• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Anton Danko, Ferdinand Devínsky, Zuzana Plháková a Diana Štrofová.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1102).

    Pán poslanec Polka, nech sa páči, máte slovo a môžete uviesť návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne odôvodnil predmetný návrh novely zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám v záujme zvýšenia transparentnosti v rámci obchodovania s vojenským materiálom.

    V prípade Slovenskej republiky nie sú oficiálne údaje vzťahujúce sa na produkciu a vývoz zbraní a vojenského materiálu dostatočné. Neexistuje žiadna vládna správa o zbrojnom exporte. Jedinou oficiálne dostupnou informáciou o vývoze zbraní sú tie, ktoré Slovenská republika zasiela Organizácii Spojených národov do registra OSN pre konvenčné zbrane. Ministerstvo hospodárstva síce každoročne vydáva tlačové správy o slovenskom zbrojnom exporte, tieto vyhlásenia pre médiá sa však dotýkajú celkového obratu v obchode so zbraňami a počtu všeobecných povolení, ktorými aktuálne disponujú jednotlivé firmy. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracovalo informáciu o vývoze, dovoze a reexporte zbraní za rok 2003, ktorú predložilo na rokovanie Bezpečnostnej rady vlády Slovenskej republiky, ktorá bola predložená pod stupňom utajenia Dôverné.

    Štandardom v krajinách Európskej únie je vypracúvanie správ o exporte vojenského materiálu a základom na ich predkladanie je poväčšine Kódex správania sa štátov Európskej únie pri vývoze zbraní a následné normy jednotlivých členských štátov, ktoré konkretizujú jeho uplatňovanie v legislatíve. Správa býva spravidla predložená do parlamentu, ktorý ju vezme na vedomie. Analyzované výročné správy uvádzajú základné informácie o národnej legislatíve, príslušnosti k medzinárodným režimom kontroly, rozbor medzinárodných dokumentov, ku ktorým krajina pristúpila, a samotnú štatistiku. Medzi krajiny, ktoré takýmto spôsobom pripravujú správy, patrí napríklad Belgicko, Holandsko, Nemecko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia a niektoré ďalšie.

    Údaje uvádzané v správach sú tieto:

    - vývoj exportu za uplynulý rok v porovnaní s predošlými rokmi,

    - analýza trhu Európskej únie vo svete,

    - legislatívne iniciatívy na úrovni Európskej únie a iných medzinárodných zoskupení,

    - stav implementácie Kódexu správania sa štátov Európskej únie pri vývoze zbraní,

    - zoznam krajín určenia, na ktoré je uvalené medzinárodné embargo,

    - údaje poskytované registru OSN,

    - počty udelených licencií, prípadné problémy, ktoré nastali v súvislosti s licenčným konaním,

    - cieľové štáty, pre aký segment bol tovar určený (či pre armádu, políciu alebo v rámci obchodu jednotlivých ministerstiev),

    - druh predávaného zbrojného materiálu, resp. technológia tovarov dvojakého použitia,

    - zoznam spoločností obchodujúcich s týmto tovarom a

    - definovanie postihov za porušenie licenčných podmienok.

    Uvedené údaje sú kombinované spôsobom, ktorý dovoľuje národná legislatíva v súvislosti s obdobou nášho zákona o utajovaných skutočnostiach.

    Návrh bol vypracovaný na základe objektívnej potreby zákonnou formou upraviť požiadavky vyplývajúce z Kódexu správania sa štátov Európskej únie pri vývoze zbraní. Prijatím tejto novely sa vytvorí optimálny legislatívny rámec na kontrolu takej citlivej oblasti, akou je obchodovanie s vojenským materiálom.

    Slovensko na medzinárodných fórach trvalo deklaruje snahu prispievať k zvyšovaniu bezpečnosti vo svete, preto je veľmi a obzvlášť dôležité v kontexte množiacich sa teroristických útokov zdôrazňovať zodpovednosť štátov za obchodovanie so zbraňami. Prijatie tejto legislatívnej normy prispeje k zvýšeniu účinnosti prevencie pred nezákonnými obchodmi, ktoré by mohli výrazným spôsobom ohroziť pozíciu Slovenskej republiky ako spoľahlivého partnera nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci NATO.

    Nie som kompetentný argumentovať údajmi zo správy SIS, ale budeme ju prerokúvať na záver tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a môžem vás vopred ubezpečiť, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby potvrdí, že hoci na Slovensku nie sú vážne problémy, je obchod so zbraňami vždy záujmom ťažko identifikovateľných skupín, ktoré by mohli byť v kontakte s teroristickými organizáciami, ktoré môžu spôsobiť katastrofu v podobe útokov na majetok a predovšetkým životy občanov ktoréhokoľvek štátu na svete.

    Chcel by som vám vopred poďakovať za dôveru pri prerokovaní tohto materiálu a chcel by som poďakovať aj skupine pre kontrolu zbrojenia z Amnesty International, ktorá sa podieľala iniciatívne pri príprave tohto návrhu a inšpirovala ma vlastne k podaniu tohto návrhu.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Marošovi Kondrótovi.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 562 z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, vplyv na verejné financie, vplyv na zamestnanosť a životné prostredie, že predložený návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani vplyv na zamestnanosť a na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, podľa ktorej problematika zákona je upravená v práve Európskej únie. Upravená je v rámci Kódexu správania sa štátov EU pri vývoze zbraní. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. apríla 2005 č. 1105 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch vrátane gestorského výboru do 20. júna 2005.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. To znamená, že môžem vyhlásiť všeobecnú rozpravu aj za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1105. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1111.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Horváthovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť jednu kratučkú novelu tohto zákona.

    Od 1. apríla 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 81/2005 o cestovných náhradách. Táto novela zákona podstatne ovplyvní nielen podnikanie Agentúr dočasného zamestnávania, ktoré takýmto spôsobom našli prácu tisícom občanov, ale aj pracovníkov, ktorí si takýmto spôsobom našli zamestnanie. V zákone sa uvádza, že cestovné náhrady nepatria zamestnancovi v prípade, ak je dočasne pridelený Agentúrou dočasného zamestnávania, z čoho vyplýva, že takýto zamestnanec nemá nárok na žiadne cestovné náhrady a to sa týka aj zamestnancov v zahraničí.

    Cieľom takejto úpravy nebolo diskriminovať určitú skupinu pracovníkov, ale jej cieľom bolo zamedziť zneužívaniu sociálneho systému. Na Slovensku je však množstvo agentúr, ktoré prideľujú zamestnancov do zahraničia, teda do Českej, Poľskej, Maďarskej republiky atď., najmä do okolitých štátov, čím nevyplácaním cestovných náhrad vzniká problém, pretože prenájom pracovnej sily sa stáva z pohľadu zamestnanca, ale aj zákazníka nezaujímavým. Pracovníci prídu o značnú časť finančných prostriedkov a nebudú ochotní pracovať za nových podmienok. A naopak, pre zákazníka sa takýto zamestnanec stáva príliš drahým. Negatíva dopadajúce na štát budú vyplývať z titulu výpadku daní zo závislej činnosti, ako i platieb odvodov do poisťovní za prepustených zamestnancov, rovnako ako negatívne sociálne dosahy na rodinu z následného poberania podpory alebo sociálnych dávok. Hlavný dôvod, prečo zamestnanci odchádzajú za prácou do zahraničia a opúšťajú svoje rodiny, je bezpochyby finančný, pričom ich zamestnanie je len dočasné. Sú svojím spôsobom nútení platiť dvakrát ubytovanie, a to na Slovensku v mieste trvalého bydliska, ako i v zahraničí z dôvodu dočasného zamestnania.

    Do prvého apríla boli cestovné náhrady čiastočne kompenzované. Predpoklad konečného efektu predmetnej novely je, že agentúry ukončia svoju činnosť a budú musieť zamestnancov prepustiť. Zamestnanci si nebudú môcť dovoliť platiť ubytovanie a náklady spojené s prácou, pretože ich príjem nie je taký, ako majú kmeňoví zamestnanci v zahraničí. Títo zamestnanci pravdepodobne rozšíria rady nezamestnaných. Treba však podotknúť, že týmto spôsobom je len v Českej republike zamestnaných vyše 60-tisíc pracovníkov zo Slovenska.

    Prvotnou myšlienkou na legalizáciu Agentúr dočasného zamestnávania bolo zlepšenie flexibilnosti a pružnosti na trhu práce a zvýšenie mobility pracovnej sily. Vzhľadom na to, že títo pracovníci sú prideľovaní dočasne, má pre nich význam pracovať mimo bydliska, ak dostanú určité náhrady za to, že sa rozhodli migrovať za prácou, pričom na dočasnú dobu pre nich nie je prijateľné sťahovať celú rodinu. Takto pridelení zamestnanci opúšťajú rady evidovaných nezamestnaných, upevňujú si aj pri dočasnom prideľovaní pracovné návyky, preto má tento spôsob zamestnávania na trhu práce svoje miesto.

    Uvedomujem si, že táto novela sťažila podmienky nielen pre agentúry, ale aj pre ľudí, ktorí chcú pracovať a sú ochotní aj vycestovať za prácou. Preto predkladám návrh na novelu zákona s tým, že neposkytnutie cestovných náhrad a náhrad za pracovné cesty sa bude vzťahovať len na zamestnancov, ktorí sú dočasne pridelení na zamestnanie na území Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Juhászovi.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 55. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Predkladaným návrhom sa navrhuje, aby sa pri dočasnom pridelení Agentúrou dočasného zamestnávania na výkon práce do zahraničia a pri zahraničnej pracovnej ceste poskytovali náhrady z dôvodu zvýšenia nákladov. Návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1111 z 20. apríla 2005 prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Uzatváram všeobecnú rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1107. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1113.

    Dávam slovo pani poslankyni Tkáčovej, aby za skupinu poslankýň návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti uviedla poslanecký návrh novely zákona o sociálnom fonde, ktorý vyplynul z dennodennej praxe živnostníkov a podnikateľov a týka sa aplikácie zákona o sociálnom fonde.

    Tento zákon definuje podmienky tvorby a následného použitia sociálneho fondu. Sociálny fond musia tvoriť všetci zamestnávatelia, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky a zamestnávajú minimálne jedného zamestnanca, hoci i na kratší pracovný úväzok. Sociálny fond, prídel do sociálneho fondu sa tvorí z vymeriavacieho základu, a to percentom. Vymeriavací základ je mesačný súhrn hrubých miezd očistený od náhrad, ako sú napríklad dovolenky.

    Tvorba a použitie sociálneho fondu sa mierne líši u zamestnávateľov, u ktorých funguje odborárska organizácia a je podpísaná kolektívna zmluva, a u tých zamestnávateľov, u ktorých kolektívna zmluva nie je uzatvorená alebo tam nepôsobí odborová organizácia. Náš návrh sa týka práve tejto druhej skupiny zamestnávateľov, teda tých, u ktorých nie je podpísaná kolektívna zmluva alebo u nich nepôsobí odborová organizácia.

    Prvá povinná zložka prídelu do sociálneho fondu sa tvorí v sume 0,6 až 1 % z vymeriavacieho základu a je zákonom určená na náhradu alebo úhradu napríklad stravovania nad rámec stanovený Zákonníkom práce, na regeneráciu pracovnej sily, na sociálnu výpomoc a podobne.

    Druhý prídel do sociálneho fondu tvorený v sume 0,5 % z vymeriavacieho základu je u týchto zamestnávateľov taxatívne určený na náhradu cestovných výdavkov zamestnancov. Aby zamestnanec mohol požiadať o kompenzáciu svojich cestovných výdavkov, musí podľa zákona § 7 ods. 3 písm. a) splniť dve podmienky, a to, že

    - jeho priemerný mesačný príjem neprevyšuje 7 000 korún a

    - výška cestovných nákladov bez nákladov na mestskú hromadnú dopravu je viac ako 200 korún.

    Tieto limity boli do zákona v sociálnom fonde vložené novelou č. 280 v roku 1995, keď sa ešte minimálna mzda pohybovala okolo 4 000 korún a rozdiel medzi 4- a 7-tisíc korún sa javil dostatočne veľký. Hlavným účelom tvorby sociálneho fondu v tomto smere, teda na náhradu cestovných výdavkov, bolo mobilizovať pracovnú silu hlavne tam, kde je vysoká nezamestnanosť a kde sa za prácou musí cestovať. Týka sa to hlavne východného a juhovýchodného Slovenska.

    Za tých 10 rokov sa limitmi nehýbalo, a preto si vám dovoľujeme navrhnúť, aby sme v zákone tento limit upravili a upravili ho tak, že ho naviažeme na určité kritérium, aby nebolo stále potrebné vstupovať do zákona novelizáciou, ale aby po zmenení toho kritériá sa limit automaticky valorizoval. Teda navrhujeme, aby sa toto kritérium viazalo na životné minimum definované zákonom, a to na jeho dvojnásobok. Keďže v súčasnosti je životné minimum určené na 4 500 korún, takže kritérium, pri ktorom ešte zamestnanec má náhradu na kompenzáciu svojich cestovných výdavkov, by bolo 9 000 korún.

    Keď si uvedomíme, že ostatným nariadením vlády č. 525 z roku 2004, ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy na 6 500 korún, ďalším zvyšovaním minimálnej mzdy by sa v podstate § 7 ods. 3 stal nevykonateľným. Čiže to je aj druhý cieľ, aby aplikácia zákona o sociálnom fonde bola možná.

    Predložený návrh zákona by mohol veľmi nepatrne ovplyvniť daňový základ dane z príjmu, pretože je výdavkom, ktorý sa uplatňuje pri výpočte daní, ale na druhej strane si musíme uvedomiť, že príjem zo sociálneho fondu je zdaňovaný u zamestnanca, a keď naplní tú svoju úlohu, že mobilizuje pracovníka cestovať za prácou aj ďalej na väčšie vzdialenosti, mohol by dokonca mať aj pozitívny vplyv tým, že zníži výdavky štátneho rozpočtu na sociálne náklady.

    V tejto novele ide skutočne o vecný problém, prosím vás, aby sme sa naň nepozerali politicky, má pomôcť ľuďom, ktorí zarobia najmenej, a preto si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Navrátilovej.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so spravodajskou správou k návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 55. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Cieľom navrhovanej úpravy je nastaviť automatickú valorizáciu mzdového kritéria na tvorbu sociálneho fondu na dopravné výdavky tak, aby sa odvodzovalo od životného minima, ktoré je definované zákonom.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1113 z 20. apríla 2005 prideliť návrh zákona, ktorý máme ako tlač 1107, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1124. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1127.

    Dávam slovo poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, súčasné znenie stavebného zákona č. 50/1976 Zb. umožňuje použiť vyvlastňovanie ako krajný prostriedok vo verejnom záujme na niektoré účely, ktoré sú vymenované v platnom znení od písmena a) až po písmeno o). Patria tam rôzne energetické diela, plynárenské zariadenia, diaľnice, stavby dôležité pre obranu štátu atď. Posledné písmeno o) hovorí: „o) uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov.“.

    Táto novela, ktorú predkladáme, navrhuje odstrániť zo zákona práve toto písmeno o). Znamená to, že nami navrhovaná novela

    1. ponecháva ďalej v platnosti ako krajné riešenie použitie vyvlastnenia pre všetky ostatné prípady, ako sú vodohospodárske stavby, diaľnice či železnice,

    2. sa vôbec nezaoberá tým, v prospech akej spoločnosti sa má vyvlastňovať, či v súkromnej, alebo v štátnej. Môže totiž nastať situácia, že aj líniové stavby, ako sú diaľnice či ropovody, budú stavané súkromnými spoločnosťami.

    Novela vychádza z názoru, že fungovanie slobodnej spoločnosti je založené na existencii súkromného vlastníctva a výmenných vzťahov, pričom prvé podmieňuje druhé. Slobodná výmena je základom rastu blahobytu, bohatstva a uspokojenia potrieb obyvateľov, kde každý získava vyššiu hodnotu, než akej sa vzdáva. Pretože to robí dobrovoľne a vďaka tomu rastie jeho osobný blahobyt a tým aj blahobyt celej spoločnosti. Naopak, štátne donucovanie k uskutočneniu výmeny nie je pre obe strany najvýhodnejšie a v konečnom dôsledku znižuje blahobyt jednotlivca, pretože ho núti uskutočniť obchod, ktorý by inak neurobil. V tomto prípade získava záujmová skupina na úkor ostatných obyvateľov. Porušovanie vlastníckych práv a používanie donucovacieho mechanizmu v podaní štátnych orgánov bolo možné pozorovať najmä na príklade vyhrážania sa vyvlastňovaním pozemkov v tzv. verejnom záujme v súvislosti s investíciou Kia Motors.

    Vo všetkých vyspelých európskych krajinách je nútený predaj, ako tu vyvlastnenie nazývajú, až posledným riešením na dosiahnutie cieľa. Má detailne prepracované pravidlá zakotvené v zákone a na ich dodržiavanie dohliadajú súdy. Administratívne nariadenia vôbec neprichádzajú do úvahy, a to hlavne preto, že ochrana vlastníctva je takpovediac svätá a siahnuť ľuďom na majetok proti ich vôli možno len veľmi citlivo a v skutočne nevyhnutných prípadoch. U nás, žiaľ, možno pozorovať opačný trend. Vláda akoby chápala vyvlastňovanie ako jeden z nástrojov bežne použiteľných pri presadzovaní svojej hospodárskej politiky. Svedčí o tom aj pomerne nový zákon o podpore významných investícií, prijatý už po roku 1998, podľa ktorého možno tiež vyvlastňovať. Tento zákon má veľmi nejasné kritériá. Jediná presná definícia sa týka minimálnej výšky investície. Ostatné pojmy, ako národohospodársky význam či verejný záujem, sú veľmi sporné a ešte aj tie sa dnes snaží vláda zmäkčiť a zjednodušiť si proces vyvlastňovania. Zrejme tak činí pod dojmom očividne zbabranej prípravy investície Kia Motors.

    Vyvlastnenie vo verejnom záujme sa najmä v súvislosti s rôznymi podnikateľskými aktivitami spomína čoraz častejšie. Iste, aj podpora zamestnanosti v regiónoch je veľmi vážna vec. Na druhej strane však ide o aktivity, z ktorých bude mať zahraničný investor výrazný zisk, a to vôbec nie na krátky čas. Čo horšie? Taká podpora investícií, akú nám predvádza slovenská vláda, teda mnohomiliardové investičné stimuly na úkor daňových poplatníkov len zničia tisícky pracovných miest v dobrovoľnom súkromnom sektore na úkor vládou preferovaných gigantov. Aký je toto verejný záujem? Za pár rokov sa na vládne vyhlásenia o verejnom záujme dávno zabudne. Zostane len spomienka dotknutých, že ich v 21. storoční v členskej krajine Európskej únie niekto surovo vyvlastnil a niekto pritom aj dobre zarobil.

    V okolitých krajinách, napríklad v Česku, zisková činnosť zahraničných investorov akokoľvek prínosná pre Českú republiku nie je verejným záujmom. Nevyvlastňovalo sa napr. ani pre firmu Toyota pri Kolíne, k vyvlastňovaniu nebolo možné prikročiť ani v najmedializovanejšom prípade Regecová verzus mesto Hranice pri investícii firmy Philips. Tu už v konečnej fáze dokonca žiadala majiteľka desaťnásobok pôvodnej sumy a do hry neslávne vstúpil aj námestník ministra vnútra. Vydieranie a vyhrážky štátnych predstaviteľov sa tu minuli účinkom. Je to veľmi zaujímavý príklad aj preto, lebo v Čechách takisto ešte platí federálny stavebný zákon z roku 1976.

    V Nemecku je úprava ešte prísnejšia. Príslušná investícia, pre ktorú sa vyvlastňuje, nesmie byť zameraná na bezprostredné dosahovanie zisku súkromnými firmami. V Maďarsku takisto nepoznajú vyvlastnenie z dôvodu súkromnej investície. Výnimkou je len napríklad stavba verejnoprospešnej teplárne, elektrárne a rozvodových sietí, a to vzhľadom na to, že maďarská elektroenergetika je sprivatizovaná. Podmienkou je však spoluúčasť štátu alebo samosprávy na investícii.

    Okrem uvedených morálnych dôvodov existujú aj čisto ekonomické dôvody na odmietnutie vyvlastňovania vo verejnom záujme, a to práve kvôli negatívnym ekonomickým dosahom. Konkrétne napr. prof. Bensons z floridskej univerzity vymenúva päť druhom nákladov, ktoré sú spojené s vyvlastňovaním a ktoré nesie celá spoločnosť:

    1. Sú to násilné transfery, ktoré vedú k neefektívnosti, pretože presun zdrojov a vyplatené kompenzácie nezodpovedajú preferenciám subjektov na trhu a odrážajú len a len postoje byrokratov a záujmových skupín.

    2. Lobing, právne úkony a ostatné formy ovplyvňovania politického procesu sú vysoko nákladové aktivity znemožňujúce efektívnejšie využitie veľkého objemu vzácnych zdrojov.

    3. Obete vyvlastňovania sa snažia vyvlastneniu, pochopiteľne, predchádzať, napríklad lobingom, alebo ho odvrátiť, napríklad súdnou cestou, prípadne aj podplácaním.

    4. Súdy a byrokracia sú povinné implementovať a vymáhať príslušné pravidlá, čo takisto nie je zadarmo. Ale najmä

    5. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam sú vplyvom vyvlastňovania vnímané ako menej bezpečné, čo vedie ku krátkozrakému správaniu súkromných vlastníkov v rámci celého systému.

    Súkromní vlastníci sú pri existencii rizika vyvlastnenia viac motivovaní k nadmernému krátkodobému užívaniu svojho majetku a majú nižšiu motiváciu doň dlhodobo investovať a zveľaďovať ho. Dochádza tak k spotrebe alebo k nižšej akumulácii kapitálu, a tým k relatívnemu znižovaniu životnej úrovne obyvateľstva.

    Existuje aj iná zaujímavá otázka. Ak kompenzácia vyplatená subjektu, ktorý v rámci vyvlastňovania prišiel o svoj majetok, skutočne odráža trhovú cenu nehnuteľností, o čom sa potom politici pokúšajú presvedčiť napr. v žilinskom prípade? Potom je však zarážajúce, prečo sa vlastne nepristúpi k samotnej trhovej výmene? Znamená to teda, že reči o tzv. trhovej cene slúžia len ako politicky príťažlivý nástroj zastrašenia a verejného zneváženia pôvodných súkromných vlastníkov.

    Z mediálnych vystúpení našich vládnych predstaviteľov za uplynulé obdobie možno vidieť, že toto tvrdenie platilo na Slovensku v plnej miere. Iste, v praxi nie je dodržovanie vlastníckych práv nikdy absolútne. Ale relatívne garantované a jasne vymedzené vlastnícke práva vytvárajú vhodné prostredie na tvorbu bohatstva v krajine.

    Existencia praktík vyvlastňovania vo verejnom záujme, naopak, podkopávajú bezpečnosť súkromného vlastníctva a vedie k podobným problémom, ktoré sú typické pre vlastníctvo verejné. Aj keď primárny argument proti vyvlastneniu je morálnej povahy, v slobodnej spoločnosti vyvlastňovanie v kohokoľvek záujme nemá čo hľadať. Vidno, že ani často používané ekonomické argumenty neobstoja.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na záver mi dovoľte malú historickú poznámku. Predstava, že menšina musí ustúpiť väčšine, v histórii neviedla nikam než do pekla. Predovšetkým je však eticky chybná. Väčšina môže presadzovať svoje záujmy na úkor menšiny, lebo je väčšinou? Dvaja ozbrojení ľudia podľa tohto názoru by asi mohli olúpiť jedného neozbrojeného, pretože sú väčšina. Ale lúpež zostane lúpežou bez ohľadu na to, či ju vykonáva jeden na stovke ľudí alebo stovka na jednotlivcovi. Ak existuje nejaké poučenie z celých storočí existencie politickej filozofie, je to práve toto.

    Jediná cesta k prosperite a k mierovému spolužitiu jednotlivcov je to, že tento fundamentálny princíp nemôže byť pošliapaný, keď sa to práve väčšine hodí. Existuje na to aj konkrétny príklad z vyspelého sveta. V Juhoafrickej republike v Kapskom meste je na mestskej diaľnici nedokončený viadukt. V 70. rokoch sa štát nedokázal dohodnúť s majiteľom pôdy a ten sa rozhodol pozemok nepredať, dokonca to vo svojej poslednej vôli na 20 rokov zakázal aj svojim dedičom. Ani taká nedemokratická a rasistická vláda, akú vtedy Juhoafrická republika mala, si nedovolila porušiť jeho vlastnícke práva. Naopak, vláda sa z toho zjavne nezvládnutého projektu poučila a k žiadnemu podobnému príkladu tam už nikdy nedošlo. Podotýkam, že majiteľ bol Ind, a teda podľa vtedajších zákonov ako farebný bol len občanom druhej kategórie. A práve tu je odpoveď na otázku, ako je možné, že južná Afrika pri všetkej svojej nedemokratickosti, medzinárodným blokádam a všetkým hospodárskym sankciám zostala ekonomicky vyspelým štátom? Pretože sa tam rešpektovalo vlastnícke právo jednotlivca a investori, malí i veľkí, sa nebáli podnikať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, rozvoj štátu sa nedá dosiahnuť zásahmi vlády, čo ako dobre mienenými, ak sa pritom v mene rozvoja a nejakého verejného záujmu porušujú ľudské práva. Dá sa to len a len rešpektovaním práv občanov. Možno sa o tom presvedčiť na stovkách príkladov v histórii, v dnešnej podobe napríklad na porovnaní Spojených štátov amerických a Európskej únie – a na tomto fakte nič nezmení ani slovenská vláda, ani regulačná a svojou podstatou stále viac socialistická politika Európskej únie.

    Ak chceme, aby sa Slovensko úspešne rozvíjalo, nesnažme sa hovoriť ľuďom, čo majú robiť so svojím majetkom. Nesnažme sa uskutočňovať vlastné predstavy o štáte za cudzie peniaze. Spoľahnime sa na to, že ak ľudia dokážu peniaze zarobiť, určite budú aj vedieť, ako s nimi naložiť podľa vlastného rozumu. Ľudia sa dokážu sami o seba lepšie postarať ako štát, ale potrebujú, aby štát chránil ich práva, a to predovšetkým právo vlastniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Istvánovi Harnovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte mikrofón k dispozícii.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám ako spravodajca výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie podal spravodajskú informáciu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 564 z 10. mája 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1124). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskeho spoločenstva a právom Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v Európskej dohode o pridružení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2005.

    Vážené kolegyne, kolegovia, k predloženému poslaneckému návrhu zákona považujem ako spravodajca výboru za potrebné uviesť, že účel vyvlastnenia, ktorý v § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa na prípravu významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto nemožno súhlasiť s poslaneckým návrhom zákona. Chcem tiež povedať, že cieľ sledovaný poslaneckým návrhom zákona je v rozpore s vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov, predložený na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvame v skrátenom konaní.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pokiaľ by tento môj návrh neprešiel, tak potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. apríla 2005 č. 1127 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 20. júna 2005 a v gestorskom výbore taktiež do 20. júna 2005.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi krátko chcem využiť aj to, že som včera nemala možnosť vyjadriť sa k stavebnému zákonu a myslím si, že treba a je možné diskutovať a spojiť tieto dve novely zákona.

    Nemôžem preto súhlasiť s vyjadrením, že ak máme otvorený vládny návrh, tak je nemožné rokovať o nejakom inom zákone. Ten bol oveľa skôr predložený. Jeho zmysel a úvaha je, musím povedať, veľmi, veľmi dobrá, pretože vyvlastňovacími konaniami, tak ako sa dejú v poslednom čase, sa mnohokrát dostávame pred rok 1989, a preto by bolo dobré, aby sme sa práve pri prerokovaní skráteného konania vládneho návrhu zákona zaoberali možno aj touto novelou, ktorú predkladá skupina poslancov. Dokonca sa treba zamyslieť aj nad súčasným znením zákona, nad paragrafmi, ktorých sa ani vládna novela nedotýka. Sú to tie § 116a, 117a a ešte ďalší, ktorý hovorí o vyvlastňovaní, ktoré sú podľa právnikov – a možno sa treba nad tým skutočne vážne zamyslieť – na hrane ústavnosti. Sú v rozpore asi aj s ústavou – s čl. 46 a s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, pretože aj vlastnícke právo spadá do tejto skupiny. A myslím si, že by bolo vhodné, keby sme sa aj týmto právom na ochranu súkromného vlastníctva oveľa viac zaoberali v tejto Národnej rade.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 1125).

    Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 1128.

    Dávam teraz slovo poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh zákona vypúšťa obmedzenie určujúce, že hodnota cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu vydaných emitentom so sídlom v Slovenskej republike a vkladov v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk so sídlom v Slovenskej republike musí byť najmenej 30 % hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

    Podľa nášho názoru takéto obmedzenie poškodzuje záujmy klientov dôchodkových fondov, pretože úlohou fondov je maximálne zhodnocovať majetok. Ak je výhodné investovať v Slovenskej republike, tak ako to stanovuje uvedené obmedzenie, budú to fondy robiť aj bez zákonnej povinnosti. Ak je to nevýhodné, zákon nesmie fondy do takýchto investícií nútiť.

    Dôchodková reforma nebola zavádzaná preto, aby riešila problémy ministerstva hospodárstva s investíciami, ale aby sa dosiahli čo najvyššie dôchodky pre ďalšie generácie dôchodcov. Je veľmi pravdepodobné, že úprava zákona, tak ako je dnes platná, je navyše aj v rozpore s princípom voľného pohybu kapitálu v rámci Európskej únie.

    Preto prosím o podporu odstránenia tohto obmedzenia v danom zákone. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 55. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhuje sa v zákone vypustiť obmedzenie určujúce, že hodnota cenných papieroch alebo nástrojov peňažného trhu vydaných emitentom so sídlom v Slovenskej republike a vkladov v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk so sídlom v Slovenskej republike musí byť najmenej 30 % hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa upravuje zmena postavenia umeleckých fondov (tlač 1126).

    Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 1129.

    Dávam slovo znovu poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa súčasnej právnej úpravy umelci, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 13/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky, sú okrem 19-percentnej dane z príjmu povinní odvádzať aj ďalšie 2 % z príjmu príslušnému umeleckému fondu. Tak vznikla skupina obyvateľov, ktorá je z daňového hľadiska znevýhodnená na základe druhu vykonávanej činnosti. Takýto stav nie je v súlade so zámerom daňovej reformy a predkladaný zákon vychádza z právnej úpravy platnej v Českej republike, v ktorej podobné umelecké fondy zrušili už v roku 1993, a napriek tomu sa rozhodne nedá povedať, že by rozvoj českej kultúry zaostával za Slovenskom, skôr opak je pravdou.

    V predkladanom zákone sú dva okruhy problémov:

    Prvý je, že postihnutí umelci musia odvádzať 2 % zo svojho príjmu do príslušných fondov. Pokladáme to za diskrimináciu tejto skupiny obyvateľov a snažíme sa ju týmto zákonom odstrániť.

    Druhý okruh problému je, ako prípadne naložiť s majetkom príslušných fondov. Nechali sme sa inšpirovať úpravou, ako som už spomínal, platnou v Českej republike, ale v tomto bode si myslím, že akékoľvek riešenie, ku ktorému by konsenzom dospela Národná rada Slovenskej republiky, by bolo dobré, lebo je to jednorazové riešenie, ako naložiť s týmto majetkom. A myslím si, že nebude typ tohto riešenia ovplyvňovať budúcnosť.

    Rád by som sa vrátil k tým 2 %. Často sa hovorí, že situácia slovenskej kultúry nie je dobrá. Iste je to vec názoru, ja takisto nepokladám za dobré, keď rôzne reality šou majú oveľa vyššiu sledovanosť než programy, ktoré sú skutočne umelecky na výške, sú dobré, sú hodnotné. Ale prvá vec je, že nemôžem svoje predstavy o kultúre vnucovať za cudzie peniaze ľuďom, ktorí majú iné predstavy. Môžeme im ísť príkladom, môžeme im vysvetľovať, ale nemôžeme im niečo nakazovať.

    Druhá vec, aj keď by sme prijali názor, že kultúra je isté verejné bohatstvo, verejný záujem, jej kvalita, asi ťažko by sme mohli súhlasiť s názorom, že práve umelci, ktorí už vlastne tou svojou tvorbou prispievajú nejakým spôsobom k tej kultúre, sú ešte navyše postihnutí tým, že musia viac odvádzať na podporu kultúry ako ostatné obyvateľstvo. Lebo keby sme pristúpili na takýto princíp, potom môžem menovať veľa ďalších oblastí, v ktorých tiež Slovensko nie je na tom dobre – veda a výskum, školstvo atď. A predpokladám, že by sme asi nepresadili názor, že na vedu a výskum treba dávať 2 % z platu výskumných pracovníkov, že na školstvo treba dávať 2 % z príjmu učiteľov atď.

    Takže zamyslime sa, prosím vás, spoločne nad tým – prečo diskriminovať umelcov? – a pomôžme im. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, poslankyni Erzsébet Dolník. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa upravuje zmena postavenia umeleckých fondov (tlač 1126), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. apríla 2005 č. 1129 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením z 26. apríla 2005 č. 369. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ma ním dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenia súladu návrhu s ústavou, o tom, že nie je v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o rozhodnutí súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, skončila som, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Áno, pani poslankyňa. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, v poriadku, ja som vás videl, je to absolútne v poriadku, sem-tam sa nepodarí cez technické zariadenie sa dostať, takže stačí aj vizuálne.

    Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, začnem svoje vystúpenie tým, že kto nepíše, nemaľuje alebo neskladá hudobné skladby, asi nepochopí, čo to je, a chápe tieto hodnoty možno cez majetky, ako sa o tom hovorí v tomto predkladanom návrhu. Lebo zase ide, ako aj pri Slovenskom národnom divadle, len o nejaké majetky, ktoré by bolo treba niekomu predať alebo priam likvidovať, ako je to v závere tejto novely povedané, s čím sa absolútne moje kultúrne svedomie nemôže stotožniť. Ale k meritu veci.

    Musím povedať k predkladanej novele o umeleckých fondoch na Slovensku trošku širšie súvislosti, než ako nás o tom informuje dôvodová správa, ktorú zároveň chcem aj vyvrátiť.

    Umelecké fondy, tu ide o tri fondy – literárny, hudobný a výtvarný – patria medzi posledné ostrovy osamotenej kultúry na Slovensku a je to tak aj preto, že okrem podpory samotného vzniku umeleckých diel plnia aj funkciu sociálnej solidarity pre tých umelcov, ktorí sú na pokraji biedy. Predkladaný návrh zákona, na základe ktorého by mali zaniknúť literárny, hudobný fond a fond výtvarných umení k 1. januáru 2006, vychádza z právnej úpravy, ako to už predkladateľ povedal, ktorá je platná v Českej republike, kde boli podobné umelecké fondy zrušené v roku 1993.

    Ako ilustráciu uvediem, čo povedal k zrušeniu týchto fondov predseda Únie českých spisovateľov Karel Sýs, citujem: „Za najväčší omyl pri reorganizácii štruktúr našich umeleckých organizácií pokladáme to, že umelecké organizácie v roku 1994 dopustili prevedenie fondov na nadácie, zdanenie umelcov ako podnikateľov a tým i zrušenie 2-percentných odvodov z autorských honorárov, z vydavateľských ziskov a ďalších iných príjmov. Tak sa nechali zbaviť hlavného zdroja finančných prostriedkov, ktoré slúžili na podporu vzniku novej tvorby, na udeľovanie tvorivých štipendií, sociálnych výpomocí a pod. Umelecké organizácie sa stali bezprizornými, dožívajú z rozpredaného majetku,“ – lebo presne toto isté hrozí aj tu – „ale ako také nemôžu ani chrániť profesijné záujmy umelcov a riešia len zastupujúce problémy.“ A ďalej vyzýva v tejto výzve samotný predseda Únie českých spisovateľov za obnovu umeleckých fondov, pretože ich zánik považujú v Českej republike za chybu.

    Ako bolo povedané, umelecké organizácie sa stali bezprizornými, dožívajú z rozpredaného majetku a namiesto pluralitnej prezentácie umenia dochádza k jeho jednostrannej prezentácii. Pýtam sa qui bono: Pre koho prospech to bolo a pre koho prospech by to bolo u nás na Slovensku? Nuž pre prospech úzkych skupín, ktoré by rozpredajom získali majetky a možno pre prospech nových správnych rád, ktoré by rozdeľovali finančné prostriedky prevažne pre jednu skupinu umelcov, pre tých, ktorí majú podľa nich väčší talent alebo sú tej istej krvnej skupiny.

    Prejdem k dôvodovej správe. V dôvodovej správe sa uvádza, že umelci musia okrem 19-percentného príjmu odvádzať ešte ďalšie 2 % príslušnému umeleckému fondu, čím sú podľa predkladateľa znevýhodnení či priam diskriminovaní. Pravdou však je, že vôbec nejde o detskú matematiku 19 + 2 = 21 %, čiže o zvýšenie o 2 %, ale buď o priamu odpočitateľnú položku, alebo odpočitateľnú položku v rámci 25-percentného paušálu nákladov. Jednoducho povedané, z celkového príjmu za daňový rok odpočítame náklady priamo, čiže aj 2 % zaplatené umeleckému fondu sú priame náklady, alebo odpočítame paušálne 25 % a tak dostaneme základ dane, ktorá je 19 %, a to je daň.

    Podobný názor majú aj všetci predsedovia, pretože som hovorila so všetkými predsedami týchto fondov. Dokonca tu mám aj písomné vyjadrenie predsedu Litfondu pána Serdahelyho, ktorý doslovne hovorí to isté, čo sa snažím vysvetliť aj ja, kde hovorí:

    „V dôvodovej správe, všeobecná časť, sa píše, že "umelci sú okrem 19-percentnej dane z príjmu povinní odvádzať aj ďalšie 2 % z príjmu príslušnému umeleckému fondu". Treba povedať, že je to demagógia ťažkého kalibru, pretože 2 % sa nepriratúvajú k 19 %, ale tvoria odpočitateľnú položku priamu alebo v rámci 25-percentného paušálu nákladov. Zjednodušene napísané, z celkového príjmu za rok odpočítame náklady priame alebo paušálne 25 % a dostaneme základ dane 19 %. Argumentácia 19 % + 2 % neobstojí.“ Tvrdí, a mám to aj na písme, pán Serdahely.

    Treba si všimnúť textovú argumentáciu, že „táto časť obyvateľov je znevýhodnená“. Ďalej uvádza, že občania sú tiež znevýhodnení tým, že sú povinní odvádzať do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ale tu platí princíp solidarity, takisto ako vo fondoch, že zdraví pomáhajú chorým, pracujúci tvoria dôchodok dôchodcom a v našom prípade, čo sa týka fondov, tvorca, ktorý dostane autorský honorár, odvedie 2 % pre toho, ktorý sa ešte len chystá tvoriť alebo je v štádiu tvorby a nemá až také prostriedky na živobytie, aby si mohol toto dovoliť, a tak si vypomáha prostredníctvom umeleckého fondu.

    Na ilustráciu uvediem, ako sa tie 2 % využívajú na tvorbu. Tak každý to vie, pre tých, čo nevedia, tak ich budem informovať, že fondy podporujú tvorbu v oblasti vedeckej a odbornej literatúry, beletriu, scenáristiku, rôzne menšie filmové dokumenty, portréty umelcov, prispievajú na cesty do zahraničia, ale aj na sympóziá, kongresy, konferencie. A keby som mala uviesť konkrétny údaj, tak napr. Literárny fond od roku 1990 do roku 2004 podporil 40 018 tvorivých pracovníkov a na tvorivé štipendiá vynaložil celkovú sumu okolo 140 mil. korún. Na tvorivých štipendiách tvorili spisovatelia ako Pišťanek, Tužinský, Ballek, Záhradník, Mitana, Johanides, Holka, Haugová a množstvo ďalších, pričom je tam podmienka, že len raz za dva roky si môže takéto štipendium spisovateľ zažiadať a fondy majú možnosť mu ho umožniť.

    Okrem toho z tej 2-percentnej dane fondy venujú pozornosť aj sociálnej a zdravotnej starostlivosti umelcov, poskytujú im mesačné a jednorazové sociálne podpory, príspevky na liečenie, zdravotnícku starostlivosť, ale vypomáhajú aj pri umiestňovaní umelcov v domovoch dôchodcov či v iných ústavných zariadeniach.

    Na ilustráciu uvediem, že Český hudobný fond sa po transformácii dostal do patovej situácie, pretože o jeho majetku začalo rozhodovať deväť ľudí bez akejkoľvek kontroly, mohli si robiť, čo chceli. Jedným z chybných krokov bol napr. odpredaj Supraphonu spolu s autorskými právami českých skladateľov a interpretov, čo sa prejavovalo v umeleckej praxi tak, že po celých Čechách, keď boli koncerty, tak sa začínali minútou ticha za takýto stav vo veci kultúry.

    Za absolútne nedoriešené v predkladanej novele považujem absenciu vízie, ako by malo prebiehať nové financovanie, činnosť, organizácia či riadenie tých novovzniknutých nadácií po zániku fondov. Ako by bolo garantované podporovanie umeleckých aktivít slovenských umelcov a umelcov národnostných menšín, aká by to bola forma hospodárenia a kontroly a aké by bolo celkové zameranie a duchovné poslanie týchto novovzniknutých nadácií.

    Riziká sú jednoznačné. Riziká takto novovzniknutých organizácií by mohli vytvárať nízku kumuláciu verejných prostriedkov, ďalej nízku dôveryhodnosť týchto inštitúcií vzhľadom na dlhú tradíciu jestvujúcich fondov, ďalej potenciálny nezáujem umeleckej obce, prípadne zástupcov národnostných menšín vo vzťahu ku konkrétnym predstaviteľom a novým manažmentom. A neporovnateľná je aj tá skutočnosť, že napr. Nadačný fond, ktorý vznikol v Českej republike v roku 1993, dostal z privatizácie a z Fondu národného majetku 60 mil. korún ako základ pre svoju činnosť, čo by sa v slovenských pomeroch určite za dnešnej situácie nezopakovalo, keď nie je ani základný finančný príspevok na podporu tvorby ako takej.

    Považujem za neprofesionálne, že predkladatelia spomínanú otázku s nikým z týchto troch fondov neprediskutovali, návrh neprešiel nijakým pripomienkovým konaním a predkladateľ pravdepodobne len mechanicky prevzal paragrafové znenie z Českej republiky bez toho, aby bol do problematiky hlbšie zainteresovaný a aby pochopil ducha týchto fondov a aj ich sociálny rozmer.

    Ak sme si na začiatku položili otázku, pre koho prospech táto novela vznikla, musíme si položiť aj nepríjemné otázky – odpovede. Či má zase niekto záujem o majetky fondov, a teraz musím byť populistická, či má niekto zase záujem o kaštieľ v Budmericiach a priľahlé budovy, pretože napr. len budovy, ktoré sú v správe Literárneho fondu, je ich nemalý počet a dali by sa výhodne predať. Či zasa chce niekto deliť obec, už ani nie na dve polovice, na jedných a druhých, kozmopolitov a národovcov, ale na solventných a insolventných, na tých, čo majú takú alebo onakú krvnú skupinu?

    A čo ma najviac ľudsky aj umelecky zasiahlo, je záver novely, že „ak sa premena fondu neuskutoční v stanovenom termíne, súd nariadi bez návrhu likvidáciu podľa § 70 Obchodného zákonníka“. Nuž tak toto ma úplne dorazilo. Pretože zase niekto vytvára gilotínu pre tých, ktorí chcú tvoriť, hoci vieme, aký je stav tvorby, vieme, že sme malý štát, máme 5-miliónový trh, vieme, ako treba dotovať kultúru, ale zase niekto nastavuje gilotínu, aby sa aj to málo, čo máme, muselo likvidovať. S tým ja teda bytostne a kategoricky nesúhlasím! A ak sa má súd riadiť Obchodným zákonníkom, už sám názov zákona napovedá, že ide o obchod, znova len o obchod, a nie o podporu tvorby a tvorivosti.

    Prednedávnom som čítala v Pravde rozhovor s jedným popredným svetovým hudobníkom, ktorý povedal, že isté indície napovedajú, že možno sa navracajú časy, keď sa znova budú páliť knihy – a toto považujem za jednu z foriem pálenia tvorivosti, a teda kníh. Aj keď som to teda prehnala a možno je to prisilné tvrdenie, ale politika je aj o tom.

    Sme malý štát, 5 miliónov, a umelci živoria, mnohí sú v postavení naozaj kostolných myší a my chceme nie z vôle Božej alebo z vôle tvorivého Boha, ale z politickej vôle brať im aj to málo, čo im prináleží.

    Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko je proti tejto novele a budeme hlasovať proti. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými pán poslanec Čaplovič a Heriban, teda pán navrhovateľ. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Plne súhlasím s obsahom vystúpenia kolegyne Podrackej. Chcel by som len upozorniť predkladateľov, že podobným spôsobom na začiatku roku 1990, resp. v 90. rokoch, začiatkom 90. rokov sa zlikvidoval, doslovne zlikvidoval OPUS, Vydavateľstvo OPUS v Slovenskej republike, na ktorom sa podpísal aj vtedajší minister kultúry pán Snopko. Doteraz nemáme ukončený poslanecký prieskum v tejto oblasti, ktorý som inicioval, že skutočne tie bohaté fondy, ktoré boli v OPUS-e, ktoré sa tam nachádzali a ktoré slúžili občanom Slovenskej republiky, ale aj zahraničným návštevníkom, sa dostali do súkromných rúk a takýmto spôsobom sa v podstate likvidovala krok za krokom slovenská kultúra. Tento fond je fondom, ktorý je solidárnym fondom, ktorý pomáha. Pamätám si na Maca Debnára, ktorý spočiatku hovoril, že načo mu je tento fond, a keď bol v ťažkej kríze, sociálnej kríze, zdravotnej kríze, tak mu, naopak, tento fond pomohol. Mohol stráviť mnohé chvíle, ťažké chvíle vo svojom živote pred smrťou práve vďaka tomuto fondu, ktorý mu solidárne vypomáhal. Je to fond, ktorý umelecká aj vedecká obec na Slovensku potrebuje, a odmietam tento návrh novely zákona.

