieši, čo s pozemkami nad hornou hranicou lesa. Dokonca teraz poviem, že v tom zákone je ochranársky precedens, ochranársky precedens v tom, že, a môžu byť na to dôvody, chránime rôzne bralá, ale rovnako nechránime intenzívne hospodárske lesy.

    Takže ja nechcem vás naozaj zdržiavať. Mohol by som pokračovať v tom ďalšom rozbore kolízii s ústavou, v ďalšom rozbore rozporov. Z toho pohľadu si naozaj myslím, že by bolo optimálne a nikto by sa nemal na to uraziť, keby bol zákon vrátený na prepracovanie.

    K tomu, čo povedal pán poslanec Muránsky, by som len chcel pripomenúť, že ja už som navrhol vo svojom vystúpení tie veci na osobitné hlasovania. Uvidíme teda, ako sa plénum s tým vysporiada. Pokiaľ by to plénum Národnej rady Slovenskej republiky schválilo, tak ja by som bol rád, lebo aj to by bol dôvod pre predkladateľa, aby tento vládny návrh zákona stiahol.

    A, pán minister, vôbec sa neviem stotožniť s tým, ako ste odpovedali pánovi poslancovi Hanzelovi. No vy ste odpovedali v takom zmysle, že nie je tam uvedené toto, nie je tam uvedené toto, nie je tam uvedené, čo to je skupina 100 osôb a tak ďalej a tak ďalej. Nuž áno, nie je to, ale to nemala byť ambícia pána predkladateľa pozmeňujúceho návrhu, ale na toto mal pamätať samotný zákon.

    Páni poslanci, zoberte si stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva a na prvých troch stranách máte vyčíslené aj nedostatky z oblasti pojmológie. V zákone sa používajú také termíny, ktoré legislatívna prax nepozná, v zákone sa používajú také pojmy, ktoré sú pojmami nárečovými. A keby sme aj teda pripustili tú alternatívu, že môže sa niečo takéto v zákone vyskytnúť, tak potom ale automaticky musíme trvať na tom, aby ten pojem bol v zákone jasne a zrozumiteľne vysvetlený. A na dva a pol strany a podľa môjho názoru správne odbor legislatívy a aproximácie práva upozorňuje na to, že v aplikačnej praxi tieto pojmy môžu spôsobovať veľmi vážne problémy.

    Takže máme problém z hľadiska filozofie, koncepcie k zákonu, máme problém z hľadiska technických riešení príslušných ustanovení. Tak si naozaj myslím, že by bolo úplne korektné a správne, keby tento vládny návrh zákona bol vláde vrátený na prepracovanie.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1031).

    Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona bola povinnosť prebrať ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo dňa 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (novela tzv. smernice Seveso II), do slovenského právneho poriadku. Pri novelizácii sme zároveň zohľadnili námety na úpravu, ktoré vyplynuli z viac ako dvojročného uplatňovania takéhoto zákona v praxi.

    Dôvodom pre prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES boli závažné priemyselné havárie s rozsiahlymi následkami na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, najmä pretrhnutie hrádze banského odkaliska Baia Mare v Rumunsku s únikom kyanidov, výbuch v podniku na výrobu pyrotechnických výrobkov v Holandsku, výbuch v podniku na výrobu hnojív vo Francúzsku v septembri 2001, výsledky niektorých štúdií o karcinogénnych látkach. Príslušné úpravy novelizovanej smernice Seveso II vyplývajúce z uvedených havárií je potrebné transponovať do nášho právneho poriadku. Podľa čl. 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES sa tak musí stať najneskôr do 1. 7. 2005, čím sa súčasne plní aj záväzok Slovenskej republiky pri preberaní európskej legislatívy v oblasti životného prostredia. Predložený návrh zákona zabezpečuje úplne prebratie tejto smernice.

    Návrh bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania a po jeho vyhodnotení na rokovanie Legislatívnej rady vlády a následne do vlády. Vláda Slovenskej republiky návrh schválila na svojom rokovaní dňa 2. februára 2005. Schválený návrh zákona predložil ako vládny návrh zákona predseda vlády Slovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pánovi Petrovi Muránskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru pre životné prostredie č. 213 z 10. mája 2005.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1511 z 15. marca 2005 pridelila na prerokovanie vládny návrh týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o uvedenom vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť bez pripomienok výbor pre zdravotníctvo a výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 14 v časti IV spoločnej správy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dávno som nehovoril, skúšam trpezlivosť tých 5 1/2 kolegov. Teraz už aj kolegyne sú tu, lebo sme tu boli asi pred pol hodinou len sami chlapi, už nám bolo smutno.

