• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte pred začatím rokovania o prerušenom rokovaní zákona o navrátení niektorého cirkevného majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Danko, Drgonec, Karlin. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Mikuš, Paška, Brocka, Devínsky, na pracovnej ceste v Košiciach pán poslanec Abelovský a pán poslanec Ivanko.

    Poprosím teraz pána poslanca Mikloška, aby vystúpil.

    Ešte predtým, páni poslanci, vás chcem informovať, že budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady programom tak, ako je schválený. Odporúčam, aby sme teraz rokovali o bode programu, ktorého predkladateľom je pán poslanec Muránsky, po ktorom by mal nasledovať zákon vrátený pánom prezidentom, ktorý sa dotýka tej istej problematiky. Keďže hlasovanie o teraz prerokúvanom zákone môže definitívne rozhodnúť aj o ďalšom pokračovaní rokovať o zákone vrátenom pánom prezidentom, odporúčam, aby sme o ňom rokovali až po hlasovaní, ktoré rozhodne o tom, či vôbec má význam o tom zákone rokovať. Potom by sme pokračovali návrhom poslanca Františka Mikloška na vydanie zákona o navrátení majetku štátu do vlastníctva Matice, potom neprerokovanými prvými čítaniami návrhov zákonov, ktorých predkladateľom je pán poslanec Šulaj a pán poslanec Jarjabek a pokračovali v rokovaní programom tak, ako je schválený.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, tlač 1011.

  • Pán predseda, ctené kolegyne, ctení kolegovia, hneď na úvod prečítam návrh uznesenia, ktoré navrhujem, aby Národná rada prijala.

    Návrh uznesenia k zákonu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011):

    „Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že nadobudnutím účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011) považuje proces reštitúcie majetku cirkvi a náboženských spoločností za uzavretý.“

    Dámy a páni, samozrejme, každé uznesenie sú len slová, nemá to formu zákona, tobôž nie formu ústavného zákona, ktorý vždy je tou najväčšou zábezpekou nejakého procesu, začiatku alebo ukončenia, ale napriek tomu chcem aspoň takto deklaratívne ako poslanec KDH povedať alebo vyjadriť vôľu, že to, čo som povedal už pri prvom vstupe, že 15 rokov po zmene politického systému musí mať už každá vec, každý pozemok mal byť mať svojho vlastníka, aby tu neležali úhorom naše slovenské polia, lúky, lesy a pasienky a aby jednoducho boli zveľaďované. Toto uznesenie som konzultoval pre mňa s jednou z najväčších autorít katolíckej cirkvi, ktorá povedala, že áno, nemôžeme vytvoriť ani dojem o tom, že ak už niečo dostaneme, znovu chceme ďalej. Proste chceme veci uzavrieť, aby sme mohli normálne existovať. Toto uznesenie som smeroval, oznámil som, že dám také uznesenie aj smerom k evanjelickej cirkvi, je vrcholným orgánom a nebolo spochybnené.

    Chcem len povedať, že nebola by to prvá vec, ktorá v oblasti cirkevnej tematiky má svoj začiatok a koniec. Upozorním na vzťah, riešenie vzťahu gréckokatolíkov a pravoslávnych, ktorý začal niekedy v marci 1990, kde som ešte pred slobodnými voľbami bol členom komisie, a ktorý takmer po 14 rokoch skončil a skončil veľmi pokojnou cestou a je vlastne definitívne uzavretý pre spokojnosť všetkých.

    Chcem sa dotknúť ešte toho, o čom tu včera bola reč, čoho sa dotkol pán poslanec Maxon, veľmi stručne. Pán poslanec Maxon navrhol istý model. Takto po prvé spochybnil niektoré záležitosti, ku ktorým sa, predpokladám, vyjadrí pán poslanec Muránsky. K tomu sa ešte nakoniec dostanem. Pán poslanec Maxon zároveň navrhoval alebo načrtol nejaký proces financovania cirkví, všetkých cirkví v budúcnosti. Chcem povedať, že podľa mojej mienky čas, ktorý doteraz cirkvi mali, nebol dostatočný na to, aby sa mohlo ukázať, akými finančnými prostriedkami budú ony disponovať.

    Hovorím to z troch dôvodov:

    Po prvé, cirkvi dostali tento majetok, najmä nehnuteľný majetok – budovy, v katastrofálnom stave a všetky prostriedky, ktoré vôbec mali, nehovoriac o tom, že boli odkázané na pomoc aj zo zahraničia, celkom oficiálnu, všetky prostriedky museli vraziť do desiatok, možno stámiliónových opráv týchto budov, aby boli opravené na úrovni dnešnej doby.

    Po ďalšie chcem povedať, že peniaze, ktoré cirkvi mali, boli využité na stavbu takmer 300 kostolov, ktoré boli potrebné. Kostolov, ktoré vznikali na dedinách, kde kostoly doteraz neboli, a kostolov, ktoré chýbali na sídliskách, čo sú vlastne malé mestá. Čiže to bola druhá obrovská finančná záťaž, ktorá bola vytvorená 40-ročným, by som povedal, vákuom. A nehovoriac o nových farách, ktoré boli hnilé alebo o pastoračných centrách.

    A chcem ešte povedať, že treba otvorene povedať, že tretí dôvod, pre ktorý cirkvi, zatiaľ nemôžeme celkom dobre zistiť, aké finančné výnosy im vynášajú jednoducho lesy, polia a podobne, lebo to môže byť do budúcnosti jediný zdroj, alebo na 99 % jediný zdroj. Poviem to veľmi otvorene, že všetky cirkvi sa prakticky nenaučili na tom tak hospodáriť, ako by sa patrilo. Po 40 rokoch nehospodárenia nie je to také jednoduché. Ale toto je osud mnohých štátnych majetkov, mnohých družstiev, mnohých súkromníkov, ktorí sa pokúšali hospodáriť. Sú úplne nové podmienky. V Európskej únii budú ešte tvrdšie podmienky. Čiže tento čas treba vyskúšať, čo to vlastne prinesie.

    Pokiaľ ide – a to je posledná poznámka môjho vystúpenia – o budúci model financovania, treba si uvedomiť jednu vec, že treba ho riešiť, treba ho riešiť v pomerne reálnom čase, ale uvedomme si jednu vec. V roku 1928 Beneš ako minister zahraničných vecí podpísal tzv. modus vivendi s Vatikánom pre Česko-slovenskú republiku. Toto modus vivendi znamenalo pre všetky cirkvi istý spôsob financovania. A tu v roku 1928 bol založený psychologický model takého financovania, aké dodnes prežíva. To znamená, že štát platí úplne alebo prispieva finančne na platy duchovných všetkých cirkví. Tento model prevzal aj politický režim v roku 1948, ani on sa nesnažil vytvoriť niečo iné, pretože to bol model, ktorý bol v spoločnosti zabehaný. Tento model automaticky prijala aj ponovembrová garnitúra.

    Teda prvý problém, ktorý vidím, je psychologická zabehanosť takmer storočného modelu, ktorý v tejto krajine nejakým spôsobom fungoval a funguje a neboli s ním až také veľké problémy. Samozrejme, tá politická situácia, celková situácia i sekularizácia v Európe nás bude nútiť, či nepristúpime k inému modelu. Ja sám po dlhých úvahách sa začínam prikláňať tzv. asignačnej dani, ktorá by mohla riešiť problémy omnoho jednoduchšie, lepšie a ktorá by vlastne vyriešila fakticky finančnú nezávislosť cirkvi od štátu, čo by bolo v prospech jedných aj druhých, pokiaľ by to fungovalo. Ale, opakujem, vzhľadom na zabehnutý takmer storočný model treba tú vec radšej s tým opozdením, alebo ak vyriešime rýchlo, prosím, ale treba to premyslieť, lebo takéto veci sa robia na desaťročia a dlhšie obdobie, nie na pár dní.

    To je všetko. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

    V. Veteška: Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Komlósy.

    Zs. Komlósy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som k tomuto návrhu zákona predložil ešte jeden pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na to, že podľa mojej mienky nie celkom správne bola z predošlej verzie tohto návrhu zákona vypustená jedna nehnuteľnosť, ktorá sa týka reformovanej cirkvi na Slovensku. Prečítam ten pozmeňujúci návrh.

    V prílohe č. 1 sa vkladá nový bod 8 tohto znenia: „8. katastrálne územie Polina, okres Revúca. Číslo pozemkovej knižky vložky 378. Parcela č. 1189/1 – cintorín (výmera 4 316 m2). List vlastníctva č. 359 pre parcelu súboru „E“ č. 1189/1.“

    Na vysvetlenie. Vzhľadom na to, že bol nejaký taký úzus, že nebudeme vracať také pozemky, kde sa zriadil po prevode – a citujem teraz znenie návrhu zákona v § 6, že „vlastníctvo sa nevracia k pozemku, v ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín“. Ide o pozemok, ktorý bezprostredne súvisí s kostolom v obci Polina. Je to fakticky pozemok, ktorý obkolesuje alebo ktorý je okolo kostola a ktorý v minulosti slúžil, ako všade inde v obciach alebo vo väčšine, slúžil okolo cintorína alebo okolo kostola, alebo za kostolom slúžil ako cintorín. Čiže je to starý cintorín, ktorý sa podľa mojich vedomostí už v súčasnosti nepoužíva, ale v minulosti slúžil ako pohrebisko, ako cintorín a ktorý je vedený ešte na liste vlastníctva, samozrejme, lebo sú tam staré hroby, je vedený ako cintorín. Ale toto podľa návrhu tohto zákona nevylučuje navrátenie tohto pozemku, tejto nehnuteľnosti, lebo tento cintorín nebol zriadený a neprevádzkuje sa v súčasnosti a nebol zriadený po prechode alebo prevode do majetku štátu.

    Ešte niekoľko poznámok k celkovému návrhu zákona. Samozrejme, bol by som veľmi rád, keby sa táto otázka navrátenia majetku, kde preukázateľne tento majetok, ktorý je navrhovaný, patril jednotlivým cirkvám, náboženským spoločnostiam, keby sa tento návrh zákona, táto problematika navrátenia tohto majetku spájala s financovaním jednotlivých cirkví, náboženských spoločností alebo s celkovým majetkom, ktorý bol mimo parlamentu už dosť diskutovaný, že cirkvi by mali priznať svoj majetok. Tento majetok, samozrejme, neslúži na podnikateľské účely a nedá sa exaktne vyčísliť, aký je tento majetok, lebo ide vo väčšine prípadov o také hlavne budovy a stavby, ide o taký majetok, ktorý má skôr imaginárnu hodnotu alebo nejakú duševnú hodnotu ako skutočnú vyčísliteľnú. Aj keď by sa dal nejako určite nejakými znalcami ohodnotiť tento majetok, ale ani ten, vo väčšine prípadov ide o kultúrne pamiatky, ktoré sú „nevyčísliteľné“.

    V tomto prípade chcem poznamenať ešte to, že týmto zákonom nedarujeme cirkvám nehnuteľný majetok, ale vraciame im ich skutočný majetok, ktorý slúžil jednotlivým cirkvám, slúžil na také účely, ako predo mnou už povedal pán poslanec Mikloško. Čiže nie je to majetok určený na obohacovanie sa jednotlivcov, ale slúžil určitým spoločnostiam duševne na duševnú podporu niektorých cirkví a náboženských spoločností. Vo väčšine prípadov ide o nehnuteľnosti, hlavne o budovy, ale aj pozemky, ide o majetok, ktorý vo veľkej miere bol získaný jednotlivými cirkvami, alebo boli postavené kostoly, budovy boli postavené vo veľkej miere z príspevkov jednotlivých členov tej-ktorej náboženskej komunity. Aj pri pozemkoch ide o získavanie takéhoto majetku darovaním, príspevkami, závetom alebo nejakým iným právnym aktom prešli tieto nehnuteľnosti, pozemky do majetku jednotlivých cirkví. A budovy boli postavené zo zbierok a príspevkov jednotlivých členov.

    Čiže ak teraz rozhodneme týmto zákonom o tom, že vrátime tento majetok cirkvám a náboženským spoločnostiam, v mojom čítaní jeden z aktov je aj to, že si uctíme práve tú vôľu a ten akt tých členov, ktorí takto prispeli jednotlivým cirkvám, uctíme si ich vôľu, závet, darovanie aj takýmto spôsobom, že ten pôvodný majetok, ktorý darovali, vrátime tomu, ktorému sa oni rozhodli darovať alebo nejakým iným aktom venovať tento majetok. Čiže prosím všetkých poslancov, poslankyne, aby podporili tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ si praje vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som na záver k predkladaniu tohto návrhu zákona vystúpil. Za skupinu predkladateľov, určite za všetkých môžem povedať, že by sme boli radi, keby tento zákon nevyvolával rôzne pochybnosti, rozpory, politické „hrátky“ alebo takéto vyjadrenia, ktorými sme svedkami za posledné obdobie, či v tlači, v médiách, alebo aj na pôde tohto parlamentu. My sme sa snažili koncipovať ako predkladatelia tento zákon tak, aby vyvolával čo najmenšie pnutia. Snažili sme sa, aby boli zastúpení všetci tí, ktorí sú ochotní vrátiť sa k lehotám, otvoriť reštitúcie cirkevného majetku bez ohľadu na politické tričko, pretože sme chceli práve predísť nejakej takejto širokej politickej diskusii, ktorá by mohla viesť proti, proti tomuto právnemu aktu, teda navráteniu majetku.

    Chcem reagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tu povedal aj pán poslanec Maxon. O nejakých snahách urýchliť proces navrátenia zo strany predkladateľov. No nie je to tak. Lebo na jeseň minulého roku už bol tento zákon schválený a nie, že by sa bol tutlal alebo nejakým spôsobom nebol opätovne predkladaný na prerokovanie, ale jednoducho treba povedať, aký je fakt. Fakt je ten, že riadne schválený zákon z Národnej rady prišiel k prezidentovi republiky neúplný. Prišiel bez jedného paragrafu, ktorý hovoril o lehotách, a preto ho pán prezident vrátil a vrátil ho spôsobom, akým ho vrátil, teda bez možnosti opravy, teda len k zamietnutiu. Preto skupina poslancov pristúpila k znovuvypracovaniu de facto toho istého textu zákona alebo tej istej predlohy, ako bola už v Národnej rade na jeseň minulého roku schválená. Teda o žiadnom uponáhľaní alebo o nejakej netrpezlivosti v tomto prípade nemôže byť v žiadnom prípade reč.

    Je pre mňa nepochopiteľné a trošku prekvapujúce, že práve pri opätovnom koncipovaní tohto textu zákona došlo zo strany niektorých skupín k snahe natoľko obmedziť predmet reštitúcií alebo vydania majetku, žeby tento zákon prakticky bol smiešny, bol by nejakou atrapou, bol by niečím deklaratívnym, ale nie skutočným. A to sa týka aj toho predmetu náboženských základín, ktorého sa tu už dotkol prvý vystupujúci v rozprave pán poslanec Maxon. Tento zákon predsa bol v podobnej podobe aj v minulom roku, bol v tejto podobe v prvom čítaní, nikto nenamietal, nevystúpil, až na pôdohospodárskom výbore sa objavili výhrady a pozmeňujúce návrhy, ktoré prakticky viedli, dovolím si tvrdiť, k rozbitiu vôbec filozofie tohto reštitučného zákona.

    Ale poďme k veci. Poďme k otázke náboženských základín. Hovorí sa tu, že sú tu dva proti sebe stojace rozhodnutia Najvyššieho súdu, čo sa týka základín, základín – fundácií. No nie je to celkom tak. V jednom prípade Najvyšší súd rozhodol, že sa Rožňavskej diecéze v Slovinkách vracia základina, pretože cirkev dokázala, že základom, dokonca nadpolovičným, tejto základiny, tejto fundácie je cirkevný majetok, a preto Najvyšší súd, okresný, krajský a najvyšší dovolací potvrdil, že táto základina je majetkom rímskokatolíckej cirkvi, a preto sa jej navracia. V prípade druhom išlo o iný typ základiny, verejnoprávnu základinu, ktorej sa síce cirkev domáhala, myslím si, že tu išlo o Vyšnú a Nižnú Myšľu, kde však cirkev nepreukázala, že je zakladateľom tejto fundácie, že do nej teda vložila majetok, a preto jednoducho tieto súdy prehrala. Ja v tom nič neobvyklého nevidím. Proste to sú dve úplne odlišné veci.

    A čo sa týka spochybnenia náboženských základín – fundácií ako takých, dovolil by som si zacitovať práve z tohto precedentného rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 2003:

    „Rímskokatolícka cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období, ktoré podľa zákona č. 282/1993 Z. z. rozhodné pre zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách na Ostrihomskú, Rábsku či Jágerskú arcidiecézu či diecézu, alebo iný zahraničný právny subjekt rímskokatolíckej cirkvi. Nakoľko uvedené arcidiecézy a diecézy alebo cirkevné základiny, či iné útvary nemali k týmto majetkom v období odňatia štátom už žiadne práva ani de facto, ani de iure, nakoľko im Svätá stolica odňala tieto majetky spravovať už 29. 5. 1922 a pripojila ich k Trnavskej apoštolskej administratúre a Košickej a Rožňavskej diecéze. Rímskokatolícka cirkev je právnym nástupcom náboženskej základiny.

    Pôvod majetku tejto základiny, postup jeho nadobúdania, účel základiny, ako aj použitie majetku tejto základiny nepochybne preukazuje veľké množstvo dokladov založených v spise. Skutočnosť, že majetok tvoriaci základ náboženskej základiny“, a to chcem podotknúť, „je majetkom rímskokatolíckej cirkvi, dotvrdzuje dokonca vyhláška č. 351/1950, vydaná v čase najhoršieho prenasledovania cirkví, keď v § 2 zakotvila, že po zlúčení náboženskej základiny spolu s ostatnými fondmi do náboženského fondu budú výnosy z tohto fondu slúžiť výlučne rímskokatolíckej cirkvi.

    Je potrebné uviesť, že ani náboženská základina, ani náboženský fond, do ktorého bola náboženská základina včlenená zákonom, nebol nikdy žiadnym predpisom zrušený, a teda nie je ani k dnešnému dňu žiadnym iným spôsobom zákonne upravené ako majetok patriaci náboženskej základine a pôvodne slúžiaci rímskokatolíckej cirkvi navrátiť jeho pôvodnému účelu.“

    Už len na záver. Z rozhodnutia tohto Najvyššieho súdu, spomína, že už v predprevratovej judikatúre, teda za prvej republiky platilo, že cirkevným majetkom rímskokatolíckej cirkvi sa rozumel súbor vecí a práv majúcich majetkovú cenu, ktoré patrili cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným ústavom a slúžili účelom cirkvi. To znamená korporácie, benefície, základiny a tak ďalej. Na tomto závere a ustálenej judikatúre najvyšších súdnych orgánov z minulosti nič nemenil ani tento precedentný dovolací Najvyšší súd, stotožňuje sa s ňou, lebo nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na subjekty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nesporne patriacim cirkevným útvarom, teda i základinám ako jeho účelovým organizáciám, a je i v súčasnosti naplnením ideí spravodlivosti v prejednávanej veci ako imanentnej kategórie daného reštitučného práva k pôvodným cirkevným majetkom.

    Z podobnej filozofie vychádzala aj skupina predkladateľov, ktorí sme predložili predmetný návrh zákona. A chcem opakovane zopakovať, že cirkev sa v žiadnom prípade, a to vzhľadom na tú reakciu na morálku, nechce domáhať majetku, ktorý jej nepatril. To určite nie je filozofiou tohto reštitučného zákona a ani predkladatelia by sme sa nikdy k takémuto niečomu neznížili, ani by sme nikdy takéto niečo nežiadali. Ale vylúčiť základiny ako také z predmetu reštitúcie znamená vylúčiť aj základiny, ktoré sú náboženské základiny a v ktorých nesporne aj na základe tohto konkrétneho prípadu je možné dokázať, že fundátorom bola cirkev, v tomto prípade rímskokatolícka cirkev.

    K ďalším vystúpeniam. Vystúpil pán poslanec Mikloško. Táto deklarácia je, samozrejme, toto uznesenie je, myslím si, namieste. Napriek tomu, že prichádzali, samozrejme, z rôznych cirkví ďalšie a ďalšie návrhy, požiadavky a tak ďalej, filozofia bola postavená tak, ako bola postavená pri fyzických osobách, teda nejde o reštitúciu, ako ju poznal zákon č. 282/1993, ale je tu zúžená na nehnuteľnosti, ktoré sa týkajú pozemkového lesného fondu a hospodárskych budov na nich sa nachádzajúcich. Takže si myslím, že napriek tomu, že teda reštitúcia nikdy v úplnosti nie je celkom spravodlivá a úplná, takže takéto uznesenie je namieste, aby urobilo určitú bodku pätnásť rokov po revolúcii za týmto procesom odškodňovania a navracania a zmierňovania krívd, ktoré sa cirkvám, ale nakoniec aj iným, konkrétne fyzickým osobám, občanom tejto republiky stali.

    Čo sa týka tretieho poslanca, ktorý vystúpil v rozprave, pána poslanca Komlósyho, nemám ako navrhovateľ námietku. Zrejme to z toho zoznamu, ktorý bol dohodnutý, pre reformovanú cirkev naozaj vypadlo, keďže zrejme nebolo včas dané správne súpisné číslo. Môžeme ho zaradiť.

    Nakoniec v tomto zákone je to jednoznačne rozčlenené, že je časť zákona, ktorá sa týka predmetu reštitúcií cirkevného majetku, a druhá časť, ktorá sa týka prechodu majetku štátu na iné právne subjekty, v tomto prípade na jednotlivé cirkvi, ktorých sa týkajú tri prílohy, a ide o cirkev evanjelickú, reformovaný a rímskokatolícku.

    Týmto by som, pán predsedajúci, zavŕšil svoje záverečné vystúpenie a verím, že Národná rada, tak ako v minulom roku, opätovne podporí a potvrdí prijatie tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hajduk ako spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len pár pripomienok, naozaj, zrekapitulujem to. Vystúpili traja páni poslanci. Pán poslanec Komlósy predložil pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme potom hlasovať, Mikloško uznesenie, pán Maxon hovoril vo všeobecnej rovine. Myslím si, ja by som nadviazal na to, čo hovoril kolega pán Mikloško, áno, boli tu chátrajúce budovy, ktoré dostala cirkev, tristo kostolov vybudovala nových, hovoríme o asignačnej dani, myslím si, že tá diskusia je pred nami. Treba si uvedomiť ešte jednu vec, že dnes cirkev v 21. storočí nemá ambíciu – a to verejne deklarovali aj najvyšší cirkevní predstavitelia – podnikať trebárs na pôde a tak ďalej. Ich priestor je v úplne iných hodnotách, v inej činnosti, ktorú dnešná spoločnosť celkovo potrebuje. A treba si uvedomiť, že trebárs aj tá pôda, ktorú mnohí kritizujú, že prečo im dávame, dnes nie je dokonca vytvorený ani trh s pôdou, dokonca sa platia za túto pôdu dane. Takže vlastne je tu mnoho otáznikov, ktoré treba najprv vyriešiť a potom sa môžeme o osamostatnení cirkvi rozprávať. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1018, spoločnú správu výborov ako 1018a.

    Pán navrhovateľ Mikloško, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude veľmi stručné.

    Tento zákon má dva paragrafy a prílohu, kde sú popísané v štyroch bodoch budovy, ktoré by sme mali vrátiť Matici slovenskej. Ja som už na začiatku povedal pri prvom čítaní, že to je istý proces hľadania riešenia päťročného sporu medzi Maticou slovenskou a medzi Slovenskou národnou knižnicou, resp. medzi ministerstvom kultúry. S uspokojením môžem konštatovať, že 15. marca, to znamená pred dvomi dňami, sme podpísali delimitačný protokol medzi ministerstvom kultúry a Maticou slovenskou, čím definitívne tri budovy doteraz v správe Matice slovenskej, to znamená Hostihora, prvá budova Matice slovenskej a kaštieľ Diviaky, prešli na Slovenskú národnú knižnicu. A toto by mala byť náhrada, aby Matica slovenská mohla vo vlastných priestoroch ďalej žiť a budovať najmä v jej historickom sídle v Martine.

    Všetky džentlmenské dohody, ktoré sprevádzali tento proces niekoľkomesačného vyjednávania, sa plnia, preto by som vás chcel poprosiť, aby ďalší krok k tomu konečnému uzmiereniu sme podporili tento návrh zákona, ktorý by nemal byť konfliktný, pretože je to majetok štátu doteraz v správe Matice slovenskej, čiže nikoho odtiaľ nevytláčame, naopak, do niektorých budov bude treba vraziť mnohé prostriedky, ktoré Maticu čakajú. Ďakujem.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o stanoviskách výboru o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s prerokovaním uvedeného návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej vo výboroch Národnej rady ako spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 3. februára pridelila návrh trom výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory v stanovenom termíne prerokovali návrh a zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá odporúčajú schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporúča uvedený návrh schváliť. Z uznesení výborov vyplynulo šesť pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe, ktorú máme pod tlačou 1018a, s ktorými predkladateľ súhlasí.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Ako prvý pán poslanec Karol Džupa. Nikto viac. Končím možnosť podania prihlášok.

    Pán Džupa, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vítame prijatie tejto zákonnej normy, ktorá určitým spôsobom rieši majetok Matice slovenskej. O to viac, keď to robí aktivita poslanca vládnej koalície. Pretože v súvislosti s týmto predmetným zákonom treba povedať, že ide o čiastkovú nápravu majetkových krívd voči Matici slovenskej. Krívd, ktoré ju v rôznych formách postihli v období rokov znárodňovania 1948 až 1954 a potom v roku 2000 prijatím tzv. knižničného zákona.

    Je však potrebné uvedomiť si, že napríklad z troch historických budov, zhmotňujúcich Maticu slovenskú v Martine, sa vracia Matici iba jedna, tzv. druhá budova, na ktorej je potrebné dokončiť finančne náročnú stavebnú rekonštrukciu. Do ostatných dvoch historických matičných budov bude mať Matica iba obmedzený prístup, pretože navrhnutý zákon túto vec nerieši. Ďalšie dve vracané budovy, jedna v Martine a kaštieľ v Necpaloch, sú vlastne ruiny a vyžadujú úplnú a nákladnú rekonštrukciu. Zákon sa nedotýka zložitej otázky hnuteľného majetku Matice slovenskej, najmä jej unikátnych muzeálnych a knižničných zbierok.

    Povedané stručne záverom, týmto zákonom sa nedostáva Matica slovenská do postavenia, že by z prinavráteného majetku mohla financovať svoju činnosť, najmä plnenie úloh, ktoré jej štát stanovil zákonom. Naopak, skôr ju to finančne zaťaží najmä v najbližších troch, štyroch rokoch. Problém financovania Matice slovenskej, na ktorú štátny rozpočet vynakladá v porovnaní s inými subsystémami a v rámci rezortu kultúry iba minimálnu sumu, bude treba riešiť najmä pri príprave štátneho rozpočtu na budúci rok a rok 2007.

    Preto som v úvode vyslovil uspokojenie s tým, že tento zákon predkladá poslanec vládnej koalície, pretože verím, jeho osoba bude zárukou, že pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2006 sa bude myslieť aj na dôsledky zákona, ktorého je predkladateľom, ktorý, verím, v Národnej rade prejde. Pripájam sa k tým, ktorí dajú súhlasné stanovisko. A ako funkcionár Matice slovenskej vás žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Faktická poznámka. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Fajnorovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som k predrečníkovi len jednu krátku poznámku. Som hrdý na činnosť Matice slovenskej v jej histórii. Vždy ako poslanci za Komunistickú stranu sme rozpočet, pokiaľ sa dalo, podporili pre túto inštitúciu, ale nemôžem súhlasiť s tým, čo predrečník povedal ohľadom toho, že boli napáchané krivdy v rokoch 1948 až 1989. Nech si môj kolega ide pozrieť objekty, ktoré v tomto období boli postavené v Martine. Nikdy také objekty táto inštitúcia už asi nebude schopná postaviť. Takže na margo toho posielam ho do Martina na dovolenku, je to krásne mesto, pozri si tie objekty. Ďakujem.

  • Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. V reakcii ešte najskôr pán Džupa na faktickú poznámku a potom pán navrhovateľ Mikloško.

  • Ďakujem za faktickú pripomienku. Plne chápem kolegu z Komunistickej strany, že musí reagovať a rozprávať tak, ako povedal. Nič to nemení na podstate môjho diskusného príspevku ani to nijakým spôsobom neovplyvňuje text a dikciu tohto zákona a verím, že touto faktickou pripomienkou sa vlastne prihlásil k podpore tohto zákona. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, máte slovo teraz.

  • Len veľmi stručne. Súčasťou celého toho procesu, ktorý sme nazvali gentleman agreements, ktoré sprevádzali ten popis delimitačných protokolov a prijatie tohto zákona, je po prvé, že v budove na Hostihore bude mať Matica svoju stálu študovňu, čiže bude tam mať priestor, ktorý bude slúžiť len jej. Druhá vec, že v prvej budove tzv. historickej bude slávnostná dvorana, ktorá je vlastne pokladom matičnej histórie, bude priamo v spoluvlastníctve s Národnou knižnicou a budú sa v nej podieľať podľa metrov štvorcových na všetkých výdavkoch a všetkom, čo s tým súvisí. Tieto dve veci sa majú uskutočniť do 20. marca, to znamená, to je vec, ktorá je pripravená, len ich treba podpísať. A zároveň súčasťou toho podpisu delimitačnej dohody bolo podpísanie memoranda, akéhosi morálneho memoranda, že Matica má na tú tretiu budovu náklady, proste čakajú ju náklady a že minister kultúry urobí všetko pre to, aby tých 15 mil. v priebehu troch rokov nejakým spôsobom dofinancoval. A to je aj naša vôľa, bolo by ideálne, keby sme to ešte my v tomto volebnom období mohli nejakým spôsobom „hodiť zo sveta“. Ďakujem.

  • Pán navrhovateľ, pán spravodajca, pán Jozef Mikuš, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1067. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí 1073.

    Pán poslanec Šulaj, uveďte, prosím, návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa môjho názoru všetci občania tohto štátu by mali mať rovnaké práva, rovnaké povinnosti, ale aj rovnaké príležitosti. Ak vychádzam z tejto myšlienky, mala by sa táto myšlienka aplikovať tak na daňové zákony, tak na odvodové zákony, tak na ostatné zákony, ktoré priamo určujú práva a povinnosti občanov tohto štátu.

    Ak si zoberieme zákon, ktorý určuje platenie zdravotného poistenia v praxi, tak prídeme na to, že zamestnanci, ktorí poberajú príjem zo závislej činnosti, to je § 5 zákona o dani z príjmov, alebo ktorí majú pracovnú zmluvu v zmysle Zákonníka práce, nemusia počas práceneschopnosti platiť odvody do zdravotnej poisťovne; na druhej strane samostatne zárobkovo činné osoby, pokiaľ sú práceneschopné alebo pokiaľ ošetrujú člena rodiny alebo dieťa, sú povinné platiť odvody do zdravotnej poisťovne.

    Myslím si, že už priamo tá prvá myšlienka, o ktorej som hovoril, naznačuje určitý nesúlad alebo rozpor medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a medzi zamestnancami. Ja si vážim prácu každého človeka. Myslím si však, že samostatne zárobkovo činné osoby to majú niekedy trošku ťažšie, pretože si zobrali na svoje plecia zodpovednosť za to, že samy budú podnikať, že platia odvody a dane tomuto štátu, že nie sú na pleciach štátu ako nezamestnaní alebo neodčerpávajú inými činnosťami zdroje zo štátneho rozpočtu. Preto by mali mať rovnaké možnosti a tento zákon vo svojej prvej časti hovorí o tom, aby samostatne zárobkovo činné osoby nemuseli od jedenásteho dňa práceneschopnosti alebo pri ošetrovaní člena rodiny alebo dieťaťa platiť odvody. Koniec koncov myslím si, že tento štát by mal takisto prijať princíp solidárnosti a pomôcť človeku, keď je v určitej núdzi. Tento princíp je pre našu politickú stranu dôležitý, a preto sa prihováram za to, aby sa tieto odvody neplatili.

    V druhej časti zákona navrhujem určité zjednodušenie, ktoré sa bude týkať priamo buď zdravotných poisťovní, kde zamestnávatelia do určitého obdobia musia ohlásiť určité informatívne údaje, ako napríklad zmenu sídla alebo bankového účtu, do ôsmich dní zdravotnej poisťovni, a to z toho dôvodu, aby informačný systém v zdravotných poisťovniach vedel okamžite riešiť takéto prípady. Možnože vedel riešiť aj neplatičov, problémy, ktoré sa tu aj politického a ekonomického charakteru dosť často spomínajú v priestoroch Národnej rady najmä v poslednom období.

    No a ďalšia skutočnosť, ktorá je skôr administratívneho charakteru, je tá, že zamestnávateľ bude povinný prihlásiť svojich zamestnancov na verejné zdravotné poistenie do tej poisťovne, ktorú si vybrali, najmä do ôsmich dní. Kedysi ešte v predchádzajúcom období táto skutočnosť alebo povinnosť pre zamestnávateľov platila. My sme to zákonom potom upravili a myslím si, že dosť nešťastne. Pretože u zamestnancov musíme brať do úvahy aj takých ľudí, ktorí možnože majú nižšie základné vzdelanie a ktorí majú problém s vyplňovaním jednotlivých tlačív. Ak by sme túto povinnosť dali na zamestnávateľa, ktorý ju už teraz v podstate nepriamo teraz vykonáva, dopracovali by sme sa len k tomu stavu, ktorý v súčasnom období platí.