  • Ďakujem za slovo. Všetci si asi uvedomujeme, v akom stave je slovenská kultúra, všetci si vieme predstaviť, v akom stave žijú umelci, filmári, spisovatelia, výtvarníci, všetci, ktorí chcú vytvoriť niečo hodnotné a nekomerčné. A v tejto situácii je zrušenie fondov, ktoré práve podporujú menšinové žánre, fondy, ktoré podporujú nekomerčné aktivity, veľmi problematické. Musíme si uvedomiť a ja si myslím, že aj si to všetci uvedomujeme, že to je o solidarite. Je to o solidarite tých, ktorí sú úspešní, ktorým sa darí, ktorí možno na druhej strane však vytvárajú komerčné diela, možno siahajúce do bulváru, s tými, ktorí sú v menšinovom postavení, ktorí sa snažia kultúru ešte udržať na nejakej duchovnej úrovni. Mne prekáža, že neprebehla diskusia, pretože o takomto zákone by rozhodne mali podľa mňa rozhodovať umelci. Tí, ktorých sa to týka. Nemyslím si, že by sme my poslanci v parlamente, aj keď je to povedzme zaujímavý názor a chápem predkladateľov, prečo ho predkladajú, lebo ten návrh má svoj racionálny základ. Ale zopakujem, z môjho hľadiska o takomto návrhu zákona by mali rozhodovať umelci, mali by rozhodovať tí, ktorých sa to týka.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Podracká, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za podporu pána Čaploviča aj pána Heribana. Chcem k tomu len dodať, že prednedávnom, je to len pár dní, signatári výzvy „1 000 slov o hodnotách a kultúre“ v záverečnom odseku priam vyzývajú, aby sme našli spôsob, ako vyjadriť, že nám kultúra na Slovensku nie je ľahostajná. A je tu množstvo ďalších pripomienok k súčasnej ekonomickej situácii v oblasti kultúry. Nazdávam sa, že treba počúvať takéto hlasy, a nie práve tieto opačné, kuvičie hlasy, ktoré nerozumejú kultúre vo svojej hĺbke, v celkovom duchu doby, v ktorom musí kultúra prežívať, a že takéto hlasy sú dôležité.

    Preto sa ja aspoň imaginárne pripájam k signatárom tejto výzvy a verím, že aj tento parlament sa pripojí k týmto signatárom svojím hlasovaním vo vzťahu k tomuto návrhu. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv k tomu majetku. Pani poslankyňa Podracká vyslovila obavy, že niekto tu má zálusk na majetok. Nuž, úprimne povedané, táto časť zákona ma ani tak veľmi nezaujíma. Ak má pani Podracká strach o tento majetok a príde s akýmkoľvek iným riešením, ktoré podľa jej názoru bude lepšie, tak verejne vyhlasujem, že takýto pozmeňujúci návrh by som v druhom čítaní určite podporil, či už to bude formou nadácie, majetku ministerstva kultúry, nejakého iného fondu, akýkoľvek iný návrh. Nejde mi v žiadnom prípade o majetok. Konkrétne, ak sa pýtala, kto má zálusk na kaštieľ v Budmericiach, úprimne povedané, neviem. Skôr by ma napríklad zaujímalo, kto má záujem napríklad o kaštieľ v Moravanoch, ktorý patrí výtvarného fondu, a vieme, čo sa tam deje dnes, keď platí súčasný zákon.

    Druhá vec, no, pani kolegyňa, nemusíte mi veriť, ale viem dane počítať. A konkrétne vám poviem, nikde, práve preto, čo ste povedali, že to nie je matematika 19 + 2, som nikde v dôvodovej správe nehovoril o 21 %, lebo máte pravdu. Tak to nie je.

    Konkrétne je to takto: Normálny, bežný občan alebo podnikateľ, ak zarobí 100, keď neberiem do úvahy iné náklady, zaplatí 19 % daní. Zostane mu 81. Umelec, ak zarobí 100, zaplatí najprv 2 % z príjmu, zostane mu 98 a z toho zaplatí 19 % dane z príjmu. Čiže konkrétne zaplatí 20,62 či už fondu, alebo štátu. Zaplatí. Nie je to 21, ale je to viac ako 19. Toto je tá vec, ktorá mi na tom prekáža.

    Ďalej. No, hovorili ste s predsedami fondov. Úprimne povedané, s jedným som hovoril aj ja. Ale tu platí stará pravda: Ešte som nevidel kaprov, čo by si vylovili vlastný rybník.

    Iná vec. Boli tu reči o sociálnom vplyve fondov, solidarite. Pán poslanec Čaplovič, solidarita je, keď vy sa dostanete do nejakej nepríjemnej situácie, ja z vlastnej vôle prídem, pomôžem vám, finančne alebo inak. Solidaritou nemožno nazvať, keď vy budete v zlej situácii, príde policajt, zoberie mi 100 korún z peňaženky a dá ich vám. To nenazývam solidaritou. Ak takýto systém umelcom vyhovuje, majú plnú možnosť to ďalej využívať na dobrovoľnej báze, bez problémov.

    Ale ak hovoríte, že umelci tento fond potrebujú, predstavte si presne podľa slov pani poslankyne, že vedec výskumník, ktorý tvorí, odvádza 2 % pre vedca, ktorý sa ešte len chystá skúmať. No asi by sme vo vedeckej obci neobstáli veľmi dlho s takýmto názorom. Nakoniec...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno? Nech sa páči, dajte takýto návrh, som zvedavý, čo vám vedecká a výskumná obec povie. Ale, samozrejme, je to vaše právo. A keby ste ma ešte nechali dohovoriť.

    Ak nám tak ležia 2 % na kultúru, pani poslankyňa, nech sa páči, dajte návrh, nech my všetci, členovia, poslanci Národnej rady, odvádzame 2 % z príjmu na kultúru a uvidíme, aký záujem prebudíte v radoch našich poslancov. Veď my sme tí, ktorí by mali o tom rozhodovať, však?

    A, pán poslanec Heriban, nech rozhodnú umelci. Nuž, možno mi nebudete veriť, ja som s niektorými rozprával a viem, že sú ľudia, ktorí sú za to, aby sa povinnosť platiť 2 % odstránila, a to veľmi rýchle, lebo to pokladajú za osobnú diskrimináciu. A je istá podľa môjho odhadu menšia časť, ktorá je za zachovanie tohto stavu. Samozrejme, poväčšine ide o ľudí, ktorí majú aký-taký vplyv na vedenie týchto fondov. Čiže debatovali sme aj s týmito ľuďmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 1128).

    Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Ďaďovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, opätovne s odstupom šiestich mesiacov vám predkladám návrh zákona, o ktorom už Národná rada Slovenskej republiky rokovala dvakrát. Dvakrát, mám na mysli, po prvýkrát v období pred rokom 2002, druhýkrát pred šiestimi mesiacmi a tentoraz to je po tretíkrát.

    Nie, nie je to z dôvodu popularity, ako ste si niektorí koaliční poslanci mysleli a tlmočili to v televízii. Ja vám aj vysvetlím neskôr, čo je popularita a kde ste sa dopustili vy práve týmto výrokom chyby, kde ste vy spravili popularitu.

    Je to predovšetkým z toho hľadiska, že predložený návrh zákona sa má postaviť čestne a zásadovo, aby sa čestne a zásadovo každý ústavný činiteľ postavil voči občanom, ktorí boli zásluhou nás ústavných činiteľov, áno, zásluhou nás ústavných činiteľov poškodení, ich benevolentnosťou a neschopnosťou zasiahnuť vtedy, keď už vedeli, že situácia si vyžadovala neodkladný zásah ústavných činiteľov, resp. výkonného orgánu, ktorým bola vláda Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky v tomto období mlčala. Mlčala a nekonala. A tak získané poznatky z daňových kontrol, stanovísk Národnej banky Slovenska, poznatkov štátneho dozoru i uznesení samotnej vlády Slovenskej republiky neboli realizované a v podstate praktické kroky vlády Slovenskej republiky viedli do neznáma, k mlčanlivosti alebo nekonštatovaniu, resp. konštatovaniu toho: My nič, to niekto iný. A ten niekto iný mali byť predstavitelia nebankových subjektov. Pritom politická zodpovednosť bola úplne tabu.

    Konštatujem v mene skupiny poslancov, že takto sa predsa vláda nespráva. No ale ak takú máme, tak potom z pocitu zodpovednosti a povinnosti nápravy chýb skupina poslancov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh v očakávaní, že nielen v opozícii, ale aj u poslancov v koalícii a nezávislých poslancov sa nájde dosť citu, dosť citu, opakujem, pre spravodlivosť a dosť odvahy dať vláde Slovenskej republiky povinnosť vysporiadať sa so svojimi nedostatkami, ktoré spôsobila svojou nečinnosťou v predchádzajúcom období.

    My predkladatelia tohto návrhu zákona považujeme svoj návrh len za čiastočné odškodnenie občanov, ktorí boli dôverčiví a oklamaní za asistencie štátu. Za asistencie štátu, teda i nás ústavných činiteľov tak v predchádzajúcom období, ako aj doteraz. Nám na rozdiel od vlády Slovenskej republiky prekáža, skutočne nám prekáža situácia všetkých poškodených občanov a zvlášť najslabších vrstiev a finančne najslabšie zabezpečených občanov, keď mnohí z nich stratili v nebankových subjektoch svoje celoživotné úspory. Som presvedčený o tom, že vláda tak z politických, ako aj morálnych povinností si svoju povinnosť nesplnila, a preto aj naším pričinením – zákonom – by mala vrátiť občanovi aspoň to, o čo ho svojím konaním pripravila, lepšie povedané, nie konaním, ale nekonaním.

    Dnešná suma, o ktorú boli občania poškodení, sa pohybuje v rozmedzí 15 mld. Sk. Treba skonštatovať, že nebankové subjekty vynaložili na reklamu v médiách 2,7 mld. korún. Zároveň treba aj konštatovať, že štát z peňazí občanov, ktoré vložili do nebankových subjektov, len pri 20-percentnom zdanení získal 2 mld. Sk. Dnes sa opäť začína hovoriť o tom, že všetci daňovníci majú doplácať na niektorých. Konštatujem, nie je to správna teória, pretože predtým všetci daňovníci brali z peňazí niektorých. A tí niektorí, to boli poškodení občania. K populizmu sa však dostanem neskôr.

    Teraz vás chcem požiadať o jednu opravu jednej chyby, ktorú som spravil pri tvorbe tohto zákona. Nie je termín účinnosti vydaním, prípadným schválením, ale od 1. 1. 2006, aby mohla vláda Slovenskej republiky počítať s touto situáciou aj v rozpočte na rok 2006.

    Mnohí hovoria o dôkazoch a o tom, povedzte nám, čím sa vláda previnila, čím sa ústavní činitelia previnili. Nuž tak dôkazy, prosím, tu sú:

    1. Národná banka Slovenska koncom roku 1997 monitorovala aktivity obchodných spoločností, ktoré v oznamovacích prostriedkoch zverejňovali výzvy na vkladanie peňažných prostriedkov. Upozorňovala Národná banka Slovenska príslušné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní. Upozorňovala ministerstvo financií a ministerstvo vnútra na podstatu podnikania nebankových subjektov, na podozrenie z porušovania zákonov a páchania trestnej činnosti. Čo sa konalo? Nič.

    2. Národná banka Slovenska upozornila v roku 1999, to sú fakty zo zápisníc, ktoré existujú, upozorňovala na to, že ide o pyramídu a podvod, že výnosy sa vyplácajú z ďalších vkladov. Nestačilo toto vláde na konanie, keď bolo skonštatované, že tu ide jednoznačne o finančný podvod?

    3. Národná banka Slovenska v roku 1999 poukazovala aj na klamlivú reklamu poskytovania úverov a pôžičiek bez povolenia Národnej banky Slovenska, čo je i dôkazom toho, že o činnosti vedela, a napriek tomu, že do októbra 1999 mala právomoc ukladať nebankovým subjektom pokuty alebo opatrenia za túto činnosť, nestalo sa nič, nebola udelená ani jedna pokuta, ani jedno opatrenie.

    4. V rokoch 1997 až 1998 boli v Horizonte vykonané dve komplexné daňové kontroly s nálezom. Dôkazom je protokol číslo 69532096034/99 zo dňa 9. decembra 1999. Daňové riaditeľstvo a ministerstvo financií malo všetky hospodárskej výsledky. Vedeli, že vklady sú zdrojom na vyplácanie údajných výnosov. A vedeli, že ide o podvod. Nikto nekonal nič.

    5. Štátny dozor nad kapitálovým trhom vykonal v spoločnosti Horizont a BMG Invest dve kompletné kontroly s nálezom. Dôkazom je protokol číslo 003/2000 zo dňa 9. februára 2000, kde bola týmto spoločnostiam zistená nezákonnosť a nedostatky v hospodárení. Bola možnosť pozastaviť ich činnosť, resp. navrhnúť orgánom činným v trestnom konaní využiť inštitút odstavenia účtov a majetku, nútenej správy až po zrušenie týchto spoločností. Opäť v roku 2000 sa nekonalo nič.

    6. Uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 90/1999 schválilo projekt realizácie na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, v ktorom boli stanovené niektoré konkrétne opatrenia na zamedzenie podnikania nebankových subjektov. To je jasný dôkaz toho, že vláda v roku 1999 vedela o netransparentnosti podnikania nebankových subjektov, a napriek tomu neprijala riešenie v zmysle platných zákonov, aby ministerstvo hospodárstva zakázalo klamlivú reklamu a ministerstvo financií navrhlo orgánom činným v trestnom konaní vykonať inštitút nútenej správy.

    7. Vláda Slovenskej republiky dňa 12. januára 2000 prijala uznesenie, v ktorom uložila ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky analyzovať ustanovenie Obchodného zákonníka. Opatrenia, ktoré upravujú zmluvy o tichom spoločenstve a s cieľom zamedziť zneužívanie týchto inštitútov nebankovými subjektami a v spolupráci s ministrom vnútra navrhnúť legislatívne obmedzenie tohto podnikania. Termín realizácie bol samotnou vládou stanovený 30. apríl. Avšak čo sa stalo? Realizácia nadobudla účinnosť zákonníkom 1. januára 2002. Temer po dvoch rokoch. Prečo tak neskoro? To by sme sa mali opýtať zodpovedných činiteľov vlády.

    Prečo teda aj v tomto prípade, ak by tu bola otázka toho, že si to žiadalo prerokovanie v parlamente, sa nevyužil inštitút skráteného legislatívneho konania, na ktoré mala v tomto prípade vláda plnú opodstatnenosť, pretože dochádzalo tu ku škodám, a som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by bola v tomto období roku 2000 takýto skrátený legislatívny návrh rozhodne podporila.

    8. Tým, že vláda nekonala včas, prípadne konala povrchne a nedôsledne, samozrejme, umožnila nebankovým subjektom pokračovať v páchaní trestných činov.

    Dovolím sa tu na chvíľočku pozastaviť. Dámy a páni, kolegovia a kolegyne, keby sa toto bolo stalo pred rokom 1998, tak by ste boli čierne knihy rozpísali o ďalších 10 strán, čo sa napáchalo, ale momentálne nevidíte svoj vlastný podiel na tom, že vláda po roku 1998 na základe týchto argumentov nekonala a správala sa nezodpovedne voči občanom Slovenskej republiky.

    Je tu v tejto situácii dosť nezodpovedaných otázok, mnoho nedbanlivosti, „liknavosti“, ba dokonca neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zákonov, ktoré boli a neboli definitívne využité. Sú tu konštatovania rôznych predstaviteľov. Predstaviteľov parlamentu, predstaviteľov vlády, ktoré som pri poslednom návrhu alebo ostatnom návrhu tu v Národnej rade konštatoval, nebudem ich opakovať.

    Pýtam sa však len jedno: Nie sú predložené fakty dôkazom nečinnosti vlády o normách, ktoré jej zákony umožňujú? Ja si myslím, že áno. Pýtam sa aj druhú vec nás poslancov: Sme iní poslanci, nie sme takí istí ľudia ako poslanci českého parlamentu? A prečo teda český parlament a česká vláda dokázala túto situáciu riešiť veľmi rýchlo a vyriešila ju vo veľmi krátkom čase?

    Ja konštatujem, že občania neurobili nič protizákonné, vláda však nevyužila zákon a nelegalizovala legislatívu návrhu nového, za čo dnes trpí občan. Niektorí politici poškodených občanov označujú za hazardérov, naivných alebo chamtivcov. Ja sa pýtam, tých, ktorí ich tak nazývate: Bolo hazardérstvo to, ak prijali ponuku firmy, ktorá pracovala v rámci zákonov? A ak teda pracovala v rámci zákonov, tak vám to vyvracia. A ak nepracovala v rámci zákonov, tak ste mali konať aj s vládou Slovenskej republiky a neobviňovať poškodených ľudí z toho, za čo oni nemôžu. Je to chamtivosť – to je ďalšia moja otázka –, ak si dôchodca v tejto dobe finančnej neistoty chce uložiť svoje niekedy celoživotné úspory so ziskom? Však predsa je to normálna situácia, v ktorej sa trhové hospodárstvo uberá týmto systémom. Je to naivita, ak sa na občana valí zo všetkých strán, z médií reklama a on jej uverí, pričom mnohí títo občania nemajú ani základné právnické vzdelanie ani vedomosti?

    Páni poslanci a poslankyne, je neseriózne, ba priam absurdné, aby sme postavili občana do úlohy finančníka. Je nezodpovedné a alibistické nechať všetku zodpovednosť na občanovi, ak exekutíva nevyužije svoje možnosti, ale, naopak, nekoná a mlčí. Je nezodpovedné, ak zákon, ktorý prikazuje, že tieto spoločnosti musia klientov informovať o majetku a investíciách, platí až 6 rokov po vzniku týchto spoločností. To je vrchol nezodpovednosti práve aj nás ústavných činiteľov.

    Dámy a páni, je načase povedať, že tu niekto zlyhal, že ten, kto zlyhal, boli ústavní činitelia a predstavitelia štátu. Bolo by neférové postaviť sa proti poškodeným občanom a daňovým poplatníkom, postaviť ich voči sebe. Sme ústavní činitelia a to samo osebe hovorí o našej zodpovednosti za občana. Sme tvorcami zákonov a predstaviteľmi štátu a našou povinnosťou je podľa Ústavy Slovenskej republiky spolupodieľať sa na náhrade škody, ktorá vznikla nečinnosťou štátnych orgánov. Každý z nás by mal mať pocit sociálneho štátu, čo znamená, že ak ktorýkoľvek občan či skupina občanov sa dostane do problému nie vlastnou vinou, štát by mu mal pomôcť. O našom sociálnom charaktere hovorí Ústava Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, panie poslankyne, chcem vás požiadať o korektný prístup zameraný na definitívne vyriešenie nášho dlhu voči poškodeným občanom.

    V závere, dámy a páni, som hovoril, že poviem niečo o popularite, a teda porovnám niektoré názory, ktoré odznievajú od nás poslancov Národnej rady. Porovnajme situáciu poškodených občanov nebankovými subjektmi so situáciou, ktorá nastala v Slovenskej republike a tá iná situácia sa nazýva Československá obchodná banka a vláda Slovenskej republiky. Keď túto situáciu porovnáme, tak prvá vláda Mikuláša Dzurindu mala šancu uzatvoriť mimosúdnu dohodu s ČSOB, ktorá by bola na základe uskutočnenia rokovania tento spor uzavrela a Slovenská republika by nebola zaplatila 25 mld., ale len 18 mld. a 7 mld. navyše sme zaplatili teraz. Osemdesiattri poslancov koalície a nezávislých ste za tento návrh, ktorým tu bola správa, hlasovali. Pozrite si svoje hlasovanie. To je populizmus, jednému áno, druhému nie.

    Momentálne to je niečo iné, ale tento populizmus vám absolútne neprekáža, že vám 7 mld. korún niekto zapríčinil nečinnosťou a išli preč. Áno, bol to náš dlh, bol to náš dlh, ale činnosťou vlády tento dlh mohol byť 18-miliardový, a nie 25. Sedem miliárd korún išlo dolu potokom. Ak budete hovoriť teraz o tom, čo je populizmus, a v televízii sa pretŕčať o tom, že to je populistický návrh. Populistické je to, čo ste vy spravili voči vláde. Bez akéhokoľvek aspoň morálneho záveru, nie finančného, aspoň morálneho. Zobrali ste na vedomie, je to všetko v poriadku.

    Dnes teda tá situácia je úplne týmto ovplyvnená. V praxi to jednoducho znamená, že za neschopnosť vlády 7 mld. ČSOB navyše zaplatíme, ale za tú istú neschopnosť vlády 3,6 mld. poškodeným občanom nezaplatíme – však ich asi nepotrebujeme, až pred voľbami ich budete potrebovať.

    Populisticky a nezásadovo ste sa správali voči voličom a ja by som bol veľmi rád, keby sme si takéto invektívy ponechali z každej strany, teda aj z mojej, aj z vašej, a keby sme mali rovnaký meter, a je to jedno, kto bude predsedom vlády, či to bude ľavicový politik, alebo to bude pravicový politik, ale aby sme naňho mali rovnaký meter, ak spôsobí škodu tá či oná vláda, aby si ju vedela aj zrealizovať.

    Kolegyne, kolegovia, posúďte každý podľa svojej ochoty svoje hlasovanie. Ja vám v mene skupiny poslancov konštatujem jednu žiadosť. Skúste, skúste konečne nájsť v sebe odvahu a pomenovať veci pravým menom.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dávam teraz slovo pánovi poslancovi Šulajovi, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 1128) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Uvedený návrh zákona sa opakovane dostáva do Národnej rady Slovenskej republiky na jeho právne posúdenie.

    Domnievam sa a zároveň to odporúčam, aby rozprava bola zameraná na riešenie dvoch okruhov problémov. Prvý okruh problémov súvisí so zodpovednosťou staronových vlád súvisiacim s liknavým konaním, resp. nekonaním voči nebankovým subjektom. Druhý okruh problémov súvisí s mierou odškodňovania občanov vkladateľov do nebankových subjektov, a to tak, aby nevznikli nové krivdy, nové škody. Osudovým je, prosím vás, tento návrh aj z ľudského hľadiska. Pri nebankových subjektoch bolo totiž poškodených viac ako 180-tisíc občanov tohto štátu. Posudzujme ho z ekonomického hľadiska, aby sme nepripustili nové krivdy a nové škody.

    Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1130 z 25. apríla 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory vrátane gestorského výboru do 20. júna 2005.

    Vážený pán predseda, zároveň vás ako spravodajca žiadam, aby som mohol ako prvý vystúpiť v rozprave, a prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán spoločný spravodajca, pán poslanec Muňko a pán poslanec Mečiar. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na zasadnutí dnešnej Národnej rady Slovenskej republiky budeme posudzovať jeden z veľmi závažných ekonomických, sociálnych zákonov, ktoré majú však aj určitý ľudský rozmer, ktorý môže nahradiť tie problémy, alebo rieši tie problémy, ktoré ľudia v tejto spoločnosti majú.

    Dovolím si povedať svoj vlastný názor, a to z toho dôvodu, že už v súčasnej Národnej rade vznikol určitý precedens, či sa spravodajca môže aj vecne vyjadrovať k určitému predloženému návrhu, alebo nie. Preto som si dovolil prihlásiť sa ako prvý do rozpravy, aby som okrem toho, že som spravodajca, mohol vyjadriť aj svoj vlastný názor a názor poslaneckého klubu Smer.

    Hovoril som o dvoch problémoch, ktoré je potrebné posúdiť. Prvý okruh problémov súvisí so zodpovednosťou štátu, druhý okruh problémov súvisí s náhradou škody, pretože tak ako tento návrh zákona to predkladá, ide len o čiastočné odškodnenie, teda nie o plné odškodnenie tých ľudí, ktorí vložili svoje finančné prostriedky do nebankových inštitúcií.

    Pri prvom okruhu problémov súvisiacich so zodpovednosťou staronových vlád za nekonanie, nečinnosť, ktorá spôsobila majetkové ujmy občanom, ktorí „naleteli“ na klamlivé reklamy, bude potrebné posúdiť celý rad čiastkových problémov. Chcel by som vás požiadať, aby sme v rozprave k uvedenému návrhu zákona zodpovednosť posudzovali komplexne, a to z hľadiska historickej, odborne a právnej zodpovednosti vlády v obdobných majetkových kauzách, ktorých dôsledkom bolo znižovanie majetku štátu, a teda aj jeho občanov. Štát totiž tvorí podľa môjho názoru súhrn občanov. Štát je pre mňa určitá imaginárna veličina, ktorú si musíme rozmeniť na drobné.

    Veď predchádzajúca vláda a konkrétne pani Schmögnerová nevedela, ani doteraz nevie vysvetliť, kam sa podel majetok skrachovaných bánk. Tá istá bývalá pani ministerka ako predstaviteľka ekonomického a finančného sektora nevedela vysvetliť, kam sa podelo cca 12 mld. korún z Devín banky. Ten istý problém mal pán Migaš, mal pán Kanis, poprípade ostatní členovia, ktorí buď boli ako vysokí štátni ústavní činitelia, alebo boli zástupcovia vlády.

    Ekonomické riešenie sa však našlo a súviselo so zvýšením poplatkov do Fondu na ochranu vkladov, ktoré zaplatia v bankových úrokoch občania a podnikatelia tohto štátu. Ak sa pamätáte, asi prednedávnom, možnože pred pol rokom, sme tu mali novelu zákona o Fonde na ochranu vkladov. Vtedy sme hovorili o tom, že Slovenská republika vstupuje do Európskej únie a niektoré naše banky si podľa vtedy súčasnej platnej legislatívy mohli zvoliť aj iný Fond na ochranu vkladov v iných štátoch. Vtedy aj politická strana Smer povedala: „Nie. Je potrebné riešiť ekonomické záujmy tohto štátu.“ A zahlasovali sme za novelu, ktorá hovorí o tom, že naše banky a naše bankové inštitúcie, ktoré tu pôsobia na území štátu, budú odvádzať finančné prostriedky do Fondu na ochranu vkladov tak, aby sa kryli všetky tie straty, ktoré boli spôsobené skrachovanými bankami vrátane aj Devín banky. Inakšie ja sám ako ekonóm si neviem predstaviť, kde sa môže podieť 12 mld. Sk. Neviem to pochopiť, ale realita na Slovensku je trošku inakšia.

    Je to tá istá bývalá pani ministerka, ktorá vedela o problémoch v nebankových subjektoch a nekonala. To si myslím, že bol ten základný problém, ktorý tu vznikol. Hovoriť o tom, že je niekde problém a neriešiť ho, to môže robiť radový občan tohto štátu. Ak je niekto minister, ktorý je zodpovedný za financie a za finančný rezort, ak je niekto zodpovedný za kapitálový rezort, je potrebné, aby situáciu riešil a aby navrhoval, ak je to potrebné, aj legislatívne opatrenia na to, aby nevzniklo takéto problematické konanie pri nebankových inštitúciách.

    Pred niekoľkými dňami sme posudzovali odbornosť či neodbornosť predchádzajúcich vlád vo veci Československej obchodnej banky. Dvadsaťpäť miliárd korún sa následne našlo v štátnych aktívach a v rozpočte štátu. Vtedy som bol jedným z tých navrhovateľov spolu s pánom Malchárkom, aby sme prerokúvali tento problém na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. A problém vznikol v tom, nie ako zaplatiť, ale vtedy som vysvetľoval, že problém vznikol v tom, prečo sme sa vzdali kurzovej pohľadávky voči Českej republike? A nikto mi na to neodpovedal. Ja sa pýtam, prečo sme 15 mld., ktoré sme dostali z Československej obchodnej banky, nepoužili hneď na splatenie dlhov voči Československej obchodnej banke? A ak sa pamätáte na to uznesenie, tam bolo jasne povedané, a vlastne aj pán minister financií to deklaroval vo svojej správe, kde sa podelo tých 15 mld. korún. No 5 mld. išlo v podstate na zdravotníctvo, 5 mld. išlo na železnice. A už vtedy, keď sa v predchádzajúcom volebnom období podpisovala dohoda o tom, ako Československá obchodná banka dopadne, už vtedy boli prísľuby vlády, že týchto 15 mld. sa malo použiť na zaplatenie tohto dlhu.

    Pred niekoľkými rokmi sme museli riešiť oddlžovanie bánk, ktoré bolo spôsobené zlými rozhodnutiami bankových rád, resp. nečinnosťou Národnej banky Slovenska. Zdroje, a to vo výške 100 %, sto percent, sa našli v súčasnom období v štátnom rozpočte. Koniec koncov musia ich platiť súčasní daňoví poplatníci. Vtedy sme hovorili, pred niekoľkými rokmi, že staré pohľadávky, ktoré mali banky, budú nahradené pohľadávkami Slovenskou konsolidačnou agentúrou voči ich neplatičom. Každému triezvemu človeku bolo jasné, že dobytnosť týchto pohľadávok je vo výške 2 až 3 %, a všetkým nám bolo nakoniec jasné, že tento rozdiel bude musieť zaplatiť štátny rozpočet. Nikto iný. V opačnom prípade by sme našli perpetuum mobile.

    Pýtam sa, ako je to možné, že sme našli stopercentnú zodpovednosť pri ČSOB za to, že štát zaplatí tieto dlhy? Našli sme ich pri bankových inštitúciách, našli sme ich pri Devín banke a tu štát si zobral priamo na seba stopercentnú zodpovednosť, že všetky tieto dlhy zaplatí. Koniec koncov zase ich budú musieť zaplatiť len občania alebo podnikateľská verejnosť v tomto štáte.

    Teda na jednej strane je tu otázka zodpovednosti, kde štát pristupuje vo výške 100 % k svojim vlastným záväzkom, dlhom alebo k nesprávnej finančnej alebo ekonomickej politike a ich realizácii a na druhej strane je tu otázka, ako riešiť čiastočné odškodňovanie týchto subjektov.

    Pri druhom okruhu problémov bude potrebné posúdiť mieru odškodnenia, aby nevznikli ďalšie krivdy. Uvedený návrh zákona už vo svojom obsahu definuje, že ide len o čiastočné, nie úplné odškodnenie. Domnievam sa, že výška uvedeného odškodnenia by mohla byť limitovaná napríklad výškou daní a odvodov, ktoré nebankové subjekty zaplatili počas svojej existencie. Takto to aj predkladali navrhovatelia a takto som to aj ja pochopil.

    Myslím si, že by bolo potrebné, možnože v rámci druhého čítania, spraviť určitú finančno-ekonomickú analýzu, koľko daní, odvodov bolo zaplatených pri týchto nebankových inštitúciách pri ich činnosti. Ale namieste je aj moja profesionálna otázka: Ak nebankové inštitúcie konali v rozpore so zákonom o konaní, ja sa pýtam, prijali sme v rozpore s platnou legislatívou ich dane a odvody? Alebo nemali by sme tieto dane a odvody, keď to bolo v rozpore so zákonom, vrátiť týmto inštitúciám, aby sa pokryli niektoré výdavky, ktoré budú súvisieť s konkurznou podstatou a s vyplatením konkurznej podstaty týmto jednotlivým občanom, ktorí vložili finančné prostriedky do nebankových inštitúcií? Je tu určitý paradox, je tu rozpor, na ktorý by sme si mali dať odpoveď v rámci možnože druhého čítania.

    Zároveň by som vás poslancov chcel požiadať, aby diskusia bola vecná, odborná a posúdila komplexne názory spoločnosti. Hľadajme riešenia v záujme celej spoločnosti. Veď ľudia nás volili do Národnej rady Slovenskej republiky kvôli riešeniu problémov, a nie kvôli tomu, aby sme tu viedli len politické diskusie. Vždy som sa snažil vo svojich príspevkoch byť vecný, reálny a navrhovať vecné riešenia. Tie politické diskusie, tie nech vedú ľudia o tom, či robíme dobre, alebo nie. Našou úlohou je hľadať riešenia a pomáhať ľuďom tak, aby sme riešili problémy spoločnosti, riešili problémy ľudí, ktorí dali svoje finančné prostriedky do nebankových inštitúcií, aby nevznikli nové krivdy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Bollová a pán poslanec Cagala. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Z toho, čo povedal pán Šulaj na adresu pani Schmögnerovej, bývalej ministerky financií, je možné odporučiť, aby jej založili registračnú kartu v Ústave pamäti národa, pretože jej činnosť alebo jej pôsobenie bolo veľmi nepriateľské a neprijateľné pre občanov tohto štátu. Ale problém, ktorý sa máme pokúsiť riešiť, je vážny a naliehavý. Ten začiatok, to bol taký len pokus o žart.

    Dovoľte mi malé zdržanie. Napísala mi občianka, ktorá sa v dôsledku krachu Horizontu nervovo zrútila. Vložila tam 40-tisíc. Po prepustení do domáceho liečenia poberá dôchodok 6 106 Sk. Nemá ani na základné platby spojené s bývaním, nieto ešte na lieky. Veľmi vás prosí, napísala mi to v liste: „Prosím všetkých poslancov, prijmite zákon, ktorý nás aspoň čiastočne odškodní, aby som nemusela ísť znovu do blázinca.“ Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, len chcem doplniť pána kolegu Šulaja, že skutočne hovoril pravdu, ktorá o BMG je, bola a bude, samozrejme, nenávratná. Ja by som len chcel povedať, že taký podobný prípad bol v Čechách. Nechcem sa len poučiť z toho, čo je vedľa v republike, ale som presvedčený, že keby sa u nás bolo udialo to, čo sa urobilo v Čechách, keď skrachovali tiež takéto podobné subjekty, tak mohlo byť odškodnených už dávno minimálne 50 % ľudí, ktorí do týchto subjektov peniaze vložili. Čiže vláda konala v tom čase nekompetentne. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predkladateľ návrhu tohto odškodnenia, ale aj spravodajca pomerne zoširoka pomenovali problém, ktorý treba riešiť. Ja by som chcel len pripomenúť veci, že vláda sa po šiestich rokoch zobudila, že nebankové subjekty podnikajú mimo rámca zákona. Ale za tých šesť rokov nebankové subjekty podnikali, boli zdaňované, odvádzali zisk, proste robili masívnu reklamu. Čiže prostriedky, ktoré boli zdanené a ktoré boli odvedené do štátneho rozpočtu, treba týmto nebankovým subjektom vrátiť, keď nepodnikali v zmysle zákona.

    Chcel by som len povedať ďalšiu vec, že pani ministerka Schmögnerová, ktorá sa nezobudila ani vtedy, keď nebankový subjekt Horizont išiel podnikať do Českej republiky a po troch týždňoch v Českej republike, keď si otvoril svoje pobočky v Ostrave, boli zavreté a skončil svoju podnikateľskú činnosť v Českej republike. Zobudili sa až vtedy, keď nebankové subjekty, samozrejme, museli skrachovať.

    Chcel by som sa vrátiť k ďalšiemu problému, ktorý vznikol nielen pri nebankových subjektoch, ale poďme k Poštovej banke. Pri zvyšovaní základného imania Poštovej banky o 2 mld. sa v predchádzajúcej vláde generálny riaditeľ Hubinák vzdal svojho postu generálneho riaditeľa Slovenských telekomunikácií, lebo nechcel zvyšovať...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... nechcel zvyšovať tie 2 mld. do Poštovej banky. Čo sa stalo? Zvýšili sme 2 mld. do Poštovej banky. Hneď na to došlo k znižovaniu základného imania a ďalej pred dvoma rokmi štát nezvyšoval základné imanie a Poštová banka odišla do súkromných rúk. Ďalšia škoda, ktorá vznikla štátu, dvoch miliárd.

    Bola tu spomenutá Devín banka, ja by som sa mohol vrátiť ku Kreditnej banke, ale pri Devín banke to bude ešte veľmi zaujímavé, lebo aj správca konkurznej podstaty žaluje štát o nemalú sumu a uvidíme, ako to celé dopadne aj pri Devín banke.

    Prečo to celé hovorím? Lebo nechcem sa vracať k ďalším bankám, obchodnej, nechcem sa vracať k úverom, ktoré poskytovali jednotlivé banky a ktoré boli presunuté do Konsolidačnej banky a kde boli posunuté do Konsolidačnej banky aj tie úvery, ktoré garantoval štát a ktoré boli zase predané súkromným finančným spoločnostiam, ktoré profitujú na týchto zlých úveroch.

    Preto by sme sa mali zamyslieť, vážené dámy, vážení páni, akým spôsobom odškodníme tých občanov, ktorí prišli o svoje prostriedky, ktoré vložili do nebankových subjektov. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, tento legislatívny návrh máme v parlamente už druhýkrát. Po prvé, keď bol v parlamente, vystúpili viacerí, medzi nimi som bola aj ja a argumentovala som konkrétnymi prípadmi, ktoré dávali za pravdu tým názorom, ktoré tu boli uvedené, že treba odškodniť ľudí z nebankových inštitúcií. Všetky tieto argumenty mám zozbierané. Nebudem ich dnes uvádzať kvôli ekonomike času, pretože všetky tieto argumenty budem opätovne, tak ako minule, prezentovať v tejto ctenej snemovni v druhom čítaní. Verím, že tento legislatívny návrh, pokiaľ máme trochu citu a súcitu a triezveho uvažovania o zodpovednosti, sa dostane do druhého čítania.

    Chcem povedať len jednu skutočnosť. V minulom funkčnom období som bola členka výboru pre ľudské práva a národnosti. Otázka žien bola potom do názvu doplnená. Tento legislatívny návrh sme mali vo výbore a rokovali sme o ňom za prítomnosti generálneho prokurátora.

    Vážení, budem stručná, len keby ste trošku boli tichšie...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • ... lebo viem, že o chvíľu máme hlasovanie, tak ja sa budem snažiť, aby som to skončila do hlasovania.

    Uviedla som konkrétne argumenty, ktoré preukazujú, že príslušné štátne orgány mali vedomosť o týchto problémoch, mali vedomosť, že tu dochádza k určitým únikom financií, že dochádza k nezákonnosti. Keď som sa opýtala pána generálneho prokurátora Hanzela, či niektoré z týchto boli posunuté na Generálnu prokuratúru, nepovedal, že nie. Cudne pomlčal a nedementoval uvedené argumenty.

    Prečo dnes rokujeme o zákone, ktorého posunutie budem hlasovaním podporovať do druhého čítania? Vážení, nuž preto...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Páni poslanci! Páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej sále.

  • ... že obdobná situácia bola v Českej republike a oveľa menej impulzov príslušné štátne orgány mali o nebankových inštitúciách v Čechách a urobili opatrenie. Urobili kroky na zamedzenie tejto činnosti a postúpili veci do štádia odškodnenia.

    Pokiaľ my tento legislatívny návrh neprijmeme, príslušní poškodení v plnom rozsahu sa môžu, majú všetky právne dôvody, obrátiť sa na súd, žiadať náhradu škody a súdy im priznajú tú náhradu škody, pretože sa veľmi zreteľne preukáže nečinnosť príslušných štátnych orgánov. Len čo i jeden prípad pozitívne uspeje na súde, tisícky prípadov pôjdu na súd a súdy budú zavalené. Vážení, rozmýšľajme, pretože zavalenie súdov touto kauzou by znepriechodnilo rozhodovanie v iných veciach.

    Preto predložený legislatívny návrh považujem za efektívny, rozumný a potrebný prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keby sme skončili rozpravu o tomto bode programu. Pán predseda, pán poslanec Mečiar je prihlásený ako posledný.

  • Reakcia z pléna.

  • Päť minút.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dobrý deň, dámy a páni, som rád, že vás toľkých vidím. Ak je tu celá aféra nebankových subjektov, kde bolo otočených približne 60 mld. korún a strata tvorí 14 mld., tak sú dve otázky:

    Prvá. Zlyhal právny poriadok Slovenskej republiky? Ak áno, niekto musí povedať, ktoré zákony boli zlé a ktoré vznik takýchto subjektov umožnili.

    Zlyhala výkonná moc Slovenskej republiky? Ak áno, treba povedať, ktoré inštitúcie to boli a či konali podľa zákona, alebo nie. Lebo zneužitie právomoci je nielen to, keď niekto proti zákonu koná, ale zneužitie právomoci je aj to, ak niekto nekoná v čase, keď konať mal. Takže tu je podozrenie na rozsiahle zlyhanie celej sústavy štátnych orgánov, ktoré v danej veci konať mali.

    Ďalej. Doterajšie všetky diskusie smerovali k tomu, že peniaze do nebankových subjektov vošli a bola kritika tých, ktorí vkladali v dôvere v zákonnosť podporovanú štátom a médiami, že konajú podľa zákona. V skutočnosti ale konali v omyle a boli podvedení! Boli podvedení spôsobom, na ktorom bolo zúčastnených množstvo inštitúcií, článkov aj množstvo médií. Zlyhala napríklad aj obchodná inšpekcia, ktorá bola povinná dozorovať reklamy, či sú obsahovo správne.

    Ďalej. Minister vnútra nám tu predložil správu, podľa ktorej hovorí, kto bude za tieto kroky súdený, to sú tí traja ľudia, ktorí budú postavení pred súd, ale vzniká otázka majetkového vyrovnania. Tu je návrh zákona niektorým odovzdať. Tak je teraz druhá skutočnosť. Peniaze do fondov vstúpili, územie Slovenska neopustili, len časť. Komu tie peniaze prešli? Kto drží ukradnuté peniaze a žije z nich? Prečo nepozrieme aj na túto stránku? Tú ani nikto nesleduje, ani nešetrí. Prečo potom nie je možné to nakradnuté vrátiť do fondov naspäť? Málokto vie, že z týchto peňazí vznikla aj TA 3 a JOJ-ka. Boli z tohto zaplatené na 100 %. Potom až ďalším vývojom sa menili peniaze a menili vlastnícke vzťahy.

    Dámy a páni, aby takáto odpoveď vôbec bola možná, stáli sme pred verejnosťou čestne, navrhovali sme, aby Národná rada Slovenskej republiky zriadila výbor, ktorý preskúma zákonnosť konania ústavných orgánov a aj povie, kde boli chyby v právnych predpisoch. Národná rada Slovenskej republiky nemá v úmysle doteraz takýto návrh výbor zriadiť a tento návrh ešte zopakujeme.

    Prečo ho zopakujeme? Fruni, predtým ako ho zaistili, sa chcel poistiť. A aby sa poistil, tak dal nahrať rozhodujúce údaje, ktorí ústavní činitelia, ktoré orgány v nebankových subjektoch uložili svoje peniaze a každý rok brali z nich 30 %. Samozrejme, tesne pred tým, ako subjekty zlikvidovali, peniaze boli odovzdané a vrátené naspäť, ale mená sú. Aby boli zdokumentované tieto skutočnosti, bola nahratá kazeta na CD-čku, dvaja hackeri túto kazetu kódovali a tam sú uvedené mená a všetci ostatní.

    Dámy a páni, každý pracujeme nejako inak. Ja som pracoval tak, že dva roky som túto kazetu hľadal a dnes som jej držiteľom. Mám ju. Som ochotný ju Národnej rade dať k dispozícii. Viem väčšinou, ktoré mená sú tam. Viem, že pre tieto mená je to v Národnej rade nepriechodné.

    Takže vy, čo tam nič nemáte a ste ochotní konať čestne a v záujme ľudí, podporte, nech sa to zverejní. Nech to ide von. Bol by som veľmi nerád, aby Národnú radu nahradzovali občianske iniciatívy a aby sa dokumenty dávali k dispozícii inde. Vzhľadom na to, že ľudia sú všelijakí, kazeta je súčasne uložená na piatich iných miestach, z toho jedna i v štátnych inštitúciách.

    Dámy a páni, buď budeme riešiť podstatu, alebo celý ústavný systém a veľkú časť jeho nositeľov dostaneme do ústavného škandálu. Vyberte si. Ja týchto ľudí, ktorí boli podvedení, oklamať nemienim.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Jednu vetu – pán navrhovateľ.

  • Kolegyne, kolegovia, ďakujem všetkým za podporu návrhu zákona v mene skupiny navrhovateľov a prosím, skúsme skutočne sa postaviť k problému čestne a zásadovo ako poslanci. Postavme sa k nemu tak, aby raz konečne pravda a národ zvíťazili. Ďakujem.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie Júliusa Brocku, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu. Poprosím, zaujmite miesto pre spravodajcov, pán predseda.

    Procedurálne návrhy – pán poslanec Burian a pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem. Pán predseda, znovu opakujem to, čo som včera opakoval, žiadam, aby o takomto vážnom pozmeňujúcom návrhu rokoval najprv výbor, prijal rozhodnutie. Bohužiaľ, tento výbor nebol zvolaný, nerokovalo sa o tom. A keď si niekto myslí, že to je veľmi jednoduchá vec, ktorá bola predložená, musím ctené auditórium upozorniť, že to, čo tam je napísané, je veľmi vážnou vecou, o ktorej bolo rozprávané aj pri tomto zákone.

    Znovu žiadam, aby bolo prerokované vo výbore, našlo sa konsenzuálne riešenie a potom hlasovalo v Národnej rade. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ja sa pripájam k pánu poslancovi Burianovi, pretože mám tu stenozáznam, kde sa jasne deklaruje, že to bolo odsúhlasené 76 poslancami. Chcem namietať takéto spôsoby, ktoré si osvojila v poslednom čase vláda, že dôležité pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nedostali do novely, sa vypracujú síce na ministerstve, ale potom sa tesne pred koncom rozpravy v druhom čítaní hodia poslancom a potom sa rozhoduje narýchlo, neuvážené, bez výboru. Toto sa skutočne nedialo v žiadnom minulom volebnom období, čo sa robí dnes.

  • Prosím návrhy, procedurálny návrh. Pán predseda výboru sa hlási, nech sa páči.

  • Vážená pani kolegyňa Mušková, včera pán poslanec Burian namietal, aby sme nehlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené k zákonu o rodičovskom príspevku, s tým, aby sme si ho ešte prešli, lebo sú to návrhy, ktoré sú aj nové, aj komplikované, a aby sme o tom hlasovali dnes. To znamená, tak predsedajúci aj urobil. Nehlasovali sme včera, budeme hlasovať dnes.

  • Reakcie z pléna.

  • Ak dovolíte, páni kolegovia. A rokovací poriadok nám umožňuje aj zasiahnuť do rokovania, do toho procesu rokovania aj v druhom, aj v treťom čítaní. A preto problém, na ktorý aj kolega Burian upozornil, sme sa ním zaoberali a bude tu prednesený pozmeňujúci návrh, ktorý možný problém retroaktivity z tohto návrhu vlastne odstráni. Čiže postupujeme tak, ako sme sa dohodli. Nehlasovali sme včera, a ak bude vôľa, budeme hlasovať dnes, tak ako to chcel kolega Burian.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. V nadväznosti na návrh pána poslanca Buriana, aby sa zišiel výbor pre sociálne veci a bývanie, dopĺňam procedurálne tento návrh o to, aby sa v tej istej veci zišiel aj ústavnoprávny výbor. Domnievam sa, že tak súčasný stav, ako aj akékoľvek zvýšenie dôchodkov spôsobí veľmi vážne ústavnoprávne problémy, pretože bude v rámci istej množiny občanov diskriminovať iné skupiny občanov. Preto si myslím, že pred hlasovaním by mal zaujať zásadné stanovisko o ústavnoprávnom charaktere celej záležitosti aj ústavnoprávny výbor.

  • Pán poslanec Burian. Poprosím vás, návrh, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja len znovu zopakujem. Mám stenografický záznam včerajšieho rokovania. Jasne bolo povedané a jasne žiadam, aby bol zvolaný výbor. Jednoducho nebol, bolo hlasovanie 76.

