• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Poprosím všetky poslanecké kluby, ktoré ešte rokujú, aby sa dostavili na rokovanie 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Galbavý, pán poslanec!

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým, ako pristúpime k prezentácii, chcem vás poprosiť, aby sme si pre začatím rokovania 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky uctili minútou ticha obete druhej svetovej vojny, jednej z najväčších tragédií v dejinách ľudstva.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem.

    Prosím, páni poslanci, prezentujte sa stlačením hlasovacieho tlačidla, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

  • Prezentácia.

  • 118 poslancov prítomných. Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.

    Ďalej vás chcem informovať, že na 42. schôdzi overovateľmi budú poslanci Gábor Gál a Pavol Abrhan, ich náhradníci pán poslanec Jaduš a pani poslankyňa Beáta Brestenská.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadala pani poslankyňa Štrofová.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vám bol rozdaný návrh programu 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že návrh gestorských výborov - správu o činnosti Generálnej prokuratúry uvedie generálny prokurátor, správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu uvedie jeho predseda, správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska uvedie jej guvernér, verejný ochranca práv uvedie správu o svojej činnosti a správu o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu jej predsedníčka. Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa prednesie Národnej rade Slovenskej republiky jeho predseda.

    Ďalej vás chcem informovať, že správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby podá jej riaditeľ na neverejnej časti schôdze vo štvrtok 19. mája, na ktorej sa prerokuje aj správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva. Na to, aby menovaní mohli uvedené materiály uviesť, je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby sme tento súhlas udelili s hlasovaním o hlasovaní o návrhu programu 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej vás chcem informovať, že krátko pred rokovaním bolo poslanecké grémium, na ktorom sa jednotliví zástupcovia poslaneckých klubov dohodli o spôsobe hlasovania, a to tak, že budeme hlasovať každý deň o 11.00 hodine a o 17.00 hodine o prerokovaných bodoch programu.

    Toľko, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod. Teraz dávam slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj. Zapnite pána poslanca Cabaja.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som predložil dva body na rozšírenie bodov programu tejto schôdze Národnej rady. Po prvé, je to návrh na vytvorenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie riešenia otázok a dôsledkov pôsobenia nebankových subjektov. Navrhujem, aby tento bod bol zaradený ako posledný bod tejto schôdze Národnej rady a zároveň mi dovoľte, aby som predložil druhý návrh, aby v utorok 17. mája tohto roku ako prvý bod rokovacieho dňa bola zaradená všeobecná rozprava o vnútropolitickej a sociálno-ekonomickej situácii v Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Burian.

    J. Burian: Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som dal doplňujúci bod programu Národnej rady Slovenskej republiky, a to je, poprosím otvoriť rozpravu k systémovému riešeniu negatívnych dopadov na dôchodcov odchádzajúcich do starobného dôchodku pred 1. 1. 2004 v dôsledku uplatnenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, navrhujem doplniť rokovanie schôdze Národnej rady o bod – uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov povojnového usporiadania na Slovensku. Ako dôvod dávam pravidelne sa opakujúce otvárania spochybňovania denacifikačných noriem súvisiacich s koncom druhej svetovej vojny a upravujúcich povojnové pomery na Slovensku. Dekréty prezidenta predstavujú potvrdenie právnej kontinuity Česko-Slovenskej republiky a sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky ako nástupníckeho štátu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Je preto v záujme Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky deklarovala prijatím uznesenia nespochybniteľnosť, nedotknuteľnosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

  • Pán predseda, mám tri návrhy. Po prvé, navrhujem stiahnuť z rokovania bod 54 – vládny návrh zákona o študentských pôžičkách. Tento zákon zavádza spoplatnenie vysokého školstva a myslím si, že sociálna situácia na Slovensku nie je taká, aby sme tento zákon prijímali. Po druhé, navrhujem stiahnuť bod č. 60 – vládny návrh zákona o lesoch. Tento zákon de facto je predprípravou privatizácie našich lesov. Myslím si, že lesy by mali zostať trvalým vlastníctvom štátu a po ďalšie navrhujem stiahnuť bod 78 – návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. Tento zákon je prípravou privatizácie nákladnej železničnej dopravy. Ja si myslím, že nákladná železničná doprava je zisková a dotuje osobnú. Nemali by sme to privatizovať, že by mala zostať v rukách štátu.

    Pán predseda, žiadam vás, aby sa o všetkých troch návrhoch hlasovalo osobitne. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, môj návrh je totožný s návrhom pána poslanca Hoptu. Žiadam, aby bol vypustený z rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o lesoch. Ja sa teda líšim len v dôvodoch, ktoré ma k tomu vedú. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo sa venuje tomuto zákonu a v tejto chvíli nemáme vyhodnotených 137 pripomienok, z ktorých asi 40 je zásadného charakteru, a predkladateľ v tejto chvíli neakceptuje 97 z nich. Chcem teda požiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby tento návrh zákona bol stiahnutý, aby výboru bola daná možnosť, aby prerokovala tie sporné pripomienky, ktoré k tomuto zákonu sú. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Teda, vážené kolegyne, kolegovia, žiadam, aby na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky bol zaradený samostatný bod programu, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu o spracovanie analýzy daňového a odvodového zaťaženia fyzických osôb za roky 2003 a 2004 a výhľadovo do konca volebného obdobia. Zároveň žiadam, aby uvedený bod programu bol prerokúvaný ako prvý bod programu 12. 5., t. j. vo štvrtok.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, navrhujem zaradenie ďalšieho bodu do programu 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Áno. Ďakujem za slovo. Pán predseda, navrhujem zaradenie ďalšieho bodu do programu 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Je to návrh uznesenia k ukončeniu pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku. Uznesenie znie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do konca roka 2005 stiahla z Iraku všetky vojenské jednotky Slovenskej republiky.“ Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady, podľa § 128 navrhujem doplnenie nasledovného bodu programu. Navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že požiada ministra školstva Slovenskej republiky o predloženie správy o dopadoch zákona o študentských pôžičkách (tlač 1065) na študentov vysokých škôl. Doteraz ešte tento nekvalitný návrh zákona nemá žiadne dobré odôvodnenie v rámci Národnej rady a nie sú známe ani dopady, aké bude toto samotné zdražovanie a čo bude znamenať zavádzanie nezmyselných poplatkov. Preto prosím o schválenie tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, navrhujem do programu zaradiť ako nový bod správu vlády Slovenskej republiky, či postup samosprávy mesta Komárno vo veci umiestnenia súsošia vierozvestcov Cyrila a Metoda nie je prejavom národnostnej intolerancie.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte mi tiež obohatiť tento program o dva body programu 42. schôdze. Po prvé, žiadam v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1454 z 20. januára 2005 časť A ods. 4 doplniť program májovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o informáciu vlády Slovenskej republiky, ako v spolupráci s regionálnou a miestnou samosprávou definovala verejný záujem v oblasti kultúry, stanovila krátkodobé, strednodobé a dlhodobé priority v oblasti kultúry a o pripravovaných krokoch v súvislosti s transformáciou kultúry a so zámerom dosiahnuť vo financovaní kultúry štandardnú európsku úroveň. Koniec citátu. Druhý návrh – informáciu ministra kultúry o napĺňaní legislatívnych zámerov stanovených, respektíve definovaných za...

  • Zapnite ešte raz pána poslanca Jarjabka.

  • Ďakujem, pán predseda. Teda návrh druhého bodu z mojej strany. Žiadam informáciu ministra kultúry o napĺňaní legislatívnych zámerov stanovených, respektíve definovaných v zákonoch o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase a informáciu o stave prípravy novelizácie týchto zákonov na základe podnetov z ich praktického uplatňovania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšie návrhy na zmenu a doplnenie programu nie sú, preto pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Ako prvý vystúpil pán poslanec Cabaj, ktorý podal dva návrhy. Prvým návrhom sa obrátil na Národnú radu s prosbou o vytvorenie výboru na preskúmanie riešenia otázok a pôsobenia nebankových subjektov.

    Páni poslanci, pán poslanec, hlasujeme. Prosím?

  • Hlasy z pléna.

  • Normálny výbor Národnej rady v zmysle rokovacieho poriadku. Národná rada si môže vytvárať, nie vyšetrovací... Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 57 za, 32 proti, 27 sa zdržalo, 22 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Cabaj navrhuje ďalej zaradenie bodu programu - všeobecná rozprava o vnútropolitickej a sociálno-ekonomickej situácii v Slovenskej republike, ktorý žiada zaradiť v utorok 17. mája ako prvý bod rokovacieho dňa. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 2 proti, 49 sa zdržalo, 29 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Burian navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky uznesením požiadala vládu o predloženie správy o riešení negatívnych dopadov prechodu na nový dôchodkový systém v Slovenskej republike. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 71 za, 52 sa zdržalo, 18 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Mikolaj navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov povojnového usporiadania na Slovensku. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za, 9 proti, 31 sa zdržalo, 24 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Hopta navrhol, aby sme z rokovania 42. schôdze Národnej rady vypustili bod pod poradovým číslom 54 – vládny návrh zákona o študentských pôžičkách. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 70 za, 53 proti, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalej navrhol pán poslanec Hopta vypustiť z rokovania bod 60, ktorým je vládny návrh zákona o lesoch. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 59 za, 65 proti, 15 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec ďalej navrhol vypustiť z rokovania bod 78 – návrh koncepcie privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za návrh, 60 proti, 16 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Maxon, o ktorom sme hlasovali, pretože bol totožný. Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 62 proti, 13 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh podal pán poslanec Šulaj, ktorý žiada zaradiť ako samostatný bod rokovania 42. schôdze Národnej rady, v ktorom Národná rada žiada vládu o spracovanie analýzy daňového a odvodového zaťaženia fyzických osôb za roky 2003 a 2004 a výhľadovo do konca volebného obdobia. Ďalej žiada, aby bol tento bod programu prerokovaný ako prvý bod programu 12. mája. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 70 za, 18 proti, 42 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Ondriaš navrhuje prijať uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do konca roka 2005 stiahla z Iraku všetky vojenské jednotky Slovenskej republiky. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 46 za návrh, 51 proti, 30 sa zdržalo, 14 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Madej žiada, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým požiada ministra školstva o predloženie správy o dopadoch zákona o študentských pôžičkách na študentov vysokých škôl. Páni poslanci, ten zákon ešte prijatý nebol, pán poslanec. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 63 za návrh, 31 proti, 23 sa zdržalo, 24 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Tóthová žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila správu, či postup samosprávy v Komárne pri umiestnení súsošia svätého Cyrila a Metoda nie je prejavom národnostnej intolerancie. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 63 za, 10 proti, 36 sa zdržalo, 28 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Jarjabek navrhol dve doplnenia programu. Prvý žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle uznesenia Národnej rady z 20. januára 2005 predložila informáciu, ako v spolupráci s regionálnou a miestnou samosprávou definovala verejný záujem v oblasti kultúry, stanovila krátkodobé, strednodobé a dlhodobé priority v oblasti kultúry a o pripravovaných krokoch v súvislosti s transformáciou kultúry a so zámerom dosiahnuť vo financovaní kultúry štandardnú európsku úroveň. Hlasujeme, páni poslanci

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 56 za, 40 proti, 22 sa zdržalo, 23 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Posledný návrh. Pán poslanec Jarjabek žiada, aby minister kultúry Slovenskej republiky predložil informáciu o napĺňaní legislatívnych zámerov stanovených, respektíve definovaných v zákonoch o STV a Slovenskom rozhlase a informáciu o stave prípravy novelizácie týchto zákonov na základe podnetov z ich praktického uplatňovania. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 56 za návrh, 38 proti, 23 sa zdržalo, 24 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu programu so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    (Hlasovanie). 143 prítomných, 90 za, 3 proti, 50 sa zdržalo.

    Návrh programu 42. schôdze sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k prerokúvaniu bodov programu 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Bol vám rozdaný návrh uznesenia k bodu programu

    Návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1165),

    ktorým predsedovia poslaneckých klubov HZDS a SDKÚ žiadajú zmeny v zložení jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako ich máte predložené v návrhu uznesenia. Otváram rozpravu k návrhu. Prosím, aby ste neodchádzali, páni poslanci, budeme o návrhu uznesenia hlasovať. Do rozpravy sa nehlási k predloženému návrhu uznesenia nikto z prítomných pánov poslancov. Odporúčam, aby sme o návrhu uznesenia hlasovali spoločne o časti A aj B návrhu. Je súhlas s takýmto návrhom?

  • Všeobecný súhlas.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 za návrh, 1 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone zo 16. marca 2005, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 1090.

    Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi a podpredsedovi výboru Miroslavovi Abelovskému a žiadam ho, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu v gestorskom ústavnoprávnom výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon zo 16. marca 2005, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prepáčte, pán poslanec, páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili. Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... zákon zo 16. marca 2005, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky a tento pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím zo 6. apríla na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil, že gestorským výborom bude výbor ústavnoprávny. Výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti, postavenie žien uznesením z 3. mája 2005 odporučil zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou schváliť v znení pripomienok prezidenta republiky, tak ako sú uvedené v tretej časti spoločnej správy.

    Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, tak ako o tom hovorí rokovací poriadok.

    Z rozhodnutia prezidenta republiky a uznesenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú bližšie rozvedené v tlači 1090a, nebudem ich čítať.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky nasledovne: osobitne o pripomienkach v článku I pod bodom 1 tejto správy s návrhom schváliť ich a osobitne o pripomienke II pod bodom 2 tejto správy s návrhom schváliť ju. Gestorský výbor k zákonu zo 16. marca, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie ako k celku neprijal žiadne odporučenie. Spoločná správa o prerokovaní, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon vrátený prezidentom republiky v druhom a treťom čítaní, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru dňa 5. mája 2005 pod č. 802.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa a navrhovateľka zákona Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa niekoľkými krátkymi poznámkami vyjadrila k vrátenému návrhu zákona o sprejeroch. Otázka trestného postihu sprejerstva získala značnú spoločenskú podporu. Legislatívny návrh, ktorý vyšiel z dielne Hnutia za demokratické Slovensko, bol veľkou časťou obyvateľstva jednoznačne podporený. Nepodpísanie a vrátenie schváleného zákona v parlamente pánom prezidentom viacerí občania chápali ako nie správny krok a dostala som viacero listov, aby sme v parlamente urobili všetko pre to, aby bol zákon schválený. Akceptujúc túto vôľu občanov poslanci klubu Hnutia za demokratické Slovensko budú hlasovať za doplnenia navrhnuté pánom prezidentom, aj keď úplne nechápeme zmysel a význam jeho doplnenia, najmä nie, keď zvyšuje trestnú sadzbu pre sprejerov, respektíve ich počin vo vzťahu k svedkom, tlmočníkom a znalcom. Považujeme toto ustanovenie za nepraktické, ale nemyslíme si, že by v praxi spôsobilo nejaké neželateľné dôsledky. Viac-menej to bude obsolétne ustanovenie.

    Našou snahou je, aby tento zákon skutočne nadobudol účinnosť, pretože účinnosť Trestného zákona je ešte viac-menej v nedohľadne, a chcem len uviesť, že v zahraničí sa sprejerstvo dostáva do situácie spoločenského boja proti tejto aktivite, len stručne naznačím, že v Nemeckej republike bol prijatý obdobný zákon, ba dokonca polícia bola špeciálne vyčlenená na tento boj so sprejermi a Nemecko vytvorilo aj policajné helikoptéry na podchytávanie tejto trestnej aktivity. Čiže skutočne spoločnosť sa aktivizuje proti takýmto prejavom mladistvých, ktoré poškodzujú majetok a znehodnocujú kultúrne pamiatky, kazia vzhľad našich miest, dopravných prostriedkov a podobne. Preto si myslím, že bude správne, keď parlament pozmeňujúce návrhy pána prezidenta odsúhlasí už vzhľadom na to, aby urýchlene tento zákon mohol nadobudnúť účinnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola jediná prihlásená do rozpravy. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu a obsahu vystúpenia pani poslankyne? Nie. Ďakujem pekne. Poprosím teraz pána poslanca Bučeka, spravodajcu výboru pre obranu a bezpečnosť, aby z poverenia výboru Národnú radu Slovenskej republiky informoval o výsledku prerokúvania

    zákona zo 17. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 1096. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Predkladám správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona zo 17. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prorokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1096) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor pri prerokovaní zákona zo 17. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vrátený zákon svojím rozhodnutím č. 1102 z 13. apríla 2005 na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    III. K vrátenému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie z dôvodu, že výbor nebol uznášaniaschopný. Z celkového počtu členov výboru 14 bolo prítomných 6 poslancov.

    Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v časti III jeho rozhodnutia v nadväznosti na obsah, závažnosť pripomienok, ktoré sú uvedené v časti II, ako aj v nadväznosti na ich rozsah. Prezident Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky neprijala zákon ako celok. Ak Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne schváli, prezident Slovenskej republiky navrhuje upraviť deň nadobudnutia účinnosti zákona v čl. IV, a to v čl. IV sa slová „1. mája 2005“ nahrádzajú slovami „1. júla 2005“.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať takto:

    Po prvé, v druhom čítaní o pripomienke prezidenta Slovenskej republiky uvedenej v článku IV tejto spoločnej správy týkajúcej sa účinnosti zákona. V článku IV sa slová „1. mája 2005“ nahrádzajú slovami „1. júla 2005“ s návrhom schváliť.

    Po druhé. V treťom čítaní o návrhu prezidenta Slovenskej republiky v uvedenom v článku IV časti tejto spoločnej správy neschváliť zákon ako celok. Výbor Národnej Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť po prerokovaní vo výbore navrhuje zákon opätovne schváliť. Gestorský výbor určil za spoločného spravodajcu mňa.

    Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania zákona zo 17. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 358 z 10. mája 2005.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím teraz pána poslanca Kötelesa, aby z poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako spoločný spravodajca Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania

    zákona zo 16. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 1097.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, pán predseda, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní zákona zo 16. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto vrátenému zákonu, o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe uvedenej ako tlač 1097.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vrátenom zákone bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 212 dňa 10. mája 2005.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1103 z 13. apríla 2005 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali vrátený zákon v stanovenej lehote. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o uvedenom vrátenom zákone nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

    K vrátenému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky č. 1 až 4 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vrátený zákon prerokoval, ale neprijal platné uznesenie. Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky sú uvedené v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti IV hlasovať samostatne o každom bode zvlášť.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prerokúvaniu vládnych návrhov zákonov. Poprosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Gyurovszky uviedol

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1997 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1120.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe unesenia vlády č. 260 zo 6. apríla 2005, ktorým schválila materiál predložený ministerstvom spravodlivosti, Ministerstvo výstavy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa novelizuje stavebný zákon, zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a Občiansky súdny poriadok.

    Navrhované úpravy vychádzajú striktne zo schválenej analýzy a ich zámermi je urýchliť a zefektívniť vyvlastňovacie konanie, najmä však zabezpečiť vykonateľnosť práv platného rozhodnutia o vyvlastnení v prípade podania správnej...

  • Pán minister, keby ste si trošku upravili mikrofón, lebo vôbec vás nepočuť.

  • Novelizácia sa vzťahuje výhradne na dva účely vyvlastnenia, ktoré sú stanovené osobitnými predpismi a vyvlastnenie na účely uskutočnenia stavieb, ktoré sú významnou investíciou a výstavby diaľnic, ciest a rýchlostných komunikácií.

    Návrh zákona bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky, ktorá predkladá návrh na jeho skrátené legislatívne konanie s cieľom zabezpečiť zámer navrhovanej novelizácie urýchliť a zefektívniť postup pri vyvlastňovacom konaní. Dôvodom je predísť možnosti vzniku národohospodárskych škôd, ktoré by mohli nastať v prípade neopodstatnene zdĺhavého konania vo vyvlastnení na účely uvedených stavieb, ktorých uskutočnenie nie je v súlade s verejnými záujmami.

    Chcel by som poukázať na investície v okolí Žiliny, ktorých význam asi sa nedá spochybniť a kde sa výrazne mešká oproti sľúbeným termínom. Taktiež by som chcel poukázať na plánované investície diaľnic D1, D2, rýchlostných ciest R1, R2, R4 a R7, kde v prípade pomalého konania dôjde k neúmernému predĺženiu lehôt na výstavbu a začatie stavebných prác.

    Chcem opäť oznámiť, že vláda je pripravená diskutovať o forme urýchlenia vyvlastnenia na zachovanie korektného postupu, ale neprijatie podstaty tejto novely by nás dostalo do pozície krajiny, kde sa len ťažko budujú významné investície vrátane ciest a diaľnic.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie so žiadosťou o jeho kladné posúdenie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Dávam teraz slovo poverenému poslancovi ústavnoprávneho výboru Gáborovi Gálovi a prosím vás, aby ste Národnú radu informovali o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. apríla 2005 č. 1151 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov (tlač 1120) s termínom ihneď.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 93. schôdzi 5. mája 2005. Uznesením z 5. mája 2005 č. 794 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť.

    Vážený pán predseda, prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, pani poslankyňa, áno, a pán poslanec Abrhan. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, početne málo prítomní, chcela by som sa k tomuto skrátenému konaniu vyjadriť. Všetci vieme, že ochrana ľudských práv a slobôd je základným pilierom právneho štátu, ku ktorému sa súčasná vládna koalícia vehementne hlási. Zdá sa však, že za mediálnymi vyhláseniami prax výrazne pokrivkáva. Napríklad aj pripravovanou novelou stavebného zákona, ktorú vládna koalícia predložila do parlamentu s požiadavkou na skrátené legislatívne konanie. Bez okolkov treba jasne uviesť, že ide o zníženie ochrany ústavou garantovaného vlastníctva nehnuteľností vo vyvlastňovacom konaní. Všetky fyzické a právnické osoby budú v určitých druhoch vyvlastňovacieho konania, ak pôjde o vyvlastňovanie na výstavbu diaľnic, ciest, miestnych komunikácií, ako aj stavby, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Vlastne budú mať iné postavenie a v prípade porušenia zákona iné bude i postavenie pri súdnej kontrole zákonnosti týchto rozhodnutí.

    Vláda svoju požiadavku urýchlene prerokovať zdôvodnila tým, že ak sa tak nestane, dôjde k vzniku národohospodárskych škôd. Nevedno, či ich možno stotožniť s legislatívnou požiadavkou hrozby značnej hospodárskej škody, pretože nebola vyšpecifikovaná ani hrozba, ani značná hospodárska škoda, ktorá má hroziť a ktorá má byť legislatívnym dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie nemožno uskutočniť len podľa názoru predkladateľa, ale predkladateľ musí prezentovať, že skutočne existujú v zákone stanovené dôvody na skrátené legislatívne konanie, čo sa v danom prípade nestalo.