    Pán minister, je to istá miera symboliky, že predkladáte teda tento vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za svojho kolegu ministra životného prostredia. Prečo spomínam symboliku? Lebo nedávno sme tento zákon novelizovali a nedávno touto novelou zákona boli práve uložené povinnosti vlastníkov lesov. My nikdy nemáme problém prostredníctvom takýchto legislatívnych noriem ukladať komukoľvek povinnosti, len vždy zabudneme na to, ako budeme týmto vlastníkom kompenzovať to, čo im štát svojím obmedzením uloží. O tom bola aj diskusia v tom predchádzajúcom bode. Takže ja som vás viac-menej chcel len trošku podstrihnúť, že tá posledná novela práve vlastníkom lesov bez toho, že by sa s nimi o tom diskutovalo, bez toho, že by sa hľadala kompenzácia prostredníctvom štátneho rozpočtu, uložila mnohé povinnosti, ktoré ja považujem za legitímne a správne, ale musíme mať stále na pamäti Ústavu Slovenskej republiky, pokiaľ akýmkoľvek spôsobom obmedzujeme vlastníctvo, tak musí byť táto kompenzácia zabezpečená a nemôžeme túto kompenzáciu zabezpečovať prostredníctvom privátnych firiem, musí túto kompenzáciu zabezpečiť štátny rozpočet. Ak chceme mať optimálne životné prostredie musíme si povedať, či na to máme a v akej výške na to máme.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1044).

    Prosím znovu pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby návrh vládneho zákona odôvodnil.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

    Zámerom návrhu zákona je predovšetkým plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 23. septembra 2002 č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES.

    Medzi najdôležitejšie ciele návrhu zákona patrí najmä vytvorenie právneho rámca pre poistenie ochrany spotrebiteľa pri predaji finančných služieb na diaľku, zvýšenie informovanosti spotrebiteľa o poskytovanej finančnej službe na diaľku pred uzatvorením zmluvy na diaľku a vytvorenie reklamačných postupov pri poskytovaní finančných služieb na diaľku, zabezpečenie, aby spotrebitelia mali prístup bez diskriminácie k čo najširšiemu možnému sortimentu dostupných finančných služieb, ktoré sú obzvlášť vhodné pre diaľku, predaj, aby sa mohli vybrať tie, ktoré najviac zodpovedajú ich potrebám, zabezpečenie ochrany spotrebiteľa pred poskytovaním nevyžiadaných finančných služieb a obmedzenie ponuky nevyžiadaných finančných služieb.

    Súčasťou návrhu sú aj novelizácie vecne súvisiacich zákonov, zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o prerokovanie a odsúhlasenie návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslankyni Beáte Brestenskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania o návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu z gestorského výboru. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona bol prerokovaný v 4 výboroch, ktorým bol pridelený podľa termínu. Ako gestorský výbor určila Národná rada výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Jednotlivé výbory prerokovali návrh zákona.

    Ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 782 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh a uznesením č. 583 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh a uznesením č. 539 odporučil Národnej rade zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    A Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona a uznesením č. 325 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    V spoločnej správe gestorský výbor predkladá 28 pozmeňujúcich návrhov a odporúča o bodoch 1 až 28 hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Pani poslankyňa Brestenská, pán poslanec Hamerlik. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý je legislatívnotechnickou úpravou. Máte ho na stoloch. Stala sa chyba v súvislosti s tým, že účinnosť nadobudnutia tohto zákona je 1. júla aj čl. IV a čl. V, ktoré sú pozmenené práve v spoločnej správe, majú účinnosť nadobudnutia 1. júla. Takže predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý rieši tento problém legislatívnotechnický: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005 okrem čl. IV a čl. V, ktoré nadobúdajú účinnosť 30. júna 2005.“ Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení páni kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vám predložil jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, kde za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: „Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a zákona č. 171/2005 Z. z. sa dopĺňa takto: „V § 19 ods. 12 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.“.“.“ Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.

    Dovoľte krátke odôvodnenie. Návrh sa predkladá s cieľom dočasného prekrytia finančných prostriedkov v rámci verejnej správy do termínu prijatia finančných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na základe uzatvorených zmlúv. Súčasne týmto návrhom je riešená aj problematiky intervenčných nákupov. Ďakujem všetkým za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1037).

    Znovu prosím pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pôvodný zákon nadobudol účinnosť 1. júla 1998, zákon bol viackrát novelizovaný, a preto nadišiel čas o jeho komplexnú úpravu.

