• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal poslanec Anton Danko a poslankyne Zuzana Plháková a Diana Štrofová.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (takzvaný stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov.

    Chcem pripomenúť, že so skráteným legislatívnym konaním o tomto návrhu zákona Národná rada už súhlas vyslovila. Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1121, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1152.

    Ešte predtým, než odovzdám slovo pánovi ministrovi výstavby, chcem vás informovať o dnešnom priebehu. To znamená, že teraz začneme prerokúvať návrhy zákonov, budeme rokovať do 13.00 hodiny, od 13.00 hodiny do 14.00 hodiny bude obedňajšia prestávka a od 14.00 hodiny budeme pokračovať v rokovaní až do 17.00 hodiny a o 17.00 hodine, samozrejme, začneme hlasovať o prerokovaných zákonoch.

    Prosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa novelizuje stavebný zákon, zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a tiež ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vypracovalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. Navrhované úpravy vyplývajú striktne z analýzy ministerstva spravodlivosti a medzirezortného pripomienkového konania.

    Zámerom návrhu je urýchliť a zefektívniť vyvlastňovacie konanie, najmä zabezpečiť vykonateľnosť práv platného rozhodnutia o vyvlastnení v prípade podania správnej žaloby na súd. Novelizácia sa vzťahuje výhradne na dva účely vyvlastnenia, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi – na vyvlastnenie na účely uskutočnených stavieb, ktoré sú významnou investíciou, a na výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Mení sa vecná príslušnosť na konaní o vyvlastnení v uvedených prípadoch. Výkon pôsobnosti stavebného úradu prechádza v týchto prípadoch z obce na krajský stavebný úrad.

    V stavebnom zákone ako osobitnom predpise sa upravuje postup riešenia námietok proti predpojatosti zamestnancov správneho orgánu. Zároveň sa vylučuje možnosť súdu odložiť vykonateľnosť práv platného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Podmienky pre túto osobitnú úpravu sa vytvárajú novelizáciou príslušného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Návrh zákona bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky dňa 20. 4. 2005 a jeho pripomienky sú do návrhu zapracované.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám tento vládny návrh zákona so žiadosťou o jeho kladné posúdenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Chvíľku keby ste počkali. Prosím vás, pán redaktor, netelefonujte v rokovacej sále, ani poslanci to nesmú. Ďakujem za pochopenie. Nech sa páči.

  • Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 2005. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Podľa dôvodovej správy návrh zákona je vypracovaný v súlade s uznesením vlády č. 260 zo 6. apríla 2005, ktorým vláda uložila ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja na základe schválenej analýzy k možnostiam úpravy vyvlastňovacieho konania v prípadoch uskutočňovania stavieb, ktoré sú významnou investíciou, vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh na zmenu príslušných zákonov.

    V dôvodovej správe sa konštatuje, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky finančných ekonomických a environmentálnych vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie vyplýva, že prijatím navrhovaného zákona vzniknú nároky na štátny rozpočet v súvislosti s potrebou zabezpečiť výkon činnosti stavebného úradu na prvom stupni na krajskom stavebnom úrade a výkon činnosti odvolacieho orgánu v druhom stupni na ministerstve, čo predstavuje nárast počtu štátnozamestnaneckých miest asi o 18 a výdavkov s tým spojených v sume asi 6 170 000 Sk v roku 2005.

    Nároky na štátny rozpočet v rokoch 2006 až 2008 budú zapracované Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky do návrhu štátneho rozpočtu na príslušné roky. Návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nebude mať dopad na životné prostredie a nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

    Z doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Z materiálov o určení gestorstva smerníc v predmetnej oblasti nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne povinnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1152 z 25. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky gestorský výbor navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 18. mája 2005 a v gestorskom výbore do 19. mája 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nevytvárajte skupinky, lebo zase sa nedá rokovať, ani vlastné slovo nepočujem. Pán minister Kaník, ak chcete rokovať, nech sa páči mimo, lebo rokujeme o inom zákone. Páni poslanci, prosím o väčší pokoj. Pán poslanec Banáš, máte nejaký problém?

  • Ruch v sále.

  • Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, máte slovo. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, mám pár poznámok k novele stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Je to tlač 1121.

    Novela zákona je pre nás neprijateľná z nasledovných dôvodov: navrhované ustanovenie uvedené v bode 2 novely stavebného zákona s prihliadnutím na čl. 20 ods. 1 je v rozpore s čl. 13 a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože vlastnícke právo všetkých vlastníkov, teda aj vyvlastňovanie nehnuteľností má rovnaký základ a ochranu.

    Páni poslanci, prepáčte, rušíte ma, mohli by ste vyjsť na chodbu a tam sa dorozprávať.

  • Pán poslanec, ďakujem vám za pomoc robiť poriadky v Národnej rade. Takže, nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Medze tohto základného práva možno upraviť zákonom len za podmienok ustanovených ústavou a každý má právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom práva na nezávislom súde. Občanovi sa podľa navrhovanej novely stavebného zákona v prípade vyvlastňovania jeho nehnuteľností odopiera právo relevantne uplatniť opravný prostriedok na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. O vykonateľnosti rozhodnutia podľa navrhovanej novely stavebného zákona už nerozhoduje súd uznesením, ale správny orgán, ktorého rozhodnutie nie je možné ani napadnúť žalobou o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupe správneho orgánu. Navrhované riešenie je aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami, pretože zmena uvedených právnych vzťahov mala byť riešená zrozumiteľnou formou – nepriamou novelou Občianskeho súdneho poriadku.

    Okrem toho ustanovenie navrhované v bode 4 v novele stavebného zákona je retroaktívne, pretože vyvlastňovacie konania v súvislosti s uskutočňovaním stavieb, pri ktorých vláda má vyvlastňovacie ťažkosti, sa začali pred 1. januárom 2005. Tieto sa majú dokončiť podľa navrhovanej novely stavebného zákona, a nie podľa platného stavebného zákona, podľa ktorého sa toto správne konanie začalo. Všetci dobre vieme, aké negatívne následky majú retroaktívne ustanovenia v platnom zákone napríklad o sociálnom poistení.

    Preto podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Konštatujem, že pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už pri skrátenom legislatívnom konaní návrhu som vyjadrila argumenty, prečo skrátené legislatívne konanie nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, že tu nehrozí žiadna hospodárska ani iná škoda pre štát, že vlastne celé skrátené legislatívne konanie je dané tým, že príslušné orgány sa neskoro spamätali, nevypracovali podklady, neriešili otázky načas a teraz narýchlo chcú dobehnúť protizákonným spôsobom to, čo zameškali svojou buď neznalosťou, alebo pomalosťou. Chcú to dobehnúť novelou stavebného zákona, kde je riešené vyvlastňovacie konanie, a novelou Občianskeho súdneho poriadku.

    Osobne vidím nie veľmi dobrý postup, pretože vyvlastňovacie konanie v určitých druhoch vyvlastňovania dostáva iný právny režim. Nie je prijateľné, aby vo vyvlastňovacom konaní, ktoré je zásahom do ústavou garantovaného práva ochrany súkromného vlastníctva, čo je jeden z pilierov štátov s trhovou ekonomikou, aby tento zásah nemal také garancie, aké prislúchajú iným ústavným právam, poprípade právam daným len zákonom. Nie je možné, aby rozhodnutie verejnej správy, ktoré je nezákonné, keď sa obráti občan na súd, súd vidiac, že ide o nezákonnosť, nemohol pozastaviť vykonávanie tohto rozhodnutia. Toto je neprijateľné. Len čo parlament niečo takéto prijme, je tu plný dôvod ísť na Ústavný súd. Predsa pozastavenie – inštitút pri súdnom preskúmaní rozhodnutia je práve právom občana a oprávnením a zároveň povinnosťou súdu, aby zabránil vykonaniu nezákonného rozhodnutia. Darmo súd potom v konaní zistí, že predmetné vyvlastnenie nebolo dôvodné, bolo v rozpore so zákonom alebo malo inú právnu chybu, môže byť všetko splanírované, rodinný dom zbúraný, stromy vyrúbané a tu nie je možná náprava do pôvodného stavu. Preto pri týchto veciach nie je možné dať vylúčenie možnosti pozastavenia výkonu rozhodnutia verejnej správy do preskúmania zákonnosti súdom.

    Hnutie za demokratické Slovensko takýto nezákonný zásah do ústavného práva, ktoré má byť garantované všetkými procesnými možnosťami, nemôže podporiť a ja osobne budem obratom pracovať na tom, aby prípadne schválený návrh zákona bol posunutý na Ústavný súd, kde budeme žiadať práve pozastavenie výkonu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola jediná, ktorá sa prihlásila ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Chcem sa len krátko vyjadriť, keďže neodzneli žiadne nové argumenty oproti predchádzajúcej debate, keď tu bola debata o skrátenom konaní. Len chcem povedať dve veci.

    Po prvé, že tento zákon nie je stanovený preto a nie je robený preto, aby sa vyriešili problémy KIE, ale je jednoducho preto, aby sa vyriešili dlhodobé problémy, ktoré sú s výstavbou diaľnic, rýchlostných ciest, komunikácií a líniových stavieb, čo jednoducho nie je dobrým spôsobom riešené v súčasnosti. To po prvé.

    A po druhé, ten kritizovaný bod, že súd nemôže pozastaviť platnosť, je reakciou na stav, keď bolo právoplatné vyvlastňovacie konanie, súdy v niektorých prípadoch pozastavili účinnosť a vykonateľnosti tohto kroku a potom sa dva, tri roky nič nedialo a dajme tomu kvôli štyrom štvorcovým metrom stála celá stavba. Tu jednoducho ide o čas, ak sa nájde vhodnejšie riešenie počas rozpravy vo výboroch, počas druhého čítania, samozrejme, ministerstvo a vláda je ochotná akceptovať aj iný spôsob riešenia, ale jednoducho ide nám o to, aby týmto spôsobom nebolo možné blokovať stavby, ktoré sú vo verejnom záujme. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko k prvému vystupujúcemu v rozprave. Som nesmierne rád, že komunistom až tak záleží na súkromnom vlastníctve. Škoda, že to nerobili pred rokom 1989. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1063).

    Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhuje poskytovať rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku v jednotnej výške 4 110 korún mesačne.

    Navrhovaná zmena vytvára priestor na slobodné rozhodnutie rodiča, či sa bude starať o dieťa osobne, alebo si vyberie fyzickú osobu, alebo právnickú osobu, ktorá poskytne dieťaťu kvalitnú starostlivosť v čase, keď vykonáva zárobkovú činnosť a nestráca tak úzky kontakt s trhom práce.

    Z tohto dôvodu sa novo navrhuje vymedzenie riadnej starostlivosti ako jednej z podmienok nároku na rodičovský príspevok. Štát však aj naďalej bude podporovať rodičov, ktorí sa rozhodnú ostať doma a starať sa o svoje dieťa osobne, a to platením poistného na zdravotné poistenie, dôchodkové poistenie a starobné dôchodkové sporenie v celkovej sume asi 2 640 korún mesačne.

    Zároveň sa navrhuje vypustiť možnosť poskytovania jednorazového rodičovského príspevku druhému rodičovi a v prípade súčasného nároku na rodičovský príspevok a nároku na materské sa navrhuje prednostné poskytovanie materského ako dávky nemocenského poistenia.

    Vzhľadom na to, že výška materského môže byť nižšia ako rodičovský príspevok, navrhuje sa poskytovať rodičovský príspevok aj popri poberaní materského ako doplnok k materskému do sumy rodičovského príspevku. Takýmto riešením sa odstráni nerovnosť finančného zabezpečenia rodičov v čase starostlivosti o dieťa do troch, respektíve šesť rokov veku a podporia sa predovšetkým nízkopríjmové rodiny.

    V súvislosti s navrhovanými zmenami poskytovania rodičovského príspevku sa navrhujú zmeny zákona o sociálnom poistení, ktorými sa zabezpečí poskytovanie nemocenského, ošetrovného a dávky v nezamestnanosti poistencom, ktorí počas poberania rodičovského príspevku nevykonávajú zárobkovú činnosť, a zachovanie v súčasnosti platného právneho stavu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Júliusovi Brockovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo a mikrofón k dispozícii.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Návrh bol pridelený na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali uvedený návrh v určenej lehote prijatím uznesení. Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, k tomuto návrhu v určenej lehote gestorskému výboru nepredložili žiadne stanoviská.

    Návrh zákona odporučili schváliť: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a aj ústavnoprávny výbor. Výbory pri prerokovaní tohto návrhu mali doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe, ja ich nebudem čítať, 1 až 9. Gestorský výbor odporúča svojím uznesením Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. O bodoch 1 až 9 gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne.

    Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu a do rozpravy sa hlásim ako prvý.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne je prihlásený pán poslanec Blajsko. Ale ako prvý sa hlási pán spravodajca Brocka. Nech sa páči, máte slovo. Potom pán poslanec Blajsko, až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážení kolegovia, ja mám dva pozmeňujúce návrhy. My v zákone o rodičovskom príspevku sme v gestorskom výbore prijali pozmeňujúci návrh, aby nárok na rodičovský príspevok mal aj ten náhradný rodič, ktorý sa bude starať o dieťa staršie ako tri roky, to znamená o dieťa do veku šesť rokov, ak si zoberie do náhradnej rodinnej starostlivosti takéto dieťa z ústavnej starostlivosti, bude mať nárok nielen na túto dávku, ale bude môcť aj podľa Zákonníka práce čerpať materskú dovolenku.

    Je potrebné preto vstúpiť aj do Zákonníka práce a môj pozmeňujúci návrh, ktorý teraz predkladám, je práve spojený s týmto už vo výbore schváleným pozmeňujúcim návrhom. Je to zmena do § 169 ods. 2. Druhá veta znie: „Rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa prevzatia dieťaťa a v trvaní šesť rokov odo dňa prevzatia dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť najdlhšie do dňa, kým dieťa dosiahne šesť rokov veku.“ Doterajší článok III sa označuje ako článok IV.

    Pri Zákonníku práce ešte jeden drobný pozmeňujúci návrh, a ten sa týka celkovej ceny práce. Viete, že sme pred niekoľkými rokmi v rámci novely Zákonníka práce prijali ustanovenie, ktoré zaväzuje zamestnávateľa na výplatnej páske vykazovať aj celkovú cenu práce svojho zamestnanca, to znamená, nielen mzda, ale aj výška poistných odvodov. Ak by tento údaj bol s vyššou vypovedateľnou hodnotou, navrhujeme, aby táto celková cena práce bola vykazovaná aj vrátane členenia na jednotlivé druhy poistného.

    Prečítam svoj pozmeňujúci návrh. Je to v § 130 v ods. 5 druhá veta znie: „Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.“

    Ďakujem za vašu podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Blajsko. Nech sa páči, máte slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a takisto zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Aký je súčasný stav? Štát prispieva rodičovi formou rodičovského príspevku na zabezpečenie osobnej starostlivosti a riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov veku dieťaťa. Ak je rodič s dieťaťom doma, výška rodičovského príspevku je 4 110 korún. Pri súčasnom vyplácaní rodičovského príspevku obom rodičom, alebo ak jeden rodič poberá peňažnú pomoc v materstve, patrí rodičovský príspevok druhému rodičovi len za jeden kalendárny mesiac do dovŕšenia troch mesiacov veku dieťaťa v sume 1 300 Sk.

    Ak rodič v období, keď sa stará o dieťa a zároveň vykonáva aj zárobkovú činnosť, alebo poberá dávku nemocenského poistenia okrem peňažnej pomoci v materstve, rodičovský príspevok je 1 300 Sk. Ak rodič vykonáva zárobkovú činnosť a dieťa umiestni v jasliach, škôlke, dotovaných takisto štátom, rodičovský príspevok sa neposkytuje.

    Aké sú navrhované zmeny. Vypustiť zo zákona o rodičovskom príspevku podmienku osobnej starostlivosti o dieťa.

    Rodičovský príspevok naďalej poskytovať rodičom do troch rokov veku dieťaťa, respektíve do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

    Poskytovať rodičovský príspevok v jednotnej výške 4 110 Sk bez ohľadu na to, či je dieťa v osobnej starostlivosti rodiča, doma, alebo sa starostlivosť o dieťa zabezpečuje fyzickou alebo právnickou osobou a rodič sa zapojí do zárobkovej činnosti.

    Ruší sa poskytovanie rodičovského príspevku druhému rodičovi. Rodičovský príspevok sa nebude poskytovať v prípade umiestnenia dieťaťa do jasieľ alebo materskej školy, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu alebo z výnosu dane z príjmov. Ak dávka v materstve alebo dávka nemocenského poistenia nedosahuje výšku rodičovského príspevku tých 4 110 Sk, má sa poskytovať rodičovský príspevok vo výške rozdielu medzi dávkou v materstve a rodičovským príspevkom.

    V súčasnosti sa rodičovský príspevok poskytuje pre 128 950 poberateľov, z čoho tvoria 121 000 poberatelia poberajúci rodičovský príspevok v plnej výške, teda sumu 4 110 Sk. 7 950 korún poberajú poberatelia poberajúci rodičovský príspevok v zníženej výške 1 300 korún, ako som spomínal, a 2 300 korún sú poberatelia poberajúci rodičovský príspevok ako druhí rodičia.

    V návrhu zákona sa počíta s počtom poberateľov rodičovského príspevku na roky, konkrétne tento, ak bude účinnosť platná od 1. 7., 129 000, o rok neskôr 130 000 a o dva roky 131 000 poberateľov. V návrhu zákona sa takisto kvantifikuje odhad čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu na roky 2005 až 2007. Pre tento rok výsledné saldo, dopad na rozpočet kapitoly rezortu je približne mínus 27 miliónov korún, pre rok 2006 je to plus 133,3 milióna korún a pre rok 2007 188,4 milióna korún.

    V čerpaní rodičovského príspevku podľa novely zákona je zahrnutý aj doplatok v dávkach v materstve v sume 10,6 milióna Sk v roku 2005. V roku 2006 je plánovaných 25,3 milióna Sk a v roku 2007 25,3 milióna Sk.

    Podľa predkladacej správy krytie návrhu zákona bude zabezpečené v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a nepredstavuje zvýšenie prostriedkov nad rámec schváleného rozpočtu. Takéto stanovisko vyjadril aj pán minister financií v liste z 24. januára 2005, ktorý vyjadril súhlas s návrhom zákona pod podmienkou, že finančné krytie bude zabezpečené v rámci limitu výdavkov schválených pre kapitolu ministerstva práce na roky 2005 až 2007.

    Treba poznamenať, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku poukazuje na potrebu brať do úvahy skutočné čerpanie dávok v hmotnej núdzi, dávok na podporu rodiny a príspevkov na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, podľa ktorého sa ku koncu roku 2004 vykázala v týchto výdavkoch v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny úspora 6,5 miliardy Sk. Čiže čerpanie rozpočtu v tejto kapitole bolo len na úrovni 86,2 percenta. O tom sú aj ďalšie dokumenty záverečných účtov, ktoré budeme prerokúvať v Národnej rade.

    Aké je stanovisko klubu Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko.

    Po prvé. Z hľadiska sociálnej politiky štátu treba podporiť všetky opatrenia, ktoré zdokonaľujú, respektíve zlepšujú súčasnú úroveň podpory rodín formou rodičovského príspevku. Očakávali sme, že sa celkove prehodnotí výška rodičovského príspevku tak voči rodičom, ktorí sa rozhodnú ostať s dieťaťom doma a osobne zabezpečovať jeho starostlivosť, ako aj voči pracujúcim rodičom.

    Skutočnosť je však taká, že novela zákona navrhuje zvýšiť príspevok pracujúcim rodičom z 1 300 Sk na 4 100 korún, čiže je to navýšenie o 2 810 korún. Nepočíta sa so zvýšením rodičovského príspevku rodičovi, ktorý je doma s dieťaťom a tento ponecháva na súčasnej úrovni 4 110 Sk, pričom súčasne ruší poskytovanie rodičovského príspevku druhému rodičovi v sume 1 300 Sk počas jedného mesiaca v období do troch mesiacov roku dieťaťa.

    Po druhé. V súvislosti s konštrukciou a podmienkami poskytovania rodičovského príspevku sa žiada posúdiť vo všetkých stránkach takú zásadnú otázku, ako je výška príspevku rodičovi, ktorý sa osobne stará o dieťa. Zastávame názor, že osobná starostlivosť o dieťa zabezpečovaná priamo rodičom by sa mala určitým spôsobom zvýhodňovať aj naďalej. Nie sme proti zvýšeniu rodičovského príspevku pracujúcemu rodičovi. Treba však posúdiť, či výška rodičovského príspevku pri celodennej starostlivosti o dieťa v sume 4 110 Sk je adekvátna.

    Zamýšľali sme sa aj nad tým, že zvýšenie rodičovského príspevku v takomto prípade napríklad by mohlo byť, ja neviem, vymýšľam teraz, možno dvojnásobok alebo úroveň minimálnej mzdy. Argument, že rodičia zabezpečujúci riadnu starostlivosť o dieťa sú naďalej zvýhodňovaní platbami štátu na zdravotné a sociálne poistenie v sume 2 643 Sk mesačne, nevystihuje plne situáciu vo zvýhodnení rodín v systéme sociálneho poistenia. Veď aj zamestnaní rodičia môžu odpočítať stanovenú sumu z príspevkov na sociálne poistenie.

    Po tretie. Za výhodu zvýšenia príspevku pracujúcemu rodičovi považujeme predovšetkým to, že sa s tým podarí zamestnávanie rodičov, predovšetkým na tie skrátené úväzky, predpokladám.

    Po štvrté. Viac otázok vhodných aj na širšiu diskusiu vnímame v oblasti zabezpečenia starostlivosti o deti. Vylúčenie možnosti poskytovania rodičovského príspevku pri umiestnení dieťaťa do jasieľ, respektíve škôlky dotovaných zo štátneho rozpočtu a výnosov daní z príjmov dopadá predovšetkým na sociálne slabšie rodiny, ktoré si nebudú môcť zaplatiť súkromnú opatrovateľku, respektíve umiestnenie dieťaťa do súkromného detského centra. Takýto negatívny dopad to môže mať na, trebárs poviem príklad, osamelé matky.

    Po piate. Nedostatok vidíme pri tom, že možnosťou zverenia dieťaťa do starostlivosti právnickej alebo najmä fyzickej osobe sa vytvorí vcelku neprehľadný systém zabezpečovania starostlivosti o dieťa. Sme toho názoru, že v prípade, ak sa rodič zapojí do zárobkovej činnosti a bude poberať rodičovský príspevok, mal by deklarovať, kto sa mu o dieťa postará. Pri poskytovaní služieb tohto charakteru nemožno vylúčiť ani existenciu čiernej práce najmä z radov nezamestnaných. Nie je zabezpečená kontrola využívania rodičovského príspevku zamestnaných rodičov na účely zabezpečenia starostlivosti o dieťa fyzickými alebo aj právnickými osobami.

    Po šieste. Pokiaľ ide o rodičovský príspevok pri dávke v materstve nižšej, ako je rodičovský príspevok, vcelku možno súhlasiť so snahou riešiť tento problém. Sme však skôr toho názoru, že riešenie problému sa malo v prvom rade hľadať predovšetkým v systéme nemocenského poistenia.

    Návrh v novele zákona je značne zložitý, pri riešení spája dva rozdielne systémy - dávky v materstve v rámci sociálneho poistenia cez Sociálnu poisťovňu a doplatok do výšky rodičovského príspevku v prípade, ak táto dávka je nižšia ako rodičovský príspevok v rámci štátnych sociálnych dávok cez úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. V materiáli nie je zmienka o zvýšení agendy na úradníkov práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Po siedme. I keď sa v dôvodovej správe deklaruje, že novela zákona nebude mať dopady na štátny rozpočet, z titulu uplatnenia novely zákona predstavujú v roku 2005 pri účinnosti zákona od 1. 7. 2005 216,8 milióna Sk korún, v roku 2006 469,3 milióna Sk a v roku 2007 533,9 milióna Sk. Nižšie dopady na kapitolu ministerstva práce je možné vyčísliť len po odpočítaní úspor z pôvodne uvažovaného príspevku na služby rodiny. Na tento účel sa v roku 2005 rozpočtovalo 243,9 milióna, v roku 2006 336 miliónov, v roku 2007 345,5 milióna korún.

    Celkový dopad novely zákona kompenzovaný o úspory z pôvodne navrhovaného príspevku na služby rodine predstavuje v roku 2005 zníženie výdavkov, ako som už uviedol, o 27,1 milióna Sk, v roku 2006 to bude zvýšenie výdavkov o 133 miliónov a v roku 2007 zvýšenie o 345 miliónov korún.

    Pokiaľ ide o krytie novely zákona, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v zhode so stanoviskom aj Ministerstva financií Slovenskej republiky deklaruje, že novela zákona sa zabezpečí v rámci limitov výdavkov stanovených pre kapitolu ministerstva práce na uvedené roky 2005 – 2007. Treba len brať na vedomie, že limity výdavkov pre kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä pokiaľ ide o roky 2006 a 2007, sú stanovené tak optimálne a s takými rezervami, ktoré umožnia pokryť aj výraznejšie dopady novely zákona o rodičovskom príspevku.

    Dopadmi opatrení sociálnych zákonov, v konkrétnom prípade novely zákona o rodičovskom príspevku, sa žiada hlbšie zaoberať aj z toho hľadiska, že v hospodárení kapitoly ministerstva práce za rok 2004 sa vykázali pomerne značné úspory vo výške 6,5 miliardy. Pri značných úsporách dosiahnutých v rozpočtovom hospodárení ministerstva práce za rok 2004 je plne opodstatnená otázka, v čom sú skutočné príčiny nízkeho čerpania rozpočtu, či sú úspory trvanlivejšieho charakteru, ktoré sa prejavia trebárs aj v roku 2005 a ktoré by umožnili aj niektoré systémovejšie riešenia v prospech rodín s deťmi, respektíve sociálne odkázaných občanov vrátane aj riešenia otázok nezamestnanosti, trebárs v regiónoch, ja neviem, poukazujem na tento fakt, ktorý som sa dočítal aj v iných materiáloch, ktoré sú predložené v Národnej rade.

    Za klub Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko, pán minister, chcem vyhlásiť, že návrh novely klub podporí.

    Keďže je však otvorený aj zákon č. 461/2003 Z. z., aj keď viem o úzusoch v rámci výboru, že neotvárame ďalšie problémy zákona č. 461/2003 Z. z. iba tie, na ktorých bola všeobecná zhoda a vyžaduje si to aj problematika v oblasti zvyšovania dôchodkov, napriek tomu všetkému, pán minister, dovoľte mi, aby som využil túto možnosť a predložil určité pozmeňujúce návrhy aj k tomuto zákonu, bude to môj piaty pokus, neviem či úspešný, či neúspešný, veľmi dlho o tom hovoríme a samozrejme, že sa podvolím rozhodnutiu Národnej rady, plénu, keď zváži okolnosti. Viem, že sa pripravuje aj novela daného zákona.

    Prvý pozmeňujúci návrh, ktorý navrhujem. V čl. II sa za bod 6 dopĺňa nový bod 7, ktorý znie: Za § 264 sa vkladá § 264a, ktorý znie: „Vdovcovi, ktorý mal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovecký dôchodok, sa tento dôchodok vypláca aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovecký dôchodok, aj jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanoví inak.“

    Po druhé: „Vdovcovi, ktorý ovdovel pred 1. júlom 2005 a ktorému sa neposkytuje vdovecký dôchodok podľa ods. 1, má nárok na vdovecký dôchodok, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 74.“ Uvedený pozmeňujúci návrh zdôvodňujem tým, že ide len o zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Ja som si plne vedomý, aká je filozofia v zákone č. 461/2003 Z. z. Nijako sa nedá vyriešiť jednoduchým pozmeňujúcim návrhom poslanca Národnej rady taký zložitý problém, ako je dosiahnuť rovnosť šancí v tejto oblasti.

    Môj návrh, ktorý vám predkladám, pán minister, vyrieši len určitú skupinu, zrovnoprávni tú skupinu, ktorú umožňuje aj ten predpis, ktorý ste predkladali v roku 2003. Nejde o žiadne veľké miliardové alebo miliónové nárasty v rozpočtoch. Totižto je veľmi zložitý dokazovací mechanizmus vôbec nadobudnutia vdoveckého dôchodku podľa tohto pozmeňujúceho návrhu, ako je, lebo ja viem, že niektoré údaje poisťovňa drží len 5 rokov, niektoré 20, čiže bude sa musieť ísť do archívov a potom je to veľmi zložitý problém a upozorním na to dopredu. Som si plne vedomý zložitosti tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. II sa za šiesty bod dopĺňa bod 7, ktorý znie: V § 263 sa za ods. 3 vkladajú nové ods. 4 a 5 a znejú: „Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa nepreskúmava aj v prípade po a, ak bola kontrolná lekárska prehliadka podľa predpisov určených do 31. decembra 2003 určená ako nepotrebná; po b, ak invalidný dôchodok bol uznaný pred 1. septembrom 1994 podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 78/1995 Z. z.

    Piaty odsek. „Ak bolo trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok preskúmaný podľa ods. 2, na žiadosť poistenca Sociálna poisťovňa prehodnotí svoje rozhodnutie a postupuje podľa ods. 4, čiže nepreskúmava daný vzťah.“ Odôvodnenie: Uvedená zmena sa vracia k pôvodnému zneniu § 263 ods. 2 a upresňuje ho vo vzťahu k niektorým skupinám invalidom. Smeruje v prvom prípade k zachovaniu invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov pre tých dôchodcov, ktorých bol zdravotný stav zakladajúci nárok na niektoré z uvedených dôchodkov posúdený do 31. decembra 2003 ako trvalý, teda bez možnosti jeho zlepšenia.

    Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne, ktoré som si overil, ide približne o 20 až 35 percent poberateľov invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov.

    Posledný pozmeňujúci návrh. V čl. II sa za šiestym bodom dopĺňa nový bod 7, ktorý znie: Prílohová časť k zákonu č. 461/2003 Z. z. sa dopĺňa o kapitolu 16 – Choroby z povolania, ktorá znie: „Kapitola 16 – Choroby z povolania. Všeobecné posudkové hľadisko. Choroba z povolania s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je absolútnou kontraindikáciou pre vykonávanie práce, ktorá je jej príčinou, ako aj práca, ktorá môže viesť k jej zhoršeniu. Postihnutie každou chorobou z povolania uvedenou v prílohe č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom sa posúdi mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti minimálne od 41 percent. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí na základe návrhu odborného pracovného lekára a toxikológa.“ Zdôvodnenie: Platná právna úprava stanovuje podmienku nároku na úrazovú rentu strohým spôsobom v ustanovení § 88 ods. 1 zákona ako viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Táto definícia nároku v praxi prináša nejednotné uplatňovanie, a to predovšetkým z dôvodu jej nejasnosti. Pri rovnakých poškodeniach zdravia, najmä pri chorobách z povolania sú niektorým zamestnancom priznávané úrazové renty, t. j. viac ako 40-percentný pokles, a niektorým je priznávaný iba pokles vo výške 10 až 15 percent, čiže diametrálne odlišný veľký rozdiel, čo znamená iba nárok na jednorazové vyrovnanie.

    Zákon neobsahuje žiadny postup, akým spôsobom sa má stanoviť výška poklesu podľa § 88 ods. 1, a to sa javí ako základným problémom v praxi, ktorý je spojený so závažným sociálnym dopadom na dotknutých zamestnancov. Dochádza tak k zdĺhavému konaniu o priznanie úrazovej renty vrátane preskúmacieho konania cestou súdov.

    Navrhovaná zmena, na ktorej vypracovaní sa podieľali odborníci v oblasti pracovného lekárstva a toxikológie, by mala napomôcť zjednotenie posudzovania totožných profesií poškodení zdravia na celom území Slovenskej republiky a zohľadňovala by predovšetkým rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je trvalá strata schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca podľa dohodnutého druhu práce, mám na mysli § 43 a § 55 Zákonníka práce.

    Navrhovaná príloha obsahuje percentuálne rozpätie pri jednotlivých chorobách z povolania, v rámci ktorého by posudkoví lekári nárok posudzovali podľa závažnosti, respektíve podľa štádia zisteného profesijného ochorenia.

    Pán minister, ja v tomto návrhu som si plne vedomý, že je to trošku odklon od filozofie zákona č. 461/2003 Z. z., ale poprosím, keby to aj neprešlo, lebo je to zložitý pozmeňujúci návrh, chcem vás poprosiť, nezabudnite na to a dôležité je, a o to mne ide, pripravujete novelu, je to prvá voda, je to dobrá voda, myslím si, treba možno ešte niečo dopracovať v tom vykonávacom predpise, ale ak môžem, tak vás prosím o podporu. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jediná pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem podporiť svojho kolegu, lebo viem, že jeho úsilie je heroické v tejto otázke, aj keď si nerobí ilúzie o tom, ako asi dopadne tento návrh, keďže sa s ním minimálne predkladateľ musí stotožniť a potom by ho museli poslanci schváliť, ale keď už bola otvorená otázka prehodnocovania invalidných dôchodkov, tak chcem aj takto verejne opätovne vám pripomenúť, pán minister, to, čo som už povedala vo výbore, a totižto, že istej skupine invalidných dôchodcov, pretože neboli prehodnotení podľa zákona, tak ako mali byť do konca minulého roka, sa urobila pomerne veľká ujma, pretože nemohli využívať nový daňový systém, nemohli využiť možnosť zarobiť si popri poberaní invalidného dôchodku a myslím si, že je to precedens, ktorý ani neviem, ako to mám nazvať, skrátka istý výklad nových daňových zákonov spôsobil, že jedna skupina mohla mať vyššie príjmy a mohla sa starať o to, aký bude mať štandard a druhá skupina nemohla, a ja som zatiaľ z vašej strany nepočula riešenie tohto problému, takže by som vás chcela poprosiť o to, aby ste sa k tomu vyjadrili, aby ste nám povedali, aké cesty na riešenie tohto problému vidíte. Ďakujem.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Navrátilová, potom ešte pani poslankyňa Sárközy a pán poslanec Burian.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, svoje vystúpenie začnem citovaním vyhlášky ministerstva školstva z 5. decembra 1994, ktorá v § 6 uvádza nasledovné: „Predškolské zariadenie sa člení na triedy. Do triedy sa zaraďujú spravidla deti rovnakého veku.“ Odsek 3 hovorí: „Ak sa do triedy zaradí dieťa mladšie ako tri roky, zníži sa najväčší počet detí v triede o jedno dieťa. Ak do materskej školy prihlásia rodičia osem mladších detí ako tri roky, tieto deti sa zaraďujú do samostatnej triedy. Do takejto triedy nemožno zaradiť viac ako dvadsať detí.“

    Prečo čítam túto vyhlášku? Pretože je zrejmé, že materské školy pri tomto spôsobe financovania nie rady berú deti mladšie ako tri roky. Jednoducho náklady na takéto dieťa sú v zásade vyššie ako náklady na dieťa nad tri roky.