  • Pripájam sa ku kolegovi Burianovi, pretože konštatovanie predsedu nášho výboru, že sa to prešlo, tak so mnou sa nič neprešlo. Takže trvám na tom, aby sa zišiel výbor.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím pána predsedu výboru, aby zvolal výbor, o 17.00 hodine budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Aj v nadväznosti na vaše rozhodnutie trvám tiež na tom, aby sme odhlasovali, aby sa k danej problematike zišiel aj ústavnoprávny výbor.

  • Ďakujem. Môj procedurálny návrh znie: Žiadam, aby k veci rokoval aj ústavnoprávny výbor, pretože sú tam vážne ústavnoprávne nezrovnalosti.

  • Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, zvolávam rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie na 12.00 hodinu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je vecou ústavnoprávneho výboru, či sa rozhodne prerokovať tento návrh, alebo nie. Zatiaľ nikto z členov ústavnoprávneho výboru nežiadal prerokovať v ústavnoprávnom výbore tento návrh. Vy nie ste členkou ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňa.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Pán predseda Národnej rady, v súlade s rokovacím poriadkom vy môžete požiadať o zvolanie výboru a plénum Národnej rady hlasovaním môže rozhodnúť o zvolaní výboru. Ja považujem návrh pani poslankyne Tóthovej v tom zmysle, aby sme hlasovali o tom, aby sa zišiel aj ústavnoprávny výbor. Je to v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Pán poslanec Maxon, bol by som rád, keby ste pri podávaní procedurálnych návrhov aj konkretizovali, o ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku opierate vaše tvrdenia.

    Páni poslanci, žiadam ústavnoprávny výbor, aby sa zaoberal týmto návrhom a prerokoval, predtým ako bude rokovať gestorský výbor, predložené pozmeňujúce návrhy. A predsedov obidvoch výborov poprosím, aby koordinovali rokovanie výborov tak, aby rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie bolo až po rokovaní ústavnoprávneho výboru.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, pardon, pána poslanca Nagya, aby ako predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu poslanca Jozefa Banáša na vydanie zákona o sprístupnení dokumentov a činnosti bezpečnostných zložiek štátu (tlač 1094), poradové číslo 28.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 1094.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, informujem Národnú radu, že v rozprave vystúpili šiesti poslanci a v rozprave bol prednesený iný návrh na uznesenie, než aký predložil spravodajca. Bol predložený návrh pána poslanca Banáša, ktorý žiada, aby návrh zákona postúpil do druhého čítania.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 104 za, 11 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Na základe vášho rozhodnutia, pán predseda, navrhujem, aby zákon bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre verejnú správu a výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 20. júna včítane gestorského výboru.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 131 za, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Kondrótovi, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslanca Ladislava Polku na vydanie zákona o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení živnostenského zákona (tlač 1102), poradové číslo 29.

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1102.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 125 za, 9 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vrátane gestorského výboru do 20. júna 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec Kondrót, ktorý navrhuje prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 133 za, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Juhásza, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslanca Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestovných náhradách, ktorý prerokúvame ako tlač 1105 pod poradovým číslom 30.

    Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, tlač 1105.

  • Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 20. júna 2005 vrátane gestorského výboru.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Juhász, ktorý navrhuje prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za návrh.

    Schválili sme návrh.

    Poprosím, poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslankýň Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov, ktorý prerokúvame ako tlač 1107 pod poradovým číslom 31.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1107.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby všetky výbory, ktoré som uviedla, prerokovali tento návrh zákona vrátane gestorského výboru do 20. júna 2005.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 140 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Dávam slovo teraz poverenému poslancovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Harnovi, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1124.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa, ktorá však nepredniesla nejaký konkrétny pozmeňujúci návrh, preto dajte hlasovať o mojom návrhu ako spravodajcu výboru, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 90 za návrh, 10 proti, 37 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predložila návrhy hlasovaní k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o starobnom dôchodkovom sporení (tlač 1125), poradové číslo 33.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, tlač 1125.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 36 za, 65 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Dolník, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá predložila Národnej rade návrhy hlasovaní k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa upravuje zmena postavenia umeleckých fondov (tlač 1126), poradové číslo 34.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 6 za, 64 proti, 68 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Šulaja, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 1128), poradové číslo 35.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Navrhovateľ zákona vystúpil s procedurálnym návrhom, aby platnosť a účinnosť zákona bola od 1. januára 2006. Podľa môjho názoru, ako aj konzultácie s navrhovateľom môžeme dať hlasovať o uvedenom návrhu ako o pozmeňujúcom návrhu k zákonu až v druhom čítaní.

    Preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovať tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 67 za, 10 proti, 42 sa zdržalo, 14 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň navrhujem, aby uvedený návrh prerokovali výbory vrátane gestorského výboru do 20. júna 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 108 za, 14 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Šulajovi.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Maxonovi, nie, pánovi poslancovi Drgoncovi, predsedovi výboru, nech sa páči.

  • Zvolávam ústavnoprávny výbor dnes na 13.00 hod. do obvyklých priestorov, kde sa konajú schôdze ústavnoprávneho výboru. Zároveň si dovoľujem pozvať na túto schôdzu výboru aj predkladateľa návrhu zákona...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci!

  • ... a tých kolegov poslancov, ktorí majú predstavu o konkrétnych ústavnoprávnych problémoch, ktoré sa s návrhom zákona spájajú. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upozorňujem členov výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, že výbor zasadne o 12.30 hod. v zasadačke č. 32. Ďakujem.

  • Páni poslanci, poprosím ešte o pokoj. Pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem upozorniť členov výboru pre verejnú správu, že zasadnutie výboru, tak ako je v pozvánke, je dnes o 12.00 hod.

  • Ďakujem pekne. Aj ja chcem upozorniť poslancov výboru pre financie, rozpočet a menu, že zasadáme teraz o 10 minút.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ešte rokujeme do 12.00 hod. Pán poslanec Biroš.

  • Ja sa chcem ospravedlniť, ja som sa zmýlil pri hlasovaní o nebankových subjektoch.

  • Berieme na vedomie. Páni poslanci, ešte jednu poznámku, poprosím pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie, aby zvolal svoj výbor až po rokovaní ústavnoprávneho výboru, pretože vy ste gestorským výborom, aby ste mohli stanovisko gestorského výboru, ak zaujme stanovisko k tomuto návrhu, prerokovať.

    Takže dávam slovo pánovi predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie. Zapnite pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie.

  • Pán predseda, rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie bude o 14.00 hod.

  • Prerušujem na päť minút rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, po ktorom budeme pokračovať v rokovaní ďalšími bodmi programu 42. schôdze. Päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta. Budeme pokračovať v rokovaní ďalším návrhom zákona, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 1131).

    Poprosím teraz jedného z navrhovateľov zákona pána poslanca Minárika, aby návrh uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážená snemovňa, predložený návrh ústavného zákona je opakovaný, no pre toto zloženie parlamentu prvý pokus zrušiť neštandardné amnestie udelené bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta republiky. Tieto amnestie v časti týkajúcej sa zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a zmareného referenda, ktoré malo byť vykonané v dňoch 23. a 24. mája, sú zmätočné a ako také nezodpovedajú princípu právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Prosím, keby ste zatvorili dvere na rokovacej sále. Pán doktor Knapp.

  • Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 1996 jediné ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky limitujúce právomoci prezidenta Slovenskej republiky je obsiahnuté v sľube, ktorý skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky a v ktorom sa zaväzuje, že svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov, zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.

    Predseda vlády Vladimír Mečiar svojimi rozhodnutiami o amnestii, ktoré sa v jednej časti týkali konkrétneho skutku zavlečenia slovenského občana do cudziny a konkrétneho skutku zmarenia riadne vyhláseného referenda, nezohľadňoval záujmy občanov ani zachovávanie, obhajobu ústavy, ktoré predstavujú jediné ústavou upravené dôvody, ktoré musí prezident republiky aj zastupovaný predsedom vlády zohľadňovať pri výkone ktorejkoľvek zo svojich ústavných právomocí. Svojimi rozhodnutiami negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a právo zneužil.

    Z uvedeného dôvodu zrušil predseda vlády Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím z 8. decembra 1998 príslušné články dvoch amnestií udelených v roku 1998 bývalým premiérom Vladimírom Mečiarom. Ústavný súd však dňa 28. júna 1999 vyslovil, že právom prezidenta Slovenskej republiky je udeliť amnestiu, súčasťou tohto práva však nie je aj oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    V právnom štáte je možno revokovať rozhodnutie Ústavného súdu jedine zmenou ústavy alebo schválením ústavného zákona. V tomto prípade určite nejde o prípad zasahovania zákonodarnej moci do moci súdnej, pretože v uvedenom prípade neprichádza k revokácii rozhodnutia súdu zo strany zákonodarcu, ale zo strany ústavodarcu. Uvedený postup je úplne legitímny a už bol použitý v našom ústavnom systéme, keď novelou ústavy zo 14. januára 1999 prišlo k prelomeniu rozhodnutia Ústavného súdu z 2. 6. 1993, podľa ktorého čl. 116 ods. 4 ústavy prezidentovi neukladá povinnosti odvolať člena vlády, ak to predseda vlády nenavrhne. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami.

    Vážená snemovňa, podľa čl. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou charakteristikou právneho štátu je bezvýnimočné panstvo zákona, ktoré zaväzuje štát, t. j. všetky štátne orgány, a zákon o realizácii štátnej moci. V prípade skutkov, v súvislosti s ktorými boli udelené predmetné amnestie, je vážne podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. Využitím prezidentského oprávnenia udeliť amnestiu došlo k potlačeniu princípov právneho štátu a zneužitiu práva. Udelenie amnestie malo za následok nemožnosť trestného stíhania páchateľov dotknutých skutkov.

    Dámy a páni, pár slov k námietke retroaktivity. Áno, právna úprava platí v zásade do budúcnosti, sú však princípy, resp. zásady, ktoré konkurujú zákazu retroaktivity. Sú spôsobilé vylúčiť jeho aplikáciu a nastoliť uplatnenie iného právneho princípu. Medzi najvýznamnejšie konkurujúce princípy treba zaradiť princíp dôvery v právo, princíp zákazu zneužívania práva, účel vylúčenia nositeľov štátnej moci z udelenia amnestie, zákaz potlačovať základné práva a slobody.

    Na záver sa ešte chcem oprieť o známu Radbruchovu formulu. Vážené poslankyne a poslanci, bezpochyby tu došlo k závažným trestným činom. Mladý muž bol zavlečený do cudziny. Iný mladý muž to neprežil. Občanom bolo upreté právo vyjadriť sa v riadne vyhlásenom referende. A o všetky tieto skutky sa s najväčšou pravdepodobnosťou pričinili nositelia štátnej moci. Amnestie bránia dosiahnuť spravodlivosť, ak teda v tejto krajine niekedy došlo k nezmesiteľnému rozporu medzi právom a spravodlivosťou, tak to bolo v tomto prípade. Preto tieto nemravné amnestie, s najväčšou pravdepodobnosťou samoamnestie, musia ustúpiť spravodlivosti. My jediní sme schopní, len táto Národná rada môže z nášho právneho poriadku odstrániť časti, ktoré sa priečia morálke. Na to nesmieme, vážené dámy a páni, rezignovať. Ani po desiatich rokoch od spáchania zločinu, ani po siedmich rokoch snahy o jeho vymazanie. Netrestaný zločin sa z pamäti vymazať nesmie. Ináč sa môže stať právo prostriedkom nielen na dosahovanie spravodlivosti, ale rovnako aj na dosahovanie nespravodlivosti. Verím, že raz slovenský parlament toto musí učiniť.

    Vážené dámy a páni, nevidím dôvod, aby to nebol tento parlament v tomto zložení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Minárikovi.

    Dávam slovo teraz poslancovi Miššíkovi, ktorého poveril ústavnoprávny výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku predloženého návrhu zákona skupinou poslancov. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 27. apríla 2005 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v príslušných paragrafoch zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický dosah na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, správy a iných právnických osôb. Nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je prioritnou oblasťou aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ďalších príslušných dokumentov. Je upravená v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, je upravená v práve Európskych spoločenstiev, stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je úplný.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    V súlade i s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1133 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a výboru na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory vrátane gestorského predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. júna 2005.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Chcem vás informovať, že som dostal k predloženému návrhu dve písomné prihlášky: za poslanecký klub HZDS pán poslanec Mečiar, za poslanecký klub KDH pán poslanec Mikloško. Pán predseda poslaneckého klubu HZDS ma informoval, že prvý prihlásený poslanec Mečiar bude mať viacej ako 10-minútové vystúpenie k predloženému návrhu, preto odporúčam, už aj z dôvodu, že boli zvolané viaceré výbory na 12.00 hod., prerušiť teraz rokovanie na obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 11.50 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v 42. schôdzi Národnej rady.

    Prosím pána navrhovateľa Pavla Minárika a aby zaujal svoje miesto pán spravodajca a budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sa za kluby prihlásili ako prvý pán poslanec Mečiar za klub Ľudovej strany HZDS a ako druhý pán poslanec Mikloško za klub Kresťanskodemokratického hnutia. Potom dám možnosť podania prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Mečiar. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené dámy a páni, aj keď sála je prázdna, pre zdokumentovanie histórie záznam zostane. Ďalej takisto treba pripomenúť druhú dôležitú vec, že slová návrhu a odôvodnenia návrhu – spravodlivosť, právo a podobne – sú vznešené, ale bude treba ozrejmiť aj veci, ktoré spravodlivosťou sú a právom sú a v tomto doklade sú písané úplne opačne.

    Ja som nebol poslancom minulé volebné obdobie a nemal som možnosť komplexne vysvetliť stanovisko a postoj, prečo boli amnestie udelené, dokonca som to nemohol urobiť ani nikdy verejne a vždycky všetky mediálne vyjadrenia boli také kľučkovacie, pretože veľmi veľa skutočností bolo utajených a dodnes je utajených, ale využívam právo poslanca Národnej rady, že pred Národnou radou môže povedať čokoľvek a nemôže byť za to trestne stíhaný, volaný k trestnoprávnej zodpovednosti ani k občianskoprávnej zodpovednosti. Takže do istej miery je to moja prvá šanca vôbec o zákulisí, dôvodoch a príčinách rozprávať.

    Návrh prichádza v čase, keď končí jedenásť káuz Ivana Lexu. Jedenásť káuz, ktoré rozbiehalo Kresťanskodemokratické hnutie ako svoj politický program, kde funkcionári z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí boli vo funkciách, vykonávali všetky základné úkony, kde poslanci Národnej rady vedení straníckou príslušnosťou a disciplínou hlasovali za zbavovanie imunity. Jedenásť káuz, v ktorých nie že sa nedokázala vina, ale veci a skutky sa nestali. Skutky sa nestali. Na to sú rozsudky súdov.

    Ak teda takto sa postupovalo v období minulosti, v tomto predloženom návrhu vidím snahu po katastrofe a po politickej, právnej zodpovednosti tých, čo „Lexiádu“ rozbiehali, držať tému ďalej a držať tému ako diskusie na predvolebné obdobie.

    Nie je obava ani moja, ani Ivana Lexu, že by bol niekto stíhaný z nás alebo že by sme porušili zákony, to jednoducho nebolo, to je vymyslené. Arogancia, s akou mi bývalý dôstojník Federálnej bezpečnostnej informačnej služby pán Minárik, ktorý nás už v tom období považoval za extrémistov a pripravoval kroky proti strane, ktorú som viedol, i proti osobám, ktoré v jej čele stáli, ide dnes hovoriť o vine, chce byť prokurátor aj sudca, nemá obdobu. O vine rozhodujú súdy, o treste rozhodujú súdy. Ak si to prisvojuje niekto, tak len s aroganciou, ktorá je istému typu politiky a istému typu politikov vlastná v tomto štáte niekoľko rokov.

    Zamorili nenávisťou veľa občanov Slovenska, pustili veľké množstvo pseudokáuz a budeme ich musieť riešiť. Z týchto káuz utajených ako materiály SIS-ky, verejnosti nie dostupných, sa robila politika. Robila sa politika pre voľby 1998, 2002 a niektorí potrebujú ten nástroj aj dnes. Potrebujú, lebo inak nevedia. Môžu robiť politiku, pri ktorej potrebujú nepriateľa. Potrebujú ho mať hmatateľného, čitateľného a útočiť. Pozitívny program absentuje, tak sa nahrádza pseudoprogramami a spravodajskými hrami. HZDS sa s tým vyrovnáva od roku 1991 a vyrovná sa i ďalej.

    Pokiaľ ide o kroky a súvislosti, ktoré tu sú povedané a o ktorých sa má rokovať, tak si dovolím povedať, že ten návrh je v plnom rozsahu zmätočný. Obsahuje toľko protirečivých vecí a nezmyslov, že jednoducho sa právne nedajú akceptovať.

    Prvá. V roku 1992 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky ako ústava demokratického štátu, ústava, ktorá bola celou Európou akceptovaná. Táto ústava demokratického štátu zakladala kompetencie jednotlivých ústavných orgánov a ústavných osôb, umožňovala konanie ústavné a podľa ústavy. A ak osoby podľa tejto ústavy konali a vydávali individuálne akty v súlade s ústavou a zákonom, tak zmeniť možno len ústavu a od toho dňa, odkedy sa ústava mení. Pod zámienkou úpravy individuálneho aktu sa tu má ústavným zákonom niečo meniť spätne. Ale ak sa to má meniť spätne, tak to znamená, že tie rozhodnutia doteraz boli ústavne platné a zákonné. A potom je namieste otázka všetkým tým, ktorí sa okolo točili: Prečo ste nebrali na trestnú zodpovednosť všetkých, ktorí tieto ústavné zákony alebo toto amnestované rozhodnutie nerešpektovali?

    Ide o vyšetrovateľov, ktorí bez oprávnenia v tejto kauze konali po udelení amnestie. Ide o vášho ministra spravodlivosti pána Čarnogurského, ktorý v tejto veci vydával rozhodnutia v rozpore s ústavou a nálezmi amnestií. Ide aj o sudcu, ktorý rozhodol o väzbe Ivana Lexu aj na základe tohto skutku v čase, keď nebolo oprávnenie úradných osôb takto konať. Vy dnes potvrdzujete, že tie úkony boli ústavné a platné, lebo i ústavným spôsobom hľadáte cestu, ako rušiť. Prečo ste tolerovali neústavnosť doteraz? Nechcete dať amnestiu tým, ktorí neústavne konali a ospravedlniť ich konanie?

    Poďme ďalej. Navrhujete zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Mečiar nemohol udeliť amnestiu, tie mohla udeliť len vláda a vláda Slovenskej republiky pri udeľovaní oboch amnestií bola jednomyseľná. Prešli rokovaním vlády, boli publikované, zverejnené tak, ako boli.

    Je možné spätne desať rokov od skutku a sedem rokov od amnestie rušiť ju? Amnestia je predsa verejné dobro. Ak bola udelená amnestia, má to niekoľko dôsledkov. Prvý, že zanikla trestnosť. Ako chcete obnoviť trestnosť? Hovoríte v mene európskych zákonov, ale tie všetky hovoria, ak raz trestnosť zanikne, žiadnym iným zákonom sa obnoviť nedá a žiaden súd nemôže prihliadať na zákony nové, ak medzičasom od skutku po rozhodnutie boli zákony v prospech veci priaznivejšie alebo rozhodnutia v prospech veci priaznivejšie. A vy si myslíte, že takýmto politickým aktom, ktorý tu chcete oktrojovať tomuto parlamentu, chcete obnoviť trestnosť v mene zákonnosti. To je hrubá nezákonnosť, to nemožno.

    Ďalej hovoríte o tom, že treba zrušiť tri amnestie, a spomínate aj amnestiu z 8. decembra, pričom je to amnestia, ktorú mal udeliť Mikuláš Dzurinda a mal zrušiť predchádzajúce dve amnestie. Ale, vážení, tu si šliapete po jazyku. Nemôžete ju zrušiť, pretože ona neexistuje. Je v tomto smere nález Ústavného súdu pána JUDr. Šafárika, ktorý hovorí, že nejde o právny akt, ide o akt, neplatný akt, ktorý vykonala osoba k tomu nepríslušná. Pán Mikuláš Dzurinda ako osoba i ako predseda vlády nemohol amnestie zrušiť bez toho alebo nemohol zrušiť vôbec a nemohol ani sám rokovať bez toho, aby nemal splnomocnenie vlády. A pán Mikuláš Dzurinda to splnomocnenie vlády nemá dodnes. Maximálne, ak sa k téme vraciate, tak to otvára otázku pokusu Mikuláša Dzurindu o zneužitie právomoci verejného činiteľa, pretože bez oprávnenia sa pokúšal konať vo veci, na ktorú nemal ústavné ani procesné právomoci.

    Ak cez ústavné mechanizmy alebo koaličné mechanizmy zaväzujú strany jedna druhú, tak tí z SDKÚ, ktorí budú hlasovať za toto, súčasne hlasujú aj za to, aby Mikuláš Dzurinda mohol byť obvinený zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, konkrétne v pokuse o udelenie amnestií bez ústavného oprávnenia a bez zodpovednosti iných štátnych orgánov. To sa jednoducho nedá.

    Ďalej. Ústava predpokladá, že existuje delenie moci a existuje právny systém, ktorý predpokladá, kto čo robiť môže. Výkonná moc mala právo rozhodnúť o amnestii. Súdy mali povinnosť pri obvineniach rozhodovať podľa stavu platného v čase rozhodnutí. O zastavení konania a zániku trestnosti rozhodli na Slovensku súdy všetkých stupňov, t. j. okresný, krajský, najvyšší a ústavný. A vy dnes navrhujete vec, ktorá vo svete a v civilizovanej demokratickej krajine nemá obdobu, aby ústavným zákonom boli zrušené rozsudky súdov. Rozumiete tomu? Vytvárate precedens, pri ktorom, ak niekto získa tu 90 hlasov, tak bude môcť parlament sa rozhodnúť, že jeho rozvod nie je právoplatný, lebo tu sa prijme ústavný zákon, že ten rozsudok nie je právoplatný. Aký precedens to vytvárate? V mene práva pre právo. A v mene takejto nestability pre stabilitu. Veď je to blbosť! Ale ak ju chcete spáchať, je to vaša vec. Samozrejme, s vecnými, politickými dôsledkami. Tie dôsledky boli a budú i v našom konaní a sú i vo vašom konaní.

    Pokiaľ ide o otázku, ktorá súvisí s tým, aké bolo rozhodovanie a čo všetko vláda musela brať do úvahy pred rozhodnutím amnestií, treba povedať, aký bol skutkový stav. A z toho sme vychádzať museli a na to sme reagovať museli. A reagovali sme nie podľa pocitov viny. Podľa pocitu zodpovednosti za osud tohto štátu, podľa pocitu zodpovednosti za vývoj demokratickosti a zákonnosti v tomto štáte. A teraz, keď si myslíte, že to bolo inak, som rád, že to viete, ako to bolo, pretože ja som mal prístup i ku skutočnostiam utajeným a nebyť tejto šance, nebudem môcť o nich nikdy hovoriť. Tú šancu ste mi dali, tak ju využívam a potom to komentujte, keď budete vedieť, o čom vlastne hovoríte. Keď budete vedieť o čom, lebo zatiaľ neviete o čom. Reagujete pocitovo, neracionálne, bez znalostí elementárnych vecí, ktoré sa udiali.

    Samozrejme, že v politickom živote Slovenskej republiky bolo mnoho napätých životov a osudov. Boli sme v konflikte, ktorý bol medzi KDH a HZDS veľmi silným, o vznik Slovenskej republiky. KDH bolo veľmi výrazne proti, my sme boli za. Postavilo nás to do blokov, z ktorých dodnes nevieme poriadne vyjsť, pričom my sme sa šesť rokov úprimne snažili o to, aby sa táto tradícia prerušila. Boli spory, ktoré sa prenášali do ústavných orgánov, to bolo povedzme konanie prezidenta voči vláde. V roku 1993 počas návštevy pána Michala Kováča v Prahe požiadal prezidenta Českej republiky Václava Havla o pomoc pri príprave prevratu vo vláde na Slovensku. Havel mu tú pomoc prisľúbil a realizoval. Istý čas potom som bol informovaný o tom, že tieto kroky bežia.

    Nezdá sa vám, pán Šimko? Je to pravda, historická pravda. Je mi jedno, čo si myslíte, lebo neviete, vy reagujete s pocitom, ja so znalosťou veci.

    Pokiaľ ide o ďalšie otázky, ktoré sa rozvíjali na Slovensku, riešili sa medzinárodné vzťahy a potrebovali sme Slovensko v týchto medzinárodných vzťahoch umiestniť a zasa sme my boli protagonisti – KDH a HZDS. Aj v týchto otázkach medzinárodných vzťahov. A zasa ten tvrdý zápas sa prenášal ako súboj strán, pritom išlo o zásadné koncepčné veci osudu Slovenskej republiky. Do toho kdesi sa nám zamotal aj Michal Kováč, ktorý sa, súc zvolený za HZDS, postavil jednostranne na stranu kresťanských demokratov a robil politiku, ktorá zodpovedala im a prezentoval túto politiku, ktorá takto zodpovedala. Išiel do konfliktu s vládou, ktorý končil pádom mojej vlády a opätovným nástupom mojej vlády, s výnimkou toho polročného medziobdobia.

    Samozrejme, že už v roku 1994 začali prenikať prvé správy z Nemeckej spolkovej republiky, že Michal Kováč je trestne stíhaný v Nemeckej spolkovej republike a je vydaný na neho zatykač. Vtedy, keď som počul prvú informáciu, som jej nevenoval pozornosť. V januári 1995 ma navštívili dôstojníci, ktorí riešili otázku spolupráce s Interpolom, a oznámili mi, že Michal Kováč mladší je v Nemeckej spolkovej republike trestne stíhaný pre trestné činy, boli uvedené skutkové podstaty, je vydaný na neho medzinárodný zatykač a ako sa majú správať, pretože nemecká služba pýta od nich informácie a žiada vydanie. Moja odpoveď bola v zmysle ústavy: Nemožno vydať občana Slovenskej republiky na stíhanie, spolupráca je možná aj tak, že Nemecká spolková republika nám pošle všetky doklady a uskutoční sa konanie na území Slovenskej republiky. Súčasne som požiadal ministra vnútra, aby vo veci konali a aby mi oznámili, aký je stav. Minister vnútra mi vtedy oznámil: Michal Kováč je podozrivý nielen z tohto, ale z niektorých ďalších trestných činov na území Slovenskej republiky, myslím tým Michala Kováča mladšieho, polícia vedie v tomto smere vyšetrovanie a je možné, že v druhej polovici roku 1995 bude toto vyšetrovanie skončené a Michal Kováč mladší môže byť aj väznený vo vyšetrovacej väzbe. Moja odpoveď bola: Skúmajte skutok, nesmiete vidieť, čie dieťa to je. Tak sa aj konalo. Vo veci konali príslušné orgány, konštatovali podozrenie v niekoľkých veciach. Vo veci konali orgány Nemeckej spolkovej republiky, ktoré žiadali, aby sa veci vyjasnili – a vychádzali najavo mnohé veci. A vyšetrovanie preukázalo kauzu Technopol v úplne inom svetle, ako ju pozná verejnosť.

    Samozrejme, že Michal Kováč a spol. robili obchody, ktoré boli podozrivé. Jeden z týchto obchodov bol navrhnutý aj Technopolu, pričom referenti Technopolu ho zamietli, vedeli, že pôjde o nezákonný obchod, a tento obchod sa neuskutočnil. Po tomto rozhodnutí referentov sa stala vec v štáte, ktorá ovplyvnila ďalší chod veľmi výrazne. Bola uskutočnená devalvácia koruny česko-slovenskej. Technopol ako organizácia zahraničného obchodu z titulu devalvácie mal veľké straty a na vyrovnanie týchto strát potrebovali, aby z federálnych fondov prišli čo najskôr peniaze a mohli tieto straty sanovať. Preto o pomoc požiadali predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča staršieho. Michal Kováč starší navštívil generálneho riaditeľa Technopolu, je to zdokumentované, rokoval s ním, dohodli sa, že zabezpečí prenos týchto prostriedkov a súčasne sa zabezpečí, že Technopol urobí obchod s jeho synom podľa pravidiel určovaných jeho synom. To sa stalo, zdokumentované je a preukázané je. Na základe toho boli vyplatené peniaze, nebol dodaný tovar, obchod sa prejavil negatívne v Holandsku, a šetrilo sa všade inde. V priebehu šetrenia tejto kauzy sa ukazovali i ďalšie podozrenia z ďalších vecí, ktoré mohli priniesť a osvetliť pravdu, čo sa vlastne stalo. V tomto zmysle na prvopočiatku nebol Kováč mladší, bol jeho otec. Preto keď skúmate postoj otca ku kauze, bol podmienený a bol a vedel som, že je podmienený inými skutočnosťami. Nakoniec pán Kováč starší mi to vytkol, dal na mňa trestné stíhanie v tom období a trestné stíhanie skončilo, že mám pravdu.

    Ďalej. Ak táto kauza bežala, potrebovali sme sa dopracovať k pravde o podozreniach z trestnej činnosti a iných podvodov okrem Technopolu, ktoré boli vtedy políciou Slovenskej republiky dokumentované. Súčasne v tom istom období, keď sme si mysleli, že je dostatok dôvodov, aby vstúpil prokurátor do veci a aby mohol byť braný Michal Kováč mladší na zodpovednosť, došlo k tomu, čo nazývame kauzou zavlečenie Kováča mladšieho do cudziny, ktorá tieto zámery do istej miery naštrbila.

    Prečo by vláda, ktorá má v rukách nástroje, aby mohla riešiť väzobne na území Slovenska, umožnila, ak by sme sa chceli pomstiť otcovi, akýmkoľvek spôsobom únik jeho syna od tejto zodpovednosti? Syn bol v Rakúsku pol roka, samozrejme, že nie za ťažkých podmienok, pretože jeho pobyt hradil Leo Danihels a honoroval ho sumou 100-tisíc dolárov, sám mi to potvrdil, čo bol luxusný pobyt. Michal Kováč mal v Rakúsku slobodné podmienky pohybu s výnimkou tých troch dní, čo bol v zadržiavacej väzbe. Ja sám som s rakúskymi orgánmi rokoval o tom, že nechceme vyvážať svoje politické problémy, aby nám ho vrátili naspäť.

    To, čo hovoril o spôsobe zavlečenia a dôkazoch, bolo trošku iné a preukazovali sa tam mnohé iné súvislosti potom na území Slovenskej republiky, že naraz sa nám začali strácať papiere a obvinenia, ktoré voči Michalovi Kováčovi smerovali. Zistilo sa, že nepríslušný policajt išiel do Technopolu, vyžiadal príslušné doklady a zlikvidoval ich. Odmena za to, podľa informácií, ktoré som mal vtedy od inšpekcie, mala byť potvrdená aj súdom, bola 800-tisíc Sk. Kto ich zaplatil? Vláda Slovenskej republiky a ja? Kto hľadal tú pravdu? Kto chcel spravodlivosť?

    Naraz aj v tých veciach, v ktorých bolo obvinenie, sa začali veci strácať. A to, čo malo byť v jeseni, konanie o väzbe a slobode sa nekonalo, pretože prezident využil túto situáciu a svojho syna amnestoval. Tí, čo sa pamätáte, tak viete, že tú amnestiu synovi udelil na tento skutok, z ktorého sa potom odvíjalo všetko ostatné.

    Aby to nebolo dosť, tak bola amnestia nielen na tento skutok, ale aj na ďalšie skutky a bola amnestia daná aj istému Kočnerovi, ktorý bol podozrivý zo spolupáchateľstva v tejto kauze. A keď sme vtedy vyhodnocovali, koľko je to peňazí, tak to bolo 280 mil. Sk. Nechcete rušiť tieto amnestie? Bolo to v poriadku? Veď ste spravodliví, hľadáte česť a právo.

    Tam bola amnestia synovi – na meno, na skutky. Amnestia Kočnerovi bola zdôvodnená tým, že sa pôjde dobrovoľne vydať do Nemeckej spolkovej republiky, čo nikdy neurobil, úspešne podniká na Slovensku a sem-tam sa so svojím spolužiakom Ruskom naťahujú v rôznych kauzách ako protihráči dvoch strán. To trvá od toho obdobia.

    Pokiaľ ide o otázky okolo kauzy Technopol a spol., pravda sa naplno nepreukázala, pretože vo vnútri Policajného zboru boli ľudia, ktorí strácali doklady a kde pre politické veci síce bola výmena ministra, ale nebolo možné pred verejnosťou pravdu obnažiť. Nie preto, že sme nechceli, pretože jednoducho niekto ten únik dokladov zariadil, takže z policajných spisov unikli. To sa stalo v období mojej vlády, ja som ministra bral na zodpovednosť, ale to bolo všetko, prišli noví ľudia na celé vedenie ministerstva, ale stav bol nevratný.

    Pokiaľ išlo o otázky spojené s podozrením na zavlečenie a všetko, čo sa okolo toho uvádza, treba zase veci uviesť na správnu mieru a povedať tú pravdu, takú, aká bola. O tom, že Michal Kováč mladší bol zavlečený, som sa dozvedel od ministra vnútra v čase, keď prišiel za mnou, že jeho otec mu telefonoval, že Kováč bol zavlečený a že sa majú stretnúť o polnoci na hraniciach, čo sa stalo, a minister tam nebol sám. Po tomto stretnutí prišiel za mnou a informoval ma. Michal Kováč nám oznámil, že vedel, že jeho syn bude zavlečený, vedel o všetkom, že sa to pripravuje, a na ten čas, keď sa to pripravovalo, odišiel na Donovaly. Takisto zadokumentované v spisoch svedeckými výpoveďami ľudí, ktorí tam boli. Dokázané je to.

    Takže, vážení, prečo prezident Slovenskej republiky, keď vedel, že sa pripravuje trestný čin, neoznámil trestný čin? Ja som o tom nevedel, on vedel. Prečo v situácii, keď vláda, aby nebolo podozrenie, že máme cez ochranku niečo proti nemu, vyčlenila do jeho osobnej dispozícii dôstojníkov ochrany ústavných činiteľov, tímu, čo ho mal v osobnej dispozícii, nedal pokyny na ochranu svojich rodinných príslušníkov? Mohol to urobiť, bolo to v súlade so zákonom a uzneseniami vlády, ktoré boli v tomto smere dispozitívne na prezidenta prenesené, len aby bol pokoj a nebolo podozrenie, že sa niečo robí. To sa stalo.

    Druhá vec, ktorá potom po čase vyšla najavo, je, že v čase, keď mal Michal Kováč prekročiť slovensko-rakúske hranice, tesne pred tým boli vymenení dôstojníci na rakúskej strane, aj na colnej, aj pohraničnej správe. Na celý úsek cesty až do Rakúska bola uvalená mimoriadna akcia, celá bola pod kamerovými skúškami. Požiadal som rakúsku stranu, aby nám vydala dôkazy, ak má akékoľvek, ktoré by nám pomohli prípad objasniť. Rokoval som o tom s prezidentom Rakúska, kancelárom Rakúska – opätovne a opakovane – a požiadal som, aby táto správa a pravda bola obnažená. Nebola.

    V takto rozbehnutej situácii, plnej emócií, bože, čo sa to stalo a kto ho zavliekol – a všetci si myslia, že to som hádam ja urobil z pomsty voči Kováčovi otcovi –, sa naraz objavilo meno utajeného svedka, ktorý mal vypovedať s tým, že to urobila Slovenská informačná služba a že tento utajený svedok oznamuje skutočnosti, ktoré verejnosť predtým nepoznala a na základe jeho výpovede bola urobená dominujúca a rozohraná situácia, že to bola Slovenská informačná služba a máme dôkaz. Vážení, aký dôkaz to bol? Oskára Fegyveresa k prezidentovi doniesol v kufri auta jeden z bratislavských advokátov.

  • Reakcia z pléna.

  • V kufri auta, Ferinko, len vydržte, je to vaša hanba, nie moja hanba. A je všeličo, za čo sa budete musieť hanbiť, všeličo.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to dokázané, procesnými úkonmi je dokázané, že to takto bolo, aj kto to robil a prečo to robil.

    Na základe toho boli u prezidenta dané nejaké prísľuby. Zdá sa vám to legenda? Ale je to pravda dokázaná v spisoch, v tých, čo tajíte a nechcete, aby verejnosť poznala. Vo výpovediach ľudí, o ktorých nechcete, aby verejnosť poznala. A rozohrávate na základe utajenia ďalšiu špinavú hru.

    Na základe toho bol rozhovor s Oskárom Fegyveresom. Oskár Fegyveres sa podujal, že bude vystupovať ako svedok. Urobil niekde nejaký úkon pre políciu, o ktorého obsahu som nevedel – a v podstate ani som veľmi o to nestál. Ale vzápätí Oskár Fegyveres dostáva milión šilingov, odchádza do Maďarskej republiky po istom stretnutí na slovenskej strane.

    SMK s tým nemá nič, buďte spokojný, pán poslanec Bugár. Bola to vec KDH.

  • Ruch v sále.

  • Odchádza do Maďarska, dostáva milión šilingov na pobyt, sám nepopiera, že peniaze zobral za pobyt. A vzápätí prezident republiky mu udeľuje doživotnú amnestiu na viacero skutkov. Čiže svedok utajený, svedok zaplatený, svedok amnestovaný má byť zárukou spravodlivého procesu. A keď toto zrušíte, tak ho znova obnovíte.

    Samozrejme, že aj osud Oskára Fegyveresa v zahraničí bol veľmi zaujímavý. Nemohol vydržať v Maďarsku, v istom období pohrozil, že sa vráti na Slovensko a bude vypovedať – takisto dokázané v spisoch, ktoré utajujete –, že bude vypovedať a povie pravdu, ako to bolo a čo bolo, a zruší tú svoju pôvodnú výpoveď. Tak sa hľadal spôsob, kde ho sanovať, ako mu zaplatiť pobyt na ďalšie obdobie, bol tam s priateľskou, ktorá potom odišla, bola to zhodou okolností dcéra dôstojníka SIS a bývalého kádrového riaditeľa na ministerstve vnútra za socializmu. Tá potom tiež odišla. A hľadal sa spôsob, čo s ním robiť. Tak sa najprv hľadal spôsob, v ktorom štáte ho umiestniť. Tak preto tí funkcionári, ktorí boli z KDH a z Demokratickej únie zainteresovaní na jeho pobyte v zahraničí, dokonca sa rozhodli pre takú vec, že mu nájdu manželku vo Švédsku, len bola taká škaredá, že ju neprijal, ale tú Švédku mu doniesli, aby si ju zobral.

  • Reakcie z pléna.

  • To nie sú rozprávky, to je všetko, všetko v spise, vážení. Ja hovorím to, čo v tom spise je, čo tajíte! A už prestaňte klamať a tváriť sa bohorovne, že vy ste tí, ktorí sú spravodlivosť! Vy ste tí, čo tieto svinstvá robili – nemyslím na osoby, ktoré tu sedíte, ale na tých spomedzi vás, ktorí ich robili.

    Dokonca v tom prípade sa išlo ďalej, hľadal sa pobyt vo Švajčiarsku, že by dostal v niektorom z kantónov pobyt, údajne išiel do iného, ako mal. A keď sa vybavoval pobyt vo Švajčiarsku, tak sa odohrala jedna vec v Prahe, kde boli s ním aj zástupcovia KDH, aj Demokratickej únie, konkrétne tam vybavoval veci Milan Kňažko, a zástupcovia médií. A Ľuba Lesná vtedy nahrala s jeho dvomi priateľmi, Oskára Fegyveresa, rozhovor, pri ktorom obidvaja mali na kameru povedať, že budú zavraždení a že za ich vraždu som zodpovedný ja. To bolo nahraté a nahrávka zostala u Ľuby Lesnej schovaná. Je to takisto svedecky potvrdené a dokázané, že tak bolo.

    Kto potreboval dôkaz, že zodpovedám za vraždu chorého človeka, o ktorom som nevedel, že existuje? Kto potreboval tento argument pre voľby? Samozrejme, tí dvaja, ktorí toto vyhlásenie urobili, sa potom vyľakali, a čo keď ich niekto zabije, aby ste mi v tých voľbách dali zabrať, nakoniec som to tiež nevylučoval, a priznali, že takéto vyhlásenie urobili. Dostali odo mňa ochranu a pomoc.

    Keď sa rozhodovalo o amnestiách, okrem toho, že bol vylúčený spravodlivý proces cez zaplateného amnestovaného svedka, bolo vylúčené aj toto konanie, aby sme vôbec v tejto veci mohli konať, čo keď bude niekto z nich zavraždený len preto, aby sa získavali body proti nenávidenému Mečiarovi. Nakoniec na všetkých mítingoch KDH ste ma obviňovali z vraždy človeka Róberta Remiáša, o ktorom som ani nevedel, že taký človek žije. Dokonca kňaz na Námestí SNP hovoril, že vďačne odprevadí pána V. M. a I. L. do večnosti. Protest som urobil u arcibiskupa Sokola. To ste robili, takí ste boli – z politickej nenávisti.

    Samozrejme, že ak sme brali do úvahy túto ďalšiu skutočnosť, tak sme museli hodnotiť aj iné súvislosti a skutky, ktoré v tomto procese boli. Otec Michala Kováča mladšieho ovplyvňoval úradné orgány na konanie. Prvý vyšetrovateľ, ktorý bol, bol u prezidenta, čo bolo obsahom rozhovoru, neviem, no viem, že po návrate domov oznámil okresnému prokurátorovi: Rob tak ako ja a za tri mesiace budeš generálny prokurátor aj minister vnútra. Vláda padne, bude prevrat. A ozaj, začal robiť tlačovky, prestal vyšetrovať, prokurátor oznámil tieto skutočnosti svojmu šéfovi a generálny prokurátor oznámil mne.

    Ďalej začali zvláštne úkony medzi dôstojníkmi Slovenskej informačnej služby, kde povedzme Ján Čarnogurský chodil a sľuboval amnestiu všetkým, ktorí povedia, že to urobila SIS. Medzi príslušníkmi boli sľubované odmeny tým, ktorí povedia, že to bude SIS, a amnestia, že to bude Slovenská informačná služba. To sa z vašich radov robilo.

    Samozrejme, záležalo nám aj na tom, aby sa obnažilo, odkiaľ išli peniaze na financovanie pobytu Oskára Fegyveresa v zahraničí, ktorého teraz pod iným menom zasa minister vnútra z KDH prijal do Policajného zboru. Bol som veľmi smutný, keď vo svedeckej výpovedi, vo svedeckej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní Ján Čarnogurský povedal: Bolo to z peňazí Kresťanskodemokratického hnutia. Milan Kňažko oznámil: Bolo to z peňazí Demokratickej únie. Čiže dve strany financovali útek korunného svedka do zahraničia, marenie vyšetrovania v tom, že zdržiavali tohto svedka v zahraničí a že nemohli byť úkony vykonané, preto, aby získavali body pre politickú propagandu. Bol to váš šéf, ktorý to potvrdil, nie je to môj výmysel. Ste v tom až po uši. Iné strany chcete zakázať, ktoré sa trestných činov nedopúšťali, tu ste nejaké skutky podporovali a považujú to za preukázané, že ste to robili.

    Pokiaľ ide o ďalšie otázky, ktoré súviseli s procesom, boli tam nepravdivé výpovede Michala Kováča, bol pokus o ovplyvnenie vyšetrovania. Bolo možné, a prečo by som to tajil, niekoľkí ľudia z HZDS sa na to tešili, keď nebude prezident, začať voči nemu okamžité konanie pre podozrenie z viacerých trestných skutkov aj v tejto kauze. Prečo sa tak dialo? Aký to malo zmysel? Mala vláda úmysel likvidovať samu seba? Každý vedel, že takáto kauza by sa proti vláde obrátila, bola proti tejto vláde zneužiteľná.

    Takže bolo tu niekoľko momentov, ktoré sme pri udeľovaní tejto amnestie museli brať do úvahy. Prebrali sme kompetencie v deň odchodu Michala Kováča z funkcie. Odprevadil som ho v prezidentskom paláci, predtým sme mali rozhovor, ako prebehne odovzdanie, prebehlo poriadne. A na prvom rokovaní vlády som postavil pred vládu otázku: Je hriešny a chybný, ale bol prvý, budeme ho stíhať alebo veci odložíme? Vláda sa priklonila k názoru, ktorý v HZDS bol väčšinový, ale nebol 100-percentný, nestíhať. Zastaviť tento proces a odložiť. Neobnovovať toto bahno.

    Druhá otázka, ktorá bola, vyšetrovací spis v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho bol odložený s tým, že nie je realizovateľný. Vyšetrovali to traja vyšetrovatelia. Prvý bol z kauzy stiahnutý, druhý sa odovzdal sám, pán Vačok, tretí bol vymenovaný potom neutrálny. Jedinú chybu, čo som urobil, že som pred médiami zverejnil, kto bude vymenovaný, v čase, keď mi to minister vnútra povedal. Nie ja som to ovplyvnil, ale zverejnil som. Tam som urobil chybu. Mal som sa ďalej tváriť, že neviem, ale vedel som, povedal som to čestne. Bol tretí vyšetrovateľ, ktorý spis odložil.

    Stála otázka, vy ste chceli procesy a vedeli sme, že budete robiť procesy: Ako v tejto kauze pokračovať ďalej? Je možný spravodlivý proces či nie je možný spravodlivý proces? Odpoveď bola: Spravodlivý proces v tejto kauze nie je možný. Je vylúčený. Toľko v tom bolo politických strán, toľko ústavných činiteľov, ktorí ho ovplyvňovali, že vlastne nie je riešiteľný. Bol druhý dôvod, prečo aj sme o amnestii rozhodli.

    Tretí. Je preukázané, ktorá z osôb sa skutku dopustila, alebo či je podozrenie, že to bola Slovenská informačná služba? Podľa toho, čo bolo v spise, bolo vylúčené, že to bola Slovenská informačná služba. Tu v tom, čo máte ten materiál pred sebou, hovoríte o jednej výpovedi, ktorá akoby mala potvrdzovať túto vašu pravdu. Ide o výpoveď Jaroslava Svěchotu vo väznici, ktorý bol ťažko chorý na srdce, a podľa listu, ktorý z väznice poslal mne, všetkým poslancom nášho klubu, vtedajšieho, aj Generálnej prokuratúre, pravda, generálny prokurátor sa potom zatváril, že nevie, o čom je reč, kde nám napísal: „Som ťažko chorý, hovoria mi, ak toto poviem, pustia ma z väzby. Prepáčte, prosím, ja to poviem.“ Vy sa opierate o túto výpoveď, ja to považujem za svinstvo, a nie za výpoveď. Tam je naše hodnotenie rozdielne.