    Potreba vypracovať ďalšiu novelu zákona vyplynula z uznesenia vlády č. 429 z 5. mája 2004, návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 a z nevyhnutnosti upraviť niektoré ustanovenia zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

    Predkladaným návrhom zákona sa vypúšťa zo záväznosti systemizácie zaradenie colníkov do platových tried. Počty miest colníkov zaradených do platových tried a v služobných úradoch bude v rámci systemizácie na návrh generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky určovať minister financií Slovenskej republiky. Súčasne sa zjednodušuje odvolanie nadriadených zo všetkých funkcií. Návrhom zákona sa ruší aj jedna zo zložiek služobného príjmu, ďalší služobný plat, a zavádza sa nový inštitút, odmena za kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností. Navrhuje sa zvýšenie funkčných platov colníkov pre jednotlivé platové triedy a zvýšenie hodnostných príplatkov. Zároveň sa príslušné ustanovenia predkladaného návrhu zákona zosúlaďujú so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a vykonávajú sa zmeny, ktorých potreba vyplynulo zo zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Na základe uvedeného odporúčam prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj v gestorskom výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1513 z 15. marca 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1037), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujatie výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov vyplýva celkom 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, všetkých 19 návrhov odporúča gestorský výbor schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1037), s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 596 z 9. mája 2005.

    Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní pri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmenných listov medzi Slovenskou republikou a závislými územiami od členských štátov Európskej únie o uplatňovaní smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (tlač 1076).

    Pán minister pôdohospodárstva, nech sa páči, môžete uviesť návrh.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmenných listov medzi Slovenskou republikou a závislými územiami od členských štátov Európskej únie o uplatňovaní smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.

    V záujme ochrany vnútorného trhu Európskej únie a splnenia požiadaviek smernice Rady Európskej únie 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov Rada Európskej únie v spolupráci s členskými štátmi Európskej únie pripravila a schválila na zasadnutí skupiny na vysokej úrovni dňa 12. 3. 2004 znenie predkladaných dohôd vo forme výmenných listov medzi každým z členských štátov Európskej únie a závislými územiami od členských štátov Európskej únie. Predmetné dohody v prvom rade pokrývajú automatickú výmenu informácií medzi členskými štátmi Európskej únie a závislými územiami, v tomto prípade Holandského kráľovstva, Spojeného kráľovstva, ako aj ďalších opatrení, ktoré vo všeobecnosti upravuje smernica 2003/48/ES.

    Cieľom smernice o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov je zabezpečiť vo vnútroštátnej legislatíve každého členského štátu Európskej únie také právne prostredie, ktoré by umožňovalo zdaniť úroky z úspor fyzických osôb v krajine ich rezidencie v súlade s ich platnou daňovou legislatívou. Na zabezpečenie efektívneho zdanenia úrokových príjmov v krajine rezidencie je nevyhnutné vykonať rozsiahlu výmenu informácií o výške úrokových výnosov vyplácaných do zahraničia, ako aj informácií o skutočných vlastných príjmoch. Pri neplnení požiadaviek na výmenu informácií nie je možné zabezpečiť efektívne zdanenie príjmov v štáte rezidencie daňovníka a je predpoklad, že k zdaneniu takýchto príjmov nedôjde vôbec.

    Uzatvorenie predmetných dohôd je nevyhnutné na zabezpečenie zosúladenia predpisov krajín závislých od členských štátov Európskej únie, ktoré nie sú členmi Európskej únie, aby prijali opatrenia podobné tým, ktoré sa nachádzajú v smernici o zdaňovaní príjmov z úspor. V inom prípade by ustanovenia predmetnej smernice boli neúčinné.

    Smernica Rady 2003/48/ES má nadobudnúť účinnosť dňa 1. júla 2005. Dovtedy sú členské krajiny Európskej únie, ako aj tretie krajiny a závislé územia od členských štátov Európskej únie povinné splniť podmienky stanovené priamo v smernici.

    Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sú tieto dohody medzinárodnými hospodárskymi dohodami všeobecnej povahy a medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

    Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sú tieto dohody medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, v tomto prípade napr. nahlasovanie údajov o fyzických osobách vyplývajúcimi zástupcami a povinnosť vyplývajúcich zástupcov zisťovať tieto skutočnosti.

    Dôležitým prínosom predmetných dohôd bude spravodlivé daňové zaťaženie fyzických osôb. Význam týchto dohôd spočíva v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňovým únikom.

    Ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Prosím teraz určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie, rozpočet a menu pani poslankyňu Evu Antošovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani poslankyňa, milí kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmenných listov medzi Slovenskou republikou a závislými územiami od členských štátov Európskej únie o uplatňovaní smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedených dohôd.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1007 z 19. apríla 2005 pridelil návrh (tlač 1076) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetným dohodám zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky dali s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenými dohodami a aby rozhodla, že tieto dohody vo forme výmenných listov sú medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená dňa 9. mája 2005.

    Gestorský výbor ma svojím rozhodnutím určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čo som práve teraz, vážení prítomní, splnila.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predmetnej správe.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme ešte pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmeny listov medzi Slovenskou republikou ako členským štátom Európskej únie a závislými územiami od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Kajmaními ostrovmi, Montserratom, Britskými panenskými ostrovmi, Anguillou a ostrovmi Turks a Caicos, týkajúcich sa zdaňovania príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (tlač 1117).

    Návrh vlády znovu odôvodní pán minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmenných listov medzi Slovenskou republikou ako členským štátom Európskej únie a závislými územiami od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Kajmaními ostrovmi, Montserratom, Britskými panenskými ostrovmi, Anguillou a ostrovmi Turks a Caicos, týkajúcich sa zdaňovania príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.

    Predmetné dohody sa uzatvárajú v nadväznosti na smernicu 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov, ktorej cieľom je zabezpečiť vo vnútroštátnej legislatíve každého členského štátu Európskej únie také právne prostredie, ktoré by umožnilo zdaniť úroky zo všetkých úspor fyzických osôb v krajine ich rezidencie. V súlade s platnou daňovou legislatívou pritom každý členský štát má právo zvoliť si vlastný systém zdaňovania svojich rezidentov. Pri uplatňovaní smernice je nevyhnutné vykonať rozsiahlu výmenu informácií o výške vyplácaných úrokových výnosov, ako aj informácie o skutočných vlastníkoch týchto príjmov.

    Úlohou predmetných dohôd je predovšetkým zabezpečenie vykonania automatickej výmeny informácií medzi členskými štátmi Európskej únie a závislými územiami od členských štátov Európskej únie a ďalej uplatňovať ustanovenia obdobného charakteru, ako uvádza smernica. Pri neplnení týchto požiadaviek nie je možné zabezpečiť efektívne zdanenie príjmov v krajine rezidencie daňovníka a je predpoklad, že k zdaneniu týchto príjmov nedôjde vôbec.

    Uzatvorenie predmetných dohôd je nevyhnutné na zabezpečenie zosúladenia predpisov krajín závislých od členských štátov Európskej únie, ktoré nie sú členmi Európskej únie, aby prijali opatrenia podobné tým, ktoré sa nachádzajú v smernici o zdaňovaní príjmu z úspor. V inom prípade by ustanovenia predmetnej smernice boli neúčinné.

    Smernica Rady 2003/48/ES má nadobudnúť účinnosť dňa 1. júla 2005. Dovtedy sú členské krajiny Európskej únie, ako aj tretie krajiny a závislé územia od členských štátov Európskej únie povinné splniť podmienky ustanovené priamo v smernici.

    Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sú tieto dohody medzinárodnými hospodárskymi dohodami všeobecnej povahy a medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

    Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sú tieto dohody medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, v tomto prípade napr. nahlasovanie údajov o fyzických osobách vyplývajúcimi zástupcami a povinnosť vyplývajúcich zástupcov zisťovať tieto skutočnosti.

    Dôležitým prínosom predmetných dohôd bude spravodlivé daňové zaťaženie fyzických osôb. Význam týchto dohôd spočíva v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňovým únikom. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie, rozpočet a menu pani poslankyňu Antošovú, aby oboznámila Národnú radu s výsledkom prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodami vo forme výmeny listov medzi Slovenskou republikou ako členským štátom Európskej únie a závislými územiami od Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Kajmaními ostrovmi, Montserratom, Britskými panenskými ostrovmi, Anguillou a ostrovmi Turks a Caicos, týkajúcich sa zdaňovania príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedených dohôd.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1125 z 22. apríla 2005 pridelil spomínaný návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetným dohodám zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky dali s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodné zmluvy, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s uvedenými dohodami vysloviť súhlas a aby rozhodla, že tieto dohody sú medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 594 z 9. mája 2005.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čo som práve splnila.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte by sme mohli prerokovať ďalší návrh, a to

    návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1035).