    Nevyčísľoval som dosahy na verejné financie a na verejné rozpočty, pretože si myslím, že tento zákon je logický, je odôvodniteľný. A ak sa nájdu nejaké nejasnosti, ktoré z technickolegislatívneho hľadiska môžu byť problémové, viem, že ich vieme vyriešiť aj v rámci druhého čítania. Preto vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Miroslavovi Chovancovi.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky kolegu Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1067). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ale i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dosah na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh zákona nebude mať podstatný vplyv na štátny rozpočet roku 2005 a 2007.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1073 z 28. februára 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadne písomné prihlášky. Otváram ústne prihlášky do rozpravy. Ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1054. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí 1065. Pán poslanec Šulaj, prosím, uveďte návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolil som si predložiť návrh zákona o dani z príjmov. Účelom tohto zákona by malo byť z technickolegislatívnej, daňovej a účtovnej stránky zosúladenie účtovných a daňových predpisov pri takých zložitých operáciách, ako je prenájom hmotného majetku formou lízingu, teda formou finančného prenájmu s možnosťou odkúpenia tohto majetku.

    Aby som vysvetlil podstatu tohto zákona, musím sa vrátiť trošku do histórie, keď sme prijali zákon č. 695/2004, ktorý novelizoval zákon o dani z príjmov. V zmysle tohto zákona sme upravili § 26 ods. 8, ktorý definuje odpisovanie hmotného majetku formou finančného prenájmu. Následne sme v § 52 ods. 40 konštatovali, že takto novodefinovaný § 26 ods. 8 použijeme už aj pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2004, teda aj na podmienky daňového priznania za rok 2004, i napriek tomu, že účinnosť zákona je od 1. 1. 2005.

    Čo sa vlastne stalo a kde je problém pri odpisovaní hmotného majetku? Paragraf 25 ods. 8 definuje odpisovanie hmotného majetku takto: „Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny podľa osobitného predpisu (odvolávka na zákon o účtovníctve č. 431/2002)“. Veľmi dôležité je slovo istiny, pretože v predchádzajúcom zákone, keď ešte neplatil zákon č. 695, tam bola obstarávacia cena. Aký je medzi tým rozdiel? V zmysle zákona o účtovníctve musí každý podnikateľ oceňovať investičný majetok po starom alebo hmotný majetok po novom obstarávacom cenou. Súčasťou obstarávacej ceny je aj cena obstarania, kvázi tzv. istina, plus ďalšie obstarávacie náklady. Tie môžu byť napríklad sprostredkovateľská odmena pri lízingových spoločnostiach, poprípade odstupné, keby sa robil lízing formou postúpenia na iného nájomcu, alebo ďalšie veci, ako môže byť doprava, poistné a iné skutočnosti.

    Čo to znamená? Ak by sme takto uplatňovali zákon o dani z príjmov, dopracovali by sme sa k tomu, že v účtovníctve by sme mali iný základ na odpisovanie investičného majetku, napr. odpisovali by sme investičný majetok, ktorý má istinu milión korún plus 50-tisíc korún by bola sprostredkovateľská odmena, odpisovali by sme z 1 050-tisíc, ale zároveň z daňového hľadiska by sme mohli odpisovať len z istiny z milióna korún. Je tu teda disproporcia medzi zákonom o účtovníctve a zákonom o daniach z príjmov. Sú dve možnosti: buď upraviť zákon o účtovníctve, alebo upraviť zákon o dani z príjmov. Obidve možnosti sú schodné, v každom prípade je potrebné tento problém riešiť. Problém je potrebné riešiť o to skôr, že už za rok 2004 pri podávaní daňových priznaní vzniknú takéto problémy a vzniknú teda aj problémy, či časť tých sprostredkovateľských odmien alebo ostatných obstarávacích nákladov sa budú z daňového hľadiska posudzovať za daňové výdavky, alebo nie.

    Preto by som chcel poprosiť tých odborníkov a tých ekonómov, ktorí sa tu nachádzajú v každej politickej strane, aby sa k tomuto zákonu postavili vecne v prípade, že majú záujem riešiť tento problém, ktorý je problémom už aj za rok 2004. Som ochotný vysvetľovať ďalej aj tieto skutočnosti v druhom čítaní, ak, samozrejme, ctená snemovňa, poslanci posúdia tento návrh za pragmatický a správny. Ešte raz upozorňujem na to, že existujú variantné riešenia. Súčasný stav je však zatiaľ nevyhovujúci, a preto ho potrebujeme napraviť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Milanovi Murgašovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igor Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 593/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 1054, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené príslušným § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, teda 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-vecnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorá sa týka oblasti lízingov, a osobne považujem tento návrh za veľmi užitočný pre spriehľadnenie operácií, ktoré musia dennodenne vykonávať podnikateľské subjekty.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto nehlási do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Prerušujem rokovanie. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať rokovaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 1055. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí 1059.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek. Prosím, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, kolegyne a kolegovia, s kolegom pánom poslancom Dušanom Čaplovičom navrhujeme tejto ctenej snemovni novelizovať zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a zmeniť zákon č. 195/2000 Z. z. v znení zákona č. 147/2001 Z. z. a č. 206/2002 Z. z. Krátke zdôvodnenie, ak dovolíte.

    Vieme všetci veľmi dobre, aký je dnes silný vplyv masmédií na formovanie hodnotových postojov mladej generácie. Spropagovaní televízni hrdinovia sa stávajú vzormi správania pre ešte nezorientovaných ľudí, ktorí nemajú skúsenosť s tým, že nie všetko, čo na obrazovke vidia, sa zhoduje s realitou. Len pred niekoľkými dňami prebehla tlačou informácia, že štvorročný chlapec „riešil“ svoj problém s mladším bratom matkinou pištoľou. Nestalo sa to našťastie u nás, ale množstvo iných, hoci možno vekom aktérov menej flagrantných prípadov sa už stáva aj u nás. Veď televízne vzory sa aj po tých najbrutálnejších súbojoch pred kamerou vynárajú s ligotavým úsmevom na tvári, tak prečo by to malo byť inak v realite? Vplyv masmédií je skutočne až neuveriteľný, až taký, ktorý by i najväčší pesimisti nevedeli predpokladať.

    Ochranu mladých ľudí pred negatívnymi vplyvmi médií naše zákony riešia. Prax však ukázala, že v právnych predpisoch nie je vyriešený zákaz vysielať v čase, keď televízie masovo sledujú aj deti a dospievajúca generácia upútavky na večerné, v súlade so zákonom vysielané relácie obsahujúce scény reálneho násilia. V navrhovanej novele zákona teda chceme túto medzeru v právnych predpisoch odstrániť.

    V priamej súvislosti s navrhovaným doplnením zákona je aj druhá navrhovaná zmena, keď navrhujeme doplniť vekovú kategóriu divákov do 15 rokov pri klasifikácii programov podľa vekovej vhodnosti. Asi sme chceli byť priveľmi tolerantní, keď sme zákonom vymedzili iba najnižšie vekové kategórie divákov, ktoré treba pred istými druhmi programov chrániť. Možno práve, možno aj preto v týchto dňoch musíme znižovať prah trestnej zodpovednosti mladistvých. Tam, kde zlyhala prevencia, musí našu malú predvídavosť riešiť represia. Súdy budú stíhať v budúcnosti možno 14-ročných páchateľov, ktorí nerobia podľa svojho vedomia nič iné, len do praxe prenášajú, čo sa naučili z relácií, ktoré nesledovali potajomky a napriek zákazu rodičov. Rodičia sa pritom spoľahli možno práve na to, že v príslušnom „okienku“ televízora bola relácia kvalifikovaná ako vekuprimeraná.

    Preto sa nazdávam, že ak jednou rukou schvaľujeme možnosť skoršieho postihu mladistvých, potom je našou mravnou povinnosťou napraviť svoju neúmyselnú chybu a do zákona vrátiť vekovú kategóriu do pätnásť rokov ako skupinu divákov, pre ktorých niektoré typy programov nie sú vhodné. V oboch prípadoch ide len o precizovanie jestvujúcich právnych noriem bez akéhokoľvek vplyvu na peniaze, pracovné sily či náročnosť pracovných výkonov.

    Preto by som vás prosil v tomto prípade aj v mene kolegu Čaploviča, aby ste túto právnu, resp. novú normu tohto zákona podporili. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport... Pani Erzsébet Dolník, prosím, predneste svoju správu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Zb. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1055), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. februára 2005 č. 1059 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením z 8. marca 2005 č. 343. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Hodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte predtým ako navrhnem postup pri prerokúvaní tohto návrhu, dovoľte dve-tri vety z mojej vlastnej úvahy. Ako spravodajkyňa chcem zdôrazniť, že považujem za opodstatnený návrh pánov poslancov a plne sa s obsahom stotožňujem, teda súhlasím. A je dôležité, aby sme ho aj prijali. Len chcem pripomenúť, že po konzultácii s právnikom príslušnej Rady pre vysielanie a retransmisiu som sa presvedčila, že zákon by mal byť novelizovaný ako celok. Zdôraznil to aj príslušný pán právnik tejto rady a v samotnom zákone je množstvo ďalších podobných väčších či menších nedostatkov, ktoré by rada zmenila a privítala by novelizáciu tohto zákona. Mám tu so sebou zhruba 15 takých návrhov, ktoré by oni považovali za potrebné upraviť.

    Zistila som, že aj na ministerstve kultúry sa už pracuje na jednej z častí tohto zákona, ktorá sa týka digitalizácie vysielania. Pán minister mi včera potvrdil, že skutočne sa na tom pracuje. To znamená, že bolo by na zváženie, či nenovelizovať celý zákon a nielen túto časť, ktorú ako, ešte raz zdôrazňujem, z obsahovej stránky považujem za správnu. Toľko z mojej úvahy.

    Ďalej s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. februára 2005 č. 1059 prideliť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1055), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Podracká a navrhovateľ. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý vystúpi navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať aj v tomto smere pani spravodajkyni aj za jej osobné názory, aj za názor, ktorý prezentovala do istej miery ako všeobecnejší po konzultáciách. Chcel by som len pripomenúť jednu vec, že aj my pociťujeme potrebu urobiť všeobecnú novelizáciu zákona o vysielaní a retransmisii. Jednoducho život potvrdil, že tento zákon z hľadiska svojej životnosti potrebuje isté aktivity v tomto smere i z istého sprítomnenia reality do tohto zákona.

    Myslím si, že v druhom čítaní, keď prejde tento náš návrh do zákona, v druhom čítaní sa otvára možnosť doplniť všetky, alebo keď nie všetky, teda podstatnú väčšinu tých najpálčivejších problémov, ktoré v tomto zákone sú. Ušetríme len čas, že to nebude v podstate vládny návrh, ale že to takýmto spôsobom sa stane návrhom nás všetkých, resp. návrhom tejto snemovne, ktorá takýmto spôsobom legislatívne v druhom čítaní môže zasiahnuť do zákona o vysielaní a retransmisii, kde, myslím si, sa tie najpálčivejšie veci dajú vychytať.

    Takže ja len veľmi pekne ďakujem a poprosím, aby ste ho podporili.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chcela by som nadviazať na slová pani spravodajkyne, že by bolo treba zákon novelizovať ako celok, pretože ani som nevedela, že tam je až 15 ďalších miest, ktoré by bolo treba opraviť.

    Osobne, keď sa zaoberám televíznym vysielaním či spravodajstvom televízneho vysielania, ma zaujal jeden problém, ktorý, si myslím, by bolo treba tiež v tomto zákone upraviť a to je problém, ktorý sa netýka dieťaťa ako objektu násilia, o čom je vlastne aj predkladaná novela, ale zaujíma ma problém dieťaťa ako subjektu násilia, dieťaťa ako subjektu práva, dieťaťa ako subjektu, keď je podľa môjho názoru istým spôsobom zneužité v istej zlomovej životnej situácii priamo povedzme v spravodajstve.

    Dieťa ako subjekt, teda dieťa, ktoré je priamo účastné vo vysielaní, podľa môjho názoru dostatočne ochránené nie je. Predkladatelia novelizujú to, čo novelizujú, a mňa teda v tejto súvislosti zaujíma § 20 tohto zákona, ktorý je hneď za tým § 19 ako ďalší. A ako príklad teraz uvediem, o čo mi vlastne ide. Tento paragraf sa volá Ochrana maloletých a v spomínanej časti zákona je zabezpečené všetko pre to, aby vysielateľ, citujem, „zabezpečil vysielanie programov alebo iných zložiek programovej štruktúry tak, aby nenarušili psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä takých, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé neodôvodnené násilie“.

    Takisto sa mi zdá, že toto dieťa je len objektom tohto násilia vo všetkých formách a počíta sa s dieťaťom, ktoré buď sedí doma pred televízorom, alebo nejakým iným spôsobom je nejakým spôsobom ním manipulované a je objektom násilia. Ako príklad tohto dieťaťa ako subjektu chcem uviesť takúto skutočnosť, ide o vysielanie televízie Markíza z dní 11. februára, 14. februára a 16. februára tohto roku, kde dieťaťom podľa mňa subjektom násilia bola 8-ročná Majka z obce Sucháň pri Veľkom Krtíši, ktorá sa pokúsila o samovraždu kvôli navonok proklamovanej hádke s bratom o bicykel. Všetci ste to videli. Bolo to dostatočne medializované. A ja považujem za neetické toto vysielanie, najmä to prostredné 14. 2., keď kamera nasnímala šokujúci záber krku dievčatka, na ktorom bola zreteľná ryha po povraze. Dieťa bolo po 48-hodinovej hypoxii mozgu zachránené a prebraté k životu.

    Moderátor namiesto toho, aby po takomto traumatickom zážitku zachoval súkromie a intimitu dieťaťa, s mikrofónom vošiel až vlastne do veľkého detailu tváre, aby sa dieťaťa opýtal, prečo sa vôbec neteší domov, a aby si počkal na odpoveď, kým mu psychicky i fyzicky oslabené dieťa odpovie, že sa neteší, lebo je veľmi smutné. To, čo malo byť čímsi ako spovedným tajomstvom alebo čímsi, čo sa uchováva v spise psychoanalytika alebo psychiatra a má byť utajené a má byť súčasťou integrity detskej osobnosti, v podstate bolo medializované a použilo sa ako nástroj trhového zvýšenia sledovanosti alebo, ako by som to nazvala, proste bolo to zaujímavé a myslím si, že aj tu musí byť miera, pokiaľ sa má zájsť.

    Medializovať detský pokus o samovraždu takýmto spôsobom považujem za bezprecedentné, ale to je otázka etická, ktorá by sa možno nestala, keby nebola legislatívna diera práve v zákone o vysielaní a retransmisii. Za takýto prístup k dieťaťu ako subjektu práva by mala byť televízia po patričnej úprave v zákone podľa môjho názoru pokutovaná. Dieťa, aj keď to nedokáže v životnej zlomovej situácii proklamovať, má právo na ochranu svojej osobnosti a na nezasahovanie médií do jeho psychického súkromia trhovým spôsobom, ktorého vyústením je vyššia sledovanosť spravodajstva bez ohľadu na jeho psychický stav.

    V Dohovore o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Spojených národov 20. novembra 1989, sa v čl. 16 pod názvom Ochrana súkromia uvádza: „Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.“

    V nadväznosti na tento citovaný čl. 16 a v nadväznosti na príklad, ktorý som uviedla, myslím si, že toto právo dodržané nebolo, vynasnažím sa po porade s právnikom aj po konzultácii na Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva upraviť paragrafované znenie zákona o vysielaní a retransmisii v § 20 tak, aby sa takéto prípady neopakovali, a dúfam, že zákon prejde do druhého čítania. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Lintner. Ešte, pardon, pán poslanec, vráťte čas, prosím vás, pánovi poslancovi Lintnerovi, ešte pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Lintner ako prvý.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, budem reagovať na to, čo ste vyslovili. Keďže sme sa mali možnosť rozprávať, viem, prečo ste rozprávali tak, ako ste rozprávali, ale predsa len mi to nedalo a budú to skúsenosti z mojej bývalej profesie. Lebo je to o tom, že keby to televízia, a teraz už k tomu charakteru toho šotu nejdem, lebo, samozrejme, sa dá všelijako stvárniť, ale berme to tak, že odvysielala to, čo ste presne popísali.

    Keby to nebola odvysielala, tak kto sa dozvie o tom dieťati, že takto konalo a že je povedzme dôsledok istej situácie v rodine? Lebo ak by platilo to, čo ste nastolili, no tak potom nevidíme ani obrázky vychudnutých detí z afrických krajín, kde trpia na všelijaké choroby, pretože by to nemohli ukazovať televízie a naša účasť s daným problémom by sa hneď vzdialila alebo bola by vzdialená, ako keď to vidíme priamo. Aj tu si myslím, že sa vyvolala skôr spoluúčasť tých, čo to sledovali. Hovorím, dá sa to stvárniť mnohými spôsobmi, len neviem, či je dobrá cesta upravovať v legislatíve, aby jednoducho médiá mali nejakú hranicu. Je to len o tých ľuďoch, ktorí v médiách stvárňujú tieto veci, ale neviem, či je dobrá cesta upravovať to v legislatíve.

    Čiže som za to, aby tento zákon išiel do druhého čítania, budeme ho aj my podporovať aj v zmysle toho, čo povedala pani spravodajkyňa, lebo si myslím, že ten zákon platí viacero rokov a život ukázal, že niektoré ustanovenia treba upraviť, ale k vášmu postoju a k vášmu postupu by som vyjadril nesúhlas.

  • Chcem len veľmi krátko zareagovať. Tiež som videla túto správu a priznám sa, že ako zdravotníka ma zarazilo, že vôbec bolo povolené redaktorovi, a je jedno, ktorej televízie, dostať sa tak blízko k dieťaťu. A teraz sa nebudem baviť o tom, či tento zákon áno alebo nie, ale bola som zdesená z konania zdravotníkov a príbuzných tohto dieťaťa, ako je možné, že vôbec súhlasili s tým, aby sa redaktor dostal do tesnej blízkosti dieťaťa a obťažoval ho naozaj nevkusnými a nevhodnými otázkami. Keďže som robila niekoľko rokov na IS-ke, pýtam sa, kde boli rodičia a kde boli zdravotníci, ktorí sa o toto dieťa mali starať?

  • S reakciou pani poslankyňa Podracká.

  • Ďakujem za slovo. Možno, pán Lintner, tu ide o dva pohľady, akože mužský a ženský. Ja ako matka to vnímam tak, že keby sa to stalo môjmu dieťaťu, tak by som si neželala, alebo by to bolo vlastne znehodnotenie môjho materstva alebo chyba aj v akomsi princípe. Ide tu o mieru. Táto miera podľa mňa bola prekročená. Neviem ju vôbec nejako kvantifikovať, kde miera končí a kde sa začína prekračovanie miery. Ale myslím si, že tá etická a psychologická rovina problémov by nemala byť vylúčená zo zákona. A to, že to v spravodajstve bolo 3 dni, na to sa zabudne, lebo pamäť davu trvá 2 mesiace, ale v tom dieťati to ostane na celý život. Tak ak sa tu hovorilo aj v súvislosti s prerokúvaním Trestného zákona, že treba mať na zreteli nielen tých, ktorí páchajú to násilie, ale aj obete, tak toto dieťa je v istom zmysle psychologickou obeťou vysielania.

  • O slovo požiadal pán minister Palko. Člen vlády má právo vystúpiť, kedy o to požiada. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prepáčte, som tu kvôli inému bodu, ktorý príde na rad o chvíľku, ale cítil som potrebu veľmi krátko vystúpiť a poďakovať sa pánu poslancovi Jarjabkovi za tento návrh a poďakovať sa za vystúpenie pani poslankyni Podrackej aj za poznámku pani poslankyne Majdovej.

    Tento zákon je výsostne dôležitý a mal by reagovať na určitú devastáciu, ktorá sa šíri z masovokomunikačných prostriedkov. S kolegom poslancom Minárikom sme konštatovali ako kádeháci, že máloktorý zákon nás napĺňa takou hanbou ako tento, ale hanbou za to, že sme ho nenavrhli my sami, a máloktorý zákon nás napĺňa takouto radosťou ako tento, radosťou za to, že poslanci KDH zaň budú môcť hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra Palka pán poslanec Lintner.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nedá mi, pán minister, aby som nezareagoval, lebo aj nás, aj my môžeme vysloviť, že nás to bude napĺňať radosťou podporiť tento zákon, len si myslím, že treba v každom zákone vecne riešiť problémy a nedívať sa naň niekedy z pohľadu možno ideového, možno aj veľmi ortodoxne osobného. Čiže aj my s radosťou podporíme tento zákon a budeme sa však snažiť postrážiť všetky úpravy, ktoré sa v ňom objavia, tak, aby sa nepoškodilo aj vysielanie.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ Jarjabek, želáte si vystúpiť? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme bodom

    správa o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov 1. garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní.

    Správu ste dostali ako tlač 1045. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1045a.

    Dávam slovo ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Vladimírovi Palkovi a žiadam ho, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správu o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov Prvej garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní, predkladám na rokovanie Národnej rady v zmysle uznesenia č. 1429 zo dňa 18. januára 2005.

    Materiál bol spracovaný v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, konkrétne s jednotlivými dozorovými prokurátormi na základe vyhodnotenia vyšetrovacieho spisu, a s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Aj keď toto ministerstvo v prípravnom konaní nezasahuje do trestného konania, snaží sa vytvárať také legislatívne podmienky, aby orgány činné v trestnom konaní mohli konať vo veci ochrany majetku občanov v čo najväčšom možnom rozsahu, čo je aj obsahom záveru predkladaného materiálu.

    Cieľom materiálu je na základe súčasného štádia trestného konania informovať poslancov Národnej rady o konkrétnych opatreniach prijatých na ochranu majetku akcionárov Prvej garantovanej, a. s., v súvislosti s trestným stíhaním štatutárnych orgánov spoločnosti Prvá dôchodková, a. s.

    Štatutárne orgány spoločnosti Prvá dôchodková uzavierali s občanmi zmluvy o odkúpení akcií spoločnosti Prvá garantovaná so záväzkom spätného odkúpenia akcií za určité časové obdobie. V počiatočnej fáze vyšetrovania boli zo strany prokuratúry zaistené účty v bankách, zaistené, zaknihované cenné papiere vedené na účtoch spoločnosti Prvá garantovaná a Prvá dôchodková a tiež na účtoch obvinených. Polícia ďalej vykonáva priebežný monitoring zaistených cenných papierov. Vďaka doterajším postupom orgánov činných v trestnom konaní si akcionári môžu ďalej uplatňovať svoje akcionárske práva a zároveň sú aj chránení voči neoprávnenej zmene majiteľa akcií.

    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v tejto súvislosti plne podporuje rekodifikáciu trestných kódexov, ktoré okrem iného zabezpečia, aby bol majetok občanov chránený vo väčšom rozsahu a aby sa prípady tohto druhu už neopakovali. Preto si dovolím apelovať na panie poslankyne a pánov poslancov Národnej rady, aby aj oni podporili túto rekodifikáciu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Lajosa Ladányiho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov 1. garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktorú máte ako tlač 1045.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1048 z 18. februára 2005 pridelil správu o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov 1. garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky správu prerokoval dňa 9. marca 2005, neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 6 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, nikto nehlasoval proti návrhu a 3 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť správu prerokovali, zobrali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Iné výbory o správe nerokovali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do diskusie. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Blajsko. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Blajsko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi na úvod malý exkurz, ako sa čo udialo od času zaistenia štatutárov Prvej garantovanej.

    Február 2004. Orgány činné v trestnom konaní obvinili dvoch štatutárnych zástupcov spoločnosti z neoprávneného podnikania, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a podvodu. V súvislosti s obvinením týchto osôb polícia zablokovala nakladanie s majetkom spoločnosti, ako aj peniaze na účtoch spoločnosti, čím sa chod spoločnosti úplne paralyzoval. Polícia taktiež zablokovala finančné prostriedky na účtoch spoločnosti, napríklad Novácke chemické závody, a. s., ktoré boli v stopercentnom vlastníctve Prvej garantovanej. Pre päť najväčších bánk, ktoré poskytli úvery Nováckym chemickým závodom, to bol signál, že môže dôjsť k sťaženiu vymožiteľnosti ich úverov.

    Na základe intenzívnej komunikácie Nováckych chemických závodov s políciou došlo k odblokovaniu účtov. Tento krok však banky neuspokojil a okamžite si stiahli z účtov Nováckych chemických závodov voľný cash flow vo výške približne 200 mil. Sk. Tento krok bánk, podmienený postupom policajných orgánov, výrazným spôsobom ochromil chod Nováckych chemických závodov. Všetky banky vyhlásili predčasnú splatnosť úverov, čo nebolo reálne splatiť a splniť a vytvorilo platformu na vyhlásenie konkurzu na Novácke chemické závody. Predstavenstvo Nováckych chemických závodov začalo na pôde ministerstva hospodárstva rokovať s financujúcimi bankami a stredoslovenskou energetikou. Výsledkom rokovaní bolo podpísanie spoločného memoranda, ktorého cieľom bolo stabilizovať vzniknutú situáciu v Nováckych chemických závodoch. Podmienkou bánk bolo založenie všetkých akcií Nováckych chemických závodov, ktoré boli vo vlastníctve Prvej garantovanej v prospech bánk. Ďalej banky žiadali zvolať mimoriadne valné zhromaždenie Nováckych chemických závodov s cieľom zmeniť orgány spoločnosti, dosadiť do nich osoby, ktorých úlohou mala byť reštrukturalizácia podniku. Akcionári s tým však nesúhlasili, pretože návrh poradenských zmlúv, resp. odmena za poradenstvo bola taká vysoká, pripomínajúca tunelovanie, len za právne služby bola navrhovaná odmena vo výške 20 mil. Sk za rok.

    Keďže nedošlo medzi akcionármi a bankami k dohode, banky sa rozhodli odpredať založené akcie v septembri 2004. Vyhlásili súťaž na kúpu približne 62 % založených akcií. Výkon záložného práva na akcie realizovala OTP Banka, ktorá vyhodnotila ako jednu z najlepších ponúk ponuku spoločnosti Penta Group. V novembri 2004 sa zrealizoval predaj časti založených akcií, konkrétne 300-tisíc kusov, čo predstavuje 18,8 % základného imania. Ostávajúca časť založených akcií nebola dosiaľ zrealizovaná, pretože tieto akcie sú blokované Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

    Spoločnosť Prvá garantovaná sa proti uvedenému predaju bránila a aj bráni, pretože považuje záložné zmluvy za neplatné, a súčasne požiadala aj Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, aby predmetné akcie nechala zablokované. Predaj akcií prostredníctvom OTP Banky sa zrealizovali, počúvajte, za cenu 130 Sk jedna akcia, čo je vysoko podhodnotená cena za akciu. Pretože vychádzajúc z vlastného imania spoločnosti Nováckych chemických závodov k 30. 6. 2004 toto predstavuje sumu 1 514 205-tisíc Sk, a teda na jednu akciu pripadá reálna hodnota vo výške 949 Sk. Celý predaj 62 % akcií by sa mal zrealizovať za cenu 130 mil. Sk. Tu prichádza do úvahy otázka, prečo banky zrealizovali predaj za takú cenu, ktorá pokryje len približne jednu pätinu ich pohľadávok?

    Iný prípad. Spoločnosť Jasná Nízke Tatry mala mať podobný osud. Jasná čerpala úverové prostriedky od UniBanky v hodnote približne 200 mil. Sk. Tieto prostriedky boli použité na výstavbu novej šesťsedačkovej lanovky a na modernizáciu strediska. Jasná platila všetky splátky riadne a včas. Plnila si všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, no napriek tomu ju predstavitelia UniBanky vyzvali, aby jej majoritný akcionár, teda spoločnosť Prvá garantovaná založila všetky akcie v prospech tohto úveru. Tento krok odôvodňovali neistotou v osobe akcionára. Predstavenstvo ponúklo banke, že ak majú nejaké obavy, spoločnosť je oprávnená dozaložiť úver ďalším nehnuteľným majetkom. To pracovníci banky odmietli a trvali výlučne na založení všetkých akcií. Chcem však upozorniť, že predmetný úver bol zabezpečovaný záložným právom k hotelom Tri studničky, ktorého hodnota v tom čase bola približne 220 mil. Sk, a hotelom Grand. Oba hotely vysoko presahujú svojou trhovou hodnotou výšku pohľadávky banky. Pre informáciu zahraničný záujemca v decembri 2003 ponúkal za Grand 8 mil. USD.

    Vzhľadom na to, že spoločnosť Prvá garantovaná odmietla podpísať, resp. uzatvoriť záložné zmluvy na akcie Jasnej, banka predčasne vypovedala úverový vzťah a požiadala o vyplatenie celého úveru. Svoje konanie odôvodnila tým, že sa zmenili pomery v spoločnosti oproti času, keď poskytla úver. Tento krok zo strany banky bol účelový a v rozpore s úverovou zmluvou. Jasná preto podala žalobu o neplatnosť vypovedania úverového vzťahu a súčasne požiadala o vydanie predbežného opatrenia s cieľom zamedziť vymáhať akýmkoľvek spôsobom pohľadávku banky. Súd žiadosti o vydanie predbežného opatrenia vyhovel a v súčasnosti nie je možné pohľadávku z úveru vymáhať, a to až do času, kým nebude rozhodnuté, či banka postupovala v súlade s platnými predpismi a úverovou zmluvou pri predčasnom ukončení úverového vzťahu.

    V júli 2004 však banka túto pohľadávku previedla s výrazným skontom na spoločnosti Syntek, s. r. o., hoci máme vedomosť, že bol záujem túto pohľadávku kúpiť aj v plnej hodnote, resp. za viac, ako bola jej nominálna hodnota. Spoločnosť Syntek, s. r. o., ide o spoločnosť, ktorá má základné imanie 200-tisíc Sk a bola založená v januári 2004. Dávam tam tri otázniky. Máme vedomosť, že spoločnosť Syntek aj napriek vydanému predbežnému opatreniu dosiahla vydanie poverenia k exekúcii majetku. Na základe rýchleho zásahu zastaviť toto pokračovanie hrozba exekúcie trvá naďalej.

    Ďalší príklad. Spoločnosť Prvá garantovaná prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti MMBM, s. r. o., vlastní 63 % akcií Štúdia Koliba, a. s. Štúdio Koliba je od roku 2000 v konkurze. Spoločnosť Prvá garantovaná, a. s., v spolupráci s predstavenstvom Štúdia Koliba požiadali konkurzný súd o nútené vyrovnanie z dôvodu, aby Koliba mohla naďalej pokračovať vo svojej činnosti. Spoločnosť Prvá garantovaná sa zaviazala, že v prípade schválenia núteného vyrovnania bude robiť garanta vo vzťahu ku konkurzným veriteľom. Vzhľadom na to, že Prvá garantovaná nie je v súčasnosti z vyššie uvedených dôvodov schopná plniť funkciu garanta, možno predpokladať, že nútené vyrovnanie nebude schválené, a teda správca konkurznej podstaty predá majetok Koliba a investícia Prvej garantovanej bude zmarená.

    K predmetnému materiálu, teda k správe, ktorú predložila vláda, mám niekoľko poznámok. V prvom odseku uvedenej správy mám túto výhradu: Obvinení sú už viac ako jeden rok vo väzbe. Má polícia už nejaké konkrétne dôkazy o trestnej činnosti týchto osôb? Pretože samotné obvinenie bolo podľa mojich indícií svojím spôsobom nie na moc presvedčivých argumentoch. Je pravda, že v rámci tohto konania verejnosť nemôže poznať skutkovú podstatu veci, ale o to mi ani celkom tak nejde, lebo tu si myslím, že orgány činné v trestnom konaní, to je ich zodpovednosť, mňa skôr zaujímajú rýdzo len dosahy na drobného, teda ten problém dosahu na drobného akcionára.

    V druhom odseku v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní počas prípravného konania je možné uplatniť určité inštitúty Trestného poriadku zamerané na zistenie nároku poškodených a na zistenie vecí dôležitých pre trestné konanie. Ide predovšetkým, a je tu v rámci Trestného poriadku vymenovaných veľa paragrafov, na to chcem reagovať. Tieto inštitúty je možné použiť iba v súvislosti len s obvinenými. Obvinení sú fyzické osoby, ale polícia zablokovala majetok právnickej osoby Prvá garantovaná, a. s., ktorá má viac ako 36-tisíc akcionárov a už rok nemôže konať. Nemôže konať v záujme ochrany tohto majetku, lebo – chcem to povedať dôrazne – som presvedčený, že z celkového imania majetku, ktorý vyplýva z auditu, ktorý podliehal, myslím, že pravidlám V 4, bol ocenený na 7,5 mld., v súčasnosti, myslím si, možno nemá ani 2 mld. A tu chcem poukázať na to, že drobní akcionári, predikujem, prišli o svoje peniaze už v tejto chvíli.

    V ďalšom odseku sa hovorí: „V počiatočnej fáze vyšetrovania boli zo strany prokuratúry zaistené účty v bankách podľa § 79c Trestného poriadku v potrebnom rozsahu. Taktiež zo strany prokuratúry boli zaistené zaknihované cenné papiere“ a tak ďalej. Môj názor: Účty v bankách sú blokované dodnes a taktiež nie je možné voľne nakladať s akciami, ktoré sú vo vlastníctve Prvá garantovaná, a. s. Je však zarážajúce, keď generálny prokurátor odblokoval iba akcie Nováckych chemických závodov, ktoré mali byť predané spoločnosti Penta v súvislosti s tendrom, ktorý realizovalo konzorcium financujúcich bánk, mám na mysli VÚB, UniBanka, Istrobanka a Komerčná banka.

