• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 42. schôdze Národnej rady.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci, ktorí sú z rôznych dôvodov, ale aj z dôvodov zahraničných pracovných ciest dnes mimo Slovenskej republiky a nemôžu sa zúčastniť rokovania Národnej rady, pán poslanec Danko, pani poslankyňa Plháková a pani poslankyňa Štrofová. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

    Budeme teraz pokračovať podľa schváleného programu 42. schôdze druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1065. Návrh som pridelil výborom na prerokovanie. Výbory návrh prerokovali. Gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pripravil spoločnú správu výborov, ktorú máte ako tlač 1065a.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister školstva Martin Fronc. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, že zlepšenie v oblasti financovania vláda zabezpečí aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva vrátane zavedenia príspevkov študentov na náklady spojené so štúdiom v jeho dennej aj externej forme.

    Cieľom predkladaného návrhu novely zákona je zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu každému, kto preukáže schopnosť študovať na vysokej škole bez ohľadu na okamžitú finančnú situáciu rodiny alebo samotného študenta v čase nástupu alebo počas trvania štúdia. Ďalej je to motivácia študentov k zodpovednému prístupu k štúdiu a vyvolaniu tlaku na zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania. Ďalej je cieľom návrhu vytvorením príslušných legislatívnych podmienok, najmä posilnením platového postavenia mladých kvalifikovaných učiteľov vysokých škôl, dosiahnuť omladenie a stabilizáciu, kvalitu i kontinuitu kvalifikovaných učiteľov na vysokých školách a zrovnoprávnenie postavenia súkromných vysokých škôl, zrovnoprávnenie ich financovania.

    Návrh tohto zákona v čl. I upravuje predovšetkým poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl z prostriedkov Pôžičkového fondu pre študentov na úhradu nákladov spojených s platením školného, pričom každý študent podľa návrhu zákona má zákonný nárok na takúto pôžičku vo výške aktuálneho školného. V čl. II sa upravujú predovšetkým ustanovenia o školnom za vysokoškolské štúdium a sociálna podpora študentov a sociálne služby spojené so štúdiom. Najrozsiahlejšiu časť tvoria ustanovenia o sociálnom štipendiu. Návrh prináša aj zrovnoprávnenie financovania súkromných vysokých škôl s tým, že dotácia súkromnej vysokej škole sa zníži o tú časť sumy získanej školným, ktorá prevyšuje trojnásobok základu, ktorá teda prevyšuje maximálne školné. Podobne, ako je zavedený register študentov vysokej školy, návrh obsahuje aj zavedenie registra vysokoškolských učiteľov. Časť zvyšná v čl. II je tvorená návrhmi ustanovení legislatívnotechnického charakteru, ktoré nadväzujú najmä na zákon č. 528/2003 Z. z., t. j. novelu vysokoškolského zákona, a ktoré upravujú niektoré číselné odkazy. Návrh v čl. III novelizuje zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v podmienkach pre priznanie pôžičky, ide o to, aby študenti mohli dostávať pôžičky aj na životné náklady. V čl. IV novelizuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh oproti súčasnému stavu prináša viaceré zmeny v študentských pôžičkách zavedením nárokovateľných pôžičiek na úhradu školného so zvýhodneným úrokom a splátkami. Predpoklad je, že takéto pôžičky budú úročené obdobne, ako je úročenie, keď si požičiava štát. Splátky v tomto prípade by sa pohybovali podľa toho, či to bude na báze splácania desať alebo pätnásť rokov, okolo 400 až 600 až 700 korún.

    Návrh takisto umožňuje prevziať celý dlh alebo jeho časť štátom pre určené skupiny dlžníkov, a to najmä tých, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme. Umožňuje v prípade dosiahnutia zákonom stanovenej hranice príjmu dlžníka nulové splátky. Inými slovami, pokiaľ by sa absolvent vysokej školy celý život pohyboval, čo sa týka príjmu, na úrovni životného minima, tak túto svoju pôžičku nikdy nemusí splatiť a de facto jeho dlh preberie štát.

    Ďalej, návrh vytvára priestor na spolupodieľanie sa študentov na nákladoch na štúdium prostredníctvom úhrady školného. Ročnú výšku školného v akademickom roku 2005/2006 a v akademickom roku 2006/2007 možno určiť v rozpätí od nuly po trojnásobok základu. V záujme ochrany študentov pred prípadným neúmerným zvýšením školného od akademického roku 2007/2008 sa školné, ktoré v akademických rokoch 2005/2006 a 2006/2007 nedosahuje výšku 50 % základu, zvyšuje na hodnotu 50 % základu, a to až do vyčerpanie štandardnej dĺžky štúdia.

    Návrh prináša ochranné opatrenia proti neúmernému zvyšovaniu školného prijatým študentom. Napr. študentom študijných odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov sa výška školného určená na začiatku akademického roka 2005/2006 vyjadrená v násobku základu nemení počas celého obdobia štúdia príslušného študijného odboru, teda podľa celého štúdia v dĺžke danej štandardnou dĺžkou stanovenou.

    Súčasný návrh oproti predošlému významne posilňuje sociálny charakter, a to tým, že najmenej 35 % príjmov zo školného má použiť vysoká škola prostredníctvom štipendijného fondu verejnej vysokej školy na štipendiá, v prvom rade motivačné štipendiá alebo pôžičky. Rád by som uviedol v tejto chvíli aj príklad, aby bolo zrejmé, akým spôsobom sa dajú využiť tieto prostriedky. Ak by určila škola, ktorá má 1 000 študentov, ročné školné 12 000 korún, tak to znamená, že 35 % je 4,2 mil. korún, ktoré by išli, povedzme, len na prospechové štipendiá. Ak by sme zobrali, že 10 % študentov by poberalo prospechové štipendium, tak to znamená, že mesačne by bolo vyplácané vo výške 4 200 korún, ročne teda 42 000. Títo dobrí študenti 12 000 zaplatia za rok a 42 000 dostanú na motivačných prospechových štipendiách. Rozdiel v ich prospech v tomto prípade činí 30 000. Chcem ukázať na tomto príklade, že študenti, ktorí budú dobre študovať a budú aj zo stredných vrstiev, sa ocitnú v situácii, že ich finančné prostriedky budú v kladných číslach. Rozdiel, opakujem, by činil v tomto prípade 30 000 korún, nehovoriac o tom, že zo zvyšnej čiastky vysoká škola tieto prostriedky môže a má použiť na zlepšenie kvality zabezpečenia vyučovacieho procesu. Mohla by za tieto prostriedky napr. kúpiť 8 000 kvalitných titulov do knižnice alebo by mohla nakúpiť výpočtovú techniku.

    Návrh umožňuje zo zachovaného systému existujúceho Študentského pôžičkového fondu poskytovanie pôžičiek na úhradu nákladov spojených so štúdiom, napr. na životné náklady, a to evidentne najmä študentom z rodín s nízkymi príjmami, zdravotne postihnutým študentom, upravuje systém sociálnej podpory študentov a sociálnych služieb spojených so štúdiom. Osobitne novým spôsobom upravuje systém sociálnych štipendií.

    Návrh oproti súčasnému stavu podstatne zvyšuje sociálne štipendium. Môže dosiahnuť pri súčasnom životnom minime výšku až 6 870 korún. Znamená to, že pokiaľ by išlo o študenta, ktorého príjem rodiny je na úrovni životného minima, a študenta, ktorý študuje mimo svojho trvalého bydliska, tak môže dosiahnuť až takúto výšku sociálneho štipendia oproti dnešnému maximálnemu sociálnemu štipendiu 2 000 korún. Pri určovaní výšky sociálnych štipendií sú zvýhodnení najmä dochádzajúci študenti.

    Návrh ďalej prináša zvýšenie kompetencií študentských častí akademických senátov verejných vysokých škôl a akademických senátov fakúlt, kompetencie študentských častí akademických senátov verejných vysokých škôl a fakúlt, ktoré majú „právo veta“ pri schvaľovaní použitia finančných prostriedkov zo školného v súvislosti so schvaľovaním návrhu rozpočtu verejnej vysokej školy, resp. jej fakulty.

    Posilnenie sledovania kvality jednotlivých vzdelávacích činností vysokej školy sa upravuje oprávnením Akreditačnej komisie vysielať odborníka, ktorý má právo zúčastňovať sa takýchto vzdelávacích činností vrátane štátnych skúšok a má oprávnenie sa zúčastniť aj na ich neverejnej časti, teda časti, keď sa prerokúva výsledok skúšky a hlasuje sa o ňom.

    Návrh zákona prešiel štandardným legislatívnym procesom, medzirezortným pripomienkovým konaním. Rokovalo sa o ňom s orgánmi reprezentácie vysokých škôl aj s verejnosťou. Bol prerokovaní v Legislatívnej rade a následne po zapracovaní pripomienok vo vláde, ktorá ho schválila a na základe toho predložila. A ja tu ho odôvodňujem Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste predložený návrh zákona schválili a postúpili do ďalšieho čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby ako predseda výboru, ale zároveň aj poverený spravodajca Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené panie kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, keďže gestorský výbor neschválil spoločnú správu, podávam len informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1065).

    Národná rada svojím uznesením pridelila na prerokovanie vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady.

    Určené výbory zaujali k predmetnému návrhu tieto stanoviská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neschválili uznesenia navrhnuté spravodajcami, lebo za predložené návrhy uznesení nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov oboch výborov.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu v prijatom uznesení odporúča Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh zákona schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou v tlači 1065a.

    Keďže gestorský výbor neschválil spoločnú správu, osobitným uznesením ma poveril, aby som bol spravodajca a aby som informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov, ktorým bol zákon pridelený.

    V zmysle § 80 ods. 2 navrhujem pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona a súčasne odporúčam, aby sa hlasovalo o bodoch 1, 3 až 7, 12, 14 až 26, 28, 29 spoločne, a odporúčam ich schváliť, ide o komplex legislatívnotechnických úprav, a o bodoch 2, 8 až 11, 13, 27 spoločne, a tieto odporúčam neschváliť. Ide o súbor návrhov, ktoré nútia vysoké školy prijímať uchádzačov na externé štúdium, ktorí ukončili stredoškolské vzdelávanie pred desiatimi rokmi, to znamená pred 1. septembrom 1995, bez prijímacieho pokračovania, a súčasne nútia vysoké školy prijímať takýchto uchádzačov neobmedzene a v akomkoľvek počte.

    Skončil som. Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Madej. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa za poslanecké kluby prihlásili traja páni poslanci, pán poslanec Čaplovič za poslanecký klub Smer, pán poslanec Ondriaš za poslanecký klub KSS a pani poslankyňa Dolník za poslanecký klub SMK. Ďalej sú prihlásení písomne do rozpravy páni poslanci a poslankyne Murgaš, Rusnáková, Mušková, Madej a Brestenská.

    Teraz dávam slovo prvému prihlásenému poslancovi za poslanecký klub, a to strany Smer, pánovi poslancovi Dušanovi Čaplovičovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok a potom budem hovoriť k najdôležitejšej časti navrhovaného zákona, o ktorom sa cudne mlčí, a to je Pôžičkový fond pre študentov, ktorý vytvára, a o tom budem hovoriť, viaceré nášľapné míny, ktoré budú nepríjemne vybuchovať v prípade schválenia platnosti zákona oveľa častejšie a nepríjemnejšie, ako sú naše skúsenosti so začatými, najmä organizačne a obsahovo nepripravenými tzv. novými maturitami. O ďalších častiach navrhovaného zákona sa nebudem až tak dokonale vyjadrovať aj z toho dôvodu, že som mnohé vyjadrenia urobil v rozprave v prvom čítaní, a preto idem rovno k veci.

    Jeden príklad, čo sa týka financovania verejných vysokých škôl, ktorý veľmi často odznieva. Spomeniem ho preto, lebo je úspešný. Ale my sa touto cestou toho úspechu akosi nechceme vybrať. Sme ako zakliati v rozprávke a tvrdohlavo trváme na najľahšej ceste. A tá najľahšia cesta je zrejme celé to bremeno finančného zaťaženia preniesť na občana, daňového poplatníka. Občan plať si za všetko, nakoniec aj za vzduch, ktorý môžeš v tomto ubolenom období dýchať. Konkrétne v porovnaní ide o úspešné podporovanie verejného vysokého školstva päťmiliónového Fínska, ktoré nastúpilo túto cestu podobne ako my v roku 1993. V roku 2003, teda po desiatich rokoch tejto cesty, bolo vo Fínsku z verejných zdrojov do vysokých škôl investovaných 1,7 % HDP. Na Slovensku v roku 2003, samozrejme, to narastalo, to bolo 0,64 %, hovorím o HDP roku 2003. Vo Fínsku sa za štátne, resp. za verejné vysoké školy neplatí, u nás opäť navrhujeme čiastočne spoplatniť vysokoškolské vzdelanie na verejných vysokých školách. Vo Fínsku sa platí za súkromné školy, čo pomáha odľahčovať štátny rozpočet, u nás majú súkromné vysoké školy štátny rozpočet zaťažiť. Fínsko sa stalo vďaka týmto investíciám, konkrétne do vzdelania, lídrom, vzdelanostno-ekonomickým ťahúňom Európskej únie aj v rámci inovovanej, upravovanej Lisabonskej stratégie.

    Slovensko si svojím vstupom do Európskej únie a prístupom v minulosti k vzdelanosti len v podstate zhoršilo terajšiu pozíciu v Európskej únii, najmä v oblasti stratégie formovania znalostnej spoločnosti a, podčiarkujem, nielen znalostnej ekonomiky, ako veľmi rád hovorí o tom pán podpredseda vlády a minister financií Mikloš. Obrovské dlhy našej spoločnosti voči fenoménu vzdelanosti, vedy a techniky opäť navrhujeme preniesť len na peňaženky občanov. Vysokoškolským pedagógom, vedcom, študentom a často aj mladým vedeckým pracovníkom, chvalabohu, vo výbore prešli niektoré pozmeňujúce návrhy, čo sa týka interných a externých doktorandov, berieme chlieb a hádžeme len omrvinky. V tomto prípade, ak schválime tento návrh zákona o čiastočnom spoplatnení vysokého školstva, budú výdavky rodičov a študentov ešte vyššie. Každoročne budú nielen inflačne narastať. A ten napočítaný koeficient, ktorý sa odvíja teda od tých priemerných platov, bude, prirodzene, narastať, pretože kým v roku 2003, keď sa pripravovala novela zákona, maximálna hranica, sa hovorilo, bola okolo 16 000 korún, v roku 2004, keď sme neschválili v prvom čítaní zákon, to už bolo 21 000 korún, tento rok je to v navrhovanom zákone 26 000 a zrejme v ďalšom roku to bude 31 000, horná hranica, ktorá, prirodzene, bude narastať a bude zaťažovať peňaženky našich občanov. My, samozrejme, takýto nesystémový krok neschvaľujeme a odmietame.

    Máme pred sebou návrh zákona, pri ktorom pán minister školstva hovorí, že spoplatnenie vysokého školstva je krok nielen ekonomický, ale aj spoločensky nevyhnutný, že reforma nie je výlučne len a len o spoplatnení štúdia. Citujem jeho vyjadrenie v Hospodárskych novinách 1. februára 2005, keď povedal: „Spoplatnenie je len bodkou na konci vety reformy o vysokých školách.“ Nuž, keď toto má byť bodka na konci reformy o vysokých školách, zrejme k tej obsahovej reforme sa nedostaneme. Navrhované kroky v tzv. školských reformách z dielne pána ministra školstva sú nedotknuteľné a nemenné. A to sa týka aj toho zrovnoprávneného financovania súkromných a verejných vysokých škôl, i keď sám s tým nesúhlasí, ale drží linu rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. Vážený pán minister, vraví sa, že ak chceme byť druhým príkladom, nesmieme sa od tých druhých príliš vzďaľovať. A vy ste sa, pán minister, veľmi vzdialili od každodenných problémov občanov našej spoločnosti, učiteľov, školských zamestnancov, žiakov a študentov a ich rodičov.

    Po prvé. To, že návrhom zákona sa usilujete zvýšiť a rozšíriť sociálne štipendiá študentom, je správne. A treba to hodnotiť pozitívne. Avšak toto zvýšenie tu už malo byť v terajšej, podčiarkujem, v terajšej sociálnej situácii mnohých študentov. Nemôže sa odvíjať len od toho, že sa čiastočne spoplatní vysoké školstvo. Pravda je však taká, že už dnes sociálne štipendiá nepokrývajú výdavky na vysokoškolské štúdium pre deti. Mesačné náklady bez čiastočného spoplatnenia sa pohybujú v tých reláciách od 5 000 do 7 000 Sk, samozrejme, podľa charakteru školy, fakulty, študijného programu a podľa toho, či do školy študent dochádza alebo študuje v mieste svojho bydliska. Najmä v roku 2004, a na to by som váženú snemovňu chcel upozorniť, išli ceny služieb, kníh a skrípt, stravy a bývania hore, a to v dôsledku 19-percentnej DPH. Napokon, podľa Štatistického úradu, a to si nevymýšľam, tú Štatistickú ročenku mám vo svojej kancelárii a pravidelne ju dostávam každý rok a s ňou pracujem, najvýraznejšie vzrástli za minulý rok tovary a ceny v odboroch vzdelávania, o 33,7 % a po zavedení tzv. školného budú náklady ešte vyššie, ku ktorým treba pripočítať platenie odvodov do Sociálnej poisťovne za študenta v priebehu štúdia, resp. ďalším zadlžením po skončení vysokej školy. Následne vzrastú ceny internátov, pretože čiastka 0,5 mld. korún rozpočtovaná na štátnu sanáciu na jedno lôžko študenta sa presunie do sociálnych štipendií. Kým teraz sa v peňaženkách študentov, resp. rodičov mesačné štúdium pohybuje v spomínanom rozpätí 5 000 až 7 000 Sk, po tzv. spoplatnení, náraste cien za internáty vrátane každoročného platenia odvodov, o ktorých sa tu nehovorí, pokiaľ si ich ten študent bude platiť každoročne, je to v rozpätí 7 000 až 10 000 korún. Samozrejme, záleží od charakteru školy, ako som spomínal, a miesta štúdia. Najnovšie výsledky prieskumu hovoria, že výdavky na štúdium v rodinnom rozpočte predstavujú veľmi veľkú a značnú záťaž až pre 77 % vysokoškolských študentov a nie veľkú záťaž ovplyvňujúcu rozpočet rodiny len u 23 % študentov. A to sú výsledky prieskumu pred spoplatnením, príp. platením odvodov i zvýšením cien internátov, resp. bývania v skupine, podnájme, súkromí. Na to sa zabúda. Pred týmto pán minister a, samozrejme, aj vládna koalícia akosi zaviera oči.

    Po druhé. Pán minister, odmietate pochopiť, že študent sa týmto systémom veľmi zadlží, že tým, že na pôžičku napr. školného každoročne mu budú nabiehať tie úroky od 5 do 7 %, také analýzy máme a poznáme z ministerstva školstva, podľa toho, či bude mať ručiteľa alebo nebude mať ručiteľa a pokiaľ sa pôžičku rozhodne splácať po skončení školy, to znamená, takýto študent po ukončení napr. 5-ročného magisterského štúdia bude mať priemerný dlh za vysokú školu vrátane úrokov okolo 80 000 Sk. A to nerátam neznáme úroky, nerátam úroky a dlh za Sociálnu poisťovňu. Keby do nej neplatil, tak to vychádza okolo 120 000 Sk. Takže do života vstupuje s dlhom 200 000 Sk a ešte má, samozrejme, začať pracovať s mizerným platom, až na výnimky, konkrétne vo finančnom sektore, v oblasti právnych služieb a informačných technológií, podpriemerným platom v slovenskej spoločnosti, pričom absolventi strednej školy po nástupe do pracovnej pozície napr. v súkromnom sektore sa za 5 rokov nezadlžia, majú slušný plat, ktorý sa im primerane zvyšuje, je vždy vyšší ako u nastupujúceho učiteľa, vedca, pracovníka v kultúre. Už dnes je pre mladého absolventa vysokej školy zväčša finančne obtiažne si založiť rodinu. Paradoxom je, že kým na pôžičku pre stavebné sporenie, to som si nedávno prečítal, ponúka bankový sektor pre mladých ľudí ročné úročenie do výšky 2,5 %, tak to osciluje, vy navrhujete úročenie za pôžičku v Pôžičkovom fonde pre študentov už priebehu štúdia ročne okolo 5 až 6 %, v prípade, ak študent nemá ručiteľa, až okolo 7 %.

    Po tretie. Považujem za prinajmenej zvláštne, ak niektorí predstavitelia vládnej koalície, ale aj vy, pán minister, hovoríte, že je neprípustné, aby sa na vysokoškolské štúdium skladali aj občania, resp. rodiny, ktoré neposlali svoje deti študovať na vysokú školu. Toto pomýlené uvažovanie na prahu 21. storočia, uvažovanie som často počul ako výčitku k inteligencii v období prednovembrového režimu: „Študoval si za peniaze robotníckej triedy a družstevných roľníkov, ktorí ti príslušníkovi socialistickej inteligencie túto možnosť vytvorili, oni sa ti na to štúdium poskladali, aj keď sami študovať nemohli. Ty čuš, drž hubu a krok.“ V tomto duchu postupujeme často aj teraz pri odôvodňovaní návrhu zákona. Vážení, je to také ťažké pochopiť, že tým, že sme solidárni, tak ako upozornil v rozhovore pre nedávne číslo Euroreportu na Slovensku často nemilovaný George Soros, ktorý hovoril o neokonzervatívnom sociálnom darvinizme, vytvárame ďalšie možnosti práve tou solidaritou pre spoluprácu a pre spolupatričnosť, pre demokratickejšiu otvorenú spoločnosť založenú na poznatkoch s vyššou pridanou hodnotou, ktorá sa vráti do štátneho rozpočtu v horizonte 5 až 10 rokov, ktorá bude patriť celej spoločnosti a nebude selektovať, že ten študoval, alebo neštudoval, ten je bohatý alebo chudobnejší, každému teda v podstate sa budú vracať tieto financie aj vďaka tomu, že budeme mať vysokoškolsky vyspelú vzdelanú vrstvu spoločnosti, ktorá bude prinášať vysokú pridanú hodnotu? Čiže sa to bude vracať aj tým, ktorí na to štúdium sa tomu študentovi alebo tej študentke poskladali. Je také ťažké pochopiť, že umožnením štúdia, jeho podporou prostredníctvom verejných zdrojov v službách, ktoré sú vo všeobecnom, resp. verejnom záujme, vytvárame podmienky pre vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá pritiahne aj vysokosofistikovaný zahraničný kapitál, bodaj by taký prišiel čo najskôr, a ktorá vytvorí i malé, i stredné firmy s vyššou pridanou hodnotou v zárodku moderných technológií, ktoré teraz hýbu svetom? Tam, kde sa rozvíjali práve s tou vyššou pridanou hodnotou malé a stredné firmy podporené predovšetkým tou vzdelanosťou, konkrétne tou vysokoškolskou inteligenciou, tak tam sa ekonomika rýchlejšie rozhýbala, ako koľko ráz keď prichádzajú na Slovensko firmy, ktoré sú len karosárskeho charakteru. Vyššia zamestnanosť, vyššie príjmy do štátneho rozpočtu budú prospešné pre všetkých, to znamená aj terajších nezamestnaných, potom už z veľkej časti, pevne verím, aj zamestnaných, lebo si nájdu prácu aj v tých chudobnejších regiónoch, terajších pracovníkov s nižšími príjmami, potom už s vyššími príjmami, pevne verím, dôchodcov s vyššími dôchodkami, s kvalitnejšou a prístupnou dopravou, potravinovým trhom, sociálnou, zdravotníckou, vzdelanostnou, vedeckou a kultúrnou infraštruktúrou. Opakujem, vzdelanosť, školstvo, veda a výskum nikdy nepresahuje možnosti rozpočtu, ako sa to často tuná tvrdí, ale ako strategická investícia vytvára ďalšie možnosti rozvoja hospodárstva a nárastu verejných financií. Samozrejme, nepríde to za rok, urobili to Fíni, urobili to Švédi, ale prišlo im to za 10 rokov a vidíme, kam sa dostali, že sú skutočne za 10 rokov lídrami Európskej únie a v tej oblasti vzdelanosti, vedy a výskumu konkurujú aj Spojeným štátom americkým.