    Pokiaľ ide o iné dôkazy, ktoré boli vykonané, ktoré by nám mali poslúžiť, neboli. Iného sa nebolo čoho chytiť. A tak sme stáli pred otázkou: Budeme riskovať, že vo volebnom období niekto zavraždí dvoch ľudí a obviní mňa osobne, že som za jeho smrťou? Veď ste ma obviňovali z toľkých svinstiev, že som to nestačil ani evidovať, čo všetko hovoríte a o čom to je. Bolo povedané dosť, niekde to musí skončiť.

    Vláda Slovenskej republiky v súlade s ústavou rozhodla, že vec amnestuje a odkladá. Vy dnes chcete toto rozhodnutie zrušiť. Nie podľa práva, lebo podľa práva nemôžete. Nemôžete obnoviť trestnosť, nemôžete zrušiť uznesenia súdov, to je všetko kryté aj medzinárodnými zmluvami. Odvolávate sa tam na európske doklady alebo svetové doklady o únosoch, ale tie doklady hovoria o dvoch veciach. Jedno je únos a jedno je zavlečenie. Unášať môžete dieťa a toho, kto nie je spôsobilý na právne úkony.

    Nechcem rozoberať všetky veci okolo drobností Kováča mladšieho. Napríklad je tam stále otázka, či bolo auto SIS pri dome Michala Kováča mladšieho, alebo nebolo. Bolo. Ale prečo? Do domu Michala Kováča mladšieho večer prišiel Chylo-Pták, medzinárodne hľadaný pre viacero trestných činov, občan Slovenskej republiky. Slovenská informačná služba dostala informáciu, Chylo-Pták je u Michala Kováča mladšieho. Mala predtým informáciu o dôvernom vzťahu Michala Kováča mladšieho a Chyla-Ptáka a ich stretnutiach. Dokonca jedno stretnutie mali v istom „bordeli“ vo Švajčiarsku, kde za prítomnosti päť ľudí sa rozoberalo, ako riešiť situáciu na Slovensku, a predpokladám, že len s humorom Michal Kováč mladší požiadal Chyla-Ptáka, aby zohnal buď strelca, alebo zbraň, lebo s tým predsedom vlády sa nedá. Dokázané.

    SIS-ka o týchto veciach vedela, Chylo-Pták im unikol. Kováč mladší potvrdil, že bol u neho, ako prišiel a prečo prišiel a ako unikol, prečo tam bol vôbec – neviem. To sa nikdy nepotvrdilo, ale bolo. Tento skutok bol. Keď sme zobrali všetko do úvahy, že od samého začiatku vlastne táto kauza bola vnímaná ako nový útok na vládu a pokus destabilizovať vládu z iných dôvodov, skutkom, ktorý s vládou nemal nič spoločné, okrem toho, že nám veľa rokov sťažil, no nie zásadným spôsobom, ale predsa len vo verejnej mienke áno, rozhodli sme tak, ako sme rozhodli. So znalosťou týchto faktov, s úvahou o týchto faktoch, o takto chápanom práve a o takto chápaných dôkazoch. Keby ste boli na mojom mieste a v mojej koži, rozmýšľajte, ako by ste rozhodli. Rozmýšľajte, nemyslím tým kresťanských demokratov, tí sú zo zásady iní a inde – a som rád, že sú iní.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s poskytnutou amnestiou na neplatnosť referenda. V konaní, ktoré prebiehalo o integráciu do NATO, bolo Slovensko najmladším zo štyroch členov, boli prijaté medzinárodné úzy, podľa ktorých sa vo všetkých veciach voči Slovensku postupovalo rovnako ako voči Českej republike. Keď sa pripravovalo začlenenie do NATO, prvý raz bola úvaha, že sa nebude voči Slovensku postupovať rovnako ako voči Českej republike. Odôvodnenie bolo: nejasnosť politického postoja a záujmov o integráciu na strane slovenskej. Zabezpečili sme a bolo vyriešené, že armáda bola pripravená, právne normy boli pripravené, technické podmienky integrácie boli pripravené a vysoko hodnotené štábom NATO. Nevedeli sme zabezpečiť – u občanov áno, vtedy najväčšie percento Slovákov podporovalo NATO, to bolo, tuším, 58 % –, nevedeli sme zabezpečiť dohodu politických subjektov o tom, že do NATO chcú.

    A vtedy zasa iniciatíva vyšla od kresťanských demokratov, veľmi vtipná, ako projekt som to hodnotil dobre, ktorí v čase rozhodovania povedali, sme za NATO, ale až vtedy, keď nebude Mečiar predsedom vlády. To bolo o dva roky po madridskom sneme. A s touto témou sa chodilo po celej Európe. S touto témou ste boli v Nemeckej spolkovej republike, boli ste s touto témou u toho, ktorý zodpovedal za bezpečnostné otázky, u kancelára, boli ste u Rity Süsmuthovej, v tomto smere prebiehali rokovania s ambasádami v Prahe, vedel som o nich, že tam chodíte a koho kontaktujete, skade, to je nezaujímavé, čo sa tam deje. O týchto veciach som vedel.

    A dostali sme sa do situácie, keď Slovenská republika prezentovala záujem o NATO, ale v nerovnakom čase. Vtedy nás pochytil nápad, priznávam dnes, že nápad nie zlý a na realizáciu nešťastný, že keď máme 58-percentnú podporu do NATO, poďme urobiť referendum, a keď sa preukáže občianska podpora NATO, že získame mimoriadne silný argument pre vládu Spojených štátov amerických a pre presvedčenie americkej ministerky zahraničných vecí pani Albrightovej, česko-slovenskej občianky, že záujem o NATO na Slovensku je úprimný.

    Bolo rozhodnuté, že referendum vládna koalícia urobí, ale pri formulovaní otázok sa prejavil záujem aj SNS, aj ZRS, ktorý do obsahu otázok vložil dve vety, to bola tá o atómových zbraniach, prítomnosti cudzích vojsk na území Slovenska, ktoré vlastne spochybňovali, či s takto formulovanými otázkami referendum bude platné. Ešte vtedy som bol presvedčený, že dokážem svojou iniciatívou a podporou ľudí referendum zvládnuť a prejde. Ale neboli by to naši kamaráti, keby nedali prezidentovi štvrtú otázku, a to otázku o tom, či má byť prezident Slovenskej republiky volený priamo, alebo nie. Nemali sme nič proti otázke, len sme žiadali, aby prezident do jedného referenda nedával štyri otázky, ale vytvoril dve referendá – jedno o tých troch a druhé o otázke priamej voliteľnosti prezidenta.

    Mali sme záujem pôsobiť ústavne, a tak namiesto efektívneho času na kampaň sme sa trápili na ústavných súdoch, ktoré v podstate niekoľko dní pred tlačou otázky dali stanovisko, že takéto spájanie referenda nie je možné. Ak sme mali stanovisko Ústavného súdu, vo vláde bolo rozhodnuté, že bude referendum s tromi otázkami, štvrtá otázka nebude jeho súčasťou a žiadali sme prezidenta, aby urobil referendum o samostatnej otázke voľby prezidenta, že ho vďačne vykonáme. Bolo to rozhodnuté vo vláde. Gusto Krajči vtedy urobil gesto, možno zbytočné, že sa postavil pred kamery a povedal, ja beriem osobnú zodpovednosť. Nie, boli sme všetci za to, čo sme hlasovali, nebol to Gusto Krajči.

    Referendum prebehlo tak, že bolo neúspešné, skončilo v podstate fiaskom, vnútropolitickým i medzinárodnopolitickým. Namiesto jednoznačného postoja k NATO sme utŕžili hanbu. Keď sa ma dnes pýtate, aké bolo asi moje hodnotenie situácie vtedy, vedel som, že váš predseda nechce NATO za žiadnu cenu. Vedel som, že to neurobí priamo. Vedel som, že to ide z vášho štábu, že vy potrebujete zapliesť konflikt do toho, ktorý mi neumožní túto vec rozhodnúť. Nakoniec to sa historicky potvrdilo. Veď to bol váš predseda, ktorý organizoval iné referendum a podpisové akcie proti NATO, aby prijaté nebolo. To ste robili celý čas ako dvojtvárnu politiku: jednu ústretovú, že áno. Áno, ale nie. To vždy tak bolo, kopa rokov, že sa formálne prezentovalo, že za a že proti.

    Ďalej. V referende vznikla veľmi zaujímavá situácia v tom, že sa objavila výzva predsedov opozičných strán, ktorá oznamovala verejnosti a vyzývala organizátorov na miestnej úrovni, aby referendum neorganizovali. Dal som analyzovať odborníkom na právnu problematiku a na prokuratúru, či táto výzva môže zakladať trestné stíhanie pre týchto činiteľov. Oznámili mi, že áno.

    Ďalej. Niekoľko starostov a primátorov uposlúchlo túto výzvu a buď nekonali referendum vôbec, alebo začali s niekoľkohodinovým oneskorením, odmietli publikovať otázky a podobne. Na moju otázku, či to zakladá trestnú zodpovednosť, mi prokuratúra odpovedala áno.

    A zase sme stáli pred otázkou, keby bola spochybnená demokracia na Slovensku – čo mám robiť? A nielen ja, ale celá vláda. Budeme stíhať predsedov všetkých opozičných strán v mesiaci apríl, keď voľby boli v septembri? Koho by som presvedčil, že toto myslíme, s tou demokraciou, úspešne? Vytvorili ste zápletku, ktorá bola pre mňa banánovou šupkou, ale riešil som ju tak, že nikto stíhaný nebol, vec sa odložila ako celok ad acta a vo veci sa nekonalo. To je rozdiel povedzme medzi našou politikou a vašou politikou, keď za mojej vlády, ktorá mala byť podľa vás diktatúrou, stíhaný nebol žiaden funkcionár politických strán, keď ste prišli k moci, väčšie množstvo. Tam sme rozdielni a bude to takto stále, že budeme rozdielni.

    Preto vláda Slovenskej republiky s plnou zodpovednosťou rozhodla o tom, že aj tento skutok bude amnestovaný, nebudeme sa k nemu vracať, že viacej v ňom bol politický zápas ako pokus o porušenie práva, a preto nebude z tohto politického zápasu vyrábať trestnú kauzu. Čo sa stalo zlé. To nebola kauza Gusta Krajčiho a proti Gustovi Krajčimu. To bola kauza, v ktorej sme omilosťovali všetkých, čo porušili zákon a dopustili sa podozrení z trestného činu marenia referenda, ktorý je totožný so skutkom marenia volieb. Vy ste si to zrejme nikdy nevážili a mysleli ste si, že Gusta Krajčiho podhodíte verejnosti, tak ako ste ho podhodili v tom, že bol obvinený z nejakých trestných činov nepriameho úplatkárstva, ktoré sa nestali. Ale trvalo šesť rokov, kým tú pravdu dokázal. Dnes sme každý inde, ale vraciam sa k histórii a história vtedy bola takáto.

    Takže, dámy a páni, keď hovoríte o morálke, o cti a komu sme amnestiu dávali, riešili sme tieto súvislosti aj tieto vzťahy. Mali sme možnosť ísť do konfrontácie politiky cez políciu, ale mali sme povedať, nech sa to vyrieši vo voľbách politickým rozhodnutím, aj keď sme si boli plne vedomí – a dúfam, že za toľko skúseného ma považujete –, že celú kauzu bude možné politicky zneužiť proti strane a rozohrať na nej fantastickú mediálnu hru. To sme vedeli. Nakoniec bez ohľadu na to, že amnestia bola, keď ste prišli k moci, vyšetrovanie prebiehalo. Zadržiavanie ľudí prebiehalo.

    Keď hovoríte o tom, komu sa robila krivda, koho z vás som kedy prenasledoval, ale na Zelený štvrtok ste nechali aj výbušniny použiť proti mne, aj odvliecť do Bratislavy, aj nútiť k výpovediam, ktoré boli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky – a boli to ľudia, ktorí vyšli znútra KDH na tieto funkcie. To neboli ľudia, ktorí by prišli z kozmu. Čiže tu nás už skutky preverili, kto sme čí a kto sme akí.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s politickou časťou tejto kauzy. Doteraz sa slovenská politická scéna nevyprofilovala jasne na hranici na tábory, na skupiny alebo na smerovania. Naša pozícia je šesť rokov taká, že hľadáme partnerstvo, hľadáme dohody, nevyvolávame politické konflikty a nedorozumenia, snažíme sa veci viacej vyrokovať ako vykonfrontovať. Pre nás taký jazýček postojov k spravodlivosti, k právu, ale aj k predpokladu partnerstva je táto kauza.

    Samozrejme, že reagujeme na výzvu, ktorú jeden čas urobil pán poslanec Hrušovský a predseda tohto parlamentu, keď povedal: S HZDS žiadne rokovania. Prijímame túto vašu výzvu. S KDH žiadne rokovania. Nemáte zmysel a cit pre spravodlivosť, česť a právo. Keď sa obnoví, príďte. Nemáme záujem. Aj tam, kde boli predpokladané koalície a dohody, nebudeme uzatvárať. Takisto nebudeme uzatvárať dohody s tými stranami, ktoré s vami budú v koalícii. A to ani v Nitre nie.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže pre nás je táto otázka vaším dnešným postojom zjednodušená a pre nás je aj mierou výberu ďalších partnerov podľa toho, ako sa v tejto kauze zachovajú. Politickú scénu Slovenska to niekde pohne. Pohne ju to k tomu, že ju to znovu rozdelí. Ja som myslel, že nás to bude deliť v dobre a v tom, čo dobré chceme. Delí nás to znovu v zle, v intrige, vo falošnosti, spravodajských hrách, ktoré sa do politiky zanášajú.

    Pokiaľ ide o tieto kroky a rozhodnutia, ktoré v budúcnosti budú urobené alebo v tomto parlamente budú urobené, nemožno meniť ústavu a nemožno mať zákon v rozpore s ústavou. Nemožno jedným popierať druhé. Nemožno hovoriť o konaní podľa práva ako o konaní proti právu a nemožno hovoriť o morálke tam, kde nemorálnosti bolo veľmi veľa.

    Dámy a páni, ozrejmil som niekoľko zo skutočností, ktoré v reťazení tejto kauzy boli, ešte ich je viac, ešte je stále niečo v zálohe. Každá jedna z vecí, o ktorej som hovoril, je procesne vyšetrovateľmi preukázaná. Každá jedna! V tom je bieda tohto parlamentu, že prístup nemáte, ale hlasujete. Odsudzujete nás, vyberáte si ľudí, ktorí sú vinní, a publikujete, kde môžete. Hovoríte o náprave chýb komunistov. Ste horší ako oni. Toto už komunisti po roku 1970 nerobili a vtedy som bol trestne stíhaný tiež. Ale už toto sa nerobí.

    Takže ak sa dnes chcete vrátiť k týmto metódam a naplniť tento odkaz, tak vždy bolo, takí ste. Sme iní a som rád, že patrím k tejto inej skupine.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mečiara sa prihlásili páni poslanci Fajnor, Husár, Tóthová, Jaduš. A pán poslanec Cuper – áno?

  • Odpoveď poslanca.

  • Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Fajnor.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som nadviazal na predrečníka. V tom období, o ktorom pán Mečiar tu rozprával, som pracoval ako výkonný riaditeľ v jednej spoločnosti, kde mal Technopol 30 %. Sídlili sme v tej budove. Rozprával som sa s ľuďmi a môžem potvrdiť jednu vec. Skutočne došlo ku škode Technopolu vo výške takmer 100 mil. Sk. Bol otvorený neodvolateľný akreditív do Holandska v súlade s platnými akreditívnymi podmienkami, boli predložené dokumenty, ale tovar nikdy na Slovensko nedošiel. To som sa dozvedel od referentov, ktorí mali za to byť zodpovední. Našťastie, potom nikdy neboli, pretože to odmietli. Ďakujem pekne. Všetko.

  • Dámy a páni, chcem doplniť, ako tu odznelo „pohádky“, pána kolegu Mečiara o svoj osobný poznatok. Pred rokom 1989 som mal podriadeného, ktorý sa na mňa mimoriadne citovo prilepil a volal sa Štefan Bačinský. Tento chlapec sa dostal do Prahy a po rozdelení federácie ostal pracovať na BIS-ke ako poradca pre Slovensko. Ani v tejto funkcii nedokázal zaprieť svoju veľkosť a pri cestách na Slovensko sa zastavil u mňa, pričom mi poreferoval, čo povieš na to, keď sa o chvíľu preukáže, že tvoj veľký šéf znásilnil neplnoletú. Táto informácia prebehla v médiách. Bol z toho dlhú chvíľu poriadny kabaret. Keď prišiel za mnou s informáciou, čo poviem na to, že tvoj veľký šéf nie je Vladimírom Mečiarom, Slovákom z Nemšovej, ale ruský agent, ktorý získal totožnosť na Slovensku, pamätám si dodnes, čo som mu povedal: To by ju musel získať už v pôrodnici.

    A, vážení priatelia, výsledkom týchto „pohádok“, týchto hier je i to, že od výbuchu v Trenčianskych Tepliciach som dodnes na pravé ucho hluchý. Má to jednu obrovskú výhodu. Keď si násluchové zariadenie vyberiem, nemusím počúvať všetky sprostosti okolo seba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som doplnila, resp. potvrdila pravdivosť myšlienok a informácií, ktoré dal pán poslanec Mečiar v otázke amnestií. Mám pred sebou kópie rozhodnutia prezidenta Kováča, ktorý v decembri 1997 dal amnestiu svojmu synovi Ing. Michalovi Kováčovi. Mám v rukách kópiu, samozrejme, budete si ju môcť pozrieť, kto chce, že Kováč 17. 7. 1996 dal amnestiu Mariánovi Kočnerovi, že Michal Kováč 17. 7. 1996 dal amnestiu Ing. Mariánovi Syč-Milému, že Kováč dal amnestiu 12. 12. 1997 Petrovi Krylovi – sú veľmi zaujímavé skutky, pre ktoré dal amnestiu. Ďalej mám záznam Hlasu Ameriky z 12. februára 1998, kde sa uvádzajú podrobnosti týkajúce sa Technopolu vrátane rozhodnutia pani ministerky Parkanovej, ale to vo vystúpení, pretože nemám už toľko času.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ak základný spor medzi KDH a HZDS bol boj o vznik a existenciu samostatného štátu, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa ťažisko politického súperenia medzi KDH a HZDS posunulo k zápasu o moc. Ak sa dnes KDH prezentuje ako strana presadzujúca integritu a národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, vy ste sami rehabilitovali politické aktivity HZDS presadzujúce samostatnosť republiky. Ak dnes akceptujete štátnosť Slovenskej republiky svojou účasťou vo vláde, potom základný spor, aj ten sekundárny spor o moc, je už dnes vyriešený.

    Je mi preto veľmi nepochopiteľné, prečo znovu hľadáte spôsob, ako vyvolávať nesvár a nenávisť a nestabilitu na politickej scéne. Je to vari preto, že je potrebné zakryť rozpaky nad neúspechom vykonštruovaných káuz s predstaviteľmi Mečiarových vlád? Je to vari preto, že treba nájsť spôsob, ako si vydobyť svoju ďalšiu účasť v budúcej vláde? Nie je, páni z KDH, skôr namieste ospravedlnenie sa? Nie je cestou skôr podaná ruka ako znovu ďalšie série klamstiev?

    V duchu kresťanskej morálky sme vám schopní odpustiť, ak vy ste schopní toto odpustenie prijať. A ja pevne verím, že potom budeme schopní pracovať spoločne pre tých, kvôli ktorým tu v tomto parlamente sedíme.

    Ďakujem pekne.

  • Samozrejme, že to, čo hovorím, sa mnohým nepáči. Pred voľbami v roku 2002 som sa stretol s jedným, ktorý sedel vo vrcholnom štábe boja proti mečiarizmu a potvrdil mi, že v januári 1998 na kontá, ktoré neboli evidované, bola k dispozícii miliarda korún. Do septembra 1998 táto suma narástla na tri. Nebol som sám, bolo nás veľa, keď sa tieto veci potvrdzovali.

    Nemienime z toho robiť precedens a trestné stíhanie. Nemienime z toho robiť udania a všelijaké iné „povyky“ a prenasledovať ľudí a naháňať. Skôr sa riadime zásadou, že Slovensko potrebuje rozumnú dohodu o koncentrovaní sa na ciele ako v permanentnom vybíjaní sa v rôznych hrách.

    Veľa zla medzi oboma stranami urobili ľudia, ktorí pracovali vo Federálnej bezpečnostnej informačnej službe a ktorých tam delegovalo Kresťanskodemokratické hnutie, ktorí sa stretli s niektorými ľuďmi z HZDS, ktorých delegovalo do SIS-ky, a tento ich súboj a hry pokračovali ďalej a zamorili politiku všeličím iným. Naša politika je od týchto vplyvov očistená, vaša ešte stále nie. Ste poplatní a neviete sa z toho dostať a stále myslíte, že je to vec politiky. Pre nás, pretože sa tiež hlásime ku kresťanským hodnotám, platí jedno z prikázaní, ale v podobe hodnoty životnej, a nie v podobe iba citácie Písma, že kto je tvoj blížny. Blížny je každý – tvoj priateľ i nepriateľ. A každého máme mať radi, tak ako seba samého. Ak sa máte tak radi, ako znášate ľudí z HZDS, udusíte sa vlastnou nenávisťou voči sebe a budete sa protiviť sami sebe. Bude mi vás ľúto, ale neviem vám pomôcť.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Za klub KDH vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv začnem od niektorých detailov, drobností.

    Pánovi Husárovi som chcel len povedať, že pán Bačinský po rozdelení federácie odišiel hneď z tajnej služby alebo bol odídený a išiel na ministerstvo vnútra, kde mal na starosti požiarnikov. Pamätám si veľmi dobre, lebo sme sa na tom zabávali, ako rýchlo naši federálni Slováci odišli z tajných služieb. Čiže trošku to máte nejako posunuté.

    K pánovmu Mečiarovmu vystúpeniu. Najprv také malé detaily. Povedali ste, že ste sa doteraz nemohli k tomu vyjadriť. Veď ste boli predsedom vlády. Mohli ste prísť kedykoľvek do parlamentu a povedať všetko to, čo ste dnes povedali. Všetko ste mohli povedať. Že máte dnes prvýkrát? Veď ste boli do roku 1998 predsedom vlády. A únos sa udial v roku 1995. Čo vám bránilo tri roky? Prvá vec.

    Druhá, že amnestiu dala vláda. Áno, amnestiu dala vláda, ale váš podpis je tam, bohužiaľ. Čiže ak sa to volá Mečiarove amnestie, lebo je tam váš podpis.

    A teraz. Hovoríte Michal Kováč starší, prezident, vedel o únose. Hovoríte, že sme v tom po uši, my kádeháci. Hovoríte, že tajíme dokumenty. Hovoríte o Fegyveresovi a podobne. Pán poslanec Mečiar, mám len jednu otázku. Keď sme v tom po uši, čo vám bráni, aby ste hlasovali za zrušenie amnestií a dostali nás po uši do toho? Čo vám bráni, čo?

  • Reakcia poslanca.

  • Kresťanská láska, ďakujem veľmi pekne. Dobre.

    Hovoríte, že SIS v tom nebola. Ak dovolíte, dva súdy s Ivanom Lexom nedopadli oslobodzujúco. Prvý bol triptych, bolo tam 500-tisíc, nebol tam trest. Ak dovolíte, prípad Mercedes priamo súvisel s únosom Michala Kováča, a bol amnestovaný, a to bol prípad Mercedes zo SIS-ky. A to je dôkaz, že SIS-ka v tom bola. Súd to vyriekol.

    Hovoríte ďalšie detaily. Hovoríte, že Michal Kováč starší spolu s Michalom Kováčom mladším robili veci okolo Technopolu. Prečo ste nepodali na nich trestné oznámenie? Prečo ste si nekonali svoju povinnosť občana, navyše, keď ste boli predseda vlády? Prečo ste tie veci zatajovali? Lebo Michal Kováč ešte vtedy bol v HZDS? Alebo prečo? Ako predseda Federálneho zhromaždenia bol nominovaný HZDS. Keď ste to vedeli, prečo ste nezačali trestné stíhanie?

    Hovorili ste o tom, že Michal Kováč dal amnestiu svojmu synovi. Presne si pamätám, ako bolo. Minister vnútra, už neviem ktorý, mu odobral pas. Michal Kováč verejne hovoril a hovoril to aj nám politikom, že chce, aby jeho syn išiel do Nemecka, aby mohol vypovedať. Ministerstvo vnútra – už si nepamätám, kto bol ministrom vnútra – mu odmietalo dať pas.

  • Reakcia z pléna.

  • Možno pán Hudek. A on povedal, že ak mu nevrátia pas, tak mu dá amnestiu, aby mohol ísť vypovedať, lebo vy ste tvrdili, že je voči nemu trestné stíhanie a kvôli tomu ste mu zadržovali pas. Dopredu hovoril, že chce, aby jeho syn išiel vypovedať do Nemecka, a ak mu nevrátia pas, dá amnestiu. Presne si na to pamätám a viem, ako to bolo.

    A teraz k celému problému. Jaj, ešte jedna vec. Hovoríte, že retroaktívne nemožno. Retroaktívne nemožno riešiť mnohé veci, ale morálne áno. My sme retroaktívne zrušili všetky rozsudky za komunizmu, ktorými sa viedli politické procesy. Všetky sme zrušili a všetci boli nie že amnestovaní, ale všetci boli odškodnení, pretože boli odsúdení neprávoplatne. V otázkach morálnych retroaktivita neplatí. Okrem toho, ústavu možno meniť ústavným zákonom. Ak sa príjme ústavný zákon, že táto amnestia sa ruší, tak platí v tomto jednom prípade ústavný zákon, ktorý je najvyšší zákon.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, kedykoľvek bude mať parlament na to 90 hlasov.

    A teraz by som prešiel trošku k všeobecnému. Pamätáme sa, po novembri 1989 aká bola situácia. VPN, do ktorého ste vtedy aj vy patrili, ale aj KDH, aj maďarské strany, aj ja som tam patril, sme sa rozhodli – a dovolím si povedať, že to bolo aj gesto Václava Havla v tej, by som povedal, úplne ojedinelej amnestii, ktorú dal všetkým, teda mnohým väzňom –, že sa urobí za minulosťou hrubá čiara, že sa urobí za komunistickou minulosťou, keď komunistická moc zneužívala tajné služby na teror voči obyvateľstvu. Dúfam, že túto tézu nemusím nikomu tu dokazovať, celé 50., 60., ale aj 70. roky, ktoré spomínate, a 80. sa niesli v znamení teroru Štátnej bezpečnosti. Nakoniec možno aj vy ste to na svojej koži pocítili. My sme napriek tomu, pretože sme to považovali za epochálny koniec jednej éry v Európe, povedali, urobíme hrubú čiaru.

    Prišiel 1. marec, keď sa Ján Budaj chcel stať predsedom parlamentu, a po ňom bol míting na Námestí SNP, iste sa naň dobre pamätáte. Prvýkrát som z tohto mítingu odišiel preč, pretože vy ste odrazu v celom tom koncepte VPN povedali, že väznice sú prázdne, a pokiaľ si dobre pamätám, mysleli ste tým bývalých komunistov.

  • Reakcia z pléna.

  • No, ale veď, samozrejme, dnes môžete hovoriť niečo iné, ale bol to jasný kontext... Veď to bolo presne v kontexte, ale nebudeme, dobre, prosím, ale povedali ste, väznice sú prázdne, po tom, čo Ján Budaj nebol zvolený za predsedu parlamentu. To bol veľmi zaujímavý signál z vašej strany, politický signál. Vy ste nepovedali v kontexte nejakých zločinov, krádeží a lúpeží. V kontexte nezvolenia Budaja do parlamentu, ste poobede povedali, že väznice sú prázdne.

    Tam sa naše postoje zásadne rozchádzali a začali rozchádzať. A potom prišiel teroristický čin. Prišiel teroristický čin, keď Michal Kováč mladší bol unesený brutálnym spôsobom do Rakúska. Unesený a nechaný v Hainburgu pod kapotou auta, teda vzadu v kufri, a ešte telefonátom niekto upozornil bezpečnosť, aby tam išla.

    Už som povedal, že prípad Mercedes to potvrdzuje, potvrdzovala to Fegyveresova výpoveď a potvrdzovala to správa SIS-ky, ktorú tu priniesol pán Mitro, a potvrdzuje to vlastne celý spis, že Slovenská informačná služba mala na tom účasť. A vtedy sme si povedali, že dosť. A vtedy sme si povedali dosť v tom zmysle, že druhýkrát sa hrubá čiara nebude robiť, keď vláda zneužíva tajné služby, a druhýkrát si Slovensko tento problém musí nejako samo vyriešiť, lebo sa nepohne dopredu.

    Pán poslanec Mečiar, my by sme mohli tieto amnestie pokojne obísť, keby sme podali trestné stíhanie vo veci v Rakúsku, tam vaše amnestie neplatia. Tam bol vykonaný skutok únosu. Pokojne by to tam mohlo ísť. A všetko by sa tam odovzdalo, čo je vyšetrené. Ale preto, že si to Slovensko, tento čin a tento krok, keď ste dali amnestie, musí samo odniesť a samo vyriešiť, ak sa má na ceste k demokracii niekam pohnúť, preto tieto témy otvárame, pretože toto je kardinálny problém, bez ktorého sa nikam ďalej nedostaneme.

    Vaše amnestie majú ešte jednu veľmi zvláštnu stránku. Boli to amnestie pre únos Michala Kováča mladšieho a všetky činy, čo s tým súvisia. Čo ste mali na mysli pod tými činmi? Čo ste mali na mysli pod činmi, ktoré súviseli s únosom? Mercedes sa ukázal, že už súvisel, ale ja sa pýtam, veď súd tak rozhodol.

  • Reakcia z pléna.

  • No veď som zvedavý.

    A ja sa pýtam: Súvisí vražda Róberta Remiáša s únosom? Róbert Remiáš sa stretával s Fegyveresom. V roku 1996, keď vy ste boli na vrchole svojej moci, Kriminalistický ústav dal vyhlásenie, teda skúmanie, skúmaním dal výsledok, nález, že bola uložená nálož pod pumpou. V roku 1996.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak to sa mýlite. Bolo, bolo. To sa mýlite.

    Čiže bola to vražda. A ak aj dnes hovoríme o tej vražde s takým, by som povedal, ľahkým tónom, no tak by som vám chcel pripomenúť, ako o tomto horení mladého chlapca hovorili ľudia, čo ho počuli. On bol priviazaný v aute, to auto vybuchlo a narazilo tam, kde je dnes kríž, a on ručal od bolesti, lebo horel. Strčte si niekto prst nad sviečku a držte ho tam a pomyslite si, ako to je, keď človek celý horí. A preto sme povedali, že vražda Remiáša musí byť vyšetrená. Nie je vyšetrená tak, ako je pravda. To, že vrátil krajský prokurátor alebo niekto z krajskej prokuratúry naspäť, aby všetky úkony sa vykonali ešte raz, to je vec krajského prokurátora, ako si to zdôvodní.

  • Reakcia z pléna.

  • Samozrejme, vydržím.

    Ale čo vlastne patrí a čo nepatrí pod únos? Čo toto je za amnestiu? Čo toto je za veľký čin, za veľký kresťanský čin, keď hovoríte, že dám amnestiu teroristom a zároveň za všetky činy, ktoré s tým súvisia? Ktokoľvek môže povedať, že môj čin, ak budem mať šikovného advokáta, súvisel s únosom. Ktokoľvek. To je taká nejasná vec. Toto bol právny krok, ktorým ste budovali Slovenskú republiku. A pre toto, pre toto všetko sme si povedali, že tomuto problému nedáme pokoj.

    A, pán Mečiar, znovu sa pýtam, hovoríte, že všetci v tom väzíme okrem vás. Ja tomu verím. Ale dajme to vyšetriť – čoho sa bojíte? Zrušme amnestie. Dajme to vyšetriť. A môžeme to robiť za účasti medzinárodných sudcov, medzinárodných pozorovateľov. Nech sa páči, sme otvorení pre všetky alternatívy – ale prečo sa toho bojíte? My sa toho nebojíme, nech sa páči. Zahlasujte a môžeme ísť.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Cuper, Tóthová, pán poslanec Mečiar, Jaduš. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý – pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Mikloško, vieš dobre, že sme ošediveli v politike spolu, máme rovnaký životný štýl, sme konzervatívci, ale dovoľ, aby som s tebou hlboko v danom prípade nesúhlasil, a mrzí ma, že sa budem musieť prihlásiť do rozpravy a hovoriť dlho o detailoch, pretože jednoducho nehovoríš pravdu.

    V Mercedese takisto ako vo všetkých troch skutkoch, ktoré blázon prokurátor, ktorého ste selektívne vybrali, a sú dva posudky, ktoré jednoznačne ukazujú, že prokurátor Serbin nebol normálny, je chorobopis a nakoniec je aj prepustenie zo služieb prokuratúry, tento blázon spojil tri nespojiteľné skutky dohromady. Aj napriek tomu všetkému, že pani prokurátorka na pojednávaní šibrinkovala a práve to zo skutkovej vety zobrala, že by sa taký Mercedes bol použil zároveň aj na nejaký únos, aj napriek tomu všetkému, aby sa o tom vôbec konalo, súd vyriekol aj v tejto otázke nevinu a povedal, že skutok sa absolútne nestal. To, že sa pani prokurátorka odvolala, je to jej právo, ale ja som hlboko presvedčený, že to prokurátor blázon, a to znovu opakujem, zneužívať bláznov na politické procesy, to nerobil nikto v tomto štáte. Jednoducho sú na to indície, že pod čou kuratelou bol pán prokurátor Serbin, kto mu sľuboval, že bude z neho urobený špeciálny prokurátor, dokonca šéf špeciálnej prokuratúry. No Boh vás ochraňuj, aby vás žaloval špeciálny prokurátor blázon! To vy ste tam všetci skončili, kde skončil...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško hovoril, že Kováč mladší chcel ísť vypovedať. Veď on bol v Nemecku. Ja mám záznam z rozhlasovej stanice Hlas Ameriky z 12. februára 1998, ktorý znie: „Ešte včera podpísala česká ministerka spravodlivosti Parkanová súhlas s vydaním Michala Kováča mladšieho do Nemecka na stíhanie v kauze Technopol. Michal Kováč mladší bol nemeckým orgánom odovzdaný o 11.00 hodine na priechode v Rozvadove. Michal Kováč mladší bol zadržaný českými orgánmi na základe medzinárodného zatykača minulý týždeň a umiestnili ho do tzv. vydávacej väzby. Konanie v tejto kauze na Slovensku nie je možné, pretože Michal Kováč mladší prijal udelenie amnestie od svojho otca.“

    Čiže on v Nemecku bol, svedčiť mohol. A konanie končilo, vieme ako, pretože nemecké orgány dovoľujú na základe kaucie ukončiť trestné konanie. Čiže kto má peniaze, zaplatí a potom nie je trestné stíhanie. Toto sa takto udialo a na doplnenie váš minister spravodlivosti takýto systém chcel zaviesť aj na Slovensku. Chvalabohu, nebolo to zavedené.

    Ďakujem.

  • S procedurálnym návrhom pán poslanec Bódy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem vás láskavo poprosiť, aby ste viedli schôdzu tak, aby ste zamedzili akémukoľvek používaniu invektív na adresu iných osôb a zvlášť používaniu nezmyselných diagnóz. Ďakujem pekne.

  • Vždy sa budem o to snažiť, samozrejme.

    Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Mečiar.

  • Ak pospájate množinu chybných prvkov, volí sa chybný záver. To je celá tragédia Ferka Mikloška. Množinu blbostí a nezlučiteľných vecí pospájal do záveru, ktorý je chybný – tak ako veci, z ktorých vychádza.

    Pokiaľ ide o vyjadrenie, predseda vlády nikdy nebol zbavený mlčanlivosti a nevzťahuje sa na neho ústavné právo, že nemôže byť pre svoje vyjadrenia v Národnej rade stíhaný, to je len právo poslanca. Kauza Mercedes vôbec nesúvisí s kauzou. Prezident nebol stíhateľný, prezident nedal amnestiu na nevydanie pasu, prezident dal amnestiu na stíhanie, ktoré bolo odôvodnené voči svojmu synovi na území Slovenskej republiky. Vy ste sanovali tieto postoje Michala Kováča mladšieho tak, že ste ho umiestnili v Indii na zastupiteľskom úrade a poverili ste ho zastupovaním v diplomacii. Koľko musí mať „prúserov“, alebo koľko iných statočných ľudí, ktorí neurobia takéto veci, v diplomacii nie sú?

    Pokiaľ ide o Havlovu amnestiu, takisto viem, o čom hovoríte, pretože som bol na likvidácii vzbury v Leopoldove a takisto som sedel medzi väzňami, keď im oznamoval Ján Langoš Havlov list a Havlovo oznámenie, na základe ktorého tá vzbura vznikla. Voľakto tiež za to preberá zodpovednosť.

    Pokiaľ ide o vetu o prázdnych väzniciach, smerovala k osobám, ktoré zneužívali funkcie, nebola menovaná stranícka príslušnosť. To, že Budaj nebol zvolený, bola blbosť tých, čo to organizovali. Večer pred nezvolením som vás na to upozornil a na druhý deň stála otázka tak, že Havel mal pokus vymeniť predsedu parlamentu i predsedu vlády. Tento pokus bol neúspešný. Bol všeobecne hodnotený tak, že kontrarevolúcia na Slovensku zvíťazila. Moje slová na mítingu boli tvrdé.

    Pokiaľ ide o správu SIS, išlo o účelový dokument, všetky veci boli procesne vyvrátené.

    Pokiaľ ide o Viedeň, bol som požiadať, ak sú dôkazy, aby boli vykonané.

    Pokiaľ ide o Remiáša, nehovoríte pravdu. Nemyslím, že to nemyslíte poctivo. Pokiaľ ide o fakt, nehovoríte pravdu, ale aj Ducký trpel a je prvý zavraždený politik, kde ste jeho páchateľovi dali amnestiu nekvalitným sledovaním...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážený pán Mikloško, napriek tomu, že si vás veľmi vážim, je mi ťažko pochopiť, ako sa vo svojom vedomí dokážete vysporiadať s tvrdením, ktoré ste povedali za rečníckym pultom, keď vy ste vo svojom diskusnom príspevku absolútne nerešpektovali výroky nezávislých súdov. Veď, preboha živého, Ivan Lexa bol oslobodený vo všetkých kauzách!

  • Reakcia z pléna.

  • No ja si myslím, že za triptych sa mu skôr bolo treba poďakovať, lebo dnes visí v Slovenskej národnej galérii. A vy ste človeka, ktorý toto umelecké dielo, ktoré je kultúrnym dedičstvom nášho národa, tak vy ste sa mu poďakovali za to tým, že ste ho roky prenasledovali, že ste mu zničili osobný život, že ste ho psychicky a fyzicky perzekvovali. Toto je poďakovanie za jeho postoj k národnému kultúrnemu dedičstvu.

    Ak hovoríte o ceste k demokracii, ktorej bolo HZDS prekážkou v minulosti, tak cesta k demokracii vedie cez vykonštruované kauzy, dlhoročné politické prenasledovanie nevinných osôb a cez mocenskú perzekúciu? To je cesta k demokracii podľa receptu KDH?

    A ako vás trápi vražda Duckého? Ako vás trápia množstvá ďalších nevyšetrených vrážd? A ako vás trápi vražda človeka, o ktorej bola polícia vopred informovaná a vôbec nekonala? A to je tiež vo vašej kompetencii, je to tiež výsledkom vašej politiky.

    Pán Mikloško, takže vážte slová a skutočne vystupujme korektne, vystupujme tak, aby sme sa vedeli aj zajtra pozrieť do očí.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikloško.

  • Veľmi stručne.

    Pani kolegyňa Tóthová, keby bol mohol cestovať pán Michal Kováč mladší do Nemecka, tak by nebol utekal do Čiech a odtiaľ by nemusel byť vydaný. Veď presne potvrdzujete to, čo bola pravda. Jemu bol odobratý pas, dostal sa tam načierno a tak bol vydaný do Nemecka, aby mohol vypovedať, pretože ste mu nechceli dať pas. Veď to presne doplňuje to, čo som povedal.

    Čo sa týka...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale to sú len detaily, pán Mečiar, veď mohli ste byť zbavený mlčanlivosti, mohli ste vypovedať o tejto kauze vtedy, keď ste boli poslancom. Veď ste boli poslancom, až kým ste nedali svoj mandát Ivanovi Lexovi a podobne, čiže mali ste dosť príležitostí. Ale, prosím, dnes ste vystúpili.

    Ale znovu opakujem, dajme veci prešetriť. Hovoríte, že sme v tom po uši. Nech sa páči, sme pripravení niesť všetku zodpovednosť, o ktorej ste rozprávali. Zahlasujte za zrušenie amnestií. Pod medzinárodným dozorom sme pripravení celú túto záležitosť pokojne vyšetriť.

  • Reakcia z pléna.

  • A tak... Teraz je príležitosť na prihlášky ústne do rozpravy. Prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Husár, Tóthová, Cuper. Pán poslanec Mikloško sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Mečiar. (Reakcie z pléna.) Tak ešte raz opakujem: Husár, Tóthová, Mečiar, Mikloško, Cuper. (Reakcie z pléna.) Na to je to poradie. Ja vás poprosím, na to je to poradie, ten počítač nemá kamaráta. To znamená, to poradie sa... Tak ešte raz opakujem: pán Husár, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Mečiar. Končím možnosť ďalších...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Cuper posledný. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Husár. Vy sa nakoniec s tým počítačom skamarátite.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ak hovoríme na takúto vážnu tému, myslím, že by sme si mali v prvom rade povedať, o čom hovoríme.

    Kto z vás pri štipke zdravého rozumu hovorí v súvislosti s právom milosti, o spravodlivosti, pravdepodobne nie celkom dobre vie, o čom hovorí. Pýtam sa vás: Čo bolo spravodlivé na Havlovej amnestii? Čo je spravodlivé na udelení individuálnej milosti vynikajúcemu športovcovi, ktorý neúmyselne, z nedbanlivosti zabije človeka na ceste? Odpoveď na toto si dám aj sám. Ani v jednom prípade nič. Nič. Ide o uplatnenie historickej výsady hlavy štátu, ide o jednu časť oprávnení hlavy štátu, ktoré mu priznáva najvyšší zákon každého štátu, t. j. ústava.

    O čo v tomto parlamentnom spore dnes v podstate ide? Je to úplne o niečom inom, ako sa hovorilo dosiaľ. Áno, súhlasím jednou vetou s tým, že v prvom rade je tento problém jednou z foriem politického zápasu, ktorý stále ešte takto surovo a tvrdo na Slovensku prebieha. Ale z hľadiska právneho nejde absolútne o nič iné ako o ústavný výklad výkonu kompetencií a právomocí jednotlivých ústavných funkcií a štátnych orgánov, tak ako im ich ústava ukladá.

    Musím uznať, pretože som si niekoľkokrát prečítal odôvodnenie návrhu zákona, že toto odôvodnenie je urobené – bez úvodzoviek – kvalitne, vysoko účelovo a sú v ňom pospájané mnohé vnútorné protirečenia, o ktorých sa ešte dovolím zmieniť. Avšak ani v jednom prípade alebo jednou jedinou vetou celé toto odôvodnenie nerieši problém konfliktu kompetencií, pokúša sa o to, keď hovorí, že „v tomto prípade nebude rozhodovať zákonodarný orgán, a preto sa nejedná o stret zákonodarnej moci a prezidenta, ale ústavodarný orgán“.

    Vážení priatelia, nedajte sa pomýliť. Je pravda, že právna teória tieto dva pojmy rozlišuje, ale v tomto prípade, prípade konkrétneho a vecného riešenia vecného problému ide len o jeden orgán, ktorým je parlament Slovenskej republiky, ktorý má v Ústave Slovenskej republiky jednoznačne vymedzenú svoju pôsobnosť a svoje kompetencie. A nedajte sa, prosím, pomýliť ani tým, že sa v ďalších častiach tohto odôvodnenia uvádza, že, áno, je to presne tak a slovenský parlament práve využíva tú kompetenciu, ktorú má danú ústavou a prijme ústavný zákon.

    Rímska doktrína hovorila už veľmi dávno o tom, že poznať zákony neznamená poznať slová, ale predovšetkým ich obsah a význam. Aj v tomto prípade teda musíme predovšetkým poznať obsah a význam týchto slov. A z jeho obsahu je jednoznačné asi toto: Prezident Slovenskej republiky, zastupujúci prezident Slovenskej republiky využil svoju ústavnú kompetenciu a právomoc danú mu ústavou a udelil amnestiu, ako správne, pravdivo a poctivo uvádza zdôvodnenie tohto návrhu. V ďalšom náleze Ústavného súdu sa objavil výrok, ktorý hovorí, že takto udelenú amnestiu nemôže ani samotný prezident meniť alebo zrušiť.

    Odpovedzme si – prečo? A na toto chcem, prosím, upriamiť vašu pozornosť. Je tým jedno zo základných ustanovení ústavy a to je čl. 2 ústavy ods. 2, ktorý hovorí: „Štátny orgán môže konať iba v súlade s ústavou a zákonmi tejto republiky a spôsobom, ktoré zákony pre tento orgán stanovujú.“ Toto ustanovenie nemá len preventívnu, všeobecnú pôsobnosť na dodržiavanie zákonnosti, ale zároveň rámcovo v úvodných ustanoveniach ústavy vymedzuje aj toto dôležité upozornenie, o ktorom hovorím, že každý orgán v súlade so zákonmi a ústavou môže konať iba v rámci svojej pôsobnosti.

    Ak teda, ešte raz opakujem, Ústavný súd vyriekol to, čo som uvádzal, zároveň zdôrazním, že ústava prezidentovi, teda najvyšší zákon štátu, dáva iba jednu jedinú možnosť, jednu jedinú kompetenciu, jednu jedinú právomoc – amnestiu udeliť. Nič iné.

    Za týchto okolností, vážené kolegyne a kolegovia, je odpoveď na otázku, ktorú pred sebou máme, myslím, že úplne jednoduchá. Parlament má momentálne iba dve ústavné možnosti. Pretože, a teraz sa už obraciam na dokument, ktorý máte vo svojich laviciach, pretože zhodne s tým, čo navrhovatelia uvádzajú v odôvodnení, v prípade nálezu Ústavného súdu 39/93 zacitujem: „Čl. 116 ods. 4 ústavy prezidentovi neukladá povinnosť odvolať člena vlády, ak to predseda vlády navrhne.“ A navrhovatelia píšu: „Keďže Slovenská republika má parlamentnú formu vlády, zodpovedá za výkon funkcie vlády predseda vlády, bolo by preto v rozpore s princípmi fungovania parlamentnej vládnej formy, aby prezident mohol ingerovať do personálneho zloženia vlády.“ A teraz tá dôležitá veta: „Z uvedeného dôvodu sa ústavodarca rozhodol revokovať rozhodnutie Ústavného súdu zmenou príslušného článku ústavy.“

    Áno, páni, veľmi správne napísané, je to jediná možná forma revokovať uznesenie, nález Ústavného súdu, ale do budúcnosti, tak ako to bolo aj v tomto konkrétnom prípade. Teda hovorím, ak slovenský parlament príde k záveru, že inštitút milosti je v Slovenskej republike v 21. storočí prekonaný, je archaizmom, má regulárnu ústavnú možnosť tento inštitút zrušiť, parlament má podľa čl. 102 ústavy možnosť na výkon prezidentských kompetencií prijať osobitný zákon, ale nič viacej. Nič viacej. My nemôžeme žiadnym rozhodnutím rozhodnúť, že účinky tohto výsostného rozhodnutia prezidenta, ktoré žiaden iný ústavný orgán nemá, neexistujú, že nenastali a že majú nastať nové dôsledky.