    V súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku sa mi zdá účelné, aby tento rodičovský príspevok mohol byť použitý aj na dofinancovanie starostlivosti o detičky mladšie ako tri roky.

    Preto mi dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má štyri body, vcelku krátky pozmeňujúci návrh a ktorý má jediný účel – umožniť, aby materské školy mohli vyberať na hmotné zabezpečenie detí v predškolských zariadeniach nielen príspevok, ktorým je dnes maximálne 350 korún, ale aby časť z tohto rodičovského príspevku mohla byť použitá na financovanie hmotného zabezpečenia detí od dvoch do troch rokov.

    Môj návrh znie. Názov zákona sa mení takto: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Odôvodnenie: Navrhovaná zmena názvu zákona súvisí s potrebou novely zákona č. 596/2003 Z. z. v nadväznosti na pozmeňujúce návrhy.

    Bod 2. V článku I sa vypúšťa bod 7. Odôvodnenie: Bod 7 obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa rodičovský príspevok neposkytuje, ak sa starostlivosť o dieťa zabezpečuje v školskom zariadení, ktoré je zaradené do siete škôl a školských zariadení a ktorému boli poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z výnosu dane z príjmov podľa osobitného predpisu. Platná legislatíva umožňuje prijímať do materských škôl aj dvojročné deti. Ak by bola starostlivosť o tieto deti poskytovaná v materskej škole, ktorej zriaďovateľom je obec, potom by ich rodičia stratili nárok na rodičovský príspevok. V súčasnej situácii, keď majú obce problémy s financovaním prevádzky materských škôl a mnohé z nich zanikajú, je výhodné najmä pre rodičov, myslím tým kvalifikovaný personál v materských školách, aj pre obce, aby bol zavedený režim, v ktorom by sa rodičovský príspevok poukázal na úhradu hmotného zabezpečenia detí v materských školách.

    Bod 3 znie: Doterajší článok III sa označí ako článok IV. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V § 35 ods. 3 sa na konci vety vypúšťa „bodka“ a vkladajú sa slová „ak tento zákon neustanovuje inak“.

    Po druhé. V § 35 sa dopĺňa nový ods. 4, ktorý znie: „Ak sa riadna starostlivosť o dieťa, odkaz 79a, zabezpečuje v predškolskom zariadení, odkaz 79b, ktoré je zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa § 15 tohto zákona a ktorému boli na dieťa poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu, odkaz 79c, alebo z výnosu z dane z príjmov podľa osobitného predpisu, odkaz 79d, a rodič alebo iná osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť poberajú rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, odkaz 79e, príspevok podľa ods. 1 môže byť najviac vo výške rodičovského príspevku.“

    A po štvrté. Za poznámku pod čiarou k odkazu 79 sa vkladajú poznámky 79a až 79e, ktoré znejú: „79a § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov; 79b – vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 353/1994 o predškolských zariadeniach; 79c – zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl a stredných škôl; 79d – zákon č. 546/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nakoniec odkaz 79e – zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou a doplnením zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa umožní predškolským zariadeniam získať finančné prostriedky na úhradu hmotného zabezpečenia od rodičov detí, ktorým predškolské zariadenie zabezpečuje riadnu starostlivosť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem sa vyjadriť k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, pretože som sa pod neho podpísala a pretože sme mali pripravený podobný v Smere, ale keď prišla pani poslankyňa s týmto návrhom, tak sme sa podpísali pod tento.

    Pre mňa je trochu nepochopiteľné, že na jednej strane sa rozhodujeme nediskriminovať tých, ktorí pracujú a umožňujeme rodičom poberať rodičovský príspevok, aj keď sa nebudú starať o dieťa osobne, a na druhej strane hovoríme, že to nie je jedno, do akého zariadenia ho dajú. Ak raz rodič má byť podporený, a takáto je filozofia, že má byť podporený aj v prípade, že sa chce zamestnať a dostať rodičovský príspevok, tak z jeho pohľadu je napokon úplne jedno, či sa o to dieťa bude starať iná fyzická osoba, alebo to bude iná právnická osoba, napríklad súkromná škôlka, alebo naopak to bude predškolské zariadenie, ktoré patrí do siete štátu.

    Čiže v tomto zmysle nie celkom dobre rozumiem tomu, prečo by takýto rodič mal byť pripravený o peniaze a myslím si, že ak už aj existuje nejaká duplicita, ktorú pán minister takýmto spôsobom chcel riešiť, tak sa to malo riešiť z pohľadu príspevkov na tieto zariadenia, a nie z pohľadu toho, že rodič tento príspevok nedostane. Kto povedal, že práve takýto náklad je adekvátny tomu rodičovskému príspevku, ktorý by dostal tento rodič, keby to dieťa zveril napríklad inej fyzickej osobe. Myslím si, že toto je riešenie tak akoby zozadu, ako keby sme sa škrabali druhou rukou na opačnom uchu a že to v každom prípade, tak ako sme chceli nediskriminovať tých, ktorí pracujú, tak teraz istú skupinu opäť diskriminujeme len preto, lebo napríklad v mieste ich bydliska nebude iná možnosť, ako dať dieťa do materskej školy, ktorá bude zaradená do siete štátnych škôlok, a tým takéhoto rodiča pripravíme o rodičovský príspevok. Myslím si, že je to riešenie, ak už existuje duplicita, aj to nie vo všetkých prípadoch, tak to malo byť riešené zo strany príspevku štátu smerom k týmto zariadeniam, a nie...

  • Ďalej v rozpravy vystúpi pani poslankyňa Sárközy, pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh na doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Hovoríme teraz síce o rodičovskom príspevku, ale preto, že je otvorený zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tak pozmeňujúcim návrhom chceme vyriešiť valorizáciu dôchodkov, ktorá sa týka valorizácie dôchodkov na tento rok.

    Prvý bod. Článok II sa za štvrtý bod vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú: Bod 5. V § 63 ods. 7 sa slová „1. január 1994“ nahrádzajú slovami „1. január 1984“. Bod 6. V § 63 ods. 8 sa slovo „desať“ nahrádza slovami „dvadsaťdva“ a slová „rok 1994“ sa nahrádzajú slovami „rok 1984“. Doterajší ods. 9 sa označí ako ods. 7. Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 5 a 6.

    Po druhé. Článok II sa dopĺňa bodmi 7 až 9, ktoré znejú: Bod 7. V § 273 ods. 4 v prvej vete a v tretej vete sa slová „31. decembra 2008“ nahrádzajú slovami „30. júna 2005“. Bod 8. Za § 293c sa vkladajú § 293d a 293e, ktoré vrátane nadpisov znejú: § 293d. Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2005. Na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30. júna 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 15. májom 2005 nebolo právoplatne skončené do 30. júna 2005, sa § 63 v znení účinnom od 1. júla 2005 nepoužije.

    § 293e. Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005.

    Po prvé. Na zvyšovaní dôchodkových dávok v roku 2005 sa nepoužije § 82 ods. 1 a 2.

    Po druhé. Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, ktorých suma je po a do 3 906 Sk sa zvyšuje o 10,2 percenta; po b od 3 907 korún do 3 956 korún sa zvyšujú na sumu 4 306 korún; po c od 3 950 korún do 10 937 korún sa zvyšuje o 8,85 percenta; po d od 10 938 korún do 11 077 korún sa zvyšuje na sumu 11 907 korún; po e od 11 078 Sk do 14 790 korún sa zvyšujú o 7,5 percenta; po f od 14 720 korún do 15 824 korún sa zvyšujú na sumu 15 825 korún a po g vyššie ako 15 824 korún sa nezvyšujú.

    Tretí bod. Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júnu 2005 sa zvyšujú od splátky dôchodkovej dávky splatnej po 30. júni 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005 sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

    Po štvrté. Na zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platia ods. 1 až 3 rovnako.

    Po piate. Sumy jednorazového odškodnenia uvedené v § 94 ods. 2 a 3, suma náhrady nákladov spojených s liečením uvedená v § 100 ods. 2 a sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom uvedené v § 101 ods. 3 a 5 sa zvyšujú v roku 2005 indexom 1,075.

    Deviaty bod. Za § 294 sa vkladá § 294b, ktorý znie: § 294b – zrušuje sa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 167/2005 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkových dávok v roku 2005.

    Dovoľte mi aj odôvodnenie týchto pozmeňujúcich návrhov. V záujme objektívneho zhodnotenia obdobia prispievania do systému dôchodkového poistenia vo vzťahu k určeniu sumy dôchodkovej dávky navrhujem predĺženie rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu na obdobie kalendárnych rokov od 1. januára 1984 a úpravu rozhodujúceho obdobia na určenie sumy dôchodkovej dávky, ak poistencovi nie je možné určiť osobné mzdové body za celé rozhodujúce obdobie.

    Navrhujem, aby právna úprava zisťovania priemerného osobného mzdového bodu z predĺženého rozhodujúceho obdobia sa nevzťahovala na dôchodkové dávky právoplatne priznané pred 1. júnom 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých bolo začaté konanie pred 15. májom 2005.

    Súčasne navrhujem osobitný spôsob zvyšovania dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005 diferencovaný v závislosti od výšky dôchodkovej dávky a úrazovej dávky tak, že do výšky približne 0,25-násobku priemernej mzdy za rok 2004 sa zvýšia o index rastu miezd, do výšky približne 0,7-násobku priemernej mzdy za rok 2004 sa zvýšia 8,85 percenta, čo zodpovedá percentu určenie podľa takzvaného švajčiarskeho modelu, to je ten bývalý valorizačný mechanizmus, ktorý obsahuje pôvodný vládny návrh zákona č. 461/2003 Z. z., do výšky približne 0,9-násobku priemernej mzdy za rok 2004 sa zvyšuje indexom inflácie a dôchodky, ktorých výška sa nachádza v rozmedzí vyššie uvedených hraníc, v ktorej by vznikali anomálie, v dôsledku uplatňovania rôznych valorizačných indexov navrhujem zvýšiť na zákonne ustanovenú sumu určenie výšky, v ktorej je premietnutá kombinácia indexu zvyšovania u predchádzajúcich skupín.

    Z dôvodu, že navrhujem uplatnenie osobitného valorizačného mechanizmu v roku 2005, je potrebné zrušiť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 167/2005, ktorým sa ustanovuje percento zvyšovania dôchodkových dávok v roku 2005 vydané na základe právnej úpravy zvyšovania dôchodkových dávok, ktorú navrhujem zrušiť. To boli pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú valorizácie dôchodku na tento rok.

    Musím sa vám priznať, že osobne nie som nadšená, že zase meníme valorizačný mechanizmus. Takisto sme to menili aj v minulom roku, aj v tomto roku. Nuž ale prechodné obdobie prináša aj takéto zmeny. Pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny veľkú novelu zákona, no, rozsiahlejšiu novelu zákona o sociálnom poistení, kde sa premietnu tieto veci, ale na tento rok, na rok 2005 sme museli vymyslieť nejaký mechanizmus, pretože denne sme dostávali podnety zo strany tých dôchodcov, ktorí išli do dôchodku ešte podľa starého zákona a museli sme im vyjsť nejako v ústrety. Viete veľmi dobre, že v médiách a v tlači rezonovala kategória starodôchodcov a novodôchodcov. Treba povedať, že dôchodkový systém sa mal meniť už dávno, ale táto vládna koalícia k tomu pristúpila teraz.

    A musíme nejako vybaviť to prechodné obdobie. Preto sú tieto pozmeňujúce návrhy. Prosím vás, podporte ich prijatie. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jediná pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja som podporila tento návrh, pretože je to nejaké riešenie, ale chcem zdôrazniť, že v tejto situácii, v akej sme, každé riešenie, ktoré je prijaté ako nesystémové riešenie, vyvoláva ďalšie problémy.

    A teraz poviem jeden z týchto problémov. My budeme mať dôchodcov, ktorí budú mať priznané dôchodky podľa zákona č. 100 podľa jedného znenia zákona č. 461/2003 Z. z., druhého znenia, zakladáme nespravodlivosť už aj medzi tými dôchodcami, ktorí majú priznané dôchodky podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

    Ja vítam iniciatívu pána ministra, ktorou chce urobiť nejakú zásadnejšiu novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ale navrhovala by som, aby sme o tom viedli diskusiu, pretože podnety, ktoré prichádzajú rôznym poslancom, by bolo potrebné vyhodnotiť, lebo na rôznych poslancov sa obracajú rôzne skupiny dôchodcov, a treba zvážiť, ktoré z tých podnetov sú opodstatnené a ktoré nie sú opodstatnené. Ak nám príde na stôl nejaká novela, ktorá nebude s nami konzultovaná, vyvolá to tu podľa mňa diskusiu, ktorá k ničomu nebude viesť, vlastne môže k niečomu viesť. Môže viesť k tomu, že prijmeme zase niečo nekonzistentné, lebo sa bude ustupovať raz jednému a raz druhému. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sárközy chce reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja s vami súhlasím. Ja som preto povedala v záverečnej reči to, čo som povedala, ale treba povedať, že fakticky táto iniciatíva vyšla jednak z výboru z diskusie a potom sme k tomu viackrát sedeli skupina poslancov za pomoci pána ministra, a jednak pracovníkov legislatívneho odboru. Musím sa priznať, preto som povedala, že nie som nadšená, že zase meníme valorizačný mechanizmus, ale, žiaľbohu, momentálne sme nenašli „ ľudskejší spôsob“, ako by sme toto vedeli riešiť.

    A po druhé, treba povedať, keď sme chceli riešiť zmeny, ktoré by sa týkali valorizačného mechanizmu v tomto roku, musíme to spraviť do 18. mája, pretože Sociálna poisťovňa technicky to vie vtedy spraviť. Takže preto som povedala tie svoje poznámky, inak s vami súhlasím. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že je otvorený zákon č. 461/2003 Z. z., tiež pokladám za povinnosť, aby som sa k tomuto zákonu vyjadril.

    Ako veľmi dobre viete, zákon bol prijímaný a šitý horúcou ihlou a bol prijatý niekedy okolo 20. decembra roku 2003. Myslím si, že to bol tak na poslednú chvíľu prijatý tento zákon s obrovským počtom pozmeňujúcich návrhov, kde neboli dopadové štúdie, kde nebola správa alebo vyhodnotenie všetkých dopadov, ktoré môže priniesť tento zákon, a myslím si, že teraz zbierame plody tejto práce. A myslím si, že teraz vidíme, ako sa v krátkom čase prejavili všetky nedostatky tohto zákona.

    Necelý rok po spustení tejto dôchodkovej reformy sa dostávame do problémov obrovských rozdielov a obrovskej diferencie medzi dôchodcami, ktorí odchádzali do dôchodku pred 1. 1. 2004 a po 1. 1. 2004. Tieto diferencie nie sú výsledkom zásluhovosti. Ešte raz hovorím, nie sú výsledkom zásluhovosti vyššej príjmovej zložky v období, keď pracovali, alebo väčšieho počtu odpracovaných rokov, ale je to len a len administratívny prínos alebo administratívne riešenie, ktoré prijalo ministerstvo práce, sociálnych vecí, a dovolím si povedať, že podstatná časť koalície nemala ani potuchy o tom, čo je prijímané, ako je prijímané, koľko tých pozmeňujúcich návrhov, keď si myslím, že v tých pozmeňujúcich návrhoch v roku 2003 pri prijímaní tohto zákona, myslím si, že už aj koalícia strácala, by som povedal, prehľad o všetkých týchto pozmeňujúcich návrhoch.

    Výsledkom toho je to, že už asi piatykrát, šiestykrát nesystémovo otvárame tento zákon nie v zákone o sociálnom poistení, ale otvárame v iných zákonoch, čo je, myslím si, že tiež troška proti logickosti celého riešenia.

    Teraz troška k parametrom tejto reformy. Parametre reformy sú postavené tak, že dôchodcovia odchádzajúci v roku 2006 alebo po roku 2006 s minimálnym príjmom alebo príjmom, ktorý sa pohybuje plus mínus nad úrovňou minimálnej mzdy budú odchádzať s dôchodkom, ktorý nebude ani na úrovni životného minima. Týmto legálnym spôsobom sa dostanú do hmotnej núdze a budeme ich riešiť ako ľudí, ktorí v podstate nikdy v živote nepracovali, nemali žiadny príjem, alebo ľudí, ktorí boli odkázaní počas celého svojho veku života na príjmy v sociálnej záchrannej sieti. Ak je tento princíp rozumný, tak ja si už neviem celkom predstaviť potom opodstatnenosť vôbec pracovania takýchto ľudí alebo bojovania proti čiernej práce, lebo v tomto prípade sa týmto ľuďom vôbec, ale vôbec neoplatí pracovať.

    To, čo moja predrečníčka pani poslankyňa Sárközy zadefinovala nové – kategorizáciu dôchodcov, plne sa stotožňujem a chcel som vo svojom príspevku presne použiť metaforu o tom, že máme už tri kategórie dôchodcov. Podľa zákona č. 100, máme podľa zákona č. 461 jedných dôchodcov a ďalších dôchodcov podľa toho istého zákona.

    Neviem, či ste si uvedomili, páni koaliční poslanci, že my sme tu zaviedli v tomto zákone, keď celý čas vládna koalícia hovorí o rovnosti a rovnej dani, my sme tu dnes postavili princíp, normálne klasicky princíp progresivity do tohto zákona v tom, že máme odstupňovaných dôchodcov. Veď predsa to nie je podľa mňa celkom normálne a už nie je podľa mňa celkom normálne, ak by sa niekto, a myslím si, že môže to mať aj dopad na ústavnosť prijatia tohto pozmeňujúceho návrhu vzhľadom na to, že my vlastne kategorizujeme ľudí, ktorí odchádzali do dôchodku za určitých podmienok a v určitom čase, ak im bolo predostreté riešenie alebo stav, aký majú.

    Dnes im postavíme valorizáciu, na ktorú by podľa zákona mali všetci nárok, nehovoriac o tom, že sme jasne deklarovali v zákone o sociálnom poistení, že žiadne, ale žiadne politické vplyvy na valorizáciu dôchodkov nebudú. Dnes hovoríme o tom, tak nie, dnes budeme valorizovať podľa toho, komu ako sa zachce. Kto akým spôsobom urobí chybu v zákone o sociálnom poistení, podľa toho my dnes urobíme valorizáciu.

    Ak má byť tento princíp ako nekonečný príbeh, tak potom sa vôbec čudujem, na čo sme prijímali také ustanovenie. To sme pokojne mohli urobiť dobre na konci volebného obdobia. Chceme byť dobrí voči dôchodcom, zvýšime valorizáciu o 10 percent alebo o nejaké „hausnumero“, ktoré si vymyslíme. Takže ja znovu opakujem, ak je toto princíp nejakej systémovosti, tak potom ja vôbec nechápem systém, akým sa uberáme ďalej v tomto sociálnom systéme alebo v tejto sociálnej filozofii.

    Ak vláda ústami pána ministra deklarovala to, že prvý pilier má byť skôr na báze solidárnosti a druhý pilier má byť na princípe zásluhovosti, tak my sme sa dnes vrátili k tomu, že sme nastavili parametre tak, že vymeriavací základ je trojnásobok priemernej mzdy na Slovensku, a tým sme postavili hranicu solidárnosti nad úroveň takmer 50 000 korún. Čiže do 50 000 korún je to podstata zásluhovosti z hranice maximálnej výšky dôchodku na úrovni 10 000 korún alebo vymeriavacieho základu. Veď to je päťnásobný nárast takéhoto riešenia, už nehovoriac o osobnom mzdovom bode.

    Ak sme prijali takéto radikálne riešenie a dnes stojíme pred otázkou, akým spôsobom vyrovnať tieto dôchodky v rámci týchto skupín ľudí, veď to je podľa mňa neskutočné. Veď skúste si prepočítať. Valorizácia z dôchodku 15 000 korún, lebo tu je hranica 15 825. Ak je táto valorizácia na úrovni 7 percent, skúste si to vypočítať, veď to je asi 1 000 korún. Ten, ktorý bude mať 7 000 korún, tak ako priemerne odchádzali ľudia do dôchodku, dostane valorizáciu 8 percent, niekde 8,85 percenta, tak to je 560 korún, niektorí 600 korún.

    Veď to je stále len ničím iným ako mejkapová úprava tohto celého riešenia. Veď ľudia, ktorí budú mať vyššie dôchodky, aj touto zákonnou úpravou budú mať ďalej len vyššie dôchodky. Tí, ktorí mali nízke dôchodky, budú mať naďalej nízke. Veď toto nie je podľa mňa vôbec žiadne ani riešenie, ani radikálne riešenie. Ak sme chceli prijať radikálne riešenie, tak sme mali prijať nejakú filozofiu väčšej vyváženosti. To je prvá vec.

    Druhá vec. Ja nechápem prístup nesystémovosti, keď si myslím, že tu by mal byť prekopaný celý zákon, nie takýmto spôsobom riešená časť, len parciálna časť, a už nehovorím vôbec o dôchodcoch, ktorí odchádzali pred 1. 1. 2004, lebo tým budú vlastne upravované dôchodky len o túto sumu, o ktorej hovorím, niekde v rozmedzí 8 percent.

    Dnes sme nositelia toho, že sme deregulovali ceny. Dereguláciou cien sa zvýšila inflácia a rast miezd, teda ten švajčiarsky model sme postavili, že je dnes na úrovni 8,5 percenta. Ak deregulácia cien nebude v budúcom roku alebo v tomto roku a inflácia sa očakáva na úrovni 3 – 3,5 percenta, takže táto valorizácia bude podstatne nižšia.

    Takže ja si neviem celkom predstaviť, akým spôsobom postavíme túto valorizáciu, keď už v prvom princípe ministerstvo povedalo, že časť dôchodcov bude valorizovať len podľa inflácie a časť podľa rastu miezd, a teda podľa klasického švajčiarskeho modelu. Veď táto vyváženosť nikdy, ale nikdy nebude. Pokiaľ sa tento zákon nepostaví do pozície vyváženosti, nebude kontinuita medzi dôchodcami, ktorí odchádzali pred rokom 2004 a po roku 2004, pokiaľ sa nezastabilizuje sociálny systém a Sociálna poisťovňa sa nedostane do platobnej neschopnosti, do takých problémov, že prijatím tohto zákona nebude dostatok peňazí v Sociálnej poisťovni a neurobí sa princíp, že prvý pilier bude solidárny a druhý pilier bude zásluhový na princípe, keď si uvedomíme, že polovica príspevkov na dôchodkové zabezpečenie predsa ide do kapitalizačného piliera, nikdy podľa mňa nebude aspoň primárna spravodlivosť medzi kontinuitou dôchodcov, ktorú teraz si myslím, že odrazu všetci výrazne počúvame, ale nerobíme absolútne nič preto, aby sa táto vyváženosť aspoň sčasti udiala. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami tri pani poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne. Chcem v piatich krátkych bodoch reagovať.

    Po prvé. Takisto si myslím, že je nesystémové, aby sme valorizáciu riešili pri tomto zákone, keď je otvorené sociálne poistenie. Ja som si to pozrela, prezentoval to poslanecký návrh, ktorý otvára sociálne poistenie, ale čo je viac. Ak už prilepíme k tomuto návrhu otvorenie iného návrhu zákona, tak sa pýtam, či je prijateľný aj návrh pána Blajska, ktorý otvára ďalší zákon. Pretože toto je rovnaký princíp. Ak je toto akútne, tak potom je akútne aj riešenie problémov preskúmavania invalidity. Je to rovnako akútny problém.

    Ako druhú vec chcem povedať, že to riešenie nie je nijakým spôsobom zásadné, pretože presne tak, ako Jozef hovoril, ono uzatvára nožnice medzi dvoma typmi dôchodcov len veľmi málo a vôbec to neznamená, že v každom roku to tak bude, že ten švajčiarsky model bude valorizovať menej ako ten, ktorý máme dnes v zákone. Nemusí to tak platiť, pretože indikátory môžu ísť aj opačne.

    Po tretie. Chcem povedať, že vy často argumentujete, pán minister, že starý systém bol zlý a ten urobil tieto problémy. No, podľa môjho názoru je to inak. Podľa môjho názoru je to tak, že boli zle urobené prechodné ustanovenia. Keby boli urobené lepšie, keby bolo to rozdelenie medzi tými dvoma skupinami dôchodcov iné, tak potom sa dnes nemusíte vyhovárať na starý systém, ale jednoducho by boli ľudia lepšie ošetrení. A myslím si inak, že keď tu dnes máme druhýkrát narušený automatický mechanizmus valorizácie, tak ešte len príde opätovný pokus podľa môjho názoru v ďalšom roku, pretože do druhého piliera zhodou okolností ide podstatne, ale podstatne viac ľudí, ako bolo vo všetkých odhadoch rátané. Takže bude väčší odlev peňazí z prvého piliera a bude treba riešiť, ako potom s tými dôchodkami narábať. Som zvedavá.

  • Ďakujem za slovo. Nie je pravda, že v programovom vyhlásení vlády bol prvý a vôbec pri koncipovaní nového zákona, že by dominoval nejaký princíp solidarity, lebo ja si veľmi dobre pamätám, že východiská tohto zákona boli položené na spravodlivosti. To znamená, že kto koľko do toho systému vkladá, toľko by z neho mal dostať. Len problém ani nie je v budúcnosti, ex ante je ten systém podľa mňa nastavený dobre. Problém je v tom, a to je možnože aj moja chyba, že som si nevšimla, keď som zdvihla ruku za tento zákon, že sa urobila hrubá čiara, že spravodlivosť bude až od roku 2004. Pred rokom 2004 spravodlivosť nebude a teraz tá spravodlivosť vlastne je posudzovaná zo strany tých takzvaných starodôchodcov ako akt, ktorý ich výrazne poškodzuje pri rovnakom životnom výkone.

    S týmto sa budeme musieť zaoberať a ja si myslím, že stav, v akom sa nachádza teraz zákon č. 461, je stav, ktorý potrebuje jednu dokonalú revíziu už nielen kvôli dôchodkom, ja sa musím pristaviť ešte aj napríklad pri niektorých nastaveniach, čo sa týka poistného v nezamestnanosti. My vyberáme poistné, ale okruh tých dávok sa podstatne znížil. My neplatíme za nezamestnaných do dôchodkového poistenia. Tak potom znížme sadzby. Podstatné, ale čo chcem povedať, je to, že budeme potrebovať komplexnú analýzu stavu toho zákona po týchto úpravách. Inak sa nepohneme z miesta. Ďakujem.

  • Rada by som aj ja krátko reagovala na pána kolegu Buriana. Všetci dobre vieme, prečo sme sa akosi spoločne dohodli, že tento pozmeňujúci návrh bude platný iba na rok. Pretože sami sme si všetci uvedomovali, že je to len prechodné riešenie, ale vzhľadom na situáciu, ktorá sa vytvorila, a ja súhlasím s pani kolegyňou Navrátilovou, že boli zle odhadnuté prechodné obdobia, ale to sme si uvedomili až na základe konkrétnych príkladov, s ktorými sa ľudia na nás obracali z praxe. Ale my sami vo výbore sme boli tí, ktorí sme povedali, že chceme už niečo urobiť aj tento rok. Treba povedať, že návrh ministerstva bol, aby sme to systémovo riešili v novele zákona č. 461. Čiže toto bol náš návrh, aj aby sme to vsunuli do tohto návrhu zákona, aj aby sme sa takto dohodli na tom prechodnom vylepšení. A preto dnes nie je celkom korektné to tu všetko a priori kritizovať, lebo si myslím, že je lepšie urobiť aspoň na prechodné obdobie niečo, aby sme zmiernili nepriaznivú situáciu, ako neurobiť nič.

  • Pán poslanec Burian, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na začiatku chcem povedať. Neviem, čo je korektné. Podľa mňa je nekorektné prijať takýto zákon. A druhá vec, čo chcem povedať, ja tvrdím, že budem za všetky zvýhodnenia, ktoré budú prinášať zlepšenie situácie, ako je dnes. Ja chápem problematickosť tejto situácie a problém, ktorý vznikol, ale chápem tiež, že sa mohol riešiť iným spôsobom a za iných podmienok.

    Ďalšia vec. Chcem povedať, že si myslím, že toto riešenie, ktoré je prijaté, je minimálne alebo nedostatočné. Ja budem za každé prijatie, ešte raz opakujem, ktoré bude vylepšovať daný stav, ale toto je fakt len mejkapová úprava, a nie radikálnejšie riešenie, pokiaľ ide o zvýhodňovanie v rámci valorizácie.

    A ďalšie chcem povedať, že pani kolegyňa Navrátilová, myslím si, že tu sa mýlime v jednom. Jednoducho viac peňazí v sociálnom poistení alebo v Sociálnej poisťovni nebude. Jednoducho, ak máme priemerný dôchodok na úrovni 7 000 korún, tak jednoducho je len otázka, akým spôsobom bude prerozdeľovací mechanizmus Sociálnej poisťovne. Lebo my tým, že urobíme dôchodkovú reformu, odrazu nebudeme mať priemerný dôchodok 10 000 alebo 15 000, lebo na to jednoducho Sociálna poisťovňa nemá.

    Ex ante môže to byť dobré, ale jednoducho nemáš šancu, Ľubka, vyriešiť problém dozadu. Lebo, ak chceš vyriešiť aj problém dozadu, na to nieto dosť peňazí v tomto systéme. Tu môžeme vymýšľať kde aké reformy, deformy, ale jednoducho toto je fakt, toto je realita a s tou sa treba zmieriť. A buď bude kontinuita, alebo to celé padne. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, ako navrhovateľ môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som sa predovšetkým poďakovať za podporné stanoviská k návrhu zákona o rodičovskom príspevku. Naozaj si myslím, že touto zmenou, ktorá je filozofickou zmenou, môžeme prispieť k tomu, aby sme podporili rodiny v tom, aby nepokladali dieťa za prekážku. Aby dieťa sa nestalo bodom rozhodovania, či ho mať, alebo nemať, či ísť pracovať, alebo zostať radšej doma s dieťaťom. Táto zmena by mala prispieť k tomu, aby sme podporili predovšetkým tie matky, tie rodiny, ktoré majú zamestnanie, alebo môžu mať zamestnanie a, samozrejme, aby sme nevytvárali deformujúce ekonomické prostredie, ktoré by viedlo k tomu, aby tie skupiny obyvateľstva, ktoré nepatria k takýmto rodinám, aby práve kvôli štátnym sociálnym podporám boli orientované na rast počtov domácností.

    Je to, samozrejme, vec, o ktorej sa dá diskutovať, a je to len jedna z tehličiek, ktorá by mala smerovať k tomu, aby sa zmenili podmienky pre rodiny, aby sa nám naozaj podarilo odstrániť bariéru, ktorá dnes reálne existuje a ktorá obmedzuje matky, obmedzuje rodiny pri voľbe toho, alebo v ochote mať viac detí. Je to naozaj len jeden základný čriepok, zďaleka nie niečo, čo automaticky zabezpečí zmenu systému k lepšiemu, ale je to jeden zo stavebných kameňov. Takže považujem túto zmenu za dobrú.

    K tým návrhom, ktoré k nemu boli predložené, najprv by som sa dotkol návrhu pani poslankyne Navrátilovej. Napriek tej argumentácii, ktorú použila škôlkach a o ich vzťahu alebo pravidlám pre deti, ktoré sú mladšie ako tri roky, nijako to neznamená, že by to vyvracalo argument, že ide o dvojité financovanie tejto skupiny detí. Táto skupina detí pri súčasnom stave, keby bol prijatý tento návrh, by znamenala, že by dostala príspevok od štátu prostredníctvom ministerstva školstva cez normatív, ktoré by dostala škôlka, respektíve samospráva, ktorý je veľmi blízky úrovni rodičovského príspevku, a z druhej strany od nás z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny by dostala rodičovský príspevok. To znamená, tieto deti, nie všetky deti, ale len tie deti, ktoré by boli v škôlke, by získali raz taký príspevok od štátu ako deti, ktoré v škôlke umiestnené nebudú a tak, ako iste uznáte, naozaj to nemá nejakú zdôvodniteľnú logiku. Viem si predstaviť, že budeme hľadať riešenia v spolupráci s ministerstvom školstva, pretože tam je zrejme to riešenie, že sa obmedzí financovanie cez normatív pre tú skupinu detí, ktorých rodičia poberajú rodičovský príspevok. Ale duplicitu by som v žiadnom prípade neodporúčal.

    Pani poslankyňa Angyalová sa viackrát zapojila do diskusie. Pokúsim sa to zhrnúť, neviem, či sa mi to podarí. Z hľadiska tej otázky voči invalidom a ich možnosti pracovať už je príslušné legislatívne riešenie v legislatívnom procese. Je to súčasť novely zákona o sociálnom poistení, ktoré j už v pripomienkovom konaní. Je možné si ho, samozrejme, preštudovať, čítať aj pripomienkovať, čo je zároveň odpoveď pani Navrátilovej, že treba o tom diskutovať. Áno, súhlasím, veľmi budem rád, keď budeme už teraz v procese tvorby o ňom hovoriť a prípadne ho zlepšovať.