    Po štvrté. Vrátim sa k tomu Študentskému pôžičkovému fondu a Pôžičkovému fondu pre študentov. Ako som už povedal, návrh zákona, v prvom čítaní som o tom hovoril, nepripravilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v tejto oblasti. Najmä táto časť zákona sa vytvárala na ministerstve financií a ministerstve práce a sociálnych vecí, z ktorého je terajší štátny tajomník pán Beblavý, ktorý zadal Inštitútu pre spravodlivo spravovanú spoločnosť, ktorý predtým viedol, konkrétne pánu Salnerovi, istú objednávku, ktorá vlastne pripravila ten prvý návrh týkajúci sa tohto pôžičkového fondu. V predchádzajúcom návrhu sa počítalo so zoštátnením neštátneho a dobre pracujúceho a prosperujúceho Študentského pôžičkového fondu, dnes sa prípadným prijatím návrhu tohto zákona pripravuje jeho postupná likvidácia. Ja som si to tam odsedel a pozrel som sa na tie možnosti, ktoré tam sú. Ale naozaj pokiaľ by sa nezmenili niektoré paragrafy a niektoré konštatovania v tomto návrhu zákona, tak ide sa krok za krokom k jeho likvidácií s tým, že majoritou, monopolom bude v budúcnosti len Pôžičkový fond pre študentov pri ministerstve školstva. Samozrejme, veľmi jednoducho sa dá na to poukázať. Zo zákona sa zruší klauzula, že požiadavky môže predkladať len študent do istého priemeru známok v školskom roku, čo doteraz platí. Teraz si ich môžu dávať všetci študenti. Uloží sa ďalšia podmienka, že z pôžičky Študentského pôžičkového fondu študenti nemôžu platiť školné, ale len bežné výdavky na vysokoškolské štúdium. Týmto sa vytvorí, samozrejme, veľký záujem o tento fond, čo už je aj teraz, najmä o prístupnú a nebyrokratickú administráciu, keďže Študentský pôžičkový fond poskytoval výhodné neúročené pôžičky počas štúdia a po jeho skončení „až“ len s 3-percentným ročným úrokom. A, prirodzene, takto tento fond nebude môcť poskytovať také výhodné pôžičky všetkým alebo bude to môcť robiť, pokiaľ bude mať dostatok zdrojov, ktoré však nebude mať, lebo peniaze pôjdu do toho druhého fondu. Ale pôjde to len cez finančne rozšírenú administratívu, tým pádom budú náklady ďaleko vyššie a následne krok za krokom, rok za rokom tento Študentský pôžičkový fond skrachuje. To je pravdivý scenár tohto návrhu zákona. A čo bude nového okolo štátneho Pôžičkového fondu pre študentov pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky? Na jednej strane pán minister financií a podpredseda vlády fondy ruší, nechce nič počuť o fonde pre kultúru alebo pre menšinové kultúry a tuto fond zakladá. Tu si naozaj treba položiť otázku, prečo je a priori pri iných fondoch za ich zrušenie a prečo práve v tejto oblasti má vzniknúť tento fond. Zo spleti paragrafov sa dá vyčítať, že bude len na školné, teda bude len cirkulovať medzi ministerstvom a konkrétnou verejnou vysokou školou, teda verejnou vysokou školou, nie fakultou, resp. študijným programom, departementom, ako je to organizované napr. vo Veľkej Británii. To je veľká chyba tohto návrhu zákona. To znamená, že študent len podá na svojej príslušnej škole žiadosť a o peniazoch, za ktoré bude splácať potom svoj dlh, nebude môcť rozhodovať. Táto pôžička však už bude úžernícky úročená, ako som už uviedol predtým, počas štúdia. V súčasnosti si značná časť študentov na rok preruší štúdium, to je bežné a stáva sa to, nie preto, že by ho nevedela zvládnuť, ale preto, že pôjde na rok do zahraničia buď na nejakú školu alebo na zdokonalenie v cudzom jazyku, lebo to je veľmi dôležité, lebo ten cudzí jazyk sa doma na Slovensku horko-ťažko naučí, ale ročné úročenie bude ďalej nabiehať. Tu sa pýtam, prečo tu nie sú vytvorené isté opatrenia, aby sme týmto spôsobom podporili, tak ako sme hovorili, že doktorandi by mali mať v budúcnosti minimálne ročnú stáž na zahraničných pracoviskách. A toto je tá cesta budúcnosti rozvoja vedy a vedeckého výskumu a mladých ľudí na Slovensku. Peniaze zo štátneho rozpočtu pôjdu do tohto fondu na mimorozpočtový účet ministerstva školstva. Na tento fond sa počíta v najbližších rokoch čiastka, ja som to tak počul, pán minister, ste to hovorili a hovorili to aj ďalší pracovníci ministerstva, že sa môže pohybovať, kým sa ten fond rozbehne a pri tom počte tých žiadostí, vo výške okolo 5 mld. až 6 mld. korún, pričom, pán minister, ste priznali v jednom rozhovore, že okolo 10 až 20 % môže byť aj nevymáhateľných, t. j. okolo 1 mld. môžeme v podstate oželieť jednoducho, lebo sú veci, ktoré sa dajú ťažko vymáhať. A ja si myslím, že práve v tomto návrhu zákona, ak ich požičiavame, musia byť jasne postavené veci, akým spôsobom sa budú vymáhať, aby boli tie peniaze, ak pôjde o pôžičku, vymáhateľné a vlastne návratné, aby sa ten fond ďalej a ďalej rozbiehal. Chýba poistenie študenta. V prípade trvalého úrazu alebo, nedajbože, jeho smrti tento fond to neumožňuje. Práca je veľmi prebyrokratizovaná, bude si vyžadovať dodatočné zdroje na mzdy, bežné výdavky a strojové investície. Podobne aj na každej vysokej škole, a to mi povedali všetci rektori, pracovníci, ktorí to robia, na jednotlivých študijných oddeleniach, bude to požadovať v súvislosti aj s týmto fondom, aj s tými sociálnymi štipendiami, ďalší nárast pracovných síl. Podobne na každej vysokej škole takýmto spôsobom, samozrejme, peniaze budú obiehať. Študent ich nebude mať v rukách, nebude môcť často o nich rozhodovať. A byrokrati sa budú tešiť a sviatkovať. Každý rok musí študent požiadať o to, ak chce nulový základ splátok pôžičky od októbra toho roku, resp. nového akademického roku. Každý rok musí správca fondu vyhotoviť dodatok k zmluve o nulovom základe. Vykonáva sa aj ďalšia byrokratická agenda. Napr. správca fondu je povinný okamžite po uhradení školného fakulte aj študentovi oznámiť dvakrát do roka v decembri a vo februári, a to doporučene, že úhrada prebehla. To sú nemalé náklady, keď si napočítate, koľko to bude stáť financií. Je to úžasná byrokracia, ale čo si Slováčik nevymyslí, aby mal úrad a otravoval občana, v tomto prípade študenta. Celý fond je kamufláž po vzore Kaplanovej turbíny. Je určený pre kolobeh peňazí so zaťažením štátneho rozpočtu, otravovaním a úžerníčením študenta. Som presvedčený o tom, že predpokladané vložené zdroje od tých 5 mld. až 6 mld. v tých ročných vyjadreniach by bolo užitočnejšie, transparentnejšie investovať na konkrétne oponované rozvojové programy, ktoré sú viazané na medzinárodné projekty pre vysoké školy s veľkou podporou na vedu a techniku. Potom by sme mohli hovoriť o obsahovej prestavbe aj samotných verejných vysokých škôl.

    Po piate. Spoplatnenie štúdia a ďalšie narastajúce náklady na vysokoškolské štúdium nútia našich študentov pracovať, a nie študovať. A prekvapuje ma náročnosť štúdia na mnohých fakultách. Ako si to študenti pod ekonomickým tlakom budú musieť alebo môžu počas vysokoškolského roku, hovorím o vysokoškolskom roku, nehovorím o tých prázdninách, keď si ide každý dačo privyrobiť, môžu dovoliť? Ako si to môžu dovoliť? Všetka česť teda lekárskym fakultám na Slovensku, kde sa tá náročnosť štúdia a pravidelná prax, ktorá tam je a funguje, nedovoľuje, samozrejme, tým študentom, aby si mohli niečím, nejakým spôsobom privyrobiť. A v akademickom roku sa to nedá ani uskutočniť. No neviem, aké peniaze si budú môcť oni dovoliť, lebo bude, myslím si, jedno z najvyšších školných na lekárskych fakultách podľa tých úvah, ktoré by mali si potom splácať. Na lekárskych fakultách nemá študent priestor pri každodennej príprave na každý druhý deň štúdia si privyrobiť po nociach. Prekvapuje ma, keď po našich obchodných reťazcoch na kolieskových korčuliach korčuľujú po nociach študenti napr. Ekonomickej univerzity. A keď som sa pýtal tých, ktorí by mali študovať a pripravovať sa na ďalší seminár na ďalší deň, pričom neštudujú, dozvedel som sa, že si chcú privyrobiť peniaze, aby mohli študovať na vysokej škole.

    Po šieste. Prekvapuje ma aj návrh na zrovnoprávnenie, a už som o tom hovoril, financovania verejných a súkromných vysokých škôl. A som to už párkrát povedal aj pre médiá, je to skutočne v Európe unikát. Pri nedostatku zdrojov sa ešte viac verejné prostriedky ďalším prerozdelením znížia na jednotlivé školy. A preto sa ani nemôžeme diviť, že Akreditačná komisia vlády nebude mať chuť ďalšie súkromné školy akreditovať, lebo keď schváli novú súkromnú vysokú školu, tak to bude na úkor zníženia financií, ktoré idú zo štátneho rozpočtu do vysokého školstva. Súčasne pokračuje personálne rozkrádanie, v chaotickom prostredí, zo strany týchto súkromných vysokých škôl, kde môžu pracovať aj profesori vo veku po 65 rokoch a tak ďalej a tak ďalej. Teraz sa vyťahujú profesori na tieto školy z verejných vysokých škôl. No vytvárajú sa tam skutočne kvalitnejšie podmienky. A ešte po tzv. rovnoprávnom platení do tých 26 000 tie podmienky budú ešte lepšie. Spoplatnením nám z verejných vysokých škôl vznikajú polosúkromné a štátnymi príspevkami do súkromných vysokých škôl nám vznikajú poloverejné vysoké školy. V demokraciách vznikali súkromné školy, aby odľahčili štátnemu rozpočtu a vytvorili od štátu nezávislú konkurenciu štátnym školám. Vstup na súkromnú vysokú školu bol a je vážnym a predovšetkým finančne náročným problémom všade vo svete, s ktorým však študent, resp. jeho rodina od začiatku počíta. Je to vždy z lepšie situovaných kruhov, pokiaľ sa nevytvárajú rôzne nadačné fondy, Rockefellerove fondy a tak ďalej a tak ďalej, aké poznáme v Spojených štátoch amerických, ktoré umožnia aj zo sociálne slabších rodín štúdium na takýchto školách. Štátne, resp. verejné vysoké školy boli a sú prevažne bezplatné pre menej situované vrstvy. Študenti a rodina si ich vybrala. Ten, kto nešiel na súkromnú či polosúkromnú vysokú školu študovať za iných podmienok, rozhodol sa študovať na štátnej vysokej škole. Každý študent vedel dopredu, keď nastupoval na štúdium, pravidlá hry. A študenti a rodina si vybrala tú školu a tie pravidlá hry sa už potom v priebehu štúdia nikdy nemenili. Vo Veľkej Británii, viete, tu sa zavádza jedna vec, môj kolega alebo môj asistent Maďarič bol teraz na 5 dní v štábe Labour Party počas volieb pozvaný na stáž. A pýtal som sa aj cez neho, ako to tam funguje, ako to je pripravené s tým novým zvýšeným spoplatnením. Nuž je to zadrhnuté. Ani by to nepoužil nikto, ani Blair pred voľbami. Je to zadrhnuté v Hornej snemovni a ešte sa to musí vrátiť do druhého a tretieho čítania do Dolnej snemovne, aby bolo definitívne rozhodnutie okolo spoplatnenia toho štúdia. A dokonca jeho vyjadrenie je často také, že to tam asi nechá odpočívať aj ďalších 4 až 5 rokov. Chcel by som podčiarknuť, že je neslušné, až arogantné, ak sa menia pravidlá hry počas štúdia. To znamená, ak študent išiel študovať na vysokú školu s tým, že išiel študovať bez školného, tak by mal na tej škole aj takýmto spôsobom doštudovať. A ten návrh, ktorý sa aj pripravoval vo Veľkej Británii, bol tak pripravovaný, že mal platiť pre nastupujúcich študentov. To zvýšenie pre tých prvákov, ktorí nastúpia a budú prijatí na jednotlivé vysoké školy, univerzity vo Veľkej Británii, až vtedy bude v podstate také vysoké. O ústavnosti sa môžeme baviť až po prijatí návrhu zákona, ale nález Ústavného súdu z 3. apríla 1996 vydal v podobnom prípade stanovisko o neprípustnej retroaktivite, a to na základe rozporu s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky o právnom štáte. Konkrétne pri posudzovaní spätnej pôsobnosti právnych predpisov jednoznačne, a teraz citujem z toho judikátu, vychádza zo zásady, že ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery, platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaním. To bolo roku 1996. A tento judikát je precedens pre ďalšie takéto rozhodnutia na Ústavnom súde.

    Záver. Smer principiálne odmieta čiastočné spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia. Tento zámer vlády je namierený najmä proti mladým ľuďom, ktorí pochádzajú z rodín so strednými príjmami a najmä z chudobnejších regiónov. Bol by to ďalší tvrdý dopad na väčšinu obyvateľstva a ich deti, ktoré už dnes majú ťažkosti finančne zvládnuť štúdium na vysokej škole. Ja nie som proti tomu v budúcnosti, pokiaľ sa pravidlá urobia lepšie pre budúcnosť v priebehu tých 5 rokov, 10 rokov, zvažovaniu istým spôsobom priplácania si na vysokoškolské štúdium, ale v súčasnosti, keď doliehajú ďalšie reformy na peňaženky našich občanov, to považujem skutočne za neprípustné.

    Preto naša politická strana Smer – Sociálna demokracia v prípade schválenia čiastočného spoplatnenia, ak bude mať po voľbách tu možnosť, zruší platenie za dennú formu vysokoškolského štúdia, podčiarkujem, dennú formu vysokoškolského štúdia, bakalárskeho, magisterského a doktorandského. A poprípade, že aj keď tento zákon neprejde, príde novela zákona do parlamentu a verím, že nájdeme podporu všetkých politických strán, aby aspoň externá forma štúdia bola spoplatnená. Smer odmieta chápať vzdelanie ako tovar, vysokú školu ako fabriku a študenta ako zákazníka nositeľa finančných zdrojov pre vysokú školu.

    Spomínaný návrh zákona Smer odmieta nielen z dôvodu zachovania rovnosti príležitostí, o tom sa často hovorí, ale predovšetkým a najmä preto, že nerieši, a to podčiarkujem, nerieši zásadné problémy nášho vysokého školstva, ktorými sú, po prvé, obsahová a štrukturálna prestavba siete vysokých škôl, po druhé, chvalabohu, že sme prijali teraz nedávno ten zákon o podpore vedy, výraznejší prienik vedy a výskumu na naše vysoké školy, po tretie, dokončenie akreditačného a začatie evaluačného procesu našich vysokých škôl, po štvrté, výraznejšie dofinancovanie vysokého školstva z verejných zdrojov v duchu Lisabonskej stratégie najmenej do výšky 1 % HDP na rok 2006, to by som očakával vo východiskách rozpočtu. A po ďalšie, neobsahuje legislatívne zmeny, ktoré by vytvorili podmienky na zatraktívnenie financovania z neverejných zdrojov, pretože márne budeme tuná hovoriť, že v zahraničí je to 1 %, pričom plus 0,3 % je zo súkromných zdrojov, keď na Slovensku sa pre súkromné zdroje, ktoré by mohli dostať vysoké školy, ale aj veda, výskum a kultúra, nevytvorili legislatívne podmienky pri odpise daní a tak ďalej a tak ďalej, ako ich poznáme, povedzme, v Spojených štátoch amerických, v západnej Európe a vôbec v Európskej únii.

    Z tohto pohľadu predložený návrh zákona o študentských pôžičkách prezrádza tieto omyly pána ministra školstva Martina Fronca.

    Po prvé, presadzuje, aby sa školstvo a vzdelanosť riadila prevažne trhovými princípmi. A považuje naďalej, žiaľ, to ma najviac trápi, vzdelanosť iba za tovar. Odmieta pochopiť, že výchova a vzdelávacie služby sú vo všeobecnom záujme, verejnom záujme modernej znalostnej spoločnosti.

    Po druhé, nepochopil, že znalostná spoločnosť vyžaduje výraznejšie financovanie vzdelávacích a vedeckovýskumných služieb predovšetkým z verejných zdrojov, a viacej sa za to nebije.

    Po tretie, zmieril sa s tým, že tento návrh zákona, a hlavne tá jeho prvá časť, ktorú som kritizoval, o tých pôžičkách, sa prevažne pripravoval na ministerstve financií a ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek tomu, že jeho garantom je rezort školstva, chodil konzultovať každú racionálnu zmenu, ktorú odporúčali či už Slovenská rektorská konferencia alebo Študentská rada vysokých škôl, k ministrovi financií a takýmto spôsobom sám stratil ministerské kompetencie a rezort školstva uvrhol do druhoradého postavenia v čase, keď ministerstvá školstva, vedy a výskumu či informačných technológií v 21. storočí sa stávajú prioritami a, by som povedal, motormi formujúcej sa znalostnej spoločnosti, sú to strategické ministerstvá.

    Po štvrté, žije v chybnom presvedčení, že peniaze za tzv. školné výrazne posilnia rozvojové programy našich vysokých škôl a prispejú k obsahovým a najmä aj personálnym zmenám.

    Po piate, podporuje, i keď s bolesťou v duši, zrovnoprávnenie financovania verejných a súkromných vysokých škôl, čo je dnes unikátom v Európskej únii.

    Po šieste, vytvoril alebo pripravuje podmienky pre prebyrokratizovaný aparát nového Pôžičkového fondu pre študentov pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, ktorý si vyžaduje výrazný nárast mzdových fondov, bežných výdajov a zdrojových investícií tak v ústrednom orgáne štátnej správy, ako aj na verejných vysokých školách. Vyvolá to ešte, hovorím, veľa, veľa problémov. Myslím si, že keď sa tento zákon začal pripravovať na ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny, potom prešiel na ministerstvo financií a ešte potom prešiel na školstvo a tam sa doň vstúpilo, tak naozaj vytvoril sa taký nesúvislý materiál, v ktorom skutočne tí študenti, keď si čítajú tento návrh zákona, hlavne túto časť, nevedia, o čo vlastne ide. A málo sa o tom, samozrejme, hovorí. Hovorí sa o sociálnych štipendiách, hovorí sa o prospechových štipendiách, hovorí sa o iných veciach, nehovorí sa o tomto Pôžičkovom fonde pre študentov pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky.

    Po siedme, spokojne tvrdí, že 30 % sociálnych štipendií zabezpečí prístupnosť vzdelania aj pre študentov z rodín strednej vrstvy, najmä po platení odvodov. A ja to stále podčiarkujem, že tie odvody, ktoré musia teraz vysokoškolskí študenti si už platiť, alebo si ten dlh preberú až po skončení vysokej školy, sú dosť značné a veľké po zvýšení cien za internáty, ktoré nesporne po spoplatnení a po stiahnutí tých peňazí, dotácií na to jedno lôžko narastú, stravy, cestovného, nového tzv. školného, školských pomôcok, učebníc a skrípt, pokiaľ táto snemovňa neprijme tú nulovú hodnotu pre vzdelávacie komodity, pre skriptá a pre monografie, ako to poznáme aj v iných štátoch vyspelej Európskej únie.

    Po ôsme, naivne verí, že nástupné platy absolventov našich vysokých škôl budú zodpovedať priemerným a nadpriemerným platom v hospodárstve a dovolia splatiť všetky dlhy zo školného a za odvody a ešte týmto študentom sa umožní zobrať nové pôžičky na byt a zariadenie bytu a nakoniec si aj založiť rodinu.

    A po deviate, presadzuje, aby časť zdrojov získaných zo školného na jednotlivých vysokých školách išla na prospechové štipendiá, hoci na prospechové štipendiá, ctené dámy, vážení páni, v moderných spoločnostiach stimulačne prispieva z vlastných zdrojov štát alebo vysoká škola, alebo firma, ktorá vyslala študenta na štúdium. Tam v tejto oblasti prospechových štipendií, nehovorím o sociálnych, ale prospechových štipendiách, tá solidárnosť neexistuje.

    Z uvedených predložených a vyargumentovaných dôvodov predkladám v zmysle § 73 ods. 3 b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. procedurálny návrh, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Tento procedurálny návrh odovzdávam spravodajcovi. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Čaploviča sa hlásia štyria poslanci, panie poslankyne Tóthová, Bollová, pán poslanec Šimko a pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení prítomní, plne treba súhlasiť s názorom pána poslanca Čaploviča v otázke financovania súkromných vysokých škôl. Je predsa nelogické, aby takisto súkromná vysoká škola, ako verejnoprávna vysoká škola dostala rovnako finančné príspevky. V čom je potom súkromná? Veď my dávame peniaze do súkromného podnikania. Pán minister, sú určité pravidlá Európskej únie kde sa musia kontrolovať vklady do súkromného podnikania. Bude sa treba pozrieť bližšie na tieto predpisy, či to nie je v rozpore s nimi. To je prvá pripomienka.

    Druhá pripomienka v otázke financovania. Vzhľadom na to, že mám len 2 minúty, môžem povedať, že sa to týka celého systému finančného riešenia. Chcem upozorniť, že už aj novinár, konkrétne novinár Dag Daniš, sa ospravedlnil čitateľom, že podporoval váš projekt, pretože keď sa s ním bližšie oboznámil, a tam uvádza aj dôvody, zistil, že vlastne je to neprínosné pre študentov, nevhodné a nie dobré. Čiže študenti nezískajú nič takýmto systémom. Preto nemôžem tento váš legislatívny návrh podporiť už aj z hľadiska ďalších legislatívnych návrhov, pretože nie je korektné, aby v zákone s jedným názvom ste novelizovali v tak širokej miere zákon o vysokých školách. A v názve to nie je. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, len keď budeme hlasovať, keby ste mi mohli odporučiť, či názor Daga Daniša alebo názor pána poslanca Čaploviča by mal byť pre nás tým, ktorý je...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, no aj ste prihlásená, takže potom čakám na to.

    Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Čaploviča, výlučne na jeho vystúpenie. S jeho názorom súhlasím, ale prosím, aby bolo zobraté na vedomie, že chcem ho doplniť.

    Fond pôžičiek, o ktorom sa tu toľko hovorí, predstavuje určitú a nie malú administratívu, t. j. predstavuje byrokraciu. Hovoril o tom pán poslanec Čaplovič. Chcela by som vedieť, či sa niekto zamýšľal nad tým, koľko bude stáť táto administratíva, kto bude hradiť náklady a z čoho a pre koho sa takýmto spôsobom chystajú opäť nejaké veľmi dobre platené miesta. Pán poslanec Čaplovič hovoril o tom v bode 6.

    Po druhé by som chcela zareagovať na to, keď pán poslanec hovoril o tom, aká je návratnosť týchto pôžičiek. Už svojho času pán minister sa vyjadril, že ak by náhodou študent nemohol splácať pôžičku po skončení štúdia z dôvodu, že nedostane zamestnanie, keby ho nedostal aj do smrti, štát to zaňho zaplatí. Toto je zvrátenosť najvyššieho kalibru. Ak chceme podporovať vysokoškolských študentov a vôbec nevieme, či sa niekedy niekde zamestnajú, neviem, načo sa robí celá reforma.

    Pán minister, včera to tu zaznelo tiež. Pán Čaplovič tiež narážal na to, že vedomosti sú najväčším ľudským bohatstvom, ale v žiadnom prípade sa nemôžu stať biznisom, nepredávajú sa totiž na trhu. Myslím si, že celý tento návrh je kamuflážou pre prelievanie peňazí do určitých firiem, do určitých vreciek. A nemajú nič spoločné so zvýšením kvality štúdia.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán Čaplovič, vy ste, resp. vaša strana Smer proti reforme vysokého školstva. Dalo by sa s vami veľmi polemizovať v rôznych tých bodoch, ktoré ste charakterizovali a ktoré ste bližšie rozvíjali, ale myslím si, že nejako vzťahovať len tú vinu na pána ministra je neobjektívne. A ozaj vy ako odborník v školstve tak mali by ste sa pozrieť, ako sa to vyvíjalo, viete, možno na určité čísla, ktoré by vám povedali, že možno kto je aj práve vinníkom, že do takéhoto stavu sa dostalo vysoké školstvo.

    Nedá sa celkom oddeľovať denné štúdium a externé štúdium. Ja možno len spomeniem jeden taký údaj, že v roku 1993, keď vznikla Slovenská republika, externe študovalo na Slovensku 12,4 % a v Čechách 10 % študentov. Prečo sa to teda zmenilo, že dnes to je 31 % študentov, ktorí študujú externou formou, a 13 % je to v Českej republike.

    Treba sa takisto pozerať aj na tie poplatky, ktoré dneska ozaj sú viac menej takou pololegálnou formou. Mňa tiež oslovujú rôzni títo študenti. A ozaj sú paradoxné situácie. Poviem len jednu, keď jedna študentka, ktorá išla študovať na 3 roky na bakalára, tak musela zaplatiť 45 000 korún na 3 roky. A ja sa teda pýtam: My sa chceme ako najvyšší zákonodarný zbor len na toto pozerať? Ďakujem.

  • Pán poslanec Čaplovič, hovorili ste o tom, že návrh zákona sa zmenil v tom, že sa zvýšilo školné z 21 000 na 26 000, že medzičasom stúpla inflácia a tak podobne. No ja by som vám rada pripomenula aj to, že medzičasom sa zmenilo aj životné minimum. Kým minulý rok bolo životné minimum 4 200 korún, dnes, tento rok je životné minimum 4 580 korún. A od výšky životného minima sa odvíja aj výška sociálneho štipendia alebo maximálne výšky sociálneho štipendia. Kým v návrhu spred roka bolo maximálne sociálne štipendium 5 500 korún, dnes je maximálne sociálne štipendium 6 800 korún.

    Hovoríte o tom alebo hovorili ste o tom, že dnešné náklady študenta na štúdium alebo náklady spojené so štúdiom sú 5 000 až 7 000 korún. Áno, to je pravda, ale tieto náklady si dnes musí študent vykryť zo sociálneho štipendia, ktorého maximálna výška je 2 000 korún. A v návrhu zákona je maximálna výška štipendia 6 800 korún. Ten študent si aj dnes musí zarábať 4 000 korún niekde mimo, aby si vôbec mohol svoje životné náklady pokryť. A nezaťažuje svojich rodičov, ale chodí a pracuje, tak ako to bolo aj za socializmu, aj za Prvej republiky.

    A medici, pán poslanec, tí pracujú na nočných službách v nemocniciach ako ošetrovatelia, aby si na svoje štúdium zarobili. Ja som robila v zdravotníctva 12 rokov a viem o tom a bolo to tak aj za socializmu, aj za Prvej republiky a je to tak aj v zahraničí.

  • Najprv k tej prvej poznámke, či treba brať do úvahy vyjadrenia moje alebo pána Daga Daniša. Ja odporúčam obidvoje, aby sa zobralo do úvahy.

    Po druhé, čo sa týka kolegu Šimka, ktorý hovoril ohľadom toho, že som proti alebo Smer je proti reforme. Nie, my nie sme proti reforme, ale my sme proti takejto reforme, ktorej ide vyslovene len o spoplatnenie štúdia. Nič sa nebude diať v obsahovej, organizačnej a v štrukturálnej reforme vysokých škôl. O tomto hovorím. A, žiaľ, je tu zákon prijatý od roku 2002, č. 131/2002 Z. z., z 1. apríla platný, kde sa jasne hovorilo, čo sa má uskutočniť, ako majú vznikať vedecké univerzity, resp. učiace sa univerzity, vysoké školy. V tejto oblasti je to najťažšie, ja viem. A toto by mohlo vyvolávať najväčšie tlaky. A bude to vyvolávať iste aj tie rozpory. Treba toto najprv urobiť, a na to dávam aj pánovi ministrovi k dispozícii, je to tuná, zákon, a, samozrejme, v spolupráci s Akreditačnou komisiou, s evaluačnými zoskupeniami a s ďalšími možno v tejto oblasti zásadne k tomu pristúpiť.

    Čo sa týka verejných vysokých škôl a súkromných vysokých škôl alebo financovania tých externých alebo tých denných študentov, samozrejme, v Čechách je to nižšie percento, lebo v Čechách sa vytvorili podmienky, vzniklo 21 súkromných vysokých škôl, ktoré majú podľa analýz, ktoré poznám z Českej republiky, veľmi nízku, ďaleko nižšiu úroveň ako verejné vysoké školy v Českej republike. Čiže odliv tých študentov z tej externej formy išiel na tie súkromné vysoké školy, kde si štúdium platia. A štát v podstate nesanuje tieto peniaze, ako sa to navrhuje v Slovenskej republike.

    A čo sa týka tých sociálnych štipendií, no k tomu nemám čo dodať, lebo už teraz ste, pani kolegyňa Majdová, milá pani kolegyňa, povedali, že už teraz by to bolo žiaduce a už teraz to nepokrýva potreby na štúdium. A nerobím zákon preto, aby to pokrývalo potreby na štúdium do budúcnosti, ale už teraz by sme mali tie sociálne štipendiá zvýšiť bez zvýšenia, resp. ...

  • Prerušenie rečníka časomierou.

  • Pán minister sa prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne, pán poslanec Čaplovič, zdržím sa akýchkoľvek expresívnych vyjadrení, len k faktom. Čo sa týka spomínanej čiastky z HDP 0,63 %, áno, to je ale minulosť, v súčasnosti je to 0,9 % z HDP vo vzťahu k predpokladanej výške hrubého domáceho produktu, a chcel by som povedať ešte raz, a je to oficiálne z OECD, áno, my sme to dali aj do vládneho programu, 1,33 %. Ale v tej istej správe OECD je to 1 % zo štátneho rozpočtu, 0,33 % z iných zdrojov v súkromnej sfére.