    Návrh zákona odôvodní poverený člen výboru, predseda výboru pán poslanec Tibor Mikuš. Nech sa páči.

    A zároveň navrhujem, aby sme týmto bodom dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky dokončili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, predkladám do druhého čítania návrh zákona o prerokúvaní záležitostí Európskej únie v Národnej rade Slovenskej republiky ako návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Výbor prerokoval tento návrh, vyslovil súhlas s návrhom výboru a súčasne ma poveril predniesť tento návrh.

    Návrh je obsahovo zhodný s § 58a novely rokovacieho poriadku, ktorá nebola opätovne po vrátení prezidentom Slovenskej republiky schválená.

    Ústavným základom pri vydaní tohto zákona je čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, podľa ktorého: „Národná rada Slovenskej republiky môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa ods. 1, t. j. schvaľovaním stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie jej výbor.“ To znamená výbor pre európske záležitosti.

    Predložený návrh zákona upravuje postavenie a kompetencie výboru pre európske záležitosti.

    A zjednodušene možno uviesť, že tento návrh zákona má tieto hlavné rozmery smerom dovnútra Národnej rady.

    V prvom rade je to členstvo vo výbore. Určuje sa kľúč zastúpenia v tomto výbore ako pomerné zastúpenie politických strán a hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období. Ďalej, hovorí o náhradných členoch výboru a o možnosti, aby sa zúčastňovali na schôdzi výboru za riadneho člena výboru na základe oznámenia člena výboru, že nebude prítomný, predsedovi alebo podpredsedovi. V tomto prípade ak bude prítomný náhradník, tak, samozrejme, započítava sa do počtu prítomných členov výboru a má na schôdzi právo hlasovať. Ak by sa zúčastňoval na schôdzi spolu s členom výboru alebo bez oznámenia člena výboru o účasti náhradného člena, vtedy sa nezapočítava do počtu prítomných, nemá právo hlasovať. V prípade predsedu alebo podpredsedu výboru sa náhradný člen zúčastňuje na schôdzi ako člen výboru. Dôvod zavedenia tohto inštitútu, teda inštitútu náhradných členov je odborný, to znamená prepojenie s vecnými výbormi, zabezpečenie odborného gestorstva pre jednotlivé politiky Európskej únie, a procedurálny, to znamená zabezpečenie potreby uznášaniaschopnosti výboru z dôvodov častých, resp. ad hoc zvolávaných schôdzí. Harmonogram výboru sa totiž musí prispôsobovať priebehu a časovým horizontom legislatívneho procesu v Európskej únii.

    Ďalej tento návrh zákona upravuje vzťah k ostatným výborom Národnej rady. Totiž z dôvodu potreby zabezpečenia odborného posúdenia jednotlivých legislatívnych návrhov Európskej únie vecne príslušnými výbormi by na základe tohto zákona mohol výbor pre európske záležitosti požiadať iný, teda vecne príslušný výbor alebo viac výborov o posúdenia stanovísk k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Únie.

    Ďalej tento návrh zákona definuje vzťah k poslancom Európskeho parlamentu. Podľa tohto zákona sa aj slovenskí poslanci Európskeho parlamentu môžu zúčastňovať na rokovaniach výboru a majú právo vyjadrovať sa k prerokovávanej veci. Mimochodom, treba povedať, že toto sme zatiaľ upravili uznesením výboru, ktoré umožňuje europoslancom zúčastňovať sa rokovaní a diskutovať o témach prerokovávaných vo výbore.

    Ďalej tento návrh zákona definuje vzťah výboru a vládnej exekutívy. Definuje povinnosť člena vlády zúčastniť sa na rokovaní výboru, informovať ho o návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, odôvodňovať návrhy stanovísk a podávať bezodkladné informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom. V prípade ak výbor rokuje o návrhu stanoviska Slovenskej republiky, tak člen vlády sa nemôže dať zastúpiť povereným zástupcom. Vláda je povinná výboru predkladať bez zbytočného odkladu po doručení všetky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Vláda je povinná predkladať najneskôr do 3 týždňov po ich obdržaní predbežné stanovisko k návrhom, ktoré bude obsahovať stručnú informáciu o obsahu, cieľoch návrhov a ich dopadoch pre Slovenskú republiku. Vláda je povinná výboru predkladať v dostatočnom časovom predstihu návrh stanoviska Slovenskej republiky, t. j. v zmysle ústavného zákona aspoň v takej lehote, aby mal výbor, resp. Národná rada dva týždne na jeho prerokovanie a schválenie, resp. schválenie iného stanoviska Slovenskej republiky. Ak člen vlády uplatní iné stanovisko ako schválené výborom, musí výboru podať bezodkladné vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu.

