• Panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Danko, Drgonec, Karlín a Tkáč, na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Mikuš, Paška, Brocka a pán poslanec Devínsky.

    Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1036).

    Návrh ste dostali ako tlač 1036, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom ako tlač 1040. Dávam slovo pánovi poslancovi Karolovi Ondriašovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1036. Návrh novely zákona upravuje sadzbu dane z príjmov fyzických osôb. Návrh novely zákona navrhuje, aby sadzba dane do 1 milióna korún bola 19 % a sadzba dane od 1 milióna korún do 2 miliónov 25 % a sadzba dane nad príjem fyzických osôb 2 milióny korún ročne 35 %. Je to zo základu dane zníženého o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane.

    Odôvodnenie. Podľa článku 55 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Rovná daň z príjmu fyzických osôb 19 % na Slovensku nie je v súlade s týmto článkom ústavy. Sociálny pohľad na daň z príjmu fyzických osôb v krajinách Európskej únie a vo vyspelých krajinách sveta je vyjadrená progresívnymi daňovými sadzbami. Najvyššie sadzby dane z príjmu fyzických osôb v krajinách Európy a vo vyspelých štátoch sveta sa pohybujú okolo 30 až 50 % a majú progresívny trend. V krajinách Višegrádskej štvorky najvyššie sadzby dane z príjmu fyzických osôb sú nasledovné: Maďarsko 38 %, Poľsko 40 %, Česká republika 32 %. Z uvedeného vyplýva, že v krajinách s vysokou životnou úrovňou je sadzba dane z príjmu fyzických osôb progresívna a najvyššie sadzby dane pre najvyššie príjmové skupiny sú v mnohých prípadoch viac ako dvakrát vyššie ako rovná daň 19 % na Slovensku. Pravdepodobne výška sadzby dane fyzických osôb súvisí s celkovou životnou úrovňou. Preto prosím o podporu môjho návrhu novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Dávam teraz slovo poverenému poslancovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Hurbanovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu pána poslanca Ondriaša.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda. Kolegyne a kolegovia, ctený predkladateľ, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku spôsobom, tak ako je uvedená v návrhu zákona. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní, a zároveň odporúčam, aby v zmysle § 74 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku bol tento návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň navrhujem za gestorský výbor výbor pre financie, rozpočet a menu a odporúčam, aby uvedené výbory tento návrh zákona prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005. Skončil som, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu, pán poslanec Hopta, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Hopta.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený minister vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a vážení páni, už niekoľko dní v médiách beží kampaň, že Komunistická strana Slovenska prichádza do parlamentu s prevratným zákonom, s takzvaným zákonom o milionárskej dani. Preto som sám bol veľmi zvedavý, čo tento zákon bude obsahovať, ako bude riešiť príjmy občanov, ktorí zarábajú veľa, a tých, ktorí zarábajú málo. Pravdu povediac, ak by bol jún budúceho roku a na návrhu zákona nebolo napísané meno podpredsedu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Karola Ondriaša, tak by som si myslel, že tento návrh zákona predložil minister financií Ivan Mikloš, pretože podľa tohto návrhu zákona naozaj nič prevratné sa v daňovej sústave Slovenskej republiky nestane. Chudobnejší nebudú bohatší a bohatí zase nebudú chudobnejší. Prečo to hovorím? A budem sa snažiť byť vecný. Predovšetkým si myslím, že zákon o milionárskej dani by nemal riešiť príjmy len nad jeden milión korún. Pozrite sa sem. Ja si osobne myslím, že ak chceme pomôcť naozaj sociálne slabším ľuďom, tak sme jednoducho tým sociálne slabším mali daň z 19 % znížiť nižšie, na 5 %, na 10 % a tým, čo zarábajú viac, mala byť daň zvýšená už aj pri ich príjmoch do milióna korún. Poviem to obrazne. Po prípadnom prijatí tohto zákona naďalej rovnakým číslom 19 % bude zdaňovaný príjem predavačky, upratovačky, učiteľky, zdravotnej sestry ako aj príjem predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, poslancov, čiže v podstate pán kolega Ondriaš pripravil zákon, ktorý, ako som povedal, absolútne neublíži tým, čo zarábajú dnes veľké peniaze, ale v skutočnosti ich príjem ešte nepresahuje jeden milión korún, pretože pri príjme jeden milión korún, ak to vydelíte dvanástimi, to vychádza zhruba 84 000 korún, tak ja osobne si myslím a som pevne presvedčený, že ak niekto zarobí 84 000 korún mesačne a niekto zarobí 10 000 korún, tak tá sadzba dane by mala byť iná u toho, kto zarobí 84 000, by mala byť vyššia, trebárs 25 %, 30 %, než u toho, čo zarobí menej. Ďalej tie prepočty, ktoré tu uviedol, zrejme to je aj podľa toho, že nasadená sadzba dane je vyššia, až nad 1 milión korún, sa ukazuje, že príjem pre štátny rozpočet pri takých závratných zmenách dosahuje v roku 2006 iba 90 miliónov korún, čiže podľa mňa je to zanedbateľná suma - 90 miliónov korún - pre štátny rozpočet. Preto ja by som kolegovi Ondriašovi navrhoval, aby stiahol z rokovania tento návrh zákona, a ak nie, tak aby pomocou pozmeňujúcich návrhov ho upresnil tak, aby aj tie príjmy, ktoré sú do 1 milióna korún, aby rozdelil, aby bolo vidieť, že tí čo zarábajú trebárs 600 000 korún a tí, čo zarábajú 120 000 korún, platia iné príjmy.

    Ďalšia záležitosť, ktorá je tu zaujímavá, že táto sadzba dane sa nedotkne právnických osôb. My veľmi dobre vieme, že v podstate tí, čo zarábajú dnes veľké peniaze, tak väčšinou zarábajú cez právnické firmy a tá sadzba dane 19 % naďalej zostáva pre právnické firmy rovnaká. Ak by sme tam len zvýšili, 1 alebo 2 %, tak si myslím, že to by boli už miliardové príjmy do štátneho rozpočtu, na rozdiel od 90 miliónov, ktoré chceme získať od fyzických osôb. Čiže ak chce Karol Ondriaš, aby naozaj nepôsobilo to len populisticky, aby sme sa nevysmiali tým najchudobnejším a nezdaňovali ich naďalej tak ako predsedu vlády alebo ostatných ústavných činiteľov, pretože jediným ústavným činiteľom, ktorý by na základe tohto zákona bol postihnutý, bol by prezident Slovenskej republiky, lebo ten má príjem štyrikrát vyšší ako poslanec Národnej rady. Ostatných absolútne by sa to nedotýkalo. Čiže myslím si, že mali by sme začínať od seba, to je po prvé, a po druhé, už pri príjme nad 300 000 korún by som si dokázal predstaviť vyššiu sadzbu dane nehovoriac o príjme 500, 600 alebo 750 000 korún. Na druhej strane tí, čo zarábajú menej, si myslím, že by mali mať nižšie príjmy a nie 19-percentnú daň tak ako ostatní. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hopta bol prihlásený do rozpravy sám. Končím rozpravu. Nech sa páči, pán navrhovateľ...

  • Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, ja nebudem komentovať hlúposti pána poslanca Hoptu, to by som sa ozaj znížil veľmi nízko, ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána poslanca Ondriaša, aby uviedol... Pardon!

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Ja som rozpravu ukončil, vy dostanete faktickú poznámku, pán poslanec Hopta. Nech sa páči, ale neviem, na čo chcete reagovať. Nech sa páči.

  • Chcem povedať, že pán Ondriaš toľko hlúposti natáral, počnúc prostitútkami a neviem kým v tomto parlamente, že by mal vážiť svoje slová, pretože je hanbou celej Komunistickej strany Slovenska a vďaka jeho hlúpostiam, ktoré tára v parlamente, dnes Komunistická strana Slovenska nedosahuje ani 5 %. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, poprosím vás, aby ste uviedli

    zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov 222/2004 Z. z. (tlač 1070),

    ktorý prerokúvame ako tlač 1070. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie o pridelení návrhu výborom. Pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh...

  • ... zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Novela zákona upravuje sadzbu dane, pri liekoch na 6 % zo základu dane a pri zdravotníckych pomôckach je sadzba dane 10 % zo základu dane. Odôvodnenie: Od 1. 1. 2004 v Slovenskej republiky platí rovná daň z pridanej hodnoty 19 % zo základu dane. Táto daň a trhový princíp poskytovania zdravotníckej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok má negatívny dopad na sociálne slabé vrstvy občanov, najmä dôchodcov, čo nie je v súlade s čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Preto navrhujem, aby ste podporili môj návrh novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Poprosím teraz pána poslanca Murgaša, ktorého poveril výbor pre rozpočet, financie a menu, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu poslanca Ondriaša na vydanie zmeny zákona o dani z pridanej hodnoty. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu pána poslanca Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 1070, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej, to znamená 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže sa do rozpravy nehlási z prítomných pánov poslancov nik, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme skončili prerokúvanie, až na dva návrhy zákonov, ktorých predkladateľom je pán poslanec Šulaj, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, všetky návrhy prerokúvané v prvom čítaní.

    Teraz pristúpime k prerokúvaniu návrhov zákonov v druhom čítaní. Najskôr vládnych zákonov a poprosím ako prvého pána ministra spravodlivosti Daniela Lipšica a podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 (tlač 991).

    Návrh prerokúvame ako tlač 991. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 991a. Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o stručnú novelu zákona č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja v rokoch 39 až 45. Predmetný zákon upravuje poskytovanie príspevkov osobám, ktoré sa zúčastnili odboja, ako aj pozostalým po týchto osobách. Na základe tohto zákona sa príspevok poskytoval osobám len vtedy, ak boli účastníkmi odboja najmenej dva mesiace. Takáto úprava je značne nespravodlivá, keďže neumožňovala odškodniť pozostalých po účastníkoch odboja, ktorí padli v odboji v prvých dvoch mesiacoch účasti v ňom. Obsahom predloženého návrhu novely je odstránenie tohto stavu, umožnenie ministrovi spravodlivosti preskúmať rozhodnutia, ktorými nebol priznaný príspevok a priznať príspevok pozostalým po osobách, ktoré padli počas ich účasti v odboji. Ide teda o ustanovenie možnosti, kvázi autoremedúry, keďže platný zákon túto možnosť neposkytuje.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že k návrhu zákona neboli uplatnené žiadne pozmeňujúce návrhy v rámci rokovania v druhom čítaní vo výboroch, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu novely zákona v predloženom znení. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Podrackú, aby z poverenia výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien informovala Národnú radu o stanovisku a odporúčaní výborov ako aj gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesla spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov, tlač 991a. Návrh zákona bol uznesením Národnej rady č. 1437 pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Oba výbory návrh v určenej lehote s tým, že ho odporúčali Národnej rady schváliť bez pripomienok. K návrhu nepredložili pripomienky ani poslanci podľa § 75 ods. 2.

    Vychádzajúc z týchto stanovísk gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov schváliť. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Hrdlička, Zubo. Končím možnosť ďalších prihlášok, nech sa páči, pán poslanec Hrdlička.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som využil to, že ministerstvo spravodlivosti predkladá novelu zákona č. 105 o odškodnení príslušníkov československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja a využil to v tom zmysle, aby sme sa pokúsili nejakým spôsobom spoločne urobiť isté zmeny, ktoré budú spravodlivejšie k prístupu voči odškodneným osobám. Preto predkladám doplňujúci návrh, ktorý v § 3, ktorý znie: v § 3 zmeniť znenie ods. 2 takto: Ods. 2: „Nárok treba uplatniť vo forme písomnej žiadosti na príslušnom orgáne podľa § 5 ods. 1 najneskôr do 31. decembra 2005, inak nárok na príspevok zaniká.“ Ďalej v § 4 zmeniť znenie ods. 5 takto: Ods. 5: „Oprávneným osobám uvedeným v § 2 ods. 2 patrí polovica príspevku, na ktorý by mal nárok druhý z manželov.“ V § 4 za odsek 5 vložiť nový ods. 6, ktorý znie: Ods. 6: „Ak manžel v boji padol, patrí druhému z manželov príspevok v sume 80 000 korún.“ V § 5 zmeniť znenie ods. 5 takto: „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky posúdi predloženú žiadosť a ak je opodstatnená, prizná odškodnenie do šiestich mesiacov od určenia žiadosti. Písomné stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk.“ V § 5 zmeniť znenie ods. 7 takto: „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyplatí jednorazový finančný príspevok oprávneným osobám podľa § 2 ods. 1 a 2, ktoré si podali žiadosť do 31. marca 2004, najneskôr do 31. decembra 2005. Ostatným v lehote podľa § 5 ods. 5.“ V § 6 za ods. 4 vložiť ods. 5, ktorý znie: „O odstránení tvrdosti zákona rozhoduje minister spravodlivosti Slovenskej republiky z vlastného podnetu alebo podnetu žiadateľa do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia žiadateľovi.“ V § 6a vypustiť ods. 2 a v § 6b, paragraf 6b vypustiť.

    Odôvodnenie. Vážené dámy a páni, ukazuje sa, že niektoré ustanovenia zákona č. 105/2002 sú príliš prísne pri určení termínov, dokedy mali byť písomné žiadosti na príslušnom orgáne uplatnené. Najprv to bolo do 30. júna 2003, neskôr do 31. marca 2004, potom nárok na príspevok zanikol. Závažným faktorom, ktorý je potrebné vziať do úvahy, je to, že občania, ktorí by mohli patriť medzi oprávnené osoby, „sú už vo vysokom veku“, niektorí chorí, i s fyzickými i psychickými následkami z ťažkých podmienok, v ktorých bojovali, a z psychickej záťaže, v ktorej pod dojmami z vojnových útrap žili. Nie všetci sa včas dozvedeli o vydaní zákona, o jeho existencii. Nie všetci si v dostatočnej miere uvedomili obmedzenie doby, dokedy musia písomne uplatniť svoju žiadosť. Bolo pre nich zložité zabezpečiť si aj všetky požadované doklady, ktoré mali predložiť so žiadosťou. V niektorých prípadoch sú to osamelí ľudia a nemajú ani príbuzných, ktorí by im boli v danej veci nápomocní. Z uvedeného hľadiska by bolo ľudské a správne vyjsť v ústrety tým príslušníkom odboja, ktorí z rôznych dôvodov nestihli podať žiadosť o poskytnutie jednorazového príspevku, a predĺžiť termín ohraničujúci uplatnenie uvedeného nároku. Tiež je potrebné stanoviť 6 mesiacov od doručenia žiadosti do priznania odškodného, pretože doterajšia prax ukazuje, že niektorí žiadatelia sa ho už ani nemusia dožiť. Rozdelením odseku 5 v § 4 prestane dochádzať k nesprávnemu spájaniu hľadiska časového a hľadiska ujmy pri posudzovaní nároku osôb uvedených v § 2 ods. 2 .

    Vážené dámy a páni, v týchto dňoch si celé Slovensko bude pripomínať 60. výročie oslobodenia našej vlasti a myslím si, že naozaj máme aj my a sme si, myslím, povinní a máme poslednú šancu týchto účastníkov odboja odškodniť. Preto mi dovoľte naozaj vás požiadať o podporu tohto doplňujúceho návrhu, požiadať samotného pán ministra spravodlivosti i požiadať vás a požiadať vás o to, aby ste to nebrali ako doplňujúci návrh nejakej opozičnej strany, ale naozaj aby sme sa pokúsili k tomuto nájsť vecný prístup. Ja vám za podporu, ktorú určite prejavíte k tomuto návrhu, veľmi pekne ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zubo ako posledný ústne prihlásený. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V duchu, v ktorom hovoril pán Hrdlička predo mnou, dovoľte aj mne, aby som na základe známych skutočností predložil aj ja pozmeňujúci návrh k zákonu 105/2002 v nasledujúcim znení: Odporúčam, aby za § 2 bola vložená, nové ustanovenie § 2a, ktoré znie: Tento zákon sa vzťahuje aj na deti po účastníkoch národného boja za oslobodenie, ktoré sa narodili do 8. mája 1945 a žili v dobe aktívnej bojovej činnosti otca alebo matky, bližšia špecifikácia podľa § 2 zákona 105/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej sa bude uvádzať len zákon, a to, a) ak čo len jeden z rodičov v boji padol alebo bol poranený, b) na ostatné deti, ktorých rodičia účastníci národného boja za oslobodenie zomreli neskoršie a neuplatnili si nárok na jednotlivý finančný príspevok podľa platného zákona. Ďalej je to, v § 3 ods. 3 vložiť ods. 4, ktorý znie: „Oprávnené osoby podľa § 2a môžu predkladať so žiadosťou osvedčenie podľa § 8 zákona č. 255/1946 alebo iné úradné osvedčujúce doklady o úmrtí účastníkov odbojového hnutia.“ Ďalej v § 3 za ods. 4 vložiť ods. 5, ktorý znie: „Nárok žijúcich detí uvedených v § 2a treba uplatniť vo forme písomnej žiadosti na príslušnom orgáne podľa § 5 ods. 1 najneskôr do 31. 12. 2005. Inak nárok na finančný príspevok zaniká.“ Ďalej. Doterajší odsek č. 4 sa označuje ako ods. č. 6. V § 4 sa terajší ods. 5 vkladá, za ods. 5 sa vkladá nový ods. 6, ktorý znie: „Ak oprávnená osoba uvedená v § 2 ods. 1 zákona v súlade s ustanovením § 2, a) v národnom boji za oslobodenie padla alebo bola popravená, patrí deťom - sirotám finančný príspevok vo výške 80 000 Sk, ak zomreli obidvaja rodičia, patrí príspevok vo výške 120 000 Sk. B) ostatným deťom po neskôr zomretých účastníkov odbojového hnutia patrí polovica finančného príspevku pri splnení podmienok uvedených v § 4 zákona č. 105/2002 Z. z.“ Odôvodnenie. Navrhuje sa zaradiť medzi oprávnené osoby aj deti, teda účastníkov odboja, ak účastník v boji padol, respektíve bol popravený alebo zomrel na následky. Žijúce deti - siroty po účastníkoch odboja sú za súčasného právneho stavu diskreditované, a to najmä z týchto dôvodov: Pri porovnávaní obdobného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 462/2002 z 9. júla 2002 o poskytovaní jednorazového finančného príspevku politickým väzňom, u ktorých okrem oprávnenej osoby jeho smrťou prešiel tento návrh na príspevok nielen na vdovu, vdovca ale aj na ich ďalšie žijúce deti. 2., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 455/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 462/2002 Z. z. o poskytovaní jednorazového finančného príspevku politickým väzňom, priznáva finančný príspevok aj deťom, ak záväzná osoba zomrela. 3., odškodnenie sa poskytuje aj deťom podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných alebo zajateckých táborov. Vidíme teda, že ide o zrovnoprávnenie všetkých poškodených a účastníkov odboja. Okrem toho je zrejmé, že tieto deti, deti poškodených, po celý život pociťovali stratu živých rodičov. Žili v nepriaznivej sociálnej a finančnej situácii. Všetci títo účastníci teda právom si zaslúžia odškodnenie za utrpenie ich rodičov a za následky, s ktorými sa oni v neskorších rokoch museli vyrovnať. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi zaujať stanovisko k rozprave a k pozmeňujúcim návrhom, ktoré v rozprave zazneli. Ja sa snažím vnímať, že ide o dobrý zámer, ale asi nie je rozumné robiť pozmeňujúci návrh päť minút pred rokovaním v druhom čítaní, a som prekvapený, že vopred sa o tom nerokovalo vôbec, o takomto rozšírení, lebo ide o veľmi výrazné rozšírenie zákona. Po prvé, je veľmi sporná právna forma, pretože nárok na príspevok už uplynutím lehoty zanikol. A my teraz tú lehotu akoby obnovujeme. To je možné podľa mojej mienky urobiť v novom zákone. Ak si spomínate, v tomto období, keď parlament prijímal nové reštitučné zákony, tak to nerobil tak, že novelizoval ten starý a predĺžil lehotu, ale prijal nový reštitučný zákon, ktorý lehotu posunul. Lebo tá lehota už zanikla. Už zanikla. Čiže predlžovať ju potom, ako zanikne, je podľa mojej mienky legislatívne nesprávne. Možné je všetko, ale je to nesprávne. Proste vytvoríme v legislatíve veľký neporiadok, takpovediac. Ten problém, samozrejme, toho druhého pozmeňujúceho návrhu je však aj v tom, že výrazne rozširuje počet oprávnených osôb. Každé odškodnenie, ktoré je v zákone prijaté, je odškodnením len čiastočným, je to len čiastočné morálne odškodnenie. Nikdy neodškodníme všetkých a nikdy ich neodškodníme v adekvátnej výške. Určite si spomenú aj kolegovia poslanci z Komunistickej strany, že ten počet žiadateľov o odškodnenie výrazne prevýšil akékoľvek odhady. To boli desaťtisíce žiadostí. Ministerstvo spravodlivosti robilo maximum preto, aby čím skôr to odškodnenie vybavilo, pretože často išlo o ľudí, ktorí už sú vo vysokom veku. Stihli sme odškodnenie podľa tohto zákona vybaviť a teraz máme pred sebou ďalšie veľké odškodňovanie a to je podľa zákona o osobách, ktoré boli v koncentračných a zajateckých táboroch. Ak teraz znovu vytvoríme veľký počet žiadateľov, už nie priamych účastníkov, tí boli odškodnení, ale povieme, že aj na ďalších prechádza ich právo, tak odložíme z dôvodov čisto vecných a kapacitných, odložíme odškodňovanie ľudí, ktorí boli v koncentračných a zajateckých táboroch. Lebo je možné len nejaký počet žiadostí mesačne vybaviť. A to si myslím, že nie je v našom záujme. Čiže ja chápem ten motív, ten motív je určite správny, len podľa mojej mienky nie je realizovateľný, nie je realizovateľný a nie je realizovateľný ani v tomto okamihu, preto ma trochu mrzí, že s touto požiadavkou a návrhom poslanci neprišli skôr. Minimálne sme mohli diskutovať, akú formu zvoliť. Čiže v tomto okamihu si myslím, že by bolo nesprávne tieto pozmeňujúce návrhy schváliť a zrejme by ich schválenie znamenalo odloženie odškodnenia osôb, ktoré boli priamo v koncentračných a zajateckých táboroch, lebo všetko má svoju súvislosť, žiaľ, musím povedať. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mne osobne je veľmi sympatické to, čo predložil pán poslanec Zubo, aby sa rozšíril počet osôb aj o deti, teda o synov a dcéry. Vedie ma k tomuto aj to, že na výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien sme prišlo päť alebo šesť písomných žiadostí práve takýchto poškodených detí. Môžem tu spomenúť napríklad pani Irenu Plešivčákovú, ktorá takisto v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 ako dieťa nemala nárok na toto odškodnenie, a preto mi je sympatické to, čo predkladá pán poslanec Zubo, a bola by som za to, aby spravodlivosť bola plošnejšia a teda aj boli deti odškodnené tak, ako to bolo aj v prípade zákonov, ktoré sme odsúhlasili a schválili v minulom roku. Preto záleží aj na poslaneckej snemovni, či odsúhlasí takýto pozmeňujúci poslanecký návrh, a ak by k tomu došlo, pre mňa by to bolo osobným zadosťučinením a, samozrejme, bola by som za to. Ďakujem.

  • Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať teraz druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou (tlač 976).

    Spoločnú správu výborov máte v tlači 976a. Návrh odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Rada Európy 15. mája 2003 v Štrasburgu prijala a otvorila na podpis Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii. Tento dodatkový protokol nadobudol platnosť 1. februára tohto roku. Slovenská republika už je zmluvnou stranou Trestnoprávneho dohovoru o korupcii z 27. januára 1994 ako aj iných medzinárodných zmlúv v tejto oblasti. Plne sa stotožňujeme s cieľom uvedeným v preambule dodatkového protokolu, ktorým je snaha zamedziť korupcii a aktívne proti nej bojovať. Účelom tohto protokolu je záväzok signatárskych štátov prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktorých cieľom bude boj proti aktívnemu a pasívnemu úplatkárstvu domácich a zahraničných rozhodcov na rozhodcovských súdoch ako aj domácich a zahraničných porotcov. Ustanovenia a požiadavky protokolu sú plne v súlade so všeobecne záväznými zásadami európskeho a medzinárodného práva, so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z iných platných medzinárodných zmlúv alebo dohôd a so slovenským právnym poriadkom. Ratifikácia dodatkového protokolu nevyžaduje zo strany Slovenskej republiky zmenu ani doplnenie platného Trestného zákona a trestného poriadku. Trestné činy aktívnej a pasívnej korupcie sú dostatočne upravené v našich trestných kódexoch. Slovenská republika podpísala protokol 12. januára 2005 s výhradou ratifikácie. Za Slovenskú republiku bol protokol podpísaný našou veľvyslankyňou pri Rade Európy. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky dodatkový protokol pred ratifikáciou prezidentom republiky vyžaduje súhlas Národnej rady podľa čl. 86 písm. d) ústavy, keďže ide o takzvanú prezidentskú medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 4 ústavy, na ktorej vykonanie je potrebný zákon. Zo 46 štátov Rady Európy dodatkový protokol podpísalo 23 štátov vrátane Slovenskej republiky a päť štátov už dodatkový protokol aj ratifikovalo. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Alexeja Ivanku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážení páni podpredsedovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou, tlač 976, vo výboroch Národnej rady. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1045 z 11. februára 2005 na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určil ústavnoprávny výbor. Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou pridelený, prerokovali tento v lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady 9. marca 2005 a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť 8. marca 2005. Odporúčali Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím predmetného Dodatkového protokolu vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady číslo 760 z 9. marca 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o vojnových hroboch (tlač 981).

    Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obsahom vládneho návrhu zákona o vojnových hroboch je predovšetkým ustanovenie práv a povinností obcí a miest pri zabezpečovaní starostlivosti o vojnové hroby v rámci výkonu samosprávy, úprava mechanizmu poskytovania finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby, ďalej vymedzenie kompetencií orgánov štátnej správy na tomto úseku ako aj sankcií za porušenie zákonných povinností.

    Nová zákonná úprava problematiky vojnových hrobov má v plnom rozsahu nahradiť teraz platný, avšak vnútorne vecne protirečivý a terminologicky nepresný zákon o vojnových hroboch, ktorý bol prijatý pred tromi rokmi. Predložený návrh zákona predpokladá vplyv na štátny rozpočet od roku 2006 z dôvodu zvýšenia finančného príspevku na jeden vojnový hrob s cieľom priblížiť sa aspoň čiastočne objektívnemu štandardu potrebných výdavkov na jedno hrobové miesto a tým splniť záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Potrebné finančné prostriedky sa zabezpečia v rámci vládou schváleného rozpočtu sektora verejnej správy na roky 2005 až 2007. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa utvoria lepšie podmienky zabezpečovania starostlivosti o vojnové hroby nielen na území Slovenskej republiky, ale aj o slovenské vojnové hroby v zahraničí. Návrhy vyplývajúce zo spoločnej správy výborov spresňujú niektoré ustanovenia návrhu zákona a preto k nim nemám výhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený návrh zákona podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o vojnových hroboch podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením č. 1439 z 19. januára 2005 pridelila vládny návrh zákona o vojnových hroboch na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o vojnových hroboch prerokovali výbory Národnej rady a odporúčali Národnej rade schváliť nasledovne: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, uznesenie č. 555 z 9. marca 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, uznesenie č. 275 z 8. marca 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, uznesenie č. 334 z 8. marca 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 9. marca 2005 neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva celkovo päť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vojnových hroboch vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o vojnových hroboch schváliť. Súčasne gestorský výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vojnových hroboch vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 280 z 15. marca 2005.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

  • Áno, ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto prerokovanému vládnemu návrhu. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe čl. 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (tlač číslo 1034).

    Návrh vlády odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Vladimír Palko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Európska únia odstránila mnoho bariér voľného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu. Tieto výhody zneužívajú páchatelia trestnej činnosti a vysoko organizované zločinecké skupiny. Z uvedeného dôvodu sa členské štáty Európskej únie rozhodli podporiť spoluprácu svojich bezpečnostných orgánov, predovšetkým v oblasti výmeny informácií. Vzhľadom na to, že sa Slovenská republika v zmluve o pristúpení k Európskej únii zaviazala pristúpiť k dohovoru o Europole a k jeho dodatkovým protokolom, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v poradí už piaty dodatkový protokol, takzvanú dánsku iniciatívu, ktorým sa mení a dopĺňa dohovor o Europole. Predmetom úpravy predkladaného materiálu je zmena a doplnenie viacerých ustanovení článkov dohovoru o Europole. Okrem iného sa upravujú ciele Europolu, zlepšovanie spolupráce príslušných orgánov členských štátov v oblasti predchádzania závažným trestným činom a boja proti nim v prípadoch, ak existujú konkrétne náznaky alebo dostatočné dôvody domnievať sa, že ide o činnosť organizovanej zločineckej skupiny a uvedené trestné činy sú postihované vo dvoch alebo viacerých členských štátoch spôsobom, ktorý si vyžaduje spoločný postup členských štátov vzhľadom na rozsah, dôležitosť a dôsledky spáchaných trestných činov. Ďalej sú novo upravené aj ustanovenia týkajúce sa postavenia Národnej ústredne Europolu, spracovanie informácií Europolom, poskytovanie informácií Európskemu parlamentu ako aj príloha dohovoru o Europole obsahujúca závažné formy medzinárodného zločinu, ktorými sa môže Europol zaoberať. Predkladaný návrh dodatkového protokolu zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, je vypracovaný v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva ako aj záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi aj z iných medzinárodných dokumentov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s prihliadnutím na potrebu pristúpenia k predkladanému dodatkovému protokolu vás žiadam o vyjadrenie súhlasného stanoviska. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Ladislava Polku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k protokolu vypracovanému na základe čl. 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu, tlač 1034. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský v návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k protokolu vypracovanému na základe čl. 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený dohovor, podáva Národnej rade túto správu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1062 z 23. februára 2005 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory Národnej rady uvedený materiál prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    a) vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k protokolu vypracovanému na základe článku 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu,

    b) rozhodnúť o tom, že protokol vypracovaný na základe čl. 43 ods. 1 Dohovoru je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil návrh na uznesenia, ktoré si vám dovolím prečítať.

    Uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k protokolu vypracovanému na základe čl. 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu. Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    a) vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k protokolu a

    b) rozhodla o tom, že protokol vypracovaný na základe čl. 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), ktorým sa mení a dopĺňa uvedený dohovor, je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a ako taký má prednosť pred zákonmi. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem, pán minister.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 974).

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona vychádza z koncepcie štátnej politiky v oblasti hazardných hier, ktorá bola schválená vo vláde vo februári v roku 2004. Pri príprave tejto koncepcie a vládneho návrhu zákona sa vychádzalo zo zámeru zvýšenia liberalizácie systému, ale pri súčasnom sprísnení podmienok zefektívnenia základných činností a posilnenia transparentnosti v oblasti hazardných hier. Navrhované úpravy rešpektujú špecifický charakter hazardných hier ako odvetvia poskytovania služieb, ktorého regulácia si vyžaduje rovnako ako v ostatných krajinách osobitný prístup. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou zákon prináša nasledovné zmeny: Nové vymedzenie predmetu úpravy. Pôvodný názov lotérie sa nahrádza termínom hazardné hry; novú kategorizáciu licencií. Licencie sa udeľujú na všeobecné licencie a individuálne licencie. Súčasťou individuálnych sú licencie na kasína a licencie na prevádzkovanie štátnych lotérií. Ďalej je to smerovanie licenčného procesu k obmedzeniu subjektívnosti v rozhodovaní a vyššej nárokovateľnosti pri splnení podmienok na udelenie licencie, nová úprava a vymedzenie systému dozoru a rozšírenie orgánov dozoru, pričom sa novým orgánom dozoru stávajú aj obce; zmenu v odvodových povinnostiach založenú predovšetkým na percentuálnych odvodoch z vkladov hráčov, napríklad zvyšuje sa odvod do výherných prístrojov o 5 000 korún na 45 000 korún. Novo sa zavádza odvod pre obce u technických zariadení na 3 % hernej istiny a mení sa systém výpočtu odvodov u číselných lotérií.

    Návrh zákona schválila vláda na svojom rokovaní v novembri 2004 a ja vás žiadam o jeho schválenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1433 z 19. januára 2005 pridelila vládny návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 974, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 974, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, šport a mládež, kultúru a médiá. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynulo celkom 49 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých potom budem informovať pri hlasovaní, ako odporúča gestorský výbor hlasovať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa vládneho návrhu o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 567 zo 14. marca 2005 a výbor ma odporučil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Ďakujem za pozornosť, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či hlási niekto ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Podracká. No ale pani poslankyňa, rokovací poriadok je pre každého jednoznačný. Ak je súhlas, samozrejme, ja s tým problém nemám. Pani poslankyňa zmeškala teda možnosť sa prihlásiť.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Nech sa páči, samozrejme, takže ešte vystúpi pani poslankyňa Bollová. Ako prvá pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, páni poslanci, pani poslankyne. Chcem upozorniť vo svojom vystúpení, ktoré bude zavŕšené pozmeňujúcim návrhom, na herný priemysel a patologické hráčstvo a aj na to, že celý tento zákon je dosť diskriminačne postavený voči ľuďom, ktorí sú obeťami tohto hráčskeho násilia, nazvime to násilím. Na Slovensku poznáme 12 druhov stávkovania, z toho najvýnosnejšie sú hráčske automaty. Za nimi nasledujú kurzové stávky, elektronické rulety, číselné lotérie, kasína, bingá, videolotérie a ďalšie. Keďže som študovala psychológiu, je mi známe, do akej miery môže deformovať osobnosť hráčska vášeň vznikajúca najmä pri hráčskych automatoch a pri ich nadužívaní. Nazdávam sa, že právnou reguláciou, ekonomickými nástrojmi, mám na mysli zvýšenie odvodov za prevádzkovanie hráčskych automatov do štátneho rozpočtu, je možné zúžiť priestor ich škodlivého pôsobenia. Určite je tento môj názor možno prejavom naivného humanizmu, ale nazdávam sa, že keď tých automatov bude menej a sťaží sa k nim prístup aj prostredníctvom zvyšovania odvodov u samotných prevádzkovateľov, že akýsi úspech nastane. Je mi známe, že každý si rád staví, kúpi si stierací los či podá loto, hru o šťastie či osud, ktorá mu môže priniesť nečakanú výhru a býva optimistickým povzbudením, ale to v žiadnom prípade nie je patologické hráčstvo, to je normálna súčasť života. Proti tomu, samozrejme, nič nemám. Skôr je to však o tom, čo je gamblerstvo, či je to vášeň alebo choroba. Kazuistiky jednoznačne poukazujú na to, že gamblerstvo je závislosť, ktorá prerastá do stavu, keď sa hra stáva jediným zmyslom života hráča. Táto prioritná hodnota proste smeruje potom do deformácie, až do vnútorných patologických štruktúr. Hráč prestáva vnímať fázu straty, je mu jedno, či stratí peniaze, rodinu, domov, zamestnanie a tak ďalej, zaujíma ho vlastne len fáza výhry. Závislosť sa zakrýva novou a novou potrebou výhry veľkej sumy peňazí, ktorá vyrovná všetky doterajšie straty. Prevenciou je zdravá a funkčná rodina a výchova, ale, žiaľ, v tejto oblasti zaostávame a veľmi dobre to nefunguje. Výhra je štatisticky nízka. Pravdepodobnosť najvyššej výhry je daná maticou hry a je približne 1 ku 13 miliónom. Tak to uvádzajú odborníci z oblasti štatistiky. Varujúci je aj údaj, že asi 5 % populácie je závislých na hazardných hrách. Po hráčskych automatoch sa v priebehu veľmi krátkej doby pravdepodobne dostanú na trh aj nové formy takejto závislosti, mobilná zábava, ktorá by sa mala stať v najbližšej budúcnosti miliardovým biznisom. Biznis, herný priemysel, trhová zábava chce investovať, rozširovať ponuky služieb, zvyšovať ročné výnosy viac a viac. Poukazuje sa na to, že aj byť patologickým hráčom je sloboda a vlastne vždy vyhráva biznis. Širšie pole, ktoré sa otvára pre väčší zisk, väčší trh, viac mobilných telefónov a tak ďalej, viac automatov, viac a viac. V tomto nepomere sa človek vlastne stáva vecou a je iba na ňom, či sa rozhodne hrať, alebo nehrať. Dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o hazardných hrách a o doplnení niektorých zákonov, tlač 974. Ide o § 36. Nové znenie § 36, odvod, ods. 1 písm. i) a k).

    l) Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný odvádzať odvod, ktorého výška je pri i) stávkových hrách v kasíne, 38 % z hernej istiny, z toho 35 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu a 3 % z hernej istiny do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza kasíno. A k) v hazardných hrách prevádzkových prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a pri videohrách 38 % z hernej istiny, z toho 35 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu a 3 % z hernej istiny do rozpočtu obce. Odôvodnenie: V počte hracích automatov na jedného obyvateľa patrí Slovensku prvenstvo. Ak sa zvýšia odvody na prevádzkovanie stávkových hier v kasíne a hazardných hier, obsluhovaných priamo hráčmi, menšia rentabilnosť ich prevádzkovania zníži počet závislých gamblerských osobností, čím sa znížia dopady a tieto výnosy by sa mohli využiť na prevenciu patologického hráčstva a charitu. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda, že ste mi dovolili vystúpiť. Zato budem veľmi stručná. Bola som prekvapená, vážené kolegyne, kolegovia, keď som počula z úst pána ministra, že v tomto zákone ide, citujem: „... o štátnu koncepciu liberalizácie hazardných hier.“ Nerozumiem dosť dobre tomuto pojmu v súvislosti s tým, čo tu hovorila kolegyňa Podracká. Vážení priatelia, pozvali ma drobní prevádzkovatelia týchto hracích automatov a vysvetľovali mi, čo sa deje v tomto zákone. Je to podľa nich tlak silnej a väčšinou zahraničnej lobby, ktorá pri tých individuálnych licenciách chce zvýšiť nárokovosť, teda aby žiadateľ o licenciu musel dať väčší vklad a taktiež chcú zvýšiť hráčske riziko, aby ovládli tento trh. Myslím si, že toto by asi nemalo byť našou snahou. Už keď to chceme volať hry, hoci i hazardné, tak z toho nerobme vyložený hazard, kde ide o život. Poznám pár ľudí, ktorí tam prehrali veľa peňazí a potom veľmi zle skončili. Pán minister, ja vás prosím, aby ste buď vyvrátili moje podozrenie alebo obavu z toho, že tento zákon je produkciou tlaku silnej hazardnej lobby, alebo aby ste pouvažovali, či sa nedá nejakým spôsobom situácia uzákoniť alebo nechať v takej polohe, aby tie drobné hráčske automaty boli skutočne hráčske. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte sa hlási pán spravodajca. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel vyňať na samostatné hlasovanie pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy pod číslami 7, 18, 21, 32 a 33. Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete sa vyjadriť k rozprave.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Podracká aj pani poslankyňa Bollová vlastne otvorili tu otázku špecifickosti a citlivosti týchto hazardných hier a ja naozaj môžem len súhlasiť s tým, že ide o oblasť, ktorá má svoje špecifiká, má svoje riziká a práve preto musí byť aj špeciálne regulovaná. Práve preto prijímame zákon.

    K tomu vysvetleniu, čo hovorila pani poslankyňa Bollová, že môže to byť vnímané ako rozpor, že hovoríme o liberalizácii v oblasti, ktorá musí byť regulovaná. Čiže hovoríme, samozrejme, o čiastočnej liberalizácii a hovoríme o liberalizácii aj v tom zmysle, aby boli stanovené jasné, prísne kritériá, a keď sú tieto kritériá splnené a sú v zákone definované, potom aby tie licencie boli nárokovateľné. Čiže v tom je istá liberalizácia oproti terajšiemu stavu, keď povoľujúci orgán mal možnosť pomerne subjektívne posudzovať, pretože tie kritéria neboli jasne stanovené, čo celkom určite potom vytváralo priestor pre korupciu, pre klientelizmus a tak ďalej. Čiže tento zákon stanovuje omnoho jasnejšie pravidlá, prísne pravidlá tam, kde je to potrebné a nevyhnutné, a tým vlastne liberalizuje oproti doterajšiemu stavu, ale zároveň pri vymedzení prísnych obmedzení a kriteriálnych podmienok.

    Čo sa týka toho, či dochádza k likvidácii drobných, nemyslím si, že by dochádzalo k likvidácii drobných, ale môžem potvrdiť, že boli tlaky aj cez rôzne návrhy na pozmeňujúce návrhy, na zvyšovanie tých jednotlivých limitov, zvyšovanie základného imania. Také tlaky boli, ale my sme ich jednoducho odmietli a ostalo to tak, ako to vo vládnom návrhu bolo dané, neprešli ani v gestorskom výbore a myslím, že ani v iných takéto návrhy, ktoré podávané boli.

    K návrhom pani poslankyne Podrackej. Ten problém je, samozrejme, zložitý a len represiou alebo znevýhodnením podmienok sa nevyrieši. To je presne ako problém v iných citlivých oblastiach, v boji s alkoholom napríklad. Prohibícia nikdy nepriniesla výsledky, naopak, priniesla iné nežiadúce javy a sú známe prípady aj z tejto oblasti, kde niektoré krajiny alebo samosprávy mali takú právomoc a zakázali napríklad hazardné hry. Výsledkom bol nebývalý rozmach ilegálnych hazardných hier, ktoré sú ešte horšie, pretože nie sú regulované, štát nemá príjmy z nich, takže to je problém tej prílišnej regulácie a preto tam treba nájsť nejaký vyvážený pomer medzi reguláciou, prísnymi podmienkami a zároveň aj liberalizáciou. Takže z toho dôvodu, chcem povedať, že k tomu konkrétnemu návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Podracká, tie parametre boli nastavené tak, aby boli aj medzinárodne porovnateľné a aby aj nemenili nejako výrazne podmienky oproti tým, ktoré boli doteraz. Čiže táto zmena je pomerne výrazná a ja ju v tomto zmysle teda neodporúčam podporiť, aj keď chápem tie dôvody, ktoré vás k tomu viedli. A nemám na to nejaký striktný názor. Ale myslím si, že by to spôsobilo dosť veľkú zmenu a nerovnováhu oproti podmienkam, ktoré existovali doteraz. A teda aj z hľadiska stability toho prostredia by to bol príliš veľký zásah.

    A dovoľte mi ešte využiť túto príležitosť a vyjadriť sa k jednej veci, ktorá prešla v gestorskom výbore, a to sú takzvané charitatívne lotérie. Chcem povedať, že charitatívne lotérie, tak ako boli navrhnuté, sú v rozpore aj s koncepciou reformy alebo s koncepciou regulácie lotérií a hazardných hier, ako bola schválená vo vláde, ako z nej nakoniec vyplynul ten zákon. Ďalej chcem povedať, že za problém toho návrhu považujem aj to, že nie sú jasne definované a špecifikované kritériá, ktoré by subjekty prevádzkujúce takéto lotérie mali splniť, a preto ak by ten návrh aj bol schválený, pre povoľujúci orgán vznikne veľmi, veľmi obtiažna situácia, na základe akých kritérií takéto charitatívne hry povoľovať, alebo nepovoľovať a navyše schválenie tohto inštitútu by, samozrejme, znamenalo aj výpadok štátneho rozpočtu. Pretože ten objem prostriedkov, ktoré sú na lotériovom trhu, je obmedzený a, samozrejme, ak by tento návrh schválený bol, tak by značnú časť prostriedkov, ktoré sú dnes príjmom štátneho rozpočtu, by vlastne príjmom štátneho rozpočtu neboli. Boli by použité síce na zmysluplné, charitatívne účely, ale spôsobili by výpadok štátneho rozpočtu. Podľa nášho názoru, je to samozrejme len odhad, okolo 150 - 180 miliónov korún. Navyše chcem upozorniť, že máme inštitút 2 % dane z príjmu nielen fyzických, ale aj právnických osôb, ktoré môžu dostať neziskové organizácie, a nejde o malý objem, len vlani to bolo okolo 800 miliónov korún. Takže myslím si, že toto riešenie nie je systémové, je v rozpore s koncepciou a je aj legislatívno-právne nie dobre pripravené a je veľmi ťažko vykonateľné. Aj preto odporúčam, aby ste tento návrh nepodporili. Bude sa o ňom hlasovať osobitne. Bolo to vyňaté. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete? Nie, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 984).

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Účelom tejto novelizácie je dopracovať do zákona o elektronickom obchode tie časti smernice EÚ o elektronickom obchode, ktoré neboli premietnuté do platného zákona. Predmetným návrhom zákona sa dopĺňajú a míňajú ustanovenia týkajúce sa obmedzenia slobody poskytovania služieb informačnej spoločnosti v záujme ochrany bezpečnosti štátu, verejného poriadku, životného prostredia, zdravia a života občanov a spotrebiteľa. Ďalej sa upravuje postup štátnych orgánov pri výmene informácii v styku s komisiou Európskych spoločenstiev a s príslušnými orgánmi členských štátov EÚ. V oblasti poskytovania služieb v regulovaných povolaniach, napríklad advokáti, daňoví poradcovia, lekári, audítori, sa ukladá poskytovateľom týchto služieb povinnosť dodržiavať aj osobitné pravidlá príslušnej samosprávnej stavovskej organizácie zriadenej osobitným zákonom. Poskytovatelia týchto služieb sú tiež povinní informovať o príslušnej profesijnej komore, o akademickom titule a členskom štáte jeho nadobudnutia, o pravidlách výkonu povolania a poskytovania služieb ustanovených príslušnou komorou ako aj o možnosti prístupu k informáciám o príslušnej profesijnej komore. Oblasť medzinárodnej spolupráce v elektronickom obchode sa okrem ministerstva hospodárstva rozširuje aj na orgán dohľadu, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia, a príslušné profesijné komory, ktoré môžu komunikovať v rozsahu svojej pôsobnosti s partnerskými organizáciami členských štátov Európskej únie priamo. V spoločnej správe gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie je k tomu návrhu zákona celkom 13 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých tento výbor odporúča 11 schváliť, a 2 pozmeňujúce návrhy uvedené v bodoch 10, 11 neschváliť. Za navrhovateľa zákona s týmto odporúčaním súhlasím.

    Ďakujem pekne a žiadam vás o schválenie zákona.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predložil spoločnú správu gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k vládnemu návrhu zákona č. 22/2004 o elektronickom obchode, tlač 984. Národná rada pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému a výboru pre verejnú správu. Iné výbory návrh zákona neprerokovali. Vládny návrh zákona, ktorý bol pridelený, výbory prerokovali nasledovne: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu neprijal platné uznesenie k návrhu zákona a výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, tak ako ich uviedol vo svojom uznesení. Z uznesenia gestorského výboru vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti 4 tejto spoločnej správy. Gestorský výbor v súlade s rokovacím poriadkom a v súlade s prijatými uzneseniami odporúča o bodoch 1 - 9, 12 a 13 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bodoch 10 a 11 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona uvedený v tlači 984 schváliť a súčasne ma výbor poveril právomocami podľa § 81, 3, 4 a 6 rokovacieho poriadku. To je všetko, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zrušení Fondu na podporu zahraničného obchodu (tlač 968).

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je odstránenie dvojkoľajnosti v rozvoji podpory poskytovania podpory vývozcov tovarov a služieb v zahraničnom obchode tým, že sa zruší Fond na podporu zahraničného obchodu zriadený zákonom, ktorý, mimochodom, nikdy poriadne nefungoval, a jeho sústredné prostriedky, majetok, práca a povinnosti zamestnancov sa prevedú na Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu je štátna príspevková organizácia, ktorá v rámci svojich zákonných povinností a činností organizuje a zabezpečuje aktivity na podporu exportu slovenských výrobcov a výrobkov, zvýšenie konkurencieschopnosti týchto výrobkov a vzájomne výhodnú hospodársku spoluprácu medzi nimi a zahraničnými subjektami. Usporiadaním právnych vzťahov po sústredení aktivít, prostriedkov a majetku do agentúry Sarius sa očakáva pozitívny dopad na rozvoj investícií a obchodu ako aj podporu vývozu a následného rozvoja výroby schopnej exportu. Fond na podporu zahraničného obchodu bol zriadený zákonom a preto je potrebné ho zákonom aj zrušiť. Dňom vstupu do Európskej únie prevzala Slovenská republika pravidlá spoločnej obchodnej politiky, čím stratila právomoc v oblasti rozhodovania o uplatňovaní nástrojov na ochranu obchodu, preto sa navrhuje aj zrušenie zákona č. 214/97 o ochranných opatreniach pri dovoze a zákona č. 226/97 o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. V spoločnej správe gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sú v tomto návrhu zákona dva pozmeňujúce návrhy, ktoré tento výbor odporúča schváliť. Za navrhovateľa zákona s týmto odporúčaním súhlasím. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jirkovi Malchárkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zrušení fondu na podporu zahraničného obchodu v druhom čítaní podávam návrh Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky 19. januára roku 2005 pridelila vládny návrh zákona o zrušení Fondu na podporu zahraničného obchodu na prerokovanie v druhom čítaní nasledujúcim výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh zákona 9. marca. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 9. marca a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 9. marca a uznesením č. 519 odporučil Národnej rade zákon schváliť so zmenami a doplnkami. Uznesením výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným pod bodom 3 tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o obidvoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje teraz druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Zb. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť (tlač 969).

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby uviedol daný návrh. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Na základe poverenia vlády predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460 o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť. Nedostatkom súčasnej právnej úpravy v zákone č. 460/2002 o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich mier a bezpečnosť je, že ak Rada Európskej únie alebo Európska komisia prijme nariadenie ako naliehavé opatrenie podľa čl. 301 zmluvy o Európskom spoločenstve, ktoré má priamu záväznosť v členských krajinách Európskeho spoločenstva a Európskej únie, a stanovuje povinnosti fyzickým a právnickým osobám, muselo sa podľa doterajšieho znenia zákona toto naliehavé opatrenie premietnuť do nariadenia vlády Slovenskej republiky a nebolo priamo aplikovateľné na našom území. Cieľom tohto návrhu je odstránenie uvedeného nedostatku a úprava práva a povinností výkonných orgánov štátu ako aj podnikateľských subjektov tak, aby na území Slovenskej republiky bolo možné vykonávať rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN v oblasti medzinárodných sankcií ako aj prispôsobenie práva Slovenskej republiky podmienkam nášho členstva v Európskej únii. V spoločnej správe gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k tomuto návrhu zákona odznelo celkom 20 pozmeňujúcich návrhov, ktoré tento výbor odporúča schváliť. Z pozície predkladateľa zákona s týmto odporúčaním súhlasím.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú podáva Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor v súlade s rokovacím poriadkom. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1436 z 19. januára 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť, je to tlač 969, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 10. marca a v gestorskom výbore do 11. marca 2005, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona bol teda pridelený nasledovne: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, ktorý ho prerokoval 9. marca. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ho prerokoval 9. marca 2005 a svojím uznesením č. 518 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 8. marca. Tiež ho svojím uznesením č. 336 odporučil Národnej rade schváliť s pripomienkami uvedenými v prílohe uznesenia. A to isté spravil aj Zahraničný výbor Národnej rady svojím uznesením č. 164. V časti IV spoločnej správy je 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predmetnému zákonu. gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade o bodoch 1 až 22 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. A takisto gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 a 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade tento predmetný návrh zákona, tak ako ho máme v tlači 969, schváliť. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Ďalším bodom programu je

    druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 994).

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý zastupuje teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby teda vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán minister je na rokovaní vlády, kde predkladá dôležitý materiál o výstavbe a pokračovaní diaľničných projektov. Čo osobitne poteší určite aj opozičných poslancov.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, nechajte hovoriť pána podpredsedu vlády. Nech sa páči.

  • Aký je ukecaný dnes. Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďakujem pekne, pán predseda, predsedajúci, a vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli určené v prvom čítaní, prekladám Národnej rade Slovenskej republiky na druhé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 557/1998 o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov. Obsahom predkladaného návrhu zákona je úprava nových oprávnení príslušníka Železničnej polície. Ide o oprávnenie na predvedenie osoby na základe žiadosti, oprávnenie používať služobné pasy na pachové práce ako aj oprávnenie používať nový donucovací prostriedok a to spútavací opasok vzhľadom na potrebu zastaviť určité nebezpečné konanie osôb. Návrh zákona ďalej upravuje nové ustanovenie o skrátenom vyšetrovaní a tiež sa upresňujú niektoré ustanovenia, ktoré v praxi prinášali problémy. Zároveň sa niektoré ustanovenia analyzujú vzhľadom na právne úpravy vykonávané inými právnymi predpismi. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57 o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov, nemá dopad na štátny rozpočet ani na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Na základe uznesenia Národnej rady z 5. januára 2005 bol vládny návrh zákona prerokovaný v piatich výboroch s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi poslancov uvedenými v spoločnej správe v bodoch 1 až 4. A s týmito návrhmi, teda s návrhmi uvedenými v bode 1, 2, 3 a 4, sa stotožňujem. Záverom vás, vážení páni poslanci, prosím o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jánovi Patakymu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1463 z 3. februára 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami. Ide o štyri pripomienky, ktoré sa týkajú legislatívno-právnej úpravy, ktoré máte v spoločnej správe, čiže vám ich nebudem čítať. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 338 na svojej 52. schôdzi. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mali by sme pokračovať ďalším bodom v našom rokovaní, a to vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. My sme už volali pánovi ministrovi životného prostredia, ktorý je na vláde. Ja si myslím, že je lepšie, keď dáme prestávku a o 11.00 hodine začneme potom rokovať. Je s tým všeobecný súhlas? Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny. O 11.00 hodine začneme potom hlasovať o prerokovaných návrhoch, ktoré sme včera poobede a dnes doobeda prerokovali. Takže do 11.00 hodiny prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 41. schôdze Národnej rady, poprosím pani poslankyňu Laššákovú, aby predniesla návrhy k hlasovaniu k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a zákon o notároch a notárskej činnosti, ktorý prerokúvame ako tlač 1051. Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme, pani poslankyňa.

  • Ja som informoval, pani poslankyňa, o tom, keď som dal hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 69 za návrh, 12 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prepáčte, pani poslankyňa, sú tu námietky voči hlasovaniu, pani poslankyňa Tóthová, Urbáni, nefunguje hlasovacie zariadenie, zopakujeme hlasovanie ešte raz, prezentujme sa a hlasujme. Pani poslankyňa, namietate hlasovanie?

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 66 za návrh, 14 proti, 45 sa zdržalo, 3 nehlasovali,

    návrh sme schválili.

    Ďalší návrh...

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 4. mája 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 118 za, 1 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval,

    návrh sme schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Ondrejku, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesol návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Máte slovo, pán poslanec.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci bez pozmeňujúcich návrhov, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 11 za návrh, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili,

    prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre obranu a bezpečnosť, pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 4. mája 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 125 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval,

    návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Ondrejkovi, poprosím pána poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru pre verejnú správu uviedol návrhy v hlasovaní v návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení, ktorý prerokúvame ako tlač 1038, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 79 za návrh, 8 proti, 42 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte ďalej hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila výbor pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie výborom do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

  • Páni poslanci, prezentujme sa hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 116 za návrh, 8 sa zdržalo, 5 nehlasovalo,

    návrh sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie predložila návrhy uznesení k návrhu skupiny pani poslankyne Sabolovej na vydanie zákona o sociálne pomoci, ktorý prerokúvame ako tlač 1062. Panie poslankyne, páni poslanci, preruším rokovanie Národnej rady, ak sa rokovacia sála neukľudní, ak sa neukľudníme. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za návrh, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Teraz dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokuje ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval,

    návrh sme schválili.

    Poprosím vás teraz, pani poslankyňa, aby ste predložili návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde, ktorý prerokúvame ako tlač 1039. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 za, 47, proti, 27 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Murgaša... Pardon. Pána poslanca Mikuša.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k predloženému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, tlač 1050. Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 43 za, 18 proti, 74 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol návrh uznesenia k návrhu poslanca Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý prerokúvame ako tlač 1036. Nech sa páči, pán poslanec Hurban.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave neodznel žiadny procedurálny návrh, dajte, prosím, preto hlasovať o mojom návrhu, aby Národná rada prerokovala tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 za návrh, 41 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Murgaša, aby uviedol návrhy hlasovaní k návrhu poslanca Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k predlohe nevystúpil nikto, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za návrh, 38 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru predložil návrhy uznesení k návrhu poslanca Národnej rady Ľubomíra Lintnera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tlač 1056.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku s tým, že odporučí prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 131 za návrh, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1060 z 23. februára 2005 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 za návrh, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste ako poverený spravodajca k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, tlač 1049, uviedli návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže v rámci všeobecnej rozpravy k uvedenému návrhu nikto nevystúpil, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporúča prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 41 za návrh, 24 proti, 57 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Rusnákovú, aby z poverenia výboru predložila návrh hlasovaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 131/2002 Z. z. o vysokých školách, tlač 1068. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nikto z poslancov nevystúpil s procedurálnym návrhom. Spravodajca vystúpil s návrhom vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a).

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľom na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 114 za, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnych návrhoch zákonov, ktoré prerokúvame v druhom čítaní. Prosím pani poslankyňu Podrackú, aby z poverenia gestorského výboru, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uvádzala návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 105/2002 o poskytovaní jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja v rokoch 1939-1945, ktorý prerokúvame ako tlač 991. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, v spoločnej správe neboli žiadne pozmeňujúce návrhy. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, ktorí podali dva pozmeňujúce návrhy. Podľa § 94 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku nemôžeme o nich hlasovať, pokiaľ nevznesú navrhovatelia námietku, pretože oba návrhy idú nad rámec zákona a navrhovateľ vyjadril s nimi nesúhlas.

  • Pán poslanec Hrdlička. Vznáša námietku, chce hlasovať. Predpokladám, že aj pán poslanec Zubo, keď sa dostaneme k hlasovaniu o predložených návrhoch, najskôr, pani poslankyňa, rozhodneme o ich námietke. Teraz poďme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Nie sú.

  • Nie sú žiadne. Pán predseda, dajte hlasovať o námietke pána poslanca Zuba.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 za, 62 proti, 18 sa zdržalo.

    Neschválili sme.

    Budeme teraz hlasovať o námietke pána poslanca Zuba, páni poslanci...

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 56 za návrh, 61 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme ani druhú námietku pána poslanca Hrdličku.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za návrh, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Ivanka, aby z poverenia výboru, ústavnoprávneho, predniesol návrhy uznesení k návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou, ktorý prerokúvame ako tlač 976. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dajte hlasovať o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou. Uznesenie. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že na prijatie platného uznesenia, ktorým schvaľujeme dodatkový protokol, je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh schválila.

    Poprosím pána poslanca Abrhana, aby z poverenia výboru pre verejnú správu predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o vojnových hroboch, ktorý prerokúvame ako tlač 981.

  • Ďakujem. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil nik z poslancov, v spoločnej správe je celkom päť pozmeňujúcich návrhov. Prosím, aby sme dali spoločne hlasovať o všetkých piatich pozmeňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe pod bodom 1 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 133 za.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec, ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení predmetného vládneho návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 136 za návrh.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona. Otváram rozpravu.

    Vypnite sa, pán poslanec. Do rozpravy sa, pán poslanec, nehlási ani ďalší z prítomných pánov poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o vojnových hroboch schválila.

    Poprosím pána poslanca Polku, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrh uznesenia k návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený dohovor, ktorý prerokúvame ako tlač 1034. Pán poslanec Polka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe čl. 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu, skrátene dohovor o Europole, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený dohovor, tlač 1034, Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    a) vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu a

    b) rozhodla o tom, že Protokol vypracovaný na základe článku 43 ods. 1 dohovoru, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený dohovor, je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, tak ako ho predniesol pán poslanec Polka, s upozornením, že na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov Národnej rady. Všetkých.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Polkovi a poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 974. Pán poslanec Horák.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. V spoločnej správe je celkom 49 pozmeňujúcich návrhov. V rozprave podala jeden pozmeňujúci návrh pani Podracká a ja som vyňal na samostatné hlasovanie pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy pod bodmi 7, 18, 21, 32 a 33. Tieto body spolu súvisia a hovoria o tom, aby mohli aj charitatívne organizácie organizovať hazardné hry. Gestorský výbor v spoločnej správe navrhuje tieto body schváliť.