    Druhá vec, Fínsko neplatí. Áno, vo Fínsku sa neplatí, je to pravda. Ale ja vám môžem povedať, že v 13 krajinách Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu sa platí, je čiastočné spoplatnenie. A vo vzťahu k tomu, čo som včera povedal, že viac ako 50 % už nastupuje 19-ročných na vysokú školu, myslím si, že výrazne vzrastajú výdavky na vysoké školstvo. Jednoducho ja by som sa rád opýtal, keď hovoríte o tom, že sa vo Fínsku neplatí, aké je daňové zaťaženie vo Fínsku. Ak my budeme mať také vysoké daňové zaťaženie a budete s tým súhlasiť, tak potom to bude asi aj o inom.

    Tretia vec, že držím líniu z rozhodnutia vlády, čo sa týka financovania súkromných vysokých škôl. Rád by som povedal, že vo vláde nakoniec prešiel kompromisný návrh, ktorý nezavádza plné financovanie súkromných vysokých škôl, nakoniec som to vo svojom úvodnom slove aj povedal. A jednoducho je to o kompromise a aj o tom, čo ste včera namietali, že nie som schopný robiť kompromisy a dohodnúť sa. Ja myslím, že to je práve opak.

    Čo sa týka toho, že na tom robilo aj ministerstvo financií. No niektoré tvrdenia, musím povedať, sa nezakladajú na skutočnosti. Ale fakt je, že robilo na tom. Ale treba si pozrieť aj návrh zákona, ako išiel, pretože spolupredkladateľom tohto návrhu zákona je aj minister financií, je tam aj podpísaný.

    A čo sa týka úrokov. No môžeme s nimi rôzne hrať. Ja by som znova zdôraznil, že pokiaľ by bol pri 8-tisícovom školnom 4-percentný úrok, 15 rokov mesačná splátka je 334 korún. Pri 14 000 korún je pri 5-percentnom úroku 645 korún 15-ročné splácanie.

    Ešte jedna vec, pán poslanec. Tu ste ma citovali, že som povedal, že je neprípustné, aby sa skladali na vzdelanie tí, ktorí nikdy neštudovali. Viete, ja som to tak nepovedal a, ako sa hovorí, diabol je v detailoch. Ja som povedal, že nie je spravodlivé, aby sa oni plne skladali. Uznávam, že vzdelanie je aj verejný statok, ale je to aj súkromný statok. A to vyjadrenie je aj v návrhu zákona, že je to verejný statok. A hovorí o tom, že tí ostatní sa skladajú minimálne vo výške 70 % nákladov a študent prispieva maximálne do výšky 30 % priemerných nákladov.

    A čo sa týka tých 6 mld., ktoré som odhadoval v diskusii, áno, ale to je na 5-ročnej báze povedané. A povedal som, že skúsenosti z iných krajín hovoria, že maximálne do výšky 20 % sú tieto pôžičky nevymáhateľné alebo sa nevracajú späť. Ale to je presne o tom, čo tu zaznelo, že môže sa všeličo stať, že ten absolvent naozaj bude časť života alebo celý život na veľmi zlej príjmovej úrovni. A jednoducho v tom prípade je oprávnené, ja si myslím, aby to štát nakoniec zaňho zaplatil. Môže sa stať, žiaľbohu, že bude nehoda, zomrie a pod., to sú tie prípady a to nie je o tom, že štát by nedbal na to, aby finančné prostriedky, ktoré požičia, sa mu vrátili. To je toľko, ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa hlásia pán poslanec Čaplovič, panie poslankyne Gabániová, Navrátilová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

  • No vy ste spomínali 0,9 % z HDP. No máme rozdielne stanoviská. Ja mám od rektora Báleša a rektora Gahéra celkom iný nápočet, že pre tento rok, nehovorím o budúcom roku, samozrejme, možnože to východisko bude 0,9 %, ja hovorím o 1 %. A to som navrhoval. A, samozrejme, tam sa hovorí o tých 0,78 % za tento rok. Ten nápočet z HDP je uvedený. A tak ho aj veľmi často v tlači uvádzajú okrem vás, samozrejme. Ale beriem to a dám si to ešte preveriť. A, samozrejme, prijmem to, pokiaľ je pravda na vašej strane, budem to brať ako fakt.

    A čo sa týka Fínska. No, áno, to je to, čo tam vo Fínsku bolo v podstate tým referendom. A to isté sa udialo aj vo švédskej spoločnosti, kde referendom sa dohodla spoločnosť na financovaní bez ohľadu na to, či to bude pravicová, či to bude ľavicová vláda. Aj v Dánsku Rasmussen jeden, druhý či je pravičiar, či je ľavičiar, budú tie dane také a to je dohoda spoločnosti, to je ten konsenzus tej spoločnosti, že sa budú takýmto spôsobom skladať na také komodity a na také veci, ktoré sú pre spoločnosť dôležité, to je zdravie, to je vzdelanosť, to je kultúra a tak ďalej a tak ďalej, ktorú tá spoločnosť potrebuje. Tá dohoda tam existuje. Ja som len povedal toľko, že je to dobrý projekt, je to zaujímavý projekt, lebo naozaj tieto severské štáty ekonomicky, vzdelanostne sú lídrami Európskej únie. A skutočne si treba z tohto brať príklad.

    K ďalším veciam už nebudem hovoriť. Pozriem si, samozrejme, to, čo sa týka tých ďalších vašich pripomienok. Budem ich analyzovať. A na základe toho, k čomu dospejem, potom môžem k tomu dať stanovisko v rámci rozpravy, resp, faktických pripomienok, ktoré ešte dneska odznejú. Ďakujem.

  • No nie je mi ľúto, lebo pán poslanec povedal časť vecí, ktoré som chcela povedať ja.

    Ale jedna vec predsa len. Pán minister, hovoríte, že daňové zaťaženie Fínska teda je vysoké, ale treba za tým vidieť ešte druhý fakt, treba za tým vidieť to, že Fínsko v podstate ako úžasne prosperujúca a bohatá krajina napriek tomu volí spôsob solidarity, solidárneho financovania všetkých tých oblastí, ktoré spomenul pán poslanec Čaplovič, tých, ktoré skvalitňujú spoločnosť, teda školstva a kultúry, a tých, ktoré skvalitňujú život v spoločnosti, teda napr. u nás by to bolo poľnohospodárstvo a zdravotníctvo. To znamená, že občan podľa mňa by mal záujem, aby boli verejné prostriedky vynakladané takto. Ďakujem.

  • Nech sa páči pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. Diskutujeme tuná na veľmi zaujímavú tému.

    A k tej téme, či je spravodlivé, aby sa tí, ktorí neštudujú, skladali na štúdium tým, ktorí študujú. A je to naozaj zaujímavá téma, lebo naozaj vzdelanie je statok aj verejný, aj súkromný, s tým absolútne súhlasím.

    Rada by som upriamila pozornosť na jeden iný fakt. Ak hovoríme o našich vysokoškolákoch, tak je o tom verejná diskusia. Ale o tom, že vláda kľudne vyčlenila 724 mil. na vzdelávanie pracovníkov automobilky Peugeot, sa vôbec nediskutuje. To sú takisto ľudia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, sú to ľudia, ktorým sa zlepšuje postavenie na trhu práce, a pritom je to na úkor vzdelávania napr. aj našich vysokoškolákov. Pán minister, myslím si, že by ste sa v tomto smere mali viacej angažovať, aby neprichádzalo k takýmto excesom, keď jedna skupina obyvateľov dostáva exkluzívne postavenie na trhu práce prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A je to naozaj téma, ktorá by mala byť prediskutovaná v tomto parlamente.

    A mám jednu otázku, pán minister: Po zavedení tejto reformy budú platiť menej ostatní na vzdelávanie vysokoškolákov? Nebudú. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej sa do rozpravy prihlásil pán spoločný spravodajca.

    Ešte predtým, ako vystúpite, chcem poprosiť členov poslaneckého grémia, aby sa o 11.00 hodine dostavili do rokovacej miestnosti, v ktorej obvykle poslanecké grémium zasadá. Chcem dohodnúť s nimi ďalší postup prerokúvania bodov 42. schôdze. Na 11.00 hodinu zvolávam poslanecké grémium.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som v prvom čítaní hovoril dosť dlho a dosť veľa. Takže teraz nebudem hovoriť a reagovať na všetko. Ale rád by som reagoval na kolegu pána Čaploviča, lebo v mnohých odborných otázkach máme spoločný názor a nakoniec to bolo vidieť aj v zákone o vede a technike, kde sme sa veľmi rýchlo a dobre zhodli na mnohých veciach, ale myslím si, že je veľmi dôležité ak sa raz povie A, tak treba povedať aj B.

    Ja som si teraz nechal zistiť daňové zaťaženie vo Fínsku. A Fínsko a Švédsko môže byť dobrý model, ale daň je tam 35-percentná do pol roka a nad pol roka ak tam človek pôsobí, tak je 53-percentná a progresívne sa zvyšuje. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by to mohlo fungovať tu, keby sa 50 % a viac zdaňovali všetci. V tej chvíli si viem predstaviť, áno, aj iné riešenie.

    Keď sa tuná hovorí, že školné zásadným spôsobom zasiahne do rozpočtu rodín a študujúcich, tak treba povedať aj B, že každý zo zákona má nárok na študentskú pôžičku, ako tu to odznelo, ale navyše je možné aj odpustiť školné, pretože návrh zákona obsahuje aj nulovú výšku školného. A ja chcem povedať, že ak sa operuje maximálnymi číslami ako 200 000, tak áno, to je pri tej maximálnej možnej pôžičke alebo maximálne možnom školnom, len potom treba si uvedomiť, že slovenské vysoké školstvo nepozostáva len z právnických a lekárskych a niektorých humanitných fakúlt, ale našťastie aj z technických fakúlt, ktoré ale, samozrejme, v tejto chvíli, žiaľ, pre budúcnosť tejto krajiny nemajú dostatok záujemcov. Takže neviem si predstaviť, že by niektorá z technických disciplín možno okrem architektúry by stanovila aj takéto vysoké školné. Ak stanoví 3 000 korún, tak to za 5 rokov bude len 15 000 korún. Takže si viem predstaviť, že vzhľadom na hodnotu peňazí, ako postupuje, to nie je príliš veľké zaťaženie.

    Ja by som ešte ale chcel reagovať z takého akademického pohľadu, keď si, pán poslanec, povedal k obsahovej reforme, že k nej sa už potom nedostaneme. Tak ja si viem predstaviť aj to, že môžeme zmeniť zákon. Ale potom sa vráťme pred rok 1989, lebo sú tu akademické slobody a autonómia vysokých škôl a to by znamenalo porušenie akademických slobôd a autonómie vysokých škôl, aby niekto z vrchu, v tejto chvíli spomeniem ministerstvo alebo nejakých úradníkov, robil obsahovú a inú reformu vysokých škôl. To je vecou vysokých škôl a to musia urobiť vysoké školy.

    Odznelo tu o konzultácii s kľúčovými ministerstvami, ministrom financií. No ja si viem predstaviť, že keby to nebolo konzultované, tak aj to by bola chyba. Ja si myslím, že hocičo urobil minister, všetko by bolo v tejto súvislosti chyba. Ale ja som presvedčený, že konzultácia s ministerstvom financií a s ministerstvom práce a sociálnych vecí je absolútne kľúčová pre takýto zákon, ktorý zasahuje široké spektrum ľudí.

    Teraz 77 %, si spomínal štatistiky, cíti to ako záťaž. Ale v tejto chvíli ak sa študentské sociálne štipendium zvyšuje o 4 000 korún, treba povedať, že to je maximum, že to nedostane každý, zhruba o 4 000 korún, ak sa umožňujú pôžičky aj na, nazvem to teraz, prevádzkové náklady študenta, ak sa 35 % peňazí vracia v rámci rôznych štipendií, a to je nielen prospechové štipendium, ale to je aj štipendium na vedecké činnosti tohto študenta aj na jeho kultúrne a športové a iné aktivity, tak v tej chvíli si viem predstaviť, že to celkové zaťaženie aj práve týmito opatreniami môže klesať, a viem si predstaviť, že tí študenti budú aj naďalej behať v tých supermarketoch, pretože väčšina z nich, nehovorím, že všetci, ale väčšina z nich v každej krajine pracuje, či je školné alebo nie je školné, pretože získava prostriedky na svoje iné nároky, čo je podľa môjho názoru veľmi pozitívne. Čiže toto nie je len ten dôvod, že behajú na korčuliach len preto, že si zarábajú na skriptá a iné veci, ale aj dôvod, že si zarábajú aj na svoje iné veľmi pozitívne a veľmi dobré aktivity. Takže ja by som len povedal možno v niektorých prípadoch to B, ktoré tuná na neodznelo.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorý má povzbudzujúci názov: zákon o študentských pôžičkách. Je to tlač 1065. Už názov zákona je nesprávny, lebo v zákone ide hlavne o spoplatnenie školstva. čo by malo byť zahrnuté v názve. Mám len pár poznámok.

    Úvodom musím povedať, že poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, samozrejme, nepodporia takýto návrh zákona.

    V rozprave o tomto zákone v prvom čítaní pán minister školstva, vládni predstavitelia a koaliční poslanci zdôrazňovali, že dôvod spoplatnenia školstva je spravodlivosť, zvýšenie kvality školstva a možnosť študovať aj chudobným občanom. Nie je to pravda, spoplatňovať školstvo sa musí z jedného dôvodu, lebo nie sú peniaze na školstvo, ako to tu v Národnej rade zdôraznil minister hospodárstva pán Rusko.

    Pán minister, len zisky sprivatizovaných Východoslovenských železiarní, ktoré teraz odchádzajú do zahraničia, by stačili na to, aby ste nemuseli spoplatňovať školstvo. Pán minister, zariaďte, aby tieto zisky neodchádzali do zahraničia, a nemusíte spoplatňovať školstvo. Ja viem, že je jednoduchšie spoplatniť školstvo, ako sa starať o iné zdroje.

    Pán minister, len zisky sprivatizovaného Slovenského plynárenského priemyslu, ktoré teraz odchádzajú do zahraničia, by stačili na to, aby ste nemuseli spoplatňovať školstvo. Pán minister, zariaďte, aby tieto zisky neodchádzali do zahraničia, a nemusíte spoplatňovať školstvo. A takto by som mohol menovať ďalších 100 až 300 slovenských podnikov. Pripomínam, že od vzniku Slovenskej republiky 1. 1. 1993 hrubý domáci produkt v stálych cenách vzrástol o 56 %. Je neuveriteľné, že takéto zvýšenie produkcie neodstránilo ťažkosti financovania školstva a paradoxne až po 56-percentnom zvýšení produkcie Slovenska v stálych cenách musíme školstvo spoplatniť. Rád by som vedel, pre koho my na Slovensku vyrábame a zvyšujeme produkciu každý rok o 4 %. Pán minister, zistite to, zariaďte, aby sme vyrábali pre Slovensko, a nemusíte spoplatňovať školstvo. Keby sme nemuseli platiť priamu kolonizačnú dávku v podobe splátok celkového dlhového servisu v cudzej mene, čo v roku 2002 bolo 3 mld. korún týždenne, tak by sme nemuseli spoplatňovať školstvo.

    Pán minister, my, komunisti, od vás nechceme, aby ste postavili desiatky fakúlt vysokých škôl s celým vybavením na zelenej lúke, ako to bolo za socializmu, viem, že na to nemáte financie, bohužiaľ, vy máte ťažkosti aj s ich údržbou.

    Pán minister, my, komunisti, od vás nechceme, aby ste postavili internáty pre desiatky tisícok študentov s celým vybavením na zelenej lúke, ako to bolo za socializmu, viem, že ani na to nemáte financie, vy máte ťažkosti aj s ich údržbou, my chceme od vás len veľmi málo, nebráňte mladým ľuďom študovať a nespoplatnite školstvo.

    Pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby ste si vy ako bojovník proti komunizmu a komunistom povedali ako chlap: „My tých komunistov porazíme nielen rečami, ale aj skutkami.“ Povedzte si ako chlap: „Keď tí neschopní komunisti dokázali postaviť desiatky fakúlt vysokých škôl s celým vybavením na zelenej lúke, my budeme lepší a dokážeme, že ich vynovíme a vybavíme najmodernejšou technikou, aby študenti dostávali kvalitné vzdelanie, aby sa tam mohol robiť aj kvalitný vedecký výskum.“ Pán minister, povedzte si ako chlap: „Keď komunisti dokázali postaviť za 15 rokov internáty pre 15 000 študentov, my dokážeme, že sme lepší a postavíme internáty pre 16 000 študentov.“ Opakujem, pán minister, bol by som veľmi rád, keby ste si vy ako bojovník proti komunizmu a komunistom povedali ako chlap: „My tých komunistov porazíme nielen rečami, ale aj skutkami. Keď oni dokázali vybudovať naše školstvo, internáty, vedu, zvýšiť počet vysokoškolákov za 15 rokov päťkrát a nemuseli spoplatňovať školstvo, tak my budeme rovnako schopní a taktiež ho nespoplatníme.“ Viete to urobiť? Neviem. Ak nie, tak sa vzdajte vlády a poďte sa učiť od komunistov, ako to dokázali.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, na mňa to nemá vplyv, ja nie som mentálne poškodený.

    Pán minister, my, komunisti, súhlasíme s vaším návrhom zákona, ale len s tou jeho časťou, ktorá sa týka štipendií, za to sme ochotní zahlasovať, ale nesúhlasíme so spoplatnením školstva. Pán minister, vyhoďte z navrhovaného zákona časť o spoplatnení školstva a my váš návrh zákona podporíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Chcú vystúpiť pán minister aj pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Pán poslanec Ondriaš, musím vám poďakovať, že ste ma označili za bojovníka proti komunizmu, ale iné je podstatné. Hovoríte o počte študujúcich. Chcel by som vám pripomenúť, že v roku 1989 nebolo ani 60 000 vysokoškolákov. Dnes je ich vyše 150 000. Nastupovalo ich vtedy okolo 10 % až 12 % z populačného ročníka, dnes ich tu nastupuje viac ako 50 %. Ja si myslím, že to je jasný dôkaz, že sa snažíme o to, aby mladá generácia mohla získať vysokoškolské vzdelanie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Ja by som reagoval na dve veci, ktoré tu odznievajú permanentne a odzneli aj teraz.

    Prvá vec je k tomu, že tí, čo študovali zadarmo, aby vrátili svoje diplomy alebo zaplatili za svoje diplomy. Chcel by som povedať, že vy si iste pamätáte a veľmi dobre to viete, že oného času za vašej vlády alebo za socializmu všetky zisky z podnikov išli do štátneho rozpočtu, potom neskôr to bolo 70 %, to odrobili naši otcovia. Zaplatili to vo svojich daniach, oni nám zaplatili naše štúdium.

  • Ďakujem pekne.

    A keď tu odznelo, že komunisti budovali, stavali, produkovali aj internáty, tak pokiaľ ja viem, tak členov Komunistickej strany vtedy z aktívnej populácie bolo možno 10 alebo 15 %. To nebudovali komunisti, to budovalo 85 až 90 % nekomunistov, tých ľudí, ktorí stavali a naozaj pracovali a neboli to komunisti, väčšinou to neboli komunisti, lebo komunisti, tí len viedli túto krajinu do katastrofy. Takže ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

  • Ja ďakujem za poznámky. Pán minister, ja som veľmi rád, že počet vysokoškolákov stúpol, ale bol by som ešte radšej, keby títo vysokoškoláci po skončení vysokej školy našli prácu v ich odbore, keby 40 % z nich nemuselo robiť niečo, čo neštudovalo, a keby veľká časť z nich neutiekla zo Slovenska, lebo sa tu neuživí.

    K pánu poslancovi Devínskemu. Môžem vám uviesť 100 analýz, ktoré hovoria o zázraku za socializmu a úpadku za vášho kapitalizmu. Ja vám ozaj ich na budúce donesiem.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Dolník.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som skutočne veľmi krátko vystúpila v rámci tejto rozpravy za Stranu maďarskej koalície a súčasne aj predniesla niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Keďže včera v podstate v rámci diskusie o návrhu na odvolanie pána ministra Fronca sa viac hovorilo o samotnom zákone tak v kladnom, ako v zápornom zmysle, ak dovolíte, ja už nebudem podrobne hodnotiť samotný zákon, chcela by som sa zamerať hlavne na tie pozmeňujúce návrhy, ktoré som už raz predniesla vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež, kultúru a šport.

    K samotnému zákonu len toľko, aby som predsa len nejaké dve-tri vety k tomu dodala. Strana maďarskej koalície, hlavne ak si pamätáte aj z médií, ústami pána štátneho tajomníka Szigetiho predniesla niekoľko aj kladných, aj záporných viet v súvislosti s pripravovaným zákonom o študentských pôžičkách. Mali sme aj určité výhrady. Časť z nich bola zapracovaná už do tohto návrhu, takže nie je nutné, aby som o nich hovorila. Samozrejme, sú ešte niektoré veci, o ktorých by sa dalo diskutovať, dokonca máme aj určité výhrady. Ale chcela by som podotknúť, že Strana maďarskej koalície od začiatku tvrdí veci, ktoré by som tu chcela podčiarknuť. Reformy vo všetkých oblastiach nášho života je potrebné minimálne začať, to znamená, je potrebná aj reforma školstva, a, samozrejme, súčasťou tejto reformy je aj zákon o študentských pôžičkách, a niektorých aj ďalších oblastí, o ktorých sa už aj včera hovorilo aj dnes sa hovorí. Nechcem vás zbytočne zaťažovať opakovaním toho istého. Druhá vec, na ktorú by som chcela upozorniť, je, že Strana maďarskej koalície sa snaží skutočne všetky časti programového vyhlásenia plniť, teda je aj naším záujmom, aby sa aj táto časť programu vlády plnila.

    K samotnému zákonu a k tým pozmeňujúcim návrhom, o ktorých by som chcela hovoriť, hneď pristúpim, ale nedá mi, aby som aspoň jednou vetou – hoci, pardon, je tu pán poslanec Ondriaš – nereagovala aj na to, čo on povedal v rámci svojho vystúpenia. Upozorňoval pána ministra a, samozrejme, aj koalíciu, aby sme nebránili študentom vzdelávať sa na vysokých školách, na univerzitách v súvislosti so zákonom, kde sa spomína spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Nechcem zovšeobecňovať, ale, žiaľ, mám svoje skúsenosti. A že je to nie ojedinelý prípad, chcela by som pripomenúť jemu a kolegom z jeho strany, že aj v socializme sa zabraňovalo tomu, aby sa študenti dostali na vysoké školy. A chcem uviesť konkrétny prípad mojej dcéry, ktorej dotyčný súdruh z Levíc povedal doslova, aby ani nečakala, že ju prijmú na vysokú školu pedagogickú, vtedy ešte Pedagogickú fakultu v Nitre, pokiaľ jej mamička bude robiť to, čo robí. A jej mamička nič iné nerobila, len čestne učila a okrem toho robila v oblasti kultúry a to sa niektorým súdruhom nepáčilo. Takže ja by som bola rada, keby sa takéto výhrady v súvislosti práve s týmto zákonom nespomínali.

    A teraz už k pozmeňujúcim návrhom, ktoré som, ako som už spomenula, predniesla vo výbore v našom, teda gestorskom. A keďže náš výbor nemohol prijať platné uznesenie, znova ich predkladám. Súčasne by som vám chcela povedať, keďže tieto pozmeňujúce návrhy sú rozdané a z nejakých technických dôvodov sa tam neobjavil článok v jednotlivých bodoch, že v 1., 2. a v 3. mojom pozmeňujúcom návrhu ide o čl. II a potom v ďalších pozmeňujúcich návrhoch ide o čl. I.

    Teda prvý môj pozmeňujúci návrh. V čl. II § 92 odseky 9 a 10 sa vypúšťajú, ďalšie sa prečíslujú a v nadväznosti na navrhovanú zmenu sa vykonajú legislatívne úpravy návrhu zákona.

    Odôvodnenie. Keďže ide o doktorandské štúdium, chcela by som uviesť, že podľa nášho názoru, študenti doktorandského štúdia by nemali platiť školné. Mladí odborníci sú prínosom pre univerzity, nemajú, samozrejme, iné príjmy. A ďalšia finančná záťaž by mala demotivujúci dopad na študentov, odrádzala by ich od zavŕšenia štúdia.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh. V čl. II prvá veta § 92 ods. 5 sa mení nasledovne: „Študent v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3, ktorý študuje o jeden rok dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia podľa § 51 ods. 4 písm. h), bez vážneho dôvodu platí školné, ktorého ročná výška je v rozpätí od 2,5-násobku základu podľa odseku 1 až po jeho štvornásobok.“ Posledná veta sa mení nasledovne: „Dotácia zo štátneho rozpočtu podľa § 89 ods. 4 pripadajúca na takéhoto študenta sa znižuje o takú sumu, o koľko vyššie školné zaplatí študent.“

    Odôvodnenie. Harmonizáciou vyššieho školného zaplateného študentom a nižšej štátnej dotácie sa zabráni tomu, aby pre univerzity bolo výhodné, ak študenti opakujú ročník.

    Tretí môj pozmeňujúci návrh je k čl. II bodu 67 § 95 ods. 3, kde prvá veta znie: „Nárok na sociálne štipendium podľa odseku 1 nevzniká študentovi, ktorý študuje viac ako o jeden rok dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia podľa § 92 ods. 5 až 7. Nevzťahuje sa na študentov so zdravotným postihnutím.“

    Tu len tak pripomínam, že je to aj konsenzus s pani poslankyňou Rusnákovou, ktorá bude hovoriť o študentoch so zdravotným postihnutím.

    Odôvodnenie. Na základe kreditného systému študent si môže určiť dĺžku štúdia na univerzite. Na niektorých fakultách, hlavne technických, veľa študentov je nútených predĺžiť si štúdium o 1 rok. Ak z toho dôvodu by stratili študenti nárok na sociálne štipendium, študenti zo sociálne slabých rodín by sa dostali do neriešiteľnej situácie. Súčasne zvýšené školné zabráni tomu, aby si študenti zbytočne predlžovali dobu štúdia. Študenti so zdravotným postihnutím sú neraz z objektívnych dôvodov nútení predĺžiť si štandardnú dĺžku štúdia, nakoľko tempo ich štúdia je pomalšie ako u intaktných študentov. Preto sa nám zdá neopodstatnené ich za tento fakt sankcionovať spôsobom vyplývajúcim zo znenia § 95 ods. 3.

    Štvrtý aj ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka bodov v čl. I.

    Teda § 12 ods. 5 sa vypúšťa a ďalšie odseky sa prečíslujú .

    V odôvodnení uvádzam, že nie je korektné, aby právnická a fyzická osoba, ktorá záväzok prevzala, mohla bez udania dôvodu vypovedať zmluvu uzavretú po dohode s dlžníkom. Myslím si, že je to skutočne jednoznačné.