    Ja si myslím, že v predloženom návrhu uvedené dôvody, že vlastne ide o stavbu tých a tých nehnuteľností, že ide o stavbu diaľnic, a preto treba pozemky vyvlastňovať. To nie je dôvod. Ja nie som proti vyvlastňovaniu, vážené dámy a páni, ja som len proti tomu, aby sa tento zákon prijímal v skrátenom konaní, aby nemohli výbory prerokovať tento legislatívny návrh, pretože v uvedenom legislatívnom návrhu sa síce prenáša kompetencia na orgány štátnej správy, čo konečne nie je vec, ktorú by bolo treba spochybniť, má to určité dôvody, ale na druhej strane sa odníma možnosť žiadať občanom, aby bol pozastavený výkon rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré považuje občan za nezákonné až do rozhodnutia súdu a zároveň sa berie aj možnosť súdu v prípade, ak sudca vidí z prečítania rozhodnutia verejnej správy, že skutočne bol porušený zákon, berie sa možnosť sudcovi pozastaviť výkon rozhodnutia, pokiaľ on nepreskúma a nevydá svoje rozhodnutie. Čiže sa tu otvára priestor na realizáciu protizákonných rozhodnutí a v takej citlivej veci, ako je súkromné vlastníctvo. Predsa toto vlastníctvo je ústavou chránené a výnimka je možná len vtedy, ak sú prísne dodržané zákonné podmienky.

    Sumarizujem. Ja nie som proti vyvlastňovaniu v tých prípadoch, keď je to nutné. Ja som proti neuváženému prerokúvaniu tohto zákona a proti tej časti, ktorá oslabuje ochranu ústavou garantovanej ochrany súkromného vlastníctva. Poslanci Hnutia za demokratické Slovensko z týchto dôvodov nebudú hlasovať za legislatívny návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán minister, panie poslankyne a páni poslanci, máme predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Ja sa nechcem vyjadrovať k samotnému návrhu o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, k vyvlastňovaniu, ale k tomu návrhu na skrátené legislatívne konanie.

    V rokovacom poriadku sa uvádza, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia značné hospodárske škody je možné pristúpiť ku skrátenému legislatívnemu konaniu. V odôvodnení sú uvedené stavby – závod na výrobu automobilových súčiastok a modulov v Žiline, v lokalite Žilina Teplička, ako aj závod na montáž automobilov v Žiline v tej istej lokalite.

    Preto sa pýtam, aké mimoriadne okolnosti nastali pri realizácii tejto stavby, že treba pristúpiť ku skrátenému legislatívnemu konaniu, a aké hrozia značné hospodárske škody, aby sme museli k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu pristúpiť.

    Navrhujem a predkladám procedurálny návrh, aby rozprava k tomuto návrhu zákona bola prerušená a aby sme požiadali ministra hospodárstva, ktorý gestoruje túto stavbu, aby vysvetlil tieto mimoriadne okolnosti a hospodárske škody, ktoré hrozia Slovenskej republike. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k vystúpeniu pani Tóthovej chcem uviesť, že ma teší, že uznáva nutnosť, aby významné investície, hlavne chcem zdôrazniť v tomto prípade, že nepôjde o významné investície z hľadiska zákona o významných investíciách, ale si myslím, že pôjde o investície, hlavne cesty, rýchlostné cesty a diaľnice, ktoré v budúcnosti bude potrebné týmto spôsobom posudzovať. Myslím si, že v budúcnosti už ťažko dôjde k situácii, že by nastala podobná situácia ako v prípade investície pri Žiline.

    Čo sa týka vykonateľnosti rozhodnutia, taktiež som povedal vo svojom úvodnom slove, že problém je v tom, že keď sa skončí právoplatné vyvlastňovacie konanie a doručí sa vyvlastňovacie rozhodnutie tomu, voči ktorému sa pôjde vyvlastňovať, on, samozrejme, má právo dostať sa na súd a situácia je taká, že mnohokrát súdy vydajú predbežné opatrenia a potom rok, dva sa nič nedeje. A to je ten problém, z dôvodu čoho, hoci aj z dôvodu jedného prípadu, meškajú stavby. Skrátené konanie som sa snažil zdôvodniť, aké škody tu pôsobia. Ale, samozrejme, ak vôľa v Národnej rady bude taká, aby to vysvetlil minister hospodárstva, ja to, samozrejme, rešpektujem. Takže ešte raz by som vás chcel požiadať o to, aby v záujme zabezpečenia týchto vecí ste podporili toto skrátené konanie. Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím teraz pána ministra hospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol Národnej rade Slovenskej republiky

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1087.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa implementujú do právneho poriadku Slovenskej republiky len tie ustanovenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch, ktorými sa toto nariadenie vykonáva. Ide o povinnosti pre podnikateľov v tejto oblasti všeobecne a úlohy Centra pre chemické látky a prípravky, ďalej len centrum, pri uvádzaní detergentov na trh Európskej únie vrátane Slovenskej republiky.

    Novela zákona vykonáva niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré vzišli z aplikácie zákona v praxi. V dôsledku implementácie predmetného nariadenia dochádza k personálnemu posilneniu centra, a to celkove o štyroch zamestnancov, čo bude mať dopad na štátny rozpočet v sume 2 061 000 korún. Z pohľadu ministerstva životného prostredia ide o nárast o dvoch zamestnancov.

    Návrh zákona prináša aj zmenu vo veci odvolacieho orgánu prvostupňových rozhodnutí centra, ktorým sa dňom 1. 1. 2006 stáva ministerstvo hospodárstva. Takisto dochádza k zmene konštituovania riaditeľa centra, ktorého bude po uvedenom termíne v dôsledku prechodu kompetencií z ministerstva zdravotníctva na ministerstvo hospodárstva vymenúvať a odvolávať minister hospodárstva namiesto ministra zdravotníctva. Centrum ako rozpočtová organizácia bude napojená na rozpočet ministerstva hospodárstva.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím povereného spravodajcu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Přidala, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 558 z 27. apríla určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1087).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na verejné financie, na zamestnanosť i životné prostredie. Návrh zákona bude mať vplyv na verejné financie, a to na rozpočet pre centrum, pozitívny vplyv na životné prostredie a zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, podľa ktorej problematika zákona je upravená v práve ES. V práve EÚ úprava nie je. Návrh právneho predpisu je v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. apríla č. 1100 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. júna a v gestorskom výbore do 17. júna roku 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, poslankyne nemajú záujem vystúpiť v prvom čítaní k predloženému návrhu vlády, preto končím rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, aby z poverenia vlády uviedol

    vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1098.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dnes sú to také zaujímavé témy. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predložený návrh zákona vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 273/2004 a z nariadenia Rady č. 111/2005. Tieto nariadenia Európskej únie upravujú podmienky na umiestňovanie chemických látok, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok, t. j. drogových prekurzorov na vnútorný trh EÚ a podmienky obchodu s drogovými prekurzormi medzi členskými štátmi Európskej únie a tretími krajinami.

    Z týchto nariadení Európskej únie vyplýva pre členský štát úloha upraviť vo svojom právnom poriadku postavenie orgánov štátnej správy konajúcich vo veciach drogových prekurzorov, úloha upraviť podmienky kontrolnej činnosti, určenie sankcií a pokút za porušenie podmienok nakladania s drogovými prekurzormi a úloha upraviť podmienky obchodovania s drogovými prekurzormi s tretími krajinami.

    Zároveň sa predloženým návrhom zákona ruší doposiaľ platná právna úprava s účinnosťou k 18. augustu 2005, keď nadobúda účinnosť spomínané nariadenie Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pani poslankyňu Brestenskú, poverenú výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby Národnú radu informovala o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády.

  • Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na svojom zasadnutí uznesením z 27. apríla číslo uznesenia 563 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1098).

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené podľa § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na verejné financie, vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani vplyv na zamestnanosť, ani na životné prostredie.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, podľa ktorej problematika zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, že uvedený výbor sa zhodol na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 21. apríla 2005 pod číslom 1114 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa z pánov poslancov prítomných v rokovacej sále nehlási do rozpravy nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie a poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol

    vládny návrh zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1110.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo ministerstvo financií na základe plánu legislatívnych úloh. Zámerom návrhu zákona je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 9. decembra 2002 č. 2002/92 ES o sprostredkovaní poistenia.

    Medzi najdôležitejšie ciele návrhu zákona patrí najmä zavedenie nových kategórií sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia pôsobiacich na slovenskom poistnom trhu, zavádza sa inštitút registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia, ktorý umožňuje sprostredkovateľom poistenia a sprostredkovateľom zaistenia pôsobiť v iných členských štátoch, ako aj sprostredkovateľom poistenia a sprostredkovateľom zaistenia z iných členských štátov na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb za podmienok vzájomnej výmeny informácií príslušných orgánov dohľadu. Upravuje požiadavky na odbornú spôsobilosť sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia. Upravuje podmienky dohľadu nad sprostredkovaním poistenia a sprostredkovaním zaistenia, ktorý do 31. decembra 2005 vykonáva Úrad pre finančný trh a od 1. januára 2006 prechádza vykonávanie dohľadu nad finančných trhom do pôsobnosti Národnej banky Slovenska a upravuje možnosti ukladania sankcií pri neplnení podmienok uložených zákonom v záujme ochrany oprávnených záujmov klienta.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 1100, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Mušková? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu vlády a poprosím pána ministra hospodárstva, aby uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1095.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Predkladaný návrh novely zákona o dani z príjmov nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a je v súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy v rokoch 2004 až 2006.

    Zákon o dani z príjmov je jedným z kľúčových zákonov v daňovom systéme Slovenskej republiky. Jeho novelizácia je vyvolaná neustálymi spoločenskými zmenami najmä v oblasti sociálneho systému. V predloženom návrhu novely zákona o dani z príjmu je zapracované zvýšenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa z mesačnej sumy 400 korún na 450 korún, t. j. v súčasnosti platná suma daňového bonusu sa zvyšuje zo 4 800 korún na 5 400 korún ročne.

    Vzhľadom na účinnosť zákona 1. september 2005 sa v tomto zákone osobitne rieši v prechodných ustanoveniach rok 2005, podľa ktorého si môže daňovník v roku 2005 uplatniť za ustanovených podmienok daňový bonus na vyživované dieťa v sume 5 000 korún, a to za kalendárne mesiace január až august v sume 400 korún mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume 450 korún mesačne.

    Predložený návrh zákona zakladá zvýšený nárok na štátny rozpočet, avšak zvýšenie daňového bonusu nebude mať dopad na deficit verejných financií, nakoľko pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2005 – 2007 sa už s navrhovanou zmenou počítalo.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím teraz pána poslanca Hamarčáka. Pán poslanec Hamarčák. Páni poslanci, prerušujem na päť minút rokovanie schôdze.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Nech sa páči, pán poslanec Hamarčák, aby ste z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu Národnú radu informovali o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, a ospravedlňujem sa za meškanie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1095) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že tento návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Odporúčam, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1118.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zámerom návrhu zákona je predovšetkým plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu č. 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice č. 2001/34/ES.

    Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, patrí najmä zjednotenie doterajšieho kótovacieho prospektu a prospektu cenného papiera do jedného formátu platného v celej Európskej únii zjednodušenie administratívnych postupov schvaľovania prospektov určených jediného zodpovedného orgánu za ich schvaľovanie, čo je Úrad pre finančný trh, a skrátenie lehoty na schválenie prospektu z troch mesiacov na desať dní, zavedenie európskeho pasu pre emitentov jednorazového povolenia platného v celej EÚ, väčšia flexibilita pri zostavovaní prospektov – bude ho možné zostaviť nielen ako jeden dokument ako doteraz, ale aj zložiť ho z troch dokumentov (čo je registračný dokument, opis cenných papierov a súhrn), predĺženie platnosti prospektu zo súčasných šesť mesiacov na dvanásť mesiacov za podmienky aktualizácie údajov v ňom obsiahnutých.

    Súčasťou predkladaného návrhu je aj vyvolaná novelizácia zákona o burze cenných papierov. V súlade s návrhom opatrení na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2005 v návrhu je zahrnutá aj novelizácia zákona o dlhopisoch, ktorou sa presúvajú povinnosti zverejňovania emisných podmienok v Obchodnom vestníku z emitenta na Úrad pre finančný trh.

    Novelizácia Občianskeho zákonníka bola vyvolaná potrebou upraviť osobitné ustanovenia k záložnému právu a zabezpečovaciemu prevodu práva k pohľadávkam z účtu alebo z inej formy vkladov, aby lepšie zodpovedala požiadavkám smernice č. 2002/47/ES o dohodách a finančných zárukách.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Poprosím teraz poslanca a podpredsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána Minárika, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, predseda výboru pre menu, rozpočet a financie ma určil za spravodajcu k tomuto bodu rokovania, preto mi dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podal spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1118).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej 42. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj všetky ostatné pravidlá, ktoré vyplývajú z legislatívnych pravidiel.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že ide o závažnú problematiku implementácie smernice 2003/71/EÚ zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorým sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na verejné obchodovanie, ako aj niektoré ďalšie eurolegislatívne záležitosti v oblasti kapitálového trhu. Zároveň sa zvyšuje ochrana investorov na finančných trhoch.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada, ak to nevyplynie ináč z rozpravy, uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní a súčasne odporučím v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. apríla 2005 č. 1150 prideliť v druhom čítaní tento návrh zákona trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, poslankyne nemajú záujem vystúpiť v rozprave v prvom čítaní. Ďakujem podpredsedovi vlády a pánovi poslancovi Minárikovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 1091.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide relatívne o stručnú novelu zákona o Justičnej akadémii, ktorej cieľom je urobiť pár zmien. Jednak úprava sídla Justičnej akadémie, kde navrhujeme, aby Justičná akadémia mala svoje sídlo v Pezinku. V pôvodnej úprave a v platnom právnom stave je Trnava, kde sme uvažovali so sídlom aj z dôvodu navrhovaného zrušenia Krajského súdu v Trnave, k čomu však následne v rámci optimalizácie schvaľovanej v Národnej rade neprišlo.

    Na druhej strane prišlo k zrušeniu Okresného súdu v Pezinku a sú to ideálne priestory pre sídlo administratívy Justičnej akadémie, ktorá začala pôsobiť od 1. septembra a pôsobí s novou riaditeľkou veľmi dobre. Je to veľmi úspešný projekt, ktorý som presvedčený, že v priebehu niekoľkých rokov bude garantom odbornosti v našej justícii pre všetkých našich sudcov a prokurátorov.

    Navrhovaná právna úprava okrem zmeny sídla tiež dopĺňa ustanovenie upravujúce hmotné výhody riaditeľa akadémie, upravuje dĺžku funkčného obdobia zástupcu riaditeľa akadémie, dopĺňa sa pôsobnosť akadémie, v rámci ktorej by akadémia mala zabezpečovať aj databázu súdnych prípadov a databázu psychologických testov na výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu. Cieľom je, aby si testy a súdne kauzy, ktoré sú riešené v rámci výberových konaní, nevyberali priamo samotné súdy, ale aby to bolo robené centrálne, aby bolo zabezpečené transparentné a nikým neovplyvniteľné výberové konanie na voľné miesto sudcu. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím teraz pána poslanca Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády na zmenu zákona o Justičnej akadémii. Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona predkladá minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nezakladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zvýšené nároky na pracovné sily. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

    Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1109 z 20. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. júna 2005 a v gestorskom výbore do 17. júna 2005.

    Pán predseda, prosím, otvorte k tomu bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Z prítomných poslancov, pán poslanec Hort, chcete vystúpiť? Nie? Keď ste sa zodvihli. Nechce vystúpiť nikto, preto končím rozpravu o tomto bode programu a prerušujem rokovanie o ňom a poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády predniesol

    vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 1108.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, potreba vypracovania návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi vyplýva z nevyhnutnosti vyriešiť doterajší živelný vývin poskytovania takéhoto druhu právneho poradenstva v prostredí Slovenskej republiky a zároveň adekvátne reagovať na medzinárodný vývoj na pôde Rady Európy. V neposlednom rade sa prijatím nového zákona docieli plnenie transpozičných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii, keďže týmto zákonom sa bude zároveň do slovenského právneho poriadku transponovať smernica Rady z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch.

    Na základe návrhu nového a v Slovenskej republike historicky prvého zákona o poskytovaní takejto právnej pomoci sa zabezpečí reálny prístup k ústavou deklarovaným právom občanov a harmonizácia právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva. Pri vypracúvaní návrhu zákona sme vychádzali z legislatívneho zámeru zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorý bol schválený vládou 24. novembra 2004.

    Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám v materiálnej núdzi tak vo vnútroštátnych sporoch, ako aj v cezhraničných sporoch. Táto právna pomoc by mala byť poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania. Návrh stanovuje kritériá, na základe ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Tými kritériami bude jednak situácia hmotnej núdze žiadateľa a po druhé aj situácia, aby nešlo o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva, napríklad v prípade, keď je nárok oprávnenej osoby premlčaný.

    Takisto návrh zákona určuje inštitucionálne zabezpečenie posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci cez štyri centrá právnej pomoci, ktoré by mali posudzovať žiadosti, následné poskytovanie právnej pomoci bude v kompetencii advokátov a na tento účel advokátska komora vytvorí zoznam advokátov, ktorí budú mať záujem o poskytovanie tejto formy právnej pomoci.

    Návrh zákona upravuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jej preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

    Účelom návrhu zákona je zabezpečiť poskytovanie kvalitnej a komplexnej právnej pomoci v odôvodnených prípadoch bez nadmerného zaťažovania súdov. Je to aj odôvodnené aj tým, aby úspech v súdnom spore nebol závislý od hmotnej situácie procesnej strany, od jej schopnosti zabezpečiť kvalitné právne zastúpenie, ale aby boli šance na úspech v súdnom spore vyrovnané aj pre tých, ktorí sú v materiálnej núdzi. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu zákona. Poprosím teraz podpredsedu a spravodajcu ústavnoprávneho výboru poslanca Abelovského, aby ako poverený spravodajca Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor uznesením z 27. apríla ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorým sa dopĺňa zákon o advokácii a zákon o živnostenskom podnikaní. Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005, obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku.

    Z dôvodovej správy možno usudzovať, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že návrh zákona nepatrí medzi priority v oblasti aproximácie práva, tiež, že Slovenská republika svojím pristúpením k Európskej únii prebrala na seba záväzky vyplývajúce z komunitárneho práva, medzi ktorými je aj transpozícia smerníc do vnútroštátneho právneho poriadku.

    Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie. Z doložky finančných ekonomických a environmentálnych vplyvov na zamestnanosť v podnikateľskom prostredí vyplýva, že návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet z roku 2006 vo výške 32 827 650 korún a v roku 2007 21 827 650 korún v kategóriách mzdové prostriedky, poistné, tovary a služby a kapitálové výdavky.

    Podľa doložky je návrh zákona v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky a nemá vplyv na životné prostredie. Priaznivo ovplyvní zamestnanosť, pretože navrhovaným zákonom sa vytvoria nové pracovné miesta, a nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som dostal písomne jednu prihlášku pána spoločného spravodajcu Abelovského. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som pred chvíľkou ako spoločný spravodajca uviedol, ministerstvo spravodlivosti pripravilo na základe plánu legislatívnych úloh návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorým sa dopĺňa zákon o advokácii a zároveň aj živnostenský zákon.

    Chcem upozorniť na určité úskalia a problematické časti tohto zákona, ktoré patria do prvého čítania o tomto návrhu zákona, a predpokladám, že viacerí poslanci v rámci druhého čítania a práce vo výboroch tento zákon upravia do takej podoby, aby mohol plniť svoj účel.

    V prvom rade mám pochybnosti, či je správne zadefinovaná osoba, ktorá je vzhľadom na svoje majetkové a sociálne pomery v stave hmotnej núdze, ktoré podľa môjho názoru je pojem exaktný. Je dôležité pripomenúť, že práve definícia osoby, ktorá bude oprávnená, je najpodstatnejšia vzhľadom na tendenciu človeka využívať a zneužívať všetko, čo mu je poskytované zadarmo. Otázkami, ktoré si treba zodpovedať, sú napríklad, či v stave hmotnej núdze je napríklad ten, kto nemá pravidelný príjem, je nezamestnaný, ale vlastní napríklad nehnuteľný majetok. Alebo či v hmotnej núdzi je ten, ktorý je zdravý, kvalifikovaný, ale práve v tej sezóne nie je zamestnaný. Súdy napríklad z odpovedí na spomenuté otázky konštatovali, že tieto charakteristiky sa nemôžu podradiť pod pojem hmotná núdza.

    Do apríla 1990, keď nadobudol účinnosť zákon o advokácii, teda bývalý zákon č. 132/1990 Zb., ktorým bola obnovená nezávislá súkromná advokácia, bola bezplatná právna pomoc zabezpečená vo vnútri advokácie, pričom o jej poskytovaní sa na žiadosť občana zvyčajne rozhodoval vedúci príslušnej advokátskej poradne.

    V trestných veciach táto bezplatná právna pomoc sa poskytovala na základe rozhodnutia vedúceho advokátskej poradne spravidla vo veciach takých obvinených, u ktorých vzhľadom na charakter trestnej činnosti a z toho vyplývajúce predpokladané majetkové pomery nebol predpoklad na zaplatenie trov obhajoby. Išlo obligatórne napríklad o trestné činy zanedbania povinnej výživy, trestné činy príživníctva, samozrejme, pokiaľ tieto trestné činy boli podľa Trestného zákona trestné.

    Pokračovaním tejto praxe bol aj § 20 ods. 3 nového zákona o advokácii, ktorý stanovil právo fyzickej osobe na poskytnutie právnej pomoci za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak je to odôvodnené jeho majetkovými pomermi. Zákon počíta s tým, že túto povinnosť finančne už zrejme nebudú môcť za podmienok vykonávania advokácie súkromne ako slobodné povolanie zabezpečovať advokáti, prípadne ich profesijné združenie, ale štát. Pri zabezpečení bezplatnej právnej pomoci totiž vznikajú náklady tomu, kto túto službu poskytuje napriek jej označeniu ako bezplatnej.

    V odpovedi na otázku, kto má uhradiť náklady na bezplatnú právnu pomoc, musíme poukázať na Ústavu Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, o začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

    Z uvedeného článku je zrejmé, že štát má povinnosť zabezpečiť právnu pomoc. Ako som už spomenul, túto povinnosť si štát splnil zákonom o advokácii. Poskytovanie právnej pomoci je v ňom koncipované ako slobodné povolanie, teda forma podnikania. Advokáti v rámci svojich možností môžu poskytovať právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, teda právnu pomoc pro bono.