  • Páni poslanci, máte pred sebou spoločnú správu, kde v odporúčaní gestorského výboru je odporúčanie o bodoch, nazvem, respektíve poviem č. 1 až 49 s odporúčaním gestorského výboru spoločne hlasovať a schváliť s tým, že pán spoločný spravodajca vyňal body 7, 18, 21, 32 a 33 na samostatné hlasovanie.

  • Najskôr musíme hlasovať, pán poslanec. Páni poslanci, hlasujeme.

  • O bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme, okrem bodov 7, 18, 21, 32 a 33.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 121 za návrh, 15 sa zdržalo.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy pod číslami 13, 15, 17, 27, 40 a 44 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci. Body 13, 15, 17, 27, 40, 44 neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 19 za, 81 proti, 30 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať...

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 2, ku ktorému gestorský výbor neprijal platné uznesenie, a preto tam nie je žiadne odporúčanie gestorského výboru.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 2. Hlasujeme o bode č. 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 35 za, 21 proti, 75 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • A teraz budeme hlasovať o vyňatých bodoch na samostatné hlasovanie, spoločne o bodoch 7, 18, 21, 32, 33. Je to už to hovorené podnikanie...

  • Páni poslanci, hlasujeme. 7, 18, 21, 32, 33.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 43 za, 57 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala v spoločnej rozprave pani poslankyňa Podracká.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Podrackej.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 32 za, 25 proti, 74 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 116 za, 2 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o hazardných hrách. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa, predpokladám, že pán poslanec Elsner, nehlási ani nikto z prítomných poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o hazardných hrách so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 109 za, 3 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Janiša, aby z poverenia pre výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložil návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu vlády na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004, zákon č. 128/2002 a zákon č. 284/2002, ktorý prerokúvame ako tlač 984. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Keďže v rozprave nezaznel žiadny pozmeňujúci návrh, môžete dať hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 9, 12 a 13 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 131 za návrh, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím ďalší návrh.

  • To, čo sme hlasovali, a schválili bod 9 spoločnej správy, o bodoch 10 a 11 hlasovať nebudeme, nakoľko stratili opodstatnenie. Pán predsedajúci, môžeme dať hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní. Pán poslanec Mikloško, pán poslanec Hort.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási žiadny z prítomných poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Malchárka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu vlády na prijatie zákona o zrušení Fondu na podporu zahraničného obchodu, ktorý prerokúvame ako tlač 968. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nakoľko v rozprave nikto nevystúpil, tak môžete dať, pán predseda, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť a môžete hlasovať spoločne o obidvoch bodoch.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Malchárek, o bodoch zo spoločnej správy, 1 a 2. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 89 za, 1 proti, 42 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne, keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že uvedený návrh vládneho zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 92 za, 1 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zrušení Fondu na podporu zahraničného obchodu. Otváram rozpravu. Nepredpokladám tiež, že pán poslanec Oremus sa hlási do rozpravy. Nie, ani žiadny iný poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 90 za, 21 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Poprosím pána poslanca Přidala, povereného spravodajcu výborom pre hospodárstvo a privatizáciu, podnikanie, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť, ktorý prerokúvame ako tlač 969. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predseda, keďže v rozprave nik nevystúpil, dajte hlasovať spoločne a bodoch 1 až 20 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu výboru schváliť body 1 až 20 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 126 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme ihneď v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 126 za, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada uvedený návrh schvaľuje, celého zákona.

  • Najskôr otvorím rozpravu, pán poslanec, v treťom čítaní. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Končím rozpravu. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 126 za, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Patakyho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii, ktorý prerokúvame ako tlač 994. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru „schvaliť“.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 138.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Kubovič? Sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 964).

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte predtým dávam slovo pánovi poslancovi Kubovičovi, pánovi poslancovi Mikloškovi a chcem vás informovať, že vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory, výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého predkladateľom je minister školstva Fronc, z dôvodu, že spravodajcom k tomuto návrhu zákona je predseda výboru, ktorý je dva dni na zahraničnej pracovnej ceste, navrhujem, aby sme tento návrh zákona prerokovali po návrhu zákona o vysokých školách. Páni poslanci, je súhlas s takýmto návrhom?

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo, chcem len pripomenúť všetkým členom zahraničného výboru, aby sa teraz hneď odobrali do miestnosti 148 na 55. schôdzu, ktorá bude veľmi krátka.

  • Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh zákona.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona má niekoľko významných oblastí, ktoré...

  • Prepáčte, pán minister, pani poslankyňa Mušková.

  • Ja som sa pomýlila, ja som mala procedurálny pán predseda, ja som chcela len poprosiť pánov poslancov, aby sa...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj! Páni poslanci!

  • Poprosiť pánov kolegov, aby sa išli pozrieť medzi študentov protestujúcich pred parlamentom, ktorí majú svoje výhrady voči zákonu o pôžičkách, lepšie povedané o platení za vysokoškolské štúdium.

  • Nech sa páči, pán minister.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Áno, ďakujem, tak predkladaný návrh zákona upravuje tieto okruhy otázok, sú to predovšetkým administratívne otázky, potom sú to úpravy pojmológie na základe doterajších skúseností, vymedzujú sa povinnosti vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a kompetencie orgánov štátnej správy a ďalšie zmeny sa týkajú presunu kompetencií z ministerstva životného prostredia na krajské úrady. Okrem toho sa upravujú prechodné ustanovenia, v ktorých sa predlžuje lehota pre vlastníkov verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na vypracovanie prevádzkových poriadkov.

    To sú hlavné okruhy otázok, ktoré, verím, že vážené pani poslankyne a páni poslanci dôverne poznajú, takže dúfam, že podporíte tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi, poprosím pána poslanca Kötelesa, aby z poverenia výboru pre životné prostredie Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní výborov, ktoré prerokovali vládny návrh zákona a o stanovisku gestorského výboru.

  • Vážená Národná rada, pán predseda, pán minister, dovoľte, aby som na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 198 dňa 15. marca 2005.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1438 z 19. januára pridelila predmetný návrh zákona, týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetný vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokoval, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 24 v časti IV spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Chcem vás informovať, páni poslanci, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Muránskeho, ktorého vystúpením zároveň otváram rozpravu. Nech sa páči, pán poslanec. Po vystúpení pána poslanca preruším rokovanie o tomto bode programu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, chcem s dovolením navrhovateľa rozšíriť predmetný zákona o čl. 2, ktorý znie: Zákon č. 364/2004 Z. z. Národnej rady o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: V § 31 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Existujúce stavby a zariadenia uvedené v ods. 4 písm. a) v III. až VI. bode možno rekonštruovať, modernizovať a rozširovať, ak sa tým dosiahne účinnejšia ochrana vôd a vodných pomerov oproti súčasnému stavu, odstráni sa pôvodný zdroj znečistenia a uplatnia sa pritom najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd.“ Zároveň sa čl. 2 označuje ako čl. 3 a v názve zákona sa dopĺňa či už slová a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Táto nová právna úprava umožní modernizovať, rekonštruovať a rozširovať zariadenia, ktoré boli vybudované na územiach chránených vodohospodárskych oblastí za účelom zlepšenia súčasného stavu týchto zariadení. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy pánom poslancom ústne k prerokúvanému návrhu zákona. Pán poslanec Hajduk a Vážny.

    Páni poslanci, odporúčam prerušiť rokovanie, pokiaľ pán minister požiadal, či by sme neboli ústretoví a neprerokovali tento návrh zákona, pokiaľ vystúpenia poslancov nebudú príliš dlhé, ja s tým súhlasím, pokiaľ by však rozprava mala trvať... Pán poslanec Vážny, predpokladáte váš čas na vystúpenie... No tak potom, nie, nie, nie, nie, sťahuje. Pán poslanec Hajduk. Nech sa páči. Po obedňajšej prestávke budeme pokračovať zákonom o vinohradníctve a vinárstve.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, môj pozmeňujúci návrh sa týka, po prvé, § 6 ods. 2 sa vypúšťa slovo „platným“, po druhé, v § 6 ods. 8 sa za slová „prostredníctvom právnickej osoby“ vkladajú slová „ďalej len osvedčovateľ, v zátvorke“, po tretie, v § 6 sa vypúšťa odsek 12. Doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 12. Po štvrté, za § 6 sa vkladá nový odsek 6a, ktorý znie: „§6a – preškoľovanie“. Ods. 1 ministerstvo nariadi pre školenie držiteľov osvedčení odbornej spôsobilosti, ak nastali zmeny v právnych predpisoch o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a ostatných súvisiacich právnych predpisov najmä z oblasti vôd. Po druhé, preškoľovanie vykonáva osvedčovateľ podľa školiacich programov. Po tretie, odborne spôsobilá osoba je povinná na výzvu pre osvedčovateľa zúčastniť sa na preškolení. Po piate, v § 7 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 až 7 sa označuje ako odseky 3 až 6. Po šieste, v § 7 odsek 6 sa vypúšťa slovo „platného“. Po siedme, v § 8 sa odsek 1 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: „e) za držiteľ osvedčenia odbornej spôsobilosti bezdôvodne nezúčastní preškolenia“. Po ôsme, v § 8 ods. 3 znie: Osvedčenie odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho. Po deviate, v § 9 ods. 2 písm. c) sa slová „doba platnosti“ nadobúda slovami „dátum vydania“. Po desiate, v § 42a sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie: „Na držiteľov osvedčení odbornej spôsobilosti, ktorým bolo osvedčenie vydané pred účinnosťou tohto zákona, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.“ Krátke odôvodnenie. Zmeny sa týkajú zrušenia časového obmedzenia a platnosti osvedčenia odbornej spôsobilosti na prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktoré bolo určené na 5 rokov. Následne sa zavádza povinné preškoľovanie držiteľov týchto osvedčení, ktoré vykonáva osvedčovateľ podľa školiacich programov. Ruší sa možnosť zániku osvedčenia odbornej spôsobilosti uplynutím doby, na ktorú bolo osvedčenie udelené. Prechodné ustanovenia sa dopĺňajú o ustanovenie, podľa ktorého pre držiteľa osvedčení, ktorí majú osvedčenia odbornej spôsobilosti vydané podľa doterajších predpisov, platia ustanovenia o osvedčenia bez časového obmedzenia o preškoľovaní podľa toho zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol jediný ústne prihlásený do rozpravy. Pán minister, chcete sa vyjadriť, pán spravodajca, nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní a to druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 986, spoločnú správu máte v tlači 986a. Prosím teraz ministra pôdohospodárstva... Prosím? Panie poslankyne, ak by ste len trošku sledovali doobedňajší priebeh, tak by ste zistili, že zákon o vodách fakticky už bol dokončený. Takže prosím vás, pán minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolt Simon, aby ste vládny návrh zákona uviedli. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne, Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky poľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podmienky pestovania viniča hroznorodého a výroby a uvádzania na trh vína pripraveného z hrozna. Pestovaniu viniča hroznorodého a uvádzania vína na trh je v legislatíve Európskej únie venovaná veľká pozornosť. Jeho úprava je uvedená v 14 nariadeniach Rady a Komisie Európskeho spoločenstva. Vstup Slovenska Slovenskej republiky do Európskej únie bol podmienený aj zmenou našej legislatívy upravujúcej vinárstva a vinohradníctvo tak, aby plne rešpektoval legislatívu Európskej únie. Návrh zákona sleduje trvale zachovanie vinohradov a výroby vín ako súčasť prírodného, kultúrneho a historického dedičstva nášho štátu. Preto stanovuje prísne podmienky na vysádzanie viniča a určuje, ktoré pozemky možno využívať len ako vinohrady. Osobitnú pozornosť venuje návrh zákona vinohradníckej oblasti Tokaj a výrobe tokajského vína. Určovanie hlavných úloh v oblasti vinohradníctva, vinárstva a sledovanie ich plnenia navrhuje zákon zveriť orgánom štátneho dozoru, ktorými sú ministerstvo pôdohospodárstva, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Rozdelenie ich úloh je navrhnuté tak, aby bolo zabezpečené plnenie podmienok pestovania viniča hroznorodého a výroby vína z neho.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho podporu. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pán minister, dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Miroslavovi Maxonovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1446 z 19. januára 2005 pridelila vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 310 z 8. marca 2005 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 557 z 9. marca 2005 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 274 z 8. marca 2005 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne, skončil som.

  • Pán predseda, ďakujem za tú správu, teraz otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, dvaja. To mi nehovorte, že nefunguje, musí fungovať, pokiaľ tam máte poriadne tú kartu.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Takže piati, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Miššík ako prvý, potom ešte pán poslanec Maxon, Muňko, pani poslankyňa Tkáčová a Štrofová. Takže, pán poslanec Miššík, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol veľmi krátky pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve. V § 23 odsek 2 písm. b) sa vypúšťajú slová, úvodzovky dole, „a výroba vína bola vykonaná vo vinohradníckej oblasti, ktorej súčasťou je vinohradnícky rajón pôvodu hrozna alebo bezprostredne susediaci, vinohradníckej oblasti.“ Bodka, úvodzovky hore. Odôvodňujem tento návrh tým, že pôvodné znenie je sprísňujúce, ide nad rámec legislatívy Európskej únie. Dôsledkom by bolo, že produkcia hrozna z vinohradníckej oblasti, ktorá výrazne prekračuje spracovateľské kapacity v nej, by sa v inej oblasti nemohla spracovať na vína s prívlastkom, pričom kvalita pestovaného hrozna dosahujú dosahuje všetky parametre potrebné na výrobu prívlastkových vín. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja sa k samotnému zákonu ešte, samozrejme, vyjadrím využijúc moje právo vyplývajúce z rokovacieho poriadku, ale pre poriadok v tejto chvíli by som len chcel uplatniť môj procedurálny pozmeňujúci návrh, bod 38 navrhujem na osobitné hlasovanie.

  • Na vystúpenie pána poslanca Maxona s faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová? Nie, je to asi omyl. Ale nech sa páči, pán poslanec Maxon, samozrejme.

  • Dámy a páni, prepáčte, ospravedlňujem sa, ešte by som vás chcel informovať, že gestorský výbor, výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča o spoločnej správe hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 6, 8 až 15, 17 až 39 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť a o bodoch spoločnej správy č. 7 až 16 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister. Chcel by som podať krátky pozmeňujúci návrh k zákonu o, k prerokúvanému zákonu o vinohradníctve a vinárstve, tlač 986. Tak ako pán minister tu povedal, že tento zákon je potrebný, samozrejmá vec, všetci ho schvaľujeme, aby proste aproximácia európskeho práva bola premietnutá aj u nás. Len keď ten zákon predložil, samozrejmá vec, sú tam určité ustanovenia, ktoré porušujú ústavné právo občanov Slovenskej republiky, preto podávam nasledovný pozmeňujúci návrh: Vypustiť § 8 ods. 4, kde ide o porušenie ústavných práv občanov Slovenskej republiky, po prvé, a po druhé, vypustiť prílohu k zákonu vinohradnícke hony, ktoré môžu užívať len ako vinice. Uvedená príloha je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Poviem prečo. Vinohrady, ktoré sú dnes a ktoré, jednotlivé hony, ktoré sú tam dnes zatriedené, tak ako sú trebárs malokarpatská oblasť, kde sú vinohrady, tie sú vypustené, kde sú pasienky a lúky, tie sú zahrnuté ako vinohrady. Nehovoriac o tom, že po reštrukturalizácii, proste, pozemkov, tie pozemky, ktoré dostali jednotliví občania, ktorí ich požiadali, nedostali svoje vlastné pozemky, ale boli im pridelené iné pozemky. Lepšie pozemky boli pridelené niekomu inému. Zmluvy, ktoré uzavrelo trebárs JRD Vinohrady s jednotlivými vlastníkmi týchto vinohradov, sú absolútne protiprávne. Nehovoriac o tom, že toto celé, ktoré tam je zakomponované v tomto zákone, sú porušené ústavné práva týchto občanov, ktoré majú tieto pozemky. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči a pripraví sa pani poslankyňa Štrofová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesla krátky pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve. Text tohto návrhu znie: „V § 39 sa vypúšťa odsek 2. Nasledujúce odseky sa prečíslujú.“ Dovolím si odôvodniť vám tento pozmeňujúci návrh. V § 39 ods. 2 sa uvádza: „Tokajské vína možno uvádzať na trh len v špeciálnych fľašiach. Povinnosť fľašovania sa nevzťahuje na vína ponúkané na konzumáciu priamo v pivnici výrobcu.“ My sme vo výbore ešte tento odsek obohatili o ustanovenie, ktoré ukladá ministerstvu povinnosť vydať vykonávaciu vyhlášku, ktorá ustanoví, ako by táto špeciálna fľaša mala vyzerať, ale myslíme si, že ide o neprimerané regulačné ustanovenie, pretože výrobcovia najlepšie vedia, čo sa predáva, v akom obale sa predáva a že sa musia prispôsobiť požiadavkám zákazníka a nie požiadavkám ministerských úradníkov. Zároveň vieme z praxe, že na trh uvádzajú špeciálne balenia na prianie svojich zákazníkov a toto ustanovenie by im v tom zabránilo. Myslím si ďalej, že by mohlo dôjsť k uprednostňovaniu niektorých výrobcov fliaš a k vytvoreniu priestoru pre subjektívne rozhodovanie a tým aj k priestoru pre korupciu. V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom poprosím pána spravodajcu, aby na osobitné hlasovanie vybral bod 25, ktorý gestorský výbor v spoločnej správe odporúča schváliť, ale ja odporúčam, aby sme ho neschválili a schválili tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Štrofová. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ja možno toho trošku budem mať viac ako predrečníčka kolegyňa vzhľadom na to, že som naozaj sa snažila získať čo najviac a čo najodbornejších stanovísk z viacerých organizácií, vinárskych, a rôznych združení, ktoré som sa, aspoň časť, snažila spracovať. Prednesiem potom pozmeňujúce návrhy, ale v úvode by som chcela povedať, že v tej podobe, ako nám bol tento zákon predložený, by som ja osobne navrhla, aby bol stiahnutý a aby bol prepracovaný, lebo je tam veľmi veľa závažných nedostatkov a chýb, ktoré by mali byť upravené. Je možné, že už v procese vo výbore sa niečo pozmenilo, ako som počula od spravodajcu, ale ja osobne si myslím, že teda ešte je tam veľmi veľa toho nechaného, ktoré zbytočne našich výrobcov bude diskriminovať. Takže ak dovolíte, ja by som začala so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Po prvé. § 2 ods. 25 za slovami „na báze“ vypustiť slovo „hrozno“ a nahradiť slovami „viniča hroznorodého vinis vinifera“. Odôvodňujem to tým, že je mnoho ďalších druhov hrozna, z ktorých nie je prípustné vyrábať víno. Čiže je nevyhnutné bližšie špecifikovať, o čo ide.

    Po druhé. V § 2 ods. 33 slová „chybné víno“ nahradiť slovami „choré víno“. Odôvodnenie. Chyba vína sa dá odstrániť a je ďalej požívateľné. Napríklad ak má víno bielkovinový alebo železitý zákal, ktorý je odstrániteľný jednoduchým technologickým postupom, čiže nejakým číridlom a víno je ďalej konzumovateľné. Koniec koncov sa o tom ďalej aj hovorí v ods. 43, ktorý vlastne takúto možnosť sám pripúšťa.

    Po tretie. § 15 ods. 1. A tu by som možno práve, je to v listine registrovaných odrôd, je tu tento terminus technicus a vlastne ten sa ďalej špecifikuje v návrhu vyhlášky ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky o podrobnostiach a podmienkach poskytovania výsadbových práv a ktorou sa vykonávajú ďalšie ustanovenia zákona z roku 2004 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v prílohe 6 k vyhláške k tomu číslu zákona, zoznam odrôd viniča na účely výroby akostného vína a akostného vína s prívlastkom, v prvej časti vinohradnícka oblasť karpatská, južnoslovenská, stredoslovenská, nitrianska a východoslovenská, doplniť Cabernet Frank, Cabernet Moravia, Dornfelder, Váh, Nitra, Cserszegi füszeres, Kerner a Domina. V časti vinohradnícka oblasť Tokai doplniť odrodu Zeta, ktorá tu chýbala. Odôvodnenie. V tomto zozname chýba niekoľko odrôd, ktoré sú u nás bežné a vyrábajú sa.

    Štvorka. § 16 písm. f) akostné víno z ohraničenej vinohradníckej plochy. Tento paragraf, toto celé písmeno by som navrhovala vypustiť. Odôvodnenie: Je to zbytočná kategória, ona sa uvádza síce aj v celom § 22, ktorý by chcel teda tiež celý vypustiť, ale teda, možno v tomto prípade aj tento bod možno beriem späť, lebo bolo by to treba celé potom prečíslovať, ak by sa toto efko vypustilo a dvadsaťdvojka tým pádom tiež, tak bolo by treba tie nasledovné paragrafy prečíslovať. Takže zrejme tuto asi ustúpim.

    Päťka. § 16 písm. g) akostné víno s prívlastkom. Tu by som sa ale skôr chcela opýtať. Toto nepatrí do pozmeňováku. Tu by som sa chcela opýtať predkladateľa, prečo pristúpil k tomuto označeniu akostné víno s prívlastkom, keďže doteraz sa používalo výberové víno s prívlastkom. Miešajú sa tu totiž tým pádom dve triedy, teda akostné víno a akostné víno s prívlastkom, čo bude pre konzumenta veľmi zanedbateľný rozdiel a preto bude veľakrát splývať, bude veľmi ťažké rozlíšiť podľa názvu, o čo ide, ak teda zanikne označenie kvality.

    Takže, po šieste. § 24 ods. 3 písm. a) slovo „3 bary“ nahradiť slovom „300 kPa“. Odsek 3 písm. b) jednička, slovo „3,5 baru“ nahradiť slovom „350 kPa“ a slovo „3 bary“ nahradiť slovom „300 kPa“. Odsek 3 písm. c) päť, slovo „3,5 baru“ nahradiť slovom „350 kPa“ a slovo „3 bary“ nahradiť slovom „300 kPa“. Odsek 3 písm. b) päť, slovo „3,5 baru“ nahradiť „350 kPa“ a slovo „3 bary“ nahradiť slovom „300 kPa“. Odsek 3 písm. e) jeden, slovo „3,5 baru“ nahradiť slovom „350 kPa“ a slovo „3 bary“ nahradiť slovom „300 kPa“. Odôvodnenie. Slovo bary sa používalo v minulosti a je to, dnes sa dá nazvať, už archaizmus a všade je štandardné aj v rámci medzinárodných pravidiel a v Európskej únii, že sa používajú kilopascaly, preto je nevyhnutné túto záležitosť upraviť.

    Siedme. § 24 ods. 3 písm. b) za slovami: „ak bolo vyrobené“ vypustiť slová: „prvotným alebo“ a pokračuje „druhotným kvasením“ a opäť vypustiť slová „muštov alebo“ a pokračuje slovom „vín“. V tom istom § 24, ods. 3 písm. d) za slovami „ak bolo vyrobené“ vypustiť slovo „prvotným“ a nahradiť slovom „druhotným“, pokračuje „kvasením aromatických“ a vypustiť slovo „muštov“ a nahradiť slovom „vín“. Odôvodnenie. Šumivé víno musí byť vyrobené druhotným kvasením vína. Ide totiž o klasickú metódu champagne a tú sa zatiaľ, pokiaľ je známe, nedá iným spôsobom nahradiť.

    Po ôsme. V návrhu vyhlášky ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona, tohto zákona o vinohradníctve a vinárstve v časti evidencia v § 10 za slovami „4 fľaše vína“ doplniť bodku a zvyšný text, citujem: „s obsahom 0,75 l alebo 1 l a ak ide o fľaše s obsahom 0,5 l a menším, počet fliaš vína zodpovedajúci množstvu 3 l vína“. Túto časť vypustiť. Odôvodnenie. Pri preskúšaní nie je nutné množstvo troch litrov. Najkvalitnejšie vína sú balené do objemu 0,5 l, napríklad tokaj alebo ľadové víno, čo je hodnota až niekoľko tisíc korún za fľašu a preto je to aj dosť náročné pre výrobcu a naozaj nie je takéto kvantum nevyhnutné.

    Deviatka. V návrhu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia práve v zákone o vinohradníctve, vinárstve, zase časť evidencia, v § 11 ods. 5 vypustiť celý text a nahradiť novým textom a to nasledovným: „Teplota zmyslovo hodnoteného bieleho vína musí byť 10 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia, ružového vína 12 stupňov Celzia až 14 stupňov Celzia, červeného vína 15 stupňov Celzia až 18 stupňov Celzia, šumivého bieleho vína 5 stupňov Celzia až 7 stupňov Celzia, šumivého ružového vína 6 stupňov Celzia až 8 stupňov Celzia, šumivého červeného vína 8 stupňov Celzia až 9 stupňov Celzia“. Odôvodnenie: Ide o zásady medzinárodných degustácií a kategória ružových vín tu vôbec nebola upravená.

    Desiatka. Návrh ministerstva pôdohospodárstva, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o vinohradníctve a vinárstve, znovu v časti evidencia, § 11 ods. 6 za slová „vyhodnotiť najviac“ žiadam vypustiť číslicu „60“ a vložiť číslo „40“. Text pokračuje slovami „vzoriek vína“ a po slovách „po vyhodnotení“ číslicu „30“ vypustiť a nahradiť číslicou „15“. Pri hodnotení vín v medzinárodných konkurzoch je stanovený limit organizáciou pre vinič a víno OIV 30 vzoriek na deň. Pri vyššom počte by sa mohla už stratiť objektivita.

    Jedenásť. V návrhu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia tohto zákona o vinohradníctve a vinárstve v časti evidencia v § 14 ods. 1 na konci za slovom „mesiacov“ doplniť slová „alebo ak víno zrelo najmenej tri mesiace v kontakte s nepoužitým dubovým drevom, ktoré je v podobe klátikov, stružlín, guličiek a iné“. Koniec úvodzoviek, bodka. Odôvodnenie. Klasická metóda barik je veľmi drahá. Ide o zretie vína zakaždým v novom dubovom sude, ktorého hodnota je asi 30 000 Sk, čo je veľmi náročné a predražuje to. Je už používaná štandardne nová, modernejšia, menej náročná forma, kde nie je nevyhnutný tento dubový sud, ale stačí prídavok čerstvého dubového materiálu.

    Dvanásť. V návrhu ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o vinohradníctve a vinárstve, znovu časť evidencia, § 14 odsek 2 po slovách „do obehu najmenej“ vypustiť slová „tri roky po“ a nahradiť slovami „po troch rokoch trvajúceho zrenia vo fľaši“ a vypustiť čiarku a slová „v ktorom bolo zozbierané“. Odôvodnenie. Nemožno považovať za archívne víno to, ktoré je staršie ako tri roky, ale bolo nafľašované bezprostredne pred uvedením na trh. Archívne víno totiž musí zrieť minimálne tri roky vo fľaši.

    Trinástka. V § 36 odsek 1 za slová „muškát žltý“ doplniť slovo „Zeta“. Je to ďalšia odroda. Odôvodnenie: Táto odroda je u nás bežná a v zozname chýba a bola by to veľká diskriminácia pre našich výrobcov.

    Štrnásť. § 36 odsek 7. Za slovami „nesmie presiahnuť“ vypustiť číslicu „9 500 kg“ a nahradiť slovami „75 hl/ha“. Po slovách „skutočnosť kontroluje“ vypustiť slová „zamestnanec kontrolného ústavu pri osvedčovaní hrozna“ a nahradiť slovami „kontrolný ústav pri zatrieďovaní vína“. Poslednú vetu, „pri prekročení najvyššieho hektárového výnosu sa pokračuje podľa § 10 ods. 3“, vypustiť. Je to opäť ustanovenie, ktoré nás znevýhodňuje voči iným ustanoveniam pri tokajských vínach a teda voči Maďarskej republike.

    Pätnásť. § 37 odsek 4 písm. a) za slová „muškát žltý“ sa doplňuje opäť slovo „Zeta“. Znovu je to tá odroda, ktorá nám už chýbala v celom texte.

    Chcem povedať, že toto je len niekoľko vecí. O nich zrejme ešte budeme viesť diskusiu k tomu, ale bola by som rada, ak by boli zohľadnené, a tiež teda vzhľadom na to, že som nestihla už spracovať návrhy alebo inšpirácie, ktoré mi dali výrobcovia tokajského vína, a bolo toho naozaj veľmi veľa, bolo by naozaj dobré zvážiť, či netreba ešte tento zákon ako celý prepracovať. Takže zatiaľ ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som nesmierne rád, že v Národnej rade sedí toľko odborníkov na výrobu vína. V prvom rade pokúsim sa odpovedať na tie podnety, ktoré tu boli vznesené. Pán poslanec Miššík navrhoval umožniť výrobu vín s prívlastkom z jednotlivých regiónov navzájom. Dámy a páni, víno s prívlastkom sa dá vyrábať, keď ju stiahnete k nejakému regiónu. Nie je možné, že vyrobíte vo východoslovenskom vinohradníckom regióne vín hrozno a donesiete do Modry a budete ho predávať ako modranské víno. To hádam neprispeje k zvýšeniu úrovne a kvality slovenského vinohradníctva a dovoľte mi, aby som poznamenal, slovenské vinohradníctvo v rámci Európskej únie a tradícia vinohradníctva, produkcii vína nemôže prispieť to, keď budeme produkovať lacné, len konzumné vína. Slovenské vinohradníctvo so svojou rozlohou 22 200 ha vyrokované v Bruseli a dnes nedosahujeme úrodné plochy ani na úrovni 17 000 ha pôdy, znamená mať jedinú šancu, robiť vína s prívlastkom. Na to je potrebné, aby sme stiahli výrobu na určité regióny. Pokiaľ niekto chce hrozno alebo mušt predávať z jedného regiónu do druhého, tento zákon mu umožňuje túto skutočnosť a môže z neho produkovať vína akostné, ale nie s prívlastkom. Myslím si, že toto je na prospech slovenského vinohradníctva a v záujme zachovania tejto tradície pestovania hrozna a produkcie vína na Slovensku.