    V čl. I § 12 navrhujem doplniť nový odsek: „Na zmluvu o prevzatí dlhu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    A v čl. I § 14 rovnako navrhujem doplniť nový odsek: „Na postúpenie pohľadávky tretej osobe sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Tieto dva posledné pozmeňujúce návrhy sú prakticky legislatívnotechnické, takže nie je to potrebné, myslím si, nejako podrobne zdôvodňovať.

    A v závere len toľko. Strana maďarskej koalície, ako som uviedla v úvode, považuje tento zákon za potrebný, hoci sú tam nejaké drobné veci, o ktorých by bolo treba ešte diskutovať, a zákon podporí. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, dovoľte, aby som zareagovala na vaše vystúpenie v tej prvej časti. Ak vám to urobí dobre, je mi skutočne ľúto, že sa vaša dcéra nedostala na vysokú školu. Môžem vám povedať, že ani moja dcéra sa tam nedostala a pravdepodobne tam išli v tom istom čase. Ja som bola členka strany a keď som sa išla spýtať, prečo, tak mi povedali, že mám tomu rozumieť tak, že nie všetci sa tam môžu dostať, ktorí by chceli, lebo sa plánuje ich budúce umiestnenie. A nedostala sa vôbec na žiadnu vysokú školu, ak teda by to na niečo bolo dobré. Myslím si, že vtedy sa ma to dotklo veľmi. Dnes s odstupom času premýšľam, že to rozmiestňovanie budúcich vysokoškolákov bolo asi dobré a že nejakým spôsobom, niekedy múdrym, niekedy nemúdrym, záležalo to na ľuďoch, ktorí tam pôsobili, sa usmerňovalo prijímanie na vysoké školy. Ale nejde o to, že sa nedostala tam vaša dcéra preto, že ste robili to alebo ono. Dovolila by som si o tom pochybovať. Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa, chcela by som oceniť konštruktívny prístup k uvedenému zákonu aj zodpovednosť vašu, ako aj predstaviteľov vládnej koalície, ako ste pristúpili k riešeniu tohto problému rozdielne od inej koaličnej strany, ktorá nechce zobrať na seba ten záväzok, ktorý možno v tejto chvíli nie je populárny a populistický.

    Ja by som chcela ale zareagovať na vašu časť, kde hovoríte o tom, ako bol aj v minulosti znemožňovaný prístup na štúdium. Ja mám takisto vlastnú skúsenosť v prípade môjho brata. Dneska sa veľa o tom hovorí, a sú to najmä poslanci zo zadných lavíc, ktorí často poukazujú na to, že musia študenti dneska odchádzať do zahraničia. Dneska odchádzajú študenti do zahraničia preto, aby získali výhodnejšie, kvalitnejšie vedomosti a vyššie zárobky. Môj brat však musel odísť do zahraničia preto, že jeho rodičia boli z bigotne náboženskej rodiny. Napriek tomu, že skončil svoju nechcenú farmáciu, pretože pôvodne chcel študovať medicínu, a bol skutočne talentovaný žiak, ktorý vynechal jeden ročník, skončil s červeným diplomom túto farmáciu. Bol však vyštvaný vtedajším režimom, pretože nemohol na tú vašu zmienenú umiestenku ani len v Želiezovciach, v lekárni, sa umiestniť. Takže potom emigroval do zahraničia. Čiže mám konkrétny prípad, že vtedy ľudia nie za zárobkom, ale z ideologických dôvodov museli odchádzať do zahraničia. Takže by sme mali byť opatrnejší v argumentácii.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel najskôr zareagovať na vystúpenie pani kolegyne Dolníkovej.

    Chcel by som povedať jednu vec, že páči sa mi v jej pozmeňujúcich návrhoch napr. to, že tie doktorandské štúdiá nechce spoplatniť. Nerozumiem potom ale, prečo chce diskriminovať ostatné druhy a formy štúdia.

    Ja by som chcel povedať ešte jednu maličkosť. Keď som si pozrel teraz štatistiku nezamestnaných, tak z nezamestnaných mladých ľudí je 30 % nezamestnaných vysokoškolsky vzdelaných, vážené kolegyne, kolegovia. Teraz si vezmite, že títo ľudia budú mať ešte na krku ešte aj pôžičky. Z čoho ich budú platiť? Z tej žobračenky, z nezamestnaneckého? A poviem otvorene, teraz trošinku naviažem aj na kolegu Ondriaša, ročne odchádza zo Slovnaftu, ktorý vybudoval môj otec a tisíce ďalších ľudí s 800-, 900- a 1 000-korunovými platmi, dneska 12 mld. Tých 12 mld. keby sme dali do školstva, tak nemusíme tu vajatať do takýchto nezmyslov.

    Po tretie by som chcel povedať jednu vec. Aj za socializmu o prijatí na fakultu rozhodoval dekan fakulty, mohlo sa odvolať na rektora, potom sa to mohlo dať na ministra, ale vôbec nie na nejakého súdruha z Levíc. A keď ste učili, je to taká hrubá demagógia, ja sa opýtam: Urobila vôbec prijímacie pohovory vaša dcéra? Ak ich urobila a nebola prijatá, to sa stávalo, mnohí boli na odvolanie prijatí. Takže treba povedať pravdu, a nie takéto, by som povedal, trošinku nezmysly, ktoré dehonestujú vcelku slušné vystúpenie pani kolegyne, ktoré si vážim. Akurát musím ho odmietnuť.

    A chcem povedať ako poslanec za Komunistickú stranu Slovenska, nepodporím nielenže tento zákon, ale ani pozmeňujúce návrhy pani Dolníkovej. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Dolník, chcem kratučko reagovať na tú časť vášho vystúpenia, ktorou ste komentovali vystúpenie pána Ondriaša. Ja by som chcela povedať, že on robí tuná jednu veľmi dobrú a záslužnú vec. Mne vadí v tomto parlamente a dosť ťažko som to znášala, že medzi jednotlivými politickými stranami je toho veľmi málo, čo ich spája. Ale po vystúpení pána Ondriaša vždycky nachádzam, že je tuná niečo, čo nás spája. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Dolník, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Na poslancov zo strany Komunistickej by som reagovala len jednou vetou alebo dvomi vetami nasledovne. Moja dcéra urobila veľmi dobre prijímačky, dokonca skontrolovali sme to. Dva roky ju neprijali, prijali ju až po roku 1989, keď, ak si to pamätáte, na niektorých vysokých školách študenti mali prístup skontrolovať tie materiály, ktoré predchádzali rok 1989. A u všetkých tých študentov, ktorí neboli v tom čase prijatí, bol tam poznačený kód, ktorý potom znamenal neprijať uchádzača na vysokú školu. Neurobil to žiadny súdruh z Levíc, ale bolo to na vysokej škole, teda v tom čase fakulte v Nitre. Okrem toho moja dcéra doštudovala a učí. Samozrejme, začala študovať po roku 1989. Ale si myslím, že neoplatí sa vôbec touto záležitosťou ďalej zaoberať.

    K tým častiam, kde ste sa zmieňovali priamo k samotnému zákonu. Ja si myslím, že treba ten zákon poriadne preštudovať a potom by ste netvrdili, také veci, ktoré tam, predpokladám, ani nie sú. To je toľko zatiaľ. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Murgaš, pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy a páni, už v prvom čítaní som vzniesol proti návrhu zákona určité vecné výhrady. Moja zásadná výhrada smerovala k zavádzaniu povinného financovania súkromných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu. Dovoľte mi len stručne zopakovať moje argumenty proti zavedeniu povinného financovania súkromných vysokých škôl z verejných zdrojov.

    Po prvé. Verejné a súkromné vysoké školy pôsobia naozaj v rozdielnych legislatívnych prostrediach. Prostredie súkromných vysokých škôl je ďaleko mäkšie ako prostredie verejných vysokých škôl. Verejné vysoké školy fungujú v oveľa prísnejšom hospodárskom rámci ako súkromné vysoké školy. Ak by sa zaviedol tento systém, ktorý je navrhovaný v predlohe, tak by boli verejné vysoké školy naozaj na trhu vysokoškolského vzdelávania diskriminované.

    Po druhé. Verejná vysoká škola musí svoj pozitívny hospodársky výsledok, ak ho, pravdaže, dosiahne, rozdeliť do rozvojových fondov, čo je nepochybne správne, ale súkromná vysoká škola ho môže transformovať na zisk. Ako ekonóm považujem za absurdné, aby prostriedky zo štátneho rozpočtu posúvané navrhovaným systémom financovania boli transformované na zisk.

    Po tretie. Povinné financovanie súkromných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu nemá oporu ani v ekonomickej teórii a nemá oporu ani v manažérskej praxi. Ekonomická teória jasne hovorí, že služby vysokoškolského vzdelávania nie sú čisté kolektívne statky. A manažérska prax nepozná žiaden príklad, že by v niektorej z ekonomicky vyspelých krajín boli súkromné vysoké školy povinne financované zo štátneho rozpočtu.

    Navrhujem preto, vážené kolegyne, kolegovia, aby v návrhu zákona boli vykonané tieto zmeny.

    K bodu 52. V § 88 navrhujem vypustiť celé písmeno e), ktoré znie: „e) súkromným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva“.

    K bodu 53. Z nadpisu pod § 89 navrhujem vypustiť slová „a súkromných vysokých škôl“ a nadpis zmeniť na: „Financovanie verejných vysokých škôl.“

    K bodu 54. V § 89 odsek 1 znie: „Zdrojmi financovania verejnej vysokej školy a súkromnej vysokej školy sú dotácie zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu a ďalšie zdroje.“ Tu navrhujem vypustiť slová „a súkromnej vysokej školy“.

    K bodu 55. V § 89 ods. 2 a 3, kde sa za slová „verejnej vysokej škole“ vkladajú slová „a súkromnej vysokej škole“, navrhujem vypustiť slová „a súkromnej vysokej škole“.

    K bodu 56. Navrhujem vypustiť celé znenie bodu 56.

    K bodu 57. Navrhujem vypustiť celé znenie bodu 57.

    A k bodu 59. Navrhujem vypustiť celé znenie bodu 59.

    Ak tak urobíme, zachová sa súčasný právny stav, ktorý umožňuje financovať, dotovať aj súkromné vysoké školy zo štátneho rozpočtu, ale pri zachovaní určitých pravidiel. A ak tak urobíme, priatelia, zamedzíme hrubej diskriminácii verejných vysokých škôl na trhu vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike.

    Ďalší môj návrh smeruje k ustanoveniam, kde by som bol rád, aby sme ich zosúladili so Zákonníkom práce.

    Navrhujem preto, aby v § 77 ods. 6 bola upravená záverečná veta odseku takto: „Uzavrie pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca na fakulte, najdlhšie na tri roky. Takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane, avšak každý ďalší najdlhšie na jeden rok.“

    Ide mi o to, aby sme zosúladili toto ustanovenie so Zákonníkom práce, ktorý, ako viete, umožňuje zamestnať dôchodcu na obdobie najdlhšie tri roky. A tiež by som bol rád, aby sme to zosúladili s kritériami Akreditačnej komisie Slovenskej republiky, ktorá umožňuje garantovi študijného programu pri dovŕšení 65 rokov veku garantovať tento program, pokiaľ, pravdaže, nejde o nový študijný program, ešte najviac tri roky. A minister potom priznáva právo na dobu štandardnej dĺžky štúdia.

    Navrhujem tiež zmeny týkajúce sa registra vysokoškolských učiteľov. A najprv poviem, prečo ich navrhujem. Myslím si, že vytváranie samostatného celoštátneho registra vysokoškolských učiteľov je neopodstatnené preto, že a) ide o zvyšovanie centralizácie zo strany štátu, vysoká škola, ako vieme, je autonómna inštitúcia s právnou subjektivitou a s akademickými slobodami, personálne otázky sú v jej právomoci a ministerstvo školstva podľa mňa na účely štatistiky môže využiť podklady z registra vysokej školy, úlohe ministerstva pri decentralizácii podľa môjho názoru neprislúcha evidencia zamestnancov vysokých škôl, b) pre účely akreditácie je postačujúci register garantov študijných programov, ktorý si vytvára Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky, to jediné by malo byť na úrovni ministerstva, resp. celoštátne registrované, c) myslím si, že vytvorenie takého celoštátneho registra je vysoké riziko zneužitia tohto registra v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, d) z navrhovanej dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že celoštátny register je samostatným registrom a registre vysokých škôl môžu byť rozdielne, len sa musia s ministerstvom konzultovať, t. j. nejde o jeden počítačový program, ale o duplicitný register, čo je zreteľné aj z návrhu odseku 8, už toto je podľa môjho názoru v súčasnej dobe nezmyselné, lebo sa zvyšuje nielen byrokracia, ale, a to musím ako ekonóm povedať, aj náklady, e) nie je zrejmé, prečo by za nedodržanie len týchto vybraných paragrafov zákona týkajúcich sa personálnej práce a činností, mala byť uložená peňažná pokuta, okrem toho bez uvedenia, komu sa táto pokuta platí, nedodržanie ostatných vyše 100 paragrafov zákona, pravdaže, s výnimkou § 108a nie je sankcionované, maximálne prijateľnou možnosťou by bolo sankcionovanie úprav registra vysokej školy podľa jej vlastnej smernice ako príjem vysokej školy.

    Navrhujem preto k § 80aa vypustiť ustanovenia týkajúce sa celoštátneho registra vysokoškolských učiteľov a uvedené odseky upraviť takto:

    Odsek 1: „Vysoká škola vedie register vysokoškolských učiteľov vysokej školy. Register vysokoškolských učiteľov vysokej školy slúži na evidenciu učiteľov, štatistické účely, rozpočtové účely a na účely podľa § 80 ods. 1. Vysoká škola môže využívať údaje z registra vysokoškolských učiteľov vysokej školy v plnom rozsahu.“

    Odsek 3: „Údaje v registri vysokoškolských učiteľov vysokej školy môžu spracovávať len poverení zamestnanci vysokej školy.“

    Odsek 4: „Na uchovávanie údajov z registra vysokoškolských učiteľov vysokej školy sa vzťahuje osobitný predpis.“

    Odsek 7: Navrhujem ho vypustiť celý.

    Odsek 8: Navrhujem vypustiť slová „a sedem“.

    Tiež chcem navrhnúť, aby sa zmenilo ustanovenie týkajúce sa školného u doktorandov, tu by som chcel nadviazať na moju predrečníčku, kde k § 92 navrhujem upraviť poslednú vetu takto: „Študentovi internej formy doktorandského štúdia a študentovi externej formy doktorandského štúdia, ktorý je zamestnancom vysokej školy na ustanovený pracovný čas, môže rektor znížiť výšku školného alebo školné odpustiť.“

    Zdôvodňujem to tým, že záujem o doktorandské štúdium hlavne v tých tzv., ale pre spoločnosť veľmi potrebných študijných programoch, ako sú prírodovedné a technické, je naozaj minimálny. Ak budeme trvať na spoplatnení doktorandského štúdia, dostávame sa do vážneho rizika, že na tieto „neatraktívne“, ale veľmi dôležité študijné programy nebudeme mať záujemcov. Bude to veľmi vážne ohrozovať nielen budúci možný personálny rast vysokých škôl, ale aj vedeckovýskumnú základňu tejto republiky.

    No a posledná zmena, ktorú chcem navrhnúť, sa týka sociálneho štipendia, keď k § 99 ods. 1 navrhujem upraviť znenie prvej vety takto: „Študent si môže uplatniť nárok na sociálne štipendium najneskôr na začiatku kalendárneho roka alebo počas akademického roka v mesiaci, v ktorom mu vznikol nárok na sociálne štipendium podaním písomnej žiadosti.“

    Odôvodnenie tohto návrhu. Z dikcií znenia odsekov o sociálnom štipendiu nikde explicitne nevyplýva, že si študent môže podať žiadosť oň v ktoromkoľvek mesiaci akademického roku s výnimkou prázdnin. Na viacerých miestach je ale zdôraznené, že mu v ktoromkoľvek mesiaci môže zaniknúť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokúsil som sa sformulovať pozmeňujúce návrhy, ktoré považujem nielen ako poslanec Národnej rady, ale hlavne ako rektor univerzity za vecné a dôležité. Preto mi dovoľte, aby som vám na záver poďakoval za to, že ste si ma vypočuli, a požiadal vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne. Chcem len povedať, že si myslím, že väčšina týchto návrhov je naozaj pragmatická a vecná, vychádza z akejsi zreteľnej skúsenosti pána kolegu, ktorý je zhodou okolností aj rektorom, o tom asi všetci viete.

    Osobitne si myslím, pán minister, že by ste nemuseli mať problém hlavne s tou prvou časťou, keďže ste sám, viem, neboli predkladateľom toho návrhu, aby sa súkromné školy financovali obdobne ako verejné. Takže napriek tomu, že rozumiem tomu, že sú isté koaličné dohody a že ste sa nejako dohodli, verím, že by ste mohli aspoň v tomto zmysle hlasovať naozaj podľa toho, ako vieme, aké postoje máte, najmä teda poslanci z vašej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel podporiť všetko to, čo predo mnou povedal pán kolega Murgaš, napriek tomu, že zrejme nepodporíme tento zákon, lebo je to aspoň snaha, keďže zvyšok koalície to podporí, odstrániť tie nedostatky, ktoré sú v tom zákone. Ja by som sa chcel aj niektorých vecí dotknúť, ktoré boli v jeho prednese.

    Hovorilo sa o diskriminácii verejnoprávnych a súkromných vysokých škôl. Ja si myslím, že tá diskriminácia je aj v inej oblasti. A je to diskriminácia aj medzi verejnoprávnymi vysokými školami. Je to predovšetkým diskriminácia škôl, ktoré sú zamerané na výučbu prírodovedných a technických odborov, tak ako to spomínal kolega Murgaš v súvislosti s doktorandským štúdiom, kde naozaj nebude záujem nielen doktorandov, ale i samotných študentov o štúdium na technických školách. A pýtam sa, pán minister: Čo si tie vysoké školy technického zamerania a tej vysokej školy, kde ste aj vy pôsobili a ja som sa učil, kúpia za to, čo nevyberú preto aby tam dostali študentov. Ako budú zvýhodnené práve technické školy, ktoré potrebujú výpočtovú techniku, potrebujú laboratóriá. Budeme produkovať doktorov práv, budeme produkovať doktorov medicíny, ekonómov a technici, na ktorých sme boli určite pyšní a môžeme byť pyšní, jednoducho nebudú tu študovať a možno budú odchádzať kdesi inde. Toto je diskriminácia, ktorú do toho vkladáte, pán minister, svojím zákonom, ktorý ste tu predniesli. Technické školy si nič nekúpia, ani tých 8 000 titulov, ktoré ste spomínali, ani tie počítače, ktoré ste spomínali. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Muňko s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán poslanec Murgaš pomerne podrobne rozobral zákon o pôžičkách a úplne sa stotožňujem s tým, len by som chcel ešte doplniť niektoré veci. Ja už som tu vystúpil viackrát, pokiaľ sa týkalo Akreditačnej komisie. Vychádzam z toho, že súkromné vysoké školy, ktoré vznikali, som bol presvedčený, budú žiť zo sponzorských prostriedkov a nieže budú financované, tak ako sú financované verejné školy. Samozrejme, pokiaľ tieto pripomienky zoberiete a zakomponujete do zákona, tak dostanete ďaleko viac prostriedkov, ktoré môžete potom dať pre verejné vysoké školy. Keď sme v zákone posudzovali, prečo chcete robiť centrálnu registráciu vysokoškolských profesorov a učiteľov, dospeli sme len k tomu názoru, že ste chceli vedieť, ktorí učitelia na ktorých vysokých školách majú úväzky. Ja si myslím, že treba to nechať tak, ako to povedal tuná pán poslanec Murgaš na tie vysoké školy, aby si spravili vlastnú registráciu, pretože jednoducho musia hospodáriť s tými finančnými prostriedkami, ktoré majú, a ony najlepšie budú vedieť koho a na aký úväzok prijmú, či to bude úväzok na 1 rok alebo spravia úväzok dlhší.

    Samozrejme, pán minister, treba sa vrátiť hlavne znova k tomu, že ktoré fakulty táto Slovenská republika potrebuje. Je predsa neúnosné, aby po skončení Technickej univerzity vo Zvolene boli poslucháči, ktorí skončili a prešli na rekvalifikáciu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Tóth netelefonujte v rokovacej sále.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov, pretože výbor pre vzdelanie, kultúru, šport a médiá neprijal uznesenie a vzhľadom na to je potrebné opätovne ich predložiť s 15 podpismi poslancov Národnej rady.

    V marci tohto roku som sa stretla so študentmi, ktorí ako zdravotne postihnutí predložili niekoľko svojich požiadaviek na úpravu § 101e. V súčinnosti s koordinátormi z Univerzity Komenského a Univerzity Mateja Bela a v spolupráci s ministerstvom školstva vznikli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, ktorý vám predkladám.

    Návrh 1. Týka sa čl. I § 10. Do § 10 odporúčam vložiť nový odsek 6 s týmto textom: „Ak dlžník požiada správcu o určenie nulovej mesačnej splátky z dôvodu prerušenia štúdia a do dvoch mesiacov od začiatku prerušenia štúdia správcovi preukáže, že splnil podmienky na určenie nulovej mesačnej splátky, určí mu správca nulovú mesačnú splátku pre obdobie od začiatku prerušenia štúdia do konca prerušenia štúdia. Za preukázanie podmienok na určenie nulovej mesačnej splátky sa považuje potvrdenie vysokej školy o prerušení štúdia. Ak dlžník správcovi nepreukáže, že splnil podmienky na určenie nulovej mesačnej splátky z dôvodu prerušenia štúdia, je dlžník povinný zaplatiť spätne mesačné splátky určené správcom podľa tohto zákona zvýšené o sankcie určené v zmysle všeobecných obchodných podmienok.“ Ostatné odseky sa prečíslujú.

    Zdôvodnenie predloženého návrhu je nasledovné. Podľa návrhu zákona môže správca určiť nulovú splátku pôžičky podľa § 10 ods. 5 len na obdobie počas pokračovania v štúdiu. V čase prerušenia štúdia sa stráca postavenie študenta. Za takýchto okolností by dlžník nespĺňal podmienky na nulovú splátku pôžičky podľa pôvodného návrhu zákona. Možnosť prerušiť štúdium nie je využívaná len študentmi so zdravotným postihnutím, lebo študenti prerušujú štúdium aj z iných ako zdravotných dôvodov, napr. z dôvodov absolvovania stáže či dlhšieho študijného pobytu v zahraničí. Podmienky prerušenia štúdia upravuje § 64 zákona o vysokých školách a študijné poriadky vysokých škôl. Nie každý študent počas prerušenia štúdia je pripravený a finančne schopný začať splácať pôžičku. Taktiež nie každý jednotlivec počas štúdia v čase jeho prerušenia je poberateľom príjmu. A to sa týka aj osôb so zdravotným postihnutím. Nulová splátka pôžičky by mohla byť v čase prerušeného štúdia efektívnym dočasným nástrojom a riešením pre dlžníka, samozrejme, aj jeho odbremenením od finančných povinností. Dĺžka prerušenia štúdia je študijnými poriadkami vysokých škôl štandardne stanovovaná úhrnom na obdobie dvoch rokov pre celkovú dobu štúdia. Preto si nemyslím, že by dochádzalo k zneužívaniu prerušenia štúdia na základe tohto ustanovenia za účelom oddialenia splácania pôžičky.

    Návrh 2. Týka sa čl. II § 92. V § 92 sa na konci vkladá nový odsek: „Študentovi so zdravotným postihnutím v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3, ktorý študuje dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia podľa § 51 ods. 4 písm. h), môže rektor vysokej školy v prípade študijných programov uskutočňovaných na fakulte na návrh dekana fakulty znížiť výšku školného alebo školné odpustiť.“ Ostatné odseky sa prečíslujú.

    Súčasne upozorňujem, že v nadväznosti na navrhovanú zmenu sa vykonajú potrebné legislatívne úpravy v ďalšom texte návrhu zákona. Napr. v bode 33 návrhu sa doplní vnútorný odkaz aj o tento odsek. Prosím ctenú snemovňu, aby si teda z materiálu, ktorý jej bol predložený, vyškrtla odkaz na nový odsek 6. Ja tento odsek neočíslujem, pretože v pozmeňujúcich návrhoch ostatných kolegov je niekoľko odkazov na nový posledný odsek. A aby nedošlo k zbytočným kolíziám, ponechávam teda na legislatívnu úpravu, aké bude definitívne číslo tohto odkazu.

    Študenti so zdravotným postihnutím majú oproti intaktným študentom väčšie časové nároky na štúdium, najmä pri individuálnej príprave. Sú odkázaní na pomoc inej osoby, sú odkázaní na doučovanie, na spracovanie študijných materiálov do im prístupnej podoby a formy, čo si vyžaduje ďalšie časové nároky. Zdroje informácií študijných materiálov sú pre nich obmedzené. To spôsobuje zvýšené časové nároky pri ich vyhľadávaní a sprístupňovaní. Zdravotne postihnutý študent je z dôvodu svojho postihnutia neraz nútený prerušiť štúdium, príp. opakovať časť študijného programu, čím sa mu predlžuje štandardná dĺžka štúdia o celé akademické roky smerom nahor. Špecifiká štúdia zdravotne postihnutých študentov je možné zdôvodniť aj z nasledovných konkrétnych prípadov. Zrakovo postihnutí sú často sú často „odsúdení“ na to, aby si hľadali texty, pokiaľ také existujú, aby si mohli príslušné ustanovenia materiálu prečítať v Braillovom písme. Je potrebné, aby slabozrakí pracovali s textom so zväčšenými písmom, s prefotenými poznámkami, s ďalšou literatúrou, ktorá je často v nezväčšenej forme. Väčšie nároky si vyžaduje samostatne aj práca s kompenzačnými pomôckami. Sluchovo postihnutí sú odkázaní na služby tlmočníka alebo na doučovanie vďaka svojim spolužiakom. Telesne postihnutí majú väčšie nároky pri premiestňovaní sa, sťažené robenie si poznámok, textový výstup od študenta, spolužiaka a, samozrejme, sú odkázaní aj na prácu s výpočtovou technikou.

    Návrh 3. Týka sa čl. III § 11. V § 11 ods. 3 písm. c) zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde sa na konci textu dopĺňa posledná veta, ktorá znie: „Toto obmedzenie sa nevzťahuje na študenta so zdravotným postihnutím.“

    Odôvodnenie. Študenti so zdravotným postihnutím potrebujú neraz prerušiť štúdium z dôvodu liečenia, rehabilitácie alebo regenerácie. V tomto období spravidla ich finančná situácia sa nezlepší, práve naopak. Z tohto dôvodu sa javí ako neprimerané vylučovať ich zo zoznamu oprávnených uchádzačov o pôžičku v rámci Študentského pôžičkového fondu.

    Návrh 4. Týka sa čl. II. Na naplnenie legislatívneho zámeru, ktorý predkladám, bolo potrebné predložiť dva pozmeňujúce návrhy.