    Vážení priatelia, sprimitívnim to na príklade: Ak by sme prijali túto filozofiu, tak je možné, že parlament ústavným zákonom môže rozhodnúť o zrušení všetkých rozhodnutí vlády vo veci strategických podnikov. Odôvodnenie absolútne identické, pretože je to ústavným zákonom, ktorým môže prelomiť a zmeniť všetko. Právny, naozaj, ako voľakedy pán Fico povedal, suterén a absolútny nezmysel.

    Navrhovatelia ďalej v odôvodnení píšu veľmi zaujímavú vetu, na ktorú by som si tiež dovolil zareagovať: „Požiadavkou právnej istoty je, aby sa amnestia nestala nástrojom stálej derogácie Trestného zákona a aby sa politicky nezneužívala.“ Veľmi múdra a potrebná veta. K nej však treba predovšetkým doložiť: Bodaj by sa žiadna amnestia v tomto štáte politicky nemusela zneužívať len z toho dôvodu, že predtým sa na politické ciele zneužije Trestný zákon a Trestný poriadok.

    Vážení priatelia, majte, prosím vás, toto upozornenie na mysli aspoň na ten čas, ktorý ešte budete vládnuť.

    Navrhovatelia ďalej vo svojom odôvodnení píšu: „Podľa čl. 86 písm. a) patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch, kontrolovať, ako sa dodržiavajú. Z tohto vyplýva možnosť Národnej rady uzniesť sa na ústavnom zákone. Pritom okrem článku“ a tak ďalej atď. „nie je nikde vymedzený možný predmet úpravy ústavného zákona. Domnievame sa, že uvedené štyri ustanovenia ústavy nie sú limitom možného predmetu úpravy ústavného zákona.“

    Samozrejme, že nie, vážení kolegovia. Ale žiadnym ústavným zákonom nie je možné retroaktívne odňať, lebo ide o odňatie právomoci ústavného orgánu prezidenta republiky. Toto je právny fakt, ktorý nielen právnici, ale aj triezvo uvažujúci laik, myslím, že musí bez akýchkoľvek problémov pochopiť.

    Vážení priatelia, nemal by som urobiť, čo teraz urobím, lebo viem, že poučovať, vyzývať, apelovať v tomto parlamente sa nie vždy vypláca. Ale napriek tomu to urobím. Ja sa veľmi poctivo domnievam, že hlasovaním o tomto návrhu zaujme každý z nás stanovisko k dvom veciam súčasne: stanovisko k právnemu poriadku tohto podľa mňa právneho štátu a stanovisko k svojej ústavnej funkcii zákonodarcu ako takého, čo je zodpovednosť nemalá.

    Hovorím to len preto, že sa domnievam, že prijatím takéhoto zákona by sme nalomili absolútne základy právneho štátu a otvorili cestu k ďalšiemu chaosu. Tú cestu, ktorú, ako som počul aj spoza tejto tribúny dnes a nejedenkrát, tú cestu k demokracii, na ktorú sa, dúfam, už dnes absolútna väčšina z nás poctivo chystá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nedá mi inak ako právnikovi, ktorý už zažil rôzne legislatívne návrhy, ktoré boli vecne nesprávne, protiústavné a boli navrhnuté v tomto parlamente, nepovedať, že toto je perlou legislatívnych návrhov, ktoré sú skutočne neprijateľné. A je to druhýkrát perla v tomto parlamente, pretože skupina poslancov v užšom zložení v roku 2002, taktiež pred voľbami aj v roku 2000 a teraz opätovne v čase, keď sa chýli k voľbám, nepočúvajúc argumenty, pre ktoré v tejto snemovni tieto legislatívne návrhy neprešli, opätovne prinášajú túto tému.

    Ja by som chcela k dôvodom návrhu. V dôvodoch je uvedené – preambulu má tento legislatívny návrh, tento ústavný zákon, čo je taktiež nezvyklé – a tam sa uvádza, že dôvodom predloženia je spravodlivosť, právo a morálka. Nuž sú to pekné floskuly, ktorými sa zakrýva, ako už tu bolo naznačené, skutočný, pravý dôvod tohto legislatívneho návrhu a to je nepriamy útok na určitý politický subjekt a na jeho predsedu. To treba jasne povedať, treba jasne artikulovať, že táto snaha bola cez kauzy Ivana Lexu. A tiež treba jasne povedať, že súdy, ktoré mali problémy s týmito kauzami, predsa z nedostatku dôkazov vyriekli, že žalované skutky sa nestali.

    Pokiaľ ide o triptych, dovoľte, aby som tu povedala myšlienku, ktorú som v jednej relácii už vyslovila a teraz ju zopakujem. Pokiaľ ide o triptych, raz bude pod ním pripevnené poďakovanie Ivanovi Lexovi, že zachránil túto kultúrnu pamiatku pre nasledujúce generácie na Slovensku. Som o tom hlboko, ale hlboko presvedčená. Pretože taký moment, ako dať spraviť úplnú kópiu, ktorú povesím namiesto originálu, tam končí všetko. Tam končí všetko o účelnosti, o správnej myšlienke. Nebudem to rozvádzať, pretože to nie je mojím účelom.

    Ako členka vlády, ktorá vyriekla amnestiu, som hlboko presvedčená, že jednak amnestia jedna, druhá, ktoré sú uvedené, boli v súlade s ústavou a boli v tom čase skutočne motívom na to, aby nedošlo pred voľbami k turbulenciám na politickej scéne. Slovensko to nepotrebovalo a Slovensko takéto zbytočné turbulencie nepotrebuje ani dnes.

    Pokiaľ ide o morálku, pretože predložený návrh sa na ňu odvoláva, pýtam sa predkladateľov: Bolo morálne dať amnestiu vlastnému synovi na trestný čin v celkovej sume 2 308 920 amerických dolárov, ktorou bola spôsobená škoda Technopolu?

    Vidím, pán poslanec Mikloško, že si robíte poznámky. No určite taká škoda bola, inak by túto sumu nebol vtedajší prezident vo svojej amnestii uviedol. Ešte s rozpočtom na jednotlivých spolupáchateľov jeho syna. Bolo morálne v tom čase postaviť sa pred televíznu kameru a z obrazoviek presviedčať v prvej fáze všetkých občanov Slovenska, že to nie je jeho syn, že to je len zhoda mien? A konečne položme si otázku, či vlastná amnestia akákoľvek je morálna, keďže z určitej skupiny skutkov sa niečo amnestuje?

    Ja tu mám článok, keď americký prezident Clinton omilostil dílera i daňového podvodníka. Je to článok zo SME zo 16. februára 2001. Sú tam úvahy z americkej tlače o nemorálnosti, keďže išlo o jasného dílera drog a daňového podvodníka, ale americká tlač konštatovala, že bola daná amnestia a tým je akceptovaný daný prípad, pretože ide o amnestiu, ktorá vždy nie je posudzovaná z hľadiska morálky, ale z hľadiska práva.

    Ďalej sa pýtam, či je amnestia spravodlivá? Nuž vy ste sami povedali v tejto snemovni, že Havlova amnestia nebola spravodlivá. To tiež nie je dôvod na jej zrušenie. Základom amnestie totiž je jej nezrušiteľnosť a nedotknuteľnosť. Kto tomu neverí, nech si pozrie Trestný poriadok § 11, ktorý jasne hovorí o nezrušiteľnosti amnestie z toho dôvodu, že amnestiou zaniká trestnosť. Amnestiou zaniká trestnosť. To uznávajú všetky odvetvia trestného práva v celej Európe aj v zámorí. Čiže neviem, čo sledujete, ak nesledujete politický cieľ. Čo je ako čertovo kopýtko, ktoré sa z toho vreca vykľúva, pretože zánikom trestnosti je, akoby ste chceli mŕtveho oživovať, čo nie je možné.

    Možno poviete, že ako bývalá členka vlády, ktorá sa touto otázkou zaoberala, hovorím tieto úvahy. Ja som ich konzultovala aj v zahraničí, konzultovala som ich s mnohými právnymi expertmi a dovolím si vám uviesť jeden prípad. Jeden prípad, keď som ho konzultovala s pánom de Vainom, ktorý je riaditeľom inštitútu GAB vo Washingtone, a to je orgán, ktorý skúma v Spojených štátoch amerických prešľapy ústavných činiteľov a tento ústav posudzuje, čo už je za hranicou morálky, čo je možné, čo je nemožné, a v prípade, ak ústavní činitelia alebo štátne orgány urobia nejaký krok, ktorý je nezlučiteľný, neprijateľný, tak tento ústav dáva svoje stanovisko. A musím vám povedať, že tento ústav si veľmi považujú v Spojených štátoch amerických.

    Okrem názoru, ktorý mne osobne pri našom osobnom stretnutí povedal, tento svoj názor tlmočil aj pre našu tlač, žiaľ, nechala som ten výstrižok z tlače na stole, je z novembra, budem vám ho vo faktickej poznámke citovať, kto má záujem, môžem vám kópiu ukázať, a dovolím si vám jasne pretlmočiť to, čo povedal do tlače. Citujem: „Základom amnestie je to, že je nedotknuteľná. To znamená, že nie je podriadená politickej strane alebo politikovi, ktorý je v súčasnosti pri moci. Teda nemôže s ňou nakladať. Amnestia je doslova svätá. Nijaký orgán nemá moc ju zrušiť. V USA by sa také niečo nemohlo stať. Nijaký americký prezident nemá právo zrušiť amnestiu danú predchádzajúcim prezidentom.“ Ešte raz opakujem, že: „Udelenie amnestie nepodlieha času. Po tom, ako bola udelená, zostáva permanentná a nezrušiteľná.“ Je to citát slov, ktoré pán de Vain povedal pre našu tlač.

    Ak dovolíte, ešte pridám názor pána Cumaraswamyho, ktorý bol tu na návšteve, ktorý v súvislosti s návrhom KDH na odvolanie vtedajšieho predsedu Najvyššieho súdu osobne navštívil parlament, osobne sa zúčastnil rokovania ústavnoprávneho výboru. V tom čase som bola jeho členkou. A pokiaľ si pozriete záznamy v ústavnoprávnom výbore, keď mu bola položená otázka na zrušenie amnestie, doslova uviedol: „Štát, ktorý by zrušil amnestiu, nie je právnym štátom.“ Myslím si, že každý vie, kto je pán Cumaraswamy. Je to právny poradca v OSN, je to vysoko vážená osobnosť pre právne problémy Organizácie Spojených národov.

    Vážené dámy, vážení páni, ak chcete, hlasujte za tento legislatívny návrh. Hlasujte za tento politický, legislatívny návrh, ale vedzte, že Slovenská republika má už čierny bod už len vzhľadom na to, že takýto legislatívny návrh môže prísť do parlamentu, a dokonca podpísaný aj právnikom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Mečiar.

  • Nebýva zvykom dvakrát po sebe ísť, ale reakciu na pána Mikloška treba, keď sa už reže vred, nech ten hnis vyjde von. Čo mám robiť?

    Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré tu boli spomínané, povedané, pozrite sa, keď sme voči sebe úprimní, ja som v predminulom prejave pokritizoval Lipšica, povedal som, prečo by mu mala byť vyslovená nedôvera, vy ste zareagovali tak, že ste hodili materiál sem cez koaličnú zmluvu, hľadáte podporu politických strán, je to jediné, na čom ste sa na vtedajšej koaličnej rade zhodli, lebo v ostatnom sú také hlboké rozdiely. Urobili ste politikum z veci, ktorá politická nie je a už právna vôbec nie.

    Vzhľadom na skutočnosti, ktoré tu boli uvedené, ďalšie by som rád povedal.

    Ferko Mikloško hovorí, že vďačne urobí zodpovednosť a záver. Dámy a páni, ale veď vy ste hlasovali viacerí, čo ste tu boli v minulom volebnom období, za zbavenie Ivana Lexu mlčanlivosti a odovzdanie trestným orgánom a ukázalo sa, že skutky neboli. Veď vy ste mali nielen riaditeľa SIS aj námestníka riaditeľa SIS, keď predložil správu plnú falošných dôkazov. Uvediem jednu skutočnosť. Vo vtedajšej správe sa hovorilo, že predsa existovali v SIS-ke mŕtve duše. Dvanásť ľudí, ktorí načierno poberali peniaze. A keď sa začínali procesné úkony, riaditeľ SIS ich zbavil mlčanlivosti pre príslušnosť k SIS. Čo ste to robili? Veď ste mali námestníka SIS-ky, bol z KDH, dokonca bol u vás istú dobu riaditeľom zahraničného odboru, či čo to bolo. Predtým robil v FBIS pre Slovensko. Čo ste to robili? Veď ste to robili. Akú politickú zodpovednosť chcete za to brať? Tvárite sa ako najvyšší sudcovia a chcete vynášať rozsudky ďalej.

    Ďalej je tu ďalšia otázka. Spomínali sa niektoré kauzy minulosti. Úprimne mi je ľúto akéhokoľvek násilia voči každému človekovi, a napriek tomu, že vyzerám inak, ja nemám rád násilie. Nebojím sa ho, ale nemám ho rád. A veľmi úprimne som prijímal a dosť ťažko všetko, čo sa hovorilo okolo smrti Remiáša, lenže som bol v pozícii predsedu vlády a potreboval som vedieť pravdu, nielen emócie. A tá pravda bola trošku iná, ako ju tu prezentujete. Róbert Remiáš bol príslušníkom polície. Ako sa dostal k prezidentovi, neviem. Neskoršie, keď prebiehali už potom zisťovania všetkých možných variantov, bol aj variant, že bol jednou z kontaktných osôb medzi prezidentom a Oskárom Fegyveresom. Či toto mohlo mať vplyv na jeho smrť, neviem povedať, ale mohlo byť aj opačne, že mohli byť nároky väčšie a niekto sa mohol chcieť zbaviť svedka. SIS-ka na to nemala dôvod. Máloktorí viete, alebo nikto neviete, že Róbert Remiáš požiadal o vstup do Slovenskej informačnej služby. Chcel byť dôstojníkom Slovenskej informačnej služby. Práve ten Oskár Fegyveres bol jeden z tých, ktorý sa podieľali na vybavovaní celej veci. Prečo by SIS-ka voči nemu podnikala, keď sa ponúkol dobrovoľne do jej služieb a chcel plniť jej úlohy? Veď to je nezmysel. To je absolútny nezmysel! A dokladmi a výpoveďami potvrdené. Je jedno, čo sa vám páči. Fakty nepustia.

    Druhá otázka je, ako to bolo s jeho smrťou a vyšetrovaním jeho smrti. Samozrejme, v hláseniach, ktoré boli prvé, bola hlásená dopravná nehoda, neskoršie prišlo meno a podozrenie, že tam bola vražda. Tak, samozrejme, prvé vyšetrovanie, ktoré bolo urobené – a znovu potvrdzujem, že ja som sa začal zaujímať o to vtedy, keď duchovný na námestí hovoril, že ma vďačne odprevadí do večnosti, vtedy som počul toto meno a chcel som vedieť, kto to je. Dozvedel som sa, že je príslušník polície, dozvedel som sa, že je tam viacero konaní, ktoré sa okolo jeho osoby motajú a ten jeho život mladistvý bol veľmi, veľmi komplikovaný a veľa vecí bolo okolo toho. Je mŕtvy, treba mu vzdať úctu, a to, čo netreba spomínať, netreba, ale kvôli historickej pravde treba niekoľko vecí povedať, že ak vnútro chcelo uzatvoriť celý prípad s tým, že to bola technická porucha, tak ja som ich žiadal, aby bol spracovaný znalecký posudok, ktorý by vylúčil, že to mohla byť vražda. Ak sa preukázalo vtedy zranenie istej časti tela, na ktorom sa stavalo, boli urobené nové posudky, či mohla byť použitá pri tejto vražde výbušnina. Tieto posudky vylúčili použitie výbušniny.

  • Reakcia z pléna.

  • Vylúčili použitie výbušniny. Teraz...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som rád, že z ucha rozlíšite, že z čoho to bolo.

    Boli spracované znalecké posudky dvoch znalcov, ktoré pracovali ďalej na tom, čo mohlo byť príčinou explózie. A bolo niekoľko zaujímavých vecí zistených. Prvá, že do auta tohto typu nemohli byť montované plynové zariadenia a tu nejaký amatér v Trnave namontoval plynové zariadenie a explózia tohto plynového zariadenia potvrdila, že nebolo poškodené znútra, ale zvonku. Výbušnina išla smerom von, črepy z toho vyleteli smerom von, nie dovnútra. To sa stalo. Ale z toho bol urobený politický problém, že ho chcel niekto zavraždiť.

    Ďalej bol vyrobený politický problém, že ho sledovala SIS-ka. Je preukázané, že v tom čase a celú dobu za Róbertom Remiášom nechodila žiadna SIS-ka, ale Ferusova skupina z Nitry, ktorá svoje kroky a sledovanie odôvodnila tým, že jej dlhoval alebo dlžil nejaké peniaze z obchodu s autami. Tak ako potom? Kto to bol? Tí ľudia sa priznali k týmto skutočnostiam, uviedli ich.

    Ďalej. Keďže hovoríte, že tam bolo niečo iné, tak je preukázané, že predtým Róbert Remiáš navštívil svojho otca, jeho otec urobil kontrolu na aute a na aute, hoci bol dôstojníkom armády špecializovaným na výbušniny, na aute nič nebolo. Samozrejme, že od toho stretnutia s otcom ešte uplynul nejaký čas. Vtedy kontrolu nad autom a nad jeho pohybom vykonávali Ferusovci. To bola skupina z podsvetia, ktorá tam bola, čo je zadokumentované. Zase nezmysel hľadať súvislosti.

    Prepáčte mi, hovoríte o akejkoľvek humanite, zdalo sa mi byť neľudské matku Róberta Remiáša vodiť po mítingoch ako obeť politického násilia. Kto to kedy začal robiť? Akým právom? Koho? Právom koho ste nás osočovali? Označovali za vrahov? Vy sa za to nehanbíte? Kresťanskí demokrati?! Vyrábať zločincov z vecí, ktoré sa nestali? To bolo všetko v súlade s akou morálkou a akým presvedčením?

    Pokiaľ ide o otázku, že sa vyšetruje, šesť rokov ste pri moci, siedmy, čo prebieha vyšetrovanie. Nepreukázali ste, že sa stala vražda, nie že bol páchateľ. Nepreukázali ste. Na toto sa nevzťahujú amnestie a na toto prebieha riadne vyšetrovanie samostatným trestným spisom.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja už tieto vaše hlúposti poznám. Hlasujte za zrušenie amnestií, preberte zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré ste urobili. Len čo to urobíte, budem za všetko. A teraz mi hovoríte, hlasujte za zrušenie amnestií. Prečo nemohli byť veci riadne vyšetrené? Prečo ste z peňazí KDH držali svedka, aby nemohol byť vypočutý a nemohli byť vykonané dôkazy? Prečo ste nepreukázali vtedy, v čase, keď ste mohli, že dôkazy sú, aby boli podložené? Prečo ste vyrábali ďalšie kauzy o zločinoch, ktoré nikdy neboli? A skôr mali väzby niekde inde. Môžem uviesť niektoré prípady, ktoré boli.

    Pokiaľ ide o otázku triptychu. Povedzme si, ako to bolo. Vláda disponovala dlhodobo informáciami...

  • Reakcie z pléna.

  • Sme iní.

    Vláda disponovala dlhodobo informáciami o predaji umeleckých diel zo Slovenska v Rakúsku, Švajčiarku, Nemeckej spolkovej republike. Informácie boli i od spolkovej služby Bundesnachtrichtendienst. Prišiel čas, začali sme preverovať úniky a začínali sme múzeami, galériami a tak sme išli postupne, až sme prišli k priekupníkovi, ktorý falšoval umelecké veci a predával. Našiel sa uňho aj triptych, o ktorom nikto nevedel, či je a kde je. Ak sa začínalo konanie vo veci, tak sa začínalo na základe toho, že sa identifikovalo, že bol v pracovni biskupa Baláža a že prvá výpoveď otca biskupa bola, že mu to bolo ukradnuté. V dobe, keď my sme išli chrániť biskupa pred krádežou a zlodejmi, niektorý z kresťanských demokratov sa v Banskej Bystrici postavil do okna a kričal: „Zachráňte biskupa Baláža!“ A boli sme my proti cirkvi a robili sme nejaké kroky voči cirkvi? Naopak, boli sme vždy ústretoví voči cirkvi. Len čo otec biskup povedal, že to bolo s jeho vedomím, konanie sa zastavilo.

    O čom teraz chcete rozprávať, že to boli akty protiprávne? Boli to akty polície vykonané v súlade s právnym poriadkom a hľadali toho, kto biskupa okradol. A kto okradol cirkevný majetok. Iné sme nehľadali. A vôbec nebol pokus zdiskreditovať cirkev, ale aféra v tomto smere išla a mnoho veriacich a ľudí blízkych cirkvi na to naleteli a mysleli si, že je to tak. Nebolo to tak.

    Podobne sa vráťme k ďalšej kauze, ktorú ste všade prezentovali, aj mediálne prezentovali, dokonca aj pri jednej televíznej debate pán predseda parlamentu, že SIS-ka položila na mítingu KDH dve bomby. No to je taká vec, že na tom by mohla padnúť každá vláda, tak sa urobili všetky kroky na to, aby sa zistilo, ako to vlastne bolo a čo za tým bolo. Človek, ktorý bol podozrivý z toho, že tam položil jednu atrapu výbušniny a druhú neiniciovanú výbušninu, deň predtým po Žiline roznášal letáky „Smrť Mečiarovi“, „Zabite Mečiara“, letáky doniesol z Českej republiky. Keď tento človek potom vypovedal a preverovali sa jeho kontakty, zistilo sa, že mal kontakty na Jána Čarnogurského, ktorý ho po roku 1989...

  • Reakcie z pléna.

  • – Výpoveďami doložené, Čarnogurským potvrdené! Čo sa „čúlite“? Nehanbite sa za svoju minulosť! – ... ktorý ho navádzal alebo naviedol na spoluprácu v istom stredisku v Mníchove, kde pôsobil v rozličných zložkách istú dobu, až sa vydal na túto cestu. Na Slovensku bol väznený vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej bol podmienečne prepustený a za tú dobu unikol za hranicu a prípad zostal nedoriešený. Dodnes sa používa ako kauza.

    Hovoríte o kauze Mercedes. Uzatvorená v samostatnom konaní. Amnestia sa na ňu nevzťahovala a nevzťahuje. Takže uzatvorená v prospech veci s tým, že k trestnému činu nedošlo. Všetko ostatné je konštrukcia. Konštrukcia, nezmyselná konštrukcia! Už sa tej pravde pozrite do očí, že žijete v zajatí mylných faktov. Spojili ste veci, ktoré nesúvisia, vytvorili skutočnosti, ktoré sú domnienkou a nie sú potvrdené.

    Samozrejme, že ja nehovorím, že sme nerobili nijaké chyby. Však nakoniec ten rok 1992 až 1998 bol obdobím zakladania štátu, a keď nemáte štátne štruktúry vybudované, dokonca mnohé ministerstvá nemali ani budovy, aparát, nič nebolo zabehnuté, mena sa vytvárala, obeh sa vytváral, rozpočty sa vytvárali, okruhy peňazí, obchod sme celý preorientovávali z Východu na Západ – to boli obrovské zmeny. Chyby boli, ale nie tieto. Nie tieto. Ochotný som kedykoľvek niesť účty z toho, čo som robil, ako som robil, ale toto nebolo.

    Takisto pokiaľ ide o obviňovanie v Slovenskej informačnej službe. Prečo by sme tajili, že časť ľudí z FBIS pôsobila u kresťanských demokratov v rôznych funkciách a pokračovali vo svojich hrách. Prečo by sme tajili, že obdobie rokov 1991, 1992 ste prijali, alebo teda tí vaši ľudia, ktorí boli poverení vo federálnych službách pracovať, prijali ste rozhodnutie, že sme extrémisti a že pred nami treba chrániť všetko a treba sa pripraviť, že extrémisti môžu nastúpiť. A tak aj v rámci ochrany pred extrémistami ste pod samopalmi presťahovávali archívy Štátnej bezpečnosti z Bratislavy do Zástavky u Brna a do Prahy. Dnes sa o tých archívov zase bavíme. Vtedy to bolo inak. Veď to sú ľudia, ktorí majú dnes vašu dôveru. A boli robené iné aktivity proti nám. Kde sme išli až na hranicu nasadenia vlastného života, ale bez strachu, ako teraz bez strachu.

    Takže, dámy a páni, tie skutočnosti, ktoré uvádzate, sú iné. Keď hovoríte o bolesti a smrti, je ľúto každého života. Prečo nepreberiete zodpovednosť za to, že po smrti Jána Duckého neboli riadne vykonané úkony v rámci rezortu ministerstva vnútra: zabezpečené vyšetrovanie, vyhľadávanie stôp, spohotovostnenie? Robilo sa lokálne v Bratislave, bolo treba urobiť na celom Slovensku. Smrť je nevyšetrená! Je mŕtvy. Prečo sa nevykonávali riadne úkony? A hovoríte, sme pripravení brať zodpovednosť. Tak ju zoberte. Akú beriete? Smrť nevyšetrená, skutok nezistený, kopu vrážd takisto nezistených. Takže niekto za to tiež nesie zodpovednosť.

    Nechcem tým zľahčovať a myslím si, že veľká škoda života mladého človeka, ktorý prešiel, ale nemyslím, že by ktokoľvek zo štátnych orgánov mal záujem usilovať o jeho život, nebol na to dôvod. Žiaden dôvod. Ale urobili ste z toho kampaň v roku 1998, čiastočne aj v roku 2002 a chcete robiť z toho kampaň aj pri voľbách 2006. Je to neľudské, čo robíte. Neľudské voči rodine aj voči ľuďom, ktorých klamete o tom, že ako bolo a čo bolo.

    Pokiaľ ide o skutočnosti politickej zodpovednosti, vyšetrovanie a podobne. Amnestie sú dané a platné. Obhajujem dnes čo? Aby sa nevytvoril precedens, že parlament bude rušiť rozsudky súdov. Aby sa nevytvoril precedens, že parlament bude rušiť individuálne právne akty ústavných činiteľov, kedykoľvek sa to novej politickej moci hodí, a vytvára sa stav právnej neistoty. Obhajujem precedens aj v súvislosti s Václavom Havlom. Veď Havel nejednal politicky v amnestii, dával všetkým, ja som v Leopoldove bol a likvidoval vzburu v Leopoldove, a tam dal amnestiu i ľuďom, ktorí boli zodpovední za vraždy. Dal amnestiu ľuďom, ktorí zodpovedali za ťažké ujmy na zdraví. Pred tým, než sa vzbúrili, som sedel medzi nimi a rozprával s nimi, o čo ide. A to sanujete a hovoríte, že to bolo spravodlivé a iné spravodlivé nebolo?

    Takisto, pán Mikloško, sa mýlite, keď hovoríte, že nemohol Kováč mladší, že musel ísť cez Čechy a podobne. Veď v Českej republike bol zatknutý, keď je medzinárodný zatykač, na každom inom území ako Slovenska by bol zatknutý. Išiel po dohode, že cez Českú republiku prejde, a v Českej republike ho na hraniciach zatkli. Keby bol išiel cez Rakúsko, na hraniciach ho zatknú. Potrebovali ho dostať bez medziväzby do Nemecka. Veď vy viete predsa, že predtým tam bol Michal Kováč ako hlava štátu na návšteve Bavorska a tam sa nejaké veci vybavovali.

  • Reakcia z pléna.

  • S Jánom Čarnogurským, áno, predsedom KDH.

    Takže, vážení, skúste tak necítiť sa nadľuďmi a necítiť sa bohorovní. Zamecte si pred vlastným prahom! Skúste to urobiť. Skúste porovnať, čo sa robilo.

    Ja napríklad, Ferko Mikloško, vám budem veľmi dlho povďačný za to, ako ste v roku 1996 chceli zorganizovať môj pohreb, lebo ste boli presvedčení, že mám nádor v mozgu. Prejavili ste mi veľkú úctu, keď ste boli požiadať, ktorý duchovný by mal slúžiť zádušnú omšu a podobne. Bolo to pekné.

  • Reakcia z pléna.

  • Až na to, že to nemalo pravdivý základ. A toto je o všetkom. Toto je o všetkom. Vo všetkom sú tie závery také. Vymyslený dôvod a potom za tým istý vklad. Ferko vie, o čom hovorím, a vie, že hovorím pravdu, ako kresťan to potvrdí.

    Takže, dámy a páni, ak sa takto posplietajú nepravdivé veci, vytvorí sa z toho politický prúd, vznikne spor. Ten spor zhorší naše vzťahy, bude zase polarizovať verejnú mienku, možnože sa na ňom odohrá kryštalizácia scény pre budúce obdobie, predpokladám, že áno, a zasa niekomu poškodíme.

    Vždy človek musí mať na úvahe, čo spoločnosti pomôže. V tom čase som bol presvedčený a som presvedčený o tom dodnes, že slovenskej spoločnosti viacej pomohlo to, že predsedovia strán, starostovia a primátori trestne stíhaní neboli, ako keby boli, a že politickú vec som nechcel kriminalizovať, v tom prípade a v tom stave dôkazov, aké boli a aké sa dodnes nezmenili, naopak, zlepšili prospech vecí, som bol presvedčený, že sme konali čestne, zákonne a spravodlivo pri zrušení amnestií. Môžete mať s tým nesúlad a chcete niečo napraviť, len nemôžete naprávať tak, že škody z nápravy budú násobkami väčšie ako skutok sám – a vy tak pracujete. Vykopali ste znovu veľkú brázdu a postavili „čínsky múr“ medzi nás. Dobre. Existovali sme tak roky, budeme tak existovať roky ďalej.

    Pokiaľ ide o veci, ktoré súvisia s Jánom Budajom a podobne, nechcite, aby som odpovedal. Ja som upozornil, že to tak zle dopadne, išlo o niečo iné vtedy, boli sme tam obaja.

  • Reakcia z pléna.

  • Práve preto. Škoda rozprávať, ostatní tam neboli. (Reakcia z pléna.) Snáď ma môžete, pri veciach ste neboli. Ja vidím vašu tvár a nevidím do vás, neviem, čo ste zač. Neviem povedať, či ste dobrý, či zlý, len viem, že vidím vašu tvár, to je všetko, čo vidím. Vidím váš kabát, nepoznám vaše životné skutky. Takže pokiaľ ide o – tie moje skutky založili tento štát, vaše ho rúcali. Vaše ho rúcali.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, na všetko sa môžete pamätať. Zasa na skutky a na právo. Aj na vás, pán Brocka, aj na ďalších.

    Takže, dámy a páni, takže keď ide o tieto stanoviská, ktoré ste urobili a ktoré vnucujete spoločnosti – porušenie ústavy a práva, a chcete ho internacionalizovať, prečo nie? Možno to urobíme sami. Nech sa zase na nás raz odborníci v celom svete pobavia. Bolo tu „kocúrkovo“, môže byť aj „gašparkovo“.

  • Na vystúpenie pána poslanca Mečiara s faktickými poznámkami deviati. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Ukázalo, akurát to ešte raz zatlačte, lebo stláčate to zbytočne. Raz treba. Končím možnosť sa prihlásiť. Boli ste pred pani poslankyňou Sabolovou aj tam budete.

    Takže, pán poslanec Banáš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, ako to sledujem, ide tu o klasický večný spor práva a pravdy. Nechcem vstupovať do detailov diskusie, pretože obe strany sú v argumentácii presvedčivé, myslím si však, že nie je úlohou poslancov súdiť, našou úlohou je hľadať pravdu. Myslím si, že sme zákonodarcovia, muži a ženy zákona, musí byť pravda nadovšetko, pretože pravda je dokonalá a právo nie. Preto podporujem a podporím hľadanie pravdy. Chcem preto poďakovať poslancom HZDS, že dnes ráno svojím hlasovaním podporili moje hľadanie pravdy o ŠtB a vysloviť ľútosť, že poslanci KDH moje hľadanie pravdy dnes doobeda nepodporili. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dovolím si doplniť informáciu, ktorú povedal pán poslanec Mečiar, že viacerí poslanci v tejto sále hlasovali za zbavenie imunity Ivana Lexu. Ale chcem povedať ešte viacej, nielenže hlasovali za zbavenie jeho imunity, ale v médiách, vo verejnosti jasne formulovali skutok, ktorý nebol preukázaný. Nerešpektovali prezumpciu neviny, ktorá musí byť rešpektovaná v právnom štáte, a dodatočne súdy preukázali nevinu Ivana Lexu v tých kauzách, kde vy poslanci KDH ste jasne hovorili o ňom ako vinníkovi s prídavkami ako gangster a podobne.

    Ďalej chcem doplniť svoje vystúpenie o sľúbenú informáciu, tu je článok aj s fotografiou pána Toma de Vaina, a táto informácia, ktorú som citovala, vyšla jedenásteho 1999 v denníku Republika.

    A posledná vec, ja som vo svojom vystúpení zabudla povedať, že predložený legislatívny návrh je v rozpore s dvomi nálezmi Ústavného súdu, a keď aj bude prijatý, na Ústavnom súde bude musieť byť zrušený, pretože je v rozpore s jeho nálezmi, konkrétne s nálezom, že zákonmi, ani ústavnými, nemožno rušiť rozhodnutia súdov. Takže perspektíva predloženého návrhu je jasná, ako skončí.

    Ďakujem.

  • Už len fakty. Pán poslanec Mečiar, v roku 1996 Kriminalistický úrad a ústav vydal nález o tom, že v Remiášovom aute bola nálož. O tom je nález. Čiže o tom už nehovorme.

    Po druhé. Okresný súd v Bratislave zastavil kauzu Mercedes preto, lebo spadá pod amnestie. Veď o tom je nález. O tom už nehovorme.

    Tretí fakt. Čarnogurský bol s tým človek, ktorý mal teda položiť tú nálož, vo väzení pred rokom 1989, keď sedel v auguste. Čiže to bolo priateľstvo Jána Čarnogurského, že komunistická justícia ich dala dokopy, neviem z akých dôvodov, ale prosím.

    Pán poslanec Mečiar, prosím vás veľmi, povedzte meno duchovného, s ktorým som ja pripravoval váš pohreb. Buďte taký dobrý, veľmi vás o to prosím, povedzte meno toho duchovného. Povedali ste, že som s ním pripravoval váš pohreb. Veľmi vás o to prosím.

    A čo sa týka denníka Republika, pamätám si, že raz priniesla, myslím, konto Michala Kováča v Rakúsku v šilingoch, takže dúfam, že toto má väčšiu výpovednú hodnotu ako to konto.

  • Ďakujem pekne za slovo, tiež budem reagovať len na niektoré veci.

    Po prvé. Ak sa tu hovorilo o tom, že pán Mečiar bol poslancom, tí, ktorí tu sedia, vedia, a tým, čo tu nesedeli, musím povedať, že tri sekundy a dosť. Zložil sľub poslanca a odovzdal predsedovi Gašparovičovi vzdanie sa mandátu. To len pre poriadok.

    Druhá vec. Keď sú tu mnohí takí spravodliví a vykrikujú, o čom je tá spravodlivosť, ja sa pýtam: Aspoň trikrát sme predkladali návrh, aby boli odtajnené spisy, ktoré sa dotýkali Ivana Lexu, v tomto parlamente. Sú tu poslanci, ktorí tu sedeli v parlamente a nikdy za toto odtajnenie nehlasovali. Tak vtedy nechceli vedieť, taká bola pravda, odrazu teraz sú spravodliví.

    Tretia vec. Zbavovanie imunity. Ja som možno potrestaný tým, že v tom imunitnom výbore sedím celý čas a viem, koľkí poslanci v tomto imunitnom výbore sedeli. Pri mojich vystúpeniach som vždy upozorňoval, že mandátový a imunitný výbor si nikdy nesplnil svoju úlohu, pretože mal zistiť veci a predložiť správu o svojich zisteniach tomuto plénu, aby plénum mohlo hlasovať, pardon, nie tomuto, ale tomu predchádzajúcemu, pretože ten rozhodoval o zbavovaní imunity. Všetci vtedy vysvetľovali, že spis neexistuje, a preto nie je predložený mandátovému a imunitnému výboru. Niektorí, tí istí teraz pôsobia tiež v mandátovom a imunitnom výbore a odrazu pri posledných riešeniach už tie spisy existujú a mandátový a imunitný výbor sa zaoberá tak svojou prácou, ako sa má. Prečo nebol záujem, aby sa v mandátovom a imunitnom výbore niektoré veci zistili, aby boli poslanci informovaní a aby so znalosťou veci predstúpili pred svojich kolegov, aby sa v tomto pléne potom hlasovalo so znalosťou veci, nie politicky, tak ako boli nalinkované a povedané, ako majú poslanci hlasovať – vtedy nebol záujem o spravodlivosť, zistenie spravodlivosti?

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Mečiar, tvrdíte, že kresťanskí demokrati si robia z tejto kauzy pred každými voľbami predvolebnú kampaň. Pán poslanec, vyzývam vás, zbavte nás tejto šance, podporte zákony, podporte tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Vážení kolegovia, kto rozpráva dnes bájky a kto ich rozprával, na to je, myslím si, odpoveď veľmi jednoduchá. Z bájok, ktoré boli vytvorené vo všetkých kauzách Ivana Lexu, sa dajú vydať omnoho hrubšie knihy ako Dobšinského povesti. Omnoho hrubšie. Je to hanba a dupľovaná hanba je, keď sa minister spravodlivosti vyjadrí na otázku, čo hovorí na tento stav, odpovie, že tieto kauzy boli len drobnosti oproti únosu Kováča mladšieho a zavraždeniu Remiáša. Vážení, toto povedal minister spravodlivosti na Slovensku. Kvôli týmto drobnostiam bol Ivan Lexa dovlečený z Juhoafrickej republiky na Slovensko.

    A položím ešte jednu otázku: Čo vám bránilo, čo vám bráni dnes, keď už Mečiar, ako hovoríte, nedrží nôž na krku sudcov, nezávislých sudcov, prokuratúry, čo vám bráni dnes, keď máte tanky, transportéry, políciu, armádu k dispozícii na ochranu korunného utajeného svedka Fegyveresa a ďalších, keď už nemôže byť trestné konanie pre uložené amnestie, urobiť verejný súd? Prečo sa títo ľudia už neobjavili dávno na televíznej obrazovke – a Markíza by vám za tento program zaplatila strašné peniaze – a nepovedali tam svoju pravdu, ktorú vedia. Nie je to ani trestné z ich strany, nie je to ani porušením žiadneho zákona na Slovensku, pokiaľ krivo neobvinia. A urobiť ste to mohli. Toto vyvoláva vážne podozrenie, veľmi vážne podozrenie a mnohé ďalšie otázky. Čiže naozaj tieto kauzy sú len živené...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja som skutočne už nechcel reagovať, ale nedôstojné reakcie pánov poslancov za KDH ma k tomu jednoducho vyprovokovali.

    Dovoľte, aby som vám prečítal citát, na základe ktorého budem potom hovoriť ďalej. V Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu v apríli 2002 povedal Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti Slovenskej republiky: „Nech sa Ivan Lexa radšej nevracia na Slovensko, nech ostane v zahraničí alebo nech tam radšej zomrie.“ Reakcia poslucháča: „Pán Čarnogurský, vy tak trochu ako kádehák klamete.“ Odpoveď: „Vyspovedám sa z toho.“

    Pán Miklušičák, pán Brocka, pani Demeterová, pani Sabolová, nemáte pocit, že po rokoch... Prostredníctvom Mečiara a jeho vystúpenia by som sa chcel vyjadriť k tomu, že či náhodou prejavy kresťanskej lásky takéhoto charakteru nie sú v rozpore s prezentovanou úctou k životu politiky KDH.

    Vážení priatelia, ja si myslím, že ak sa bude stále šíriť zloba a nenávisť v tomto parlamente, skutočne nemôžeme posunúť Slovensko ani o krok ďalej, čo sa týka úcty človeka k človeku, úcty k morálke a úcty k sebe samým.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mečiar, za tých desať rokov som počula už niekoľko, nazvem to tak, ako hovoril pán poslanec Husár, bájok, ja som to chcela nazvať novodobých románov, v tejto kauze. A vždy po nejakom čase počujeme viac, niečo menej, čiže za 10 rokov toho tu odznelo strašne veľa a v rôznych verziách aj z vašej strany.

    Čo sa týka amnestií. Vaše amnestie boli všeobecné, ale všetky ostatné, voči ktorým môžeme a môžete mať aj vy výhrady, boli adresné na jednotlivých ľudí a konkrétne mená. Vaše boli tak, že všetkých, ktorých sa to môže dotýkať. Neviem, čo to je?

    Nezaťahujte do týchto káuz amnestií ešte aj problémy Ducký, pretože už by sme potom mohli skutočne rozoberať 15-ročnú históriu Slovenska. Ja si v kauze Ducký pamätám jeden veľmi krásny výrok. Sedela som v opozícii, keď tu pán minister Ducký povedal pánu ministrovi Bacovi: „Aj ty, Brutus?“ Čiže ak boli medzi vami problémy, nevťahujte ich do tohto parlamentu a nevťahujte ich k amnestiám.

    A čo sa týka ešte ďalšej veci, o ktorej ste hovorili, a to je – vlastne všetky kauzy, ktoré sa týkali bývalého nášho kolegu poslanca Lexu, prečo ste mu odovzdali mandát v roku 1998 ako predseda strany, ak by bolo všetko v poriadku? V tom čase, ak by bolo trestné stíhanie, ak by sa boli veci mohli odkryť, ešte v roku 1998 boli čerstvé, nebol by ušiel do zahraničia, neboli by problémy. Peniaze majú veľkú moc v každej situácii a v každej veci. Takže všetko je veľmi zahalené a všetko je nejaké veľmi zvláštne. A čo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Mečiar, nech sa páči, môžete reagovať na faktické.

  • Ak niekto sedí desať rokov v parlamente, tak by mal ovládať také minimum, že nemôže poslanec odovzdať mandát inému poslancovi. Môže ho vrátiť Národnej rade a strana nominuje druhého. Napriek tomu, že Ivan Lexa bol riadne zvoleným poslancom, z vašej iniciatívy nebol zvolený do žiadneho klubu a ešte v tomto období bol trestne stíhaný. Ak sa Ivan Lexa rozhodol pre útek, tak nerozhodol sa preto, že chce porušovať zákony, ale pretože počas väzby sa dostal na izbu s viacnásobným vrahom, kde oprávnene s pobytom tohto človeka na izbe videl ohrozený svoj život, lebo ten už bol odsúdený na doživotie. Psychiatrom potvrdené, že nevie ovládnuť svoje konanie. Mal čakať len na to, ktorú noc ho zavraždí a dnes by sme sa nad mŕtvolou uškierali alebo už ani nehovorili o tom? Komu sa to chcete pomstiť a robiť ďalej takto?

    Lexa bol v južnej Afrike a sám požiadal o začatie vydania na Slovensko Najvyšší súd Juhoafrickej republiky. Kto zariaďoval, aby bol z južnej Afriky unesený na Slovensko, skôr ako bolo toto skončené potupným spôsobom a v rozpore so zákonom? Ktorí dôstojníci ministerstva vnútra boli v južnej Afrike vybavovať a sledovať? A kto im platil cesty na toto? Je to v súlade so zákonom alebo nie je toto v súlade so zákonom?

    Takže ak sa vytvárajú podmienky, pri ktorých človek už nebráni pravdu a spravodlivosť, ale holú existenciu a život – a toto chcete používať proti nemu? To je podlosť najvyššieho zrna! Tam už ja na to väčšie vyjadrenie nemám. Pretože každý máme iné kritériá pre život, pravdu a spravodlivosť. Nechcem, aby sa toto robilo voči nikomu z KDH, ale nebudem mlčať, trpieť a znášať, ako sa to robí voči niekomu od nás len preto, že je z inej strany, má iný názor a v istom kontexte ste ho chápali inak.

    Je mnoho skutkov, o ktorých som nehovoril, ktoré vrhajú množstvo podozrení. Nie sú predmetom vyšetrovaní, nie sú priame dôkazy, mlčím. Tam, kde dôkazy sú, prosím, uvoľnite spisy pre verejnosť, prosím...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, skôr než začnem niekoľko preliminárnych otázok, bolo by odo mňa viac-menej nie celkom férové, pretože z vás som najinformovanejší o veciach, ktoré sa tu premieľajú a podľa môjho názoru úplne zbytočne, možno právne aj ústavnoprávne, ale nie politicky, lebo, nehnevaj sa, Ferko, mám taký pocit, že najmä vám prekážala skutočnosť, že akosi sme sa dostávali z politickej izolácie, a dokonca sme s vami chceli aj spolupracovať, možno zatiaľ aj na regionálnej úrovni. A toto celé divadlo malo odstrašiť nielen nás, ale aj ostatné politické subjekty v tomto parlamente, aby sme začali nejakú spoluprácu a ostali v izolácii, aby sa tak naplnil osud, ktorý nám bol predurčený. Kedysi, keď sme organizovali referendum za neprivatizáciu strategických podnikov, čo nám vaši zahraniční tútori nikdy neodpustia, lebo ak niekomu nechcete dať majetky, to je najväčší zločin, ktorý sa jednoducho neodpúšťa. Ale my sme tie majetky chceli, aby zostali v Slovenskej republike, pretože tie majetky prinášali do štátneho rozpočtu peniaze, z ktorých sa financovalo školstvo a sociálne veci, na ktoré teraz peniaze chýbajú a ktoré sme chceli nahradiť z vreciek daňových poplatníkov alebo z vreciek chudobných občanov, ktorí majú nadané deti, aby mohli študovať.

    Teraz niekoľko slov k tomuto bezprecedentnému paškvilu, ktorý tu predložila skupina na čele s Pavlom Minárikom. Tomu sa nedivím, pretože je matematik. Tento návrh nie je právny suterén, to je jednoducho paškvil, ktorý z hľadiska formálnoprávneho, pán spravodajca, musím skonštatovať, že sa hanbím, že som v ústavnoprávnom výbore, ktorý to odobril a skonštatoval, že spĺňa všetky formálnoprávne náležitosti, ktoré má návrh zákona a tobôž ústavného zákona spĺňať. „Budiž.“ Začína sa slávnostnou preambulou. Preambulou sa začínali vždy takéto honosné dokumenty už za čias kráľovských a najstarších kráľovstiev, len sa odvolávali, že kráľ, ktorý ich vydáva alebo prijíma, tlmočí iba vôľu Božiu. Vy sa tu odvolávate na akúsi vôľu založenú na prirodzenej spravodlivosti a slušnosti. Potom by som bol rád, keby ste tú prirodzenú spravodlivosť a slušnosť definovali.