    Z hľadiska toho sa dostávam k tomu, čo sa stalo najdiskutovanejšou alebo veľmi diskutovanou otázkou pozmeňujúceho návrhu vo vzťahu k valorizácii dôchodkov. V prvom rade nie je správne tvrdenie, že sa tu poslaneckou iniciatívou nejakým spôsobom opäť vstupuje do iného zákona. Táto novelizačná časť bola súčasťou zákona, bol tento zákon otvorený, pretože si to vyžaduje novela rodičovského príspevku. Nebol otvorený týmto alebo v týchto bodoch, ale bol otvorený. Takže tu nie je nejaký opätovný nesystémový vstup cez plénum do zákona. Bol by otvorený tak či tak, aj keby táto novela neprišla. Prechodné obdobia iste by stlmili alebo zakryli na isté obdobie vlastne to, v čom spočíva zmena tohto zákona, ale nijakým spôsobom by lepšie neošetrili dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok zo starého systému. To nám je, dúfam, všetkým jasné. Takže nikomu zo starého systému nebol ubraný ani halier, naopak, vplyv valorizácie, ktorá je omnoho silnejšia ako v minulom systéme, sa systematicky reálne zvyšuje hodnota dôchodku. Keď si chceme pripomenúť, ako to bolo v minulom systéme, tak som si tu vytiahol niektoré údaje. Takže v starom systéme napríklad v roku 2000 sa o 10 percent síce zvýšili dôchodky, reálny rast bol 0,2 percenta. V roku 2001 bol reálny rast dôchodku 0,3 percenta v starom systéme.

    V tomto systéme, tak ako pán Burian podotkol, ale nesprávne interpretoval, bude, keď budeme mať infláciu niekde na úrovni 3 percent a rast dôchodkov aj po zmenách valorizačného mechanizmu, ktorý v novele, ktorá je vládnou novelou, sa pripravuje, bude viac než 5 percent alebo okolo 5 percent reálny rast. Taká situácia pre dôchodcov, ktorí poberajú dôchodky, ešte nebola, aby sa im takýmto spôsobom zvyšovala reálna hodnota dôchodku.

    Je pravdou, že dochádza k diferenciácii medzi dôchodkami, pretože sa odstránilo rovnostárstvo, ktoré v starom systéme existovalo, kde ľudia s minimálnou mzdou aj, povedzme, s päťnásobkom minimálnej mzdy mali skoro rovnaký dôchodok, čo určite nebolo správne.

    K tým otázkam, či je to systémové, alebo nesystémové to, ako sa valorizácia dnes upravuje, chcel by som pripomenúť aspoň pre tých, ktorí pozorne sledovali celý proces, základnú filozofiu zmeny, ktorá sa udiala. Vychádzali sme zo situácie, keď hladina dôchodkov bola všeobecne nízka a v tomto názore panovala, myslím si, zhoda. Preto sme si povedali, že je veľmi dobré v prvej etape čo najrýchlejšie všeobecne zvýšiť úroveň dôchodkov, a preto sa použil valorizačný mechanizmus, takzvaný švajčiarsky, ktorý, ako som teraz dokumentoval, zvyšuje reálnu hodnotu všetkých dôchodkov.

    Zároveň v stratégii, ktorú si ešte dnes môžete nájsť niekde na našich webových stránkach alebo v dokumentoch, sa hovorilo, že po istom období, keď sa reálna hodnota dôchodkov zvýši, bude potrebné prejsť na valorizáciu prostredníctvom inflácie, pretože už nebude opodstatnené ťahať dôchodky rýchlejšie, ale bude opodstatnené zachovávať ich reálnu hodnotu.

    Tým, že nový zákon vstúpil do platnosti a odstránil hranice možno rýchlejšie, ako mal, to pripúšťam, došlo k tomu, že už máme dôchodky, ktoré môžeme považovať za vyššie alebo určite nie za nízke, je vcelku systémové a opodstatnené nie nejakými tu vymyslenými alebo stanovenými sumami, ale sumami závislými od stavu ekonomiky, to znamená od inflácie. Tie dôchodky, ktoré sú už na tej vyššej úrovni, prejsť na ich inflačné valorizovanie a zachovať ich reálnu hodnotu.

    Takže nejde, myslím si, o nejakú nesystémovú zmenu, len o súlad so stratégiou, aj keď pre túto časť dôchodku prišla skôr, ako sme si pôvodne mysleli, pretože máme vysoké dôchodky, skôr ako zrejme všetci očakávali.

    A aby sme plasticky videli obraz, ja som si sem zobral také rozčlenenie dôchodkov podľa jednotlivých kategórií a, samozrejme, vládne teraz všeobecne v spoločnosti veľká diskusia o tom, aké sú tu extrémne vysoké niektoré dôchodky. Tak z celkového počtu dôchodkov, ktorých je zhruba milión, keby sme všetky zobrali dohromady, tak dôchodky, ktoré sú vyššie ako 15 000 korún, je ich 2 124, uvedomme si ten pomer, a dôchodky, ktoré sú vyššie ako 10 000 korún, je ich 6 072. Takže vážte aj túto váhu miery dosahu, lebo to, ako sa to prezentuje, nie je celkom objektívne alebo nie je celkom v súlade s tým, aká je reálna skutočnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Vážený pán podpredseda, v rozprave vystúpilo päť poslancov, štyria poslanci predložili aj pozmeňujúce návrhy, hoci je to vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku, tak nakoniec sme skončili pri dôchodkovej reforme. Dvaja poslanci predložili pozmeňujúce návrhy k zákonu o rodičovskom príspevku a dvaja poslanci predložili pozmeňujúce návrhy k zákonu o sociálnom poistení. Ten k valorizácii dôchodkov je v súlade alebo v zhode s koaličnými poslancami aj s vládou alebo s ministerstvom a ten, ktorý predložila kolegyňa Sárközy, vlastne spôsobil alebo vyvolal diskusiu vôbec o dôchodkovej reforme, o jej istých dôsledkoch a dopadoch. Na adresu kolegu Blajska, ktorý predložil zaujímavé pozmeňujúce návrhy, o ktorých uvažujeme aj koaliční poslanci, tie by mali byť predmetom zmeny pôvodného zákona, alebo teda dnes platného zákona, ale chceme o tom ešte širšie diskutovať a malo by to byť predmetom osobitnej novely zákona. Vlastne tie pozmeňujúce návrhy sú aj nad rámec vládneho návrhu zákona a nemali by sme o nich ani hlasovať, iba ak bude pán poslanec trvať na tom, ale pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil kolega Blajsko, sú nad rámec zákona.

    Pozmeňujúci návrh o valorizovaní dôchodkov, to je na adresu poslanca Buriana. Ako som povedal, nevstupujeme v tejto chvíli zásadne do systému alebo do zákona o sociálnom poistení. Chceli sme len zabrániť tomu, aby ten problém, o ktorom teraz na konci hovoril aj pán minister, že tu existujú aj 20- aj 30-tisícové dôchodky, aby sme pri tejto valorizácii od 1. júla nezvyšovali rozdiel medzi tými vysokými a tými nízkymi. Systém a spôsob, aký sme našli, o tom panuje teraz zhoda, samozrejme, rozhodnete hlasovaním.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň vás chcem informovať, že máme osem minút do obedňajšej prestávky, nezačneme už zákony ohľadne zdravotníckej reformy, ale chcem vás informovať o jednej možnosti a, samozrejme, budem potrebovať aj k tomu váš súhlas. To znamená, že by sme začali rokovať o tých piatich zákonoch, takže ku každému zákonu najprv vystúpi pán minister, potom spravodajca a na konci, teda po poslednom zákone by sme otvorili spoločnú rozpravu k týmto piatim zákonom. Pýtam sa vás, či je s týmto postupom všeobecný súhlas.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne, to znamená, že budeme takto postupovať od 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.53 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračovať budeme piatimi zákonmi, ktorých predkladateľom je minister zdravotníctva. Pri ich prerokúvaní budeme postupovať tak, ako sme sa dohodli pred obedňajšou prestávkou, to znamená, že každý návrh zákona najskôr uvedie pán minister, po ňom vystúpi poverený člen navrhnutého gestorského výboru. Ku všetkým týmto návrhom zákonov bude potom spoločná rozprava.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1114. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1123.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladáme vám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Týmto návrhom spresňujeme oslobodenie niektorých poistencov od úhrady za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, čím sa vytvára právny rámec na ich oslobodenie, a to hlavne pre niektoré skupiny poistencov. Súčasne sa rozširuje možnosť úhrady za lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny alebo zdravotnícke výkony, ktoré nie sú uvedené v zozname liekov, v zozname zdravotníckych pomôcok, v zozname dietetických potravín alebo v zozname zdravotníckych výkonov, ak ich odsúhlasil revízny farmaceut alebo revízny lekár zdravotnej poisťovne.

    Návrh zákona ďalej upresňuje vykonávanie preventívnych prehliadok, umožní, aby sa pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti plne uhrádzali dietetické potraviny a umožní sa aj plná úhrada individuálne pripravovaných liekov. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo poslancovi Tiborovi Bastrnákovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z. (tlač 1114).

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh novely nebude mať dopad na štátny rozpočet a na rozpočet obcí.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1123 z 22. apríla 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Ďakujem pekne, skončil som. Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1115. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1121.

    Prosím opäť pána ministra zdravotníctva, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V predloženom návrhu novely zákona tento možno charakterizovať ako upresňujúcu novelu, pretože predovšetkým upresnením niektorého ustanovenia zákona je v záujme ich jednoznačnosti, a tým aj bezproblémovej aplikácie, napríklad ustanovenia upravujúce povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Ďalej predložený návrh novely predpokladá, že budú vytvorené podmienky na akreditáciu študijných programov sústavného vzdelávania, čo je ďalší krok ku skvalitneniu sústavného vzdelávania ako jeden zo základných predpokladov kvalitného poskytovania zdravotnej starostlivosti. Rámcovo upravuje financovanie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a v nadväznosti na požiadavky praxe vytvára aj podmienky na úpravy úhrady ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov ako úpravy ďalšieho vzdelávania. Zohľadňuje niektoré špecifiká zdravotnej záchrannej služby, ktoré vyplývajú z osobitnej úpravy uvedenej v zákone č. 579/2004 Z. z. o záchrannej službe a jeho vykonávacej vyhlášky, podľa ktorého je sieť poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby určená stanicami záchrannej služby, teda ide o pevnú sieť, a táto novela vyníma povinnosť v zmysle § 5, § 6 a § 98 pôvodného zákona o poskytovateľoch.

    Takisto zavádza licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti ako dôležitý prvok garancie odborného vzdelávania lekárskej posudkovej činnosti, čím reaguje na neuveriteľné problémy v aplikačnej praxi pri posudzovaní trvalej pracovnej neschopnosti a posudzovaní zdravotnej neschopnosti. To sú tie večné problémy, ktoré máme pri stanovovaní rozsahu poškodenia pre invalidné dôchodky už aj vzhľadom na to, že lekári, ktorí takéto posudzovanie vykonávajú, nijakým spôsobom nie sú zainteresovaní, nie sú vzdelávaní, nie je kontrolované ich vzdelávanie, nemajú celoživotné vzdelávanie. Navyše, v tomto parlamente práve poslaneckým návrhom sme umožnili prístup týmto posudkovým lekárom zo zdravotnej dokumentácie, čo z toho pohľadu bude v poriadku, pokiaľ ich naďalej budeme vzdelávať a budú to kvalifikovaní lekári.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jaroslavovi Ivančovi.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorým som bol určený ako spravodajca Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedených pod tlačou 1115.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách Národnej rady.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl a nezakladá zvýšené národy na štátny rozpočet a rozpočet miest a obcí.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1121 z 22. apríla 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1112. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1119.

    Teraz žiadam pána ministra Zajaca, aby opätovne uviedol návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, cieľom tejto novely, a priznám sa bez mučenia, je to jeden z najťažších zákonov, aký sme robili a aj novela je veľmi komplikovaná, je, aby sme dosiahli odstránenie technického problému, ktorý stále vzniká pri ročnom zúčtovaní poistného pre samostatne zárobkovo činné osoby a osoby v súbehu, odstrániť povinnosť platiť preddavky v prípade práceneschopnosti, ošetrovanie člena rodiny v čase poberania materského pre zárobkovo činné osoby. Preradiť konateľov z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb medzi zamestnancov, pričom konateľ sa môže považovať za zamestnanca len vtedy, ak za výkon funkcie dostane odmenu. Upresniť postavenie umelcov, spoluautorov vykonávajúcich činnosť, ktorých výsledkom je chránenie podľa autorského zákona. Umelci a autori budú aj naďalej však považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby, ale len vtedy, ak podľa vlastného vyhlásenia vykonávajú túto činnosť sústavne. Taxatívne vymenovať okruh osôb, teda nezaopatrené deti, dôchodcovia, osoby starajúce sa o dieťa, osoby evidované ako uchádzači o zamestnanie, za ktorých bude platiť poistné štát. Vymedziť však takzvane dobrovoľne nezamestnané osoby alebo dobrovoľných samoplatcov, ktorí do konca roku 2004 si sami hradili zdravotné poistenie a ktorých vymedzenie bude znamenať úľavu na štátnom rozpočte, a tým zníženie daňového zaťaženia obyvateľstva v roku 2006 vo výške rádovo 1,3 miliardy. Stanovuje sa tiež výška poistného pre tieto osoby ako 14 percent z ich príjmu, ide však o sumu totožnú so sumou štátu 575 korún. Navyše, cieľom novely je ustanoviť, že štát bude platiť poistné aj za študentov a dôchodcov vtedy, ak budú v súbehu súčasne zamestnancami a ich príjem z tohto zamestnania bude nižší ako polovica minimálnej mzdy.

    Súčasne je cieľom spresniť definíciu osôb, ktoré majú polovičné sadzby poistného, pričom pôjde najmä o osoby, ktoré sú držiteľmi preukazov ZŤP, a to aj keď nie sú invalidmi podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Zjednodušiť oznamovacie a vykazovacie povinnosti poistencov pri ročnom zúčtovaní.

    Chcem ubezpečiť poslancov, že toto je veľmi zložitý zákon, ktorý má zabezpečiť spravodlivosť pri platení poistného a spravodlivosť pri prerozdeľovaní poistného. Zákon je nesmierne komplikovaný, pretože sa veľmi ťažko hľadá väzba na iné odvodové zákony, ako je daňový zákon alebo zákon o sociálnom poistení, že predpokladám a hovorím to teraz a celkom otvorene, že tento zákon ešte prejde istými zmenami prinajmenšom vtedy, ak sa nám podarí dohodnúť na úrovni ministerstva financií a prípadne aj ministerstva práce, aby sme používali spoločný vymeriavací základ na určovanie daňovej povinnosti a na určovanie odvodovej povinnosti na zdravotné poistenie tak, aby sme zjednodušili celý systém a sprehľadnili možnosť vyberania odvodov. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Viliamovi Novotnému.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Zb. o zdravotnom poistení.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami.

    Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Odhadovaný príjem zdravotných poisťovní v prípade schválenia novely sa zvýši o 97,266 milióna Sk zo štátneho rozpočtu a o 517,5 milióna Sk od takzvane dobrovoľne nezamestnaných osôb. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. apríla a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším bodom.

    Je to prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1113. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1120.

    Slovo má teraz pán minister zdravotníctva. Prosím ho, aby uviedol návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona predovšetkým upresňuje niektoré ustanovenia a reaguje na aplikačné požiadavky v praxi tým, že bližšie konkretizuje postup zdravotnej poisťovne pri vytváraní takzvaných waitinglistov, teda ľudí, ktorí čakajú na poskytnutú elektívnu zdravotnú starostlivosť, rozširuje okruh osôb oprávnených na výkon kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne a súčasne upravuje podmienky, za ktorých sú osoby oprávnené na výkon kontrolnej činnosti z tejto činnosti vylúčené, zakotvuje možnú účasť študentov aj iných, ktorí pri pitvách, ktorá dnes patrí do pôsobnosti výkonu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Dôležitou úpravou je umožnenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukázať sankcie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti či odôvodnené pôsobnosťou úradu. Týmito sankciami sú pokuty a zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na obdobie jedného roka, a to v prípadoch, ak zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá lege artis.

    Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s ústavou a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť, na zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh novely nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nakoniec pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1116. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1124.

    Prosím ministra zdravotníctva, aby aj tento návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tejto navrhovanej úpravy novelizácie zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych podmienkach, ako aj o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zmeniť ustanovenie o predpisovaní a výdaji náhradného generického lieku. Inou formou sa ustanovuje povinnosť lekárom a lekárnikom poskytovať pacientom informáciu o náhradných generických liekoch. Lekárnikom sa umožňuje v širšom rozsahu vydať náhradný generický liek, iba ak s tým súhlasí predpisujúci lekár a pacient.

    Návrh zákona vypúšťa ustanovenia trinástej časti pôvodného zákona o dohľade nad poskytovaním dohľadu nad lekárenskou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že časť týchto kompetencií prislúcha nie Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv a časť tých kompetencií prechádza komplexne do novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nehovoriac o tom, že zvyšok kompetencií ošetríme v zákone o humánnej farmácii.

    Zákon sa dopĺňa v prvom rade z podnetu pripomienkujúcich orgánov v rámci medzirezortného pripomienkového konania o úpravu potrebnú pri prevode registrácie lieku na iného držiteľa a povolenie na uvedenie lieku na trh.

    Súčasťou obsahu návrhu zákona je splnomocňujúce ustanovenie na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, v ktorom sa uvedú podrobnosti postupu povoľovania používania neregistrovaného lieku podľa § 20 ods. 2 písm. b) o určovaní ich úhrady na základe verejného zdravotného poistenia.

    Navrhuje sa vypustenie ustanovenia, podľa ktorého držiteľ povolí na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni môže zriadiť iba jednu verejnú lekáreň a jednu pobočku verejnej lekárne, či už je to fyzická, alebo právnická osoba.

    Článok II novelizuje zákon o správnych poplatkoch, zavádzajú sa správne poplatky za prevod registrácie humánneho a veterinárneho lieku.

    V tejto novele riešime aplikačné problémy praxe liekovej politiky, okrem iného aj umožňujeme používať neregistrovaný liek alebo liek registrovaný v inej indikačnej skupine, ako bol pôvodne registrovaný Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv v prípade, že pôjde o liek, ktorý sa bude aplikovať z takzvanej vitálnej indikácie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jánovi Bielikovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (takzvaný živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh novely zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty verejnoprospešných inštitúcií.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1124 z 22. apríla 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu. Ide o tlače č. 1114, 1115, 1112, 1113 a 1116. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, takže otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k návrhom zákonov, ktoré predložil pán minister Zajac. Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca Bielik a potom sú prihlásení páni poslanci a panie poslankyne – pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Oremus, pán poslanec Šulaj, pán poslanec Novotný. Končím možnosť ďalších príhlášok do rozpravy k predloženým materiálom, ktoré boli prerokované.

    Pán poslanec Bielik, teraz máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Moje vystúpenie bude smerované len k jednému zákonu, a to je zákon č. 140/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, a bude sa týkať v podstate dvoch bodov. Prvý bod bude generická substitúcia a druhý bod bude pracovne nazvané vlastníctvo lekární.

    Pri schvaľovaní zákona o liekoch č. 140/1998 Z. z. sme schválili minulý rok na jeseň pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý upravoval predpisovanie a vydávanie náhradného generického lieku.

    Možno nezaškodí trochu definovať pojmy, a preto začnem s definíciou pojmov. V tomto smere sú významné pojmy najmä generická preskripcia, to znamená, lekár predpisuje iba účinnú látku a lekárnik vydáva podľa toho, čo má a keď vyhovuje liek zloženiu príslušnej účinnej látky.

    Generická substitúcia znamená, že môžeme nahradiť liek, ktorý má účinnú látku v rovnakom množstve v totožnej alebo v obdobnej forme a v podstate podobné zloženie aj v ostatných pomocných a prídavných látkach. A terapeutická substitúcia znamená, že v niektorých prípadoch môžeme nahradiť pri predpise lieku liek vydaný aj z inej terapeutickej skupiny, teda podobnej, ale inej.

    Generická substitúcia je nástrojom liekovej politiky. Tento nástroj používame väčšinou ako cenový nástroj, ale umožňujeme ním znižovanie cien liekov, samozrejme, pokiaľ má pacient dosah na výber týchto liekov. U nás poznáme v podstate tri kategórie, ktoré sa dotknú pacienta pri výdaji liekov, respektíve pri jeho predpise. Je kategória liekov, ktorá je plne hradená zdravotnými poisťovňami, čiastočne hradená zdravotnými poisťovňami a pacient si dopláca časť úhrady za liek, a sú lieky, ktoré sú plne hradené pacientom. Takže v podstate najviac sa bude týkať tento problém generickej substitúcie druhej kategórie, ktorú som povedal, kde sú čiastočne hradené zdravotnými poisťovňami a čiastočne hradené pacientom.

    Aký je súčasný právny stav v oblasti generickej substitúcie? V podstate je umožnená generická substitúcia na dvoch úrovniach. Väčšinou sa uskutočňuje generická substitúcia v ostatných štátoch, v ostatných krajinách, ktoré ju uplatňujú na jednej úrovni, a to v lekárni. Znamená to v podstate, že ak lekár nezakáže meniť liek, tak je umožnené v určitých indikáciách a v určitých oblastiach a v určitých skupinách tento liek zameniť za iný, opakujem, ktorý má totožné zloženie, má rovnaký obsah účinnej látky, ktorá vlastne pacienta lieči, a liek je v totožnej alebo vo veľmi príbuznej forme.

    Stav, ktorý máme momentálne, umožňuje nielen túto substitúciu v lekárni, ale umožňuje ju a zvýrazňuje ju priamo u lekára. Znamená to, že lekár informuje pacienta nielen o jeho chorobe, ale aj o zvolenom lieku, informuje pacienta o cene úhrady, respektíve o výške úhrady za tento liek, ktorý tento pacient má potom v lekárni doplatiť, a je povinný ho informovať aj o ostatných liekoch v danej liečebnej terapeutickej skupine aj s výškami úhrad.

    Pacient má možnosť vstúpiť do tohto dialógu medzi lekárom a pacientom a v prípade, že pre určité dôvody, prevažne ekonomické, nechce mať takú výšku úhrady, akú má daný liek a chce mať nižšiu, tak môže požiadať lekára, aby mu napísal liek s nižšou úhradou preňho, pre pacienta. A lekár, ak súhlasí, tak mu napíše tento liek a vlastne generická substitúcia sa uskutočnila priamo v ambulancii u lekára, ktorý toho pacienta pozná a pozná jeho zdravotný stav.

    Ak by sme prijali túto navrhovanú zmenu, novelu, znamená to, že táto generická substitúcia by sa uskutočňovala v lekárni. Aké to má riziká? Má to aj niektoré výhody, má to aj nevýhody a má to aj riziká.

    Originálny liek, ešte doplníme pojmy, originálny liek je vlastne liek, ktorý je chránený patentovou ochranou a po uplynutí tejto patentovej ochrany ho firma môže predať, alebo druhá firma môže podľa predchádzajúceho know-how vyrábať nový liek, ktorý nazývame generický. Problém je v tom, že po určitej dobe sa stráca vlastne zmysel alebo význam slova originál a generikum a musíme si uvedomiť, že náhrada generickým liekom je nielen náhrada liekov za originálny liek, ktorý väčšinou býva drahší, a vlastne tie nové generické lieky umožňujú znižovať cenu pôvodného originálneho lieku, ale v tomto prípade ide aj o náhradu lieku takzvaného generického za iný generický liek, čiže je to náhrada lieku liekom. Nie je to len náhrada generického lieku, náhradného generického lieku za originálny liek.

    Aké sú rozdiely, ako sa zabezpečuje ochrana pacienta, aby mu tento generický liek neškodil, aby sa zabezpečila ochrana pacienta pred nežiaducimi účinkami originálneho lieku. Mimochodom, vývoj originálneho lieku, asi je známe, všeobecne stojí od 500 do 700 miliónov dolárov, tak sa robia zložité štúdie, ktoré momentálne prv, než príde tento klinický liek, nový originálny liek do obehu, sú to štúdie, ktoré počítajú desiatky tisíce probantov, desiatky tisíce osôb. Nie sú zriedkavosťou desaťtisícová skupina pacientov, dvadsaťtisícová skupina pacientov. To všetko preto, aby sa na takomto počte vychytali možné nežiaduce účinky liekov.

    Napriek tomu ani takéto veľmi výrazné na ochranu pacienta niekedy nestačí a v poslednej dobe sme svedkami, že sa sťahujú lieky z trhu, pretože až po uvedení na trh a po ďalšom rozšírení medzi pacientmi zisťujeme ich nežiaduce účinky, a takto to bolo v prípade napríklad niektorých statínov, to sú lieky na znižovanie hladín lipidov, tukov v krvi. Mali sme vynikajúce lieky nedávno zavedené, volali sa takzvané koxidy, ktoré znižovali bolesť, boli to lieky proti bolesti, a súčasne výrazným spôsobom znižovali riziko krvácania. Ukázalo sa, že niektoré z nich majú teda závažnejšie vplyvy na kardiovaskulárny systém a sťahujú sa z obehu a rovnako aj také lieky, ktoré považuje za bezpečné, ako moderné antikoncepčné prípravky tretej generácie, na základe dvadsaťtisícovej štúdie v Spojených štátoch sa upozorňuje, že nie je to celkom tak, aj tieto lieky majú riziko na kardiovaskulárny systém a na vznik potencovanej rakoviny v iných lokalitách.

    Uvádzam to len ako príklad, že napriek všetkému sa môžu aj pri tomto zabezpečení vyskytnúť tie nežiaduce účinky liekov, na ktoré sa nedalo v dovtedajšom vývoji posudzovania lieku prísť.

    A teraz prichádzame k tomu, ako porovnať pôvodný liek a potom generikum, ktorým ho máme nahradiť. Na to, aby sme sa ubezpečili, že tento liek je bezpečný, používame takzvané bioekvivalenčné štúdie. Bioekvivalencia znamená, že nachádzame rovnakú látku v rovnakej koncentrácii v ľudskom tele, v príslušnom oddelení ľudského tela, väčšinou je to krv, teda plazma a birekvivalencia znamená, že sledujeme rýchlosť vstrebávania tejto látky a jej koncentráciu. Považujeme vtedy liek za bioekvivalentný alebo účinnú látku, keď v určitom rozptyle dosahuje podobné koncentrácie. Tá koncentrácia nemusí byť 100-percentná, ale ako príklad sa môže pohybovať od úrovne 80 do 120 percent, je to ako príklad, je to určitý rozptyl.

    Určité riziko vzniká v tom, že pri zámene viacerými generickými náhradnými liekmi môžeme mať jeden liek v lekárni, keď umožníme tú generickú substitúciu v takto navrhovanom znení prekladateľa, že dostanem generický liek jeden, ktorý je účinný na 80 percent, hovorím to obrazne, a druhý na 100 percent, ale plne vyhovuje bioekvivalencii a skúške, ktorá sa, mimochodom, robí najmenej na počte 24 osôb. Väčšinou sú to teda zdravé osoby, no klinické skúšky sa väčšinou robia na ľuďoch, ktorí majú dané ochorenie. Niekedy v tých klinických štúdiách, samozrejme, používame porovnanie klinického lieku, teda lieku proti placebu, čiže prostriedku, ktorý nemá žiadny účinok alebo niekedy aj proti zdravotnému stavu zdravých osôb. Prečo toľko slov o tomto jednom probléme. Preto, lebo si myslím, že stojíme pred mimoriadne závažným rozhodnutím.

    Je tu ešte jeden moment, ktorým zabezpečíme bezpečnosť liekov, a je to hlásenie nežiaducich účinkov liekov. U nás by sa mali hlásiť na Štátnom ústave pre kontrolu liečiv. Žiaľ, úroveň hlásenia nežiaducich účinkov liekov je mimoriadne nízka a je to podobne ako hlásenie nežiaducich prejavov, komplikácií pri ochoreniach počas liečby hocijakých iných chorôb. Tieto hlásenia vo vyspelých krajinách dosahujú asi 5 až 7 percent a u nás možno ani nie 1 percento. Takže nie je celkom zabezpečená spätná stopercentná väzba.

    Štátny ústav pre kontrolu liečiv kontroluje a môže kontrolovať aj takzvanými testmi stability a bezpečnosti liek, a to hlavne z pohľadu fyzikálnej a chemickej stability toho lieku, a tam by sa ten liek mal kontrolovať jednak priamo povedzme po výrobe a potom napríklad tesne pred expiráciou. Expirácia znamená uplynutie platnosti lieku, počas ktorej sa ešte môže aplikovať. Po uplynutí tejto doby môžeme liek považovať za menej účinný. Takže to sú ešte ďalšie skúšky, ktorými môžeme porovnať kvalitu lieku z pohľadu jeho prípravy. Lebo iné je, keď ho porovnávame na začiatku jeho uvedenia na trh a potom tesne pred expiráciou.

    Jediné porovnateľné kritérium, ktoré by znamenalo, ak by sme mali porovnať takzvaný jeden liek proti druhému, ani nehovorím originál proti generiku, to môže byť aj generický liek proti generickému, by bola klinická porovnávacia štúdia. To znamená, že na rádovo niekoľkých stovkách osôb, kde by sa skúmal presne tento liek a presne proti druhému lieku. Toto sa ale nerobí, pretože je to náročné aj finančne, a teda nie je na to zvyk.

    A teraz možno k tomu podstatnému, prečo a kedy meniť liek jeden za druhý. Vtedy, keď máme čo najväčšiu pravdepodobnosť istoty, že ten liek zameniť môžeme a prichádza medzi kompromisom liečebného jeho zamýšľaného účinku aj pohľadu pacienta a vyjadrenie postoja pacienta na liečbu, ktorá sa mu ponúka.

    Sú skupiny liekov, ktoré majú výraznú terapeutickú šírku, znamená to, že jeden liek účinkuje vo veľmi širokom rozsahu, napríklad antibiotiká. Ak používame antibiotiká, tak tie širokospektrálne antibiotiká dokážu zasiahnuť možno 10 – 12 pôvodcov ochorení mikróbov. Znamená to, že majú výraznú terapeutickú šírku, ale máme skupiny liekov, ktoré majú úzku terapeutickú šírku, znamená to, že sú špecificky orientované na jedno alebo dve ochorenia. A takýmito liekmi sú napríklad antiarytmiká, to sú lieky, ktorými upravujeme činnosť srdca pri jeho nepravidelnej činnosti a niekedy naozaj aj tu v slovenskom Ústave srdcovo-cievnych chorôb musia farmakologicky testovať liek, každý jeden zvlášť, kým nájdu liek, ktorý špecificky sedí pre toho špecifického jedného pacienta, a sú to mimoriadne závažné a dramatické stavy, pretože ťažká arytmia môže ohroziť život pacienta.

    Potom sú to antiepileptiká, hlavne tretej generácie, a antipsychotiká, kde často psychiatri, kým nastavia pacienta, aby ho vrátili do života, aby ho vrátili do práce, tak musí prejsť niekedy viacerými opakovanými liečebnými nasadeniami.

    Vo Fínsku používajú generickú substitúciu na základe dôkladného preskúmania účinkov liekov, skupín liekov a používajú 220 liečivých látok, ktoré umožňujú generickú substitúciu, ale nie sú to skupiny, nie sú to mnohé lieky z antiarytmík, z antiepileptík a antipsychotík.

    Náš zákon, aj keď si myslím, že je dobre mienený v tomto smere, zavádza plošne možnosť generickej substitúcie a medicína je príliš variabilná oblasť na to, aby sme dokázali plošne postihnúť kompletne možnosť generickej substitúcie, aj keď isteže lekár má právo na recepte vyznačiť aj podľa tejto novely zákona zákaz náhrady generickým liekom. Toľko ku generickej substitúcii, potom to zhrniem.

    Vlastníctvo § 35 vypúšťa sa ods. 6, je to vlastníctvo lekární. Veľmi stručne, ak to zhrniem a mnohí pamätníci tu z vás to asi vedia lepšie. Na začiatku okrem slova bolo vlastníctvo lekární lekárnikmi, potom sa pripustila možnosť zákonom aj vlastníctvo lekární, verejných lekární právnickou osobou a súčasný stav zákona hovorí, že toto vlastníctvo je obmedzené na jednu právnickú osobu.

    V Nemecku stále držia, napriek tomu, povedzme, Nemecko je krajina, kde generická substitúcia je výrazne zastúpená. Tam ako umožňujú v pomerne širokom rozsahu, na druhej strane umožňujú vlastníctvo jednej lekárne fyzickou osobou s vlastnením troch filiálok. Nejdú ďalej, nejdú do umožnenia reťazcov. Môžeme diskutovať o tom, čo je dobré a čo nie je dobré, či máme umožniť, či to je otázka trhu a práva prístupu na trh pripustiť vlastníctvo aj viacerých lekární jednou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, alebo je v súčasnom stave postačujúce mať obmedzené vlastníctvo. Nie je ani jedno, ani druhé protiústavné mať obmedzené vlastníctvo na jednu fyzickú, na jednu právnickú osobu. Momentálne služby, ktoré poskytujú lekárne, ktoré poskytuje lekárnictvo, sú rovnako kvalitné služby ako tie, ktoré poskytujú fyzické osoby alebo právnické osoby. A zdá sa, že v tomto smere z postoja zákonodarcu nepôjde o vyjadrenia možno zlepšenia týchto služieb, lebo osobne si myslím, že v tomto sú ekvivalentné, ale o postoj k lekárnikom ako ku stavu. Tak, ako sme vyjadrovali svoj postoj v prípade prerokúvania zákona, myslím o pozemných komunikáciách, kde bola tvrdá diskusia o tom, či aj tým malým, takzvaným malým inštruktorom má byť umožnená existencia na tomto trhu a presadiť sa, alebo to majú byť len také silnejšie inštitúcie, tak v podstate Národná rada bude rozhodovať o svojom postoji viac-menej k lekárnikom ako k stavu, či podporíme vlastníctvo jednej fyzickej osoby, teda lekárnikov, alebo vlastníctvo viacerých lekární právnickými osobami.

    Vyjadrujem svoj názor, a nielen teda svoj názor, ale aj názor poslaneckého klubu KDH, že uplatniť generickú substitúciu v takom rozsahu, ako ju predkladá navrhovateľ aj pri rešpektovaní ako úmyslu by nebolo vhodné v súčasnej dobe vzhľadom na to, čo som uviedol. Je možné však diskutovať o náhrade generickým liekom vo vymedzených skupinách, vo vymedzených indikáciách, nie však plošne. A mám pocit, že na toto by sme priestor mali a našli.