    Prvý návrh. V čl. II za bod 32 návrhu je návrh vložiť nový bod 33, ktorý znie: „V § 65 ods. 2 sa na koniec pripájajú slová „a u študentov so zdravotným postihnutím (§ 101e) o viac ako tri roky“.“

    Odôvodnenie je nasledovné. Vytvára sa týmto návrhom možnosť, aby študenti so zdravotným postihnutím mohli presiahnuť štandardnú dĺžku štúdia až o tri roky namiesto dvoch rokov, ktoré majú ostatní študenti.

    Druhý návrh. V čl. II bode 67 § 101e sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Zodpovedajúcimi podmienkami štúdia sú najmä zdravotnému postihnutiu prispôsobený študijný plán (odkaz na § 51 ods. 8 a 9), možnosť presiahnutia štandardnej dĺžky štúdia podľa § 65 ods. 2, prispôsobenie tempa štúdia a zabezpečenie podporných služieb.“

    Odôvodnenie. V dôsledku prijatia zákona č. 131/2002 Z. z. vysoké školy nepovoľujú individuálny študijný plán, resp. individuálny harmonogram hodnotenia predmetov z toho dôvodu, že to nemá oporu v zákone. Táto situácia výrazne postihla študentov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa na základe mnohoročných skúseností programovo odporúčalo požiadať o individuálny študijný plán. Metóda individuálneho študijného plánu v prípade študentov so zdravotným postihnutím spravidla neznamenala, že redukovali účasť na vyučovaní, ale umožňovala im plánovať si skúšky v rámci dlhšieho časového obdobia aj počas nasledujúceho semestra, v aktuálnych prípadoch rozložiť semester. V súčasnosti si študenti musia v každom aktuálnom prípade podávať žiadosti o individuálne riešenie vzniknutých problémov, ktorých vybavovanie týchto študentov zaťažuje a, samozrejme, zbytočne administratívne zaťažuje aj vedenie vysokých škôl. Predlžuje sa čas, zneisťujú sa študenti a stavajú sa skôr v akejsi pozícii, že žiadajú oproti ostatným študentom o niečo viac. Pritom ide v podstate o vyrovnanie časových a kapacitných štandardov študentov so zdravotným postihnutím, ktoré sú odlíšené od bežného štandardu bežných študentov. Doplnenie § 101e je v súlade s duchom zákona. Ide predovšetkým o adaptáciu ustanovení § 70 ods. 1 písm. d) a § 51 ods. 4 písm. h) vzhľadom na potreby študentov so zdravotným postihnutím. Súčasne chcem veľmi podčiarknuť, že návrhom sa tiež bude aplikovať zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri vysokoškolskom štúdiu študentov so zdravotným postihnutím.

    Posledný návrh, návrh 5. K bodu 67 odkaz 47o sa upresňuje nasledovne: „47o) § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“

    Zdôvodnenie je nasledovné. Odkaz iba na zákon bez konkretizácie ustanovenia § 71 by bol nepresný, pretože zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút občana so zdravotným postihnutím, ale iba pojem invalidný občan. Pre účely zákona o vysokých školách teda pod pojmom „študent so zdravotným postihnutím“ rozumieme študenta, ktorý na základe § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má mieru poklesu schopnosti vykonávať činnosť nad 40 %.

    To boli všetky pozmeňujúce návrhy. Tieto návrhy odzneli, opakujem, aj vo výbore pre vzdelanie, kde dostali podporu od všetkých poslancov príslušného výboru a pán minister s nimi vyjadril súhlas.

    Ďakujem v mene všetkých zdravotne postihnutých študentov, ktorí na tejto verzii pozmeňujúcich návrhov spolupracovali, a ďakujem aj obom koordinátorkám, ktoré dokončili sledovanie primeranej formy, ktorá je akceptovateľná aj zo strany ministerstva, aj zo strany zdravotne postihnutých študentov. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bódy. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, oceňujem snahu pani kolegyne Rusnákovej zmeniť niektoré paragrafy, ktoré sprístupnia vzdelávanie a vzdelanie pre ľudí so zdravotným postihnutím na vysokých školách a vôbec v školstve. Obávam sa však, že je to len čiastočná možnosť nástupu do vzdelania pre týchto ľudí, pretože ako môžeme zmeniť systém pôžičiek alebo odpustenia splácania pôžičky, tak nemáme pristúp k tomu, aby títo ľudia sa vôbec na vysoké školy dostali. Nie je to komplexné riešenie, ktoré úplne chýba v systéme vzdelávania a výchovy občanov so zdravotným postihnutím. Už najväčším problémom je to, že pani kolegyňa Rusnáková sa odvoláva na antidiskriminačný zákon. Veď predsa toto všetko malo byť zapracované v návrhu o vzdelávaní na vysokých školách alebo v reforme školstva. Toto si všetko zasluhuje alebo zaslúži komplexné riešenie výchovy a vzdelávania práve preto, že vo vyspelých krajinách západnej Európy na to prišli už pred 45 rokmi. Tam existuje tzv. integrované vzdelávanie a výchova, ktoré dnes práve nie sú umožnené preto, že všetko sa rieši len cez Výbor vlády Slovenskej republiky pre otázky občanov so zdravotným postihnutým, ktorý je organizovaný pod ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto výbor mal byť konštituovaný pod vládou Slovenskej republiky a všetky otázky občanov so zdravotným postihnutím, aj študentov sa majú riešiť naprieč všetkými rezortmi. Potom aj zákon o vysokých školách mohol vyzerať inak, bez týchto pripomienok, ktoré ak...

  • Prerušenie rečníka časomierou.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková.

    Kým príde k rečníckemu pultu, chcem vás informovať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že zasadalo poslanecké grémium. Došlo k dohode, že dnes sa bude rokovať do tej doby, kým neskončí rozprava k tomuto bodu programu, potom sa preruší rokovanie, začneme rokovať budúci týždeň v utorok o 11.00 hodine. Prvý bod bude prvé čítanie o stavebnom zákone, kde sme schválili konanie skrátené. Druhým bodom bude vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku. A potom podľa programu budú na rokovaní ďalšie body a hlasovať sa bude v utorok o 17.00 hodine, aj o tomto bode programu, ak to dokončíme, a o ďalších bodoch, ktoré podľa programu prerokujeme. Máte nejaké otázky? Súhlas. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, páni poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najskôr na úvod spomeniem, pán minister, že v roku 1998 navštevovalo vysokú školu 110 000 študentov, externistov a internistov, čo prestavuje 30 % vtedajšej mladej populácie. Takže to je k tým informáciám, ktoré vám dávajú vaši spolupracovníci. Mám to presne, je to tak.

    Dovoľte, aby som pokračovala k návrhu zákona, ktorý teraz prerokúvame. Nemusím ani pripomínať, že zákon o študentských pôžičkách je v súčasnosti veľmi prediskutovávaným zákonom. V školskej terminológii ste ho, pán minister, niekoľkými reparátmi predkladali a v terminológii vášho kolegu, pána ministra Lipšica, trikrát a dosť, by to malo byť aj poslednýkrát.

    Zákon sa predkladá do parlamentu krátko po neúspešnom pokuse odvolať vás, pán minister, kde podstatná časť kritiky zo zlého predkladania návrhov zákonov sa týkala aj tohto zákona. Máme ho schváliť v situácii, keď kooperácia koaličnej vlády prestáva fungovať a návrh zákona nemá prisľúbenú koaličnú väčšinu a závisí len od dobrej vôle nezaradených poslancov, či zákon prejde.

    Nemôžem vám uprieť, vážený pán minister, obrovskú zanietenosť pri predkladaní tohto zákona. Zdá sa mi, akoby prijatie takéhoto zákona malo znamenať vykúpenie zo všetkého zlého, negatívneho, čo dnes trápi vysoké školy. Chýba vám, pán minister, však politická skúsenosť, ktorá by vám mala napovedať, že zákon, ak by aj náhodou prešiel, vám, ale ani strane nepomôže. Pochopili to aj vaši politickí partneri.

    Priznám sa, že ako opozičná poslankyňa Ľudovej strany – HZDS, ktorá verejne dáva najavo svojim voličom, že s filozofiou zákona nesúhlasíme, teda zákon nepodporíme, mám v tejto chvíli pomerne jednoduchšiu úlohu, presvedčiť zbytok koalície rozhodnutej zákon podporiť o neúčelnosti schvaľovania tohto návrhu zákona. Vo svojich vystúpenia k tejto novele zákona v médiách som už viackrát oponovala názorom predkladateľa, že od schválenia dnes prerokovaného návrhu zákona o študentských pôžičkách závisí reforma vysokého školstva na Slovensku.

    Vážený pán minister, návrh zákona nie je dobre spracovaný. Jeho zaradenie na schválenie do obdobia plného účinku záťaže reformných krokov vlády, kde sedíte, je neprípustné a z politického hľadiska aj krátkozraké. Vaše vízie predkladané študentom a akademickej obci o reforme vysokého školstva, zabezpečenia kvality štúdia, zvýšenia záujmu o štúdium cez spoplatnenie štúdia na vysokých školách, nie sú vôbec reálne. Kvalita ponúkaných vysokoškolských služieb vzhľadom na dosah študentov na zvýšenie tejto kvality je niekde úplne iná, a preto mala byť zakomponovaná v zákone. Vaša stratégia zbavenia občanov pocitu spolupatričnosti pri doplácaní na študentov vysokých škôl v rodinách, ktoré vysokoškoláka nemajú, doplácania neubytovaných vysokoškolských študentov na ubytovaných študentov vo vysokoškolských internátoch je veľmi nebezpečná, môže vyvolať nechcené reakcie u obyvateľov aj v iných oblastiach života, napr. v zdravotníctve, v oblasti sociálnych vecí a tak ďalej, kde je spolupatričnosť veľmi potrebná.

    Už niekoľkokrát som z tohto miesta upozornila, že vysoké školstvo, tak ako aj regionálne školstvo sú dlhodobo podfinancované, stav zavedenia reálnych opatrení, myslím tým skutočné racionalizačné opatrenia, na vysokých školách môže nastať a prinášať adekvátne ovocie až po razantnom vykrytí miliardových dlhov, ktoré vznikli v predchádzajúcich obdobiach. A vláda ich ani dnes plne nerieši. Finančné prostriedky vysokých škôl získané zo spoplatnenia vysokoškolského štúdia tento kritický stav nevyriešia.

    Nechcem zatajovať a skrývať informácie a snahu zaviesť poplatky za štúdium na vysokých školách, ktorú v štátoch okolo Slovenska pravidelne otvárajú politici, ktorí si myslia, že pravicovou agendou získajú voličský úspech. Ako paradox tu môžem uviesť situáciu v Maďarsku z polovice deväťdesiatych rokov, kde ľavicová vláda rozbehla čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia a asi po roku pravicová vláda, ktorá medzitým vyhrala voľby, spoplatnenie vysokoškolského štúdia zrušila. Treba tu ale pripomenúť, že sa to udialo na základe veľkých protestov verejnosti, ktoré organizovali zjednotené vysokoškolské študentské organizácie. Študenti dali vtedy politikom jasne najavo, koho si vážia a koho budú v nasledujúcich voľbách voliť.

    Vážený pán minister školstva, ale snáď ešte viac vážený pán minister financií, ak neviete vzdelanosť na Slovensku zabezpečiť na európskej úrovni prostredníctvom financovania a tiež vami prijatých reforiem a vašimi rozvojovými programami, aspoň to čestne verejnosti priznajte. Neoháňajte sa stále prioritou školstva. Nechcite, aby študenti, ktorí už v súčasnosti nesú pomerne veľkú finančnú záťaž, sa museli kvôli štúdiu zadlžiť, splácať úroky a pôžičku v čase, keď si majú budovať svoju vlastnú sociálnu a spoločenskú existenciu.

    Už to opakujem niekoľkokrát a nedá mi, aby som to nepovedala ešte raz, spoplatnenie štúdia je vždy v danej krajine vysvetlené ako dlhodobý proces, na ktorý musí byť pripravený občan, najčastejšie rodič, ale aj prijatý súbor legislatívnych opatrení najmä v daňovej politike, ktorý u nás chýba.

    Dôležitou je aj psychická stránka a príprava stimulov v samotnej rodine vysokoškoláka, tak ako je to v zahraničí, založenie trebárs bankových kont alebo ja neviem zvýhodnené trebárs brigádničenie cez prázdniny a tak ďalej, umožnenie popri škole pracovať alebo brigádničiť.

    Zaviesť spoplatnenie vysokoškolského štúdia so spätnou pôsobnosťou na nepripravených študentov znamená retroaktivitu, ktorá je v našej legislatíve neprípustná. Znižovanie životnej úrovne občanov a zadlžovanie občanov formou pôžičiek určite k prospechu občanov nepatrí. Vytváranie sociálnej siete pre časť najmenej solventných študentov je zatiaľ v zákone premietnutá nedostačujúco. Myslím si, že táto myšlienka pána ministra je sympatická, ale nemôžem súhlasiť s tým, aby sa na sociálnu sieť vybrali peniaze práve od občanov, aby práve toto boli tie zdroje, ktoré pomôžu tým najmenej solventným.

    Určite nebudem mať snahu vo svojom vystúpení zákon vylepšovať, ale snažím sa len poukázať na niektoré prvky, ktoré sú pre mňa a poslancov Ľudovej strany – HZDS neprijateľné.

    Po prvé. Veľké výhrady máme k názvu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nezainteresovaným má názov navodiť akúsi eufóriu, že vláda ide ústretovo ponúkať finančné zdroje študentom. O tom, že finančné zdroje zákon ide vyberať, sa v názve nehovorí. Filozofia čl. I zákona, že sa vytvára štátom, ministerstvom, konštituovaná kontrolovaná inštitúcia nebýva v demokratickom a zvlášť v akademickom prostredí považovaná za dôveryhodnú. Systém vytvára administratívnu záťaž pre vysoké školy, ktoré budú musieť personálne dobudovať, resp. znovu zakladať tie sociálne referáty, ktoré boli prednedávnom zrušené.

    Kritizovanou je aj maximálna výška pôžičky, ktorá je limitovaná výškou školného. V § 9 určujúca úroková sadzba pre poskytnuté pôžičky, ktorá je definovaná na základe nákladov štátu na získanie finančných prostriedkov na poskytnutie týchto pôžičiek, je pre klientov nejasná, netransparentná a môže byť aj silne zneužitá. Chcem sa spýtať: Ako je možné, že dnes si štát požičiava finančné prostriedky za viac ako 5 % a hypotekárny úver vám banka poskytne už za 2,7 %? Nejasnosť je aj v splácaní úrokov, ktoré nabiehajú študentovi už počas štúdia. Podľa § 12 ods. 7 vláda Slovenskej republiky môže riešiť problém splácania pôžičiek pre dlžníkov. Je tým myslené, že vláda bude sedieť niekoľkokrát do roka a zaoberať sa problémom dlžníkov?

    Po tretie. V čl. II návrh zákona novelizuje zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme už novelizovali. Zmeny sú vynútené čl. I a nevynútené, ktoré si vyžiadala aplikácia zákona v praxi. Súhlasíme s kritikmi § 80aa, že rozsah údajov do registra vysokoškolských učiteľov treba zosúladiť so zákonom o ochrane osobných údajov. Nesúhlasíme so zaradením bodu 55, ktorý dáva možnosť financovať súkromné vysoké školy z dotácií štátneho rozpočtu. Všetky body zákona, ktoré sa týkajú školného, nebudem už ďalej komentovať, lebo s nimi nesúhlasíme. Tretia hlava Sociálna podpora u študentov, ako som povedala, je prijateľná, ale riešiteľná ináč. A v prípade, že zákon bude prepracovaný a pôjde len o novelu zákona o vysokých školách, aj Ľudová strana – HZDS je ochotná prispieť aj pozmeňujúcimi návrhmi a podporiť ho.

    Reagujúc na neustále sa zhoršovanie sociálnej situácie študentov vysokých škôl a navrhovanú reformu sociálneho systému na vysokých školách, ktorá má zaviesť školné a zruší dotácie na vysokoškolské internáty, sme proti vládou predloženej novele zákona o študentských pôžičkách a poslanci z klubu Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko tento návrh nepodporia. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Madej, pripraví sa pani poslankyňa Brestenská.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko poznámok v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážený pán minister, už v prvom čítaní pred mesiacom sme mali vážne výhrady k samotnej forme zákona, to znamená výhrady k legislatívnej technike, akú ste v rámci tohto zákona vy zvolili vo vašom rezorte. Názov zákona je zákon o študentských pôžičkách, ale to hlavné, to meritum veci, ktoré ten zákon robí, je novelizácia zákona o vysokých školách. Podľa legislatívnych pravidiel tak názov zákona musí korešpondovať s obsahom zákona, teda forma musí byť v súlade aj s obsahom, ale na druhej strane je nevyhnutné v prípade, ak zvolíte tak rozsiahlu novelizáciu nejakého právneho predpisu, túto novelizáciu, pán minister, predložiť samostatne. Hovorím to preto, pretože zákon o vysokých školách týmto zákonom sa novelizuje v 70 bodoch, a pritom je to zákon o študentských pôžičkách. Už aj z vecného hľadiska, keď si povieme, čo iné tento zákon prináša, je to spoplatnenie vysokoškolského štúdia, pôžičky sú, a to už poviem trošku politicky, len nálepkou na oči v rámci toho, čo bude tento zákon znamenať. Ale z formálnej stránky zákonom o študentských pôžičkách zavádzať spoplatnenie štúdia nie je určite ani legislatívnotechnicky dobré a v súlade s legislatívnymi pravidlami. Preto si osobne myslím, že, pán minister, ak by ste predkladali návrh zákona, ktorým by sa spoplatňovalo vysokoškolské štúdium, mala by to byť novela zákona o vysokých školách a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, s tým, že by sa menili v iných článkoch ďalšie právne predpisy, ale nie akýsi zákon o študentských pôžičkách, ktorým v 70 bodoch novelizujete zákon o vysokých školách.

    Čo sa týka ďalšej výhrady, pán minister, ktorá nebola v rámci druhého čítania vo výboroch, aj keď sme na to veľmi vážne upozorňovali aj v ústavnoprávnom výbore, odstránená, je zbytočný dualizmus, ktorý tu zavádzate týmto zákonom, a vytvárate akýsi Pôžičkový fond pre študentov. Ďalšie milióny, desiatky miliónov korún alebo stovky miliónov korún budú určené len na réžiu akejsi inštitúcie, o ktorej nevieme ešte, kto ju bude spravovať, pretože o tom sa minister rozhodne po účinnosti zákona. Ak fond bude spravovať organizácia, ktorej dokonca my nevieme ani právnu formu, tak ja sa pýtam, či je to nezisková organizácia, či to bude občianske združenie, nadácia alebo čokoľvek. To v zákone ustanovené nie je. A veľmi sa čudujem tomu, pretože takáto inštitúcia bude spravovať, dúfam, že nebude spravovať, lebo ten zákon v žiadnom prípade nie je možné podporiť, by podľa vášho návrhu mala spravovať miliardy korún, resp. miliardy korún v pohľadávkach, ktoré budú tejto inštitúcii dlhovať mladí ľudia, absolventi a študenti vysokých škôl. Najmä preto sa to pýtam, pretože v rámci už súčasného platného právneho stavu poznáme Študentský pôžičkový fond, ktorý je transparentnou inštitúciou, ktorý ste sa vy v minulosti pokúšali zlikvidovať. A v súčasnosti ste, samozrejme, pristali na to, že ten fond zachováte, ale vytvoríte si ďalšiu inštitúciu, asi ktorá bude vyhovovať istým politickým a možno nejakým ešte iným záujmom. Na druhej strane ale si povedzme, že na základe takýchto rozhodnutí sa plytvá prostriedkami štátneho rozpočtu.

    Vrátim sa ešte, pán minister, k zákonu. Tak názov zákona, ako aj jeho obsah musí jednotne, mal by podľa legislatívnych pravidiel jednotne pokrývať všetky právne a iné vzťahy v rámci jednotlivého spoločenského odvetvia v rámci právnej úpravy, ktorú tento zákon upravuje. Mal by komplexne zasahovať a pokrývať všetky vzťahy. A tuná týmto zákonom vzniká duplicita, tak prijmeme zákon o študentských pôžičkách, tak máme už existujúci zákon o Študentskom pôžičkovom fonde a v ďalších článkoch tohto zákona novelizujeme zákon o vysokých školách a ďalšie právne predpisy. Je to nesystémový a naozaj vo veľkom neporiadku zavádzaný právny systém. Vo veľkom neporiadku je tu veľmi slušné slovo.

    Čo sa týka pôžičiek, pán minister, ktoré navrhujete v rámci tohto, ja sa veľmi obávam, tak pôžičky, ako aj sociálne štipendiá, to som už hovoril aj v prvom čítaní, sú neefektívne, nedostatočné. A do istej miery sú len demagogickou nálepkou na oči pre tých, ktorí ako-tak sú schopní, je ich, dúfam, mizivé percento, aspoň trošku priznať, verím, že takých veľa nie je, že by mohli byť akou takou náhradou. Jednoducho ňou nie sú. Právna istota v rámci pôžičiek pre tých, ktorí si požičajú, je veľmi slabá, nehovoriac o tom, že študentom sa bude úročiť výška pôžičky už počas štúdia a za aké úroky. Rôzne právnické osoby, pán minister, budú môcť obchodovať s pohľadávkami študentov, pretože v zákone máte jasne ustanovené, že pohľadávku je možné preniesť so súhlasom ministerstva aj na iné subjekty. A ja sa veľmi obávam, kto teraz bude držať v hrsti tých študentov, ktorí budú dlhovať naozaj vysoké sumy štátu a že zrazu sa tie pohľadávky objavia v rukách niekoho iného. To bude na týchto mladých ľudí veľmi negatívne s týmto vplývať.

    Pôžičky sú nebezpečné aj z toho dôvodu, že vy sám, a bolo to už povedané v rámci rozpravy, neviete garantovať, pán minister, v akých budú číslach, v akej cene aký úrok bude ustanovený, podľa dôvodovej správy uvádzate v tých výpočtoch dokonca až 5 %. A človek si pozrie reklamu v televízii a vidí pôžičky, samozrejme, v súkromnom sektore a na iný účel, ktoré sú zabezpečené inak, ale vidí pôžičky v súkromnom sektore s úrokovou mierou ďaleko nižšou, ako je táto suma. A keď porovnáme pôžičky v súkromnom sektore a pôžičky, ktoré by mal garantovať štát, myslím si, že ak má byť štát drahší, tak veľmi ľutujem, ak má štát zarábať na študentoch. A je to najmä z toho dôvodu, že nemáme istú právnu formu.

    A dovolím si ešte povedať jednu vec, pán minister. Spomínali sme to aj v ústavnoprávnom výbore. V zákone máte uvedené, že úroková miera, resp. úrok sa určí podľa nákladov štátu, podľa nákladov štátu, za aký si tieto peniaze požičiava. Lenže právna istota je o tom, pán minister, že v zákone presne vymedzíte, ako sa tento úrok určí. Keby to bolo vo výške nákladov štátu alebo v presnej úrokovej miere, v akej si štát požičiava, v takej požičia aj študentom, tak aká taká právna istota by tam bola. Ale formuláciou na základe alebo podľa nákladov štátu, samozrejme, 2 – 3 % si tam prihodiť môže ktokoľvek. Práve preto si myslím, že právna istota ani v tejto veci, ktorá je akousi nálepkou na očiach pre tých, ktorí sú schopní alebo vôbec mylne ochotní uveriť takýmto demagogickým návrhom, myslím si, nie je dostatočná.

    Čo sa týka sociálnych štipendií, je to ďalšia nedostatočná úprava. A tak ako som už spomínal, sú taktiež len nálepkou na oči pre tých, ktorí by mohli v čo-to v tomto návrhu uveriť preto, lebo stále sa pýtam, pán minister, a vy ste stále neodpovedali: Rodinu s príjmom 16 000 korún spoločným, dvoch rodičov a jedno dieťa, teda trojčlennú rodinu so 16 000 korunami, ktorá má príjem 16 000 korún čisté, odpočítajme 500 korún prídavok na dieťa, 15 500, jeden rodič zarába 8 000 korún, druhý rodič zarába 7 500 korún čistého, kam by ste, pán minister, zaradili? Ja by som ju zaradil do asi nižšej príjmovej skupiny obyvateľstva. Dúfam, že sa nemýlim. A takáto rodina, pán minister, by dostala podľa vášho návrhu zákona v prípade, ak by jej študent študoval na vysokej škole v rámci svojho bydliska, 470 korún sociálne štipendium. Dostal by jeden rodič 8 000 korún, druhý rodič 7 500 a tento študent 500 korún sociálne štipendium. Hovorím to preto, pretože ak vy dovolíte vysokým školám spoplatniť vysokoškolské štúdium vo výške do 26 000 korún, ja sa naozaj pýtam, ako budú schopní takíto študenti a takíto rodičia a takéto rodiny pokryť také zvýšené náklady na vysokoškolské štúdium, o ktorých vy, pán minister, hovoríte.

    K pánovi poslancovi ešte by som chcel povedať, že táto vláda sa hrdí tým, že priemerná mzda v Slovenskej republike je 15 600 korún. Čím ďalej, tvrdí, tým je lepšie. Tak ja sa pýtam: Tých 8 000 korún kam môžeme zaradiť? Je to určite asi niekde v tých nižších skupinách obyvateľstva. Žiaľ, sú veľké regionálne rozdiely. A aj to spôsobuje, že najviac týmto zákonom budú postihnuté regióny, nie Bratislava, v ktorej mnohí skôr žijú a nechodia ďalej.

    Pán minister, nevidím z tých výhrad, ktoré sme vám spomínali, nič ani vo výpise z rokovaní výborov a ani v pléne, žiadnu snahu opraviť hrubé chyby, ktoré by boli v tomto zákone.

    Dokonca sa vrátim ešte k jednej veci, k tým sociálnym štipendiám. Vy sa hrdíte, pán minister, tým, že budete môcť určiť výšku sociálneho štipendia na základe koeficientu, ktorý určíte opatrením. Toto je podľa môjho názoru najväčšia a najhrubšia chyba. Ak Národná rada schváli zákon v takej podobe, že minister školstva bude môcť kedykoľvek, ale naozaj kedykoľvek opatrením zmeniť celý vzorec pre výpočet sociálnych štipendií, tak to je najhoršia právna neistota pre mladých ľudí a pre študentov, aká môže byť, a to z toho dôvodu, že keď sa raz po roku rozhodnete, že znížite sociálne štipendiá, nemusí o tom rozhodnúť ani vláda, ani parlament, jednoducho máte splnomocnenie na základe zákona, kde si zmeníte opatrením jedno číslo a okamžite 1 000, 2 000 korún alebo aj tých posledných 500 korún zoberiete študentom na sociálnych štipendiách. To je obrovská právna neistota.

    A teraz týmto vás vyzývam, a nechcem opravovať zákon, ktorý je neopraviteľný, lebo ten zákon je tak po formálnej, ako aj po vecnej stránke veľmi zlý, skúste aspoň priznať jednu vec, a to tú, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý dávam, by zabezpečil, že sumu, koeficient na výpočet sociálneho štipendia, samozrejme, v rámci rozpätia, ktoré ste si vy určili, v tom výhodnejšom poli, dáme pevne do zákona. Dúfam, že zákon neprejde, a nechcem ho opravovať, ale toto je taký test pre vás, pán minister, či vôbec sám sebe veríte, že v rámci toho rozpätia, ktoré ste si vy v zákone určili, dáme pevnú sumu do zákona. Ja som veľmi zvedavý, ako sa vy k tomuto pozmeňujúcemu návrhu postavíte, pretože potom nebudete veriť ani sám sebe, ani vlastnému zákonu. Chcem povedať, že neopravujem tento zákon, naozaj ten zákon je neopraviteľný, ale som zvedavý ako sa postaví aj Národná rada k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si týmto dovoľujem predniesť.