    Pán Mikloško, ja vám pomôžem, mám doma okolo stovky učebníc prirodzeného práva od 16. až po 20. storočie, takže o prirodzenej slušnosti a spravodlivosti niečo viem. V danom prípade nejde ani o prirodzenú slušnosť, ani o prirodzenú spravodlivosť a už tobôž preambula do takejto novely ústavného zákona jednoducho nepatrí. Pretože čím je? Z hľadiska systémového – kde ju chcete zaradiť? Je to úplne nová ústava, ktorú predkladáte vy ako Kresťanskodemokratické hnutie, ktorá ma negovať preambulu predchádzajúcu, s ktorou bol, pokiaľ viem, nespokojný iba Bugár, alebo to bude už nová „biblia“, ktorou sa budeme my riadiť podľa zásad prirodzenej spravodlivosti a slušnosti. Len nás Boh ochraňuj, aby to nebolo vo vašom podaní, lebo o tej by som mohol rozprávať celé hodiny, ak by tu bol čas.

    Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenia. Svojich študentov učím, že každý zákon sa líši od individuálneho právneho aktu najmä tým, že sa vzťahuje na neurčitý počet subjektov a upravuje nejakú triedu prípadov alebo vecí. Amnestie boli, pani Sabolová, predsa adresné. Vzťahovali sa na páchateľov. Neboli v podobe agraciácie alebo abolície. Aj Kováčove boli adresné. Vzťahovali sa na jeho syna. Takže boli to individuálne právne akty. Akty milosti, všeobecne prirodzenej spravodlivosti a slušnosti, ktorej však slušnosť káže nerušiť ich. Za 5 000 rokov dejín prirodzeného práva sa to nestalo a vy sa na to odvolávate predsa v preambule.

    Takže sa pýtam: Do ktorej časti ústavy to chcete zaradiť? Na čo to nadväzuje, na ktoré články alebo ustanovenia ústavy? Kde to systémovo bude patriť? Je to nová ústava alebo čo to je? Alebo sú to dodatky ako podľa americkej ústavy? Lebo ja, nehnevaj sa, pán predkladateľ, ja nevidím, že či, pardon, pán spravodajca, ako člen ústavnoprávneho výboru a jeho podpredseda nevidím, že by sa to dotýkalo, že by to malo názov, že to dopĺňa čl. 80 alebo 90 alebo že sa zaraďuje nový čl. 91a alebo 91b. Takže novela ústavy to rozhodne nie je a nemôže to byť ani ústavný zákon, ktorý sa nedotýka ústavného textu. Je to jednoducho individuálny právny akt. A tento zákonodarný orgán prijíma všeobecne záväzné právne akty. Postavili ste sa do úlohy sudcov. Chcete dokonca rušiť rozhodnutia Ústavného súdu a niekoľko ustanovení všeobecných súdov. A ja vám iba pripomínam, že čl. 133 ústavy hovorí, že tie sa rušiť nedajú.

    Takže celkom logicky mi z toho paškvilu vyplýva, že kto za takýto paškvil bude hlasovať, porušuje práve demokratické a ústavné zriadenie a patril by práve právom pred súd, lebo o tom sú ustanovenia v Trestnom poriadku.

    Pokiaľ ide o to, že nebude mať dosah na štátny rozpočet ani na životné prostredie. Dovoľte, aby som sa vysmial tejto sprostosti, ak musím použiť silné slová. Bude mať. Veď ste odhlasovali 300 mil. na Úrad vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Navyše 300 mil., ktoré mohli byť použité oveľa užitočnejšie. Ja som navrhol, aby boli dané na obnovu Tatier. Vy platíte úrad, ktorý si vymýšľa neuveriteľné hlúposti, ktorý je politicky zneužívaný na riešenie politických káuz a ktorý je jedine, alebo jeho opodstatnenie je za brannej pohotovosti štátu. Ukážte mi demokratický štát v strednej Európe alebo v Európskej únii, ktorý má takúto inštitúciu – Úrad pre vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Ukážte mi! Ja som sa naň nachodil dosť. Môžem vám zodpovedne povedať, neodporúčal by som vám, aby ste sa pre týchto ľudí s takým právnym vzdelaním a s takým právnym vedomím, ako títo ľudia majú, ktorí rozhodovali o bytí a nebytí ľudí. Ďakujem pekne. Väčšina z nich bola politicky na to naverbovaná. Väčšina z nich aj po vykonaní svojej práce – zrejme za slušnú odmenu – odišla z tohto úradu. Ostali tam ešte niektorí, ktorí doriešujú aj kauzy Ivana Lexu.

    Takže, nehnevajte sa, hanbím sa za to, že toto do predkladacej správy napísal ústavnoprávny výbor. Toto bude hanbou tohto parlamentu, hanbou pána ministra spravodlivosti, lebo za ním je jeho rukopis ako člena KDH, a hanbou bude každého z vás, kto za to budete hlasovať. Ak vôbec nejaká hanba v tomto parlamente niekedy bola. Lebo ja si pamätám, ako ste robili svojho času z tohto parlamentu morálnu práčku, pán Mikloško. Ako ste vy dávali ľudí na trestné stíhanie s dôvetkom: „Nech sa očistia pred súdom.“ Prial by som vám raz, pán Mikloško, byť pred tým súdom, aby ste, a pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré zriadil váš minister spravodlivosti a minister vnútra, aby ste sa očisťovali. No bola by to pekne zadrhávajúca pračka. Vyšli by ste z nej určite nie bez poškvrny. Tak ako vyšli všetci. A to už v tomto parlamente došlo až tak ďaleko, že ešte aj tí, ktorí sú obvinení, hlasujú za svoje vydanie na trestné stíhanie, čo mi veľmi pripomína časy Veľkej francúzskej revolúcie alebo Sovietskeho Ruska. Nebojte sa, až tak ďaleko nepôjdeme.

    Pokiaľ ide o veci, ktoré sa tu prepierali, môžem zodpovedne povedať, že pán Mečiar hovoril absolútnu pravdu a nehovoril ešte pravdu v detailoch a vo všetkom. Ak sa s ňou chcete oboznámiť, zrušte ten politicky účelový príkaz, aby sa viedli tajné procesy. V demokracii tajné procesy? Ak sa bojíte vy pravdy, vážení predkladatelia z KDH, tak ju zverejnite pred občanmi, ak my sa jej nebojíme, ak tvrdíte, že smeruje v náš neprospech. Nech tu bude tajné rokovanie trebárs parlamentu, na ktorom sa budú čítať úryvky z vyšetrovacieho spisu, a ja vás ubezpečujem, že tu bude kopec zábavy.

    Pán Mikloško, my kresťania sme prejavili veľmi veľa dobrej vôle, napr. zvolili sme vám aj viceguvernéra Národnej banky. Môžem vám zodpovedne povedať, že v spise som zistil isté skutočnosti, ktoré by ma dnes neprinútili, aj keby ma rovno vyhodili z poslaneckého klubu, aby som hlasoval za túto osobu.

  • Reakcia z pléna.

  • To je v poriadku. Ale náš predseda Najvyššieho kontrolného úradu neriadil odbor na spravodajskej službe, nemal, samozrejme, kanceláriu svojej firmy vedľa Emílie Kováčovej a istého pána advokáta, ktorý vozil toho spomínaného svedka o pol dvanástej v aute, vo svojom bavoráku, k pánovi prezidentovi, kde bol istým pánom vyšetrovateľom vypočutý, bol mu daný milión šilingov, bol privezený do Petržalky, tam odovzdal tým dvom svedkom, ktorí to všetko potvrdzujú, a odvezený do Maďarska. Odtiaľ bol, samozrejme, dopravený ešte do Poľska, odtiaľ bol dopravený naozaj do Břeclavi, kde ho pán exminister kultúry chcel oženiť s istou Švédkou, aby sa ho zbavili, pretože pýtal stále ďalšie a ďalšie peniaze.

    Dozvedeli by ste sa aj také hlúposti, ktoré Ľuba L., ktorá dostáva priestor opätovne v TA 3, pán Mikloško, ak ste taký spravodlivý a patríte k spravodlivým, prečo ste nikoho nepozvali alebo vaši exponenti v TA 3 nepozvali aj z druhej strany, teda z obhajoby, ktorá o tom tiež niečo vie, a dozvedeli by ste sa, ako Ľuba L., chudina, nemala iné, iba kilo ryže doniesla pánovi Oskárovi F. do zahraničia. Všetko je v spise. Aj to, ako prezidentská kancelária Michala Kováča robila reklamnú kanceláriu a na prezidentskom hlavičkovom papieri vyzývala firmy, aby prispievali novinám Spotrebiteľ. Aj tí svedkovia sa vysmievali z toho, že boli prvými novinami, ktoré, samozrejme, mali prezidentskú kanceláriu ako sponzora.

    Chcete mi povedať, pán Mikloško, že toto sme zariaďovali my všetko? Že toto, áno, vypovedali to, to boli všetko členovia vašej komisie, ktorú ste zriadili vy, tzv. občianskej komisie Ladislava Pittnera na vyšetrenie vraždy Remiáša. Ja vám môžem zodpovedne povedať, pán Mikloško, že dodnes nie som presvedčený, aj keď som tam odsedel vyše 100 výsluchov, že by to bola vražda. Je mi ľúto tej osoby, ktorú ste naozaj politicky zneužívali. Je mi ľúto, že ste mali až takých hlúpych svedkov, ktorí potvrdili, že tú správu, o ktorú sa vy odvoláte, Kriminalisticko-expertízneho ústavu zakomponovali na požiadanie pána exministra Pittnera.

    Je mi ľúto, že ešte boli schopní vypovedať aj to, že na požiadanie pána poslanca Palka s ňou prišli a prečítali ju na Námestí SNP pri prvom výročí údajnej Remiášovej vraždy, aby ste diskreditovali našu politiku, nášho predsedu. Je mi ľúto, keď svedkovia vypovedali, že ich Ľuba Lesná nahovárala, aby sa postavili pred švajčiarske veľvyslanectvo po tej nepodarenej udalosti, keď ste chceli oženiť Oskára F. so Švédkou, že, samozrejme, im bude poskytnutá ochrana, ak sa postavia pred kamery a povedia, že ak sa im niečo stane, že za tým je Vladimír Mečiar, a že im došlo, že sa nie v našich, ale v opozičných kruhoch povráva, že ak táto udalosť nezlomila Mečiarovi krk, že bude treba nejakú vraždu.

    Je to smutné, ale toto všetko v spisoch je. A vy sa dožadujete tu nejakej spravodlivosti. Len ju čítajte, ja budem veľmi rád. Ja budem veľmi rád. Môžem vám zodpovedne povedať, že aj ďalšie, čo ste tu tak „barvito“ rozprávali a korunní svedkovia prítomní rozprávali, že bol priviazaný nebohý Remiáš, že sa nezakladá absolútne na pravde. Že svedok, ktorý bol údajne korunný pri horiacom aute, nevedel a tvrdil, že videl, ako to auto išlo zhora dole Karlovou Vsou a začalo horieť, nevedel ani, akú farbu má, lebo tvrdil, že to auto bolo biele, a to auto bolo čierne. Samozrejme, tvrdil, že bol pekný večer, a ono lialo ako z krhly, pán Mikloško. Samozrejme, že aj pán vyšetrovateľ musel vybehnúť a povedať, že ja som vždy hovoril, že to nie je normálny človek.

    Takže nechcem začať tú kauzu, alebo z tej strany, pán Mikloško, kde si orgány činné v trestnom konaní hľadali v nápravnovýchovných zariadeniach svedkov, ktorých zjavne učili výpovede a ktoré dnes popierajú. To už nechcem hovoriť to, že celé to vyšetrovanie sa opiera o údajne šesť rokov mŕtve svedectvo mŕtveho Sýkoru. Toto všetko raz vyjde najavo, ak vy aj spisy neodtajníte. O čom to chcete tu ľudí presviedčať? A akej pravde?

    Veď je to jedno politické svinstvo. Jedna spravodajská hra, aké ste zorganizovali na Ivana Lexu štrnásť. Štrnásť, pán Mikloško. Jedenásť skončilo tak, ako skončilo – pred súdmi. Jednoducho najtragikomickejšia bola naozaj tá posledná kauza, ktorá hovorila o tzv. mŕtvych dušiach, kde vypovedali svedkovia, ktorí sa šesť rokov báli prísť vypovedať pred orgány činné v trestnom konaní, pretože nielen pána prieméra bol prepadnutý dom a vylámané okná, dvere, ale tam defilovali svedkovia, ktorí to isté potvrdili, že prišli ich kukláči predvolať na výsluch, spustili sa na povrazoch na prvé poschodie paneláku, vylámali im okná a druhá skupina dvere, zdemolovali nábytok, vystrašili ženu a deti, ktoré museli vyhľadať ošetrenie, a takto ich hľadali doma, aby ich predvolali na výsluchy.

    Právom skonštatovali sudcovia, že takto sa v demokratickej spoločnosti predsa nemohlo diať. Ale dialo, pán Mikloško. To bolo nie za Mečiarovej vlády, to bolo za Pittnera. A ľuďom sa servírovali Ivorove pondelníčky, na ktorých sa im rozprávali rozprávky. Pán Mikloško, ja sa pýtam: Ako sa dostali niektoré súčasti auta Oskára, pardon, Remiáša na míting KDH?

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, dostali. A kto dnes potvrdí, že boli, pán Mikloško? Experti povedia, že auto, v ktorom by bolo údajne 30 dkg výbušniny, že by z neho neostal jeden šroub na mieste. To auto bolo zhorené, ale nie rozhádzané. Aj menej výbušniny dokáže zničiť aj väčšie auto, ako je vetrieska. Pod tým autom nebol nijaká diera. A 30 dkg výbušniny musí urobiť polmetrovú dieru do asfaltu. Ani tá sa nenašla v Karlovej Vsi.

    Takže nehovorme o tom, že Remiášov otec bol pyrotechnik a o pol siedmej prehliadol auto a konštatoval, že nič pod ním nebolo. Nie na požiadanie pána Mečiara, ale na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní celkom dobrovoľne vypovedal. Nezodpovedané sú len niektoré otázky, prečo Remiáš ten deň napríklad sledoval príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí plnili svoje povinnosti v Prievidzi a inde. A dali také hlásenia, to je tiež vyčitateľné zo spisu.

    Takže toto by som ja na vašom mieste naozaj bol nechal tak, ako je. Mohli ste si ušetriť trapasy, ktoré tu musíte zažívať, pretože to sú nezvratné fakty, sú zadokumentované. Nikto zo Slovenskej informačnej služby s Remiášovou vraždou nič nemal. Ja si to dovolím tvrdiť dnes, pán Mikloško, tak ako som vyzval pána ministra Palka, že raz sa musí mne aj môjmu mandantovi ospravedlniť, na tom si trvám.

    Obdobne to bude s triptychom. Ja sa pýtam, ak už teda dostal Lexa 500-tisíc pokuty a bol uznaný údajne vinným len preto, že bolo zo zákona mu povinnosťou podpísať 200-tisíc na akciu. Pán premiér povedal ostatné náležitosti. Nemecká tajná služba avizovala, že sa odtiaľ predávajú vzácne umelecké diela. Len na základe toho začal nebohý Svěchota sledovať týchto ľudí.

  • Ruch v sále.

  • Pán Mikloško, ešte mám stále nejakých asi 17 minút, takže budem hovoriť bez toho, že budeš provokovať.

    Samozrejme, že začali stíhať Hrtúsa. Prečo ho začali stíhať, Hrtúsa? Nie preto, že Lexa uvoľnil 200-tisíc dolárov na akciu, ale preto, že prišiel biskup na výsluch do Žiaru nad Hronom a vypovedal, že o ničom nevie, že sa nakladá s biskupským majetkom tak, ako sa nakladá. To je zaprotokolované. Pán Mikloško, to sme doručili do spisu pani sudkyni. Len na základe toho, nie na základe toho, že Lexa o akcii vôbec nevedel, pretože ju dohodoval s pánom prezidentom Policajného zboru Holdošom. A ja sa pýtam: Ak odsúdili Lexu a Svěchotu by boli odsúdili, ak nezomrie, prečo neodsúdili Holdoša? Veď on uvoľnil 80 policajtov na akciu. On dohodoval celú akciu s pánom Svěchotom, nebohým. Prečo odsúdili rovno Lexu, ktorý si plnil len svoju zákonom stanovenú povinnosť, že na každú spravodajskú akciu, na ktorú treba viac ako 50-tisíc, musí podpísať riaditeľ. A mnohí svedkovia nie z Lexovej éry, ale z terajšej SIS-ky vypovedali, že nemohol a ani ho to nemohlo zaujímať, ako bude akcia prebiehať.

    Takže môžem vám zodpovedne povedať, že tých 500-tisíc – a to tu znova opakujem – bolo smiešnym kompromisom, ktorý vznikol tak, ako som to už bol povedal, za ktorý ma pani sudkyňa údajne chce pohnať pred orgány činné v trestnom konaní, za čo ja ju chcem pohnať pre ďalšie tri skutky, že si neplnila svoje povinnosti.

    To nebudem, pán Mikloško, hovoriť o tom, že každý sudca, ktorý bol nejakým spôsobom zaangažovaný do Lexových káuz, už bol na disciplinárnom konaní. A to svinstvo, ktoré sa udialo voči sudcovi Lipovskému, nebudem komentovať. Mám tu vyjadrenie žilinských sudcov, ktorí sú podpísaní a jednoznačne protestujú proti praktikám ministra spravodlivosti Lipšica. Kto zasahuje do výkonu spravodlivosti? Pán minister, toto je jasný zásah do súdnej nezávislosti. Chcete nanútiť, chcete zrušiť dokonca rozsudky všeobecných súdov. My nie sme sudcovia. My sme zákonodarcovia.

    Takže ak ešte pár minút mi ostáva, vyjadrím sa k tej druhej veci, lebo ju pokladám tiež za veľmi podstatnú.

    Údajné zmanipulovanie referenda. Zákon o vykonaní referenda jednoznačne ustanovuje, že vláda má zodpovednosť za to, ako budú vyzerať otázky do referenda. To je § 30, ak sa nemýlim, zákona o vykonaní referenda. Referendová komisia iba dozerá na priebeh a vykonanie referenda. Referendová komisia nemôže zasahovať do podoby otázok, ale vláda a minister vnútra áno. To vláda aj urobila. Ja vám vysvetlím, aj prečo to urobila.

    Pán Šimko totižto zmanipuloval referendum, nie vláda. Pán Šimko vtedy vypracoval tú otázku, ktorá nebola otázkou. Ono totiž to bolo schválenie ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta, ktorý bol prílohou jeho otázky. A ak si pozriete zákon o vykonaní referenda a Ústavu Slovenskej republiky, dáte mi za pravdu, že iba podľa čl. 7 je možné hlasovať o ústavnom zákone ako o ratifikačnom referende, ktoré sme mohli teraz použiť na schválenie Ústavnej zmluvy pre Európu. Nepoužili sme ju, lebo je to medzinárodná zmluva. Ani Šimkov zákon preto nemohol minister vnútra a Mečiarova vláda dať na schvaľovanie do referenda. Z tohto jednoduchého dôvodu museli z tejto otázky odstrihnúť ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta. Bolo to v súlade s ústavou a zákonmi tohto štátu.

    Môžem vám zodpovedne povedať, že bol svedkom toho nebohý Dušan Slobodník, pán Magvaši a pán Čarnogurský, ktorý to zariaďoval v Organizácii o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Vtedy som viedol delegáciu tohto parlamentu. Môžem vám zodpovedne povedať, ako sme dostali vo Varšave pozvanie od šéfa americkej delegácie. Môžem vám však povedať aj to, že pán Čarnogurský už sedel medzi americkými delegátmi, tak som musel protestovať, že zoznam delegátov slovenskej delegácie obsahuje aj meno Čarnogurský. Môžem vám zodpovedať aj to, ako boli dezinformovaní predstavitelia amerického parlamentu o tom, že teda pán Stany Hoyer, kongresman, mi rozprával o tom, ako Ústredná referendová komisia môže, len ona môže meniť a povedať, ako budú vyzerať otázky do referenda. Presne to, čo som povedal tu, povedal som aj jemu, nie, pán Hoyer, vláda a minister vnútra dávajú tlačiť aj rozhodujú o tom, ako budú vyzerať otázky v definitívnej podobe do referenda. Ak tam nebol petičný výbor, samozrejme, čo v Šimkovom prípade bol návrh zákona 30 poslancov.

    Môžem vám tiež povedať, že sme odišli s tým, že páni z amerického Kongresu povedali, že pán minister vnútra Slovenskej republiky bude odsúdený za zmarenie referenda Organizáciou o bezpečnosti a spolupráci. A môžem vám zodpovedne povedať, že drvivá väčšina delegácie hlasovala proti americkému návrhu. Takže Organizácia o bezpečnosti a spolupráci povedala, nie niekto iný, že minister Krajči sa nijakého prehrešku nedopustil. Je to v záznamoch tej organizácie, nech sa páči vybrať si, bolo to hlasovanie o 29. dodatku, ktorý americká delegácia navrhla.

    Ďalší dodatok vtedy bol, že voľby bude riadiť Organizácia o bezpečnosti a spolupráci v Európe, pretože údajne pán Mečiar je nedemokrat a nie je záruka, že budú sa riadiť podľa jeho predstáv. Tak bolo nadiktované pánom Čarnogurským. Ja sa vás pýtam: Kto sial vietor vtedy – my alebo KDH? Áno, bol tu potom príslušný funkcionár Organizácie o bezpečnosti a spolupráci. Keď som ho previezol vo vládnom aute po Slovensku, hovorí: Pán Cuper, prečo ten Čarnogurský hovorí, že tu nie je demokracia, keď ja tu vidím, že sú tu dodržiavané všetky demokratické princípy. Stretol sa okrem iného aj s vtedajším pánom premiérom Mečiarom a konzultoval s ním tri hodiny celú situáciu. Prešiel si až po stredné Slovensko.

    Takže nehovorte mi, že ste konali v súlade len s vaším kresťanským presvedčením. Mohol by som ešte dlho hovoriť, ako pán Čarnogurský sial vietor v Kodani, ako sial nenávisť proti Ľudovej strane Hnutie za demokratické Slovensko, ktorá sa v Ľudovej internacionálne obracia proti nám dodnes. Toto je kresťanská láska?

    Ak už sme, pán Mikloško, pri tom, prečo dodnes brzdíte naše prijatie do Ľudovej internacionálny, čo vám v tom bráni? Veď už bolo konštatované, že spĺňame všetky demokratické princípy, vy ste šesť rokov, takmer sedem, pri moci. Dali ste majetky svojim zahraničným tútorom, takže niet o čom. My sme, samozrejme, vždy boli pripravení s vami na spoluprácu. Mrzí ma, že týmto spôsobom idete rozoštvávať.

    Áno, spoliehate sa, pán Mikloško, na dve veci. Spoliehate sa na to, že ostatní z SDKÚ a ANO budú hlasovať, aby sa nedostali do podozrenia, že spolupracujú s Mečiarom. Veď plagáty ste už rozvesili. A ja sa divím Silošovi Pohankovi, ale aj Michalovi Kováčovi, že sa opätovne necháva vťahovať do tejto špinavej politickej hry vami, z ktorej by mohol vycúvať už konečne s nejakým štítom. Pretože jednoducho toto nemá obdobu, aby sa tu vyťahovali tieto primitívnosti opätovne po 10 rokoch. Áno, pán Mikloško, mne ostáva len jedno, že chcete opätovne robiť volebnú kampaň za štátne peniaze. Za tých 300 mil. Sk, ktoré ste si odhlasovali na Šátekov odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti.

    Ja vám môžem zodpovedne povedať, že tie štyri kauzy, ktoré tam má ešte Ivan Lexa, budú v dohľadnom čase zastavené, pretože som presvedčený, že dnešná prokuratúra už nie je tá, ktorá tu bola, a že si bude plniť svoje povinnosti, pretože kde niet dôkazov, tam jednoducho sa nemôže ustáť trestné stíhanie. Áno, našli ste si prokurátora, aby som pána Bódyho opätovne neurazil, našli ste si prokurátora, ktorý pre prípad, že by musel niesť, a on by niesol trestnú právnu zodpovednosť za zneužívanie svojej právomoci a mnohí iní by museli, ak by sme boli pomstychtiví, čo i len z jednej desatiny ako vy, on by musel niesť tú zodpovednosť, bude vyhlásený za človeka, ktorý nenesie právnu zodpovednosť, ale na tom sa stavať nedá. Robili ste z neho hrdinu, posilňovali ste vy, ale nie v jeho viere, ale v jeho chorobe. Pretože ste mu sľúbili, že bude šéfom špeciálnej prokuratúry, dali ste mu ochranku, vyrábali ste komédie pre národ.

    Tak ako sa ospravedlnil Peter Tóth, tak by sa mala ospravedlniť Ľuba Lesná, mal by sa ospravedlniť minister vnútra, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, vy všetci. Nielen, samozrejme, vrátane Dzurindu, ktorý hovoril, že máme „krvavé paprče“. Vy všetci sa máte ospravedlniť nám, pretože celé toto svinstvo smerovalo proti Ľudovej strane Hnutiu za demokratické Slovensko, jej politikom a predsedovi Mečiarovi. To je nepopierateľné. Použili ste na to metódy, ktorými sa pracovalo pri norimberskom procese. Pán Mikloško, odporúčam vám prečítať Jaspersa „Otázka viny“. Tu nebola nijaká kriminálna vina, nebola nájdená v Lexovom prípade, ale Jaspers hovorí, že ešte je vina metafyzická, vina náboženská a vina morálna. Ja sa vás pýtam, pod ktorú chcete subsumovať? Lebo pod tú poslednú potom by sme subsumovali len konanie tých ľudí, ktorí viedli tento celý nehanebný proces a vedú a nechcú sa ho vzdať, lebo im prináša politický profit. Ale už norimberský proces povedal, pán Mikloško, že kolektívna vina neexistuje, i keď váš minister spravodlivosti ju chce vsunúť za každú cenu do Trestného zákona a Šátekovci ju používajú voči Prezídiu Fondu národného majetku, že môže sa súdiť len nejaká inštitúcia, tak vy ste vybrali Slovenskú informačnú službu, za tým účelom ste ju rozvrátili, dekonšpirovali. Stojí to neuveriteľné množstvo peňazí a prestíže. Je to hanba na demokracii, ktorú ste tu prezentovali šesť rokov. Tým aj končím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenia pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Urbáni ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia z KDH, ja možno nie som taký pobožný, priznám sa, ako vy, ale ako lekár mám rád ľudí, mám rád dobré vzťahy medzi ľuďmi a doniesol som si to aj do politiky a myslel som, že môžu byť aj v politike dobré vzťahy a že môže byť spolupráca a tam spelo aj moje snaženie a, myslím, snaženie aj našej strany. Aby sme išli dopredu pre rozvoj Slovenska, tak sme boli mnohokrát ochotní v niečom prižmúriť oko, na niečo zabudnúť a v rámci dobra a budúcnosti aj proti svojej vôli, aj možno – ako aj kolega Cuper spomínal – aj zahlasovať niečo v rámci tejto spolupráce. Musím vám povedať, že tým, že ste podali tento návrh, tak buď po tých rokoch, čo ste v politike, ste nedozreli, alebo ste to podali cielene. A ak ste to podali s tým, že nie budovať, ale rozbíjať, tak to sa vám podarilo. A ja budem dnes odchádzať z tejto siene veľmi smutný a veľmi nešťastný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Páni poslanci, predstavte si, že by bolo len 50 % pravdy na tom, čo tu bolo dnes povedané. Ja som z toho v pomykove a pýtam sa sám seba, kde sú až hranice súčasnej demokracie? Ďakujem.

  • Pán kolega Cuper, mrzí ma, že ste uhýbali. Hlavný problém dnes je únos. Prečo vyberáte všetky výpovede a nespomínate výpovede tých, ktorí vypovedali, keď vyšetrovateľ v roku 1995, kto mu vtedy mohol čo sľúbiť, ani sme nevedeli, aké je jeho meno. V roku 1995 povedal, že mu padajú všetky dôkazy samy do rúk, že za tým stojí informačná služba. Tieto nespomínate. Kauzu Remiáša som spomenul len ako otázku, lebo všetci, ktorí ako právnici ste tu vystúpili, povedali ste, že všetky amnestie boli adresné, aj tie na činy, ktoré boli spáchané. Ja som sa len spýtal, či aj vražda Remiáša spadá pod toto. Pretože ak je to adresné, tak musíte vedieť, o ktoré činy ide.

    Ale, opakujem, uhýbate od podstaty celej dnešnej diskusie a to je únos. Únos syna prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vyvolal šok na celom svete. Nepamätám sa, aby sa v demokratickej krajine niečo také stalo.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem za slovo. V kontexte toho, čo povedal pán poslanec Cuper, by som chcel svoju poznámku formulovať. Zaznelo od vážených kolegov z KDH tu veľmi veľakrát dnes, že máme zahlasovať za tento návrh, aby sa pravda mohla ukázať. Nuž chcem vám k tomu povedať, jasne vám tu bolo aj predrečníkmi, hlavne predrečníkmi z môjho poslaneckého klubu, povedané, že už dlhé roky máte politický a hlavne politický záujem živiť túto kauzu. Máte v rukách rezort, máte v rukách rezort vnútra, máte v rukách rezort spravodlivosti a v podstate aj Slovenskú informačnú službu. A nehnevajte sa, ale v takejto konštelácii neexistuje čo i len jedno zrnko, jedno mačné zrnko nádeje, že by sa postupovalo v záujme pravdy nezaujato, pretože neviete nezaujato vystupovať a postupovať, to ste aj dnes tu preukázali. Opäť by sa len postupovalo účelovo – v záujme vás a vašej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cuper, očakávala som od vás – to, čo už aj povedal pán kolega Mikloško –, že ako obhajca bývalého poslanca Lexu budete adresnejšie sa vyjadrovať, nechcem, aby ste tu prečítavali spisy, ako ste nám ponúkali, ale budete sa adresnejšie a ako právnik vyjadrovať. Je tu tvrdenie proti tvrdeniu. A nikdy si nemyslím, ste nakoniec hovorili, že tu dekonšpirovali sme my SIS, a chcem povedať, že to vôbec nie je pravda, práve preto ani mandátový výbor nikdy nechcel, aby sme odtajovali spisy, aby sme sa my ako poslanci mandátového výboru dostávali do spisov. Na to sú súdy a na to sú advokáti, aby ste vlastne vo veciach konali. Takže by som očakávala, že nie my sme rozkryli SIS-ku, ale tá SIS-ka pracovala v tom čase tak, ako sme mali možnosť mnohí to v tom období v rokov 1994 – 1998 vidieť a registrovať.

    A ešte začiatkom ste niečo hovorili o tom stíhaní, ako sme museli uvoľňovať imunitu poslancov, aby bolo trestné stíhanie. Zrušme imunitu na všetky trestné činy, nebudeme musieť v parlamente rozhodovať o tom, či poslanca budeme zbavovať imunity, dajme tomu voľný priebeh.

    A možno už len jedna krátka poznámka. Chcela by som vás poprosiť, páni poslanci z HZDS, nehovorme tu o nejakých kresťanských princípoch a o kresťanských veciach, nepolitikárčite s týmito hodnotami, ale každý skúsme vstupovať sám do svojho svedomia, aj vy, pán poslanec Jaduš, pretože vy v tom čase, neviem, kde ste boli v politike v roku 1995, ani vy, pán poslanec Kolesár, čiže myslím, že ste dnes veľmi aktívni, vďaka vám...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Cuper, ja som sa snažil svojím procedurálnym návrhom len dosiahnuť to, aby táto snemovňa a my poslanci v tomto parlamente sme nepoužívali invektívy jeden voči druhému alebo voči osobám, ktoré sa práve nenachádzajú v sále. V žiadnom prípade takéto invektívy nemôžu prispieť k dôveryhodnosti parlamentu a ku kultúrnej úrovni rétoriky, ktorá sa v tomto parlamente odohráva. Myslím si, že v každom prípade sa dá nájsť iná formulácia, slovná formulácia, ktorú ste mohli použiť. Práve preto si myslím, že ak budeme používať slušné formulácie voči sebe samým a voči iným osobám, dôveryhodnosť parlamentu bude podstatne vyššia. Ďakujem.

  • Uvedomujem si, že so svojou politickou skúsenosťou možno nemám ani celkom právo vstupovať do tejto kauzy, ale ak pán poslanec Cuper hovoril o štyroch druhoch Jaspersovej viny, dovolím si obohatiť Jaspersov slovník, ktorý nemohol tušiť, že takéto kauzy a takéto politické vášne sa môžu práve na slovenskej politickej scéne rozpútať, takže tie štyri druhy politickej, metafyzickej, kolektívnej a individuálnej viny, ktoré definoval Jaspers, by som chcela obohatiť o úplne nové, moderné viny, ktoré vznikajú aj na pôde tohto parlamentu. Je to vina mediálna, vina spravodajských hier, vina vykonštruovaná, ktorá by sa dala zjednotiť pod pojem „slovenská vina“. Pociťujem z toho až mrazenie v chrbte, že ak to zo záznamu budú sledovať naši občania, povedia si: Tak toto je tá politika? Toľko je v tej politike špiny? Takouto špinou sa má hájiť môj záujem, môj čistý záujem môjho života, môjho bytia? Myslím si, že občania budú z tohto znechutení. Uvedomujem si, že ide o historickú chvíľu, ktorú teraz prežívame, že Pandorina skrinka sa čistí, a nesúhlasím s tým, že tí, čo hádžu kameňom, nie sú bez viny.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som nebol rád, aby sa tu hovorilo na tému, či niekto je tu mladý alebo starý poslanec alebo niečo podobné, pretože každý hlas poslanca je rovnocenný v tomto parlamente a každý poslanec bude hlasovať pri tomto návrhu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. A ja chcem povedať tým starším, že ich zodpovednosť je práve v tom, že boli tu prítomní, podieľali sa na mnohých veciach pri zbavovaní imunity a je na nich, aby o tej pravde hovorili, pretože tí novší, ktorí sú tu, tí to nemohli na vlastnej koži zažiť.

    A ja musím len zopakovať to, čo sa mi podarilo povedať jeden raz pri zbavovaní imunity Ivana Lexu. Aby som priblížil trochu atmosféru, ktorá bežala na mandátovom a imunitnom výbore, povedal som na adresu jednej pani poslankyne, že keby mala v ruke povraz, tak ona Lexu tam rovno obesí. Nie, že ho zbaví imunity.

  • Pán poslanec Cuper, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Pán kolega Mikloško, lebo len na teba budem reagovať, na Máriu Sabolovú nebudem reagovať, lebo bola bezobsažná. Áno, nehovoril som o týchto veciach, ktoré sa týkajú únosu. A poviem ti aj prečo. Pán Čarnogurský ako minister spravodlivosti zaviedol inštitút utajeného svedka. Nechci počuť, čo hovorila o ňom jedna z manželiek takého svedka, ktorá bola dopravená do Maďarska, jej manžel tri roky neexistuje, ona sa tri roky schovala tak, že ju ani Šátekov odbor nevedel nájsť. Práve preto, že už nechcela mať s takýmto inštitútom nič spoločné.

    Práve preto, pán Mikloško, my ako advokáti sa musíme postaviť mnoho ráz utajeným svedkom, zakukleným, ktorí sa prenášajú televíziou ako občania obhajujúci pravdu, z očí do očí. Ale mnoho ráz nám títo ľudia aj povedia, že ako môžeme dopadnúť. Ja mám však malého syna a rodinu, mám rád aj svoj život a nie raz za tie tri roky som sa o neho musel obávať. Práve kvôli týmto inštitútom, ktoré ste zaviedli do trestného práva a ktoré odhlasujete, pretože ste sa už dohodli na Trestnom poriadku. Prečo nezrušíte tento inštitút? Ak niekto vie pravdu a chce s ňou ísť na svetlo Božie, nech sa postaví. Platí rovnosť zbraní. Ja ako advokát sa musím v občianskom obleku, bez masky, postaviť svedkovi, ktorý je schovaný a ešte 300 km odo mňa a je prenášaný televíznou kamerou. A on si môže zariadiť všeličo. A ja som povedal, s kým a aké dôkazy zadovažovali orgány činné v trestnom konaní. Raz aj o tom bude debata.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, vypočuli sme si siahodlhý príbeh Kováčovcov, myslím, že mal rovnakú výpovednú silu ako „skazky“ o Elektre. Ďalej sme sa dozvedeli, že vlastne to sme všetko popáchali my kresťanskí demokrati našimi intrigami, zlými činmi a vlastne len vďaka kresťanskej láske pána Mečiara sme ešte tu, pretože nás omilostil. Ďakujeme pekne, toto nepotrebujeme.

    Dámy a páni, my nechceme nič iné, len aby ste svoj príbeh mohli verifikovať. Verifikovať pred nezávislými súdmi. A my sa tej verifikácie nebojíme. Aj keby to bolo tak, ako ste rozprávali, pôjdeme pred ten súd a postavíme sa tam. My sa jej nebojíme, pretože sa jednoducho báť nemusíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam. Prerokovali sme dva zákony. Najprv budeme hlasovať, ale, samozrejme, pred tým ešte procedurálny návrh, dám slovo pánovi poslancovi Malchárkovi, ale budeme potom hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku.

    Takže potom prosím pána spravodajcu a takisto aj pána ministra, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľa a pre spravodajcu.

    Predtým však, pán poslanec Malchárek – procedurálny návrh.

  • V súlade s § 24 ods. 5 v mene štyroch poslaneckých klubov ANO, SDKÚ, SMK, KDH žiadam hlasovať o vyradení bodu programu, tlač 1168. Ako dôvod uvádzam: Pôvodne sa zdalo, že je snahou vecne diskutovať o neotváraní Benešových dekrétov, ale uznesenie a doterajší mediálny vývoj predznamenáva diskusiu nehodnú tohto parlamentu. Budeme mať snahu, aby sa vecná diskusia presunula na úroveň výborov parlamentu. Ďakujem.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 78, proti 29, zdržalo sa 25.

    Konštatujem, že tento bod sme vyradili z programu schôdze.

    Takže budeme... Pán poslanec Číž, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Chcem v mene poslaneckého klubu Smer poprosiť pána predsedu, aby zvolal poslanecké grémium v súvislosti s návrhom pána poslanca Malchárka. Ďakujem.

  • Po hlasovaní pán predseda zvolá poslanecké grémiu.

    Takže pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovanom vládnom návrhu zákona o rodičovskom príspevku.

    Pán spravodajca ako predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1063.

  • Vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru pre sociálne veci a bývanie na základe rozhodnutia Národnej rady o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložila pani poslankyňa Klára Sárközy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a takisto aj o stanovisku ústavnoprávneho výboru k týmto návrhom z dnešného dňa.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a) berie na vedomie uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým výbor konštatuje, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky právna úprava zakladajúca právny účinok v čase, ktorý predchádza dňu nadobudnutia vlastnej účinnosti, nie je v súlade s princípmi právneho štátu, a preto nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy, a upozorňuje, že návrh pod bodom 8 znenie § 293v a pod bodom 9 môže byť v nesúlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Zároveň výbor berie na vedomie informáciu Kláry Sárközy, poslankyne Národnej rady, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané v rozprave berie späť a v rozprave predloží nové návrhy upravené v súlade s uznesením ústavnoprávneho výboru zo dňa 18. mája 2005 č. 804.

    Vážený pán podpredseda, čiže výbor pre sociálne veci a bývanie zobral na vedomie informáciu pani poslankyne, že svoj pozmeňujúci návrh v rozprave berie späť a predloží nový pozmeňujúci návrh so zmenou a akceptovaním stanoviska ústavnoprávneho výboru.

  • O slovo sa prihlásil pán minister, ktorý týmto, samozrejme, otvára rozpravu. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, tak ako bolo povedané, došlo k tomu, že jeden dátum, ktorý bol uvedený v tomto návrhu, by mohol vyvolať nie správne realizačné kroky, a preto by bolo potrebné otvoriť v tejto veci rozpravu a umožniť tak, aby sa napravil tento nedostatok a aby bol tento dátum nahradený iným dátumom, ktorý tieto nedostatky už mať nebude. Ďakujem.

  • Ďakujem. Rozprava je otvorená, takže pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Traja, štyria, piati. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani poslankyňa Sárközy, vy ste už boli prihlásená. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sárközy a potom ďalší štyria poslanci. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla nové znenie môjho pozmeňujúceho návrhu, máte to rozdané všetci na stole. Ja sa vás teraz pýtam, či mám čítať celý pozmeňujúci návrh alebo len tú časť, ktorú mením? Celý. Ten svoj pôvodný pozmeňujúci návrh, ktorý ste mali rozdaný na stole, sťahujem. Je len na škodu...

  • Takže, pani poslankyňa, musíte prečítať potom nový pozmeňujúci návrh. Nech sa páči.

  • Sťahujem ten starý pozmeňujúci návrh a teraz máte rozdaný môj pozmeňujúci návrh, je tam poznámka – nové znenie. Pozmeňujúci návrh na doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1063).

    1. K čl. II sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:

    Bod 5. V § 63 ods. 7 sa slová „1. januárom 1994“ nahrádzajú slovami „1. januárom 1984“.

    Bod 6. V § 63 ods. 8 sa slovo „desať“ nahrádza slovami „dvadsaťdva“ a slová „rok 1994“ sa nahrádzajú slovami „rok 1984“.

    Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 5 a 6.

    2. Čl. II sa dopĺňa bodmi 7 a 8, ktoré znejú:

    Bod 7. V § 273 ods. 4 v prvej vete a tretej vete sa slová „31. decembra 2008“ nahrádzajú slovami „30. júna 2005“.

    Bod 8. Za § 293c sa vkladajú § 293d a 293e, ktoré vrátane nadpisov znejú:

    „§ 293d Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2005

    Na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30. júna 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 1. júlom 2005 nebolo právoplatne skončené do 30. júna 2005, sa § 63 v znení účinnom od 1. júla 2005 nepoužije.

    § 293e Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005

    (1) Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2005 sa nepoužije § 82 ods. 1 a 2.

    (2) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, ktorých suma je

    a) do 3 906 korún, sa zvyšujú o 10,2 %,

    b) od 3 907 korún do 3 956 korún, sa zvyšujú na sumu 4 306 korún,

    c) od 3 957 korún do 10 937, sa zvyšujú o 8,85 %,

    d) od...“

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o väčší pokoj.

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz vás prosím o väčší pokoj. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • ... „d) od 10 938 korún do 11 077 korún, sa zvyšujú na sumu 11 907 korún,

    e) od 11 078 korún do 14 719 korún, sa zvyšujú o 7,5 %,

    f) od 14 720 korún do 15 824 korún, sa zvyšujú na sumu 15 825 korún,

    g) vyššia ako 15 824 korún, sa nezvyšujú.

    (3) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 sa zvyšujú od splátky dôchodkovej dávky splatnej po 30. júni 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

    (4) Na zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platia odseky 1 až 3 rovnako.

    (5) Sumy jednorazového odškodnenia uvedené v § 94 ods. 2 a 3, suma náhrady nákladov spojených s liečením uvedená v § 100 ods. 2 a sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom uvedené v § 101 ods. 3 a 5 sa zvyšujú v roku 2005 indexom 1,075.“

    Odôvodnenie:

    V záujme objektívneho zhodnotenia obdobia prispievania do systému dôchodkového poistenia vo vzťahu k určeniu sumy dôchodkovej dávky navrhujem predĺženie rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu na obdobie kalendárnych rokov od 1. januára 1984 a úpravu rozhodujúceho obdobia na určenie sumy dôchodkovej dávky, ak poistencovi nie je možné určiť osobné mzdové body za celé rozhodujúce obdobie.

    Navrhujem, aby právna úprava zisťovania priemerného osobného mzdového bodu z predĺženého rozhodujúceho obdobia sa nevzťahovala na dôchodkové dávky právoplatne priznané pred 1. júlom 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých bolo začaté konanie pred 1. júlom 2005.

    Súčasne navrhujem osobitný spôsob zvyšovania dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005 diferencovaný v závislosti od výšky dôchodkovej dávky a úrazovej dávky tak, že

    - do výšky približne 0,25-násobku priemernej mzdy za rok 2004 sa zvýšia o index rastu miezd,

    - do výšky približne 0,7-násobku priemernej mzdy za rok 2004 sa zvýšia o 8,85 %, čo zodpovedá percentu určenému podľa tzv. švajčiarskeho modelu,

    - do výšky približne 0,9...

  • Neustály ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali. Trošku si upravte mikrofón, lebo fakt nepočuť nič aj bez toho, že by hovorili alebo že by sa rozprávali poslanci. Zároveň prosím technikov, aby to trošku upravili, lebo toto nie je možné, takto to nefungovalo. Keby pridali možnože trošku hlasu na tie predné mikrofóny. A poslanci, predsedovia výborov sa sťažujú, že mikrofóny im asi nejako nefungujú, lebo nepočujú nič. Takže bude to treba premerať, páni technici.

    Takže, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • ... do výšky približne 0,9-násobku priemernej mzdy za rok 2004 sa zvyšujú indexom inflácie,

    - dôchodky, ktorých výška sa nachádza v rozmedzí vyššie uvedených hraníc, v ktorej by vznikali anomálie v dôsledku uplatňovania rôznych valorizačných indexov, navrhujem zvýšiť na zákonom ustanovenú sumu, v určení výšky ktorej je premietnutá kombinácia indexov zvyšovania pri predchádzajúcich skupinách.

    To sú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú predložené v súlade s uznesením ústavnoprávneho výboru. Zmena sa netýka jednak spôsobu valorizácie, týka sa to dvoch paragrafov, ktoré týmto spôsobom sú upravené. Prosím vás o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov. A už len dodám, že fakticky to, že sme dospeli k tomuto spôsobu valorizácie, vzišlo jednak z výboru pre sociálne veci a bývanie, pretože mali sme také informácie jednak od našich voličov a jednak z terénu, že ten spôsob valorizácie, ktorý je v zákone, to znamená, ten švajčiarsky model by nožnice roztváral. Preto sme sa vo výbore a s odborníkmi dohodli na tom, že na tento rok zmeníme spôsob valorizácie. Ešte raz opakujem, ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý som teraz predložila, nemení sumy a spôsob valorizácie oproti tomu, ktorý som predložila včera, zmení len tie dva paragrafy, ktoré vytýkal ústavnoprávny výbor.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Žiak ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Nechcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne, ale ešte k poslednému hlasovaniu. Dávam námietku, či tu, pretože v tom hluku, ktorý tu bol, som zle počul, o čom sa hlasuje, a v domnienke, že podporujem návrh pána Mikolaja, som hlasoval za. Tak poprosím, aby sa opravilo v zápise, som proti.