    Pán poslanec Muňko navrhol, aby sme vypustili vôbec prílohu zákona o chránených vinohradníckych oblastiach. Vzhľadom na to, aby nikto, kto má vinohradnícke pozemky, nebol zvýhodnený či znevýhodnený, aby sa dostal na rovnakú úroveň, spoločná správa obsahuje bod 33, ktorý rozširuje tento zákon v § 8 odsek 4, prečítam: „... sa postupuje aj v ostatných vinohradníckych oblastiach, vo vinohradníckych oblastiach, ktoré boli registrované podľa doterajších predpisov do 1. mája 2005“. To znamená, že rozširuje sa to na celé územie a ja si myslím, že každý vlastník vinohradníckeho honu má právo tento vinohradnícky hon predať, zameniť alebo prenajať. Súhlasím s tým, že eventuálne treba hľadať iné formy riešenia poskytnutia náhradných pozemkov, ale v záujme zachovania slovenského vinohradníctva a ako súčasť kultúrneho dedičstva treba zachovať aj vinohradníctvo a treba garantovať aj tieto možnosti.

    Pani poslankyňa Tkáčová, ja súhlasím s vami, že fľašovanie je veľmi citlivou oblasťou, ale povedzme si, ktokoľvek z nás vojde do obchodu a vidí ten klasický tvar toho vína, v prvom rade už sugestívne cíti, že to je tokajské víno. Z tohto dôvodu si myslím, že treba, aby sme túto tradíciu zachovali, pretože dokážeme ďaleko lepšie zhodnotiť to víno, pokiaľ nebudeme roztriešťovať formu tých fliaš. A výrobcov fliaš. A či dôjde k diskriminácii, či nie, tieto fľaše dokážu robiť mnohí výrobcovia, takže o diskriminácii alebo zvýhodňovaní či nezvýhodňovaní asi ťažko vieme sa rozprávať.

    Pani poslankyňa Štrofová, vaše pripomienky, ktoré tu boli z technického charakteru a boli smerované viac-menej k návrhu vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva, budeme starostlivo analyzovať a keď ministerstvo bude vydávať tieto vyhlášky, tak ich zapracujeme. Tieto vyhlášky sú priložené ako príloha, aby ste mali možnosť sa pozrieť, asi ako to vyzerá, ale chcel by som upozorniť, že tieto vyhlášky sa dopracujú na základe toho, v akom znení návrh zákona bude schválený. Vo svojom vystúpení niekoľkokrát ste sa obrátili na problematiku odrody Zeta. Táto problematika je riešená a je obsahom návrhu spoločnej správy, bod 19, ktorá doplňuje odrodu Zeta, aby sme mali tú istú možnosť pestovať, samozrejme, vyrábať víno z tejto odrody.

    Preto, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril z hľadiska predkladateľa. Považujem tieto zmeny za zníženie úrovne slovenského vinohradníctva, okrem tých technických, by som povedal, pretože tie technické sa dajú riešiť v rámci vyhlášky a tie budeme zohľadňovať. Ale uvoľniť kontrolu nad prívlastkovým vínom alebo uvoľniť systém chránenia vinohradníckych oblastí by znamenalo znehodnotenie slovenského vinohradníctva a vinárstva. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, ak sa chcete vyjadriť v rozprave, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave celkom vystúpilo 5 poslancov, z toho ja som teda uplatnil len procedurálny návrh, aby bod 38 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Dovoľte mi aj vo väzbe na tie pozmeňujúci návrhy, ktoré tu boli uplatnené, aj v nadväznosti na to, čo povedal pán minister, ešte povedať moje stanovisko ako spravodajca.

    Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že tomuto zákonu, a tým chcem teda aj všetkým členom pôdohospodárskeho výboru veľmi pekne poďakovať, sme venovali naozaj veľmi veľkú pozornosť. Rokovali sme so všetkými záujmovými združeniami a so samosprávou v celom tom spektre, rokovali sme aj s tými najväčšími, to je Zväz výrobcov vína a hrozna na Slovensku a Zväz vinohradníkov na Slovensku, rokovali sme aj s odborníkmi, čo sa týka Tokajskej vinohradníckej oblasti, a korektne musím priznať, že sme rokovali aj s vlastníkmi dotknutých honov Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Takže všetko, čo sme z hľadiska našich povinností, aby sme prípadne upravili tento zákon tak, aby bol optimálny, sme ako členovia pôdohospodárskeho výboru spravili, a myslím si, že aj vo väzbe na tie body, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, smeruje teda ten zákon k jasnejšej a kvalitnejšej právnej norme.

    Dovoľte teda aj mne sa vyjadriť ešte k tým pozmeňujúcim návrhom. Ja chápem pána poslanca Miššíka, čo sa týka jeho pozmeňujúceho návrhu, týka sa to oblasti označenia regionálneho pôvodu vín. Pán poslanec Miššík zrejme asi má podklady, že predovšetkým v Nitrianskej vinohradníckej oblasti je obava, že bude prebytok istého druhu vína, ale v tomto prípade musím povedať, že súhlasím s pánom ministrom, a myslím si, že aj všetci vinárski odborníci musíme súhlasiť, že ten regionálny pôvod a pôvod, označenie príslušnej vinohradníckej oblasti tam nepochybne musí byť, nemôžeme sa predsa dostať do situácie, že z Malokarpatskej vinárskej oblasti bude dodávané hrozno alebo mušty a budú označované z iného regiónu, ako pochádzajú. Tým by sme naozaj významným spôsobom znehodnotili tie kvalitatívne parametre. Myslím si však, že je tu riešenie, celú produkciu pestovatelia môžu realizovať vo forme hrozna, môžu realizovať vo forme muštu a môžu realizovať vo forme odrodového vína, to znamená, že nemôžu to realizovať len v tej jednej kategórii, ktorá nepochybne je, samozrejme, cenovo najzaujímavejšia, ale myslím si, že nebolo by dobré, keby sme takéto riešenie pripustili.

    Dámy a páni, čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Muňku. Ak som teda konštatoval, že pôdohospodársky výbor venoval tejto oblasti veľmi veľkú pozornosť, tak musím skonštatovať alebo zopakovať, áno, na rokovaní výboru boli prítomní aj zástupcovia vlastníkov tých príslušných honov, ktorých sa to týka. Myslím si, že diskusia bola veľmi korektná a všeobecne všetci sme usúdili, že je to istá forma obmedzenia vlastníctva. V žiadnom prípade by som si však nedovolil tvrdiť, že je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože takéto úpravy alebo takýchto úprav v našom právnom poriadku máme podstatne viac, ako chceme uplatniť vo výbore pre vinohradníctvo a vinárstvo. Nechcem, samozrejme, vyvolávať konflikt, ale po dvojmesačnej odbornej diskusii, po veľmi kvalitnej diskusii vo výbore vystúpiť tu v pléne a zamávať zástavou, že sú porušené ústavné práva vlastníkov, nepovažujem za korektné. Pán poslanec Muňko zabudol povedať ešte jednu vec, že vzhľadom na to, že sme tomuto problému venovali naozaj dostatok času, tak náš výbor prijal uznesenie, kde sa obraciame na ministerstvo pôdohospodárstva, na Slovenský pozemkový fond, na Úrad geodézie a kartografie a v konečnom dôsledku potom v závere aj na ministerstvo financií, aby sme hľadali na riešenie tohto problému univerzálne riešenie. Zákon o vinohradníctve a vinárstve nepochybne má iné ambície a jednou z tých kľúčových ambícií je zachovať Malokarpatskú vinohradnícku oblasť a pán minister tu povedal, že na pôde výboru Národnej rady sme sa dohodli, že je to naozaj taká vážna problematika, že rozširujeme pôsobenie tohto zákona na všetky vinohradnícke hony, ktoré boli registrované k 1. 5. 2005. Takže netýka sa to len Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. A v tejto súvislosti mi dovoľte... A ešte raz zdôrazňujem, nie je to ideálny stav, ale náš výbor berie na seba tú povinnosť, aby sme hľadali riešenie, či už náhradným plnením, alebo prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, alebo niektorými inými riešeniami. Ten problém je naozaj o to citlivejší, že sa to týka, predovšetkým tie diskusie sa vedú o Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Myslím si, že nemusíme sa ako odborníci na víno presviedčať, čo Malokarpatská vinohradnícka oblasť z hľadiska predovšetkým vinohradov znamená, a ešte opakujem, máme tú ambíciu, aby sme to vyriešili. Ale na druhej strane treba povedať, že obrátilo sa na nás aj Združenie vinohradníkov, aj Slovenská poľnohospodársko-potravinárska komora, ale významným spôsobom aj predstavitelia a štatutárni zástupcovia samosprávy v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a tam som teda bol naozaj mimoriadne príjemne prekvapený. Pretože ja som sa obával, že samospráva bude smerovať k tomu, aby sme zo zákona tieto hony vypustili, pretože sú to zaujímavé, lukratívne stavebné pozemky, a to príjemné prekvapenie spočívalo v tom, že tá samospráva sa dokázala zjednotiť a zabojovali za to a žiadajú nás o to, aby tá vinohradnícka oblasť bola zachovaná a tie hony, ktoré k 31. 5. boli v registri pestovateľských plôch viniča, aby boli zachované. Takže je tu, samozrejme, diskusia vlastníkov, samosprávy, vinohradníkov. Myslím si, že tento zákon korektne rieši predovšetkým tú oblasť, ktorá sa týka zachovania, už som spomínal, predovšetkým Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Možno pri tejto diskusii treba ešte spomenúť, že bolo by ideálne, keby tento zákon našiel spôsob ako odstrániť problémy a krivdy, ktoré sa stali v minulosti, ale ja v tejto chvíli musím povedať, že napriek tomu, že som aj na strane vlastníkov, tak treba povedať, že v mnohých prípadoch Slovenský pozemkový fond navrhoval reštituentom iné parcely. Ale reštituenti trvali na tých parcelách, ktoré sa dotýkali tohto územia, s predpokladom, že to nebude musieť slúžiť vinohradníctvu, ale že tam perspektívne budú môcť byť zaujímavé a lukratívne pozemky. Takže ak o tomto probléme dlhšie hovorím, vrátim sa k tomu začiatku, náš výbor sa bude týmto problémom naozaj veľmi seriózne zaoberať. Komplikované to bude predovšetkým tým, že tie lukratívne stavebné pozemky alebo pozemky ako také, ktoré Slovenský pozemkový fond vo svojom vlastníctve mal v okolí Bratislavy, už vo väčšine prípadov nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Slovenského pozemkového fondu, takže pokiaľ by sa mal hľadať spôsob adekvátnej náhrady, tak to bude o to komplikovanejšie.

    Suma sumárum, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vás naozaj veľmi pekne poprosiť, aby tento pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 8 ods. 4 a prílohy č. 1 tohto zákona, aby snemovňa neakceptovala, tak ako ho predložil pán poslanec Muňko. Okrem toho, že sa týka tých vecí, o ktorých som hovoril, tak tento pozmeňujúci návrh nie je ani celkom legislatívnotechnicky správne predložený, pretože § 8 ods. 4 potom v texte zákona nadväzuje ešte na ďalšie ustanovenia.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Tkáčovej, diskutovali sme aj o tomto probléme na pôdohospodárstvom výbore. Ja teda ako spravodajca odporúčam, aby tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Tkáčovej bol akceptovaný a aby sme ho schválili. Samozrejme, rešpektujem potom tú požiadavku, aby sme na osobitné hlasovanie vyňali bod 25.

    K pozmeňujúcim návrhom, ktoré predložila kolegyňa pani poslankyňa Štrofová, k tým pozmeňujúcim návrhom pod bodom 1, 2 a 3 sa budeme týmito návrhmi zaoberať, lebo myslím, že pozmeňujúci návrh pod bodom č. 5 a 6 pani poslankyňa, pardon, 1, 2, 3 budeme sa zaoberať, 4, 5, pani poslankyňa neuplatnila. Bod 8, 9, 10, 11, 12 nie je predmetom diskusie tohto zákona, pretože vykonávací predpis, ktorým splnomocňujeme ministerstvo pôdohospodárstva túto vyhlášku vydať, je plne v kompetencii ministerstva pôdohospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva len v záujme dodržania rokovacieho poriadku predložilo tieto vykonávacie predpisy ako prílohu zákona. O pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Štrofovej pod bodom 13 hlasovať nie je potrebné, pretože v celom texte sme doplnili aj tú odrodu Zeta, a kým budeme teda hlasovať, tak ešte tými pripomienkami pod bodom 14, pretože pätnástka sa týka tiež odrody Zeta, a to je zakomponované, tak aj tou štrnástkou sa budeme zaoberať.

    Dovoľte mi ešte, aby som vám vysvetlil dôvod alebo čo ma viedlo k tomu, že navrhujem, aby sme o spoločnej správe, o bode 38 hlasovali osobitne. Nechal som si tú spoločnú správu tam vedľa, ale v tom bode 38 spoločnej správy, myslím, že si to pamätám, je to viac-menej doplnenie a prechodné ustanovenie, kde by sa, my zriaďujeme v Tokajskej vinohradníckej oblasti týmto zákonom združenie, na ktoré by malo prejsť pomerne veľa kompetencií, a po dlhých diskusiách s ministrom pôdohospodárstva musím povedať, ale po dlhých, tvrdých, ale korektných diskusiách sme sa dohodli na tomto kompromisnom riešení. My však teda sme presvedčení, že toto združenie by malo začať fungovať dňom účinnosti zákona. Ministerstvo pôdohospodárstva potom prišlo s kompromisným návrhom, aby toto ustanovenie platilo od 1. 1. 2006.

    Dámy a páni, keď sme posúvali tento zákon do druhého čítania, ja som hovoril o vážnych problémoch súvisiacich predovšetkým s Tokajskou vinohradníckou oblasťou. Spomínal som medzirezortnú zmluvu, ktorú uzatvoril minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky a maďarský minister. K obsahu tejto zmluvy sa už nebudem vracať z jedného jediného dôvodu: Ak schválime tento zákon, tak tento zákon má v plnom rozsahu prednosť pred medzirezortnou zmluvou a som presvedčený, že tie veci, ktoré sme potrebovali dosiahnuť z hľadiska zachovania a možno aj budúceho rozvoja Tokajskej vinohradníckej oblasti, sme do tohto zákona premietli. Tí, ktorí sa tejto problematike venujete, možno ešte jednu poznámku, že sú teda diskusie o tom, či teda bude v Tokajskej vinohradníckej oblasti 565 hektárov alebo bude 908 hektárov. Myslím si, že v tejto chvíli vo väzbe na navrhované znenie zákona sú tieto diskusie bezpredmetné, po prvé preto, že v prechodnom ustanovení sa uvádza, že platí výmera, ktorá bola registrovaná k 30. 5. 2004. To znamená, že tie vinice, a to sa týka všeobecne viníc ako takých, nielen Tokajskej vinohradníckej oblasti, ktoré boli k tomuto dátumu registrované, tak tento zákon v plnom rozsahu preberá, čo si, myslím, že je veľmi dobré riešenie, a potom tie ostatné veci týkajúce sa Tokajskej vinohradníckej oblasti prirodzeným spôsobom postupne prejdú na to združenie, ktoré bude, samozrejme, pracovať na princípe samosprávy z Tokajskej vinohradníckej oblasti. Samozrejme, že tá samospráva môže mať vymedzené kompetencie, ale tá rozhodujúca zostáva potom na kontrolnom úrade a to je v tomto prípade UKSUP. Aby sme teda vinárom a vinohradníkom pri tejto diskusii nezostali v tom pozitívnom slova zmysle nič dlžní, tak treba povedať, že sme sa nedokázali dohodnúť na tom, aby Výskumný ústav vinohradnícky zostal zachovaný, tak ako fungoval doposiaľ. Tam pán minister namietal, že oblasť výskumu a prípadne teda šľachtenia v tomto výskumnom ústave predstavovala niekde okolo 20 alebo 10 % náplne a ostatné boli komerčné veci. Trošku so zaťatými zubami, aj s úctou teda k tým ľuďom, ktorí vo vinohradníckom výskume pracovali, sme sa dohodli, že áno, prechádza to na Výskumný ústav rastlinnej výroby alebo prejde to v budúcnosti na Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch. Tu by som chcel povedať, že budeme sledovať túto oblasť, ako sa bude vyvíjať, a dobromyseľne to teraz hovorím, a navzájom by sme sa mali kontrolovať, či tá oblasť šľachtenia, aspoň teda tých 10 % toho výskumu v tom rozsahu, aký bol, zostane zachovaný.

    Takže, dámy a páni, aj keď sme vstupovali do diskusie o tomto zákone s veľmi vážnymi výhradami, treba povedať, že sa nám podarilo dospieť k dohode, a ja som presvedčený, že ak podporíme zákon s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré obsahuje spoločná správa, aj s tými, ktoré sme uplatnili v rozprave, slovenskí vinári a vinohradníci dostanú kvalitnú právnu normu a splníme aj historickú povinnosť voči budúcim generáciám, že vinohradnícke oblasti na Slovensku so všetkou vážnosťou zachováme.

    Nechcem hovoriť o ďalších veciach, lebo to nie je predmetom návrhu zákona, do akej miery budeme schopní čerpať prostriedky z európskych štrukturálnych fondov na to, aby sa vinohradníctvo na Slovensku postupne dostalo predovšetkým z hľadiska pestovateľských plôch na vyššiu úroveň.

    Dámy a páni, celkom na záver mi dovoľte povedať jednu vec. Ja neviem, do akej miery tu v tejto snemovni sedia ľudia, ktorí sú konzumenti vína, neviem, koľko je tu vinárskych gurmánov, ale považujem naozaj za povinnosť v tejto chvíli povedať, že ak existuje nejaké odvetvie predovšetkým v tej poľnohospodárskej, v rámci poľnohospodárskej a potravinárskej výroby ktoré dosiahlo mimoriadne veľký kvalitatívny posun dopredu, tak je to predovšetkým vinohradnícka a vinárska produkcia. Ak si porovnáme kvalitu vín spred desiatich rokov a ak si zanalyzujeme tie štatistiky úspechov slovenských producentov hrozna a predovšetkým producentov vína aj na medzinárodných výstavách, musíme skonštatovať, že táto oblasť zaznamenala mimoriadne dynamický, pozitívny kvalitatívny rozvoj. Hovorím to možno aj preto, že malo by to byť zamyslenie pre všetkých nás, kompetentných, aby sme dokázali túto oblasť podnikania aj ekonomickými nástrojmi a finančnými prostriedkami podporiť.

    Takže budem moje vystúpenie končiť možno tak symbolicky. Ďakujem všetkým vinohradníkom, ďakujem všetkým vinárom, že dnes máme takú kvalitnú produkciu, a dúfam, že aj my sa dočkáme toho, že nám vinári a vinohradníci poďakujú, že majú kvalitný zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti (tlač 1008).

    Prosím znovu pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

    Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Predkladaný návrh zákona sa spracoval v čase radikálnych zmien v pohľade na bezpečnosť a nezávadnosť potravín a novej koncepcie európskej potravinovobezpečnostnej politiky potravinového reťazca. V tomto kontexte bolo vydaných niekoľko koncepčno-systémových opatrení a dokumentov, predovšetkým biela kniha o bezpečnosti potravín, ktorej obsahom je nová politika z hľadiska zabezpečovania kvalitných a nezávadných potravín. Hlavný akcent tohto dokumentu spočíva vo vytvorení a značnom posilnení prevencie a samotnej kontroly v celom potravinovom reťazci od pôdy cez hojivá, prípravky na ochranu rastlín, rezíduá pesticídov, metódy ochrany rastlín, krmivá až po spracovanie potravín a ich hygienické aspekty. Predložený návrh zákona reaguje na požiadavky uvedené v tomto dokumente. Navrhovaný zákon zvýrazňuje aj oblasť bezpečnosti potravín vo vzťahu k potravinám rastlinného pôvodu z hľadiska rezíduí prípravkov na ochranu rastlín a to formou ich monitorovania. Návrh zákona tiež ustanovuje povinnosť dodržiavania správnej aplikácie metód ochrany rastlín a prípravkov na ochranu rastlín v systéme správnej praxe ochrany rastlín alebo GMP, u nás známej ako integrovaná ochrana rastlín. Zvýšená bezpečnosť potravinového reťazca je zabezpečená taktiež povinnou registráciou mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín aj ich pravidelnou kontrolou.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a vyslovenie súhlasu s ním. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo poslankyni Jarmile Tkáčovej, aby vládny návrh zákona, jednak informovala poslancov o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku gestorského výboru. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Prepáčte za zdržanie. Ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo, ktorý bol gestorským výborom vládneho návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, vám predkladám spoločnú správu výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona na prerokovanie pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 513 z 9. marca 2005 odporučil s vládnym návrhom zákona súhlasiť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením s vládnym návrhom zákona súhlasil a takisto ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť v predloženom znení. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením súhlasil s vládnym návrhom zákona a takisto ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení. Z uznesení výborov vyplynuli pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe v časti IV aj s odporúčaním ako o nich hlasovať. Po ukončení rozpravy vám potom navrhnem, tak ako je uvedené v bode 5, ako budeme o jednotlivých bodoch spoločnej správy hlasovať, a po ukončení rozpravy navrhnem Národnej rade, aby sme vládny návrh zákona aj so schválenými pripomienkami schválili. Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Dobre. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa mi k tomuto bodu nikto neprihlásil. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý sa hlási pán poslanec Džupa, Karol. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Diskusia, ktorá začala počas prvého čítania predmetného návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, sa napokon ukázala byť opodstatnená. Vyplýva to z toho, že aj gestorský výbor zapracoval mnohé z pripomienok počas prvého čítania do pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Predsa len počas druhého čítania mi nedá prezentovať tu ešte jedno zásadné stanovisko. Pretože som toho názoru, že spôsob prístupu k vládnemu návrhu o rastlinolekárskej starostlivosti je prinajmenej v rozpore európskymi normami pre potravinovú oblasť. Totiž z dikcie zákona vyplýva, že zodpovednosť za rastlinolekársku starostlivosť preberá štát, čo, domnievam sa, je v rozpore s európskym potravinovým právom, kde je prenesená zodpovednosť na podnikateľa a štát vykonáva účinnú kontrolu. Zaiste, túto záležitosť nie je jednoduché zakotviť do právnych noriem, ale skôr či neskôr tak predkladateľ bude musieť urobiť. Pričom chcem prízvukovať, že ide predovšetkým o súhrn nariadení, napríklad 178 z roku 2002, 852 z roku 2004, 853 z roku 2004 a 854 z roku 2004. Pričom napríklad nariadenie 852 je nutné aplikovať do praxe, pretože od 1. januára 2006 toto opatrenie 852 nahrádza smernicu 9343 EHS o hygiene potravín. Ďalej je potrebné aj s ohľadom na toto nariadenie a na 178 z 2002. roku prízvukovať povinnosť zabezpečiť bezpečnosť potravín HCCP. Takže z týchto dôvodov, či sa to predkladateľovi bude páčiť, alebo nie, tieto zákonne normy európskeho potravinového práva bude musieť zakomponovať. Zrejme to už nestihne v tomto druhom čítaní, lebo to nie je jednoduché ani poslaneckým pozmeňujúcim návrhom urobiť, ale minimálne do konca tohto roku bude potrebné urobiť novú novelu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti.

    Druhú takú dosť zásadnú pripomienku mám v tom, že návrh zákona nerieši registráciu prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov formou odkazu v súlade s § 13s ods. 10 zákona Národnej rady č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, kde, citujem: „Na pracoviskách s nebezpečnými chemickými faktormi môže zamestnávateľ zamestnávať len osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé, ktoré dosiahli 18 rokov veku.“ V ďalšej časti sa hovorí, že osoby ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými faktormi, musia spĺňať požiadavky na odbornú spôsobilosť. Ďalej treba upozorniť, že návrh zákona musí byť zosúladený minimálne odkazom na príslušný predpis s nariadením vlády č. 45 z roku 2002 o ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi, § 7, špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní jedovatých látok a prípravkov a veľmi jedovatých látok a prípravkov a v § 8, v ktorom sú uvedené požiadavky na odbornú spôsobilosť. Tiež však musím v tejto súvislosti korektne priznať, že keď sa táto skutočnosť nepremietala do paragrafového znenia predloženého a schvaľovaného zákona, je minimálne v rovnocennej zodpovednosti ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva. Nemalo by sa stať, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní takáto súvislosť a takáto vzájomná väzba, prepojenosť predkladateľom unikne. Pretože každému je jasné, že predkladateľom nie je minister pôdohospodárstva, ale vláda Slovenskej republiky. A v tejto súvislosti tiež musím upozorniť, že sa používa neplatná klasifikácia prípravkov, minimálne v publikácii Zoznam a rozsah použitia prípravkov na ochranu rastlín a mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín 2004, ktorá je vlastne základným materiálom, s ktorým tí, ktorí budú pracovať so zákonom, musia počítať. Musím tiež upozorniť, že hlavný hygienik Slovenskej republiky na to upozornil 19. 4. 2004 ministerstvo pôdohospodárstva, dal to na vedomie, bolo to pod značkou hh6935/04/ozp-Ms.

    Takže ako naložiť do záveru s pripomienkami, ktoré som uplatnil pri tomto čítaní. Znova musím zdôrazniť: Bolo by veľmi ťažké cez poslanecký návrh zapracovať ich do textu zákona. Sú dve možnosti, buď teda navrhnem procedurálny návrh, aby bol zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie najmä s ohľadom na tu prvú časť, ktorú som hovoril, a to zosúladenie s európskymi normami pre túto oblasť. Druhá možnosť je, že zaiste takúto právnu normu naša prax, fitolekárska, potrebuje, niet o tom najmenších pochýb. A v prípade, ak pán minister vezme do úvahy tieto pripomienky a zaviaže sa, že následne bude iniciovať novelizáciu zákonov, ktorá dokonalým spôsobom upraví kompatibilitu tohto zákona s európskym potravinárskym právom, tak v tom prípade to budem považovať za džentlmenský prísľub, že sa tak stane. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ... Pani spravodajkyňa...

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z. (tlač 1005).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 1005. Spoločnú správu máte ako tlač č. 1005a. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, účelom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z. je zmeniť doterajší spôsob určovania tarifných platov pedagogickým zamestnancom. Touto zmenou sa má posilniť odmeňovanie predovšetkým mladých pedagogických zamestnancov tak, aby ich to motivovalo vykonávať prácu, na ktorú získali kvalifikáciu, a aby neodchádzali vykonávať iné práce, ktoré sú pre nich finančne zaujímavejšie. Navrhuje sa nový spôsob určenia tarifného platu pedagogickým zamestnancom, ktorý by mal byť dvojzložkový, má sa otvoriť platová tarifa a zvýšenie platovej triedy. Platové tarify pre platové triedy 6 až 12 sú uvedené v novej prílohe č. 8. Platová tarifa sa zamestnancovi zvýši vždy k 1. júlu kalendárneho roka o navrhované percento za každý celý rok započítanej praxe, ktorú pedagogický zamestnanec dosiahol k 30. júnu bežného kalendárneho roka. Navrhuje sa ustanoviť dve rôzne percentuálne zvýšenia platovej tarify v závislosti od dĺžky započítanej praxe, ktorú pedagogický zamestnanec dosiahol. Za každý celý rok započítanej praxe do 16 rokov, započítanej praxe, sa platová tarifa zvýši o 1 %, za každý ďalší rok až do 32 rokov praxe vrátane sa platová tarifa zvýši o pol percenta. Pri započítanej praxi 33 rokov a viac sa platová tarifa už nebude ďalej zvyšovať. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou vypracovanou výborom pre sociálne veci a bývanie a ktorá sa týka zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., ktorý máme ako tlač 1005 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, podáva Národnej rade Slovenskej republiky, a to v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1461 z 3. februára 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a to uznesením z 9. marca 2005 pod č. 553. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 8. marca 2005 č. 333. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením z 8. marca 2005 pod č. 337. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 9. marca 2005, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali štyri pozmeňujúce návrhy tak, ako ich máte v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z. a v ich uzneseniach uvedených v bode III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu odporúča návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Zároveň by som rada informovala, že gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v tejto spoločnej správe nasledovne: o bode 1 a 2 spoločne, o bode 3 osobitne a o bode 4 osobitne, pričom bod 1 a 2 navrhuje gestorský výbor schváliť a body 3 a 4 neschváliť. Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tkáč, Vojtech, potom dám možnosť ústnych prihlášok. Prosím ešte o trpezlivosť, kolegyne, kolegovi, ako prvý vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Tkáč.

  • Pán predsedajúci, pani spravodajkyňa, pán minister, dámy a páni, dovoľte v úvode povedať niekoľko všeobecných poznámok k problematike, ktorú riešime v súvislosti s týmto novelizovaným zákonom, a to predovšetkým z hľadiska prístupu k systematike legislatívy a potom k obsahu vládneho návrhu. Čo sa týka systematiky návrhu, respektíve systematiky prác vo verejnom záujme a odmeňovania prác vo verejnom záujme, je otázkou, či tento legislatívny model, táto architektúra je už v súčasnosti efektívna a či má význam takéto členenie na zákon o výkone prác a potom zákon o odmeňovaní. Myslím si, že už je to prekonané a bolo to prekonané na samotnom počiatku, pretože už po vzniku Scenára sociálnej reformy na federálnej úrovni v čase bývalého Česko-Slovenska sa v podstate aj na základe tradícií i európskej a medzinárodnej legislatívy rozlišovala v podstate štátna služba a verejná služba. Štátna služba má v súčasnosti právny režim vykrytý, verejná služba bola potom v rámci tradičného, už pre túto vládnu koalíciu ničenia všetkého, čo bolo pred ňou, menená na výkon prác vo verejnom záujme a potom na odmeňovanie. Myslím si, že to je legislatívny luxus, takto rozdeľovať legislatívu na dva zákony, ktoré potom podliehajú aj určitej svojvôli pri prístupoch k jednotlivým najmä inštitúciám, či zložkám, alebo subjektom z hľadiska osobného rozsahu tohto zákona. Mám na mysli aj to, že v súčasnosti je naozaj viac rozporov aj v súvislosti s tým, čo sa predkladá. To je prvý všeobecný blok.