    Ďalej zákon hovorí o zriadení pracoviska Národnej rady Slovenskej republiky v zahraničí.

    Na rokovanie výboru pre európske záležitosti sa inak budú vzťahovať všetky príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vás požiadať o podporu pre tento návrh zákona v druhom čítaní.

    A zároveň, samozrejme, navrhujem, aby zo spoločnej správy bod 4 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru, Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. marca 2005 pod č. 1514 pridelila návrh Výboru Národnej rady Slovenskej pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre európske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku.

    Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 579 z 19. apríla 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č. 80 z 22. apríla 2005.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkom 5, ktoré nebudem čítať, pretože sa nachádzajú v tejto spoločnej správe, pričom gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 1, 3 a 4 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bode 2 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho, osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uznesenia uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a následne prednesených v rozprave.

    Spoločná správa o prerokovaní návrhu výboru pre európske záležitosti na vydanie novely rokovacieho poriadku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 5. mája 2005 pod č. 798.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Maxon a potom pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, dve poznámky.

    Poznámka č. 1. Keď sme rokovali o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, tak sme sa preli o to, že do akej miery stráca Slovenská republika suverenitu a do akej miery môže ovplyvňovať dianie v európskych inštitúciách. Hovorím to predovšetkým preto, že mali by sme mať ambíciu upraviť si podmienky a spôsob rokovania na úrovni národného parlamentu. K tomu táto novela podľa môjho názoru smeruje. To je prvý predpoklad na to, aby sme mohli aktívne pôsobiť na inštitúcie Európskej únie a aby sme aktívne mohli pôsobiť na prípadné stanovenie mandátu pre členov vlády Slovenskej republiky, ktorí nás v európskych inštitúciách zaväzujú. Takže ak budeme mať ambíciu, aby sme si optimálne upravili tieto podmienky vyplývajúce z novely rokovacieho poriadku, tak si vytvoríme predpoklad na to, aby sme mohli ovplyvňovať alebo mali ambíciu ovplyvňovať dianie.

    Poznámka č. 2. Pán podpredseda Národnej rady, ja považujem za bezprecedentné, aby takýmto spôsobom Národná rada Slovenskej republiky rokovala. Za 40 minút sme prešli 6 zákonov v druhom čítaní. Nepovažujem za správne, že si zľahčuje túto situáciu aj vláda Slovenskej republiky a minister pôdohospodárstva predkladá zákon o colníkoch alebo finančných službách na diaľku. Samozrejme, rokovací poriadok Národnej rady aj zásady rokovania vlády takýto spôsob rokovania umožňujú, ale potom sa nemôžeme čudovať, že Národná rada Slovenskej republiky má taký kredit u občanov, aký ho má. Ak v tejto chvíli rokujeme o novele rokovacieho poriadku, tak by sme sa naozaj mali zamyslieť nad tým, do akej miery upraviť rokovací poriadok tak, aby rokovania spĺňali aspoň tie základné kritériá. Rokovací poriadok Národnej rady mi neukladá, ale na druhej strane ako predsedovi výboru umožňuje, aby som riadil rokovanie výboru tak, že vo chvíli, keď kedykoľvek počas rokovania dosiahne stav, že výbor pre pôdohospodárstvo nie je uznášaniaschopný, tak v tej chvíli môžem prerušiť rokovanie výboru. A, samozrejme, že táto nedisciplína sa týka aj mňa osobne. Ale považujem to za absolútne absurdné, že za 40 mil. prerokujeme 6 zákonov v druhom čítaní za účasti 4 – 5 alebo 7 poslancov.

    Chcel by som vás, pán podpredseda Národnej rady požiadať, aby ste tieto moje výhrady tlmočili na rokovaní vedenia Národnej rady Slovenskej republiky. Ak nevieme zlepšiť situáciu v tomto smere, tak si povedzme, že rokovacími dňami piatky nebudú a rokujme počas týždňa aj do dvadsiatej alebo do dvadsiatej prvej hodiny, ale takýmto spôsobom postupovať, to považujem za bezprecedentné.

  • Pán poslanec, nakoľko som oslovený, tak, samozrejme, budem to tlmočiť, ale nie na porade vedenia, ale na porade poslaneckého grémia, lebo to, že tu nie sú poslanci, samozrejme, je aj ich vizitka. Možnože keby sme vyskúšali to, čo hovoríte, že by sme rokovali cez týždeň dlhšie a potom piatok nie, by to pomohlo, ale ako poznám niektorých poslancov už štvrtky by skrátili. Ale budem tlmočiť, samozrejme, toto vaše stanovisko na poslaneckom grémiu budúci týždeň.