  • Samozrejme, všetky takéto pripomienky sa dostanú do zápisu, takže to je v poriadku.

    Pani poslankyňa Navrátilová je ďalšia v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, sympatické na zákone č. 461 o sociálnom poistení bolo hlavne to, že sa odstraňoval politický vplyv na spôsob valorizácie. Stále sa uvádza, že ten navrhnutý spôsob valorizácie bude otvárať nožnice. Áno, bude otvárať nožnice a pravdepodobne bude treba hľadať nové riešenie. Ale prijímať každý rok nejaké špeciálne riešenia je spôsob, ktorý zavádza strašný chaos do zákona o sociálnom poistení. Tento spôsob, ktorý bol zvolený, že sa poslaneckou novelou urobia zásadné zásahy do spôsobu valorizácie, a čo je ešte horšie, do spôsobu výpočtu dôchodkov, je pre mňa dosť ťažko stráviteľný a mali by sme si asi povedať, o čom to celé je.

    Predovšetkým samotná úprava dátumu v prechodnom ustanovení nerieši celý problém, ktorý je na hrane ústavnosti. Ja sa pokúsim popísať, o čo ide, a to bude aj moja otázka pre pána ministra.

    Prechodné ustanovenie hovorí o tom, že všetky nové žiadosti o dôchodky sa budú posudzovať podľa tejto platnej legislatívy, teda podľa legislatívy, ktorá nadobudne účinnosť niekedy 1. júla 2005. Podľa § 112 zákona č. 461 má poistenec nárok na uplatnenie dôchodku až do troch rokov odo dňa uplatnenia dôchodku, teda v podstate odkedy si podá žiadosť o dôchodok. Ale právna prax, všeobecná právna prax je taká, že nároky na dávky sa posudzujú podľa legislatívy platnej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.

    A teraz položím tú otázku. Sme v roku 2005, budeme mať poistenca, ktorý si v auguste uplatní dávku ku dňu povedzme 31. 11. 2002. Podľa tohto ustanovenia táto dávka sa bude musieť posudzovať podľa tejto legislatívy. V tom čase, ku ktorému bude uplatňovaná tá dávka, platil zákon č. 100. To bude nevykonateľné celé to ustanovenie, tak ako je, a bude ho treba preformulovať. A bude ho treba preformulovať v tom zmysle, že treba toto prechodné ustanovenie používať len na dávky, len na tie žiadosti, kde nárok vznikne po účinnosti tohto zákona. Ja sa domnievam, že ak to takto prijmeme, tak Sociálna poisťovňa sa dostane do súdnych sporov a ja budem prvá, lebo ja 1. augusta požiadam o dôchodok a som presvedčená, že to na súde vyhrám.

    Druhá vec, aby sme vedeli, ako znižujeme rozdiely vo výške dávok. Takže tá príjmovo najnižšia skupina, to sú tie dávky, ktoré sú do výšky 3 907 korún, ako si myslím, rozdiel oproti tomu platnému právnemu stavu, ktorý je dnes, a tejto úprave je v rozmedzí 34 až 50 korún. Čiže žiadne znižovanie rozdielov tu nie je.

    Podľa môjho odhadu 95 % občanov dostane také isté dávky, ako má podľa platnej úpravy. A myslím si, že asi tak 5 % občanov, možno 7 % občanov bude postihnutých tým, že nedostanú valorizáciu žiadnu. Čiže aj z hľadiska cieľa, ktorý tento pozmeňujúci návrh mal – dosiahnuť znižovanie rozdielov v dôchodkových dávkach, nedosiahneme nič.

    A tretia vec. Zavádza sa totálny chaos vo valorizácii úrazových dávok. Ja som to už predniesla vo výbore. Máme dva, štyri, šesť, osem, deväť typov úrazových dávok, ktoré sa budú valorizovať podľa troch spôsobov. Ja tomu nerozumiem, na čo to je. Zákony by mali byť také prehľadné, aby ich občan pochopil. Z tohto spôsobu valorizácie, kde budeme mať osobitnú valorizáciu na jeden typ dávok, osobitnú valorizáciu na iný typ dávok, vznikne len to, že nieže občania, právnici budú mať problém pochopiť, ako sa vlastne má valorizovať.

    Preto si myslím, že by sme sa k tomuto návrhu mali znovu vrátiť a najmä k onomu prechodnému ustanoveniu, pretože ja ešte stále vidím právne problémy v tomto ustanovení.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, pani poslankyňa Navrátilová hovorila veľmi vážne veci. Ja som zhrozená a poviem to veľmi otvorene, aj keď sa budete na mňa tu v snemovni hnevať, ja som zhrozená, že sa o takej vážnej veci, ktorá sa dotkne našich občanov, tu hovorí znovu v rozprave. Poslankyňa upozorňuje na problémy a poslanci sa bavia, akoby ich to nezaujímalo. Vážení, uvedomme si, že prijímame zákon, ktorý riadi spoločnosť. Zákon, ktorý sa dotkne tisícov ľudí, a zákon, ktorý, keď neopravíme, bude hlúposť, aká tu ešte nebola, vážení. A vy sa bavíte! Nehnevajte sa, že sa tu takto rozhorčujem, ale toto je niečo, s čím nemôžem súhlasiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • V tejto chvíli je tu už priveľa emócií, ale ja veľmi krátko chcem pripomenúť. Panie poslankyne, páni poslanci, ak neprijmeme túto zmenu, tak sa budú dôchodky upravovať tak, že tí, ktorí dnes majú 30-tisícové dôchodky, tak im valorizáciou ich zvýšime o niekoľkotisíc. Ak prijmeme túto zmenu, tak tým, ktorí majú dôchodok 15 225 korún, tak tým a všetkým, ktorí majú vyšší dôchodok, nezvýšime ani o korunu. Čiže ak pani poslankyňa Navrátilová hovorí, že znižovanie rozdielov to nie je, no ja si myslím, že znižovanie rozdielov to je.

  • Pani poslankyňa Navrátilová, môžete reagovať, nech sa páči.

  • Pán predseda výboru, v pokoji si sadnime, ja vám dám k dispozícii čísla. Žiaľ, je to tak. Je to tak, že pri nízkych dôchodkoch zvýšime maximálne o 50 korún. O 50 korún! Keby sme sa boli dohodli a keby bola korektne prebiehala diskusia o novele tohto zákona, mohli sme prijať riešenie, ktoré nebude porušovať zásadu rovnakého zaobchádzania, lebo aj toto je na hrane. To je prvá vec.

    A druhá vec. Bolo by to riešenie, ktoré by pomohlo všetkým. To znamená, napríklad jednoduché riešenie sa ponúka dať rovnakú dávku všetkým poberateľom starobných dôchodkov. Tieto nízke dôchodky by boli zvýšené nie o 200 korún, ale o 500, myslím, 30 korún, ako som to vypočítala. To už by bola pre nich pomoc.

    Toto je propagandistické, nič iné. Urobíme úpravu dôchodkov s nulovým efektom. S nulovým efektom a navyše...

  • Reakcia z pléna.

  • Presne tak a ešte s veľkou administratívou. A naozaj upozorňujem na to, že vzniknú v Sociálnej poisťovni problémy s uplatňovaním tohto prechodného ustanovenia. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, to, čo sa momentálne deje v tejto sále, je hanbou slovenského parlamentarizmu. Je urážkou všetkých rodičov, ktorí očakávajú rozhodnutie v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku, a je urážkou všetkých dôchodcov, ako sa tu „handluje“ o problematike úpravy dôchodkov podľa spackaného systému, za ktorý zodpovedá vládna koalícia.

  • Keď porovnám morálny, finančný a ľudský dosah toho, čo sa dnes deje v prvom pilieri sociálneho poistenia, tak spackané maturity sú proti tomu cesta ružovou záhradou. Systém, ktorý je dnes vo vážnej kríze, sa v prvom pilieri vďaka nekompetentnosti súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dostal do situácie, že tlačí k múru aj poslancov vládnej koalície, aj poslancov opozície. Len vďaka opozícii včera a dnes sa vlastne dokázalo na úrovni ústavnoprávneho výboru, že sa chystajú protiústavné veci. A dovoľte, aby som v súvislosti s kritikou dôstojnosti či nedôstojnosti upozornil, že podľa dohovoru v tomto parlamente o 17.00 hodine sa malo hlasovať. Podľa dohovoru sme sa mali vážne zaoberať rozhodovaniami v jednotlivých čiastkových krokoch a v hlasovaní o zákone ako o celku. Pán minister otvoril rozpravu, čím porušil protokol, ktorý bol džentlmensky dohodnutý v parlamente, a núti nás v krátkom čase a vo veľkom strese rozhodovať o takých vážnych veciach, ako je v podstate pokus o reparáciu prvého piliera sociálneho poistenia. O nič iné tu nejde.

    Dovoľte, aby som v tejto súvislosti upozornil, že nebudem hovoriť krátko a pokúsim sa však hovoriť veľmi vecne. Tá vecná stránka spočíva v tom, že stále sú tu pochybnosti o porušovaní Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Čo sa totiž stalo? V prvom pilieri je masa, určitá množina dôchodcov, ktorí poberajú vysoké dôchodky, ktoré im nezávidím a ktoré sú aj v porovnaní s Európou nízke, ale táto skupina je zvýhodnená oproti iným skupinám dôchodcov, ktorí odišli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Uvediem konkrétne príklady, ktoré uvádzajú, že mať to šťastie či nešťastie a narodiť sa o jeden, jeden a pol roka neskôr či skôr znamená podstatné zásahy do výšky dôchodkov dôchodcov podľa prvého piliera.

    Chcem spomenúť jednou vetou aj okolnosti, za ktorých sa zákon o sociálnom poistení, ktorý sa dnes novelizuje, vlastne v tejto vládnej garnitúre prijímal. Po roku 1998 ste prišli, drvivá väčšina tejto koalície, s novým pokusom reformovať sociálne poistenie. Pripravili ste zákon o sociálnom poistení, ktorý vojde do dejín sociálnej histórie Slovenskej republiky ako čosi, čo nemá vo svete obdobu. Je to zákon kódexového typu, teda upravuje zásadným, podstatným spôsobom vzťahy, ktoré sa týkajú miliónov občanov a ich okolia. Tento zákon ste nechali spočívať, zákon kódexového typu, až do nástupu novej vlády v roku 2002 a táto nová vláda ďalšími úpravami predlžovala jeho spočívanie tak, že sa pripravil nový zákon, ktorý dnes prináša negatívne dôsledky pre celú sociálnu sféru. Tento nový zákon zrušil predchádzajúci zákon kódexového typu, ktorý prijala tá istá vládna garnitúra okrem jednej politickej strany.

    V tejto súvislosti ste ignorovali už v tom čase poznatky odborníkov, ktoré nemali politický podtón, ale skôr humánny v prospech dôchodcov, a ignorovali ste elementárne princípy sociálneho poistenia, ktoré sú v tomto zákone porušené. Dôsledkom takto nastaveného zákona o sociálnom poistení je situácia, ktorá vzbudzuje vážne obavy o ústavnoprávny charakter tejto záležitosti.

    Treba uviesť, že tento zákon má vnútorné rozpory, ktoré sa dnes odzrkadľujú v obrovskej skupine dôchodcov. Je zrejmé, že sa tu diskriminujú ľudia podľa toho, kedy sa narodili, a podľa toho, kedy odišli do dôchodku. Veľmi postihnutí sú napríklad muži, ktorí odišli do dôchodku v posledných rokoch pred 1. januárom 2004, tým, že navyše ešte pracovali ďalej a nepoberali dôchodok 5 až 6 rokov po vzniku nároku na dôchodok, ušetrili Sociálnej poisťovni zhruba 400- až 500-tisíc korún plus platili odvody. Je to zároveň stav, že ušetrená suma vlastne sa im odpočíta a ľudia, ktorí nastupujú po 1. januári 2004, majú podstatne odlišné dôchodky.

    Dovoľte, aby som uviedol príklad. Ak vysokoškolská profesorka s dvomi deťmi s vedeckým titulom doktorky vied, narodená v roku 1937, v zmysle zákona o vysokých školách odišla do dôchodku, poberá dnes dôchodok 9 914 Sk. Táto dôchodkyňa ušetrila Sociálnej poisťovni viac ako 1 mil. Sk, pretože zároveň platila vysoké odvody a nepoberala starobný dôchodok. Keby bola o 1,75 roka mladšia a odišla do dôchodku v roku 2004, mala by dnes dôchodok 25-tisíc korún. Odborná asistentka tiež s dvomi deťmi bez vedeckej hodnosti mala to šťastie, že sa narodila o 1,75 roka neskôr, teda po 31. auguste 1938, ušetrila Sociálnej poisťovni menej, lebo platila nižšie odvody ako pani profesorka pred ňou. Odišla do dôchodku v roku 2004 a dostáva dôchodok 19 100 korún.

    Chcel by som ďalej uviesť, že časti populačných ročníkov – a znovu opakujme, nie je im čo závidieť –, ale časti populačných ročníkov priznáva tento spackaný prvý pilier dôchodky, ktoré prevyšujú ich čistú mzdu v zamestnaní o 35 %. Teda v čase, keď odchádzali do dôchodku, poberali čistú mzdu a dnes je ich dôchodok o 35 % vyšší, než je ich čistá mzda. To je jediný štát na svete, ktorý z prvého piliera v základnom systéme vypláca dnes takéto dôchodky. To skutočne vojde do histórie, do histórie sociálneho zabezpečenia na Slovensku.

    Ako príklad vám uvediem učiteľku, ktorú pracovala v roku 2004 za hrubú mzdu 18-tisíc korún, jej čistá mzda bola 14 340 korún. 14 340 korún. Keď odišla v roku 2004 do dôchodku, dostáva 19 500 korún, čiže jej dôchodok je o 36 % vyšší, ako bola jej čistá mzda. A porovnajte túto pani učiteľku s rovnakým pracovným zaradením, s rovnakými príjmami s kolegyňou, ktorá odišla do dôchodku pred 1. januárom 2004.

    Dovoľte absurditu, ktorú potvrdilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 29. marca, mám tu ten list, v roku 2005, pod číslom 392/2005, ak by pán minister o tom nevedel, pomlčka I/41. V tomto liste odbor sociálneho poistenia ministerstva potvrdzuje, že dochádza k jednej absurdite, ktorá nemá skutočne obdobu v sociálnom poistení. Ak by totiž platenie poistného na dôchodkové poistenie, poviem to potom aj ľudsky, z nižšieho vymeriavacieho základu než v predchádzajúcich rokoch znamená, že prakticky nižší starobný dôchodok dostáva ten, kto platí z toho nižšieho vymeriavacieho základu, ale platí poistné, znamená, že tento dôchodok je nižší, než by občan dosiahol v prípade, keby v rokoch, v ktorých dosahuje ten nižší vymeriavací základ, neplatil vôbec poistné na dôchodkové poistenie. To skutočne nemá chybu takýto stav! Teda ak neplatím, dostávam viac, ak platím, a je to dokázané a je to absurdná situácia, ktorú skutočne si treba jasne uvedomiť, že dostáva celú situáciu, celú Sociálnu poisťovňu do zložitej oblasti. Ak 36 % dostávajú ľudia viac, ako platili čistú mzdu, tak je to, samozrejme, jasný zásah do solventnosti Sociálnej poisťovne. Ak platíte poistné, dostanete menej ako vtedy, ak ho neplatíte – tak toto patrí do učebníc skutočne pod čiaru.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že takýto mechanizmus jednak demonštruje, že sme mali pravdu, keď sme kritizovali prvý pilier v čase, keď sa rodil, po prvé. Po druhé, súčasný stav – aj to, čo sa dnes deje cez poslanecký návrh pri všetkej úcte k pani poslankyni, ktorú veľmi uznávam a mám s ňou dlhoročné spoločné politické osudy v jednom výbore pre sociálne veci a bývanie –, že tento mechanizmus zlikviduje to, čo malo byť mottom zákona o sociálnom poistení, teda že bude spravodlivá valorizácia, ktorá obíde politické zásahy a politické rozhodnutia. Čo to je? V čase, keď sme mali hlasovať, sme museli dokazovať, že pôvodný návrh je protiústavný. V čase, keď tento návrh sa dnes znovu dáva, lebo sme pod tlakom, že Sociálna poisťovňa nemôže vyplatiť zvýšenie dôchodkov v istom mesiaci – a čo sa stane, keď to vyplatí o mesiac neskôr a so spiatočnou platnosťou to vráti?

    To sú skutočne nedôstojné záležitosti týkajúce sa nekompetentnosti. Je to skutočne horšia situácia, než bola vo vzťahu k dosahu morálnom, ľudskom i finančnom vo vzťahu k maturantom. Jednoducho ďalší dôkaz toho, že nekompetentnosť v tejto vládnej koalícii má svoje miesto. Je to Sofiina voľba, ktorú nám tu dávate v súčasnosti.

    A preto dávam procedurálny návrh, aby sa odložilo prerokúvanie o tejto otázke, aby sme mohli ešte tento návrh opätovne prekonzultovať na úrovni výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sme predvolali vedenie Sociálnej poisťovne, ktoré bude zodpovedať za výkon tento dávky a tohto zvyšovania, a aby nám Sociálna poisťovňa osvedčila, aby dokázala, že je výkon schopný zabezpečiť naše rozhodnutie. Vládnej koalícii odporúčam, aby ste zastavili výkon akejkoľvek rozhodovacej činnosti súčasného vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a zachránite milióny dôchodcov na Slovensku.

    Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Demeterová.

  • Pán kolega, nerada to hovorím na vašu adresu, pretože si myslím, že vždy sme mali vo výbore korektné vzťahy a sme sa usilovali konštruktívne veci riešiť, ale tentoraz ma veľmi zaráža, že v ostatnom čase viac diskutujete ako tribún odtiaľto ako platný člen výboru, kde práve možno to by ste mohli uplatniť, čo dnes tu hovoríte. My sme totižto tieto vaše prípady, ktorými nás tu dnes ohurujete, už dávno vo výbore rozoberali zo všetkých strán a práve na základe toho vznikla naša požiadavka, aby sa aj v tomto návrhu zákona, nie v tom, ktorého novelu pripravilo a predložilo ministerstvo, ale aby sme my ako výbor urobili nejakú iniciatívu, ktorá by pomohla už čiastkovo riešiť situáciu aj v tomto roku s valorizáciou, nie len ten zákon, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní.

    A veľmi ma to mrzí, že táto iniciatíva sa zvrhla do nejakej politickej tribúny, ktorej sme tu teraz svedkami. Veď keď si pozriete, pod tým návrhom nie je podpísaná vládna koalícia, ale sú tam podpísaní takmer všetci členovia nášho výboru, dokonca aj pani Navrátilová, ktorá to tu v súčasnosti podrobila kritike, hoci pred ňou skláňam dolu klobúk, lebo vždy sa usiluje veci prepočítať a dať im nejakú riadnu náplň. Ale z vašej strany je to vždy, aj keď ste boli ako predseda výboru, ste sa s tým výborom nikdy nezžili.

  • Vážený pán kolega, hovorili ste tu o niečom, čo je hanbou slovenského parlamentu. Myslím si však, že behať zo strany do strany, z klubu do klubu len preto, aby som zostal „in“, nie je tiež na chválu tohto parlamentu.

  • Vecne by som chcel k tomu skonštatovať len toľko, že na celom návrhu zákona je asi najpodstatnejšie a najlepšie to, čo tu konštatoval kolega Tkáč. Je to skutočne spackaný systém, to si treba priznať, a toľko vyzdvihovaný dôchodkový systém, ktorý – a schválila ho celá vládna koalícia – je dnes taký, ako keby ste nosili vodu v koši alebo psovi naháňali chvost.

    Čo to má vôbec spoločné s tým, čo nám je predložené, ak to nie je urážka tých najslabších vrstiev obyvateľstva? Tritisícdeväťstošesť korún ideme valorizovať o 390 korún a priemernú mzdu takmer 14 719 korún o 1 000 korún. Ja nehovorím, že si nezaslúžia títo dôchodcovia aj 14 000 v tomto systém mať viacej, ale hovoríte o vyrovnaní. Tým najslabším 309 a tým, čo majú 14 719 dôchodok, 1 000 korún. Veď tento návrh, to sa nedá ináč povedať iba to, že to je dehonestácia tých najslabších vrstiev, ktoré existujú a nemajú čo do úst dnes, to je dehonestácia chudoby!

  • Pán poslanec Tkáč, vy ste tu spomínali príklady, ktoré dnes na Slovensku každý, kto číta noviny, pozná. My sme už trošku ďalej, dnes už všetci aj v koalícii, aj v opozícii vieme a chceme dokonca ten návrh, ten dnes platný zákon zmeniť. Ale ak nechceme, aby sa ten problém zväčšoval dovtedy, kým tu zmeníme ten zákon, tak ho môžeme pri najbližšej valorizácii dôchodkov. Je tu konkrétny návrh, aby sme tým, ktorí majú také vysoké dôchodky, aby sme im ich nezvyšovali. Ak ten návrh neprejde, no tak budeme zvyšovať aj tým, ktorí majú 30-tisícové a budú ich mať 33-tisícové.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, začnem tým, čím som nechcela, reakciou na pána poslanca Brocku, a to, že ak tento návrh neprijmeme, uškodíme najslabším dôchodcom. To je pravda. Ale ja sa pýtam: Keď toto už vieme niekoľko mesiacov, prečo nepripravíme legislatívu seriózne? Prečo v poslednej chvíli jedným poslaneckým návrhom, ktorý bol daný v rámci posledných chvíľ a predstavte si, že by sme si neboli všimli, čo je v ňom a neprerátali. Vážení, veď tu ide o existenčné otázky najslabších skupín. Pre nich aj sto korún, stopäťdesiat je dôležitých. A nejde tu len v tomto návrhu o zvyšovanie, pán poslanec Brocka. Sú tu niektoré problémy, ktoré skutočne premietnuté do praxe uvedú orgán, ktorý to má realizovať, do absolútneho zmätku.

    Preto bod 1, ktorý posúva výpočet od 1. januára 1994 späť na desať rokov, na 1. január 1984, žiadam vyňať v prípade, ak sa bude hlasovať, ak neprejde procedurálny návrh, ktorý tu bol podaný, žiadam hlasovať osobitne.

    Prosím vás pekne, prepočítal niekto vo všetkých kategóriách, ktorých sa toto týka, čo to bude znamenať posun týchto desať rokov pre výpočet? Veď tu ide o osudy ľudí, vážení! Tu ide o financie. S takou ľahkosťou sa tu okolo toho chcelo prehupnúť, že to až človeka, ktorý má v sebe cit zodpovednosti, mrazí. Veď to nie je možné! Už bolo toľko hlúpostí urobených, pre ktoré máme termín dolaďovanie zákonov. V minulosti sa to aspoň otvorene povedalo, že ide o opravu hlúpostí, dnes sa hovorí o dolaďovaní, tak prosím, aspoň tento jeden bod dajme na osobitné hlasovanie. Ja verím, že ten prvý bod neprejde a že ministerstvo príde s výpočtami pre rôzne kategórie.

    Ďalej, plne sa stotožňujem s tým, čo hovorila pani poslankyňa Navrátilová. To je totiž problém, aký bol pri náhradnom výživnom. Zákon, ktorý pripravilo Hnutie za demokratické Slovensko, ktorý ste pred voľbami v parlamente šmahom ruky zrušili, bolo komentované zo strany ministerstva práce a sociálny vecí, že zákon je zrušený, žiadne peniaze sa nedostanú. Pardon, tam bola formulácia obdobná, ako je tu, že ten, kto v čase platnosti určitého právneho systému splní nároky, aj pri neskorších právnych situáciách sa mu vypočítava podľa platného práva v čase, kedy získal nárok.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, neviem, či vy tak ovládate tieto problémy, ako sa tam výborne bavíte, nie je mojou vecou, ale vecou pána predsedajúceho, tak ho prosím, aby urobil poriadok v sále.

  • Páni poslanci, trošku väčší pokoj.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ale fakt. Nie je dobré, ak pani poslankyňa sa nás snaží presvedčiť a vy ani nepočúvate tie argumenty, takže... Nech sa páči.

  • Dobre, tak dovoľte, aby som sa ďalej snažila trošku vás presvedčiť, ale som o tom hlboko presvedčená, že v prípade, ak niekomu vznikne právny nárok, ten sa uplatňuje deklaratórnym rozhodnutím podľa právnych predpisov, kedy mu ten nárok vznikol. A tu mala pani poslankyňa Navrátilová pravdu, keď povedala, že pri určitých kategóriách pre Sociálnu poisťovňu vznikne veľmi zložitá situácia v zmysle uvedených predpisov.

    Ja na to upozorňujem. Upozorňujem, že takáto legislatíva je katastrofálna. Je katastrofálne, keď v zákone o rodičovskom príspevku, čo je predpis zameraný vo vzťahu k zlepšeniu situácie detičiek, naraz riešime situáciu ich babičiek a deduškov, ktorí nikdy v tomto predpise svoju právnu úpravu nebudú hľadať. Je katastrofálne, keď v stavebnom zákone riešime situáciu Občianskeho súdneho poriadku a zároveň v parlamente máme novelu Občianskeho súdneho poriadku. To je, prosím vás, chaos v legislatíve, aký tu nikdy ešte nebol. Tu je legislatíva bez úplnej koordinácie. A dovoľte mi povedať, že tým, čo my tu prijmeme, každým slovom to má dosah na mnoho ľudských osudov.

    Preto apelujem aj pri hlasovaní o uvedenom legislatívnom návrhu, aby sme si to uvedomili. Ja osobne za bod 1 a možno ani za celý legislatívny návrh hlasovať nebudem a budem žiadať, aby urýchlene v prípade, ak tento zákon nebude dnes odsúhlasený, aby ministerstvo spravilo prehľadnú a sociálne dimenzovanú valorizáciu, kde pomôžeme tým dôchodcom, ktorí sú na hrane prežitia z dôchodkov, ktoré poberajú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Tóthová hovorila aj o pozmeňováku pani poslankyne Sárközyovej, ktorý bol teraz vlastne podaný druhýkrát a pokladám ho za spoločnú správu za výbor, na ktorom sa ústretovo dohodli poslanci, ako napríklad aj pani poslankyňa Navrátilová. Za to, bohužiaľ, že vystúpila so svojou kritikou, bola prefackaná, tak sa zdá, že tu už nesmie zaznieť iný názor, len názor vládnej koalície.

    Myslím si, že tu však treba povedať jednu vec. Ak pán minister za zásterkou valorizácie zakrýva novelizáciu zákona o dôchodkovom spoisťovaní, je to absolútne nefér, ak to robí takýmto spôsobom. Je mi jasné, pán minister, že ste prepálili reformu. Je mi jasné, že do druhého piliera sa vám hlási viac ľudí a že neviete, ako vykryť prvý pilier. Ale nie je fér, ak to robíte takýmto spôsobom a nepredložíte pri takomto pozmeňováku, ako dala pani poslankyňa Sárközyová, aj výpočet, čo to vlastne urobí.

    Takže ja sa pripájam k tomu, čo povedala pani poslankyňa Tóthová o tom prvom bode a druhom bode zvlášť. A žiadam vás, pán minister, aby ste druhýkrát predkladali aj výpočty dosahov na obyvateľov, lebo vaše podhodenia poslancom sú skutočne neprijateľné.

  • Dve krátke poznámky k pani profesorke Tóthovej. Pán minister už vypracoval nejaký komplexnejší návrh novely zákona o sociálnom poistení. Aby ste mali predstavu, asi aká veľká tá novela je, má 63 strán. Sú v tom síce všetky tri zákony, ale ja si neviem celkom dobre predstaviť, ako zase zodpovedne prejdeme 63 strán pozmeňujúcich návrhov, pretože to má všetko súvislosť. Dúfam len, že nepríde táto komplexná novela nejako veľmi rýchlo, pretože to buď budeme potrebovať podľa mňa dva-tri mesiace na to, aby sme sadli a podľa možnosti odsimulovali čo najviac ľudských osudov, ktoré budú touto novelou dotknuté.

    A druhá poznámka, myslím si, že tak, ako to navrhujete, pani poslankyňa Tóthová, aby sa o niektorých ustanoveniach návrhu pani Sárközy hlasovalo osobitne, bude asi dosť problematické, pretože sú tak previazané, že ak sa vlastne bod 1 vypustí, tak môžeme vypustiť takmer všetko.

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, myslím, že už v predchádzajúcom vstupe pri uvedení tohto zákona som dosť dlho rozprával o tom, akým spôsobom zlyháva alebo zlyhal systém dôchodkového poistenia a prvý pilier. Tvrdím jednu zásadnú vec, pokiaľ my nezastabilizujeme prvý priebežný systém a otvoríme ešte, by som povedal, kapitalizačný pilier, dostávame sa do obrovských problémov. Možno dnes si málokto vie uvedomiť, alebo aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý je tu na stole, je len dôsledkom toho, o čo sa snažíme alebo po čom voláme stále. Nie sú dopadové štúdie, nie je prepočet, nie je jasná štruktúra toho, z čoho vychádza ministerstvo práce, sociálnych vecí.

    Ja sa pripájam k tomu procedurálnemu návrhu, ja som ho chcel dať, ale predbehli ma kolegovia, procedurálny návrh o tom, nech tento pozmeňujúci návrh, aby bolo jasné, tento pozmeňujúci návrh prvýkrát odznel tu v parlamente, ako pani poslankyňa Sárközy ho stiahla a postavila teraz nový pozmeňujúci návrh, ktorý nebol predmetom sedenia vo výbore, a tento návrh je „zbrusu“ nový. Je síce „zbrusu“ nový tým, že je tam zmenený iba jeden parameter, ale ja som požadoval, aby sa parametricky jasne zadefinovalo, čo spôsobí, aké dosahy bude mať prijatie pozmeňujúceho návrhu v čl. 1 o tom, že sa posunie výpočet dôchodkov o 22 rokov. My dnes ideme niečo odsúhlasovať, nikto z nás podľa mňa, a ja sa obávam, či ministerstvo práce a sociálnych vecí je tiež na to pripravené, aby jasne deklarovalo, kde, aké dosahy, na akú štruktúru budú viesť práve tieto články, ktoré sú tu uvedené.

    Myslím si, že sme sa dostali do takej rukojemníckej drámy. Rukojemnícka dráma je v tom, že na jednej strane, ak neprijmeme valorizáciu dôchodkov podľa tohto systému, tak nám, by som povedal, možno ústami ministerstva bude povedané: No tak to sú tí, ktorí nechceli pomôcť tým najslabším a podporili to, že vlastne 20-tisícové alebo vyššie dôchodky alebo vyššie dôchodky presne ako 15 825 korún budú valorizované. A budú valorizované tak, že tieto nožnice sa budú viac otvárať. Takže my sme v rukojemníckej dráme alebo v takom nejakom obkľúčení, či to máme prijať, alebo nemáme prijať.

    Čiže teraz dávam na zdravý úsudok doslova ľuďom tu v tomto kolégiu parlamentu, aby sme fakt nešili niečo horúcou ihlou. Dnes nie je termín 18. máj rozhodujúcim termínom na to, či bude schválený tento pozmeňujúci návrh, alebo nie. Poďme pokojne rokovať do výboru, dostaňme parametre od Sociálnej poisťovne z ministerstva práce, sociálnych vecí, z akých dát vychádzali. Lebo odpoveď pre mňa to, aký dosah má celá táto valorizácia, bolo plus 50 mil. Nikto mi však nedal žiadny dátum k tomu, alebo žiadne relevantné čísla. Pri tom výpočte, ktoré aj Ľuba Navrátilová dávala vo výbore, boli čísla dôchodcov raz 800-tisíc, raz 600-tisíc. To nie je signifikantné, my nemáme hodnoverné dáta. A ak nebudeme ich mať, prijmeme rozhodnutie, ktoré zase len bude vzbudzovať u ľudí nedôveru a bude to zase len politickým rozhodnutím.

    Ja vás teda prosím o to, aby sme takýmto spôsobom neposunuli toto rokovanie zákona. Vrátili to do výboru a mali čas na to, aby sme rozumne prijali riešenie. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

    Pán poslanec Chovanec.

  • Len dve-tri krátke vety. Chcem podporiť slová, ktoré tu povedal pán poslanec Burian. Treba naozaj zvažovať, ako pristupujeme k zákonom, a treba naozaj zvažovať aj vecné pripomienky, ktoré kritizujú niektoré záležitosti, ktoré v krátkom čase sa ukážu ako opravdivé. Samozrejme, treba myslieť na ľudí, treba ľuďom pomôcť. Bolo by zlé, keby sme tvrdili, že nie. Ale z úst predstaviteľov pravicovej vlády mi pripadá úsmevné, keď im začína teraz v tejto chvíli prekážať, že niekto má 30 000 a bude mať 33 000-korunový, keď neprijmeme nejaký pozmeňujúci návrh. Samozrejme, že v duchu s tým súhlasím a je to v zmysle určitých sociálno-demokratických princípov. Ale trošičku sa mi to zdá čudné, keď to počujem z tejto pravicovo orientovanej vlády.

    Pochopiteľne, podporujem, aby ľudia, ktorí majú nízke dôchodky, aby sa im pomohlo. Ale treba systémovosť do zákonov. Pýtam sa, kde je zásluhovosť tých ľudí? Teraz tu riešime veci, ktoré sa mohli dávno, dávno predtým vyriešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Burian, netreba sa obávať toho, že niekto bude nadšený touto úpravou, pretože naštvaní budú tí, ktorí očakávajú, že dostanú nejaké radikálne zvýšenie dôchodkov z toho dôvodu, že sú v tom nízkopríjmovom pásme. A naštvaní budú aj tí, ktorí majú vysoké dôchodky, pretože tí nedostanú žiadnu valorizáciu.

    Takže toto z hľadiska zavedenia nejakej spravodlivosti alebo nejakých pocitov občanov, že sa snažíme o zavedenie nejakého spravodlivejšieho systému, je úplne, úplne zbytočné. Naozaj si myslím, že ak chceme niečo urobiť, a budem sa opakovať, my môžeme urobiť jedinú vec, a to dať jeden, dva roky všetkým rovnakú valorizačnú dávku, ktorá aspoň dnes bude zvyšovať tie odstupy v dôchodkoch.

    Ďakujem.

  • Ja by som chcel zareagovať na to, že pán Burian tiež vlastne navrhuje, aby sme opäť rokovali vo výbore o novom návrhu pani poslankyne Kláry Sárközy. Pán kolega, v novom návrhu pani poslankyne je už reakcia na výhradu ústavnoprávneho výboru. To je prvá vec. A druhá, v otázke spôsobu valorizovania dôchodkov, že koľko ktorým pridať, sa pravdepodobne ani na tom rokovaní výboru, ale ani tu v pléne nezhodneme. Proste je tu tento konkrétny návrh a svoje stanovisko k nemu vyjadríme hlasovaním.

  • Na vystúpenie poslancov chce reagovať pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len chcem veľmi stručne povedať a budem sa možno opakovať ešte raz. Chcem, aby sme vychádzali z exaktných dát, čísel, aby sme sa vedeli fakt rozumne rozhodnúť, za akú valorizáciu, za aké odstupňovanie, za aké riešenie budeme. To je prvý taký poznatok alebo moja výhrada.

    A druhá výhrada je tá, že tu boli vznesené ďalšie, by som povedal, legislatívne, právne problémy, ktoré môžu nastať. A tak ako ste v utorok poobede o piatej hlasovaním boli proti tomu, aby sa vôbec zvolával výbor, a dnes sme zistili, že vlastne nebyť toho, že dávam ten procedurálny návrh, dnes sme možno schválili niečo také, čo už je dopredu jasné, že je paškvil.

    Takže nerozprávajme o tom, či už nemáme čo prerokovať. Ja si osobne myslím, stále je tu priestor na to, aby sme rokovali práve k tomuto zákonu a prijali niečo to, čo bude zmysluplné. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, naozaj veľmi krátko. Len na niektoré veci, zďaleka nie na všetky, ktoré boli povedané.

    Odpoveď na otázku pani Navrátilovej je, že táto novela bude vykonateľná a nemusí sa obávať, že by vykonateľná nebola.

    K návrhu, ktorý opakovane spomínala, prečo nerozdelíme všetkým rovnako sumu, ktorá sa vydelí počtom dôchodcov, musím povedať jednu poznámku. Od poslankyne, ktorá hovorí, že vychádza z pravicových pozícií, hovoriť takýto návrh, ktorý je viac než socialistický, to znamená všetkým rovnako, je naozaj, naozaj veľmi podivuhodné. Keby to poslanci Komunistickej strany povedali, je to prirodzené, pretože to je o absolútnej rovnosti. Ale počuť to od poslankyne, ktorá tvrdí o sebe, že vychádza z pravicových základov, je naozaj pozoruhodné.

    Na margo pána poslanca Tkáča je len jedna poznámka. Škoda, že tieto rôzne poznámky a „skvelé“ nápady nerealizoval ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Mohli by byť dôchodky a životná úroveň dôchodcov možno lepšie. Vtedy mal na to priestor.

  • K otázkam, ktoré tu zazneli aj od pani Tóthovej, aj od pána Buriana, čo sa vlastne stane, keď sa posúva posudzovanie na rok 1984. Len na vysvetlenie. Celý zákon dnes platný je postavený na filozofii, že dôchodok sa priznáva podľa priemeru celoživotného zárobku. Posunom do roku 1984 sa dosiahne len väčšia objektivizácia tohto parametra, pretože naozaj zohľadňuje dlhšie časové obdobie, a tým vymeraný dôchodok bude objektívnejšie odrážať priemerný celoživotný zárobok.

    K poznámke pani Muškovej o väzbe na druhý pilier – objavilo sa to už aj v médiách, takže využívam túto pôdu na to, že sa, chvalabohu, ľudia hlásia do druhého piliera naozaj početne, čo je veľmi dobré a čo svedčí o tom, že je to dobrý systém pre ľudí – chcem povedať, že to nijakým spôsobom negatívne nevplýva na prvý pilier, nijakým spôsobom si to nevynucuje ani nevyvoláva potreby zmeny v prvých pilieroch. To je len konštrukcia, ktorej sa chopili médiá a ktoré sú nie pravdivé.

    Takže toľko v krátkych poznámkach. Ďakujem za pozornosť.

    V závere poviem len naozaj toľko. Je to voľba. Novela, ktorú pripravuje ministerstvo, vládna novela počíta so zmenami aj vo valorizačnom mechanizme, ktoré stoja na tom, že celá filozofia nového dôchodkového systému bola postavená na niekoľkých krokoch. Prvý krok: potrebujeme zvýšiť všeobecne nízku hodnotu dôchodkov, ktorá tu je, preto volíme silnejší valorizačný mechanizmus, aby došlo k reálnemu rastu dôchodkov. Len čo dosiahneme vyššiu hladinu dôchodkov, bude potrebné prejsť na valorizáciu prostredníctvom inflácie. Dnes už máme niektoré dôchodky, ktoré sú vyššie, aj keď ich nie je veľa oproti celkovému počtu dôchodkov. A preto je možné prejsť na inú formu valorizácie a je to systémové riešenie.

    Ale pokiaľ by nebola vôľa spraviť tak teraz, stane sa tak cez vládnu novelu na budúci rok. Je to vo vašich rukách. Či chcete zmeniť valorizáciu už v tomto období alebo až o rok.

  • Takže pristúpime k hlasovaniu. Pán spravodajca, nech sa páči, uveďte jednotlivé hlasovania. Najprv procedurálny návrh.

  • Vážený pán podpredseda, v rozprave bol podaný procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Tkáč, aby sme prerušili rokovanie a aby výbor pre sociálne veci a bývanie opäť rokoval o novom pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave predložila pani poslankyňa Sárközy.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za návrh 42, proti 59, zdržalo sa 35, nehlasoval 1.

    Tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 139, proti 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. S prvými som vystúpil ja. Budeme hlasovať spoločne o dvoch pozmeňujúcich návrhoch. Sú to návrhy, ktoré...

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za návrh 135, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Brocku boli schválené.

    Nech sa páči.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Blajsko, ktorý predložil tri pozmeňujúce návrhy. Sú to návrhy, ktoré pri tej pripravovanej novele zákona, teda niektorý rád podporím, ale teraz sú to návrhy nad rámec zákona. A minister nesúhlasí s týmito návrhmi. Pán poslanec uplatňuje námietku.

  • Áno, pán poslanec, nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Blajskovi.

  • Áno, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 70, zdržalo sa 69.

    Konštatujem, že námietku pána poslanca sme schválili.

    Takže teraz pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.

  • Prvý pozmeňujúci návrh sa týka vdoveckých dôchodkov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 68, proti 1, zdržalo sa 67, nehlasovali 2.

    Prvý sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Blajska sa týka posudzovania invalidity. Rovnako by sme sa tomu mali venovať v tej druhej novele.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 67, proti 1, zdržalo sa 66, nehlasovali 3.

    Druhý návrh pána poslanca sme neschválili.

  • Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca sa týka prílohy k zákonu. Upozorňujem, že to je už predmetom toho pripraveného zákona.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 66, proti nikto, zdržalo sa 71, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že ani tretí návrh pána poslanca sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Navrátilová s pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týka rodičovského príspevku, aby ho dostával aj rodič, ktorý dieťa zverí do predškolského zariadenia.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 66, proti 9, zdržalo sa 62, nehlasoval 1.

    Tento návrh nedostal potrebnú väčšinu, takže nebol schválený.

    Nech sa páči.

  • Posledný návrh v rozprave predniesla pani poslankyňa Klára Sárközy, to je to valorizovanie dôchodkov. Budeme hlasovať o ňom jedným hlasovaním, lebo je to komplexný spoločný návrh.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, to musí dať navrhovateľka a vy jej do toho nemôžete zasiahnuť.

    Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Sárközy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 112, proti 5, zdržali sa 4, nehlasovali 17.

    Konštatujem, že návrhy pani poslankyne Sárközy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Mám poverenie výboru... To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v spoločnej správe alebo odzneli v rozprave. Mám poverenie výboru, aby sme hlasovali o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o postúpení tohto návrhu do tretieho čítania..

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 102, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

    Pán spravodajca, záverečné hlasovanie, odporúčanie výboru.

  • Odporúčanie gestorského výboru návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako celku aj, samozrejme, s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 120 poslancov, za 109, zdržali sa 8, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona aj s pozmeňujúcimi návrhmi sme schválili.

    Budeme pokračovať teraz hlasovaním v prvom čítaní o vydaní ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 1131).

    Prosím teraz pána spravodajcu Miššíka, aby uviedol jednotlivé hlasovania.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 1131.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave k tomuto návrhu ústavného zákona vystúpilo celkom šesť poslancov, žiaden z nich nepodal žiaden procedurálny návrh. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 132 poslancov, za 65, proti 54, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám oznámil, že zajtra podľa schváleného programu v rokovaní 42. schôdze Národnej rady budeme o 9.00 hod. pokračovať neverejnou časťou schôdze. To sú tie správy napríklad Slovenskej informačnej služby.

    Podľa požiadavky niektorých pánov poslancov teraz predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva poslanecké grémium.

    My budeme pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1133).

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Madejovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy, vážení páni...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o väčší pokoj. Takto sa nedá rokovať. Prerušíme rokovanie, ak tu nebude väčší pokoj.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste sa upokojili, tí, ktorí ešte rozoberajú výsledok hlasovania, prosím, aby opustili rokovací priestor. Pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Páni poslanci! Páni poslanci, prosím vás, aby ste sa upokojili, chceli by sme ešte rokovať dnes.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.

    Politický systém, vážené dámy a páni, v Slovenskej republike, ako všetci veľmi dobre vieme, je konštituovaný na demokratickej súťaži politických síl politických strán. V Slovenskej republike máme, je to stav k 31. augustu 2004, až 119 zaregistrovaných politických strán a politických hnutí. Tie politické strany, ktoré v parlamentných voľbách získajú viac ako 3 % hlasov, získavajú alebo majú nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu.

    Za posledné obdobie sa schválili v rámci posledných zmien v zákonoch také úpravy, že za jedno volebné obdobie bude politickým stranám a politickým hnutiam určená vyše 1 mld. Sk. Rovnako nemalé príjmy môžu politické strany a politické hnutia získať aj z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu. Môžu získavať finančné prostriedky od svojich členov, od sponzorov formou darov, ale v súčasnosti sa stretávame aj s využitím inštitútu prevzatia dlhu.

    Keďže práve politické strany sú tie, ktoré či už formou legislatívy prijímaným zákonom prostredníctvom svojich zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo prostredníctvom svojich zástupcov v exekutíve, najmä vo vláde Slovenskej republiky, môžu ovplyvňovať najzákladnejšie hospodárske, ekonomické činnosti v Slovenskej republike, táto činnosť politických strán je, samozrejme, spojená aj s určitým rizikom. To riziko, ako všetci veľmi dobre vieme, je dosť vysoké. Volá sa korupcia. Toto riziko je potrebné...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, posledné upozornenie, ak tu nebude pokoj, preruším rokovanie a budeme pokračovať až zajtra. Páni poslanci a panie poslankyne! Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Toto riziko sa môžeme snažiť odstraňovať prostredníctvom stransparentnenia, sprehľadnenia prostredia, v ktorom sa politické strany v súčasnosti nachádzajú. Žiaľ, podozrenia z netransparentnosti a korupcie, klientelizmu sú v Slovenskej republike veľmi častým javom. Je preto dôležité, aby politické strany a politické hnutia boli od takýchto podozrení, nielen aby sa im vyvarovali, ale aby v prípade dôvodných podozrení boli náležite problémy zistené a nedostatky, ktoré by boli zistené aj náležite odstránené. Žiaľ, v oblasti financovania politických strán a politických hnutí je v Slovenskej republike tendencia zachovať súčasný stav, ktorý znamená, že politické strany a zástupcovia politických strán kontrolujú vlastne sami seba.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokúva záverečné správy, finančné správy politických strán a hnutí, žiaľ, tak ako všetci dobre vieme, každý výbor Národnej rady Slovenskej republiky je zložený zo zástupcov politických strán, a nie je preto možné očakávať, že nedostatky, na ktoré poukazujú či už občania, alebo iní zástupcovia politických strán, v rámci kolegiality budú náležite vyšetrené, nedostatky zistené a náprava zriadená.

    Preto sa skupina poslancov rozhodla navrhnúť tak novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by zabezpečila, aby kontrolu hospodárenia a financovania politických strán a politických hnutí mohla vykonávať nezávislá inštitúcia. Aby to mohol byť Najvyšší kontrolný úrad, aby to neboli sami politici, ale aby to bola inštitúcia, ktorá bude nezávisle zisťovať a sprehľadňovať financovanie politických strán, politických hnutí a ktorá by dostávala aj výročné finančné správy od týchto politických strán. Nezávislosť NKÚ je garantovaná tak postavením tohto úradu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, personálnym obsadeným, keďže tak funkcionári NKÚ, najvyšší predstavitelia sú volení na obdobie, ktoré celkom zjavne a výrazne presahuje jedno volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, čím je zabezpečená personálna stabilita úradu, ale rovnako aj materiálno-technickým a iným zabezpečením, ktoré môžeme považovať v tomto zmysle za dostatočné.