    V ďalšom odseku sa hovorí, že všetci akcionári tak môžu naďalej vykonávať riadne svoje akcionárske práva, ale v spoločnostiach, v ktorých má Prvá garantovaná, a. s., majoritné zastúpenie, nemôže dôjsť k žiadnej zmene bez schválenia zmeny valným zhromaždením spoločnosti. K tomuto toľko: Je pravda, že obvinení sú tiež akcionári a tí môžu vykonávať svoje práva prostredníctvom splnomocnenej osoby, to je v poriadku. Ale polícia ešte pred rokom vyhlasovala, že chce chrániť majetok 36-tisíc akcionárov, z toho sú obvinení len dvaja. Tvrdenie, že všetci akcionári môžu vykonávať svoje práva, je v poriadku, ale čo sú práva akcionárov? Vymenujem: zúčastniť sa valného zhromaždenia, hlasovať na ňom, právo na výplatu dividend, byť volený do orgánov a podobne. Polícia však tvrdí, že ochraňuje majetok akcionárov, a preto ho blokovala. To bola však veľká chyba podľa môjho názoru, lebo spoločnosť zostala paralyzovaná a nebola schopná vykonávať žiadnu činnosť. Navyše tento krok vyvolal v dcérskych spoločnostiach, ako sú Novácke chemické závody, Jasná Nízke Tatry, taký stav, že financujúce banky požiadali o predčasné splatenie úverov. Keďže žiadna spoločnosť nie je schopná, ak čerpá úver, tento ihneď splatiť, začali v prípade, ako aj v prípade Nováckych chemických závodov banky uplatňovať záložné práva a tak akcionári k dnešnému dňu prišli o približne 28 % akcií v Nováckych chemických závodoch. Cena za predaj týchto akcií bola vysoko podhodnotená, ako som vám už skôr uviedol. Taktiež to mala byť ochrana majetku akcionárov? – znie moja otázka.

    V ďalšom odseku sa v správe hovorí: „Polícia začala po vznesení obvinenia ďalšie dve trestné stíhania, a to vo veci ochrany majetku akcionárov Prvej garantovanej, a. s., prostredníctvom inštitútov Trestného poriadku, je neustále monitorovaná situácia okolo Prvej garantovanej, a. s. Akcionárom Prvej garantovanej, a. s., je vychádzané v ústrety aj tým spôsobom, že prostredníctvom odpovedí na ich listy sú poučovaní, ako a kde si majú možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v tom prípade, ak majú pocit, že boli poškodení či už konaním, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť, prípadne akýmkoľvek iným konaním.

    Záverom však treba konštatovať, že ide o hrubý zásah podľa môjho názoru štátnej moci do súkromného vlastníctva. Veď tá spoločnosť má svojich akcionárov, ktorí môžu na valnom zhromaždení meniť orgány, kontrolovať chod spoločnosti. Zásah polície do činnosti spoločnosti má podľa môjho názoru nevyčísliteľné dôsledky. Hodnota majetku akcionárov týchto zásahov je devalvovaná podľa môjho názoru, lebo nemám relevantné čísla, k tým sa ja nedostanem, prinajmenšom 50 %. Kriminalizácia spoločnosti má za následok nedôveru voči bankám, obchodným partnerom a serióznym investorom a z tohto dôvodu dáva veľké možnosti rôznym špekulantom, ako prísť k veľkému majetku za malé peniaze. Ja som uviedol jeden príklad predaja akcií Nováckych chemických závodov. Trochu mi to pripomína Yukos, kde štátu vládnej moci nevyhovovala takáto spoločnosť, prepáčte mi, za možno tvrdé slová, ale som tiež jeden z drobných akcionárov tejto spoločnosti, ktorá dodržiava zákon.

    Pokiaľ ide o trestnoprávnu zodpovednosť štatutárov tejto inštitúcie, do toho sa nebudem vyjadrovať, to je ozaj otázkou orgánov činných v trestnom konaní. Ale keďže som žiadal od vlády na základe uznesenia, ktoré som navrhoval, ako sú chránení drobní akcionári, sami uznáte, kolegyne, kolegovia, že drobní akcionári v tomto prípade prídu o svoje peniaze možno nedokonalosťou, možno nedobrou angažovanosťou ochrany týchto drobných akcionárov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Muňko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec Blajsko pomerne podrobne vykreslil tú celú situáciu a po preštudovaní správy, ja nechcem zastávať predstavenstvo a vedenie Prvej garantovanej, pretože, samozrejme, všetky nebankové subjekty podnikali, a keby bola vláda včas prijala legislatívne opatrenia, tak do tejto situácie sa nemuseli dostať.

    V celej kauze je však zaujímavá jedna vec, že keď nastúpili orgány trestné do vyšetrovaní tejto celej kauzy, predpokladal som, že do troch mesiacov, resp. do pol roka sa dostanú ďalej a že v konečnej fáze spravia také opatrenia, aby nedošlo k tomu, to, čo tu povedal pán Blajsko, čo sa týka chemických závodov, akcie, ktoré mali hodnotu 700 korún a potom boli predávané za 134 korún napriek tomu, že vláda prijala opatrenia, aby tieto akcie neboli obchodovateľné, nakoniec boli uvoľnené a predané.

    Druhá vec. V legislatíve je ďalšia diera, preto upozorňujem na to, či má právo banka, keď je tam predbežné opatrenie, nakladať s akciami, ktoré sú predbežným opatrením zablokované. To si treba znova celé prešetriť a na celé sa treba skutočne legislatívne pozrieť a upraviť legislatívu tak, aby drobní akcionári neprišli o svoje peniaze alebo aspoň čiastočne aby títo ľudia dostali tie prostriedky, ktoré do toho vložili.

    A čo sa týka takisto Jasnej. Jasná, pokiaľ viem, Grand hotel, Tri studničky, Ski Jasná hotel, Liptov, Záhradky plus pozemky majú minimálne hodnotu okolo miliardy, pretože hotel Grand bol ohodnotený Francúzmi, keď ho chceli kúpiť, na necelých 480 mil. korún. Hovorím, nechcem to celé spochybňovať, len by som chcel, aby legislatívne boli niektoré veci znova ošetrené tak, aby banky...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nikto viac sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Blajsko vcelku vecne vykreslil situáciu a problémy, ktoré vyvstali v súvislosti s ochranou majetku akcionárov týchto spoločností a v súvislosti s možnými škodami, ktoré môžu utrpieť, azda až na ten záver, kde boli formulované isté tvrdenia, na ktoré podľa mňa niet opodstatnenia. Tento prípad nemá absolútne nič spoločné s politikou.

    Padla tu otázka, či je tu dostatočné množstvo dôkazov na vznesenie obvinenia a na väzobné stíhanie. Pripomínam, že vznesením obvinenia, prípadne aj väzobným stíhaním vyšetrovanie konkrétnych osôb sa začína, nie končí. Ale keď už vznesené obvinenie je, tak to znamená, že nejaké dôkazy tam sú, inak by to prokurátor nemohol akceptovať, nemohol by to akceptovať ani súd, to rozhodnutie, návrh na rozhodnutie o väzbe. Ale to neznamená, že dôkazy už sú všetky. Tým sa vyšetrovanie začína.

    Ide o kauzu, ktorá je komplikovaná, kde je veľmi veľa poškodených, veľké množstvo, ktoré treba vypočúvať. Tam nie je reálne, že do troch mesiacov sa nejaké vyšetrovanie skončí. To neexistuje také niečo. To sú predstavy, ktoré sú nereálne. Vyšetrovanie v takýchto prípadoch málokedy je kratšie ako dva roky. Skôr trvá dlhšie. A to je jedno, či sme na Slovensku, alebo sme niekde v Nemecku alebo vo Francúzsku.

    Chcem povedať, že orgány činné v trestnom konaní – a to je jedno, či sú to vyšetrovatelia, alebo prokuratúra, alebo súdy – jednoducho nemôžu nekonať, keď došlo k trestnej činnosti, musia konať podľa Trestného poriadku. Nič viac a nič menej sa nekonalo aj v tomto prípade. Pokiaľ pán poslanec Blajsko hovoril o hrubom zásahu do súkromného vlastníctva, do podnikania, myslím, že takú formuláciu použil, tak, no, trošku by som si dovolil s tým polemizovať, pretože ako keby tým naznačoval, že niekto porušil zákon. Ale to tak nie je. To, myslím, ani pán poslanec Blajsko azda nechce tvrdiť. Všetky orgány, vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia, konajú podľa ustanovení Trestného poriadku. Opatrenia na ochranu majetku jednoducho museli urobiť. A nebolo by riešením to, neurobiť žiadne blokácie tohto majetku. Naopak, tým by sa ešte len otvorili stavidlá na to, aby skutočne mohli prísť o všetok majetok drobní akcionári.

    Jednoducho, ak došlo, ako pán poslanec Blajsko naznačil, k nejakej škode na majetku akcionárov, no tak došlo k nej už v dôsledku činnosti, ktorá tu bola v období viac ako pred rokom, pred vznesením obvinenia. Taká je realita. Ani pán poslanec Blajsko vo svojom prejave nenaznačil alebo nepodal nejaké dôkazy, že by to bolo inak. Čiže konštatujem tým, že orgány činné v trestnom konaní konajú presne tak, ako im to ukladá Trestný poriadok, a konať tak musia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca Ladányi? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vidím tu pána poslanca Maxona. Už je tu. Pán poslanec, aj keď máme zakrátko začať hlasovať, chcem sa spýtať, začneme tento...

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Prosím?

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

    Projekte transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 992.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Miroslavovi Maxonovi a prosím ho, aby podal informáciu o výsledku rokovania výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vás informovať, tak ako bolo aj uznesenie výboru a Národnej rady Slovenskej republiky, o rokovaní pôdohospodárskeho výboru na výjazdovom rokovaní výboru v Banskej Bystrici dňa 22. februára na pôde Lesy Slovenskej republiky, š. p.

    Celkom na úvod mi dovoľte, aby som skonštatoval, že napriek platnému uzneseniu č. 1330 musíme aj v tejto chvíli konštatovať, že proces transformácie Lesov Slovenskej republiky pokračuje. Pokračuje len trošku s iným názvom a hovorí sa tomu v tejto chvíli reštrukturalizácia štátneho podniku. Ale dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov týkajúcich sa bezprostredne prezentácií transformačného projektu Lesov Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musíme teda skonštatovať, že ten projekt transformácie, ktorý bol prezentovaný na pôde štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, má kvalitatívne celkom iné parametre, ako sme dostali do parlamentných lavíc z ministerstva pôdohospodárstva a od vlády Slovenskej republiky. Je teda podstatne širší nielen obsahovo, ale aj vecne. Ale dovoľte mi teda, aby som v tejto chvíli prezentoval na základe rokovania výboru naďalej pretrvávajúce výhrady voči tomuto projektu. Sme presvedčení, že ten projekt naďalej nedostatočne rešpektuje tie základné dva body, ktoré obsahuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a nespĺňa základné ciele uvedené v programovom vyhlásení vlády, ktoré sa týkajú zachovania, ochrany a zveľaďovania lesov. A v tejto chvíli ten projekt podľa nášho názoru nespĺňa ani tie kritériá, ktoré by mali stanovovať princípy fungujúceho trhu s drevom v Slovenskej republike.

    Okrem toho, dámy a páni, ešte možno niekoľko takých veľmi rýchlych štatistických údajov. V čase, keď začínal projekt transformácie, tak v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky v Banskej Bystrici pracovalo približne 80 ľudí, v súčasnom období v štátnom podniku Lesy Banská Bystrica pracuje viac ako 200 pracovníkov. Rovnako sme vytýkali samotnému projektu, že smeruje k príliš veľkej centralizácii, a nielen centralizácii riadenia, ale aj centralizácii obchodu s drevom. Rovnako sme naďalej toho názoru, že ten projekt nerešpektuje tie stanoviská Protimonopolného úradu, ktoré v súčasnom období sú platné.

    Dovoľte mi, aby som pokračoval. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na základe už zistených skutočností, ktoré som tu uviedol, na svojom rokovaní skonštatoval, že napriek uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1330 Projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky ďalej pokračuje. Napriek tomuto konštatovaniu sme presvedčení, že procesne je potrebné, aby Projekt transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bol zobratý na vedomie. Náš výbor však neakceptuje ten návrh projektu transformácie, ktorý sme dostali ako osobitná parlamentná tlač 992, ale v tých odborných diskusiách berieme do úvahy ten projekt, ktorý bol prezentovaný na pôde štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky Banská Bystrica. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v časti C žiada ministra pôdohospodárstva pri ďalšom postupe prác dôsledne rešpektovať programové vyhlásenie.

  • Ruch v sále.

  • Môžem pokojne dohovoriť, lebo mám taký pocit, že aj tak ma nikto nepočúva.

  • Ja sa vás chcem opýtať, pán poslanec, je 11.00 hodín, mali by sme hlasovať. Odporúčam poslaneckej snemovni...

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím, aby sme nechali dokončiť vystúpenie pána poslanca, a prosím, aby bol v poslaneckej snemovni pokoj.

  • V časti C výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo žiada ministra pôdohospodárstva pri ďalšom postupe prác dôsledne rešpektovať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, osobitne pri ochrane a zveľaďovaní lesa a presnejšom vymedzení podmienok fungovania trhu s drevom.

    A po druhé priebežne žiada informovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o postupe prác na transformácii štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo väzbe na toto uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo sme predložili aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Tento návrh uznesenia je identický s tým návrhom, ktorý prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Len z hľadiska rokovacieho poriadku a procedurálneho postupu to, čo žiadame ako výbor ministra pôdohospodárstva, tak to formulujeme v návrhu uznesenia Národnej rady ako požiadavku voči vláde Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu uznesenia, ktorý máte v písomnej podobe vo svojich laviciach. Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k vystúpeniu pána poslanca Maxona? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných návrhoch zákonov. Odporúčam, aby sme začali hlasovať o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokúvali v prvom čítaní.

    Poprosím teraz pána poslanca Chovanca, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo predniesol Národnej rade Slovenskej republiky návrhy uznesení k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1067).

    Nech sa páči, pán poslanec Chovanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil v prvom čítaní žiaden poslanec, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Páni poslanci, prerušujem na technickú prestávku na vyhotovenie hlasovacej karty pánovi poslancovi Šulajovi. Krátka prestávka.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pán poslanec Šulaj mi oznámil, že má hlasovaciu kartu pripravenú, môžeme začať hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 47 za návrh, 24 proti, 37 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Murgaš, chcem vás poprosiť, aby ste predložili Národnej rade návrh uznesenia k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1054.

    Nech sa páči, pán poslanec Murgaš.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 78 za návrh, 29 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1065 z 23. februára 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

    Prosím, pán predseda, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 122 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Erzsébet Dolník, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá Národnej rade predložila návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý prerokúvame ako tlač 1055.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 1055.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o predloženom návrhu. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 92 za návrh, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa vášho rozhodnutia prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona vo výboroch, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 124 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo ako spoločného spravodajcu k

    vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve (tlač 986),

    o ktorom sme včera prerušili rokovanie, aby predložil návrhy k ďalšiemu postupu rokovania o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám teraz návrh, aby sme hlasovali o tom, že tento vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve posúvame do tretieho čítania.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci...

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 127 za návrh, 3 sa zdržali.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu zákona. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve prihlásiť. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 106 za návrh, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve schválila.

    Pozdravte všetkých vinohradníkov, pán minister. Dúfam, že vedia, čo sa patrí (potlesk a smiech v sále) po prijatí takéhoto významného zákona smerom k Národnej rade urobiť.

    Teraz poprosím pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní a o zmene zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 998.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k tomuto zákonu vystúpili dvaja poslanci, padol jeden pozmeňujúci návrh a ja som vyňal na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod č. 12. Pán predseda, môžeme dať hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 10.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch 1 až 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 57 za návrh, 43 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Budeme hlasovať o bode č. 12 spoločnej správy, ktorý hovorí o účinnosti zákona.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 117 za návrh, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalej. Keďže sme neschválili bod 10 spoločnej správy, musíme dať hlasovať o bode 11 spoločnej správy s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bode 11.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 9 za, 44 proti, 78 sa zdržalo.

    Neschválili sme bod 11 zo spoločnej správy.

  • Vysporiadali sme sa so spoločnou správou, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pani kolegyne Černej, ktorý zaznel v rozprave.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Černej.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 104 za, 1 proti, 22 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Pán minister. Nech sa páči.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy aj o bodoch, pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 106 za návrh, 8 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k predloženému návrhu skupiny poslancov. Pani poslankyňa Brestenská? Nie. Ani žiadny iný poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 61 za, 23 proti, 43 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona neschválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Hajduka, aby z poverenia výboru pre pôdohospodárstvo predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý prerokúvame ako tlač 1011.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, tlač 1011.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali jeden pozmeňujúci návrh a jeden návrh na uznesenie. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 1 až 6 zo spoločnej správy, gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 90 za, 3 proti, 28 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predložil pán poslanec Komlósy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Komlósyho.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 94 za, 2 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Hajduk.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh skupiny poslancov prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 87 za, 20 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu o návrhu skupiny poslancov. Do rozpravy sa z prítomných pánov poslancov nechce prihlásiť nik, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 78 za, 23 proti, 25 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Poprosím teraz o hlasovanie o návrhu uznesenia. Poprosím vás, keby ste ho prečítali, pán poslanec.

  • V rozprave bol prednesený pánom poslancom Mikloškom návrh na uznesenie, ktorého text prečítam. „Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že nadobudnutím účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011) považuje proces z reštitúcií majetku cirkvi a náboženských spoločností za uzavretý.“ Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 85 za návrh, 6 proti, 31 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona o prechode niektorého nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva Matice slovenskej, ktorý prerokúvame ako tlač 1018.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepredložil pozmeňujúci návrh. V spoločnej správe máme šesť pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Môžeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 118 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 116 za, 1 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslanca Mikloška. Otváram rozpravu. Pán poslanec Kaliňák, chcete sa prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 121 za, 1 proti, 7 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila.

    Poprosím pána poslanca Ladányiho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej

    správe o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov 1. garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní.

    Správu prerokúvame ako tlač 1045. Nech sa páči, pán poslanec Ladányi.

  • Ďakujem, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré vám prečítam. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. marca 2005 k správe o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov 1. garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní (tlač 1045). „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o opatreniach, ktoré boli zo strany štátu prijaté na ochranu majetku akcionárov 1. garantovanej, a. s., v súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní.“

    Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu na uznesenie.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Ladányi.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 71 za, 21 proti, 40 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Poprosím pána poslanca Maxona a predsedu výboru, predkladateľa návrhu uznesenia k projektu transformácie štátne lesy, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý prerokúvame ako tlač 992.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Hlasovanie o Projekte transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, tlač 992.

  • Pán predseda, mám veľa starostí, lebo nemôžem zohnať predsedov tých jednotlivých vinárskych zväzov, aby splnili to, čo ste navrhovali. Dámy a páni, máte v laviciach návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Projektu transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, tak ako som ho v rozprave predniesol.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, tak ako navrhol uznesenie výbor pre pôdohospodárstvo.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 105 za, 11 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní

    správou o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia (tlač 1025).

    Poprosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetnú správu predniesol a o obsahu správy informoval Národnú radu pán minister výstavby a regionálneho rozvoja Gyurovszky. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, materiál Správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia je vypracovaný na základe úlohy C uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1036 zo dňa 3. novembra 2004. Týmto uznesením bolo uložené ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny a ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky túto správu.

    Správa bola vypracovaná na základe údajov získaných z rezortných štatistických zisťovaní ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstva hospodárstva, ministerstva financií, ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva životného prostredia a taktiež zo štatistických údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky.

    Materiál je rozdelený do troch častí. V prvom je opis súčasného stavu sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska, druhý okruh sa zaoberá jednotlivými opatreniami a obsahom tretieho okruhu je informácia o pripravovanej legislatíve Európskej únie o kohéznej politike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za informáciu.

    Dávam slovo teraz pani poslankyni Kláre Sárközy, aby z poverenia výboru Národnú radu informovala o stanovisku výboru pre sociálne veci a bývanie k prerokúvanej správe.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Pán poslanec Tomáš, poprosím vás, nie vás, ale...

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítala správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1031 z 2. februára 2005 pridelil správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Správu prerokovali a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 9. marca 2005 č. 516, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením z 8. marca 2005 pod č. 307, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením z 8. marca 2005 pod č. 278 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 8. marca 2005 pod č. 235.

    Z výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré správu prerokovali, nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy. Gestorský výbor určil poslankyňu Kláru Sárközy ako spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ju predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu výborov o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú po rozprave prečítam.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu, chcem vás informovať, že som dostal dve písomné prihlášky – pán poslanec Murgaš za stranu Smer a pán poslanec Ondriaš za Komunistickú stranu Slovenska.

    Nech sa páči, pán poslanec Murgaš.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, členovia vlády Slovenskej republiky si nenechajú ujsť žiadnu možnosť, aby prezentovali ekonomické úspechy, ktoré Slovensko podľa nich zaznamenáva. Už ako obohratá platňa znejú frázy o ekonomickom raste, makroekonomickej stabilite, príleve zahraničných investícií a iných, pre bežného občana veľa nehovoriacich ukazovateľoch. A kdesi v tieni týchto „skvelých“ úspechov si väčšina obyvateľov našej republiky uťahuje opasky a rezignovane sleduje reformy, ktoré, ako to už býva zvykom v týchto končinách, zaplatí obyčajný občan, ktorému sa zhoršia ekonomické parametre.

    Vláda a obyvatelia ako keby žili v dvoch paralelných svetoch. V tom vládnom farebnom svete, plnom nablýskaných miliónových limuzín a ešte viac miliónových víl, v tom sivom svete väčšiny obyvateľov stagnujúca či klesajúca životná úroveň, každodenný strach o prácu a sociálne istoty a permanentná frustrácia zo zle fungujúceho systému...

  • Prepáčte, pán poslanec, prepáčte, nerád to robím, ale chcem informovať výkonný výbor Medziparlamentnej únie o tom, že o 12.00 hod. bude rokovanie výboru Medziparlamentnej únie v zasadačke poslaneckého grémia.

    Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

  • Práve sociálnej istoty, životnú úroveň, nezamestnanosť či zdravotníctvo považovali občania Slovenskej republiky minulý rok za najzávažnejšie problémy. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý urobil Inštitút pre verejné otázky od 12. do 22. novembra 2004 na reprezentatívnej vzorke 1 277 dospelých obyvateľov Slovenska. Až 80 % občanov považuje životnú úroveň a sociálne istoty za najzávažnejší problém Slovenska. Nezamestnanosť označilo ako najzávažnejší problém 59 % oslovených.

    Frustrácia obyvateľov stúpa smerom od západu na východ Slovenska. Na jednej strane prevažujúce vedomie lepších možností obyvateľov Bratislavského kraja a na druhej takmer maximálna deprivácia obyvateľov východného Slovenska – Prešovského a Košického kraja. Toto je odraz objektívnych regionálnych rozdielov. Napríklad miera nezamestnanosti v III. kvartáli 2004 v Bratislavskom kraji bola 3,7 % a v Košickom kraji 19,7 %. Priemerná výška mesačnej mzdy bola v I. až III. kvartáli v Bratislavskom kraji 20 168 Sk, ale v Prešovskom kraji iba 11 829 Sk. Aj tieto údaje vyplynuli z už uvedeného prieskumu Inštitútu pre verejné otázky.

    Rozdiely medzi postavením a šancami obyvateľov jednotlivých regiónov, ako aj medzi obyvateľmi dedín a miest vnímajú ľudia na Slovensku citlivo. Pokiaľ ide o regionálne rozdiely na celoslovenskej úrovni, konštatuje horšie postavenie a šance obyvateľov svojho kraja v porovnaní s priemerom Slovenska až 58 % oslovených, rovnaké šance len 25 % a lepšie šance iba 15 %. V roku 2004 sa prehĺbili rozdiely vo vnímaní situácie medzi obyvateľmi jednotlivých krajov. Kým v Bratislavskom a Žilinskom kraji pribudli ľudia s priaznivejším pohľadom na situáciu vo svojom regióne, medzi obyvateľmi Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja sa zvýšil pocit znevýhodnenia. Veľmi citlivo ľudia vnímajú aj rozdiely medzi postavením a šancami obyvateľov dedín a miest. Výrazne prevažuje názor, že vidiečania sú na tom horšie. Až 73 % opýtaných si to myslí.

    Aktuálne hodnotenie svetového ekonomického fóra, ktoré ponechalo Slovensko na 43. priečke v rebríčku konkurencieschopnosti, rozfúkalo hmlu, ktorú vytrvalo produkovali a produkujú niektorí ministri. Na Slovensku sú alarmujúco veľké regionálne rozdiely a nebezpečne lacná pracovná sila. Víťazný oblúk ekonomického rozvoja sa ťahá v smere od Bratislavy na severovýchod a južné Slovensko je ponechané Strane maďarskej koalície, podnikateľom zneužívajúcim nedostatok pracovných príležitostí a líškam, ktoré dávajú dobrú noc. Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota sa akoby ocitli na pokraji záujmu vládnych politikov. Asi je pravdivé Kaníkovo čarovné nízke percento ľudí, ktorí berú minimálnu mzdu. Nič však nevypovedá o mzdách, ktoré sú v tomto regióne mnohokrát iba o pár stoviek vyššie od nového zákonného minima. Podľa niektorých ministrov súčasnej vlády by mal byť riešením tejto situácie hromadný exodus južného Slovenska za prácou na Západ, ale v prvom rade si myslím, že by to malo byť vybudovanie cestných komunikácií na zlepšenie situácie na južnom Slovensku. Deklarované úspechy a štatistickú hmlu by mala vystriedať skutočná snaha zviditeľniť Bohom zabudnuté regióny serióznym investorom. Voliči na juhu sú síce trpezliví, dúfam však, že majú dobrú pamäť.

    Zahraničie tiež vníma Slovensko ako krajinu s obrovskými regionálnymi rozdielmi, krajinu s bohatým západom a chudobným východom. Je evidentné, že z hospodárskeho rastu nemá prospech väčšina Slovákov. Regionálne rozdiely sa napriek všetkým opatreniam vlády a Európskej únie stále viac prehlbujú. V článku publikovanom v rakúskom denníku Die Presse 19. januára tohto roku sa môžeme dočítať, že sme krajinou s najväčšími regionálnymi rozdielmi. Kým Bratislava je po Prahe druhým najbohatším regiónom v novej Európe, východ Slovenska patrí k najchudobnejším častiam kontinentu. Budem citovať: „Azda v žiadnom inom európskom štáte sa nenachádza bieda a bohatstvo tak blízko seba ako na Slovensku.“ Koniec citátu. Rakúsky denník tiež pripomína, že na východe Slovenska žije rómske obyvateľstvo, citujem, „v chatrčiach, s katastrofálnymi hygienickými podmienkami pripomínajúcimi slamy tretieho sveta“. Koniec citátu.

    Veľké regionálne rozdiely potichu priznáva aj slovenská vláda. Podľa vládneho materiálu o sociálno-ekonomickej úrovni v jednotlivých regiónoch rozdiely vidieť najmä v miere nezamestnanosti, výške priemernej mzdy, ale aj v počte obyvateľstva v hmotnej núdzi. Kým v Bratislave dávky poberá len 1 % ľudí, v Košickom kraji je to vyše 12 %. Nelichotivý je aj podiel ľudí v hmotnej núdzi v jednotlivých krajoch. Ten spravidla kopíruje mieru nezamestnanosti v oblasti. Najvyšší podiel poberateľov dávok v hmotnej núdzi je v Košickom kraji, kde sa na tento príjem spolieha 12,4 % všetkých obyvateľov. V bratislavskom regióne sa dávky vyplácajú len jednému percentu obyvateľov.

    Už chronickým problémom je miera nezamestnanosti a jej disproporcie v rámci Slovenska. Kým v Bratislavskom kraji bola miera evidovanej nezamestnanosti v III. štvrťroku 2004 len 3,7 %, v Košickom kraji bolo bez práce vyše 19 % práceschopného obyvateľstva. Rozdiely však nie sú len medzi západom a východom, ale aj vnútri jednotlivých krajov, teda medzi mestom a vidiekom. Najlepšie to vidieť na príklade Banskobystrického kraja, kde krajské mesto Banská Bystrica vykazuje disponibilnú mieru nezamestnanosti 8,8 %, zatiaľ čo okres Revúca 28,8 %.

    Vo vládnom programe v časti E hovoriacej o regionálnom rozvoji sa môžeme dočítať, citujem: „Vláda si je vedomá rozdielov v ekonomickej sile Bratislavského a ostatných vyšších územných celkov Slovenskej republiky. Svojou činnosťou v oblasti regionálnej politiky pri rešpektovaní procesu decentralizácie právomocí z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy obcí a vyšších územných celkov bude vytvárať rámcové podmienky pre zastavenie narastania týchto rozdielov a ich postupné znižovanie.“ Toľko z programu vlády.

    Aká je však realita? Regionálne disparity sa nezmenšujú, ale, naopak, prehlbujú. Kým niektoré regióny sa dynamicky rozvíjajú, iným hrozí, že sa stanú doslova civilizačným zapadákovom. Ak bude prehlbovanie rozdielov pokračovať, môže to vážne ohroziť ďalší vývoj Slovenskej republiky a jej sociálnu kohéziu.

    Jasne sa potvrdilo, že medzi tzv. dobrými a zlými regiónmi sa utvára jasná hranica. Kým v západných a severozápadných regiónoch Slovenska je hospodárska úroveň či sociálna situácia najlepšia, južné a východné regióny patria k najhorším. Výnimkou sú zrejme len Košice, ktoré sú však medzi ekonómami a regionalistami považované skôr za ostrov ako centrum rozvoja. Problémy sa koncentrujú do prihraničných území. Takýmito regiónmi chudoby sú predovšetkým juh, juhovýchod, východ a severovýchod Slovenska. To má, pravda, hlbšie korene, keďže tieto oblasti obišla výstavba významných cestných a železničných ťahov. Regionálny rozvoj, teda rozvoj ako zlepšovanie zhruba kopíruje to, ako bolo Slovensko urbanizované, teda to, ako sa hospodársky a spoločenský život sústreďoval do veľkých miest. Ťahá sa zo západu smerom na Žilinu. Zásadným problémom, ktorý spôsobuje zaostalosť niektorých regiónov, je zlá ekonomická, sociálna a environmentálna štruktúra.

    Milé dámy, milí páni, vzniká na Slovensku civilizačný paradox. Regióny, ktorým sa dobre darí, za to platia zlou ekologickou situáciou. V dôsledku civilizačného vývoja vzniká v niektorých regiónoch nepriaznivá populačná situácia. Napríklad na Myjave, Trenčíne, Poltári a Sobranciach a inde je zlý stav vzdelanosti. Napríklad Čadca, Gelnica, Námestovo. Bolo by naivné myslieť si, že krajina sa bude vyvíjať rovnorodo, teda tak, aby medzi regiónmi neboli rozdiely. To nie je možné a myslím si, že ani potrebné. Otázka však stojí tak, či diferenciácia rozvoj regiónov urýchli alebo, naopak, rozdiely budú na príťaž. Ak sú rozdiely veľké, do istej miery to ohrozuje zdravý, stabilný vývoj krajiny. Som presvedčený o tom, že problémové regióny si zväčša veľmi ťažko môžu pomôcť samy. Sú odkázané na pomoc. Kto im však má pomôcť? Na štát sa podľa všetkého spoľahnúť nemôžu. Ukazuje sa, že v našich podmienkach štát ako vyrovnávateľ regionálnych rozdielov zlyháva, čo potvrdil aj splnomocnenec vlády pre decentralizáciu Viktor Nižňanský.

    Pri analýze vyše päťdesiatich rôznych ukazovateľov pozorujeme, že sa vytvárajú hranice medzi regiónmi s lepšou a dramaticky horšou situáciou. Najviac je táto situácia vypuklá v Košiciach. Kým iné mestá pôsobia ako centrá regiónov a ťaží z nich aj okolie, Košice sú len ako ostrov. Slabšie regióny sa ocitajú na okraji. Problémové územia sa ťahajú okolo celého územia Slovenska, pričom naše regióny nadväzujú na problematické oblasti v okolitých krajinách.

    Ak porovnávame regionálny hrubý domáci produkt ako podiel z priemeru Európskej únie v parite kúpnej sily na obyvateľa v percentách, potom jasne vidíme obrovské rozdiely v ekonomickej výkonnosti regiónov. Ak berieme Európsku úniu, pôvodnú pätnástku, ako 100 %, potom úroveň HDP za celú Slovenskú republiku je 44,7 %, ale v Bratislavskom kraji 101,8 %, na západnom Slovensku 40,9 %, na strednom už len 36,9 % a na východnom Slovensku len 34 %. Zdrojom je Štatistický úrad Slovenskej republiky.

    Medzi najmenej rozvinutými okresmi sú okresy Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Gelnica, Košice-okolie, Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov a v druhom rade Detva, Krupina, Poltár, Bardejov, Levoča, Stropkov, Svidník, Medzilaborce, Snina a Sobrance. Regionálne rozdiely sú viditeľné aj v mzdách.