    Ďalej v rozprave ešte vystúpi pán poslanec Blanár. Nech sa páči, mate slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel v úvode môjho príspevku tiež vrátiť k tomu, čo hovoril kolega Maxon, a plne sa podpísať pod jeho slová, lebo toto je naozaj nedôstojné, čo sa tu dnes udialo. A možno sa to bude diať aj v budúcnosti.

    A ešte krátko na to, čo ste povedali, pán podpredseda. Možno vo vašej kompetencii je to, že môžete prerušiť schôdzu skôr, pokiaľ naozaj je počet poslancov taký, aký je dnes, a hlavne keď sa to týka druhého čítania.

    Teraz k tomu samotnému návrhu zákona.

    Chcel by som v úvode povedať, že nadväzujeme na zákon, ktorý sme tu odsúhlasili, ústavný zákon, i keď bol komplikovaný z hľadiska pri jeho prijímaní. Ale máme ten zákon už tu na svete a existuje. Čiže úplne je opodstatnené, aby prišla na prerokovanie práve tá časť, ktorá hovorí, že pôsobenie výboru pre európske záležitosti bude ustanovené osobitným právnym predpisom. A tým je práve rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

    Posilnenie demokracie v Európskej únii. Ja si myslím, že tento zákon, ktorý prijímame, určitým spôsobom má ambíciu aj toto urobiť, pretože jedna jeho časť, ktorá je aj v spoločnej správe v bode 4, sa týka napr. reprezentácie Národnej rady v Európskom parlamente. Ja som si prečítal, že ústavnoprávny výbor tu dal poznámočku k tomuto bodu, že nedisponuje Národná rada oprávnením tohto druhu. Dal som si to preveriť, prediskutoval som to aj s ľuďmi z Národnej rady, teda s administratívou Národnej rady, ja sa vôbec nedomnievam, že je to tak. Národná rada môže bez problémov v zmysle súčasných zákonov mať svojho predstaviteľa v Európskom parlamente. Nevidím v tom žiadny problém, to už je otázka len, aby sme našli už spôsob, ako tú kanceláriu budeme zdieľať s niekým ďalším alebo ju urobiť spoločnú, veď tam máme zastúpenie vlády Slovenskej republiky. Čiže toto je naozaj vec, ktorá je pre mňa principiálna z hľadiska tohto zákona. A takisto sa prikláňam k názoru, že je potrebné, aby sa osobitne o tomto bode hlasovalo, lebo sme jedinou krajinou, azda sa mi vidí, že aj Lotyšsko zaplnilo tú dieru, ktorú tam malo, z 10 krajín, ktoré pristúpili do Európskej únie, ktorá nemá svojho reprezentanta v Európskom parlamente.

    Ešte by som chcel sa pripojiť k slovám, ktoré pán predkladateľ mal pri uvádzaní tohto zákona, kde hovoril o tom, že výbor bude môcť požiadať o stanovisko iný výbor z hľadiska profesie k určitej oblasti, ktorú budeme prerokovávať.

    A z toho dôvodu by som chcel podporiť toto vyjadrenie pána predsedu výboru a predkladateľa zároveň a chcel by som preto pozmeniť tú formuláciu mojím pozmeňujúcim návrhom, kde v bode 4 § 58a ods. 3 písm. d) sa namiesto slov „vyžadovať od ostatných výborov Národnej rady“ vkladajú nové slová „požiadať ostatné výbory Národnej rady o“.

    Zdôvodňujem to tým, že navrhované znenie jednoznačne z jazykového hľadiska definuje spôsob komunikácie výboru pre európske záležitosti s ostatnými výbormi Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, aby nedošlo k rôznym výkladom, pretože súčasné znenie je v takom imperatívnom slova zmysle a môže byť vysvetľované rôzne, ako som uviedol, táto formulácia je jednoznačnejšia, jasnejšia a aj prijateľná, podľa vystúpenia pána predkladateľa som to pochopil, lebo tiež použil toto slovo. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Hlasy z pléna.

  • Vy ako spravodajca bez problémov môžete potom mať záverečné slovo.