    V čl. II bode 67 § 96 odsek 5 znie: „Príjmový koeficient na výpočet výšky sociálneho štipendia je 0,25.“

    Vy ste zvolili rozpätie medzi 0,25 po 0,7. Myslím si, že takú dispozíciu ministrovi Národná rada v žiadnom prípade nemôže dať. Sumu, ktorú som zvolil, som zvolil z vášho návrhu, samozrejme, výhodnejšiu pre študentov, aj keď si myslím, že ani pri tejto sume, ktorú dávam ako test pre vás, pán minister, a nie ako snahu o opravu toho zákona, nebudú mať študenti mnohí z mnohých rodín pokryté vôbec ani zvýšené náklady, ktoré im spoplatnením prípadným schválením tohto zákona tento parlament spôsobí. Ale je to test pre vás, pán minister, ako sám dôverujete svojmu návrhu zákona.

    Vážené dámy a páni, keďže aj samotné rokovanie o tomto zákone vo výboroch bolo neúspešné a keďže aj z toho výpisu z informácie z rokovaní som nevidel žiadne snahy o opravenie tých najhrubších chýb, s akými predkladateľ do parlamentu tento vládny návrh zákona predložil, tak si myslím, že tento návrh zákona nie je možné schváliť. A prosím o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý je skôr skúškou pánovi ministrovi, ako sám svojmu návrhu zákona verí, a aby Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona neschválila. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami a, samozrejme, pán spravodajca, potom dostanete slovo podľa zákona hocikedy, keď o to požiadate.

    Pán poslanec Škoda.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi ma mrzí, že musím vystúpiť krátkym príhovorom. Pán poslanec Madej, nikdy ste nežili v reálnom živote, nikdy ste nepracovali svojimi rukami, aby ste museli zarobiť 7 000, 8 000, 9 000 korún. Veľmi dobre kritizujete všetko.

    Ale ďalej by som chcel povedať druhú vec, že stále sa utvrdzujem vo vedomí, že kto neprežil zákony, kto ich v reálnom živote nevedel posudzovať, nemá čo robiť v parlamente. To je všetko.

  • Ďakujem. Ja sa pokúsim len krátko povedať niečo k tomu, čo hovoril pán kolega Madej.

    Ale úvodom by som chcel povedať pánu ministrovi, že ja som proreformný politik, takže ja si myslím, že reformy by sme mali robiť aj v školstve a dokonca nie síce so všetkými návrhmi, ale s veľkou časťou tých jeho návrhov súhlasím.

    Ale teraz sa chcem len vyjadriť k tomu, čo hovoril, tuná kolega. A to by som dal aj pánu ministrovi na zváženie. Predsa len dôležité pri rozhodovaní mladého človeka je určitý stupeň poznania a určitý stupeň istôt. A v tom prípade by som sa naozaj prihováral za to, aby aj pán minister zvážil, že tí ľudia, ktorí budú zvažovať študentské pôžičky, by mali mať pevnú sadzbu pred sebou, pevné číslo, ktorým môžu uvažovať. A to číslo by nemalo byť menné počas tých štúdií, lebo ten život sa všelijako môže vyvinúť. Takže mali by si to dokázať vedieť skalkulovať.

    A druhá vec, k tým úrokovým sadzbám, ktoré spomínal pán kolega. Zas môžem povedať, že nie je dôvod, aby štát na tomto zarábal. Naozaj nie je na to dôvod. A pokiaľ trošku poznáte napr. aj bankový sektor, tak viete, že napr. štát prikázal Prvej stavebnej sporiteľni robiť s maržou 3 %. Čiže štát považuje maržu 3 % za dostatočne dobrý prostriedok na vyrobenie zisku. Toto je naozaj pravda. My kľudne môžeme kvôli zjednodušeniu dať pevnú sadzbu a určiť, aká je to pevná sadzba, lebo požičiavame len sami sebe a naviac si zvyšujeme svoj vlastný príjem. Takže nie je dôvod viazať sa na to, aké budú niekde v budúcnosti sadzby, dala by sa stanoviť pevná sadzba. Ďakujem.

  • Pán poslanec, vo vašom vystúpení som viackrát zaregistrovala na stranu pána ministra slovo demagógia, demagógia, demagógia. To ma prekvapuje najmä od vás, pretože ten váš príspevok aj spolu s tým vaším pozmeňujúcim návrhom na mňa pôsobí mimoriadne demagogicky. A presvedčila som sa, že s vami sa seriózne spolupracovať nedá. Ak by ste mali vážny záujem spolupracovať na tomto zákone a dať seriózny pozmeňujúci návrh, a nie testovať pána ministra, tak možno by ste urobili lepšie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovolím si krátky exkurz do vystúpenia pána poslanca Madeja a zameriam sa na jeho príklad rodiny s čistým príjmom 16 000 korún. Pán poslanec, uviedli ste správne číslo 470 korún ako výšku sociálneho štipendia pre študenta, ktorý je v rodine s dvoma rodičmi a študuje na vysokej škole, len ste nepovedali tú druhú vec, že sú tam aj študenti, ktorí sú nad 30 km s dochádzkou do školy. Tých je na vysokých školách väčšina a takýto študent dostane sociálne štipendium 2 760 korún podľa predmetného návrhu zákona. Pán poslanec, ja vás prosím, aby ste aj tieto čísla hovorili študentom na vysokých školách, a prosím vás, aby ste im povedali aj to, že teraz títo študenti nedostávajú ani korunu sociálneho štipendia. A to je podstata predmetného návrhu. A skutočne vás vyzývam, aby ste nešírili demagógiu, ale išli medzi študentov a povedali im reálne sumy, ktoré sú navrhnuté v návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, v posledných piatich vetách ste použili asi šesťkrát slovo test. Vyzvali ste pána ministra, aby podstúpil určitý test. Ja teraz ponúknem vám jeden test. A ten test znie asi takto: Kto je autorom výroku, ktorý v latinskom jazyku znie „Quo usque tandem abutere, Catilina, patientia nostra?“? A tento test vám preradím z úrovne A do úrovne B, lebo ho preložím do slovenčiny. V slovenčine znie: „Dokedy ešte budeš skúšať našu trpezlivosť, Katilína?“ Ďakujem.

  • Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Škoda, možno vás sklamem, ale nebudem na vaše výroky reagovať.

    Ďakujem pekne za podporu pánovi poslancovi Hanzelovi.

    Pani poslankyni Demeterovej môžem len odporučiť, že nemyslel som vo svojom výroku, keď som hovoril o demagógii, osobne na pána ministra. To vás chcem, pán minister, ubezpečiť. Myslel som na pravicovú demagógiu a teórie, ktoré si myslia, že jednoduchým zdražovaním a spoplatňovaním čohokoľvek zabezpečíme len týmto akúsi kvalitu. To, myslím si, určite tak nie je a reforma vysokého školstva by o tom určite byť nemala. Žiaľ, tento návrh zákona o tom je. A práve tie slová boli určené všetkým, ktorí zastávajú takéto myšlienky.

    Pán poslanec Ivančo, dovolím si povedať len pár slov k tomu, že ste spomínali ďalšie príklady. Ja s vami súhlasím, keď ste spomínali študenta v rodine, ktorý študuje nad 30 km. Áno, mali ste pravdu, ale ten študent bude mať o 1 000 korún mesačne drahší internát. To ste zabudli spomenúť. Zabudli ste spomenúť, že 2 600 korún mesačne, keď prepočítame, môže platiť školné. A zase sme v sume vyššej. Jeho náklady budú oveľa vyššie, ako sa mu zo sociálneho štipendia pokryjú. Aj takýto študent bude negatívne dotknutý. Je to študent z príjmovej skupiny veľmi nízkej na Slovensku, hoci sa tvárime všetci, že zarábajú ľudia 15 000 korún, čo vôbec nie je pravda. Ja by som chcel odporučiť, pán poslanec Ivančo, jedno, ak navrhujeme zákony, tak ich musíme navrhovať tak, aby neublížili nikomu. Tento zákon ubližuje veľkej...

  • Prerušenie rečníka časomierou.

  • Nech sa páči, pán spravodajca a potom pán minister, alebo, pán minister, nech sa páči.

  • Ja len krátko pár poznámok.

    Pán poslanec Madej, možnože v súkromných bankách sú nižšie úroky, ale len v tom prípade, keď tie úroky niekto dotuje. Také existujú. A tu sa často hovorilo o úrokoch, ktoré sú na byty a pod., ale to sú obyčajne dotované úroky. Snaha je, aby ten úrok bol stále ten, ktorý môže byť najnižší, to znamená porovnateľný s tým, čo si požičiava štát, štát si vypožičiava za najnižší úrok.

    Druhá vec, čo sa týka vyhlášky. Chcel by som len konštatovať, že v súčasnosti vyhláška o sociálnych štipendiách je v plnej kompetencii ministra školstva, to znamená, že tuná už v zákone sa dávajú mantinely, isté obmedzenia pre sociálne štipendiá.

    A pokiaľ hovoríte ale o koeficiente 0,25, tak bolo by dobré povedať hneď, aj koľko to znamená ďalších finančných prostriedkov z rozpočtu štátu, pretože takáto zmena má výrazný finančný dopad. Potom môžeme o tom viac hovoriť. Ja som akceptoval už v diskusii so študentmi, že sme kvôli ich záujmom a bezpečnosti zúžili tento interval príjmového koeficientu. A viem si predstaviť, že ho ešte istým spôsobom obmedzíme a urobíme zúženie, ak je taká obava a taká nedôvera k tomu, že by s tým minister nejakým spôsobom chcel manipulovať.

    A posledná poznámka. Viete, stále sa tu šíri informácia, že sa vezmú finančné prostriedky zo sociálnej podpory na internáty a že vzrastú o 1 000 alebo o viac korún ceny internátov. Je pravdou, že je to teraz v kompetencii vysokej školy. A ja si myslím že je to len o jednej časti dotácie na internáty, ktorú chceme znížiť. A to je tá, ktorá sa dáva plošne na lôžko bez ohľadu na to, či na tom lôžku spí študent, ktorého rodičia majú, povedzme, vami spomínaných 16 000 alebo 60 000. A to, si myslím, nie je správne, pretože ak má byť sociálna podpora, musí byť adresná a týmto smerom ju chceme pretransformovať. To je všetko. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Madej.

  • Pán minister, ja by som chcel v jednom poopraviť vaše vystúpenie. A chcel by som pripomenúť, že aj táto vláda je tou vládou, ktorá zrušila dotovanie hypotekárnych úverov a úrokov zo strany štátu. Takže vás chcem ubezpečiť ale...

  • Ruch v sále.

  • Pozor, páni, poprosím vás o slušnosť. Pán minister hovoril vo svojom vystúpení, že štát dotuje súkromné úvery. Nie je to pravda. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som chcel podporiť pána ministra v týchto situáciách, lebo tu zaznieva množstvo demagógie. Keď na tieto veci zareaguje aj pán minister určitým faktmi, ktorými vyvráti argumenty proti nemu, tak nasleduje aj ďalšia demagógia. V odbornej terminológii sa to nazýva ozembuch, pre toho, kto sa zúčastňoval nejakých takých seminárov. Tak asi si niektorí ľudia myslia, že keď tu nakydajú spŕšku neprávd, že tá spŕška neprávd všetko prekryje. Ja dúfam, že táto Národná rada Slovenskej republiky bude mať dostatok zdravého úsudku a dostatok zdravého pohľadu na to, aby rozlišovala tieto veci. A úplne bez zábran verím, že to majú občania na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán kolega Madej, ja keď vás tak sledujem, tak ako som si všimol, vidím, že vy máte takú tendenciu vždy operovať maximálnymi a minimálnymi číslami. Čiže máte také čierno-biele videnie sveta, čo nie je dobré ani pre vašu právnickú prax. A ja ako učiteľ sa snažím svojim študentom povedať, akoby boli v živote úspešní. A vy ste tuná uviedli akýchsi 26 000 korún. Tak možno ste neboli prítomný, keď ja som hovoril o tých maximálnych číslach. Ale uviedli ste tu aj minimálne čísla. Som rád, že nemusím na tú tému hovoriť, keď kolega Ivančo povedal, že dnes tí študenti, čo nedostávajú vôbec nič, budú dostávať 500 korún. Ale to nie je podstatné, čo som chcel povedať, lebo to je to, o čom ja hovorím, že keď hovoríte A, tak treba povedať aj B.

    Ale mňa tak akosi zaujalo v tom vašom vystúpení, že možno stovky tisícok ľudí v tejto krajine si neuvedomujú jednu veľmi vážnu vec, ktorú ste nám teraz osvetlili, že pôžičky sú nebezpečné. Ja by som skutočne rád vedel, lebo vy ste to povedali, v tej chvíli som tu bol, keď ste povedali, že pôžičky sú nebezpečné. Ja sa domnievam, že dokonca aj vy máte pôžičku, hoci ste len teraz úspešne skončili právnickú fakultu. Tak môžete mi povedať, v čom sú pôžičky nebezpečné, keď stovky tisícok ľudí, ba možno milióny v tejto krajine majú pôžičky? Ďakujem vám pekne.

  • Na vystúpenie pána spravodajcu s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Bódy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Teším sa, pán prof. Devínsky, že hovoríte o úspešnosti a o tom, že sa snažíte svojim študentom hovoriť, aby boli úspešní. Ja by som si tiež prial, aby návrh zákona z dielne pána ministra Fronca bol úspešný.

    Budem aj tak trošku reagovať na pána Bielika, ktorý tu použil jeden latinsky citát, že dokedy budeme ešte skúšaní. Nuž ja použijem iný na adresu vašu, pán minister Fronc, ktorý hovorí v úrovni toto: „Ore legar, perque omnia saecula fama vivam.“ Nemusím ho prekladať do úrovne B, verím tomu, pretože hovorí o tom, aby som bol oslavovaný za svoje skutky ústami svojho národa. Ja by som sa veľmi tešil, keby bol taký dobrý vami predložený návrh zákona, resp. reforma školstva, aby vás ako ministra a koalíciu mohol tento národ oslavovať. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení páni, chcem vás len poprosiť, aby ste vo vzťahu k pánovi poslancovi Madejovi mali na zreteli, že má úplne legitímny mandát. A pokiaľ sa hlási, tak je potrebné mu dať slovo.

    A potom jedna vec. Pán prof. Devínsky, viete, že mám k vám veľké sympatie. Ale otázka pôžičiek sa dá vysvetliť veľmi jednoducho. Keď končí mladý človek, ktorý ma za sebou iba veľké výdavky na štúdium, jeho základnou potrebou je založiť si rodinu a zohnať si byt. Ak viete veľmi dobre, tak má jedinú šancu, a to takú, že si zoberie hypotekárny úver. Na to, aby ste si zobrali hypotekárny úver alebo ak chcete získať ten hypotekárny úver, tak musíte mať naozaj čo najmenšiu, resp. ideálne nulovú pôžičkovú zaťaženosť, pretože, ak poznáte, a určite ich poznáte, tie pomery, vzniká tam veľmi komplikovaná situácia, že ten študent zo sociálne slabej rodiny končí s vážnym finančným deficitom to štúdium. Je to veľmi zložité. Takže v tomto smere, prosím, naozaj berme celú tú situáciu v kontextoch širšie a trošičku s väčšou empatiou k tej sociálnej situácii. Pôžičky iste všetci budeme mať a nemáme s nimi problémy. Pre mladých ľudí, ktorí končia tú vysokú školu, majú 24 rokov a, ešte raz, výrazný deficit, či rodičovský a iný, a sú menej sociálne situovaní, jednoducho pri tej pôžičke, ktorá vznikne na štúdium a ešte aj na poplatky, nehovorím o učebniciach, ubytovaní a tak ďalej, je tá tendencia, že sa zvyšujú tie sociálne výdaje, evidentne tu je, tak iba na toto mierime. A preto aj ja osobne som teda odporcom o. i. pôžičiek z tohto dôvodu. Keď vytvoríme štandardnú sociálnu situáciu obdobnú, ako je v iných krajinách Európskej únie, tak bez problémov budem pracovať s motiváciou poplatku alebo aj z iného typu spoluúčasti študenta, ale v súčasnosti jednoducho cítim tieto obrovské sociálne riziká. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, boli ste prihlásený?

  • Mali sme technické problémy, pán predseda Národnej rady.

  • Tak potom prepáčte, ale tak technické problémy neospravedlňujú. Mali ste zdvihnúť ruku a boli by ste hovorili.

  • Zdvíhal som ruku, ale...

    Len jednu vetu, lebo naozaj vystúpenie pána spravodajcu bolo určené pre mňa, prečo sú nebezpečné pôžičky. Nie všetky, samozrejme, pán profesor sú také, ale tieto určite také sú. Ja vám citujem z návrhu zákona § 14 Postúpenie pohľadávky: „Pohľadávku na splatnú časť pôžičky vyplývajúcu z uplatnenia práva správcu podľa § 11 ods. 5 môže správca so súhlasom ministerstva školstva a ministerstva financií postúpiť tretej osobe.“ Kto je tá tretia osoba? Kohokoľvek, kto sa prihlási, sa pýtam, na základe akých kritérií dostane pohľadávku študentov pre seba. Je to ustanovenie v zákone veľmi nebezpečné. Ak má mať správca tieto pohľadávky, tak nech si ich sám vymáha. Ale nech sa pohľadávky nepresúvajú na iné osoby bez akýchkoľvek kritérií, ktoré by boli ustanovené v zákone. Nič o ničom takom zákon nepojednáva. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy a páni, dovoľte mi opäť vystúpiť. Veľmi, by som povedala, vecne a stručne je mojím štýlom vystupovať. Pripravila som si niektoré veci, ktoré chcem zdôrazniť a aby sme sa naozaj zamýšľali nad týmito mojimi, poprosím vás, návrhmi.

    Zákon, ktorý dneska sa volá zákon o študentských pôžičkách, mal trošku iný názov, keď prišiel do parlamentu 10. 2. 2004 pod tlačou 558. A pán minister pred prvým čítaním ho stiahol. Potom 31. 5. 2004 v parlamente prišiel pod tlačou 722, v prvom čítaní neprešiel. To znamená, neprešiel do druhého čítania. Dneska je už máj 2005. Čiže keď sa na to tak pozrieme, je to rok aj niečo, čo máme pod tlačou 1065. A táto cesta roku aj niečo mala byť asi dobrá na to, a ja som tomu pevne verila a stále tomu verím, že ten zákon sa prežuje, pripraví, sprecizuje, vylepší, urobí sa tak, aby naozaj získal podporu širokú vzdelávacej obce, a teda aj parlamentnú. Žiaľ, dneska stojíme tu zase pred pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré nielen teda z koalície, ale aj z opozície prišli.

    Vo výbore sme veľmi seriózne sa snažili vydiskutovať mnohé veci. A pán minister vie, že korektne sme diskutovali, a nie nejako, žeby sme vymýšľali preto, že nemáme už naozaj čo robiť. Žiaľ, sa objavujú pozmeňujúce návrhy, s ktorými nesúhlasí ani pán minister a, samozrejme, ani ľudia, ktorí robia v tejto brandži vzdelávacej. A, ja som aj včera vystúpila, v tom zmysle sa to vzdelávanie musí viesť ku kvalite, a nie k nekvalite.

    Ja som nazvala tento zákon ako zákon plný paradoxov, by som povedala, na dnešný deň.

    Na začiatku už to tu bolo spomínané, začalo sa s ním v spolupráci ministerstva školstva a ministerstva financií. Ja si myslím, že to je správna kooperácia, aj keď tu niektorí kolegovia mali výhrady voči tejto kooperácii, lebo to sú peniaze, ktoré majú ísť do školstva, o ktoré sme mali vždy záujem, aby sa teda navršovalo na školstvo. Žiaľ, ako sa ten postupne zákon ďalej posúva, ministerstvo financií akoby z toho vycúvalo. Neobhajuje ho. Nechodia sem z neho. Nesnaží sa presvedčiť a pomôcť pánovi ministrovi školstva. Kladiem si otázku asi prečo.

    Druhá taká vec, ktorá je paradoxná, hovorí o väčších financiách pre školstvo, pre študenta, sociálnu podporu a tak ďalej, ale stále s tým, že sa otvára popritom aj vysokoškolský zákon, ktorý je veľmi dôležitý a bolo to krokom dopredu pri jeho prijímaní, aj keď nebol dotiahnutý dodnes, stále mi chýba aj v tomto zákone a pri týchto pozmeňujúcich viazanie tých financií na zmenu kvality, viete, lebo ja naozaj z tej praxe odbornej mojej poznám dobre študentov, ktorí radi si zaplatia za to, o čom budú vedieť, že za to platia. Radi budú sa vzdelávať a budú sa vzdelávať kvalitne, a nie naťahovať to vzdelávanie, ak budú mať dobré služby, ak budú mať kvalitných učiteľov, ak ten výsledok bude taký, že ten študent skončí to štúdium na fakulte alebo univerzite a bude vynikajúco pripravený uplatniť sa na trhu práce. Taký študent kľudne splatí pôžičku, kľudne naozaj môže dostať dobré miesto. Toto ale je podmienené práve tou kvalitou. Žiaľ, v tomto zákone je paradoxné, že financie budú, ale kvalita nebude.

    Tretí paradox je, že v súvislosti s týmto zákonom naozaj veľmi sa zasahuje do toho vysokoškolského zákona. A tam už sa začína potom meniť aj tá filozofia, ktorú sme pôvodne prijímali. Tak tiež si hovorím: Chceme tu zmenu tej pôvodnej filozofie alebo nechceme tu zmenu tej pôvodnej filozofie?

    Ďalším paradoxom sú trhové princípy. Pán minister má problém s tou zmenou kompetencií tých univerzít a vysokých škôl. Takisto má problém aj s trhovými princípmi. Chceme alebo nechceme konkurenciu? Sme za to, aby štát dával financie len do verejného školstva, alebo chceme aj to, že chceme podporiť súkromné školstvo, ktoré bude mať rovnaké podmienky na začiatku, to znamená, obsah aj kvalita musí byť garantovaná akreditáciou. A študenti tam pôjdu a budú si platiť toľko, čo si budú platiť aj na verejných školách, ak na odštartovanie týchto škôl štát podporí ich, nehovorím, či v 100-percentom alebo nižšom balíku, alebo nechceme, aby tá konkurencia bola s tými súkromnými školami k existujúcim školám. A zodpovedne hovorím na tomto mieste, na ktorom stojím, že 25 univerzít na Slovensku, verejných a súkromná, z ktorých je jedna cirkevná univerzita, nie je rovnocenných kvalitou a tým, čo poskytujú pre študenta. Žiaľ, myslím si, že práve mnohé z tých, ktoré nedokázali tu kvalitu za roky, ktoré už existujú, si vybudovať a získať, sa práve boja tej konkurencie, ktorá by prišla aj otvorením trhu vzdelávania, ktorý dneska Európska únia vyžaduje, čím otvára tie možnosti.

    Posledný paradox, ktorý mi nedá spávať, prišiel ako pozmeňujúci návrh z ústavnoprávneho výboru. A musím povedať, že toto je tá vec, s ktorou naozaj nemôžem a nikdy nebudem súhlasiť. Je to bod 8 spoločnej našej informácie, kde sa hovorí o umožnení samoplatcom uchádzačom o externé štúdium, ktorí získali úplne stredné alebo odborné stredné vzdelanie, pred 1. septembrom 1995 bez prijímacích pohovorov byť prijatí na štúdium. No potom sú rovnejší a rovní alebo: Akí budú to študenti na týchto našich vysokých školách? Toto chce pán minister? Toto chce aj parlament? Toto chce aj kvalita vysokého školstva na Slovensku? No ja určite to nechcem. A by som nemohla potom chodiť do našej fakulty vchodom, ale kanálmi asi by som musela chodiť, keby toto a podobné návrhy, ktoré za každú cenu sú tu dané, prešli. Tak naozaj, áno, nemôžem podporiť, čo sa týka zmeny toho obsahu, to je zmena pôvodného obsahu, ktorým zákon sme podporovali, a preto ho nepodporujem, lebo takto sa mi javí ten zákon.

    A druhá vec. Naozaj chcem vyjadriť, že pán minister ani včera, ani dneska, žiaľ, sa nevyjadril k tomu, čo boli hlavné problémy, o ktorých tu diskutujeme. To je manažérstvo a komunikácia. Ja si myslím naozaj, pán minister stratil dôveru. Ja viem, že to zdôrazňujem. A zdôrazňujem to preto, lebo tie chyby sa opakujú a toto je príliš zložitý zákon a otvára aj ďalší zákon. Ak nie sú premyslené veci, ak nie sú pravidlá hry presne dané, tento zákon urobí viac škody, ako spôsobí pozitív.

    Pán minister nemá v tomto našu dôveru a ANO naozaj nepodporí tento zákon a tieto pozmeňujúce návrhy. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Demeterová sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Pani kolegyňa, ja už som si myslela, že sa nezvrhnete na tú platformu na akej ste boli včera. Ja som vás chcela vo svojej faktickej poznámke pochváliť, ale, žiaľbohu, nemôžem tak urobiť. A veľmi ma to mrzí pretože som bola od vás v predchádzajúcom období zvyknutá na trošku iné napriek tomu, že ste sa sem-tam dali na vedenie určitých pozícií aj vy, v ktorých absolútne nie ste doma, čo ma vtedy už prekvapilo. A vy dobre viete, o čom hovorím. Ale to sem nebudem miešať.

    Ale veľmi ma mrzí a potvrdila som si, že to, čo ste dneska napísali v článku v Pravde, je poľutovaniahodné.

  • Pán poslanec Kahanec sa ďalej hlási s faktickou poznámkou a potom bude reagovať pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážená pani kolegyňa, mňa takisto prekvapuje váš postoj a vaše vyjadrenia k uvedenému zákonu. Nazývate ho zákonom paradoxov. Paradoxy prežívame v súčasnom parlamente, paradoxy prežívame v súčasnej vládnej koalícii, paradoxy prežívame aj vďaka vášmu postoju, myslím tým na vás a vašu stranu.