    A preto si dovolím odporučiť a navrhnúť podľa § 73 ods. 3 písm. a) o rokovacom poriadku, aby predložený vládny návrh zákona bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz s faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Bódy sa hlási? S faktickou poznámkou pán poslanec Bódy. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Bódymu. A dve minúty, prosím vás, nastavte pánovi poslancovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hovorili sme tu o generickej preskripcii, o generickej substitúcii, o farmaceutikách, ktoré by sa mali lacnejšie predávať. Vážim si prejav predsedu výboru pre zdravotníctvo pána Bielika, kde vlastne naznačil, že generiká nemôžu mať, ani v istom percente prípadov nemajú rovnaké účinky ako konkrétny liek. Preto sa chcem opýtať aj pána predkladateľa zákona, aj pána Bielika, či vedia percentuálne vyhodnotiť účinnosť generických substitúcií, ktoré sú dnes alebo budú v budúcnosti na trhu pri účinnosti týchto liekov. Znamená to asi toľko, že pán Bielik hovorí zrejme o tom, že za menej peňazí viac rizika. To znamená, generiká, ktoré budú predávané, budú rizikové, ale my nevieme, koľko toho rizika vlastne v tých generikách bude. Ja by som chcel poprosiť obidvoch, teda aj pána predkladateľa, aj pána spravodajcu, aby objasnili túto situáciu vzhľadom na skutočnosť, ktorú pán Bielik prezentoval vo svojom prejave. Ďakujem pekne za slovo.

  • Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, už dávno som nezažila takú pokojnú atmosféru v tejto Národnej rade a myslím si, že môžeme veľmi potichu podľa vzoru nášho kolegu Bielika diskutovať.

    Nie som vôbec nadšená tým, že sme spojili diskusiu k týmto všetkým zákonom, pretože vždy by bolo adresnejšie sa vyjadrovať k jednotlivým zákonom, tak ako aj pri iných typoch zákonov ako takto spoločne, ale prejdem ich takto po častiach.

    Všetci spravodajcovia hovorili o tom, že zákony, ktoré boli predložené ministerstvom zdravotníctva, spĺňajú všetky náležitosti rokovacieho poriadku, ale snáď možno až dnes. V piatok minulý týždeň, keď sme rokovali ešte o týchto zákonoch, nespĺňali všetky náležitosti, pretože im chýbali vykonávacie predpisy, ktoré v zmysle legislatívnych pravidiel by mali byť v zákone. Takže bolo by dobre, keby sme aj tieto skutočnosti rešpektovali a akceptovali.

    Na začiatok poviem jednu vec pre všetky zákony, aby sme si to uvedomili, že predložené návrhy zákonov nie sú také, by som povedala, vážne, aby sme museli o nich rokovať v krátkom čase, a to v priebehu jedného mesiaca, a preto navrhujem vo všetkých zákonoch zmeniť termín prerokovania do 30., vo výboroch, ktoré sú určené na prerokovanie, do 31. augusta 2005 pre gestorský výbor.

    Odôvodním to asi dvoma skutočnosťami. Zákony obsahujú všetky náležitosti alebo všetky doplnky a dodatky a zmeny, ktoré chcel rezort predložiť, ale po stretnutiach so zástupcami všetkých troch stavovských organizácií, lekárov, lekárnikov a vysokoškolských pracovníkov nie sú zapracované do zákonov mnohé skutočné výstupy z praxe a bolo by na škodu, aby sme sa púšťali do takej veľkej novely, ako máme dnes predloženú, bez toho, aby neboli zapracované aj skúsenosti z praxe. A preto si myslím, že tento termín, tak ako to bolo zhruba pred rokom, je veľmi dôležitý.

    Spomeniem predtým, ako sa dostanem k tým jednotlivým zákonom, niekoľko súčasne sporných vecí v zákonoch, vo všetkých zákonoch alebo tak v priereze v týchto zdravotníckych zákonoch.

    Zákon o poisťovniach a vôbec o poisťovníctve. Dnes nastáva problém napríklad s tým, že Všeobecná poisťovňa nemá v informačnom systéme dobré výkazníctvo na kódy lekárov, a preto mnohokrát napriek tomu, že pacient nemusí už ísť pred návštevou špecialistu k svojmu praktickému lekárovi, musí ísť, pretože špecialistovi neuznajú výkony, pokiaľ nemá dobrý kód lekára. To je skúsenosť z praxe.

    Pri poskytovateľoch napríklad, dotknem sa skupiny, ktorú sme zadefinovali ako ambulantnú starostlivosť a sú to vyšetrovacie a liečebné zložky, ktoré vlastne neindikujú vyšetrenia, neposielajú pacientov na ďalšie lekárske vyšetrenia, preto by mohli byť zaradení do samostatnej skupiny poskytovateľov, aby mohli mať plné využitie zákona v praxi podobne trebárs samostatne, ako je to lekárenská prax. V jednej z tých komôr, a to je komora tých všetkých profesií okrem lekárov a lekárnikov, vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov pracujúcich v zdravotníctve, dochádza dnes k zlučovaniu tých komôr, ktoré predtým boli zo zákona možné a dnes dochádza k problémom napríklad v majetkovom vyrovnaní, pretože sme do zákonov nedali prechodné ustanovenie, dali sme im len hraničnú dobu, že k 31. 12. 2005 by si mali vyrovnať svoje vzťahy. Keďže zo zákona nemajú povinnosť, dochádza k sporom, problémom, a tak vlastne jedna komora, ktorá vznikla z niekoľkých, má, dá sa povedať, prakticky problém, čiže chýba prechodné ustanovenie. Keďže tiež v zákone možno nie je jednoznačné, hovorím, nechcem sa pasovať do toho, sú to praktické skúsenosti, je to ako pohľad možno skôr nezainteresovaný, ale podľa všetkého existuje rozsudok Najvyššieho súdu, kde sa hovorí, že limity nemajú byť zo zákona poisťovňami limitované, nesmú byť limitované pre lekárov na lieky a len so zdôvodnením. Dokonca limit by nemal byť ani na vyšetrovacie a liečebné zložky.

    Vieme veľmi dobre, že začínajú uzatvárať zmluvy pre tento rok podľa nových pravidiel, dodnes mnohí nemajú uzatvorené zmluvy, pretože sa nechcú dohodnúť na limitoch, ktoré vlastne obmedzujú alebo im znemožňujú výkon, pretože nemožno sa súdiť, nemožno sa po každom narazení na nejaký problém začať súdiť alebo vytvárať nejaké konfliktné situácie a tam je problém v poisťovniach, ktoré vlastne pod tlakom nútia uzatvárať lekárov alebo poskytovateľov zmluvy.

    Dnes nemožno alebo nie je možnosť sa sťažovať nikde. Ministerstvo zdravotníctva túto kompetenciu nemá, Úrad pre dohľad ju bude mať až potom, keď vzniknú poisťovne ako akciové spoločnosti, čiže po 1. 7. Čiže načo sa dnes biť o nejaký cenový výmer, keď aj tak to neplatí, lebo limity stanovujú poisťovne a tlačia poskytovateľov do veľmi nepriaznivej situácie. Čiže, buď nemáme dobre stanovené ekonomické ukazovatele na to, aby bolo dostatok zdrojov v zdravotníctve, alebo je problém potom v ľuďoch, ktorí vlastne uzatvárajú tieto zmluvy.

    Prečo hovorím, že treba posunúť, a to som povedala aj pri prvom zákone o zdravotnej starostlivosti, účinnosť na 1. január 2006, pretože napríklad, tak ako som hovorila, zmluvy s poisťovňami sú uzatvárané, alebo kto už má uzatvorené na jeden rok, čiže sú tu nejaké zmluvné podmienky, prečo máme zmeniť uprostred roka podmienky aj pre poisťovne, aj pre poistencov, aj pre poskytovateľov. Preto zdôrazňujem, toto sú tie všeobecné pripomienky – termín účinnosti zákonov 1. január 2006 a prerokovanie vo výboroch k 31. augustu 2005. To sú všeobecné k súčasne platným zákonom.

    Teraz sa dotknem jednotlivých štyroch zákonov. O zákone o liekoch hovoril kolega Bielik. Zákon o rozsahu. Tam nechcem prechádzať celý zákon, urobila som si len krátke poznámky. Bod 19 - výška úhrady za služby umožňuje rôzny výklad a je neprijateľný, pretože je aj diskriminačný. Kto bude určovať, kto má aký zdravotný stav, aký má vek a podľa čoho budeme poskytovať a platiť úhradu za služby.

    Bod 22 - nadštandardný pobyt v zdravotníckych zariadeniach mal by byť uvedený nejakým predpisom ministerstva zdravotníctva. Kto určí, kde sú určené nadštandardné služby v zdravotníctve, aké sú to nadštandardné služby? To je televízor v izbe, to je chladnička, to je lepšia posteľ, lepšie posteľné oblečenie, alebo čo to vlastne je? A dnes musím povedať, aj keď dá sa povedať, že sme dostali v piatok vykonávacie predpisy, zhoda náhod, narazila som, tento sme nedostali o rozsahu.

    Zákon o poskytovateľoch. Prvá moja vážna a zásadná výhrada je to, že v zákone o poskytovateľoch je novela zákona o záchrannej zdravotnej službe. Ako otvorený je zákon, mohli sme ho dať a otvoriť ako samostatný zákon, pretože je súčasťou celej zdravotníckej reformy a mnoho zmien v jednotlivých zákonoch sa týka práve toho, aby sme vyšperkovali a vyšpecifikovali záchrannú službu. Čiže myslím si, že by mal byť otvorený zákon, do ktorého by sme všetky tieto problémové veci mali premietnuť.

    Postupne prejdem jednotlivé body v zákonoch. Dovolím si tak namietať bod 2, a to sú tie agentúry domácej hospicovej starostlivosti a súčasne v zákone mobilné hospice. Je, myslím si, že dobrá táto terminológia mobilné hospice napriek tomu, že niekto tvrdí, že nevedia, čo to je. Áno, neboli tu, nevedia, čo to je, ak ich zadefinujem, budú ľudia vedieť, čo to je presne tak, ako je agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti a vo svete nie je známy a neexistuje nejaký pojem agentúra domácej hospicovej starostlivosti. Pýtala som sa na to špeciálne odborníkov. Čiže myslím si, že nebude vôbec problém, aby sme zachovali to alebo ten status, na ktorý už aj ministerstvo zdravotníctva za posledné mesiace alebo v poslednom období vydalo licencie. Zdá sa mi, že je úplne zbytočná táto zmena.

    Bod 7 a bod 11, to sú také odstránenia nedostatkov, ale bod 22, kde aj pán minister pri úvodnom slove uviedol, že dnes máme pevne stanovené stacionárne stanice záchrannej služby. Zrejme nie sú všetky asi dobre postavené, a preto je potrebné dať do zákona aj možnosť zmeny sídla. Mne sa zdá, že vôbec nebolo nutné zadefinovať v pôvodnom zákone sídla, pretože sa mali postupne rozrastať v praxi podľa možnosti podľa toho, akých budeme mať poskytovateľov na túto službu. Je to úplne nový paragraf, ktorý tam je, a teda si myslím, že o zmenách sídiel bude rozhodovať potom ministerstvo zdravotníctva. Mohlo to byť aj v pôvodnom zákone. Dnes si myslím, že by som to nechala na zváženie. Skutočne nie je možné po pol roku začať meniť nejakú zásadnú štruktúru, keď sme ju mohli urobiť voľnejšiu.

    Bod 39, to je § 39a – financovanie a ďalšie vzdelávanie z prostriedkov zdravotných poisťovní. Pán minister síce predložil vyhlášku, ktorú nám do toho balíka dal, ale máme tam vymenované len špecifikácie a špecializácie, ale žiadna koruna, pričom základná vyhláška hovorí v troch bodoch, príloha 1 a 2 určí výšku úhrady, ani halier tam nie je označený, čo bude čo stáť. Čiže ak to nevieme, tak to nedávajme. Povedzme, že sa robí na vyhláške. Ja už si myslím, že niekedy sa nám podsúva taká kamufláž, že dostaneme veľa papierov a myslíme si, že tam máme toho veľmi veľa. Neviem, či si z kolegov stihol niekto pozrieť vyhlášky, ktoré sme dostali.

    Bod 58 § 79a sa teda zdá, že bude problém so zabezpečovaním plnenia lehôt. Sú to oznamovacie povinnosti. Je to taká úradnícka práca pre poskytovateľov a myslím si, že všetky tieto úradnícke záležitosti treba zjednodušiť.

    Bod 66 a ďalšie body, ktoré sa týkajú započítavania pohľadávok. Celý článok IV sociálne, pán kolega, chcela by som vás poprosiť, keby ste mohli nechať pána ministra a počúvať. Aj tak mi nebude odpovedať na moje otázky, ale keby ste ho mohli nechať.

  • Hlas zo sály.

  • Áno, teší ma, pán kolega. Je to problém zápočtov pohľadávok a je veľmi otázne, akým spôsobom po tom započítaní pohľadávok zdravotníckych zariadení a pohľadávok Sociálnej poisťovne bude s nimi právnická osoba so 100-percentnou účasťou štátu nakladať. Myslím si, že ide asi o Veriteľa, lebo inú právnickú osobu nepoznám, a myslím si, že by som bola veľmi rada, ak by sme dostali nejaké čerstvejšie informácie na internete od Veriteľa ako z roku 2003, pretože nevieme, ako ekonomicky tečú peniaze, kde sú, kde sú tie požičané dve miliardy poisťovni, či sa vrátia, nevrátia, či to nie je tlak, pretože sa neposkytujú dostatočné limity na výkony pre zdravotníckych pracovníkov, to, že poisťovňa musí kdesi šetriť, aby mohla vrátiť dve miliardy Veriteľovi, či sú také nejasné vzťahy, takže aj celé tie zápočty pohľadávok by som poprosila možno kolegov, ktorí sú ekonómovia a ktorí vedia posúdiť vlastne tieto vzťahy, keby sa k nim mohli vyjadriť a aby sme v tom mali oveľa jasnejšie.

    Zákon o zdravotnom poistení. Ide o veľkú zmenu. Zákon platí pol roka a v článku II už dnes žiadame, aby sme vydali plné znenie zákona o poistení. Zdá sa mi to na prvý pohľad bez toho, aby som posudzovala obsah ako veľká zmena. Ide o základné prehodnotenie rozsahu osôb, o čom aj pán minister hovoril. Myslím si, že bolo by vhodné, aby sme sa nad tým dobre zamysleli, aby sme od nové roka alebo od účinnosti zákona nemuseli zase meniť rozsah osôb, za ktoré platí štát. Je tam nový veľký paragraf o vymeriavacom základe, o ročnom zúčtovaní. Pán minister hovoril, že to bude jednoduchšie pre poistenca. Obavám sa trocha, že to až tak celkom nebude.

    Zákon o zdravotných poisťovniach. Začnem možno priloženými výnosmi, ktoré sme dostali, a to sú výnosy k bodom 8 a 18 zákona. Podľa mňa výnos je úplne zbytočný, pretože sú to tiež dva alebo tri odseky, kde sa opisuje zákon a doplní sa ešte, podľa akej registrácie evidovaných poistencov sa budú prerozdeľovať prostriedky. Zdá sa mi, že nie je dobré, aby sa takéto záležitosti určovali výnosom a myslím si, že v tých obidvoch bodoch by bolo dobré, ak by sme zo zákona určili podmienky.

    Pán minister hovoril o čakacích listinách, o tom, ako sa zase špecifikujú jednotlivé podmienky vytvárania čakacích listín, ale mňa tak prekvapuje, prečo v zákone je môže, a nie vytvárajú sa, pretože jedna poisťovňa bude, ako bude, síce podmienky budú stanovené, ale keď toľko hovoríme a už dnes postihujeme poskytovateľov, ktorí porušili nejaké čakacie listiny, nechcem to vôbec posudzovať, pretože to je vec rezortu, ktorý má veci prehodnotiť, ale myslím si, že tie vágne termíny môže v legislatíve, ktorú niekedy prijímame, vytvárať strašne veľa podmienok v praxi. A preto by bolo dobré zadefinovať, kedy musí, kedy môže. Keď budeme mať zo zdrojov, potom to je možno aj zbytočné.

    V bode 6 – financovanie ďalšieho vzdelávania zo zdravotného poistenia. Nemôžem s tým súhlasiť. Myslím si, že ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov by nemalo byť odčerpávaním zdrojov zdravotného poistenia, ktorých aj tak nie je dosť, pretože nemáme na zdravotnícke výkony.

    Nesúhlasím s bodom 9, kde operačné strediská zdravotnej záchranky by mali byť tiež budované zo zdrojov zdravotného poistenia. Na takýto systém zdravotného záchranného zabezpečenia občanov by mali byť vyčlenené prostriedky na vytvorenie operačných stredísk a mali by byť špecificky v rozpočte stanovené.

    Na mimoriadne situácie ideme odčerpávať prostriedky zo zdravotného poistenia. To by mala byť tiež položka v rozpočte, ktorá by mala byť stanovená z nejakej rezervy, ale určite nie zo zdravotného poistenia, keď vieme, že neplatíme 100 percent za poistencov štátu.

    Ešte sa vyjadrím k bodu 28, a to je Úrad pre dohľad. Zmierňujú sa kritériá na výber riaditeľa, predlžuje sa doba rokov praxe na sedem rokov z päť rokov. Neviem, ako za pol roka sme zistili, či je to dobré, alebo zlé. Čiže aj to sa mi celkom nezdá. Je tam dosť veľká novela aj tohto Úradu pre dohľad.

    Ešte snáď jedna poznámka. A sú to, myslím si, poisťovne, a sú to pokuty § 82 bod 61, kde sa rozdielne pokutujú právnické, fyzické osoby, ak poskytovateľ poskytne zdravotnú starostlivosť zle, a to je jedno, či je fyzická osoba, alebo právnická, malo by byť skôr za tú ujmu, ale nie za to, či je právnická, alebo fyzická osoba. Mali by byť rozličné pokuty, čiže myslím si, že aj to by bolo treba prejsť a prehodnotiť.

    Toto sú skutočne také základné moje výhrady a ja ich transponujem tu v Národnej rade, ale sú to výhrady po rozhovoroch, skúsenostiach, stretnutiach aj v kancelárii od východu po západ, aj s e-mailovými pripomienkami.

    Čiže by som poprosila, aby sme odročili termín prerokovania, aby sme zapracovali pripomienky, ktoré vylepšia zákon a tak, ako je zákon postavený, tak ako je odôvodnený, nič mu nebráni v tom, aby účinnosť mohla byť 1. januára 2006 a aby sme ho v pokojnej atmosfére v septembri mohli prerokúvať. O tejto skutočnosti som informovala aj pána ministra. Ten svoj súhlas nevyjadril. Teda môžem tento návrh predniesť, on má na to iný pohľad, ale myslím si, že v pokojnej atmosfére a v dialógu vyriešime a posunieme zdravotníctvo dopredu. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Džupa. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. S veľkým záujmom som si vypočul obidva diskusné príspevky od poslancov klubu KDH. Kým v prejave pána poslanca docenta Bielika to bolo tak zaobalené, už pani poslankyňa Sabolová bola v tomto zmysle čitateľnejšia, zreteľnejšia a chcem sa teda k tomu vyjadriť.

    Máme za sebou obdobie emotívne, boj o reformu, kde nakoniec Národná rada rozhodla, prijala zákony, a tým reformu z dielne tejto vlády. Nasleduje obdobie vykonávacie alebo vykonávateľské, kde už je to vlastne obdobím pragmatickým, a ide o spresnenie, doplnenie a vybalansovanie práv a povinností štátu, zdravotníckych zariadení, zdravotných poisťovní a pacienta. A keď teda zhodnocujeme, že sme v prvom čítaní, prebiehajúca diskusia by mala zohľadniť na základe organizačných odborných aspektov politické stanovisko, tak v obidvoch diskusných príspevkoch vlastne tie organizačné a odborné argumenty skôr zdôvodňujú potrebu novelizovať tieto zákony, ako sú proti takémuto postupu a zásadne sú iné, aké boli počas prijímania zákonov v prvom čítaní. Takže mi to tak vychádza, že sa dostávame na začiatok celého procesu, keď to politické stanovisko je v súlade s vývojom posledného obdobia a nejakého boja vo vnútri koalície medzi ANO a KDH. Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán poslanec Džupa, vaše vyjadrenia v poslednom polroku ma fascinujú. Meníte postoje, meníte pohľady, meníte názory, a dokonca si ešte dovolíte povedať, že prvé čítanie je o politických argumentoch. Pri vecných zákonoch to nemôže byť o politických argumentoch a musí to byť vecná výhrada a jasné pomenovanie problému. Nikto nehovoril, že nebudeme novelizovať zákony, lebo vieme dobre, že nové sa tvorí, vytvorí iné podmienky a budeme novelizovať. Ale zabudnite a všetci kolegovia, zabudnite na to, že zdravotnícke zákony majú byť nejakým bojom KDH a ANO. Všetky tieto moje postoje a názory zaznievali minulého roku v júni, v lete, v jeseni, v zime a budem stále hájiť isté praktické a vecné problémy bez ohľadu na to, skadiaľ bude ten minister, a vy to veľmi dobre viete. Takže bola by som rada, tak ako sa už médiá púšťali do takej debaty, že si chceme urobiť revanš. To nie je pravda, ide o to, aby sme mohli ľuďom poskytnúť takú legislatívu v zdravotníctve, aby sme na ňu nedoplatili ani my a aby sme sa im všetci mohli pozrieť do očí.

  • O slovo požiadal spravodajca, ale nie ako faktická poznámka, pretože som ich už uzavrel. Pán Bielik, môžete vystúpiť spoza rečníckeho pultu ako spravodajca, pričom na vás sú už potom zase možné faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Je to v podstate predsa len určitá reakcia. Dovolím sa vrátiť aj k otázke pána poslanca Bódyho, že percentuálne riziko medzi liekom a liekom, nebudem vravieť medzi originálom a generikom, ale medzi liekom a liekom, aj keď sú úplne totožné, sú vždy v individuálnej reakcii. Nedá sa plošne vyčísliť riziko pri väčšej skupine ľudí, na to by sme museli spraviť skutočne tie veľké porovnávacie štúdie. Čiže je to vždy o individuálnom vnímaní lieku, o individuálnom nastavovaní na liek a o individuálnom dohľade a kontrole účinku liekov, a na toto je lekár. Lekárnik je zase na iné úlohy a iné funkcie, ktoré mu patria. Toľko k pánovi poslancovi.

    K pánovi poslancovi Džupovi. Myslím si, že § 38b sme robili spolu s ministerskými pracovníkmi, keď sme ho doformovali do tej podoby. Nezastával som žiadne iné názory ani vtedy, ani teraz nie, nezmenil som ich, a ak ich podávam akože v zaobalenej forme, tak to len preto, lebo si vážim toto plénum. Aj tabletka, aj dražé má zaobalenú formu a len úcta pred týmto plénom mi bráni, aby som ich podával v inej, trebárs v čapíkovej podobe. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Bódy s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Teším sa, pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pán Bielik, že ste odpovedali na moju otázku, ktorá sa týka individuálneho prístupu a individuálneho rizika podávania generických liekov. Práve preto chcem, a k tomu som chcel aj dospieť, práve preto chcem upozorniť aj na to, že ak teda generiká, ak väčšie riziko za menej peňazí, tak potom aj viac peňazí do sociálneho systému, ktorý dokáže sanovať ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť tie lieky, ktoré im prinášajú menej rizika a tu neexistuje prepojenie medzi jednotlivými reformami, ktoré prináša súčasná vláda. Slobodné fórum dlho upozorňuje na to, aby všetky reformy boli koordinované a aby dopady týchto reforiem boli analyzované. Žiaľ, nestáva sa. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel len upozorniť, že ku každému zákonu môže vystúpiť príslušný spravodajca. Teraz sme to trošku poplietli, ale ukončím, budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Oremus a poprosím aj upozornenie pre kolegov poslancov, tí spravodajcovia, ktorí sú k príslušným zákonom, pokiaľ bude vystúpenie v spoločnej rozprave, tak musí ten, ktorý hovorí, ku ktorému zákonu hovorí, aby sme potom vedeli dodržať rokovací poriadok aj v nadväznosti na vystúpenia s faktickými poznámkami a s vystúpeniami od rečníckeho pultu a so spätnými rekciami. Len aby sme dodržali literu rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, nie som pracovníkom v oblasti zdravotníctva, som okrem poslaneckého mandátu, ktorý mám v tejto snemovni, som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja, a preto chcem také dva pohľady na zákony, ktoré boli predkladané, prezentovať. Jeden je pohľad, ktorý v podstate prezentujú i zahraničné médiá, a druhý je pohľad z pozície regionálneho politika v oblasti Nitrianskeho samosprávneho kraja.

    V tom prvom budem citovať zahraničných pozorovateľov, ktorí hovoria: Minister Zajac je obratný demagóg pri presadzovaní reformy, sľuboval všetko a všetkým. Uisťoval, že posilní práva pacientov, avšak vymáhateľné záruky sa z jeho zákonov vytratili. Najpodstatnejšia je tá, kde štát garantoval poskytnutie zdravotnej starostlivosti v najbližšom zdravotníckom zariadení, ktoré je schopné túto starostlivosť poskytnúť, na bližšie nedefinovanú minimálnu sieť týchto zariadení. Slováci majú vo zvyku porovnávať svoju situáciu s okolitými štátmi a zisťujeme, že Slovensko je v mnohých prípadoch najchudobnejší člen Európskej únie. Podiel zdravotníctva v hrubom domácom produkte je v Českej republike 7,2 percenta a v Slovenskej republike 5,8 percenta. Priemerná mzda v Českej republike je 17 800 Kč na Slovensku je zhruba 15 800 Sk. Nezamestnanosť vrátane skrytej nezamestnanosti je zhruba 17 percent, v Čechách 9 percent.

    I tieto skutočnosti spolu s reformou zdravotníctva urýchlili odchod slovenských zdravotníkov do zahraničia. Do krajín Európskej únie mimo Českej republiky odišlo v minulom roku 367 lekárov. Skutočným cieľom reformy je však ovládnutie verejných fondov súkromným kapitálom. Podľa nových zákonov sú slovenské zdravotné poisťovne premenené na akciové spoločnosti, tri z piatich zdravotných poisťovní ovláda finančná skupina Penta.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť rovnako ako poisťovňa pre vojakov, policajtov a železničiarov. Zákon umožňujúci ovládnutie verejného zdravotného poistenia obchodnými spoločnosťami je svetový unikát.

    Zákonom bola zrušená i hranica 4 percent na režijné náklady poisťovní a dnes môžu spotrebovať, na čo chcú a koľko chcú. Tá istá spoločnosť, ktorá ovládla zdravotnú poisťovňu, ovláda i mnohé nemocnice s reťazcom lekární. Platí za zdravotnú starostlivosť sama sebe. Zákon jej umožňuje dohodnúť sa s rôznymi zmluvnými subjektmi na rôznych úhradách s rozdielom až 15 percent. To je rozdiel umožňujúci spoľahlivú likvidáciu a posilňujúci monopolizáciu.

    Na čom sa dá hlavne šetriť. Predovšetkým na mzdových nákladoch, ktoré predstavujú v mnohých nemocniciach viac ako polovicu všetkých výdavkov. Prepustia sa zamestnanci a ostatným sa znížia platy. V obchodnej spoločnosti nie sú viazané tabuľkovými platmi. Keď sa zníži zadlženie nemocníc, výsledkom jediného kroku, čiže radikálnym znížením výdavkov, miezd a nákladov môžem dokumentovať na nemocnici v Komárne, kde sú v podstate dnes už pod tabuľkovými stavmi, pod zdravotníckymi normatívmi, kde dnes je už problém s prevádzkovaním nemocnice ako takej.

    Vzrastá zisk, ktorý odteká mimo zdravotníctva. Kontrolné mechanizmy cez Úrad pre dohľad nad poisťovňami nefungujú, pretože tento je obsadený a kontrolovaný politicky. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa prakticky stala súčasťou ministerstva zdravotníctva. To je volené odpolitizovanie zdravotníctva. Reforma na Slovensku je krajne nepopulárna. A ministrovi nakoniec poďakujú len majetkoví podielnici v zdravotných poisťovniach a veľkých zdravotníckych zariadeniach. Tam, kde ide o peniaze, nemáva vďačnosť obyčajne veľkú trhovú hodnotu. To boli hodnotenia a citácie zo zahraničnej tlače, chcel by som teraz povedať taký pohľad svoj na reformy v zdravotníctve.

    Vo vzťahu k zdravotníckym zákonom zo zistenia roku 2004 možno konštatovať, že odrážajú reálny obraz celej transformácie koncipovanej ministerstvom zdravotníctva. V rámci rekapitulácie úspechov „rezortu zdravotníctva“ Slovenskej republiky za ostatné roky fungovania tejto vlády možno vyzdvihnúť niektoré rozhodnutia, ktoré sa nedajú označiť prívlastkom najšťastnejšie. Napríklad je to prevod zriaďovateľskej pôsobnosti na obce, mestá a vyššie územné celky v období, keď tieto z aspektu fiškálnej decentralizácie vôbec neboli pripravené a ani schopné delimitované kompetencie zvládnuť. Svedčí o tom napríklad zadlženosť drvivej väčšiny zdravotníckych zariadení, ktoré spadajú pod obce, mestá a vyššie územné celky. Títo zriaďovatelia z obáv o budúcnosť a následnú zodpovednosť hľadajú rôzne riešenia udržania chodu nemocníc či polikliník najčastejšie formou ich prenájmu. Vzhľadom na platnosť výnimky z exekučného zákona do 31. 12. 2005 sú obce, mestá i VÚC znovu pod tlakom časovej tiesne a často urýchlene schvaľujú rôzne pochybné koncepcie obetavých dobrodincov, ktorí cez rôzne formy podnikateľských subjektov, väčšinou právnických osôb, spoločností s ručením obmedzeným, neziskových organizácií či akciových spoločností sľubujú týmto zriaďovateľom bezproblémové fungovanie zdravotníckych zariadení, za ktoré preberajú zodpovednosť.

    Zaujímavá je skutočnosť, že väčšina nových, respektíve budúcich prenajímateľov, ktorých reprezentujú úplne nové, ale často aj pôvodné manažmenty zdravotníckych zariadení, ktoré doposiaľ nedokázali splniť vytúžený zázrak - vyrovnané hospodárenie, prezentujú širokej verejnosti zachovanie rozsahu, kvality či dostupnosti zdravotnej starostlivosti v privatizovaných alebo prenajatých zdravotníckych zariadeniach. S menším množstvom zamestnancov, ktorých budú môcť na prechodné obdobie zamestnávať s výrazne nižšími platmi ako doposiaľ. Otázkou zostáva, či z ušetrených prostriedkov s výrazne nižšími platmi ako doposiaľ budú zabezpečované lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, kvalitná strava a podobne, alebo sa tieto prostriedky investujú do zdravotechniky, obnovy budov, prípadne budú zákonnou tvorbou zisku nových majiteľov. Je scestné veriť tomu, že zostávajúci radoví pracovníci tej ktorej sprivatizovanej alebo prenajatej nemocnice s poliklinikou budú pracovať za nižšie mzdy, kvalitnejšie a obetavejšie. Je scestné podporovať filozofiu, že z prostriedkov ušetrených na mzdách zdravotníckych pracovníkov, ktoré sú aj tak oveľa nižšie ako priemerná mzda v Slovenskej republike, bude zabezpečovaný nákup, dostatočné množstvá liekov a potravín, pohonných hmôt, alebo bude zabezpečovaný iný zdravotnotechnický materiál. Otázne je, či v podmienkach súkromných prevádzok zdravotníckych zariadení si bude musieť pacient naďalej nosiť do nemocnice príbor, teplomer, mydlo, toaletný papier, či príbuzní, alebo pacienti si na výzvy zdravotníckych pracovníkov na vlastné trovy budú kupovať jednorazové plienky, rôzne katétre a tak ďalej a pomôcky. Doposiaľ totiž pacienti touto formou sponzorovali štát, ak tak budú robiť ďalej, budú sponzorovať súkromné firmy.

    S dôvodnými obavami však možno jednoznačne predpokladať, že v privatizovaných alebo prenajatých zariadeniach nastúpia síce tvrdé ekonomické pravidlá, avšak ich dopad na pacienta nebude pravdepodobne priaznivý. Kvalita starostlivosti o pacienta nebude na prvom mieste v hierarchii hodnôt nových prevádzkovateľov.

    Za maximálnu nespravodlivosť a diskrimináciu je potrebné označiť na jednej strane snahu a prísľuby pána ministra oddlžiť tie zdravotnícke zariadenia, ktoré po roku 2003 zostali v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Je namieste položiť otázku, čím si takúto výsadu zasluhujú tieto zariadenia. Poskytujú starostlivosť inej kategórii občanov ako zdravotnícke zariadenie delimitované pod obce, mestá či VÚC? Pracovníci zariadení, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ich manažmenty majú iné výsady, podmienky, náplne, poslania ako pracovníci zdravotníckych zariadení, ktoré prešli pod iného zriaďovateľa?