    Vyžadovať neustále systematické poskytovanie právnej pomoci zadarmo však nie je možné od advokátov podľa môjho názoru spravodlivé požadovať. Problém nastáva v situácii, keď zákon požaduje povinné zastúpenie advokátom a osoba nevie pre svoju majetkovú a sociálnu situáciu splniť túto podmienku. Zdá sa byť logické, že práva a ich uplatnenie sú v súlade a na základe ústavy musí občanom zabezpečiť štát, a teda aj tým občanom, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na právnu pomoc.

    V civilných procesných predpisoch je upravené obligatórne zastúpenie účastníka advokátom ako dovolateľa, teda v zmysle § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku alebo žalobcu v správnom súdnictve podľa § 250a Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ účastník nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo je pracovník, alebo zamestnaný člen, za ktorého koná.

    Rovnako je upravené obligatórne zastúpenie účastníkov v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, že navrhovateľ nerešpektuje povinnosť zastúpenia, následkom tohto postupu je odmietnutie návrhu na predbežnom prerokovaní veci pre nesplnenie podmienky prípustnosti konania.

    Čiastočné riešenie tohto problému priniesol § 30 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. V tejto možnosti musí súd účastníka poučiť.

    Aplikovanie tohto ustanovenia je viazané na splnenie dvoch podmienok. Musia byť splnené predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku a musí to byť potrebné na ochranu jeho záujmu. O oslobodení rozhoduje predseda senátu uznesením bez pojednávania. Doručuje sa iba žiadateľovi a vyhlasuje sa, ak žiadateľ osobne je prítomný na pojednávaní. Predseda senátu môže kedykoľvek toto oslobodenie, prípadne aj so spätnou účinnosťou až do právoplatného skončenia veci, toto oprávnenie odňať, ak sa ukáže pomer účastníka na oslobodení neodôvodnene, prípadne ani neodôvodňovali. To by sa týkalo aj súvisiaceho rozhodnutia súdu o ustanovení zástupcu, ktorý súd na základe tejto skutočnosti musel zrušiť.

    Táto úprava sa zdá byť podľa môjho názoru dostatočná, ale v súčasnej súdnej praxi je veľmi málo prípadov, že by k takémuto rozhodovaniu súdom dochádzalo. Hlavným problémom tohto systému poskytovania právnej pomoci je skutočnosť, že advokát môže byť súdom ustanovený iba účastníkovi konania. V konaniach, ktoré sa začínajú iba na návrh, je však potrebné poskytnúť právnu pomoc ešte predtým, ako sa prípad dostane na súd. Je potrebné spísať návrh, teda žalobu na začatie konanie. Súd však môže ustanoviť advokáta, ktorý by mohol pripraviť takýto návrh na začatie konania až po začatí samotného konania. Z toho dôvodu nie je tento systém veľmi účinný.

    Je dôležité, že právnu pomoc budú poskytovať kvalifikovaní advokáti zapísaní v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Tým bude zabezpečený zákonom určený štandard právnych služieb. Z toho vyplýva, že centrum, ktoré sa týmto zákonom alebo novelou zákona vytvára, by malo vôbec zastupovať žiadateľov voči iným štátnym orgánom. Podľa môjho názoru by centrum malo iba rozhodovať o oprávnenosti nároku a nezastupovať oprávnené osoby v samotných konaniach. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Abelovský bol jediný prihlásený písomne k tomuto bodu do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Abelovského.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja sa len veľmi stručne vyjadrím. Určite bude priestor v rámci druhého čítania. Naša ústava nezabezpečuje právo kohokoľvek automaticky a v každom konaní na bezplatnú právnu pomoc. Rozsah určuje zákon. Také je ústavné znenie, čiže ten zákon v tomto prípade je práve navrhovaná právna úprava.

    K otázke vymedzenia materiálnej núdze. Myslím si, že v tom je zákon relatívne presný a ide aj podľa toho, čo hovoril pán spravodajca. Ak si pozriete § 4 písm. g), tak tam sa definuje materiálna núdza ako stav, keď príjem fyzickej osoby nedosahuje 1,4-násobka sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. A potom, samozrejme, posudzovanie materiálnej núdze je presne upravené v § 7.

    Čo sa týka centier právnej pomoci, tak chceme, aby centrá právnej pomoci mohli poskytovať predbežnú konzultáciu, lebo tá stačí niekedy. Stačí komunikácia so štátnym orgánom, aby sa vec vyjasnila, urgencia nemusí vôbec prichádzať k ďalšiemu zastupovaniu.

    Čiže si treba uvedomiť, že je to dobrý návrh zákona, ale ako každý zákon je obmedzený finančnými možnosťami. To znamená, že treba ho racionálne nastaviť tak, aby nedochádzalo k plytvaniu verejných prostriedkov, lebo to sú prostriedky daňových poplatníkov. A myslím si, že týmto smerom ide aj návrh zákona a umožňuje tým, ktorí naozaj potrebujú právnu pomoc v konaní pred súdmi, ktorí ju reálne potrebujú, aby mali kvalitné právne zastúpenie. Myslím si, že sa nám podarilo dosiahnuť taký veľmi vyrovnaný balans a že ide o právnu úpravu, ktorá by mohla získať relatívne širokú podporu nielen verejnosti, ale v tomto okamihu najmä tejto snemovne. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády, ďakujem pánovi poslancovi Abelovskému. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 1109.

    Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh novely Občianskeho súdneho poriadku sleduje tri základné ciele. Prvý z nich smeruje k tomu, aby sa už pri tejto novele začal odstraňovať duálny režim núteného výkonu rozhodnutia, ktorý umožňuje oprávneným osobám domáhať sa práva priznaného vykonateľným rozhodnutím dvoma spôsobmi. Po prvé, návrhom na súdny výkon rozhodnutia v režime OSP a v režime exekučného poriadku.

    Výkon rozhodnutia však neúmerne zaťažuje súdy a vykonávacie konanie nerieši zámer realizovať súdne alebo iné rozhodnutie tak rýchlo a efektívne, aby práva subjektu, ktoré mu boli priznané, boli aj realizované. Upustením od tohto dualizmu získa štát na súdoch väčší priestor na výkon súdnictva v iných druhoch súdnych agend. Považujeme za výhodné upustiť od výkonu rozhodnutia podľa OSP, zároveň však rešpektujeme súčasnú situáciu, ktorá nedovoľuje celkom upustiť od výkonu rozhodnutia na súde v celom rozsahu. Je potrebné zabezpečiť výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorý je upravený len v Občianskom súdnom poriadku. Okrem toho sa v OSP ponechávajú upravené dva spôsoby súdneho výkonu rozhodnutia, a to zrážky zo mzdy a prikázanie pohľadávky, ale len na účely vymáhania justičných pohľadávok.

    Ďalším dôležitým cieľom, ktorý novela OSP sleduje, je posilnenie apelačného prvku v odvolacom konaní. Zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu spôsobuje v praxi časté predlžovanie dĺžky konania. Tým sa predlžuje dosiahnutie konečného rozhodnutia v reálnom čase. Stáva sa, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je odvolacím súdom opakovane zrušené, než dôjde k jeho potvrdeniu. Nazval som to už dávnejšie akýsi pingpong medzi súdmi, keď dochádza k pingpongovaniu vecí z prvostupňového na odvolací súd a naspäť. Novela OSP smeruje k zrýchleniu konania pred súdmi prvého a druhého stupňa s tým, že až na výnimky zamedzuje rušeniu rozhodnutí súdov prvého stupňa odvolacími súdmi. Umožňuje tieto rozhodnutia potvrdiť alebo zmeniť.

    Podľa štatistických prehľadov, ktoré tu mám k dispozícii, najviac reštančných vecí leží na okresných súdoch. V rámci odvolacieho konania krajské súdy rušia napadnuté rozhodnutia a vracajú ich súdom prvého stupňa niekedy z relatívne triviálnych procesných dôvodov. Argumenty, že súd prvého stupňa bude vykonávať nekvalitné rozhodnutie, právne neobstoja. Zákon o súdoch obsahuje úpravu vnútornej revízie, ktorá je okrem iného zameraná aj na rešpektovanie procesných predpisov, úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní a vnútorná revízia je v gescii práve krajských súdov. V zákone o sudcoch a prísediacich je upravená otázka disciplinárnej zodpovednosti sudcov.

    Tretím vedľajším zámerom navrhovanej novely OSP je sprehľadnenie poznámok pod čiarou, pretože viaceré odkazy sa stali vývojom právnej úpravy obsolétnymi.

    Návrh novely zároveň novelizuje Exekučný poriadok, čo má súvis s otázkou núteného výkonu rozhodnutia, ale jeho cieľom je aj odstrániť výkladové a aplikačné problémy vznikajúce v súvislosti s výkonom exekúcie a zároveň aj pomocou nových inštitútov zeefektívniť jej výkon. Definuje sa, kedy exekútor vykonáva činnosť, ktorú možno považovať za prenesený výkon verejnej moci. Základnými oblasťami úpravy okrem upresnení doterajšieho textu sú predovšetkým tie, v ktorých sa zavádza vykonanie auditu exekútora, ktorý prestáva vykonávať exekučnú činnosť, upravuje sa ustanovovanie náhradníka exekútora novým efektívnejším spôsobom, ktorý má zabezpečiť, aby každý exekútor mal v prípade zániku funkcie náhradníka a dáva sa exekútorovi možnosť dohodnúť sa s iným exekútorom na odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy v prípade, ak exekútor požiada o uvoľnenie z funkcie. Zabezpečuje sa tým najmä plynulý výkon exekučnej činnosti.

    V rámci novo upravenej ďalšej činnosti exekútora sa exekútorovi umožňuje v súvislosti s vykonávaním exekúcie prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci, spisovať návrhy na vykonanie exekúcie do zápisnice na výslovnú žiadosť oprávneného a doručovať súdne písomnosti, ak o doručenie požiada súd.

    Ešte by som upozornil v závere snemovňu na jeden aspekt novely. Navrhujeme tu zaviesť povinné zverejňovanie dražieb v Obchodnom vestníku v prípade, ak hodnota draženej veci prevyšuje 100-násobok priemernej mzdy, čo je dnes asi 1,5 milióna korún. Žiaľ, v minulosti boli prípady, keď boli vykonávané v rámci exekúcií mimoriadne netransparentné dražby, ktoré boli zverejnené v regionálnych médiách, v časoch a na miestach málo prístupných, aby sa informácia o dražbe lukratívnych vecí dostala do dosahu len vopred vybraných záujemcov.

    Z toho dôvodu sa nám javí byť dôležité a transparentné, aby v prípade predaja hodnotnejších vecí v každom jednom prípade bola dražba zverejnená transparentným spôsobom v Obchodnom vestníku, aby tak bola zabezpečená čo najviac informovanosť všetkých záujemcov o dražbu konkrétnej veci. Ide podľa mojej mienky o dôležité protikorupčné opatrenie v Exekučnom poriadku. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Drgonca, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o tlač 1109.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 a 2005. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti určené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Pán doktor Hrušovský, prosím vás, upozornite pánov ministrov, že rokovací poriadok im umožňuje výnimku, pokiaľ ide o udelenie slova, ale neumožňuje im rušiť rokovanie parlamentu akýmikoľvek inými spôsobmi. To sa týka vás dvoch, áno.

  • Ruch v sále.

  • Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

    Podľa doložky zlučiteľnosti zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne záväzky a prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy. Problematika predmetu návrhu právneho predpisu nie je zahrnutá v žiadnej smernici, ako celok nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Rokovací poriadok mi umožňuje na tomto mieste priznať si niekoľko viet vlastného prejavu, pretože je to prvé čítanie, v ktorom chýbajú akékoľvek spravodajské podklady pre informáciu pléna. Takže naozaj niekoľkými vetami. Predložený návrh zákona je veľmi dôležitý návrh zákona, pretože tu ide o novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku ako základného predpisu na konanie v občianskych, obchodnoprávnych a ďalších súkromnoprávnych veciach. Smeruje k riešeniu známeho problému prieťahu v konaní alebo zdĺhavosti súdneho konania. Vstupuje predovšetkým do sféry odvolania, kde si myslím, alebo kde sa nazdávam, že je veľmi dôležité včas upozorniť na to skôr, než vznikne záujem v médiách, že tu ide o vstup do kalných stojatých vôd nášho súdneho rozhodovania. Je teda vysoko pravdepodobné, že zaznie množstvo hlasov odporu popierajúceho racionálnosť takto predloženého návrhu. Osobne pokladám preto za dôležité upozorniť na to, že ide o veľmi užitočné návrhy riešenia práve v odvolacom konaní. Do dnešného dňa súdy v Slovenskej republike fungujú v prvom stupni, v prvej inštancii predovšetkým ako podateľňa na podanie odvolania na riešenie veci na krajskom súde. To je absolútny atyp, pokiaľ ide o uplatňovanie súdnej moci v právnom štáte. Okrem tohto spôsobu riešenia problémov návrh zákona smeruje k odstráneniu výkonu rozhodnutí na súdoch. Množstvo, štatisticky obrovské množstvo vecí, ktoré ležia na súdoch a čakajú na rozhodnutie, to sú práve rozhodnutia alebo návrhy na výkon rozhodnutia. Z tohto hľadiska sa obávam, že ide o odbremeňovanie súdov predovšetkým v záujme vyriešenia štatistík. Nie preto, že by som nesúhlasil s tým, že množstvo vecí sa presunie na exekútorov, ale preto, že si myslím, že tak, ako je tento návrh predložený, hľadá sociálne dôvody na súdny výkon rozhodnutí, ale prehliada právne dôvody.

    Podľa môjho názoru predbežné opatrenie je typický prostriedok, ktorý by mali vymáhať, vykonávať súdy, a nie exekútori. Ak sa prenos tejto agendy na exekútorov naozaj uskutoční, myslím si, že predbežné opatrenie sa stane zbytočným právnym inštitútom. Rad ďalších vecí zrejme bude predmetom diskusií v rámci druhého čítania.

    Na tomto mieste by som ešte rád upozornil na skutočnosť, že práve čl. II, ktorý hovorí o novelizácii exekučného konania, zrejme bude vyžadovať značnú koordináciu medzi navrhovateľom a napríklad ústavnoprávnym výborom, aby sme sa dostali k návrhu, ktorý predpokladám, že bude akceptovateľný. Na záver ale tohto príhovoru zdôrazňujem, že to je rozhodne návrh zákona, ktorý smeruje k riešeniu radu problémov, ktoré sú tu známe.

    A teraz poďme ďalej k veciam, ktoré súvisia s obsahom spravodajskej informácie. Z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1118 z 22. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory Národnej rady: po prvé, ústavnoprávny výbor; po druhé, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu; po tretie, výbor pre verejnú správu, a po štvrté, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. júna 2005 a v gestorskom výbore do 17. júna 2005.

    Teraz, pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu a chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku a zároveň udeľujem slovo prihlásenému pánovi poslancovi Abelovskému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, bola nám predložená novela Občianskeho súdneho poriadku, novela Exekučného poriadku, zákona o exekútoroch, ktorý našiel miesto vo vládnom návrhu zákona. Je úplne legitímne, že ministerstvo, a teda aj vláda Slovenskej republiky sa snaží o zrýchlenie konania a stanovení lehôt na niektoré procesné úkony súdu, ako aj na prenesenie niektorých procesných činností po odvolaniach na odvolací súd. Určite je to legitímne a treba to hodnotiť pozitívne. Mám však pochybnosti, či uvedená novela najmä Občianskeho súdneho poriadku prinesie to, čo je jej snahou, a to o urýchlenie občianskeho súdneho konania.

    V prvom rade si myslím, že zvýraznenie apelačnej zásady je krokom správnym smerom. Je nesporné, že súdy pri rozhodovaní, pokiaľ táto zásada nie je zdôraznená, majú sklon, keď si nevedia poradiť, nevedia zaujať správne stanovisko, pristupujú k preskúmaniu rozhodnutia tou najľahšou možnou cestou, a to zrušenia rozhodnutia najmä z procesných dôvodov. Tak sa vytvára potom ten nebezpečný kolobeh niekoľkých zrušení rozhodnutí, vrátenia, a tým prakticky sa donekonečna konanie predlžuje.

    Mám však pochybnosti, či v navrhovanej právnej úprave je táto apelačná zásada dostatočným spôsobom zvýraznená. Podľa mňa tu absentuje a bude potom vecou, samozrejme, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a sám sa v druhom čítaní o to pokúsim, že zvýraznenie tejto apelačnej zásady je do určitej miery moderované a modifikované konkrétnym ustanovením, keď by bolo možné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa aj z dôvodov nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia, ktoré, obávam sa, že v období, ktoré nás čaká, bude veľmi časté.

    Mám na mysli najmä skutočnosť, že podľa tých noviel, ktoré sme prijali už v tomto volebnom období, veľká časť prvostupňovej agendy prechádza na okresné súdy, najmä vo veciach priemyselných práv, vo veciach konkurzov a v ďalšej agende, s ktorými evidentne okresné súdy nemajú žiadne skúsenosti.

    Ak si zoberiem modelový prípad, že účastník sa obráti na súd so skutočne dôvodným návrhom napríklad vo veci vyplývajúcej z priemyselných práv a prvostupňový súd, pretože nie zo zlomyseľnosti alebo z nejakého iného dôvodu, ale z nedostatku skúsenosti bude aplikovať úplne chybne iné hmotné právo, ako by ho aplikovať mal a takýto dôvodný návrh zamietne, odvolací súd bude mať v podstate len dve možnosti.

    Pokiaľ by vstúpila do platnosti táto novela, buď rozsudok potvrdiť v tomto prípade, alebo tento rozsudok zmeniť. Ani na obidva dôvody, ktoré zákon umožňuje, asi nebude dôvod, pretože ak by teda potvrdila rozsudok, evidentne by účastníkovi zamietli dôvodný návrh, a pokiaľ by ho chceli zmeniť, tak by tomu bránila skutočnosť, že prakticky nebolo vykonané žiadne dokazovanie, alebo aj bolo, ale bolo vykonané nesprávnym smerom, a tým sa potom aj dospelo k nesprávnym záverom, k aplikácii nesprávneho hmotného práva. Samozrejme, že účastník by utrpel na svojich právach a nebolo by učinené spravodlivosti zadosť.

    Mám takú predstavu, aby v rámci druhého čítania pozmeňujúcim návrhom bol doplnený o ustanovenie, teda nie tak, ako je v navrhovanom zákone, teda v novom znení ustanovenia § 221 v tých jednotlivých písmen a) až h), ale dať odvolaciemu súdu procesnú možnosť rozhodnúť bez pojednávania v lehote, ktorá by mohla byť napríklad 30 dní s tým, že by bolo povinnosťou súdu v tejto 30-dňovej lehote trebárs aj vyhotoviť toto rozhodnutie o tom, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné, teda ho „skasírovať“, ako sa povie, a doručiť na nižší súd.

    Obávam sa, že práve tie novely, ktoré boli prijaté aj touto snemovňou, budú mať za následok práve preto, že veľmi veľká časť agendy prechádza do ich právomoci, budú veľmi časté a budú veľmi potrebné rozhodnutia alebo zrušujúce rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť. Takto by sa, samozrejme, tou veľmi striktnou procesnou 30-dňovou lehotou zabránilo trebárs tomu pingpongu, ak by som to tak mohol nazvať, medzi odvolacím a prvostupňovým súdom, a bola by zabezpečená aj, by som povedal, rýchlosť toho konania v medziach. Určite nepostačujú tie dôvody, ktoré sú uvedené v navrhovanom ustanovení § 221. Je to, samozrejme, vec na diskusiu, v každom prípade volajú po tom sudcovia najmä odvolacích súdov, pretože budú mať skutočne veľmi vážnym spôsobom zviazané ruky pri rozhodovaní a, samozrejme, je to aj v súvislosti so vzájomnou ochranou oprávnení záujem občanov, ktorí sa so svojimi nárokmi obracajú o súdnu ochranu.

    Nakoniec akosi táto novela nevymyslela nič nové, takáto alebo podobná právna úprava v Čechách, pokiaľ viem, už platí asi tri roky, kde bola zvýšená apelačná zásada práve z tých dôvodov, ku ktorým pristúpilo aj ministerstvo, a myslím si podľa konzultácií s českými kolegami, sa táto novela úspešne aj uplatňuje.

    Čiže novela áno, je správna, je to krok správnym smerom zvýšiť apelačnú zásadu, ale nie až tak, ako je v navrhovanej úprave, treba ju modifikovať o možnosť preskúmania rozsudku zrušením rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť v stanovenej procesnej lehote a aj s vyhodnotením rozhodnutia a vrátením. Ide o takzvané súdne rekurzy, tí, ktorí pracujú v justícii vedia, o čo ide, keď predseda senátu môže už po jasnom a po prvom nahliadnutí do spisu a zistenia, prakticky prečítania si napadnutého rozsudku a odvolania vie, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné a mal by takú procesnú možnosť pristúpiť k takémuto konaniu.

    Poukazujem na to, že aj Súdna rada vo svojom rozhodnutí takýmto spôsobom reagovala na navrhovanú a zamýšľanú právu úpravu, ktorá bola doručená ústavnoprávnemu výboru, kde sa tieto veci takýmto spôsobom ponímajú.

    Čo sa týka návrhu preniesť všetky výkony rozhodnutia zo súdu na exekútorov, samozrejme, takáto zásada je možná, je otázka, či prinesie úľavu pre súdy a či bude znamenať aj odbremenenie súdov a snáď ani nie tá, ale či bude znamenať najmä urýchlenie výkonu rozhodnutia pre občanov, a tým prakticky až domáhania sa svojho práva, teda na reálnom podklade nielen mať v ruke nejaké súdne rozhodnutie, ale aj príslušnou sankciou potom to plnenie dostať. Tu mám určité pochybnosti. Ja si myslím, že pokojne na súdoch by mohli zostať exekúcie, ktoré sa vykonávajú formou zrážky zo mzdy. Najmä ide o uplatnenie výživného od tých, ktorí si túto povinnosť neplnia. Ide v podstate o veľmi jednoduché exekučné konanie, ktoré je viac-menej aj oslobodené vzhľadom na pomery tých oprávnených aj od súdnych poplatok a preddavkov. Čiže viem si predstaviť, že by takéto najmä pre ich určitú operatívnosť, ako aj to, že vieme, že exekučné konanie má niekoľko fáz, pokiaľ je prakticky spôsobilé privodiť tie následky spočívajúce v exekúcii a v jej reálnom uplatnení, že by medzičas medzi právoplatným rozsudkom a výkonom rozhodnutia bol čo najkratší. A tu si myslím, že by mohla byť činnosť súdov najmä prostredníctvom vyšších súdnych úradníkov, ktorými sú už súdy prakticky skoro zasýtené, teda je tu priestor na ich uplatnenie. Ja si myslím, že ak bude v druhom čítaní pamätané na tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak by som nemal problém potom tento návrh zákona aj podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Cuper, poslankyňa Tóthová, pán poslanec Číž. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, pán poslanec Cuper bude prvý.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem podporiť pána Abelovského, najmä návrh, ktorý sa týka vylúčenia kasačného princípu z občianskeho súdneho konania, ale lepšie povedané obmedzenie do takej miery v záujme urýchlenia konania, že vypadne z konania za nie príliš prijateľný práve z tých dôvodov, ktoré tu pán poslanec uvádzal, ale pridám k nim aj ten, že sa tu niečo zasa v podstate sudcom uloží ako povinnosť, teda robia sa z nich počítače, ktoré budú musieť rozhodnúť nejakým spôsobom, ktorý bol prejudikovaný už súdom prvého stupňa a nebudú môcť vrátiť vec na opätovné prerokovanie. To nie je, práve sme sa bavili s pani profesorkou Tóthovou a zrejme k tomu bude hovoriť, príliš prijateľná alternatíva na zrýchlenie konania a sme za to, aby sa zo strany ministerstva spravodlivosti nejakým spôsobom rozmýšľalo o tom, ako zmierniť toto príliš striktné ustanovenie novely Občianskeho súdneho poriadku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nadväzujem na pána poslanca Abelovského na § 221, ktorý sa týka kasačného princípu. Myslím si, že nielen zúženie kasačného princípu je problém, ale je problém aj možnosť vrátiť, kasácia zvrátením právneho názoru.