    Fakt je zaujímavé, keď tam prejudikujete veci, že financie budú, ale kvalita nebude. Veď to by sme mohli takýmto demagogickým spôsobom hovoriť o pomaly každom jednom zákone, pri ktorom sa nenaplní litera zákona, ale niečo iné. Sú tak dokonale pripravené zákony, ktoré ste pripravovali na úrovni zdravotníctva? Veď už niekoľkokrát sme zabezpečovali mnoho noviel a 6 máme ďalších pred sebou. Boli také perfektné, že vtedy nebol problém ich podporiť, lebo bolo všetko presne dané? Skúste si tie otázky položiť aj vo vzťahu k iným zákonom a skúste mať rovnaký meter, aby platilo, že meter je rovnaký, podobne ako aby boli rovní aj rovnejší, o čo určite pán minister nemá záujem, a aby sme nevytvárali tých rovných aj rovnejších aj tu na pôde Národnej rady. A to nechcem spomínať ďalšie veci, ktoré takisto sú vo vašich rezortoch, ktoré takisto nie sú dotiahnuté. A takisto je tam množstvo, množstvo potrebných vecí, ktoré je potrebné doťahovať operatívne a dennodenne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za kritické pripomienky k môjmu vystúpeniu. A chcem len na to odpovedať asi v tom zmysle, že, viete, k tým zákonom zdravotníckym neporovnávajme neporovnateľné. Zákony zdravotnícke neboli trikrát v tomto parlamente a bolo k nim veľa pozmeňujúcich návrhov, ale prešli nie jedným hlasom v tomto parlamente. Tento zákon, žiaľ, prechádzal do prvého čítania jedným hlasom. A tie predchádzajúce zákony boli stiahnuté. Takže to sú neporovnateľné zákony.

    Ja nemyslím, že sú ideálne zákony. Aj my máme zákony, ktoré meníme. Súhlasím s tým a treba meniť. Život a cesta naozaj zákona každého je v tom, ako sa uplatňuje v praxi. Aj ja verila som v tento zákon školský, že bude dobre uplatnený v praxi a že bude sa dobre naozaj realizovať. Žiaľ, po krokoch, ktoré sme videli a ktoré sledujeme aj ďalej, tá komunikácia pána ministra chýba a naozaj mi chýba. Ja to hovorím čestne a seriózne. Ja nemám prečo naozaj mu robiť zle, keby to bolo dobre pripravené. Mňa, prosím, nepodozrievajte z nejakej neserióznosti a nezodpovednosti ako pani Demeterová. Mňa naozaj tiež pobúril článok pána Minárika, lebo keď už naozaj voči ANO a mne má niekto pochybnosti, že ja chcem byť proti školstvu a proti kvalite školstva, tak potom na to dá sa odpovedať len: Ako sa do hory volá, tak sa z hory aj odpovedá. Takže to sú moje postrehy.

    A je mi veľmi ľúto, že tento zákon, na ktorom mi veľmi a veľmi záleží a ktorého príprave sme hodiny a hodiny venovali, sa naozaj takto rozmelí do drobností, o ktorých sa tu diskutuje ako o percentách hore, dole a o neviem čom, čo malo byť vydiskutované priamo pri príprave zákona. A naozaj bolo dosť času, rok a pol, aby sme si vyjasňovali a hľadali tie spoločné stanoviská. Je mi veľmi ľúto, že tu sa dneska handrkujeme ako baby na trhu o zákone, ktorý má byť tak vážny zákon a zmena v tomto vzdelávaní kvality. Ďakujem.

  • Pán minister školstva, nech sa páči.

  • Musím povedať, pani poslankyňa, že ma veľmi prekvapujete. Rád by som povedal, že tento návrh zákona bol prerokovaný na rôznych grémiách včítane aj koalície a že bol aj vo vláde schválený. Tam sa žiadne zásadné veci neudiali, aj vo vzťahu k tomu, čo bolo predložené. Ale jednu vec by som rád povedal ešte, že takisto možno nejaké veci ešte žiadali upraviť iní koaliční partneri, napr. SMK. A rokovali sme spolu a dohodli sme sa. Ja som ponúkol všetkým poslaneckým klubom predtým, že budem o tomto návrhu zákona s nimi rokovať a hľadať výhrady. Dokonca musím povedať, že som bol aj v opozičných kluboch, trebárs v klube Smer. Vo vašom klube som jednoducho nebol, napriek tej ponuke, takže to je dosť zvláštne. To je všetko, ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Brestenská.

  • Pán minister, ja viem, že ste snahu mali, ale napriek tomu, vy dobre viete, aj SDKÚ dalo pozmeňujúce návrhy na poslednú chvíľu. Neboli ste v súhlase s nimi. Aj váš sám poslanec, pán Mikloško, nakoniec musel hlasovať proti spoločnej správe. Takže to sú pre mňa veci veľmi zvláštne, paradoxy.

  • Ešte má faktickú poznámku pán Peter Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ja budem veľmi stručný. A nesúvisí to s tým, čo bolo hovorené. Ale, kolegyne, kolegovia, viackrát som sa už sťažoval, že v tejto sále je zima. Ja to zopakujem za niekoľkých ľudí. Keď sme tu toľko vydržali, keď ešte hodinu budeme rozprávať, tak budeme ako cencúle. Tam ten teplomer ukazuje 25 stupňov a tu je zima. Dúfam, že táto zima sa nepretaví do rokovania o tomto bode programu.

  • O slovo požiadal pán predseda Národnej rady, pán Hrušovský. Nech sa páči, pán predseda.

  • Pani poslankyňa Brestenská, nezvyknem využívať právo reagovať kedykoľvek alebo vystúpiť v rozprave, ale nedá mi, aby som nevystúpil, lebo nie ste seriózna v tejto diskusii ani vo vašich postojoch k tomuto návrhu zákona. Druhýkrát v Národnej rade prerokovávame návrh zákona o študentských pôžičkách. Čo vám v tom bránilo ako poslankyni Národnej rady kedykoľvek a kdekoľvek sa zapojiť do odbornej a vecnej diskusie k tomuto návrhu zákona? Pýtam sa vás: Kedy ste tak urobili?

    Odmietam akékoľvek vaše stranícke a neopodstatnené argumenty, ktoré tu už opakujete niekoľkokrát po sebe vy aj pán predseda vášho poslaneckého klubu, že KDH nie je zodpovedné, KDH nebolo ochotné a KDH nechcelo rokovať. KDH chcelo a ponúklo rokovania tam, kde takéto rokovania prebiehať majú. A chceli sme, aby sme o tomto probléme rokovali v prvom rade odborne. Ale vy z toho robíte jednu politiku, naozaj politiku populistickú, pretože zrazu ste sa ocitli v konfrontácii s percentami, s vaším akýmsi hľadaním svojho miesta na slovenskej politickej scéne.

    A mne je úprimne ľúto, pani poslankyňa, práve vás, lebo vy ste niekoľkokrát prejavili svoje odborné predpoklady na to, aby ste mohli vecne a odborne diskutovať s pánom ministrom, či už o strednom školstve alebo o vysokom školstve. Stretli sme sa v Častej-Papierničke, kde ste pre niekoľko sto pedagógov na základných školách robili prezentáciu projektu Infovek. A spolu sme o tom hovorili. A preto mi je ľúto, že skĺzavate naozaj do jednej demagogickej, politickej, populistickej roviny.

    A toto mi na tom vadí, že sa nevenujete vecnému problému, ktorý teraz riešime a ktorý ja považujem za viac ako len za to, že by sme na tomto mali získavať svoje politické preferencie. Nepomôže vám to, naozaj vám to nepomôže, robte, čo chcete, útočte na ministra, ako chcete, vyjadrujte sa, ako chcete, ale v tejto chvíli s vami súhlasiť nemôžem. Je mi ľúto naozaj, že sa nevyjadrujete vecne, ale viacej politicky a stranícky.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Malchárek, pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja začnem tými slovami, ktorými pán predseda parlamentu skončil, že nemôže súhlasiť s pani poslankyňou Beátou Brestenskou. Ja nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, pán predseda. A myslím, že to je celkom normálne, že ľudia so sebou nemusia vždy súhlasiť. A nevidím na tom nič zlé. A preto chcem trošku narovnať tie vaše slová. A odmietam akýkoľvek populizmus zo strany pani doc. Brestenskej. Podieľala sa veľmi výrazne na programovom vyhlásení vlády v tejto oblasti v rámci školstva a vecne sa snažila pripomienkovať všetko to, čo súviselo s tým, čo sa dialo na ministerstve školstva. Nehovorili ste ale nič o ignorantstve komunikácie priamo na ministerstve školstva medzi naším štátnym tajomníkom Františkom Tóthom a ministrom školstva, ktorý prakticky nebol vôbec pripustený do prípravy tohto návrhu zákona. A takisto zrejme nenájdeme zhodu na to, že kto vlastne koho odmietol pri rokovaní medzi našimi stranami, pretože my sme chceli rokovať nielen vecne, ale aj politicky, nechceli sme do toho zaťahovať dve strany, ktoré nemali tento problém, SMK a SDKÚ. Vy ste nás presunuli iba na vecné rokovanie na ministerstvo školstva, s čím sa teda nedalo súhlasiť vzhľadom na to, ako sme my vnímali túto problematiku aj s politickým rozmerom, ktorý to bezpochyby malo. Ale zrejme nenájdeme vo všetkom zhodu. Náš postoj je jasný a určite je vecne opodstatnený a nemá žiadne populistické ani iné pozadie. Ďakujem.

  • Ja už by som nechcela hovoriť veľa, ale si veľmi vážim pána predsedu aj pána ministra. A ja prijímam od ľudí, ktorých si vážim, každú pripomienku a každé naozaj postoje. A myslím si, pán predseda, že možno ste ma zle tak nejako odhadli za tie roky, počas ktorých tu sedím už teraz, aj keď ako nováčik, a učím sa v tomto parlamente, že mne nikdy v živote nešlo o percentá, naozaj, mne vždy išlo o kvalitu a serióznosť v školstve. A či ja tu dneska budem a zajtra nebudem, to nevadí. Pre mňa je dôležité, keď tu budem a kým som tu, aby som naozaj pre školstvo, ktorému celý život zasväcujem, ako ste hovorili, má pán minister srdce preň, aj ja mám srdce preň, pre tú informatizáciu, urobila to, čo najlepšie viem. Nemusím vždy mať pravdu, nemusím sa vždy presadzovať len správne, môžem naozaj urobiť aj chyby, možno naozaj z vášho pohľadu. A robím chyby. A politicky že som prešla do politickej roviny, no to je preto, že som aj politik. Ja si myslím, že nie som len docent na vysokej škole, ale že sedím tu dneska ako politik. Takže ja si myslím, že aj tú politickú mienku už musím ja aj vyjadriť. Ale ja som vždy bola v tej rovine zatiaľ odbornej. A veľmi ma mrzí, že myslíte si, že to je len v percentách. Naozaj moja serióznosť je o tom, že ja s každým budem spolupracovať. A je mi jedno či to budú ľudia z koalície alebo opozície. Bude to s tým, kto prináša zmenu a kvalitu do vzdelávania. Ďakujem.

  • Pán predseda parlamentu bude reagovať na faktické poznámky.

  • Princíp parlamentnej demokracie spočíva v tom, že presvedčíme väčšinu o správnom názore, pani poslankyňa. A ja by som bol rád, keby sme takto konali v prvom rade, a nie tu subjektívne posudzovali, že nie ste spokojná, lebo ste sa vy, pani poslankyňa, s pánom ministrom nedohodli. Predložte to tu v parlamente, hlasujme o tom a prijmime akékoľvek rozhodnutia, ale nekritizujme za to ministra, že on za to môže, že je to zlé. Veď my to máme v rukách. Nie? Kto iný ako tento parlament? Takže nemôžem s vami súhlasiť v tom, keď ste vyslovene len subjektívne tú kritiku obrátili na ministerstvo školstva a samotného ministra. Naozaj ten parlamentný priestor tu je. A my sme to chceli a chceme, ale nie na straníckej pôde, lebo ja sám niekoľkokrát som to povedal, že reformy, ktoré presahujú volebné obdobie ktoréhokoľvek parlamentu alebo vlády, by sme mali prijímať viacej konsenzuálne ako tie reformy, ktoré sú limitované časom. A ja by som si to veľmi želal, lebo ak by táto vysokoškolská reforma prešla, tak naozaj presahuje nie naše volebné obdobie, ale možno ešte ďalšie volebné obdobia. A o to viacej sa mi žiada tá odborná diskusia. A tá odborná diskusia, ja si myslím, nebola v žiadnom inom zákone ponúknutá aj z časového hľadiska tak, ako bola ponúknutá tu. Veď, opakujem sa už, už raz sme v tomto parlamente vysokoškolskú reformu prerokovávali. Bola odmietnutá, pán minister ju po 6 mesiacoch predložil znovu. Čo nám v tom bránilo, aby sme naozaj diskutovali, ale nie stranícky? Naozaj ja sa chcem teraz odosobniť od príslušnosti k mojej politickej strane. Tu si želám vecné a odborné riešenia.

    A k tomu, že sa neviete dohodnúť. Prosím vás pekne, nehovorte, že to KDH alebo že to neschopný minister nedokázal zvládnuť, to nie. Ale vieme s tým žiť. A ja si myslím, že je to všetko na škodu tých, o ktorých nám najviac ide. A tých, pani poslankyňa, ste niekoľkokrát spomínali aj vy. To sú tí, ktorí budú v budúcnosti niesť zodpovednosť za nás, za túto krajinu. Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa hlásia panie poslankyne Majdová, Martináková, páni poslanci Mikloško, Miklušičák. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Majdová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, na úvod len veľmi krátko ešte zareagujem na pani poslankyňu Brestenskú, pretože som nechcela vystupovať vo faktických poznámkach. Pani poslankyňa, ja vám verím, že vám vždy záležalo a stále vám záleží na vysokom školstve, a som presvedčená o tom, že to hovoríte úprimne, preto vás prosím o to, ak je to naozaj tak, že nevidím žiadny dôvod, aby ste tento zákon nepodporili. A ak máte pocit, že do informácie o prerokovávaní zákona prešli pozmeňujúce návrhy, ktoré nie sú dobré, tak vám nič nebráni v tom, aby ste ich navrhli vypustiť alebo aby ste hlasovali proti nim.

    Dámy a páni, včera a dnes zazneli v tejto snemovni kuvičie hlasy o tom, že minister Fronc nie je presvedčený o predkladanej reforme. Na strane druhej niektorí ho kritizujete za to, že tento zákon predložil do parlamentu už druhýkrát. Ja sa pýtam: Vážne si niekto z vás myslí, že ten, kto nie je o tomto zákone presvedčený, ho bude predkladať znova a znova?

    Zaznelo tu veľa výhrad k tomu, aký je tento zákon antisociálny, a zazneli aj výhrady voči tomu, že školné kvalitu našim školám neprinesie. Dámy a páni, tento zákon neprináša len školné, tento zákon prináša aj zmenu odmeňovania vysokoškolských pedagógov na základe ich výkonu a kvality a to je predsa vec, po ktorej už celé roky volá aj odborná verejnosť, aj táto snemovňa. Ja som presvedčená, že pedagóg, ktorý je kvalitný a výkonný, si zaslúži, aby bol odmeňovaný lepšie ako ten, ktorý sa len tak na tej škole vezie a príp. ešte robí problémy študentom.

    Ja za pozitívum tohto zákona pokladám aj zavedenie registra vysokoškolských pedagógov. Až na jednu alebo dve výnimky som sa nestretla s negatívnymi reakciami na tento bod predkladanej novely.

    Čo ale považujem za dôležitejšie. Návrh zákona o študentských pôžičkách prináša v porovnaní so súčasným stavom vo vysokom školstve aj mnoho iných pozitív, ktoré pocítia nielen samotní študenti, ale aj ich rodiny.

    Študent dnes nedostane pôžičku, ak nemá ručiteľa. Tento návrh zákona umožňuje študentovi vziať si pôžičku, aj keď nemá žiadneho ručiteľa. Ak si dnes študent pôžičku aj vezme, musí ju po skončení štúdia splácať bez ohľadu na to, či si nájde prácu alebo nie, a bez ohľadu na to, aký je jeho príjem. Nový návrh zákona počíta aj s tým, že niektorí študenti nemôžu nájsť prácu alebo majú príjem nižší, ako je životné minimum. A u takýchto študentov je možné splácanie tejto pôžičky odpustiť alebo teda počkať, kým ich príjem nepresiahne výšku, ktorá je vyššia ako životné minimum. Dnes napr. vôbec nie je možné, aby pôžičku za absolventa vysokej školy splatil jeho zamestnávateľ alebo štát, ale tento návrh zákona takúto možnosť pozná.

    Študenti žiadali pána ministra, keď s nimi rokoval, často o to, aby bol zachovaný aj systém pôžičiek na životné náklady spojené s vysokoškolským štúdiom. A táto požiadavka je splnená. Tento návrh zákona ponecháva aj možnosť zobrať si pôžičku na životné náklady študentov. Keď si dnes študent požiada o študentskú pôžičku, nemusí ju dostať.

    Tento návrh zákona hovorí o tom, že pôžička na školné je právne nárokovateľná. Dnes si slovenský študent, ktorý študuje na zahraničnej alebo súkromnej škole, nemôže vziať pôžičku, ale tento návrh zákona takúto možnosť dáva, pôžičku si bude môcť zobrať aj študent zahraničnej univerzity, aj študent súkromnej vysokej školy. Dnes má nárok na sociálne štipendium iba 11 % študentov. Ak prijmeme tento zákon, nárok na sociálne štipendiá bude mať 30 % študentov. A ja som tu včera uvádzala konkrétne príklady, z ktorých je nad slnko jasnejšie, že medzi týmito študentmi budú aj študenti zo strednej vrstvy obyvateľstva. Dnes sa študentom vlastne ani neoplatí, aby sa dobre učili, lebo ich talent a schopnosti nikto neocení. A ja si myslím, že aj to je dôvod, prečo nám síce sústavne stúpa počet vysokoškolákov, ale klesá ich kvalita.

    Tento návrh prináša prospechové a motivačné štipendiá. Dámy a páni, ja mám podstatne staršieho brata a veľmi dobre si pamätám, ako v roku 1986 sa do úmoru drel pred štátnicami, pretože chcel získať červený diplom, ktorý bol spojený s finančnou odmenou 2000 korún. Môj brat túto odmenu nakoniec získal ale dnešné motivačné štipendia, ktoré zavádza, prináša tento návrh zákona, sa môžu v závislosti od výšky školného a od počtu poberateľov motivačných štipendií pohybovať v rozmedzí od 1 000 do 8 000 korún. To je ešte, podotýkam, mimo sociálnych štipendií.

    Študenti pri rozhovoroch s pánom ministrom často požadovali, aby to boli oni, kto bude rozhodovať o tom, ako sa použijú prostriedky vybrané zo školného. Aj táto podmienka je splnená. Študenti pri tomto rozhodovaní budú mať právo veta. Oni sa rozhodnú, či peniaze zo školného pôjdu na nové počítače alebo na vyššie odmeny pre kvalitných učiteľov.

    Dnes sa tu hovorilo aj o tom, že dotácie na internát sa presúvajú do oblasti sociálnych štipendií. Môžem sa mýliť, ale podľa môjho názoru je ubytovanie pre vysokoškolských študentov aj istým druhom sociálnej služby pre študentov. A je nespravodlivé, ak dnes vďaka dotáciám na lôžko zaberá miesto študentovi, ktorý je zo sociálne slabej rodiny, študent, ktorého rodičia majú nadštandardný príjem, a študent, ktorý by potreboval sociálnu pomoc v podobe dotovaného lôžka, si musí zháňať drahý a vôbec nie dotovaný privát, pretože na Slovensku máme taký zvyk, že aj tí ľudia, ktorí nie sú odkázaní na sociálnu pomoc a na nejaké príspevky zo štátu, s veľkou radosťou a veľmi vehementne využívajú rôzne dotácie a sociálnu výpomoc, a tí, ktorí túto pomoc naozaj potrebujú, iba sa ticho prizerajú a trpia.

    Dnes, ale nielen dnes som v tejto snemovni zachytila aj návrhy, aby sme zlegalizovali platené externé štúdium a to ostatné aby sme nechali tak. Toto, tento názor nie je nič nové.

    Ale čo ma zarazilo, to je to, že som túto myšlienku dnes zachytila z úst koaličnej poslankyne. Dámy a páni, toto pokladám za veľmi nebezpečný experiment, pretože je to krok nesprávnym smerom. Je to krok, kde vytvoríme opäť dve nerovnocenné skupiny študentov alebo kde potvrdíme, že máme v tomto štáte dve nerovnocenné skupiny študentov. A je to popretie všetkých doterajších snáh ministra školstva, ale aj celej vládnej koalície o to, aby sa do nášho vysokého školstva konečne dostal poriadok, kvalita a rovnaké šance pre všetkých študentov.

    Ja vyzývam všetkých tých poslancov, ktorí hlasovali za programové vyhlásenie vlády, ale aj všetkých koaličných poslancov, aby sa v týchto dňoch zachovali zodpovedne a aby podporili návrh zákona o študentských pôžičkách v druhom a v treťom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Martináková bude pokračovať v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, priznám sa, že som už aj váhala, či sa mám prihlásiť do rozpravy, ako vstúpiť do tejto diskusie, ktorá nabrala také politické obrátky, s nejakým vecným príspevkom, lebo veľmi by som sa chcela držať aj ja vecnej roviny. Ja len chcem pripomenúť, že poslanci Slobodného fóra nepodporili spoplatnenie ani pri tých predchádzajúcich návrhoch zákonov, aby nevznikla nejaká diskusia, či sme zmenili názor, alebo niečo podobné.

    A chcela by som ešte zdôrazniť aj jednu vec, že sme veľmi presvedčení, že reformu školstva treba robiť, bude ju treba robiť a že celkom určite aj prispievanie študenta na svoje štúdium bude otázkou aktuálnou a budeme ju riešiť.

    A to, k čomu by som sa teraz chcela v prvom rade vyjadriť, tak to je to, ako ju riešiť. A tie názory môžu byť legitímne, sú legitímne, sú rôzne. A súhlasím s pánom predsedom, ktorý povedal, že rozhodne väčšina.

    Ak dovolíte my sme už nejaké svoje postoje k tomuto návrhu zákona povedali aj z tejto pôdy, z tejto úrovne, nechcem sa opakovať a zdržiavať diskusiu, ja uvediem jeden mail, ktorý som dostala na adresu tohto zákona, spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Je to mail od matky, príslušníčky strednej vrstvy, ktorý v zásade vystihuje to, čo my kritizujeme na tomto zákone, to, ako je postavený a ako on svojou štruktúrou vlastne naozaj pre tú strednú vrstvu prináša nevýhodné podmienky oproti iným skupinám obyvateľstva. Táto pani nazvala svoj mail Mám problém s pochopením, o čom je reforma vysokého školstva. Ja budem z neho čítať aj s tými nepresnosťami, ktoré sú tam uvedené, aby som ho nejako zle neinterpretovala, ale ja sa zameriam len na tú štruktúru, na ten rámec, o čom táto pani hovorí: „Pán minister hovorí, že na sociálne štipendiá bude určených 30 až 40 % zaplateného školného, to znamená, že študent, ktorý ešte nezarába, bude prispievať z každej zaplatenej koruny 30 až 40 halierov do prerozdeľovacieho systému na sociálne dávky, sociálne štipendiá, čo je ale úlohou štátu, a nie úlohou detí, ktoré ešte nemajú vlastné príjmy. Čiže niekoľko tisíc detí študentov si bude musieť zobrať pôžičku na školné, aby niekoľko stoviek detí študentov dostalo sociálne štipendiá. Ako chce skvalitňovať vysoké školstvo, keď chce taký obrovský diel školného dať na problematiku, ktorá nie je úlohou jeho rezortu, lebo sociálne štipendiá by mali byť výlučne v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak to tak nie je, je to nekoncepčné, lebo sa stratí prehľad o sociálnych dávkach pre jednu rodinu.“ A by som chcela toto, tento názor podporiť. Vypočujte si príspevok jedného študenta na demonštrácii konanej tuším 2. alebo 3. mája v Bratislave, ktorý počítal, že ak dostane vyše 6 000 korún sociálneho štipendia, tak zaplatí 2 000 korún za školné, 2 000 za nevyhnutné ďalšie náklady spojené so štúdiom a ešte mu zostane 2 000 korún na splácanie lízingu za auto. Takáto reklama na propagáciu zavedenia školného bežala, ak ste ju zachytili. Aj keď je to extrém a pritiahnuté za hlavu, predstavte si ľudí, ktorí rozmýšľajú, kde vziať peniaze pre deti na štúdium, nie tých sociálne odkázaných, ale tých, čo sú tesne nad tou hranicou, keď im už nenáležia sociálne dávky a sa snažia zložiť každú korunu, pričom iní počítajú, že z tej sociálnej dávky by chceli splácať ešte aj lízing na auto.

    Pán minister hovorí o školnom okolo 5 000 korún, ale v zákone dáva možnosť od 0 do 26 000. Nech sa pozrie na samosprávy, čo urobili pri miestnych daniach. Ak stanoví hornú hranicu tak vysoko, nič nezabráni autonómnym vysokým školám stanoviť v danom rozpätí akékoľvek školné.

    Ďalej tu tá pani píše, aby som to skrátila, ako povedal pán poslanec, o tom, že skutočne príjmy našich rodín tej strednej vrstvy, ktoré sa nedostanú do hranice, aby ich deťom prináležalo sociálne štipendiu, zaplatia deťom alebo spolužiakom, s ktorými spolu študujú a ktorí nemajú to šťastie a nie sú z rodín s istým príjmom, ich sociálne štipendiá. A teda keď na to štúdium nebudú mať ich rodičia, tak si na to zoberú pôžičku, ktorú budú potom po skončení štúdia splácať. Ďalej tá pani pokračuje: „Sociálne štipendium nech rieši štát cez rezort ministerstva práce, nie cez školstvo.“ Riešiť sociálnu situáciu rodín cez peniaze získané od študentov, ktorí ešte nemajú vlastné príjmy, ona považuje za nemorálne. Príjmy zo školného by mali ísť naozaj na zlepšenie školstva. A poviem záver, aby ste vedeli, z akej kategórie táto pani je: „Prečo pán minister nie je vo svojich cieľoch radšej skromnejší. Mal začať s menšou sumou a mal začať oveľa skôr. Bolo by to priechodnejšie a obyvatelia by sa postupne pripravili na čiastočne hradené školstvo, lebo to, že niečo sa má platiť, asi prijmú ľudia skôr.“ Takže na záver. Asi to bolo celé zle nastavené. Čiže je to pani z kategórie, ktorá si, písala okrem toho, že ešte teda má deti študujúce na vysokej škole, uvedomuje hodnotu vzdelania, ktorá si uvedomuje, že ten systém treba skvalitňovať a zlepšovať a sama sa pýta ako. Tento zákon jej ukazuje parametre, ktoré sú pre ňu neprijateľné.

    Ja som si tento príklad naozaj vybrala, aby sme diskutovali vecne, aby sme si porozumeli v tom, že táto diskusia o zavedení školného, či je prísne odborná alebo takáto laická, úplne zámerne som vybrala mail, ktorý je istým spôsobom laickým názorom, je legitímna. Ľudia to zaplatia skôr či neskôr. Ja si uvedomujem ako matka dvoch vysokoškolákov, študujúcich detí, že ak sa prijme tento zákon, tak ja môžem zabudnúť, že moje deti dostanú lepšie vzdelanie, zabudnúť, že skončia vysokú školu presne v takých istých pomeroch a v takej istej kvalite, v akej teraz na nej študujú.