    Druhý všeobecný blok je ten, že možno vyvolávať určité otázniky, a to najmä po prijatí antidiskriminačného zákona, či vôbec má nejaký ústavný činiteľ právo zdôrazniť myšlienku, že bude preferovať mladých pedagógov. Ja sa pýtam, kto to je mladý pedagóg, mladý zamestnanec v pedagogickej oblasti a či tým jednoznačne časť tých nemladých nediskriminuje. Keď skončilo hlasovanie o antidiskriminačnom zákone, tak som si v duchu povedal, že azda málokto si ešte uvedomuje, čo sa schválilo. Je zrejmé, že antidiskriminačný zákon bude predmetom prerokúvania konkrétnych káuz na súdoch a až súdna prax, súdna moc určí potom jeho rámce. V každom prípade mám však aj pri tejto konštrukcii novely vládneho návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme pochybnosti, či tu evidentne nehrozí diskriminácia. Vôbec nemám nič proti mladým pedagógom, voči motivácii toho, aby čo najviac mladých ľudí do pedagogickej praxe prišlo, ale jednoducho aj keby ten antidiskriminačný zákon neplatil, tak platia iné medzinárodné právne predpisy, ktoré tvoria súčasť slovenského právneho poriadku, nechcem ich rýchlo vymenúvať, ale pripomeniem všeobecnú deklaráciu ľudských práv, pripomeniem medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, pripomeniem dokumenty Európskej únie, pripomeniem Európsku sociálnu chartu a tiež celý rad dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Tie tvoria tiež rámec slovenského pracovného práva a medzinárodného pracovného práva a v tejto súvislosti má táto úvaha o ústavnosti takýchto prístupov svoje miesto. Preto si myslím, že aj keď počítame s tým, že niektorí kolegovia ešte vystúpia po mne, že upraviť tieto záležitosti bude treba v rámci celej množiny všetkých zamestnancov, a tiež by som chcel upozorniť na platové pomery nepedagogických zamestnancov v školstve a tiež na platové pomery zamestnancov v sociálnej sfére.

    Dovoľte teraz prísť ku špeciálnemu problému alebo k osobitnej otázke a to je to, čoho sme boli svedkami aj včera pri demonštráciách zamestnancov zdravotníckych zariadení. Dovoľte, aby som uviedol širšie súvislosti. Ak zákon o odmeňovaní prác a zákon o prácach vo verejnom záujme definuje osobný rozsah, teda určuje subjekty, ktorých sa to týka, vrátane potom individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, tak treba uviesť, že tento mechanizmus spadá tiež pod kolektívne pracovné vzťahy a spadá tiež pod mechanizmy kolektívneho vyjednávania, respektíve odvetvových tripartít. Pán minister aj keď má iné záujmy v súčasnosti, nesleduje moje vystúpenie, mi môže dať za pravdu, keď sa bude mi venovať, že v tejto súvislosti sa tu nasľubovali viaceré skutočnosti. Dovoľte, aby som uviedol pri širšom odôvodnení môjho návrhu niektoré fakty, pretože som predložil alebo predkladám pozmeňujúci návrh, ten ste už mali dostať, o rozšírení niektorej skupiny alebo určitej skupiny zdravotníckych zariadení do vymenovania osobného rozsahu tohto návrhu novely zákona. Chcem v tejto súvislosti uviesť, že ide o zamestnancov príspevkových zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, vyšších územných celkov a obcí. V tejto súvislosti ten prvý zákon o výkone prác vo verejnom záujme upravuje celý rad nadštandardných povinností a obmedzení pre týchto zamestnancov, ale kompenzácie sa už v rámci zákona o odmeňovaní prác vo verejnom záujme, tieto kompenzácie už v podstate nie sú vykryté. Čiže už tu je zásadný rozpor medzi osobným rozsahom pôsobnosti toho jedného zákona o prácach a druhého zákona o odmeňovaní pri týchto prácach. V tejto súvislosti už pri schvaľovaní tohto zákona v našom parlamente v decembri 2003 a najmä na jeho začiatku účinnosti vo vzťahu k zriaďovateľom vyšších územných celkov vznikali problémy. Preto by som vás chcel upozorniť, že už 4. februára... Ja by som poprosil, keby ste si úrad zobrali mimo, ja, pán predsedajúci, počkám, skutočne, kým sa zúradujú veci vedľa mňa, takto sa vystupovať nedá.

  • Pán minister, kolegyňa poslankyňa, pán poslanec.

  • Tu vybavujú stranícke otázky a bude za chvíľu pani kolegyňa hovoriť aj o tom, ako váš predseda politickej strany nasľuboval v tripartite riešenie tohto, čo teraz navrhuje. Budem veľmi zvedavý, ako bude strana ANO hlasovať za môj návrh. V tejto súvislosti dovoľte fakty. Dňa štvrtého... Dozviete sa, keď budete dávať pozor. Čo máte ako ANO s tým spoločné.

    Podľa žiadosti odborového zväzu, slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb zo 4. februára 2004 minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník listom z 19. 2. 2004 zaujal jednoznačné stanovisko, že zákon o odmeňovaní, ktorý dnes novelizujeme, sa vzťahuje na všetky zdravotnícke zariadenia zriadené ako príspevkové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku vrátane tých, ktoré majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Súčasťou tohto listu je aj jeho prísľub, dovoľte, aby som citoval, že tento zákon sa vzťahuje na všetky zdravotníctve zariadenia, cituje pán minister v liste to, že uvedené stanovisko vyplýva zo zámeru Národnej rady, ktorá zákon o odmeňovaní schválila s tým, že sa má vzťahovať na všetky zdravotnícke zariadenia. Vyplýva to aj z osobitného postavenia zmluvného zdravotníckeho zariadenia v oblasti finančného vzťahu k zriaďovateľovi. Pri najbližšej možnej príležitosti, citujem pána Kaníka z 19. 2 2004, v záujme jednoznačného určenia pôsobnosti zákona o odmeňovaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky navrhne aj legislatívnu úpravu tohto zákona. V tejto súvislosti sa odborový zväz v rámci aj odvetvovej tripartity zdržal akýchkoľvek ďalších krokov, pretože od ústavného činiteľa dostal záväzný prísľub v podstate so stanoviskom, ktoré by malo byť záväzné aj pre tých, ktorí ho vykonávajú, myslím tohto zákona. V tejto súvislosti odborový zväz už v apríli požiadal ministra Kaníka o urýchlené predloženie návrhu zmeny zákona o odmeňovaní do parlamentu. Súčasne zväz oslovil všetkých predsedov politických strán, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, a predsedníčku Slobodného fóra s požiadavkou o navrhnutie skoršieho termínu osobného rokovania v súvislosti s novelizáciou tohto zákona. Predseda Aliancie nového občana, ktorý ako jediný z oslovených zareagoval na list odborového zväzu, podpredseda vlády a zástupcu vlády v tripartite, mimochodom prisľúbil podporu pri presadzovaní požiadaviek zväzu. Následne boli informovaný, že táto zmena zákona bude zaradená do zákona o nelegálnej práci s predpokladanou účinnosťou najneskôr od 1. 1. 2005. Budem citovať stanovisko zväzu, ktoré je kolektívnym orgánom a kolektívnym názorom, že po týchto ubezpečeniach, rozumej pána Ruska ako podpredsedu vlády a predsedu tripartity, náš odborový zväz nemal záujem prispieť k eskalácii napätia medzi koaličnými a opozičnými politickými stranami. V súčasnosti musíme konštatovať, že zo strany odborového zväzu došlo k neopodstatnenej dôvere, keď sme sa spoliehali na serióznosť opakovaného prísľubu predstaviteľov koaličných politických strán. Koniec citátu. Myslím, si že je tu analógia, ktorú sme už v parlamente zažili, keď minister hospodárstva a podpredseda vlády i predseda vládnej ekipy tripartite sľúbil, že nebude rušiť Radu hospodárskej a sociálnej dohody, je to v zápise z rokovania s odborármi a so zamestnávateľmi, a v rozpore s týmto sľubom, tuto si ho jasne pamätám, ako ukazoval s palcom strane ANO a poslaneckému klubu, ako majú hlasovať za zrušenie zákona o tripartite, bohorovne, pričom sa sám podpisom zaviazal, že ak nedôjde k úspešnému rokovaniu so zástupcami sociálnych partnerov, že v tejto súvislosti bude žiadať stiahnutie zrušenia tripartity v parlamente. Tuto v parlamente sa to stalo, s pánom predsedom strany Smer Róbertom Ficom sme vtedy poukazovali na to aj v pozmeňujúcich návrhoch, väčšina nás zvalcovala. Som zvedavý, ako bude poslanecký klub ANO v súčasnosti rešpektovať stanoviská svojho predsedu a pokladníka pána Ruska v tom zmysle, aby hlasoval za pozmeňujúci návrh, ktorý predložil. V tejto súvislosti od marca 2004 prebiehali rokovania medzi zástupcami vlády, zamestnávateľov a odborov o návrhu znenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2005. Zásadný rozpor od samého začiatku tkvel v neochote akceptovať požiadavku odborov, aby aj osobitná skupina platových taríf, ktorá sa dotýka zdravotníckych zamestnancov, bola s účinnosťou od 1. 7. „vajzovaná“ rovnako ako ostatné stupnice tohto zákona. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2005 bola podpísaná 20. decembra 2004 s upresnením, že sa dotýka tých zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553 odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, teda podľa tohto zákona, ktorý dnes novelizujeme. Podpísaniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa však predchádza list ministra Kaníka z 2. decembra 2004, opakujem znovu, že ten prvý list pána ministra, ktorý potvrdzoval oprávnenosť požiadaviek odborárov aj zamestnancov zdravotníckych organizácií z 19. 2. 2004, tomu predchádza list pána ministra Kaníka, zaslaný iba ministrovi Zajacovi, v ktorom už zaujal opačné stanovisko ako vo svojom liste z 19. 2 2004. Napriek tomu, že zdravotnícke zariadenia sú naďalej štátnymi príspevkovými organizáciami, respektíve príspevkovými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a obcí, prakticky v žiadnej z nich by sa podľa toho listu už nemal uplatniť zákon o odmeňovaní, čo je absolútnou diskrimináciou v rozpätí niekoľkých mesiacov zo strany toho istého ministra. Ak, teda ešte raz, 19. 2. píše, že zákon o odmeňovaní sa vzťahuje na všetky zdravotnícke zariadenia zriadené ako príspevkové organizácie štátu, obce a VÚC vrátane tých, ktoré majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ten istý minister 2. decembra 2004 píše, že, inými slovami zákon, sa vo všeobecnosti vzťahuje na všetky príspevkové organizácie, pokiaľ nie je splnená výnimka v § 1, preto nie je možné dať na vašu požiadavku paušálnu odpoveď pre všetky zdravotnícke zariadenia, ale je nevyhnutné posúdiť individuálny rozpočet na rok 2003, ak bol príspevok zriaďovateľa nižší, ako bol objem prídavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, potom takáto organizácia pod zákon 553 v odmeňovaní niektorých zamestnancov vo verejnom záujme nespadá, z tohto zákona je relevantný len príspevok zriaďovateľa. V tejto súvislosti to postupuje ďalej a treba uviesť, že po tomto liste minister zdravotníctva 10. januára 2005 informoval riaditeľov štátnych zdravotníckych zariadení, v úvodzovkách, „o spresnení“ pôvodného výkladu a požiadal ich, aby pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa riadil touto informáciou a aj ostatné mzdové i ostatné pracovno-právne náležitosti zamestnancov dohodovali iba v rámci zákonníka práce. Chcem tým povedať, že takto vystupovať zo strany ústavného činiteľa jedného ministerstva v rozpätí niekoľkých mesiacov je skutočne dubiózne, nesvedčí to o kompetentnosti, všeobecne známej už na úrovni tohto ministerstva niekoľko rokov, a jednoducho, pán minister, neriadite javy, ale riadite spoločenské procesy a dostávate v rozpätí niekoľkých mesiacov aj sociálnych partnerov, ale najmä adresátov tohto zákona do mimoriadne pochybnej situácie a znovu dávate jasný dôkaz o svojej kompetentnosti.

    Dovoľte v tejto súvislosti, aby som navrhol novelu alebo rozšírenie zmeny zákona a to o text, aby v § 1 ods. 1 sa za písmeno i) vložilo nové písmeno j), ktoré znie: „Príspevkové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami a“ koniec zmeny, doterajšie písmeno j) sa označuje ako písm. k). Chcem s tým dosiahnuť to, aby v zákone expressis verbis, doslovne, boli sformulované ako subjekty, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, aj príspevkové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami. Chcem v tejto súvislosti uviesť, že mám celý archív odvetvovej tripartity, ktorý dokumentuje napríklad to, a vydalo to ministerstvo zdravotníctva 26. 10. 2004, kde sa hovorí o pôsobnosti tohto zákona, že pre neustále pochybnosti zdravotníckych zariadení v pôsobnosti VÚC a obcí o povinnosti uplatňovať systém odmeňovania ministerstvo práce zaujalo vo februári stanovisko. V tejto súvislosti ministerstvo zdravotníctva pripravilo 6. septembra 2004, teda nie je to tak nedávno, rokovanie odvetvovej tripartity, budem citovať: „Na rokovaní sa zúčastnili zástupca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí podali kvalifikované,“ podčiarkujem to slovo, „vysvetlenie k pôsobnosti zákona o odmeňovaní. Opätovne potvrdili, že zákon o odmeňovaní sa vzťahuje na všetky zdravotnícke zariadenia zriadené štátom, vyšším územným celkom alebo obcou vrátane tých, ktoré sú zriadené ako príspevkové organizácie a majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo práce pripravuje na odstavenie akýchkoľvek pochybnosti týkajúcich sa pôsobností zákona o odmeňovaní legislatívnotechnickú úpravu zákona o odmeňovaní, ktoré je v súčasnosti v medzirezorotnom pripomienkovom konaní.“ Tých argumentov odvetvových tripartít mám tu celý rád, ak je sociálne partnerstvo ešte niečo, čo súčasná vládna moc je schopná pochopiť, tak si myslím, že aj tieto dokumentácie jasne odôvodňujú to, že treba, aby sa tá úprava dostala expressis verbis do právnej úpravy, aby sa urobil poriadok v tejto súvislosti.

    Dovoľte ešte širšie súvislosti, ktoré môžu nastať a nastanú po tomto mojom návrhu, respektíve, čo sa tu čaká. V súvislosti s veľmi dubióznou zdravotníckou reformou sa postupne budú meniť subjekty zdravotníctva na obchodné akciové spoločnosti. Ak v tom čase, keď sa tieto normy pripravovali, sme vedeli, kto je za tým, čo je za tým, aký je podiel nezávislých poslancov, niektorých, pri hlasovaní o týchto záležitostiach a aká je tam aj ekonomicko-finančná rovina, tak bolo evidentné, že ministerstvo zdravotníctva malo mať jasno a malo mať určitý model, čo to spraví, ak tieto obchodné akciové spoločnosti začnú pôsobiť, že tam nastane teda rozmer širšieho alebo všeobecného uplatňovania obchodného zákonníka, teda vznikajú tam nové dimenzie nových vzťahov, ktoré budú mať, samozrejme, dopad aj na pracovnoprávne vzťahy, to má dopad potom na kolektívne pracovné vzťahy v súvislosti s tým, že bude treba zvážiť, aké ďalšie právne dôsledky táto transformácia zdravotníctva dosiahne v oblasti kolektívneho vyjednávania, kolektívnych zmlúv, ale aj v dôsledku toho, akým spôsobom sa bude uplatňovať odmeňovanie prác vo verejnom záujme na tieto oblasti. Keď som sa pýtal pána ministra, či majú tento model, tú maketu dôsledkov, čo spraví táto transformácia, tak povedal, že tam ešte v myslení nedospeli. Tak si myslím, že ani do súčasnosti vládna koalícia nemá jasno, čo sa stane s celým zdravotníctvom, ak tieto obchodné kšeftárske vzťahy a následná privatizácia, ktorá je každému priemerne inteligentnému človeku jasná, čo spraví v podstate s celou zdravotníckou sférou, preto mi dovoľte, aby som ukončil aj odôvodňovanie širších súvislostí tohto môjho pozmeňujúceho návrhu, myslím, pani spravodajkyňa, že ho máte, lebo bolo rozdané toto pozmeňujúce stanovisko, dám vám k dispozícii zo svojho archívu, nech sa páči originál, poslanci ho majú na laviciach, takže som presvedčený, že táto moja zmena bude veľmi zaujímavou sondou do tohto parlamentu aj z hľadiska jednotlivých politických subjektov, ktoré dnes síce pri tomto mojom vystúpení tu vôbec nemajú absolútne zastúpenie, ako je poslanecký klub strany ANO, ale že som veľmi zvedavý, ako budete presadzovať to, čo váš predseda strany prisľúbil pri rokovaniach s odborovým zväzom. Ďakujem pekne a teším sa na výsledky hlasovania o tomto návrhu.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Pán poslanec Chovanec. Končím možnosť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcem nadviazať na tú časť pána poslanca Tkáča, kde uviedol príklady rôznych stanovísk ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja skutočne mám obdobnú skúsenosť, mám už vo svojej kancelárii dve písomné vyjadrenia ministerstva v časovom horizonte jeden mesiac, kde k tej istej veci dávajú rozličné stanovisko. Preto myslím, že pán minister by si mal trošku pozrieť nielen politické tričká, ale aj odbornú zdatnosť niektorých svojich pracovníkov. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Chovanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil poopraviť pána poslanca Tkáča, že to nie sú dubiózne stanoviská, ale to sú, žiaľ, štandardné stanoviská. Ja by som ako vedúci pracovník veľmi privítal, pán minister, keby sme mali možnosť odmeňovať pracovníkov podľa kvality a kvantity vykonanej práce. Je hrozné, že za osem rokov, čo vediem oddelenie, som nemal možnosť jednou jedinou korunou oceniť prácu lekárov, sestier a pritom napríklad vystupovali na celosvetovom kongrese v Spojených štátoch. Ich základný plat je 12 až 14, 15 000 korún. Pýtam sa z čoho, z akej bázy môžeme odoberať lekárom platy a zvyšovať ich individuálnu zdatnosť a schopnosť. O tejto téme sme diskutovali už asi pred dvomi rokmi a váš štátny tajomník, ktorého si veľmi vážim, je to veľmi múdry mladý človek a s veľkým mladíckym nadšením zdôvodňoval tento návrh, proti ktorému v podstate nemôžeme nič namietať. Len sa skúste pozrieť, pán minister, akým spôsobom sú ohodnocovaní iní pracovníci, iné kategórie zdravotníckych pracovníkov a porovnajte ich s úrovňou práce a s kvalitou práce, kvantitou práce, zodpovednosťou na oddeleniach. Teraz na oddeleniach, kde ešte vôbec neprebehla žiadna transformácia. Možno našťastie, pretože tie kroky, ktoré sa pripravujú, desia každého, kto len trošku pozná zdravotnícky systém. Skúste sa, pán minister, zastaviť niekedy na mzdovom, personálnom oddelení nemocníc. Skúste sa zastaviť na oddelení a dozviete sa, aká je skutočná situácia v týchto pracoviskách. Skúste sa zastaviť v ambulantných službách, kde stačí k financovaniu a k ohodnocovaniu lekára to, že má dostatočný...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz otváram možnosť písomných prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Lintner, nikto viac? Ako prvá dostane slovo spravodajkyňa pani Navrátilová, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou novú právnu úpravu, ktorou sa má meniť systém, povedala by som systém platov pedagógov dosť zásadným spôsobom a ja sa chcem pristaviť pri dvoch veciach. Sama mám pochybnosti o tom, o čom tu už hovoril pán poslanec Tkáč, totiž či to diferencované, tá diferencovaná valorizácia platov podľa veku nie je na hranici ústavnosti. Nie som vykladačka ústavy, a preto si myslím, že tento pokus môže skončiť na Ústavnom súde, ale ponechám to tým, ktorých sa celá záležitosť týka. Je, samozrejme, vítané, aby sa podporovali mladí ľudia v školstve. Je vítané, aby sa zvyšovali platy v školstve, ale druhý problém, ktorý mám, je problém, ktorý sa ani netýka tohto zákona, ale týka sa financovania školstva. Pri prerokúvaní tohto zákona som bola uistená, že prostriedky pre zvýšenie platov pedagógov v rozpočte sú. Tak som išla tam, kde mi je to najbližšie, do mestskej časti Dúbravka, kde som poslankyňa, a zisťovala som si, či peniaze, ktoré došli na školstvo, majú v sebe aj zložku, ktorá sa vzťahuje na zvyšovanie platov učiteľov. Nuž, čuduj sa svete, nemajú. Neviem, či sú tu nejakí starostovia, ale bolo by zaujímavé počuť aj z iných obcí, či je vôbec táto novela zákona vykonateľná. Lebo jedna vec je vytvoriť priestor a druhá vec je dať na to peniaze. Neviem, či by sa pán minister k tomuto nemohol vyjadriť, lebo to je zásadná vec. Nulu môžeme deliť čímkoľvek, vždy bude nula. My môžeme rozprávať o tom, či je to na hrane ústavnosti, alebo nie je to na hrane ústavnosti, ak nebudeme mať peniaze, potom celý tento zákon je vlastne zákon pre zákon a tú situáciu učiteľov nezlepší. Ja budem v tomto parlamente vždy hlasovať za to, aby peniaze do školstva boli čo najvyššie. A je otázne, či by sme sa nemali pozrieť do štátneho rozpočtu a nenájsť tam nejaké, povedala by som vatové rezervy na to, aby sa presunuli tieto peniaze práve na financovanie regionálneho školstva, a, pán minister, o jednej rezerve viem, ale to je iná téma a pri prerokovaní správy o sociálnej situácii občanov Slovenska vám jeden návrh predložím.

    Chcela by som vás poprosiť, kolegyne, kolegovia, aby ste podporili návrh pod bodom č. 1 a 2 v spoločnej správe, a poviem vám prečo. V článku 1 v bode 13 sa v § 10 nachádza výraz mimoriadne osobné schopnosti, na základe ktorých by sa mal priznávať osobný príplatok. Ja neviem, akým spôsobom sa dajú objektivizovať mimoriadne osobné schopnosti, pretože podľa môjho názoru jeden pán poslanec má mimoriadne schopnosti, druhý nemá, ale je to subjektívne stanovisko a vieme, že toľko subjektivity, koľko je v školách pri osobných ohodnocovaniach by ešte tú situáciu takouto vágnou formuláciou, podľa mňa, vyhrotilo.

    Druhá vec, ktorá, si myslím, že je nesystematicky zavedená v tejto novele, navrhuje sa, aby pedagogickí zamestnanci, ktorí systematicky si, sústavne prehlbujú svoju kvalifikáciu, boli za túto činnosť odmeňovaní, respektíve aby im bol priznávaný osobný príplatok. Ja chcem len upozorniť, že § 15 ods. 3 Zákonníka práce, ukladá právnu povinnosť sústavného prehlbovania kvalifikácie na výkon dohodnutý v pracovnej zmluve. Teda vlastne touto dobrou snahou, a ja verím, že toto bola dobrá snaha, nejakým spôsobom ohodnotiť celoživotné vzdelávanie pedagógov, dostávame však tých pedagógov do takej zvláštnej pozície a dokonca do pozície, ktorá znevažuje ich postavenie v spoločnosti, že všetci ostatní sa dokážu vzdelávať tak, ako ukladá Zákonník práce, len na to, aby sa pedagógovia vzdelávali, potrebujú osobný príplatok. Z tohto dôvodu vás chcem poprosiť o podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz bude v rozprave pokračovať pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán podpredseda Veteška, vážená Národná rada, vážený pán minister, celé osadenstvo, vážení hostia, v mojom vystúpení sa takisto chcem venovať oblasti školstva. Predložený návrh zákona všetci tí, ktorí si uvedomujú absenciu mladých pedagógov v školstve, prijímajú tento návrh s pochopením. Je najvyšší čas ponúknuť mladým učiteľom také podmienky, aby po absolvovaní vysokoškolského štúdia nevyhľadávali iné, lepšie platené pracovné príležitosti. Teda ten fakt, že sa mladým učiteľom navrhuje zvýšiť plat, je pozitívny, čo však pozitívne nie je, je skutočnosť, že tento zdanlivo ústretový minikrôčik zo strany vlády ku školstvu školstvo nespasí. Verejnosť po varovných signáloch, ktoré vyslala naša štátna inšpekcia, ale aj po zverejnení výsledkov prieskumov o úrovni vzdelania našich žiakov robené OECD, kde sa jasne ukázalo, že vzdelanostná úroveň našich detí klesá a niekedy už nie je nielen európsky, ale ani svetový priemer. Teda táto naša verejnosť očakávala iné, razantnejšie kroky od vlády. Základné a stredné školstvo je, zdá sa, v poradí priorít vlády, napriek iným deklaráciám, na poslednom mieste. Financovanie malého, dnes regionálneho školstva je dlhodobo podfinancované. Školy fungujú v úspornom režime, učitelia nemajú patrične vybavené odborné učebne, chýbajú pomôcky a žiaci nemajú často ani učebnice. Novými reformami sa spôsobilo, že žiak je tovarom, ktorý treba čo najviac natisnúť do triedy, lebo čím viac žiakov v triede, tým viac financií. Preto sa nezriedka prekračujú určené počty žiakov v triedach a tým sa aj znižuje možnosť kvalitnej výučby a výchovy žiakov. Je to, ako som už hovorila, a hovoria toto pedagógovia, je to už o dozorovaní, a nie o učení. Ale je to tiež aj o financovaní, o nízkom financovaní, o nízkom normatíve na žiaka. A preto školy vlastne pristupujú k takýmto extrémnym krokom prepĺňania tried. Vyzerá to tak, akoby vláda napriek upozorneniam Európskej únie, že náš štát je posledný zo všetkých štátov vo financovaní školstva a vedy, že napriek vlastnému programovému vyhláseniu, kde sa vláda zaväzuje zvýšiť percento z HDP na školstvo, každoročne, školstvo napriek tomu úplne ignoruje. K takémuto tvrdeniu ma vedie i fakt, že v tomto návrhu zákona učiteľovi po 16 rokoch praxe zrazu nie je potrebné zvyšovať plat tak ako začínajúcim učiteľom. Zrejme si predkladateľ myslí a je presvedčený, že učiteľ je po 16 rokoch dostatočne usadený v školstve na to, aby z neho odišiel. Je to po prvé neférové, ale je to aj veľký omyl. Mladí pedagógovia pri takejto perspektíve môžu v školstve skutočne zostať iba dovtedy, kým sa im nenaskytne lepšia pracovná ponuka, lepšie platená pracovná ponuka.

    V mojom pozmeňujúcom návrhu práve sa snažím riešiť tento problém, kde navrhujem v bode 11 § 7 ods. 10 v prvej vete za textom: „bežného kalendárneho roka“ vložiť bodku. Ostatný text až do 16 rokov započítanej praxe a tiež poslednú vetu vypustiť.

    Môj pozmeňujúci bod, v bode 16 návrhu zákona v § 30 a) ods. 2 za text: „k 30. júnu 2005“ sa vkladá bodka. Nasledujúci text: „až do 16 rokov započítanej praxe“ a nasledujúca veta, ktorá je predposlednou v texte, vypustiť. Posledná veta sa ponecháva.

    Tretí bod, ktorý som navrhla, bolo to pripravené už prv, ako prešiel aj pani poslankyni Brestenskej návrh v našom výbore, je presne ten problém, o ktorom tu hovorili viacerí, že teda nútime pedagógov zo zákona, aby sa vzdelávali, celoživotne, aby získavali druhú kvalifikačnú skúšku, nielen prvú, ale aj druhú, ale podľa zákona pri tejto druhej kvalifikačnej skúške nemajú zaručené aj nejaké ohodnotenie, a preto môj tretí pozmeňujúci návrh, a prosím hlasovať o ňom osobitne, lebo pravdepodobne, ak prejde návrh z nášho výboru, bude môj pozmeňujúci návrh v treťom bode bezpredmetný. Poprosím vás o podporu aspoň mojich prvých dvoch návrhov. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel som len krátko pár myšlienok a viet k bodu 4 spoločnej správy, ale nedá mi, aby som na začiatku nereagoval na vystúpenie pána poslanca Tkáča. Viete dobre, pán poslanec, a natoľko sme komunikovali spolu, že som si vždy cenil a vážil vašu odbornú erudovanosť, keď sa v parlamente rozhodovalo o zmene na poste predsedu výboru, ktorý ste viedli od začiatku volebného obdobia. Verte, že v našom poslaneckom klube bola vážna diskusia a čo sa týka tých vašich výhrad k tomu, že náš predseda ukazoval hore palec alebo dole palec, škoda, že ste neprišli v tom období za mnou, aby som si mohol ja na misku váh dať povedzme tie argumenty, ktoré ste tu vyslovili, lebo natoľko ma musíte poznať, že pre mňa je veľmi dôležité vypovedané slovo a dodržanie toho vypovedaného slova. Samozrejme, bol by som schopný diskutovať na túto tému a zvážiť pre a proti, keď sa tu rozhodovalo o tripartite, teraz to tak považujem trocha už ako možno dodatočné rozlievanie mlieka, lebo ja nie som pri rokovaniach, ani ma nikto neinformuje, ani to nie je náležité, aby vicepremiér a šéf tripartity hovoril o každom svojom rokovaní a o každom svojom vypovedanom slove, takže možno ste mohli prísť vtedy za mnou a boli by sme možno dospeli k nejakému postoju, ktorý by bol blízky vám.