    Vo faktickej poznámke snáď len toľko, že citovaný paragraf písm. h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdi vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

    Pán minister, ak takto budete viazať, že nesprávne posúdil a ešte musí preukázať, že preto neurobil dôkazy, to znamená, že zúžite absolútne lievik preto, aby sa mohlo vrátiť naspäť nedoriešené v prvej inštancii konanie, poprípade prípady nesprávnej právnej kvalifikácie. Súhlasím s pánom poslancom, že bude treba v druhom čítaní viaceré doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, pretože filozofia redukcie, kasácie v súdnictve môže byť, ale nemôže byť v takom rozsahu. Ak by to bol skutočný prínos na skrátenie, tak by mnohé generácie pred nami už s tým prišli. Pretože tento kasačný princíp platí odnepamäti súdnictva a nemyslíme si, že my sme vymysleli dieru v koláči, poprípade nechcime vyliať s kúpeľovou vodou aj dieťa. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, myslím si, že pre mnohých v súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Abelovský, že v mnohých sférach váš návrh zákona predstavuje istý prínos, len na druhej strane ma zaujíma jeden problém.

    Pán minister, vy ste predseda legislatívnej rady a legislatívne pravidlá tvorby zákonov tak Národnej rady, ako aj vlády by mali byť pre vás transparentne záväzné. Máme tam článok II, kde je 116 bodov, kde absolútne prečesávate a meníte Exekučný poriadok. V názve zákona sa zmena Exekučného poriadku ani neobjavuje, to znamená pre ľudí, ktorí nie sú právnikmi a nemajú k dispozícii ASPI a budú hľadať Exekučný poriadok, pretože sa ich mnohých dotýka, tak ho jednoducho nenájdu, a to sa mi vážne nepáči, pretože, ako píšete v dôvodovej správe, zákon sa pripravoval v rámci plánu úloh na rok 2004, 2005. Taká rozsiahla novela Exekučného poriadku jednoducho mala ísť samostatne a mali sme mať možnosť zaoberať sa Exekučným poriadkom. Hovorím bez toho, že by som spochybňoval obsah. Takže by som vás poprosil, aby ste sa ako predseda legislatívnej rady vlády vyjadrili k tejto otázke. Ďakujem.

  • Kto sa teraz ústne hlási do rozpravy, pretože pán Abelovský bol jediný prihlásený písomne? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Prosím? Áno, tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a teraz má slovo minister a podpredseda vlády pán Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa na úvod poďakovať poslancom, ktorí v rozprave vystúpili a naozaj sa zamerali na jeden z kľúčových posunov tejto novely, a to je zvýraznenie apelačného princípu.

    Pán poslanec Abelovský to privítal, ale povedal, že to ide až veľmi ďaleko a že by bolo treba doplniť do § 221 ďalšie dôvody na zrušenie rozhodnutia. Okrem iných spomenul nepreskúmateľnosť, čo je dôvod, ktorý je v súčasne platnom OSP je veľmi čerstvo a nie je ani definovaný. Ten problém je, že ak sa nejaký inštitút priveľmi otvorí, tak judikatúrou sa dosiahne taký stav, že sa v zásade nič nezmení. To bol prípad, keď mnohé novely OSP novelizovali § 120 OSP otázku kontradiktórnosti a tým, že kontradiktórnosť nebola vymedzená jasne a bez výnimky, tak napriek snahe zákonodarcu obmedzovať možnosť súdu navrhovať dôkazy, judikatúra vyšších súdov ten stav de facto ponechala. Takže to je problém podľa mojej mienky, že ak to príliš otvoríme, tak v súdnej praxi nenastane žiadna zmena, a to je aj problém nepreskúmateľnosti.

    Ja som rád, že pán poslanec spomenul presun vecnej príslušnosti z krajských na okresné súdy. Áno. Je to v súlade s koncepciou klasickej trojstupňovej súdnej sústavy, aby veci začínali na okresnom súde, aby krajské súdy boli súdmi odvolacími a Najvyšší súd súdom dovolacím a súdom, ktorý bude zjednocovať judikatúru. Ja tu mám prehľad od roku 2003, v akých veciach došlo k posunu príslušnosti, vecnej príslušnosti z krajských na okresné súdy a tie zmeny budú aj nasledovať. Už je schválený zákon o konkurze, parlament bude rokovať o trestných kódexoch, kde všetko ide práve týmto smerom. Preto je logické, že ak odbremeňujeme krajské súdy od prvostupňovej agendy a, naopak, zaťažujeme okresné súdy, tak by mali byť aj okresné súdy odbremenené. Nemali by sa im neustále vracať súdne prípady. Mám tu aj štatistiky a prehľad, aby sme mali predstavu, koľko vecí je na okresných súdoch a koľko vecí je na krajských súdoch. Spomeniem len za rok 2003. Na okresných súdoch to bolo 93 000 vecí v agende občianskoprávnej, z toho na odvolacích súdoch 22 000. V agende obchodnoprávnej na prvom stupni 23 000, na odvolacom stupni 4 700, čiže ide o štvrtinu, pätinu tých vecí, ktoré sú na okresných súdoch, dnes sa nachádzajú na krajských súdoch. Pritom pomer sudcov okresných a krajských súdov zďaleka nie je taký dramatický. V zásade je asi polovica zo stavu sudcov okresných súdov na krajských súdoch.

    Čo sa týka tej pripomienky, čo v prípade, ak bude aplikovať súd prvého stupňa nesprávne hmotné právo? No tak v takom prípade je veľmi jednoduchá náprava. Odvolací súd zmení rozhodnutie. Ak bude skutkový stav správne zistený a problém bude len v nesprávnej aplikácii hmotného práva, tak najrozumnejšie riešenie, jediné správne riešenie je zmena rozhodnutia a správna právna kvalifikácia. S tým súvisí aj to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová. § 221 ods. 1 písm. h) práve myslí na situáciu, ak pre zlú právnu kvalifikáciu – napríklad súd prvého stupňa príde k záveru, že nárok je premlčaný, z toho dôvodu žalobu zamietne – žiadne ďalšie dôkazy nevykoná, napríklad o výške žalovaného nároku, tak to bude dôvod na kasáciu, lebo súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, prišiel k záveru, že došlo k premlčaniu, a pritom neprišlo, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Takže si myslím, že tento dôvod je vymedzený veľmi správne a bol vymedzený takto aj po konzultácii so sudcami odvolacích súdov a so sudcami Najvyššieho súdu.

    Čo sa týka pripomienok vo faktickej poznámke pána poslanca Cupera, ktorý navodil taký stav, že už bude sudca ako počítač. Neviem, z čoho to vyvodzuje, pretože súd len nebude môcť, alebo bude mať obmedzenú možnosť rozhodnúť určitým spôsobom. To znamená, vec zrušiť a vrátiť. Inými slovami, bude môcť potvrdiť rozhodnutie, alebo ho zmeniť, bude musieť meritórne rozhodnúť. Nebude to môcť vrátiť do stavu nula. Neviem, v čom je v tomto obmedzená možnosť súdov, práve naopak si myslím, že tá možnosť na právny názor odvolacieho súdu je zachovaná.

    Posledná pripomienka k pánovi poslancovi Čížovi, ktorý namietol názov. Ten pôvodný názov bol novela Exekučného poriadku, ale legislatívna rada, a podľa mojej mienky správne, prišla k záveru, že predsa len Občiansky súdny poriadok je ťažiskový procesný kódex, a keď v tomto návrhu ideme novelizovať dva ťažiskové zákony, OSP a Exekučný poriadok, tak na prvom mieste by mal byť OSP vyjadrený aj vo svojom názve. A keďže obidva zákony spolu súvisia, tak je logické, že sú predmetom jedného vládneho návrhu a, samozrejme, podľa legislatívnych pravidiel, ak sa novelizuje niekoľko zákonov, tak v názve sa objaví len ten prvý, väčšinou ten ťažiskový názov zákona a potom sa uvedie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takže v tomto sme legislatívne pravidlá neporušili. Práve naopak, vyšli sme v ústrety Legislatívnej rade vlády, ktorá mala správnu pripomienku.

    Pán podpredseda, teším sa na diskusiu v priebehu druhého čítania a na podnetné návrhy, ktoré prídu vo výboroch a od poslancov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1086. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1104.

    Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby uvedený návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom navrhovanej novely zákona o Horskej záchrannej službe je predovšetkým reagovať na poznatky získané z uplatňovania teraz platného zákona a skvalitniť záchrannú činnosť v horských oblastiach.

    V tomto smere sa javí nevyhnutnou predovšetkým komplexná úprava problematiky získavania odbornej a zdravotnej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti v horách vrátane uznávania odbornej kvalifikácie občanov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska na výkon tejto činnosti v Slovenskej republike.

    V pôvodnom zákone sa tiež spresňujú niektoré riešenia. Napríklad práva a povinnosti prevádzkovateľov lyžiarskych tratí a vlekov sa upravujú v záujme zvýšenia bezpečnosti osôb na lyžiarskych tratiach a mechanizmus platby za náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti a pátraním po nezvestnej osobe sa zosúlaďuje s právnymi úpravami väčšiny alpských krajín.

    Súčasťou návrhu zákona je taktiež priama novela zákona o integrovanom záchrannom systéme, kde sa Horská záchranná služba zaraďuje vzhľadom na význam svojej činnosti medzi základné zložky integrovaného záchranného systému. Predložená zákonná úprava nezakladá nové nároky na rozpočet sektora verejnej správy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam návrh zákona podporiť a rozhodnúť o jeho prerokovaní v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Miroslavovi Čížovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predseda výboru pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Horskej záchrannej službe. Dovoľte mi teda, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Chcem tiež zdôrazniť, že návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu nie je upravená a ani sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení či v čl. 81, ktorý upravuje oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je ani prioritou Partnerstva pre vstup.

    Čo sa týka vlastného návrhu zákona, pán minister uviedol v podstate štyri základné okruhy, ale myslím si, že tie, ktoré skutočne budú zaujímať verejnosť a ktoré môžu byť istým problémom pri ich chápaní a vnímaní v našom parlamente, to je práve problém povinnosť hradiť Horskej službe náklady na záchrannú činnosť a tiež vykonanie nevyhnutnej zmeny v zákone o integrovanom záchrannom systéme zaradením Horskej služby medzi základné zložky integrovaného záchranného systému vzhľadom na predmet jej činnosti.

    V súvislosti so zákonom sme už zaregistrovali istú mediálnu predprípravu, keď boli viaceré relácie tak vo verejnoprávnych, ako aj súkromnoprávnych médiách, osobitne aj v televíziách, kde sa snažíme občanov pripraviť na to, že budú musieť aj za službu, ktorou je záchrana života a zdravia v horách, platiť. Nič v zásade proti tomu. Problém je len ten, že v tomto volebnom období prebieha reforma daňového systému, v rámci ktorého dramaticky oznamujeme verejnosti, že znižujeme daňové zaťaženie, ale z krytých platieb, z krytých daní, z krytých poplatkov a iných sa objavuje čím ďalej, tým viac. Len na tejto schôdzi budeme prerokúvať návrh zákona o spoplatnení vysokoškolského štúdia a podobne. Stačí si tie náklady spočítať a dať ich do istých kontextov.

    Takže, vážené dámy a páni, chcem povedať, že ak Horská služba, ktorá je skutočne nevyhnutná a potrebuje finančné prostriedky, treba povedať, že je to služba, ktorá sa poskytuje v súvislosti s tým, že prichádzajú návštevníci do hôr, do hotelov, kde nosia, povedzme si na rovinu peniaze a kde výrazne prispievajú aj z príjmov z turistického ruchu, tak minimálne, keď už potom, pán minister, možno by stálo za to zvážiť aj spoluúčasť tých, ktorí profitujú z tejto činnosti, keď už chceme teda týmto spôsobom rozmýšľať a neprofitovať iba z nešťastia. Tam ja mám jeden veľký problém, že máme predsa obrovské množstvo činností, z ktorých plynie zisk a z ktorých si viem predstaviť, že z toho zisku, z tej novovytvorenej hodnoty, že sa časť dá na správu verejných vecí, ale orientovať túto sféru do situácie, kde evidentne človek stráca už len tým, že spravidla je ohrozené jeho zdravie, možno jeho život a podobne a v tom smere teraz ešte nastupovať, aj keď, samozrejme, vždy sú tam isté drobné prvky aj istej spoluzodpovednosti toho občana a podobne, len mali by sme byť v tomto smere naozaj opatrní a zvažovať, z čoho má byť skutočne Horská služba platená, kto skutočne z nej profituje, kto potrebuje tie služby a vyváži to. Na druhej strane, ale mi dovoľte, aby som ako spravodajca povedal, že o týchto veciach je možné diskutovať v druhom čítaní, takže by som si dovolil odporučiť, aby sme tento vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

    Zároveň mi dovoľte, aby som v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 14. apríla 2005 č. 1104 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre verejnú správu a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu a odporúčam, aby výbory pre tento rok vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 s tým, že gestorský výbor by ho prerokoval do 17. júna 2005. Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy písomne nemám žiadne prihlášky, ústne, prosím, sa hlási do rozpravy jeden poslanec.

    Pán poslanec Krajči. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladanému vládnemu návrhu zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe. Na úvod mi dovoľte povedať, že už pred pár rokmi, v roku 2002, keď bola schvaľovaná táto forma zákona, boli tu isté výhrady vo vzťahu k tomu, ako zákon bude fungovať priamo v teréne a ako vyrieši to, čo sme vlastne týmto zákonom chceli dosiahnuť, to znamená, aby sa Horská záchranná služba stala základným článkom integrovaného záchranného systému.

    Dnes tieto systémy v podstate už fungujú, nastavuje sa model, ako by to malo byť vždy a ďalej lepšie. Musím však konštatovať, že aj pri tvorbe tohto zákona sa nezohľadnilo to, čo by snáď bolo potrebné, aby sa na zákone podieľala širšia verejnosť, hlavne tí, ktorých sa tento zákon týka, aby mohli odkonzultovať svoje názory a predovšetkým praktické skúsenosti, ktoré majú s vykonávaním tohto zákona od roku 2002.

    Už pri schvaľovaní tohto zákona v roku 2002 sa predložili aj tu v parlamente isté výhrady, ktoré bolo potrebné snáď schváliť v pozmeňujúcich návrhoch a ktoré vylepšovali obsah tohto zákona. Žiaľbohu, nepodarilo sa tieto pozmeňujúce návrhy dostať do znenia zákona, a preto zákon prešiel v tej podobe, v akej sa nachádza dnes, čo po dvoch rokoch sa ukazuje ako skutočná chyba a potvrdila sa jeho nedokonalosť, na ktorú sme v podstate už vtedy upozorňovali.

    Tak ako aj ten pôvodný zákon, aj táto novela sa opäť tvorí bez širšej diskusie s ostatnými zainteresovanými stranami iba na základe jednostranných informácií. Preto si myslím, že by bolo potrebné, aby ministerstvo vnútra ako predkladateľ vymenovalo komisiu alebo skupinu ľudí zloženú z viacerých odborníkov a zástupcov zainteresovaných strán, ktorá by na základe širšej diskusie pripravila text novely zákona, pretože tento text novely zákona, ktorý je dnes predložený v Národnej rade, má znovu množstvo nedostatkov nielen technických, ale predovšetkým obsahových z hľadiska jeho realizácie a radšej sa vyhnime týmto nedostatkom a snažme sa tieto problémy vychytať ešte predtým, než sa zákon dostane do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predovšetkým ide o to, aby sa konzultoval tento zákon aj s tatranskou Horskou službou, s dobrovoľným zborom a najmä aj s tými, ktorých sa tento zákon bude bezprostredne dotýkať, keď ho schválime, a to je lanovky a vleky, a aby sa to konzultovalo aj so záujmovým Združením lanoviek a vlekov na Slovensku, ktorí dostávajú isté povinnosti v rámci tohto zákona, ktoré, samozrejme, budú musieť plniť, ale nikto sa ich nepýtal, ako sú na to pripravení a akým spôsobom postupovať. Preto v zmysle zákona č. 350/1995 Z. z. podľa § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem.

  • Nikto viac sa nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1092. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1108.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov vláda schválila na svojom rokovaní 6. apríla 2005. Účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky na zavedenie systému personálneho manažmentu profesionálnych vojakov do praxe a vytvoriť vhodné legislatívne prostredie pre plnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Realizáciou zákona sa má zabezpečiť transparentné a systémové doplňovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky vojenským personálom v určenom počte a kvalite s požadovanými schopnosťami a v požadovaných hodnostiach.

    V návrhu zákona sa ustanovuje nový systém postupu v služobnej kariére spojený s rotáciou personálu založeného na služobnom hodnotení a konkurenčnom výbere na povýšenie, výcviku a vzdelávania v priebehu služobnej kariéry, nový systém ustanovovania a povyšovania a nový systém odmeňovania podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti, ktorý umožní regrutáciu, udržiavanie a rotáciu vojenského personálu na pracovných pozíciách. Tento systém bude kompatibilný so systémami armád členských štátov NATO.

    Realizácia úlohy profesionalizácie vojenského personálu súčasne vyžaduje zohľadniť nové požiadavky na profesionálnu službu, ktorá sa stáva stále viac časovo, fyzicky a psychicky náročnejšia a rizikovejšia a z tohto dôvodu je navrhovaný aj nový systém odmeňovania.

    V posledných dňoch došlo v súvislosti s týmto návrhom zákona k medializácii problematiky súvisiacej s odmeňovaním leteckého personálu, a preto vás chcem informovať, že tieto problémy budú po vzájomnej dohode čoskoro vyriešené. O podrobnostiach vás budem informovať na rokovaní jednotlivých výborov, ktorým tento návrh zákona bude pridelený na prerokovanie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Patakymu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 363 z 3. mája 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1092).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. apríla 2005 č. 1108 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási? Ústne sa prihlásil pán poslanec Vážny, pán poslanec Šimko. Písomne? Tak má prednosť. Áno, ospravedlňujem sa, pán poslanec. Písomne sa hlási pán poslanec Šimko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Ospravedlňujem sa vám.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Je to nakoniec jedno, ale poriadok musí byť. Hlavne, keď sú armádne veci, áno.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé dámy, ctení páni, vážený pán minister, máme pred sebou prvý návrh, ktorý má viesť k profesionalizácii našich ozbrojených síl. Tento politický cieľ patrí k ťažiskovým pilierom, na ktorých má stáť reforma ozbrojenej moci nášho štátu. Na rozdiel od väčšiny reformných krokov, ktoré spravidla v čase ich zavádzania bolia a robíme ich v presvedčení, že ich blahodarné účinky sa dostavia až v dlhšej časovej perspektíve, zánik všeobecnej povinnosti mladých mužov slúžiť vo vojsku je vcelku populárny. Je to však významný krok. Jeho súvislosť treba dobre premyslieť.

    Viac ako tisíc rokov museli v tomto priestore muži, ak bolo treba tak i proti svojej vôli. dávať k dispozícií svoje sily, ba i riskovať životy vo vojsku. Bývalo to v záujme kadekoho a kadečoho. V modernom štáte je však toto do istej miery akousi naturálnou daňou, ktorej prostredníctvom sa potom občania môžu nádejať, že budú žiť v pokoji. Táto filozofia sa profesionalizáciou armády do istej miery končí. Nastupuje vlastne princíp žoldnierskeho vojska. Štát poníma i službu v ozbrojených silách vrátane ohrozenia života ako službu za mzdu. Už nie ako povinnosť voči našej spoločnej pospolitosti. Taký je dnes trend, vojenskí technokrati vravia, že len žoldnierske vojsko môže byť kvalitne vycvičené, dobre vyzbrojené a vystrojené. A majú svoju pravdu. Taká je dnes armáda Spojených štátov, Veľkej Británie a mnohých ďalších štátov, ktorých ozbrojené sily predstavujú technickú a vojenskú špičku. V Nemecku však napríklad diskutujú aj o pravde inej. O tom, že nie o všetkom rozhoduje technickovojenský aspekt. Že je tu aj otázka srdca, oduševnenie, ktoré pri obrane vlasti zohrávajú zásadnú úlohu. Preto sa napríklad v Spolkovej republike princípu všeobecnej služobnej povinnosti vzdávať nechcú. U nás táto diskusia neprebehla.

    Sú však aj menej filozofické otázky a o tých ešte diskutovať môžeme a mali by sme. Čo sa vlastne stane, keď sa zruší povinnosť chlapcov rukovať? Ako sa zmení spôsobilosť krajiny čeliť tomu, čo nás môže ohroziť. Teraz nebudem hovoriť o našej schopnosti byť užitočný v zahraničných vojenských misiách. Áno, tomuto profesionalizácia výrazne prospeje, naši vojaci budú lepšie pripravení, lepšie vybavení a budeme sa môcť na túto činnosť oveľa lepšie pripraviť. To má svoj význam z hľadiska zahraničnopolitického postavenia Slovenska. Pre túto aktivitu našich ozbrojených síl je profesionalizácia jednoznačne krokom dopredu.

    Ako je to však s obranou nášho územia? Tu treba vychádzať predovšetkým z pohľadu možných ohrození. Klasické ohrozenia sa v tejto chvíli nezdajú byť veľmi pravdepodobné. Okrem toho sme súčasťou najsilnejšej vojenskej spojeneckej aliancie sveta, ktorá členské štáty zaväzuje spoločne brániť ohrozenie územia ktoréhokoľvek z nich. Obdobné mechanizmy si vytvára aj Európska únia. Okrem toho tu ani nevidno nejaké rodiace sa napätie, ktorého povaha by azda mohla viesť k vojenskému riešeniu. Ale nezabudnime, že ani v roku 1932 si v Európe prakticky skoro nikto nemyslel, že by o sedem rokov mohla vypuknúť svetová vojna.