    A čo je pre nás ešte neprijateľnejšie. Je to platnosť tohto zákona od 1. septembra tohto roka. Toto je už trošku o vzťahu k ľuďom. Ak im zavádzame nové pomery a nové pravidlá, tak musíme tieto nové pravidlá zaviesť v čase, keď sa tie rodiny môžu na to reálne pripraviť. Spýtala sa ma jedna študentka gymnázia: „Ja už som si podala prihlášku na vysokú školu. Dvaja moji súrodenci študujú. Ja by som určite premýšľala, kde si dám prihlášku na vysokú školu, keby som vedela, koľko sa bude platiť školné od 1. septembra. Ako som sa ja mala rozhodovať? Ja som sa rozhodovala v iných podmienkach, než v akých nastúpim na školu 1. septembra.“ Toto, si myslím, je argument, ktorý každý slušný človek musí brať do úvahy. Pán minister financií nám nedovolí počas fiškálneho roka vstúpiť do rozpočtu, aby sme jeho parametre ničím nenarušili, ale rozpočty rodín môžeme narušiť kedykoľvek prijatím akéhokoľvek zákona. Veď aj ten rozpočet rodiny je dnes niečo, s čím treba úplne legálne a legitímne kalkulovať. Čiže zásadná výhrada je naozaj to, že zákon prijímame v máji a že by mal platiť od 1. septembra, čo inak je aj administratívne náročné, aby školy zabezpečili testovanie študentov, vyplácanie sociálnych štipendií. Tá administratívna náročnosť nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá. Ale o tom nebudem ja naozaj z tejto pôdy hovoriť. Ja som len chcela pripomenúť ten aspekt toho správania sa voči ľuďom, že my sme povinní im dať priestor, aby si tie rozpočty rodín pripravili kalkulácie a pripravili sa na to, že budú svojim deťom platiť školné. Tak ako som už povedala, že mi obe deti študujú na vysokej škole a mám teda x známych priateľov, ktorí sú moja veková kategória, samozrejme, sme generácia, ktorým práve teraz študujú deti, tak viem veľmi dobre, že tie rodiny urobia všetko preto, všetko preto, aby si tie ich deti tú pôžičku nebrali. Aj toto je realita. Môžeme sa tváriť, že je dobrý pôžičkový systém, že ho zavádzame. Chvalabohu, je pre tých, ktorí naozaj budú chcieť tento inštitút využívať. Ale drvivá väčšina slovenských rodín urobí všetko, všetko preto, aby to jeho dieťa si tú pôžičku nemuselo zobrať, aby mu tá rodina ten štart do života, naozaj uľahčila.

    A ešte jeden aspekt chcem pri tomto zákone pripomenúť, ktorého mi je obzvlášť ľúto nie pri tomto zákone, ale pri schvaľovaní reforiem v tomto parlamente, že nedbáme na tú previazanosť reforiem. My na jednej strane deklarujeme, čo by sme chceli dosiahnuť, na druhej strane prijímame reformy, ktoré v mnohých častiach majú veľmi potrebné ustanovenia, ale tým, že nie sú nijako previazané, často sa navzájom vybíjajú. A to je oblasť, ktorej sa ja na tejto pôde parlamentu venujem prednostne. To je tá rodinná a sociálna politika. A my naozaj keď hovoríme, že chceme, aby sa nám tu rodilo viac detí a v ekonomicky zdravých rodinách, vo vzdelaných rodinách, tak potom musíme nastavovať tie parametre veľmi, veľmi opatrne, aby sme to populačné správanie sa mladých ľudí smerovali k tomu, aby mali deti, a nie, aby to odkladali, alebo ich vôbec nemali. Veď my ich všetkými opatreniami, ktoré robíme, smerujeme k tomu, aby sa pre tú rodinu nerozhodovali, aj keď, chvalabohu, ešte väčšina našich mladých ľudí stále ako prioritu berie rodinu, ale odkladá zakladanie rodiny na neskoršie obdobie, čo potom prináša problémy, potom tie deti neprichádzajú a tak ďalej a tak ďalej. Takže aj tento nástroj, veľmi dobrý, potrebný preto, aby naše školy ďalej napredovali, by sme mali premyslieť spolu s ostatnými pravidlami a spolu s ostatnými reformami, tak aby sme podporovali v mladých ľuďoch nielen to, aby išli sa vzdelávať, aby dostali kvalitné školstvo, ale aby potom aj si zakladali rodiny a svoje správanie prenášali aj na svoje deti, aby nám tu rástla nová, zdravá, mladá populácia.

    Tento zákon skutočne z nášho pohľadu nerieši to najhlavnejšie, to skvalitňovanie štúdia. A to, prečo naráža na odpor, je presne ten názor tej strednej vrstvy, tých ľudí, ktorí majú dnes deti na vysokých školách a ktorí sa majú zmieriť s tým, že zaplatia všetko a ich deti za to nedostanú nič.

    Takže prikláňam sa k tomuto názoru. Premyslime ešte dobre túto reformu. Nič nie je stratené, ani keď príde o rok, ani keď príde o dva roky. Ale nastavme ju tak, aby vyhovovala tej väčšine, aby presvedčila väčšinu, predovšetkým našich občanov. Ďakujem vám pekne.

  • Pán minister vystúpi v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči.

  • Veľmi krátko. Pani poslankyňa, tá úvaha je vcelku ako úvaha tej matky zaujímavá a dobrá, akurát ale vychádza zo zlého predpokladu, pretože sociálne štipendiá, ja som nikdy nepovedal, ani v zákone to tak nie je, nepôjdu z vybraného školného. Tie pôjdu, tak ako išli doteraz, zo štátneho rozpočtu. Dneska okolo 200 mil., 300 mil. je na sociálne štipendiá, ak by prešiel návrh zákona, odložených vo Všeobecnej pokladničnej správe. A zostávajú. Poplatky sa použijú na skvalitnenie výučby, ako som povedal, a na skvalitnenie aj výsledkov štúdia a motivačné štipendiá.

    A čo sa týka odporu k tomuto návrhu zákona. Viete, možno budete aj vedieť lepšie ako ja, že všade ak sa takýto návrh zákona presadzuje, tak býva odpor. Celkom je prirodzené, ja to vnímam, že tí ľudia, samozrejme, sa takýmto veciam bránia, ale je potrebné ich urobiť. A možno viete, že keď sa napr. prijímal takýto návrh zákona v susednom Rakúsku, že tam, sa dá povedať, milión bolo štrajkujúcich študentov. A jednoducho, tam, je pravdou, vláda stála pevne za presadenie tohto návrhu zákona, pretože si uvedomila potrebu takéhoto zákona. A je to, samozrejme, o niečom, o čom ja už hovorím, keď ste tam spomínali, že bolo treba o tom hovoriť prv. Ja si myslím, že už päť rokov o tomto hovorím. A zobral som si to na svoje plecia vôbec nie ako populárnu úlohu. Ale jednoducho sú veci, ktoré podľa môjho presvedčenia treba urobiť. A v tom prípade, ak sa neurobili pred tým, tak to padá na toho ministra, ktorý v tej chvíli je vo svojej funkcii.

  • Pán poslanec Mikloško vystúpi v rozprave. Ako posledný sa pripraví do rozpravy pán poslanec Miklušičák.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, najprv podám pozmeňujúci návrh.

    K § 92 ods. 9, 10 a 11 nasledovný návrh pozmeňujúci je.

    Po prvé. V § 92 odsek 9 znie: „Študent doktorandského štúdia školné neplatí.“

    Po druhé. Vypúšťa sa v § 92 odsek 10 a v odseku 11 sa vypúšťajú čísla odsekov 9 a 10.

    V náväznosti na navrhovanú úpravu sa vykonajú legislatívne úpravy v ďalšom texte.

    Zdôvodnenie je jednoduché. Doktorandské štúdium podľa mňa organicky nepatrí do tohto zákona. Tento zákon sa týka vysokoškolského štúdia, možnosť pôžičiek pre doktorandov nie je zahrnutá v tomto zákone. Čiže mám pocit, že z doktorandov, ktorí majú veľmi slabé príjmy, možno až na malé výnimky, ako vo výbore povedal pán predseda, že nejaký riaditeľ banky si chce robiť PhD., väčšina je na tom veľmi biedne. Čiže dávam pozmeňujúci návrh. To je prvá vec.

    Druhá vec. Jedno latinské príslovie hovorí, že: „Hic Rhodus, hic salta.“ V preklade to znie: „Tu je Rodos, tu preskoč.“ Toto príslovie má viacero svojich pozadí. A jedno z nich je, že niekto sa chválil, že keď bol na ostrove Rodos, tak preskočil nejakú obrovskú výšku. A ten obyčajný, nejaký človek mu povedal: „Nehovor o tom, čo si robil na Rodose, ale tu je Rodos, tu preskoč tú istú výšku.“

    Dámy a páni, 15 rokov tu všetci právom, nazvem to, vzdycháme, že situácia vo vysokom školstve je katastrofálna, že najlepší študenti mladí alebo absolventi, ktorí by aj mali záujem zostať na vysokých školách, idú pracovať radšej do finančných inštitúcií alebo odchádzajú na zaujímavé univerzity v zahraničí, kde vlastne celé akreditácie ťahajú starí profesori a docenti, pre ktorých je to už, by som povedal, jednak životná úloha a jednak životné povolanie, ktoré už nechcú jednoducho meniť.

    Bolo sa treba nejako rozhodnúť. Bolo treba hovoriť stále o tom, aká je to zúfalá situácia, ale nič neurobiť, k tomu, prepáčte, poviem: Tu je Rodos, tu preskoč. Všetci tí kritici, čo hovoria, že niečo treba robiť, tak mali s niečím prísť. Všetky vlády, ktoré tu boli, mali s niečím prísť. Neprišla tak žiadna. Prišla táto a rozhodla sa pre tento krok. Ja by som prosil, aby už prestali naozaj podľa mňa smiešne reči o nekomunikatívnosti pána ministra. Veď už len to, že druhýkrát tento zákon ide do parlamentu, to, že sa o ňom diskutovalo vo výboroch, to, že ponúkol rokovania každému, urobil. No tak čo ešte má viac urobiť? Tak každého názor nemôže vypočuť. V jednej chvíli sa ten minister musí rozhodnúť a dať nejakú definitívnu úpravu do vlády. A vláda potom rozhodne.

    Ja si zistím, ako hlasovali ministri ANO za tento návrh zákona vo vláde, aby som mohol porovnať, v čom došlo k tak zásadnej strate dôvery medzi vládou a parlamentom. Možnože aj tam boli proti nemu a v tom prípade považujem za konzistentný aj postoj ANO tuná. Ak hlasovali zaň, tak potom sa mi zdá, že tam niečo nie je v poriadku.

    Dámy a páni, už som povedal, nejako sa bolo treba rozhodnúť. Diskutovať o tom, či je alebo nie je sociálne prejsť na systém pôžičiek, má viacero stránok. Môj otec chcel byť celý život učiteľ, ale preto, že pochádzal z absolútne chudobnej rodiny, išiel študovať právo, pričom počas celého štúdia pracoval ako právny konšpicient. Synovci poslanca Brocku žijú vo Švédsku, študujú v Dánsku, nech on povie, že každé prázdniny pracujú vo Volve, aby si zarobili na štúdium. A to je Švédsko, to je sociálna krajina. Ja som takisto ako študent, samozrejme, nedotýkam sa ľudí, ktorí nevládzu, normálne si chodil zarábať.

    Hovoriť o tom, že pôžička pre mladého zdravého človeka dohromady za celých päť alebo u medikov šesť rokov štúdia tých 156 000 korún je strašná, teraz možno budem trošku drastický, k tomu ja si dovolím povedať, že mladý zdravý študent si ju splatí počas štúdia, ak bude mesiac robiť každý rok niekde, keby len pomaranče zbieral v Taliansku. Čiže to nie je zase zaťaženie, ktoré, by sme mohli povedať, je zúfalé. Je to na celom svete takto normálne, študenti si zarábajú. Opakujem, ak niekto má handicap zdravotný, tak viem si predstaviť, že môže mať s tým problém. Už tu bolo povedané, že prakticky všetci vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú zamestnaní, že prakticky neexistuje medzi nimi nezamestnanosť. A splatiť 156 000 korún, hneď keby si niekto neprivyrobil cez prázdniny, to zase nie je taká tragédia. Ale, prosím, veď väčšina rozhodne. Väčšina rozhodne, zákon nebude prijatý, ale programové vyhlásenie bolo takéto, vláda takto rozhodla, tým sa ten problém uzavrie. Dobre, prídu ďalšie vlády, nech tento problém riešia.

    Ale, pani kolegyňa Martináková, ani od vás som nepočul kritiku na toto, keď ste boli vo vláde. Ale chápem, prešli ste do opozície, potrebujete sa ináč k tomu postaviť. Ale nekritizovali ste to, keď to bolo vo vládnom programe, pekne ste kráčali tou cestou. Čiže v tomto smere buďme len dôslední vo svojich postojoch a parlament v utorok rozhodne, rozhodne tak, ako to bude. Ubezpečujem vás, že minister Fronc tretíkrát so žiadnym takýmto zákonom nepôjde, dvakrát je, by som povedal, normálna politická slušnosť sa pokúsiť o niečo takéto. Neprejde to, život ide ďalej, ďalší ministri si budú musieť riešiť problém kvality vysokých škôl. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Martináková a pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Martináková.

  • Len kratučká poznámka. Ja som sa snažila vysvetliť ten prístup, ktorý považujem za veľmi nešťastný, pretože iné je povedať, že niečo pripravíte, a súhlasiť s tým a iné je obsah potom toho zákona. To sa deje pri mnohých, mnohých zákonoch. Aj reforma zdravotníctva je vo vládnom programe. Bola pripravená úplne inak a my sme sa bavili o obsahu toho zákona. A je veľkým nešťastím, že sa tu strašne málo rozprávame o obsahoch tých reformných zákonov, ktoré sú veľmi potrebné a z ktorých mnohé sme aj podporili.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predrečník hovoril pred chvíľou, že tu je Rodos, tu preskoč. Preskočili už mnohé reformy, či už reforma zdravotníctva, dôchodková, komunálna reforma, reforma verejnej správy. Žiadna z nich na začiatku nebola dokonalá. Každá jedna v priebehu času vyžadovala doladenie, ako sa zvyklo hovorievať, bolo potrebné urobiť ich nastavenia a tieto nastavenia a dolaďovanie sa robí doposiaľ.

    Ja mám taký pocit, že pri všetkých tých ostatných reformách sa tieto veci chápali a akceptovali, ale akurát pri reforme školstva nejako sa to nedokáže stráviť. A potom vznikajú aj také paradoxné postoje pri hodnotení tejto reformy, že chceme, aby sa vylepšil jej obsah, ale veľmi často sa tu hovorí, že „tak mala byť už skôr“, ako spustená, s menšími dôsledkami. Na druhej strane povieme, že chceme ju urobiť poriadne, tak ju radšej urobme o dva-tri roky neskôr. Ale keď nezačneme túto reformu robiť, tak ťažko sa niečo odštartuje a ťažko budeme niečo vylepšovať, lebo veľmi často sa hovorí aj jedna myšlienka: „Neurobiť nič je horšie, ako niečo urobiť.“ Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Miklušičák bude vystupovať ako posledný v rozprave a ústne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyne, rozhodol som sa vystúpiť k tomu zákonu, pretože som otec rodiny, na hlavu ktorej zrejme tento zákon dopadne spomedzi vás najviac. Vystupujem preto, lebo mám mnohopočetnú rodinu. Keď som vstupoval do politiky začiatkom deväťdesiatych rokov, moje deti boli všetky na základnej škole. So spoplatnením školstva sme prichádzali už vtedy. Čiže moje vystúpenie nie je alibizmus, vtedy som predpokladal a dúfal, že budú študentmi na vysokej škole, napriek tomu som bol presvedčený, že spoplatniť vysoké školstvo treba. Dnes tá situácia je, momentálne mám štyroch vysokoškolákov, predpokladám, že pribudnú ďalší. Čiže ak sa tento návrh zákona prijme aj s tým príjmom, ktorý mám tu, určite nebudem na tom lepšie, ako spomínala pani kolegyňa Martináková, prípad tej matky. Mám štyroch a ešte zrejme budem mať ďalších, dcéra sa prihlásila jedna, ďalší študuje na gymnáziu, ďalšia bude študovať.

    Chcem preto zareagovať na prierez debaty, ktorý tu sa viedol. Zo strany komunistov bola veľká výhrada, že však sme študovali zadarmo a bezplatne. Áno, navonok to tak vyzeralo. Sociálne štipendium, ktorým sa tu oháňali, som bral prvý semester. Tie ostatné semestre som študoval tak, že som si chodil privyrobiť, resp. som sa zapájal do činnosti, ktorá peniaze prinášala. Žiadny z nich zadarmo nebol.

    Kolega Madej, ktorého mám vcelku rád, ale je veľmi mladý, patrí skôr do tej inej skupiny sociálneho postavenia, kde jeho rodina je na tom lepšie. Napriek tomu neváha vystúpiť s drvivou kritikou tohto zákona.

    Ja hovorím zodpovedne práve kvôli mojim deťom, aj keď určite ako pani Martináková skonštatujem, že plody tejto reformy nedopadnú na nich ani na tých, čo pôjdu teraz prvý rok na štúdium. Ale ja verím, že budú mať tiež deti a že generácie po nich tie dobré plody, ktoré tento zákon naštartuje, užijú. Keby sme mali robiť len to, čo bude dobré pre nás a pre naše deti, moc tu neurobíme. Aj do politiky sme šli vtedy, keď sme nevedeli, čo zmeníme pre seba, ale pre našich vnukov.

    Priznám sa, že na mňa tento zákon pôsobí skôr v niektorých momentoch až príliš socialisticky, a nie sociálne, ale až príliš socialisticky. Napriek tomu podporím tento návrh zákona, pretože ho považujem za lepšie riešenie, ako neurobiť nič.

    Kolega Kahanec spomínal, vychádzajúc z toho, čo povedala pani Martináková, že by sme to mali urobiť neskôr. Treba to začať teraz, pretože to odkladáme už 15 rokov, už 15 rokov. Ak teraz svojím postojom zabránite prijatiu tohto zákona, znemožníte, aby dobré plody takýchto zákonov mohli skôr žať naše deti a vnuci.

    Na záver už len poznámku k pani Brestenskej, ktorá už ako argument na to, aby ukázala, aký je tento zákon zlý, vytýkala ministrovi, že prešiel nejaký pozmeňujúci návrh v ústavnoprávnom výbore. Ja som za ten návrh nehlasoval, ale nechcem to tým ospravedlňovať. Len proste vytýkať ministrovi, ak v parlamentnom výbore presadí niekto nejaký pozmeňujúci návrh do pléna, no tak to už nechápem potom, o čom je debata k zákonu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami vystúpia pán poslanec Číž, pani poslankyňa Demeterová, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť s ďalšími prihláškami do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Skutočne sa pokúsim byť stručný k váženému kolegovi Miklušičákovi, k tomu, či štúdium zadarmo v minulosti bolo alebo nebolo a podobne. Ja by som len chcel povedať, že ani pri tejto reforme a diskusii o školstve nie je dobré, keď vychádza z vlastnej logiky školstva. Nepochybne ten inštitút spoplatnenia štúdia v tej alebo onej podobe v Európe je prítomný a nejakým spôsobom funguje. Ak my a moja strana sme proti tomu, aby sme v tomto štádiu spoplatňovali štúdium, tak je to aj preto, že cítime nesmierne neopatrný a nesmierne nekorektný prístup vlády za posledných šesť rokov k verejným zdrojom, k verejným peniazom.

    Pán minister, ja aj touto cestou ešte. Veď ak ešte nedávno sme mali veľkú diskusiu, že v rámci SPP, v ktorom Slovenská republika mala mať 49 %, boli uzavreté dohody, kde za akési know-how, ktoré sme mali dostávať, zo zisku SPP išlo na účet nášho nového partnera 1,2 mld. a potom sa to znížilo na 800 mil., pokiaľ si pamätám, tak celý ten výstup z toho spoplatnenia, to už neviem teraz, či to bolo už po tom možnom znížení a po tých zľahčujúcich veciach, je presne 1,2 mld., no tak v takomto prípade pre mňa tou poslednou hodnotou v tom sociálnom štáte, ktorú by sme už mali nejako rešpektovať, je rovný prístup k vzdelaniu.

    Ak ešte v učebniciach máme, keď už ideme ku kresťanstvu, ten nádherný prístup kresťanov, teda kňazov buditeľov v tom 19. storočí, ktorí tak hrozne dbali na to, aby tie chudobné slovenské deti našli možnosť a mechanizmus, aby mohli študovať, tak pre mňa spätne teraz odvodene dneska ten rovný prístup k vzdelaniu sa zdá byť jeden z najpodstatnejších.

    A pripomínam ešte ten príklad, o ktorom sme hovorili. Sú dvaja učitelia 40-roční s ich príjmom, dvoma deťmi na vysokej škole. Aké zaťaženie bude znamenať to spoplatnenie opäť v najširších kontextoch? Čiže nie je zmyslom diskusie iba spochybňovať...

  • Prerušenie rečníka časomierou.

  • Ja by som chcela poďakovať môjmu kolegovi poslancovi za skutočne zažitý diskusný príspevok, pretože vyšiel z jeho vlastných skúseností a z jeho vážneho každodenného rozhodovania sa o každej korune. A mne to veľmi pripomenulo situáciu, v ktorej som ja ako piate dieťa mojich rodičov, dvoch stredoškolských pedagógov, išla študovať. A nebolo to jednoduché, pretože moji rodičia boli o tom presvedčení, že to najdôležitejšie, čo nám môžu dať, je česť a vzdelanie. A o to sa usilovali celý život. A keď ja si predstavím, že ani jeden z nás nedostal od štátu ani vtedy ani korunu štipendia, jednak aj kvôli hrdosti môjho otca, ale jednak aj preto, že bolo treba tak ponižujúco dokazovať všetko, každý jeden detail a jednoducho by nám to ani akože nebolo vyšlo, napriek tomu sme nestáli nejako, skutočne sme mali týždne, že sme vychádzali z toho, či budeme mať ku koncu mesiaca na chlieb. To nechcem dramatizovať, ale bolo to tak skutočne a bolo to za komunizmu, ktorý tu všetci tak ospevujeme, aká bola vtedy rovnaká šanca a rovnaký prístup ku vzdelaniu. Dneska viem, že moja dcéra, tretia, ktorú mám v poradí, študuje na vysokej škole štvrtý rok a tiež mi hovorí: „Maminka, ale mňa to už nezastihne, že za to spoplatňovanie aby sa kvalita zlepšila.“ A ja hovorím: „Lucka, musíme to urobiť, tak ako urobili moji rodičia pre mňa a ako to budeš robiť ty pre tvoje deti.“ A myslím si, že to je ten krásny prístup, ktorý absolútne v tejto snemovni v súvislosti s týmto zákonom nezaznel.

  • Ďakujem pekne. Ja sa takisto, ak dovolíte, pripojím k predrečníčke. Takisto oceňujem, že pán poslanec tu rozprával o tom, čo prežil, nie o nejakých dopočutých alebo získaných informáciách, ale o osobných tých veciach. Ja patrím tiež k rodinám, ktoré majú väčší počet detí. Mne momentálne študujú dve deti na vysokej škole a tretia dcéra by mala nastúpiť na štúdium od budúceho roku. Takže takisto viem, čo to bolo. A viem aj, ako sa prežívali rôzne obdobia, toľkokrát, aj obdobia, ospevovaného socializmu a podobne, keď som robil sám a moja manželka bola na materskej a človek nemal schopnosť zarobiť ani na životné minimá, teda, myslím, nemal možnosť zarobiť na životné minimá. Neprežil som tú oveľa ťažšiu dobu, keď začínali moji súrodenci študovať na vysokých školách, to boli veľmi zložité časy, lebo ten posun medzi nami je dlhší. A nebolo jednoduché, ani vtedy, aby vôbec bola možnosť pre tieto deti dostať sa na vysoké školy a hlavne utiahnuť to finančne. A pomáhali si zarábaním, ako vládali.

    A preto chcem povedať jednu vec k tomu. Keď hovoríme o tom, že chceme, aby sa rodilo viac detí, aby sa deti rodili v zdravých rodinách a aby získali dobré a kvalitné vzdelanie, tak musíme niečo pre ne aj urobiť. A tak ako sme sa pustili do iných reforiem, je potrebné sa pustiť aj do reformy školstva. Ja oceňujem predovšetkým odvahu všetkých, ktorí na rozdiel od predchádzajúcich období tú odvahu našli, pustili sa do tých reforiem a chcú ich urobiť pre dobro ľudí. Keď to budú robiť pre dobro ľudí, bude všetko pre budúce generácie.

  • Pán Miklušičák, chcete reagovať na faktické poznámky? Nechcete. Dobre.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť k rozprave? Nech sa páči, pán minister, máte teraz slovo.

  • Ja nechcem dlho hovoriť aj vzhľadom na to, že je pokročilý čas. V podstate dnes tu bol deň latinských citátov, tak aj ja spomeniem jeden taký krátky na záver. V tejto veci jednoducho, myslím, už bolo povedané pomaly všetko. Mnohí sa už vlastne len vraciame k tomu, čo zaznelo. Takže ja poviem v zmysle toho, alea iacta est, kocky sú hodené v tejto veci. A uvidíme to pri hlasovaní.

    K procedurálnym postupom chcem povedať, že zaznelo viacej návrhov pozmeňujúcich, to znamená, že ja potrebujem, samozrejme, sa na ne takisto detailne pozrieť, aby v súlade s návrhom zákona hrali, aby nedošlo k niektorým chybám. Čiže predtým, pokiaľ dôjde v utorok k hlasovaniu, poviem svoje stanovisko k tým pozmeňujúcim návrhom. To je všetko. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, možno by sa zdalo, že pred 20 poslancami vystupovať na záver, lebo je nás tu presne toľko, asi 20 nás je tu, to je úplne zbytočné, lebo veď však presvedčení sú presvedčení, tých netreba presviedčať, spočítajte nás a zistíte, že nás je tu toľko poslancov.

  • Hlas z pléna.

  • Koľko? 20. Veď som povedal, že nás je 20. Ja som dával pozor. Spočítal som nás. Ale učitelia majú takú tendenciu, že kritizujú tých, ktorí sú prítomní. Tak ja by som sa vám chcel poďakovať, že ste tu vydržali, lebo toto je téma, ktorá je mimoriadne dôležitá, ktorá nezodpovedá tomu počtu poslancov, ktorí sa o ňu zaujímajú.

    Ale chcel by som povedať celkom na záver, nebudem už ďalej rečniť a zdržiavať vás, že ja návrh tohoto zákona podporujem a budem hlasovať zaň, lebo je to návrh, ktorý tie reformy posúva dopredu. Ja som presvedčený, že ak by prešiel, tak je v prospech kvality vysokých škôl. A ja si myslím, že tá kvalita slovenských vysokých škôl dnes nie je taká, aby sme mohli len jednoducho zákon odmietnuť s tým, že veď o dva alebo o tri roky tu niečo bude, pretože to je zákon v prospech slovenských vysokých škôl. Ďakujem vám veľmi pekne, tým som skončil.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v utorok 17. 5. o 9.00 hodine dopoludnia, prajem vám pekný víkend.

  • Hlasy z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, v utorok o 11.00 hodine, spravidla sme začínali o 9.00 hodine, ale v utorok o 11.00 hodine. Ďakujem pekne za upozornenie.

  • Prerušenie rokovania o 13.29 hodine.