    Čiže toľko som si dovolil reakciu, lebo sa mi zdá, že bola dôležitá. A teraz k bodu 4 spoločnej správy. Z pohľadu techniky hlasovania nemusím vynímať na osobitné hlasovanie, lebo je to tak pripravené, len chcem upozorniť na jeden fakt. Dostali sa tu do rozporu pozície dvoch výborov, výborov pre školstvo a výboru pre sociálne veci a ja som si cenil postoj výboru pre vzdelávanie práve tým, že jednomyseľne hlasoval za tento návrh. Viem, že okolo toho bola už nie diskusia jeden týždeň, mesiac, ale počíta sa to v podstate od poslednej kolektívnej zmluvy. Rozprával som sa o tom aj so štátnym tajomníkom rezortu, aj, samozrejme, so zástupcami odborov, ide tu len o priestor vytvorenia pre vyjednávanie o počte týždňov dovolenky a ak sa tu používa niekedy často argumentácia, že to má dopad na štátny rozpočet, nemá to dopad na štátny rozpočet, čiže ja vás len poprosím o podporu a postoj poslancov tak, ako to odporučil výbor pre vzdelanie. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Máte slovo.

  • Ďakujem. Pokúsim sa krátko na tie prednesené návrhy zareagovať. Pán poslanec Tkáč predniesol vlastne jediný, ak som dobre zaregistroval, pozmeňujúci, doplňujúci návrh. V prvom rade by som chcel povedať, že predložená novela sa vôbec netýka tejto problematiky, týka sa úplne inej problematiky a daná úprava, ktorá bola predmetom jeho kritiky, kritiky pána poslanca, je stará už skoro dva roky. Takže nič nové pod slnkom, nič sa nemení v tomto návrhu zákona v tomto ohľade a len existuje ten stav, ktorý bol. K tomu poukazovaniu na rozdielne stanoviská - podľa pána poslanca - musím povedať, že vôbec nie sú rozdielne. Treba ich len pozorne čítať. V prvom liste sa hovorí o tom, že uvedený zákon sa vzťahuje na všetky zdravotnícke zariadenia. Presne tak! Vzťahuje sa na všetky zdravotnícke zariadenia včítane tých zriaďovaných VÚC, samospráv a tak ďalej a tak ďalej za podmienky, a to je v tom druhom liste napísané, že príspevok na ich činnosť od zriaďovateľa je vyšší ako objem mzdy a všetkých platových náležitostí. Tak je to v zákone napísané. Prvý list nijakým spôsobom nie je v kontradikcii k tomu, čo som teraz povedal. Druhý list je podrobnejší, pretože sa zameriava na inú otázku alebo iný problém, bol na strane toho, kto sa pýtal. Takže nie je žiadne rozporné stanovisko, to nie, je to to isté stanovisko, akurát to druhé je podrobnejšie vysvetlené.

    K samotnej vecnej podstate, ja nie som minister zdravotníctva, škoda, že tu nie je pán Chovanec, ktorý sa na mňa obracal, ako keby som ním bol a ako keby som ja riešil otázky financovania zdravotníctva, to naozaj nie je v mojej kompetencii a ani do toho nijakým spôsobom nezasahujem, ale minimálne si treba uvedomiť tú vecnú súvislosť, že v priebehu tohto roka na základe schválenej reformy zdravotníctva prebehne transformácia všetkých týchto zariadení, stanú sa z nich akciové spoločnosti, ktoré budú sa riadiť len a len Zákonníkom práce bez ohľadu na to, či tento zákon bude, nebude, alebo ako bude znieť a preto aj prípadná zmena, tak ako ju navrhuje pán Tkáč, nebude mať prakticky významný dopad na platové náležitosti zamestnancov, pretože vstúpi do platnosti podľa návrhu, ktorý je v zákone 1. júla, a už v tom čase bude vo finále transformácia vlastne všetkých zariadení, pretože najneskôr do decembra, najneskôr, musí byť ukončená. Takže niektoré už možno budú aj po transformácii, že je to skôr, vidím to ako istý politický postoj, politický apel a z hľadiska vecného pôsobenia významný dopad nebude mať.

    Pán Chovanec sa tu vyjadril, alebo teda apeloval na mňa, aby som si uvedomil, aká je situácia v odmeňovaní v zdravotníctve. Ja si to uvedomujem, ale naozaj to nie je moja pôsobnosť. Ja o tom nerozhodujem, ja zákony o zákony o zdravotníctve ani neprijímam, ani nenavrhujem, takže tentoraz to bol plač naozaj na nesprávnom mieste.

    Ale nie som rezortný minister, aby som ja mohol komentovať a realizovať prípadné zmeny. Kompetenčný zákon je, myslím, úplne jasný.

    Prejdem teda týmto pádom k téme, ktorá je témou tejto novely, pretože zatiaľ sa bavíme o tom, čo nie je predmetom tejto novely. To otvárala alebo dotkla sa toho pani poslankyňa Navrátilová. Nemyslím si, ja som to už na výbore povedal, že je akokoľvek dôvodná obava, že by tu bola narušená ústavnosť tým, že je zvolený istý mechanizmus zvyšovania tarifného platu na základe dĺžky praxe. Táto obava by bola odôvodnená vtedy, keby sa povedalo, že dnes ten, kto má napríklad 30-ročnú prax, tak tomu sa za 30-ročnú prax za každý rok pridá pol percenta, lebo už má 30-ročnú prax a ten kto má 15-ročnú prax, tak tomu sa pridá percento. Ale ono to tak nie je. Aj keď to možno zvádza pri takom prvom pohľade na ten zákon. Každému sa pridá rovnakým mechanizmom, to znamená aj tomu, kto má 35-ročnú prax sa za prvých 16 rokov pridá percento a za ďalšie roky sa potom pridá pol percenta, to znamená, ústavná rovnosť pre všetkých je zaručená. Môže byť rôzny názor, či má byť tak, alebo nemá byť, ale určite tam nie je pochybnosť o súlade s ústavou. A z hľadiska zdrojov na platy je k zákonu priložená doložka, finančná doložka, kde je presne rozpísané, čo sa ako má financovať, z akých zdrojov. To, čo má financovať štát, na to má vyčlenené zdroje v štátnom rozpočte a to, čo podlieha zdrojom na základe finančnej decentralizácie, to, samozrejme, je otázka obcí, veď načo sme robili finančnú decentralizáciu, keď by sme mali byť neustále vystavovaní ďalším nárokom zo štátneho rozpočtu. Veď štátny rozpočet už nemá tie zdroje, ktoré mal predtým, pretože ich odovzdal obciam. A obce s nimi musia hospodáriť a keďže sme im dali aj školy, tak, samozrejme, včítane tejto záležitosti, tak to je súvislosť s decentralizáciou.

    Potom z tých ďalších vecí, keď aj pani Mušková vystupovala, tiež sa myslím hovorilo o percentách a o tom, či tak alebo inak. Len pán poslanec Lintner sa dotkol ešte otázky dovolenky, ktorá sa objavila v pozmeňujúcich návrhoch a gestorský výbor neodporúča súhlasiť. Ja k tomu len vecne na zváženie dám, pozerajme sa na situáciu všetkých zamestnaných ľudí v národnom hospodárstve, všetkých dvoch miliónov ľudí, učitelia sú len jednou zložkou týchto ľudí, tak ako podľa profesie by sme mohli ísť a uvedomme si, že väčšina, drvivá väčšina týchto zamestnancov podľa zákonníka práce má päťtýždňovú dovolenku. Takže zamyslime sa nad tým, či toto by potom, či to je vyvážené, keď učitelia by mali mať najmenej osem týždňov dovolenky, ako je v tomto návrhu, a ostatní majú maximálne päť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

    Momentík, ešte upozorním, pán poslanec Tkáč, po skončení rozpravy už faktické poznámky nie sú možné, ani ďalšie vystúpenia možné. Prosím? Dobre, pretože pán minister už mal záverečné slovo po skončení rozpravy a teraz pani spravodajkyňa. Nech sa páči.

  • Ja si ctím taký legislatívny postup, keď pri prerokovaní istej témy je novela zákona len o tej téme. Ak by to bolo tu dlhodobou praxou, tak by som povedala, pán minister, máte pravdu, pán Tkáč by nemal otvárať túto tému. Chcem vám len pripomenúť, že máme niekoľkonásobnú skúsenosť, keď sme v súvislosti so zákonmi, myslím, že to boli z finančnej oblasti, novelizovali zákony zo sociálnej oblasti a táto prax pokračuje aj ďalej, pretože aj na tomto zasadaní parlamentu otvára, myslím, že je to môj kolega Horváth alebo neviem kto, na váš popud úplne iný zákon. Takže nepripadá mi nič neobvyklé, ak kolega Tkáč hovorí dnes o téme, ktorá je témou tohto zákona. To je poznámka číslo jeden. Druhá poznámka. Ak hovoríte, že nemá zmysel už dnes riešiť tých zdravotníkov, lebo príde k transformácií alebo k zmene vlastníckych vzťahov a nebudú podliehať tomuto režimu. No tí ľudia musia žiť aj od júla do decembra, čo je 6 mesiacov, a asi im nebude celkom jedno, či majú o 4 - 5 stovák viac alebo menej a verím, že z pohľadu peňazí nás dvoch sú to smiešne peniaze, ale z pohľadu peňaženiek tých zdravotníckych pracovníkov to až také malé peniaze nie sú. Ale nie to je podstatné. Podstatné je niečo iné. Ak prejdú títo pracovníci z verejnej služby do súkromného sektoru, naozaj bude na nich platiť Zákonník práce. Ale chcela by som vidieť toho zamestnávateľa, ktorý v mene zlepšenia pomerov v zdravotníctve vykoná ako prvý krok to, že zníži platy zdravotníckych zamestnancov. To urobí len samovrah. To by bola celá reforma zdravotníctva spochybnená hneď prvým krokom transformácie. Preto si myslím, že bolo by dobré podporiť návrh pána Tkáča, aby sme týmto pracovníkom vytvorili výhodnejšiu pozíciu pri rokovaní o platoch v čase, keď už budú pracovníkmi súkromného sektoru. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať. Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 1009).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 1009. Spoločnú správu máte ako tlač č.1009a. Prosím teraz ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Zákonom o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraná smernica o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, ktorá upravuje postup členských štátov Európskej únie pri navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Predloženým návrhom zákona sa preberajú ďalšie dve smernice, ktoré menili a dopĺňali smernicu o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Predložený návrh zákona upresňuje podmienky začatia súdneho konania o navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu. Ďalej upravuje povinnosť ministerstva kultúry informovať členské štáty Európskej únie o začatí takéhoto konania. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou návrh zákona v prílohe rozširuje a upresňuje jednotlivé kategórie kultúrnych predmetov, na ktoré sa zákon vzťahuje. S doplňujúcimi návrhmi, ktoré výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a média ako gestorský výbor odporúča v spoločnej správe schváliť, sa stotožňujeme. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto, prosím, pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru, médiá poslancovi Tomášovi Galbavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené dámy, páni, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. februára 2005 č. 1465 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 1009, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatom uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s týmto pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Nebudem ich čítať, pretože ich máte pred sebou. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a tieto schváliť. Gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 1009, v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, schváliť. B) určuje mňa za spoločného spravodajcu a poveruje ma, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca výborov a podal správu o výsledku jeho prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 83, 84 a 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá 14. marca 2005 č. 347. Pán predsedajúci, z mojej strany je to zatiaľ všetko, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, písomne nemám prihlášky. Ústne kto sa hlási? Pani poslankyňa Podracká. Nikto viac, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Páni poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, páni poslanci, pani poslankyne, stará múdrosť vraví: Nežiadaj vrátenie veci, ktorá ti bola odobratá násilím, lebo aj tak ju späť nedostaneš. Platí to aj v politickej rovine? Slovenská realita poukazuje na to, že áno, pretože o nezákonne vyvezených predmetoch z územia Slovenska pred rokom 1993 sa mlčí a nevedú sa žiadne bilaterálne rozhovory medzi štátmi o tom, aby sme tieto predmety dostali späť ako kultúrne dedičstvo, ktoré nám nebolo odkázané žiadnym závetom, a predsa nám prináleží. Pred šiestimi mesiacmi stiahol minister kultúry z rokovania parlamentu vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Stalo sa tak po schválení môjho pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní týmto plénom. Pozmeňujúcim návrhom sa mal z § 2 ods. 3 vypustiť dátum, ktorého cieľom bolo rozšíriť okruh nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov aj o tie predmety, ktoré boli vyvezené pred 31. decembrom 1992, teda pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Pán minister kultúry Rudolf Chmel odôvodnil stiahnutie zákona tým, že dôsledkom schváleného pozmeňujúceho návrhu by nebol vznik oprávnenia domáhať sa navrátenia nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov na príslušnom súde iného členského štátu vyvezených pred 1. januárom 1993, ale vznik povinnosti Slovenskej republiky navracať kultúrne predmety iným členským štátom nezákonne vyvezených z ich územia. Jednoducho povedané, nie nám by mali ukradnuté vracať, ale my by sme mali vracať to, čo sme ukradli. Musím sa priznať, že toto pilátovské zdôvodnenie, ktoré sa uvádza aj v dôvodovej správe, ma vôbec neuspokojilo. Neuspokojilo ma napriek konštatovaniu pána ministra, že v zmysle čl. 14 ods. 2 smernice 93/7 Európskeho hospodárskeho spoločenstva z 15. marca 1993 si môže členský štát uplatniť aj žiadosti o navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia aj pred rokom 1993. Môže, ale v tejto veci sa nič nedeje, pán minister, ani lístok sa nepohne, hoci pokusov, do ktorých boli začlenené skupiny právnikov, archivárov a znalcov, bolo niekoľko. Za všetkých spomeniem aspoň takzvanú Varsíkovu komisiu, ktorá započala svoju činnosť v januári 1948 a o činnosti o ktorej som už hovorila aj pred šiestimi mesiacmi pri predkladaní tohoto istého návrhu zákona. Úlohou Varsíkovej komisie bolo vyhľadať umelecké, historické, archeologické, archívne, knižné a národopisné pamiatky, ktoré boli nezákonne vyvezené zo Slovenska po roku 1868. Komisia vtedy vypracovala zoznam 503 položiek nachádzajúcich sa na území Maďarska. Maďarská strana priznala verbálnou nótou pod č. 3942, že 502 zo spomínaných položiek majú. Z nich vrátili tri. K ostatným predmetom zaujali zamietavé stanovisko a označili ich za kúpu, dar alebo depozit. Ďalšie označili za majetok neverejných cirkevných archívov, ktoré podľa ich názoru nepodliehajú čl. 11 mierovej zmluvy.

    Napriek tomu... 868. Napriek tomu, že boli nezákonne vyvezené bez povolenia česko-slovenských úradov, teda protiprávne. Potom, potom. Len v budapeštianskej Magyar Nemzety Galery sú také skvosty ako Bardejovská madona, Navštívenie od majstra M. S., Madona s ružami z košického múzea, tabuľa so Zvestovaním Panny Márie zo Sabinova či Donnerov Adorujúci anjel, ktorý bol kedysi súčasťou hlavného barokového oltára Dómu svätého Martina v Bratislave. Nešlo však len o predmety, ktoré sú dnes na území Maďarska, aby som sa neorientovala iba jedným smerom, ide aj o predmety a komisia skúmala aj tie predmety, ktoré boli nezákonne vyvezené na územie Ukrajiny, Poľska či Rakúska, dnešného Rakúska. Podľa odhadov odborníkov počet odcudzených a nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov spred roku 1993 presahuje číslo 30 000. V roku 1949, rok po ustanovení komisie doktor Branislav Varsík oznámil, že otázka navrátenia nezákonne vyvezených predmetov sa bude riešiť kultúrnou dohodou, ktorá bola podpísaná 13. novembra 1951 v Prahe, ale nič sa nestalo. Viacročná práca komisie vyšla až na navrátené drobnosti nazmar. V priebehu ďalších rokovaní a inštalácii nových vlád sa pokusy o prinavracanie kultúrnych predmetov vždy opakovali, ale vždy bezvýsledne. Ako jediný pozitívny príklad môže poslúžiť len bilaterálne rokovanie s Českou republikou, ktoré bolo ukončené takzvaným nulovým variantom z roku 1995, keď sa vrátil Bojnický oltár výmenou za 10 gotických tabulí. Novela zákona o nezákonne vyvezených predmetoch sa vracia do parlamentu po šiestich mesiacoch bez jedinej zmeny, okrem dátumu účinnosti je vlastne všetko po starom. Môžem si myslieť, že nemá cenu opakovane bez zmeny podať ten istý pozmeňujúci návrh, ktorý možno prejde, možno neprejde, a ak by aj prešiel, aj tak sa nič nezmení, to je to pesimistické stanovisko. Optimistickým stanoviskom je potreba hľadať nejaké riešenie. Myslím si, že v zmysle tohto optimizmu je potrebné nechať tento zákon v predkladanom znení, aby nadobudol platnosť a mohlo sa konať vo veci tých nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, ktoré boli odcudzené po 1. januári 1993, ale ďalšie riešenia, ako by sa tento problém podľa môjho názoru mal riešiť, sú dve. Hovorili sme o nich aj s pánom ministrom, prvé riešenie, ktoré navrhujem, je predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie uznesenie, ktoré by zaväzovalo vládu Slovenskej republiky zriadiť pracovnú skupinu expertov, ktorá by znovu iniciovala navrátenie kultúrneho dedičstva v súčinnosti s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky, a v prípade, že by toto uznesenie prijaté nebolo, alebo by sa na základe tohto uznesenia vytvorila skupina expertov, ale nepracovala by, potom by bolo potrebné iniciovať druhý variant tohto optimistického riešenia a to je iniciovať samostatný zákon, ktorý by sa pokúsil túto situáciu riešiť primeraným spôsobom z hľadiska legislatívy.

    Preto mi dovoľte na záver môjho vystúpenia predložiť návrh uznesenia, ktorý by mal takéto znenie: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Znenie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila pracovnú skupinu expertov, ktorá by v súčinnosti s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky iniciovala bilaterálne rokovania s tými predstaviteľmi vlád štátov, kde sa nachádzajú nezákonne vyvezené kultúrne predmety z územia Slovenska pred 31. decembrom 1992.“ Odôvodnenie: navrhovaná novela vládneho návrhu zákona nerieši v plnom rozsahu problematiku nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov a kultúrneho dedičstva Slovákov. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, pán poslanec Džupa. Končím možnosť prihlášok, ďalších. Pán poslanec Mikloško ako prvý.

  • Pani kolegyňa, bol by som rád, keby ste ma počúvali. Pani poslankyňa, dovoľujem si vám položiť jednu otázku. Ako chcete riešiť problém všetkých pamiatok, ktoré tu zostali po roku 1918 a ktoré jednoducho boli poštátnené, všetky pamiatky, ktoré boli vzácne premety, obrazy, ktoré boli v kaštieľoch, ktoré sme poštátnili jednoducho Pálfyovcom a podobným. Čo chcete s tým robiť, keď otvoríte tento problém. Ako ich budete riešiť, ako budete zdôvodňovať, že my sme mali právo zhabať majetky všetkým tým rodom a oni v rámci iného štátu nemali právo. Ja chápem, čo robíte, čo chcete, aby sa o tých veciach rokovalo. Ale ako chcete riešiť potom problém rokovania s Pálfyovcami a ďalšími, Csákyovcami a ďalšími, ktorým sme my jednoducho tie veci zobrali. A nikto sa nepýtal. Bolo poštátnené a so všetkými pamiatkami, nielen kaštiele, ale všetko, nehovoriac o tom, že, samozrejme, kaštiele sú takisto všetky na zoznamoch pamiatok.

  • Pán Mikloško, skončili ste, pán poslanec?

  • Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Džupovi.

  • Mám iba minútu. Ďakujem pani poslankyni, že otvorila tento problém,

  • Dve minúty dajte pánovi poslancovi, prosím.

  • Ďakujem, pán podpredseda. A ako keby som bol predvídal do určitej miery reakciu pána poslanca Mikloška, ešte sme problém nezačali riešiť a už nachádzame dôvody, prečo sa nedá riešiť. Bezpochyby je potrebné kvôli svedomiu, kvôli republike, kvôli intelektuálnej prestíži sa s týmto problémom vysporiadať. To neznamená ešte, že tam budú ľudia, ktorí nebudú znalí práva či hodnôt kultúrneho dedičstva. No nekonať v tejto veci je oveľa horšie ako zdôvodniť na samom začiatku, že konať netreba, preto sa prihováram za to, aby Národná rada návrh pani poslankyne, čo sa týka uznesenia smerom k dotknutým ministerstvám, podporila. Prinajmenšom to káže elementárna ľudská slušnosť. Ďakujem.

  • S faktickou s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Podracká...

  • Pán poslanec Mikloško, ja viem na čo narážate, obávate sa, že sa týmto aktom otvoria Benešove dekréty, budeme vracať majetok Pálfyovcom a budeme vracať zámok Betliar a rôzne...

  • Pán poslanec, ja by som vás poprosil. Dobre. Poprosím, najmä dajme hovoriť pani Podrackej, máte slovo.

  • Ak bolo možné v roku 1995 vytvoriť bilaterálnymi rozhovormi napríklad s Českou republikou nejaké riešenie, tak od toho by bola tá skupina expertov, ktorá by našla spôsob ako nájsť tú zlatú strednú cestičku pomedzi aj Benešovské dekréty aj iné, nemožné aj možné obrany alebo ja neviemčo, zábrany, jednoducho musí sa nájsť riešenie pretože to nemôže ostať tak, podľa môjho názoru. Ak si vy myslíte, že to má ostať tak, že to netreba riešiť, to je váš názor. Môj názor je iný.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, prajete si vystúpiť. Nie? Povedzte. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, sme v tej pôvodnej situácii spred vari šiestich mesiacov, kedy ja som hovoril o jednom zákone a vy hovoríte o situácii, ktorá súvisí takpovediac s rekrimináciou, historickou, o ktorej sa možno baviť a nemám nič proti tomu, ale treba sa o nej takpovediac baviť realisticky a na úrovni tak odbornej, ako na úrovni realistickej, politickej. Tá, samozrejme, tá situácia, o ktorej vy hovoríte po roku 45 respektíve po roku 48 aj v súvislosti Varsíkovou komisiou bola trošku v inom historickom kontexte, ako hovoríme o tom dnes, ale ako vravím, ide o dve oddelené veci. Tento zákon, ktorý ja predkladám, tak súvisí najmä so smernicami Európskej únie a s kompatibilitou nášho práva a to, čo vy hovoríte, to je agenda, ktorá je, povedal by som, univerzálna a ktorá môže mať aj takú, však netreba okolo toho chodiť ako pes okolo horúcej kaše, ktorá môže mať takúto slovensko-maďarskú dimenziu, ale potom ju treba riešiť v tom priečinku, do ktorého ona patrí. Takže nič proti tejto téme, vašej, ale povedal by som, že ona len naozaj sekundárne súvisí s týmto zákonom, o ktorý, ešte raz prosím o jeho podporu. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán navrhovateľ Galbavý, máte príležitosť sa prejaviť. Nie, nechcete využiť tú príležitosť.

  • Ďakujem za slovo, keď ma pán podpredsedajúci znásilnil. Ale, pani poslankyňa, naozaj opakuje sa to, čo tu bolo pred šiestimi mesiacmi, my sa stále nerozumieme. Táto legislatíva sa týka našej povinnosti aproximovať a zharmonizovať náš právny systém aj v tejto oblasti s právom Európskej únie. To je transpozícia, ktorú sme povinní urobiť, vy máte dobrú myšlienku, je to sympatické, ja vás absolútne rozumiem, ale tento návrh na uznesenie pri akejkoľvek snahe a dobrej viere, to prečítam aj ja a súhlasím s vami, že by som si veľmi želal, aby kultúrne predmety, ktoré sú dedičstvom, naším kultúrnym dedičstvom, sa navrátili na Slovensko, takéto uznesenie však, myslím si, že ani vláda nebude môcť kompetentne a dostatočne k vašej spokojnosti a k spokojnosti nás všetkých túto záležitosť dať do poriadku. To je história, žiaľ, má aj svoje „špatné“ stránky, skrivodlivosti, to súvisí jedno s druhým, veľmi ma mrzí, ale naozaj táto vaša snaha, vnímam ju veľmi pozitívne a sympaticky z toho dôvodu, že už ste ustúpili a nedávali ste do zákona ako formu pozmeňujúceho návrhu, pre ktorý sme celú právnu normu museli stiahnuť. Ja si to vážim, že aspoň touto cestou sa snažíte symbolicky naznačiť, že vám je ľúto za kultúrnym dedičstvom, ktoré, žiaľ, z našej krajiny niekto nezákonne vyviezol. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o... Páni poslanci, koncentrujeme sa na ďalší program. Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k plynutiu funkčného obdobia predsedu Kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedníčky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Samozrejme, aj predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, som to nesprávne uviedol (tlač 1057).

    Návrh uznesenia ste dostali ako tlač č. 1057. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Abelovského, aby návrh uviedol.

  • Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor sa uzniesol na návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom navrhuje, aby sa pre tých, ktorí prídu do Národnej rady po nás a po uplynutí funkčného obdobia už dnes zvoleného predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského nevznikol spor, kedy mu začalo plynúť jeho funkčné obdobie a s tým ďalšie nedorozumenia, ktoré by z tohto vyplynuli, pripravil ústavnoprávny výbor návrh uznesenia, ktorý ste všetci dostali do lavice. Jeho podstatou je, že jeho funkčné obdobie pre výkon funkcií predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a aj už zvolenej podpredsedníčky Najvyššieho kontrolného úradu Zory Dobríkovej začalo plynúť vo funkcii 9. februára 2005. Ide o akési preventívne uznesenie k tomu, aby v budúcnosti nemohlo z hľadiska výkladu, keďže medzitým prebehlo konanie pred Ústavným súdom, kedy sa má počítať sedemročná lehota, do ktorej boli obidvaja funkcionári Národnou radou zvolení. Prosím pán podpredseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Otváram rozpravu písomne nikto sa neprihlásil, ústne sa hlási pán poslanec Lintner. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, toto uznesenie by ani nevyžadovalo nijaké slová, len mi to nedalo, sa pridať k podpore. Som rád, že vznikol takýto návrh uznesenia na pôde ústavnoprávneho výboru, aby sme predišli prípadným takým nuansám, ako vznikli teraz pri skončení funkčného obdobia vedenia Najvyššieho kontrolného úradu. Žiaľ, v našej legislatíve sa objavujú viaceré veci, ktoré majú riešiť prechodné ustanovenia, a na tie sa zabúda. Je to aj ustanovenie, napríklad vo volebnom zákone, kde sa tiež mohlo asi pamätať na to, že celý, komplet zákon, že má platiť asi až od nového volebného obdobia, a nie sa uplatňovať už v tomto, pretože niektoré veci sú vo vnútri rozporné práve preto, že chýbajú prechodné ustanovenia, a som rád že vzniklo takéto uznesenie a že je predložený takýto návrh uznesenia, aby proste perspektívne sa nikto nedomáhal, že má byť dlhšie, ako v skutočnosti má byť. Ďakujem pekne.

  • Končím všeobecnú rozpravu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004 číslo 1 Ksr 420/04 o predloženie nových (štyroch) kandidátov na sudcov chýbajúcich disciplinárnych senátov (tlač 1058).

    Návrh uznesenia ste dostali ako tlač č. 1058. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Abelovského, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Súdna rada sa obrátila na predsedu Národnej rady listom, aby v rámci svojich právomocí vykonal, respektíve zaradil do programu voľbu štyroch nových kandidátov na sudcov chýbajúcich v disciplinárnych senátoch. Keďže nastal problém výkladu tohto ustanovenia, ale nielen výkladu ustanovenia, ale aj o tom, či vôbec je Národná rada povinná takúto voľbu vykonať, predložil a obrátil sa na ústavnoprávny výbor s návrhom, aby sa k tejto záležitosti vyjadril. Ústavnoprávny výbor sa uzniesol na návrhu uznesenia, ktoré ste dostali do poslaneckých lavíc a podstatou ktorého je odporučenie, aby sa Národná rada v zmysle oprávnení, ktoré jej vyplývajú z ústavy, najmä z článku 128, obrátila na Ústavný súd o výklad tohto ustanovenia, nakoľko ústavnoprávny výbor je toho názoru, že vykonaním voľby 24 sudcov, ktoré bola uskutočnená, bola splnená zákonná povinnosť aj ústavná povinnosť Národnej rady dodať Súdnej rade potrebný počet kandidátov na voľbu sudcov disciplinárnych senátov.

    Čiže vznikol tu spor o výklad ústavy, a preto ústavnoprávny výbor navrhuje plénu Národnej rady, aby prijala uznesenie o tom, že sa na základe - ak bude takýto návrh schválený -, sa obráti Národná rada o výklad tohto ustanovenia podľa čl. 141 ods. 4 písm. e) čl. 86 v spojení s § 119 ods. 3 zákona č. 426/2003 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich o výklad tohto sporného ustanovenia na Ústavný súd. Pán podpredseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Otváram rozpravu, nemám písomné prihlášky, ústne kto sa hlási do rozpravy. Nikto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať, nasleduje druhé čítanie...

  • Reakcia z pléna.

  • Poslanci mali dostať ten návrh, pani poslankyňa. Prosím, pred hlasovaním dostanete tento návrh, ten, ktorý... (Reakcia z pléna). Nemôžem vás už, pani poslankyňa, ja som ukončil rozpravu, len kvôli poriadku. Ja vás chcem len ubezpečiť, že v súlade s návrhom pána navrhovateľa Abelovského zabezpečíme, aby ste dostali príslušnú dokumentáciu k tomuto bodu programu. Prosím? (Reakcia z pléna). Áno, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, myslím, že podľa rokovacieho poriadku o uznesení môžeme hlasovať vtedy, keď budeme poznať aj návrh, ktorý pôjde na Ústavný súd! Ja sa domnievam, že súčasťou predloženého materiálu má byť aj návrh, ktorý pôjde na Ústavný súd. Ja predsa nemôžem hlasovať, že súhlasím, aby návrh išiel na Ústavný súd, ak ho nevidím, a má to byť návrh Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, teraz som dostal správu od pána doktora Knappa, že sú rozdané dokumenty, tlač číslo 959, nie, to nie je ono, tlač číslo 1058.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán doktor Knapp, nemá pani poslankyňa tú tlač. Má len dve strany. Môžeme sa dohodnúť, pani poslankyňa, tak, že to napravíme? Čo tam je, pán doktor Knapp, čo tam je v tom materiáli? Návrh uznesenia je. Nemáte návrh uznesenia?

  • Hlas v sále.

  • Dám slovo ešte raz predkladateľovi návrhu materiálu za ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Abelovskému.