    Pán minister, spomenula to už i pani poslankyňa Sabolová. Pýtajú sa pracovníci, ktorých sa to týka, či zákon č. 579 z 21. októbra 2004, ktorý vstúpil do platnosti od 1. 1. 2005, či môžete vymenovať aspoň jedno operačné či zásahové stredisko Záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, ktoré si plní dnes svoju úlohu v zmysle tohto zákona. Myslíme si, že nie. Spoločným menovateľom a prioritou číslo jeden v práci zdravotníckych zariadení vlády, Národnej rady Slovenskej republiky by mal byť občan tejto republiky či už zdravý, alebo chorý. On je vystavený priamo i nepriamo hrozbám rôznych rizík na základe nekvalitných rozhodnutí ministra, vlády, ale aj parlamentu. Akosi sa už zabudlo napríklad na to, že len prednedávnom súdy rozhodli o povinnosti uhradiť vládou Slovenskej republiky pokutu i dlžnú sumu ČSOB vo výške 25 miliárd korún. Obrovskú sumu, ktorá zaťaží vrecká všetkých občanov tejto republiky len preto, že zodpovední ministri i vlády spred ôsmich rokov až doteraz nerozhodovali správne. Tieto prostriedky alebo ich časť mohli slúžiť občanom Slovenskej republiky, napríklad aj v oblasti deficitného zdravotníctva. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sabolová s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ja len možno krátko chcem na tú poslednú časť, a to sú tie záchranky. V zákone nám chýba skutočne prechodné ustanovenie, ako fungujú záchranky teraz. Podľa nového zákona nefungujú ešte a podľa starého už by nemali fungovať. Čiže ony fungujú, pretože tí poskytovatelia sú ľudia, ktorí skladajú prísahu a zabezpečujú zdravotnú starostlivosť a tieto detaily treba doriešiť, práve ten výstup z praxe, lebo ešte nejaký čas potrvajú výberové konania na to, aby sme mohli vytvoriť taký systém, aká je ideálna predstava. Preto si myslím, že sa skutočne treba zamyslieť nad tými prechodnými obdobiami v tých zákonoch, ktoré sme možno nepostihli pri prerokovaní minulého roku. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Oremus v reakcii, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, ja som to myslel na konkrétny prípad, preto som to aj uviedol a spomenul som, že vy ste sa vyjadrili vo svojom príspevku podobne k tej záchrannej službe. Chcel som spomenúť, alebo teda spomeniem prípad, ktorý sa stal práve v Nitre, v Nitrianskom samosprávnom kraji, kde v komárňanskej nemocnici bola táto činnosť privatizovaná, bola presunutá na spoločnosť, ktorá nemala licenciu na výkon tejto činnosti. Takže z toho dôvodu chcem povedať, že i takéto veci sa stávajú a mám taký dojem, že kontrola a Úrad pre dohľad nad starostlivosťou si zrejme neplní svoju povinnosť. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Šulaj.

    Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti a stručnosti vyjadroval len k jednému zákonu, ktorý tvorí súhrn zákonov o zdravotníctve, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o zdravotnom poistení. Prerokúvame naozaj veľmi dôležité zákony, ktoré budú mať veľký a podstatný vplyv na fungovanie zdravotníctva v našej spoločnosti. Ja sám osobne sa necítim byť odborníkom na riadenie zdravotníctva, akceptujem všetky tie pripomienky, ktoré už v predchádzajúcom období zazneli z úst povolaných našich predstaviteľov Smeru, čo sa týka zdravotníctva a zdravotníckych zákonov.

    Chcem možnože pohľad upriamiť len na jeden zákon a na jeden problém. Možnože si niektorí pamätáte, že som pred mesiacom vystupoval k tomuto zákonu a náš poslanecký klub Smer mal svoju vlastnú iniciatívu. Vtedy sme v rámci tejto iniciatívy chceli, aby samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú choré, alebo ktoré ošetrujú člena rodiny, nemuseli platiť zdravotné poistenie, koniec koncov takto je to uplatňované aj pri zamestnancoch, ktorí sú v pracovnom pomere v zmysle Zákonníka práce. Vtedy sme hovorili o tom, že by mali byť rovnaké možnosti a rovnaké príležitosti pre všetkých občanov tohto štátu.

    Dovoľte mi len jednu filozofickú úvahu. Ako sa teraz budú stavať tí poslanci, ktorí neschválili tento náš návrh zákona a ktorý myslím si, že bol pragmatický k podobným myšlienkam, ktoré môžu zaznievať v takýchto zákonoch. Budú postupovať podľa svedomia alebo podľa vedomia, alebo budú postupovať podľa straníckej príslušnosti.

    Takže to bola len moja úvaha, ktorá možnože by mala posunúť ďalšie pole pôsobnosti alebo diskusie tejto Národnej rady do vecných problémov, ktoré sú dôležité pre každodenný život občana. Ja sám osobne nebudem môcť podporiť tieto návrhy zákonov, pretože sú tam aj iné rozpory, o ktorých hovorili moji predrečníci zo Smeru v predchádzajúcich či už Národných radách, alebo na súčasnej schôdzi Národnej rady. Ďakujem za pozornosť a verím, že v budúcnosti tá vecná problematika zvíťazí nad politickou úvahou.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v mene poslaneckého klubu SDKÚ. Budem sa snažiť hovoriť podobne krátko a potichu, ako je to dnes tradíciou.

    Chcem povedať asi len toľko, že na jeseň sme v dosť hektickej atmosfére v tejto sále schvaľovali šesticu reformných zdravotníckych zákonov, ona vlastne ani nebola šestica, bolo ich sedem, lebo zároveň sme dosť široko a rozsiahlo novelizovali zákon o lieku, o ktorom sme aj dnes diskutovali, ktorý je pripravený na novelizáciu aj v tomto balíku. Myslím si, že sme boli všetci spokojní z vládnej koalície s tým, že sa nám podarilo naplniť aj túto časť programového vyhlásenia vlády týkajúcu sa zdravotníctva. Zaviazali sme sa v programovom vyhlásení vlády, že urobíme reformu zdravotníctva v tomto funkčnom období a trošku sme to všetci tak cítili ako náš záväzok voči občanom a boli sme radi, že sa nám to podarilo na jeseň schváliť aj so všetkými peripetiami spojenými s tým, že pán prezident zákony vrátil do Národnej rady na opätovné prerokovanie.

    V tom čase, ale aj predtým v podstate v priebehu celého minulého roku sme prežívali dosť rušnú celospoločenskú diskusiu na tému zmeny celého zdravotníckeho systému na Slovensku a ja ju nechcem teraz rekapitulovať, lebo si myslím, že nie o tom je táto rozprava dnes tu na pôde Národnej rady. Vnímal som to dosť citlivo, aj ja som zdravotník, pracujem priamo v nemocnici v Košiciach, stýkam sa s pacientmi, stýkam sa s lekármi, so zdravotníkmi, myslím si, že som veľmi aktívne pristúpil vtedy k tej reforme v tom zmysle, že som sa naozaj snažil vypočuť názory všetkých zainteresovaných strán, veď myslím si, že všetci, ktorí tu sedíme v tejto sále, vieme, koľko všelijakých združení, komôr, ale aj záujmových skupín nás navštívilo v súvislosti s touto reformou a predkladalo nám svoju víziu, svoje návrhy, svoje pozmeňujúce návrhy, ale aj svoje výčitky voči tejto reforme zdravotníctva. Potom sme prežili aj dosť rušnú a ťažkú parlamentnú diskusiu aj vo výboroch, aj tu v pléne.

    Čo bolo hlavne kritizované, alebo čo bolo hlavne vyčítané tejto Zajacovej šestici zákonov? Jednak to, že zákony, aj keď ich schválime, budú v praxi nevykonateľné, určite sa na tento argument pamätáte a na argument, že celý systém zdravotníctva sa po schválení týchto zákonov zrúti. Chcem povedať, že ani prvá, ani druhá téza, ani prvá, ani druhá výčitka sa nenaplnili, chvalabohu. Zákony sú aplikovateľné, aj sa aplikujú, naše nemocnice sa pripravujú na transformáciu, mnohé sa už transformujú práve v týchto chvíľach. Máme už jednu poisťovňu transformovanú na akciovú spoločnosť, je to Spoločná zdravotná poisťovňa, ktorá bola akosi najaktívnejšia a možno najpripravenejšia a o chvíľu budeme mať ďalšie poisťovne ako akciové spoločnosti.

    Čiže naozaj tieto hlavné obavy, to hlavné strašenie, ktorého sme boli svedkami, sa akosi nenaplnilo a verím, že sa ani nenaplní, nemá ani prečo sa naplniť. Na druhej strane ale treba povedať, že nikto z nás, ktorí sme hlasovali za tie zákony, sme si vtedy nemysleli, že je po robote, že sme teda skončili, že máme reformu zdravotníctva, ktorá tu bude tak dvadsať rokov suverénne bez problémov fungovať, veď predsa, kto už môže byť múdrejší ako poslanci Národnej rady a kto už môže byť múdrejší ako ministerstvo zdravotníctva.

    Myslím si, že všetci, keď už sme hlasovali za tie zákony, sme vedeli, že ešte niečo sme možno v tom ktorom ustanovení mali dopísať, niečo sme zabudli, a teraz to myslím naozaj úprimne a v dobrom to hovorím, niečo podľahlo tým typickým politickým parlamentným kompromisom, no, dohodli sme sa na nejakej tretej strednej ceste, ale to ešte neznamená, že to je tá dobrá cesta, pri tom ktorom riešení toho ktorého vecného problému a teraz sa ukázalo, že zrejme nám to trošku uchyľuje, že vznikli aplikačné problémy nie také, že sa to nedá urobiť v praxi, ale také, že je to veľmi komplikované. Stavovské organizácie, poskytovatelia, asociácie, poisťovne momentálne dávajú svoje postrehy, svoje problémy, komunikujú s nami o tom, že teda v tom ktorom ustanovení sme možno nie presne zadefinovali v zákone to, čo sme chceli, niečo sme pozabudli a niečo doniesol aj život, lebo napriek tomu, že sme zákonodarcovia a máme myslieť na všetko, život prináša aj také chvíle, na ktoré sme vtedy nemohli myslieť, alebo sme na ne pozabudli. A myslím si, že to, že sa tu postavím a dnes to takto otvorene a čestne pred médiami, pred kolegami poviem, je prejavom určitej zodpovednosti, pokory a úprimnosti. Áno, nie je dokonalé to, čo sme schválili, bude to treba opravovať.

    Za poslanecký klub SDKÚ, lebo zaň teraz vystupujem, chcem jasne povedať, že sme pri schvaľovaní reformnej šestice zákonov vyjadrili jasnú podporu reforme zdravotníctva a táto naša jasná podpora tejto reforme zdravotníctva stále trvá. SDKÚ podporuje reformu zdravotníctva, podporuje modernizáciu celého systému zdravotníctva a urobí všetko, čo je v jej silách, aby sme v tomto procese neustali, aby sme tento proces mohli dotiahnuť do zdarného konca.

    Chcem povedať aj to, že ak na jeseň prebehli tri zákony v skrátenom legislatívnom konaní a dnes tu máme vlastne všetkých sedem zákonov, lebo ten jeden je v jednom z tých zákonov uvedený ako jeho ďalšia časť, čiže v podstate všetkých sedem zákonov znovu, nie je celkom možno najšťastnejšie povedať, že je to preto, lebo zákony boli zle pripravené. Aj preto som trošku veľa hovoril o tých chybách, ktoré sme asi urobili, načo sme pozabudli. Neurobili sme to preto, lebo sme šlendriáni, nikto v tejto sále nie je šlendrián, ani vo výbore pre zdravotníctvo, ono sa to stane, keď robíte takú obrovskú zmenu, a opakujem, je z našej strany len prejavom úprimnosti, že to tu teraz na tomto mieste viem povedať.

    Reforma zdravotníctva nie je dej, ktorý sa začne a sa skončí, ale žiadna reforma nie je dej, ktorý sa začne a sa skončí. Keď tu dnes hovoril pán minister Kaník, práve na to som myslel, ani to nie je dej, ktorý sme začali 11. mája a 22. júna máme po všetkom a môžeme byť spokojní, odčiarknuť si to. Je to proces. Reforma je proces a možno s tým, že sme schválili tú šesticu zákonov, máme 80 percent tohto procesu za sebou, ale tých 20 percent to je tá najnevďačnejšia a najťažšia práca, tá trpezlivosť brúsiť systém ďalej, pracovať s tými jednotlivými pozmeňujúcimi návrhmi, pýtať sa jednotlivých stavovských organizácií, profesijných združení na ich názor a mať otvorené uši a otvorenú hlavu to počúvať a možno aj revidovať a meniť svoje názory.

    Myslím si, že som povedal asi to, čo som chcel povedať aj s politickým stanoviskom poslaneckého klubu SDKÚ. Teším sa na diskusiu vo výbore pre zdravotníctvo. Verím, že bude taká vecná, ako bola na jeseň a určite aj za poslanecký klub SDKÚ donesiem mnoho pozmeňujúcich návrhov. Verím, že sa nám ich podarí spolu v pokojnej atmosfére vyriešiť tak, aby sme mohli v tomto procese reformy pokračovať ďalej. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Laššáková, Bollová, Sabolová, pán poslanec Bielik. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvej zapnite mikrofón pani poslankyni Laššákovej.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán poslanec, veľmi pozorne som vás počúvala a nemôžem súhlasiť s tým, ako zľahčujete legislatívny proces pri prijímaní balíka zdravotníckych zákonov. Mne sa zdá, že zabúdame, čo je jedným z princípov právneho štátu, a to je aj stabilita právneho poriadku.

    Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, aká je tu stabilita právneho poriadku, keď hneď po schválení zákonov v Národnej rade dochádza k ich zmenám, lekári nevedia, ako majú pracovať, pacienti sú úplne zmätení z celého procesu. Myslím si, že najprv bolo treba mať naozaj otvorenú hlavu a uši a počúvať a pripraviť zdravotnícku reformu tak, aby sme v priebehu roka nemenili tieto zákony. Takže ja v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, že reforma je nejaký proces a my sme povinní tie zákony prispôsobovať, čo prinesie prax. Keby bolo dobré pripomienkové konanie a keby sa legislatívny proces uberal tak, ako sa má, nemusíme sa tu traumatizovať každý rok so zmenami zákonov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, ja si tiež myslím, že reforma nie je permanentný proces. Každá reforma sa raz začne, ale sa aj skončí. Všetko sa raz skončí. Chcem vecne poznamenať, že pri prerokúvaní týchto zákonov na jeseň vládna koalícia dostala od opozície množstvo upozornení na nedostatky, lenže vtedy ste opozíciu absolútne nerešpektovali a nepočúvali. Napríklad, viete koľko ľudí bolo poškodených tým, že sa preveruje stupeň invalidity? Viete, koľko ľudí je rozčúlených pri reformách, že lieky sú drahšie, že lekárska starostlivosť sa platí tam i tam, a teraz to budeme naprávať, budeme robiť rôzne úľavy, rôzne výpomoci a podobne. Samozrejme, že nezostáva nám nič iné, už keď zoberieme človeku sto korún, je to zle, a keď mu potom päť pridáme, no, tak nemôžeme iné, ako zahlasovať za tých päť korún, ale myslím si, že to nie je správne. Ak sa pripravuje zákon z dielne vlády, ja si myslím, že je dostatok ľudí, odborníkov na ministerstve, môžu si urobiť dostatok času na to, aby zákon pripravili čo najlepšie. Ja nehovorím, že bezchybne, ale čo najlepšie. A tieto návrhy i tie, ktoré sme už počuli, tomu nenasvedčujú, že to bolo tak.

    Takže márne je vaše ospravedlňovanie teraz. Zoberme to akože úprimne, dobre to myslíte. V poriadku, lenže v budúcnosti pamätajte na tento moment, že ste sa tu museli pred parlamentom ospravedlňovať za to, že sa čosi urobilo zle. Snažte sa to urobiť druhýkrát lepšie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že sa veľmi teším, pani poslankyňa Bollová to tak odľahčila a dala to takým dobrým smerom. Ja budem zase asi tvrdšia.

    Pán poslanec, nemyslíte snáď vážne všetko to, čo ste povedali, aké to je všetko skoro ideálne. Hlavné strašenia sa nenaplnili. Určite hlavné možno nie, ale sami vidíme, ako ten celý systém ešte trpí a nemyslíte snáď vážne ani to, čo ste pri zákone o zdravotnej starostlivosti povedali, že bez nejakej finančnej injekcie môžu dnes niektoré nemocnice byť nestratové. To vy veľmi dobre viete, na čo mierim. A že niečo tu podľahlo parlamentnej politike, pýtam sa, mali sme tu už generiká, zákon o lieku, už to vraciame naspäť, mali sme tu záchranku, už to vraciame naspäť. Čiže jedno, čo mi chýbalo vo vašom vystúpení, bola taká vaša úprimnosť, váš pohľad, máte na to plné právo. Ale chýba mi pravdivosť, reálny postoj, reálny pohľad, pravdivosť hovoriť o veciach nie preto, že to je minister vládny alebo akýkoľvek, ale hovoriť o probléme, nerozprávať si tu sladké reči, pretože je to škoda. Vy ako odborník, a vás beriem ako odborníka, bola by som očakávala, kedy poviete, kde je smerovanie tých zákonov a problém tej celej reformy je v komunikácii. Minister Kaník má tú výhodu, že sa snaží komunikovať aj s opozíciou, aj s koalíciou. Berie veci, povie svoj názor. Mne tu chýba komunikácia. A toto je ten problém. Môže mať milión výhrad voči dôchodkovej reforme, sociálnej reforme, ale dá sa komunikovať.

  • Pán poslanec Bielik s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Veda skúma javy a hľadá ich príčiny, na základe ktorých vznikli. A niekedy v tej súvislosti vravíme, že táto príčina má aj vyšší princíp a tí, ktorí popierajú tento vyšší princíp vzťahov, nazývame ich agnostici a tento smer nazývame agnosticizmus. To znamená, agnosticizmus popiera poznateľnosť veci.

    Pán poslanec Novotný, ja som z vášho vystúpenia cítil aj z tej určitej reflexie, aj z tej úprimnosti, že agnosticizmus ako taký dostal v tejto sále ťažký úder. Lebo ja to vzťahujem, že prednedávnom sme mali zostúpenie, zoslanie strany Svätého Ducha a že v tomto smere sa prejavil ako účinok zoslania Ducha Svätého, lebo takéto vzácne vystúpenie s takouto sebareflexiou som tu za posledných osem mesiacov, čo som tu, nezažil, a dúfam, že tento efekt budem môcť pozorovať aj pri vystúpeniach u viacerých poslancov. Ale to si myslím v dobrom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja súhlasím s pani poslankyňou Laššákovou, že naozaj pre stabilitu právneho systému je veľkým nešťastím, že tie zákony stále novelizujeme a novelizujeme. Nemám čo k tomu dodať. Je to naozaj tak. Možno to súvisí s tým, že sme v transformačnom období tejto celej krajiny a, žiaľ, tie zákony sa stále menia a prichádzajú nové vlády a nové vlády chcú stále všetko od začiatku zmeniť.

    Veríme, že tento legislatívny proces bude, že čím ďalej bude táto krajina spieť k normálnym európskym parametrom, tým viacej bude utíchať v zmysle, že sa budú stále pripravovať kvalitnejšie zákony, ktoré budú mať dlhšiu trvácnosť až niekoľko mesiacov.

    Čo sa týka pani poslankyne Bollovej. Reforma je proces, ale ja som zase nemyslel až taký nekonečný proces, ako je permanentná revolúcia na Kube. Až tak som to nemyslel. Myslel som si, že sa ten proces za pár rokov skončí, len treba cez ten proces prekráčať.

    A čo sa týka toho, že som sa ospravedlňoval, ja som sa neospravedlňoval. Nemám sa prečo ospravedlniť. Som veľmi šťastný, že som hlasoval za túto reformu zdravotníctva a že sme túto reformu zdravotníctva priniesli do života. Len hovorím, že podarilo sa nám to asi na 80 percent a tých 20 percent musíme mať tú silu opravovať, komunikovať, hľadať lepšie a lepšie riešenia. No, vylepšovať, to je všetko. Ja sa nemám za čo ospravedlňovať.

    Čo sa týka pani poslankyne Sabolovej, poviem len jednu vetu. Naozaj môžu byť nemocnice vo vyrovnanom rozpočte, napríklad nemocnica v Šaci, napríklad Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický v Košiciach, Východoslovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb alebo VÚC-kárska nemocnica s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. To nie je sci-fi, to je Košický samosprávny kraj. A Jankovi Bielikovi ďakujem za to, čo povedal.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o týchto bodoch za skončenú. O slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, pán minister Zajac.

  • Ďakujem pekne. Som povinný reagovať na niektoré veci už aj preto, aby bolo jasné, v akej pozícii budem pri hlasovaní.

    Formálna odpoveď pánovi poslancovi Bódymu, to sa nedá v percentách vyjadrovať. Treba vedieť, že generická substitúcia je prinajmenšom výmena toho istého lieku za ten istý liek. To znamená, tu už robiť nejaké veľmi vážne štatistické údaje sa nedá. Chcem povedať, že je otázka, kto ju vykonáva. A tiež chcem povedať, že to bol jeden z mála kompromisov pre priechodnosť reformných zákonov. Je nevykonateľná, ako ju máme teraz. Tak ju zrušme, ale nerobme ju.

    Tiež ma zaráža trošku postoj predsedu zdravotníckeho výboru, ktorý jedným dychom ako spravodajca ju podporuje a súčasne v rozprave navrhuje stiahnuť z jedného zákona. To je prinajmenšom vyššia forma agnosticizmu pre mňa. Vrátiť a dopracovať, ale ako spravodajca ho podporujem. No, tak tu už naozaj neviem, čo si mám o tom myslieť, ale budem to skúmať. Čo sa týka tých vecných výhrad, chcem povedať, že veľmi veľa tých výhrad je z prostredia, ktoré mi je dobre známe. Rozdelíme ich na tri.

    Pán poslanec Oremus, ak chcete vydávať za citovanie zahraničnej literatúry prejavy bývalého psychiatra Dávida, lebo on je bývalý, to všetko, tak to treba povedať. Každá poctivá citácia je, aj kto povedal, nielen čo povedal. A keď sa vám už tam primotala aj nemocnica Komárno, nech vám je odpustené. Rešpektujem to.

    Po druhé. Odštátnenie záchrannej služby je úplne iná vec. Tú si urobilo vedenie nemocnice Komárno. Je to jej problém a problém VÚC a vzťahov, ktoré sú vo vyššom územnom celku. Ale ste sa pýtali, nech vám poviem jednu jedinú záchrannú službu, ktorá funguje. V tejto chvíli po kontrolách, ktoré sme urobili, funguje 91 bodov veľmi dobre, 38 bodov je veľmi pochybných.

    Pani poslankyňa, replika o záchrannej službe. No, kde inde máme tvoriť záchrannú službu, ak nie u poskytovateľov, a kde inde, ak nie u poskytovateľov, nota bene, keď tri štvrtiny tejto teórie sa týka zákona o poskytovateľoch.

    Takisto, aké prechodné ustanovenie chcete spraviť? Zákon jasne hovorí. Nové licencie do 30. 6. budúceho roku. Začali sme vydávať súťaž, súťažíme o staré body práve preto, aby sme zabránili zbytočnému vykupovaniu ľudí. Vy to dobre viete. Ale ste z Košíc a tiež dobre viete, že košická záchranná služba má štyri falošné stanice a vyúčtovala si peniaze za niečo, čo nemá, čo je trošku problém, lebo tam sedí aj hlavný odborník, ktorého tým nemôžem ďalej považovať za dôveryhodného v tejto veci. No vidíte, hovoríte, že neviete. Tak potom hovoríte, pani poslankyňa, ja som ani slovo nepovedal. Vy ste dosť nekvalifikovane okríkli pána poslanca Mikloška. Nechajte ma, prosím, hovoriť, a ak budete mať svoj legislatívny priestor, ozvite sa. Dohoda? Ďakujem. Chcem povedať celkom úprimne, že cítim veľmi veľa vplyvov. A budem teda reagovať len veľmi postupne.

    K poslancovi Bielikovi. V žiadnom prípade nebudem súhlasiť s tým, aby sa zákon vrátil na prepracovanie a budem žiadať tých poslancov, ktorí vedia, o čom to je, aby ho podporili do druhého čítania. Nebudem sa brániť vecnej diskusii v druhom čítaní.

    Aký je rozdiel, či jeden lekárnik môže mať päť alebo desať, alebo dvadsať lekární, či už je fyzická, alebo právnická osoba. Skoro žiadny. Ale elementárna spravodlivosť tu musí byť. Generická substitúcia v tom podaní, ako je teraz v zákone, je nevykonateľná. Navrhujeme ju vykonávať, nič viac a nič menej. Mimochodom, je to pre tých poistencov, ktorí sú na to odkázaní, aby získali za nižšiu cenu rovnaký liek. Budem brániť lekárnikovi, ktorý je päť rokov vzdelávaný, ktorý má vysokú školu, ktorý vie o liekoch a liečivých látkach desaťkrát viacej ako my, aby túto svoju kvalifikáciu nepoužil? Veď by som bol proti zdravému sedliackemu rozumu.

    Pri prvom zákone vystúpil pán poslanec Chovanec a pán poslanec Paška. To bolo ešte minulý týždeň. Rešpektujem ich názor, naozaj nečakám, že poslanci Smeru by mohli podporiť tieto novely nie preto, že by boli zlé, alebo dobré, dokonca, že by si dali tú námahu, že by ich vecne posúdili. Okrem jednej výnimky poslanci Smeru nemôžu posúdiť preto, že zdravotníctvo si zobrali ako politický nástroj, nie ako nástroj vecný. Je to trošku farizejsky hovoriť o blahu poistencov, občanov a súčasne ničím, ale ničím nepodporiť nič, čo by im to blaho mohlo priblížiť.

    Pánovi poslancovi Šulajovi, máte pravdu, je tam chyba a je ich tam ešte niekoľko. Zákon o zdravotnom poistení je najťažší zákon, aký máme pred sebou už aj preto, že toľkokrát ospevovaná komunikácia priniesla zákon o sociálnom poistení štrnástim novelám a bude tu ďalšia pätnásta. Dnes sa prerokúvala. My sme v prvej vážnej novele a v druhej novele zákona o zdravotnom poistení. A sám predpokladám, ak sa podarí zjednotiť vymeriavací základ, teda to, z čoho ľudia platia dane, budú platiť zdravotné poistenie a poprípade aj sociálne, ak sa toto podarí urobiť či už tejto vláde, alebo budúcej, tak sa uľahčí všetkým. Pretože bude jasné, koľko zarobil, koľko zobral. Pri tej príležitosti len tak mimochodom. Zdravotníctvo je bytostne odkázané na stav ekonomiky, zdravotníctvo je extrémne odkázané na to, koľko je tu zamestnaných, aká je tu zamestnanosť, nie aká tu je nezamestnanosť. Čím vyššia zamestnanosť bude, tým viacej zdrojov do zdravotníctva bude. To je tak jednoduchá priama úmera ako máločo.

    Pýtate sa, prečo by zdravotné poisťovne mali financovať systémy zdravotnej časti integrovaného záchranného systému, čo je neodkladnejšia starostlivosť ako záchranný systém, ako sanitka do 15 minút. Čo je neodkladnejšia starostlivosť, nech mi niekto povie a ja sa uspokojím. Nech mi niekto povie, že záchranná zdravotná služba nie je zdravotná starostlivosť. Pokiaľ hovoríte, že to má platiť štát, ja s tým nemám žiadny problém, ale potom môže dávať štát menej za svojich poistencov, lebo to sú spojené nádoby. Či to dá štát tam a potom dá menej, hmota nevzniká a nezaniká ani medzi agnostikami.

    Hovoríte o limitoch, pani poslankyňa Sabolová. Zjavne ale ja nebudem písať manuály, limity. Hovoríte o rozhodnutí Najvyššieho súdu. Je to tak trošku domotané. Nikto nemá právo obmedzovať prístup zdravotnej starostlivosti, nikto. Ale je to problém zdravotných poisťovní ako nákupcov a poskytovateľov. Nehľadajte arbitra.

    Niekoľkokrát ste spomenuli úrad, viacerí poslanci. Musím povedať, že výsledky úradu za posledných päť mesiacov neuveriteľne agilná prvá predsedníčka, ktorá naozaj ten úrad rozbehla v čase, keď nebolo nikoho, kto by povedal, sadnem si na tú stoličku, ako aj výsledky v kauze actilyse, výsledky v kauze úmrtia bezdomovca, výsledky v kauze sponzoringu, to je to, po čom ste tu chceli, aby tu bola elementárna spravodlivosť. Dnes mi doručil úrad svoje stanovisko k takzvanému sponzoringu za endoprotézy. No, hnus je slabý výraz. Výsledky v oblasti zanedbanej zdravotnej starostlivosti v železničnej nemocnici u svojho bývalého generálneho riaditeľa a stovky a stovky iných, sfalšované doklady o gravidnej, ktorá porodila mŕtve dieťa a je sfalšovaný celý záznam. Sú veci, ktoré tomu úradu pomaly, ale iste dávajú historické miesto v slovenskom zdravotníctve. A robia to ľudia, ktorí to robia formálne, veľmi dobre a ľudsky často proti vlastným kolegom len preto, že hľadajú spravodlivosť a pravdu. Musia chrániť pravdu. Poskytovateľa pri poskytovaní, poistenca pri poskytovaní v zdravotnej poisťovni.

    Môžeme si tu nabudúce, bol tu taký zvyk, premietať. Môžem vám premietnuť, ako vyzerá zdravotná starostlivosť v rómskych osadách na východnom Slovensku. Mám k tomu 11-minútový film. A čakám iba na odpoveď zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad, ako budú zabezpečovať zdravotnú starostlivosť, lebo poistenec ako poistenec, či Róm, či prezident.

    Hovoríte o Veriteľovi, hovoríte o postupovaní. Sociálna poisťovňa má tak urobené zákony, že nemôže postúpiť svoje pohľadávky inému a potrebujeme v tomto zákone umožniť, aby tak, ako sme zaplatili 3,4 miliardy za nemocnice delimitované, to znamená, mestské a VÚC, za Sociálnu poisťovňu, aby sme mohli do Sociálnej poisťovne poslať rádovo 4,8 miliardy. Na tomu potrebujeme úpravu tohto zákona. Veriteľ zverejňuje svoje dáta na internete, ale budem ich žiadať, aby ich abgregovali, ak tak nebolo spravené. Neviem, ja im nechodím na internet.

    Kódy lekára, pani poslankyňa, vydáva úrad, nie všeobecná. To znamená, kódy lekára sú povinnosťou úradu, ale máte pravdu, ktorá je veľmi smutná. Niektoré poisťovne vôbec nevykazujú register zmlúv. Na počet lekárskych miest, keď sme robili inventarizáciu siete, niektoré poisťovne neboli schopné oznámiť, koľko lekárov špecialistov, paskárov, detských lekárov, krčiarov, ušiarov a neviem koho, v akých úväzkoch majú v sieti. To len ukazuje na biedu verejnoprávneho systému, kde sa nezodpovedne narábalo s verejnými zdrojmi a kde je niekde odpoveď, kde sú tie dlhy, dnes tu ešte chodia dlhy za Perspektívou, kde z 13 zdravotných poisťovní máme nakoniec 5 a straty, ktoré sme utrpeli a o ktorých sa tu tak cudne mlčí, boli desiatky miliárd korún. Nie koruny, desiatky miliárd korún. Nakoniec názvy poisťovní hovoria o tom, akú mali svoju genetiku.

    Hovoríme o plošnom zavedení generickej substitúcie. Pán docent Bielik má pravdu. Máme tri spôsoby – u lekára, v lekárni, kombinovaný. Nebránim sa tomu, aby lekárnik predviedol svoje umenie. My mu bránime. Potom sa nebráňme tomu, aby sme predávali OTC v supermarketoch. Veď to je potom už obyčajný drogistický predaj. Ja som mal veľmi ťažké rozhovory s lekárnikmi, aj veľmi zložité vzťahy. Spomeňte si na štrajky z roku 2003, ale nikdy nepripustím hlavne myšlienku, že lekárnik je výdajca. Lekárnik je poskytovateľ ako každý iný a disciplinovane ako každý iný sa podrobil.

    Dovoľte mi na záver zareagovať na podpredsedu zdravotníckeho výboru pána poslanca Novotného. Tu z tohto rečníckeho miesta som hovoril, že nikto nemá ambíciu, každý má ambíciu, nikto nemá schopnosť napísať dokonalé a nemenné zákony. Keď si pozriete rozsah navrhovaných zmien, v niektorých prípadoch sú to dvojstranové novielky. Slovíčka, ktoré vylepšujú a uľahčujú život. Z tohto pohľadu nebudem súhlasiť s tým, aby sa novela odkladala tak ako minulý rok, čo bolo úplne iné, do nejakého septembra, októbra. Mimochodom, to odročenie možno prinieslo lepšiu kvalitu tých zákonov, to pripúšťam, ale ma stálo 620 miliónov korún, ktoré nám stiahlo ministerstvo financií, lebo naše zákony po prezidentovom vete sa stali platnými až 21. októbra a nestihli sme utilizovať 620 miliónov korún, ktoré by sme boli napríklad mohli dnes použiť na výstavbu košického buď kardiocentra, alebo inštitút molekulárnej medicíny. Ale to už patrí do života. Tu nemáme dôvod odkladať, tu máme dobrý časový priestor. Zákony boli v riadnom konaní, neboli v žiadnom skrátenom konaní a sú na riadne vyjadrenie sa parlamentu. A parlament, ako poznám prácu hlavne zdravotníckeho výboru, túto povinnosť splnil. A to, čo povedal pán poslanec Novotný, že sa to nepáči komunistom, to je kompliment. To bola dobrá reč z môjho pohľadu. Že sa to nepáči niekomu inému, len ukazuje, že je tu aj istý elementárny zmysel pre poctivosť. On len povedal toľko, že zákony boli ťažké, všetci sme mali problémy, všetci sme boli pod tlakom, tento parlament našiel odvahu pri tej mojej chybe komunikácie 81 až 83 hlasmi pri tom nekomunikovaní. Lenže som komunikoval s tými, ktorí rozhodujú. Našiel odvahu tieto zákony prijať a pripúšťam, sú novely, budú novely a nie je to žiadna hanba. Nepociťujem žiadnu hanbu, keď človek poctivo povie, urobili sme najlepšiu prácu, ako sme vedeli a mohli. Tak nás nechajte to vylepšiť. Aj stavby domov majú svoje kolaudačné opravy. Ešte nebol zákon, ktorý by nebolo potrebný novelizovať, okrem základného zákona, a to bol čl. 4 ústavy komunistického Česko-Slovenska, ktorý sme nemuseli novelizovať, ale ktorý sme museli revolacionezovať. To bol taký malý rozdiel. S týmto vedomím...

  • Hlasy v sále.

  • Ja poprosím, keby sme nechali dohovoriť pána ministra, potom niekedy zase, keď bude príležitosť, v súlade s rokovacím poriadkom sa dá reagovať.