    Rozdiel medzi najvyšším a najnižším priemerným zárobkom v regiónoch bol v minulom roku viac ako 8 000 Sk. Kým priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji bola v III. štvrťroku roku 2004 20 168 Sk, v Prešovskom kraji to bolo len 11 829 Sk. Rozdiely pramenia z rôzneho odmeňovania najmä – a to je veľmi zlé – kvalifikovanej práce. Znamená to, že mzdy zamestnancov so základným alebo stredoškolským vzdelaním sú vo všetkých krajoch približne na rovnakej úrovni. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú však platení všade inak. Najviac zarobia v Bratislavskom kraji.

    Veľmi vysoké sú aj rozdiely v miere nezamestnanosti a podiele obyvateľstva v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov toho-ktorého regiónu. Ak za minulý rok bola miera nezamestnanosti za Slovenskú republiku vyčíslená na 13,3 %, priemerná mesačná mzda na úrovni 5 105 Sk a podiel obyvateľstva v hmotnej núdzi 6,8 %, potom v Bratislavskom kraji bola miera nezamestnanosti len 3,7 %, priemerná mzda, ako som už spomenul, 20 168 Sk. Ale – aby som bol konkrétny – v Banskobystrickom kraji miera nezamestnanosti 19,4 %, priemerná mesačná mzda len 12 702 Sk a počet obyvateľstva v hmotnej núdzi 10,5 %. V Prešovskom kraji miera nezamestnanosti 17,5 %, priemerná mesačná mzda 11 829 Sk, podiel obyvateľstva v hmotnej núdzi 9,6 %. A na konci Košický kraj s mierou nezamestnanosti 19,7 %, priemernou mesačnou mzdou 14 630 Sk a podielom obyvateľstva v hmotnej núdzi 12,4 %.

    Dámy a páni, tri štvrtiny ľudí na Slovensku zarábajú podpriemerne. Pri rozdelení výplat do pásiem po dvoch tisíckach najviac Slovákov dostáva hrubý plat v rozpätí od 10- do 12-tisíc Sk. Je to až 15 % pracujúcich. Vyplýva to zo zistení spoločnosti Trexima, ktorá robí prieskumy o platoch na Slovensku v spolupráci s Ústredím práce a so Štatistickým úradom. Rozdelenie obyvateľstva do platových tried ukazuje, že väčšina ľudí má zárobky v pásmach pod priemerným platom. Inak povedané, priemer zlepšuje neveľký počet manažérov s veľmi vysokými platmi.

    Na Slovensku je pod hranicou priemerného platu sedem z desiatich pracujúcich. Do tohto pásma patria rôzne profesie v obchode, priemysle, stavebníctve, cestovnom ruchu, poľnohospodárstve. Veľká časť pracujúcich patrí do pásma s hrubou mzdou od 12- do 14-tisíc korún a každý deviaty občan Slovenskej republiky, ktorý je zárobkovo činný, sa musí zmieriť s hrubým platom od 8- do 10-tisíc Sk. Na jednej platovej úrovni sa môže ocitnúť napríklad človek s vysokou školou a vedeckým titulom spolu s robotníkom v niektorom z odvetví, ktorému sa výrazne darí. Preto napríklad do pásma s platom od 14- do 16-tisíc korún patria učitelia či bytoví architekti, ale aj robotníci na železnici alebo robotníci nešpecialisti v bani. Do rovnakej príjmovej skupiny patria napríklad dentisti spolu s robotníkmi špecialistami, ktorí obsluhujú stroje v gumárenskej výrobe.

    Prieskum Treximy ukázal, že väčšina regiónov nedosiahla za deväť mesiacov roku 2004 reálny rast platov v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku. Tento prieskum tak nepotvrdil oficiálne vládne štatistiky, ktoré hovorili o optimistickom vývoji a reálnom raste platov o necelé 2 %. Podľa Treximy s výnimkou Trenčianskeho kraja vo všetkých regiónoch rástli ceny rýchlejšie ako platy a reálna hodnota platov sa tak prepadla. V Bratislave dokonca sa tiež prepadla zhruba o 3 %, na východe Slovenska o 5 %.

    Nuž taká je teda, dámy a páni, drsná slovenská regionálna skutočnosť. Nuž čo, hlavne, že máme ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, všakže, pán minister Gyurovszky?

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči. Ešte predtým, pán poslanec Hopta, nech sa páči.

  • Ja by som chcel povedať, že zvlášť katastrofálna sociálna situácia je v okresoch Prešovského kraja. Okresy ako Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Humenné, Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa, ale aj niektoré ďalšie sú naozaj v zlej sociálnej a ekonomickej situácii. Ľudia v týchto okresoch nežijú, ale doslova živoria. Majú doslova existenčné problémy. Majú problémy, kde by sa zamestnali. Keď sa aj zamestnajú, majú problémy s tým, aby zo svojej mzdy, ktorú dostávajú a je naozaj minimálna, doslova vyžili. Mnohé dediny v týchto okresoch vymierajú, ľudia odchádzajú tak ako za čias veľkej hospodárskej krízy do zahraničia, pretože táto krajina ich nedokáže uživiť. Mnohé školské zariadenia, základné školy, predškolské zariadenia, kultúrne domy, ale aj zdravotnícke zariadenia v týchto okresoch prakticky pomaly, ale iste prestávajú existovať.

    Ja si myslím, že nič z predvolebných sľubov súčasnej vládnej koalície sa neplní. Vláda rieši predovšetkým svoje vlastné záujmy, záujmy jednotlivých politických strán, ale neriešia sa záujmy občanov Slovenskej republiky. Ja by som chcel varovať túto súčasnú vládnu koalíciu pred takýmto vývojom. Som dokonca presvedčený, že ak sa sociálna situácia v krátkom čase nezlepší, môže sa pokojne stať, že ľudia vtrhnú do tohto parlamentu i do Úradu vlády a jednoducho nás zlynčujú, pretože my sme dopustili sociálnu biedu takú, aká je, a nič iné by sme si ani od týchto ľudí nezaslúžili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, budem veľmi stručný, lebo nemáme ani veľa času.

    Správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska. Sústredím sa len na jeden bod a to je bod, kde sa v správe hovorí, že „hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Bratislavskom kraji viac ako dvakrát vyšší ako celonárodný priemer a že je to podobné ako v iných krajinách Európskej únie“. Ja by som zacitoval podiel HDP na obyvateľa v najbohatšom a najchudobnejšom regióne v roku 2001: vo Veľkej Británii 442,7 %, na Slovensku je to len 378,3 %, vo Francúzsku je to 341,5 %, v Belgicku je to 314,5 % a tak ďalej. Ešte raz zopakujem. Tak ako je to na Slovensku, je to aj v Európskej únii.

    Ďalej zo správy citujem: „Podobný podiel HDP na obyvateľa v najbohatšom regióne je až trikrát vyšší ako v najchudobnejšom regióne a aj v hlavných mestách v porovnaní s chudobným regiónom.“ Ja by som citoval zo správy: „Hrubý domáci produkt na obyvateľa v metropole k celonárodnému priemeru: Bratislava 227 %, Praha 223 %, Londýn 249 %, Brusel 203 %.“ Ešte raz zopakujem, na Slovensku v Bratislave sa majú ľudia najlepšie oproti ostatným regiónom. Takto to je aj v Európskej únii.

    A teraz poviem to dôležité. Európska únia počas dvadsať, tridsať rokov nevedela vyriešiť regióny, chudobu v regiónoch. Európska únia nevedela vyriešiť, že hlavné mesto a okolie je bohaté, ostatné je chudobné. A zaráža ma na tom, že táto správa sa bude snažiť tieto regióny zrovnoprávniť alebo dať na rovnakú úroveň, a Európska únia to nedokázala za tridsať, štyridsať rokov.

    Druhá vec, čo mi na správe prekáža, že predsa na Slovensku regióny boli vyrovnané, čo do hospodárstva, čo do príjmov obyvateľstva. Správa by to mala zanalyzovať, ako to bolo možné, že pred rokom 1990 to bolo možné a teraz to nie je možné.

    Na záver by som chcel povedať, že si nemyslím, že budeme oveľa lepší ako v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, kde na to mali tridsať, štyridsať rokov, a nedokázali to.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie o tomto bode programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Pani spravodajkyňa? Nech sa páči. Pán poslanec Šulaj chce faktickou poznámkou reagovať. Nie.

  • Musím reagovať na to, čo povedal pán poslanec Chovanec. Ja som mu to už hovorila, keď ste tam spomínali jednu vetu, že môže sa stať, že rovnaký plat má dentista a robotník v gumárenskom priemysle. Na Slovensku povolanie dentista neexistuje, a keď ste mysleli na zubného lekára, teda stomatológa, tak to zase nesedí, pretože 99 % ich je odštátnených. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze na obedňajšiu prestávku. Ďakujem pánovi ministrovi, pani poslankyni Sárközy. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok na premiéra, členov vlády a generálneho prokurátora.

    Dovidenia o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.07 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu

    hodina otázok

    a odpovedí, ktoré poslanci položili pánovi premiérovi, ostatným členom vlády a generálnemu prokurátorovi.

    V prvej štvrťhodine poprosím pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby odpovedal na otázky, ktoré mu položili poslanci. Ešte predtým poprosím pána premiéra, aby uviedol mená a dôvody neprítomných členov vlády, ako aj tých ministrov, ktorí budú za neprítomných členov vlády na otázky odpovedať, prípadne, či chce pán predseda vlády odpovedať na otázky sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dnes by mali chýbať iba traja ministri. Pána ministra Zajaca v odpovedi nahradí pán minister Kaník, ministra Prokopoviča minister Gyurovszky a chýbať bude vicepremiér Rusko, ktorý však otázku nemá.

  • Poprosím vás, pán predseda vlády, aby ste odpovedali na prvú z dvoch položených otázok pani poslankyne Tóthovej, ktorá sa vás pýta: „Podľa štatistických údajov ministerstva práce a sociálnych vecí bolo v roku 2004 vytvorených 7 657 nových pracovných miest. Pri hromadnom prepúšťaní však zaniklo 23 661 pracovných miest“. Pani poslankyňa sa vás pýta, ako si má vysvetliť tvrdenie vládnych predstaviteľov Slovenskej republiky, že na Slovensku klesá nezamestnanosť.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, počet vytvorených a obsadených pracovných miest, ako uvádzate 7 657, predstavuje iba oficiálne podchytenú časť tých novovytvorených obsadených pracovných miest, ktoré boli vytvorené prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce. V rámci týchto opatrení bolo teda vytvorených a obsadených 7 657 pracovných miest.

    V roku 2004 bolo celkovo dohodnutých 9 127 takýchto pracovných miest, na ktoré bolo vyčlenených vyše 566 mil. korún. Z nich bolo v minulom roku obsadených miest, tak ako ste uviedli, na ktoré boli poskytnuté príspevky vo výške 456 mil. korún. Teda tieto čísla sa mierne odlišujú, keďže nie všetky dohodnuté pracovné miesta boli obsadené ešte v roku 2004, ich dočerpanie alebo doobsadenie je plánované na tento rok.

    V rámci národného projektu č. 5 aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných na dávku v hmotnej núdzi bolo podporených z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu ďalších 11 560 miest pre organizátorov aktivačnej práce. Celkovo bolo v roku 2004 jednotlivými aktívnymi opatreniami na trhu práce podporených 20 687 nových pracovných miest a 219 876 vytvorených miest na aktivačnú činnosť. Navyše viac ako 27 tisíc osôb bolo zaradených do programov vzdelávania a ďalšej prípravy na zamestnanie.

    Celkove bolo v minulom roku prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny umiestnených 49 980 uchádzačov o zamestnanie. Ďalšie pracovné miesta boli vytvorené v rámci podpory prílevu zahraničných investícií na Slovensko. V roku 2004 bolo napríklad len v PSA Peugeot Citroën Trnava vytvorených 499 nových pracovných miest. O stovkách ďalších pracovných miest môžeme hovoriť v súvislosti s ďalšími investormi. Dôležitým ukazovateľom v tejto oblasti je prítok a odtok z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

    Ponúknem vám aj takéto dve čísla. V roku 2004 pribudlo do evidencie 362 414 uchádzačov o zamestnanie a vyradených z evidencie bolo 431 843 uchádzačov o zamestnanie. Teda môžeme konštatovať, že rýchlosť pribúdania a ubúdania uchádzačov v evidencii o zamestnanie potvrdzuje, aj keď mierny, ale pokles nezamestnanosti.

    Podľa údajov výberového zisťovania pracovných síl Štatistickým úradom v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003 sa zvýšil počet ekonomicky aktívnych obyvateľov o 24 300 osôb. Počet pracujúcich sa zvýšil o 5 800 osôb. Počet evidovaných nezamestnaných poklesol o 34 300 osôb. V 3. štvrťroku minulého roku počet ekonomicky neaktívneho obyvateľstva medziročne poklesol o 10 000 osôb. Najväčší prírastok ekonomicky neaktívnych osôb v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003 bol zaznamenaný u dôchodcov, čo je aj dôsledok uplatňovania nového dôchodkového systému od minulého roku.

    Medriročné zvýšenie počtu pracujúcich o 5 800 osôb potvrdzuje, že aj napriek ohlásenému hromadnému prepúšťaniu z necelých 23 700 pracovných miest nedošlo k celkovému poklesu počtu pracovných miest. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý ohlásil hromadné prepúšťanie, má povinnosť nadbytočnému pracovníkovi ponúknuť iné vhodné pracovné miesto v rámci svojej organizácie aj na kratší pracovný úväzok. Okrem toho zamestnávatelia mali možnosť ponúknuť rekvalifikáciu nadbytočným zamestnancom v rámci projektov Európskeho sociálneho fondu.

    Vzhľadom na uvedené povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom pri hromadnom prepúšťaní nemuseli všetci zamestnanci, ktorí boli ohlásení ako nadbytoční, v skutočnosti o zamestnanie aj prísť. A ešte jedna veta. V súvislosti s hromadným prepúšťaním je potrebné dodať, že v danom prípade ide o počet dotknutých pracovníkov, čo neznamená, že pracovné miesto zaniklo alebo prepustený pracovník sa objavil v evidencii úradov práce sociálnych vecí a rodiny. Mohlo ísť napríklad o štrukturálnu nezamestnanosť a pracovník sa zamestnal na inom pracovnom mieste, resp. bol zaradený do rekvalifikácie, prípadne mohol zostať aj dobrovoľne nezamestnaný.

    Takže, vážená pani poslankyňa, keď zhrniem a podčiarknem to, čo som sa snažil v odpovedi povedať, tak si myslím, že je evidentné, že tá disproporcia je len zdanlivá, pretože ten počet vytvorených 7 657 nových pracovných miest predstavuje len jeden z programov rezortu práce sociálnych vecí a rodiny, ale tých oblastí alebo nástrojov, pomocou ktorých vznikajú nové pracovné miesta, je viac, čo, myslím si, vysvetľuje tú disproporciu, na ktorú ste v otázke poukázali.

    Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán premiér, ja som si s pozornosťou vypočula vašu odpoveď, aj vaše stanovisko, že je evidentné a tak ďalej. Vôbec nie je evidentné to, čo ste povedali. Predsa nemôžete aktivizačné miesta prirovnávať k miestam, kde dochádza k hromadnému prepúšťaniu, pretože pri prepúšťaní ide úplne o zrušenie pracovného pomeru, o zlikvidovanie miesta. Aktivizačné miesta sú prechodné a podobne. Navyše, zabudli ste, pán premiér, na jednu veľmi, veľmi, veľmi vážnu vec, že hromadné prepúšťanie je podľa zákona pojem vymedzený a prichádza vtedy do úvahy, keď sa prepúšťa viac ako 20 pracovníkov. A kde sú tie množstvá prepúšťania, o ktorom by vám v teréne ľudia mohli veľmi porozprávať, kde to teda veľmi šikovne tie podniky robia pod príslušné čísla a kde ide o permanentné individuálne dvoj-, trojmiestne prepúšťanie u podnikateľov, ktorí vzhľadom na existujúce ekonomické podmienky nemajú ten obrat. Sú to malí podnikatelia, ktorí zarábajú v dvoch, troch reštauráciách, kde nie je obrat, pretože niet finančných prostriedkov.

    Bola som na výjazde na východnom Slovensku a tam som sa pýtala jednotlivých miestnych funkcionárov. Evidentne mi v určitých miestach prezentovali prudký nárast poklesu pracovných miest, ale minimálny nárast vytvorených pracovných miest. Preto...

  • Pani poslankyňa, prosím o otázku.

  • Preto disproporcia, ktorú uvádzate, je evidentná a myslíte si...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Nie, pani poslankyňa. Otvorili ste v doplňujúcej, akože otázke iný pohľad, pohľad hromadného prepúšťania. Trvám na tom, že disproporcia, ktorá sa objavila vo vašej otázke, je nepravdivá, pretože ten počet vytvorených pracovných miest, ktorý ste v tejto vašej otázke uviedli, tých vyše 7 000, je výsledkom len jedného z programov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ponúkol som vám konkrétne ďalšie oblasti, z ktorých vyplýva moje ďalšie konštatovanie, že za ostatné 2 roky sme vytvorili 50 000 nových pracovných miest. Toto je jednoducho fakt. To, čo je evidentné, sú štatistiky, ktoré nerobím ani ja, ani úrad vlády. Pani poslankyňa, stačí si zobrať štatistické ročenky, buď Štatistického úradu, alebo ministerstva práce, tak ich čítajme dvojhlasne, vám navrhujem. Oproti roku 2001 zo Štatistického úradu došlo k poklesu miery nezamestnanosti o vyše 1 %, podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o 5,5 %. V roku 2001 – 18,63, v roku 2002 – 17,45, v roku 2003 – 15,56, v roku 2004 – 13,27 o 5,5 %. Vy hovoríte, že sa stretávate v teréne s ľuďmi, ktorí prídu o prácu. Pani poslankyňa, hádam toľko viete aj vy, aj ja, že za ostatné roky na Slovensku okrem iného zásadným spôsobom rastie produktivita práce. Ako môžeme byť konkurencieschopní v Európskej únii, keď nebudeme zvyšovať konkurencieschopnosť.

    Keď sa odvolávate na terén, no tak potom musíte vidieť, že za ostatné roky fabriky nekapú, ako kapali v rokoch 1995 – 1998, ale fabriky vznikajú. Pani poslankyňa, vy ste si nevšimli, že sme získali najväčšie investície v Európe za posledné roky? Že sme získali Peugeot, Citroën, Huyndai/Kia, Ford na východné Slovensko a prichádzajú aj do okresov, kde dosiaľ nevedeli trafiť. Netvrdím, že všetko je v najlepšom poriadku, netvrdím, že dvojciferná nezamestnanosť 13 – 14 % je niečo, z čoho máme mať radosť, ale tie tendencie sú jednoznačne pozitívne. Pribúda viacej nových pracovných miest, ako ich ubúda. Rastie počet vytváraných pracovných miest a postupne kontinuálne klesá miera nezamestnanosti. Taká je pravda.

  • Ďakujem, pán premiér, za odpoveď na doplňujúcu otázku.

    A poprosím vás o odpoveď na druhú otázku pani poslankyne Tóthovej, ktorá sa vás pýta, či: „Považujete za vhodné, aby minister zdravotníctva SR využíval služby zdravotníckych zariadení v Rakúsku? Nie je to vyjadrenie nedôvery slovenskému zdravotníctvu?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem aj za túto otázku, pani poslankyňa. Chcem vám odpovedať tak čestne, najčestnejšie, ako viem, a preto vám poviem asi tak, že najvhodnejšie by bolo, keby ste sa na to opýtali samého pána ministra, ktorého sa to týka. Pozrite sa, keď je niekto chorý, je predovšetkým vecou jeho svedomia a osobného presvedčenia, jeho súkromnou vecou, ako sa rozhodne s týmto stavom vysporiadať. Pán minister Zajac medzi vás chodí často a ja nemám ani takéto informácie, ako ste vy uviedli v tej otázke. Hádam nebudem špekulovať o niečom, o čom nemám žiadnu informáciu a čo v konečnom dôsledku je vecou samého pána ministra.

    Ale poviem vám niečo za seba, ak dovolíte. Využijem vašu otázku a poviem vám, čo si ja myslím o slovenskom zdravotníctve. Ja mám o slovenskom zdravotníctve najvyššiu mienku a poviem vám aj prečo. Napríklad preto, že mám 90-ročného otca. V jeden deň, býva sám v dome, odpadol. V Spišskej Novej Vsi ho bleskovo a fantasticky diagnostikovali na 100 %. Dokázali ho rýchlo dostať do Bratislavy, v Bratislave sa nebáli 90-ročného pána operovať, to sa stalo v novembri, a už druhý miesiac je čulý, živý, pohyblivý a na vlastné oči som videl a je to moja osobná vlastná skúsenosť z ostatných mesiacov, že máme fantastických lekárov, máme vynikajúce a obetavé zdravotné sestry a ja plne a na 100 % dôverujem slovenskému zdravotníctvu, pani poslankyňa.

  • Pani poslankyňa Tóthová je spokojná s odpoveďou? Alebo... Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda vlády. Som rada, že ste sa takto vyjadrili o našich lekároch a sestrách, a preto si myslím, že by ste mali povedať, prečo teda tento kvalifikovaný a výborný zbor je nútený prísť pred parlament a protestovať a pred úrad vlády, pretože ich nemienite dobre zaplatiť. To je po prvé.

    Po druhé by som chcela, ja som chcela vedieť váš názor a nie stanovisko pána ministra, ktorého sa to tiež pýtam, ale ja si myslím, že tak ako je dobrým mravom vo svete, aby ministri chodili na autách vyrobených v štáte, aby na recepciách sa ponúkala minerálka, ktorá je zdrojom v štáte a podobne, minister zdravotníctva by mal veriť našim lekárom.

  • Počúvam, pán poslanec mi tu pomáha, že napríklad aj diaľnice by mali otvárať slovenskí herci a nie Belmondo. Však?

  • Ďakujem, pán predseda vlády, za odpovede na otázky pani poslankyne Tóthovej. Viac otázok vám nikto z prítomných pánov poslancov...

  • Hluk a smiech v sále.

  • ... aj ja súhlasím, pani poslankyňa, s tými diaľnicami. (Nezrozumiteľné slová poslankyne K. Tóthovej zo sály.) No veď budeme.

  • Smiech v sále.

  • Páni ministri, teraz by som vás chcel poprosiť, aby ste odpovedali na otázky pánov poslancov v poradí tak, ako boli vyžrebované a položené.

    Najskôr poprosím pána ministra Fronca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Krajčiho, ktorý sa vás pýta: „Dôvodom na spoplatnenie školstva je údajne skvalitnenie štúdia. Vysvetlite, ako spoplatnenie štúdia skvalitní prácu VŠ pedagóga? Respektíve znamená tento výklad, že v súčasnosti sú na VŠ nekvalitní pedagógovia?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, spoplatnenie štúdia má vplyv aj na prácu vysokoškolského pedagóga ako jednej zo súčastí vzdelávacieho procesu. Prísun totiž ďalších finančných prostriedkov umožní celkom iste skvalitnenie technického a materiálneho zabezpečenia výučby, čo vytvorí aj podmienky na skvalitnenie práce vysokoškolského pedagóga, ako aj študenta. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia vytvorí prostredie na zvýšenie zodpovednosti učiteľa za výsledky svojej práce, ale aj za prácu so študentom a vytvorí aj tlak na vysokoškolského učiteľa, na zmeny v jeho rutinnom prístupe k výučbe.

    Za každú službu totiž, za ktorú platíme, zákonite žiadame, aby bola vykonaná kvalitne, sme nároční na poskytovateľa, formulujeme požiadavky na zlepšenie a tým aj ovplyvňujeme jej kvalitu, a teda aj kvalitu práce učiteľa. A celkom iste aj známe hodnotenie učiteľov prostredníctvom dotazníkov nebude len tou formálne povinnou jazdou. Platené štúdium zvýši aj zodpovednosť študenta za svoje výsledky a tým sa vytvoria aj kvalitatívne lepšie podmienky pre činnosť pedagógov. No a, samozrejme, a to tiež nemožno obísť, že ďalšie finančné prostriedky prospejú aj v oblasti odmeňovania pedagógov.

    Ja som nikdy netvrdil a netvrdím, že na vysokých školách pôsobia nekvalitní pedagógovia, ale z druhej strany nikto z nás nemôže tvrdiť, že je dokonalý a že vo svojej práci a v jej kvalite nemá rezervy. A práve narušenie istej rutiny vo výkone práce, postupné zdokonaľovanie prístupu učiteľa k študentovi, ako aj študenta k učiteľovi, na ktoré nakoniec často poukazujú viacerí študenti, môže práve priniesť jeden z nástrojov na zvýšenie kvality práce vysokoškolského učiteľa.

    Skončil som.

  • Nech sa páči, pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som hneď položil dve doplňujúce otázky.

    Prvá by sa týkala, kto teda, pán minister, bude kontrolovať nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré sa vyberú na školnom a či tieto finančné prostriedky nepôjdu na služobné cesty pedagógov do zahraničia alebo iné činnosti. Ako to chcete odkontrolovať, keď chcete skvalitniť prácu vysokoškolského pedagóga?

    Druhá časť mojej otázky by znela, nemyslíte si, že úroveň vysokoškolského vzdelávania by sa zvýšila, keby vláda splnila záväzok z Koncepcie ďalšieho rozvoja slovenského vysokého školstva na 21. storočie, že nárast bude v štátnom rozpočte o 0,1 % z HDP ročne, čo by znamenalo, že v tomto roku by malo ísť do školstva 12 mld. 413 mil. korún, teda o 2,9 mld. viac ako dosiaľ?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, ak si pozriete podrobne návrh zákona o študentských pôžičkách, tak tam je inštitút práve, ktorý umožní študentom kontrolovať a rozhodovať kľúčovo o tom, ako sa tieto peniaze použijú. Jednoducho o použití peňazí rozhoduje senát príslušnej vysokej školy, resp. senát fakulty a v tomto senáte majú študenti síce len jednu tretinu, ale v zákone je povedané, že v prípade týchto finančných prostriedkov de facto majú právo veta pri rozhodovaní. Inými slovami, senát zamestnaneckej komory ich nemôže majorizovať a myslím si, že to je kľúčový nástroj na to, aby rozhodovali a aby sa tieto peniaze použili naozaj zodpovedne.

    Okrem toho zákon jasne hovorí v tomto návrhu, na čo sa tieto peniaze môžu použiť, a určite nie – je to explicitne v zákone povedané – na také veci, aby sa to premrhalo, aby to išlo, trebárs, na nejaké tenisové kurty alebo niečo podobné.

    K tej druhej otázke, pán poslanec...

  • Počkajte, pán minister, ešte som, odpovedáte ešte na otázku? Áno, nech sa páči.

  • Lebo, pán poslanec položil dve otázky teraz doplňujúce.

    Čo sa týka zvyšovania prostriedkov do vysokého školstva, treba povedať, že od roku 2000 sa objem prostriedkov, ktoré dáva štát, zdvojnásobil a on vzrástol výrazne nielen v nominálnej hodnote, ale aj v reálnej hodnote vzrástli tieto prostriedky a každý rok približne zvyšuje sa rozpočet vysokých škôl o desatinu percenta z hrubého domáceho produktu. Otázka je, z čoho budeme počítať tú desatinu. Či z prognózovaného hrubého domáceho produktu alebo hrubého domáceho produktu, ktorý bol predtým? Ale takisto aj tohto roku je navýšený rozpočet vysokých škôl, keď počítam aj tú čiastku, ktorá je vo Všeobecnej pokladničnej správe, pamätám si 1 mld. 250 mil., čo približne zodpovedá tej hodnote.

    Rád by som ale povedal ešte jednu vec. V programovom vyhlásení vlády je, že chceme, aby prostriedky, ktoré pôjdu do vysokého školstva, boli na úrovni priemeru krajín OECD, t. j. 1,33 % z hrubého domáceho produktu, ale treba povedať aj to, že na úrovni krajín OECD ide jedno percento z hrubého domáceho produktu z verejných zdrojov, teda u nás cez štátny rozpočet, a 0,33 % ide zo súkromných zdrojov. U nás je situácia taká, že ak na budúci rok navýšime rozpočet vysokých škôl o tú desatinu percenta HDP, tak budeme veľmi blízko, ak nedosiahneme to percento z verejných zdrojov, ale tých 0,33 %, dnes nemáme skoro nič. A aj s tým súvisí návrh zákona, o ktorom budeme zrejme rokovať zajtra.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz vás poprosím, aby ste odpovedali na druhú otázku pána poslanca Krajčiho: „Ak by bola schválená reforma školstva podľa vášho návrhu, tak by absolventi VŠ odchádzali do pracovného prostredia s dvojitým zadlžením. 1. dôchodkové a 2. pôžičkové na štúdium. Na začiatku kariéry je takáto situácia komplikovaná a posúva hranicu manželského života absolventov VŠ na 30 – 35 rokov.“ Pán poslanec sa vás pýta, či „toto je realizácia programu KDH na podporu rodiny?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, keď si pozorne prečítame návrh zákona o študentských pôžičkách a uvedomíme si výšku pôžičky v nadväznosti na výšku školného, tak sa dá celkom seriózne konštatovať, že navrhnutý pôžičkový systém má mnohé výhody a obsahuje aj viaceré sociálne prvky. Jednak je to výška splátok v závislosti od príjmu absolventa, ktorá pri nižších príjmoch umožňuje, aby tie splátky boli nižšie a dokonca aj nulové. Ďalej môže za určité skupiny dlžníkov splatiť pôžičky štát na základe predkladaného vládneho programu splácania pôžičiek. Takisto výška pôžičkového dlhu nie je na splácanie vysoko nadsadená. V prechodnom období môže byť v dvoch rokoch nula, pretože nula by mohli byť, ak takto stanoví príslušná vysoká škola, aj poplatky, alebo dolná hranica za úplné bakalárske štúdium je okolo 12 000 Sk, horná hranica okolo 75 000 Sk, a to za predpokladu, že si maximálne študent požičia na školné, teda všetko, čo platí.

    Získanie vysokoškolského vzdelania je však cenou, pridanou hodnotou pre každého absolventa vysokej školy na trhu práce. Dnes absolvent vysokej školy podľa oficiálnych údajov má v priemere, opakujem, v priemere dvojnásobný plat ako absolventi stredných škôl a dá sa predpokladať, že s hospodárskou situáciou, ktorá sa zlepšuje, sa aj tieto rozdiely ešte budú zvyšovať. Nakoniec aj postupne v rezorte školstva sa presadzuje trend zvyšovania platov mladých nastupujúcich absolventov vysokých škôl a som rád a vážim si, že táto snemovňa včera odhlasovala zákon, ktorý od 1. júla zvyšuje platy učiteľom, myslím si, že po mnohých rokoch naozaj výrazne. Myslím si, že to všetko vytvára podmienky na lepšie splácanie dlhu. No a, samozrejme, že v rámci zákona sú navrhnuté aj opatrenia na posilnenie sociálnej situácie rodín.

    Tieto argumenty ma vedú k záveru, že pre budúcich absolventov nie sú na mieste čierne vyhliadky, čo sa týka splácania pôžičiek a takisto ani posúvania hranice manželského života absolventov vysokých škôl. Nakoniec štatistické údaje ukazujú, že život z pôžičiek sa v súčasnosti stáva stále bežnejším spôsobom aj u mladých ľudí, a to od pôžičiek na spotrebu dokonca za podstatne nevýhodnejšie úročenie, ako tu je navrhnuté. Rád by som pripomenul, že úročenie tu predpokladá úročenie na úrovni približne toho, čo si požičiava štát. Dnes je to úročenie okolo hodnoty 3,64 %. Myslím si, že je to pôžička vzhľadom na časový vývoj hodnoty peňazí veľmi výhodná.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán minister, ja by som povedal na úvod svoj názor, a potom aj otázočku. Myslím si, že robiť v jednom volebnom období toľko reforiem, ktoré dopadajú na občanov Slovenskej republiky, je neúnosné a myslím si, že tu sa vláda trošku prepočítala. Vy ste, samozrejme, súčasťou tej vlády a pripravujete reformu školstva. S tou teóriou tzv. odloženého bremena tiež nemôžem súhlasiť, pretože ten mladý človek, ktorý vstupuje do života a musí si platiť dnes sociálne poistenie, musí si platiť školné a ďalšie veci, hovoríte niečo o nulovej splátke, samozrejme, je to len odloženie tohto bremena. Ako dopadne mladý človek, ktorý po skončení vysokoškolského vzdelávania nenájde zamestnanie, bude mať problémy so splácaním práve týchto všetkých vecí, ktoré v dôsledku reformy na mladého človeka dopadajú. Toto sú vážene otázky, ktoré, myslím si, že nedokážete vyriešiť v týchto predkladaných reformách.

    Ďakujem.

  • Dovoľte, pán predseda, aby som reagoval. Ja som nehovoril o tom v tejto chvíli, že súčasťou tohto návrhu zákona je aj sociálny podporný systém. A aspoň niekoľko čísel by som rád uviedol.