  • Ja myslím, že ústavnoprávny výbor, s tým, že, samozrejme, tento materiál podpíše teda štatutár a to predseda Národnej rady, pripraví tento materiál, ak bude toto uznesenie schválené. Ak nebude schválené, tak asi by bolo zbytočné takýto materiál dopredu, dopredu pripravovať. My sme sa obsahom na ústavnoprávnom výbore zaoberali, ale ako predpokladom na to, aby sme mohli podať takýto návrh je, že bude právoplatné uznesenie Národnej rady, že takýto návrh sa podá. Takže, samozrejme, potrebujeme určitý čas, ale prvým krokom je, že Národná rada hlasovaním prijme takéto odporučenie ústavnoprávneho výboru.

  • Vyhlasujem rozpravu definitívne za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme rokovaním o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 2000, pardon. Teraz nasleduje... Ospravedlňujem sa, urobil som chybu. Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 959).

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 959 a spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 959a. Dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona odôvodnila.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte, aby som uviedla predložený legislatívny návrh. Ide o samostatný legislatívny návrh, nejde o doplnenie, nejde o doplnenie príslušného kodifikačného materiálu, ktorý je v Národnej rade Slovenskej republiky. O sprejeroch sa už viedlo viacero úvah. Motívom pre podanie tohto legislatívneho návrhu bola situácia, ktorá je nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku, kde vlastne takýmito aktivitami sa znehodnocuje naše životné prostredie a poškodzuje sa vlastníctvo fyzických aj právnických osôb. Predložený legislatívny návrh korešponduje so súčasným platným právnym stavom a je tu zámer vlastne riešiť situáciu do času, kedy nadobudne účinnosť nový Trestný zákon, pretože bude tu musieť byť legisvakančná lehota, aby sa sudcovia, prokurátori a advokáti aj široká verejnosť oboznámili s novou právnou úpravou, s novým Trestným zákonom. Keďže však táto otázka je natoľko aktuálna, že ešte jeden rok aj viac možno nie je vhodné byť bez právnej úpravy, podala som tento legislatívny návrh a aj potom v novele Trestného zákona bude príslušné ustanovenie riešiace túto otázku. Je pravdou, že aj v súčasnosti je možné postihnúť tieto aktivity, ale jedine podľa trestného činu poškodzovania cudzej veci. A tam treba predovšetkým preukázať škodu. Niekedy sa však škoda ťažko preukazuje, ale vôbec poškodenie životného prostredia nevhodnými výtvormi, tak ich nazvem, je evidentná.

    Dovoľte jeden príklad z nášho okolia. Skupina Kunst fu nie je spokojná, že pred naším parlamentom je socha Jána Kulicha, ktorá je vlastne sochou nazvanou Vítanie. A vyslovili názor, že táto socha pred parlamentom by mala byť vymenená. Ich dôvod je, že autor diela je ešte z obdobia spred roku 1989. A na znak svojho nesúhlasu táto skupina postriekala sochu a nastriekala na ňu bielu hviezdu. Vážení, poškodenie, ktoré bolo treba zmyť a upraviť, nemalo veľkú hodnotu, nemohlo tu ísť ani o trestný čin a v podstate aj konanie o priestupku by bolo drahšou aktivitou ako vlastná škoda. A to preto, lebo v súčasnosti celý čin sa posudzuje podľa skutočne spôsobenej škody. Čiže prechádza sa nad tým úsmevom. Predložený legislatívny návrh je formulovaný tak, že už samotné konanie sa považuje za spoločensky neželateľné, nevhodné a teda je to trestný čin.

    Vážené dámy, vážení páni, podľa informácií, ktoré mám, v jednotlivých výboroch tento legislatívny návrh získal podporu a verím, že získa podporu aj v pléne pri hlasovaní, za čo vám vopred v mene ľudí, ktorí majú radi svoje prostredie, v mene ľudí, ktorí nechcú zamedziť aktivity mladým ľuďom na prejavovanie sa a vyjadrovanie posolstiev, ale chcú jedno, aby všetko malo svoje miesto, aj sloboda prejavu aby sa uskutočňovala vo výtvarnej oblasti na určených miestach a za určených pravidiel. Aby nebolo možné beztrestne postriekať dopravné prostriedky, obydlia a iné hodnoty. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Abelovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu, ktorú ústavnoprávny výbor prijal a dostali ste ju do poslaneckých lavíc ako tlač 959a. Ústavnoprávny výbor ako výbor gestorský k návrhu poslankyne Národnej rady pani Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade podľa § 79 odsek 1 o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením z 20. januára 2005 pod číslom 1449 pridelila návrh poslankyne pani Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslankyne Národnej rady pani Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, odporučili Národnej rade schváliť: Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením z 8. 3. 2005 a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z toho istého dňa. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebnú podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Nebudem ich čítať, sú uvedené v tlači, ktorú som citoval. Bod IV. Skladajú sa z dvoch častí I a II, ktoré prijal Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prijal aj k článku II a má vzťah k účinnosti tohto zákona. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch osobitne v bode 1 a osobitne v bode 2. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Národnej rady, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, navrhol tento zákon schváliť. Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu a pani navrhovateľka sa hlási ako prvá. Ústne sa hlásia do rozpravy pán poslanec Šimko, pán poslanec Miklušičák? Do rozpravy, prosím. Tak, už je to opravené. Ako prvá pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážené dámy, vážení páni, veľmi stručne. Stalo sa to, čo sa zriedka stáva, že vláda Slovenskej republiky odporučila prijať tento legislatívny návrh. Odporučila ho však s dodatkom a to, aby okrem trestu odňatia slobody a peňažného trestu bol do zákona zahrnutý ďalší trest a to trest prepadnutia veci. Ja by som veľmi rada z ústretovosti vlády preukázala ústretovosť k tejto pripomienke, ale, žiaľ, nemôžem. Nemôžem z nasledujúceho dôvodu. Prepadnúť v súvislosti s trestným činom môže len vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo na trestný čin použitá. V tomto prípade vecou použitou na spáchanie trestného činu mohli byť jedine tie sprejové krabičky, ktoré po vysprejovaní zrejme sa stali prázdnymi. Preto myslím, že...

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili. Pani navrhovateľka a kolegyňa poslankyňa a dáma a žena sa prihovára k vám. Páni poslanci, pán poslanec Cuper!

  • Preto myslím, že legislatívci, ktorí odporučili vláde tento doplnok, vonkoncom nedomysleli do praxe, čo to znamená, pretože pokiaľ by sa mal uskutočniť výkon takéhoto trestu, tak neviem, ako budú naháňať tie sprejové nádobky, ktoré boli použité na nasprejovanie obrazcov a teda boli použité na spáchanie trestného činu. Chcem povedať, že toto je veľká bolesť našej legislatívy, navrhuje, ale nedomýšľa do praxe. Nedomýšľa, ako určité návrhy budú realizovateľné v praxi a aký majú vôbec význam.

    Ešte raz vážené dámy, vážení páni, prosím o podporu a vaše sympatie k tomuto legislatívnemu návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šimko...

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, ja chcem len veľmi stručne vyjadriť svoje potešenie z ušľachtilosti pohnútok, ktoré viedli pani poslankyňu k návrhu tohoto zákona, ale chcem taktiež vyjadriť svoj nesúhlas s týmto zákonom, pretože ide o novelu Trestného zákona pre skutky, ktoré majú typický charakter priestupkov, a nie trestných činov. Ide samozrejme o niečo, čo nám prekáža, ale rovnako nám prekáža, ak niekto napríklad postaví dom bez stavebného povolenia, a nemáme dosť síl, aby sme ten dom odstránili. Takýchto prípadov je veľmi veľa a to, na čo by sme sa mali sústrediť, je priestupkové právo, aby bolo účinné. Pretože väčšina problémov a konfliktov v živote medzi občanmi a medzi spoločnosťou a medzi štátom a občanmi má povahu priestupkov, nie trestných činov. Pokiaľ ide o trestné činy, tak tam by sme sa mali sústrediť predovšetkým na to, na čo proste priestupkové právo nestačí. Predovšetkým na boj s násilím a s niečím, pre čo je priestupkové právo nepostačujúce. Je mnoho iných vecí, ktoré nám prekážajú rovnako ako povedzme sprejeri. Rovnako nám prekáža to, že ľudia chodia so psami a neurobia si poriadok po tom, čo tie psy vyprodukujú. Rovnako nám prekáža, keď niekto púšťa nahlas hudbu v nedeľu poobede a celé sídlisko to musí počúvať. Ale asi by bolo absurdné, aby sme navrhovali kriminalizovať tieto skutky, aby sme navrhovali ich páchateľov odsudzovať na tresty odňatia slobody. Pokiaľ ide o priestupkové právo, tu chcem zdôrazniť, že prakticky od roku 1989, teda po revolúcii sa s priestupkovým právom veľa nestalo. Nazdávam sa, že aj toto je dobrá príležitosť na to, aby sme sa zamysleli. Veď existujú právne poriadky, kde je možné napríklad priestupcu predviesť pred sudcu,...

  • Páni poslanci, pán poslanec Feďerič!

  • ... ktorý delikventa odsúdi na niekoľko dní odňatia slobody, áno, existujú také právne poriadky, ale je to stále v tej rovine priestupku. Ja za tento návrh zákona hlasovať nebudem. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Miklušičák, pani poslankyňa Tóthová chce faktickou poznámkou reagovať na vystúpenie pána poslanca Šimka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, som veľmi rada, že ste pochválili ušľachtilosť mojej myšlienky, je mi však ľúto, že vám musím dať nasledujúce poznámky. Priestupkové právo toto pozná. Ak je škoda do 6 000 korún, rieši sa to priestupkovým právom. Po druhé, predstaviteľ Dopravných služieb mesta Bratislavy len škody, ktoré vznikli na trolejbusoch, vyčíslil na 1,5 milióna. Zástupca železníc, môžem vám o chvíľu ponúknuť aj jeho meno, povedal, že pokiaľ by chceli do pôvodného stavu dať všetky vagóny, ktoré nám nerobia dobré meno v zahraničí, znamenalo by to 15 miliónov korún na odstránenie týchto maľovačiek. Čiže táto otázka asi stojí v inej rovine a pokiaľ ste povedali, že kriminalizáciu, tak môj návrh je jeden rok pri tých veľkých škodách, ale o kriminalizácii budete si musieť porozprávať so svojím bývalým súputnikom s pánom ministrom Lipšicom, pretože on v súčasnom zákone, trestnom, navrhuje 8 až 10 rokov, s čím ja zase nesúhlasím. Takže vaša pripomienka, verím, že zaznie hlavne k Trestnému zákonu. Ja si vám to potom dovolím pripomenúť, že podporte moje stanovisko, že 8 a 10 rokov je veľa, ale súhlasím, že treba aj iné neduhy, na ktoré ste ukázali, riešiť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák, posledný, pán poslanec Šimko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja si myslím, že to, čo ste uviedli ako argument, je argument práve pre to, čo som hovoril ja, že treba, aby sme sa viac sústredili na priestupkové právo, aby bolo účinnejšie.

  • Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, ctená snemovňa, vážim si veľmi snahu pani poslankyne Tóthovej vysporiadať sa s týmto fenoménom posledných rokov, ale, žiaľ, podobne ako kolega Šimko nemôžem súhlasiť s jej navrhovaným riešením. Keď po roku 1989 sa rozhodlo o tom, že mnohé dovtedy trestné činy sa dostanú medzi priestupky na základe hodnoty škody, a to sa určila hodnota minimálnej mzdy, nikto netušil, že čo nedlho budú z týchto pravidiel výnimky. Jedna z výnimiek je farmársky zákon, kde sa trestným činom stalo kradnutie z polí bez tejto hodnoty. Podobne je to s pytliactvom. Toto je ďalšia výnimka, ktorá podobne reaguje, keďže namiesto zaužívanej hranice vnáša hranicu, nižšiu. Vidím riešenie buď tak ako kolega Šimko alebo v takom opačnom prípade treba znížiť hranicu výšky škody spôsobenej trestným činom a nevnášať pre jednotlivé prípady samostatné trestné činy a samostatné trestné sadzby. Ale čo sa týka pani poslankyne Tóthovej, absolútne s ňou súhlasím s tým, že vláda navrhla strašné niečo, zobrať prázdne piksle od sprejov.

    Ďakujem veľmi pekne ctenej snemovni za pozornosť, a je mi ľúto, naozaj nemôžem podporiť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Cuper. Končím ďalšie faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som sa hlásil pôvodne na vystúpenie pána Šimka, ale nedostal som slovo. Chcem povedať pánovi Miklušičákovi, že práve tým, že bude zakotvený tento inštitút alebo táto skutková podstata v trestnom práve, hmotnom, bude možnosť, aby si nielen, teda aby bol nielen ten, kto takúto činnosť pácha, aby bol potrestaný, ale aj aby si mohol ten, komu škoda vznikla, uplatniť v adhéznom konaní nárok, teda škodu, čo uľahčí alebo zvýhodní poškodeného, ako keby vymáhal škodu v občianskom alebo v inom konaní. Takže ja nemôžem súhlasiť s pánom predrečníkom, ani s jedným, ani s druhým. Nemyslím si, že nedostatok práva v tejto oblasti sa dá porovnávať so stavebným konaním, pán kolega Šimko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Nie je nič nezvyklé, že sa s pánom Cuperom často nezhodneme, ale máme v rokovaní Trestný zákon, žiaľ, trestný poriadok už je viac-menej uzavretý, kde bolo možné tie výhrady, ktoré teraz mal voči mojim argumentom, uplatniť. Trestný zákon a trestný poriadok zavádza aj alternatívne tresty, kde by nebol problém zohľadniť výšku trestu primeranú k škode a takisto aj spôsob získavania náhrady pri takomto trestnom čine. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch zákonov. Poprosím pána poslanca Kötelesa, aby z poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody navrhol Národnej rade uznesenie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

    Páni poslanci! Pán poslanec Hamarčák! Pani poslankyňa Černá! Pán poslanec Komlósy, aj Hamarčák. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky prerokovávala vládny návrh zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach. V rozprave vystúpili dvaja poslanci...

  • Páni poslanci, prepáčte, pán poslanec Madej, som zvedavý, aký máte procedurálny návrh. Nech sa páči. Počkajte, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Pán predseda Národnej rady, ubezpečujem vás, že je to procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov - HZDS, KSS a Smer. Navrhujem doplnenie programu, ktorým Národná rada požiada vládu Slovenskej republiky predložiť správu podľa § 128 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku o dopadoch zákona o študentských pôžičkách na študentov vysokých škôl. Prosím ešte raz o podporu. Nakoľko ide o veľmi vážny zákon, ministerstvo školstva nedokladovalo dopady ani v dôvodovej správe, a myslím si, že toto je veľmi podstatná vec. A to bol aj dôvod, prečo študenti dnes pred Národnou radou štrajkovali. Prosím o podporu. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Köteles. Po odhlasovaní návrhu zákona, ktorý prerokúvame, budeme hlasovať o vašom návrhu zaradiť nový bod programu. Pán poslanec Köteles.

  • Ďakujem pekne. Odporúčam, aby sme hlasovali o spoločnej správe en bloc s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 130 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďakujem. Ako prvý v rozprave vystúpil poslanec Peter Muránsky. Podal jeden pozmeňujúci návrh. Odporúčam, aby sme hlasovali o tomto návrhu.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muránskeho.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 70 za, 60 sa zdržalo,

    návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Hajduk a podal 10 pozmeňujúcich návrhov. Pán poslanec odporúčal, aby sme hlasovali spoločne o týchto návrhoch.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Hajduka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 131 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Ďalší návrh nebol, ale mám poverenie výboru, aby sme prerokovali predmetný návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu, prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 za návrh, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa do rozpravy hlási okrem pána poslanca Malchárka, nie, ani pán poslanec Malchárek. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene zákona o regulácii v sieťových odvetviach ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru... Schváliť. Hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 97 za návrh, 1 proti, 30 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona schválila.

    Páni poslanci, teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Madeja, ktorý navrhuje, aby v mene troch poslaneckých klubov bol doplnený program 41. schôdze o bod programu správa vlády o dopadoch v prípade prijatia zákona o vysokých školách na študentov vysokých škôl. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 65 za, 18 proti, 30 sa zdržalo, 21 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím pána poslanca a predsedu výboru pre pôdohospodárstvo Miroslava Maxona, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorý prerokúvame ako tlač. 986. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať najskôr o bodoch spoločnej správy a to o bodoch č. 1 až 6...

  • Prepáčte. Páni poslanci, prosím, aby sme sa sústredili na hlasovanie o naozaj dôležitom zákone.

  • 8 až 15, 17 až 39, okrem bodu 25 a 38.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 6, 8 až 15, 17 až 39, okrem bodov 25 a 38.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 za návrh, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Teraz budeme osobitne hlasovať o bode 25. Tento bod 25 „optimálnejším“ spôsobom rieši návrh pani poslankyne Tkáčovej.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • My sme o tom hovorili v rozprave, takže keby ste boli prítomný pri rozprave, tak by to nevzbudzovalo úsmev. Celkom sa mi dobre vystupovalo, keď ste tu neboli.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 51 za, 42 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme bod 25.

  • Teraz budeme hlasovať osobitne o bode 38 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 46 za, 57 proti, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 38 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalšie hlasovanie.

  • Budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložili poslanci v rozprave. Ako prvý vystúpil pán poslanec Peter Miššík.

  • Pán predseda, najskôr sa musíme vysporiadať s bodmi zo spoločnej správy 7 a16.

  • Pardon, ospravedlňujem sa. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, budeme hlasovať teraz o bodoch 7 a 16 spoločnej správy. Prepáčte, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 7 a 16. Gestorsky výbor neodporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 1 za, 103 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave, ako prvý pán poslanec, alebo prvá...

  • Ako prvý bol pán poslanec Miššík. Jeho návrh máte v písomnej podobe.

  • Páni poslanci, o návrhu pána poslanca Miššíka hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 49 za, 33 proti, 51 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Neschválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Miššíka.

    Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne...

  • Nie, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Muňka, ten vystúpil ako druhý v rozprave. Budeme hlasovať o jeho dvoch pozmeňujúcich návrhoch, pretože spolu súvisia.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muňka.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 59 za, 33 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh pána poslanca Muňka.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tkáčovej.

  • Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tkáčovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 87 za, 4 proti, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán predseda...

  • S ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi vystúpila pani poslankyňa Štrofová. Budeme teda hlasovať o jej prvom pozmeňujúcom návrhu. Chcel by som teda upozorniť, že to, čo ona navrhuje, je v inom odseku zákona v pôvodnom znení. Takže...

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 35 za, 11 proti, 79 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod bodom 2 pani poslankyne Štrofovej.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 83 za, 7 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Bod 3, ako bod 3 predložila pani poslankyňa pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka vyhlášky, takže nie je možné o ňom hlasovať. Pozmeňujúce návrhy pod bodom 4, 5 pani poslankyňa neuplatnila a budeme teraz hlasovať o návrhu pod poradovým číslom 6 pani poslankyne Štrofovej.

  • Páni poslanci, hlasujeme o.. V poradí šiestom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 47 za, 10 proti, 70 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod poradovým číslom 7.

  • Hlasujme, páni poslanci. Však aj tak to neprejde.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 47 za, 23 proti, 63 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, o bodoch 8, 9, 10, 11, 12 nebudeme hlasovať, pretože to sú návrhy smerujúce k vyhláške, ktorá je len prílohou zákona. O bode 13 je bezpredmetné hlasovať, lebo sme to odhlasovali v spoločnej správe. Rovnako o bode 15, takže už nám zostáva len hlasovať o štrnástom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Štrofovej.

  • Páni poslanci, hlasujeme o poslednom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Štrofovej.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 50 za, 31 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Rovnako sme hlasovali o všetkých návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, teraz hlasovať, aby sme predmetný návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V mene poslaneckých klubov SMK, KDH a ANO prosím pred hlasovaním o desaťminútovú prestávku.

  • Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Odporúčam, keďže vznikli isté pochybnosti, respektíve výhrady ako navrhovateľa, tak poslancov, ktorí rozhodovali o návrhu, už som cez hlasovanie povedal, veľmi dôležitého zákona, ktorý by mal zohľadniť štandardy európskej legislatívy, prerušiť teraz rokovanie o tomto bode programu, aby sme vytvorili priestor pánovi predsedovi výboru, aby mohol výbor poprípade zvolať, ak uzná za vhodné a nutné. A zajtra o 11.00 hodine by sme pokračovali v rokovaní o tomto bode programu. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, pokračujeme v rokovaní o návrhu vlády, o návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorý prerokúvame ako tlač 1008. Poprosím pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, ktorú poveril výbor pre pôdohospodárstvo, aby z poverenia výboru uviedla návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Džupa, ale neuplatnil žiadny procedurálny návrh.

  • Páni poslanci! Pani poslankyňa, trošku hlasnejšie.

  • Áno. Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Džupa, ale neuplatnil žiadny procedurálny návrh, takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Prosím vás, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 5 až 24, 26 až 34, 36 až 41 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 131 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Keďže sme schválili body 26 a 36, o bodoch 25 a 35 nebudeme hlasovať. Zostáva nám bod spoločnej správy č. 4 s odporúčaním gestorského výboru tento návrh neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 3 za, 61 proti, 69 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy. Pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona od poslancov z pléna nemáme, takže mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o prechode do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, ďalší návrh.

    Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu, pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti schválila.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, aby z poverenia výboru pre sociálne vecí a bývanie predložila Národnej rade návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 369/2004, ktorý prerokúvame ako tlač 1005. Pani poslankyňa Navrátilová.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili 4 poslanci, 2 predniesli pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme rokovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Navrhujem takéto hlasovanie: O bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 13 za, 79 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Prosím ďalší návrh.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode č. 3 s odporučením gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 128 za, 2 proti, 4 sa zdržali.

    Schválili sme uvedený bod zo spoločnej správy.

    Ďalší návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 4 s odporučením gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 122 za, 1 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Vojtecha Tkáča.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 64 za, 2 proti, 63 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme.

  • Pani poslankyňa Mušková predložila tri pozmeňujúce návrhy. O treťom nemôžeme hlasovať, lebo už bol schválený rovnaký pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy. Dajte preto hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 62 za, 69 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, mám odporučenie výboru navrhnúť, aby sme prerokovali predložený návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

  • Hlasujeme, páni poslanci o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 115 za, 7 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov žiadny, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Galbavého, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v Národnej rade predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, ktorý prerokúvame ako tlač 1009. Pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorského výboru, ktorý odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a tieto schváliť.

  • Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 128 za, 2 nehlasovali.

    Schválili sme body zo spoločnej správy.

    Počkajte, pán poslanec.

  • Prepáčte. Pán predseda, poprosím vás, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa Podracká. Dala návrh na uznesenie. Nebudem ho čítať, pretože, pretože...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Pán poslanec, uznesenie má význam iba vtedy, ak bude schválený návrh zákona. Potom môžeme hlasovať.

  • Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o posunutí zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o posunutí, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 132 za návrh.

    Schválili sme návrh.

    Otváram rozpravu k vládnemu návrhu zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán poslanec, počkajte, ste netrpezlivý,voľajaký.

    Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru... Pán poslanec?

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 133 za návrh.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré podala v rozprave pani poslankyňa Podracká. Máte návrh uznesenia rozdaný v laviciach. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 60 za, 2 proti, 67 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh uznesenia Národná rada Slovenskej republiky neschválila.

    Ďakujem vám, pán poslanec, a poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia výboru, ústavnoprávneho, predniesol návrhy k prerokúvanému návrhu uznesenia Národnej rady k plynutiu funkčného obdobia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedníčky Najvyššieho kontrolného úradu. Návrh máte ako tlač 1057. Pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ste ho dostali do poslaneckých lavíc, s návrhom schváliť.

  • Páni poslanci, pani poslankyňa Angyalová aj pán poslanec Číž, hlasujeme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 126 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh uznesenia Národná rada schválila.

    Budeme teraz prerokúvať bod, ktorý navrhol ústavnoprávny výbor, ktorý navrhuje prijať uznesenie k žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004 o predloženie nových kandidátov na sudcov chýbajúcich disciplinárnych senátov, tlač 1058.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 130 za. 1 sa zdržal.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.

    Teraz poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k návrhu poslankyne Národnej rady Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, ktorý prerokúvame ako tlač 959. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať osobitne o bode 1 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý schválil Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien bez odporúčania gestorského výboru.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 15 za, 18 proti, 98 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať osobitne o bode 2, má vzťah k účinnosti zákona. Bez odporučenia gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania, ihneď.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní. Pani poslankyňa Tóthová, za?

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 111 za, 3 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu k návrhu poslankyne Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Do rozpravy sa nehlási z prítomných poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním...

  • S návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 83 za, 4 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona pani poslankyni Tóthovej, ktorej blahoželám, schválila.

    Panie poslankyne, páni poslanci, navrhovateľ ďalšieho návrhu zákona pán poslanec Fico požiadal, aby sme odročili rokovanie o návrhu, ktorého predkladateľom je pán poslanec, ktorý spolu s pánom podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom, ktorých sa táto problematika ich rezortov najviac dotýka, požiadali ešte o možnosť rokovať zajtra v dopoludňajších hodinách. Odporúčam, aby sme návrh pána poslanca Fica prerokovali zajtra ako prvý bod po hodine otázok. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tlač 998)

    Predkladateľom návrhu za skupinu navrhovateľov je pán poslanec Madej. Pán poslanec Madej, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady...

  • Páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku, prosím, aby ste sa ukľudnili, tí, ktorí majú povinnosti mimo rokovacej sály, aby si ich vyšli vybaviť mimo rokovacej sály. Päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády (tlač 998).

    Pán poslanec Madej, nech sa páči, za skupinu poslancov môžete odôvodniť návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní odôvodnil predmetný návrh zákona. Účelom navrhovanej právnej úpravy je stransparentniť proces verejného obstarávania v Slovenskej republike. Nebudem už opakovať množstvo argumentov, ktoré nás viedlo k tomu, aby sme predložili predmetný návrh zákona, ale len v krátkosti poviem, že sme znepokojení, akým veľkým množstvom sa používa metóda rokovacie konanie bez zverejnenia. Ide o neštandardnú metódu, ktorá by sa mala používať výnimočne, a zákon o verejnom obstarávaní umožňuje na základe splnených podmienok použiť túto metódu. Avšak nadmerne často, dokonca čo vzbudzuje pochybnosti z netransparentnosti a z korupcie sa stáva, že obstarávatelia používajú rokovacie konanie bez zverejnenia, teda udelia priamu zákazku dodávateľovi bez toho, aby bola vypísaná verejná súťaž. Na základe toho, aj na základe ďalších argumentov v rámci legislatívneho procesu si dovolíme predložiť predmetný návrh novely zákona o verejnom obstarávaní a dovolím si vyjadriť sa aj k legislatívnemu procesu pri prerokovávaní výborov. Môžem povedať, že som mimoriadne potešený tým, že štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky podporili návrh zákona a odporučili plénu Národnej rady schváliť návrh zákona v treťom čítaní.

    B. Bugár: Páni poslanci, netelefonujte v rokovacej sále. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Ďalej som osobne veľmi rád, že sa počas rokovaní výborov Národnej rady a to osobitne vo výbore pre verejnú správu a výbore pre hospodárstvo podarilo prerokovať aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali ďalej vylepšovať návrh novely zákona a do istej miery sprísniť podmienky pri rokovacom konaní bez zverejnenia. Z toho dôvodu si myslím, že predmetné pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, sú vhodné na to, aby boli schválené, a prosím taktiež o ich podporu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona a cieľom novelizácie je ušetriť verejné financie. Myslíme si, že čo najskoršou účinnosťou takejto právnej úpravy môže Slovenská republika ušetriť desiatky až stovky miliónov korún v štátnom rozpočte a vo verejných financiách, nakoľko používanie verejnej súťaže je transparentnejšia metóda, ktorá ušetrí verejné financie na rozdiel od priamej zákazky, teda rokovacieho konania bez zverejnenia. Účelom teda tejto novelizácie je postaviť na čo najvyšší piedestál verejnú súťaž, aby obstarávatelia šetrili verejné zdroje a taktiež prostriedky v štátnom rozpočte.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, pán poslanec, vy ste navrhovateľ, z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Predkladám spoločnú správu gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k novele zákona č. 523 o verejnom obstarávaní, tlač 998. Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento poslanecký návrh ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Iné výbory predmetný návrh zákona neprerokovali. Výbory, ktoré ho prerokovali, ho prerokovali nasledovne: ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil návrh schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ako uviedli v prílohe uznesenia, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil schváliť so zmenami a doplnkami, výbor pre pôdohospodárstvo odporučil návrh zákona schváliť, výbor pre verejnú správu odporučil návrh zákona schváliť, výbor pre životné prostredie odporučil návrh zákona schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo odporučil...

  • Páni poslanci, kľud v rokovacej sále. Preruším rokovanie!

  • ... návrh zákona neschváliť. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade o bodoch 1 až 10, 12 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. A o bode 11 s odporúčaním neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť. Súčasne ma výbor poveril právomocami podľa § 81, 3, 4 a 6 rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy niekto z prítomných poslancov? Pán poslanec Janiš ako spravodajca a pani poslankyňa Černá. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja si dovolím vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 12 spoločnej správy. Preto, lebo tento bod hovorí o účinnosti zákona a nevieme, ako dopadnú hlasovania, tak v tomto prípade bude treba o účinnosti hlasovať sólo podľa výsledku hlasovania. To je na úvod môjho vystúpenia. K filozofii predkladaného návrhu alebo novely zákona riešiť proces obstarávania metódou rokovacieho konania bez zverejnenia, k tejto filozofii tento problém riešiť nie sú nejaké veľké námietky, je to problém, o ktorom vieme a ktorý sa rieši. Avšak k systému riešenia je už viac pohľadov a tie pohľady nie sú až také zanedbateľné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ja spomeniem tri také oblasti, kde vidím veľké úskalie navrhovanej novely zákona.