    Nech sa páči, pán minister, pokračujte.

  • ... čl. 4 ústavy som myslel, ten pôvodnej. Takže ak dovolíte, budem žiadať pri hlasovaní, aby sme nesúhlasili s názorom pána poslanca Bielika o vrátení zákona č. 140 na prepracovanie, takisto ako predkladateľ budem žiadať parlament, aby sme nesúhlasili s tým, aby boli zákony odložené až na jesenný parlament.

    Pán podpredseda, ďakujem pekne, že ste mi umožnili vystúpiť k rozprave.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Chcem vás len informovať, že o týchto bodoch programu budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu by mal teraz nasledovať návrh novely zákona o držaní psov (tlač 1082). Rád by som vás informoval, že pán poslanec Galbavý za skupinu poslancov písomne oznámil, že uvedený návrh zákona berie späť, čiže nebudeme ho prerokúvať a zároveň pán poslanec Galbavý písomne oznámil, že berie späť aj návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch (tlač 1144). Ide o bod č. 51. To znamená, že ani o tomto nebudeme pokračovať.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1088. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1095.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ladislavovi Polkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v mene, skôr by som povedal skupinky poslancov predniesol časť dôvodovej správy, aby som bol veľmi stručný a šetril váš vzácny čas.

    Dňa 1. marca 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom tohto zákona bolo a je upraviť podmienky prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Týmto zákonom sa súčasne do právneho poriadku Slovenskej republiky prebrali smernice uvedené v prílohe č. 2 k tomuto zákonu. Okrem iných sa to vzťahuje na smernicu Rady č. 96/96 Európskych spoločenstiev z 20. decembra 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa testov spôsobilosti motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel.

    Zákonom bola s účinnosťou od 1. marca 2005 zavedená aj povinnosť prevádzkovateľa vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole, takzvanej administratívnej, a motorové vozidlo administratívnej emisnej kontrole, a to do siedmich dní po prvom prihlásení vozidla do evidencie vozidiel. Táto povinnosť pre členské štáty z uvedenej smernice vyplýva až od 1. 1. 2007. Stanovenie tejto povinnosti od 1. marca 2005 je pre nás podľa nášho názoru nie celkom náležité a pôsobí šikanózne voči prevádzkovateľom nových motorových vozidiel a mám taký pocit, že ich aj vcelku neprimerane finančne zaťažuje.

    Účelom predloženého návrhu zákona je teda vypustiť tie ustanovenia, ktoré povinnosť upravujú. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na pracovné miesta, nebude mať vplyv na životné prostredie.

    Dámy a páni, chcel by som v tejto súvislosti poznamenať, že sa tu stalo zvykom, že ministerstvá alebo štátna správa, ktorá predkladá cestou vlády návrhy zákonov, pri prerokúvaní návrhov zákonov vo výboroch podstrkáva svojim poslancom alebo niektorým poslancom návrhy alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré, by som povedal, v hodine dvanástej sa prerokujú bez zváženia náležitých dopadov.

    Domnievam sa, že niekedy skutočne podliehame tlaku niektorých úradníkov, ktorí argumentujú predovšetkým Európskou úniou, smernicami EHK, smernicami Európskych spoločenstiev, čo v tom hektickom spôsobe prerokovania má za následok, že nemáme si možnosť niektoré veci uvedomiť.

    Sám a myslím si, že aj členovia skupinky, ktorá predkladá tento návrh zákona, si uvedomujeme, že nie celkom máme jasno, o akú administratívnotechnickú kontrolu ide a či nespôsobíme pri prevádzkovaní starších motorových vozidiel nejakú ďalšiu ujmu, preto by som vás chcel skutočne podporiť o podporu pri jeho postúpení do druhého čítania, aby sme v rámci stanoviska vlády a prerokovaní vo výboroch odstránili prípadné nejasnosti a vyvarovali sa do budúcnosti unáhlených prijímaní a unáhlených rozhodovaní, ktoré súvisia s aproximáciou európskych právnych noriem. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a za podporu.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. (tlač 1088).

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej odporúčam, aby predmetné výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. júna 2005 a v gestorskom výbore do 17. júna tohto roku. To je všetko.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Ústne, kto sa hlási, prosím, do rozpravy? Pán poslanec Kaliňák, pán poslanec Vážny. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Ako prvý požiadal pán spravodajca. Vystúpi v súlade s rokovacím poriadkom ako prvý pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Na úvod tejto novely treba snáď povedať, o čom táto novela je a z akých dôvodov ju predkladatelia navrhli. V minulom roku sme schválili zákon č. 725/2004 Z. z., o ktorom tu je dnes reč s tým, že od 1. 1. tento zákon platí a tento zákon v § 21 písm. c) zavádza povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole administratívnej a emisnej kontrole administratívnej preto, lebo každé vozidlo má byť viditeľne identifikované, že jeho technický stav je spôsobilý a má emisnú kontrolu a toto platí aj na vozidlo nové. Preto aj nové auto na administratívnu STK, podotýkam na administratívnu STK a na administratívnoemisnú kontrolu. Je úplne namieste otázka, načo s novým autom na STK, keď je nové. Tu treba zvýrazniť to, a to v médiách nezaznelo, že nejde o klasickú STK a klasickú emisnú kontrolu, ale len o administratívnu, ktorá bude vydaná na základe dokumentácie, ktorú dostane vodič s novým autom. Tu je namieste otázka, môžeme sa spýtať, či nie je iný spôsob, ako zabezpečiť nálepku na evidenčné číslo auta, či len tým, že vodič aj s autom musí prísť na stanicu technickej kontroly. Ale toto je už dobrá téma pre druhé čítanie a odpovedať na túto otázku, lebo táto novela, tak ako je navrhnutá, ruší administratívnu STK a administratívnu emisnú kontrolu komplet. Nielen pre nové autá, ale pre všetky autá. Ruší ju pre všetky úkony, kde sa dnes využíva administratívna, technická kontrola, a to napríklad pri zmene trvalého bydliska, pri predaji auta, pri ukradnutí evidenčného čísla, pri poškodení evidenčného čísla a v prípade aplikácie tejto novely budú musieť všetci absolvovať pravidelnú technickú kontrolu a pravidelnú emisnú kontrolu a nebudú absolvovať administratívnu za 150 korún, ale pravidelnú za 700 korún a budú absolvovať pravidelnú kontrolu za 350, a nie za 40 korún. A v tomto je problém, lebo ak by sme aplikovali navrhnutú novelu, tak ako je navrhnutá, tak by sme vodičov zaťažili podľa štatistiky Policajného zboru o počte predajov áut, kúpe áut, poškodení evidenčných čísiel a tak ďalej nie 40 miliónmi korún pri administratívnych úkonoch, administratívnej STK a administratívnej emisnej kontrole, ale asi 150 miliónmi korún, lebo už nebude administratívna, ale len pravidelná technická kontrola.

    Ale ako upraviť tento zákon, aby majiteľ nového auta mal aj nálepku a aby s novým autom si po túto nálepku nemusel ísť na stanicu technickej kontroly a nemusel zaplatiť 700 korún, keď môže platiť 150 a nemusel za emisiu zaplatiť 350, keď môže 50, toto je téma pre druhé čítanie, lebo osobne nevidím dôvod, prečo by sme mali vodičom takto komplikovať život a hlavne, prečo by sme mali od nich vyťahovať milióny a milióny korún. Ďakujem.

  • Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Kaliňák. Pán poslanec Kaliňák k rozprave. Tak mi to povedzte, tak pán poslanec Vážny a pán Kaliňák sa vzdáva poradia alebo potom? Vzdáva sa poradia úplne, pán Kaliňák nebude v zozname, vystúpi iba pán poslanec Vážny. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, pôvodným zámerom poslancov bolo odstrániť zo zákona povinnosť podrobiť od 1. 3. 2005 nové vozidlo administratívnej technickej kontrole, ako aj odstrániť túto povinnosť pre vozidlá mladšie ako štyri roky, ktoré musia administratívnotechnickú kontrolu vykonať do konca septembra 2005 a vyhovieť tak tlaku médií, možno občanov, ktorých sa táto povinnosť týka. Návrh však okrem toho, že celkom odstraňuje uvedenú povinnosť, ako aj postihy za jej nedodržanie, vypúšťa celkom zo zákona inštitút administratívnej technickej kontroly a administratívnej emisnej kontroly. Pri uvedenom type kontroly pritom nejde o nový druh, nakoľko administratívna a technická kontrola existuje už niekoľko rokov.

    Návrh zákona má dva problémy, jedna je legislatívnotechnická časť a druhá sú praktické problémy. Stručne poviem o tej legislatívnotechnickej časti. Návrh novely má viacero legislatívnotechnických nedostatkov, navrhuje sa v nej zrušiť štyri ustanovenia, ale nerieši sa ďalších minimálne 12 ustanovení citovaného zákona, ktoré sa na rušené ustanovenia priamo odvolávajú, respektíve na ne nadväzujú. Dal som si tú robotu, že ich tu mám aj vypísané v paragrafovom znení, ale nejdem vás s tým zdržovať.

    Legislatívnotechnické pripomienky z odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady by tak v prípade, že by bol zákon posunutý do druhého čítania, boli rozsiahlejšie ako samotný návrh zákona. Celú problematiku povinnosti vykonať na nových vozidlách a vozidlách nie starších ako štyri roky administratívnotechnickú kontrolu je potrebné aj vzhľadom na celý kontext zákona riešiť koncepčne. Zapracovaním potrebných a nevyhnutných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré si takto navrhovaná novela zákona bezpodmienečne vyžaduje. My sme z legislatívnej stránky dostali úplne nový návrh zákona, ktorý by s pôvodne navrhovaným mal skutočne pramálo spoločné a úplne by zmenil jeho podstatu a z pôvodne navrhovaného znenia by tak nezostalo viac-menej nič.

    Preto si myslím, že z legislatívnej stránky bude vhodnejšie dotiahnuť celý okruh koncepčne spracovaných pozmeňujúcich návrhov, ktoré riešia túto problematiku a ktoré pripravila komisia pre transformáciu dopravy a pôšt a telekomunikácií, ktorá pôsobí pri Výbore Národnej rady pre hospodárstvo a spolu s ministerstvom sa pokúsime zapracovať do druhej novely zákona, o ktorej budeme rokovať v nasledujúcom bode programu.

    Teraz pár slov k technickým problémom. Aj keď pôvodným zámerom predkladateľov bolo odstrániť povinnosť absolvovania administratívnej technickej kontroly, navrhovaným znením by sa zo zákona celkom vypustil typ administratívnotechnickej a emisnej kontroly, ktorý existuje už niekoľko rokov. Vzhľadom na doterajší systém lepenia kontroly nálepiek technickej kontroly a emisnej kontroly na tabuľku s evidenčným číslom by tak vlastníci vozidiel, ktorí si staršie vozidlo kúpia v inom okrese, teda pri prepise dostanú aj nové evidenčné čísla, museli absolvovať dobrovoľnú technickú kontrolu úplnú. Doteraz im na to postačovala v prípade platnej technickej kontroly a emisnej kontroly kontrola administratívna, ktorú chceme touto novelou zákona zrušiť.

    Administratívna kontrola je v takýchto prípadoch vykonávaná len na základe kontroly dokladov potvrdzujúcich platnosť technickej kontroly a emisnej kontroly na vozidle, ktoré mu bolo medzičasom pridelené nové evidenčné číslo, a preto potrebuje iba nové kontrolné nálepky. Okrem faktu, že pri administratívnotechnickej alebo emisnej kontrole ide o časovo málo náročnú záležitosť v porovnaní s technickou kontrolou úplnou, do ktorej by sme teda určili aj tie vozidlá, ktoré sa prepisujú z okresu do okresu, je rozhodujúca aj cena za jednotlivé úkony. Kým cena administratívnej kontroly sa pohybuje na úrovni cirka 160 korún, súhlasím aj s tým, že je vysoká a riešme to, ale nie zákonom, a cena úplnej technickej kontroly spolu s emisnou dosahuje úroveň cirka 1 000 korún.

    Dovolil som si pripraviť aj nejaký odhad. Ak si uvedomíme, že ročne dochádza k prepisu z okresu do okresu odhadom 100 000 vozidiel na Slovensku starších, ktoré ešte majú platnú technickú a emisnú kontrolu, veľmi rýchlo si môžeme zrátať, akou sumou by sme v prípade schválenia takto navrhovanej novely zaťažili majiteľov vozidiel, ktorí prepisujú vozidlá z okresu do okresu, konkrétne pri 100 000 vozidlách a pri odhade cirka 1 000 korún je to asi 100 miliónov Sk, ktoré nám takisto potom občania budú vytýkať, lebo keby takáto novela neprešla, tak by zaplatili iba administratívnu technickú kontrolu.

    Aj keď som sám zástancom odbúrania byrokracie spojenej s administratívnotechnickou kontrolou, nie som toto názoru, že takto navrhovanou novelou docielime žiadaný stav. Nepochybujem však o potrebe zaviesť jasné pravidlá a uvedomujem si potrebu a význam označenia každého vozidla v premávke na pozemných komunikáciách kontrolnou nálepkou bez ohľadu na jeho vek. Preto musíme hľadať iné technické riešenia, respektíve sa zamyslieť v tomto parlamente nad tým, že máme dva mantinely, alebo zrušíme administratívnu technickú kontrolu úplne, to znamená, budeme mať problémy so smernicami Európskej komisie, budeme mať problémy s vycestovaním našich vozidiel, ktoré nebudú polepené, do zahraničia, do Európskeho spoločenstva a, samozrejme, súvisí to aj s poriadkom na cestách, alebo druhá stránka mince, keď chceme mať poriadok na cestách ako v Nemecku, musíme mať aj povinnosti polepiť vozidlá nálepkami, aby to bolo jednoducho a rýchlo rozlíšiteľné. Čiže musíme nájsť, ak teda chcem ponechať administratívnotechnickú kontrolu, musíme nájsť riešenie, ktoré nebude zaťažovať vlastníkov nových, ale aj starších vozidiel zbytočnou byrokraciou a ktoré by malo právne zjednodušiť a zlacniť aj celý proces prepisu vozidla pri jeho kúpe z iného okresu.

    Ako som už spomínal, v našej komisii spolu s ministerstvom pripravujeme a riešime ucelený komplex pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré daný stav, respektíve platnú povinnosť nielenže odstránia, ale budú vytvárať aj taký legislatívny rámec, ktorý ministerstvu umožní v krátkej dobe zaviesť úplne nový spôsob označovania vozidiel nových, ako aj tých, ktoré úspešne absolvujú technickú, respektíve emisnú kontrolu.

    Vzhľadom na uvedené technické a praktické problémy, ktoré by takto navrhovaná novela zákona spôsobila v praxi, ako aj vzhľadom na fakt, že v záujme riešiť danú problematiku komplexne by sme legislatívnymi úpravami nielenže museli pôvodné znenie navrhovaného zákona rozšíriť, ale nevyhnutnými úpravami by sme úplne zmenili jeho pôvodné znenie. Zmenili by sme základnú ideu takejto novely, pretože tá bola postavená na zrušení administratívnej technickej kontroly na základe tlaku médií a nebola založená na solídnom spôsobe nájsť riešenia a odstrániť byrokraciu. Z uvedených dôvodov predkladám procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla tak, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne. Ja som už asi pred rokom v tejto Národnej rade hovoril o tom, že netreba nič vymýšľať, ten systém je naozaj vymyslený, a je vymyslený jednoducho. Ja som skutočne, keď som prišiel do Švédska, žasol nad jednoduchosťou registrácie áut. Ja to potom niekedy v rozprave možnože ešte nabudúce poviem, ale keď to dokážem povedať za dve minúty, ako je to jednoduché, tak to naozaj musí byť jednoduché. Nové auto je certifikované pri prechode hraníc – značka má certifikát asi na dva roky. Každé auto, ktoré má dostať číslo, je cez centrálny register evidované, či má technickú kontrolu, či má zaplatenú cestnú dať a či má zaplatenú poistku. Keď sa tieto tri doklady stretnú v centrálnom registri, tak z centrálneho registra príde nové číslo na to auto, keď je nové, a keď už nie je nové, keď je ročné alebo dvojročné, tak vám príde každý rok ročná nálepka s tým, že to auto má oprávnenie chodiť po komunikáciách. My tu vidíme, že nám po diaľniciach autá chodia bez čísla, to je absolútne niečo nepredstaviteľné, že sa vôbec niečo také môže stať. A teraz poviem, každý rok vám príde tri mesiace predtým, ako máte ísť na technickú kontrolu, vám príde domov vyzvanie, že sa máte do troch mesiacov zúčastniť technickej kontroly, keď sa zúčastníte a znova zaplatíte poistku, zaplatíte cestnú daň, tak sa automaticky stretnú údaje v centrálnom registri a príde vám domov nálepka, číslo vám príde poštou a tak ďalej, žiadne preregistrácie z okresu do okresov, to všetko sú hlúposti a my napriek tomu, že vydávame nové čísla a tak ďalej, tak robíme tak či tak len parciálne hlúposti namiesto toho, aby sme ten celý jednoduchý systém prebrali. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, v úvode pri predkladaní som povedal, že problémy, ktoré si, ako sa to povie slušne po slovensky vyrábame Národná rada a poslanci Národnej rady cez médiá a o tom svedčí potom, samozrejme, aj popularita Národnej rady, ešteže máme vládu, ktorá je pod nami, je aj dôsledkom toho, že prijímame niektoré zákony bez toho, že by sme preskúmali európsky model, trebárs model, o ktorom hovorí pán poslanec Hanzel, a hrnieme sa do niečoho, čo ešte nemáme vyskúšané.

    Dámy a páni, to nie je len problém administratívnotechnických kontrol, to je problém boja s jedným s javov kriminality, ktorými sú krádeže áut, ktorých objasnenosť je úrovni 8 až 10 percent pri niekoľkých tisíckach ukradnutých áut ročne.

    Dámy a páni, ak dopravný inšpektorát vydá vodičské preukazy občanom inej národnosti, ktorí nemajú ani predstavu o slovenskom jazyku, tak ako môžem dôverovať administratívnotechnickým kontrolám, ktorá sa robia formálne iba na základe donesených papierov. Takže potom poďme na serióznu technickú kontrolu, nie administratívnu, pretože administratívna je ničím iným iba vyťahovaním peňazí z vreciek človeka, ktorý si kúpil auto, predstava, že mercedes dovezený alebo kúpený cez výhradného predajcu, idem potvrdzovať, že je skutočne mercedesom cez STK, cez administratívnotechnickú kontrolu v Turzovke je pre mňa trošku smiešna a údesná. Máme tu niekde v laviciach zákon o podmienkach premávky na komunikáciách, kde sa odhodláva jeden nemenovaný rezort k úžasným evidenciám priestupkov – päť priestupkov a dosť, tri priestupky a jeden závažný trestný čin, alebo tri priestupky a päť závažných trestných činov, bože, aké sú tie naše evidencie, keď my si nevieme rady s novým predaným autom a musíme zaviesť administratívnotechnickú kontrolu a administratívnoemisnú kontrolu. My sme sa snažili vyriešiť len tento banálny problém, ktorý by si mali vyriešiť predajcovia s tými, čo ošetrujú autá nálepkami, že nové auto nie je auto ukradnuté.

    Takže skutočne, dámy a páni, prihováram sa za to, aby parlament našiel vôľu a v druhom čítaní odstránil nedostatky, ktoré spomínal pán poslanec Vážny a naznačoval aj pán spravodajca Janiš, pretože chceme vyriešiť problém, ktorý sme my spôsobili občanom. Ďakujem vám pekne za pozornosť a pochopenie.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1106, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1112. Dávam slovo pánovi poslancovi Vážnemu, aby návrh zákona uviedol. Zároveň prosím kolegyne a kolegov poslancov o trošku pokoja v rokovacej sále.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Národná rada sa uzniesla na tom zákone, ktorý ste všetci dostali. Rieši článok I a rieši po prvé, v § 49 sa za ods. 8 dopĺňa nový ods. 9, ktorý znie : „Pred začatím technickej kontroly podľa § 49 ods. 2 písm. a), d) a g) musí prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla predložiť na technickú kontrolu okrem dokladov uvedených v odseku 8 aj doklad podľa § 21 ods. 2 písm. f). Bez predloženia ustanoveného dokladu kontrolný technik nesmie vykonať technickú kontrolu.“ Doterajšie odseky 9 až 11 sa označujú ako 10 až 12.

    Článok II rieši účinnosť od 1. augusta 2005. Veľmi stručne to odôvodním. Od 1. marca 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 725/2004 Z. z. Podľa § 21 ods. 2 písm. f) tohto zákona prevádzkovateľ nesmie v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Kontrola v súčasnosti prebieha na úrovni Policajného zboru pri zmene evidencie alebo prihlásení do evidencie, ako aj pri náhodnej cestnej kontrole.

    Druhým stupňom alebo druhou úrovňou je kontrola zo strany poisťovní, ktoré disponujú centrálnou evidenciou vozidiel a túto porovnávajú s evidenciou skutočne poistených motorových vozidiel. Svoje zistenia následne oznamujú obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, ktoré tieto priestupky riešia, respektíve neriešia, pretože ich riešia nesystémovo a ťažkopádne.

    Napriek dvojstupňovému systému kontroly sa aj vďaka nedostatočným sankčným opatreniam nedarí účinne odhaliť všetkých porušovateľov zákona a po našich cestách jazdí veľké množstvo motorových vozidiel, ktoré nemajú uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Odborný odhad je cirka 100 000 vozidiel nepoistených voči zodpovednosti za škodu spôsobenú ich prevádzkou. Ak takéto vozidlo spôsobí dopravnú nehodu, musí škodu ním spôsobenú uhradiť poisťovňa z garančného fondu, ktorá je povinná tvoriť a následne si môže poskytnutú náhradu uplatniť a vymáhať ju u prevádzkovateľa nepoisteného vozidla.

    Na ilustráciu záväzky z ohlásených nárokov poškodených, ktorým bola spôsobená škoda nepoisteným vozidlom, predstavuje len za rok 2004 sumu cirka 300 miliónov Sk. Uvedené úhrady spôsobujú zvýšenie nákladov pre jednotlivé poisťovne a táto skutočnosť často slúži ako jeden z argumentov každoročného zvyšovania ročných poistných sadzieb pre jednotlivé kategórie motorových vozidiel.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preto sprísniť kontrolu formou zavedenia povinnosti predkladať doklad o poistení aj pri technickej kontrole, ktorý musí na rozdiel od zmeny majiteľa, respektíve pri náhodnej cestnej prehliadke motorového vozidla absolvovať v pravidelných intervaloch. V žiadnom prípade nie je možné navrhované opatrenie interpretovať ako zavádzanie ďalšej byrokracie, nakoľko každé poistené vozidlo takýmto dokladom disponuje, iba si na technickú kontrolu zoberie ten doklad, ktorý má. Sprísnenie systému kontroly má za cieľ zlepšiť stav danej oblasti. Prínosom by malo byť ďalšie eliminovanie zvyšovania škôd poisťovní, ktoré v konečnom dôsledku musia cez zvýšené poistné uhradiť prevádzkovatelia, ktorí si poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pravidelne a poctivo platia. Je preto žiaduce v maximálnej možnej miere napomôcť odstránenie stavu, keď občania, ktorí dodržujú zákon, doplácajú na tých, ktorí zákony nedodržiavajú a systém účelovo zneužívajú.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na pracovné miesta a nebude mať vplyv na životné prostredie. Doložka zlučiteľnosti je takisto pozitívna. Je potrebné v druhom čítaní ešte dopracovať správne delikty a zjednotiť doklad, ktorým sa preukazujú vlastníci motorového vozidla alebo prevádzkovatelia motorového vozidla, že majú zrealizované povinné zmluvné poistenie, pretože v súčasnosti je osem poisťovní a každá má svoj doklad, čiže ten kontrolný orgán má pomerne ťažkú situáciu. Čiže tieto dva kroky treba urobiť a myslím si, že táto právna úprava by mohla byť prínosom pre motoristickú verejnosť, pre prax, ako aj pre poisťovne, ktoré vykonávajú túto činnosť.

    Dovolím si požiadať vás, vážené kolegyne a kolegovia, o podporu tejto novely zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona k tlači 1106.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, budem odporúčať, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh bude prerokovaný v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej navrhujem, aby gestorským výborom bol výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali vo výboroch do 15. júna a v gestorskom výbore do 17. júna tohto roku.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Pán spravodajca Janiš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Skôr než budete hovoriť, poprosím vás, pani poslankyne Černá, Angyalová, pán poslanec Zubo a ďalší, nájdite si, prosím vás, iné miesto na diskusiu. Je to naozaj nedôstojné. Často tu rozprávame o tom, aby parlament rokoval v slušnom a tichom prostredí. Dám prestávku a potom nám bude čas utekať.

    Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja veľmi v stručnosti k filozofii tohto zákona. Novela č. 725/2004 Z. z., čo sa týka zákonného poistenia, kontroly zákonného poistenia je filozofia, ako dosiahnuť to, aby sme na cestách mali menej nepoistených áut, je dobrá. Lenže na druhej strane sa zamyslime, ako to chceme dosiahnuť. My chceme zákonom nariadiť jednej právnickej osobe, jednej privátnej právnickej osobe, ktorá má licenciu na kontrolu technického stavu, nariadiť, aby výkon svojej práce, výkon svojej technickej kontroly podmieňovala tým, že bude kontrolovať, evidovať a neviem akým spôsobom, či má, alebo nemá dané vozidlo zákonné poistenie a bude to kontrolovať pre inú právnickú privátnu osobu, pre komerčné poisťovne. Má kontrolovať niečo, čo nesúvisí s výkonom a na čo má licenciu. Otázka znie, kto uhradí náklady? Táto stanica STK bude mať potom možnosť si nárokovať náklady s tým spojené. Bude musieť viesť evidenciu, bude musieť odkopírovať, robiť kópie zo zákonného poistenia preto, lebo bude musieť mať vždy preukázateľný doklad, že jednoducho túto náležitosť kontrolovala a robí to pre komerčné poisťovne. Je otázka, či komerčná poisťovňa, ktorá vyberá nie malé peniaze, si nemôže napríklad urobiť dohodu s STK, aby nahlasovali takéto autá, ktoré prídu, a nech si za tieto veci zaplatí. Tu niekde my vstupujeme medzi dve právnické osoby, medzi dve komerčné firmy a zákonom jednej nariaďujeme, aby kontrolovala to, aby tá druhá mala autá zákonne poistené. A tu vidím trošku dilemu a túto dilemu vyjadrím aj vo svojom hlasovaní, že nebudem hlasovať za postúpenie tohto zákona do druhého čítania.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne. Ja neviem, vždy mi ide nejako slabšie mikrofón, asi musím kričať. Ja len k tomu, že my zákonom nestanovujeme teraz niečo medzi dvoma právnickými osobami. My zákonom stanovujeme, že vozidlo, ktoré sa dostane na cestnú komunikáciu do premávky, musí spĺňať určité kritériá. A jedným z tých kritérií je napríklad aj to, že musí mať zákonné zmluvné poistenie, a to ja si myslím, že je normálne kritérium, lebo mnoho tých vozidiel, ktoré napríklad nemá toto poistenie, nemá ani na úhrady škody. To znamená, že my vlastne nechávame tých ľudí, aby sa bezplatne pohybovali po cestách a spôsobili škody či už štátu, alebo iným majiteľom tých áut a jednoducho ich to nezaujíma.

    Ja si to naozaj neviem predstaviť, že by sa v tej krajine, čo som spomínal, objavilo na ceste auto bez tej nálepky. A tá nálepka si žiada naozaj súčinnosť tých faktorov, ktoré sú potrebné na to, aby auto na tú komunikáciu mohlo ísť, a jedným z nich je zákonné poistenie, nehovorím havarijné, to je už každého možno osobná vec. Zákonné poistenie, cestná daň a kontrola z technickej prehliadky pri novom vozidle, nie, to garantuje dodávateľ, po dvoch rokoch nasleduje prvá technická kontrola a tieto tri faktory sa musia stretnúť na to, aby auto dostalo nálepku na číslo. Chcem len povedať, že tá nálepka vlastne chráni nás všetkých. Nie niekoho na ceste. Chráni nás všetkých, že to auto má. Je v dobrom technickom stave a že spĺňa tie podmienky, ktoré má jedno vozidlo spĺňať. A nie je možné, aby na diaľnici išlo auto bez akejkoľvek identifikácie, ani predné, ani zadné číslo. Evidentne je novo nastriekané niečo, že si to vôbec niekto môže dovoliť takúto vec, vyjsť na diaľnicu s takýmto autom, a u nás je to možné. To znamená, ja neviem, ako postupujú napríklad...

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán Vážny, želáte si slovo. Nech sa páči.

  • Chcem len veľmi stručne. Takisto pánu kolegovi Hanzelovi chcem povedať, že má úplnú pravdu, pretože v kultivovaných krajinách Európskej únie je vozidlo bez nálepky podozrivé. Je to kradnuté vozidlo a hneď prvé udrie do očí. Tak ako som povedal predtým, ak tento stav u nás neodstránime, budeme mať stále naďalej problémy a budeme mať neporiadok na cestách a my chceme zavádzať poriadok. Nemcom závidíme ich systém a my sa nechceme podvoliť na tento systém. Čiže veľmi opatrne s tým narábať.

    A čo sa týka pána spravodajcu. Argumentoval z hľadiska privátnej osoby. Podľa môjho názoru nemôžeme spochybniť, je to prenesený výkon štátnej správy. Predsa my sme tento prenesený výkon štátnej správy preniesli na nejakú STK, čiže nemôžeme ju teraz spochybniť, že ona nebude, alebo bude vykonávať. Ja by som sa nad tým ani nezamýšľal a či má licenciu, alebo nemá, to takisto nemôže byť žiadny problém, lebo určite má licenciu aj na administratívne výkony, ktorých kontrola jedného dokladu je toho súčasťou.

    Myslím si, že nemáš pravdu v tom, že vyriešme to cez nahlasovanie. Nahlasovanie nám teraz funguje. Ako som povedal v mojom zdôvodnení predkladanej novely zákona, poisťovne nahlasujú okresnému úradu dopravy, ale je to ťažkopádny mechanizmus. Okresný úrad dopravy vytýči nejakú pokutu, pokuta je potom zrušená v správnom konaní a jednoducho každý sa z toho systému smeje. Preto chceme zaviesť jednoznačný systém. Pri kontrole nemáš tento doklad, nemôžeš mať STK. Čiže na margo toho len toľko. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnosti zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1094. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1101.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Banášovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť stručný, hoci je to veľmi ťažké byť stručný v prípade zákona, ktorý sa týka predkladateľa osobne, a mám taký pocit, ako by som tu stál pred vami tak trošku ako nahý v tŕní, pretože vy viete z médií, že ja som takisto vedený v zoznamoch ŠtB ako agent Lotos. Takže vzniká taký istý možný pocit, že Banáš tu chce niečo meniť, aby ovplyvnil zákon kvôli sebe.

    Ja vám v krátkosti ale poviem v niekoľkých nasledujúcich vetách, že chcem tento zákon novelizovať preto, aby sme, krátko povedané, hľadali spolu pravdu, pretože ja mám trošku taký pocit, akoby sa mi stala príhoda spred dvadsiatich rokov, keď som sedel v preplnenom autobuse a nado mnou sedel jeden taký podpitý človek, ktorý na mňa pustil istú špinu a ja som tam sedel úplne odrovnaný. Nevedel som, čo mám s tým robiť a tí cestujúci tomu človeku začali nadávať, že ma zašpinil.

    Dnes mám taký pocit, akoby opäť na mňa niekto pustil špinu, ale situácia je troška iná. Všetci kričia, aha, pozrite sa naňho, aký je špinavý.

    Je prekvapujúce, že v demokratickej krajine sa v niektorých médiách, ale aj v niektorých politických kruhoch chytila akási téza, že pravdu má len ŠtB. Ján Langoš a Ústav pamäti národa nerobí nič iného, len pracuje s faktmi ŠtB, akoby boli objektívnou pravdou. Ja nemám právo a nedokážem posúdiť, nakoľko je tam pravda, nakoľko je tam lož. Musím len povedať, že mi je ľúto, že samotný zákon o Ústave pamäti národa v paragrafe, myslím, 28, mám ho tu, doslova hovorí, že Ústav pamäti národa nie je povinný preverovať pravdivosť týchto dokumentov ŠtB, ale je povinný ich zverejňovať. Môžem povedať, že som hovoril o tom bode zákona aj s kolega zo západoeurópskych parlamentov aj s ľuďmi, ktorí v Nemecku mali na starosti vyrovnávanie sa s aktmi stasi a nechceli tomu veriť, že takýto bod v zákone máme.

    Ja chcem tak trošku, teraz budem parafrázovať kolegu Paľa Minárika, nie je tu, lebo on povedal tú krásnu myšlienku, že hľadajme pravdu, lebo pravda oslobodzuje. Súhlasím s touto myšlienkou, a preto vás chcem vyzvať, aby sme tú pravdu skutočne hľadali i našou diskusiou, predpokladám, že bude diskusia v druhom čítaní a ja len chcem povedať, že môj návrh novely vlastne len umocňuje zámysel zákonodarcu, ktorý tu vlani alebo teda v poslednom volebnom období tento zákon schválil. Máte moju predlohu pred sebou. Ja len chcem, aby v prípade sporu o pravosti podpisu alebo listiny bol povinný Ústav pamäti vydať originál právnickej osobe. Pripomínam právnickej osobe, nie súkromnému písmoznalcovi, ktorá je zo zákona oprávnená vykonávať grafologické a písmoznalecké skúšky. Takéto osoby sú v Slovenskej republike dve. Je to Ústav súdneho inžinierstva v Žiline a myslím si, že Kriminalistický ústav v Bratislave, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra.