    Sociálne štipendium maximálne oproti súčasným 2 000 korunám je v tejto chvíli nastavené na 6 870 korún, trojnásobok. Umožní študovať tým, ktorí dnes sa nehlásia a sú z mnohopočetných a chudobných rodín, pretože sa nachádzajú vo veľmi nízkej príjmovej skupine. Predpoklad je, že podľa tohto návrhu miesto súčasných asi 10 000 poberateľov sociálnych štipendií by bolo okolo 30 000 študentov, ktorí by boli poberateľmi sociálnych štipendií od najnižšej výšky po tú najvyššiu 6 870 korún.

    Ale chcem aj iné povedať. My odhadujeme, že tie poplatky, na ktoré má študent nárok urobiť si výhodnú pôžičku, tie poplatky by mohli byť v priemere okolo 8 000 korún mesačne. Ale súčasne, keďže v návrhu zákona je, že 35 % z vybraných poplatkov ide v prvom rade na motivačné štipendiá a iné sociálne, aj taká možnosť je, keď sa náhodou ocitne ešte v inej sociálnej situácii študent, to znamená, odhadujem, že by mohlo okolo 20 % študentov poberať ročne okolo 15 až 20 000 korún, keď sa budú dobre učiť, keď budú dosahovať dobré výsledky. Inými slovami, 8 000 v priemere zaplatí a dostane 15 až 20 000 za rok. Čiže tí, ktorí sa budú dobre učiť a naozaj budú špičkoví, na tom v končenom dôsledku ešte získajú oproti súčasnému stavu. Samozrejme, tí, ktorí sú vo vysokých príjmových skupinách, tí, ktorí jednoducho budú študovať tak, že budú prechádzať, ako sa hovorí, „s odretými ušami“, tak tí na to istým spôsobom zaplatia. Ale chceme, aby sme motivovali študentov, aby naozaj dosahovali dobré výsledky? Ja si myslím, že toto je tiež krok, ktorý vedie k skvalitneniu vysokoškolského štúdia, pretože vysoká škola to nie je len dobré vybavenie školy technikou, to nie sú len kvalitní učitelia, to sú aj dobrí študenti. A my ich chceme motivovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Krajčiho.

    Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Tóthovej, ktorá sa vás pýta: „V roku 2004 bolo vytvorených a obsadených 7 650 pracovných miest, ale pri hromadnom prepúšťaní v tom istom roku zaniklo 23 661 pracovných miest (podľa štatistiky vášho ministerstva). Ako si podľa tejto štatistiky možno vysvetliť tvrdenie vlády SR, že na Slovensku klesá nezamestnanosť?“

    Pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, identická otázka bola položená premiérovi vlády a veľmi podrobne, detailne na ňu odpovedal, pozorne som sledoval jeho odpoveď. A preto, keby som opäť odpovedal podrobne a detailne, len by som zopakoval to, čo tu bolo povedané.

    Tak ja sa pokúsim len upozorniť na niektoré čísla, niektoré súvislosti a širší možno pohľad na danú záležitosť. Nebudem podrobne prechádzať jednotlivými nástrojmi, ani počtami pracovných miest, ktoré vznikli. Len sa pokúsim zdôrazniť, že naozaj to číslo, ktoré uvádzate, je číslo, ktoré vyplýva len z jedného programu, z jedného typu aktívneho nástroja politiky trhu práce a zďaleka nehovorí o celkovom počte finančne podporených a tak vytvorených pracovných miest. Keď spočítame všetky tie, ktoré boli podporené, tak je to viac než 20 000 pracovných miest a 27 000 osôb bolo zaradených na rekvalifikácie a vzdelávanie, čo zvyšuje ich šance získať pracovné miesta.

    Takisto som zaregistroval aj vašu poznámku v reakcii na pána premiéra, kde hovoríte, že aktivačné miesta nie sú pracovné miesta. Tam s vami, samozrejme, absolútne súhlasím, ale ten údaj, ktorý je tu napísaný a konkrétne údaj 11 560 miest pre organizátorov aktivačnej činnosti, to sú miesta, ktoré sú riadnymi pracovnými miestami s riadnou mzdou, a nie malou mzdou a nie minimálnou mzdou, ktoré slúžia na koordinovanie a zabezpečovanie aktivačnej činnosti. Takže nijako ich nie je správne označovať za miesta dočasné alebo nehodnotné, pretože aktivačnú činnosť mienime neprerušovať a vykonávať aj naďalej.

    Ďalej by som chcel zdôrazniť jeden ďalší údaj, že prostredníctvom úradov práce bolo sprostredkovaných takmer 50 000 pracovných miest počas minulého roku a to je údaj, ktorý hovorí len o sprostredkovaných pracovných miestach úradmi práce. Okrem tohto, samozrejme, bolo obsadzovaných tisíce alebo x ďalších pracovných miest bez pomoci úradov práce, ako je to v riadnej ekonomike normálne. Takže keby sme to, alebo pre našu predstavu nech slúži, že tých miest, kde reálne boli obsadené, bolo, samozrejme, podstatne viac, ale taký údaj sa nikde nenachádza, ani nikde neeviduje. Čo tiež svedčí o tom, že trh práce je v omnoho lepšom stave, ako bol pred časom, že tie trendy sú dobré a že aj k poklesu nezamestnanosti a k rastu zamestnanosti reálne dochádza. Pričom, to zdôrazňujem, nástroje, ktoré pomáhajú tomuto celému, sú uvedené do praxe len jeden rok.

    Takisto významná zmena celkovej ekonomickej klímy a rastu a vnímania a záujmu o Slovensku je tiež relatívne nedávneho dáta a obrovské množstvo investícií, ktoré sme získali ešte len teraz, v tomto a hlavne v nasledujúcom roku, začnú prinášať veľmi výrazné výsledky v podobe tisícok novovytvorených miest a tieto tisíce pracovných miest budú generovať ďalšie tisíce pracovných miest v malom, strednom sektore, živnostníckom sektore. Toľko k samotným číslam.

    A možno jedna taká širšia osvetľujúca poznámka na záver. Bolo by chybou a nebol by to ekonomický pohľad, keby sme hodnotili ekonomiku a jej prípadný rast alebo tvorbu nových pracovných miest podľa toho, koľko pracovných miest bolo vytvorených na základe dotácie cez rôzne podporné, akékoľvek programy štátu. To by bola veľká chyba, pretože dotované pracovné miesta sú len pomôckou, sú nástrojom, ktorý má pomôcť prekonať disparity, problémy dočasného charakteru. Ale zdravá ekonomika, zdravý vývoj sa skôr vyznačuje tým, že počet takto vytvorených pracovných miest by sa mal znižovať, pretože ekonomika by mala prirodzene, samozrejme, generovať nové pracovné miesta a nebyť závislá od toho, či z daní občanov podnikateľom rôzneho typu budeme prispievať na to, že zamestnávajú svojich zamestnancov. To je naozaj nástroj, ktorý je pomocným nástrojom. Preto nemožno v nijakom prípade hodnotiť na základe neho, či sa tvoria, alebo netvoria pracovné miesta, pretože v optimálnom prípade by sme nemali ani jedno pracovné miesto v konečnom dôsledku dotovať, ale malo by sa vytvárať desaťtisíce nových pracovných miest bez zásahu vlády, bez zásahu akýchkoľvek dotačných programov.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister, chcem sa vám poďakovať za vašu odpoveď. Ale tak ako s pánom predsedom vlády, ani s vami sa nemôžem stotožniť. Pokiaľ mi začnete hovoriť o sprostredkovaných miestach v rámci vytvárania nových pracovných príležitostí, tak ja vám to poviem ľudovo. Pri sprostredkovaných miestach ide o prípad, že Jano ide na Jožove miesto, Jožo ide na Paľove miesto a Paľo ide na to pôvodné Janove miesto a žiadne nové miesto sa nevytvorilo. Tomu budú aj ľudia rozumieť, čo som povedala.

    Ďalej vám chcem povedať, že pokiaľ hovoríte o novej ekonomike, nových projektoch, ktoré generujú nové miesta, tie nové miesta sú zahrnuté práve na príspevky, pretože väčší výpočet vytvorených miest sú v podnikoch, ktoré prišli zo zahraničia a tieto podniky od vlády dostali príspevky práve na vytváranie nových pracovných príležitostí. Takže tu je toto všetko pokryté v jednom a tom istom, takže to nerozdeľujte.

    Ďalej by som chcela povedať, že číslo 23 611 to množstvo, ktoré, ľudia, ktorí prišli o miesta, je skutočne len vrchol ľadovca, pretože tu ide len o hromadné prepúšťanie, kde je zákonná ohlasovacia povinnosť a podľa odhadov ekonómov množstvo, obdobný počet miest zaniká bez ohlasovacej povinnosti, pretože ide o veľký počet, kde sa jedno, dve, tri miesta proste prepúšťajú pracovníkov.

    Pokiaľ ste mi spomínali nejaké výpočty, ja vychádzam zo stavu a z informácií Eurostatu, čo je európsky orgán...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • No, nebudeme spolu súhlasiť zrejme, ale čo sa dá robiť. Tvrdiť, že tie pracovné miesta, ktoré idú cez úrady práce, kde pomôžu sprostredkovať prácu pre nezamestnaného, sú teda presunom z jedného miesta na druhé, nuž, neviem si dosť dobre predstaviť, ako vysoko sofistikovaná by musela byť organizátorsko-manipulátorská činnosť úradov práce, kde by presúvali ľudí len preto, aby vykázali sprostredkovanie pracovného miesta. No, to naozaj si neviem predstaviť. Je to jednoducho prirodzené voľné pracovné miesto a obsadenie tohto pracovného miesta na základe práce služieb zamestnanosti. To naozaj je nemožné tvrdiť, alebo vyvrátiť. Jednoducho, sú to pracovné miesta, ktoré sú na trhu a ktoré sú voľné a to je dôležité, že ľudia ich obsadzujú.

    Keď hovoríte, že je to vrchol ľadovca, pretože ide len o hromadné prepúšťania, s tým možno súhlasiť, pretože, samozrejme, v každej ekonomike na svete dochádza aj k uvoľňovaniu pracovných miest v menšom rozsahu, ako je hromadné prepúšťanie, ale, pani poslankyňa, takisto vy musíte potom akceptovať, že uvádzané čísla, a na to poukazujem, ktoré sú zachytené v štatistikách, sú takisto len vrcholom ľadovca. Pretože takisto mimo úradov práce, mimo podporených pracovných miest sú ďalšie tisíce pracovných miest obsadzované v bežnej ekonomike v malom, strednom podnikaní, ktoré dnes je najväčším zamestnávateľom v Slovenskej republike.

    Takže je to takisto len vrchol ľadovca a takisto nemožno z toho vyvodzovať, že počet stratených pracovných miest alebo zaniknutých je väčší, ako vytvorených, nehovoriac o tom, ako bolo už poukázané v príspevku pána premiéra, že aj ohlásené hromadné prepúšťanie ešte neznamená, že daný človek o prácu príde. Môže dôjsť v zmysle Zákonníka práce k presunutiu tohto človeka na iné pracovné miesto, k reštrukturalizácii aj podniku a tak ďalej. Čiže, naozaj, keď chceme objektívne a nepoliticky, čo asi sa nedá, pozrieť sa na túto záležitosť, tak trvám na tom, že počet novovzniknutých pracovných miest je väčší ako zaniknutých, že naša ekonomika generuje viac pracovných miest ako predtým, že nezamestnanosť klesá a zamestnanosť stúpa.

    Ďakujem.

  • Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal za neprítomného pána ministra Zajaca na otázku pani poslankyne Bollovej: „Pán minister, pripravujete zmeny a doplnky zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, ktorým sa majú redukovať regionálne úrady verejného zdravotníctva. Aké špecifiká ste zohľadňovali v jednotlivých regiónoch? Hodnotili ste napríklad nutnosť epidemiologickej bdelosti v prihraničných obciach? Oceňovali ste napríklad výsledky v medzinárodnom projekte výskumu mutovaného víru detskej obrny z odpadových vôd, ktoré sa robia v Senici, kde v priebehu roka zachytili 70 vírusov?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, keďže zastupujem pána ministra, tak len prečítam to, čo mi pán minister pripravil.

    Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky bol spracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    V návrhu zákona sa v prílohe č. 2 Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva predpokladalo vyradiť zo siete RÚVZ so sídlom v Senici, Starej Ľubovni, vo Veľkom Krtíši, vo Vranove nad Topľou a vo Zvolene. Návrh zákona po medzirezortnom pripomienkovom konaní bol z dôvodu zásadných pripomienok k rušeniu RÚVZ stiahnutý z ďalšieho legislatívneho procesu.

    Špecifikom pri návrhu zákona bola predovšetkým skutočnosť, že v uvedených RÚVZ od roku 2001 nebola zabezpečená laboratórna činnosť v oblasti životného a pracovného prostredia. Ďalším špecifikom bola dostupnosť najbližšieho RÚVZ, ktorý by úlohy po zrušení RÚVZ v plnom rozsahu prevzal. V tomto špecifiku sú zahrnuté otázky epidemiologického zabezpečenia novovzniknutého regiónu a, samozrejme, aj ochrana štátnych hraníc pred zavlečením prenosných ochorení.

    Medzinárodným projektom, ktorý je v otázke spomenutý, sa úrad verejného zdravotníctva zaoberá od roku 2003, kedy bol zo vzorky odpadovej vody prvýkrát izolovaný mutovaný vakcionálny vírus použitý v očkovacej látke proti prenosnej detskej obrne. Opakované izolovanie mutovaného vírusu z odpadovej vody v okresoch Senica a Skalica bolo v roku 2004 zo 439 vzoriek odpadových vôd izolovaných 72 pozitívnych izolátov mutovaných kmeňov vakcionálneho vírusu. Naďalej v týchto okresoch prebieha epidemiologické šetrenie a projekt je koordinovaný v spolupráci s WHO a Európskou komisiou.

    Z epidemiologického hľadiska ako najbezpečnejšie sa javí očkovanie detí neživou, inaparentnou poliovakcínou proti detskej obrne, s ktorou sa v okresoch Skalica a Senica začalo v roku 2004 a pokračuje naďalej aj u detí narodených v roku 2005. V súvislosti s touto mimoriadnou situáciou došlo k zmene očkovania detí proti detskej obrne v celej Slovenskej republike a všetky deti narodené od januára 2005 sú očkované neživou inaparentnou poliovakcínou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chápem, pán minister, že ste prečítali to, čo vám napísali, ale aj tak by som sa chcela poďakovať za to, že moja otázka nebola zbytočná, že sa tu o tom hovorí a že ten navrhovaný zákon bol stiahnutý. Bola by som veľmi rada, keby ste nejakým spôsobom pánovi ministrovi odkázali, aby to prihraničné územie na slovensko-moravskej hranici nechali radšej tak, ako je, lebo tie stanice sú tam vybudované dobre a tí ľudia tam pracujú skutočne tak, ako pracovať majú. Z toho, čo ste hovorili, že majú nejakú blízku možnosť inej stanice, to znamená Trnava, no tak to nie je až tak blízko. Okrem toho, tu už sú nejaké skúsenosti, takže to je všetko. Som rada, že sa to vrátilo späť a že sa bude tá redukcia znovu robiť a dúfam, že rozumnejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Predpokladám, že pán minister určite pozorne odsleduje vaše otázky, aj reakcie. Ďakujem.

  • Teraz poprosím pána ministra Gyurovszkeho, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa vás pýta: „Aký ďalší postup zvolí v roku 2005 rezort pri schválených projektoch v zásobníku Operačného programu Základnej infraštruktúry?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, vážený pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, my sme už o tom dosť podrobne hovorili, aj napriek tomu teda prečítam odpoveď. Riadiaci orgán pre Operačný program Základná infraštruktúra schválil v roku 2004 84 žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v hodnote 1,2 mld. Sk. V roku 2005 plánuje zabezpečovať realizáciu a finančné rozpočtové implementácie týchto projektov. Vzhľadom na skutočnosť, že riadiaci orgán pre OPZI nemohol v rámci disponibilných finančných zdrojov schváliť viaceré projekty, ktoré spĺňajú všetky kritériá, bol vytvorený takzvaný zásobník projektov.

    Dostali sme v roku 2004 v rámci opatrenia 3.1. Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry dostatočné množstvo projektov na vyčerpanie celkovej alokácie finančných prostriedkov na roky 2004 – 2006. Zásobník projektov bude preto využitý až po vyhodnotení všetkých predložených projektov a iba v prípade možnosti čerpať dodatočné finančné prostriedky, ktoré môžu vzniknúť v prípade mimoriadneho ukončenia realizovaných projektov, nižších reálnych nákladov projektov oproti požadovaným, alebo v prípade realokácie dodatočných zdrojov z iných opatrení, pri ktorých je prítomné riziko nevyčerpania finančných prostriedkov.

    Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha hodnotiaci proces predložených žiadostí, predpokladáme využitie projektov až koncom roku 2005 alebo na budúci rok.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, iste, odpoveď je jasná, ale chcem sa spýtať, aký je váš predpoklad na to, že tie zdroje budú, prídu, prípadne, čo pre to urobíte, aby sme mohli vlastne pomôcť mestám a obciam v tých jednotlivých štrukturálnych programoch, či sú to školy, kultúra a sociálne veci, pretože mnohí z nich žiadali na isté, možno až havarijné stavy, aby vlastne mohli pokračovať, však vy viete, trebárs, s výučbou. A tento horizont, ktorý ste predniesli, je tak rok 2006 – 2007. Čiže, aký je vôbec predpoklad zo skúsenosti, ktorú máte, aspoň na ten rok 2006 a možno, o aký objem prostriedkov by sme mohli možno žiadať to prevedenie alebo transformáciu z iných, z iných týchto skupín financovania.

  • Ďakujem. Ja som to rozdelil na dve časti.

    Prvá časť sa týka možných prostriedkov, ktoré môžu vzniknúť z realokácie. To znamená, že my zhodnotíme počas leta do augusta všetky opatrenia, a tam, kde budeme vidieť riziko nevyčerpania istých peňazí, tak tam navrhneme realokáciu. A môžem už teraz povedať, že mojím cieľom bude, aby tieto realokácie smerovali prioritne do školstva. To znamená, že tam je najväčší pretlak projektov oproti peniazom, ktoré sú tam k dispozícii. A to znamená, že v roku 2006 ten balík teoreticky môže byť 200, 300 až 500 mil. Sk, závisí od toho, koľko peňazí nebude vyčerpaných, resp. kde usúdime, že existuje určité riziko. Naším cieľom je, aby sa využili všetky peniaze.

    Toto je to programovacie obdobie, ale, samozrejme, myslíme aj na budúce programovacie obdobie. Už prebiehajú rokovania s Bruselom o zostavení nových operačných programov, resp. ešte, aby som bol presný, o novom Národnom strategickom referenčnom rámci, v operačných programoch ešte nie. A tam sme už povedali požiadavku, že existujú veľké zásobníky projektu nielen v našom operačnom programe, ale aj v Operačnom programe Priemyslu a služby. Ďalej sme nasadili možnosť, či by nebolo možné tie opatrenia, kde je veľký zásobník projektov, preniesť do budúceho programovacieho obdobia. Ak by sa nám to podarilo, tak by sme vlastne ušetrili od roku 2007 asi 10 až 11 mesiacov, ktoré začína vyhlásením výziev, podanie projektov, vyhodnotenie projektov, podpísanie zmluvy a čerpanie, ale by sme vedeli využiť práve tento zásobník projektov od toho, aby sme od 1. 1. 2007 mohli už priamo uzatvárať projekty, uzatvárať zmluvy s projektmi, ktoré sú hotové, ktoré sú pripravené. Po roku 2007 by ten balík peňazí mal byť približne 2,5-násobok súčasného balíka celkovo, to znamená, že by bolo možné, samozrejme, uspokojiť väčší počet žiadateľov.

    Je to úspešné, je to úspešná výzva, je to úspešné opatrenie, ktoré na jednej strane poukazuje na úspešnosť, na druhej strane poukazuje na potrebu, to znamená, že určite bude našou ambíciou, aby sme toto opatrenie preniesli skoro v nezmenenej forme do budúceho programovacieho obdobia až do roku 2013.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pani poslankyne Sabolovej.

    Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Bollovej, ktorá sa vás pýta: „Pán minister, ako sa prejavila na raste zamestnanosti realizácia Projektu č. 7, t. j. pôsobenie súkromných firiem pri individuálnych plánoch pre nezamestnaných? „Dodávateľské služby“ týchto firiem im prinášajú až 100-tisícové zisky, ktoré platí štát. Načo potom zamestnávame úradníkov na úradoch práce?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, realizácia národného Projektu č. 7 Zvýšenie kvality a rozsahu služieb v zamestnanosti prostredníctvom informačných a poradenských a odborno-poradenských nástrojov a služieb, v rámci ktorého boli tvorené individuálne akčné plány, v roku 2004 hodnotíme ako úspešnú. Po skončení individuálnych akčných plánov bolo na trhu práce umiestnených 15 % uchádzačov o zamestnanie spomedzi tých, ktorým tieto akčné plány boli vypracované. V roku 2004 bolo spolu vypracovaných 254 465 individuálnych akčných plánov, mimo národného programu č. 7 to bolo 188 146 a v rámci projektu 66 319. Prostredníctvom národného programu č. 7 bola podporená len menšia časť týchto individuálnych akčných plánov.

    Dodávateľské služby v tejto oblasti je dobré využívať preto, lebo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny chcú poskytovať služby a aktivizovať čo možno najväčší počet uchádzačov o zamestnanie, aby im pomohli zorientovať sa a uplatniť sa na trhu práce. Interných zamestnancov, odborných poradcov máme 357 na celom Slovensku a vzhľadom k počtu uchádzačov o zamestnanie je potrebné zabezpečovať služby odborného poradenstva aj dodávateľsky, pretože výsledky sú pre celkový efekt lacnejšie ako ponechanie týchto ľudí v systéme sociálnej pomoci a mimo trhu práce.

    V rámci národného Projektu č. 7 bolo realizovaných 214 externých projektov, z ktorých bolo do konca roka ukončených 105 a ktoré realizovalo 92 dodávateľov. Na realizáciu národného Projektu č. 7 bolo poskytnutých 11 mil. 658 tisíc Sk, avšak tieto financie nie sú využívané len na vypracovanie individuálnych akčných plánov, ale aj na realizáciu rôznych výcvikov, poradenských a vzdelávacích aktivít, ktoré sa v rámci tohto projektu realizujú. Všetky, samozrejme, služby a výber dodávateľov sú realizované v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

    Je úplne všeobecným európskym a celosvetovým trendom v rámci služieb zamestnanosti zabezpečovať doplnkové, ale aj základné služby externými dodávateľmi a nerozširovať stavy interných zamestnancov. Na porovnanie prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo, ako som už dnes spomínal, v roku 2004 umiestnených 49 980 uchádzačov o zamestnanie na pracovné miesta. Ale v rámci minulého roku sa rozbehla činnosť aj súkromných služieb zamestnanosti, súkromného sprostredkovania zamestnania za úhradu. Hovorím to preto, aby sme videli tú súvislosť a pomoc, ktorú takéto služby poskytujú celkovému nášmu cieľu, to znamená, čo najviac ľuďom poskytnúť prácu a čo najmenej ľudí nechať v pozícii nezamestnaného a prostredníctvom týchto, ešte len rozbiehajúcich sa, ešte len naozaj na štarte stojacich služieb zamestnanosti bolo sprostredkovaných 11 958 zamestnaní. A to znova zdôrazňujem, to je len začiatok a to je len štart. To poukazuje na to, že prostredníctvom rôznych súkromne dodávaných, či už pomocných, alebo aj samostatných nástrojov je možné naozaj dosiahnuť väčšie efekty, ako keby sme takýto segment nevytvárali.

    Toľko všeobecne.

  • Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, tentoraz sa vám nemôžem poďakovať, lebo to, čo ste tu hovorili, vôbec nevzbudzuje dôveru, ani len pravdepodobnosť. Chcem upozorniť aj tých, ktorí počúvajú, na niekoľko čísel.

    Povedali ste, že cez úrady práce získalo vlani zamestnanie takmer 50 000 ľudí, ďalších takmer 12 000 získalo cez súkromné firmy. Pýtam sa, kde bolo vytvorených tých 62 000 pracovných miest. Po prvé.

    Po druhé sa pýtam, ak 92 dodávateľov vypracovalo 214 externých projektov a zarobilo 11 miliónov korún, nebolo by lacnejšie tým 15 %, neviem, koľko to je ľudí, čo si našli zamestnanie, zaplatiť im sociálnu pomoc.

    Pretože vy veľmi dobre viete, nielen ja to viem, že s rôznymi tými školiacimi kurzami, rekvalifikáciami a ešte toto navyše sa robia úžasné podvody, korupcia a vôbec to nesmeruje k cieľu, aby ten trh práce bol prehľadný. Ja sa vám divím, pán minister, že tak skalopevne presvedčivo dokážete tvrdiť podľa mňa nezmysel. Ľudia nemajú prácu a vy ešte dopúšťate, aby kšeftárske firmy na nezamestnanosti zarábali. Pán minister, nehnevajte sa, nepovažujem to ani za humánne, ani za demokratické, ani za možné rešpektovania v tejto spoločnosti.

    Nemusíte mi už ani odpovedať, ďakujem.

  • Pán minister ale chce odpovedať. Nech sa páči, pán minister.

  • To potešenie si, samozrejme, nemôžem nechať ujsť, pani poslankyňa, aby som vám odpovedal.

    Začnem tým, že ani som nečakal od vás inú reakciu, nevymyká sa z rámca tých reakcií, ktoré spravidla počúvam, ale ako jedna pani ministerka hovorila, čísla nepustia, ja si ich nevymýšľam a pochádzajú z oficiálne a medzinárodne uznávaných štatistík.

    Na vašu prvú otázku, kde sú tie pracovné miesta, odpovedám, že po celom Slovensku. A veľmi pozoruhodná je vaša poznámka, že bolo by lepšie týmto ľuďom vyplácať sociálne dávky. Nuž, tu sa naozaj budeme diametrálne líšiť. Pokiaľ je politikou Komunistickej strany udržať ľudí v závislosti od štátu, dávať im sociálne dávky a nevytvárať prostriedky, aby si zarábali vlastnou prácou, je to vaša vec. To ste práve povedali vo svojej reakcii.

    Našou politikou je vytvoriť podmienky, aby každý mohol pracovať, kto pracovať schopný je a kto pracovať chce. A k tomu smeruje celá naša činnosť. To, že vaša strana má a priori odveky vekov nedôveru k akémukoľvek súkromne financovanému, k súkromne financovanej aktivite a že všetko by ste mali najradšej štátne, to je o vás všeobecne známe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, končím rokovanie pravidelného bodu programu hodina otázok a odpovedí.

  • Teraz budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Hajduka ako povereného spravodajcu výboru k zákonu z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Návrh prerokúvame ako tlač 914.

    Nech sa páči, pán poslanec, aby ste stručne informovali Národnú radu o stanovisku výboru k zákonu vrátenému pánom prezidentom. Nech sa páči.

  • Rokovanie o zákone z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 914.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor k zákonu podáva Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokovali zákon z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 914), v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 13. októbra 2004. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému zákonu.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol zákon pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Mušková, poprosím vás.

  • ... neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením súhlasil s návrhom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky...

  • Ruch v sále.

  • Pán minister Kaník, poprosím vás.

  • ... pod bodom III neprijať zákon ako celok a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam pri opätovnom prerokovaní neschváliť.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nik, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Teraz poprosím pána poslanca Fica. Nie je prítomný, preto odkladáme rokovanie o jeho návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok).

    A poprosím pána poslanca Kaliňáka, aby ako navrhovateľ dvoch návrhov zákonov uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Vojenskej polícii, ktorý prerokúvame ako tlač 1012. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 1012.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vymenili sme dokumentáciu, ale už sme pri tej správnej. Ďakujem pekne. Vážený pán predseda a kolegyne, kolegovia, predkladáme vám jeden účelný a efektívny zákon, ktorý má reagovať na potreby Vojenskej polície v dnešnej dobe a v dnešných nových ohrozeniach. Zákon o Vojenskej polícii nebol opravený už viac ako desať rokov, a preto je jasné, že súčasným požiadavkám kladeným na úlohy Vojenskej polície, aj po tom, čo Slovenská republika vstúpila do Severoatlantickej aliancie, tento zákon nemohol vyhovovať.

    Tento zákon teda reaguje iba na to, aby upravil jednotlivé oprávnenia a kompetencie Vojenskej polície smerom k jej novým úlohám, nie je v tom teda politikum, v konečnom dôsledku tento zákon predkladáme spoločne s pánom poslancom Romanom Vavríkom ako obidvaja z výboru pre obranu a bezpečnosť. Preto vás žiadam, aby ste tento zákon pri hlasovaní podporili. Budem veľmi stručný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Bučekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania jednotlivých výborov o tomto poslaneckom návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené pani kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1012). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1472 z 3. februára 2005 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Oba výbory, ktoré návrh prerokovali, súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami:

    1. V článku I prvý bod: v navrhovanom § 1 sa vypúšťa odsek 2, súčasne sa zrušuje označenie odseku 1. Ide o duplicitu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, gestorský výbor odporúča schváliť.

    2. V čl. IV sa slová „1. marca 2005“ nahrádzajú slovami „1. mája 2005“.

    Vzhľadom na doterajší legislatívny proces by nebolo možné dodržať navrhovaný termín účinnosti 1. marca 2005. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorsky výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne a tie schváliť.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 347 na jeho 52. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013).

    Dávam slovo pánovi poslancovi Robertovi Kaliňákovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

    Ešte predtým, pán poslanec, keby ste, pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na 15.45 hod. Takže vyzývam členov poslaneckého grémia, aby sa zúčastnili na tomto rokovaní o 15.45 hod.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, opäť sa stretávame pri prerokúvaní zákona, ktorý by sme vo všeobecnosti mohli nazvať zbraňovou amnestiou. Budem už veľmi stručný.

    So zákonom ste sa už mali možnosť oboznámiť aj v rámci druhého čítania v jednotlivých výboroch. V rámci tohto zákona prišlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov zo strany Ministerstva vnútra SR, ako aj Legislatívnej rady vlády. Stihli sme väčšinu z týchto návrhov zapracovať do spoločnej správy, takže sme sa pokúsili reflektovať na všetky návrhy, ktoré súviseli s akýmsi logistickým posunom lehôt na to, aby sa vedel Policajný zbor s prípadným počtom zbraní v dostatočne dlhej lehote vysporiadať. Myslím, že tento zákon Slovenská republika potrebuje hlavne preto, že počet nelegálnych zbraní na našom čiernom trhu pomerne rastie a toto je pomerne jednoduchá šanca bez akejkoľvek náročnosti na štátny rozpočet dosiahnuť, aby štát získal opätovne kontrolu nad týmito zbraňami. Jednak znížil a zúžil ten priestor na obchodovanie s nelegálnymi zbraňami a tým zároveň zvýšil bezpečnosť občanov.

    Preto vás žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Bučekovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovaniu návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorsky výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1473 z 3. februára 2005 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval, súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť návrh zákona prerokoval, súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s touto pripomienkou. V článku I bod 1 v navrhovanom § 72a odsek znie: „Ten, kto odovzdal zbraň podľa odseku 1, môže podať žiadosť o jej zaevidovanie, ak touto zbraňou nebol podľa odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku útvaru ministerstva špecializovaného na znaleckú činnosť spáchaný trestný čin. Žiadosť možno podať do dvoch mesiacov od podpísaného oznámenia, že zbraňou nebol spáchaný trestný čin, ktoré zašle policajný útvar. Policajný útvar zaeviduje zbraň, ak sú splnené podmienky podľa § 37, s tým, že sa nepožaduje predloženie potvrdeného nákupného povolenia alebo potvrdeného zbrojného sprievodného listu a preukázanie spôsobu zákonného nadobudnutia zbrane. Ak osoba o zaevidovanie zbrane nepožiada v ustanovenej lehote, zbraň pripadne do vlastníctva štátu a spravuje ju ministerstvo.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 40 znie: „Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene o doplnení niektorých zákonov.“

    Navrhuje sa upraviť, aby sa plynutie dvojmesačnej lehoty počítalo nie odo dňa odovzdania zbrane do úschovy, ale od písomného oznámenia, že podľa odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku útvaru ministerstva špecializovaného na znaleckú činnosť zbraňou nebol spáchaný trestný čin, ktoré zašle policajný útvar. Oddelenie balistiky odboru kriminalistickej identifikácie Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru nemá kapacity, ktoré by umožnili v lehote dvoch mesiacov vykonať kriminalisticko-expertízne skúmanie pri všetkých odovzdaných zbraniach pri predkladanom počte zbraní, ktoré sa na základe navrhovaného zákona predpokladá odovzdať do úschovy. V Čechách bolo odovzdaných 4 192 zbraní.

    Navrhované znenie má za cieľ aj vzájomne previazať navrhované ustanovenie § 72a s § 37 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje zaevidovanie zbrane.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcom návrhu hlasovať takto: o bode 1 hlasovať a ten schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 346 na jeho 52. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, spomínal som v úvodnom slove navrhovateľa, že zákon sa snaží reflektovať na všetky pripomienky, ktoré boli v jednotlivých rezortoch, ako aj na Úrade vlády pripomienkované, aby zákon naozaj postihoval také všeobecné pravidlá, ktoré majú platiť. Z tohto vyplynul aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý dnes predkladám. Ide čisto o technické a terminologické zosúladenie tohto zákona s Trestným zákonom, kde v § 72a v ods. 1 nahrádzame slovo „prechováva“ slovom „drží“ a slovo „polície“ nahrádzame slovami „Policajného zboru“. To je celý pozmeňujúci návrh.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Podporujete pozmeňujúci návrh, áno, samozrejme. Pán spravodajca? Tiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k rokovaniu, a to k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 999).

    Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. V roku 2003 sme zriadili Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, ale vznikli viaceré vecné a obsahové problémy, ktoré bránia, aby si tento súd plnil tie funkcie, ktoré od neho očakával zákonodarca.

    Preto som pripravil novelizáciu Trestného poriadku, ktorá má vyriešiť problém s vecami, ktoré už prišli či už na Úrad špeciálnej prokuratúry, alebo na samotný Špeciálny súd, aby sme tieto inštitúcie odbremenili a dali možnosť venovať sa predovšetkým tým prípadom, kde trestné stíhanie bolo začaté až po 1. septembri 2004. Rovnako v tomto návrhu prichádzam s dočasným pridelením sudcu na Špeciálny súd a s ďalšími drobnými ustanoveniami, ktoré zlepšujú existujúci právny stav.

    Ide o jednoduchú novelizáciu Trestného poriadku, preto prosím pánov poslancov a panie poslankyne v záujme sfunkčniť tieto významné inštitúcie boja proti najzávažnejším trestným činom, aby návrh zákona podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrh v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. januára 2005 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval 9. marca 2005. Neprijal platné uznesenie, pretože predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Uznesením č. 761 gestorský výbor poveril spravodajcu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a predkladal návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediná pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku predkladám pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu. Tento pozmeňujúci návrh obsahuje celkovo päť bodov.

    Bod prvý znie. V čl. I body 1 a 2 znejú: V § 25 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

    „(2) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špeciálny súd, iným súdom toho istého druhu a stupňa je Krajský súd v Banskej Bystrici.

    (3) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je vyšší vojenský súd, iným súdom toho istého druhu a stupňa je krajský súd určený najvyšším súdom.“

    Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.

    V § 26a sa za slová „telekomunikačných činností“ vkladajú slová „podľa § 88 ods. 2 , 4 alebo 10, príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 88d ods. 4“.

    Druhý bod tohto pozmeňujúceho návrhu znie. Čl. I sa dopĺňa bodmi 3 a 4, ktoré znejú: V § 175 písm. g) sa slová „Národnej rady Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu“ nahrádzajú slovami „Národnej rady Slovenskej republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, Ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu“.

    Za § 454a sa vkladajú nové paragrafy 454aa a § 454ab, ktoré znejú:

    㤠454aa

    (1) Vo veci, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pred 1. septembrom 2004 a pôvodne v nej vykonával dozor podľa § 174 prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry a ktorá bola postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodu § 454a, je príslušný na konanie od nadobudnutia účinnosti tohto zákona prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry, ktorý bol príslušným v danej veci pred 1. septembrom 2004, ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebola podaná obžaloba. Súdne konanie a úkony v prípravnom konaní vykoná v takom prípade okresný súd, krajský súd, vojenský obvodný súd alebo vyšší vojenský súd, ktorý bol príslušný na konanie pred 1. septembrom 2004. To neplatí, ak o príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodne generálny prokurátor podľa osobitného predpisu; v takom prípade súdne konanie a úkony v prípravnom konaní vykoná Špeciálny súd.

    (2) Vo veci, v ktorej bola pôvodne podaná obžaloba na okresný súd, krajský súd, vojenský obvodný súd alebo vyšší vojenský súd a ktorá bola postúpená Špeciálnemu súdu z dôvodu § 454a, vykoná konanie okresný vojenský súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo vyšší vojenský súd, ktorý bol príslušný na konanie pred 1. septembrom 2004, ak Špeciálny súd v danej veci nenariadil do nadobudnutia účinnosti tohto zákona hlavné pojednávanie.“

    㤠454ab

    Ak právomoc Špeciálneho súdu vykonáva Krajský súd v Banskej Bystrici podľa osobitného predpisu vo veciach, v ktorých bolo nariadené hlavné pojednávanie, dokončí konanie Krajský súd v Banskej Bystrici; ustanovenie § 222 ods. 1 o postúpení veci sa v takom prípade medzi Krajským súdom v Banskej Bystrici a Špeciálnym súdom nepoužije.“

    Poznámka pod čiarou k odkazom 12 a 13 znejú:

    „12) § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o súdoch a prokuratúre.

    13) § 91 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    Tretí bod tohto pozmeňujúceho návrhu. V čl. II body 1 až 5 znejú: V § 12 ods. 4 znie:

    „(4) Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať jeden rok v období troch rokov a ak ide o člena trestnoprávneho grémia alebo trestnoprávneho kolégia alebo ak sa také grémium alebo kolégium nezriadilo, sudcu, ktorý by bol jeho členom dva roky v období troch rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. To neplatí, ak ide o sudcu, ktorý je dočasne pridelený na Špeciálny súd; v tomto prípade nesmie dočasné pridelenie presahovať obdobie piatich rokov.“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 5aa a 5ab znejú:

    „5aa) § 15 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    5ab) § 17 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.“

    V § 69 ods. 2 sa slovo „dvojnásobku“ nahrádza slovom „šesťnásobku“.

    V § 72 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špeciálny súd, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2.“

    V § 72 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špeciálny súd.“

    V § 150a ods. 1 sa na konci pripájajú slová „alebo 4“ a § 150a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

    „(4) Rovnako ako v odseku 3 sa postupuje v prípade sudcu Špeciálneho súdu, ktorý zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov požiada o preloženie na súd, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred jeho preložením na Špeciálny súd, a ak ide o sudcu, ktorý bol pridelený na Špeciálny súd dňom vymenovania na súd určený podľa odseku 1.“

    Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: Čl. III – Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z. a zákona č. 609/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V § 98a sa slovo „dvojnásobku“ nahrádza slovom „šesťnásobku“.

    V § 103 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí pri dočasnom pridelení prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 98a.“

    V § 103 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí pri dočasnom pridelení prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry.“

    Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV.

    A posledný, 5. bod môjho pozmeňujúceho návrhu. Novooznačený čl. IV (doterajší čl. III) znie: Čl. IV: „Tento zákon nadobúda účinnosť 15. apríla 2005.“

    Odôvodnenie k jednotlivým bodom:

    K bodu 1. V prípade, ak by boli vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania všetci sudcovia Špeciálneho súdu, treba definovať súd, ktorému Najvyšší súd prikáže vec na prejednanie. Rovnako sa navrhuje upraviť prípad, ak by boli vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania všetci sudcovia vyššieho vojenského súdu. Touto úpravou sa vytvárajú zákonné podmienky na postup na delegovanie veci na prejednanie a rozhodnutie inému súdu v týchto dvoch prípadoch. Zároveň sa spresňuje znenie úkonov uvedených v § 26a, keďže súdy rozdielne aplikovali toto ustanovenie.

    Odôvodnenie k bodu 2. Na základe žiadosti predsedu Európskeho parlamentu sa v zákone upravuje určenie orgánu, ktorý je oprávnený predložiť žiadosť o zbavenie imunity predsedovi Európskeho parlamentu v prípadoch, keď Európsky parlament rozhoduje o zbavení imunity svojho poslanca.

    Nový § 454aa rieši situáciu upravenú v pôvodnom poslaneckom návrhu zákona prostredníctvom nového ustanovenia, keďže nie je možné vstupovať do už účinného prechodného ustanovenia.

    Podľa nového § 454aa ods. 1 vo veci, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pred 1. septembrom 2004 (pred začatím pôsobenia Úradu špeciálnej prokuratúry) a v ktorej vykonával pôvodne dozor nad zachovávaním zákonnosti podľa § 174 Trestného poriadku prokurátor okresnej, krajskej alebo vojenskej prokuratúry, pričom vec bola postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodu uvedeného v § 454a, bude vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti i v prípravnom konaní pôvodne príslušná okresná, krajská, resp. vojenská prokuratúra.

    Podľa nového § 454aa ods. 2 vo veci, ktorá bola postúpená Špeciálnemu súdu z dôvodu uvedeného v § 454a, hoci bola pôvodne podaná obžaloba na okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo vyšší vojenský súd, vykoná konanie pôvodne príslušný okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo vyšší vojenský súd, ak Špeciálny súd nenariadil do nadobudnutia účinnosti nového zákona hlavné pojednávanie.

    Novým § 454ab sa zabezpečuje, aby v prípade, keď Špeciálny súd začne vykonávať svoju činnosť, nemuseli byť veci, v ktorých už konaná Krajský súd v Banskej Bystrici ako substitučný súd, postúpené späť na Špeciálny súd, ale aby tieto rozpojednávané veci dokončil Krajský súd v Banskej Bystrici. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že v mnohých prípadoch ide o skupinové veci, ak by mali byť tieto veci kedykoľvek do vynesenia rozhodnutia postúpené Špeciálnemu súdu, museli by byť prejednávané znova, čo by malo za následok vznik zbytočných a veľkých prieťahov v konaní.

    Odôvodnenie k bodu 3. Novým spôsobom sa navrhuje upraviť dĺžku trvania lehoty pre dočasné pridelenie sudcu. Osobitne sa upravuje lehota vo vzťahu k sudcom pôsobiacim na trestných úsekoch, keďže podľa Trestného poriadku v prípade zmeny zostavenia senátu po odročení hlavného pojednávania musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu. Z tohto dôvodu sa doteraz upravená lehota jedného roka v období troch rokov javí ako absolútne nedostatočná. Krátkosť tejto lehoty vyvstáva do popredia najmä v skupinových veciach, kde je viacero obžalovaných a kde je veľký predpoklad dlhšieho trvania súdneho konania. Ešte viac je pritom táto nedostatočnosť zjavná vo vzťahu k veciam, ktoré sú v pôsobnosti Špeciálneho súdu, preto je v jeho prípade lehota pre dočasné pridelenie navrhnutá osobitne.

    Navrhuje sa v § 69 ods. 2 zvýšiť funkčný príplatok sudcom pôsobiacim na Špeciálnom súde a sudcom Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam Špeciálneho súdu, a to z dvojnásobku na šesťnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Uvedené je odôvodnené veľkým rizikom vykonávania úkonov a rozhodovania vo veciach v právomoci Špeciálneho súdu. Ide o najťažšie a najväčšie trestné kauzy. V súčasnosti upravené platové zvýhodnenie oproti iným sudcom (dvojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR) sa ukázalo ako nedostatočným a o pôsobenie na Špeciálnom súde je minimálny záujem. Uvedené súvisí nielen so spomínaným veľkým rizikom spojeným s rozhodovaním o najťažších zločinoch, ale aj s tým spojeným psychickým a fyzickým vypätím a tlakom. Zároveň sa z týchto dôvodov umožňuje jeho vyplácanie aj sudcovi dočasne pridelenému na Špeciálny súd (úprava § 72). Pritom aj takýto sudca musí mať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň utajenia „Prísne tajné“ podľa § 11 ods. 3.

    Navrhuje sa v § 150 ods. 4 doplniť možnosť pre sudcu Špeciálneho súdu, aby bol zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov preložený na súd, na ktorom pôsobil pred jeho preložením na Špeciálny súd, ak ide o sudcu, ktorý bol pridelený na Špeciálny súd dňom vymenovania, preloží sa na súd takto určený pri vymenovaní. Uvedené sa navrhuje z dôvodov veľkého psychického a fyzického vypätia, ktorému je sudca vystavený pri rozhodovaní o trestných kauzách na Špeciálnom súde, keďže rozhoduje o najzávažnejších trestných činoch.

    Odôvodnenie k bodu 4. Z rovnakých dôvodov ako v prípade sudcov Špeciálneho súdu sa navrhuje zvýšiť funkčný príplatok prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, a to z dvojnásobku na šesťnásobok priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Zároveň sa umožňuje jeho vyplácanie aj prokurátorovi dočasne pridelenému na Úrad špeciálnej prokuratúry. Pritom aj takýto prokurátor musí mať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň utajenia „Prísne tajné“ podľa § 9 ods. 1.

    Odôvodnenie k poslednému bodu 5 je veľmi jednoduché. V tomto bode sa navrhuje účinnosť zákona určiť konkrétnym dátumom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán predseda, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje

    správa o dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce (tlač 1020).

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Prosím, pán podpredseda, aby ste sa ujali slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1210 z roku 2004 a poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie Národnej rady správu o dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.

    Výstavba 3. a 4. bloku tejto elektrárne bola zahájená v roku 1981, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bola v roku 1993 pozastavená a realizovali sa iba konzervačné a ochranné práce. Rozostavanosť blokov podľa pôvodnej dokumentácie vo finančnom vyjadrení 19,9 mld. korún, z toho úroky z úverov a bankové poplatky predstavujú 8,8 mld. korún. Na základe postupu odstavovania energetických zariadení, ako aj predpokladanej výstavby nových blokov je možné očakávať, že najkritickejším obdobím v zásobovaní elektrickou energiou budú roky 2009 a 2010. V tomto období budú vyradené klasické tepelné elektrárne, ktoré nespĺňajú podmienky ochrany životného prostredia, a bude tiež odstavená Jadrová elektráreň V 1 Jaslovské Bohunice. Pripravované nové kapacity nepokryjú tento výpadok vo výkonoch. Uvedenie 3. a 4. bloku elektrárne Mochovce do trvalej prevádzky sa dá zabezpečiť najskôr v rokoch 2011 a 2012.

    V roku 2005 v rámci prípravnej etapy by sa mali vykonať práce, ktoré zabezpečia pokračovanie výstavby týchto dvoch blokov. Na realizáciu týchto prác je potrebných 960 mil. korún. Pri dostavbe týchto blokov je možné uvažovať o piatich scenároch, z ktorých štyri nie sú reálne, pretože uvažujú s účasťou štátu. Z týchto scenárov, ktoré sú podrobne popísané v tretej časti predmetnej správy, je reálny scenár č. 5, podľa ktorého by dostavba bola realizovaná prostredníctvom vytvorenia Special Purpose Vehicle, teda špeciálnej inštitúcie, kde by Slovenské elektrárne mali majetkový podiel vo výške súčasnej rozostavanosti 3. a 4. bloku. Zvyšný podiel by pochádzal od strategického investora. Prostriedky na financovanie by boli poskytnuté bankami a finančnými inštitúciami, pričom predpokladaná životnosť týchto blokov je 40 rokov s možnosťou jej predĺženia. Na porovnanie uvádzam, že životnosť paroplynovej elektrárne je 25 rokov.

    Návratnosť prostriedkov vynaložených na dostavbu vo výške 42,5 mld. korún sa pohybuje okolo 13 rokov. Realizáciou tohto projektu by malo byť vytvorených v regióne okolo 1 500 pracovných miest. Dostavba 3. a 4. bloku Mochovce je síce ekonomicky náročná, avšak vychádzajúc z ekonomických analýz je možné konštatovať, že dostavba týchto blokov predstavuje také významné ekonomické i ekologické prínosy, pre ktoré sa oplatí usilovať o ich dokončenie a uvedenie do prevádzky. Aj keď by mala byť dostavba 3. a 4. bloku realizovaná, táto ešte nezabezpečí vyrovnanú bilanciu elektrických výkonov v budúcom období. Preto bude potrebné realizovať tiež rozvoj obnoviteľných zdrojov, ako i predpokladanú rekonštrukciu niektorých klasických elektrární.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Alojza Přidala, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som za gestorský výbor, ktorým je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady k tejto predmetnej správe.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1034 z 3. februára 2005 pridelil správu o dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce na prerokovanie vo výboroch do 10. marca a v gestorskom výbore do 11. marca 2005, a to týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory predmetnú správu neprerokovali a poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bola pridelená, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnej správe.

    Správu o dostavbe 3. a 4. bloku prerokovali výbory, ktorým bola pridelená, tak, že výbor pre financie, rozpočet a menu ju prerokoval a 9. marca 2005 uznesením č. 559 odporučil vziať ju v Národnej rade na vedomie, obdobne spravil aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a to uznesením č. 521. Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval správu 22. februára, neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade správu o dostavbe 3. a 4. bloku zobrať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy.

    Prosím, pán spravodajca (pozn.: správne má byť podpredseda), aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Áno, pán spravodajca, otváram rozpravu, to je absolútne v poriadku, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa ešte okrem vás niekto hlási do rozpravy. Okrem pána Ondriaša, ktorý je tiež prihlásený. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Takže najprv pán spravodajca a potom pán Ondriaš.

  • Ospravedlňujem sa vám, pán podpredseda.

  • To je absolútne v poriadku. Nech sa páči.

  • Musím povedať, že som si celkom so záujmom prečítal túto správu o dostavbe 3. a 4. bloku a povedané rečou mojich dcér, tá správa je o ničom, ale v žiadnom prípade nie je to chyba predkladateľa, ten len reagoval na uznesenie Národnej rady č. 1210 z 10. septembra, v ktorom Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky, aby podnikla všetky kroky na zabezpečenie dostavby s optimálnym využitím celej národnej dodávateľskej infraštruktúry pre oblasť energetiky. Išlo o vylamovanie otvorených dverí, o neznalosť, ale skôr o populizmus zo strany predkladateľa návrhu tohto uznesenia, pretože ako sa na str. 3 hore v tejto správe píše, ministerstvo hospodárstva ako vykonávateľ akcionárskych práv rozhodlo o dostavbe 3. a 4. bloku a súčasne schválilo návrh prípravných krokov a postupov dostavby a oznámilo to SE, a. s., listom už 20. augusta, teda 3 týždne pred úlohou, ktorú vláde dala Národná rada Slovenskej republiky. Ministerstvo tú úlohu splnilo, resp. spravilo všetko, čo mohlo, ak nie viac, ako mohlo, ale keďže tu nie je pán minister, tak o tom nebudem.

    Odpoveď na druhú časť uznesenia Národnej rady, tá odpoveď je veľmi správne uvedená v štyroch riadkoch na str. 13 tohto predkladaného materiálu a každému, kto len trochu pozná hlavné zásady politiky Európskej únie, ktorými sú voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl, kapitálu v rámci slobodného trhu, a kto vie, že u nás je platný zákon o verejnom obstarávaní, musí mu byť jasné, že nie je možné žiadne optimálne využitie, alebo inými slovami, preferovanie slovenských dodávateľských organizácií. Dodávať bude len ten, kto, ak sa elektrárne nesprivatizujú, obstojí vo verejnom obstarávaní, a teda bude najlepší v plnení kritérií vypísaných súťaží, alebo ak sa elektrárne sprivatizujú, dodávateľ bude ten, koho si vyberú SE, resp. strategický investor.

    Podľa mňa nie je úplne isté, či sprivatizované SE budú musieť obstarávať tovary a služby a práce podľa zákona o verejnom obstarávaní, alebo nie, a keď nie, tak im určite nikto nebude rozkazovať, koho si majú na dodávky vybrať. Ako však poznám slovenskú dodávateľskú energetickú základňu, v prípade dostavby, myslím, že má reálne predpoklady byť úspešná a vie sa presadiť umom, kvalitou i cenou a nepotrebuje žiadny protekcionalizmus, teda aspoň väčšina potenciálnych dodávateľských firiem.

    Kapitolu 3.1. predkladanej správy Návrh modelu financovania dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce z pohľadu riešenia jej financovania beriem ako cvičenie z ekonómie, ktoré predstavuje síce päť variantov financovania, ale hneď od začiatku je jasné, že reálny je len jeden. Som presvedčený, že predkladateľ, a teda minister spravil všetko, čo od vlády Národná rada požadovala, a splnil to tým, že ministerstvo si splnilo svoje úlohy v súvislosti s privatizáciou, aj keď ministra za to jeden náš pán kolega žaluje. Ja by som túto správu považoval úplne za dostatočnú, keby neobsahovala nič len polstranovú kapitolu 3.3. a to je 14 riadkov – stav dostavby JE Mochovce a privatizácie SE, a. s.

    V závere chcem povedať, že keď osobne podporujem dostavbu MO 3, 4, mnohí experti si myslia, že Mochovce 3, 4 budú dostavané, ale treba povedať, že sú aj iné názory. O tom, či to bude dostavané alebo nebude, ak bude realizovaná kúpno-predajná zmluva s Enelom, ani ja, ani minister, ani vláda, ani Národná rada nemá na túto dostavbu dosah. Záleží len na výsledku štúdie realizovateľnosti dostavby, ktorú má povinnosť Enel vypracovať, a na tom, ako sa sprivatizované SE rozhodnú. Je však dobré, že ministerstvo túto povinnosť vypracovania štúdie realizovateľnosti dostavby do zmluvy o kúpe a predaji 66-percentného podielu akcií zakomponovalo. Je tiež dobré, že predávajúci a kupujúci sa dohodli na spoločnom odsúhlasení 5-ročného strategického plánu investícií do dodatočných kapacít, a je dobré, že nepodpísanie plánu strategických investícií je dôvodom odstúpenia od zmluvy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, mám len krátku pripomienku, skôr otázku k správe o dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce, je to tlač 1020.

    Úvodom by som chcel povedať, že dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce má stáť 42,5 mld. korún. Ja by som sa dotkol jednej dôležitej otázky, prečo vláda nemala a nemá peniaze na dostavbu Jadrovej elektrárne Mochovce za posledných 10 rokov. Keď podľa pána ministra všetko ide dobre, keď hrubá domáca produkcia na Slovensku v stálych cenách je už okolo 30 % vyššia ako pred rokom 1990, vtedy, keď neboli problémy s financovaním stavby jadrovej elektrárne. Takže prečo nie sú peniaze na dostavbu Jadrovej elektrárne Mochovce? Odpoveď na túto otázku by som formuloval ako preambulu problému dostavby Mochoviec, a ja sa ospravedlňujem, ale túto preambulu používam stále, lebo je základom k problémom našej ekonomiky a je základom k všetkým vládnym návrhom a vyhláseniam správ, ktoré dostávame od vlády. Preto sa ju budem snažiť skrátiť.

    Takže opakujem, dostavba 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce má stáť 42,5 mld. korún. Za 15 rokov sa rozpredal náš majetok za 500 mld. korún. Z týchto peňazí neostalo 42,5 mld. korún na dostavbu jadrovej elektrárne.

    Po druhé. Za posledných 15 rokov sme si požičali ďalších okolo 550 mld. korún. Ani z týchto peňazí sa nenašlo 42,5 mld. na dostavbu Mochoviec. Keby sme mali tieto peniaze, tak z nich by sa dalo dostavať 26 jadrových elektrární typu Mochovce. Keď si zoberiem zníženie produkcie poľnohospodárstva, tak za roky 1990 až 2003 sme stratili 800 mld. korún, čo je v cenách september 2004, za tieto peniaze by sme dostavali ďalších 19 jadrových elektrární Mochovce. Znížením produkcie v stavebníctve sme stratili okolo 1 600 mld. Sk za posledných 14 rokov, za tieto peniaze by sa dostavalo ďalších 38 jadrových elektrární. V súčasnosti kriminalita nás stojí alebo stála v roku 2003 60 mld. korún. Len za tieto peniaze by bolo možné dostavať Jadrovú elektráreň Mochovce a ešte by nám ostalo 17,5 mld. korún na provízie a všetci zainteresovaní by boli spokojní. Ďalšie straty máme z privatizovaných bánk, poisťovní, priemyselných podnikov, služieb do zahraničia, kde strácame zisky a nadhodnotu, ktorá tu ešte pred 15 rokmi bola.

    Pripomeniem aspoň niektoré zázraky slovenskej privatizácie: Hrubá domáca produkcia v stálych cenách stúpla od roku 1997 do konca roku 2004 zo 100 % na 126 %, čo je kumulatívne zvýšenie produkcie hrubého domáceho produktu za tieto roky, okolo 900 mld. korún. Paradoxne reálne mzdy za toto obdobie sa nezvýšili, nezvýšili sa ani reálne dôchodky, ani sociálne zabezpečenie. Pravdepodobne len za uvedených posledných 7 rokov sa niekde stratilo na Slovensku okolo 900 mld. korún. Keby sme ich mali, tak dostaviame ďalších 21 jadrových elektrární Mochovce.

    Druhý výsledok zázraku privatizácie podľa správy OSN. Splátky totálneho dlhu Slovenska v zahraničnej mene Total debt service v bežných cenách bolo nasledovné:

    - v roku 1998 79 mld. korún,

    - v roku 1999 73 mld. korún,

    - v roku 2000 126 mld. korún,

    - v roku 2001 129 mld. korún,

    - v roku 2002 157 mld. korún.

    Za tieto peniaze za posledných 5 rokov by sme mohli dostavať ďalších 13 jadrových elektrární typu Mochovce.

    Samozrejme, dôležitá otázka je: Kde vziať peniaze na dostavbu Mochoviec? Myslím si, že je to už aj tak po termíne, ale odpoveď je taktiež veľmi jednoduchá. Keby sa dalo do poriadku poľnohospodárstvo, aby opäť produkovalo o 69 mld. korún ročne viac, ako kedysi, keby sa dalo do poriadku stavebníctvo, aby opäť produkovalo o 145 mld. korún viac, ako kedysi atď., keby sa vymohli nedobytné bankové úvery, keby sa prešetrila privatizácia, keby zisky z bánk, podnikov, služieb neodchádzali nevieme kde, keby sa odstránili škody páchané kriminalitou, tak by bolo dosť peňazí nielen na dokončenie Mochoviec, ale aj postavenie niekoľkých jadrových elektrární.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, nech páči, môžete sa vyjadriť v rozprave a potom spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne zareagujem na pána poslanca Ondriaša, ktorého príspevok som si vypočul s veľkým záujmom a aj som počítal, pán poslanec, vy ste asi dlho počítali, keď ste dospeli k tým záverom, že vám vlastne vyšlo, že nebyť pádu komunizmu a nebyť novembra 1989, mohli sme mať o 100 jadrových elektrární viac. Gratulujem vám k vášmu úsudku.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja by som chcel tiež povedať, že mohli by sme hovoriť aj o zázrakoch znárodňovania, nielen o zázrakoch privatizácie a keby tu nebolo tých 40 rokov komunizmu, určite by to tu dnes vyzeralo inak, ale, pán poslanec, presvedčili ste ma, že naozaj viete deliť, násobiť, sčítať a odčítať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je

    doplnenie zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie, číslo materiálu je 1043.

    Znovu prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Predloženie tohto materiálu na rokovanie Národnej rady vyplýva z § 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., podľa ktorého zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, ktoré budú zahrnuté do privatizácie, predkladá vláda na rokovanie Národnej rady.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 876 zo 14. septembra 2004 schválila zaradenie do privatizácie podnikov Technický a skúšobný ústav Piešťany, š. p., Vojenský opravárenský podnik Moldava nad Bodvou, š. p., a tiež časti Železníc Slovenskej republiky – Školiace stredisko ŽSR Rudňany. Ďalej uznesením č. 974 z 13. 10. 2004 schválila zaradenie do privatizácie 100 % majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s.

    Zaradenie subjektov podľa uznesenia vlády č. 876 z roku 2004 do privatizácie je výsledok, ktorý vyplynul z oslovenia všetkých rezortov a ďalších štátnych orgánov zo strany ministerstva hospodárstva, aby prehodnotili a navrhli na zaradenie do privatizácie ďalšie štátne podniky a organizácie, ktoré sú v ich pôsobnosti a sú ešte do tohto procesu vhodné. Okrem ministerstva obrany, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a ministerstva dopravy žiadny rezort ďalšie návrhy nepredložil.

    Uznesením č. 974 z roku 2004 vláda schválila postup ďalšieho naloženia so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu spoločnosti Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., ako nepeňažný vklad do základného imania Burzy cenných papierov Bratislava, a. s., a následne akcie Burzy cenných papierov Bratislava ponúknuť na predaj účastníkom kapitálového trhu, pričom na odkúpení by sa mali podieľať najmä banky, ktoré ako nepriami vlastníci Centrálneho depozitára budú môcť ovplyvňovať jeho riadenie, ako aj rozsah a kvalitu jeho služieb.

    Zmena priameho vlastníka Centrálneho depozitára cenných papierov, ako aj nepriamych vlastníkov v prospech užívateľov jeho služieb sleduje zámer prenechať im rozhodovanie o ďalšom smerovaní stratégie a produktov jej politiky tejto špecializovanej inštitúcie, vytvorenie podmienok na budúci rozvoj inštitucionálnej základne slovenského kapitalového trhu a jeho štandardizáciu, zníženie nákladov na obchodovanie, zefektívnenie činnosti samotného systému Burza – Centrálny depozitár, postupné zvyšovanie obratov na kapitálovom trhu a jeho efektívne fungovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Róberta Nemcsicsa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1051 z 21. februára 2005 pridelil doplnenie zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie (tlač 1043) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie do 11. marca 2005 s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o predmetnom materiáli rokoval na svojej schôdzi dňa 9. marca za účasti štátnej tajomníčky ministerstva hospodárstva a uznesením č. 522 odporučil Národnej rade doplnenie zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie zobrať na vedomie. Správu výboru o výsledku prerokovania doplnenia zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie výbor uznesením č. 533 z 10. marca 2005 schválil. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky doplnenie predmetného zoznamu vziať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Burian. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude veľmi krátke, v podstate nechcem sa vyjadrovať k privatizácii alebo k navrhovaným podnikom do privatizácie, skôr sa chcem iba sústrediť na rozhodnutie vlády, ktorým uložila spojenie Centrálneho depozitára cenných papierov Slovenskej republiky a Burzy cenných papierov, a. s., Bratislava. V podstate mám také tri pripomienky.

    Prvá pripomienka je to, ak sa spoja tieto dve Burza cenných papierov a Centrálny depozitár, troška pochybujem o tom, že by sa mali výrazne znížiť náklady vzhľadom na to, že tieto dve inštitúcie, ktoré určitým spôsobom mohli byť konkurenčne schopné, pardon, konkurovať v určitých úkonoch, tak v podstate sa spoja a tým je otázka, že tu bude iba jeden, ktorý bude určovať cenu týchto služieb.

    A druhou poznámkou je to, že Centrálny depozitár a problémy, ktoré boli hlavne po zavedení nového systému, kde niektoré inštitúcie týždeň odmietli obchodovať, dochádzalo až k tomu, že pri anonymných obchodoch sa v podstate na konci obchodného dňa videl ten, ktorý vysporiadaval obchod s tým kvázi anonymným kupcom alebo anonymným predajcom.

    A mám tretiu poznámku. Ak vlastníkmi Burzy cenných papierov sú vo väčšine banky, nie vo väčšine, ale sú banky, pýtam sa, aký budú mať vážny záujem na tom, po spojení týchto dvoch inštitúcií rozvíjali slovenský kapitálový trh, keď v podstate klientmi bánk sú inštitúcie, ktoré sú na kapitálovom trhu. A ak by výrazne rozvíjali kapitálový trh alebo by si tieto subjekty zabezpečovali financovanie cez emisie alebo určité ďalšie náležitosti ako dlhopisové náležitosti firmy, tak si myslím, že by tým prišli o efekt banky, ktoré majú klientov, ktoré financujú priamym úverovým financovaním.

    Čiže ja dnes netvrdím, že je to absolútne chybný krok, len dávam do pozornosti a pýtam sa, či v tých úvahách o ďalšom smerovaní Burzy cenných papierov po spojení s Centrálnym depozitárom, či táto úvaha o tom, aké bude vôbec to zloženie, lebo v závere pán minister hovoril o tom, že budú tam bankové inštitúcie, ktoré organizujú tento trh, ktoré vlastne budú zabezpečovať rozvoj kapitalového trhu, tak preto sa pýtam, či sa rozmýšľalo alebo či je úvaha o tom, aby v podstate do tohto vstúpili aj iné subjekty, ktoré budú mať eminentný záujem na rozvoji kapitalového trhu, ako si myslím, že dnes banky až taký výrazný záujem nebudú mať, aj čo sa týka filozofie podnikania v druhom kapitalizačnom pilieri cez bankové poistné domy atď.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno. Nech sa páči.

  • Veľmi stručne. Je pravdou, že pri nábehu Centrálneho depozitára vznikli niektoré technické problémy, ale je pravdou, že jeden z problémov bol aj ten, že jednoducho z hľadiska vzťahov a záujmov na jednej strane Burzy a na druhej strane Centrálneho depozitára, pričom Centrálny depozitár bol vlastnený štátom a Burza prevažne bankami a Fondom národného majetku, vznikol práve tento spor a rozpor. My sme pôvodne predpokladali, že Centrálny depozitár budú vlastniť tiež banky a že doň vstúpia. Tieto neprejavili záujem a z hľadiska rozvoja kapitálového trhu podľa môjho názoru, pán poslanec, je to presne naopak. Práve ten neduživý, nerozvinutý kapitálový trh a zároveň dve inštitúcie poskytujúce vlastne tie isté služby, fungujúce na tom istom trhu sú anomáliou.

    Takže v tomto panuje úplná zhoda aj po rokovaniach s bankami, s Asociáciou bánk, ktoré sú vlastníkmi alebo predovšetkým vlastníkmi Burzy, že k tomu zjednoteniu by malo dôjsť a že práve existencia dvoch paralelných inštitúcií je dnes jednou z prekážok, aj keď možno nie najdôležitejšou, rozvoja kapitálového trhu.