    Ale chcel by som reagovať na to, čo povedal pán poslanec Blanár. Jednak keď je predsedajúci prísny, tak v tom momente kričíte, keď končíme v piatok skôr, tak, samozrejme, je to kritika na predsedajúceho, ale neskoršie, že tu nie ste alebo nie sú tu poslanci, tak je to kritika na predsedajúceho. Mne to pripadá tak, že či máš čapicu, nemáš čapicu, aj tak dostaneš. A keď už, pán poslanec, to kritizujete, beriem túto kritiku, samozrejme, mohol som dávno pred hodinou uzavrieť toto rokovanie bez problémov, ale pán predseda oznámil, že rokujeme do 14.00 hodiny. To je jedna vec. Druhá vec je, viete skoro z dvoch hodín napr. aj vy ste tu boli 10 minút, tak aspoň ma nekritizujte za to.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo. Samozrejme, môžete sa vy a potom pán spravodajca vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som oceniť príspevok pána poslanca Maxona prednesený v súvislosti s prijatou Zmluvou o Ústave pre Európu a o ambícii, ktorú by mal naplniť každý národný parlament, to znamená posilniť úlohu národných parlamentov v otázkach legislatívy súvisiacej s členstvom v Európskej únii. Všeobecne je konštatované v celej Európskej únii, že je potrebné posilňovať úlohu národných parlamentov s ohľadom na existujúci deficit demokracie, ktorý treba minimalizovať. Osobne som presvedčený, že je potrebné naplniť literu ústavného zákona. Naozaj parlament má kontrolovať a ovplyvňovať dianie v otázkach súvisiacich s členstvom Slovenska v Európskej únii.

    Opakujem, iba ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. je legálnou bázou. A tento zákon, o ktorom diskutujeme, je nástrojom, ktorý pomôže minimalizovať existujúci deficit demokracie. Myslím si, že prípadné spájanie tohto zákona s akýmikoľvek inými problémami v Národnej rade by bolo neadekvátne a malo by za následok len a len jednu vec, neprijatie tohto zákona. Apelujem na všetkých, aby si to uvedomili.

    Ďalšia vec, otázka slova požiadať, požadovať. Áno, súhlasím, pokiaľ bude iná formulácia prijateľnejšia pre väčšinu parlamentu, nie je s tým problém. Treba oceniť už teraz prístup jednotlivých výborov a predsedov jednotlivých výborov v otázkach spolupráce s výborom pre európske záležitosti, že bez akejkoľvek legálnej bázy predsedovia výborov na kolegiálne požiadanie alebo, ak chcete, možno prosbu odpovedali bezproblémovo a formulovali svoj postoj k stanoviskám Slovenskej republiky k jednotlivým návrhom legislatívnych aktov Európskej únie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budeme veľmi stručný, nadviažem na to, čo hovoril pán kolega Blanár, ktorý mal výhradu voči tomu, akým spôsobom sa postavil, myslím, k tomu pozmeňujúcemu návrhu, resp. k tej časti zákona ústavnoprávny výbor, kde sa hovorí o tom, že Kancelária Národnej rady, opakujem, Kancelária Národnej rady môže zriaďovať pracoviská v zahraničí. My sme nič viac, nič menej nepovedali na ústavnoprávnom výbore, len toľko, že kancelária, opakujem, kancelária takéto oprávnenie nemá. Ak ste vy, pán kolega, hovorili, že takéto oprávnenie patrí Národnej rade, my voči tomu neprotestujeme, ale sme proti tomu, aby niekto písal do zákona veci, ktoré nie sú celkom čisté.

    A poviem ešte svoj názor. Samozrejme, pravdepodobne je tá predstava taká, a o tom sa mohlo možnože aj viac hovoriť, aký je cieľ zriaďovania kancelárií v zahraničí, ktoré bude zriaďovať Národná rada Slovenskej republiky. No určite nepôjde o takú predstavu, aby to boli nejaké náhradky zastupiteľských úradov a podobné veci, a teda nejakým smerom ísť do výkonnej moci. Myslím si, že tu ide skôr o myšlienku zabezpečiť komunikáciu priamo s Bruselom a národným a Európskym parlamentom.

    Ale, opakujem, za toto naše riešenie ja hlasovať budem, pretože takéto oprávnenie Národná rada, resp. Kancelária Národnej rady nemá, myslím, že to je moje legitímne právo. Takže ja som sa chcel len k tejto otázke dostať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A zároveň prerušujem dnešný rokovací deň. Budúci týždeň v utorok o 9.00 hodine začneme rokovať tak, ako teda to bolo oznámené. A budeme rokovať, predpokladám, aj v stredu, aj vo štvrtok.

    Takže dovidenia budúci týždeň v utorok ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 13.58 hodine.