    Prečo som prišiel s touto novelou? Pretože ja som dostal môj spis, ukážem vám ho, toto má byť agent Lotos, môj spis. Dostal som tento môj spis vlani v septembri. V tomto spise, nechcem o tom dlho hovoriť, je 77 listov, z ktorých 55 je čistých lží. Ale nemôžem to dokázať, lebo je to tvrdenie proti tvrdeniu. Našťastie, je tam jeden papier, ten, ktorý aj denník Sme už zverejnil, kde údajne ja ako agent Lotos som mal prebrať odmenu 1 000 korún. Ten falzifikát je dosť šikovný, musím povedať, ale tvrdím, že to je falzifikát a chcel som si ísť dať, samozrejme, tento údajný môj podpis preveriť. Avšak sa ukázalo, že nie je možné dokázať s vysokou mierou pravdepodobnosti pravosť listiny alebo podpisu, pokiaľ ten originál nemáte. A tu prichádzame k problému, lebo zo zákona môže vydať ÚPN iba kópiu, respektíve originál môžete skúmať v ÚPN v takzvanej bádateľni. Tu sa ale ukazuje to, čo zákonodarca nemohol domyslieť, pretože myslím si, že som prvý, ktorý si trúfol overiť si svoj podpis, a to, že to je technicky nerealizovateľné, pretože najnovšie technológie kriminalistických, grafologických skúmaní alebo neviem, ako sa to povie, jednoducho neumožňujú zobrať celú tú techniku, ktorá je zložená z mikroskopov, počítačov a tak ďalej do bádateľne Ústavu pamäti národa.

    Čiže chcem vás požiadať, aby ste podporili túto moju novelu, pretože ja a mne podobní nemám v tejto chvíli na základe terajšej dikcie zákona možnosť sa brániť a dokázať svoju pravdu. Upozorňujem, a to je podstatné, že ja ako postihnutá osoba ten originál ani neuvidím. Ten originál bude na žiadosť právnickej osoby jej poskytnutý. Ale na záver chcem povedať, že je to rovnaké v prípade súdu. I keby som sa chcel brániť súdom, nemôžem, lebo i súdu môže zo zákona vydať, samozrejme, ÚPN len kópiu.

    Priatelia, dovoľte mi, aby som na záver svojho vystúpenia predniesol také možno trošku dramatické vyhlásenie, ale pre mňa veľmi závažné. Myslím si, že aj pre vás veľmi závažné, lebo som členom a poslancom Národnej rady a ja nechcem, aby vy ste mali pocit, že tu sedí s vami nejaký udavač. Chcem oficiálne vyhlásiť, že ak sa ukáže, že tento údajný podpis Lotos je môj podpis, to znamená, že som klamal, vrátim poslanecký mandát a odídem z parlamentu. Ale chcem zároveň povedať, že ak sa ukáže, že klamal pán Langoš a že tento podpis môj nebol, očakávam, že pán Langoš urobí to isté. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, poslancovi Lászlóovi Nagyovi.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa (tlač 1094).

    Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách vrátane pripojenia doložky zlučiteľnosti. Návrh bol predložený v lehote určenej rokovacím poriadkom.

    Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, avšak predložený návrh v prípade prijatia spôsobí vážne vnútorné protirečenie v platnom zákone. Pán navrhovateľ, poslanec Banáš týmto návrhom chce dosiahnuť, aby ústav vydával na žiadosť právnickej osoby, teda v tomto prípade na základe žiadosti Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline originály archívnych dokumentov za účelom preverovania ich pravosti. Len akoby v zátvorke poznamenávam, že zákon o znalcoch, teda iný zákon, zákon o znalcoch a tlmočníkoch kladie na rovnakú úroveň znalcov fyzické osoby a znalcov zamestnancov právnické osoby, takže nie je dôvod na uvedenie iba právnickej osoby v návrhu pána poslanca Banáša. Ale oveľa dôležitejším problémom je iný problém.

  • Pán spravodajca, ja vás musím prerušiť. Toto už je čas vystúpenia do rozpravy. Vy ste mali podľa zákona o rokovacom poriadku uviesť zákon, posadiť sa. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo, pokračujte.

  • Ďakujem za upozornenie, pán podpredseda, ale naozaj v zmysle rokovacieho poriadku spravodajca má priestor na vlastnú úvahu. Ďakujem aj kolegom. Dôležitejším problémom teda však je naznačené protirečenie medzi navrhovanou úpravou a § 23 pôvodného zákona, ktorý hovorí o ochrane osobných údajov v procese sprístupňovania.

    Prvý odsek citovaného paragrafu jasne zaväzuje ústav na znečitateľnenie údajov iných osôb a tiež aj všetky údaje o ich súkromnom a rodinnom živote, o trestnej činnosti, zdraví a majetkových pomeroch.

    Tieto úkony v originálnom archívnom dokumente, samozrejme, nie je možné vykonať. Preto je možné študovať originály spisov iba v bádateľni. Preto nie je možné odovzdať cudzím osobám, či už sú to právnické, alebo iné osoby, teda originály je možné študovať iba pod kontrolou archivára. Bez ohľadu na špecifiká zákona č. 553/2002 Z. z. tento postup zodpovedá aj všeobecným pravidlám zákona o archívoch a registratúrach. Je nepredstaviteľné, aby archívy vrátane archívu Ústavu pamäti národa zapožičiavali originály archívnych dokumentov na žiadosť súkromných osôb, ktoré uzavreli zmluvu so znalcom. Dovolím si v tejto súvislosti poukázať na § 12 až § 15 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach, ako aj na § 40 vykonávacej vyhlášky č. 628/2002 Z. z. Iná by bola, samozrejme, situácia, keby išlo o zapožičiavanie archívneho dokumentu v súvislosti s konaním na súde, teda, ak by bol znalec ustanovený súdom, ale v tomto prípade, v prípade návrhu pána poslanca Banáša a podľa textácie návrhu chce riešiť situáciu, keď znalec dostane poverenie od súkromnej osoby, nie teda od súdu.

    Na základe uvedených skutočností vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ak Národná rada napriek môjmu odporúčaniu posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1101 z 11. apríla 2005 a v zmysle rokovacieho poriadku § 74 navrhovať, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 15. júna, gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci – pán poslanec Ondriaš, Banáš a Mikloško. Keďže je 17.00 hodín, preruším rokovanie o tomto bode programu. Ešte páni poslanci prihlásení na svetelnej tabuli sa chceli zrejme prihlásiť do rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o návrhu poslanca Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sprístupnení dokumentov a o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím teraz pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Ferdinanda Devínskeho, aby ako poverený spravodajca výborom uvádzal hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1065.

    Pán poslanec Fajnor, máte procedurálny návrh? Nie. Pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja som len chcel pána poslanca Galbavého osloviť, lebo som sa dozvedel, pán poslanec, že ste stiahli ten zákon, ktorý sa týka psov, ale keďže je tam desať poslancov podpísaných, chcem len vedieť, či všetci súhlasia s tým stiahnutím?

  • Pán poslanec Galbavý, vyjadrite sa.

  • Áno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Lintner, samozrejme, toto sme si mohli vydiskutovať aj mimo ctenej snemovne. Áno, všetci s tým súhlasili. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov a pána poslanca Devínskeho ako spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovania k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Najskôr k návrhom, ktoré sú uvedené v informácii výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k vládnemu návrhu zákona k tlači 1065 vystúpilo 12 poslancov a odznelo niekoľko desiatok faktických poznámok. Jeden poslanec podal procedurálny návrh, piati poslanci podali pozmeňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, v súlade s § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dajte, prosím, najskôr hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Čaploviča nepokračovať ďalej v rokovaní o návrhu zákona.

  • Páni poslanci, prezentujte sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Čaploviča nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Poprosím technikov, aby skontrolovali, či pán poslanec Urbáni hlasoval. Páni poslanci, prosím, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné, lebo páni poslanci Urbáni, Maxon, Mikuš, Tóthová... (ruch v sále), páni poslanci, vyhlasujem za neplatné toto hlasovanie. Poprosím vás, keby ste si vytiahli svoje hlasovacie karty z hlasovacieho zariadenia, zasunuli naspäť. Pristúpime k opakovanému hlasovaniu o návrhu pána poslanca Čaploviča.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 70 za návrh, 58 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Pán predsedajúci, v súlade s § 37 zákona o rokovacom poriadku dajte, prosím, hlasovať najskôr o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som podal v informácii, a to spoločne o bodoch 1, 3 až 7, 12, 14 až 26, 28 a 29. Dajte to schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhoch, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 109 za, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som podal v informácii, a to spoločne o bodoch 2, 8 až 11, 13 a 27 a tieto neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 74 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Máme za sebou pozmeňujúce návrhy z informácie, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, tak ako vzišli z rozpravy. Prvá bola pani poslankyňa Dolník, ktorá podala šesť pozmeňujúcich návrhov.

  • Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči, pred hlasovaním.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, z mojich pozmeňujúcich návrhov prvý, ktorý sa týka doktorandského štúdia, sťahujem a ďalší je tam návrh pána poslanca Mikloška, ktorý to ma lepšie spracované, takže o tomto sa nemá hlasovať. Ďakujem.

  • Takže o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu nežiadate hlasovať. O ostatných môžeme hlasovať spoločne.

  • Môžeme hlasovať spoločne? Ďakujem pekne. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o podaných pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Dolník.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 109 za, 4 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, návrhy pána poslanca Murgaša.

  • Pán poslanec Murgaš podal 11 pozmeňujúcich návrhov, prvých 7 sa týka financovania súkromných vysokých škôl, ostatné, pán poslanec, môžeme hlasovať o týchto 7 spoločne a o ostatných jednotlivo? Áno, prosím, dajte hlasovať o prvých 7 pozmeňujúcich návrhoch.

  • K bodu 52, 53, 54, 55, 56, 57 a 59. Áno, pán poslanec?

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 50 za, 46 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh je v § 77 ods. 6, máte to pred sebou. Prosím, dajte hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 92 za, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 80aa. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu k § 80aa.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 54 za, 46 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 92. V tejto chvíli chcem upozorniť, že pán poslanec Mikloško má toto riešené lepšie.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 40 za, 21 proti, 83 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Murgaša je k § 99 ods. 1. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 103 za, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalšie návrhy.

  • Pani poslankyňa Rusnáková podala päť pozmeňujúcich návrhov, z nich jeden sa týka splácania pôžičky počas prerušenia štúdia a ostatné sa týkajú študentov so zdravotným postihnutím. Pani poslankyňa, môžeme hlasovať en bloc o všetkých vašich návrhoch? Prosím.

  • Hlasujeme o podaných pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Rusnákovej spoločne o všetkých piatich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 143 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán poslanec Madej podal jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa príjmového koeficientu na výpočet výšky sociálneho štipendia.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 69 za, 52 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Posledný pozmeňujúci návrh v rozprave podal pán poslanec Mikloško týkajúci sa nespoplatnenia štúdia pre študentov doktorandského štúdia.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Mikloška.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 145 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Keďže gestorský výbor neprijal platné uznesenie, podávam v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku procedurálny návrh, aby Národná rada prerokovala návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 75 za, 65 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili. Otváram rozpravu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 62 za návrh, 79 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

  • Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona neschválila.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi. Pán minister, nech sa páči.

  • V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí podporili návrh tohto zákona, v tejto neľahkej situácii podporili zmenu, ktorá mala pomôcť našim vysokým školám a našim študentom a oceňujem ich statočnosť a som rád, že ich bolo viac ako sedem statočných. Chcem povedať aj to, že do poslednej chvíle som veril, že zvíťazí zdravý rozum (reakcie z pléna a potlesk) a zodpovednosť vo vzťahu k mladej generácii. Žiaľbohu, veril som zbytočne, že koalícia má 70 poslancov a že všetci budú napĺňať programové vyhlásenie vlády, tak ako bolo prijaté. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 1111.

    Poprosím teraz povereného spravodajcu pána poslanca Viliama Novotného, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto zákonu v prvom čítaní vystúpilo spolu...

  • Páni poslanci, prosím, upokojme sa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. V rozprave k tomuto zákonu v prvom čítaní vystúpili spolu štyria poslanci, z toho pani poslankyňa Sabolová navrhla posunúť lehotu na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch do 31. 8. Takže o tom potom budeme hlasovať ako o prvom návrhu pri schvaľovaní priradenia zákona do výborov a lehoty na prerokovanie.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 94 za, 43 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 31. 8. 2005. Čiže to je návrh posunutia lehoty na prerokovanie, ktorý dala pani poslankyňa Sabolová.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 54 za, 27 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, pán poslanec.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada, ako som povedal, prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom, ktoré som už prečítal, s tým, že za gestorský výbor určí hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 104 za, 11 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Gábora Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1121).

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Ondriaš a pani poslankyňa Tóthová. Pán poslanec Ondriaš navrhol procedurálnym návrhom podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za, 70 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 81 za, 43 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 18. mája 2005 a v gestorskom výbore do 19. mája 2005.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 107 za, 3 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová. Zapnite pani poslankyňu Antošovú.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som sa ospravedlnila, až teraz som sa z výpisu o hlasovaní dozvedela, že som omylom pri zákone o študentských pôžičkách hlasovala za a s čistým svedomím hovorím, že som chcela hlasovať proti. Ďakujem pekne.

  • Pre zápis berieme na vedomie.

    Budeme pokračovať, páni poslanci, v hlasovaní o prerokovanom

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1063).

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie, aby z poverenia výboru ako spoločný spravodajca uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní. Chcem upozorniť, že návrh zákona prerokúvame v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som podal procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tomto zákone až zajtra o 11.00 hodine vzhľadom na to, že pozmeňujúci návrh, ktorý podala pani poslankyňa Klára Sárközy, je taký obsiahly a taký závažný a má toľko problematických prvkov, už nehovoriac o tom, že konanie začaté pred 15. májom 2005, keď už dnes je šestnásteho. Je to možné pochybenie, ja si dovolím navrhnúť, aby to prešlo vo výbore pre sociálne veci a v druhom kole, aby sa potom hlasovalo zajtra. Ďakujem.

  • Páni poslanci, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 76 za, 55 proti, 15 sa udržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosil by som, aby tí, ktorí majú pochybnosti o predložených pozmeňujúcich návrhoch, aby s predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, s navrhovateľom pánom ministrom a s predsedom výboru a spravodajcom do zajtra do 11.00 hodiny upresnili svoje stanoviská, aby nevznikli pochybnosti o správnosti a opodstatnenosti podaných pozmeňujúcich návrhoch.

    Teraz poprosím pána poslanca Bastrnáka, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo uviedol hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z.

    Návrh prerokúvame ako tlač 1114. Nech sa páči, pán poslanec. Bod č. 20 pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave zaznel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Sabolová. Čo sa týka termínu prerokovania vo výboroch tohto zákona, o tom budeme hlasovať, keď tento zákon prejde do druhého čítania.

    Takže, pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 100 za, 42 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh pani poslankyne Sabolovej sme schválili.

  • Áno, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Páni poslanci, nech sa páči, pán poslanec Bastrnák.

  • Takže, pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani Sabolovej, aby výbory tento zákon prerokovali do 31. augusta.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 58 za, 34 proti, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte ďalej hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, neviem ako vy, ale ja vôbec nepočujem, čo hovorí spoločný spravodajca. Poprosím vás, nie je nejaká porucha na mikrofónoch alebo...

  • Takže teraz budeme hlasovať o pridelení tohto zákona výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pre obranu a bezpečnosť, pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 105 za, 11 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Ivanča, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo uviedol hlasovanie k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1115, bod 21.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabolovej o tom, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 31. augusta 2005. Takže o tomto návrhu budeme hlasovať potom, ako posunieme zákon do druhého čítania.

    Prosím, pán predseda, dajte teda hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 101 za, 40 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote od 15. júna do 31. augusta 2005.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 58 za, 33 proti, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne od 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 105 za, 4 proti, 31 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo uviedol návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.580/23004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 1112 pod poradovým číslom 22.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. V rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh. Pani poslankyňa Sabolová navrhla, aby sa lehota na prerokovanie posunula do 31. 8. Budeme o tom hlasovať tak ako v predchádzajúcich prípadoch.

    Pán predseda, dajte najprv hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 102 za, 39 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej s tým, že výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 31. augusta 2005.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 56 za, 34 proti, 53 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 104 za, 6 proti, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste uvádzali hlasovanie k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 1113 pod poradovým číslom 23.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, v rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý podala pani poslankyňa Sabolová, týkajúci sa lehoty, do ktorej majú výbory prerokovať predmetný vládny návrh zákona. Budeme o tom hlasovať podobne ako v predchádzajúcich prípadoch.

    Takže, pán predseda, najprv dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 97 za, 37 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej, ktorý znie, že výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 31. augusta 2005.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 56 za, 33 proti, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 104 za, 7 proti, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca a predsedu výboru pre zdravotníctvo Bielika, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1116 pod poradovým číslom 24.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave zazneli dva návrhy. Jeden procedurálny, ktorý navrhoval predložený vládny návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, a jeden pozmeňujúci, ktorý navrhoval, aby sa tento návrh zákona prerokoval vo výboroch v termíne do 31. augusta 2005.

    Takže, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť predložený vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 57 za, 61 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 86 za, 40 proti, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, že predmetný návrh zákona výbory Národnej rady prerokujú v termíne do 31. augusta 2005.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 60 za, 33 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 102 za, 7 proti, 33 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorý prerokúvame ako tlač 1088, poradové číslo 26, pani poslankyňa.

    Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave zaznel jeden návrh pána poslanca Vážneho, ktorý navrhol, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto zákone. Dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 45 za, 59 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 120 za, 2 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh skupiny poslancov sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší.

  • Ďalej dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona prerokovať výborom...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... ústavnoprávnemu výboru, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, aby v druhom čítaní výbory prerokovali návrh zákona do 15. júna a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 134 za, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o poslednom prerokovanom

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1106), poradové číslo 27.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, v rozprave nepredniesol nikto procedurálny návrh, preto dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 54 za, 51 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh poslanca sme neschválili do druhého čítania.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky prerokované body 42. schôdze Národnej rady. Pred ďalším pokračovaním vyhlasujem desaťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní o návrhu poslanca Banáša na vydanie zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek. Do rozpravy sú písomne prihlásení poslanci Ondriaš, Banáš a pán poslanec Mikloško.

    Páni poslanci, desať minút prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 17.53 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.04 hodine.

  • Vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to rozpravou, ktorú teraz otváram k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (tlač 1094).

    Do rozpravy písomne sú prihlásení traja poslanci, pán poslanec Ondriaš za klub KSS, nech sa páči, máte slovo ako prvý. Pán poslanec Galbavý! No, potrebujem, aby ste nerušili rokovanie Národnej rady svojím hlasom.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, diskutujeme tu o novele zákona o pamäti národa č. 553/2002 Z. z., je to tlač 1094. Na úvod musím povedať, že Komunistická strana Slovenska podporí novelu zákona. Ja by som v úvode do problému zákona o Ústave pamäti národa a navrhovanej novele o Ústave pamäti národa a fungovania socialistickej štátnej bezpečnosti...

  • Pán poslanec Galbavý, poslednýkrát vás upozorňujem.

  • ... uviedol niektoré skutočnosti. Socialistická štátna bezpečnosť alebo po vašom ŠtB plnila podobné úlohy ako ŠtB väčšiny vyspelých štátov sveta. Používala na to aj podobné prostriedky. Úlohou ŠtB za socializmu bolo, že zhruba jedna tretina práce ŠtB bola zameraná na ochranu slovenskej ekonomiky. Ďalšia jedna tretina práce ŠtB bola zameraná proti cudzím rozviedkam a poslednú tretinu práce ŠtB tvorilo takzvané vnútorné spravodajstvo, ktoré bolo zamerané na boj proti vnútornému nepriateľovi. Súhrnným cieľom ŠtB bolo čeliť všetkému, čo by mohlo Slovensko a občanov Slovenska poškodzovať.

    Ja by som najskôr posúdil znenie zákona o pamäti národa a navrhovanú novelu zákona v kontexte s prácou socialistickej štátnej bezpečnosti a porovnal ju so súčasnou kapitalistickou štátnou bezpečnosťou v oblasti ochrany slovenskej ekonomiky.

    Keď si zoberieme poľnohospodárstvo, kde socialistická ŠtB ochraňovala ekonomiku poľnohospodárstva, tak výroba v poľnohospodárstve stúpala. Po roku 1989, keď sme zrušili socialistickú štátnu bezpečnosť na ochranu ekonomiky a zaviedli kapitalistickú štátnu bezpečnosť, produkcia v poľnohospodárstve klesala a v roku 2002 bola len 58 percent produkcie socializmu.

    Zoberme si stavebníctvo. Keď socialistická štátna bezpečnosť ochraňovala ekonomiku v stavebníctve, tak výroba stúpala. Môžem povedať, že bol to slovenský zázrak v stavebníctve. Po roku 1989, keď sme zrušili socialistickú štátnu bezpečnosť na ochranu ekonomiky a zaviedli kapitalistickú štátnu bezpečnosť, na Slovensku začali pôsobiť veľké skupiny privatizérov, výsledkom čoho je, že produkcia v stavebníctve klesla. Väčšina socialistických stavebných podnikov bola rozkradnutá. Stavebnícka produkcia v roku 2002 dosahovala len 38 percent produkcie z roku 1989.

    Zoberme si priemysel. Keď socialistická ŠtB ochraňovala ekonomiku v priemysle, tak výroba stúpala. Dovolím si povedať, že to bol slovenský zázrak v priemysle. Po roku 1989, keď ponovembroví revolucionári zrušili socialistickú štátnu bezpečnosť na ochranu priemyselnej ekonomiky a zaviedli kapitalistickú ŠtB, na Slovensku dostali voľnú ruku slovenské a zahraničné skupiny privatizérov alebo podvodníkov, došlo k zničeniu väčšiny priemyselných podnikov, k ich rozkradnutiu, poprípade lacnému predaju do zahraničia.

    Zoberme si situáciu v bankách. Keď socialistická ŠtB na ochranu ekonomiky ochraňovala ekonomiku bánk, ani jedna banka neskrachovala. Ani jedna banka neposkytovala úvery, ktoré sa nedali splatiť. Po roku 1989, keď ponovembroví revolucionári zrušili socialistickú ŠtB a zaviedli kapitalistickú ŠtB, banky vyrobili za viac ako 100 miliárd korún nedobytných úverov, čo sme my občania museli zaplatiť, štyri banky skrachovali a konečný výsledok je, že Slovensko nevlastní ani jednu banku.

    Zmienil by som sa o nebankových subjektoch. Za socializmu, keď socialistická ŠtB ochraňovala ekonomiku financií, žiadne nebankové subjekty, ktoré v súčasnosti okradli viac ako 100 000 občanov, nevznikli.

  • Pán poslanec, ak vás môžem upozorniť, my teraz nerokujeme o ŠtB, ale rokujeme o návrhu pána poslanca, ako dostať určité materiály a originály do určitého procesu, takže ŠtB neochraňujte.

  • Áno, ja presne viem, o čom rokujeme...

  • Ja som povedal, že toto je úvod do problému, ktorý tu máme riešiť.

    Teraz by som niečo povedal v úvode do problému o zákone o pamäti národa a o novele, ktorú prerokúvame a porovnal by som to s prácou socialistickej ŠtB v boji proti vnútornému nepriateľovi. Toto bolo za účelom ochrany občanov.

    V úvode by som chcel povedať, a to zdôrazňujem, že v tejto kategórii socialistickej ŠtB sa pravdepodobne niektorí pracovníci ŠtB dopustili aj neprávostí, nezákonností, niekomu vedome ublížili alebo porušovali ľudské práva. Ja by som prosil ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby týchto pracovníkov ŠtB zistil, podal na nich trestné oznámenie, a ak im bude preukázaná vina, aby ich konečne odsúdil. Možno by bolo dobré, aby na výstrahu boli títo pracovníci ŠtB súdení v priamom prenose v televízii, aby sa všetci občania dozvedeli pravdu.

    Taktiež by som prosil, aby sa prestalo s plošným odsudzovaním pracovníkov socialistickej ŠtB a aby sa prestalo s ich škandalizovaním a zneužívaním ich práce.

  • Pán poslanec, ale my nechceme teraz rokovať o odsúdení alebo neodsúdení poslancov alebo, pardon, príslušníkov ŠtB.

  • Pán predsedajúci, toto je úvod do problému, aby bolo...

  • No nie, pán poslanec, ak nebudete hovoriť k veci, tak, samozrejme, odoberiem vám slovo. Musíte hovoriť k zákonu a návrh zákona alebo novely hovorí o sprístupnení určitých dokumentov zo zväzku ŠtB, nie o príslušníkoch ŠtB a o dobrých a zlých príslušníkoch socialistickej ŠtB.

  • Práve to chcem povedať, že dávať všetkých pracovníkov ŠtB na jednu rovinu je nesprávne a ja sa to snažím vysvetliť, pán predsedajúci. Ja si myslím, že je to úplne normálne.

    Vrátim sa k príslušníkom ŠtB v boji proti vnútornému nepriateľovi. Keď občanov Slovenska ochraňovala socialistická ŠtB, počet trestných činov bol nízky. Keď bola nahradená kapitalistickou ŠtB, počet výrazne stúpol, až štyrikrát. Keď sa nahradila socialistická ŠtB kapitalistickou ŠtB, počet vrážd stúpol dvojnásobne. Počet násilných trestných činov stúpol viac ako dvojnásobne. Po zrušení socialistickej ŠtB sa na Slovensku začali strácať občania. Od roku 1989 sa stratilo 1 750 ľudí, viac ako bol priemer za socializmu. Po zrušení socialistickej ŠtB začala prudko stúpať narkománia a s ňou spojená kriminalita. Desiatky alebo až stovky mladých ľudí zomrelo na predávkovanie drogami na Slovensku.

    Po zrušení socialistickej ŠtB po roku 1989 sa objavil na Slovensku fenomén nájomných vrážd a obchodovania s ľuďmi. Tomuto všetkému pracovníci socialistickej ŠtB vedeli zabrániť. Po zrušení socialistickej ŠtB Slovensko je zaplavené drogami, dílermi drog a narkomanmi. Po zrušení socialistickej ŠtB Slovensko je zaplavené zločineckými skupinami, mafiami, výpalníkmi, vydieračmi, detskou prostitúciou, vraždami na objednávku.

    Tomuto všetkému vedela socialistická ŠtB zabrániť, ja ju hodnotím ako vynikajúcu a profesionálnu v tejto oblasti. A vystupujem vlastne preto, aby som sa týmto pracovníkom ŠtB, ktorí dokázali ochrániť občanov pred týmito neduhmi, poďakoval.

    Teraz mám pár poznámok pre budovateľov Ústavu pamäti národa. Ja by som bol rád, keby budovatelia Ústavu pamäti národa postavili Ústav pamäti národa, kde bude zoznam ľudí, ktorí po roku 1989 zariadili, že sme prišli o veľkú väčšinu priemyselných podnikov, bánk, poisťovní a médií. Páni pracovníci Ústavu pamäti národa, kedy takýto zoznam našich ponovembrových hrdinov dáte na internet? Kedy založíte Ústav pamäti národa, kde bude zoznam ľudí, ktorí po roku 1989 zariadili, že státisíce občanov stratili zamestnanie, že desiatky tisíc občanov sa živia vyberaním odpadkov z košov, že desiatky tisíc našich občanov sú bezdomovcami, že 240 000 detí vyrastá v chudobe, že každé desiate dieťa má agresívne sklony? Kedy postavíte Ústav pamäti národa, kde bude zoznam ľudí, ktorí po roku 1989 zariadili, že na Slovensku sa udomácnil fenomén nájomných vrážd a obchodovania s ľuďmi, že Slovensko je zaplavené dílermi drog, narkomániou, zločineckými skupinami, mafiánmi, výpalníkmi, vydieračmi, detskou prostitúciou a vraždami na objednávku? Kedy takýto zoznam našich ponovembrových hrdinov dáte na internet? Kedy takéto zoznamy našich ponovembrových hrdinov budú na internete, kde každý žobrák, bezdomovec, nezamestnaný, okradnutý, obeť násilnej trestnej činnosti, kde si deti nezamestnaných, rodič dieťaťa, ktoré zomrelo na predávkovanie drogami, rodičia zavraždených a stratených ľudí na Slovensku, okradnutí občania skrachovaných bánk a nebankových subjektov, kde si títo občania Slovenska budú môcť zistiť mená ozajstných podvodníkov a podvodnícke organizácie, ktoré sú zodpovedné za ich utrpenie a nedôstojný život.

    Ja si myslím, že v tejto novele zákona, ktorú prerokúvame, by malo byť aj toto zakomponované. Pevne verím, že raz takýto Ústav pamäti národa na Slovensku bude. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie poslanca Ondriaša a nejakým slušným spôsobom chcem povedať, že nesúhlasím s jeho vývodmi, ktoré tu prezentoval asi v tom ponímaní, že keď existovala štátna bezpečnosť, tak boli vyššie poľnohospodárske produkty, respektíve bola lepšia ekonomika. Ja som presvedčený, že to poľnohospodárstvo alebo tá ekonomika bola lepšia nie preto, že existovala štátna bezpečnosť, nebol to ten hlavný dôvod, ale že bola iná spoločensko-ekonomická formácia, ktorá zabezpečovala lepšie poľnohospodárstvo, zabezpečovala lepšiu produkciu v ekonomike a podobne. Pretože ak by sme prijali jeho vývody, tak by sme mohli potom konštatovať, že kravy sa dojili lepšie za socializmu preto, lebo tu existovala štátna bezpečnosť a myslím si, že s takými vývodmi, aj keď som zástancom socializmu, predsa mi to pripadá smiešne a nemôžem súhlasiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som rád, že pán poslanec Hopta ako váš bývalý politický súputník, pán poslanec Ondriaš, mnohé veci povedal a porovnal to. Mňa len tam zaujalo, ako ste vymenovali, čomu všetkému – dostali ste sa až k predaju drog – zabránila socialistická ŠtB. Len neviem, potom asi ste sa prehŕňali v tých zväzkoch, pretože nikde som z tých, čo boli zverejnené, nevidel takéto záznamy, žeby príslušník ŠtB napísal, že som zabránil predaju drog, ale skôr som videl také, že XY po návrate zo Spojených štátov sa pozitívne vyjadroval o tamojšom režime alebo D. E. počúva Rádio Luxemburg a podobné záznamy, takže neviem, kde sú tie záznamy o tom, že členovia socialistickej ŠtB zabraňovali predaju drog.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Banáš, pripraví sa pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Viete, ja som sa dostal tam, kde som nechcel byť, lebo už vidím zajtra titulok v „Smečku“, že Ondriaš a Banáš obhajovali ŠtB. Odmietam obhajovať ŠtB a odmietam, aby som ja bol aj nepriamo možno v dobrom úmysle kladený do tej polohy, že ŠtB bolo niečo pozitívne.

    Pán kolega Ondriaš, to je vaše videnie sveta, ale chcel by som vám dopriať ten scvrknutý žalúdok, ktorý som mal, keď zhruba v tých rokoch 1978 až 1983, keď som bol pod najväčším tlakom tu v Bratislave, vždy po príchode nejakých zahraničných novinárov mi volali: „Súdruh, príď na Februárku“ a tam ma zobrali za troje zamrežovaných dverí, a teda sa spýtali, čo sa vás pýtali a čo si im ty na to súdruh povedal. A nechcem vám ani dopriať ten pocit, keď ani nezavolali a prišli k vám na pracovisko, to bolo tlačové stredisko pre zahraničných novinárov, a kládli vám tie isté otázky. Možno, že to bola moja slabosť, a možno, že to bola moja zbabelosť, že som si netrúfol tých ľudí vyhodiť, ale som sa snažil správať tak, aby som v tom obstál. Alebo vám neprajem rok 1978, keď som bol podpísaný, že pôjdem do Viedne za tlačového atašé, a keď som už bol podpísaný ministrom, tak prišli za mnou dvaja po česky hovoriaci a začali mi rozprávať: „Soudruh, máš dcéru a chceli by sme, aby si pre nás pracoval.“ Ale, nechcem toto rozoberať. Ja chcem požiadať pána predsedajúceho, aby ste podľa § 73 ods. 3 písm. c) dali hlasovať o mojom návrhu novely, o jeho postúpení do druhého čítania.

    Dovoľte mi, aby som ale zareagoval pár slovami na spravodajcu Laca Nagya. Laci, neviem, ty hovoríš o tom, že ja som akoby do zákona chcel zakomponovať Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Ja som jediný raz spomínal tento ústav, keď som napísal list pánovi predsedovi Langošovi, aby urobil isté gesto dobrej vôle a vydal ten originál na preskúmanie. Mne to je úplne jedno, kto bude ten podpis skúmať, ja nemám žiadny nejaký osobný vzťah k tomuto ústavu, len tých som požiadal, lebo mi boli odporučení.

    Chcem ďalej povedať, že ústava v článku 12 hovorí, že každý je rovný v dôstojnosti a v právach. Článok 46 ústavy hovorí, že každý má právo domáhať sa spravodlivého rozhodnutia na súde. Toto právo je zabezpečené aj Občianskym zákonníkom § 11 až § 17 – ustanovenia na ochranu osobnosti. § 125 Občianskeho súdneho poriadku hovorí, to je reakcia na spravodajcu, že súd môže vykonať dokazovanie v súlade s príslušným zákonom. Aby som sa teda ja a mne podobní, ktorí sú v takejto situácii, mohol obhajovať, potrebujem dôkaz, avšak dôkaz pravdivý.

    Podľa archívneho zákona má totiž archívny dokument hodnotu, len ak je dokázaná jeho pravdivosť. Dokonca sa v tomto zákone hovorí: „V opačnom prípade musí byť vyradený z registratúry.“ To značí, aby som mohol podať určovaciu žalobu na súde o neplatnosti môjho podpisu, ktorý som spomínal, potrebujem predložiť právne relevantný, teda pravdivý dôkaz. Takýmto dôkazom je znalecký posudok, ktorý pre technologickú zložitosť, to som tu už povedal, preskúmania teda podpisu alebo písma, môže vykonávať len právnická osoba. Takéto sú na Slovensku dve – Ústav súdneho inžinierstva v Žiline a Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Bratislave. Vzhľadom na to, že žilinský ústav je v kategórii znalecký, takto mi to bolo povedané, je vyššie zaradený. Tento ústav robí napríklad vyšetrovania pre súdy, vyšetrovateľov a fakticky, ako mi povedal riaditeľ tohto ústavu, pracujú výlučne s utajovanými materiálmi. Preto som sa na tento ústav obrátil. Bolo mi jednoznačne povedané, aby mohli s vysokou mierou pravdepodobnosti rovnajúcou sa istote dokázať, či to je, alebo nie je môj podpis, potrebujú originál. Z technického dôvodu, ako som povedal, to nie je možné. Ja som sa tam bol dokonca pozrieť, priatelia, v tej miestnosti, to sú poprepájané mikroskopy s počítačmi, nie je možné technicky zobrať tie veci, naložiť ich, ja neviem, do avie a ísť do bádateľne ÚPN.