    Vlastníctvo bánk v zlúčenom subjekte alebo v Burze podľa môjho názoru nie je žiadnou prekážkou. Väčšinu európskych búrz vlastnia banky a to im vôbec nebráni rozvíjať sa, čo však neznamená, že by tam nemohli vstupovať vlastnícky aj iné subjekty. Ale tá základná prekážka rozvoja kapitálového trhu je práve vo veľkosti nášho trhu, teda skôr v malosti, v malom rozmere. Aj preto idú tie úvahy dnes skôr smerom vytvárania regionálnych búrz a prepájania jednotlivých regionálnych búrz. A už sa vedú isté rozhovory a iniciatívy, čo sa týka rakúskej, maďarskej, poľskej, českej a slovenskej burzy aj z hľadiska prepojenia, aj vlastníckeho, ale potom aj toho inštitucionálneho a technologického. Ale práve nevyhnutným predpokladom toho, aby sme sa mohli zapojiť do týchto regionálnych inštitúcií, je najskôr zjednotiť tieto dve inštitúcie, ktoré tu pôsobia paralelne.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    správou o vzniku a podstate sporu medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, a. s., a o rozhodnutí rozhodcovského tribunálu Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií (ICSID) vo Washingtone (tlač 1042).

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám správu o vzniku a podstate sporu medzi Slovenskou republikou a ČSOB Praha a o rozhodnutí rozhodcovského tribunálu ICSID na rokovanie Národnej rady.

    Správa obsahuje základné informácie o konsolidácii ČSOB a kópie niektorých dokumentov, ktoré charakterizujú a objasňujú príčinu vzniku sporu. Proces konsolidácie ČSOB bol rozhodujúci pre vznik Slovenskej inkasnej a následných krokov Slovenskej inkasnej a Ministerstva financií Slovenskej republiky od roku 1993 až do roku 1997, keď dňa 18. apríla, mimochodom, skoro presne dnes je výročie, 18. apríla, pardon, dnes je marec, 18. apríla 1997 došlo k podaniu návrhu ČSOB na riešenie tohto sporu arbitrážnym konaním pred ICSID-om vo Washingtone.

    Správa neobsahuje všetky dokumenty, ale len tie rozhodujúce, ktoré mali vplyv na to, prečo došlo k vzniku sporu, a ktoré mali rozhodujúci podiel na arbitrážnom rozhodnutí a pri jeho zdôvodnení ICSID-om. Predkladaná správa je doplnená podľa požiadavky Národnej rady o predaj akcií ČSOB a použitie štátnych finančných aktív o náklady na právne zastúpenie Slovenskej republiky a o variantné spôsoby ďalšieho postupu a možné spôsoby úhrady záväzku Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 100 z 9. 2. 2005 odsúhlasila Dohodu o urovnaní medzi Slovenskou republikou a ČSOB Praha. Súhlasila s použitím štátnych finančných aktív v sume 16 mld. korún na úhradu časti záväzku voči ČSOB Praha v zmysle dohody o urovnaní a poverila ministra financií podpísať Dohodu o urovnaní medzi Slovenskou republikou a ČSOB Praha a vykonať úhradu 16 mld. korún najneskôr do 11. februára 2005.

    Uzavretím dohody sa zrušujú všetky záväzky Slovenskej republiky kryť straty Slovenskej inkasnej a záväzky Slovenskej republiky, ktoré vznikli v súvislosti s Konsolidačnou zmluvou alebo z akejkoľvek inej zmluvy, ktorej zmluvnými stranami sú ČSOB a Slovenská inkasná, ďalej sa zrušuje záväzok zaplatenia 5 % úrokov z dlžnej sumy od 29. 1. 2005 vrátane, ktoré vznikli v súvislosti s rozhodnutím ICSID-u alebo vyplývajú z tohto rozhodnutia.

    Uzavretím dohody vznikol Slovenskej republike záväzok zaplatiť ČSOB 16 mld. korún do 11. 2. a sumu 8 878 704 475 korún plus 10 mil. dolárov zaplatiť najbližší pracovný deň po 1. 1. 2006. Zo sumy 878 704 475 korún zaplatí Slovenská republika ČSOB Praha úrok rovnajúci sa 1 % ročne.

    Uzavretá dohoda je optimálne riešenie, pretože ňou Slovenská republika dosiahla lepšie podmienky, ako by dosiahla pri uhradení záväzku podľa rozhodnutia tribunálu ICSID-u. Slovenská republika uzavretím dohody nebude platiť ČSOB Praha úrok od 29. 12. do 11. 2. tohto roka, čo predstavuje zhruba 51 mil. korún, a úroky od 11. 2. až do splatenia budú iba 1 % namiesto 5 % podľa rozhodnutia ICSID-u, čo predstavuje úsporu 314 mil. korún.

    Pokiaľ by Slovenská republika požiadala ICSID o opravu chýb v rozhodnutí, tento proces by mohol trvať niekoľko mesiacov, a keďže by o tom rozhodoval ten istý tribunál, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie, je veľmi pravdepodobné, že tribunál by svoje rozhodnutie nezmenil a úroky, ktoré Slovenská republika by musela platiť, by naďalej rástli. Takisto možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu ICSID vzhľadom na to, že Slovenská republika prostredníctvom bývalých ministrov financií Tótha a Filkusa uznala svoj záväzok voči ČSOB Praha, by nemala nádej na úspech a len by predlžovala čas a tým zvýšila sumu zaplatenia o úroky, súdne trovy a ďalšie náklady na právne zastupovanie.

    Vzhľadom na vyššie uvedené sa vláda Slovenskej republiky rozhodla uzavrieť s ČSOB Praha dohodu o urovnaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou dvoch výborov Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktoré prerokovali uvedenú správu na svojich zasadnutiach.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu navrhol uznesenie č. 561 zo dňa 10. marca, ktoré je súčasťou spoločnej správy. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predloženú správu prerokoval a svojím uznesením odporúča Národnej rade vziať správu na vedomie.

    Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Áno. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Jediná písomná prihláška je od pána poslanca Ondriaša, takže najprv písomné prihlášky vybavíme, nech sa páči, až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, pán minister, vy ste spomenuli sto atómových elektrární, áno, možno ich bolo len 98, ale ja som vám nemal možnosť odpovedať a myslím si, že vás zaujíma moja odpoveď. Je to tak, že za tých 15 rokov komunisti postavili jednu atómovú elektráreň, 38 nemocníc, 200 vodných diel a tak ďalej atď. Keby všetky peniaze išli na atómové elektrárne, tak je ich 98. Okrem toho by som bol rád, keby ste predložili správu o slovenských krčmách, mám to prepočítané aj na krčmy.

    Takže prejdem k správe vlády Slovenskej republiky o konsolidácii ČSOB a k sporu ČSOB proti Slovenskej republike.

    Predložená správa vlády je nedostatočná, zavádzajúca a zdá sa mi, že schizofrenická. Správa vlády len chronologicky popisuje udalosti, ku ktorým došlo. V správe chýbajú právne a ekonomické analýzy podstaty veci a ich objektívne vyhodnotenie. Správa vlády politickým spôsobom zdôrazňuje, že konsolidácia ČSOB začala za Mečiarovej vlády, vyzdvihuje, že za Dzurindovej vlády sa podarilo znížiť nárok z okolo 48 mld. korún na 25 mld. korún, ale zamlčuje, že úroky z omeškania za obdobie od decembra 1993 predstavujú sumu 4,5 mld. korún a za obdobie do novembra 2004 predstavujú sumu 12 mld. korún.

    Správa kritizuje formu konsolidácie ČSOB, ale vyzdvihuje zisk vo výške okolo 17 mld. korún, to je suma z predaných akcií ČSOB. Správa sa nevyjadruje k zodpovednosti osôb vrátane členov vlády, ktorí škodu svojím konaním mohli spôsobiť. Tieto právnické osoby a fyzické osoby správa konkrétne neuvádza.

    Správa nevyhodnocuje vedomé prieťahy sporu, následkom ktorého škoda vznikla, ani to, kto mal alebo mohol mať z toho zisk. Vo verejnosti sa objavila informácia aj o tom, že vymáhané pohľadávky už dávno pred rozhodnutím tribunálu ICSID boli cez japonskú banku Nomura predané súkromnému subjektu za nízku cenu. Z nálezu tribunálu vieme, že Slovenská republika sa v Konsolidačnej zmluve a v Zmluve o vzájomnej ochrane investícií, ktorú uzavrela s ČSOB, zaviazala, že sa podriadi súdnej právomoci tribunálu. A paradoxne v čase riešenia sporu túto súdnu príslušnosť zodpovední zástupcovia Slovenskej republiky odmietali a podali proti nej námietky. Slovenská republika sa v Konsolidačnej zmluve a zmluve o úvere zaviazala, že právne vzťahy vyplývajúce z týchto zmlúv budú posudzované a bude sa o nich rozhodovať podľa právneho poriadku Českej republiky a potom to paradoxne zodpovední zástupcovia odmietali akceptovať.

    Slovenská republika viackrát uznala, že Konsolidačná zmluva bola podpísaná ako právne záväzný nástroj a nie ako obyčajný politický prísľub a potom paradoxne zodpovední zástupcovia tvrdili, že nejde o principiálne záväznú zmluvu, ale len rámcovú zmluvu, ktorá zakotvuje len základné črty konsolidácie ČSOB.

    Slovenská republika sa zaviazala, že právne vzťahy vo veci ČSOB majú obchodnoprávny charakter a potom paradoxne v priebehu sporu zodpovední zástupcovia tvrdili, že majú občianskoprávny charakter.

    Neviem, ako hodnotí vláda tieto základné právne pochybenia zodpovedných zástupcov či renomovaných advokátov. Sú to vedome zámerné prieťahy v konaní alebo až hrozivá neodbornosť? Nie je to vedomý tunel finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky do súkromných rúk? Aké skutkové podstaty a poprípade ktorých trestných činov páchatelia možno naplnili pri riešení konsolidácie ČSOB a pri riešení sporu medzi ČSOB a SR? Čo doteraz urobila vláda a čo v budúcnosti urobí aj v trestnoprávnej oblasti? Ako sa riešili a ako sa vyriešili ťažko vymáhateľné pohľadávky, ktoré mala Slovenská republika voči dlžníkom pred konsolidáciou ČSOB?

    Ako vidíme, po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ČSOB nezanikla. Jej problematické pasíva a aktíva, ktoré súviseli so štátom Česká a Slovenská Federatívna Republika a boli vykázané v účtovných knihách ČSOB, sa nepreviedli spoločne so štátnymi devízovými zdrojmi z ČSOB na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2 : 1. Ale ČSOB sa zachovala. Jej konsolidácia sa riešila formou privatizácie. Slovenskej republike sa týmto konaním ťažko vymáhateľné aktíva zmenili na vymáhateľné pohľadávky. Správa neanalyzuje a ani neodôvodňuje túto formu konsolidácie ČSOB, ani jej dosah na Slovenskú republiku, nehodnotí zodpovednosť právnických ani fyzických osôb, ktoré sa tohto procesu a súdneho procesu zúčastnili.

    Som presvedčený a verím, že väčšina z vás správu vlády nemôže prijať, preto predkladám návrh uznesenia, o ktorom žiadam hlasovať. Návrh uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu, v ktorej odôvodní a zaujme stanovisko k nasledovným otázkam:

    a) Prečo po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Československá obchodná banka nezanikla a prečo problematické aktíva a pasíva, ktoré súviseli so štátom Česká a Slovenská Federatívna Republika a boli vykázané v účtovných knihách ČSOB, sa nepreviedli spoločne so štátnymi devízovými zdrojmi z ČSOB na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2 : 1?

    b) Prečo vláda Slovenskej republiky a Národná banka Slovenskej republiky zachovala Československú obchodnú banku a riešila jej konsolidáciu formou privatizácie, keď z návrhu jej reštrukturalizácie vyplynulo, že pre Slovenskú republiku vzniknú rozpočtové náklady v rozsahu istina – úroky 14, 4 mld. Sk, ktoré sa budú musieť hradiť zo štátneho rozpočtu?

    c) Prečo Konsolidačnú zmluvu na konsolidáciu ČSOB, ktorej návrh pripravila pracovná skupina za Slovenskú republiku, uzavrelo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ale ju neschvaľovala vláda Slovenskej republiky, ktorá sa potom na jej napĺňaní zúčastňovala?

    d) Prečo bola právne a ekonomicky vypracovaná konštrukcia riešenia konsolidácie ČSOB tak, aby oddlženie nevymožiteľných pohľadávok ČSOB v rozsahu podielu Slovenskej republiky uhradili daňoví poplatníci prostredníctvom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a aby vznikla škoda Slovenskej republike, ktorú tiež uhradia, aby vzniklú škodu uhradili tiež daňoví poplatníci Slovenskej republiky?

    e) Prečo vláda Slovenskej republiky a Národná banka Slovenskej republiky riešila konsolidáciu ČSOB zvýšením jej základného imania a prečo uzatvorila s ňou zmluvu o úvere, ktorý poskytne slovenskej inkasnej jednotke úver až do výšky postúpených pohľadávok?

    f) Prečo vláda Slovenskej republiky nezabezpečila úver na úhradu postúpených pohľadávok ČSOB cez tretí subjekt, prečo to riešila komplikovanými právnymi vzťahmi cez ČSOB?

    g) Prečo vznikli postupné pohľadávky ČSOB voči Slovenskej republike, kto to zavinil a akú nesie za to zodpovednosť?

    h) Prečo nie je možné hodnotiť formu a spôsob uskutočnenej konsolidácie ČSOB ako vedomé vytvorenie právno-ekonomickej konštrukcie, ktorá umožnila preliatie niekoľkomiliardovej sumy zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky do súkromnej ČSOB, aby potom možným neznámym páchateľom v rôznej forme mohol vzniknúť zisk?

    i) Prečo vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky založili Slovenskú inkasnú spoločnosť, s. r. o., Bratislava a potom nezabezpečili, aby bola solventná plniť svoje záväzky voči ČSOB, a pripustili jej zánik?

    j) Prečo vláda Slovenskej republiky a Národná banka Slovenskej republiky úver vo výške 6,5 mld. Sk, ktorý si zobrala na splatenie postúpených pohľadávok, neuhradila ČSOB, ale robila prieťahy s jeho úhradou?

    k) Prečo vláda Slovenskej republiky v Konsolidačnej zmluve v súlade s medzinárodným právom akceptovala súdnu príslušnosť ICSID, čím skôr sa dostal do pôsobnosti centra ICSID a pod právomoc tribunálu a potom vniesla proti súdnej príslušnosti námietky?

    l) Prečo vláda Slovenskej republiky súhlasila, aby právne vzťahy vyplývajúce z Konsolidačnej zmluvy ČSOB a jej čiastkových zmlúv sa posudzovali podľa právneho poriadku Českej republiky a nie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a po vzniku arbitrážneho sporu s ČSOB to odmietala?

    m) Prečo Slovenská republika a jej právni zástupcovia namietali, že Konsolidačná zmluva je rámcovou zmluvou a ďalšie zmluvy sú bez záväzného plnenia a bez konkrétnej právnej záväznosti? Prečo Slovenská republika a jej právni zástupcovia ich hodnotili ako zmluvy podľa verejného práva a nie súkromného práva Českej republiky a prečo sa snažili, aby právne vzťahy z nich vyplývajúce boli posudzované podľa Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, a prečo Slovenská republika a jej právni zástupcovia odlišne hodnotili charakter pohľadávok ČSOB ako arbitrážny navrhovateľ ČSOB?

    n) Ako, komu, v akej sume, kedy a za aké úkony bola vyplatená odmena za poskytovanie právnych služieb a právne zastupovanie Slovenskej republiky a v akom rozsahu bude vláda vymáhať jej možné vrátenie?

    o) Ako hodnotí vláda Slovenskej republiky svoju činnosť od roku 1993 vo veci konsolidácie ČSOB vrátane sporu pred Medzinárodným centrom pre riešenie investičných sporov?

    p) Ako hodnotí vláda Slovenskej republiky činnosť zodpovedných členov vlády a možný rozsah zavinenia pri riešení konsolidácie ČSOB a pri zabezpečovaní arbitrážneho sporu a aké kroky voči nim vykoná?

    r) Ako hodnotí vláda Slovenskej republiky činnosť advokátskych kancelárií a jednotlivo ich advokátov, pripadne ďalších splnomocnených zástupcov zainteresovaných na neúspešnom spore s ČSOB a aké možné kroky voči nim vykoná?

    s) Ako vláda Slovenskej republiky hodnotí riešenie existencie a konsolidácie ČSOB a riešenie súdneho sporu, či ako hrubú neodbornosť a nezodpovednosť dotknutých osôb, alebo ako vedomý vznik kauzy a vedomé prieťahy pri jej riešení?

    t) Ako bude vláda Slovenskej republiky vymáhať škodu od právnických osôb a fyzických osôb, ak sa zistí, že ju spôsobili?

    u) Ako bude riešiť vláda Slovenskej republiky trestnoprávnu zodpovednosť voči fyzickým osobám, keď sa zistí, že spôsobili škodu Slovenskej republike návrhom realizácie zvolenej konsolidácie ČSOB a vedením arbitrážneho sporu s ČSOB?

    v) Kúpil niekto alebo inak nadobudol pohľadávku ČSOB, ktorá jej bola priznaná v spore so Slovenskou republikou Medzinárodným centrom pre riešenie investičných sporov? Ak áno, kedy a za akých právnych a ekonomických podmienok?“

    Končím text uznesenia aj kvôli tomu, že sa minula celá abeceda. Verím, že poslanci Národnej rady chcú poznať pravdu, že sú na strane občana a podporia môj návrh uznesenia. Nemyslím si, že by poslanci Národnej rady Slovenskej republiky mali chrániť prípadných slovenských podvodníkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Maxon, predseda výboru pre pôdohospodárstvo, nech sa páči, ako prvý môžete vystúpiť v rozprave k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, moje vystúpenie sčasti budem venovať, pretože mi to rokovací poriadok umožňuje, aj na reakciu na môjho predchádzajúceho predrečníka pána poslanca Ondriaša.

    Dovoľte mi však začať inou oblasťou a to je problém, a nechcem teda ísť do konfrontácie, ale to je problém, pán podpredseda vlády a minister financií, ak ho máme komplexne riešiť, tak – ktorý by tu mal odznieť a trošku ma mrzí, že sa nikdy nehovorí o tom, prečo bolo nevyhnutné podstúpiť reštrukturalizáciu Československej obchodnej banky a vtedy, podotýkam, bez ohľadu na to, aké finančné náklady na túto reštrukturalizáciu budú, Československá obchodná banka bola jedinou bankou v tom čase, ktorá mala platobný styk so zahraničím. Pri delení Česko-slovenskej republiky, pokiaľ by sme si dovolili ten luxus, že by sme to neboli riešili alebo nezačali to riešiť takým spôsobom, ako sme začali, tak platobný styk so zahraničím v Slovenskej republike by skolaboval. A ja, samozrejme, nejdem a ani to nie je možné vyčísľovať tie ekonomické dosahy, ktoré by to mohlo mať, ale som presvedčený, že v konečnom dôsledku by to možno v každom prípade prevýšilo tie náklady, ktoré Slovenská republika v súvislosti so sporom na základe rozhodnutia vo Washingtone uskutočnila.

    Takže tým chcem povedať, že ak predstaviteľom rezortov, ak predstaviteľom, ktorí v tom čase o tom rozhodovali, vytýkame, že niektoré veci mali byť dôslednejšie, presnejšie a tak, tak súčasne im treba povedať, a to sa týka, ak konkrétne budem menovať, pána ministra Tótha, že to bolo jediné riešenie a toto riešenie v tom čase zachránilo niekoľko miliárd slovenských korún a zachránilo predovšetkým platobný styk podnikateľského sektora so zahraničím. A myslím si, že to bola absolútna priorita k 1. januáru 1993.

    Takže to som považoval za mimoriadne potrebné povedať na pléne Národnej rady, že to nebola žiadna ambícia reštrukturalizovať banku, ktorá z hľadiska významu nič neznamená, a vkladať do toho peniaze daňových poplatníkov, bola to absolútne nevyhnutná vec z hľadiska zachovania platobného styku so zahraničím v roku 1992, resp. 1993.

    Ak by som mal čiastočne zareagovať, samozrejme, tá reakcia bude veľmi všeobecná, lebo pán poslanec Ondriaš sa opäť veľmi zodpovedne pripravil na svoje vystúpenie a predpokladám, že uznesenie nad t), u) atď. sme tu ešte ani na pôde Národnej rady Slovenskej republiky nemali. Prosím, pán poslanec Ondriaš, neberte to ako nezdvorilosť a nejakú snahu, aby sme boli v permanentnom spore. Ale ak som hovoril, aké boli dôvody na konsolidáciu, tak mi dovoľte, aby som povedal aj príčiny. A tie príčiny sú Technopol – socialisticky riadený, Slovart – socialisticky riadený, Poľnopo, š. p. – socialisticky riadený. Vážený pán poslanec, to boli podniky zahraničného obchodu, ktoré rozhodujúcou mierou prispeli, že tam tie klasifikované aktíva boli. To je ten náš permanentný spor, ktorý naozaj nemá asi kto rozhodnúť, lebo nie je veľmi z vašej strany ochota počúvať. My sme sa nerozhodli míňať peniaze daňových poplatníkov, my sme boli nútení riešiť dôsledky riadenia tých podnikov a tie klasifikované aktíva tam boli a ich pôvod je pred rokom 1998. Na to sú relevantné dôkazy a boli súčasťou tej dokumentácie, keď sa k realizačným zmluvám na reštrukturalizáciu pristupovalo.

    Dovoľte mi však skonštatovať ešte jednu pre mňa veľmi dôležitú vec a to je otázka záruky Českej republiky poskytnutá Československou obchodnou bankou. Ja som preskočil skoro 8 rokov. Tá zmluva je tu v dokumente uvedená, bola podpísaná 25. júna 1988 s Českou republikou, 1998, pardon, ďakujem, a je to zmluva o riešení určitých otázok súvisiacich so stabilizáciou súvahy Československej obchodnej banky. Myslím si, že aj tu bol istý priestor na diskusiu, pretože do zmluvného vzťahu pristúpil subjekt mimozmluvnej dohody so slovenskou stranou, a myslím si, že táto zmluva s Českou republikou potom v tom konečnom dôsledku zohrala pomerne dôležitú úlohu. Táto zmluva sa ľudovo nazýva alebo, pardon, slangovo nazýva stabilizačná zmluva a ona zásadným spôsobom menila a dopĺňala predchádzajúcu zmluvu medzi vtedy Slovenskou republikou, Českou republikou voči Slovenskej inkasnej Slovenskej republiky, neviem presne z ktorého roku. Ale ešte raz upozorňujem, táto zmluva zásadným spôsobom menila tie podmienky stabilizácie a menila ich bez účasti Slovenskej republiky. Ešte raz teda upozorňujem, udialo sa to v roku 1990 – 1998.

    Opäť nebudem teda rozoberať potom celý ten procesný postup, ale ak som hovoril príčiny, prečo k tej stabilizácii a reštrukturalizácii muselo dôjsť a že ten pôvod je naozaj ešte pred rokom 1998 práve u tých PZO-čiek, ktoré boli riadené tak, ako boli riadené, tak súčasne však musím konštatovať, že na základe tých krokov, ktoré sa uskutočnili v roku 1992 až 1993, v Slovenskej republike sa vytvoril priestor, aby mohla príslušný podiel, ktorý vlastnila v Československej obchodnej banke, privatizovať. A výnos z tej privatizácie bol 17 mld. Sk. Ešte raz podotýkam, ak by sa v roku 1992 až 1993 nespravili tie kroky, ktoré sa spravili, aj keď môžem pripustiť, že sa možno viac malo prihliadať na možné budúce riziká, ale tie súviseli s porfóliom, ktoré v tej reštrukturalizácii bolo, tak Slovenská republika by nikdy nemohla získať 17 mld. Sk z privatizácie podielu Československej obchodnej banky.

    Veľmi nerád narábam s nejakými hypotetickými číslami, ale, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak by sme boli schopní vyčísliť škody, ktoré by Slovenská republika utrpela, ak by Československá obchodná banka skrachovala, a to som zabudol povedať, podľa vtedy platných právnych predpisov, pokiaľ by sa k reštrukturalizácii nepristúpilo, tak Československá obchodná banka podľa vtedy platných zákonov by nevyhnutne musela ísť do konkurzu. Ak by sme hypoteticky dokázali vyčísliť škody, ktoré by sa tým spôsobili, ak si k tomu pripočítame 17-miliardový výnos z privatizácie Československej obchodnej banky, tak by sme potom mohli naozaj hypoteticky uvažovať o tom, koľko z toho musia daňoví poplatníci Slovenskej republiky zaplatiť, alebo celkom hypoteticky by sme mohli uvažovať, koľko sme daňovým poplatníkom Slovenskej republiky zachránili aj napriek tým dôsledkom, ktoré súvisia s tým sporom vo Washingtone.

    Ale, dámy a páni, aby som nerozprával len hypoteticky, dotknem sa ešte jedného vecného problému. Uvedomujem si, že dnes už tým nič nevyriešime a záležitosť, o ktorej hovoríme, má také finančné parametre, aké sme hovorili. Ale nie celkom jasne a zrozumiteľne sa hovorí, že predmetom sporu nie je reštrukturalizácia, predmetom sporu nie je reštrukturalizačná zmluva a nakoniec predmetom sporu ani nie je to pristúpenie Českej republiky vo vzťahu k Československej obchodnej banke aj vo vzťahu k subjektu pôsobiacemu na Slovensku, to znamená Slovenskej inkasnej, ale podľa môjho názoru základným meritom toho sporu je úverová zmluva o refinancovaní postúpených pohľadávok. A tam som teda presvedčený, že je to vnútorné presvedčenie, ja nie som predstaviteľom arbitrážneho súdu, to nie je celkom presný názov, vo Washingtone, takže nemôžem rozhodovať, ale som presvedčený, že v tejto veci Washington rozhodne nebol príslušný. A nebol príslušný preto, že v úverovej zmluve sa hovorí: „Úverový vzťah vzniknutý z tejto zmluvy sa riadi platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ak z tejto zmluvy nevyplýva inak.“ No a z tejto zmluvy nevyplynulo inak a predmetom sporu bola predovšetkým úverová zmluva o refinancovaní postúpených pohľadávok, lebo táto úverová zmluva sa stala zdrojom sporu a Slovenská republika túto úverovú zmluvu v konečnom dôsledku potom neplnila tak, ako plniť mala.

    Ale, dámy a páni, naozaj by som vedel povedať ešte aj podrobnosti, ktoré robilo ministerstvo financií v roku 1998, čo sa týka tohto sporu, ale v podstate som chcel povedať niečo iné. Chcel som zdôrazniť to, že reštrukturalizácia tejto banky bola nevyhnutná. Ak by sa to nebolo stalo, tak by Slovenská republika utrpela nevyčísliteľné škody. A súčasne som chcel zdôrazniť, že ak by sa tie kroky neboli uskutočnili, tak z privatizácie podielu Československej obchodnej banky by sme nemohli získať 17 mld. Sk, tak ako sme získali.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca ako jediný s faktickou pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Maxon, vo svojom vystúpení som sa v uznesení pýtal otázky, prečo toto a toto, ako a tak ďalej. Ja som netvrdil nič a tie otázky som dával preto, lebo som to nevedel a zrejme asi nemám o tom toľko znalosti, čo máte vy. Ja by som odpovedal dopredu aj pánu ministrovi Miklošovi, lebo predpokladám, že na konci zhodnotí aj moje vystúpenie, a hovorím ešte raz, vo svojom uznesení sa pýtam otázky prečo, ako a načo. A uznesenie dávam preto, aby som dostal odpoveď v písomnej forme. Mne nestačí, keď mi to tu niekto bude 10 minút vysvetľovať, lebo nie je to to, ako keď to dostanem písomne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Pán poslanec, nechcem polemizovať, ale ja som to pochopil ako otázku a na jednu z tých otázok som sa vám pokúsil odpovedať a odpovedal som v tom zmysle, že tento problém by nebol na svete, keby Československá obchodná banka vo svojom portfóliu nemala klasifikované aktíva podnikov zahraničného obchodu na základe tých ekonomických výsledkov, ktoré dosiahli pred rokom 1998.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, 1989, pardon. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem vás informovať, že teraz by sme pristúpili ešte k prerokovaniu ďalších bodov, ktoré súvisia s tajnými voľbami, potom by sme začali hlasovať o prerokovaných jednotlivých bodoch a po odhlasovaní, samozrejme, pristúpime k tajným hlasovaniam, k tajným voľbám.

    Takže pristúpime k bodom programu, kde sa predpokladá tajné hlasovanie, ide o voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu, člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a predsedu výboru pre kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov.

    Najprv budeme rokovať o

    návrhoch kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (nová voľba), tlač 1075.

    Návrhy kandidátov boli pridelené výboru pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie a zaujatie stanoviska. Teraz prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Zsolta Komlósyho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania týchto návrhov v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, páni poslanci, prosím vás o pokoj!

    Nech sa páči.

    Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 113 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a s čl. 6 Volebného poriadku na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu toto stanovisko o prerokovaní predložených návrhov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 980 zo dňa 8. decembra 2004 konštatoval, že vo voľbe, ktorá sa konala 7. decembra 2004, bol zvolený predseda Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedníčka Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Požiadal poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrhy kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu podali písomne najneskôr do 7. januára 2005 do 16.00 hodiny.

    Návrhy kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1081 zo 7. marca 2005 Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 14. marca 2005. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predložené návrhy prerokoval na svojom zasadnutí 9. marca 2005. V prijatom uznesení č. 560 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predložených návrhoch podľa čl. 9 ods. 2 Volebného poriadku na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu tajným hlasovaním.

    Výbor konštatoval, že Národná rada zvolila v tajnom hlasovaní predsedu a jedného podpredsedu 7. decembra 2004. Zároveň Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 570 zo 14. marca schválil stanovisko výboru k návrhom kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Výbor odporúča tajným hlasovaním hlasovať o predložených kandidátoch na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. V písomnej forme máte, vážené poslankyne, poslanci, predložený aj návrh uznesenia, samozrejme, podľa výsledku tajnej voľby, toto uznesenie bude doplnené o meno, ktoré vzíde z tajných volieb, ktoré budú nasledovať teraz.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, chce sa niekto prihlásiť k prerokúvanému bodu programu do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú, prerušujem rokovanie.

    Poprosím teraz pána poslanca Miklušičáka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu o stanovisku ústavnoprávneho výboru k

    návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba IV.), tlač 1066.

    Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená snemovňa, od 30. apríla 2004 sú neobsadené dve miesta sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať v tomto prípade štyroch. V doterajších voľbách boli zvolení iba traja kandidáti. Vzhľadom na to je potrebné vykonať novú voľbu IV, v ktorej sa bude opätovne voliť štvrtý kandidát.

    Na základe výzvy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. decembra 2004 č. 2452/2004 sekretariát v súlade s platnou úpravou v termíne do 15. februára 2005 bol v termíne predložený iba jeden návrh. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval na svojej 88. schôdzi 9. marca 2005. Uznesením č. 757 skonštatoval, že navrhovaný JUDr. Stanislav Oravec spĺňa predpoklady uvedené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Páni poslanci, chcem vás informovať o rokovaní poslaneckého grémia o ďalšom postupe rokovania 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zástupcovia poslaneckých klubov na základe rokovania odporúčajú, aby bol program 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený o ďalší bod programu – návrh na voľbu členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov. Návrh máte v laviciach rozdaný ako tlač 1048 zároveň s návrhmi poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov. Ak zaradíme tento bod programu na rokovanie Národnej rady, budeme musieť rozšíriť okruh tajných volieb o voľbu predsedu výboru na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, návrh máte rozdaný v laviciach ako tlač 1083.

    Chcem sa najskôr opýtať prítomných pánov poslancov, či súhlasia s doplnením programu rokovania 41. schôdze o tento bod programu. Páni poslanci, je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďalej po dohode s predkladateľom návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ktorý je uvedený v návrhu programu 41. schôdze ako tlač 1004 pod poradovým číslom 46, odporúča poslanecké grémium vypustiť z rokovania 41. schôdze. Tento bod programu vzhľadom na množstvo návrhov, ktoré boli podané v rámci rokovania vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ktorý je gestorským výborom, a z tohto dôvodu odporúča aj výbor, aj navrhovateľ prerokovať návrh zákona na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je s takýmto návrhom, páni poslanci, súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďalej sa zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov na poslaneckom grémiu dohodli na tom, že zajtra budeme rokovať do 16.00 hodiny. Panie poslankyne, zajtra do 16.00 hodiny. Ďalej bol predbežný súhlas predsedov poslaneckých klubov s tým, že ak sa do 16.00 hodiny rokovanie neskončí, budeme pokračovať v rokovaní aj po 16.00 hodine s tým, že je záujem prerokovať všetky body programu 41. schôdze na zajtrajšom rokovacom dni.

    Toľko, páni poslanci, k výsledkom rokovania poslaneckého grémia.

    Páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Hajduka, aby z poverenia pôdohospodárskeho výboru predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému zákonu z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam (tlač 914).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o zákone z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 914.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán prezident Slovenskej republiky vo svojom odôvodnení nenavrhol žiadne pripomienky k zákonu, pán prezident navrhol neprijať zákon ako celok, preto prosím, pán predseda, aby ste pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Páni poslanci, pristúpime k tretiemu... Pán poslanec Maxon. Počkajte ešte pred hlasovaním. Po hlasovaní, pán poslanec, dobre? Netýka sa to hlasovania o tomto návrhu zákona? Nech sa páči, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona o navrátení vlastníctva.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci!

    Poprosím návrh gestorského výboru.

  • Gestorský výbor odporúča uvedený návrh zákona neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Chcem upozorniť, že na schválenie návrhu zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 3 za, 23 proti, 71 sa zdržalo, 25 nehlasovalo.