    Návrhom ústavného zákona sa zabezpečí vyššia transparentnosť vo verejnom živote. Podľa nášho názoru aj efektívnejšie zisťovanie a postihovanie, hlavne to postihovanie, chýb vo financovaní politických strán a súčasne sa tým obmedzí aj falošná kolegialita pri výkone kontroly, keďže kontrola nebude vykonávaná zástupcami, samotnými predstaviteľmi politických strán, ale nezávislou inštitúciou, ktorou je určite Najvyšší kontrolný úrad.

    Návrh zákona, dámy a páni, určite do istej miery mnohé z podozrení a mnohé z problémov, ktoré v súčasnosti postrehujeme v oblasti financovania politických strán, dokáže vyriešiť najmä tým, že sa problémy nebudú zametať pod koberec, ale bude tu nezávislá inštitúcia, ktorá nedostatky bude zisťovať a ktorá urobí aj nápravu.

    Dámy a páni, prosím o podporu predmetného návrhu ústavného zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi pánu poslancovi Miššíkovi z ústavnoprávneho výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 27. apríla určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov. Nemá bezprostredný vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1140 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia ITP. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, aby to prerokoval spolu s ostatnými výbormi do 20. júna 2005.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach a o zmene a doplnení zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1132).

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Madejovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona je reakciou na návrh novely ústavy, keďže navrhujeme doplniť kompetenciu Najvyššieho kontrolného úradu do ústavy na financovanie politických strán a politických hnutí, je potrebné navrhnúť aj predmetnú úpravu v zákonoch, a to v zákone o politických stranách, politických hnutiach a v zákone o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Preto odôvodnenie, tak ako bolo povedané pri novele ústavy, je naozaj zvýšenie transparentnosti politického prostredia, ide o reakciu. A, samozrejme, novelizácia návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, a návrh predmetného návrhu zákona priamo úzko spolu súvisí. Predmetným návrhom zákona je zabezpečiť, aby v rámci zákona o Najvyššom kontrolnom úrade sa taktiež doplnila kompetencia v zákone o kontrolu financovania politických stranách a politických hnutí a v rámci zákona o politických stranách zabezpečiť, aby výročná správa za predchádzajúci kalendárny rok zo strany politickej strany alebo politického hnutia bola doručená aj Najvyššiemu kontrolnému úradu.

    Keďže ide o zákon, ktorý priamo súvisí s novelou ústavy, prosím taktiež o podporu návrhu zákona, keďže ide o priamo súvisiacu novelu ďalších zákonov, ktorá má zabezpečiť zlepšenie a stransparentnenie politického života. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Miklušičákovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach a o zmene a doplnení zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1132). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Za súčasného právneho stavu nie je predložený návrh zákona v súlade s platným znením ústavy, avšak nadväzuje na paralelne predložený návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktorého cieľom je doplniť pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v čl. 60 o právomoc kontrolovať hospodárenie s finančnými prostriedkami politických strán a politických hnutí. Znamená to, že súlad navrhovaného zákona s Ústavnou Slovenskej republiky môže byť aktuálny až po ukončení legislatívneho procesu ohľadne tohto ústavného zákona. Znamená to tiež, že hlasovať o práve prerokúvanom poslaneckom návrhu možno až v prípade, ak predmetný ústavný zákon bude schválený do druhého čítania.

    Účelom navrhnutého zákona je podriadiť kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu hospodárenie politických strán a politických hnutí s ich financiami. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona. Podľa navrhovateľov zákona nebude mať zákon dosah na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na zamestnanosť a nebude mať ani vplyv na životné prostredie. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev vyplýva, že problematika navrhovaného zákona nie je v práve Európskych spoločenstiev upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1139 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory vrátane gestorského predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. júna 2005.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ ešte žiada slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, len veľmi krátko vzhľadom na pohnutý čas. Pevne verím, že keď žiadny odpor v rámci rozpravy v prvom čítaní k jednému aj k druhému návrhu zákona, ktorý zabezpečí kontrolu financovania politických strán zo strany NKÚ, keďže nebol žiadny odpor a žiadna argumentácia proti takejto navrhovanej právnej úprave, pevne verím, že všetci poslanci Národnej rady s ňou budú súhlasiť a že zajtra bude posunutý tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1123).

    Dávam slovo poslankyni Kataríne Tóthovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla spoločný návrh poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, a to troch – pána poslanca Husára, Cabaja a Tóthovej.

    Podstatou predloženého legislatívneho návrhu je posilnenie zásady nezávislosti súdov ako najvýznamnejších orgánov garantujúcich súdnu ochranu práv a slobôd občanov. Súdna nezávislosť bola v správe Európskej únie na Slovensku dosť kritizovaná. Bolo poukázané, že výkonná moc má vplyv na vymenovanie predsedov súdov, a bolo odporučené Slovenskej republike, aby prijala legislatívne úpravy, ktoré by znížili nebezpečenstvo alebo vylúčili možnosť zásahov do ministerstva spravodlivosti, teda výkonnej moci, do súdneho rozhodovania.

    Táto požiadavka mala byť realizovaná zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. A síce boli sme tu v parlamente presviedčaní, že zavedenie konkurzu je to, čo Európska únia požadovala. Áno, je to pravda, konkurzmi sa majú obsadzovať miesta predsedov súdov, ale predkladateľ do tohto ustanovenia vsunul nebadateľný dôvetok, a to, že v prípade konkurzu minister z prvých troch vyberá víťaza konkurzu. Ako bývalá ministerka spravodlivosti viem, že najmä na okresných súdoch nikdy viac ako traja záujemcovia nie sú. A obdobne je to aj na krajských a Najvyššom súde Slovenskej republiky.

    Preto v našom legislatívnom návrhu navrhujeme, aby v § 37 ods. 4 tento dôvetok bol vynechaný, a to, aby bol vynechaný dôvetok, že minister má právo vybrať z prvých troch, a aby platilo, že ten, kto sa umiestni v konkurze na prvom mieste, je kandidát na vymenovanie za predsedu súdu.

    Ďalej dávame zmenu v § 77, kde sa uvádza, že rozsah pôsobnosti riaditeľa súdu určuje zákon alebo má kompetenciu v rozsahu určenom predsedom súdov. V právnom štáte, panie poslankyne a páni poslanci, nie je možné, aby predseda súdu mohol zmeniť zákonom stanovenú kompetenciu riaditeľa súdu. Preto tento dôvetok navrhujeme vynechať a bude platiť, že kompetencia je tá, ktorú určuje zákon, a nie tá, ktorú mení predseda súdu.

    Verím, že túto krátku novelu podporíte do druhého čítania.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alexejovi Ivankovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1123). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, súvisiacimi zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nevyžiada si zvýšené nároky na pracovné miesta. Nebude mať environmentálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nich, že návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ďalších príslušných dokumentov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1116 z 21. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor v druhom čítaní do 20. júna 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Takže ďalším bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1129).

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, do prvého čítania predkladám návrh novely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 1129. Dovoľte, aby som ho uviedla.

    Je to krátka novela, ktorej cieľom je legislatívne upraviť výkladové problémy, ktoré vznikajú v praxi, ale aj ďalšie nepresnosti a nejasné formulácie.

    Body 1 a 2 navrhovanej novely upravujú konanie za podnik zahraničnej osoby a jej organizačnej zložky a zánik oprávnenia zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky. Takáto úprava v hmotnoprávnom predpise, teda v Obchodnom zákonníku, doteraz chýbala. Existujúca úprava sa týka len obchodných spoločností, a nie organizačnej zložky.

    V bode 4 sa konkretizuje obdobie, za ktoré, ak nepredloží spoločnosť účtovnú závierku do Zbierky listín, nastupuje sankcia zrušenia spoločnosti. Doteraz v Obchodnom zákonníku bolo uvedené len, že dve účtovné obdobia, pokiaľ nepredloží spoločnosť účtovnú závierku do Zbierky listín. Konkretizácia spočíva v tom, že má ísť o dve účtovné obdobia, ktoré nasledujú po sebe.

    V bode 5 sa spresňuje a prax zjednocuje doterajšia úprava týkajúca sa súhlasu správcu dane s výmazom z Obchodného registra.

    V bode 7 sa odstraňujú v praxi výkladové problémy v malých družstvách, najmä pri právnych úkonoch, kde sa vyžaduje podpis dvoch členov predstavenstva.

    V bode 8 sa odstraňuje výkladový problém s formuláciou druhej polovice prvej vety, s formuláciou druhej vety pri určovaní výšky úrokov z omeškania, ak nie sú dohodnuté v zmluve. Toto ustanovenie sme prijali a je účinné od 1. februára minulého roku a v praxi vznikajú výkladové problémy.

    Návrh novely zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti podnikové právo. Návrh novely nebude mať dosah na výdavky štátneho rozpočtu a navrhuje sa účinnosť novely zákona od 1. augusta tohto roku.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu predloženej novely. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miklušičákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 25. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1129). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude zvyšovať nároky na pracovné zabezpečenie. Predložený návrh zákona tiež nebude mať vplyv na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje zdôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1131 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky tiež navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory vrátane gestorského predmetný návrh zákona prerokovali do 20. júna 2005.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem dnešný rokovací deň. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine, tak ako sme to odsúhlasili v programe, to znamená správy Slovenskej informačnej služby.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.

  • Šiesty deň rokovania 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 19. 5. 2005 o 9.00 hodine ___

  • Neverejné rokovanie o Správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2004 a o Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2004.

  • Po skončení neverejného rokovania a po prestávke pokračovalo o 10.09 hodine verejné rokovanie NR SR.

  • ...42. schôdze prerokúvaním

    zákona, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1135).

    Návrh ste dostali ako tlač 1135. Dávam slovo predkladateľovi pánovi poslancovi Madejovi, aby z poverenia poslancov návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nový návrh zákona - zákon o rodine - vlastne schválila Národná rada Slovenskej republiky 10. decembra 2004. Po tom, ako bol zákon o rodine vrátený prezidentom Slovenskej republiky, bol Národnou radou opätovne schválený 19. januára 2005. Už počas prerokúvania zákona o rodine v decembri sme navrhovali zaviesť do zákona rodinný inštitút takzvaných nesporových rozvodov, teda rozvodov dohodou. S tohto iniciatívou, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložila skupina poslancov predmetnú novelu zákona o rodine. V Slovenskej republike sa ročne rozvedie okolo 10 000 manželstiev, 10 716 je presný počet rozvedených manželstiev z roku 2003. V percentuálnom vyjadrení, keď to porovnáme s počtom uzavretých manželstiev, je miera rozvodovosti veľmi vysoká, je to 41 % rozvodov na počet uzavretých manželstiev. Žiaľ, táto tendencia je stagnujúca a tá miera rozvodovosti je za posledné tri roky rovnaká. Návrh skupiny poslancov vychádza však z predpokladu, že rozvodové konanie pre manželov je mimoriadne stresujúce. Tak pre rozvádzajúcich sa manželov ako aj pre maloleté detí, ktoré pochádzajú z manželstva, je rozvodové konanie a toto obdobie, v ktorom sa nachádzajú počas rozvodového konania, pravdepodobne, aj podľa vyjadrení mnohých, to najhoršie obdobie v ich živote. Dôvody, ktoré predkladateľov vedú k predloženému návrhu zákona, je toto obdobie čo v najväčšej možnej miere skrátiť a zabezpečiť, aby pri rozvodovom konaní neboli nútení rozvádzajúci sa manželia naozaj vyťahovať na seba tie najhoršie veci a aby ich situácia nestavala proti sebe, aby bola daná možnosť, pokiaľ sa vedia slušne a rozumne dohodnúť, aby sa rozviedli. Aj vzťahy na čas po rozvode by sa čo najmenej stresujúcim rozvodovým konaním vyriešili omnoho viac. Návrh zákona teda navrhuje zaviesť možnosť v prípade, ak sa manželia dohodnú na vysporiadaní spoločného majetku, vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak sa dohodnú na starostlivosti o dieťa a o výživnom a ak sa dohodnú o prípadnom, najmä spoločnom byte. V tomto prípade, ak súhlasia s návrhom obaja na rozvod manželstva, súd manželstvo rozvedie bez toho, aby zisťoval príčiny rozvratu manželstva.

    Dámy a páni, okrem zníženia miery a stresu, ktorý prichádza v rozvodovom konaní, ak by bol podaný tento návrh aj s písomne podloženými dohodami, súd by mohol manželstvo rozviesť na prvom pojednávaní a do istej miery táto novelizácia odbremení nielen manželov, rozvádzajúcich sa, ale aj samotné súdy od ďalších konaní, ktoré nasledujú potom. Často po rozvode prebiehajú konania o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré trvajú veľmi dlho. Sú to naozaj sporové konania, kde dochádza k naozaj veľmi častej argumentácii v prospech každého jedného z nich o tom, aký bude majetok. V prípade, ak by sa umožnila dohoda manželov, tak po rozvode a do istej miery by sa motivovali k tomu, aby sa dohodli o majetku, nebudú musieť dlhé roky po rozvode manželstva súdy konať aj v týchto ďalších veciach. Podľa vyjadrenia aj mnohých sú rozvádzajúci sa manželia ochotní dohodnúť sa aj na primeranom výživnom pre dieťa. V čase rozvodu by urobili naozaj všetko preto, aby mali tieto veci za sebou a nemuseli by veľmi tvrdo argumentovať nemuseli by nadchádzať ďalšie konania na čas po rozvode, ktoré by sa snažili zvyšovať výživné. Ak by to výživné už bolo určené v dostatočne vysokej miere. Preto za skupinu poslancov môžeme povedať, že návrh zákona by mal odbremeniť tak mnohé stresy rozvádzajúcich sa manželov počas rozvodového konania. Mal by dať šancu a možnosť slušne sa dohodnúť, keď je na to priestor a na druhej strane by mal zabezpečiť súdom rýchlu rozhodovaciu činnosť a odbremeniť súdy od ďalších nezmyselných konaní, ktoré nastávajú po rozvodoch.

    Filozofia návrhu zákona vychádza z predpokladu, že štát nemôže takým výrazným spôsobom zasahovať do súkromia občanov, nedokáže právne spôsobilých a plnoletých ľudí prevychovať, ale manželia, ktorí sa chcú rozviesť, určite prekonajú každú prekážku a dokážu presvedčiť aj konzervatívneho sudcu, ale za akú cenu? Za cenu, že budú musieť predstierať medzi sebou nepriateľstvo a predstavovať pred súdom najhoršie okamihy, ktoré v živote zažili. Otázne je preto, aký má zmysel klásť im v tomto rozhodnutí bariéry? Návrh zákona určite nespôsobí nárast rozvodovosti, tá rozvodovosť je v súčasnosti, dá sa povedať, veľmi vysoká, ale určite tá výška rozvodovosti nie je daná a nie je závislá od prísnosti právnej úpravy. Miera rozvodovosti závisí od množstva faktorov a spoločnosť alebo štát môže k tomu prispieť najmä ekonomickými, spoločenskými, ale aj právnymi a sociálnymi faktormi, ktoré môže pozitívne ovplyvniť. Úloha štátu je vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj a život rodín a z toho dôvodu na druhej strane umožniť v prípade takýchto vážnych rozhodnutí čo najlepšiu, získať čo najlepšiu druhú šancu v živote.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu predmetného návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslancovi Jánovi Cuperovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 27. apríla 2005 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 1135. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať dopad na štátny rozpočet, na zamestnanosť a nemá vplyv na životné prostredie. To sú obligatórne náležitosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel, tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Pokiaľ ide o samotnú problematiku, chcem autora návrhu zákona pochváliť, že aj keď sám ešte nemá takéto životné skúsenosti, sa podujal riešiť tento problém, ktorý je naozaj veľmi vážny, pretože, ako uvádza, až 43 % manželstiev, ktoré sa na Slovensku uzatvárajú, sa rozvedie, čo je psychicky veľmi náročne nielen pre obidvoch aktérov manželskej zmluvy, ale aj pre tretích, na ktorých to dopadá mnoho razy najťažšie a ktorí sa dostávajú do tohto zväzku nedobrovoľne, to znamená na deti.

    Vieme dobre, že často sa rozvodové konania ťahajú dlhú dobu a sám môžem z vlastnej advokátskej praxe povedať, že niekedy aj 4, 5 ale aj 6 rokov a z toho vyplývajúce ťahanice o zverenie detí do výchovy, o vysporiadanie bezpodielového vlastníctva, čo nie je pre súdy, ktoré sú do značnej miery nezainteresované v týchto osobných, interpersonálnych vzťahoch manželov, nie je pre nich jednoduché riešiť. Preto vítam túto snahu Róberta Madeja, že sa podujal na novelu zákona o rodine, aby vytvoril právny rámec pred dohodu, ktorá by mohla uľahčiť riešenie rozvodových konaní a otázok súvisiacich s rozvodovým konaním. To znamená vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zverenie detí do výchovy po rozvode.

    Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1135 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory, vrátane gestorského, predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. júna 2005. Ďakujem za pozornosť.

    Pán predsedajúci, skončil som svoje vystúpenie, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Prosím? Tlačiť musíte vtedy, keď je možnosť sa prihlásiť. Takže traja, štyria, páni poslanci, no dva a pol roka ste poslancami, no tak.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Musíte vytiahnuť, dať naspäť a zatlačiť, však ste tam. Keď ste to urobili, pán poslanec, vidíte, že ste na tabuli?

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec, neexistuje, neexistuje. Musíte vždy, keď je tajná schôdza alebo náhodou máme nového poslanca, vždy na začiatku musíte vytiahnuť kartu, znovu tam založiť, až potom sa môžete prihlásiť. Takže štyria sa prihlásili do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne. Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K predmetnému návrhu novely zákona som v krátkosti chcel uviesť pár slov. Neberiem iniciatívu navrhovateľov, chcú riešiť vec, ktorá je výsostne chúlostivá, a to aby rozvody sa neprepierali pred súdom, aby manželia vyšli z rozvratného manželstva ako priatelia, nie ako nepriatelia. Je tu však jeden háčik. Ten háčik je v tom, že keď manželia sa vedia dohodnúť na rozvode, na rozdiele BSM a na výchove svojich detí, na výživnom, tak aj podľa dnes platného práva, podľa zákona o rodine nedochádza k prieťahom konaní, nedochádza k prepieraniu špinavej bielizne pred súdom, len treba ten návrh na rozvod kvalifikovane napísať a sústrediť sa na ten dôvod rozvratu manželstva, ktorý naozaj je tým dôvodom. Len v tom prípade, ak sa manželia nedohodnú, súdu nie je známe, prečo ich manželstvo je rozvrátené, vtedy sú pojednávania odročené, sú vypočúvaní svedkovia a celé konanie o rozvode sa predlžuje. Ale keď sa manželia vedia dohodnúť, nejeden rozvod mám za sebou ako právny zástupca, manželia keď sa vedia dohodnúť, súd na jednom pojednávaní rozvedie manželstvo. Ďalšia vec je potom rozdelenie BSM. Keď manželia sa vedia dohodnúť, nie je problém, podpíšu dohodu o vysporiadanie BSM a nie je problém. Keď sa nevedia dohodnúť, v tom prípade je problém. A v tom prípade ani táto novela nepomôže, lebo pomáha len v tých prípadoch, keď je možná dohoda medzi manželmi. Aj ten dnes platný stav to napomáha, čiže ojedinelé prípady, ktoré sme už aj s kolegami, s navrhovateľmi predebatovali, jediný problém môže byť vtedy, keď troška ten sudca je zvedavejší a ide do nejakých konkrétností, ale to účastníci konania vedia veľmi rýchlo spacifikovať tento problém a to tým, že sa pridržiavajú svojich výpovedí, svojich návrhov a nebudú vyťahovať na seba rôzne ďalšie malichernosti, kvôli čomu potom ten súd sa pretiahne. Preto sa nazdávam, že táto novela má cieľ zaviesť zjednodušenie a hlavne zefektívnenie rozvodového konania, ale v prípadoch, ktoré je aj podľa dnes platného právneho stavu riešené a riešiteľné. Ďakujem za slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, krátko. Chcela som položiť otázku, tak preto som sa prihlásila do rozpravy. Myslím, že pán kolega predo mnou povedal tú teoretickú, by som povedala takú praktickú časť a ja sa chcem opýtať, pán poslanec, čí máte vôbec nejaký prehľad o tom, koľko je manželstiev pri rozvode, ktoré sa vedia takto dohodnúť? Myslím si, že možno to nebude ani jedno percento, pretože je to problém aj bohatých, aj chudobných. Myslím si, že tým nevyriešime žiadne urýchlenie na súdoch, pretože to percento na tú dohodu je také nízke, že si myslím, že tie súdy budú musieť sa zaoberať každým jedným prípadom, a to, čo povedal pán kolega, všetko záleží od toho, aký ten vzťah manželia majú. A pokiaľ sa oni dohodnú, tak aj ten rozvod na súde je veľmi pokojný a pokiaľ sa nedohodnú, tak si prepierajú skutočne špinavú bielizeň. Ja môžem povedať aj zrejme za náš poslanecký klub, tento návrh nepodporíme a vyjadrili sme sa už hneď pri tom predloženom návrhu. Pre nás rodina, manželstvo je o niečom inom, a nie o tom, ako sa čím skôr a čím rýchlejšie vysporiadať majetkovo. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heriban.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Len krátko zareagujem na tento návrh zákona, ktorý je v prvom čítaní, a zareagujem aj týmto spôsobom na poslancov, ktorí vystúpili v rozprave. Tento návrh zákona by mal umožniť dvom dospelým, rozumným osobám, občanom, mužovi a žene alebo žene a mužovi, aby sa mohli rozviesť kultivovaným spôsobom. Ja si myslím, že o to by nám všetkým malo ísť, aby sa vzťahy na Slovensku kultivovali, a každý návrh, ktorý podporuje kultiváciu našich vzťahov, kultiváciu rozvodov, rodín, myslím si, že je dobrý a treba ho podporiť. Súhlasím s Róbertom Madejom, ktorý hovorí, že štát by mal čo najmenej zasahovať do vzťahu dospelých ľudí. Nevidím žiadny dôvod, prečo by štát mal obmedzovať práva slobodného človeka, ktorý sa slobodne rozhodne, ako bude riešiť svoje vnútorné, intímne záležitosti. Z tohto hľadiska si myslím, že ten návrh je dobrý, a nevidím vôbec dôvod, prečo by sme ho nemali podporiť.

    Pán poslanec Gál povedal, že po rozvode nastupuje druhý krok, rozdelenie BSM, to znamená, ak existuje možnosť, aby nebol druhý krok, aby sa veci nenaťahovali, aby ľudia zbytočne nechodili na súdy, tak si myslím, že je to dobrý spôsob a nič z našej praxe, ktorá momentálne je, nenasvedčuje, že takýto krok nemali podporiť.

    Pani poslankyňa Sabolová vraví, že nevie, koľko manželstiev je schopných takto sa dohodnúť. Ja si myslím, že my tu nerobíme legislatívu tým spôsobom, že zisťujeme, koľko manželstiev je schopných sa takto dohodnúť. Ja si myslím, že veľa manželstiev a veľa partnerov sa dokáže takto dohodnúť, a keby to bol len jeden, je dobre, tak potom by sme to mali umožniť. Ak takáto legislatíva bude, tak, samozrejme, bude podnecovať všetkých tých, ktorí sa rozvádzajú, ktorí na to majú, ktorí majú vzťahy korektné a dobré, aby sa týmto spôsobom dohodli o všetkých veciach, aby sa dohodli o spôsobe rozvodu, aby sa rozhodli o rozdelení majetku, aby sa rozhodli, ako budú deti v tomto novom vzťahu fungovať, koľko budú mať deti príspevok od jedného a druhého manžela, to znamená, z môjho pohľadu, ak tieto skutočnosti sú dodržané, tak nevidím jediný dôvod, prečo my by sme mali brániť ľuďom, ktorí majú takú úroveň, ktorí chcú využiť takýto inštitút, aby manželstvo ukončili kultúrnym spôsobom, ktorý pomôže nielen im, ale pomôže všetkých okolo. Pretože vieme, že v procese rozvodu nastupujú rôzne nezdravé procesy, ktoré, tak ako povedal predkladateľ, ohrozujú hlavne tých, ktorí sú slabší. V rozvode vždy na to dopláca ten, ktorý je slabší. Najviac na to doplácajú deti, doplácajú na to rodičia tých manželov, ktorí sa rozvádzajú. Tí, ktorí sú citliví, tak rozvod vnímajú veľmi dramaticky. Ja som sa nerozvádzal, ale tí, ktorí sa rozvádzali, tvrdia, že to je trauma, u niektorých ľudí na celý život. Tak ak môžeme vyjsť v ústrety tým, ktorí nechcú prejsť tou traumou, tak ja si myslím, že tento návrh by sme mali podporiť a mali by sme robiť všetko pre to, aby ľudia, ktorí majú svoju kultúru, ktorí majú svoju výšku, aby mohli bez problémov tieto veci riešiť.

    Len na záver by som chcel povedať, znovu sa to tu objavilo, pán poslanec Gál, ja ho budem presne citovať: „Keď je sudca zvedavejší“, tak vzniká iná situácia, ale sudca napríklad môže mať iný názor na rozvod, sudca môže byť veľmi konzervatívny, sudca môže si myslieť to, čo si napríklad myslia naši kolegovia z KDH, že ľudia by sa vôbec nemali rozvádzať a že by mali vydržať všetky tie veci, ktoré v manželstve sú, to znamená, sudca môže mať na to celkom iný názor. A potom, pán poslanec Gál, si myslím, že je celkom iná situácia, ak natrafíte na takého sudcu, ktorý nemá váš liberálny rozmer, vašu akceptáciu slobodného rozhodnutia a potom sa celý proces rozvodu zrazu dostáva niekde celkom inde. To znamená, že je dobre, aby sudcovia nemuseli vyjadrovať svoj osobný názor a svoj osobný postoj, ak sú tam dva ľudia, ktorí sú rozhodnutí svoj vzťah ukončiť kultúrnym spôsobom. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, piati, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže som bol vyzvaný pánom Heribanom, by som reagoval naňho. Ľudia nemusia ani teraz chodiť na súd, keď sa vedia dohodnúť aj o rozhodnutí BSM. Aj podľa tohto návrhu minimálne raz budú musieť ísť na súd. Ešte raz zdôrazňujem, tento návrh nerieši problematické prípady, prípady rieši vtedy, keď je možná dohoda medzi manželmi, a vtedy žiaden problém nie je. Ak chceme riešiť problém, tak riešme tie rozvody, ktoré sú problematické, pri ktorých jeden manžel terorizuje toho druhého, vydiera ho, donucuje ho k takým dohodám, do ktorých on nechce ísť. A práve touto novelou môže prísť k tomu, že jeden z manželov donúti toho slabšieho, aby podpísal tú notársku dohodu, lebo na súde už sa nič dokazovať nebude, na súd len idú s tou svojou dohodou, ktorú súd ako vlastne druhý notár potvrdí, alebo nepotvrdí. Ale tam sa už nebudú skúmať dôvody rozvodu manželstva a či do toho ten druhý manžel išiel dobrovoľne. A tiež to sa môže týkať aj výživného, výchovy detí a hlavne majetku, lebo keď sa rozvádza manželstvo, aj povedzme je už také hlboké, že to manželstvo nie je možné zachrániť, tak potom vo väčšej miere ide o majetok, ako si rozdelia majetok. A tu keďže nepôjde o súdne konanie, môže prísť k tomu, že jeden, ten silnejší, toho slabšieho donúti. Ďakujem.

  • Pán poslanec Heriban, dúfam, že toto moje vystúpenie nebude brať, ako že KDH je zásadne proti návrhom, ktoré dáva strana ANO. Ja by som skutočne chcela reagovať vecne, som veľmi rada, že vy viete aj to, čo si my myslíme, keď to často ani my nevieme, ale vecne, to, čo som chcela povedať, povedal už pán poslanec Gál. Myslím si, že táto novela zákona nosí vodu v koši, pretože to, čo navrhuje, je umožnené aj v dnešnom právnom poriadku. A nič sa na tom nezmení okrem toho, že tak ako upozornil na tie úskalia pán poslanec Gál, myslím si skutočne, že keď sa ľudia vedia kultivovane dohodnúť, vedia sa rozviesť kultivovane aj dnes, ale váš návrh bude podporovať najmä tie prípady, kde budú najmä strana, ktorá v rozvode ťahá za kratší koniec, môže byť donútená k tomu, aby podpísala takúto dohodu a vy tomu nedokážete zabrániť, lebo najmä tieto prípady sú nebezpečné pri rozvode a o tých hovoríme ako o bolestivých. Viete dobre, aké sú hlavné príčiny rozvodov, a to, že KDH považuje, aj ja osobne, takisto považujem manželstvo za sviatosť a tak som sa ja brala, ale tým nechcem to nanucovať a vy mi tu zase nenanucujte, že ja si to myslím, ja nechcem nanucovať iným, ktorí sú iného vierovyznania a inak chápu svoje manželstvo, aby sa rozišli. Veď predsa to je úplne prirodzená vec, to, že my máme na to taký náhľad a že pod týmto uhlom som aj ja vstupovala do manželstva, to mi však, dúfam, tiež nechcete uprieť.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, prikláňam sa k názoru pána kolegu Gála, pretože chcem sa opýtať, ak teda uzatvárame manželstvo podľa zákonných predpisov, poviem na radnici, hovorí sa, že teda musí splniť manželský pár, snúbenci musia splniť isté zákonné podmienky, a ten kto sobáši, v tej úvodnej klauzule sa hovorí, že spĺňa teda všetky podmienky slovenského právneho poriadku a musí verejne prehlásiť v prítomnosti svedkov, či si tu prítomnú XY berie, alebo neberie, a musí verejne prehlásiť. Zo svojej praxe viem, že bolo mnoho takých, ktorí prišli na radnicu a povedali: Koľko to stojí, aby som nemusel ja ísť pred tento pult, aby som verejne pred svedkami nemusel, pretože mne sa to nechce, ja by som to len tak chcel podpísať. Jednoducho, zákon hovorí, že musí verejne prejaviť v prítomnosti svedkov svoju vôľu si tu prítomnú vziať, alebo nevziať. Ak povie, že nie, tento akt nie je právoplatný, čiže myslím si, že aj ten opačný úkon by mala robiť verejná inštitúcia, ten rozvod, pretože môže dôjsť aj k špekuláciám. Keď sme s kolegom Madejom hovorili na túto tému, že teda dá sa tento inštitút aj zneužiť pre získavanie štátneho občianstva, i keď teraz v novele zákona hovoríme, že tá lehota, teda kedy musí žiť v spoločnom manželstve na území Slovenska, je tri roky, ale ani tá trojročná lehota nie je taká dlhá doba, že by sa toto nemohlo využívať, ale hlavne kladiem apel, ak máme právny akt zakotvený zákonom, verejný, prečo by teda sme mali nejakú dohodu kdesi spísanú rešpektovať a nedať tomu tú protiváhu, ktorú kladie zákon pri uzatváraní manželstva.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som sa chcel pripojiť k už tu viacerým príspevkom, ktoré tu odzneli, a takisto poukázať, že vlastne toto, čo tu povedal pán poslanec Gál, tiež odráža môj postoj, že súčasný právny stav umožňuje tieto problémy riešiť a že hlavný problém je problém dohodnúť sa. A že tí partneri, ak sú schopní sa dohodnúť, tak to možno riešiť aj dnes. Ale ešte by som chcel poukázať na jednu vec, hovorí sa tam aj o kultivovanom spôsobe, hovorí sa tam, že doplácajú na to tí slabší a najmä deti, teda myslím v tom predchádzajúcom príspevku v rozprave. Ale ja keď sa pozriem na § 22 predloženého návrhu, tak v ňom je napísané, že súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem maloletých detí. Položme si otázku, čo je záujmom maloletých detí? Záujmom maloletých detí je, aby rodičia kultivovane sa rozviedli? Aby rodičia kultivovane žili v oddelenom manželstve? Záujmom maloletých detí je predovšetkým to, aby obidvaja rodičia, otec aj matka žili v manželstve spolu s nimi a to by sa bolo treba opýtať predovšetkým tých detí, čo si oni myslia o tom, aké manželstvo je dobré a kto ich k tomu vlastne privedie. Otázka je, či ich k tomu privedie sudca. Skôr by sa mali viesť k tomu navzájom a skôr by mali hľadať cestu, ako dokázať žiť spoločným životom aj v prospech týchto detí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem povedať, že vlastne ani jedna zo skupín, ktoré sa tu dnes pri diskusii vytvárajú, sa nevie oprieť o štatistiku. Nikto nevie povedať presne, koľko rozvodových konaní prebehlo tak, že manželia boli rozvedení na prvom pojednávaní. Tí, ktorí hovoria o tom, že aj toto je možné, majú pravdu, pretože väčšinou sa to odohráva pri tých, ktorí sú bezdetní, alebo majú dospelé deti. Tam sa naozaj môže stať aj dnes, že k rozvodu dôjde na prvom pojednávaní, ale potom musia nasledovať ďalšie pojednávania, minimálne tri, štyri, ktoré dávajú do poriadku deľbu spoločného majetku. Myslím si, že dohoda pri rozvode nebude spôsobovať viacej rozvodov a ak budeme pozerať aj na počet pojednávaní, v každom prípade môže návrh spôsobiť to, že bude menej súdnych pojednávaní, ktoré budú súvisieť s rozvodom, s deľbou majetku a s určovaním práv a povinností vo vzťahu k deťom.

    To, čo vravela pani poslankyňa Demeterová, je fakt, môže dôjsť k situácii, že niekto bude k takejto dohode dotlačený, ale myslím si, že na súde je vždy priestor pred sudcom povedať, za akých okolností k tejto dohode prípadne došlo, a ešte na pojednávaní je možné dať veci do pravého svetla. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Heriban, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V krátkosti by som zareagoval na pripomienky. Väčšina z nich, mám pocit, že väčšina poslancov, ktorí diskutovali, zdá sa mi, akoby nečítala ten návrh zákona, pretože ten návrh zákona hovorí, že súd bude rozhodovať o rozvode, to znamená, nevzniká tu nejaká situácia, že ktokoľvek bude na základe dohody dvoch ľudí rozhodovať, súd na základe dohody bude rozhodovať o rozvode, len ten rozvod, samozrejme, bude oveľa rýchlejší a kultivovanejší. Takže taký je návrh zákona. Chcel by som povedať, že na Slovensku sa rozvádzajú aj veriaci, aj neveriaci, pretože na Slovensku podľa štatistík je asi 83 % veriacich a rozvádza sa 41 % manželstiev a ja si myslím, že veľmi veľa manželstiev ateistov je dobrých a tí ľudia sa nerozvádzajú. To znamená, keby sme začali hovoriť o tom, že keď som veriaci, tak sa nerozvádzam, a všetci tí, čo sú neveriaci, sa rozvádzajú, tak to je hrubá manipulácia. My tu hovoríme o ľudských, intímnych veciach dvoch slobodných ľudí. Z môjho pohľadu, či je to veriaci, alebo neveriaci, môže mať dobrú rodinu alebo zlú rodinu a, samozrejme, asi všetci by sme sa zhodli na tom, že najdôležitejšie pre deti je to, aby žili v dobrom manželstve. A v dobrom manželstve môžu žiť aj v manželstve veriacich, aj v manželstve neveriacich ľudí. Ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Černá. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila k predkladanému návrhu ako teda jeden z predkladateľov. Musím vám povedať, že táto myšlienka ma oslovila už pred rokmi, keď ešte v treťom sektore sme sa spolu s Národnou asociáciou sudkýň Slovenska, ale aj s mnohými inými ženskými organizáciami snažili hľadať cestu ako pomôcť v rôznych smeroch. A zaujal ma názor sudkýň, ktoré vtedy hovorili v rámci tej rodinnej problematiky, že by bolo veľmi zaujímavé snáď, keby na súdoch sa zriadili rodinné súdy, kde by vlastne celá táto rodinná problematika bola riešená, od osvojení, cez alimenty, cez rozvody a podobné záležitosti, proste všetko, čo sa týka rodín. Už vtedy sme sa bavili o možnosti, pretože, samozrejme, toto nie je nová možnosť v rámci Európy ani celého sveta, je to možnosť, ktorá existuje v mnohých krajinách, dokonca toto je možnosť, o ktorej môj kolega pán doktor Drgonec písal v jednej zo svojich publikácií pred 20 rokmi, už takto uvažoval, a navyše ma milo prekvapilo, keď som sa pred niekoľkými dňami rozprávala s japonským veľvyslancom, že oni túto možnosť majú absolútne prirodzene niekoľko desiatok rokov vo svojom právnom poriadku. Takže toto sú všetko také myšlienky, ktoré ma k tomu viedli, a chcem vám povedať, že v rámci tej mojej praxe a mnohí dobre viete, že sa veľmi poctivo venujem rôznym tým problematikám týkajúcich sa detí a rodiny, a môžem vám povedať, že z približne 5 000 podaní, ktoré mám, je vysokánske percento ohľadne rozvodov, ohľadne sporov súvisiacich s týmito rozvodmi, ohľadne výživného súvisiaceho s týmito rozvodmi, ohľadne boja o majetok v súvislosti tiež s týmito rozvodmi. Takže keď sme sa začali baviť o tejto otázke tu v parlamente ešte predtým, ako sme schvaľovali tento zákon o rodine, tak ma to nesmierne zaujalo, naozaj, úplne úprimne, pretože viem, čím ľudia prechádzajú, keď sa rozvádzajú. Je to často ten najhorší zážitok v rámci celého života a najsmutnejšie na tom celom je, že vlastne niekedy na začiatku bola láska a celá táto láska a spomienky na spoločný život často končia absolútnymi brutálnymi útokmi, strašným nedorozumením, zúrivosťou, „zlotou“ a, skutočne, vo väčšine prípadov si ten jeden z manželom alebo aj obidvaja vzájomne o sebe prečítajú, akí boli strašní jeden k druhému, až v tom návrhu na rozvod. Až v tom návrhu na rozvod, kedy sa konečne môžu vyrozprávať a kedy vlastne je tým ich cieľom položiť na papier všetko, čo len môžu dať na ten papier v nádeji, že sudca im uverí, že fakt to nefunguje. A to je často naozaj katastrofa, prečítať si o sebe aký som bol „lempl“, pretože takto som sa nikdy nevidel. Takže ja som rada, že môžeme o tomto diskutovať, a preto vás všetkých aj chcem požiadať, aby ste tento návrh, pokiaľ môžete, posunuli do druhého čítania, aby sme mali možnosť s ním pracovať, pretože si myslím, že by sme mali túto možnosť ľuďom umožniť. Málokedy sa naozaj stáva, aj keď tie štatistiky nie sú, ale málokedy sa stáva, že by súd mohol rozhodnúť o rozvode, nebodaj o bezpodielovom spoluvlastníctve na prvom pojednávaní a ja som presvedčená, že toto je dobrá cesta na to, aby sme ľuďom dali možnosť sa nehandrkovať zbytočne, je predsa len lepšie z tej bývalej lásky vycúvať aspoň ako dobrí kamaráti ako totálni nepriatelia. Položiť si na papier spoločne po úvahe, lebo si myslím, že keby ľudia túto možnosť mali, tak sú schopní, sú schopní to urobiť a rozviesť sa ako kultivovaní ľudia. Chcela som ešte povedať jednu veľmi dôležitú vec, čo sa týka toho donútenia, lebo, samozrejme, že sme sa s tými výhradami stretli. Viete, donútiť môžete aj dnes pri tej možnosti, ktorá je, človeka, aby sa s vami rozviedol. Všetko to môžete urobiť aj dnes. To je normálna ľudská prax, ktorá existuje. Ale chcem povedať, že veľmi dôležité, čo je, v tomto návrhu, je skutočnosť, že posledné slovo má sudca. Akékoľvek podozrenie, akékoľvek, niečo, čo sa sudcovi znepáči v tomto návrhu, má svoje absolútne a výhradné právo neakceptovať túto zmluvu a odporučiť ľuďom, ktorí sa rozvádzajú, ísť na klasický spôsob rozvodu.

    Dúfam, že som nezabudla na nič, čo som vám chcela povedať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Černá bola posledná v rozprave. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Brestenská, Sabolová, Podracká, pán poslanec Gál, Heriban, Demeterová, Rusnáková. Ako ôsma, posledná, pani poslankyňa Gabániová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvá pani poslankyňa Brestenská. Ja sa ospravedlňujem. S faktickými. Ďakujem pekne, ďakujem za opravu. Báječné, že máme takého fantastického spravodajcu.

  • Chcela by som podporiť tento návrh z hľadiska toho, že dnes žijeme v oveľa komplikovanejšom svete, kde je veľa, veľa dôvodov alebo vplyvov na rodinu, ja som šťastná, že tiež mám šťastnú rodinu, a dúfam, že ešte sa dožijem dlhých rokov spolu. Každý z nás túži seriózne a čestne žiť a s láskou v rodine, ale naozaj, tých vplyvov v dnešnej spoločnosti je veľa, a chcela by som upozorniť, že nezakrývajme si oči pred tým, ako ten svet sa vyvíja. Tých prípadov je, tak ako poukázali už viacerí, ale posledná pani Černá, veľmi veľa, a myslím si, že práve tento zákon dáva takú novú dimenziu v rámci života, ktorý reálne žijeme. Ja si veľmi vážim všetky rodinné hodnoty a myslím si, že naším záujmom je, aby rodina čo najviac existovala práve pevne pre deti a niesla v deťoch budúcnosť tej ďalšej peknej rodiny. To je veľmi dôležité, ale myslím si, že takisto je dôležitá, ako aj povedali pán Heriban a Černá, že tá možnosť pre tých, ktorí, žiaľ, takéto šťastie v živote nemajú a majú problémy a tie vplyvy v rodinách prídu, aby mali inú úroveň tie rozvody, a myslím si, že toto je zákon, ktorý dáva tieto možnosti. Ďakujem.

  • Chvíľočku, kolegovia. Pani poslankyňa Černá, na začiatku ste hovorili o tom, ako predkladateľ, aké to bude dobré, ako sa zjednoduší a ako to bude všetko fungovať. Ku koncu vlastne ste, v tom záverečnom slove skoro povedali, že nepoznáte dnes možno rozhodnutie súdov, ktoré by tak jednoducho ukončilo aj pri dohode manželstvo. Čiže sama ste potvrdili to, že to nie je také jednoduché, že skoro každé pojednávanie, rozvodové, bude musieť prebiehať aj o tých majetkových vzťahoch. Čiže trošku možno by bolo dobré, keby ste zosúladili ten svoj pochod, že čo je skutočnosť, čo nie je skutočnosť. Tak ako som povedala, nevie dnes nikto povedať, aspoň orientačne, či pomôže takáto novela k urýchleniu týchto pojednávaní pred súdom. A myslím si, že to percento je také mizivé podľa toho, čo ste povedali, že je to len kozmetická úprava, a dokonca bude možno tlačiť, v tých sporných veciach, tak, ako hovorila aj predtým kolegyňa Demeterová, že môže dôjsť pod nátlakom k dohode, na súde si nedovolí jedna alebo druhá strana, v prípade, ak pôjde o možno veľké majetky, povedať, že nie a môže byť z toho potom ďalší súdny spor o neplatnosť dohody, ktorou sa manželia dohodli na tom bezpodielovom vlastníctve.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Černá hovorila o rozvode ako o najstrašnejšom zážitku, ako psychologička môžem potvrdiť, že smrť je na prvom mieste, to je 100 bodov stresových, a rozvod je na druhom, okolo 90 až 95 stresových bodov. Je toto naozaj pravda, hoci tento zákon je 50 na 50, hop alebo trop. Nevieme, akí uchádzači sa v tom manželstve nachádzajú, pretože nejde iba o silnejších a slabších, ako sa viackrát skonštatovalo, ale aj o takzvaných múdrejších, ktorí ustúpia, a vedome poškodia seba samých, aby nepredlžovali túto stresovú situáciu a vlastne tento horor. Čiže múdrejší ustúpi aj v tejto zmluve a vyhlási sa radšej za hlúpejšieho, aby nestresoval rodinu ďalej a sám seba nepoškodzoval, psychicky. Skutočné manželstvo podľa mňa je rovnosť, ale každý rozvod zakladá nerovnosť. Možno aj hrôza, ktorá vzniká pri rozvode, a poznám mnoho takýchto prípadov, spôsobuje, že štatistika, ktorú sme videli pred pár dňami na obrazovkách Slovenskej televízie, hovorí o tom, že počet narodených detí v slobodných zväzkoch čiže v nemanželských zväzkoch stúpol o 25 %. Čiže hrôza, ktorá sa šíri z rozvodu, spôsobuje takéto prirodzené konanie v nových pároch, ktoré žijú v nemanželských zväzkoch, čo je tiež nie dobré pre rodinu. Takže napriek nedostatkom tejto novely sa prikláňam k tomu, aby sme ju prijali.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyni Černej, manželstvo je inštitút, ktorý, dúfam, všetci veľmi ctíme. V predchádzajúcom zákone o rodine, v § 23 bolo napísané, že ľahkomyseľný pomer k manželstvu je v rozpore so záujmami spoločnosti. Ja si myslím, že to stále platí. A ďalšou slabinou tohto návrhu je, že môže dôjsť k tomu, že sa manželstvá budú rozvádzať z trucu, len kvôli tomu, že sa manželia pohádajú. To manželstvo absolútne je zachrániteľné, len proste nie je tam niekto, kto by im povedal, však to si rozmyslite, však to je vážna vec ten rozvod. Nahnevajú sa na seba, pôjdu k notárovi a už nie je cesty späť. Pôjdu na súd a ten ich už bez dokazovania rozvedie. Tie negatívne javy, ktoré ste spomenuli v súvislosti s rozvodom, to tento návrh nerieši. Nerieši ani traumy, lebo tam, kde je možná dohoda o rozvode a rozdelení manželstva, tam k žiadnym traumám, k žiadnym negatívnym javom nedochádza. A problém je s touto novelou v tom, že práve tie problematické veci nerieši. Tieto dva nedostatky zákona, že môže dôjsť k ľahkomyseľným rozvodom z trucu a môže dôjsť k tomu, že ten slabší bude donútený k tomu aj napriek tomu, že bude to pred súdom tá dohoda schválená, ale k dokazovaniu nedôjde. Keď súd nebude zisťovať vážnosť a dôvody rozvratu manželstva, tak tam môže byť hocijaký benevolentný dôvod alebo donútenie zo strany silnejšej na tú slabšiu stranu. Ďakujem.