    Prvé také úskalie je, že ku každému rokovaciemu konaniu bez zverejnenia, a bolo ich priemerne, štatistika hovorí asi 3 000 do roka, ak má byť, ak má Úrad verejného obstarávania rozhodnúť kvalifikovanie a zodpovedne, musí vykonať kontrolu u obstarávateľa, preto, lebo obstarávateľ má všetky materiály a obstarávateľ je ten, kto zodpovedá v prvom rade za obstarávanie, v priemere by to vychádzalo asi 12 kontrol za deň a svojím spôsobom by to znamenalo obrovský nárast kapacít Úradu pre verejné obstarávanie, čo, myslím, že nie je až takým dobrým riešením.

    Po druhé. Taká druhá oblasť. Úrad verejného obstarávania zasahuje do procesu obstarávania ešte pred uzavretím zmluvy, čo do budúcna z právneho hľadiska môže byť veľmi nebezpečné a riskantné v súvislosti s možnými súdnymi spormi, ktoré môže iniciovať obstarávateľ aj v súvislosti s vymáhaním prípadnej škody, ak Úrad verejného obstarávania rozhodne ináč, ako navrhoval obstarávateľ a rozhodol tak, že obstarávateľovi vznikla škoda. To je veľké úskalie. Ale za najväčšie úskalie tejto novely považujem to, že sa veľmi a veľmi koncentruje moc rozhodovania do rúk Úradu verejného obstarávania alebo povedzme do rúk jedného alebo dvoch ľudí na Úrade verejného obstarávania, ktorí budú rozhodovať o tom, či sa bude obstarávať metódou rokovacieho konania bez zverejnenia, alebo nebude. A práve z tohto pohľadu a práve z tohto hľadiska a poviem, ako z hľadiska korupčného hľadiska vidím najväčšie úskalie tejto novely práve v tomto. A preto by som chcel obrátiť pozornosť navrhovateľov, aj to, čo som povedal v našom výbore, obrátiť ju na nový zákon, ktorý je v pripomienkovom konaní, ktorý systémovo a štandardne sa snaží riešiť aj túto, povedzme, výnimočnú metódu obstarávania, aby táto metóda sa ozaj stala výnimočnou metódou verejného obstarávania a nie metódou, ktorá, povedzme otvorene, sa aj zneužíva a práve preto, že Úrad verejného obstarávania tam bude mať ešte väčšiu zodpovednosť a povinnosť a bude si musieť plniť to, čo mu zákon ukladá, preto, lebo doteraz, povedzme si otvorene, Úrad verejného obstarávania sa nezhostil, by som povedal, kontrolnej funkcie tak, ako mu to zákon ukladá, a aj až za súčasného znenia zákona mohol konať a kontrolovať a ukladať pokuty vo väčšom množstve, ak by prišiel na to, že táto metóda bola použitá v rozpore so zákonom, tak ako hovorí dnešná jeho dikcia.

    To je všetko, čo som považoval za potrebné a vhodné v tejto chvíli k tejto novele návrhu zákona, poslaneckého, povedať. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Ja som spolupredkladateľka uvedenej novely a preto nevnímam túto novelu tak, ako bolo vo vystúpení pána poslanca uvedené. Myslím si, že to nebude znamenať zvýšenie počtu pracovníkov úradu, ale že si budú plniť svoju povinnosť. Predsa keď sa nezverejňuje a nedá sa signál úradu, tak ako je preskúmané, či sú skutočne splnené podmienky. Myslím si, že úrad má túto povinnosť a preto tam dávame povinnosť tomu, kto takouto cestou ide, aby nahlásil úradu 14 dní dopredu, a úrad nech si plní svoju povinnosť! Teda nie viac pracovníkov, ale nech si pracovníci plnia svoju povinnosť. Nech si zamakajú! Taký je zámer. Oni to môžu splniť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Černá. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, ctení kolegovia a kolegyne, musím povedať, že v zásade je toto mne pomerne dosť vzdialená téma. Ale tiež chcem povedať, prečo ma pritiahla a prečo som sa vlastne pridala k tejto iniciatíve, keď sme sa o tejto záležitosti s pánom Madejom bavili. Mňa iste ako aj vás trápia rôzne informácie v spoločnosti typu neprehľadnosti, netransparentnosti, zakrývanie niečoho a toto je asi ten spúšťací mechanizmus u mňa, keď osobne na tieto záležitosti veľmi citlivo reagujem, a myslím si, že všetko to, čo som sa mala nové možnosť dozvedieť o týchto informáciách, o tomto návrhu, tak ma nesmierne zaujalo. Samozrejme, že o to viacej ma zaujíma teraz tá rozprava, ktorá, aj keď je stručná, ale pán spravodajca ma naozaj veľmi zaujal informáciami, ktoré hovoril. A čomu sa teším najviac, že v čase, keď sme predkladali tento návrh, tak v zásade žiadny iný návrh z úradu verejného obstarávania ešte na svete nebol. Takže ak sme boli tým inšpiratívnym prvkom, tak potom som rada, možnože bude lepší ten návrh, nedá sa to v tejto chvíli posúdiť, pretože sme ho ešte nevideli. V každom prípade toto je naša iniciatíva, myslíme si, že je dobrá, sme prístupní zlepšeniam a vylepšovaniam, ale myslíme si, že je to správne a že tak to má byť. V každom prípade si však v tejto chvíli dovoľujem predniesť vám jeden pozmeňujúci návrh, ktorý svojím spôsobom zjemňuje v zásade takéto pokutové pole, navrhujem zmierniť ustanovenie o uložení pokuty, pokutu za nesplnenie informačnej povinnosti bude možné uložiť v rozsahu od 100 000 korún do 500 000, teda presne. V bode 3. sa pred slová „päťstotisíc slovenských korún vkladajú slová „od stotisíc slovenských korún do“. To je presne o tom, ako som hovorila, že sme prístupní novým informáciám, počúvať a snažiť sa prispôsobiť veci tak, aby sa do nej širokospektrálne zmestili obce, dediny, mestá, aby bol ten zákon čo najlepšie urobený, ušitý pre každého. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja som veľmi rozmýšľala, že vystúpim a v podstate uvediem tie myšlienky, ktoré povedal pán poslanec Madej a ktoré povedala pani poslankyňa Černá, pretože zámer, ktorý nás viedol k vypracovaniu, bol spoločný. Ďalej som chcela uviesť, že ma veľmi prekvapuje, ak poslanci urobia prínosný poslanecký návrh, že príslušný rezort tento poslanecký návrh chce zabiť tým, že uvedie, že pripravuje legislatívnu normu. Nuž pripravuje, ale tú možno dá koncom volebného obdobia alebo ju predloží do parlamentu tak, že sa už o ňom nebude hlasovať. Preto som toho názoru, že o tejto legislatívnej norme je opodstatnené rokovať, je opodstatnené ju v parlamente prijať. A navyše mám faktickú poznámku aj vzhľadom na ekonomiku času, aby sme nepredlžovali rokovanie, aby aj tí poslanci, najmä pán poslanec Mikloško, ktorý chce ešte dnes vystúpiť, aby sa dostal na poradie. Verím, že pán poslanec Mikloško tento legislatívny návrh podporí a že sa mi tým odvďačí za moju ústretovosť, keď už nebol ústretový a nepodporil legislatívny návrh o sprejeroch, čo, skutočne, urobil veľkú chybu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Keďže času je málo, tak len veľmi krátko. V hospodárskom výbore sme sa touto problematikou zaoberali podrobne. Tí, ktorí, viete dobre, že pri prvom čítaní som tento návrh podporil, tým som jasne povedal, že tento proces je zložitý a treba ho riešiť. Medzitým, samozrejme, aj pani poslankyňa Černá to povedala, zmenila sa situácia v tom, že my sme skúmali a hľadali, či existuje komplexný návrh. Áno, je pripravený. My vo výbore sa budeme snažiť, aby čím skôr sa dostal do parlamentu. V žiadnom prípade nie na koniec volebného obdobia. Tento problém treba riešiť. Nedostatky, ktoré povedal pán poslanec Janiš, ja opakovať nebudem, preto si myslím, že komplexné riešenie je tu potrebné. Samozrejme, že i táto iniciatíva má svoj význam, preto som ju aj v prvom čítaní podporil. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, pán navrhovateľ, môžete vystúpiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. K tým zmenám, ktoré nastali, by som si dovolil pripomenúť ešte jednu. Možno dnes v médiách boli publikované správy, ktoré hovorili o tom, že pani bývalá predsedníčka úradu pre verejné obstarávanie v súčasnosti kritizuje rokovacie konania bez zverejnenia, že je to veľmi netransparentný proces, a do istej miery sa pridáva k tým, ktorí naozaj tiež tvrdia, že je to veľký problém, ktorý treba riešiť.

    Dovolím si zareagovať na vystúpenie pána poslanca Janiša, že problém, o ktorom vieme, sa už rieši. Keď sme predkladali novelu zákona, v decembri, si dovolím zopakovať slová pani poslankyne Černej, nebolo, neexistovalo ani paragrafové znenie riešenia. Keď sme predložili návrh zákona, úrad akoby sa zobudil a začal veľmi rýchlo pripravovať návrh novely, návrh nového zákona, ktorý však má byť účinný od budúceho roka. Čo sa týka tritisíc oznámení, ktoré budú dochádzať na úrad, ja súhlasím, ale naším hlavným cieľom je, aby tieto oznámenia boli skontrolované po formálnej stránke, a tam, kde vznikne podozrenie z porušenia zákona, by úrad mohol vecne vykonať kontrolu. Nejde len o 14-dňovú lehotu. Úrad môže pozastaviť a predĺžiť proces verejného obstarávania na vykonanie kontroly.

    Čo sa týka súdnych sporov, veď rozhodovacie procesy vo verejnej správe, samozrejme, prinášajú zodpovednosť. Ak tu máme úrad, ktorý vykonáva kontrolné právomoci, kontrolné, a spôsobí tým škodu, samozrejme, že za nezákonné rozhodnutia nesie zodpovednosť podľa zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci, tak ako nesie aj Národná rada, čo v budúcnosti bude môcť niekto aplikovať.

    Čo sa týka toho, že Úrad pre verejné obstarávanie má veľkú moc na rozhodovanie, ja s tým nemôžem principiálne súhlasiť, lebo my dávame Úradu pre verejné obstarávanie kontrolné právomoci. Úrad nebude rozhodovať o tom, či niekto použije rokovacie konanie bez zverejnenia, ale nie. Ale buďte si istí, vážené dámy a páni, že každý obstarávateľ, ktorý bude chcieť udeliť priamu zákazku, si to v prípade prijatia tohto zákona dvakrát rozmyslí, lebo nebude to anonymné, nebude to kontrolované ex post, ale dozvie sa o tom úrad a verejnosť ešte predtým, ako sa uzavrie zmluva, ešte predtým, ako budú zaplatené finančné prostriedky.

    Čo sa týka nového zákona, tento zákon je dôležitý v tom, že čím skôr upravíme tie návrhy, ktoré sú v legislatívnom procese v rámci návrhu zákona o pozmeňujúcich návrhoch, tým skôr ušetríme finančné prostriedky v štátnom rozpočte a stransparentníme proces, ktorý je považovaný za veľmi korupčný na Slovensku, a preto si myslím, že tento návrh zákona, ktorý nie je v žiadnom prípade nikým kritizovaný po vecnej stránke, tak je kritizovaný po formálnej, ale je hodný toho, aby bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený.

    Ešte raz prosím o podporu návrhu zákona a ďakujem všetkým spolupredkladateľom, s ktorými som mohol na tomto návrhu zákona spoločne pracovať. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Páni kolegovia, ak som si dovolil povedať námietky, tak som si ich dovolil povedať preto, že v tejto brandži som robil a viem, o čo ide. A to, čo som tvrdil, za tým si stojím, takže ideme do rizika a do korupčného rizika, na to chcem upozorniť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1011).

    Dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Iba krátko, vraciame sa už v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona o reštitúcii cirkevného majetku, ktorý sme prakticky schválili už v minulom roku. Bol schválený v Národnej rade, nakoľko nebol úplný, pán prezident ho vrátil bez možnosti opravy a s návrhom celý návrh zákona zamietnuť. Nato skupina poslancov vypracovala ekvivalentný, podobný návrh zákona, ktorý sa týka opäť nehnuteľností, ktoré sa viažu k pozemkovému a lesnému, poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu a k budovám, ktoré sa nachádzajú na týchto pozemkoch, hospodárskym budovám. Prakticky dochádza k možnosti, pokiaľ by tento návrh zákona bol schválený, k otvoreniu a uplatneniu nových lehôt, do 12 mesiacov k znovupodávaniu reštitučných nárokov cirkví a náboženských spoločností pôsobiacich na Slovensku. Verím, že tento návrh zákona opätovne Národná rada Slovenskej republiky podporí a schváli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Andrejovi Hajdukovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania jednotlivých výborov o tomto poslaneckom návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada svojím uznesením pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, tlač 1011, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej rady pre pôdohospodárstvo neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy, to sú všetky body, 1 až 6, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Mikloško, asi vám to už nevyjde, asi sa to nedá, v žiadnom prípade, pán predseda poslaneckého klubu, váš, hovoril, že aspoň raz sa mu podarí, aby ste prišli na deviatu do práce. Môžeme sa alternatívne, alebo, ale nechcem teda z toho robiť žarty, ale môžeme sa alternatívne dohodnúť, že budem ešte, že využijem ešte aj zajtra hodinu a v tom prípade by ste mohli prísť na desiatu.

    Ale poďme teda k téme, ktorá nepochybne je veľmi vážna, a chcel by som teda uviesť niekoľko skutočností. Objektívne treba povedať, že pokiaľ sa teda pripravoval ten prvý návrh, tak dosť intenzívne sme spolupracovali s predkladateľmi a špeciálne s pánom poslancom Muránskym. Potom tam nastali aj isté názorové rozdiely a zrejme už až taký veľký záujem o komunikáciu nebol. Vážené dámy a páni, ja som presvedčený, že naša spoločnosť má istú významnú povinnosť vysporiadať sa s minulosťou, to vysporiadanie s minulosťou však nemôže evokovať možné budúce krivdy a ten proces, ktorý súvisí s reštitúciou alebo s navrátením majetku cirkví ja poznám od toho prvopočiatku od roku 1992. Ten proces musí byť kontinuálny a nemôže sa konjunkturálne meniť podľa toho, kto má akú ambíciu nejakým spôsobom cirkvi pomôcť. Hovorím to aj v tom kontexte, že za to krátke pôsobenie, moje, na ministerstve financií, asi sa nenájde žiaden minister, ktorý cirkvám na Slovensku takým významným spôsobom aj ekonomicky pomohol, ako som sa teda snažil ja. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roku 1993 vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zásad Národnej rady Slovenskej republiky o základných vzťahoch štátu a cirkví a náboženských spoločností. Tieto zásady sa prerokovávali v období, keď sa paragrafovo doťahovala práve problematika vrátenia majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam a keď sa tieto zásady tvorili, tak sa rokovalo s rezortmi, všetkými zúčastnenými, o odstraňovaní problémov súvisiacich s majetkovou reštitúciou a upustilo sa potom od samotného spracovania zákona. Tieto zásady podľa môjho názoru sú však mimoriadne dôležité predovšetkým z jedného pohľadu, že vtedy Konferencia biskupov s týmito zásadami súhlasila, a mali sa postupne implantovať aj do právneho poriadku Slovenskej republiky a ak hovorím, že Konferencia biskupov súhlasila, tak všetci sme sa zhodli na tom, všetci zainteresovaní, že cirkvi a ich zložky a útvary s právnou subjektivitou môžu vlastniť nehnuteľný a hnuteľný majetok a mať iné majetkové nehmotné práva. Myslím si, že to nikto nespochybnil a ani do dnešného dňa nespochybňuje, ale potom sa otvorila veľmi vážna diskusia o ekonomickom a finančnom zabezpečení cirkví. A nikto nespochybnil ani tú základnú tézu, z ktorej sa vychádzalo, že štát vytvorí ekonomické podmienky pre činnosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností, samozrejme, že vždy sa uviedlo: Podľa možností štátneho rozpočtu. Vtedy sa však začalo veľmi intenzívne diskutovať, dva problémy, ako by teda mohlo existovať variantné riešenie ekonomického zabezpečenia cirkví. Tá jedna alternatíva bola, že štát vytvorí ekonomické podmienky pre činnosť cirkví, s ktorými uzatvára osobitné dohody. Išlo o zásadu, že štát rozhodne o tom, s ktorou cirkvou uzavrie dohodu o hospodárskom zabezpečení cirkví na základe zhodnotenia jej prínosu najmä v činnostiach zabezpečovaných štátom v oblasti školstva, výchovy, zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, kultúry, charity a tak ďalej, čo napokon nikto nemôže spochybniť, a bola to správny zásada.

    V druhej zásade sa už hovorilo alebo v ďalšej zásade sa už hovorilo presnejšie, ako by sa to malo riešiť, alebo teda v tej alternatívnej a treba povedať, že aj o tomto alternatívnom návrhu sa rokovalo s Konferenciou biskupov a Konferencia biskupov vyjadrila predbežný súhlas. Používam, samozrejme, slovo pre korektnosť, že predbežný súhlas, lebo definitívne paragrafové znenie potom tejto zásady nebolo dotiahnuté do konca. A v tom období sa zvažovalo, že je možné navrhovať i také riešenie, že v prechodnom období by financovanie cirkví a náboženských spoločností prebiehalo podľa zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, ale to prechodné obdobie sa považovalo obdobie, kedy by sa vrátili na základe toho zákona, ktorý bol platný od 1. 1. 1994, myslím, vrátili majetky cirkvi, aby v tom prechodnom období sa cirkev čiastočne ekonomicky, aby sa jej situácia aj prostredníctvom reštituovaného majetku zlepšila. Bola spravená dohoda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, že počas tohto prechodného obdobia stav ekonomického a finančného zabezpečenia cirkví by sa dôsledne sledoval a ročne vyhodnocoval. Ja nechcem, samozrejme, vyvolávať politické vášne v tom duchu, ako prebehli medzi jednou koaličnou stranou, ale inými slovami povedané, je to viac-menej a bolo to obsiahnuté v tej zásade, ktorú prerokovala vláda, je povedané to, že to prechodné obdobie by sa využilo na to, aby sa naozaj sledoval ekonomický vývoj v cirkvi a spravili sa, samozrejme, aj hodnotenia toho vývoja a na základe toho by sa potom postupovalo ďalej. A čo je však najdôležitejšie a to treba opäť povedať, že vtedy predstavitelia cirkví alebo teda tej rozhodujúcej cirkvi nepochybne súhlasili s týmto návrhom, a to je, že by sa súčasne pripravovalo zavedenie daňového systému financovania cirkví, takzvaná daňová asignácia. Nepochybne, tí, ktorí sa tejto problematike venujete, viete, že je to forma určitého ekonomického osamostatnenia cirkvi od štátu, ktorý zainteresúva, a to podčiarkujem, priamo daňových poplatníkov, veriacich a sympatizantov cirkví na základoch vierovyznania a na základe cirkví. Spravodlivosť tohto systému, dámy a páni, je v tom, že občan môže odviesť priamo v prospech cirkvi určitú nepatrnú časť svojej dane, ja môžem konkrétne povedať, v tom čase sa uvažovalo 0,7 %, len pre porovnanie, napríklad takáto sadzba je v Taliansku a podobná, myslím 0,5 %, je v Španielsku. Členstvo v cirkvi, respektíve vzťah k cirkvi teda nebol zaťažený žiadnou daňovou prirážkou, ako sa to napríklad realizuje v Nemecku, ale na základe slobodného rozhodnutia toho daňovníka a príslušníka istej cirkvi. My sme si vtedy mysleli, že tá daňová asignácia je modelom, pravdivým, pretože odzrkadľuje po prvé vzťah obyvateľov, skutočný vzťah obyvateľov k cirkvi, súčasne je modelom spravodlivým, pretože umožňuje priamo veriacim prispievať, keď sa rozhodnú, pre potreby cirkvi z dane a bez akejkoľvek daňovej záťaže z titulu ich členstva v cirkvi a v neposlednom rade moderným spôsobom, pretože zodpovedá vzťahom štátu a cirkvi v moderných demokratických a právnych štátoch. Dámy a páni, ak hovorím, že teda tento princíp daňovej asignácie bol teda veľmi intenzívne prediskutúvaný, tak treba povedať, že bola to diskusia o princípoch odluky cirkvi od štátu. Nech mi je odpustené, ak možno použijem prisilné slová, ale vzhľadom na to, že som bol účastníkom týchto diskusií, tak zo strany cirkvi bolo jednoznačne prezentované, ak schválite zákon o reštitúciách, tak je nepochybne na mieste sa baviť o odluke cirkvi od štátu. Tieto záväzky pred tým rozhodujúcim hlasovaním, keď sa hlasovalo predovšetkým vo vláde o reštitúcii majetku cirkví, boli vyslovované relevantnými predstaviteľmi cirkví. Dámy a páni, odvtedy ubehlo 11 rokov a v tejto oblasti sa, žiaľ, nespravilo nič. A ak teda hovorím, že boli predbežne dohodnuté, opäť používam pre korektnosť to slovo predbežne, dohodnuté zdroje príjmov cirkví v budúcnosti, tak boli definované úplne zrozumiteľne. Po prvé - výnosy z cirkevných majetkov, po druhé - daňová asignácia, po tretie - zbierky a dary, po štvrté - osobitné účelové prostriedky štátu. Dámy a páni, uvažovalo sa aj s touto oblasťou predovšetkým vo vzťahu ku kultúrnym pamiatkam, o ktoré cirkev sa stará a ktoré má teda v zozname hmotného investičného majetku a po piate to bolo o sponzorstve. A teraz mi dovoľte povedať, v čom ja vidím problém. Po prvé ten problém vidím v tom, že nedodržali sa tie postupy, ktoré boli pred 11 rokmi dohodnuté. Cirkev získala reštitúciou majetky, nikto to nespochybňuje, bolo podľa môjho názoru potrebné to riešiť, aj keď objektívne treba povedať že v Českej republike s tým absolútne žiadne problémy nemali a do dnešného dňa tam neprebehla reštitúcia majetku cirkví. Problém je však v tom, že tie diskusie ustali a ďalší problém je v tom, že sa tu otvára nový okruh reštitúcií. A budem teda už trošku konkrétnejší, čo sa týka samotnej predlohy poslaneckého návrhu zákona. Po prvé, z celého toho procesu cítiť veľmi veľkú netrpezlivosť, neviem teda ten dôvod, prečo predkladatelia sú takí netrpezliví, jednak teda nepovažujem z hľadiska procedúry za správne, že prezidentom vrátený zákon sme len ako zmietli pod stôl a tvárili sme sa dva mesiace, že tento zákon neexistuje, zrazu teraz sa tento zákon objavil v programe pléna Národnej rady, ale bezprostredne po tomto návrhu. Vychádza sa, samozrejme, z možného predpokladu, že pokiaľ by teda táto právna predloha bola úspešná, tak potom sa vieme vysporiadať bez problémov so zákonom vráteným prezidentom, ak by táto predloha úspešná nebola, no tak sa chytíme ešte druhej slamky a to je vrátený zákon prezidentom. Takže istý čas sa tvárime, že tento zákon neexistuje a že ticho spočíva ako niekoľko zákonov, ktoré už takýto procesný postup uskutočnili.

    Prečo však hovorím teda o istej miere nedočkavosti. Vieme, že v oblasti reštitúcií sa vyskytli isté problémy o podobných alebo identických problémoch, prosím, sú dva rozsudky v mene republiky, Slovenskej republiky, sú to rozsudky Najvyššieho súdu a, dámy a páni, tieto rozsudky, každý z nich je úplne iný. Ak by sme mali trpezlivosť, tak nič nám nebránilo, aby sme rešpektovali to, čo bolo z hľadiska procedúry spravené, a to, že minister pôdohospodárstva ako zainteresovaná osoba podal návrh kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave na prijatie zjednocujúceho stanoviska alebo zjednocujúceho výkladu zákona č. 282/1993 k § 2 zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Dámy a páni, pokiaľ by sme mali stanovisko kolégia Najvyššieho súdu, tak by bolo úplne jasné, ako sa máme postaviť k tomu inštitútu cirkevných základín, pretože to je predmetom, kľúčovým predmetom sporu. Jedna strana, a my dnes ideme rozhodovať napriek tomu, že nevieme presne definovať alebo nevieme presne spraviť ten právny výklad a to je v právnom poriadku Slovenskej republiky v tejto situácii úlohou kolégia Najvyššieho súdu. A o čo ide, pretože jedna strana a teraz, ktorý názor je legitímny? Jedna strana tvrdí, že rozhodujúca časť cirkevných základín, ktorých sa tento zákon týka, sa týka majetku, ktorý nikdy nebol vo vlastníctve cirkví. A my navrhujeme, aby sa im vrátil. Druhá strana sporu hovorí: Nie je to pravda, tento majetok bol vo vlastníctve cirkví. Chcel by som teda vás len informovať, že máme pomerne podrobné analýzy a tie analýzy idú niekde do obdobia, respektíve tie presné už sú niekde okolo 1733. A tie analýzy z rokov 1733 robia istý právny názor na cirkevné základiny a robia aj právny názor na pojem maďarská náboženská základina. Aj chcel by som teda zdôrazniť, že pojem maďarská náboženská základina v terminológií nikdy neexistoval a ani existovať nemôže, pretože Slovenská republika alebo Slovensko, pardon, Slovenská republika, nie Slovensko bolo súčasťou Uhorska, tak ak mohla existovať nejaká základina, tak to mohla byť uhorská základina, a nie maďarská náboženská základina.

    Dámy a páni, ak som teda hovoril, že musíme sa usilovať o odstránenie krívd, tak súčasne teda ešte teraz zdôrazňujem, že keď tento problém týkajúci sa § 2 súčasne platného zákona nám nie je jasný, tak ako môžeme len tak ako veľkoryso rozhodnúť, že nie tento majetok bude predmetom reštitúcie a prinavráti sa cirkvi. Možno ešte, už nebudem dlho skúšať vašu trpezlivosť a sľubujem, že zajtra nevystúpim, takže budete musieť prísť na deviatu do práce, pán kolega, aj ja sa budem snažiť, lebo bude ma zaujímať, čo hovoríte, aj keď teda zjavne našich kolegov takéto vážne veci, to dianie v parlamente ich nezaujíma, ale ešte poznámka, jedna. Viete, čo bola pravá príčina toho, že tie základiny, cirkevné, základiny vznikali? No pravá príčina, boli dve. Jedna, že boli veľkorysí ľudia a, chvalabohu, že boli, a chceli takýmto spôsobom cirkvi pomôcť, takže dali ten majetok do správy cirkevnej základiny, ale nikdy sa ten majetok nestal vlastníctvom. Druhý, to už je, by som povedal menej charitatívny dôvod, že takto vnesená pôda a takto vnesený majetok bol oslobodený od všetkých daní a poplatkov, takže do tejto cirkevnej základiny sa dostali dve, teda nie jedna kategória majetkov, ale z dvoch rozdielnych pohnútok. Jedna v dobrej viere, že cirkvi chceli pomôcť, a druhá, že pokiaľ teda na tej pôde nehospodárili alebo nevykonávali hospodársku činnosť, takže boli oslobodené od daní a poplatkov a napríklad za Karola VI. tie dane a poplatky neboli malé a tam niekde je teda základ vzniku tých cirkevných základín. Ja to jednoducho hovorím preto, že rozhodnúť bez dôkladnej analýzy, bez stanoviska kolégia Najvyššieho súdu teraz, že tento majetok je predmetom reštitúcie a treba ho vrátiť, si myslím, že by nebolo zodpovedné a myslím si, že pokiaľ teda aj tých, ktorých sa ten majetok, alebo tí, ktorí o ten majetok usilujú, nebolo by to korektné a zodpovedné ani z ich pohľadu, pretože týka sa tento majetok reštitúcií tej skupiny alebo pardon, to je neslušný výraz, to nie je skupina, ale týka sa to náboženských spoločenstiev, ktoré majú byť morálnou autoritou, a predpokladám teda, že aj tú ambíciu byť morálnou autoritou v tejto krajine majú, a myslím si, že nie je morálne celkom uchádzať sa o majetok, ktorého pôvod a vlastníctvo je nejasný pre nás zákonodarcov a nejasný aj pre tých, ktorí sa o tento majetok uchádzajú.

    Možno, že pokiaľ by sme do tohto problému zahrnuli aj tie ďalšie problémy, ktoré súvisia s diskusiou, čo sa týka postavenia cirkví na Slovensku, tak by sa tá diskusia zdramatizovala, ale to by nemalo byť naším cieľom. Ja som schválne teda používal takýto slovník, aký som použil, pretože od takého slovníka, aký používa minister vnútra Slovenskej republiky pán Palko, ja sa zásadným spôsobom dištancujem. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Lintner. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Pán poslanec, veľmi oceňujem vaše vystúpenie tak ako za to obdobie, čo môžem sedieť s vami v tomto parlamente. Opäť som si len utvrdil, že vaše vystúpenia sú ozaj veľmi vecné z pohľadu aj znalosti problematiky, možno je na škodu v tomto volebnom období, že nesedíte v laviciach koalície, lebo mnohé veci by sa možno aj reálne uplatnili. Ja som rád, že ste túto tému zobrali tak širšie a pripomenuli, že to nie je nejaká téma, ktorá sa objavila teraz, a nie je to len téma, ktorá bola v prvých dňoch v roku 1989, ale bola aj témou v období vzniku Slovenskej republiky. Som rád, že ste pripomenuli aj to obdobie vášho pôsobenia na ministerstve financií a reálne ste ukázali, že je to téma, o ktorej treba hovoriť. A čo sa týka teda tej Českej republiky. My sme nedávno boli ako delegácia výboru pre kultúru, média, školstvo v Českej republike, oni tento zákon z hľadiska majetku majú pripravený, parlamentom ešte teda neprešiel, ale nie je problém teda s priznávaním majetku. Vládou áno, len hovorím, parlamentom neprešiel. Samozrejme, ja si uvedomujem rozdielnu situáciu v Českej republike a na Slovensku, ale som rád, že odzneli vaše slová, ozaj som rád, lebo táto téma je témou legitímnou a myslím, že vo vašich slovách sa ozvala tá racionálnosť, ktorá je pri tejto téme potrebná. Ešte raz ďakujem.