    Návrh zákona Národná rada po opätovnom prerokovaní neschválila.

    Poprosím... Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi. Poprosím pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia výboru predniesla návrh uznesenia k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska (tlač 1025).

    Ešte predtým, nech sa páči, pani poslankyňa. Pán poslanec... Nech sa páči.

  • Hlasovanie o správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia, tlač 1025.

  • Vážený pán predseda, prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. marca 2005 k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedenej správy berie túto správu na vedomie.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 71 za, 31proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Poprosím teraz pána poslanca Ondrejku, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnej rade preniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslanca Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ktorý prerokúvame ako tlač 999.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 999.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa, poslankyňa Majdová, ktorá predniesla pozmeňujúci návrh v piatich bodoch. Navrhovateľ nenamietal, že je nad rámec, tak dám hlasovať o tomto návrhu en bloc.

  • Panie poslankyne, páni poslanci... Pán poslanec Fico.

  • Pán predseda, aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam, v tejto súvislosti chcem povedať, že pozmeňujúci návrh, ktorý predložila skupina poslancov, je úplnou náhradou textu návrhu zákona. Čiže z návrhu zákona, ako bol podaný, nezostáva ani jeden bod a nahrádzame tie body spoločným návrhom, ktorý sme vypracovali, aby nedošlo k nedorozumeniu. A súčasne súhlasím, aby boli dané aj také návrhy, ktoré idú nad rámec pôvodného návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu k predloženému návrhu Trestného poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 118 za, 1 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Všetky pozmeňujúce návrhy boli odsúhlasené, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 116 za, 2 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Nemá odporúčanie. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 121 za, 1 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Ondrejkovi. Poprosím pána poslanca Bučeka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrhy hlasovaní k návrhu poslanca Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Vojenskej polícii, ktorý prerokúvame ako tlač 1012.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 1012.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, body 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 131 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Keďže v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 128 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu k návrhu zákona o Vojenskej polícii. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 131 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste predložili návrhy uznesení k návrhu pána poslanca Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1013 pod poradovým číslom, pani poslankyňa Tóthová, 61.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1013.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, sám navrhovateľ pán poslanec Kaliňák, podal jeden pozmeňujúci návrh. Najprv budeme hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 127 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Kaliňáka.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 127 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 126 za, 1 proti.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu o návrhu zákona o strelných zbraniach a strelive. Pán poslanec Maxon sa nehlási k tomuto bodu do rozpravy? Hlásite sa do rozpravy, pán poslanec?

  • Smiech v sále.

  • Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 123 za, 3 proti, 2 sa zdržali.

    Schválili sme návrh zákona o zbraniach a strelive.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pán minister.

    Teraz poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predniesol návrhy uznesení alebo uznesenia k

    správe o dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce (tlač 1020).

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, jeden koaličný a jeden opozičný. Nepredniesli žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci, ani procedurálny návrh. Prosím, dajte hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie dostavbu 3. a 4. bloku JE Mochovce na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 85 za, 6 proti, 34 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Nemcsicsa, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnej rade predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu. Návrh, resp.

    doplnenie zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie (tlač 1043).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže v rozprave vystúpil jeden poslanec, ale nepredniesol žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy ani návrhy na uznesenie, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Preto vás poprosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako ho máte rozdaný v laviciach.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 81 za, 12 proti, 37 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Nemcsicsovi.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    návrhu na voľbu ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov (tlač 1084).

    Vychádzajúc z politickej dohody, ktorú prijali zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov, návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach. Pristúpime teraz k hlasovaniu. Páni poslanci, otváram rozpravu o návrhu. Pán poslanec Mikloško. Hlási sa ďalší poslanec do rozpravy? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja som na minulej schôdzi navrhol ďalšieho člena tohto výboru Ivana Šimka. Dovolím si povedať, že pokiaľ sa Ivan Šimko, poslanec Ivan Šimko nevzdá, tak ja ho jednoducho nezoberiem naspäť. Čiže rozhodnite sa vy vo vlastnej voľbe, keď došlo k politickej dohode, ale ja ho proste nemôžem vziať späť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať osobitne o návrhu poslanca Šimka a spoločne o poslancoch navrhnutých jednotlivými poslaneckými klubmi. Musím rešpektovať návrh z rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Páni poslanci, hlasujeme o uznesení č. 1084. Pán poslanec Minárik, sadnite si.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 113 za, 1 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška doplniť zloženie výboru o pána poslanca Šimka. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 19 za, 22 proti, 50 sa zdržalo, 28 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k tajným voľbám. Chcem vás informovať, že po tajných voľbách budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu správa o ČSOB verzus Slovenská republika.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o pravidlách tajnej voľby. Pri všetkých uvedených voľbách je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta. Páni poslanci, poprosil by som, aby ste tajnej voľbe a overovateľom venovali pozornosť pri úprave hlasovacích lístkov, aby nevznikli zbytočné nedorozumenia pri zratávaní a vyhodnocovaní tajnej voľby.

    Pristúpime k tajnej voľbe, páni poslanci, na kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu, návrh na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov.

    Páni poslanci, poprosím overovateľov, aby sa ujali svojich funkcií, hlasovali ako prví a potom všetkých ostatných poslancov, tých, ktorí chcú využiť svoje právo hlasovať, aby sa zúčastnili tajnej voľby. Pristúpime k hlasovaniu.

  • Akt tajného hlasovania o

    návrhoch kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (nová voľba), tlač 1075,

    návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba IV.), tlač 1066,

    návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (opakovaná voľba – II. kolo), tlač 978,

    návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, tlač 1083.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či všetci, čo chceli využiť svoje právo hlasovať, tak aj urobili do tejto chvíle. Ak áno, vyhlasujem tajné voľby za skončené. Poprosím overovateľov, aby spočítali hlasy.

    Vyhlasujem dvadsaťminútovú prestávku, panie poslankyne, páni poslanci.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím poslanecký klub SDKÚ, aby zvážil výmenu poslanca ako overovateľa, pretože aj zásluhou vašej neúčasti, pán poslanec, trvá sčítavanie hlasov dlhšie, ako sme predpokladali. Tak by som poprosil, aby ste zvážili aj vy svoju funkciu a ďalšie pôsobenie v tejto komisii.

  • Teraz poprosím vás, pán poslanec, pána poslanca Kondróta, aby Národnú radu informoval o výsledku tajnej voľby. Prosím technikov, aby vymazali mená na svetelnej tabuli.

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa konala 17. marca 2005.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 27 neplatných a 110 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Stanislava Oravca hlasovalo za 28 poslancov, proti 26 poslancov, zdržalo sa hlasovania 56 poslancov.

    Na schválenie na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím ďalší výsledok tajnej voľby.

  • Ďakujem pekne. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, ktoré sa konalo 17. marca 2005.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 127 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Romana Vavríka hlasovalo za 98 poslancov, proti 12 poslancov a zdržalo sa 17 poslancov.

    Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov zvolený Roman Vavrík.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz poprosím pána poslanca, aby nás informoval o výsledku tajnej voľby podpredsedu NKÚ a voľby člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal správu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo dnes, teda 17. marca 2005. Bola to opakovaná voľba a druhé kolo.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu na člena Rady pre vysielanie a retransmisiu 15 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných a teda 122 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Milana Galandu hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovalo 63 poslancov a 54 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Antona Kubischa hlasovalo 6 poslancov, 66 poslancov hlasovalo proti a 50 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Mojmíra Mamojku hlasovalo 41 poslancov, 46 poslancov hlasovalo proti a 35 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - nikto nehlasoval za Jozefa Michtalíka, 67 poslancov hlasovalo proti a 55 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Ernesta Valka hlasovalo 54 poslancov, 42 poslancov hlasovalo proti a 26 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu nebol nikto zvolený. Do tretieho kola postupujú Ernest Valko a Mojmír Mamojka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Panie poslankyne, páni poslanci...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, tretie kolo bude podľa schváleného volebného poriadku o voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, taký je volebný poriadok schválený výborom pre kultúru a médiá. Ďalej bude druhé kolo na kandidáta podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na voľbu kandidáta sudcu Ústavného súdu vypíšem nový termín na predkladanie nových návrhov na kandidátov na sudcu Ústavného súdu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme teraz pokračovali v rokovaní, keďže skrutátori ešte zratávajú hlasy o voľbe kandidáta na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Poprosím pána podpredsedu vlády, pána Ivana Mikloša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Šulaja, aby vystúpil v rozprave, a pána poslanca Mikuša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Pán poslanec Galbavý, chcete vystúpiť v rámci prerokúvaného bodu?

  • Reakcia poslanca.

  • Ale k ČSOB. Potom, po rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

  • Pokračovanie v rokovaní o správe o vzniku a podstate sporu medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, a. s., a o rozhodnutí rozhodcovského tribunálu Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií (ICSID) vo Washingtone, tlač 1042.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame kauzu Československá obchodná banka a vznikajú tu rôzne názory, pochybnosti. Dovoľte mi, aby som takisto prispel do tejto diskusie, ktorá je podľa mňa veľmi podstatná, pretože ide o 25 mld. korún, ktoré bude musieť Slovenská republika zaplatiť a tie môžu mať podstatný vplyv takisto aj na verejné financie.

    Namieste je teda otázka, ako vláda alebo vlády (v množnom čísle) spravovali majetok štátu, štátne finančné aktíva, ako postupovali pri takýchto kritických sporoch. Spravil niekto chybu, je zodpovedný za túto chybu, či sa vyvodia aj personálne dôsledky, poprípade politické dôsledky, pretože ten spor je príliš veľký. Mňa skôr zaujímajú ekonomické dosahy, ktoré nastanú na verejné financie, na štátny rozpočet alebo na štátne finančné aktíva, pretože existujú variantné princípy a vlastne nakladanie s bankami a ich finančné problémy, ktoré sa riešili rôznym spôsobom napr. pri reštrukturalizácii bánk, keď sme predali banky pod cenu za mínus 70 mld. korún, pretože predtým sme ich najprv oživovali, alebo pri Devín banke, kde určití ľudia nevedeli vysvetliť, kde sa podelo 12 mld. korún a tie sa potom pretavili do fondu na ochranu vkladov, pretože niekto to musel zaplatiť, alebo vlastne aj pri Československej obchodnej banke, kde budeme musieť zaplatiť 25 mld. korún, vznikajú rôzne druhy ekonomických, finančných, ale aj politických otázok.

    Mňa zaujíma jedna podstatná a dôležitá vec. Tá bola v podstate aj v uznesení, ktoré sme dali vláde, aby spracovala štruktúru odpovedí na určité otázky. Myslím si, že tá prvá otázka bola, ako sa vôbec mohlo stať, že v Československej obchodnej banke vznikli nekvalitné pohľadávky alebo nekvalitné portfólium, ktoré následne bolo postúpené na Slovenskú inkasnú, a kde boli príčiny. Isteže, jedna z tých príčin mohla byť tá, že Československá obchodná banka nehospodárila tak, ako mala hospodáriť, a že bola poznačená starým režimom do roku 1989. Namieste je však aj odborná otázka, či do týchto nekvalitných pohľadávok nezasiahla aj devalvácia koruny, poprípade ďalšie právne a iné skutočnosti, ktoré mohli podstatnou mierou ovplyvniť bonitu pohľadávok. Dovoľte mi, aby som vysvetlil niektoré veci, ktoré z metodického, finančného, ale i ekonomického hľadiska môžu byť veľmi dôležité.

    V roku 1990 bol prijatý zákon č. 499/1990 o prepočte devízových aktív a pasív. Išlo vtedy v podstate o devalváciu slovenskej koruny. V zmysle tohto zákona sa museli prepočítať devízové pohľadávky a devízové záväzky. V tomto zákone bolo presne povedané, že napríklad za voľne zmeniteľné meny to bol kurz 1,186 za prevoditeľný rubeľ 0,90. Čo bolo dôležité na tomto zákone? V zmysle § 3 sa v tomto zákone konštatovalo, že uvedená devalvácia nebude mať vplyv na štátny rozpočet, vtedy to bol ešte rozpočet, ktorý spravovalo federálne ministerstvo financií. Z akého dôvodu toto malo byť konštatované v zákone? Z toho dôvodu asi, že devízové pohľadávky a devízové záväzky sa rovnali, a teda aj celkový prepočet mal byť neutrálny na federálny rozpočet ešte bývalej ČSFR.

    Následne v roku 1991 bola prijatá vyhláška alebo publikovaná vyhláška o prepočte devízových aktív. Tu federálne ministerstvo financií po dohode s federálnym ministerstvom zahraničného obchodu malo ustanoviť do 31. marca 1991 každej organizácii, ktorá vykonala takýto prepočet, individuálne časové lehoty na odvod ziskového salda rozdielov z prepočtu alebo na dotáciu stratového salda rozdielov z prepočtu devízových pohľadávok alebo devízových pasív. To znamená, že podniky zahraničného obchodu mali vykonať prepočet devízových aktív a devízových pasív, rozdiel mal byť odvedený do štátneho rozpočtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo mal byť vyrovnaný a zaplatený zo zdrojov štátneho rozpočtu pri podnikoch, v ktorých devízové pasíva boli vyššie ako devízové aktíva. Bol tu stanovený termín, že toto všetko sa malo spraviť do konca roku 1994, ešte sa asi nepredpokladalo v tom období, že sa Česká a Slovenská Federatívna Republika rozpadne a že vzniknú dva suverénne štáty a federálne ministerstvo financií malo stanoviť presný, jasný časový harmonogram na odvod ziskových zostatkov do federálneho rozpočtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

    Asi v tomto období roku 1991 a 1992 vzniká jeden veľmi zaujímavý prepočet podnikov zahraničného obchodu, ktoré hospodárili na Slovensku a ktoré mali dostať z federálneho rozpočtu okolo 10,6 mld. korún. V súčasnosti sa môžeme len domnievať, že to bola asi takáto suma, pretože nebola podľa môjho názoru jasne spravená analýza, ktorá súvisela napríklad s majetkom aktív a pasív po roku 1992 a takisto aj pri nultom variante. Keby tieto analýzy boli dôsledne spravené, mohli by sme povedať, že tieto pohľadávky podnikov zahraničného obchodu, ktoré boli voči federálnemu ministerstvu financií a voči štátnemu rozpočtu, keby tieto analýzy boli spravené, mohli by sme dnes, v súčasnosti, konštatovať presnú výšku týchto pohľadávok.

    Následne v roku 1992 zasadala Finančná rada Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá konštatuje: „Do konca roku 1992 prevezme federálnej ministerstvo financií zodpovednosť za splátky centrálneho devízového zdroja, úhradu devalvačných strát organizácií zahraničného obchodu a úhradu úrokov z úverov poskytnutých na krytie československých pohľadávok v oblasti embarga v celkovom rozsahu 12 mld. korún. Štátna banka československá sa bude podieľať na krytí úrokových a iných nákladov približne 2,4 mld. korún, čo je zhruba predpokladaný zisk Štátnej banky československej v roku 1992. Zostatok bude uhradený z rezerv ČSOB podielom ďalších zúčastnených subjektov – podnikov zahraničného obchodu.

    Následne vzniká právny a ekonomický problém rozdelenia republiky. Tu bol publikovaný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku. V zmysle tohto zákona v ods. 5 konštatujem nasledovné skutočnosti: „Záväzky vyplývajúce z prv prijatých finančných úverov vo voľne zameniteľných menách, centrálny devízový zdroj a bankové aktíva a v nezmeniteľných menách vedené v Československej obchodnej banke sa delia ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku podľa princípu uvedeného v čl. 3 ods. 1 písm. b)“ – a to je podľa počtu obyvateľov, myslím, že vtedy to bolo 2 : 1. V tomto zákone sa hovorilo o delení záväzkov z ČSOB. Je otázka, kde sa podeli pohľadávky, ktoré mohli vzniknúť pri podnikoch zahraničného obchodu voči federálnemu rozpočtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a či sme ich vôbec brali do úvahy.

    Následne v roku 1999 dochádza k tzv. nultému variantu. Bola podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku. Tu po akte odpisu zmluvy bola jedna veľmi zaujímavá tlačová konferencia, dovolím si citovať z tej tlačovej konferencie. Tam sa napr. pán Róbert Kotian pýtal pána predsedu vlády: Ako ste sa dohodli v otázke, či mienite pokračovať v tomto spore? – teda česká strana, išlo o Československú obchodnú banku. Vtedy pán predseda vlády, aspoň ja som to tak pochopil, odpovedal, že „je vysoko pravdepodobné, že keď realizujeme predaj nášho podielu v Československej obchodnej banke, dokážeme urobiť dohodu aj s ČSOB v tom slova zmysle, že tento problém nebude musieť byť ďalej na súde riešený“. To znamená, že už asi v roku 1999 sme vedeli o tom, že tento súdny spor je veľmi problematický a slovenská strana ho môže prehrať. Namieste je teda otázka, prečo sme ďalej postupovali v tomto súdnom spore, prečo sme ďalej platili právnikov, ktorí stáli okolo 647 mil. korún, a ďalej budeme musieť zaplatiť poplatky zo súdneho sporu okolo 10 mil. dolárov.

    Na tejto tlačovej konferencii padla však aj jedna ďalšia veľmi zaujímavá otázka a to je otázka nultého riešenia. Tu sa redaktori pýtali, ako v podstate posudzujú jednotlivé vlády – česká vláda a slovenská vláda – nulté riešenie, keďže pred obdobím, keď ešte neboli v koaličnej vláde, sa k tomu vyjadrovali kriticky. Tu bolo odpovedané, že v podstate zmluva, ktorá bola uzatvorená, je dobrá zmluva, ktorá otvára nové možnosti, ktorá prináša nové ekonomické efekty tak pre Slovenskú, ako aj Českú republiku. To znamená, že ak sme vedeli, alebo ak vznikli určité pohľadávky z devízových prepočtov roku 1990, či sme tieto devízové pohľadávky pretavili aj do nultého variantu, či sa dostali v podstate tieto devízové pohľadávky do vyrovnávania medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou. To sú otázky, na ktoré ja momentálne neviem odpovedať a ktoré môžu byť veľmi problematické pri posudzovaní tohto projektu.

    Na záver možnože si môžeme dať nejakú takú rovnicu, ktorá môže povedať, že v roku 1990 Česká a Slovenská Federatívna Republika a následne Slovenská republika po roku 1993 mala majetkový podiel v Československej obchodnej banke. Výsledok je taký, že tento majetkový podiel bol predaný za nejakých približne 17 mld. korún a Slovenská republika musí zaplatiť dnes okolo 25 mld. korún, teda nemáme ani majetkový podiel a musíme platiť stratový obchod, ktorý je v strate od 8 do 10 mld. korún.

    Jednou z otázok, ktorú sme dali vláde uznesením, bola aj otázka použitia zdrojov v štátnych finančných aktívach. Tu si myslím, že by sme mali metodicky lepšie spracovať zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože nakladanie so štátnymi finančnými aktívami je veľmi problematické. Tak ako ste sa dočítali v správe, časť išla na oddlžovanie zdravotníctva, časť išla na oddlžovanie železníc, časť išla na niektoré iné ďalšie projekty do Všeobecnej pokladničnej správy. Ale v rámci správy som sa nedozvedel, čo sa stalo napríklad s finančnými prostriedkami, ktoré súviseli s tým, že tieto štátne finančné aktíva sa aj určitým spôsobom zúročovali. Ak máte niekde 15 alebo 16 mld. korún v banke, tak tieto musia so sebou prinášať úroky. A vy veľmi dobre viete, myslím, že to bolo v roku 2003, že sme mali ten istý problém pri úrokoch z predaja podielu v SPP, kde sme tieto úroky nebrali do metodiky štátneho rozpočtu a mali sme ich do tejto metodiky brať.

    Takže vzniká viacero problémov, ako sa nakladá s majetkom štátu, kto je zaň zodpovedný a či sme brali do úvahy naozaj všetky historické tendencie na posúdenie pri hospodárení štátu s majetkom štátu. Ak by som sa ja mal opýtať alebo dať si sám pre seba otázku, kto je za to zodpovedný, myslím si, že v prvom rade mali byť za to zodpovední ľudia, ktorí v roku 1999 sedeli na poste ministerstva financií. Pretože ak sa robí nultý variant, tak ten nultý variant mal byť robený podľa jednotlivých odvetví, podľa jednotlivých rezortov. Malo sa prepočítať, aké sú aktíva, pohľadávky alebo nevysporiadaný majetok podľa týchto rezortov, a následne potom sme mohli hovoriť o tom, či nultý variant je pre Slovensko výhodný, alebo nie je výhodný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zavŕšil túto diskusiu pred torzom Národnej rady návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila správu o spôsobe vrátenia finančných zdrojov zo strany Československej obchodnej banky, a. s., v prospech Slovenskej republiky, čiže Slovenskej inkasnej, spol. s r. o.

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku predložila v lehote 30 dní detailný materiál – správu, akým spôsobom boli vrátené, resp. prečo neboli vrátené finančné zdroje z bankových záruk a akreditívov vystavených zo strany Československej obchodnej banky, a. s. (ČSOB), v prospech Slovenskej republiky

  • Slovenskej inkasnej, spol. s r. o.

  • vo vzťahu k subjektom: Technopol, a. s., Slovart, a. s., Chirana export-import, Drevoúnia, a. s., Istroconti, a. s., Martimex, a. s., Elteco združenie.“

    Odôvodnenie môjho uznesenia je takéto: Tieto pohľadávky z akreditívov a bankových záruk boli kryté tovarom, prípadne sú službami, ktoré mali tieto podniky zinkasovať. Slovenská republika však zinkasovala z celkovej výšky 10,8 mld. Sk, čo bola nominálna hodnota, iba 1,7 mld. Sk. Preto žiadame o transparentnú a podrobnú správu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcel by som len na doplnenie toho, čo teda prezentoval pán poslanec Blanár, povedať, celkové bankové záruky a akreditívy boli vo výške 4,2 mld. Sk. Tieto museli byť určite kryté nejakým tovarom alebo službou, ktorá bola deklarovaná už priamo v kontrakte, ktorý bol financovaný alebo bol ručený Československou obchodnou bankou. Je tu namieste otázka, kde sa podeli peniaze práve z takýchto vecí, prečo sa nedošetrilo, akým spôsobom bolo nakladané s týmito prostriedkami v čase uplatnenia bankových záruk alebo akreditívov ako bežných štandardných platobných nástrojov na získavanie tovarov, služieb a tak ďalej. A kde a akým spôsobom sa v týchto firmách tieto peniaze rozplynuli, lebo zo 4,2 mld. len bankových záruk bolo potom inkaso len 1,7 mld., a čo už tu bolo povedané, z celkového nominálu 10,8 mld. v podstate výťažnosť týchto pohľadávok bola len na úrovni 1,7. Čiže myslím si, že minimálne z tých bankových záruk mohlo byť podstatne vyššie inkaso. A je otázka, kde sa tieto peniaze rozplynuli. Ja už teraz nechcem, by som povedal, polemizovať nad tým, aký prepočtový mechanizmus sa použil v roku 1999, kto za to v prvom rade mohol, ale určite možno nezodpovednosťou alebo nedosledovaním práve týchto finančných tokov išlo o veľké miliardy, ktoré odišli, dovolím si povedať, z tohto štátu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Končím všeobecnú rozpravu. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pokúsim sa byť stručný, ale musím sa vyjadriť k niektorým veciam, ktoré tu odzneli.

    Chcem veľmi oceniť a naozaj úprimne bez irónie to, koľko energie a času zrejme aj museli najmä páni poslanci Ondriaš a Šulaj stráviť štúdiom tých podkladov a zrejme aj iných podkladových materiálov, ale musím povedať, že nebudem teda odpovedať na tie jednotlivé otázky aj preto, že na to nie je teraz čas a priestor. Na všetky ani neviem odpovedať. A navyše pán poslanec žiadal, aby sa hlasovalo o takomto uznesení, pán poslanec Ondriaš, myslím.

    Pánovi poslancovi Maxonovi chcem povedať, že súhlasím s takmer všetkým, čo povedal. Naozaj je to tak, že ten problém vznikol najmä pred rokom 1989, ale aj po roku 1989, jednoducho tým, že vznikli nebonitné pohľadávky, že vznikli zlé úvery najmä z čias ešte bývalého režimu. A súviselo to aj s tým, že ČSOB robila zahraničný platobný styk a prefinancovávala napríklad aj vývozy, ktoré boli motivované aj politicky, a nielen ekonomicky, do krajín, ktoré to považovali nie za obchod, ale za politickú podporu a dopredu vedeli, že platiť nebudú. Čiže aj v tomto je značný zdroj problémov, ku ktorým došlo.

    Jediná vec, s ktorou nesúhlasím z toho, čo povedal pán poslanec Maxon, je tá, že, a nie že nesúhlasím, pán poslanec povedal, že je presvedčený, že ICSID nemal, nebol príslušný o tom rozhodovať. No ale o tom práve právnici, ktorí nás zastupovali a ktorí mimochodom ešte za vlády pána Mečiara boli vybraní, asi rok a pol alebo dva hrali práve na toto, spochybňovali príslušnosť ICSID-u. A ICSID rozhodol nakoniec, žiaľbohu, že príslušný je a potom rozhodoval. Čiže môžeme o tom byť presvedčení, ale výrok bol, žiaľbohu, opačný.

    Pán poslanec Šulaj, musím povedať, že ste zmiešali, veľmi ste zmiešali dve veci, ktoré však spolu absolútne nesúvisia. Zmiešali ste delenie majetku bývalej federácie a miešali ste ČSOB. ČSOB je obchodná spoločnosť, to je akciová spoločnosť, to je banka a majetok žiadnej obchodnej spoločnosti sa nedelil. Nedelil. Ani tých, ktoré mali federálnu pôsobnosť. Čo sa delilo, bol majetok štátu a majetok Štátnej banky československej. Pri Štátnej banke československej, čo však bola centrálna banka, tam práve Česká republika požadovala, aby z rozdielu z delenia aktív a pasív ŠBČS, nie ČSOB, ŠBČS sme doplatili 28 mld. korún, čo my sme spochybňovali a úspešne sme aj spochybnili a v tom roku 1999 sme dospeli k nulovému variantu, že nikto nikomu nič nezaplatí a nikto už nikomu ani nič nedlhuje. A musím povedať, že to bol úspech z našej strany, myslím si, pretože česká nielen verejnosť, ale aj politická reprezentácia bola presvedčená, že – ak sa dobre pamätám – 30 mld. korún si za to nárokovali.

    Čiže tie dve veci, ktoré hovoríte, vôbec, ale vôbec spolu nesúvisia. Absolútne spolu nesúvisia. Faktom je, že bolo v zákone to, čo hovoríte, delenie tých záväzkov a na základe delenia záväzkov potom došlo k dohode, že sa bude ozdravovať ČSOB. Ja súhlasím s pánom poslancom Maxonom, že tú ČSOB bolo nevyhnutné ozdraviť. Samozrejme, veď inak by padla a tie škody by boli mnohonásobne horšie a väčšie.

    A my ani nespochybňujeme to, že sa to udialo. My, keď sme tvrdili, že ten problém vznikol a že existuje politická zodpovednosť, možno aj iná, to ja neviem, tá je dnes preskúmavaná orgánmi činnými v trestnom konaní, ale keď hovoríme, že existuje politická zodpovednosť za to, že tento spor vznikol a že sme ho prehrali a dnes musíme platiť, tak hovoríme o tom, že sa nesplnili záväzky, ku ktorým sa vlády, teda ministri financií, konkrétne Tóth, Filkus a Kozlík, zaviazali, opakovane potvrdili, že existujú tieto záväzky a potom v roku 1996 a 1997 ich jednostranne prestali plniť a uhrádzať, na čo vznikol súd. Toto hovoríme, že bola chyba.

    Zároveň došlo k ďalšej chybe a to bolo to, že správou tých pohľadávok poverila Slovenská inkasná ČSOB. To bol veľký problém a to, myslím si, je ešte dnes aj preskúmavané, lebo poverili sme niekoho, Slovenská inkasná poverila ČSOB, ktorá nemusela mať záujem dobre to vymáhať.

    Čiže tu aj odpovedám na otázku pána poslanca Blanára aj Buriana. Ja neviem, či vymáhali dobre tie pohľadávky, či sa nedalo vymôcť viac. Ale na druhej strane by som si dovolil s úspechom pochybovať, že tam boli nejaké bonitné bankové záruky, akreditívy. Lebo keby boli, prečo by sa presúvali tieto pohľadávky ako nedobytné do Slovenskej inkasnej? Veď tam sa presúvali problematické a nedobytné záväzky a nie také, ktoré boli dobytné.

    A posledná vec, ktorú k tomu ešte chcem povedať, je, a pán poslanec Šulaj to povedal, že zlý biznis, lebo sme, čiže ešte chcem povedať, že zásadne nesúhlasím s tým, keď hovoríte, že vlády po roku 1998, lebo to nezahrnuli do delenia. To je proste niečo úplne iné, čo nikdy nebolo predmetom rokovaní o delení o tom nulovom variante. Ale povedali ste, že zlý biznis, lebo sme dostali 17 mld. korún a musíme platiť 25 mld. Ale, pán poslanec, ja som si istý, že vy viete, že to tak nie je, že vy ako ekonóm viete, čo je časová hodnota peňazí. Nemôžete porovnávať 25 mld. korún v roku 2005 so 17 mld. v roku 1999. My sme dostali za privatizáciu 17 mld. korún tej časti ČSOB, ale v roku 1999. Tých 17 mld. korún v roku 1999, nemám to teraz presne prepočítane v hlave, ale je možno tých 25 mld., možno je to ešte viac miliárd v roku 2005. Zohľadňujte, prosím vás, časovú hodnotu peňazí, lebo inak je to číra demagógia.

    A z tohto pohľadu ten výsledok toho súdu, keď už k súdu došlo, čo nemuselo, nebol až taký zlý. Lebo naozaj ČSOB požadovala 48 mld. korún, dostala 25 mld. A tých 25 mld. korún nie je nič iné než 14,6 mld., ktoré mala z tých platných zmlúv v roku 1996 plus úročenie tejto sumy 14,6 mld. do roku 2005. Čiže v zásade je zlé, že k tomu sporu došlo. Stálo nás to, samozrejme, právnikov, tú 10-milónovú pokutu v dolároch a tak ďalej atď., ale v zásade to rozhodnutie súdu je len priznanie toho, k čomu sme sa my sami, myslím ministerstvá financií za troch ministrov financií, priznali, že máme tento záväzok plus úroky do dnešného dňa podľa našich úrokových sadzieb podľa BRIBOR-u. Taká je realita.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, mám ešte veľmi krátku informáciu ministra kultúry Slovenskej republiky. Je to

    informácia ministra kultúry Slovenskej republiky o práci komisie na dostavbu novostavby Slovenského národného divadla.

    Prosím, keby ste vypočuli informáciu pána ministra.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Páni poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, chcem len uviesť niekoľko faktov, detailov, ktoré svedčia o tom, že práca poradnej komisie ministra, ktorá pokračovala v priebehu posledných dvoch mesiacov, tento týždeň sa skončila. Mohol by som povedať, že sa skončila úspešne, prinajmenšom konsenzuálne. Tá komisia bola zložená pluralitne. Boli v nej zastúpené všetky prúdy, ktoré majú istý vyhranený názor na problematiku dostavby novostavby Slovenského národného divadla. A napriek tomu, že tam boli pomerne vyhranené tendencie od takej čisto etatistickej, spoliehajúcej sa vo všetkom od začiatku do konca na štát, až po takú extrémnu, ktorá hovorila, že by to bolo najlepšie predať.

    Myslím si, že sme dospeli do konsenzu, ktorý sa pokúsim predložiť koncom mesiaca vo vláde, ako jednak môj názor, resp. ako návrh ministerstva kultúry, a návrh, ktorý, myslím si, tak vedenie Slovenského národného divadla, ako občianske aktivity, najmä Hlas za kultúru, ako predstavitelia regionálnych divadiel, ktorí tam boli zastúpení, jednotliví odborníci a iní reprezentanti najmä divadelnej komunity. Myslím si, že tak ako som s nimi potom na záver tú situáciu hodnotil, sme sa zhodli na tom, že vlastne to stanovisko je pre všetkých prijateľné a že to je jeden produktívny kompromis, z ktorého, myslím si, bude mať prospech slovenská kultúra. Veľmi zjednodušene povedané, ten návrh bude smerovať k tomu, že v tej novostavbe bude sídelná budova Slovenského národného divadla a komplex Slovenského národného divadla bude tvoriť novostavba a historická budova, teda terajšia Opera Slovenského národného divadla. Všetko ostatné bude predmetom dojednávania, vyjednávania. A predovšetkým teda otázka prevádzkovania, ktorá súvisí, samozrejme, s otázkou dostavby.

    Takže toto riešenie, myslím si, by malo byť tým optimálnym riešením, ktoré zabezpečí, že novostavba podľa takých veľmi hrubých, ale, myslím si, realistických odhadov by mala začať slúžiť niekedy koncom budúceho roku svojmu divadelnému účelu.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister. Ďakujeme za vaše stanovisko.

    Vážená dáma a páni poslanci, tento materiál sa prerokúva bez rozpravy. Musím sa vás opýtať, a rád sa pýtam, máte otázky k vystúpeniu pána ministra? Nie sú otázky.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň aj prerušujem dnešné rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať v rokovaní zajtra ráno o 9.00 hodine. Dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.