    Pokiaľ ide o možnosť vydania originálu podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívnictve, tento umožňuje originál vydávať. Veď predsa sa bežne originály vydávajú napríklad na výstavy, samozrejme, za príslušných bezpečnostných opatrení. Teda nie je pravdou, Laci, prepáč, že by takýto dokument nemohol byť právnickej osobe zo zákona poverenej doručený. Ja chcem ešte zopakovať to, čo som tu už povedal a bola istá taká, no, dobre si si to vymyslel, chceš si zobrať ten originál a niekde ho stopiť. Ja ten originál, priatelia, ani neuvidím. Ten originál pôjde z ÚPN príslušnej právnickej osobe. Ešte chcem povedať, aj to som už povedal, je to dôležité, i na základe rozhodnutia súdu nie je možné dostať originál. Súdu môže zo zákona ÚPN vydať iba kópiu.

    Okrem toho súdy a orgány činné v trestnom konaní majú právo oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a s informáciami, ktoré sú ochraňované zákonom na ochranu osobnosti. V rámci tejto činnosti súdov aj orgánov činných v trestnom konaní aj právnická znalecká osoba, ktorú som ja uviedol, má teda právo oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.

    Preto vás, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu do druhého čítania. Ďakujem.

  • Pán poslanec, je to automatické. Ak neprejde procedurálny návrh, nepostúpi, tak, samozrejme, okamžite hlasujeme o tomto vašom návrhu aj bez toho, že by ste to podali. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jediný pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som odpovedal pánovi poslancovi Banášovi, aj to isté pánovi poslancovi Lintnerovi. Ja budem citovať, čo som povedal. A citujem: „Úvodom by som chcel povedať, a to zdôrazňujem, že v tejto kategórii socialistické ŠtB sa pravdepodobne niektorí pracovníci ŠtB dopustili aj neprávostí, nezákonností, niekomu vedome ublížili alebo porušovali ľudské práva. Prosím ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby týchto pracovníkov ŠtB zistil, podal na nich trestné oznámenie, a ak im bude preukázaná vina, aby ich konečne odsúdil.“ Toto som povedal a ja tu nehovorím nič iné čo vy. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, každý má právo brániť svoju česť. Každý má právo sa brániť. V tomto zmysle, nakoľko mám informácie o tom, ako vyzerajú zväzky ŠtB, tak sú tam tri druhy dokumentov, ktoré môžu sproblematizúvať česť človeka. Prvý je priamo podpis na spoluprácu, druhý sú podávané správy, ktoré ale často vôbec neboli podpisované tými, ktorí ich donášali a boli jednoducho vyhodnocované jedným alebo dvomi príslušníkmi ŠtB. V tejto skupine, by som povedal, veľmi ťažko nejako sa človek môže obrániť, možno nanajvýš pomocou priateľov alebo známych dokázať, že takto veci postavené sú nelogické, a dokonca by som povedal, že overiť správy štátnej bezpečnosti, ktoré nie sú podpísané tým ktorým človekom, môže len kruh ľudí, v ktorých sa ten človek pohyboval. Ale, povedal by som, že toto vôbec nie je relevantné. A tretie sú správy, ktoré sú podpísané samotným človekom.

    Čiže z tohto všetkého vyplýva jedna jediná vec, a to je, že jedinú vec, ktorou sa človek, bohužiaľ, v tejto chvíli môže brániť, je sproblematizovať svoj podpis. Teda vyhlási, že to nie je jeho podpis a v tomto súhlasím s navrhovanou novelou, teda s myšlienkou novely pána poslanca Banáša.

    Ak chceme vystupovať ako ľudia, ktorí si vážime česť človeka, jeho rodiny aj potomkov, tak musíme tomu zadosť učiniť. Nie som si teraz ale istý, že postup, ktorý navrhuje pán Banáš, je zo všetkých strán ošetrený. Z toho dôvodu ja osobne, zatiaľ hovorím za seba, podporím postup do druhého čítania, ale veľmi by som navrhoval, aby sa vec ošetrila zo všetkých strán. Pretože, tak ako povedal pán poslanec Nagy, naozaj by sa táto vec dala ošetriť tak, že človek jednoducho podá na súd oznámenie, že jeho meno na zozname je teda nepravdivé a súd by si potom mohol vyžiadať takýto materiál a dať ho na prieskum, na vyšetrenie, či je správne, alebo nie. Problém je, že trošku je tam také nejaké vákuum a uvidíme, ako vyjdú najbližšie udania na súd, či je koho žalovať. To je vec, ktorá nie je zatiaľ celkom doriešená a vyriešená.

    Druhú vec treba nejakým spôsobom vyriešiť. Ja ale v takto krátkej novele cítim istú medzeru. Viem si však predstaviť, že pri druhom čítaní, samozrejme, by sa takáto diera mohla tak upraviť, aby vyhovovala všetkým zákonom a zároveň aj istej istote.

    Samozrejme, otázka ešte znie na predkladateľa, či povedzme teoreticky, keď človek podával viacero správ a viacero podpisoval, a to môžu byť desiatky, stovky správ, či vlastne všetky podpisy má navrhovateľ na mysli, že všetky podpisy dal skúmať, alebo či si myslí, že spochybnením jedného podpisu spochybňuje všetky ostatné. Tu sa obávam, že nie, že ak, tak potom sa musia spochybniť všetky podpisy, alebo potom znovu v duchu pravdy a spravodlivosti povedať, tak tieto sú falošné, ale tie ostatné sú pravdivé. Čiže toto treba potom nejako vyšetriť. Ja osobne to podporím, pretože si myslím, že človek sa má právo brániť, ale veľmi by som žiadal ešte aj navrhovateľa, aj príslušných odborníkov, aby vec zo všetkých strán, poprípade v druhom čítaní pre dobro veci, pre spravodlivosť ošetrili tak, aby bola nenapadnuteľná.

    Čo sa týka večnej diskusie medzi príslušníkmi komunistickej strany, pracovníkmi štátnej bezpečnosti a spolupracovníkmi. Mnohokrát sa nám vytýka, že v novembrových dňoch sa dostatočne nepostavilo voči príslušníkom komunistickej strany, nebudem už tú diskusiu tu rozvádzať, tie nekonečné množstvá diskusií, ktoré boli v Prahe a v Bratislave na túto tému, už sa mi nechce zopakovať. V každom prípade ale platí zákon Národnej rady, nikto ho nezrušil, ktorý vyhlásil komunistický režim za zločinecký.

    Ja si myslím, že všetci, ktorí mu nejakým spôsobom napomáhali, z toho, samozrejme, že nechcem povedať, že každý jeden rádový komunista musel byť zločinec, ale zločin je aj podľa zákona, ktorý by prijala táto ctená snemovňa, v ktorej aj vy sedíte, ten režim bol vyhlásený za zločinecký. A je úplne automatické, že súčasť tohto zločineckého režimu bola štátna bezpečnosť, ktorá bola tá páka, ktorá nie v pekných kravatách na 1. mája z tribúny, ale potichu chodila a deptala ľudí tak, že nemá to obdoby snáď len s nacistickým gestapom.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť, no, čo to je haló, haló, haló. A načo máte kartu, pán poslanec? Dobre. Ešte pán poslanec Hanzel zahaloval. Takže traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Fajnor ako prvý. Potom pán poslanec Polka a pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému návrhu zákona a chcel by som uviesť niekoľko faktov. Na úvod chcem nadviazať, že podporujem predkladateľa a z môjho vystúpenia asi bude veľmi jasné prečo.

    Dovoľte mi najprv odcitovať článok Sme: „Aj Fajnor odmieta, že bol agentom. Ďalším poslancom Národnej rady, ktorý bol agentom eštébé, je Karol Fajnor z KSS. Z pôvodných 125 strán jeho spisu sa zachovalo 15. Okrem zoznamu dokumentov aj správa o získaní na spoluprácu vlastnoručne napísaný sľub, že bude s tajnou službou spolupracovať a návrh na ukončenie spolupráce. Fajnor tvrdí, že tento podpis nie je jeho a tak ďalej. Dobre. Spoluprácu eštébé navrhla ukončiť s Fajnorom, to ma veľmi urazilo, v novembri 1985, lebo taký nádejný káder a ukončiť to tak skoro, to nebolo moc dobré. V návrhu na ukončenie spolupráce sa píše, že poslanec poskytoval najmä informácie o závadových osobách.“ Neviem závadové, aké sú, ale závadné a „odhadoval agentúru nepriateľských špeciálnych služieb z radov ďalších zamestnancov. Spoznať mal aj nejaký konšpiračný byt“.

    Teraz moja citácia. „Je to absolútna blbosť, hovorí Fajnor. O žiadnych kolegoch neinformoval. Aj keď sme v zahraničí, stáli sme v Hamburgu a chlapec, ktorý sa rozhodol, nevrátil, no, čo s tým urobíte. No, jednoducho nič.“

    Vedel som, že som bol dôverníkom z Cibuľkových spisov. O tom, že som bol agent, som sa vlastne dozvedel, keď ma povýšila až dnešná SIS. Vysvetlím ako. Ešte môj spis nemám, ale môj spis má Sme a v ňom je napísané. „Mal som mať styky s poľskou štátnou príslušníčkou. Vysokú školu som chodil v Poľskej ľudovej republike. Veľmi veľa kolegov sa v Poľskej ľudovej republike oženilo. Jeden môj kolega mi povedal, je to úplne v pohode, veď sme internacionalisti.“ Absolútna hlúposť. Pokračujem ďalej. „Mal som podplácať vedúcich pracovníkov ČSPD.“ Nie je zrejmé, či poznámka podľa ľudí zo Sme znamená, že agent mal sám podplácať, alebo eštébé napríklad vedela, že vedúci pracovníci sú podplatiteľní a cez agenta si to chcela overiť. Fajnor: Moja odpoveď je neúplná, dokončím, čo som povedal. „Toto je absolútna sprostosť, ako ste ich mohli uplácať a čím. Veď mali absolútne v rukách riadiacu a rozhodovaciu právomoc.“ Teraz som sa pýtal. „Mal som uplácať, aby lepšie riadili podnik a bol lepší socializmus, alebo aby horšie riadili ten podnik a dnes som mal byť veľký disident.“ Na to mi zo Sme nevedeli odpovedať ani noví chlapci zo SIS a hlavne z Ústavu pamäti národa.

    Ale čo je také najdôležitejšie. Keď som sa s kolegom Hoptom rozprával, no, ježišmária, tak my sme boli mladí členovia strany, oni nás vedú ako dôverníkov a ja som objavil 6. americkú flotilu v Stredomorí. Áno, a zrazu sa dozviem, že v spisoch je Fajnor cvičenie 6. námornej flotily USA. Samozrejme, že som vedel, čo robí 6. námorná flotila USA. Ako námorník dôstojník lode Zvolen sme prechádzali nad Rodosom a tejto 6. americkej flotile som mal dať prednosť, lebo som v súlade s medzinárodným právom námornej cesty to aj musel urobiť, tak som to urobil, a dokonca aj s medzinárodným námorným právom som túto 6. americkú flotilu odzdravil, vážení kolegovia. Problém je tu ale v inom. Problém je tu v tom, že som to rozprával v tomto parlamente a rozprával som to pred necelým pol rokom.

    Takže, dnešní agenti SIS, ktorí pracujú, by si mali dať trošinku do poriadku niektoré veci a aby sa takéto lapsusy nestávali. Dostávajú vyše miliardu korún v rozpočte SIS, takmer 80 miliónov Ústav pamäti národa. Tak bolo by slušné za tie peniaze odvádzať veľmi poctivú prácu.

    Na tomto som si dovolil teda reagovať na jednu vec, pretože veľmi dôležitý je tu dokument, ktorý som si zobral. To, že som bol v roku 1985 vyhodený, nie, ale mám tu dokument, 7. 1. 1981 som bol povýšený na kandidáta tajnej spolupráce. No, aby mohli zrekonštruovať ten spis, tak možno niekedy 20. 3. 1981, je tu pečiatka, a predtým napísali, takým malým sa im to zmestilo. To ma teda urazilo, ale inak to bol vcelku rýchly postup.

    Problém by však bol v inom a teraz citujem môj list. Sme: „V článku uvádzate, že na spoluprácu som sa podľa záznamu zaviazal 13. marca 1981 v istej bratislavskej vinárni. Súčasťou článku v Sme je vyhlásenie s podpisom Nora so sprievodným textom Sme, v ktorom som mal vlastnoručne napísať, že som ochotný dobrovoľne spolupracovať s orgánmi ministerstva vnútra pri odhaľovaní trestnej činnosti. No, keď sa opýtam dnes, či to vôbec nevyplýva z Trestného zákona, vážení. Ale prosím. Ďalej v článku uverejňujete neúplné a nepresne interpretované moje odpovede bez autorizácie, ktoré som telefonicky poskytol redaktorke vášho denníka v súvislosti s touto témou.“

    A teraz pokračujem. „Vážený pán šéfredaktor. V prílohe vám zasielam kópiu dokumentu, ktorý dokazuje, že 13. 3. 1981, kedy som sa podľa vášho denníka zaviazal na spoluprácu v Bratislave, som sa nenachádzal v Bratislave, a teda žiadnu spoluprácu som nepodpísal.

    Totižto dňa 8. 2. 1981 som sa nalodil v juhoslovanskom, vtedajšom juhoslovanskom prístave Rijeka na námornú loď Banská Bystrica, z ktorej som sa vylodil až 11. 4. 1981 taktiež v Rijeke. Teoreticky som mohol sem dobehnúť, keby ten vrtuľník s 2,5 tisíca kilometrovou rýchlosťou za hodinu ma bol doviezol, Hoptu by som preskočil vo funkcii, bol by som áčko, ale nie déčko, hej. Táto služba trvala dva mesiace a tri dni. Originál dokladu o tejto skutočnosti mám k dispozícii. Nadväzne na túto skutočnosť odmietam vami uverejnené informácie, že som bol agentom eštébé a odmietam vami uverejnený údaj o spolupráci, ktorú som mal podpísať ako Nora. Chcem vás totižto ubezpečiť, že si vážim svoje meno a všetky dokumenty, ktoré podpisujem, podpisujem ako Karol Fajnor. Týmto ste verejne poškodili moje meno a žiadam opravu a ospravedlnenie v súlade s tlačovým zákonom.“

    Ja žiadam jednu vec. Nemrhajme na záver prostriedkami štátneho rozpočtu, ak organizácia, ktorá berie 1 200 miliónov ročne v rozpočte, nevie pripraviť jeden nejaký dobrý životopis a tu pán Polka určite musí vedieť, že keď by to urobili profesionálne, tak nemôžu takéto diletantstvá hádzať na stôl.

    Poprosil by som, podporte kolegu v jeho návrhu zákona. Prajem vám veľa úspechov, veľa zdravia. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hopta. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel podporiť kolegu Fajnora. Dokonca si myslím, že by bolo načase, aby sme ten Ústav pamäti národa zrušili, pretože pod vedením pána Langoša tam majú taký „bordel“, že neviem, či si tých 90 000 korún, ktoré berie, zaslúži.

    Ja chcem povedať inú skúsenosť. Ja som mal v roku 1977 asi 19 rokov. Čiže som bol zväzák, keď ma tam akože napísali. A vyradili v roku 1964 ako pioniera. Tak aspoň ten sled rokov by si mohli dať do poriadku za tie peniaze, ktoré naozaj berú. Ináč, ak by som tam bol a pracoval v prospech socializmu, bol by som na to hrdý. Ďakujem.

  • Pán poslanec Polka, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Hanzel.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, vážená osirelá snemovňa, nejako tak zhodou okolností mám česť vždy vystupovať skoro pred tými istými vernými poslucháčmi a chcel by som poznamenať, že som sa prihlásil riadne do rozpravy, nevystupujem na základe výzvy pána plukovníka alebo kapitána Fajnora, neviem, akú vám priznali hodnosť v Sme.

    Chcel by som dopredu povedať, že všetkými desiatimi podporím návrh pána poslanca Banáša, ale tak, ako tu odznelo, myslím si, že z úst pána Mikloška, budem sa snažiť tento návrh ešte nejakým spôsobom v druhom čítaní precizovať, pretože mám k nemu istú osobnú výhradu.

    Ak môžem povedať jednu vetu predrečníkom. Viete, problém eštébé nebol v tom, že bola profesionálna. Oni skutočne boli profesionáli a ich problém bol predovšetkým v tom, že bola budovaná na istej ideologickej báze a že prisahali vernosť a službu jednej Komunistickej strane Československa, Komunistickej strane Slovenska alebo ja neviem komu, pretože ja som túto prísahu nemal možnosť skladať. Ale nebola to ani prísaha, bol to sľub, a tým v podstate sa profesionálne dehonestovala v očiach verejnosti. Ináč, pokiaľ išlo o medzinárodnú spoluprácu, určite nemusím vysvetľovať predrečníkovi, že bola hodnotená ako vysoko spoľahlivá, zodpovedná služba, samozrejme, na inom fronte.

    Hovorím však o službe osemdesiatych rokov, nie o službe, ktorá v päťdesiatych rokoch napáchala toľko zla, že skutočne označenie zločinecká si asi zaslúžila aj pri rešpektovaní princípu individuálnej, nie kolektívnej zodpovednosti. Ale diskusia o eštebákoch je momentálne, myslím si, bezpredmetná, pretože ja osobne nachádzam eštebákov v Policajnom zbore, v rozličných štátnych inštitúciách, v štátnej službe alebo vo verejnej službe a kliatba zoznamov, slovenská kliatba zoznamov, kde všetko riešime čítaním zoznamov, nás prenasleduje ďalej. Viete, mnohí príslušníci od tých najsamvyšších, ktorí boli možno aj symbolicky odsúdení, dnes skutočne pôsobia v rozličných sférach, nevynímajúc bankové služby, nevynímajúc podnikateľské sféry a možno niekedy tá slovenská tragikomédia slovenského osudu, slovenského národa je v tom, že niekedy spolupodnikajú so svojimi obeťami. Nechcite po mne, aby som uvádzal príklady.

    Je našou kliatbou, že si prezeráme zoznamy ľudí, ktorí sa dostali do zoznamu a my nemáme právo ani posudzovať ako. Ak niekto podpísal spoluprácu s ŠtB po desiatich rokoch pobytu v Jáchymove, súďme ho. Ak niekto podpísal spoluprácu, keď bol označený za váhavého stredného roľníka na Kysuciach, kde sa nedalo nič dopestovať, nič urodiť, ale sliepky sprosté nezniesli primeraný počet vajec a boli ste obvinení zo sabotáže, ten človek svoje deti hociako šikovné nedostal ani na strednú školu. Tak teraz súďme v týchto zoznamoch. Kto má morálne právo robiť súdy nad týmito ľuďmi?

    Zoznamy ľudí, ktoré vyrábali ľudia v kožených kabátoch zamračení, namosúrení a ktorí súdili podľa niečoho, čo si dnes nevieme ani vysvetliť a, chvalabohu, už nemusíme nikomu vysvetľovať. Ale zase nám tu vznikla inštitúcia, ktorá robí zoznamy a nedáva šancu tým ľuďom sa brániť. Ktorýkoľvek úkladný vrah, ktorýkoľvek zločinec má právo na obhajobu od prvopočiatku vznesenia obvinenia. Je takzvaná zásada rímskeho práva „favor defensionis“, veľmi dobre si ju pamätám, pretože u terajšieho prezidenta som robil skúšku z Trestného poriadku a nevedel som si za živý svet spomenúť na toto rímske označenie. Toto právo obhajoby patrí ktorémukoľvek zločincovi okrem tých nešťastníkov, ktorí sú v týchto zoznamoch. Ja nechcem hodnotiť, kto je tam dobrý, kto je lepší, kto horší, ale musíme im dať nejakú šancu, aby mohli svoju pravdu niekde preukázať. Či to je už tá pravda, ktorú chce dokazovať kolega Banáš nehodnovernosťou svojho podpisu, ja som ten spis videl, to je smiešne, aby sa agent Lotos podpisoval ako agent a písmom hodným, no, myslím si, že prvák sa po oboznámení s našou abecedou podpisuje lepšie a krajšie.

    Takže je tu potrebné skutočne nájsť technickú náležitosť tohto jeho návrhu, aby sme primali ústav, ktorý pozbieral všelijaké dokumenty a veselo ich zverejňuje na zoznamoch a potom sa vynášajú mediálne súdy nad nešťastnými ľuďmi a najmä nad ich príbuznými, ktorí sa skutočne nemajú možnosť brániť, aby sme zvážili možnosť, ako to technicky dostať pod kontrolu, pretože tu nejde len o pravosť podpisu, ale tu ide aj možno v mnohých prípadoch o preskúmanie papiera, ktorý mal iné parametre v päťdesiatych rokoch, šesťdesiatych rokoch, sedemdesiatych rokoch, možno aj teraz, lebo sa obávam, že mnohé zoznamy boli vyrobené na kolene. Ak šéf tohto ústavu niekedy v roku 1992, v roku 1993 ako federálny minister vnútra nariadil naloženie desiatok, stoviek možno miliónov spisov z vtedajšej Februárky, dnes už Račianskej na avie, ktoré odišli neznámo kam a potom sa všelijakým spôsobom vracali, tak skutočne hodnovernosť tých spisov je diskutabilná. A aby sme mohli diskutovať, musíme a mali by sme, a tu budem odporúčať v druhom čítaní zvážiť, vytvoriť inštitúciu, niečo podobné, ako je pri previerkach NBÚ. Pri previerke NBÚ, ak nedostane previerku spoľahlivosti, má právo odvolávať sa na náš orgán, na komisiu v Národnej rade, ktorá posúdi dôvody, prečo nebola previerka udelená, prípadne ak NBÚ trvá na svojich zisteniach, má právo odvolať sa na súd. No, dajme aj týmto ľuďom šancu, aby sa nemuseli v médiách doprosovať svojej pravdy, ale aby tu bola inštitúcia, buď teda nezávislá komisia, alebo nezávislý súd, ktorý posúdi tento zväzok. Aby nemuselo dochádzať k diskusiám, či si pán Banáš nevypýta spis a niekde ho nezožuje na chodbe, aby uhájil svoje meno. To je smiešne domnievať, že poslanec ide s takýmto zámerom pripravovať poslanecký návrh.

    Takže skutočne mali by sme vytvoriť niečo, čo by ľuďom, ktorí sa v takýchto zoznamoch objavia, možno i v budúcnosti, možno vytvorí niekto zase nejaké iné zoznamy, veď tu už boli pokusy, keď sa v roku 1998 alebo 1999 robili zoznamy tých so špinavými paprčami, ktorí mali nejaké daňové úniky a ktorí neplatili dane, z 800 preverovaných, neviem či jeden, dvaja neobstáli s hviezdičkou a s vyznamenaním, pretože všetci ostatní mali dane v poriadku. Potom zase nejaká iná strana príde a bude robiť nové zoznamy možno po roku 2006. Vyvarujme sa nie Svätoplukových prútov, ale slovenských zoznamov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, s vážnosťou som si vypočul pána Jozefa Banáša i mojich predrečníkov a dovoľte mi zopár slov. Myslím si, že čas určite stihnem.

    Na úvod chcem konštatovať, že nie som vedený vo zväzkoch ŠtB ako dôverník alebo ako agent, ale som vedený ako preverovaná osoba, takzvaná sledovaná alebo kontrolovaná s poznámkou, čuduj sa svete, že som pravicový. Neviem, ako som si toto označenie zaslúžil, ale zrejme tým, že som si vždy stál za svojou pravdou, za svojím názorom, i keď v mnohých prípadoch môj názor nebol v súlade s oficiálnou líniou strany. V roku 1967 som vstúpil dobrovoľne do KSČ, ale už v roku 1968 som sa bol prihlásiť ako dobrovoľník do armády proti ruským okupantom a nebál som sa k tomu nikdy priznať. Ani keď sa silne normalizovalo. Okamžite som pocítil tvrdú normalizačnú päsť a ocitol som sa ako stavebný robotník na manuálnej výstavbe socializmu. V sedemdesiatych rokoch som nosieval na mojom saku Dubčekov odznak, ale i napriek tomu som sa dostal do riadiacich funkcií. V roku 1972 som si zobral za ženu Dubčekovu neter a opäť som bol stredobodom záujmu príslušných orgánov. Napriek tomu, že som sa často stretával s pánom Dubčekom a ľuďmi s jeho okolia, obhájil som si svoj názor pred názorom opäť oficiálnym a normalizačným. V roku 1977 som sa pre zmenu pridal k Charte 77 a opäť som pocítil úder a ocitol som sa v kotolni fabriky a neskôr úplne bez práce so zákazom zamestnať ma hoci aj ako stavebného robotníka. Ani na pražské metro ma nezobrali vtedy robiť. Pomocou jedného nebojácneho priateľa sa mi nakoniec podarilo zamestnať sa opäť na stavbe. Samozrejme, v tom čase som bol už pod prísnym dohľadom Štátnej bezpečnosti a vedeli o každom mojom kroku. Ostatne, signatárov Charty bolo na celom Slovensku asi desať, z toho v kontakte s Dubčekom asi dvaja. Zažil som lustrovačky, prehliadky, kontroly, odporúčania i rozhovory na Štátnej bezpečnosti. V jednom z tých rozhovorov ma náčelník Štátnej bezpečnosti v Trenčíne plukovník Jariabka vyzval, aby som opustil túto republiku. Bolo to po tom, ako sa mi vyhrážal, že také živly, ako som ja, oni, a teraz citujem, „cisárskym rezom vyrežú z tejto spoločnosti“ a že, citujem, „všetkých nás pozavierajú, a keď bude treba, postavia nové väznice“, koniec citátu, a ešte povedal všeličo iné.

    Prečo toto všetko spomínam? Nuž preto, že boli časy, boli, ale sa minuli, ale hlavne boli ľudia, čo silne zneužívali svoju moc, a boli ľudia, ktorí sa chceli na tom priživiť. Ale boli ľudia, ktorí sa báli a, bohužiaľ, boli ticho. Ešte aj doma hovorili o svojich iných názoroch len šeptom. Boli ľudia, čo si trúfali vydržať ten psychický tlak a vyhadzovanie zo zamestnania, ale boli ľudia, čo na to nemali, lebo priznajme si, že nebolo to ľahké postaviť sa zoči-voči moci. Vždy boli poruke argumenty ako strata zamestnania, strata postupu v zamestnaní, obmedzenie štúdia pre deti, sankcie voči partnerovi, sankcie voči rodičom, súrodencom alebo obmedzovanie vašich záujmov. A toto všetko vyústilo do tlaku na vyvoleného aj najbližších rodinných príslušníkov a, samozrejme, na budúcnosť jeho detí.

    Pýtam sa. Máme právo jednoznačne a čierno-bielo určiť týchto ľudí, ktorých si systém vybral za svoje predĺžené ruky? Ja by som to skôr delil na ľudí, ktorí vedome a z vlastnej vôle škodili, ubližovali a psychicky týrali občanov našej republiky, a na tých, ktorí sa v kole ocitli a snažili sa neškodiť a neubližovať. Myslím si, že by som mal plné morálne právo spoza tohto rečníckeho pultu posielať oheň a síru na tých, čo sú v zoznamoch a žiadať čo najprísnejšie opatrenia, obmedzenia, potrestania a tak ďalej. Ale myslím si, že ak sme chceli trestať, tak sme to mali urobiť hneď. Teraz je skôr čas na to nezapodievať sa viac touto tematikou a prenechať to historikom. Ale prenechať tiež veci svedomiu tých, ktorých sa to týka. A keď sú medzi nimi takí, čo si chcú obhájiť svoje meno a svoju pravdu, treba im to umožniť, nič viac sa teraz od nás neočakáva. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca dvaja s faktickými poznámkami. Pán poslanec Hopta.

  • Pán poslanec, naozaj oceňujem vaše vystúpenie, pretože si myslím podľa vášho životného príbehu, že máte morálne právo a mali ste morálne právo byť oveľa tvrdší, než ste vystúpili. Chcem povedať, že si vážim váš životný príbeh a že v podobnom duchu mnohé životné príbehy prežili ľudia aj po roku 1989. Tiež mnohí nemohli nájsť prácu pre svoje politické presvedčenie. Nebola to možno Štátna bezpečnosť, ale boli to spoločenské pomery. Ale chcem povedať ešte raz, že si vás vážim. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja tiež som v zoznamoch ako preverovaná osoba a mám veľmi zlú skúsenosť, pretože normálni ľudia napríklad vôbec nerozlišujú, kto bol agent, kto bol nepriateľská osoba, kto bol preverovaná osoba. Ústav pamäti národa urobil podľa mňa zásadnú chybu. Mal urobiť dve kategórie ľudí a mien. V jednej kategórii mali byť agenti, držitelia bytov a ostatní, ktorí spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou, a v druhej kategórii mali byť preverované osoby, nepriateľské osoby. Ja som sa stretol na najvyššej úrovni, ako ľudia veľmi vzdelaní, vysokoškolskí vzdelaní vôbec nerozumejú týmto kategóriám a ktokoľvek vypadne na internete v tom zozname, tak pre nich je to agent. To znamená, myslím si, že aj tento parlament by mal urobiť všetko preto, aby sa tieto okolnosti ozrejmili, aby sa ľudia zorientovali v základnej téme, že jedna skupina ľudí spolupracovala a druhá skupina bola prenasledovaná. A preto vítam každú aktivitu v tejto oblasti aj tento zákon, lebo dúfam, že v budúcnosti sa už nebude stávať, že tí, ktorí boli prenasledovaní, sú zamieňaní s tou druhou skupinou. Takže ja na záver by som chcel všetkých, ktorí sú zodpovední za správne fakty, aby podporili každú aktivitu v tomto ohľade. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, ak sa chcete vyjadriť k rozprave.

  • Len zopár viet. Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí podporili môj návrh. Cítime všetci, že treba o týchto veciach hovoriť otvorene, čestne, lebo naozaj tá pravda oslobodzuje.

    Dve poznámky mi dovoľte, dva citáty. Možnože s tým zákonom by skutočne bolo treba niečo robiť aj v iných paragrafoch, lebo tu jeden paragraf hovorí, citujem: „Dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu sú jeho kultúrnym dedičstvom.“ Nemci majú slovo svedectvom doby. Ja chcem povedať, že Boh ochraňuj každý národ, ktorého kultúrnym dedičstvom nie sú spisy básnikov, ale spisy tajných služieb.

    Ale dovoľte mi citovať Domino fórum asi spred dvoch týždňov, a tým ukončím. Prečo som ja vlastne prišiel s touto novelou okrem iného. Ja som tu už toho človeka raz spomínal a navrhol som, aby prišiel do tejto Národnej rady a povedal niečo o morálke, volá sa Anton Srholec. Citujem Vladimíra Ondruša, ktorý bol, iste meno nemusím hovoriť, členom koordinačného výboru VPN v 1989 – 1992. „Dávno som sa tak nehanbil. Pred televíznymi kamerami sedel starý muž a mladá redaktorka. Anton Srholec, človek, ktorého každé verejné vystúpenie je zážitkom a osobné stretnutie s ním nádherným darom. Človek hoden skutočnej úcty a obdivu. Na druhej strane mladá žena, ktorá očividne nemala potuchy o utrpení v päťdesiatych rokoch, nemala znalosti o reáliách uplynulej doby, ako by mohla mať, vytrvalo však krúžila okolo základného faktu, kedy, ako, kde podpísal, lebo to tu je jediný pravý naozajstný skutočný dôkaz, dokument Štb, ktorý má poprieť životnú cestu, obrátiť ju naruby, dať zabudnúť na ovocie, po ktorom poznáš strom. Zvrátenosť tohto počínania mi nedá zaspať.“ Ja považujem za tak až skoro zvrátené, že ja bývalý člen komunistickej strany musím obhajovať tohto skvelého človeka Antona Srholca, ale keď kvôli nikomu inému, tak kvôli jemu jedinému to urobím. Ďakujem vám.

  • Pán spravodajca, síce už je minúta po 19.00 hodine, ja si myslím, že je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod. Nech sa páči.

  • Ďakujem vám pekne. Pán predsedajúci, pán podpredseda, nezneužijem túto možnosť a budem hovoriť krátko. Ďakujem šiestim kolegom, ktorí vystúpili. Ľutujem jednu vec, že niektorí z nich zneužili túto tému na ideologické šarvátky a boj. Nebolo to morálne, nebolo to správne, najmä to znehodnocuje, ja si myslím, morálnu snahu nášho kolegu pána Banáša. Na adresu tohto návrhu ešte raz chcem zopakovať. Samozrejme, som za to, že každý má právo si brániť svoju česť a myslím si, že má aj povinnosť, ale z vecnej stránky si naďalej myslím, pán kolega, že návrh nie je dobre spracovaný. Ak by sme prijali tento tvoj návrh, tak ten zákon bude mať strašné vnútorné protirečenia. Možnože sa dosiahne v tvojom prípade ten účel, ale dosiahne sa neúčelnosť pre iné prípady.

    Po druhé si myslím, že nie tento zákon treba, alebo nie v prvom rade tento zákona treba, teda zákon o Ústave pamäti národa novelizovať, ale zákon o archívoch a registratúrach, lebo to tvoj návrh protirečí troma paragrafmi – § 12 až § 15. Preto som ja navrhoval nepokračovať v druhom čítaní, lebo vecne sa netýka, teda nie je to správne riešenie. Naďalej trvám na svojom pôvodnom návrhu, aby sme nepokračovali v čítaní, ale bude to vecou pléna, ako sa rozhodne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem tiež dnešné rokovanie do zajtra rána do 9.00 hodiny. Budeme pokračovať prvými čítaniami podľa programu. Takže dovidenia zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.