    Preto je potrebné rozmýšľať i o tom, čo by sme si predsa len mali ponechať i z klasických vojenských profesií tak, aby, keby bolo treba, bolo možné v priebehu rádovo niekoľkých rokov organizovať i klasickú vojenskú obranu štátu. Nikto nechce, aby to bolo potrebné, ale nikto nechce ani požiar, a predsa máme hasičov.

    Oveľa reálnejšie sú však hrozby, ktoré dnes nadobúdajú paramilitaristický charakter. Nie sú to klasické vojenské ohrozenia, ale sú podstatne významnejšie ako bežná kriminalita. Používajú stále ničivejšie útočné prostriedky. Vo svete sa už vyskytli aj prípady použitia zbraní hromadného ničenia. Jestvujú zločinecké a teroristické siete, ktoré operujú po celej planéte. Niektoré sledujú racionálne, iné aj vonkoncom iracionálne ciele. Udierajú bez varovania a často úplne nevyspytateľne. Sú krajiny, kde ľudia okrem štátu musia platiť dane aj organizovanému zločinu. Napokon, i u nás už poznáme inštitút výpalného. Čo iného to je? Ako čeliť tomuto nebezpečenstvu? Navyše ako mu čeliť systémovo? Dá sa očakávať, že jeho intenzita bude v globalizujúcom sa prostredí dnešného sveta rásť. Tu si do budúcnosti nevystačíme ani s klasickým vojskom, ale ani s bežnými policajnými silami. Z tohto pohľadu profesionalizácia armády azda zdanlivo nehrá významnú rolu.

    Bolo by ale pri tejto príležitosti dobre sa poohliadnuť, ako to riešia krajiny, ktoré s organizovaným zločinom veľkých rozmerov majú dlhodobé skúsenosti. V Taliansku, v kolíske mafie, jestvuje špeciálna ozbrojená štruktúra karabinieri. Je začlenená do rezortu obrany, ale pri jej použití hrá významnú úlohu aj ministerstvo vnútra. Obdobne funguje i žandárska služba vo Francúzsku.

    Krajným terorizmom dnes najviac ohrozené krajiny, ktoré majú plne profesionalizované ozbrojené sily, krajiny, ktoré vo vojenstve predstavujú vo svete absolútnu špičku sú USA a Veľká Británia. Práve tieto krajiny však zabezpečujú svoju ochranu pred paramilitaristickými, alebo ak chcete tak rozličnými asymetrickými ohrozeniami i prostredníctvom špeciálnych polovojenských i polopolicajných štruktúr.

    V Spojených štátoch je to národná garda spadajúca do dispozície guvernérov, vo Veľkej Británii sú to vojská teritoriálnej obrany. V USA dokonca vytvorili na tieto účely osobitné megaministerstvo na ochranu domoviny. Toto sú ale reálne ohrozenia všade, aj na Slovensku. Po roku 1993 niekoľko rokov jestvovala u nás domobrana. To mal byť akýsi zárodok vojsk teritoriálnej obrany. Bola ešte pred mojím nástupom na ministerstvo zrušená. Jestvovala tiež úvaha o vytvorení dispozičných síl zo špeciálnych jednotiek spadajúcich dnes čiastočne pod ministerstvo obrany a čiastočne vnútra. I tieto úvahy podľa mojich informácií nepokračujú. Čakáme, kým nás niečo prekvapí. Na paramilitaristické ohrozenie je ale potrebné vytvoriť i primerané polovojenské jednotky, ktoré budú chrániť štát a jeho občanov.

    Osobitnú skupinu ohrození tvoria prírodné a priemyselné katastrofy. Klimatológovia nás varujú, že ich intenzita a rôznorodosť sa bude skôr zvyšovať. Tu je síce najlepšie ohrozeniu predchádzať, ale nie vždy sa to dá, a preto je kľúčové aspoň minimalizovať dopady. Civilnú obranu, tak ako ju poznáme z minulosti, sme zmenili na civilnú ochranu a patrí do ministerstva vnútra. Sú to iste fundovaní pracovníci, ktorí v nej pracujú a zabezpečujú tú odbornú stránku ochrany, ale niekedy potrebujeme rýchlo veľa rúk. A tu vždy v minulosti pomáhala armáda.

    Pamätám si na vysokú vodu v roku 2002. Jednu augustovú noc som ako vtedy minister vnútra jazdil po našom brehu Dunaja a ten zápas so živlom mám ešte v živej pamäti. Asi od 2.00 hodiny v noci prestala v Bratislave voda stúpať. Stačilo ešte šesť centimetrov a celý stred mesta by bol pod vodou. Hrozila evakuácia desaťtisícov ľudí, ako to bolo v Prahe. Hydrometeorológovia nám vtedy hovorili, že to asi nebude treba, že hladina už na vrchnom toku klesá, ale bolo to šesť centimetrov. To všetko by ale bolo inak, keby stovky alebo tisícky vojakov neboli pracovali ako včeličky, plnili a nosili vrecia, budovali obranné valy. Toto profesionálna armáda nebude.

    Podobne je to pri zimných snehových kalamitách, víchriciach, veľkých lesných požiaroch. Sme napokon aj seizmicky nie celkom pokojné územie. Máme dve jadrové elektrárne, viacero významných chemických, kde nájdeme rýchlo veľa silných voľných rúk, ak nastane kritická situácia. Myslím si, že i toto sa dá riešiť osobitnou úpravou statusu záloh a ich mobilizácie pre takéto situácie. Všeobecná branná povinnosť by pre tieto prípady mala zostať. Toto sú asi najzásadnejšie otázky, ktoré treba vo chvíli prvého kroku vedúceho ku profesionalizácii ozbrojených síl domyslieť.

    Aby sme o nich nezačali premýšľať vtedy, keď už bude neskoro. Súvisia s návrhom zákona, ale nie sú priamo o jeho znení. K tomu sa budem vyjadrovať až v druhom čítaní. Čo však chcem avizovať už dopredu, je, že týmto návrhom zákona sa niektoré zásadné nástroje personálnej politiky v budúcej profesionálnej armáde presúvajú spod jej civilného riadenia v rozhodujúcej miere do rúk vojakov. Toto nie je dobrý trend. V druhom čítaní bude treba vážne uvažovať, či toto skutočne chceme. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ivan Šimko bol jediný prihlásený písomne do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Vážny. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy. Pán poslanec Vážny má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pred rokom sme všetci, respektíve väčšina z nás s uspokojením prijali naše začlenenie do Európskej únie a do štruktúr Severoatlantickej aliancie, ďalej len NATO. Výrazne sa zmenila bezpečnostná situácia z hľadiska vonkajšieho ohrozenia pre našu krajinu. Teda zmenili sa bezpečnostné riziká pre našu krajinu, z ktorých sa vychádzalo pri určovaní priorít pre naše ozbrojené sily. Naším začlenením do štruktúr NATO a Európskej únie čakajú ozbrojené sily nové úlohy. Nazdávam sa, že predkladaný návrh zákona predbieha udalosti. V novej situácii v Slovenskej republike a v koncepcii v legislatíve, ako aj v systémovej práci je potrebné najprv prispôsobiť dva nadradené legislatívne rámce, a to je zákon o obrane Slovenskej republiky a následne zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky, a až potom prikročiť k prijímaniu nového zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl, ktorý dnes prerokúvame.

    Predkladaným zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov už riešime aj systemizáciu profesionálnych vojakov v nových podmienkach, ktoré zatiaľ nie sú definované, a v súčasnosti platnými zákonmi, ktoré sa považujú za zastarané, a s týmito zákonmi nekorešpondujú. Inak povedané, najprv v podobe zákona o obrane a v podobe zákona o ozbrojených silách musí vzniknúť spoločenská objednávka, koncepčné stanovisko, t. j., o akú armádu máme záujem, akú armádu potrebujeme a až potom by mal nasledovať zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, s ktorým budeme chcieť plniť úlohy dané týmito rámcovými zákonmi.

    V predloženom návrhu zákona často chýba presnosť a konkrétnosť, čo sa nahradzuje splnomocňujúcim odkazom na ministra, ktorý ho upraví vo svojej kompetencii. Vzhľadom na to, že týmto zákonom po jeho prijatí bude pracovať dennodenne každý profesionálny vojak a v predkladanej podobe nedáva záruku jednotného pochopenia, navrhujem obsah zákona konzultovať predovšetkým s odborníkmi, s právnikmi, s profesionálnymi vojakmi. Profesionálni vojaci majú v tomto sťaženú pozíciu, lebo nemajú profesijné zväzy, nemajú odbory zo zákona, ako má napríklad komora lekárov, komora advokátov, ale aj tak je potrebné získať ich stanovisko, ich názor a poučiť sa v dobrom z ich skúseností.

    Veľmi dobre vnímam negatíva vývoja v ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktoré sú chronicky známe, myslím si, že všetkým nám. Do armády vstupujú pomaly už len tí, ktorí nemajú kam ísť. Vojenského majetku sa ozbrojené sily Slovenskej republiky zbavujú podľa toho, aký záujem je o lukratívne nehnuteľnosti, respektíve o hnuteľný majetok, a nie podľa toho, čo je potrebné pre akcieschopnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Rôzne činnosti a práce, čo robili príslušníci ozbrojených síl, respektíve civilní zamestnanci, t. j. čo robili ozbrojené sily Slovenskej republiky, sa rušia a nezmyselne sa objednávajú za mnohonásobne vyššie ceny pre štátny rozpočet. Obstarávanie niektorých materiálov, prác a tovarov sa deje podľa toho, kto to má dodať, a nie podľa skutočných potrieb ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Vo verejnosti zle rezonovala nivelizácia v odmeňovaní, napríklad vojak pilot, ale aj vojak pyrotechnik má také isté statky, či už služobné, ako aj po služobné, ako archivár, ktorý celých 20 rokov vojenskej služby prežil v papučiach.

    Chcem sa kriticky vyjadriť aj k bojaschopnosti ozbrojených síl Slovenskej republiky, k ich akcieschopnosti, ktorú týmto nekoncepčným zákonom ešte viac zvýrazníme. Nech skúsi, a odporúčam to najvyššiemu veliteľovi ozbrojených síl, prezidentovi Slovenskej republiky, ísť na nečakanú inšpekciu do hociktorého útvaru a zistí, aká je holá pravda.

    Teraz pár slov k paragrafom. V úvodných ustanoveniach pojmy dikcie normy sú uvedené len obecne, čo umožňuje rôzne výklady a spôsoby značné problémy v praxi. § 10 systemizácia. Z ustanovenia a z výkladu k tomuto ustanoveniu vyplýva, že systemizácia bude obsahovať posty jednotlivých hodností zaradených v takzvanom vzostupnom systéme, pričom ich počet bude závislý od výšky finančných prostriedkov určených štátnym rozpočtom. Sekundárne to znamená, že početnosť ozbrojených síl bude závisieť od množstva finančných prostriedkov. Súčasný či budúci zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky vychádza, či mal by vychádzať z bezpečnostných rizík Slovenskej republiky, ako som už spomenul, a na základe analýzy bezpečnostných rizík, ktorá vzhľadom na naše členstvo v NATO a v EÚ je stabilná, t. j. na základe takejto analýzy krajiny by potom vznikla spoločenská objednávka na veľkosť našich ozbrojených síl. Rozhodne by sa nemalo vychádzať z výšky finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu každoročne, lebo by bola závislá od politickej štruktúry a v nepriamom rade ozbrojené sily by sa mali dostať do závislosti určitých politických kruhov, nehovoriac o tom, že takýto spôsob bude mať za následok každoročne pohybujúci sa počet príslušníkov ozbrojených síl a neistotu profesionálnych vojakov. To nie je dobrá cesta k dosahovaniu vysokej odbornosti našich profesionálov a k zvyšovaniu bojaschopnosti našich jednotiek.

    Služobná disciplína § 117 a nasledujúce. Konštatuje sa o služobnej disciplíne, avšak chýbajú ustanovenia, procesné postupy a formy, ako napríklad obsah disciplinárneho konania pri ukladaní disciplinárnych opatrení.

    V § 118, kde sú uvádzané základné práva profesionálnych vojakov, chýba právna ochrana profesionálneho vojaka pri plnení služobných úloh. Sme svedkami toho, ako napríklad USA chránia svojich vojakov, ktorí boli obvinení z rôznych deliktov pri vojnových operáciách.

    Aj príslušníci našich ozbrojených síl pri výkone povolania, nasadení v rôznych operáciách, keď už tam boli vyslaní, by si tiež zaslúžili našu právnu ochranu, lebo na miesto boli vyslaní na základe rozhodnutia vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, a teda pôsobia v mene štátu. V pôvodnom zákone takáto právna organizácia existuje.

    V § 119 základné povinnosti profesionálneho vojaka sa uvádza byť pri výkone štátnej služby riadne ustrojený a dbať na náležitú úpravu svojho zovňajšku. Takýto detail patrí do interného predpisu ozbrojených síl, a nie do zákona. Nad takýmto detailom som sa smial ešte z čias mojej základnej vojenskej služby.

    Odmeňovanie. Jediným a určujúcim prvkom platu sa stáva hodnostný plat. Príplatky, respektíve príspevky sa budú týkať len nepatrného percenta príslušníkov ozbrojených síl. Chýba diferenciácia. Ako som už spomenul predtým, napríklad kapitán, veliteľ roty, ktorý riadi niekoľko desiatok profesionálnych vojakov, zodpovedá za miliónové hodnoty techniky, manažuje a musí mať vysoko odborné vedomosti z danej problematiky, a kapitán telovýchovy riadi telesnú prípravu, zodpovedá za športoviská a športové podujatia. Títo dvaja majú rovnaký plat. V tomto prípade rotácia kádrov, o ktorej zákon uvažuje v rámci systemizácie, nebude fungovať, pretože chýba diferenčné hodnotenie ich vzájomnej odbornosti a napríklad chuť a ochota prebrať väčšiu zodpovednosť. Spoliehať sa len na to, ako sa uvádza v dôvodových správach, že profesionálny vojak nových ozbrojených síl bude motivovaný v službe štátu na základe svojej profesionálnej hrdosti a lojality k politickým predstaviteľom štátu a k ozbrojeným silám, je mylné. Každopádne chýba materiálová stránka motivačného faktora.

    Celým duchom zákona sa prelína nepresnosť, nekonkrétnosť, unáhlenosť spracovania a hlavne jeho prílišné prispôsobenie sa iným krajinám, a nie slovenským špecifikám slovenských tradícií ozbrojených síl, samozrejme, pri zohľadnení pravidiel NATO, ktorej sme členmi.

    Ozbrojené sily Slovenskej republiky stoja štátny rozpočet nemalú sumu peňazí. A ruku na srdce, vážené kolegyne a kolegovia, koľkí z vás by s čistým svedomím povedali, že sú to zmysluplne, efektívne vynaložené prostriedky.

    Ak sa chválime reformami, urobme ich aj tu, aby sme ozaj dosiahli pokrok, aby sme dosiahli bojaschopnosť slovenskej armády a efektívne vynaložili peniaze aj v tejto oblasti, ale takýmto zákonom si myslím, že to nebude.

    Z uvedených dôvodov, vážené kolegyne a kolegovia, predkladám procedurálny návrh v zmysle zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie s tým, aby bola najskôr stanovená koncepcia ozbrojených síl Slovenskej republiky, aby bola najskôr stanovená spoločenská objednávka Slovenskej republiky a následne v intenciách uvedených predpisov upravený zákon a takto upravený zákon predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Nebudem dlho zdržovať. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred chvíľkou som sa pána Vážneho spýtal, kto mu to napísal, takže povedal, že minimálne polovicu si nepísal sám, a to aj vidieť.

    Koncepcia rozvoja ozbrojených síl je jasne daná a už dlho predtým, než som nastúpil na funkciu ministra obrany a od 1. 1. 2007 je schválené, že nebudú nastupovať vojaci do základnej služby. A tento zákon predpokladá, tak ako som uviedol na začiatku, že bude riešiť personálny manažment, aby sa ľahšie vykonával. Súhlasím s tým, že žiadny zákon nie je pripravený na sto percent a má určité chyby, o ktorých budeme, dúfam, vecne diskutovať v príslušných výboroch, kde budem ochotný načúvať a akúkoľvek nezrovnalosť a vylepšenie zákona prijmem s radosťou, to mi verte.

    Druhá vec. I napriek tomu, že profesionálni vojaci, respektíve vojaci, príslušníci ozbrojených síl nemajú svoje odbory zo zákona, a to je v poriadku, tento zákon nebol robený unáhlene, pretože samotný Generálny štáb si stanovil komisiu, a tento zákon sa pripravoval viac ako rok a pol a boli tam zohľadnené pripomienky profesionálnych vojakov rádovo niekoľko desiatok až stoviek. Každý profesionálny vojak toto mal na internetovej stránke ministerstva obrany, samozrejme, kde sa o tom rokovalo. Viem, o čom hovorím. Ja som v tom rezorte.

    Pán Vážny, verte mi, my sme všetko zohľadňovali, ale som ochotný načúvať ďalej, ale principiálne som za to, aby sme tento zákon prijali, lebo je nutné ho mať, nie vrátiť na prepracovanie, verte mi, že je pripravený s najlepším svedomím a vedomím tak civilnými pracovníkmi ministerstva, ako aj príslušníkmi Generálneho štábu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín do obehu.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1093, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1110.

    Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Lászloá Miklósa, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.

    Cieľom vládneho návrhu zákona je v súlade s právnymi aktmi Európskej únie upraviť právo a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v oblasti registrácie a skúšania odrôd pestovaných rastlín, ako aj pri výrobe, uznávaní a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín do obehu. Navrhovaným zákonom sa vytvoria rovnaké podmienky na skúšanie a registráciu odrôd pestovaných rastlín, obchod s ich množiteľským materiálom a na vzájomné uznávanie osivárskych certifikátov, aké platia v ostatných členských štátoch Európskej únie.

    Vládny návrh zákona nemá priamy dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov a nebude mať dopad na zamestnanosť ani na životné a podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona bol predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky 6. apríla 2005. Pripomienky vznesené na jej rokovaní sú v návrhu zákona rozpracované.

    Vzhľadom na to, že prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplný súlad s právom Európskej únie, ako aj na potrebu jeho zavedenia do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a odporučenie na prerokovanie v Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť. Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne Lackovi Miklósovi, nie Lászlóovi, ale Lackovi Miklósovi za prednesenie vládneho návrhu zákona. Pán minister, ďakujeme pekne a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Andrejovi Hajdukovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vidím, že dobre zastupujete svojho šéfa z pôdohospodárskeho ministerstva. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín do obehu (tlač 1093).

    V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej novely. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie. Prijatie zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich pre danú oblasť z prístupovej zmluvy, najmä aktu o podmienkach pristúpenia, a tiež uvedením povinností vyplývajúcich z určenia gestorstva smerníc.

    Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som do rozpravy nedostal žiadne. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister Miklós, ďakujeme.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1111. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1122.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predmetom tejto novely je niekoľko spresňujúcich a vyjasňujúcich ustanovení. Nanovo definujeme pojem katalóg výkonov, ktorý predstavuje súhrn všetkých zdravotníckych výkonov s uvedením ich charakteristík, potom zoznam výkonov, do ktorého sa vkladajú katalógy výkonov uvedené v katalógu zdravotníckych výkonov, v ich frekvenciách a indikačných obmedzeniach patriacim k jednotlivým chorobám.

    Nanovo takisto definujeme, vylepšujeme definíciu pojmu lege artis, bez ktorého Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá možnosť kontrolovať.

    Súčasne sa ustanovuje možnosť uzatvoriť dohodu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti aj na kratšiu lehotu ako šesť mesiacov rezortov obrany, vnútra, spravodlivosti, dopravy, pôšt a telekomunikácií, teda všade tam, kde je rezortný systém poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej umožňujeme sprístupňovať niektoré údaje zo zdravotnej dokumentácie a nahliadať širšiemu okruhu subjektov, ako tomu bolo doteraz.

    Takisto čo považujeme za veľmi dôležité, v prílohe tejto novely je definícia národných registrov, ktoré sú taxatívne z titulu ochrany osobných údajov vymenované v návrhu novely. Ak si pozrieme bližšie navrhovanú novelu, ide o pomerne veľmi jednoduchú novelu z pohľadu rozsahu okrem objemu národných registrov, ktoré chceme, aby boli vedené v zákone, taxatívne vymenované, a tým dodržané podmienky, ktoré dáva zákon o ochrane osobných údajov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.

  • Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako spravodajcovi v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uviesť, že som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z. (tlač 1111).

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh novely nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a nebude negatívne ovplyvnené hospodárenie zdravotných poisťovní.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. apríla 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predkladateľ, pán minister, ja by som len chcel povedať, aby sme návrh prerokovali na základe vášho predkladacieho jednotného úvodu. Všetky zákony naraz môžeme tak urobiť, ale už keď sme odštartovali tento zákon, tento dokončíme a potom tých zostávajúcich päť zákonov urobíme podľa vášho návrhu, ak s tým bude všeobecný súhlas v poslaneckej snemovni.

    Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Karol Džupa ako prvý a potom sa budú akceptovať ústne prihlášky. Ako prvý vystúpi pán poslanec Džupa.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pri schvaľovaní zákonov zdravotníckej reformy počas prvého a druhého čítania aj v období, keď prezident republiky vrátil tieto zákony na opätovné prerokovanie, sme vyslovili svoje zásadné stanoviská, výhrady a pripomienky k zákonom ako celku i k jednotlivým z tej šestice plus k jednému zákonu. Vyslovili sme sa hlavne s ohľadom na niektoré principiálne súvislosti. Priznali sme, že slovenské zdravotníctvo bolo potrebné a je potrebné reformovať, takže na otázku, či reformu zdravotníctva áno alebo nie, bola naša odpoveď áno. Zdôvodňovali sme to jednak touto potrebou, jednak skutočnosťou, že stav reforiem v iných oblastiach života spoločnosti a Slovenskej republiky pokročil tak, že vznikla disproporcia medzi zdravotníctvom a ostatnými odvetviami. A to prinášalo len negatíva pre zdravotníctvo bez ohľadu na to, ktorá vláda ho mala na starosti a ktorý minister ho riadil. Uvedomovali sme si jednu zásadnú vec. Čím neskôr k reforme dôjde, tým bude bolestnejšia, ťažšia, ale aj finančne náročnejšia.

    Zákony boli schválené a opakovane potvrdené aj po vrátení prezidentom republiky. Upozorňovali sme na zásadné odlišnosti. Z nášho pohľadu to bola celkom iná filozofia tvorby zákonov, ako sme mali pripravenú a realizovali najmä v období rokov 1993, 1994, ale s ohľadom na zákony, ktoré sú platné a dnes ich ideme novelizovať, sme sa sústredili na niekoľko oblastí. Upozorňovali sme najmä na sociálnu únosnosť reformy vzhľadom na jednotlivé kategórie obyvateľstva a vzhľadom na reálne príjmy týchto kategórií obyvateľstva. Upozorňovali sme predovšetkým, čo sa týka príjmovej zložky potrebnej na existenciu zdravotníctva, aj na realizáciu reformy, najväčšia ťarcha je postavená na strednú vrstvu obyvateľstva. A keďže podobným spôsobom boli zaťažené tieto skupiny obyvateľstva aj pri iných reformách, stojí za zváženie a je namieste otázka, dokedy táto stredná vrstva obyvateľstva dokáže znášať hlavne finančnú náročnosť, ktorá vyplýva z reformy aj v zdravotníckej oblasti, ale, prirodzene, aj v oblastiach iných.

    Ďalej sme poukazovali na to, že prinesie značný diskomfort pre našich pacientov, a to nielen z ohľadu na skutočnosti, že sa zaviedli takzvané marginálne poplatky, ale tá ťarcha pre našu pacientskú verejnosť vyplývala aj zo skutočnosti, že vznikali nové vzťahy, nové kompetencie, v ktorých sa pacient veľmi ťažko mohol vedieť zorientovať. Navyše, keď nie vždy a nie všade sa mu dostali adekvátne odpovede na otázky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nielen v plánovanej oblasti medicíny, ale aj v akútnej starostlivosti.

    Ďalej sme poukazovali hlavne na hraničnú únosnosť pre sociálne slabých a hendikepovaných, kde, prirodzene, na prvom mieste sú deti a dôchodcovia všetkých stupňov a typov. Pretože bolo možné len na základe nepriamych ukazovateľov predvídať, či prepočítať skutočnú záťaž, hlavne finančnú, ktorú prinesú tieto reformné zákony.

    Ako ukazuje aplikačná prax, veľa z týchto výhrad sa potvrdzuje a je čím ďalej, tým viac kopiacich sa problémov. Pretože aplikačná prax ide vždy a zásadne pomalšie ako legislatívna činnosť, pretože také je zdravotníctvo, také sú interdisciplinárne vzťahy v medicíne ako takej, ale aj s ohľadom na súvisiace či príbuzné, alebo aj ostatné rezorty a život v spoločnosti.

    Čo sa týka aplikačných úskalí, poukazovali sme na to hlavne, že je nerovnomerná a rôznym spôsobom zaťažená vykonateľnosť nielen zákonov ako jednotlivých súčastí tejto reformy, ale aj ako súvisiacich a navzájom prepojených. Pričom sme poukazovali na to, že vykonateľnosť môže spôsobiť nielen slabšiu realizáciu týchto zákonov, ale vznik chaosu. V konečnom dôsledku spadne na bedrá pacientov a občianskej verejnosti, pretože medicína to je nielen kuratíva, ale aj preventíva a má ďalšie súčasti svojich činností.

    Z aplikačných úskalí považujeme za najdôležitejšie aspoň jej niektoré oblasti. Chcem poukázať na nerovnomerné a nerovnaké vlastníctvo zdravotníckych zariadení, keď rôzne zdravotnícke zariadenia rôznych typov od ambulantných až po lôžkové, od regionálnych, obecných až po centrálne majú aj nerovnomerný stav, čo sa týka vlastníctva nehnuteľností, ale aj stav, čo sa týka nerovnomerných činností.

    Poukazovali sme na to, že aplikačná prax narazí na deficit koordinácie, pretože z nerovnomerného a nerovnakého vlastníctva zdravotníckych zariadení vyplýva aj absencia jednotného systému posudzovania všetkých ukazovateľov nielen zdravotnej starostlivosti, ale aj prevádzkových a iných činností a navzájom o tom ťažko zabezpečiť prepojenie a koordináciu.

    Ďalej sme poukazovali a poukazujeme stále, že sú týmito zákonmi naštartované reformné kroky, ktoré ale jednotlivé typy zdravotníckych zariadení neštartujú do reformy za rovnomerných vstupných podmienok. Poukazovali sme na to, že existuje reálna a skrytá zadlženosť a že táto zadlženosť možno v priebehu obdobia, keď reformné zákony platia, sa znižuje, ale nezastavila sa. A nepodarilo sa, ani sa nemohlo predpokladať z dikcie týchto zákonov, aby sa podarilo docieliť optimistickú víziu, že v priebehu jedného, maximálne dvoch rokov sa podarí celoplošne a cez celú sieť zdravotníckych zariadení Slovenskej republiky, hlavne v lôžkovej opatere, zabezpečiť situáciu, zabezpečiť stav, ktorý by znamenal vyrovnaný rozpočet a rovnováhu medzi príjmami a výdavkami.

    Opäť sa ukázali naše predpoklady správne a bude skutočne mnoho zdravotníckych zariadení hlavne lôžkového typu s hrôzou očakávať 1. január budúceho roku, keď vstúpi do platnosti Exekučný zákon a všetko, čo z neho vyplýva, pretože mnohé zdravotnícke zariadenia budú stáť pred existenčnými problémami a z toho vyplývajú aj existenčné problémy nielen zdravotníckych pracovníkov, ktorí zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, ale hlavne čo sa týka dostupnosti zdravotnej starostlivosti v príslušnom spádovom území, ktoré tieto zdravotnícke zariadenia majú zabezpečiť zdravotnou starostlivosťou.

    Poukazovali sme na to, že nerovnakým spôsobom vstúpili zdravotnícke zariadenia, aj čo sa týka stavu hmotného a investičného majetku, a ak by som mal z nich vybrať iba dve komodity alebo dve oblasti, a to je stav budov a prístrojovej techniky, tak iba tieto dve oblasti vytvárajú obrovské problémy často neriešiteľného charakteru. To, čo je možné tolerovať, prípadne pardonovať zdravotníckemu zariadeniu, ktoré má prívlastok štátne zdravotnícke zariadenie alebo niektorú príbuznú formu štátneho vlastníctva, nebude možné po transformácii tolerovať zdravotníckemu zariadeniu inej kategórie.

    Ťažký deficit v stave bežnej, plánovanej, ale aj dlhodobej údržby a renovácie v rôznych zdravotníckych zariadeniach diskvalifikuje tie, ktoré nie z vlastných dôvodov alebo z vlastnej viny a zavinenia majú stav hmotného majetku v takom stave, ktorý im neumožňuje bez významných investičných vstupov splniť rôzne bezpečnostné predpisy, rôzne požiadavky energetikov, plynárov, vodárov a iných, ktorí sú zodpovední za to, aby dali príslušné súhlasné stanoviská a následne preberajú túto zodpovednosť aj v prípade, ak sa niečo udeje a neupozornili na tieto nedostatky.

    Čo sa týka len prístrojovej techniky. Zdravotnícke zariadenia hlavne lôžkového typu a v mnohých prípadoch aj koncové nemocnice pri problémoch, ktoré vyplývajú z prevádzkových a iných súčastí ich činnosti, majú veľmi malé, až minimálne možnosti na reprodukciu základnej prístrojovej techniky, nehovoriac o špecializovanej prístrojovej technike.

    Vieme, že už dva roky po sebe štátny rozpočet neuvažoval a nepredpokladal otvárať nové investičné stimuly a vlastne sa za posledné dva roky len dobiehajú investície, ktoré boli rozbehnuté. Deficit investícií v prístrojovej oblasti výrazným spôsobom podhodnocuje možnosti zdravotníckych zariadení poskytovať kvalitnú diagnostiku, následne aj liečbu tak, aby sa obhájili pred kontrolnými mechanizmami, aby sa obhájili, čo sa týka preukázania postupu lege artis alebo non lege artis. Ale pozor, vzniká nová situácia, prípad non lege artis vlastne znamená vysokú pravdepodobnosť odobratia licencie bez existujúcej náhrady cez nútenú správu alebo cez tvrdé odobratie licencie a vlastne zo dňa na deň s vyblokovaním príslušnej starostlivosti v tom alebo ktorom území.

    Ďalej sme upozorňovali na to, že sa nedá donekonečna znižovať prevádzkové náklady. Robili to všetci ministri s väčším či menším úspechom, ale tam už veľké rezervy zdravotníctvo nemá. Ak by som to mal obrazne povedať, sú tam halierové rezervy. Avšak výška vstupov narastá a nemá ani zdravotníctvo garantované, že narastať ďalej nebude, hlavne čo sa týka energie, hlavne čo sa týka nákladov vyplývajúcich z prevádzkových činností – voda, plyn, elektrika, ale aj odpadový materiál, spaľovne a všetko, čo ku komplexu činností zdravotníckeho zariadenia patrí.

    Predpokladáme, že ani tento stav nie je ukončený. Transformované zdravotnícke zariadenia opäť budú stáť pred otázkou existenčnou.

    Ďalej sme poukazovali na to, že nerovnomernosť je plošná a kvalitatívna sila odbornej a organizačnej siete, pretože v prvom momente alebo od prvého okamihu je potrebné definovať a vymedziť minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti všetkých typov, ambulantnej, ale aj primárnej starostlivosti všeobecného typu až končiac koncovými nemocnicami a špecializovanými ústavmi, ktoré musia zabezpečiť činnosti, ktoré vyplývajú z definovania štátnej suverenity Slovenskej republiky v zdravotníckej oblasti.

    Takže táto nebola vymedzená a vlastne sa čakalo na to, ako to s transformáciou dopadne a z jestvujúceho stavu, ktorý vznikne k 31. 12. 2005 definovať aj rozsah tejto minimálnej siete.

    Ďalej sme poukazovali na to, že reforma zdravotníctva musí brať minimálne do úvahy a veľmi citlivo kalkulovať aj súbežne prebiehajúce reformy v iných oblastiach spoločenského a verejného života, života Slovenskej republiky, pretože sa zdravotníctva priamo alebo nepriamo dotýkajú. A keď by som to mal iba schematicky rozdeliť, tak tu ide predovšetkým o zákony a oblasť transformácie v sociálnej oblasti, daňovej štruktúry a ďalej decentralizácie. Z nich hlavne fiškálna decentralizácia zasiahne a zasahuje do života zdravotníckych zariadení, ale aj v celej podnikateľskej oblasti, pretože zdravotnícke zariadenia sa nám pretransformujú priebežne. Tento proces beží, na subjekty právnej subjektivity v zmysle obchodných zákonov.

    Aj dnešná schôdza Národnej rady dáva príklad na to, že tieto naše pripomienky a poukazovanie na úskalia sú pravdivé. Dnes prerokúvame zákon o Horskej záchrannej službe z dielne ministerstva vnútra a som presvedčený, tak ako sú pripravené poslanecké kluby na druhé čítanie, príde celý rad a celá sila argumentácií a pozmeňujúcich návrhov, ktoré len potvrdzujú túto našu obavu.

    Ďalej sa treba veľmi významným spôsobom vrátiť k argumentu, ktorým sme poukazovali na to, že sa rozhodujúcim spôsobom zmenia vzťahy v zdravotníctve nielen medzi zdravotníckymi zariadeniami a zdravotnými poisťovňami, ale aj smerom k Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a kdesi v pozadí, akým spôsobom a s akou právnou silou je štruktúra a systém ministerstva zdravotníctva.

    Poukazovali sme na to, že pri tvorbe a prijímaní týchto zákonov bolo potrebné robiť množstvo kompromisov z dôvodu priechodnosti týchto zákonov. Čo klub, to iné požiadavky, na ktorých tvrdo stál klub, ale tieto kompromisné riešenia spôsobili ďalšie nevýhodné vstupné situácie na aplikovanie týchto zákonov v praxi.

    Ďalej sme poukazovali na veľmi dôležitú oblasť, a to je pripravenosť ľudí realizovať reformu nielen zdravotníckych manažérov všetkých stupňov od obecných zariadení cez zariadenia vyšších územných celkov až po špecializované koncové nemocnice a špecializované ústavy s koncovou starostlivosťou všeobecne a v špecializovanej starostlivosti, ale poukazovali sme aj na to, že nie je rovnomerná pripravenosť zdravotníckych pracovníkov výkonných a pracovníkov, ktorí sú v rôznom vlastníckom a pracovnom vzťahu k zriaďovateľom tejto zdravotnej starostlivosti, ale sme poukazovali na to, že nie je pripravená pacientská verejnosť, ale ani obyvateľstvo, ďalej tiež kooperujúce systémy, ktoré participujú na prevádzkových činnostiach zdravotníckych zariadení.

    Ďalej sme poukazovali na to, že veľmi dôležitou súčasťou reformných krokov je prepojenosť na systémy Európskej únie, kde sme vlastne pripravovali zákony a zároveň sa finalizoval vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a dnes ešte táto úloha je oveľa zložitejšia tým, že vieme, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu je nastavený tak, a je všeobecná vôľa to podporiť v Európskom parlamente, že zdravotníctvo v rámci tohto systému bude vyňaté z tejto smernice, a teda povedané ináč, čo krajina, to iné zdravotníctvo, to iný spôsob jeho riadenia a celý tento systém prepojenia na susedné štáty z každej strany hraníc našej republiky, ale aj na štáty Európskej únie, na štáty tretieho sveta vyžaduje celkom množstvo problémov aplikačného charakteru.

    No, tých výhrad bolo veľa, uvedomujem si, že prišiel čas na hlasovanie, a na záver tejto časti svojho vstupu musím konštatovať, že mnohé z našich výhrad a mnohé z našich predpovedí sa plnia. A z tohto hľadiska je stále zdravotníctvo v ohrození, aby nedošlo k aplikačnému chaosu, tým zrúteniu systému. Preto, keď sme zhodnocovali stav týchto zákonov, keď sme zhodnotili, že len vládne návrhy predpokladajú s 278 bodmi novelizácií, predpokladám, že v druhom čítaní k nim pribudne aspoň toľko, keď nie viac ďalších, vychádza nám potom z toho záver.

    Nami pripomienkované zákony neboli akceptované. Národná rada ich schválila, schvália ich opätovne aj po navrátení od prezidenta Slovenskej republiky. Ústavný súd výhrady, ktoré sme uplatnili, neakceptoval. Odborná verejnosť zaznamenala určité aktivity, ktoré však v konečnom dôsledku neznamenali odsúdenie tejto reformy. a čo sa týka obyvateľstva, prijala ich s rozpakmi, možno aj s pobúrením, ale nie takým, ktorý by dal signál politikom, že treba konať snáď intenzívnejšie.

  • Ruch v sále.

  • Takže k akému záveru sme v klube poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovej strany – HZDS dospeli. Náš klub s ohľadom na rezort zdravotníctva, s ohľadom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, s ohľadom na našich pacientov a obyvateľstvo bude súhlasiť s posunutím týchto zákonov do druhého čítania, počas ktorého sa pokúsi presadiť maximálnu mieru nášho sociálneho ponímania, čo sa týka zdravotníctva a zdravotníckych zákonov do dikcie novelizovaných zákonov. Ak sa nám teda už nepodarilo a nedarí presadiť náš model zdravotníctva, tak sa aspoň pokúsime ten existujúci zmierniť natoľko, aby bol únosnejší oproti stavu, ktorý je dnes. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nedá mi, aby som nezareagoval naozaj len na niektoré momenty z vystúpenia pána poslanca Džupu, keď hovoril o tom, že po 1. 1. 2006 bude možný konkurz a vyrovnanie, bude možný bankrot zdravotníckych zariadení, a teda tým sa môže ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

    Jedna poznámka. Mám taký dojem, že Slovensko má chvalabohu, alebo niekedy si myslím, že bohužiaľ až príliš veľa zdravotníckych kapacít. Takže nejako nadmieru by som sa toho neobával, že máme nedostatok zdravotníckych kapacít a ešte aj tie zaniknú. Na druhej strane v zákone o poskytovateľoch máme jasne zadefinovanú verejnú minimálnu sieť a štát je povinný držať verejnú minimálnu sieť, aj keby zanikli takí poskytovatelia.

    Myslím si, že to, že sme zaviedli a že chceme zaviesť na tvrdo od 1. januára tvrdé rozpočtové pravidlá, tvrdé rozpočtové kritériá pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je dobré, lebo konkurz a vyrovnanie je jedným z výborných prostriedkov na to, aby sme zabezpečili konkurencieschopnosť nemocníc, ktorá sa premietne vo zvyšovaní efektivity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nie je pravda, že nemocnice nemajú čas, alebo nemali čas sa na to pripravovať. Veď, preboha, odkedy sa pohybujem v zdravotníckom systéme, o ničom inom nerozprávame, iba o transformácii našich nemocníc a o snahe dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Aj po transformácii na akciové spoločnosti, predsa tam budú nejakí riaditelia, nejaký výkonný manažment, ktorý sa bude snažiť o vyrovnaný rozpočet, a keď tam nebude, tak ho predstavenstvo odvolá, a predsa v tých nemocniciach budú akcionármi či už štát, či už fakulta, či už vyšší územný celok, ktorý, keď bude chcieť zachovať zdravotnú starostlivosť v danom regióne, musí urobiť všetko preto, aby jeho nemocnica, v ktorej vlastní akcie, nešla do konkurzu a vyrovnania. No a posledná poznámka k tomu, čo povedal pán poslanec, už ju asi nestihnem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová. Do rozpravy? Pardon. Páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesto, ešte bude reagovať na vystúpenie pána poslanca Novotného pán poslanec Džupa.

  • Ďakujem, pán predseda. Len dvoch oblastí sa pravdepodobne stihnem dotknúť. Je bezpochyby možné preukázať, čo povedal pán poslanec Novotný, že máme možno v niektorých regiónoch nadmernú sieť zdravotníckych zariadení. Ale riešiť túto nadmernosť tým, že pustiť zdravotnícke zariadenie nie vždy vlastnou vinou, ktoré sa dostalo do zadlženia do konkurzov a do exekučných konaní a týmto spôsobom vyčistiť sieť, je podľa môjho názoru nie koncepčné. Je to živelné, a to nemôže priniesť nič dobrého, nieto poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

    A čo sa týka druhej jeho poznámky, že... (Ruch v rokovacej sále).

  • ... na zákony bolo dosť času, čo sa týka prípravy. Je to relatívny pojem, čo je dosť času. Ale nech je ten časový úsek akokoľvek dlhý, schvaľovanie zákonu a jeho realizácia má jednoduchý vzorec. Čas potreby na schvaľovanie zákonov krát koeficient najmenej dva na aplikáciu alebo na realizáciu týchto zákonov v praxi, a to som ešte veľký optimista, ak priznám, že je potrebné dvojnásobný čas na realizáciu týchto zákonov. Takže s touto časťou vystúpenia pána poslanca doktora Novotného súhlasiť nemôžem. Ďakujem.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Po hlasovaní o prerokovaných návrhoch budeme pokračovať v rozprave, do ktorej sú prihlásení ešte dvaja páni poslanci – pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Chovanec.

    Teraz poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrhy hlasovaní k

    zákonu zo 16. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1090).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sme v druhom čítaní, neplatia lehoty a ich obmedzenia.

    Pán predseda, dajte hlasovať o pripomienkach pána prezidenta, tak ako som to navrhol v spoločnej správe, a to najprv o článku I pod bodom 1 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Páni poslanci, hlasujeme o prvej pripomienke pána prezidenta v článku I pod bodom 1 spoločnej správy s návrhom ústavnoprávneho výboru schváliť ju.

    (Hlasovanie). 134 prítomných, 127 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal, 5 nehlasovalo.

    Pripomienku pána prezidenta sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať osobitne o pripomienke v článku II pod bodom 2 tejto správy s návrhom gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasujeme, páni poslanci.

    (Hlasovanie). 142 prítomných, 141 za, 1 nehlasoval.

    Pripomienku sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetko, nech sa páči, pán poslanec.

  • Keďže sme v treťom čítaní, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu o zákone zo 16. marca 2005, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku so schválenými pripomienkami pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasujeme, páni poslanci, chcem upozorniť, že na opätovné schválenie zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Hlasujeme, páni poslanci.

    (Hlasovanie). 141 prítomných, 112 za návrh, 3 proti, 17 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Bučeka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť uviedol hlasovanie k

    zákonu zo 17. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1096).

    Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1096a. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, preto dajte hlasovať o pripomienke pána prezidenta uvedenej v IV. časti tejto spoločnej správy týkajúcej sa účinnosti zákona.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 120 za návrh, 13 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pripomienku sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby sme nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu o vrátenom návrhu zákona o Vojenskej polícii. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pripomienkami. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 143 za návrh, 2 nehlasovali.

    Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schválila.

    Poprosím pána poslanca Kötelesa, aby z poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody predniesol návrh hlasovania k vrátenému

    zákonu zo 16. marca, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1097).

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená Národná rada, konštatujem, že v rozprave o predmetnom návrhu zákona nevystúpil nikto z poslancov, takže môžeme hlasovať o pripomienkach pána prezidenta. Na základe odporúčania výboru odporúčam, aby sme hlasovali o každom bode samostatne.

  • Páni poslanci, o prvom bode. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor odporúča schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Pripomienku pod bodom č. 1 sme schválili.

    Budeme hlasovať o pripomienke č. 2 v dvoch alternatívach. Hlasujeme o prvej alternatíve.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 133 za návrh, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pripomienku pod bodom 2 v alternatíve jeden sme schválili.

    Nebudeme hlasovať o alternatíve dva, ale o pripomienke pod bodom 3. Gestorský výbor odporúča schváliť ju.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Bod tretí nepriamo nesúvisí s bodom prvým, takže by sme ho mali odsúhlasiť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 138 za, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pripomienku pod bodom 3 sme schválili.

    Budeme hlasovať o pripomienke pod bodom 4 – o lehote účinnosti. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 2 nehlasovali.

    Pripomienku pod bodom 4 sme schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky pripomienky pána prezidenta.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom zákone o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone zo 16. marca 2005 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ako o celku. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Odporučenie výboru je hlasovať za.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 138 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Gábora Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrhy k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1120).

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Abrhan, ktorý navrhol procedurálny návrh tohto znenia, aby rozprava k tomu návrhu zákona bola prerušená, aby Národná rada požiadala ministra hospodárstva, ktorý gestoruje túto stavbu, aby vysvetlil tie mimoriadne okolnosti a hospodárske škody, ktoré hrozia Slovenskej republike v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním.

  • O tomto návrhu, žiaľ, hlasovať, panie poslankyne, páni poslanci, nemôžem dať z dôvodu toho, že ja som rozpravu skončil. Boli prihlásení dvaja páni poslanci. My nemôžeme teraz prinútiť pána ministra, aby prišiel a rozpravu otvoril. Je to na vôli pána ministra, ak Národná rada schváli návrh na skrátené legislatívne konanie, či príde a odôvodní to, ak nepovažujeme dôvody, ktoré uviedol predkladateľ pán minister Gyurovszky za dostatočné, ktoré spĺňajú podmienky rokovacieho poriadku, môžeme svoj postoj vyjadriť hlasovaním.

    Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja som vo svojom príspevku požiadal, aby ste prerušili rozpravu, a nie ukončili, a predniesol som tento procedurálny návrh. Preto vznášam námietku voči tomuto vášmu rozhodnutiu.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Abrhana.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Počkajte, počkajte chvíľočku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Tak potom prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: „Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1120) s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 42. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.“

  • Páni poslanci, prezentujme a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 73 za návrh, 38 proti, 29 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ja vás poprosím, keby ste skontrolovali, či pán poslanec Cuper je vykázaný na hlasovaní. Pán poslanec, hlasovali ste proti.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1087).

    Poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru návrh hlasovaní k predloženému návrhu vlády uviedol.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 134 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 15. júna 2005 a v gestorskom do 17. júna 2005.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 135 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Poprosím pani poslankyňu Brestenskú, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložila návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1098). Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nakoľko v rozprave nikto nevystúpil, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 141 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre zdravotníctvo. Ako gestorský výbor je navrhovaný výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a termíny prerokovania vo výboroch majú byť do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 139 za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Jozefa Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1100).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil nikto, takže, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 127 za, 2 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1115 z 21. apríla 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

    Môžeme hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 135 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predložil návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1095.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 111 za, 1 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam, pán predseda, v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1149 z 25. apríla 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005. Dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 130 za, 2 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Minárikovi, poverenému spravodajcovi výborom pre financie, rozpočet a menu, aby predložil návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1118.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, takže môžeme pokračovať, tak ako som povedal pri predkladaní spravodajskej správy, to znamená, že budeme hlasovať o uznesení podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku s tým, že...

  • ... prerokujeme tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 124 za, 10 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1150 z 25. apríla prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. júna a gestorský výbor do 17. júna. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 122 za, 1 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Gábora Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z. (tlač 1091).

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 94 za, 6 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 15. júna 2005 a v gestorskom výbore do 17. júna 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec Gál.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 116 za, 3 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému

    vládnemu návrhu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (tlač 1108).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 106 za, 1 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu (ruch v sále)...

  • Páni poslanci, prosím, upokojme sa, páni poslanci!

  • ... Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory návrh prerokujú v druhom čítaní do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 119 za, 1 proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Drgonca, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1109.

  • Pán predseda, pripomínam, že v rozprave vystúpil...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci. Pán poslanec Abrhan.

  • ... v rozprave vystúpil jeden poslanec bez relevantného návrhu pre prvé čítanie. Teraz prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 85 za, 1 proti 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 15. júna 2005 a v gestorskom výbore do 17. júna 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 96 za, 1 proti, 27 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Číža, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predniesol návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 1086.

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uznáša o tom, že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pardon, ospravedlňujem sa, najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Krajčiho, aby sme prerušili rokovanie o návrhu zákona, aby sme ho vrátili navrhovateľovi na prepracovanie. Pardon.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 62 za, 68 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu, pán poslanec. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Hlasujeme o tom, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 89 za, 31 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona výboru ústavnoprávnemu, pre verejnú správu a výboru pre zdravotníctvo, a ďalej o tom, aby gestorským výborom bol výbor pre verejnú správu a zároveň, aby sa určili lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona výborom do 15. júna a gestorskému do 17. júna 2004.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho uviedol pán poslanec Číž, ktorý odporúča prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 102 za, 5 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Patakymu, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1092.

    Nech sa páči, pán poslanec Pataky.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať najsamprv o procedurálnom návrhu poslanca Vážneho v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky predkladateľovi na dopracovanie.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 59 za, 64 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz dajte hlasovať, pán predseda, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 75 za, 40 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

  • Teraz dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom a o určení lehoty na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, a to odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 15. júna 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 100 za návrh, 4 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Hajdukovi, ktorého poveril výbor pre pôdohospodárstvo, aby predložil návrhy hlasovaní k

    vládnemu návrhu zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín do obehu, ktorý prerokúvame ako tlač 1093.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 134 za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky prerokované návrhy zákonov. Panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem desaťminútovú prestávku a zvolávam rokovanie poslaneckého grémia.

  • Prerušenie rokovania o 17.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.09 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím pána ministra zdravotníctva, takisto aj spravodajcu, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, takže budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z. (tlač 1111).

    Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Paška, pán poslanec Chovanec. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvá pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, som rada, že pokračujeme v rozprave po jednotlivých zákonoch, pretože sa adresnejšie dá vyjadriť k niektorým témam. Nejde o malé novely zákonov, ide v niektorých zákonoch o podstatné rozšírenie zákona, dokonca niekde chceme vyhlásiť aj nové znenie zákona, úplné znenie, čiže ide o dosť podstatný rozdiel, aby bolo možné sa vôbec orientovať v legislatíve zdravotníckych zákonov.

    Chcem veľmi krátko a v niekoľkých bodoch vyjadriť moje výhrady k tomuto zákonu o zdravotnej starostlivosti. Tak ako v tomto, aj vo všetkých ostatných chýba v zmysle legislatívnych pravidiel Národnej rady príloha, a to sú tie osobitne predpisy, vyhlášky, nariadenia, ktoré by mali byť súčasťou zákona, aby bolo možné posúdiť, v akých súvislostiach a aký výstup má byť zmena zákona v súvislosti s vyhláškami a nariadeniami a považujem toto za nedostatok a bolo by vhodné, aby všetky tieto predpisy, ktoré majú byť súčasťou tejto novely, boli k dispozícii.

    Myslím si, v druhom bode poviem o účinnosti zákona, všetky takto rozpracované novely vlastne by mali nadobudnúť účinnosť 1. augusta. Je to uprostred roka, je to uprostred akéhosi rozbehnutého nového poskytovania zdravotnej starostlivosti, nového systému, nového financovania a my uprostred roka ideme urobiť, poviem, dosť zásadné zmeny v jednotlivých zákonoch, a preto si myslím, že by bolo vhodné, aby účinnosť zákona bola k 1. januáru 2006.

    A teraz niekoľko konkrétnych pripomienok. V podstatnej časti, kde sa mení názov a nadpis katalógu zdravotníckych výkonov a zoznamu zdravotníckych výkonov, mi skutočne chýba vládne nariadenie, pretože vlastne ide o iný a nový popis týchto výkonov s novou zrejme katalogizačnou komisiou pre zdravotné výkony, ktorý bude poradným orgánom. A preto by som bola veľmi rada, keby sme mali ako súčasť zákona pri druhom čítaní toto nariadenie.

    Moja zásadná výhrada je k bodu 5, a to je § 4 ods. 3, kde sa hovorí, že poskytovateľ je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonávajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy, to je ešte všetko v poriadku, s uplatnením systému kvality u poskytovateľa.

    Zdravotná starostlivosť môže byť poskytovaná správne aj vtedy, ak ešte ten systém kvality nebude urobený, pretože veľmi dobre vieme, že skoro všetky pracoviská nemajú dnes, dá sa povedať, takú licenciu alebo certifikát kvality, a preto si myslím, že obsah tohto nariadenia alebo tohto ustanovenia nemožno ešte naplniť, ale za to poskytovateľ môže poskytnúť správne zdravotnú starostlivosť. Ak ju bol schopný poskytovať doteraz, bude ju poskytovať aj bez toho licencovaného. Potom to bude snáď ešte lepšie, ale môže sa stať, že ak nebude mať ten systém kvality, ak nebude certifikované, poviem to tak zjednodušene, pracovisko, môže sa dostať do nejakých vážnych problémov.

    Takže chcela by som povedať, že toto považujem za nie dobrú záležitosť. Čiže toto sú také moje základné výhrady, nechcem dlho rečniť, chcem len veľmi konkrétne poprosiť, aby sme k tejto novele zákona dostali všetky vykonávacie predpisy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Chovanec a pripraví sa pán poslanec Paška.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja takisto budem veľmi stručný a moje vystúpenie bude príspevkom k prerokúvaniu všetkých šiestich zákonov, ktoré ideme novelizovať. Pôvodne som mal vystúpenie koncipované trochu inak, ale vzhľadom na to, že už tu podstatná časť pripomienok, ktoré som chcel povedať ja, odznela z úst poslanca pána Džupu, ako aj pani poslankyne Sabolovej, obmedzím sa len na niekoľko veľmi stručných konštatovaní.

    Chcem povedať, že v poslednom čase sa na stranu Smer a jej členov valí kritika zo všetkých strán, aká je antireformná, populistická a neviem ešte aká všetka. Chcem povedať, že tieto pripomienky nie vždy alebo spravidla nie sú adekvátne tomu, čo hovoríme. Chcem povedať, že sme opozičná strana a je úplne logické, že máme viaceré pripomienky k tomu, aké zákony koaličné strany prijímajú. Je to svätým právom každej strany presadzovať svoj program a ešte vôbec neznamená, keď má iný názor, že je antireformná alebo populistická.

    Chcem takisto povedať, že z úst predstaviteľov strany Smer nikdy nezaznelo, že zruší všetky reformné zákony. Zaznelo, že reformné zákony v prípade, ak bude mať tú príležitosť, pozmení, poopraví, odstráni to, čo pokladá v rámci svojho programu za neprijateľné.

    Dovoľte mi teda, aby som vyjadril takým krátkym desatoro, čo nám najviac prekáža na zákonoch, ktoré boli prijaté. Život ukázal ich ťažké aplikačné súvislosti. Vychádzame z nášho programu a vychádzame z iných predstáv, ako ste vychádzali vy koaličné strany, ktoré ste tieto zákony prijímali. Predovšetkým vo všeobecnostiach k všetkým zákonom máme výhrady preto, lebo dochádza k strate verejnoprávneho charakteru povinného zdravotného poistenia premenou zdravotných poistení na akciové spoločnosti. Odvody na zdravotné poistenie sa odvedú do správy súkromných zdravotných poisťovní. Vnímame to ako presun verejných občianskych zdrojov na iné subjekty bez štatútu a charakteru verejnoprávneho postavenia.

    Po druhé. Prijatými zákonmi dochádza alebo bude dochádzať k strate verejnoprávneho charakteru zdravotného systému ako celku. Sprievodným znakom je neprimeraná akcentácia prvkov biznisu.

    Po tretie. Zákony priniesli neprimeranú finančnú participáciu občanov za zdravotnícke služby bez zohľadnenia alebo len s minimálnym zohľadnením možnosti veľkej skupiny obyvateľov.

    Po štvrté. Nestotožňujeme sa s tvrdením, že to, čo je alebo má charakter verejnoprávnosti je zlé a nefunkčné.

    Po piate. Systém nie je pripravený na absorpciu zákonných noriem. Zákony majú len minimálnu až žiadnu aktívnu akceptáciu verejnosti, ale i zdravotníckych pracovníkov. Neprimerane stúplo napätie medzi jednotlivými subjektmi v systéme.

    Po šieste. Opatrenia na zreálnenie počtu zdravotníckych zariadení, opatrenia na odstránenie deformít v personálnom obsadení nie sú podľa nášho názoru správne manažované.

    Po siedme. Potvrdili sa obavy, že zákony nie sú dobre pripravené, majú zásadné nedostatky a ich aplikácia v praxi je len veľmi obťažná, v niektorých bodoch nerealizovateľná.

    Po ôsme. Nie je pravda, že už druhá novelizácia je len kozmetická s drobnými úpravami. Novelizácia snáď každého zákona je spracovaná na desiatky strán a opravujú sa desiatky paragrafov.

    Po deviate. Zákony nevyriešili a ani nemohli vyriešiť podvyživený systém a dlhy nemocníc vo väčšine narastajú alebo pretrvávajú. Nemocnice a ich pracovníci živoria naďalej. Dovolím si presne odcitovať hospodársky výsledok jednej dobrej nemocnice za mesiac marec. Budem zaokrúhľovať čísla na celé objemy. Náklady za mesiac marec boli zúčtované v príslušnej nemocnici v objeme 64 miliónov korún. Výnosy boli 50 miliónov korún. Hospodársky výsledok strata 14 miliónov korún. Reálne platby od poisťovní v mesiaci marec boli len 44 miliónov korún, to znamená celková strata 20 miliónov korún za mesiac. Záväzky nemocnice k 31. marcu sú v objeme 548 miliónov korún. Penále 120 miliónov korún. Pohľadávky 150 miliónov korún. Nuž, tak to je ten hospodársky zázrak v praxi.

    Po desiate. Tridsať rokov som strávil pri lôžku pacientiek na pôrodnej sále, pri operačnom stole. Posledných osem rokov vediem 90-lôžkové oddelenie. Ja i moji spolupracovníci sú bytostne odkázaní na dobre fungujúci systém. Sme pripravení preto vykonať všetko. Žiaľ, zatiaľ nič nenasvedčuje, že zákony, ktoré boli v Národnej rade prijaté a už opakovane novelizované, sú predpokladom na pozitívne zmeny ani pre občanov, ani pre zdravotníckych pracovníkov. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ja využijem blízkosť tohto mikrofónu, lebo odtadiaľ sa mi trošku lepšie hovorí. No, tak celkom som nerozumel tomu, čo hovoril pán poslanec Chovanec na začiatku svojho vystúpenia, keď povedal, že to, čo sa hovorí v médiách, že oni zrušia reformné zákony v celom rozsahu, že to je len zlá interpretácia, alebo oni len pozmenia to, čo v nich nie je dobré. Tomu celkom nerozumiem, lebo keď sme tu na jar v júni rozprávali v prvom čítaní, v septembri v druhom a potom pri vrátených prezidentových zákonoch, tak Smer útočil na samotné základy reformy zdravotníctva a celú systémovú zmenu, na koncepciu reformy zdravotníctva, tak neviem, ako sa dá zlá reforma so zlým systémom pozmeniť čiastočne.

    To desatoro, ktoré si povedal, pán poslanec, je útok na samotné základy tej reformy, na ktorých je postavená, takže nie celkom tomu rozumiem. Buď došlo k nejakému výraznému posunu v pozícii Smeru, že teda hovorí, že systémová zmena je dobrá, len treba ju trošku kozmeticky upraviť, alebo si nerozumieme a ide o zmenu významu slova, alebo nerozumieme si vo význame toho slova.

    A druhá vec, čo chcem povedať. To, čo si pán poslanec povedal o dlhoch nemocnice, tej konkrétnej, o tom, že náklady sú vyššie, ako sú výnosy, o tom, koľko platia poisťovne, no my vieme, že takto funguje zdravotníctvo, veď preto sme chceli robiť reformu zdravotníctva a ponúkli sme jednu možnosť, ako to riešiť. Máme víziu, máme spôsob, myslíme si, že máme spôsob, ako to môžeme a chceme riešiť. Ak Smer vie ponúknuť nejaké iné riešenie, kde dlhy a zadlžovanie sa systému, kde rozdiel medzi nákladmi a výnosmi sa za štyri mesiace od 1. januára, odkedy platia reformné zákony, do konca apríla dá dostať na nulu a všetko bude fungovať optimálne, bol by som rád, keby Smer tento svoj zázrak predniesol, lebo naozaj som zvedavý, či niečo také dokáže.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcem nadviazať na pána poslanca Chovanca a tiež vyjadriť stanovisko, že zákony nie sú dostatočne dobre pripravené, domyslené. Nebolo vytypované najmä pri rôznych zmenách, čo má ostať na ministerstve a čo treba decentralizovať. To sme si už s pánom ministrom vydiskutovali v rámci otázok, keď si ministerstvo nenechalo riadiace kompetencie v zdravotníctve na niektoré otázky, ktoré prenieslo na miestnu samosprávu a teraz sa nedá regulovať a vymôcť plnenie povinností, ktoré boli dané zákonom samospráve.

    Taktiež som toho názoru, že vykonávacie predpisy musia byť predložené zákonom, pán minister, pretože v takých citlivých otázkach skutočne poslanci by mali vedieť, ako bude vyzerať to doregulovanie, aj keď si myslím, že nejde o doregulovanie, často ide o nápravu nedomyslených vecí, ale vykonávacie predpisy by mali byť, pretože občania čím ďalej, tým viacej sú nespokojní so zdravotníctvom a so zmenami, ktoré sa robia, pretože už sú z toho doslova jeleni, pretože niekedy už ani lekári nevedia, aké majú povinnosti a ktoré úlohy majú na základe ktorých predpisov plniť. Preto by som bola veľmi rada, keby najneskôr do druhého čítania boli tieto vykonávacie predpisy predložené do parlamentu. Pán minister, čo vravíte?

  • Pán poslanec Chovanec, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Áno. Ďakujem veľmi pekne. Len dve krátke pripomienky. Je samozrejmé, že niektoré veci sa dajú viac, iné už menej upraviť. To je pochopiteľné. Je malý predpoklad, že po reformách, ktoré budú rozbehnuté po dvoch rokoch, bude môcť jednoducho tie reformy absolútne zrušiť a začať niečo úplne nové. Predpokladám, že sa bude musieť začať budovať s tým, v akom stave bude príslušná reforma či už zdravotná, alebo sociálna, alebo niektorá iná, v akom štádiu. A na základe toho sa dajú pripraviť isté kroky, ktoré celý systém môžu posunúť viac alebo menej vedľa toho hlavného prúdu, ktorý prúdi. Ja som to len preto zdôraznil, pretože snahou politikov alebo aj odborníkov je postaviť Smer do nejakej polohy, ktorá vôbec nemá záujem nič dobré a nič nové priniesť.

    Ja by som chcel na toto zareagovať tým, že treba, ak teda máš záujem, ja ti to môžem aj osobne povedať, ale treba si prečítať moje vystúpenie k programovému vystúpeniu vlády, kde som presne zadefinoval naše predstavy, a to vystúpenie bolo veľmi pozitívne prijaté i pánom ministrom. Prišiel za mnou, zablahoželal mi a povedal mi, že som ho podporil. Áno, je to tak, boli sme pripravení určité zmeny v zdravotníctve, samozrejme, vykonať, o tom niet pochýb, avšak tie zmeny, ktoré sa robia, idú proti tým zásadám, z ktorých my vychádzame.

    K ďalšej časti. Samozrejme, že nemám predstavu, že by zvečera do rána sa dali vykonať všetky finančné zmeny, aby sa dostalo k nulovému hospodáreniu. Ale my sme jasne definovali, že aj to málo finančných prostriedkov, ktoré do zdravotníctva idú, sú zle investované, dochádza k plytvaniu niektorých finančných prostriedkov, a to som mal na mysli v tom šiestom bode, že to je zle manažované, zle manažované, to som mal na mysli, aby časť finančných prostriedkov bola...

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Paška. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, ďakujem pekne. Pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel začať úplne ináč, ale vzhľadom na to, že to život tak zariadil, že môj priateľ a kolega Mirko Chovanec uviedol niektoré naše postoje, na ktoré zazneli reakcie, tak dovoľte mi veľmi jasne a zrozumiteľne pre všetkých občanov Slovenska.

    Smer – Sociálna demokracia vždy bola, je a bude proti reforme zdravotníctva z dielne pána ministra Zajaca a jeho reformného tímu. Považujeme to za ďalší z nepodarených pokusov a experimentov na občanoch Slovenska.

    Niekoľko ekonomických téz, pretože tu padla otázka. Nuž, dovoľte mi pripomenúť rétoriku pána ministra Zajaca. V roku 2002 po nástupe do funkcie prídeme s prvými marginálnymi opatreniami a pripravíme zásadné legislatívne zmeny, ktoré prijmeme v roku 2003 tak, aby od roku 2004 systém fungoval vo vyrovnanom financovaní. Stav je, aký je, mimochodom, budem sa pýtať, ale môžem túto otázku položiť hneď a možno by bolo dobré, keby sme sa od rezortu zdravotníctva dozvedeli reálne čísla a aké je skutočné zadlženie a ako rastie, možno by sme sa vyhli zbytočným debatám. Zvykol som hovorievať a trvám na tom, že niekto účet zaplatiť musí. A táto reforma založila len dve tendencie. Pretože súhlasím čiastočne s tým, čo si povedal, pán doktor Novotný, že isteže je dosť tri mesiace, je dosť štyri mesiace, treba na to rok, treba dva. Účet niekto zaplatiť musí. Buď sa zlikviduje sieť poskytovateľov, a tým sa administratívne zníži objem výkonov na úroveň, ktorá bude dostatočná pre úroveň zdrojov, alebo sa zachová objem výkonov, dokonca bude rásť, čo si osobne myslím, pretože štartujeme trh, prešli sme z verejnoprávneho, relatívne centrálne riadeného systému do systému trhu a potom to musí zaplatiť občan.

    Takže to len toľko k tým polemikám, ktoré tu zazneli na margo vystúpenia pána doktora Chovanca. Naozaj som nechcel hovoriť dlho, lebo už prvé čítania reformných zákonov minulý rok ukázali, že skôr sa treba orientovať do druhého čítania a tam sa pokúsiť, ak sa to vôbec dá, rozmetať túto konštrukciu, ktorá sa ukazuje nevykonateľná spôsobom, ktorý bude mať čistý legislatívny rámec.

    Naozaj teraz len niekoľko takých všeobecných postrehov ku všetkým piatim zákonom. Hovorím zámerne o piatich zákonoch, ten šiesty zákon o lieku si bude vyžadovať predsa len trošku iné postoje. Naozaj bola táto reforma pre občana, tak ako to kedysi v roku 2001 napísal pán minister Zajac so svojím hlavným poradcom pánom Pažitným, keď nazval tú svoju knihu, ktorá je dodnes bibliou reformy Reforma zdravotníctva – reforma pre občana.

    Domnievam sa, že nie a som presvedčený, a opäť sa vrátim k tomu zásadnému postoju Smeru – Sociálnej demokracie, pretože sa ukázalo, že axióma o univerzálne efektívne pôsobiacom trhu ako alternatívy systému služby vo verejnom záujme je ten najväčší omyl tejto reformy, ktorý nás mohol postihnúť. A škody aj z hľadiska tendencie, ktoré som naznačil, môžu byť nedozerné. To nie je strašenie, to je aj súbor otázok, možno by sme mohli radostne konštatovať, že veď všetci nástupcovia po súčasnom vedení rezortu budú mať roky a roky čo robiť. Chcem z tohto miesta konštatovať v mene Smeru, že ani mňa, ani mojich kolegov, ani ľudí z odbornej oblasti, zo stavovských organizácií, z asociácií, s ktorými spolupracujeme, to vôbec, ale vôbec neteší.

    Chcem zdôrazniť ďalší moment. Možno by naozaj bolo dobré, keby sme v tej rétorike, ktorá, mimochodom, má úplne legitímny charakter, vláda háji a obraňuje svoj spôsob, svoje myšlienky, my ako opozícia predkladáme inú alternatívu, ale možno by bolo dobré vrátiť sa z tej rétoriky, kde chvália systém všetci spoza hraníc, ktorých sa to netýka, do spôsobu počúvania, načúvania ľudí, ktorých sa to týka – lekárov, odborných pracovníkov, ale hlavne pacientov na Slovensku.

    Dovoľte veľmi rešeršovito niekoľko pohľadov a využijem túto možnosť, aby som aj položil pánovi ministrovi niekoľko otázok možno aj v súvislosti s takými drobnými prestrelkami, ktoré v poslednej dobe mediálne vedieme, a budem rád, ak dostanem odpoveď.

    Aký je teda pohľad občana, pretože reforma mala byť reforma pre občana. Domnievame sa, že doteraz naozaj nič pozitívne nepocítil a je konfrontovaný dennodenne s negatívnymi prejavmi a tendenciami. Pokúsim sa ich pomenovať, nechám to na vás, môžeme o tom polemizovať. Platí vyššie odvody do zdravotných poisťovní, hovoríme teraz o takzvanom ročnom zúčtovaní, hneď avizujem, že je to spôsob, ktorý považujem za správny, ale neodškriepiteľným faktom je, že je to viac peňazí, ktoré každý občan individuálne či už prepočítane platí. Na základe toho, ale napriek týmto vyšším odvodom, to znamená objem zdrojov, a to sú opäť reálne čísla definované rozpočtom, rastie jeho spoluúčasť. My sme sa dostali v nedeľu do takej miernej polemiky, keď som použil niekoľko čísel, kde pán minister reagoval, čo si to vymýšľam za čísla. Nuž, pán minister, dávam do vašej pozornosti tabuľku, ktorá, ak sa nemýlim, bola súčasťou oficiálneho materiálu niekedy z roku 2003, zo začiatku, a nakoniec čísla o spoluúčasti sú súčasťou aj všetkých konštrukcií rozpočtu v kapitole zdravotníctva a vrátane verejných zdrojov pre roky 2002, 2003, 2004 a 2005, to je to číslo, o ktorom sme sa sporili, kde v roku 2002, keď ste nastupovali, bola definovaná spoluúčasť vtedy prevažne príplatkami za lieky 7 miliárd Sk, postupne rástla vyše desať a pol, v roku 2004 to bolo 14 miliárd a v odhade alebo v konštrukcii návrhu rozpočtu pre rok 2005 sa toto číslo pohybovalo na 17 miliardách, mimochodom, spolu s navýšenými odvodmi a s vyššou účasťou štátu, keďže sa zmenil aj spôsob výpočtu odvodu štátu za svojho poistenca z priemernej štatisticky vypočítanej mzdy, ste sa veľmi radi chválili, že medziročný nárast objemu zdrojov je až 7,5 percenta. Nuž, ten objem vo veľkej miere zaplatia aj občania. Samozrejme, tá štruktúra rastie iným spôsobom, kým, ako som povedal, v roku 2002 to boli prevažne doplatky za lieky, postupne v roku 2003 po prijatí zákona č. 277 sa nabalili poplatky a ďalšie zvyšovanie spoluúčasti za niektoré služby, spoplatnenie niektorých výkonov a takisto zníženie rozsahu plne hradených liekov, čo vyvolalo nárast spoluúčasti opäť v kategórii čiastočne hradených liekov. Takže to je objektívny fakt.

    Znovu chcem zdôrazniť, že napriek relatívne vyšším príjmom systému sa znižuje dostupnosť. Pacient viacej platí, má vyššiu spoluúčasť a znižuje sa mu dostupnosť a teraz sa pokúsim popísať, čo mám na mysli, môžete so mnou súhlasiť, nemusíte. Nazvime to technická. Som presvedčený, že dochádza k čomusi, čo používam na to svoj výraz, možno nie je správny, k rozptylu siete. A hovorím teraz napríklad o sťahovaní sa alebo rušení zmlúv zo strany lekárov primárneho kontaktu, prevažne súkromných, ktorí pod ťarchou rastúcich nákladov na základe deregulácie cien nájomného, vysokých energetických nákladov odchádzajú z tých pôvodných, centrálne umiestnených polikliník alebo zdravotníckych objektov. Potom môžeme nazvať technickou nedostupnosťou aj vytváranie čakacích listov.

    Dnes na diagnostiku, a už vôbec nehovorím o objektívnych výkonoch, nakoniec aj zákon obsahuje takýto inštitút, veľmi vážnou technickou bariérou dostupnosti sa stáva snaha zdravotných poisťovní vyžiť zo zdrojov tým, že eliminuje rôznym spôsobom objem výkonov a definuje objem limitov, ktoré je poskytovateľ schopný občanovi ponúknuť. Je úplne jasné, že občan nemá dostupnosť, akú mal pred zavedením vašich zákonov.

    Poďme sa pozrieť na to, ako je občan konfrontovaný so systémom. Už tu spomínala aj pani kolegyňa Sabolová aj kolega Mirko Chovanec z hľadiska vykonateľnosti samotnej reformy a nedostupnosti vykonávacích predpisov, jasnej dikcie nariadení, ktoré prešli ako kompetencia v zmysle zákona do rezortu zdravotníctva, to všetko spôsobuje, že pacient je naozaj konfrontovaný tak trošku minimálne s neinformovanosťou a chaosom a veľmi ťažko sa mu orientuje v tom, čo nazývate slobodná sieť poskytovateľov. A čo je najhoršie, samozrejme, nemá skoro žiadne nástroje vo vzťahu k zdravotnej poisťovni, čo, ak ma pamäť neklame, ten vzťah pacient – zdravotná poisťovňa bol v tých počiatkoch jeden z lajtmotívov, kde v tom obojsmernom vzťahu by občan alebo zdravotná poisťovňa manažovala zdravotnú starostlivosť pre občana, ale tým, že sa občan bude aktívne podieľať na kontrole, výkone kontrol, dosahu na svoje náklady a tak ďalej a tak ďalej. Toto nič sa nesplnilo.

    Poďme na pohľad poskytovateľa. No, tu sa dá zhrnúť všetko veľmi jasným zjednodušením. Čím viac náš lekár, a to je jedno, či je to na štátnej klinike, na lôžku, alebo či sú to súkromní lekári, ktorých produkt, mimochodom, pred zavedením reformy bol až 60 percent, robí, tým menej zarobí a tým menej mu zdravotná poisťovňa zaplatí.

    Veľmi výrazne rastie administratívna náročnosť pre každého poskytovateľa, či už na lôžku, teda v nemocniciach, alebo u súkromného poskytovateľa. Poskytovateľ je dnes dezorientovaný a nie je schopný sa orientovať v neustálych zmenách. Veď len k reformným zákonom už sedíme dnes druhýkrát, o vykonávacích a súvisiacich právnych predpisoch som už hovoril. Tu mi nedá, aby som nespomenul kategorizáciu liekov, ktorá má primárne ušľachtilý cieľ, ale sekundárne vnáša obrovské ekonomické škody a prináša do logistiky, do toho, čo malo jasné pravidlá hry, hovorím o zdravotníckom zásobovaní, obrovské škody a obrovský chaos, ktorý sa odráža opäť veľmi negatívne sa v zhoršujúcom vzťahu medzi pacientom a medzi lekárom, pretože sa stráca to základné, čo vždy definuje celý zdravotný systém, to je dôvera pacienta v lekára.

    Pohľad zdravotnej poisťovne sa dá definovať veľmi jednoducho. Čím menej platí, už som spomínal poskytovateľovi, tým mu rastie viacej zisk, alebo použijem výraz, ktorý používa pán minister, prebytok. Zároveň by som sa ho chcel spýtať, použili ste takýto výraz, keď ste hovorili o celkovom stave deficitu v roku 2004 a povedali ste, že nebolo to až také zlé, pretože keď sa započítajú dlhy, ale sa započítajú prebytky zdravotných poisťovní, že sú to asi 2 miliardy korún. Chcem vás v tejto súvislosti poprosiť, keby sme vedeli definovať, čo je to prebytok zdravotnej poisťovne a či je legitímne, ak naozaj vzniká a na základe toho chcem poprosiť o naozaj normálnu informáciu o stave zadlženosti. Aspoň budeme mať z rezortu validné čísla a nebude potom vznikať zbytočne napätie.

    Mohli by sme o tých podmienkach hovoriť strašne dlho. Ja naozaj z tohto pohľadu chcem konštatovať, že sa potvrdilo to, čo sme hovorili, táto reforma je v tejto podobe nevykonateľná, sme presvedčení, že je v rozpore s ústavou. Tento týždeň podáme niekoľko podaní na Ústavný súd. Som presvedčený, že ich validita je veľmi vysoká. Budeme o tom informovať samostatne a jednoducho na záver mi dovoľte, aby som sa opäť vrátil k tej ekonomike, ktorou sme začínali. Chcem sa vážne opýtať, pretože to je ten večný spor, vy tvrdíte, že my strašíme tým, že občan bude viacej platiť, a vy tvrdíte, že to nie je pravda, že občan už má reformu za sebou a že nebude viac platiť. Ale faktom je, že zadlženie rastie, tendencie som pomenoval, znovu sa pýtam tú jednoduchú otázku. Kto ten účet zaplatí? Nič viac, nič menej. Som presvedčený, že kým nedôjde k zmene celého systému, ale viete, že o tom sme hovorili od začiatku, že kým zo zdravotných poisťovní nebudú, samozrejme, s dostatkom zdrojov organizácie, ktoré naozaj budú riadiť a orientovať celé to, čo vy nazývate trhom, že to nikdy nepôjde. A kým budú vždy v podobe prerozdeľovania zdrojov na základe akýchsi parametrov, ktoré sú ešte deformované tým, že sa vytvárajú na základe lobingu veľmi špecifické a veľmi lukratívne oblasti v systéme zdravotníctva a ktorým jediným sa navyšuje cenotvorba alebo sa navyšuje ohodnotenie výkonov, ponechajme stranou, či je to objektívne, alebo nie, je to kardio, onko, veľmi dobrým príkladom je aj Rýchla záchranná služba. Nechcem teraz polemizovať o tom, či je potrebná, alebo nie, jednoducho tie zdroje nejdú proporcionálne do celého systému.

    V tejto súvislosti vám musím povedať, a tiež budem reagovať na to, čo ste povedali v relácii Na telo, čo je na tom, keď prídu investori. No nič. No proti tomu nikto nemá nič, a to sa mohlo udiať a aj sa to dialo vo verejnoprávnom systéme zdravotníctva. Otázka je len, že nám vadí určite aj to, že nie je parita prístupu na to, čo vy nazývate zdravotnícky trh. Tie stovky a tisíce poskytovateľov, ktoré sa roky a roky trápili zadlžení až po uši, sú dnes všetci postavení do nerovnoprávneho a neparitného a nevybalansovaného systému z pohľadu veľkých finančných skupín alebo kohokoľvek, komu tieto zákony, ktoré sme v tejto snemovni schválili, vytvorili priestor.

    Dámy a páni, naozaj by sa dala charakteristika negatív toho, čo sa nazvalo reforma a čo my nazývame zmena legislatívneho prostredia, dalo by sa o tom hovoriť ešte veľmi veľa. Budem veľmi rád, ak tieto zákony, pretože ich chcem striktne odmietnuť aj v podobe noviel, o ktorých pán minister hovorí, že ide len o odstraňovanie kolaudačných chýb, neprejdú, ale chcem takisto avizovať, že ak prejdú do druhého čítania Smer – Sociálna demokracia určite využije tento priestor na to, aby prišla so zásadnými pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne. Ja nemám žiadnu ambíciu reagovať na tie odborné veci, ktoré súvisia so zdravotníctvom, napriek tomu, že som mala niekoľko vystúpení v tejto sále k týmto otázkam, aj keď som sa dotýkala najmä ekonomických vecí, ale chcem vám, pán minister, povedať, že si myslím, že vy od začiatku, ako ste začali v tejto oblasti pôsobiť, ste sa pripravili o veľkú mieru dôvery občanov už len tým, ja si na to dobre pamätám a na to vlastne reagujem, čo hovoril Paľko na začiatku, ja si na to dobre pamätám, že ešte vo volebnej kampani ste hovorili, že máte reformné zákony v šuplíku. Dobre si pamätám ten výrok. Potom sa začalo volebné obdobie a v roku 2002 došli tie prvé návrhy, ktoré sa týkali len poplatkov. Vtedy ste hovorili, že v roku 2003 prídu reformné zákony, mali sme tu reformné zákony, teraz máme rok 2005 a sú tu novely, ktoré, keď si aj laik prečíta dôvodové správy, pochopí, že to nie sú kozmetické zmeny. A z toho, čo hovorí Paľo, z toho, čo nielen on hovorí, keď sa nemám obracať len ku svojim odborníkom, ale mám sa dívať aj na to, čo hovoria stavovské organizácie, absolútne cítim, že toto zďaleka nie je poslednýkrát. Takže vám chcem povedať, že ak sa niekto pričinil o to, že ja sama a podľa môjho názoru mnoho občanov nemá dôveru v to, že toto je naposledy a naozaj, že už má občan za sebou tú reformu, tak ste to predovšetkým vy, pretože neustále tvrdíte, že už je to naposledy. A ja si ani dnes nemyslím, že je to naposledy.

  • Ja ako spravodajca budem zase hovoriť radšej stadiaľto. No, keď som počúval vystúpenie pána poslanca Pašku aj pani poslankyne faktickú poznámku, keď tak nad tým rozmýšľam, vždy mám taký pocit, ako keby som žil v inej krajine, než v ktorej žijem. Tá realita, o ktorej vy tu hovoríte, je iná ako realita mimo tejto budovy. Ja tomu nerozumiem.

    Zajedno som ale vďačný pánovi poslancovi Paškovi, že jasne pomenoval, že celá reforma, tak ako je napísaná, je zlá, teda ju odmieta. Za to mu ďakujem. Čiže je jasné, že to, z čoho sme sa odrazili na začiatku rečníckeho vystúpenia pána poslanca Chovanca je pravda, že strana Smer je silne antireformná, protireformná strana a stojí proti reformám, ktoré táto vláda urobila. Lebo to treba jasne občanom povedať, aby tomu rozumeli, že teda my tie reformy robíme a chceme v nich pokračovať a Smer ich chce zrušiť. Jednoducho zrozumiteľne.

    No ale idem ďalej. Reforma občanov nič nepriniesla, hovoril pán poslanec Paška. No, nebudeme sa znovu naháňať argumentom, čo mohla reforma za štyri mesiace doniesť alebo nedoniesť, ale napríklad reforma zdravotníctva občanom doniesla to, že dlh zdravotníctva za minulý rok bol 2,3 miliardy korún, a nie 9 miliárd korún. Teda občania sa budú menej skladať a menej splácať dlhy cez Veriteľa, ktoré mu vyrobil systém. Lebo raz ich niekto musí zaplatiť, to má pán poslanec Paška svätú pravdu, ale ten niekto sa volá občan, lebo nikto iný tu v tejto krajine akosi nejako nechce platiť. Čiže len občania to môžu zaplatiť a máme pre nich dobrú správu, dlh je menší a bude ešte menší tento rok.

    No, čo doniesla reforma zdravotníctva pre občana. No tak napríklad pre Košičanov doniesla to, že ich fakultná nemocnica dnes mesačne hospodári len so stratou vo výške odpisov. No napríklad to im doniesla reforma. To, že v tej nemocnici je reálne viacej liekov už aj preto, lebo mnohí dodávatelia boli prostredníctvom Veriteľa už oddlžení, alebo respektíve boli vyrovnané pohľadávky voči tomuto poskytovateľovi a splatnosť faktúr tejto nemocnice je 60 dní, nie rok a pol, ako bola predtým, nie rok a pol, 60 dní je splatnosť faktúr. Choďte sa spýtať pána riaditeľa Šajtyho, keď mi neveríte, že klamem, naozaj, choďte sa ho spýtať. Však o reforme rozprávame od 1. januára, však o tom rozprávame. Napríklad doniesla občanom to, že sa otvorila sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. To znamená, že keď lekár chce ísť do súkromnej praxe, no nikto mu v tom nebráni tak ako doteraz, že cez ministerstvo nejako tam hľadal nejakú sieť a tam rozmýšľal, či vojde do tej škatuľky, alebo nie, že koľko je pneumológov alebo kardiológov v tom danom okrese. Nie, on môže pokojne ísť do verejnej siete, či s ním uzavrie poisťovňa zmluvu, no, však o tom to je, o tom to je, aby sme súťažili. Však predsa nebudeme s každým paušálne uzatvárať zmluvu, lebo práve sa rozhodol, že bude robiť u súkromného kardiológa. Či to bol dobrý ten predchádzajúci systém?

    No, aby som dlho nehovoril, hovoril pán poslanec, že horší sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Kde? V meste Košice? V Košickom kraji, aby sme hovorili o tom, čo najlepšie pozná? Ktorý poskytovateľ zanikol v Košiciach? Kde sa zhoršila, ja len viem, že rastú výkony, v geriatrickom centre rastú výkony, vo Východoslovenskom ústave srdcovo-cievnych chorôb rastú výkony, vo Východoslovenskom onkologickom ústave. Ja som spravodajca, áno.

  • Hlasy zo sály.

  • Pani poslankyňa, spravodajca môže hocikedy. To je zákon, hocijako dlho. To je v poriadku, ale povedal, že vystupuje odtiaľto, to znamená, že neporušuje zákon.

  • Takže zrejme si myslel pán poslanec, že sa zhoršila dostupnosť preto, lebo sme zaviedli 20- a 50-korunáčky, a tým už budem končiť, ale ja si myslím, že dostupnosť sa tým nezhoršila, lebo štatistiky ukázali po dvoch rokoch, že sa znížilo len plytvanie zdravotnej starostlivosti, ale nie dostupnosť. Minimálne percentá boli uvedené, že pre 20- a 50-korunáčky nechodia k lekárovi. Tá štatistika je jednoznačná. Robil to Štatistický úrad, čo nie je nejaká súkromná agentúra. Tak ja neviem, prečo sa zhoršila dostupnosť. Pre 20-korunáčku?

    No a čo sa týka Ústavného súdu, k tomu poviem už len jednu vetu. Nech sa páči, treba to dať na Ústavný súd. Dali ste aj 20- a 50-korunáčky a Ústavný súd jasne rozhodol, že to nie je protiústavné a že je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže môžete to skúsiť aj s týmito zákonmi, len neviem, prečo ste tak dlho čakali, však už ste nám to sľubovali v septembri. Teraz už systém naštartoval, takže aj z vašej strany neviem, či je to úplne zodpovedné teraz to dávať na Ústavný súd, bolo to treba dať hneď, aby sme vedeli trochu naháňať ten výsledok, keď si myslíte, že sú protiústavné. Ďakujem.

  • Ja som chcel pôvodne reagovať na nášho poslanca pána Pašku, ale pán Novotný, dospel som k názoru, že mieru poznania, ktorú...

  • Pán poslanec, ale môžete reagovať len na pána poslanca Pašku.

  • Áno, reagujem na pána poslanca Pašku. Pán Paška tu povedal hŕbu pripomienok, ktoré sú pravdivé, ale miera poznania, ktorú tu deklaruje či pán minister s návrhom zákonov, ako aj pán spravodajca, spýtam sa vás budúci rok v marci. A odpoviete mi, aká je toto reforma a čo priniesla. A aké boli dopady aj dopadové štúdiá a všetky ostatné posúdenia. Posudzoval som ich s odborníkmi, a nielen so slovenskými stavovskými, ale aj českými odborníkmi, čo sa týka reformy zdravotníctva na Slovensku. Teším sa na tú mieru poznania, ktorá príde v apríli, v máji budúceho roku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Chovanec aj napriek tomu, že som už uzavrel možnosť vystúpiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, vzhľadom na to, že ste ma upozornili, že som porušil zákon, tak ja sa vzdávam možnosti vystúpiť vo faktickej poznámke, aby som náhodou nejaký procedurálny omyl nespravil. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec, pokojne ste mohli vystúpiť. Takže fakticky na faktické poznámky bude reagovať predrečník pán poslanec Paška. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja som rád, že máme kumulovanú funkciu dnes v Národnej rade. Mohli by sme pri nasledujúcej novele rokovacieho poriadku zaviesť inštitút spravodajca – obhajca, pretože pán doktor Novotný skutočne statočne bráni pána ministra, však aj hlasoval za túto reformu. Som veľmi rád, že použil ten najobjektívnejší parameter, a tým sú občania. Ja vás chcem ubezpečiť, že ja viem, kde žijem a vedia to aj ľudia, s ktorými sa dennodenne stretávam, a vedia to všetci, ktorých názory reprezentujeme v tejto Národnej rade. Chvalabohu, chvalabohu, a o tom je demokracia, je ich možno desaťnásobne viac, ako je tých, čo si osvojili vaše videnie, pán doktor Novotný.

    K tej antireformnosti. No, čo sa tam dá racionálne nájsť, myslím si, že najväčšiu radosť vám asi urobím a dúfam, že to ocenia naši voliči. Áno, ako som povedal, reforma zdravotníctva je tak nepodarený experiment na občanoch, že z hľadiska reparácie a renovácie tohto pokusu sa možno bude dať použiť výraz, že ju bude treba začať úplne odznovu. A chcem sa ale spýtať, zabudol som vo svojom vystúpení, pretože pán doktor rozprával, ako prosperujú niektoré zdravotnícke zariadenia. Ja ako Košičan som rád, že prosperujú aj u nás, škoda len, že prosperujú len niektoré, ktoré nadobudli osoby, ktoré jednoducho asi nie sú úplne v nevinnom vzťahu. A chcem sa opýtať na jednu vec, lebo to som zabudol položiť. Pán minister hovorí, že prepustení lekári zo zdravotníckych zariadení neskončia v ambulantnej sfére. Pán Novotný spomenul, že tá elasticita siete, práve sa chcem opýtať, ak neuzavriem...

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán poslanec, pán spravodajca, každý už mal možnosť vystúpiť.

    Nech sa páči, pán minister, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ja sa nebudem vyjadrovať, pretože to sa ešte bude opakovať. Len informáciu pre pani poslankyňu Sabolovú a Tóthovú. Vykonávacie predpisy sú pripravené, prídu do parlamentu v pondelok s tým, čo vy pýtate, hotový katalóg je známy, on len mení inú logistiku, nemení sa nič iné. Ale desať vykonávacích predpisov máte v pondelok na stole. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme schválený zákon v skrátenom legislatívnom konaní ešte teraz prerokovali v prvom čítaní. Či je všeobecný súhlas? Nie je. Ďakujem. Prerušujem rokovanie, pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.